Vec T-23/09 Conseil national de l'Ordre des pharmaciens (CNOP) a Conseil central de la section G de l'Ordre national des pharmaciens (CCG) proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Clánok 20 ods. 4 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Neexistencia právnej subjektivity adresáta - Povinnost odôvodnenia - Pojmy podnik a zdruzenie podnikov" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoc Komisie vykonávat inspekcie - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 20 ods. 4) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoc Komisie vykonávat inspekcie - Rozsah - Prístup do priestorov podnikov - Ciel (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 20 ods. 4) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Zdruzenia podnikov - Pojem - Komora lekárnikov a jej orgány - Zahrnutie (Clánky 81 ES, 82 ES a 86 ES) 1. Pokial ide o rozhodnutia Komisie, ktorými sa nariaduje inspekcia, clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy definuje podstatné nálezitosti, ktoré sa v nich musia nachádzat, a Komisii ukladá povinnost odôvodnit ich tak, ze uvedie predmet a úcel inspekcie, dátum, ked sa má zacat, sankcie podla clánkov 23 a 24 uvedeného nariadenia a opravný prostriedok, ktorý mozno proti takýmto rozhodnutiam podat na súde Únie. Judikatúra spresnila rozsah povinnosti odôvodnit rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia, so zretelom na obsah tohto ustanovenia. Vzhladom na stádium správneho konania, v ktorom sú prijímané rozhodnutia nariadujúce inspekciu, Komisia v tomto okamihu este nemá k dispozícii presné informácie, ktoré by jej umoznovali posúdit, ci mozno uvádzané správanie alebo konania kvalifikovat ako rozhodnutia podnikov alebo zdruzení podnikov v zmysle clánku 81 ES. Práve s ohladom na osobitnú povahu rozhodnutí, ktorými sa nariaduje inspekcia, judikatúra v oblasti povinnosti odôvodnenia jasne uviedla typ informácií, ktoré musia byt obsiahnuté v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu, aby tak mohli jeho adresáti v tomto stádiu správneho konania uplatnovat svoje právo na obhajobu. Ulozit Komisii prísnejsiu povinnost odôvodnenia v tejto súvislosti by nálezite nezohladnovalo predbeznú povahu inspekcie, ktorej cielom je práve umoznit Komisii, aby v neskorsom stádiu prípadne preukázala, ci sa porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva dopustili adresáti rozhodnutia nariadujúceho inspekciu alebo tretie osoby. (pozri body 33, 41) 2. Napriek skutocnosti, ze treba respektovat ochranu súkromného zivota upravenú v clánku 8 Európskeho dohovoru o ludských právach a ze ochrana obydlia sa vztahuje aj na obchodné priestory spolocností, je dôlezité zachovat potrebný úcinok inspekcií stanovených v clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ako nástroja nevyhnutného na to, aby si mohla Komisia plnit úlohy strázcu Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze. Aby teda bolo právo Komisie na vstup do obchodných priestorov podniku, proti ktorému sa vedie konanie podla clánkov 81 ES a 82 ES, uzitocné, zahrna moznost vyhladávat rôzne informácie, ktoré este nie sú známe alebo v celom rozsahu identifikované. Inspekcie môzu mat velmi siroký rozsah a právo vstupu do vsetkých priestorov, na vsetky pozemky a do vsetkých dopravných prostriedkov podnikov má osobitný význam, kedze musí umoznit Komisii, aby zhromazdila dôkazy o poruseniach pravidiel hospodárskej sútaze na miestach, kde sa tieto dôkazy obvykle nachádzajú. (pozri body 40, 69) 3. Pojem podnik zahrna kazdú entitu vykonávajúcu hospodársku cinnost bez ohladu na jej právne postavenie a spôsob financovania. Hospodárskou cinnostou je kazdá cinnost spocívajúca v ponuke tovaru alebo sluzieb na trhu. Lekárnici, prinajmensom samostatne zárobkovo cinní, ponúkajú za odplatu predovsetkým sluzby maloobchodnej distribúcie liekov a znásajú financné riziká tejto cinnosti. Preto tieto osoby vykonávajú hospodársku cinnost, a teda sú podnikmi v zmysle clánkov 81 ES, 82 ES a 86 ES. Konstatovanie, ze komora lekárnikov a jej orgány sú organizáciami, ktoré zdruzujú a zastupujú urcitý pocet príslusníkov povolania, ktorých mozno kvalifikovat ako podniky v zmysle clánku 81 ES, stací na záver, ze Komisia je oprávnená kvalifikovat ich ako zdruzenia podnikov v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy a podrobit ich inspekcii podla tohto ustanovenia. Samotná okolnost, ze niektorí clenovia nie sú podnikmi, nepostacuje na to, aby bolo dané zdruzenie vynaté z pôsobnosti clánku 81 ES. Tvrdenia, podla ktorých cinnosti uvedenej komory a jej orgánov nemajú nic spolocné s oblastou hospodárskych výmen, kedze majú aj sociálne poslanie zalozené na zásade solidarity a vykonávajú oprávnenia typické pre verejnú moc, nemôzu zmenit tento záver, pretoze otázka, ci dotknutá komora a jej orgány sú pri výkone svojich konkrétnych oprávnení vynaté z pôsobnosti clánku 81 ES alebo ci sa, naopak, niektoré ich konania musia povazovat za rozhodnutia zdruzení podnikov v zmysle tohto ustanovenia, je zjavne predcasná a treba ju prípadne vyriesit v konecnom rozhodnutí vyjadrujúcom sa k výhradám Komisie. (pozri body 55, 70, 71, 75 - 78) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 26. októbra 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Clánok 20 ods. 4 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Neexistencia právnej subjektivity adresáta - Povinnost odôvodnenia - Pojmy podnik a zdruzenie podnikov" Vo veci T-23/09, Conseil national de l'Ordre des pharmaciens (CNOP), Conseil central de la section G de l'Ordre national des pharmaciens (CCG), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne Y.-R. Guillou, H. Speyart van Woerden, T. Verstraeten a C. van Sasse van Ysselt, neskôr Y.-R. Guillou, L. Defalque a C. Robert, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 6494 z 29. októbra 2008 vo veci COMP/39510, ktorým sa nariaduje Ordre national des pharmaciens (ONP), CNOP a CCG, aby sa podrobili inspekcii v súlade s clánkom 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 13/031, s. 65), VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození v stádiu rozhodovania: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a K. O'Higgins, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. februára 2010, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 13/031, s. 65) uvádza: "1. Aby mohla Komisia plnit povinnosti urcené jej týmto nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. ... 4. Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom..." Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Zalobkyne, Conseil national de l'Ordre des pharmaciens (CNOP) a Conseil central de la section G de l'Ordre national des pharmaciens (CCG), sú spolu s Ordre national des pharmaciens (ONP) adresátmi rozhodnutia Komisie Európskych spolocenstiev K(2008) 6494 z 29. októbra 2008, ktorým sa im nariadilo, aby sa podrobili inspekcii v súlade s clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 vo veci COMP/39510 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V inom rozhodnutí z toho istého dna Komisia nariadila spolocnosti Laboratoire Champagnat Desmoulins Philippakis, aby sa podrobila inspekcii v tej istej veci. Toto rozhodnutie je predmetom preskúmania v súvisiacej veci T-24/09. O ONP a jej radách 3 ONP a jej rady sa riadia francúzskym zákonníkom verejného zdravia (dalej len "ZVZ"). 4 Clánok L 4231-1 ZVZ uvádza: "Cielom [ONP] je: 1. zabezpecovat dodrziavanie profesijných povinností; 2. zabezpecovat ochranu váznosti a nezávislosti povolania; 3. dbat na odbornost lekárnikov; 4. prispievat k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti, najmä bezpecnosti odborných úkonov. [ONP] zdruzuje lekárnikov vykonávajúcich svoje povolanie vo Francúzsku." 5 Clánok L 4232-1 ZVZ upresnuje, ze ONP sa skladá zo siedmych sekcií, z ktorých kazdá, s výnimkou sekcie E, ktorá je organizovaná na geografickom základe, zodpovedá výkonu specifickej disciplíny lekárnictva (lekáren, priemysel, velkoobchod, súkromná a nemocnicná lekárska biológia, nemocnicné lekárnictvo). Sekcia G sa spája s lekárnikmi biológmi, ktorí vykonávajú cinnost vo verejných a súkromných laboratóriách pre analýzy lekárskej biológie. Kazdú sekciu riadi centrálna rada. 6 ONP pozostáva z CNOP, centrálnych rád, vrátane CCG, a regionálnych rád. Clánok L 4233-1 ZVZ stanovuje, ze jednotlivé rady ONP majú obcianskoprávnu subjektivitu. O napadnutom rozhodnutí 7 V prvých styroch odôvodneniach napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "Komisia má k dispozícii informácie, podla ktorých uz najmenej od roku 2003 existujú dohody a/alebo zosúladené postupy medzi lekárnikmi vo Francúzsku zdruzenými v [ONP] a/alebo rozhodnutia [ONP] a/alebo [CNOP] a/alebo[CCG...], ktoré majú za ciel a/alebo za následok zabránit hospodárskej sútazi, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz na spolocnom trhu, najmä na trhu analytických sluzieb lekárskej biológie. Toto správanie sa prejavilo najmä vo forme rozhodnutí, ktorých cielom je zabránit lekárnikom a/alebo právnickým osobám vo vstupe na trh analytických sluzieb lekárskej biológie, obmedzit ich cinnost na tomto trhu alebo ich z tohto trhu vylúcit. [ONP] je profesijná komora, ktorú Francúzska republika poverila najmä úlohami zabezpecovat dodrziavanie profesijných povinností lekárnikov, chránit váznost a nezávislost povolania, dbat na odbornost lekárnikov a prispievat k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti, najmä bezpecnosti odborných úkonov. [ONP] pozostáva z jednej [n]árodnej rady, ako aj zo siedm[ich] sekcií, do ktorých sú rozdelení lekárnici: napríklad [s]ekcia G zdruzuje lekárnikov biológov, ktorí vykonávajú cinnost vo verejných a súkromných laboratóriách pre analýzy lekárskej biológie. [ONP] a vsetky jej rady majú obcianskoprávnu subjektivitu. [ONP] a jej [r]ady majú právomoc kontrolovat prístup k povolaniu a jeho výkon, ako aj disciplinárnu sankcnú právomoc nad lekárnikmi a právnickými osobami vykonávajúcimi cinnost spojenú s povolaním lekárnika, napríklad cinnost lekárnika biológa vykonávajúceho odbornú cinnost vo verejných a súkromných laboratóriách pre analýzy lekárskej biológie. Kontrola prístupu k povolaniu sa vykonáva prostredníctvom vykonávania zápisu do [z]oznamu kazdej [s]ekcie. Zápis lekárnikov a právnických osôb, ktoré vykonávajú cinnost spojenú s povolaním lekárnika do [z]oznamu, je predchádzajúcou zákonnou podmienkou výkonu akejkolvek cinnosti spojenej s povolaním lekárnika. Zoznam aktualizuje [c]entrálna rada sekcie. Sankcie, ktorými sú napríklad docasné alebo definitívne zákazy výkonu akejkolvek cinnosti spojenej s povolaním lekárnika, môze ukladat [ONP] a jej [r]ady rozhodnutiami, ktoré majú za následok docasné alebo definitívne vyciarknutie lekárnika a/alebo právnickej osoby zo [z]oznamu. Komisia má k dispozícii informácie, podla ktorých sa dohody a/alebo zosúladené postupy medzi lekárnikmi vo Francúzsku zdruzenými v [ONP] vo vztahu k lekárnikom a/alebo právnickým osobám, ktoré chceli poskytovat analytické sluzby lekárskej biológie, prejavovali vo forme rozhodnutí o odmietnutí ich zápisu do [z]oznamu [s]ekcie G, rozhodnutí neaktualizovat ich zápis v [z]ozname a/alebo rozhodnutí zakázat im výkon cinnosti s cielom obmedzit hospodársku sútaz na trhu analytických sluzieb lekárskej biológie a/alebo s takýmto následkom." 8 V ôsmom a deviatom odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "Na zabezpecenie efektívnosti tejto inspekcie je... nevyhnutné, aby bola vykonaná bez toho, aby o tom boli zdruzenia podnikov, ktoré sú podozrivé z úcasti na uvádzaných poruseniach, vopred informované. V dôsledku toho je nevyhnutné prijat rozhodnutie podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ktorým sa nariadi zdruzeniam podnikov, aby sa podrobili inspekcii." 9 V clánku 1 prvom odseku napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "[ONP], [CNOP] a [CCG] sú povinné podrobit sa inspekcii týkajúcej sa ich úcasti na dohodách a/alebo zosúladených postupoch a/alebo prípadnej realizácie dohôd a/alebo zosúladených postupov medzi lekárnikmi vo Francúzsku zdruzenými v [ONP], ako aj prejavov týchto dohôd a/alebo zosúladených postupov vo forme rozhodnutí odporujúcich ustanoveniam clánku 81 [ES] a/alebo 82 [ES] najmä na trhu analytických sluzieb lekárskej biológie. Toto správanie sa prejavilo najmä vo forme rozhodnutí, ktorých cielom je zabránit lekárnikom a/alebo právnickým osobám vo vstupe na trh analytických sluzieb lekárskej biológie, obmedzit ich cinnost na tomto trhu alebo ich z tohto trhu vylúcit." 10 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze inspekcia mohla zacat 12. novembra 2008, kedy aj bola skutocne vykonaná v sídle zalobkýn. 11 Clánok 3 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Toto rozhodnutie je urcené [ONP], [CNOP] a [CCG]. Toto rozhodnutie sa oznámi tesne pred inspekciou zdruzeniam podnikov, ktorým je urcené..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. januára 2009 zalobkyne podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 13 Zalobkyne vo svojej zalobe navrhovali spojit prejednávanú vec s vecou T-24/09. Predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna nevyhovel tomuto návrhu. 14 Samostatným podaním z toho istého dna zalobkyne ziadali, aby bola vec prejednaná v skrátenom súdnom konaní podla clánku 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Táto ziadost bola zamietnutá rozhodnutím stvrtej komory Súdu prvého stupna z 19. februára 2009. 15 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (stvrtá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku písomne polozil zalobkyniam otázky. Zalobkyne tejto výzve vyhoveli. 16 Prednesy úcastnícok konania a ich odpovede na otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní 23. februára 2010. 17 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 18 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 19 Na podporu svojej zaloby uplatnujú zalobkyne tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady, podla ktorej musia byt rozhodnutia institúcií adresované entitám, ktoré majú právnu subjektivitu. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady, podla ktorej musia byt rozhodnutia institúcií adresované entitám, ktoré majú právnu subjektivitu Tvrdenia úcastníkov konania 20 K prípustnosti tohto zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú, ze je nepochybné, ze najmä v oblasti hospodárskej sútaze majú zalobcovia záujem na konaní, ktorého predmetom sú rozhodnutia adresované tretím osobám, ktoré môzu mat na zalobcov negatívny dopad. Okrem toho, ze v tomto prípade majú zalobkyne zjavne záujem pozadovat zrusenie napadnutého rozhodnutia, kedze sa ich priamo týka, sú tiez oprávnené uplatnovat zalobný dôvod zalozený na neexistencii právnej subjektivity ONP, pretoze sú jej reprezentatívnymi orgánmi. Skutocnost, ze sa napadnuté rozhodnutie výslovne týka ONP, im teda priamo spôsobuje ujmu a majú tak priamy záujem dokonca aj na jeho ciastocnom zrusení. Zalobu navyse podali ako reprezentatívne orgány ONP v mene ONP. 21 K veci samej zalobkyne uvádzajú, ze ONP nemá na rozdiel od jej jednotlivých rád právnu subjektivitu. Podla nich musí byt adresátom rozhodnutia, ktorým sa nariaduje inspekcia nevyhnutne entita s právnou subjektivitou. 22 Komisia tvrdí, ze zalobný dôvod je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Vseobecným súdom 23 Pokial ide o prípustnost zalobného dôvodu, treba uviest, ze tento zalobný dôvod sa týka casti výroku napadnutého rozhodnutia, ktorá sa vztahuje na inú entitu nez sú zalobkyne. 24 V tejto súvislosti nie je sporné, ze zalobkyne majú právnu subjektivitu. Za týchto okolností, a bez ohladu na ich postavenie ako reprezentatívneho orgánu ONP, aj keby mal Vseobecný súd vecne preskúmat tento zalobný dôvod a dospiet k záveru, ze rozhodnutia, ktorými sa nariadujú inspekcie, nemozno adresovat entitám, ktoré nemajú právnu subjektivitu, a ze ONP takúto subjektivitu nemá, nemal by takýto záver ziadny vplyv na platnost napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej je adresované zalobkyniam. 25 Okrem toho treba zdôraznit, ze v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu zalobkyne uviedli, ze skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie bolo adresované aj ONP, nemala ziadny vplyv na rozsah inspekcie, ktorú mohla Komisia vykonat na základe napadnutého rozhodnutia, pretoze táto inspekcia prebiehala iba v priestoroch zalobkýn so zretelom na to, ze ONP ako právny subjekt neexistuje a okrem svojich rád nemá ziadne zastúpenie navonok. Za týchto okolností by zrusenie napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej je adresované ONP, nemalo ziaden vplyv na rozsah a výsledky inspekcie vo vztahu k zalobkyniam. 26 Treba preto konstatovat, ze zalobkyne nemôzu mat prospech zo zrusenia napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej je adresované ONP. Prvý zalobný dôvod treba v dôsledku toho zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 27 Poziadavku odôvodnenia treba podla zalobkýn posudzovat podla konkrétnych okolností a najmä v závislosti od obsahu dotknutého aktu, a to tým skôr, ze povinnost odôvodnenia má zásadnú povahu s prihliadnutím na clánok 8 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). Podla ich názoru sa tento prípad lísi od prípadu inspekcie, v ktorom Komisia vedie svoje vysetrovanie u entity, ktorej povaha ako podniku nevyvoláva ziadne pochybnosti. V tomto prípade sú adresátmi napadnutého rozhodnutia ONP, CNOP a CCG, ale neuvádza sa v nom ziadna entita, ktorá môze predstavovat podnik alebo zdruzenie podnikov v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Zalobkyne tvrdia, ze nevedia o entitách, ktorých kvalifikácia ako podnik alebo zdruzenie podnikov by umoznovala Komisii uplatnit toto ustanovenie a nepoznajú analýzu Komisie v tejto súvislosti. Tvrdia, ze v okamihu dorucenia napadnutého rozhodnutia neboli schopné zistit dôvody opatrenia, ktoré bolo voci nim prijaté, co predstavuje porusenie práva na respektovanie obydlia v zmysle clánku 8 EDLP, ktoré musí byt vybavené dostatocnými garanciami. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto neumoznuje Vseobecnému súdu, aby vykonal preskúmanie, ktoré je jeho úlohou. 28 Podla zalobkýn Komisia naznacuje, ze ochrana poskytovaná obydliu právnickej osoby je uzsia ako ochrana poskytovaná obydliu fyzických osôb a preto sa domnieva, ze odôvodnenie rozhodnutia o kontrole priestorov právnickej osoby môze byt strucnejsie. Túto argumentáciu zalobkyne odmietajú z dôvodu, ze ochrana poskytovaná priestorom podnikov podla clánku 8 EDLP je rovnaká ako ochrana, ktorú pozívajú priestory fyzických osôb a nie je v ziadnom prípade uzsia V tejto súvislosti sa odvolávajú najmä na návrhy, ktoré generálny advokát Mischo predniesol k rozsudku Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres (C-94/00, Zb. s. I-9011, I-9015). 29 V replike zalobkyne okrem toho tvrdia, ze povinnost odôvodnenia je základnou zárukou práva dotknutých podnikov na obhajobu. Jej rozsah preto nemozno obmedzit v závislosti od úvah, ktoré súvisia s efektivitou vysetrovania. Hoci je podla zalobkýn pravda, ze Komisia nie je povinná oznámit adresátovi rozhodnutia, ktorým sa nariaduje inspekcia, vsetky informácie týkajúce sa údajných porusení, ktoré má k dispozícii, ani tieto porusenia presne právne kvalifikovat, musí naproti tomu jasne uviest predpoklady, ktoré má v úmysle overit. Na preukázanie dôvodnosti inspekcie je teda Komisia povinná v rozhodnutí, ktorým sa inspekcia nariaduje, podrobne uviest, ze má k dispozícii informácie a závazne vecné nepriame dôkazy, ktoré ju vedú k podozreniu, ze sa podnik, ktorého sa týka inspekcia, dopustil porusenia. Právo na obhajobu treba nevyhnutne respektovat uz v stádiu správneho konania, do ktorého patrí napadnuté rozhodnutie. 30 Zalobkyne sa domnievajú, ze napadnuté rozhodnutie napriek tomu jasne neuvádza, ci sú postupy, ktorých sa týka podozrenie Komisie a ktoré sú dôvodom inspekcie, vytýkané iba ONP, iba CNOP, iba CCG alebo skôr vsetkým týmto entitám, takze nie je mozné urcit predpoklady, ktoré mala Komisia v úmysle overit pocas inspekcie. Zalobkyne tiez tvrdia, ze nie sú vymedzené cinnosti ONP a/alebo zalobkýn, ktoré odôvodnujú napadnuté rozhodnutie. 31 V replike a na pojednávaní zalobkyne navyse uvádzajú, ze doslo k poruseniu ich práva na obhajobu. Vseobecnost výrazov pouzitých v napadnutom rozhodnutí v skutocnosti umoznovala Komisii, aby zabavila mnohé dokumenty s najrôznejsím obsahom. V tejto súvislosti zalobkyne zostavujú zoznam typov zabavených dokumentov. Zalobkyne na pojednávaní dodávajú, ze porusenie ich práva na obhajobu bolo potvrdené tým, ze v oznámení o výhradách, ktoré im bolo dorucené po podaní zaloby, sa uvádza druhá výhrada, ktorá sa lísi od výhrady týkajúcej sa podmienok prístupu k povolaniu uvedenej v napadnutom rozhodnutí. 32 Komisia tvrdí, ze rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. Posúdenie Vseobecným súdom 33 Pokial ide o rozhodnutia Komisie, ktorými sa nariaduje inspekcia, clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 definuje podstatné nálezitosti, ktoré sa v nich musia nachádzat, a Komisii ukladá povinnost odôvodnit ich tak, ze uvedie predmet a úcel inspekcie, dátum, ked sa má zacat, sankcie podla clánkov 23 a 24 uvedeného nariadenia a opravný prostriedok, ktorý mozno proti takýmto rozhodnutiam podat na súde Únie. Judikatúra spresnila rozsah povinnosti odôvodnit rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia, so zretelom na obsah tohto ustanovenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T-340/04, Zb. s. II-573, body 50 az 53 a citovanú judikatúru). 34 V tomto prípade treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie umoznuje zalobkyniam identifikovat podstatné nálezitosti uvedené v tomto ustanovení, predovsetkým predmet a úcel inspekcie. Predmet je totiz specifikovaný v prvom odôvodnení, ako aj v clánku 1 napadnutého rozhodnutia tak, ze sa vztahuje na dohody a/alebo zosúladené postupy medzi lekárnikmi vo Francúzsku zdruzenými v ONP a/alebo rozhodnutia ONP a/alebo zalobkýn, ktoré mali za ciel a/alebo za následok zabránit hospodárskej sútazi, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz na trhu analytických sluzieb lekárskej biológie najmenej od roku 2003. Stvrté odôvodnenie dodáva, ze Komisia má k dispozícii informácie, podla ktorých sa tieto dohody a/alebo zosúladené postupy prejavovali vo forme rozhodnutí o odmietnutí zápisu osôb do zoznamu sekcie G, rozhodnutí neaktualizovat ich zápis v zozname a/alebo rozhodnutí zakázat im výkon cinnosti a poskytuje tak presné informácie o predpokladoch, ktoré má Komisia v úmysle overit. Úcel inspekcie je opísaný v siestom a siedmom odôvodnení, v ktorých sa uvádza, ze inspekcia musí umoznit Komisii, aby sa oboznámila so vsetkými skutkovými okolnostami týkajúcimi sa týchto prípadných dohôd a/alebo postupov, ich kontextom a totoznostou dotknutých podnikov alebo zdruzení, a zároven upresnuje, ze Komisia má dôvody verit, ze o existencii a fungovaní dotknutých dohôd a/alebo postupov a/alebo rozhodnutí vie iba obmedzený pocet osôb v ONP a jej radách. 35 Zalobkyne vsak napriek tomu v podstate tvrdia, ze povinnost odôvodnenia, ktorá je ulozená Komisii v tomto prípade, treba posúdit so zretelom na právo na ochranu súkromného zivota tak, ako je upravené v clánku 8 EDLP a vykladané v judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva, ako aj v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Mischo k rozsudku Roquette Frčres, uz citovanému v bode 28 vyssie. Na základe tohto práva je Komisia v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu v podnikoch alebo zdruzeniach podnikov viazaná povinnostou odôvodnenia, ktorá je obdobná ako povinnost, ktorá je ulozená v prípade inspekcií vykonávaných u súkromných osôb. 36 Pokial sa zalobkyne odvolávajú na to, ze adresáti napadnutého rozhodnutia sú kvalifikovaní ako podniky alebo zdruzenia podnikov, treba upresnit, ze v clánku 3 (pozri bod 11 vyssie) prvom odseku napadnutého rozhodnutia sú ako jeho traja adresáti uvedené ONP, CNOP a CCG. Z druhého odseku toho istého ustanovenia vyplýva, ze títo adresáti sú povazovaní za zdruzenia podnikov a nie za podniky. Napriek tomu, ze niektoré odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odkazujú na "dotknuté podniky/zdruzenia podnikov", jeho clánok 3 nevyvoláva pochybnosti. Z iných odkazov v napadnutom rozhodnutí, napríklad v ôsmom a deviatom odôvodnení (pozri bod 8 vyssie), ako aj zo záverecnej casti týkajúcej sa pokút a penále, okrem toho jasne vyplýva, ze jeho adresáti sú povazovaní za zdruzenia podnikov. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, tak napadnuté rozhodnutie nie je nejasné v tom, kto sú jeho adresáti a v tom, ci sú títo adresáti povazovaní za podniky alebo za zdruzenia podnikov v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Toto tvrdenie treba zamietnut. 37 Pokial chcú zalobkyne takto tvrdit, ze Komisia mala v napadnutom rozhodnutí podrobne odôvodnit, preco ich povazovala za zdruzenia podnikov, treba najprv zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie vo svojom druhom a tretom odôvodnení (pozri bod 7 vyssie) specifikuje, ze ONP je profesijná komora, ktorú Francúzska republika poverila najmä úlohami zabezpecovat dodrziavanie profesijných povinností lekárnikov, chránit váznost a nezávislost povolania, dbat na odbornost lekárnikov a prispievat k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti, najmä bezpecnosti odborných úkonov. V napadnutom rozhodnutí sa tiez uvádza, ze ONP pozostáva z jednej národnej rady, ako aj zo siedmych sekcií, do ktorých sú rozdelení lekárnici, pricom sekcia G zdruzuje lekárnikov biológov, ktorí vykonávajú cinnost vo verejných a súkromných laboratóriách pre analýzy lekárskej biológie. Rozhodnutie tiez podrobne uvádza kontrolnú právomoc, ktorú vykonávajú dotknuté entity v oblasti prístupu k povolaniu lekárnika a lekárnika biológa. 38 Treba uviest, ze toto odôvodnenie umoznuje pochopit, ze Komisia sa domnieva, ze ONP je profesijnou komorou lekárnikov a lekárnikov biológov, ktorú Francúzska republika poverila urcitými právomocami. Tiez z neho vyplýva, ze Komisia spomína existenciu CNOP a CCG v rámci ONP. Tieto upresnenia poskytujú urcité údaje, na základe ktorých mozno pochopit, preco Komisia povazovala ONP a zalobkyne za zdruzenia podnikov. Napriek tomu treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadnu specifickú argumentáciu týkajúcu sa dôvodov, pre ktoré sa taká profesijná komora ako tá, o ktorú ide v tejto veci, a jej orgány, povazujú za zdruzenia podnikov v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 39 Treba vsak pripomenút, ze cielom povinnosti odôvodnit individuálne rozhodnutie je umoznit súdu, aby vykonal svoje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a poskytnút dotknutej osobe dostatocné údaje, aby vedela, ci je rozhodnutie skutocne dôvodné alebo ci je prípadne postihnuté vadou, ktorá umoznuje napadnút jeho platnost, pricom bolo upresnené, ze rozsah tejto povinnosti závisí od povahy príslusného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý, ako aj od vsetkých právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1984, Interfacultair Instituut Electronenmicroscopie der Rijksuniversiteit te Groningen, 185/83, Zb. s. 3623, bod 38; rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, body 62 a 63, a France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 48). 40 V tejto súvislosti, pokial ide o povahu napadnutého rozhodnutia a kontext, v ktorom bolo prijaté, hoci zalobkyne správne tvrdia, ze podla judikatúry treba respektovat ochranu súkromného zivota upravenú v clánku 8 EDLP a ze ochrana obydlia sa vztahuje aj na obchodné priestory spolocností [pozri v tomto zmysle rozsudok ESLP, Colas Est a i./Francúzsko zo 16. apríla 2002, bod 41; pozri v súvislosti s nariadením Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvým nariadením implementujúcim clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), tiez rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 27, a uznesenie Súdneho dvora zo 17. novembra 2005, Minoan Lines/Komisia, C-121/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 31], Súdny dvor tiez zdôraznil, ze je dôlezité zachovat potrebný úcinok inspekcií ako nástroja nevyhnutného na to, aby si mohla Komisia plnit úlohy strázcu Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze. Aby teda bolo právo Komisie na vstup do obchodných priestorov podniku, proti ktorému sa vedie konanie podla clánkov 81 ES a 82 ES, uzitocné, zahrna moznost vyhladávat rôzne informácie, ktoré este nie sú známe alebo v celom rozsahu identifikované (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. I-2859, bod 27, a uznesenie Minoan Lines/Komisia, uz citované, bod 36). 41 Z toho vyplýva, ze vzhladom na stádium správneho konania, v ktorom sú prijímané rozhodnutia nariadujúce inspekciu, Komisia v tomto okamihu este nemá k dispozícii presné informácie, ktoré by jej umoznovali posúdit, ci mozno uvádzané správanie alebo konania kvalifikovat ako rozhodnutia podnikov alebo zdruzení podnikov v zmysle clánku 81 ES. Práve s ohladom na osobitnú povahu rozhodnutí, ktorými sa nariaduje inspekcia, judikatúra v oblasti povinnosti odôvodnenia jasne uviedla typ informácií, ktoré musia byt obsiahnuté v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu, aby tak mohli jeho adresáti v tomto stádiu správneho konania uplatnovat svoje právo na obhajobu. Ulozit Komisii prísnejsiu povinnost odôvodnenia v tejto súvislosti by nálezite nezohladnovalo predbeznú povahu inspekcie, ktorej cielom je práve umoznit Komisii, aby v neskorsom stádiu prípadne preukázala, ci sa porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva dopustili adresáti rozhodnutia nariadujúceho inspekciu alebo tretie osoby. Ako totiz vyplýva zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia, dohody alebo zosúladené postupy, o ktoré ide, sa nepovazujú za preukázané, ale sú iba predmetom podozrenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, 97/87 az 99/87, Zb. s. 3165, bod 55). 42 Pokial ide o právne pravidlá upravujúce dotknutú oblast, o ktoré ide v rámci tretieho zalobného dôvodu preskúmaného nizsie, treba navyse upresnit, ze Súdny dvor sa uz v minulosti najmä vo svojom rozsudku z 19. februára 2002, Wouters a i. (C-309/99, Zb. s. I-1577), na ktorý sa odvolávajú zalobkyne, domnieval, ze profesijná komora zastupujúca príslusníkov slobodného povolania nie je a priori vylúcená z pôsobnosti clánku 81 ES. 43 Za týchto okolností treba najmä s prihliadnutím na povahu napadnutého rozhodnutia ako bola upresnená vyssie, a právne pravidlá upravujúce dotknutú oblast, dospiet k záveru, ze Komisia nebola povinná vysvetlit v napadnutom rozhodnutí konkrétnu právnu analýzu, na základe ktorej posúdila adresátov ako zdruzenia podnikov, nad rámec vysvetlení, ktoré v tejto súvislosti obsahuje druhé a tretie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (pozri body 7, 37 a 38 vyssie). 44 Navyse, pokial ide o tvrdenie zalozené na porusení práva na obhajobu uplatnené po prvýkrát v replike a zopakované na pojednávaní, predovsetkým pokial ide o typ dokumentov, ktoré Komisia zabavila, treba uviest, ze zaloba sa po pripomenutí judikatúry týkajúcej sa povinnosti odôvodnenia obmedzuje na to, ze zdôraznuje, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatocné, pokial ide o povahu adresátov (podniky a/alebo zdruzenia podnikov), ale neobsahuje ziadnu výhradu týkajúcu sa porusenia ich práva na obhajobu v tomto prípade. 45 Skutocnost, ze cielom povinnosti odôvodnenia v rozhodnutiach nariadujúcich inspekciu je speciálne ochrana práva adresátov na obhajobu, neumoznuje, aby porusenie práva na obhajobu, ktoré má povahu subjektívnej protiprávnosti, patrilo medzi porusenia podstatných formálnych nálezitosti a preto sa na neho nesmie prihliadat z úradnej povinnosti (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 425, a Corsica Ferries France/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 77). V dôsledku toho treba výhradu zalozenú na porusení práva na obhajobu, ktorá bola po prvýkrát vznesená v replike, zamietnut ako neprípustnú podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. 46 Napokon, pokial ide o výhrady vznesené proti obsahu oznámenia o výhradách, stací uviest, ze ide o skutocnost, ktorá nastala po prijatí napadnutého rozhodnutia a ktorá nemôze ovplyvnit jeho zákonnost, kedze túto zákonnost treba posudzovat v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich k dátumu jeho prijatia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 325 a citovanú judikatúru). 47 Z toho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 48 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. Prvá cast sa týka údajne nesprávnej kvalifikácie ONP a zalobkýn ako podnikov a druhá cast ich údajne nesprávnej kvalifikácie ako zdruzení podnikov. O prvej casti zalozenej na nesprávnej kvalifikácii ONP a zalobkýn ako podnikov - Tvrdenia úcastníkov konania 49 Zalobkyne popierajú, ze ONP a ony samotné sú podnikmi. Nevykonávajú ziadnu obchodnú alebo hospodársku cinnost. Ich cinnost patrí do oblasti verejnej moci. Podla ich názoru vyplýva zo znenia napadnutého rozhodnutia nejednoznacnost, ktorá je na skodu, kedze toto rozhodnutie jasne nedefinuje, ci sa jeho adresáti majú povazovat za podniky alebo za zdruzenia podnikov. 50 Komisia tvrdenia zalobkýn spochybnuje. - Posúdenie Vseobecným súdom 51 Ako bolo uvedené v bode 36 vyssie, z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze jeho adresáti sú povazovaní za zdruzenia podnikov a nie za podniky. Prvú cast tretieho zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut. O druhej casti zalozenej na nesprávnej kvalifikácii ONP a zalobkýn ako zdruzení podnikov - Tvrdenia úcastníkov konania 52 Zalobkyne popierajú, ze ONP a ony samotné sú zdruzeniami podnikov. Odkazujú v podstate na rozsudok Wouters a i., uz citovaný v bode 42 vyssie, ktorý pri preskúmaní, ci mozno profesijnú komoru kvalifikovat ako zdruzenie podnikov, obsahuje úvahu v dvoch krokoch. Najprv ide o urcenie, ci sú clenmi tejto komory podniky v zmysle sútazného práva Spolocenstva a následne o urcenie, ci jej cinnosti nie sú v dôsledku svojej vlastnej povahy alebo podla kritérií Súdneho dvora vynaté z oblasti hospodárskych výmen. 53 V prvom rade zalobkyne zdôraznujú, ze nie vsetci clenovia ONP sú podnikmi v zmysle clánku 81 ES, pretoze niektorí z nich sú státnymi úradníkmi. Ide najmä o lekárnikov vykonávajúcich cinnost v nemocnicnom sektore, ktorí sú zapísaní do zoznamu sekcií G a H v rámci ONP. Postavenie úradníka majú okrem toho aj clenovia dalsej skupiny, a to univerzitní profesori vyucujúci farmaceutické vedy. Navyse ani zamestnaných lekárnikov, ktorí predstavujú znacnú cast clenov zapísaných do zoznamu ONP, nemozno kvalifikovat ako podniky. V tejto súvislosti zalobkyne spochybnujú relevanciu rozsudku Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia (T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987). 54 Zalobkyne okrem toho spochybnujú relevanciu rozhodnutia francúzskej Conseil de la concurrence z 18. marca 1997 a potvrdzujúceho rozsudku francúzskeho kasacného súdu zo 16. mája 2000, ktoré dospeli k záveru o porusení práva hospodárskej sútaze v sektore donásky liekov do domácnosti. Zalobkyne tvrdia, ze toto rozhodnutie a tento rozsudok, ktoré sa konkrétne týkali sekcie A v rámci ONP, nekonstatovali, ze ONP je zdruzením podnikov a vychádzali zo zistenia, ze sekcia A konala nad rámec svojej sluzby vo verejnom záujme, pricom CCG nikdy neprekrocila svoje zákonné právomoci. 55 V druhom rade sa zalobkyne domnievajú, ze ich cinnosti a cinnosti ONP nemajú nic spolocné s oblastou hospodárskych výmen, kedze majú aj sociálne poslanie zalozené na zásade solidarity a vykonávajú oprávnenia typické pre verejnú moc. 56 Pokial ide o ich sociálne poslanie, zalobkyne odkazujú na clánok L 4231-2 ods. 6 ZVZ, podla ktorého sa CNOP, zlozená zo zástupcov vsetkých centrálnych rád, vrátane CCG, "môze na celostátnej úrovni zaoberat vsetkými otázkami vzájomnej pomoci a profesijnej solidarity a najmä mimoriadnymi udalostami a dôchodkami". Takto definované sociálne poslanie je zalozené na solidarite, ktorá sa prejavuje tým, ze cast príspevkov clenov mozno urcit na podporu lekárnikov v tazkostiach alebo na dôchodku. 57 Aby zalobkyne preukázali, ze vykonávajú oprávnenia typické pre verejnú moc, vypocítavajú svoje cinnosti, pricom sa opierajú o ustanovenia francúzskeho práva. Uvádzajú, ze vykonávajú najmä súdne a správne úlohy. 58 Pokial ide o ich súdnu úlohu, zalobkyne uvádzajú, ze ako profesijnú komoru ich francúzske právo povazuje za správne súdy a ze ich disciplinárnym komorám predsedá súdny úradník s právomocou preskúmavat správne rozhodnutia. Okrem toho splnajú kritériá stanovené na posúdenie, ci má orgán vlastnosti súdneho orgánu v zmysle clánku 234 ES, a to najmä zákonný pôvod ich súdnej úlohy, jej trvalost a záväzná povaha, kontradiktórnost ich konaní, uplatnovanie právnych pravidiel a ich nezávislost. 59 Medzi svojimi cinnostami správnej povahy zalobkyne uvádzajú organizáciu sústavného odborného vzdelávania lekárnikov, právomoc pozastavit cinnost lekárnikom, ktorých zdravotný stav by mohol ohrozovat výkon ich povolania a to, ze rady ONP dbajú na dodrziavanie etických pravidiel. Oprávnením typickým pre verejnú moc je okrem toho aj výber príspevkov nevyhnutných na fungovanie ONP a plnenie jej úloh. Zalobkyne na záver dodávajú, ze zákon poveril CNOP organizáciou zostavenia farmaceutickej databázy, ktorá je prvou celostátnou elektronickou zdravotníckou databázou. 60 V tretom rade sa zalobkyne odvolávajú na tri dodatocné kritériá, ktoré vsetky preukazujú, ze nie sú ani podnikmi, ani zdruzeniami podnikov v zmysle sútazného práva Spolocenstva a ktoré boli tiez zohladnené aj v rozsudku Wouters a i., uz citovanom v bode 42 vyssie. Ide po prvé o menovanie clenov riadiacich orgánov profesijnej organizácie vnútrostátnymi orgánmi, po druhé, o povinnost danej profesijnej organizácie dodrziavat urcité kritéria vo verejnom záujme a po tretie, o to, ze daná profesijná organizácia nevyvíja vplyv na svojich clenov. 61 Pokial ide v prvom rade o ich zlozenie ako riadiacich orgánov ONP, zalobkyne uvádzajú, ze nie sú zlozené iba z lekárnikov, ktorých volia ich kolegovia a ktorí vykonávajú svoju cinnost ako slobodné povolanie, ale nachádzajú sa v nich aj státni úradníci, zástupcovia státu a zástupcovia farmaceutickej vedy menovaní státnymi orgánmi a podliehajúci ich kontrole. 62 Zákonodarca ich navyse poveril úlohou podporovat verejné zdravie a kvalitu starostlivosti, co je kritériom vo verejnom záujme uplatnovaným pri vsetkých ich cinnostiach, okrem iného pri zápise do zoznamu vedeného komorou. V tejto súvislosti tvrdia, ze z nedávnej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze stát môze v rámci ochrany takých základných zásad, akou je napríklad verejné zdravie, regulovat podmienky, za akých komora vykonáva zápis v prípade povolania, ktoré je samo regulované (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 2009, Apothekerkammer des Saarlandes a i., C-171/07 a C-172/07, Zb. s. I-4171, a Komisia/Taliansko, C-531/06, Zb. s. I-4103). 63 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze nemôzu ovplyvnovat správanie svojich clenov, co tiez vylucuje ich kvalifikáciu ako zdruzení podnikov. Na jednej strane totiz CNOP nezasahuje priamo do zapisovania lekárnikov do zoznamu, pretoze títo lekárnici podávajú svoju ziadost na niektorú z centrálnych alebo regionálnych rád príslusných vo veci a vyjadruje sa iba v prípade zamietnutia zápisu. Na druhej strane v oblasti lekárskej biológie závisí zásah CCG do zapisovania alebo zmeny zápisu v zozname priamo od súhlasov a povolení vydávaných príslusným prefektom, ktorý je zástupcom státu v dotknutom departmente. Úloha CCG sa obmedzuje na vydávanie nezáväzných stanovísk. Navyse v oblasti zápisu a vyciarknutia zo zoznamu majú CNOP a CCG iba právomoci, ktoré striktne vymedzuje zákon. Ide o zviazané právomoci, pretoze nemôzu odmietnut zapísat do zoznamu ziadatela, ktorý splna vsetky zákonné podmienky. Pri posúdení skutocného vplyvu týchto rozhodnutí na príslusníkov povolania treba navyse zohladnit moznosti opravného prostriedku proti zamietnutiu zápisu a vyciarknutiu zo zoznamu. 64 V odpovedi na tvrdenie Komisie, ze formálna kvalifikácia adresátov napadnutého rozhodnutia ako podnikov alebo ako zdruzení podnikov nie je podmienkou jeho zákonnosti, napokon zalobkyne tvrdia, ze zásada zverenej právomoci, ako je formulovaná najmä v clánkoch 5 ES, 7 ES a 211 ES znamená, ze Komisia môze platne prijat rozhodnutia iba na právnom základe a to iba vtedy, ak sú splnené vsetky podmienky vyzadované týmto právnym základom. Kvalifikácia zdruzenia podnikov preto musí podla nich existovat v case inspekcie. Napadnuté rozhodnutie je inak zbavené zákonného základu, kedze clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 jasne uvádza, ze Komisia môze vykonat vsetky nevyhnutné inspekcie "podnikov a zdruzení podnikov". 65 Komisia tvrdenia zalobkýn spochybnuje. - Posúdenie Vseobecným súdom 66 Na úvod treba pripomenút, ze odôvodnenie c. 24 nariadenia c. 1/2003 upresnuje, ze Komisia musí byt oprávnená vykonávat inspekcie, ktoré sú nevyhnutné na odhalenie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov zakázaných clánkom 81 ES. V tejto súvislosti clánok 20 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 uvádza, ze Komisia môze vykonat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. Podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 sú podniky a zdruzenia podnikov povinné podrobit sa inspekciám, ktoré Komisia nariadi rozhodnutím. 67 Treba tiez zdôraznit, ze kedze nariadenie c. 1/2003 vykonáva pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v clánkoch 81 ES a 82 ES, musia byt výrazy "podniky" a "zdruzenia podnikov" nachádzajúce sa v jeho clánku 20 v zásade definované rovnako ako v rámci uplatnovania clánku 81 ES. 68 Je vsak namieste zohladnit osobitnú povahu rozhodnutí, ktorými sa nariaduje inspekcia (pozri bod 40 vyssie). Predovsetkým so zretelom na skutocnost, ze takéto rozhodnutia sú prijímané na zaciatku vysetrovania, nemozno v tomto stádiu hovorit o definitívnom posúdení, ci mozno konania alebo rozhodnutia entít, ktoré sú adresátmi rozhodnutia alebo iných entít kvalifikovat ako dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy odporujúce clánku 81 ES alebo dokonca postupy uvedené v clánku 82 ES. Hoci totiz clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze Komisia v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu uvedie jej predmet, v tomto stádiu este nejde o posúdenie konkrétnych správaní, kedze úcelom inspekcie je práve zhromazdit dôkazy týkajúce sa predpokladaného správania. 69 Treba okrem toho zohladnit skutocnost, ze nariadenie c. 1/2003 zveruje Komisii právomoci s cielom umoznit jej plnit úlohu dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, ktorá je jej zverená Zmluvou (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Súdneho dvora z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, 136/79, Zb. s. 2033, bod 20, a uznesenie Minoan Lines/Komisia, uz citované v bode 40 vyssie, bod 34), co pripomína aj odôvodnenie c. 24 nariadenia c. 1/2003 (pozri bod 66 vyssie). Judikatúra tiez potvrdila, ze inspekcie môzu mat velmi siroký rozsah a ze právo vstupu do vsetkých priestorov, na vsetky pozemky a do vsetkých dopravných prostriedkov podnikov má osobitný význam, kedze musí umoznit Komisii, aby zhromazdila dôkazy o poruseniach pravidiel hospodárskej sútaze na miestach, kde sa tieto dôkazy obvykle nachádzajú (pozri v tomto zmysle v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 26, a uznesenie Minoan Lines/Komisia, uz citované v bode 40 vyssie, bod 35). 70 V tomto prípade, pokial ide o kvalifikáciu ONP a zalobkýn ako zdruzení podnikov v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, treba pripomenút, ze v kontexte práva hospodárskej sútaze zahrna pojem podnik kazdú entitu vykonávajúcu hospodársku cinnost bez ohladu na jej právne postavenie a spôsob financovania a ze hospodárskou cinnostou je kazdá cinnost spocívajúca v ponuke tovaru alebo sluzieb na danom trhu (rozsudok Wouters a i., uz citovaný v bode 42 vyssie, body 46 a 47). 71 Treba uviest, ze lekárnici, prinajmensom samostatne zárobkovo cinní, ponúkajú za odplatu predovsetkým sluzby maloobchodnej distribúcie liekov a znásajú financné riziká tejto cinnosti. Treba preto dospiet k záveru, ze tieto osoby vykonávajú hospodársku cinnost, a teda sú podnikmi v zmysle clánkov 81 ES, 82 ES a 86 ES (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, body 76 a 77, a Wouters a i., uz citovaný v bode 42 vyssie, body 48 a 49). Zalobkyne napokon nepopierajú, ze istý pocet lekárnikov, ktorí sú clenmi ONP, mozno kvalifikovat ako podniky v zmysle práva hospodárskej sútaze, pretoze vykonávajú svoju cinnost ako slobodné povolanie a znásajú tak financné riziká. 72 Navyse okrem lekárnikov, ktorí sú majitelmi lekární alebo ich zástupcami, ktorí sú clenmi sekcie A, zodpovedajú kritériám pojmu podnik aj clenovia sekcie G, ktorými sú riaditelia a zástupcovia riaditelov laboratórií lekárskej biológie. Hoci totiz, ako to tvrdia zalobkyne, väcsina lekárnikov patriacich do sekcie G plní úlohy zamestnancov v súkromných a verejných laboratóriách pre analýzy lekárskej biológie, prinajmensom cast clenov tejto sekcie mozno kvalifikovat ako podniky v zmysle práva hospodárskej sútaze, co zalobkyne napokon potvrdili na pojednávaní v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom. 73 Zalobkyne vsak tvrdia, ze skutocnost, ze cast ich clenov nemozno kvalifikovat ako podniky znamená, ze dotknuté reprezentatívne orgány nemôzu patrit do pôsobnosti clánku 81 ES. 74 Treba uviest, ze toto tvrdenie je vyvrátené judikatúrou. Vo svojom rozsudku FNCBV a i./Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie, Súd prvého stupna dospel k záveru, ze zväzy zdruzujúce a zastupujúce polnohospodárskych producentov, ktorí sú podnikmi v zmysle clánku 81 ES, mozno kvalifikovat ako zdruzenia podnikov na úcely uplatnovania tohto ustanovenia napriek tomu, ze môzu zdruzovat aj manzelov polnohospodárskych producentov, a to najmä preto, ze podla Súdu prvého stupna, samotná okolnost, ze zdruzenie podnikov môze zdruzovat aj osoby alebo entity, ktoré nemozno kvalifikovat ako podniky, nepostacuje v kazdom prípade na to, aby zdruzeniu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES odnala takýto charakter (rozsudok FNCBV a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 55). 75 Zalobkyne popierajú relevanciu tohto rozsudku, pricom zdôraznujú, ze Súd prvého stupna v nom prihliadol aj k okolnosti, ze manzelia polnohospodárskych producentov sa vo vseobecnosti podielajú na prácach rodinného podniku. Títo manzelia preto vykonávajú hospodársku cinnost, co nie je prípad velkého poctu clenov ONP. Hoci vsak Súd prvého stupna skutocne spomenul túto okolnost v bode 55 rozsudku FNCBV a i./Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, tvrdenie zalobkýn nemôze uspiet, pretoze v tomto bode sa jasne uvádza, ze samotná okolnost, ze niektorí clenovia nie sú podnikmi, nepostacuje "v kazdom prípade" na to, aby bolo dané zdruzenie vynaté z pôsobnosti clánku 81 ES. 76 ONP a zalobkyne sú teda organizáciami, ktoré zdruzujú a zastupujú urcitý pocet príslusníkov povolania, vrátane lekárnikov v lekárnach a riaditelov laboratórií lekárskej biológie, ktorých mozno kvalifikovat ako podniky v zmysle clánku 81 ES. 77 Toto zistenie stací na záver, ze Komisia bola oprávnená kvalifikovat ONP a zalobkyne ako zdruzenia podnikov v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok FNCBV a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 53 a 54) a mohla ich tak legálne podrobit inspekcii podla tohto ustanovenia. Je predovsetkým mozné, ze v takomto postavení mohli tieto organizácie prijímat rozhodnutia odporujúce clánku 81 ES, co je predpoklad, ktorý je Komisia v súlade so svojím poslaním oprávnená overit najmä na základe dôkazov zhromazdených pocas inspekcie. 78 Tvrdenia zalobkýn zalozené na rozsudku Wouters a i., uz citovanom v bode 42 vyssie, nemôzu zmenit tento záver. Otázka, ktorá bola riesená v tomto rozsudku, sa totiz týkala toho, ci treba takú profesijnú komoru, ako bola holandská advokátska komora, povazovat pri prijímaní daného predpisu za zdruzenie podnikov, alebo naopak, za verejný orgán (rozsudok Wouters a i., uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 56). V tomto prípade je vsak otázka, ci sú zalobkyne pri výkone svojich konkrétnych oprávnení vynaté z pôsobnosti clánku 81 ES alebo ci sa, naopak, niektoré ich konania musia povazovat za rozhodnutia zdruzení podnikov v zmysle tohto ustanovenia, zjavne predcasná a treba ju prípadne vyriesit v konecnom rozhodnutí vyjadrujúcom sa k výhradám Komisie. Navyse rozsudok Wouters a i. jasne potvrdzuje, ze profesijné komory nie sú a priori vylúcené z pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Wouters a i., uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 59 a citovanú judikatúru). 79 Treba napokon zdôraznit aj to, ze inspekcia nariadená napadnutým rozhodnutím sa netýkala výlucne prípadných rozhodnutí zdruzení podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, o ktoré islo v rozsudku Wouters a i., uz citovanom v bode 42 vyssie, ale aj prípadnej úcasti zalobkýn na dohodách a/alebo zosúladených postupoch medzi lekárnikmi vo Francúzsku zdruzenými v ONP, ako aj porusenia clánku 82 ES. 80 Zo spisu okrem toho vyplýva, ze existuje viacero rozhodnutí francúzskej Conseil de la concurrence dochádzajúcich k záveru, ze ONP a/alebo jej orgány sa dopustili porusení práva hospodárskej sútaze a ze francúzsky kasacný súd potvrdil najmenej jedno z týchto rozhodnutí. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne a bez ohladu na to, ze tieto rozhodnutia sa týkali sekcie A a nie sekcie G v rámci ONP, ide o dalsí nepriamy dôkaz, ktorý umoznoval Komisii domnievat sa, ze ONP a zalobkyne nemozno a priori vylúcit z pôsobnosti clánku 81 ES, kedze niektorých clenov sekcie A a sekcie G mozno kvalifikovat ako podniky a kedze existencia úloh vo verejnom záujme vymedzených zákonom nevylucuje ani u jednej z týchto sekcií, ze by mohla prijat akty prekracujúce tento zákonný rámec a v rozpore s clánkom 81 ES. 81 Napokon, pokial ide o odkaz zalobkýn na rozsudky Apothekerkammer des Saarlandes a i. a Komisia/Taliansko, uz citované v bode 62 vyssie, z ktorých vyplýva, ze stát môze v rámci ochrany takých základných zásad, akou je napríklad verejné zdravie, regulovat podmienky, za akých komora vykonáva zápis v prípade povolania, ktoré je samo regulované, treba uviest, ze tieto rozsudky sa v podstate zaoberajú uplatnovaním clánkov 43 ES a 56 ES týkajúcich sa slobody usadit sa a volného pohybu kapitálu na vnútrostátne právne úpravy podmienok výkonu povolania lekárnika. Tieto rozsudky sú vsak irelevantné pre výsledok sporu, pretoze z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze pravidlá neobmedzujú volný pohyb, pretoze aké také nemajú nic spolocné s hospodárskou cinnostou, neznamená ani to, ze dotknutá cinnost je zákonite vynatá z pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES, ani to, ze tieto pravidlá nesplnajú podmienky na uplatnenie týchto clánkov (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia, C-519/04 P, Zb. s. I-6991, bod 31). 82 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa mohla v stádiu, v ktorom bolo prijaté napadnuté rozhodnutie domnievat, ze ONP a zalobkyne sú zdruzeniami podnikov v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Nebolo preto preukázané, ze Komisia porusila toto ustanovenie tým, ze kvalifikovala adresátov napadnutého rozhodnutia ako zdruzenia podnikov. 83 Treba preto zamietnut druhú cast tretieho zalobného dôvodu a teda aj tretí zalobný dôvod v celom rozsahu. 84 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobu treba zamietnut v celom rozsahu. O trovách 85 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze budú znásat vlastné trovy konania, a zaviazat ich na náhradu trov konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Conseil national de l'Ordre des pharmaciens (CNOP) a Conseil central de la section G de l'Ordre national des pharmaciens (CCG) sú povinné nahradit trovy konania. Czúcz Labucka O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. októbra 2010. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMgy8w0/L95745-3931TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXMgy8w0/L95745-3931TMP.html#Footref*