Vec T-3/09 Talianska republika proti Európskej komisii "Státna pomoc - Docasné ochranné opatrenia v sektore stavby lodí - Zmena schémy pomoci, ktorú Komisia predtým schválila, plánovaná talianskymi orgánmi - Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Kategórie pomoci, definované právnou úpravou, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom (Clánok 87 ods. 3 ES a clánok 88 ods. 3 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Uplatnenie hmotnoprávnych noriem úcinných v case prijatia rozhodnutia Komisie (Clánok 88 ods. 3 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 4) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie - Povinnost nálezitej starostlivosti clenského státu, ktorý poskytuje pomoc, a jej príjemcu, pokial ide o oznámenie vsetkých relevantných skutocností (Clánok 88 ods. 2 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Neexistencia pripomienok dotknutých osôb - Neexistencia vplyvu na platnost rozhodnutia Komisie (Clánok 88 ods. 2 ES) 1. Podla clánku 87 ods. 3 ES urcité kategórie pomoci "mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom". Pokial sa nariadenie opiera o clánok 87 ods. 3 ES a definuje pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, neznamená to, ze taká aj nevyhnutne je. Je totiz na Komisii, aby podla clánku 88 ods. 3 ES overila, ci pomoc splna vsetky podmienky na to, aby bola zlucitelná so spolocným trhom. (pozri body 35 - 37) 2. Pokial ide o casovú pôsobnost právnej normy v prípade neexistencie prechodných ustanovení, treba rozlísit normy upravujúce právomoc a hmotnoprávne normy. Pokial ide o normy upravujúce právomoc institúcií Únie, ustanovenie predstavujúce právny základ aktu, ktoré oprávnuje institúciu Únie na prijatie predmetného aktu, musí platit v okamihu jeho prijatia. Pokial ide o hmotnoprávne normy, od nadobudnutia ich úcinnosti upravujú vsetky budúce úcinky situácií, ktoré vznikajú na základe skorsích právnych predpisov. Hmotnoprávne normy sa preto neuplatnujú na úcinky, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich úcinnosti, okrem situácií, ked sú splnené výnimocné podmienky na retroaktívne uplatnovanie. Pokial ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, v rámci systému kontroly státnej pomoci sa okamih vzniku úcinkov plánovanej pomoci zhoduje s okamihom rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom. Pravidlá, zásady a kritériá posúdenia zlucitelnosti státnej pomoci úcinné v case prijatia rozhodnutia Komisiou mozno totiz v zásade povazovat za lepsie prispôsobené kontextu hospodárskej sútaze. Je to tak z toho dôvodu, ze dotknutá pomoc má za následok skutocné výhody alebo nevýhody na vnútornom trhu az od okamihu jej schválenia Komisiou. Na druhej strane na pomoc poskytnutú protiprávne bez predchádzajúceho oznámenia sa uplatnujú hmotnoprávne normy, ktoré sú úcinné v okamihu poskytnutia pomoci, pretoze výhody a nevýhody vyvolané takou pomocou sa prejavia v období, pocas ktorého bola dotknutá pomoc poskytovaná. Je nesporné, ze skutocnost, ze okamih urcujúci uplatnitelné hmotnoprávne normy sa zhoduje, pokial ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, s prijatím rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti tejto pomoci, vedie k tomu, ze táto institúcia môze - zmenou dlzky preskúmavania oznámeného opatrenia pomoci - vyvolat uplatnenie hmotnoprávnej normy, ktorá nadobudla úcinnost az po oznámení predmetného opatrenia pomoci Komisii. V tejto súvislosti treba uviest, ze moznost Komisie vybrat si medzi uplatnením novej alebo starej normy je vymedzená a vyvázená jednak skutocnostou, ze clenské státy disponujú volnou úvahou v súvislosti s casom oznámenia opatrení pomoci, a jednak skutocnostou, ze clánok 4 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa uplatnovania clánku 88 ES vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných konala obozretne. (pozri body 56, 57, 59 - 61, 64, 65) 3. Ked Komisia rozhodne zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, je na clenských státoch a potenciálnom príjemcovi pomoci, aby predlozili argumenty, prostredníctvom ktorých môzu preukázat, ze plánovaná pomoc zodpovedá výnimkám stanoveným podla Zmluvy, kedze zámerom konania vo veci formálneho zistovania je práve zabezpecit, aby sa Komisii objasnili vsetky skutocnosti veci. Komisia je síce povinná pri zacatí konania vo veci formálneho zistovania jasne vyjadrit svoje pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou pomoci so spolocným trhom, aby clenskému státu a iným dotknutým úcastníkom konania umoznila odpovedat v co najsirsom rozsahu, faktom vsak zostáva, ze je na ziadatelovi o pomoc, aby rozptýlil tieto pochybnosti a dokázal, ze plánovaná pomoc splna podmienky, podla ktorých ju mozno poskytnút. (pozri bod 83) 4. Clánok 88 ods. 2 ES síce ukladá Komisii povinnost, aby pred prijatím rozhodnutia zhromazdila informácie od vsetkých dotknutých úcastníkov konania, ale nezakazuje jej, aby v prípade neexistencie takých informácií prijala záver, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom. Komisii predovsetkým nemozno vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne informácie, ktoré jej mohli byt predlozené v priebehu správneho konania, ale predlozené neboli, kedze Komisia nebola povinná z úradnej moci a odhadom preskúmat, ktoré skutocnosti jej mohli byt predlozené. (pozri bod 84) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 3. februára 2011 ([1]*) "Státna pomoc - Docasné ochranné opatrenia v sektore stavby lodí - Zmena schémy pomoci, ktorú Komisia predtým schválila, plánovaná talianskymi orgánmi - Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom" Vo veci T-3/09, Talianska republika, v zastúpení: P. Gentili, avvocato dello Stato, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: E. Righini, C. Urraca Caviedes a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2010/38/ES z 21. októbra 2008 o státnej pomoci C 20/08 (ex N 62/08), ktorú Taliansko plánuje poskytnút prostredníctvom úpravy schémy N 59/04 týkajúcej sa docasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí (Ú. v. EÚ L 17, 2010, s. 50), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. júna 2010, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: ... b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: i) ... vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti zmluvy; ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; ... v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu; c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ..." 2 Nariadenie Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 (Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), v clánku 4 ods. 1 stanovuje: "Na úcely clánku 1 písm. c) nariadenia... c. 659/1999 zmena existujúcej pomoci bude znamenat kazdú zmenu, okrem zmien cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom. Zvýsenie pôvodného rozpoctu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude povazované za zmenu existujúcej pomoci." 3 Na základe clánku 87 ods. 3 písm. e) ES Rada prijala nariadenie (ES) c. 1177/2002 z 27. júna 2002 o docasných ochranných opatreniach v sektore stavby lodí (Ú. v. ES L 172, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 485). Uvedené nariadenie povolilo tento mechanizmus s cielom pomôct lodeniciam Spolocenstva, ktoré trpia nepriaznivými následkami vo forme váznej ujmy v dôsledku nekalej hospodárskej sútaze zo strany kórejských lodeníc (odôvodnenie c. 3 nariadenia). Clánok 2 ods. 2 a 3 tohto nariadenia stanovuje, ze priamu pomoc pre zákazky na stavbu lodí mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, pokial táto pomoc neprekrocí 6 % zmluvnej hodnoty a ak priemysel Spolocenstva utrpel váznu ujmu v tomto trhovom segmente v dôsledku nekalých praktík zo strany Kórey. 4 Clánok 3 nariadenia c. 1177/2002 podmienuje poskytnutie pomoci jej oznámeniu Komisii podla clánku 88 ES, pricom Komisia musí takú pomoc preskúmat a musí prijat rozhodnutie podla nariadenia c. 659/1999. 5 Clánok 2 ods. 4 a clánky 4 a 5 nariadenia c. 1177/2002 znejú: "Clánok 2 ... 4. Toto nariadenie sa neuplatnuje na lode, ktoré boli dodané neskôr ako tri roky odo dna podpísania konecnej zmluvy. Komisia vsak môze trojrocnú lehotu dodávky predlzit, ak sa to povazuje za odôvodnené na základe technickej nárocnosti individuálneho príslusného projektu na stavbu lodí alebo na základe zdrzaní vyplývajúcich z necakaných znacných a obhájitelných narusení pracovného programu lodenice, ktoré mozno pripísat výnimocným a nepredvídatelným okolnostiam, ktoré vznikli mimo podniku. ... Clánok 4 Nariadenie sa uplatnuje na konecné zmluvy podpísané od nadobudnutia úcinnosti tohto nariadenia az do skoncenia jeho platnosti, s výnimkou konecných zmlúv podpísaných predtým, ako spolocenstvo oznámi v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, ze zacalo konanie o urovnaní sporu s Kóreou tým, ze poziadalo o poradu v súlade s dohodou Svetovej obchodnej organizácie o pravidlách a konaniach pri urovnávaní sporov a konecných zmlúv podpísaných jeden mesiac alebo neskôr po tom, ako spolocenstvo oznámi v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, ze toto konanie o urovnaní sporu bolo ukoncené pozastavené preto, ze Komisia povazuje schválenú zápisnicu za úcinne vykonávanú. Clánok 5 Toto nariadenie nadobúda úcinnost den po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev a jeho platnost sa skoncí 31. marca 2004. ..." 6 Nariadením Rady (ES) c. 502/2004 z 11. marca 2004, ktorým sa mení a doplna nariadenie c. 1177/2002 (Ú. v. EÚ L 81, s. 6; Mim. vyd. 13/034, s. 33), sa dátum ukoncenia platnosti nariadenia c. 1177/2002 stanovený v jeho clánku 5 presúva na 31. marca 2005. Okolnosti predchádzajúce sporu 7 Dna 15. januára 2004 Talianska republika oznámila schému pomoci, prostredníctvom ktorej chcela uplatnit nariadenie c. 1177/2002 na základe clánku 4 ods. 153 legge n° 350 su disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge finanziaria 2004) [zákon c. 350 o ustanoveniach týkajúcich sa tvorby rocného a viacrocného státneho rozpoctu (zákon o státnom rozpocte na rok 2004)] z 24. decembra 2003 (riadny dodatok ku GURI c. 299 z 27. decembra 2003, dalej len "zákon c. 350/2003"), ktorý stanovoval: "Na uplatnovanie [nariadenia c. 1177/2002] sa na rok 2004 vyclenuje suma 10 miliónov eur. Formy poskytnutia pomoci upraví vyhláska Ministerstva pre infrastruktúru a dopravu. Úcinnost ustanovení tohto bodu podlieha podla clánku 88 ods. 3 [ES] predbeznému schváleniu [Komisie]." 8 Formy poskytnutia pomoci sa stanovili vyhláskou ministerstva (ministro delle infrastrutture e dei trasporti), Attuazione del regolamento (CE) n. 1177/2002 del 27 giugno 2002 del Consiglio, relativo ad un meccanismo difensivo temporaneo per la costruzione navale (vyhláska ministerstva pre infrastruktúru a dopravu o ustanoveniach týkajúcich sa uplatnovania nariadenia c. 1177/2002, GURI c. 93 z 21. apríla 2004, dalej len "vyhláska ministerstva z 2. februára 2004"). 9 Rozhodnutím z 19. mája 2004 o schéme pomoci N 59/2004 týkajúcej sa docasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí oznámeným pod císlom K(2004) 1807 (dalej len "rozhodnutie o schválení z roku 2004") Komisia schválila oznámenú schému pomoci, ktorá podla nej bola v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1177/2002 a bola zlucitelná so spolocným trhom (dalej len "schéma pomoci z roku 2004"). 10 Talianska republika povazovala pociatocnú dotáciu vo výske 10 miliónov eur za nedostatocnú na pokrytie vsetkých ziadostí o pomoc podaných pred uplynutím platnosti nariadenia c. 1177/2002 zmeneného a doplneného nariadením c. 502/2004 a 1. februára 2008 oznámila Komisii svoj zámer vyclenit na základe clánku 2 ods. 206 legge n° 244 su disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge finanziaria 2008) [zákon c. 244 o ustanoveniach týkajúcich sa tvorby rocného a viacrocného státneho rozpoctu (zákon o státnom rozpocte na rok 2008)] z 24. decembra 2007 (riadny dodatok ku GURI c. 300 z 28. decembra 2007) v rozpocte urcenom na schému pomoci z roku 2004 dodatocnú sumu 10 miliónov eur (dalej len "oznámené opatrenie pomoci"). 11 Listom z 30. apríla 2008 Komisia informovala Taliansku republiku, ze v súvislosti s touto pomocou sa rozhodla zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Rozhodnutie o zacatí konania bolo okrem toho uverejnené aj v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 140, 2008, s. 20). Komisia vyzvala zúcastnené strany, aby predlozili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dna tohto uverejnenia. 12 Dna 21. októbra 2008 Komisia prijala rozhodnutie 2010/38/ES o státnej pomoci C 20/08 (ex N 62/08), ktorú Taliansko plánuje poskytnút prostredníctvom úpravy schémy N 59/04 týkajúcej sa docasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí (Ú. v. EÚ L 17, 2010, s. 50) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktoré v clánku 1 stanovuje: "Státna pomoc, ktorú Taliansko plánuje poskytnút úpravou schémy N 59/04 týkajúcej sa docasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí, ktorá zahrna zvýsenie [rozpoctu schémy pomoci z roku 2004] o 10 miliónov EUR, nie je zlucitelná so spolocným trhom. Táto pomoc sa preto nemôze poskytnút." 13 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze oznámené opatrenie pomoci predstavuje novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 a clánku 4 nariadenia c. 794/2004 a ze túto pomoc nemozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, pretoze nariadenie c. 1177/2002 uz nebolo úcinné, cize nemohlo slúzit ako právny základ pre posúdenie oznámeného opatrenia pomoci. Komisia tiez spresnila, ze toto opatrenie pomoci nemozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom na základe rámcovej úpravy státnej pomoci pre lodné stavitelstvo (Ú. v. EÚ C 317, 2003, s. 11; Mim. vyd. 08/002, s. 201) a nie je zlucitelné so spolocným trhom ani na základe niektorého z dalsích ustanovení, ktoré sa uplatnujú v oblasti státnej pomoci. 14 Komisia okrem toho uviedla, ze po nadobudnutí úcinnosti nariadenia c. 1177/2002 Kórejská republika predlozila orgánu pre urovnávanie sporov (dalej len "OUS") Svetovej obchodnej organizácie (dalej len "WTO") otázku týkajúcu sa zákonnosti tohto nariadenia vzhladom na pravidlá WTO. Dna 22. apríla 2005 skupina expertov OUS uverejnila správu so záverom, ze nariadenie c. 1177/2002 a niektoré vnútrostátne schémy pomoci prijaté na jeho základe a existujúce v case, ked Kórejská republika predlozila spor WTO, porusovali niektoré pravidlá tejto organizácie. Dna 20. júna 2005 OUS prijal správu skupiny expertov, v ktorej odporúcal Spolocenstvu, aby uviedlo nariadenie c. 1177/2002 a vnútrostátne schémy pomoci prijaté na jeho základe do súladu so svojimi záväzkami na základe dohôd uzatvorených v rámci WTO. Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna Talianska republika 2. januára 2009 podala túto zalobu. 16 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie. 17 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania. 18 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby sa vyjadrili k moznosti spojenia tejto veci s vecou T-584/08, v rámci ktorej spolocnost Cantiere navale De Poli SpA podala zalobu s rovnakým predmetom konania. Po dorucení vyjadrení úcastníkov konania, ktorí nemali ziadne námietky, uznesením predsedu ôsmej komory z 2. júna 2010 boli veci spojené na úcely ústnej casti konania podla clánku 50 rokovacieho poriadku. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 16. júna 2010. Právny stav 20 Na podporu svojej zaloby Talianska republika uvádza sedem zalobných dôvodov zalozených postupne na nesprávnej kvalifikácii oznámeného opatrenia pomoci ako novej pomoci, porusení nariadenia c. 1177/2002, porusení clánkov 87 ES a 88 ES, porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, porusení zásady kontradiktórnosti, zohladnení pravidiel WTO pri posúdení zlucitelnosti oznámeného opatrenia pomoci so spolocným trhom a na skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá na oznámení Komisie WTO z 20. júla 2005 (dalej len "oznámenie WTO"). O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnej kvalifikácii oznámeného opatrenia pomoci ako novej pomoci Tvrdenia úcastníkov konania 21 Talianska republika pripomína, ze nariadenie c. 1177/2002 nestanovuje nominálny strop, pokial ide o celkovú výsku pomoci, ktorú kazdý clenský stát môze poskytnút podla nariadenia c. 1177/2002. Okrem toho v schéme pomoci z roku 2004, ktorá bola Komisii oznámená a nou schválená, neboli presne stanovené ani obmedzené celkové rozpoctové prostriedky, ktoré sa mali vyclenit na pomoc na stavbu lodí. Jediné financné obmedzenie schémy pomoci z roku 2004 bolo uvedené v clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 1177/2002, konkrétne slovami "pomoc... maximálne do výsky 6 % zmluvnej hodnoty" pred poskytnutím pomoci. 22 Inými slovami, úcast Talianskej republiky uvedená v clánku 4 ods. 153 zákona c. 350/2003 a vyhláske ministerstva z 2. februára 2004 bola neobmedzená, pokial ide o celkovú sumu moznej pomoci. Zo samotnej struktúry schémy pomoci z roku 2004 totiz vyplývalo, ze celkovú výsku pomoci nebolo mozné a priori urcit, pretoze závisela od poctu a hodnoty zmlúv, ktoré boli dotknuté nepriaznivými dôsledkami nekalej hospodárskej sútaze zo strany Kórey, pocas obdobia stanoveného v nariadení c. 1177/2002 zmenenom a doplnenom nariadením c. 502/2004. 23 Pociatocná suma 10 miliónov eur stanovená v clánku 4 ods. 153 zákona c. 350/2003 mala povahu jednoduchej rozpoctovej dotácie, ktorá bola cisto indikatívna pre rok 2004, a nijako nevplývala na rozsah úcasti a právny záväzok Talianskej republiky voci talianskym lodným stavitelom, ktorí celili kórejskej nekalej hospodárskej sútazi. Okrem toho zlucitelnost schémy pomoci z roku 2004 so spolocným trhom sa mala posúdit výlucne na základe ustanovení vyhlásky ministerstva z 2. februára 2004, ktorá podla vzoru nariadenia c. 1177/2002 neobsahovala nijaký financný limit. V rozhodnutí o schválení z roku 2004 sa totiz Komisia financnou dotáciou vo výske 10 miliónov eur nijako nezaoberala. 24 Konecná celková výska verejných financných prostriedkov tak nebola súcastou struktúry schémy pomoci, ktorú Talianska republika oznámila Komisii v roku 2004. Talianska republika si naopak vyhradila moznost zvýsit dotáciu v nasledujúcich rokoch. 25 Na podporu tvrdenia, ze rozsah schémy pomoci z roku 2004 pocítal s urcitou nezávislostou, pokial ide o jej celkové financné krytie, Talianska republika tvrdí, ze rozpoctové prostriedky vyclenené pre túto schému boli uz v roku 2005 zvýsené o sumu 1 milión eur bez toho, aby voci tomu Komisia namietala. 26 Z toho vyplýva, ze Komisia sa tým, ze povazovala pociatocnú sumu 10 miliónov eur za neoddelitelnú súcast schémy pomoci z roku 2004, dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu prejednávanej veci. 27 Okrem toho toto nesprávne posúdenie viedlo Komisiu k nesprávnemu uplatneniu viacerých ustanovení práva Európskej únie, najmä clánku 87 ods. 1 ES, clánku 88 ods. 3 ES, clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 a clánku 4 nariadenia c. 794/2004. 28 Oznámené opatrenie pomoci nebolo mozné povazovat za zmenu schémy pomoci z roku 2004, pretoze nová dotácia bola len úctovnou operáciou a vôbec neovplyvnila rozsah úcasti a záväzku Talianskej republiky voci talianskym lodným stavitelom, ktorí celili kórejskej nekalej hospodárskej sútazi. Komisia teda prijala nesprávny záver, ze oznámené opatrenie pomoci predstavuje novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999. 29 Uvedená dotácia v skutocnosti predstavovala cisto administratívnu zmenu v zmysle clánku 4 nariadenia c. 794/2004. Talianska republika v tejto súvislosti uvádza, ze zvýsením rozpoctových prostriedkov vyclenených na schému pomoci z roku 2004 nezmenila ani podmienky uplatnovania tejto schémy, ani casovú pôsobnost jej uplatnovania. 30 Skutocnost, ze taliansky zákonodarca povazoval za potrebné oznámit Komisii novú dotáciu, nie je relevantná pre vyriesenie otázky, ci ide o novú pomoc, pretoze vnútrostátny právny predpis nemôze prevázit nad právnymi normami Únie. 31 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý, a v podstate tvrdí, ze pociatocné rozpoctové prostriedky vo výske 10 miliónov eur vyclenené na schému pomoci z roku 2004 boli jej neoddelitelnou súcastou. Posúdenie Vseobecným súdom 32 Treba uviest, ze vsetky výhrady Talianskej republiky prednesené v rámci tohto prvého zalobného dôvodu sa zakladajú na predpoklade, podla ktorého Komisia v rozhodnutí o schválení z roku 2004 nezastávala, a ani nemohla zastávat názor, ze schéma pomoci z roku 2004, ktorú Talianska republika oznámila, obsahovala financný strop 10 miliónov eur. Z toho by vyplývalo, ze oznámené opatrenie pomoci, cize dodatocná dotácia vo výske 10 miliónov eur v roku 2008, nepredstavuje zmenu existujúcej pomoci. 33 Návrhy Talianskej republiky v tomto ohlade sa zakladajú v zásade na dvoch tvrdeniach, pricom prvé tvrdenie sa opiera o osobitost nariadenia c. 1177/2002 a druhé o spôsob, akým talianske orgány definovali spôsoby uplatnovania nariadenia c. 1177/2002 vo vnútrostátnej právnej úprave. 34 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, ze nariadenie c. 1177/2002 nestanovilo nijaký nominálny strop v súvislosti s celkovou výskou pomoci, ktorú kazdý clenský stát môze poskytnút na jeho základe, treba konstatovat, ze argumentácia Talianskej republiky obsahuje dva základné chybné aspekty. 35 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze základom nariadenia c. 1177/2002 je clánok 87 ods. 3 písm. e) ES. Pomoc, na ktorú sa vztahuje, preto predstavuje len jednu z kategórií pomoci, ktoré "mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom". Clánok 2 ods. 1 nariadenia c. 1177/2002 pritom presne preberá toto znenie. 36 Preto aj ked takú pomoc mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, neznamená to, ze taká aj nevyhnutne je (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet, C-311/94, Zb. s. I-5023, body 26 az 28). 37 Je totiz na Komisii, aby podla clánku 88 ods. 3 ES overila, ci pomoc splna vsetky podmienky na to, aby bola zlucitelná so spolocným trhom. Potvrdzuje to aj clánok 3 nariadenia c. 1177/2002, ktorý výslovne stanovuje, ze na dotknutú pomoc sa vztahuje clánok 88 ES a nariadenie c. 659/1999. 38 Okrem toho treba zdôraznit, ze nariadenie c. 1177/2002 patrí medzi mnozstvo opatrení, ktoré Rada prijala na základe clánku 87 ods. 3 písm. e) ES na prekonanie problémov s konkurencieschopnostou a nadmernou kapacitou, ktorej celia lodenice Únie. Tieto opatrenia mali vzdy dvojaký ciel, na jednej strane majú vyplnit konkurencnú medzeru, ktorá rozdeluje európske lodenice a ich medzinárodných rivalov, a na druhej strane majú zabezpecit spravodlivé a jednotné podmienky hospodárskej sútaze v celom Spolocenstve [pozri napríklad prvé a sieste odôvodnenie smernice Rady 87/167/EHS z 26. januára 1987 o státnej pomoci na stavbu lodí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 69, s. 55), piate a deviate odôvodnenie, ako aj clánok 4 ods. 5 smernice Rady 90/684/EHS z 21. decembra 1990 o státnej pomoci na stavbu lodí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 380, s. 27) a tretie a sieste odôvodnenie, ako aj clánok 3 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1540/98 z 29. júna 1998 o státnej pomoci na stavbu lodí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 202, s. 1)]. 39 Z uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Talianska republika, Komisia do svojho posúdenia zlucitelnosti schémy pomoci z roku 2004 so spolocným trhom mohla zaclenit rozpocet, ktorý Talianska republika vyclenila na túto schému, pretoze jej to umoznilo kontrolovat podmienky hospodárskej sútaze v rámci Spolocenstva v odvetví stavby lodí. 40 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sa schéma pomoci z roku 2004 v skutocnosti zakladala len na vyhláske ministerstva z 2. februára 2004, ktorá nestanovila nijaký rozpoctový limit, treba ho hned na úvod zamietnut. Pri posúdení právneho základu schémy pomoci z roku 2004 totiz nemozno ignorovat vnútrostátnu právnu normu, ktorú predstavuje zákon c. 350/2003 a ktorá stanovuje prijatie normy nizsej právnej sily, konkrétne v tejto veci vyhlásku ministerstva z 2. februára 2004. 41 Okrem toho je nesporné, ze v zákone c. 350/2003 Talianska republika spresnila, ze pociatocné rozpoctové prostriedky na schému pomoci predstavujú 10 miliónov eur, a toto spresnenie bolo súcastou podkladov, ktoré predlozila na preskúmanie Komisii v rámci postupu, ktorý viedol k rozhodnutiu o schválení z roku 2004. 42 V tejto súvislosti treba uviest, ze tvrdenie Talianskej republiky, podla ktorého sa Komisia vo svojom rozhodnutí o schválení z roku 2004 nijako nezaoberala sumou 10 miliónov eur, nemozno prijat. Je nepochybné, ze Komisia schválila schému pomoci z roku 2004 tak, ako ju Talianska republika oznámila. Ako uz bolo uvedené vyssie a ako vyplýva aj z bodu 11 rozhodnutia o schválení z roku 2004, pociatocný rozpocet 10 miliónov eur bol súcastou parametrov, ktoré Talianska republika predlozila Komisii na posúdenie. V liste, v ktorom sa oznamovalo dotknuté opatrenie pomoci, sa totiz uvádza, ze rozpoctové prostriedky sú obmedzené na 10 miliónov eur, jednak pokial ide o rok 2004 a jednak pokial ide o celkovú vyclenenú výsku pomoci. 43 Talianska republika preto nemôze dôvodne tvrdit, ze pociatocné rozpoctové prostriedky vyclenené na schému pomoci z roku 2004 neboli relevantnou skutocnostou pre vyriesenie otázky, ci oznámené opatrenie predstavuje novú pomoc, alebo nie. 44 Okrem toho skutocnost, ze Talianska republika v roku 2005 vyclenila dodatocnú sumu 1 milión eur v rozpocte schémy pomoci z roku 2004, nie je relevantná na urcenie toho, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene rozhodla, ze oznámené opatrenie predstavuje novú pomoc. Zvýsenie rozpoctu Talianskou republikou v roku 2005 totiz nebolo Komisii nikdy oznámené a v kazdom prípade ho mozno povazovat za zmenu stanovenú v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004, podla ktorého zvýsenie pôvodného rozpoctu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude povazované za zmenu existujúcej pomoci. 45 Na doplnenie treba napokon uviest, ze prípadná zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom nemôze ako taká ovplyvnit definíciu zmeny existujúcej pomoci, a tým povinnost vopred oznámit túto pomoc Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, C-71/04, Zb. s. I-7419, body 26 az 31). Skutocnost, ze Talianska republika mohla oznámit celkový rozpocet 20 miliónov eur v roku 2004, a prípadne aj dosiahnut jeho schválenie, preto nemá nijaký vplyv na záver, ze Komisia mohla oznámené opatrenie dôvodne povazovat za novú pomoc. 46 Z uvedeného vyplýva, ze predpoklad, na ktorom spocíva tento zalobný dôvod, teda nezávislost schémy pomoci z roku 2004 od pociatocného rozpoctu 10 miliónov eur, je nesprávny. Komisii preto nemozno vytýkat, ze oznámené opatrenie pomoci povazovala za novú pomoc v zmysle ustanovení práva Únie, akými sú clánok 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 a clánok 4 nariadenia c. 794/2004. 47 Vzhladom na uvedené treba prvý zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení nariadenia c. 1177/2002 Tvrdenia úcastníkov konania 48 Talianska republika poukazuje na tvrdenie Komisie v bode 26 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nariadenie c. 1177/2002 nemohlo slúzit ako právny základ pre posúdenie oznámeného opatrenia pomoci, pretoze v case oznámenia tohto opatrenia uz nebolo úcinné. 49 Z doslovného znenia clánkov 2 az 5 nariadenia c. 1177/2002 zmeneného a doplneného nariadením c. 502/2004 podla nej vyplýva, ze stanovený den ukoncenia platnosti, cize 31. marec 2005, znamená len to, ze zmluvy podpísané po tomto dátume nemôzu vyuzívat schému pomoci zavedenú nariadením c. 1177/2002. Z nijakého ustanovenia tohto nariadenia ale nevyplýva, ze po 31. marci 2005 ho nemozno uplatnovat na zmluvy riadne podpísané pred týmto dátumom. Z clánku 2 ods. 4 nariadenia c. 1177/2002 naopak vyplýva, ze platby pomoci priznanej na základe tohto nariadenia mozno realizovat do 31. marca 2008 alebo v prípade individuálneho predlzenia do 31. marca 2011. 50 V tejto súvislosti Talianska republika pripomína, ze oznámené opatrenie pomoci bolo prijaté 24. decembra 2007 a bolo úcinné od 1. januára 2008. Cielom tohto opatrenia bolo z administratívneho a úctovného hladiska umoznit poskytnutie pomoci na vsetky zmluvy na stavbu lodí podpísané do 31. marca 2005. V týchto zmluvách sa mali dodrzat vsetky dalsie podmienky nariadenia c. 1177/2002 vrátane tej, podla ktorej sa dodávka mala uskutocnit pocas obdobia troch rokov od podpísania zmluvy, s výnimkou predlzenia tejto lehoty z dôvodov uvedených v tomto nariadení. V dôsledku toho je zjavné, ze oznámené opatrenie pomoci bolo prijaté presne na základe nariadenia c. 1177/2002 a ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked toto nariadenie nezohladnila v napadnutom rozhodnutí. Toto nesprávne právne posúdenie podla Talianskej republiky samo osebe odôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia. 51 Talianska republika odmieta tvrdenie Komisie, podla ktorého stav hospodárskej sútaze, ktorý viedol k prijatiu nariadenia c. 1177/2002, uz v case prijatia napadnutého rozhodnutia neexistoval. V tejto súvislosti po prvé tvrdí, ze tvrdenie Komisie je neprípustné, pretoze znamená znacné obmedzenie vykonávania nariadenia c. 1177/2002 a nie je obsiahnuté ani v napadnutom rozhodnutí, ani v rozhodnutí o schválení z roku 2004. 52 Po druhé tvrdí, ze tvrdenie Komisie nie je dôvodné, pretoze Komisia nepredlozila nijaký konkrétny dôkaz svojho tvrdenia, ze v roku 2008 lodní stavitelia v Únii, ktorí uzavreli zmluvy do 31. marca 2005, uz v súvislosti so svojimi zákazkami neboli poskodzovaní v dôsledku kórejského dumpingu. 53 Komisia vyvracia tvrdenia Talianskej republiky. Posúdenie Vseobecným súdom 54 V rámci tohto zalobného dôvodu treba vyriesit otázku, ci sa nariadenie c. 1177/2002 mohlo uplatnovat po 31. marci 2005, teda po uplynutí jeho platnosti, pri posúdení zlucitelnosti oznámeného opatrenia pomoci so spolocným trhom. 55 Je nesporné, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze nariadenie c. 1177/2002 nemohlo slúzit ako právny základ pre posúdenie oznámeného opatrenia pomoci, pretoze jeho platnost sa skoncila 31. marca 2005 (body 11, 25 a 26 napadnutého rozhodnutia). 56 Pokial ide o casovú pôsobnost právnej normy v prípade neexistencie prechodných ustanovení, v prejednávanej veci treba rozlisovat medzi normami upravujúcimi právomoc a hmotnoprávnymi normami. 57 Pokial ide o normy upravujúce právomoc institúcií Únie, z judikatúry vyplýva, ze ustanovenie predstavujúce právny základ aktu, ktoré oprávnuje institúciu Únie na prijatie predmetného aktu, musí platit v okamihu jeho prijatia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. apríla 2000, Komisia/Rada, C-269/97, Zb. s. I-2257, bod 45). 58 V prejednávanej veci je to práve clánok 88 ES, ktorý predstavuje právny základ právomoci Komisie pre prijímanie rozhodnutí v oblasti státnej pomoci a ktorý ju trvalo splnomocnuje od roku 1968 na rozhodovanie o zlucitelnosti opatrení pomoci so spolocným trhom z pohladu clánku 87 ES. 59 Pokial ide o hmotnoprávne normy, od nadobudnutia ich úcinnosti upravujú vsetky budúce úcinky situácií, ktoré vznikajú na základe skorsích právnych predpisov. Hmotnoprávne normy sa preto neuplatnujú na úcinky, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich úcinnosti, okrem situácií, ked sú splnené výnimocné podmienky na retroaktívne uplatnovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. apríla 1970, Brock, 68/69, Zb. s. 171, bod 6; z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz-Meyer, C-162/00, Zb. s. I-1049, bod 49, a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 119; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. februára 2007, Simőes Dos Santos/ÚHVT, T-435/04, Zb. VS s. II-A-2-427, bod 100, a z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, T-25/04, Zb. s. II-3121, bod 70). 60 Pokial ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, v rámci systému kontroly státnej pomoci Únie sa okamih vzniku úcinkov plánovanej pomoci zhoduje s okamihom rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom. Pravidlá, zásady a kritériá posúdenia zlucitelnosti státnej pomoci úcinné v case prijatia rozhodnutia Komisiou mozno totiz v zásade povazovat za lepsie prispôsobené kontextu hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C-334/07 P, Zb. s. I-9465, body 50 az 53). Je to tak z toho dôvodu, ze dotknutá pomoc má za následok skutocné výhody alebo nevýhody na vnútornom trhu az od okamihu jej schválenia Komisiou. 61 Na druhej strane na pomoc poskytnutú protiprávne bez predchádzajúceho oznámenia sa uplatnujú hmotnoprávne normy, ktoré sú úcinné v okamihu poskytnutia pomoci, pretoze výhody a nevýhody vyvolané takou pomocou sa prejavia v období, pocas ktorého bola dotknutá pomoc poskytovaná (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia, T-348/04, Zb. s. II-625, body 58 az 60). 62 Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci Komisii nemozno vytýkat, ze neuplatnila nariadenie c. 1177/2002, pokial plánovaná pomoc bola oznámená, ale nebola poskytnutá. Skutocné výhody a nevýhody oznámeného opatrenia pomoci na spolocnom trhu sa totiz nemohli prejavit pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo prijaté po tom, co 31. marca 2005 uplynula platnost nariadenia c. 1177/2002. 63 Tvrdenie, podla ktorého clánok 4 nariadenia c. 1177/2002 stanovuje, ze sa uplatnuje na zmluvy uzavreté do 31. marca 2005, nevyvracia záver, ze nariadenie c. 1177/2002 sa neuplatnovalo na oznámené opatrenie. Clánok 4 nariadenia c. 1177/2002 totiz spresnuje rovnako ako jeho clánok 2 hmotnoprávne podmienky, ktoré treba splnit, aby Komisia mohla na základe tohto nariadenia prijat rozhodnutie, ktorým vyhlási pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. Casová pôsobnost tohto nariadenia sa vsak riadi jeho clánkom 5 a zásadami uvedenými v bodoch 57 az 60 vyssie. 64 Je nesporné, ze skutocnost, ze okamih urcujúci uplatnitelné hmotnoprávne normy sa zhoduje, pokial ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, s prijatím rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti tejto pomoci, vedie k tomu, ze táto institúcia môze - zmenou dlzky preskúmavania oznámeného opatrenia pomoci - vyvolat uplatnenie hmotnoprávnej normy, ktorá nadobudla úcinnost az po oznámení predmetného opatrenia pomoci Komisii. Táto hypotéza, ktorá ale v prejednávanej veci nenastala, lebo opatrenie pomoci bolo oznámené az po uplynutí platnosti nariadenia c. 1177/2002, nemôze odôvodnit výnimku zo zásady, podla ktorej nové hmotnoprávne normy od nadobudnutia svojej úcinnosti upravujú vsetky budúce úcinky situácií, ktoré vznikli na základe starých noriem. 65 V tejto súvislosti treba uviest, ze moznost Komisie vybrat si medzi uplatnením novej alebo starej normy je vymedzená a vyvázená jednak skutocnostou, ze clenské státy disponujú volnou úvahou v súvislosti s casom oznámenia opatrení pomoci, a jednak skutocnostou, ze clánok 4 nariadenia c. 659/1999 vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných konala obozretne (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, T-176/01, Zb. s. II-3931, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 66 Skutocnost, ze clenské státy museli oznámit plánované opatrenia pomoci pred uplynutím platnosti nariadenia c. 1177/2002 a pred podpísaním vsetkých oprávnených zmlúv, aby mohli vyuzit uplatnovanie tohto nariadenia, nemôze spochybnit uplatnovanie zásad upravujúcich casovú pôsobnost hmotnoprávnych noriem na systém kontroly státnej pomoci Únie. Systém predbeznej kontroly opatrení státnej pomoci sa totiz vyznacuje tým, ze oznámenia musia nevyhnutne obsahovat aj odhad celkovej výsky plánovanej pomoci. Platí to obzvlást v prípade prevádzkovej pomoci, o ktorú ide vo veci samej. 67 Vzhladom na uvedené, a kedze neexistujú prechodné ustanovenia o predlzení casovej pôsobnosti nariadenia c. 1177/2002, treba druhý zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánkov 87 ES, 88 ES a 253 ES Tvrdenia úcastníkov konania 68 Talianska republika uvádza, ze aj za predpokladu, ze oznámené opatrenie pomoci by sa povazovalo za novú pomoc - pokial nepatrí do rámca pôsobnosti nariadenia c. 1177/2002 -, Komisia porusila clánok 87 ods. 2 a 3 ES, ako aj clánok 88 ods. 3 ES, ked v napadnutom rozhodnutí skutocne nepreskúmala, ci sa oznámené opatrenie pomoci mohlo povazovat za zlucitelné so spolocným trhom na základe niektorej z výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES, najmä výnimiek v clánku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES. 69 Komisia totiz údajne zastávala názor, ze oznámené opatrenie pomoci bolo nezlucitelné so spolocným trhom len z toho dôvodu, ze sa skoncila platnost nariadenia c. 1177/2002 a nevztahovala sa nan ani jedna zo situácií uvedených v odsekoch 3.1 a 3.2 rámcovej úpravy státnej pomoci pre lodné stavitelstvo citovanej v bode 12. 70 Podla Talianskej republiky z judikatúry vyplýva, ze Komisia musí vzdy z úradnej moci skúmat prípadnú zlucitelnost pomoci v zmysle clánku 87 ods. 2 a 3 ES okrem prípadu, ked existujú zjavné skutocnosti, ktoré bránia akémukolvek moznému odôvodneniu dotknutej schémy pomoci. Táto posledná uvedená situácia sa v prejednávanej veci nepredpokladala, pretoze oznámené opatrenie pomoci pozostávalo len z refinancovania schémy pomoci, ktorá sa uz povazovala za zlucitelnú so spolocným trhom, pricom vsetky ostatné podmienky pri nej zostali nezmenené. 71 Talianska republika v kazdom prípade dodáva, ze pocas správneho konania sa snazila upriamit pozornost Komisie na skutocnost, ze oznámené opatrenie pomoci je potrebné na dosiahnutie konkurencnej rovnosti medzi vsetkými hospodárskymi subjektmi, ktoré mali schému pomoci vyuzívat. Zároven zdôraznuje, ze neexistencia pomoci môze viest k zatvoreniu lodeníc. Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí na jej návrhy dostatocne nereagovala. 72 Talianska republika sa dalej domáha, aby samotný Vseobecný súd posúdil oznámené opatrenie a aby ho vyhlásil za zlucitelné so spolocným trhom. 73 Okrem toho z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 68 az 71, tvrdí, ze dôvody uvedené v bode 26 napadnutého rozhodnutia sú nedostatocné a vedú podla nej k poruseniu clánku 253 ES. V tejto súvislosti sa odvoláva na judikatúru, podla ktorej sa Komisia musí opierat o osobitné, nie vseobecné okolnosti, aby dodrzala svoju povinnost odôvodnenia. 74 Napokon tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je aj nedostatocne odôvodnené, pretoze Komisia preskúmala oznámené opatrenie bez toho, aby vo svojej analýze prihliadla na schému pomoci z roku 2004, na ktorú oznámené opatrenie odkazovalo. 75 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Vseobecným súdom 76 Na úvod treba návrh Talianskej republiky, ktorým sa domáha, aby Vseobecný súd vyhlásil oznámené opatrenie pomoci za zlucitelné so spolocným trhom, zamietnut ako neprípustný. Preskúmanie súdom na základe clánku 230 ES sa totiz týka výlucne zákonnosti napadnutého rozhodnutia, takze nemôze viest k tomu, aby Vseobecný súd zmenil napadnuté rozhodnutie alebo prijal nové rozhodnutie, ktoré ho nahradí (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 141). V prejednávanej veci z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa musí obmedzit len na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia vo svetle výhrad, ktoré voci nemu konkrétne predlozila Talianska republika. 77 Za predpokladu, ze by sa uvedený návrh vykladal ako návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze toto rozhodnutie porusuje zásady rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, tento návrh bude rozobraný v rámci posúdenia stvrtého zalobného dôvodu. 78 Pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze bod 26 napadnutého rozhodnutia je nedostatocne odôvodnený, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá prijala rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat jeho preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 230 ES, sa musí posudzovat nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 79 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze tak Talianska republika, ako aj Vseobecný súd sú vzhladom na vyjadrenia uvedené v bodoch 11 a 25 az 35 napadnutého rozhodnutia schopní pochopit odôvodnenie Komisie týkajúce sa preskúmania zlucitelnosti oznámeného opatrenia pomoci so spolocným trhom. Z bodov 11 a 26 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze platnost nariadenia c. 1177/2002 uplynula 31. marca 2005 a ze toto nariadenie sa na oznámené opatrenie pomoci neuplatnuje. V bodoch 29 a 30 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania ako irelevantné z dôvodu, ze v rozhodnutí o schválení z roku 2004 neposkytla nijaké ubezpecenie, pokial ide o prípadné a následné zvýsenie rozpoctových prostriedkov vyclenených na schému pomoci z roku 2004. Komisia napokon v bodoch 31 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia taxatívne uviedla dôvody svojho záveru, ze judikatúra, na ktorú poukazovala Talianska republika, sa v prejednávanej veci neuplatnuje. 80 Vzhladom na judikatúru citovanú v bode 78 a na body 11 a 25 az 35 napadnutého rozhodnutia, ako aj na skutocnost, ze v prejednávanej veci je úlohou Talianskej republiky, aby preukázala, ze oznámené opatrenie pomoci je zlucitelné so spolocným trhom (pozri body 83 az 85 nizsie), treba výhradu týkajúcu sa nedostatocného odôvodnenia zamietnut ako nedôvodnú. 81 Pokial ide o tvrdenie, ze Komisia sa obmedzila na preskúmanie oznámeného opatrenia pomoci bez toho, aby do svojej analýzy zahrnula schému pomoci z roku 2004, treba ho zamietnut ako nedôvodné. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skutocne zastávala názor, ze pociatocný rozpocet 10 miliónov eur bol nedelitelnou súcastou schémy pomoci z roku 2004, pretoze dospela k záveru, ze zvýsenie rozpoctu predstavovalo zmenu existujúcej pomoci (body 7 az 9 a 11 napadnutého rozhodnutia). Pokial sa má táto výhrada vykladat ako spochybnujúca tento záver, treba konstatovat, ze Vseobecný súd ju uz zohladnil v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu. 82 Výhradu, podla ktorej sa Komisia dopustila pochybenia, ked neposúdila, ci oznámené opatrenie pomoci mohlo byt povazované za zlucitelné so spolocným trhom na základe niektorej z výnimiek uvedených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES, najmä clánku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES, treba rovnako zamietnut ako nedôvodnú. 83 Podla ustálenej judikatúry, ked Komisia rozhodne zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, je totiz na clenských státoch a potenciálnom príjemcovi pomoci, aby predlozili argumenty, prostredníctvom ktorých môzu preukázat, ze plánovaná pomoc zodpovedá výnimkám stanoveným podla Zmluvy, kedze zámerom konania vo veci formálneho zistovania je práve zabezpecit, aby sa Komisii objasnili vsetky skutocnosti veci. Komisia je síce povinná pri zacatí konania vo veci formálneho zistovania jasne vyjadrit svoje pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou pomoci so spolocným trhom, aby clenskému státu a iným dotknutým úcastníkom konania umoznila odpovedat v co najsirsom rozsahu, faktom vsak zostáva, ze je na ziadatelovi o pomoc, aby rozptýlil tieto pochybnosti a dokázal, ze plánovaná pomoc splna podmienky, podla ktorých ju mozno poskytnút (pozri rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, body 93 a 94 a tam citovanú judikatúru). 84 Podla tej istej judikatúry clánok 88 ods. 2 ES síce ukladá Komisii povinnost, aby pred prijatím rozhodnutia zhromazdila informácie od vsetkých dotknutých úcastníkov konania, ale nezakazuje jej, aby v prípade neexistencie takých informácií prijala záver, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom. Komisii predovsetkým nemozno vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne informácie, ktoré jej mohli byt predlozené v priebehu správneho konania, ale predlozené neboli, kedze Komisia nebola povinná z úradnej moci a odhadom preskúmat, ktoré skutocnosti jej mohli byt predlozené (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, body 48 a 49 a tam citovanú judikatúru). 85 Zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci treba posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala, pricom pred súdom Únie sa nemozno odvolávat na skutkové okolnosti, ktoré neboli predlozené pocas konania pred podaním zaloby stanoveného v clánku 88 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 86 V prejednávanej veci Komisia tvrdila v bodoch 26 a 27 napadnutého rozhodnutia, ze Talianska republika sa pocas správneho konania odvolávala na nariadenie c. 1177/2002 a na zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, aby odôvodnila svoju ziadost o schválenie oznámeného opatrenia pomoci. Okrem toho z bodov 25 az 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skutocne preskúmala a zamietla tvrdenia a judikatúru, ktoré v tejto súvislosti Talianska republika predlozila. 87 Na pojednávaní Vseobecný súd vyzval Taliansku republiku, aby uviedla dodatocné relevantné skutocnosti, ktoré pocas správneho konania predlozila Komisii, ale Komisia ich odmietla preskúmat. Treba vsak konstatovat, ze Talianska republika nebola schopná uviest iné tvrdenia ako tie, ktoré uz Komisia preskúmala a v napadnutom rozhodnutí zamietla. 88 Vzhladom na uvedené treba tretí zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 89 Talianska republika tvrdí, ze aj za predpokladu, ze oznámené opatrenie pomoci by bolo nezlucitelné so spolocným trhom, z judikatúry vyplýva, ze Komisia ho mala schválit v súlade so zásadami ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. 90 Kedze rozhodnutie o schválení z roku 2004 neprikladalo nijaký význam rozpoctovým prostriedkom vycleneným na pomoc na stavbu lodí, Talianska republika a konecní príjemcovia schémy pomoci mohli legitímne ocakávat, ze Komisia schváli oznámené opatrenie, pretoze patrilo do schémy pomoci z roku 2004, pricom Talianska republika len zvýsila rozpocet bez dalsích zmien v uplatnovaní tejto schémy. 91 Komisia tiez porusila zásadu rovnosti zaobchádzania vzhladom na to, ze z napadnutého rozhodnutia vyplývalo, ze niektoré lodenice nemohli vyuzívat schému pomoci, hoci ich právna a skutková situácia bola rovnaká ako situácia iných lodeníc, ktoré mohli schému vyuzívat. 92 V oznámenom opatrení pomoci sa Talianska republika konkrétne snazila opätovne zaviest zásadu rovnosti zaobchádzania. Zvýsila celkový rozpocet vyclenený na dotknutú schému pomoci, aby ani jedna lodenica, ktorá uzavrela zmluvu o stavbe lodí, a preto mohla túto schému pomoci vyuzívat, neprisla o svoj nárok z dôvodu nedostatocného financného krytia. 93 Komisia navrhuje zamietnutie tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 94 Na úvod treba zdôraznit, ze premisa, z ktorej ciastocne vychádza Talianska republika, konkrétne, ze rozhodnutie o schválení z roku 2004 neprikladalo nijaký význam rozpoctovým prostriedkom vycleneným na pomoc na stavbu lodí, uz bola zamietnutá v bode 42 vyssie. 95 Tvrdenie, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, teda nemozno prijat, pretoze nikto sa nemôze dovolávat porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré by mu dotknutá institúcia poskytla (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, Innova Privat-Akademie/Komisia, T-273/01, Zb. s. II-1093, bod 26). 96 Navyse treba konstatovat, ze nariadenie c. 1177/2002 neobsahuje ustanovenia, ktoré by zbavovali clenské státy ich povinnosti oznámenia podla clánku 88 ods. 3 ES, ani ustanovenia, ktorými by sa menili s nou súvisiace vymedzenia pojmov, akým je napríklad pojem zmena existujúcej pomoci. Toto nariadenie naopak stanovuje, ze jeho uplatnovanie podlieha dodrziavaniu ustanovení clánku 88 ES a nariadenia c. 659/1999. Rozhodnutie o schválení z roku 2004, ktoré sa zakladá na nariadení c. 1177/2002, preto v ziadnom prípade nemohlo vyvolat legitímnu dôveru nad rámec toho, co v nom bolo výslovne uvedené, teda schválenie poskytnutia pomoci v celkovej výske 10 miliónov eur Talianskou republikou. 97 Pokial ide o tvrdenie zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, treba zdôraznit, ze je zjavne nedôvodné. Skutocnost, ze nariadenie c. 1177/2002 sa neuplatnuje na oznámené opatrenie pomoci, vyplýva z uplatnenia právnej normy, nie volnej úvahy. Dôvod, pre ktorý sa na zmluvy uvedené v oznámenom opatrení nemôze vztahovat pomoc na základe nariadenia c. 1177/2002, je teda výlucne spojený s docasným charakterom tohto nariadenia a so skutocnostou, ze Talianska republika neoznámila dotknuté opatrenie takým spôsobom, aby Komisia mohla prijat rozhodnutie este pred uplynutím platnosti nariadenia. 98 Stvrtý zalobný dôvod preto treba zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady kontradiktórnosti Tvrdenia úcastníkov konania 99 Talianska republika vytýka Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí vzala do úvahy odporúcanie OUS týkajúce sa nariadenia c. 1177/2002 bez toho, aby predtým v tejto súvislosti vyvolala diskusiu s talianskymi orgánmi pocas správneho konania. Podla Talianskej republiky sa preto Komisia nemohla vo svojom rozhodnutí opriet o konanie pred OUS a jeho výsledky. Skutocnost, ze pocas správneho konania vzniesla otázku týkajúcu sa samotného konania pred OUS, nie je relevantná vzhladom na to, ze to urobila len na doplnenie, aby zdôraznila, ze toto konanie nemalo odkladný úcinok na uplatnenie nariadenia c. 1177/2002 a ani na oznámené opatrenie. 100 Komisia navrhuje zamietnutie tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 101 Treba pripomenút, ze listom zo 7. júla 2008 Talianska republika naznacila Komisii, ze zastáva názor, ze konanie pred OUS týkajúce sa nariadenia c. 1177/2002 nemôze bránit lodeniciam, ktoré podali ziadost o pomoc pred ukoncením tohto konania, vo vyuzívaní pomoci podla nariadenia c. 1177/2002 a schémy pomoci z roku 2004. 102 Komisia odpovedala na toto tvrdenie v bodoch 35 az 37 napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti tvrdila, ze z judikatúry vyplýva, ze nariadenie c. 1177/2002 sa podla moznosti malo vykladat vo svetle záväzkov Spolocenstva v rámci WTO. Následne konstatovala, ze konanie pred OUS, na ktoré Talianska republika poukazovala vo svojom liste zo 7. júla 2008, viedlo OUS 20. júna 2005 k záveru, ze nariadenie c. 1177/2002 a rôzne vnútrostátne schémy prijaté na jeho základe porusovali pravidlá WTO. Komisia dalej uviedla, ze 20. júla 2005 Spolocenstvo oznámilo WTO, ze platnost nariadenia c. 1177/2002 sa skoncila 31. marca 2005 a ze clenské státy tak uz nemôzu poskytovat pomoc na jeho základe. Komisia dospela v tejto súvislosti k záveru, ze toto oznámenie WTO predstavovalo záväzok zo strany Spolocenstva voci WTO zastavit uplatnovanie nariadenia c. 1177/2002. 103 Na základe týchto skutocností nemozno Komisii vytýkat, ze porusila zásadu kontradiktórnosti. Práve naopak, tým, ze odpovedala na tvrdenie Talianskej republiky, dodrzala jej práva na obranu, najmä právo byt vypocutý. Skutocnost, ze táto odpoved obsahovala záver, ktorý Komisia odvodila z výsledku konania pred OUS, ho nerobí neplatným, kedze to bola práve Talianska republika, ktorá vo svojom liste zo 7. júla 2008 otvorila otázku dôsledkov tohto konania na uplatnenie nariadenia c. 1177/2002. 104 Piaty zalobný dôvod preto treba zamietnut. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na zohladnení pravidiel WTO pri posúdení zlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom Tvrdenia úcastníkov konania 105 V súvislosti s týmto zalobným dôvodom Talianska republika tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked posúdila zlucitelnost oznámeného opatrenia pomoci s pravidlami WTO. Ked totiz Komisia posúdila plánovanú státnu pomoc podla clánku 88 ods. 3 ES, o co ide v prejednávanej veci, svoje posúdenie nemohla zalozit na iných skutocnostiach ako na tých, ktoré stanovuje clánok 87 ES. 106 Talianska republika rovnako zdôraznuje, ze otázku, ci je schéma pomoci potenciálne nezlucitelná s pravidlami WTO, musí vyriesit Súdny dvor v konaní podla clánku 226 ES. 107 Z uvedeného vyplýva, ze tým, ze Komisia posúdila zlucitelnost oznámeného opatrenia s pravidlami WTO, konala mimo rámca svojej pôsobnosti a porusila clánok 88 ods. 3 ES, ako aj clánky 87 ES a 226 ES. 108 Komisia spochybnuje tvrdenie, podla ktorého údajne posúdila zlucitelnost oznámeného opatrenia s pravidlami WTO. Posúdenie Vseobecným súdom 109 Treba konstatovat, ze z bodu 26 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia povazovala oznámené opatrenie pomoci za nezlucitelné so spolocným trhom jednak z toho dôvodu, ze sa skoncila platnost nariadenia c. 1177/2002, a jednak z toho dôvodu, ze neexistoval iný právny základ, na ktorom sa rozhodnutie o zlucitelnosti mohlo zakladat. 110 V bode 37 napadnutého rozhodnutia Komisia v odpovedi na tvrdenie Talianskej republiky uvedené v bode 35 toho istého rozhodnutia uviedla, ze 20. júla 2005 Spolocenstvo oznámilo WTO, ze platnost nariadenia c. 1177/2002 sa skoncila 31. marca 2005 a ze clenské státy uz nemôzu poskytovat pomoc na jeho základe. Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, ze toto oznámenie WTO predstavovalo záväzok zo strany Spolocenstva voci WTO zastavit uplatnovanie nariadenia c. 1177/2002. 111 Zo spolocného výkladu bodov 26 a 37 napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, ze Komisia v nom zastávala názor, ze prípadné schválenie oznámeného opatrenia pomoci by bolo jednak nezlucitelné so spolocným trhom a jednak v rozpore so záväzkami Spolocenstva voci WTO, pricom záver o nezlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom predstavoval odlisné a samostatné posúdenie, ktoré predchádzalo posúdeniu zodpovednosti Spolocenstva voci WTO. 112 Z toho vyplýva, ze siesty zalobný dôvod nemôze uspiet. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá na oznámení WTO Tvrdenia úcastníkov konania 113 Talianska republika tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nezákonné v rozsahu, v akom sa zakladá na oznámení WTO týkajúcom sa toho, ze clenské státy uz nemôzu poskytovat pomoc na základe nariadenia c. 1177/2002, pretoze jeho platnost sa skoncila 31. marca 2005. 114 V tejto súvislosti Talianska republika po prvé tvrdí, ze o oznámení WTO nebola nikdy informovaná, co Komisii malo údajne bránit v tom, aby ho zohladnila pri prijatí napadnutého rozhodnutia. 115 Po druhé Talianska republika tvrdí, ze uvedené oznámenie v nijakom prípade neumoznovalo Komisii, aby odmietla schválit oznámené opatrenie pomoci. Oznámením WTO totiz Komisia len deklarovala, ze nepredlzi platnost nariadenia c. 1177/2002. Clenské státy preto museli pozastavit poskytovanie pomoci podnikom v súvislosti so zmluvami na stavbu lodí podpísanými po 31. marci 2005. Na základe oznámenia WTO vsak neboli zbavené povinnosti respektovat nároky na pomoc, ktoré podniky nadobudli na základe zmlúv podpísaných do 31. marca 2005. 116 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 117 Treba uviest, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze oznámené opatrenie pomoci nemozno vykonat, pretoze je nezlucitelné so spolocným trhom. 118 Ako sa uz zdôraznilo v bode 111 vyssie, cielom poukázania na oznámenie WTO v napadnutom rozhodnutí bolo len uviest - v odpovedi na otázky Talianskej republiky a na doplnenie -, ze prípadné schválenie oznámeného opatrenia pomoci by bolo okrem iného v rozpore so záväzkami Spolocenstva voci WTO. Z bodu 26 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze vo svojom závere o nezlucitelnosti oznámeného opatrenia pomoci so spolocným trhom sa Komisia vôbec neopierala o oznámenie WTO. 119 Z toho vyplýva, ze oznámenie WTO v kazdom prípade nemá nijaký vplyv na výrokovú cast napadnutého rozhodnutia. 120 Treba preto prijat záver, ze ani siedmy zalobný dôvod nemôze uspiet. 121 Zaloba sa preto musí zamietnut ako celok. O trovách 122 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Talianska republika nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Talianska republika je povinná nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. februára 2011. Podpisy Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnej kvalifikácii oznámeného opatrenia pomoci ako novej pomoci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení nariadenia c. 1177/2002 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánkov 87 ES, 88 ES a 253 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady kontradiktórnosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O siestom zalobnom dôvode zalozenom na zohladnení pravidiel WTO pri posúdení zlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá na oznámení WTO Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXn3umRJ/L95603-1739TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXn3umRJ/L95603-1739TMP.html#Footref*