UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 11. júla 2013 ( [1]*1 ) "Výklad rozsudku -- Neprípustnost" Vo veci C-496/09 INT, ktorej predmetom je návrh na výklad rozsudku zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko (C-496/09), podaný 14. februára 2013 podla clánku 43 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 158 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, Talianska republika, dalsí úcastník konania: Európska komisia, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: podpredseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu predsedu tretej komory, sudcovia T. von Danwitz, E. Juhász, G. Arestis a D. Sváby (spravodajca), generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: A. Calot Escobar, po vypocutí generálneho advokáta, vydal toto Uznesenie 1 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 14. februára 2013 Talianska republika poziadala o výklad bodov 52, 55 a 68 odôvodnenia, ako aj bodu 2 výroku rozsudku zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko ([2]C-496/09, Zb. s. I-11483, dalej len "rozsudok, o ktorého výklad sa ziada"). 2 Talianska republika ziada, aby Súdny dvor vylozil: -- výraz "zatial nevymozená suma ku dnu vyhlásenia tohto rozsudku" uvedený v bodoch 52, 55 a 68 odôvodnenia a v bode 2 výroku tohto rozsudku v tom zmysle, ze sa týka zatial nevymozenej sumy ku dnu skoncenia fázy dokazovania pocas konania, teda v okamihu vyjasnenia skutkového stavu relevantného pre konanie, na základe ktorého Súdny dvor rozhodol spor, a -- výraz "ktorej vymáhanie sa este neuskutocnilo alebo nebolo preukázané na konci dotknutého obdobia" pouzitý v bodoch 52, 55 a 68 odôvodnenia a v bode 2 výroku toho istého rozsudku v tom zmysle, ze ukladá Európskej komisii povinnost zohladnit pri polrocnom hodnotení pokroku dosiahnutého Talianskou republikou pri vymáhaní predmetnej pomoci nielen dokumenty týkajúce sa tohto polroka oznámené Komisii pred uplynutím tohto polroka, ale kazdý dokument týkajúci sa referencného polroka. Rozsudok, o ktorého výklad sa ziada 3 Rozsudkom, o ktorého výklad sa ziada, Súdny dvor rozhodol a vyhlásil: "1. Talianska republika si tým, ze ku dnu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 1. februára 2008 vydanom Komisiou Európskych spolocenstiev podla clánku 228 ES neprijala opatrenia na výkon rozsudku z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko (C-99/02[, Zb. s. I-3353]), týkajúceho sa vymáhania pomoci, ktorá bola v zmysle rozhodnutia Komisie 2000/128/ES z 11. mája 1999 o schéme pomoci vykonávanej Talianskom v súvislosti s opatreniami pre zamestnanost [([3]Ú. v. ES L 42, 2000, s. 1)] vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, od jej príjemcov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vplývajú z tohto rozhodnutia a z clánku 228 ods. 1 ES. 2. Talianska republika je povinná zaplatit Komisii na úcet 'Vlastné zdroje Európskej únie` penále vo výske zodpovedajúcej základnej sume 30 miliónov eur vynásobenej percentuálnym podielom protiprávnej pomoci, ktorej vymáhanie sa este neuskutocnilo alebo nebolo preukázané na konci dotknutého obdobia, ktorý sa vypocíta vo vztahu k celej zatial nevymozenej sume ku dnu vyhlásenia tohto rozsudku, a to za kazdý mesiac omeskania sa pri prijatí nevyhnutných opatrení na úcely dosiahnutia súladu s rozsudkom z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko (C-99/02), a to od vyhlásenia tohto rozsudku az do vykonania uvedeného rozsudku z 1. apríla 2004. 3. Talianska republika je povinná zaplatit Európskej komisii na úcet 'Vlastné zdroje Európskej únie` pausálnu pokutu 30 miliónov eur. ..." Vyjadrenia úcastníkov konania 4 Po prvé Talianska republika tvrdí, ze výklad výrazu "ku dnu vyhlásenia rozsudku" v tom zmysle, ze sa týka stavu k 17. novembru 2011, teda dátumu vyhlásenia rozsudku, o ktorého výklad sa ziada, a nie stavu existujúceho ku dnu skoncenia fázy dokazovania pocas konania, ju vystavuje neprimeraným následkom, kedze tento výklad sprísnuje penále, ktoré jej bolo ulozené. Tento výklad je tiez v rozpore s logikou ukladania penále upraveného v clánku 228 ods. 2 ES, kedze podriaduje výsku penále skutocnosti, na ktorú tento clenský stát nemá vplyv, a nespája penále so stavom, ktorý zohladnil Súdny dvor pri urcovaní jeho výsky. 5 Po druhé Talianska republika tvrdí, ze výklad výrazu "ktorej vymáhanie sa este neuskutocnilo alebo nebolo preukázané na konci dotknutého obdobia" v tom zmysle, ze tento výraz vylucuje, aby Komisia mohla vziat dôkazy poskytnuté týmto clenským státom po uplynutí príslusného polroka do úvahy pri urcovaní penále za tento polrok, nielenze nie je nevyhnutný na zarucenie výkonu uz citovaného rozsudku Komisia/Taliansko, ale tiez odporuje zásade lojálnej spolupráce, ktorá je v súcasnosti zakotvená v clánku 4 ods. 3 ZEÚ. 6 Komisia zastáva názor, ze návrh na výklad podaný Talianskou republikou je neprípustný, kedze zmysel a úcinky rozsudku, o ktorého výklad sa ziada, nevyvolávajú nijaké pochybnosti, a cielom uvedeného návrhu je v podstate spochybnit jasný obsah tohto rozsudku, ako aj zmenit jeho dosah v prospech Talianskej republiky. O návrhu 7 Clánok 158 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze v súlade s clánkom 43 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak existujú pochybnosti o zmysle a úcinkoch rozsudku alebo uznesenia, Súdny dvor je príslusný ho vylozit na návrh jedného z úcastníkov konania alebo institúcie Únie, pokial na tom preukázu oprávnený záujem. 8 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora sa návrh na výklad musí na to, aby bol prípustný, týkat výroku predmetného rozsudku v spojení s podstatnými castami jeho odôvodnenia a smerovat k vyrieseniu nejasnosti alebo nejednoznacnosti, ktorá môze ovplyvnit zmysel a úcinky samotného rozsudku v rozsahu, v akom bolo cielom uvedeného rozsudku vyriesit konkrétnu vec predlozenú Súdnemu dvoru. Návrh na výklad je teda prípustný len vtedy, ak sa týka bodov, ktoré neboli vyriesené predmetným rozsudkom [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 20. apríla 2010, Pellegrini/Komisia, C-114/08 P(R)-INT, bod 6, ako aj citovaná judikatúra]. 9 Pokial ide o prvý bod prejednávaného návrhu, treba konstatovat, ze vo výroku rozsudku, o ktorého výklad sa ziada, je podla odôvodnenia uvedeného v bodoch 52, 55 a 68 tohto rozsudku výslovne uvedený dátum vyhlásenia uvedeného rozsudku ako referencný dátum na urcenie celej sumy zatial nevymozenej pomoci, ktorá má slúzit ako základ na výpocet klesajúceho penále, ktoré je tento clenský stát povinný zaplatit. 10 Pokial ide o druhý bod tohto návrhu, je rovnako nesporné, ze Komisia môze na základe prísne doslovného výkladu výroku rozsudku, o ktorého výklad sa ziada, vziat pri výpocte percentuálneho podielu pomoci, ktorá sa má na konci urcitého polroka povazovat za nevymozenú, do úvahy len listinné dôkazy, ktoré jej budú dorucené pred skoncením predmetného obdobia. 11 V tejto súvislosti stací uviest, ze obidva body návrhu Talianskej republiky smerujú k spochybneniu následkov takého prísne doslovného výroku rozsudku, o ktorého výklad sa ziada. Takéto spochybnenie pritom nemozno zosúladit s clánkom 43 Statútu Súdneho dvora a clánkom 158 ods. 1 rokovacieho poriadku ani s právnou silou rozhodnutej veci, ktorú majú rozsudky Súdneho dvora. 12 Kedze uvedený návrh nie je zalozený na nijakej pochybnosti o zmysle a úcinkoch rozsudku, o ktorého výklad sa ziada, je potrebné vyhlásit ho za neprípustný. O trovách 13 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit Talianskej republike povinnost nahradit trovy konania a Talianska republika nemala so svojím návrhom úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) nariadil: 1. Návrh na výklad sa zamieta. 2. Talianska republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [4]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfyK3PI/L93185-757TMP.html#t-ECR_62009CO0496_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0496&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:042:TOC 4. file:///tmp/lynxXXXXfyK3PI/L93185-757TMP.html#c-ECR_62009CO0496_SK_01-E0001