UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (ôsma komora) zo 14. januára 2010 ( [1]*1 ) Vo veci C-112/09 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora podané 20. marca 2009, Sociedad General de Autores y Editores (SGAE), so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: R. Allendesalazar Corcho a R. Vallina Hoset, advokáti, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (ôsma komora), v zlození: predsednícka ôsmej komory C. Toader, sudcovia K. Schiemann (spravodajca) a L. Bay Larsen, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Grass, po vypocutí generálnej advokátky vydal toto Uznesenie 1 Svojím odvolaním Sociedad General de Autores y Editores (SGAE) sa domáha zrusenia uznesenia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 13. januára 2009, SGAE/Komisia (T-456/08, dalej len "napadnuté uznesenie"), ktorým Súd prvého stupna zamietol ako zjavne neprípustnú jej zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu konecného rozhodnutia Komisie K(2008) 3435 zo týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C-2/38.698 -- CISAC, dalej len "sporné rozhodnutie"), z dôvodu, ze táto zaloba bola podaná po uplynutí lehoty. Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie pred Súdom prvého stupna 2 Odvolatelka je spolocnostou kolektívnej správy autorských práv so sídlom v Spanielsku. 3 Listom z 23. júla 2008 bolo odvolatelke oznámené sporné rozhodnutie ohladom kartelovej dohody v rámci podmienok správy práv verejného predvádzania hudobných diel a udelovania zodpovedajúcich licencií prostredníctvom spolocností kolektívnej správy týkajúcich sa uplatnovania obmedzení clenstva v dohodách o vzájomnom zastúpení tak, ako je to stanovené vo vzorovej zmluve CISAC (vzorová zmluva Medzinárodnej konfederácie spolocností autorov a skladatelov -- Confédération Internationale des Sociétés d'Auteurs et Compositeurs) alebo de facto uplatnovania týchto obmedzení clenstva. 4 Odvolatelka podala zalobu proti spornému rozhodnutiu prostredníctvom faxovej správy dorucenej do kancelárie Súdu prvého stupna 6. októbra 2008. Originál zaloby bol podaný do kancelárie Súdu prvého stupna následne . 5 Po tom, ako 15. októbra 2008 kancelária Súdu prvého stupna oznámila odvolatelke, ze jej zaloba proti spornému rozhodnutiu nebola podaná v lehote stanovenej v clánku 230 ES, odvolatelka poukázala v liste z na ospravedlnitelný omyl odôvodnujúci neuplatnenie ustanovení týkajúcich sa lehôt. 6 Odvolatelka najmä uviedla, ze lehotu na podanie zaloby pocítala od 24. júla 2008, t. j. od nasledujúceho dna po dorucení sporného rozhodnutia, na základe coho dospela k záveru, ze táto lehota uplynie . Navyse, kedze 4. október pripadol na sobotu, odvolatelka sa domnievala, ze v súlade s clánkom 101 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna táto lehota uplynie nasledujúci pracovný den, t. j. v pondelok . 7 Odvolatelka za týmto úcelom vylozila clánok 101 ods. 1 písm. a) a b) a clánku 101 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tak, ze sa vo vztahu k clánku 3 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (EHS, EURATOM) c. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny ([2]Ú. v. ES L 124, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 51), riadila metódou výpoctu lehôt stanovených Komisiou Európskych spolocenstiev v priebehu konania, ktorého výsledkom bolo sporné rozhodnutie. Vzhladom na to, ze obsah oboch týchto ustanovení bol v podstate rovnaký, odvolatelka dospela na základe metódy stanovenej Komisiou k chybnému záveru, ze výpocet lehôt sa musí v rámci práva Spolocenstva uskutocnovat vzdy rovnakým spôsobom, t. j. pripocítaním dalsieho dna, kedze den dorucenia oznámenia sa do výpoctu nezaratáva. Tento omyl mal za následok, ze zaloba bola podaná na Súd prvého stupna po uplynutí lehoty. 8 Navyse odvolatelka sa snazila overit správnost svojho výpoctu tým, ze sa na úcely získania písomného potvrdenia o dátume oznámenia sporného rozhodnutia obrátila na Komisiu. Po tom, co získala toto písomné potvrdenie, obrátila sa tiez na kanceláriu Súdu prvého stupna, aby jej potvrdil presnost výpoctu lehoty, ktorý uskutocnila. Kancelária Súdu prvého stupna jej oznámila, ze na jej ziadost nie je mozné odpovedat. Napadnuté uznesenie 9 Napadnutým uznesením Súd prvého stupna zamietol zalobu ako neprípustnú z dôvodu, ze nebola podaná v lehote stanovenej na tento úcel. 10 Súd prvého stupna v prvom rade konstatoval podanie zaloby po uplynutí lehoty, pricom upresnil, ze podla clánku 230 piateho odseku ES, clánku 101 ods. 1 písm. a) a b) a clánku 101 ods. 2, ako aj clánku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna uvedená lehota zacala plynút 24. júla 2008 a uplynula vrátane lehoty zohladnujúcej vzdialenost. 11 Po tom, ako Súd prvého stupna pripomenul judikatúru Spolocenstva ohladom pojmu "ospravedlnitelný omyl", odmietol v bodoch 19 az 21 napadnutého uznesenia argumentáciu odvolatelky zalozenú na existencii takého omylu takto: "19 Po prvé, ospravedlnitelný omyl nemôze byt v tomto prípade priznaný, pokial odvolatelka neuplatnila na výpocet lehoty na podanie zaloby clánok 101 ods. 1 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku súdu prvého stupna podla jeho jednoznacného znenia, ale v súlade s výkladom iného ustanovenia, ktoré sa nachádza v inom právnom predpise a ktorého znenie je odlisné, pricom tento výklad poskytla iná institúcia a uplatní sa v rámci konania pred touto inou institúciou. Bez toho, aby tak tvrdila odvolatelka, je vsak mozné konstatovat, ze konanie dotknutej institúcie, t. j. Súdu prvého stupna, neviedlo odvolatelku k tomu, aby tak postupovala. 20 Po druhé, právna úprava týkajúca sa lehôt uplatnitelných v tomto prípade je zrozumitelná a nepredstavuje ziadne zvlástne výkladové problémy... 21 Po tretie, odvolatelka nepreukázala nálezitú starostlivost, a to najmä tým, ze poziadala kanceláriu Súdu prvého stupna o potvrdenie výpoctu lehoty, ktorý pouzila na úcel podania zaloby v stanovenej lehote. Medzi úlohy a právomoci kancelárie Súdneho dvora totiz nepatrí povinnost vyjadrit sa k výpoctu lehoty na podanie zaloby..." Návrhy odvolatelky 12 Svojím odvolaním odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- vyhlásil toto odvolanie za prípustné a dôvodné a zrusil napadnuté uznesenie, -- vyhlásil zalobu podanú na Súd prvého stupna za prípustnú a vrátil vec Súdu prvého stupna, aby pokracoval v meritórnom preskúmaní veci, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania o odvolaní. O prípustnosti odvolania 13 Na základe clánku 119 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môze odôvodneným uznesením kedykolvek na základe správy sudcu spravodajcu a po vypocutí generálneho advokáta zamietnut bez toho, aby bolo potrebné otvárat ústnu cast konania alebo oznámit podanie zaloby zalovanej. 14 V prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, ze dôkazy postacovali na to, aby prostredníctvom odôvodneného uznesenia bolo odvolanie zamietnuté ako zjavne nedôvodné. Argumentácia odvolatelky 15 Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza tri dôvody. 16 Odvolatelka vo svojom prvom odvolacom dôvode vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 19 napadnutého uznesenia sa povazoval za "dotknutú institúciu" v zmysle judikatúry v oblasti ospravedlnitelného omylu, t. j. za institúciu, ktorej konanie malo viest k predmetnému omylu. Z tejto judikatúry vsak jednoznacne vyplýva, ze dotknutou institúciou bude vzdy tá institúcia, ktorá prijala napadnutý akt, t. j. v tomto prípade Komisia. 17 Odvolatelka vo svojom druhom odvolacom dôvode vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil skutocnost, ze clánok 101 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a clánok 3 nariadenia c. 1182/71 je potrebné vykladat jednotne. V bode 19 napadnutého uznesenia sa Súd prvého stupna nesprávne domnieval, ze výklad uvedeného clánku 3 poskytnutého Komisiou nie je relevantný, a to tým, ze posudzoval "výklad iného ustanovenia, ktoré sa nachádza v inom právnom predpise a ktorého znenie je odlisné, pricom tento výklad poskytla iná institúcia a uplatní sa v rámci konania pred touto inou institúciou". Podla odvolatelky sa vsak výpocet lehôt musí vykonat rovnakým spôsobom, aj keby islo o uplatnenie nariadenia c. 1182/71 alebo Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 18 Odvolatelka vo svojom tretom odvolacom dôvode vytýka Súdu prvého stupna porusenie judikatúry v oblasti ospravedlnitelného omylu, a to v rozsahu, v akom Súd prvého stupna túto judikatúru uplatnil nesprávne a prehnane zuzujúco. Podmienky pre zalozenie existencie ospravedlnitelného omylu vsak boli v tomto prípade splnené. Na jednej strane islo o prípad sprevádzaný výnimocnými okolnostami schopnými v znacnom rozsahu uviest právny subjekt do omylu a na druhej strane odvolatelka preukázala vsetku nálezitú starostlivost vyzadovanú od bezne informovanej osoby. Posúdenie Súdnym dvorom 19 Odvolatelkou uvedené tri odvolacie dôvody je potrebné skúmat spolocne tak, ze sa týkajú kazdého odmietnutia prípustnosti predmetného ospravedlnitelného omylu zo strany Súdu prvého stupna. 20 Je vhodné pripomenút, ze v rámci právnej úpravy Spolocenstva týkajúcej sa lehôt na podanie zalôb sa pojem "ospravedlnitelný omyl", ktorý umoznuje odchýlit sa od tejto právnej úpravy, vztahuje len na výnimocné okolnosti, najmä ked príslusná institúcia konala pre seba samotnú alebo v rozhodujúcej miere takým spôsobom, ze toto konanie mohlo vyvolat akceptovatelný omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala vsetku nálezitú starostlivost vyzadovanú od bezne informovaného subjektu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 26. novembra 1985, Cockerill-Sambre/Komisia, 42/85, Zb. s. 3749, bod 10, ako aj uznesenia zo , Írsko/Komisia, [3]C-239/97, Zb. s. I-2655, bod 7, a z , Belgicko/Komisia, C-242/07 P, Zb. s. I-9757, bod 16). 21 V tomto prípade vsak treba konstatovat, ze uplatnenie tejto judikatúry Súdom prvého stupna nie je ani nesprávne a ani prehnane zúzené. Súd prvého stupna oprávnene dospel k záveru, ze ospravedlnitelný omyl nemal byt v tomto prípade priznaný. 22 Iste, ako to odvolatelka správne vo svojom odvolaní zdôraznila, "dotknutá institúcia", na ktorú sa vztahuje uvedená judikatúra, je institúcia, ktorá prijala napadnutý akt, v tomto prípade Komisia. 23 Je vsak vhodné uviest, ze táto institúcia nekonala pre seba samotnú alebo v rozhodujúcej miere takým spôsobom, ze toto konanie mohlo vyvolat akceptovatelný omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala vsetku nálezitú starostlivost vyzadovanú od bezne informovaného subjektu. 24 Ako Súd prvého stupna správne konstatoval v bodoch 19 a 20 napadnutého uznesenia, znenie clánku 101 ods. 1 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna je jasné a zrozumitelné a nepredstavuje ziadne zvlástne výkladové problémy. Na úcely uplatnenia tohto ustanovenia nie je preto potrebné, aby bezne informovaný subjekt pouzil akýkolvek výklad iného podobného ustanovenia, ktorý poskytla Komisia tak, ako je to v prípade clánku 3 nariadenia c. 1182/71. 25 Otázka, ci clánok 101 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a clánok 3 nariadenia c. 1182/71 majú byt vykladané rovnakým spôsobom, je preto irelevantná, pokial ide o stanovenie lehoty na podanie predmetnej zaloby. Z tohto dôvodu je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna tým, ze neskúmal túto otázku, sa omylu nedopustil. 26 V kazdom prípade bezne informovaný subjekt by nepouzil výklad, ktorý je v rozpore s Rokovacím poriadkom Súdu prvého stupna a ktorý vyplýva z výkladu iného predpisu, ktorý poskytla Komisia, bez toho, aby si aspon overil presnost výpoctu lehôt, ktoré vyplývajú z tohto výkladu. 27 V tomto kontexte odvolatelka nemôze s úspechom tvrdit, ze márnou snahou získat od kancelárie Súdu prvého stupna potvrdenie o presnosti jej výpoctu preukázala vsetku nálezitú starostlivost vyzadovanú od bezne informovaného subjektu. Ako Súd prvého stupna správne uviedol v bode 21 napadnutého uznesenia, medzi úlohy a právomoci zamestnancov kancelárie Súdu prvého stupna totiz nepatrí povinnost vyjadrit sa k výpoctu lehoty na podanie zaloby. 28 Navyse je vhodné domnievat sa, ze Súd prvého stupna sa nedopustil omylu tým, ze v bode 19 napadnutého uznesenia napokon konstatoval to, ze jeho konanie nevyvolalo v úsudku odvolatelky omyl pri výpocte lehoty na podanie zaloby. 29 Aj keby Súd prvého stupna nebol povazovaný za "dotknutú institúciu" uvedenú v judikatúre, ktorá sa spomína v bode 20 tohto uznesenia, je potrebné uviest, ze ospravedlnitelný omyl môze akokolvek vyplývat z výnimocných okolností. Ospravedlnitelný omyl tak môze vyplývat z konania samotného súdu, ktoré vyvolalo omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci. Súd prvého stupna sa tým, ze strucne preskúmal takú domnienku, nedopustil omylu. 30 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné odmietnut tri odvolacie dôvody uvedené odvolatelkou a z tohto dôvodu zamietnut odvolanie v plnom rozsahu. O trovách 31 Podla clánku 69 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní Súdny dvor rozhoduje o trovách konania v uznesení, ktorým sa konanie koncí. 32 Kedze bolo toto uznesenie prijaté pred oznámením zaloby zalovanej, a teda pred tým, nez jej vznikli trovy konania, stací, aby sa rozhodlo, ze odvolatelka znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) nariadil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Sociedad General de Autores y Editores (SGAE) znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [4]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXY2Ijcv/L96091-6081TMP.html#t-ECRCJ2010SKA.0100035301-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1971:124:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0239&locale=SK 4. file:///tmp/lynxXXXXY2Ijcv/L96091-6081TMP.html#c-ECRCJ2010SKA.0100035301-E0001