ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 24. januára 2013 ( [1]*1 ) "Nesplnenie povinnosti clenským státom -- Státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom -- Povinnost vymáhania -- Nevykonanie -- Námietka neprípustnosti -- Právna sila rozhodnutej veci, ktorú predstavuje skorsí rozsudok Súdneho dvora" Vo veci C-529/09, ktorej predmetom je zaloba o nesplnenie povinnosti podla clánku 108 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ podaná 18. decembra 2009, Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Spanielskemu královstvu, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyna, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanému, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilesic, J.-J. Kasel (spravodajca) a M. Berger, generálna advokátka: V. Trstenjak, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. júla 2012, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia sa svojou zalobou domáha toho, aby Súdny dvor urcil, ze Spanielske královstvo si tým, ze neprijalo v stanovenej lehote opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutia Komisie 1999/509/ES zo 14. októbra 1998 o státnej pomoci poskytnutej Spanielskom podnikom skupiny Magefesa a ich právnym nástupcom [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 198, s. 15), pokial ide podnik Industrias Domésticas SA (dalej len "Indosa"), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 288 stvrtého odseku ZFEÚ, ako aj z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia. Právny rámec 2 Odôvodnenie 13 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) znie: "kedze v prípadoch protiprávnej pomoci, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom, by sa mala obnovit efektívna sútaz; kedze na tento úcel je potrebné, aby sa pomoc vrátane úrokov bez meskania vrátila; kedze je nálezité, aby sa vrátenie realizovalo v súlade s postupmi vnútrostátneho práva; kedze uplatnenie týchto postupov by nemalo bránit okamzitému a efektívnemu vykonaniu rozhodnutia Komisie a obnove efektívnej sútaze; kedze, aby sa dosiahol tento výsledok, clenské státy by mali podniknút vsetky potrebné opatrenia na zabezpecenie úcinnosti rozhodnutia Komisie". 3 Clánok 14 uvedeného nariadenia nazvaný "Vymáhanie pomoci" uvádza: "1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu... Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania. 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora [Európskej únie] podla clánku [278 ZFEÚ], vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo spolocenstva." 4 Podla znenia clánku 23 ods. 1 toho istého nariadenia: "Ak daný clenský stát nepostupuje v súlade s podmienecnými alebo zápornými rozhodnutiami najmä v prípadoch, na ktoré sa odvoláva clánok 14, Komisia môze túto zálezitost predlozit priamo Súdnemu dvoru... v súlade s clánkom [108 ods. 2 ZFEÚ]." Okolnosti predchádzajúce sporu Skutkové okolnosti 5 Magefesa je skupina spanielskych priemyselných podnikov vyrábajúcich domáce potreby. 6 Skupina Magefesa je tvorená najmä styrmi podnikmi, teda spolocnostou Indosa usadenou v Baskicku, spolocnostami Cubertera del Norte SA (dalej len "Cunosa") a Manufacturas Gur SA (dalej len "GURSA") usadenými v Kantábrii, ako aj spolocnostou Manufacturas Inoxidables Gibraltar SA (dalej len "MIGSA") usadenou v Andalúzii. 7 Kedze skupina Magefesa mala od roku 1983 vázne financné tazkosti, bol v jej prípade uplatnený akcný program, ktorý zahrnal najmä znízenie poctu zamestnancov, ako aj poskytnutie pomoci centrálnou spanielskou vládou a regionálnymi vládami autonómnych oblastí Baskicko, Kantábria a Andalúzia, kde sa nachádzali rôzne továrne tejto skupiny. 8 Na úcely poskytnutia tejto pomoci boli vytvorené v dotknutých autonómnych oblastiach správcovské spolocnosti, teda Fiducias de la cocina y derivados SA (dalej len "Ficodesa") v Baskicku, Gestión de Magefesa en Cantabria v Kantábrii a Manufacturas Damma SA v Andalúzii. 9 Situácia sa vsak nadalej zhorsovala, a tak spolocnost Cunosa skoncila zaciatkom roka 1994 svoju cinnost a bol na nu 13. apríla 1994 vyhlásený konkurz, spolocnost MIGSA skoncila svoju cinnost v roku 1993 a bol na nu vyhlásený konkurz 17. mája 1999. Pokial ide o spolocnost GURSA, od roku 1994 uz nepodnikala a následne bola vyhlásená za platobne neschopnú. 10 Spolocnost Indosa bola na základe ziadosti jej zamestnancov v tomto zmysle vyhlásená súdnym rozhodnutím z 19. júla 1994 za platobne neschopnú, a to so spätným úcinkom k 24. februáru 1986. Spolocnosti Indosa vsak bolo novým súdnym rozhodnutím povolené pokracovat v cinnosti, aby neboli ohrozené pracovné miesta 478 zamestnancov podniku. 11 Pokial ide o správcovské spolocnosti, spolocnost Ficodesa bola vyhlásená za platobne neschopnú 19. januára 1995 a spolocnost Manufacturas Damma SA, ako aj spolocnost Gestión de Magefesa en Cantabria ukoncili svoju cinnost. Rozhodnutia Komisie 12 Skupiny Magefesa sa týkali dve konania v oblasti státnej pomoci. 13 Dna 20. decembra 1989 Komisia prijala rozhodnutie 91/1/EHS týkajúce sa pomoci, ktorú v Spanielsku poskytla centrálna vláda a viaceré autonómne vlády spolocnosti MAGEFESA, výrobcovi domácich potrieb z nehrdzavejúcej ocele a drobných elektrických spotrebicov ([4]Ú. v. ES L 5, 1991, s. 18), ktorým táto institúcia vyhlásila pomoc poskytnutú podnikom skupiny Magefesa vo forme úverových záruk, úveru za iných ako trhových podmienok a nenávratnú pomoc, ako aj úrokovú úlavu za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom. 14 Pomoc poskytnutá autonómnou oblastou Baskicko, ktorá sa povazovala za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom na základe rozhodnutia 91/1, mala takúto struktúru: -- úverová záruka 300 miliónov ESP poskytnutá priamo spolocnosti Indosa, -- úverová záruka 672 miliónov de ESP poskytnutá spolocnosti Ficodesa, a -- úroková úlava 9 miliónov ESP. 15 Tým istým rozhodnutím boli spanielske orgány vyzvané, aby vzali spät úverové záruky, transformovali úver so znízeným úrokom na úver so standardným úrokom a vymáhali nevratnú pomoc. 16 V roku 1997 Komisia dostala nové staznosti týkajúce jednak výhod vyplývajúcich pre podniky skupiny Magefesa z toho, ze nevrátili pomoc vyhlásenú rozhodnutím 91/1 za nezlucitelnú so spolocným trhom, ako aj jednak nedodrziavania financných a danových povinností týmito podnikmi. Následne sa táto institúcia rozhodla zacat konanie zakotvené v clánku 93 ods. 2 Zmluvy o ES (zmenený na clánok 88 ods. 2 ES, teraz clánok 108 ZFEÚ), pokial ide o pomoc poskytnutú týmto podnikom alebo tým, ktoré boli ich právnymi nástupcami po roku 1989, a prijala 14. októbra 1998 rozhodnutie 1999/509. Toto rozhodnutie bolo oznámené spanielskej vláde 29. októbra 1998. 17 Uvedeným rozhodnutím Komisia vyhlásila pomoc poskytnutú spanielskymi orgánmi najmä spolocnosti Indosa, a to vo forme sústavného neplatenia daní a neodvádzania poistného na sociálne zabezpecenie, a to tak do dna vyhlásenia konkurzu na tento podnik, ako aj po tomto dátume, az do mája 1997, za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom. 18 V clánku 2 toho istého rozhodnutia bolo Spanielske královstvo vyzvané na prijatie opatrení, ktoré boli potrebné na vymáhanie tejto pomoci od príjemcov, kedze vymáhané sumy mali zahrnat úroky splatné odo dna, ked bola uvedená pomoc poskytnutá, az do dna jej skutocného vrátenia. 19 Na základe clánku 3 rozhodnutia 1999/509 bolo Spanielske královstvo povinné informovat Komisiu v lehote dvoch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na jeho základe. 20 Zalobou podanou do kancelárie Súdneho dvora 28. decembra 1998 sa Spanielske královstvo na základe clánku 173 Zmluvy o ES (zmenený na clánok 230 ES, teraz clánok 263 ZFEÚ) domáhalo zrusenia rozhodnutia 1999/509. 21 Rozsudkom z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia ([5]C-480/98, Zb. s. I-8717), Súdny dvor rozhodol takto: "1. Rozhodnutie [1999/509] sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje, ze v sumách pomoci, ktoré sa majú vymáhat, majú byt zahrnuté úroky z pomoci protiprávne prijatej pred vyhlásením konkurzu na podniky Indosa a Cunosa, ktoré vznikli po tom, ako bol vyhlásený tento konkurz. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradit tri stvrtiny trov konania Európskej komisie." 22 Dna 22. decembra 1999 Komisia podala na základe clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES zalobu o nesplnene povinnosti proti Spanielskemu královstvu, ktorou sa domáhala urcenia, ze Spanielske královstvo neprijalo v stanovenej lehote opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutí 91/1 a 1999/509. 23 Rozsudkom z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko ([6]C-499/99, Zb. s. I-6031), Súdny dvor rozhodol takto: "1. Spanielske královstvo si jednak tým, ze neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutia [91/1] v rozsahu, v akom ním bola pomoc poskytnutá podnikom [Indosa], [GURSA], [MIGSA] a [Cunosa] vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, a rozhodnutia [1999/509] v rozsahu, v akom ním bola vyhlásená pomoc poskytnutá podnikom GURSA, MIGSA a Cunosa za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, a jednak tým, ze neinformovalo Komisiu v stanovenej lehote o opatreniach prijatých na vykonanie rozhodnutia 1999/509 v rozsahu, v akom ním bola vyhlásená pomoc poskytnutá podniku Indosa za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánkov 2 a 3 uvedených rozhodnutí. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba Komisie Európskych spolocenstiev zamieta. 3. Spanielske královstvo je povinné nahradit trovy konania." 24 Ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozsudku, Súdny dvor zamietol zalobu Komisie v rozsahu, v akom sa domáhala urcenia, ze Spanielske královstvo neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutia 1999/509, kedze vychádzal z okolnosti, ze o likvidácii spolocnosti Indosa sa rozhodlo na valnom zhromazdení veritelov, ktoré sa konalo 4. júla 2000. Komunikácia, ku ktorej doslo pred podaním tejto zaloby 25 Po vydaní uz citovaného rozsudku Komisia/Spanielsko viedli Komisia a Spanielske královstvo rozsiahlu korespondenciu týkajúcu sa vymáhania pomoci uvedenej v rozhodnutiach 91/1 a 1999/509, ako aj vykonania uvedeného rozsudku. 26 Zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vyplýva, ze hoci na spolocnost Indosa bol v roku 1994 vyhlásený konkurz, nadalej pokracovala vo svojej cinnosti. 27 V odpovedi na ziadosti Komisie o informácie z 25. marca a 27. júla 2004, ako aj z 31. januára 2005 spanielske orgány uviedli okrem iného listom z 31. marca 2005, ze dohoda o likvidácii spolocnosti Indosa bola schválená 29. septembra 2004, ze toto schválenie bolo napadnuté, ale bez toho, aby to malo odkladný úcinok, a ze preto môze zacat postup likvidácie aktív spolocnosti Indosa. 28 V listoch z 5. júla a 16. decembra 2005 Komisia uviedla, ze priblizne tri roky po vyhlásení uz citovaného rozsudku Komisia/Spanielsko spolocnost Indosa nadalej pokracovala vo svojej cinnosti, postup likvidácie jej aktív este stále nezacal a este nedoslo k vymáhaniu protiprávnej pomoci. Okrem toho táto institúcia poziadala, aby spolocnost Indosa ukoncila svoju cinnost a aby k likvidácii jej aktív doslo najneskôr do 25. januára 2006. 29 V priebehu toho istého roku, teda roku 2006, Komisia dospela k záveru, ze rozhodnutia 91/1 a 1999/509 boli vykonané, pokial ide o GURSA, MIGSA a Cunosa, kedze tieto spolocnosti ukoncili svoju cinnost a ich aktíva bola predané za trhovú cenu. Co sa vsak týka spolocnosti Indosa, výmena korespondencie medzi Komisiou a spanielskymi orgánmi pokracovala. 30 Listom z 30. mája 2006 Spanielske královstvo informovalo Komisiu, ze dohoda o likvidácii spolocnosti Indosa nadobudla konecnú platnost 2. mája 2006. 31 Komisia vsak v súbore listov, konkrétne z 18. októbra 2006, 27. januára 2007 a 26. septembra 2008, uviedla, ze cinnosti spolocnosti Indosa nikdy v skutocnosti neskoncili a jej aktíva neboli zlikvidované. Informácie poskytnuté Spanielskym královstvom totiz preukázali, ze cinnosti spolocnosti Indosa sa vykonávali prostredníctvom jej dcérskej spolocnosti, v ktorej má úcast 100 %, teda spolocnosti Compańía de Menaje Doméstico SA (dalej len "CMD"), ktorú zalozil konkurzný správca spolocnosti Indosa s cielom uvádzat na trh produkciu tohto podniku, pricom na túto spolocnost boli prevedené vsetky aktíva spolocnosti Indosa, ako aj jej zamestnanci. Kedze Komisia dospela k záveru, ze aktíva spolocnosti Indosa neboli prevedené otvoreným a transparentným postupom, Komisia dospela k záveru, ze CMD vykonávala subvencovanú cinnost a ze v dôsledku toho si úcinné vykonanie rozhodnutia 91/1 vyzaduje vymáhanie predmetnej pomoci od CMD. 32 Spanielske královstvo odpovedalo súborom listov, do ktorého patria listy z 8. októbra a 13. novembra 2008, ako aj z 24. júla a 25. augusta 2009, z ktorých vyplýva, ze na CMD bol vyhlásený konkurz 30. júna 2008 a ze jej konkurzní správcovia predlozili ziadost o hromadnú výpoved pracovných zmlúv vsetkých zamestnancov, ktorá bola schválená príslusným vnútrostátnym súdom. 33 Listami z 18. augusta, 7. a 21. septembra 2009 Komisia poziadala, aby jej bol oznámený podrobný kalendár uvádzajúci presný dátum skoncenia cinností CMD, ako aj podrobnejsie informácie o postupe prevodu jej aktív vrátane dôkazu, ze k tomuto prevodu doslo za trhových podmienok. Táto institúcia takisto poziadala Spanielske královstvo o poskytnutie dôkazov, ktoré preukazujú, ze pomoc vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom bola zapísaná do pasív CMD ako pohladávka proti podstate. 34 V listoch z 21. septembra, 13. a 21. októbra 2009 Spanielske královstvo v podstate odpovedalo, ze CMD skoncila svoju cinnost 30. júla 2009, ale neposkytlo Komisii podrobný kalendár, ktorý ziadala. 35 Dna 3. septembra 2009 bývalí zamestnanci CMD zalozili spolocnost s rucením obmedzeným s úcastou zamestnancov s obchodným menom Euskomenaje 1870 SL (dalej len "Euskomenaje"), ktorej cinnost spocíva vo výrobe a uvádzaní kuchynských potrieb a drobných elektrických spotrebicov na trh. Podla Spanielskeho královstva bolo spolocnosti Euskomenaje povolené vykonávat "docasnú cinnost", aby sa zabezpecilo zachovanie priemyselných prevádzok a prostriedky na fixné náklady znizujúce podstatu v konkurznom konaní CMD. 36 Po zalození uvedenej spolocnosti konkurzní správcovia CMD povolili predbezný prevod aktív CMD na Euskomenaje az do skoncenia postupu likvidácie CMD. 37 Komisia na to reagovala tak, ako sa opisuje nizsie. 38 Jednak podala túto zalobu, ktorá sa týka toho, ze Spanielske královstvo nevykonalo rozhodnutie 1999/509, pokial ide o spolocnost Indosa. 39 Jednak táto institúcia zacala proti Spanielskemu královstvu konanie uvedené v clánku 228 ES (teraz clánok 260 ZFEÚ), pricom mu zaslala 23. novembra 2009 výzvu, ktorou vytýkala tomuto clenskému státu, ze nevykonalo uz citovaný rozsudok Komisia/Spanielsko v rozsahu, v akom sa týka rozhodnutia 91/1 a spolocnosti Indosa. Vývoj po podaní zaloby na Súdny dvor v tejto veci 40 Konanie týkajúce sa nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konstatovalo nesplnenie povinnosti clenského státu vyplývajúcej z práva Únie, uvedené v predchádzajúcom bode, viedlo k rozsudku z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko (C-610/10). 41 Z tohto posledného uvedeného rozsudku vyplýva, ze 26. januára 2010 Spanielske královstvo informovalo Komisiu, ze spolocnosti Indosa a CMD boli v likvidácii a ukoncili svoju cinnost. 42 Listami z 2. a 9. júna 2010 Spanielske královstvo najmä uviedlo, ze autonómna oblast Baskicko nie je na zozname veritelov CMD, pokial ide o pomoc vyhlásenú rozhodnutím 91/1 za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, ale ze sa prihlási do konkurzného konania tejto spolocnosti a poziada o zápis pohladávky týkajúcej sa uvedenej pomoci do tohto zoznamu pohladávok. 43 Listom zo 7. júla 2010 Spanielske královstvo oznámilo Komisii plán likvidácie CMD a uznesenie príslusného vnútrostátneho súdu z 22. júna 2010, ktorým bol tento plán schválený. Tento plán stanovoval, ze vsetky aktíva CMD sa musia predat jej veritelom, teda v podstate zamestnancom CMD, ako ciastocná kompenzácia za ich pohladávky okrem prípadu, ak by v lehote 15 dní odo dna uverejnenia tohto plánu bola predlozená lepsia ponuka. Z uvedeného plánu vsak vyplýva, ze predmetná protiprávna pomoc sa nenachádza medzi uznanými pohladávkami. 44 Dna 3. decembra 2010 autonómna oblast Baskicko predlozila prihlásku pohladávky, ktorá sa týkala vymáhania pomoci poskytnutej spolocnosti Indosa a bola vyhlásená rozhodnutím 91/1 za protiprávnu, do zoznamu pohladávok v rámci konkurzného konania CMD. Kedze takto prihlásená pohladávka bola vo výske priblizne 16,5 milióna eur, teda v sume zjavne nizsej ako celá suma dotknutej pomoci, táto autonómna oblast ju viackrát opravila a nakoniec dosiahla podla jej poslednej prihlásky zo 7. decembra 2011 výsku 22683745 eur, co je suma zodpovedajúca posúdeniu predmetnej pohladávky zo strany Komisie. 45 Juzgado de lo Mercantil no2 de Bilbao (Spanielsko) uznesením z 12. januára 2011 nariadil skoncenie cinnosti CMD a zatvorenie jej prevádzok. 46 Dna 3. marca 2011 autonómna oblast Baskicko podala ziadost na uvedený súd, ktorou poziadala, aby bola zastavená cinnost spolocnosti Euskomenaje, ktorá sa vykonávala v prevádzkach CMD. 47 Dna 10. marca 2011 autonómna oblast Baskicko podala odvolanie proti uzneseniu z 22. júna 2010 uvedenému v bode 43 tohto rozsudku, ktoré schválilo likvidacný plán CMD. 48 Audiencia Provincial de Bizkaia (Spanielsko) uznesením zo 16. januára 2012 zrusil uvedené uznesenie a nariadil likvidáciu aktív CMD za podmienok volnej, transparentnej sútaze, otvorenej tretím osobám. 49 Juzgado de lo Mercantil no2 de Bilbao uznesením zo 4. apríla 2012 zapísal do pasív CMD pohladávku vo výske 22683745 eur v prospech autonómnej oblasti Baskicko. O zalobe 50 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 4. marca 2010 Spanielske královstvo vznieslo proti zalobe Komisie námietku neprípustnosti na základe clánku 91 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v znení uplatnitelnom k uvedenému dátumu. Súdny dvor rozhodol 31. augusta 2010, ze spojí rozhodnutie o tejto námietke a o veci samej na spolocné konanie a preskúma ju v rámci tohto spolocného konania. O námietke neprípustnosti Argumentácia úcastníkov konania 51 Spanielske královstvo uvádza, ze táto zaloba je neprípustná, lebo je v rozpore so zásadou právnej sily rozhodnutej veci, ktorú predstavuje uz citovaný rozsudok z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko. 52 V tejto súvislosti tri podmienky vyzadované judikatúrou Súdneho dvora na to, aby bola prípustná námietka právnej sily rozhodnutej veci, teda identita úcastníkov konania, predmet a prícinná súvislost, sú v predmetnej veci splnené. V rámci zaloby stoja proti sebe tí istí úcastníci konania, teda Komisia a Spanielske královstvo, predmet je rovnaký v oboch veciach, pretoze ide o rozhodnutie 1999/509, a prícinná súvislost je tá istá, kedze zaloba, ktorá viedla k vydaniu rozsudku uvedeného rozsudku Komisia/Spanielsko, bola zalozená na clánku 88 ods. 2 ES, co je ustanovenie, ktoré zodpovedá dnes clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 53 Kedze v uz citovanom rozsudku z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, Súdny dvor v podstate rozhodol, ze Spanielske královstvo si splnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedeného rozhodnutia, táto zaloba by mala byt zamietnutá ako neprípustná, pretoze sa týka otázky, o ktorej sa uz rozhodlo. V bode 43 uvedeného rozsudku totiz Súdny dvor len konstatoval, pokial ide o spolocnost Indosa, ze tento clenský stát porusil iba povinnost informovat Komisiu o opatreniach, ktoré uz boli prijaté, a o opatreniach, ktoré este budú prijaté na vymáhanie pomoci poskytnutej tomuto podniku. Z bodov 40, 44 a 46 toho istého rozsudku vyplýva, ze zaloba podaná touto institúciou bola na druhej strane zamietnutá v rozsahu, v akom sa v nej vytýkalo Spanielskemu královstvu, ze neprijalo opatrenia potrebné na vymáhanie pomoci poskytnutej spolocnosti Indosa, a to, podla bodov 33 a 35 vyssie uvedeného rozsudku, z dôvodu, ze valné zhromazdenie veritelov rozhodlo o likvidácii tejto spolocnosti. 54 Spanielske královstvo dodáva, ze pokial ide o povinnost informovat Komisiu o opatreniach prijatých na vykonanie rozhodnutia 1999/509 v ním stanovenej lehote, z bodu 42 uz citovaného rozsudku z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, vyplýva, ze podla clánku 3 tohto rozhodnutia táto lehota uplynula 29. decembra 1998, takze túto povinnost je dnes uz nemozné splnit. 55 Komisia navrhuje námietku neprípustnosti uvádzanú Spanielskym královstvom zamietnut. 56 Táto institúcia v tejto súvislosti uvádza, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v rámci zaloby o nesplnenie povinnosti právna sila rozhodnutej veci sa vztahuje len na skutkové a právne body, o ktorých skutocne alebo nevyhnutne rozhodol rozsudok Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky z 12. júna 2008, Komisia/Portugalsko, [7]C-462/05, Zb. s. I-4183, bod 23, a z 29. júna 2010, Komisia/Luxembursko, [8]C-526/08, Zb. s. I-6180, bod 27). 57 Konkrétnejsie, v súlade s touto judikatúrou v prípade zmeny okolností v predmetnej veci prinálezí Komisii, aby urcila, ci táto zmena predstavuje podstatnú zmenu predpokladu, z ktorého vychádzal Súdny dvor vo svojom skorsom rozsudku, a v prípade, ze sa takáto zmena zistila, je Komisia oprávnená podat novú zalobu. 58 O takýto prípad ide práve v tejto veci. 59 V bode 33 uz citovaného rozsudku z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, totiz Súdny dvor vychádzal z predpokladu, ze "valné zhromazdenie veritelov sa konalo 4. júla 2000 na to, aby rozhodlo o pokracovaní alebo skoncení cinností spolocnosti Indosa a dohodlo sa na likvidácii podniku v lehote styroch mesiacov". 60 Potom sa vsak ukázalo, ze na rozdiel od toho, co sa dohodlo na uvedenom valnom zhromazdení veritelov, spolocnost Indosa nebola zlikvidovaná, ale jej cinnosti naopak pokracovali, pricom ich vykonávala najprv priamo samotná spolocnost Indosa a neskôr spolocnost CMD, ktorá je dcérskou spolocnostou spolocnosti Indosa. 61 Preto sa podstatné predpoklady týkajúce sa skutkových okolností, z ktorých vychádzal uz citovaný rozsudok z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, nedokázali. Skutkové okolnosti uvedené v predchádzajúcom bode predstavujú totiz nové prvky, o ktorých tento uvedený rozsudok nerozhodol, takze predmet tohto sporu sa lísi od predmetu veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok. 62 Komisia sa okrem toho nemohla obrátit na Súdny dvor so zalobou proti Spanielskemu královstvu na základe clánku 260 ods. 2 ZFEÚ, kedze v danom case Súdny dvor este nekonstatoval, ze tento clenský stát si nesplnil povinnost vymáhania protiprávnej pomoci poskytnutej spolocnosti Indosa, stanovenú rozhodnutím 1999/509. 63 Komisia dodáva, ze keby Súdny dvor vyhovel námietke neprípustnosti, táto institúcia by bola zbavená nástrojov, ktoré jej dáva Zmluva FEÚ k dispozícii, aby prinútila clenský stát vykonat rozhodnutie prijaté na úcely nápravy skreslenia hospodárskej sútaze spôsobeného pomocou vyhlásenou za nezlucitelnú so spolocným trhom. Teória zastávaná Spanielskym královstvom by tak zbavila právnu úpravu týkajúcu sa kontroly státnej pomoci, ako aj rozhodnutie konstatujúce protiprávnost pomoci, o ktorú ide vo veci samej, akéhokolvek potrebného úcinku. Posúdenie Súdnym dvorom 64 V prvom rade je dôlezité pripomenút dôlezitost zásady právnej sily rozhodnutej veci ako v právnom poriadku Únie, tak aj v právnych poriadkoch clenských státov (pozri rozsudok Komisia/Luxembursko, uz citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). 65 Ako uz Súdny dvor rozhodol, táto zásada je tiez uplatnitelná na konania o nesplnení povinnosti (rozsudok Komisia/Luxembursko, uz citovaný, bod 27). 66 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze právna sila rozhodnutej veci sa vztahuje len na skutkové a právne body, o ktorých skutocne alebo nevyhnutne rozhodlo predmetné súdne rozhodnutie (rozsudok Komisia/Luxembursko, uz citovaný, bod 27 a citovaná judikatúra). 67 Na úcely zistenia, ci Komisia porusila zásadu právnej sily rozhodnutej veci tým, ze podala túto zalobu, je potrebné preskúmat, ci vzhladom na faktický a právny rámec oboch dotknutých konaní existuje v podstate skutková a právna zhoda medzi touto vecou a vecou, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko (pozri rozsudok Komisia/Luxembursko, uz citovaný, bod 28). 68 Konkrétnejsie ide o posúdenie toho, ci predmet tohto sporu je taký istý ako ten, ktorý viedol k vydaniu uvedeného rozsudku Komisia/Spanielsko (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Portugalsko, uz citovaný, bod 27). 69 V druhom rade je potrebné uviest, ze prostriedok nápravy zakotvený v clánku 108 ods. 2 druhom pododseku ZFEÚ predstavuje len jeden variant zaloby o nesplnenie povinnosti, prispôsobený specificky na osobitné problémy, ktoré vyplývajú zo státnej pomoci na hospodársku sútaz na vnútornom trhu (pozri rozsudok z 3. júla 2001, Komisia/Belgicko, [9]C-378/98, Zb. s. I-5107, bod 24 a citovanú judikatúru). 70 V rámci konania zacatého na základe clánku 258 ZFEÚ Súdny dvor viackrát rozhodol, ze existencia nesplnenia povinnosti sa musí hodnotit vo vztahu k situácii konkrétneho clenského státu ku dnu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a ze Súdny dvor nemôze brat do úvahy neskorsie zmeny (pozri najmä rozsudok Komisia/Belgicko, uz citovaný, bod 25). 71 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze relevantný dátum na posúdenie nesplnenia povinnosti uvedeného v zalobe podanej na základe clánku 108 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ je z dôvodu, ze toto ustanovenie nestanovuje na rozdiel od clánku 258 ZFEÚ postup pred zacatím súdneho konania o nesplnení povinnosti a ze v dôsledku toho Komisia nevydala odôvodnené stanovisko ukladajúce dotknutému clenskému státu lehotu na dosiahnutie súladu s právom Únie, v zásade dátum stanovený v rozhodnutí Komisie, ktorého nevykonanie je predmetom sporu (pozri najmä rozsudky zo 14. apríla 2011, Komisia/Polsko, [10]C-331/09, Zb. s. I-2933, bod 50 a citovanú judikatúru; z 1. marca 2012, Komisia/Grécko, C-354/10, bod 61, a z 28. júna 2012, Komisia/Grécko, C-485/10, bod 31). 72 Pokial ide o lehotu stanovenú v predmetnom prípade, clánok 3 rozhodnutia 1999/509 stanovoval Spanielskemu královstvu lehotu dvoch mesiacov odo dna jeho oznámenia na informovanie Komisie o opatreniach prijatých na úcely dosiahnutia súladu s týmto rozhodnutím. 73 Uvedené rozhodnutie bolo oznámené Spanielskemu královstvu 29. októbra 1998 a tak lehota dvoch mesiacov uvedená v jeho clánku 3 uplynula 29. decembra 1998. 74 V predmetnom prípade je vsak potrebné konstatovat, ze ako bolo uz uvedené v bode 28 tohto rozsudku, v rámci dlhých diskusií, ku ktorým doslo medzi úcastníkmi konania v súvislosti s vymáhaním predmetnej pomoci, Komisia stanovila v liste zo 16. decembra 2005 novú lehotu, ktorá uplynula 25. januára 2006, na to, aby uvedený clenský stát splnil svoje povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia 1999/509. 75 Je potrebné sa teda domnievat, ze lehota stanovená v clánku 3 uvedeného rozhodnutia bola nahradená lehotou vyplývajúcou z listu zo 16. decembra 2005, takze táto posledná uvedená lehota je relevantná na úcely posúdenia nesplnenia povinnosti uvádzaného Komisiou v tejto veci (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Belgicko, uz citovaný, bod 28, Komisia/Polsko, uz citovaný, bod 50, a z 28. júna 2012, Komisia/Grécko, bod 31). 76 Z toho vyplýva, ze na úcely posúdenia údajného nesplnenia povinnosti v rámci tohto konania musí Súdny dvor preskúmat takú skutkovú a právnu situáciu, ktorá existovala 25. januára 2006, a ze preto relevantný dátum v predmetnej veci je na casovej osi neskorsí ako dátum, kedy bol vydaný uz citovaný rozsudok z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko. 77 Za týchto okolností nemozno oprávnene tvrdit, ze tento spor a spor, ktorý viedol k vydaniu uvedeného rozsudku Komisia/Spanielsko, majú rovnaký predmet. 78 Ako sa pripomenulo v bodoch 67 a 68 tohto rozsudku, zhoda predmetu oboch predmetných vecí v tom zmysle, ze sa zakladajú na tej istej skutkovej a právnej situácii, predstavuje jednu z podmienok potrebných na to, aby sa prvému uvedenému súdnemu rozhodnutiu mohla priznat právna sila rozhodnutej veci vo vztahu k prejednávanej veci. 79 V dôsledku toho námietka neprípustnosti podaná Spanielskym královstvom a zalozená na právnej sile rozhodnutej veci, ktorú má predstavovat uz citovaný rozsudok z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, musí byt zamietnutá. O veci samej Argumentácia úcastníkov konania 80 Komisia vytýka Spanielskemu královstvu, ze neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutia 1999/509, pokial ide o vymáhanie protiprávnej pomoci poskytnutej spolocnosti Indosa. 81 Hoci na uvedený podnik bol vyhlásený od roku 1994 konkurz, táto pomoc sa od neho ani vymáhala, ani nebola zapísaná do zoznamu pohladávok proti jeho konkurznej podstate. 82 Navyse cinnosti spolocnosti Indosa pokracovali napriek vyhláseniu konkurzu tejto spolocnosti, pricom ich najprv vykonávala sama spolocnost Indosa a potom jej dcérska spolocnost, v ktorej mala 100 % úcast, teda CMD. Okrem toho prevod aktív spolocnosti Indosa na CMD bol vykonaný netransparentným spôsobom a bez verejnej sútaze. 83 Pokial ide o CMD, cize spolocnost, na ktorú bol následne tiez vyhlásený konkurz, Komisia uvádza, ze spanielske orgány nepristúpili ani k vymáhaniu predmetnej protiprávnej pomoci od tohto podniku a ze ani nezapísali pohladávku týkajúcu sa vymáhania tejto pomoci do zoznamu pohladávok v rámci konkurzného konania spolocnosti CMD. 84 Okrem toho po skoncení cinností spolocnosti CMD konkurencná výhoda vyplývajúca z prijatia protiprávnej pomoci pretrvávala, t. j. uzívala ju potom spolocnost Euskomenaje, co bol podnik vytvorený bývalými zamestnancami CMD, teda cielom bolo, aby spolocnost Euskomenaje pokracovala vo vykonávanej cinnosti az doteraz. To vedie k záveru, ze táto transakcia opät slúzila na obchádzanie povinností vyplývajúcich z likvidácie spolocnosti, ktorá prijala protiprávnu pomoc, kedze prevod aktív CMD na Euskomenaje prebehol bez úcasti verejnosti a bez akejkolvek protihodnoty. 85 Spanielske královstvo vsak uvádza, ze prijalo vsetky opatrenia na to, aby mohlo zabezpecit vykonanie rozhodnutia 1999/509. 86 V tejto súvislosti tento clenský stát v podstate tvrdí, ze pokial ide v prvom rade o zápis pohladávky týkajúcej sa vymáhania predmetnej protiprávnej pomoci v rámci konkurzného konania CMD, autonómna oblast Baskicko podnikla súbor krokov na tento úcel. 87 Pokial ide v druhom rade o skoncenie cinnosti, na ktorú sa poskytla pomoc, Spanielske královstvo pripústa, ze pokracovala v priestoroch CMD prostredníctvom spolocnosti Euskomenaje. Tento clenský stát vsak tvrdí, ze prijal potrebné opatrenia na to, aby skoncila táto cinnost. 88 Pokial ide v tretom rade o predaj aktív CMD, Spanielske královstvo sa domnieva, odkazujúc na rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko ([11]C-496/09, Zb. s. I-11483), ze stací na úcely vykonania povinnosti vymáhania protiprávnej pomoci, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom, aby bola do zoznamu pohladávok zapísaná pohladávka týkajúca sa vymáhania predmetnej pomoci, pricom predaj aktív príjemcu tejto pomoci za trhovú cenu sa uz nevyzaduje. 89 Nakoniec Spanielske královstvo tvrdí, ze majitelia pohladávok, ktorí sú verejnými osobami, nemohli urýchlit likvidáciu CMD, ktorá prebieha pod dozorom súdu a podla konania stanoveného uplatnitelnou vnútrostátnou právnou úpravou. Rôzne tazkosti nezávislé od vôle Spanielskeho královstva vysvetlujú oneskorenia v tejto transakcii likvidácie. Nevymáhanie poskytnutej pomoci bolo spôsobené tým, ze predmetné podniky sú v konkurznom konaní. Posúdenie Súdnym dvorom 90 Najprv je potrebné pripomenút, ze ako Súdny dvor opakovane rozhodol, odstránenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom vyhlásenia jej protiprávnosti (pozri najmä rozsudok Komisia/Polsko, uz citovaný, bod 54 a citovanú judikatúru). 91 V dôsledku toho je clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhat protiprávnu pomoc, povinný v zmysle clánku 288 ZFEÚ prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenie vykonania tohto rozhodnutia. Musí pristúpit k úcinnému vymáhaniu dlzných súm na úcely odstránenia skreslenia hospodárskej sútaze spôsobenej konkurencnou výhodou dosiahnutou protiprávnou pomocou (pozri rozsudok Komisia/Polsko, uz citovaný, body 55 a 56). 92 Okrem toho sa podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 musí vymáhanie pomoci vyhlásenej rozhodnutím Komisie za protiprávnu a nezlucitelnú, ako vyplýva takisto aj z odôvodnenia 13 tohto nariadenia, uskutocnit bezodkladne a v súlade s postupmi stanovenými vnútrostátnym právnym poriadkom dotknutého clenského státu, pokial umoznujú okamzité a úcinné vykonanie uvedeného rozhodnutia, pricom takáto podmienka odráza poziadavky zásady efektivity zakotvenej judikatúrou Súdneho dvora (pozri rozsudky Komisia/Polsko, uz citovaný, bod 59, a z 29. marca 2012, Komisia/Taliansko, C-243/10, bod 36). 93 Na úcely posúdenia dôvodnosti tejto zaloby je potrebné preto overit, ci sumy predmetnej protiprávnej pomoci boli vrátené podnikom, ktorý bol jej príjemcom, v stanovenej lehote. 94 Hned na úvod je potrebné konstatovat, ze spor, ktorý Súdny dvor riesi, sa týka výlucne pomoci poskytnutej spolocnosti Indosa, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím 1999/509. 95 Je potrebné v tejto súvislosti pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora referencný dátum na uplatnenie clánku 108 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ je dátum, ktorý je stanovený v rozhodnutí, ktorého nevykonanie je predmetom sporu, alebo prípadne dátum, ktorý Komisia následne stanovila (pozri najmä rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 31). 96 Ako uz bolo uvedené v bodoch 74 az 76 tohto rozsudku, relevantný dátum v predmetnom konaní je dátum uplynutia lehoty stanovenej Komisiou v liste zo 16. decembra 2005, teda 25. januára 2006. 97 V predmetnom prípade je nesporné, ze k tomuto poslednému uvedenému dátumu protiprávna pomoc, ktorú cerpala spolocnost Indosa, nebola vrátená týmto podnikom. Je potrebné navyse konstatovat, ze pokial ide o túto pomoc, ziadna suma uvedená v rozhodnutí 1999/509 nebola az do dátumu, kedy sa konalo pojednávanie v tejto veci, predmetom vymáhania. 98 Taká situácia je zjavne nezlucitelná s povinnostou clenského státu dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm a predstavuje zjavné porusenie povinnosti okamzitého a úcinného vykonania uvedeného rozhodnutia. 99 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze jediným obranným prostriedkom, ktorý môze clenský stát uplatnit proti zalobe o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, je absolútna nemoznost správne vykonat rozhodnutie tejto institúcie nariadujúce vymáhanie predmetnej pomoci (pozri najmä rozsudok Komisia/Polsko, uz citovaný, bod 69 a citovanú judikatúru). 100 V tejto veci vsak Spanielske královstvo ani len netvrdilo, ze by existovala takáto absolútna nemoznost vykonania. 101 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze jednak podmienka týkajúca sa existencie absolútnej nemoznosti nie je splnená, ak sa zalovaný clenský stát obmedzí na to, ze uvedie právne, politické alebo praktické tazkosti spojené s vykonaním dotknutého rozhodnutia bez toho, aby prijal skutocné opatrenia vo vztahu k predmetným podnikom na úcely vymáhania pomoci a Komisii navrhol alternatívne moznosti vykonania tohto rozhodnutia, ktoré by umoznili prekonat uvedené tazkosti, a ze jednak údajné interné problémy vzniknuté pri výkone rozhodnutia Komisie nemôzu odôvodnit to, ze tento clenský stát nedodrzal povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie (pozri rozsudok Komisia/Polsko, uz citovaný, body 70 a 72). 102 Za týchto podmienok vysvetlenia podané uvedeným clenským státom na obranu, ktoré sa zakladajú na údajných tazkostiach interného charakteru, nemozno v ziadnom prípade uznat na odôvodnenie nevykonania rozhodnutia 1999/509. 103 Pokial ide o okolnost uvádzanú Spanielskym královstvom, podla ktorej na spolocnost Indosa, takisto ako na spolocnost CMD, ktorá bola jej nástupcom, bol vyhlásený konkurz a vymáhanie predmetnej pomoci sa stalo nemozným z dôvodu neexistencie aktív, je potrebné uviest, ze ked sa protiprávne poskytnutá pomoc musí vymáhat od podniku v konkurze alebo podniku, proti ktorému bolo zacaté konkurzné konanie, ktorého cielom je spenazit majetok a uspokojit veritelov, Súdny dvor opakovane rozhodol, ze skutocnost, ze tento podnik má tazkosti alebo je v konkurze, nemá vplyv na povinnost vymáhania (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, uz citovaný, bod 71 a citovanú judikatúru). 104 Podla ustálenej judikatúry takisto mozno obnovenie predchádzajúceho stavu a odstránenie narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúce z protiprávne poskytnutej pomoci v zásade dosiahnut zápisom pohladávky vymáhanej spornej pomoci do zoznamu pohladávok (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, uz citovaný, bod 72 a citovanú judikatúru). 105 V predmetnej veci je nesporné, ze k relevantnému dátumu, t. j. k 25. januáru 2006, sa protiprávna pomoc nestala predmetom takéhoto zápisu. 106 Vzhladom na osobitosti tejto veci, ako aj argumenty predlozené úcastníkmi konania, je potrebné okrem toho upresnit, ze na rozdiel od toho, co uvádza Spanielske královstvo, hoci zápis pohladávky týkajúcej sa predmetnej pomoci do zoznamu pohladávok bol vykonaný v stanovenej lehote, splnenie tejto formality samo osebe nepostacuje na splnenie povinnosti vykonat rozhodnutie 1999/509 a odstránit skreslenie hospodárskej sútaze vzniknuté poskytnutím tejto pomoci. 107 Ako totiz uz Súdny dvor viackrát rozhodol, zápis pohladávky týkajúcej sa vymáhania dotknutej státnej pomoci do zoznamu pohladávok stací na splnenie povinnosti vymáhania len v prípade, ze státne orgány nemôzu vymáhat celú sumu pomoci a konkurzné konanie vedie k likvidácii podniku, ktorý prijal protiprávnu pomoc, teda k definitívnemu skonceniu jeho cinnosti (rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, uz citovaný, bod 104 a citovanú judikatúru). 108 V predmetnom prípade sa vsak zdá, ze nielenze nebola k 25. januáru 2006 ukoncená likvidácia spolocnosti Indosa, ale navyse jej cinnosti pokracovali prostredníctvom spolocností CMD a potom Euskomenaje. 109 Kedze podnik, ktorý bol príjemcom protiprávnej pomoci, je v konkurze, pricom bola zalozená iná spolocnost, aby pokracovala v casti cinností tohto podniku v konkurze, pokracovanie v tejto cinnosti bez toho, aby dotknutá pomoc bola v plnom rozsahu vymáhaná, môze spôsobovat pretrvávanie skreslenia hospodárskej sútaze spôsobeného konkurencnou výhodou, ktorú tento podnik získal na trhu oproti svojim konkurentom. Takáto novozalozená spolocnost môze, ak má nadalej prospech z tejto výhody, byt povinná vrátit predmetnú pomoc. O takýto prípad ide najmä vtedy, ked sa preukáze, ze táto spolocnost nadalej skutocne vyuzíva konkurencnú výhodu vyplývajúcu z tejto pomoci, obzvlást ak táto spolocnost nadobudne aktíva spolocnosti v likvidácii bez toho, aby zaplatila ako protihodnotu cenu stanovenú za trhových podmienok, alebo ak sa preukáze, ze zalozenie takejto spolocnosti spôsobilo vyhnutie sa povinnosti vrátenia uvedenej pomoci. Osobitne to platí, ked zaplatenie ceny stanovenej za trhových podmienok nepostacuje na neutralizáciu konkurencnej výhody vyplývajúcej z poskytnutia protiprávnej pomoci. Vyssie uvedené úvahy nevyvracia ani uz citovaný rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko, na ktorý sa odvoláva Spanielske královstvo (rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, uz citovaný, body 106 a 108). 110 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze v predmetnom prípade Spanielske královstvo neprijalo v stanovenej lehote nijaké opatrenie takej povahy, aby sa zabezpecilo vymáhanie predmetnej protiprávnej pomoci. 111 Autonómna oblast Baskicko podala az 3. decembra 2010 prihlásku casti pohladávky týkajúcej sa vymáhania protiprávnej pomoci, aby bola zapísaná do zoznamu pohladávok v rámci konkurzného konania spolocnosti CMD. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 23 a 73 uz citovaného rozsudku z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, takto prihlásená pohladávka sa týkala pomoci vyhlásenej za protiprávnu rozhodnutím 91/1, kým tento spor sa týka pomoci uvedenej v rozhodnutí 1999/509. 112 Dalej, az 3. marca 2011 uvedená autonómna oblast podala ziadost na Juzgado de lo Mercantil no2 de Bilbao, aby bola ukoncená cinnost Euskomenaje, ktorá prebiehala v priestoroch CMD. 113 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba teda dospiet k záveru, ze Spanielske královstvo nemôze platne tvrdit, ze vykonalo rozhodnutie 1999/509, takze zaloba podaná Komisiou sa musí povazovat za dôvodnú v celom rozsahu. 114 V dôsledku toho treba konstatovat, ze Spanielske královstvo si tým, ze v stanovenej lehote neprijalo opatrenia potrebné na zabezpecenie vykonania rozhodnutia 1999/509, pokial ide o spolocnost Indosa, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 288 stvrtého odseku ZFEÚ, ako aj z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia. O trovách 115 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Spanielske královstvo na náhradu trov konania a Spanielske královstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Spanielske královstvo si tým, ze v stanovenej lehote neprijalo opatrenia potrebné na zabezpecenie vykonania rozhodnutia Komisie 1999/509/ES zo 14. októbra 1998 o státnej pomoci poskytnutej Spanielskom podnikom skupiny Magefesa a ich právnym nástupcom, pokial ide o spolocnost Industrias Domésticas SA, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 288 stvrtého odseku ZFEÚ, ako aj z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia. 2. Spanielske královstvo je povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [12]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXbiagfA/L93801-4929TMP.html#t-ECR_62009CJ0529_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:198:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:005:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0480&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0499&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0462&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0526&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0378&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0331&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0496&locale=SK 12. file:///tmp/lynxXXXXbiagfA/L93801-4929TMP.html#c-ECR_62009CJ0529_SK_01-E0001