Vec C-520/09 P Arkema SA proti Európskej komisii "Odvolanie - Kartely - Clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP - Európsky trh s kyselinou monochlóroctovou - Pravidlá týkajúce sa pripísatelnosti protisútazných postupov, ktorých sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti - Domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu - Povinnost odôvodnenia" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti - Dcérska spolocnost vlastnená holdingovou spolocnostou nevykonávajúcou nijakú cinnost (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 3. Odvolanie - Dôvody - Nevyhnutnost presnej kritiky bodu odôvodnenia Vseobecného súdu [Clánok 256 ZFEÚ; Statút Súdneho dvora, clánok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, clánok 112 ods. 1 písm. c)] 4. Odvolanie - Dôvody - Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní - Neprípustnost (Rokovací poriadok Súdneho dvora, clánok 113 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených pri porusení pravidiel hospodárskej sútaze (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 1. Pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. V tomto ohlade jednak pod pojmom podnik v kontexte práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb, a jednak, ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie aj zodpovedá. Správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, s prihliadnutím najmä na ekonomické, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost takýto rozhodujúci vplyv skutocne uplatnuje. Na domnienku, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia materskú spolocnost povazovat za spolocne a nerozdielne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí túto domnienku vyvrátit, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. (pozri body 37, 38, 40, 41) 2. Napriek skutocnosti, ze holdingová spolocnost nevykonávajúca nijakú cinnost nevstupuje priamo na trh, nemozno vylúcit, ze by mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností, najmä vzhladom na svoju úlohu spocívajúcu v koordinácii a vo financnom riadení, a ze úcinnost takého uplatnovania sa dá predpokladat na základe toho, ze materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojich dcérskych spolocností. Preto nestací poukázat na necinnú povahu materskej spolocnosti na úcely vyvrátenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku dcérskych spolocností, ktorá si zachováva povahu vyvrátitelnej domnienky. (pozri body 48, 49) 3. Z clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie musí presným spôsobom uvádzat napádané casti rozsudku, ktorého zrusenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. V tejto súvislosti sa musí zamietnut odvolanie, ktorého argumentácia nie je dostatocne jasná a presná na to, aby Súdny dvor mohol uskutocnit preskúmanie zákonnosti, hoci by umoznovala urcit sporné casti napadnutého rozsudku. Pokial totiz podstatné okolnosti koherentne a zrozumitelne nevyplývajú zo samotného znenia odvolania, ktoré je formulované nejasne a nejednoznacne, Súdny dvor nemôze vykonat preskúmanie zákonnosti, kedze by hrozilo, ze rozhodne ultra petita. (pozri body 59 - 61) 4. Odvolaním nemozno menit predmet sporu pred Vseobecným súdom. Právomoc Súdneho dvora v rámci odvolania je totiz obmedzená na posúdenie právnych riesení dôvodov prejednávaných na prvom stupni. Úcastník konania teda nemôze zmenit predmet sporu tak, ze predlozí prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý mohol predlozit v konaní pred Vseobecným súdom, ale tak neurobil, pretoze by tým získal moznost predlozit na Súdnom dvore, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v sirsom rozsahu ako pred Vseobecným súdom. Taký odvolací dôvod treba preto v odvolacom konaní povazovat za neprípustný. (pozri bod 64) 5. V súlade s usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o [UO] sa zlozky pokuty zodpovedajúce takým pritazujúcim okolnostiam, ako je opakované porusovanie, vypocítajú na základe "základnej ciastky", na ktorej výpocet sa pouzije "východisková suma" zvýsená o násobitel týkajúci sa dlzky trvania porusenia. Táto východisková suma je v podstate stanovená v závislosti od závaznosti porusenia a skutocného dopadu protiprávneho konania, ktorého sa dotknutý subjekt dopustil, na hospodársku sútaz. Vzhladom na skutocnú ekonomickú silu dotknutého subjektu môze byt v prípade potreby táto suma upravená na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúcej povahy pokuty. Podla bodov 2 a 3 usmernení Komisia po urcení základnej ciastky pokuty musí zohladnit závaznost a dlzku trvania porusovania a v prípade potreby túto ciastku zvýsit alebo znízit v závislosti od pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. Tieto usmernenia vsak vyjadrujú len orientacné pravidlá postupu, od ktorých sa administratíva v individuálnom prípade nemôze odklonit bez udania dôvodov, ktoré by boli zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania. (pozri body 72, 73, 81, 88) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 29. septembra 2011 ([1]*) "Odvolanie - Kartely - Clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP - Európsky trh s kyselinou monochlóroctovou - Pravidlá týkajúce sa pripísatelnosti protisútazných postupov, ktorých sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti - Domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu - Povinnost odôvodnenia" Vo veci C-520/09 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 14. decembra 2009, Arkema SA, so sídlom v Colombes (Francúzsko), v zastúpení: M. Debroux, advokát, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia A. Arabadziev, A. Rosas, A. Ó Caoimh (spravodajca) a P. Lindh, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. novembra 2010, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. februára 2011, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Arkema SA (predtým Elf Atochem SA, neskôr Atofina SA, dalej len "Arkema") navrhuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 30. septembra 2009, Arkema/Komisia (T-168/05, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu rozhodnutia Komisie K(2004) 4876 v konecnom znení z 19. januára 2005 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/37.773 - MCAA) (dalej len "sporné rozhodnutie"), a subsidiárne navrhuje znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Okolnosti predchádzajúce sporu, ako aj sporné rozhodnutie tak, ako vyplývajú z bodov 2 az 31 napadnutého rozsudku, môzu byt na úcely tohto odvolania zhrnuté nasledujúcim spôsobom. 3 Sporným rozhodnutím Komisia konstatovala, ze odvolatelka a jej materská spolocnost Elf Aquitaine SA (dalej len "Elf Aquitaine") okrem iného porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3) z dôvodu úcasti odvolatelky na protiprávnom karteli týkajúcom sa trhu s kyselinou monochlóroctovou (dalej len "MCAA"). 4 Komisia spolocnosti Elf Aquitaine a odvolatelke pripísala zodpovednost za porusenie v období od 1. januára 1984 do 7. mája 1999. Kedze Komisia odmietla opacné tvrdenia spolocnosti Elf Aquitaine, domnievala sa, ze skutocnost, ze táto spolocnost vlastnila 98 % akcií v spolocnosti Atofina SA, bola dostatocná na to, aby jej pripísala zodpovednost za konania jej dcérskej spolocnosti. Okrem toho sa domnievala, ze skutocnost, ze spolocnost Elf Aquitaine sa nepodielala na výrobe a predaji MCAA, nebráni tomu, aby bola spolu so subjektmi skupiny vykonávajúcimi cinnost povazovaná za hospodársku jednotku. 5 Výsku pokuty Komisia stanovila na základe svojich usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"), ako aj na základe oznámenia o neulození alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 6 Komisia tým, ze uviedla, ze spolocnosti Elf Atochem SA uz bolo urcené rozhodnutie Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 o konaní podla clánku [101 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 239, s. 14), dospela k záveru, ze bolo potrebné uplatnit zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania výlucne v prípade odvolatelky a nie v prípade spolocnosti Elf Aquitaine, pretoze táto spolocnost v období prvého porusenia nevykonávala nad odvolatelkou kontrolu. 7 Komisia preto okrem toho, ze spolocne a nerozdielne ulozila spolocnosti Elf Aquitaine a odvolatelke pokutu vo výske 45 miliónov eur, ulozila samotnej odvolatelke samostatnú pokutu vo výske 13,5 milióna eur na úcely zohladnenia opakovaného porusovania. Konanie na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 8 Ako vyplýva z bodu 38 napadnutého rozsudku, odvolatelka prostredníctvom svojej zaloby podanej na Súd prvého stupna predovsetkým navrhovala zrusenie výroku sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Elf Aquitaine, a subsidiárne navrhovala znízenie výsky pokút, ktoré jej a spolocnosti Elf Aquitaine boli ulozené. 9 Z bodov 40 az 42 napadnutého rozsudku vyplýva, ze odvolatelka predovsetkým uviedla osem zalobných dôvodov na podporu svojej zaloby pred Súdom prvého stupna. Odvolatelka uviedla najmä prvý zalobný dôvod zalozený na nesprávnom výklade pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti zodpovednosti materskej spolocnosti za konania jej dcérskej spolocnosti a na diskriminacnom zaobchádzaní so skupinou Elf Aquitaine, druhý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej a obchodnej nezávislosti dcérskej spolocnosti, ako aj piaty zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia. Odvolatelka takisto subsidiárne uviedla deviaty zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality pri stanovení násobitela na úcely odstrasujúceho úcinku, kedze Komisia dvakrát zohladnila obrat spolocnosti Arkema. 10 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zamietol vsetky hlavné zalobné dôvody, ako aj subsidiárny zalobný dôvod a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 11 V rámci prvého zalobného dôvodu v konaní na Súde prvého stupna odvolatelka v podstate spochybnila najmä pripísanie zodpovednosti za porusovanie, ktorého sa dopustila, spolocnosti Elf Aquitaine, ktorá bola jej materskou spolocnostou v období porusovania, pricom tvrdila, ze sa neriadila politikou urcovanou spolocnostou Elf Aquitaine. 12 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bode 67 napadnutého rozsudku uvádza: "V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho konania, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej má uvedená materská spolocnost rozhodujúci vplyv na konanie svojej dcérskej spolocnosti... a podla ktorej tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES... Z tohto dôvodu materskej spolocnosti, ktorá na súde Spolocenstva spochybnuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa jej ukladá pokuta za konanie jej dcérskej spolocnosti, prinálezí, aby vyvrátila túto domnienku tak, ze predlozí dôkazy spôsobilé preukázat nezávislost tejto dcérskej spolocnosti... Pokial nebude domnienka vyvrátená, Komisia tak môze povazovat materskú spolocnost za spolocne a nerozdielne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti." 13 V bode 71 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze vzhladom na to, ze v období porusovania bolo takmer celé základné imanie odvolatelky vo vlastníctve spolocnosti Elf Aquitaine, Komisia mohla správne dospiet k domnienke o neexistencii nezávislosti odvolatelky vo vztahu k jej materskej spolocnosti a mohla sa správne domnievat, ze tejto materskej spolocnosti prinálezí predlozit dôkazy preukazujúce to, ze jej dcérska spolocnost urcuje svoje konanie na trhu samostatne. 14 Pokial ide o súbor údajov a dôkazov predlozených odvolatelkou na úcely preukázania jej nezávislosti, Súd prvého stupna najskôr v bode 73 napadnutého rozsudku konstatuje, ze Komisia sa v odôvodnení c. 257 sporného rozhodnutia opät zaoberá tvrdeniami, ktoré spolocnost Elf Aquitaine uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Následne v bode 74 napadnutého rozsudku uvádza, ze "tvrdenia odvolatelky smerujúce k preukázaniu jej nezávislosti takisto uviedla jej materská spolocnost vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách na úcely preukázania neexistencie uplatnovania svojho rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti". 15 Súd prvého stupna v tejto súvislosti v bode 75 napadnutého rozsudku uvádza, ze Komisia tým, ze odmietla tvrdenia uvedené materskou spolocnostou, poskytla celkovo odpoved obom spolocnostiam a v súlade s judikatúrou preskúmala, ci materská spolocnost na úcely vyvrátenia domnienky predlozila dôkazy, ktoré by preukazovali, ze jej dcérska spolocnost urcovala svoje konanie na trhu samostatne. 16 V bodoch 76 az 80 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pokracuje vo svojom odôvodnení takto: "76 Pokial ide o dôvodnost dôkazov, ktoré predlozila zalobkyna na úcely preukázania svojej nezávislosti, treba uviest, ze skutocnost, ze spolocnost Elf Aquitaine je len holdingovou spolocnostou nevykonávajúcou ziadnu cinnost, ktorá vo velmi malom rozsahu zasahuje do riadenia svojich dcérskych spolocnosti, nepostacuje na vyvrátenie toho, ze uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie zalobkyne tým, ze koordinuje najmä financné investície v rámci skupiny Elf Aquitaine. V kontexte skupiny spolocností poslaním a úlohou holdingovej spolocnosti, ktorá koordinuje najmä financné investície v rámci skupiny, je totiz zoskupovat podiely v rôznych spolocnostiach a zabezpecit jednotu ich riadenia, a to najmä prostredníctvom rozpoctovej kontroly. 77 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie o ulození pokút bolo urcené materskej spolocnosti skupiny spolocností, teda nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik. 78 Pokial ide o skutocnost, ze odvolatelka nikdy v prospech spolocnosti Elf Aquitaine nevykonávala politiku poskytovania specifických informácií týkajúcich sa trhu MCAA, neexistencia takého poskytovania informácií v prípade, ze sa preukáze, nemôze stacit na dokázanie nezávislosti odvolatelky vo vztahu k jej materskej spolocnosti. 79 Takisto je to aj v prípade tvrdenia, ze cinnost týkajúca sa MCAA sa v rámci skupiny Elf Aquitaine uskutocnuje v malom rozsahu, pretoze toto tvrdenie nepreukazuje nezávislost [spolocnosti Arkema] vo vztahu k jej materskej spolocnosti. 80 Navyse nijaký záver sa nemohol zakladat na skutocnosti, ze obe spolocnosti podnikali na rôznych trhoch a nebol medzi nimi vztah poskytovatel - zákazník. Ako Komisia správne uviedla v odôvodnení c. 261 [sporného] rozhodnutia, treba konstatovat, ze v rámci takej skupiny spolocností, akou je skupina Elf Aquitaine, je rozdelenie úloh obvyklým javom, ktorý nevyvracia domnienku, podla ktorej sa spolocnosti Elf Aquitaine a Atofina [SA] povazujú za jediný podnik v zmysle clánku 81 ES." 17 V bode 82 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna odpovedá na tvrdenie odvolatelky, podla ktorého nie je mozné predlozit priamy a nevyvrátitelný dôkaz o jej nezávislosti konania na trhu, pricom taký dôkaz by mal byt preto posúdený ako probatio diabolica. Bod 82 znie: "... od dotknutých strán sa nevyzaduje, aby predlozili priamy a nevyvrátitelný dôkaz o nezávislosti konania dcérskej spolocnosti na trhu, ale iba to, aby predlozili dôkazy, ktorými mozno túto nezávislost preukázat... Okrem toho okolnost, ze zalobkyna v tomto prípade nepredlozila dôkazy, ktoré môzu vyvrátit domnienku neexistencie nezávislosti, neznamená, ze uvedená domnienka nemôze byt vôbec vyvrátená. Z tohto dôvodu je tvrdenie zalobkyne nedôvodné." 18 Súd prvého stupna tým, ze zamietol prvú cast prvého zalobného dôvodu, dospel v bode 85 napadnutého rozsudku k záveru, ze "Komisia mala právo domnievat sa, ze spolocnosti Elf Aquitaine a Arkema predstavujú jediný podnik v zmysle clánku 81 ES, a preto môzu byt povazované za spolocne a nerozdielne zodpovedné za správanie, ktoré im bolo vytýkané, pricom zodpovednost za konania, ktorých sa dopustila spolocnost Arkema, je preto pripísatelná spolocnosti Elf Aquitaine, a z tohto dôvodu sa povazujú za konania, ktorých sa dopustila táto spolocnost". 19 Súd prvého stupna tým, ze zamietol druhý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej a obchodnej nezávislosti dcérskej spolocnosti, ktoré vyplýva z domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, v bode 100 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "hoci na základe skutocnosti, ze materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie, mozno predpokladat uplatnovanie jej rozhodujúceho vplyvu na konanie jej dcérskej spolocnosti a v dôsledku toho aj to, ze tieto spolocnosti sú súcastou toho istého podniku, táto domnienka neexistencie nezávislosti dcérskej spolocnosti môze byt vyvrátená dotknutým úcastníkom konania, ktorému prislúcha predlozit dostatocné dôkazy... Uvedená domnienka, aká bola uplatnená v tomto prípade, nijako nespochybnuje obchodnú nezávislost dcérskej spolocnosti". 20 V rámci zamietnutia piateho zalobného dôvodu zalozeného na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia Súd prvého stupna v bode 126 napadnutého rozsudku konstatuje, ze Komisia poskytla odpoved na podstatné body tvrdení spolocnosti Elf Aquitaine. V bode 127 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna uvádza: "... Komisia nemala povinnost odpovedat na vsetky námietky zalobkyne. Na jednej strane Komisia nemusela samostatne odpovedat na tvrdenia zalobkyne, kedze by sa jej odpoved na podstatné body tvrdení spolocnosti Elf Aquitaine... neodlisovala v závislosti od toho, ci ide o materskú, alebo dcérsku spolocnost, (pozri bod 75 vyssie). ..." 21 V bode 205 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna v rámci zamietnutia deviateho zalobného dôvodu uvádza: "Tvrdenie, podla ktorého Komisia dvakrát zapocítala obrat spolocnosti Arkema [na úcely] zvýsenia pokút z dôvodu odstrasujúceho úcinku, musí byt zamietnuté. Treba totiz pripomenút, ze výska pokuty [13,5 milióna eur], ktorá bola ulozená spolocnosti Arkema na základe clánku 2 písm. d) [sporného] rozhodnutia, zodpovedá výlucne zvýseniu z dôvodu opakovaného porusovania uplatnenému na hypotetickú základnú ciastku znízenú Komisiou o 40 % z dôvodu spolupráce. Aby tak mohla Komisia postupovat, nemala inú moznost, pokial sa nechcela odklonit od metódy výpoctu upravenej v usmerneniach [z roku 1998], len znovu vypocítat hypotetickú základnú ciastku v prípade, ak by samotná spolocnost Arkema bola zodpovedná za porusenie." Návrhy úcastníkov konania a konanie na Súdnom dvore 22 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor napadnutý rozsudok zrusil a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 23 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti zodpovednosti materskej spolocnosti za protisútazné postupy jej dcérskej spolocnosti zo strany Súdu prvého stupna Tvrdenia úcastníkov konania 24 Podla odvolatelky si Súd prvého stupna odporuje, ked v bode 67 napadnutého rozsudku jednak tvrdí, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost je "vyvrátitelná", pricom je mozné ju vyvrátit, ak materská spolocnost a/alebo dcérska spolocnost predlozia dôkazy preukazujúce nezávislost konania dcérskej spolocnosti, a v bode 76 napadnutého rozsudku takisto tvrdí, ze úlohou holdingovej spolocnosti je zabezpecit jednotu riadenia jej dcérskych spolocností v rámci skupiny spolocností. 25 Podla spolocnosti Arkema z toho vyplýva, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti je v skutocnosti nevyvrátitelná. Súd prvého stupna tým, ze od odvolatelky vyzadoval predlozenie dôkazov, ktorých právnu nemoznost sám potvrdil, jej ulozil probatio diabolica. 26 Okrem toho sa spolocnost Arkema domnieva, ze Súd prvého stupna tým, ze od nej pozadoval predlozenie takých dôkazov, porusil je právo na spravodlivý proces zarucený clánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme. 27 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze nespochybnuje závery, ku ktorým dospel Súd prvého stupna v bodoch 78 az 80, ako aj 82 napadnutého rozsudku. 28 Navyse, pokial ide o tvrdenie spolocnosti Arkema zalozené na porusení práva na spravodlivý proces, odvolatelka neuviedla, v com spocívalo údajné porusenie. 29 V kazdom prípade zo znenia napadnutého rozsudku vyplýva, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost nie je nevyvrátitelná. Podla Komisie odvolatelka v skutocnosti chcela vyvrátit túto domnienku iba tvrdením, ze jej materská spolocnost, spolocnost Elf Aquitaine, je "holdingovou spolocnostou nevykonávajúcou ziadnu cinnost". Komisia sa domnieva, ze ak by na vyvrátenie domnienky stacila samotná skutocnost, ze na cele skupiny je "holdingová spolocnost nevykonávajúca ziadnu cinnost", stratila by táto domnienka svoju úcinnost. Navyse skutocnost, ze domnienka je vyvrátitelná, neznamená, ze sa dá lahko vyvrátit. Posúdenie Súdnym dvorom 30 Pokial ide o námietku neprípustnosti uvedenú v bode 27 tohto rozsudku, je potrebné uviest, ze Komisia v skutocnosti tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neúcinný. 31 Neúcinnost uvedeného odvolacieho dôvodu vsak poukazuje na jeho schopnost odôvodnit odvolanie a nemá vplyv na jeho prípustnost (pozri rozsudky z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, C-76/01 P, Zb. s. I-10091, bod 52, ako aj zo 6. novembra 2008, Grécko/Komisia, C-203/07 P, Zb. s. I-8161, body 42 a 43). Z toho vyplýva, ze námietka neprípustnosti uvedená v bode 27 tohto rozsudku musí byt zamietnutá. 32 Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý, kedze výslovne nespochybnuje body 78 az 80 a 82 napadnutého rozsudku týkajúce sa pripísatelnosti zodpovednosti materskej spolocnosti za konania jej dcérskej spolocnosti, ktoré by samy osebe stacili na podporu záverov napadnutého rozsudku. 33 Takéto tvrdenie nemozno prijat. 34 Z písomností totiz vyplýva, ze spolocnost Arkema svojím tvrdením v podstate poukazuje na to, ze Súd prvého stupna si najmä v bode 76 napadnutého rozsudku odporoval, ked potvrdil zásadu vyvrátitelnej domnienky, podla ktorej materská spolocnost, ktorá vlastní takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, uplatnuje rozhodujúci vplyv na jej konanie, pricom bez moznosti nápravy zabránil spolocnosti Arkema, aby predlozila dôkaz o opaku. Ak by malo byt také tvrdenie prijaté, výrok napadnutého rozsudku, ako aj konstatovania nachádzajúce sa v uvedených bodoch 78 az 80 a 82 by vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, na ktoré poukázala spolocnost Arkema. 35 Okrem toho z poznámky pod ciarou v odvolaní, ktoré podala spolocnost Arkema, vyplýva, ze táto spolocnost výslovne spochybnila bod 82 napadnutého rozsudku. 36 Preto prvý odvolací dôvod nemôze byt zamietnutý ako neúcinný. 37 Dalej je potrebné pripomenút, ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. V tomto ohlade Súdny dvor jednak spresnil, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb, a jednak, ze ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie aj zodpovedá (pozri rozsudky z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, C-90/09 P, Zb. s. I-1, body 34 a 35 a citovanú judikatúru, ako aj z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 95). 38 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, s prihliadnutím najmä na ekonomické, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 58, ako aj General Química a i./Komisia, uz citovaný, bod 37). 39 V takejto situácii, ked sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a teda tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, môze totiz Komisia adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 59, ako aj General Química a i./Komisia, uz citovaný, bod 38). 40 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze v konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost takýto rozhodujúci vplyv skutocne uplatnuje (pozri najmä rozsudky z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50; Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 60; General Química a i./Komisia, uz citovaný, bod 39, ako aj ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný, bod 97). 41 Na domnienku, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia materskú spolocnost povazovat za spolocne a nerozdielne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí túto domnienku vyvrátit, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudky zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 29; Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 61; General Química a i./Komisia, uz citovaný, bod 40, ako aj ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal a i., uz citovaný, bod 98). 42 V tomto prípade spolocnost Arkema nespochybnuje zákonnost domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu uvedenej v bodoch 40 a 41 tohto rozsudku. Okrem toho za daných okolností nespochybnuje uplatnitelnost rovnakej podmienky v prípade, ze materská spolocnost vlastní 98 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti. 43 Spolocnost Arkema vsak tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s judikatúrou uvedenou v bodoch 38 az 41 tohto rozsudku, kedze stanovuje nevyvrátitelnú povahu domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost. 44 V tejto súvislosti sa spolocnost Arkema v podstate domnieva, ze Súd prvého stupna tým, ze v druhej vete bodu 76 napadnutého rozsudku uviedol, ze "úlohou" holdingovej spolocnosti je zabezpecit "jednotu riadenia" dcérskych spolocností, prisúdil domnienke uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na konanie jej dcérskej spolocnosti povahu nevyvrátitelnej domnienky, pretoze akákolvek snaha preukázat nezávislost konania dcérskej spolocnosti na trhu by isla proti samotnej úlohe, ktorú Súd prvého stupna priznal holdingovým spolocnostiam, a bola by tak odsúdená na neúspech. 45 Je pravda, ze bod 76 je formulovaný tak, ze nie je jednoduché ho zladit s judikatúrou uvedenou v bodoch 38 az 41 tohto rozsudku. 46 Je vsak potrebné konstatovat, ze tvrdenie odvolatelky uvedené v bodoch 43 a 44 tohto rozsudku vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku ako celku. 47 Podla prvej vety sa uvedený bod 76 týka "dôvodnos[ti] dôkazov, ktoré predlozila zalobkyna na úcely preukázania svojej nezávislosti" od svojej materskej spolocnosti, a najmä "skutocnos[ti], ze spolocnost Elf Aquitaine je len holdingovou spolocnostou nevykonávajúcou ziadnu cinnost, ktorá vo velmi malom rozsahu zasahuje do riadenia svojich dcérskych spolocností". Navyse zo spisového materiálu predlozeného Súdu prvého stupna vyplýva, ze spolocnost Arkema v tejto súvislosti predovsetkým poukazovala na to, ze bola "vo financnej rovine nezávislá, kedze kontrola zo strany spolocnosti Elf Aquitaine sa týkala len investícií alebo zrusenia investícií realizovaných spolocnostou Arkema, ktoré mali vplyv na jej celkové hospodárenie" a ktoré sa nikdy netýkali cinnosti na trhu MCAA. 48 V problematickej casti tohto bodu 76 sa Súd prvého stupna totiz obmedzuje na tvrdenie, ze napriek skutocnosti, ze holdingová spolocnost nevykonávajúca nijakú cinnost nevstupuje priamo na trh, nemozno vylúcit, ze by mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností, najmä vzhladom na svoju úlohu spocívajúcu v koordinácii a vo financnom riadení, a ze úcinnost takého uplatnovania sa dá predpokladat na základe toho, ze materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojich dcérskych spolocností. Na základe logiky úvah Súdu prvého stupna preto nestací poukázat na necinnú povahu materskej spolocnosti na úcely vyvrátenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku dcérskych spolocností, ktorá si zachováva povahu vyvrátitelnej domnienky. 49 V tejto súvislosti z niektorých bodov napadnutého rozsudku vrátane bodov 67 a 82 vyplýva, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze predmetná domnienka mohla byt vyvrátená. 50 Z uvedených úvah vyplýva, ze výhrada zalozená na nesprávnom výklade pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti zodpovednosti materskej spolocnosti za konania jej dcérskej spolocnosti z dôvodu, ze Súd prvého stupna údajne potvrdil nevyvrátitelnú povahu domnienky zalozenej na tom, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, je neodôvodnená, pretoze sa zakladá na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. 51 Za týchto okolností tvrdenie zalozené na porusení práva na spravodlivý proces vyplývajúceho z clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd nemôze uspiet, lebo vychádza z nesprávneho predpokladu. 52 Preto musí byt prvý odvolací dôvod zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu diskriminácie Tvrdenia úcastníkov konania 53 Odvolatelka sa domnieva, ze potvrdenie nevyvrátitelnej povahy domnienky rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost zo strany Súdu prvého stupna takisto vedie k poruseniu zásady zákazu diskriminácie medzi úcastníkmi kartelu v závislosti od toho, ci patria, alebo nepatria do skupiny spolocností. 54 Komisia sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod je málo zrozumitelný a nevztahuje sa na nijaký dôvod napadnutého rozsudku. Preto musí byt zamietnutý ako neprípustný. Posúdenie Súdnym dvorom 55 Druhý odvolací dôvod musí byt takisto zamietnutý, pretoze vychádza z toho istého nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku, ktoré je základom prvého odvolacieho dôvodu. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a práva odvolatelky na spravodlivý proces Tvrdenia úcastníkov konania 56 Odvolatelka poukazuje na to, ze v odpovedi na piaty zalobný dôvod sa Súd prvého stupna zaoberal len tvrdeniami spolocnosti Elf Aquitaine a nie tvrdeniami, ktoré uviedla odvolatelka, "pricom tak porusil zásadu rovnosti zaobchádzania a právo na spravodlivý proces". 57 Komisia si v prvom rade kladie otázku týkajúcu sa zrozumitelnosti tvrdenia, ktoré uviedla odvolatelka na podporu tohto odvolacieho dôvodu. Okrem toho podla Komisie odvolatelka v konaní na prvom stupni nespochybnila skutocnost, ze v spornom rozhodnutí sa rozoberali najmä tvrdenia spolocnosti Elf Aquitaine. Zdôraznuje, ze tretí odvolací dôvod je tak novým dôvodom, ktorý je v stádiu odvolacieho konania neprípustný. 58 Pokial ide o vec samu, Komisia sa domnieva, ze tým, ze Súd prvého stupna skúmal odôvodnenie sporného rozhodnutia iba na základe tvrdení spolocnosti Elf Aquitaine, nebola odvolatelke spôsobená ujma. Vzhladom na to, ze tvrdenia spolocnosti Arkema musia byt v kazdom prípade zamietnuté, je tento odvolací dôvod neúcinný. Posúdenie Súdnym dvorom 59 Podla ustálenej judikatúry z clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vsak vyplýva, ze odvolanie musí presným spôsobom uvádzat napádané casti rozsudku, ktorého zrusenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri najmä rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 43 a citovanú judikatúru). 60 V tomto prípade odvolanie skutocne umoznuje urcit sporné casti napadnutého rozsudku, konkrétne jeho body 121 az 129. 61 Treba vsak uviest, ze argumentácia na podporu tohto odvolacieho dôvodu nie je dostatocne jasná a presná na to, aby Súdny dvor mohol uskutocnit preskúmanie zákonnosti. Podstatné okolnosti, na ktorých je tento odvolací dôvod zalozený, totiz koherentne a zrozumitelne nevyplývajú zo samotného znenia tohto odvolania, ktoré je v tejto súvislosti formulované nejasne a nejednoznacne. Za týchto okolností Súdny dvor nemôze vykonat preskúmanie zákonnosti, kedze by hrozilo, ze rozhodne ultra petita (pozri najmä analogicky rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 106; z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, C-227/04 P, Zb. s. I-6767, bod 83; zo 14. januára 2010, Komisia/Ceská republika, C-343/08, Zb. s. I-275, bod 26, ako aj zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, C-67/09 P, Zb. s. I-9811, body 48 a 49). 62 Takisto za predpokladu, ze tento odvolací dôvod by sa mal vykladat v tom zmysle, ze sa ním poukazuje na to, ze Súd prvého stupna nesankcionoval to, ze Komisia údajne nezohladnila dôkazné prostriedky predlozené odvolatelkou, treba konstatovat, ze podobná kritika by predstavovala nový odvolací dôvod, ktorý môze zmenit predmet sporu v konaní na Súde prvého stupna. 63 Ako vyplýva zo spisu týkajúceho sa sporu na Súde prvého stupna, odvolatelka totiz v konaní na prvom stupni nekritizovala, ze sporné rozhodnutie sa zaoberalo najmä tvrdeniami spolocnosti Elf Aquitaine. 64 Podla clánku 113 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vsak odvolaním nemozno menit predmet sporu pred Vseobecným súdom. Právomoc Súdneho dvora je totiz obmedzená na posúdenie právnych riesení dôvodov prejednávaných na prvom stupni. Úcastník konania teda nemôze zmenit predmet sporu tak, ze predlozí prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý mohol predlozit v konaní pred Vseobecným súdom, ale tak neurobil, pretoze by tým získal moznost predlozit na Súdnom dvore, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v sirsom rozsahu ako pred Vseobecným súdom (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 59; z 30. marca 2000, VBA/VGB a i., C-266/97 P, Zb. s. I-2135, bod 79, ako aj zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 34). Taký odvolací dôvod treba preto v odvolacom konaní povazovat za neprípustný. 65 Za týchto podmienok treba tretí odvolací dôvod zamietnut. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 66 Podla odvolatelky Súd prvého stupna porusil zásadu proporcionality tým, ze schválil metódu výpoctu uplatnenú Komisiou na úcely stanovenia zlozky penaznej pokuty týkajúcej sa opakovaného porusovania, ktorého sa dopustila spolocnost Arkema. Táto metóda spocívala v tom, ze obrat spolocnosti Arkema bol pri urcovaní príslusných základov sankcií, na ktoré sa uplatnujú násobitele pouzité v prípade spolocností Elf Aquitaine a Arkema na úcely dosiahnutia odstrasujúceho úcinku, zohladnený dvakrát. Súd prvého stupna nespochybnil existenciu tohto dvojitého zapocítania, ale odôvodnil ju poziadavkou Komisie neodchylovat sa od metódy stanovenia pokút upravenej v usmerneniach z roku 1998, pricom usmerneniam tak pripísal "vseobecnú záväznost", ktorú nemali. 67 Komisia sa domnieva, ze stvrtý odvolací dôvod spocíva v nesprávnom pochopení sporného rozhodnutia. Posúdenie Súdnym dvorom 68 Tento odvolací dôvod sa v podstate zakladá na kritike toho, ze Súd prvého stupna nesankcionoval zakázané "dvojité zapocítanie" obratu spolocnosti Arkema v spornom rozhodnutí. 69 Táto kritika sa vsak zakladá na nesprávnom pochopení tak sporného rozhodnutia, ako aj napadnutého rozsudku. 70 Ako vyplýva z bodu 6 tohto rozsudku Komisia v spornom rozhodnutí v podstate dospela k záveru, ze za opakované porusovanie mala byt sankcionovaná odvolatelka a nie jej materská spolocnost, Elf Aquitaine, pretoze táto spolocnost v období prvého porusenia nevykonávala nad odvolatelkou kontrolu. Z tohto dôvodu okrem toho, ze spolocne a nerozdielne ulozila spolocnosti Elf Aquitaine a odvolatelke pokutu vo výske 45 miliónov eur, ulozila samotnej odvolatelke samostatnú pokutu vo výske 13,5 milióna eur na úcely zohladnenia toho, ze sa dopustila opakovaného porusovania. 71 Ako vyplýva najmä z bodu 204 napadnutého rozsudku, Komisia sa pri stanovovaní výsky poslednej uvedenej pokuty riadila metódou, ktorá vychádzala z metódy podla usmernení z roku 1998. 72 V súlade s touto metódou sa zlozky pokuty zodpovedajúce takým pritazujúcim okolnostiam, ako je opakované porusovanie, vypocítajú na základe "základnej ciastky", na ktorej výpocet sa pouzije "východisková suma" zvýsená o násobitel týkajúci sa dlzky trvania porusenia. 73 Táto východisková suma je v podstate stanovená v závislosti od závaznosti porusenia a skutocného dopadu protiprávneho konania, ktorého sa dotknutý subjekt dopustil, na hospodársku sútaz. Vzhladom na skutocnú ekonomickú silu dotknutého subjektu môze byt v prípade potreby táto suma upravená na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúcej povahy pokuty. 74 Z bodu 199 napadnutého rozsudku v podstate vyplýva, ze na úcely výpoctu výsky pokuty, ktorá bola ulozená iba odvolatelke, Komisia dbala na to, aby sa pri úprave východiskovej sumy, ktorá slúzi ako základ tejto pokuty, z dôvodu odstrasujúceho úcinku do výpoctu nezahrnul koeficient, ktorý neodzrkadluje skutocnú ekonomickú silu odvolatelky bez ohladu na jej materskú spolocnost, Elf Aquitaine. 75 V poznámke c. 222 sporného rozhodnutia, ktorá bola prevzatá do uvedeného bodu 199 napadnutého rozsudku, sa totiz uvádza: "... Násobitel uplatnený v prípade spolocnosti Elf [Aquitaine], teda 2,5, nie je do výpoctu zahrnutý. Namiesto toho sa na úcely výpoctu opakovaného porusovania pouzije násobitel 1,5, ktorý by sa bol býval uplatnil, keby spolocnost [Arkema] bola jediným adresátom rozhodnutia (vzhladom na jej celosvetový obrat vo výske 17,8 miliardy eur). ..." 76 Inými slovami, Komisia pouzila na úcely stanovenia východiskovej sumy pre výpocet pokuty, ktorá má byt ulozená jedine spolocnosti Arkema, hypotetický násobitel 1,5 - odlisný od násobitela 2,5 pouzitého pri výpocte pokuty urcenej spolocne a nerozdielne spolocnostiam Elf Aquitaine a Arkema - s cielom zohladnit mensiu ekonomickú silu samotnej spolocnosti Arkema bez ohladu na jej materskú spolocnost. 77 Následne, ako v podstate vyplýva z bodov 9, 16 az 21 a 203 napadnutého rozsudku, Komisia uplatnila tento hypotetický násobitel 1,5, ktorý je v bode 203 uvedený ako "násobitel na úcely dosiahnutia odstrasujúceho úcinku", na východiskovú sumu - takisto hypotetickú v rámci výpoctu pokuty ulozenej iba spolocnosti Arkema - vo výske 12 miliónov eur, ktorá bola stanovená v závislosti od závaznosti predmetného porusenia a relatívneho významu spolocnosti Arkema vo vztahu k ostatným úcastníkom sporného porusenia. Súcin týchto dvoch císel (18 miliónov eur) bol následne zvýsený o 150 % z dôvodu dlzky trvania porusenia, pricom v prípade odvolatelky islo o obdobie od 1. januára 1984 do 7. mája 1999. 78 "Základná ciastka", ktorá je výsledkom výpoctov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, t. j. 45 miliónov eur, je tak, ako uviedol Súd prvého stupna v bode 203 napadnutého rozsudku, hypotetická. Slúzi výlucne na výpocet sumy pokuty, ktorá má byt ulozená iba spolocnosti Arkema z dôvodu opakovaného porusovania. 79 Okrem toho, ako Komisia správne pripomína, len zhodou okolností je táto hypotetická základná ciastka rovnaká ako konecná suma osobitnej pokuty, ktorá bola urcená spolocne a nerozdielne odvolatelke a spolocnosti Elf Aquitaine. 80 Komisia mohla len na základe tejto hypotetickej základnej ciastky vypocítat sumu, ktorá má byt zaplatená z dôvodu opakovaného porusovania, ktorého sa dopustila iba odvolatelka nezávisle od jej materskej spolocnosti. 81 Ako Súd prvého stupna pripomína v bode 201 napadnutého rozsudku, podla bodov 2 a 3 usmernení z roku 1998 Komisia po urcení základnej ciastky pokuty musí zohladnit závaznost a dlzku trvania porusovania a v prípade potreby túto ciastku zvýsit alebo znízit v závislosti od pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. 82 V tomto prípade, ako Súd prvého stupna v podstate konstatuje v bode 203 napadnutého rozsudku, Komisia skutocne uplatnila na hypotetickú základnú ciastku vo výske 45 miliónov eur koeficient 50 % z dôvodu opakovaného porusovania, ktorého sa dopustila odvolatelka. 83 Výsledkom tohto výpoctu bola suma vo výske 22,5 milióna eur zodpovedajúca opakovanému porusovaniu, ktorého sa nezávisle od spolocnosti Elf Aquitaine dopustila samotná odvolatelka. 84 Ako vyplýva z bodov 26 az 28 napadnutého rozsudku, kedze sa Komisia domnievala, ze odvolatelke by mohlo byt priznané výrazné znízenie výsky pokuty na základe bodu D 2 prvej a druhej zarázky oznámenia o spolupráci, priznala jej 40 %-né znízenie výsky pokuty, ktorá by jej bola ulozená v prípade, ak by nespolupracovala s útvarmi Komisie. 85 Na základe sumy 22,5 milióna eur bola vypocítaná suma pokuty vo výske 13,5 milióna eur, ktorá bola spolocnosti Arkema napokon ulozená na základe clánku 2 písm. d) sporného rozhodnutia. 86 Za týchto okolností, kedze bol zohladnený obrat spolocnosti Arkema jednak na úcely výpoctu základnej ciastky, ktorá bola základom pokuty urcenej spolocne a nerozdielne spolocnosti Elf Aquitaine a odvolatelke, a jednak na úcely výpoctu pokuty ulozenej iba odvolatelke z dôvodu opakovaného porusovania, ktorého sa dopustila, Komisia - na rozdiel od tvrdení odvolatelky - neuskutocnila neprimerané "dvojité zapocítanie", ktoré by mal Súd prvého stupna sankcionovat. 87 Odvolatelka okrem toho Súdu prvého stupna vytýka, ze v bode 205 napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked usmerneniam z roku 1998 prisúdil vseobecne záväznú povahu. 88 Z judikatúry, ako uvádza spolocnost Arkema, skutocne vyplýva, ze usmernenia z roku 1998 vyjadrujú len orientacné pravidlá postupu, od ktorých sa administratíva v individuálnom prípade nemôze odklonit bez udania dôvodov, ktoré by boli zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 209 a 210). 89 Na rozdiel od tvrdení odvolatelky vsak Súd prvého stupna v bode 205 napadnutého rozsudku vôbec protiprávne neprisúdil "vseobecnú záväznost" uvedeným usmerneniam. 90 Taká výhrada v skutocnosti spocíva na selektívnom, ba dokonca nesprávnom pochopení uvedeného bodu 205. 91 Zo znenia toho istého bodu 205 uvedeného v bode 21 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna v podstate iba uviedol, ze Komisia, "pokial sa nechcela odklonit od metódy výpoctu upravenej v usmerneniach [z roku 1998]", sa musela riadit metódou uvedenou vyssie, pricom opät vypocítala "hypotetickú základnú ciastku". 92 Súd prvého stupna tak vôbec nevylúcil, ze Komisia môze v prípade potreby, pri dodrzaní práva Únie a v prípade poskytnutia primeraného odôvodnenia svojich záverov, vyuzit inú metódu výpoctu pokút v rámci práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 93 Napokon v bode 207 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze vzhladom na to, ze Komisia nie je povinná uplatnit presný matematický vzorec a disponuje volnou úvahou pri stanovení výsky pokuty, mohla zohladnit rozdiel týkajúci sa ekonomickej sily tým, ze uplatnila násobitel 1,5 v prípade spolocnosti Arkema a násobitel 2,5 v prípade celej skupiny Elf Aquitaine bez toho, aby porusila zásadu proporcionality. 94 Pokial ide o výber násobitelov 1,5 a 2,5, odvolatelka nespochybnuje spôsob, ktorým boli stanovené, ani ich výsku, pricom v podstate iba tvrdí, ze ich uplatnením doslo k zakázanému dvojitému zapocítaniu jej obratu. 95 Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 96 Vzhladom na uvedené úvahy musí byt odvolanie zamietnuté v celom rozsahu. O trovách 97 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat spolocnost Arkema na náhradu trov konania a uvedená spolocnost nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Arkema SA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXaoHKMd/L95037-2404TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXaoHKMd/L95037-2404TMP.html#Footref*