Vec C-496/09 Európska komisia proti Talianskej republike "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Rozsudok Súdneho dvora o urcení nesplnenia povinnosti - Nevykonanie - Clánok 228 ES - Penazné sankcie" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Nedodrzanie povinnosti vymáhat protiprávnu pomoc - Prostriedky na obranu - Absolútna nemoznost vykonania - Kritériá posúdenia (Clánok 10 ES, clánok 88 ods. 2 ES a clánok 228 ods. 2 ES) 2. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Rozsudok Súdneho dvora o urcení nesplnenia povinnosti - Nesplnenie povinnosti vykonat rozsudok - Penazné sankcie - Úcel - Výber primeranej sankcie (Clánok 228 ods. 2 ES) 3. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Rozsudok Súdneho dvora o urcení nesplnenia povinnosti - Nesplnenie povinnosti vykonat rozsudok - Penazné sankcie - Penále - Ulozenie povinnosti platit penále - Podmienka - Nesplnenie povinnosti pretrvávajúce az do posúdenia skutkového stavu Súdnym dvorom (Clánok 228 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, trináste odôvodnenie) 4. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Rozsudok Súdneho dvora o urcení nesplnenia povinnosti - Nesplnenie povinnosti vykonat rozsudok - Penazné sankcie - Penále - Forma penále - Urcenie výsky - Kritériá (Clánok 228 ods. 2 ES) 5. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Rozsudok Súdneho dvora o urcení nesplnenia povinnosti - Nesplnenie povinnosti vykonat rozsudok - Penazné sankcie - Penále - Urcenie výsky - Povinnost dotknutého clenského státu preukázat pokrok pri plnení povinností (Clánok 228 ods. 2 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej zrusenie - Urcenie povinností clenského státu - Povinnost vymáhania - Rozsah (Clánok 88 ods. 2 ES; clánok 3 ods. 3 EÚ a clánok 51 EÚ; protokol c. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi) 7. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Rozsudok Súdneho dvora o urcení nesplnenia povinnosti - Nesplnenie povinnosti vykonat rozsudok - Pomoc poskytovaná státmi - Penazné sankcie - Penále - Podmienky ukoncenia penále - Príjemcovia v tazkostiach alebo v konkurze - Neexistencia vplyvu (Clánok 228 ods. 2 ES) 8. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Rozsudok Súdneho dvora o urcení nesplnenia povinnosti - Nesplnenie povinnosti vykonat rozsudok - Pomoc poskytovaná státmi - Penazné sankcie - Penále - Podmienky ukoncenia penále - Príkazy na vymáhanie pomoci, ktoré boli napadnuté na vnútrostátnych súdoch - Povinnost vnútrostátnych orgánov napadnút vnútrostátne rozhodnutia, ktoré bránia úcinkom rozhodnutia Komisie (Clánok 228 ods. 2 ES) 9. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Rozsudok Súdneho dvora o urcení nesplnenia povinnosti - Nesplnenie povinnosti vykonat rozsudok - Penazné sankcie - Penále - Pausálna pokuta - Kumulácia dvoch sankcií - Prípustnost - Podmienky (Clánok 228 ods. 2 ES) 10. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Povinnost - Povinnost okamzite a úcinne vykonat rozhodnutie Komisie (Clánok 88 ods. 2 ES) 1. V prípade, ze rozhodnutie Komisie, ktoré pozadovalo zrusenie státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, nebolo predmetom priamej zaloby alebo bola takáto zaloba zamietnutá, jediným prostriedkom obrany, na ktorý by sa mohol clenský stát proti zalobe o nesplnenie povinnosti odvolávat, je absolútna nemoznost riadneho výkonu uvedeného rozhodnutia. Ani obava pred vnútornými tazkostami, hoci aj neprekonatelnými, ani skutocnost, ze je pre dotknutý clenský stát nevyhnutné, aby overil individuálnu situáciu kazdého dotknutého podniku, nemôze v tejto súvislosti odôvodnovat, ze tento clenský stát nerespektuje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie. Oneskorenie dotknutého clenského státu s výkonom rozhodnutia Komisie v nadväznosti na prvý rozsudok o nesplnení povinnosti, ktoré mozno predovsetkým pricítat oneskorenému konaniu tohto státu na úcely prekonania tazkostí s identifikáciou a vymáhaním sporných súm protiprávnej pomoci, nemôze predstavovat platné odôvodnenie úplnej nemoznosti výkonu docasnej povahy. V tomto ohlade je irelevantná skutocnost, ze dotknutý clenský stát informoval Komisiu o tazkostiach, s ktorými sa stretol pri vymáhaní uvedenej pomoci, a o rieseniach prijatých na ich odstránenie. (pozri body 30, 31) 2. V rámci konania upraveného v clánku 228 ods. 2 ES Súdnemu dvoru prinálezí, aby v kazdej veci v závislosti od okolností veci, v ktorej koná, ako aj od stupna schopnosti presvedcit a odradit clenský stát od porusenia, ktorý povazuje za nevyhnutný, stanovil primerané penazné sankcie, aby bol co najrýchlejsie vykonaný rozsudok, ktorým sa uz predtým rozhodlo o nesplnení povinnosti, a aby sa zabránilo opakovaniu podobných porusení práva Únie. Na tieto úcely návrhy Komisie nie sú pre Súdny dvor záväzné, predstavujú iba uzitocný návod. Takisto usmernenia uvedené v oznámeniach Komisie nie sú pre Súdny dvor záväzné, ale iba prispievajú k zabezpeceniu transparentnosti, predvídatelnosti a právnej istoty opatrení tejto institúcie. Navyse, právny a skutkový kontext zisteného nesplnenia povinnosti môze byt ukazovatelom toho, ze úcinná prevencia opakovania podobných porusení práva Únie v budúcnosti si ziada prijatie odstrasujúceho opatrenia. (pozri body 35 - 37, 89) 3. Ulozenie penále je v zásade odôvodnené len vtedy, ak nesplnenie povinnosti spocívajúce v nevykonaní rozsudku, ktorý mu predchádza, trvá az do posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom. Tak je to v prípade, ked v rámci konania, ktorého cielom je vykonanie rozhodnutia Komisie ukladajúceho vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci, clenský stát, ktorý poskytuje uvedenú pomoc, ku dnu skoncenia ústnej casti konania este nevymohol jej podstatnú cast, cím spôsobil prekázku obnove úcinnej sútaze v zmysle trinásteho odôvodnenia nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia clánku 88 ES. Ulozenie povinnosti tomuto clenskému státu zaplatit penále je teda primeraným financným prostriedkom, ktorý má tento stát nabádat k prijatiu opatrení nevyhnutných na ukoncenie zisteného nesplnenia povinnosti a na úplné vykonanie rozhodnutia Komisie, ako aj predchádzajúceho rozsudku, ktorým bolo urcené nesplnenie povinnosti týmto státom. (pozri body 42, 44, 45) 4. Súdnemu dvoru pri výkone volnej úvahy v danej oblasti prinálezí, aby stanovil také penále, ktoré je jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého clenského státu. V rámci posúdenia Súdnym dvorom medzi základné kritériá, ktoré je potrebné zohladnit na zabezpecenie toho, aby malo takéto penále donucovací charakter a aby sa právo Únie uplatnovalo jednotne a úcinne, v zásade patria trvanie porusenia, stupen jeho závaznosti a platobná schopnost dotknutého clenského státu. Pri uplatnovaní týchto kritérií musí Súdny dvor zohladnit najmä dôsledky, ktoré má nevykonanie rozsudku na verejné a súkromné záujmy, ako aj naliehavost, s akou je potrebné dosiahnut to, aby si dotknutý clenský stát splnil povinnosti. Pokial ide o spor týkajúci sa nevykonania rozhodnutia Komisie ukladajúceho vymáhanie pomoci poskytnutej na základe protiprávneho rezimu pomoci, je s cielom stanovit formu penále namieste zohladnit osobitost vymáhania uvedenej pomoci, na ktorú sa odvoláva clenský stát, ktorý pomoc poskytol. Pokial by pre tento clenský stát bolo osobitne tazké, aby v krátkom case úplne vykonal rozhodnutie Komisie a v dôsledku toho aj predchádzajúci rozsudok o nesplnení povinnosti, ktorý bol voci nemu vydaný, vzhladom na to, ze cinnosti, ktoré pod tento výkon spadajú, sa týkajú znacne velkého poctu podnikov, javí sa stanovenie penále, ktoré nie je konstantné, ale zohladnuje prípadný pokrok clenského státu v plnení svojich povinností, ako prispôsobené osobitným okolnostiam prejednávanej veci a z tohto dôvodu aj ako primerané zistenému nesplneniu povinností. Preto pravidelné platenie sumy vypocítanej tak, ze základná suma pokuty sa vynásobí percentuálnym podielom protiprávnej pomoci, ktorej vymáhanie sa este neuskutocnilo alebo nebolo potvrdené vo vztahu k celej este nevymozenej sume pomoci ku dnu vyhlásenia tohto rozsudku, treba povazovat za primerané. (pozri body 47 - 49, 52, 53, 56, 57, 93) 5. Na úcely výpoctu penále ulozeného clenskému státu, ktorý nevykonal rozsudok Súdneho dvora, ktorým mu bolo ulozené vymozenie uvedenej protiprávne poskytnutej pomoci, toto vymozenie sa môze zohladnit len pod podmienkou, ze Komisia o tom bude informovaná a bude môct posúdit vhodnost dôkazov, ktoré sa jej v tomto ohlade predlozia. Pokial totiz ide o vymáhanie protiprávnej pomoci, dotknutému clenskému státu prinálezí, aby Komisii predlozil dôkaz o jej vymáhaní, ako to vyplýva zo zásady lojálnej spolupráce s cielom zabezpecit plné respektovanie ustanovení Zmluvy. Navyse okrem prípadov, ked podnik, ktorý je príjemcom pomoci, túto protiprávnu pomoc vráti, je potrebné prispôsobit povahu pozadovaného dôkazu osobitostiam skutkových situácií, s ktorými je konfrontovaný dotknutý clenský stát pri svojich cinnostiach v rámci vymáhania. (pozri body 50, 53, 71) 6. Ustanovenia Zmluvy v oblasti hospodárske sútaze, osobitne ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, ktoré sú výrazom jednej zo základných úloh zverených Európskej únii, majú zásadný význam, ako vyplýva z clánku 3 ods. 3 ZEÚ, konkrétne z vytvorenia vnútorného trhu, ako aj z protokolu c. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi, ktorý je podla clánku 51 ZEÚ súcastou zmlúv a podla ktorého vnútorný trh obsahuje systém, ktorým sa zabezpecuje, ze hospodárska sútaz nebude narusená. V tomto ohlade vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom slúzi na odstránenie skreslenia hospodárskej sútaze z dôvodu konkurencnej výhody, z ktorej mal prospech príjemca tejto pomoci na trhu vo vztahu k svojim konkurentom, kedze sa obnoví situácia predchádzajúca poskytnutiu uvedenej pomoci. Navyse vymozenie pomoci postihuje nielen nezlucitelnost dotknutej pomoci, ale aj nesplnenie povinností clenského státu dvojitým záväzkom uvedeným v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, podla ktorého dotknutý clenský stát jednak musí informovat Komisiu o svojich zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a jednak nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou. (pozri body 60 - 62) 7. Na úcely výpoctu penále v oblasti vymáhania protiprávnej pomoci je potrebné prispôsobit povahu pozadovaného dôkazu osobitostiam skutkových situácií, s ktorými je konfrontovaný dotknutý clenský stát pri svojich cinnostiach v rámci vymáhania. Za predpokladu, ze sa dotknutá pomoc musí vymôct od podnikov v konkurze alebo podnikov, proti ktorým bolo zacaté konkurzné konanie, ktorého cielom je spenazit majetok a uspokojit veritelov, skutocnost, ze podniky sú v úpadku alebo v konkurze, nemá vplyv na povinnost vymáhania. Obnovenie predchádzajúceho stavu a odstránenie narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúce z protiprávne poskytnutej pomoci totiz mozno v zásade dosiahnut prihlásením pohladávky vymáhanej spornej pomoci do zoznamu pohladávok. V tomto ohlade dotknutému clenskému státu prinálezí, aby predlozil Komisii dôkaz o prihlásení dotknutých pohladávok v rámci konkurzného konania. Ak sa to nepodarí, prinálezí tomuto clenskému státu, aby predlozil vsetky dôkazy, ktoré preukázu, ze v tomto ohlade postupoval so vsetkou nálezitou starostlivostou. Najmä v prípade, ak by bola prihláska pohladávky popretá, clenskému státu prinálezí, aby predlozil dôkaz, ze podla vnútrostátneho práva podal návrh na zacatie akéhokolvek konania, ktoré by mohlo toto popretie spochybnit. Pokial ide o situácie, ked sa má dotknutá protiprávna pomoc vymáhat od podnikov, proti ktorým boli bezúspesne prijaté individuálne ochranné a vykonávacie opatrenia, dotknutému clenskému státu prinálezí, aby prijal a následne oznámil Komisii vsetky opatrenia na úcely vrátenia protiprávnej pomoci, ako aj v prípade potreby opatrenia smerujúce k právnej likvidácii týchto podnikov, aby si mohol uplatnit svoje pohladávky z ich majetku. V dôsledku toho prinálezí clenskému státu, aby predlozil dôkaz po prvé o zacatí konkurzného konania proti dotknutým podnikom a po druhé o zápise pohladávok do zoznamu pohladávok týchto podnikov. Pokial ide o situácie, ked by sa protiprávna pomoc mala vymáhat od podnikov, ktoré zanikli, dôkaz o ich výmaze z príslusných registrov postacuje na preukázanie ich neexistencie, a teda nemoznosti vymôct túto pomoc. (pozri body 71 - 74, 76, 77) 8. Na úcely výpoctu penále v oblasti vymáhania protiprávnej pomoci v prípade, ze príkazy na vymáhanie pomoci protiprávne poskytnutej clenským státom sú napadnuté na vnútrostátnych súdoch, dotknutému clenskému státu prinálezí, aby v súlade s poziadavkami na úcinné vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom napadol toto vnútrostátne rozhodnutie, ktoré bráni úcinkom rozhodnutia Komisie, osobitne z dôvodov spocívajúcich v uplatnení predpisov o premlcaní alebo o dôkaznom bremene. (pozri bod 78) 9. Vzhladom na ciele konania podla clánku 228 ods. 2 ES je Súdny dvor v rámci výkonu volnej úvahy, ktorá mu v rámci uvedeného clánku prinálezí, oprávnený kumulatívne ulozit penále a pausálnu pokutu. Rozhodnutie o ulození alebo neulození pausálnej pokuty musí v kazdom konkrétnom prípade závisiet od vsetkých relevantných faktorov, ktoré sa týkajú tak charakteristiky konstatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja dotknutého clenského státu, ktorého sa konanie podla clánku 228 ES týka. V tejto súvislosti uvedené ustanovenie priznáva Súdnemu dvoru sirokú mieru volnej úvahy pri rozhodovaní o ulození alebo neulození tejto sankcie. Ak Súdny dvor rozhodne o ulození takejto pausálnej pokuty, pri výkone svojej volnej úvahy mu prinálezí, aby túto pausálnu pokutu stanovil tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná zistenému nesplneniu povinnosti a platobnej schopnosti dotknutého clenského státu. V tejto súvislosti medzi relevantné faktory patria predovsetkým také okolnosti, ako dlzka trvania nesplnenia povinnosti od vydania rozsudku, ktorým bolo nesplnenie povinnosti konstatované, a závaznost porusenia. Navyse, úcinná prevencia opakovania podobných porusení práva Únie v budúcnosti si ziada prijatie odstrasujúceho opatrenia. (pozri body 82, 83, 89, 93, 94) 10. V oblasti vymáhania protiprávnej pomoci musí clenský stát dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm, pricom oneskorené vymáhanie po uplynutí stanovených lehôt nesplna poziadavky Zmluvy. V tejto súvislosti sa clenský stát nemôze odvolávat na ustanovenia, prax alebo stav svojho vnútrostátneho právneho poriadku s cielom odôvodnit nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie. V tomto ohlade odôvodnenie, ktoré uviedol clenský stát a ktoré vyplýva z vnútorných problémov spojených s komplexnostou opatrení, ktoré bolo potrebné prijat na úcely identifikácie príjemcov dotknutej protiprávnej pomoci a na úcely jej vymáhania od týchto príjemcov, nemozno prijat. (pozri body 86, 87) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 17. novembra 2011 ([1]*) "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Rozsudok Súdneho dvora o urcení nesplnenia povinnosti - Nevykonanie - Clánok 228 ES - Penazné sankcie" Vo veci C-496/09, ktorej predmetom je zaloba o nesplnenie povinnosti podla clánku 228 ES, podaná 30. novembra 2009, Európska komisia, v zastúpení: L. Pignataro, E. Righini a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna, proti Talianskej republike, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci F. Arena a S. Fiorentino, avvocati dello Stato, zalovanej, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia E. Juhász, G. Arestis, T. von Danwitz a D. Sváby (spravodajca), generálna advokátka: V. Trstenjak, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. mája 2011, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev vo svojej zalobe navrhuje, aby Súdny dvor: - rozhodol, ze Talianska republika tým, ze neprijala opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko (C-99/02, Zb. s. I-3353), týkajúcim sa vymáhania od jej príjemcov pomoci, o ktorej bolo v zmysle rozhodnutia Komisie 2000/128/ES z 11. mája 1999 o schéme pomoci vykonávanej Talianskom v súvislosti s opatreniami pre zamestnanost [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 42, 2000, s. 1) rozhodnuté, ze je protiprávna a nezlucitelná so spolocným trhom, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tohto rozhodnutia a z clánku 228 ods. 1 ES, - nariadil Talianskej republike, aby zaplatila Komisii denné penále vo výske pôvodne stanovenej na 285 696 eur a neskôr znízenej na 244 800 eur za oneskorenie pri výkone rozsudku Komisia/Taliansko, uz citovaného, a to odo dna vyhlásenia rozsudku v tejto veci az do vykonania uvedeného rozsudku Komisia/Taliansko, - nariadil Talianskej republike, aby zaplatila Komisii pausálnu sumu, ktorej výska vyplýva z násobku denného penále pôvodne stanoveného na 31 744 eur a neskôr znízeného na 27 200 eur poctom dní pretrvávania porusenia odo dna vyhlásenia uz citovaného rozsudku Komisia/Taliansko do vyhlásenia rozsudku v tejto veci v súvislosti s rozhodnutím 2000/128, a - zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Dna 11. mája 1999 Komisia prijala rozhodnutie 2000/128, ktorého clánky 1 az 4 výroku znejú: "Clánok 1 1. Pomoc protiprávne poskytnutá Talianskom od novembra 1995 na úcely zamestnania pracovníkov na základe zmlúv o vykonaní stáze a pracovných zmlúv podla zákonov 863/84, 407/90, 169/91 a 451/94 je zlucitelná so spolocným trhom a s Dohodou EHP v rozsahu, v akom sa týka: - vytvorenia nových pracovných miest v podnikoch príjemcov pomoci v prospech pracovníkov, ktorí este nezískali zamestnanie alebo ktorí stratili svoje skorsie zamestnanie v zmysle usmernení na poskytovanie pomoci pre zamestnanost, - zamestnania pracovníkov, ktorí majú osobitné tazkosti zaradit sa alebo sa opätovne zaradit na pracovný trh. Na úcely tohto rozhodnutia sa pod 'pracovníkmi, ktorí majú osobitné tazkosti zaradit sa alebo sa opätovne zaradit na pracovný trh` rozumejú mladí pracovníci do 25 rokov, drzitelia diplomu o ukoncenom vysokoskolskom vzdelaní az do veku 29 rokov vrátane a dlhodobo nezamestnaní, teda takí, ktorí sú nezamestnaní najmenej jeden rok. 2. Pomoc poskytnutá na základe zmlúv o vykonaní stáze a pracovných zmlúv, ktoré nesplnajú podmienky uvedené v odseku 1, je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. Pomoc poskytnutá Talianskom na základe clánku 15 zákona 196/97 na úcely transformácie zmlúv o vykonaní stáze a pracovných zmlúv na pracovné zmluvy na dobu neurcitú je zlucitelná so spolocným trhom a s Dohodou EHP pod podmienkou, ze tieto zmluvy respektujú poziadavku vytvorenia pracovného miesta, ako je definované v usmerneniach na poskytovanie pomoci pre zamestnanost. Pocet zamestnancov podniku sa vypocíta tak, ze sa nezapocítajú pracovné miesta, ktoré boli predmetom transformácie, a pracovné miesta, ktoré vznikli na základe zmlúv na dobu urcitú alebo nezarucujú urcitú trvalost zamestnania. 2. Pomoc na transformáciu zmlúv o vykonaní stáze a pracovných zmlúv na pracovné zmluvy na dobu neurcitú, ktorá nesplna podmienku uvedenú v odseku 1, je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 3 Taliansko prijme vsetky opatrenia nevyhnutné na vymáhanie uz protiprávne poskytnutej pomoci, ktorá nesplna podmienky uvedené v clánkoch 1 a 2, od jej príjemcov. Vymáhanie sa uskutocní v súlade s postupmi upravenými vnútrostátnym právom. Sumy, ktoré majú byt vymáhané, sú zvýsené o úroky odo dna poskytnutia týchto súm príjemcom az do ich skutocného vrátenia. Úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby pouzívanej na výpocet ekvivalentu dotácie v prípadoch regionálnej pomoci. Clánok 4 Taliansko bude informovat Komisiu v lehote dvoch mesiacov od dorucenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s ním." [neoficiálny preklad] II - Uz citovaný rozsudok Komisia/Taliansko 3 Dna 15. marca 2002 Komisia podala na základe clánku 226 ES a na základe clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES zalobu o nesplnenie povinnosti clenským státom proti Talianskej republike, ktorej predmetom bolo rozhodnút, ze tento clenský stát v stanovenej lehote neprijal vsetky opatrenia nevyhnuté na úcely vymáhania pomoci, ktorá bola v zmysle znenia rozhodnutia 2000/128 uznaná za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, od jej príjemcov a ze v kazdom prípade Komisiu neinformoval o prijatých opatreniach. 4 V bode 1 výroku uz citovaného rozsudku Komisia/Taliansko Súdny dvor rozhodol takto: "Talianska republika si tým, ze v stanovenej lehote neprijala vsetky opatrenia nevyhnutné na vymáhanie pomoci, ktorá bola v zmysle znenia [rozhodnutia 2000/128] uznaná za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, od jej príjemcov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia." III - Konanie pred podaním zaloby 5 V nadväznosti na uz citovaný rozsudok Komisia/Taliansko s cielom zrýchlit postup vymáhania Komisia listom zo 7. júla 2004 stanovila spôsoby, ktorými sa má toto vymáhanie uskutocnit. Kedze talianske orgány jej neodpovedali, poziadala dalsím listom zo 7. decembra o informácie o stave, v ktorom sa postup vymáhania nachádza. 6 V nadväznosti na ziadosti o informácie z 28. februára, 12. apríla, 28. júna a 19. augusta 2005 Talianska republika Komisiu informovala, ze 588 podnikom bola poskytnutá pomoc nad 500 000 eur a 871 podnikom pomoc od 250 000 do 500 000 eur, ze v septembri 2005 boli 1 009 z 1 457 podnikov zaslané príkazy na vymáhanie pomoci a ze tieto podniky príjemcovia pomoci podali proti týmto príkazom pocetné opravné prostriedky. 7 V nadväznosti na ziadost Talianskej republiky Komisia listom z 27. októbra 2005 súhlasila s tým, aby sa nevymáhala pomoc poskytnutá po novembri 1995 v rozsahu, v akom sa týkala zamestnania pracovníkov, ku ktorému doslo pred týmto dátumom. Pri tejto prílezitosti sa Komisia tiez tohto clenského státu opýtala na dôvody, pre ktoré adresátom este nebolo zaslaných 448 príkazov na vymáhanie pomoci, ako aj na sumy, ktoré uz boli vymozené, a na sumy, ktoré je este potrebné vymôct, pricom tieto otázky boli opätovne polozené v liste z 9. decembra 2005. 8 Kedze Talianska republika informovala Komisiu, ze 62 podnikov muselo byt vylúcených z postupu vymáhania, táto institúcia sa dotknutého clenského státu opýtala na dôvody tohto vylúcenia vzhladom na to, ze overovania mali byt ukoncené pred zaciatkom roka 2005, a opätovne predlozila svoje ziadosti týkajúce sa stavu, v ktorom sa vymáhanie nachádza. 9 Listom z 29. marca 2006 talianske orgány Komisiu informovali o vylúcení dalsích 113 podnikov z postupu vymáhania a o 363 súdnych zalobách smerovaných proti príkazom na vymáhanie pomoci. V dnoch 11. apríla a 6. júla 2006 Komisia opätovne predlozila svoje ziadosti o objasnenie a spresnenie a vyjadrila sa, ze je pripravená stretnút sa s uvedenými orgánmi. 10 Pri prílezitosti tohto stretnutia, ktoré sa uskutocnilo 20. júla 2006, Talianska republika ohlásila vznik nového správneho orgánu, ktorý bude centralizovat vsetky postupy vymáhania. 11 Dna 10. novembra 2006 talianske orgány informovali Komisiu, ze celková suma, ktorú je potrebné vymôct od 1 059 podnikov, predstavovala sumu 444 738 911,88 eura, z ktorej sa uz vymohla suma 2 481 950,42 eura. 12 Komisia 19. decembra 2006 konstatovala, ze postup vymáhania nenapreduje, a informovala talianske orgány, ze sa môze obrátit na Súdny dvor Európskych spolocenstiev na základe clánku 228 ods. 2 ES. Vo svojej odpovedi tieto orgány listom z 23. marca 2007 Komisiu informovali, ze celková výska pomoci, ktorá sa má vymôct, dosiahla sumu 519 958 761,97 eura, z ktorej sa uz vymohla suma 1 626 129,22 eura. 13 Dna 19. júla 2007 Komisia zaslala Talianskej republike výzvu na základe uvedeného ustanovenia, v ktorej zdôraznila neschopnost tohto clenského státu jasne definovat pocet príjemcov povinných vrátit predmetnú protiprávnu pomoc. 14 V odpovedi na túto výzvu Talianska republika 23. septembra a 7. decembra 2007 informovala Komisiu jednak, ze na základe dekrétu predsedu Rady ministrov z 23. mája 2007 o spôsoboch vyhlásenia nahrádzajúceho úradné osvedcenie v súvislosti s niektorou státnou pomocou vyhlásenou za nezlucitelnú Európskou komisiou (GURI c. 160 z 12. júla 2007, s. 13) sa teraz stanovuje, ze podnikom, ktoré boli príjemcami protiprávnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, nemozno poskytnút novú státnu pomoc, pokial vopred nepreukázu, ze vrátili protiprávnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, a jednak, ze v Banca d'Italia otvorila blokovaný bankový úcet, ktorý umoznuje podnikom dotknutým vymáhaním vrátit pomoc. Dalej tento clenský stát poukazuje na objektívne tazkosti spojené s vymáhaním spocívajúce vo velkom pocte príjemcov, v skutocnosti, ze rozhodnutie 2000/128 zaviedlo nové kritériá na overovanie zlucitelnosti pomoci platné od novembra 1995, akými sú diplom pracovníkov a prípadné zvýsenie poctu pracovných miest v nadväznosti na nové prijatia do zamestnania. 15 Dna 1. februára 2008 Komisia zaslala Talianskej republike výzvu podla clánku 228 ods. 2 ES, podla ktorej berie na vedomie praktické tazkosti, s ktorými sa Talianska republika stretla pri vymáhaní protiprávne poskytnutej pomoci a tiez v dôsledku toho, ze konania o výkone rozhodnutia 2000/128 sa nakoniec zacali, pricom vsak poukázala na skutocnost, ze viac nez tri roky po uz citovanom rozsudku Komisia/Taliansko sa vymohlo len 0,5 % protiprávnej pomoci. Dalej vyzvala uvedený clenský stát, aby vyhovel tomuto odôvodnenému stanovisku v lehote dvoch mesiacov od jeho dorucenia a prijal nevyhnutné opatrenia na úcely výkonu uvedeného rozsudku. 16 V odpovedi talianske orgány dorucili Komisii rôzne dokumenty, ktoré svedcili o zvýsení vymozených súm, ako aj o prijatí zákonného dekrétu c. 59 z 8. apríla 2008 o naliehavých predpisoch na vykonanie povinností Spolocenstva a výkon rozsudkov Súdneho dvora Európskych spolocenstiev (GURI c. 84 z 9. apríla 2008, s. 3), ktorého cielom bolo vyriesit procesný problém spojený so zastavením konaní vo veciach príkazov na vymáhanie talianskymi súdmi. Po predlození zákonného dekrétu Komisia listami zo 14. mája a z 23. júla 2008 súhlasila s niekolkomesacným odlozením svojho rozhodnutia obrátit sa na Súdny dvor, aby mohla posúdit úcinky tejto novej právnej úpravy na postup vymáhania. 17 V nadväznosti na ziadost Komisie o poskytnutie úplnej aktualizácie v súvislosti so stavom, v ktorom sa nachádza postup vymáhania, Talianska republika predlozila 11. septembra 2008 dokumenty, z ktorých vyplývalo, ze celková suma, ktorá sa má vymôct, predstavuje 389 712 614,57 eura a ze k 3. septembra 2008 sa uz vymohla suma 37 508 710,80 eura. 18 Dna 14. novembra 2008 talianske orgány predlozili Komisii nové vyúctovanie sumy, ktorá sa má vymôct, v rámci ktorého bola táto suma znízená na 363 526 898,76 eura, z ktorej uz suma 43 348 730,34 eura bola vrátená, pricom pri tejto prílezitosti uviedli, ze vymáhanie súm uskutocnovala súkromná spolocnost, ktorá mohla volne stanovit lehoty na vymozenie týchto pohladávok, pricom vyvodit voci nej zodpovednost za jej konanie bolo mozné az po uplynutí lehoty troch rokov, pocínajúc prijatím tejto úlohy. 19 Dna 22. júna 2009 Talianska republika informovala Komisiu, ze suma, ktorá sa má vymôct, sa musí znízit na 281 525 686,79 eura, z ktorej sa uz vymohla suma 52 088 600,60 eura. 20 Za týchto podmienok sa Komisia rozhodla podat zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. IV - O nesplnení povinnosti A - Argumentácia úcastníkov konania 21 Pokial ide o vytýkané nesplnenie povinnosti, Komisia sa domnieva, ze ku dnu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Talianska republika nevymohla celú sumu protiprávne vyplatenej pomoci, konkrétne 519 958 761,97 eura, co je suma uvedená v liste tohto clenského státu z 27. marca 2007. 22 Komisia vylucuje tiez akúkolvek absolútnu nemoznost vymozenia uvedenej pomoci, pricom tvrdí po prvé, ze dotknutý clenský stát sa na nu v priebehu konania pred podaním zaloby nikdy neodvolával, a po druhé, ze podmienky, ktorým pripustenie takejto nemoznosti podlieha, zjavne nie sú v prejednávanej veci splnené. V tomto ohlade uz Súdny dvor v bode 27 uz citovaného rozsudku Komisia/Taliansko zamietol, aby sa Talianska republika v tomto ohlade odvolávala na velký pocet podnikov dotknutých postupom vymáhania a na este väcsí pocet dotknutých pracovníkov. 23 Talianska republika spochybnuje celkovú sumu, ktorá sa má vymôct, pricom ju stanovuje na 251 271 032,37 eura a zároven pripústa, ze v júli 2010 sa jej podarilo dosiahnut len vrátenie sumy 63 062 555,46 eura, ku ktorej je potrebné z rôznych dôvodov pripocítat 73 353 387,28 eura, ako o tom svedcia skutocnosti obsiahnuté na DVD pripojenom k duplike. 24 V tomto ohlade Komisia na pojednávaní pripustila, ze celková suma poskytnutej pomoci skutocne predstavuje 251 271 032,37 eura a ze pomoc vo výske 63 062 555,46 eura Talianska republika skutocne vymohla. 25 Na úcely spochybnenia existencie nesplnenia povinnosti Talianska republika tvrdí, ze pre postup vymáhania dotknutej protiprávnej pomoci je charakteristická osobitná tazkost, ktorá splna podmienky docasnej absolútnej nemoznosti. V tomto ohlade poukazuje na podmienecnú povahu rozhodnutia 2000/128. Tvrdí tiez, ze talianske správne orgány nemali v drzbe dôkazy, ktoré by im umoznili overit zlucitelnosti uvedenej pomoci so spolocným trhom. Navyse urobili vsetky nevyhnutné kroky vo vztahu k dotknutým podnikom, aby vykonali postup vymáhania. Zacatie tohto postupu voci vsetkým podnikom, ktoré boli oslobodené od sociálnych odvodov, ako aj úprava jej legislatívneho rámca na tieto úcely navyse umoznili získat nevyhnutné informácie s cielom vykonat si povinnost vymáhania a viedli k znatelnému zvýseniu vymozenej sumy. Preto pocas obdobia, ked talianske orgány nedisponovali dostatocnými informáciami umoznujúcimi vykonat postupy vymáhania, boli splnené podmienky absolútnej nemoznosti vymáhania, pricom tento stav sa skoncil v okamihu, ked boli k dispozícii informácie nevyhnutné pre tieto postupy. B - Posúdenie Súdnym dvorom 26 Na urcenie, ci Talianska republika prijala opatrenia potrebné na to, aby vyhovela uz citovanému rozsudku Komisia/Taliansko, je potrebné overit, ci sumy státnej pomoci, ktoré sú predmetom tohto sporu, podniky príjemcovia státnej pomoci vrátili. 27 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je rozhodujúcim dnom na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti podla clánku 228 ods. 2 ES den uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku vydanom na základe tohto ustanovenia (pozri rozsudky z 12. júla 2005, Komisia/Francúzsko, C-304/02, Zb. s. I-6263, bod 30, a zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, C-369/07, Zb. s. I-5703, bod 43), teda 1. apríl 2008. 28 Je nesporné, ze k uvedenému dátumu talianske orgány neoprávnene poskytnuté sumy pomoci nevymohli v plnom rozsahu, a preto ostáva uz citovaný rozsudok Komisia/Taliansko ciastocne nevykonaný. 29 Pokial ide o dôvod uvedený Talianskou republikou, podla ktorého celila docasnej absolútnej nemoznosti vymáhat dotknutú pomoc vzhladom na velký pocet podnikov príjemcov pomoci a nedostupnost informácií nevyhnutných na vycíslenie súm, ktoré sa majú vymôct, treba hned na úvod uviest, ze Súdny dvor uz odmietol vyhoviet podobnému tvrdeniu v bodoch 22 a 23 uz citovaného rozsudku Komisia/Taliansko. 30 V tomto ohlade po poukázaní na ustálenú judikatúru, na základe ktorej v prípade, ze rozhodnutie Komisie, ktoré pozadovalo zrusenie státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, nebolo predmetom priamej zaloby alebo bola takáto zaloba zamietnutá, jediným prostriedkom obrany, na ktorý by sa mohol clenský stát proti zalobe o nesplnenie povinnosti odvolávat, je absolútna nemoznost riadneho výkonu uvedeného rozhodnutia, Súdny dvor v uvedených bodoch 22 a 23 pripomenul, ze ani obava pred vnútornými tazkostami, hoci aj neprekonatelnými, ani skutocnost, ze je pre dotknutý clenský stát nevyhnutné, aby overil individuálnu situáciu kazdého dotknutého podniku, nemôze v tejto súvislosti odôvodnovat, ze tento clenský stát nerespektuje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie. 31 Navyse treba konstatovat, ze opatrenia prijaté Talianskou republikou od roku 2006 na úcely prekonania tazkostí s identifikáciou a vymáhaním sporných súm protiprávnej pomoci sa ukázali spôsobilé na dosiahnutie pokroku v ich vymáhaní, ako to aj tvrdí tento clenský stát, a ze oneskorenie s výkonom rozhodnutia 2000/128 mozno predovsetkým pricítat oneskorenému konaniu tohto státu, ktorý uvedené opatrenia prijal az po prinajmensom viac nez dvoch rokoch po uz citovanom rozsudku Komisia/Taliansko. V tomto ohlade je irelevantná skutocnost, ze dotknutý clenský stát informoval Komisiu o tazkostiach, s ktorými sa stretol pri vymáhaní uvedenej pomoci, a o rieseniach prijatých na ich odstránenie. 32 Dalej, hoci je pravda, ze Talianska republika potrebovala viac casu na identifikovanie príjemcov a súm poskytnutej pomoci na základe schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, nez by to bolo v prípade individuálnej pomoci, co je skutocnost, ktorú je potrebné zohladnit pri stanovovaní základnej sumy penále, z vysvetlení poskytnutých týmto clenským státom nevyplýva, ako to vyzaduje výkon rozsudku vyhláseného v podobnom prípade, ze vsetky opatrenia prijaté s cielom vymáhat spornú pomoc podliehali stálej a úcinnej kontrole. 33 Talianska republika preto nemôze platne tvrdit, ze prijala vsetky opatrenia nevyhnutné na vykonanie postupu vymáhania spornej pomoci. 34 Za týchto podmienok je namieste konstatovat, ze Talianska republika si tým, ze ku dnu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 1. februára 2008 vydanom Komisiou podla clánku 228 ES neprijala opatrenia na výkon uz citovaného rozsudku Komisia/Taliansko týkajúceho sa vymáhania pomoci, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, od jej príjemcov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vplývajú z tohto rozhodnutia a z clánku 228 ods. 1 ES. V - O penazných sankciách 35 Po konstatovaní, ze Talianska republika nevyhovela uz citovanému rozsudku Komisia/Taliansko, môze Súdny dvor podla clánku 228 ods. 2 tretieho pododseku ES ulozit tomuto clenskému státu povinnost zaplatit pausálnu pokutu alebo penále. 36 V tomto ohlade treba pripomenút, ze Súdnemu dvoru prinálezí, aby v kazdej veci v závislosti od okolností veci, v ktorej koná, ako aj od stupna schopnosti presvedcit a odradit clenský stát od porusenia, ktorý povazuje za nevyhnutný, stanovil primerané penazné sankcie, aby bol co najrýchlejsie vykonaný rozsudok, ktorým sa uz predtým rozhodlo o nesplnení povinnosti, a aby sa zabránilo opakovaniu podobných porusení práva Únie (rozsudok z 31. marca 2011, Komisia/Grécko, C-407/09, Zb. s. I-2467, bod 29 a citovaná judikatúra). 37 Na tieto úcely návrhy Komisie nie sú pre Súdny dvor záväzné, predstavujú iba uzitocný návod. Takisto usmernenia uvedené v oznámeniach Komisie nie sú pre Súdny dvor záväzné, ale iba prispievajú k zabezpeceniu transparentnosti, predvídatelnosti a právnej istoty opatrení tejto institúcie (rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 112 a citovaná judikatúra). A - O penále 1. Argumentácia úcastníkov konania 38 S odkazom na metódu výpoctu uvedenú v oznámení SEK(2005) 1658 z 13. decembra 2005 o uplatnovaní clánku 228 ES, zmenenom a doplnenom oznámením SEK(2010) 923 z 20. júla 2010 nazvaným "Vykonávanie clánku 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Aktualizácia údajov pouzívaných pri výpocte pausálnych pokút a penále, ktoré Komisia bude navrhovat Súdnemu dvoru v konaniach o porusení povinnosti" (dalej len "oznámenie z roku 2010"), sa Komisia domnieva, ze denné penále vo výske pôvodne stanovenej na 285 696 eur a znízené podla oznámenia z roku 2010 na 244 800 eur, ktoré bolo vypocítané na základe jednotného pausálneho základu vo výske 600 eur vynásobeného koeficientom závaznosti 8, koeficientom trvania 3 a faktorom n 17, je primerané závaznosti a trvaniu porusenia a zohladnuje potrebu zabezpecit takémuto penále donucovací a odstrasujúci úcinok. 39 V tomto ohlade Komisia na jednej strane tvrdí, ze ustanovenia Zmluvy ES týkajúce sa státnej pomoci sú základným kamenom na vytvorenie spolocného trhu, co vyplýva najmä zo stavby clánku 87 ES a z judikatúry Súdneho dvora. Na druhej strane skodlivé úcinky nevymáhania protiprávnej pomoci by boli o to väcsie, kedze táto pomoc bola poskytnutá v znacnej sume a velkému poctu podnikov, ktoré navyse patria do viacerých hospodárskych odvetví. Tiez odkazuje na skutocnost, ze dlzka porusenia predstavovala k dátumu podania zaloby na Súdny dvor 62 mesiacov. Navyse uvádza, ze jej posúdenie potvrdzujú aj body 118 az 120 uz citovaného rozsudku zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko. 40 Talianska republika tvrdí, ze suma penále pozadovaného Komisiou je neprimeraná a nesprávna. Uvedená suma nezohladnuje ani pokrok pri výkone povinnosti prináleziacej tomuto clenskému státu, ktorý viedol k tomu, ze suma predstavujúca 70 % vymáhaných súm bola skutocne vrátená dotknutými podnikmi, ani tazkosti spojené s dotknutým vymáhaním. Uvedený clenský stát tiez poukazuje na neprimeranost koeficientu závaznosti, ktorý by mal byt stanovený na 1 vzhladom na koeficient 4 navrhnutý Komisiou vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 25. novembra 2003, Komisia/Spanielsko (C-278/01, Zb. s. I-14141), týkajúcemu sa otázok ludského zdravia a zivotného prostredia. 41 Nakoniec Talianska republika tvrdí, ze je nevyhnutné, aby Súdny dvor prispôsobil sumu pokuty pokroku dosiahnutému pri výkone povinnosti prináleziacej dotknutému clenskému státu, ako to urobil vo svojom uz citovanom rozsudku Komisia/Spanielsko. Neexistencia takéhoto prispôsobenia predstavuje sama osebe významné pochybenie, ktoré má vplyv na spôsob výpoctu navrhnutý Komisiou. 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O zásade ulozenia penále 42 Súdny dvor rozhodol, ze ulozenie penále je v zásade odôvodnené len vtedy, ak nesplnenie povinnosti spocívajúce v nevykonaní rozsudku, ktorý mu predchádza, trvá az do posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom (rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 59 a citovaná judikatúra). 43 Navyse, pokial ide o vymáhanie státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, judikatúra Súdneho dvora, ako aj trináste odôvodnenie a clánok 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) vyzadujú, aby clenský stát poskytujúci pomoc pristúpil k úcinnému a okamzitému vymáhaniu tejto pomoci s cielom zarucit potrebný úcinok rozhodnutiu Komisie ukladajúcemu vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2006, Komisia/Francúzsko, C-232/05, Zb. s. I-10071, body 42, 43 a 50). 44 V prejednávanej veci je nutné konstatovat, ze k dátumu skoncenia ústnej casti konania v tejto veci podstatná cast dotknutej pomoci nebola vymozená, co spôsobovalo prekázku obnove úcinnej sútaze, ako to predpokladá trináste odôvodnenie nariadenia c. 659/1999. 45 Za týchto okolností sa Súdny dvor domnieva, ze ulozenie povinnosti Talianskej republike zaplatit penále je primeraným financným prostriedkom, ktorý má tento stát nabádat k prijatiu opatrení nevyhnutných na ukoncenie zisteného nesplnenia povinnosti a na úplné vykonanie rozhodnutia 2000/128, ako aj uz citovaného rozsudku Komisia/Taliansko. b) O ulození penále 46 Na úcely ulozenia penále v prejednávanej veci treba urcit po prvé formu penále, po druhé jeho základnú sumu a po tretie podmienky jeho zániku. i) O forme penále 47 S cielom stanovit formu penále je namieste zohladnit osobitost vymáhania pomoci poskytnutej na základe schémy vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím 2000/128, na ktorú sa odvoláva Talianska republika. 48 Pokial ide o nemennost sumy penále navrhnutého Komisiou, zdá sa, ze pre Taliansku republiku by bolo osobitne tazké, aby v krátkom case úplne vykonala rozhodnutie 2000/128 a v dôsledku toho uz citovaný rozsudok Komisia/Taliansko vzhladom na to, ze cinnosti, ktoré pod tento výkon spadajú, sa týkajú znacne velkého poctu podnikov. 49 Vzhladom na tento osobitný aspekt mozno predpokladat, ze uvedenému clenskému státu sa v znacnej miere podarí zvýsit stupen vykonania rozhodnutia 2000/128 bez toho, aby v stanovenej lehote dosiahol jeho úplné vykonanie. Ak by bola výska penále nemenná, penále by bolo splatné v celej výske, pokial by príslusný clenský stát uvedené rozhodnutie nevykonal úplne. Za týchto podmienok by sa sankcia, ktorá by zohladnovala prípadný pokrok clenského státu v plnení svojich povinností, javila ako prispôsobená osobitným okolnostiam prejednávanej veci a z tohto dôvodu aj ako primeraná zistenému nesplneniu povinností (pozri analogicky rozsudok Komisia/Spanielsko, uz citovaný, body 48 a 49). 50 V tomto ohlade tiez treba uviest, ze pokial ide o vymáhanie protiprávnej státnej pomoci, dotknutému clenskému státu prinálezí, aby tejto institúcii predlozil dôkaz o jej vymáhaní, ako to vyplýva zo zásady lojálnej spolupráce s cielom zabezpecit plné respektovanie ustanovení Zmluvy a tiez ako to vyplýva v prejednávanej veci z clánku 4 rozhodnutia 2000/128 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 75). Preto na úcely výpoctu penále v tomto spore by sa vymáhanie uvedenej pomoci malo zohladnit len pod podmienkou, ze Komisia o nom bude informovaná a bude môct posúdit vhodnost dôkazov, ktoré jej budú v tejto súvislosti poskytnuté. 51 Vzhladom na predchádzajúce je potrebné na to, aby penále bolo primerané osobitným okolnostiam prejednávanej veci a primerané zistenému nesplneniu povinnosti, pri stanovovaní jeho výsky zohladnit pokrok dosiahnutý zalovaným clenským státom v rámci výkonu rozhodnutia 2000/128 (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Spanielsko, uz citovaný, bod 50), kedze zo spisu vyplýva, ze tento clenský stát je schopný predlozit priame a spolahlivé dôkazy o tomto výkone, takze stanovenie pohyblivého penále sa zdá uskutocnitelné. V prejednávanej veci Talianska republika k svojej duplike pripojila DVD obsahujúce dôkazy vo forme platobných výkazov, ktoré priamo a spolahlivo potvrdzujú pohyby súm zodpovedajúcich vráteniu uz vymozenej protiprávnej pomoci. V odpovedi na písomnú otázku Komisia uviedla, ze tieto platobné výkazy po porovnaní so sumami uvedenými v súhrnnej tabulke uvedenej taktiez v prílohe uvedeného vyjadrenia potvrdzujú tvrdenia Talianskej republiky, pokial ide o sumu uz vymozenej pomoci, konkrétne 63 062 555 eur. Za týchto podmienok sa predlozenie takýchto výkazov týmto clenským státom môze povazovat za predlozenie priameho a spolahlivého dôkazu o výkone svojich povinností v prejednávanej veci. 52 Vzhladom na to je namieste ulozit Talianskej republike povinnost pravidelného platenia sumy vypocítanej tak, ze základná suma pokuty sa vynásobí percentuálnym podielom protiprávnej pomoci, ktorej vymáhanie sa este neuskutocnilo alebo nebolo potvrdené vo vztahu k celej este nevymozenej sume pomoci ku dnu vyhlásenia tohto rozsudku (pozri analogicky rozsudok Komisia/Spanielsko, uz citovaný, bod 50). 53 V tomto ohlade sa na úcely výpoctu penále v tomto spore môze zohladnit vymozenie uvedenej pomoci len pod podmienkou, ze Komisia o tom bude informovaná a bude môct posúdit vhodnost dôkazov, ktoré sa jej v tomto ohlade predlozia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 75). 54 Kedze treba urcit periodicitu penále tak, ze sa stanoví na mesacnom základe, aby umoznilo Komisii posúdit stav, v ktorom sa nachádza vymáhanie vzhladom na situáciu existujúcu na konci dotknutého obdobia, pricom sa zalovanému clenskému státu súcasne poskytne dostatocný cas, aby zhromazdil dôkazy, ktoré za zohladnované obdobie preukázu vymozenie súm zaplatených bez právneho dôvodu, a poskytol ich Komisii. 55 V dôsledku toho sa vycíslenie penále bude uskutocnovat na mesacnom základe a jeho výska bude vypocítaná ako násobok základnej sumy a percentuálneho podielu protiprávnej pomoci, ktorej vymáhanie sa este neuskutocnilo alebo nebolo preukázané na konci dotknutého obdobia, v pomere k celkovej sume este nevymozenej pomoci ku dnu vyhlásenia tohto rozsudku. ii) O základnej sume penále 56 Treba pripomenút, ze Súdnemu dvoru pri výkone volnej úvahy v danej oblasti prinálezí, aby stanovil také penále, ktoré je jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého clenského státu (rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 114 a citovaná judikatúra). 57 V rámci posúdenia Súdnym dvorom medzi základné kritériá, ktoré je potrebné zohladnit na zabezpecenie toho, aby malo takéto penále donucovací charakter a aby sa právo Únie uplatnovalo jednotne a úcinne, v zásade patria trvanie porusenia, stupen jeho závaznosti a platobná schopnost dotknutého clenského státu. Pri uplatnovaní týchto kritérií musí Súdny dvor zohladnit najmä dôsledky, ktoré má nevykonanie rozsudku na verejné a súkromné záujmy, ako aj naliehavost, s akou je potrebné dosiahnut to, aby si dotknutý clenský stát splnil povinnosti (rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 115 a citovaná judikatúra). 58 Pokial ide o trvanie porusenia, podla ustálenej judikatúry prinálezí Súdnemu dvoru, aby ho zhodnotil vzhladom na okamih, ked posudzuje skutkové okolnosti, a nie na okamih, ked sa nan obráti Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 116 a citovanú judikatúru). 59 Kedze Talianska republika nebola schopná preukázat, ze si splnila povinnost úplného vykonania uz citovaného rozsudku Komisia/Taliansko, ako sa to konstatovalo v bode 44 tohto rozsudku, treba sa domnievat, ze toto nesplnenie povinnosti trvá uz viac nez sedem rokov, co predstavuje znacné obdobie. 60 Pokial ide o závaznost porusenia, treba pripomenút zásadnú povahu ustanovení Zmluvy v oblasti hospodárske sútaze, osobitne ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci, ktoré sú výrazom jednej zo základných úloh zverených Európskej únii. Ku dnu, ked Súdny dvor posudzuje vhodnost a sumu tohto penále, táto zásadná povaha vyplýva z clánku 3 ods. 3 ZEÚ, konkrétne z vytvorenia vnútorného trhu, ako aj z protokolu c. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi, ktorý je podla clánku 51 ZEÚ súcastou zmlúv a podla ktorého vnútorný trh obsahuje systém, ktorým sa zabezpecuje, ze hospodárska sútaz nebude narusená. 61 V tomto ohlade vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom slúzi na odstránenie skreslenia hospodárskej sútaze z dôvodu konkurencnej výhody, z ktorej mal prospech príjemca tejto pomoci na trhu vo vztahu k svojim konkurentom, kedze sa obnoví situácia predchádzajúca poskytnutiu uvedenej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-348/93, Zb. s. I-673, bod 27). 62 Navyse vymozenie pomoci postihuje nielen nezlucitelnost dotknutej pomoci, ale aj nesplnenie povinností clenského státu dvojitým záväzkom uvedeným v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, podla ktorého dotknutý clenský stát jednak musí informovat Komisiu o svojich zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a jednak nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou. 63 Nakoniec treba uviest, ze v prejednávanej veci okrem skutocnosti, ze protiprávna pomoc sa ukázala ako osobitne skodlivá pre hospodársku sútaz z dôvodu svojej výsky, osobitne vysokého poctu jej príjemcov, ako aj z dôvodu jej poskytovania nezávisle od hospodárskeho odvetvia jej príjemcov, ako to správne uviedla Komisia, je nesporné, ze podstatná cast dotknutých súm este nebola vymozená alebo ze dôkaz o tom nebol poskytnutý Komisii. 64 Treba vsak uviest, ako to vyplýva z rozpravy na pojednávaní, ze Talianska republika a Komisia sa zhodujú na celkovej výske poskytnutej pomoci, ktorá predstavuje 251 271 032,37 eura. Navyse Komisia pripustila, ze pomoc v celkovej sume 63 062 555 eur sa musí povazovat za vymozenú. 65 Pokial ide o platobnú schopnost Talianskej republiky, Súdny dvor uz opakovane rozhodol, ze metóda výpoctu, podla ktorej Komisia navrhuje vynásobit základnú sumu osobitným koeficientom vztahujúcim sa daný clenský stát, predstavuje vhodný nástroj na odzrkadlenie platobnej schopnosti dotknutého clenského státu, pricom zároven zachováva primeraný odstup medzi jednotlivými clenskými státmi (rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 123 a citovaná judikatúra). Preto je namieste, tak ako to urobila Komisia na základe oznámenia z roku 2010, zohladnit nedávny vývoj inflácie a hrubého domáceho produktu (HDP) v dotknutom clenskom státe. 66 Súdny dvor vsak na úcely stanovenia základnej sumy penále musí v prejednávanej veci zohladnit aj osobitosti súvisiace s vymáhaním pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, ako sa to predpokladá v bode 32 tohto rozsudku. 67 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa Súdny dvor domnieva, ze v prejednávanej veci je ulozenie penále so základnou sumou 30 miliónov eur mesacne primerané. 68 V dôsledku toho je potrebné ulozit Talianskej republike povinnost zaplatit Komisii na úcet "Vlastné zdroje Európskej únie" penále vo výske zodpovedajúcej základnej sume 30 miliónov eur vynásobenej percentuálnym podielom protiprávnej pomoci, ktorej vymáhanie sa este neuskutocnilo alebo nebolo preukázané na konci dotknutého obdobia, ktorý sa vypocíta vo vztahu k celej zatial nevymozenej sume ku dnu vyhlásenia tohto rozsudku, a to za kazdý mesiac omeskania sa pri prijatí nevyhnutných opatrení na úcely dosiahnutia súladu s rozsudkom z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko, uz citovaným, a to od vyhlásenia tohto rozsudku az do vykonania uvedeného rozsudku z 1. apríla 2004. iii) O spôsoboch zániku penále 69 Treba pripomenút, ze ako vyplýva z bodu 51 tohto rozsudku, dotknutému clenskému státu prinálezí, aby predlozil Komisii priamy a spolahlivý dôkaz o vykonaní rozhodnutia 2000/128 a skutocnom vymození dotknutých súm protiprávnej pomoci. 70 V tomto ohlade za predpokladu, ze podnik príjemca vráti dotknutú protiprávnu pomoc, je Talianska republika povinná predlozit platobné výkazy potvrdzujúce kazdý pohyb súm údajne zodpovedajúcich vráteniu casti protiprávnej pomoci, ktorá sa má vymôct. 71 Pokial tento predpoklad nie je splnený, je potrebné prispôsobit povahu pozadovaného dôkazu osobitostiam skutkových situácií, s ktorými je konfrontovaný dotknutý clenský stát pri svojich cinnostiach v rámci vymáhania. 72 Za predpokladu, ze sa dotknutá pomoc musí vymôct od podnikov v konkurze alebo podnikov, proti ktorým bolo zacaté konkurzné konanie, ktorého cielom je spenazit majetok a uspokojit veritelov, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze podniky sú v úpadku alebo v konkurze, nemá vplyv na povinnost vymáhania (pozri najmä rozsudok zo 6. decembra 2007, Komisia/Taliansko, C-280/05, bod 28 a citovanú judikatúru). 73 Podla ustálenej judikatúry mozno obnovenie predchádzajúceho stavu a odstránenie narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúce z protiprávne poskytnutej pomoci v zásade dosiahnut prihlásením pohladávky vymáhanej spornej pomoci do zoznamu pohladávok (rozsudok zo 14. apríla 2011, Komisia/Polsko, C-331/09, Zb. s. I-2933, bod 60 a citovaná judikatúra). 74 Na úcely výpoctu penále v tomto spore teda Talianskej republike prinálezí, aby predlozila Komisii dôkaz o prihlásení dotknutých pohladávok v rámci konkurzného konania. Ak sa to nepodarí, prinálezí tomuto clenskému státu, aby predlozil vsetky dôkazy, ktoré preukázu, ze v tomto ohlade postupoval so vsetkou nálezitou starostlivostou. Najmä v prípade, ak by bola prihláska pohladávky popretá, clenskému státu prinálezí, aby predlozil dôkaz, ze podla vnútrostátneho práva podal proti tomuto popretiu zalobu na urcenie pohladávky. 75 V dôsledku toho v rozpore s tvrdeniami Komisie nemozno Talianskej republike na úcely výpoctu penále v tomto spore, a pokial ide o podniky v konkurze alebo podniky, proti ktorým bolo zacaté konkurzné konanie, ulozit povinnost preukázat nielen prihlásenie pohladávky do zoznamu pohladávok týchto podnikov, ale aj to, ze k predaju ich majetku doslo za trhových podmienok. Ako to oprávnene tvrdí tento clenský stát, na úcely vyhovenia návrhu Komisie o zaplatenie penále na základe výkonu tohto rozsudku nemozno zohladnit sumy, ktoré od podnikov v konkurze zatial neboli nevymozené, avsak na úcely ich vymáhania uvedený clenský stát postupoval so vsetkou nálezitou starostlivostou. V opacnom prípade by uvedené penále prestávalo byt prispôsobené a primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako sa to predpokladá v bode 49 tohto rozsudku, kedze Talianska republika by musela niest penazné bremeno vyplývajúce zo samotnej povahy konkurzného konania, ako aj z neskrátitelnej dlzky trvania tohto konania, na ktorú tento clenský stát nemá priamy vplyv. 76 Pokial ide o situácie, ked sa má dotknutá protiprávna pomoc vymáhat od podnikov, proti ktorým boli bezúspesne prijaté individuálne ochranné a vykonávacie opatrenia, treba pripomenút, ze dotknutému clenskému státu prinálezí, aby prijal a následne oznámil Komisii vsetky opatrenia na úcely vrátenia protiprávnej pomoci, ako aj v prípade potreby opatrenia smerujúce k právnej likvidácii týchto podnikov, aby si mohol uplatnit svoje pohladávky z ich majetku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2007, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 28 a citovanú judikatúru). V dôsledku toho prinálezí clenskému státu, aby predlozil dôkaz po prvé o zacatí konkurzného konania proti dotknutým podnikom a po druhé o zápise pohladávok do zoznamu pohladávok týchto podnikov v súlade so zásadami pripomenutými v bodoch 72 az 74 tohto rozsudku. 77 Pokial ide o situácie, ked by sa protiprávna pomoc mala vymáhat od podnikov, ktoré zanikli, dôkaz o ich výmaze z príslusných registrov postacuje na preukázanie ich neexistencie, a teda nemoznosti vymôct túto pomoc. 78 Nakoniec, pokial ide o situácie, ked boli príkazy na vymáhanie dotknutej protiprávnej pomoci napadnuté na vnútrostátnych súdoch, clenskému státu prinálezí, aby v súlade s poziadavkami na úcinné vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom napadol toto vnútrostátne rozhodnutie, ktoré bránilo úcinkom rozhodnutia Komisie, osobitne z dôvodov spocívajúcich, tak ako v prejednávanej veci, v uplatnení predpisov o premlcaní (pozri analogicky rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C-24/95, Zb. s. I-1591, body 34 a 38) alebo o dôkaznom bremene. V dôsledku toho a z dôvodov analogických dôvodom uvedeným v bode 74 tohto rozsudku dôkaz o takejto nálezitej starostlivosti postacuje na vylúcenie dotknutej pomoci z objemu este nevymozenej pomoci, ktorý sa musí zohladnit na úcely výpoctu penále. B - O pausálnej pokute 1. Argumentácia úcastníkov konania 79 S odkazom na metódu výpoctu uvedenú v oznámení z 13. decembra 2005, zmenenom a doplnenom oznámením z roku 2010, sa Komisia domnieva, ze pausálna pokuta v dennej sume pôvodne stanovenej na 31 744 eur a znízenej na základe oznámenia z roku 2010 na 27 200 eur, vypocítaná ako súcin základného pausálu vo výske 200 eur, koeficientu závaznosti 8, koeficientu trvania 3 a faktora n 17, vynásobený poctom dní trvania porusenia od 1. apríla 2004 do dna vyhlásenia tohto rozsudku, je prispôsobená závaznosti porusenia a má nevyhnutný odstrasujúci charakter. 80 Pokial ide o jej výpocet, Komisia tvrdí, ze tento výpocet musí v kazdej prejednávanej veci závisiet od vsetkých relevantných faktorov, najmä od dlzky trvania nesplnenia povinnosti od vydania rozsudku, ktorým bolo toto nesplnenie povinnosti konstatované, od dotknutých verejných a súkromných záujmov a od správania Talianskej republiky. Vzhladom na skutocnost, ze tento clenský stát si nevykonal povinnosti ani desat rokov po prijatí rozhodnutia 2000/128 a sest rokov po prijatí uz citovaného rozsudku z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko, ako aj na skutocnost, ze dotknutá pomoc bola poskytnutá nezávisle od hospodárskeho odvetvia jej príjemcov a prospech z nej mali výlucne talianske podniky, sa Komisia domnieva, ze návrh predlozený Súdnemu dvoru je primeraný. 81 Talianska republika tvrdí, ze výska pausálnej pokuty je neprimeraná vo vztahu k jej správaniu a prípadnej skode, ktorá by vyplývala z vytýkaného porusenia, najmä vzhladom na uz citovaný rozsudok z 12. júla 2005, Komisia/Francúzsko. V tomto ohlade tento clenský stát poukazuje na osobitné okolnosti prejednávanej veci súvisiace s komplexnostou rozhodnutia 2000/128 a nemoznost jeho skorsieho výkonu, ako aj na svoje ústretové správanie v rámci konania. 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O zásade ulozenia pausálnej pokuty 82 Na úvod treba pripomenút, ze vzhladom na ciele konania podla clánku 228 ods. 2 ES je Súdny dvor v rámci výkonu volnej úvahy, ktorá mu v rámci uvedeného clánku prinálezí, oprávnený kumulatívne ulozit penále a pausálnu pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2005, Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 83). 83 Ulozenie pausálnej pokuty musí v kazdom konkrétnom prípade závisiet od vsetkých relevantných faktorov, ktoré sa týkajú tak charakteristiky konstatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja dotknutého clenského státu, ktorého sa konanie podla clánku 228 ES týka. V tejto súvislosti uvedené ustanovenie priznáva Súdnemu dvoru sirokú mieru volnej úvahy pri rozhodovaní o ulození alebo neulození tejto sankcie (rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 144 a citovaná judikatúra). 84 V prejednávanej veci treba okrem závaznosti dotknutého nesplnenia povinnosti opísaného v bodoch 60 az 63 tohto rozsudku uviest, ze k dátumu skoncenia ústnej casti konania, teda viac nez sedem rokov po vyhlásení uz citovaného rozsudku z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko, a viac nez dvanást rokov po prijatí rozhodnutia 2000/128, ku ktorému doslo 11. mája 1999, Talianska republika stále nebola schopná, ako to vyplýva z dupliky tohto clenského státu, presne uviest celkovú konecnú sumu pomoci, ktorá sa má vymôct. 85 Navyse, ako vyplýva z bodov 10 az 19 tohto rozsudku a ako to pripustila aj Talianska republika na pojednávaní, k prijatiu prvých opatrení v nadväznosti na uvedený rozsudok Komisia/Taliansko dotknutým clenským státom s cielom odstránit tazkosti s identifikáciou a vymáhaním pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú rozhodnutím 2000/128 doslo v najlepsom prípade dva roky po vyhlásení uvedeného rozsudku. Konkrétne k prijatiu zákonného dekrétu c. 59 z 8. apríla 2008, urceného na vyriesenie procesného problému spôsobeného zastavením konaní vo veciach príkazov na vymáhanie dotknutej protiprávnej pomoci talianskymi súdmi, doslo az po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku vydanom 1. februára 2008, pricom vsak len nedokonale umoznil celit omeskaniu pri vymáhaní pomoci dotknutej uvedeným rozhodnutím (pozri analogicky rozsudky z 22. decembra 2010, Komisia/Taliansko, C-304/09, Zb. s. I-13903, body 40 az 42, a z 5. mája 2011, Komisia/Taliansko, C-305/09, Zb. s. I-3225, body 38 az 40). 86 Podla ustálenej judikatúry clenský stát musí dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm, pricom oneskorené vymáhanie po uplynutí stanovených lehôt nesplna poziadavky Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2011, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 27 a citovanú judikatúru). 87 Odôvodnenie, ktoré uviedla Talianska republika v tejto súvislosti, ze omeskanie pri vykonaní uvedeného rozsudku vyplýva z vnútorných problémov spojených s komplexnostou opatrení, ktoré bolo potrebné prijat na úcely identifikácie príjemcov dotknutej protiprávnej pomoci a na úcely jej vymáhania od týchto príjemcov, nemozno prijat. Súdny dvor uz opakovane rozhodol jednak, ze clenský stát sa nemôze odvolávat na ustanovenia, prax alebo stav svojho vnútrostátneho právneho poriadku s cielom odôvodnit nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie (pozri najmä rozsudok zo 4. júna 2009, Komisia/Grécko, C-568/07, Zb. s. I-4505, bod 50), a jednak, ze zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom vyhlásenia jej protiprávnosti, ktorý nemôze závisiet od podoby, v akej bola pomoc poskytnutá (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Polsko, uz citovaný, bod 54 a citovanú judikatúru). 88 Preto je nutné konstatovat, ze nesplnenie povinnosti vytýkané Talianskej republike spocívalo pocas znacne dlhého obdobia a v kazdom prípade bez ohladu na tazkosti spojené s vymáhaním poskytnutej pomoci v uplatnovaní schémy vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom. 89 Navyse sa Súdny dvor domnieva, ze právny a skutkový kontext zisteného nesplnenia povinnosti môze byt ukazovatelom toho, ze úcinná prevencia opakovania podobných porusení práva Únie v budúcnosti si ziada prijatie odstrasujúceho opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2008, Komisia/Francúzsko, C-121/07, Zb. s. I-9159, bod 69). 90 Osobitne treba zdôraznit, ze Talianska republika uz bola subjektom viacerých rozsudkov vyhlásených na základe clánku 88 ods. 2 ES, ktoré konstatovali nesplnenie povinnosti clenského státu z dôvodu, ze okamzite a úcinne nevymáhala pomoc poskytnutú na základe schém vyhlásených za protiprávne a nezlucitelné so spolocným trhom. 91 Okrem konstatovania, ze nedoslo k okamzitému a úcinnému vykonaniu rozhodnutia 2000/128 potvrdeného v uz citovanom rozsudku z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko, ktorého nevykonania viedlo k tomuto konaniu, Súdny dvor dospel k viacerým dalsím zisteniam nesplnenia povinnosti, najmä v rozsudkoch z 1. júna 2006, Komisia/Taliansko (C-207/05), ako aj v uz citovaných rozsudkoch zo 6. decembra 2007, Komisia/Taliansko, z 22. decembra 2010, Komisia/Taliansko, a z 5. mája 2011, Komisia/Taliansko. 92 Vzhladom na uvedené sa Súdny dvor domnieva, ze v prejednávanej veci je odôvodnené ulozit Talianskej republike povinnost zaplatit pausálnu pokutu. b) O sume pausálnej pokuty 93 Ak Súdny dvor rozhodne o ulození pausálnej pokuty, pri výkone svojej volnej úvahy mu prinálezí, aby túto pausálnu pokutu stanovil tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná zistenému nesplneniu povinnosti a platobnej schopnosti dotknutého clenského státu (pozri rozsudok z 31. marca 2011, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 31). 94 V tejto súvislosti medzi relevantné faktory patria predovsetkým také okolnosti, ako dlzka trvania nesplnenia povinnosti od vydania rozsudku, ktorým bolo nesplnenie povinnosti konstatované, a závaznost porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 147, ako aj bod 148 a citovanú judikatúru). 95 Na rozdiel od úvah uvedených v bodoch 58 az 63, 84 a 85 tohto rozsudku týkajúcich sa dlzky trvania nesplnenia povinnosti, ako aj jeho závaznosti treba zohladnit skutocnosti uvedené Talianskou republikou, ktoré svedcia o tom, ze vymáhanie protiprávnej pomoci sa stalo chúlostivejsím z dôvodu, ze táto pomoc bola poskytnutá na základe schémy pomoci, ze rozhodnutie 2000/128 podmienilo zlucitelnost pomoci splnením urcitých podmienok a ze v dôsledku toho jeho vykonanie predpokladalo, ze tento clenský stát este predtým identifikuje príjemcov tejto pomoci a sumy, ktoré kazdý z nich prijal. 96 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti sa Súdny dvor domnieva, ze stanovenie sumy pausálnej pokuty vo výske 30 miliónov eur, ktorú bude musiet Talianska republika zaplatit podla clánku 228 ods. 2 tretieho pododseku ES, predstavuje spravodlivé posúdenie osobitných okolností prejednávanej veci. 97 V dôsledku toho treba Talianskej republike ulozit povinnost zaplatit Komisii na úcet "Vlastné zdroje Európskej únie" pausálnu pokutu vo výske 30 miliónov eur. VI - O trovách 98 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Taliansku republiku na náhradu trov konania a bolo konstatované nesplnenie povinnosti z jej strany, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Talianska republika si tým, ze ku dnu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 1. februára 2008 vydanom Komisiou Európskych spolocenstiev podla clánku 228 ES neprijala opatrenia na výkon rozsudku z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko (C-99/02), týkajúceho sa vymáhania pomoci, ktorá bola v zmysle rozhodnutia Komisie 2000/128/ES z 11. mája 1999 o schéme pomoci vykonávanej Talianskom v súvislosti s opatreniami pre zamestnanost vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, od jej príjemcov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vplývajú z tohto rozhodnutia a z clánku 228 ods. 1 ES. 2. Talianska republika je povinná zaplatit Komisii na úcet "Vlastné zdroje Európskej únie" penále vo výske zodpovedajúcej základnej sume 30 miliónov eur vynásobenej percentuálnym podielom protiprávnej pomoci, ktorej vymáhanie sa este neuskutocnilo alebo nebolo preukázané na konci dotknutého obdobia, ktorý sa vypocíta vo vztahu k celej zatial nevymozenej sume ku dnu vyhlásenia tohto rozsudku, a to za kazdý mesiac omeskania sa pri prijatí nevyhnutných opatrení na úcely dosiahnutia súladu s rozsudkom z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko (C-99/02), a to od vyhlásenia tohto rozsudku az do vykonania uvedeného rozsudku z 1. apríla 2004. 3. Talianska republika je povinná zaplatit Európskej komisii na úcet "Vlastné zdroje Európskej únie" pausálnu pokutu 30 miliónov eur. 4. Talianska republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXktQ6Um/L94881-4767TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXktQ6Um/L94881-4767TMP.html#Footref*