Vec C-480/09 P AceaElectrabel Produzione SpA proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom - Podmienka predchádzajúceho vrátenia pomoci príjemcom skorsej pomoci, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu - Pojem ,hospodárska jednotka` - Spolocná kontrola dvoma odlisnými materskými spolocnostami - Skreslenie zalobných dôvodov - Nesprávne odôvodnenie a nedostatok odôvodnenia" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie - Urcenie príjemcu pomoci v dôsledku série reorganizácií - Pojem hospodárska jednotka (Clánky 87 ES a 88 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Rozhodnutie Komisie podmienujúce súhlas poskytnút pomoc skorsiemu vráteniu predtým vyplatenej protiprávnej pomoci dotknutým podnikom - Potreba vyhnút sa kumulovanému úcinku nevrátenej pomoci a plánovanej pomoci [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES a clánok 88 ods. 2 ES] 1. V oblasti státnej pomoci, pokial ide o urcenie príjemcu pomoci, Komisia neprekracuje mieru svojej volnej úvahy, ked sa domnieva, ze po vykonaní restrukturalizácie zahrnajúcej prevod výrobných zariadení spolocnosti na novozalozené priemyselné spolocnosti, pricom bývalá spolocnost má nadalej úcast v týchto novozalozených priemyselných spolocnostiach, môzu vzhladom na dotknutú pomoc vsetky tieto spolocnosti tvorit jednu skupinu aj napriek skutocnosti, ze kazdá z novozalozených priemyselných spolocností má právnu subjektivitu, ktorá je odlisná od právnej subjektivity bývalej spolocnosti. Bývalá spolocnost a nové prevádzkové spolocnosti môzu najmä tvorit jednu hospodársku jednotku, ak vykonaná restrukturalizácia predstavuje z priemyselného a financného hladiska súdrzný celok. Subjekt, ktorý vlastníctvom väcsinových podielov v spolocnosti túto spolocnost skutocne kontroluje tým, ze priamo alebo nepriamo zasahuje do jej riadenia, sa musí povazovat za subjekt zúcastnený na hospodárskej cinnosti vykonávanej kontrolovaným podnikom. Za týchto podmienok skutocnost, ze táto kontrola sa vykonáva spolocne s inou spolocnostou, ktorá má v kontrolovanej spolocnosti väcsiu cast kapitálu ako bývalá spolocnost, nebráni zisteniu Komisie, ze bývalá a kontrolovaná spolocnost tvoria hospodársku jednotku. Ak by to totiz tak nebolo, samotné rozdelenie podniku na dva odlisné subjekty, z ktorých prvý by priamo vykonával pôvodnú hospodársku cinnost a druhý by ovládal prvý podnik zasahovaním do jeho riadenia, by postacovalo na to, aby pravidlá Únie týkajúce sa státnej pomoci boli zbavené potrebného úcinku. Druhému subjektu by to umoznilo vyuzit dotácie alebo iné zvýhodnenia poskytované státom alebo zo státnych prostriedkov a pouzit ich v plnom rozsahu alebo ciastocne v prospech prvého subjektu, cize aj v záujme hospodárskej jednotky tvorenej oboma subjektmi. Okrem toho zohladnenie rizika obchádzania príkazu na vrátenie protiprávnej pomoci Komisiou nemôze podliehat dôkazu o existencii takéhoto ciela za skutkových okolností prejednávanej veci, pretoze pokial by to tak bolo, podniky by boli motivované k tomu, aby vytvárali zoskupenia, ktorých cielom by bolo obíst vrátenie protiprávnej pomoci, pricom by mali výhodu v tom, ze dôkazné bremeno v súvislosti so sledovaním takého ciela by mala Komisia. Skutocnost, ze clenovia riadiaceho výboru a dozorného orgánu uvedeného subjektu sú menovaní do obdobných orgánov kontrolovanej spolocnosti, môze najmä odrázat moznost vykonávat dozornú funkciu, funkciu iniciátora a funkciu financnej podpory, co ide nad rámec samotného investovania kapitálu investorom, ako aj odrázat existenciu organických a funkcných väzieb medzi subjektom, ktorý vlastníctvom väcsinových podielov kontroluje spolocnost, a tou istou kontrolovanou spolocnostou. (pozri body 47 - 51, 55, 59, 63, 64) 2. Komisia môze podmienit zlucitelnost pomoci predchádzajúcim vrátením skorsej protiprávnej pomoci. Potreba vyhnút sa kumulovanému úcinku nevrátenej pomoci a plánovanej pomoci je rovnaká, ci uz ide o individuálnu pomoc, alebo pomoc spadajúcu do schém pomoci. Jednak Komisia musí v kazdom prípade vziat do úvahy prípadný kumulatívny úcinok skorsej protiprávnej pomoci, ktorá nebola vrátená, a novej pomoci a jednak môze konstatovat zlucitelnost novej pomoci so spolocným trhom iba vtedy, ak skutocnosti, ktoré má k dispozícii, jej umoznujú dospiet k záveru v tomto zmysle. V tejto súvislosti, pokial sa Komisia rozhodne zacat konanie vo veci formálneho zistovania, je na clenskom státe a na potenciálnom príjemcovi pomoci, aby Komisii predlozili skutocnosti, ktoré môzu preukázat, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom a ze táto povinnost sa vztahuje aj na potrebu preukázat neexistenciu kumulatívneho úcinku novej pomoci a skorsej protiprávnej pomoci, ktoré sú nezlucitelné so spolocným trhom a neboli vrátené. (pozri body 96, 97, 99) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 16. decembra 2010 ([1]*) "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom - Podmienka predchádzajúceho vrátenia pomoci príjemcom skorsej pomoci, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu - Pojem ,hospodárska jednotka` - Spolocná kontrola dvoma odlisnými materskými spolocnostami - Skreslenie zalobných dôvodov - Nesprávne odôvodnenie a nedostatok odôvodnenia" Vo veci C-480/09 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 26. novembra 2009, AceaElectrabel Produzione SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: L. Radicati di Brozolo a M. Merola, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, zalovaná v prvostupnovom konaní, Electrabel SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: L. Radicati di Brozolo a M. Merola, avvocati, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia A. Arabadjiev (spravodajca), A. Rosas, A. Ó Caoimh a C. Toader, generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 30. septembra 2010, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa spolocnost AceaElectrabel Produzione SpA (dalej len "AEP") domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 8. septembra 2009, AceaElectrabel/Komisia (T-303/05, Zb. s. II-137, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu o zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/598/ES zo 16. marca 2005 o státnej pomoci, ktorú má Taliansko - región Lazio - v úmysle poskytnút na znízenie emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt (Ú. v. EÚ L 244, 2006, s. 8, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Skutkové okolnosti tohto sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 az 17 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút v nasledujúcich bodoch. 3 AEP je spolocnost vyrábajúca elektrickú energiu, ktorá je z 50 % kontrolovaná spolocnostou Electrabel Italia SpA (dalej len "Electrabel Italia") a z 50 % spolocnostou AceaElectrabel Holding SpA (dalej len "AceaElectrabel"). 4 Spolocnost Electrabel Italia je zo 100 % ovládaná spolocnostou Electrabel SA (dalej len "Electrabel"), ktorá ma svoje sídlo v Belgicku. 5 AceaElectrabel je spolocný podnik ("joint venture") vytvorený spolocnostami ACEA SpA (dalej len "ACEA") a Electrabel Italia. Tento spolocný podnik pôsobí v odvetví elektrickej energie a plynu. Je z 59,41 % kontrolovaný spolocnostou ACEA a z 40,59 % spolocnostou Electrabel Italia. Zmluvy o vytvorení spolocného podniku stanovovali, ze spolocnost ACEA má previest na spolocnost AEP dve tepelné elektrárenské zariadenia a pät vodných elektrární, zatial co spolocnost Electrabel má predlozit sériu projektov na výstavbu zariadení. 6 AceaElectrabel navyse kontroluje úplne alebo scasti podniky AceaElectrabel Energia (100 %), AceaElectrabel Elettricitŕ (100 %) a AceaElectrabel Trading (dalej len "AE Trading", 84,17 %). 7 Struktúru týchto podnikov mozno znázornit takto: Image not found 8 Talianska republika oznámila 28. januára 2002 Komisii Európskych spolocenstiev dva projekty investicnej pomoci, medzi ktorými bol projekt výstavby siete dialkového vykurovania v blízkosti mesta Rím, ktorá mala byt napájaná energiou zo zariadenia, na ktorom sa ciastocne vykonalo rozsírenie kapacity a prestavba, s kombinovanou výrobou elektrickej energie a tepla, ktorá tak mala zabezpecovat vykurovanie v novej stvrti (dalej len "predmetná pomoc"). Investicné náklady tohto projektu boli vo výske 9 500 000 eur a suma predmetnej pomoci bola 3 800 000 eur. 9 Listom z 13. mája 2003 Komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie zacat v súvislosti s predmetnou pomocou konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Domnievala sa totiz, ze predmetná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, ale ze sa musia uplatnit zásady uvedené Súdnym dvorom v rozsudku z 15. mája 1997, TWD/Komisia (C-355/95 P, Zb. s. I-2549), ktorý potvrdil rozsudok Súdu prvého stupna z 13. septembra 1995, TWD/Komisia (T-244/93 a T-486/93, Zb. s. II-2265) (dalej len "judikatúra TWD/Komisia"). 10 Komisia v tejto súvislosti uviedla jednak, ze spolocnost ACEA je jedným z mestských podnikov v odvetví energetiky, ktoré vyuzívali schémy pomoci (dalej len "skorsia pomoc"), ktoré boli vyhlásené za protiprávne a nezlucitelné so spolocným trhom v rozhodnutí Komisie 2003/193/ES z 5. júna 2002 o státnej pomoci poskytovanej Talianskom vo forme oslobodenia od dane a pôziciek za zvýhodnených podmienok podnikom poskytujúcim verejné sluzby s väcsinovou verejnou kapitálovou úcastou [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21, dalej len "skorsie rozhodnutie"), a jednak, ze Talianska republika jej aj napriek dvom výzvam v tejto súvislosti nepotvrdila skutocné vrátenie súm vyplatených spolocnosti ACEA v rámci týchto schém, ktoré bolo ulozené clánkom 3 skorsieho rozhodnutia. 11 Podla názoru Komisie bola totiz spolocnost ACEA pôvodným príjemcom predmetnej pomoci, kedze spolocnost AEP sa stala súcasným príjemcom az po tom, ako sa v nej uskutocnilo mnoho reorganizácií. Komisia sa navyse domnievala, ze spolocnosti ACEA a AEP sa musia povazovat za jednu hospodársku jednotku a ze aj napriek vnútornej reorganizácii sa musí táto skupina, vrátane spolocnosti ACEA, povazovat za príjemcu predmetnej pomoci. 12 Dna 16. marca 2005 prijala Komisia sporné rozhodnutie, v ktorom vyhlásila predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, avsak odlozila jej vyplatenie spolocnosti AEP az dovtedy, kým Talianska republika predlozí dôkaz o vrátení skorsej pomoci spolocnostou AEP. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 13 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. augusta 2005 spolocnost AEP podala zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia v súlade s clánkom 230 ES. 14 Vo svojom prvom zalobnom dôvode spolocnost AEP uviedla porusenie clánku 87 ods. 1 ES, ako aj chyby v odôvodnení sporného rozhodnutia a pri vysetrovaní týkajúcom sa kvalifikácie predmetnej pomoci ako státnej pomoci. Druhý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 88 ES a nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ako aj na nesprávnom právnom posúdení a nedostatocnosti a rozpornosti odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o totoznost adresáta predmetnej pomoci. Tretí odvolací dôvod bol zalozený na protiprávnosti pozastavenia vyplácania predmetnej pomoci a irelevantnosti odkazu na judikatúru TWD/Komisia. 15 Dna 6. decembra 2005 podala spolocnost Electrabel návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov spolocnosti AEP. Uznesením zo 7. apríla 2006 predseda piatej komory Súdu prvého stupna tento vstup do konania povolil. 16 Dna 24. júla 2007 poziadal Súd prvého stupna úcastníkov konania a Taliansku republiku, aby mu predlozili hmotný dôkaz o prípadnom vrátení skorsej pomoci spolocnostou ACEA, pokial ho majú k dispozícii. 17 Listom zo 7. septembra 2007 Talianska republika potvrdila, ze spolocnost ACEA vrátila sumu 1 511 135,88 eura za rok 1998 a sumu vo výske 1 534 938,78 eura za rok 1999. 18 V liste zo 14. februára 2008 Komisia uviedla, ze sumy vrátené spolocnostou ACEA predstavujú velmi malý percentuálny podiel súm, ktoré mali byt vrátené na základe skorsieho rozhodnutia, v porovnaní s výpoctami uvedenými v súvahe spolocnosti ACEA za rok 2004. Zdôraznila, ze odkladaciu podmienku, od ktorej záviselo vyplatenie predmetnej pomoci, teda nemozno povazovat za splnenú. 19 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zalobu zamietol. 20 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, Súd prvého stupna zastával názor, ze Komisia mohla bez toho, aby porusila clánok 87 ods. 1 ES, kvalifikovat predmetnú pomoc ako státnu pomoc, kedze miestna povaha dotknutej siete dialkového vykurovania nevylucuje sútazné vztahy s inými energetickými produktmi ani prípadné ohrozenie obchodu medzi clenskými státmi, a ze toto zistenie bolo dostatocne odôvodnené. Súd prvého stupna okrem toho odmietol ako neprípustné tvrdenia, podla ktorých odôvodnenie sporného rozhodnutia je rozporné a vysetrovanie týkajúce sa kvalifikácie predmetnej pomoci ako státnej pomoci bolo nedostatocné, pretoze zastával názor, ze zaloba v tejto súvislosti neobsahovala nijakú argumentáciu. 21 Súd prvého stupna vyhlásil druhý zalobný dôvod za neprípustný v rozsahu, v akom bol zalozený na porusení clánku 88 ES a nariadenia c. 659/1999, kedze podla jeho názoru zaloba neobsahovala ziadne tvrdenie týkajúce sa uvedených porusení. V rozsahu, v akom sa druhý zalobný dôvod týkal nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nedostatocnosti a rozpornosti odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o príjemcu dotknutej pomoci, Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho posúdenia, ked na úcely preskúmania predmetnej pomoci zastávala názor, ze spolocnosti ACEA a AEP sa musia povazovat za jednu hospodársku jednotku a ze spolocnost ACEA sa musí povazovat za jedného z príjemcov predmetnej pomoci. Súd prvého stupna dalej zastával názor, ze sporné rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené a neobsahovalo nijaký rozpor. 22 Pokial ide o tretí zalobný dôvod, Súd prvého stupna zamietol tvrdenia zalozené na neexistencii podobnosti medzi spolocnostami ACEA a AEP a na neexistencii kumulatívneho úcinku skorsej pomoci a predmetnej pomoci s tým, ze odkázal na svoje úvahy v rámci posúdenia druhého zalobného dôvodu. Vyvodil tiez záver, ze na rozdiel od toho, co tvrdila spolocnost AEP, judikatúra TWD/Komisia je uplatnitelná nielen vo vztahu k individuálnej pomoci, ale aj vo vztahu k vseobecným schémam pomoci. Nakoniec Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia nekonala v rozpore s uvedenou judikatúrou, ked zastávala názor, ze nebola povinná preukázat úcinky narusenia hospodárskej sútaze, ktoré by malo kumulovanie skorsej pomoci a predmetnej pomoci, ani vopred poznat presnú sumu skorsej pomoci. Návrhy úcastníkov konania 23 Spolocnost AEP navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok a vyhovel návrhom predlozeným na prvom stupni, - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal spolocnost AEP na náhradu trov konania. O odvolaní 25 Odvolatelka uvádza dva odvolacie dôvody, pricom prvý je zalozený na skreslení zalobných dôvodov, nesprávnom právnom posúdení, ako aj na neracionálnom a rozpornom odôvodnení napadnutého rozsudku, pokial ide o urcenie príjemcu predmetnej pomoci. Druhý odvolací dôvod je zalozený na skreslení zalobných dôvodov, nesprávnom právnom posúdení a rozpornom a nepostacujúcom odôvodnení tohto rozsudku, pokial ide o dosah judikatúry TWD/Komisia. O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa urcenia príjemcu predmetnej pomoci O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozeného na skreslení zalobných dôvodov - Argumentácia úcastníkov konania 26 Spolocnost AEP zastáva názor, ze vyhlásenie neprípustnosti druhého zalobného dôvodu v rozsahu, v akom bol zalozený na porusení clánku 88 ES a nariadenia c. 659/1999, vyplýva z povrchného preskúmania zaloby, pretoze odkaz na tieto pravidlá sa musí vykladat v spojení s argumentáciu týkajúcou sa nesprávneho posúdenia pri urcovaní príjemcu predmetnej pomoci. Správne urcenie príjemcu je totiz relevantné z hladiska dodrziavania procesných pravidiel v oblasti státnej pomoci. 27 Podla spolocnosti AEP bola otázka hospodárskej kontinuity medzi spolocnostami ACEA a AEP z dôvodu prevodu casti podniku, v rámci ktorej prebiehal projekt, na ktorý bola poskytnutá predmetná pomoc, vo velkom rozsahu prejednaná vo vyjadreniach úcastníkov konania, ako aj na pojednávaní. Súd prvého stupna vsak túto diskusiu nezohladnil, cím skreslil zalobný dôvod a výsledky vysetrovania. - Posúdenie Súdnym dvorom 28 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Súd prvého stupna je povinný zamietnut ako neprípustnú cast návrhov zaloby, ktorá mu je predlozená, pokial podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je táto cast návrhov zaloby zalozená, nevyplývajú koherentným a zrozumitelným spôsobom uz z textu samotnej zaloby (rozsudok z 18. júla 2006, Rossi/ÚHVT, C-214/05 P, Zb. s. I-7057, bod 37, a uznesenie z 13. marca 2007, Arizona Chemical a i./Komisia, C-150/06 P, bod 45). 29 Súd prvého stupna teda oprávnene po tom, ako uviedol, ze v súlade s clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba obsahovat uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená, a to dostatocne jasne a presne, aby umoznili zalovanému pripravit si obhajobu a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe, odmietol ako neprípustnú argumentáciu zalozenú na porusení clánku 88 ES a nariadenia c. 659/1999 z dôvodu, ze tieto podmienky nesplnala. 30 Zaloba podaná na Súd prvého stupna totiz jasne, jednoznacne, koherentne a zrozumitelne neidentifikovala, v com sporné rozhodnutie porusilo tieto ustanovenia. Spolocnost AEP navyse nepredlozila Súdnemu dvoru nijaký konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval, ze zaloba podaná na Súd prvého stupna uvedené podmienky splnala. 31 Osobitne v tejto súvislosti nemôze postacovat tvrdenie, ze odkaz na uvedené ustanovenia sa musí vykladat v spojení s argumentáciou týkajúcou sa nesprávneho posúdenia pri urcovaní príjemcu predmetnej pomoci, kedze zaloba neozrejmila túto spojitost ani to, cím údajne nesprávne posúdenie viedlo k poruseniu týchto ustanovení. 32 Za týchto podmienok sa prvá cast prvého odvolacieho dôvodu musí zamietnut. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení - Argumentácia úcastníkov konania 33 Spolocnost AEP tvrdí, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil záver Komisie, ze spolocnosti ACEA a AEP tvoria jednu hospodársku jednotku. Aj ked je spolocnost AEP z menej ako 30 % kontrolovaná spolocnostou ACEA, zo 70 % ju vlastní spolocnost Electrabel, takze nemozno tvrdit, ze spolocnost AEP tvorila hospodársku jednotku so spolocnostou ACEA. 34 Podla spolocnosti AEP z celkovej judikatúry, ktorú Súd prvého stupna citoval na podporu svojej analýzy, vyplýva, ze miera volnej úvahy, ktorú má Komisia na stanovenie, ci na úcely identifikácie príjemcu pomoci tvoria jednu hospodársku jednotku dve alebo viacero podnikov, sa obmedzuje na prípady výlucnej kontroly zo strany tej istej osoby alebo skupiny. Z toho naopak nemozno vyvodit, ze Komisia môze dospiet k záveru o existencii hospodárskej jednotky, ak je podnik kontrolovaný, ako v prejednávanej veci, spolocným podnikom, ktorý je sám osebe kontrolovaný dvoma odlisnými skupinami, pricom jedna z týchto dvoch spolocností kontroluje spolocný podnik. 35 Spolocnost AEP sa rovnako domnieva, ze Komisia nikdy neuplatnila taký prístup v iných oblastiach práva hospodárskej sútaze, aj ked toto právo pouzíva rovnaké pojmy vo vsetkých svojich oblastiach. Na rozdiel od toho, co tvrdí Súd prvého stupna, pojmy uplatnitelné v oblasti koncentrácií alebo kartelových dohôd totiz mozno preniest do oblasti státnej pomoci, s výnimkou osobitných situácií odôvodnujúcich odlisný výklad. 36 V tejto súvislosti Komisia v rozhodnutí schvalujúcom zalozenie spolocnosti AEP kvalifikovala tento spolocný podnik ako koncentráciu, pretoze islo o podnik, ktorý je vo vztahu k svojim materským spolocnostiam funkcne samostatný. Pojem "funkcná samostatnost" sa pritom pouzíva v práve hospodárskej sútaze pre spolocné podniky, ktoré, aj ked sú kontrolované rôznymi hospodárskymi skupinami, majú vlastnú organizacnú a správnu struktúru a na trhu pôsobia prostredníctvom samostatných operatívnych a financných prostriedkov. 37 Podla spolocnosti AEP teda Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho posúdenia, ked v bode 142 napadnutého rozsudku dospel aj napriek skorsiemu zisteniu Komisie k záveru, ze spolocnost AEP nemá vo vztahu k spolocnostiam ACEA a Electrabel skutocnú funkcnú samostatnost z dôvodu ich spolocnej kontroly nad spolocnostou AEP. Súd prvého stupna totiz zamenil pojmy "funkcná samostatnost" a "kontrola", pricom kazdá kontrola nemá vplyv na funkcnú samostatnost podniku. 38 Pokial ide navyse o to, ze Súd prvého stupna zastával v bode 142 napadnutého rozsudku názor, ze spolocnost AEP nie je funkcne samostatná, pretoze energiu, ktorú vyrába, na trh uvádza spolocnost AE Trading, spolocnost AEP poznamenáva, ze takéto úvahy sú irelevantné, kedze oddelenie výroby, ako aj velkoobchodného predaja, ktoré v prejednávanej veci zabezpecuje spolocnost AEP, od maloobchodného predaja, ktorý v prejednávanej veci vykonáva spolocnost AE Trading, je v odvetví energetiky bezné a Komisia o nom v case schválenia koncentrácie podnikov vedela. 39 Spolocnost AEP dodáva, ze aj ked Súd prvého stupna uvádza, ze Komisia nepripisovala ziadnu zodpovednost spolocnosti AEP ani od nej nepozadovala vrátenie skorsej pomoci, nic to nemení na tom, ze spolocnost AEP a prostredníctvom nej spolocnost Electrabel znásajú následky pozastavenia vyplatenia predmetnej pomoci. Ak totiz chcela Komisia postihnút prostredníctvom spolocnosti AEP spolocnost ACEA, nemala ovplyvnovat situáciu spolocnosti Electrabel, a preto mala pozastavit vyplatenie predmetnej pomoci len v pomere úcasti spolocnosti ACEA, a to vo výske 29,705 %. 40 Odkaz Súdu prvého stupna na rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-91/01, Zb. s. I-4355, body 50 az 53), je podla spolocnosti AEP irelevantný, kedze vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa týkala toho, ci spolocnost môze mat prospech z prednostného zaobchádzania priznaného malým a stredným podnikom a nie z príslusnosti k hospodárskej jednotke. V tejto veci okrem toho islo o výlucnú kontrolu jednou skupinou. 41 Kedze Súd prvého stupna rozhodol o existencii hospodárskej kontinuity medzi spolocnostami ACEA a AEP z dôvodu prevodu casti podniku, v rámci ktorej prebiehal projekt, na ktorý bola poskytnutá predmetná pomoc, spolocnost AEP sa domnieva, ze tento prevod nemôze postacovat na preukázanie toho, ze pokracovala v cinnosti, ktorú predtým vykonávala spolocnost ACEA, a ze sa stala príjemcom tejto pomoci. Nemôze byt ani základom pre úvahu, ze spolocnosti AEP a ACEA tvoria jednu hospodársku jednotku. 42 Spolocnost AEP v tejto súvislosti uvádza, ze k prevodu uvedeného projektu doslo v súvislosti s dohodou o spolocnom podniku, ktorá predstavovala skoncenie zadávacieho konania vyhláseného spolocnostou ACEA, v rámci ktorého bola prevedená cast podniku ohodnotená primeraným spôsobom podla trhových pravidiel. Z bodu 33 oznámenia Komisie s názvom "k efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich clenským státom vymáhat neoprávnene poskytnutú a nezlucitelnú státnu pomoc" (Ú. v. EÚ C 272, 2007, s. 4) pritom vyplýva, ze v prípade takého prevodu aktív ("asset deals"), o aký ide v prejednávanej veci, neexistuje kontinuita medzi skorsím a novým podnikom. 43 Pokial ide o úvahy Súdu prvého stupna týkajúce sa nebezpecenstva, ze cielom prevodu dotknutej casti podniku spolocnosti ACEA na spolocnost AEP mohlo byt obchádzanie príkazu na vrátenie pomoci, ktorý je obsiahnutý v skorsom rozhodnutí, spolocnost AEP pripomína, ze na Súde prvého stupna uviedla, ze takú z hospodárskeho a strategického hladiska významnú operáciu, ako je zalozenie AceaElectrabel, nebolo mozné vykonat s cielom vyhnút sa riziku pozastavenia vyplatenia státnej pomoci vo výske, ktorá je taká zanedbatelná v porovnaní s celkovou hodnotou operácie. 44 Okrem toho Súd prvého stupna tým, ze rozhodol jednak, ze Komisia nemala povinnost preukázat ciel spocívajúci v obchádzaní, a jednak, ze zistenie prevodu a uvedenie rizík, ktoré sú s ním spojené vo vztahu k pravidlám v oblasti státnej pomoci, postacuje Komisii na odôvodnenie, zbavil Komisiu povinnosti odôvodnit svoje rozhodnutia inak ako odkazom na teoretické a paradoxné prípady. 45 Na pojednávaní spolocnost Electrabel podporila argumentáciu spolocnosti AEP smerujúcu k preukázaniu, ze spolocnosti AEP a ACEA netvoria hospodársku jednotku, ako aj ze prevod dotknutej casti podniku spolocnosti ACEA na spolocnost AEP nebol vykonaný s cielom obíst príkaz na vrátenie, ktorý je obsiahnutý v skorsom rozhodnutí. Spolocnost Electrabel osobitne tvrdí, ze akékolvek riziko obchádzania príkazu nemozno posudzovat abstraktne, ale na základe konkrétnych skutkových okolností. - Posúdenie Súdnym dvorom 46 Kedze spolocnosti AEP a Electrabel spochybnujú zistenie Súdu prvého stupna, ze Komisia mohla z hladiska skorsej a predmetnej pomoci povazovat spolocnosti AEP a ACEA za spolocnosti predstavujúce jednu hospodársku jednotku, treba overit, ci Súd prvého stupna mohol bez toho, aby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, potvrdit sporné rozhodnutie, pokial ide o túto problematiku. 47 Z judikatúry Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, ze po vykonaní restrukturalizácie zahrnajúcej prevod výrobných zariadení spolocnosti na novozalozené priemyselné spolocnosti, pricom bývalá spolocnost má v týchto novozalozených priemyselných spolocnostiach nadalej úcast, môzu vsetky tieto spolocnosti s ohladom na pomoc tvorit jednu skupinu aj napriek skutocnosti, ze kazdá z novozalozených priemyselných spolocností má právnu subjektivitu, ktorá je odlisná od právnej subjektivity bývalej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 11). 48 Bývalá spolocnost a nové prevádzkové spolocnosti môzu tvorit jednu hospodársku jednotku najmä vtedy, ak vykonaná restrukturalizácia predstavuje súdrzný celok z priemyselného a financného hladiska (pozri v tomto zmysle rozsudok Intermills/Komisia, uz citovaný, bod 12). 49 Z judikatúry Súdneho dvora takisto vyplýva, ze subjekt, ktorý vlastníctvom väcsinových podielov v spolocnosti túto spolocnost skutocne kontroluje tak, ze priamo alebo nepriamo zasahuje do jej riadenia, sa musí povazovat za subjekt zúcastnený na hospodárskej cinnosti vykonávanej kontrolovaným podnikom (rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, body 112 a 118). 50 Ak by to tak nebolo, samotné rozdelenie podniku na dva odlisné subjekty, z ktorých prvý priamo vykonáva pôvodnú hospodársku cinnost a druhý ovláda prvý podnik zasahovaním do jeho riadenia, by postacovalo na to, aby boli pravidlá Únie týkajúce sa státnej pomoci zbavené potrebného úcinku. Druhému subjektu by to umoznilo vyuzit dotácie alebo iné zvýhodnenia poskytované státom alebo zo státnych prostriedkov a pouzit ich v plnom rozsahu alebo ciastocne v prospech prvého subjektu, cize aj v záujme hospodárskej jednotky tvorenej oboma subjektmi (rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný, bod 114). 51 Skutocnost, ze clenovia riadiaceho výboru a dozorného orgánu uvedeného subjektu sú vymenúvaní do obdobných orgánov kontrolovanej spolocnosti, môze najmä odrázat moznost vykonávat dozornú funkciu, funkciu iniciátora a funkciu financnej podpory, co ide nad rámec samotného investovania kapitálu investorom, ako aj odrázat existenciu organických a funkcných väzieb medzi subjektom, ktorý vlastníctvom väcsinových podielov kontroluje spolocnost, a tou istou kontrolovanou spolocnostou (pozri v tomto zmysle rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný, body 116 a 117). 52 V prejednávanej veci spolocnost AEP ani spolocnost Electrabel nespochybnili tieto zistenia Súdu prvého stupna: po prvé Súd prvého stupna v bode 103 napadnutého rozsudku konstatoval, ze spolocnost ACEA bola pôvodným príjemcom predmetnej pomoci, ze doslo k prevodu casti podniku spolocnosti ACEA, ktorému bola poskytnutá uvedená pomoc, na spolocnost AEP, a ze spolocnost AEP pokracuje v cinnosti tejto casti podniku. V bode 142 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna takisto poukázal na to, ze energiu, ktorú vyrába spolocnost AEP, uvádza na trh spolocnost AE Trading, ktorá je z 84,17 % kontrolovaná spolocnostou AceaElectrabel, ktorá je z 59,41 % kontrolovaná spolocnostou ACEA. 53 Po druhé Súd prvého stupna v bode 109 napadnutého rozsudku konstatoval, ze spolocnost AEP je spojená so spolocnostou ACEA, ako aj so spolocnostou Electrabel a ze spolocnost ACEA vlastní väcsinu kapitálu spolocnosti AceaElectrabel, ktorá samotná vlastní 50 % kapitálu spolocnosti AEP, a v bode 111 tohto rozsudku uviedol, ze spolocnost ACEA výslovne potvrdila, ze spolu so spolocnostou Electrabel kontroluje spolocnost AEP. 54 Po tretie Súd prvého stupna v bode 119 napadnutého rozsudku uviedol, ze aj ked je spolocnost Electrabel zastúpená ôsmimi z dvanástich clenov v správnej rade spolocnosti AEP a styrmi zo siestich clenov vo výkonnom výbore, v najdôlezitejsích zálezitostiach je potrebný súhlas jedného z clenov zastupujúcich spolocnost ACEA, co jej dáva moznost blokovat rozhodnutia. 55 Z judikatúry spomenutej v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze za takých okolností mohla Komisia bez toho, aby prekrocila mieru svojej volnej úvahy, zastávat názor, ze po restrukturalizácii vykonanej spolocnostou ACEA s podporou spolocnosti Electrabel sú spolocnosti ACEA a AEP s ohladom na skorsiu a predmetnú pomoc súcastou súdrzného celku, kedze uvedená restrukturalizácia zahrnala prevod dotknutej casti podniku zo spolocnosti ACEA na spolocnost AEP, spolocnost AEP pokracuje v cinnostiach tejto casti podniku, spolocnost ACEA má nadalej úcast v spolocnosti AEP a energiu vyrábanú spolocnostou AEP uvádza na trh spolocnost AE Trading, pricom spolocnost AE Trading je kontrolovaná spolocnostou ACEA prostredníctvom väcsinovej úcasti v spolocnosti AceaElectrabel. 56 Navyse s ohladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 49 a 51 tohto rozsudku z tých istých zistení vyplýva, ze Komisia sa mohla domnievat, ze spolocnost ACEA, ktorá vlastní podiely umoznujúce jej spolocnú kontrolu AEP, skutocne vykonáva túto kontrolu tak, ze priamo alebo nepriamo zasahuje do jej riadenia prostredníctvom prítomnosti svojich zástupcov v správnej rade spolocnosti AEP a v jej výkonnom výbore, ako aj prostredníctvom väcsinovej úcasti v spolocnosti AceaElectrabel, kedze spolocnost AceaElectrabel vlastní 50 % kapitálu spolocnosti AEP. 57 Súd prvého stupna okrem toho v bode 125 napadnutého rozsudku poznamenal, ze dohoda o pridelení casti podniku prevedenej zo spolocnosti ACEA na spolocnost AEP obsahovala ustanovenie vylucujúce akýkolvek prípadný spor týkajúci sa uvedenej casti, a dalej, ze spolocnost ACEA uz v tomto okamihu skorsie rozhodnutie spochybnila. 58 Za týchto okolností vsak Súdu prvého stupna nemozno vytýkat, ze vychádzal z nesprávneho posúdenia, ked v bode 130 napadnutého rozsudku zastával názor, ze Komisia v prejednávanej veci preukázala, ze restrukturalizácia vykonaná spolocnostou ACEA spolu so spolocnostou Electrabel mohla vytvorit riziko obchádzania príkazu na vrátenie pomoci, ktoré je obsiahnuté v skorsom rozhodnutí. 59 Treba totiz vyvodit záver, ze na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti AEP a Electrabel, zohladnenie rizika obchádzania príkazu na vrátenie skorsej pomoci nemôze podliehat dôkazu o existencii takého ciela za skutkových okolností prejednávanej veci. Pokial by to tak bolo, podniky by boli motivované vytvárat sociálne struktúry, ktorých cielom by bolo obíst vrátenie protiprávnej pomoci, pricom by mali výhodu v tom, ze dôkazné bremeno v súvislosti so sledovaním takého ciela by mala Komisia. 60 Súd prvého stupna teda správne rozhodol, ze bolo postacujúce, ze Komisia v prejednávanej veci preukázala existenciu takého rizika. 61 Komisia sa dalej mohla domnievat, ze ak by nekonstatovala existenciu hospodárskej jednotky so spolocnostou ACEA, spolocnost AEP by mohla po vykonaní restrukturalizácie a pod spolocnou kontrolou spolocnosti ACEA pokracovat v prevedenej cinnosti, pricom by bola príjemcom skorsej pomoci a získala by predmetnú pomoc. Navyse sa mohla domnievat, ze poskytnutie predmetnej pomoci spolocnosti AEP by umoznilo túto pomoc vyuzit aj spolocnosti ACEA, kedze tieto spolocnosti vykonávajú svoje príslusné cinnosti v rámci súdrzného celku. 62 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 50 tohto rozsudku by skutocnost, ze spolocnost ACEA môze byt príjemcom predmetnej pomoci, postacovala na to, aby pravidlá Únie týkajúce sa státnej pomoci boli zbavené potrebného úcinku, co by bolo navyse v rozpore s logikou judikatúry TWD/Komisia. 63 Za týchto okolností Súd prvého stupna mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, zastávat názor, ze Komisia, ktorá má v tejto súvislosti sirokú mieru volnej úvahy, nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze spolocnosti ACEA a AEP tvoria s ohladom na skorsiu a predmetnú pomoc jednu hospodársku jednotku. 64 Súd prvého stupna mohol osobitne zastávat názor, ze skutocnost, ze spolocnosti ACEA a Electrabel spolocne ovládajú spolocnost AEP a ze spolocnost Electrabel má v spolocnosti AEP väcsiu cast kapitálu ako spolocnost ACEA, nebráni v prejednávanej veci zisteniu Komisie, ze spolocnosti ACEA a AEP tvoria uvedenú hospodársku jednotku. 65 Toto zistenie nemozno spochybnit inými tvrdeniami uvedenými spolocnostou AEP. 66 Po prvé treba zastávat názor, ze vzhladom na vyssie uvedenú analýzu nemozno prijat tvrdenia zalozené jednak na funkcnej samostatnosti spolocnosti AEP vo vztahu k spolocnosti ACEA, ktorú konstatovala Komisia v rámci svojho posúdenia koncentrácie, a jednak na pojme "hospodárska jednotka" v oblasti kartelových dohôd a koncentrácie podnikov. Ako Súd prvého stupna v bodoch 135, 137 a 138 napadnutého rozsudku správne rozhodol, pojem "hospodárska jednotka" v oblasti státnej pomoci sa môze lísit od pojmu "hospodárska jednotka" uplatnovaného v iných oblastiach práva hospodárskej sútaze. 67 V kazdom prípade ani prípadná funkcná samostatnost spolocnosti AEP, ani pojem "hospodárska jednotka" vztahujúci sa na oblast kartelových dohôd a koncentrácie podnikov nemôzu spochybnit okolnost, ze s ohladom najmä na právo blokovat rozhodnutia, ktoré má spolocnost ACEA v najdôlezitejsích veciach riadenia spolocnosti AEP, Súd prvého stupna mohol v prejednávanej veci potvrdit zistenie Komisie, ze spolocnost ACEA vykonáva spolocnú kontrolu spolocnosti AEP a ze spolocnost AEP je súcastou súdrzného celku. 68 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalozené na prevode dotknutej casti podniku na spolocnost AEP v rámci údajného prevodu aktív ("asset deal"), postacuje uviest, ze pravidlá vztahujúce sa na tento druh prevodov nemozno uplatnit za takých okolností, o aké ide vo veci samej, ked spolocnost ACEA spolocne kontroluje dotknutú cast podniku, a teda ju mozno povazovat za súcast hospodárskej jednotky spolu so spolocnostou AEP. 69 Po tretie v súvislosti s tvrdením zalozeným na odkaze Súdu prvého stupna na uz citovaný rozsudok Taliansko/Komisia z posúdení vykonaných v bodoch 55 az 64 tohto rozsudku vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by tento odkaz bol nesprávny, ako tvrdí spolocnost AEP, Súd prvého stupna mohol dospiet k záveru, ze Komisia mohla konstatovat, ze spolocnosti ACEA a AEP tvoria jednu hospodársku jednotku. Toto tvrdenie je teda neúcinné. 70 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie spolocnosti AEP, ze vyplatenie predmetnej pomoci malo byt pozastavené, len pokial ide o cast pomerne zodpovedajúcu kapitálu spolocnosti AEP, ktorý vlastní spolocnost ACEA, postacuje uviest, ze z dôvodov uvedených v bode 61 tohto rozsudku mohli Komisia a Súd prvého stupna zastávat názor, ze akákolvek pomoc poskytnutá spolocnosti AEP, a to aj v nizsej výske, mohla priniest spolocnosti ACEA výhody. 71 Vzhladom na vyssie uvedené treba druhú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na iracionálnosti a rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozsudku - Argumentácia úcastníkov konania 72 Spolocnost AEP Súdu prvého stupna vytýka, ze sa obmedzil na prevzatie tvrdení Komisie bez toho, aby poukázal na ich rozpornost a zjavne nesprávne právne a skutkové posúdenie, ktorým sú tieto tvrdenia poznacené. 73 Spolocnost AEP sa osobitne domnieva, ze kedze Súd prvého stupna uznal, ze spolocnost AEP je kontrolovaná dvomi odlisnými skupinami, z ktorých Electrabel vlastní väcsiu cast, jeho záver, podla ktorého sú spolocnosti AEP a ACEA kontrolované z jedného centra, je rozporný, svojvolný a nelogický, pretoze tá istá spolocnost nemôze logicky tvorit hospodársku jednotku s dvomi odlisnými osobami. 74 Navyse úvahy Súdu prvého stupna, ze spolocnost AEP nie je funkcne nezávislá, kedze uvádzanie nou vyrábanej energie na trh prislúcha spolocnosti AE Trading, nie sú dolozené nijakým vysvetlením, ktoré by mohlo objasnit ich dosah. 75 Spolocnost AEP zastáva názor, ze je nereálne a nelogické sa domnievat, ako to urobil Súd prvého stupna, ze spolocnost AceaElectrabel bola vytvorená s cielom obíst pravidlá uplatnitelné na státnu pomoc a ze Komisia nemala povinnost preukázat ciel spocívajúci v obchádzaní pravidiel, ale ze zistenie prevodu a uvedenie nebezpecenstva, ktoré sú s ním spojené vo vztahu k pravidlám v oblasti státnej pomoci, sú na odôvodnenie Komisie postacujúce. 76 Podla spolocnosti AEP si Súd prvého stupna tiez protirecil v bode 140 napadnutého rozsudku, ked sa domnieval, ze na urcenie existencie hospodárskej jednotky treba vziat do úvahy úcast dotknutého podniku v skupine spolocností, ktorých kontrolu priamo alebo nepriamo vykonáva jedna z nich, ako aj vytvorenie jednej skupiny kontrolovanej jedným subjektom, pricom konstatoval, ze spolocnost AEP je kontrolovaná dvoma odlisnými subjektmi. - Posúdenie Súdnym dvorom 77 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, pod podmienkou, ze zúcastneným osobám umozní oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania (rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 42, ako aj uznesenie z 21. januára 2010, Iride a Iride Energia/Komisia, C-150/09 P, bod 42). 78 V prejednávanej veci postacuje konstatovat, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna je jasné a zrozumitelné a spolocnosti AEP, ako aj spolocnosti Electrabel umoznuje oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Súd prvého stupna zamietol daný zalobný dôvod, a Súdnemu dvoru poskytuje dostatok podkladov, aby mohol vykonat súdne preskúmanie. 79 Treba osobitne zdôraznit, ze údajné nezrovnalosti v odôvodnení, ktoré spolocnost AEP vytýka Súdu prvého stupna, sa v skutocnosti netýkajú nedostatku odôvodnenia, ale tých istých údajných nesprávnych právnych posúdení, ktoré uz boli preskúmané a zamietnuté v rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu. 80 Z tohto dôvodu treba tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut, a teda zamietnut aj prvý odvolací dôvod v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa dosahu judikatúry TWD/Komisia O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu zalozenej na skreslení zalobných dôvodov - Argumentácia úcastníkov konania 81 Spolocnost AEP tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze v bode 172 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia v skorsom rozsudku nebola povinná vykonat analýzu individuálne poskytnutej pomoci na základe schémy, skreslil tretí zalobný dôvod, v ktorom sa uvádzalo, ze na nariadenie vrátenia individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy je nevyhnutné predtým overit konkrétnu situáciu kazdého dotknutého podniku. 82 Podla spolocnosti AEP je totiz pred nariadením vrátenia nevyhnutné stanovit, ci a v akom rozsahu bola podniku patriacemu do kategórie dotknutej uvedenou schémou poskytnutá pomoc, ktorá je nezlucitelná s pravidlami Zmluvy o ES. V tejto veci vsak k tomuto overeniu zatial nedoslo. - Posúdenie Súdnym dvorom 83 S ohladom na tieto nároky postacuje uviest jednak, ze z bodov 23 az 28 zaloby, ako aj z bodov 147 az 151 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna verne zhrnul tvrdenia spolocnosti AEP, a jednak, ze Súd prvého stupna na tieto tvrdenia odpovedal v bodoch 164 az 181 napadnutého rozsudku. 84 Z bodu 25 in fine zaloby osobitne vyplýva, ze spolocnost AEP najmä tvrdila, ze na to, aby mohla Komisia namietat voci spolocnosti ACEA alebo spolocnosti AEP protiprávnost skorsej pomoci poskytnutej spolocnosti ACEA, mala v skorsom rozhodnutí preskúmat uplatnenie schém skorsej pomoci na spolocnost ACEA a ze vzhladom na to, ze toto preskúmanie nevykonala, nemohla túto protiprávnost namietat. 85 Súdu prvého stupna teda nemozno vytýkat, ze sa dopustil skreslenia tretieho zalobného dôvodu, ked odpovedal na tvrdenia uvádzané spolocnostou AEP, najmä zistením vykonaným v bode 172 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia v skorsom rozhodnutí nebola povinná vykonat analýzu individuálnej pomoci na základe uvedených schém. 86 Preto treba prvú cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení - Argumentácia úcastníkov konania 87 Po prvé spolocnost AEP tvrdí, ze judikatúra TWD/Komisia, ktorá sa týka posúdenia úcinkov kumulovania pomoci s ohladom na podnik, sa môze uplatnit len vo vztahu k tomu istému podniku. Spolocnost AEP pritom uvádza, ze v rámci prvého odvolacieho dôvodu preukázala, ze spolocnost ACEA a ju samotnú nemozno povazovat za súcast jednej hospodárskej jednotky. V dôsledku toho Súd prvého stupna nesprávne potvrdil sporné rozhodnutie, pokial ide o uplatnenie uvedenej judikatúry. 88 Po druhé spolocnost AEP zastáva názor, ze Súd prvého stupna mal na preukázanie toho, ze skorsia pomoc kumulovaná s predmetnou pomocou mohli mat nepriaznivé úcinky, overit, ci spolocnost ACEA skutocne dostala protiprávnu pomoc, kedze toto overenie nevykonala ani Talianska republika, ani Komisia. 89 Kedze z odôvodnenia Súdu prvého stupna vyplýva, ze analýza, ktorú mala vykonat Komisia, mala vziat do úvahy najmä úcinky pomoci na spolocnost ACEA, podla spolocnosti AEP urobil Súd prvého stupna z judikatúry TWD/Komisia novú podmienku zlucitelnosti, ktorá nie je stanovená v Zmluve a ktorej cielom je ulozit sankciu v prípade nevrátenia skorsej pomoci. Namiesto toho, aby Súd prvého stupna zohladnil prípadný kumulatívny úcinok ako prvok posúdenia zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, totiz uvedenú judikatúru uplatnil ako nástroj na zabezpecenie vrátenia skorsej pomoci tak, ze ubezpecil spolocnost, ktorej bola poskytnutá skorsia pomoc, ze az do uvedeného vrátenia nemá nijakú dalsiu výhodu, a to ani nepriamu. Súd prvého stupna pritom nezaujal postoj k tejto základnej námietke a v bode 188 napadnutého rozsudku ju zamietol v úvahe, ktorú uviedol len kvôli úplnosti a ktorá zostala v cisto hypotetickej rovine. 90 Spolocnost AEP zdôraznuje, ze v okamihu prijatia sporného rozhodnutia nebolo mozné predpokladat existenciu kumulatívneho úcinku ani zhodnotit jeho význam. Ked Komisia skúma schému pomoci, má moznost vykonat preskúmanie individuálnych prípadov alebo sa obmedzit na vseobecné a abstraktné posúdenie. Ak si zvolí druhý spôsob, jej prostriedky na zabezpecenie toho, aby clenský stát vykonal dotknuté rozhodnutie, sa obmedzujú na zaloby o nesplnenie povinnosti, kedze judikatúra TWD/Komisia jej nemôze poskytnút alternatívny nástroj na ulozenie sankcie. 91 Spolocnost AEP sa totiz domnieva, ze kedze cielom uvedenej judikatúry je zabránit tomu, aby mohol mat príjemca novej pomoci nadmernú výhodu na trhu z dôvodu, ze nevrátil skorsiu protiprávnu pomoc, uplatnenie tej istej judikatúry vyzaduje konkrétne a podrobné preskúmanie výhod vyplývajúcich z novej pomoci a ze pri tomto preskúmaní sa musí vykonat osobitne odkaz na postavenie podniku, ktorý je príjemcom pomoci, na dotknutom trhu vo vztahu k jeho konkurentom a k obchodu Spolocenstva. 92 Spolocnost AEP sa domnieva, ze na to, aby mohla Komisia pozastavit vyplácanie novej pomoci, musí dôjst k odôvodnenému záveru, ze úcinky narusenia hospodárskej sútaze a obchodu vyplývajúce z kumulovania dvoch schém pomoci v dotknutých odvetviach by umoznovali vyvodit záver, ze negatívne úcinky novej pomoci prevládli nad pozitívnymi, co vedie k nemoznosti povolit ju az do vrátenia prvej pomoci. 93 Preto Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 186 napadnutého rozsudku zastával názor, ze judikatúra TWD/Komisia nevyzaduje, aby Komisia preukázala, ze kumulovanie dvoch schém pomoci môze ovplyvnit obchod, ale ze je postacujúci samotný predpoklad takého nebezpecenstva. 94 Po tretie podla spolocnosti AEP vychádzal Súd prvého stupna z nesprávneho právneho posúdenia, ked zastával názor, ze clenský stát a podnik, ktorý je príjemcom novej pomoci, sú povinné Komisii predlozit skutocnosti, ktoré môzu preukázat neexistenciu kumulatívneho úcinku novej pomoci so skorsou protiprávnou a nevrátenou pomocou. Pokial totiz dotknutý podnik musí Komisii poskytnút skutocnosti, ktoré môzu preukázat, ze nová pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, tento clenský stát ani dotknutý podnik nemusí podla názoru spolocnosti AEP predlozit záporný dôkaz, ze kumulovanie predmetnej pomoci nemá nijaký úcinok na obchod. - Posúdenie Súdnym dvorom 95 Najprv treba pripomenút, ze tvrdenie, podla ktorého spolocnosti ACEA a AEP predstavujú s ohladom na skorsiu a dotknutú pomoc dve odlisné hospodárske subjekty, bolo zamietnuté v rámci preskúmania druhej casti prvého odvolacieho dôvodu. Dalej bolo v rámci toho istého preskúmania uvedené, ze Súd prvého stupna nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia sa mohla domnievat, ze poskytnutie predmetnej pomoci spolocnosti AEP by umoznilo túto pomoc vyuzívat aj spolocnosti ACEA. 96 Dalej treba pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze potreba vyhnút sa kumulovanému úcinku nevrátenej pomoci a plánovanej pomoci je rovnaká, ci uz ide o individuálnu pomoc, alebo pomoc spadajúcu do schém pomoci, a ze judikatúra TWD/Komisia umoznuje Komisii podmienit zlucitelnost pomoci predchádzajúcim vrátením skorsej protiprávnej pomoci (pozri v tomto zmysle uznesenie Iride a Iride Energia/Komisia, uz citované, body 49, 50 a 70). 97 Komisia na jednej strane musí v kazdom prípade vziat do úvahy prípadný kumulatívny úcinok skorsej protiprávnej pomoci, ktorá nebola vrátená, a novej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 1997, TWD/Komisia, uz citovaný, body 26 27) a na druhej strane môze konstatovat zlucitelnost novej pomoci so spolocným trhom iba vtedy, ak jej skutocnosti, ktoré má k dispozícii, umoznujú dospiet k záveru v tomto zmysle (pozri v tomto zmysle uznesenie Iride a Iride Energia/Komisia, uz citované, bod 70). 98 V prejednávanej veci Súd prvého stupna konstatoval jednak, ze Komisia mala k dispozícii skutocnosti naznacujúce, ze spolocnosti ACEA bola poskytnutá skorsia pomoc, a jednak, ze nemala k dispozícii skutocnosti, ktoré by jej umoznili dospiet k záveru, ze skorsia a predmetná pomoc nemali protiprávny kumulatívny úcinok, ktorý by bol nezlucitelný so spolocným trhom. 99 Ako to vsak Súd prvého stupna správne pripomenul v bode 187 napadnutého rozsudku, z judikatúry TWD/Komisia vyplýva, ze pokial sa Komisia rozhodne zacat konanie vo veci formálneho zistovania, je na clenskom státe a na potenciálnom príjemcovi pomoci, aby Komisii predlozili skutocnosti, ktoré môzu preukázat zlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom, a ze táto povinnost sa vztahuje aj na potrebu preukázat neexistenciu kumulatívneho úcinku novej pomoci a skorsej protiprávnej pomoci, ktoré sú nezlucitelné so spolocným trhom a neboli vrátené. 100 Súd prvého stupna teda správne rozhodol, ze kedze sa skorsie rozhodnutie týkalo schémy pomoci a nie individuálnej pomoci, preto bolo na Talianskej republike, aby urcila sumy, ktoré by mali príjemcovia pomoci v rámci uvedenej schémy vrátit, Talianskej republike a spolocnostiam ACEA a AEP prislúchalo, aby Komisii v rámci konania, ktoré viedlo k spornému rozhodnutiu, oznámili sumy, ktoré mali byt vrátené, a prípadne, ktoré boli vrátené ako skorsia pomoc na úcely preukázania prípadnej neexistencie kumulovania protiprávnej pomoci. 101 Kedze takéto údaje Komisii neboli oznámené, vyplýva z toho, ze Súdu prvého stupna nemozno vytýkat, ze zastával názor, ze v prejednávanej veci Komisii neprislúchalo presne urcit sumu skorsej pomoci poskytnutú spolocnosti ACEA predtým, ako pozastavila vyplácanie predmetnej pomoci na základe judikatúry TWD/Komisia. 102 Nakoniec, kedze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze postacuje, aby Komisia preukázala, ze sporná pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz (uznesenie Iride a Iride Energia/Komisia, uz citované, bod 72), Súd prvého stupna správne rozhodol, ze v prejednávanej veci Komisii neprislúcha vykonat konkrétne a podrobné preskúmanie výhod vyplývajúcich z predmetnej pomoci tým, ze by osobitne odkázala na postavenie spolocností AEP a ACEA na dotknutom trhu vo vztahu k ich konkurentom a obchodu Spolocenstva. 103 Vzhladom na predchádzajúce treba konstatovat, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna neobsahuje nijaké nesprávne právne posúdenie, a teda druhú cast druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu zalozenej na rozpornom a nedostatocnom odôvodnení sporného rozsudku - Argumentácia úcastníkov konania 104 Spolocnost AEP uvádza, ze Súd prvého stupna v bode 179 napadnutého rozsudku priznal, ze nemôze s urcitostou tvrdit, ze spolocnosti ACEA bola poskytnutá pomoc, ktorá je nezlucitelná s pravidlami Zmluvy. Spolocnost AEP teda nechápe, preco v nasledujúcom bode tohto rozsudku Súd prvého stupna zastával názor, ze Komisii postacovala na odôvodnenie zmienka o prípadnom nebezpecenstve vrátenia urcitej sumy vo financnej správe spolocnosti ACEA. 105 Spolocnost AEP povazuje bod 186 napadnutého rozsudku za nejasný a bod 187 toho istého rozsudku za nevysvetlitelný a neodôvodnený. Okrem toho bod 188 tohto rozsudku nie je odôvodnený. 106 Spolocnost AEP v tejto súvislosti dodáva, ze kedze odôvodnenie, ktoré v týchto bodoch rozvinul Súd prvého stupna, zahrna jeho názor, ze Talianska republika neposkytla Komisii informácie nevyhnutné na vykonanie preskúmania, mal Súd prvého stupna odpovedat na tvrdenie uvedené na pojednávaní, podla ktorého sa Komisia v takomto prípade nemôze vyslovit len na základe skutocností, ktoré má k dispozícii, ale musí zacat konanie stanovené v clánku 5 nariadenia c. 659/1999. Súd prvého stupna vsak na toto tvrdenie neodpovedal. - Posúdenie Súdnym dvorom 107 V bode 77 tohto rozsudku bolo pripomenuté, ze povinnost odôvodnovat rozsudky, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu, tomuto súdu neukladá povinnost vycerpávajúcim spôsobom odpovedat na vsetky úvahy úcastníkov konania a ze odôvodnenie je postacujúce, pokial umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonat preskúmanie. 108 V prejednávanej veci postacuje jednak konstatovat, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna je jasné a zrozumitelné a spolocnostiam AEP a Electrabel umoznuje oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Súd prvého stupna zamietol uvedený zalobný dôvod, a poskytuje Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonat súdne preskúmanie. 109 Súd prvého stupna osobitne v bode 180 napadnutého rozsudku vysvetlil, preco podla neho mohla Komisia zastávat názor, ze aj napriek tvrdeniam spolocnosti AEP, ktoré boli preskúmané v bode 179 tohto rozsudku, bola spolocnost ACEA príjemcom skorsej protiprávnej pomoci. Navyse z bodov 186 az 188 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze Súd prvého stupna v nich uviedol svoj výklad judikatúry TWD/Komisia. 110 Na druhej strane zo spisu vyplýva, ze spolocnost AEP uviedla tvrdenie uvedené v bode 106 tohto rozsudku po prvýkrát na pojednávaní na Súde prvého stupna, a nie vo fáze písomnej casti konania na tomto súde, co táto spolocnost sama priznala. Za týchto podmienok treba vyvodit záver, ze islo o nové tvrdenie smerujúce k zruseniu sporného rozhodnutia. 111 V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, ze toto tvrdenie nepredstavovalo rozsírenie tvrdenia uvedeného skôr, ci uz priamo alebo nepriamo, v zalobe a nemalo s ním úzku spojitost. V súlade s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna je uvádzanie nových dôvodov prípustné v priebehu konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo pocas konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2009, SGL Carbon/Komisia, C-564/08 P, Zb. s. I-191, bod 20 az 34). 112 Kedze tvrdenie uvedené v bode 106 tohto rozsudku sa teda nezakladá na nových skutocnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, nemozno Súdu prvého stupna vytýkat, ze na toto tvrdenie výslovne neodpovedal. 113 Navyse, pokial ide o to, ze spolocnost AEP uviedla dané tvrdenie po prvýkrát vo fáze písomnej casti konania na Súdnom dvore, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak by sa úcastníkovi konania v konaní pred Súdnym dvorom umoznilo po prvýkrát uviest zalobný dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Vseobecným súdom, umoznilo by sa mu tým predlozit Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v konaní o odvolaní, spor v sirsom rozsahu, nez bol ten, ktorým sa zaoberal Vseobecný súd. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie toho, ako Vseobecný súd posúdil zalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané (pozri najmä rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 38, ako aj uznesenie Iride a Iride Energia/Komisia, uz citované, bod 32). 114 Z tohto dôvodu treba tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut, a teda zamietnut aj druhý dôvod v celom rozsahu. 115 Z toho vyplýva, ze odvolanie treba zamietnut v celom rozsahu. O trovách 116 Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat spolocnost AEP na náhradu trov konania a spolocnost AEP nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov. Okrem toho, kedze spolocnost Electrabel nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu vlastných trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnost AceaElectrabel Produzione SpA znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Európskej komisie. 3. Spolocnost Electrabel SA znása vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdVjB2c/L95669-1430TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXdVjB2c/L95669-1430TMP.html#Footref*