Vec C-375/09 Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji i Konsumentów proti Tele2 Polska sp. z o.o., teraz Netia SA (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Sad Najwyzszy) "Hospodárska sútaz - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 5 - Zneuzitie dominantného postavenia - Právomoc orgánov hospodárskej sútaze clenských státov na konstatovanie neexistencie porusenia clánku 102 ZFEÚ" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Uplatnenie - Právomoc vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze - Hranice (Clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady c. 1/2003, clánky 5 a 10) 2. Akty institúcií - Nariadenia - Priama uplatnitelnost - Clánok 5 nariadenia c. 1/2003 - Dôsledky (Clánky 102 ZFEÚ a 288 ZFEÚ; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 5 druhý odsek) 1. Podla clánku 5 druhého odseku nariadenia c. 1/2003, ak sa vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, domnievajú, ze nie sú splnené podmienky na zákaz, môzu rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany. Znenie tohto ustanovenia jasne uvádza, ze v takejto situácii je právomoc vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze obmedzená na prijatie rozhodnutia o nezasahovaní. Toto obmedzenie právomoci vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze je podporené urcením rozhodovacej právomoci Komisie v prípade neexistencie porusenia clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Podla clánku 10 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia rozhodnutím stanovit, ze clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ sa neuplatnujú. Odôvodnenie c. 14 nariadenia spresnuje, ze takéto rozhodnutie Komisie, ktoré má deklaratórny charakter, môze byt prijaté "vo výnimocných prípadoch". Úcelom tohto zásahu podla tohto odôvodnenia je "vysvetlenie právneho stavu a zabezpecenie jednotného uplatnovania práva v Únii, najmä vzhladom na nové typy dohôd alebo postupov, ktoré neboli riesené v existujúcom precedentnom práve a administratívnom postupe". Okrem toho na úcely zabezpecenia koherentného uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze v clenských státoch bol v tomto nariadení stanovený mechanizmus spolupráce medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze v rámci vseobecnej zásady lojálnej spolupráce. Ak by bolo umoznené vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze prijímat rozhodnutia konstatujúce neexistenciu porusenia clánku 102 ZFEÚ, doslo by k spochybneniu systému spolupráce vytvorenému nariadením a porusovalo by to právomoc Komisie. Takéto "negatívne" rozhodnutie vo veci samej by mohlo porusovat jednotné uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktoré je jedným z hlavných cielov nariadenia zdôrazneným v jeho odôvodnení c. 1, lebo by mohlo bránit Komisii neskôr rozhodnút, ze predmetné konanie porusuje tieto ustanovenia práva Únie. Zo znenia, vseobecnej struktúry, ako aj z ciela tohto nariadenia vyplýva, ze konstatovat, ze nedoslo k poruseniu clánku 102 ZFEÚ, môze len Komisia, a to aj ked sa tento clánok uplatnuje v konaní, ktoré vedie vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze. Preto clánok 5 nariadenia c. 1/2003 sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni tomu, aby vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, ktorý na úcely uplatnenia clánku 102 ZFEÚ skúma, ci sú splnené podmienky na uplatnenie tohto clánku, a po skoncení tohto konania dospeje k záveru, ze nedoslo k zneuzívajúcemu konaniu, prijal rozhodnutie, ze nedoslo k poruseniu uvedeného clánku. (pozri body 22 - 30, bod 1 výroku) 2. Kedze clánok 5 druhý odsek nariadenia c. 1/2003 je podla clánku 288 ZFEÚ priamo uplatnitelný vo vsetkých clenských státoch, bráni uplatneniu vnútrostátnej právnej normy, ktorá ukladá povinnost ukoncit konanie týkajúce sa uplatnenia clánku 102 ZFEÚ rozhodnutím, v ktorom sa konstatuje, ze nedoslo k poruseniu uvedeného clánku. (pozri body 34, 35, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 3. mája 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 5 - Zneuzitie dominantného postavenia - Právomoc orgánov hospodárskej sútaze clenských státov na konstatovanie neexistencie porusenia clánku 102 ZFEÚ" Vo veci C-375/09, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Sad Najwyzszy (Polsko) z 15. júla 2009 a dorucený Súdnemu dvoru 23. septembra 2009, ktorý súvisí s konaním: Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji i Konsumentów proti Tele2 Polska sp. z o.o., teraz Netia SA, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.-C. Bonichot, D. Sváby, sudcovia A. Rosas, E. Juhász (spravodajca), J. Malenovský, E. Levits a A. Ó Caoimh, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. septembra 2010, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - polská vláda, v zastúpení: M. Dowgielewicz, K. Zawisza a M. Laszuk, splnomocnení zástupcovia, - ceská vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca, - Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, - Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: X. Lewis a M. Schneider, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. decembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 5 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205, dalej len "nariadenie"). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji i Konsumentów (predseda Úradu pre hospodársku sútaz a ochranu spotrebitelov, dalej len "Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji") a Tele2 Polska sp. z o.o., teraz Netia SA, z dôvodu rozhodnutia, ktoré tento predseda prijal podla clánku 82 ES. Právny rámec Právna úprava Únie 3 Prvá veta odôvodnenia c. 1 nariadenia stanovuje: "Na vytvorenie systému, ktorý zabezpecí nerusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu, sa musia clánky 81 a 82 Zmluvy uplatnovat v Spolocenstve úcinne a jednotne." 4 Prvá veta odôvodnenia c. 8 nariadenia stanovuje: "Aby sa zabezpecilo úcinné uplatnovanie sútazných pravidiel spolocenstva a primerané fungovanie mechanizmu spolupráce obsiahnutého v tomto nariadení, je potrebné zaviazat orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov, aby uplatnovali aj clánky 81 [ES] a 82 [ES] tam, kde uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody a postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi." 5 Podla odôvodnenia c. 14 nariadenia: "Vo výnimocných prípadoch, ked si to vyzaduje verejný záujem spolocenstva, môze byt pre Komisiu úcelné prijat rozhodnutie deklaratívneho [deklaratórneho - neoficiálny preklad] charakteru, v ktorom stanoví, ze zákaz podla clánku 81 [ES] alebo clánku 82 [ES] neplatí [sa neuplatnuje - neoficiálny preklad], aby sa vysvetlil právny stav a zabezpecilo jednotné uplatnovanie práva v spolocenstve, najmä vzhladom na nové typy dohôd alebo postupov, ktoré neboli riesené v existujúcom precedentnom práve a administratívnom postupe." 6 Clánok 3 ods. 1 nariadenia stanovuje: "Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia o zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES], ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok 81 [ES] na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na akékolvek zneuzitie zakázané clánkom 82 [ES], uplatnia aj clánok 82 [ES]." 7 Clánok 5 nariadenia nazvaný "Právomoci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov" stanovuje: "Orgány hospodárskej sútaze clenských státov majú právomoc na uplatnovanie clánkov 81 [ES] a 82 [ES] v jednotlivých prípadoch. Na tento úcel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti, môzu prijímat tieto rozhodnutia: - nariadit skoncenie porusovania, - nariadit docasné opatrenia, - prijímat záväzky, - ukladat pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. Ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz, môzu tiez rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany." 8 Podla clánku 10 nariadenia: "Ked si to verejný záujem spolocenstva týkajúci sa uplatnovania clánkov 81 [ES] a 82 [ES] vyzaduje, Komisia, konajúc na vlastný podnet, môze rozhodnutím stanovit, ze clánok 81 [ES] nie je uplatnitelný na dohodu, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup bud preto, ze nie sú splnené podmienky clánku 81 ods. 1 [ES], alebo ze sú splnené podmienky clánku 81 ods. 3 [ES]. Komisia môze také zistenia urobit tiez s odvolaním sa na clánok 82 [ES]." Vnútrostátne právo 9 Clánok 8 zákona z 15. decembra 2000 o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov (ustawa o ochronie konkurencji i konsumentów, Dz. U z roku 2005, c. 244, polozka 2080) v znení, ktoré sa uplatnuje na skutkový stav vo veci samej (dalej len "zákon o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov"), stanovuje: "1. Zneuzitie dominantného postavenia na relevantnom trhu jedným alebo viacerými podnikmi sa zakazuje. ... 3. Celý akt alebo príslusná cast aktu, ktorý predstavuje zneuzitie dominantného postavenia, je neplatný." 10 Clánok 11 polského zákona o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov stanovuje: "1. [Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji] prijme rozhodnutie, podla ktorého nedoslo k správaniu obmedzujúcemu hospodársku sútaz, pokial nezistí porusenie zákazov stanovených v clánkoch 5 alebo 8. ..." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 11 Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji, ktorý konal ako vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze v zmysle clánku 3 ods. 1 nariadenia, zacal konanie proti Telekomunikacja Polska SA, ktorú podozrieval, ze porusila clánok 8 zákona o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov a clánok 82 ES. Na konci tohto konania konstatoval, ze správanie predmetného podniku, ktorý mal dominantné postavenie na trhu, nepredstavovalo zneuzitie tohto postavenia, a preto toto správanie neporusovalo vnútrostátne právo ani clánok 102 ZFEÚ. Preto Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji prijal na základe vnútrostátneho práva rozhodnutie, ze predmetný podnik nevykonal nijaké obmedzujúce opatrenie, a pokial ide o porusenie clánku 102 ZFEÚ, rozhodol, ze konanie sa vzhladom na neexistenciu predmetu tohto konania zastavuje. 12 Tele2 Polska sp. z o.o., teraz Netia SA, toto rozhodnutie napadla. 13 Sad Okregowy - Sad Ochrony Konkurencji i Konsumentów (okresný súd - súd pre hospodársku sútaz a ochranu spotrebitelov) zrusil rozhodnutie a Sad Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd vo Varsave) v odvolacom konaní potvrdil zrusenie napadnutého rozhodnutia, pricom sa domnieval, ze Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji mal prijat rozhodnutie o neexistencii obmedzujúceho postupu podla clánku 102 ZFEÚ, lebo tento predseda prijal rozhodnutie týkajúce sa zákazu zneuzitia dominantného postavenia stanoveného vo vnútrostátnom práve. 14 Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji podal kasacný opravný prostriedok na Sad Najwyzszy (Najvyssí súd), v ktorom uviedol, ze nariadenie mu neposkytuje právomoc na prijatie negatívneho rozhodnutia vo veci samej týkajúceho sa posudzovania zlucitelnosti konania dotknutého podniku s clánkom 102 ZFEÚ. 15 Podla Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji clánok 5 upravuje právomoc vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze a obmedzuje rozhodovaciu právomoc týchto orgánov. Podla tohto clánku nemá ziadnu právomoc prijat negatívne rozhodnutie vo veci samej týkajúce sa posúdenie zlucitelnosti konania podnikov podla clánku 102 ZFEÚ. Preto, ked sa po skoncení konania zacatého proti Telekomunikacja Polska SA zistilo, ze tento podnik sa nedopustil zneuzitia dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ, Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji prijal rozhodnutie o ukoncení tohto konania bez toho, aby rozhodol vo veci samej. Clánok 5 nariadenia uvádza styri druhy rozhodnutí vo veci samej a ziadne z nich nestanovuje, ze vnútrostátny úrad pre hospodársku sútaz môze rozhodnút o neexistencii porusenia. Navyse clánok 10 nariadenia, ktorý Komisii poskytuje právo prijat rozhodnutie, ktorým sa konstatuje, ze clánok 102 ZFEÚ nie je uplatnitelný na urcité správanie podniku vo verejnom záujme Spolocenstva, toto právo vnútrostátnym orgánom nepriznáva. Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji sa domnieva, ze clánok 10 nariadenia má zabránit situácii, v ktorej by vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze mohli odobrat Komisii moznost konstatovat porusenia clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ tým, ze vzhladom na zásadu ne bis in idem prijmú rozhodnutia, podla ktorých nedoslo k poruseniu týchto ustanovení. 16 Sad Najwyzszy sa po prvé domnieva, ze procesná autonómia je v tomto prípade obmedzená a neumoznuje, aby Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji prijal rozhodnutie o neexistencii opatrenia obmedzujúceho hospodársku sútaz, lebo takéto rozhodnutie nie je uvedené medzi rozhodnutiami vymenovanými v clánku 5 prvom odseku druhej vete nariadenia. 17 Po druhé Sad Najwyzszy uvádza, ze teleologický a funkcný výklad clánku 5 druhého odseku nariadenia v spojení s clánkom 5 prvým odsekom druhou vetou tohto nariadenia a ostatné ustanovenia uvedeného nariadenia umoznujú úradu pre hospodársku sútaz prijat rozhodnutie, akým je rozhodnutie vo veci samej. Znenie clánku 5 druhého odseku nariadenia, ktoré uvádza, ze vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze môzu rozhodnút, ze "nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany", ak nie sú splnené dôvody na zákaz, nevylucuje takúto moznost. 18 Vzhladom na vyssie uvedené Sad Najwyzszy rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Má sa clánok 5 nariadenia... vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny úrad pre hospodársku sútaz nemôze vydat rozhodnutie, podla ktorého nedoslo k správaniu obmedzujúcemu hospodársku sútaz v zmysle clánku 82 ES, pokial po skoncení konania zistí, ze podnik neporusil zákaz zneuzívania dominantného postavenia podla tohto ustanovenia Zmluvy? 2. Má sa v prípade kladnej odpovede na prvú otázku v situácii, v ktorej podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze môze úrad pre hospodársku sútaz ukoncit konanie o protisútaznom správaní - pokial sa zistí, ze správanie podniku neporusuje zákaz stanovený v clánku 82 ES - iba prijatím rozhodnutia, podla ktorého nedoslo k správaniu obmedzujúcemu hospodársku sútaz, vykladat clánok 5 [druhý odsek] nariadenia... v tom zmysle, ze tvorí priamy právny základ rozhodnutia tohto orgánu, v ktorom sa konstatuje, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 19 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v zásade pýta, ci sa má clánok 5 nariadenia vykladat tak, ze bráni tomu, aby vnútrostátny úrad pre hospodársku sútaz, ktorý na úcely uplatnenia clánku 102 ZFEÚ skúma, ci sú splnené podmienky na uplatnenie tohto clánku a po skoncení tohto konania sa domnieva, ze nedoslo k zneuzívajúcemu konaniu, prijal rozhodnutie, ze nedoslo k poruseniu uvedeného clánku. 20 Najskôr treba uviest, ze podla clánku 3 ods. 1 nariadenia, ak vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze uplatnujú vnútrostátne právo hospodárskej sútaze na zneuzívajúce konanie podniku s dominantným postavením na trhu, ktoré môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, sú povinné uplatnit aj clánok 102 ZFEÚ. 21 Clánok 5 prvý odsek nariadenia spresnuje právomoc orgánov hospodárskej sútaze clenských státov, pokial ide o uplatnenie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v jednotlivých prípadoch. Podla týchto ustanovení môzu tieto orgány, ktoré rozhodujú vo veci samej zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti, prijat nasledujúce rozhodnutia, a to nariadit skoncenie porusovania, nariadit docasné opatrenia, prijat záväzky alebo ulozit pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. 22 Podla clánku 5 druhého odseku nariadenia, ak sa vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, domnievajú, ze nie sú splnené podmienky na zákaz, môzu rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany. 23 Znenie tohto ustanovenia uvedeného ako posledné jasne uvádza, ze v takejto situácii je právomoc vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze obmedzená na prijatie rozhodnutia o nezasahovaní. 24 Toto obmedzenie právomoci vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze je podporené urcením rozhodovacej právomoci Komisie v prípade neexistencie porusenia clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Podla clánku 10 nariadenia môze Komisia rozhodnutím stanovit, ze clánky 81 ES a 82 ES sa neuplatnujú. 25 Odôvodnenie c. 14 nariadenia spresnuje, ze takéto rozhodnutie Komisie, ktoré má deklaratórny charakter, môze byt prijaté "vo výnimocných prípadoch". Úcelom tohto zásahu podla tohto odôvodnenia je "vysvetl[enie] právn[eho] stav[u] a zabezpec[enie] jednotné[ho] uplatnovani[a] práva v [Únii], najmä vzhladom na nové typy dohôd alebo postupov, ktoré neboli riesené v existujúcom precedentnom práve a administratívnom postupe". 26 Okrem toho Súdny dvor konstatoval, ze na úcely zabezpecenia koherentného uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze v clenských státoch bol v tomto nariadení stanovený mechanizmus spolupráce medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze v rámci vseobecnej zásady lojálnej spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2009, X, C-429/07, Zb. s. I-4833, body 20 a 21). 27 Ak by bolo umoznené vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze prijímat rozhodnutia konstatujúce neexistenciu porusenia clánku 102 ZFEÚ, doslo by k spochybneniu systému spolupráce vytvorenému nariadením a porusovalo by to právomoc Komisie. 28 Takéto "negatívne" rozhodnutie vo veci samej by mohlo porusovat jednotné uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktoré je jedným z hlavných cielov nariadenia zdôrazneným v jeho odôvodnení c. 1, lebo by mohlo bránit Komisii neskôr rozhodnút, ze predmetné konanie porusuje tieto ustanovenia práva Únie. 29 Zo znenia, vseobecnej struktúry, ako aj z ciela tohto nariadenia vyplýva, ze konstatovat, ze nedoslo k poruseniu clánku 102 ZFEÚ, môze len Komisia, a to aj ked sa tento clánok uplatnuje v konaní, ktoré vedie vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze. 30 Preto treba na prvú otázku odpovedat, ze clánok 5 nariadenia sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni tomu, aby vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, ktorý na úcely uplatnenia clánku 102 ZFEÚ skúma, ci sú splnené podmienky na uplatnenie tohto clánku, a po skoncení tohto konania dospeje k záveru, ze nedoslo k zneuzívajúcemu konaniu, prijal rozhodnutie, ze nedoslo k poruseniu uvedeného clánku. O druhej otázke 31 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v zásade pýta, ci sa clánok 5 druhý odsek nariadenia priamo uplatnuje a ci môze na tomto základe vnútrostátny úrad pre hospodársku sútaz, ktorý sa domnieva, ze nie sú splnené podmienky na zákaz zneuzívania podla clánku 102 ZFEÚ, môze ukoncit konanie zacaté proti podniku rozhodnutím, v ktorom konstatuje, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany, hoci vnútrostátne právo stanovuje za týchto okolností len moznost prijat negatívne rozhodnutie vo veci samej. 32 Z odpovede na prvú otázku vyplýva, ze vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz nemôze prijat rozhodnutie, ze nedoslo k poruseniu clánku 102 ZFEÚ. Podla clánku 5 druhého odseku môze takýto orgán, ak sa domnieva, ze na základe informácií, ktoré má k dispozícii, nie sú splnené podmienky na zákaz podla clánku 102 ZFEÚ, rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany. 33 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ked právo Únie nestanovuje osobitné pravidlo, vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze môze uplatnit svoje vnútrostátne pravidlá. 34 Kedze clánok 5 nariadenia je podla clánku 288 ZFEÚ priamo uplatnitelný vo vsetkých clenských státoch, bráni uplatneniu vnútrostátnej právnej normy, ktorá ukladá povinnost ukoncit konanie týkajúce sa uplatnenia clánku 102 ZFEÚ rozhodnutím, v ktorom sa konstatuje, ze nedoslo k poruseniu uvedeného clánku. 35 Preto treba na druhú otázku odpovedat, ze clánok 5 druhý odsek nariadenia je priamo uplatnitelný a bráni uplatneniu vnútrostátnej právnej normy, ktorá ukladá povinnost ukoncit konanie týkajúce sa clánku 102 ZFEÚ rozhodnutím, v ktorom sa konstatuje, ze nedoslo k poruseniu uvedeného clánku. O trovách 36 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Clánok 5 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni tomu, aby vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, ktorý na úcely uplatnenia clánku 102 ZFEÚ skúma, ci sú splnené podmienky na uplatnenie tohto clánku, a po skoncení tohto konania dospeje k záveru, ze nedoslo k zneuzívajúcemu konaniu, prijal rozhodnutie, ze nedoslo k poruseniu uvedeného clánku. 2. Clánok 5 druhý odsek nariadenia c. 1/2003 je priamo uplatnitelný a bráni uplatneniu vnútrostátnej právnej normy, ktorá ukladá povinnost ukoncit konanie týkajúce sa clánku 102 ZFEÚ rozhodnutím, v ktorom sa konstatuje, ze nedoslo k poruseniu uvedeného clánku. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: polstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOK78Z8/L95444-8926TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXOK78Z8/L95444-8926TMP.html#Footref*