Vec C-369/09 P ISD Polska sp. z o.o. a i. proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Rozhodnutie Komisie - Konstatovanie nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom - Príkaz na vymáhanie pomoci - Zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity - Zásada ochrany legitímnej dôvery - Urcenie 'vhodného` charakteru úrokovej sadzby uplatnitelnej na vymáhanie pomoci" Abstrakt rozsudku 1. Odvolanie - Dôvody - Odvolanie smerujúce proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo o spojených veciach - Moznost kazdého úcastníka konania nasmerovat odvolací dôvod proti celému odôvodneniu Vseobecnému súdu bez ohladu na zalobné dôvody, ktoré tento úcastník uviedol pred Vseobecným súdom (Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58 prvý odsek) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Ustanovenia Zmluvy - Pôsobnost ratione temporis - Pristúpenie Polska k Európskej únii - Protokol c. 8 o restrukturalizácii polského oceliarskeho priemyslu, ktorý tvorí prílohu Aktu o pristúpení z roku 2003 (Clánky 87 ES a 88 ES; akt o pristúpení z roku 2003, protokol c. 8) 3. Právo Spolocenstva - Zásady - Ochrana legitímnej dôvery - Hranice 1. V rámci odvolania vzhladom na to, ze úcastník musí mat moznost spochybnit vsetky dôvody rozsudku, ktorý nepriaznivo zasahuje do jeho právneho postavenia, pokial Vseobecný súd spojil dve veci a vydal jediný rozsudok, ktorý zodpovedá dôvodom uvedeným úcastníkmi konania pred Vseobecným súdom, môze kazdý z nich bez toho, aby mu bolo mozné vytýkat, ze uvádza nový odvolací dôvod, kritizovat úvahy týkajúce sa zalobných dôvodov vznesených pred Vseobecným súdom zalobkynou v druhej spojenej veci. Nejde teda o nový odvolací dôvod, hoci tento dôvod nebol vznesený zalobkynou na prvom stupni, ale druhou zalobkynou v spojenej veci. (pozri bod 85) 2. Hmotnoprávne pravidlá Spolocenstva musia byt na úcely zabezpecenia dodrziavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladané ako pravidlá vztahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich úcinnosti iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo struktúry jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný. Zo znenia protokolu c. 8 o restrukturalizácii polského oceliarskeho priemyslu, ktorý tvorí prílohu Aktu o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia, vyplýva, ze stanovuje retroaktívny úcinok tým, ze sa výslovne týka obdobia, ktoré bolo celkom ukoncené v okamihu nadobudnutia jeho úcinnosti 1. mája 2004. Zavedenie rezimu poverujúceho Komisiu vykonávat kontrolu státnej pomoci podla Zmluvy vo veci kazdej pomoci poskytnutej na restrukturalizáciu polského oceliarskeho priemyslu aj pred pristúpením Polska k Únii je logickým dôsledkom hmotnoprávnej kontinuity medzi dohodou o pridruzení Polska, ktoré predchádzalo jeho pristúpeniu, a Zmluvou, pokial ide o státnu pomoc, a vyjadrením ciela uplatnenia jediného rezimu kontroly pred pristúpením Polskej republiky k Únii a po nom. Cielom protokolu c. 8 totiz bolo zaviest komplexný rezim schvalovania pomoci urcenej na restrukturalizáciu polského oceliarskeho priemyslu, a nielen vyhnút sa kumulácii pomoci v oprávnených spolocnostiach. Protokol c. 8 vzhladom na clánky 87 ES a 88 ES predstavuje lex specialis, rozsirujúci kontrolnú právomoc Komisie na pomoc poskytnutú v prospech restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu v období od roku 1997 do roku 2003. (pozri body 98 - 101, 103) 3. Kazdý jednotlivec má právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správa Spolocenstva tým, ze mu poskytla konkrétne uistenia, unho vyvolala odôvodnené ocakávania. V oblasti státnej pomoci, co sa týka podmienky konkrétnych uistení, návrh rozhodnutia Komisie predlozený Rade nemôze byt základom akejkolvek legitímnej dôvery v zlucitelnost pomoci, ktorá je predmetom preskúmania, s pravidlami práva Únie. (pozri body 123, 124) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 24. marca 2011 ([1]*) "Odvolanie - Státna pomoc - Rozhodnutie Komisie - Konstatovanie nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom - Príkaz na vymáhanie pomoci - Zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity - Zásada ochrany legitímnej dôvery - Urcenie 'vhodného` charakteru úrokovej sadzby uplatnitelnej na vymáhanie pomoci" Vo veci C-369/09 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 14. septembra 2009, ISD Polska sp. z o.o., so sídlom vo Varsave (Polsko), Industrial Union of Donbass Corp., so sídlom v Donetsku (Ukrajina), ISD Polska sp. z o.o., predtým Majatek Hutniczy sp. z o.o., so sídlom vo Varsave, v zastúpení: C. Rapin a E. Van den Haute, avocats, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: E. Gippini Fournier a A. Stobiecka-Kuik, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia J.-J. Kasel, E. Levits, M. Safjan a M. Berger (spravodajkyna), generálny advokát: Y. Bot, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa ISD Polska sp. z o.o., Industrial Union of Donbass Corp. a ISD Polska sp. z o.o. (predtým Majatek Hutniczy sp. z o.o.) domáhajú, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 1. júla 2009, ISD Polska a i./Komisia (T-273/06 a T-297/06, Zb. s. I-2185, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol ich zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie 2006/937/ES z 5. júla 2005 o státnej pomoci c. C 20/04 (ex NN 25/04) v prospech spolocnosti Huta Czestochowa SA (Ú. v. EÚ L 366, 2006, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Európska dohoda zo 16. decembra 1991 o pridruzení uzatvorená medzi Európskymi spolocenstvami a ich clenskými státmi na strane jednej a Polskou republikou na strane druhej [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 348, 1993, s. 2, dalej len "Európska dohoda"), podpísaná v Bruseli, nadobudla úcinnost 1. februára 1994. Upravuje systém hospodárskej sútaze zalozený na kritériách Zmluvy ES. 3 Protokol c. 2 Európskej dohody o výrobkoch ESUO (dalej len "protokol c. 2") stanovuje vseobecný zákaz verejnej pomoci. 4 Clánok 8 protokolu c. 2 uvádza: "1. Ak to môze ovplyvnit obchod medzi Spolocenstvom a Polskom, sú s riadnym fungovaním dohody nezlucitelné: ... iii) verejná pomoc v akejkolvek forme okrem výnimiek povolených na základe Zmluvy ESUO. ... 4. Zmluvné strany uznávajú, ze pocas prvých piatich rokov po nadobudnutí platnosti dohody a odchylne od odseku 1 bodu iii) môze Polská republika výnimocne, pokial ide o výrobky z 'ocele ESUO `, poskytnút verejnú pomoc na úcely restrukturalizácie za predpokladu, ze: - program restrukturalizácie bude spojený s celkovým plánom racionalizácie a znizovania výrobných kapacít v Polsku, - táto pomoc prispeje k zivotaschopnosti podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, za bezných trhových podmienok na konci restrukturalizacného obdobia, - výska a intenzita tejto pomoci bude prísne obmedzená na to, co je absolútne nevyhnutné na obnovenie tejto zivotaschopnosti, a bude sa postupne znizovat. Asociacná rada rozhodne podla hospodárskej situácie Polskej republiky o moznosti predlzit takto stanovené pätrocné obdobie. ..." [neoficiálny preklad] 5 Rozhodnutie c. 3/2002 Asociacnej rady EÚ-Polsko z 23. októbra 2002, ktorým sa predlzuje obdobie stanovené v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2 [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 186, 2003, s. 38, dalej len "rozhodnutie Asociacnej rady"), predlzilo obdobie, pocas ktorého bolo Polskej republike výnimocne povolené poskytovat v súlade s pravidlami stanovenými v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2 verejnú pomoc na restrukturalizáciu, pokial ide o výrobky z "ocele", o dodatocných osem rokov od 1. januára 1997 alebo az do vstupu Polskej republiky do Európskej únie. 6 Clánok 2 rozhodnutia Asociacnej rady stanovuje: "Polská republika predlozí Komisii... program restrukturalizácie a podnikatelské zámery, ktoré splnajú poziadavky stanovené v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2 a ktoré boli posúdené a schválené orgánom Polskej republiky povereným dohladom nad státnou pomocou (Úrad pre hospodársku sútaz a ochranu spotrebitela)." [neoficiálny preklad] 7 Protokol c. 8 o restrukturalizácii polského oceliarskeho priemyslu, ktorý tvorí prílohu Aktu o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 948, dalej len "protokol c. 8"), povolil Polskej republike ako výnimku zo vseobecných pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci poskytovat pomoc na restrukturalizáciu jej oceliarskeho priemyslu na základe pravidiel urcených v pláne restrukturalizácie a podmienok stanovených v tomto protokole. Protokol najmä stanovuje: "1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánkov 87 [ES] a 88 [ES], sa státna pomoc poskytnutá Polskom na úcely restrukturalizácie urcitým castiam polského oceliarskeho priemyslu povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom, ak: - obdobie uvedené v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2... bolo predlzené do dna pristúpenia, - podmienky stanovené v pláne restrukturalizácie, na základe ktorých bola predlzená platnost uvedeného protokolu, budú dodrzané pocas celého obdobia rokov 2002 az 2006, - sú splnené podmienky stanovené v tomto protokole a - po pristúpení nebude polskému oceliarskemu priemyslu vyplatená ziadna státna pomoc na restrukturalizáciu. ... 3. Státna pomoc môze byt v rámci programu restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu poskytnutá výlucne spolocnostiam uvedeným v prílohe 1 (dalej len 'oprávnené spolocnosti`). 4. Oprávnená spolocnost nemôze: a) v prípade zlúcenia so spolocnostou, ktorá nie je uvedená v prílohe 1, previest na nu výhody zo státnej pomoci poskytnutej oprávnenej spolocnosti; b) prevziat aktíva akejkolvek spolocnosti, ktorá nie je uvedená v prílohe 1, na ktorú bol do 31. decembra 2006 vyhlásený konkurz. ... 6. Restrukturalizacná pomoc poskytnutá oprávneným spolocnostiam bude urcená na základe hladísk stanovených v schválenom pláne restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu a v jednotlivých podnikatelských zámeroch schválených Radou. Celková suma pomoci vyplatenej v období rokov 1997 - 2003 nesmie prekrocit 3 387 070 000 PLN. ... Polsk[á] [republika] neposkytne ziadnu dalsiu pomoc na úcely restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu. ... 10. Vsetky následné zmeny v celkovom pláne restrukturalizácie a v jednotlivých plánoch restrukturalizácie musia byt schválené Komisiou a, ak je to vhodné, Radou. ... 18. Ak by sa monitorovaním preukázalo, ze: ... c) Polsk[á] [republika] v priebehu obdobia restrukturalizácie poskytl[a] oceliarskemu priemyslu a najmä oprávneným spolocnostiam dodatocnú nezlucitelnú státnu pomoc, stratí prechodná úprava uvedená v tomto protokole platnost. Komisia prijme vhodné opatrenia, ktoré budú od dotknutej spolocnosti vyzadovat vrátenie akejkolvek pomoci poskytnutej v rozpore s podmienkami stanovenými v tomto protokole." 8 Rozhodnutie Rady 2003/588/ES z 21. júla 2003 o dodrziavaní podmienok stanovených v clánku 3 rozhodnutia c. 3/2002 [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 199, s. 17; dalej len "rozhodnutie Rady c. 2003/588") vo svojom jedinom clánku stanovuje: "Plán restrukturalizácie a podnikatelské zámery, ktoré Komisii predlozila Polská republika 4. apríla 2003 v súlade s clánkom 2 rozhodnutia c. 3/2002..., splnajú poziadavky clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2." [neoficiálny preklad] 9 Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v clánku 6 ods. 1 stanovuje: "Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva [skutkové a právne skutocnosti - neoficiálny preklad], bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia, a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze toto obdobie predlzit." 10 Clánok 7 ods. 5 tohto nariadenia stanovuje: "Ked Komisia zistí, ze oznamovaná pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom, rozhodne, ze pomoc nenadobudne úcinnost (dalej sa oznacuje len ako 'záporné rozhodnutie`)." 11 Clánok 14 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania. ..." 12 Podla clánku 20 ods. 1 tohto nariadenia: "Akákolvek zainteresovaná stana môze predlozit pripomienky podla clánku 6 po rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Akákolvek zainteresovaná strana, ktorá predlozila také pripomienky, a akýkolvek príjemca individuálnej pomoci získa kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 7." 13 Nariadenie Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 (Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), v clánku 9 stanovuje: "1. Ak v osobitnom rozhodnutí nie je ustanovené inak, úrokovou sadzbou, ktorá má byt pouzitá pre vymáhanie státnej pomoci, poskytnutej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 [ES], bude rocná percentuálna sadzba urcená pre kazdý kalendárny rok. Bude vypocítaná na základe priemeru pätrocných medzibankových swapových sadzieb za september, október a november predchádzajúceho roka, plus 75 základných bodov. V dostatocne odôvodnených prípadoch môze Komisia zvýsit sadzbu o viac ako 75 základných bodov pre jeden alebo viacero clenských státov. ... 4. Ak nebudú existovat spolahlivé alebo rovnocenné údaje, alebo nastanú mimoriadne okolnosti, Komisia môze v úzkej spolupráci s príslusným(-i) clenským(-i) státom(-mi) stanovit úrokovú sadzbu pre vymáhanie státnej pomoci pre jeden alebo viacero clenských státov na základe inej metódy a na základe informácií, ktoré má k dispozícii." 14 Pokial ide o vykonávacie pravidlá týkajúce sa úrokovej sadzby, clánok 11 ods. 2 uvedeného nariadenia presnejsie uvádza: "Úroková sadzba bude pouzívaná na zostavenom základe az do dna vrátenia pomoci. Úroky, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku, budú úrocené v kazdom nasledujúcom roku." Okolnosti predchádzajúce sporu 15 V rokoch 2002 az 2005 sa uskutocnila restrukturalizácia polského výrobcu ocele Huta Czestochowa SA (dalej len "HCz"). Na tento úcel boli aktíva HCz prevedené na nové spolocnosti. 16 V roku 2002 tak bola s cielom pokracovania oceliarskej výroby HCz zalozená Huta Stali Czestochowa sp. z o.o. (dalej len "HSCz"), ktorej materskou spolocnostou bolo Towarzystwo Finansowe Silesia sp. z o.o. (dalej len "TFS"), spolocnost v 100 %-nom vlastníctve polského ministerstva financií. HSCz si prenajala výrobné zariadenia HCz od konkurzného správcu a prevzala väcsinu zamestnancov. 17 V roku 2004 boli zalozené spolocnosti Majatek Hutniczy sp. z o.o. (dalej len "MH") a Majatek Hutniczy Plus sp. z o.o. (dalej len "MH Plus"). Ich obchodné podiely boli v 100 %-nom vlastníctve HCz. MH nadobudla oceliarske aktíva HCz a MH Plus získala niektoré iné aktíva potrebné na výrobu. 18 Okrem toho aktíva nesúvisiace s výrobou (tzv. "neoceliarske aktíva"), ako aj elektroenergetický závod Elsen boli prevedené na spolocnost Operator ARP sp. z o.o., závislú od Agencje Rozwoju Przemysl/u SA, agentúry pre priemyselný rozvoj vo vlastníctve polského ministerstva financií, s cielom uspokojit verejnoprávne pohladávky podliehajúce restrukturalizácii (dane a poistné na sociálne poistenie). 19 Listom z 19. mája 2004 Komisia informovala Polskú republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa pomoci na restrukturalizáciu poskytnutej HCz, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie 12. augusta 2004 (Ú. v. EÚ C 204, s. 6), a vyzvala vsetky dotknuté strany na predlozenie svojich pripomienok týkajúcich sa skutkových okolností a príslusného právneho posúdenia. Pripomienky jej predlozila Polská republika a styri dalsie zainteresované strany. 20 V dokumente nazvanom "Vyhlásenie týkajúce sa státnej pomoci potenciálne poskytnutej spolocnosti [HCz] a/alebo [HSCz]" z 3. februára 2005 ISD Polska sp. z o.o., vtedy vystupujúca pod obchodným menom ZPD Steel sp. z o.o. (dalej len "ISD"), dcérska spolocnost v 100 %-nom vlastníctve Industrial Union of Donbass Corp. (dalej len "IUD"), v rámci rokovaní, ktoré predchádzali nadobudnutiu spolocností HSCz, MH, MH Plus a dalsích desiatich dcérskych spolocností HCz touto spolocnostou, urobila toto vyhlásenie: "V prípade, ze by Komisia prijala rozhodnutie ukladajúce [HCz], [HSCz] alebo osobe, ktorá prevzala aktíva [HCz], povinnost vrátit protiprávnu verejnú pomoc spadajúcu do rámca pomoci týkajúcej sa programu restrukturalizácie v celkovej výske neprekracujúcej 20 miliónov [PLN], vyhlasujeme, ze také rozhodnutie nás nijako nezbavuje záväzkov, ktoré vyplývajú z ponuky, a zaväzujeme sa, ze nebudeme uplatnovat ziadnu náhradu skody voci a) danovej správe Polskej republiky, b) [Agencja Rozwoju Przemysl/u SA], c) [TFS], d) [HCz]... v súvislosti s potrebou vrátenia pomoci alebo s iným konaním, ktoré v danej veci prebieha na Komisii v nadväznosti na poskytnutie verejnej pomoci [HCz]. V takom prípade sa zaväzujeme konat tak, aby [MH], [MH Plus] a [HSCz] alebo iné spolocnosti, rovnako ako ich právni nástupcovia (bez ohladu na právny dôvod sukcesie) vrátili sumu protiprávnej verejnej pomoci stanovenú v rozhodnutí Komisie, aj keby sa toto rozhodnutie týkalo výlucne [HCz]." 21 Na záver konania Komisia dospela k záveru, ze napriek jej úvodným pochybnostiam opatrenia zamerané na restrukturalizáciu HCz v súlade so zákonom o verejnej pomoci podnikom, ktoré sú významné z hladiska trhu práce, z 30. októbra 2002 (Dz. U. c. 213, polozka 1800) v znení neskorsích predpisov nepredstavujú "státnu pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 22 Na druhej strane vsak Komisia dospela k názoru, ze spolocnosti HCz bola z rôznych právnych dôvodov poskytnutá státna pomoc v období rokov 1997 az 2002, ktorá bola scasti zlucitelná so spolocným trhom. Komisia vsak ziadala vymáhanie tej jej casti, ktorú povazovala za nezlucitelnú so spolocným trhom, a síce sumy 19 699 452 PLN (dalej len "sporná pomoc"). 23 Dna 5. júla 2005 prijala Komisia sporné rozhodnutie. V jeho clánku 3 sa uvádza: "1. Státna pomoc vo výske 19 699 452 PLN, ktorú Polsk[á] [republika] poskytl[a] [HCz] v období od roku 1997 do mája 2002 vo forme prevádzkovej pomoci a pomoci na restrukturalizáciu zamestnanosti, je nezlucitelná so spolocným trhom. 2. Polsko podnikne vsetky bezodkladné kroky, aby získalo od podnikov [HCz], Regionalny Fundusz Gospodarczy, [MH] a [Operator ARP sp. z o.o.] naspät protiprávne poskytnutú pomoc pre [HCz] uvedenú v prvom odseku. Vsetky tieto organizácie nesú spolocne zodpovednost za vrátenie tejto pomoci. Vrátenie sa v súlade s postupmi vnútrostátneho práva, pokial umoznujú okamzitý a úcinný výkon predmetného rozhodnutia, uskutocní bez odkladu. K ciastkam podliehajúcim vráteniu sa pripocítajú úroky za celé obdobie odo dna priznania pomoci pre [HCz] az do jej skutocného vrátenia. Úroky sa vypocítajú podla ustanovení uvedených v kapitole V nariadenia... císlo c. 794/2004. ..." 24 V clánku 4 sporného rozhodnutia Komisia schvaluje navrhovanú zmenu polského státneho plánu restrukturalizácie v súlade s bodom 10 protokolu c. 8 v rozsahu, v akom to umozní restrukturalizáciu HCz bez státnej pomoci a bez zvýsenia jej výrobných kapacít. 25 Podla dvoch dohôd z 30. septembra 2005, ktoré nadobudli úcinnost 7. októbra 2005, ISD na jednej strane kúpila od HCz vsetky obchodné podiely spolocností MH a MH Plus, ako aj zostávajúcich desat dcérskych spolocností spolocnosti HCz a na druhej strane kúpila od TFS vsetky obchodné podiely spolocnosti HSCz a stala sa tak vlastníckou HSCz, MH, MH Plus a dalsích desiatich dcérskych spolocností spolocnosti HCz. 26 Komisia listom zo 17. februára 2006 poziadala polské orgány, aby jej oznámili úrokové sadzby, ktoré sa majú pouzit na vrátenie spornej pomoci solidárnymi dlzníkmi uvedenými v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia. Polské orgány vo svojej odpovedi z 13. marca 2006 navrhli úrokové sadzby, ktoré sa majú pouzit na vymáhanie, a metódu výpoctu úrokov. Predovsetkým navrhli, aby sa ako základ pouzila na obdobie rokov 1997 az 1999 pätrocná pevná sadzba platná pre záväzky polského ministerstva financií vyjadrené v polských zlotých a na obdobie od roku 2000 az do pristúpenia Polskej republiky k Únii desatrocná sadzba platná pre tie isté záväzky. Dalej vzhladom na situáciu na kapitálových trhoch v Polsku v tom case, charakteristickú velmi vysokými sadzbami, ktoré vsak rýchlo klesali, poziadali o kazdorocnú aktualizáciu týchto sadzieb a o to, aby úroky neboli pocítané na zostavenom základe. 27 V odpovedi zo 7. júna 2006 Komisia konstatovala, ze úrokovou sadzbou, ktorá sa má pouzit na vymáhanie spornej pomoci, je na celé dotknuté obdobie pätrocná pevná sadzba platná pre záväzky polského ministerstva financií vyjadrené v polských zlotých a ze podla clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 794/2004 má byt táto úroková sadzba uplatnená na zostavenom základe. 28 V listoch zo 7. júla a zo 16. augusta 2006 Komisia oznámila sporné rozhodnutie spolocnosti IUD a spolocnosti MH. Dna 21. decembra 2006 bolo rozhodnutie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. 29 Dna 15. novembra 2006 doslo ku koncentrácii ISD a MH s tým, ze ISD prevzala vsetky práva a záväzky MH. Zaloba na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 30 Svojimi zalobami podanými na Súd prvého stupna sa zalobkyne ISD a IUD vo veci T-273/06 domáhali najmä zrusenia clánku 3 sporného rozhodnutia, pricom na podporu svojich návrhov uviedli sest zalobných dôvodov. 31 Prvý zalobný dôvod sa týkal porusenia protokolu c. 8. Stvrtý zalobný dôvod bol zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a siesty zalobný dôvod sa týkal porusenia nariadenia c. 794/2004. Druhý, tretí a piaty zalobný dôvod neboli na podporu odvolania uvedené, a preto nebudú skúmané. 32 Vo veci T-297/06 predlozila ISD zhodné návrhy, poukazujúc na styri dôvody, ktoré sú v podstate zhodné s dôvodmi uvedenými vo veci T-273/06, ale okrem toho navrhla zrusenie clánku 4 sporného rozhodnutia. 33 Svojím prvým zalobným dôvodom zalobkyne v podstate spochybnovali uplatnitelnost ratione temporis a ratione personae pravidiel Spolocenstva v oblasti státnej pomoci, ako aj právomoc Komisie kontrolovat ich dodrziavanie pocas obdobia predchádzajúceho pristúpeniu Polskej republiky k Únii. 34 Súd prvého stupna v tejto súvislosti potvrdil, ze clánky 87 ES a 88 ES v zásade nie sú uplatnitelné na pomoc priznanú pred pristúpením clenského státu, ktorá uz nie je poskytovaná po pristúpení, a ze Komisia sa preto opiera o protokol c. 8 ako lex specialis na úcely odôvodnenia svojej právomoci. 35 Kedze tento rezim sa z viacerých hladísk odlisuje od vseobecného rezimu upraveného Zmluvou ES a prílohou IV Aktu o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 948, dalej len "príloha IV aktu o pristúpení"), Súd prvého stupna v bode 93 napadnutého rozsudku konstatoval, ze protokol c. 8 odkazuje na pomoc, ktorá bola poskytnutá pocas obdobia rokov 1997 az 2003, ze povoluje obmedzenú sumu pomoci na restrukturalizáciu poskytnutú za toto obdobie urcitým podnikom, ktoré sú vymenované v prílohe 1, a ze zakazuje akúkolvek inú státnu pomoc na restrukturalizáciu oceliarskeho priemyslu. 36 Súd prvého stupna po tom, ako v bode 94 napadnutého rozsudku konstatoval, ze retroaktívne uplatnenie protokolu c. 8 je upravené v jeho bode 6, ktorý sa týka obdobia od roku 1997 do roku 2003, nakoniec v bodoch 95 a 96 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenie zalobkýn, podla ktorého vzhladom na to, ze v case uverejnenia protokolu c. 8 v septembri 2003 bolo toto obdobie takmer ukoncené, tento odkaz na uvedené obdobie znamená iba to, ze výpocet budúcej pomoci sa musí uskutocnit so spätným prihliadnutím na uz poskytnutú pomoc. Podla Súdu prvého stupna cielom protokolu c. 8 bolo naopak "zaviest komplexný rezim schvalovania pomoci urcenej na restrukturalizáciu polského oceliarskeho priemyslu a nielen vyhnút sa kumulácii pomoci v oprávnených spolocnostiach". 37 Súd prvého stupna preto v bode 97 napadnutého rozsudku uzavrel, ze vo vztahu k prílohe IV aktu o pristúpení a k clánkom 87 ES a 88 ES predstavuje protokol c. 8 lex specialis, ktorý rozsiruje kontrolu státnej pomoci vykonávanú Komisiou v zmysle Zmluvy na pomoc poskytnutú na reorganizáciu polského oceliarskeho priemyslu v období od roku 1997 do roku 2003. 38 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa uplatnitelnosti ratione personae protokolu c. 8, podla ktorého sa tento protokol netýka podnikov, ktoré nie sú uvedené v jeho prílohe 1, Súd prvého stupna v bode 99 napadnutého rozsudku konstatoval, ze bod 3 tohto protokolu výslovne stanovuje, ze státnu pomoc v rámci plánu restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu môzu získat jedine podniky uvedené v tejto prílohe 1. Ak by bolo mozné, aby si podnik, ktorý nie je uvedený v prílohe 1, mohol ponechat neobmedzené sumy pomoci na restrukturalizáciu získané pred pristúpením k Európskej únii bez toho, aby na odvetu znízil výrobnú kapacitu, protokol c. 8 by nemal ziaden význam. 39 Pokial ide o tvrdenie zalozené na bode 4 písm. b) protokolu c. 8, podla ktorého iba oprávnené spolocnosti nemôzu prevziat aktíva podniku, ktorý nie je uvedený v prílohe 1 protokolu c. 8 a na ktorý bol vyhlásený konkurz, Súd prvého stupna konstatuje, ze zalobkyne vychádzajú z nesprávneho výkladu tohto ustanovenia. Aj za predpokladu, ze by toto ustanovenie pocítalo s moznostou tretích osôb prevziat aktíva podniku v konkurze, ktorý nie je uvedený v prílohe 1 protokolu c. 8, podla Súdu prvého stupna by to vôbec neznamenalo, ze táto tretia osoba nie je povinná vrátit protiprávnu pomoc, ktorú získal uvedený podnik. Kedze situácia HCz nemôze byt prirovnávaná k situácii podniku v konkurze, ktorý nie je uvedený v zozname prílohy 1 protokolu c. 8, výhrada zalozená na údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania pri uplatnovaní tohto protokolu bola Súdom prvého stupna takisto zamietnutá. 40 Ak by bol prijatý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, v podstate by to znamenalo spochybnit protokol c. 8, ktorý je ako zdroj primárneho práva súcastou Zmluvy (pozri body 100 a 101 napadnutého rozsudku). 41 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia prekrocila svoju vlastnú právomoc, Súd prvého stupna v bode 102 napadnutého rozsudku pripomenul, ze protokol c. 8 stanovuje, ze Komisia prijme vhodné opatrenia s cielom vyzadovat vrátenie kazdej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s podmienkami stanovenými v protokole, vrátane kontrolných opatrení podla clánku 88 ES, takze Komisia bola oprávnená kontrolovat dodrziavanie ustanovení protokolu c. 8. 42 Súd prvého stupna tak zamietol vsetky tvrdenia, ktoré poukazovali na porusenie protokolu c. 8. 43 Vo svojom stvrtom zalobnom dôvode zalobkyne uvádzali, ze Komisia vo svojom rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa pomoci na restrukturalizáciu poskytnutej HCz presne neuviedla státnu pomoc, ktorej zrusenie pozaduje v spornom rozhodnutí, co malo za následok aj nezákonnost tohto rozhodnutia vyplývajúcu z porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery. Ich legitímna dôvera spocívala v skutocnosti, ze IUD pocítala s tým, ze sporná pomoc sa povazuje za vrátenú a ze pomoc poskytnutá v roku 2003 bola riadne oznámená Komisii. 44 Zalobkyne v tejto súvislosti tvrdili, ze Komisia spôsobila, ze sa cítili uistené v tom, ze pomoc, ktorú získala HCz, nebude zrusená. Mohli totiz legitímne verit, ze Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci poskytnutej HCz, a uviedli, ze hoci sporná pomoc nebola oznámená v zmysle clánkov 87 ES a 88 ES, bola "riadne ohlásená" podla relevantných postupov upravených protokolom c. 2. 45 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bode 134 napadnutého rozsudku konstatoval, ze takáto dôvera nemôze byt chránená v rámci zásady ochrany legitímnej dôvery. Zalobkyne totiz neboli aktom Spolocenstva navedené, aby prijali rozhodnutie, ktoré neskôr malo pre ne negatívne následky, ani nezískali výhodu na základe nejakého priaznivého správneho aktu orgánu Spolocenstva, ktorý by tento orgán neskôr stiahol so spätnou úcinnostou. Odkazujúc na rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland (C-24/95, Zb. s. I-1591), Súd prvého stupna v bode 135 napadnutého rozsudku pripomenul, ze podniky, ktorým je pomoc poskytovaná, v zásade môzu mat legitímnu dôveru v to, ze pomoc je v súlade s právom len vtedy, ak bola poskytnutá s tým, ze bolo dodrzané konanie stanovené v clánku 88 ES a ze starostlivý podnikatelský subjekt musí byt zvycajne schopný uistit sa, ze toto konanie bolo dodrzané. 46 Súd prvého stupna v bode 136 napadnutého rozsudku okrem toho konstatoval, ze v predmetnom prípade sa neuskutocnilo nijaké oznámenie spornej pomoci, kedze táto pomoc bola poskytnutá v case, ked este Polská republika nebola clenom Únie, a preto oznámenie v súlade s postupom podla clánku 88 ES nebolo mozné. 47 Súd prvého stupna v bodoch 137 a 138 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sporná pomoc bola "riadne ohlásená" na základe relevantných postupov podla protokolu c. 2. V rozsahu, v akom zalobkyne odkazujú na rozhodnutie Rady 2003/588, konstatujúce, ze program restrukturalizácie a podnikatelské zámery, ktoré Polská republika predlozila Komisii 4. apríla 2003, splnajú poziadavky clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2, je totiz nutné konstatovat, ze podnikatelský zámer týkajúci sa HCz nebol Komisii predlozený, a preto sa nan nevztahuje schválenie obsiahnuté v rozhodnutí Rady 2003/588. 48 Pokial ide o odôvodnenie návrhu Komisie, podla ktorého by predlzenie platnosti výnimky stanovenej v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2 znamenalo legalizovat so spätnou úcinnostou kazdú pomoc, ktorá bola poskytnutá protiprávne po nadobudnutí úcinnosti Európskej dohody, Súd prvého stupna v bode 139 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze tieto vyjadrenia nie sú obsiahnuté v rozhodnutí Rady 2003/588. Len samotný návrh Komisie na rozhodnutie Rady nemohol teda vyvolat legitímnu dôveru zalobkýn. 49 Súd prvého stupna tak zamietol vsetky tvrdenia zalozené na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. 50 Vo svojom siestom zalobnom dôvode, ktorý sa týkal najmä urcenia úrokových sadzieb uplatnitelných na vymáhanie spornej pomoci, zalobkyne poukazovali na porusenie nariadenia c. 794/2004, spochybnovali, ze Komisia stanovila primeranú úrokovú sadzbu, a tvrdili, ze Komisia porusila ciel clánkov 9 a 11 uvedeného nariadenia, a to návrat do stavu, ktorý existoval pred poskytnutím protiprávnej pomoci, jednak tým, ze pozadovala úroky z vrátenia úrokov, a jednak tým, ze zvolila referencnú sadzbu, ktorá vôbec nezodpovedala reálnym podmienkam na polskom trhu v rokoch 1997 az 2004. 51 V tomto ohlade zalobkyne tvrdili, ze v polskom práve úroky plynú iba z nedoplatkov daní a danové zákony nepocítajú s kapitalizáciou úrokov z týchto nedoplatkov. Okrem toho vysvetlujú, ze v rokoch 1997 az 2004 bolo velmi ojedinelé, aby podniky získali dlhodobý kapitál z externých zdrojov, vyuzívajúc dlhopisy a bankové pôzicky vyjadrené v polských zlotých. Tým, ze Komisia chcela uplatnit úrokovú sadzbu platnú pre záväzky polského ministerstva financií, nepouzila sadzbu, ktorá skutocne odráza výhodu, ktorú HCz získala, co by spôsobilo nadhodnotenie tejto výhody. Tak by vrátenie úrokov dostalo oprávnené spolocnosti do situácie, ktorá je v porovnaní so status quo ante nevýhodná. 52 Pokial ide o sporné rozhodnutie, Súd prvého stupna v bode 157 napadnutého rozsudku konstatoval, ze úroky sa pocítajú v súlade s ustanoveniami kapitoly V nariadenia c. 794/2004 a ze vzhladom na to, ze úroková sadzba nie je stanovená ani vo výroku, ani v odôvodnení tohto rozhodnutia, zalobný dôvod zalobkýn je bezpredmetný. 53 Pokial ide o metódu výpoctu úrokov, Súd prvého stupna rozhodol, ze konstatovania obsiahnuté v spornom rozhodnutí majú cisto deklaratórny charakter, kedze spôsob výpoctu úrokov vyplýva zo samotného nariadenia c. 794/2004. Zalobkyne pritom neuvádzajú námietku nezákonnosti v súvislosti s týmto nariadením (pozri bod 159 napadnutého rozsudku). 54 Pokial ide o list zo 7. júna 2006, v ktorom Komisia urcila úrokovú sadzbu, ktorá sa má uplatnit na vymáhanie spornej pomoci, Súd prvého stupna pripomenul, ze clánok 9 ods. 4 nariadenia c. 794/2004 stanovuje, ze úroková sadzba uplatnitelná pri vymáhaní pomoci musí byt stanovená v "úzkej spolupráci" s dotknutým clenským státom. 55 Z korespondencie medzi Komisiou a polskými orgánmi vyplýva, ze stanovenie sadzby sa skutocne uskutocnilo v "úzkej spolupráci" s Polskou republikou, ktorá navrhla uplatnovat sadzbu pätrocných a desatrocných dlhopisov ministerstva financií a ziadala, aby sa kazdorocne vykonala aktualizácia týchto sadzieb a aby sa úroky nepocítali na zostavenom základe (bod 163 napadnutého rozsudku). 56 Komisia, ktorá v zásade súhlasila s týmito návrhmi, dospela k názoru, ze by sa mala uplatnit len sadzba z pätrocných dlhopisov pocas celého obdobia rokov 1997 az 2004. V tejto súvislosti disponovala istou mierou volnej úvahy (bod 164 napadnutého rozsudku). 57 Pokial ide o metódu uplatnovania úrokov a osobitne výpoctu úrokov na zostavenom základe, Súd prvého stupna v bode 165 napadnutého rozsudku konstatoval, ze clánok 11 ods. 2 nariadenia c. 794/2004 výslovne spresnuje, ze úroková sadzba bude pouzívaná na zostavenom základe az do dna vrátenia pomoci a ze úroky, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku, budú úrocené v kazdom nasledujúcom roku. Clánok 13 nariadenia c. 794/2004 okrem toho stanovuje, ze jeho clánky 9 a 11 sa pouzijú na kazdé rozhodnutie o vymáhaní pomoci, ktoré bolo oznámené po nadobudnutí úcinnosti tohto nariadenia. Vzhladom na to, ze nariadenie c. 794/2004 bolo uplatnitelné v case prijatia sporného rozhodnutia, Komisia musela pozadovat, aby bol úrok vypocítaný na zostavenom základe. 58 Súd prvého stupna preto vsetky zalobné dôvody zalozené na porusení nariadenia c. 794/2004 zamietol. 59 Kedze povazoval za nedôvodné vsetky dôvody uvedené zalobkynami na podporu ich zaloby, Súd prvého stupna v dôsledku toho zalobu zamietol v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 60 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vyhovel v celom rozsahu alebo subsidiárne ciastocne návrhom uvedeným na Súde prvého stupna v spojených veciach T-273/06 a T-297/06, - zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania, - v prípade, ze by rozhodol zastavit konanie, zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na základe clánku 69 ods. 6 a clánku 72 písm. a) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 61 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. O odvolaní 62 Odvolatelky uvádzajú na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody zalozené na porusení protokolu c. 8, zásady ochrany legitímnej dôvery a nariadenia c. 659/1999, najmä jeho clánku 14 ods. 2, ako aj nariadenia c. 794/2004. 63 Komisia spochybnuje jednak prípustnost odvolania v celom jeho rozsahu a osobitne prípustnost prvého a tretieho odvolacieho dôvodu, ako aj dôvodnost troch odvolacích dôvodov uvedených odvolatelkami. O prípustnosti odvolania v celom jeho rozsahu Argumentácia úcastníkov konania 64 Na úvod Komisia namieta neprípustnost odvolania z dôvodu, ze odvolatelky, pokial ide o formu odvolania, zamienajú odvolanie a kasacný opravný prostriedok v rozsahu, v akom sa zaloba v podstate obmedzuje na opakovanie tvrdení proti napadnutému rozhodnutiu tak, ako boli uvedené v konaní na prvom stupni. Odvolatelky neuvádzajú, o ktoré casti odôvodnenia Súdu prvého stupna predovsetkým ide ani akého nesprávneho posúdenia sa Súd prvého stupna dopustil pri skúmaní týchto tvrdení na prvom stupni. 65 V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze z clánku 225 ES, z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a z clánku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) rokovacieho poriadku vyplýva, ze odvolanie musí presným spôsobom uvádzat napádané casti rozsudku, ktorého zrusenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. Tejto poziadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je napadnutý rozsudok dotknutý, sa obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné reprodukovanie zalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Súde prvého stupna. Také odvolanie je totiz v skutocnosti jednoducho návrhom smerujúcim k opätovnému preskúmaniu zaloby podanej na Súd prvého stupna, co je vynaté z právomoci Súdneho dvora. Posúdenie Súdnym dvorom 66 Podla ustálenej judikatúry z clánku 225 ES, z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a z clánku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) rokovacieho poriadku vyplýva, ze odvolanie musí presne uviest napádané casti rozsudku, ktorého zrusenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh (pozri najmä rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 34; z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto a Komisia, C-248/99 P, Zb. s. I-1, bod 68, ako aj zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, C-67/09 P, Zb. s. I-9811, bod 48). 67 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze ak aj niektoré casti argumentácie, ktorú uviedli odvolatelky, v kontexte ich odvolacích dôvodov nie sú nepochybne presné, napriek tomu sa táto argumentácia javí vo svojom celku ako dostatocne jasná na to, aby sa mohli s vyzadovanou presnostou zistit kritizované prvky napadnutého rozsudku, ako aj právne tvrdenia uvedené na podporu tejto kritiky, a preto umoznuje Súdnemu dvoru vykonat jeho preskúmanie zákonnosti. 68 V dôsledku toho námietka neprípustnosti vznesená Komisiou v rozsahu, v akom sa týka odvolania v celom jeho rozsahu, musí byt zamietnutá. O prvom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 69 Prvým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna porusil protokol c. 8, pretoze vychádzal z toho, ze tento protokol zakotvil v bode 6 retroaktívne uplatnenie svojich ustanovení. Zo znenia, úcelu a struktúry tohto protokolu jasne nevyplýva, ze mu má byt priznaný retroaktívny úcinok. 70 V tomto ohlade odvolatelky uvádzajú, ze úcelom protokolu c. 8 v skutocnosti je, ze zo státnej pomoci môzu mat prospech podniky vymenované v jeho prílohe 1 s urcitými obmedzeniami od okamihu jeho podpisu 16. apríla 2003 do konca roka 2003. Jediným prvkom spätnej úcinnosti, ktorý mozno identifikovat v uvedenom protokole, je odkaz na obdobie od roku 1997 do roku 2003, týkajúci sa bud celkovej sumy státnej pomoci, ktorá môze byt poskytnutá (bod 6 protokolu c. 8), alebo cistého obmedzenia kapacity, ku ktorému má Polská republika dospiet (bod 7 protokolu c. 8). To znamená, ze výpocet budúcej pomoci poskytnutej oprávneným spolocnostiam do konca roka 2003 musí byt vykonaný nie pri spätnom zohladnení pomoci prípadne poskytnutej protiprávne, ale pri spätnom zohladnení súm uz pridelenej pomoci. 71 V tejto súvislosti odvolatelky namietajú, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (rozsudky z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, a Weingut Decker, 99/78, Zb. s. 101; z 19. mája 1982, Staple Dairy Products, 84/81, Zb. s. 1763, ako aj z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869) zásada právnej istoty vseobecne bráni tomu, aby casová pôsobnost právneho aktu Spolocenstva bola stanovená k dátumu predchádzajúcemu jeho vyhláseniu. Výnimocne to môze byt inak, ak to vyzaduje úcel, ktorý sa má dosiahnut, alebo ak je riadne respektovaná legitímna dôvera dotknutých osôb. Znamená to, ze ak nie je stanovené inak, predpokladá sa, ze právna norma Spolocenstva nemá retroaktívny úcinok. 72 V predmetnom prípade je podla odvolateliek nesporné, ze Asociacná rada EÚ-Polsko prijala 23. októbra 2002 rozhodnutie, ktoré predlzuje o dalsích osem rokov, od 1. januára 1997, lehotu na výnimku stanovenú v protokole c. 2. Toto rozhodnutie podmienilo predlzenie lehoty splnením dvoch podmienok. Na jednej strane ide o predlozenie programu restrukturalizácie a podnikatelských zámerov Polskou republikou Komisii a na druhej strane o ich konecné posúdenie Komisiou (clánky 2 a 3 rozhodnutia Asociacnej rady). Clánok 3 tohto rozhodnutia okrem toho stanovoval, ze Komisia bude v mene Spolocenstva v pravidelných intervaloch sledovat vykonávanie podnikatelských zámerov, zatial co polský Úrad pre hospodársku sútaz a ochranu spotrebitela bude postupovat tak isto v mene Polskej republiky. 73 Komisia dospela k záveru, ze program restrukturalizácie a podnikatelské zámery predlozené Polskou republikou splnali poziadavky clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2 a podmienky stanovené v protokole c. 8, a preto vo svojom návrhu potvrdila svoje konecné posúdenie a dodrzanie záväzku prijatého Polskou republikou v protokole c. 8. Rozhodnutie Rady 2003/588 bolo nakoniec prijaté v tomto zmysle. Podla odvolateliek sa teda Komisia v napadnutom rozhodnutí vrátila k státnej pomoci poskytnutej v rokoch 1997 az 2002 v rezime výnimky, predlzenom rozhodnutím Rady 2003/588 nasledujúcim po podpise protokolu c. 8, na ktorý sa odvoláva. 74 Okrem toho bod 6 protokolu c. 8 sa vztahuje iba na pomoc budúcim restrukturalizáciám, ktoré by mohli byt poskytnuté oprávneným spolocnostiam, a neobsahuje nijaké výslovné uvedenie prípadného retroaktívneho úcinku. Z jeho obsahu, úcelu ani z jeho struktúry jasne nevyplýva, ze mu má byt priznaný retroaktívny úcinok. 75 Odvolatelky navyse uvádzajú, ze je nesporné, ze polské orgány zamýslali zahrnút HCz do zoznamu oprávnených spolocností uvedených v prílohe 1 protokolu c. 8, ktoré môzu vyuzívat státnu pomoc v rámci programu restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu. V poslednej chvíli upustili od tohto opatrenia, kedze na HCz bol vyhlásený konkurz a jej zivotaschopnost bola medzitým aj s novou pomocou povazovaná za málo pravdepodobnú. Zivotaschopnost HCz v case, ked bol prijatý obsah protokolu c. 8, tak predstavovala jediný bod, ktorý ju odlisoval od ôsmich oprávnených spolocností. 76 Od apríla 2003 zamýslali polské orgány restrukturalizáciu HCz iným spôsobom ako prostredníctvom konkurzu. Komisia to vo svojom spornom rozhodnutí nezohladnila, hoci jej tieto skutocnosti boli známe, a teda zaobchádzala s dvoma kategóriami osôb, ktorých právne a faktické postavenia nevykazovali zásadné rozdiely - jednak s podnikmi uvedenými v prílohe 1 protokolu c. 8 a jednak s nástupníckym hospodárskym subjektom spolocnosti HCz - velmi rozdielne. Tento rozdielny spôsob zaobchádzania s dvoma v podstate rovnakými situáciami predstavuje dalsie porusenie protokolu c. 8. 77 Za týchto podmienok predstavuje výklad protokolu c. 8 vykonaný Komisiou v napadnutom rozhodnutí zjavné porusenie tohto predpisu Spolocenstva. Súd prvého stupna tým, ze toto porusenie nenapravil, porusil právo Spolocenstva. 78 Komisia najskôr tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je scasti neprípustný z dvoch dôvodov. Odvolatelky sa na jednej strane dovolávali návrhu Komisie a rozhodnutia Rady 2003/588 v súvislosti s uvedeným odvolacím dôvodom, hoci tento bod skúmal Súd prvého stupna v rámci dôvodu zalozeného na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. Odvolatelky teda vzniesli po prvýkrát pred Súdnym dvorom odvolací dôvod a tvrdenia, ktoré nevzniesli pred Súdom prvého stupna, takze táto cast odvolacieho dôvodu musí byt vyhlásená za neprípustnú. 79 Na druhej strane, co sa týka tvrdenia vychádzajúceho z rozdielneho spôsobu zaobchádzania s dvoma v podstate rovnakými situáciami, vedúceho k poruseniu protokolu c. 8, je nový v tom zmysle, ze nebol zalobkynou vznesený vo veci T-297/06 v rámci zalobného dôvodu zalozeného na údajnom porusení protokolu c. 8. Údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania pri uplatnení protokolu c. 8 namietali iba zalobkyne vo veci T-273/06. V dôsledku toho treba túto cast prvého odvolacieho dôvodu tiez vyhlásit za neprípustnú. 80 Pokial ide o vec samu, Komisia dalej tvrdí, ze súhlasí s výkladom Súdu prvého stupna, podla ktorého je cielom protokolu c. 8 zaviest komplexný systém povolovania pomoci urcenej na restrukturalizáciu polského oceliarskeho priemyslu. Podla Súdu prvého stupna samotné znenie bodu 6 uvedeného protokolu naznacuje retroaktívny úcinok, pokial celé skúmané obdobie, to znamená roky 1997 az 2003, predchádza dnu pristúpenia Polskej republiky k Únii. 81 Komisia okrem toho spochybnuje tvrdenie odvolateliek, podla ktorého odkaz na toto obdobie v skutocnosti znamená, ze kontrola pomoci bola pred pristúpením obmedzená na pomoc poskytnutú od septembra do decembra 2003. Komisia teda zastáva názor, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna v bodoch 93 az 97 napadnutého rozsudku správne zohladnilo znenie, úcel a struktúru protokolu c. 8 a ze Súd prvého stupna tak správne podporil svoje závery týkajúce sa retroaktívneho úcinku. 82 Nakoniec Komisia uvedené tvrdenia odvolateliek spochybnuje ako v kazdom prípade neopodstatnené, lebo sa zdá, ze tieto tvrdenia v skutocnosti spochybnujú vylúcenie HCz zo zoznamu oprávnených spolocností, ktoré sú uvedené v prílohe 1 protokolu c. 8, a nie akékolvek porusenie uvedeného protokolu. Je vsak zjavné, ze v rámci konania o zalobe o neplatnost, s ktorou bol oboznámený, sa Súd prvého stupna obmedzil na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Komisie a neumoznil spochybnenie zákonnosti právnych predpisov primárneho práva, akým je protokol c. 8. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 83 Pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou a zalozenú na novom charaktere uvedeného dôvodu, treba konstatovat, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak by sa povolilo úcastníkovi konania predlozit po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Súdom prvého stupna, znamenalo by to moznost predniest pred Súdnym dvorom, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v sirsom rozsahu ako pred Súdom prvého stupna. V konaní o odvolaní je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o zalobných dôvodoch prejednávaných pred Súdom prvého stupna (pozri najmä rozsudky z 11. novembra 2004, Ramondín a i./Komisia, C-186/02 P a C-188/02 P, Zb. s. I-10653, bod 60, ako aj z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun/Komisia, C-68/05 P, Zb. s. I-10367, bod 96). 84 V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ze odvolatelky na rozdiel od tvrdení Komisie neuvádzajú nový odvolací dôvod pred Súdnym dvorom, ale len tvrdenie spadajúce pod odvolací dôvod zalozený na porusení protokolu c. 8, ktorý bol uz prejednaný pred Súdom prvého stupna. Odkazujú totiz na dokumenty citované Komisiou s cielom podporit porusenie protokolu c. 8, ale nepredstavujú nijakú výhradu, ktorá by bola z právneho hladiska nová. Námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou a zalozenú na novom charaktere odvolacieho dôvodu predlozeného odvolatelkami teda nemozno prijat. 85 Pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, zalozenú na skutocnosti, ze tvrdenie rozdielneho spôsobu zaobchádzania s dvoma v podstate rovnakými situáciami, ktorého sa dovoláva zalobkyna vo veci T-297/06, je nové v tom zmysle, ze nebolo vznesené na prvom stupni Komisiou, ale samotnými zalobkynami vo veci T-273/06, stací konstatovat, ze vzhladom na to, ze úcastník musí mat moznost spochybnit vsetky dôvody rozsudku, ktorý nepriaznivo zasahuje do jeho právneho postavenia, pokial Súd prvého stupna spojil dve veci a vydal jediný rozsudok, ktorý zodpovedá dôvodom uvedeným úcastníkmi konania pred Súdom prvého stupna, môze kazdý z nich kritizovat úvahy týkajúce sa zalobných dôvodov vznesených pred Súdom prvého stupna jedinou zalobkynou v druhej spojenej veci (pozri rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, bod 17, ako aj analogicky z 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C-348/06 P, Zb. s. I-833, bod 50). 86 Námietka neprípustnosti vznesená Komisiou a zalozená na novom charaktere dôvodu uvedeného odvolatelkami preto nemôze byt prijatá. 87 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je prípustný. - O veci samej 88 Pokial ide o opodstatnenost tohto odvolacieho dôvodu, treba preskúmat, ci Súd prvého stupna porusil protokol c. 8 tým, ze v napadnutom rozsudku vychádzal z toho, ze právomoc Komisie kontrolovat dodrziavanie pravidiel Spolocenstva v oblasti státnej pomoci v období pred pristúpením Polskej republiky k Únii sa zakladá na tomto protokole a týka sa pomoci priznanej pocas celého obdobia uvedeného v bode 6 uvedeného protokolu, teda od roku 1997 do roku 2003, a nie výlucne od okamihu jeho uverejnenia, 23. septembra 2003, do 31. decembra 2003, ako uvádzajú odvolatelky, pretoze spochybnujú retroaktívny úcinok protokolu c. 8. 89 V tomto ohlade treba pripomenút, ze Súd prvého stupna k tomuto záveru dospel po tom, co v bodoch 89 az 97 napadnutého rozsudku skúmal pôsobnost protokolu c. 8. 90 V rámci tejto analýzy Súd prvého stupna najskôr v bode 90 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze co sa týka pôsobnosti ratione temporis pravidiel Spolocenstva v oblasti státnej pomoci, je v zásade nesporné, ze clánky 87 ES a 88 ES sa neuplatnia na pomoc poskytnutú pred pristúpením k Únii, ktorá sa uz po pristúpení neuplatní. 91 Súd prvého stupna dalej v bode 91 napadnutého rozsudku konstatuje, ze rezim upravený protokolom c. 8 sa z viacerých hladísk odlisuje od vseobecného rezimu upraveného Zmluvou a prílohou IV aktu o pristúpení. Súd prvého stupna v tejto súvislosti rozhodol, ze podla bodu 1 protokolu c. 8 urcitá státna pomoc poskytnutá Polskou republikou na restrukturalizáciu specifických sektorov polského oceliarskeho priemyslu, ktorá by bezne nebola prípustná podla clánkov 87 ES a 88 ES, bola uznaná ako zlucitelná so spolocným trhom. Okrem toho Súd prvého stupna uvádza, ze prechodný mechanizmus nachádzajúci sa v prílohe IV aktu o pristúpení sa týka iba státnej pomoci poskytnutej pred pristúpením k Únii, ktorá je nadalej uplatnitelná aj po pristúpení. 92 Súd prvého stupna v bodoch 93 a 94 napadnutého rozsudku tiez pripomína, ze protokol c. 8 odkazuje na pomoc poskytnutú v období od roku 1997 do roku 2003, teda na obdobie pred pristúpením Polskej republiky k Únii. Tento protokol povoluje obmedzenú sumu pomoci na restrukturalizáciu (3 387 070 000 PLN), poskytnutú v uvedenom období urcitým podnikom uvedeným v jeho prílohe 1, a stanovuje, ze Polská republika neposkytne na restrukturalizáciu polského oceliarskeho priemyslu nijakú dalsiu pomoc. Z toho podla Súdu prvého stupna vyplýva, ze spätná úcinnost protokolu c. 8 je zakotvená v jeho bode 6, ktorý sa týka obdobia od roku 1997 do roku 2003. 93 Nakoniec Súd prvého stupna v bode 95 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenie zalobkýn, podla ktorého vzhladom na to, ze v okamihu uverejnenia protokolu c. 8 v septembri 2003 dané obdobie uz takmer uplynulo, má odkaz v protokole c. 8 na obdobie od roku 1997 do roku 2003 iba ten význam, ze výpocet budúcej pomoci sa musí vykonat so spätným zohladnením súm uz poskytnutej pomoci, a nie so spätným zohladnením protiprávne poskytnutej pomoci. 94 Okrem toho zdôraznuje, ze cielom protokolu c. 8 bolo naopak zaviest komplexný rezim schvalovania pomoci urcenej na restrukturalizáciu polského oceliarskeho priemyslu, a nielen vyhnút sa kumulácii pomoci v oprávnených spolocnostiach (pozri bod 96 napadnutého rozsudku). 95 So zretelom na tieto zistenia Súd prvého stupna v bodoch 97 a 104 napadnutého rozsudku vylúcil akékolvek porusenie protokolu c. 8 a rozhodol, ze tento protokol predstavuje lex specialis vo vztahu k prílohe IV aktu o pristúpení a k clánkom 87 ES a 88 ES, ktorý rozsiruje kontrolu státnej pomoci uskutocnovanú Komisiou na základe Zmluvy na pomoc poskytnutú v prospech reorganizácie polského oceliarskeho priemyslu v období od roku 1997 do roku 2003, a tento zalobný dôvod zamietol. 96 Na rozdiel od tvrdenia odvolateliek Súd prvého stupna tým, ze dospel k tomuto záveru, neporusil uvedený protokol. 97 Treba totiz konstatovat, ze Súd prvého stupna v bodoch 93 a 94 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze samotný protokol c. 8 stanovuje vo svojom bode 6, ze sa uplatní na obdobie zahrnajúce roky 1997 az 2003, co je obdobie predchádzajúce dnu pristúpenia. 98 Z ustálenej judikatúry nepochybne vyplýva, ze hmotnoprávne pravidlá Spolocenstva musia byt na úcely zabezpecenia dodrziavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladané ako pravidlá vztahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich úcinnosti iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo struktúry jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný (pozri najmä rozsudky z 10. februára 1982, Bout, 21/81, Zb. s. 381, bod 13; z 15. júla 1993, GruSa Fleisch, C-34/92, Zb. s. I-4147, bod 22; z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz-Meyer, C-162/00, Zb. s. I-1049, bod 49, a z 12. novembra 2009, Elektrownia Patnów II, C-441/08, Zb. s. I-10799, bod 33). 99 Vzhladom na to, ze na rozdiel od skutkového a právneho rámca vo veciach uvedených na podporu tvrdenia uvedeného odvolatelkami nadobudol protokol c. 8 úcinnost 1. mája 2004, treba konstatovat, ze zo znenia protokolu c. 8 jasne vyplýva, ze stanovuje retroaktívny úcinok tým, ze sa výslovne týka obdobia, ktoré bolo celkom ukoncené v okamihu nadobudnutia jeho úcinnosti. 100 Pokial ide o ciel a struktúru protokolu c. 8, treba v rozpore s tým, co uvádzajú odvolatelky, konstatovat, ze vzhladom na to, ze clánky 87 ES a 88 ES sa neuplatnia na pomoc poskytnutú pred pristúpením k Únii, ktorá sa uz po pristúpení neuplatní, a na úcely sledovania ciela zásadného zákazu akejkolvek státnej pomoci s výnimkou výslovne stanovených výnimiek, co je ciel, ktorý uz bol definovaný v protokole c. 2, je zavedenie rezimu poverujúceho Komisiu vykonávat kontrolu státnej pomoci podla Zmluvy vo veci kazdej pomoci poskytnutej na restrukturalizáciu polského oceliarskeho priemyslu v rokoch 1997 az 2006 logickým dôsledkom hmotnoprávnej kontinuity medzi Európskou dohodou a Zmluvou, pokial ide o státnu pomoc, ktorý okrem toho vyjadruje ciel uplatnenia jediného rezimu kontroly pred pristúpením Polskej republiky k Únii a po nom. 101 Cielom protokolu c. 8 bolo teda, ako správne konstatoval Súd prvého stupna, zaviest komplexný rezim schvalovania pomoci urcenej na restrukturalizáciu polského oceliarskeho priemyslu, a nielen vyhnút sa kumulácii pomoci v oprávnených spolocnostiach. 102 V dôsledku toho Súd prvého stupna správne odmietol tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa má protokol c. 8 vykladat v tom zmysle, ze sa týka iba obdobia odo dna jeho uverejnenia v septembri 2003 do konca roka 2003 a ze výpocet budúcej pomoci poskytnutej oprávneným spolocnostiam do konca roka 2003 musí byt vykonaný nie pri spätnom zohladnení pomoci poskytnutej protiprávne, ale pri spätnom zohladnení súm pomoci uz priznanej. 103 Z toho vyplýva, ako správne konstatoval Súd prvého stupna, ze protokol c. 8 predstavuje lex specialis, rozsirujúci kontrolnú právomoc Komisie na pomoc poskytnutú v prospech restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu v období od roku 1997 do roku 2003. 104 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, podla ktorého z návrhu Komisie, ako aj z rozhodnutia Rady 2003/588 vyplýva, ze podla názoru týchto orgánov boli záväzky prijaté v protokole c. 8 dodrzané, stací uviest, ze akt sekundárneho práva Únie sa nemôze odchýlit od aktu primárneho práva ani ho nemôze zmenit, aj keby bol prijatý neskôr. 105 Nakoniec, co sa týka tvrdenia odvolateliek zalozeného na rozdielnom zaobchádzaní v rozsahu, v akom uvádza, ze HCz mala byt zapísaná do zoznamu oprávnených spolocností uvedených v prílohe 1 protokolu c. 8, stací konstatovat, ze odvolatelky tým, ze v skutocnosti popreli vylúcenie HCz z tohto zoznamu, opätovne spochybnili protokol c. 8, ktorý je nedelitelnou súcastou Zmluvy, a teda má povahu primárneho práva. V rámci odvolania sa vsak Súdny dvor obmedzuje na preskúmanie zákonnosti rozsudku vydaného Súdom prvého stupna, co nemôze spochybnit zákonnost právneho predpisu primárneho práva. 106 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy Súd prvého stupna správne dospel k záveru, ze nedoslo k poruseniu protokolu c. 8, a preto prvý odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. O druhom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 107 Týmto odvolacím dôvodom odvolatelky uvádzajú, ze postupy stanovené v protokole c. 2, prostredníctvom ktorých boli so spornou pomocou oboznámené Komisia i Rada, u nich vzbudili legitímnu dôveru. 108 V tomto ohlade odvolatelky pripomínajú, ze je nesporné, ze Komisia zistila, ze HCz získala státnu pomoc pri hodnotení neskorsích verzií polského programu restrukturalizácie. Návrh Komisie bol uverejnený 26. mája 2003. Aj keby sa pripustilo, ze dôvodová správa k tomuto návrhu nemôze u nich vyvolat legitímnu dôveru, odvolatelky zdôraznujú, ze Komisia bola napriek tomu o spornej pomoci informovaná. 109 Odvolatelky okrem toho uvádzajú, ze kedze rozhodnutie Rady 2003/588 bolo prijaté na základe návrhu Komisie a v tomto rozhodnutí sa konstatovalo, ze dotknutá pomoc splna podmienky výnimiek stanovených v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2 a v prípade neexistencie formálnych postupov uvedených v clánku 88 ES, ktoré v tom case neboli na Polskú republiku uplatnitelné, splna postup Komisie a Rady v predmetnom prípade podmienky stanovené judikatúrou v oblasti ochrany legitímnej dôvery. 110 Odvolatelky sa v tejto súvislosti odvolávajú na rozsudky Súdu prvého stupna z 27. marca 1990, Chomel/Komisia (T-123/89, Zb. s. II-131), a z 31. marca 1998, Preussag Stahl/Komisia (T-129/96, Zb. s. II-609), a zdôraznujú, ze ochrana legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správa Spolocenstva unho vyvolala odôvodnenú dôveru. 111 Odvolatelky okrem toho pripomínajú, ze predpokladom práva uplatnovat ochranu legitímnej dôvery je splnenie troch podmienok, a to konkrétne uistenia poskytnuté správnym orgánom Spolocenstva dotknutej osobe, ktoré môzu vzbudit legitímnu dôveru u toho, komu sú urcené, a súlad týchto uistení s uplatnitelnými normami. 112 Súd prvého stupna spresnil, ze bez ohladu na formu oznámenia takýmito uisteniami sú informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviazuce sa na splnenie ziadnej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov (rozsudky zo 6. júla 1999, Forvass/Komisia, T-203/97, Zb. VS s. I-A 129 a II-705, body 70 a 71, ako aj z 19. marca 2003, Innova Privat-Akademie/Komisia, T-273/01, Zb. s. II-1093, body 26, 28, 29 a 32). 113 Odvolatelky z uplatnenia tejto judikatúry na návrh Komisie dospeli k záveru, ze bod 6 dôvodovej správy k návrhu im poskytol konkrétne uistenia, ze tieto uistenia u nich mohli vzbudit legitímnu dôveru a ze boli v súlade s uplatnitelnými normami. Tri podmienky vyzadované na to, aby sa mohli odvolatelky dovolávat legitímnej dôvery, ze poskytnutá pomoc nie je protiprávna a ze nepodlieha vráteniu, boli v dôsledku toho splnené. Navyse jediný clánok rozhodnutia Rady 2003/588 mohol u odvolateliek vzbudit uistenie, ze program restrukturalizácie je v súlade s Európskou dohodou a ze v dôsledku toho je pomoc zahrnutá do uvedeného programu v súlade s právom. 114 Komisia s odkazom na uz citovaný rozsudok Alcan Deutschland zdôraznuje, ze jej návrh, rovnako ako rozhodnutie Rady 2003/588 vychádzajú z programu restrukturalizácie a z podnikatelských zámerov predlozených Polskou republikou. Likvidácia HCz v nich bola upravená a netýkal sa jej nijaký podnikatelský zámer. Komisia ani Rada teda nemohli poskytnút konkrétne uistenie, osobitne pokial ide o pomoc poskytnutú HCz, pretoze tento podnik nebol v týchto zámeroch uvedený. 115 Okrem toho Komisia uvádza, ze odvolatelky nespochybnujú konstatovania Súdu prvého stupna uvedené v bode 138 napadnutého rozsudku, podla ktorých Komisii nebol predlozený podnikatelský zámer týkajúci sa spolocnosti HCz, a preto sa jej netýkalo schválenie obsiahnuté v rozhodnutí Rady 2003/588. Súd prvého stupna sa vsak o toto konstatovanie opieral. Islo o skutkové konstatovanie, ktoré odvolatelky nespochybnili, a teda ho nemôzu spochybnit v odvolacom konaní. 116 Podla Komisie musí byt preto dôvod zalozený na porusení zásady legitímnej dôvery zamietnutý. Výrok návrhu Komisie, rozhodnutie Rady 2003/588 ani tretí bod odôvodnenia dôvodovej správy návrhu Komisie nemôzu byt v súlade s protokolom c. 8 právnym základom akejkolvek legitímnej dôvery týkajúcej sa podnikatelských zámerov, ktoré neboli predlozené Komisii, a teda nemôzu byt dotknuté týmito aktmi. 117 Komisia nakoniec pripomína, ze Súd prvého stupna v bode 139 napadnutého rozsudku rozhodol, ze kedze rozhodnutie Rady 2003/588 nepreberá úvahy Komisie v jej návrhu, podla ktorých by predlzenie platnosti výnimky stanovenej v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2 znamenalo so spätnou úcinnostou legalizovat kazdú pomoc, ktorá bola poskytnutá protiprávne po nadobudnutí úcinnosti Európskej dohody, je nutné konstatovat, ze tieto vyjadrenia nie sú obsiahnuté v akte, ktorý bol nakoniec prijatý Radou. Samotný návrh Komisie nemôze teda u odvolateliek vyvolat legitímnu dôveru. 118 Komisia navyse zdôraznuje, ze otázka sa zdá byt v kazdom prípade cisto teoretická, pretoze odvolatelky nijako nekritizujú bod 139 napadnutého rozsudku. Posúdenie Súdnym dvorom 119 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelky v podstate uvádzajú, ze Súd prvého stupna porusil zásadu ochrany legitímnej dôvery, kedze nekonstatoval, ze so spornou pomocou boli v rámci postupu podla protokolu c. 2 oboznámené tak Komisia, ako aj Rada, co u odvolateliek vzbudilo legitímnu dôveru. Navyse dôvodová správa k návrhu Komisie pre rozhodnutie Rady 2003/588 a jediný clánok tohto rozhodnutia mohli vzbudit u odvolateliek legitímnu dôveru, ze dotknutá pomoc a program restrukturalizácie boli v súlade s právom. 120 V tomto ohlade treba uviest, ze Súd prvého stupna dospel k svojmu záveru po tom, co v bodoch 135 az 139 napadnutého rozsudku vysvetlil genézu rôznych aktov týkajúcich sa priamo alebo nepriamo spornej pomoci. Súd prvého stupna potom konstatoval, ze podnikatelský zámer týkajúci sa HCz nebol predlozený Komisii, teda ze sa ho rozhodnutie Rady 2003/588 netýka, a ze okrem toho toto rozhodnutie na rozdiel od dôvodovej správy návrhu Komisie nestanovuje, ze predlzenie odchýlky stanovenej v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2 malo za následok spätnú regularizáciu kazdej pomoci protiprávne poskytnutej po nadobudnutí úcinnosti Európskej dohody. 121 V tomto ohlade treba po prvé zdôraznit, ze tvrdenie odvolateliek, podla ktorého bola Komisia informovaná o existencii spornej pomoci, je celkom irelevantné. Vzhladom na to, ze podnikatelský zámer týkajúci sa HCz nebol predlozený Komisii v rámci postupov na tento úcel výslovne stanovených, konkrétne programu restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu, pricom konstatovanie Súdu prvého stupna odvolatelkami okrem toho nebolo spochybnené, a z dôvodu, ze likvidácia HCz tam bola výslovne stanovená, HCz nemohla byt zákonne dotknutá rozhodnutím Rady 2003/588. 122 Po druhé treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry patrí zásada ochrany legitímnej dôvery medzi základné zásady Únie (pozri najmä rozsudok z 5. mája 1981, Dürbeck, 112/80, Zb. s. 1095, bod 48). 123 Z judikatúry rovnako vyplýva, ze kazdý jednotlivec má právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správa Spolocenstva tým, ze mu poskytla konkrétne uistenia, unho vyvolala odôvodnené ocakávania (rozsudky zo 16. decembra 1987, Delauche/Komisia, 111/86, Zb. s. 5345, bod 24; z 25. mája 2000, Kögler/Súdny dvor, C-82/98 P, Zb. s. I-3855, bod 33, ako aj z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 147). Dané uistenia musia byt okrem toho v súlade s uplatnitelnými normami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. júna 1985, Pauvert/Dvor audítorov, 228/84, Zb. s. 1969, body 14 a 15, ako aj zo 6. februára 1986, Vlachou/Dvor audítorov, 162/84, Zb. s. 481, bod 6). 124 Stací teda konstatovat, ze co sa týka podmienky konkrétnych uistení, návrh rozhodnutia Komisie predlozený Rade nemôze byt v rozpore s tým, co uvádzajú odvolatelky, právnym základom akejkolvek legitímnej dôvery v zlucitelnost spornej pomoci s pravidlami práva Únie. 125 Skutocnost, ze rozhodnutie Rady 2003/588 nepreberá ciele dôvodovej správy návrhu Komisie, nemôze viest k legitímnej dôvere, pokial ide o súlad pomoci v prospech spolocnosti, ktorej podnikatelský zámer nebol predlozený Komisii, a preto nemôze byt zohladnený v uvedenom rozhodnutí. Z upustenia od týchto cielov tak musela byt odvolatelkám zjavná zmena stanoviska normotvorcu Únie v prípade takejto regularizácie pomoci. 126 Z toho vyplýva, ze v predmetnom prípade nebola splnená podmienka konkrétneho uistenia vyzadovaná na to, aby bolo mozné dospiet k záveru o porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. Z tohto dôvodu netreba overovat splnenie iných podmienok, kedze tie sú kumulatívne. 127 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze napadnuté rozhodnutie nezasiahlo do legitímnej dôvery odvolateliek. 128 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy sa musí druhý odvolací dôvod zamietnut. O tretom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 129 Týmto odvolacím dôvodom odvolatelky spochybnujú uznanie Súdom prvého stupna úrokovej miery uplatnitelnej v okamihu vrátenia. 130 Odvolatelky uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa uspokojil s konstatovaním, ze Komisia uplatnila postup stanovený v clánku 9 ods. 4 nariadenia c. 794/2004. Súd prvého stupna mal vsak skúmat, ci Komisia stanovila "vhodnú" úrokovú mieru podla clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, pretoze posúdenie vhodného charakteru sadzby nie je vycerpané konstatovaním, ze bola urcená v spolupráci s dotknutým clenským státom. 131 Odvolatelky sa domnievajú, ze vhodný charakter je hmotnoprávnym pojmom nezávislým od postupu, podla ktorého musí Komisia postupovat vo výnimocných prípadoch, v ktorých stanovuje úrokovú sadzbu v úzkej spolupráci s clenským státom. Tento autonómny pojem - ktorý sa v sirokej miere zakladá na skutocnosti, ze Komisia disponuje rozhodovacím priestorom a ze nakoniec ona stanovuje urcujúcu sadzbu - mal byt predmetom výkladu, co Súd prvého stupna neurobil. 132 Odvolatelky pripomínajú, ze pri výklade uvedeného pojmu treba zohladnit rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia (T-459/93, Zb. s. II-1675), ktorý stanovuje, ze úcelom vrátenia pomoci je obnovenie situácie, ktorá existovala pred protiprávnym poskytnutím pomoci. Na zabezpecenie rovnosti zaobchádzania by mala byt výhoda meraná objektívne od chvíle, ked je pomoc k dispozícii oprávnenej spolocnosti. 133 Kedze Komisia je povinná obnovit situáciu pred protiprávnym poskytnutím pomoci, k vymáhaniu úrokov môze dôjst iba na úcely vyrovnania financných výhod vyplývajúcich zo sprístupnenia pomoci oprávnenej spolocnosti a musí im byt primeraná. 134 V dôsledku nedodrzania zásady obnovenia predchádzajúcej situácie a zvolením referencnej sadzby, ktorá vôbec nezodpovedá realite polského trhu v období od roku 1997 do roku 2004, teda tak Komisia, ako aj Súd prvého stupna, ktorý rozhodol, ze dosah clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 je v tomto bode vycerpaný clánkom 9 ods. 4 nariadenia c. 794/2004, porusili tieto dve ustanovenia práva Spolocenstva. 135 Podla Komisie je tento odvolací dôvod neprípustný. Odvolatelky totiz od odvolacieho súdu pozadujú, aby skúmal dôvod, ktorý Súdu prvého stupna nebol predlozený. Tretí dôvod, zalozený najmä na údajnom porusení clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, nebol predlozený Súdu prvého stupna, kedze jediný zalobný dôvod uplatnený v prvom stupni týkajúci sa úrokovej sadzby bol dôvod zalozený na porusení nariadenia c. 794/2004. V dôsledku toho nemôzu odvolatelky napadnutému rozsudku vytýkat, ze nesprávne vylozil pojem "vhodná" úroková sadzba, zatial co vznesené dôvody smerujúce k zruseniu neziadali od Súdu prvého stupna výklad tohto pojmu. 136 Komisia subsidiárne zdôraznuje, ze odvolatelky vychádzajú z nesprávneho predpokladu, ked tvrdia, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze dosah clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 sa vycerpal dosahom clánku 9 ods. 4 nariadenia c. 794/2004, to znamená, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze úroková sadzba stanovená Komisiou bola vhodná iba z dôvodu, ze bola stanovená "v úzkej spolupráci s clenským státom". 137 Súd prvého stupna sa vsak na rozdiel od tvrdení odvolateliek neobmedzuje na konstatovanie, ze Komisia postupovala v úzkej spolupráci s clenským státom, ale vyslovil sa k dôvodnosti pouzitej sadzby, ked pripomenul volnú úvahu Komisie a skúmal dôvody, preco Komisia odmietla urcité návrhy. Okrem toho Súd prvého stupna dospel k záveru, ze nedoslo k "zjavne nesprávnemu posúdeniu" a ze výpocet úrokov na zostavenom základe záväzne vyplýva z nariadenia c. 794/2004 (body 159 az 167 napadnutého rozsudku). 138 Kedze v rámci odvolania nebolo predlozené nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit závery Súdu prvého stupna, a preto odvolanie neobsahovalo nijaký platný odvolací dôvod proti týmto záverom, zastáva Komisia stanovisko, ze Súd prvého stupna správne preskúmal tvrdenia zalobkýn v rámci zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu, ktorý bol vznesený v prvom stupni a ktorý Súdu prvého stupna nepolozil otázku "vhodného" charakteru úrokovej sadzby vzhladom na clánok 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 139 Co sa týka námietky neprípustnosti vznesenej Komisiou, ktorá sa týka skutocnosti, ze tretí odvolací dôvod, zalozený najmä na údajnom porusení clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, nebol vznesený v konaní pred Súdom prvého stupna, treba pripomenút, ze z judikatúry uvedenej v bode 83 tohto rozsudku vyplýva, ze dôvod vznesený prvýkrát v rámci odvolania pred Súdnym dvorom musí byt v zásade zamietnutý ako neprípustný. 140 Rovnako je nutné konstatovat, ze odvolatelky sa domáhajú, aby Súdny dvor skúmal zákonnost úrokovej sadzby stanovenej Komisiou s odkazom na jej vhodný charakter vzhladom na clánok 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. Tento dôvod vsak nebol vznesený na Súde prvého stupna a jediným dôvodom týkajúcim sa úrokovej sadzby, ktorý bol uvádzaný pred Súdom prvého stupna, bol dôvod zalozený na porusení nariadenia c. 794/2004. Námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou a zalozenej na novom charaktere odvolacieho dôvodu predlozeného odvolatelkami treba preto vyhoviet. 141 Z toho vyplýva, ze tretí odvolací dôvod musí byt v rozsahu, v akom sa zakladá na údajnom porusení clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, vyhlásený za neprípustný. Naopak, v rozsahu, v akom sa tretí odvolací dôvod týka nariadenia c. 794/2004, je prípustný. - O veci samej 142 Pokial ide o dôvodnost tohto odvolacieho dôvodu, stací konstatovat, ze vzhladom na to, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom je zalozený na údajnom porusení clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, zdá sa byt tretí odvolací dôvod, zalozený na údajnom porusení clánku 9 ods. 4 nariadenia c. 794/2004, vo veci urcenia vhodnej úrokovej sadzby zbavený svojho významu, ako správne uvádza Komisia. Je totiz nemozné v argumentácii odvolateliek rozpoznat výhradu vznesenú proti Súdu prvého stupna zalozenú výlucne na údajnom porusení clánku 9 ods. 4 nariadenia c. 794/2004, a nie na pojme "vhodnej" sadzby v zmysle clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. 143 V dôsledku toho treba tretí zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 144 Vzhladom na to, ze nebol prijatý nijaký z odvolacích dôvodov, je opodstatnené odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 145 Podla clánku 122 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku kazdý úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania a tie nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. ISD Polska sp. z o.o. a Industrial Union of Donbass Corp. sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDIlTUo/L95480-178TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXDIlTUo/L95480-178TMP.html#Footref*