Vec C-362/09 P Athinaďki Techniki AE proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Státna pomoc - Staznost - Rozhodnutie o odlození staznosti - Zrusenie rozhodnutia o odlození - Podmienky zákonnosti zrusenia - Nariadenie (ES) c. 659/1999" Abstrakt rozsudku Pomoc poskytovaná státmi - Skúmanie stazností - Povinnosti Komisie - Fáza predbezného preskúmania - Povinnost ukoncit túto fázu prijatím rozhodnutia - Zrusenie rozhodnutia o odlození staznosti týkajúcej sa údajnej protiprávnej pomoci - Podmienky (Clánok 88 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 4 ods. 2, 3 a 4, clánok 13 ods. 1 a clánok 20 ods. 2) Clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia clánku 88 ES Komisii ukladá, aby hned ako dotknuté osoby predlozia dodatocné pripomienky alebo akonáhle uplynie primeraná lehota, ukoncila fázu predbezného preskúmania prijatím rozhodnutia podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, teda prijatím rozhodnutia konstatujúceho neexistenciu pomoci, rozhodnutia o nevznesení námietok alebo rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Ak by po vydaní rozhodnutia o odlození staznosti týkajúcej sa údajnej státnej pomoci bola Komisia oprávnená zrusit takýto akt, mohla by potom pocas fázy predbezného preskúmania zotrvávat v necinnosti v rozpore s povinnostami, ktoré jej vyplývajú z clánku 13 ods. 1 a clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, a vyhnút sa akémukolvek súdnemu preskúmaniu. Pokial by sa taká moznost pripustila, bolo by to v rozpore s právnou istotou, ktorú má nariadenie c. 659/1999 za ciel posilnit, ako to vyplýva z jeho odôvodnení c. 3, 7 a 11. Následne vzhladom na poziadavky riadnej správy vecí verejných a právnej istoty, ako aj na zásadu úcinnej súdnej ochrany treba vychádzat z toho, ze Komisia môze zrusit rozhodnutie o odlození staznosti týkajúcej sa údajnej protiprávnej pomoci, len aby odstránila protiprávnost uvedeného rozhodnutia, a dalej, ze po takom zrusení nemôze v konaní pokracovat v stádiu, ktoré casovo predchádza konkrétnemu okamihu, v ktorom konstatovaná protiprávnost nastala. (pozri body 63, 68 - 70) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 16. decembra 2010 ([1]*) "Odvolanie - Státna pomoc - Staznost - Rozhodnutie o odlození staznosti - Zrusenie rozhodnutia o odlození - Podmienky zákonnosti zrusenia - Nariadenie (ES) c. 659/1999" Vo veci C-362/09 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 7. septembra 2009, Athinaďki Techniki AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: S. Pappas, dikigoros, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: D. Triantafyllou, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Athens Resort Casino AE Symmetochon, so sídlom v Marrousi (Grécko), v zastúpení: N. Korogiannakis, dikigoros, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia D. Sváby, R. Silva de Lapuerta, G. Arestis a J. Malenovský (spravodajca), generálny advokát: Y. Bot, tajomník: A. Calot Escobar, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Athinaďki Techniki AE (dalej len "Athinaďki Techniki" alebo "odvolatelka") sa svojím odvolaním domáha zrusenia uznesenia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. júna 2009, Athinaďki Techniki/Komisia (T-94/05, dalej len "napadnuté uznesenie"), ktorým Súd prvého stupna rozhodol, ze konanie o zalobe na zrusenie rozhodnutia Komisie z 2. júna 2004 o odlození staznosti odvolatelky týkajúcej sa údajnej státnej pomoci poskytnutej Helénskou republikou konzorciu Hyatt Regency v rámci verejnej zmluvy "Casino Mont Parnčs" sa zastavuje, pretoze sa táto zaloba stala bezpredmetnou (dalej len "napadnutý akt"). Právny rámec 2 Ako vyplýva z jeho odôvodnenia c. 2, nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), kodifikuje a posilnuje prax Komisie Európskych spolocenstiev v oblasti skúmania státnej pomoci v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. 3 V odôvodnení c. 3 nariadenia c. 659/1999 sa uvádza: "... procesné nariadenie o uplatnovaní clánku [88] zmluvy zvýsi transparentnost a právnu istotu". 4 V odôvodnení c. 7 nariadenia c. 659/1999 sa uvádza: "... obdobie, v ktorom Komisia má uzavriet predbezné skúmanie oznámenej pomoci, sa má stanovit na dva mesiace od prijatia kompletného oznámenia alebo od prijatia riadne odôvodneného vyhlásenia daného clenského státu, ktoré sa týka toho, ze oznámenie sa povazuje za kompletné, pretoze dalsie informácie pozadované Komisiou nie sú k dispozícii, alebo sa uz poskytli;... z dôvodov právnej istoty toto skúmanie by malo dospiet do konca rozhodnutím". 5 Odôvodnenie c. 11 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "... aby sa zabezpecil súlad s clánkom [88] Zmluvy a najmä s oznamovacou povinnostou a ustanovením o zastavení podpory v clánku [88] (3) Komisia by mala preskúmat vsetky prípady protiprávnej pomoci;... v záujme transparentnosti a právnej istoty, postupy, ktoré sa majú dodrziavat v takých prípadoch, by mali byt stanovené;... ak clenský stát nerespektoval ustanovenie o oznamovacej povinnosti alebo o zastavení podpory, Komisia by nemala byt viazaná casovými lehotami". 6 Clánok 4 kapitoly II tohto nariadenia nazvanej "Postup týkajúci sa oznamovanej pomoci" stanovuje: "1. Komisia preskúma oznámenie akonáhle jej bude dorucené. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 8, Komisia prijme rozhodnutie podla odsekov 2, 3 alebo 4. 2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [87] (1) Zmluvy, rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom (dalej sa oznacuje len ako ,rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky`). Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo Zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [88] (2) Zmluvy (dalej sa oznacuje len ako ,rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`). ..." 7 Clánok 7 nariadenia c. 659/1999 upresnuje, v ktorých prípadoch Komisia prijíma rozhodnutie o skoncení konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 8 Kapitola III uvedeného nariadenia upravuje konanie týkajúce sa protiprávnej pomoci. 9 Clánok 10 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje: "Ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania." 10 Clánok 13 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje: "Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 (2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná na základe dostupných informácií." 11 V kapitole VI nariadenia c. 659/1999 nazvanej "Zainteresované strany" [Dotknuté osoby - neoficiálny preklad] clánok 20 stanovuje: "1. Akákolvek zainteresovaná stana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze predlozit pripomienky podla clánku 6 po rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad], ktorá predlozila také pripomienky a akýkolvek príjemca individuálnej pomoci, získa kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 7. 2. Akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkolvek údajnom nesprávnom pouzití pomoci. Ked Komisia zvazuje, ze na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovat o tom zainteresovanú stranu [dotknutú osobu - neoficiálny preklad]. Ked Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zasle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane [dotknutej osobe - neoficiálny preklad]. 3. Na poziadanie akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] získa kópiu akéhokolvek rozhodnutia podla clánkov 4 a 7, clánku 10 (3) a clánku 11." 12 V clánku 25 nariadenia c. 659/1999 sa uvádza: "Rozhodnutia vykonané podla kapitol II, III, IV, V a VII budú adresované danému clenskému státu. ..." Skutkové okolnosti 13 Súd prvého stupna opísal okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 4 az 6 napadnutého uznesenia takto: "4 V októbri 2001 zacali grécke orgány postup verejného obstarávania s cielom previest 49 % kapitálu kasína Mont Parnčs. Sútazili dvaja záujemcovia, a síce konzorcium Casino Attikis a Hyatt Consortium. Po údajne vadnom konaní bola verejná zmluva uzavretá s Hyatt Consortium. 5 Spolocnost Egnatia SA, clenka konzorcia Casino Attikis, ktorej právnou nástupkynou sa po fúzii stala zalobkyna, Athinaďki Techniki..., podala Komisii... staznost týkajúcu sa státnej pomoci, ktorá bola údajne poskytnutá Hyatt Consortium v rámci postupu verejného obstarávania. Po podaní staznosti doslo medzi Komisiou a zalobkynou k písomnej korespondencii a Komisia niekolkokrát poziadala o poskytnutie dodatocných informácií. 6 Komisia zaslala 2. decembra 2004 zalobkyni list (dalej len ,sporný list`), ktorý bol formulovaný takto: ,Obraciam sa na Vás v nadväznosti na Vasu telefonickú otázku, ktorou ste si chceli overit, ci Komisia presetruje uvedenú vec alebo ci bola táto vec odlozená. Listom zo 16. septembra 2003 Vás Komisia informovala, ze na základe informácií, ktoré má k dispozícii, neexistujú dostatocné dôvody na pokracovanie v skúmaní tejto veci (v zmysle [clánku] 20 [nariadenia c. 659/1999]). Vzhladom na absenciu dodatocných informácií, ktoré by odôvodnovali pokracovanie skúmania, Komisia vec administratívne odlozila 2. júna 2004.`" Prvé konanie na Súde prvého stupna 14 Athinaďki Techniki návrhom podaným 18. februára 2005 do kancelárie Súdu prvého stupna podala zalobu smerujúcu k zruseniu napadnutého aktu, o ktorom sa dozvedela zo sporného listu. 15 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. apríla 2005 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 16 Súd prvého stupna uznesením z 26. septembra 2006, Athinaďki Techniki/Komisia (T-94/05) vyhlásil zalobu za neprípustnú. Súd prvého stupna vychádzal hlavne z toho, ze Komisia odlozením staznosti nezaujala konecné stanovisko v súvislosti s kvalifikáciou opatrenia, ktoré bolo predmetom staznosti zalobkyne, a jeho zlucitelnostou so spolocným trhom, takze sporný list nie je rozhodnutím napadnutelným zalobou podla clánku 230 ES. 17 Zalobkyna podala 18. decembra 2006 proti tomuto uzneseniu odvolanie na základe clánku 56 statútu Súdneho dvora. 18 Súdny dvor o tomto odvolaní rozhodol rozsudkom zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia (C-521/06 P, Zb. s. I-5829). Rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia 19 Týmto rozsudkom Súdny dvor zrusil uz citované uznesenie Athinaďki Techniki/Komisia, zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou a vrátil vec Súdu prvého stupna, pricom urcil, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 20 Súdny dvor najskôr upresnil povahu aktov prijatých na záver fázy predbezného preskúmania státnej pomoci. 21 V tejto súvislosti Súdny dvor najmä uviedol, ze v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci treba rozlisovat na jednej strane fázu predbezného preskúmania pomoci, ktorej cielom je iba umoznit Komisii, aby si vytvorila prvý názor na ciastocnú alebo úplnú zlucitelnost predmetnej pomoci, a na druhej strane fázu preskúmania v pravom zmysle slova, ktorá má tejto institúcii umoznit získat úplné informácie o vsetkých okolnostiach veci, pricom táto druhá fáza je nevyhnutná, ak má Komisia vázne tazkosti pri posudzovaní, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom (body 33 a 34). 22 Súdny dvor uviedol, ze len v rámci poslednej uvedenej fázy ukladá Zmluva ES Komisii povinnost vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky, takze ak Komisia prijme na záver prvej fázy iné rozhodnutie, nez rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, môzu ho tieto dotknuté osoby napadnút, aby dosiahli dodrzanie týchto procesných záruk (body 35 a 36). 23 Súdny dvor okrem toho uviedol, ze nariadenie c. 659/1999 priznáva uvedeným dotknutým osobám právo dat podnet na zacatie fázy predbezného preskúmania tak, ze Komisii poskytnú informácie týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, pricom Komisii ukladá povinnost bezodkladne preskúmat prípadnú existenciu pomoci a jej zlucitelnost so spolocným trhom. Dotknuté osoby, ktoré nemôzu uplatnit svoje právo na obhajobu v rámci tohto konania, majú naopak právo zúcastnit sa ho v primeranom rozsahu podla okolností konkrétneho prípadu, co znamená, ze ak ich Komisia v súlade s clánkom 20 ods. 2 druhou vetou nariadenia c. 659/1999 informuje, ze neexistujú dostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k veci, musí im tiez umoznit, aby jej v primeranej lehote predlozili dodatocné pripomienky (body 37 az 39). 24 V bodoch 40 a 41 tohto rozsudku Súdny dvor takto pokracoval vo svojich úvahách: "40 Po predlození týchto pripomienok alebo po vyprsaní primeranej lehoty clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ukladá Komisii, aby fázu predbezného preskúmania ukoncila prijatím rozhodnutia podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, cize bud rozhodnutím, v ktorom konstatuje neexistenciu pomoci, alebo rozhodnutím o nevznesení námietok alebo rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Táto institúcia teda nie je oprávnená zotrvávat v stave necinnosti pocas fázy predbezného preskúmania. V urcitom momente jej prislúcha bud otvorit nasledujúcu fázu preskúmania, alebo zastavit konanie prijatím rozhodnutia v tomto zmysle (pozri v rámci konania v oblasti hospodárskej sútaze rozsudok z 18. marca 1997, Guérin automobiles/Komisia, C-282/95 P, Zb. s. I-1503, bod 36). V zmysle clánku 20 ods. 2 tretej vety nariadenia c. 659/1999, ak Komisia prijme takéto rozhodnutie v nadväznosti na informácie, ktoré jej poskytla zainteresovaná strana, zasle tejto strane kópiu rozhodnutia. 41 V tomto kontexte je potrebné zdôraznit, ze Komisia môze prijat niektoré z uvedených rozhodnutí zakotvených v clánku 4 nariadenia c. 659/1999 bez toho, aby ho oznacila ako rozhodnutie prijaté na základe tohto rozhodnutia." 25 V tejto súvislosti Súdny dvor poukázal na svoju ustálenú judikatúru týkajúcu sa prípustnosti zalôb o neplatnost, podla ktorej pri kvalifikovaní napadnutých aktov treba vychádzat zo samotnej ich podstaty, ako aj zo zámeru ich autorov. Súdny dvor uviedol, ze v tomto ohlade sú napadnutelnými aktmi v zásade opatrenia, ktoré konecným spôsobom urcujú stanovisko Komisie na záver urcitého správneho konania a majú vyvolávat záväzné právne úcinky spôsobilé ovplyvnit záujmy zalobcu, bez ohladu na formu týchto aktov a formálne poziadavky, ako je názov týchto aktov, ich odôvodnenie alebo uvedenie ustanovení predstavujúcich ich právny základ (body 42 az 44). 26 Súdny dvor z toho vyvodil, ze je teda irelevantné, ze napadnutý akt nie je oznacený ako "rozhodnutie" alebo, ze neodkazuje na clánok 4 ods. 2, 3 alebo 4 nariadenia c. 659/1999 alebo tiez, ze ho Komisia v rozpore s clánkom 25 tohto nariadenia neoznámila dotknutému clenskému státu. 27 Súdny dvor dalej skúmal, ci Súd prvého stupna mohol oprávnene dospiet k názoru, ze rozhodnutie o odlození nepredstavuje napadnutelný akt. V tejto súvislosti vyvodil Súdny dvor v bodoch 52 az 62 toho istého rozsudku nasledujúce závery: "52 Z podstaty [napadnutého aktu] a zo zámeru Komisie vyplýva, ze Komisia sa tak rozhodla skoncit postup predbezného preskúmania zacatý na podnet Athinaďki Techniki. Uvedeným aktom Komisia konstatovala, ze zacaté skúmanie neumoznilo dospiet k záveru o existencii pomoci v zmysle clánku 87 ES, a implicitne odmietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok [z 2. apríla 1998,] Komisia/Sytraval a Brink's France, [C-67/95 P, Zb. s. I-1719], bod 47. 53 Okrem toho z judikatúry citovanej v bode 36 tohto rozsudku vyplýva, ze v takejto situácii môzu drzitelia procesných záruk zakotvených v tomto ustanovení presadit ich dodrziavanie len vtedy, ak majú moznost napadnút toto rozhodnutie na súde Spolocenstva podla clánku 230 stvrtého odseku ES. Táto zásada platí rovnako v prípade, ked je rozhodnutie prijaté z dôvodu, ze Komisia sa nazdáva, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, ako aj vtedy, ked si myslí, ze treba vylúcit samotnú existenciu pomoci. 54 Napadnutý akt nemozno kvalifikovat ako predbezný alebo prípravný, pretoze v rámci zacatého správneho konania po nom nebude nasledovat ziaden iný akt, ktorý by mohol viest k zalobe o neplatnost (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok [zo 16. júna 1994,] SFEI a i./Komisia, [C-39/93 P, Zb. s. I-2681], bod 28). 55 Na rozdiel od toho, co usúdil Súd prvého stupna, v tejto súvislosti nie je relevantná skutocnost, ze príslusná strana môze este Komisii poskytnút dodatocné informácie, ktoré ju môzu prinútit, aby prehodnotila svoj postoj k spornému státnemu opatreniu. ... 57 Ak príslusná strana poskytne dodatocné informácie po administratívnom odlození veci, Komisia môze mat prípadne povinnost zacat nové správne konanie. Tieto informácie vsak nemajú vplyv na skutocnost, ze prvé konanie o predbeznom preskúmaní je uz zastavené. 58 ... v protiklade s tým, ako Súd prvého stupna rozhodol v bode 29 napadnutého uznesenia, Komisia zaujala definitívny postoj k návrhu [odvolatelky] smerujúcemu k tomu, aby bolo konstatované porusenie clánkov 87 ES a 88 ES. ... 60 ... Napadnutý akt preto treba kvalifikovat ako rozhodnutie v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 v spojení s clánkom 13 ods. 1 a clánkom 20 ods. 2 tretou vetou tohto nariadenia. 61 Kedze tento akt zabránil [odvolatelke] predlozit pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, vyvoláva záväzné právne úcinky, ktoré môzu ovplyvnit záujmy tejto spolocnosti. 62 Napadnutý akt je preto napadnutelným aktom v zmysle clánku 230 ES." 28 Na základe týchto úvah Súdny dvor konstatoval, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze [odvolatelka] podala zalobu o neplatnost proti aktu, ktorý nemá právne úcinky a ktorý teda nemôze byt napadnutý zalobou podla clánku 230 ES, v dôsledku coho zrusil uz citované uznesenie Athinaďki Techniki/Komisia a vrátil vec Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev, aby rozhodol o návrhoch spolocnosti Athinaďki Techniki smerujúcich k zruseniu rozhodnutia Komisie z 2. júna 2004 o odlození jej staznosti týkajúcej sa údajnej státnej pomoci, ktorú poskytla Helénska republika konzorciu Hyatt Regency v rámci verejnej zmluvy o prevode 49 % základného imania kasína Mont Parnčs. Druhé konanie na Súde prvého stupna 29 Listom z 2. októbra 2008 Komisia oznámila Súdu prvého stupna, ze 26. septembra 2008 zaslala odvolatelke list, v ktorom sa uvádzalo: "Odkazujem na list z [2. decembra 2004], ktorým Vás útvary GR Hospodárska sútaz informovali, ze na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, neexistujú dostatocné dôvody pre pokracovanie v preskúmaní prípadu uvedeného v predmete a ze bez doplnujúcich informácií, ktoré by odôvodnili pokracovanie preskúmania, Komisia predmetný prípad na administratívnej úrovni uzavrela. Vzhladom na [uz citovaný] rozsudok [Athinaďki Techniki/Komisia] útvary GR Hospodárska sútaz Vám oznamujú zrusenie vlastného rozhodnutia a znovuotvorenie vyssie uvedeného prípadu. Preto opakujeme nasu predchádzajúcu ziadost a vyzývame Vás znovu na predlozenie dôkazov o poskytnutí protiprávnej státnej pomoci v rámci predaja kasína Mont Parnčs." 30 List z 26. septembra 2008 podla Komisie znamenal, ze konanie mozno zastavit, vzhladom na to, ze vec sa stala bezpredmetnou. 31 Odvolatelka vo svojich pripomienkach z 26. novembra 2008, predlozených v odpovedi na návrh na zastavenie konania podaný Komisiou, proti tomuto návrhu namietala. 32 V tejto súvislosti odvolatelka uviedla styri dôvody zalozené na tom, ze list z 26. septembra 2008 nie je aktom, v dôsledku ktorého by napadnutý akt uz z právneho hladiska neexistoval, ze napadnutý akt, ktorým bola ukoncená fáza predbezného preskúmania, nemozno zrusit, ze úcelom listu z 26. septembra 2008 bolo hlavne vylúcit napadnutý akt zo súdneho preskúmania a ze uvedený list neuznáva právnu silu rozhodnutej veci vyplývajúcu z uz citovaného rozsudku Athinaďki Techniki/Komisia. 33 Spolocnost Athens Resort Casino AE Symmetochon vo svojich pripomienkach z 27. novembra 2008 uviedla, ze súhlasí s návrhom Komisie na zastavenie konania. Napadnuté uznesenie 34 Súd prvého stupna rozhodol, ze konanie o zalobe o neplatnost zastavuje, a to z týchto dôvodov uvedených v bodoch 27 az 39 napadnutého rozsudku: "31 Je opodstatnené vyvodit záver, ze list Komisie z 26. septembra 2008 vyvoláva prekázku konania, ktorá sa nebude prejednávat v rámci ústnej casti konania v súlade s clánkom 114 ods. 3 rokovacieho poriadku. 32 Po prvé treba uviest, ze Súdny dvor uz rozhodol vo svojom uznesení z 18. novembra 1992 SFEI a i./Komisia (C-222/92, ..., body 1 a 2), ze v prípade zaloby proti rozhodnutiu o administratívnom odlození staznosti týkajúcej sa údajnej státnej pomoci, nové zacatie fázy predbezného preskúmania je zrusením vlastného rozhodnutia o odlození. Dalej sa Súdny dvor domnieval, ze uvedená zaloba sa stala bezpredmetnou a rozhodol, ze nie je potrebné o nej rozhodnút (uznesenie SFEI a i./Komisia, uz citované, body 5 a 7; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, [Zb. s. I-4777], bod 3 a rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júna 2006, UFEX a i./Komisia, T-613/97, Zb. s. II-1531, body 8 a 11). 33 Po druhé, z bodov 52, 54 a 58 [uz citovaného] rozsudku [Athinaďki Techniki/Komisia] vyplýva, ze konstatovanie Súdneho dvora, podla ktorého napadnutý akt urcil s konecnou platnostou stanovisko Komisie týkajúce sa sporného opatrenia, bolo nevyhnutné, aby uvedený akt mohol byt povazovaný za napadnutelný. Po opätovnom zacatí fázy predbezného preskúmania a vyzvaní zalobkyne, aby predlozila dokumenty podporujúce jej výhrady, uz neexistuje akt vyjadrujúci s konecnou platnostou stanovisko Komisie, a teda akt napadnutelný zalobou. 34 Po tretie treba uviest, ze napadnutý akt bol prijatý po skoncení fázy predbezného preskúmania a musí byt vykladaný podla [uz citovaného] rozsudku [Athinaďki Techniki/Komisia] bud ako implicitné rozhodnutie konstatujúce, ze predmetné opatrenie nie je pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES alebo ako implicitné rozhodnutie o nevznesení námietok. V prípade zrusenia je teda Komisia povinná znovu zacat fázu predbezného preskúmania a, ako Súdny dvor spresnil v bode 40 [uz citovaného] rozsudku [Athinaďki Techniki/Komisia], prijat formálne jedno z rozhodnutí uvedených v clánku 4 nariadenia c. 659/1999 alebo rozhodnutie o odlození, ktoré sú novými napadnutelnými aktmi. 35 Za týchto okolností treba vyvodit záver, ze zrusenie napadnutého aktu vyvoláva rovnaké úcinky ako rozsudok, ktorým sa napadnutý akt zrusuje, pretoze takto opätovne zacatá fáza predbezného preskúmania bude skoncená jedným z formálnych rozhodnutí uvedených v clánku 4 nariadenia c. 659/1999 alebo rozhodnutím o odlození. Rozsudok, ktorým sa napadnutý akt zrusuje, totiz nevyvoláva ziadny dodatocný právny následok vo vztahu k dôsledkom vykonaného zrusenia rozhodnutia (uznesenie Súdu prvého stupna zo 6. decembra 1999, Elder/Komisia, T-178/99, Zb. s. II-3509, bod 20). 36 Zalobkyna teda nemá ziadny záujem na zrusení napadnutého aktu (pozri v tomto zmysle uznesenia Súdu prvého stupna z 28. mája 1997, Proderec/Komisia, T-145/95, Zb. s. II-823, bod 27 a Elder/Komisia, uz citované, bod 21). 37 Treba teda uviest, ze prejednávaná zaloba je bezpredmetná a konanie mozno zastavit." 35 Súd prvého stupna potom uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k názoru, ze tvrdenia Athinaďki Techniki jeho záver nespochybnujú. 36 Po prvé, pokial ide o tvrdenie Athinaďki Techniki, ze sporný list zmienoval Komisiu, zatial co list z 26. septembra 2008 zmienoval útvary Komisie, Súd prvého stupna v tejto súvislosti uviedol, ze toto tvrdenie nemôze mat vplyv na kvalifikáciu posledného uvedeného listu. 37 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia nemôze zostat necinná a musí zacat konanie vo veci formálneho zistovania, Súd prvého stupna uviedol, ze Athinaďki Techniki neuvádza ziadne právne pravidlo, ktoré by zaväzovalo Komisiu, aby po zrusení vlastného rozhodnutia o odlození zacala iné konanie, nez to, ktoré viedlo k tomuto rozhodnutiu. 38 Po tretie Súd prvého stupna rozhodol, pokial ide o tvrdenia Athinaďki Techniki, podla ktorých je jednak cielom krokov Komisie vylúcit súdne preskúmanie rozhodnutia o odlození a jednak výzva na predlozenie informácií nie je relevantná, ze ziadne právne tvrdenie z nich nie je mozné vyvodit. 39 Súd prvého stupna dodal, ze z dokumentov predlozených Athinaďki Techniki v rámci konania na Súde prvého stupna nevyplýva, ze by v priebehu správneho konania vysvetlila, v com kritizované opatrenia splnajú podmienky, ktoré urcujú existenciu státnej pomoci, takze nemôze platne spochybnovat, ze výzva Komisie na predlozenie dodatocných informácií predstavuje vhodné kroky za okolností v prejednávanom prípade. 40 Po stvrté, pokial ide o tvrdenia Athinaďki Techniki týkajúce sa právnej sily rozhodnutej veci, Súd prvého stupna uviedol, ze Súdny dvor uz citovaným rozsudkom Athinaďki Techniki/Komisia zrusil uz citované uznesenie Athinaďki Techniki/Komisia, bez toho, aby mal tento rozsudok dopad na platnost rozhodnutia o odlození. Návrhy úcastníkov konania 41 Athinaďki Techniki vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnuté uznesenie, - vyhovel zalobným návrhom predlozeným v prvom stupni a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 42 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako zjavne nedôvodné a - zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 43 Athens Resort Casino AE Symmetochon navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako zjavne nedôvodné a - zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní Argumentácia úcastníkov konania 44 Odvolatelka na podporu svojho odvolania uplatnuje styri odvolacie dôvody. 45 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatelka uvádza, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil judikatúru týkajúcu sa podmienok zákonnosti zrusenia správneho aktu, podla ktorej je zrusenie správneho aktu v súlade s právom za podmienky, ze zrusovaný akt je protiprávny a k zruseniu dôjde v primeranej lehote. Rozhodnutie o zrusení vsak bolo prijaté viac nez styri a pol roka po vydaní pôvodného rozhodnutia, teda po uplynutí primeranej lehoty. Odôvodnenie rozhodnutia o zrusení odkazovalo nie na protiprávnost rozhodnutia o odlození, ale výlucne na uz citovaný rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia. Kedze odôvodnenie rozhodnutia je dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku, Súd prvého stupna mal zohladnit neexistenciu tohto odôvodnenia ex offo a rozhodnút o protiprávnosti rozhodnutia o zrusení. 46 Odvolatelka svojim druhým odvolacím dôvodom dalej vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nerozhodol o otázke zneuzitia právomoci. V tejto súvislosti uvádza, ze jediným úcelom zrusenia aktu môze byt len umoznit správnemu orgánu zabezpecit dodrzanie zásady zákonnosti. Odôvodnenie predmetného zrusenia sa pritom obmedzuje na jednoduchý odkaz na uz citovaný rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, ktorý sa nevyslovuje o zákonnosti napadnutého aktu. Zámerom Komisie teda podla odvolatelky bolo zrusit rozhodnutie nie v záujme dodrzania zásady zákonnosti, ale jednoducho preto, aby sa vyhla preskúmaniu zo strany súdov Spolocenstva. 47 V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vyvodil záver, ze jediným dôsledkom zrusenia rozhodnutia o odlození je povinnost znovu zacat fázu predbezného preskúmania. Pritom v prípade, ze by súd priamo konstatoval porusenie clánku 87 ES, musela by Komisia vyvodit dôsledky z existencie státnej pomoci, co by v zmysle clánku 88 ods. 2 ES znamenalo, ze dotknutý stát musí pomoc zrusit alebo ju zmenit v lehote, ktorú urcí Komisia. 48 Odvolatelka svojím stvrtým odvolacím dôvodom vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nerespektoval právnu silu rozhodnutej veci vyplývajúcej z uz citovaného rozsudku Athinaďki Techniki/Komisia. Z bodu 40 tohto rozsudku totiz podla odvolatelky vyplýva, ze Komisia nemôze zotrvávat v stave necinnosti pocas konania o preskúmaní státnej pomoci. Zrusením napadnutého aktu sa pritom Komisia vrátila do situácie pred prijatím tohto rozhodnutia a Súd prvého stupna sa tým, ze nerozhodol, ze toto zrusenie je protiprávne, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Nie je teda nadalej mozné, aby Komisia udrzovala stav neistoty. Naopak je povinná rozhodnút a podriadit sa prípadne rozhodnutiu súdov Spolocenstva. 49 Komisia na to priamo odpovedá, ze vsetky výhrady súvisiace so zrusením napadnutého aktu sa netýkajú napadnutého uznesenia, ale len zrusenia tohto aktu, ktoré nebolo predmetom sporu na Súde prvého stupna. Okrem toho, tá cast odvolania, ktorá sa týka zákonnosti rozhodnutia o zrusení, má zneuzívajúcu povahu. Komisia totiz zrusila vlastné rozhodnutie o odlození v prospech odvolatelky a potenciálne na úkor jej konkurentky. Odvolatelka preto nemá ziadny záujem na nastolovaní otázky v súvislosti s lehotou, v ktorej doslo k zruseniu, ktoré jej prinása úzitok. To isté platí aj v prípade tvrdenia týkajúceho sa odôvodnenia rozhodnutia o zrusení. Tieto tvrdenia musia byt odmietnuté ako zjavne neprípustné. Komisia v kazdom prípade zastáva názor, ze v liste z 26. septembra 2008 bolo jasne uvedené, ze toto zrusenie vykonáva vzhladom na uz citovaný rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, s ktorým bola odvolatelka oboznámená, pretoze vo veci, v ktorej bol tento rozsudok vyhlásený, bola sama zalobkynou. 50 Pokial ide o meritórnu stránku veci, Komisia odpovedá na odvolacie dôvody týkajúce sa zneuzitia právomoci, ako aj dôsledkov uz citovaného rozsudku Athinaďki Techniki/Komisia tak, ze tieto dôvody sa podla nej odvíjajú od myslienky, podla ktorej sa jednoducho chcela vyhnút súdnemu preskúmaniu rozhodnutia o odlození a vrátit sa do stavu necinnosti. Tieto tvrdenia sú vsak nesprávne, pretoze zacatím fázy predbezného preskúmania by práve preskúmavala údaje v spise. 51 Odvolatelka dalej podla nej neuvádza, z akých dôvodov je Komisia povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Súd prvého stupna navyse nemôze rozhodovat ultra petita. Podla Komisie sa pritom po zrusení napadnutého aktu zaloba o neplatnost stáva bezpredmetnou a akýkolvek iný záver v súvislosti s procedere (postupom) Komisie nie je podlozený zalobnými návrhmi. 52 Spolocnost Athens Resort Casino AE Symmetochon tvrdí, ze pokial neexistujú osobitné pravidlá, zrusenie správnych aktov sa riadi vseobecnými zásadami zákonnosti a ochrany legitímnej dôvery dotknutého subjektu. Kedze vsak odvolatelka od zaciatku spochybnuje zákonnost napadnutého aktu, nemôze sa dovolávat zásady ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho, pokial ide o odôvodnenie aktu, podla judikatúry Súdneho dvora nie je nevyhnutné, aby odôvodnenie vyplývalo zo samotného aktu, ale môze byt vyvodené nepriamo z uplatnitelných pravidiel alebo z kontextu predmetného aktu. 53 Okrem toho spolocnost Athens Resort Casino AE Symmetochon zastáva názor, ze Komisia sa nielenze nevyhýbala súdnemu preskúmaniu, ale naopak sla "nad rámec" uz citovaného rozsudku Athinaďki Techniki/Komisia, kedze sa rozhodla znovu zacat vysetrovanie, cím súhlasila s odhalovaním nových skutocností, o ktorých nevedela. Podla nej dalej z tohto rozsudku iba vyplýva, ze Komisia nemala právo zostat necinná a mala v primeranej lehote od podania staznosti ukoncit predmetné konanie prijatím rozhodnutia a nie sa vracat do fázy predbezného preskúmania, ktorá uz v rámci tejto veci nebola prípustná. Posúdenie Súdnym dvorom O prípustnosti 54 Pokial ide o uplatnovanú neprípustnost výhrad, ktorými je spochybnovaná zákonnost zrusenia napadnutého aktu, a to z dôvodu, ze sa týkajú rozhodnutia o zrusení, treba uviest, ze tieto výhrady skutocne smerujú proti napadnutému uzneseniu a nie proti rozhodnutiu o zrusení. Odvolatelka totiz v jednotlivých odvolacích dôvodoch Súdu prvého stupna v podstate vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zohladnil zrusenie napadnutého aktu, hoci toto zrusenie bolo protiprávne. 55 Co sa týka tvrdenia, ze tie isté výhrady sú neprípustné, pretoze rozhodnutie o zrusení nebolo predmetom sporu na Súde prvého stupna, treba uviest, ze z napadnutého uznesenia naopak vyplýva, ze tieto výhrady boli odvolatelkou skutocne predlozené Súdu prvého stupna a ze spadali do rámca tohto sporu. V napadnutom uznesení sa totiz Súd prvého stupna vyslovil k otázke, ci sa na základe listu Komisie z 26. septembra 2008, ktorým táto institúcia oznámila najmä zrusenie napadnutého aktu, stala zaloba proti tomuto aktu bezpredmetnou. Ako dalej vyplýva z bodov 23 az 30 odôvodnenia uvedeného uznesenia, odvolatelka na Súde prvého stupna spochybnovala zákonnost zrusenia oznámeného v uvedenom liste z 26. septembra 2008. 56 Nie je ostatne dôvodné tvrdit, ze odvolatelka nemala ziadny záujem spochybnovat posúdenie Súdu prvého stupna v súvislosti so zákonnostou zrusenia napadnutého aktu, pretoze tento záujem priamo závisel od odpovedi na otázku, ktorá je predmetom tohto sporu, ci sa zaloba proti napadnutému aktu stala bezpredmetnou alebo nie. 57 Z toho vyplýva, ze odvolacie dôvody sú v celom ich rozsahu prípustné. O veci samej 58 Odvolatelka svojím prvým, druhým a stvrtým odvolacím dôvodom vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze konanie o zalobe sa zastavuje, pretoze rozhodnutie Komisie z 26. septembra 2008 predstavuje zrusenie napadnutého aktu, aj ked toto zrusenie bolo protiprávne. 59 Na úvod treba uviest, ze ked odvolatelka v tejto súvislosti tvrdí, ze ku zruseniu napadnutého aktu nedoslo v primeranej lehote, opiera sa o judikatúru týkajúcu sa retroaktívneho zrusenia protiprávneho správneho aktu, na základe ktorého vznikajú subjektívne práva (pozri rozsudky z 9. marca 1978, Herpels/Komisia, 54/77, Zb. s. 585, bod 38; z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia, 14/81, Zb. s. 749, bod 10; z 26. februára 1987, Consorzio Cooperative d'Abruzzo/Komisia, 15/85, Zb. s. 1005, bod 12, a zo 17. apríla 1997, de Compte/Parlament, C-90/95 P, Zb. s. I-1999, bod 35). 60 Je vsak nesporné, ze napadnutý akt nie je vo vztahu k odvolatelke aktom, z ktorého by vznikali práva, ale aktom spôsobujúcim jej ujmu. Judikatúra uvedená v predchádzajúcom bode preto nie je v danom prípade relevantná. 61 Vzhladom na to treba v danom prípade uviest, ze Komisia oznámila odvolatelke listom z 26. septembra 2008, ze so zretelom na uz citovaný rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia zrusuje sporný list, opätovne zacína fázu predbezného preskúmania, opakuje svoju predchádzajúcu ziadost, cím odvolatelku vyzýva k predlozeniu skutocností, ktoré by mohli preukázat poskytnutie státnej pomoci, a ze napadnutý akt zrusila. 62 V uz citovanom rozsudku Athinaďki Techniki/Komisia pritom Súdny dvor uviedol, aké má Komisia povinnosti, ked dá dotknutá osoba na základe clánku 10 ods. 1 a clánku 20 ods. 2 prvej vety nariadenia c. 659/1999 podnet na zacatie fázy predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES. 63 Súdny dvor tak vychádzal z toho, ze clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 Komisii ukladá, aby hned ako dotknuté osoby predlozia dodatocné pripomienky alebo akonáhle uplynie primeraná lehota, ukoncila fázu predbezného preskúmania prijatím rozhodnutia podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, teda prijatím rozhodnutia konstatujúceho neexistenciu pomoci, rozhodnutia o nevznesení námietok alebo rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (pozri rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 40). 64 Komisia tak nie je oprávnená pocas fázy predbezného preskúmania zotrvávat v necinnosti. V príslusnom okamihu jej prislúcha bud zacat dalsiu fázu preskúmania alebo odlozit vec prijatím rozhodnutia v tomto zmysle, a ked Komisia také rozhodnutie prijme na základe informácií poskytnutých dotknutou osobou, zasle jej kópiu tohto rozhodnutia (pozri rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 40). 65 V danom prípade vsak Súdny dvor dospel k záveru, ze napadnutým aktom Komisia prijala akt o administratívnom odlození veci. Uvedená institúcia týmto aktom rozhodla, ze fáza predbezného preskúmania zacatá z podnetu odvolatelky sa ukoncuje, konstatovala, ze zacaté vysetrovanie neumoznilo dospiet k záveru o existencii pomoci v zmysle clánku 87 ES a konkludentne odmietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené clánkom 88 ods. 2 ES (pozri rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, body 51 a 52). 66 Súdny dvor tak dospel k záveru, ze Komisia zaujala konecné stanovisko k návrhu odvolatelky smerujúcemu ku konstatovaniu porusenia clánkov 87 ES a 88 ES. Okrem toho vzhladom na to, ze napadnutý akt zabránil odvolatelke predlozit jej pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 88 ods. 2 ES, vyvolal tým záväzné právne úcinky, ktorými mohli byt dotknuté jej záujmy. Napadnutý akt je teda podla Súdneho dvora napadnutelným aktom v zmysle clánku 230 ES (pozri rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, body 58, 61 a 62). 67 Odvolatelka, na ktorú sa vztahujú procesné záruky stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, teda bola oprávnená spochybnit zákonnost napadnutého aktu ako osoba priamo a osobne dotknutá predmetným aktom v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, body 41 a 48). Konkrétnejsie mala právo na to, aby súd Spolocenstva preskúmal posúdenie Komisie, podla ktorého mohla na základe údajov, ktoré mala k dispozícii k 2. júnu 2004, oprávnene vec odlozit a implicitne rozhodnút, ze nie je opodstatnené zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 68 Keby bola Komisia oprávnená zrusit taký akt, ako je napadnutý akt za daných podmienok, mohla by potom pocas fázy predbezného preskúmania zotrvávat v necinnosti v rozpore s povinnostami, ktoré jej vyplývajú z clánku 13 ods. 1 a clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, a vyhnút sa akémukolvek súdnemu preskúmaniu. Ako uz uviedol generálny advokát v bode 101 jeho návrhov, stacilo by totiz, aby táto institúcia odlozila staznost podanú dotknutou osobou, a potom, co tento úcastník konania podá zalobu, zrusila rozhodnutie o odlození staznosti, znovu zacala fázu predbezného preskúmania a zopakovala tieto úkony tolkokrát, kolkokrát to bude nevyhnutné, aby sa vyhla akémukolvek súdnemu preskúmaniu svojho postupu. 69 Pokial by sa taká moznost pripustila, bolo by to napokon v rozpore s právnou istotou, ktorú má nariadenie c. 659/1999 za ciel posilnit, ako to vyplýva z jeho odôvodnení c. 3, 7 a 11. 70 Vzhladom na poziadavky riadnej správy vecí verejných a právnej istoty, ako aj na zásadu úcinnej súdnej ochrany treba pritom vychádzat z toho, ze Komisia môze zrusit rozhodnutie o odlození staznosti týkajúcej sa údajnej protiprávnej pomoci len aby odstránila protiprávnost uvedeného rozhodnutia, a dalej, ze po takom zrusení nemôze v konaní pokracovat v stádiu, ktoré casovo predchádza konkrétnemu okamihu, v ktorom konstatovaná protiprávnost nastala. 71 V danom prípade sa nezdá, ze by úcelom listu z 26. septembra 2008 bolo odstránenie protiprávnosti napadnutého aktu. V uvedenom liste sa totiz neuvádza protiprávna povaha napadnutého aktu, ktorá jediná mohla odôvodnovat jeho zrusenie. 72 Komisia v tomto liste len odvolatelke oznámila, ze "[v]zhladom na [uz citovaný] rozsudok [Athinaďki Techniki/Komisia] útvary GR Hospodárska sútaz Vám oznamujú zrusenie vlastného rozhodnutia a znovuotvorenie vyssie uvedeného prípadu". Pritom je nesporné, ze v tomto rozsudku sa Súdny dvor nevyslovoval k zákonnosti napadnutého aktu, ale len k jeho kvalifikácii ako napadnutelného aktu, takze tento bezný odkaz namôze sám osebe odôvodnovat rozhodnutie o zrusení napadnutého aktu. 73 Pokial ide dalej o tvrdenie Komisie, ze zrusenie napadnutého aktu bolo nevyhnutné, pretoze nebol dostatocne z právneho hladiska odôvodnený, treba uviest, ze taká protiprávnost mohla byt odstránená prijatím nového rozhodnutia o odlození staznosti, a v kazdom prípade teda neodôvodnovala opätovné zacatie fázy predbezného preskúmania. 74 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti treba konstatovat, ze Súd prvého stupna nesprávne dospel k záveru, ze Komisia bola oprávnená zrusit napadnutý akt za podmienok uvedených v liste z 26. septembra 2008. 75 Z toho vyplýva, ze prvý, druhý a stvrtý odvolací dôvod, ktorými odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna jeho záver, ze napadnutý akt bol zrusený, hoci toto zrusenie bolo protiprávne, sú dôvodné. 76 Za týchto okolností netreba skúmat tretí odvolací dôvod uvádzaný odvolatelkou. 77 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je opodstatnené odvolaniu vyhoviet a napadnuté uznesenie zrusit. O vrátení veci Vseobecnému súdu 78 Z clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor môze v danej veci vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 79 Za okolností v prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, ze nemôze o veci rozhodnút vzhladom na to, ze Vseobecný súd nepreskúmal zalobu odvolatelky proti napadnutému aktu z meritórneho hladiska. 80 Vec musí byt preto vrátená Vseobecnému súdu, aby rozhodol o návrhoch odvolatelky na zrusenie napadnutého aktu. O trovách 81 Vzhladom na to, ze sa vec vracia Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania treba rozhodnút neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Uznesenie Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. júna 2009, Athinaďki Techniki/Komisia (T-94/05), sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdjnwbt/L95673-3331TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXdjnwbt/L95673-3331TMP.html#Footref*