Vec C-338/09 Yellow Cab Verkehrsbetriebs GmbH proti Landeshauptmann von Wien (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Unabhängiger Verwaltungssenat Wien) "Slobodné poskytovanie sluzieb - Sloboda usadit sa - Pravidlá hospodárskej sútaze - Kabotázna preprava - Vnútrostátna preprava osôb linkovými autobusmi - Ziadost o prevádzkovanie linky - Koncesia - Povolenie - Podmienky - Umiestnenie sídla alebo stálej organizacnej zlozky na vnútrostátnom území - Znízenie príjmov ohrozujúce výnosnost prevádzkovania uz povolenej linky" Abstrakt rozsudku 1. Volný pohyb osôb - Sloboda usadit sa - Obmedzenia (Clánok 49 ZFEÚ) 2. Volný pohyb osôb - Sloboda usadit sa - Obmedzenia (Clánok 49 ZFEÚ) 1. Clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni takej právnej úprave clenského státu, ktorá ako podmienku udelenia povolenia na prevádzkovanie autobusovej linky verejnej mestskej prepravy osôb, ktorá pravidelne chodí na urcené zastávky podla cestovného poriadku, vyzaduje, aby hospodárske subjekty ziadajúce o koncesiu usadené v iných clenských státoch mali sídlo alebo inú organizacnú zlozku na území tohto clenského státu este pred tým, ako im je udelené povolenie na prevádzkovanie tejto linky. Primerane obozretný hospodársky subjekt by totiz nebol ochotný vo väcsej miere investovat v prípade, ze vôbec nie je isté, ci mu bude udelené povolenie. Okrem toho obmedzenie zaprícinené takouto poziadavkou zjavne nie je odôvodnené cielmi, ktoré sa týkajú potreby zabezpecit rovnost podmienok hospodárskej sútaze pri prevádzkovaní autobusových liniek a potreby zarucit dodrziavanie sociálneho a pracovného práva platného v dotknutom clenskom státe. Naopak, clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá stanovuje poziadavku usadit sa, ak sa toto usadenie pozaduje po udelení uvedeného povolenia a pred tým, ako ziadatel zacne s prevádzkovaním dotknutej linky verejnej prepravy. (pozri body 37, 38, 41, bod 1 výroku) 2. Clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá nariaduje zamietnut udelenie povolenia na prevádzkovanie turistickej autobusovej linky z dôvodu znízenia výnosnosti konkurencného podniku, ktorý vlastní povolenie na prevádzkovanie ciastocne alebo celkom rovnakej linky, ako je pozadovaná linka, a to len na základe informácií predlozených týmto konkurencným podnikom. Takáto právna úprava totiz v rozsahu, v akom obmedzuje pocet poskytovatelov sluzieb, bez ohladu na údajnú neexistenciu diskriminácie na základe státnej príslusnosti dotknutých hospodárskych subjektov vykonávajúcich dané povolanie v zásade predstavuje obmedzenie slobody usadit sa v zmysle clánku 49 ZFEÚ. Túto právnu úpravu nemozno odôvodnit cielom zabezpecenia výnosnosti konkurencnej autobusovej linky, kedze tento ciel ako cisto ekonomický dôvod nemôze byt naliehavým dôvodom vseobecného záujmu, ktorý by mohol odôvodnit obmedzenie základnej slobody zarucenej Zmluvou. Okrem toho z hladiska skúmania proporcionality rezim predchádzajúceho správneho povolenia nemôze zlegitímnit svojvolný postup vnútrostátnych orgánov tak, ze by zbavil ustanovenia Únie, najmä ustanovenia týkajúce sa takej základnej slobody, ich potrebného úcinku. Rezim predchádzajúceho povolenia tak musí byt na to, aby bol odôvodnený, hoci predstavuje výnimku z takejto základnej slobody, zalozený na objektívnych, nediskriminacných a vopred známych kritériách, ktoré zabezpecujú, ze je spôsobilý dostatocne ohranicit výkon diskrecnej právomoci vnútrostátnych orgánov. Ak sa teda vnútrostátna právna úprava vykladá v tom zmysle, ze ziadost o vydanie povolenia posudzuje vnútrostátna správa len na základe tvrdení vlastníka povolenia o výnosnosti jeho prevádzky, hoci tento podnik je potenciálnym priamym konkurentom podniku, ktorý ziada o vydanie nového povolenia, tento spôsob posúdenia je v rozpore s pravidlami Únie, pretoze by mohol narusit objektivitu a nestrannost prejednania príslusnej ziadosti o vydanie povolenia. (pozri body 45, 46, 51, 53 - 55, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 22. decembra 2010 ([1]*) "Slobodné poskytovanie sluzieb - Sloboda usadit sa - Pravidlá hospodárskej sútaze - Kabotázna preprava - Vnútrostátna preprava osôb linkovými autobusmi - Ziadost o prevádzkovanie linky - Koncesia - Povolenie - Podmienky - Umiestnenie sídla alebo stálej organizacnej zlozky na vnútrostátnom území - Znízenie príjmov ohrozujúce výnosnost prevádzkovania uz povolenej linky" Vo veci C-338/09, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Unabhängiger Verwaltungssenat Wien (Rakúsko) z 29. júla 2009 a dorucený Súdnemu dvoru 24. augusta 2009, ktorý súvisí s konaním: Yellow Cab Verkehrsbetriebs GmbH proti Landeshauptmann von Wien, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia D. Sváby, R. Silva de Lapuerta, E. Juhász (spravodajca) a T. von Danwitz, generálny advokát: P. Cruz Villalón, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Yellow Cab Verkehrsbetriebs GmbH, v zastúpení: W. Punz, Rechtsanwalt, - rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyna, - nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a J. Möller, splnomocnení zástupcovia, - talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: G. Braun, N. Yerrell a I. Rogalski, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu relevantných ustanovení práva Únie v oblasti slobody usadit sa, slobodného poskytovania sluzieb a hospodárskej sútaze uplatnovaných v oblasti dopravy. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostou Yellow Cab Verkehrsbetriebs GmbH (dalej len "Yellow Cab"), so sídlom v Mníchove (Nemecko), a Landeshauptmann von Wien (premiér spolkovej krajiny Vieden) vo veci zamietnutia ziadosti tejto spolocnosti týkajúcej sa vydania povolenia na prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linky prepravujúcej osoby na území mesta Vieden (Rakúsko). Právny rámec Právna úprava Únie 3 Na základe clánku 71 ods. 1 písm. a) ES, teraz clánok 91 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, ktorý oprávnoval Radu Európskej Únie zaviest v konaní upravenom v tomto ustanovení spolocné pravidlá medzinárodnej dopravy do clenského státu alebo z clenského státu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých clenských státov, Rada prijala nariadenie (EHS) c. 684/92 zo 16. marca 1992 o spolocných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (Ú. v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 306), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) c. 11/98 z 11. decembra 1997 (Ú. v. ES L 4, 1998, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 62, dalej len "nariadenie c. 684/92"). 4 Clánok 7 nariadenia c. 684/92 s názvom "Postup schvalovania" v odseku 4 stanovuje: "Povolenie sa udelí: ... d) ak sa ukáze, ze príslusná doprava by priamo neohrozila existenciu uz povolenej pravidelnej dopravy, s výnimkou prípadov, v ktorých príslusnú pravidelnú dopravu vykonáva len jeden dopravca alebo skupina dopravcov; e) ak sa zdá, ze vykonávanie dopravy zahrnutej v ziadosti nie je zamerané len na najlukratívnejsie dopravné sluzby existujúce na príslusných spojoch; ..." 5 Na základe clánku 71 ods. 1 písm. b) ES, teraz clánok 91 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, ktorý oprávnoval Radu stanovit podmienky, za ktorých môzu prepravcovia, ktorí nemajú sídlo na území clenského státu, v tomto clenskom státe uskutocnovat vnútrostátnu dopravu, Rada prijala nariadenie (ES) c. 12/98 z 11. decembra 1997, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môzu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v urcitom clenskom státe vykonávat vnútrostátnu cestnú osobnú dopravu v clenskom státe (Ú. v. ES L 4, 1998, s. 10; Mim. vyd. 07/003, s. 501), ktorého clánok 1 stanovuje: "Kazdý dopravca vykonávajúci cestnú osobnú dopravu v prenájme alebo za úhradu, ktorý je drzitelom licencie spolocenstva uvedenej v clánku 3a nariadenia Rady (EHS) c. 684/92..., má povolené za podmienok stanovených v tomto nariadení a bez diskriminácie z dôvodu státnej príslusnosti dopravcu alebo miesta, kde je usadený, docasne vykonávat vnútrostátnu cestnú osobnú dopravu v prenájme alebo za úhradu v inom clenskom státe, dalej len 'hostitelský clenský stát` bez toho, aby musel mat sídlo, alebo inú prevádzkaren. Takéto vnútrostátne dopravné sluzby sú dalej uvádzané ako 'kabotázna preprava`." 6 Clánok 2 tohto nariadenia znie: "Na úcely tohto nariadenia: 1. 'Pravidelná doprava` znamená dopravu, ktorá zabezpecuje prepravu cestujúcich v stanovených intervaloch po stanovených trasách, pricom k nastupovaniu a vystupovaniu cestujúcich dochádza na vopred urcených zastávkach. Pravidelná doprava je prístupná pre vsetkých, a v prípade potreby podlieha povinnej rezervácii. Skutocnost, ze sa prevádzkové podmienky dopravy môzu upravit, nemá vplyv na jej klasifikáciu ako pravidelnej dopravy. 2. 'Speciálna pravidelná doprava` znamená pravidelnú dopravu, ktorá zabezpecuje prepravu specifikovaných kategórií cestujúcich s vylúcením ostatných cestujúcich v stanovených intervaloch po stanovených trasách, pricom k nastupovaniu a vystupovaniu cestujúcich dochádza na vopred urcených zastávkach. Speciálna pravidelná doprava zahrna: a) prepravu pracovníkov medzi bydliskom a pracoviskom; b) prepravu ziakov a studentov do vzdelávacích zariadení a z nich; c) prepravu vojakov a ich rodín medzi ich domovom a kasárnami. Skutocnost, ze sa speciálna doprava môze menit podla potrieb uzívatelov, nemá vplyv na jej klasifikáciu ako pravidelnej dopravy. 3. 'Prílezitostná doprava` znamená dopravu, ktorá nezodpovedá definícii pravidelnej dopravy, vrátane speciálnej pravidelnej dopravy, a ktorej hlavnou charakteristikou je to, ze prepravuje skupiny cestujúcich vytvorené z podnetu zákazníka alebo samotného dopravcu. Táto doprava neprestáva byt prílezitostnou dopravou len preto, ze sa vykonáva v urcitých intervaloch. ..." 7 Clánok 3 tohto nariadenia znie: "Kabotázna preprava je povolená pre nasledujúcu dopravu: 1. speciálnu pravidelnú dopravu za predpokladu, ze sa uskutocnuje na základe zmluvy medzi organizátorom a dopravcom; 2. prílezitostnú dopravu; 3. pravidelnú dopravu za predpokladu, ze ju vykonáva dopravca, ktorý nemá bydlisko/sídlo v hostitelskom clenskom státe v prípade pravidelnej medzinárodnej dopravy v súlade s nariadením (EHS) c. 684/92. Kabotázna doprava sa nemôze vykonávat nezávisle na takejto medzinárodnej doprave. Mestská a predmestská doprava je vynatá z rozsahu pôsobnosti tohto bodu. 'Mestská a predmestská doprava` znamená dopravné sluzby, ktoré plnia potreby mestských centier alebo mestských aglomerácií a dopravné potreby medzi nimi a prilahlými oblastami." 8 Nariadenia c. 684/92 a c. 12/98 budú s úcinnostou od 4. decembra 2011 zrusené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spolocných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) c. 561/2006 (Ú. v. EÚ L 300, s. 88). Preto nariadenia c. 684/92 a c. 12/98 sú uplatnitelné z hladiska ratione temporis na skutkové okolnosti veci samej. 9 Nariadenie Rady (EHS) c. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe clenských státov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii sluzieb vo verejnom záujme v oblasti zeleznicnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 156, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 19), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) c. 1893/91 z 20. júna 1991 (Ú. v. ES L 169, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 314, dalej len "nariadenie c. 1191/69"), ktoré je uplatnitelné z hladiska ratione temporis na skutkové okolnosti veci samej, obsahuje v clánku 2 ods. 1 túto definíciu: "Pod 'záväzkami sluzieb vo verejnom záujme` sa rozumejú záväzky, ktoré by uvedený dopravný podnik neprijal alebo by ich neprijal v rovnakej miere, ci za tých istých podmienok, keby realizoval svoje vlastné obchodné záujmy." 10 Nariadenie c. 1191/69 bolo od 3. decembra 2009 zrusené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o sluzbách vo verejnom záujme v zeleznicnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrusujú nariadenia Rady (EHS) c. 1191/69 a (EHS) c. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, s. 1). Clánok 2 písm. e) tohto nariadenia obsahuje definíciu pojmu "záväzok vyplývajúci zo sluzieb vo verejnom záujme", ktorá sa obsahovo v podstate zhoduje s definíciou v clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 1191/69. Vnútrostátna právna úprava 11 § 1 rakúskeho zákona upravujúceho prepravu linkovými autobusmi (Kraftfahrliniengesetz, BGBl. I, 203/1999), v znení uplatnitelnom na spor vo veci samej (BGBl. I, 153/2006, dalej len "KflG"), s názvom "Definície, obsah a pôsobnost licencií" stanovuje: "1. Autobusovou linkovou prepravou sa rozumie pravidelná preprava osôb autobusom podnikmi prepravujúcimi osoby autobusmi na urcitom dopravnom spojení, pricom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred stanovených zastávkach. Bez ohladu na prípadnú povinnost rezervácie miesta je autobusová linková preprava prístupná pre kazdého. ... 3. Na prevádzkovanie vnútrostátnej a medzinárodnej autobusovej linkovej prepravy je potrebná koncesia vydaná podla odseku 1, na prevádzkovanie autobusovej linkovej prepravy, ktorej konecné zastávky sa nachádzajú na státnom území clenských státov... alebo zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Svajciarska je potrebné povolenie rovnocenné koncesii." 12 § 2 KflG s názvom "Povinnost podat ziadost o koncesiu a povolenie, obsah ziadosti o koncesiu" stanovuje, ze na vydanie koncesie alebo povolenia sa vyzaduje, aby dopravca podal ziadost priamo na príslusný orgán a upresnuje, aké údaje musí táto ziadost obsahovat, pokial ide o identitu a miesto usadenia sa ziadatela, jeho bezúhonnost, odbornú spôsobilost, financnú bonitu, trasu pozadovanej linky, pozadovanú dlzku platnosti koncesie, výsku cestovného a vybavenie pouzívaných vozidiel. 13 § 3 tohto zákona s názvom "Dozorné orgány" v odseku 1 stanovuje, ze Landeshauptmann (premiér spolkovej krajiny) má právomoc udelit koncesiu uvedenú v § 1 KflG. 14 § 7 tohto zákona s názvom "Podmienky udelenia licencie a dôvody jej zamietnutia" v odseku 1 stanovuje: "Koncesia sa má vydat v prípadoch, ked: 1. ziadatel o koncesiu alebo prípadne prevádzkovatel podla § 10 ods. 5 je spolahlivý a odborne fundovaný a má navyse zodpovedajúcu financnú bonitu; 2. ziadatel o koncesiu ako fyzická osoba má rakúske státne obcianstvo a podnik (§ 1 ods. 2 bod 2) má sídlo v tuzemsku. Státni príslusníci iných clenských státov... alebo inej zmluvnej strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore a podniky z týchto státov, ktorí majú aj sídlo alebo stále obchodné zastúpenie v tuzemsku, sú postavení na roven rakúskym ziadatelom o koncesiu; 3. spôsob prevádzkovania linky zabezpecuje úcelné a hospodárne uspokojenie potreby príslusnej prepravy a 4. udelenie koncesie neodporuje ani iným verejným záujmom. Dôvod neudelenia existuje najmä vtedy, ked ... b) autobusová linková preprava, o ktorej povolenie sa ziada, môze ohrozit plnenie dopravných úloh dopravným podnikom, do ktorého dopravnej oblasti (§ 14 ods. 1 az 3) pozadovaná linka celkom alebo ciastocne zasahuje, alebo c) autobusová linková preprava, o ktorej povolenie sa ziada, zasahuje do organizácie prepravy, ktorá lepsie zodpovedá verejným potrebám zabezpecovaným dopravnými podnikmi v dopravnej oblasti (§ 14 ods. 4), do ktorej pozadovaná linka celkom alebo ciastocne patrí, a jeden z týchto podnikov uskutocní nevyhnutné zlepsenie dopravných sluzieb v priebehu primeranej lehoty stanovenej dozorným orgánom, ktorá nesmie byt dlhsia ako sest mesiacov." 15 § 14 KflG s názvom "Dopravná oblast" znie takto: "1. Dopravná oblast uvedená v § 7 ods. 1 bode 4 písm. b) siaha do takej vzdialenosti, do akej môze pozadovaná linková preprava ohrozovat verejnú dopravu, na ktorú uz bola udelená koncesia. 2. Plnenie prepravných úloh je ohrozené vtedy, ked je dopravný podnik pri prevádzkovaní svojej verejnej dopravy podstatne poskodzovaný, o takýto prípad ide vtedy, ked dopravný podnik utrpí v súvislosti s ohrozenou linkou znízenie príjmu, ktoré zjavne ohrozuje výnosnost jeho prevádzky. 3. Ak dopravný podnik vyhlasuje, ze doslo u neho k znízeniu príjmu, ktoré zjavne ohrozuje výnosnost jeho prevádzky z dôvodu udelenia novej koncesie alebo zmeny koncesie týkajúcej sa trasy, musí dozornému orgánu predlozit jemu známe údaje, ktoré tomuto orgánu umoznia posúdit úcinky znízenia príjmov na výnosnost dotknutej linky. 4. Dopravnou oblastou podla § 7 ods. 1 bodu 4 písm. c) sa rozumie tá oblast, v rámci ktorej poziadavky na prepravu uspokojuje uz existujúca autobusová linková preprava." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 16 Ziadostou z 25. januára 2008 Yellow Cab poziadala Landeshauptmann von Wien, podla KflG o udelenie koncesie na prevádzkovanie autobusovej linkovej prepravy osôb po vopred urcenej trase výlucne v rámci územia mesta Vieden. 17 Na väcsej casti tejto trasy je uz inou spolocnostou prevádzkovaná iná autobusová linková preprava osôb na základe koncesie vydanej 17. mája 2005. 18 Ziadost Yellow Cab bola príslusným správnym orgánom zamietnutá v podstate z týchto dôvodov. Jednak Yellow Cab má sídlo v inom clenskom státe a nemá sídlo, ani stále obchodné zastúpenie na rakúskom území, co je v rozpore s § 7 ods. 1 bodom 2 KflG. Jednak podnik, ktorý aktuálne prevádzkuje autobusovú linkovú prepravu osôb na rovnakej trase, o akú ziada Yellow Cab, bol posudzovaný z hladiska § 7 ods. 1 bodu 4 písm. b) KflG a zistilo sa, ze ak sa udelí pozadovaná koncesia, táto linka by uz nemohla byt prevádzkovaná za udrzatelných ekonomických podmienok. 19 Yellow cab podala odvolanie na Unabhängiger Verwaltungssenat Wien, ktorý vyjadril pochybnosti o zlucitelnosti spornej vnútrostátnej úpravy s ustanoveniami Zmluvy ES v oblasti slobody usadit sa, slobodného poskytovania sluzieb a hospodárskej sútaze. 20 V podstate tvrdí, ze povinnost mat sídlo alebo stále obchodné zastúpenie na rakúskom území, aby sa udelila koncesia na prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linkovej prepravy osôb predstavuje osobitnú prekázku len pre ziadatelov, ktorí nepochádzajú z Rakúska, kedze rakúski ziadatelia, fyzické alebo právnické osoby, v zásade sú usadení na území Rakúskej republiky. Aj ked sluzba pravidelnej linkovej prepravy osôb predstavuje verejný záujem, vnútrostátny súd pochybuje, ze by z tohto hladiska mala byt povazovaná za nutnú prekázku slobody usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb v tak sirokom rozsahu. 21 Okrem iného pokial ide o podmienku, aby pozadovaná nová linka ekonomicky neovplyvnila uz existujúcu linkovú prepravu, vnútrostátny súd sa domnieva, ze príslusné ustanovenie vnútrostátnej právnej úpravy chráni pred hospodárskou sútazou podniky, ktoré zle alebo nerentabilne prevádzkujú uz povolené prepravné linky. Vnútrostátny súd uvádza, ze vo veci samej podnik podávajúci ziadost ponúka za prakticky rovnakú autobusovú linkovú prepravu osôb jednoznacne nizsiu cenu v porovnaní s cenou, ktorú v súcasnosti ziada konkurencný podnik, ktorý uz má koncesiu. 22 Napokon vnútrostátny súd uvádza, ze ustanovenia Zmluvy upravujúce hospodársku sútaz sa v prvom rade vztahujú na podniky, clenské státy sa takisto majú zdrzat akýchkolvek opatrení, ktoré by mohli zrusit praktický úcinok pravidiel hospodárskej sútaze platných pre podniky. Sporná vnútrostátna úprava by teda mala za následok, ze sa podniku, ktorý môze ponúkat prepravu osôb pravidelnou autobusovou linkou za nizsie ceny, zabráni vo vstupe na trh, pretoze existuje významný verejný záujem na riadne fungujúcom systéme linkovej prepravy osôb za výhodne ceny. 23 Vzhladom na tieto úvahy rozhodol Unabhängiger Verwaltungssenat Wien prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Neodporuje slobode usadit sa a slobodnému poskytovaniu sluzieb v zmysle clánkov [49 ZFEÚ a nasl., ako aj 56 ZFEÚ a nasl.] a právu v oblasti hospodárskej sútaze v zmysle clánku [101 ZFEÚ a nasl.], ak vnútrostátny právny predpis ako podmienku na vydanie povolenia na prevádzkovanie autobusovej linkovej prepravy, teda na prevádzkovanie prostriedkov verejnej hromadnej dopravy, ktoré pravidelne chodia na urcené zastávky podla cestovného poriadku, stanovuje: a) ze podnik podávajúci ziadost musí mat uz pred zacatím prevádzkovania linky, a najneskôr v okamihu udelenia koncesie, sídlo alebo organizacnú zlozku v státe, v ktorom sa nachádza orgán udelujúci povolenie; b) ze podnik podávajúci ziadost musí mat najneskôr od okamihu zacatia prevádzkovania linky sídlo alebo organizacnú zlozku v státe, v ktorom sa nachádza orgán udelujúci povolenie? 2. Je v súlade so slobodou usadit sa a so slobodným poskytovaním sluzieb v zmysle clánkov [49 ZFEÚ a nasl., ako aj 56 ZFEÚ a nasl.] a s právom v oblasti hospodárskej sútaze v zmysle clánku [101 ZFEÚ a nasl.], ze vnútrostátny právny predpis pre udelenie povolenia na prevádzkovanie autobusovej linkovej prepravy, teda na prevádzkovanie prostriedkov verejnej hromadnej dopravy, ktoré pravidelne chodia na urcené zastávky podla cestovného poriadku, stanovuje, ze povolenie sa nevydá, ked v prípade zacatia prevádzkovania autobusovej linkovej prepravy, o povolenie ktorej sa ziada, by sa príjmy konkurencného podniku, ktorý prevádzkuje ciastocne alebo celkom rovnakú trasu, z ním prevádzkovanej trasy linky natolko výrazne znízili, ze pokracovanie v prevádzke na linke konkurencného podniku by uz potom nebolo podla hladísk trhového hospodárstva rentabilné?" O prejudiciálnych otázkach Úvodné poznámky 24 Na úvod treba uviest, ze dve otázky vnútrostátneho súdu sa týkajú najmä práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze zakotveného v clánku 101 ZFEÚ a nasl. 25 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze je síce nesporné, ze clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ sa samy osebe týkajú iba správania podnikov a nie zákonov alebo iných právnych predpisov clenských státov, ale nic to nemení na skutocnosti, ze tieto clánky v spojení s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ zavádzajúcim povinnost spolupráce ukladajú clenským státom povinnost, aby neprijímali alebo nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky (pozri rozsudky 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 45 a citovanú judikatúru, ako aj z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 46). 26 Ako uz Súdny dvor rozhodol, k poruseniu clánku 4 ods. 3 ZEÚ a clánku 101 ZFEÚ dôjde vtedy, ak clenský stát nariadi alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, alebo posilní úcinky takýchto dohôd, alebo zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné hospodárske subjekty (pozri rozsudok CIF, uz citovaný, bod 46 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok Cipolla a i., uz citovaný, bod 47). 27 Treba vsak konstatovat, ze vo veci samej sporná vnútrostátna úprava nespadá pod ziaden z týchto prípadov. Z toho vyplýva, ze nie je potrebné preskúmat predmetný návrh na zacatie prejudiciálneho konania z hladiska pravidiel Únie týkajúcich sa hospodárskej sútaze. O prvej otázke 28 Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa ustanovenia práva Únie upravujúce slobodné poskytovanie sluzieb a slobodu usadit majú vykladat v tom zmysle, ze bránia takej právnej úprave clenského státu, aká je sporná vo veci samej, ktorá na úcely vydania povolenia na prevádzkovanie autobusovej mestskej hromadnej prepravy osôb, ktorá pravidelne chodí na urcené zastávky podla cestovného poriadku, vyzaduje, aby hospodárske subjekty ziadajúce o koncesiu, a to aj subjekty usadené v iných clenských státoch, mali sídlo alebo inú organizacnú zlozku na území tohto clenského státu. 29 Z hladiska odpovede na túto otázku je potrebné zdôraznit, ze sloboda poskytovat sluzby v oblasti dopravy nie je upravená ustanovením clánku 56 ZFEÚ, ktorý sa týka slobodného poskytovania sluzieb vo vseobecnosti, ale je upravený osobitným ustanovením clánku 58 ods. 1 ZFEÚ, podla ktorého "slobodu poskytovat sluzby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy o doprave" (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1989, Lambregts Transportbedrijf, 4/88, Zb. s. 2583, bod 9). 30 V dôsledku toho uplatnovanie zásad slobody poskytovania sluzieb musí byt vykonávané podla Zmluvy uskutocnovaním spolocnej dopravnej politiky (pozri rozsudok zo 7. novembra 1991, Pinaud Wieger, C-17/90, Zb. s. I-5253, bod 7). 31 Treba teda konstatovat, ze prepravy sporné vo veci samej nepatria do pôsobnosti ustanovení, ktoré Rada prijala na základe 71 ods. 1 ES s cielom liberalizovat dopravné sluzby. 32 Na jednej strane je totiz nepochybné, ze plánované prevádzkovanie autobusovej linky zo strany Yellow Cab nie je kvalifikované ako medzinárodná preprava a v dôsledku toho nespadá do pôsobnosti nariadenia c. 684/92. Na druhej strane pokial ide o nariadenie c. 12/98, treba uviest, ze nie sú splnené podmienky uplatnenia tohto nariadenia na vec samu, pretoze sluzby pravidelnej prepravy ponúkané spolocnostou Yellow Cab nie sú vnútrostátnou castou medzinárodnej pravidelnej linkovej prepravy v zmysle clánku 3 bodu 3 tohto nariadenia a vzhladom na to, ze sú výlucne urcené na poskytovanie na území mesta Vieden, predstavujú mestské alebo prímestské sluzby, ktoré podla uvedeného ustanovenia nepatria do pôsobnosti citovaného nariadenia. 33 Za týchto okolností treba posúdit spornú vnútrostátnu úpravu z hladiska ustanovení Zmluvy ZEÚ v oblasti slobody usadit sa, ktoré sa priamo uplatnujú na dopravu a nie na základe tejto hlavy Zmluvy týkajúcej sa dopravy. 34 V tejto súvislosti treba uviest, ze povinnost mat sídlo alebo inú organizacnú zlozku na území hostitelského clenského státu logicky sama o sebe nepredstavuje prekázku alebo obmedzenie slobody usadit sa. Ako totiz správne poznamenala rakúska vláda, táto povinnost ziadnym spôsobom neobmedzuje slobodu hospodárskych subjektov usadených v iných clenských státoch zriadovat pobocky alebo iné organizacné zlozky na tomto území. 35 Preto je dôlezité v situácii, o akú ide vo veci samej, skúmat, ci podrobná úprava súvisiaca s poziadavkou mat sídlo alebo inú organizacnú zlozku na území hostitelského clenského státu ako podmienka získania povolenia na prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linkovej prepravy osôb, môze predstavovat prekázku výkonu práva usadit sa. 36 V tejto súvislosti vnútrostátny súd odkazuje po prvé na situáciu, v ktorej zahranicní podnikatel musí mat zriadené sídlo alebo inú organizacnú zlozku na území hostitelského clenského státu uz pred udelením povolenia na prevádzkovanie a po druhé na situáciu, v ktorej musí túto poziadavku splnat po udelení povolenia a najneskôr v okamihu, ked zacne prevádzkovat povolenú pravidelnú linku. 37 Pokial sa teda pozaduje, aby hospodársky subjekt usadený v inom clenskom státe, ktorý chce získat povolenie na prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linkovej prepravy osôb v hostitelskom clenskom státe, mal sídlo alebo inú organizacnú zlozku na území tohto clenského státu este pred udelením povolenia na prevádzkovanie tejto linky, tak to má odstrasujúci úcinok. Primerane obozretný hospodársky subjekt by totiz nebol ochotný vo väcsej miere investovat v prípade, ze vôbec nie je isté, ci mu bude udelené povolenie. 38 Treba dodat, ze obmedzenie zaprícinené takouto poziadavkou zjavne nie je odôvodnené cielmi, ktoré uvádza rakúska vláda a ktoré sa týkajú potreby zabezpecit rovnost podmienok hospodárskej sútaze pri prevádzkovaní autobusových liniek a potreby zarucit dodrziavanie sociálneho a pracovného práva v Rakúsku. 39 V dôsledku toho takáto poziadavka je obmedzením, ktoré je v rozpore s pravidlami Únie v oblasti práva usadit sa. 40 Naopak, poziadavka usadit sa na rakúskom území nie je v rozpore s pravidlami práva Únie, ak sa uplatnuje po udelení povolenia na prevádzkovanie a predtým nez podnikatel zacne s prevádzkovaním linky. 41 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedat, ze clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni takej právnej úprave clenského státu, o akú ide vo veci samej, ktorá ako podmienku udelenia povolenia na prevádzkovanie autobusovej linky verejnej mestskej prepravy osôb, ktorá pravidelne chodí na urcené zastávky podla cestovného poriadku, vyzaduje, aby hospodárske subjekty ziadajúce o koncesiu usadené v iných clenských státoch mali sídlo alebo inú organizacnú zlozku na území tohto clenského státu este pred tým, ako im je udelené povolenie na prevádzkovanie tejto linky. Naopak, clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá stanovuje poziadavku usadit sa, ak sa toto usadenie pozaduje po udelení tohto povolenia a pred tým, ako ziadatel zacne s prevádzkovaním uvedenej linky. O druhej otázke 42 Touto otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci ustanovenia práva Únie v oblasti slobodného poskytovania sluzieb a slobody usadit sa majú byt vykladané v tom zmysle, ze bránia takej vnútrostátnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, ze povolenie pozadované na prevádzkovanie autobusovej mestskej linkovej prepravy osôb, ktorá pravidelne chodí na urcené zastávky podla cestovného poriadku, musí byt zamietnuté, ak by sa príjmy konkurencného podniku, ktorý uz vlastní povolenie na prevádzkovanie ciastocne alebo celkom rovnakej trasy, v dôsledku udelenia tohto povolenia natolko výrazne znízili, ze pokracovanie v prevádzke na uz schválenej linke by nebolo podla hladísk trhového hospodárstva viac rentabilné. 43 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 29 az 33 tohto rozsudku, treba túto otázku skúmat výhradne z hladiska slobody usadit sa. 44 Na úvod treba uviest, ze podla údajov zo spisu sporné autobusové linky sú v podstate urcené pre turistov, takze povinnosti vyplývajúce z poskytovania sluzby prevádzkovania takýchto liniek nie sú zhodné s povinnostami verejnej sluzby v zmysle definície uvedenej v clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 1191/69. 45 V dôsledku toho uvedená právna úprava predstavuje obmedzenie slobody usadit sa v zmysle clánku 43 ES bez ohladu na údajnú neexistenciu diskriminácie na základe státnej príslusnosti dotknutých poskytovatelov. Treba zdôraznit, ze vnútrostátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, ktorá vyzaduje získanie povolenia na úcely prevádzkovania turistickej autobusovej linky predstavuje obmedzenie slobody usadit sa v zmysle clánku 49 ZFEÚ v rozsahu, v akom obmedzuje pocet poskytovatelov sluzieb bez ohladu na údajnú neexistenciu diskriminácie na základe státnej príslusnosti dotknutých hospodárskych subjektov vykonávajúcich dané povolanie (pozri analogicky rozsudok z 10. marca 2009, Hartlauer, C-169/07, Zb. s. I-1721, body 36 a 39). 46 V dôsledku toho treba preskúmat, ci sporná právna úprava môze byt objektívne odôvodnená. 47 Treba pripomenút, ako vyplýva aj zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru, ze § 7 KflG s názvom "Podmienky udelenia licencie a dôvody jej zamietnutia" poukazuje v odseku 1 bode 4 na nezlucitelnost s verejnými záujmami ako kritéria zamietnutia udelenia povolenia na prevádzkovanie a uvádza v písmenách b) a c) tohto ustanovenia situácie, v ktorých sa tento dôvod zamietnutia obzvlást pouzije. Znízenie príjmov podniku, ktorému uz bolo udelené povolenie, zjavne ohrozujúce výnosnost jeho prevádzky linkovej prepravy je uvedené v § 14 tohto zákona s názvom "Dopravná oblast". 48 Treba konstatovat, ze formulácia druhej otázky sa týka urcujúcej úlohy kritéria zalozeného ba takomto znízení príjmu a nerentabilnosti prevádzkovania dotknutého podniku z hladiska trhového hospodárstva v prípade, ze sa udelí povolenie novému subjektu. 49 Z tohto dôvodu Súdny dvor v rámci skúmania zohladní nielen znenie príslusných ustanovení KflG, ale aj výklad tohto zákona ako vyplýva z formulácie druhej otázky. 50 V tejto súvislosti, ako správne uvádza Komisia, prevádzkovanie takých autobusových liniek, o aké ide vo veci samej, môze splnat vseobecný ciel, akým je podpora cestovného ruchu, politika bezpecnosti cestnej premávky formou organizácie dopravy pre turistov s urcenými trasami alebo ochrana zivotného prostredia formou ponuky hromadnej dopravy ako alternatívy individuálnej dopravy. 51 Naopak, ciel zabezpecenia výnosnosti konkurencnej autobusovej linky ako cisto ekonomický dôvod podla ustálenej judikatúry nemôze byt naliehavým dôvodom vseobecného záujmu, ktorý by mohol odôvodnit obmedzenie základnej slobody zarucenej Zmluvou (pozri rozsudok z 11. marca 2010, Attanasio Group, C-384/08, Zb. s. I-2055, bod 55 a citovanú judikatúru). 52 Pokial ide predovsetkým o záujem, ktorý má zabránit tomu, aby povolenie dopravnej sluzby bezprostredne ohrozilo existenciu uz povolených sluzieb, treba konstatovat, ze takýto záujem iste môze v rámci nariadenia c. 684/92 odôvodnit zamietnutie takéhoto povolenia, ako to vyplýva z clánku 7 ods. 4 písm. d) tohto nariadenia. Toto ustanovenie sa vsak za okolností veci samej neuplatní, pretoze nie je prípustné, aby sa mimo tohto právneho rámca v prípade predlozenia ziadosti o prevádzkovanie linkovej prepravy na turistické úcely ciela, ktoré sú podobné cielom uvedeným v tomto ustanovení, nemôzu odôvodnit obmedzenie slobody usadit sa. 53 Z hladiska skúmania proporcionality treba pripomenút, ze rezim predchádzajúceho správneho povolenia nemôze zlegitímnit svojvolný postup vnútrostátnych orgánov tak, ze by zbavil ustanovenia Únie, najmä ustanovenia týkajúce sa takej základnej slobody, aká je sporná vo veci samej, ich potrebného úcinku. Rezim predchádzajúceho povolenia tak musí byt na to, aby bol odôvodnený, hoci predstavuje výnimku z takejto základnej slobody, zalozený na objektívnych, nediskriminacných a vopred známych kritériách, ktoré zabezpecujú, ze je spôsobilý dostatocne ohranicit výkon diskrecnej právomoci vnútrostátnych orgánov (rozsudok Hartlauer, uz citovaný, bod 64 a citovaná judikatúra). 54 Ak sa teda vnútrostátna právna úprava vykladá v tom zmysle, ze ziadost o vydanie povolenia posudzuje vnútrostátna správa len na základe tvrdení vlastníka povolenia o výnosnosti jeho prevádzky, hoci tento podnik je potenciálnym priamym konkurentom podniku, ktorý ziada o vydanie nového povolenia, tento spôsob posúdenia je v rozpore s pravidlami Únie, pretoze by mohol narusit objektivitu a nestrannost prejednania príslusnej ziadosti o vydanie povolenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Hartlauer, uz citovaný, bod 69). 55 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedat, ze clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá nariaduje zamietnut udelenie povolenia na prevádzkovanie turistickej autobusovej linky z dôvodu znízenia výnosnosti konkurencného podniku, ktorý vlastní povolenie na prevádzkovanie ciastocne alebo celkom rovnakej linky, ako je pozadovaná linka, a to len na základe informácií predlozených týmto konkurencným podnikom. O trovách 56 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni takej právnej úprave clenského státu, o akú ide vo veci samej, ktorá ako podmienku udelenia povolenia na prevádzkovanie autobusovej linky verejnej mestskej prepravy osôb, ktorá pravidelne chodí na urcené zastávky podla cestovného poriadku, vyzaduje, aby hospodárske subjekty ziadajúce o koncesiu usadené v iných clenských státoch mali sídlo alebo inú organizacnú zlozku na území tohto clenského státu este pred tým, ako im je udelené povolenie na prevádzkovanie tejto linky. Naopak, clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá stanovuje poziadavku usadit sa, ak sa toto usadenie pozaduje po udelení tohto povolenia a pred tým, ako ziadatel zacne s prevádzkovaním uvedenej linky. 2. Clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá nariaduje zamietnut udelenie povolenia na prevádzkovanie turistickej autobusovej linky z dôvodu znízenia výnosnosti konkurencného podniku, ktorý vlastní povolenie na prevádzkovanie ciastocne alebo celkom rovnakej linky, ako je pozadovaná linka, a to len na základe informácií predlozených týmto konkurencným podnikom. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXg982z6/L95649-9007TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXg982z6/L95649-9007TMP.html#Footref*