Vec C-322/09 P NDSHT Nya Destination Stockholm Hotell & Teaterpaket AB proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Staznost konkurenta - Prípustnost - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánky 4, 10, 13 a 20 - Rozhodnutie Komisie nepokracovat v preskúmaní staznosti - Kvalifikácia opatrení Komisiou scasti ako opatrení nepredstavujúcich státnu pomoc a scasti ako opatrení predstavujúcich existujúcu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom - Clánok 230 ES - Pojem 'napadnutelný akt`" Abstrakt rozsudku 1. Odvolanie - Dôvody - Nové podanie argumentácie - Prípustnost - Hranice (Statút Súdneho dvora, clánok 58; Rokovací poriadok Súdneho dvora, clánok 113 ods. 2) 2. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - Akty napadnuté autorom staznosti, ktorou sa oznámila státna pomoc - List Komisie informujúci stazovatela o neexistencii dostatocných dôvodov na zaujatie stanoviska k prípadu - Rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999 - Napadnutelný akt - Zaloba dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES - Prípustnost (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES a clánok 230 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánky 4 a 13) 1. Z clánku 58 Statútu Súdneho dvora v spojení s clánkom 113 ods. 2 jeho rokovacieho poriadku vyplýva, ze v rámci odvolania môze odvolatel uvádzat akékolvek relevantné tvrdenie s jedinou výhradou, ze odvolanie nezmení predmet sporu pred Vseobecným súdom. (pozri bod 41) 2. Pokial ide o prípustnost zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, pri kvalifikovaní napadnutých aktov treba vychádzat zo samotnej ich podstaty. Forma, v akej je akt alebo rozhodnutie prijaté, je v zásade z hladiska prípustnosti zaloby o neplatnost bezvýznamná. V zásade preto na kvalifikovanie dotknutého aktu nemá vplyv, ci akt splna, alebo nesplna urcité formálne poziadavky, a síce ci ho autor nálezite oznacil alebo ci uvádza ustanovenia, ktoré tvoria jeho právny základ, alebo poziadavku oznámenia tretím osobám. Napadnutelnými aktmi v zmysle clánku 230 ES sú opatrenia, ktoré konecným spôsobom urcujú postoj Komisie na záver urcitého správneho konania a majú vyvolávat záväzné právne úcinky spôsobilé ovplyvnit záujmy zalobcu s výnimkou docasných opatrení, ktorých úcelom je pripravit konecné rozhodnutie a ktoré takéto úcinky nemajú. V rámci konania o preskúmaní státnej pomoci Komisia musí vykonat preskúmanie, pokial vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajne protiprávnej pomoci. Preskúmanie staznosti má za následok zacatie fázy predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES a zaväzuje Komisiu bezodkladne preskúmat prípadnú existenciu pomoci a jej zlucitelnost so spolocným trhom. Clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ukladá Komisii, aby fázu predbezného preskúmania ukoncila prijatím rozhodnutia podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, cize bud rozhodnutím, v ktorom popiera neexistenciu pomoci, rozhodnutím o nevznesení námietok alebo rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, kedze táto institúcia nie je oprávnená donekonecna predlzovat stav necinnosti pocas fázy predbezného preskúmania. V urcitom momente jej prislúcha bud zacat nasledujúcu fázu preskúmania upravenú v clánku 88 ods. 2 ES, alebo zastavit konanie prijatím rozhodnutia v tomto zmysle. Pokial Komisia po preskúmaní staznosti konstatuje, ze presetrenie neumoznuje dospiet k záveru o existencii státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES, alebo kvalifikuje opatrenie ako existujúcu pomoc a podriadi ju tak priebeznému skúmaniu podla clánku 88 ods. 1 ES, implicitne odmieta zacat konanie upravené v clánku 88 ods. 2 ES. Takéto rozhodnutie o odmietnutí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES je konecným rozhodnutím a nemozno ho kvalifikovat len ako predbezné opatrenie. List Komisie, ktorý okrem iného kvalifikuje pomoc oznámenú v staznosti podanej konkurentom spolocnosti príjemcu pomoci ako existujúcu pomoc a prijme záver, ze neexistujú dostatocné dôvody, ktoré by odôvodnovali pokracovat v skúmaní, tak predstavuje rozhodnutie podla clánku 4 nariadenia c. 659/1999 a musí sa povazovat za napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. Ked totiz Komisia dospeje k záveru, ze neexistujú dostatocné dôvody na pokracovanie v preskúmaní, z podstaty sporného aktu vyplýva, ze si vytvorila konecný názor na preskúmané opatrenia, cím vyjadrila svoju vôlu ukoncit svoje predbezné preskúmanie. Komisia týmto konstatovaním implicitne odmietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Vo vztahu k takému rozhodnutiu môzu drzitelia procesných záruk zakotvených v clánku 88 ods. 2 ES presadit ich dodrziavanie len vtedy, ak majú moznost napadnút toto rozhodnutie na súde Únie podla clánku 230 stvrtého odseku ES. (pozri body 46 - 54, 57 - 60) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 18. novembra 2010 ([1]*) "Odvolanie - Státna pomoc - Staznost konkurenta - Prípustnost - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánky 4, 10, 13 a 20 - Rozhodnutie Komisie nepokracovat v preskúmaní staznosti - Kvalifikácia opatrení Komisiou scasti ako opatrení nepredstavujúcich státnu pomoc a scasti ako opatrení predstavujúcich existujúcu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom - Clánok 230 ES - Pojem 'napadnutelný akt`" Vo veci C-322/09 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 8. augusta 2009, NDSHT Nya Destination Stockholm Hotell & Teaterpaket AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), v zastúpení: M. Merola a L. Armati, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia D. Sváby, E. Juhász, G. Arestis a T. von Danwitz (spravodajca), generálna advokátka: V. Trstenjak, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. septembra 2010, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost NDSHT Nya Destination Stockholm Hotell & Teaterpaket AB (dalej len "NDSHT") sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 9. júna 2009, NDSHT/Komisia (T-152/06, Zb. s. II-1517, dalej len "napadnutý rozsudok"), v ktorom tento súd vyhlásil za neprípustnú jej zalobu o zrusenie rozhodnutia obsiahnutého v listoch Komisie Európskych spolocenstiev z 24. marca a 28. apríla 2006 zaslaných spolocnosti NDSHT, ktoré sa týkali staznosti v súvislosti so státnou pomocou, ktorú mesto Stokholm údajne protiprávne poskytlo spolocnosti Stockholm Visitors Board AB (dalej len "napadnutý akt"). Právny rámec 2 Ako to vyplýva z odôvodnenia c. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného a doplneného Aktom o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33, dalej len "nariadenie c. 659/1999"), toto nariadenie kodifikuje a posilnuje prax Komisie v oblasti skúmania státnej pomoci v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. 3 Podla clánku 1 písm. b) bodu i) tohto nariadenia "existujúca pomoc" znamená "bez toho, aby boli dotknuté clánky 144 a 172 aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Svédska, bod 3 prílohy IV a dodatok k tejto prílohe k aktu o pristúpení Ceskej republiky, Estónska, Cypru, Lotysska, Litvy, Madarska, Malty, Polska, Slovinska a Slovenska, vsetku pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy [ES] vo vztahu k jednotlivým clenským státom, to jest programy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli zavedené pred nadobudnutím úcinnosti a sú uplatnitelné aj po nadobudnutí úcinnosti zmluvy". 4 Podla clánku 1 písm. h) uvedeného nariadenia je pojem "zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad]" definovaný ako "akýkolvek clenský stát a akákolvek osoba, podnikatel alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia". 5 Clánok 4 nariadenia c. 659/1999, uvedený v kapitole II tohto nariadenia s názvom "Postup týkajúci sa oznamovanej pomoci", v odsekoch 1 az 4 stanovuje: "1. Komisia preskúma oznámenie akonáhle jej bude dorucené. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 8, Komisia prijme rozhodnutie podla odsekov 2, 3 alebo 4. 2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené [oznámené - neoficiálny preklad] opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [87 ods. 1 ES], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom (dalej sa oznacuje len ako ,rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky`). Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [88 ods. 2 ES] (dalej sa oznacuje len ako ,rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`)." 6 Kapitola III uvedeného nariadenia upravuje konanie týkajúce sa protiprávnej pomoci. V tejto kapitole clánok 10 ods. 1 uvádza: "Ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania." 7 Clánok 13 s názvom "Rozhodnutia Komisie", uvedený v tejto kapitole III, v odseku 1 stanovuje: "Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 (2), (3) alebo (4). ..." 8 Clánok 20 ods. 2 a 3 v kapitole VI nariadenia c. 659/1999 s názvom "Zainteresované strany [Dotknuté osoby - neoficiálny preklad]" stanovuje: "2. Akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkolvek údajnom nesprávnom pouzití pomoci. Ked Komisia zvazuje, ze na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovat o tom zainteresovanú stranu [dotknutú osobu - neoficiálny preklad]. Ked Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zasle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane [dotknutej osobe - neoficiálny preklad]. 3. Na poziadanie akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] získa kópiu akéhokolvek rozhodnutia podla clánkov 4 a 7, clánku 10 (3) a clánku 11." 9 Podla clánku 25 nariadenia c. 659/1999: "Rozhodnutia vykonané [prijaté - neoficiálny preklad] podla kapitol II, III, IV, V a VII budú adresované danému clenskému státu. ..." Skutkové okolnosti 10 NDSHT je spolocnost zalozená podla svédskeho práva, ktorá vykonáva cinnost cestovnej kancelárie v Stokholme prostredníctvom svojej internetovej stránky. Ponúka globálne sluzby zahrnajúce rezerváciu hotelových izieb a turistickú kartu nazývanú "Stockholm ŕ la carte", ktorá jej drzitelom umoznuje vyuzívat viacero sluzieb a infrastruktúru v meste Stokholm ako napríklad múzeá a mestskú dopravu. 11 Stockholm Visitors Board AB (dalej len "SVB") je spolocnost, ktorá je vo vlastníctve mesta Stokholm prostredníctvom rôznych dcérskych spolocností. Bola poverená poskytovaním turistických informácií, ako aj propagáciou stokholmského regiónu. V súvislosti s týmto druhom cinností vykonáva aj obchodnú cinnost, ktorá pozostáva najmä zo sluzby rezervácie hotelových izieb v Stokholme za znízené ceny a z predaja celého súboru sluzieb súvisiacich s cestovným ruchom prostredníctvom karty nazývanej "Stockholm Card", ktorá poskytuje bezplatný prístup do turistických lokalít a infrastruktúry mesta Stokholm. 12 V septembri 2004 spolocnost NDSHT predlozila Komisii informácie o rocných dotáciách, ktoré mesto Stokholm poskytlo spolocnosti SVB na roky 2003 az 2005, a tvrdila, ze tieto dotácie sú státnou pomocou, ktorá bola poskytnutá v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. Spolocnost NDSHT vo svojej staznosti potvrdila, ze touto údajnou státnou pomocou boli rocné rozpoctové úvery mesta Stokholm v prospech SVB, pravidelné krytie strát spolocnosti SVB jej materskou spolocnostou pred zdanením a zvýhodnený prístup k verejnej infrastruktúre ako napríklad k platenému parkovisku spravovanému uvedeným mestom. Podla spolocnosti NDSHT môze spolocnost SVB vyuzívat túto pomoc na financovanie svojich obchodných cinností, ktoré konkurujú najmä obchodným cinnostiam ostatných vnútrostátnych a medzinárodných podnikov, cím sa narusuje hospodárska sútaz. 13 Komisia preskúmala staznost spolocnosti NDSHT s ohladom na doplnujúce informácie poskytnuté touto spolocnostou a na informácie poskytnuté svédskymi orgánmi na základe ziadostí o informácie, ktoré im zaslala Komisia. 14 Dna 24. marca 2006 riaditel riaditelstva "Státna pomoc 1: Kohézia a konkurencieschopnost" Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz Komisie, ktorý bol poverený spisom (dalej len "riaditel útvaru Komisie poverený spisom") zaslal spolocnosti NDSHT list v tomto znení: "... Chcel by som Vás informovat, ze na základe dostupných informácií príslusné útvary generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz dospeli k záveru, ze neexistujú dostatocné dôvody na pokracovanie v skúmaní Vasej staznosti. ... Z nasej analýzy vyplýva, ze cinnost súvisiaca so 'Stockholm Card` a s rezerváciou hotelových izieb (s výnimkou parkovacích miest zahrnutých v 'Stockholm Card`) je vykonávaná za trhových podmienok. Táto cinnost teda nie je financovaná státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Pokial ide o bezplatné vyuzívanie urcitých parkovacích miest, je mozné tvrdit, ze obchod nie je ovplyvnený, a aj keby to tak bolo, táto pomoc bola zahrnutá v 'Stockholm Card` dávno predtým, ako Svédsko vstúpilo do Európskej únie v roku 1995, a predstavovala by teda existujúcu pomoc. Okrem toho od 1. januára 2006 uz táto pomoc nie je v 'Stockholm Card` zahrnutá. Pokial ide o dalsie cinnosti (poskytovanie turistických informácií, atd.), zdá sa, ze tie spadajú pod ustanovenia upravujúce sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme (SVHZ). Nezdá sa, ze by tu existovali krízové dotácie v prospech podnikatelskej cinnosti. Aj za predpokladu, ze by kompenzácia za SVHZ bola kvalifikovaná ako státna pomoc, takáto pomoc by bola poskytovaná za rovnakých podmienok uz pred rokom 1995, a predstavovala by preto existujúcu pomoc. Skrátka, z násho hlbkového preskúmania tejto staznosti vyplýva, ze tu ide o existujúcu, a nie protiprávnu pomoc, ktorá je v kazdom prípade zlucitelná so spolocným trhom. Kedze nie je potrebné zacat konanie o potrebných opatreniach podla clánku 88 ods. 1 ES, nemáme v úmysle prijat v tejto veci ziadne dalsie opatrenie. ..." 15 Listom z 5. apríla 2006 spolocnost NDSHT informovala Komisiu, ze z listu z 24. marca 2006 vyvodzuje, ze jej staznost bola zamietnutá a ze rozhodnutie o nevznesení námietok voci sporným financným opatreniam bolo prijaté podla clánku 13 a clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 659/1999. Spolocnost NDSHT rovnako ziadala Komisiu o zaslanie kópie tohto rozhodnutia v zmysle clánku 20 toho istého nariadenia. 16 Listom z 28. apríla 2006 riaditel útvaru Komisie poverený spisom odpovedal spolocnosti NDSHT, pricom jej pripomenul, ze z poskytnutých informácií vyplýva, ze oznámené opatrenia nepredstavujú protiprávnu státnu pomoc, a ze jej teda nemozno zaslat rozhodnutie Komisie prijaté podla clánku 20 nariadenia c. 659/1999. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 17 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. júna 2006 sa spolocnost NDSHT domáhala zrusenia sporného aktu, ako aj zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 18 Komisia vzniesla samostatným podaním námietku neprípustnosti podla clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, na ktorú spolocnost NDSHT odpovedala 9. novembra 2006. 19 Spolocnost NDSHT vo svojich pripomienkach týkajúcich sa námietky neprípustnosti tvrdila, ze sporný akt vyjadruje konecné odmietnutie Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ako aj rozhodnutie o odlození veci. Sporný akt by sa tak mal povazovat za rozhodnutie, ktoré má dopad na právne postavenie spolocnosti NDSHT. Ide teda o napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. 20 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna zamietol zalobu spolocnosti NDSHT ako neprípustnú a zaviazal ju na náhradu trov konania. 21 Súd prvého stupna rozhodol, ze na stanovenie, ci sporný akt je napadnutelným aktom, treba s ohladom na podstatu toto aktu rozlisovat, ci ide o rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999 alebo len o neformálne oznámenie podla clánku 20 ods. 2 druhej vety uvedeného nariadenia. 22 V bode 44 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna potvrdil, ze Komisia nie je pri odpovedi na kazdú staznost povinná prijat rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999. Takáto povinnost existuje len v prípade uplatnenia clánku 13 uvedeného nariadenia. V prípade, ak sa staznost týka existujúcej pomoci to tak nie je. V bode 64 toho istého rozsudku Súd prvého stupna zastával názor, ze povinnost prijat po podaní staznosti týkajúcej sa existujúcej pomoci rozhodnutie v zmysle clánku 4 uvedeného nariadenia je v rozpore s hospodárnostou konania o preskúmaní státnej pomoci. 23 Z podstaty listov z 24. marca a 28. apríla 2006 (dalej spolocne len "sporné listy") vyplýva, ze Komisia sa rozhodla nevyhoviet staznosti z dôvodu, ze predmetná pomoc predstavuje existujúcu pomoc, na ktorú sa vztahuje konanie podla clánku 88 ods. 1 ES. V bode 57 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zastával názor, ze Komisia v tomto prípade, a to s ohladom na ustálenú judikatúru, nemôze byt prostredníctvom staznosti zaviazaná zaslat dotknutému clenskému státu odporúcanie navrhujúce vhodné opatrenia podla clánku 18 nariadenia c. 659/1999. Navyse ziadne ustanovenie tohto nariadenia, ktoré sa uplatnuje v oblasti existujúcej pomoci, nedáva Komisii moznost prijat po skoncení fázy predbezného preskúmania tejto pomoci akt majúci povahu rozhodnutia. 24 Nakoniec v bode 63 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna upresnil, ze kedze Komisia sa po prvom preskúmaní sporných financných opatrení domnievala, ze tieto opatrenia sa mali povazovat za existujúcu pomoc, sporné listy nemohli predstavovat odmietnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 25 Súd prvého stupna preto dospel k záveru, ze sporné listy sa nemajú povazovat za rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, ale za neformálne oznámenie v zmysle clánku 20 uvedeného nariadenia. Nepredstavujú teda napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 26 Spolocnost NDSHT sa svojím odvolaním, v ktorom spochybnuje kvalifikáciu sporných opatrení vykonanú Komisiou, domáha, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a následne vyhovel jej návrhu v prvostupnovom konaní a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania alebo subsidiárne vyhlásil jej zalobu za prípustnú, vrátil vec Vseobecnému súdu na nové konanie a pozastavil rozhodnutie týkajúce sa nákladov súvisiacich s oboma konaniami. 27 Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a zaviazat spolocnost NDSHT na náhradu trov konania. O odvolaní 28 Na podporu svojho odvolania spolocnost NDSHT uvádza styri odvolacie dôvody. 29 Prvý odvolací dôvod je zalozený na zjavnom skreslení obsahu sporných listov. Vo svojom druhom odvolacom dôvode sa odvolatelka domnieva, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked sporný akt povazoval za prípravný akt nepredstavujúci konecné rozhodnutie, ktoré mozno napadnút zalobou o neplatnost. Vo svojom tretom odvolacom dôvode spolocnost NDSHT Súdu prvého stupna vytýka, ze vychádzal z neprávneho právneho posúdenia, ked zastával názor, ze postoj zaujatý Komisiou sa mal povazovat za odmietnutie návrhu prijat vhodné opatrenia v zmysle clánku 88 ods. 1 ES. Nakoniec spolocnost NDSHT sa vo svojom stvrtom odvolacom dôvode domnieva, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze kvalifikácia zo strany Komisie sporných financných opatrení ako existujúcej pomoci zamedzila tomu, aby sa napadlo zamietnutie staznosti. Takéto riesenie by spocívalo na nesprávnom výklade clánkov 4, 10, 13 a 20 nariadenia c. 659/1999. 30 Kedze druhý a stvrtý odvolací dôvod úzko súvisia, treba ich preskúmat spolocne. O druhom a stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 31 Spolocnost NDSHT, ktorá odkazuje najmä na rozsudok zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia (C-521/06 P, Zb. s. I-5829), Súdu prvého stupna vytýka, ze porusil clánky 4, 10, 13 a clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ked rozhodol, ze zamietnutie jej staznosti Komisiou nemá vlastnosti rozhodnutia vyvolávajúceho záväzné právne úcinky, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit jej záujmy, a teda napadnutelného aktu v zmysle clánku 230 ES. 32 Odvolatelka totiz vo svojom druhom odvolacom dôvode zastáva názor, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked uviedol, ze sporný akt nepredstavuje konecné rozhodnutie, ale prípravný akt. Tvrdí, ze Komisia naopak ukoncila svoje skúmanie a prijala nedostatocne formalizované rozhodnutie, ktorého predmet spocíval v zamietnutí staznosti z dôvodu, ze poskytnutá financná pomoc bola zlucitelná so spolocným trhom. 33 V tejto súvislosti sa odvolatelka vo svojom tretom odvolacom dôvode domnieva, ze Súd prvého stupna v bode 57 a nasl. napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked postoj, ktorý zaujala Komisia, kvalifikoval ako zamietnutie návrhu prijat vhodné opatrenia v zmysle clánku 88 ods. 1 ES a nie ako odmietnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla odseku 2 toho istého clánku. Súd prvého stupna takisto nesprávne uviedol, ze stazovatel nemôze Komisiu nútit, aby po skoncení fázy predbezného preskúmania prijala rozhodnutie. 34 Navyse odvolatelka vo svojom stvrtom odvolacom dôvode tvrdí, ze clánky 4, 10 a 13 nariadenia c. 659/1999 ukladajú Komisii, pokial skúma staznost, ktorá poukazuje na existenciu údajnej protiprávnej pomoci, aby ukoncila fázu predbezného preskúmania prijatím rozhodnutia, co je uvedené aj v bode 40 uz citovaného rozsudku Athinaďki Techniki/Komisia. 35 Táto povinnost vyslovit sa formou rozhodnutia platí aj v prípade, ze fáza predbezného preskúmania vyvoláva v Komisii dojem, ze ide o existujúcu pomoc. Moznost napadnút list Komisie, v ktorom sa odmietlo zacat konanie vo veci formálneho zistovania z dôvodu, ze napadnutá pomoc bola existujúcou pomocou, bola totiz potvrdená Súdnym dvorom v rozsudku z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C-313/90, Zb. s. I-1125). Podla názoru odvolatelky teda výklad, ktorý vykonal Súd prvého stupna v bode 64 a nasl. napadnutého rozsudku, podla ktorého je v rozpore s hospodárnostou konania o preskúmaní státnej pomoci domnievat sa, ze ked Komisia informuje stazovatela, ze jeho staznost sa týka existujúcej pomoci, nevyhnutne prijíma rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, svedcí o zásadne nesprávnej koncepcii tohto procesného systému. Tento výklad by viedol k tomu, ze by sa Komisia kvalifikovaním napadnutých financných opatrení ako existujúcej pomoci mohla vyhnút akémukolvek preskúmaniu súdom Únie, co by bolo zjavne neprijatelné. 36 Komisia v prvom rade pripústa, ze sa v sporných listoch nezaoberala vsetkými spornými financnými opatreniami a ze prostredníctvom týchto listov neprijala rozhodnutie o existujúcej pomoci. Uvedené listy naopak obsahujú urcitý pocet hypotetických záverov, ktoré teda nie sú konecné a ktoré navyse nevedú k totoznej kvalifikácii týchto rôznych opatrení. V tých istých listoch Komisia okrem toho zhrnula stanovisko útvaru povereného staznostou, podla ktorého tento útvar nemal v danom okamihu v úmysle tejto staznosti vyhoviet. 37 Následne tvrdenie, ktoré uviedla spolocnost NDSHT, ze Komisia prijala nedostatocne formalizované rozhodnutie je neprípustné, pretoze nebolo uvedené pocas konania na prvom stupni. 38 Komisia v kazdom prípade tvrdí, ze neprijala rozhodnutie a ze sa obmedzila na predbezné posúdenie, kedze k odlozeniu staznosti doslo az v decembri 2006. Okrem toho, pokial ide o existujúcu pomoc, Komisia nemôze okamzite prijat rozhodnutie, ale musí najskôr, pokial povazuje opatrenia nezlucitelné so spolocným trhom, informovat dotknutý clenský stát predtým, ako prípadne navrhne vhodné opatrenia. Kedze nariadenie c. 659/1999 neupravuje osobitný postup, ktorý sa má v takomto prípade dodrzat, jediným mozným riesením ako napadnút sporný akt bola zaloba na necinnost. 39 Nakoniec Komisia spochybnuje relevantnost odkazov na uz citované rozsudky CIRFS a i./Komisia, ako aj Athinaďki Techniki/Komisia, kedze Komisia tým, ze konstatovala, ze ide o existujúcu pomoc, uz nebola v postavení, v ktorom by mohla zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti tvrdenia spolocnosti NDSHT týkajúceho sa nedostatocne formalizovaného rozhodnutia Komisie 40 Podla Komisie tvrdenie odvolatelky, podla ktorého ukoncila svoje preskúmanie sporných financných opatrení na základe nedostatocne formalizovaného rozhodnutia, nebolo uvedené pred Súdom prvého stupna, a je teda neprípustné. 41 V tejto súvislosti treba uviest, ze z clánku 58 Statútu Súdneho dvora v spojení s clánkom 113 ods. 2 jeho rokovacieho poriadku vyplýva, ze v rámci odvolania môze odvolatel uvádzat akékolvek relevantné tvrdenie s jedinou výhradou, ze odvolanie nezmení predmet sporu pred Vseobecným súdom (rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 66, ako aj z 29. novembra 2007, Herrero Romeu/Komisia, C-8/06 P, Zb. s. I-10333, bod 32). 42 Treba vsak konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, uvedené tvrdenie bolo obsiahnuté v zalobe podanej spolocnostou NDSHT na Súd prvého stupna, v ktorej sa v bode 29 uvádza, ze "z ustálenej judikatúry vyplýva, ze forma prijatých aktov alebo rozhodnutí nemá vplyv na právo podat proti nim námietky". Preto aj za predpokladu, ze toto tvrdenie nebolo uvedené v konaní pred Súdom prvého stupna rovnakými výrazmi ako v uvedenom odvolaní, nemení predmet sporu prejednávaného pred Súdom prvého stupna. 43 Z toho vyplýva, ze toto tvrdenie je prípustné. - O veci samej 44 Odvolatelka sa vo svojom druhom a stvrtom odvolacom dôvode v podstate snazí preukázat, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked zastával názor, ze sporné listy nemali povahu napadnutelného aktu v zmysle clánku 230 ES. 45 V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, ze zalobu o neplatnost v zmysle clánku 230 ES mozno podat proti vsetkým aktom prijatým institúciami bez ohladu na ich formu a povahu, ktorých úcelom je mat záväzné právne úcinky, ktoré môzu ovplyvnit záujmy zalobcu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru, ako aj z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C-362/08 P, Zb. s. I-669, bod 51). 46 Z ustálenej judikatúry týkajúcej sa prípustnosti zalôb o neplatnost takisto vyplýva, ze pri kvalifikovaní napadnutých aktov treba vychádzat zo samotnej ich podstaty (pozri najmä rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9, a z 22. júna 2000, Holandsko/Komisia, C-147/96, Zb. s. I-4723, bod 27). 47 Naopak forma, v akej je akt alebo rozhodnutie prijaté, je v zásade z hladiska prípustnosti zaloby o neplatnost bezvýznamná. V zásade preto na kvalifikovanie dotknutého aktu nemá vplyv, ci akt splna alebo nesplna urcité formálne poziadavky, a síce ci ho autor nálezite oznacil alebo ci uvádza ustanovenia, ktoré tvoria jeho právny základ. Je preto irelevantné, ze tento akt nie je oznacený ako "rozhodnutie" alebo ze neodkazuje na clánok 4 ods. 2, 3 alebo 4 nariadenia c. 659/1999. Takisto je bezvýznamné, ze ho dotknutý clenský stát neoznámil Komisii, cím porusil clánok 25 tohto nariadenia, pretoze takáto vada nemôze zmenit podstatu daného aktu (pozri rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, body 43 a 44, ako aj citovanú judikatúru). 48 Navyse napadnutelnými aktmi v zmysle clánku 230 ES sú v zásade opatrenia, ktoré konecným spôsobom urcujú postoj Komisie na záver urcitého správneho konania a majú vyvolávat záväzné právne úcinky spôsobilé ovplyvnit záujmy zalobcu s výnimkou docasných opatrení, ktorých úcelom je pripravit konecné rozhodnutie a ktoré takéto úcinky nemajú (pozri rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 42 a citovanú judikatúru). 49 Pokial ide o prípadne konecnú a napadnutelnú povahu opatrení prijatých Komisiou v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci, treba najskôr pripomenút, ze Komisia musí podla clánku 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vykonat preskúmanie, pokial vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajne protiprávnej pomoci. Preskúmanie staznosti na základe tohto ustanovenia má za následok zacatie fázy predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES a zaväzuje Komisiu bezodkladne preskúmat prípadnú existenciu pomoci a jej zlucitelnost so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 37). 50 Clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorý sa uplatnuje v rámci preskúmania staznosti týkajúcej sa údajne protiprávnej pomoci, Komisii ukladá, aby fázu predbezného preskúmania ukoncila prijatím rozhodnutia podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, cize bud rozhodnutím, v ktorom konstatuje neexistenciu pomoci, rozhodnutím o nevznesení námietok alebo rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, kedze táto institúcia nie je oprávnená donekonecna predlzovat stav necinnosti pocas fázy predbezného preskúmania. V urcitom momente jej prislúcha bud zacat nasledujúcu fázu preskúmania upravenú v clánku 88 ods. 2 ES, alebo zastavit konanie prijatím rozhodnutia v tomto zmysle (pozri v tomto zmysle rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 40 a citovanú judikatúru). 51 Pokial Komisia po preskúmaní staznosti konstatuje, ze presetrenie neumoznuje dospiet k záveru o existencii státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES, implicitne odmieta zacat konanie upravené v clánku 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 47). 52 Pokial ide o konstatovanie Komisie, ze oznámené opatrenia predstavujú existujúcu pomoc, treba konstatovat, ze existujúca pomoc je nepochybne priebezne skúmaná v súlade s clánkom 88 ods. 1 ES a musí sa povazovat za neodporujúcu právu dovtedy, kým Komisia nezistí jej nezlucitelnost so spolocným trhom (pozri rozsudky z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 34, a z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-7303, bod 48). Pokial je vsak Komisii predlozená staznost spochybnujúca údajne protiprávnu pomoc, Komisia kvalifikáciou opatrenia ako existujúcej pomoci podriaduje túto pomoc konaniu podla clánku 88 ods. 1 ES a implicitne tak odmieta zacat konanie podla clánku 88 od. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky CIRFS a i./Komisia, uz citovaný, body 25 a 26, ako aj zo 16. mája 2002, ARAP a i./Komisia, C-321/99 P, Zb. s. I-4287, bod 61). 53 Takéto rozhodnutie o odmietnutí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES je konecným rozhodnutím a nemozno ho kvalifikovat len ako predbezné opatrenie (rozsudky CIRFS a i./Komisia, uz citovaný, bod 26, ako aj v tomto zmysle Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, body 54 a 58). 54 V takejto situácii môzu drzitelia procesných záruk zakotvených v tomto ustanovení presadit ich dodrziavanie len vtedy, ak majú moznost napadnút toto rozhodnutie na súde Únie podla clánku 230 stvrtého odseku ES. Táto zásada platí aj v prípade, ked je rozhodnutie prijaté z dôvodu, ze Komisia sa nazdáva, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, ako aj vtedy, ked si myslí, ze treba vylúcit samotnú existenciu pomoci (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 47), alebo aj pokial sa domnieva, ze ide o existujúcu pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudky CIRFS a i./Komisia, uz citovaný, bod 27, ako aj ARAP a i./Komisia, uz citovaný, bod 62). 55 Toto konstatovanie je podporené clánkom 20 nariadenia c. 659/1999, ktorý upravuje práva dotknutých osôb. Podla druhej a tretej vety odseku 2 tohto clánku Komisia po tom, co od tejto dotknutej osoby získa informácie o údajne protiprávnej pomoci alebo o údajnom nesprávnom pouzití pomoci, bud zvázi, ze neexistujú dostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu a bude o tom informovat uvedenú dotknutú osobu alebo prijme rozhodnutie o prípade týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií. Z toho vyplýva, ze pokial Komisia takéto informácie preskúmala a zaujala k nim stanovisko, prijíma rozhodnutie. 56 Z týchto dôvodov sa zaloba o zrusenie rozhodnutia o odmietnutí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, ktorú podala dotknutá osoba v zmysle tohto clánku, musí povazovat za prípustnú, pokial chce zalobca jej podaním zachovat svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z tohto posledného uvedeného ustanovenia (pozri rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 36 a citovanú judikatúru). 57 V prejednávanej veci je nesporné, ze Komisia preskúmala staznost odvolatelky s ohladom na doplnujúce informácie poskytnuté odvolatelkou a na informácie predlozené svédskymi orgánmi na základe ziadostí o informácie, ktoré im zaslala Komisia. Po preskúmaní staznosti Komisia dospela vo svojom liste z 24. marca 2006 k záveru, ze neexistujú dostatocné dôvody, ktoré by odôvodnovali pokracovat v tomto skúmaní, a dodala, ze v tejto veci nemá v úmysle prijat dalsie opatrenia. Navyse prostredníctvom listu z 28. apríla 2006 pripomenula, ze sporné financné opatrenia nepredstavujú protiprávnu pomoc. 58 Kedze Komisia dospela k záveru, ze neexistujú dostatocné dôvody na pokracovanie v preskúmaní, z podstaty sporného aktu vyplýva, ze si vytvorila konecný názor na preskúmané opatrenia, cím vyjadrila svoju vôlu ukoncit svoje predbezné preskúmanie. Komisia týmto konstatovaním, ako to vyplýva aj z judikatúry citovanej v bode 52 tohto rozsudku, implicitne odmietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 59 Odvolatelka ako podnik, ktorý je konkurentom spolocnosti, príjemcu oznámených opatrení, je pritom nesporne jednou z dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES (pozri rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 41, ako aj z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C-319/07 P, Zb. s. I-5963, bod 32) v súvislosti s definíciou tohto pojmu uvedenou v clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999. 60 Treba teda konstatovat, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze sporný akt nemal povahu rozhodnutia vyvolávajúceho záväzné právne úcinky, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit záujmy odvolatelky a osobitne, ze nepredstavoval rozhodnutie podla clánku 4 nariadenia c. 659/1999. Z toho vyplýva, ze sporný akt sa musí povazovat za napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. 61 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhému a stvrtému odvolaciemu dôvodu, ktorý spolocnost NDSHT uviedla na podporu svojho odvolania, treba vyhoviet. 62 Navyse, kedze Súdny dvor v bodoch 52 a 60 tohto rozsudku pripomenul, ze také rozhodnutie, akým je sporné rozhodnutie, predstavuje napadnutelný akt aj vtedy, ked sa v nom konstatuje, ze opatrenia oznámené stazovatelom predstavujú existujúcu pomoc, netreba uz rozhodnút o prvom odvolacom dôvode odvolatelky, ktorý je zalozený na skreslení sporných listov. 63 Za týchto okolností treba napadnutý rozsudok zrusit. O vrátení veci Vseobecnému súdu 64 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecné rozhodnutie vo veci, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 65 Súdny dvor vsak nemôze rozhodnút o zalobe podanej spolocnostou NDSHT. Tento aspekt sporu a osobitne otázka, ci Komisia pochybila, ked rozhodla nezacat konanie vo veci formálneho preskúmania podla clánku 88 ods. 2 ES z dôvodu, ze predmetné opatrenia predstavovali existujúcu pomoc, ktorá je v kazdom prípade zlucitelná so spolocným trhom, predpokladá vykonanie skutkového posúdenia na základe skutocností, ktoré neboli posúdené Súdom prvého stupna, ani prejednané pred Súdnym dvorom. Súdny dvor naopak disponuje informáciami potrebnými na to, aby mohol s konecnou platnostou rozhodnút o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia pocas konania na prvom stupni. 66 Z dôvodov uvedených v bodoch 44 az 62 tohto rozsudku musí byt táto námietka neprípustnosti zalozená na tom, ze sporný akt nemôze byt predmetnom zaloby o neplatnost, zamietnutá. 67 Vec teda treba vrátit Vseobecnému súdu na nové konanie, aby rozhodol o návrhoch spolocnosti NDSHT smerujúcich k zruseniu rozhodnutia Komisie obsiahnutého v sporných listoch nepokracovat dalej v preskúmaní staznosti odvolatelky týkajúcej sa státnej pomoci, ktorú mesto Stokholm údajne protiprávne poskytlo spolocnosti SVB. O trovách 68 Kedze vec musí byt vrátená Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 9. júna 2009, NDSHT/Komisia (T-152/06), sa zrusuje. 2. Námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia Európskych spolocenstiev pred Súdom prvého stupna, sa zamieta. 3. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o návrhoch spolocnosti NDSHT Nya Destination Stockholm Hotell & Teaterpaket AB smerujúcich k zruseniu rozhodnutia Komisie Európskych spolocenstiev obsiahnutých v listoch z 24. marca a 28. apríla 2006 nepokracovat v setrení staznosti tejto spolocnosti týkajúcej sa státnej pomoci, ktorú mesto Stokholm údajne protiprávne poskytlo spolocnosti Stockholm Visitors Board AB. 4. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXcMIuQV/L95733-7069TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXcMIuQV/L95733-7069TMP.html#Footref*