Vec C-305/09 Európska komisia proti Talianskej republike "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Státna pomoc - Danové stimuly pre podniky, ktoré sa zúcastnujú veltrhov v zahranicí - Vymáhanie" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Povinnost - Povinnost okamzitého a úcinného vykonania rozhodnutia Komisie (Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 249 ES) 2. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Nedodrzanie povinnosti vymáhat protiprávnu pomoc - Prostriedky na obranu - Absolútna nemoznost vykonania (Clánok 10 ES, clánok 88 ods. 2 ES a clánok 249 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Uplatnenie vnútrostátneho práva - Podmienky a obmedzenia - Povinnosti vnútrostátnych súdov (Nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 14 ods. 3) 1. Clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhat protiprávnu pomoc, je povinný v zmysle clánku 249 ES prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenie vykonania uvedeného rozhodnutia a musí dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm. Oneskorené vymáhanie po uplynutí stanovených lehôt ani legislatívne opatrenia, ktoré majú zarucit, ze vnútrostátne súdy vykonajú rozhodnutie Komisie ukladajúce clenskému státu vymáhanie protiprávnej pomoci, v prípade, ze sú prijaté oneskorene alebo sa ukázu ako neúcinné, nemôze zodpovedat poziadavkám Zmluvy. Skutocnost, ze po uplynutí vsetkých lehôt stanovených rozhodnutím Komisie clenský stát stále nezaistil vrátenie casti protiprávnej pomoci, je zjavne nezlucitelná s povinnostou clenského státu dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm a predstavuje porusenie povinnosti okamzitého a úcinného vykonania tohto rozhodnutia. Toto konstatovanie nemozno spochybnit skutocnostou, ze do dna konania pojednávania na Súdnom dvore v dotknutej veci sa vymohlo priblizne 90 % z celkovej sumy protiprávnej pomoci. (pozri body 26, 27, 29, 30, 40) 2. V rámci zaloby o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou na základe clánku 88 ods. 2 ES sa clenský stát na svoju obranu môze odvolávat len na jedinú skutocnost, a to na absolútnu nemoznost riadneho výkonu dotknutého rozhodnutia. Podmienka absolútnej nemoznosti vykonania nie je splnená, ak sa zalovaný clenský stát obmedzí na to, ze Komisii uvedie právne, politické alebo praktické tazkosti spojené s vykonaním rozhodnutia bez toho, aby prijal skutocné opatrenia vo vztahu k predmetným podnikom na úcely vymáhania pomoci a Komisii navrhol alternatívne moznosti vykonania rozhodnutia, ktoré by umoznili prekonat tazkosti. Osobitne skutocnost, ze dotknutý clenský stát potrebuje na predchádzajúce posúdenie na úcely identifikácie zvýhodnených osôb, na ktoré sa vztahuje rozhodnutie Komisie, overit konkrétnu situáciu v jednotlivých dotknutých podnikoch, nemôze odôvodnit nesplnenie tohto rozhodnutia. Clenský stát, ktorý pri výkone rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci narazí na neocakávané a nepredvídatelné tazkosti alebo si uvedomí dôsledky, ktoré Komisia nepredpokladala, musí predlozit tieto problémy na posúdenie Komisii, pricom navrhne vhodné zmeny predmetného rozhodnutia. V prípade tazkostí musia Komisia a clenský stát podla pravidla ukladajúceho clenským státom a institúciám Únie reciprocné povinnosti lojálnej spolupráce, ktoré vychádzajú najmä z clánku 10 ES, spolupracovat v dobrej viere s cielom prekonania týchto tazkostí pri úplnom respektovaní ustanovení Zmluvy a najmä ustanovení o státnej pomoci. (pozri body 32 - 34, 37) 3. Hoci preskúmanie uskutocnené vnútrostátnym súdom, ktoré sa týka formálnej zákonnosti aktu vydaného na úcely vymáhania protiprávnej státnej pomoci, je len vyjadrením vseobecnej zásady práva Únie, a to zásady úcinnej súdnej ochrany, vnútrostátne súdy sú podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 o konaní podla clánku 88 ES povinné zarucit plnú úcinnost rozhodnutia nariadujúceho vrátenie protiprávnej pomoci a dosiahnut riesenie, ktoré bude v súlade s cielom sledovaným týmto rozhodnutím. Zrusenie vnútrostátneho aktu na vykonanie rozhodnutia Komisie, ktorým bolo nariadené vrátenie protiprávnej pomoci, ktoré bráni okamzitému a úcinnému vykonaniu uvedeného rozhodnutia, je totiz nezlucitelné s poziadavkami vyplývajúcimi z clánku 14 ods. 3 uvedeného nariadenia. (pozri body 46, 47) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 5. mája 2011 ([1]*) "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Státna pomoc - Danové stimuly pre podniky, ktoré sa zúcastnujú veltrhov v zahranicí - Vymáhanie" Vo veci C-305/09, ktorej predmetom je zaloba o nesplnenie povinnosti podla clánku 88 ods. 2 ES, podaná 30. júla 2009, Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn, V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Talianskej republike, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci D. Del Gaizo a P. Gentili, avvocati dello Stato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilesic, M. Safjan (spravodajca) a M. Berger, generálna advokátka: V. Trstenjak, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. decembra 2010, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev sa svojou zalobou domáha, aby Súdny dvor urcil, ze Talianska republika si tým, ze neprijala v stanovených lehotách vsetky opatrenia nevyhnutné na zrusenie schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím Komisie 2005/919/ES zo 14. decembra 2004 o priamych danových výhodách v prospech spolocností zúcastnujúcich sa na výstavách v zahranicí [o danových stimuloch pre podniky, ktoré sa zúcastnujú veltrhov v zahranicí - neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 335, 2005, s. 39) a na vymáhanie pomoci od príjemcov, ktorá bola poskytnutá na základe uvedenej schémy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy ES a z ustanovení clánkov 2 az 4 tohto rozhodnutia. Právny rámec 2 Odôvodnenie c. 13 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) znie: "kedze v prípadoch protiprávnej pomoci, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom, by sa mala obnovit efektívna sútaz; kedze na tento úcel je potrebné, aby sa pomoc vrátane úrokov bez meskania vrátila; kedze je nálezité, aby sa vrátenie realizovalo v súlade s postupmi vnútrostátneho práva; kedze uplatnenie týchto postupov by nemalo bránit okamzitému a efektívnemu [úcinnému - neoficiálny preklad] vykonaniu rozhodnutia Komisie a obnove efektívnej sútaze; kedze, aby sa dosiahol tento výsledok, clenské státy by mali podniknút vsetky potrebné opatrenia na zabezpecenie úcinnosti [potrebného úcinku - neoficiálny preklad] rozhodnutia Komisie". 3 Clánok 14 nariadenia c. 659/1999 nazvaný "Vymáhanie pomoci" uvádza: "1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako ,rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania. 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora Európskych spolocenstiev podla clánku [242 ES], vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných [vnútrostátnych - neoficiálny preklad] súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na [bez toho, aby bolo dotknuté - neoficiálny preklad] právo spolocenstva." 4 Podla znenia clánku 23 ods. 1 toho istého nariadenia: "Ak daný clenský stát nepostupuje v súlade s podmienecnými alebo zápornými rozhodnutiami najmä v prípadoch, na ktoré sa odvoláva clánok 14, Komisia môze túto zálezitost predlozit priamo Súdnemu dvoru európskych spolocenstiev v súlade s clánkom [88 ods. 2 ES]." Okolnosti predchádzajúce sporu 5 Podla odôvodnenia c. 1 rozhodnutia 2005/919: "Taliansko prijalo... zákonný dekrét c. 269 z 30. septembra 2003 týkajúci sa 'Naliehavých opatrení na rozvoj a nápravu chodu verejných financií` [dalej len 'zákonný dekrét c. 269/2003`] uverejnený v [GURI] c. 229 z 2. októbra 2003. Clánok 1 ods. 1 písm. b) zákonného dekrétu, ktorý stanovuje specifické danové stimuly pre podniky, ktoré sa zúcastnujú veltrhov v zahranicí, bol neskôr zmenený bez zmien a doplnení na zákon c. 326 z 24. novembra 2003..., ktorý bol uverejnený v [GURI] c. 274 z 25. novembra 2003." 6 Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, predmetná schéma pomoci umoznovala kazdému podniku podliehajúcemu dani z príjmu v Taliansku, ktorý vykonával cinnost k 2. októbru 2003, odpocítat od svojho zdanitelného príjmu vsetky výdavky priamo vynalozené na úcast na veltrhoch v zahranicí. Toto odpocítanie ovplyvnilo stanovenie zdanitelného príjmu za zdanovacie obdobie 2004 pre podniky, ktorých obchodný cyklus sa zhoduje s kalendárnym rokom. 7 Potom, co Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, talianske orgány oficiálne upozornili potenciálnych príjemcov pomoci v rámci predmetnej schémy na mozné následky vyhlásenia o nezlucitelnosti uvedenej schémy so spolocným trhom. Komisia sa po konstatovaní nezlucitelnosti predmetnej schémy pomoci domnievala, ze je nevyhnutné vymáhat od príjemcov pomoc, ktorá uz bola poskytnutá. 8 Clánky 1 az 4 rozhodnutia 2005/919 konkrétne stanovili: "Clánok 1 Schéma státnej pomoci poskytovaná v podobe danových výhod [stimulov - neoficiálny preklad] v prospech podnikov zúcastnujúcich sa na výstavách [veltrhoch - neoficiálny preklad] v zahranicí, ustanovená v clánku 1 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia [zákonného dekrétu - neoficiálny preklad] c. 269/2003, ktorú Taliansko uviedlo nelegitímne do platnosti [protiprávne vykonalo - neoficiálny preklad] v rozpore s clánkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES, je nezlucitelná so spolocným trhom. Taliansko zrusí schému pomoci uvedenú v clánku 1. Clánok 2 1. Taliansko prijme vsetky opatrenia potrebné na vrátenie pomoci od príjemcov uvedenej v clánku 1, ktorá im bola nelegitímne [protiprávne - neoficiálny preklad] poskytnutá. Vrátenie pomoci sa vykoná bez meskania, podla konaní ustanovených v státnom [vo vnútrostátnom - neoficiálny preklad] práve. 2. Ak uz bola pomoc poskytnutá prostredníctvom znízenia danových preddavkov splatných pre bezné [prebiehajúce - neoficiálny preklad] danové obdobie, Taliansko bude vymáhat celkovú splatnú [dlznú - neoficiálny preklad] dan pomocou danového zostatku pre rok 2004. Vo vsetkých ostatných prípadoch Taliansko získa dan spät [vyberie dlznú dan - neoficiálny preklad] najneskôr na konci danového obdobia, do ktorého spadá dátum oznámenia tohto rozhodnutia. 3. Pomoc urcená na vrátenie vytvára [zahrna - neoficiálny preklad] úroky, ktoré bezia odo dna poskytnutia pomoci k dispozícii príjemcom do skutocného vrátenia pomoci a pocítajú sa v súlade s clánkami 9, 10 a 11 nariadenia (ES) c. 794/2004. Clánok 3 V lehote do dvoch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia Taliansko oznámi Komisii, prostredníctvom dotazníka uvedeného v prílohe, opatrenia, ktoré prijalo na splnenie tohto rozhodnutia. V tej istej lehote uvedenej v prvom odseku Taliansko: a) prikáze vsetkým príjemcom pomoci uvedenej v clánku 1 vrátit nelegitímnu [protiprávnu - neoficiálny preklad] pomoc, vrátane úrokov; b) predlozí vsetky dokumenty potvrdzujúce skutocné zacatie konania vrátenia voci príjemcom nelegitímnej [protiprávnej - neoficiálny preklad] pomoci. Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Talianskej republike." Konanie pred podaním zaloby 9 Rozhodnutie 2005/919 bolo oznámené Talianskej republike 17. decembra 2004. 10 Na úcely vykonania tohto rozhodnutia talianske orgány prijali niekolko opatrení a informovali o tom Komisiu. Vykonanie malo predovsetkým takýto priebeh: - talianske orgány informovali Komisiu o prijatí zákona c. 29 z 25. januára 2006 (GURI c. 32 z 8. februára 2006, dalej len "zákon c. 29/2006"), ktorý nadobudol úcinnost 23. februára 2006, ktorý najmä stanovoval prerusenie predmetnej schémy pomoci, ako aj spôsob identifikácie, urcenia a vrátenia protiprávne prijatej pomoci, - Agenzia delle Entrate prijala zákony o vymáhaní na úcely vrátenia predmetnej pomoci, postúpila teritoriálnym struktúram smernice a praktické nástroje na vymáhanie tejto pomoci a nakoniec prijala vhodný informacno-technologický postup na úcely monitorovania stavu vykonávania vymáhania, - taliansky zákonodarca sa snazil vyriesit procesný problém s odkladom výkonu príkazov na vymáhanie uvedenej pomoci v dôsledku rozhodnutí vnútrostátnych súdov, a to legislatívnou cestou prijatím zákonného dekrétu c. 59 z 8. apríla 2008 (GURI c. 84 z 9. apríla 2008, s. 3, dalej len "zákonný dekrét c. 59/2008"), úcinného od 9. apríla 2008 a zmeneného na zákon zákonom c. 101 zo 6. júna 2008 (GURI c. 132 zo 7. júna 2008, s. 4). 11 Komisia pocas celého konania pred podaním zaloby trvala na okamzitom a úcinnom vykonaní rozhodnutia 2005/919. Okrem toho opakovane pozadovala dodatocné informácie a objasnenia o príjemcoch a spôsoboch prijatia právnych ustanovení na vymáhanie pomoci. Talianske orgány informovali Komisiu niekolkými listami o stave a spôsoboch vykonávania rozhodnutia 2005/919. 12 Komisia upozornila Taliansku republiku, ze konanie o vymáhaní pomoci, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, je nedostatocné. V liste z 11. decembra 2007 Komisia konkrétne zdôraznila, ze talianske orgány vymohli menej nez 50 % pomoci, v prípade ktorej bolo mozné predpokladat, ze bola poskytnutá. Komisia sa preto domnievala, ze vrátenie pomoci napriek legislatívnym zásahom nepostupovalo a rozhodla sa podat túto zalobu. O zalobe Argumentácia úcastníkov konania 13 Komisia vo svojej zalobe tvrdí, ze clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie zaväzujúceho ho vymáhat protiprávnu pomoc, je povinný v zmysle clánku 249 ES prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenie vykonania uvedeného rozhodnutia. 14 Podla názoru Komisie povinnost vymáhania predstavuje skutocnú povinnost dosiahnut výsledok. Okrem toho vymáhanie má byt nielen úcinné, ale tiez okamzité. 15 Pokial ide o potrebu prijat zákon alebo súvisiace vykonávacie správne opatrenia na vykonanie rozhodnutia 2005/919, Komisia opakovane uviedla, ze volba legislatívneho nástroja nepredstavuje najvhodnejsí spôsob na zarucenie okamzitého a úcinného vykonania tohto rozhodnutia. 16 Komisia dalej uvádza, ze jediným dôvodom, ktorý by Talianska republika mohla v tejto veci uplatnit na svoju obranu, je absolútna nemoznost riadneho výkonu rozhodnutia 2005/919. Talianske orgány sa vsak nikdy neodvolávali v tejto súvislosti na ziadnu absolútnu nemoznost. 17 V kazdom prípade podmienka týkajúca sa absolútnej nemoznosti výkonu nie je splnená, ak sa zalovaný clenský stát, tak ako je to v tejto veci, obmedzí na to, ze Komisii uvedie právne, politické alebo praktické tazkosti spojené s vykonaním rozhodnutia 2005/919. 18 Pokial ide o rozhodnutia vnútrostátnych súdov, ktorými boli nariadené opatrenia na odklad výkonu, Komisia zdôraznuje, ze zásada efektivity sa má takisto vztahovat na vnútrostátne súdy. Pokial vnútrostátny súd rozhoduje o prípadnom návrhu na odklad výkonu opatrenia na vymáhanie pomoci, ktorý podal príjemca tejto pomoci, mal by uplatnovat podmienky stanovené judikatúrou, aby sa tak predislo tomu, ze rozhodnutie o vymáhaní bude zbavené svojho potrebného úcinku. V predmetnej veci vsak opatrenia na odklad výkonu uplatnené vnútrostátnymi súdmi nesplnali poziadavky vyplývajúce z uvedenej judikatúry. 19 Hoci podla zákonného dekrétu c. 59/2008 uvedeného v bode 10 tohto rozsudku v prípade odkladu výkonu vychádzajúceho z protiprávnosti rozhodnutia o vymáhaní je vnútrostátny súd v zásade povinný bezodkladne podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania v danej veci na Súdny dvor, Komisia zastáva názor, ze sa nezdá, ze by táto vnútrostátna právna úprava mala velký vplyv na procesnú prax vnútrostátnych súdov. Po viac nez styroch rokoch od prijatia rozhodnutia 2005/919 totiz talianske orgány vymohli len 65 % pomoci, ktorej vrátenie bolo prikázané. 20 Napokon pokial ide o informacnú povinnost, ktorá pre talianske orgány vyplýva z clánku 3 rozhodnutia 2005/919 a z clánku 10 ES, Komisia uvádza, ze jej neboli oznámené nijaké údaje o vrátení danej pomoci 104 príjemcami, ktorí nemali pôvodne nárok na vyuzitie schémy pomoci. To predstavuje porusenie vyssie uvedenej povinnosti. 21 Talianska republika uvádza, ze právo Únie nepredpisuje ziadne konkrétne konanie na úcely vymáhania státnej pomoci, ale iba pozaduje, aby uplatnenie vnútrostátnych postupov splnalo podmienku, ze umozní okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia 2005/919. 22 Práve na úcely okamzitého a úcinného vykonania rozhodnutia 2005/919 povazovali talianske orgány za nevyhnutné prijat zákon c. 29/2006. V talianskom právnom poriadku je totiz normatívny nástroj najvhodnejsím prostriedkom na splnenie poziadaviek vyplývajúcich zo zásady efektivity. 23 Talianska republika tiez poukazuje na to, ze talianske orgány v rozsiahlej korespondencii s Komisiou upozornili na problémy spojené s výpoctom dlzných súm a vylúcením malých a stredných podnikov z procesu vymáhania, lebo pokial ide o tieto podniky, pomoc mala byt povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom. 24 Pokial ide o tvrdenie Komisie vychádzajúce z neefektivity vnútrostátnych súdnych konaní, Talianska republika vyzdvihuje úsilie zákonodarcu, ako aj vnútrostátneho danového orgánu. V tejto súvislosti uvedený clenský stát takisto namieta, ze v situácii, ked vymáhanie pomoci závisí od rozhodnutia vnútrostátneho súdu, mu nemozno vytýkat, ze táto pomoc nebola vrátená. 25 V súvislosti so zalobným dôvodom Komisie zalozeným na porusení informacnej povinnosti Talianska republika uvádza, ze tejto institúcii odpovedala, ze postavenie potenciálnych príjemcov danej pomoci neupravuje zákon c. 29/2006, ale skôr rezim vztahujúci sa na danové úniky. Tento clenský stát navyse vo vyjadrení k zalobe poskytol dodatocný prehlad o vybraných sumách aj prebiehajúcich súdnych konaniach v danej oblasti. Posúdenie Súdnym dvorom 26 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhat protiprávnu pomoc, je povinný v zmysle clánku 249 ES prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenie vykonania uvedeného rozhodnutia (pozri rozsudok z 5. októbra 2006, Komisia/Francúzsko, C-232/05, Zb. s. I-10071, bod 42 a citovanú judikatúru). 27 Clenský stát musí dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm (pozri rozsudky Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 42, a z 22. decembra 2010, Komisia/Taliansko, C-304/09, Zb. s. I-13903, bod 32). Oneskorené vymáhanie po uplynutí stanovených lehôt nemôze zodpovedat poziadavkám Zmluvy (rozsudok Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 32 a citovaná judikatúra). 28 Podla clánku 2 ods. 1 druhého pododseku rozhodnutia 2005/919 mala Talianska republika získat predmetnú pomoc bezodkladne spät. Konkrétne podla odseku 2 tohto clánku, ak uz bola pomoc poskytnutá formou znízenia danových preddavkov dlzných za prebiehajúce danové obdobie, mal tento clenský stát vymáhat celkovú dlznú dan vrátane úrokov pomocou danového zostatku pre rok 2004. Vo vsetkých ostatných prípadoch musí byt dlzná dan vrátane úrokov získaná spät najneskôr do konca danového obdobia, do ktorého spadá dátum oznámenia uvedeného rozhodnutia, t. j. 17. december 2004. 29 V predmetnej veci je pritom nepochybné, ze niekolko rokov po oznámení rozhodnutia 2005/919 Talianskej republike a po uplynutí vsetkých lehôt stanovených uvedeným rozhodnutím tento clenský stát este nevymohol cast protiprávnej pomoci. Taká situácia je zjavne nezlucitelná s povinnostou clenského státu dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm a predstavuje porusenie povinnosti okamzitého a úcinného vykonania rozhodnutia 2005/919. 30 Toto konstatovanie nemozno spochybnit skutocnostou, ktorá vyplýva zo spisu, ze do dna konania pojednávania v tejto veci sa vymohlo priblizne 90 % z celkovej sumy protiprávnej pomoci. Je nesporné, ze k úplnému vráteniu danej pomoci nedoslo ani ku dnu podania tejto zaloby. 31 Zo spisu nevyplýva, ze by talianske orgány dodrzali lehoty, ktoré boli stanovené v clánku 2 rozhodnutia 2005/919 na získanie protiprávnej pomoci spät od príjemcov. 32 Pokial ide o tvrdenia Talianskej republiky, ktoré predlozila na svoju obranu, treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry sa clenský stát na obranu proti zalobe o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou na základe clánku 88 ods. 2 ES môze odvolávat len na jedinú skutocnost, a to na absolútnu nemoznost riadneho výkonu dotknutého rozhodnutia (pozri najmä rozsudky z 20. septembra 2007, Komisia/Spanielsko, C-177/06, Zb. s. I-7689, bod 46; z 13. novembra 2008, Komisia/Francúzsko, C-214/07, Zb. s. I-8357, bod 44, a Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 35). 33 Podmienka absolútnej nemoznosti vykonania nie je splnená, ak sa zalovaný clenský stát obmedzí na to, ze Komisii uvedie právne, politické alebo praktické tazkosti spojené s vykonaním rozhodnutia bez toho, aby prijal skutocné opatrenia vo vztahu k predmetným podnikom na úcely vymáhania pomoci a Komisii navrhol alternatívne moznosti vykonania rozhodnutia, ktoré by umoznili prekonat tazkosti (pozri najmä rozsudky zo 14. decembra 2006, Komisia/Spanielsko, C-485/03 az C-490/03, Zb. s. I-11887, bod 74; z 13. novembra 2008, Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 46, a Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 36). 34 Súdny dvor tiez rozhodol, ze clenský stát, ktorý pri výkone rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci narazí na neocakávané a nepredvídatelné tazkosti alebo si uvedomí dôsledky, ktoré Komisia nepredpokladala, musí predlozit tieto problémy na posúdenie Komisii, pricom navrhne vhodné zmeny predmetného rozhodnutia. V prípade tazkostí musia Komisia a clenský stát podla pravidla ukladajúceho clenským státom a institúciám Únie reciprocné povinnosti lojálnej spolupráce, ktoré vychádzajú najmä z clánku 10 ES, spolupracovat v dobrej viere s cielom prekonania týchto tazkostí pri úplnom respektovaní ustanovení Zmluvy a najmä ustanovení o státnej pomoci (rozsudok Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 37 a citovaná judikatúra). 35 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Talianska republika sa ani v rámci svojich kontaktov s Komisiou, ani v rámci konania pred Súdnym dvorom neodvolávala na absolútnu nemoznost výkonu rozhodnutia 2005/919. Zo spisu tiez vyplýva, ze tento clenský stát Komisii nikdy nenavrhol zmeny rozhodnutia 2005/919 na prekonanie tazkostí spojených s jeho úcinným a okamzitým vykonaním. 36 Talianska vláda v skutocnosti len uviedla Komisii právne, politické alebo praktické tazkosti vykonania uvedeného rozhodnutia. 37 Konkrétne tvrdenie Talianskej republiky zalozené na tazkostiach súvisiacich s potrebou vypocítat dlzné sumy a s vylúcením malých a stredných podnikov z procesu vymáhania, lebo voci nim mala byt pomoc povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom, nemôze uspiet. Skutocnost, ze dotknutý clenský stát potrebuje na predchádzajúce posúdenie na úcely identifikácie zvýhodnených osôb, na ktoré sa vztahuje rozhodnutie Komisie, overit konkrétnu situáciu v jednotlivých dotknutých podnikoch, nemôze odôvodnit nesplnenie tohto rozhodnutia (pozri rozsudky z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko, C-99/02, Zb. s. I-3353, bod 23, ako aj z 1. júna 2006, Komisia/Taliansko, C-207/05, body 46 a 50). 38 Je pravda, ze taliansky zákonodarca vyvinul v priebehu konania o vymáhaní pomoci skutocné úsilie v snahe zarucit úcinnost tohto vymáhania, a to najskôr tým, ze prijal zákon c. 29/2006 a potom zákonný dekrét c. 59/2008. Zo spisu najmä vyplýva, ze uvedený zákon stanovoval prerusenie schémy pomoci a podrobnosti identifikácie, urcovania a vymáhania protiprávne prijatej pomoci. Uvedený zákonný dekrét, ktorý mal za ciel urýchlit vyriesenie uz prebiehajúcich sporov, mal pritom vyriesit procesný problém vyplývajúci z odkladu vykonatelnosti príkazov na vrátenie pomoci, ktoré vydali vnútrostátne súdy. 39 Prijatie opatrení uvedených v predchádzajúcom bode vsak neumoznilo napravit oneskorenie vo vymáhaní pomoci, ktorej sa týkalo rozhodnutie 2005/919. Nadobudli totiz úcinnost az po uplynutí lehôt stanovených v uvedenom rozhodnutí, pricom sa navyse ukázalo, ze ich úcinky nie sú dostatocné, lebo Talianska republika ani niekolko rokov po oznámení rozhodnutia 2005/919 do podania tejto zaloby a po uplynutí vsetkých lehôt stanovených týmto rozhodnutím nezaistila vrátenie casti protiprávnej pomoci. 40 Treba pritom uviest, ze legislatívne opatrenia, ktoré majú zarucit, ze vnútrostátne súdy vykonajú rozhodnutie Komisie ukladajúce clenskému státu vymáhanie protiprávnej pomoci, v prípade, ze sú prijaté oneskorene alebo sa ukázu ako neúcinné, nesplnajú poziadavky vyplývajúce z judikatúry uvedenej v bodoch 26 a 27 tohto rozsudku (rozsudok z 22. decembra 2010, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 42). 41 Talianska republika dalej tvrdí, ze na postavenie niektorých potenciálnych príjemcov predmetnej pomoci sa nevztahuje zákon c. 29/2006, ale skôr rezim upravujúci danové úniky, takze v tomto prípade sa povinnost zaistit vrátenie protiprávne pomoci neuplatnuje. 42 V tomto ohlade treba konstatovat, ze odkaz Talianskej republiky na pôsobnost zákona c. 29/2006 nie je v danom prípade relevantný. Ako vyplýva z clánku 1 rozhodnutia 2005/919 a z jeho odôvodnenia c. 1, daná schéma pomoci bola skutocne vykonaná na základe clánku 1 ods. 1 písm. b) zákonného dekrétu c. 269/2003, ktorý bol potom zmenený na zákon zákonom c. 326/2003 z 24. novembra 2003. Talianska republika je tak na základe clánku 2 ods. 1 rozhodnutia 2005/919 povinná vymôct pomoc poskytnutú podla zákonného dekrétu c. 269/2003. Z tohoto hladiska nemá otázka, ci zvýhodnenie priznané daným podnikom bolo v súlade s vnútrostátnou právnou úpravou alebo naopak predstavovalo danový únik ci danový podvod, ziaden vplyv na povinnost daného clenského státu zaistit vrátenie pomoci v stanovených lehotách. Prípadné tazkosti spojené s nutnostou skontrolovat v rámci príslusných vnútrostátnych konaní danové priznania nemôzu samy osebe, ako vyplýva z bodov 33 a 37 tohto rozsudku, odôvodnit nesplnenie rozhodnutia 2005/919 v stanovených lehotách. 43 Pokial ide dalej o tvrdenie Komisie týkajúce sa moznosti vnútrostátnych súdov prijat v rámci konania o vymáhaní pomoci opatrenia spocívajúce v odklade vykonatelnosti, treba pripomenút, ze takéto opatrenia môzu byt nariadené za predpokladu, ze sú splnené podmienky stanovené v judikatúre [pozri najmä rozsudky z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, C-143/88 a C-92/89, Zb. s. I-415, a z 9. novembra 1995, Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a i. (I), C-465/93, Zb. s. I-3761]. 44 Odklad vykonatelnosti môze vnútrostátny súd nariadit, najmä ak má vázne pochybnosti o platnosti aktu Únie a pristúpil priamo k podaniu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v prípade, ak Súdnemu dvoru este nebola polozená otázka o platnosti sporného aktu. V predmetnej veci nebola súdom Únie polozená otázka o zákonnosti rozhodnutia 2005/919. Talianska republika v konaní pred Súdnym dvorom nijako nepreukázala, ze boli splnené dalsie podmienky stanovené v judikatúre uvedenej v predchádzajúcom bode. 45 V skutocnosti jediné rozhodnutia predlozené úcastníkmi konania a zalozené do spisu, ktoré sa týkajú vymáhania nariadeného rozhodnutím 2005/919, a to rozhodnutie Commissione tributaria provinciale di Treviso z 2. júla 2007 a rozhodnutie Commissione tributaria regionale di Venezia-Mestre z 15. decembra 2008, sa týkajú, ako pripustila Talianska republika na pojednávaní, na ktorom boli vypocuté prednesy úcastníkov konania, preskúmania zákonnosti vnútrostátneho aktu smerujúceho k vrátaniu protiprávnej pomoci poskytnutej podniku, ktorý bol príjemcom tejto pomoci, a nespochybnujú zákonnost rozhodnutia 2005/919. Uz citované rozsudky Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, ako aj Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a i. (I) sa teda na uvedené vnútrostátne rozhodnutia nevztahujú. 46 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze hoci preskúmanie uskutocnené vnútrostátnym súdom, ktoré sa týka formálnej zákonnosti aktu vydaného na úcely vymáhania protiprávnej státnej pomoci, je len vyjadrením vseobecnej zásady práva Únie, a to zásady úcinnej súdnej ochrany, treba tiez zdôraznit, ze vnútrostátne súdy sú podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 povinné najmä zarucit plnú úcinnost rozhodnutia nariadujúceho vrátenie protiprávnej pomoci a dosiahnut riesenie, ktoré bude v súlade s cielom sledovaným týmto rozhodnutím (pozri rozsudok z 20. mája 2010, Scott a Kimberly Clark, C-210/09, Zb. s. I-4613, body 25 a 29). 47 Zrusenie vnútrostátneho aktu na vykonanie rozhodnutia Komisie, ktorým bolo nariadené vrátenie protiprávnej pomoci, ktoré bráni okamzitému a úcinnému vykonaniu uvedeného rozhodnutia, je nezlucitelné s poziadavkami vyplývajúcimi z clánku 14 ods. 3 uvedeného nariadenia c. 659/1999 (pozri v tomto zmysle rozsudok Scott a Kimberly Clark, uz citovaný, bod 30). 48 Co sa týka vnútrostátnych rozhodnutí uvedených v bode 45 tohoto rozsudku, treba konstatovat, ako vyplýva zo spisu, ze podnik, ktorý bol príjemcom protiprávnej pomoci a ktorý ju musel vrátit na základe vnútrostátneho platobného rozkazu, ktorý napadol, uskutocnil platbu az po rozhodnutí vydanom v odvolacom konaní 15. decembra 2008, ktorým bola zaloba o neplatnost zamietnutá. Z uvedeného teda vyplýva, ze zrusenie vnútrostátneho aktu s platobným rozkazom na prvom stupni spôsobilo znacné oneskorenie pri vymáhaní protiprávnej pomoci. Takýto stav nezarucuje okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia 2005/919. 49 Z uvedeného vyplýva, ze predmetná zaloba je dôvodná v rozsahu, v akom Komisia Talianskej republike vytýka, ze neprijala v stanovených lehotách vsetky opatrenia nevyhnutné na vymáhanie celej pomoci od príjemcov, ktorá bola poskytnutá na základe schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím 2005/919. 50 Vzhladom na záver uvedený v predchádzajúcom bode netreba rozhodnút o zalobnom návrhu Komisie pozadujúcom urcenie, ze Talianska republika si tým, ze neinformovala Komisiu o opatreniach uvedených v danom bode, nesplnila povinnosti, kedze tento clenský stát správne nevykonal rozhodnutie 2005/919 v stanovených lehotách (rozsudok z 22. decembra 2010, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 57 a citovaná judikatúra). 51 Treba preto konstatovat, ze Talianska republika si tým, ze neprijala v stanovených lehotách vsetky opatrenia na vymáhanie celej pomoci od príjemcov, ktorá bola poskytnutá na základe schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím 2005/919, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 2 tohto rozhodnutia. O trovách 52 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Taliansku republiku na náhradu trov konania a Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ju zaviazat na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Talianska republika si tým, ze neprijala v stanovených lehotách vsetky opatrenia nevyhnutné na vymáhanie celej pomoci od príjemcov, ktorá bola poskytnutá na základe schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím Komisie 2005/919/ES zo 14. decembra 2004 o priamych danových výhodách v prospech spolocností zúcastnujúcich sa na výstavách v zahranicí [o danových stimuloch pre podniky, ktoré sa zúcastnujú veltrhov v zahranicí - neoficiálny preklad], nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 2 tohto rozhodnutia. 2. Talianska republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdgrV2U/L95452-1352TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXdgrV2U/L95452-1352TMP.html#Footref*