Vec C-304/09 Európska komisia proti Talianskej republike "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Státna pomoc - Pomoc v prospech spolocností nedávno kótovaných na burze cenných papierov - Vymáhanie" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Nedodrzanie povinnosti vymáhat protiprávnu pomoc - Prostriedky na obranu - Absolútna nemoznost vykonania (Clánok 10 ES, clánok 88 ods. 2 ES a clánok 249 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Uplatnenie vnútrostátneho práva - Prijatie predbezných opatrení na odklad výkonu - Prípustnost - Podmienky (Nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 14 ods. 3) 1. Clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhat protiprávnu pomoc, je povinný v zmysle clánku 249 ES prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenie vykonania tohto rozhodnutia. Clenský stát musí dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm. Oneskorené vymáhanie po uplynutí stanovených lehôt, ako aj legislatívne opatrenia, ktoré majú zarucit, ze vnútrostátne súdy vykonajú rozhodnutie Komisie ukladajúce clenskému státu vymáhanie protiprávnej pomoci, v prípade, ze sú prijaté oneskorene alebo sa ukázu ako neúcinné, nesplnajú poziadavky Zmluvy. Clenský stát, ktorý neprijme v stanovených lehotách vsetky opatrenia nevyhnutné na zrusenie schémy pomoci vyhlásenej rozhodnutím Komisie za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom a na vymáhanie pomoci od príjemcov, ktorá im bola poskytnutá na základe uvedenej schémy, si totiz neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto rozhodnutia. Clenský stát sa na obranu proti zalobe o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou na základe clánku 88 ods. 2 ES môze odvolávat na jedinú skutocnost, a to na absolútnu nemoznost riadneho výkonu dotknutého rozhodnutia. Podmienka absolútnej nemoznosti vykonania nie je splnená, ak sa zalovaný clenský stát obmedzí na to, ze Komisii uvedie právne, politické alebo praktické tazkosti spojené s vykonaním rozhodnutia bez toho, aby prijal skutocné opatrenia vo vztahu k predmetným podnikom na úcely vymáhania pomoci a Komisii navrhol alternatívne moznosti vykonania rozhodnutia, ktoré by umoznili prekonat uvedené tazkosti. Clenský stát, ktorý pri výkone rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci narazí na neocakávané a nepredvídatelné tazkosti alebo si uvedomí dôsledky, ktoré Komisia nepredpokladala, musí oznámit tieto problémy Komisii, aby ich mohla posúdit, pricom navrhne vhodné zmeny a doplnenia predmetného rozhodnutia. V takom prípade clenský stát a Komisia musia v zmysle pravidla ukladajúceho clenským státom a institúciám Únie vzájomnú povinnost lojálnej spolupráce, ktoré má základ najmä v clánku 10 ES, spolupracovat v dobrej viere s cielom prekonat tieto tazkosti pri úplnom respektovaní ustanovení Zmluvy a najmä tých, ktoré sa týkajú státnej pomoci. (pozri body 31, 32, 35 - 37, 42, 58 a výrok) 2. Vnútrostátne súdy sú podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 povinné najmä zarucit plnú úcinnost rozhodnutia nariadujúceho vymáhanie protiprávnej pomoci a dosiahnut riesenie, ktoré bude v súlade s cielom sledovaným týmto rozhodnutím. Pokial ide o predbezné opatrenia na odklad výkonu prijímané vnútrostátnymi súdmi, také opatrenia môzu byt nariadené za predpokladu, ze sú splnené urcité podmienky, t. j.: po prvé, ak má tento súd vázne pochybnosti týkajúce sa platnosti aktu Únie a pristúpil priamo k podaniu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v prípade, ak Súdnemu dvoru este nebola polozená otázka o platnosti napadnutého aktu; po druhé, ak existuje naliehavá potreba v tom zmysle, ze predbezné opatrenie je nevyhnutné na zabránenie tomu, aby úcastník konania, ktorý nariadenie takéhoto opatrenia navrhuje, utrpel váznu a nenapravitelnú ujmu; po tretie, ak súd primerane zohladní záujem Únie; po stvrté, ak vnútrostátny súd pri posudzovaní vsetkých týchto podmienok respektuje rozhodnutia Súdneho dvora alebo Vseobecného súdu o zákonnosti aktu Únie alebo o návrhu na nariadenie predbezného opatrenia sledujúcom nariadenie podobných predbezných opatrení na úrovni Európskej únie. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze vnútrostátny súd sa nemôze obmedzit na to, ze na Súdny dvor podá návrh na zacatie prejudiciálneho konania v súvislosti s posúdením platnosti, ale musí uviest ku dnu nariadenia predbezného opatrenia dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, ze Súdny dvor by mal konstatovat neplatnost aktu Únie. (pozri body 44 - 46) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 22. decembra 2010 ([1]*) "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Státna pomoc - Pomoc v prospech spolocností nedávno kótovaných na burze cenných papierov - Vymáhanie" Vo veci C-304/09, ktorej predmetom je zaloba o nesplnenie povinnosti podla clánku 88 ods. 2 ES, podaná 30. júla 2009, Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn, V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Talianskej republike, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia J.-J. Kasel, A. Borg Barthet, E. Levits a M. Safjan (spravodajca), generálna advokátka: V. Trstenjak, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. septembra 2010, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev sa svojou zalobou domáha, aby Súdny dvor urcil, ze Talianska republika si tým, ze neprijala v stanovených lehotách vsetky opatrenia nevyhnutné na zrusenie schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím Komisie 2006/261/ES zo 16. marca 2005 o schéme státnej pomoci C 8/2004 (ex NN 164/2003), ktorú zaviedlo Taliansko v prospech spolocností nedávno kótovaných na burze cenných papierov [oznámeným pod císlom K(2005) 591] (Ú. v. EÚ L 94, 2006, s. 42), a na vymáhanie pomoci od príjemcov, ktorá im bola poskytnutá na základe uvedenej schémy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy ES a z ustanovení clánkov 2 az 4 tohto rozhodnutia. Právny rámec 2 Odôvodnenie c. 13 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) znie takto: "kedze v prípadoch protiprávnej pomoci, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom, by sa mala obnovit efektívna sútaz; kedze na tento úcel je potrebné, aby sa pomoc vrátane úrokov bez meskania vrátila; kedze je nálezité, aby sa vrátenie realizovalo v súlade s postupmi vnútrostátneho práva; kedze uplatnenie týchto postupov by nemalo bránit okamzitému a efektívnemu vykonaniu rozhodnutia Komisie a obnove efektívnej sútaze; kedze, aby sa dosiahol tento výsledok, clenské státy by mali podniknút vsetky potrebné opatrenia na zabezpecenie úcinnosti rozhodnutia Komisie". 3 Clánok 14 nariadenia c. 659/1999 nazvaný "Vymáhanie pomoci" uvádza: "1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako ,rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania. 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora Európskych spolocenstiev podla clánku [242 ES], vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných [vnútrostátnych - neoficiálny preklad] súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo spolocenstva." 4 Clánok 23 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje: "Ak daný clenský stát nepostupuje v súlade s podmienecnými alebo zápornými rozhodnutiami najmä v prípadoch, na ktoré sa odvoláva clánok 14, Komisia môze túto zálezitost predlozit priamo Súdnemu dvoru európskych spolocenstiev v súlade s clánkom [88 ods. 2 ES]." Skutkový rámec a rozhodnutie 2006/261 5 V clánku 1 svojho rozhodnutia 2006/261 Komisia vyhlásila, ze schéma státnej pomoci poskytnutá v podobe danových výhod v prospech spolocností prijatých na kótovanie na niektorom európskom regulovanom trhu, ktorú zaviedla Talianska republika, je nezlucitelná so spolocným trhom. 6 Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, dotknutá schéma pomoci poskytuje dva druhy hospodárskych výhod. V prvom rade zaviedlo v prospech spolocností kótovaných na burze cenných papierov znízenú sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výske 20 %, cím zvysuje pocas troch rokov cistý vykazovaný zisk týchto spolocností zo vsetkej hospodárskej cinnosti. Po druhé táto schéma mala za následok znízenie zdanitelného príjmu pocas danového obdobia, v ktorom nastalo uvedenie spolocnosti na burzový trh. Tieto znízenia sa okrem toho premietali do uplatnovania nizsej reálnej danovej sadzby z príjmov v roku 2004. 7 Potom, co Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, talianske orgány verejne upozornili potenciálnych príjemcov pomoci v rámci schémy o mozných následkoch zistenia tejto institúcie, ze uvedená schéma predstavuje pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Komisia zastávala názor, ze je v kazdom prípade nevyhnutné vymáhat pomoc, ktorá uz bola prípadne poskytnutá príjemcom. 8 Konkrétnejsie clánky 2 az 4 rozhodnutia 2006/261 stanovili toto: "Clánok 2 Taliansko zrusí schému státnej pomoci... s úcinkom od danového obdobia, do ktorého spadá oznámenie o tomto rozhodnutí. Clánok 3 1. Taliansko príjme vsetky potrebné opatrenia, aby príjemcovia vrátili pomoc..., ktorá im boli poskytnutá nelegálne. 2. Vrátenie sa vykoná okamzite a podla postupov státneho práva za predpokladu, ze tieto postupy umoznujú okamzité a efektívne vykonanie tohto rozhodnutia. 3. Vrátenie sa vykoná co najrýchlejsie. Najmä v prípade, ze pomoc uz bola poskytnutá prostredníctvom znízenia preddavkov za dane splatné v beznom danovom období, Taliansko musí vymáhat celkovú ciastku splatnej dane prostredníctvom poslednej splátky za rok 2004. Vo vsetkých ostatných prípadoch Taliansko získa dan spät najneskôr na konci danového obdobia, do ktorého spadá dátum oznámenia tohto rozhodnutia. 4. Pomoc, ktorú je potrebné vrátit obsahuje úroky, ktoré bezia odo dna poskytnutia pomoci príjemcom az do skutocného vrátenia pomoci. 5. Úroky sa pocítajú na základe pravidla uvedeného v kapitole V nariadenia (ES) c. 794/2004. 6. Do dvoch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia Taliansko prikáze vsetkým príjemcom pomoci uvedenej v clánku 1 vrátit nelegálnu pomoc vrátane úrokov. Clánok 4 Taliansko bude informovat Komisiu po uplynutí dvoch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia o prijatých a plánovaných opatreniach, ktoré sú urcené na splnenie tohto rozhodnutia. Tieto informácie budú oznamované prostredníctvom dotazníka uvedeného v prílohe 1 tohto rozhodnutia. Taliansko predlozí v tejto istej lehote dokumenty potvrdzujúce zacatie postupu vrátenia voci príjemcom nelegálnej pomoci." Zaloba podaná proti rozhodnutiu 2006/261 9 Talianska republika podala 26. mája 2005 na Súde prvého stupna Európskych spolocenstiev zalobu, ktorou sa domáha zrusenia rozhodnutia 2006/261. Talianska republika nepodala návrh na nariadenie predbezných opatrení. 10 Súd prvého stupna rozsudkom zo 4. septembra 2009, Taliansko/Komisia (T-211/05, Zb. s. II-2777) vyssie uvedenú zalobu zamietol. Talianska republika podala 16. novembra 2009 odvolanie proti tomuto rozsudku. Odvolanie k tomuto rozsudku, zapísané pod císlom C-458/09 P, v súcasnosti prebieha na Súdnom dvore. Konanie pred podaním zaloby 11 Rozhodnutie 2006/261 bolo 17. marca 2005 oznámené Talianskej republike. 12 Na úcely vykonania tohto rozhodnutia talianske orgány prijali niekolko opatrení a informovali o tom Komisiu. Vykonanie prebiehalo najmä takto: - bol vypracovaný návrh zákona na vykonanie rozhodnutia 2006/261, - talianske orgány vzhladom na komplikácie v legislatívnom procese pri prijímaní zákona zvolili v júli 2006 vymáhanie protiprávnej pomoci v správnom konaní, - Agenzia delle Entrate (dalej len "Agenzia") predbezne zaslala dotknutým danovníkom oznámenie obsahujúce platobný výmer na dlzné ciastky so 60 dnovou lehotou na zaplatenie, pricom uviedla príslusné identifikacné údaje pre tieto platby, aby umoznila príjemcom dobrovolne vrátit získanú pomoc aj s úrokmi a riaditelstvám a úradom povereným vykonávaním príslusných kontrol a vymáhania pred 30. septembrom 2006 zaslala administratívne usmernenia, - dve spolocnosti podali zalobu na talianske danové súdy proti platobným výmerom na vymáhanie pomoci, pricom jedna spolocnost neuspela v prvom stupni a v nadväznosti na to v celosti poukázala dlzné ciastky 1 apríla 2009; v prípade druhej spolocnosti, ktorá bola hlavným príjemcom pomoci, Commissione tributaria provinciale di Modena nariadil odklad výkonu platobného výmeru z dôvodu, ze uvedený výmer bol vydaný bez právneho základu, a Commissione tributaria regionale di Bologna, ktorý rozhoduje v druhom stupni o odvolaní proti prvostupnovému rozhodnutiu, ktorým bol uvedený výmer zrusený, konanie prerusil najmä vzhladom na prebiehajúce konanie na Súde prvého stupna (konanie T-211/05) na základe zaloby o neplatnost rozhodnutia 2006/261, - taliansky zákonodarca sa snazil vyriesit procesný problém s odkladom výkonu výmerov na vymáhanie pomoci v dôsledku rozhodnutí vnútrostátnych súdov a to legislatívnou cestou prijatím zákonného dekrétu c. 59 z 8. apríla 2008 (GURI c. 84 z 9. apríla 2008, s. 3, dalej len "zákonný dekrét c. 59/2008"), zmeneného na zákon zákonom c. 101 zo 6. júna 2008 (GURI c. 132 zo 7. júna 2008, s. 4). 13 Komisia pocas celého konania pred podaním zaloby trvala na okamzitom a úcinnom vykonaní rozhodnutia 2006/261. Okrem toho Komisia opakovane pozadovala dodatocné informácie a objasnenia o príjemcoch a spôsoboch prijatia právnych ustanovení na vymáhanie pomoci. Ziadosti Komisie sa opakovali jednak z dôvodu, ze informácie poskytované talianskymi orgánmi sa jej nezdali byt dostatocné a jednak z dôvodu, ze chcela byt informovaná o aktuálnom stave postupu vymáhania pomoci. Talianske orgány informovali Komisiu pokracujúcou korespondenciou o stave a spôsoboch vykonávania rozhodnutia 2006/261. 14 Komisia upozornila Taliansku republiku na nedostatocný charakter postupu vymáhania protiprávnej pomoci, kedze výska pomoci neoprávnene získanej a este nevrátenej dosahovala v októbri 2008 celkom 4 365 265,04 eura (pomoc a úroky). Vymáhanie pomoci teda podla názoru Komisie nenapredovalo napriek legislatívnym zásahom. Za týchto podmienok sa Komisia rozhodla podat túto zalobu. O zalobe Argumentácia úcastníkov konania 15 Komisia vo svojej zalobe tvrdí, ze clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhat protiprávnu pomoc, je povinný v zmysle clánku 249 ES prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenie vykonania uvedeného rozhodnutia. 16 Podla názoru Komisie povinnost vymáhania predstavuje skutocnú povinnost dosiahnut výsledok. Okrem toho vymáhanie má byt nielen úcinné, ale tiez okamzité. 17 Pokial ide o pôvodný návrh zákona, ktorý Talianska republika plánovala prijat na vykonanie rozhodnutia 2006/261, Komisia opakovane uviedla, ze volba legislatívneho nástroja nepredstavuje najvhodnejsí spôsob na zarucenie okamzitého a úcinného vykonania tohto rozhodnutia. 18 Pouzitie vnútrostátnych postupov by pritom nemalo byt prekázkou obnovenia efektívnej hospodárskej sútaze. Tieto postupy by naopak mali byt prijaté s cielom zabezpecit úcinnost rozhodnutia 2006/261. 19 Komisia dalej uvádza, ze jediným dôvodom, na ktorý by sa Talianska republika mohla v tejto veci odvolávat, je absolútna nemoznost riadneho výkonu rozhodnutia 2006/261. Talianske orgány pritom nikdy neuplatnovali v tejto súvislosti ziadnu absolútnu nemoznost. 20 Podmienka týkajúca sa existencie absolútnej nemoznosti vykonania nie je splnená, ak sa zalovaný clenský stát obmedzí na to, ze Komisii uvedie, ako v danom prípade, právne, politické alebo praktické tazkosti spojené s vykonaním rozhodnutia 2006/261 bez toho, aby prijal skutocné opatrenia vo vztahu k predmetným podnikom na úcely vymáhania pomoci a Komisii navrhol alternatívne moznosti vykonania tohto rozhodnutia, ktoré by umoznili prekonat uvedené tazkosti. 21 Pokial ide o rozhodnutia vnútrostátnych súdov, ktorými boli nariadené opatrenia na odklad výkonu, Komisia zdôraznuje, ze zásada efektivity sa má taktiez vztahovat na vnútrostátne súdy. Vnútrostátny súd, pokial rozhoduje o prípadnom návrhu na odklad výkonu opatrenia na vymáhanie pomoci, ktorý podal príjemca tejto pomoci, by mal uplatnovat podmienky stanovené judikatúrou, aby sa tak predislo tomu, ze rozhodnutie o vymáhaní bude zbavené svojho potrebného úcinku. V prejednávanej veci vsak opatrenia na odklad výkonu uplatnené vnútrostátnymi súdmi nesplnali poziadavky vyplývajúce z uvedenej judikatúry. 22 Hoci podla zákonného dekrétu c. 59/2008 uvedeného v bode 12 tohto rozsudku v prípade odkladu výkonu vychádzajúceho z protiprávnosti rozhodnutia o vymáhaní je vnútrostátny súd v zásade povinný bezodkladne podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania v danej veci na Súdny dvor, Komisia zastáva názor, ze sa nezdá, ze by táto vnútrostátna právna úprava mala velký vplyv na procesnú prax vnútrostátnych súdov. Ako uvádza Komisia, viac nez styri roky po prijatí rozhodnutia 2006/261 totiz talianske orgány vymohli len 25,91 % pomoci, v súvislosti s ktorou bol vydaný platobný výmer. 23 Pokial ide o zalobu o neplatnost rozhodnutia 2006/261 podanú na Súde prvého stupna, Komisia uvádza, ze Talianska republika napadla toto rozhodnutie, avsak bez toho, aby navrhla odklad jeho výkonu. Uznesenie Commissione tributaria provinciale di Modena pritom vôbec neodkazuje na prebiehajúce konanie na Súde prvého stupna, ani na prípadné vady uvedeného rozhodnutia, ale vychádza výlucne z údajnej neexistencie právneho základu pre vymáhanie pomoci prijatej talianskymi orgánmi. 24 Napokon co sa týka dvoch spolocností, ktoré sú príjemcami pomoci, Komisia uvádza, ze od 31. októbra 2008 nie je priebezne oboznamovaná o stave prejednávania zaloby na druhom stupni a ani o stave vymáhania. Táto situácia predstavuje porusenie povinnosti informovania, ktorú majú talianske orgány v zmysle clánku 4 rozhodnutia 2006/261, ako aj clánku 10 ES. 25 Talianska republika uvádza, ze právo Únie nepredpisuje ziadne konkrétne konanie na úcely vymáhania státnej pomoci, ale iba pozaduje, aby uplatnenie vnútrostátnych postupov splnalo podmienku, ze umozní okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia 2006/261. 26 Podla talianskej ústavy môze len normatívne opatrenie upravit administratívny postup vymáhania pomoci a sumy, ktoré majú byt v rámci neho vrátené. Okrem toho návrh zákona uvedený v bode 17 tohto rozsudku presadzuje dobrovolné vrátenie pomoci práve s cielom zrýchlit fázu vymáhania. 27 Talianska republika tiez uvádza, ze skutocnost, ze clenský stát, ktorému je rozhodnutie urcené, nemôze uplatnit iné dôvody, nez existenciu absolútnej nemoznosti výkonu, nebráni tomu, aby clenský stát, ktorý pri výkone rozhodnutia, akým je rozhodnutie vo veci samej, narazí na neocakávané a nepredvídatelné tazkosti alebo si uvedomí dôsledky, ktoré Komisia nepredpokladala, prednesie tieto problémy Komisii, aby ich mohla posúdit, pricom navrhne vhodné zmeny a doplnenia predmetného rozhodnutia. 28 V rozsiahlej korespondencii s Komisiou pritom talianske orgány uviedli tak dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru, ze musia prikrocit k prijatiu osobitnej právnej úpravy, ako aj nepredvídané okolnosti, ktoré neskôr viedli k prijatiu postupu vymáhania odlisného od pôvodne zamýslaného postupu, a to konanie prostredníctvom správneho konania. 29 Pokial ide o súdne opatrenia o odklade výkonu, Talianska republika tvrdí, ze rozhodnutie Commissione tributaria provinciale di Modena o odklade výkonu platobného výmeru bolo vydané aj napriek tomu, ze Agenzia zdôraznovala legálnost vymáhania, ako aj priamu uplatnitelnost rozhodnutia 2006/261 v talianskom právnom poriadku. Co sa týka konania na Commissione tributaria regionale di Bologna, Agenzia podala na tomto súde návrh na zrusenie uznesenia, ktoré tento súd prijal. Po vyhlásení uz citovaného rozsudku Súdu prvého stupna Taliansko/Komisia, ktorým Súd prvého stupna zamietol zalobu podanú proti rozhodnutiu 2006/261, Agenzia znovu navrhla zrusenie predmetného uznesenia. 30 Napokon co sa týka zalobného dôvodu Komisie zalozeného na porusení povinnosti informovania, Talianska republika vo svojom vyjadrení k zalobe predlozila doplnujúci prehlad o výske získaných súm, ako aj o prebiehajúcich sporoch v danej oblasti. Posúdenie Súdnym dvorom 31 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhat protiprávnu pomoc, je povinný v zmysle clánku 249 ES prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenie vykonania tohto rozhodnutia (pozri rozsudok z 5. októbra 2006, Komisia/Francúzsko, C-232/05, Zb. s. I-10071, bod 42 a citovanú judikatúru). 32 Clenský stát musí dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm (pozri rozsudok Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 42). Oneskorené vymáhanie po uplynutí stanovených lehôt nemôze zodpovedat poziadavkám Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, C-419/06, body 38 a 61). 33 Podla clánku 3 ods. 3 rozhodnutia 2006/261 Talianska republika zrusí predmetnú schému pomoci co najskôr. Najmä v prípade, ze pomoc uz bola poskytnutá prostredníctvom znízenia preddavkov za dane splatné v beznom danovom období, tento clenský stát musí vymáhat celkovú ciastku splatnej dane aj s úrokmi prostredníctvom poslednej splátky za rok 2004. Vo vsetkých ostatných prípadoch musí byt dlzná dan vrátane úrokov získaná spät najneskôr do konca danového obdobia, do ktorého spadá dátum oznámenia uvedeného rozhodnutia, t. j. 17. marec 2005. 34 V prejednávanej veci je pritom nepochybné, ze niekolko rokov po oznámení rozhodnutia 2006/261 Talianskej republike a po uplynutí vsetkých lehôt stanovených uvedeným rozhodnutím tento clenský stát este nevymohol znacnú cast protiprávnej pomoci. Taká situácia je zjavne nezlucitelná s povinnostou clenského státu dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm a predstavuje porusenie povinnosti okamzitého a úcinného vykonania rozhodnutia 2006/261. 35 Pokial ide o argumenty Talianskej republiky, ktoré predlozila na svoju obranu, treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry sa clenský stát na obranu proti zalobe o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou na základe clánku 88 ods. 2 ES môze odvolávat na jedinú skutocnost, a to na absolútnu nemoznost riadneho výkonu dotknutého rozhodnutia (pozri najmä rozsudky z 20. septembra 2007, Komisia/Spanielsko, C-177/06, Zb. s. I-7689, bod 46, a z 13. novembra 2008, Komisia/Francúzsko, C-214/07, Zb. s. I-8357, bod 44). 36 Podmienka absolútnej nemoznosti vykonania nie je splnená, ak sa zalovaný clenský stát obmedzí na to, ze Komisii uvedie právne, politické alebo praktické tazkosti spojené s vykonaním rozhodnutia bez toho, aby prijal skutocné opatrenia vo vztahu k predmetným podnikom na úcely vymáhania pomoci a Komisii navrhol alternatívne moznosti vykonania tohto rozhodnutia, ktoré by umoznili prekonat uvedené tazkosti (pozri najmä rozsudky zo 14. decembra 2006, Komisia/Spanielsko, C-485/03 az C-490/03, Zb. s. I-11887, bod 74, a z 13. novembra 2008, Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 46). 37 Súdny dvor tiez rozhodol, ze clenský stát, ktorý pri výkone rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci narazí na neocakávané a nepredvídatelné tazkosti alebo si uvedomí dôsledky, ktoré Komisia nepredpokladala, musí oznámit tieto problémy na posúdenie Komisii, pricom navrhne vhodné zmeny a doplnenia predmetného rozhodnutia. V takom prípade clenský stát a Komisia musia v zmysle pravidla ukladajúceho clenským státom a institúciám Únie vzájomnú povinnost lojálnej spolupráce, ktoré má základ najmä v clánku 10 ES, spolupracovat v dobrej viere s cielom prekonat tieto tazkosti pri úplnom respektovaní ustanovení Zmluvy a najmä tých, ktoré sa týkajú státnej pomoci (pozri najmä rozsudky zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-348/93, Zb. s. I-673, bod 17; z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko, C-99/02, Zb. s. I-3353, bod 17; z 1. júna 2006, Komisia/Taliansko, C-207/05, bod 47, a zo 6. decembra 2007, Komisia/Taliansko, C-280/05, bod 20). 38 V tejto súvislosti treba uviest, ze Talianska republika pri svojej komunikácii s Komisiou, ako aj v rámci konania na Súdnom dvore, neuplatnila absolútnu nemoznost vykonania rozhodnutia 2006/261, co je jediný prípustný dôvod obrany podla judikatúry uvedenej v bode 35 tohto rozsudku. 39 Talianska vláda v skutocnosti len uviedla Komisii právne, politické alebo praktické tazkosti vykonania uvedeného rozhodnutia. 40 Je pravda, ze taliansky zákonodarca vyvinul v priebehu konania o vymáhaní pomoci skutocné úsilie v snahe zarucit úcinnost tohto vymáhania a to prostredníctvom prijatia zákonného dekrétu c. 59/2008. Zo spisu najmä vyplýva, ze cielom tohto zákonného dekrétu, ktorý mal vyriesit procesný problém s odkladom výkonu výmerov na vymáhanie pomoci v dôsledku rozhodnutí vnútrostátnych súdov, bolo urýchlit vyriesenie uz prebiehajúcich sporov. 41 Uvedený zákonný dekrét c. 59/2008 vsak nemohol napravit omeskanie pri vymáhaní pomoci uvedenej v rozhodnutí 2006/261. Bol totiz prijatý 8. apríla 2008, teda po 7. februári 2007, kedy bolo vydané rozhodnutie Commissione tributaria provinciale di Modena, ktorým bol nariadený odklad výkonu platobného výmeru urceného hlavnému príjemcovi protiprávnej pomoci. Okrem toho napriek nadobudnutiu úcinnosti tohto zákonného dekrétu bolo konanie týkajúce sa hlavného príjemcu pomoci prerusené odvolacím súdom. 42 Treba pritom uviest, ze legislatívne opatrenia, ktoré majú zarucit, ze vnútrostátne súdy vykonajú rozhodnutie Komisie ukladajúce clenskému státu vymáhanie protiprávnej pomoci, v prípade, ze sú prijaté oneskorene alebo sa ukázu ako neúcinné, nesplnajú poziadavky vyplývajúce z judikatúry uvedenej v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku. 43 V kazdom prípade treba dodat, ze talianske orgány nepodali návrh na zmenu alebo zrusenie rozhodnutia Commissione tributaria provinciale di Modena zo 7. februára 2007, ktorým bolo nariadený odklad výkonu platobného výmeru, hoci, ako pripustila Talianska republika na pojednávaní, na ktorom boli vypocuté prednesy úcastníkov konania, taký návrh môze byt v rámci takéhoto typu konania podaný. Napokon ku dnu pojednávania v tejto veci Talianska republika este neurobila ziadne úkony, aby sa mohlo pokracovat v odvolacom konaní, ktorého prerusenie nariadil Commissione tributaria regionale di Bologna 21. januára 2010. 44 Co sa okrem toho týka argumentu Komisie v súvislosti s moznostou vnútrostátnych súdov prijímat opatrenia na odklad výkonu v priebehu konania o vymáhaní pomoci, treba uviest, ze uvedené súdy sú podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 povinné najmä zarucit plnú úcinnost rozhodnutia nariadujúceho vymáhanie protiprávnej pomoci a dosiahnut riesenie, ktoré bude v súlade s cielom sledovaným týmto rozhodnutím (pozri rozsudok z 20. mája 2010, Scott a Kimberly Clark, C-210/09, Zb. s. I-4613, bod 29). 45 Pokial ide o predbezné opatrenia na odklad výkonu prijímané Talianskymi súdmi, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry [pozri najmä rozsudky z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, C-143/88 a C-92/89, Zb. s. I-415, ako aj z 9. novembra 1995, Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a i. (I), C-465/93, Zb. s. I-3761], také opatrenia môzu byt nariadené za predpokladu, ze sú splnené urcité podmienky, t. j.: - ak má tento súd vázne pochybnosti týkajúce sa platnosti aktu Únie a pristúpil priamo k podaniu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v prípade, ak Súdnemu dvoru este nebola polozená otázka o platnosti napadnutého aktu, - ak existuje naliehavá potreba v tom zmysle, ze predbezné opatrenie je nevyhnutné na zabránenie tomu, aby úcastník konania, ktorý nariadenie takéhoto opatrenia navrhuje, utrpel váznu a nenapravitelnú ujmu, - ak súd primerane zohladní záujem Únie, - ak vnútrostátny súd pri posudzovaní vsetkých týchto podmienok respektuje rozhodnutia Súdneho dvora alebo Vseobecného súdu o zákonnosti aktu Únie alebo o návrhu na nariadenie predbezného opatrenia sledujúcom nariadenie podobných predbezných opatrení na úrovni Európskej únie. 46 Treba tiez zdôraznit, ze vnútrostátny súd sa nemôze obmedzit na to, ze na Súdny dvor podá návrh na zacatie prejudiciálneho konania v súvislosti s posúdením platnosti, ale musí uviest ku dnu nariadenia predbezného opatrenia dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, ze Súdny dvor by mal konstatovat neplatnost aktu Únie [rozsudok Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a i. (I), uz citovaný, bod 36]. 47 Poziadavky uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch sú tiez uplatnitelné na akékolvek konanie majúce sa ciel prerusenie odvolacieho konania, v rámci ktorého je spochybnované prvostupnové zrusenie vnútrostátneho aktu na vymáhanie protiprávnej pomoci. 48 Treba preskúmat, ci rozhodnutia Talianskych súdov v prejednávanej veci splnajú uvedené poziadavky. 49 K odkladu výkonu v rámci konania o vymáhaní pomoci týkajúceho sa hlavného príjemcu protiprávnej pomoci doslo na základe rozhodnutí talianskych súdov z dvoch dôvodov. Po prvé, Commissione tributaria provinciale di Modena rozhodnutím zo 7. februára 2007 nariadil odklad výkonu výmeru na vymáhanie pomoci, pricom rozhodujúcim dôvodom tohto odkladu bola skutocnost, ze uvedený výmer bol vydaný bez právneho základu. Po druhé, Commissione tributaria provinciale di Bologna rozhodnutiami z 26. mája 2009 a z 21. januára 2010 prerusil odvolacie konanie, v rámci ktorého je namietané zrusenie uvedeného výmeru v prvom stupni z dôvodu, ze na Súde prvého stupna je prejednávaná zaloba o neplatnost rozhodnutia 2006/261 (konanie T-211/05). 50 V tejto súvislosti treba uviest, ze prvý z vyssie uvedených dôvodov nemôze z hladiska judikatúry v dôsledku uz citovaného rozsudku Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, ako aj uz citovaného rozsudku Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a i. (I) odôvodnit odklad výkonu výmeru na vymáhanie protiprávnej pomoci. 51 Co sa týka druhého z uvedených dôvodov, treba konstatovat, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu, ktoré by chcelo prerusit konanie nevyhnutné na zabezpecenie úcinného vykonania rozhodnutia Komisie, ktoré ukladá clenskému státu povinnost vymáhat protiprávnu pomoc, z dôvodu, ze zákonnost uvedeného rozhodnutia je napadnutá na Vseobecnom súde, má odôvodnit toto prerusenie, podobne ako v situácii uvedenej v bode 46 tohto rozsudku, tým, ze uvedie argumenty, ktorými by sa mala preukázat neplatnost predmetného rozhodnutia. 52 Táto poziadavka je potvrdená skutocnostou, ze zaloba o neplatnost podaná na Vseobecnom súde proti rozhodnutiu nariadujúcemu vymáhanie pomoci nemá odkladný úcinok na povinnost vykonat toto rozhodnutie (pozri rozsudok zo 6. decembra 2007, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 21). To isté platí aj v prípade, ked rozsudok Vseobecného súdu vyhlásený vo veci takejto zaloby je predmetom odvolania na Súdnom dvore. V tejto súvislosti treba dodat, ze Talianska republika v danom prípade nepodala v rámci uvedenej zaloby o neplatnost návrh na nariadenie predbezného opatrenia. 53 V danom prípade pritom talianske súdy vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú dôvody, na základe ktorých by súdy Únie mali konstatovat neplatnost rozhodnutia 2006/261. Navyse konanie bolo prerusené rozhodnutím z 21. januára 2010 z dôvodu podania zaloby na Súd prvého stupna proti rozhodnutiu 2006/261, a to napriek skutocnosti, ze Súd prvého stupna zamietol túto zalobu rozsudkom zo 4. septembra 2009. 54 Napokon, pokial ide o ostatné podmienky, ktoré musia byt podla judikatúry uvedenej v bode 45 tohto rozsudku splnené, stací uviest, ze predmetné vnútrostátne rozhodnutia sa neodvolávajú na záujem Európskej únie a ze Commissione tributaria regionale di Bologna sa vo svojich rozhodnutiach z 26. mája 2009 a z 21. januára 2010 nezaoberal otázkou naliehavej potreby nariadených opatrení. 55 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze rozhodnutia o odklade výkonu a prerusení konania boli prijaté talianskymi súdmi v zjavnom rozpore s poziadavkami práva Únie v oblasti vymáhania státnej pomoci. 56 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prejednávaná zaloba je dôvodná v rozsahu, v akom Komisia vytýka Talianskej republike, ze neprijala v stanovených lehotách vsetky opatrenia nevyhnutné na zrusenie schémy pomoci vyhlásenej rozhodnutím 2006/261 za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom a na vymáhanie pomoci od príjemcov, ktorá im bola poskytnutá na základe uvedenej schémy. 57 Vzhladom na závery uvedené v predchádzajúcom bode netreba rozhodnút o zalobnom návrhu Komisie pozadujúcom urcenie, ze Talianska republika si tým, ze neinformovala Komisiu o opatreniach uvedených v uvedenom bode, nesplnila povinnosti, kedze tento clenský stát správne nevykonal rozhodnutie 2006/261 v stanovených lehotách (pozri rozsudky zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 31; zo 14. decembra 2006, Komisia/Spanielsko, uz citovaný, bod 82; z 20. septembra 2007, Komisia/Spanielsko, bod 54; zo 6. decembra 2007, Komisia/Taliansko, bod 30, a z 13. novembra 2008, Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 67). 58 Treba preto konstatovat, ze Talianska republika si tým, ze neprijala v stanovených lehotách vsetky opatrenia nevyhnutné na zrusenie schémy pomoci vyhlásenej rozhodnutím 2006/261 za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom a na vymáhanie pomoci od príjemcov, ktorá im bola poskytnutá na základe uvedenej schémy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia. O trovách 59 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala Komisia. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Talianska republika si tým, ze neprijala v stanovených lehotách vsetky opatrenia nevyhnutné na zrusenie schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím Komisie 2006/261/ES zo 16. marca 2005 o schéme státnej pomoci C 8/2004 (ex NN 164/2003), ktorú zaviedlo Taliansko v prospech spolocností nedávno kótovaných na burze cenných papierov, a na vymáhanie pomoci od príjemcov, ktorá im bola poskytnutá na základe uvedenej schémy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia. 2. Talianska republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXnKan1h/L95653-6791TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXnKan1h/L95653-6791TMP.html#Footref*