Vec C-225/09 Edyta Joanna Jakubowska proti Alessandrovi Maneggiaovi (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Giudice di pace di Cortona) "Pravidlá Únie týkajúce sa výkonu povolania advokáta - Smernica 98/5/ES - Clánok 8 - Predchádzanie konfliktom záujmov - Vnútrostátna právna úprava zakazujúca súbezný výkon povolania advokáta a zamestnania v státnej správe na ciastocný úväzok - Vyskrtnutie zo zoznamu advokátov advokátskej komory" Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora - Hranice - Vseobecné alebo hypotetické otázky - Overenie vlastnej právomoci Súdnym dvorom (Clánok 234 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/5, clánok 8) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Povinnosti clenských státov [Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES a clánky 4 ES, 10 ES, 81 ES a 98 ES] 3. Volný pohyb osôb - Sloboda usadit sa - Advokáti - Trvalý výkon povolania v inom clenskom státe ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia - Smernica 98/5 (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/5, clánok 8) 1. Pri prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútrostátneho súdu je mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili. V tomto ohlade prejudiciálnu otázku, ktorá sa týka výkladu clánku 8 smernice 98/5 o ulahcení trvalého výkonu právnického povolania v inom clenskom státe ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, nemozno povazovat za hypotetickú, pretoze bola polozená v rámci konania o vyskrtnutí zo zoznamu advokátov advokátskej komory vykonávajúcich svoje povolanie v clenskom státe na základe profesijného titulu získaného v tomto clenskom státe. Cielom pravidla uvedeného v danom clánku 8 totiz nie je len poskytnút advokátom v hostitelskom clenskom státe na základe ich profesijného titulu získaného v inom clenskom státe rovnaké práva, ako majú advokáti zaregistrovaní v hostitelskom clenskom státe na základe titulu, ktorý v nom získali. Toto pravidlo má zároven zabezpecit, aby poslední uvedení advokáti nepodliehali obrátenej diskriminácii, ku ktorej by mohlo dôjst, keby sa im ulozené pravidlá nevztahovali aj na advokátov zaregistrovaných v hostitelskom clenskom státe, ktorí svoj profesijný titul získali v inom clenskom státe. (pozri body 28, 31, 32) 2. Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES a clánky 4 ES, 10 ES, 81 ES a 98 ES nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá zamestnancom státnej správy pracujúcim na ciastocný úväzok zakazuje vykonávat povolanie advokáta tým, ze stanovuje ich vyskrtnutie zo zoznamu advokátov advokátskej komory, aj ked sú na výkon tohto povolania spôsobilí. K poruseniu clánkov 10 ES a 81 ES totiz dôjde vtedy, ak clenský stát nariadi alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES alebo posilní úcinky takýchto dohôd, alebo zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty. Na základe skutocnosti, ze clenský stát prikáze orgánom profesijných zdruzení, akými sú výbory advokátskych komôr, aby ex offo vyskrtli zo svojich zoznamov advokátov tých clenov, ktorí sú súcasne zamestnancami státnej správy na ciastocný úväzok a ktorí sa v stanovenej lehote nerozhodli bud pre zachovanie zápisu v tomto zozname, alebo pre zachovanie svojho pracovnoprávneho vztahu k subjektu, ktorý ich zamestnáva, pritom nemozno preukázat, ze clenský stát zbavil svoju právnu úpravu jej státneho charakteru. Tieto výbory totiz nemajú nijaký vplyv, pokial ide o prijímanie rozhodnutí o vyskrtnutí ex offo stanovené zákonom. Z analogických dôvodov nemozno právnu úpravu, aká je vo veci samej, povazovat za takú právnu úpravu, ktorá nariaduje alebo zvýhodnuje uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES. Tieto úvahy nijako nevyvracia ani clánok 3 ods. 1 písm. g) ES, ktorý predpokladá opatrenie Európskej únie, pokial ide o systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz, ani clánky 4 ES a 98 ES, ktoré sa týkajú zavedenia hospodárskej politiky v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s volnou hospodárskou sútazou. (pozri body 49 - 53, bod 1 výroku) 3. Clánok 8 smernice 98/5 o ulahcení trvalého výkonu právnického povolania v inom clenskom státe ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, sa má vykladat v tom zmysle, ze hostitelský clenský stát môze ulozit advokátom, ktorí sú v nom zaregistrovaní a zamestnaní - ci uz na plný, alebo ciastocný úväzok - u iného advokáta, v zdruzení, advokátskej kancelárii, státnom alebo súkromnom podniku, obmedzenia súbezného výkonu povolania advokáta a tohto povolania za predpokladu, ze tieto obmedzenia nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela predchádzania konfliktov záujmov a uplatnujú sa na vsetkých advokátov zaregistrovaných v uvedenom clenskom státe. Clánok 8 smernice 98/5 sa totiz týka súboru pravidiel, ktoré hostitelský clenský stát zaviedol, aby predchádzal konfliktom záujmov, ktoré by podla neho mohli vyplynút zo situácie, ked je advokát jednak registrovaný v zozname advokátskej komory a jednak je zamestnaný ako advokát u iného advokáta, v zdruzení, v advokátskej kancelárii alebo v státnom ci súkromnom podniku. Zákaz byt zamestnaný verejnoprávnym subjektom ulozený pre advokátov registrovaných v clenskom státe, hoci pracujú len na ciastocný úväzok, je súcastou pravidiel uvedených v danom clánku 8 prinajmensom v rozsahu, v akom sa tento zákaz týka súbezného výkonu povolania advokáta a zamestnania vo verejnoprávnom subjekte. Skutocnost, ze právna úprava takto zavedená Talianskou republikou môze byt povazovaná za striktnú, koniec koncov nemozno ako takú kritizovat. Neexistencia konfliktu záujmov je totiz nevyhnutná na výkon povolania advokáta a znamená najmä, ze advokát je nezávislý voci verejnej moci, iným poskytovatelom sluzieb a tretím osobám, ktorými sa nikdy nemôze dat ovplyvnit. Pravidlá stanovené v tejto súvislosti samozrejme nesmú íst nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela predchádzania konfliktov záujmov. Napokon, uvedený clánok 8 znamená, ze pravidlá hostitelského clenského státu sa pouzijú na vsetkých advokátov zaregistrovaných v tomto clenskom státe, ci uz na základe profesijného titulu získaného v tomto, alebo v inom clenskom státe. (pozri body 59 - 62, 64, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 2. decembra 2010 ([1]*) "Pravidlá Únie týkajúce sa výkonu povolania advokáta - Smernica 98/5/ES - Clánok 8 - Predchádzanie konfliktom záujmov - Vnútrostátna právna úprava zakazujúca súbezný výkon povolania advokáta a zamestnania v státnej správe na ciastocný úväzok - Vyskrtnutie zo zoznamu advokátov advokátskej komory" Vo veci C-225/09, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Giudice di pace di Cortona (Taliansko) z 23. apríla 2009 a dorucený Súdnemu dvoru 19. júna 2009, ktorý súvisí s konaním: Edyta Joanna Jakubowska proti Alessandrovi Maneggiaovi, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: sudcovia E. Levits, vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, M. Ilesic (spravodajca) a M. Safjan, generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: M.-A. Gaudissart, vedúci sekcie, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. júna 2010, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - E. J. Jakubowska, v zastúpení: M. Frigessi di Rattalma, avvocato, - talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci P. Gentili a L. Ventrella, avvocati dello Stato, - írska vláda, v zastúpení: D. J. O'Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Collins, SC, - madarská vláda, v zastúpení: R. Somssich, M. Fehér a Z. Tóth, splnomocnení zástupcovia, - rakúska vláda, v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca, - portugalská vláda, v zastúpení: L. Fernandes, splnomocnený zástupca, - slovinská vláda, v zastúpení: N. Pintar Gosenca, splnomocnená zástupkyna, - Európska komisia, v zastúpení: H. Střvlbćk a E. Montaguti, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 3 ods. 1 písm. g) ES, clánkov 4 ES, 10 ES, 81 ES a 98 ES smernice Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na ulahcenie úcinného výkonu slobody právnikov poskytovat sluzby (Ú. v. ES L 78, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 52), smernice 98/5/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o ulahcení trvalého výkonu právnického povolania v inom clenskom státe ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia (Ú. v. ES L 77, s. 36; Mim. vyd. 06/003, s. 83), ako aj vseobecných zásad ochrany legitímnej dôvery a respektovania nadobudnutých práv. 2 Tento návrh bol podaný v spore medzi E. J. Jakubowskou a A. Maneggiaom vo veci návrhu na náhradu skody, v spore smerujúcom ku konaniu, ktoré v súcasnosti vedie Giudice di pace di Cortona (Zmierovací súd v Cortone), pocas ktorého bolo voci advokátom zastupujúcim E. J. Jakubowsku vydané rozhodnutie o ich vyskrtnutí zo zoznamu Ordine degli Avvocati di Perugia [Advokátskej komory v Perugii (Taliansko)]. Právny rámec Právo Únie Smernica 77/249 3 Clánok 1 ods. 1 prvá veta smernice 77/249 stanovuje: "Táto smernica sa bude uplatnovat v rámci obmedzení a za podmienok v nej ustanovených na cinnost právnikov [advokátov - neoficiálny preklad] s ohladom na nimi poskytované sluzby." 4 Clánok 6 tej istej smernice stanovuje: "Ktorýkolvek clenský stát môze zakázat právnikom [advokátom - neoficiálny preklad], ktorí sú zamestnancami verejného alebo súkromného podniku zastupovanie tohto podniku v súdnom konaní do tej miery, do akej to nie je povolené právnikom [advokátom - neoficiálny preklad] usadeným v tomto státe." 5 Vzhladom na rôzne jazykové verzie tohto clánku 6 a s cielom zabezpecit rovnaký zmysel vsetkých týchto verzií treba pojem "ente pubblico o privato" v talianskej verzii tohto clánku vykladat ako pojem "státny alebo súkromný podnik" (impresa pubblica o privata). Smernica 98/5 6 Clánok 3 smernice 98/5 stanovuje: "1. Právnik [advokát - neoficiálny preklad], ktorý chce vykonávat cinnost v inom clenskom státe ako je ten, v ktorom nadobudol svoju profesijnú kvalifikáciu, sa zaregistruje na príslusnom orgáne v danom státe. 2. Príslusný orgán v hostitelskom clenskom státe zaregistruje právnika [advokáta - neoficiálny preklad] po predlození osvedcenia, ktoré potvrdzuje jeho registráciu na príslusnom orgáne v jeho domovskom clenskom státe. ... ..." 7 Clánok 6 ods. 1 tej istej smernice stanovuje: "Bez ohladu na pravidlá pre výkon povolania, ktoré sa vztahujú na právnika [advokáta - neoficiálny preklad], ktorý vykonáva povolanie na základe profesijného titulu domovskej krajiny v jeho domovskom clenskom státe, vztahujú sa nanho tie isté pravidlá pre výkon povolania ako na právnikov [advokátov - neoficiálny preklad], ktorí vykonávajú povolanie na základe príslusného profesijného titulu hostitelského clenského státu, a to pri výkone vsetkých cinností na jeho území." 8 Clánok 7 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje: "V prípade, ze právnik [advokát - neoficiálny preklad], ktorý vykonáva cinnost na základe profesijného titulu domovskej krajiny porusí svoje povinnosti v hostitelskom clenskom státe, vztahujú sa nanho procesné pravidlá, sankcie a opravné prostriedky platné v hostitelskom clenskom státe." 9 Clánok 8 smernice 98/5 stanovuje: "Právnik [advokát - neoficiálny preklad], ktorý je registrovaný v hostitelskom clenskom státe na základe profesijného titulu domovskej krajiny, môze vykonávat povolanie ako právnik [advokát - neoficiálny preklad] v pracovnoprávnom vztahu u iného právnika, v zdruzení alebo v právnickej [advokátskej - neoficiálny preklad] kancelárii, v státnom alebo súkromnom podniku v takom rozsahu, v akom to hostitelský clenský stát povoluje právnikom [advokátom - neoficiálny preklad] registrovaným na základe profesijného titulu pouzívaného v tomto státe." 10 Vzhladom na rôzne jazykové verzie tohto clánku 8 a s cielom zabezpecit rovnaký zmysel vsetkých týchto verzií treba pojem "ente pubblico o privato" v talianskej verzii tohto clánku vykladat ako pojem "státny alebo súkromný podnik" (impresa pubblica o privata). Vnútrostátna právna úprava 11 Clánok 3 druhý odsek královského zákonného dekrétu c. 1578 z 27. novembra 1933, ktorý upravuje povolania "avvocato" a "procuratore legale" (ordinamento delle professioni di avvocato e procuratore legale, Gazzetta ufficiale del Regno d'Italia c. 281 z 5. decembra 1933) a ktorý bol po úpravách zmenený zákonom c. 36 z 22. januára 1934 na zákon (Gazzetta ufficiale del Regno d'Italia c. 24 z 30. januára 1934), stanovuje: "[Výkon najmä povolania advokáta je] nezlucitelný s akýmkolvek zamestnaním alebo funkciou platenými z rozpoctu státu, krajov, obcí... a vo vseobecnosti z rozpoctu akéhokolvek verejného správneho orgánu alebo institúcie, ktoré podliehajú dozoru alebo kontrole státu, krajov a obcí." 12 Zákon c. 662 z 23. decembra 1996 o racionalizacných opatreniach v oblasti verejných financií (misure di razionalizzazione della finanza pubblica, riadny dodatok ku GURI c. 303 z 28. decembra 1996), zmenený a doplnený zákonným dekrétom c. 79 z 28. marca 1997 o naliehavých stabilizacných opatreniach v oblasti verejných financií (misure urgenti per il riequilibrio della finanza pubblica) a po zmenách a doplneniach zmenený zákonom c. 140 z 28. mája 1997 na zákon (GURI c. 123 z 29. mája 1997, s. 5, dalej len "zákon c. 662/96"), stanovuje vo svojom clánku 1 ods. 56 a 56a: "56. Zákonné a správne ustanovenia..., ktoré zakazujú zápis do profesijných zoznamov, sa nevztahujú na zamestnancov státnej správy, ktorí pracujú na ciastocný pracovný úväzok a ktorých pracovný úväzok nie je vyssí nez 50 % plného pracovného úväzku. 56a. Ustanovenia zakazujúce zápis do zoznamov a výkon profesijných cinností osobami uvedenými v odseku 56 sa zrusujú. Ostatné ustanovenia upravujúce podmienky zápisu do profesijných zoznamov a výkon týchto cinností zostávajú nezmenené. Zamestnancom státnej správy, ktorí sú zapísaní v zoznamoch, nemozno zverovat odborné úlohy zo strany státnej správy; títo zamestnanci nie sú oprávnení poskytovat právnu pomoc v sporoch, v ktorých je úcastníkom konania orgán státnej správy." 13 Zákon c. 339 z 25. novembra 2003 o pravidlách v oblasti nezlucitelnosti výkonu povolania advokáta (norme in materia di incompatibilitŕ dell'esercizio della professione di avvocato, GURI c. 279 z 1. decembra 2003, s. 6, dalej len "zákon c. 339/2003"), ktorý nadobudol úcinnost 2. decembra 2003, vo svojom clánku 1 stanovuje: "Ustanovenia clánku 1 ods. 56, 56a a 57 zákona c. [662/96] sa nevztahujú na zápis do zoznamov advokátov advokátskej komory, pre ktoré platia obmedzenia a zákazy uvedené v královskom zákonnom dekréte c. 1578 z 27. novembra 1933 zmenenom zákonom c. 36 z 22. januára 1934 a v neskorsích zmenách." 14 Clánok 2 toho istého zákona stanovuje: "1. Zamestnanci státnej správy, ktorí boli zapísaní do zoznamu advokátov advokátskej komory po nadobudnutí úcinnosti zákona c. [662/96] a ktorí sú v nom nadalej zapísaní, si môzu ponechat svoj pracovný pomer pod podmienkou, ze to oznámia výboru komory, v ktorej sú zapísaní, v lehote 36 mesiacov od nadobudnutia úcinnosti tohto zákona. Ak túto skutocnost neoznámia v stanovenej lehote, výbor advokátskej komory ich ex offo vyskrtne zo zoznamu. 2. V prípade uvedenom v odseku 1 má zamestnanec státnej správy právo byt opätovne prijatý do pracovného pomeru na plný úväzok. 3. V lehote 36 mesiacov uvedenej v odseku 1 môze zamestnanec státnej správy ukoncit svoj pracovný pomer, cím sa jeho zápis v zozname advokátskej komory zachová. 4. Zamestnanec státnej správy pracujúci na ciastocný úväzok, ktorý si zvolil povolanie advokáta podla tohto zákona, má pocas piatich rokov právo na opätovné prijatie do pracovného pomeru na plný úväzok do troch mesiacov od podania ziadosti za predpokladu, ze nie je nadbytocný, na to pracovné miesto, na ktorom pracoval v case, ked uskutocnil volbu. V tomto prípade sa doba prerusenia státnej sluzby nezapocítava do poctu odpracovaných rokov, ktoré sa znovu pocítajú odo dna opätovného prijatia." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 15 E. J. Jakubowska podala zalobu proti A. Maneggiaovi na Giudice di pace di Cortona na zaplatenie sumy 200 eur ako náhrady skody, ktorú jej spôsobil neúmyselným poskodením vozidla, ktorého je majitelkou. 16 V tomto spore sa E. J. Jakubowska nechala zastupovat pánom Mazzolaiom a pánom Nardellim, advokátmi zapísanými v zozname advokátov Advokátskej komory v Perugii. Na týchto advokátov sa ako na zamestnancov státnej správy na ciastocný úväzok vztahuje clánok 1 ods. 56 a 56a zákona c. 662/96. 17 Po nadobudnutí úcinnosti zákona c. 339/2003 a uplynutí lehoty uvedenej v jeho clánku 2 ods. 1 - a v case, ked pred vnútrostátnym súdom, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania, prebiehalo konanie vo veci samej - výbor Advokátskej komory v Perugii vydal dve rozhodnutia, v ktorých nariadil vyskrtnutie týchto advokátov zo zoznamu advokátov. 18 E. J. Jakubowska podala vyjadrenie, v ktorom sa domáhala, aby ju jej advokáti mohli aj nadalej zastupovat, a tvrdila, ze zákon c. 339/2003 je v rozpore so Zmluvou ES, ako aj so vseobecnými zásadami ochrany legitímnej dôvery a respektovania nadobudnutých práv. 19 Za týchto okolností Giudice di pace di Cortona rozhodol prerusit konanie a predlozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Majú sa clánok 3 písm. g) [ES] a clánky 4 [ES], 10 [ES], 81 [ES] a 98 [ES] vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, ako je právna úprava vyplývajúca z clánkov 1 a 2 zákona c. 339/2003..., ktorá opätovne zavádza nezlucitelnost výkonu povolania advokáta zamestnancami státnej správy na ciastocný úväzok a zakazuje im výkon tohto povolania, hoci sú nan spôsobilí, tým, ze stanovuje vyciarknutie zo zoznamu advokátov na základe rozhodnutia príslusného výboru advokátskej komory, ak sa zamestnanec státnej správy nerozhodne ukoncit pracovný pomer? 2. Majú sa clánok 3 písm. g) [ES] a clánky 4 [ES], 10 [ES] a 98 [ES] vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, ako je právna úprava vyplývajúca z clánkov 1 a 2 zákona c. 339/2003...? 3. Má sa clánok 6 smernice 77/249... vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, ako je právna úprava vyplývajúca z clánkov 1 a 2 zákona c. 339/2003..., ked sa táto vnútrostátna právna úprava vztahuje aj na advokátov v pracovnom pomere, ktorí vykonávajú advokátsku cinnost na základe slobodného poskytovania sluzieb? 4. Má sa clánok 8 smernice 98/5... vykladat v tom zmysle, ze sa nevztahuje na advokáta, ktorý je zamestnancom státnej správy na ciastocný úväzok? 5. Bránia vseobecné zásady práva [Únie] o ochrane legitímnej dôvery a [respektovaní] nadobudnutých práv vnútrostátnej právnej úprave, ako je právna úprava vyplývajúca z clánkov 1 a 2 zákona c. 339/2003..., ktorá opätovne zavádza nezlucitelnost výkonu povolania advokáta zamestnancami státnej správy na ciastocný úväzok a ktorá sa uplatnuje aj na advokátov, ktorí sú uz ku dnu nadobudnutia úcinnosti tohto zákona... zapísaní v zoznamoch advokátov, pricom v clánku 2 stanovuje len krátku odkladnú lehotu na povinnú volbu medzi zamestnaním [zamestnanca v státnej správe] a výkonom povolania advokáta?" 20 V odpovedi na písomné otázky, ktoré Súdny dvor polozil právnym zástupcom E. J. Jakubowskej na základe clánku 54a rokovacieho poriadku Súdneho dvora, pán Nardelli listom z 31. mája 2010 predlozil osvedcenie výboru Advokátskej komory v Perugii, z ktorého vyplýva, ze formálne je aj nadalej zapísaný v zozname tejto komory az dovtedy, kým sa komore neoznámi dátum rozhodnutia národného výboru advokátskej komory o zamietnutí podania pána Nardelliho proti rozhodnutiu o vyskrtnutí. 21 V tom istom liste pán Nardelli oznámil Súdnemu dvoru, ze pán Mazzolai sa vzdal mandátu na zastupovanie, ktorým bol poverený v konaní vo veci samej. Okrem toho oznámil, ze E. J. Jakubowska udelila osobitný mandát pánovi Frigessimu di Rattalmovi, aby ju zastupoval v konaní pred Súdnym dvorom. O prejudiciálnych otázkach O prípustnosti prejudiciálnych otázok 22 Na úvod treba uviest, ze skutocnost, ze prejudiciálne otázky nemajú nijakú súvislost so samotným predmetom zaloby E. J. Jakubowskej proti A. Maneggiaovi, nemá za následok ich neprípustnost. Tieto otázky totiz majú vnútrostátnemu súdu umoznit posúdit zákonnost vnútrostátnej právnej úpravy, ktorej uplatnenie vyvolalo procesnú prekázku v konaní vo veci samej. Vzhladom na to, ze táto prekázka je súcastou tohto konania, vnútrostátny súd sa môze Súdneho dvora opýtat na výklad pravidiel práva Únie, ktoré sú podla neho v tejto veci relevantné. 23 Niektoré vlády, ktoré predlozili pripomienky Súdnemu dvoru, ako aj Európska komisia, vsak vzniesli námietky neprípustnosti - bez toho, aby spochybnili moznost návrhu na prejudiciálne konanie - v súvislosti s otázkami, ktoré predlozil Giudice di pace di Cortona. 24 Írska a rakúska vláda zdôraznujú, ze vsetky skutkové okolnosti v konaní vo veci samej týkajúce sa moznosti procesných zástupcov E. J. Jakubowskej vykonávat ich povolanie advokáta sa obmedzujú na jeden clenský stát. Problémy práva Únie, na ktoré poukazuje vnútrostátny súd, sú preto cisto hypotetické a návrh na zacatie prejudiciálneho konania by sa mal teda zamietnut ako neprípustný. 25 Podla madarskej vlády talianska právna úprava, ktorú uvádza vnútrostátny súd, v kazdom prípade patrí mimo rámca pôsobnosti ustanovení práva Únie týkajúcich sa výkonu povolania advokáta, pretoze táto právna úprava sa týka zamestnancov státnej správy, zatial co smernice 77/249 a 98/5 sa týkajú výkonu povolania nezávislých advokátov alebo advokátov, ktorí sú zamestnancami iného advokáta, zdruzenia alebo podniku. 26 Komisia zastáva názor, ze tretiu otázku treba povazovat za hypotetickú, a teda neprípustnú, pretoze sa týka výkonu povolania advokáta v rezime poskytovania sluzieb, zatial co právna úprava dotknutá vo veci samej sa týka usadenia sa advokáta. 27 Komisia vyjadruje pochybnosti aj v súvislosti s piatou otázkou vzhladom na to, ze talianske právne predpisy, vo vztahu ku ktorým sa pozaduje výklad vseobecných zásad práva Únie, neboli prijaté na úcely vykonania povinností, ktoré z tohto práva vyplývali Talianskej republike. 28 Vzhladom na tieto jednotlivé námietky neprípustnosti treba pripomenút, ze pri prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútrostátneho súdu je mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 25, ako aj z 1. júna 2010, Blanco Pérez a Chao Gómez, C-570/07 a C-571/07, Zb. s. I-4629, bod 36). 29 Pokial ide o prvú, druhú a stvrtú prejudiciálnu otázku, nie je zjavné, ze pozadovaný výklad nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom procesnej prekázky v spore vo veci samej alebo ze ide o hypotetický problém. 30 Po prvé treba pripomenút, ze zákon, ktorý sa vztahuje na celé územie clenského státu, môze prípadne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Arduino, C-35/99, Zb. s. I-1529, bod 33, ako aj Cipolla a i., uz citovaný, bod 45). Prvá a druhá prejudiciálna otázka, ktoré sa týkajú toho, ci pravidlá hospodárskej sútaze práva Únie bránia vnútrostátnej právnej úprave, akou je zákon c. 339/2003, preto zjavne nie sú irelevantné. 31 Po druhé, pokial ide o stvrtú prejudiciálnu otázku, treba uviest, tak ako to uviedla aj talianska vláda a Komisia na pojednávaní, ze cielom pravidla uvedeného v clánku 8 smernice 98/5 nie je len poskytnút advokátom v hostitelskom clenskom státe na základe ich profesijného titulu získaného v inom clenskom státe rovnaké práva, ako majú advokáti zaregistrovaní v hostitelskom clenskom státe na základe titulu, ktorý v nom získali. Toto pravidlo má totiz zároven zabezpecit, aby poslední uvedení advokáti nepodliehali obrátenej diskriminácii, ku ktorej by mohlo dôjst, keby sa im ulozené pravidlá nevztahovali aj na advokátov zaregistrovaných v hostitelskom clenskom státe, ktorí svoj profesijný titul získali v inom clenskom státe. 32 Skutocnost, ze vyskrtnutie zo zoznamu advokátov Advokátskej komory v Perugii, ktoré viedlo k prejudiciálnym otázkam, sa týka advokátov vykonávajúcich svoje povolanie v Taliansku na základe profesijného titulu získaného v tomto clenskom státe, preto v nijakom prípade nespôsobuje, ze stvrtá polozená otázka je hypotetická. Práve naopak, pozadovaný výklad clánku 8 smernice 98/5 pomôze vnútrostátnemu súdu urcit, ci zákon c. 339/2003 spôsobuje obrátenú diskrimináciu v rozpore s právom Únie. 33 Prípustnost stvrtej otázky napokon nevyvracia ani argumentácia madarskej vlády, podla ktorej zákon c. 339/2003 v rozsahu, v akom sa týka státnych zamestnancov, neupravuje ani jednu zo situácií uvedených v clánku 8 smernice 98/5, ktorý sa týka len advokátov, ktorí pracujú "v pracovnoprávnom vztahu u iného právnika [advokáta - neoficiálny preklad], v zdruzení alebo v právnickej [advokátskej - neoficiálny preklad] kancelárii, v státnom alebo súkromnom podniku". 34 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odchýlka, na ktorú madarská vláda poukazuje, teda skutocnost, ze právo Únie sa neuplatnuje na zamestnancov státnej správy, platí len pre zamestnania, ktoré sa vyznacujú úcastou na verejnej moci a pri ktorých sa tak predpokladá existencia urcitého vztahu k státu. Naopak, pravidlá práva Únie v oblasti volného pohybu sa uplatnujú na zamestnania, ktoré hoci patria pod stát alebo iné verejnoprávne organizácie, neobsahujú nijaký výkon úloh, ktoré patria pod verejnú správu vo vlastnom zmysle slova (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 30. septembra 2003, Colegio de Oficiales de la Marina Mercante Espańola, C-405/01, Zb. s. I-10391, body 39 a 40, ako aj z 10. decembra 2009, Pesla, C-345/08, Zb. s. I-11677, bod 31). 35 Pokial ide presnejsie o pojem "státny podnik" uvedený v clánku 8 smernice 98/5, podla ustálenej judikatúry, ak subjekt zaclenený do verejnej správy vykonáva cinnosti, ktoré majú ekonomickú povahu a netýkajú sa výkonu výsad verejnej moci, treba ho za taký podnik povazovat (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. októbra 1993, Decoster, C-69/91, Zb. s. I-5335, bod 15; zo 14. septembra 2000, Collino a Chiappero, C-343/98, Zb. s. I-6659, bod 33, ako aj z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, C-113/07 P, Zb. s. I-2207, bod 82). 36 Z toho vyplýva, ze pôsobnost zákona c. 339/2003 - ktorý sa v spojení s královským zákonným dekrétom c. 1578 z 27. novembra 1933, na ktorý odkazuje, týka advokátov zapísaných do jedného z advokátskych zoznamov advokátskej komory Talianskej republiky, ktorí sú súcasne zamestnancami správneho alebo státneho orgánu podliehajúceho dozoru alebo kontrole zo strany Talianskej republiky alebo jej územnosprávneho celku - koliduje s pôsobnostou clánku 8 smernice 98/5, pokial ide o advokátov zamestnaných subjektom, ktorý aj ked podlieha kontrole talianskeho státu alebo jeho územnosprávneho celku, predstavuje "státny podnik". 37 Vzhladom na tieto konstatovania sa návrh na zacatie prejudiciálneho konania musí povazovat za prípustný, pokial ide o prvú, druhú a stvrtú prejudiciálnu otázku. 38 Na druhej strane, pokial ide o tretiu otázku, ktorá sa týka smernice 77/249, teda výkonu povolania advokáta v rezime volného poskytovania sluzieb, treba konstatovat, ze odpoved Súdneho dvora na nu nemôze byt pre vnútrostátny súd uzitocná. Prekázka vznesená pred týmto súdom sa totiz týka otázky, ci vyskrtnutie zo zoznamu advokátov v zmysle zákona c. 339/2003 je v súlade s právom Únie. Komisia tak správne uviedla, ze v tejto súvislosti ide o usadenie sa advokáta, cize o zálezitost upravenú v smernici 98/5, nie o výkon povolania advokáta v rezime volného poskytovania sluzieb. 39 Pokial ide o tretiu polozenú otázku, treba návrh na zacatie prejudiciálneho konania povazovat za neprípustný. 40 Napokon, pokial ide o piatu prejudiciálnu otázku, z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze touto otázkou Giudice di pace di Cortona vyzval Súdny dvor, aby na základe judikatúry týkajúcej sa zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty preskúmal nepriaznivú zmenu, ktorá pre tých, ktorí chcú vykonávat súbezne povolanie advokáta a zamestnanie na ciastocný úväzok vo verejnoprávnom subjekte, vyplýva zo zákona c. 339/2003, kedze týmto zákonom sa ukoncil priaznivejsí rezim pre tieto osoby zavedený zákonom c. 662/96. 41 Bez toho, aby bolo treba rozhodnút o tvrdení o neprípustnosti, ktoré vzniesla Komisia v súvislosti s touto otázkou, tak stací konstatovat, ze Súdny dvor v kazdom prípade nemôze na túto otázku uzitocne odpovedat, pretoze mu k tomu chýbajú nevyhnutné informácie o skutkovom stave. 42 Co sa týka zásady právnej istoty, podla ustálenej judikatúry právna úprava, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov, musí byt jasná a presná a jej uplatnenie musí byt predvídatelné pre tých, ktorí jej podliehajú (rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, C-550/07 P, Zb. s. I-8301, bod 100 a citovaná judikatúra). Ani z vnútrostátneho rozhodnutia a ani z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru vsak tento súd nedokáze urcit, z akého hladiska alebo z akého dôvodu sa spochybnuje presnost ci predvídatelnost zákona c. 339/2003. 43 Okrem toho vnútrostátny súd ani nevysvetlil otázku týkajúcu sa tejto zásady, ked uviedol, ze zákon c. 339/2003 má retroaktívne úcinky, co je v rozpore so zásadou právnej istoty. Tejto údajnej retroaktivite zákona c. 339/2003 vsak zjavne odporuje konstatovanie, rovnako obsiahnuté v rozhodnutí vnútrostátneho súdu, podla ktorého nadobudnutie úcinnosti tohto zákona nemá vplyv na existujúce práva výkonu, ktoré az do nadobudnutia tejto úcinnosti priznával zákon c. 662/96, pricom zákon c. 339/2003 zaviedol okrem toho prechodné trojrocné obdobie s cielom vyhnút sa tomu, aby boli zavádzané zmeny okamzité. 44 Pokial ide o zásadu legitímnej dôvery, podla ustálenej judikatúry jednotlivci nemôzu vkladat legitímnu dôveru do zachovania existujúceho stavu, ktorý môze byt zmenený príslusnými vnútrostátnymi orgánmi v rámci ich volnej úvahy (rozsudok z 10. septembra 2009, Plantanol, C-201/08, Zb. s. I-8343, bod 53 a citovaná judikatúra). Vzhladom na túto ustálenú judikatúru Súdny dvor nemôze prejudiciálnu otázku, akou je piata otázka polozená v rámci tohto konania, uzitocne preskúmat, pretoze tu chýba aspon minimálny opis skutocností predlozených v konaní vo veci samej na preukázanie toho, ze prijatie právnej úpravy dotknutej v uvedenom konaní je neobvyklé v prípade, ked zákonodarca jednoducho zmení existujúcu právnu úpravu do budúcnosti. 45 V prejednávanej veci sa vnútrostátny súd v zásade obmedzil len na to, ze uviedol, ze zákon c. 339/2003 podstatne, a podla niektorých prekvapivo, mení predchádzajúci rezim platný podla zákona c. 662/96. Treba ale konstatovat, ze samotná skutocnost, ze zákonodarca prijal nový zákon, ktorý sa do znacnej miery lísi od starsieho platného zákona, neposkytuje Súdnemu dvoru dostatocný základ na to, aby so znalostou veci preskúmal piatu otázku. 46 Vzhladom na uvedené je návrh na zacatie prejudiciálneho konania neprípustný, aj pokial ide o piatu polozenú otázku. O veci samej O prvej a druhej otázke 47 Vo svojej prvej a druhej otázke, ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clánok 3 ods. 1 písm. g) ES a clánky 4 ES, 10 ES, 81 ES a 98 ES bránia vnútrostátnej právnej úprave, aká vyplýva z clánkov 1 a 2 zákona c. 339/2003, ktorá zamestnancom státnej správy pracujúcim na ciastocný úväzok zakazuje vykonávat povolanie advokáta tým, ze stanovuje ich vyskrtnutie zo zoznamu advokátov advokátskej komory, aj ked sú na výkon tohto povolania spôsobilí. 48 Hoci je pravda, ze samotný clánok 81 ES sa týka iba správania podnikov a nie zákonov alebo iných právnych predpisov clenských státov, nic to nemení na skutocnosti, ze tento clánok v spojení s clánkom 10 ES ukladá clenským státom, aby neprijímali alebo nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit effet utile pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky (rozsudky Arduino, uz citovaný, bod 34, ako aj Cipolla a i., uz citovaný, bod 46). 49 Súdny dvor najmä rozhodol, ze k poruseniu clánkov 10 ES a 81 ES dôjde vtedy, ak clenský stát nariadi alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES alebo posilní úcinky takýchto dohôd, alebo zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty (rozsudky Arduino, uz citovaný, bod 35, ako aj Cipolla a i., uz citovaný, bod 47). 50 Na základe skutocnosti, ze clenský stát prikáze orgánom profesijných zdruzení, akými sú výbory advokátskych komôr, aby ex offo vyskrtli zo svojich zoznamov advokátov tých clenov, ktorí sú súcasne zamestnancami státnej správy na ciastocný úväzok a ktorí sa v stanovenej lehote nerozhodli bud pre zachovanie zápisu v tomto zozname, alebo pre zachovanie svojho pracovnoprávneho vztahu k subjektu, ktorý ich zamestnáva, pritom nemozno preukázat, ze clenský stát zbavil svoju právnu úpravu jej státneho charakteru. Tieto výbory totiz nemajú nijaký vplyv, pokial ide o prijímanie rozhodnutí o vyskrtnutí ex offo stanovené zákonom. 51 Z analogických dôvodov nemozno právnu úpravu, aká je vo veci samej, povazovat za takú právnu úpravu, ktorá nariaduje alebo zvýhodnuje uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES. 52 Tieto úvahy nijako nevyvracia ani clánok 3 ods. 1 písm. g) ES, ktorý predpokladá opatrenie Európskej únie, pokial ide o systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz, ani clánky 4 ES a 98 ES, ktoré sa týkajú zavedenia hospodárskej politiky v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s volnou hospodárskou sútazou. 53 Vzhladom na uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedat tak, ze clánok 3 ods. 1 písm. g) ES a clánky 4 ES, 10 ES, 81 ES a 98 ES nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá zamestnancom státnej správy pracujúcim na ciastocný úväzok zakazuje vykonávat povolanie advokáta tým, ze stanovuje ich vyskrtnutie zo zoznamu advokátov advokátskej komory, aj ked sú na výkon tohto povolania spôsobilí. O stvrtej otázke 54 Ako uz bolo uvedené v rozhodnutí vnútrostátneho súdu, vo svojej stvrtej otázke sa Giudice di pace di Cortona v podstate pýta, ci moznost, ktorú má hostitelský clenský stát podla clánku 8 smernice 98/5, aby upravil, a teda prípadne obmedzil výkon niektorých povolaní advokátmi, ktorí sú v tomto státe zaregistrovaní, existuje aj vo vztahu k advokátom, ktorí chcú niektoré z týchto povolaní vykonávat len na ciastocný úväzok. 55 S cielom odpovedat na túto otázku treba najskôr pripomenút, ze prijatím smernice 98/5 normotvorca Únie zamýslal najmä odstránit rozdiely medzi vnútrostátnymi predpismi týkajúcimi sa podmienok registrácie advokátov (rozsudok z 19. septembra 2006, Wilson, C-506/04, Zb. s. I-8613, bod 64). 56 Súdny dvor uz spresnil, ze vzhladom na tento ciel treba konstatovat, ze smernica 98/5 prinása úplnú harmonizáciu predbezných podmienok, ktoré sa vyzadujú na registráciu na príslusnom orgáne hostitelského clenského státu, pricom tieto podmienky sa v zásade obmedzujú na predlozenie osvedcenia tomuto orgánu o registrácii na príslusnom orgáne domovského státu (pozri v tomto zmysle rozsudok Wilson, uz citovaný, body 65 az 67). 57 Ako vsak jednoznacne vyplýva z clánku 6 smernice 98/5, registrácia advokáta v hostitelskom clenskom státe, ktorý tam pracuje na základe titulu získaného v inom clenskom státe, znamená, ze na týchto advokátov sa vztahujú profesijné a etické pravidlá platné v tomto hostitelskom státe. Tieto pravidlá na rozdiel od pravidiel týkajúcich sa predbezných podmienok registrácie pritom nie sú predmetom harmonizácie, a preto sa môzu do znacnej miery odlisovat od pravidiel platných v domovskom clenskom státe. Tak ako to napokon potvrdzuje aj clánok 7 ods. 1 tej istej smernice, nedodrzanie týchto pravidiel môze viest k vyskrtnutiu zo zoznamu v hostitelskom clenskom státe. 58 Treba konstatovat, ze clánok 8 smernice 98/5 sa týka osobitnej kategórie profesijných a etických pravidiel, na ktoré odkazuje clánok 6 tejto smernice, konkrétne pravidiel, ktoré urcujú, do akej miery môzu registrovaní advokáti vykonávat povolanie advokáta "v pracovnoprávnom vztahu u iného právnika [advokáta - neoficiálny preklad], v zdruzení alebo v právnickej [advokátskej - neoficiálny preklad] kancelárii, v státnom alebo súkromnom podniku". 59 Vzhladom na sirokú definíciu, ktorú zvolil normotvorca Únie, treba konstatovat, ze clánok 8 sa týka súboru pravidiel, ktoré hostitelský clenský stát zaviedol, aby predchádzal konfliktom záujmov, ktoré by podla neho mohli vyplynút zo situácie, ked je advokát jednak registrovaný v zozname advokátskej komory a jednak je zamestnaný ako advokát u iného advokáta, v zdruzení, v advokátskej kancelárii alebo v státnom ci súkromnom podniku. 60 Zákaz byt zamestnaný verejnoprávnym subjektom ulozený zákonom c. 339/2003 pre advokátov registrovaných v Taliansku - hoci pracujú len na ciastocný úväzok - je súcastou pravidiel uvedených v clánku 8 smernice 98/5 prinajmensom v rozsahu, v akom sa tento zákaz týka súbezného výkonu povolania advokáta a zamestnania vo verejnoprávnom subjekte. 61 Skutocnost, ze právna úprava takto zavedená Talianskou republikou môze byt povazovaná za striktnú, koniec koncov nemozno ako takú kritizovat. Neexistencia konfliktu záujmov je totiz nevyhnutná na výkon povolania advokáta a znamená najmä, ze advokát je nezávislý voci verejnej moci, iným poskytovatelom sluzieb a tretím osobám, ktorými sa nikdy nemôze dat ovplyvnit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, body 100 az 102). Pravidlá stanovené v tejto súvislosti samozrejme nesmú íst nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela predchádzania konfliktov záujmov. Primeranost zákazu, ktorý je ulozený v zákone c. 339/2003, vsak nemozno preskúmavat v rámci tejto otázky, ktorá sa tohto aspektu netýka. 62 Napokon, ako sa uz konstatovalo pri preskúmaní prípustnosti tejto otázky, treba zdôraznit, ze clánok 8 smernice 98/5 znamená, ze pravidlá hostitelského clenského státu sa pouzijú na vsetkých advokátov zaregistrovaných v tomto clenskom státe, ci uz na základe profesijného titulu získaného v tomto, alebo v inom clenskom státe. 63 Okrem overenia, ktoré v tejto súvislosti majú vykonat talianske orgány, sa vsak nezdá, ze by sa zákon c. 339/2003 vztahoval len na advokátov talianskeho pôvodu a spôsoboval tak obrátenú diskrimináciu. Tento zákon sa nepochybne vztahuje na tých advokátov, ktorí majú záujem byt zamestnancami subjektu, ktorý podlieha kontrole alebo dozoru Talianskej republiky alebo jej územnosprávnych celkov. Prinajmensom vsak, pokial ide o zamestnania v státnych podnikoch, advokátmi zapísanými do advokátskych zoznamov jednej z advokátskych komôr Talianskej republiky, a teda advokátmi, ktorých sa týka zákaz súbezného výkonu takého zamestnania, môzu byt nielen talianski státni príslusníci, ale rovnako aj príslusníci dalsích clenských státov. 64 Vzhladom na uvedené treba na stvrtú prejudiciálnu otázku odpovedat tak, ze clánok 8 smernice 98/5 sa má vykladat v tom zmysle, ze hostitelský clenský stát môze ulozit advokátom, ktorí sú v nom zaregistrovaní a zamestnaní - ci uz na plný, alebo ciastocný úväzok - u iného advokáta, v zdruzení, advokátskej kancelárii, státnom alebo súkromnom podniku, obmedzenia súbezného výkonu povolania advokáta a tohto povolania za predpokladu, ze tieto obmedzenia nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela predchádzania konfliktov záujmov a uplatnujú sa na vsetkých advokátov zaregistrovaných v tomto clenskom státe. O trovách 65 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: 1. Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES a clánky 4 ES, 10 ES, 81 ES a 98 ES nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá zamestnancom státnej správy pracujúcim na ciastocný úväzok zakazuje vykonávat povolanie advokáta tým, ze stanovuje ich vyskrtnutie zo zoznamu advokátov advokátskej komory, aj ked sú na výkon tohto povolania spôsobilí. 2. Clánok 8 smernice 98/5/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o ulahcení trvalého výkonu právnického povolania v inom clenskom státe ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, sa má vykladat v tom zmysle, ze hostitelský clenský stát môze ulozit advokátom, ktorí sú v nom zaregistrovaní a zamestnaní - ci uz na plný, alebo ciastocný úväzok - u iného advokáta, v zdruzení, advokátskej kancelárii, státnom alebo súkromnom podniku, obmedzenia súbezného výkonu povolania advokáta a tohto povolania za predpokladu, ze tieto obmedzenia nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela predchádzania konfliktov záujmov a uplatnujú sa na vsetkých advokátov zaregistrovaných v tomto clenskom státe. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhLd13Q/L95729-3638TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXhLd13Q/L95729-3638TMP.html#Footref*