Vec C-194/09 P Alcoa Trasformazioni Srl proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Preferencná sadzba za elektrickú energiu - Konstatovanie neexistencie pomoci - Zmena a predlzenie opatrenia - Rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES - Existujúca pomoc alebo nová pomoc - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánok 1 písm. b) bod v) - Povinnost odôvodnenia - Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery" Abstrakt rozsudku 1. Odvolanie - Dôvody - Preskúmanie posúdenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov Súdnym dvorom - Vylúcenie okrem prípadov skreslenia (Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Skutocnosti, ktoré treba zohladnit (Clánky 87 ES a 88 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania o státnom opatrení - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 6) 4. Právo Únie - Zásady - Ochrana legitímnej dôvery - Rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci, ktorým sa nespochybnuje jej posúdenie obsiahnuté v skorsom rozhodnutí - Porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery - Neexistencia 5. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania o státnom opatrení predbezne kvalifikovanom ako nová pomoc - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 253 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Existujúca pomoc a nová pomoc - Zmena ovplyvnujúca podstatu opatrenia, ktoré pôvodne uniklo oznaceniu za pomoc (Clánky 87 ES a 88 ES) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Existujúca pomoc a nová pomoc - Rozlísenie na základe objektívnych skutocností (Clánky 87 ES a 88 ES) 1. Súdny dvor v rámci odvolania v súlade s clánkom 225 ES a clánkom 58 Statútu Súdneho dvora nemá právomoc zistovat a posúdit relevantné skutkové okolnosti, s výnimkou prípadu ich skreslenia. Pokial Vseobecný súd neskreslil skutkové okolnosti, má ako jediný právomoc ich posúdit. (pozri body 39, 42) 2. Spôsob financovania pomoci môze spôsobit nezlucitelnost celého systému pomoci, ktorú má financovat, so spolocným trhom. V takom prípade je Komisia povinná pomoc preskúmat a zároven zohladnit úcinky jej financovania. (pozri bod 48) 3. Fáza predbezného preskúmania pomoci stanovená v clánku 88 ods. 3 ES, ktorej priebeh je vymedzený v clánkoch 4 a 5 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy ES, má za ciel umoznit Komisii, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom. Táto fáza sa lísi od fázy preskúmania stanovenej v clánku 88 ods. 2 ES, ktorej priebeh je vymedzený v clánkoch 6 a 7 uvedeného nariadenia, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých okolnostiach veci. Ako vyplýva z clánku 6 nariadenia c. 659/1999, rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania bude zahrnat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia, a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Ak pocas prvého preskúmania Komisia nemohla dospiet k presvedceniu, ze predmetné opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom, je povinná prijat rozhodnutie o zacatí konania, ktoré má za následok, ze preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia Vseobecným súdom sa musí nevyhnutne obmedzit v tom zmysle, ze ak zalobcovia spochybnujú posúdenie Komisie, pokial ide o kvalifikáciu sporného opatrenia ako státnej pomoci, preskúmanie súdom Únie sa obmedzuje na preskúmanie toho, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia. (pozri body 57, 58, 60, 61) 4. Právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú osobu podliehajúcu súdnej právomoci v situácii, ked institúcia Európskej únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní tým, ze tejto osobe poskytla konkrétne záruky. Pokial je vsak pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia Únie spôsobilého ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávat. V oblasti státnej pomoci môze byt zásada ochrany legitímnej dôvery porusená, ak Komisia zmení svoje posúdenie predmetného opatrenia len na základe prísnejsieho uplatnenia pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci. V tomto prípade totiz zalobcovia môzu ocakávat, ze im rozhodnutie Komisie, ktorým sa mení jej predchádzajúce posúdenie, poskytne cas potrebný na úcinné zohladnenie tejto zmeny posúdenia. Túto situáciu treba odlisovat od situácie, ked Komisia v spornom rozhodnutí nespochybnuje svoje posúdenie opatrenia skúmaného v skorsom rozhodnutí, ale má pochybnosti o dotknutom opatrení jednak z dôvodu, ze jej závery v skorsom rozhodnutí boli casovo obmedzené, kedze súviseli s okolnostami existujúcimi v danom okamihu, a jednak z dôvodu zmien opatrenia, ktorého sa toto rozhodnutie týkalo. V takom prípade skorsie rozhodnutie nemôze vyvolat legitímnu dôveru, ze sa závery Komisie obsiahnuté v tomto rozhodnutí budú vztahovat aj na nový mechanizmus financovania. (pozri body 71 - 74) 5. Poziadavka odôvodnenia podla clánku 253 ES musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Pokial ide o predbezné preskúmanie opatrenia, ktoré nebolo predmetom skorsieho preskúmania, Komisia sa môze obmedzit na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbezného posúdenia dotknutého státneho opatrenia s cielom urcit, ci má povahu pomoci, a na vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. (pozri body 96, 102) 6. Samotná okolnost, ze opatrenie, ktoré sa nepovazovalo za pomoc, je nadalej vykonávané v niektorých prípadoch po predlzení právneho aktu, ktorý ho zaviedol, nemôze toto opatrenie zmenit na státnu pomoc, konkrétnejsie na novú pomoc. Naproti tomu, ak bolo toto opatrenie zmenené vo svojej samotnej podstate, k jeho preskúmaniu môze dôjst len vo vztahu k pravidlám uplatnovaným na novú pomoc. (pozri body 110 - 112) 7. Pojem "pomoc", ci uz existujúca, alebo nová, zodpovedá objektívnej situácii a nemôze závisiet od správania alebo vyhlásení institúcií. (pozri bod 125) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 21. júla 2011 ([1]*) "Odvolanie - Státna pomoc - Preferencná sadzba za elektrickú energiu - Konstatovanie neexistencie pomoci - Zmena a predlzenie opatrenia - Rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES - Existujúca pomoc alebo nová pomoc - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánok 1 písm. b) bod v) - Povinnost odôvodnenia - Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery" Vo veci C-194/09 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 29. mája 2009, Alcoa Trasformazioni Srl, so sídlom v Portoscuse (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, avvocato, T. Müller-Ibold a T. Graf, Rechtsanwälte, F. Salerno, avocat, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: N. Khan, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia A. Rosas, U. Lőhmus, A. Ó Caoimh a P. Lindh (spravodajkyna), generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: C. Strömholm, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. júna 2010, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 23. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Alcoa Trasformazioni Srl (dalej len "Alcoa") sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia (T-332/06, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu o ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/C 214/03, oznámeného Talianskej republike listom z 19. júla 2006, ktorým sa zacalo konanie, ktoré upravuje clánok 88 ods. 2 ES, týkajúceho sa státnej pomoci C 36/06 (ex NN 38/06) - Preferencná sadzba elektrickej energie priznaná niektorým priemyselným velkoodberatelom elektrickej energie v Taliansku (Ú. v. EÚ C 214, s. 5, dalej len "sporné rozhodnutie"), v casti, v ktorej sa toto rozhodnutie týka sadzieb za elektrickú energiu, ktoré sú urcené závodom na výrobu hliníka patriacim spolocnosti Alcoa. Právny rámec 2 Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) nazvaný "Definície" stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: a) 'pomoc` bude znamenat akékolvek opatrenie, ktoré splna vsetky kritériá stanovené v clánku [87] (1) [ES]; b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: i) ... vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti zmluvy; ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; ... v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu; c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ... f) 'protiprávna pomoc` bude znamenat novú pomoc realizovanú v rozpore s clánkom [88] (3) [ES]; ..." 3 Podla clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 "akékolvek plány poskytnút novú pomoc bude daný clenský stát oznamovat Komisii v dostatocnom casovom predstihu". Clánok 3 tohto nariadenia stanovuje, ze nová pomoc "nenadobudne úcinnost prv ako Komisia prijme alebo sa má za to, ze prijala rozhodnutie, ktoré túto pomoc schvaluje". 4 Clánok 4 ods. 1 az 4 uvedeného nariadenia stanovuje: "1. Komisia preskúma oznámenie akonáhle jej bude dorucené. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 8, Komisia prijme rozhodnutie podla odsekov 2, 3 alebo 4. 2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené [ze oznámené - neoficiálny preklad] opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [87] (1) [ES], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom... Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [88] (2) [ES] (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`)." 5 Clánok 6 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje: "Rozhodnutie zacat konat [o zacatí konania - neoficiálny preklad] vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva [relevantné skutkové a právne okolnosti - neoficiálny preklad], bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany [dotknuté osoby - neoficiálny preklad], aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie." 6 Podla clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 "konanie vo veci formálneho zistovania sa ukoncí prostredníctvom rozhodnutia, ako to upravuje odsek 2 az 5 tohto clánku". V uvedených odsekoch sa stanovuje, ze Komisia môze rozhodnút, ze oznamované opatrenie nepredstavuje pomoc, ze oznamovaná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, ze oznamovanú pomoc mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, ak sú dodrzané urcité podmienky, alebo ze oznamovaná pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom. 7 Pokial ide o neoznámené opatrenia, clánok 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze "ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania". V clánku 13 ods. 1 tohto nariadenia je stanovené, ze toto preskúmanie vedie v prípade potreby k prijatiu rozhodnutia zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 8 Postup vztahujúci sa na existujúce schémy pomoci je stanovený v clánkoch 17 az 19 nariadenia c. 659/1999. Podla clánku 18 tohto nariadenia, ak Komisia "dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát". Ak dotknutý clenský stát neakceptuje navrhované opatrenia, Komisia môze zacat podla clánku 19 ods. 2 toho istého nariadenia konanie vo veci formálneho zistovania. Okolnosti predchádzajúce sporu 9 Skutkové okolnosti, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku a pripomienok úcastníkov konania pred Súdnym dvorom, mozno na úcely tohto rozsudku zhrnút nasledujúcim spôsobom. 10 Odvolatelka, Alcoa, je spolocnost zalozená podla talianskeho práva, ktorá je v Taliansku vlastníkom dvoch závodov vyrábajúcich primárny hliník, ktoré sa nachádzajú v Portovesme na Sardínii a vo Fusine v Benátsku. Tieto závody previedla spolocnost Alumix SpA v rámci svojej privatizácie na odvolatelku. 11 Rozhodnutím 96/C 288/04 oznámeným Talianskej republike a uverejneným 1. októbra 1996 (Ú. v. ES C 288, s. 4, dalej len "rozhodnutie Alumix") Komisia ukoncila konanie, ktoré zacala 23. decembra 1992 a rozsírila 16. novembra 1994, najmä pokial ide o sadzbu za dodávku elektrickej energie, ktorú spolocnost ENEL, dlhodobý dodávatel elektrickej energie v Taliansku, fakturovala týmto dvom závodom. Táto sadzba bola stanovená rozhodnutím c. 13 z 24. júla 1992 Comitato interministeriale dei prezzi (Medzirezortný výbor pre ceny, dalej len "MVC"). Komisia dospela k záveru, ze táto sadzba, ktorá sa podla clánku 2 zákonného dekrétu z 19. decembra 1995 (GURI c. 39 zo 16. februára 1996, s. 8, dalej len "zákonný dekrét z roku 1995") uplatnovala az do 31. decembra 2005, nepredstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 12 Táto sadzba za elektrickú energiu bola zalozená na medzných výrobných nákladoch a casti fixných nákladov spolocnosti ENEL. 13 Komisia dospela k záveru, ze spolocnost ENEL sa uplatnením takejto sadzby pri výrobe primárneho hliníka na závody v Portovesme a vo Fusine správala ako hospodársky subjekt konajúci za normálnych trhových podmienok, pretoze táto sadzba umoznuje dodávat elektrickú energiu jeho najdôlezitejsím priemyselným zákazníkom v regiónoch, v ktorých existuje znacná nadmerná kapacita súvisiaca s výrobou elektrickej energie. 14 Rozhodnutím Autoritŕ per l'energia elettrica e il gas (Úrad pre elektrickú energiu a plyn) c. 204/99 z 29. decembra 1999 sa správa sadzby za elektrickú energiu previedla na miestnych distribútorov elektrickej energie. Dodávku elektrickej energie tak spolocnosti Alcoa fakturovala spolocnost ENEL, jej miestny distribútor elektrickej energie, podla standardnej sadzby, a teda uz nie podla sadzby stanovenej zákonným dekrétom z roku 1995. Spolocnost ENEL jej priznala náhradu, uvedenú na jej faktúre za elektrickú energiu, ktorá bola financovaná prostredníctvom parafiskálneho odvodu ulozeného vsetkým spotrebitelom elektrickej energie v Taliansku, ktorý zodpovedal rozdielu medzi fakturovanou sadzbou a sadzbou stanovenou v zákonnom dekréte z roku 1995. 15 Rozhodnutím Úradu pre elektrickú energiu a plyn c. 148/04 z 9. augusta 2004 bol verejnoprávny orgán Cassa Conguaglio per il settore elettrico (Vyrovnávací fond v elektroenergetickom odvetví, dalej len "vyrovnávací fond") poverený správou sadzby za elektrickú energiu namiesto miestnych distribútorov. Z tohto dôvodu samotný vyrovnávací fond vrátil spolocnosti Alcoa rozdiel medzi výskou sadzby, ktorú jej fakturovala spolocnost ENEL, a sadzbou stanovenou v zákonnom dekréte z roku 2005, a to prostredníctvom rovnakého parafiskálneho odvodu. 16 V roku 2005 bol zákonný dekrét c. 35 zo 14. marca 2005 (GURI c. 111 zo 14. mája 2005, s. 4) prevedený po zmenách a doplneniach na zákon, a to zákonom c. 80 zo 14. mája 2005 (riadna príloha GURI c. 91 zo 14. mája 2005, dalej len "zákonný dekrét z roku 2005") prijatým talianskymi orgánmi. Vo svojom clánku 11 ods. 11 stanovuje, ze preferencná sadzba uplatnujúca sa na dva závody spolocnosti Alcoa sa predlzuje az do 31. decembra 2010. Toto ustanovenie nebolo oznámené Komisii. 17 Zákonný dekrét z roku 2005 tiez stanovuje, ze Úrad pre elektrickú energiu a plyn kazdorocne preskúma preferencnú sadzbu. V súlade s rozhodnutím Úradu pre elektrickú energiu a plyn c. 217/05 z 13. októbra 2005 sa táto sadzba musí kazdý rok s úcinnostou od 1. januára 2006 zvýsit maximálne o 4 % rocne v závislosti od prípadného zvýsenia cien na európskych burzách v Amsterdame (Holandsko) a vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko). 18 Komisia si v spornom rozhodnutí kládla otázku, ci sadzba poskytnutá spolocnosti Alcoa nepredstavuje státnu pomoc, a mala pochybnosti o jej zlucitelnosti so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 1 ES. Uviedla, ze o clánku 11 ods. 11 zákonného dekrétu z roku 2005 sa dozvedela pocas iného konania, a síce konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 2005/C 30/06 oznámeného Talianskej republike listom zo 16. novembra 2004, ktorým sa zacalo konanie, ktoré upravuje clánok 88 ods. 2 ES, týkajúceho sa státnej pomoci C 38/2004 (ex NN 58/04) - Pomoc v prospech spolocnosti Portovesme Srl (Ú. v. EÚ C 30, 2005, s. 7, dalej len "rozhodnutie Portovesme"). 19 V odôvodneniach c. 40 az 46 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze musela overit, ci predmetná sadzba predstavovala státnu pomoc. Podla názoru Komisie znízenie ceny za elektrickú energiu predstavovalo pre podnik vyrábajúci hliník znacnú hospodársku výhodu. Toto znízenie bolo financované prostredníctvom státnych zdrojov, a síce prostredníctvom parafiskálneho odvodu, ktorý vyrovnávací fond vyberá od vsetkých spotrebitelov elektrickej energie v Taliansku. Uvedené znízenie hrozilo narusením hospodárskej sútaze a mohlo ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Z toho vyvodila, ze na toto znízenie sa vztahuje clánok 87 ods. 1 ES. 20 Komisia v odôvodnení c. 47 sporného rozhodnutia uviedla, ze kedze jej nebol oznámený clánok 11 ods. 11 zákonného dekrétu z roku 2005, predmetné opatrenie sa musí v zmysle clánku 1 písm. f) nariadenia c. 659/1999 povazovat za protiprávne a ze jej predchádzajúce závery v rozhodnutí Alumix, podla ktorých preferencná sadzba poskytnutá spolocnosti Alcoa nepredstavovala existujúcu pomoc, bránili tomu, aby sa toto opatrenie povazovalo za existujúcu pomoc. 21 Komisia následne v odôvodneniach c. 49 a 78 sporného rozhodnutia vyslovila pochybnosti týkajúce sa zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom, pokial ide o pomoc poskytnutú závodu vo Fusine a pomoc poskytnutú závodu v Portovesme. 22 Napokon v odôvodneniach c. 80 a 81 sporného rozhodnutia Komisia vyzvala Taliansku republiku, aby predlozila svoje prípadné pripomienky a aby jej poskytla vsetky informácie potrebné na posúdenie predmetnej pomoci, a to do jedného mesiaca od dorucenia sporného rozhodnutia. Pripomenula, ze clánok 88 ods. 3 ES mal odkladný úcinok a ze podla clánku 14 nariadenia c. 659/1999 mohla clenskému státu ulozit, aby od príjemcu vymáhal protiprávnu pomoc. Zaloba na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 23 Dna 29. novembra 2006 spolocnost Alcoa podala na Súd prvého stupna zalobu o zrusenie sporného rozhodnutia v casti, v ktorej sa týka sadzby za dodávku elektrickej energie, ktorá bola fakturovaná jej závodom nachádzajúcim sa vo Fusine a v Portovesme, alebo subsidiárne k jeho zruseniu v casti, v ktorej túto sadzbu kvalifikuje ako protiprávnu novú pomoc. 24 Na podporu svojej zaloby spolocnost Alcoa uviedla tri zalobné dôvody. Po prvé tvrdila, ze Komisia v spornom rozhodnutí nesprávne kvalifikovala sadzbu za elektrickú energiu uplatnovanú na jej závody ako státnu pomoc, a to aj napriek tomu, ze uvedená sadzba, ktorá zodpovedá trhovej sadzbe, im nepriznáva nijakú výhodu. Po druhé Komisii vytýkala, ze porusila zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, lebo uvedené rozhodnutie odporuje rozhodnutiu Alumix. Napokon po tretie subsidiárne tvrdila, ze Komisia nesprávne preskúmala predmetné opatrenie v rámci konania uplatnujúceho sa na novú pomoc, pricom ho mala preskúmat v rámci konania uplatnujúceho sa na existujúcu pomoc. 25 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zalobu zamietol. 26 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, Súd prvého stupna najprv konstatoval, ze kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania nemá konecnú povahu a ze preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ktoré vykonal Súd prvého stupna, sa musí obmedzit na overenie toho, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze pocas prvého preskúmania dotknutého opatrenia nemohla prekonat vsetky súvisiace tazkosti. 27 Súd prvého stupna po tom, co uviedol, ze spolocnost Alcoa nespochybnuje posúdenie Komisie, ze zdroje umoznujúce financovat predmetnú sadzbu predstavujú státne zdroje, spresnil, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze predbezne usúdila, ze preferencná sadzba priznáva závodom spolocnosti Alcoa výhodu. V tejto súvislosti dospela tiez k záveru, ze tvrdenia uvedené spolocnostou Alcoa, podla ktorých Komisia mala urcit, ci predmetná sadzba zodpovedala trhovej sadzbe a ci nadalej platili kritériá, na ktorých zalozila svoj záver o neexistencii výhody v rozhodnutí Alumix, sa musia zamietnut ako irelevantné. Súd prvého stupna zamietol tvrdenie spolocnosti Alcoa, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost odôvodnenia najmä tým, ze nepreskúmala tieto kritériá, a pripomenul, ze otázka, ci sadzba poskytnutá dotknutým závodom predstavuje alebo nepredstavuje trhovú sadzbu, vyzadovala komplexné ekonomické posúdenie, ktoré mala Komisia vykonat v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 28 Pokial ide o druhý zalobný dôvod, Súd prvého stupna skúmal, ci Komisia tým, ze kvalifikovala preferencnú sadzbu ako novú pomoc, porusila zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ktorých sa spolocnost Alcoa mohla vzhladom na rozhodnutie Alumix dovolávat. 29 Súd prvého stupna konstatoval, ze zo zaloby, ako aj z rozhodnutia Alumix vyplýva, ze toto rozhodnutie sa týka zákonného dekrétu z roku 1995, ktorého platnost bola obmedzená na desat rokov. Dodal, ze Komisia v spornom rozhodnutí uvádza, ze predlzenie sadzby poskytovanej az do roku 2010, ktoré jej nebolo oznámené, môze predstavovat státnu pomoc. Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia nespochybnila jeho posúdenie opatrenia skúmaného v rozhodnutí Alumix, a dospel k záveru, ze spolocnost Alcoa nemohla mat nijakú istotu, ze Komisia rozhodne, ze sadzba, ktorá jej bola poskytnutá, nepredstavovala státnu pomoc. 30 Pokial ide o tretí zalobný dôvod, Súd prvého stupna pripomenul, ze podla ustálenej judikatúry, ak by sa existujúca pomoc podstatne zmenila a doplnila alebo predlzila, musela by sa povazovat za novú pomoc. Z toho vyvodil, ze pokial sa opatrenie, ktoré Komisia povazuje za opatrenie nepredstavujúce státnu pomoc, predlzi alebo sa podstatne zmení a doplní, Komisia ho môze preskúmat len v rámci procesných noriem, ktoré sa uplatnujú na novú pomoc. 31 Súd prvého stupna v prejednávanej veci rozhodol, ze predmetné opatrenie nemozno povazovat za existujúcu pomoc, a to nielen z dôvodu, ze sa týka iného obdobia, ako je obdobie skúmané v rozhodnutí Alumix, ale tiez preto, ze podmienky financovania tohto opatrenia boli zmenené oproti opatreniu, ktoré bolo skúmané v uvedenom rozhodnutí. Návrhy úcastníkov konania 32 Svojím odvolaním sa spolocnost Alcoa domáha, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie v casti, v ktorej sa týka sadzieb za elektrickú energiu uplatnujúcich sa na závody vyrábajúce hliník, ktoré jej patria, alebo subsidiárne, - vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné preskúmanie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, a v obidvoch prípadoch - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33 Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a zaviazat spolocnost Alcoa na náhradu trov konania. O odvolaní 34 Na podporu svojho odvolania spolocnost Alcoa uvádza dva odvolacie dôvody. V prvom odvolacom dôvode sa Alcoa domáha, aby sa rozhodlo, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zastával názor, ze Komisia mohla zacat konanie vo veci formálneho zistovania bez toho, aby preskúmala, ci závery uvedené v rozhodnutí Alumix stratili platnost. Druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom uplatnení konania týkajúceho sa existujúcej pomoci. 35 Oba tieto odvolacie dôvody sú úzko späté s casovou a vecnou pôsobnostou rozhodnutia Alumix, ktoré Súd prvého stupna nerespektoval. Spolocnost Alcoa sa zaoberá casovou pôsobnostou tohto rozhodnutia v stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu, ako aj v druhej casti druhého odvolacieho dôvodu a jeho vecnou pôsobnostou v tvrdení týkajúcom sa nedostatku podstatných zmien sadzby za elektrickú energiu, ktoré je uvedené v stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu a v tretej casti druhého odvolacieho dôvodu. 36 Toto odvolanie treba preskúmat tak, ze sa najskôr posúdia tieto casti a toto tvrdenie. O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu a druhej casti druhého odvolacieho dôvodu, týkajúcich sa casovej pôsobnosti rozhodnutia Alumix Argumentácia úcastníkov konania 37 Spolocnost Alcoa v stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu, ako aj v druhej casti druhého odvolacieho dôvodu vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 105 az 107 napadnutého rozsudku zastával názor, ze rozhodnutie Alumix bolo casovo obmedzené. Súd prvého stupna tak nesprávne posúdil toto rozhodnutie a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. Spolocnost Alcoa tvrdí, ze v rozhodnutí Alumix sa výslovne neodkazuje na zákonný dekrét z roku 1995, v ktorom sa uvádza, ze v nom stanovená sadzba za elektrickú energiu sa uplatnuje desat rokov, a neobsahuje nijaké výslovné alebo implicitné obmedzenie dlzky jeho platnosti. Spolocnost Alcoa dodáva, ze aj za predpokladu, ze by rozhodnutie Alumix bolo casovo obmedzené, zistenie o neexistencii pomoci, ktoré je v nom uvedené, má vseobecnú platnost, ktorá nepozná casové obmedzenia. 38 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna správne preskúmal rozhodnutie Alumix z hladiska zákonného dekrétu z roku 1995, ktorý výslovne obmedzil predmetnú sadzbu na desat rokov. Posúdenie Súdnym dvorom 39 Treba pripomenút, ze v rámci odvolania v súlade s clánkom 225 ES a clánkom 58 Statútu Súdneho dvora Súdny dvor nemá právomoc zistovat a posúdit relevantné skutkové okolnosti, s výnimkou prípadu ich skreslenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, Zb. s. I-1981, body 49 a 66, ako aj zo 7. novembra 2002, Glencore a Compagnie Continentale/Komisia, C-24/01 P a C-25/01 P, Zb. s. I-10119, bod 65). 40 Posúdenie Súdu prvého stupna v bode 107 napadnutého rozsudku týkajúce sa casovo obmedzenej povahy rozhodnutia Alumix je v tejto súvislosti zalozené na urcitých konstatovaniach. Súd prvého stupna najprv v bode 105 tohto rozsudku konstatoval, ze Komisia sa v rozhodnutí Alumix vyjadrila k sadzbe za dodávku elektrickej energie, ktorú spolocnost ENEL fakturovala závodom spolocnosti Alcoa v rokoch 1996 az 2005. Následne v tom istom bode Súd prvého stupna uviedol, ze hoci sa v rozhodnutí Alumix nezmienuje zákonný dekrét z roku 1995, ktorého clánok 2 stanovoval dlzku platnosti sadzby uvedenej v rozhodnutí CIP c. 13/92, spolocnost Alcoa výslovne odkázala na tento zákonný dekrét vo svojej zalobe, a povazoval za vhodné citovat cast tohto dekrétu, ktorá odzrkadluje jej pripomienky. Podla tejto casti dekrétu privatizácia spolocnosti Alumix SpA vyzadovala podporu zo strany talianskej vlády s cielom dojednat so spolocnostou ENEL sadzbu za elektrickú energiu pre dva predmetné závody pravdepodobne prostredníctvom uzatvorenia budúcej dlhodobej zmluvy (10 rokov) na ceny, ktoré sú konkurencieschopné na európskej úrovni. Súd prvého stupna dalej citoval túto cast dekrétu, pricom dodal, ze rezim príplatkov stanovených v rozhodnutí CIP c. 13/92 bol zrusený s úcinnostou od 31. decembra 2005 a ze po tomto dátume by mal byt tento rezim v súlade s rezimami stanovenými pre vsetkých odberatelov. Súd prvého stupna v bodoch 14 a 65 napadnutého rozsudku napokon uviedol, ze sadzba za elektrickú energiu fakturovaná dvom závodom spolocnosti Alcoa bola zákonným dekrétom z roku 2005 predlzená az do 31. decembra 2010. 41 Spolocnost Alcoa tieto zistenia nespochybnuje ani netvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil skutkové okolnosti. 42 Treba zdôraznit, ze pokial Súd prvého stupna neskreslil skutkové okolnosti, mal ako jediný právomoc ich posúdit. Mohol tak bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 106 napadnutého rozsudku konstatovat, ze posúdenie Komisie týkajúce sa predmetnej sadzby za elektrickú energiu v rokoch 1996 az 2005 bolo formulované s ohladom na trhové podmienky, v prípade ktorých Komisia dospela k záveru, ze existovali v danom období. Súd prvého stupna mohol tiez bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 107 tohto rozsudku potvrdit stanovisko Komisie a prevziat slová, ktoré Komisia pouzila v spornom rozhodnutí, a síce ze jej schválenie uvedenej sadzby v rozhodnutí Alumix bolo casovo obmedzené práve preto, lebo spocívalo na ekonomickom posúdení okolností existujúcich v danom okamihu, a ze v dôsledku toho nebolo mozné sa dovolávat toho, aby sa toto schválenie vztahovalo na predlzenie opatrenia stanoveného v zákonnom dekréte z roku 2005. 43 Stvrtú cast prvého odvolacieho dôvodu a druhú cast druhého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnut. O tvrdení týkajúcom sa neexistencie podstatných zmien sadzby za elektrickú energiu skúmanej v rozhodnutí Alumix, ktoré je uvedené v stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu a v tretej casti druhého odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 44 Spolocnost Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna pochybil, ked zamietol ako nedôvodné jej tvrdenie, ze zmeny vykonané v rokoch 1999 a 2004, pokial ide o správu sadzby za elektrickú energiu, neboli podstatnej, ale cisto technickej povahy. Domnieva sa, ze náhrada uskutocnená spolocnostou ENEL a prevod správy sadzby na vyrovnávací fond neodporovali analýze vykonanej v rozhodnutí Alumix, podla ktorej predmetná sadzba nepredstavovala pomoc. Tieto zmeny sa výlucne týkajú spôsobu, akým bola sadzba poskytnutá a kto ju poskytol, pricom výska sadzby, ktorá je klúcovou otázkou, nebola nikdy zmenená. 45 Komisia odpovedá, ze prechod zo situácie, v ktorej spolocnost Alcoa platila svojmu dodávatelovi podla preferencnej sadzby schválenej v rozhodnutí Alumix, k situácii, v ktorej spolocnost Alcoa najprv platí cenu volne stanovenú jej dodávatelom a az následne jej vyrovnávací fond poskytne náhradu s cielom znízit jej cisté náklady na úroven uvedenej preferencnej sadzby, nemozno kvalifikovat len ako technické zmeny. Posúdenie Súdnym dvorom 46 V bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze s cielom dospiet k provizórnemu záveru o existencii zvýhodnenia na strane spolocnosti Alcoa Komisia vychádzala jednak z predlzenia sadzby stanovenej v zákonnom dekréte z roku 1995 az do roku 2010 s moznostou jej zvýsenia maximálne o 4 % a jednak z prevodu správy tejto sadzby na vyrovnávací fond, ktorý spolocnosti Alcoa priamo vrátil rozdiel medzi sadzbou za elektrickú energiu, ktorá bola fakturovaná jej závodom, a sadzbou stanovenou v tomto zákonnom dekréte. Spolocnost Alcoa obe tieto skutkové zistenia týkajúce sa zmien a doplnení zavedených clánkom 11 ods. 11 zákonného dekrétu z roku 2005, ako aj rozhodnutiami Úradu pre elektrickú energiu a plyn c. 148/04 z 9. augusta 2004 a c. 217/05 z 13. októbra 2005 nespochybnuje. 47 V bode 68 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze tento mechanizmus náhrady sa dotýka samotnej povahy preferencnej sadzby, ktorej príjemcom bola spolocnost Alcoa, a ze Komisia preto nebola oprávnená vylúcit, ze predstavuje poskytnutie výhody, co je jedna z podmienok umoznujúcich definovat opatrenie ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 48 Toto posúdenie Súdu prvého stupna odráza prístup Súdneho dvora, podla ktorého spôsob financovania pomoci môze spôsobit nezlucitelnost celého systému pomoci so spolocným trhom, co v takom prípade vyzaduje preskúmanie pomoci, pri ktorom sa zohladnia úcinky jej financovania (pozri rozsudok z 21. októbra 2003, van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 49). 49 V prejednávanej veci Súd prvého stupna v bodoch 107 a 131 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze mechanizmus financovania sadzby stanovenej v zákonnom dekréte z roku 2005 zahrnal oproti sadzbe stanovenej v zákonnom dekréte z roku 1995 prechod od trhovej sadzby k znízenej sadzbe financovanej prostredníctvom státnych zdrojov. 50 Vzhladom na prípadné následky súvisiace so zmenami mechanizmu financovania s ohladom na pravidlá o státnej pomoci, ktoré boli jasne preukázané v spornom rozhodnutí, treba konstatovat, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 130 napadnutého rozsudku zastával názor, ze opatrenie skúmané v spornom rozhodnutí bolo odlisné od opatrenia skúmaného v rozhodnutí Alumix, ani tým, ze v bode 134 tohto rozsudku zamietol tvrdenie spolocnosti Alcoa, ze tieto zmeny boli nepodstatné, ako nedôvodné. 51 Tvrdenie spolocnosti Alcoa uvedené v stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu a v tretej casti druhého odvolacieho dôvodu, ktoré sa týka nepodstatnej povahy uvedených zmien, sa preto musí zamietnut ako nedôvodné. 52 Prvý a druhý odvolací dôvod treba preskúmat s ohladom na tieto zistenia. O prvom odvolacom dôvode, zalozenom na nedostatocnom zohladnení rozhodnutia Alumix 53 V prvom odvolacom dôvode spolocnost Alcoa usiluje o to, aby sa rozhodlo, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zastával názor, ze Komisia mohla zacat konanie vo veci formálneho zistovania bez toho, aby preskúmala, ci závery uvedené v rozhodnutí Alumix stratili platnost. Tento odvolací dôvod je rozdelený na sest castí. V prvej casti spolocnost Alcoa Súdu prvého stupna vytýka, ze svoje preskúmanie obmedzil na zjavne nesprávne posúdenie, pokial ide o kvalifikáciu predmetného opatrenia ako státnej pomoci. Druhá cast je zalozená na nerespektovaní judikatúry a zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Tretia cast má za ciel, aby sa rozhodlo, ze dve hlavné skutocnosti, na základe ktorých Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia bola oprávnená zacat konanie vo veci formálneho zistovania, sú nepostacujúce. Stvrtá cast týkajúca sa casovej pôsobnosti rozhodnutia bola v bode 43 tohto rozsudku zamietnutá ako nedôvodná. Piata cast je zalozená na porusení zásad riadnej správy veci verejných a práva byt vypocutý. Napokon siesta cast je zalozená na nerespektovaní rozsahu povinnosti odôvodnenia. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, zalozenej na tvrdení, ze preskúmanie Súdu prvého stupna je chybne obmedzené na zjavne nesprávne posúdenie - Argumentácia úcastníkov konania 54 V rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocnost Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna sa osobitne v bode 61 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze svoje preskúmanie sporného rozhodnutia obmedzil len na zjavné nesprávne posúdenie, pokial ide o kvalifikáciu predmetného opatrenia ako státnej pomoci. Súd prvého stupna sa tak vzdal výkonu súdneho preskúmania v situácii, ked súdna ochrana je na úcely ochrany podnikov proti zneuzívajúcim konaniam vo veci formálneho zistovania nevyhnutná. 55 Spolocnost Alcoa zdôraznuje, ze existuje rozdiel medzi zacatím konania vo veci formálneho zistovania proti opatreniam, v súvislosti s ktorými sa osobitne rozhodlo, ze nepredstavujú pomoc, a zacatím konania v súvislosti s opatreniami, ktoré neboli predmetom takéhoto záveru. Uvádza, ze Komisia v prvom prípade podlieha prísnejsím povinnostiam v oblasti predbezného preskúmania a odôvodnenia, aby mohla odôvodnit zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 56 Komisia odpovedá, ze podla jej názoru Súd prvého stupna uplatnil primeranú mieru skúmania, cize mieru, ktorá sa uplatnuje na docasné rozhodnutie. - Posúdenie Súdnym dvorom 57 Treba pripomenút, ze fáza predbezného preskúmania pomoci stanovená v clánku 88 ods. 3 ES, ktorej priebeh je vymedzený v clánkoch 4 a 5 nariadenia c. 659/1999, má za ciel umoznit Komisii, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom. Táto fáza sa lísi od fázy preskúmania stanovenej v clánku 88 ods. 2 ES, ktorej priebeh je vymedzený v clánkoch 6 a 7 uvedeného nariadenia, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých okolnostiach veci (pozri rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C-390/06, Zb. s. I-2577, bod 57). 58 Ako vyplýva z clánku 6 nariadenia c. 659/1999, rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania bude zahrnat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia, a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. 59 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Súd prvého stupna v bodoch 58 az 60 napadnutého rozsudku správne pripomenul úlohu predbeznej fázy preskúmania, pricom zdôraznil, ze sa odlisuje od konania vo veci formálneho zistovania. 60 Súd prvého stupna v bode 58 napadnutého rozsudku správne pripomenul, ze Komisia je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak pocas prvého preskúmania nemohla dospiet k presvedceniu, ze dotknuté opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom. 61 Súd prvého stupna z toho v bode 61 napadnutého rozsudku správne vyvodil, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zacat konanie vo veci formálneho preskúmania Súdom prvého stupna musí byt nevyhnutne obmedzené, a v bode 62 uvedeného rozsudku dospel správne k záveru, ze v rámci zaloby podanej proti takémuto rozhodnutiu v prípade, ak zalobcovia spochybnujú posúdenie Komisie, pokial ide o kvalifikáciu sporného opatrenia ako státnej pomoci, preskúmanie súdom Únie sa obmedzuje na preskúmanie toho, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia. 62 Tvrdenie spolocnosti Alcoa, ze Súd prvého stupna mal v prejednávanej veci vykonat podrobnejsiu analýzu a neobmedzit svoje preskúmanie na zjavne nesprávne posúdenie z dôvodu, ze existuje skorsie rozhodnutie Komisie týkajúce sa spolocnosti Alcoa, a síce rozhodnutie Alumix, nemôze uspiet, kedze ako bolo uvedené v bode 50 tohto rozsudku, Súd prvého stupna správne rozhodol, ze predmetné opatrenie v spornom rozhodnutí predstavuje opatrenie, ktoré sa odlisuje od opatrenia skúmaného v rozhodnutí Alumix. 63 Z toho vyplýva, ze prvú cast prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, zalozenej na nerespektovaní judikatúry a zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery - Argumentácia úcastníkov konania 64 Bez ohladu na uplatnovanú mieru preskúmania spolocnost Alcoa v druhej casti prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nezohladnil judikatúru a zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ktoré ukladali povinnost zohladnit jej skorsie rozhodnutia v rovnakej veci. 65 Podla názoru spolocnosti Alcoa z rozsudku z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia (C-47/91, Zb. s. I-4635), vyplýva, ze Komisii prislúchalo zohladnit rozhodnutie Alumix a opätovne preskúmat, ci faktory, na ktorých bolo toto rozhodnutie zalozené, boli alebo neboli zmenené. Súd prvého stupna sa v bode 70 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zastával názor, ze Komisia nebola povinná urcit, "ci nadalej platili kritériá, na ktorých zalozila svoj záver o neexistencii výhody v rozhodnutí Alumix". Spolocnost Alcoa opierajúc sa o rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia (C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479), dodáva, ze bola oprávnená spoliehat sa na domnienku, podla ktorej by sa závery Komisie v rozhodnutí Alumix nezmenili, ak by skutkové okolnosti, na ktorých sa rozhodnutie zakladalo, zostali nadalej platné. 66 Komisia tvrdí, ze neexistovala povinnost zohladnit rozhodnutie Alumix. - Posúdenie Súdnym dvorom 67 Súdny dvor v bode 24 uz citovaného rozsudku Taliansko/Komisia rozhodol, ze ked je Komisia konfrontovaná s individuálnou pomocou, o ktorej sa tvrdí, ze bola uskutocnená podla vopred schválenej schémy, nemôze ju na zaciatku skúmat priamo vo vztahu k Zmluve. Pred zacatím akéhokolvek konania musí byt najprv preskúmané, ci sa na pomoc vztahuje vseobecná schéma a ci zodpovedá podmienkam ulozeným v rozhodnutí o jej schválení. Ak by tak Komisia nepostupovala, mohla by pri skúmaní kazdej individuálnej pomoci zrusit svoje rozhodnutie o schéme schválenej pomoci a porusit zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. 68 Treba vsak konstatovat, ze v tejto veci nie je predmetné opatrenie na rozdiel od opatrenia stanoveného v uz citovanom rozsudku Taliansko/Komisia, individuálnou pomocou, ktorá patrí do rámca vseobecnej schémy pomoci. Ako bolo uvedené v bode 50 tohto rozsudku, predmetné opatrenie sa odlisuje od opatrenia skúmaného v skorsom rozhodnutí Komisie, a síce v rozhodnutí Alumix. 69 Z toho vyplýva, ze úvahy uvedené v uz citovanom rozsudku Taliansko/Komisia týkajúce sa individuálnej pomoci, ktoré boli prijaté v rámci vseobecnej schémy pomoci, sú irelevantné. 70 Spolocnost Alcoa sa následne opiera o uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, aby obhájila to, ze podla zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery mohla ocakávat, ze Komisia zotrvá na svojich záveroch obsiahnutých v rozhodnutí Alumix. 71 Podla ustálenej judikatúry zásada právnej istoty vyzaduje, aby bola právna úprava Únie jasná a aby bolo jej uplatnovanie predvídatelné pre osoby podliehajúce súdnej právomoci (pozri najmä rozsudky Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 69, ako aj zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, C-67/09 P, Zb. s. I-9811, bod 77). Pokial ide o právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery, vztahuje sa na kazdú osobu podliehajúcu súdnej právomoci v situácii, ked institúcia Európskej únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní tým, ze tejto osobe poskytla konkrétne záruky. Pokial je vsak pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia Únie spôsobilého ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávat (pozri rozsudky Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 147; zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, C-519/07 P, Zb. s. I-8495, bod 84, ako aj zo 16. decembra 2010, Kahla Thüringen Porzellan/Komisia, C-537/08 P, Zb. s. I-12917, bod 63). 72 Z bodu 71 uz citovaného rozsudku Belgicko a Forum 187/Komisia vyplýva, ze Komisia zmenila svoje posúdenie predmetného opatrenia v tomto rozsudku len na základe prísnejsieho uplatnenia pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci. V bodoch 161 a 167 uvedeného rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze zalobcovia mohli ocakávat, ze im rozhodnutie Komisie, ktorým sa mení jej predchádzajúce posúdenie, poskytne cas potrebný na úcinné zohladnenie tejto zmeny posúdenia, a vyvodil záver, ze zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery je dôvodný. 73 Táto judikatúra sa vsak v prejednávanej veci neuplatní, kedze ako Súd prvého stupna v bode 107 napadnutého rozsudku správne rozhodol, Komisia v spornom rozhodnutí nespochybnuje svoje posúdenie opatrenia skúmaného v rozhodnutí Alumix. Súd prvého stupna v tom istom bode správne uviedol, ze Komisia mala pochybnosti, pokial ide o sadzbu za elektrickú energiu stanovenú v zákonnom dekréte z roku 2005 z dôvodu skutocnosti, ze jej závery v rozhodnutí Alumix boli casovo obmedzené, kedze súviseli s okolnostami existujúcimi v danom okamihu, ako aj skutocnosti, ze sadzba stanovená v tomto rozhodnutí podliehala zmenám. 74 Rozhodnutie Alumix preto nemohlo vyvolat legitímnu dôveru, ze sa závery Komisie obsiahnuté v tomto rozhodnutí budú vztahovat aj na sadzbu stanovenú v zákonnom dekréte z roku 2005. 75 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna nezasiahol do legitímnej dôvery spolocnosti Alcoa tým, ze v bode 70 napadnutého rozsudku zastával názor, ze Komisia nemala povinnost overit, ci nadalej platili kritériá, na ktorých zalozila svoj záver o neexistencii výhody v rozhodnutí Alumix. 76 Pokial ide o tvrdenie, ze doslo k poruseniu zásady právnej istoty, treba konstatovat, ze spolocnost Alcoa len uvádza túto zásadu bez toho, aby identifikovala odôvodnenie napadnutého rozsudku alebo analýzu Súdu prvého stupna, ktoré túto zásadu porusujú. Toto tvrdenie preto treba zamietnut. 77 Druhú cast prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut. O tretej casti prvého dôvodu, týkajúcej sa nepostacujúcich skutocností, ktoré boli zohladnené na odôvodnenie zacatia konania vo veci formálneho zistovania - Argumentácia úcastníkov konania 78 V tretej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocnost Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna sa v bodoch 67 a 68 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa oprel len o dve skutocnosti, aby dospel k záveru, ze Komisia bola oprávnená zacat konanie vo veci formálneho preskúmania proti sadzbám, ktoré boli schválené spolocnosti Alcoa. Prvou z uvedených skutocností je financovanie týchto sadzieb zo státnych zdrojov a druhou vyplatenie náhrady spolocnosti Alcoa prostredníctvom mechanizmu uplatnovaného vyrovnávacím fondom, ktorý vedie k znízeniu konecnej sadzby za dodávku elektrickej energie, ktorú by spolocnost Alcoa musela zaplatit, ak by sa na nu nevztahoval uvedený mechanizmus. Spolocnost Alcoa tvrdí, ze tieto dve skutocnosti sú nepostacujúce, kedze uz existovali v okamihu rozhodnutia Alumix a nebránili Komisii dospiet k záveru o neexistencii pomoci. V tejto súvislosti zdôraznuje po prvé, ze preferencné sadzby, ktoré jej boli priznané v danom období, boli spolocnosti ENEL ulozené zo strany státu, ktorý bol jej 100 %-ným vlastníkom, cize boli financované státom, a po druhé, ze tieto sadzby viedli cisto formálne k "znízeniu" vseobecne uplatnovaných sadzieb. 79 Komisia zastáva názor, ze spolocnost Alcoa v tejto tretej casti len znova opakuje ostatné tvrdenia. - Posúdenie Súdnym dvorom 80 Treba konstatovat, ze spolocnost Alcoa pri uvedení aspektov, ktoré povazuje za spolocné pre sadzby zalozené na zákonnom dekréte z roku 1995 a sadzby zalozené na zákonnom dekréte z roku 2005 opomenula zmienit zmeny, ktoré neboli spochybnené a ku ktorým doslo v prípade prvých uvedených sadzieb v rokoch 1999 a 2004. 81 Opomenula tak uviest, ako vyplýva z bodov 15, 65 a 66 napadnutého rozsudku, ze sadzba, ktorá jej bola fakturovaná na základe zákonného dekrétu z roku 1995, bola nahradená sadzbou, ktorej výska bola znízená prostredníctvom náhrady financovanej z parafiskálnej dane, ktorú spravuje vyrovnávací fond. 82 Ako to bolo spomenuté v bode 50 tohto rozsudku, vzhladom vsak na relevantnost týchto charakteristík pri kvalifikácii opatrenia ako pomoci sa Súd prvého stupna nedopustil neprávneho právneho posúdenia tým, ze na tieto charakteristiky upozornil. 83 Súd prvého stupna tak v bode 68 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze samotné konstatovanie predmetného mechanizmu náhrady odôvodnuje, preco Komisia nemohla v rámci predbezného preskúmania dospiet k záveru, ze spolocnosti Alcoa bola poskytnutá výhoda v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 84 Navyse Súd prvého stupna v bode 58 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze ak prvé preskúmanie neumoznuje Komisii prekonat vsetky tazkosti vyvolané otázkou, ci skúmané opatrenie predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, a to prinajmensom vtedy, ak pocas tohto prvého preskúmania nemôze dospiet k presvedceniu, ze predmetné opatrenie je za predpokladu, ze predstavuje pomoc, v kazdom prípade zlucitelné so spolocným trhom (pozri analogicky tiez rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 39 a citovanú judikatúru, ako aj z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 61). Za týchto podmienok Súd prvého stupna v podstate mohol v bode 70 napadnutého rozsudku s odvolaním sa najmä na uvedený bod 58 platne vyvodit záver, ze otázka, ci sadzba poskytnutá závodom predstavovala, alebo nepredstavovala trhovú sadzbu, vyzaduje komplexné ekonomické posúdenie vyvolávajúce pochybnosti, ktoré by boli najúcinnejsie posúdené v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 85 Tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. O piatej casti prvého odvolacieho dôvodu, zalozenej na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a práva byt vypocutý - Argumentácia úcastníkov konania 86 Spolocnost Alcoa tvrdí, ze Talianska republika nemala moznost predlozit pocas predbezného preskúmania svoje pripomienky ku kvalifikácii predmetného opatrenia ako novej pomoci a ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked opomenul uznat, ze Komisia tým porusila zásady riadnej správy vecí verejných a práva byt vypocutý. 87 Komisia tvrdí, ze spolocnost Alcoa tak uviedla nový dôvod, ktorý neuviedla pred Súdom prvého stupna, a ktorý je preto neprípustný. Navyse tvrdí, ze Talianska republika bola v kazdom prípade vypocutá v súvislosti s kvalifikáciou predmetného opatrenia ako novej pomoci, ako to vyplýva z bodu 40 napadnutého rozsudku. - Posúdenie Súdnym dvorom 88 Treba pripomenút, ze v rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na posúdenie právnych riesení zalobných dôvodov prejednávaných pred súdmi rozhodujúcimi vo veci samej (pozri najmä rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 95 a citovanú judikatúru). Úcastník konania preto nemôze predlozit po prvýkrát az v konaní pred Súdnym dvorom taký dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom, pokial by to znamenalo, ze Súdny dvor by mohol preskúmavat zistenia Vseobecného súdu so zretelom na dôvody, ktoré Vseobecný súd nemal moznost spoznat. 89 Z napadnutého rozsudku v tejto súvislosti vyplýva, ze problematika nastolená spolocnostou Alcoa v piatej casti prvého odvolacieho dôvodu nebola po predlození argumentu spolocnostou Alcoa Súdom prvého stupna preskúmaná. 90 Súd prvého stupna v bodoch 39 a 40 napadnutého rozsudku síce preskúmal, ci Talianska republika zaujala stanovisko ku kvalifikácii predmetného opatrenia ako novej pomoci, avsak vykonal toto preskúmanie v rámci analýzy tvrdenia Komisie smerujúceho k tomu, aby bola uznaná neprípustnost zaloby z dôvodu, ze Talianska republika voci tejto kvalifikácii dostatocne jasne nenamietala. 91 Treba preto konstatovat, ze piata cast prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná. O siestej casti prvého odvolacieho dôvodu, zalozenej na nedodrzaní rozsahu povinnosti odôvodnenia - Argumentácia úcastníkov konania 92 V siestej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocnost Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna nedodrzal rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorá prislúchala Komisii. Vzhladom na nezvratné následky zacatia konania vo veci formálneho zistovania a na to, ze v prejednávanej veci existovalo skorsie rozhodnutie Komisie, a síce rozhodnutie Alumix, Súd prvého stupna pochybil, ked tvrdil, ze skutocnost, ze sa rozlisuje medzi týmto rozhodnutím a sporným rozhodnutím, nevyzadovala odôvodnenie. Toto nepostacujúce odôvodnenie stazilo právnu analýzu a preskúmanie sporného rozhodnutia. Spolocnost Alcoa tvrdí, ze sporné rozhodnutie malo obsahovat dôkladné predbezné posúdenie prípadných ekonomických zmien vo vztahu k rozhodnutiu Alumix. 93 Komisia zastáva názor, ze táto cast sa musí zamietnut ako nedôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 94 Na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Alcoa, Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku netvrdil, ze nebolo treba odôvodnit skutocnost, ze sa rozlisovalo medzi rozhodnutím Alumix a sporným rozhodnutím. 95 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa nedodrzania rozsahu povinnosti odôvodnenia, zdá sa, ze spolocnost Alcoa v tejto výhrade poukazuje na body 78 az 89 napadnutého rozsudku. Ako to v bode 127 svojich návrhov uviedol generálny advokát, zdá sa, ze spomedzi týchto bodov spolocnost Alcoa konkrétnejsie poukazuje na bod 88 tohto rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna zamietol jej tvrdenie, ze Komisia nesplnila svoju povinnost odôvodnit sporné rozhodnutie vzhladom na kritériá uplatnované v rozhodnutí Alumix. 96 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie, ktoré vyzaduje clánok 253 ES, prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka (pozri najmä rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C-89/08 P, Zb. s. I-11245, bod 77 a citovanú judikatúru). 97 Treba pripomenút, ako to rovnako uznala samotná spolocnost Alcoa, ze v bode 78 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna správne odkázal na povinnost odôvodnenia stanovenú v clánku 253 ES a na poziadavky, ktoré zahrna. 98 Spolocnost Alcoa vsak Súdu prvého stupna vytýka, ze neuznal nedostatocnost odôvodnenia rozhodnutia z hladiska rozhodnutia Alumix. Podla názoru spolocnosti Alcoa mala Komisia vysvetlit, v com sa sporné rozhodnutie odlisovalo od rozhodnutia Alumix. 99 Treba konstatovat, ze táto výhrada sa zakladá na predpoklade, ze predmetom sporného rozhodnutia bola rovnaká sadzba, ako je sadzba, ktorá bola skúmaná v rozhodnutí Alumix, co vyzaduje podrobné preskúmanie skutocností, ktoré viedli k odlisnému záveru. 100 Ako vsak bolo konstatované v bode 50 tohto rozsudku, Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho posúdenia tým, ze v bode 130 napadnutého rozsudku zastával názor, ze opatrenie skúmané v spornom rozhodnutí je odlisné od opatrenia skúmaného v rozhodnutí Alumix. 101 Z toho vyplýva, ako sa uvádza v bode 88 napadnutého rozsudku, ze podrobné preskúmanie ekonomických posúdení Komisie v rozhodnutí Alumix a dôvodov, pre ktoré sa toto rozhodnutia uz neuplatnuje, nebolo nevyhnutné. 102 Pokial ide o predbezné preskúmanie opatrenia, ktoré nebolo predmetom skorsieho preskúmania, Súd prvého stupna v bode 79 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze Komisia sa mohla obmedzit na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbezného posúdenia dotknutého státneho opatrenia s cielom urcit, ci má povahu pomoci, a na vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. 103 Z tohto dôvodu sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bodoch 81 a 82 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia dostatocne odôvodnila sporné rozhodnutie a jasne zdôvodnila, preco dospela k predbeznému záveru, ze predmetné opatrenie predstavuje pomoc, a preco mala váznu pochybnost, pokial ide o jeho zlucitelnost so spolocným trhom. 104 Siestu cast prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. 105 Kedze nijaké z tvrdení uvedených spolocnostou Alcoa nemalo v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu úspech, treba tento odvolací dôvod v celom rozsahu zamietnut. O druhom odvolacom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení konania týkajúceho sa novej pomoci 106 Tento druhý odvolací dôvod sa delí na styri casti. Prvá cast je zalozená na nesprávnom uplatnení judikatúry týkajúcej sa casového predlzenia pomoci, ktorá je zlucitelná so spolocným trhom. V druhej casti, skúmanej v bodoch 37 az 43 tohto rozsudku, spolocnost Alcoa Súdu prvého stupna vytýka, ze nesprávne vylozil casovú pôsobnost rozhodnutia Alumix. V tretej casti sa navrhuje, aby sa rozhodlo, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze vychádzal z technických zmien, ku ktorým doslo v rokoch 1999 a 2004, aby potvrdil uplatnenie konania týkajúceho sa novej pomoci. Stvrtá cast je zalozená na porusení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu, zalozenej na nesprávnom uplatnení judikatúry týkajúcej sa casového predlzenia pomoci, ktorá je zlucitelná so spolocným trhom - Argumentácia úcastníkov konania 107 Spolocnost Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 128 napadnutého rozsudku zastával názor, ze jeho rozsudok zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia (T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275), bol uplatnitelný a umoznoval sa domnievat, ze samotné casové predlzenie mohlo zmenit opatrenie na novú pomoc. Spolocnost Alcoa zdôraznuje, ze tento rozsudok sa týkal pomoci, o ktorej sa rozhodlo, ze je zlucitelná so spolocným trhom. Existuje vsak zásadný rozdiel medzi opatrením, ktoré bolo kvalifikované ako pomoc zlucitelná so spolocným trhom, a opatrením, ktoré sa povazovalo za opatrenie nepredstavujúce pomoc. Casové obmedzenie je v prípade pomoci, ktorá je zlucitelná so spolocným trhom, jedným z dôvodov, na základe ktorého je mozné dospiet k záveru o zlucitelnosti tejto pomoci. Jej predlzením sa opatrenie môze zmenit len na novú pomoc. Naopak, ak sa dospeje k záveru o neexistencii pomoci, zmenou trhových podmienok sa opatrenie môze zmenit na pomoc, avsak predlzenie opatrenia ako takého uvedený úcinok vyvolat nemôze. Za takýchto okolností clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 vyzaduje, aby sa s opatrením zaobchádzalo skôr ako s existujúcou pomocou nez ako s novou pomocou. 108 Komisia odpovedá, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho posúdenia tým, ze uznal, ze predlzenie sadzby stanovenej v zákonnom dekréte z roku 1995 odôvodnovalo, aby sa predmetné opatrenie povazovalo za novú pomoc. - Posúdenie Súdnym dvorom 109 Treba konstatovat, ze uz citovaný rozsudok Diputación Foral de Álava a i./Komisia sa týkal pomoci zavedenej pred vstupom dotknutého clenského státu na spolocný trh, ktorá z tohto dôvodu predstavovala existujúcu pomoc. Súd prvého stupna v tomto rozsudku rozhodol, ze z dôvodu zmeny trvania tejto pomoci, ktorá bola predlzená, sa táto pomoc mala povazovat za novú pomoc. 110 Z tejto judikatúry Súdu prvého stupna týkajúcej sa predlzenia opatrenia predstavujúceho existujúcu pomoc vsak nevyplýva, ze sa mohla vztahovat na opatrenie, ktoré sa naopak povazovalo za opatrenie nepredstavujúce pomoc. Samotná okolnost, ze takéto opatrenie je nadalej vykonávané v niektorých prípadoch po predlzení právneho aktu, ktorý ho zaviedol, nemôze toto opatrenie zmenit na státnu pomoc. 111 Súd prvého stupna vsak netvrdí, ze samotné predlzenie opatrenia, ktoré Komisia povazuje za opatrenie nepredstavujúce pomoc, mení toto opatrenie na novú pomoc. V bode 129 napadnutého rozsudku len uvádza, ze k skúmaniu predlzeného opatrenia Komisiou môze dôjst len v rámci novej pomoci. 112 Treba konstatovat, ze Súd prvého stupna v prejednávanej veci nevychádzal len z predlzenia preferencnej sadzby na základe zákonného dekrétu z roku 2005, ktorá bola poskytnutá spolocnosti Alcoa, aby v bode 133 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze predmetné opatrenie skúmala vo vztahu k pravidlám uplatnovaným na novú pomoc, ale ze v bodoch 131 a 132 tohto rozsudku dáva tiez dôraz na zmenu samotnej podstaty tohto opatrenia, ktorú vykonala Talianska republika. 113 Z toho vyplýva, ze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999, podla ktorého existujúca pomoc znamená kazdú pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc, ale stala sa pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval, sa neuplatní. 114 Za týchto podmienok a v súlade s clánkom 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 sa táto pomoc mala preskúmat vo vztahu ku konaniu uplatnovanému na novú pomoc, lebo Komisia mala podozrenie, ze sadzba uvedená v zákonnom dekréte z roku 2005 predstavovala pomoc. 115 V dôsledku toho treba zastávat názor, ze Súd prvého stupna v bode 133 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze predmetné opatrenie skúmala v rámci konania uplatnovaného na novú pomoc a nie v rámci konania uplatnovaného na existujúcu pomoc. 116 Prvú cast druhého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu, smerujúcej k tomu, aby sa rozhodlo, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vychádzal z technických zmien, ku ktorým doslo v rokoch 1999 a 2004, aby potvrdil uplatnenie konania týkajúceho sa novej pomoci - Argumentácia úcastníkov konania 117 Spolocnost Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna pochybil, ked potvrdil dôvodnost uplatnenia konania týkajúceho sa novej pomoci zo strany Komisie z dôvodu, ze sadzby schválené spolocnosti Alcoa uz nespocívali v uplatnení sadzby stanovenej v zákonnom dekréte z roku 1995 spolocnostou ENEL, ale v poskytnutí náhrady zo strany vyrovnávacieho fondu. Súd prvého stupna tým rozsíril dosah sporného rozhodnutia, ktoré výlucne smerovalo proti predlzeniu trvania sadzieb schválených spolocnosti Alcoa v súlade so zákonným dekrétom z roku 2005, a nie proti týmto cisto technickým zmenám, ku ktorým doslo v rokoch 1999 a 2004. 118 Spolocnost Alcoa dodáva, ze Komisia bola o týchto zmenách informovaná a ze proti nim nenamietala. Komisia tak v spornom rozhodnutí opomenula uviest, ze technické zmeny, ku ktorým doslo v rokoch 1999 a 2004, odôvodnovali nové preskúmanie. Neuviedla to ani v inom rozhodnutí zaoberajúcom sa preferencnou sadzbou poskytnutou spolocnosti Alcoa, a síce v rozhodnutí Portovesme. Komisia navyse v rozhodnutí o státnej pomoci z 1. decembra 2004, N/490/2000 - Taliansko, uviaznuté náklady sektoru elektriny (Ú. v. EÚ C 250, 2005, s. 9, dalej len "rozhodnutie o uviaznutých nákladoch"), zastávala názor, ze také sadzby, ako sú tie, ktoré boli priznané spolocnosti Alcoa, predstavujú vseobecné výdavky, na ktoré sa uz vztahovala schéma existujúcej pomoci. Spolocnost Alcoa tak Súdu prvého stupna vytýka, ze rozhodnutie o uviaznutých nákladoch zamietol ako irelevantné a ze vychádzal z uvedených technických zmien, aby odôvodnil uplatnenie konania týkajúceho sa novej pomoci zo strany Komisie. 119 Komisia tvrdí, ze spolocnost Alcoa popiera samotný obsah sporného rozhodnutia, ked zastáva názor, ze sa týka len predlzenia sadzby stanovenej v zákonnom dekréte z roku 1995. Súd prvého stupna nerozsíril rozsah sporného rozhodnutia, ked rozhodol, ze prechod od skutocnej sadzby, t. j. sadzby, ktorá je základom rozhodnutia Alumix, k teoretickej sadzbe, t. j. sadzbe skúmanej v spornom rozhodnutí, predstavovalo podstatnú zmenu. Navyse na rozdiel od tvrdení spolocnosti Alcoa Komisia zdôraznuje, ze uz v rozhodnutí Portovesme namietala voci technickým zmenám, ku ktorým doslo v rokoch 1999 a 2004, práve tým, ze zacala konanie vo veci formálneho zistovania v danej veci, ktorá je základom tohto rozhodnutia. Pokial ide o rozhodnutie o uviaznutých nákladoch, Komisia tvrdí, ze sa týka uviaznutých nákladov, ktoré znásala spolocnost ENEL, a ze je irelevantné, pokial ide o výhody priznané spolocnosti Alcoa v oblasti sadzby za elektrickú energiu. - Posúdenie Súdnym dvorom 120 Skutkový stav veci a uvedenie sporného rozhodnutia v napadnutom rozsudku spolocnost Alcoa v rámci svojho odvolania nespochybnila. Poskytla len upresnenie, voci ktorému Komisia nenamietala a ktoré je spomenuté v bode 14 tohto rozsudku, ze k zmenám v sadzbe stanovenej v zákonnom dekréte z roku 1995 doslo v roku 1999, teda pred prijatím zákonného dekrétu z roku 2005. 121 Z uvedenia sporného rozhodnutia v napadnutom rozsudku vyplýva, ze v tomto rozhodnutí sa zmienuje nielen predlzenie sadzby stanovenej v zákonnom dekréte z roku 1995, ale aj zmeny, ku ktorým doslo pri správe tejto sadzby, a síce skutocnost, ze doslo k ciastocnej náhrade sadzby fakturovanej prostredníctvom parafiskálneho odvodu a ze uvedenú sadzbu spravoval vyrovnávací fond. 122 Súd prvého stupna v bode 17 napadnutého rozsudku uviedol, ze tieto zmeny priviedli Komisiu v odôvodneniach c. 40 az 46 sporného rozhodnutia k záveru, ze musela preskúmat, ci preferencná sadzba schválená spolocnosti Alcoa predstavovala státnu pomoc vzhladom na znízenie sadzby, ktoré z nej vyplývalo, na hospodársku výhodu, akú predstavovala pre spolocnost Alcoa, na financovanie tohto znízenia prostredníctvom státnych zdrojov, ako aj na úcinky uvedenej sadzby na konkurenciu a na obchod v rámci Spolocenstva. 123 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna tým, ze v bode 68 napadnutého rozsudku posúdil dôsledky, pokial ide o pojem "výhoda", ktoré Komisia vyvodila z vrátenia rozdielu medzi sadzbou fakturovanou spolocnosti ENEL a sadzbou predlzenou zákonným dekrétom z roku 2005, nerozsíril dosah sporného rozhodnutia. 124 Dosah tohto rozhodnutia nerozsíril ani tým, ze v bode 132 napadnutého rozsudku konstatoval, ze predmetné opatrenie uz nespocívalo v uplatnení sadzby stanovenej v zákonnom dekréte z roku 1995 spolocnostou ENEL, ktorá zodpovedala trhovej sadzbe, ale v poskytnutí náhrady vyrovnávacím fondom z verejných prostriedkov s cielom vyrovnat rozdiel medzi sadzbou fakturovanou spolocnostou ENEL a sadzbou stanovenou v zákonnom dekréte z roku 1995, ktorá bola predlzená zákonným dekrétom z roku 2005. 125 Tvrdenia spolocnosti Alcoa, ze po prvé k uvedeným zmenám doslo pred prijatím dekrétu z roku 2005, a po druhé, ze Komisia sa o nich dozvedela a nenamietala voci nim, nemôzu bránit tomu, aby ich táto institúcia preskúmala v rámci novej pomoci, tak ako je definovaná v clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999. Súdny dvor totiz predtým rozhodol, ze pojem "pomoc", ci uz existujúca, alebo nová, zodpovedá objektívnej situácii a nemôze závisiet od správania alebo vyhlásení institúcií (pozri rozsudok Komisia/Írsko a. i., uz citovaný, bod 72). 126 Pokial ide o relevantnost rozhodnutia o uviaznutých nákladoch, treba konstatovat, ze Súd prvého stupna v bode 113 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze sa netýkalo poskytnutia náhrady závodom spolocnosti Alcoa, ale schémy, ktorou boli spolocnosti ENEL nahradené jej uviaznuté náklady vyplývajúce z liberalizácie trhu s elektrickou energiou. 127 Navyse Súd prvého stupna v bode 114 napadnutého rozsudku v podstate tiez správne dodal, ze aj za predpokladu, ze by Komisia bola v rámci konania týkajúceho sa rozhodnutia o uviaznutých nákladoch informovaná o schéme, ktorá sa vztahovala na závody spolocnosti Alcoa, táto spolocnost by nemohla, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré by jej poskytla Komisia, z toho vyvodit nijakú istotu, ze predlzenie preferencnej sadzby by nepredstavovalo novú pomoc. 128 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa v bodoch 112 az 114 napadnutého rozsudku nedopustil neprávneho posúdenia vplyvu rozhodnutia o uviaznutých nákladoch na sporné rozhodnutie tým, ze v bode 112 uvedeného rozsudku rozhodol, ze tvrdenie spolocnosti Alcoa je irelevantné. 129 Preto treba tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu, zalozenej na porusení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery - Argumentácia úcastníkov konania 130 V stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocnost Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery tým, ze potvrdil uplatnenie konania týkajúceho sa novej pomoci zo strany Komisie. Vzhladom na skorsie konstatovania Komisie, podla ktorých sadzba, ktorá bola priznaná spolocnosti Alcoa, nepredstavovala pomoc, mala Komisia prinajmensom uplatnit konanie týkajúce sa existujúcej pomoci. Spolocnost Alcoa v tejto súvislosti cituje viaceré rozhodnutia Komisie a opiera sa o judikatúru vyplývajúcu z uz citovaného rozsudku Belgicko a Forum 187/Komisia. 131 Komisia odpovedá, ze Súd prvého stupna neporusil vseobecné právne zásady a ze spolocnost Alcoa znovu vychádza z chybného predpokladu, ze clánok 11 ods. 11 zákonného dekrétu z roku 2005 je len predlzením opatrenia skúmaného v rozhodnutí Alumix. Rozhodnutia Komisie, na ktoré odkazuje spolocnost Alcoa, sú irelevantné bud preto, lebo sa týkajú prípadov, v ktorých vrátenie pomoci nebolo mozné, teda otázky, ktorá nebola rámci tohto sporu polozená, alebo preto, lebo sa týkajú pokracovania v schémach tým istým spôsobom, aký bol stanovený pri ich schválení, k comu vsak v prejednávanej veci nedoslo. - Posúdenie Súdnym dvorom 132 Treba konstatovat, ze v stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocnost Alcoa v podstate opakuje tvrdenia, ktoré uviedla v rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, pricom ich uplatnuje na konanie týkajúce sa novej pomoci. 133 Na jednej strane treba uviest, ze Súd prvého stupna v bodoch 102 a 103 napadnutého rozsudku správne citoval relevantnú judikatúru pripomenutú v bode 71 tohto rozsudku. 134 Na druhej strane z dôvodov uvedených v bodoch 71 az 75 tohto rozsudku zistenia Komisie v rozsudku Alumix nemohli viest spolocnost Alcoa k legitímnej domnienke, ze závery tohto rozhodnutia sa vztahujú na sadzbu skúmanú v spornom rozhodnutí. 135 V dôsledku toho Súd prvého stupna v bode 108 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze rozhodnutie Alumix nemohlo u spolocnosti Alcoa vyvolat legitímnu dôveru, ze závery uvedené v tomto rozhodnutí zostanú zachované. Súd prvého stupna z toho v bode 109 toho istého rozsudku správne vyvodil, ze Komisia neporusila zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, ze prijala sporné rozhodnutie, ktoré spocíva v konaní týkajúcom sa novej pomoci. 136 Co sa týka tvrdenia o porusení zásady právnej istoty, toto tvrdenie sa musí zamietnut z toho istého dôvodu, aký je uvedený v bode 76 tohto rozsudku. 137 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba stvrtú cast druhého odvolacieho dôvodu, ako aj celý druhý odvolací dôvod zamietnut. 138 Kedze nemozno prijat nijaký z odvolacích dôvodov, predmetné odvolanie musí byt zamietnuté. O trovách 139 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat spolocnost Alcoa na náhradu trov konania a táto spolocnost nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Alcoa Trasformazioni Srl je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXc08vwV/L95154-9438TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXc08vwV/L95154-9438TMP.html#Footref*