Vec C-148/09 P Belgické královstvo proti Deutsche Post AG a DHL International "Odvolanie - Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Clánok 88 ods. 3 ES - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok - Pojem 'pochybnosti` - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Rozhodnutie Komisie konstatujúce zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania - Zaloba dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES - Prípustnost - Podmienky [Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. h), clánok 4 ods. 3 a clánok 6 ods. 1] 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Rozhodnutie Komisie konstatujúce zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania - Zaloba dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES - Urcenie predmetu zaloby [Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. h), clánok 4 ods. 3 a clánok 6 ods. 1] 3. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Fáza predbezného preskúmania a kontradiktórna fáza - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Tazkosti s posúdením - Povinnost Komisie zacat kontradiktórne konanie - Pojem pochybnosti - Objektívna povaha (Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 4 ods. 3, 4 a 5 a clánok 6 ods. 1) 1. V oblasti státnej pomoci závisí zákonnost rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok zalozeného na clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES od otázky, ci existujú pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Kedze takéto pochybnosti musia viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby uvedené v clánku 1 písm. h) uvedeného nariadenia, treba konstatovat, ze akejkolvek dotknutej osoby v zmysle tohto posledného ustanovenia sa takéto rozhodnutie priamo a osobne týka. Osoby, v ktorých prospech sa uplatnujú procesné záruky stanovené v clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, totiz môzu presadit ich dodrzanie len vtedy, ked majú moznost napadnút rozhodnutie o nevznesení námietok na súde Únie. (pozri bod 54) 2. Pokial sa v oblasti státnej pomoci zalobca domáha zrusenia rozhodnutia Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii pocas fázy predbezného preskúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý sa musí predlozit na preukázanie toho, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, ako aj v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES. Súdu Únie neprinálezí, aby zalobu zalobcu spochybnujúcu výlucne dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci samého osebe vykladal tak, ze v skutocnosti má za ciel chránit procesné práva, ktoré zalobcovi vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, pokial zalobca výslovne neuviedol zalobný dôvod sledujúci tento ciel. V takom prípade by totiz výklad zalobného dôvodu viedol k rekvalifikácii predmetu zaloby. (pozri body 55, 58) 3. Z clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES vyplýva, ze ak Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze napadnuté opatrenie vyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, je povinná prijat rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia. Kedze pojem pochybnosti uvedený v clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 má objektívnu povahu, ich existenciu treba hladat nielen v okolnostiach, za ktorých bol napadnutý akt prijatý, ale aj na základe posúdení, o ktoré sa opierala Komisia. Pokial ide o dlzku trvania a okolnosti predbezného preskúmania, hoci je nepopieratelné, ze dlzka presahujúca dvojmesacnú lehotu stanovenú v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, ako ani mnozstvo ziadostí o poskytnutie informácií zaslaných dotknutému clenskému státu samy osebe neumoznujú dospiet k záveru, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania, nic to nemení na tom, ze tieto skutocnosti môzu byt dôkazmi, ze Komisia mohla mat pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou dotknutej pomoci so spolocným trhom. (pozri body 77, 79, 81) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 22. septembra 2011 ([1]*) "Odvolanie - Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Clánok 88 ods. 3 ES - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok - Pojem 'pochybnosti` - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu" Vo veci C-148/09 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 24. apríla 2009, Belgické královstvo, v zastúpení: C. Pochet a T. Materne, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Meyers, advocaat, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Deutsche Post AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: T. Lübbig a J. Sedemund, Rechtsanwälte, DHL International, so sídlom v Diegeme (Belgicko), v zastúpení: T. Lübbig a J. Sedemund, Rechtsanwälte, zalobkyne v prvostupnovom konaní, Európska komisia, v zastúpení: B. Martenczuk a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia J.-J. Kasel, A. Borg Barthet, E. Levits (spravodajca) a M. Safjan, generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. septembra 2010, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. decembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Belgické královstvo, ktoré podporuje Európska komisia, sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia (T-388/03, Zb. s. II-199, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie z 23. júla 2003 o nevznesení námietok po fáze predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES proti viacerým opatreniam, ktoré prijali belgické orgány v prospech La Poste SA, belgického verejnoprávneho postového podniku [K(2003) 2508 v konecnom znení, dalej len "sporné rozhodnutie"]. Právny rámec 2 Z odôvodnenia c. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) vyplýva, ze cielom tohto nariadenia je kodifikovat a posilnit ustálený postup Komisie, ktorý vypracovala a zaviedla na uplatnovanie clánku 88 ES v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. 3 Clánok 1 uvedeného nariadenia stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: ... h) 'zainteresovaná strana` bude znamenat akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia." 4 Clánok 4 toho istého nariadenia nazvaný "Predbezné preskúmanie oznámenia a rozhodnutí Komisie" v odsekoch 2 az 4 stanovuje: "2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [87 ods. 1] zmluvy, rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky`). Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [88 ods. 2] zmluvy (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`)." 5 Podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999: "Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva, bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie." Okolnosti predchádzajúce sporu 6 La Poste SA (dalej len "La Poste") bola v roku 1992 zmenená na verejnoprávnu akciovú spolocnost, ale nadalej zostala prevádzkovatelom vseobecnej postovej sluzby v Belgicku a musela plnit osobitné povinnosti v rámci sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ"). Pravidlá kompenzácie dodatocných cistých nákladov na SVHZ sú stanovené v zmluve o výkone správy uzatvorenej s belgickým státom. 7 Odvetvie expresných balíkov predstavuje 4 % obratu spolocnosti La Poste, co zodpovedá 18 %-nému podielu na trhu v tomto odvetví. Deutsche Post AG (dalej len "Deutsche Post") a jej belgická dcérska spolocnost DHL International majú podiel na tomto trhu vo výske 35 az 45 %. 8 Listom z 3. decembra 2002 belgické orgány oznámili Komisii plán zvýsenia základného imania spolocnosti La Poste o 297,5 milióna eur. 9 Dna 22. júla 2003 zalobkyne poziadali Komisiu o informácie týkajúce sa stavu konania vo veci preskúmania oznámeného opatrenia s cielom prípadne vstúpit do tohto konania. 10 Dna 23. júla 2003 Komisia po ukoncení fázy predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES prijala sporné rozhodnutie, lebo dospela k záveru, ze oznámené zvýsenie základného imania nepredstavuje státnu pomoc. Konanie pred Komisiou a sporné rozhodnutie 11 V nadväznosti na tri pracovné stretnutia s belgickými orgánmi, ako aj na rozsiahlejsiu korespondenciu Komisia konstatovala, ze zvýsenie základného imania oznámené týmito orgánmi je zlúcitelné so spolocným trhom. 12 V tejto súvislosti Komisia najprv preskúmala sest neoznámených opatrení, ktoré La Poste vyuzívala od jej premeny na nezávislý verejnoprávny podnik, pretoze sa domnievala, ze podmienujú zákonnost oznámeného zvýsenia základného imania. 13 Prvé opatrenie spocívalo v oslobodení od dane z príjmov právnických osôb. Kedze La Poste vykázala v rokoch 1992 az 2002 celkovú cistú stratu 238,4 milióna eur, Komisia sa domnievala, ze toto oslobodenie neviedlo k nijakému prevodu státnych prostriedkov. 14 Druhé opatrenie spocívalo v prevode nehnutelností nevyhnutných na výkon sluzieb vo verejnom záujme v prospech La Poste, co bolo protihodnotou za zmenu úcelového urcenia rezervy na dôchodky vo výske 100 miliónov eur vytvorenej spolocnostou La Poste. Komisia konstatovala, ze toto opatrenie pre La Poste nepredstavovalo nijakú výhodu. 15 Tretie opatrenie spocívalo vo vyuzití státnej záruky na dohodnuté úvery. Kedze Komisia konstatovala, ze La Poste nikdy túto záruku nevyuzila, domnievala sa, ze neslo o státnu pomoc. 16 Stvrté opatrenie spocívalo v oslobodení od dane z nehnutelností pre nehnutelnosti slúziace na výkon sluzieb vo verejnom záujme. Komisia sa domnievala, ze toto opatrenie mozno povazovat za státnu pomoc. 17 Piate opatrenie spocívalo v nadmernej kompenzácii financných sluzieb vseobecného záujmu v období rokov 1992 az 1997. Komisia sa domnievala, ze toto opatrenie mozno povazovat za státnu pomoc. 18 Sieste opatrenie spocívalo v dvoch zvýseniach základného imania v celkovej výske 62 miliónov eur, ku ktorým doslo v marci a decembri 1997 a ktoré boli urcené na vyrovnanie nedostatocnej kompenzácie SVHZ. Komisia sa domnievala, ze toto opatrenie mozno povazovat za státnu pomoc. 19 Pokial ide o stvrté, piate a sieste neoznámené opatrenie, ako aj oznámené opatrenie, Komisia dospela k záveru, ze aj keby tieto opatrenia obsahovali prvky pomoci, sú v súlade so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES, lebo neobsahujú nadmernú kompenzáciu cistých dodatocných nákladov SVHZ. 20 Komisia nakoniec uviedla, ze oznámené opatrenie, ktoré spocíva vo zvýsení základného imania o 297,5 milióna eur, predstavuje nizsiu sumu nez historická nadmerná kompenzácia cistých dodatocných nákladov cinností SVHZ, takze nie je "státnou pomocou" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 21 Zalobkyne podali zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia, pricom na jej podporu uviedli sedem zalobných dôvodov. Komisia vzniesla námietku neprípustnosti, ktorú zakladala na nedostatku aktívnej legitimácie zalobkýn a nedostatku ich záujmu na konaní. 22 Uznesením Súdu prvého stupna z 15. decembra 2004 bolo konanie o námietke neprípustnosti spojené s konaním vo veci samej. 23 Pokial ide o prípustnost, Súd prvého stupna postupne preskúmal aktívnu legitimáciu a záujem zalobkýn na konaní. 24 Po prvé uviedol, ze osoby, v ktorých prospech stanovuje clánok 88 ods. 2 ES procesné záruky, môzu dosiahnut ich dodrzanie len vtedy, ak majú moznost napadnút na súde Únie rozhodnutie Komisie prijaté na základe odseku 3 tohto clánku o vyhlásení pomoci za zlucitelnú so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania. 25 V bode 43 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zdôraznil, ze osobami, v ktorých prospech sa uplatnujú tieto záruky, sú dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, teda najmä podniky konkurujúce prijímatelom spornej pomoci. 26 Po tom, co Súd prvého stupna pripomenul, ze aktívnu legitimáciu mozno v tomto kontexte priznat, len ak sa dotknuté osoby svojimi zalobami domáhajú ochrany ich procesných záruk, a nie v prípade, ze spochybnujú dôvodnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 88 ods. 3 ES, vykonal analýzu zalobných dôvodov zalobkýn a konstatoval, ze ide o dva druhy zalobných dôvodov. 27 Pokial ide o zalobné dôvody, ktorými bola napadnutá dôvodnost sporného rozhodnutia, Súd prvého stupna v bode 49 napadnutého rozsudku uviedol, ze zalobkyne nepreukázali, ze pomoc, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia, zásadným spôsobom narusila ich konkurencné postavenie na trhu. Vzhladom na to konstatoval, ze zalobkyne nemajú aktívnu legitimáciu na to, aby spochybnili dôvodnost sporného rozhodnutia. 28 Co sa týka zalobných dôvodov, na základe ktorých sa dovolávali ochrany ich procesných záruk, Súd prvého stupna v bode 52 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zalobkyne ako priame konkurencné spolocnosti La Poste majú postavenie dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. V tejto súvislosti Súd prvého stupna na jednej strane v bode 55 napadnutého rozsudku charakterizoval druhý zalobný dôvod ako zalobný dôvod, ktorým zalobkyne výslovne tvrdia, ze prijatím napadnutého rozhodnutia boli porusené ich procesné práva. Na druhej strane v bode 56 uvedeného rozsudku konstatoval, ze tretí, stvrtý, piaty a siedmy zalobný dôvod obsahujú skutocnosti na podporu druhého zalobného dôvodu. V dôsledku toho konstatoval aktívnu legitimáciu zalobkýn, ako aj prípustnost druhého zalobného dôvodu a tvrdení uvedených na jeho podporu. 29 Po druhé Súd prvého stupna v bode 62 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zalobkyne ako dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES majú záujem na zrusení sporného rozhodnutia, lebo takéto zrusenie ukladá Komisii povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 30 Súd prvého stupna preto zamietol námietku neprípustnosti podanú Komisiou. 31 Pokial ide o vecnú stránku, Súd prvého stupna po tom, co pripomenul, ze pojem vázne tazkosti, za ktorých prítomnosti Komisia musí v rámci preskúmania opatrenia pomoci zacat konanie vo veci formálneho zistovania, je objektívnej povahy, v bodoch 96 az 107 napadnutého rozsudku poukázal na niekolko indícií svedciacich o takýchto váznych tazkostiach pocas preskúmania opatrenia pomoci, a síce na dlzku trvania a okolnosti preskúmania, nedostatocné a neúplné preskúmanie a na obsah sporného rozhodnutia. 32 Po prvé Súd prvého stupna najprv skonstatoval, ze medzi oznámením oznámenej pomoci a prijatím sporného rozhodnutia uplynulo sedem mesiacov, cize ovela dlhsia lehota, nez je dvojmesacná lehota stanovená na vykonanie predbezného preskúmania v zmysle clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999. 33 Konanie dalej zahrnalo tri stretnutia belgických orgánov a Komisie, ako aj rôzne ziadosti o poskytnutie informácií, pri ktorých Komisia nezabudla zdôraznit zlozitost spisu a siroký rozsah setrenia, ktorý musí zabezpecit, pricom si uvedomovala, ze zlucitelnost oznámeného opatrenia závisí od zlucitelnosti siestich opatrení, ktoré neboli oznámené. 34 Súd prvého stupna nakoniec v bode 103 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze Komisia váhala v súvislosti s volbou právneho základu na prijatie sporného rozhodnutia medzi prístupom zalozeným na clánku 87 ES a prístupom zalozeným na clánku 86 ods. 2 ES. 35 Súd prvého stupna v bode 106 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze konanie vedené Komisiou jasne prekrocilo to, co bezne predstavuje prvé preskúmanie uskutocnené v rámci ustanovení clánku 88 ods. 3 ES. 36 Po druhé Súd prvého stupna overoval, ci skutocnosti týkajúce sa obsahu sporného rozhodnutia môzu tiez byt dôkazmi svedciacimi o tom, ze Komisia sa pri skúmaní dotknutých opatrení stretla s váznymi tazkostami. 37 Za týchto okolností Súd prvého stupna skonstatoval, ze Komisia druhé neoznámené opatrenie poskytnuté v prospech spolocnosti La Poste, cize zmenu úcelového urcenia rezervy na dôchodky, nedostatocne preskúmala, lebo nemala k dispozícii podklady potrebné na posúdenie výhody vyplývajúcej z bezplatného poskytnutia nehnutelností zo strany Belgicka. 38 Súd prvého stupna navyse po tom, co pripomenul, ze podla bodu 93 rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747), ktorý bol vyhlásený po prijatí sporného rozhodnutia, Komisia mala skúmat, ci náklady na SVHZ kompenzované státom sú rovnaké, alebo nizsie nez náklady priemerného dobre riadeného podniku (kritérium "benchmarking"), skonstatoval, ze k takémuto overeniu v prejednávanej veci nedoslo. Preto dospel k záveru, ze preskúmanie oznámeného opatrenia bolo neúplné. 39 V dôsledku toho Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie. Konanie pred Súdnym dvorom 40 Belgické královstvo, ktoré podporuje Komisia, navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok a - zaviazal Deutsche Post a DHL International na náhradu trov konania. 41 Deutsche Post a DHL International navrhujú, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal Belgické královstvo, ako aj Komisiu na náhradu trov konania. O odvolaní 42 Belgické královstvo na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody zalozené po prvé na nesprávnej kvalifikácii okolností v prejednávanej veci, po druhé na skutocnosti, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a po tretie na porusení zásady právnej istoty. Komisia, ktorá podporuje Belgické královstvo v jeho návrhoch, okrem toho uvádza samostatný odvolací dôvod, v ktorom tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 230 stvrtý odsek ES. 43 V prvom rade treba preskúmat odvolacie dôvody, na základe ktorých Belgické královstvo a Komisia spochybnujú posúdenie prípustnosti zaloby, ktorá bola podaná v prvostupnovom konaní, Súdom prvého stupna, ako aj niektorých zalobných dôvodov, ktoré prijal. O druhom odvolacom dôvode a samostatnom odvolacom dôvode Komisie Tvrdenia úcastníkov konania 44 Belgická vláda tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v prvostupnovom konaní vyhlásil stvrtý a siedmy zalobný dôvod za prípustné, hoci zalobkyne týmito zalobnými dôvodmi spochybnili dôvodnost sporného rozhodnutia. 45 Podla Komisie Súd prvého stupna tým, ze vyhlásil zalobu zalobkýn za prípustnú, pretoze sa dovolávali ochrany procesných záruk, ktoré vyvodzujú z clánku 88 ods. 2 ES, porusil clánok 230 stvrtý odsek ES. Tento návrh totiz nie je obsiahnutý ani v jednom zo zalobných dôvodov zalobkýn, takze Súdnemu dvoru na základe toho prinálezí zrusit napadnutý rozsudok aj bez návrhu. 46 Navyse Súd prvého stupna takto prejudikoval otázku zákonnosti spornej pomoci. 47 Deutsche Post a DHL International v prvom rade poukazujú na neprípustnost samostatného odvolacieho dôvodu Komisie. 48 Pokial ide o vecnú stránku, zalobkyne uvádzajú, ze Súd prvého stupna iba zohladnil vsetky skutocnosti relevantné pre posúdenie prípadnej existencie váznych tazkostí. Okrem toho sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze zalobný dôvod týkajúci sa ochrany procesných práv nebol uplatnený v prvostupnovom konaní. Zalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú rôzne casti svojej zaloby, ktoré poukazujú na túto otázku. Posúdenie Súdnym dvorom - Prípustnost samostatného odvolacieho dôvodu Komisie 49 Súdny dvor musí v prvom rade preskúmat prípustnost samostatného odvolacieho dôvodu Komisie zalozeného na porusení clánku 230 stvrtého odseku ES Súdom prvého stupna. 50 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 56 ods. 2 Statútu Súdneho dvora môze odvolanie na Súdny dvor podat ktorýkolvek úcastník konania, ktorý v konaní na Vseobecnom súde bol vo svojich návrhoch len ciastocne úspesný alebo nebol vôbec úspesný. Kedze Komisia bola v konaní na Súde prvého stupna zalovanou, môze podla clánku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora podat vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od dorucenia odvolania v súlade s poziadavkami odseku 2 tohto clánku, ako aj clánku 16 tohto poriadku. 51 Z toho vyplýva, ze samostatný odvolací dôvod Komisie treba vyhlásit za prípustný. - O veci samej 52 Pokial ide o vecnú stránku, Komisia tvrdí, ze doslo k poruseniu clánku 230 stvrtého odseku ES, pretoze Súd prvého stupna tým, ze na základe tvrdení uvedených v zalobe umelo vytvoril zalobný dôvod zalozený na porusení procesných práv, prekvalifikoval zalobu v prvostupnovom konaní, ktorou bola spochybnená dôvodnost sporného rozhodnutia. Belgické královstvo tiez uvádza, ze zalobkyne vo svojom stvrtom a siedmom zalobnom dôvode spochybnili len dôvodnost uvedeného rozhodnutia, takze Súd prvého stupna nesprávne vyhlásil tieto zalobné dôvody za prípustné. 53 V prvom rade, pokial ide o zalobný dôvod zalozený na porusení podmienok clánku 230 stvrtého odseku ES, treba najprv pripomenút, ze clánok 4 nariadenia c. 659/1999 stanovuje fázu predbezného preskúmania oznámenej pomoci, ktorej cielom je umoznit Komisii utvorit si prvotný názor na zlucitelnost dotknutej pomoci so spolocným trhom. Na záver tejto fázy Komisia konstatuje, ze toto opatrenie bud nepredstavuje pomoc, alebo patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. V tomto poslednom prípade opatrenie bud nevyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, alebo ich naopak vyvoláva (rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C-83/09 P, Zb. s. I-4441, bod 43). 54 V prejednávanej veci je sporným rozhodnutím rozhodnutie o nevznesení námietok zakladajúce sa na clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, ktorého zákonnost závisí od otázky, ci existujú pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Kedze takéto pochybnosti musia viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby uvedené v clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, treba konstatovat, ze akejkolvek dotknutej osoby v zmysle tohto posledného ustanovenia sa takéto rozhodnutie priamo a osobne týka. Osoby, v ktorých prospech sa uplatnujú procesné záruky stanovené v clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, totiz môzu presadit ich dodrzanie len vtedy, ked majú moznost napadnút rozhodnutie o nevznesení námietok na súde Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 47 a citovanú judikatúru). 55 Pokial sa zalobca domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutocnost, ze rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti so spornou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto institúcia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila jeho procesné práva. Na to, aby zalobca uspel so svojím návrhom na zrusenie, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii pocas fázy predbezného preskúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý sa musí predlozit na preukázanie toho, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, ako aj v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (pozri rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 59). 56 Vzhladom na tieto zásady treba preskúmat posúdenie Súdom prvého stupna v prípade prípustnosti zalobných dôvodov zaloby o neplatnost. 57 V prejednávanej veci Súd prvého stupna v bode 45 napadnutého rozsudku konstatoval, ze druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení ustanovení clánku 88 ods. 3 ES, pretoze Komisia sa rozhodla nezacat konanie stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, hoci mala vázne tazkosti pri posúdení zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. 58 Súd prvého stupna teda z právneho hladiska správne v bode 54 napadnutého rozsudku uviedol, ze súdu Únie neprinálezí, aby zalobu zalobcu spochybnujúcu výlucne dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci samého osebe vykladal tak, ze v skutocnosti má za ciel chránit procesné práva, ktoré zalobcovi vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, pokial zalobca výslovne neuviedol zalobný dôvod sledujúci tento ciel. V takom prípade by totiz výklad zalobného dôvodu viedol k rekvalifikácii predmetu zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, bod 25, ako aj Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 55). 59 Za týchto podmienok Súd prvého stupna v bode 55 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze zalobkyne vo svojom druhom zalobnom dôvode výslovne tvrdili, ze prijatím sporného rozhodnutia boli porusené ich procesné práva, ktoré im vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES. 60 Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 61 Na jednej strane totiz nie je spochybnené, ze predmet zaloby zalobkýn v prvostupnovom konaní skutocne sleduje zrusenie rozhodnutia Komisie o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 62 Na druhej strane, hoci zaloba v prvostupnovom konaní neuvádza zvlást jasným spôsobom zalobné dôvody zalobkýn, a to konkrétne zalobný dôvod jednoznacne identifikovatelný ako sledujúci ochranu procesných práv, ktoré im vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, nic to nemení na skutocnosti, ze podla toho istého znenia tejto zaloby zalobkyne tvrdia, ze nezacatím konania vo veci formálneho zistovania im bolo zabránené uplatnit procesné záruky, ktoré im tieto ustanovenia priznávajú, a tiez uvádzajú argumenty smerujúce k preukázaniu, ze Komisia mala zacat konanie, ktoré je v nich upravené. 63 Za týchto okolností Súd prvého stupna mohol bez toho, aby porusil clánok 230 stvrtý odsek ES, správne konstatovat, ze zaloba obsahovala zalobný dôvod, na základe ktorého sa zalobkyne dovolávali ochrany procesných práv vyplývajúcich z clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 64 V druhom rade Súdu prvého stupna nemozno vytýkat, ze pri druhom zalobnom dôvode zohladnil skutocnosti uvedené v zalobe v prvostupnovom konaní, na základe ktorých sa zalobkyne snazili preukázat, ze Komisia mala pri posudzovaní zlucitelnosti napadnutých opatrení so spolocným trhom urcité pochybnosti. 65 Súd prvého stupna v tejto súvislosti v bode 45 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze zalobkyne vo stvrtom a siedmom zalobnom dôvode tvrdili, ze preskúmanie opatrení, ktoré predstavovali napadnuté opatrenia, zo strany Komisie bolo nedostatocné a neúplné. Po tom, co Súd prvého stupna v bode 52 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zalobkyne ako priame konkurencné spolocnosti La Poste na trhu s dorucovaním expresných balíkov mali len aktívnu legitimáciu konat ako dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, z právneho hladiska správne v bode 69 napadnutého rozsudku konstatoval, ze najmä stvrtý a siedmy zalobný dôvod mohol preskúmat len v rozsahu, v akom sa snazia preukázat, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 66 Za týchto okolností nemozno Súdu prvého stupna tiez vytýkat, ze vyhlásil za prípustné zalobné dôvody, na základe ktorých zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila neprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze skúmané opatrenia nepredstavujú státnu pomoc. Súd prvého stupna práve naopak tieto zalobné dôvody výslovne v bode 67 napadnutého rozsudku vyhlásil za neprípustné. 67 Druhý odvolací dôvod Belgického královstva, ako aj samostatný odvolací dôvod Komisie, teda treba zamietnut ako nedôvodné. O prvom a tretom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 68 Belgické královstvo svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne kvalifikoval okolnosti tohto prípadu. 69 Pokial ide o okolnosti, za ktorých sa uskutocnilo konanie o preskúmaní, referencná dvojmesacná lehota, z ktorej vychádzal Súd prvého stupna, je iba orientacná, takze jej presiahnutie nemôze automaticky znamenat, ze Komisia sa stretla s váznymi tazkostami. Komisia dodáva, ze za daných okolností tohto prípadu dlzka predbezného preskúmania nebola neprimeraná. 70 Okrem toho podla Belgického královstva Súd prvého stupna nezistoval vztah medzi sirokým rozsahom setrenia, ktoré si vyzadovalo skúmanie napadnutých opatrení, ani jeho zjavnú zlozitost a existenciu váznych tazkostí. Podla Komisie tazkosti spocívajúce v skutkových okolnostiach nevyhnutne nevyvolávajú vázne tazkosti. 71 Belgické královstvo nakoniec zdôraznuje, ze nerozhodnost, pokial ide o právny základ, svedcí skôr o moznostiach volby Komisie pri ukoncení konania vo veci nez o váznych tazkostiach. Komisia fakticky tvrdí, ze konecné rozhodnutie by bolo rovnaké bez ohladu na právny základ. 72 Pokial ide o obsah sporného rozhodnutia, Belgické královstvo zastáva názor, ze Súd prvého stupna analýzou dostatocného preskúmania napadnutých opatrení dospel z vecnej stránky k inému záveru ako Komisia. Z takéhoto rozdielu vsak nemozno vyvodzovat existenciu váznych tazkostí. V kazdom prípade takáto okolnost nemôze viest ku konstatovaniu, ze preskúmanie vykonané Komisiou bolo neúplné. 73 Belgické královstvo a Komisia okrem toho v tretom odvolacom dôvode tvrdia, ze Súd prvého stupna porusil zásadu právnej istoty tým, ze stvrté kritérium stanovené v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg uplatnil so spätným úcinkom. 74 Okrem toho Komisia v tejto súvislosti dodáva, ze skúmanie kritéria nazývaného "benchmarking" vyplývajúceho z uz citovaného rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg nie je v rámci skúmania ochrany procesných práv stanovených v clánku 88 ods. 2 ES relevantné. 75 Deutsche Post a DHL International sa vo vseobecnosti domnievajú, ze konania o preskúmaní, ktoré Komisia uskutocnuje v súvislosti s privatizáciou státnych postových podnikov, majú spravidla podobu konania vo veci formálneho zistovania. Tieto opatrenia sa totiz vyznacujú zlozitými skutkovými okolnostami, ktoré nevyhnutne spôsobujú vázne tazkosti. 76 Zalobkyne v prvom rade najmä pripomínajú, ze pocas konania o preskúmaní Komisia sama zdôraznila zlozitost veci, ktorá jej bola predlozená. Belgické královstvo navyse neodpovedalo na konstatovania Súdu prvého stupna, podla ktorých Komisia nedisponovala vsetkými informáciami o skutkových okolnostiach potrebnými na preskúmanie prevodu nehnutelností a zmeny úcelového urcenia rezervy na dôchodky. Zalobkyne napokon pripomínajú, ze "benchmarking" v prípade nákladov na SVHZ v zmysle stvrtého kritéria stanoveného uz citovaným rozsudkom Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg zodpovedal v tom case ocakávaniu najmä zo strany Komisie. Posúdenie Súdnym dvorom 77 V prvom rade treba pripomenút, ze z clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze ak Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze napadnuté opatrenie vyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, je povinná prijat rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia (pozri rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 46). 78 V prejednávanej veci je sporným rozhodnutím rozhodnutie o nevznesení námietok zakladajúce sa na clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, ktorého zákonnost závisí od otázky, ci existujú pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. 79 Kedze pojem "pochybnosti" uvedený v clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 má objektívnu povahu, ich existenciu treba hladat nielen v okolnostiach, za ktorých bol napadnutý akt prijatý, ale aj na základe posúdení, o ktoré sa opierala Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, point 63). 80 V prejednávanej veci Súd prvého stupna najprv v bodoch 96 az 107 napadnutého rozsudku preskúmal dlzku trvania a okolnosti predbezného preskúmania. V rámci skúmania skutocností týkajúcich sa obsahu sporného rozhodnutia Súd prvého stupna jednak v bodoch 108 az 110 uvedeného rozsudku dalej konstatoval nedostatocné preskúmanie zmeny úcelového urcenia rezervy na dôchodky a jednak v bodoch 111 az 117 toho istého rozsudku neúplnost skúmania nákladov na SVHZ. Súd prvého stupna nakoniec v bode 118 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze vsetky tieto skutocnosti sú objektívnymi a zhodnými dôkazmi, ktoré potvrdzujú, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 81 Pokial ide po prvé o dlzku trvania a okolnosti predbezného preskúmania, hoci je nepopieratelné, ze dlzka presahujúca dvojmesacnú lehotu stanovenú v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, ako ani mnozstvo ziadostí o poskytnutie informácií zaslaných belgickým orgánom samy osebe neumoznujú dospiet k záveru, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania, nic to nemení na tom, ako zdôraznil Súd prvého stupna v bode 106 napadnutého rozsudku, ze tieto skutocnosti môzu byt dôkazmi, ze Komisia mohla mat pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou dotknutej pomoci so spolocným trhom. 82 V tejto súvislosti treba najmä uviest, ze Komisia mala na úcely vyhlásenia zlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom preskúmat zlucitelnost siestich neoznámených opatrení prijatých v rokoch 1992 az 1997. 83 Po druhé, pokial ide o obsah sporného rozhodnutia, Súd prvého stupna najmä tvrdí, ze je dôkazom nedostatocného preskúmania napadnutých opatrení. 84 Súd prvého stupna teda v bode 109 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia prijala sporné rozhodnutie bez toho, aby disponovala podkladmi, ktoré by jej umoznili posúdit výhodu získanú bezplatným poskytnutím budov za zmenu úcelového urcenia rezervy na dôchodky. 85 V tejto súvislosti zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze La Poste na úcely krytia dôchodkových dávok zamestnancov pri svojej transformácii na samostatný podnik v roku 1992 vytvorila rezervu vo výske 100 miliónov eur, ktorá bola zrusená v roku 1997. Protihodnota za túto rezervu spocívala v prevedení nehnutelností nevyhnutných na výkon sluzieb vo verejnom záujme. 86 Za týchto okolností Súd prvého stupna mohol z právneho hladiska správne konstatovat, ze Komisia mala belgické orgány poziadat o spresnenia, najmä pokial ide o hodnotu nehnutelností, ktoré Belgický stát bezplatne poskytol spolocnosti La Poste. 87 Súdu prvého stupna totiz nemozno vytýkat, ze konstatoval, ze takáto okolnost môze byt dôkazom toho, ze Komisia mohla mat pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou napadnutého opatrenia so spolocným trhom. Nie je preto vylúcené, ze v závislosti od hodnoty poskytnutých nehnutelností La Poste z tohto prevodu získala podstatnú ekonomickú výhodu, ktorá predstavuje státnu pomoc. Na to, aby bolo mozné s urcitostou preukázat opak, Komisia mala mat prinajmensom k dispozícii ohodnotenie financnej výhody, ktorú pre La Poste toto poskytnutie nehnutelností predstavuje. 88 Pokial ide o tretí odvolací dôvod zalozený na vytýkanom porusení zásady právnej istoty, treba uviest, ako vyplýva aj z bodov 81 a 87 tohto rozsudku, ze analýza okolností prijatia, ako aj obsahu sporného rozhodnutia, ktorú Súd prvého stupna vykonal, ukázala pochybnosti, ktoré Komisia mohla mat v súvislosti so zlucitelnostou oznámeného opatrenia so spolocným trhom, pricom ide o pochybnosti, ktoré postacujú na potvrdenie záveru, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 89 Za týchto okolností nie je potrebné tento odvolací dôvod preskúmat. 90 Z uvedených úvah vyplýva, ze prvý odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný a tretí odvolací dôvod ako neúcinný. 91 Odvolanie treba preto zamietnut v celom rozsahu. O trovách 92 Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Belgické královstvo a Komisia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je namieste zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Belgické královstvo, ako aj Európska komisia sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4pKMxu/L95049-7458TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX4pKMxu/L95049-7458TMP.html#Footref*