Vec C-140/09 Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA proti Presidenza del Consiglio dei Ministri (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Genova) "Státna pomoc - Dotácie poskytnuté podniku námornej dopravy zabezpecujúcemu povinnosti verejnej sluzby - Vnútrostátny zákon upravujúci moznost poskytnút preddavky pred schválením dohody" Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora - Hranice - Preskúmanie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom - Vylúcenie (Clánky 88 ES a 234 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Dotácie poskytnuté podniku poverenému plnením záväzkov verejnej sluzby podla vnútrostátnej právnej úpravy upravujúcej zaplatenie preddavkov pred schválením dohody (Clánok 87 ES) 1. Súdny dvor sa z nedostatku právomoci nemôze vyslovit o zlucitelnosti vnútrostátneho opatrenia s právom Únie. Nemôze sa teda vyjadrit k zlucitelnosti státnej pomoci alebo schémy pomoci so spolocným trhom, kedze posúdenie tejto zlucitelnosti prinálezí do výlucnej právomoci Európskej komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Únie. Súdny dvor tiez nie je oprávnený rozhodovat o skutkovom stave vo veci samej alebo uplatnit predpisy Únie, ktorých výklad uskutocnil, na vnútrostátne opatrenia alebo situácie, kedze tieto otázky patria výlucne do právomoci vnútrostátneho súdu. Súdny dvor má vsak právomoc poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky vyplývajúce z práva Únie, ktoré mu umoznia posúdit súlad vnútrostátneho opatrenia s týmto právom na úcely rozhodnutia veci, o ktorej rozhoduje. V oblasti státnej pomoci môze najmä vnútrostátnemu súdu poskytnút výkladové prvky, ktoré mu umoznia urcit, ci vnútrostátne opatrenie mozno povazovat za státnu pomoc v zmysle práva Únie. (pozri body 22, 24) 2. Právo Únie sa má vykladat v tom zmysle, ze dotácie poskytnuté podniku poverenému plnením záväzkov verejnej sluzby podla vnútrostátnej právnej úpravy upravujúcej zaplatenie preddavkov pred schválením dohody, bez predchádzajúceho stanovenia presných a prísnych kritérií, predstavujú státnu pomoc, ak tieto dotácie môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusujú alebo môzu spôsobit narusenie hospodárskej sútaze, co musí preskúmat vnútrostátny súd. Ak sa má státne opatrenie povazovat za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu za plnenia poskytnuté podnikmi, v ktorých prospech opatrenie smeruje, pokial sa týmito plneniami vykonávajú povinnosti verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti neprijmú ziadnu financnú výhodu, a preto daným opatrením nezískajú výhodnejsie sútazné postavenie v porovnaní s podnikmi, ktoré sú ich konkurentmi, takáto intervencia nepredstavuje státnu pomoc v zmysle práva Únie. Aby v konkrétnom prípade nebola takáto kompenzácia kvalifikovaná ako státna pomoc, musia byt splnené urcité podmienky. Po prvé musí byt zvýhodnený podnik skutocne poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby a tieto povinnosti musia byt jasne definované. Po druhé musia byt parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypocíta, vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa zabránilo tomu, ze kompenzácia bude mat za následok hospodárske zvýhodnenie, ktorým môze byt podnik, ktorému je poskytnuté, zvýhodnený oproti konkurencným podnikom. Po tretie kompenzácia nesmie presahovat to, co je nevyhnutné na pokrytie vsetkých alebo casti nákladov na vykonávanie povinností verejnej sluzby, berúc do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností. Po stvrté uvedená kompenzácia by mala byt urcená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie svojich záväzkov vynalozil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie poziadaviek na verejnú sluzbu, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov. Dotácie, ktoré nesplnajú vsetky tieto podmienky, sa nemôzu vyhnút kvalifikácii státnej pomoci v zmysle práva Únie. Skutocnost, ze boli poskytnuté vo forme preddavkov v ocakávaní schválenia dohôd, ktoré boli vo zvysnej casti uzavreté a nadobudli úcinok az o mnoho rokov neskôr, je z tohto hladiska nepodstatná. Takáto skutocnost totiz nezmazáva zvýhodnenie priznané prijímajúcemu podniku ani úcinky, ktoré takéto zvýhodnenie môze vytvárat na hospodársku sútaz, kedze vsetky vyssie uvedené podmienky nie sú splnené. Vnútrostátny súd musí preskúmat, ci tieto dotácie môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusujú alebo môzu spôsobit narusenie hospodárskej sútaze. (pozri body 35 - 40, 44, 45, 52 a výrok) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 10. júna 2010 ([1]*) "Státna pomoc - Dotácie poskytnuté podniku námornej dopravy zabezpecujúcemu povinnosti verejnej sluzby - Vnútrostátny zákon upravujúci moznost poskytnút preddavky pred schválením dohody" Vo veci C-140/09, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunale di Genova (Taliansko) z 27. februára 2009 a dorucený Súdnemu dvoru 17. apríla 2009, ktorý súvisí s konaním: Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA proti Presidenza del Consiglio dei Ministri, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory J.-C. Bonichot, sudcovia C. Toader, K. Schiemann, P. Kuris (spravodajca) a L. Bay Larsen, generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: M.-A. Gaudissart, vedúci sekcie, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. februára 2010, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA, v zastúpení: V. Roppo, P. Canepa a S. Sardano, avvocati, - talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci G. De Bellis, avvocato dello Stato, - Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu práva Únie o státnej pomoci. 2 Tento návrh bol predlozený v rámci konania medzi Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA (dalej len "TDM"), podnikom námornej dopravy v likvidácii, a Presidenza del Consiglio dei Ministri vo veci priznania náhrady skody, ktorá vznikla podniku TDM z dôvodu nesprávneho výkladu pravidiel Únie týkajúcich sa hospodárskej sútaze a státnej pomoci zo strany Corte suprema di cassazione (kasacný súd) a zamietnutia návrhu podniku TDM, aby boli Súdnemu dvoru predlozené prejudiciálne otázky podla clánku 234 tretieho odseku ES. Vnútrostátny právny rámec 3 Dotácie dotknuté vo veci samej boli priznané Tirrenia di Navigazione SpA (dalej len "Tirrenia"), podniku konkurujúcemu TDM, podla zákona c. 684 z 20. decembra 1974 o restrukturalizácii námorných sluzieb mimoriadneho národného významu (GURI c. 336 z 24. decembra 1974, dalej len "zákon c. 684"), konkrétnejsie podla jeho clánku 19. 4 Ustanovenie clánku 7 zákona c. 684 stanovuje: "Ministerstvo obchodného námorníctva môze priznat dotácie urcené na poskytovanie sluzieb uvedených v predchádzajúcom clánku vo forme uzavretia rocných dohôd ad hoc, a to po dohode s ministerstvom financií a ministerstvom pre státnu úcast. Dotácie uvedené v predchádzajúcom odseku musia zabezpecit, ze sluzby budú pocas obdobia troch rokov prevádzkované za podmienok financnej rovnováhy. Tieto dotácie sa preventívne urcujú v závislosti od cistých príjmov, odpisov investicného majetku a prevádzkových nákladov vrátane nákladov na organizáciu a financných bremien. ..." 5 Ustanovenie clánku 8 zákona c. 684 znie: "Sluzby zabezpecujúce spojenie s velkými a malými ostrovmi uvedené v clánku 1 písm. c), ako aj prípadné technicky a hospodársky nevyhnutné predlzenia musia zabezpecit uspokojenie poziadaviek spojených s hospodárskym a sociálnym rozvojom dotknutých regiónov a osobitne juzného Talianska. Ministerstvo obchodného námorníctva preto môze priznat dotácie urcené na poskytovanie týchto sluzieb vo forme uzavretia dohody ad hoc, a to po dohode s ministerstvom financií a ministerstvom pre státnu úcast, na obdobie dvadsat rokov." 6 Podla ustanovenia clánku 9 zákona c. 684: "Dohoda upravená v predchádzajúcom clánku musí obsahovat: 1. zoznam spojení, ktoré majú byt zabezpecené; 2. frekvenciu kazdého spojenia; 3. typy lodí, ktoré zabezpecujú kazdé spojenie; 4. dotáciu, ktorá musí byt stanovená v závislosti od cistých príjmov, odpisov investicného majetku, prevádzkových nákladov, nákladov na organizáciu a financných bremien. Do 30. júna kazdého roka sa prispôsobí dotácia poskytovaná pre daný rok, ak sa v priebehu predchádzajúceho roka zmenila aspon jedna z hospodárskych zloziek oznacených v dohode, pokial presahuje dvadsatinu hodnoty schválenej na rovnaké miesto pri stanovení predchádzajúcej dotácie." 7 Ustanovenie clánku 18 zákona c. 684 znie: "Financné náklady, ktoré vyplývajú z uplatnenia tohto zákona, sú hradené do výsky 93 miliárd lír z fondov uz zapísaných do kapitoly 3061 predbezného stavu výdavkov ministerstva obchodného námorníctva na rok 1975 a fondov, ktoré budú zapísané do príslusných kapitol dalsích financných rokov." 8 Ustanovenie clánku 19 zákona c. 684 stanovuje: "Az do schválenia dohôd upravených týmto zákonom ministerstvo obchodného námorníctva po dohode s ministerstvom financií zaplatí vo forme mesacných platieb preddavky, ktorých celková hodnota nepredstavuje viac ako [devätdesiat] percent celkovej hodnoty uvedenej v clánku 18." 9 Zákon c. 684 bol predmetom vykonávacieho opatrenia, a to dekrétu prezidenta republiky c. 501 z 1. júna 1979 (GURI c. 285 z 18. októbra 1979), ktorého clánok 7 spresnuje, ze preddavky oznacené v clánku 19 uvedeného zákona sa zaplatia spolocnostiam poskytujúcim sluzby mimoriadneho národného záujmu az do dna registrácie aktov o uzavretí nových dohôd dvorom audítorov. Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka 10 Ako vyplýva z rozsudku z 13. júna 2006, Traghetti del Mediterraneo (C-173/03, Zb. s. I-5177), k vydaniu ktorého uz viedol spor vo veci samej a na ktorý sa odkazuje pre sirsie vysvetlenie skutkových okolností a konania predchádzajúceho tomuto rozsudku, TDM a Tirrenia sú dva podniky námornej dopravy, ktoré v rokoch 1970 prevádzkovali pravidelné námorné spojenia medzi pevninskou castou Talianska a ostrovmi Sardínia a Sicília. V roku 1981 podal TDM zalobu proti podniku Tirrenia na Tribunale di Napoli s cielom získat náhradu skody, ktorú utrpel v priebehu predchádzajúcich rokov z dôvodu politiky nízkych cien, ktorú praktizoval podnik Tirrenia v rokoch 1976 az 1980. 11 TDM poukazoval na nekalú sútaz a porusenie clánkov 85, 86, 90 a 92 Zmluvy EHS (zmenené na clánky 85, 86, 90 a 92 Zmluvy ES, dalej zmenené, teraz clánky 81 ES, 82 ES, 86 ES a zmenený clánok 87 ES). Najmä uviedol, ze podnik Tirrenia zneuzíval svoje dominantné postavenie na predmetnom trhu tým, ze jeho sadzby boli výrazne nizsie ako výska nákladov, pretoze získal dotácie z verejných prostriedkov, ktorých zákonnost je sporná vo vztahu k právu Únie. Jeho zaloba vsak bola zamietnutá rozsudkom z 26. mája 1993, potvrdeným rozsudkom Corte d'appello di Napoli z 13. decembra 1996. 12 Odvolanie podané proti tomuto rozsudku správcom konkurznej podstaty TDM bolo zamietnuté rozsudkom Corte suprema di cassazione z 19. apríla 2000, ktorý najmä zamietol ziadost odvolatela, aby boli Súdnemu dvoru predlozené otázky týkajúce sa výkladu práva Únie, z dôvodu, ze riesenie prijaté súdom vo veci samej dodrziava relevantné ustanovenia a bolo v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. 13 Podaním z 15. apríla 2002 správca konkurznej podstaty podniku TDM, ktorý medzicasom vstúpil do likvidácie, napadol Taliansku republiku na vnútrostátnom súde s cielom dosiahnut ulozenie povinnosti tomuto clenskému státu na náhradu skody, ktorá vznikla tomuto podniku z dôvodu nesprávneho výkladu pravidiel Únie o hospodárskej sútazi a státnej pomoci, ktorý vykonal Corte suprema di cassazione a z dôvodu porusenia povinnosti predlozit prejudiciálnu otázku, ktorá mu vyplývala z clánku 234 tretieho odseku ES. Na základe zaloby podanej proti podniku Tirrenia spocíva údajná skoda v strate moznosti získat náhradu za skodlivé úcinky nekalej sútaze, ktorej sa podla podniku TDM dopustil tento podnik. 14 Dna 14. apríla 2003 sa vnútrostátny súd obrátil na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý viedol k vydaniu uz citovaného rozsudku Traghetti del Mediterraneo, ktorým Súdny dvor rozhodol: "Vnútrostátna právna úprava, ktorá vseobecne vylucuje zodpovednost clenského státu za skody spôsobené jednotlivcovi porusením práva Spolocenstva zo strany súdu rozhodujúceho v poslednom stupni, z dôvodu, ze predmetné porusenie bolo spôsobené výkladom právnych pravidiel alebo posúdením skutkových okolností a dôkazov zo strany tohto súdu, je v rozpore s právom Spolocenstva. V rozpore s právom Spolocenstva je takisto vnútrostátna právna úprava, ktorá obmedzuje vznik tejto zodpovednosti iba na prípady úmyselného protiprávneho konania alebo hrubej nedbanlivosti súdu, ak by takéto obmedzenie viedlo k vylúceniu vzniku zodpovednosti daného clenského státu v ostatných prípadoch, ked doslo k zjavnému poruseniu uplatnitelného práva, ako je to stanovené v bodoch 53 az 56 rozsudku z 30. septembra 2003, Köbler [C-224/01, Zb. s. I-10239]." 15 V nadväznosti na tento rozsudok vnútrostátny súd rozsudkom z 27. februára 2009 konstatoval "existenciu protiprávneho konania, ktorého sa dopustil vnútrostátny súd" a nariadil pokracovanie v konaní samostatným uznesením, aby sa rozhodlo o návrhu na náhradu skody vyplývajúcej z tohto protiprávneho konania. V tomto stádiu uvedeného konania sa súd opät obracia na Súdny dvor a pýta sa na výklad práva Únie o státnej pomoci. 16 Na podporu svojho návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vnútrostátny súd vysvetluje, ze ani z práva, ani z judikatúry Únie nemôze vyvodit jednoznacnú odpoved na otázku, ci vtedajsie správanie podniku Tirrenia najmä z dôvodu dotknutých dotácií narusilo hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Aj ked Corte suprema di cassazione vo svojom rozsudku z 19. apríla 2000 vylúcil túto moznost z dôvodu, ze tieto dotácie boli v prospech kabotáze vykonávanej v rámci jedného clenského státu, domnieva sa, ze vzniká otázka zlucitelnosti zákona c. 684, osobitne jeho clánku 19, s clánkami 86 ES az 88 ES. 17 Na jednej strane sa vnútrostátny súd pýta na zákonnost státnej pomoci priznanej vo forme preddavku pri neexistencii presných a restriktívnych kritérií s cielom vyhnút sa tomu, aby bola spôsobilá narusit hospodársku sútaz. Uvádza, ze zaplatenie takejto pomoci môze viest k priznaniu dotácií státu bez akejkolvek predchádzajúcej kontroly hospodárskej správy prijímajúceho podniku, co by tento podnik posilnený pomocou mohlo viest k prijatiu obchodných politík spôsobilých odstránit hospodársku sútaz. Uvádza, ze vzhladom na zistenia Corte suprema di cassazione treba odpovedat na túto otázku s prihliadnutím na skutocnost, ze podnik ako príjemca predmetných dotácií mal povinnost uplatnit sadzby ulozené správnym orgánom. 18 Na druhej strane sa vnútrostátny súd domnieva, ze vzhladom na rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747), a na spojenia zabezpecované podnikom Tirrenia, na ktoré treba prihliadnut na úcely vyriesenia sporu, a to spojenia Janov - Cagliari a Janov - Porto Torres, ako aj na zemepisnú polohu týchto obcí na území Európskej únie, môze skutocne vzniknút otázka narusenia hospodárskej sútaze z dôvodu vplyvu dotknutých dotácií na obchod medzi clenskými státmi. Vyhlasuje, ze tento bod ponecháva na posúdenie Súdnemu dvoru. 19 Za týchto okolností Tribunale di Genova rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Je vnútrostátna právna úprava v oblasti státnej pomoci, akou je právna úprava obsiahnutá v zákone c. 684..., najmä v clánku 19, ktorá stanovuje moznost poskytnutia státnej pomoci - aj ked len formou preddavku - bez toho, aby existovali dohody a bez predchádzajúceho stanovenia takých presných a prísnych kritérií, ktoré by zabránili tomu, aby vyplácanie pomoci mohlo viest k úcinkom narúsajúcim hospodársku sútaz, zlucitelná so zásadami práva Spolocenstva - najmä s pravidlami podla clánkov 86 ES, 87 ES a 88 ES a hlavy V (predtým hlavy IV) Zmluvy a môze byt v tejto súvislosti relevantná okolnost, ze príjemca tejto pomoci je povinný uplatnit sadzby stanovené správnym orgánom?" O prejudiciálnej otázke O predmete, formulácii a prípustnosti otázky 20 Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze Tribunale di Genova uz rozhodol vo veci samej o zodpovednosti Talianska z dôvodu opomenutia Corte suprema di cassazione obrátit sa na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 tretieho odseku ES, rozhodnutím o existencii, po prvé, právnej normy, ktorej predmetom je priznanie práv jednotlivcom, po druhé, dostatocne závazného porusenia tejto normy a, po tretie, priamej prícinnej súvislosti medzi porusením povinnosti prislúchajúcej státu a údajnou skodou spocívajúcou v strate prílezitosti TDM uspiet so zalobou proti podniku Tirrenia. Tribunale di Genova zrejme v tomto rámci pripustil, odkazujúc na rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i. (C-39/94, Zb. s. I-3547), moznost vzniku mimozmluvnej zodpovednosti príjemcu státnej pomoci poskytnutej neoprávnene podla jeho vnútrostátneho práva. 21 Vnútrostátny súd sa vsak predtým, ako rozhodne o návrhu na náhradu skody uplatnovanej podnikom TDM, pýta Súdneho dvora na zlucitelnost vnútrostátnej právnej úpravy, ako je úprava uvedená v zákone c. 684, najmä v jeho clánku 19, s právom Únie. Okrem toho, ako to vyplýva nie z polozenej otázky, ale z dôvodov rozhodnutia vnútrostátneho súdu uvedených v bodoch 16 a 18 tohto rozsudku, sa v podstate pýta, ci dotácie dotknuté vo veci samej ovplyvnili obchod medzi clenskými státmi a spôsobili narusenie hospodárskej sútaze, ponechávajúc tento bod na posúdenie Súdnemu dvoru. 22 Vzhladom na formuláciu otázky a odpovede, ktoré hladá vnútrostátny súd, treba v prvom rade pripomenút, ze Súdny dvor sa v rámci prejudiciálneho konania nemôze z nedostatku právomoci vyslovit o zlucitelnosti vnútrostátneho opatrenia s právom Únie (pozri najmä rozsudok z 26. januára 2010, Transportes Urbanos y Servicios Generales, C-118/08, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 23 a citovanú judikatúru). Nemôze sa teda vyjadrit k zlucitelnosti státnej pomoci alebo schémy pomoci so spolocným trhom, kedze posúdenie tejto zlucitelnosti prinálezí do výlucnej právomoci Európskej komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Únie (pozri rozsudok z 23. marca 2006, Enirisorse, C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 23). Súdny dvor tiez nie je oprávnený rozhodovat o skutkovom stave vo veci samej alebo uplatnit predpisy Únie, ktorých výklad uskutocnil, na vnútrostátne opatrenia alebo situácie, kedze tieto otázky patria výlucne do právomoci vnútrostátneho súdu (pozri rozsudok z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 69 a citovanú judikatúru). 23 Z toho vyplýva, ze Súdny dvor v predmetnej veci nemá právomoc vyjadrit sa k zlucitelnosti zákona c. 684 s právom Únie alebo k zlucitelnosti dotácií dotknutých vo veci samej so spolocným trhom ani sa vyjadrit ku skutkovým okolnostiam sporu vo veci samej na úcely urcenia, ci tieto dotácie ovplyvnili obchod medzi clenskými státmi a narusili alebo boli spôsobilé narusit hospodársku sútaz. 24 Súdny dvor má vsak právomoc poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky vyplývajúce z práva Únie, ktoré mu umoznia posúdit súlad vnútrostátneho opatrenia s týmto právom na úcely rozhodnutia veci, o ktorej rozhoduje (pozri rozsudky Enirisorse, uz citovaný, bod 24, a Transportes Urbanos y Servicios Generales, uz citovaný, bod 23). V oblasti státnej pomoci môze najmä vnútrostátnemu súdu poskytnút výkladové prvky, ktoré mu umoznia urcit, ci vnútrostátne opatrenie mozno povazovat za státnu pomoc v zmysle práva Únie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 22. novembra 2001, Ferring, C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 29; Enirisorse, uz citovaný, body 25 a 51; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, body 54 a 72; zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C-206/06, Zb. s. I-5497, bod 96, ako aj z 5. marca 2009, UTECA, C-222/07, Zb. s. I-1407, body 41 a 47). 25 V druhom rade treba konstatovat, ze hoci vnútrostátny súd uz zrejme dospel k záveru, ze dotácie dotknuté vo veci samej predstavujú státnu pomoc, otázky, ktoré kladie tak, ako sú vysvetlené v bodoch 16 az 18 tohto rozsudku, sa vztahujú na samotné podmienky existencie státnej pomoci v zmysle práva Únie, ako sa to preukáze v rámci preskúmania samotného návrhu. 26 Naopak, Komisia navrhujúca poskytnút vnútrostátnemu súdu spresnenia týkajúce sa na jednej strane pojmu novej pomoci podliehajúcej povinnosti prechádzajúceho oznámenia a na druhej strane zodpovednosti príjemcu neoprávnenej pomoci, treba konstatovat, ze otázky vnútrostátneho súdu sa netýkajú týchto otázok, ktoré zrejme aspon ciastocne vyriesil. Nepredkladá okrem toho skutkové a právne okolnosti nevyhnutné na preskúmanie takýchto otázok. 27 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti musí byt polozená otázka chápaná ako smerujúca k zisteniu, ci právo Únie musí byt vykladané v tom zmysle, ze dotácie poskytnuté za okolností charakterizujúcich spor vo veci samej podla vnútrostátnej právnej úpravy upravujúcej zaplatenie preddavkov pred schválením dohody, môzu predstavovat státnu pomoc. 28 Podla talianskej vlády je táto otázka irelevantná a musí byt z tohto dôvodu vyhlásená za neprípustnú. Tvrdí totiz, ze otázka kvalifikácie dotácií dotknutých vo veci samej ako státnej pomoci nie je relevantná, pretoze tieto dotácie sa týkajú obdobia od roku 1976 az do roku 1980, teda obdobia, v priebehu ktorého trh kabotáze nebol este liberalizovaný. 29 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze predpoklad relevantnosti prejudiciálnych otázok polozených vnútrostátnymi súdmi môze byt vyvrátený len vo výnimocných prípadoch, predovsetkým ked je zjavné, ze pozadovaný výklad ustanovení práva Únie uvedených v týchto otázkach nemá nijaký vztah k realite ani k predmetu sporu vo veci samej alebo ak má problém hypotetickú povahu (pozri najmä rozsudky zo 4. októbra 2007, Rampion a Godard, C-429/05, Zb. s. I-8017, body 23 a 24, ako aj z 11. decembra 2008, MI.VER a Antonelli, C-387/07, Zb. s. I-9597, bod 15 a citovanú judikatúru). 30 Je nutné konstatovat, ze otázka kvalifikácie dotácií dotknutých vo veci samej nie je bez vztahu k predmetu sporu medzi podnikom TDM a Talianskom a ze nepoukazuje na hypotetický problém, pretoze vnútrostátny súd musí na úcely rozhodnutia sporu urcit, ci podnik Tirrenia prijal státnu pomoc. V dôsledku toho je otázka tak, ako je formulovaná, prípustná. O otázke 31 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry vyzaduje kvalifikácia státnej pomoci splnenie vsetkých týchto podmienok. Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi státmi. Po tretie musí priniest príjemcovi výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25; Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, body 74 a 75; Enirisorse, uz citovaný, body 38 a 39; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, body 55 a 56; z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, body 121 a 122; Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, body 63 a 64, ako aj UTECA, uz citovaný, bod 42). 32 V predmetnej veci prvá z týchto podmienok nie je predmetom polozenej otázky a nevyzaduje diskusiu, pretoze dotácie dotknuté vo veci samej boli zaplatené podla zákona c. 684 a znásané, ako to vyplýva najmä z jeho clánkov 18 a 19, rozpoctom státu. 33 Vzhladom na dôvody rozhodnutia vnútrostátneho súdu, ktoré sú pripomenuté v bodoch 16 az 18 tohto rozsudku, treba najskôr preskúmat tretiu podmienku a potom spolocne druhú a stvrtú podmienku. O výhode priznanej prijímajúcemu podniku 34 Za státnu pomoc sa povazujú tie intervencie, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nedosiahol (rozsudky SFEI a i., uz citovaný, bod 60; Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 84; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 59, ako aj Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 79). 35 Ak vsak naopak treba státnu intervenciu chápat ako protihodnotu za plnenia, ktoré poskytujú prijímajúce podniky v rámci plnenia záväzkov verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú ziadnu financnú výhodu a uvedená intervencia tak nespôsobuje, ze by tieto podniky boli vo výhodnejsom postavení oproti konkurencným podnikom, takáto intervencia nepredstavuje státnu pomoc v zmysle práva Únie (pozri rozsudky Ferring, uz citovaný, body 23 a 25, a Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 87, vyhlásené ako odpoved na prejudiciálne otázky polozené pred rozsudkom Corte suprema di cassazione z 19. apríla 2000, dotknutým vo veci samej; ako aj Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 60, a Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 80). 36 No na to, aby sa v konkrétnom prípade takáto náhrada nekvalifikovala ako státna pomoc, musia byt splnené urcité podmienky (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 88; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 61, ako aj Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 81). 37 Po prvé, podnik, ktorý prijíma takúto kompenzáciu, musí byt skutocne poverený plnením záväzkov verejnej sluzby a tieto záväzky musia byt jasne definované (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 89; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 62, ako aj Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 82). 38 Po druhé, kritériá, na základe ktorých sa vypocíta kompenzácia, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa vylúcilo, ze kompenzácia bude predstavovat ekonomickú výhodu, ktorá je spôsobilá zvýhodnit prijímajúci podnik vo vztahu ku konkurencným podnikom (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 90; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 64, ako aj Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 83). 39 Po tretie, kompenzácia nemôze prekrocit sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov alebo ich casti, vzniknutých pri plnení úloh verejnej sluzby, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 92; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 66, ako aj Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 84). 40 Po stvrté, kompenzácia by mala byt urcená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie svojich záväzkov vynalozil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie poziadaviek na verejnú sluzbu, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 93; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 67, ako aj Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 85). 41 V predmetnej veci z clánkov 8 a 9 zákona c. 684 vyplýva, ze dotácie dotknuté vo veci samej boli urcené na poskytovanie sluzieb spojenia s talianskymi velkými a malými ostrovmi, ktoré mali zabezpecit uspokojenie poziadaviek spojených s hospodárskym a sociálnym rozvojom dotknutých regiónov a osobitne juzného Talianska. Dohody podpísané s podnikmi prijímajúcimi tieto dotácie mali upravit povinnosti súvisiace so spojeniami, ktoré sa mali zabezpecit, frekvenciou týchto spojení a druhmi lodí, ktoré sa mali pridelit na kazdé z týchto spojení. Z toho vyplýva, ze prijímajúce podniky boli poverené vykonaním povinností verejnej sluzby. 42 Clánok 7 zákona c. 684 okrem toho stanovuje, ze dotácie musia zabezpecit, ze sluzby budú prevádzkované za podmienok financnej rovnováhy a ze budú urcené v závislosti od cistých príjmov, odpisov investicného majetku a prevádzkových nákladov vrátane nákladov na organizáciu a financných bremien. 43 Vnútrostátny súd vsak vo svojom rozhodnutí uvádza, ze az dekrétom prezidenta republiky c. 501 z 1. júna 1979 boli identifikované hospodárske a administratívne prvky, na ktoré sa malo prihliadnut pri dohodách uzatváraných podla zákona c. 684 a ze az v júli 1991 Taliansko a kazdý z podnikov skupiny Tirrenia uzavreli tieto dohody na obdobie 20 rokov s úcinkom od 1. januára 1989. Pocas celého dotknutého obdobia, a to od roku 1976 az do roku 1980, a do schválenia týchto dohôd boli predmetné dotácie poskytnuté ako preddavok podla clánku 19 zákona c. 684. 44 Z toho vyplýva, ze pri neexistencii týchto dohôd boli dotácie dotknuté vo veci samej poskytnuté pocas celého vyssie uvedeného obdobia bez toho, aby boli jasne definované povinnosti verejnej sluzby zatazujúce prijímajúce podniky, bez toho, aby boli vopred objektívne a transparentne stanovené parametre, na základe ktorých sa vypocítavala kompenzácia za tieto povinnosti, a bez zabezpecenia, aby táto dotácia neprekrocila to, co je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých vykonaním týchto povinností. Kedze tieto dotácie nesplnajú stvrtú podmienku uvedenú v bode 40 tohto rozsudku, nesplnajú nijakú z podmienok umoznujúcich kompenzáciu povinností verejnej sluzby vyhnút sa z dôvodu neexistencie výhody priznanej dotknutému podniku kvalifikácii ako státnej pomoci v zmysle práva Únie. 45 Skutocnost, ze boli poskytnuté vo forme preddavkov v ocakávaní schválenia dohôd, ktoré boli vo zvysnej casti uzavreté a nadobudli úcinok az o mnoho rokov neskôr, je z tohto hladiska nepodstatná. Takáto skutocnost totiz nezmazáva zvýhodnenie priznané prijímajúcemu podniku ani úcinky, ktoré takéto zvýhodnenie môze vytvárat na hospodársku sútaz, kedze vsetky vyssie uvedené podmienky nie sú splnené. 46 Rovnako je nepodstatná skutocnost, ze podniku prijímajúcemu dotknuté dotácie boli správnym orgánom ulozené sadzby. Aj ked totiz z hladiska vyssie uvedených podmienok existencia takýchto sadzieb má význam na úcely posúdenia nákladov vzniknutých vykonaním povinností verejnej sluzby s prihliadnutím na súvisiace príjmy, nemá naopak vplyv na existenciu zvýhodnenia priznaného prijímajúcemu podniku, kedze vsetky tieto podmienky nie sú splnené. O vplyve na obchod medzi clenskými státmi a nebezpecenstve narusenia hospodárskej sútaze 47 Ako bolo uvedené v bodoch 16 a 18 tohto rozsudku, vnútrostátny súd sa domnieva, ze vo veci samej vzniká otázka vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a nebezpecenstva narusenia hospodárskej sútaze. 48 Talianska vláda sa naopak domnieva, ze v dotknutom období trh kabotáze nebol liberalizovaný, kedze k liberalizácii doslo az v nadväznosti na nariadenie Rady (EHS) c. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10), a konkrétnejsie, pokial ide o kabotáz so stredomorskými ostrovmi, od 1. januára 1999. Na pojednávaní uviedla, ze nijaký operátor iného clenského státu nepôsobil na vnútorných linkách, kde bol prítomný podnik Tirrenia v priebehu rokov 1976 az 1980, zatial co TDM bral na týchto linkách do úvahy prítomnost podniku, ktorý vznikol zo zlúcenia talianskej a spanielskej spolocnosti. 49 V tejto súvislosti treba uviest, ze skutocnost, ze zrusenie obmedzení volného pohybu sluzieb námornej dopravy v rámci clenských státov je neskorsie vo vztahu k obdobiu dotknutému vo veci samej, nevyhnutne nevylucuje, ze predmetné dotácie mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ze narusili alebo mohli narusit hospodársku sútaz. 50 Na jednej strane totiz nemozno vylúcit, ze podnik Tirrenia bol, ako to tvrdí TDM, v konkurencii s podnikmi z iných clenských státov na dotknutých vnútorných linkách, co musí preskúmat vnútrostátny súd. Na druhej strane rovnako nemozno vylúcit, ze bol v konkurencii s takýmito podnikmi na medzinárodných linkách a ze pri neexistencii oddeleného úctovníctva pre jeho rôzne cinnosti existovalo nebezpecenstvo krízových dotácií, to znamená, v predmetnej veci nebezpecenstvo, ze príjmy získané z jeho cinnosti kabotáze, ktoré vyuzili dotknuté dotácie, boli pouzité v prospech cinností vykonávaných týmto podnikom na týchto medzinárodných linkách, co rovnako musí preskúmat vnútrostátny súd. 51 V kazdom prípade je vo svetle týchto úvah a skutocností vo veci samej jeho úlohou preskúmat, ci dotknuté dotácie mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci narusili alebo mohli spôsobit narusenie hospodárskej sútaze. 52 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba odpovedat na polozenú otázku tak, ze právo Únie sa má vykladat v tom zmysle, ze dotácie poskytnuté za okolností, aké sú vo veci samej, podla vnútrostátnej právnej úpravy upravujúcej zaplatenie preddavkov pred schválením dohody predstavujú státnu pomoc, ak tieto dotácie môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusujú alebo môzu spôsobit narusenie hospodárskej sútaze, co musí preskúmat vnútrostátny súd. O trovách 53 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: Právo Únie sa má vykladat v tom zmysle, ze dotácie poskytnuté za okolností, aké sú vo veci samej, podla vnútrostátnej právnej úpravy upravujúcej zaplatenie preddavkov pred schválením dohody predstavujú státnu pomoc, ak tieto dotácie môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusujú alebo môzu spôsobit narusenie hospodárskej sútaze, co musí preskúmat vnútrostátny súd. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvCsQHm/L95965-883TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXvCsQHm/L95965-883TMP.html#Footref*