Vec C-90/09 P General Química SA a i. proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie chemických výrobkov urcených na spracovanie kaucuku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Skupina podnikov - Solidárna zodpovednost materskej spolocnosti za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustili jej dcérske spolocnosti - Pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti na cele skupiny" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 3. Konanie - Odôvodnenie rozsudkov - Rozsah (Statút Súdneho dvora, clánok 36) 4. Odvolanie - Dôvody - Nesprávne právne posúdenie (Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58 prvý odsek) 1. V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost takýto rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti skutocne uplatnuje. Za týchto podmienok stací na to, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. Vzhladom na jej vyvrátitelnú povahu, táto domnienka nevedie k automatickému prisúdeniu zodpovednosti materskej spolocnosti, ktorá vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, pretoze by to bolo v rozpore s osobnou zodpovednostou, na ktorej je zalozené právo hospodárskej sútaze Únie. Na vyvrátenie tejto domnienky materskej spolocnosti prinálezí predlozit na posúdenie súdu Únie vsetky dôkazy o organizacných, hospodárskych a právnych väzbách medzi nou a dcérskou spolocnostou, ktorými mozno preukázat, ze tieto dve spolocnosti netvoria jednu hospodársku jednotku. (pozri body 39, 40, 50 - 52) 2. Holdingová spolocnost môze byt solidárne zodpovedná za porusenia práva hospodárskej sútaze Únie vykonané dcérskou spolocnostou jej skupiny, ktorej základné imanie nevlastní priamo, pokial táto holdingová spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na uvedenú dcérsku spolocnost a to aj nepriamo prostredníctvom spolocnosti, ktorá je medzi nimi. Takým je najmä prípad, ked dcérska spolocnost nezávisle neurcuje svoje správanie na trhu vzhladom na túto prostrednú spolocnost, ktorá takisto nekoná nezávisle na trhu, ale uplatnuje pokyny, ktoré vydala holdingová spolocnost. V takejto situácii sú totiz holdingová spolocnost, prostredná spolocnost a koncová dcérska spolocnost v skupine súcastou jednej hospodárskej jednotky, cize tvoria jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Únie. V osobitnom prípade, ak holdingová spolocnost vlastní 100 % základného imania prostrednej spolocnosti, ktorá vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti svojej skupiny, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto holdingová spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie prostrednej spolocnosti a nepriamo prostredníctvom tejto prostrednej spolocnosti aj na správanie uvedenej dcérskej spolocnosti. Komisia má preto v tejto specifickej situácii právo vyzadovat od holdingovej spolocnosti solidárne platbu pokuty ulozenej koncovej dcérskej spolocnosti v skupine, pokial táto holdingová spolocnost nevyvráti uvedenú domnienku dôkazmi, ze bud prostredná spolocnost, alebo uvedená dcérska spolocnost sa správali na trhu nezávisle. (pozri body 86 - 89) 3. Z odôvodnenia rozsudku musia byt jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu, aby to umoznilo dotknutým osobám zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie. Rozsudok, v ktorom sa Vseobecný súd obmedzí na jednoduché potvrdenie zásady bez toho, aby jasným a nepochybným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho k takému záveru viedli, a teda neuvedie dôvody, na ktorých je uvedený záver zalozený, nie je dostatocne odôvodnený. (pozri body 59, 61, 62) 4. Vseobecný súd sa dopústa nesprávneho právneho posúdenia, ked v rámci preskúmania správania sa dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, nevykoná osobitné preskúmanie dôkazov predlozených na dokázanie obchodnej nezávislosti dcérskej spolocnosti vo vztahu k materskej spolocnosti a zamietne tvrdenia odvolateliek jednoduchým odkazom na judikatúru. V tomto ohlade, kedze Vseobecný súd je povinný v zmysle tejto judikatúry posúdit akékolvek dôkazy o organizacných, hospodárskych a právnych väzbách medzi materskou a dcérskou spolocnostou, ktoré môzu preukázat, ze dcérska spolocnost konala samostatne od svojej materskej spolocnosti a ze tieto dve spolocnosti netvoria jeden hospodársky subjekt, prinálezí mu zohladnit a osobitne preskúmat dôkazy, ktoré mu boli predlozené odvolatelkami na dokázanie nezávislosti dcérskej spolocnosti pri vykonávaní jej obchodnej politiky, aby overil, ci Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia, ked povazovala tieto dôkazy za nedostatocné na preukázanie, ze v prejednávanej veci táto dcérska spolocnost netvorí s materskou spolocnostou jednu hospodársku jednotku. Toto overenie je o to dôlezitejsie, ze nezávislost dcérskej spolocnosti pri vykonávaní jej obchodnej politiky je súcastou relevantných dôkazov umoznujúcich odvolatelkám vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie dcérskej spolocnosti, teda dôkazov, ktorých povaha a dôlezitost sa môzu lísit podla povahy kazdého konania. (pozri body 75 - 78) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 20. januára 2011 ([1]*) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie chemických výrobkov urcených na spracovanie kaucuku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Skupina podnikov - Solidárna zodpovednost materskej spolocnosti za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustili jej dcérske spolocnosti - Pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti na cele skupiny" Vo veci C-90/09 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 27. februára 2009, General Química SA, so sídlom v Alave (Spanielsko), Repsol Química SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Repsol YPF SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: J. M. Jiménez-Laiglesia Ońate a J. Jiménez-Laiglesia Ońate, abogados, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a E. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, so sídlom v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano (spravodajca), sudcovia J.-J. Kasel, M. Ilesic, E. Levits a M. Safjan, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. apríla 2010, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Vo svojom odvolaní spolocnosti General Química SA (dalej len "GQ"), Repsol Química SA (dalej len "RQ") a Repsol YPF SA (dalej len "RYPF") navrhujú zrusit rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 18. decembra 2008, General Química a i./Komisia (T-85/06, dalej len "napadnutý rozsudok"), v ktorom Súd prvého stupna zamietol ich zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie 2006/902/ES z 21. decembra 2005 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Flexsys NV, Bayer AG, Crompton Manufacturing Company Inc. (predtým Uniroyal Chemical Company Inc.), Crompton Europe Ltd, Chemtura Corporation (predtým Crompton Corporation), General Química SA, Repsol Química SA a Repsol YPF SA (Prípad COMP/F/C.38.443 - Gumárenské chemikálie) (Ú. v. EÚ L 353, 2006, s. 50, dalej len "sporné rozhodnutie"), ktoré uvedeným spolocnostiam ulozilo solidárne pokutu za úcast na viacerých dohodách a zosúladených postupoch. Skutkové okolnosti 2 Spolocnost GQ je spanielska spolocnost, ktorá vyrába urcité gumárenské chemikálie. GQ je dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve RQ, ktorá je dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve RYPF. 3 Komisia Európskych spolocenstiev 12. apríla 2005 predlozila odvolatelkám svoje oznámenie o výhradách týkajúcich sa najmä konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3). 4 Komisia v spornom rozhodnutí zastávala názor, ze RQ a RYPF, pomenované spolu ako "Repsol", sú solidárne zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustila GQ. 5 V tejto súvislosti Komisia v spornom rozhodnutí uvádza, ze materská spolocnost môze byt povazovaná a priori za zodpovednú za protiprávne konanie jej 100 % kontrolovaných dcérskych spolocností, ale táto domnienka o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na tieto dcérske spolocnosti môze byt vyvrátená. 6 Komisia spresnila, ze takáto domnienka nemôze byt vyvrátená tvrdením, ze materská spolocnost nebola priamo súcastou kartelu alebo o karteli nevedela, alebo ze nepodnecovala svoje dcérske spolocnosti k protiprávnemu konaniu. Komisia rovnako uviedla, ze tvrdenie, podla ktorého RQ a RYPF neboli zodpovedné za dennodennú cinnost alebo riadenie GQ, nie je dostatocné na vyvrátenie uvedenej domnienky. 7 Okrem toho Komisia tvrdí, ze aj ked v prejednávanej veci jediný riaditel GQ delegoval svoje právomoci, pokial ide o operatívne riadenie GQ, stále predstavoval "spojenie" medzi GQ a RQ, cez ktoré boli materskej spolocnosti poskytované informácie o predaji, výrobe a financných výsledkoch. Financné výsledky GQ boli navyse konsolidované s výsledkami "Repsolu", a to tak, ze zisk alebo strata GQ ovplyvnovali zisk alebo stratu skupiny. 8 Za týchto okolností Komisia v clánku 1 písm. f) az h) sporného rozhodnutia konstatovala, ze odvolatelky sa od 31. októbra 1999 do 30. júna 2000 zúcastnili na rôznych dohodách a zosúladených postupoch pri urcovaní cien a výmene dôverných informácií o niektorých chemických výrobkoch urcených pre gumárenský priemysel v Európskom hospodárskom priestore, cím porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992. 9 Komisia následne v clánku 2 písm. d) sporného rozhodnutia ulozila GQ, RQ a RYPF solidárne pokutu vo výske 3,38 milióna eur. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 10 Odvolatelky návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. marca 2006 podali zalobu na základe clánku 230 ES, ktorou sa domáhali ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia. 11 Na podporu svojej zaloby uviedli tri zalobné dôvody. Prvý bol zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a nedostatocnom odôvodnení pri konstatovaní solidárnej zodpovednosti odvolateliek. Druhý a tretí zalobný dôvod, o ktorých toto odvolanie uz dalej nepojednáva, kedze nie sú jeho predmetom, sa týkali viacerých právnych pochybení, ktorých sa Komisia údajne dopustila pri vypocítavaní pokuty, ako aj nesprávneho posúdenia, nedostatocného odôvodnenia a porusenia zásady rovnosti zaobchádzania pri uplatnení oznámenia o zhovievavosti. 12 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, Súd prvého stupna v bode 58 napadnutého rozsudku najskôr pripomenul judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu z rozsudkov z 25. októbra 1983, AEG Telefunken/Komisia (107/82, Zb. s. 3151, bod 49), a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 26), podla ktorej okolnost, ze dcérska spolocnost má vlastnú právnu spôsobilost, nepostacuje na to, aby sa vylúcilo, ze jej správanie by bolo pripísané materskej spolocnosti, najmä ak dcérska spolocnost neurcuje nezávisle svoje správanie na trhu, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost. 13 V bode 59 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze podla ustálenej judikatúry v konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (s odkazom na rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136 a citovanú judikatúru), a preto tieto dve spolocnosti tvoria jeden podnik na úcely clánku 81 ES (s odkazom na rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, nazývaný "Tokai II", T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, bod 59). Prinálezí teda materskej spolocnosti, ktorá napadla na súde Spolocenstva rozhodnutie Komisie ukladajúce jej pokutu za správanie dcérskej spolocnosti, vyvrátit túto domnienku predlozením dôkazov, ze jej dcérska spolocnost bola nezávislá, pricom sa Súd prvého stupna odvoláva najmä na uz citovaný rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (bod 29). 14 Súd prvého stupna v bode 60 napadnutého rozsudku tiez spresnil, ze hoci Súdny dvor v uvedenom rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia uviedol okrem 100 % podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, bolo to len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí v rámci danej veci a nie na podmienenie uvedenej domnienky existenciou doplnujúcich nepriamych dôkazov. 15 Súd prvého stupna tak v bode 62 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze na uplatnenie domnienky, podla ktorej materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, stací, ze Komisia dokáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost. V dôsledku toho môze Komisia vyvodzovat solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti z dôvodu, ze bola súcastou protiprávnych dohôd, voci jej materskej spolocnosti, aj ked sa zistí, ze materská spolocnost nemala priamu úcast na dohodách, ibaze by táto materská spolocnost preukázala, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. 16 Súd prvého stupna preto v bode 63 napadnutého rozsudku konstatoval, ze v prejednávanej veci "Komisia správne zohladnila judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupna s odkazom na skutocnost, ze 100 % základného imania GQ vlastnili jej materské spolocnosti..., ked im pripísala cinnost GQ v rozpore s hospodárskou sútazou". 17 Súd prvého stupna následne v bode 65 napadnutého rozsudku uviedol, ze RYPF a RQ nepredlozili na posúdenie ziadny dôkaz o organizacných, hospodárskych a právnych väzbách medzi nimi a GQ, ktorý by preukázal obchodnú a riadiacu nezávislost tejto dcérskej spolocnosti. 18 Naopak, Súd prvého stupna v bode 66 napadnutého rozsudku konstatoval, ze v prospech existencie jedného podniku pôsobia faktory, ktoré uvádza Komisia v bode 262 odôvodnení sporného rozhodnutia, a to, ze jediný riaditel GQ vzdy predstavoval "spojenie" s RQ, ze RYPF konsoliduje úcty GQ a RQ na úrovni skupiny a ze RQ a RYPF spolocne odpovedali na oznámenie o výhradách. 19 Okrem toho Súd prvého stupna v bodoch 68 a 69 napadnutého rozsudku rozhodol, ze okolnost, ze 22. októbra 2002 RQ po kontrole vykonanej v sídle GQ 27. septembra 2002 prikázala GQ ukoncit akúkolvek cinnost, ktorá by mohla predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, je sama osebe dostatocným dôkazom toho, ze RQ a RYPF uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie GQ, a to nielen na trhu, ale aj pokial ide o protiprávne konanie, ktoré je predmetom sporného rozhodnutia. 20 V bodoch 71 az 76 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna navyse preskúmal, ci v rámci sporného rozhodnutia nevykonala Komisia nesprávne posúdenie, pokial ide o dôkazy predlozené odvolatelkami alebo ci ich nezobrala do úvahy nesprávne, a to takto: "71 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze skutocnost, ze cinnosti dcérskej spolocnosti sa, dokonca úplne, lísia od cinností skupiny, alebo skutocnost, ze materská spolocnost skúsila, aj ked bez úspechu, predat svoju dcérsku spolocnost, nie je schopná vyvrátit domnienku, ze RQ a RYPF nesú zodpovednost. Aj ked skupiny podnikov a holdingových spolocností majú casto rozdielne obchodné cinnosti a niekedy predajú niektorú zo svojich dcérskych spolocností, uz boli na úcely clánku 81 ES povazované za jeden podnik (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, body 78 a 82). 72 Komisia navyse v odpovedi na ziadost o predlozenie dokumentov podanej zalobkynami predlozila Súdu prvého stupna dokument, ktorý obsahoval zápisnice z predstavenstva RQ z rokov 1998 az 2000, ktoré uvádzali financné výsledky GQ a rozhodnutie o predaji podielu GQ v Silquímica, SA, a predaji nehnutelností GQ. Tento dokument v podstate podporoval zistenia Komisie uvedené v [spornom] rozhodnutí. Pokial predstavenstvo RQ zohráva dôlezitú úlohu vo viacerých dôlezitých hladiskách stratégie GQ, akými sú predaj nehnutelností alebo predaj podielov, a prijíma v tomto ohlade konecné rozhodnutie, vyplýva z toho, ze uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie GQ. 73 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa chýbajúceho personálneho prepojenia v orgánoch zalobkýn, je potrebné uviest, ze z listu z 5. apríla 2004, ktorý GQ poslala Komisii a ktorý zalobkyne predlozili pocas konania pred podaním zaloby, je zjavné, ze pán [dôverné] bol súcasne predsedom predstavenstva GQ od roku 1996 do roku 2000 a clenom predstavenstva RQ od roku 1998 do roku 1999. Navyse je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne pocas pojednávania pri otázkach na túto tému pripustili, prinajmensom implicitne, ze takéto prepojenie existovalo. 74 Podobne tvrdenia, ze Komisia v [spornom] rozhodnutí nepreskúmala skutocné dôkazy preukazujúce, ze iba riadiaci pracovníci GQ rozhodovali o obchodnej politike spolocnosti a vykonávali ju bez toho, aby RQ bola vopred informovaná alebo dala súhlas, nemôzu so zretelom na citovanú judikatúru uspiet. To isté platí o tvrdení, ze informácie, ktoré spolocnost GQ dodávala spolocnosti RQ, sa netýkali obchodnej politiky, ale financných výsledkov dcérskej spolocnosti. 75 Pokial ide o vztah medzi GQ a Repsol Italia, je potrebné uviest, ze Komisia v [spornom] rozhodnutí oprávnene zamietla tvrdenia zalobkýn týkajúce sa údajného konfliktu záujmov medzi GQ a jej materskými spolocnostami, ked uviedla, ze RYPF konsoliduje úcty skupiny, ktorú tvorí viacero dcérskych spolocností, vrátane GQ a Repsol Italia. Komisia navyse oprávnene uviedla, ze tento vztah len posilnuje domnienku o jednom podniku. 76 Za týchto okolností je potrebné prijat záver, ako to aj Komisia v [bode] 264 [odôvodnení] [sporného] rozhodnutia urobila, ze zalobkyniam sa nepodarilo vyvrátit domnienku o zodpovednosti materských spolocností." 21 Nakoniec v bode 77 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna spresnil, ze ziadne tvrdenie subsidiárne predlozené odvolatelkami nebolo schopné sporné rozhodnutie spochybnit. 22 V bodoch 78 az 83 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna osobitne rozhodol, ze, ako to vyplýva z relevantnej judikatúry, domnienka zodpovednosti odvodená z vlastníctva podielu na základnom imaní sa uplatnuje nielen v prípadoch priameho vztahu medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou, ale aj v prípadoch, akým je tento, kde je vztah nepriamy, a to cez dalsiu dcérsku spolocnost. 23 Na základe týchto úvah Súd prvého stupna v bode 84 napadnutého rozsudku zamietol prvý zalobný dôvod, ktorý bol uvedený na podporu zaloby o neplatnost. 24 Súd prvého stupna po tom, ako rozhodol, ze dalsie zalobné dôvody sú nedôvodné, zamietol v bode 157 napadnutého rozsudku túto zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 25 Odvolatelky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamieta dôvod neplatnosti zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a na neexistencii odôvodnenia solidárnej zodpovednosti odvolateliek, - zrusil clánok 1 písm. g) a h) a clánok 2 písm. d) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich konstatuje, ze spolocnosti RYPF a RQ sú solidárne zodpovedné za porusenie clánku 81 ods. 1 ES, ktorého sa dopustila GQ, a subsidiárne zrusil uvedené rozhodnutie v rozsahu, v akom smeruje proti spolocnosti RYPF, a - v oboch prípadoch primerane znízil výsku ulozenej pokuty. 26 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. O odvolaní 27 Odvolatelky predlozili na podporu svojho odvolania dva odvolacie dôvody zalozené na nesprávnom právnom posúdení pri pripísaní zodpovednosti za porusenie clánku 81 ods. 1 ES vykonané GQ spolocnostiam RQ a RYPF. O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri pripísaní zodpovednosti za porusenie clánku 81 ods. 1 ES vykonané GQ spolocnosti RQ 28 Prvý odvolací dôvod odvolateliek sa delí v podstate na tri casti. O prvej casti zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil domnienku rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie dcérskej spolocnosti, ktorú na 100 % kontroluje - Argumentácia úcastníkov konania 29 Odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked nesprávne zastával názor, ze na to, aby sa pripísala materskej spolocnosti zodpovednost za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti, v ktorej vlastní 100 % základného imania, môze Komisia pouzit kritérium, ktoré nemá ziadnu súvislost s porusením, ktoré táto dcérska spolocnost vykonala. 30 Rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, Zb. s. I-8237), naozaj potvrdzuje zákonnost uplatnenia domnienky v tejto súvislosti. Komisia vsak bola povinná predlozit doplnujúce nepriame dôkazy na to, aby mohla byt materskej spolocnosti pripísaná zodpovednost za správanie jej dcérskej spolocnosti. 31 Následne, ako to vyplýva z rozsudkov Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia (T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 218) a z 26. apríla 2007, Bolloré/Komisia (T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 132), ako aj ciastocne z uz citovaného rozsudku Súdneho dvora Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, Komisia nemôze byt v kazdom prípade zbavená povinnosti preverit, ci táto materská spolocnost vykonávala nad dcérskou spolocnostou skutocnú riadiacu právomoc a ci táto dcérska spolocnost prijímané pokyny aj vykonávala. 32 Podla Komisie je táto teória v rozpore s ustálenou judikatúrou. V uz citovaných rozsudkoch AEG Telefunken/Komisia, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, ako aj Akzo Nobel a i./Komisia Súdny dvor potvrdil existenciu domnienky, podla ktorej dcérska spolocnost kontrolovaná na 100 % materskou spolocnostou sleduje politiku vykonávanú rovnakými statutárnymi orgánmi, ako sú orgány, ktoré urcujú politiku materskej spolocnosti. To umoznuje pripísat materskej spolocnosti zodpovednost za porusenie vykonané jej dcérskou spolocnostou, aj ak neexistuje dôkaz o zahrnutí uvedenej spolocnosti do skutkových okolností zakladajúcich porusenie, ku ktorému doslo. 33 V rozpore s tým, co tvrdia odvolatelky, odvolanie sa na takúto domnienku neznamená vyvrátenie dôkazov, ale odkazuje iba na úroven dôkazov vyzadovaných na pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti za protiprávne cinnosti, ktoré vykonala jej dcérska spolocnost. - Posúdenie Súdnym dvorom 34 Na úvod je vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania (pozri najmä rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112; z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, bod 107, ako aj z 11. júla 2006, FENIN/Komisia, C-205/03 P, Zb. s. I-6295, bod 25). 35 Súdny dvor rovnako spresnil, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudky zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40; Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 55, ako aj z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 64). 36 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 56, ako aj citovaná judikatúra). 37 Pokial ide o otázku, za akých okolností môze byt právnická osoba, ktorá nie je autorom porusenia, zan napriek tomu sankcionovaná, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 58, ako aj citovaná judikatúra). 38 V takejto situácii, kde sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, môze totiz Komisia adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 59). 39 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze v konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost takýto rozhodujúci vplyv skutocne uplatnuje (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, bod 60, ako aj citovanú judikatúru). 40 Za týchto podmienok stací na to, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudky Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný, bod 29, ako aj Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 61). 41 V rozpore s tvrdeniami odvolateliek Súd prvého stupna teda správne v bode 60 napadnutého rozsudku uviedol, ze hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 uz citovaného rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia uviedol okrem 100 % podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor tieto okolnosti uviedol len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie v tejto veci, a nie preto, aby pouzitie vyssie uvedenej domnienky podmienil predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskej spolocnosti na svoju dcérsku spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 62). 42 Z uvedených úvah vyplýva, ze Súd prvého stupna nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 59 az 63 napadnutého rozsudku rozhodol, ze v prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania jej dcérskej spolocnosti, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. 43 Prvú cast prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení existencie rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie dcérskej spolocnosti, ktorú na 100 % kontroluje - Argumentácia úcastníkov konania 44 Odvolatelky po prvé tvrdia, ze aj ked sa Komisia mohla domnievat, ze materská spolocnost, ktorá vlastní 100 % základného imania jej dcérskej spolocnosti, vykonáva skutocný rozhodujúci vplyv na správanie jej dcérskej spolocnosti, Súd prvého stupna napriek tomu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa pravidiel uplatnitelných na dôkazy, ked prílis obmedzil moznosti vyvrátenia tejto domnienky zavedením rezimu automatickej zodpovednosti, ktorá je v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti. 45 Po druhé, pokial ide o posúdenie dôkazov predlozených na vyvrátenie uvedenej domnienky, odvolatelky uvádzajú, ze dôkazy preskúmané Súdom prvého stupna v bode 66 napadnutého rozsudku neumoznujú príst k záveru, ze tvoria jednu hospodársku jednotku. 46 Po tretie tvrdia, ze Súd prvého stupna v bodoch 68 a 69 napadnutého rozsudku nesprávne posúdil oznámenie, ktorým RQ po kontrole vykonanej Komisiou prikázala spolocnostiam vo svojej skupine vrátane GQ ukoncit akúkolvek cinnost, ktorá by mohla predstavovat porusenie, kedze toto oznámenie nedokazuje, ze RQ vedela o správaní vytýkanom GQ. 47 Po stvrté v tých istých bodoch napadnutého rozsudku podla nich tiez prislo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a odôvodneniu v rozsahu, v akom uvedené oznámenie nepostacuje na preukázanie existencie hospodárskej jednotky medzi RQ a GQ. 48 Komisia tvrdí, ze pokial ide o vyvrátitelnost domnienky výkonu rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, obsah uz citovaného rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia potvrdzuje legitimitu odôvodnenia Súdu prvého stupna. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze na posúdenie, ci dcérska spolocnost samostatne urcuje svoje správanie na trhu, treba preskúmat relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou. 49 Podla Komisie vsak odvolatelky nepreukázali, ze by Súd prvého stupna vychádzal nesprávneho posúdenia týchto okolností. - Posúdenie Súdnym dvorom 50 Pokial ide o prvú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého Súd prvého stupna údajne vychádzal znízením mozností vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie dcérskej spolocnosti, v ktorej vlastní 100 % základného imania, treba uviest, ze v bode 65 napadnutého rozsudku tento súd správne konstatoval, ze prinálezí materskej spolocnosti, aby Súdu prvého stupna predlozila akýkolvek dôkaz o organizacných, hospodárskych a právnych väzbách medzi dcérskou spolocnostou a nou samou, ktorý by mohol preukázat, ze netvoria jednu hospodársku jednotku. 51 Z judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze na vyvrátenie domnienky, podla ktorej materská spolocnost, ktorá vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na túto dcérsku spolocnost, prinálezí uvedenej materskej spolocnosti predlozit na posúdenie súdu Únie vsetky dôkazy o organizacných, hospodárskych a právnych väzbách medzi nou a dcérskou spolocnostou, ktorými mozno preukázat, ze tieto dve spolocnosti netvoria jednu hospodársku jednotku (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 65). 52 Okrem toho treba spresnit, ze v rozpore s tým, co tvrdia odvolatelky, uvedená domnienka vzhladom na jej vyvrátitelnú povahu, ktorá môze byt vyvrátená v kazdom prípade na základe skutocností uvedených Súdom prvého stupna, nevedie k automatickému prisúdeniu zodpovednosti materskej spolocnosti, ktorá vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, pretoze by to bolo v rozpore s osobnou zodpovednostou, na ktorej je zalozené právo hospodárskej sútaze Únie. 53 Následne treba túto námietku zamietnut. 54 Pokial ide o druhú a tretiu námietku, ktoré sú zalozené na nesprávnosti, z ktorej Súd prvého stupna údajne vychádzal, spocívajúcej v tom, ze okolnosti analyzované v bode 66 napadnutého rozsudku neumoznovali príst k záveru, ze sa vytvoril jeden hospodársky subjekt, a v tom, ze v bodoch 68 a 69 tohto rozsudku skreslil pokyn oznámený spolocnostou RQ spolocnosti GQ, kedze toto oznámenie nedokazuje, ze RQ vedela o správaní vytýkanom GQ, treba uviest, ze tieto námietky vyplývajú z nesprávneho výkladu relevantných castí uvedeného rozsudku. 55 Na jednej strane totiz v rozpore s tým, co uvádzajú odvolatelky, Súd prvého stupna nedospel k záveru o existencii hospodárskej jednotky s ohladom na okolnosti analyzované v bode 66 napadnutého rozsudku. Tento súd iba konstatoval, ze tieto okolnosti, uz zohladnené Komisiou v bode 262 odôvodnení sporného rozhodnutia, pôsobia v prospech existencie jedného podniku, a teda neumoznujú vyvrátit domnienku, co je povinnostou spolocnosti RQ. 56 Na druhej strane v bodoch 68 a 69 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna z pokynu oznámeného spolocnostou RQ spolocnosti GQ nevyvodil, ze RQ vedela s urcitostou o protiprávnom správaní vytýkanom GQ, ale uviedol, ze stanovisko odvolateliek potvrdzujúce oznámenie tohto pokynu spolocnosti GQ je samo osebe dostatocným dôkazom toho, ze RQ uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie GQ. 57 Za týchto podmienok treba aj druhú a tretiu námietku zamietnut ako nedôvodnú. 58 Stvrtou námietkou odvolatelky v podstate Súdu prvého stupna vytýkajú nedostatocné odôvodnenie v tom, ze neboli dostatocne uvedené dôvody, pre ktoré v bode 69 napadnutého rozsudku rozhodol, ze uvedené stanovisko zalobkýn týkajúce sa pokynu oznámeného spolocnosti GQ spolocnostou RQ je samo osebe dostatocným dôkazom toho, ze RQ uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie GQ. 59 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musia byt z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne zrejmé úvahy Súdu prvého stupna, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie (pozri rozsudok z 2. apríla 2009, Francúzsko Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 29 a citovanú judikatúru). 60 V prejednávanej veci sa Súd prvého stupna obmedzil v bode 69 napadnutého rozsudku na tvrdenie, ze oznámenie, ktorým RQ, po kontrole vykonanej v sídle GQ 27. septembra 2002, prikázala GQ ukoncit akúkolvek cinnost, ktorá by mohla predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, je samo osebe dostatocným dôkazom toho, ze RQ uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie GQ, a to nielen na trhu, ale aj pokial ide o protiprávne konanie, ktoré je predmetom sporného rozhodnutia. 61 Súd prvého stupna sa pri tom obmedzil na jednoduché potvrdenie zásady bez toho, aby jasným a nepochybným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho k takému záveru viedli. 62 Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok nie je dostatocne odôvodnený v rozsahu, v akom Súd prvého stupna neuviedol dôvody, na ktorých zalozil svoje rozhodnutie. 63 Následne treba túto námietku povazovat za dôvodnú a v zostávajúcej casti druhú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení a odôvodnení pri preskúmaní dôkazov predlozených odvolatelkami na vyvrátenie domnienky o rozhodujúcom vplyve RQ na správanie GQ - Argumentácia úcastníkov konania 64 Odvolatelky predlozili viaceré námietky proti tvrdeniam Súdu prvého stupna vyjadrených najmä v bodoch 71 az 75 napadnutého rozsudku. 65 Súd prvého stupna po prvé v bode 71 uvedeného rozsudku údajne obisiel okolnost, ze cinnosti vykonávané GQ sa odlisujú od cinností vykonávaných RQ, a okrem toho nedostatocne zohladnit rozlicné pokusy RQ predat GQ tretím osobám v rokoch 1993 az 2004. Tieto skutocnosti totiz mali predstavovat jasný dôkaz nezáujmu RQ o cinnost GQ. 66 Po druhé v rozpore s posúdením Súdu prvého stupna uvedeným v bode 72 napadnutého rozsudku skutocnost, ze zápisnice z predstavenstva RQ obsahovali odkaz na GQ iba pri dvoch prílezitostiach pocas ôsmich rokov v období od roku 1998 do roku 2005, poukazuje na absolútnu neexistenciu vplyvu a zásahov RQ do cinnosti GQ. 67 Po tretie podla odvolateliek existencia prepojenia medzi administratívnymi orgánmi RQ a GQ uvedená v bode 73 napadnutého rozsudku sa týkala iba jednej osoby, a mala preto iba malý význam. 68 Po stvrté mal Súd prvého stupna v bode 74 napadnutého rozsudku nesprávne zamietnut bez ich preskúmania na jednej strane skutocnosti preukazujúce, ze iba riadiaci pracovníci GQ rozhodovali o obchodnej politike spolocnosti a vykonávali ju a na druhej strane tvrdenia, podla ktorých informácie, ktoré spolocnost GQ dodávala spolocnosti RQ, sa týkali iba financných výsledkov GQ. 69 Po piate, pokial ide o vztah medzi GQ a spolocnostou Repsol Italia, Súd prvého stupna údajne rovnako nesprávne v bode 75 napadnutého rozsudku posúdil, ze konsolidácia úctov RYPF na úrovni skupiny podporuje tvrdenie Komisie, zatial co vztah nevýlucného zastúpenia, ktorý existoval medzi GQ a touto spolocnostou, dokazuje obchodnú samostatnost GQ. 70 Komisia odpovedá, ze odvolatelky nepreukázali existenciu výnimocných okolností takej povahy, ktorá by vyvrátila domnienku o výkone rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na svoju dcérsku spolocnost, co sú okolnosti, ktoré Súd prvého stupna údajne z dôvodu nesprávneho postupu neanalyzoval alebo skreslil. Tvrdenia odvolateliek v tomto zmysle sú velmi vseobecné a nedôvodné. - Posúdenie Súdnym dvorom 71 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze len Súd prvého stupna má právomoc jednak zistit skutkový stav - okrem prípadu, ked vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, - a jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Súd prvého stupna vyvodil (pozri najmä rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51; z 22. mája 2008; Evonik Degussa/Komisia, C-266/06 P, bod 72, ako aj z 3. septembra 2009, Moser Baer India/Rada, C-535/06 P, Zb. s. I-7051, bod 31). 72 Súdny dvor nemá teda právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú treba priznat jemu predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudky General Motors/Komisia, uz citovaný, bod 52; z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 83, ako aj z 31. januára 2008, Angelidis/Parlament, C-103/07 P, bod 46). 73 Pokial ide v prejednávanej veci najprv o námietky zalozené na údajnom nesprávnom posúdení odlisných cinností vykonávaných spolocnostou GQ este pred jej vstupom do skupiny RQ, ako aj snahu RQ predat GQ v rokoch 1993 az 2004 v bode 71 napadnutého rozsudku na jednej strane, a údajné nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkových okolností analyzovaných v bodoch 72, 73 a 75 tohto rozsudku na druhej strane, treba konstatovat, ze odvolatelky sa týmito námietkami snazia iba spochybnit posúdenie dôkazov vykonané Súdom prvého stupna, kedze spochybnujú hodnotu, akú týmto okolnostiam tento súd priznal vo svojej analýze. 74 Za týchto okolností, kedze odvolatelky v skutocnosti nenamietajú skreslenie skutkových okolností, o ktoré sa opieral Súd prvého stupna pri rozhodovaní, ani nesprávne právne posúdenie týchto okolností, treba vzhladom na citovanú judikatúru v bodoch 71 a 72 tohto rozsudku odmietnut uvedené námietky ako neprípustné. 75 Pokial ide následne o námietku, ktorou sa odvolatelky snazia poukázat na nedostatocnú, priam rozporuplnú povahu odôvodnenia Súdu prvého stupna, ako aj nesprávne právne posúdenie, ktoré mal vykonat v casti odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúcej sa zamietnutia dôkazov predlozených odvolatelkami na dokázanie obchodnej a riadiacej nezávislosti GQ vo vztahu k RQ, treba uviest, ze v bode 74 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vecne nepreskúmal tieto dôkazy, ale zamietol tvrdenia odvolateliek jednoduchým odkazom na uz citovanú judikatúru v napadnutom rozsudku. 76 Treba vsak konstatovat, ze judikatúra uvedená v bodoch 58 az 60 uvedeného rozsudku neobsahuje skutocnosti vylucujúce takého tvrdenia bez ich osobitnej analýzy, ale v skutocnosti ukladá Súdu prvého stupna povinnost posúdit, ako to aj sám uviedol v bode 65 tohto rozsudku, akékolvek dôkazy o organizacných, hospodárskych a právnych väzbách medzi RQ a GQ, ktoré môzu preukázat, ze GQ konala samostatne od svojej materskej spolocnosti a ze tieto dve spolocnosti netvoria jeden hospodársky subjekt. 77 Toto overenie je o to dôlezitejsie, ze nezávislost GQ pri vykonávaní jej obchodnej politiky je súcastou, ako to vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, relevantných dôkazov umoznujúcich odvolatelkám vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu RQ na správanie GQ, dôkazov, ktorých povaha a dôlezitost sa môzu lísit podla povahy kazdého konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, body 73 a 74). 78 Súd prvého stupna bol teda povinný zohladnit a osobitne preskúmat dôkazy, ktoré mu boli predlozené odvolatelkami na dokázanie nezávislosti GQ pri vykonávaní jej obchodnej politiky, aby overil, ci Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia, ked povazovala tieto dôkazy za nedostatocné na preukázanie, ze v prejednávanej veci táto dcérska spolocnost netvorí s RQ jednu hospodársku jednotku. 79 Z predchádzajúceho vyplýva, ako to uviedol aj generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 74 napadnutého rozsudku uviedol, ze tvrdenia predlozené na potvrdenie existencie takejto nezávislosti nemôzu uspiet "so zretelom na citovanú judikatúru", bez vykonania osobitného preskúmania dôkazov predlozených odvolatelkami. 80 Následne treba túto námietku povazovat za dôvodnú a v zostávajúcej casti tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri pripísaní zodpovednosti za porusenie clánku 81 ods. 1 ES vykonané GQ spolocnosti RYPF - Argumentácia úcastníkov konania 81 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked automaticky rozsíril zodpovednost dcérskej spolocnosti, ktorá sa porusenia dopustila, na materskú spolocnost, ktorá je na cele skupiny, do ktorej táto dcérska spolocnost patrila. 82 Takýmto rozhodnutím údajne Súd prvého stupna ulozil RYPF zodpovednost za nespôsobilost RQ vyvrátit jej zodpovednost za správanie GQ. Z toho vyplýva, ze zodpovednost za porusenia vykonané dcérskou spolocnostou by boli systematicky pripísané materskej spolocnosti na cele skupiny, do ktorej táto dcérska spolocnost patrila, bez ohladu na vlastné okolnosti jednotlivého prípadu, najmä poctu spolocností medzi nimi, ich povahy alebo cinnosti, ako aj ich právne a hospodárske súvislosti. 83 Podla Komisie nedávna judikatúra Súdu prvého stupna potvrdzuje, ze domnienka výkonu rozhodujúceho vplyvu na dcérsku spolocnost sa uplatní na spolocnost na cele skupiny, aj ked jej kontrola nad touto spolocnostou je "vzdialená" a "nepriama". - Posúdenie Súdnym dvorom 84 Odpoved na tento odvolací dôvod vyzaduje urcit, ci a prípadne za akých okolností, môze Komisia pripísat spolocnosti na cele skupiny (dalej len "holdingovej spolocnosti"), v prejednávanej veci RYPF, solidárnu zodpovednost za porusenie práva hospodárskej sútaze Únie vykonané spolocnostou, v prejednávanej veci GQ, ktorej celé základné imanie vlastní spolocnost nachádzajúca sa v tej istej skupine medzi nimi, v prejednávanej veci RQ, kontrolovaná 100 % holdingovou spolocnostou. 85 V tejto súvislosti treba uviest, ze v súlade s ustálenou judikatúrou uvedenou v bodoch 34 az 38 tohto rozsudku Komisia môze za urcitých okolností prijat rozhodnutie ukladajúce pokutu za porusenie práva hospodárskej sútaze Únie spolocnosti bez toho, aby musela preukázat jej priamu úcast na tomto porusení, najmä ak dcérska spolocnost, hoci má odlisnú právnu subjektivitu, neurcuje samostatne svoje správanie na trhu, ale uplatnuje pokyny, ktorej jej dala materská spolocnost. 86 S ohladom na tieto úvahy nemôze byt teda vylúcené, ze holdingová spolocnost môze byt solidárne zodpovedná za porusenia práva hospodárskej sútaze Únie vykonané dcérskou spolocnostou jej skupiny, ktorej základné imanie nevlastní priamo, pokial táto holdingová spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na uvedenú dcérsku spolocnost a to aj nepriamo prostredníctvom spolocnosti, ktorá je medzi nimi. Takým je najmä prípad, ked dcérska spolocnost nezávisle neurcuje svoje správanie na trhu vzhladom na túto prostrednú spolocnost, ktorá takisto nekoná nezávisle na trhu, ale uplatnuje pokyny, ktoré vydala holdingová spolocnost. 87 V takejto situácii sú totiz holdingová spolocnost, prostredná spolocnost a koncová dcérska spolocnost v skupine súcastou jednej hospodárskej jednotky, cize tvoria jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Únie. 88 Z toho vyplýva, ako to uviedol generálny advokát v bodoch 62 a 63 svojich návrhov, ze v osobitnom prípade, ak holdingová spolocnost vlastní 100 % základného imania prostrednej spolocnosti, ktorá vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti svojej skupiny, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto holdingová spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie prostrednej spolocnosti a nepriamo prostredníctvom tejto prostrednej spolocnosti aj na správanie uvedenej dcérskej spolocnosti. 89 Komisia má preto v tejto osobitnej situácii právo vyzadovat od holdingovej spolocnosti solidárne platbu pokuty ulozenej koncovej dcérskej spolocnosti v skupine, pokial táto holdingová spolocnost nevyvráti uvedenú domnienku dôkazmi, ze bud prostredná spolocnost, alebo uvedená dcérska spolocnost sa správali na trhu nezávisle (pozri analogicky rozsudky Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný, bod 29, ako aj Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 61). 90 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Súd prvého stupna nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 81 napadnutého rozsudku rozhodol, ze domnienka zodpovednosti zalozená na vlastníctve celého základného imania spolocnostou v inej spolocnosti sa uplatnuje nielen v prípade, ak existuje priamy vztah medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, ale aj v prípade, ako je tomu v prejednávanej veci, ked je tento vztah nepriamy vzhladom na existenciu prostrednej spolocnosti. Súd prvého stupna teda v bodoch 64 a 80 uvedeného rozsudku v podstate správne rozhodol, ze odvolatelky môze Komisia povazovat za solidárne zodpovedné, najmä z dôvodu 100 % úcasti RQ v GQ a 100 % úcasti RYPF v RQ. 91 Druhý odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut ako nedôvodný. 92 Z predchádzajúceho vyplýva, ze napadnutý rozsudok sa má zrusit v rozsahu, v akom zamieta zalobu odvolateliek smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia, kedze Súd prvého stupna na jednej strane nevysvetlil dôvody podporujúce záver, podla ktorého oznámenie RQ, ktorým dal GQ príkaz ukoncit akúkolvek cinnost, ktorá by mohla predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, samo osebe stací na dokázanie, ze RQ vykonávala rozhodujúci vplyv na politiku GQ nielen na trhu, ale aj pokial ide o protiprávne správanie, ktoré bolo predmetom sporného rozhodnutia, a kedze na druhej strane osobitne nepreskúmal dôkazy predlozené odvolatelkami na dokázanie nezávislosti GQ pri urcovaní a vykonávaní svojej obchodnej politiky. 93 V zostávajúcej casti musí byt odvolanie zamietnuté. O zalobe pred Súdom prvého stupna 94 Podla clánku 61 prvého odseku druhej vety Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Súdu prvého stupna sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje. Tak je to v prejednávanej veci. Argumentácia úcastníkov konania 95 Odvolatelky po prvé tvrdia, ze po kontrole vykonanej v sídle GQ 27. septembra 2002 prikázala RQ 22. októbra 2002 vsetkým svojim spolocnostiam v skupine vrátane GQ ukoncit akúkolvek cinnost, ktorá by mohla predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie. 96 Táto okolnost by mala dokazovat, ze RQ a RYPF sa protiprávneho konania vytýkaného GQ nezúcastnili, nemali kontakt so ziadnym z podnikov zúcastnených v dotknutom karteli, nezúcastnili sa prijímania rozhodnutí kartelu ani ich uplatnovania ci kontroly ich vykonávania, neboli informované inými podnikmi o dotknutých skutocnostiam a nakoniec neboli ani informované spolocnostou GQ o takomto jej správaní. 97 Po druhé odvolatelky tvrdia, ze RYPF a RQ Komisii v konaní pred podaním zaloby predlozili vsetky dokumenty na vyvrátenie domnienky o zodpovednosti z ich strany, pokial ide o uvedené správanie, kedze predlozili dôkaz o obchodnej a riadiacej nezávislosti GQ. Tieto dôkazy vsak boli Komisiou nesprávne posúdené, dokonca nezohladnené. 98 Komisia najmä údajne vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia hmotných dôkazov z dôvodu, ze GQ sa na trhu správala úplne nezávisle, riadiaci pracovníci tejto spolocnosti mali úplnú volnost a plnú moc na výkon vsetkých riadiacich, výkonných a správnych právomocí. Komisia okrem toho rovnako neuviedla, ze informácie, ktoré dodávala GQ spolocnosti RQ, sa obmedzovali na rozpoctové výsledky a strategické alebo obchodné plány prijaté riadiacimi pracovníkmi GQ. 99 Komisia tvrdí, ze odvolatelky nedokázali vyvrátit domnienku zodpovednosti, ktorá spocívala na RQ. Posúdenie Súdnym dvorom 100 Na posúdenie týchto námietok treba urcit, ci Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia, ked nezohladnila na jednej strane, ze príkaz ulozený spolocnostou RQ spolocnosti GQ preukazuje, ze RQ nevedela o dotknutom porusení, ani sa ho nezúcastnila, ani nepodnecovala svoju dcérsku spolocnost dopustit sa ho, a na druhej strane predlozené dôkazy týkajúce sa nezávislosti riadiacich pracovníkov GQ pri urcovaní a vykonávaní obchodnej politiky tejto spolocnosti preukazujú, ze táto spolocnost sa správala na trhu nezávisle. 101 V tejto súvislosti, pokial ide po prvé o príkaz ulozený spolocnostou RQ spolocnosti GQ, treba uviest, ze ako vyplýva zo spisu, tento príkaz mal vseobecnú povahu a bol urcený nielen GQ, ale vsetkým spolocnostiam v skupine, a bol ulozený dva a pol roka po ukoncení protiprávneho správania vytýkaného GQ. 102 Tieto skutocnosti svedcia v prospech neexistencie vedomosti o správaní vytýkanom GQ, o úcasti na tomto porusení alebo o podnecovaní na takéto správanie. V rozpore s tým, co uvádzajú odvolatelky, to vsak nie je skutocnost, ze materská spolocnost podnecovala svoju dcérsku spolocnost k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze Únie alebo priama úcast materskej spolocnosti na takomto porusení spáchanom dcérskou spolocnostou, ale skutocnost, ze tieto dve spolocnosti tvoria tú istú hospodársku jednotku, a preto tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, co Komisii umoznuje ulozit uvedenej materskej spolocnosti pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, body 59 a 77). 103 Treba preto konstatovat, ze v prejednávanej veci samotná okolnost, ze RQ sa na jednej strane dozvedela o porusení az po kontrole v sídle GQ 27. septembra 2002 a na druhej strane sa nezúcastnila priamo na tomto porusení ani ho nepodnecovala, nepreukazuje, ze tieto dve spolocnosti netvoria jednu hospodársku jednotku. Táto okolnost teda nepostacuje na vyvrátenie domnienky skutocného výkonu rozhodovacieho vplyvu RQ na správanie GQ. 104 Pokial po druhé ide o tvrdenia týkajúce sa údajnej nezávislosti riadiacich pracovníkov GQ pri urcovaní a výkone obchodnej politiky tejto spolocnosti, treba uviest, ze dôkazy predlozené na tento úcel odvolatelkami nepreukazujú, ze GQ nezávisle urcovala svoje správanie na trhu, a teda ze spolu s RQ netvorili hospodársku jednotku. Ak je totiz pravda, ze niektoré dokumenty predlozené odvolatelkami preukazujú, ze mnozstvo právomocí riadenia, výkonu a správy GQ bolo predmetom plnomocenstva v prospech jej riadiacich pracovníkov, iné dokumenty zo spisu poukazujú naopak na existenciu znacného zasahovania RQ vo viacerých aspektoch stratégie, ako aj obchodnej politiky GQ. 105 V tejto súvislosti treba najprv odkázat na potvrdenie tajomníka predstavenstva RQ zo 7. júna 2005, ktoré obsahuje casti viacerých zápisníc z predstavenstva tejto spolocnosti vyhotovených v rokoch 1998 az 2005. Z tohto dokumentu vyplýva, ze predstavenstvo RQ znacne zasahovalo v rokoch 1998 az 2000 do urcitých podstatných aspektov politiky GQ, najmä na povolenie 17. apríla 1998 predat podiel GQ v spolocnosti Silquímica SA a 28. januára 1999 predat nehnutelnosti GQ. 106 Následne preto treba v prejednávanej veci konstatovat, ako to uviedla Komisia v bode 262 odôvodnení sporného rozhodnutia, ktoré nebolo v tomto bode odvolatelkami spochybnené, ze jediný riaditel GQ vymenovaný RQ predstavoval na základe jeho neustáleho pôsobenia vztah medzi týmito oboma spolocnostami, cez ktorý bola spolocnost RQ informovaná o predajoch, výrobe a financných výsledkoch. 107 Nakoniec, pokial ide znova o výmenu informácií medzi riaditelmi GQ a RQ, skutocnost, ktorú potvrdili samotné odvolatelky, o poskytnutí informácií o vývoji strategických a obchodných plánov, predstavuje dodatocný dôkaz o existencii kontroly, ktorú RQ vykonávalo nad rozhodnutiami prijatými a vykonanými riaditelmi GQ. 108 V tomto kontexte nemá naopak ziadnu relevantnost okolnost, ze niektoré z týchto informácií sa týkali financných výsledkov týkajúcich sa rocných rozpoctov GQ, kedze kazdá materská spolocnost je povinná konsolidovat úcty na úrovni svojej skupiny. 109 Vzhladom na tieto úvahy treba prijat záver, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho posúdenia, ked tvrdila, ze dôkazy predlozené odvolatelkami, ktoré sa týkali na jednej strane skutocnosti, ze RQ nevedela o dotknutom porusovaní, ani sa ho nezúcastnila, ani nepodnecovala svoju dcérsku spolocnost dopustit sa ho, a na druhej strane spôsobov urcenia a vykonávania obchodnej politiky GQ, zohladnené spolu s inými relevantnými skutocnostami vyplývajúcimi zo spisu, nepreukázali, ze GQ urcovala nezávisle svoje správanie na trhu, a nedovolujú preto vyvrátit domnienku, podla ktorej RQ mala rozhodujúci vplyv na správanie GQ. 110 Následne treba odvolacie dôvody predlozené v tejto súvislosti odvolatelkami na podporu zaloby o neplatnost zamietnut. 111 Zalobu o neplatnost je teda potrebné zamietnut. O trovách 112 Podla clánku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 113 Podla clánku 69 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku, uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 69 ods. 3 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, môze Súdny dvor rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy konania. 114 Kedze v prejednávanej veci odvolatelky mali úspech v konaní o odvolaní, ale nemali úspech vo svojich návrhoch v rámci zaloby o neplatnost, treba rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ktoré vznikli na tomto stupni konania, a ze odvolatelky znásajú v celom rozsahu trovy konania, ktoré vznikli v konaní na prvom stupni. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 18. decembra 2008, General Química a i./Komisia (T-85/06) sa zrusuje v rozsahu, v akom zamieta zalobu spolocností General Química SA, Repsol Química SA a Repsol YPF SA smerujúcu k neplatnosti rozhodnutia Komisie 2006/902/ES z 21. decembra 2005 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Flexsys NV, Bayer AG, Crompton Manufacturing Company Inc. (predtým Uniroyal Chemical Company Inc.), Crompton Europe Ltd, Chemtura Corporation (predtým Crompton Corporation), General Química SA, Repsol Química SA a Repsol YPF SA (Prípad COMP/F/C.38.443 - Gumárenské chemikálie), kedze Súd prvého stupna na jednej strane nevysvetlil dôvody na podporu záveru, podla ktorého oznámenie Repsol Química SA, ktorým dal General Química SA príkaz ukoncit akúkolvek cinnost, ktorá by mohla predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, samo osebe stací na dokázanie, ze Repsol Química SA vykonávala rozhodujúci vplyv na politiku General Química SA nielen na trhu, ale aj pokial ide o protiprávne správanie, ktoré bolo predmetom rozhodnutia 2006/902, a kedze na druhej strane osobitne nepreskúmal dôkazy predlozené General Química SA, Repsol Química SA a Repsol YPF SA na dokázanie nezávislosti General Química SA pri urcovaní a vykonávaní svojej obchodnej politiky. 2. V zostávajúcej casti sa odvolanie zamieta. 3. Zaloba podaná spolocnostami General Química SA, Repsol Química SA a Repsol YPF SA na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev sa zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania, ktoré vznikli na tomto stupni konania, a spolocnosti General Química SA, Repsol Química SA a Repsol YPF SA znásajú v celom rozsahu trovy konania, ktoré vznikli v konaní na prvom stupni. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXyeDpLh/L95611-5233TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXyeDpLh/L95611-5233TMP.html#Footref*