Spojené veci C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P Comitato "Venezia vuole vivere" a i. proti Európskej komisii "Odvolanie - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Aktívna legitimácia - Záujem na konaní - Námietka prekázky zacatého konania - Státna pomoc - Viacodvetvová schéma pomoci - Úlavy na sociálnych odvodoch - Rozhodnutie 2000/394/ES - Kompenzacný charakter - Vplyv na obchod v rámci Spolocenstva - Vplyv na hospodársku sútaz - Rozsah kontroly - Dôkazné bremeno - Povinnost odôvodnenia - Clánok 87 ods. 2 písm. b) ES a clánok 87 ods. 3 písm. b) az d) ES - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánky 14 a 15" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Námietka prekázky zacatého konania - Zhodnost úcastníkov konania, predmetu konania a dôvodov v obidvoch zalobách - Spätvzatie jednej zo zalôb zalobcom - Zánik prekázky zacatého konania 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa zakazuje odvetvová schéma pomoci (Clánok 230 stvrtý odsek ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Celkové preskúmanie schémy pomoci - Prípustnost (Clánky 87 ES a 88 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Priznanie výhody príjemcom (Clánok 87 ods. 1 a 3 ES) 5. Odvolanie - Dôvody - Odôvodnenie rozsudku postihnuté porusením práva Únie - Výrok zalozený na iných právnych dôvodoch - Zamietnutie 6. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost schémy pomoci so spolocným trhom - Povinnost odôvodnenia (Clánok 88 ods. 2 ES) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi - Rozsah dôkazného bremena spocívajúceho na Komisii (Clánok 88 ES) 8. Odvolanie - Dôvody - Nesprávne posúdenie skutkového stavu - Neprípustnost - Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom - Vylúcenie okrem prípadov skreslenia [Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 51 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, clánok 112 ods. 1 prvý pododsek písm. c)] 9. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Pomoc smerujúca k rozvoju urcitých regiónov [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES] 1. V prípade, ked je zaloba zamietnutá ako neprípustná, prestane prebiehajúci spor, ktorý z nej vyplýva, existovat, takze prekázka zacatého konania zanikne. To isté platí v prípade, ked je prebiehajúci spor ukoncený z dôvodu spätvzatia zaloby zalobcom. Záujem vyhnút sa tomu, aby úcastníci konania vyuzívali túto moznost v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nevyzaduje, aby prekázka zacatého konania trvala aj v súvislosti so zalobou, ktorú zalobca vzal spät. Tento záujem je totiz dostatocne chránený prostredníctvom zaviazania zalobcu na náhradu trov konania podla clánku 69 ods. 5 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora alebo clánku 87 ods. 5 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. (pozri body 31, 32) 2. V rámci zaloby o zrusenie sú skutocní príjemcovia individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, osobne dotknutí v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. Príkaz na vymáhanie pomoci sa totiz týka individuálne uz vsetkých príjemcov predmetnej schémy v rozsahu, v akom sú od prijatia sporného rozhodnutia vystavení riziku, ze zvýhodnenia, ktoré získali, búdu od nich vymáhané, pricom ich právna situácia je tým dotknutá. Títo príjemcovia sú preto súcastou úzkeho okruhu bez toho, aby bolo potrebné skúmat dalsie podmienky týkajúce sa prípadov, ked k rozhodnutiu Komisie nie je prilozený príkaz na vymáhanie. Okrem toho moznost, ze zvýhodnenia, ktoré boli vyhlásené za protiprávne, nebudú neskôr vymáhané od ich príjemcov, nevylucuje, ze títo príjemcovia sú povazovaní za osobne dotknuté subjekty. (pozri body 53, 56) 3. V rámci programu pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie povahy predmetného programu, aby posúdila, ci tento program vzhladom na podmienky, ktoré stanovuje, zabezpecuje príjemcom zjavnú výhodu oproti ich konkurentom a ci je takej povahy, ze ho vyuzívajú najmä podniky, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takého programu nie je v kazdom jednotlivom prípade povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej na základe takej schémy. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci. Ak totiz Komisia vseobecne a neurcito rozhodne o státnej pomoci a vyhlási ju za nezlucitelnú so spolocným trhom, pricom nariadi vymáhanie súm získaných na základe tejto schémy, prinálezí clenskému státu, aby overil individuálnu situáciu kazdého z podnikov, ktorých sa také vymáhanie týka. (pozri body 63, 64, 130) 4. Dôvody podporujúce pomocné opatrenie nestacia na to, aby sa hned vylúcilo posúdenie tohto opatrenia ako "pomoci" v zmysle clánku 87 ES. Odsek 1 tohto ustanovenia totiz nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje tieto zásahy na základe ich úcinkov. Skutocnost, ze clenský stát sa snazí prostredníctvom jednostranných opatrení priblízit existujúce podmienky hospodárskej sútaze v urcitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú v iných clenských státoch, nemôze zbavit tieto opatrenia charakteru pomoci. To sa takisto uplatní v prípade opatrení urcených na kompenzovanie prípadných znevýhodnení, ktorým sú vystavené podniky so sídlom v urcitej oblasti clenského státu. Samotné znenie Zmluvy ES, ktorá vo svojom clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) oznacuje "pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí", ako aj "pomoc na rozvoj... urcitých... oblastí" ako státnu pomoc, ktorá môze byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom, totiz naznacuje, ze zvýhodnenia, ktorých pôsobnost je obmedzená len na cast územia clenského státu spadajúceho pod rezim pomoci, by mohli byt selektívnymi zvýhodneniami. Z toho vyplýva, ze ciel kompenzovania konkurencných znevýhodnení podnikov so sídlom v urcitej oblasti clenského státu, sledovaný prostredníctvom úlav na sociálnych odvodoch, nemôze tieto zvýhodnenia zbavit ich charakteru pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. (pozri body 94 - 96, 100) 5. Ak odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, odvolanie sa musí zamietnut. (pozri bod 118) 6. Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost schémy pomoci so spolocným trhom a obsahujúce príkaz na vymáhanie musí umoznit jasnú identifikáciu svojho rozsahu. Toto rozhodnutie musí obsahovat vsetky podstatné nálezitosti na úcely jeho vykonania vnútrostátnymi orgánmi, cím sa vylúci, aby bol skutocný obsah tohto rozhodnutia vymedzený az neskôr prostredníctvom korespondencie medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi. Preverenie individuálnej situácie kazdého dotknutého príjemcu, ktoré musia uskutocnit vnútrostátne orgány, totiz musí byt dostatocne vymedzené rozhodnutím konstatujúcim nezlucitelnost schémy pomoci so spolocným trhom. (pozri bod 120) 7. Komisia nie je povinná zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze uvedený obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz. V tejto súvislosti nízka suma pomoci a skutocnost, ze väcsina príjemcov vykonáva svoju cinnost na miestnej úrovni, nemôzu mat za následok, ze pomoc priznaná na základe tejto schémy nemôze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a spôsobit skreslenie hospodárskej sútaze. (pozri body 134, 135) 8. V zmysle clánku 225 ES, clánku 51 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolatel tvrdí, ze doslo k skresleniu dôkazov Vseobecným súdom, musí presne oznacit dôkazy, ktoré tento súd skreslil, a preukázat nesprávne právne posúdenie, ktoré podla jej názoru viedlo Vseobecný súd k takémuto skresleniu. O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez poukazovania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne. (pozri body 152, 153) 9. Komisia môze na úcely odôvodnenia odmietnutia uplatnit výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES legitímne vychádzat z okolnosti, ze islo o prevádzkovú pomoc pre podniky. Pomoc, ktorá v zásade skresluje podmienky hospodárskej sútaze, totiz môze byt v súlade s oznámením Komisie o metóde na uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES na regionálnu pomoc a usmerneniami o národnej regionálnej pomoci povolená len výnimocne. (pozri bod 168) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. júna 2011 ([1]*) Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Sporné rozhodnutie Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok Návrhy úcastníkov konania v odvolaniach a konanie na Súdnom dvore O vzájomnom odvolaní Komisie O námietke prekázky zacatého konania podanej v rámci veci T-277/00 Odôvodnenie napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O aktívnej legitimácii zalujúcich podnikov v konaní na Súde prvého stupna Odôvodnenie napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O aktívnej legitimácii zdruzenia Comitato Odôvodnenie napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O záujme zalujúcich na konaní na Súde prvého stupna O hlavných odvolaniach O clánku 15 nariadenia c. 659/1999 - posúdenie ako "novej pomoci" Odôvodnenie napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O kompenzacnom charaktere Odôvodnenie napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O kritériu vplyvu na obchod v rámci Spolocenstva a narusenia hospodárskej sútaze, o procesných povinnostiach Komisie v rámci skúmania predmetnej pomoci, zásade zákazu diskriminácie, ako aj clánku 86 ods. 2 ES Odôvodnenie napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom - Rozsah a odôvodnenie sporného rozhodnutia - Procesné povinnosti Komisie O clánku 87 ods. 3 písm. c) a d) ES, ako aj o povinnosti odôvodnenia Odôvodnenie napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O clánku 87 ods. 2 písm. b) a clánku 87 ods. 3 písm. b) ES Odôvodnenie napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O clánku 14 nariadenia c. 659/1999 Odôvodnenie napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O trovách "Odvolanie - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Aktívna legitimácia - Záujem na konaní - Námietka prekázky zacatého konania - Státna pomoc - Viacodvetvová schéma pomoci - Úlavy na sociálnych odvodoch - Rozhodnutie 2000/394/ES - Kompenzacný charakter - Vplyv na obchod v rámci Spolocenstva - Vplyv na hospodársku sútaz - Rozsah kontroly - Dôkazné bremeno - Povinnost odôvodnenia - Clánok 87 ods. 2 písm. b) ES a clánok 87 ods. 3 písm. b) az d) ES - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánky 14 a 15" V spojených veciach C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, ktorých predmetom sú tri odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 11. februára 2009 (C-71/09 P) a 16. februára 2009 (C-73/09 P a C-76/09 P), Comitato "Venezia vuole vivere", so sídlom v Benátkach (Taliansko), v zastúpení: A. Vianello, avvocato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu (C-71/09 P), Hotel Cipriani Srl, so sídlom v Benátkach (Taliansko), v zastúpení: A. Bianchini a F. Busetto, avvocati (C-73/09 P), Societŕ Italiana per il gas SpA (Italgas), so sídlom v Turíne (Taliansko), v zastúpení: M. Merola, M. Pappalardo a T. Ubaldi, avvocati (C-76/09 P), odvolatelia, dalsí úcastníci konania: Coopservice - Servizi di fiducia Soc. coop. rl, so sídlom v Cavriagu (Taliansko), v zastúpení: A. Bianchini, avvocato, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, avvocato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Talianska republika, v zastúpení: I. Bruni, neskôr G. Palmieri, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia R. Silva de Lapuerta, G. Arestis, J. Malenovský a T. von Danwitz (spravodajca), generálna advokátka: V. Trstenjak, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. septembra 2010, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 16. decembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojimi odvolaniami Comitato "Venezia vuole vivere" (dalej len "Comitato"), Hotel Cipriani Srl (dalej len "Hotel Cipriani") a Societŕ Italiana per il gas SpA (dalej len "Italgas") navrhujú, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia (T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Zb. s. II-3269, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol ich zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie 2000/394/ES z 25. novembra 1999 o opatreniach pomoci v prospech podnikov so sídlom na území Benátok a Chioggie stanovených zákonmi c. 30/1997 a c. 206/1995, ktorými sa zavádzajú úlavy na sociálnych odvodoch [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 150, 2000, s. 50, dalej len "sporné rozhodnutie"). 2 Svojím vzájomným odvolaním spolocnost Coopservice - Servizi di fiducia Soc. coop. rl (dalej len "Coopservice") navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok. 3 Svojím vzájomným odvolaním Komisia Európskych spolocenstiev navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v casti, v ktorej rozhodol o prípustnosti uvedených zalôb. Právny rámec 4 Clánok 1 písm. b) bod iv) a clánky 13 az 15 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) stanovujú: "Clánok 1 Definície Na úcely tohto nariadenia: ... b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: ... iv) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc podla clánku 15; ... Clánok 13 Rozhodnutia Komisie 1. Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 (2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná na základe dostupných informácií. ... Clánok 14 Vymáhanie pomoci 1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, [V prípade záporného rozhodnutia týkajúceho sa protiprávnej pomoci - neoficiálny preklad] Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania. 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora Európskych spolocenstiev podla clánku [242] zmluvy, vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo spolocenstva. Clánok 15 Vymedzené obdobie [Premlcacia doba - neoficiálny preklad] 1. Právomoci Komisie vymáhat pomoc budú predmetom vymedzeného obdobia desiatich rokov [Právomoci Komisie v oblasti vymáhania pomoci sa premlcujú o desat rokov - neoficiálny preklad]. 2. Vymedzené obdobie zacína dnom [Premlcacia doba zacína plynút odo dna - neoficiálny preklad], kedy sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi bud ako individuálna pomoc alebo ako pomoc podla schémy pre pomoc. Akýkolvek akt vykonaný Komisiou [Akékolvek opatrenie prijaté Komisiou - neoficiálny preklad] alebo clenským státom, konajúcim na ziadost Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou prerusí vymedzené obdobie [prerusí plynutie premlcacej doby - neoficiálny preklad]. Po kazdom prerusení sa zacne cas pocítat od zaciatku [Po kazdom prerusení zacne plynút nová premlcacia doba - neoficiálny preklad]. Vymedzené obdobie sa pozastaví na také dlhé obdobie, na aké je [Premlcacia doba nebude plynút, kým je - neoficiálny preklad] rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskych spolocenstiev. 3. Akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou vymedzené obdobie uplynulo [uplynula premlcacia doba - neoficiálny preklad], sa bude povazovat za existujúcu pomoc." Okolnosti predchádzajúce sporu 5 Skutkové okolnosti sporu sú v bodoch 1 az 11 napadnutého rozsudku vysvetlené takto: "A - Posudzovaný rezim úlav na sociálnych odvodoch 1 Vo vyhláske talianskeho ministerstva z 5. augusta 1994 oznámenej Komisii sa vymedzujú kritériá priznávania úlav na sociálnych odvodoch upravené v ustanoveniach uvedených v clánku 59 dekrétu prezidenta Talianskej republiky zo 6. marca 1978 o zavedení osobitného rezimu úlav na sociálnych odvodoch, ktoré majú zaplatit zamestnávatelia Istituto Nazionale de la Previdenza Sociale (INPS; Národný institút sociálneho zabezpecenia), v Mezzogiorne v období od roku 1994 do roku 1996. 2 Rozhodnutím 95/455/ES z 1. marca 1995 o ustanoveniach v oblasti úlav v Mezzogiorne na sociálnych odvodoch platených podnikmi a o zaplatení niektorých z týchto odvodov danovými orgánmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 265, s. 23) Komisia vyhlásila vyssie uvedený rezim úlav na sociálnych odvodoch za zlucitelný so spolocným trhom pod podmienkou dodrzania urcitého poctu podmienok. V tomto rozhodnutí sa najmä stanovilo, ze talianske orgány majú Komisii oznámit ustanovenia prijaté na uskutocnenie plánu postupného odstránenia posudzovanej schémy pomoci, ktorý bol ulozený tým istým rozhodnutím. 3 Rezim úlav na sociálnych odvodoch, o ktorý ide v prejednávanom prípade, bol zriadený talianskym zákonom c. 206/1995, ktorý rozsíril na roky 1995 a 1996 schému pomoci upravenú uz citovanou vyhláskou ministerstva z 5. augusta 1994 v prospech podnikov usadených na ostrovnom území Benátok a Chioggie. Taliansky zákon c. 30/1997 predlzil platnost tohto rezimu na rok 1997 tak v prospech podnikov usadených v oblastiach Mezzogiorna, ako aj na ostrovnom území Benátok a Chioggie. 4 Clánok 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 upravuje vseobecnú úlavu na sociálnych odvodoch, ktoré majú zaplatit zamestnávatelia. Clánok 2 tejto vyhlásky upravuje oslobodenie od sociálnych odvodov týkajúce sa nových pracovných miest vytvorených v podnikoch pocas jedného roka odo dna zaradenia nezamestnaného pracovníka do zamestnania. 5 Zo [sporného] rozhodnutia vyplýva, ze podla údajov poskytnutých INPS za obdobie od roku 1995 do roku 1997 predstavovali sociálne úlavy poskytnuté na základe uplatnenia clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 podnikom usadeným na území Benátok a Chioggie priemerne 73 miliárd talianskych lír (ITL) (37,7 milióna eur) rocne a týkali sa 1 645 podnikov. Oslobodenia poskytnuté na základe uplatnenia clánku 2 tejto vyhlásky podnikom usadeným na ostrovnom území Benátok a Chioggie predstavovali 567 miliónov [talianskych lír] (292 831 eur) rocne a týkali sa 165 podnikov. B - Správne konanie 6 Listom z 10. júna 1997 oznámili talianske orgány v súlade s ustanoveniami rozhodnutia 95/455 Komisii predmetný zákon c. 30/1997 (pozri bod 2 vyssie). Listom z 1. júla 1997 a upomienkou z 28. augusta 1997 poziadala Komisia o doplnujúce informácie týkajúce sa rozsírenia pôsobnosti predmetného rezimu úlav na sociálnych odvodoch v prospech podnikov usadených v Benátkach a Chioggii. 7 Kedze Komisia nedostala odpoved, listom zo 17. decembra 1997 oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie upravené v clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu k pomoci upravenej ustanoveniami zákonov c. 260/1995 a c. 30/1997, ktorými sa rozsírila pôsobnost úlav na sociálnych odvodoch upravených pre Mezzogiorno na ostrovné územie Benátok a Chioggie. 8 Talianske orgány odlozili výkon posudzovaného rezimu úlav na sociálnych odvodoch k 1. decembru 1997. 9 Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 18. februára 1998. ... Comitato..., zdruzenie zoskupujúce najvýznamnejsie organizácie priemyselných a obchodných subjektov v Benátkach, ktoré vzniklo v nadväznosti na zacatie vyssie uvedeného konania vo veci formálneho zistovania na úcely koordinovania cinností smerujúcich k náprave nevýhodného postavenia subjektov usadených v Benátkach, predlozil svoje pripomienky listom zo 17. marca 1998 a odovzdal správu doplnenú o stúdiu, ktorú vypracovalo Consorzio per la ricerca e la formazione (COSES, konzorcium pre výskum a vzdelávanie), z marca 1998, týkajúcu sa tazkostí, s ktorými sa stretli podniky pôsobiace na území lagúny v porovnaní s podnikmi usadenými na pevnine. Dna 18. mája 1998 mesto Benátky takisto predlozilo pripomienky, doplnené o prvú stúdiu, ktorú vypracovalo COSES, týkajúcu sa toho istého predmetu, z februára 1998. V týchto pripomienkach zdôraznilo, ze medzi príjemcami sú aj mestské podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. Dovolávalo sa uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES v ich prospech. Tieto pripomienky boli ako celok dorucené Talianskej republike. 10 Talianske orgány predlozili svoje pripomienky listom z 23. januára 1999. Listom z 10. júna 1999 informovali Komisiu, ze sa pripájajú k pripomienkam predlozeným mestom Benátky. 11 Rozhodnutím z 23. júna 1999 ulozila Komisia Talianskej republike povinnost predlozit jej vsetky dokumenty a informácie potrebné na spresnenie úlohy mestských podnikov a posúdenie zlucitelnosti posudzovaných opatrení spocívajúcich v úlavách na sociálnych odvodoch so spolocným trhom. Talianske orgány odpovedali listom z 27. júla 1999. Dna 12. októbra 1999 sa tieto orgány stretli v Bruseli so zástupcami Komisie." Sporné rozhodnutie 6 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánkov 3 a 4 tohto rozhodnutia, pomoc, ktorú Taliansko priznalo podnikom usadeným na územiach Benátok a Chioggie vo forme úlav na sociálnych odvodoch upravených v zákonoch c. 30/1997 a c. 206/1995, ktoré odkazujú na clánok 2 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994, je zlucitelná so spolocným trhom, ak boli tieto úlavy priznané týmto podnikom: a) [malým a stredným podnikom] v zmysle rámca Spolocenstva o státnej pomoci pre malé a stredné podniky; b) podnikom, ktoré nevyhovujú tomuto vymedzeniu, avsak sú usadené v oblastiach, na ktoré sa môze vztahovat výnimka upravená v clánku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy; c) podnikom zamestnávajúcim také kategórie zamestnancov, ktoré vykazujú osobitné tazkosti so zaradením sa alebo s opätovným zaradením sa na trh práce v súlade s usmerneniami o podpore zamestnanosti. Táto pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom, ak bola poskytnutá podnikom, ktoré nie sú [malé a stredné podniky] a ktoré nie sú usadené v oblastiach, na ktoré sa môze uplatnit výnimka upravená v clánku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy. Clánok 2 Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánkov 3 a 4 tohto rozhodnutia, pomoc, ktorú Taliansko priznalo podnikom usadeným na území Benátok a Chioggie vo forme úlav na sociálnych odvodoch upravených v clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994, je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 3 Pomoc, ktorú Taliansko priznalo podnikom ASPIV a Consorzio Venezia nuova, je zlucitelná so spolocným trhom na základe výnimky stanovenej v clánku 86 ods. 2 Zmluvy a výnimky stanovenej v clánku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy. Clánok 4 Opatrenia, ktoré Taliansko vykonalo v prospech podnikov ACTV, Panfido SpA a AMAV, nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 Zmluvy. Clánok 5 Taliansko prijme vsetky potrebné opatrenia na to, aby od príjemcov získala spät pomoc uvedenú v clánku 1 ods. 2 a clánku 2, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom a ktorá im bola poskytnutá protiprávne. Vymáhanie sa uskutocní v súlade s postupmi upravenými vnútrostátnym právom. Sumy, ktoré majú byt vymáhané, sú zvýsené o úroky odo dna poskytnutia týchto súm príjemcom az do ich skutocného vrátenia. Úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby pouzívanej na výpocet ekvivalentu dotácie v prípadoch regionálnej pomoci. ..." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 7 Proti napadnutému rozhodnutiu bolo na Súd prvého stupna podaných pätdesiatdevät zalôb. 8 Súd prvého stupna vyzval Taliansku republiku, aby v prípade kazdého zalobcu v týchto veciach upresnila, ci sa v zmysle clánku 5 napadnutého rozhodnutia povazuje za povinnú vymáhat protiprávne vyplatenú pomoc. 9 Vzhladom na odpovede Talianskej republiky Súd prvého stupna vyhlásil, ze 22 zalôb je v plnom rozsahu neprípustných a 6 zalôb je scasti neprípustných, lebo zalujúce podniky neodôvodnili právny záujem na konaní v takom rozsahu, v akom sa príslusné vnútrostátne orgány pri výkone napadnutého rozhodnutia domnievali, ze tieto podniky na základe tohto rozhodnutia nevyuzívali pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, ktorá zahrna povinnost vymáhania na základe tohto rozhodnutia (uznesenia Súdu prvého stupna z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, T-228/00, T-229/00, T-242/00, T-243/00, T-245/00 az T-248/00, T-250/00, T-252/00, T-256/00 az T-259/00, T-265/00, T-267/00, T-268/00, T-271/00, T-274/00 az T-276/00, T-281/00, T-287/00 a T-296/00, Zb. s. II-787; Confartigianato Venezia a i./Komisia, T-266/00; Baglioni Hotels a Sagar/Komisia, T-269/00; Unindustria a i./Komisia, T-273/00, a Principessa/Komisia, T-288/00). 10 Dna 12. mája 2005 sa uskutocnilo neformálne stretnutie pred sudcom spravodajcom Súdu prvého stupna za úcasti zástupcov strán v 37 veciach, v ktorých zaloby neboli vyhlásené za neprípustné v plnom rozsahu. Zastúpení úcastníci konania predlozili svoje pripomienky a vyjadrili svoj súhlas s výberom 4 hlavných vecí. V nadväznosti na toto stretnutie boli veci T-254/00, T-270/00 a T-277/00, ktoré viedli k napadnutému rozsudku, a vec T-221/00 oznacené za hlavné, pricom posledná uvedená vec vsak bola v nadväznosti na spätvzatie zalobcu vymazaná. 11 Uvedené veci boli spojené a bolo rozhodnuté, ze preskúmanie námietok neprípustnosti Komisie sa spojí na spolocné konanie o veci samej. 12 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna vyhlásil zaloby za prípustné z dôvodov uvedených v bodoch 41 az 115 tohto rozsudku. Tieto zaloby vsak boli vzhladom na odôvodnenia uvedené v bodoch 117 az 398 uvedeného rozsudku vyhlásené za nedôvodné. Návrhy úcastníkov konania v odvolaniach a konanie na Súdnom dvore 13 Zdruzenie Comitato navrhuje, aby Súdny dvor: - vyhovel odvolaniu, a teda zrusil napadnutý rozsudok, - zamietol vzájomné odvolanie Komisie, - zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne zrusil clánok 5 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje povinnost vymáhat sumu predmetných úlav na sociálnych odvodoch, a v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje zvýsenie predmetných súm o úroky odo dna ich poskytnutia príjemcom az do ich skutocného vrátenia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch konania. 14 Spolocnost Hotel Cipriani navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vyhovel jej návrhom formulovaným na prvom stupni a následne: - predovsetkým zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne zrusil clánok 5 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom povinnost vrátenia stanovená v tomto ustanovení zahrna pomoc priznanú na základe pravidla de minimis a/alebo v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje povinnost zaplatit úrok, ktorého sadzba je vyssia nez sadzba, ktorú podnik skutocne zaplatil za svoje vlastné dlhy, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch konania. 15 Spolocnost Italgas navrhuje, aby Súdny dvor: - vyhovel jej odvolaniu, a teda zrusil napadnutý rozsudok, - zamietol vzájomné odvolanie Komisie ako zjavne nedôvodné alebo subsidiárne ako neúcinné v niektorých jeho dôvodoch a nedôvodné v ostatných dôvodoch, alebo ako nedôvodné v celom rozsahu, - zrusil clánky 1 a 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom predmetné úlavy na sociálnych odvodoch vyhlasujú za nezlucitelné so spolocným trhom, ako aj clánok 5 tohto rozhodnutia, - subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna v súlade s clánkom 61 Statútu Súdneho dvora, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch konania alebo v kazdom prípade dodatocných trov konania týkajúcich sa vzájomného odvolania. 16 Spolocnost Coopservice navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vyhovel jej návrhom formulovaným na prvom stupni a následne: - predovsetkým zrusil sporné rozhodnutie z dôvodu a v rozsahu záujmu odvolatelov, - subsidiárne zrusil toto sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje povinnost vymáhat sumu predmetných úlav na sociálnych odvodoch, ako aj v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje zvýsenie predmetných súm o úroky za obdobia uvedené v uvedenom rozhodnutí, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch konania. 17 Talianska republika navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok a - zrusil sporné rozhodnutie. 18 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - predovsetkým vyhovel jej vzájomnému odvolaniu a následne zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom vyhlasuje zaloby za prípustné, - subsidiárne zamietol hlavné odvolania a v prípade potreby zmenil odôvodnenie napadnutého rozsudku, - v kazdom prípade zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania na oboch stupnoch konania. 19 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 8. apríla 2009 boli veci C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P spojené na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a rozsudku. O vzájomnom odvolaní Komisie 20 Kedze vzájomné odvolanie podané Komisiou sa týka prípustnosti zalôb podaných na Súd prvého stupna, pricom táto otázka predchádza otázkam týkajúcim sa veci samej uvedeným v hlavných odvolaniach a vo vzájomnom odvolaní spolocnosti Coopservice, je potrebné preskúmat ju ako prvú. 21 Na podporu svojho vzájomného odvolania Komisia uvádza styri odvolacie dôvody. O námietke prekázky zacatého konania podanej v rámci veci T-277/00 Odôvodnenie napadnutého rozsudku 22 Súd prvého stupna v prípade námietky prekázky zacatého konania vznesenej proti zalobe vo veci T-277/00 na jednej strane konstatoval, ze túto námietku nemozno platne vzniest v súvislosti s vecou T-274/00, pretoze zdruzenie Comitato vzalo v tejto veci spät svoju zalobu (bod 43 napadnutého rozsudku). 23 Súd prvého stupna sa na druhej strane, pokial ide o prekázku zacatého konania v súvislosti s vecou T-231/00, domnieval, ze nemal povinnost preskúmat prípustnost zaloby podanej zdruzením Comitato vo veci T-277/00 z dôvodu, ze toto zdruzenie podalo túto zalobu spolocne so spolocnostou Coopservice (bod 43 napadnutého rozsudku). Navyse uviedol, ze prípustnost zaloby naráza na námietku prekázky zacatého konania iba v prípade, ak sa týka tých istých úcastníkov konania, smeruje k zruseniu toho istého rozhodnutia a zakladá sa na tých istých zalobných dôvodoch ako dalsia prejednávaná zaloba. Zaloby vo veciach T-277/00 a T-231/00 sa v tomto prípade ciastocne zakladali na rôznych zalobných dôvodoch (body 44 a 45 napadnutého rozsudku). Okrem toho ustanovenie clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, ktoré v zásade bráni predlozeniu nových zalobných dôvodov v priebehu konania, je úplne irelevantné na úcely posúdenia prípustnosti zaloby, ktorá má rovnaký predmet a týka sa tých istých úcastníkov konania, ale je zalozená na iných zalobných dôvodoch, ako sú tie, ktoré sa uplatnujú v skorsej zalobe (bod 46 napadnutého rozsudku). Argumentácia úcastníkov konania 24 V prvej z troch castí tohto odvolacieho dôvodu Komisia poukazuje na to, ze Súd prvého stupna nesprávne zamietol námietku neprípustnosti z dôvodu prekázky zacatého konania v súvislosti so zalobou vo veci T-277/00 vzhladom na konanie vo veci T-274/00. Prípustnost zaloby musí byt posúdená v okamihu jej podania, takze skutocnost, ze zdruzenie Comitato medzicasom vzalo spät svoju zalobu vo veci T-274/00, nemôze mat za následok, ze jeho zaloba vo veci T-277/00 bude prípustná. Inak by zalobca mohol podat viacero zalôb a neskôr by si podla svojho uvázenia mohol zvolit jednu z nich, v ktorej má záujem pokracovat, co by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 25 V druhej casti tohto odvolacieho dôvodu Komisia Súdu prvého stupna vytýka, ze sa v súvislosti s prekázkou zacatého konania vo veci T-231/00 domnieval, ze totoznost zalobných dôvodov skorsej a neskorsej zaloby predstavuje nevyhnutnú podmienku prekázky zacatého konania. Z procesných pravidiel clenských státov, ako aj z clánku 27 nariadenia Rady (ES) c. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v obcianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) vsak vyplýva, ze taká podmienka nie je predpokladom prekázky zacatého konania. V tretej casti tohto odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna mal v kazdom prípade zamietnut zalobu vo veci T-277/00 z dôvodu prekázky zacatého konania v rozsahu, v akom sa zhoduje so zalobou vo veci T-231/00. 26 Zdruzenie Comitato tvrdí, ze samotná Komisia sa v rámci svojich pripomienok na Súde prvého stupna domnievala, ze predpokladom tejto námietky neprípustnosti je, ze jedna zaloba bola podaná neskôr ako iná zaloba, ktorá sa týka tých istých úcastníkov konania, má rovnaký predmet a zakladá sa na tých istých zalobných dôvodoch. Preto nemôze vo fáze odvolania poukazovat na celkom nové dôvody. Okrem toho, kedze Komisia nepodala odvolanie proti uz citovanému uzneseniu Súdu prvého stupna vo veci Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, nemôze uvádzat tieto dôvody v rámci odvolania v súvislosti s rozsudkom Súdu prvého stupna vo veci T-277/00. Posúdenie Súdnym dvorom 27 Tento odvolací dôvod je na rozdiel od toho, co tvrdí zdruzenie Comitato, prípustný. Okolnost, ktorú Komisia uviedla pred Súdom prvého stupna na podporu svojej námietky neprípustnosti ako právny názor, ktorý je odlisný od právneho názoru uvedeného v jej vzájomnom odvolaní, nemá totiz na to vplyv, pretoze tento odvolací dôvod je zalozený, rovnako ako tvrdenia Komisie v konaní na prvom stupni v rámci tejto námietky, na údajnej prekázke zacatého konania v súvislosti s vecou T-277/00 vzhladom na konanie vo veci T-274/00. 28 Hoci Komisia pred Súdnym dvorom tvrdí, ze nie je potrebné, aby dôvody na zrusenie predlozené jedným zalujúcim úcastníkom konania boli na úcely konstatovania prekázky zacatého konania rovnaké, zatial co pred Súdom prvého stupna pripustila potrebu takej totoznosti dôvodov, jej tvrdenie, pokial ide o prekázku zacatého konania, je v podstate totozné s tvrdením uvedeným na Súde prvého stupna, a nejde teda o nový dôvod. 29 Uz citované uznesenie Súdu prvého stupna vo veci Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia takisto nebráni tomu, aby Súdny dvor skúmal odvolací dôvod Komisie predlozený v súvislosti s rozhodnutím Súdu prvého stupna týkajúcim sa námietky prekázky zacatého konania, ktorú vzniesla táto institúcia vo veci T-277/00, lebo toto uznesenie neobsahuje posúdenie prípustnosti zaloby v tejto veci. 30 V súvislosti s vecou samou, pokial ide o prvú cast odvolacieho dôvodu týkajúcu sa prekázky zacatého konania vzhladom na konanie vo veci T-274/00, Súd prvého stupna správne konstatoval, ze z dôvodu spätvzatia zaloby v tejto veci zdruzením Comitato nenaráza jeho zaloba vo veci T-277/00 viac na prekázku zacatého konania vzhladom na konanie vo veci T-274/00. 31 Je pravda, ako tvrdí Komisia, ze prípustnost zaloby sa musí vo vseobecnosti posudzovat vzhladom na okamih jej podania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2002, Spanielsko/Rada, C-61/96, C-132/97, C-45/98, C-27/99, C-81/00 a C-22/01, Zb. s. I-3439, bod 23). Nic to nemení na tom, ze - v súlade s judikatúrou - z dôvodu zamietnutia zaloby ako neprípustnej prestane prebiehajúci spor, ktorý z nej vyplýva, existovat, takze prekázka zacatého konania zanikne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 1987, Diezler a i./CES, 146/85 a 431/85, Zb. s. 4283, bod 12). 32 Ako uviedla generálna advokátka v bode 50 svojich návrhov, to isté - ako v tomto prípade - platí v prípade, ked je prebiehajúci spor ukoncený z dôvodu spätvzatia zaloby zalobcom. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, záujem vyhnút sa tomu, aby úcastníci konania vyuzívali túto moznost v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nevyzaduje, aby prekázka zacatého konania trvala aj v súvislosti so zalobou, ktorú zalobca vzal spät. Tento záujem je totiz dostatocne chránený prostredníctvom zaviazania zalobcu na náhradu trov konania podla clánku 69 ods. 5 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora alebo clánku 87 ods. 5 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 33 Preto musí byt prvá cast tohto odvolacieho dôvodu zamietnutá. 34 Pokial ide o druhú a tretiu cast odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka prekázky zacatého konania vzhladom na konanie vo veci T-231/00, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nemôzu mat výhrady, ktoré smerujú proti doplnujúcim dôvodom rozhodnutia Vseobecného súdu, za následok zrusenie tohto rozhodnutia, a sú teda neúcinné (rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, C-399/08 P, Zb. s. I-7831, bod 75 a citovaná judikatúra). 35 V tejto súvislosti z bodu 43 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze nemá povinnost preskúmat prípustnost zaloby podanej zdruzením Comitato z dôvodu, ze toto zdruzenie podalo vo veci T-277/00 zalobu spolocne so spolocnostou Coopservice, takze ak by sa údajná prekázka zacatého konania preukázala, nemala by nijaký vplyv na prípustnost tejto zaloby v rozsahu, v akom túto zalobu podala spolocnost Coopservice, a najmä na zalobné dôvody vo veci samej, ktoré v tomto prípade skúmal Súd prvého stupna, pretoze tieto zalobné dôvody predlozili obaja zalobcovia spolocne. 36 Navyse tieto úvahy, ktoré Komisia nespochybnila, sú v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C-313/90, Zb. s. I-1125). 37 Podla tejto judikatúry, ktorá sa opiera o dôvody hospodárnosti konania [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 24. marca 2009, Cheminova a i./Komisia, C-60/08 P(R), bod 34], ak totiz to isté rozhodnutie napadnú viacerí zalobcovia a preukáze sa aktívna legitimácia jedného z nich, netreba skúmat záujem na konaní ostatných zalobcov. 38 Táto judikatúra vychádza z úvahy, ze v takej situácii je potrebné v kazdom prípade preskúmat dôvodnost zaloby, takze otázka, ci vsetci zalobcovia sú aktívne legitimovaní, je irelevantná. 39 Rovnaká logika sa vsak uplatní aj v tomto prípade. 40 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze zamietnutie zaloby zdruzenia Comitato, ktoré podporila Komisia v rámci týchto castí odvolacieho dôvodu, nemalo vplyv na potrebu Súdu prvého stupna preskúmat zalobné dôvody uvedené na podporu zaloby vo veci T-277/00. Túto zalobu totiz podali spolocne zdruzenie Comitato a spolocnost Coopservice. Prekázka zacatého konania vsak v prípade spolocnosti Coopservice neexistovala, takze Súd prvého stupna mal v kazdom prípade preskúmat vsetky uvedené zalobné dôvody, pricom prípadné zamietnutie zaloby podanej zdruzením Comitato by bolo irelevantné. 41 Aj keby doplnujúco uvedené odôvodnenie v bodoch 44 az 46 napadnutého rozsudku bolo z právneho hladiska nesprávne, nemá také konstatovanie nijaký vplyv na dôvodnost zamietnutia výhrad týkajúcich sa námietky prekázky zacatého konania vzhladom na konanie vo veci T-231/00. 42 Za týchto okolností treba konstatovat, ze druhá a tretia cast tohto odvolacieho dôvodu je neúcinná. 43 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba zamietnut prvý dôvod vzájomného odvolania Komisie. O aktívnej legitimácii zalujúcich podnikov v konaní na Súde prvého stupna Odôvodnenie napadnutého rozsudku 44 Súd prvého stupna rozhodol, ze zalobcovia vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00 sú aktívne legitimovaní, a konstatoval najmä, ze sa ich sporné rozhodnutie osobne dotýka v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 45 V tejto súvislosti sa Súd prvého stupna domnieval, ze ako presne identifikovatelní clenovia uzavretej skupiny sú dostatocne individualizovaní z dôvodu osobitného zásahu do ich záujmov prostredníctvom povinnosti vymáhania stanovenej týmto rozhodnutím (body 76 az 92 napadnutého rozsudku). Následne preskúmaním systému kontroly státnej pomoci (body 94 az 99 tohto rozsudku) a príslusnosti vnútrostátnych orgánov na vykonanie uvedeného rozhodnutia (body 100 az 111 uvedeného rozsudku) Súd prvého stupna potvrdil posúdenie nachádzajúce sa v bode 92 toho istého rozsudku, podla ktorého sa zalobcovia povazujú za osobne dotknutých (bod 93 napadnutého rozsudku). Argumentácia úcastníkov konania 46 Komisia tvrdí, ze ak rozhodnutie vyhlasuje schému státnej pomoci za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, okolnost, ze toto rozhodnutie nariaduje vymáhanie pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, nemôze mat za následok to, ze príjemcovia tejto pomoci sú osobne dotknutí. Súd prvého stupna si totiz zamenil pojem príjemca schémy pomoci s pojmom príjemca zvýhodnení stanovených vnútrostátnou právnou úpravou. Pri prijímaní sporného rozhodnutia vsak príjemcovia povinní vrátit pomoc na základe tohto rozhodnutia neboli identifikovatelní. Na tento úcel bolo potrebné urcit, ci zvýhodnenia, ktoré získali, predstavujú skutocne státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES a ci boli skutocne povinní vrátit na základe uvedeného rozhodnutia získanú pomoc. 47 Okrem toho tvrdí, ze príslusnost k identifikovatelnému okruhu príjemcov v case prijímania sporného rozhodnutia dostatocne neodôvodnuje osobný záujem, lebo predpokladom tohto záujmu je, ze príjemcovia sa nachádzajú v osobitnej situácii, ktorá môze presvedcit Komisiu, aby ju zohladnila, co nebol tento prípad. 48 Postup Súdu prvého stupna mal potom za následok, ze príjemcovia schémy pomoci museli podla judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C-188/92, Zb. s. I-833, body 24 az 26) napadnút na Súde prvého stupna rozhodnutie Komisie aj v prípade neistoty, ci budú skutocne povinní vrátit získané zvýhodnenia. 49 Pokial ide o úvahy uvedené v bodoch 94 a nasl. napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne odmietol nou uvedené kritérium, podla ktorého príjemcovia pomoci nie sú osobne dotknutí, ak je pomoc priznaná automaticky na základe vseobecnej schémy. Napokon, pokial ide o dôvody uvedené v bodoch 100 a nasl. tohto rozsudku, Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna neprihliadol k judikatúre Súdneho dvora. V prípade, ze sa Komisia vseobecne a neurcito vysloví k schéme pomoci, ktorú vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariadi vymáhanie pomoci získanej na základe tejto schémy, prinálezí clenskému státu, aby na úcely vymáhania protiprávnej pomoci overil osobitnú situáciu kazdého dotknutého podniku. 50 Podla zdruzenia Comitato a spolocnosti Italgas Súd prvého stupna správne uznal aktívnu legitimáciu zalujúcich podnikov. Posúdenie Súdnym dvorom 51 Súd prvého stupna sa správne domnieval, ze zalujúce podniky boli aktívne legitimované v rozsahu, v akom boli osobne dotknuté sporným rozhodnutím z dôvodu osobitného zásahu do ich právnej situácie prostredníctvom nariadenia vymáhania predmetnej pomoci. 52 Na jednej strane totiz v súlade s ustálenou judikatúrou môzu iné subjekty ako osoby, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 36, ako aj citovanú judikatúru). 53 Na druhej strane skutocní príjemcovia individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, sú z tohto dôvodu osobne dotknutí v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 34, ako aj Taliansko/Komisia, uz citovaný, body 38 a 39). 54 Tvrdenia Komisie nemôzu vyvrátit tento záver. 55 Bez dalsieho skúmania treba odmietnut tvrdenie, podla ktorého povinnost vymáhania stanovená sporným rozhodnutím dostatocne neindividualizovala zalobcov v case prijímania tohto rozhodnutia. Toto tvrdenie sa zakladá jednak na predpoklade, ze skutocné vymáhanie sa vykoná az v neskorsej fáze, v rámci ktorej je potrebné preukázat, ci získané zvýhodnenia predstavujú skutocne státnu pomoc, ktorú treba vrátit, a jednak na skutocnosti, ze podmienky umoznujúce povazovat príjemcov za súcast úzkeho okruhu neboli splnené. 56 Ako vsak uviedla generálna advokátka v bodoch 71 az 82 svojich návrhov, príkaz na vymáhanie pomoci sa týka individuálne uz vsetkých príjemcov predmetnej schémy v rozsahu, v akom sú od prijatia sporného rozhodnutia vystavení riziku, ze zvýhodnenia, ktoré získali, búdu od nich vymáhané, pricom ich právna situácia je tým dotknutá. Títo príjemcovia sú preto súcastou úzkeho okruhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, C-519/07 P, Zb. s. I-8495, bod 54) bez toho, aby bolo potrebné skúmat dalsie podmienky týkajúce sa prípadov, ked k rozhodnutiu Komisie nie je prilozený príkaz na vymáhanie. Okrem toho moznost, ze zvýhodnenia, ktoré boli vyhlásené za protiprávne, nebudú neskôr vymáhané od ich príjemcov, nevylucuje, ze títo príjemcovia sú povazovaní za osobne dotknuté subjekty. 57 Takisto treba odmietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého uznanie prípustnosti zaloby proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa nariaduje vymáhanie státnej pomoci, by "paradoxne a negatívne" presvedcilo príjemcov státnej pomoci, aby okamzite napadli uvedené rozhodnutie, aj ked nevedia, ci vyústi k nariadeniu vymáhania, ktoré sa ich dotýka. Komisia toto tvrdenie uz pouzila v takmer totoznej situácii vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Taliansko/Komisia (bod 31), no nebolo uznané. 58 Predpokladom moznosti jednotlivca uplatnit neplatnost ustanovení aktov Únie na vnútrostátnom súde je v skutocnosti to, ze tento úcastník konania nemal právo podla clánku 230 ES podat priamu zalobu proti týmto ustanoveniam, ktorých dôsledky znása bez toho, aby mohol pozadovat ich zrusenie (pozri v tomto zmysle rozsudky TWD Textilwerke Deggendorf, uz citovaný, bod 23, ako aj z 29. júna 2010, E a F, C-550/09, Zb. s. I-6213, body 45 a 46). Z tej istej judikatúry vsak vyplýva, ze takáto priama zaloba musí byt bez akejkolvek pochybnosti prípustná (pozri rozsudky E a F, uz citovaný, bod 48, ako aj zo 17. februára 2011, Bolton Alimentari, C-494/09, Zb. s. I-647, bod 23). 59 Z tohto dôvodu sú dotknuté osoby, ktoré sa nachádzajú v situácii zalobcov, nútené napadnút rozhodnutie na Vseobecnom súde s cielom ochrany svojich záujmov len v prípade, ak je potrebné domnievat sa, ze taká zaloba je bez akejkolvek pochybnosti prípustná. Kedze o prípustnosti priamej zaloby takej dotknutej osoby nie sú pochybnosti, je dôvodné od nej ocakávat, ze ju podá v dvojmesacnej lehote stanovenej na tento úcel clánkom 230 ES. 60 Okrem toho je potrebné uviest, ze dôvody uvedené v bodoch 76 az 92 napadnutého rozsudku samy osebe dostatocne odôvodnujú záver Súdu prvého stupna, ktorý sa nachádza v bode 92 tohto rozsudku a podla ktorého sú zalobcovia osobne dotknutí sporným rozhodnutím. 61 Kedze vsak napadnutý rozsudok vo svojom bode 251 odkazuje na úvahy uvedené v bodoch 100 az 111 tohto rozsudku a tieto úvahy napadla Komisia v rámci tohto odvolacieho dôvodu, je potrebné uviest, ze tieto úvahy uz teraz vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. 62 Súd prvého stupna sa totiz predovsetkým v bode 106 napadnutého rozsudku domnieval, ze nemozno pripustit, aby dotknutý clenský stát mohol pri výkone rozhodnutia Komisie týkajúceho sa protiprávnej schémy pomoci v kazdom individuálnom prípade overit, ci sú splnené podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES. 63 Je vsak potrebné pripomenút, ze v rámci programu pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie povahy predmetného programu, aby posúdila, ci tento program vzhladom na podmienky, ktoré stanovuje, zabezpecuje príjemcom zjavnú výhodu oproti ich konkurentom a ci je takej povahy, ze ho vyuzívajú najmä podniky, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takého programu nie je v kazdom jednotlivom prípade povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej na základe takej schémy. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci (pozri rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, body 89 a 91). 64 Posúdenia Súdu prvého stupna v bodoch 104 az 106 napadnutého rozsudku sú preto v rozpore s judikatúrou, podla ktorej ak Komisia vseobecne a neurcito rozhodne o státnej pomoci, ktorú vyhlási za nezlucitelnú so spolocným trhom, a nariadi vymáhanie súm získaných na základe tejto schémy, prinálezí clenskému státu, aby overil individuálnu situáciu kazdého z podnikov, ktorých sa také vymáhanie týka. 65 Výhrady Komisie týkajúce sa odôvodnenia Súdu prvého stupna uvedené v bodoch 100 az 111 tohto rozsudku nemajú vôbec vplyv na výrok uvedeného rozsudku, a preto ich treba povazovat za neúcinné (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, body 27 az 29). 66 Druhý odvolací dôvod Komisie preto nemozno prijat. O aktívnej legitimácii zdruzenia Comitato Odôvodnenie napadnutého rozsudku 67 Súd prvého stupna sa v bode 14 napadnutého rozsudku domnieval, ze vzhladom na judikatúru vyplývajúcu z uz citovaného rozsudku CIRFS a i./Komisia nemusel skúmat aktívnu legitimáciu zdruzenia Comitato. Navyse v bode 115 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zdruzenie Comitato bolo v kazdom prípade takto legitimované v rozsahu, v akom koná namiesto svojich clenov, ktorých zaloba mala byt vyhlásená za prípustnú. Argumentácia úcastníkov konania 68 Svojím tretím odvolacím dôvodom Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze nesprávne uplatnil judikatúru týkajúcu sa zdruzení podnikov na zdruzenie zdruzení, akým je zdruzenie Comitato. Okrem toho nic neumoznilo predpokladat, ze predmetné zdruzenia ho skutocne splnomocnili, aby bránil ich záujmy. 69 Zdruzenie Comitato sa domnieva, ze Súd prvého stupna mu správne uznal aktívnu legitimáciu. Posúdenie Súdnym dvorom 70 Treba predovsetkým uviest, ze ako bolo pripomenuté v bode 34 tohto rozsudku, výhrady smerujúce proti doplnujúcim dôvodom rozhodnutia Vseobecného súdu nemôzu mat za následok zrusenie tohto rozhodnutia, a sú teda neúcinné. 71 V tejto súvislosti z bodu 114 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze nemusel skúmat aktívnu legitimáciu zdruzenia Comitato z dôvodu, ze zalujúci podnik Coopservice je aktívne legitimovaný. 72 Táto úvaha zalozená na aktívnej legitimácii spolocnosti Coopservice, ktorú Komisia pred Súdnym dvorom nespochybnuje, je v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z uz citovaného rozsudku CIRFS a i./Komisia, ako to vyplýva z bodov 37 az 40 tohto rozsudku. 73 Treba preto zdôraznit, ze aj keby odôvodnenie obsiahnuté v bode 115 napadnutého rozsudku bolo z právneho hladiska nesprávne, nemá také konstatovanie nijaký vplyv na dôvodnost posúdenia výhrady týkajúcej sa aktívnej legitimácie zdruzenia Comitato. 74 Za týchto okolností treba konstatovat, ze tretí odvolací dôvod je neúcinný. 75 Z tohto dôvodu musí byt tretí odvolací dôvod Komisie zamietnutý. O záujme zalujúcich na konaní na Súde prvého stupna 76 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom Komisia Súdu prvého stupna vytýka, ze nepreskúmal záujem zalujúcich na konaní na Súde prvého stupna a nezamietol ich zaloby ako neprípustné z dôvodu neexistencie takého záujmu. 77 Tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, sa záujem zalujúcich na konaní nezakladá na jednoduchej moznosti, ze vnútrostátne orgány im môzu adresovat nariadenie vymáhania. Prijatie sporného rozhodnutia zmenilo právnu situáciu kazdého zo zalujúcich v rozsahu, v akom pomoc priznaná na základe dotknutej schémy pomoci, ktorú uz získali, bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom a bolo nariadené jej vymáhanie. Po prijatí sporného rozhodnutia tak zalujúce podniky museli v zásade pocítat s tým, ze budú povinné vrátit uz získanú pomoc, pricom tak odôvodnili samotný záujem na konaní. Komisia vsak neuviedla dôkazy, ktoré by umoznili domnievat sa, ze bolo vylúcené, aby im nariadenie vymáhania bolo urcené. 78 Vzhladom na vsetky predchádzajúce okolnosti musí byt vzájomné odvolanie Komisie zamietnuté ako celok. O hlavných odvolaniach 79 Odvolatelia na podporu svojich odvolaní, ako aj v rámci vzájomného odvolania spolocnosti Coopservice uvádzajú odvolacie dôvody, ktoré môzu byt v podstate rozdelené do siestich skupín a ktoré sa týkajú po prvé kompenzacnej povahy predmetných zvýhodnení, po druhé kritérií vplyvu na obchodovanie a narusenia hospodárskej sútaze, clánku 86 ods. 2 ES, ako aj zásady zákazu diskriminácie, po tretie clánku 87 ods. 3 písm. c) a d) ES, po stvrté clánku 87 ods. 2 písm. b) a clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, po piate clánku 14 nariadenia c. 659/1999 a napokon po sieste clánku 15 toho istého nariadenia. O clánku 15 nariadenia c. 659/1999 - posúdenie ako "novej pomoci" Odôvodnenie napadnutého rozsudku 80 Súd prvého stupna v bodoch 357 az 367 napadnutého rozsudku zamietol zalobné dôvody smerujúce proti spornému rozhodnutiu a zalozené na porusení clánku 15 nariadenia c. 659/1999, podla ktorých sporné zvýhodnenia priznané na základe zákonov c. 206/1995 a c. 30/1997 mali byt posúdené ako "existujúca pomoc", takze desatrocná premlcacia doba uplynula. Súd prvého stupna v tejto súvislosti vychádzal najmä z okolnosti, ze zvýhodnenia upravené zákonom c. 590/1971, ktorého úcinnost bola predlzená zákonom c. 463/1972, sa od 1. júla 1973 viac nepriznávali a zvýhodnenia upravené zákonmi c. 502/1978, c. 102/1977 a c. 573/1977 sa priznávali az do 31. decembra 1981. Zvýhodnenia, ktoré sú predmetom sporného rozhodnutia, tak nemali ziadny vztah so zvýhodneniami priznanými skôr na základe uvedených zákonov, co bránilo tomu, aby prvé zvýhodnenia boli posúdené ako "existujúca pomoc". Argumentácia úcastníkov konania 81 Zdruzenie Comitato a Hotel Cipriani vo svojom piatom odvolacom dôvode a spolocnost Coopservice vo svojom siedmom odvolacom dôvode poukazujú na to, ze Súd prvého stupna dostatocne nepreskúmal, kedy bola zavedená schéma úlav na sociálnych odvodoch, a porusil kontinuitu tejto schémy, ktorá existuje desatrocia. Uvedená schéma bola totiz zavedená zákonom c. 463/1972. Následne zacal v Benátkach platit lex specialis - zákon c. 171/1973 upravujúci zásadné rozhodnutie o úlavách na sociálnych odvodoch. Rozsah tejto úlavy bol stanovený odkazom na ustanovenia uplatnitelné v Mezzogiorne. Zásadné rozhodnutie stanovené v lex specialis - zákone c. 171/1973 nebolo nikdy zrusené. Posúdenie Súdnym dvorom 82 Uvedené odvolacie dôvody, ktoré je potrebné skúmat v prvom rade, musia byt zamietnuté. Treba totiz uviest, ze ziadny z týchto odvolatelov nekritizuje konstatovanie Súdu prvého stupna uvedené v bode 360 napadnutého rozsudku, podla ktorého zvýhodnenia upravené zákonmi c. 590/1971, c. 463/1972, c. 102/1977, c. 573/1977 a c. 502/1978 sa po 1. júli 1973 alebo 1. januári 1982 viac nepriznávali. Je preto potrebné domnievat sa, ze tieto zvýhodnenia a zvýhodnenia, ktoré boli priznané podla zákonov c. 30/1997 a c. 206/1995, nepredstavovali vztah kontinuity, takze ich nebolo mozné posúdit ako existujúcu pomoc, ktorá v je skutocnosti novou pomocou. O kompenzacnom charaktere Odôvodnenie napadnutého rozsudku 83 Súd prvého stupna v bodoch 179 az 198 napadnutého rozsudku zamietol zalobné dôvody, podla ktorých boli predmetné úlavy na sociálnych odvodoch v spornom rozhodnutí nesprávne posúdené ako "pomoc", pricom sa neprihliadlo k ich kompenzacnému charakteru. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora najmä konstatoval, ze okolnost, ze clenský stát sa snazí prostredníctvom jednostranných opatrení priblízit existujúce podmienky hospodárskej sútaze v urcitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú v iných clenských státoch, nemôze zbavit tieto opatrenia charakteru pomoci (body 181 az 184 uvedeného rozsudku). Argumentácia úcastníkov konania 84 Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu zdruzenia Comitato, spolocnosti Hotel Cipriani a spolocnosti Coopservice, ako aj prvý odvolací dôvod spolocnosti Italgas smerujú proti odôvodneniu napadnutého rozsudku týkajúcemu sa neexistencie kompenzacného charakteru priznaných zvýhodnení, ktoré sa nachádza v bodoch 179 az 198 tohto rozsudku. 85 V tejto súvislosti odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze nezohladnil kompenzacnú povahu sporných opatrení. Existoval úzky vztah medzi podporou zamestnanosti na jednej strane a nevýhodami a dodatocnými nákladmi, ktoré znásajú subjekty, ktorých sa týkajú tieto opatrenia, na druhej strane. Znevýhodnenia, ktorým sú vystavení predmetní príjemcovia úlav na sociálnych odvodoch, mali byt posúdené vzhladom na náklady, ktoré znásajú dotknuté podniky, ak podnikajú na pevnine, a nie vzhladom na náklady, ktoré znásajú podniky Spolocenstva. 86 Okrem toho Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pretoze neuviedol rozpornost odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré v bode 92 svojho odôvodnenia pripustilo, ze opatrenia v podobe úlav na sociálnych odvodoch mali, pokial ide o podnik ASPIV, kompenzovat jeho dodatocné náklady. Napadnutý rozsudok bol takisto nesprávne odôvodnený, lebo Súd prvého stupna pripustil, ze existujú osobitné situácie, ked kompenzácia znevýhodnenia stráca svoju povahu zvýhodnenia voci opatreniu, bez toho, aby dostatocne vysvetlil dôvody, preco to tak nie je v tomto prípade. 87 Spolocnost Hotel Cipriani uvádza, ze Súd prvého stupna mal zohladnit skutocnost, ze úlavy na sociálnych odvodoch súvisia s politikou zachovania centra Benátok a ze nie je mozné uviest presný výpocet zvýhodnení a znevýhodnení vyplývajúcich z obmedzení súvisiacich s osobitnou situáciou tohto mesta. Súd prvého stupna namiesto toho, aby zohladnil dve stúdie, z ktorých jedna sa týka najmä odvodov zatazujúcich hotelový sektor, vytýkal spolocnosti Hotel Cipriani, ze nepreukázala výsku dodatocných nákladov, ktoré musela znásat v porovnaní s dalsími hotelmi nachádzajúcimi sa v Taliansku alebo zahranicí a ktoré museli byt kompenzované prostredníctvom priznaných zvýhodnení. 88 Talianska republika sa takisto domnieva, ze Súd prvého stupna nezohladnil kompenzacný charakter priznaných zvýhodnení. Poskytnutie týchto zvýhodnení bolo odôvodnené prostredníctvom ekonomického kritéria. Pri porovnaní talianskych orgánov so súkromným podnikom a sociálnych odvodov s poistným tento clenský stát tvrdí, ze v prípade, akým je v prejednávanej veci, sa súkromnému podniku znízilo poistné. Okrem toho existovala priama súvislost medzi uvedenými zvýhodneniami a situáciou, ktorej boli vystavené dotknuté podniky, charakterizovanou osobitne zvýsenými nákladmi na pracovnú silu. 89 Komisia ziada Súdny dvor, aby zamietol tieto odvolacie dôvody ako nedôvodné tak, ze nahradí odôvodnenie týkajúce sa casti úvah Súdu prvého stupna, v rámci ktorej uvádza, ze v osobitných situáciách môze kompenzacná povaha zvýhodnení prekryt charakter pomoci v zmysle clánku 87 ES. Posúdenie Súdnym dvorom 90 Súd prvého stupna sa v bodoch 181 az 184 napadnutého rozsudku správne domnieval, ze údajný kompenzacný charakter zvýhodnení priznaných na základe predmetnej schémy neumoznuje vylúcit ich posúdenie ako "pomoci" v zmysle clánku 87 ES. 91 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry sa za státnu pomoc povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit niektoré podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (rozsudok Komisia/Deutsche Post, uz citovaný, bod 40 a citovaná judikatúra). 92 Súdny dvor samozrejme spresnil, ze pokial treba státny zásah chápat ako protihodnotu za plnenia, ktoré poskytujú prijímajúce podniky poverené sluzbami vo vseobecnom hospodárskom záujme v rámci plnenia záväzkov verejnej sluzby, pricom tieto podniky v skutocnosti nepozívajú ziadnu financnú výhodu, a tak tento zásah nespôsobuje, ze by tieto podniky boli vo výhodnejsom postavení oproti konkurencným podnikom, na uvedený zásah sa clánok 87 ods. 1 ES nevztahuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Deutsche Post, uz citovaný, bod 41 a citovanú judikatúru). 93 Ani spolocnost Hotel Cipriani a ani spolocnost Italgas vsak v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu netvrdia, ze tieto podmienky boli splnené. Naopak tvrdia, ze okolnost, ze predmetné zvýhodnenia boli urcené na kompenzáciu dodatocných nákladov spojených s osobitnými podmienkami, ktorým boli hospodárske subjekty so sídlom v Benátkach vystavené, zbavuje tieto zvýhodnenia charakteru pomoci. 94 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze dôvody podporujúce pomocné opatrenie nestacia na to, aby sa hned vylúcilo posúdenie tohto opatrenia ako "pomoci" v zmysle clánku 87 ES. Odsek 1 tohto ustanovenia totiz nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje tieto zásahy na základe ich úcinkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 46 a citovanú judikatúru). 95 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze clenský stát sa snazí prostredníctvom jednostranných opatrení priblízit existujúce podmienky hospodárskej sútaze v urcitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú v iných clenských státoch, nemôze zbavit tieto opatrenia charakteru pomoci (rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 61 a citovaná judikatúra, ako aj Heiser, uz citovaný, bod 54). 96 Ako Súd prvého stupna správne uviedol v bodoch 183 a 184 napadnutého rozsudku, táto judikatúra sa takisto uplatní v prípade opatrení urcených na kompenzovanie prípadných znevýhodnení, ktorým sú vystavené podniky so sídlom v urcitej oblasti clenského státu. Samotné znenie Zmluvy ES, ktorá vo svojom clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) oznacuje "pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí", ako aj "pomoc na rozvoj... urcitých... oblastí" ako státnu pomoc, ktorá môze byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom, naznacuje, ze zvýhodnenia, ktorých pôsobnost je obmedzená len na cast územia clenského státu spadajúceho pod rezim pomoci, by mohli byt selektívnymi zvýhodneniami (pozri rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 60). 97 Vzhladom na tieto úvahy Súd prvého stupna mohol legálne zamietnut dôvody na podporu zaloby o neplatnost zalozené na údajnej kompenzacnej povahe predmetných zvýhodnení bez toho, aby musel skúmat iné hypotetické situácie nez tie, o ktoré ide v tomto prípade, v ktorých by kompenzacná povaha urcitých opatrení mohla prípadne zbavit tieto zvýhodnenia charakteru pomoci. 98 Navyse Súd prvého stupna nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked nepoukázal na rozpor v rámci odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré vo svojom bode 92 týkajúcom sa podniku ASPIV pripústa, ze úlavy na sociálnych odvodoch sú urcené na kompenzovanie dodatocných nákladov. 99 Treba uviest, ze v uvedenom bode 92 Komisia nerozhodla, ze kompenzacná povaha úlav na sociálnych odvodoch ich zbavuje charakteru pomoci. Naopak, rozhodla o uplatnení výnimky stanovenej v clánku 86 ods. 2 ES. Z tohto dôvodu z bodu 92 sporného rozhodnutia nevyplýva, ze údajná kompenzacná povaha priznaných zvýhodnení ich zbavuje, pokial ide o ASPIV, charakteru pomoci. Rozhodnutie Komisie preto neobsahuje rozpor v rámci odôvodnenia, ktorý by mal Súd prvého stupna sankcionovat. 100 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti konstatovanie Súdu prvého stupna, podla ktorého predmetné úlavy na sociálnych odvodoch predstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je vysvetlené v odôvodnení uvedenom v bodoch 181 az 184 napadnutého rozsudku, podla ktorého ciel kompenzovania konkurencných znevýhodnení podnikov so sídlom v Benátkach a Chioggii, sledovaný prostredníctvom úlav na sociálnych odvodoch, nemôze tieto zvýhodnenia zbavit ich charakteru pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Preto výhrady uvedené v súvislosti s bodmi 185 az 195 uvedeného rozsudku smerujú proti doplnujúcemu odôvodneniu, a sú teda neúcinné v súlade s judikatúrou spomínanou v bode 65 tohto rozsudku. Z rovnakých dôvodov nie je potrebné skúmat potrebu nahradit odôvodnenie, pokial ide o dôvody uvedené v bodoch 185 az 187 uvedeného rozsudku, ako o to Komisia ziada Súdny dvor. 101 Napokon, pokial ide o pripomienky Talianskej republiky, podla ktorých mal Súd prvého stupna uplatnit kritérium súkromného hospodárskeho subjektu, stací uviest, ze porovnanie s takým hospodárskym subjektom je irelevantné z dôvodu, ze nesleduje také ciele, ktoré sledujú predmetné úlavy na sociálnych odvodoch, ako to uviedla generálna advokátka v bode 121 svojich návrhov. 102 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné prvú cast prvého odvolacieho dôvodu zdruzenia Comitato, spolocnosti Hotel Cipriani a spolocnosti Coopservice, ako aj prvý odvolací dôvod spolocnosti Italgas zamietnut. O kritériu vplyvu na obchod v rámci Spolocenstva a narusenia hospodárskej sútaze, o procesných povinnostiach Komisie v rámci skúmania predmetnej pomoci, zásade zákazu diskriminácie, ako aj clánku 86 ods. 2 ES Odôvodnenie napadnutého rozsudku 103 Súd prvého stupna v bodoch 199 az 253 napadnutého rozsudku zamietol dôvody na podporu zaloby o neplatnost zalozené na porusení clánku 87 ods. 1 ES, zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia. Súd prvého stupna v tejto súvislosti vychádzal najmä z osobitnosti skúmania viacodvetvovej schémy pomoci a neexistencie specifických informácií vo vztahu k zalobcom. Argumentácia úcastníkov konania 104 Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu, ako aj druhý odvolací dôvod zdruzenia Comitato, druhá cast prvého odvolacieho dôvodu spolocnosti Hotel Cipriani, druhý, tretí a stvrtý odvolací dôvod spolocnosti Italgas a druhá cast prvého odvolacieho dôvodu, ako aj druhý odvolací dôvod spolocnosti Coopservice smerujú proti odôvodneniu uvedenému v bodoch 199 az 253 napadnutého rozsudku. 105 Odvolatelia, ako aj spolocnost Coopservice a Talianska republika vytýkajú Súdu prvého stupna, ze porusil zásadu zákazu diskriminácie a neprihliadol na procesné povinnosti, ktoré má Komisia v rámci skúmania predmetnej pomoci. Súd prvého stupna totiz pripustil, ze Komisia, pokial ide o niektoré mestské podniky, mohla vykonat individuálnu analýzu vplyvu na obchod v rámci Spolocenstva a narusenia hospodárskej sútaze bez toho, aby musela postupovat rovnako vo vztahu k ostatným podnikom a odvetviam. Ako vsak vyplýva z informácií predlozených vo fáze skúmania, ktoré Súd prvého stupna skreslil, tieto ostatné podniky a odvetvia sa nachádzajú v totozných situáciách. Okrem toho Súd prvého stupna porusil povinnost odôvodnenia a pravidlá upravujúce dôkazné bremeno. Napokon Súd prvého stupna nesprávne vylozil sporné rozhodnutie a neskonstatoval, ze toto rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené na to, aby ho vnútrostátne orgány mohli vykonat. Vo svojom druhom odvolacom dôvode spolocnost Coopservice tvrdí, ze napadnutým rozsudkom bol porusený clánok 86 ods. 2 ES, pretoze toto ustanovenie nebolo voci nej uplatnené. 106 Podla Komisie treba tieto odvolacie dôvody zamietnut. V súvislosti s nesprávnym posúdením dôkazného bremena vsak pripústa, ze ustálená judikatúra, na ktorú sa odkazuje v bodoch 208 a 233 napadnutého rozsudku, nie je relevantná, a nemôze teda prispiet k odôvodneniu pouzitých úvah. Navrhuje preto, aby Súdny dvor nahradil ostatné dôvody tým, ze prijme úvahy zalozené na osobitnostiach, ktoré charakterizujú prieskum viacodvetvovej schémy pomoci. Posúdenie Súdnym dvorom 107 Na úcely posúdenia uvedených odvolacích dôvodov proti odôvodneniu napadnutého rozsudku uvedenému v jeho bodoch 199 az 253 je v prvom rade potrebné preskúmat úvahy Súdu prvého stupna v súvislosti s rozsahom sporného rozhodnutia a následne úvahy týkajúce sa procesných povinností, ktoré Komisia musí dodrziavat v rámci skúmania viacodvetvovej schémy pomoci. - Rozsah a odôvodnenie sporného rozhodnutia 108 Odvolatelia Súdu prvého stupna v podstate vytýkajú, ze nesprávne vylozil sporné rozhodnutie a nesprávne sa domnieval, ze toto rozhodnutie je dostatocne urcité na to, aby ho vnútrostátne orgány mohli vykonat. 109 V tejto súvislosti tvrdia, ze sporné rozhodnutie neuvádza kritériá, podla ktorých môzu vnútrostátne orgány urcit, ci úlavy na sociálnych odvodoch pre ich príjemcu skutocne predstavujú pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Listy Komisie z augusta a októbra 2001 adresované talianskym orgánom v rámci vykonania sporného rozhodnutia boli totiz nevyhnutné na úcely poskytnutia kritérií vyzadovaných na vykonanie uvedeného rozhodnutia vo vztahu k podnikom, ktoré boli príjemcami predmetnej schémy pomoci. Súd prvého stupna nesprávne pripustil, ze Komisia namiesto toho, aby uviedla v samotnom rozhodnutí vsetky prvky potrebné na jeho vykonanie, mohla na tento úcel vyuzit tieto jednoduché listy, pricom sa domnieval, ze tieto listy patria výlucne do rámca lojálnej spolupráce medzi touto institúciou a vnútrostátnymi orgánmi. 110 Okrem toho Komisia nemôze prijat rozhodnutie, ktoré sa vo vseobecnosti obmedzuje na velmi neurcité posúdenie bez toho, aby toto rozhodnutie obsahovalo spresnenia týkajúce sa rozsahu, ktorý umoznuje jeho vykonanie vnútrostátnymi orgánmi, ale ktoré v urcitých prípadoch analyzuje jednotlivé prípady. 111 Vzhladom na tieto výhrady treba pripomenút, ze Súd prvého stupna sa v bode 251 napadnutého rozsudku domnieval, ze vnútrostátnym orgánom neprinálezí pri výkone sporného rozhodnutia preverit v kazdom individuálnom prípade, ci podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES boli splnené. Okrem toho z bodov 100 az 111 tohto rozsudku, na ktoré odkazuje jeho bod 251, vyplýva, ze Súd prvého stupna vylozil sporné rozhodnutie ako rozhodnutie, ktoré vylucuje posúdenie úlav na sociálnych odvodoch, ktoré sú v súlade s pravidlom de minimis, ako pomoci, a teda aj vymáhanie. Vzhladom na tieto úvahy, a ako zretelne vyplýva z bodov 251 a 252 uvedeného rozsudku, Súd prvého stupna rozhodol, ze sporné rozhodnutie je dostatocne urcité a odôvodnené na to, aby ho vnútrostátne orgány mohli vykonat. 112 Táto analýza rozsahu sporného rozhodnutia vsak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 113 Podla clánku 5 sporného rozhodnutia Talianska republika totiz prijme vsetky potrebné opatrenia na to, aby od príjemcov získala spät "pomoc..., ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom". Z tohto dôvodu je predpokladom vykonania tejto povinnosti to, ze sa najskôr preukáze, ze priznaná pomoc môze byt posúdená ako státna pomoc. Clánky 1 az 3 tohto rozhodnutia uvádzajú pomoc zlucitelnú so spolocným trhom a pomoc, ktorá so spolocným trhom nie je zlucitelná, a v clánku 4 uvedeného rozhodnutia sa konstatuje, ze v prípade spolocností, ktoré sú v nom uvedené, sa priznané zvýhodnenia nepovazujú za pomoc. Navyse, ako správne zdôraznil Súd prvého stupna v bode 103 napadnutého rozsudku, opatrenia, ktoré sú v súlade s pravidlom de minimis, sa neposudzujú ako státna pomoc. 114 Zo znenia odôvodnení c. 49 a 50 sporného rozhodnutia vyplýva, ze toto rozhodnutie, pokial ide kritérium vplyvu na obchod v rámci Spolocenstva a narusenia hospodárskej sútaze, sa obmedzilo na analýzu vlastností predmetnej schémy pomoci. Komisia sa totiz obmedzila na overenie toho, ci niektoré z podnikov, ktoré boli príjemcami úlav na sociálnych odvodoch na základe tejto schémy, vykonávali ekonomickú cinnost, ktorá môze mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz, pretoze také overenie stacilo na preukázanie jej právomoci na úcely uskutocnenia analýzy zlucitelnosti uvedenej schémy so spolocným trhom. 115 Z tohto dôvodu museli vnútrostátne orgány pred tým, ako pristúpili k vymáhaniu zvýhodnenia, nevyhnutne v kazdom jednotlivom prípade preverit, ci priznané zvýhodnenie mohlo vzhladom na svojho príjemcu narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva, pretoze inak by sa toto dodatocné preverenie, ktoré je podstatné pre posúdenie jednotlivých získaných zvýhodnení ako státnej pomoci, nemohlo vykonat. 116 Záver Súdu prvého stupna, podla ktorého je sporné rozhodnutie dostatocne odôvodnené na to, aby ho vnútrostátne orgány mohli vykonat, takisto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Z bodov 251 a 252 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna na to, aby dospel k takému záveru, dôsledne vychádzal zo svojho nesprávneho výkladu rozsahu tohto rozhodnutia, podla ktorého vnútrostátne orgány nemajú povinnost preverit v kazdom jednotlivom prípade, ci priznané zvýhodnenie mohlo vzhladom na svojho príjemcu narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. 117 Ako vsak vyplýva z bodov 61 az 64 tohto rozsudku, tento výklad Súdu prvého stupna je v rozpore s judikatúrou týkajúcou sa povinností vnútrostátnych orgánov v rámci výkonu rozhodnutia Komisie. 118 Je vsak potrebné pripomenút, ze ak odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, pricom takéto porusenie nemá za následok zrusenie tohto rozsudku, je potrebné nahradit odôvodnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 187 a citovanú judikatúru). 119 Vzhladom na obsah a rozsah sporného rozhodnutia a body 61 az 64, ako aj 113 az 117 tohto rozsudku je preto potrebné preskúmat, ci toto rozhodnutie je dostatocne odôvodnené na to, aby ho vnútrostátne orgány mohli vykonat. 120 V tejto súvislosti treba uviest, ze preverenie individuálnej situácie kazdého dotknutého príjemcu, ktoré musia uskutocnit vnútrostátne orgány, musí byt dostatocne vymedzené rozhodnutím Komisie týkajúcim sa schémy pomoci, ktoré obsahuje príkaz na vymáhanie. Na jednej strane, ako vyplýva z bodu 196 návrhov generálnej advokátky, také rozhodnutie musí umoznit jasnú identifikáciu svojho rozsahu. Na druhej strane, ako tvrdia odvolatelia, také rozhodnutie musí obsahovat vsetky podstatné nálezitosti na úcely jeho vykonania vnútrostátnymi orgánmi, cím sa vylúci, aby skutocný obsah tohto rozhodnutia bol vymedzený az neskôr prostredníctvom korespondencie medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi. 121 Sporné rozhodnutie sa vzhladom na tieto zásady zdá dostatocne odôvodnené. Ako totiz uviedla generálna advokátka v bodoch 197 a 198 svojich návrhov, z odôvodnenia tohto rozhodnutia dostatocne jasne vyplýva, ze pokial ide o otázku, ci úlavy na sociálnych odvodoch môzu narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva, Komisia sa zjavne obmedzila na posúdenie predmetnej schémy pomoci ako takej. Vnútrostátne orgány tak museli v kazdom jednotlivom prípade preskúmat, ci priznané zvýhodnenia mohli narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Naopak, pokial ide o prípadnú kompenzacnú povahu priznaných zvýhodnení, zistenie uvedené v spornom rozhodnutí, podla ktorého táto povaha nespochybnuje posúdenie týchto zvýhodnení ako pomoci, je vseobecne platné a vnútrostátne orgány sú ním viazané. 122 Z tohto dôvodu listy Komisie z augusta a októbra 2001 nemozno povazovat za dôkaz nedostatocného odôvodnenia sporného rozhodnutia. 123 Tieto listy ani neskôr nevymedzili skutocný obsah sporného rozhodnutia. 124 Ako tvrdí spolocnost Italgas, Komisia skutocne v uvedených listoch uviedla, ze priznané zvýhodnenia nepredstavujú pre niektoré subjekty v urcitom odvetví státnu pomoc z dôvodu neexistencie vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. Vysvetlenia, ktorých cielom je objasnit uplatnenie kritérií pojmu státna pomoc v individuálnych prípadoch, vsak spadajú do rámca vymedzeného sporným rozhodnutím. 125 Naopak, ak by sa vyzadovalo, aby rozhodnutie, ktoré nariaduje vymáhanie protiprávnej pomoci, povinne obsahovalo také specifikácie, spochybnilo by to právo zhodnotit schému pomoci na základe jej vseobecných vlastností, ktoré Komisii priznáva judikatúra spomínaná v bode 63 tohto rozsudku. Navyse zásada lojálnej spolupráce medzi Komisiou a clenskými státmi by mohla byt ohrozená, ak by Komisia nemala moznost poskytnút informácie na úcely zjednodusenia správneho vykonania takého rozhodnutia dotknutým clenským státom. Ako správne pripustil Súd prvého stupna v bode 252 napadnutého rozsudku, listy adresované v tomto prípade vnútrostátnym orgánom zo strany Komisie spadajú do rámca lojálnej spolupráce medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi. 126 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil rozsah sporného rozhodnutia, avsak táto chyba nemôze viest k neplatnosti napadnutého rozsudku, lebo toto rozhodnutie sa zdá dostatocne odôvodnené na to, aby ho vnútrostátne orgány mohli vykonat. 127 Z tohto dôvodu musia byt výhrady smerujúce proti tejto casti napadnutého rozsudku zamietnuté. - Procesné povinnosti Komisie 128 Odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze sa nesprávne domnieval, ze Komisia respektovala procesné povinnosti, ktoré má v rámci skúmania predmetnej schémy pomoci. Predovsetkým tvrdia, ze Komisia nezohladnila miestny charakter sluzieb a porusila clánok 86 ods. 2 ES, ako aj zásadu zákazu diskriminácie tým, ze skúmala individuálnu situáciu mestských podnikov bez toho, aby postupovala rovnako v prípade súkromných podnikov, ktoré sa nachádzajú v obdobných situáciách. Okrem toho Súdu prvého stupna vytýkajú nesprávne posúdenie dôkazov. 129 Na úcely posúdenia týchto výhrad je potrebné v prvom rade uviest, ze Súd prvého stupna v bodoch 209 a 228 az 231 napadnutého rozsudku vychádzal z judikatúry v súvislosti so skúmaním schém pomoci, aby dospel k záveru, ze Komisia v zásade nemusela uskutocnit prieskum rôznych odvetví, ktoré sú príjemcami predmetnej schémy. 130 Tieto úvahy sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej sa v prípade schémy pomoci môze Komisia obmedzit na skúmanie vseobecných charakteristík predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad uplatnenia (pozri najmä rozsudky Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný, bod 51; z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 24, ako aj z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 67), aby overila, ci táto schéma obsahuje prvky pomoci. 131 Odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna v prvom rade to, ze sa nesprávne domnieval, ako vyplýva z bodov 224, 235 a 249 napadnutého rozsudku, ze Komisia môze v rámci skúmania schémy pomoci vychádzat z domnienky týkajúcej sa existencie podmienok uplatnenia pojmu státna pomoc, a to v tomto prípade vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a narusenia hospodárskej sútaze. 132 Je nesporné, ze pojem státna pomoc má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností a ze Komisia nemá právomoc vykonávat preskúmanie, pokial ide o posúdenie opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ale podlieha úplnému súdnemu preskúmaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10515, body 111 a 112). 133 Úvahy Súdu prvého stupna týkajúce sa tak osobitností prieskumu schémy státnej pomoci, ako aj povahy zvýhodnení, ktoré boli priznané ako prevádzková pomoc, sú jediné schopné dostatocne z právneho hladiska vysvetlit závery nachádzajúce sa v bodoch 249 a 250 napadnutého rozsudku, takze táto výhrada je v kazdom prípade neúcinná. 134 Na jednej strane v súlade s judikatúrou Komisia nie je povinná zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze uvedený obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudok z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 111). 135 Na druhej strane Súd prvého stupna vychádzal tak z osobitostí skúmania schémy pomoci, ako aj z povahy zvýhodnení, ktoré boli priznané ako prevádzková pomoc. Pokial ide o prvý bod, Súd prvého stupna v rámci posúdenia predmetnej schémy vzhladom na jej vseobecné vlastnosti v bodoch 246 az 250 napadnutého rozsudku v súlade s tam citovanou judikatúrou Súdneho dvora konstatoval, ze nízka suma pomoci a skutocnost, ze väcsina príjemcov vykonávala svoju cinnost na miestnej úrovni, nemôzu mat za následok, ze pomoc priznaná na základe tejto schémy nemôze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a spôsobit skreslenie hospodárskej sútaze. 136 Pokial ide o druhý bod, treba pripomenút, ze prevádzková pomoc, t. j. pomoc, ktorá má rovnako ako predmetná pomoc za ciel oslobodit podnik od nákladov, ktoré by musel bezne znásat pri svojej beznej prevádzke alebo bezných cinnostiach, v zásade narúsa podmienky hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30). 137 Z tohto dôvodu výhrada, podla ktorej Súd prvého stupna nesprávne priznal Komisii moznost, aby uplatnila domnienku v súvislosti s vplyvom na obchod medzi clenskými státmi a narusením hospodárskej sútaze, nemá vôbec vplyv na výrokovú cast napadnutého rozsudku, a preto sa musí povazovat za neúcinnú v súlade s judikatúrou spomínanou v bode 65 tohto rozsudku. 138 Po druhé odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze sa nesprávne domnieval, ze povinnost predlozit dôkaz o tom, ze predmetné zvýhodnenia nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, majú talianske orgány. 139 Z analýzy uvedenej v bodoch 209 az 211 napadnutého rozsudku a následného preskúmania vsak vyplýva, ze Súd prvého stupna na to, aby dospel k záverom uvedeným v bodoch 249 az 251 tohto rozsudku, nevychádzal zo skutocnosti, ze dôkazné bremeno spocíva na Talianskej republike, ale z osobitostí preskúmania schémy státnej pomoci a relevantnosti informácií získaných na úcely tohto preskúmania. Z toho vyplýva, ze jediný údaj v bode 232 uvedeného rozsudku o tom, ze rozdelenie dôkazného bremena je podriadené dodrzaniu príslusných procesných povinností, ktoré má Komisia a dotknutý clenský stát, sa zdá byt bez dopadu na preskúmanie, aké uskutocnil Súd prvého stupna, a neumoznuje teda vykladat napadnutý rozsudok tak, ze stanovuje clenským státom povinnost predlozit dôkaz o tom, ze podmienky charakterizujúce pojem státna pomoc neboli splnené. 140 Výhrada zalozená na nesprávnom posúdení dôkazného bremena vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, a musí byt preto zamietnutá ako nedôvodná. 141 Po tretie odvolatelia tvrdia, ze rozsudok Súdu prvého stupna, ako aj sporné rozhodnutie sú nesprávne odôvodnené a porusujú zásadu zákazu diskriminácie. Mestské podniky na jednej strane a súkromné podniky, ktoré sa nachádzajú v porovnatelných situáciách, na druhej strane boli diskriminované. Ako mestské podniky, tak aj spolocnosti Italgas a Hotel Cipriani vykonávali výlucne miestne cinnosti, pricom bolo vylúcené, ze zvýhodnenia, ktoré sú im priznané, môzu ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. 142 Komisia mala vzhladom na informácie, ktoré jej boli poskytnuté, povinnost preskúmat v súvislosti s niektorými odvetviami alebo podnikmi, ci predmetné zvýhodnenia mohli mat vplyv na obchod v rámci Spolocenstva a narusit hospodársku sútaz alebo ci sa výnimka stanovená v clánku 86 ods. 2 ES mala uplatnit. Komisia si mala aspon vyziadat dodatocné informácie od talianskych orgánov, ako to urobila v prípade mestských podnikov. 143 V tejto súvislosti sa odvolatelia odvolávajú najmä na stúdiu, ktorú v roku 1998 vypracovalo COSES, uvedenú v bode 9 napadnutého rozsudku, ako aj na listy mesta Benátky z 18. mája 1998 a talianskej vlády z 23. januára 1999 a 10. júna 1999, ktoré boli predlozené Komisii v rámci preskúmania predmetnej schémy pomoci. Tieto listy obsahujú jasné informácie, podla ktorých riziko, ze bude ovplyvnený obchod v rámci Spolocenstva alebo narusená hospodárska sútaz, neexistovalo, pokial ide o niektoré odvetvia a podniky vzhladom na miestny charakter ich cinností. Co sa týka hotelierstva, treba predovsetkým miestne vymedzit trhy, pretoze turisti si najskôr vyberajú destináciu a az potom hotel alebo restauráciu. Kedze neexistuje sútazný vztah medzi hotelmi v Benátkach a hotelmi ostatných miest, predmetné úlavy na sociálnych odvodoch nemohli mat vplyv na obchod v rámci Spolocenstva. Spolocnost Coopservice navyse poukazuje na to, ze bola poverená ekonomickou sluzbou vo verejnom záujme, a prostredníctvom svojho druhého odvolacieho dôvodu tvrdí, ze napadnutý rozsudok porusuje clánok 86 ods. 2 ES. 144 Vzhladom na tieto výhrady treba uviest, ze v tomto prípade nejde o urcenie, ci zvýhodnenia priznané zalujúcim podnikom skutocne spôsobili skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnili obchod v rámci Spolocenstva. Treba len preskúmat, ci Komisia mala z dôvodu, ze uskutocnila analýzu individuálnej situácie mestských podnikov, povinnost odchýlit sa na základe zásady zákazu diskriminácie od svojho postupu zalozeného na skúmaní predmetnej schémy podla vseobecných vlastností tiez v prípade zalujúcich podnikov a odvetví, v ktorých sú cinné, vzhladom na informácie, ktoré jej boli v tejto súvislosti poskytnuté. 145 Z tohto dôvodu z napadnutého rozsudku vyplýva, ze pokial ide na jednej strane o situáciu spolocností Hotel Cipriani, Italgas a Coopservice, Súd prvého stupna preskúmal stúdiu, ktorú vypracoval COSES, a uvedené listy a v bodoch 214 az 216 a 241 uvedeného rozsudku konstatoval, ze Komisii neboli v priebehu prieskumného konania poskytnuté ziadne specifické informácie v súvislosti s týmito podnikmi, ktoré by mohli viest k vzniku procesnej povinnosti zohladnit individuálnu situáciu týchto podnikov. 146 Na druhej strane, pokial ide o situáciu odvetvia výstavby, obchodu, hotelierstva a sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, treba uviest, ze Súd prvého stupna, ktorý preskúmal informácie vyplývajúce z týchto stúdií a listov, sa v bode 240 napadnutého rozsudku domnieval, ze takisto v súvislosti s týmito odvetviami neexistovali specifické informácie, z ktorých by pre Komisiu vyplývala procesná povinnost poziadat talianske orgány o informácie týkajúce sa týchto odvetví. 147 Naopak, ako Súd prvého stupna konstatoval v bodoch 244 a 245 napadnutého rozsudku, v súvislosti s mestskými podnikmi existovali síce neúplné, avsak specifické informácie, ktoré si mala Komisia vyziadat od uvedených orgánov. 148 Z tohto dôvodu Súd prvého stupna v bodoch 242 az 245, ako aj 249 a 250 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze Komisia nemala povinnost odchýlit sa, pokial ide o spolocnosti Hotel Cipriani, Italgas a Coopservice, ako aj odvetvia výstavby, obchodu, hotelierstva a sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, od svojho postupu spocívajúceho v skúmaní vseobecných vlastností predmetnej schémy, a okrem toho dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie je v tejto súvislosti dostatocne odôvodnené a nie je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie. 149 Kedze odvolatelia spochybnujú tieto posúdenia Súdu prvého stupna, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze Súd prvého stupna má ako jediný právomoc jednak zistit skutkový stav, teda okrem prípadu, ak by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a takisto tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna (rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 96 a citovaná judikatúra). 150 Naopak, Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uviedol na podporu tohto skutkového stavu (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 96 a citovanú judikatúru). 151 Výhrady, podla ktorých mal Súd prvého stupna vzhladom na specifické informácie poskytnuté Komisii v rámci prieskumného konania rozhodnút, ze Komisia mala povinnost v súvislosti s niektorými odvetviami alebo podnikmi preskúmat jednotlivé prípady alebo obrátit sa na talianske orgány na úcely získania dodatocných informácií, je potrebné zamietnut ako neprípustné v rozsahu, v akom smerujú proti posúdeniu skutkového stavu Súdom prvého stupna. 152 Kedze spolocnost Italgas vytýka Súdu prvého stupna nesprávne posúdenie dôkazov, treba pripomenút, ze ak odvolatelka tvrdí, ze doslo k skresleniu dôkazov Súdom prvého stupna, musí v zmysle clánku 225 ES, clánku 51 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne oznacit dôkazy, ktoré tento súd skreslil, a preukázat nesprávne právne posúdenie, ktoré podla jej názoru viedlo Súd prvého stupna k takémuto skresleniu (rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 16 a citovaná judikatúra). 153 Okrem toho o takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez poukazovania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný, bod 17). 154 Spolocnost Italgas v tejto súvislosti odkazuje na listy talianskych orgánov z 23. januára a 10. júna 1999 a mesta Benátky z 18. mája 1998. 155 V prvom rade, pokial ide o list talianskych orgánov z 23. januára 1999 a list mesta Benátky z 18. mája 1998, treba poukázat na skutocnost, ze na to, aby mohol Súdny dvor overit, ci posúdenie týchto listov bolo zjavne nesprávne, spolocnost Italgas dostatocne podrobne neuvádza, ze posúdenie uvedených listov zo strany Súdu prvého súdu je v rozpore s obsahom týchto dokumentov (pozri analogicky rozsudok z 10. februára 2011, Activision Blizzard Germany/Komisia, C-260/09 P, Zb. s. I-419, bod 52). 156 Na jednej strane spolocnost Italgas totiz uviedla bez specifického odkazu na znenie týchto listov, ze z nich vyplýva, ze ich autori pripomínajú, "hoci len vseobecne", miestny charakter niektorých odvetví, ktorý vylucuje, ze by sociálne zvýhodnenia priznané týmto odvetviam mohli mat vplyv na obchod v rámci Spolocenstva. Na druhej strane je potrebné uviest, ze Súd prvého stupna zaujal v bodoch 214 az 216, ako aj 240 a 241 napadnutého rozsudku stanovisko presne na základe týchto dokumentov bez toho, aby vseobecné tvrdenia spolocnosti Italgas preukazovali, ze toto posúdenie sa zdá byt zjavne nesprávne. 157 V druhom rade, pokial ide o list talianskych orgánov z 10. júna 1999, na ktorý spolocnost Italgas odkazuje presnejsie tým, ze uvádza znenie casti uvedeného listu, o ktorej tvrdí, ze ju Súd prvého stupna nesprávne posúdil, treba uviest, ze Súd prvého stupna v súvislosti s týmto listom v bode 214 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "talianska vláda... sa pripojila k ziadosti o výnimku na základe clánku 86 ods. 2 ES v prospech mestských podnikov...". 158 Spolocnost Italgas vsak nespochybnuje toto konstatovanie Súdu prvého stupna, ale spochybnuje záver v bodoch 243 a 244 napadnutého rozsudku, ktorý sa zakladá na pripomienkach a dokumentoch predlozených Komisii pocas správneho konania a podla ktorého Komisia nemala povinnost vyziadat si od vnútrostátnych orgánov dodatocné informácie na úcely overenia, ci boli podmienky uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES týkajúce sa vplyvu na obchod v rámci Spolocenstva a hospodársku sútaz splnené v prípade rôznych dotknutých odvetví cinností, v ktorých podnikajú zalujúce podniky, pricom v súvislosti s nimi neexistovali presné informácie. 159 Za týchto podmienok sa zdá, ze Súd prvého stupna neskreslil dôkazy, ale ako uviedla generálna advokátka v bode 174 svojich návrhov, spolocnost Italgas v skutocnosti ziada o nové posúdenie týchto dôkazov, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora. 160 Je preto potrebné dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia nebola vzhladom na neexistenciu specifických informácií v súvislosti so zalujúcimi podnikmi a odvetviami, v ktorých podnikajú, povinná odchýlit sa na základe zásady zákazu diskriminácie od svojho postupu zalozeného na preskúmaní predmetnej schémy pomoci podla jej vseobecných vlastností a analyzovat ich individuálnu situáciu. Vzhladom na neexistenciu takých specifických informácií nie je potrebné dalej skúmat, ci Komisia mala povinnost odchýlit sa od tohto postupu na základe povinnosti vykonat nálezité a nestranné preskúmanie. 161 Vzhladom na uvedené skutocnosti druhá cast prvého odvolacieho dôvodu a druhý odvolací dôvod zdruzenia Comitato, druhá cast prvého odvolacieho dôvodu spolocnosti Hotel Cipriani, druhý, tretí a stvrtý odvolací dôvod spolocnosti Italgas, ako aj druhá cast prvého odvolacieho dôvodu a druhý odvolací dôvod spolocnosti Coopservice musia byt zamietnuté. O clánku 87 ods. 3 písm. c) a d) ES, ako aj o povinnosti odôvodnenia Odôvodnenie napadnutého rozsudku 162 Súd prvého stupna v bodoch 280 az 314 napadnutého rozsudku zamietol zalobné dôvody na podporu zaloby o neplatnost, ktoré sa zakladajú na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a nedostatku odôvodnenia. Kedze Súd prvého stupna uznal, ze Komisia sa môze odchýlit v osobitných prípadoch od svojich oznámení a usmernení, konstatoval predovsetkým, ze v tomto prípade nemala povinnost takto postupovat. Sporné rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené. V kazdom prípade povaha úlav na sociálnych odvodoch, konkrétne povaha prevádzkovej pomoci, bráni tomu, aby mohli byt pripustené v rámci takej výnimky. 163 V bodoch 322 az 329 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zamietol zalobné dôvody, podla ktorých Komisia nesprávne odmietla uplatnit výnimky týkajúce sa kultúrnej politiky upravenej v clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. V tejto súvislosti vychádzal najmä zo skutocnosti, ze spôsoby uplatnenia predmetných ulav na sociálnych odvodoch nie sú zárukou sledovania cielov kultúrnej politiky, pricom sa navyse domnieval, ze Komisia neporusila zásadu zákazu diskriminácie tým, ze uvedenú výnimku uplatnila v prípade Consorzio Venezia Nuova a nie v prípade zalobcov. Argumentácia úcastníkov konania 164 Po prvé zdruzenie Comitato vo svojom tretom odvolacom dôvode, spolocnost Hotel Cipriani vo svojom stvrtom odvolacom dôvode a spolocnost Coopservice vo svojom tretom odvolacom dôvode tvrdia, ze Súd prvého stupna poskytol nesprávny výklad clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Súd prvého stupna skutocne nepreskúmal výkon diskrecnej právomoci Komisie. Obmedzil sa len na preskúmanie prípadnej existencie "specifických" alebo "nových" dôvodov, ktoré môzu odôvodnit priznanie predmetných zvýhodnení bez toho, aby skutocne preskúmal, ci Komisia mala povinnost uplatnit uvedené ustanovenie ad hoc. Úcel priznania zvýhodnení je vsak v plnom súlade s úcelom schémy regionálnej pomoci Spolocenstva. Podla Talianskej republiky mal Súd prvého stupna sporné rozhodnutie zrusit z dôvodu porusenia clánku 253 ES. Bolo mozné priznat výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES bez toho, aby sa museli zmenit usmernenia, ktoré v tejto súvislosti vypracovala Komisia. 165 Po druhé zdruzenie Comitato vo svojom stvrtom odvolacom dôvode, spolocnost Hotel Cipriani vo svojom tretom odvolacom dôvode a spolocnost Coopservice vo svojom stvrtom odvolacom dôvode tvrdia, ze Súd prvého stupna porusil clánok 87 ods. 3 písm. d) ES. Vsetky hospodárske subjekty v historickom centre Benátok znásali dodatocné náklady, ktoré boli stanovené na úcely zachovania dedicstva tohto mesta. Predmetné úlavy na sociálnych odvodoch znízili náklady na pracovnú silu, cím zjednodusili nevyhnutné práce na úcely zachovania tohto dedicstva. Okrem toho odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo rozporné, pretoze Súd prvého stupna pripustil uplatnenie tohto ustanovenia v prípade spolocnosti Consorzio Venezia Nuova, ktorá bola nesprávne povazovaná za mestský podnik. 166 Podla Komisie musia byt tieto odvolacie dôvody zamietnuté. Posúdenie Súdnym dvorom 167 Odvolacie dôvody zalozené na nesprávnom výklade clánku 87 ods. 3 písm. c) a d) ES, ktorý poskytol Súd prvého stupna, uvedené v bodoch 280 az 314 a 322 az 329 napadnutého rozsudku musia byt zamietnuté. 168 Po prvé, pokial ide o výklad clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelia, Súd prvého stupna podrobne preskúmal v bodoch 307 az 309 napadnutého rozsudku výkon diskrecnej právomoci Komisie v rámci ad hoc uplatnenia tohto ustanovenia. V tejto súvislosti Súd prvého stupna preskúmal existenciu mozného nesprávneho posúdenia a správne dospel k záveru, ze Komisia mohla na úcely odôvodnenia odmietnutia uplatnit výnimku stanovenú v uvedenom ustanovení legitímne vychádzat z okolnosti, ze v tomto prípade islo o prevádzkovú pomoc pre podniky. Ako Súd prvého stupna príslusne v bode 286 tohto rozsudku uviedol, pomoc, ktorá v zásade skresluje podmienky hospodárskej sútaze, môze byt v súlade s oznámením Komisie z 12. augusta 1988 o metóde na uplatnenie clánku [87] ods. 3 písm. a) a c) [ES] na regionálnu pomoc [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 212, s. 2) a usmerneniami o národnej regionálnej pomoci uverejnenými v roku 1998 (Ú. v. ES C 74, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226) povolená len výnimocne. Ako vsak Súd prvého stupna uviedol v bode 309 uvedeného rozsudku, zalobcovia nepreukázali existenciu osobitných okolností, ktoré by umoznili domnievat sa, ze bez ohladu na povahu predmetnej prevádzkovej pomoci malo byt jej priznanie prípustné na základe uvedenej výnimky. 169 Okrem toho Súd prvého stupna sa v bodoch 310 a 311 napadnutého rozsudku správne domnieval, ze sporné rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. Ako totiz uviedol, kedze Komisia v sedemdesiatom tretom a sedemdesiatom stvrtom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia uviedla dôvody brániace zmene existujúcich oznámení a usmernení, vychádzala z dôvodov, pre ktoré v tomto prípade nebolo odôvodnené uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 170 Po druhé, pokial ide o uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. d) ES, Súd prvého stupna správne zamietol výhrady smerujúce proti spornému rozhodnutiu. Na jednej strane totiz záver Súdu prvého stupna, podla ktorého Komisia nemusela uplatnit uvedené ustanovenie z dôvodu neexistencie dostatocne úzkeho vztahu medzi úlavami na sociálnych odvodoch a zachovaním kultúrneho dedicstva, nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 171 Na druhej strane si dôvody napadnutého rozsudku neodporujú. Ako totiz Súd prvého stupna správne v bode 327 tohto rozsudku uviedol, situácia spolocnosti Consorzio Venezia Nuova nebola porovnatelná so situáciou zalobcov, lebo predmet cinnosti tohto subjektu konkrétne spocíva v realizácii zásahov na základe rozhodnutia státu s cielom zabezpecit zachovanie historického, umeleckého a architektonického dedicstva Benátok. Otázka, ci Súd prvého stupna správne, alebo nesprávne posúdil spolocnost Consorzio Venezia Nuova ako mestský podnik, je preto irelevantná. O clánku 87 ods. 2 písm. b) a clánku 87 ods. 3 písm. b) ES Odôvodnenie napadnutého rozsudku 172 Súd prvého stupna v bodoch 337 az 342 napadnutého rozsudku zamietol zalobné dôvody smerujúce proti spornému rozhodnutiu zalozené na porusení clánku 87 ods. 2 písm. b) a clánku 87 ods. 3 písm. b) ES a clánku 253 ES. Vzhladom na tieto okolnosti Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia neprekrocila hranice svojej diskrecnej právomoci a ze sporné rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. Argumentácia úcastníkov konania 173 Spolocnost Coopservice vo svojom piatom odvolacom dôvode tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil uvedené ustanovenia. Priznané zvýhodnenia boli totiz súcastou opatrení na zachovanie Benátok, co je významný projekt európskeho záujmu. Okrem toho Súd prvého stupna neprihliadol k fenoménu "acqua alta", ktorý treba povazovat za prírodnú katastrofu alebo výnimocnú udalost v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. 174 Komisia v tejto súvislosti nezaujala stanovisko. Posúdenie Súdnym dvorom 175 Výhrady spolocnosti Coopservice formulované v rámci tohto odvolacieho dôvodu musia byt zamietnuté. Pokial ide o clánok 87 ods. 2 písm. b) ES, Súd prvého stupna z právneho hladiska správne rozhodol, ze výnimka stanovená v tomto ustanovení sa v tomto prípade neuplatní, lebo predmetné úlavy na sociálnych odvodoch nie sú proporcionálne k objemu miezd a nesmerujú k náhrade skôd spôsobených prírodnou katastrofou alebo výnimocnými udalostami tak, ako to vyzaduje uvedené ustanovenie. V súlade s judikatúrou mozno totiz na základe tejto výnimky nahradit len skody spôsobené priamo prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami (rozsudky z 11. novembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-73/03, bod 37, ako aj z 23. februára 2006, Atzeni a i., C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 79). 176 Pokial ide o clánok 87 ods. 3 písm. b) ES, Súd prvého stupna skúmal výkon diskrecnej právomoci Komisie a správne dospel k záveru, ze Komisia neprekrocila svoju diskrecnú právomoc, ked sa domnievala, ze výnimka urcená na podporu realizácie významných projektov spolocného európskeho záujmu sa v tomto prípade nemala uplatnit z dôvodu, ze len subjekty so sídlom v Benátkach majú prospech z predmetnej schémy pomoci. 177 Napokon na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Coopservice, Súd prvého stupna riadne preskúmal tvrdenie zalozené na osobitnej situácii Benátok, takze napadnutý rozsudok nie je v tejto súvislosti nesprávne odôvodnený. O clánku 14 nariadenia c. 659/1999 Odôvodnenie napadnutého rozsudku 178 V bodoch 385 az 399 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna domnieval, ze sporné rozhodnutie nie je v rozpore s clánkom 14 nariadenia c. 659/1999, ked vo svojom clánku 5 stanovuje vymáhanie protiprávnej pomoci. Súd prvého stupna najmä uvádza, ze podla clánku 14 nariadenia c. 659/1999 a ustálenej judikatúry, ak Komisia konstatuje, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom, je povinná nariadit vymáhanie. V tomto prípade príkazu na vymáhanie nebráni nijaká vseobecná zásada práva Spolocenstva. Argumentácia úcastníkov konania 179 Zdruzenie Comitato vo svojom siestom a stvrtom odvolacom dôvode, spolocnost Hotel Cipriani vo svojom stvrtom odvolacom dôvode a spolocnost Coopservice vo svojom siestom odvolacom dôvode Súdu prvého stupna vytýkajú, ze nezohladnil skutocnost, ze vyhlásenie Komisie, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom, nevedie automaticky k jej vymáhaniu. Komisia totiz disponuje diskrecnou právomocou, v rámci ktorej mala posúdit, presahujúc právne úvahy, vsetky skutocnosti, akými sú dôvera v zákonnost pomoci, povaha pomoci, osobitost miest, specifická situácia príjemcov a financný dopad. 180 Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna správne uznal, ze vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti a nijaká vseobecná zásada v tomto prípade nebráni príkazu na vymáhanie. Posúdenie Súdnym dvorom 181 Tieto odvolacie dôvody je potrebné zamietnut ako nedôvodné. Súd prvého stupna totiz v súlade s judikatúrou Súdneho dvora uvedenou v bode 387 napadnutého rozsudku uznal, ze príkaz na vymáhanie protiprávnej pomoci je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti. 182 Navyse Súd prvého stupna sa v rámci skúmania dôvodov zalobcov správne domnieval, ze Komisia nemusela v tomto prípade upustit od nariadenia vymáhania protiprávnej pomoci. Súd prvého stupna totiz v bodoch 391 az 394 napadnutého rozsudku uviedol, ze zalobcovia nepreukázali existenciu osobitných okolností, ktoré by umoznili domnievat sa, ze napriek povahe predmetnej pomoci ako prevádzkovej pomoci Komisia nemala pristúpit k nariadeniu vymáhania. 183 Napokon treba takisto pripomenút, ze príkaz na vymáhanie obsiahnutý vo výrokovej casti sporného rozhodnutia sa vztahuje na státnu pomoc, ktorá bola v tomto rozhodnutí vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, pricom zahrna povinnost vnútrostátnych orgánov, aby najskôr vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 113 az 121 tohto rozsudku zistili, ci priznané zvýhodnenia predstavujú vo vztahu k príjemcom státnu pomoc. 184 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné hlavné odvolania, ako aj vzájomné odvolanie spolocnosti Coopservice zamietnut. O trovách 185 Clánok 122 prvý odsek rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku uplatnuje na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla druhého pododseku uvedeného clánku 69 ods. 2, ak je viac úcastníkov konania, ktorí nemali úspech, Súdny dvor medzi nich rozdelí náhradu trov konania. Odsek 3 prvý pododsek toho istého clánku 69 vsak stanovuje, ze Súdny dvor môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. 186 Kedze zdruzenie Comitato a spolocnosti Hotel Cipriani, Italgas a Coopservice nemali v tomto prípade vo svojich návrhoch úspech, je opodstatnené zaviazat ich rovnakým dielom na náhradu trov konania súvisiacich s hlavnými odvolaniami a so vzájomným odvolaním spolocnosti Coopservice. 187 Kedze Komisia nemala úspech vo svojich návrhoch, pokial ide o jej vzájomné odvolanie, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu s tým súvisiacich trov konania. 188 Napokon v súlade s clánkom 69 ods. 4 prvým pododsekom Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolania zdruzenia Comitato "Venezia vuole vivere", spolocnosti Hotel Cipriani Srl a spolocnosti Societŕ Italiana per il gas SpA (Italgas), ako aj vzájomné odvolanie spolocnosti Coopservice - Servizi di fiducia Soc. coop. rl sa zamietajú. 2. Vzájomné odvolanie Európskej komisie sa zamieta. 3. Zdruzenie Comitato "Venezia vuole vivere" a spolocnosti Hotel Cipriani Srl, Societŕ Italiana per il gas SpA (Italgas) a Coopservice - Servizi di fiducia Soc. coop. rl sú povinné rovnakým dielom nahradit trovy konania súvisiace s hlavnými odvolaniami a so vzájomným odvolaním spolocnosti Coopservice - Servizi di fiducia Soc. coop. rl. 4. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania súvisiace s jej vzájomným odvolaním. 5. Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXEpljMZ/L95380-8169TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXEpljMZ/L95380-8169TMP.html#Footref*