Vec C-67/09 P Nuova Agricast Srl a Cofra Srl proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Systém pomoci na investície v menej rozvinutých regiónoch Talianska - Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce tento systém za zlucitelný so spolocným trhom - Návrhy na náhradu vzniknutej skody, ktorá údajne vznikla v dôsledku prijatia tohto rozhodnutia - Prechodné opatrenia medzi týmto systémom a predchádzajúcim systémom - Casová pôsobnost rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok proti predchádzajúcemu systému - Zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania" Abstrakt rozsudku 1. Odvolanie - Dôvody - Nevyhnutnost presnej kritiky bodu odôvodnenia Vseobecného súdu [Clánok 225 ES, Statút Súdneho dvora, clánok 51 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, clánok 112 ods. 1 písm. c)] 2. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Nezlucitelnost pomoci, ktorá porusuje vseobecné zásady práva Spolocenstva (Clánok 88 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok voci schéme pomoci - Ochrana legitímnej dôvery (Clánok 87 ods. 1 a 3 ES a clánok 88 ods. 3 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok voci schéme pomoci - Obmedzenie casových úcinkov rozhodnutia (Clánok 87 ods. 1 a 3 ES a clánok 88 ods. 3 ES) 1. V odvolaní musia byt presným spôsobom uvedené kritizované casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, a právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, pod hrozbou sankcie neprípustnosti odvolania alebo daného odvolacieho dôvodu. Odvolanie, v ktorom sa argumentácia zo strany zalobcu vo svojom celku javí ako dostatocne jasná na to, aby sa s vyzadovanou presnostou mohli zistit kritizované prvky napadnutého rozsudku, ako aj právne tvrdenia uvedené na podporu tejto kritiky, a Súdnemu dvoru teda umoznuje vykonat preskúmanie zákonnosti, je prípustné, hoci niektoré casti tejto argumentácie nie sú presné. (pozri body 48, 49) 2. Státnu pomoc, ktorá niektorými svojimi podmienkami porusuje vseobecné zásady práva Únie, akými sú zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, nemôze Komisia vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom. (pozri bod 65) 3. Právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú osobu v situácii, ked institúcia Únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní. Pokial ide o zrusenie právnej úpravy pri neexistencii prevazujúceho verejného záujmu, Komisia porusila právne pravidlo s vyssou právnou silou, ak nestanovila pri zrusení prechodné opatrenia, ktoré by chránili legitímnu dôveru, ktorú by pozorný a obozretný hospodársky subjekt mohol legitímne mat v právnu úpravu Únie. Nikto sa vsak nemôze dovolávat porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial mu táto institúcia konkrétne uistenia neposkytla. Okrem toho, ak je pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia spôsobilého ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávat. V oblasti státnej pomoci, pokial ide o rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok voci schéme pomoci pocas urcitého presne vymedzeného obdobia, pozorný a obozretný hospodársky subjekt, ktorý je oboznámený s uvedeným rozhodnutím, môze z pojmu "dlzka" v rozhodnutí odvodit, ze moznost zúcastnit sa konania o pridelovaní subvencií je obmedzená dlzkou povolenia udeleného tomuto systému. Pokial sa totiz Komisia tým, ze povolí schému pomoci, odchýli od vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, ktorú zakotvuje clánok 87 ods. 1 ES, pozorný a obozretný hospodársky subjekt nemôze rozumne ocakávat, ze toto rozhodnutie povoluje v rozpore so zásadou, podla ktorej sa takéto výnimky musia vykladat striktne, poskytnutie pomoci aj po uplynutí dna, ktorý je v nom uvedený. (pozri body 69, 71 - 74) 4. Zásada rovnosti zaobchádzania bráni najmä tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo odlisne, pokial by takéto zaobchádzanie nebolo objektívne odôvodnené. Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok proti systému státnej pomoci podla clánku 87 ods. 3 ES je výnimkou zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti týchto pomocí so spolocným trhom. Preto sa jeho doba uplatnenia musí obmedzit z casového hladiska. Kazdé povolenie, ktoré je casovo ohranicené, pritom uz len svojím vymedzením spôsobuje nerovnost zaobchádzania podla toho, ci daná situácia patrí, alebo nepatrí do casovej pôsobnosti rozhodnutia o povolení. V tejto súvislosti nerovnost zaobchádzania medzi podnikmi, ktoré majú prílezitost zúcastnit sa konania o pridelovaní subvencií pred uplynutím platnosti povolenia udeleného na základe rozhodnutia, a podnikmi, ktoré uz nemali takúto prílezitost, je objektívne odôvodnená. (pozri body 78 - 80) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 14. októbra 2010 ([1]*) "Odvolanie - Státna pomoc - Systém pomoci na investície v menej rozvinutých regiónoch Talianska - Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce tento systém za zlucitelný so spolocným trhom - Návrhy na náhradu vzniknutej skody, ktorá údajne vznikla v dôsledku prijatia tohto rozhodnutia - Prechodné opatrenia medzi týmto systémom a predchádzajúcim systémom - Casová pôsobnost rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok proti predchádzajúcemu systému - Zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania" Vo veci C-67/09 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 12. februára 2009, Nuova Agricast Srl, so sídlom v Cérignole (Taliansko), Cofra Srl, so sídlom v Barlette (Taliansko), v zastúpení: A. Calabrese, avvocato, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilesic (spravodajca), M. Safjan a M. Berger, generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. apríla 2010, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Nuova Agricast Srl (dalej len "Nuova Agricast") a Cofra Srl (dalej len "Cofra") domáhajú zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 2. decembra 2008, Nuova Agricast a Cofra/Komisia (T-362/05 a T-363/05, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zamietol ich návrhy na náhradu skody, ktorá im údajne vznikla v dôsledku toho, ze Komisia Európskych spolocenstiev prijala rozhodnutie z 12. júla 2000 o nevznesení námietok voci systému pomoci na investície v menej rozvinutých regiónoch Talianska (státna pomoc N 715/99 - Taliansko) (dalej len "sporné rozhodnutie"), ktorého strucné oznámenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES C 278, s. 26), ako aj v dôsledku konania Komisie v priebehu konania, ktoré predchádzalo prijatiu tohto rozhodnutia. Právny rámec Systémy pomoci na investície v menej rozvinutých regiónoch Talianska povolené do 31. decembra 1999 2 Zákonným dekrétom c. 415 o dodatocných rozpoctových zdrojoch na vykonanie zákona c. 64 z 1. marca 1986, ktorým sa zavádzajú opatrenia o mimoriadnej intervencii v Mezzogiorno (rifinanziamento della legge 1° marzo 1986, n. 64, recante disciplina organica dell'intervento straordinario nel Mezzogiorno) z 22. októbra 1992 (GURI c. 249 z 22. októbra 1992, s. 3), ktorý bol po zmene a doplnení zákonom c. 488 z 19. decembra 1992 (GURI c. 299 z 21. decembra 1992, s. 3, a korigendum, GURI c. 301 z 23. decembra 1992, s. 40) zmenený na zákon, ktorý bol zmenený a doplnený legislatívnym dekrétom c. 96 z 3. apríla 1993 (GURI c. 79 z 5. apríla 1993, s. 5, dalej len "zákon c. 488/1992"), taliansky normotvorca stanovil financné opatrenia, ktoré mali podniky motivovat k rozvíjaniu niektorých výrobných cinností v menej rozvinutých regiónoch krajiny. 3 V dnoch 1. marca 1995 a 21. mája 1997 prijala Komisia dve rozhodnutia o nevznesení námietok, najprv s úcinnostou do 31. decembra 1996 a neskôr s úcinnostou do 31. decembra 1999, voci po sebe nasledujúcim systémom pomoci, ktoré vychádzali zo zákona c. 488/1992 a z rozlicných predpisov na jeho vykonanie (státna pomoc c. N 40/95 a c. N 27/A/97). Tieto rozhodnutia boli v krátkosti uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, a to 18. júla 1995, pokial ide o rozhodnutie z 1. marca 1995 (Ú. v. ES C 184, s. 4), a 8. augusta 1997, pokial ide o rozhodnutie z 21. mája 1997 (Ú. v. ES C 242, s. 4, dalej len "rozhodnutie z roku 1997"). 4 Pravidlá na uplatnovanie systému pomoci schváleného rozhodnutím z roku 1997 (dalej len "systém pomoci 1997 - 1999") boli stanovené po prvé uznesením Comitato interministeriale per la programmazione economica (medziministerský výbor pre hospodárske plánovanie) o usmerneniach na udelovanie subvencií v zmysle clánku 1 ods. 2 zákona c. 488/1992 (direttive per la concessione di agevolazioni ai sensi dell'art. 1, comma 2, del decreto-legge 22 ottobre 1992, n. 415, convertito nella legge 19 dicembre 1992, n. 488, in tema di disciplina organica dell'intervento straordinario nel Mezzogiorno) z 27. apríla 1995 (GURI c. 142 z 20. júna 1995, s. 17) v znení zmien a doplnení uznesenia uvedeného výboru z 18. decembra 1996 (GURI c. 70 z 25. marca 1997, s. 35), po druhé vyhláskou c. 527 Ministero dell'Industria, del Commercio e dell'Artigianato (Ministerstvo priemyslu, obchodu a zivnostenského podnikania, dalej len "MPOZP"), ktorou bolo prijaté nariadenie o spôsoboch a postupoch udelovania a pridelovania subvencií v prospech výrobných cinností v menej rozvinutých regiónoch krajiny (regolamento recante le modalitŕ e le procedure per la concessione ed erogazione delle agevolazioni in favore delle attivitŕ produttive nelle aree depresse del Paese) z 20. októbra 1995 (GURI c. 292 z 15. decembra 1995, s. 3) v znení zmien a doplnení vyhlásky uvedeného ministerstva c. 319 z 31. júla 1997 (GURI c. 221 z 22. septembra 1997, s. 31), ako aj po tretie obezníkom MPOZP c. 234363 z 20. novembra 1997 (riadna príloha GURI c. 291 z 15. decembra 1997). 5 Tieto pravidlá na uplatnovanie predovsetkým stanovovali: - financné zdroje na kazdý rok sa rozdelili na dve rovnaké casti, pricom kazdá cast sa pridelovala prostredníctvom výzvy na predlozenie ziadostí; v závislosti od financných prostriedkov disponibilných v roku, na ktorý sa vztahujú zdroje, vsak pravidlá rozdelovania financných prostriedkov mohli byt zmenené vyhláskou najmä tak, ze sa tieto financné prostriedky pridelili prostredníctvom jednej výzvy na predlozenie ziadosti, - ziadosti predlozené po výzve na predlozenie ziadostí posudzovali oprávnené banky, ktoré im priznali urcitý pocet bodov v závislosti od regulacných kritérií s názvom "indicatori" (dalej len "indikátory"), - na základe výsledkov posúdení bánk vyhotovilo MPOZP regionálne zoznamy hodnotenia, v ktorých boli ziadosti zoradené zostupne podla poctu priznaných bodov, a prijalo vyhlásku o pridelení subvencií v prospech na zoznam zaradených ziadostí od prvej ziadosti az do vycerpania financných prostriedkov pridelených na predmetnú výzvu, - za oprávnené výdavky sa povazovali výdavky vynalozené odo dna nasledujúceho po dni skoncenia platnosti výzvy, ktorá predchádzala výzve, v nadväznosti na ktorú bola podaná ziadost, s výnimkou výdavkov na inzinierske stúdie a iné stúdie a na nadobúdanie a úpravu pozemkov podniku, ktoré boli oprávnené od zaciatku plynutia dvanástich mesiacov, ktoré predchádzajú dnu predlozenia ziadosti, - podniky, ktorých ziadosti o pomoc boli síce zaradené do regionálneho zoznamu, ale nemohli získat subvencie, pretoze výska financných prostriedkov pridelených na predmetnú výzvu na predlozenie ziadostí bola nizsia ako celková suma pozadovanej pomoci, mohli bud predlozit ten istý projekt, avsak iba raz, a to pri prvej vhodnej výzve nasledujúcej bezprostredne po výzve, vo vztahu ku ktorej bola ziadost pôvodne podaná, bezo zmien castí, ktoré zohladnujú indikátory (mechanizmus s názvom "automatické zaradenie" ziadosti), alebo sa vzdat tohto automatického zaradenia a opätovne predlozit ten istý projekt, a to pri prvej vhodnej výzve nasledujúcej po výzve, vo vztahu ku ktorej sa tieto podniky vzdali práva na automatické zaradenie, pricom vsak mohli úplne alebo ciastocne zmenit casti zohladnujúce indikátory, aby sa ziadost o pomoc stala konkurencieschopnejsou, v kazdom prípade bez toho, aby sa táto zmena týkala podstatných zloziek projektu (mechanizmus s názvom "zmena" ziadosti); v obidvoch prípadoch aj nadalej platili podmienky týkajúce sa vymedzenia oprávnenosti výdavkov stanovené pre pôvodné ziadosti. Sporné rozhodnutie a systém pomoci na investície v menej rozvinutých regiónoch Talianska povolený s úcinnostou od 1. januára 2000 do 31. decembra 2006 6 Dna 18. novembra 1999 talianske orgány oznámili Komisii pomoc v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, ktorá ju pod císlom N 715/99 zaregistrovala ako návrh systému pomoci uplatnitelný od 1. januára 2000 a vychádzajúci zo zákona c. 488/1992. 7 Po tomto oznámení nasledovala výmena korespondencie medzi Komisiou a talianskymi orgánmi a schôdza medzi zástupcami talianskej vlády a sluzbami Komisie, ktorá sa konala 16. mája 2000. 8 Korespondencia zahrna aj list talianskych orgánov z 3. apríla 2000. MPOZP v nom uviedlo, ze v prípade, ze Komisia zotrvá na svojom stanovisku podla ktorého zásada oprávnenosti výdavkov vynalozených odo dna, ktorý nasleduje po dni skoncenia predchádzajúcej výzvy na predlozenie ziadostí o pomoc, je v rozpore so zásadou nevyhnutnosti státnej pomoci, je so zretelom na významnú zmenu systémy pomoci, tak ako sa uplatnoval v minulosti, nevyhnutné, aby moznost retroaktívneho zohladnenia výdavkov vynalozených odo dna skoncenia predchádzajúcej výzvy bola predmetom prechodného opatrenia, ktoré sa obmedzuje iba na prvé uplatnenie nového systému. 9 V tejto korespondencii sa nachádza aj list Komisie z 29. mája 2000 (dalej len "list z 29. mája 2000"). 10 Komisia v nom odkazuje na schôdzu zo 16. mája, so zretelom na ktorú talianske orgány predlozili "návrh na stanovenie prechodného ustanovenia pre predmetný systém iba pre prvú fázu uplatnenia tohto systému, na základe ktorého by sa snazilo priznat retroaktivitu oprávneným výdavkom na pomoc odo dna skoncenia poslednej výzvy". Tento návrh sa zameriaval na to, aby "sa predislo akejkolvek diskontinuite medzi predchádzajúcim a novým systémom hlavne z dôvodu legitímneho ocakávania podnikov (dávajúcich podnet), ktorých by sa dotýkalo uvedené prechodné pravidlo a patrili by do dvoch odlisných kategórií: a) podniky, pre ktoré bola síce podaná ziadost so zretelom na poslednú vhodnú výzvu a boli kladne posúdené oprávnenými bankami a zaradené do regionálnych zoznamov, ale nezískali pomoc z dôvodu nedostatocných financných zdrojov; b) podniky, pre ktoré ziadost este nebola podaná, hoci sa uz zacalo s realizáciou investicného projektu." 11 Pokial ide o kategóriu podnikov uvedených v písm. a), Komisia v liste z 29. mája 2000 talianske orgány vyzýva, "aby sa zaviazali posúdit výlucne pre prvú fázu uplatnenia nového systému ziadosti o odlozenie v rámci poslednej výzvy rovnako, ako keby boli kladne posúdené a zaradené do posledných zoznamov." Pokial ide o kategóriu písm. b), uvedené orgány vyzýva, aby vzali spät návrh týkajúci sa oprávnenosti investicných projektov v prípade, ze sa zacalo s realizáciou projektu pred podaním ziadosti o pomoc, kedze tento návrh nebol v súlade s usmerneniami, ktoré sa týkajú státnej pomoci na regionálne úcely (Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9). 12 Talianske orgány následne svoj návrh systému pomoci zmenili. 13 Sporným rozhodnutím doruceným Talianskej republike listom z 2. augusta 2000, Komisia rozhodla o tom, ze nevznesie námietky proti tomuto systému pomoci do 31. decembra 2006 (dalej len "systém pomoci 2000 - 2006"). 14 V napadnutom rozhodnutí sa nachádza ustanovenie, ktorého cielom je konkrétne schválit opatrenia uvedeného systému pomoci, ktoré zarucujú prechod vo vztahu k systému pomoci 1997 - 1999 (dalej len "prechodné ustanovenie"). Toto ustanovenie znie: "Iba pri prvom uplatnení predmetného systému pomoci, to znamená pri prvej výzve na predlozenie ziadostí, ktorá sa uskutocní na základe tohto systému, a v kazdom prípade, iba ak boli ziadosti o pomoc predlozené pred zaciatkom vykonávania investicných projektov, budú výnimocne prípustné ziadosti, ktoré boli predlozené pri poslednej výzve uskutocnenej na základe [systému pomoci 1997 - 1999], ktoré boli posúdené ako oprávnené na pomoc, no neposkytla sa na ne ziadna pomoc preto, lebo na túto výzvu boli pridelené obmedzené financné zdroje." [neoficiálny preklad] 15 V nadväznosti na toto rozhodnutie prijalo MPOZP vyhlásku o maximálnych limitoch na udelovanie subvencií v prospech výrobných cinností v menej rozvinutých regiónoch krajiny uvedených v zákone c. 488/1992 pre regióny Basilicata, Kalábria, Kampánia, Apúlia, Sardínia a Sicília (misure massime consentite relative alle agevolazioni in favore delle attivitŕ produttive nelle aree depresse del Paese di cui alla legge n. 488/1992 per le regioni Basilicata, Calabria, Campania, Puglia, Sardegna e Sicilia) zo 14. júla 2000 (GURI c. 166 z 18. júla 2000, s. 49) a obezník c. 9003 zo 14. júla 2000 (riadna príloha GURI c. 175 z 28. júla 2000) na úcely spresnenia podmienok vykonávania systému pomoci 2000 - 2006. 16 V prvom pododseku ods. 2 jediného clánku tejto vyhlásky sa stanovuje, ze pomoc môze byt priznaná "na základe... výdavkov, ktoré sa povazujú za oprávnené v rámci programov vztahujúcich sa na poslednú vhodnú výzvu na predlozenie ziadostí, ktoré boli preskúmané a schválené, avsak neboli podporené pre nedostatok potrebných disponibilných financných zdrojov." Okolnosti predchádzajúce sporu 17 V rámci systému pomoci 1997 - 1999 uverejnilo MPOZP 1. decembra 1997 tretiu výzvu na predlozenie ziadostí o pomoc v priemyselnom odvetví na prvý polrok roku 1998 (dalej len "tretia výzva"). 18 Dotknuté podniky mali na predlozenie svojich ziadostí o pomoc lehotu do 16. marca 1998. Mohli poziadat o financovanie výdavkov vynalozených odo dna nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie ziadostí predlozených pri predchádzajúcej výzve (druhej výzve), teda od 1. januára 1997. 19 Spolocnosti Nuova Agricast a Cofra podali ziadosti o pomoc pre investicný projekt v súvislosti s tretou výzvou. Celková suma predpokladaných nákladov dosiahla výsku 9 516 000 000 ITL v prvom prípade a 8 062 000 000 ITL v druhom prípade. Obe sumy zahrnali výdavky vynalozené pred predlozením predmetnej ziadosti o pomoc, ale po ukoncení predchádzajúcej výzvy. 20 Tieto ziadosti, povazované za oprávnené, boli zaradené do zoznamu zaradených ziadostí pre región Apúlia dvomi vyhláskami MPOZP zo 14. augusta 1998. Vzhladom na poradie uvedených ziadostí v zozname vsak odvolatelky pozadovanú pomoc pre nedostatok financných prostriedkov nezískali. 21 Tieto vyhlásky uvádzali, ze v súlade s vyhláskou c. 527/95 z 20. októbra 1995 v znení zmien a doplnení vyhlásky c. 319 z 31. júla 1997 sa ziadosti zaradené do poradia, ktoré nie sú pokryté pomocou v rámci tretej výzvy, automaticky zaradia v nezmenenej podobe do zoznamu pre stvrtú výzvu na predlozenie ziadosti o pomoc v priemyselnom odvetví na druhý polrok 1998 (dalej len "stvrtá výzva") s tým, ze na úcely oprávnenosti výdavkov na pomoc sa zachová platnost podmienok, ktoré sa uplatnovali na pôvodnú ziadost. Takisto spresnujú, ze ak by mal podnik v úmysle zachovat platnost podmienok oprávnenosti výdavkov na pomoc a súcasne zmenit svoju ziadost o pomoc, potom by sa musel vzdat tohto automatického zaradenia a podat ziadost v lehotách na predlozenie len pre piatu výzvu na predlozenie ziadostí o pomoc, ktorá zodpovedá prvému polroku 1999, pricom ich mala stanovit vyhláska. 22 Medzitým bola uverejnená stvrtá výzva. Nuova Agricast a Cofra sa vzdali práva na automatické zaradenie svojich ziadostí do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri stvrtej výzve, aby pri nasledujúcej prvej vhodnej výzve mohli predlozit nové zmenené ziadosti. 23 Talianske orgány vsak do 31. decembra 1999, cize do dna, ked Komisia schválila systém pomoci 1997 - 1999, nijakú vhodnú výzvu neuverejnili. 24 Dna 14. júla 2000, teda po nadobudnutí úcinnosti systému pomoci 2000 - 2006, uverejnili talianske orgány ôsmu výzvu na predlozenie ziadostí o pomoc v priemyselnom odvetví (dalej len "ôsma výzva"). 25 Vzhladom na podmienky platné v rámci systému pomoci 2000 - 2006 sa zmenené ziadosti odvolateliek, na ktoré sa prechodné ustanovenie uvedené v spornom rozhodnutí nevztahovalo, posúdili ako neprípustné a nezaradili do zoznamu vyhotoveného pri ôsmej výzve. 26 Odvolatelky spolu s dalsími talianskymi podnikmi nachádzajúcimi sa v rovnakej situácii teda podali prvú zalobu na Súd prvého stupna, ktorou sa domáhali neplatnosti sporného rozhodnutia. Uznesením z 15. júna 2005, SIMSA a i./Komisia (T-98/04), Súd prvého stupna túto zalobu zamietol ako neprípustnú z dôvodu, ze bola podaná po uplynutí dvojmesacnej lehoty vymedzenej v clánku 230 piatom odseku ES. 27 Nuova Agricast okrem toho podala zalobu na Tribunale ordinario di Roma, kde sa domáhala, aby bolo Ministero delle Attivitŕ Produttive, na ktoré presli právomoci MPOZP, zaviazané na náhradu skody, ktorá jej bola údajne spôsobená v dôsledku nevyplatenia pozadovanej státnej pomoci. Nuova Agricast v tomto kontexte najmä tvrdila, ze pocas rokovaní s Komisiou s cielom dosiahnut obnovenie systému pomoci po 31. decembri 1999 Talianska republika nepostupovala správne pri ochrane nadobudnutých práv podnikov, ktoré sa tak ako ona vzdali pocas tretej výzvy práva na automatické zaradenie do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri stvrtej výzve, aby mohli predlozit zmenenú ziadost pri nasledujúcej prvej vhodnej výzve. 28 V rámci tohto konania podal Tribunale ordinario di Roma rozhodnutím zo 14. júna 2006 návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý sa týkal platnosti sporného rozhodnutia z hladiska zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia. Rozsudkom z 15. apríla 2008, Nuova Agricast (C-390/06, Zb. s. I-2577), Súdny dvor na tento návrh odpovedal tak, ze z preskúmania polozenej otázky nevyplynula ziadna skutocnost, ktorá by mohla mat vplyv na platnost sporného rozhodnutia. 29 V analýze platnosti sporného rozhodnutia z hladiska zásady rovnosti zaobchádzania Súdny dvor v bode 62 uvedeného rozsudku skonstatoval, ze Komisia mala rozpoznat existenciu podnikov, ako je Nuova Agricast, ktorých ziadost o pomoc bola zaradená do zoznamu vyhotoveného pri tretej výzve a ktoré nezískali pozadovanú pomoc pri tejto výzve pre nedostatok disponibilných financných prostriedkov, a ktoré sa teda vzdali práva na automatické zaradenie do zoznamu vyhotoveného pri stvrtej výzve, aby mohli pri prvej vhodnej výzve nasledujúcej po tejto výzve predlozit zmenenú ziadost (dalej len "podniky prvej kategórie"), ako aj podnikov, ktorých ziadost bola zaradená do zoznamu vyhotoveného pri stvrtej výzve a ktoré pozadovanú pomoc nezískali pre nedostatok disponibilných financných prostriedkov (dalej len "podniky druhej kategórie"). 30 Súdny dvor vsak v bodoch 77 a 78 toho istého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia schválením systému pomoci 2000 - 2006, na základe ktorého iba podniky druhej kategórie mohli mat výhodu z prechodného ustanovenia, ktoré sa nachádza v spornom rozhodnutí, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze podniky tejto kategórie a podniky prvej kategórie sa nenachádzali v porovnatelnej situácii. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 31 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 21. septembra 2005 podali kazdá zo spolocností Nuova Agricast a Cofra zalobu, ktorou sa domáhali ulozenia povinnosti Komisii nahradit skodu, o ktorej tvrdia, ze im vznikla z dôvodu prijatia sporného rozhodnutia. Obe veci boli na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku spojené na spolocné konanie. 32 Rozhodnutiami z 1. marca 2006 Súd prvého stupna ciastocne vyhovel návrhu na nariadenie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktorý podala Komisia, a vyzval ju, aby sa vo svojich písomných vyjadreniach sústredila jednak na otázku prípustnosti zalôb a jednak na otázky, ktoré sa týkajú existencie protiprávnych konaní pricítatelných tejto institúcii, existencie a charakteru uvádzaných skôd, ako aj prícinnej súvislosti medzi uvedenými vytýkanými konaniami a týmito skodami. 33 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna zalobu zamietol a zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. 34 V bodoch 48 az 51 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna najskôr vyhlásil za neprípustné body návrhov Komisie, ktoré smerujú k tomu, aby výraz "falso ideologico" (intelektuálna chyba), ktorý pouzili odvolatelky na úcely kvalifikácie listu z 29. mája 2000, bol odstránený z ich vyjadrení. 35 V tomto kontexte Súd prvého stupna zdôraznil, ze odvolatelky v podstate tvrdia, ze Komisia v tomto liste úmyselne zamlcala skutocnost, ze talianske orgány sa snazili chránit nielen situáciu podnikov, ktoré sa zúcastnili na stvrtej výzve, ale aj situáciu podnikov, ktoré sa zúcastnili na tretej výzve. V tejto súvislosti skonstatoval, ze "chyba", o ktorej odvolatelky tvrdia, ze ju zistili v uvedenom liste, sa v nom nenachádza, kedze list rozlisuje medzi sirokou pôsobnostou prechodného opatrenia zamýslaného talianskymi orgánmi a výzvou Komisie urcenej týmto orgánom, ktorá smeruje k tomu, aby pôsobnost tohto opatrenia bola obmedzená iba na podniky, ktoré sa zúcastnili na poslednej uverejnenej výzve. Súd prvého stupna sa vsak domnieval, ze mu neprinálezí obmedzit slobodu prejavu, ktorú majú úcastníci konania v hraniciach deontologických pravidiel, pricom táto hranica nebola v prejednávanej veci prekrocená, kedze odvolatelky výslovne uviedli, ze netvrdili, ze Komisia sa dopustila intelektuálnej chyby v zmysle talianskeho trestného práva. 36 Pokial ide dalej o návrhy na náhradu skody Súd prvého stupna skonstatoval, ze najskôr treba rozhodnút o predmete zalôb a nie o ich prípustnosti, ktorá bola napadnutá Komisiou, a následne v bodoch 76 az 96 napadnutého rozsudku preskúmal, ci je splnená podmienka nezákonnosti konania, ktoré sa vytýka tejto institúcii. 37 Hlavnú argumentáciu odvolateliek, ktorá smeruje k preukázaniu toho, ze Komisia sa dopustila rôznych protiprávnych postupov, ktoré vyplývajú zo skutocnosti, ze v liste z 29. mája 2000 vyzvala talianske orgány, aby zmenili svoj návrh prechodných opatrení, a ze prijala sporné rozhodnutie, odmietol Súd prvého stupna v bodoch 80 az 84 napadnutého rozsudku takto: "80 Pokial ide o hlavnú argumentáciu zalobkýn..., táto sa v podstate zakladá na predpoklade, podla ktorého rozhodnutím [z roku] 1997 Komisia rozhodla o tom, ze nevznesie námietky proti druhej úcasti zalobkýn na výzve na uskutocnení systému pomoci, ktorý vychádza zo zákona c. [488/1992], ktorá bola uverejnená po 31. decembri 1999. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze vseobecná zásada, ktorú zakotvuje clánok 87 ods. 1 ES, je zásada zákazu státnej pomoci. Podla judikatúry sa výnimky z tejto zásady vykladajú striktne (rozsudok [Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004,] Fleuren Compost/Komisia, [T-109/01, Zb. s. II-127,] bod 75). Na urcenie, ci pomoc patrí do casovej pôsobnosti rozhodnutia o nevznesení námietok proti systému pomoci, treba skúmat, ci ju mozno povazovat za poskytnutú pred dnom uplynutia platnosti tohto rozhodnutia, kedze kritérium relevantné v tejto súvislosti je kritérium právne záväzného aktu, na základe ktorého sa príslusný vnútrostátny orgán zaväzuje poskytnút pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok Fleuren Compost/Komisia, [uz citovaný], body 68 a 71 az 74). Z toho vyplýva, ze rozhodnutie o nevznesení námietok proti systému pomoci sa týka len skutocne poskytnutej pomoci, ktorá patrí do pôsobnosti tohto systému, kedze dotknutý vnútrostátny orgán sa musí zaviazat poskytnút predmetnú pomoc pred uplynutím tohto rozhodnutia. 81 Preto hoci v prejednávanej veci v rozhodnutí [z roku] 1997 Komisia nenamietala proti tomu, aby systém pomoci [1997 - 1999] umoznoval zalobkyniam podat zmenenú ziadost o pomoc v rámci vhodnej výzvy, ktorá nasleduje po stvrtej výzve, preto, aby patrila do pôsobnosti tohto rozhodnutia, bolo potrebné, aby táto druhá úcast nastala pred uplynutím doby platnosti súhlasu udeleného týmto rozhodnutím a dalej, aby sa talianske orgány zaviazali udelit pozadovanú pomoc v rámci tejto druhej úcasti tiez pred uplynutím tohto obdobia. Je vsak nepochybné, ze rozhodnutím [z roku] 1997 Komisia rozhodla o nevznesení námietok proti systému pomoci [1997 - 1999] az do 31. decembra 1999. Je tiez nesporné, ze ziadna výzva, ktorá by umoznila druhú úcast zalobkýn, nebola uverejnená pred 1. januárom 2000 a ze pred týmto dnom talianske orgány neprijali nijaký záväzný akt, ktorým by sa zaviazali poskytnút zalobkyniam pozadovanú pomoc. 82 Okrem toho je vylúcené, ako správne uviedla Komisia, aby jednoduchá moznost zúcastnit sa druhýkrát na výzve, v rámci ktorej by pomoc mohla byt prípadne priznaná, stacila na to, aby bolo mozné domnievat sa, ze pozadované pomoci boli poskytnuté, ked bola táto moznost ponúknutá. Tak znenie rozhodnutia [z roku] 1997, ako aj striktné výkladové pravidlo výnimiek zo vseobecnej zásady zákazu státnej pomoci, ktoré zakotvuje clánok 87 ods. 1 ES, bránia takémuto rozsíreniu casovej pôsobnosti schválenému systému pomoci. Navyse je nepochybné, ze zalobkyne nemali ziadnu istotu, ze pokial podajú zmenenú ziadost, bude im pozadovaná pomoc poskytnutá. 83 Preto 'právo na zmenu`, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú, za predpokladu, ze existuje, bolo pokryté rozhodnutím [z roku] 1997, len ak bolo uplatnené pred 1. januárom 2000 a pokial sa talianske orgány zaviazali pred týmto dnom poskytnút zalobkyniam pomoc, o ktorú druhýkrát poziadali. Ako uz vsak bolo uvedené, je nepochybné, ze v tomto prípade to tak nebolo. 84 Kedze rozhodnutie [z roku] 1997 sa nemohlo povazovat za povolenie zalobkyniam podat zmenenú ziadost o pomoc v rámci výzvy uverejnenej po uplynutí obdobia platnosti tohto rozhodnutia, predpoklad, z ktorého vychádza úvaha zalobkýn, je nesprávny. Vsetky tvrdenia, ktoré zalobkyne zakladajú na tomto predpoklade, sa preto musia zamietnut ako nedôvodné." 38 V bodoch 85 az 87 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dodal, ze tento záver nebol spochybnený riesením obsiahnutým vo veci, ktorej sa týkal rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia (C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479), na ktorý poukázali odvolatelky, kedze okolnosti v oboch právnych veciach sú podstatne odlisné. 39 Kedze Súd prvého stupna následne odmietol v bodoch 88 az 95 napadnutého rozsudku tvrdenia, ktoré uviedli subsidiárne odvolatelky, v bodoch 96 a 97 uvedeného rozsudku napokon dospel k záveru, ze odvolatelky nepreukázali, ze Komisia dostatocne závazne porusila právo, aby mohla vzniknút mimozmluvná zodpovednost Európskeho spolocenstva, a ze sa zaloby preto musia zamietnut. Návrhy úcastníkov konania v konaní pred Súdnym dvorom 40 Nuova Agricast a Cofra navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, rovnako v casti, kde uvádza, ze v liste z 29. mája 2000 sa nenachádzala ziadna chyba, a v dôsledku toho zamietol aj protinávrh Komisie vo veci samej, ktorý smeruje k odstráneniu výrazu "falso ideologico", - pri rozhodnutí o otázkach obsiahnutých v opatreniach na zabezpecenie priebehu konania, ktoré prijal Súd prvého stupna svojimi rozhodnutiami z 1. marca 2006, urcil, ze konaním uvedeným v prvostupnových zalobách Komisia vázne a zjavne porusila právo Únie a spôsobila odvolatelkám majetkovú ujmu, - vrátil vec Súdu prvého stupna na nové konanie, aby rozhodol o otázkach neobsiahnutých v týchto opatreniach na zabezpecenie priebehu konania, - a co sa týka trov konania: i) zaviazat Komisiu na náhradu trov prvostupnového aj odvolacieho konania, pokial rozsudok Súdneho dvora mozno povazovat za konecný prinajmensom v otázkach obsiahnutých v opatreniach na zabezpecenie priebehu konania, ktoré Súd prvého stupna prijal rozhodnutiami z 1. marca 2006, alebo ii) rozhodnút o trovách konania neskôr v prípade, ze tento rozsudok, hoci sa ním rozhodne o vsetkých otázkach obsiahnutých v opatreniach na zabezpecenie priebehu konania, nebude môct byt povazovaný za konecný, pretoze je v kazdom prípade nevyhnutné na úcely vyriesenia otázok nezahrnutých v uvedených opatreniach na zabezpecenie priebehu konania vrátit vec na nové konanie Súdu prvého stupna. 41 Nuova Agricast a Cofra subsidiárne navrhujú, aby v prípade, ze sa Súdny dvor bude domnievat, ze o veci nemôze rozhodnút, vrátil vec na nové konanie Súdu prvého stupna. 42 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako neprípustné, - subsidiárne ho zamietol ako nedôvodné, - alternatívne zamietol návrh na náhradu skody podaný v prvostupnovom konaní ako neprípustný, - subsidiárnejsie vrátil vec na nové konanie Súdu prvého stupna preto, aby znova konal vo veci v súlade s clánkom 61 Statútu Súdneho dvora, a - zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. O odvolaní 43 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú tri odvolacie dôvody. Na základe prvého a druhého odvolacieho dôvodu tvrdia, ze Súd prvého stupna v bodoch 80 az 84 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol predpoklad ich hlavnej argumentácie, podla ktorého sa rozhodnutie z roku 1997 musí vykladat tak, ze podnikom, ktoré sa nachádzajú v ich situácii, povoluje predlozit zmenenú ziadost v rámci výzvy uverejnenej aj po 31. decembri 1999. Tretí odvolací dôvod je zalozený na tom, ze Súd prvého stupna v bodoch 50 a 51 uvedeného rozsudku skreslil obsah listu z 29. mája 2000. O prípustnosti - Argumentácia úcastníkov konania 44 Komisia namieta neprípustnost odvolania z dôvodu, ze vsetky tri dôvody, ktoré uviedli odvolatelky na jeho podporu, sú neprípustné. 45 Prvý a druhý dôvod sú neprípustné, pretoze neuvádzajú dostatocne jasne, aké prvky napadnutého rozsudku sú kritizované. Tieto odvolacie dôvody sú okrem toho neprípustné v rozsahu, v akom nevytýkajú porusenie práva Únie, ale týkajú sa otázok talianskeho práva, alebo prinajmensom konania talianskych orgánov. Prípadný omyl Súdu prvého stupna pri výklade vnútrostátneho práva nie je porusením práva Únie, ale je porovnatelný so skutkovým omylom, ktorého sa s výnimkou skreslenia nemozno dovolat v odvolacom konaní. 46 Pokial ide o tretí odvolací dôvod, tento je neprípustný preto, lebo sa zameriava na rozhodnutie, ktoré nemozno napadnút odvolaním, a spochybnujú sa ním skutkové posúdenia Súdu prvého stupna. Dalej odvolatelky nemajú právny záujem na podaní odvolania v tejto súvislosti, pretoze v tomto bode neboli neúspesné. 47 Odvolatelky sa domnievajú, ze odvolanie je prípustné a vysvetlujú najmä, ze prvý a druhý odvolací dôvod napáda chybný výklad rozhodnutia z roku 1997 Súdom prvého stupna a osobitne ustanovenia, z ktorého vyplýva den uplynutia platnosti súhlasu daného týmto rozhodnutím pre systém pomoci 1997 - 1999. - Posúdenie Súdnym dvorom 48 Z clánku 225 ES, clánku 51 prvého pododseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze v odvolaní musia byt presným spôsobom uvedené kritizované casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, a právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, pod hrozbou sankcie neprípustnosti odvolania alebo daného odvolacieho dôvodu (pozri rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 34; z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto a Komisia, C-248/99 P, Zb. s. I-1, bod 68, ako aj z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 426). 49 V tejto súvislosti treba skonstatovat, ze hoci niektoré casti argumentácie, ktorú uviedli odvolatelky v kontexte prvého a druhého odvolacieho dôvodu, nie sú presné, napriek tomu sa táto argumentácia vo svojom celku javí ako dostatocne jasná na to, aby sa s vyzadovanou presnostou mohli zistit kritizované prvky napadnutého rozsudku, ako aj právne tvrdenia uvedené na podporu tejto kritiky, a Súdnemu dvoru teda umoznuje vykonat preskúmanie zákonnosti. 50 Pokial ide o druhú výhradu neprípustnosti zalozenú na skutocnosti, ze prvý a druhý odvolací dôvod sa zameriavajú na urcenie toho, ze Súd prvého stupna pochybil pri výklade vnútrostátneho aktu, to znamená systému pomoci 1997 - 1999, stací skonstatovat, ze v tomto prípade to tak nie je. Tak ako zdôraznili odvolatelky, na základe týchto dôvodov sa totiz dovolávajú údajne nesprávneho výkladu casovej pôsobnosti rozhodnutia z roku 1997, a teda aktu Komisie. 51 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý a druhý odvolací dôvod sú prípustné. Preto bez toho, aby bolo nutné skúmat v tomto stádiu konania výhrady voci prípustnosti tretieho odvolacieho dôvodu, sa námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, pokial sa týka odvolania ako celku, musí zamietnut. O veci samej O prvom a druhom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 52 Prostredníctvom prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna nesprávne právne posúdil vec, ked podal výklad rozhodnutia z roku 1997 v rozpore so zásadami právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. Domnievajú sa najmä, ze ak sa aj rozhodnutie z roku 1997 vykladá tak, ako to urobil Súd prvého stupna, teda v tom zmysle, ze neobsahuje povolenie uverejnit novú výzvu na predlozenie ziadosti o pomoc ad hoc po 31. decembri 1999 vyhradenú podnikom, ktoré získali v rámci systému pomoci 1997 - 1999 uistenie o tom, ze sa budú môct znova zúcastnit prostredníctvom automatického zaradenia alebo zmeny neskorsej výzvy, toto rozhodnutie je protiprávne, pretoze sa ním povolil systém pomoci, ktorý porusuje uvedené zásady. Systém pomoci, tak ako ho vykladá Súd prvého stupna, pokial ide o jeho dlzku, je ontologicky urcený na to, aby sa obetovali právne výhodné postavenia udelené riadne schválenými opatreniami. 53 Odvolatelky sa v tejto súvislosti odvolávajú na prípad, ked výzva na predlozenie ziadostí o pomoc bola uverejnená v druhej polovici roku 1999. Podniky, ktoré sa prvýkrát zúcastnili na tejto výzve a boli zaradené do nevhodného poradia pre získanie pomoci, boli rovnako ako podniky, ktoré sa zúcastnili na predchádzajúcej výzve, ubezpecené, ze budú mat právo na druhú úcast prostredníctvom automatického zaradenia alebo zmeny. Od pociatku vsak bolo nemozné, aby táto druhá úcast nastala pred 31. decembrom 1999. 54 Odvolatelky vyvodzujú záver, ze systém pomoci, ktorý ponúka presné uistenia, pokial ide o skutocnost, ze podnik bude môct predlozit ziadost, ale ktorý je vykladaný a uplatnovaný tak, ze logicky znemoznuje jej podanie, nemozno povazovat za systém, ktorý je v súlade so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho takýto systém porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze iba niektoré podniky, najmä tie, ktoré sa zúcastnili prvýkrát na výzve uverejnenej v druhej polovici roku 1999, nemohli vyuzit moznost druhej úcasti. 55 Odvolatelky sa nakoniec domnievajú, ze Súdny dvor v bodoch 50 a 51 citovaného rozsudku Nuova Agricast uz nepriamo odmietol tvrdenie Komisie, podla ktorého jej nemozno pripisovat vznik dôvery, ktorá vyplýva z vnútrostátnych ustanovení upravujúcich systém pomoci, ked rozhodol, ze pomoc, ktorá niektorými svojimi podmienkami porusuje vseobecné zásady práva Únie, nemôze Komisia vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom. Podmienky, na ktoré Súdny dvor odkazuje, sú totiz nevyhnutne tie, ktoré stanovujú vnútrostátne ustanovenia upravujúce tento systém pomoci. Tým, ze Komisia uvedené ustanovenia povolila, má preto niest zodpovednost, ktorá z nich môze vyplývat. 56 Na základe druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna nesprávne právne posúdil vec, ked porusil povinnost uprednostnit taký výklad rozhodnutia z roku 1997, aký je v súlade so zásadami právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. Domnievajú sa, ze toto rozhodnutie je natolko nejednoznacné, ze umoznuje výklad, ktorý navrhujú odvolatelky a ktorý by ako jediný dodrziaval uvedené zásady. 57 Podla odvolateliek jednoduchá skutocnost, ze spomínané rozhodnutie bez dalsieho spresnenia uvádza, ze den uplynutia platnosti povolenia daného systému pomoci 1997 - 1999 je 31. december 1999, nebola v osobitnom kontexte tohto systému dostatocná na odstránenie akejkolvek pochybnosti, pokial ide o otázku, ci podniky, ktoré získali v rámci tohto systému uistenie o tom, ze budú môct podat druhýkrát svoju ziadost o pomoc prostredníctvom automatického zaradenia alebo zmeny, mohli uplatnit toto právo v kontexte výzvy uverejnenej po tomto dni v prípade, ze ziadna vhodná výzva nebola predtým uverejnená. Rozhodnutie o nevznesení námietok v prípade systému státnej pomoci sa má totiz chápat v spojení s osobitnými podmienkami uplatnovania predmetného systému. Ked tieto spôsoby stanovujú, tak ako je to v prejednávanej veci, druhú moznost úcasti so zachovaním podmienok oprávnenosti výdavkov uvádzaných pre prvú úcast bez uvedenia dna uplynutia platnosti, táto okolnost musí byt zohladnená pri výklade casovej pôsobnosti uvedeného rozhodnutia. 58 Odvolatelky dalej tvrdia, ze v liste z 15. septembra 2006 sa talianska vláda v odpovedi na ziadost Komisie o objasnenie systému pomoci uplatnitelného od roku 2007, povolenie ktorého sa pozadovalo, stotoznila s názorom zastávaným odvolatelkami, podla ktorého prvá ziadost o pomoc urcuje konanie a právnu úpravu uplatnitelnú tiez na druhú ziadost, ktorá je iba pokracovaním konania uz zacatého na základe prvej ziadosti. Komisia voci tomuto názoru nenamietala a uvedený systém povolila. 59 Komisia sa domnieva, ze prvý a druhý odvolací dôvod sú nedôvodné. 60 Podla jej názoru, hoci sa Súd prvého stupna pocas skúmania predpokladu uvádzaného odvolatelkami o tom nezmienil, riesenie, ku ktorému dospel, nevyhnutne vyplýva z uz citovaného rozsudku Nuova Agricast. Aj ked totiz Súdny dvor skúmal ex professo len údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia, odôvodnenie rozpracované v bodoch 66 az 78 tohto rozsudku spocíva na výklade rozhodnutia z roku 1997 a na schválení systému pomoci 1997 - 1999, ktoré vyplývalo z tohto rozhodnutia. Súdny dvor sa domnieval, ze absolútne právo na automatické zaradenie ziadosti pri nasledujúcej výzve majú iba podniky druhej kategórie. Teda len pre tieto podniky mala Komisia povinnost prechodne povolit úcast na prvej nasledujúcej výzve, hoci bola uverejnená po 31. decembri 1999, cize po dni uplynutia platnosti povolenia udeleného na základe rozhodnutia z roku 1997. 61 S poukázaním na bod 75 uvedeného rozsudku Komisia dalej tvrdí, ze pripustit ziadosti podnikov prvej kategórie, akými sú odvolatelky, do prvej výzvy nového systému pomoci by im s väcsou pravdepodobnostou umoznilo získat pozadovanú pomoc v porovnaní s podnikmi, ktoré konkurujú po prvýkrát, a pri ktorých by nevyhnutnost pomoci nebola spochybnená. Na zabránenie takýmto neprijatelným dôsledkom bola Komisia v súlade so zásadou nevyhnutnosti povinná vyhlásit nový systém pomoci, pokial umoznuje pripustit zmenené ziadosti podnikov, ktoré sa zúcastnili na tretej výzve, za nezlucitelný. Z toho istého rozsudku teda vyplýva, ze v ziadnom prípade sa odvolatelkám nemalo povolit zúcastnit sa na výzve, ktorá patrí do tohto nového systému. Právom vyzadované riesenie nemôze byt súcasne protiprávne, co vylucuje akúkolvek zodpovednost Komisie. - Posúdenie Súdnym dvorom 62 Na základe prvého a druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky v podstate tvrdia, ze Súd prvého stupna mal na dodrzanie zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania povinnost vykladat rozhodnutie z roku 1997 v tom zmysle, ze obsahovalo povolenie pre uverejnenie výzvy na predlozenie ziadostí o pomoc ad hoc po 31. decembri 1999, teda po dni uplynutia platnosti povolenia daného týmto rozhodnutím systému pomoci 1997 - 1999 vyhradenému podnikom prvej a druhej kategórie, takze odvolatelky mali byt povazované za oprávnené podat svoju zmenenú ziadost v nadväznosti na prvú vhodnú výzvu v rámci systému pomoci 2000 - 2006, to znamená na ôsmu výzvu. 63 Na posúdenie dôvodnosti týchto odvolacích dôvodov treba preskúmat, ci rozhodnutie z roku 1997, pokial sa vykladá v zmysle, ze neobsahuje povolenie pre takúto výzvu ad hoc, porusuje, tak ako to tvrdia odvolatelky, uvedené zásady. 64 V rámci tohto skúmania je dôlezité nielen zohladnit samotný text uvedeného rozhodnutia, z ktorého bolo v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev uverejnené iba strucné zhrnutie, ale zobrat aj do úvahy systém pomoci 1997 - 1999, tak ako bol oznámený (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., C-138/09, Zb. s. I-4561, bod 31). 65 Dalej treba v tomto kontexte pripomenút, ze Komisia nemôze vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom státnu pomoc, ktorá niektorými svojimi pravidlami porusuje vseobecné zásady práva Únie, akými sú zásada právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Nuova Agricast, uz citovaný, bod 51). 66 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, zlucitelnost rozhodnutia z roku 1997 a systému pomoci 1997 - 1999 s uvedenými zásadami nevyplýva z uz citovaného rozsudku Nuova Agricast. 67 Hoci Súdny dvor v tomto rozsudku skonstatoval, ze sporné rozhodnutie, ktoré povolilo prechodné opatrenia v rámci systému pomoci 2000 - 2006, neporusuje zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze zaobchádza rozdielne s podnikmi prvej a druhej kategórie, vôbec nerozhodol o zlucitelnosti tohto rozhodnutia alebo rozhodnutia z roku 1997 s dalsími zásadami, ako sú najmä ochrana legitímnej dôvery a právnej istoty. V bode 44 uvedeného rozsudku naopak zdôraznil, ze hoci Nuova Agricast v konaní vo veci samej uviedla dalsie dôvody neplatnosti sporného rozhodnutia, netreba rozsírit skúmanie jeho platnosti so zretelom na tieto dalsie dôvody neplatnosti, ktoré vnútrostátny súd neuviedol. 68 Navyse konstatovanie Súdneho dvora v bodoch 67 az 78 uz citovaného rozsudku Nuova Agricast, podla ktorého podniky prvej a druhej kategórie neboli v porovnatelnej situácii so zretelom na poziadavku nevyhnutnosti státnej pomoci, nie je ako také prekázkou pre prípadnú povinnost Komisie povolit prechodné ustanovenia tiez pre podniky prvej kategórie, aby sa dodrzala najmä zásada ochrany legitímnej dôvery. 69 Preto v rozsahu, v akom sa podniky prvej kategórie môzu skutocne dovolávat uplatnenia uvedenej zásady, povolenie pre takéto prechodné ustanovenie by sa mohlo prípadne presadit, hoci by sa tieto podniky nenachádzali v situácii porovnatelnej so situáciou podnikov druhej kategórie. Súdny dvor uz rozhodol, ze Komisia tým, ze napriek neexistencii prevazujúceho verejného záujmu nestanovila v prípade zrusenia právnej úpravy prechodné opatrenia, ktoré by chránili legitímnu dôveru, ktorú by hospodársky subjekt mohol legitímne mat v právnu úpravu Únie, porusila právne pravidlo s vyssou právnou silou (pozri v tomto zmysle rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 149 a citovanú judikatúru). 70 Dalej treba pripomenút, ze Súdny dvor skonstatoval, ze Komisia mala uznat tak existenciu podnikov prvej kategórie, ako aj podnikov druhej kategórie (rozsudok Nuova Agricast, uz citovaný, bod 62). 71 Pokial ide o otázku zlucitelnosti rozhodnutia z roku 1997 a systému pomoci 1997 - 1999 so zásadou ochrany legitímnej dôvery, Súdny dvor opakovane rozhodol, ze právo dovolávat sa tejto zásady sa vztahuje na kazdú osobu v situácii, ked institúcia Únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní. Nikto sa vsak nemôze dovolávat porusenia tejto zásady, pokial mu táto institúcia konkrétne uistenia neposkytla. Okrem toho, ak je pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia spôsobilého ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávat (pozri v tomto zmysle rozsudky Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 147 a citovanú judikatúru, ako aj zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, C-519/07 P, Zb. s. I-8495, bod 84). 72 V prejednávanej veci rozhodnutie z roku 1997, tak ako bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, uvádzalo pod názvom "Obdobie" dátum 31. december 1999. 73 V rozpore s tým, co tvrdia odvolatelky, pozorný a obozretný hospodársky subjekt o ktorom sa predpokladá, ze pozná uvedené rozhodnutie, by mohol z toho údaja vyvodit, ze moznost zúcastnit sa na základe automatického zaradenia alebo zmeny v súlade s podmienkami systému pomoci 1997 - 1999 na výzve, ktorá nasleduje po výzve, v rámci ktorej bola podaná ziadost o pomoc, bola obmedzená dlzkou povolenia udeleného tomuto systému. 74 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze so zretelom na skutocnost, ze rozhodnutie z roku 1997 sa tým, ze povolilo uvedený systém, odchýlilo od vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, ktorú zakotvuje clánok 87 ods. 1 ES, nemohol takýto hospodársky subjekt rozumne ocakávat, ze toto rozhodnutie povolí v rozpore so zásadou, podla ktorej sa takéto výnimky musia vykladat striktne, poskytnutie pomoci aj po uplynutí dna, ktorý je v nom uvedený. (pozri rozsudky z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C-277/00, Zb. s. I-3925, bod 20, ako aj z 23. februára 2006, Atzeni a i., C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 79). 75 V kazdom prípade pred uvedením dna uplynutia platnosti povolenia pre systém pomoci 1997 - 1999 v rozhodnutí z roku 1997 nemozno tvrdit, ze odvolatelky získali od Komisie konkrétne uistenie, ze môzu predlozit zmenenú ziadost o pomoc v súvislosti s výzvou uverejnenou po tomto dni. Okrem toho odvolatelky nemohli legitímne ocakávat, ze Komisia po uvedenom dni udelí nové povolenie pre systém státnej pomoci s rovnakými podmienkami, ako sú podmienky, ktoré stanovuje systém pomoci 1997 - 1999. 76 Za týchto okolností treba skonstatovat, ze aj ked vnútrostátne ustanovenia upravujúce podmienky uvedeného systému a akty prijaté v rámci tretej výzvy neuvádzali výslovne dátum zániku práva znova sa zúcastnit prostredníctvom automatického zaradenia alebo zmeny na neskorsej výzve, odvolatelky nemohli zalozit svoju legitímnu dôveru na skutocnosti, ze budú môct vyuzit túto moznost po 31. decembri 1999. 77 Pokial ide dalej o zásadu právnej istoty, táto vyzaduje, aby právna úprava Únie bola jasná a aby jej uplatnovanie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídatelné (rozsudky z 15. decembra 1987, Írsko/Komisia, 325/85, Zb. s. 5041, bod 18; z 15. februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 69). Z bodov 73 az 75 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze z dôvodu uvedenia dátumu uplynutia platnosti v rozhodnutí z roku 1997 podniky, ktoré mohli vyuzit systém pomoci 1997 - 1999, mohli predvídat, ze po tomto dni nemohla byt viac v súlade s týmto systémom uverejnená ziadna výzva na predlozenie ziadostí o pomoc. 78 Nakoniec, pokial ide o zlucitelnost rozhodnutia z roku 1997 a systému pomoci 1997 - 1999 so zásadou rovnosti zaobchádzania, treba pripomenút, ze táto zásada bráni najmä tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo odlisne, pokial by takéto zaobchádzanie nebolo objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 40 a citovanú judikatúru). 79 V prejednávanej veci odvolatelky tvrdia, ze pokial sa rozhodnutie z roku 1997 vykladá v tom zmysle, ze nepovoluje uverejnenie výzvy ad hoc po 31. decembri 1999 vyhradenej podnikom, ktoré nezískali pozadovanú pomoc v rámci systému pomoci 1997 - 1999 pre nedostatok disponibilných financných fondov a ktoré pred týmto dnom uz nemali prílezitost zúcastnit sa na základe automatického zaradenia alebo zmeny na neskorsej výzve, uvedený systém porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania z dôvodu, ze niektorým podnikom poskytuje moznost druhej úcasti, zatial co pre iné podniky bola táto úcast od pociatku vylúcená. 80 V tejto súvislosti treba skonstatovat, ze takáto nerovnost zaobchádzania medzi podnikmi, ktoré mali prílezitost vyuzit uvedenú moznost pred uplynutím platnosti povolenia udeleného na základe rozhodnutia z roku 1997, a podnikmi, ktoré uz nemali takúto prílezitost, je objektívne odôvodnená. Kedze rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok proti systému státnej pomoci podla clánku 87 ods. 3 ES je výnimkou zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti týchto pomocí so spolocným trhom, jeho doba platnosti sa musí obmedzit z casového hladiska. Kazdé povolenie, ktoré je casovo ohranicené, pritom uz len svojím vymedzením spôsobuje nerovnost zaobchádzania podla toho, ci daná situácia patrí, alebo nepatrí do casovej pôsobnosti rozhodnutia o povolení. 81 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze Súd prvého stupna neporusil zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania tým, ze rozhodol, ze rozhodnutie z roku 1997 sa nemohlo povazovat za rozhodnutie povolujúce odvolatelkám podat zmenenú ziadost o pomoc v rámci výzvy na predlozenie ziadosti o pomoc uverejnenej po dni uplynutia platnosti tohto rozhodnutia. 82 Preto sa prvý a druhý odvolací dôvod musia zamietnut ako nedôvodné. O tretom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 83 Na základe tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna skreslil obsah listu z 29. mája 2000 tým, ze v bodoch 50 a 51 napadnutého rozsudku vylúcil, ze list obsahuje chybu. 84 Odvolatelky sa predovsetkým domnievajú, ze Súd prvého stupna v bode 12 napadnutého rozsudku, na ktorý odkazuje uvedený bod 50, nesprávne citoval text tohto listu. Preto je nepresné, ze to bola práve Komisia, ktorá v nom rozlísila dve kategórie podnikov, ktorých sa dotýkajú prechodné opatrenia. Pouzitím podmienovacieho spôsobu bolo rozlísenie len dvoch kategórií podnikov, ktoré sú uvedené v návrhu prechodného opatrenia, priradené talianskym orgánom. 85 Súd prvého stupna teda pochybil, ked sa domnieval, ze v uvedenom liste Komisia tvrdila, ze talianske orgány jej uviedli prechodné opatrenie s tak sirokou pôsobnostou, ze sa vztahuje aj na podniky prvej kategórie. Komisia podla nich práve naopak vedome napísala list z 29. mája 2000, kde tvrdila, ze talianske orgány jej uviedli len dve kategórie podnikov, na ktoré sa vztahujú body a) a b) tohto listu, aby predstierala neznalost existencie podnikov prvej kategórie. 86 Odvolatelky sa domnievajú, ze majú nadalej právny záujem na zrusení napadnutého rozsudku aj z hladiska tohto aspektu, kedze niektoré z tvrdení na ktorých sa zakladajú ich odvolania, vychádzajú z existencie intelektuálnej chyby, ktorej sa dopustila Komisia. Preto v prípade, ze by sa odvolaniu vyhovelo, mohlo by sa ukázat ako nevyhnutné overit, ci list z 29. mája 2000 takúto chybu obsahoval. 87 Komisia tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný alebo aspon nedôvodný. - Posúdenie Súdnym dvorom 88 Z argumentácie odvolateliek zhrnutej v bode 86 tohto rozsudku vyplýva, ze uznávajú, ze majú právny záujem na zrusení konstatovaní, na základe ktorých Súd prvého stupna dospel k záveru, ze v liste z 29. mája 2000 neexistuje chyba, len pre prípad, ze sa vyhovie ich odvolaniu. 89 Kedze sa vsak prvý a druhý odvolací dôvod zamietli a tretí odvolací dôvod aj za predpokladu, ze je dôvodný, nemôze sám osebe spôsobit zrusenie napadnutého rozsudku, lebo smeruje proti zisteniam, ktoré sú bez vplyvu na výrok uvedeného rozsudku, treba skonstatovat, ze tento odvolací dôvod je v kazdom prípade bez právneho úcinku, a treba ho teda zamietnut bez toho, aby bolo potrebné preskúmat jeho prípustnost. 90 V dôsledku toho sa musí odvolanie zamietnut. O trovách 91 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania a odvolatelky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Nuova Agricast Srl a Cofra Srl sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAtr4Jl/L95753-499TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXAtr4Jl/L95753-499TMP.html#Footref*