Vec C-52/09 Konkurrensverket proti TeliaSonera Sverige AB (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Stockholms tingsrätt) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Clánok 102 ZFEÚ - Zneuzitie dominantného postavenia - Ceny úctované telekomunikacným operátorom - Vstupný produkt ADSL - Sluzby vysokorýchlostného pripojenia koncovým zákazníkom - Stlácanie cien konkurentov alebo efekt 'tarifných nozníc`" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Pojem (Clánok 102 ZFEÚ) 2. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Pojem - Kritériá posúdenia (Clánok 102 ZFEÚ) 3. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Zneuzívajúca povaha cenovej praxe (Clánok 102 ZFEÚ) 4. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem - Správanie, ktoré obmedzuje hospodársku sútaz (Clánok 102 ZFEÚ) 5. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Sluzby prístupu k pevnej telefónnej sieti pomocou asymetrickej digitálnej prípojky - Správanie, ktoré obmedzuje hospodársku sútaz (Clánok 102 ZFEÚ) 6. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Ekonomicky odôvodnená cenová prax - Podmienky (Clánok 102 ZFEÚ) 7. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Stupen dominancie na dotknutom trhu - Neexistencia vplyvu (Clánok 102 ZFEÚ) 8. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Správanie na trhu susediacom s ovládaným trhom (Clánok 102 ZFEÚ) 9. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Posúdenie vzhladom na existujúcich a potenciálnych klientov (Clánok 102 ZFEÚ) 10. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Uplatnovanie cien nizsích ako urcitá úroven nákladov (Clánok 102 ZFEÚ) 11. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Rýchlo rastúce trhy prechádzajúce na novú technológiu, ktorá si vyzaduje velké investície (Clánok 102 ZFEÚ) 1. Pri neexistencii objektívneho odôvodnenia môze zneuzívanie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ predstavovat skutocnost, ze vertikálne integrovaný podnik s dominantným postavením na velkoobchodnom trhu sluzieb pripojenia pomocou asymetrickej digitálnej prípojky uplatnuje takú cenovú prax, pri ktorej rozpätie medzi cenami na tomto trhu a cenami úctovanými na maloobchodnom trhu sluzieb vysokorýchlostného pripojenia poskytovaného koncovým uzívatelom nie je dostatocné na pokrytie specifických nákladov, ktoré tomuto podniku vznikajú v súvislosti s prístupom na posledný uvedený trh. Pri posúdení zneuzívajúcej povahy tejto praxe treba vziat do úvahy vsetky okolnosti prejednávanej veci. (pozri body 112, 113 a výrok) 2. Podnik zneuzíva svoje dominantné postavenie vtedy, ked uplatnuje cenovú politiku, prostredníctvom ktorej môze vylúcit z trhu podniky, ktoré sú mozno rovnako efektívne ako on sám, ale z dôvodu ich mensej financnej kapacity nedokázu odolat hospodárskej sútazi, ktorá existuje. S cielom posúdit zákonnost cenovej politiky dominantného podniku sa treba v zásade odvolat na cenové kritériá zalozené na nákladoch dominantného podniku a jeho stratégii. Najmä pri posúdení zneuzívajúcej povahy cenovej praxe vedúcej k cenovému stlácaniu je potrebné vziat do úvahy, v zásade a prednostne, ceny a náklady podniku dotknutého na maloobchodnom trhu. Pouzitie takých kritérií pri analýze umoznuje overit, ci by tento podnik mohol dostatocne efektívne ponúkat svoje maloobchodné sluzby pre koncových uzívatelov aj inak nez so stratou, keby musel vopred uhradit svoje velkoobchodné ceny za poskytovanie vstupných produktov. Pokial by vsak tento podnik v dominantnom postavení nemohol ponúkat svoje maloobchodné sluzby inak nez so stratou, znamenalo by to, ze konkurenti, ktorí môzu byt vylúcení pomocou predmetnej cenovej praxe, nemôzu byt povazovaní za menej efektívnych ako tento podnik a ze nebezpecenstvo ich vylúcenia je potom vyvolané narusenou hospodárskou sútazou. Takáto hospodárska sútaz by sa totiz nezakladala iba na samotných zásluhách dotknutých podnikov. Kedze takýto prístup je v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, je o to viac odôvodnený, pretoze zohladnenie nákladov podniku v dominantnom postavení mu vzhladom na jeho specifickú zodpovednost podla clánku 102 ZFEÚ umoznuje posúdit zákonnost jeho konania. Podnik v dominantnom postavení totiz síce pozná vlastné náklady a ceny, ale v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov. V prípade, ze vzhladom na okolnosti nie je mozné odkázat na tieto ceny a náklady, vsak nemozno vylúcit, ze náklady a ceny konkurentov na trhu maloobchodných sluzieb môzu byt relevantné pri posúdení cenovej praxe dominantného podniku. Mohlo by to tak byt najmä v prípade, ze struktúru nákladov dominantného podniku nebude mozné z objektívnych dôvodov presne vymedzit, alebo ak sluzba poskytovaná konkurentom spocíva len v prevádzke infrastruktúry, kde uz boli výrobné náklady odpísané, takze prístup k takejto infrastruktúre uz nepredstavuje pre dominantný podnik náklady ekonomicky porovnatelné s nákladmi jeho konkurentov, ktoré musia znásat v súvislosti s týmto prístupom, alebo ak to vyzadujú konkrétne podmienky hospodárskej sútaze na trhu, napríklad ak výska nákladov dominantného podniku presne závisí od konkurencnej výhody, v ktorej sa tento podnik nachádza vdaka svojmu dominantnému postaveniu. (pozri body 40 - 46 a výrok) 3. Clánok 102 ZFEÚ sa týka iba tých protisútazných konaní, ktoré prijímajú podniky z vlastnej iniciatívy. Pokial je protisútazné správanie ulozené podnikom vnútrostátnymi právnymi predpismi alebo ked tieto predpisy vytvárajú právny rámec, ktorý sám vylucuje akúkolvek moznost sútazného správania týchto podnikov, clánok 102 ZFEÚ sa neuplatnuje. V takej situácii nemá obmedzenie hospodárskej sútaze, ako predpokladá toto ustanovenie, prícinu v samostatnom konaní podnikov. Clánok 102 ZFEÚ sa naopak môze uplatnit, ak sa preukáze, ze vnútrostátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby samostatné konanie podnikov mohlo vylúcit, obmedzit alebo narusit hospodársku sútaz. Pokial ide o vertikálne integrovaný podnik s dominantným postavením na velkoobchodnom trhu sluzieb pripojenia pomocou asymetrickej digitálnej prípojky, neexistencia zákonnej povinnosti tohto podniku poskytovat takéto sluzby konkurencným operátorom nemá nijaký vplyv na zneuzívajúcu povahu cenovej praxe vedúcej k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov. Pokial totiz vertikálne integrovaný podnik v dominantnom postavení má urcitý rozhodovací priestor na zmenu hoci len svojich maloobchodných cien, uz len z tohto dôvodu mu mozno pripísat cenové stlácanie. Tým viac, pokial má podnik úplnú samostatnost vo svojom konaní na trhu, clánok 102 ZFEÚ sa nan uplatnuje. Osobitná zodpovednost dominantného podniku za to, aby svojím správaním neohrozil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu, sa totiz týka konania, ci uz aktívneho, alebo opomenutia, o ktorom sa podnik rozhodne z vlastnej iniciatívy. (pozri body 49 - 53, 59 a výrok) 4. Cenové postupy pouzívané podnikom v dominantnom postavení predstavujú zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, pokial prostredníctvom vylúcenia prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov z trhu prostredníctvom stlácania ich cien môzu stazit, alebo dokonca znemoznit prístup týchto konkurentov na dotknutý trh. Z toho vyplýva, ze na preukázanie zneuzívajúcej povahy takých postupov musí na trhu existovat ich protisútazný úcinok, ale nemusí byt nevyhnutne konkrétny, pretoze stací aj preukázanie potenciálneho protisútazného úcinku, ktorý môze vytlacit prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, ako je podnik v dominantnom postavení. Pokial totiz podnik v dominantnom postavení skutocne pouzíva cenové postupy vedúce k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, ktorých cielom je vytlacit ich z trhu, skutocnost, ze plánovaný výsledok - teda vytlacenie konkurentov - napokon nie je dosiahnutý, urcite nemôze vylúcit, aby sa toto konanie posudzovalo ako zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Ak vsak konkurencná situácia konkurentov nie je nijako dotknutá, takéto cenové postupy nemozno kvalifikovat ako postupy vylucovania, lebo prenikanie konkurentov na dotknutý trh nie je nimi nijako stazené. (pozri body 63 - 66) 5. Na posúdenie toho, ci cenová prax podniku v dominantnej pozícii vedúca k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, ako je on sám, môze bránit výkonu cinnosti uvedených konkurentov na maloobchodnom trhu poskytovania sluzieb vysokorýchlostného pripojenia koncovým uzívatelom, je potrebné zohladnit vsetky konkrétne okolnosti veci. Po prvé treba predovsetkým analyzovat funkcné vztahy medzi velkoobchodnými a maloobchodnými produktmi. Nevyhnutnost velkoobchodného produktu tak môze byt relevantná v rámci posúdenia úcinkov cenového stlácania. Pokial je totiz poskytovanie velkoobchodného produktu nevyhnutné na predaj maloobchodného produktu, prinajmensom rovnako efektívni konkurenti, ako je podnik, ktorý je dominantný na velkoobchodnom trhu, ktorí môzu na maloobchodnom trhu podnikat len so stratou alebo v kazdom prípade so znízenou rentabilitou, majú na tomto trhu konkurencnú nevýhodu, ktorá môze bránit rozvoju ich cinnosti na tomto trhu alebo ho obmedzovat. V takom prípade je pravdepodobný prinajmensom potenciálny protisútazný úcinok cenového stlácania. Vzhladom na dominantné postavenie dotknutého podniku na velkoobchodnom trhu vsak treba spresnit, ze nemozno vylúcit, ze len preto, lebo velkoobchodný produkt nebude nenahraditelný na poskytovanie maloobchodného produktu, cenová prax vedúca k cenovému stlácaniu nemôze spôsobovat ziadny protisútazný úcinok, a to ani potenciálny. Vnútrostátny súd preto musí preverit, ci aj v prípade, ze velkoobchodný produkt nie je nenahraditelný, by dotknutá prax mohla mat protisútazné úcinky na dotknutých trhoch. Po druhé treba preverit úroven cenového stlácania prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, ako je dominantný podnik. Ak je totiz ich marza záporná, co znamená, ze velkoobchodná cena sluzieb pripojenia pomocou asymetrickej digitálnej prípojky je vyssia ako maloobchodná cena sluzieb poskytovaných koncovým uzívatelom, je pravdepodobný prinajmensom potenciálny úcinok vylúcenia, kedze v takej situácii konkurenti dominantného podniku - hoci sú rovnako efektívni, prípadne efektívnejsí - musia predávat so stratou. Ak je naopak táto marza kladná, bude treba preukázat, ze dotknutá cenová prax môze napríklad z dôvodu znízenej rentability prinajmensom stazit výkon cinnosti dotknutých operátorov na dotknutom trhu. (pozri body 67 - 74 a výrok) 6. Na stanovenie zneuzívajúcej povahy cenovej praxe podniku v dominantnej pozícii vedúcej k cenovému stlácaniu jeho prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, ako je on sám, je potrebné preukázat, ze predovsetkým vzhladom na nevyhnutnost velkoobchodného produktu má táto cenová prax prinajmensom potenciálne protisútazné úcinky na maloobchodnom trhu bez toho, aby to bolo akokolvek ekonomicky odôvodnené. Podnik totiz môze preukázat, ze hoci má jeho cenová prax úcinky vylúcenia, je ekonomicky odôvodnená. Posúdenie hospodárskej odôvodnenosti cenovej praxe, ktorá môze mat úcinok vylúcenia, zavedenej podnikom v dominantnom postavení sa uskutocnuje na základe vsetkých okolností prejednávanej veci. V tejto súvislosti je dôlezité urcit, ci vylucujúci úcinok, ktorý vyplýva z takejto praxe a neprospieva hospodárskej sútazi, mozno vyrovnat alebo prekonat prostredníctvom výhod v zmysle efektívnosti, z ktorých má prospech aj spotrebitel. Ak vylucujúci úcinok takejto praxe nie je spojený s výhodou pre trh a spotrebitela alebo ak presahuje rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie takýchto výhod, takáto prax sa musí povazovat za zneuzívanie. (pozri body 75 - 77 a výrok) 7. Uplatnenie cenovej praxe podniku vedúcej k cenovému stlácaniu môze predstavovat zneuzívanie dominantného postavenia, pokial tento podnik má také postavenie, bez toho, aby v tomto ohlade mal v zásade význam stupen dominancie na dotknutom trhu. Clánok 102 ZFEÚ nezavádza ziadne rozlísenie ani stupne v pojme dominantné postavenie. Pokial má podnik takú hospodársku silu, ako to vyzaduje clánok 102 ZFEÚ, na preukázanie jeho dominantného postavenia na vymedzenom trhu treba jeho konanie posúdit s ohladom na toto ustanovenie. Stupen trhovej sily má vsak v zásade skôr dosah na úcinky správania dotknutého podniku nez na existenciu zneuzívania. (pozri body 80 - 82 a výrok) 8. Zneuzívajúca povaha cenovej praxe zavedenej vertikálne integrovaným podnikom s dominantným postavením na velkoobchodnom trhu sluzieb pripojení pomocou asymetrickej digitálnej prípojky, ktorá vedie k stlácaniu cien konkurentov tohto podniku na maloobchodnom trhu poskytovania sluzieb vysokorýchlostného pripojenia koncovým uzívatelom, nezávisí od existencie dominantného postavenia tohto podniku na danom maloobchodnom trhu. V tejto súvislosti clánok 102 ZFEÚ výslovne neuvádza poziadavky, pokial ide o umiestnenie zneuzívania na trhu výrobkov. Materiálny rozsah osobitnej zodpovednosti dominantného podniku treba posúdit s prihliadnutím na osobitné okolnosti kazdého prípadu, ktoré preukazujú oslabovanie hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze ako zneuzívajúce mozno kvalifikovat niektoré konania na iných ako ovládaných trhoch, ktoré majú úcinky bud na týchto ovládaných trhoch, alebo na trhoch, ktoré nie sú samy ovládané. Uplatnovanie clánku 102 ZFEÚ totiz predpokladá vztah medzi dominantným postavením a údajným zneuzívajúcim správaním, ktorý zvycajne neexistuje, ak má konanie na inom nez ovládanom trhu úcinky na tomto inom trhu, nic to nemení na tom, ze pokial ide o trhy odlisné, ale súvisiace, osobitné okolnosti môzu odôvodnit uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na existujúce konanie na súvisiacom, ale neovládanom trhu, ktoré má úcinky na tomto trhu. Takéto okolnosti môzu existovat, ak konanie vertikálne integrovaného podniku s dominantným postavením na hlavnom trhu spocíva v snahe o vytlacenie prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov na nadväzujúcom trhu najmä prostredníctvom stlácania ich cien. Takéto konanie totiz môze mat najmä vzhladom na úzke väzby medzi dotknutými trhmi úcinok oslabenia hospodárskej sútaze na nadväzujúcom trhu. V takejto situácii, ked neexistuje nijaké ekonomické odôvodnenie, mozno takéto konanie odôvodnit len úmyslom dominantného podniku zabránit hospodárskej sútazi na nadväzujúcom trhu a posilnit svoju pozíciu, alebo dokonca získat dominantné postavenie na tomto trhu inak nez prostredníctvom vlastných zásluh. (pozri body 84 - 89 a výrok) 9. Zneuzívajúca povaha cenovej praxe podniku v dominantnom postavení vedúcej k stlácaniu cien prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, ako je dominantný podnik, spocíva v podstate v tom, ze takáto prax môze narusit riadnu hospodársku sútaz na susediacom trhu ovládanom podnikom v dominantnom postavení, pretoze môze mat úcinky vytlacenia konkurentov daného podniku z tohto trhu. Skutocnost, ze dotknutí operátori sú existujúcimi, alebo novými klientmi dominantného podniku, v tejto súvislosti nie je relevantná. Okrem toho nemôze byt relevantná ani skutocnost, ze ide o nových klientov, ktorí este nepôsobia na dotknutom trhu. Zneuzívajúca povaha cenovej praxe sa totiz musí posúdit s ohladom na moznost, ze táto prax vedie k vylúceniu rovnako efektívnych konkurentov z relevantného trhu, ktorí uz na nom pôsobia, ale rovnako sa musia zohladnit prípadné prekázky, ktoré môze klást potenciálnym rovnako efektívnym konkurentom, ktorí este na trhu nie sú. (pozri body 91 - 94 a výrok) 10. Na preukázanie, ci cenová prax podniku v dominantnej pozíciii vedúca k stlácaniu cien prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, ako je dominantný podnik, je zneuzívajúca, nie je relevantná otázka, ci dominantný podnik má moznost pokryt prípadné straty, ktoré mu vznikli v dôsledku tejto praxe. Samotné cenové stlácanie totiz môze pri neexistencii objektívneho odôvodnenia predstavovat zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Cenové stlácanie pritom vyplýva z rozpätia medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami, nie z úrovne samotných cien. Toto stlácanie môze predovsetkým vyplývat nielen z nezvycajne nízkej maloobchodnej ceny, ale aj z nezvycajne vysokej velkoobchodnej ceny. Podnik, ktorý vyuzíva prax stlácania cien svojich konkurentov, preto nemusí mat nevyhnutne straty. V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze dominantný podnik má pri stlácaní cien svojich konkurentov straty, nemozno od neho vyzadovat, aby predlozil dôkaz o moznosti pokryt prípadné straty, aby bolo mozné dokázat existenciu zneuzívania. Moznost, ze by konkurenti boli vytlacení z trhu, totiz nezávisí ani tak od toho, ze dominantný podnik má straty, ani od toho, ze je schopný svoje straty pokryt, ale závisí len od rozpätia medzi cenami, ktoré dominantný podnik úctuje na dotknutých trhoch a ktoré môze prípadne spôsobit straty nie samotnému dominantnému podniku, ale jeho konkurentom. Napokon za predpokladu, ze by podnik v dominantnom postavení napriek tomu úctoval na maloobchodnom trhu takú nízku cenu, ze by mu predaj spôsoboval straty, bez ohladu na skutocnost, ze toto konanie by mohlo predstavovat samostatnú formu zneuzívania spocívajúcu v úctovaní predátorských cien, Súdny dvor uz v kazdom prípade vylúcil, ze aj v takom prípade dôkaz o moznosti pokrytia strát vzniknutých v dôsledku toho, ze podnik v dominantnom postavení uplatnuje ceny nizsie ako urcitá úroven jeho nákladov, je nevyhnutným predpokladom toho, aby bolo mozné preukázat zneuzívajúci charakter takej cenovej politiky. (pozri body 97 - 103 a výrok) 11. Na stanovenie zneuzívajúcej povahy cenovej praxe vedúcej k stlácaniu cien prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, ako je dominantný podnik, v zmysle clánku 102 ZFEÚ v zásade nie je relevantná skutocnost, ze na dotknutých trhoch, ktorých sa týka vykonávanie dominantného postavenia uvedeného podniku sa prechádza na novú technológiu, ktorá si vyzaduje velké investície. Po prvé, clánok 102 ZFEÚ nezavádza nijaké rozlísenie medzi stupnami rozvoja dotknutých trhov, ktorých sa týka vykonávanie dominantného postavenia podniku. Po druhé, na rýchlo rastúcom trhu môze konkurencná výhoda vyplývajúca z dominantného postavenia na druhom susediacom trhu spôsobit narusenie hospodárskej sútaze na prvom trhu, kedze na tomto prvom trhu môzu pôsobit operátori, ktorí sú nútení podnikat urcitý cas so stratou alebo so znízenou rentabilitou. Práve za takýchto podmienok vsak môze následné znízenie rentability cinnosti operátora vyplývajúce z cenového stlácania spôsobeného dotknutou cenovou praxou bránit vytvoreniu alebo rozvoju riadnych podmienok hospodárskej sútaze na dotknutom trhu. Po tretie, vzhladom na ciel pravidiel hospodárskej sútaze nemôze ich uplatnenie závisiet od skutocnosti, ze dotknutý trh uz dosiahol urcitý stupen zrelosti. Predovsetkým v prípade rýchlo rastúceho trhu totiz clánok 102 ZFEÚ vyzaduje co najrýchlejsí zásah, ktorý by zabránil tomu, aby sa na tomto trhu nevytvorila a neupevnila narusená struktúra hospodárskej sútaze prostredníctvom zneuzívajúcej stratégie podniku v dominantnom postavení na tomto trhu alebo na úzko napojenom susediacom trhu, teda skôr, nez táto stratégia vyvolá protisútazné úcinky. To platí o to viac na trhu, akým je trh poskytovania sluzieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu, ktorý je úzko spojený s iným trhom, a to s trhom sluzieb prístupu k úcastníckej prípojke v odvetví telekomunikácií. Tento posledný uvedený trh nielen ze nie je nový alebo vznikajúci, ale jeho konkurencná struktúra je do znacnej miery zalozená na bývalej monopolnej struktúre. Moznost podnikov zneuzit svoje dominantné postavenie na tomto trhu tak, ze to ohrozí rozvoj hospodárskej sútaze na susediacom rýchlo rastúcom trhu, vyzaduje, aby sa nepovolila ziadna výnimka z uplatnovania clánku 102 ZFEÚ. Hoci podnik v dominantnom postavení na trhu sa nemôze odvolávat na svoje investície, ktoré pouzil na preniknutie na susediaci trh, pokúsajúc sa pritom vytlacit rovnako efektívnych skutocných alebo potenciálnych konkurentov, nic to nemení na skutocnosti, ze podmienky hospodárskej sútaze na ovládanom trhu a najmä náklady na zriadenie a investície podniku v dominantnom postavení na tomto trhu treba zohladnit pri analýze nákladov tohto podniku, ktorá sa musí vykonat s cielom zistit, ci dochádza k cenovému stlácaniu. (pozri body 105 - 111 a výrok) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 17. februára 2011 ([1]*) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Clánok 102 ZFEÚ - Zneuzitie dominantného postavenia - Ceny úctované telekomunikacným operátorom - Vstupný produkt ADSL - Sluzby vysokorýchlostného pripojenia koncovým zákazníkom - Stlácanie cien konkurentov alebo efekt 'tarifných nozníc`" Vo veci C-52/09, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Stockholms tingsrätt (Svédsko) z 30. januára 2009 a dorucený Súdnemu dvoru 6. februára 2009, ktorý súvisí s konaním: Konkurrensverket proti TeliaSonera Sverige AB, za úcasti: Tele2 Sverige AB, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilesic, M. Safjan a M. Berger, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: C. Strömholm, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. marca 2010, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Konkurrensverket, v zastúpení: C. Zackari, C. Landström a S. Martinsson, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci U. Öberg, advokat, - TeliaSonera Sverige AB, v zastúpení: E. Söderlind a C. Mailund, advokater, - Tele2 Sverige AB, v zastúpení: C. Wetter a P. Forsberg, advokater, - polská vláda, v zastúpení: M. Dowgielewicz, splnomocnený zástupca, - fínska vláda, v zastúpení: A. Guimaraes-Purokoski, splnomocnená zástupkyna, - Európska komisia, v zastúpení: L. Parpala, E. Gippini Fournier a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 102 ZFEÚ vzhladom na posudzované kritériá, podla ktorých sa má prax cenového stlácania povazovat za zneuzívanie dominantného postavenia. 2 Tento návrh bol predlozený v rámci konania medzi Konkurrensverket (svédsky orgán pre hospodársku sútaz) a TeliaSonera Sverige AB (dalej len "TeliaSonera") vo veci návrhu tohto orgánu zaviazat túto spolocnost na zaplatenie správnej pokuty za porusenie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, ako aj clánku 82 ES. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 3 Koncom 20. a zaciatkom 21. storocia zacal coraz väcsí pocet svédskych koncových uzívatelov internetových sluzieb prechádzat od systému vytácacieho internetového pripojenia s nízkou prenosovou rýchlostou na rôzne formy sirokopásmového pripojenia umoznujúceho podstatne vyssiu prenosovú rýchlost. V tom case bolo najrozsírenejsím vysokorýchlostným pripojením pripojenie pomocou asymetrickej digitálnej prípojky [Asymmetric (bit rate) Digital Subscriber Line, dalej len "ADSL"]. Tieto pripojenia vyuzívali pevnú telefónnu siet, káblového operátora alebo lokálnu siet (LAN). 4 TeliaSonera, predtým Telia AB, je historickým operátorom pevnej telefónnej siete vo Svédsku a pôvodne mala postavenie státneho monopolu. Dlho bola vlastníkom lokálnej prístupovej siete tvorenej metalickými káblami, ktorými sa dali spojit v podstate vsetky svédske domácnosti. Vlastnila predovsetkým úcastnícke prípojky, t. j. casti telefonického vedenia tvorené dvojzilovými medenými káblami vedúcimi od rozvádzaca telefónneho operátora az ku koncovému bodu siete v priestoroch úcastníka. 5 Ostatným operátorom TeliaSonera umoznovala prístup k úcastníckej prípojke dvoma spôsobmi. Na jednej strane poskytovala tzv. neviazaný prístup v súlade s povinnostami, ktoré jej vyplývali z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke (Ú. v. ES L 336, s. 4; Mim. vyd. 13/026, s. 83). 6 Na druhej strane TeliaSonera ponúkala operátorom produkt ADSL - bez toho, aby ju na to zaväzovala zákonná povinnost -, ktorý bol vstupným produktom. Tento produkt umoznoval operátorom poskytovat svojim koncovým zákazníkom sluzby vysokorýchlostného pripojenia. 7 TeliaSonera súcasne ponúkala sluzby vysokorýchlostného pripojenia priamo svojim koncovým zákazníkom. 8 Podla Konkurrensverket spolocnost TeliaSonera od apríla 2000 do januára 2003 zneuzívala svoje dominantné postavenie tým, ze uplatnovala cenovú politiku, v dôsledku ktorej rozpätie medzi predajnou cenou vstupného produktu ADSL a predajnou cenou sluzieb, ktoré ponúkala svojim koncovým zákazníkom, nepostacovalo na pokrytie jej nákladov na distribúciu týchto sluzieb koncovým zákazníkom. 9 Na tomto základe Konkurrensverket podal zalobu na Stockholms tingsrätt, v ktorej sa domáhal, aby tento súd zaviazal spolocnost TeliaSonera na zaplatenie správnej pokuty pre porusovanie vnútrostátnych právnych predpisov upravujúcich hospodársku sútaz od apríla 2000 do januára 2003, ako aj clánku 82 ES od 1. januára 2001 do januára 2003. 10 Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze úcastníci konania vo veci samej síce nemajú rovnaký názor na celý rad skutocností, napríklad na prípadný vplyv predmetnej cenovej praxe na obchod medzi clenskými státmi, na vymedzenie relevantného trhu, na ktorom má TeliaSonera dominantné postavenie alebo na samotnú existenciu tohto postavenia, ale vnútrostátny súd napriek tomu zastáva názor, ze v tomto stádiu je uz nevyhnutné predlozit otázky Súdnemu dvoru vzhladom na interné procesné predpisy. Tieto predpisy totiz stanovujú, ze v prípade návrhov ako vo veci samej súd musí dôkazy a právne otázky posúdit súcasne na porade po hlavnom pojednávaní. 11 Vnútrostátny súd v kazdom prípade zastáva názor, ze aj keby po posúdení dôkazov nebol konstatovaný vplyv predmetnej praxe na obchod medzi clenskými státmi, výklad Súdneho dvora podla clánku 102 ZFEÚ by nebol o nic menej potrebný vzhladom na skutocnost, ze svédska právna úprava hospodárskej sútaze vychádza z práva Únie a jej výklad toto právo zohladnuje. 12 Stockholms tingsrätt preto rozhodol o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Za akých okolností dochádza k poruseniu clánku [102 ZFEÚ] na základe rozdielu medzi cenou, ktorú vertikálne integrovaný dominantný podnik úctuje za vstupné produkty ADSL konkurentom na velkoobchodnom trhu, a cenou, ktorú úctuje na maloobchodnom trhu? 2. Treba pri posudzovaní prvej otázky vziat do úvahy iba ceny, ktoré koncovým uzívatelom úctuje dominantný podnik, alebo treba zohladnit aj ceny, ktoré na trhu koncových uzívatelov úctujú jeho konkurenti? 3. Má na odpoved na prvú otázku vplyv skutocnost, ze dominantný podnik nemá ziadnu zákonnú povinnost uskutocnit dodávky na velkoobchodnom trhu, ale ze sa rozhodol tak urobit sám z vlastnej iniciatívy? 4. Je na to, aby sa správanie opísané v prvej otázke povazovalo za zneuzitie dominantného postavenia, potrebné, aby nastali úcinky obmedzenia sútaze, a ak áno, ako sa majú tieto úcinky zistit? 5. Má na odpoved na prvú otázku vplyv trhová sila dominantného podniku? 6. Je na to, aby sa správanie opísané v prvej otázke povazovalo za zneuzitie dominantného postavenia, potrebné, aby podnik, ktorý ho uplatnuje, mal dominantné postavenie aj na velkoobchodnom trhu, aj na trhu koncových uzívatelov? 7. Aby sa správanie opísané v prvej otázke povazovalo za zneuzitie dominantného postavenia, musí byt výrobok alebo sluzba, ktoré dodáva dominantný podnik na velkoobchodnom trhu, nenahraditelná pre konkurentov? 8. Má na odpoved na prvú otázku vplyv skutocnost, ze ide o dodávku pre nového zákazníka? 9. Je na to, aby sa správanie opísané v prvej otázke povazovalo za zneuzitie dominantného postavenia, potrebné, aby sa dalo ocakávat, ze dominantný podnik bude schopný pokryt vzniknuté straty? 10. Má na odpoved na prvú otázku vplyv skutocnost, ze sa na trhu prechádza na novú technológiu, ktorá si vyzaduje velké investície, napríklad z dôvodu primeraných nákladov na zavedenie technológie a prípadnej nutnosti predávat so stratou pocas fázy jej zavádzania?" O prípustnosti návrhu 13 Vnútrostátny súd uznal, ze vzhladom na procesnoprávne predpisy, ktoré sa uplatnujú na konanie vo veci samej, nemôze Súdnemu dvoru poskytnút viaceré podklady týkajúce sa skutkového stavu. Predovsetkým este nebol vymedzený relevantný trh, a preto sa este nepreukázalo, ze spolocnost TeliaSonera mala skutocne dominantné postavenie. Rovnako sa este nepreukázalo, ci konanie TeliaSonera ovplyvnilo obchod medzi clenskými státmi, ani to, ci sa vo veci samej skutocne uplatnoval clánok 82 ES. 14 V tejto súvislosti polská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdila, ze postupy operátorov ako TeliaSonera v zásade ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi, a preto má Súdny dvor právomoc, aby odpovedal na polozené otázky. Okrem toho vsak dodala, ze keby v prejednávanej veci nebol konaním TeliaSonera ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi, Súdny dvor by nemal právomoc, lebo v tom prípade by sa uplatnovalo len vnútrostátne právo. 15 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v rámci konania zavedeného clánkom 267 ZFEÚ prislúcha výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziat zodpovednost za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnost otázok polozených Súdnemu dvoru. Preto pokial sa predlozené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút (pozri najmä rozsudky z 22. decembra 2008, Magoora, C-414/07, Zb. s. I-10921, bod 22; z 8. septembra 2010, Stoß a i., C-316/07, C-358/07 az C-360/07, C-409/07 a C-410/07, Zb. s. I-8069, bod 51, ako aj z 12. októbra 2010, Rosenbladt, C-45/09, Zb. s. I-9391, bod 32). 16 Súdny dvor môze zamietnut návrh na zacatie prejudiciálneho konania vnútrostátneho súdu len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá ziadnu súvislost s realitou ani predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili (rozsudky zo 7. júna 2007, van der Weerd a i., C-222/05 az C-225/05, Zb. s. I-4233, bod 22, a Magoora, uz citovaný, bod 23, ako aj Stoß a i., uz citovaný, bod 52). 17 Skutocnost, ze v prejednávanej veci vnútrostátny súd neposkytol podklady týkajúce sa skutkového stavu, akými je napríklad existencia dominantného postavenia spolocnosti TeliaSonera alebo informácie, na základe ktorých sa mozno domnievat, ze v dôsledku jej konania doslo k naruseniu obchodu medzi clenskými státmi, nemôze bránit Súdnemu dvoru, aby poskytol odpovede na otázky, ktoré polozil Stockholms tingsrätt. Odpoved na tieto otázky totiz môze byt vzhladom na úvahy uvedené v bode 10 tohto rozsudku dokonca nevyhnutná pre rozhodnutie tohto súdu vo veci samej. Je zjavné, ze tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka právnych predpisov Únie. 18 Za týchto okolností treba povazovat návrh na zacatie prejudiciálneho konania za prípustný. O prejudiciálnych otázkach 19 Vo svojich otázkach, ktoré treba posúdit spolocne, vnútrostátny súd v podstate ziada Súdny dvor, aby objasnil, za akých okolností rozpätie medzi velkoobchodnou cenou sluzieb vstupného produktu ADSL poskytovaného operátorom a maloobchodnou cenou vysokorýchlostného pripojenia poskytovaného koncovým uzívatelom, ktorého výsledkom je cenová prax vertikálne integrovaného telekomunikacného podniku, môze predstavovat zneuzívanie dominantného postavenia týmto podnikom v zmysle clánku 102 ZFEÚ. V tejto súvislosti vnútrostátny súd ziada, aby sa spresnilo: - ci treba zohladnit len maloobchodnú cenu, ktorú tento podnik úctuje za vysokorýchlostné spojenie poskytované koncovým uzívatelom, alebo treba zohladnit aj ceny ostatných operátorov, - aký vplyv môze mat neexistencia zákonnej povinnosti tohto podniku poskytovat vstupný produkt ADSL, - ci je nevyhnutné preverit existenciu obmedzujúceho vplyvu na hospodársku sútaz, prípadne ako mozno tento vplyv urcit, - ci je relevantný význam trhovej sily podniku v dominantnom postavení, - ci si dotknutý podnik musí udrziavat dominantné postavenie len na velkoobchodnom trhu sluzieb vstupného produktu ADSL, alebo aj na maloobchodnom trhu poskytovania sluzieb koncovým uzívatelom, - ci produkt alebo sluzba ponúkaná týmto podnikom je nenahraditelná, - ci je relevantná skutocnost, ze ide o poskytovanie sluzieb novému uzívatelovi, - ci je nevyhnutné, aby podnik v dominantnom postavení bol schopný pokryt vzniknuté straty, a - ci je relevantná skutocnost, ze na dotknutých trhoch sa prechádza na novú technológiu, ktorá si vyzaduje velké investície. 20 Aby bolo mozné odpovedat na tieto otázky, treba najskôr uviest, ze clánok 3 ods. 3 ZEÚ stanovuje, ze Európska únia vytvára vnútorný trh, ktorý podla protokolu c. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi pripojeného k Lisabonskej zmluve (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 309) zahrna systém zarucujúci nenarusenú hospodársku sútaz. 21 Clánok 102 ZFEÚ pritom patrí medzi mnozstvo pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sú ako tie, ktoré sú uvedené v clánku 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, nevyhnutné na fungovanie tohto vnútorného trhu. 22 Cielom týchto pravidiel je vyhnút sa tomu, aby bola sútaz narusovaná na ujmu vseobecného záujmu, záujmu individuálnych podnikov a záujmu spotrebitelov, a tým prispiet k zabezpeceniu hospodárskeho blahobytu v Únii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 42). 23 Dominantné postavenie podla clánku 102 ZFEÚ sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov (rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 38, a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 170). 24 Clánok 102 ZFEÚ treba teda vykladat nielen tak, ze sa týka postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu spotrebitelom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. septembra 2008, Sot. Lélos kai Sia a i., C-468/06 az C-478/06, Zb. s. I-7139, bod 68, ako aj Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 180), ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú úcinnú hospodársku sútaz. Hoci clánok 102 ZFEÚ nezakazuje podniku, aby prostredníctvom svojich zásluh nadobudol dominantné postavenie na trhu, a hoci zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje ziadnu výcitku voci dotknutému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 57, ako aj zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 37), faktom zostáva, ze podla ustálenej judikatúry má tento podnik osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním neohrozil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 105 a citovanú judikatúru). 25 Pokial ide o zneuzívajúcu povahu cenových postupov vo veci samej, treba uviest, ze clánok 102 druhý odsek písm. a) ZFEÚ výslovne zakazuje, aby podnik v dominantnom postavení priamo alebo nepriamo vynucoval neprimerané ceny. 26 Okrem toho zoznam zneuzívajúcich postupov uvedený v clánku 102 ZFEÚ nie je vycerpávajúci, takze postupy tam uvedené sú len príkladmi zneuzívania dominantného postavenia, ktoré právo Únie zakazuje (rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 173 a citovaná judikatúra). 27 Zneuzívanie dominantného postavenia zakázané v tomto ustanovení je totiz objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov (rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 174 a citovaná judikatúra). 28 Na úcely stanovenia, ci podnik majúci dominantné postavenie zneuzíval svoje postavenie tým, ze uplatnoval také cenové postupy, treba posúdit vsetky okolnosti a skúmat, ci tieto postupy nesmerujú k tomu, aby kupujúcemu vzali alebo obmedzili moznost výberu jeho zdrojov zásobovania, zamedzili vstup konkurentov na tento trh, uplatnovali voci obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach a tým ich stavali do konkurencnej nevýhody alebo posilnovali dominantné postavenie prostredníctvom skreslovania hospodárskej sútaze (rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 175 a citovaná judikatúra). 29 Práve s ohladom na tieto zásady musí vnútrostátny súd preskúmat cenovú prax vo veci samej, aby urcil, ci prípadne predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia spolocnostou TeliaSonera. 30 Po tom, co vnútrostátny súd overí, ci sú v prejednávanej veci splnené ostatné podmienky uplatnenia clánku 102 ZFEÚ - najmä existencia dominantného postavenia spolocnosti TeliaSonera a skutocnost, ze jej konanie ovplyvnilo obchod medzi clenskými státmi -, musí tento súd v podstate preskúmat, ci je cenová prax spolocnosti TeliaSonera neprimeraná, pretoze stláca marzu jej konkurentov na maloobchodnom trhu sluzieb vysokorýchlostného pripojenia poskytovaného koncovým uzívatelom. 31 Toto cenové stlácanie vzhladom na úcinok vylúcenia, ktorý môze mat pre konkurentov prinajmensom rovnako efektívnych ako dominantný podnik, môze totiz samo osebe predstavovat zneuzívanie v zmysle 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 183). 32 V prejednávanej veci by toto cenové stlácanie existovalo najmä vtedy, keby bolo rozpätie medzi velkoobchodnými cenami sluzieb vstupného produktu ADSL a maloobchodnými cenami vysokorýchlostného pripojenia poskytovaného koncovým uzívatelom bud záporné, alebo nedostatocné na to, aby pokrylo specifické náklady na poskytovanie vstupného produktu ADSL, ktoré spolocnosti TeliaSonera vznikajú pri poskytovaní jej vlastných maloobchodných sluzieb koncovým uzívatelom, takze toto rozpätie by bránilo rovnako efektívnemu konkurentovi, aby jej konkuroval pri poskytovaní týchto sluzieb koncovým uzívatelom. 33 V takom prípade by sa totiz konkurenti rovnako efektívni ako podnik v dominantnom postavení vystavili nebezpecenstvu, ze budú na maloobchodnom trhu podnikat so stratou alebo s umelo znízenou mierou rentability. 34 Okrem toho treba uviest, ze kedze sa neprimeraná povaha takej cenovej praxe podla clánku 102 ZFEÚ spája so samotnou existenciou cenového stlácania, a nie s jeho presným rozpätím, netreba preukazovat, ze velkoobchodné ceny sluzieb vstupného produktu ADSL poskytovaného operátorom alebo maloobchodné ceny vysokorýchlostného pripojenia poskytovaného koncovým uzívatelom sú samy osebe zneuzívajúce, pretoze sú neprimerané alebo predátorské (rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, body 167 a 183). 35 Okrem toho, ako tvrdí spolocnost TeliaSonera, na to, aby sa rozpätie medzi cenami mohlo povazovat za rozpätie, ktoré spôsobuje stlácanie cien konkurentov dominantného podniku, treba vziat do úvahy nielen ceny sluzieb poskytovaných konkurentom, ktoré sú porovnatelné so sluzbami, ktoré samotná TeliaSonera vyuzíva na prístup na maloobchodný trh, ale rovnako aj ceny porovnatelných sluzieb, ktoré TeliaSonera a jej konkurenti poskytujú koncovým uzívatelom na maloobchodnom trhu. Rovnako treba porovnat ceny, ktoré TeliaSonera a jej konkurenti úctujú konkrétne pocas toho istého obdobia. 36 Vzhladom na osobitné okolnosti opísané v bode 10 tohto rozsudku, za akých bol podaný návrh na zacatie prejudiciálneho konania, vnútrostátny súd nemá moznost poskytnút presný opis skutkového stavu vo veci samej. Rovnako tak treba trhy opísané týmto súdom povazovat za relevantné trhy, samozrejme pod podmienkou ich správnej definície, ktorú vsak musí poskytnút tento súd. 37 Pokial vsak ide o kritériá, ktorých výklad ziada tento súd, aby mohol správne posúdit, ci TeliaSonera skutocne porusila clánok 102 ZFEÚ tým, ze zneuzívala svoje dominantné postavenie vo forme cenového stlácania, treba poskytnút tieto spresnenia. O cenách, ktoré treba zohladnit 38 Stockholms tingsrätt sa po prvé pýta, ci na tieto úcely treba zohladnit len maloobchodné ceny sluzieb poskytovaných koncovým uzívatelom, ktoré úctuje dominantný podnik, alebo aj ceny, ktoré úctujú konkurenti za tie isté sluzby. 39 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor uz spresnil, ze clánok 102 ZFEÚ najmä zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby pouzíval také cenové postupy, ktoré majú za následok vylúcenie jeho skutocných alebo potenciálnych rovnako efektívnych konkurentov (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 177 a citovanú judikatúru). 40 Podnik tak zneuzíva svoje dominantné postavenie vtedy, ked uplatnuje cenovú politiku, prostredníctvom ktorej môze vylúcit z trhu podniky, ktoré sú mozno rovnako efektívne ako on sám, ale z dôvodu ich mensej financnej kapacity nedokázu odolat hospodárskej sútazi, ktorá existuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 199). 41 S cielom posúdit zákonnost cenovej politiky dominantného podniku sa treba v zásade odvolat na cenové kritériá zalozené na nákladoch dominantného podniku a jeho stratégii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 74, a France Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 108). 42 Pokial ide o cenovú prax vedúcu k cenovému stlácaniu, pouzitie takých kritérií pri analýze umoznuje predovsetkým overit, ci by tento podnik mohol dostatocne efektívne ponúkat svoje maloobchodné sluzby pre koncových uzívatelov aj inak nez so stratou, keby musel vopred uhradit svoje velkoobchodné ceny za poskytovanie vstupných produktov (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 201). 43 Pokial by vsak tento podnik nemohol ponúkat svoje sluzby inak nez so stratou, znamenalo by to, ze konkurenti, ktorí môzu byt vylúcení pomocou predmetnej cenovej praxe, nemôzu byt povazovaní za menej efektívnych ako dominantný podnik a ze nebezpecenstvo ich vylúcenia je potom vyvolané narusenou hospodárskou sútazou. Takáto hospodárska sútaz by sa totiz nezakladala iba na samotných zásluhách dotknutých podnikov. 44 Kedze takýto prístup je v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, je o to viac odôvodnený, pretoze zohladnenie nákladov podniku v dominantnom postavení mu vzhladom na jeho specifickú zodpovednost, ako uz bolo uvedené v bode 24 tohto rozsudku, podla clánku 102 ZFEÚ umoznuje posúdit zákonnost jeho konania. Podnik v dominantnom postavení totiz síce pozná vlastné náklady a ceny, ale v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov (rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 202). 45 Po tomto spresnení nemozno vylúcit, ze náklady a ceny konkurentov môzu byt relevantné pri posúdení dotknutej cenovej praxe v prejednávanej veci. Mohlo by to tak byt najmä v prípade, ze struktúru nákladov dominantného podniku nebude mozné z objektívnych dôvodov presne vymedzit, alebo ak sluzba poskytovaná konkurentom spocíva len v prevádzke infrastruktúry, kde uz boli výrobné náklady odpísané, takze prístup k takejto infrastruktúre uz nepredstavuje pre dominantný podnik vyssie náklady ekonomicky porovnatelné s nákladmi jeho konkurentov, ktoré musia znásat v súvislosti s týmto prístupom, alebo ak to vyzadujú konkrétne podmienky hospodárskej sútaze na trhu, napríklad ak výska nákladov dominantného podniku presne závisí od konkurencnej výhody, v ktorej sa tento podnik nachádza vdaka svojmu dominantnému postaveniu. 46 Treba teda prijat záver, ze pri posúdení zneuzívajúcej povahy cenovej praxe vedúcej k cenovému stlácaniu je potrebné vziat do úvahy v zásade a prednostne ceny a náklady podniku dotknutého na maloobchodnom trhu. Len v prípade, ze vzhladom na okolnosti nie je mozné odkázat na tieto ceny a náklady, treba preskúmat ceny a náklady konkurentov na tom istom trhu. O neexistencii zákonnej povinnosti poskytovania 47 Z vnútrostátneho rozhodnutia vyplýva, ze na rozdiel od veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Deutsche Telekom/Komisia, spolocnost TeliaSonera, ako uz bolo uvedené v bode 6 tohto rozsudku, nemala zákonnú povinnost poskytovat operátorom vstupný produkt ADSL. 48 Stockholms tingsrätt sa tak po druhé pýta, ci neexistencia zákonnej povinnosti poskytovat tieto sluzby na velkoobchodnom trhu má vplyv na zneuzívajúcu povahu cenovej praxe vo veci samej. 49 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 102 ZFEÚ sa týka iba tých protisútazných konaní, ktoré prijímajú podniky z vlastnej iniciatívy. Pokial je protisútazné správanie ulozené podnikom vnútrostátnymi právnymi predpismi alebo ked tieto predpisy vytvárajú právny rámec, ktorý sám vylucuje akúkolvek moznost sútazného správania týchto podnikov, clánok 102 ZFEÚ sa neuplatnuje. V takej situácii nemá obmedzenie hospodárskej sútaze, ako predpokladá toto ustanovenie, prícinu v samostatnom konaní podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, C-359/95 P a C-379/95 P, Zb. s. I-6265, bod 33 a citovanú judikatúru). 50 Clánok 102 ZFEÚ sa naopak môze uplatnit, ak sa preukáze, ze vnútrostátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska sútaz mohla byt vylúcená, obmedzená alebo narusená samostatným konaním podnikov (pozri rozsudok Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, uz citovaný, bod 34). 51 Súdny dvor tak spresnil, ze pokial má vertikálne integrovaný podnik v dominantnom postavení urcitý rozhodovací priestor na zmenu hoci len svojich maloobchodných cien, uz len z tohto dôvodu mu mozno pripísat cenové stlácanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 85). 52 Z uvedeného vyplýva, ze pokial má podnik úplnú samostatnost vo svojom konaní na trhu, clánok 102 ZFEÚ sa nan uplatnuje. 53 Osobitná zodpovednost dominantného podniku za to, aby svojím správaním neohrozil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu, sa totiz týka konania, ci uz aktívneho, alebo opomenutia, o ktorom sa podnik rozhodne z vlastnej iniciatívy (pozri v tomto zmysle uznesenie z 28. septembra 2006, Unilever Bestfoods/Komisia, C-552/03 P, Zb. s. I-9091, bod 137). 54 TeliaSonera v tejto súvislosti tvrdí, ze na úcely ochrany svojej hospodárskej iniciatívy podniky v dominantnom postavení musia mat volnost pri urcovaní svojich obchodných podmienok, pokial tieto podmienky nie sú pre ich zmluvných partnerov natolko nevýhodné, ze sa musia vzhladom na kritériá stanovené na tento úcel v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, Zb. s. I-7791), povazovat za odmietnutie poskytovania. 55 Takýto výklad vyplýva z nesprávneho pochopenia uvedeného rozsudku. Predovsetkým z jeho bodov 48 a 49 nemozno vyvodit, ze podmienky potrebné na preukázanie existencie zneuzívajúceho odmietnutia poskytovania sa musia nevyhnutne uplatnit aj v rámci posúdenia zneuzívajúcej povahy konania, ktoré spocíva v tom, ze poskytovanie sluzieb alebo predaj tovaru podlieha nevýhodným podmienkam alebo podmienkam, za ktorých by kupujúci nemohol mat o ne záujem. 56 Toto konanie by totiz mohlo predstavovat samostatnú formu zneuzívania odlisného od odmietnutia poskytovania. 57 Treba napokon konstatovat, ze vzhladom na to, ze Súdny dvor mal v uvedených bodoch uz citovaného rozsudku Bronner poskytnút v zásade len výklad bodu 86 Zmluvy ES (neskôr clánok 82 ES, teraz clánok 102 ZFEÚ) z hladiska podmienok, za ktorých môze byt odmietnutie poskytovania zneuzívajúce, ale nerozhodoval o otázke, ci skutocnost, ze podnik odmietne prístup do svojho systému dorucovania do domu vydavatelovi konkurencného denníka, pokial mu tento vydavatel nezverí súcasne aj výkon iných sluzieb, napríklad predaj v stánkoch alebo tlac, predstavuje niektorú z iných foriem zneuzívania dominantného postavenia, akým je napríklad viazaný predaj. 58 Okrem toho opacný výklad uz citovaného rozsudku Bronner, ktorý presadzuje spolocnost TeliaSonera, by viedol, ako uz uviedla Európska komisia, k tomu, ze na to, aby sa kazdé konanie podniku v dominantnom postavení týkajúce sa obchodných podmienok mohlo povazovat za zneuzívajúce, by sa zakazdým vyzadovalo splnenie podmienok potrebných na preukázanie existencie odmietnutia dodávat, co by neoprávnene obmedzilo effet utile clánku 102 ZFEÚ. 59 Z toho vyplýva, ze neexistencia zákonnej povinnosti poskytovat sluzby ADSL na velkoobchodnom trhu nemá nijaký vplyv na zneuzívajúcu povahu cenovej praxe vo veci samej. O nevyhnutnosti existencie obmedzujúcich úcinkov a nenahraditelnej povahy produktu ponúkaného dominantným podnikom 60 Vnútrostátny súd sa po tretie pýta, ci zneuzívajúca povaha dotknutej cenovej praxe závisí od existencie obmedzujúceho vplyvu na hospodársku sútaz, prípadne ako mozno tento vplyv urcit. Okrem toho sa pýta, ci produkt ponúkaný spolocnostou TeliaSonera na velkoobchodnom trhu musí byt nenahraditelný pre prístup na maloobchodný trh. 61 V tejto súvislosti treba uviest, ze vzhladom na pojem zneuzívanie dominantného postavenia rozobratý v bode 27 tohto rozsudku, Súdny dvor uz vylúcil moznost, ze samotná existencia cenových postupov podniku v dominantnom postavení vedúca k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov predstavuje zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ bez toho, aby bolo treba preukazovat protisútazný úcinok (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, body 250 a 251). 62 Judikatúra okrem toho spresnuje, ze protisútazný úcinok sa musí týkat prípadných prekázok, ktoré môzu takéto cenové postupy spôsobit pri rozvoji ponuky na maloobchodnom trhu sluzieb koncovým uzívatelom, a teda pri danom stupni hospodárskej sútaze na nom (rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 252). 63 Dotknuté cenové postupy pouzívané podnikom v dominantnom postavení predstavujú zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, pokial prostredníctvom vylúcenia prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov z trhu prostredníctvom stlácania ich cien môzu stazit, alebo dokonca znemoznit prístup týchto konkurentov na dotknutý trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 253). 64 Z toho vyplýva, ze na preukázanie zneuzívajúcej povahy takých postupov musí na trhu existovat ich protisútazný úcinok, ale nemusí byt nevyhnutne konkrétny, pretoze stací aj preukázanie potenciálneho protisútazného úcinku, ktorý môze vytlacit prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, ako je podnik v dominantnom postavení. 65 Pokial totiz podnik v dominantnom postavení skutocne pouzíva cenové postupy vedúce k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, ktorých cielom je vytlacit ich z trhu, skutocnost, ze plánovaný výsledok - teda vytlacenie konkurentov - napokon nie je dosiahnutý, urcite nemôze vylúcit, aby sa toto konanie posudzovalo ako zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 66 Ak vsak konkurencná situácia konkurentov nie je nijako dotknutá, takéto cenové postupy dotknuté v prejednávanej veci nemozno kvalifikovat ako postupy vylucovania, lebo prenikanie konkurentov na dotknutý trh nie je nimi nijako stazené (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 254). 67 V prejednávanej veci je úlohou vnútrostátneho súdu, aby preskúmal, ci cenová prax spolocnosti TeliaSonera mohla bránit výkonu cinnosti prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, ako je ona sama, na maloobchodnom trhu poskytovania sluzieb vysokorýchlostného pripojenia koncovým uzívatelom. 68 V rámci tohto preskúmania musí tento súd zohladnit vsetky konkrétne okolnosti tejto veci. 69 Po prvé treba predovsetkým analyzovat funkcné vztahy medzi velkoobchodnými a maloobchodnými produktmi. Nevyhnutnost velkoobchodného produktu tak môze byt relevantná v rámci posúdenia úcinkov cenového stlácania. 70 Pokial je totiz poskytovanie velkoobchodného produktu nevyhnutné na predaj maloobchodného produktu, prinajmensom rovnako efektívni konkurenti, ako je podnik, ktorý je dominantný na velkoobchodnom trhu, ktorí môzu na maloobchodnom trhu podnikat len so stratou alebo v kazdom prípade so znízenou rentabilitou, majú na tomto trhu konkurencnú nevýhodu, ktorá môze bránit rozvoju ich cinnosti na tomto trhu alebo ho obmedzovat (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 234). 71 V takom prípade je pravdepodobný prinajmensom potenciálny protisútazný úcinok cenového stlácania. 72 Vzhladom na dominantné postavenie dotknutého podniku na velkoobchodnom trhu vsak treba spresnit, ze nemozno vylúcit, ze len preto, lebo velkoobchodný produkt nebude nenahraditelný na poskytovanie maloobchodného produktu, cenová prax vedúca k cenovému stlácaniu nemôze spôsobovat ziadny protisútazný úcinok, a to ani potenciálny. Vnútrostátny súd preto musí preverit, ci aj v prípade, ze velkoobchodný produkt nie je nenahraditelný, by dotknutá prax mohla mat protisútazné úcinky na dotknutých trhoch. 73 Po druhé treba preverit úroven cenového stlácania prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, ako je dominantný podnik. Ak je totiz ich marza záporná, co v prejednávanej veci znamená, ze velkoobchodná cena sluzieb vstupného produktu ADSL je vyssia ako maloobchodná cena sluzieb poskytovaných koncovým uzívatelom, je pravdepodobný prinajmensom potenciálny úcinok vylúcenia, kedze v takej situácii konkurenti dominantného podniku - hoci sú rovnako efektívni, prípadne efektívnejsí - musia predávat so stratou. 74 Ak je naopak táto marza kladná, bude treba preukázat, ze dotknutá cenová prax môze napríklad z dôvodu znízenej rentability prinajmensom stazit výkon cinnosti dotknutých operátorov na dotknutom trhu. 75 Po tomto spresnení treba pripomenút, ze podnik môze preukázat, ze hoci má jeho cenová prax úcinky vylúcenia, je ekonomicky odôvodnená (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 69, a France Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 111). 76 Posúdenie hospodárskej odôvodnenosti cenovej praxe, ktorá môze mat úcinok vylúcenia, zavedenej podnikom v dominantnom postavení sa uskutocnuje na základe vsetkých okolností prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 73). V tejto súvislosti je dôlezité urcit, ci vylucujúci úcinok, ktorý vyplýva z takejto praxe a neprospieva hospodárskej sútazi, mozno vyrovnat alebo prekonat prostredníctvom výhod v zmysle efektívnosti, z ktorých má prospech aj spotrebitel. Ak vylucujúci úcinok takejto praxe nie je spojený s výhodou pre trh a spotrebitela alebo ak presahuje rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie takýchto výhod, takáto prax sa musí povazovat za zneuzívanie (rozsudok British Airways/Komisia, uz citovaný, bod 86). 77 Treba preto prijat záver, ze na stanovenie zneuzívajúcej povahy cenovej praxe vedúcej k cenovému stlácaniu je potrebné preukázat, ze predovsetkým vzhladom na nevyhnutnost velkoobchodného produktu má táto cenová prax prinajmensom potenciálne protisútazné úcinky na maloobchodnom trhu bez toho, aby to bolo ekonomicky odôvodnené. O význame trhovej sily 78 Po stvrté sa vnútrostátny súd pýta, ci je úroven dominancie dotknutého podniku na trhu relevantná na urcenie toho, ci predmetná cenová prax predstavuje zneuzívanie. 79 Ako uz bolo uvedené v bode 23 tohto rozsudku, dominantné postavenie podla clánku 102 ZFEÚ sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov. 80 Toto ustanovenie, ako uz uviedol generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, nezavádza ziadne rozlísenie ani stupne v pojme dominantné postavenie. Pokial má podnik takú hospodársku silu, ako to vyzaduje clánok 102 ZFEÚ, na preukázanie jeho dominantného postavenia na vymedzenom trhu, treba jeho konanie posúdit s ohladom na toto ustanovenie. 81 Samozrejme, to neznamená, ze sila podniku nie je relevantná na posúdenie zákonnosti konania takého podniku na trhu z hladiska clánku 102 ZFEÚ. Samotný Súdny dvor vychádzal vo svojich analýzach zo skutocnosti, ze podnik má superdominantné alebo kvázimonopolné postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C-333/94 P, Zb. s. I-5951, bod 31, ako aj Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný, bod 119). Stupen trhovej sily má vsak v zásade skôr dosah na úcinky správania dotknutého podniku nez na existenciu zneuzívania. 82 Z toho vyplýva, ze cenová prax podniku vedúca k cenovému stlácaniu môze predstavovat zneuzívanie dominantného postavenia, pokial tento podnik má také postavenie, bez toho, aby v tomto ohlade mal v zásade význam stupen dominancie na dotknutom trhu. O rozsahu dominantného postavenia 83 Po piate sa vnútrostátny súd pýta, ci skutocnost, ze dotknutý podnik má dominantné postavenie iba na velkoobchodnom trhu sluzieb vstupného produktu ADSL, stací na to, aby sa dotknutá cenová prax mohla povazovat za zneuzívajúcu, alebo je na tento úcel potrebné, aby mal tento podnik dominantné postavenie aj na maloobchodnom trhu poskytovania vysokorýchlostného pripojenia koncovým uzívatelom. 84 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze clánok 102 ZFEÚ výslovne neuvádza poziadavky, pokial ide o umiestnenie zneuzívania na trhu výrobkov. Materiálny rozsah osobitnej zodpovednosti dominantného podniku treba posúdit s prihliadnutím na osobitné okolnosti kazdého prípadu, ktoré preukazujú oslabovanie hospodárskej sútaze (rozsudok Tetra Pak/Komisia, uz citovaný, bod 24). 85 Z toho vyplýva, ze ako zneuzívajúce mozno kvalifikovat niektoré konania na iných ako ovládaných trhoch, ktoré majú úcinky bud na týchto ovládaných trhoch, alebo na trhoch, ktoré nie sú samy ovládané (pozri v tomto zmysle rozsudok Tetra Pak/Komisia, uz citovaný, bod 25). 86 Uplatnovanie clánku 102 ZFEÚ totiz predpokladá vztah medzi dominantným postavením a údajným zneuzívajúcim správaním, ktorý zvycajne neexistuje, ak má konanie na inom nez ovládanom trhu úcinky na tomto inom trhu, nic to nemení na tom, ze pokial ide o trhy odlisné, ale súvisiace, osobitné okolnosti môzu odôvodnit uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na existujúce konanie na súvisiacom, ale neovládanom trhu, ktoré má úcinky na tomto trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 1985, CBEM, 311/84, Zb. s. 3261, bod 26, a Tetra Pak/Komisia, uz citovaný, bod 27). 87 Takéto okolnosti môzu existovat, ak konanie vertikálne integrovaného podniku s dominantným postavením na hlavnom trhu spocíva v snahe o vytlacenie prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov na nadväzujúcom trhu najmä prostredníctvom stlácania ich cien. Takéto konanie totiz môze mat najmä vzhladom na úzke väzby medzi dotknutými trhmi úcinok oslabenia hospodárskej sútaze na nadväzujúcom trhu. 88 V takejto situácii, ked neexistuje nijaké ekonomické odôvodnenie, mozno takéto konanie odôvodnit len úmyslom dominantného podniku zabránit hospodárskej sútazi na nadväzujúcom trhu a posilnit svoju pozíciu, alebo dokonca získat dominantné postavenie na tomto trhu inak nez prostredníctvom vlastných zásluh. 89 Zneuzívajúca povaha cenovej praxe zavedenej vertikálne integrovaným podnikom s dominantným postavením na velkoobchodnom trhu sluzieb ADSL, ktorá vedie k stlácaniu cien konkurentov tohto podniku na maloobchodnom trhu poskytovania sluzieb vysokorýchlostného pripojenia koncovým uzívatelom, preto nezávisí od existencie dominantného postavenia tohto podniku na tomto maloobchodnom trhu. O relevantnosti skutocnosti, ze ide o poskytovanie novému klientovi 90 Po sieste sa Stockholms tingsrätt pýta, ci je na posúdenie zneuzívajúcej povahy relevantná skutocnost, ze sa dotknutá cenová prax uplatnuje na nového klienta, alebo na existujúceho klienta dominantného podniku. 91 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze zneuzívajúca povaha cenovej praxe vedúcej k stlácaniu cien prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, ako je dominantný podnik, spocíva v podstate v tom, ako uz bolo uvedené v bode 32 tohto rozsudku, ze takáto prax môze narusit riadnu hospodársku sútaz na susediacom trhu ovládanom podnikom v dominantnom postavení, pretoze môze mat úcinky vytlacenia konkurentov tohto podniku z tohto trhu. 92 Ako uz správne uviedla Komisia, skutocnost, ze dotknutí operátori sú existujúcimi, alebo novými klientmi dominantného podniku, v tejto súvislosti nie je relevantná. 93 Okrem toho nemôze byt relevantná ani skutocnost, ze ide o nových klientov, ktorí este nepôsobia na dotknutom trhu. 94 Treba totiz spresnit, ze zneuzívajúca povaha takej cenovej praxe ako v konaní vo veci samej sa musí posúdit s ohladom na moznost, ze táto prax vedie k vylúceniu rovnako efektívnych konkurentov z relevantného trhu, ktorí uz na nom pôsobia, ale rovnako sa musia zohladnit prípadné prekázky, ktoré môze klást potenciálnym rovnako efektívnym konkurentom, ktorí este na trhu nie sú (pozri v tomto zmysle Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 178). 95 Skutocnost, ze predmetná cenová prax môze vytlacit z dotknutého trhu existujúcich klientov dominantného podniku alebo jeho nových klientov, preto v zásade nie je na posúdenie zneuzívajúcej povahy relevantná. O moznosti pokryt straty 96 Po siedme sa vnútrostátny súd pýta, ci na to, aby sa dotknutá cenová prax povazovala za zneuzívajúcu, je nevyhnutné, aby podnik v dominantnom postavení bol schopný pokryt straty vzniknuté touto praxou. 97 V tejto súvislosti treba pripomenút, ako uz bolo uvedené v bode 31 tohto rozsudku, ze samotné cenové stlácanie môze pri neexistencii objektívneho odôvodnenia predstavovat zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 98 Cenové stlácanie pritom vyplýva z rozpätia medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami, nie z úrovne cien. Toto stlácanie môze predovsetkým vyplývat nielen z nezvycajne nízkej maloobchodnej ceny, ale aj z nezvycajne vysokej velkoobchodnej ceny. 99 Podnik, ktorý vyuzíva prax stlácania cien svojich konkurentov, preto nemusí mat nevyhnutne straty. 100 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze dominantný podnik má pri cenovom stlácaní straty, nemozno od neho vyzadovat, aby predlozil dôkaz o moznosti pokryt prípadné straty, aby bolo mozné dokázat existenciu zneuzívania. 101 Moznost, ze by konkurenti boli vytlacení z trhu, totiz nezávisí ani tak od toho, ze dominantný podnik má straty, ani od toho, ze je schopný svoje straty pokryt, ale závisí len od rozpätia medzi cenami, ktoré dominantný podnik úctuje na dotknutých trhoch a ktoré môze prípadne spôsobit straty nie samotnému dominantnému podniku, ale jeho konkurentom. 102 Napokon za predpokladu, ze by podnik v dominantnom postavení napriek tomu úctoval na maloobchodnom trhu takú nízku cenu, ze by mu predaj spôsoboval straty, bez ohladu na skutocnost, ze toto konanie by mohlo predstavovat samostatnú formu zneuzívania spocívajúcu v úctovaní predátorských cien, Súdny dvor uz v kazdom prípade vylúcil, ze aj v takom prípade dôkaz o moznosti pokrytia strát vzniknutých v dôsledku toho, ze podnik v dominantnom postavení uplatnuje ceny nizsie ako urcitá úroven jeho nákladov, je nevyhnutným predpokladom toho, aby bolo mozné preukázat zneuzívajúci charakter takej cenovej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudok France Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 110). 103 Z toho vyplýva, ze na preukázanie, ci je dotknutá cenová prax zneuzívajúca, nie je relevantná otázka, ci dominantný podnik má moznost pokryt prípadné straty, ktoré mu vznikli v dôsledku tejto praxe. O relevantnosti skutocnosti, ze na dotknutých trhoch sa prechádza na novú technológiu 104 Po ôsme a na záver sa Stockholms tingsrätt pýta, ci je na tieto úcely relevantná skutocnost, ze na dotknutých trhoch sa prechádza na novú technológiu, ktorá si vyzaduje velké investície. 105 V tejto súvislosti treba na úvod uviest, ze clánok 102 ZFEÚ nezavádza nijaké rozlísenie medzi stupnami rozvoja dotknutých trhov, ktorých sa týka vykonávanie dominantného postavenia podniku. 106 Na rýchlo rastúcom trhu môze konkurencná výhoda vyplývajúca z dominantného postavenia na druhom susediacom trhu spôsobit narusenie hospodárskej sútaze na prvom trhu, kedze na tomto prvom trhu môzu pôsobit operátori, ako tvrdí aj TeliaSonera, ktorí sú nútení podnikat urcitý cas so stratou alebo so znízenou rentabilitou. 107 Práve za takýchto podmienok môze následné znízenie rentability cinnosti operátora vyplývajúce z cenového stlácania spôsobeného dotknutou cenovou praxou bránit vytvoreniu alebo rozvoju riadnych podmienok hospodárskej sútaze na dotknutom trhu. 108 Okrem toho vzhladom na ciel pravidiel hospodárskej sútaze uvedený aj v bode 22 tohto rozsudku nemôze ich uplatnenie závisiet od skutocnosti, ze dotknutý trh uz dosiahol urcitý stupen zrelosti. Predovsetkým v prípade rýchlo rastúceho trhu totiz clánok 102 ZFEÚ vyzaduje co najrýchlejsí zásah, ktorý by zabránil tomu, aby sa na tomto trhu nevytvorila a neupevnila narusená struktúra hospodárskej sútaze prostredníctvom zneuzívajúcej stratégie podniku v dominantnom postavení na tomto trhu alebo na úzko napojenom susediacom trhu, teda skôr, nez táto stratégia vyvolá protisútazné úcinky. 109 To platí o to viac na trhu, akým je trh poskytovania sluzieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu, ktorý je úzko spojený s iným trhom, a to s trhom sluzieb prístupu k úcastníckej prípojke v odvetví telekomunikácií. Tento posledný uvedený trh nielen ze nie je nový alebo vznikajúci, ale jeho konkurencná struktúra je do znacnej miery zalozená na bývalej monopolnej struktúre. Moznost podnikov zneuzit svoje dominantné postavenie na tomto trhu tak, ze to ohrozí rozvoj hospodárskej sútaze na susediacom rýchlo rastúcom trhu, vyzaduje, aby sa nepovolila ziadna výnimka z uplatnovania clánku 102 ZFEÚ. 110 Napokon treba pripomenút, ze hoci podnik v dominantnom postavení na trhu sa nemôze odvolávat na svoje investície, ktoré pouzil na preniknutie na susediaci trh, pokúsajúc sa pritom vytlacit rovnako efektívnych skutocných alebo potenciálnych konkurentov, nic to nemení na skutocnosti, ze podmienky hospodárskej sútaze na ovládanom trhu a najmä náklady na zriadenie a investície podniku v dominantnom postavení na tomto trhu treba zohladnit pri analýze nákladov tohto podniku, ktorá, ako uz bolo uvedené v bodoch 38 az 46 tohto rozsudku, sa musí vykonat s cielom zistit, ci dochádza k cenovému stlácaniu. 111 Skutocnost, ze dotknuté trhy sú trhmi rýchlo rastúcimi a dochádza na nich k technologickým zmenách vyzadujúcim velké investície, preto v zásade nie je relevantná na preukázanie, ci predmetná cenová prax predstavuje zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 112 Vzhladom na uvedené treba na polozené otázky odpovedat tak, ze pri neexistencii objektívneho odôvodnenia môze zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ predstavovat skutocnost, ze vertikálne integrovaný podnik s dominantným postavením na velkoobchodnom trhu sluzieb ADSL uplatnuje takú cenovú prax, pri ktorej rozpätie medzi cenami na tomto trhu a cenami úctovanými na maloobchodnom trhu sluzieb vysokorýchlostného pripojenia poskytovaného koncovým uzívatelom nie je dostatocné na pokrytie specifických nákladov, ktoré tomuto podniku vznikajú v súvislosti s prístupom na posledný uvedený trh. 113 Pri posúdení zneuzívajúcej povahy tejto praxe treba vziat do úvahy vsetky okolnosti prejednávanej veci. Najmä: - treba vziat do úvahy v zásade a prednostne ceny a náklady dotknutého podniku na maloobchodnom trhu. Len v prípade, ze vzhladom na okolnosti nie je mozné odkázat na tieto ceny a náklady, treba preskúmat ceny a náklady konkurentov na tom istom trhu a - treba preukázat, ze predovsetkým vzhladom na nevyhnutnost velkoobchodného produktu má táto cenová prax prinajmensom potenciálne protisútazné úcinky na maloobchodnom trhu, s výnimkou prípadu, keby to bolo ekonomicky odôvodnené. 114 Pri tomto posúdení v zásade: - nie je relevantná neexistencia zákonnej povinnosti dotknutého podniku poskytovat sluzby ADSL na velkoobchodnom trhu, na ktorom má tento podnik dominantné postavenie, - nie je relevantný stupen dominancie, ktorý tento podnik zastáva na tomto trhu, - nie je relevantná skutocnost, ze tento podnik nemá dominantné postavenie aj na maloobchodnom trhu sluzieb vysokorýchlostného pripojenia poskytovaného koncovým uzívatelom, - nie je relevantná skutocnost, ze klienti, voci ktorým sa táto cenová prax uplatnuje, sú novými, alebo existujúcimi klientmi dotknutého podniku, - nie je relevantná nemoznost dominantného podniku pokryt prípadné straty, ktoré mu môzu vznikat pri uplatnovaní takej cenovej praxe, - nie je relevantný stupen zrelosti dotknutých trhov ani prítomnost novej technológie na nich, ktorá si vyzaduje velké investície. O trovách 115 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: Pri neexistencii objektívneho odôvodnenia môze zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ predstavovat skutocnost, ze vertikálne integrovaný podnik s dominantným postavením na velkoobchodnom trhu sluzieb pripojenia pomocou asymetrickej digitálnej prípojky uplatnuje takú cenovú prax, pri ktorej rozpätie medzi cenami na tomto trhu a cenami úctovanými na maloobchodnom trhu sluzieb vysokorýchlostného pripojenia poskytovaného koncovým uzívatelom nie je dostatocné na pokrytie specifických nákladov, ktoré tomuto podniku vznikajú v súvislosti s prístupom na posledný uvedený trh. Pri posúdení zneuzívajúcej povahy tejto praxe treba vziat do úvahy vsetky okolnosti prejednávanej veci. Najmä: - treba vziat do úvahy v zásade a prednostne ceny a náklady dotknutého podniku na maloobchodnom trhu. Len v prípade, ze vzhladom na okolnosti nie je mozné odkázat na tieto ceny a náklady, treba preskúmat ceny a náklady konkurentov na tom istom trhu a - treba preukázat, ze predovsetkým vzhladom na nevyhnutnost velkoobchodného produktu má táto cenová prax prinajmensom potenciálne protisútazné úcinky na maloobchodnom trhu, s výnimkou prípadu, keby to bolo ekonomicky odôvodnené. Pri tomto posúdení v zásade: - nie je relevantná neexistencia zákonnej povinnosti dotknutého podniku poskytovat sluzby pripojenia pomocou asymetrickej digitálnej prípojky na velkoobchodnom trhu, na ktorom má tento podnik dominantné postavenie, - nie je relevantný stupen dominancie, ktorý tento podnik zastáva na tomto trhu, - nie je relevantná skutocnost, ze tento podnik nemá dominantné postavenie aj na maloobchodnom trhu sluzieb vysokorýchlostného pripojenia poskytovaného koncovým uzívatelom, - nie je relevantná skutocnost, ze klienti, voci ktorým sa táto cenová prax uplatnuje, sú novými, alebo existujúcimi klientmi dotknutého podniku, - nie je relevantná nemoznost dominantného podniku pokryt prípadné straty, ktoré mu môzu vznikat pri uplatnovaní takej cenovej praxe, - nie je relevantný stupen zrelosti dotknutých trhov ani prítomnost novej technológie na nich, ktorá si vyzaduje velké investície. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: svédcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX10Gk2H/L95557-3505TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX10Gk2H/L95557-3505TMP.html#Footref*