Vec C-1/09 Centre d'exportation du livre français (CELF) a Ministre de la Culture et de la Communication proti Société internationale de diffusion et d'édition (SIDE) [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d'État (Francúzsko)] "Státna pomoc - Clánok 88 ods. 3 ES - Protiprávna pomoc vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom - Zrusenie rozhodnutia Komisie - Vnútrostátne súdy - Návrh na vrátenie protiprávne poskytnutej pomoci - Prerusenia konania az do prijatia nového rozhodnutia Komisie - Výnimocné okolnosti, ktoré môzu obmedzit povinnost vrátenia" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami clánku 88 ods. 3 ES - Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom - Zrusenie tohto rozhodnutia súdom Spolocenstva (Clánok 88 ods. 3 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Dodrziavanie pravidiel Spolocenstva - Úloha vnútrostátnych súdov (Clánok 88 ods. 3 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami clánku 88 ods. 3 ES - Prípadná legitímna dôvera príjemcov - Neexistencia okrem výnimocných okolností (Clánok 88 ods. 3 ES) 1. Vnútrostátny súd, ktorý podla clánku 88 ods. 3 ES rozhoduje o návrhu na vrátenie protiprávnej státnej pomoci, nemôze prerusit konanie o tomto návrhu dovtedy, nez Komisia po zrusení predchádzajúceho kladného rozhodnutia rozhodne o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Clánok 88 ods. 3 ES zveruje vnútrostátnym súdom úlohu ochranovat práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred prípadným porusením zákazu zakotveného v tomto ustanovení státnymi orgánmi az do prijatia konecného rozhodnutia Komisie. Úlohou vnútrostátnych súdov je preto rozhodnút o opatreniach, ktoré sú schopné napravit protiprávnost poskytnutia pomoci, aby príjemca pomoci nemohol volne nakladat s pomocou v období pred rozhodnutím Komisie. Rozhodnutie o odklade rozhodnutia by v skutocnosti malo rovnaký výsledok ako rozhodnutie o zamietnutí nariadenia predbezných opatrení. Viedlo by totiz k tomu, ze ziadne rozhodnutie o dôvodnosti tohto návrhu by nebolo prijaté pred rozhodnutím Komisie. Znamenalo by zachovanie výhody pomoci v case zákazu jej poskytnutia, co je nezlucitelné so samotným predmetom clánku 88 ods. 3 ES a zbavuje toto ustanovenie jeho potrebného úcinku. Vnútrostátny sudca preto nemôze prerusit konanie bez toho, aby zbavil clánok 88 ods. 3 ES jeho potrebného úcinku, a porusil tak zásadu efektivity uplatnitelných vnútrostátnych konaní. Zrusenie prvého kladného rozhodnutia Komisie súdom Spolocenstva nemôze odôvodnit odlisné riesenie inspirujúce sa úvahou, podla ktorej by Komisia v tomto prípade mohla neskôr pomoc opätovne vyhlásit za zlucitelnú. Ciel clánku 88 ods. 3 ES je totiz jasne inspirovaný úvahou, ze az do prijatia nového rozhodnutia Komisiou nemozno prejudikovat jeho kladný obsah. (pozri body 26, 30 - 34, 40, bod 1 výroku) 2. Vnútrostátny súd, ktorý podla clánku 88 ods. 3 ES rozhoduje o návrhu na vrátenie protiprávnej státnej pomoci, je povinný prijat predbezné opatrenia, len ak podmienky, ktoré odôvodnujú takéto opatrenie, sú splnené, to znamená, ak neexistujú pochybnosti o kvalifikácii státnej pomoci, pokial sa zacína práve s jej poskytovaním, alebo pomoc uz bola poskytnutá a nezistia sa výnimocné okolnosti, ktoré vylucujú jej vymáhanie. Ak nie sú tieto podmienky splnené, potom vnútrostátny súd musí návrh zamietnut. Vnútrostátny súd môze pri rozhodnutí o návrhu nariadit bud vrátenie pomoci spolu s úrokom, alebo napríklad ulozenie prostriedkov na blokovaný úcet, takze si príjemca nezachová dispozicné právo bez toho, aby tým bola dotknutá povinnost platit úroky za obdobie od predcasného poskytnutia pomoci a jej ulozenia na tento blokovaný úcet. Naopak, povinnost "standstill", ktorú zakotvuje clánok 88 ods. 3 ES, sa v tomto stádiu nesplní jednoduchým ulozením povinnosti zaplatit úroky zo súm, ktoré zostávajú na úctoch podniku. Nie je totiz vôbec preukázané, ci podnik, ktorý státnu pomoc získal protiprávne, mohol v prípade jej neposkytnutia získat úver v rovnakej výske od financného ústavu za zvycajných trhových podmienok a disponovat tak uvedenou sumou pred rozhodnutím Komisie. (pozri body 36 - 38) 3. Skutocnost, ze Komisia prijala po sebe tri rozhodnutia, ktorými vyhlásila pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom a ktoré následne zrusil súd Spolocenstva, nemôze byt sama osebe výnimocnou okolnostou, ktorá môze odôvodnit obmedzenie povinnosti príjemcu vrátit túto pomoc, ked bola poskytnutá v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. Neobvyklé nasledovanie troch zrusení totiz a priori vyjadruje zlozitost právnej veci a zdaleka nie je dôvodom na vytvorenie legitímnej dôvery, skôr sa ukazuje, ze môze zvýsit pochybnosti príjemcu o zlucitelnosti spornej pomoci. Bezpochyby mozno pripustit, ze sled troch zalôb vedúcich k trom zruseniam charakterizuje velmi zvlástnu situáciu. Takéto okolnosti sa vsak zaclenujú do zvycajného fungovania súdneho systému, ktorý subjektom práva, ktoré sa domnievajú, ze znásajú dôsledky protiprávnosti pomoci, ponúka moznost konat s úmyslom dosiahnut zrusenie po sebe nasledujúcich rozhodnutí, ktoré povazujú za pôvod tejto situácie. (pozri body 51, 52, 55, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 11. marca 2010 ([1]*) "Státna pomoc - Clánok 88 ods. 3 ES - Protiprávna pomoc vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom - Zrusenie rozhodnutia Komisie - Vnútrostátne súdy - Návrh na vrátenie protiprávne poskytnutej pomoci - Prerusenia konania az do prijatia nového rozhodnutia Komisie - Výnimocné okolnosti, ktoré môzu obmedzit povinnost vrátenia" Vo veci C-1/09, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Conseil d'État (Francúzsko) z 19. decembra 2008 a dorucený Súdnemu dvoru 2. januára 2009, ktorý súvisí s konaním: Centre d'exportation du livre français (CELF), Ministre de la Culture et de la Communication proti Société internationale de diffusion et d'édition (SIDE), SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory J.-C. Bonichot, sudcovia C. Toader, K. Schiemann, P. Kuris a L. Bay Larsen (spravodajca), generálny advokát: P. Cruz Villalón, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. januára 2010, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Centre d'exportation du livre français (CELF), v zastúpení: O. Schmitt a A. Tabouis, avocats, - Société internationale de diffusion et d'édition (SIDE), v zastúpení: N. Coutrelis, avocat, - francúzska vláda, v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues a B. Beaupčre-Manokha, splnomocnení zástupcovia, - ceská vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca, - holandská vláda, v zastúpení: C. M. Wissels a Y. de Vries, splnomocnení zástupcovia, - Európska komisia, v zastúpení: J.-P. Keppenne a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, - Dozorný orgán EZVO, v zastúpení: X. Lewis, B. Alterskjćr a L. Armati, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 88 ods. 3 ES. 2 Tento návrh bol predlozený v rámci sporu medzi Centre d'exportation du livre français (dalej len "CELF") a Ministre de la Culture et de la Communication (minister kultúry a komunikácie) na jednej strane a Société internationale de diffusion et d'édition (dalej len la "SIDE") na druhej strane vo veci státnej pomoci, ktorú CELF-u poskytla Francúzska republika. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky Skutkové okolnosti a konania pred Súdom prvého stupna Európskych spolocenstiev 3 Druzstevná akciová spolocnost CELF vykonávala do roku 2009 cinnost vývozného komisionára. 4 Jej úlohou bolo priamo spracúvat objednávky kníh, brozúr a ostatných komunikacných podkladov do zahranicia, ako aj francúzskych zámorských území i departmánov a vseobecnejsie vykonávat vsetky operácie smerujúce predovsetkým k rozvoju podpory francúzskej kultúry vo svete prostredníctvom vyssie uvedených podkladov. 5 Od roku 1980 do roku 2002 poberala CELF dotácie na prevádzku priznané Francúzskou republikou na kompenzáciu zvýsených nákladov na spracúvanie malých objednávok kníh, ktoré zadali kníhkupectvá usadené v zahranicí. 6 Po podaní staznosti v roku 1992 spolocnostou SIDE, konkurentkou spolocnosti CELF, Komisia Európskych spolocenstiev rozhodla na základe rozhodnutia NN 127/92 z 18. mája 1993, ktorého oznámenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev 25. júna 1993 (Ú. v. ES C 174, s. 6), ze predmetná pomoc so spolocným trhom bola zlucitelná. Preto sa domnievala, ze nebolo treba vzniest námietku. 7 Rozsudkom z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia (T-49/93, Zb. s. II-2501), Súd prvého stupna zrusil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo dotácie poskytnutej výlucne spolocnosti CELF na kompenzáciu zvýsených nákladov na spracúvanie malých objednávok kníh vo francúzskom jazyku zadaných kníhkupectvami usadenými v zahranicí. Súd sa domnieval, ze Komisia mala zacat kontradiktórne konanie podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 2 ES). 8 Rozhodnutím 1999/133/ES z 10. mája 1998 o státnej pomoci v prospech Coopérative d'exportation du livre français (CELF) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 44, s. 37) Komisia konstatovala protiprávnost pomoci, ale opätovne vyhlásila uvedenú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. 9 Rozsudkom z 28. februára 2002, SIDE/Komisia (T-155/98, Zb. s. II-1179), Súd prvého stupna zrusil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia vyhlásila predmetné pomoci za zlucitelné so spolocným trhom z toho dôvodu, ze Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia vo vztahu k definícii relevantného trhu. 10 Rozhodnutím 2005/262/ES z 20. apríla 2004 o pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Coopérative d'exportation du livre français (CELF) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 85, s. 27) Komisia tretíkrát vyhlásila pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. 11 Rozsudkom z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia (T-348/04, Zb. s. II-625), Súd prvého stupna zrusil toto kladné rozhodnutie s odôvodnením, ze Komisia vychádzala jednak z nesprávneho právneho posúdenia, kedze uplatnila clánok 87 ods. 3 písm. d) ES na obdobie pred 1. novembrom 1993, namiesto toho, aby uplatnila hmotnoprávne pravidlá, ktoré boli úcinné v danom období, a jednak zo zjavne nesprávneho posúdenia pri preskúmaní zlucitelnosti spornej pomoci. 12 Dna 8. apríla 2009 Komisia prijala rozhodnutie o rozsírení konania vo veci formálneho zistovania zacatého v roku 1996, aby tak vyjadrila svoje pochybnosti o zlucitelnosti predmetných pomoci so zretelom na uz citovaný rozsudok Súdu prvého stupna z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia, a aby Francúzskej republike, príjemcovi pomoci a ostatným dotknutým stranám umoznila opätovne sa vyjadrit pred prijatím konecného rozhodnutia. 13 S ohladom na financnú situáciu CELF zacal tribunal de commerce de Paris (obchodný súd v Parízi) rozsudkom z 25. apríla 2009 voci tomuto podniku konanie o ochrane pred veritelmi so sestmesacným skúsobným obdobím. 14 Rozsudkom z 9. septembra 2009, v ktorom konstatoval, ze spor nebol vyriesený formou mimosúdneho zmieru a ze existujú pasíva, ktoré vylucujú perspektívu plánu pokracovania v cinnosti, tento súd rozhodol o likvidácii spolocnosti CELF a ustanovil likvidátora. 15 Podla informácií oznámených Súdnemu dvoru pocas ústnej casti konania ukoncila spolocnost CELF v dôsledku tohto rozsudku svoju podnikatelskú cinnost. Konanie pred vnútrostátnym súdom a prejudiciálne otázky 16 Spolocnost CELF a ministre de la Culture et de la Communication podali na Conseil d'État dovolanie proti rozsudku cour administrative d'appel de Paris z 5. októbra 2004, ktorý na návrh spolocnosti SIDE ulozil státu povinnost vymáhat pomoci zaplatené spolocnosti CELF za spracovanie malých objednávok kníh od kníhkupectiev usadených v zahranicí, a to v lehote troch mesiacov od dorucenia tohto rozsudku, s penále 1 000 eur za kazdý den omeskania. 17 V rámci týchto opravných prostriedkov navrhovatelia najmä tvrdili, ze cour administrative d'appel de Paris mal rozhodnút, ze v prejednávanom prípade okolnost, ze Komisia uznala pomoci za zlucitelné so spolocným trhom, bola prekázkou povinnosti ich vrátenia, ktorá v zásade vyplýva z protiprávnosti spojenej s výkonom opatrení týkajúcich sa pomoci clenským státom v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 18 Rozsudkom z 29. marca 2006 Conseil d'État rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Po prvé, umoznuje clánok 88 [ES] státu, ktorý poskytol protiprávnu pomoc urcitému podniku, pricom túto protiprávnost urcili súdy tohto státu z dôvodu, ze táto pomoc nebola predbezne oznámená Komisii... za podmienok stanovených v tom istom clánku 88 ods. 3, nevymáhat vrátenie tejto pomoci od hospodárskeho subjektu, ktorý ju prijal, a to z toho dôvodu, ze Komisia po prijatí staznosti od tretej osoby vyhlásila pomoc sa zlucitelnú s pravidlami spolocného trhu, cím úcinne zabezpecila výlucnú kontrolu, ktorú vykonáva nad touto zlucitelnostou? 2. Po druhé, ak sa táto povinnost vrátenia pomoci potvrdí, musia sa pri výpocte súm, ktoré sa majú vrátit, zohladnit obdobia, pocas ktorých bola predmetná pomoc vyhlásená Komisiou... za zlucitelnú s pravidlami spolocného trhu... este predtým, ako tieto rozhodnutia zrusil [Súd prvého stupna]?" 19 V odpovedi na tieto otázky Súdny dvor rozsudkom z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication (C-199/06, Zb. s. I-469, dalej len "rozsudok CELF I") rozhodol takto: "1. Clánok 88 ods. 3 posledná veta ES sa má vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd nie je povinný nariadit vymáhanie vrátenia pomoci poskytnutej v rozpore s týmto ustanovením, pokial Komisia... prijala konecné rozhodnutie, ktorým konstatovala zlucitelnost uvedenej pomoci so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ES. Podla práva Spolocenstva je tento súd povinný nariadit, aby príjemca pomoci platil z tejto pomoci úroky za obdobie protiprávnosti. V rámci svojho vnútrostátneho práva môze uvedený súd prípadne nariadit okrem toho vymáhanie vrátenia protiprávnej pomoci a to bez toho, aby bolo dotknuté právo clenského státu, neskôr, na opätovné poskytnutie tejto pomoci. Takisto môze vyhoviet návrhom na náhradu skôd spôsobených protiprávnou povahou státnej pomoci. 2. V procesnej situácii, akou je tá vo veci samej, sa povinnost napravit úcinky protiprávnosti pomoci, vyplývajúca z clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES, vztahuje tiez na úcely výpoctu súm, ktoré je príjemca povinný zaplatit, takisto, s výnimkou mimoriadnych okolností, na obdobie medzi prijatím rozhodnutia Komisie... o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom a zrusením uvedeného rozhodnutia súdom Spolocenstva." 20 Na základe týchto odpovedí Conseil d'État rozsudkom z 19. decembra 2008, ulozil povinnost Ministre de la Culture et de la Communication vymáhat od CELF-u úroky z protiprávnej pomoci za tieto obdobia: - od roku 1980, ked sa zacalo s ich vyplácaním, do dna návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, - odo dna rozhodnutia - návrhu na zacatie prejudiciálneho konania do dna, ked sa bud právoplatne rozhodne o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, alebo sa právoplatne pristúpi k vráteniu uvedenej pomoci. 21 Pokial ide o otázku vrátenia istiny vyplatenej pomoci, Conseil d'État sa domnieval, ze riesenie sporu záviselo od výkladu práva Spolocenstva z dôvodu nového uz citovaného zrusujúceho rozsudku Súdu prvého stupna z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia, ktorý bol vyhlásený po rozsudku CELF I. 22 Preto Conseil d'État rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Môze vnútrostátny súd prerusit konanie o otázke povinnosti vrátenia státnej pomoci az do právoplatného rozhodnutia Komisie... o zlucitelnosti pomoci s pravidlami spolocného trhu, ked prvé rozhodnutie Komisie vyhlasujúce túto pomoc za zlucitelnú bolo zrusené súdom Spolocenstva? 2. Ked Komisia trikrát vyhlásila pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom predtým, ako boli tieto rozhodnutia zrusené [Súdom prvého stupna], môze takáto situácia predstavovat výnimocnú okolnost, ktorá by mohla viest vnútrostátny súd k obmedzeniu povinnosti nariadit vymáhanie pomoci?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 23 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci vnútrostátny súd, ktorému bol na základe clánku 88 ods. 3 ES podaný návrh na vrátenie protiprávnej státnej pomoci, môze prerusit konanie, na konci ktorého rozhodne o tomto návrhu, a to az dovtedy, kým Komisia nerozhodne o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom po zrusení predchádzajúceho kladného rozhodnutia. 24 V bodoch 61 a 63 rozsudku CELF I Súdny dvor zdôraznil, ze: - na základe clánku 231 prvého odseku ES, ak je zaloba o neplatnost dôvodná, súd Spolocenstva vyhlási napadnutý akt za neplatný tak, ze zrusenie spôsobuje zánik napadnutého aktu s retroaktívnym úcinkom voci vsetkým osobám podliehajúcim súdnej právomoci, - ku dnu, ked súd Spolocenstva zrusil kladné rozhodnutie, platí domnienka, ze zrusené rozhodnutie nevyhlásilo predmetnú pomoc za zlucitelnú. 25 Z uvedeného vyplýva, ze situácia, akou je situácia vo veci samej, je obdobná situácii, ked sa podal návrh na zacatie konania na vnútrostátny súd na základe clánku 88 ods. 3 ES, hoci Komisia este neprijala ziadne rozhodnutie o zlucitelnosti skúmanej pomoci. 26 Treba vsak zdôraznit, ze clánok 88 ods. 3 ES zveruje vnútrostátnym súdom úlohu ochranovat práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred prípadným porusením zákazu zakotveného v tomto ustanovení státnymi orgánmi az do prijatia konecného rozhodnutia Komisie (rozsudok CELF I, bod 38). 27 V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 11. júla 1996, SFEI a i. (C-39/94, Zb. s. I-3547, body 44 a 50 az 53), uz v podstate rozhodol, ze: - zacatie konania vo veci formálneho zistovania Komisiou nezbavuje vnútrostátne súdy ich povinnosti chránit práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred porusením povinnosti predbezného oznámenia, - ked je pravdepodobné, ze urcitý cas uplynie pred tým, ako právoplatne rozhodne vnútrostátny súd, napríklad ked ziada Komisiu o objasnenia na úcely výkladu pojmu státna pomoc, ktorý mozno bude musiet urobit, alebo ked kladie Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, potom je jeho úlohou posúdit nutnost nariadit predbezné opatrenia s cielom chránit záujmy úcastníkov konania. 28 Súdny dvor zdôraznil povinnost vnútrostátneho súdu neodkladat skúmanie návrhov na nariadenie predbezných opatrení. 29 Cielom clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES je zabezpecit, aby nebola nikdy poskytnutá nezlucitelná pomoc. Takto vytvorená prevencia sa teda zameriava na to, aby bola poskytnutá len zlucitelná pomoc. Na úcely vykonania tohto ciela sa uskutocnenie plánu pomoci odkladá dovtedy, kým sa konecným rozhodnutím Komisie neodstránia pochybnosti o jeho zlucitelnosti (rozsudok CELF I, body 47 a 48). 30 Úlohou vnútrostátnych súdov je preto rozhodnút o opatreniach, ktoré sú schopné napravit protiprávnost poskytnutia pomoci, aby príjemca pomoci nemohol volne nakladat s pomocou v období pred rozhodnutím Komisie. 31 Rozhodnutie o odklade rozhodnutia by v skutocnosti malo rovnaký výsledok ako rozhodnutie o zamietnutí nariadenia predbezných opatrení. Viedlo by totiz k tomu, ze ziadne rozhodnutie o dôvodnosti tohto návrhu by nebolo prijaté pred rozhodnutím Komisie. Znamenalo by zachovanie výhody pomoci v case zákazu jej poskytnutia, co je nezlucitelné so samotným predmetom clánku 88 ods. 3 ES a zbavuje toto ustanovenie jeho potrebného úcinku. 32 Vnútrostátny sudca preto nemôze prerusit konanie bez toho, aby zbavil clánok 88 ods. 3 ES jeho potrebného úcinku, a porusil tak zásadu efektivity uplatnitelných vnútrostátnych konaní. 33 Zrusenie prvého kladného rozhodnutia Komisie súdom Spolocenstva nemôze odôvodnit odlisné riesenie inspirujúce sa úvahou, podla ktorej by Komisia v tomto prípade mohla neskôr pomoc opätovne vyhlásit za zlucitelnú. 34 Ciel clánku 88 ods. 3 ES je totiz jasne inspirovaný úvahou, ze az do prijatia nového rozhodnutia Komisiou nemozno prejudikovat jeho kladný obsah. 35 Povinnost bezodkladne rozhodnút o návrhu na nariadenie predbezných opatrení neukladá povinnost súdu, aby skutocne prijal takéto opatrenia. 36 Povinnost prijat predbezné opatrenia existuje, len ak podmienky, ktoré odôvodnujú takéto opatrenie, sú splnené, to znamená, ak neexistujú pochybnosti o kvalifikácii státnej pomoci, pokial sa zacína práve s jej poskytovaním, alebo pomoc uz bola poskytnutá a nezistia sa výnimocné okolnosti, ktoré vylucujú jej vymáhanie. Ak nie sú tieto podmienky splnené, potom vnútrostátny súd musí návrh zamietnut. 37 Vnútrostátny súd môze pri rozhodnutí o návrhu nariadit bud vrátenie pomoci spolu s úrokom, alebo napríklad, ako navrhuje Komisia v bode 62 svojho oznámenia o vymáhaní práva státnej pomoci vnútrostátnymi súdmi (Ú. v. EÚ 2009, C 85, s. 1), ulozenie prostriedkov na blokovaný úcet, takze si príjemca nezachová dispozicné právo bez toho, aby tým bola dotknutá povinnost platit úroky za obdobie od predcasného poskytnutia pomoci a jej ulozenia na tento blokovaný úcet. 38 Naopak, povinnost "standstill", ktorú zakotvuje clánok 88 ods. 3 ES, sa v tomto stádiu nesplní jednoduchým ulozením povinnosti zaplatit úroky zo súm, ktoré zostávajú na úctoch podniku. Nie je totiz vôbec preukázané, ci podnik, ktorý státnu pomoc získal protiprávne, mohol v prípade jej neposkytnutia získat úver v rovnakej výske od financného ústavu za zvycajných trhových podmienok a disponovat tak uvedenou sumou pred rozhodnutím Komisie. 39 Nakoniec prvoradou povinnostou vnútrostátneho súdu je rozhodnút, ci uz kladne alebo záporne. 40 Na prvú otázku teda treba odpovedat tak, ze vnútrostátny súd, ktorý podla clánku 88 ods. 3 ES rozhoduje o návrhu na vrátenie protiprávnej státnej pomoci, nemôze prerusit konanie o tomto návrhu dovtedy, nez Komisia po zrusení predchádzajúceho kladného rozhodnutia rozhodne o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. O druhej otázke 41 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci prijatie troch po sebe nasledujúcich rozhodnutí, ktorými Komisia vyhlasuje pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom a ktoré následne zrusil súd Spolocenstva, môze samo osebe byt výnimocnou okolnostou, ktorá môze odôvodnit obmedzenie povinnosti príjemcu vrátit túto pomoc, ked bola poskytnutá v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 42 Treba pripomenút, ze v rozsudku CELF I si Súdny dvor vyhradil moznost zohladnit výnimocné okolnosti pri skúmaní rozsahu povinnosti napravit protiprávnost pomoci, vrátane prípadu, ked je táto povinnost obmedzená na zaplatenie úrokov. 43 V bode 65 uvedeného rozsudku Súdny dvor pripustil moznost, aby sa príjemca protiprávne poskytnutej pomoci odvolal na mimoriadne okolnosti, ktoré mohli legitímne vzbudit jeho dôveru v súlad tejto pomoci s právom, a z toho dôvodu vzniesol námietky proti ich vráteniu. 44 Súdny dvor tak rozhodol s ohladom na situáciu v konaní vo veci samej, ked Komisia uz prijala tri kladné rozhodnutia, z ktorých dve boli zrusené. 45 Súdny dvor vsak vzápätí zdôraznil, ze legitímna dôvera príjemcu pomoci sa nemôze zakladat na kladnom rozhodnutí Komisie, ked proti tomuto rozhodnutiu bola v lehote podaná zaloba a následne bolo toto rozhodnutie súdom Spolocenstva zrusené, ani vtedy, ked este neuplynula lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu, alebo v prípade podania takéhoto odvolania, dokial súd Spolocenstva neprijme konecné rozhodnutie (rozsudok CELF I, bod 66 az 68). 46 Nakoniec upresnil, ze odpoved na polozenú otázku bola daná so zretelom na procesnú situáciu, o akú ide v konaní vo veci samej (rozsudok CELF I, bod 69). 47 Formulácia tohto odôvodnenia tak mohla vyvolat presvedcenie, ze tri kladné rozhodnutia nasledujúce po podaní zalôb o neplatnost v rámci lehôt, z ktorých dvom zalobám sa vyhovelo a o tretej sa este koná, nepredstavujú výnimocnú okolnost. 48 Zo znenia druhej otázky polozenej v tejto právnej veci vyplýva, ze vnútrostátny súd sa naopak domnieva, ze sled po sebe troch kladných rozhodnutí by mohol predstavovat výnimocnú okolnost. 49 Ku dnu vyhlásenia rozsudku CELF I vsak boli tri kladné rozhodnutia Komisiou uz prijaté. 50 Pred vyhlásením druhého rozsudku, ktorým bol podaný návrh na zacatie prejudiciálneho konania, nastala jediná nová skutocnost, a to zrusenie tretieho kladného rozhodnutia uz citovaným rozsudkom Súdu prvého stupna z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia. 51 Takáto skutocnost sama osebe nemôze vytvorit legitímnu dôveru a byt mimoriadnou okolnostou. Neobvyklé nasledovanie troch zrusení totiz a priori vyjadruje zlozitost právnej veci a zdaleka nie je dôvodom na vytvorenie legitímnej dôvery, skôr sa ukazuje, ze môze zvýsit pochybnosti príjemcu o zlucitelnosti spornej pomoci. 52 Bezpochyby mozno pripustit, ze sled troch zalôb vedúcich k trom zruseniam charakterizuje velmi zvlástnu situáciu. Takéto okolnosti sa vsak zaclenujú do zvycajného fungovania súdneho systému, ktorý subjektom práva, ktoré sa domnievajú, ze znásajú dôsledky protiprávnosti pomoci, ponúka moznost konat s úmyslom dosiahnut zrusenie po sebe nasledujúcich rozhodnutí, ktoré povazujú za pôvod tejto situácie. 53 V situácii, o akú ide vo veci samej, existenciu výnimocnej okolnosti nemozno navyse akceptovat so zretelom na zásadu právnej istoty, pretoze Súdny dvor uz rozhodol, ze dokial Komisia neprijme rozhodnutie, ktorým pomoc schváli, a dokial neuplynie lehota na podanie zaloby proti takémuto rozhodnutiu, nemá príjemca ziadnu istotu o zákonnosti pomoci, takze sa nemôze dovolávat zásady ochrany legitímnej dôvery ani zásady právnej istoty (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-91/01, Zb. s. I-4355, body 66 a 67). 54 V situácii, o akú ide vo veci samej, existencia výnimocnej okolnosti nemôze byt nakoniec akceptovaná so zretelom na zásadu proporcionality. Zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je totiz logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti, takze vymáhanie tejto pomoci s cielom obnovit pôvodný stav nemôze byt v zásade povazované za neprimerané opatrenie vzhladom na ciele ustanovení Zmluvy o ES v oblasti státnej pomoci (pozri najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 75 a citovanú judikatúru). 55 Na druhú otázku teda treba odpovedat tak, ze skutocnost, ze Komisia prijala po sebe tri rozhodnutia, ktorými vyhlásila pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom a ktoré následne zrusil súd Spolocenstva, nemôze byt sama osebe výnimocnou okolnostou, ktorá môze odôvodnit obmedzenie povinnosti príjemcu vrátit túto pomoc, ked bola poskytnutá v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. O trovách 56 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Vnútrostátny súd, ktorý podla clánku 88 ods. 3 ES rozhoduje o návrhu na vrátenie protiprávnej státnej pomoci, nemôze prerusit konanie o tomto návrhu do doby, nez Komisia Európskych spolocenstiev po zrusení predchádzajúceho kladného rozhodnutia rozhodne o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. 2. Skutocnost, ze Komisia Európskych spolocenstiev prijala po sebe tri rozhodnutia, ktorými vyhlásila pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom a ktoré následne zrusil súd Spolocenstva, nemôze byt sama osebe výnimocnou okolnostou, ktorá môze odôvodnit obmedzenie povinnosti príjemcu vrátit túto pomoc, ked bola poskytnutá v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkBm5xb/L96075-5329TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXkBm5xb/L96075-5329TMP.html#Footref*