NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 17. februára 2011 ([1]1) Vec C-520/09 P Arkema SA proti Európskej komisii "Odvolanie - Kartely - Európsky trh s kyselinou monochlóroctovou - Pravidlá týkajúce sa pripísatelnosti protisútazných postupov, ktorých sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti - Zásada rovnosti zaobchádzania a právo na spravodlivý proces - Pokuty" 1. Toto odvolanie podané spolocnostou Arkema SA (dalej len "Arkema" alebo "odvolatelka") smeruje k zruseniu rozsudku vo veci Arkema/Komisia([2]2) (dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev zamietol zalobu o neplatnost, ktorú podala odvolatelka proti rozhodnutiu Komisie z 19. januára 2005([3]3) (dalej len "rozhodnutie"), v ktorom sa konstatovalo, ze niektoré podniky, medzi ktorými sa nachádzali odvolatelka, predtým Elf Atochem SA (dalej len "Elf Atochem"), neskôr Atofina SA (dalej len "Atofina"), a jej materská spolocnost Elf Aquitaine SA (dalej len "Elf Aquitaine"), porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ked sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa trhu s kyselinou monochlóroctovou (MCAA). I - Okolnosti predchádzajúce sporu, napadnutý rozsudok, konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 2. Z bodov 3 a nasledujúcich napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia zacala ku koncu roka 1999 setrenie v súvislosti s trhom MCAA po tom, ako ju jeden z podnikov zúcastnených na karteli informoval o existencii kartelu na tomto trhu. Dna 14. a 15. marca 2000 Komisia vykonala setrenie na mieste, okrem iného aj v priestoroch spolocnosti Elf Atochem. Dna 7. a 8. apríla 2004 Komisia zaslala 12 spolocnostiam, medzi ktorými bola spolocnost Elf Aquitaine a jej dcérska spolocnost Atofina, oznámenie o výhradách (body 3, 4 a 7 napadnutého rozsudku). 3. Komisia pripísala spolocnosti Elf Aquitaine a jej dcérskej spolocnosti Arkema zodpovednost za porusovanie v období od 1. januára 1984 do 7. mája 1999. Domnievala sa, ze skutocnost, ze spolocnost Aquitaine vlastnila 98 % akcií v spolocnosti Atofina, bola sama osebe dostatocná na to, aby jej pripísala zodpovednost za konania jej dcérskej spolocnosti (bod 9 napadnutého rozsudku). 4. Výsku pokuty Komisia stanovila na základe svojich usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o [UO]([4]4) (dalej len "usmernenia") a oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov([5]5) [neoficiálny preklad] (bod 13 napadnutého rozsudku). Výska pokuty, ktorá bola ulozená spolocnosti Elf Aquitaine a spolocnosti Arkema z dôvodu spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti, predstavuje sumu 45 miliónov eur [clánok 2 písm. c) rozhodnutia a bod 30 napadnutého rozsudku]. Okrem toho Komisia, kedze konstatovala, ze spolocnosti Elf Atochem bolo urcené rozhodnutie Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 o konaní podla clánku [81 ES]([6]6) v období, ked spolocnost Elf Aquitaine este nekontrolovala spolocnost Atofina, ulozila tejto spolocnosti samostatnú pokutu vzhladom na opakované porusovanie, ktorého sa dopustila. Výska tejto pokuty predstavuje sumu 13,50 milióna eur [clánok 2 písm. d) rozhodnutia a bod 30 napadnutého rozsudku]. 5. Dna 25. apríla 2005 spolocnost Arkema podala zalobu o neplatnost smerujúcu proti rozhodnutiu. Navrhla, aby Súd prvého stupna predovsetkým zrusil clánok 1 písm. d), clánok 2 písm. c) a clánok 4 ods. 9 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Elf Aquitaine, a následne zmenil clánok 2 písm. c) a d) rozhodnutia a subsidiárne zmenil clánok 2 písm. c) a d) rozhodnutia na úcely znízenia pokuty. Na podporu svojej zaloby odvolatelka uviedla osem zalobných dôvodov. Na podporu svojho návrhu na zrusenie uviedla prvý zalobný dôvod zalozený na nesprávnom výklade pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti zodpovednosti materskej spolocnosti za konania jej dcérskej spolocnosti a na diskriminacnom zaobchádzaní so skupinou Elf Aquitaine, druhý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej a obchodnej nezávislosti dcérskej spolocnosti vyplývajúcej z domnienky výkonu rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou, tretí zalobný dôvod zalozený na porusení zásady osobnej zodpovednosti, stvrtý zalobný dôvod zalozený na diskriminácii podnikov v závislosti od ich právnej organizácie a velkosti a piaty zalobný dôvod zalozený na nedodrzaní podstatných formálnych nálezitostí. Na podporu svojho návrhu na zmenu rozhodnutia uviedla siesty zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality pri stanovení východiskovej sumy pokuty. Prostredníctvom siedmeho zalobného dôvodu odvolatelka poukázala na porusenie zásady proporcionality pri stanovení násobitela na úcely odstrasujúceho úcinku pokuty. V ôsmom zalobnom dôvode poukazuje na porusenie zásady proporcionality pri stanovení výsky pokuty vzhladom na dlzku trvania porusenia. Napokon odvolatelka tiez subsidiárne uviedla deviaty zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality pri stanovení násobitela na úcely odstrasujúceho úcinku, kedze Komisia dvakrát zohladnila obrat spolocnosti Arkema (body 41 az 43 napadnutého rozsudku). 6. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zamietol vsetky hlavné zalobné dôvody, ako aj subsidiárny zalobný dôvod a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 7. Odvolatelka návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 15. decembra 2009 podala toto odvolanie. Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor napadnutý rozsudok zrusil a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania. Zástupcovia úcastníkov konania boli vypocutí na pojednávaní, ktoré sa konalo 25. novembra 2010. II - O odvolaní 8. Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza styri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom výklade pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti zodpovednosti materskej spolocnosti za konania jej dcérskej spolocnosti zo strany Súdu prvého stupna. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na porusení zásady zákazu diskriminácie, ktoré vyplýva z nevyvrátitelnej domnienky výkonu rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti v jej dcérskych spolocnostiach. Tretí odvolací dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a práva na spravodlivý proces. Stvrtý odvolací dôvod sa týka porusenia zásady proporcionality, kedze pri stanovení základu pokuty bol dvakrát zohladnený obrat spolocnosti Arkema. A - O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti zodpovednosti materskej spolocnosti za konania jej dcérskej spolocnosti zo strany Súdu prvého stupna 9. Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelka v podstate uvádza, ze Súd prvého stupna tým, ze skúmal dôkazy, ktoré predlozila na úcely preukázania svojej nezávislosti na trhu a vyvrátenia domnienky, ktorú uplatnila Komisia proti spolocnosti Elf Aquitaine, jej ulozil skutocné probatio diabolica, pricom porusil tak pravidlá týkajúce sa pripísatelnosti zodpovednosti materskej spolocnosti za konania jej dcérskej spolocnosti, ako aj jej právo na spravodlivý proces, ktoré je zarucené clánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd. 10. Pripomínam tak, ako pripomenul Súd prvého stupna v bodoch 67 az 69 napadnutého rozsudku, ze z judikatúry vyplýva, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, môze táto materská spolocnost na jednej strane mat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti([7]7) a na druhej strane existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej uvedená materská spolocnost skutocne taký vplyv uplatnuje([8]8). Za týchto podmienok na úcely domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti, stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve jej materskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia povazovat materskú spolocnost za spolocne a nerozdielne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, pokial táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, nepredlozí dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle.([9]9) 11. Výhrady uvedené odvolatelkou sa týkajú konkrétne bodu 76 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna uvádza: "Pokial ide o dôvodnost dôkazov, ktoré predlozila zalobkyna na úcely preukázania svojej nezávislosti, treba uviest, ze skutocnost, ze spolocnost Elf Aquitaine je len holdingovou spolocnostou nevykonávajúcou ziadnu cinnost, ktorá vo velmi malom rozsahu zasahuje do riadenia svojich dcérskych spolocností, nepostacuje na vyvrátenie toho, ze uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie zalobkyne tým, ze koordinuje najmä financné investície v rámci skupiny Elf Aquitaine. V kontexte skupiny spolocností poslaním a úlohou holdingovej spolocnosti, ktorá koordinuje najmä financné investície v rámci skupiny, je totiz zoskupovat podiely v rôznych spolocnostiach a zabezpecit jednotu ich riadenia, a to najmä prostredníctvom rozpoctovej kontroly." 12. Odvolatelka sa domnieva, ze Súd prvého stupna tým, ze potvrdil, ze "úlohou" holdingovej spolocnosti je zabezpecit jednotu riadenia svojich dcérskych spolocností, prisúdil domnienke uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na konanie jej dcérskej spolocnosti povahu nevyvrátitelnej domnienky, pretoze akákolvek snaha preukázat nezávislost konania dcérskej spolocnosti na trhu by isla proti samotnej úlohe, ktorú Súd prvého stupna priznal holdingovým spolocnostiam, a bola by tak odsúdená na neúspech. 13. Najskôr je potrebné uviest, ako uvádza Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ze spolocnost Arkema nespochybnuje ani základ domnienky, ktorú Komisia uplatnila voci spolocnosti Elf Aquitaine, ani skutocnost, ze táto domnienka sa uplatní na okolnosti vo veci samej (materská spolocnost je vlastníkom 98 % základného imania dcérskej spolocnosti). Naopak, výhrady odvolatelky smerujú výlucne proti odôvodneniu, na základe ktorého Súd prvého stupna vylúcil, ze by povaha spolocnosti Elf Aquitaine ako holdingovej spolocnosti nevykonávajúcej ziadnu cinnost mohla stacit na vyvrátenie uvedenej domnienky. 14. V uvedenom bode 76 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna najskôr uviedol, ze samotná skutocnost, ze holdingová spolocnost nevstupuje priamo na trh, neznamená, ze jej rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku jej dcérskych spolocností nemôze byt uplatnený prostredníctvom koordinácie financných investícií v rámci skupiny. Takým tvrdením sa Súd prvého stupna postavil proti rovnici, ktorá podla odvolatelky existuje medzi cisto financnou povahou materskej spolocnosti a neexistenciou vplyvu na správanie spolocností skupiny, ktoré sú na trhu aktívne. Výhrady odvolatelky vsak nesmerujú ani k spochybneniu vecnej stránky záveru, ktorý vyplýva z tohto tvrdenia, t. j. ze domnienka uplatnovania skutocného rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku dcérskych spolocností sa môze pouzit takisto v prípade holdingovej spolocnosti nevykonávajúcej ziadnu cinnost. 15. Súd prvého stupna dalej vysvetluje tento záver tvrdením, "ze poslaním a úlohou holdingovej spolocnosti, ktorá koordinuje financné investície v rámci skupiny, je zoskupovat podiely v rôznych spolocnostiach a zabezpecit jednotu ich riadenia, a to najmä prostredníctvom rozpoctovej kontroly". Spolocnost Arkema sa domnieva, ze najmä z tvrdenia nachádzajúceho sa v druhej casti tejto vety vyplýva de facto nevyvrátitelná povaha domnienky uplatnenej v prípade spolocnosti Elf Aquitaine, pretoze ako odvolatelka vysvetlila vo svojej replike, "kritérium jednoty riadenia je presne kritériom, ktoré podla Komisie umoznuje preniest na materskú spolocnost zodpovednost za konania jej dcérskej spolocnosti". 16. V prvom rade uvádzam, ze ak by bolo potrebné postupovat na základe úvah spolocnosti Arkema, potom by malo tvrdenie Súdu prvého stupna v skutocnosti ovela sirsí rozsah, nez mu prisudzuje samotná odvolatelka, a opät by ním bolo v podstate potvrdené, ze akákolvek holdingová spolocnost bez ohladu na to, ci vykonáva, alebo nevykonáva cinnost, a bez ohladu na výsku jej podielu na základnom imaní jej dcérskych spolocností sa musí povazovat za zodpovednú za konania týchto dcérskych spolocností výlucne na základe jej úlohy zabezpecit jednotu ich riadenia. Je zrejmé, ze tvrdenie Súdu prvého stupna nemá taký rozsah. 17. Naopak, vzhladom na kontext tohto tvrdenia sa domnievam, ze sa musí povazovat za také, ze sa vztahuje len na holdingové spolocnosti nevykonávajúce cinnost a na situácie, ked sú kumulatívne splnené podmienky uplatnenia domnienky pouzitej v neprospech spolocnosti Elf Aquitaine. 18. Navyse pripomínam, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zodpovednost za správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísaná materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost([10]10), a to vzhladom najmä na ekonomické, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi.([11]11) Na rozdiel od toho, co zrejme naznacuje odvolatelka, úloha, ktorú Súd prvého stupna prisudzuje holdingovej spolocnosti nevykonávajúcej ziadnu cinnost a ktorá spocíva v zabezpecení jednoty riadenia spolocností v rámci skupiny, nevyhnutne neznamená zásah do obchodnej politiky jej dcérskych spolocností, najmä za podmienok stanovených uvedenou judikatúrou. Taký zásah musí byt preukázaný a podla zásad uplatnitelných v tejto oblasti, ktoré odvolatelka nespochybnila, je mozné tento zásah predpokladat v prípade, ze materská spolocnost vlastní základné imanie svojich dcérskych spolocností v celom rozsahu. Na základe tých istých zásad táto spolocnost alebo jej dcérske spolocnosti môzu vzdy predlozit dôkaz opaku. 19. Takisto záver, k akému sa priklána Súd prvého stupna, ze úlohou holdingovej spolocnosti nevykonávajúcej ziadnu cinnost je zabezpecit jednotu riadenia jej dcérskych spolocností, nezbavuje tieto dcérske spolocnosti alebo ich materskú spolocnost moznosti pokúsit sa o vyvrátenie uvedenej domnienky prostredníctvom dôkazu o tom, ze pokial nejde o zásah do obchodnej politiky aktívnych spolocností skupiny, nedoslo v konkrétnom prípade k plneniu takej úlohy. Ako jednoznacne vyplýva z uvedenej judikatúry, cielom tejto domnienky je totiz skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou, ktorá vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, na konanie dcérskej spolocnosti. 20. Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, z toho vyplýva, ze tvrdenie uvedené v bode 76 napadnutého rozsudku nemozno chápat ako tvrdenie potvrdzujúce nevyvrátitelnú povahu skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zo strany akejkolvek holdingovej spolocnosti bez ohladu na to, ci vykonáva, alebo nevykonáva cinnost, z jednoduchého dôvodu, ze jej úlohou v rámci skupiny spolocností je zabezpecit jednotu ich riadenia. 21. V problematickej casti sa Súd prvého stupna obmedzuje na tvrdenie, ze napriek skutocnosti, ze holdingová spolocnost nevykonávajúca ziadnu cinnost nevstupuje priamo na trh, nemozno vylúcit to, ze by mohla uplatnit rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností, najmä vzhladom na jej úlohu spocívajúcu v koordinácii a vo financnom riadení, a ze úcinnost takého konania sa dá predpokladat na základe toho, ze vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojich dcérskych spolocností. Na základe logiky úvah Súdu prvého stupna preto nestací poukázanie na necinnú povahu materskej spolocnosti na úcely vyvrátenia takej domnienky, ktorá, ako zdôraznuje samotný Súd prvého stupna, tým, ze cituje ustálenú judikatúru Únie aj v dalsích castiach napadnutého rozsudku a najmä v bodoch 67 a 82, si zachováva povahu vyvrátitelnej domnienky. 22. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze výhrada zalozená na nesprávnom výklade pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti zodpovednosti materskej spolocnosti za konania jej dcérskej spolocnosti z dôvodu, ze Súd prvého stupna údajne potvrdil nevyvrátitelnú povahu domnienky zalozenej na tom, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, je neodôvodnená, pretoze sa zakladá na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. 23. Takisto je nedôvodná aj výhrada zalozená na porusení clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, pretoze napriek neexistencii upresnení zo strany odvolatelky je mozné ju chápat len v tom zmysle, ze vychádza z toho istého nesprávneho predpokladu, podla ktorého Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku znemoznil právne vyvrátenie uvedenej domnienky. 24. Preto navrhujem, aby prvý odvolací dôvod bol zamietnutý v celom rozsahu ako nedôvodný. B - O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu diskriminácie 25. Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze potvrdenie nevyvrátitelnej povahy domnienky, ktorá sa zakladá na tom, ze materská spolocnost vlastní celý základný kapitál svojej dcérskej spolocnosti, Súdom prvého stupna takisto viedlo k poruseniu zásady zákazu diskriminácie medzi úcastníkmi kartelu v závislosti od toho, ci patria, alebo nepatria do skupiny spolocností. Domnievam sa, ze druhý odvolací dôvod musí byt takisto zamietnutý ako nedôvodný, pretoze vychádza z toho istého - podla mna nesprávneho - pochopenia napadnutého rozsudku, ktoré je základom prvého odvolacieho dôvodu. C - O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a práva na spravodlivý proces 26. V rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka v podstate tvrdí, ze v odpovedi na jej piaty zalobný dôvod sa Súd prvého stupna zaoberal len tvrdeniami spolocnosti Elf Aquitaine a nie tvrdeniami, ktoré uviedla odvolatelka. Odvolací dôvod smeruje proti bodom 122 az 129 napadnutého rozsudku. 27. Rovnako ako Komisia mám problémy s úplným pochopením predmetu tohto odvolacieho dôvodu. 28. Body 122 az 129 napadnutého rozsudku zodpovedajú totiz výhradám, ktoré odvolatelka uviedla v konaní na prvom stupni v rámci zalobného dôvodu zalozeného na nedostatku odôvodnenia rozhodnutia. Nezdá sa vsak, ze by odvolatelka tým, ze kritizuje uvedené body v kontexte tohto odvolacieho dôvodu, vytýkala Súdu prvého stupna, ze nesankcionoval taký nedostatok odôvodnenia alebo poskytol nesprávny výklad povinnosti odôvodnenia, ktorú mala Komisia, ale skôr to, ze nepreskúmal vecnú stránku tvrdení, ktoré na úcely preukázania nezávislosti správania na trhu uviedla spolocnost Atofina. 29. Za týchto podmienok sa pýtam, ci tento odvolací dôvod splna podmienky zrozumitelnosti, ktorých splnenie sa vyzaduje na úcely jeho prípustnosti.([12]12) 30. Pokial ide o vec samu, a za predpokladu, ze tento odvolací dôvod sa musí vykladat v tom zmysle, ze sa ním poukazuje na to, ze Súd prvého stupna nesankcionoval údajné nezohladnenie zo strany Komisie dôkazných prostriedkov predlozených spolocnostou Atofina alebo nedostatok odôvodnenia odmietnutia ich relevantnej alebo dostatocnej povahy, ktorá ovplyvnuje rozhodnutie, uvádzam, ze v bode 127 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna poukazuje na to, ze "kedze odpoved Komisie na podstatné body tvrdení spolocnosti Elf Aquitaine... sa nemôze odlisovat v závislosti od toho, ci ide o materskú alebo dcérsku spolocnost, Komisia nemusela odpovedat samostatne na tvrdenia odvolatelky". Uvedený bod odkazuje na bod 75 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna po tom, co v predchádzajúcom bode konstatoval, ze "tvrdenia odvolatelky smerujúce k preukázaniu jej nezávislosti boli tiez uvedené materskou spolocnostou... na úcely preukázania neexistencie uplatnovania jej rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti", dospel k záveru, ze "Komisia tým, ze odmietla tvrdenia uvedené materskou spolocnostou, poskytla celkovo odpoved obom spolocnostiam...". 31. Súd prvého stupna jednoznacne vychádzal z predpokladu, ze tvrdenia uvedené spolocnostou Atofina a spolocnostou Elf Aquitaine pocas správneho konania sa prekrývali a ze skúmanie jedných zároven znamenalo aj skúmanie druhých. Treba vsak konstatovat, ze odvolatelka sa ani nesnazí spochybnit dôvodnost takého predpokladu. Predovsetkým neuvádza dôkazy - iné nez tie, ktoré predlozila spolocnost Elf Aquitaine -, ktoré osobitne predlozila spolocnost Atofina a ktoré Komisia nepreskúmala alebo ktorých odmietnutie nebolo dostatocne odôvodnené bez toho, aby Súd prvého stupna sankcionoval také nepreskúmanie alebo taký nedostatok odôvodnenia. 32. Za týchto okolností a v rozsahu, v akom bol odvolací dôvod vysvetlený v zmysle uvedenom v bode 30 vyssie, musí byt tento odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 33. Domnievam sa, ze k rovnakému záveru sa dospeje takisto v prípade, ak by sa prostredníctvom uvedeného odvolacieho dôvodu Súdu prvého stupna vytýkalo, ze sám nepreskúmal dôvodnost dôkazov, ktoré v priebehu správneho konania predlozila spolocnost Atofina na úcely preukázania svojej nezávislosti na trhu. Z bodov 76 az 80 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna správne vykonal preskúmanie, ked zohladnil najmä tvrdenie zalozené na povahe spolocnosti Elf Aquitaine, ktorá je holdingovou spolocnostou nevykonávajúcou ziadnu cinnost (bod 76), tvrdenie, ze spolocnost Atofina nikdy v prospech spolocnosti Elf Aquitaine nevykonávala politiku poskytovania specifických informácií týkajúcich sa trhu MCAA (bod 78), tvrdenie, podla ktorého sa cinnost týkajúca sa MCAA v rámci skupiny Elf Aquitaine uskutocnovala v malom rozsahu (bod 79), a skutocnost, ze obe spolocnosti podnikali na rozdielnych trhoch a nebol medzi nimi vztah poskytovatel - zákazník (bod 80). 34. Z uvedených úvah vyplýva, ze tretí odvolací dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a práva na spravodlivý proces nemôze byt v nijakom prípade úspesný. D - O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality 35. Podla odvolatelky Súd prvého stupna porusil zásadu proporcionality tým, ze potvrdil metódu výpoctu uplatnenú Komisiou na úcely stanovenia základu penaznej pokuty týkajúcej sa opakovaného porusovania, ktorého sa dopustila spolocnost Arkema. Táto metóda spocívala v tom, ze obrat spolocnosti Arkema bol pri urcovaní príslusných základov sankcií, na ktoré sa uplatnujú násobitele pouzité v prípade spolocností Elf Aquitaine a Arkema na úcely odstrasujúceho úcinku, zohladnený dvakrát. Súd prvého stupna nespochybnil existenciu tohto dvojitého zapocítania, ale odôvodnil ju poziadavkou Komisie neodchylovat sa od metódy stanovenia pokút upravenej v usmerneniach, pricom usmerneniam tak pripísal "vseobecnú záväznost", ktorú nemali. 36. V bode 198 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze z rozhodnutia vyplýva, ze v case porusenia sa na spolocnost Elf Aquitaine uz vztahovalo skorsie rozhodnutie Komisie vo veci týkajúcej sa kartelu, a to v období, ked spolocnost Atofina este nepodliehala kontrole zo strany spolocnosti Elf Aquitaine (pozri bod 4 vyssie). Z tohto dôvodu Komisia uplatnila voci spolocnosti Elf Aquitaine pritazujúcu okolnost z dôvodu opakovaného porusovania vo forme zvýsenia základnej ciastky pokuty, ktorá jej mala byt ulozená, o 50 %.([13]13) Na úcely "izolovania" tejto zlozky sankcie Komisia prijala túto metódu stanovenia, ktorá bola uvedená v poznámke pod ciarou 222 rozhodnutia a bode 199 napadnutého rozsudku: "Zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania sa uplatní len v prípade spolocnosti Atofina (Atochem) a nie v prípade materskej spolocnosti Elf Aquitainem, pretoze tá nevykonávala v case porusenia nad spolocnostou Atofina kontrolu. Násobitel 2,5 uplatnený v prípade spolocnosti Elf sa do výpoctu nezaráta. Namiesto toho sa na úcely výpoctu opakovaného porusenia pouzije násobitel 1,5, ktorý by sa bol býval uplatnil, ak by spolocnost Atofina bola jediným adresátom rozhodnutia (vzhladom na jej celosvetový obrat vo výske 17,8 miliardy eur). Z tohto dôvodu bude ulozená samostatná pokuta v tejto výske jedine spolocnosti Atofina." 37. V bode 203 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza výpocet, ktorý pouzila Komisia na úcely stanovenia hypotetickej základnej ciastky, na ktorú sa uplatnilo zvýsenie o 50 % z dôvodu opakovaného porusenia zo strany spolocnosti Atofina: "12 miliónov (východisková suma) × 1,5 (násobitel na úcely odstrasujúceho úcinku stanovený na základe obratu spolocnosti Arkema) = 18 miliónov + (18 miliónov × 150 %) (zvýsenie z dôvodu dlzky trvania porusenia) = 45 miliónov eur." 38. Po tom, co sa na túto sumu uplatnilo zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania a znízenie o 40 % z dôvodu uplatnenia oznámenia o zhovievavosti, výska pokuty, ktorá bola napokon uplatnená voci spolocnosti Arkema na základe clánku 2 písm. d) rozhodnutia, dosiahla 13,5 milióna eur. 39. Predovsetkým treba uviest, ze na rozdiel od toho, co sa zdá, ze si myslí odvolatelka, obrat spolocnosti Arkema nebol zohladnený pri výpocte "základov pokút", na ktoré Komisia pouzila násobitele uplatnené na úcely odstrasujúceho úcinku vo vztahu k spolocnostiam Elf Aquitaine/Arkema([14]14) a vo vztahu k samotnej spolocnosti Arkema, ale pouzil sa pri stanovení samotných násobitelov. Ako vyplýva z bodu 279 a nasledujúcich rozhodnutia, východisková suma pokuty uplatnená na spolocnosti Elf Aquitaine/Arkema a suma zvýsenia z dôvodu opakovaného porusovania, ktorého sa dopustila spolocnost Atofina (12 miliónov eur), bola vypocítaná na základe závaznosti porusenia a velkosti podnikov zúcastnených na porusení, ktorej odhad bol stanovený na základe ich podielov na trhu. Na východiskovú sumu sa uplatnili násobitele s cielom zaistenia dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty. V prípade spolocností Arkema/Elf Aquitaine bol tento násobitel stanovený na 2,5, pricom sa zohladnil najmä ich celosvetový obrat vo výske 84,5 miliardy eur (bod 299 a 300 rozhodnutia), zatial co v prípade samotného zvýsenia z dôvodu opakového porusovania, ktoré sa týkalo spolocnosti Arkema, bol pouzitý mensí násobitel 1,5 vzhladom na jej celosvetový obrat vo výske 17,8 miliardy eur (poznámka pod ciarou 222 rozhodnutia). 40. Dalej je potrebné uviest, tak ako uvádza Súd prvého stupna v bode 201 napadnutého rozsudku, ze "podla bodu 2 a bodu 3 usmernení Komisia po urcení základnej ciastky pokuty musí zohladnit závaznost a dlzku trvania porusovania a v prípade potreby zvýsit alebo znízit túto ciastku v závislosti od pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností". Úpravy, ktoré sa z tohto dôvodu uplatnili na základnú ciastku, obvykle zodpovedajú percentuálnemu podielu z tej istej ciastky (zvýsenie o 50 % základnej ciastky z dôvodu opakovaného porusovania a znízenie o 40 % základnej ciastky z dôvodu uplatnenia zhovievavosti v prípade odvolatelky). Preto sa základ týchto zvýsení alebo znízení môze skutocne menit v závislosti od vsetkých cinitelov, ktoré boli zohladnené pri stanovení základnej ciastky, cize nielen v závislosti od financnej sily podniku (jeho obrat), ale takisto aj úlohy podniku na dotknutom trhu (podiel na trhu) a vo vseobecnosti závaznosti a dlzky trvania porusovania. 41. Z tohto dôvodu by prijatie tvrdenia odvolatelky viedlo k uznaniu toho, ze akékolvek zvýsenie z dôvodu pritazujúcej okolnosti by sa prejavilo ako dvojité zapocítanie rôznych prvkov, ktoré tvoria základnú ciastku, s cím nemozno súhlasit. 42. Navyse úcelom metódy, ktorú v tomto prípade pouzila Komisia, ktorá vykonala nový výpocet základnej ciastky v prípade samotnej spolocnosti Arkema, je vyhnút sa tomu, aby do výpoctu zvýsenia pokuty, ktoré sa týkalo iba spolocnosti Atofina, bol zahrnutý prvok (násobitel uplatnený na spolocnosti Arkema/Elf Aquitaine), ktorý neodzrkadluje skutocnú situáciu tohto podniku. Taká metóda, ktorej dôsledkom bolo vo vztahu k spolocnosti Arkema zmarenie zvýsenia základnej ciastky z dôvodu významnejsieho financného postavenia spolocností Arkema/Elf Aquitaine, si podla mna výcitku nezaslúzi. 43. Pokial ide o výber násobitelov na úcely dosiahnutia odstrasujúceho úcinku uplatnených voci spolocnostiam Arkema/Elf Aquitaine a voci samotnej spolocnosti Arkema, uvádzam, ze odvolatelka nespochybnuje spôsob, akým boli tieto násobitele stanovené, ani ich výsku, pricom sa v podstate obmedzila na tvrdenie, ze ich pouzitie viedlo k dvojitému zapocítaniu jej obratu.([15]15) 44. Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, ze tak odvolací dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality, ako aj odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení z dôvodu, ze Súd prvého stupna vylozil usmernenia Komisie ako vseobecne záväzné, nie sú podlozené. 45. Preto sa domnievam, ze stvrtý odvolací dôvod musí byt v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný. III - Návrh 46. So zretelom na vyssie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania v súlade s clánkom 69 ods. 2 rokovacieho poriadku. __________________________________________________________________ [16]1 - Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [17]2 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, T-168/05, Zb. s. II-180. __________________________________________________________________ [18]3 - K(2004) 4876 v konecnom znení - MCAA. __________________________________________________________________ [19]4 - Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171. __________________________________________________________________ [20]5 - Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4. __________________________________________________________________ [21]6 - Ú. v. ES L 239, s. 14. __________________________________________________________________ [22]7 - Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 136 a 137, a z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 60. __________________________________________________________________ [23]8 - Pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50; zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 29, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 60. __________________________________________________________________ [24]9 - Pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 60. __________________________________________________________________ [25]10 - Pozri v tomto zmysle rozsudky Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný, body 132 a 133; zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, bod 44; z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 15; Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný, bod 26, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 58. __________________________________________________________________ [26]11 - Pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 58. __________________________________________________________________ [27]12 - Pozri rozsudky z 9. januára 2003, Taliansko/Komisia, C-178/00, Zb. s. I-303, bod 6, a z 15. septembra 2005, Írsko/Komisia, C-199/03, Zb. s. I-8027, bod 50. __________________________________________________________________ [28]13 - Pozri bod 314 rozhodnutia. __________________________________________________________________ [29]14 - Pripomínam, ze suma, za ktorú sú spolocne a nerozdielne zodpovedné spolocnosti Arkema a Elf Aquitaine, bola vypocítaná takto: - Východisková suma: 12 miliónov (bod 296 rozhodnutia), - Uplatnenie násobitela 2,5 (bod 300 rozhodnutia) na východiskovú sumu: 30 miliónov (ciastková suma, ktorá nebola uvedená v rozhodnutí), - Zvýsenie na základe dlzky trvania (o 150 %), v dôsledku ktorého sa dospeje k základnej ciastke: 75 miliónov (bod 303 rozhodnutia), - neexistencia pritazujúcich okolností (poznámka pod ciarou 222 rozhodnutia), - Uplatnenie zhovievavosti prostredníctvom znízenia o 40 % (body 340 a 341 rozhodnutia) základnej ciastky: 45 miliónov (bod 348 tretia zarázka rozhodnutia). __________________________________________________________________ [30]15 - V tejto súvislosti na vsetky relevantné úcely pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry, hoci je pri stanovení pokuty prípustné zohladnit celkový obrat podniku, ktorý vyjadruje, aj ked priblizne a neúplne, velkost podniku a jeho ekonomickú silu, netreba tomuto obratu pripisovat neprimeranú dôlezitost vo vztahu k iným faktorom, ktoré je potrebné posúdit, pricom stanovenie primeranej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate (pozri rozsudok z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 100). Navyse Komisia sa pri stanovení výsky pokuty nemôze pripravit o svoju volnú úvahu tým, ze by výlucne a mechanicky vyuzívala len aritmetické vzorce (pozri rozsudok zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47). References 1. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref1 17. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref2 18. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref3 19. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref4 20. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref5 21. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref6 22. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref7 23. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref8 24. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref9 25. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref10 26. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref11 27. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref12 28. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref13 29. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref14 30. file:///tmp/lynxXXXX1Q30nn/L95045-8210TMP.html#Footref15