NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 7. decembra 2010 ([1]1) Vec C-375/09 Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji i Konsumentów proti Tele2 Polska sp. z o.o., teraz Netia SA w Warszawie [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Sad Najwyzszy (Polsko)] "Hospodárska sútaz - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Zistenie neuplatnitelnosti - Procesná autonómia clenských státov - Ci majú vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze právomoc prijat rozhodnutie, podla ktorého sa clánok 102 ZFEÚ neuplatnuje na správanie podniku" 1. V prejednávanej veci sa Sad Najwyzszy (polský najvyssí súd) pýta na výklad clánku 5 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003.([2]2) Vec sa týka hranice procesnej autonómie clenských státov v kontexte systému na posilnenie práva hospodárskej sútaze Spolocenstva [teraz práva hospodárskej sútaze Európskej únie (dalej len "EÚ")] podla nariadenia c. 1/2003, ktoré nahradilo predchádzajúci systém stanovený nariadením Rady c. 17([3]3). Sporným je spôsob, akým môze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze (dalej len "VOHS") ukoncit správne konanie, v ktorom uplatnením práva hospodárskej sútaze EÚ a vnútrostátneho práva zistil, ze správanie podniku neporusuje zákaz zneuzívania dominantného postavenia podla clánku 102 ZFEÚ. I - Právny rámec A - Právo EÚ 2. Podla clánku 5 nariadenia c. 1/2003 VOHS clenských státov majú právomoc na uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v jednotlivých prípadoch. Clánok 5 nariadenia uvádza: "Na tento úcel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti, môzu [VOHS] prijímat tieto rozhodnutia: - nariadit skoncenie porusovania, - nariadit docasné opatrenia, - prijímat záväzky, - ukladat pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. Ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, [usúdia, ze - neoficiálny preklad] nie sú splnené podmienky pre zákaz, môzu tiez rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany." (Kurzívou zvýraznil generálny advokát.) 3. Clánok 10 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze ked si to verejný záujem EÚ týkajúci sa uplatnovania clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ vyzaduje, Európska komisia, konajúc na vlastný podnet, môze rozhodnutím stanovit, ze clánok 101 ZFEÚ nie je uplatnitelný na dohodu, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup bud preto, ze nie sú splnené podmienky clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, alebo ze sú splnené podmienky clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Komisia môze také zistenia urobit tiez s odvolaním sa na clánok 102 ZFEÚ. 4. Oznámenie Komisie o spolupráci medzi orgánmi hospodárskej sútaze([4]4) uvádza, ze "Komisia je osobitne vhodná, ak jedna alebo niekolko dohôd alebo postupov... má úcinky na hospodársku sútaz vo viac ako troch clenských státoch" (bod 14), a "Komisia je navyse osobitne vhodná konat v prípade, ak je tento prípad úzko prepojený na iné ustanovenie [EÚ], ktoré môze byt výlucne alebo úcinnejsie uplatnené Komisiou, ak záujmy [EÚ] pozadujú prijatie rozhodnutia Komisie na rozvoj politiky hospodárskej sútaze [EÚ] v prípade, ked vznikne nový spor v oblasti hospodárskej sútaze, alebo na zabezpecenie úcinného výkonu" (bod 15). B - Vnútrostátne právo 5. Clánok 11 polského zákona o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov([5]5) v znení platnom v case vzniku udalosti uvádza: "1. [Polský NÚHS] prijme rozhodnutie, podla ktorého nedoslo k správaniu obmedzujúcemu hospodársku sútaz, pokial nezistí porusenie zákazov stanovených v clánkoch 5 a 8. 2. [Polský NÚHS] prijme rozhodnutie podla odseku 1 aj v prípade, v ktorom dohoda splna podmienky clánku 7 ods. 1, ale nie je zahrnutá v nariadení Ministerskej rady podla clánku 7. 3. Podniku alebo zdruzeniu podnikov prinálezí predlozit dôkaz o okolnostiach uvedených v odseku 2." II - Skutkové okolnosti a prejudiciálne otázky 6. Spolocnost Telekomunikacja Polska S. A. bola podozrivá, ze porusila clánok 8 polského zákona o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov, ako aj clánok 102 ZFEÚ.([6]6) Na konci konania polský NÚHS zistil, ze nedoslo k správaniu, ktoré by obmedzovalo hospodársku sútaz, a prijal podla vnútrostátneho práva rozhodnutie, podla ktorého podnik nekonal tak, aby obmedzil hospodársku sútaz, zatial co podla clánku 102 ZFEÚ polský NÚHS rozhodol, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany. Tretí úcastník konania, Tele2 Polska sp. zoo, teraz Netia SA w Warszawie, podal proti tomuto rozhodnutiu zalobu. Sad Okregowy - Sad Ochrony Konkurencji i Konsumentów (okresný súd - súd pre hospodársku sútaz a ochranu spotrebitelov) rozsudkom následne potvrdeným Varsavským odvolacím súdom zrusil napadnuté rozhodnutie a rozhodol, ze polský NÚHS mal prijat rozhodnutie deklaratórnej povahy, podla ktorého nedoslo k obmedzujúcemu správaniu podla clánku 102 ZFEÚ, kedze prijal také rozhodnutie podla vnútrostátneho práva. 7. Polský NUHS podal odvolanie, v ktorom tvrdil, ze clánok 5 nariadenia c. 1/2003 je ustanovenie, ktoré stanovuje právomoc VOHS, obmedzuje ich rozhodovacie moznosti, v súlade s ktorými VOHS nemajú právomoc takéto rozhodnutie prijat. Namiesto toho polský NUHS prijal rozhodnutie, ktoré ukoncilo vec iným spôsobom, cím nebolo potrebné rozhodnút vo veci samej. Clánok 5 nariadenia uvádza styri druhy rozhodnutí vo veci samej a vo svojej poslednej casti upravuje rozhodnutie procesnej povahy: VOHS "môzu tiez rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany". To Komisia má právomoc prijat rozhodnutie, ktoré stanovuje, ze clánok 102 ZFEÚ sa nevztahuje na urcité správanie - nie VOHS. 8. Vnútrostátny súd sa po prvé domnieva, ze táto vec sa týka hranice procesnej autonómie VOHS, ktorým by nemalo byt dovolené prijat rozhodnutie stanovujúce, ze neprislo k obmedzujúcemu správaniu, pretoze rozhodnutie takejto povahy nepatrí medzi rozhodnutia uvedené v druhom odseku clánku 5 nariadenia c. 1/2003. Po druhé vnútrostátny súd uvádza, ze posledná veta clánku 5 nariadenia c. 1/2003 v spojení s druhým odsekom clánku 5 a inými ustanoveniami tohto nariadenia by sa mohla vykladat aj takým spôsobom, ze umoznuje VOHS prijat rozhodnutie, akým je sporné rozhodnutie. Na základe toho vnútrostátny súd rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto otázky: "1. Má sa clánok 5 [nariadenia c. 1/2003] vykladat v tom zmysle, ze [VOHS] nemôze vydat rozhodnutie, podla ktorého nedoslo k správaniu obmedzujúcemu hospodársku sútaz v zmysle clánku [102 ZFEÚ], pokial po skoncení konania zistí, ze podnik neporusil zákaz zneuzívania dominantného postavenia podla tohto ustanovenia Zmluvy? 2. Má sa v prípade kladnej odpovede na prvú otázku v situácii, v ktorej [VOHS] podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze môze ukoncit konanie o protisútaznom správaní - pokial sa zistí, ze správanie podniku neporusuje zákaz stanovený v clánku [102 ZFEÚ] - iba prijatím rozhodnutia, podla ktorého nedoslo k správaniu obmedzujúcemu hospodársku sútaz, vykladat clánok 5 [posledná] veta [nariadenia c. 1/2003]... v tom zmysle, ze tvorí priamy právny základ rozhodnutia [VOHS], v ktorom sa konstatuje, ze 'nie sú ziadne dôvody na zásah z [jeho] strany`?" 9. Polská([7]7) a ceská vláda, Komisia a dozorný orgán EZVO predlozili svoje písomné pripomienky. Na pojednávaní 21. septembra 2010 títo úcastníci konania, s výnimkou ceskej vlády, zároven predniesli svoje ústne pripomienky. III - Posúdenie A - Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 10. Komisia a dozorný orgán EZVO najmä tvrdia, ze clánok 5 nariadenia c. 1/2003 nedovoluje VOHS prijat rozhodnutie deklaratórnej povahy, podla ktorého sa clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ neuplatnujú. Takú právomoc má iba Komisia. Okrem toho umoznit VOHS urcit, ze clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ sa neuplatnujú - v rozsahu, v akom môze byt zarucené, ze správanie podniku je v súlade s právom -, by okrem skutocnosti, ze by si to vyzadovalo znacné administratívne zdroje, mohlo odrádzat obete konania, ktoré je podozrivé z toho, ze je v rozpore s právom, od podávania individuálnych zalôb proti páchatelovi a tak od prispievania k vlastnému výkonu práva hospodárskej sútaze EÚ (zatial co nariadenie c. 1/2003 má podporovat vlastný výkon). Pokial ide o druhú otázku, Komisia tvrdí, ze clánok 5 nariadenia c. 1/2003 je priamo uplatnitelný. Dozorný úrad EZVO tvrdí, ze v situácii, akou je situácia vo veci prejednávanej vnútrostátnym súdom, v ktorej sa domnieva, ze podmienky na rozhodnutie o zákaze nie sú splnené, clánok 3 ods. 1 a clánok 5 nariadenia c. 1/2003 ukladajú povinnost VOHS uplatnit clánok 102 ZFEÚ a ukoncit jeho správne konanie rozhodnutím, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany. 11. Polská vláda uvádza, ze clánok 5 nariadenia c. 1/2003 taxatívne vymenúva právomoci VOHS. Posledná veta clánku 5 nedáva základ pre deklaratórne rozhodnutie stanovujúce, ze neprislo k obmedzujúcemu správaniu. V odpovedi na druhú otázku polská vláda tvrdí, ze opatrenie, ktorým VOHS ukoncila konanie týkajúce sa podozrenia porusenia hospodárskej sútaze - po tom, ako dokázala, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z jej strany -, malo mat formu procesného rozhodnutia o ukoncení veci bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o veci samej. 12. V rozpore s ostatnými úcastníkmi konania ceská vláda tvrdí, ze clánok 5 nariadenia c. 1/2003 umoznuje VOHS prijat rozhodnutie stanovujúce, ze neprislo k obmedzujúcemu správaniu. Nariadenie c. 1/2003 neurcuje ziadnu hierarchiu medzi Komisiou a VOHS - ide o vztah horizontálnej spolupráce. Bolo by v rozpore s úcelom clánku 5 nariadenia c. 1/2003, ak by VOHS bola kompetentná prijat rozhodnutie stanovujúce, ze clánok 102 ZFEÚ bol porusený, ale nie je s takým úcelom v rozpore, ak prijme rozhodnutie stanovujúce, ze neprislo k poruseniu. Ceská vláda uvádza, ze príslusné ustanovenia polského zákona o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov neohrozujú ziadny z cielov clánku 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. B - Posúdenie Úvodné poznámky o výkone nového systému "právnej výnimky" 13. Nariadenie c. 1/2003([8]8), ktoré sa nazýva aj "modernizacné nariadenie", zaviedlo obsiahle zmeny v spôsobe, akým je právo hospodárskej sútaze EÚ uplatnované. Medzi zavedenými novými zmenami bolo zrusené oznamovanie dohôd na získanie výnimky podla clánku, ktorým je teraz clánok 101 ods. 3 ZFEÚ, Komisii([9]9) - bol nahradený systémom právnej výnimky([10]10) - a tým sú VOHS, ako aj vnútrostátne súdy ovela viac zahrnuté do uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze EÚ.([11]11) 14. Decentralizácia vykonávania práva hospodárskej sútaze EÚ ide nad jednoduché pozadovanie od VOHS a vnútrostátnych súdov uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Na to, aby mohla byt decentralizácia nálezite zrealizovaná, nariadenie c. 1/2003 stanovuje najmenej tri odlisné mechanizmy: i) udelenie právomoci VOHS a vnútrostátnym súdom, s následným znízením priamej vykonávacej cinnosti Komisie;([12]12) ii) poziadavku pre VOHS a vnútrostátne súdy uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v rámci systému regulujúceho vztah medzi vnútrostátnym právom a právom EÚ; a v neposlednom rade iii) zabezpecit úpravu spolupráce a kontroly práce VOHS a vnútrostátnych súdov, aby sa zarucilo jednotné a koherentné uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ([13]13). Ako vidiet nizsie, následok dôlezitej úlohy, ktorú VOHS (a vnútrostátne súdy) zohrávajú pri fungovaní nového systému, je taký, ze podla nariadenia c. 1/2003 podliehajú prísnym pravidlám, co sa týka zverenej právomoci, ako aj jej výkonu.([14]14) Prvá otázka 15. Vnútrostátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, ci clánok 5 nariadenia c. 1/2003 bráni VOHS, aby prijal záporné rozhodnutie vo veci samej, ked uplatnuje clánok 102 ZFEÚ. 16. Ako v podstate správne navrhuje dozorný orgán EZVO, otázky týkajúce sa iba clánku 102 ZFEÚ by sa mali rovnako uplatnit aj na právomoc VOHS prijat záporné rozhodnutia vo veci samej podla clánku 101 ZFEÚ. Podla môjho názoru sa preto odpovede na tieto otázky budú vztahovat na oba clánky, clánok 101 ZFEÚ aj clánok 102 ZFEÚ. 17. Vnútrostátny súd tvrdí, ze je nepochybné, ze rozhodnutie podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze([15]15), ktoré stanovuje, ze správanie jednotlivca neobmedzilo hospodársku sútaz, nepatrí do kategórie rozhodnutí vymenovaných v druhej vete clánku 5 nariadenia c. 1/2003. 18. Vnútrostátny súd má vsak pochybnosti o tom, ci polský NÚHS môze prijat také rozhodnutie podla clánku 102 ZFEÚ, kedze posledná veta clánku 5 nariadenia c. 1/2003 dáva VOHS právomoc rozhodnút o tom, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany, ak nie sú splnené podmienky pre zákaz. 19. Po prvé je potrebné zobrat do úvahy príslusné ustanovenia nariadenia c. 1/2003. Podla clánku 3 tohto nariadenia([16]16) sú VOHS povinné uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ vtedy, ked správanie podniku podozrivého z porusenia zákazu podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Nariadenie c. 1/2003 predpokladá, ze VOHS uplatnia clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v súlade s procesnými pravidlami ich clenského státu; tento stát musí, ak je to potrebné, zmenit jeho vnútrostátne právne predpisy, aby ich prispôsobil novému systému.([17]17) 20. Pokial vsak ide o vseobecnú zásadu, Súdny dvor vo veci Otto([18]18) rozhodol, ze "uplatnenie clánkov [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] vnútrostátnymi orgánmi sa v zásade spravuje vnútrostátnymi procesnými pravidlami. Dodrziavanie práva [EÚ] a najmä jeho základných zásad je preto vec, ktorú musí vymedzit vnútrostátne právo vo vhodných procesných pravidlách, aby bolo zarucené právo na obranu dotknutej osoby. Takéto záruky sa môzu odlisovat od tých, ktoré sa uplatnujú v konaní [EÚ]." 21. Clánok 5 nariadenia c. 1/2003 dalej uvádza, ze VOHS majú právomoc na uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v jednotlivých prípadoch a na tento úcel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti, môzu "prijímat" tieto rozhodnutia: i) nariadit skoncenie porusovania; ii) nariadit docasné opatrenia; iii) prijímat záväzky; a iv) ukladat pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. Uzatvára, ze ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, usúdia, ze nie sú splnené podmienky pre zákaz, môzu VOHS tiez rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany. 22. Vzniká preto otázka, ci zoznam rozhodnutí, ktoré môze VOHS prijat (stanovený v clánku 5 nariadenia c. 1/2003), je taxatívny. Polská vláda a Komisia sa domnievajú, ze je naozaj taxatívny, co sa zdá byt aj podporené právnickou literatúrou.([19]19) 23. V kazdom prípade postacuje uviest, ze ak chceme byt striktní, clánok 5 nie je taxatívny najmenej v tom, ze nejde o jediné ustanovenie v nariadení c. 1/2003, podla ktorého môzu VOHS prijímat rozhodnutia: je tu aj clánok 29 ods. 2 ("Odobratie právnej výhody v jednotlivých prípadoch"), podla ktorého je VOHS oprávnený odobrat výhodu nariadenia o skupinovej výnimke (NSV) podla stanovených podmienok.([20]20) 24. Ako totiz vnútrostátny súd správne zdôraznuje, ak VOHS - po ukoncení konania, v ktorom uplatnil pravidlá hospodárskej sútaze EÚ a vnútrostátne právo, - zistil, ze cinnost presetrovaného podniku neporusuje zákaz zneuzívania dominantného postavenia, musí na základe vseobecného pravidla, pomocou zásady procesnej autonómie, prijat zodpovedajúce rozhodnutie, ako to stanovuje vnútrostátne právo. Podla polského právneho systému bude zodpovedajúcim rozhodnutím rozhodnutie prijaté podla clánku 11 zákona o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov, ktoré stanovuje, ze správanie neobmedzilo hospodársku sútaz. 25. Je vsak potrebné zdôraznit, ze zostáva skutocnostou, ze zásada procesnej autonómie môze zaviest hranice, a to aj z dôvodu, ze jeden z cielov nariadenia c. 1/2003 musí byt splnený - tým je uplatnenie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v clenských státoch jednotné (odôvodnenie c. 1 nariadenia c. 1/2003). Podla môjho názoru clánok 5 nariadenia c. 1/2003 predstavuje takéto hranice a upresnuje druhy rozhodnutí, ktoré môzu VOHS prijat. 26. Zatial co je zjavné, ze nariadenie c. 1/2003 nezosúladuje vnútrostátne procesné právne predpisy,([21]21) skutocnostou zostáva, ze velká cast dôlezitých otázok bola upravená na úrovni EÚ vrátane obsahu rozhodnutí, ktoré môzu prijat VOHS. 27. Podla môjho názoru, ak by normotvorca práva EÚ chcel, aby VOHS mohli prijat rozhodnutie o tom, ze správanie neobmedzuje hospodársku sútaz (ako to je stanovené v polskom zákone o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov), bol by tento druh rozhodnutia jasne a osobitne zahrnul do zoznamu uvedeného v clánku 5 nariadenia c. 1/2003 (alebo aspon do inej casti nariadenia, ako v prípade clánku 29 ods. 2 rozhodnutia). Toto tvrdenie je o to relevantnejsie, ze normotvorca práva EÚ o nom vedel, pricom tento druh rozhodnutia bol aj predmetom sporu pocas legislatívneho procesu prijímania nariadenia c. 1/2003 (pozri body 39 az 41 nizsie). 28. Skutocnost, ze VOHS nemajú mat právomoc prijat takéto rozhodnutie, jasne vyplýva aj z dôvodovej správy k návrhu Komisie. V tomto dokumente Komisia zdôraznila, ze "návrh je zalozený na predpoklade, ze [VOHS] budú uplatnovat clánky [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] v súlade s ich príslusnými vnútrostátnymi procesnými pravidlami. Na zavedenie zmeny nie je potrebné zacat úplnú harmonizáciu vnútrostátneho procesného práva.[([22]22)] Na druhej strane je potrebné regulovat na úrovni [EÚ] obmedzený pocet vecí, ktoré majú priamy vplyv na správne fungovanie navrhnutého systému." Komisia doplnila, ze co je "potrebné uviest, [je] obsah rozhodnutí, ktoré [VOHS] môzu prijat uplatnovaním clánkov [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] (pozri clánok 5 navrhovaného nariadenia), aby bolo zabezpecené úplné a úcinné zavedenie priamo uplatnitelného systému výnimky. Ziadny orgán hospodárskej sútaze tvoriaci súcast [ESHS] nemôze mat právomoc prijat konstitutívne rozhodnutie o výnimke, ked uplatnuje pravidlá hospodárskej sútaze [EÚ]." 29. Ako to dozorný orgán EZVO správne uviedol, zatial co nariadenie c. 1/2003 priznáva VOHS právomoc prijímat "kladné" rozhodnutia vo veci samej,([23]23) zjavne nerobí túto právomoc ukoncit porusenie uplatnením (aj) clánku 102 ZFEÚ súmernú priznaním právomoci VOHS prijímat "záporné" rozhodnutia vo veci samej. Nikde v clánku 5 ani v inom ustanovení nariadenia c. 1/2003 nie je stanovené, ze sa osobitne priznáva VOHS právomoc formálne rozhodnút, ze nebol porusený clánok 102 ZFEÚ v jednotlivom prípade. Je skôr jasné, ze VOHS môze iba rozhodnút, "ze nie sú ziadne dôvody na zásah" z jeho strany (pozri poslednú vetu clánku 5 nariadenia c. 1/2003). 30. Zastávam názor (spolu s polskou vládou, Komisiou a dozorným orgánom EZVO), ze akýkolvek iný výklad by mohol vyvolat situáciu, v ktorej by na základe zásady ne bis in idem záporné rozhodnutie VOHS mohlo zabránit Komisii alebo inému VOHS následne rozhodnút o porusení clánku 101 ZFEÚ.([24]24) 31. Treba uviest, ze takéto obmedzenia právomocí VOHS pri prijímaní záporných rozhodnutí sa tiez zdajú byt v súlade s rozhodovacou praxou Komisie. V jednotlivých prípadoch o porusení hospodárskej sútaze, v ktorých vysetrovanie Komisie nepreukázalo na dostatocnej úrovni porusenie práva hospodárskej sútaze EÚ, je prípad uzatvorený bez toho, aby Komisia prijala záporné rozhodnutie vo veci samej alebo akékolvek odôvodnené rozhodnutie adresované úcastníkom údajného porusenia.([25]25) 32. Vnútrostátny súd navyse správne odkazuje na systematický výklad nariadenia c. 1/2003. Clánok 5 sa nachádza v kapitole II nariadenia nazvanej "Právomoci". Clánok 4 tejto kapitoly sa týka právomocí Komisie, clánok 5 právomocí VOHS a clánok 6 právomocí vnútrostátnych súdov. Zatial co clánky 4 a 6 iba vseobecným spôsobom potvrdzujú právomoci Komisie a vnútrostátnych súdov podla clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, clánok 5 priznáva VOHS právomoc uplatnovat clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a výslovne stanovuje spôsob, akým môzu VOHS clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ uplatnit v jednotlivých prípadoch (a to prijatím urcitých druhov rozhodnutí).([26]26) 33. Podla môjho názoru doslovný výklad clánku 5 nariadenia c. 1/2003 navrhnutý v predchádzajúcich bodoch nie je iba priamociary, ale je aj podporený inými ustanoveniami tohto nariadenia. Z tohto dôvodu je dôlezité porovnat znenie clánku 5 so znením clánku 10. 34. Podla clánku 10 nazvanom "Zistenie neuplatnitelnosti", ked si to verejný záujem EÚ týkajúci sa uplatnovania clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ vyzaduje, Komisia, konajúc na vlastný podnet, môze rozhodnutím stanovit, ze clánok 101 ZFEÚ nie je uplatnitelný na dohodu, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup bud preto, ze nie sú splnené podmienky clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, alebo ze sú splnené podmienky clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Komisia môze také zistenia urobit tiez s odvolaním sa na clánok 102 ZFEÚ.([27]27) Rozhodnutia podla clánku 10 sú základom zabezpecenia koherentného uplatnenia práva hospodárskej sútaze EÚ z dôvodu úcinku, aký majú na iné vykonávacie orgány.([28]28) 35. Z nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze normotvorca práva EÚ priznal Komisii výlucnú právomoc prijímat vo veci samej záporné rozhodnutia (rozhodnutia o neuplatnení). 36. Tento výklad podporuje odôvodnenie c. 14 nariadenia c. 1/2003, ktoré uvádza, ze vo výnimocných prípadoch, ked si to vyzaduje verejný záujem Európskej únie, môze byt pre Komisiu úcelné prijat rozhodnutie deklaratórneho charakteru, v ktorom stanoví, ze zákaz podla clánku 101 ZFEÚ alebo clánku 102 ZFEÚ neplatí, aby sa vysvetlil právny stav a zabezpecilo jednotné uplatnovanie práva v Európskej únii, najmä vzhladom na nové druhy dohôd alebo postupov, ktoré neboli riesené v existujúcej judikatúre a správnom konaní. Pokial ide o poziadavku, ze sa má pouzit iba vo výnimocných prípadoch, je preukázatelné, ze to odráza jeden z cielov nariadenia c. 1/2003, ktorým je príprava na zmenu k vlastnému hodnoteniu.([29]29) 37. Nariadenie c. 1/2003 vyzaduje tiez od Komisie, aby k 1. máju 2009 pripravila Správu o vykonávaní nariadenia (ES) c. 1/2003, t. j. pät rokov po nadobudnutí jej úcinnosti. V pracovnom dokumente prilozenom k tejto správe([30]30) Komisia uvádza, ze zatial neprijala ziadne rozhodnutie podla clánku 10, co potvrdila aj na pojednávaní v septembri 2010. Pouzitie pojmu "verejný záujem [EÚ]" v tomto ustanovení nepripústa moznost, ze by takéto rozhodnutie mohlo byt oprávnene prijaté v záujme jednotlivých spolocností, kedze cielom bolo zabránit, aby bol tento prostriedok pouzitý ako náhrada za rozhodnutie o výnimke podla starého systému. Clánok 10 je vymedzený pre výnimocné prípady a má vykladat právo a zabezpecovat jeho dôsledné uplatnovanie v rámci Európskej únie([31]31), a to najmä: i) "opravit" postoj VOHS, alebo ii) poslat ESHS signál, ako sa postavit k urcitému prípadu. Je zaujímavé, ze Komisia v správe uvádza, ze v praxi takýto prostriedok zabezpecujúci jednotnost ex ante bol prevazne nahradený znacnou snahou ESHS podporovat koherentné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ. Rozsah, v akom sa ukázalo ESHS ako úspesné miesto na diskusiu o celkovej politike, sa zjavne v case prijatia nariadenia c. 1/2003 nepredpokladal. Z tohto dôvodu Komisia nemala dôvod konat podla clánku 10, kedze jeho pouzitie nebolo doteraz potrebné. 38. Podla môjho názoru normotvorca práva EÚ nárocky a výslovne stanovil, ze rozhodnutia stanovujúce, ze ide o oprávnené správanie, by mali byt prijímané: i) iba Komisiou; ii) ked si to verejný záujem EÚ vyzaduje a iba ak sa týka uplatnovania clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; iii) v prípadoch, ked Komisia koná na vlastný podnet, a iv) iba vo výnimocných prípadoch.([32]32) 39. V tejto súvislosti môze byt zaujímavé posúdit Bielu knihu Komisie o modernizácii pravidiel implementujúcich clánky [81 ES] a [82 ES] z 28. apríla 1999, ktorá bola predchodcom modernizácie uskutocnenej nariadením c. 1/2003.([33]33) "Rozhodnutia o neuplatnitelnosti" boli ako prvé spomenuté v Bielej knihe, co bolo výsledkom diskusie v rámci Komisie zacatej v roku 1997 v rámci malej pracovnej skupiny posudzujúcej problémy predstavujúce oznamovací systém podla nariadenia c. 17.([34]34) Komisia dostala mnoho pripomienok týkajúcich sa Bielej knihy a v roku 2000 napokon predstavila jej návrh. 40. Biela kniha uvádzala, ze Komisia by nemala uz viac prijímat rozhodnutia o výnimke podla clánku 81 ods. 3 ES, ale navrhovala, ze Komisia by mala prijímat "individuálne rozhodnutia, ktoré nie sú zakazujúcimi rozhodnutiami", a stanovovala: "ked v rámci transakcie vznikne nová otázka, môze byt potrebné poskytnút trhu poradenstvo týkajúce sa stanoviska Komisie k niektorým jej obmedzeniam. Kladné rozhodnutia tohto druhu budú teda prijímané vo výnimocných prípadoch na základe vseobecného záujmu..., budú mat deklaratórnu povahu a rovnaký právny úcinok, aký má negatívny atest v súcasnosti". Cast clenských státov vyjadrila svoje obavy, ze existuje riziko, ze takéto kladné rozhodnutia sú cestou k návratu k oznamovaciemu systému, pretoze majú tazkosti zmierit sa so systémom právnej výnimky. Iná cast clenských státov navrhovala, aby aj VOHS mali právomoc prijímat takéto kladné rozhodnutia.([35]35) 41. Ako odpoved na tieto otázky dôvodová správa prilozená k návrhu odôvodnovala rozhodnutia o neuplatnení na základe toho, ze v "priamo uplatnitelnom systéme výnimky budú hlavnými úlohami Komisie konat proti poruseniam a vyvíjat politiku hospodárskej sútaze a podporovat dôsledné uplatnovanie pravidiel prostredníctvom vseobecných opatrení, akými sú nariadenia o skupinovej výnimke a poradenstvo". Uvádza, ze rozhodnutia o neuplatnení "môzu byt prijaté iba na vlastný podnet Komisie a vo verejnom záujme [EÚ]. Tieto podmienky zarucujú, ze rozhodnutia o zistení neuplatnenia sa nemôzu získat na poziadanie spolocností. Takáto moznost by vázne ohrozila hlavný ciel reformy,[([36]36)] ktorým je zameranie cinnosti vsetkých orgánov hospodárskej sútaze na zakázané správanie. V decentralizovanom systéme má Komisia ako strázca Zmluvy a centrálne umiestnený orgán osobitnú úlohu spocívajúcu v stanovovaní politiky hospodárskej sútaze a zabezpecení, ze clánky [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] sú dôsledne uplatnované na celom zjednotenom trhu. Na to je potrebné priznat Komisii právomoc prijímat kladné rozhodnutia, ak to vyzaduje verejný záujem [EÚ]. Táto právomoc umoznuje Komisii prijat rozhodnutia o zistení neuplatnenia, osobitne v prípade nových druhov dohôd, postupov alebo v situáciách, ktoré neboli ustálené v existujúcej judikatúre a správnou praxou". 42. Tento môj výklad príslusného ustanovenia tiez podporujú odôvodnenia vyjadrené v nedávnych návrhoch generálnych advokátov a v judikatúre EÚ. 43. Po prvé generálna advokátka Kokott vo veci T-Mobile Netherlands a i.([37]37) zdôraznila dôlezitost jednotného uplatnovania práva hospodárskej sútaze EÚ po prijatí nariadenia c. 1/2003: "pravidlá hospodárskej sútaze clánkov [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] sa uplatnujú od 1. mája 2004[([38]38)] v decentralizovanom systéme silne závislom od spolupráce [VOHS] a súdnych orgánov.[([39]39)] Rozhodujúci význam treba v tomto ohlade pripísat ochrane jednotnosti uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze v [Európskej únii]. Bolo by totiz v rozpore tak so základným cielom zabezpecit rovnaké podmienky hospodárskej sútaze pre podniky na európskom vnútornom trhu, ako aj v rozpore s ambíciou zabezpecit jednotnú ochranu záujmov spotrebitelov v celej [Európskej únii], keby uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze vyjadrených v clánkoch [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] odhalovalo prílis velké odchýlky medzi [VOHS] a súdnymi orgánmi clenských státov. To je okrem iného dôvod, pre ktorý sa myslienka, ze clánky [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] musia byt uplatnované jednotným spôsobom, tahá ako cervená nit celým nariadením c. 1/2003". 44. Po druhé generálny advokát Mengozzi vo veci X([40]40) uviedol, ze "pojem koherencie, alebo presnejsie, výraz 'koherentné uplatnovanie` sa zdá dostatocne pruzný, aby sa do pôsobnosti mechanizmu, ktorý je stanovený v clánku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia c. 1/2003, mohli zahrnút situácie, v ktorých vnútrostátny súd ohrozuje alebo môze ohrozit jednotné, alebo dokonca úcinné uplatnovanie clánkov [101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ]... Takýto prístup sa zdá o to primeranejsí, ze cielmi nariadenia c. 1/2003 je umoznit jednotné a úcinné uplatnovanie clánkov [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ]..., v zmysle ktorých Komisia vzhladom na jej dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo [EÚ][([41]41)], plní rozhodujúcu úlohu[([42]42)]... Prechod z osobitne centralizovaného uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES, ktoré existovalo pod zástitou [nariadenia c. 17], na rezim decentralizovaného vykonávania pravidiel [EÚ] v oblasti hospodárskej sútaze, ktorý bol zavedený nariadením c. 1/2003, vyzaduje zavedenie mechanizmov vhodných na to, aby sa zabezpecilo 'skutocné`, 'úcinné`, 'jednotné` a/alebo 'koherentné` uplatnovanie ustanovení clánkov [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] na základe rôznych výrazov pouzívaných v nariadení c. 1/2003... Je tiez pravda, ze medzi týmito mechanizmami stanovenými v clánku 15 nariadenia c. 1/2003 sú uvedené tie, ktoré sa týkajú spolupráce medzi súdmi clenských státov na jednej strane a Komisiou, ako aj vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze na druhej strane". 45. Po tretie podobné body uz boli zdôraznené v judikatúre EÚ.([43]43) 46. Je potrebné pripomenút, ze osobitný charakter prisudzovaný clánku 10 nariadením c. 1/2003 vychádza zo skutocnosti, ze na rozdiel od clánku 5 tohto nariadenia clánok 10 nemá slúzit v prípade ukoncenia konania v jednotlivom prípade. Má skôr za úlohu umoznit Komisii vyjadrit sa k novým otázkam v oblasti práva hospodárskej sútaze EÚ, v zásade mimo akéhokolvek osobitného vysetrovania. 47. Zo znenia nariadenia c. 1/2003 vsak jasne vyplýva, ze - kým základnou myslienkou je, ze Komisia a VOHS majú paralelné([44]44) právomoci a majú spolu tvorit siet, v rámci ktorej v úzkej spolupráci uplatnujú právo hospodárskej sútaze EÚ, - skutocnostou zostáva, ze postavenie Komisie je odlisné od postavenia VOHS z dôvodu právomoci Komisie prijímat rozhodnutia o neuplatnení podla clánku 10 nariadenia c. 1/2003([45]45) a na základe pravidla stanoveného v clánku 11 ods. 6 tohto nariadenia, podla ktorého ak Komisia zacne konanie, zbavuje tým VOHS ich právomoci konat v rovnakej veci, ako aj pravidla stanoveného v clánku 16 ods. 2 tohto nariadenia, podla ktorého ked VOHS rozhodujú vo veciach, ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou týkajúcim sa tej istej dohody alebo postupu. Vsetky tieto tri rozdiely sa týkajú osobitnej úlohy Komisie pri výklade práva a zabezpecovaní jeho dôsledného uplatnovania v rámci EÚ, ako to stanovuje clánok 105 ods. 1 ZFEÚ (predtým clánok 85 ods. 1 ES).([46]46) 48. Zastávam názor (spolu s polskou vládou a Komisiou), ze tvrdenie, ze VOHS nemajú právomoc prijímat rozhodnutia o neuplatnení, je v súlade s cielom sledujúcim jednotné uplatnenie práva hospodárskej sútaze EÚ a je podporené aj skutocnostou, ze zistenie neuplatnitelnosti nie je jedným z druhov rozhodnutí vymenovaných v clánku 11 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ktoré stanovuje, ze pred prijatím rozhodnutia VOHS informujú Komisiu (zjavne v súvislosti s iba tými druhmi rozhodnutí, ktoré sú vymenované v clánku 11 ods. 4, ktoré môzu mat úcinok na jednotnost uplatnenia práva hospodárskej sútaze EÚ).([47]47) Ak by to tak nebolo, Komisia by nemala moznost zabezpecit jednotné uplatnenie práva hospodárskej sútaze EÚ a/alebo zacat konanie podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003([48]48) v prípade, v ktorom by hrozilo nejednotné uplatnenie práva hospodárskej sútaze EÚ. 49. Podla môjho názoru z vyssie uvedeného vyplýva, ze clánok 5 nariadenia c. 1/2003 vyjadruje kompromis stanovený v právnej úprave EÚ po dlhom legislatívnom konaní. 50. Z mojich analýz je zjavné, ze VOHS nemajú právomoc prijímat rozhodnutia o neuplatnení na základe clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ.([49]49) V skutocnosti iba málo zálezí na tom, ze vnútrostátne procesné právo umoznuje prijat takéto záporné rozhodnutie s ohladom na zákazy podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Zásada procesnej autonómie neoprávnuje rozsírenie právomocí VOHS, pokial ide o rozhodnutia, ktoré môzu prijat podla nariadenia c. 1/2003. 51. Súhlasím s vnútrostátnym súdom, ze clánok 5 nariadenia c. 1/2003 by mal byt vykladaný tak, ze slová "rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany" jasne znamenajú vyjadrenie rozhodnutia, ktoré sa odlisuje od rozhodnutia stanovujúceho, ze neprislo k poruseniu clánku 102 ZFEÚ. Ako sme mohli vidiet, normotvorca práva EÚ úmyselne nepriznal právomoc VOHS prijímat rozhodnutia stanovujúce, ze neprislo k poruseniu clánku 102 ZFEÚ. Z dôvodovej správy k návrhu nariadenia c. 1/2003 taktiez jasne vyplýva, pokial ide o právomoci VOHS, ze v prípadoch, akým je tento - v ktorom VOHS rozhodlo, ze správanie podniku neporusilo clánok 102 ZFEÚ -, môze "ukoncit konanie" alebo "zamietnut staznost" rozhodnutím stanovujúcim, ze nie sú ziadne dôvody na zásah (s. 16 návrhu) a ze "ziadne VOHS, ktoré je súcastou siete, nemôze mat právomoc prijímat konstitutívne rozhodnutia o výnimke pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze [EÚ]" (s. 12). 52. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze clánok 5 nariadenia c. 1/2003 sa má vykladat v tom zmysle, ze orgán hospodárskej sútaze clenského státu nemôze vydat rozhodnutie, podla ktorého nedoslo k správaniu obmedzujúcemu hospodársku sútaz v zmysle clánku 102 ZFEÚ, pokial po skoncení konania zistí, ze podnik neporusil zákaz zneuzívania dominantného postavenia podla tohto ustanovenia Zmluvy. Druhá otázka 53. Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci posledná veta clánku 5 nariadenia c. 1/2003 môze tvorit právny základ pre VOHS na ukoncenie jeho konania prijatím rozhodnutia, podla ktorého nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany v situácii, akou je situácia vo veci prejednávanej vnútrostátnym súdom, v ktorej sa môze prijat záporné rozhodnutie vo veci samej iba na základe vnútrostátneho práva. 54. Uz bolo spomenuté, ze v oboch rozsudkoch, Otto([50]50) a GT-Link([51]51), Súdny dvor uviedol, ze "uplatnenie clánku [102 ZFEÚ] vnútrostátnymi orgánmi sa v podstate riadi vnútrostátnymi procesnými pravidlami". Vo veci Otto vsak Súdny dvor dodal, ze "prinálezí vnútrostátnemu právu, aby definovalo vhodné procesné pravidlá na zabezpecenie práva na... obranu dotknutých osôb, pod podmienkou, ze bude dodrzané právo [EÚ] a najmä jeho základné zásady. Takéto záruky sa môzu odlisovat od záruk, ktoré sa uplatnujú v konaniach [EÚ]"([52]52). 55. Komisia a dozorný orgán EZVO tak oprávnene tvrdia, ze v prípade situácie, o akej rozhoduje vnútrostátny súd, v ktorej podmienky na rozhodnutie o zákaze nie sú splnené, clánok 3 ods. 1 a clánok 5 nariadenia c. 1/2003 ukladajú povinnost VOHS uplatnit clánok 102 ZFEÚ a ukoncit jeho správne konanie rozhodnutím, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany. Z úvah týkajúcich sa prvej otázky totiz vyplýva, ze s ohladom na dôlezitost zabezpecenia jednotného uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze EÚ v rámci celej Únie skutocnost, ze právo hospodárskej sútaze clenského státu (zatial) výslovne nedáva VOHS právomoc prijat takéto rozhodnutie, nemení povinnosti, ktoré clenským státom vyplývajú z clánku 3 ods. 1 a clánku 5 nariadenia c. 1/2003.([53]53) 56. Po prvé nariadenie c. 1/2003 - ako vsetky nariadenia - je priamo uplatnitelné v právnych systémoch clenských státov.([54]54) Po druhé zásada prednosti([55]55) vyzaduje, aby vnútrostátny súd neuplatnil vnútrostátne právo, ktoré je v rozpore s právom EÚ, ale namiesto toho uplatnil právo EÚ. Z judikatúry totiz vyplýva, ze vnútrostátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatnit právne predpisy Únie, je povinný zabezpecit plný úcinok týchto predpisov, pricom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akékolvek odporujúce ustanovenie vnútrostátneho práva, aj keby bolo prijaté neskôr. Vnútrostátny súd nemusí pozadovat alebo cakat na ich predchádzajúce zrusenie zákonodarnou cestou alebo akýmkolvek iným ústavným postupom.([56]56) Ako správne zdôraznil dozorný orgán EZVO takáto povinnost sa uplatnuje mutatis mutandis na VOHS, ktoré tiez nemôzu uplatnit vnútrostátne ustanovenia, ktoré sú v rozpore s právom EÚ. 57. Dalej je logické, ze clánok 5 nariadenia c. 1/2003 by mal byt priamo uplatnitelný - umoznuje to vsetkým príslusným VOHS uplatnovat od 1. mája 2004 rovnakú rozhodovaciu právomoc bez toho, aby bolo potrebné cakat na zavedenie clánku 5 do vnútrostátneho práva.([57]57) 58. Nakoniec ako niekolko konkrétnych príkladov mozno uviest, ze VOHS v Nemecku, Taliansku a Belgicku uz priamo uplatnili nariadenie c. 1/2003. Po prvé Bundeskartellamt odkazoval na clánok 5 nariadenia c. 1/2003 uz pred nadobudnutím úcinnosti siedmej zmeny a doplnenia nemeckého zákona o hospodárskej sútazi.([58]58) Po druhé Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato priamo uplatnila clánok 5 nariadenia a prijala rozhodnutie nariadujúce prechodné opatrenia, co v danom case talianske právo neupravovalo.([59]59) Toto rozhodnutie potvrdil aj TAR del Lazio 6. decembra 2005. Nakoniec Counseil de la concurrence rozhodol, ze je mozné vykonávat výkonnú právomoc, aj ak mu ju vnútrostátne ustanovenia nepriznávajú, a to bez ohladu na to, ci to je v rozpore s vnútrostátnymi ustanoveniami. To bolo stanovisko týkajúce sa právomoci prijímat záväzky, jedno z druhov rozhodnutí vymenovaných v clánku 5, ale neupravených v belgickom práve. Counseil de la concurrence si prisvojilo právomoc vyvodenú z "clánku 9" z priameho úcinku nariadenia c. 1/2003.([60]60) 59. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze clánok 5 nariadenia c. 1/2003 je priamo uplatnitelný a VOHS môze ukoncit svoje konanie prijatím procesného rozhodnutia, podla ktorého nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany. IV - Návrh 60. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal odpovedat na otázky polozené Sad Najwyzszy takto: 1. Clánok 5 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (teraz clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ) sa má vykladat v tom zmysle, ze orgán hospodárskej sútaze clenského státu nemôze vydat rozhodnutie, podla ktorého nedoslo k správaniu obmedzujúcemu hospodársku sútaz v zmysle clánku 102 ZFEÚ, pokial po skoncení konania zistí, ze podnik neporusil zákaz zneuzívania dominantného postavenia podla tohto ustanovenia Zmluvy. 2. Ak na základe informácií, ktoré orgán hospodárskej sútaze clenského státu má k dispozícii, nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o zákaze v zmysle prvej vety clánku 5 nariadenia c. 1/2003, môze tento orgán hospodárskej sútaze ukoncit svoje správne konanie prijatím rozhodnutia, podla ktorého nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany. __________________________________________________________________ [61]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [62]2 - Otázky boli predlozené v kontexte odvolania podaného predsedom polského Národného úradu na ochranu hospodárskej sútaze a spotrebitelov (Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji i Konsumentów; dalej len "polský NÚHS') proti rozsudku Sad Apelacyjny w Warszawie (Varsavského odvolacieho súdu). Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 [ES] (teraz clánku 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ) (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). __________________________________________________________________ [63]3 - Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). __________________________________________________________________ [64]4 - Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43. __________________________________________________________________ [65]5 - Zákon z 15. decembra 2000 o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov (konsolidované znenie, Dziennik Ustaw 2005, c. 244, Pos. 2080). __________________________________________________________________ [66]6 - Vnútrostátne uznesenie uvádza iba to, ze islo o pouzitie dolozky výhradnosti na pouzívanie verejne prístupných telefónnych sluzieb Telekomunikacja Polska na vnútrostátnom trhu prístupu k sluzbám telefónneho spojenia v telefónnej pevnej sieti poskytnutým podla zásad prístupnosti a predvýberu. __________________________________________________________________ [67]7 - Pripomienky polskej vlády zjavne odrázajú stanovisko polského NÚHS. __________________________________________________________________ [68]8 - Pokial ide o výklad nariadenia c. 1/2003, pozri rozsudok z 11. júna 2009, X, C-429/07, Zb. s. I-4833, a tieto stále prejednávané veci: VEBIC, C-439/08 (generálny advokát Mengozzi predniesol svoje návrhy 25. marca 2010, rozsudok by mal byt vynesený 7. decembra 2010), a Pfleiderer/Bundeskartellamt, C-360/09 (moje návrhy prednesiem 16. decembra 2010). Pokial ide o Vseobecný súd, s ohladom na clánok 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 pozri rozsudky z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T-339/04, Zb. s. II-521, a z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T-340/04, Zb. s. II-573 (voci ktorému odvolacie konanie prebieha ako vec C-202/07 P, France Télécom/Komisia, Zb. s. I-2369). __________________________________________________________________ [69]9 - Je zaujímavé, ze zatial co dva hlavné ciele decentralizácie vykonávania práva hospodárskej sútaze EÚ - znízenie návalu práce Komisie a zahrnutie VOHS a vnútrostátnych súdov do tohto vykonávania - zostali rovnaké, zlozky tejto politiky, ako sú stanovené v nariadení c. 1/2003, sa odlisujú od zloziek uvedených v návrhu Komisie z roku 2000 - kde sa uvádzalo, ze "clánok [3 navrhovaného nariadenia] stanovuje, ze v prípadoch, v ktorých dohoda alebo postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, sa uplatní iba právo hospodárskej sútaze [EÚ]" (kurzívou zvýraznil generálny advokát) (Návrh na nariadenie Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 [ES] a o zmene a doplnení nariadení (EHS) c. 1017/68, (EHS) c. 2988/74, (EHS) c. 4056/86 a (EHS) c. 3975/87; KOM(2000) 582 v konecnom znení, s. 12). Pozri TOSATO, G. L., BELLODI, L. (eds.): EU Competition Law. Volume I, Procedure. Claeys & Casteels, 2006, s. 218. __________________________________________________________________ [70]10 - V predchádzajúcom systéme bol clánok 81 ES charakterizovaný formuláciou pravidla zákazu (clánok 81 ods. 1) a jeho úcinkov (neplatnost - clánok 81 ods. 2), odlahceného výkonom právomoci Komisie udelit výnimky z pravidla (clánok 81 ods. 3) Podla nariadenia c. 1/2003 individuálne vynatie dohody zo zákazu v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ uz viac nezávisí od jej oznámenia Komisii. Teraz dohody spadajúce pod clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, ktoré splnajú podmienky clánku 101 ods. 3, nebudú zakázané, ziadne predchádzajúce rozhodnutie na tejto úcel nie je potrebné - clánok 101 ods. 3 sa povazuje za priamo uplatnitelnú právnu výnimku. Pozri KERSE, C. S., KHAN, N.: EC Antitrust Procedure. Fifth edition. Sweet & Maxwell, London, 2005, s. 15. __________________________________________________________________ [71]11 - Pozri okrem iného odôvodnenia c. 6, 7 a 15 nariadenia c. 1/2003 a clánku 5 a 6 tohto nariadenia. Podla nariadenia c. 17 VOHS iba výnimocne presetrovali porusenia clánkov 81 ES a 82 ES, a to aj preto, ze vnútrostátne právo umoznovalo VOHS uplatnit clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES v iba asi polovici clenských státoch a aj v prípadoch, ked im to umoznovalo, právomoc Komisie ulozit výnimky odradzovala VOHS od prípadov týkajúcich sa clánku 81 ods. 1 ES. Ked VOHS zacal presetrovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, podniky sa mohli rozhodnút oznámit ich dohodu alebo postup Komisii, ktorá tak bola z dôvodu jej právnej povinnosti konat na základe oznámenia nútená zacat konanie, cím odobrala právomoc VOHS. Pozri WILS, W. P. J.: `Community report', in CAHILL, D., COOKE, J. D.: The Modernisation of EU Competition Law Enforcement in the EU, Cambridge, FIDE 2004, s. 679 a nasl. Pozri tiez GIPPINI FOURNIER, E.: `Community report', in KOECK, H. F., KAROLLUS, M. M. (eds.): The Modernisation of European Competition Law, Nomos, FIDE 2008. __________________________________________________________________ [72]12 - Výsledkom bolo, ze Komisia sa mohla viac sústredit na klúcové priority, akými sú kartely a prieskumy v oblasti (ktorými sa Komisia snazí identifikovat oblasti, v ktorých je moznost, ze pravidlá hospodárskej sútaze v nich nálezite nepôsobia). __________________________________________________________________ [73]13 - Vysoká dôlezitost tohto ciela je zvýraznená skutocnostou, ze posilnenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ neobycajne stúpalo od úcinnosti nariadenia c. 1/2003; koncom marca 2009 viac ako 1 000 prípadov v rôznych oblastiach bolo presetrovaných clenmi Európskej siete hospodárskej sútaze (ESHS) na základe pravidiel hospodárskej sútaze EÚ. Pozri Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade - Správa o vykonávaní nariadenia (ES) c. 1/2003, KOM(2009) 206 v konecnom znení, 29. apríla 2009, s. 7. __________________________________________________________________ [74]14 - TOSATO, G. L., BELLODI, L.: c. d., s. 219. __________________________________________________________________ [75]15 - To znamená podla clánku 11 polského zákona o hospodárskej sútazi a ochrane spotrebitelov. __________________________________________________________________ [76]16 - Pozri napríklad LUCEY, C.: Unforeseen consequences of Article 3 of EU Regulation 1/2003, ECLR, 2006, 27(10), s. 558 az 563. __________________________________________________________________ [77]17 - Clánok 35 nariadenia c. 1/2003. TOSATO, G. L. A, BELLODI, L., vo svojom diele uz citovanom v poznámke pod ciarou 9 uvádzajú na strane 32 (poznámka pod ciarou 101), ze Taliansko v clánku 54 ods. 5 zákona c. 52 zo 6. februára 1996, uz zverilo právomoc uplatnit clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES talianskym VOHS. Je zaujímavé doplnit, ze v Spojenom královstve VOHS nemali pred reformou právomoc uplatnit právo hospodárskej sútaze EÚ. __________________________________________________________________ [78]18 - Pozri rozsudok z 10. novembra 1993, Otto, C-60/92, Zb. s. I-5683, bod 14. Pozri tiez rozsudok zo 17. júla 1997, GT-Link, C-242/95, Zb. s. I-4449, body 23 az 26. __________________________________________________________________ [79]19 - Pozri okrem iného FAULL, J., NIKPAY, A.: The EC law of competition, Oxford University Press, 2007, s. 113: Clánok 5 stanovuje taxatívny zoznam, pretoze VOHS pri uplatnovaní clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ nemôzu prijat ziadne iné rozhodnutia ako tie, ktoré sú v nom uvedené; osobitne VOHS nemôzu prijat rozhodnutie o neuplatnení; na to je oprávnená iba Komisia. Pozri tiez LANGEN, E., BUNTE, H.-J. (eds.): Kommentar zum deutschen und europäischen Kartellrecht - Band 2, 11th Edition, Luchterhand, 2010, s. 752 a nasl.; LOEWENHEIM, U., MEESSEN, K. M., RIESENKAMPFF, A.: Kartellrecht - Band 1 Europäisches Recht - Kommentar, C. H. Beck Verlag, Munich, 2005, s. 740; HIRSCH, G., MONTAG, F., SÄCKER, F. J.: Competition Law: European Community Practice and Procedure, Sweet & Maxwell, London, 2008, s. 1579 a nasl.; a KERSE, C. S., KHAN, N., c d., s. 261: je nejasné i) ci zoznam bol zamýslaný ako taxatívny a ii) aký má úcinok posledná veta clánku 5; bolo navrhnuté, ze táto posledná veta clánku 5 znamená, ze VOHS nemajú právomoc prijat rozhodnutia o neuplatnení; zdá sa, ze úmyslom bolo, aby VOHS prestali prijímat takéto rozhodnutia, najmä rozhodnutia, ktorými stanovili, ze clánok 101 ods. 1 sa neuplatní. __________________________________________________________________ [80]20 - Príslusná VOHS v podstate môze, ked dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy, na ktoré sa vztahuje NSV Komisie, majú úcinky, ktoré nie sú zlucitelné s clánkom 101 ods. 3 ZFEÚ na území clenského státu, ktoré má vsetky charakteristiky osobitného geografického trhu, odobrat výhodu poskytnutú NSV na tomto území. __________________________________________________________________ [81]21 - ESTEVA MOSSO, C.: Regulation 1/2003 - Five years on, 16th St. Gallen International Competition Law Forum 2009 (2010), s. 247: Nariadenie c. 1/2003 vhodne upravuje rôznost institucného a procesného prostredia v EÚ. Videli sme vsak niekolko spontánnych zmien priblizujúcich sa k modelu nariadenia. Velký pocet clenských státov zrusil oznamovací systém, niektoré prijali podobné výkonné právomoci alebo nové druhy rozhodnutí. Velké rozdiely vsak pretrvávajú: pokuty, trestné postihy, zodpovednost zdruzení podnikov, premlcanie konaní, úroven dokazovania a podmienky ukladania záväzkov. LEMAIRE, CH.: Premier bilan de l'application du rčglement no 1/2003, Petites affiches, 17. december 2009, c. 251, s. 38 a nasl., uvádza, ze okrem hmotných pravidiel, kde zjednocovanie vychádza najmä z povinnosti uplatnit právo EÚ a pravidla jednoty, je to iste v oblasti procesných pravidiel a trestov, v ktorých bol rozvoj najdôlezitejsí a najzaujímavejsí. Takýto vývoj sa v prípravnej fáze nariadenia c. 1/2003 nepredpokladal, kedze clenské státy odmietali diskusiu o otázkach ako zhovievavost alebo iné procesné pravidlá. Zásada institucnej a procesnej autonómie mala zohrávat velkú úlohu. A teraz zjavne prebieha skutocné zjednocovanie. Pozri JONES, A., SUFRIN, B.: EC Competition Law, Oxford, 2004, s. 1161: pokial ide o clánok 5 nariadenia c. 1/2003, skúsenost z decentralizovaním systému môze ukázat, ze urcitý stupen harmonizácie bude potrebný na to, aby ESHS mohla správne fungovat (oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete zostalo úmyselne flexibilné a bude pravdepodobne potrebná jeho revízia). BROKELMANN, H.: Enforcement of Articles 81 and 82 EC under Regulation 1/2003: The case of Spain and Portugal, World Competition, 29 (4): 535-554, 2006, s. 553, uvádza, ze nový rezim vykonávania, najmä clánok 3 ods. 2 a clánok 16 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 majú silný harmonizacný vplyv na výklad vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. __________________________________________________________________ [82]22 - Je sporné, ci Komisia chcela úplnú harmonizáciu vnútrostátneho procesného práva, jedným z dôvodov proti je aj ten, ze nechcela ohrozit samotnú modernizacnú reformu a namiesto toho ju obmedzit na zjednotenie hmotného práva. Pozri odôvodnenie c. 35 nariadenia c. 1/2003: "Toto nariadenie uznáva sirokú variáciu systémov vynucovania verejného záujmu v clenských státoch." a spolocné stanovisko Rady a Komisie o fungovaní siete orgánov hospodárskej sútaze, uvedené v zápisnici Rady (doc. 15435/02 ADD 1 z 10. decembra 2002), body 6 az 8: "clenské státy akceptujú, ze ich systémy vykonávania sa odlisujú, ale napriek tomu spolocne uznávajú standardy jednotlivých systémov ako základ spolupráce". __________________________________________________________________ [83]23 - Najmä príkazy na ukoncenie danej cinnosti, prijímat záväzky a ukladat pokuty podla vnútrostátneho práva. __________________________________________________________________ [84]24 - Pokial ide o túto zásadu v kontexte práva hospodárskej sútaze EÚ, pozri okrem iného rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123; z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977; z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921; z 9. júla 2003, Kyowa Hakko Kogyo a Kyowa Hakko Europe/Komisia, T-223/00, Zb. s. II-2553. Pokial ide o pojem "ten istý cin" v kontexte tejto zásady, pozri rozsudok z 9. marca 2006, Van Esbroeck, C-436/04, Zb. s. I-2333. Pokial ide o túto zásadu a nariadenie c. 1/2003, pozri prebiehajúcu vec Toshiba Corporation a i., C-17/10. __________________________________________________________________ [85]25 - Napriek zamietnutiu stazností rozhodnutiami podla clánku 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). __________________________________________________________________ [86]26 - Ustanovenia clánku 5 sú dôlezité, pretoze urcitým spôsobom harmonizujú právomoci VOHS uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Týmto spôsobom ci uz Komisia odlozí staznost, alebo nezacne konanie v jednotlivých prípadoch, môze si byt istá, ze VOHS majú dostatocnú právomoc úcinne uplatnit právo hospodárskej sútaze EÚ. Pozri TOSATO, G. L., A BELLODI, L., c. d. s. 220. Autori tvrdia, ze nariadenie c. 1/2003 dáva VOHS urcitú flexibilitu, pokial ide o poziadavku konat. Clánok 5 vsak stanovuje, ze VOHS musia zacat vysetrovanie, ked, parafrázujem uvedené ustanovenie, "na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, usúdia, ze sú splnené podmienky pre zákaz". Toto pravidlo je potrebné na to, aby Komisia a VOHS mali urcitú flexibilitu v rozhodovaní, ci zacat formálne konanie a prijat rozhodnutie v jednotlivom prípade. Mohlo by to obmedzit ochranu práv jednotlivcov poskytnutú clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ a clánkom 102 ZFEÚ, najmä v prípadoch, v ktorých napriek jasnému poruseniu práva hospodárskej sútaze EÚ prípad nie je dostatocne dôlezitý z ekonomického hladiska, na zabezpecenie práva jednotlivca na súdny proces. Na znízenie tohto rizika posledná veta clánku 5 vyzaduje, aby VOHS konali az po splnení urcitých podmienok. __________________________________________________________________ [87]27 - KERSE, C. S., KHAN, N., c. d. s. 108 a 109, zdôraznili, ze zatial co Komisia vydala detailné Oznámenie o neformálnom poradenstve, neexistujú podobné pravidlá pri neuplatnení napriek tomu, ze takéto konanie vedie k formálnemu rozhodnutiu (Oznámenie Komisie o neformálnom poradenstve pri nových otázkach týkajúcich sa clánkov 81 a 82 [ES], ktoré sa vyskytujú v jednotlivých prípadoch (poradenstvo formou listu) (Ú. v. ES C 101, 2004, s. 78). Clánok 10 navyse obsahuje oboje, starsí "negatívny atest" a "výnimku", hoci vyhlásenie k clánku 10 sa zdá byt viac ako to prvé, ale menej ako to druhé. Vyhlásenie o neuplatnitelnosti môze obsahovat stanovisko, ci clánok 101 ods. 3 ZFEÚ je splnený (nie ako "záporné rozhodnutia"), ale neuplatní sa len na urcené obdobie (nie ako výnimky). SCHWARZE, J., WEITBRECHT, A.: Grundzüge des europäischen Kartellverfahrensrechts - Die Verordnung (EG) Nr. 1/2003, Nomos, 2004, s. 133, tvrdia, ze clánok 10 nariadenia c. 1/2003 je "prezitok" starého systému a ze preto nebol plne zavedený systém právnej výnimky. LANGEN, E., BUNTE, H.-J., c. d., s. 799, uvádzajú, ze kladné rozhodnutia sú v systéme právnej výnimky zlozité pochopit a nevhodné (ein schwer fassbarer Fremdkörper). Pozri tiez KLEES, A.: EuropäischesKartellverfahrensrecht, Carl Heymanns Verlag, 2005, s. 184. __________________________________________________________________ [88]28 - GAUER, C., DALHEIMER, D., KJOLBYE, L., DE SMIJTER, E.: Regulation No 1/2003: a modernised application of EC competition rules, Competition Policy Newsletter, Number 1 - Spring 2003, s. 3 a nasl. Rozhodnutia podla clánku 10 vsak nie sú urcené nahradit rozhodnutia o výnimke podla starého systému alebo fungovat ako nástroj na "odobrenie" individuálnych dohôd v prípade neexistencie koherentného uplatnenia alebo politiky. ORTIZ BLANCO, L. (Ed.): European Community Competition Procedure, Second Edition, Oxford, 2006, tvrdí, ze právna povaha rozhodnutí o neuplatnení by mala byt predmetom diskusie. Nie je jednoduché odlísit ich od rozhodnutia zamietnut staznost a obe sú deklaratórnej a záväznej (pre VOHS a vnútrostátne súdy) povahy. Sú deklaratórnej povahy, pretoze "nestanovujú" práva, ako to bolo pri predchádzajúcich rozhodnutiach o výnimke podla clánku 81 ods. 3 ES. Pozri tiez MONTAG, F., ROSENFELD, A.: A solution to the problems? Regulation 1/2003 and the Modernisation of Competition Procedure, ZWeR, 2/2003, s. 115 a nasl. __________________________________________________________________ [89]29 - HIRSCH, G., MONTAG, F., SÄCKER, F. J., c. d., s. 1614, tvrdia, ze kedze takýto systém nevyhnutne vyvoláva vysoký stupen právnej neistoty, Komisia by mala vykladat podmienky na prijatie kladných rozhodnutí sirsie. __________________________________________________________________ [90]30 - Pracovný dokument útvarov Komisie prilozený k Správe o vykonávaní nariadenia c. 1/2003 (uz citovanom v poznámke pod ciarou 13). Správu tvoril prieskum, ktorého úcelom bolo hodnotenie uplatnovania modernizacnej reformy pocas tohto obdobia a zahrnal sirokú verejnú diskusiu. __________________________________________________________________ [91]31 - Jedným z hlavných obáv, ktoré zazneli pocas prijímania nariadenia c. 1/2003, bolo, ze udelenie právomoci VOHS a vnútrostátnym súdom uplatnovat právo hospodárskej sútaze EÚ v celosti by ohrozilo dôsledné uplatnovanie týchto pravidiel. __________________________________________________________________ [92]32 - Dobrým argumentom môze byt, ze Komisia by prijala rozhodnutie podla clánku 10 iba vtedy, ked by chcela urobit akoby-legislatívne stanovisko o uplatnitelnosti clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Zdá sa, ze Komisia uprednostnuje vydávanie poradenstva formou listu, aj ked oznámenie o neformálnom poradenstve jasne uvádza, ze takéto listy sú skôr výnimkou ako pravidlom. Pozri KERSE, C. S., KHAN, N., c. d., s. 109. __________________________________________________________________ [93]33 - EHLERMANN, C. D.: The Modernisation of EC Antitrust Policy: a Legal and Cultural Revolution, CMLR, 37: 537-590, 2000, ju nazval "najdôlezitejsí dokument o politike, aký kedy Komisia prijala za posledných 40 rokov uplatnovania politiky hospodárskej sútaze EÚ". __________________________________________________________________ [94]34 - V case prijímania nariadenia c. 17 zákaz prijímania obmedzujúcich rozhodnutí bol v Európe revolucným. Centrálne oznamovanie a povolovací systém zarucoval, ze nové ustanovenie bude vykladané a uplatnované Komisiou, ktorá bola osobitne urcená na "nové nábozenstvo". Oznamovací systém mal aj vzdelávaciu funkciu, kedze spolocnosti a ich právnici boli vzdelávaní Komisiou prostredníctvom povolovacieho postupu. Pozri GERADIN, D. (Ed.): Modernisation and enlargement: Two major challenges for EC competition law, Intersentia, 2004, s. 14 a 15. __________________________________________________________________ [95]35 - Pozri ORTIZ BLANCO, L., c. d., s. 211. __________________________________________________________________ [96]36 - Komisia bola neoblomná v bode, ze clánok 10 nariadenia c. 1/2003 nemá umoznovat, aby sa pouzil ako skrytý spôsob oznamovania, co by ohrozilo hlavný ciel tohto nariadenia. __________________________________________________________________ [97]37 - Rozsudok zo 4. júna 2009, C-8/08, Zb. s. I-4529, body 85 a 86. __________________________________________________________________ [98]38 - Tento den oznacuje prechod k novému protimonopolnému právu v súlade s nariadením c. 1/2003 (pozri druhý odsek clánku 45). __________________________________________________________________ [99]39 - V tomto bode pozri najmä odôvodnenia c. 4, 6, 7, 8, 21 a 22 nariadenia c. 1/2003. Dokonca aj pre obdobie predchádzajúce 1. máju 2004 Súdny dvor uz zdôraznil povinnost lojality spocívajúcu na vnútrostátnych súdoch v oblasti práva hospodárskej sútaze (rozsudok zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 49). [Z judikatúry Súdneho dvora rovnako vyplýva, ze povinnost clenských státov podla clánku 5 ES prijat vsetky potrebné opatrenia, vseobecné alebo konkrétne, na zabezpecenie splnenia povinností vyplývajúcich z práva EÚ a zdrzat sa od akéhokolvek konania, ktoré by mohlo ohrozit dosiahnutie cielov Zmluvy, je zaväzujúce pre vsetky orgány clenských státov vrátane, pokial ide o ich právomoc, súdov (pozri v tomto ohlade rozsudok zo 17. decembra 1998, IP, C-2/97, Zb. s. I-8597, bod 26)]. __________________________________________________________________ [100]40 - Pozri rozsudok C-429/07, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, body 34 a 41. __________________________________________________________________ [101]41 - Pozri rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française/Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 22. __________________________________________________________________ [102]42 - Systém podla nariadenia c. 1/2003 skutocne robí VOHS zodpovednými za presadzovanie práva hospodárskej sútaze EÚ bez toho, aby bola akýmkolvek spôsobom znízená sila alebo strategické vedenie a kontrolná úloha Komisie. Pozri RIZZUTO, F.: Parallel Competence and the Power of the EC Commission under Regulation No 1/2003 according to the Court of First Instance, ECLR, 2008, 29(5), s. 286 az 297. Je lepsie systém opísat ako asymetrický nez ako predstieraná centralizácia (Komisia nemá formálnu právomoc riadit VOHS), alebo decentralizovaný (priznanie právomoci VOHS nebolo na úkor právomocí Komisie). Je asymetrický a podmienený, pretoze iba Komisia má právomoc zmenit smer vysetrovania a rozhodnutia, ak sa domnieva, ze je to vhodné. __________________________________________________________________ [103]43 - Pozri rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, body 79 a 84. (Pokial ide o rozdelenie právomocí medzi Komisiu a VOHS, treba podotknút, ze nariadenie c. 1/2003 zrusuje predchádzajúci centralizovaný systém a v súlade so zásadou subsidiarity organizuje sirsie zdruzenie VOHS, pricom ich na tento úcel oprávnuje vykonávat právo hospodárskej sútaze EÚ. Systematika nariadenia sa vsak zakladá na úzkej spolupráci, ktorá sa má rozvinút medzi Komisiou a VOHS organizovanými ako siet, pricom konkrétny spôsob tejto spolupráce má stanovit Komisia. Uvedené nariadenie okrem toho nespochybnuje vseobecnú právomoc priznanú Komisii judikatúrou. Komisii sa totiz nariadením c. 1/2003 priznáva velmi siroká právomoc vysetrovania a v kazdom prípade rozhodovania o zacatí konania o porusení.) Pozri tiez rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, body 128, 129 a 132 (voci ktorému bolo podané odvolanie na Súdny dvor, France Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8). __________________________________________________________________ [104]44 - V súlade s ustálenou judikatúrou sa právo EÚ a vnútrostátne právo v oblasti hospodárskej sútaze uplatnujú paralelne, pretoze upravujú odlisné aspekty postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz. Hoci clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ zohladnujú postupy obmedzujúce hospodársku sútaz z dôvodu prekázok, ktoré z nich môzu vyplývat pre obchod medzi clenskými státmi, vnútrostátne právne úpravy vychádzajúce z dôvodov vlastných kazdej z nich zohladnujú tieto postupy len v tomto svojom rámci (pozri okrem iného rozsudky z 13. februára 1969, Wilhelm a i., 14/68, Zb. s. 1, bod 3; z 10. júla 1980, Giry a Guerlain a i., 253/78 a 1/79 az 3/79, Zb. s. 2327, bod 15; z 9. septembra 2003, Milk Marque a National Farmers' Union, C-137/00, Zb. s. I-7975, bod 61, a z 13. júla 2006, Manfredi a i., C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 38). Treba zdôraznit, ze táto judikatúra sa týka právneho stavu pred vznikom úcinnosti nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [105]45 - Je sporné, ci táto právomoc je nejako podobná právomoci priznanej clánkami 2 a 6 nariadenia c. 17 prijímat negatívne atesty a individuálne výnimky. Lísi sa vsak v dôlezitých aspektoch. Podla nariadenia c. 1/2003 Komisia koná z vlastného podnetu a vo verejnom záujme EÚ, a nie je preto povinná konat na poziadanie. Takéto zistenia majú navyse deklaratórnu povahu a nevytvárajú práva, ako to bolo pri individuálnych výnimkách. Nakoniec clánok 16 nariadenia c. 1/2003 spolu s clánkom 1 ods. 3 tohto nariadenia vyzadujú, aby VOHS a vnútrostátne súdy neprijímali rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutiami podla clánku 10. To tak vsak nebolo v prípade negatívneho atestu. Obmedzením na urcenie, ze právo Spolocenstva (teraz EÚ) sa na spornú vec neuplatnuje, nechal negatívny atest priestor VOHS a súdom, aby uplatnili vnútrostátne právo hospodárskej sútaze (rozsudok Giry a Guerlain a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 44). Pozri TOSATO, G. L., BELLODI, L., c. d., s. 40. Na druhú stranu LOEWENHEIM, U., MEESSEN, K. M. A RIESENKAMPFF, A., c. d. v poznámke pod ciarou 19, na strane 740, uviedli, ze clánok 5 nemá v nariadení c. 17 náprotivok. Taktiez uvádzajú, ze nariadenie c. 1/2003 nestanovuje povinný zoznam rozhodnutí (Entscheidungskatalog) VOHS, ale necháva to na vnútrostátnu právnu úpravu. __________________________________________________________________ [106]46 - Pozri WILS, W. P. J., c. d., s. 682. __________________________________________________________________ [107]47 - Skutocnost, ze istý VOHS zistil, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z jeho strany, nebráni inému VOHS alebo vnútrostátnemu súdu zistit opak a zakázat dohodu alebo postup. Skutocnost, ze clánok 11 ods. 4 sa vztahuje iba na záporné rozhodnutia, preto neznamená, ze viac právomocí v oblasti výkonu je pokladané za väcsí problém ako menej právomocí v oblasti výkonu. Je to iba potvrdenie skutocnosti, ze v systéme vytvorenom nariadením c. 1/2003 záporné rozhodnutia vzdy prevysujú (nebolo by to tak v prípade, ak by VOHS mali právomoc prijímat konstitutívne rozhodnutia o výnimke). Jedinými výnimkami sú rozhodnutia podla clánku 10 prijaté Komisiou, takze vsetko, co je potrebné, je systém, ktorý zabráni prijímaniu neoprávnených záporných rozhodnutí VOHS. Po ich prijatí a zavedení je totiz tazké záporné rozhodnutia napravit. Pozri FAULL, J., NIKPAY, A., c. d., s. 158. __________________________________________________________________ [108]48 - Ak Komisia zacne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003 ("rozhodnutia Komisie"), zbavuje tým VOHS ich práva na uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Ak VOHS uz v prípade konajú, Komisia zacne konanie len po konzultácii s týmito VOHS. __________________________________________________________________ [109]49 - Rovnaký výklad mozno nájst okrem iného v OLIVER, P.: Le rčglemenent 1/2003 et les principes d'efficacité et d'équivalence, Cahiers de droit européen, Vol. 41, c. 3-4, 2005, s. 366, LOEWENHEIM, U., MEESSEN, K. M., RIESENKAMPFF, A., c. d., s. 738. Rozdielny výklad mozno nájst v KERSE, C. S., KHAN, N., c. d., s. 261. __________________________________________________________________ [110]50 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 14. __________________________________________________________________ [111]51 - Tamze, bod 23. __________________________________________________________________ [112]52 - To isté (kurzívou zvýraznil generálny advokát). __________________________________________________________________ [113]53 - Kazdý orgán, ktorý uplatnuje vnútrostátne právo hospodárskej sútaze v jednotlivom prípade, má povinnost uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ za okolností stanovených v clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Kazdý nálezitý výklad povinnosti uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ odkazuje na výkonné právomoci uvedené v clánku 5. Formálne vymenované alebo nie, orgán, ktorý má právomoc uplatnit vnútrostátne právo hospodárskej sútaze v jednotlivých prípadoch, podlieha clánku 3 ods. 1 a následne musí byt oprávnený uplatnovat výkonnú právomoc, aj ak neexistujú vnútrostátne ustanovenia výslovne mu ju zverujúce a aj ak by vnútrostátne ustanovenia stanovovali opak. Pozri prípad belgickej VOHS uvedený nizsie. Pozri GIPPINI FOURNIER, E., uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, s. 103. __________________________________________________________________ [114]54 - Rozsudok z 5. februára 1963, van Gend & Loos, 26/62, Zb. s. 1. __________________________________________________________________ [115]55 - Rozsudok z 15. júla 1964, Costa/ENEL, 6/64, Zb. s. 585. __________________________________________________________________ [116]56 - Rozsudok z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629. Pozri tiez rozsudok z 12. januára 2010, Petersen, C-341/08, Zb. s. I-47, bod 80. __________________________________________________________________ [117]57 - Co sa týka tohto výkladu, pozri okrem iného LANGEN, E., BUNTE, H.-J., c. d., s. 753; KLEES, A., c. d., odsek 7, bod 37; de BRONETT, G.-K.: Kommentar zum europäischen Kartellverfahrensrecht: VO 1/2003, Luchterhand, 2005, odsek 5, bod 1; SCHWARZE, J., WEITBRECHT, A., c. d., odsek 8, bod 11 a nasl. __________________________________________________________________ [118]58 - BkartA, B 9 - 55/03, s. 22 - `Deutsche Post AG'. Pozri LANGEN, E., BUNTE, H.-J., c. d., s. 753. __________________________________________________________________ [119]59 - Autoritŕ Garante Provvedimento c. 14 078 `Merck' z 23. februára 2005. Pozri IMMENGA, U., MESTMÄCKER, E. J.: Wettbewerbsrecht - Band 1. EG/Teil 2, Beck, 2007, s. 938. __________________________________________________________________ [120]60 - Pozri COOK, C.: Commitment Decisions: The Law and Practice under Article 9, 29(2) World Competition 209 (2006), v poznámke pod ciarou 14. Pozri GIPPINI FOURNIER, E., c. d., s. 104. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref1 62. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref2 63. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref3 64. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref4 65. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref5 66. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref6 67. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref7 68. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref8 69. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref9 70. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref10 71. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref11 72. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref12 73. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref13 74. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref14 75. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref15 76. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref16 77. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref17 78. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref18 79. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref19 80. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref20 81. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref21 82. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref22 83. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref23 84. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref24 85. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref25 86. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref26 87. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref27 88. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref28 89. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref29 90. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref30 91. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref31 92. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref32 93. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref33 94. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref34 95. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref35 96. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref36 97. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref37 98. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref38 99. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref39 100. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref40 101. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref41 102. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref42 103. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref43 104. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref44 105. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref45 106. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref46 107. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref47 108. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref48 109. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref49 110. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref50 111. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref51 112. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref52 113. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref53 114. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref54 115. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref55 116. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref56 117. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref57 118. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref58 119. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref59 120. file:///tmp/lynxXXXXqVNkky/L95448-9113TMP.html#Footref60