NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 10. februára 2011 ([1]1) Vec C-272/09 P KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG, KME France SAS, predtým Tréfimétaux SA, KME Italy SpA, predtým Europa Metalli SpA proti Komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Dohoda o urcení cien a rozdelení trhov - Faktory, ktoré treba zohladnit pri stanovovaní pokút - Rozsah právomoci Vseobecného súdu - Úcinné súdne preskúmanie" 1. Tri prepojené podniky sa spolu s dalsími podnikmi podielali na dohodách o urcení cien a rozdelení trhov a na zosúladených postupoch na trhu s priemyselnými medenými rúrami v rozpore s clánkom 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ), za co im Komisia ulozila pokuty. 2. Pri stanovovaní výsky pokút Komisia vzala do úvahy kritériá stanovené vo svojich vlastných usmerneniach, ako aj viaceré pritazujúce a polahcujúce okolnosti. 3. Tri dotknuté podniky následne podali zalobu na Vseobecný súd,([2]2) ktorou sa domáhali podstatného znízenia pokút, ktoré im boli ulozené, pricom uviedli pät konkrétnych chýb, ku ktorým doslo pri urcovaní výsky týchto pokút. 4. Ich zaloba bola v celom rozsahu zamietnutá([3]3) a v tomto konaní Súdny dvor rozhoduje o ich odvolaní zalozenom na piatich odvolacích dôvodoch, pricom prvé styri odvolacie dôvody zodpovedajú ich prvým styrom zalobným dôvodom uvedeným v prvostupnovom konaní. Piaty odvolací dôvod sa vsak týka sirsej otázky rozsahu a povahy preskúmania, ktoré by mal uskutocnit Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci týkajúcej sa financných sankcií. Právny rámec Ludské práva a základné práva 5. Clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach (dalej len "EDLP") okrem iného stanovuje: "Kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu. ..." 6. Clánok 6 ods. 2 a 3 stanovuje osobitné doplnujúce záruky pre osoby "obvinené z trestného cinu", vrátane prezumpcie neviny a dostupnosti rôznych prostriedkov na zabezpecenie ich obhajoby. 7. Clánok 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta")([4]4) nazvaný "Právo na úcinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces" okrem iného stanovuje: "Kazdý, koho práva a slobody zarucené právom Únie sú porusené, má za podmienok ustanovených v tomto clánku právo na úcinný prostriedok nápravy pred súdom. Kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. ..." 8. Vo vysvetlivke k tomuto clánku sa okrem iného uvádza, ze druhý odsek zodpovedá clánku 6 ods. 1 EDLP, pricom: "v práve Únie nie je právo na spravodlivý proces obmedzené len na spory, ktoré sa vztahujú na práva a povinnosti obcianskoprávneho charakteru. Toto je jeden z dôsledkov skutocnosti, ze Únia je spolocenstvo zalozené na zásade právneho státu, ako to bolo vyslovené Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 23. apríla 1986 vo veci 294/83, "Les Verts"/Európsky parlament, Zb. 1986, s. 1339. Avsak s výnimkou rozsahu ich pôsobnosti sa záruky priznané EDLP uplatnujú podobným spôsobom v rámci Únie." 9. Clánok 49 Charty je nazvaný "Zásady zákonnosti a primeranosti trestných cinov a trestov". Clánok 49 ods. 3 v súvislosti s trestami stanovuje: "Prísnost trestov nesmie byt neprimeraná trestnému cinu." Podla vysvetlivky tento odsek "preberá vseobecnú zásadu primeranosti medzi trestami a trestnými cinmi, ktoré sú obsiahnuté v spolocných ústavných tradíciách clenských státov a v judikatúre Súdneho dvora... ." 10. Clánok 51 Charty vymedzuje jej pôsobnost. Clánok 51 ods. 1 stanovuje: "Ustanovenia tejto charty sú pri dodrzaní zásady subsidiarity urcené pre institúcie a orgány Únie, a tiez pre clenské státy výlucne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho respektujú práva, dodrziavajú zásady a podporujú ich uplatnovanie v súlade so svojimi príslusnými právomocami."([5]5) Ustanovenia Zmluvy 11. Clánok 81 ods. 1 ES (mierne zmenený, teraz clánok 101 ods. 1 ZFEÚ) stanovuje: "Nasledujúce sa zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom: vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, najmä tie, ktoré: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky; ... c) rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania; ..." 12. Clánok 229 ES (mierne zmenený, teraz clánok 261 ZFEÚ) stanovuje: "Nariadenia prijaté spolocne Európskym parlamentom a Radou alebo Radou podla ustanovení tejto zmluvy môzu Súdnemu dvoru priznat neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení." 13. Clánok 230 ES (zmenený, teraz clánok 263 ZFEÚ) vseobecne priznáva Súdnemu dvoru právomoc preskúmavat zákonnost aktov institúcií, vrátane Komisie, "z dôvodu nedostatku právomoci, porusenia podstatných procesných predpisov, porusenia tejto zmluvy alebo akéhokolvek právneho pravidla týkajúceho sa uplatnovania alebo zneuzitia právomocí." 14. Podla clánku 225 ods. 1 ES (zmenený, teraz clánok 256 ods. 1 ZFEÚ) je Vseobecný súd v zásade príslusný prejednávat a rozhodovat v prvom stupni v takomto konaní, pricom proti jeho rozhodnutiam sa mozno odvolat na Súdny dvor len v právnych otázkach. Uplatnovanie sútazného práva 15. Clánok 15 nariadenia Rady c. 17,([6]6) ktorý sa uplatnoval v relevantnej dobe, okrem iného stanovoval: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1 000 000 úctovných jednotiek[([7]7)] alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu [alebo viac, ale maximálne 10 % obratu - neoficiálny preklad] v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81 ods. 1 ES/101 ods. 1 ZFEÚ]; alebo ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie. ... 4. Rozhodnutia prijaté podla odsek[u]... 2 nemajú trestnoprávny charakter."([8]8) 16. Clánok 17 nariadenia c. 17 stanovoval: "Súdny dvor bude mat neobmedzenú právomoc v zmysle clánku [229 ES/261 ZFEÚ] pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu; môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu."([9]9) 17. V relevantnej dobe sa uplatnovali aj usmernenia Komisie k metóde stanovovania pokút z roku 1998 (dalej len "usmernenia").([10]10) V preambule týchto usmernení sa okrem iného uvádzalo: "Zásady tu nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky [ktoré spocívajú v stanovení základnej sumy - neoficiálny preklad], ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce[([11]11)] okolnosti." 18. Bod 1 usmernení stanovoval, ze táto základná suma bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusenia, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 19. Pokial ide o závaznost, podla bodu 1 A sa mala brat do úvahy povaha porusenia, jeho "skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat [skutocný dopad na trh, pokial ho mozno zmerat - neoficiálny preklad]," a velkost relevantného geografického trhu. Boli stanovené tri kategórie: mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia, pricom do poslednej uvedenej kategórie patrili horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, sankcionované "pravdepodobnými pokutami" nad 20 miliónov eur. Bolo tiez mozné "uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného priestupku [nimi spáchaného porusenia - neoficiálny preklad]" a nevyhnutné "brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom [brat do úvahy skutocnú ekonomickú schopnost pôvodcov porusenia spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom - neoficiálny preklad] a "stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok." 20. Pokial ide o dlzku trvania, podla bodu 1 B sa mali rozlisovat: krátkodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), v prípade ktorých nedochádzalo k zvýseniu sumy pokuty stanovenej podla závaznosti; strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), v prípade ktorých dochádzalo k zvýseniu tejto sumy az o 50 %; a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), v prípade ktorých dochádzalo k zvýseniu "az do 10 % za rok [az o 10 % za rok - neoficiálny preklad]."([12]12) Základná suma ulozenej pokuty teda pozostávala zo sumy stanovenej podla závaznosti a zo sumy stanovenej podla dlzky trvania. 21. V bode 2 sa uvádzalo, ze základná suma sa zvýsi v prípade, ak existujú pritazujúce okolnosti, ako napríklad opakované porusovanie rovnakého druhu tým istým podnikom alebo podnikmi. 22. V bode 3 bolo uvedené, ze základná suma sa znízi v prípade, ak existujú osobitné polahcujúce okolnosti, ako napríklad: neuplatnovanie zakázaných dohôd alebo praktík v praxi (druhá zarázka); ukoncenie porusovania ihned po zásahu Komisie (najmä po vykonaní kontrol) (tretia zarázka); a úcinná spolupráca podniku v konaní mimo pôsobnosti oznámenia Komisie o spolupráci z roku 1996 (siesta zarázka).([13]13) 23. Oznámenie o spolupráci stanovovalo podmienky, za ktorých podniky spolupracujúce s Komisiou pocas presetrovania kartelu bolo mozné oslobodit od ulozenia pokuty, alebo im bolo mozné priznat znízenie pokuty, ktorá by im inak bola ulozená. 24. Bod 4 A oznámenia o spolupráci stanovoval: "Komisia zastáva názor, ze je v záujme Spolocenstva, aby sa s podnikmi, ktoré s nou spolupracujú, za dalej uvedených okolností zaobchádzalo priaznivejsie. Záujmy spotrebitelov a obcanov na zabezpecení zistenia a zakázania takýchto postupov prevazujú nad záujmom na ulození pokút podnikom, ktoré spolupracujú s Komisiou, cím jej umoznujú alebo pomáhajú zistit a zakázat kartel." V bodoch B, C a D je podrobne opísané správanie, ktoré umoznuje zhovievavé zaobchádzanie s podnikom, ktorý sa podielal na protisútazných cinnostiach. Tieto body znejú takto: "B. NEULOZENIE POKUTY ALEBO VELMI PODSTATNÉ ZNÍZENIE JEJ VÝSKY Podnik, ktorý: a) informuje Komisiu o tajnom karteli skôr, ako Komisia uskutocnila na základe rozhodnutia presetrovanie v dotknutých podnikoch, za predpokladu, ze este nemá dostatok informácií na preukázanie existencie údajného kartelu; b) ako prvý poskytne rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu; c) ukoncí svoju úcast na protiprávnej cinnosti najneskôr v case, ked oznámi kartel; d) poskytne Komisii vsetky relevantné informácie a vsetky dokumenty a dôkazy týkajúce sa kartelu, ktoré má k dispozícii, a udrziava trvalú a úplnú spoluprácu pocas celého presetrovania; e) neprinútil iný podnik k úcasti na karteli a nemal v protiprávnom konaní úlohu iniciátora alebo rozhodujúcu úlohu, má nárok na znízenie pokuty, ktorá by mu bola ulozená v prípade, ak by nespolupracoval, najmenej o 75 %, pricom toto znízenie môze viest az k neulozeniu pokuty. C. PODSTATNÉ ZNÍZENIE POKUTY Podniky, ktoré splnajú podmienky uvedené v bode B písm. b) az e) a oznámia tajný kartel po tom, co Komisia na základe rozhodnutia vykonala setrenie v priestoroch úcastníkov kartelu, ktoré neposkytlo dostatocný základ na zacatie konania smerujúceho k vydaniu rozhodnutia, majú nárok na znízenie pokuty o 50 az 75 %. D. VÝRAZNÉ ZNÍZENIE POKUTY 1. Ked podnik spolupracuje, pricom nesplnil vsetky podmienky stanovené v bodoch B a C, má nárok na znízenie pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval, o 10 % az 50 %. 2. Ide najmä o prípad, ak: - pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia; - po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia [neoficiálny preklad]." Ulozenie a stanovenie pokút v prejednávanej veci 25. Dna 16. decembra 2003 Komisia po viacerých setreniach prijala rozhodnutie,([14]14) ktorým skonstatovala, ze sest podnikov - Wieland Werke AG (dalej len "Wieland"), Outokumpu Oyj, Outokumpu Copper Products OY (dalej spolocne oznacované len ako "Outokumpu"), KM Europa Metal AG (dalej len "KME Germany"), Europa Metalli SpA (dalej len "KME Italy") a Tréfimétaux SA (dalej len "KME France") - porusilo ustanovenia clánku 81 ods. 1 ES a - od 1. januára 1994 - clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze od 3. mája 1988 do 22. marca 2001 sa tieto podniky podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov spocívajúcich v urcení cien a rozdelení trhov v odvetví priemyselných rúr. KME Germany, KME France a KME Italy (ktoré boli od roku 1995 súcastou skupiny KME Group; dalej spolocne oznacované len ako "KME") boli v prvostupnovom konaní zalobkynami a v tomto konaní sú odvolatelkami. 26. Skupine KME boli ulozené pokuty v celkovej výske 39,81 milióna eur.([15]15) Postup, ktorým Komisia stanovila predmetné sumy, je zhrnutý v bodoch 11 az 22 napadnutého rozsudku takto: "11 Pokial ide po prvé o stanovenie východiskovej sumy pokuty, Komisia sa domnievala, ze porusenie, ktoré spocívalo najmä v urcení cien a rozdelení trhov, bolo z hladiska svojej povahy velmi závazným porusením (odôvodnenie c. 294 napadnutého rozhodnutia). 12 Pri urcovaní závaznosti porusenia vzala Komisia do úvahy aj skutocnost, ze kartel mal vplyv na celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (odôvodnenie c. 316 napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej skúmala skutocné úcinky porusenia a konstatovala, ze kartel 'celkovo mal dopad na trh` (odôvodnenie c. 314 napadnutého rozhodnutia). 13 Pri poslednom uvedenom konstatovaní sa opierala predovsetkým o tieto údaje. Po prvé zohladnila vykonávanie kartelovej dohody s odkazom na skutocnost, ze si úcastníci kartelu navzájom oznamovali objemy predaja a cenové úrovne (odôvodnenie c. 300 napadnutého rozhodnutia). Po druhé z údajov uvedených v spise vyplýva, ze v období slabého dodrziavania kolúznej dohody ceny klesali a v ostatných obdobiach výrazne rástli (odôvodnenie c. 310 napadnutého rozhodnutia). Po tretie Komisia poukázala na to, ze spolocný trhový podiel úcastníkov kartelu predstavoval 75 az 85 % (odôvodnenie c. 310 napadnutého rozhodnutia). Po stvrté Komisia konstatovala, ze príslusné trhové podiely jednotlivých úcastníkov kartelu ostali po celú dobu trvania porusenia pomerne stabilné, aj ked zákazníci sa u úcastníkov obcas menili (odôvodnenie c. 312 napadnutého rozhodnutia). 14 Nakoniec este Komisia v rámci urcovania závaznosti porusenia zohladnila skutocnost, ze trh s medenými priemyselnými rúrami je významným odvetvím, ktorého hodnota na úrovni EHP sa odhaduje na 288 miliónov eur (odôvodnenie c. 318 napadnutého rozhodnutia). 15 Vzhladom na vsetky uvedené okolnosti dospela Komisia k záveru, ze predmetné porusenie treba povazovat za velmi závazné (odôvodnenie c. 320 napadnutého rozhodnutia). 16 Po druhé Komisia zaujala k dotknutým podnikom rozdielny prístup, aby tak zohladnila skutocnú hospodársku schopnost kazdého z nich spôsobit hospodárskej sútazi výraznú ujmu. Komisia v tomto ohlade poukázala na rozdiel medzi podielmi na trhu s priemyselnými rúrami v EHP, kde na jednej strane trhový podiel skupiny KME, lídra na trhu EHP, predstavuje [dôverné] %, a na druhej strane trhové podiely spolocností Outokumpu a Wieland predstavujú [dôverné] a 13,4 %. Vzhladom na tento rozdiel bola východisková suma pokuty ulozenej spolocnostiam Outokumpu a Wieland stanovená na 33 % východiskovej sumy stanovenej skupine KME, teda 11,55 milióna eur pre spolocnosti Outokumpu a Wieland a 35 miliónov eur pre skupinu KME (odôvodnenia c. 327 a 328 napadnutého rozhodnutia). 17 Kedze k vytvoreniu skupiny KME doslo v roku 1995, Komisia rozdelila východiskovú sumu pokuty ulozenej tejto skupine, teda sumu 35 miliónov eur, na dve casti. Prvá cast sa vztahovala na obdobie rokov 1988 az 1995 (Komisia pritom posudzovala zvlást spolocnost KME Germany na jednej strane a spolocnosti KME France a KME Italy na druhej strane) a druhá na obdobie rokov 1995 az 2001 (Komisia pritom vsetky tri subjekty povazovala za jednu skupinu). Uvedená východisková suma teda bola rozclenená takto: 8,75 milióna eur pre KME Germany (1988 az 1995), 8,75 milióna eur solidárne pre KME Italy a KME France (1988 az 1995) a 17,50 milióna eur pre skupinu KME, teda solidárne pre spolocnosti KME Germany, KME France a KME Italy (1995 az 2001) (odôvodnenie c. 329 napadnutého rozhodnutia). 18 Po tretie Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu o 50 % na 17,33 milióna eur, aby zohladnila potrebu stanovit pokutu na takej úrovni, ktorá jej zabezpecí odstrasujúci úcinok, lebo sa domnievala, ze celosvetový obrat spolocnosti Outokumpu, ktorý presahuje 5 miliárd eur, nasvedcuje tomu, ze jej velkost a ekonomická sila také zvýsenie dovolujú (odôvodnenie c. 334 napadnutého rozhodnutia). 19 Po stvrté Komisia kvalifikovala trvanie porusenia, ktoré trvalo od 3. mája 1988 do 22. marca 2001, ako ,dlhodobé`. S ohladom na dlzku trvania porusenia preto Komisia povazovala za vhodné zvýsit východiskové sumy pokút ulozených dotknutým podnikom o 10 % za kazdý rok trvania ich úcasti v karteli. Komisia teda zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej skupine KME za obdobie rokov 1995 az 2001 o 55 % a východiskovú sumu pokút ulozených spolocnosti KME Germany na jednej strane a spolocnostiam KME Italy a KME France na druhej strane za obdobie rokov 1988 az 1995 o 70 %. Základná suma pokút potom bola stanovená na 56,88 milióna eur pre celú skupinu KME (odôvodnenia c. 338, 342 a 347 napadnutého rozhodnutia).[([16]16)] 20 Po piate bola základná suma pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu zvýsená s ohladom na pritazujúce okolnosti o 50 %, a to z dôvodu, ze sa dopustila recidívy, pretoze uz proti nej bolo vydané rozhodnutie Komisie 90/417/ESUO z 18. júla 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 [UO], ktoré sa týkalo dohody a zosúladených postupov európskych výrobcov nerezových plochých výrobkov valcovaných za studena (Ú. v. ES L 220, s. 28) (odôvodnenie c. 354 napadnutého rozhodnutia). 21 Po sieste Komisia v súvislosti s polahcujúcimi okolnostami uviedla, ze bez spolupráce so spolocnostou Outokumpu by sa jej podarilo preukázat porusenie len za obdobie styroch rokov, a znízila preto základnú sumu jej pokuty o 22,22 milióna eur, aby základná suma zodpovedala pokute, ktorá by jej bola ulozená za toto obdobie (odôvodnenie c. 386 napadnutého rozhodnutia). 22 Nakoniec po siedme Komisia na základe oddielu D oznámenia o spolupráci z roku 1996 znízila sumu pokuty pre spolocnost Outokumpu o 50 %, pre spolocnost Wieland o 20 % a pre skupinu KME o 30 % (odôvodnenia c. 402, 408 a 423 napadnutého rozhodnutia)." Zhrnutie napadnutého rozsudku 27. Návrh skupiny KME v prvostupnovom konaní bol nazvaný: "Návrh podla clánkov 225 a 230 ES". KME v nom navrhla, aby Vseobecný súd: - podstatne znízil pokutu, - ulozil Komisii povinnost nahradit skupine KME trovy konania, ako aj náklady, ktoré vynalozila na zriadenie bankovej záruky poskytnutej namiesto zaplatenia pokuty do doby, nez Vseobecný súd vydá rozsudok, a - prijal akékolvek dalsie opatrenia, ktoré by mohol povazovat za primerané. 28. Na podporu týchto návrhov KME uviedla pät zalobných dôvodov, ktoré sa vsetky týkali stanovenia výsky pokuty: a) nedostatocné zohladnenie skutocného dopadu kartelu pri výpocte východiskovej sumy pokuty; b) neprimerané vyhodnotenie velkosti relevantného trhu; c) nesprávne zvýsenie pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia; d) nezohladnenie polahcujúcich okolností a e) nesprávne uplatnenie oznámenia o spolupráci. Vseobecný súd zamietol vsetkých pät zalobných dôvodov a v dôsledku toho zamietol zalobu v celom rozsahu. 29. Pokial ide o prvý zalobný dôvod (nedostatocné zohladnenie skutocného dopadu kartelu), Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia je oprávnená rozdielne zaobchádzat s úcastníkmi kartelu podla podielu na trhu kazdého z nich; ze kartely, osobitne urcovanie cien a rozdelenie zákazníkov, sú uz na základe svojej povahy také závazné, ze si zasluhujú najprísnejsie pokuty, bez ohladu na dopad na trh; a ze "len pre úplnost" Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázala skutocný dopad kartelu na dotknutý trh. 30. V druhom zalobnom dôvode KME tvrdila, ze Komisia nesprávne posúdila velkost trhu výroby medených rúr na základe obratu, ktorý zahrna náklady na surovinu (konkrétne med), zatial co tieto náklady urcuje a niekedy aj priamo znása kupujúci; správne posúdenie by bolo zalozené na hodnote pridanej výrobcom. Vseobecný súd konstatoval, ze neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal pocítat bez zahrnutia urcitých výrobných nákladov, a ze tak zákonodarca, ako aj Komisia a Súdny dvor povazujú obrat aj napriek jeho pribliznému charakteru za vhodné kritérium na posúdenie velkosti a hospodárskej sily podnikov. 31. Pokial ide o tretí zalobný dôvod (nesprávne zvýsenie pokuty o 10 % za rok z dôvodu dlzky trvania porusenia), Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia bez toho, aby si zamienala závaznost s dlzkou trvania porusenia, konala v rámci prípustnej volnej úvahy a v medziach pravidiel, ktoré si sama stanovila v usmerneniach, a ze zvýsenie pokuty o 125 % za trvanie porusenia v dlzke dvanástich rokov a desiatich mesiacov nie je neprimerané. 32. Vo stvrtom zalobnom dôvode KME uviedla, ze Komisia v rozpore so svojimi vlastnými usmerneniami nezohladnila niektoré uvedené polahcujúce okolnosti: i) skutocnost, ze aj ked sa systematicky nezdrziavala vykonávania dohôd, KME ich vykonávala len v obmedzenej miere; ii) skutocnost, ze KME po kontrolách vykonaných Komisiou porusovanie okamzite a dobrovolne ukoncila; iii) ekonomicky zlozitá situácia v odvetví priemyselných rúr; a iv) skutocnost, ze KME poskytla dôkazy, ktoré boli rozhodujúce, alebo ktoré doplnali dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii. Vseobecný súd konstatoval, ze: i) KME sa vôbec nesprávala sútazne a ze obmedzené vykonávanie dohôd nie je dostatocným polahcujúcim faktorom; ii) znízenie pokuty z dôvodu ukoncenia - osobitne - úmyselného porusovania ihned po zásahu Komisie závisí od posúdenia okolností Komisiou v rámci jej volnej úvahy; iii) Komisia nie je povinná povazovat za polahcujúcu okolnost zlý financný stav odvetvia; a iv) Komisia má urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o uplatnovanie polahcujúcich okolností, a neuplatnila ju nesprávne, ked konstatovala, ze dôlezité informácie neposkytla KME, ale Outokumpu. 33. V piatom zalobnom dôvode (nedostatocné znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci) KME uviedla, ze: i) s tretími subjektmi sa v predchádzajúcich veciach zaobchádzalo priaznivejsie; ii) na základe informácií, ktoré KME poskytla, jej malo byt priznané znízenie o viac ako 30 %; a iii) Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze priznala spolocnosti Outokumpu znízenie pokuty o 50 %. Vseobecný súd konstatoval, ze: i) zo skutocnosti, ze Komisia v minulosti priznala za urcité správanie znízenie v urcitom rozsahu, nevyplýva, ze je povinná poskytnút rovnaké znízenie pri posudzovaní podobného správania v rámci neskorsieho konania; ii) mozno konstatovat len zjavne nesprávne posúdenie, pretoze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov, a v tomto prípade k takému zjavne nesprávnemu posúdeniu nedoslo; a iii) ze nedoslo k diskriminacnému zaobchádzaniu, pretoze KME a Outokumpu sa nenachádzali v porovnatelnej situácii. Odvolacie dôvody 34. KME uvádza pät odvolacích dôvodov, ktoré mozno zhrnút takto. 35. Po prvé tým, ze rozhodol, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázala dopad kartelu na dotknutý trh, pricom tento faktor treba vziat do úvahy pri stanovení základnej sumy pokuty skupiny KME, Vseobecný súd porusil právo Európskej únie (dalej len "EÚ") a poskytol nelogické a neprimerané odôvodnenie na zamietnutie prvého zalobného dôvodu. Okrem toho tým, ze potvrdil záver Komisie, ze ekonometrické dôkazy skupiny KME nepreukázali, ze porusenie ako celok nemalo nijaký dopad na trh, Vseobecný súd zjavne skreslil skutkový stav a dôkazy, ktoré mu boli predlozené. 36. Po druhé tým, ze schválil stanovenie velkosti trhu ovplyvneného kartelom (priemyselné rúry) zo strany Komisie, ktoré zahrnalo obrat na samostatnom predchádzajúcom trhu (med), hoci úcastníci kartelu neboli do tohto predchádzajúceho trhu vertikálne zaclenení, Vseobecný súd porusil právo EÚ a poskytol nedostatocné odôvodnenie na zamietnutie druhého zalobného dôvodu skupiny KME. 37. Po tretie Vseobecný súd porusil právo EÚ a poskytol nejasné, nelogické a nedostatocné odôvodnenie, kedze potvrdil relevantnú cast sporného rozhodnutia a zamietol tretí zalobný dôvod skupiny KME, podla ktorého Komisia tým, ze uplatnila maximálne percentuálne zvýsenie základnej sumy pokuty skupiny KME z dôvodu dlzky trvania porusenia, nesprávne uplatnila usmernenia a porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 38. Po stvrté Vseobecný súd porusil právo EÚ tým, ze zamietol stvrtú cast stvrtého zalobného dôvodu skupiny KME a potvrdil relevantnú cast sporného rozhodnutia, v ktorej Komisia v rozpore s usmerneniami a so zásadami spravodlivosti a rovnosti zaobchádzania nepriznala skupine KME nárok na znízenie pokuty z dôvodu jej spolupráce mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci. 39. Po piate Vseobecný súd porusil právo EÚ a základné právo na úplné a úcinné súdne preskúmanie tým, ze dôkladne a podrobne neposúdil argumentáciu skupiny KME a ze sa subjektívne podriadil volnej úvahe Komisie. 40. Zastávam názor, ze spomedzi týchto odvolacích dôvodov treba najprv posúdit piaty a zároven posledný odvolací dôvod, pretoze stanovisko, ktoré Súdny dvor zaujme k vseobecnej otázke rozsahu, miery a povahy preskúmania, ktoré musí vykonat Vseobecný súd v takýchto veciach, bude mat vplyv na prístup, ktorý treba zaujat k prvým styrom odvolacím dôvodom, pricom kazdý z nich smeruje proti odlisnému konkrétnemu uplatneniu tohto preskúmania. Piaty odvolací dôvod: úcinné súdne preskúmanie Relevantné casti napadnutého rozsudku 41. Na podporu svojho tvrdenia, ze Vseobecný súd "sa podriadil nadmernému a prílisnému rozsahu volnej úvahy Komisie," KME cituje tieto pasáze napadnutého rozsudku: "92 ... závaznost porusenia sa urcuje s odkazom na mnozstvo faktorov, v ktorých prípade Komisia disponuje volnou úvahou..." "103 ... Rozhodnutie o tom, aká miera zvýsenia sa uplatní z dôvodu dlzky trvania porusenia, totiz prinálezí Komisii v rámci jej volnej úvahy." "115 Prijatie usmernení totiz nezbavilo relevantnosti skorsiu judikatúru, podla ktorej Komisia disponuje volnou úvahou a tá jej umoznuje zohladnit niektoré skutocnosti pri stanovovaní výsky pokút, ktoré zamýsla ulozit, v závislosti najmä od okolností konkrétneho prípadu. V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré môzu byt brané do úvahy, teda treba predpokladat, ze Komisia si ponechala urcitú mieru volnej úvahy na celkové posúdenie rozsahu prípadného znízenia výsky pokút z dôvodu polahcujúcich okolností." "129 ... Komisia má urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o uplatnovanie polahcujúcich okolností..." 42. Tieto pasáze mozno vykladat z hladiska "úvodnej" poznámky, ktorú Vseobecný súd uviedol v bodoch 32 az 37 napadnutého rozsudku, aj ked KME na tieto pasáze konkrétne neodkazuje: "32 ... treba pripomenút na jednej strane, ze z odôvodnení c. 290 az 387 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia ulozila pokuty za porusenie na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a na druhej strane, ze je nesporné, ze výsku pokút stanovila metódou definovanou v [usmerneniach], aj ked na ne v napadnutom rozhodnutí výslovne neodkazuje. 33 Usmernenia síce nemozno kvalifikovat ako právnu normu, vyjadrujú vsak orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa Komisia nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a tam citovanú judikatúru). 34 Súd prvého stupna teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút ulozených napadnutým rozhodnutím overit, ci Komisia pouzila svoju volnú úvahu podla metódy obsiahnutej v usmerneniach, a pokial by konstatoval, ze sa od nej odklonila, musí overit, ci je tento odklon podlozený a z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. V tomto ohlade treba poukázat na skutocnost, ze Súdny dvor potvrdil jednak platnost samotného princípu, z ktorého usmernenia vychádzajú, jednak platnost metódy, ktorá je v nich uvedená (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 252 az 255, 266 az 267, 312 a 313). 35 Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiz nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii výkon jej diskrecnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 17, ako ich vylozil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 267). 36 V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide napríklad o mieru zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia, sa teda preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, body 64 a 79). 37 Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, okrem toho v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 538), v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62; rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181)." Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania Odvolanie skupiny KME 43. KME namieta, ze Vseobecný súd dôkladne a podrobne neposúdil jej argumentáciu v prvostupnovom konaní a ze sa "neprimerane podriadil" volnej úvahe Komisie tým, ze potvrdil neprimeranú pokutu. Podla názoru skupiny KME tým Vseobecný súd porusil jej základné právo na úplné, úcinné a spravodlivé súdne preskúmanie sporného rozhodnutia nestranným a nezávislým súdom. 44. Sútazné právo EÚ je zalozené na interakcii medzi Komisiou, ktorá je vysetrovatelom, prokurátorom a orgánom, ktorý prijíma rozhodnutia, a súdnou mocou, ktorá zabezpecuje vonkajsiu kontrolu. Judikatúra vsak nikdy neobjasnila presný význam, rozsah alebo logiku miery volnej úvahy Komisie vzhladom na institucionálnu rovnováhu medzi Komisiou a súdnou mocou. 45. Táto interakcia bola ovplyvnená vývojom úlohy Komisie pri uplatnovaní politiky hospodárskej sútaze od prijatia nariadenia c. 17. V roku 1962 sa EHS skladalo zo siestich clenských státov a európske sútazné právo bolo málo známe a akceptované. Oznámenia predstavovali uzitocný zdroj informácií, ktorý umoznoval Komisii vykonávat predchádzajúcu kontrolu a formovat jej politiku uplatnovania hospodárskej sútaze; jej úlohou bolo predovsetkým vzdelávat a zabezpecovat právnu istotu prostredníctvom vydávania formálnych rozhodnutí o výnimkách, odporúcajúcich listov a rozhodnutí o schválení. Hoci Komisia uz mala právomoci vysetrovatela, prokurátora a orgánu, ktorý prijíma rozhodnutia, vysetrovania a stíhania boli pomerne zriedkavé a pokuty spravidla nízke. Za týchto okolností bolo primerané, logické a spravodlivé, ze Súdny dvor v rozsudku Consten a Grundig([17]17) rozhodol, ze vzhladom na to, ze výkon právomocí Komisie si nevyhnutne vyzaduje zlozité posúdenie ekonomických otázok, pri súdnom preskúmaní tohto posúdenia treba brat do úvahy jeho povahu a obmedzit toto preskúmanie na posúdenie relevantnosti skutkových okolností a právnych dôsledkov, ktoré z nich Komisia vyvodila. Okrem toho vzhladom na vlastné obmedzenie Komisie nemala otázka vymedzenia jasných hraníc výkonu jej právomocí v oblasti ukladania pokút rozhodujúci význam. 46. Je vsak arbitrárne, nebezpecné a nespravodlivé uplatnovat rovnaký "súdny respekt" k volnej úvahe Komisie v kontexte súcasného systému uplatnovania sútazného práva EÚ, ktorý sa vyznacuje coraz vyssími pokutami, ktoré majú nevyhnutné ekonomické a financné dôsledky pre spolocnosti, akcionárov a zamestnancov a ktoré vedú k faktickej "kriminalizácii" sútazného práva. Pravidlá hospodárskej sútaze EÚ predstavujú priamo uplatnitelné ustanovenia, ktoré neposkytujú priestor pre pouzitie politicky orientovanej volnej úvahy pri ich výklade a uplatnovaní, takze respekt súdov pri preskúmavaní ich uplatnenia Komisiou v konkrétnom prípade by mal byt minimálny. 47. Podla súcasnej úpravy zavedenej nariadením c. 1/2003 clánok 101 ZFEÚ ako celok v súcasnosti uplatnuje nielen Komisia, ale uplatnujú ho aj vnútrostátne sútazné orgány a súdy. Nikdy sa neobjavil názor, ze vnútrostátny súd má pri uplatnovaní clánku 101 ZFEÚ v konkrétnych prípadoch sirokú mieru volnej úvahy, ktorú nadriadený súd v odvolacom konaní musí respektovat. 48. Odborná spôsobilost Komisie pri posudzovaní zlozitých skutkových a/alebo ekonomických otázok nemôze odôvodnovat jej sirokú mieru volnej úvahy pri uplatnovaní sútazného práva EÚ. Treba skôr konstatovat, ze Vseobecný súd, ktorý bol zriadený v nadväznosti na kritiku, podla ktorej vtedy uplatnovaná miera súdnej kontroly uz nezodpovedala standardom vztahujúcim sa na právny systém, ktorý zacal prísnym uplatnovaním pravidiel hospodárskej sútaze podstatne zasahovat do práv jednotlivcov, musí v zlozitých veciach uplatnovat vyssiu mieru kontroly. Okrem toho Vseobecný súd aj Súdny dvor casto úspesne vykonali mimoriadne podrobné súdne preskúmanie zlozitých vecí. Miera preskúmania Vseobecného súdu sa so zlozitostou posudzovaných skutkových okolností neznizuje, ale závisí od toho, akú mieru preskúmania Vseobecný súd povazuje vzhladom na okolnosti konkrétnej veci za potrebnú a primeranú. 49. Okrem toho Vseobecný súd má neobmedzenú právomoc v oblasti sankcií ulozených vo veciach hospodárskej sútaze. Pri výkone tejto právomoci by nemal Komisii priznávat nijakú mieru volnej úvahy, pokial ide o vhodnost a primeranost pokuty alebo metódy pouzitej pri jej výpocte - a to tým skôr vzhladom na fakticky trestnoprávnu povahu takýchto pokút a na poziadavku EDLP týkajúcu sa úcinného súdneho preskúmania akéhokolvek správneho rozhodnutia o ulození trestnoprávnej sankcie. Preto musí Vseobecný súd v kazdom prípade skúmat, ako Komisia posúdila závaznost a dlzku trvania protiprávneho konania, a môze nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a rozhodnút o zrusení, znízení alebo zvýsení pokuty. Úplný výkon tejto neobmedzenej právomoci si vyzaduje nielen preskúmanie formálnej zákonnosti pokuty, ale aj jej vhodnosti, a to prostredníctvom nezávislého posúdenia závaznosti sankcionovaného konania a celkovej spravodlivosti sankcie vzhladom na vsetky konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu. 50. Rozsah (prípadnej) volnej úvahy Komisie v takých prípadoch, o aký ide v prejednávanej veci, musí byt vymedzený úzko a miera (prípadného) súdneho respektu voci tomuto diskrecnému posúdeniu musí byt rovnako obmedzená. Technická povaha veci by nemala viest k tomu, ze Súdny dvor zanedbá svoju povinnost zabezpecit dodrziavanie práva. 51. Inou otázkou je, ci je preskúmanie, ktoré zabezpecuje súdny systém EÚ, dostatocne siroké a podrobné na zabezpecenie miery ochrany, ktorú vyzaduje clánok 6 ods. 1 EDLP. Diskusia o tejto otázke sa zintenzívnila nielen vzhladom na skutocnost, ze Komisia má právomoci v oblasti vysetrovania, stíhania aj prijímania rozhodnutí, ale aj vzhladom na prebiehajúcu "kriminalizáciu" sútazného práva EÚ. Európsky súd pre ludské práva uz dávno uznal, ze uplatnovanie správneho práva, vrátanie ukladania pokút, nie je nezlucitelné s clánkom 6 ods. 1 EDLP. Hoci jeho uplatnovanie nemusí byt v celom rozsahu "judicializované", aby splnalo poziadavky tohto clánku, musia existovat dostatocne úcinné procesné záruky a úcinná súdna kontrola s úplnou právomocou na preskúmanie správneho rozhodnutia. Poziadavky, ktoré musí systém súdneho preskúmania splnat, aby bol v súlade s clánkom 6 ods. 1 EDLP, síce este neboli úplne objasnené, no nie je isté, ci súcasný systém uplatnovania sútazného práva EÚ, vrátane súdneho preskúmania, tieto poziadavky splna. 52. Právo na úcinný prostriedok nápravy pred súdom je zakotvené aj v clánku 47 Charty. Judikatúra potvrdzuje, ze adresáti rozhodnutí Komisie o ulození pokút vo veciach hospodárskej sútaze majú právo na spravodlivý proces a ze ich právo na nestranného sudcu je porusené, ak nie je prípustné odvolanie na súd s úplnou právomocou v zmysle EDLP. Vyjadrenie Komisie 53. Komisia po prvé tvrdí, ze odvolací dôvod je prílis vseobecný a nepresný na to, aby ho Súdny dvor posúdil [a teda nesplna poziadavky clánku 112 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku], a preto je neprípustný; po druhé tvrdí, ze rozsudok Vseobecného súdu bol zalozený na jeho vlastných pozitívnych zisteniach, a preto je odvolací dôvod nedôvodný. 54. V súvislosti s nedostatocnou presnostou KME uvádza viacero tvrdení na podporu podrobného preskúmania rozhodnutí Komisie Vseobecným súdom, ale uznáva, ze systém uplatnovania správneho práva spojený so súdnou kontrolou s úplnou právomocou je zlucitelný s clánkom 6 ods. 1 EDLP. KME tiez uznáva, ze Vseobecný súd a Súdny dvor sú v zásade schopné vykonat primerané preskúmanie a takéto preskúmanie v praxi vykonali. KME teda nespochybnuje základnú struktúru súdneho preskúmavania rozhodnutí Komisie. 55. V dôsledku toho mala KME a) uviest, v ktorých castiach rozsudku sa Vseobecný súd nálezite nezaoberal jej tvrdeniami, b) uviest, podla akého kritéria by sa mala posudzovat kvalita preskúmania Vseobecného súdu, a c) na základe tohto kritéria preukázat, do akej miery sa Vseobecný súd nálezite nezaoberal tvrdeniami skupiny KME. Namiesto toho KME odcitovala styri pasáze z rozsudku, ktoré sa týkajú volnej úvahy Komisie, bez toho, aby vysvetlila, ako tieto pasáze preukazujú, ze Vseobecný súd nálezite nepreskúmal rozhodnutie Komisie z hladiska tvrdení skupiny KME. 56. Kritérium, podla ktorého by sa malo preskúmanie Vseobecného súdu posudzovat v súlade s clánkom 6 ods. 1 EDLP, je totiz nejasné, a to aj v prípade uznania tvrdenia skupiny KME, ze pokuty ulozené v rámci sútazného práva EÚ majú na tento úcel "trestnoprávnu" povahu. KME sa vyhýba akejkolvek diskusii o dôsledkoch, ktoré z toho môzu vyplývat pre vhodné kritérium preskúmania. 57. Európsky súd pre ludské práva jasne uviedol, ze poziadavky clánku 6 ods. 1 EDLP sú odlisné dokonca aj v rámci celkovej kategórie "obvinení z trestného cinu". Kedze právo EÚ výslovne stanovuje, ze pokuty ulozené v oblasti sútazného práva nemajú trestnoprávny charakter, nepatria do "tvrdého jadra" trestného práva vymedzeného Európskym súdom pre ludské práva a záruky, ktoré sa vztahujú na trestné konanie, sa na tieto pokuty nevyhnutne nevztahujú v celom rozsahu. 58. V kazdom prípade má Vseobecný súd jednoznacne "úplnú právomoc" na úcely clánku 6 ods. 1 EDLP (ktorú si nemozno zamienat s pojmom neobmedzená právomoc na preskúmanie financných sankcií, ktorý sa pouzíva v práve EÚ). Európsky súd pre ludské práva odmietol ako neprimeraný súdny prostriedok nápravy proti administratívnym aktom, ktorý je obmedzený na preskúmanie právnych vád a ktorý teda neumoznuje súdu napravit skutkové vady. Aj ked súd môze mat tiez povinnost preskúmat proporcionalitu, obmedzené preskúmanie urcitých aspektov nie je samo osebe nezlucitelné s pojmom "úplná právomoc" podla clánku 6 ods. 1 EDLP. 59. Pokial ide druhé tvrdenie, ze rozsudok Vseobecného súdu bol zalozený na jeho vlastných pozitívnych zisteniach, Komisia tvrdí, ze napriek tomu, ze odkázal na volnú úvahu Komisie, Vseobecný súd vykonal dôkladné a úcinné preskúmanie výpoctu pokuty a dospel k vlastným pozitívnym záverom, podla ktorých je druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod skupiny KME nedôvodný.([18]18) Z týchto dôvodov Vseobecný súd vecne posúdil a zamietol argumentáciu skupiny KME, pricom sa stotoznil s názorom Komisie, bez toho, aby sa "podriadil jej volnej úvahe". Bez ohladu na to, aké kritérium preskúmania si clánok 6 ods. 1 EDLP vyzaduje, Vseobecný súd toto kritérium splnil. Posúdenie 60. KME v podstate tvrdí, ze tým, ze uznal, ze posúdenie viacerých otázok, ktoré vykonala Komisia pri stanovovaní pokút, patrí do jej volnej úvahy, a tým, ze z tohto dôvodu tieto otázky neposúdil sám, Vseobecný súd nepreskúmal sporné rozhodnutie tak, ako si to vyzaduje EDLP a Charta. 61. Preto je dôlezité urcit, aké preskúmanie si tieto nástroje vyzadujú, pricom najrelevantnejsím zdrojom v tejto súvislosti je judikatúra Európskeho súdu pre ludské práva. 62. KME tvrdí, ze konania týkajúce sa uplatnovania sútazného práva, ako je konanie, ktoré je predmetom prejednávanej veci, v ktorom sa konstatuje zakázané konanie podniku a ukladá sa pokuta za toto konanie, majú na úcely EDLP jednoznacne trestnoprávnu povahu. Komisia poznamenáva, ze také rozhodnutia, o aké ide v prejednávanej veci, sú výslovne oznacené ako rozhodnutia, ktoré nemajú "trestnoprávny charakter", ale uznáva, ze podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva to nie je rozhodujúce kritérium; ak by sa na úcely tejto judikatúry povazovali za rozhodnutia trestnoprávnej povahy, v kazdom prípade by nepatrili do "tvrdého jadra" vymedzeného týmto súdom. Táto otázka je dôlezitá, pretoze Európsky súd pre ludské práva vyzaduje prísnejsie procesné záruky a prísnejsie kritériá preskúmania v prípade trestného konania ako v prípade civilného konania a v oblasti trestného práva vyzaduje prísnejsie procesné záruky a prísnejsie kritériá preskúmania v prípade jeho "tvrdého jadra" ako v iných konaniach. 63. Pri rozhodovaní o tom, ci sa konanie týkajúce sa protiprávneho konania má povazovat za "trestné" konanie, Európsky súd pre ludské práva prihliada na tri kritériá "Engel", nazvané podla rozsudku, v ktorom ich po prvý raz sformuloval.([19]19) Prvým kritériom je formálna klasifikácia v príslusnom právnom poriadku, ale táto sa výslovne povazuje "len za východisko". V rozsudku Engel, rovnako ako v neskorsích rozsudkoch, Európsky súd pre ludské práva priznal ovela väcsí význam - pricom dokonca nezohladnil klasifikáciu podla vnútrostátneho práva - druhému a tretiemu kritériu, ktorými sú povaha deliktu a miera závaznosti sankcie, ktorú mozno páchatelovi tohto deliktu ulozit. V tomto smere povazoval za relevantné, ci sa sankcia ukladá na základe vseobecnej normy urcenej vsetkým obcanom a nie skupine s osobitným postavením a ci má predstavovat najmä trest na odstrasenie od recidívy a nie penaznú náhradu skody.([20]20) 64. Vzhladom na tieto kritériá som bez väcsích tazkostí dospela k záveru, ze konanie, ktorým sa ukladá pokuta za porusenie zákazu dohôd o urcovaní cien a rozdelení trhov stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES, patrí do "trestnoprávnej casti" clánku 6 EDLP v zmysle jej postupného vymedzenia Európskym súdom pre ludské práva.([21]21) Tento zákaz a moznost ulozit pokutu sú zakotvené v primárnom a sekundárom práve so vseobecnou pôsobnostou; tento delikt spocíva v konaní, ktoré sa vo vseobecnosti povazuje za nekalé a skodlivé pre celú spolocnost, pricom tento jeho znak ho spája s trestnými cinmi vo vseobecnosti a spôsobuje jednoznacné morálne odsúdenie;([22]22) pokuta az do výsky([23]23) 10 % rocného obratu je nepochybne prísna a môze byt pre podnik aj likvidacná; a výslovným zámerom je trestat a odstrasovat,([24]24) bez akéhokolvek prvku náhrady skody. 65. Ako uviedla Komisia, je pravda, ze v rozsudku Neste([25]25) Európsky súd pre ludské práva skonstatoval, ze niektoré aspekty uplatnovania ruského sútazného práva nepatria do oblasti trestného práva. Podla môjho názoru sa vsak faktory zohladnené v tomto rozsudku znacne odlisovali od okolností situácie posudzovanej v prejednávanej veci. Európsky súd pre ludské práva zdôraznil, ze relevantné protimonopolné pravidlá sa vztahovali len na vztahy, ktoré mali vplyv na hospodársku sútaz na trhoch s komoditami, a ich pôsobnost bola teda obmedzená; ze ich cielom bolo chránit a obnovit hospodársku sútaz a ze opatrenia, ktoré bolo mozné ulozit, neboli "sankcie ako také", ale príkazy na upustenie od protiprávneho konania spojené so zhabaním neoprávnene dosiahnutého zisku, ktoré malo predstavovat penaznú náhradu skody, a nie trest na odstrasenie od recidívy. 66. Je pravda, ze v tomto rozsudku Európsky súd pre ludské práva tiez zdôraznil, ze niektoré druhy monopolistického správania môzu byt dovolené, ak sa preukáze, ze slúzia vseobecnému prospechu (túto moznost pripústa clánok 81 ods. 3 ES, prinajmensom teoreticky, aj v prípade zakázaných dohôd o urcovaní cien a rozdelení trhov), zatial co skutocne trestné správanie zvycajne nie je predmetom takého utilitaristického odôvodnenia; a ze sloboda trhovej sútaze je relatívna hodnota závislá od situácie, ktorej porusenia nie sú samy o sebe nesprávne. Pokial vsak ide o prvú z týchto úvah, musím uviest - pri vsetkej úcte k Európskemu súdu pre ludské práva -, ze nie je tazké nájst jednoznacne trestné správanie, ktoré môze byt za urcitých okolností dovolené. Drzba strelných zbraní môze byt vo vseobecnosti trestným cinom, ale v niektorých prípadoch môze byt dovolená na ochranu verejnosti; predaj niektorých omamných látok môze byt vo vseobecnosti trestným cinom, ale môze byt dovolený na vymedzené lekárske úcely, atd. A pokial ide o druhú úvahu, urcovanie cien a rozdelenie trhov majú dôsledky pre spotrebitela, a teda pre celú spolocnost, ktoré znacne presahujú rámec "obmedzovania slobody sútaze", ktoré má vplyv na podnikatelskú obec. 67. Hoci teda konanie týkajúce sa ulozenia pokút v prejednávanej veci patrí na úcely EDLP (a Charty) do oblasti trestného práva, súhlasím s tým, ze, ako sa uvádza v rozsudku Jussila,([26]26) toto konanie "sa odlisuj[e] od tvrdého jadra trestného práva; v dôsledku toho sa trestnoprávne záruky nebudú nevyhnutne uplatnovat v celom rozsahu." Z toho najmä vyplýva, ze môze byt zlucitelné s clánkom 6 ods. 1 EDLP, ak trestnoprávne sankcie neulozí v prvom stupni "nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom", ale správny alebo mimosúdny orgán, ktorý sám nesplna poziadavky tohto ustanovenia, pokial rozhodnutie tohto orgánu podlieha následnému preskúmaniu súdnym orgánom, ktorý má úplnú právomoc a splna tieto poziadavky.([27]27) Inak povedané musí byt jasné, ze dostupné opravné prostriedky umoznia odstránit akékolvek nedostatky, ku ktorým doslo v prvostupnovom konaní.([28]28) 68. Trojaká úloha Komisie ako vysetrovatela, prokurátora a orgánu, ktorý prijíma rozhodnutia, v konaniach týkajúcich sa uplatnovania sútazného práva je predmetom znacnej kritiky a KME vo svojom odvolaní na niektoré tieto kritické poznámky poukázala.([29]29) Aj ked vsak môzu existovat presvedcivé dôvody, ktoré odôvodnujú záver, ze Komisia z tohto hladiska nie je "nezávislým a nestranným orgánom zriadeným zákonom", takéto úvahy podla môjho názoru pre toto odvolacie konanie v skutocnosti nie sú relevantné. Argumentácia skupiny KME totiz nie je zalozená na nedostatkoch konania pred Komisiou, ale na údajných nedostatkoch preskúmania výsledku tohto konania Vseobecným súdom. Skutocnost, ze Komisia je správny orgán a nemusí byt schopná pocas konania úplne oddelit svoje tri úlohy,([30]30) v tomto odvolacom konaní nie je sporná. Sporné je, ci Vseobecný súd vykonal "úplnú právomoc" v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva.([31]31) 69. Európsky súd pre ludské práva vymedzil "úplnú právomoc" v tomto zmysle tak, ze zahrna "právomoc zrusit rozhodnutie podriadeného orgánu z akýchkolvek dôvodov, tak z hladiska skutkových, ako aj právnych otázok." Súdny orgán, ktorý má vykonat preskúmanie, "musí mat najmä právomoc preskúmat vsetky skutkové a právne otázky relevantné pre spor, o ktorom rozhoduje."([32]32) Európsky súd pre ludské práva tiez uviedol, ze na urcenie, ci má druhostupnový súd "úplnú právomoc" alebo ci poskytuje "dostatocné preskúmanie" na nápravu chýbajúcej nezávislosti orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, je potrebné prihliadat na také faktory, ako je "predmet rozhodnutia napadnutého odvolaním, spôsob prijatia tohto rozhodnutia a obsah sporu, vrátane uplatnených a skutocných odvolacích dôvodov."([33]33) 70. Zastávam názor, ze sotva mozno pochybovat o tom, ze "neobmedzená právomoc", ktorú Vseobecnému súdu priznáva clánok 229 ES a clánok 17 nariadenia c. 17, splna tieto poziadavky, pokial ide o odvolania proti výske ulozenej pokuty, aj ked, ako tvrdí Komisia, ide o pojem odlisný od kritéria "úplnej právomoci" stanoveného Európskym súdom pre ludské práva, ktoré treba chápat tak, ze zahrna napríklad aj odvolania proti samotnému konstatovaniu porusenia (ktoré Vseobecný súd môze posudzovat a posudzuje - hoci len v obmedzenom rozsahu -, ak je táto otázka základom prejednávanej veci). V tomto konaní vsak ide len o odvolanie proti výske pokuty a budem sa zaoberat len touto otázkou. V tejto súvislosti podla môjho názoru neobmedzená právomoc zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu bez obmedzenia druhu odvolacích dôvodov (skutkových alebo právnych), na základe ktorých mozno túto právomoc vykonávat, musí - aspon teoreticky - nevyhnutne poskytovat záruku, ktorú vyzaduje clánok 6 EDLP. 71. Môze vsak vzniknút otázka, ci Vseobecný súd v konkrétnej veci skutocne primerane vykonal túto právomoc, a práve na túto otázku poukázala KME v tomto konaní. 72. Je to oprávnená otázka, ale jej posúdenie musí byt podla môjho názoru zalozené na viacerých vseobecných i osobitných obmedzeniach a spôsob jej vznesenia treba preskúmat z hladiska niektorých kritických poznámok Komisie. 73. V prvom rade zastávam názor, ze najväcsí význam má spôsob, akým Vseobecný súd skutocne vykonal svoje preskúmanie, pricom spôsob, akým toto preskúmanie opísal, je druhoradý. Z jeho odkazov na mieru volnej úvahy, volby alebo priestoru, ktorým Komisia disponuje, teda este nemozno vyvodit záver, ze Vseobecný súd nesplnil svoju povinnost posúdit v nadväznosti na argumentáciu skupiny KME spôsob stanovenia pokuty. Z pouzitia spojenia "v rámci svojej neobmedzenej právomoci" naopak tiez nemozno vyvodit záver, ze Vseobecný súd vykonal svoju právomoc týkajúcu sa posúdenia skutocne primerane. Kazdé posúdenie treba skúmat na základe jeho skutocného obsahu. 74. Z toho vyplýva, ze bez ohladu na rozsah právomoci Vseobecného súdu je konanie pred ním vo svojej podstate kontradiktórne. Zo znenia clánku 6 EDLP ani z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva nevyplýva poziadavka, aby "nezávislý a nestranný súd" z úradnej povinnosti skúmal otázky, na ktoré úcastníci konania nepoukázali. Z judikatúry Súdneho dvora síce vyplýva, ze niektoré otázky týkajúce sa kogentných noriem (ktoré v podstate súvisia s procesnými zárukami) sa musia skúmat z úradnej povinnosti, ale v ostatných prípadoch výkon neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu treba posudzovat z hladiska obsahu tvrdení, o ktorých má rozhodnút. 75. Napriek tomu poznamenávam, ze Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby mu predlozila viaceré dokumenty zalozené v jej správnom spise, a ze Komisia mu na základe tejto ziadosti predlozila vyse 500 strán. To prinajmensom nasvedcuje záveru, ze preskúmanie bolo dostatocne dôkladné, aby zodpovedalo poziadavkám EDLP a Charty. Na základe samotného rozsudku vsak treba overit, ci toto preskúmanie bolo nálezité. Inak povedané bolo obmedzené len na overenie, ci Komisia neprekrocila medze svojej volnej úvahy, alebo Vseobecný súd skúmal (na základe návrhov skupiny KME) aj posúdenie, ktoré Komisia vykonala v týchto medziach? 76. Teraz sa budem zaoberat dvoma konkrétnymi výhradami Komisie voci tvrdeniam skupiny KME. 77. Formálna výhrada, ktorú Komisia vzniesla az na pojednávaní, sa týka toho, ze návrh skupiny KME v prvostupnovom konaní bol výslovne zalozený len na clánku 230 ES, a nie na clánku 229 ES. Tým Komisia zrejme chcela naznacit, ze KME ani neziadala Vseobecný súd, aby vykonal svoju neobmedzenú právomoc, a preto nebola oprávnená namietat proti tomu, ze túto právomoc údajne nevykonal. 78. Toto tvrdenie ako také nepovazujem za závazné. Odkaz na clánok 230 ES je uvedený iba v názve návrhu. Zo samotnej skutocnosti, ze KME poziadala o znízenie svojej pokuty, jasne vyplýva, ze ziadala Vseobecný súd o vykonanie neobmedzenej právomoci v súvislosti so sankciami, a nielen o samotné preskúmanie zákonnosti. Ak by bolo pre navrhovatelku priaznivé, takéto preskúmanie by mohlo viest iba k zruseniu pokuty, pricom Komisia by musela ulozit novú pokutu v súlade s odôvodnením rozsudku. V celom návrhu vsak KME trvá na znízení pokuty, o ktorom Vseobecný súd mohol rozhodnút len na základe clánku 229 ES a clánku 17 nariadenia c. 17. 79. Na druhej strane treba mat na zreteli skutocnost, ze KME osobitne nepoziadala Vseobecný súd, aby stanovil výsku pokuty odznova, ale aby ju upravil vzhladom na namietané vady sporného rozhodnutia. 80. Druhá výhrada Komisie je podla môjho názoru závaznejsia. Komisia v podstate tvrdí, ze bez ohladu na presvedcivost tvrdení, ktoré uviedla KME v prospech dôkladného výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu v takých prípadoch, o aký ide v prejednávanej veci, KME neoznacila konkrétnu mieru preskúmania, ktorá sa mala dodrzat, alebo pasáze napadnutého rozsudku, v ktorých táto miera nebola dodrzaná. 81. V tejto otázke súhlasím s Komisiou. Piaty odvolací dôvod skupiny KME je prezentovaný skôr ako vseobecná kritika celého systému uplatnovania sútazného práva EÚ a úlohy Vseobecného súdu v rámci tohto systému a nie ako oznacenie konkrétnych pochybení v napadnutom rozsudku, ktorých sa dopustil Vseobecný súd. Podla ustálenej judikatúry vsak v odvolaní musia byt presne uvedené napádané casti rozsudku, ktorého zrusenia sa odvolatel domáha, ako aj právna argumentácia, o ktorú sa tento návrh osobitne opiera.([34]34) 82. Zistenie takého nedostatku odvolacieho dôvodu by spravidla viedlo k jeho zamietnutiu pre neprípustnost. Podla môjho názoru vsak takýto prístup nie je v prejednávanej veci celkom vhodný. Je pravda, ze piaty odvolací dôvod skupiny KME ako samostatná argumentácia neposkytuje Súdnemu dvoru dostatocne presné informácie, aby mohol rozhodnút, ci a do akej miery Vseobecný súd mohol konkrétne porusit svoju povinnost vykonat nálezité preskúmanie. Napriek tomu toto tvrdenie mozno pouzit ako doplnujúce kritérium pri posudzovaní ostatných odvolacích dôvodov - ako ho pouzila Komisia vo svojom vyjadrení v rámci skúmania druhého, tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu. 83. Preto navrhujem, aby sa piaty odvolací dôvod neposudzoval ako samostatná argumentácia, ale aby sa na tvrdenia uvedené v súvislosti s ním prihliadalo pri skúmaní prvých styroch odvolacích dôvodov. Svoju analýzu vsak obmedzím - ako som uz uviedla - na spôsob, akým Vseobecný súd skutocne preskúmal zalobné dôvody uplatnené v konaní pred ním, pricom formulácie pouzité pri opise tohto preskúmania budem v tejto súvislosti povazovat iba za orientacné. Prvý odvolací dôvod: skutocný dopad na trh Relevantné casti napadnutého rozsudku 84. Pri posudzovaní prvého zalobného dôvodu skupiny KME (neprimerané zohladnenie skutocného dopadu kartelu na trh) Vseobecný súd najprv pripustil ako dôkazy tri ekonometrické stúdie, ktoré predlozila KME, a následne uviedol tieto zistenia: "60 ... zalobkyne... spochybnujú tak hodnotenie závaznosti porusenia Komisiou (pozri body 12 a 13 vyssie), ako aj rozdielne zaobchádzanie, ku ktorému Komisia pristúpila na základe trhových podielov dotknutých podnikov (pozri bod 16 vyssie). 61 Pokial ide najskôr o rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi, v odôvodnení, ktoré Komisia v tejto súvislosti uviedla v napadnutom rozhodnutí, sa spomína najmä záujem na tom, aby sa zohladnila ,konkrétna váha kazdého podniku, a teda aj skutocný úcinok ich protiprávneho konania na hospodársku sútaz` (odôvodnenie c. 322 napadnutého rozhodnutia). Treba vsak zdôraznit, ze k rozdielnemu zaobchádzaniu podla podielov na dotknutom trhu, aké je opísané v odôvodneniach c. 326 az 329 napadnutého rozhodnutia, je Komisia oprávnená pristúpit aj bez dôkazu o skutocnom dopade porusenia na trh. 62 Z judikatúry totiz vyplýva, ze podiel kazdého z dotknutých podnikov na trhu, ktorý bol predmetom restriktívneho postupu, predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva spravodlivú mieru zodpovednosti kazdého z nich, pokial ide o potenciálnu skodlivost uvedeného postupu pre riadnu hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 197). 63 Rovnako pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia, treba uviest, ze aj keby Komisia nepreukázala, ze kartel mal skutocný dopad na trh, nemalo by to vplyv na kvalifikáciu porusenia ako ,velmi závazného`, a teda ani na výsku pokuty. 64 V tomto ohlade treba konstatovat, ze zo systému Spolocenstva v oblasti sankcií za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, tak ako bol zavedený nariadením c. 17 a vylozený judikatúrou, vyplýva, ze kartely si uz z dôvodu svojej povahy zasluhujú najprísnejsie pokuty. Ich prípadný skutocný dopad na trh, najmä otázka, nakolko obmedzenie hospodárskej sútaze viedlo k vyssej cene na trhu, nez aká by prevládala, pokial by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 120 a 129; zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33; zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, body 68 az 77, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, body 129 a 130; rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 225; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo k rozsudku Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, I-9858, body 95 az 101). 65 Treba dodat, ze z usmernení vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je tak ako v prejednávanej veci predovsetkým urcovanie cien a rozdelenie zákazníkov, môzu byt kvalifikované ako ,velmi závazné` uz na základe svojej povahy, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné charakterizovat takéto správania konkrétnym dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutocnostou, ze zatial co opis ,závazných` porusení výslovne spomína dopad na trh a úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu, v opise ,velmi závazných` porusení naopak nie je nijaká zmienka o poziadavke skutocného dopadu na trh, ci spôsobení úcinkov v konkrétnej geografickej oblasti (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 150). 66 Len pre úplnost treba dodat, ze Súd prvého stupna sa domnieva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázala skutocný dopad kartelu na dotknutý trh. 67 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze predpoklad zalobkýn, podla ktorého je Komisia povinná, pokial na stanovenie výsky pokuty vyuzije skutocný dopad kartelu, vedecky preukázat existenciu hmatatelného hospodárskeho dopadu na trh a prícinnej súvislosti medzi dopadom a porusením, uz bol v judikatúre odmietnutý. 68 Súd prvého stupna totiz opakovane rozhodol, ze skutocný dopad kartelu na trh treba povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná poskytnút konkrétne a dôveryhodné údaje, z ktorých s primeranou pravdepodobnostou vyplýva, ze kartel mal dopad na trh (pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupna Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 122; z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, body 159 az 161; Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 153 az 155; Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, body 176 az 178; Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, body 73 az 75). 69 V tomto ohlade treba poznamenat, ze zalobkyne nespochybnovali vecnú správnost skutkových zistení opísaných v bode 13 vyssie, na ktorých Komisia zalozila svoj záver o existencii skutocného dopadu kartelu na trh, a to skutocnost, ze v období slabého dodrziavania kolúznej dohody ceny klesali a v ostatných obdobiach výrazne rástli, dalej uskutocnovanie systému výmeny údajov o objeme predaja a úrovni cien, výrazný celkový podiel vsetkých clenov kartelu na trhu a skutocnost, ze príslusné trhové podiely clenov kartelu ostali po celú dobu trvania porusenia pomerne stabilné. Zalobkyne len uviedli, ze tieto skutocnosti nedokazujú, ze predmetné porusenie malo skutocný dopad na trh. 70 Z judikatúry vsak vyplýva, ze je legitímne, aby Komisia z údajov uvedených v predchádzajúcom bode vyvodila, ze porusenie malo skutocný dopad na trh (pozri v tomto zmysle rozsudky Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 159; Roquette Frčres/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 78; z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 165; Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 181; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 285 az 287). 71 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze spis obsahuje príklady nedodrziavania kolúznych dohôd, treba poukázat na skutocnost, ze dopad na trh nemozno vylúcit len na základe toho, ze dohody neboli vzdy clenmi kartelu dodrziavané (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 148). 72 Nemozno prijat ani argumenty, ktoré zalobkyne zakladajú na svojom vlastnom správaní. Skutocné správanie urcitého podniku, tak ako ho tento podnik sám opisuje, je totiz na úcely hodnotenia dopadu kartelu na trh irelevantné a zohladnit mozno len úcinky porusenia ako celku (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 167). Rovnako nemozno Komisii vytýkat, ze v odôvodnení c. 303 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze úvodná správa nemôze vyvrátit jej závery o skutocných úcinkoch porusenia na trh. Ekonometrická analýza, ktorú táto správa obsahuje, sa totiz venuje len císelným údajom, ktoré sa týkajú zalobkýn. 73 S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy teda treba tento zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 74 V rámci svojej neobmedzenej právomoci a vo svetle predchádzajúcich úvah sa Súd prvého stupna dalej domnieva, ze nie je vhodné spochybnovat spôsob, akým Komisia posúdila východiskovú sumu pokuty stanovenú na základe závaznosti." Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania Odvolanie skupiny KME 85. KME napáda záver Vseobecného súdu, podla ktorého Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze kartel mal dopad na trh a mohla tento dopad vziat do úvahy pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty. Podla usmernení bola Komisia povinná zohladnit tri skutocnosti, vrátane "skutocného dopadu na trh, pokial ho mozno zmerat." V dôsledku toho mohla zohladnit takýto skutocný dopad iba v prípade a v rozsahu, v akom bola schopná tento dopad preukázat a kvantifikovat. Nemala byt oprávnená - pod rúskom kritéria "primeranej pravdepodobnosti" stanoveného v rozsudku Roquette Frčres([35]35) - vyuzit domnienky, ktoré jej umoznili vziat dopad na trh do úvahy aj v prípade, ak nebola schopná preukázat existenciu alebo rozsah tohto dopadu v súlade s usmerneniami. Pripustenie pouzitia takýchto domnienok vylucuje akúkolvek moznost rozlisovania porusení podla ich dopadu na trh. Judikatúra uvedená v bodoch 68 a 70 napadnutého rozsudku je zjavne nesprávna. 86. Okrem toho, ak jeden z clenov kartelu predlozí ekonometrické dôkazy o tom, ze kartel ako celok nemal nijaký dopad na trhové ceny, a ostatní clenovia uvedú podobné tvrdenia, Komisia by nemala byt oprávnená odmietnut tieto dôkazy a skonstatovat, ze porusenie malo takýto dopad - a vziat do úvahy tento faktor pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty podla usmernení -, iba na základe nepriamych dôkazov, aké sú spomenuté v bode 69 napadnutého rozsudku. V takom prípade by Komisia mala predlozit priame dôkazy o tom, ze kartel skutocne mal dopad na trh. 87. Ekonometrické dôkazy, ktoré predlozila KME, boli zalozené na komplexných údajoch získaných zo vsetkých informácií o faktúrach a zákazníkoch, ktoré mala k dispozícii, za viac ako desat rokov a preukazovali, ze i) kartel nemal nijaký statisticky významný dopad na ceny úctované skupinou KME a ii) táto analýza sa vztahovala na kartel ako celok. Neexistenciu dopadu potvrdzovali dôkazy zalozené v spise týkajúcom sa porusovania kartelových dohôd rôznymi clenmi. Napokon neexistenciu ujmy pre konecných pouzívatelov potvrdzovala skutocnost, ze predmetné rúry predstavovali iba okolo 2 % maloobchodnej ceny konecných výrobkov, do ktorých sa montovali. 88. Z právneho hladiska mala Komisia predlozit priame opacné dôkazy zalozené na objektívnych ekonomických faktoroch týkajúcich sa relevantného trhu a ekonomických súvislostí, ktoré by preukazovali existenciu a rozsah údajného dopadu na trh; Komisia nebola oprávnená konstatovat, ze kartel mal dopad na trh, iba na základe nepriamych dôkazov, na ktorých bolo zalozené sporné rozhodnutie. 89. Napadnutý rozsudok je tiez nelogicky a neprimerane odôvodnený. Vseobecný súd pri vecnom posudzovaní tvrdenia skupiny KME, ze ekonometrické dôkazy, ktoré poskytla, preukazujú neexistenciu akéhokolvek dopadu na trh, i) poukázal len na úvodnú správu, podla ktorej kartel nemal nijaký dopad na ceny skupiny KME, a teda ii) nezohladnil dve nasledujúce správy, z ktorých vyplýval záver, ze kartel ako celok nemal nijaký dopad na trh, a iii) napokon zamietol tvrdenie skupiny KME z dôvodu, ze ekonometrické dôkazy nepreukázali, ze kartel ako celok nemal nijaký dopad na trh. Inak povedané Vseobecný súd síce pripustil dôkazy, ktoré preukazovali neexistenciu dopadu na trh, avsak zamietol tvrdenie skupiny KME z dôvodu, ze takéto dôkazy neposkytla - cím zjavne skreslil skutocnosti a dôkazy, ktoré mu boli predlozené. 90. Tým, ze nezistil právne pochybenia, ktorých sa dopustila Komisia, Vseobecný súd porusil právo EÚ. KME preto tvrdí, ze Súdny dvor by mal znovu stanovit východiskovú sumu pokuty, pricom by mal z výpoctu vylúcit faktor dopadu na trh. Vyjadrenie Komisie 91. Komisia po prvé tvrdí, ze tento odvolací dôvod je irelevantný, pretoze smeruje proti nepodstatnému doplnujúcemu odôvodneniu. 92. Konstatovanie, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze kartel mal skutocný dopad na trh, bolo uvedené výslovne len pre úplnost. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze rozsudok nemozno zrusit na základe námietky, ktorá smeruje iba priamo proti takému konstatovaniu. Vseobecný súd konstatoval, ze obe casti sporného rozhodnutia, pre ktoré bol podla tvrdení skupiny KME relevantný skutocný dopad na trh, boli odôvodnené bez ohladu na to, ci bolo mozné takýto dopad preukázat. Vseobecný súd v súvislosti s rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi podielajúcimi sa na karteli konstatoval, ze aj bez dôkazov o skutocnom dopade na trh bola Komisia oprávnená rozlisovat tieto podniky podla ich podielov na trhu; a v súvislosti so závaznostou porusenia konstatoval, ze aj v prípade, ak by Komisia nepreukázala skutocný dopad na trh, nemalo by to vplyv na kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného", a teda ani na výsku pokuty. KME dokonca neuvádza ani jedno z týchto zásadných konstatovaní, ktorých sa teda odvolanie netýka. Jej výhrady voci doplnujúcemu konstatovaniu uvedenému len pre úplnost nemôzu viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 93. Po druhé Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze smeruje proti skutkovému posúdeniu. 94. KME iba tvrdí, ze Vseobecný súd i) nesprávne konstatoval, ze Komisia bola oprávnená vyvodit skutocný dopad na trh z dôkazov uvedených v bode 69 rozsudku; ii) mal v bode 71 pripísat väcsí význam dôkazom, ktoré podla skupiny KME svedcia o neexistencii dopadu na trh a o nedodrziavaní kartelu zo strany jeho clenov; iii) mal v bode 72 pripísat väcsí význam ekonometrickým stúdiám, ktoré podla skupiny KME svedcia o neexistencii statisticky významného dopadu; a iv) mal vyzadovat "priame dôkazy" o existencii a rozsahu akéhokolvek dopadu. 95. Súdny dvor vsak nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, z ktorých Vseobecný súd vychádzal. Iba Vseobecnému súdu prinálezí posúdit hodnotu dôkazov, pokial boli riadne obstarané a pokial boli dodrzané príslusné pravidlá a zásady. Pokial nedoslo k skresleniu jasného významu dôkazov, toto posúdenie nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. 96. Dôkazy o skutocnom dopade, na ktorých je zalozené sporné rozhodnutie, a závery vyvodené z týchto dôkazov boli podrobne rozobraté v konaní pred Vseobecným súdom, ktorý tieto dôkazy zhrnul v bode 69 svojho rozsudku a v bode 70 dospel k záveru, ze Komisia bola oprávnená vyvodit záver, ze kartel mal skutocný dopad na trh, pricom v bodoch 71 a 72 zamietol argumentáciu skupiny KME, podla ktorej toto konstatovanie spochybnovali iné skutocnosti. 97. Okrem tohto, ze argumentácia skupiny KME bola zalozená iba na jej vlastnom správaní, navyse ekonometrické stúdie, ktoré poskytla, boli zásadne spochybnené viacerými otázkami, ktoré boli podrobne rozobraté v konaní pred Vseobecným súdom. Vseobecný súd nebol povinný rozhodnút o týchto otázkach, pretoze v kazdom prípade zamietol argumentáciu skupiny KME, ale Komisia ich zhrnula takto. 98. Cielom týchto stúdií bolo vyvodit závery o dopade kartelu na základe porovnania cien, o ktorých nebolo sporné, ze boli predmetom kartelovej dohody, s cenami v "sútazných" obdobiach a/alebo krajinách. Toto porovnanie vsak zahrnalo mnohé oblasti, pre ktoré existovali priame dôkazy o kartelovom správaní. Jedna dohoda o cenách sa týkala konkrétnych zvýsení cien v uvedených krajinách a zvýsenia cien o 8 % vo "vsetkých neuvedených krajinách", z coho vyplýva, ze celý predaj skupiny KME bol predmetom kartelovej dohody a neexistovali nijaké "sútazné krajiny" na vykonanie porovnania. 99. V kazdom prípade zo skúmania statistických výpoctov vyplynulo, ze uvedené výsledky tiez zodpovedali zvýseniam cien v rámci kartelu. Model pouzitý skupinou KME nemohol vylúcit priemerné zvýsenie cien o 10,5 % za rok a preukázal, ze ceny spolocnosti KME Germany sa pocas celej doby uplatnovania kartelu zvysovali v priemere o 29,9 % za rok. Pokial ide o iné otázky, stúdie viedli k nezvycajným výsledkom, ktoré KME nebola schopná vysvetlit. 100. Vseobecný súd teda riadne preskúmal dôkazy uvedené v spornom rozhodnutí na preukázanie skutocného dopadu, ako aj vsetky tvrdenia skupiny KME spochybnujúce tento záver. Na základe konkrétnych, vierohodných a primeraných dôkazov, ktoré znacne prekracovali rámec vykonávania cenových dohôd, Vseobecný súd dospel k záveru, ze bol preukázaný skutocný dopad na trh. 101. Po tretie Komisia tvrdí, ze konstatovania Vseobecného súdu boli primerane odôvodnené. 102. Tvrdenie skupiny KME - podla ktorého boli úvahy Vseobecného súdu nelogické a neprimerané, pokial ide o konstatovanie, ze ekonometrické dôkazy skupiny KME nepreukázali, ze porusenie ako celok nemalo nijaký dopad na trh, pricom poukázal na úvodnú správu, ktorá sa týkala iba cien skupiny KME, ale nespomenul dve doplnujúce správy, ktoré sa týkali kartelu ako celku - je zalozené na nesprávnom výklade bodu 72 rozsudku. 103. V konaní pred Vseobecným súdom KME tvrdila, ze uskutocnené stúdie týkajúce sa jej vlastných cien preukázali, ze kartel nemal skutocný dopad na trh. Tak úvodná stúdia (ktorú zohladnila Komisia v spornom rozhodnutí), ako aj dve doplnujúce stúdie (predlozené v konaní pred Vseobecným súdom) sa vsak týkali iba predaja skupiny KME. V bode 72 svojho rozsudku Vseobecný súd zamietol tvrdenie skupiny KME v rámci vlastného nezávislého posúdenia skutkového stavu a dôkazov, pricom zdôraznil, ze správanie jedného podniku nie je relevantné pre posúdenie dopadu kartelu ako celku. Tieto úvahy nie sú vôbec nekonzistentné. 104. Význam skúmania dopadu kartelu ako celku je v prejednávanej veci zrejmý. V prvostupnovom konaní Komisia zdôraznila skutocnost, ze kartel zahrnal systém rozdelovania zákazníkov a mechanizmus, v rámci ktorého boli clenovia kartelu pred rokovaním so zákazníkom povinní kontaktovat vedúci subjekt na trhu v kazdej krajine a spýtat sa ho, aké mnozstvo môzu predat za akú cenu. Údaje týkajúce sa cien uplatnovaných skupinou KME teda nemôzu odôvodnit závery týkajúce sa cien uplatnovaných inými clenmi kartelu - napríklad v prípadoch, ked sa KME nepokúsala predávat svoje výrobky zákazníkom na základe dohody o rozdelení zákazníkov. KME uviedla, ze takéto dohody nedodrziavala, ale na to, aby boli jej ekonometrické stúdie v tejto súvislosti relevantné, by musela preukázat porusovanie týchto dohôd vo vztahu ku kazdému zákazníkovi pridelenému inému clenovi kartelu. KME sa o to v konaní pred Komisiou alebo Vseobecným súdom ani len nepokúsila. 105. Posledná veta bodu 72 napadnutého rozsudku odkazuje len na úvodnú správu, pretoze KME tvrdila, ze Komisia v spornom rozhodnutí nemala odmietnut relevantnost tejto správy. Doplnujúce správy v case prijatia sporného rozhodnutia neexistovali a nebolo mozné vziat ich do úvahy. Je zrejmé, ze Vseobecný súd preskúmal vsetky tri ekonometrické stúdie a na základe tohto preskúmania dospel k záveru o tvrdeniach skupiny KME zalozených na analýze jej cien. Tieto tvrdenia boli zamietnuté z dôvodu, ktorý sa týkal vsetkých troch stúdií, a to z dôvodu, ze sa týkali iba cien skupiny KME. Posúdenie 106. Prvou otázkou je, ci skutocnost, ze sa Vseobecný súd stotoznil s konstatovaním Komisie, ze porusenie je "velmi závazné", ako aj s následným stanovením východiskovej sumy pokuty zo strany Komisie, mozno odôvodnit samotnou povahou porusenia (dohoda o urcení cien a rozdelení trhov), bez ohladu na dôkazy o skutocnom dopade na trh. 107. Komisia v spornom rozhodnutí stanovila východiskovú sumu na základe svojich zistení, podla ktorých a) porusenie bolo "velmi závazné" vzhladom na i) jeho povahu; ii) jeho dopad na trh a iii) geografický rozsah tohto trhu a b) podiel skupiny KME na trhu bol priblizne trikrát väcsí ako podiel spolocností Outokumpu alebo Wieland. Komisia stanovila celkovú východiskovú sumu na 58,1 milióna eur - 35 miliónov eur pre skupinu KME a 11,55 milióna eur pre kazdú z ostatných dvoch spolocností. 108. KME v prvostupnovom konaní tvrdila, ze tak pri posudzovaní závaznosti porusenia, ako aj pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty pre jednotlivých clenov kartelu Komisia nevzala do úvahy skutocný dopad kartelu na trh; Komisia iba konstatovala, ze existencia dopadu kartelu na trh bola preukázaná, ale nebolo ju mozné kvantifikovat, a ze východiskovú sumu mozno platne stanovit pre jednotlivých clenov kartelu na základe ich podielov na trhu. KME v podstate namietala, ze Komisia bola z právneho hladiska povinná vziat do úvahy skutocný dopad kartelu na trh, pokial ho bolo mozné zmerat, pricom v tomto prípade ho bolo mozné zmerat, a ekonometrická stúdia, ktorú predlozila KME, preukázala, ze tento dopad je statisticky bezvýznamný; celková východisková suma teda mala byt stanovená na dolnej hranici príslusného rozpätia (ktoré v prípade "velmi závazných porusení" zacína na dvadsiatich miliónoch eur). 109. Vseobecný súd v bode 63 svojho rozsudku uviedol, ze "aj keby Komisia nepreukázala, ze kartel mal skutocný dopad na trh, nemalo by to vplyv na kvalifikáciu porusenia ako ,velmi závazného`, a teda ani na výsku pokuty," pricom v bodoch 64 a 65 uviedol doplnujúce úvahy v rovnakom zmysle. 110. V tomto konaní pred Súdnym dvorom argumentácia skupiny KME smeruje primárne proti nasledujúcim konstatovaniam uvedeným v bodoch 66 az 72 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd "len pre úplnost" uviedol, ze Komisia dostatocne preukázala skutocný dopad kartelu na trh. 111. Komisia preto tvrdí, ze tento odvolací dôvod je irelevantný, pretoze KME nenapadla zásadné konstatovanie uvedené v bode 63; aj keby jej argumentácia týkajúca sa skutocného dopadu na trh bola uznaná, konstatovanie o "velmi závaznej" povahe kartelu by tým nebolo dotknuté a rozsudok by nebolo mozné zrusit v rozsahu, v akom ním bol prvý zalobný dôvod zamietnutý. 112. Voci tejto argumentácii nemám výhrady, ale predpoklad, ze KME nenapadla zásadné konstatovanie uvedené v bode 63, podla môjho názoru nie je celkom správny. 113. Je síce pravda, ze KME nenapadla konstatovanie, podla ktorého Komisia bola oprávnená povazovat porusenie za "velmi závazné" iba na základe jeho povahy. KME (hoci len v poznámke pod ciarou) poukazuje na to, ze túto otázku v prvostupnovom konaní nespochybnila; namiesto toho tvrdila, ze vzhladom na obmedzený skutocný dopad kartelu na trh sa východisková suma pokuty mala vo vseobecnosti stanovit na dolnej hranici rozpätia pre "velmi závazné" porusenia - ktorá podla usmernení predstavuje 20 miliónov eur -, a nie na 58,1 milióna eur. Z tohto hladiska podla môjho názoru treba prvý odvolací dôvod skupiny KME chápat tak, ze nevyhnutne (hoci je pravda, ze nie tak výslovne, ako by bolo vhodné) spochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého vzhladom na to, ze skutocný dopad kartelu na trh nemá vplyv na kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného", tento dopad nemá vplyv ani na stanovenie východiskovej sumy pokuty. 114. Pripústam vsak, ze v prípade potvrdenia konstatovaní uvedených v bodoch 63 az 65 napadnutého rozsudku by spochybnenie dalsích konstatovaní uvedených v bodoch 66 az 72 ani v prípade jeho úspesnosti nemalo význam. Z úvodnej formulácie uvedenej v bode 66([36]36) je zrejmé, ze dalej uvedené úvahy prekracujú rámec toho, co Vseobecný súd povazuje za dostatocné odôvodnenie. Okrem toho je logické, ze ak si "kartely uz z dôvodu svojej povahy zasluhujú najprísnejsie pokuty," bez ohladu na ich skutocný dopad na trhové ceny, a ak Komisia pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty vychádzala z existencie a nie z presnej miery dopadu kartelu na trh, potom túto sumu nemozno spochybnit tvrdením, ze tento dopad bol obmedzený. 115. Komisia tiez tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze smeruje len proti skutkovým zisteniam Vseobecného súdu. 116. Ani toto tvrdenie nepovazujem za úplne presvedcivé. Viaceré casti argumentácie skupiny KME sa skutocne týkajú skutkových zistení - najmä tie, ktoré sú uvedené v bodoch 18 az 20 a 22 odvolania a vo vyssie uvedených bodoch 87 a 89 -, ale ostatné predstavujú právnu argumentáciu, ktorá smeruje proti nedostatkom napadnutého rozsudku (hoci opät poukazujem na to, ze táto argumentácia mohla byt vhodnejsie sformulovaná). KME v podstate tvrdí, ze vzhladom na protichodné závery vyplývajúce z dostupných dôkazov Vseobecný súd nemal jednoducho umoznit Komisii, aby vychádzala z domnienok odvodených z "údajov, z ktorých s primeranou pravdepodobnostou vyplýva, ze kartel mal dopad na trh," ale mal prinajmensom vyzadovat, aby Komisia presvedcivo vyvrátila opacné dôkazy skupiny KME. Ako som uz uviedla vo vyssie uvedenom bode 113, toto tvrdenie treba vnímat ako výhradu, ktorá nesmeruje proti konstatovaniu Vseobecného súdu, ze skutocný dopad kartelu na trh nemal vplyv na kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného", ale ze tento dopad nemal vplyv ani na stanovenie východiskovej sumy pokuty. 117. Preto nepovazujem za vhodné zamietnut prvý odvolací dôvod ako irelevantný alebo ako neprípustný z dôvodu, ze smeruje iba proti skutkovým zisteniam. 118. Na druhej strane, pokial ide o právne otázky, na ktoré sa v rámci tohto odvolacieho dôvodu poukazuje, navrhujem, aby sa tento odvolací dôvod neuznal. Konstatovanie Vseobecného súdu uvedené v bode 64 rozsudku, ze prípadný skutocný dopad kartelu na trh nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút, má dostatocnú oporu v tam citovanej judikatúre.([37]37) Takýto dopad je iba jedným z mnohých faktorov - pricom nejde len o tri faktory vymenované v usmerneniach -, ktoré sa musia brat do úvahy. Pokial Komisia v spornom rozhodnutí skutocne preukázala urcitý dopad (pricom KME túto skutocnost nespochybnuje), mohla toto konstatovanie pouzit ako jeden z faktorov, z ktorých vychádzala pri výpocte východiskovej sumy pokuty. A pokial Komisia pri tomto výpocte nevychádzala z predpokladu, ze tento dopad mal konkrétny rozsah - ale naopak výslovne vychádzala z toho, ze tento dopad nemozno presne kvantifikovat([38]38) -, nemozno jej vytýkat, ze tento rozsah presne neurcila, a Vseobecnému súdu tiez nemozno vytýkat, ze sa stotoznil s prístupom Komisie. 119. Povazujem za potrebné dodat, ze ak sa podniky rozhodnú predlozit ekonometrické stúdie na podporu svojej argumentácie, Komisia je samozrejme povinná tieto dôkazy pri svojom celkovom posúdení nálezite zohladnit. Ak vsak Komisia tieto dôkazy v celom rozsahu neuzná, nie je povinná predlozit opacnú ekonometrickú stúdiu na preukázanie opaku. 120. Ako som uviedla vyssie v bode 83, treba este overit, ci preskúmanie zalobného dôvodu zo strany Vseobecného súdu prípadne nezodpovedalo kritériám, ktoré stanovuje EDLP a Charta. 121. V tejto súvislosti poznamenávam, ze KME zjavne nenamieta nedodrzanie týchto kritérií. Ani jedna z pasází, ktoré KME citovala v súvislosti s piatym odvolací dôvodom, nepochádza z príslusnej casti rozsudku Vseobecného súdu. V tejto casti rozsudku tiez nie sú pouzité formulácie, proti ktorým KME osobitne namieta, cize formulácie, ktoré odkazujú na volnú úvahu Komisie. 122. Okrem toho zastávam názor, ze Vseobecný súd sa zaoberal prvým zalobným dôvodom tak, ako ho uplatnila KME. 123. Argumentácia skupiny KME bola v podstate zalozená na tvrdení, ze Komisia bola na základe svojich vlastných usmernení povinná bud zmerat skutocný dopad kartelu na trh a vychádzat z takto zisteného rozsahu, alebo dopad kartelu na trh vôbec nezohladnit. Vseobecný súd sa zaoberal týmto tvrdením a tiez - hoci to povazoval za nadbytocné - posúdil tak dôkazy, ktoré mala k dispozícii Komisia, ako aj neskorsie ekonometrické správy, ktoré predlozila KME, pricom dospel k záveru, ze Komisii nemozno vytýkat, ze sa odvolávala na dopad na trh a ze z neho vychádzala pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty. Hoci teda bolo mozné poukázat aj na iné otázky - napríklad pokial ide o prípadné vysvetlenie, preco bola celková východisková suma 58,1 milióna eur, a nie 20 miliónov eur alebo 100 miliónov eur -, tieto otázky neboli vznesené a Vseobecný súd sa zaoberal otázkami, ktoré boli vznesené, spôsobom, ktorý vôbec nenasvedcuje tomu, ze Vseobecný súd nevykonal svoju úplnú právomoc, ako to vyzaduje EDLP. Druhý odvolací dôvod: velkost trhu Relevantné casti napadnutého rozsudku 124. V spornom rozhodnutí Komisia do výpoctu velkosti relevantného trhu zahrnula aj cenu medi pouzitej na výrobu rúr. KME v prvostupnovom konaní tvrdila, ze takýto výpocet nezohladnuje skutocnú situáciu na trhu. Nákupcovia rúr totiz sami urcujú cenu medi, ktorá sa má pouzit, a táto cena, ktorá predstavuje priblizne dve tretiny konecnej ceny rúr, sa na nich jednoducho prenása. Reálna ekonomická váha trhu bola obmedzená na marzu za spracovanie, ktorá predstavuje priblizne jednu tretinu hodnoty vo výske 288 miliónov eur pouzitej v spornom rozhodnutí. 125. V bodoch 86 az 89 svojho rozsudku Vseobecný súd poznamenal, ze Komisia bola pri urcovaní závaznosti porusenia na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty oprávnená, no nie povinná zohladnit velkost trhu; ze v tomto prípade to urobila, hoci velkost trhu bola iba jedným z faktorov, na ktoré prihliadala; a ze bolo preto potrebné posúdit, ci Komisia pochybila, ked v tejto súvislosti vzala do úvahy aj cenu medi. Záver Vseobecného súdu je uvedený v bodoch 91 az 94 rozsudku: "91 ... neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal pocítat bez zahrnutia urcitých výrobných nákladov. Ako uz Komisia správne uviedla, vo vsetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti, a preto nemôzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 5030 a 5031). Skutocnost, ze cena medi tvorí významnú cast konecnej ceny priemyselných rúr alebo ze riziko výkyvov cien medi je ovela vyssie nez pri iných surovinách, nemôze tento záver vyvrátit. 92 Pokial... ide o rôzne výhrady zalobkýn smerujúce k tomu, ze namiesto pouzitia kritéria obratu na relevantnom trhu by bolo s ohladom na odstrasujúci úcel pokút a zásadu rovnosti zaobchádzania vhodnejsie stanovit ich výsku podla ziskovosti dotknutého odvetvia alebo podla súvisiacej pridanej hodnoty, treba konstatovat, ze tieto výhrady nie sú relevantné. V tomto ohlade treba najskôr konstatovat, ze závaznost porusenia sa urcuje s odkazom na mnozstvo faktorov, v ktorých prípade Komisia disponuje volnou úvahou (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 65), pricom v tomto ohlade nebol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt nevyhnutne zohladnené (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 129), a rozhodnutie o tom, aké faktory a císelné údaje sa zohladnia, aby bola nastolená taká politika, ktorá zaistí dodrziavanie zákazov uvedených v clánku 81 ES, neprinálezí súdu Spolocenstva, ale Komisii v rámci jej volnej úvahy a v súlade s limitmi, ktoré vyplývajú zo zásady rovnosti zaobchádzania a z nariadenia c. 17. 93 Dalej je nesporné, ze obrat podniku alebo obrat na trhu je ako faktor na hodnotenie závaznosti porusenia nevyhnutne neurcitý a nedokonalý. Tento faktor nerobí rozdiel medzi odvetviami s vysokou pridanou hodnotou a odvetviami s nízkou pridanou hodnotou, ani medzi ziskovými podnikmi a podnikmi, ktorých ziskovost je nizsia. Tak zákonodarca Spolocenstva, ako aj Komisia a Súdny dvor vsak obrat aj napriek jeho pribliznému charakteru v súcasnosti povazujú za vhodné kritérium v oblasti práva hospodárskej sútaze na posúdenie velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov [pozri najmä rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 121; clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, odôvodnenie c. 10 a clánky 14 a 15 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 Rady z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40)]. 94 S ohladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia na úcely urcenia velkosti dotknutého trhu oprávnene zohladnila cenu medi." Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania Odvolanie skupiny KME 126. KME zastáva názor, ze vzhladom na to, ze charakteristiky relevantného trhu, ktoré uviedla, neboli v napadnutom rozsudku spochybnené, treba ich na úcely tohto odvolacieho konania povazovat za preukázané skutocnosti. Tvrdí vsak, ze Vseobecný súd právne pochybil a svoje rozhodnutie nedostatocne odôvodnil, kedze neuznal, ze Komisia je pri výpocte hodnoty trhu oprávnená vykladat "obrat" ako cistý obrat. 127. Po prvé z judikatúry a z praxe Komisie vyplýva, ze pri výpocte východiskovej sumy pokuty musí Komisia zohladnit osobitné vlastnosti dotknutého trhu alebo podniku. Súdny dvor a Vseobecný súd rozhodli, ze Komisia sa môze odchýlit od svojej vseobecnej praxe, v rámci ktorej pri výpocte vychádza z obratu pocas posledného celého roka porusenia, ak tento rok nie je reprezentatívny z hladiska skutocnej velkosti a ekonomickej sily podniku a rozsahu porusenia. Pokial ide o výpocet maximálnej pokuty, Súdny dvor rozhodol, ze Komisia musí v kazdom konkrétnom prípade, s prihliadnutím na kontext a ciele systému ukladania pokút, posúdit zamýslaný dopad na dotknutý podnik, pricom musí osobitne vziat do úvahy obrat, ktorý odráza skutocnú ekonomickú situáciu podniku pocas porusovania. Komisia vo svojej nedávnej praxi casto pouzívala moznost, ktorú jej poskytujú usmernenia, spocívajúcu v odchýlení sa od pravidla pouzitia predaja pocas posledného celého obchodného roka úcasti na porusení, ak je takýto postup odôvodnený osobitnými skutkovými okolnostami prípadu alebo inými vonkajsími faktormi. Vseobecný súd navyse rozhodol, ze Komisia môze pri svojom posúdení skutocnej ekonomickej schopnosti spôsobit znacnú ujmu vychádzat z údajov týkajúcich sa obratu a podielu na trhu, pokial osobitné okolnosti, ako sú vlastnosti trhu, podstatne neznizujú význam týchto údajov a nevyzadujú si zohladnenie iných faktorov. 128. Po druhé v dôsledku toho, ze cena medi závisí výlucne od rozhodnutia zákazníka uskutocnit nákup v urcitý den, je odvetvie medených rúr jedinecné a nemozno ho porovnávat s inými priemyselnými odvetviami, rovnako ako med nemozno porovnávat s inými vstupnými polozkami - ako je energia, voda a zariadenie -, ktorých ceny sú zmluvne stanovené medzi výrobcom a príslusným dodávatelom. Vseobecný súd vsak dospel k nesprávnemu záveru, ze neexistuje platný dôvod na vylúcenie ceny medi z velkosti trhu dotknutého kartelom na úcely výpoctu pokuty. Vseobecný súd tým tiez porusil zásadu zákazu diskriminácie - podla ktorej treba rozdielne situácie posudzovat rozdielne - a zásadu proporcionality. Pokial ide o poslednú uvedenú zásadu, pokuta skupiny KME predstavovala priblizne 2 % jej celosvetového obratu v roku 2002, 40 % jej obratu dosiahnutého v rámci EHP na trhu s priemyselnými rúrami na základe úplnej ceny vrátane medi, 80 % jej obratu týkajúceho sa spracovania na tomto trhu, 42 % jej konsolidovaného hrubého prevádzkového zisku v roku 2003 a 16 % jej konsolidovaného cistého imania v júni 2003. 129. Po tretie, ak by Komisia ulozila skupine KME pokutu za úcast na karteli na tom istom trhu, ktorá sa skoncila v roku 2007, a ak by vypocítala hodnotu trhu na základe úplného obratu za tento rok, východisková suma pokuty by bola ovela vyssia iba z dôvodu mimoriadneho nárastu cien medi v rokoch 2003 az 2007. 130. Po stvrté Vseobecný súd nesprávne vychádzal zo svojho rozsudku Cimenteries CBR:([39]39) v uvedenej veci relevantné vstupné náklady, ako sú náklady na prepravu a dodávku vriec, ovládali clenovia kartelu, zatial co v prejednávanej veci výrobcovia rúr ceny medi neovládajú. Vseobecný súd tiez nesprávne vychádzal z judikatúry, ktorá priznáva Komisii urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o výber faktorov, z ktorých vychádza pri urcovaní závaznosti porusenia a medzi ktoré vo vseobecnosti patrí aj obrat, kedze obrat týkajúci sa úplných cien nie je vhodným ukazovatelom závaznosti porusenia na trhu s priemyselnými rúrami. Volná úvaha Komisie pri výbere týchto faktorov nemôze byt taká siroká, aby Komisia mohla vychádzat z údajov, ktoré vzhladom na osobitné ekonomické súvislosti nijako nesúvisia so závaznostou porusenia. Vseobecný súd vo svojom rozsudku nepreskúmal, ci boli kritériá pouzité Komisiou relevantné a primerané. Vyjadrenie Komisie 131. Komisia tvrdí, ze tvrdenia skupiny KME týkajúce sa urcovania cien medi a spôsobu predaja priemyselných rúr nie sú na úcely odvolacieho konania preukázanými skutocnostami. Vseobecný súd nebol povinný rozhodnút o týchto skutocnostiach. Jeho konstatovania nepodporujú tvrdenia skupiny KME, podla ktorých boli clenovia kartelu sprostredkovatelmi predaja medi, a Komisia v prvostupnovom konaní výslovne uviedla, ze z dôvodov, ktoré boli napokon uvedené aj v napadnutom rozsudku, sú tvrdenia skupiny KME, podla ktorých KME casto vystupovala ako splnomocnenec svojich zákazníkov, irelevantné. Ako uviedla Komisia, pokial zákazník skutocne sám kúpil med a poziadal skupinu KME, aby ju spracovala, jej cena nebola zahrnutá do obratu skupiny KME. V kazdom prípade sú konstatovania Vseobecného súdu týkajúce sa velkosti trhu s priemyselnými rúrami nezlucitelné s tvrdením, ze výrobcovia priemyselných rúr súcasne vykonávali predaj na konkurencnom trhu s medou a na trhu spracovania, na ktorom sa uplatnovali kartelové dohody; existuje len jeden trh - trh s priemyselnými rúrami. 132. Vseobecný súd zamietol tvrdenie skupiny KME, ze trh s priemyselnými rúrami je jedinecný vzhladom na nemoznost ovládat ceny výrobných prostriedkov bez toho, aby sa musel vyjadrit k podrobným tvrdeniam skupiny KME. V bode 91 svojho rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by mali byt z obratu na trhu vylúcené niektoré výrobné náklady, a povazoval za preukázané, ze vo vsetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti. Tieto náklady nemozno vylúcit z obratu pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty. Skutocnost, ze cena medi tvorí významnú cast konecnej ceny priemyselných rúr alebo ze riziko výkyvov cien medi je vyssie nez pri iných surovinách, nemôze tento záver vyvrátit. 133. Súdny dvor má na základe tohto odvolacieho dôvodu iba odlisne posúdit otázku, ci je odvetvie priemyselných rúr jedinecné. KME opakuje svoje tvrdenia, ktoré uviedla v prvostupnovom konaní, týkajúce sa zmluvných práv zákazníkov v súvislosti s cenou medi, podielu ceny medi na celkovej cene rúr a kolísavostou cien medi. Nielenze je takéto tvrdenie neprípustné, ale nic v skutocnosti neodlisuje výrobcov priemyselných rúr od iných výrobcov, ktorí nakupujú suroviny alebo zariadenia alebo si obstarávajú základné sluzby. Nijaký podnik, ktorý nemá dominantné postavenie na trhu, nemôze ovládat cenu vstupných surovín. Zmluvy sú vzdy výsledkom vlastného rozhodnutia výrobcov - a v tomto prípade je s nimi spojená výhoda v podobe prenesenia rizika výkyvov ceny medi na zákazníka. 134. V bode 93 Vseobecný súd uznal, ze obrat podniku na trhu je ako faktor na hodnotenie závaznosti porusenia nevyhnutne neurcitý a nedokonalý. Tiez uznal, ze tento obrat nerobí rozdiel medzi odvetviami s vysokou pridanou hodnotou a odvetviami s nízkou pridanou hodnotou, ani medzi ziskovými podnikmi a podnikmi, ktorých ziskovost je nizsia. Napriek tomu konstatoval, ze obrat je vhodné kritérium v oblasti práva hospodárskej sútaze na posúdenie velkosti a ekonomickej sily dotknutých podnikov. Z argumentácie skupiny KME naopak iba vyplýva, ze Súdny dvor by sa s týmto posúdením Vseobecného súdu nemal stotoznit. Toto posúdenie, ktoré vychádza z rozsiahlej diskusie v rámci podaní a na pojednávaní, je vyvázené a je zalozené na objektívnosti obratu, a nie na potenciálne nekonecnej kontroverznosti, subjektívnosti a nepredvídatelnosti, ktoré vyplývajú z návrhu skupiny KME odpocítat náklady, na ktoré clenovia kartelu nemajú vplyv. 135. Posúdenie Vseobecného súdu bolo správne. Súdny dvor by najmä nemal vyhoviet návrhu skupiny KME na prehodnotenie pokuty na základe údajov týkajúcich sa roka 2002 alebo roka 2003. Takáto argumentácia je prijatelná iba v konaní pred Vseobecným súdom. 136. Pokial ide o primeranost preskúmania Vseobecného súdu, Komisia poznamenáva, ze KME (v rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu, ale s poukazom na posúdenie svojho druhého zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní) cituje bod 92 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd odkázal na volnú úvahu Komisie. V bode 91 vsak Vseobecný súd skonstatoval, ze "neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal pocítat bez zahrnutia urcitých výrobných nákladov," ze "vo vsetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti, a preto nemôzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúcené," a ze "skutocnost, ze cena medi tvorí významnú cast konecnej ceny priemyselných rúr alebo ze riziko výkyvov cien medi je ovela vyssie nez pri iných surovinách, nemôze tento záver vyvrátit." V bode 93 Vseobecný súd skonstatoval, ze "tak zákonodarca Spolocenstva, ako aj Komisia a Súdny dvor vsak obrat aj napriek jeho pribliznému charakteru v súcasnosti povazujú za vhodné kritérium v oblasti práva hospodárskej sútaze na posúdenie velkosti a ekonomickej sily dotknutých podnikov." Vseobecný súd napokon v bode 94 uviedol: "s ohladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia na úcely urcenia velkosti dotknutého trhu oprávnene zohladnila cenu medi." Posúdenie 137. Základná otázka v tejto súvislosti spocíva v tom, ci by Komisia pri pouzití velkosti trhu (cize objemu predaja namiesto geografického rozsahu) ako jedného z kritérií na posúdenie závaznosti porusenia mala v kazdom prípade vychádzat z úplných cien, alebo ci môze vychádzat len tej z casti ceny, na ktorú mali clenovia kartelu vplyv. 138. KME netvrdí, ze velkost trhu by sa nikdy nemala brat do úvahy, ani ze by sa nikdy nemalo vychádzat z úplných cien, ale tvrdí, ze trh s medenými rúrami má osobitné vlastnosti, v dôsledku ktorých je takýto prístup v tomto prípade nesprávny. Preto sa domnieva, ze Vseobecný súd právne pochybil a svoje rozhodnutie nedostatocne odôvodnil, ked konstatoval, ze hrubý obrat je vhodným meradlom velkosti trhu. 139. Zastávam názor, ze Komisia správne uvádza, ze KME sa do velkej miery domáha toho, aby Súdny dvor zo skutkového hladiska posúdil vlastnosti trhu, co nepatrí do jeho právomoci v odvolacom konaní. Vseobecný súd uviedol iba tieto skutkové konstatovania: "cena medi tvorí významnú cast konecnej ceny priemyselných rúr" a "riziko výkyvov cien medi je ovela vyssie nez pri iných surovinách." KME nenamietala, ze Vseobecný súd týmito konstatovaniami skreslil jasný význam dôkazov. Preto treba na tomto skutkovom základe posúdit, ci Vseobecný súd právne pochybil alebo ci svoje rozhodnutie nedostatocne odôvodnil. 140. Vseobecný súd uviedol na podporu svojho právneho záveru v podstate styri konstatovania: velkost akéhokolvek trhu posudzovaná z hladiska objemu predaja zahrna urcité náklady, ktoré výrobcovia nemôzu ovplyvnit; vlastnosti trhu s priemyselnými medenými rúrami nie sú v tomto smere výnimocné; Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri výbere faktorov, ktoré vezme do úvahy, a hrubý obrat je uznaným, aj ked nedokonalým meradlom velkosti a ekonomickej sily podnikov. 141. V týchto úvahách nenachádzam nijaké nedostatky. Je pravda, ze rozsudok Cimenteries CBR, na ktorý Vseobecný súd poukázal, sa týkal vedlajsích nákladov, ktoré boli nepochybne menej významné ako cena medi v prejednávanej veci, ale rozdiel v rozsahu nebráni uplatneniu existujúcej judikatúry v prípade významnejsích nákladov. Okrem toho zastávam názor, ze podiel surovín na obrate je v rôznych odvetviach nevyhnutne znacne odlisný. Ak by bolo v niektorých prípadoch prípustné vziat do úvahy hrubý obrat, ale v iných prípadoch by to bolo neprípustné, bolo by potrebné stanovit urcitú hranicu, zrejme v podobe pomeru medzi cistým a hrubým obratom, ktorá by podmienovala rozdielne posúdenie. Takáto hranica by sa vsak velmi tazko uplatnovala a poskytovala by priestor na nekonecné a neriesitelné spory, vrátane namietanej diskriminácie. Okrem toho treba mat na zreteli, ze zo sporného rozhodnutia nie je zrejmý nijaký priamy matematický vztah medzi velkostou trhu a celkovou východiskovou sumou pokút a ze Vseobecný súd sám konstatoval, ze velkost trhu je iba jedným z faktorov pouzitých Komisiou. Za týchto okolností nepovazujem za neprimerané uznat, ze Komisia môze vychádzat z "priblizného" - ale lahko pouzitelného - meradla velkosti trhu ako jedného z kritérií, ktoré pouzije na urcenie závaznosti porusenia. V kazdom prípade KME neuviedla nijaký presvedcivý dôvod, ktorý by odôvodnoval záver, ze Vseobecný súd právne pochybil, ked konstatoval, ze Komisia bola oprávnená takto postupovat. 142. Teraz sa budem zaoberat otázkou, ci bolo preskúmanie druhého zalobného dôvodu, ktoré vykonal Vseobecný súd v prvostupnovom konaní, z hladiska judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva primerané. 143. Po prvé je pravda, ze Vseobecný súd v rámci svojich úvah uviedol, ze "závaznost porusenia sa urcuje s odkazom na mnozstvo faktorov, v ktorých prípade Komisia disponuje volnou úvahou," a ze "rozhodnutie o tom, aké faktory a císelné údaje sa zohladnia... neprinálezí súdu Spolocenstva, ale Komisii v rámci jej volnej úvahy." KME prinajmensom na základe prvého uvedeného konstatovania v rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu uviedla, ze Vseobecný súd preukázal "neprimeraný respekt" voci volnej úvahe Komisie. 144. Z druhého odvolacieho dôvodu, v rámci ktorého KME tvrdí, ze "miera volnej úvahy Komisie pri výbere faktorov, ktoré pouzije pri urcovaní závaznosti kartelu, nemôze byt taká siroká, aby Komisia mohla vychádzat z údajov, ktoré vzhladom na osobitné ekonomické súvislosti nijako nesúvisia so závaznostou porusenia," vsak jasne vyplýva, ze KME v skutocnosti uznáva existenciu tejto volnej úvahy, ale len nesúhlasí s tým, ako jej rozsah posúdil Vseobecný súd. To podla môjho názoru nemôze predstavovat primeraný základ pre tvrdenie, ze Vseobecný súd pri preskúmavaní sporného rozhodnutia nevykonal úplnú právomoc. 145. Tiez je pravda, ze relevantné konstatovania Vseobecného súdu, ktoré uviedol v bodoch 91 az 93 svojho rozsudku, sú strucné. To vsak este neznamená, ze sú zalozené na nedostatocnom posúdení argumentácie. Naopak podrobný opis argumentácie skupiny KME (body 75 az 82) a odmietnutie tvrdenia Komisie, ze velkost trhu nemala nijaký vplyv na výsku pokuty (bod 88), jednoznacne svedcia o dôkladnom posúdení druhého zalobného dôvodu. Konstatovania Vseobecného súdu sú v úplnom súlade s jeho vlastným záverom o správnosti zahrnutia cien medi pri posudzovaní velkosti trhu na úcely urcenia závaznosti porusenia a KME podla môjho názoru neuviedla nijaký presvedcivý argument, ktorý by tento záver spochybnoval. Tretí odvolací dôvod: percentuálne zvýsenie z dôvodu dlzky trvania Relevantné casti napadnutého rozsudku 146. V prvostupnovom konaní KME v rámci svojho tretieho zalobného dôvodu tvrdila, ze ak usmernenia umoznujú zvýsenie az o 10 % rocne (cize o 0 % az 10 %) z dôvodu dlzky trvania porusenia, Komisia mala upravit toto zvýsenie s cielom zohladnit rôznu mieru uplatnovania kartelu pocas jeho existencie a neexistenciu dopadu kartelu na ceny namiesto uplatnenia pausálneho zvýsenia o maximálnych "10 % za kazdý rok trvania, cize celkom o 125 %". Vseobecný súd zamietol tento zalobný dôvod ako nedôvodný. V bodoch 100 az 104 napadnutého rozsudku uviedol, ze: "100 ... zvýsenie pokuty v závislosti od dlzky trvania nie je obmedzené na prípad, ked existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania a väcsou[([40]40)] skodou, ktorá bola spôsobená cielom Spolocenstva sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 278 a tam citovanú judikatúru). 101 Z usmernení dalej vyplýva, ze Komisia nestanovila, ze by sa posudzovanie závaznosti a posudzovanie dlzky trvania porusenia mali akokolvek prekrývat alebo ze by medzi nimi mal existovat vztah vzájomnej závislosti. 102 Naopak zo struktúry usmernení po prvé vyplýva, ze usmernenia upravujú posudzovanie závaznosti porusenia ako takého na úcely stanovenia vseobecnej východiskovej sumy pokuty. Po druhé závaznost porusenia sa posudzuje s ohladom na vlastnosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a postavenie na relevantnom trhu, co môze viest k vázeniu východiskovej sumy, ku rozdeleniu podnikov do kategórií alebo k stanoveniu osobitnej východiskovej sumy. Po tretie dlzka trvania porusenia sa zohladnuje pri stanovovaní základnej sumy a po stvrté sa podla usmernení zohladnia pritazujúce a polahcujúce okolnosti, na základe coho sa potom výska pokuty upraví predovsetkým v závislosti od aktívnej ci pasívnej úlohy dotknutých podnikov pri uskutocnovaní porusenia. 103 Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze si Komisia vyhradila moznost zvýsenia pri dlhodobých porusovaniach za kazdý rok ich trvania az o 10 % sumy stanovenej za závaznost porusenia, ju vôbec nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity cinnosti kartelu alebo jeho úcinkov, ci dokonca podla závaznosti porusenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýsenia sa uplatní z dôvodu dlzky trvania porusenia, totiz prinálezí Komisii v rámci jej volnej úvahy (pozri bod 36 vyssie). 104 Komisia v prejednávanej veci konstatovala, najmä v odôvodneniach c. 335 a 340 napadnutého rozhodnutia, ze skupina KME sa na porusovaní zúcastnovala dvanást rokov a desat mesiacov, co je v zmysle usmernení dlhodobé porusovanie, a pokutu preto zvýsila o 125 %. Komisia sa pritom neodklonila od pravidiel, ktoré si sama v usmerneniach stanovila. Súd prvého stupna sa napokon domnieva, ze toto 125 % zvýsenie nie je v prejednávanej veci zjavne neprimerané." Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania Odvolanie skupiny KME 147. KME tvrdí, ze odôvodnenie Vseobecného súdu je nejasné, nelogické a neprimerané, kedze nestanovuje nijaké jasné pravidlo. 148. Výklad a uplatnovanie bodu 1 B usmernení boli v judikatúre casto rozoberané, avsak táto judikatúra nestanovuje kritériá, na základe ktorých musí Komisia v prípade porusenia trvajúceho dlhsie ako pät rokov upravit východiskovú sumu pokuty v rámci rozpätia od 0 % do 10 % za rok porusenia. Z tejto judikatúry vyplýva len záver, ze zvýsenie pokuty z dôvodu dlzky trvania nie je obmedzené na prípady, v ktorých existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania porusenia a väcsou skodou spôsobenou cielom Spolocenstva sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze - inak povedané východiskovú sumu mozno zvýsit z dôvodu dlzky trvania porusenia aj v prípade, ak skoda spôsobená cielom sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze nie je vyssia v dôsledku priameho dopadu tohto faktora, alebo ak k jej spôsobeniu vôbec nedôjde. Tento prístup treba povazovat za nesprávny. 149. Po prvé tento prístup odporuje jednoznacnému zneniu bodu 1 B, v ktorom sa hovorí o ulození úcinných sankcií za obmedzenia "ktoré mali skodlivý dosah [skodlivý dopad - neoficiálny preklad] na spotrebitelov za dlhsie obdobie." Komisia teda sama stanovila poziadavku týkajúcu sa priamej súvislosti medzi dlzkou trvania porusenia a jeho skodlivým dopadom, ktorej existencia sa v judikatúre dlhodobo uznáva. Vseobecný súd konstatoval, ze ak Komisia stanoví východiskovú sumu podla závaznosti s prihliadnutím na skutocný dopad na trh, tento dopad sa musí "úplne preukázat pocas celého trvania kartelu"; v opacnom prípade sa musí východisková suma znízit.([41]41) 150. Po druhé tým, ze konstatoval, ze Komisia v usmerneniach nestanovila nijaké prekrývanie sa alebo vzájomnú závislost medzi posudzovaním závaznosti a posudzovaním dlzky trvania porusenia, Vseobecný súd uznal tvrdenie Komisie, ze rozsah zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia odráza iba dlzku trvania porusenia, a nie jeho závaznost, takze vsetky relevantné faktory týkajúce sa intenzity porusenia sa zohladnia uz pri posudzovaní jeho závaznosti. Vseobecný súd vsak neskúmal, ci Komisia pri posudzovaní závaznosti pripísala nálezitý význam skutocnosti, ze intenzita kartelu sa postupom casu menila a ze sa vyskytli dlhé obdobia napätia a odchýlok v jeho uplatnovaní. Namiesto uznania tvrdenia Komisie, ze chcela zabránit tomu, aby sa tie isté faktory zohladnili v prospech clenov kartelu dvakrát, mal Vseobecný súd skúmat, ci to v spornom rozhodnutí skutocne bolo tak. Komisia totiz dvakrát nezohladnila zmeny intenzity kartelu, vrátane dvoch období jeho necinnosti: raz pri stanovení východiskovej sumy z dôvodu závaznosti a opät pri stanovení zvýsenia z dôvodu dlzky trvania. 151. Po tretie Vseobecný súd dospel k logicky nesprávnemu zisteniu, ked konstatoval, ze zvýsenie o 10 % za rok je v súlade so zásadami uvedenými v usmerneniach, iba na základe toho, ze usmernenia stanovujú zvýsenie az o 10 % za rok. Takéto zistenie by bolo správne, ak by stanovovali zvýsenie o (a nie az o) 10 %. Volná úvaha Komisie pri stanovovaní sankcií v rozpätí medzi maximálnou a minimálnou hodnotou vsak nie je absolútna, takze Komisia musí vysvetlit svoje rozhodnutie na základe vlastností kazdého prípadu, pricom jej posúdenie podlieha súdnemu preskúmaniu. Pouzitie maximálneho zvýsenia nemal Vseobecný súd schválit bez toho, aby najprv posúdil, ako Komisia uplatnila svoju volnú úvahu. 152. Napokon Vseobecný súd tiez dospel k nesprávnemu zisteniu, ked konstatoval, ze zvýsenie východiskovej sumy o 125 % nebolo zjavne neprimerané. Komisia v spornom rozhodnutí uznala, ze intenzita a úcinnost kartelu sa menila a ze sa vyskytovali dlhé obdobia napätia a odchýlok pri jeho uplatnovaní, a napriek tomu pouzila maximálne zvýsenie z dôvodu dlzky trvania. So skupinou KME by sa teda zaobchádzalo rovnako, aj keby mal kartel pocas celého svojho trvania rovnakú intenzitu a úcinnost. Tým, ze neuznal a nálezite nezohladnil túto skutocnost a neopravil stanovenie zvýsenia pokuty zo strany Komisie, Vseobecný súd porusil zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 153. KME sa preto domnieva, ze napadnutý rozsudok treba v tejto súvislosti zrusit a ze Súdny dvor by mal vykonat svoju neobmedzenú právomoc a urcit primerané nizsie percentuálne zvýsenie z dôvodu dlzky trvania, pricom by mal znovu stanovit východiskovú sumu, a teda aj celkovú výsku pokuty. Vyjadrenie Komisie 154. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia nebola povinná stanovit zvýsenie z dôvodu dlzky trvania v závislosti od intenzity alebo úcinkov kartelu alebo závaznosti porusenia. KME v rámci svojho odvolacieho dôvodu iba nesúhlasí s týmto posúdením a ziada Súdny dvor, aby ho nahradil svojím vlastným posúdením; v dôsledku toho je tento odvolací dôvod neprípustný. 155. Vseobecný súd svoje posúdenie jasne a logicky odôvodnil, pricom odpovedal na vsetky právne argumenty skupiny KME. Konstatoval, ze zvýsenie z dôvodu dlzky trvania nie je obmedzené na prípady, ked existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania a väcsou skodou, ktorá bola spôsobená cielom Spolocenstva sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze. Následne uviedol, ze usmernenia nestanovujú nijaké prekrývanie sa alebo vzájomnú závislost medzi posudzovaním závaznosti a posudzovaním dlzky trvania porusenia. Namiesto toho stanovujú styri samostatné kroky. Komisia musí: a) posúdit závaznost porusenia ako takého na úcely stanovenia východiskovej sumy; b) posúdit závaznost porusenia s ohladom na vlastnosti kazdého podniku, co môze viest k vázeniu východiskovej sumy; c) zohladnit dlzku trvania porusenia pri stanovovaní základnej sumy a d) zohladnit pritazujúce a polahcujúce okolnosti, ktoré umoznia upravit výsku pokuty. 156. Závaznost porusenia, intenzita alebo úcinky kartelu teda nemusia byt súcastou zvýsenia z dôvodu dlzky trvania v tretom kroku. Kedze argumentácia skupiny KME, podla ktorej malo byt zvýsenie nizsie ako 10 % za rok, bola zalozená výlucne na týchto faktoroch, bola nepodlozená. Vseobecný súd vsak rozhodol, ze výsledné zvýsenie o 125 % nebolo zjavne neprimerané. 157. KME v odvolacom konaní tvrdí, ze toto posúdenie bolo nespravodlivé a ze Súdny dvor by ho mal nahradit vlastným posúdením. Z judikatúry vsak vyplýva, ze "... v odvolacom konaní je úcelom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom po prvé posúdit, do akej miery [Vseobecný súd] z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné na posúdenie závaznosti konkrétneho správania... a po druhé posúdit, ci [Vseobecný súd] z právneho hladiska dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia odvolatela smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty... Pokial ide o údajnú neprimeranú povahu pokuty,... Súdnemu dvoru neprislúcha, aby pri rozhodovaní o právnych otázkach v odvolacom konaní z dôvodov spravodlivosti nahrádzal svojím posúdením posúdenie [Vseobecného súdu], ktorý v rámci svojej neobmedzenej právomoci rozhodol o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva [EÚ]."([42]42) 158. Tretí odvolací dôvod skupiny KME je preto neprípustný. Z dôvodov, ktoré uviedol Vseobecný súd, je navyse nedôvodný. 159. Pokial ide o primeranost preskúmania Vseobecného súdu, Komisia poznamenáva, ze KME (v rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu, ale s poukazom na posúdenie svojho tretieho zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní) cituje bod 103 rozsudku, v ktorom Vseobecný súd v súvislosti s usmerneniami poukazuje na volnú úvahu Komisie, pokial ide o mieru zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia. Uz v bode 100 vsak Vseobecný súd uviedol zásadné konstatovanie, ze "zvýsenie pokuty v závislosti od dlzky trvania nie je obmedzené na prípad, ked existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania a väcsou[([43]43)] skodou, ktorá bola spôsobená cielom Spolocenstva sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze." Pokial ide o tvrdenie skupiny KME, ze Komisia je v tejto súvislosti viazaná usmerneniami, ktoré prijala, Vseobecný súd v bode 102 vysvetlil struktúru týchto usmernení a v bode 103 skonstatoval, ze "z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze si Komisia vyhradila moznost zvýsenia pri dlhodobých porusovaniach za kazdý rok ich trvania az o 10 % sumy stanovenej za závaznost porusenia, ju vôbec nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity cinnosti kartelu alebo jeho úcinkov, ci dokonca podla závaznosti porusenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýsenia sa uplatní z dôvodu dlzky trvania porusenia, totiz prinálezí Komisii v rámci jej volnej úvahy... ." Vseobecný súd teda posúdil tvrdenie skupiny KME, ze Komisia sa prijatím usmernení zaviazala k urcitému postupu, a skonstatoval, ze toto tvrdenie je nesprávne. Posúdenie 160. Prekvapivou crtou tohto odvolacieho dôvodu (a príslusného zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní a dokonca aj relevantnej casti sporného rozhodnutia) je, ze celý spor je v podstate zalozený na elementárnej aritmetickej chybe, ktorá je z napadnutého rozsudku zrejmá, hoci sa zdá, ze unikla pozornosti vsetkých dotknutých subjektov. 161. KME od samého zaciatku namietala, ze jej pokuta bola z dôvodu dlzky trvania porusenia zvýsená o 125 %, pricom táto sadzba bola podla jej názoru neprimeraná. Komisia tento predpoklad nijako nespochybnila (co jednoznacne vysvetluje skutocnost, ze Vseobecný súd ho bez spochybnenia uznal) a dokonca sa zrejme domnievala, ze v spornom rozhodnutí pokutu skupiny KME skutocne zvýsila o 125 %. Nebolo to vsak tak. 162. Skutocnost, ze zvýsenie bolo ovela nizsie, je zrejmá aj bez zlozitého výpoctu. Ak sa suma zvýsi o 100 %, zdvojnásobí sa; ak sa teda zvýsi o 125 %, je viac nez dvojnásobná. Z porovnania celkových súm stanovených pre celú skupinu KME v bodoch 17 a 19 napadnutého rozsudku (35 miliónov eur a 56,88 milióna eur)([44]44) vsak vyplýva, ze po zvýsení uvedenom v bode 19 bola východisková suma nizsia ako dvojnásobná. V skutocnosti doslo k zvýseniu iba o 62,5 %,([45]45) co predstavuje presne polovicu zvýsenia uvádzaného, predpokladaného alebo uznávaného pocas celého konania. Komisia totiz posudzovala správanie skupiny KME ako úcast na dvoch samostatných poruseniach, pricom jedno trvalo sedem rokov a druhé pät a pol roka, co viedlo k nizsiemu celkovému zvýseniu z dôvodu dlzky trvania ako v prípade spolocností Outokumpu a Wieland, aj ked toto správanie v prípade vsetkých clenov kartelu trvalo najmenej 12 rokov a 10 mesiacov.([46]46) 163. Skutocnost, ze takýto rozdiel, ktorý predstavuje takmer 22 miliónov eur,([47]47) zostal nepovsimnutý, je znepokojujúca. Je mozné, ze úctovníci skupiny KME nepreverili výpocty uvedené v spornom rozhodnutí, alebo nemali prílezitost poukázat na túto skutocnost, a jej právnici nemali potrebné matematické schopnosti, alebo si nepreverili výsku súm, o ktoré islo, ako som to uviedla v predchádzajúcom bode. Tiez je mozné, ze tieto údaje Komisia nikdy nepreverila, a to ani pri výpocte pokuty, ani pocas súdneho konania. Ak bolo skutocne zámerom Komisie uplatnit celkové zvýsenie o 62,5 % (co sa vsak zdá byt nepravdepodobné), zrejme v rámci Komisie zlyhala komunikácia medzi osobami zodpovednými za stanovenie pokuty a osobami zodpovednými za zastupovanie Komisie v konaní o zalobe skupiny KME. 164. V konecnom dôsledku z toho vsak zrejme vyplýva, ze zatial co pokuty ulozené spolocnostiam Outokumpu a Wieland boli v tejto fáze výpoctu skutocne zvýsené o 125 % (co predstavuje celkom o nieco menej ako 10 % za rok porusenia), pokuty ulozené skupine KME boli zvýsené iba o 62,5 % (co predstavuje o nieco menej ako 5 % za rok), aj ked sa KME ako skupina alebo ako jednotlivé spolocnosti skupiny na karteli podielala rovnako dlho.([48]48) Z toho vyplýva zrejmá vada sporného rozhodnutia, ktorú v prípade jej zistenia mohla napadnút Outokumpu alebo Wieland, alebo ktorá mohla viest k zvýseniu pokuty skupiny KME Vseobecným súdom. 165. Otázka vsak znie, aký to má vplyv na tento odvolací dôvod. 166. Podla môjho názoru to má za následok irelevantnost tohto odvolacieho dôvodu. Zrejme to má totiz tiez za následok irelevantnost pôvodného zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní, ako aj tvrdení Komisie a konstatovaní Vseobecného súdu. KME tvrdí, ze Komisia nemala pouzit maximálne zvýsenie o 10 % za kazdý rok porusenia vzhladom na predpokladanú dlzku trvania (vyse) dvanást a pol roka, ktoré viedlo k celkovému zvýseniu o 125 %. Komisia takéto zvýsenie nepouzila a tým by mala byt vec vyriesená. 167. Je pravda, ze teoreticky by bolo mozné osobitne sa zaoberat otázkou, ci Komisia mala pouzit maximálne zvýsenie o 10 % za rok tak, ako ho pouzila, co viedlo k celkovému zvýseniu o 62,5 %. Tak úvahy Vseobecného súdu, ako aj argumentácia skupiny KME v odvolacom konaní vsak vychádzajú z predpokladu, ze celkové zvýsenie predstavovalo 125 %. Bolo by úplne spekulatívne zaoberat sa touto otázkou z hladiska toho, aké by tieto úvahy a táto argumentácia mohli byt, ak by sa posudzovalo skutocné zvýsenie. 168. Bolo by mozné tvrdit, ze skutocnost, ze Vseobecný súd tento rozdiel prehliadol, potvrdzuje tvrdenie skupiny KME, ze rozsah súdneho preskúmania nebol dostatocný. Vseobecný súd vsak vo svojom rozsudku len vychádzal z predpokladu, na ktorom sa zhodli obaja úcastníci konania. Ak by navyse Vseobecný súd zistil, ze tento predpoklad je mylný, nemohol by rozhodnút v prospech skupiny KME - ktorá preto nemôze namietat, ze jej práva boli akýmkolvek spôsobom dotknuté. Stvrtý odvolací dôvod: znízenie pokuty z dôvodu spolupráce Relevantné casti napadnutého rozsudku 169. Komisia v spornom rozhodnutí znízila pokutu spolocnosti Outokumpu s cielom zohladnit skutocnost, ze táto spolocnost poskytla dôkazy, ktoré Komisii umoznili preukázat, ze dlzka trvania porusenia predstavovala 12 rokov a 10 mesiacov, a nie iba styri roky. V dôsledku tohto znízenia sa Outokumpu dostala do rovnakej pozície, ako keby zvýsenie z dôvodu dlzky trvania predstavovalo namiesto 125 % iba 40 %. 170. Vo stvrtej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní KME tvrdila, ze Komisia v rozpore s usmerneniami a so zásadami spravodlivosti a rovnosti zaobchádzania v napadnutom rozhodnutí nálezite nezohladnila jej príspevok k zisteniu celkovej dlzky trvania porusenia. Vzhladom na to, ze KME ako prvá poskytla Komisii rozhodujúce dôkazy (a nie iba informácie) týkajúce sa dvoch období porusenia (od mája 1988 do novembra 1992 a od mája 1998 do konca roka 1999), mal jej byt priznaný nárok na znízenie jej pokuty za tieto obdobia, rovnako ako bola znízená pokuta spolocnosti Outokumpu. 171. Vseobecný súd toto tvrdenie zamietol v bodoch 123 az 133 svojho rozsudku: "123 ... najskôr je potrebné konstatovat, ze na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 nemohlo byt ani spolocnosti Outokumpu, ani zalobkyniam priznané viac nez 50 % znízenie konecnej sumy pokút, ktoré im boli ulozené, pretoze porusenie Komisii neohlásili este predtým, nez vykonala kontroly, ktoré jej poskytli dostatocné dôvody na zacatie konania o porusení, ktoré viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. 124 Je tiez nesporné, ze Komisia bola o celkovej dlzke trvania kartelu prvýkrát oboznámená vyhlásením spolocnosti Outokumpu z 30. mája 2001. Na základe informácií, ktoré predtým poskytla spolocnost Mueller Industries, totiz bola Komisia schopná preukázat existenciu porusenia len za obdobie od mája 1994 do mája 1998. Zalobkyne vsak tvrdia, ze práve vdaka informácii, ktorú Komisii oznámili v októbri 2002, mohla Komisia definitívne preukázat existenciu kartelu za obdobie od mája 1988 do novembra 1992 a od mája 1998 az do konca roku 1999. 125 Akonáhle Komisia preukázala dalsie obdobie trvania porusovania, mohla potom podla bodu 1 B usmernení zvýsit východiskové sumy pokút ulozených porusovatelom o 125 % namiesto 40 %. Podnikom, ktoré Komisii poskytli informáciu o dalsej dobe trvania porusovania, teda hrozilo, ze im bude východisková suma pokuty zvýsená o dalsích 85 percentuálnych bodov. 126 Ide tu o paradox obsiahnutý v oznámení o spolupráci z roku 1996, a to v tom zmysle, ze podniku, na ktorý sa vztahuje bod D uvedeného oznámenia a ktorý Komisii poskytne nové informácie, hrozí, ze bude postihnutý prísnejsie, nez keby tieto informácie Komisii neodovzdal. Bod 3 siesta zarázka usmernení, podla ktorého "úcinná spolupráca podniku pri konaní, mimo pôsobnosti [oznámenia o spolupráci z roku 1996] [neoficiálny preklad]", môze byt polahcujúcou okolnostou, umoznuje tento paradox napravit. 127 Ked Komisia v danom prípade uplatnila bod 3 siestu zarázku usmernení bez toho, aby sa o tom akokolvek zmienila, fakticky tým spolocnosti Outokumpu poskytla imunitu, pokial ide o dalsiu dobu trvania kartelu, o ktorej pred tým, nez dostala jej vyhlásenie z 30. mája 2001, nevedela (odôvodnenie c 386 napadnutého rozhodnutia). 128 Treba teda overit, ci bola Komisia povinná, ci uz na základe bodu 3 siestej zarázky usmernení, alebo v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, priznat aj zalobkyniam znízenie pokuty za informácie týkajúce sa období rokov 1988 az 1992 a 1998 az 1999, ktoré Komisii poskytli o viac nez sestnást mesiacov neskôr nez spolocnost Outokumpu. 129 V tomto ohlade treba vopred pripomenút, ze Komisia má urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o uplatnovanie polahcujúcich okolností (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 307). 130 Dalej treba zdôraznit, ze z logiky ochrany pred pokutami vyplýva, ze môze byt poskytnutá len jednému z clenov kartelu, lebo cielom je vytvorit vnútri kartelov atmosféru neistoty, ktorá má povzbudzovat k oznamovaniu kartelov Komisii. Táto neistota pritom vyplýva práve zo skutocnosti, ze clenovia kartelu vedia, ze len jednému z nich bude poskytnutá ochrana pred pokutou, ked nahlási ostatných úcastníkov porusovania, cím ich vystaví riziku prísnejsích pokút. 131 V situácii, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej Komisia vie, ze kartel existuje, ale chýbajú jej niektoré zásadné údaje, ktoré by mohli preukázat celkovú dlzku trvania tohto porusovania, je zvlást ziaduce vyuzitie takého mechanizmu, konkrétne aby sa zabránilo tomu, ze sa porusovatelia dohodnú na zatajení týchto údajov. 132 Taká situácia sa lísi od situácie, v ktorej uz Komisia pozná dôkazy, ale snazí sa ich doplnit. V takom prípade je znízenie pokuty porusovatelom namiesto ochrany jedného podniku pred pokutou odôvodnené tým, ze cielom uz nie je odhalit okolnost, ktorá môze viest k zvýseniu ulozenej pokuty, ale zhromazdit co najviac dôkazov, aby Komisia posilnila svoju schopnost preukázat predmetný skutkový stav. 133 Co sa týka údajného rozdielneho zaobchádzania so spolocnostou Outokumpu a zalobkynami, stací uviest, ze sa nenachádzali v porovnatelnej situácii, pretoze spolocnost Outokumpu poskytla Komisii informácie súvisiace s dalsou dobou trvania kartelu v dlzke osem a pol roka o viac nez rok pred zalobkynami." Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania Odvolanie skupiny KME 172. KME poznamenáva, ze polahcujúca okolnost "spolupráca mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci" vyplna medzeru v oznámení o spolupráci z roku 1996 - ktorá bola odstránená v roku 2002 - tým, ze zarucuje, ze spolocnosti, ktorá poskytne Komisii dôkazy o skutocnostiach, o ktorých Komisia predtým nevedela, týkajúce sa závaznosti a/alebo dlzky trvania porusenia, sa neulozí prísnejsia pokuta ako v prípade, ak by to neurobila. Takejto spolocnosti sa poskytne ciastocná imunita týkajúca sa aspektov porusenia, o ktorých Komisia predtým nevedela a ktoré táto spolocnost Komisii umoznila preukázat. Z povahy tejto imunity vyplýva, ze sa môze poskytnút len jednej spolocnosti. Kedze KME túto zásadu nespochybnila, Vseobecný súd overoval, ci bola Komisia povinná "priznat aj zalobkyniam znízenie pokuty za informácie týkajúce sa období rokov 1988 az 1992 a 1998 az 1999, ktoré Komisii poskytli o viac nez sestnást mesiacov neskôr nez spolocnost Outokumpu," iba na základe nesprávneho výkladu výhrady skupiny KME. 173. KME tvrdí, ze existujú dve alternatívne kritériá na uplatnenie tejto polahcujúcej okolnosti: táto okolnost sa pouzije v prípade prvej spolocnosti, ktorá Komisii poskytne bud a) informácie, alebo b) dôkazy, o ktorých Komisia predtým nevedela a ktoré súvisia so závaznostou alebo dlzkou trvania porusenia. KME sa domnieva, ze druhé kritérium je správne a ze Vseobecný súd pri posudzovaní, ktorý zo spolupracujúcich clenov kartelu - KME alebo Outokumpu - má na pouzitie tejto polahcujúcej okolnosti nárok, nesprávne pouzil prvé kritérium. KME pritom vychádza z týchto úvah: i) z príslusných ustanovení oznámení o spolupráci z roku 2002 a z roku 2006([49]49) jednoznacne vyplýva, ze ciastocnú imunitu môze získat iba podnik, ktorý Komisii predlozí dôkazy (a nie iba informácie); ii) Komisia svoju politiku ukladania pokút v nadväznosti na prijatie oznámení o spolupráci z roku 2002 a z roku 2006 nemodernizovala, a teda by nemala vykladat pojem "spolupráca mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci" uvedený v oznámení z roku 1996 spôsobom, ktorý je v rozpore s oznámením z roku 2006; iii) podla oznámení o spolupráci z roku 2002 a z roku 2006 skutocnost, ze Komisia má urcitú vedomost o cinnosti kartelu, nebráni tomu, aby sa ziadatelovi o zhovievavost poskytla úplná ochrana pred pokutami aj v prípade, ak takáto vedomost postacuje na vykonanie setrenia na mieste (ale nepostacuje na preukázanie porusenia); rovnako skutocnost, ze Komisia má urcitú vedomost o protisútaznom správaní pocas urcitého obdobia - a to aj na základe nepodlozených informácií, ktoré jej poskytol clen kartelu -, by nemala bránit v poskytnutí ciastocnej imunity ziadatelovi o zhovievavost, ak neskôr predlozí dostatocné dôkazy o takomto správaní, ktoré Komisii umoznia preukázat existenciu kartelu pocas tohto obdobia; iv) napokon podniky by boli v ovela mensej miere ochotné spolupracovat s Komisiou, ak by im hrozila pokuta za obdobia, v súvislosti s ktorými ako jediné poskytli potrebné dôkazy; bez spolupráce skupiny KME by Komisia nebola schopná preukázat sústavné porusovanie od roku 1988 do roku 2001; dôvody pouzitia relevantnej polahcujúcej okolnosti v prípade spolocnosti Outokumpu za obdobia od roku 1988 do roku 1993 a od roku 1999 do roku 2001 sa v súvislosti s týmito obdobiami vztahujú aj na skupinu KME; vo vztahu k skupine KME, ktorá poskytla Komisii dôkazy, o ktorých predtým Komisia nevedela a ktoré sa týkali tak dlzky trvania, ako aj závaznosti porusenia, bolo teda nespravodlivé, ze bola sankcionovaná za dlhsie porusenie, ktoré Komisia bola schopná preukázat (a nielen mat podozrenie o nom) iba vdaka spolupráci skupiny KME. 174. KME preto ziada Súdny dvor, aby zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd nerozhodol, ze KME mala nárok na znízenie násobného koeficientu zalozeného na dlzke trvania uplatneného na východiskovú sumu pokuty za obdobia od mája 1988 do novembra 1992 a od mája 1998 do konca roka 1999, zrusil relevantnú cast sporného rozhodnutia a znovu stanovil výsku pokuty v rámci svojej neobmedzenej právomoci. Vyjadrenie Komisie 175. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd jasne a logicky vysvetlil, kedy sa má poskytnút ciastocná imunita - a nie znízenie pokuty z dôvodu spolupráce -, pricom odpovedal na vsetky právne argumenty skupiny KME. V bodoch 123 az 127 svojho rozsudku Vseobecný súd vysvetlil, ze tým, ze Komisii odhalila celú dlzku trvania kartelu, Outokumpu Komisii umoznila zvýsit východiskovú sumu jej pokuty o 85 %, pricom maximálne znízenie pokuty z dôvodu spolupráce predstavovalo 50 %. Komisia tento paradox vyriesila tak, ze spolocnosti Outokumpu priznala znízenie pokuty zodpovedajúce ciastocnej imunite za dodatocnú dlzku trvania, ktorú táto spolocnost odhalila. V bodoch 131 a 132 Vseobecný súd vysvetlil, v com sa takáto situácia odlisuje od situácie podnikov, ktoré iba poskytnú dôkazy týkajúce sa obdobia trvania kartelu, o ktorom Komisia uz vedela. 176. KME ziada Súdny dvor, aby nahradil kritérium posúdenia Vseobecného súdu kritériom, ktoré navrhuje KME. Okrem toho, ze takýto návrh je neprípustný, posúdenie Vseobecného súdu je zjavne správne a argumentácia skupiny KME je zjavne nesprávna. Ked Outokumpu poskytla informácie, o ktorých Komisia nevedela, oznámila jej úplnú dlzku trvania kartelu a Komisia bola po prvý raz schopná vykonat setrenie a vyhladat dôkazy, ktoré by preukázali túto úplnú dlzku trvania. Bez tohto oznámenia by nebolo mozné preukázat existenciu porusenia pocas obdobia, ktoré Komisii nebolo známe. KME iba poskytla dôkazy, ktorými Komisia síce este nedisponovala, ale ktoré sa týkali aspektov porusenia, ktoré jej uz boli známe (pocas obdobia, ktoré uz odhalila Outokumpu), a preto nemali taký zásadný vplyv na vysetrovanie. Komisia uz vykonávala setrenie a vyhladávala dôkazy na preukázanie dlzky trvania kartelu a mohla by ich získat aj bez pomoci skupiny KME. KME teda iba ulahcila Komisii jej prácu. 177. Rozlísenie informácií a dôkazov, z ktorého vychádza KME, nie je rozhodujúce. V skutocnosti boli "informácie", ktoré poskytla Outokumpu, tiez dôkazmi. Vyhlásenie spolocnosti Outokumpu z 30. mája 2001, ktoré je spomenuté v bode 124 napadnutého rozsudku, bolo v spornom rozhodnutí pouzité ako dôkaz. Naopak "dôkazy", ktoré poskytla KME, jednoznacne poskytli Komisii informácie o urcitých aspektoch kartelu. Rozhodujúcim faktorom je, ci konkrétne "informácie" alebo "dôkazy" po prvý raz odhalia aspekt kartelu, ktorý má vplyv na jeho závaznost alebo dlzku trvania, ktorú by bez príspevku dotknutého podniku nebolo mozné presetrit. 178. Okrem toho by KME podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktoré cituje, nemala nárok na ciastocnú imunitu. Toto oznámenie priznáva ciastocnú imunitu podniku, ktorý "poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie." Dôkazy, ktoré poskytla KME, sa týkali skutocností, ktoré uz boli Komisii známe, konkrétne úplnej dlzky trvania kartelu. 179. Alternatívne kritérium skupiny KME by zdvojovalo kritérium na priznanie znízenia pokuty z dôvodu spolupráce podla bodu D oznámenia o spolupráci z roku 1996, podla ktorého spolocnost, ktorá poskytne "informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia," má nárok na znízenie o 10 % az 50 %, a znemoznovalo by pouzitie tohto kritéria. Na základe kritéria skupiny KME by mal podnik nárok na imunitu aj napriek tomu, ze oznámenie o spolupráci výslovne stanovuje maximálne znízenie pokuty o 50 %, cím by sa úplne narusil systém vytvorený oznámením o spolupráci. KME bola primerane odmenená za svoju spoluprácu znízením pokuty o 30 %, ktoré Vseobecný súd potvrdil a ktoré nebolo napadnuté v odvolacom konaní. 180. Pokial ide o primeranost preskúmania Vseobecného súdu, Komisia poznamenáva, ze KME (v rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu, ale s poukazom na posúdenie svojho stvrtého zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní) cituje bod 115 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd uviedol, ze v prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach si Komisia ponechala urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o posúdenie polahcujúcich okolností, a bod 129, v ktorom Vseobecný súd opät poznamenal, ze Komisia má v tomto smere urcitú mieru volnej úvahy. Tieto poznámky vsak boli uvedené v súvislosti s tvrdeniami skupiny KME, podla ktorých Komisia porusila bod 3 usmernení tým, ze odmietla zohladnit niektoré polahcujúce okolnosti. Vseobecný súd mal posúdit, ci sa tieto tvrdenia týkali otázok, v ktorých Komisia obmedzila svoju volnú úvahu prijatím usmernení, alebo otázok, v ktorých si túto volnú úvahu ponechala. To nesvedcí o nedostatocnom súdnom preskúmaní, ale iba odráza povahu tvrdení, ktoré KME uviedla v prvostupnovom konaní. V súvislosti s výhradou, ze skupine KME sa mala poskytnút ciastocná imunita, a nie "iba" znízenie pokuty z dôvodu spolupráce, Vseobecný súd v kazdom prípade skonstatoval, ze takýto prístup by bol nesprávny, pricom napríklad v bode 132 uviedol, ze "znízenie pokuty porusovatelom namiesto ochrany jedného podniku pred pokutou [je] odôvodnené tým, ze cielom uz nie je odhalit okolnost, ktorá môze viest k zvýseniu ulozenej pokuty." Posúdenie 181. Poznamenávam, ze ak by pokuta skupiny KME bola v spornom rozhodnutí znízená tak, ze by v skutocnosti negovala zvýsenie z dôvodu dlzky trvania za obdobia v celkovej dlzke siestich rokov a jedného mesiaca, v súvislosti s ktorými KME podla svojich tvrdení poskytla Komisii "rozhodujúce dôkazy", výsledok by mal zodpovedat pouzitiu zvýsenia pokuty iba za ostatných sest rokov a devät mesiacov porusenia. Ak by sa rocná sadzba ponechala na úrovni 10 % ako v prípade ostatných clenov, znamenalo by to zvýsenie o 67,5 % - cize o 5 % vyssie, ako je celkové zvýsenie, ktoré sa skutocne (a mozno nedopatrením) pouzilo.([50]50) Opät teda mozno konstatovat, ze ak by sa Vseobecný súd so situáciou úplne oboznámil, jeho rozhodnutie by nemuselo byt skupine KME na prospech, aj keby Vseobecný súd toto jej konkrétne tvrdenie uznal. 182. V dôsledku toho by bolo mozné pouzit rovnaký prístup, aký som navrhla v súvislosti s tretím odvolacím dôvodom, a rozhodnút, ze tento odvolací dôvod (spolu s tvrdením v prvostupnovom konaní) je irelevantný. Zastávam vsak názor, ze v tomto prípade otázka, ci by sa malo so skupinou KME zaobchádzat, ako keby sa nepodielala na karteli pocas období, v súvislosti s ktorými poskytla Komisii dôkazy, nie je nerozlucne spojená s otázkou percentuálneho rozsahu zvýsenia, a teda sa nou mozno zaoberat samostatne. 183. Argumentácia skupiny KME v podstate vychádza z troch predpokladov, ktoré sa musia v zásade kumulatívne preukázat, aby bola táto argumentácia úspesná: a) informácie, ktoré odhalujú obdobie porusenia, je potrebné odlísit od dôkazov, ktoré preukazujú, ze pocas tohto obdobia doslo k poruseniu; b) ak najprv jeden subjekt poskytne informácie a iný subjekt neskôr poskytne dôkazy, iba tento druhý subjekt by mal mat nárok na imunitu za dané obdobie; a c) v súvislosti s obdobiami od mája 1988 do novembra 1992 a od mája 1998 do konca roku 1999 KME poskytla dôkazy, zatial co Outokumpu predtým poskytla iba informácie. 184. Pokial ide predpoklad uvedený v písm. a), súhlasím s Komisiou, ze nemozno jednoznacne odlísit informácie (ktoré KME zrejme chápe ako vyhlásenia zalozené na poznatkoch týkajúcich sa skutocností, ktoré sa stali v minulosti) od dôkazov (ktoré KME zrejme chápe ako listiny alebo iné hmotné predmety, z ktorých mozno vyvodit závery). Informácie totiz poskytujú dôkazy (inak by nemal výsluch svedkov v súdnom konaní nijaký význam) a dôkazy poskytujú informácie (bez ktorých by dôkazy nemali nijakú hodnotu). Vseobecný súd preto nepochybil, ked posudzoval príspevky spolocnosti Outokumpu a skupiny KME rovnako, pokial ide o povahu ich uzitocnosti pre vysetrovanie Komisie. 185. Pokial ide o predpoklad uvedený v písm. b), aj ked informácie a dôkazy vo vseobecnosti nemozno podla ich povahy rozlísit z hladiska ich uzitocnosti pre vysetrovanie, uzitocnost rôznych príspevkov, ci uz ide o "informácie" alebo "dôkazy", v rámci konkrétneho vysetrovania sa môze znacne lísit. Jeden z clenov kartelu teda môze poskytnút informácie alebo dôkazy týkajúce sa urcitého obdobia porusenia, ktoré sú natolko vágne a vseobecné, ze pre Komisiu nemajú praktický význam, a iný clen kartelu môze neskôr poskytnút podrobné informácie alebo dôkazy, ktoré majú rozhodujúci význam pre preukázanie, ze pocas daného obdobia doslo k poruseniu. V takom prípade by nebolo neprimerané, ak by Komisia v tejto súvislosti znízila pokutu tohto druhého clena kartelu; a ak by namiesto toho znízila pokutu prvého clena kartelu, tento druhý clen kartelu by sa mohol celkom oprávnene domáhat, aby Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci preskúmal tento prístup, hoci výsledok by závisel od skutkového posúdenia Vseobecného súdu. V kazdom prípade je nesporné, ze "logika ochrany pred pokutami", na ktorú Vseobecný súd odkazuje v bode 130 svojho rozsudku, svedcí v prospech zvýhodnenia iba prvého clena kartelu, ktorý poskytne primerané informácie alebo dôkazy. 186. Pokial ide o predpoklad uvedený v písm. c), otázka, ci "dôkazy" skupiny KME mali rozhodujúci význam pre záver Komisie, ze kartel sa uplatnoval pocas predmetných období, zatial co skorsie "informácie" spolocnosti Outokumpu neumoznili dospiet k nijakému záveru, je skutkovou otázkou, ktorá nemôze byt predmetom odvolania. Z bodov 128 a 131 az 133 napadnutého rozsudku je navyse zrejmé, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti skonstatoval, ze Outokumpu poskytla podstatné informácie, ktoré umoznili preukázat úplnú dlzku trvania porusenia, ktoré KME o vyse 16 mesiacov neskôr doplnila dôkazmi, ktoré Komisii pomohli preukázat skutkový stav. Na základe takého skutkového posúdenia nemozno pochybovat o tom, ze Vseobecný súd právne nepochybil, ked zamietol stvrtú cast stvrtého zalobného dôvodu skupiny KME. 187. Nakoniec, pokial ide o otázku primeranosti preskúmania, ktoré vykonal Vseobecný súd, je zrejmé, ze konstatovania, ktoré Vseobecný súd uviedol v súvislosti s volnou úvahou Komisie pri zohladnení polahcujúcich okolností, mu vôbec nebránili v správnom posúdení a reakcii na argumentáciu skupiny KME a ze k svojmu záveru dospel na základe reálneho posúdenia skutkového stavu a argumentácie, ktoré mu boli v konaní predlozené. O trovách 188. Podla clánku 122 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Zastávam názor, ze v prejednávanej veci treba odvolanie zamietnut. Komisia poziadala o náhradu trov konania. Skupine KME preto treba ulozit povinnost nahradit Komisii trovy konania. Návrh 189. Vzhladom na vsetky uvedené úvahy zastávam názor, ze Súdny dvor by mal: - zamietnut odvolanie a - ulozit spolocnostiam KME Germany AG, KME France SAS a KME Italy SpA povinnost nahradit Komisii trovy konania. __________________________________________________________________ [51]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [52]2 - Vseobecný súd sa v tom case, este pred nadobudnutím úcinnosti Lisabonskej zmluvy, oznacoval ako "Súd prvého stupna". Pre zjednodusenie a vzhladom na to, ze islo len o formálnu zmenu, budem pouzívat vsade v týchto návrhoch jeho súcasný názov. __________________________________________________________________ [53]3 - Rozsudok zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia, T-127/04, Zb. s. II-1167 (dalej len "napadnutý rozsudok"). Ostatní úcastníci kartelu, ktorým boli ulozené pokuty tým istým rozhodnutím, toto rozhodnutie tiez napadli a ich zaloby boli tiez zamietnuté v ten istý den: pozri rozsudok zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, T-116/04, Zb. s. II-1087, a rozsudok zo 6. mája 2009, Outokumpu a Luvata/Komisia, T-122/04, Zb. s. II-1135. __________________________________________________________________ [54]4 - Vyhlásená v Nice 7. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, s. 1). Aktualizovanú verziu schválil Európsky parlament 29. novembra 2007, po odstránení odkazov na Európsku ústavu (Ú. v. EÚ C 303, s. 1); najnovsie - polisabonské - konsolidované znenie bolo uverejnené v Ú. v. EÚ C 83, s. 389. __________________________________________________________________ [55]5 - Pôvodné znenie z roku 2000. Druhá veta v súcasnosti znie: "v dôsledku toho respektujú práva, dodrziavajú zásady a podporujú ich uplatnovanie v súlade so svojimi príslusnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na nu prenesené zmluvami." __________________________________________________________________ [56]6 - Nariadenie Rady (EHS) zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). S úcinnostou od 1. mája 2004 bolo nariadenie c. 17 zrusené a nahradené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ktorým bola velká cast zodpovednosti za uplatnovanie sútazného práva EÚ presunutá na súdy a orgány clenských státov. __________________________________________________________________ [57]7 - Úctovná jednotka sa uplatnovala pred zavedením eura. __________________________________________________________________ [58]8 - V podstate rovnaké ustanovenia sú v súcasnosti obsiahnuté v clánku 23 ods. 2, 3 a 5 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [59]9 - V podstate rovnaké ustanovenie je v súcasnosti obsiahnuté v clánku 31 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [60]10 - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171). Usmernenia z roku 1998 boli s úcinnostou od 1. septembra 2006 nahradené usmerneniami k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, s. 2). Usmernenia z roku 2006 sú zalozené na dost odlisnom prístupe, ktorý v podstate spocíva v stanovení základnej výsky pokuty vypocítanej vo vseobecnosti ako 30 % rocnej hodnoty predaja, ktorého sa porusenie týka (v prípade potreby upravenej podla vsetkých relevantných okolností), vynásobenej poctom rokov úcasti a následne znovu upravenej podla pritazujúcich okolností, polahcujúcich okolností a odstrasujúceho faktora, to vsetko v rámci stanovenej hranice vo výske 10 % rocného obratu a s pouzitím pravidiel zhovievavosti (pozri bod 22 a poznámku pod ciarou 13 nizsie), s výnimocnou moznostou znízenia pokuty, ktorá by inak bola pre podnik likvidacná. __________________________________________________________________ [61]11 - Táto poznámka pod ciarou nie je pre slovenský preklad týchto návrhov relevantná. __________________________________________________________________ [62]12 - Ako bude zrejmé v rámci tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu, je vhodné uviest, ze to znamená (a tento výklad, pokial viem, nikdy nebol spochybnený) zvýsenie celej sumy o (<=10 x n) %, kde n oznacuje pocet rokov trvania porusenia. Pozri tiez bod 19 napadnutého rozsudku v bode 26 uvedenom nizsie a nizsie uvedenú poznámku pod ciarou 16. __________________________________________________________________ [63]13 - Oznámenie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4), ktoré sa uplatnovalo v relevantnej dobe. Toto oznámenie bolo s úcinnostou od 14. februára 2002 nahradené oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155), ktoré bolo v roku 2006 nahradené oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, s. 17). __________________________________________________________________ [64]14 - K(2003) 4820 v konecnom znení (vec COMP/E-1/38.240 - Priemyselné rúry) (dalej len "napadnuté rozhodnutie" alebo "sporné rozhodnutie"). Zhrnutie tohto rozhodnutia je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ L 125, s. 50). __________________________________________________________________ [65]15 - Z toho 10,41 milióna eur pre spolocnost KME Germany, 10,41 milióna eur solidárne pre spolocnosti KME France a KME Italy, pricom obe sumy boli ulozené za obdobie od 3. mája 1988 do 19. júna 1995, a 18,99 milióna eur solidárne pre vsetky tri spolocnosti za obdobie od 20. júna 1995 do 22. marca 2001. __________________________________________________________________ [66]16 - Hoci to v napadnutom rozsudku nie je uvedené, v spornom rozhodnutí bola zvýsená východisková suma o 125 % pre spolocnosti Outokumpu aj Wieland, a to zo 17,33 milióna eur na 38,98 milióna eur a z 11,55 milióna eur na 25,99 milióna eur (odôvodnenia c. 328, 334 a 347 sporného rozhodnutia). __________________________________________________________________ [67]17 - Rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, bod 12. __________________________________________________________________ [68]18 - Komisia v tejto súvislosti zrejme odkazuje iba na druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod, pretoze pasáze rozsudku, ktoré cituje KME (pozri vyssie uvedený bod 41), sa týkajú iba týchto zalobných dôvodov. __________________________________________________________________ [69]19 - Rozsudok ESLP Engel a i. v. Holandsko z 8. júna 1976 (séria A, c. 22), bod 82. __________________________________________________________________ [70]20 - Pozri napríklad rozsudok ESLP Jussila v. Fínsko (Velká komora) z 23. novembra 2006, staznost c. 73053/01, ESLP 2006-XIII. __________________________________________________________________ [71]21 - Pozri tiez body 48 az 52 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bot 26. októbra 2010 vo veci ThyssenKrupp Nirosta/Komisia (C-352/09 P), s ktorými sa úplne stotoznujem, ako aj tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [72]22 - Netreba rozhodnút o tom, ci - ako bolo uvedené na pojednávaní - je toto morálne odsúdenie väcsie ako morálne odsúdenie spojené s danovými únikmi, aj ked samotná skutocnost, ze táto otázka bola vznesená, vytvára nelichotivý obraz o podnikatelskej morálke. __________________________________________________________________ [73]23 - Nepovazujem za potrebné zaoberat sa tvrdeniami skupiny KME, ktoré sa týkajú podstatného nárastu pokút ukladaných Komisiou v ostatných rokoch; povahu deliktu totiz nevymedzuje závaznost skutocne ulozených sankcií, ale rozsah sankcií, ktoré mozno ulozit. __________________________________________________________________ [74]24 - V usmerneniach sa hovorí o "cieloch sledovaných penalizáciou porusení" a o stanovení pokuty "na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok." __________________________________________________________________ [75]25 - Rozhodnutie tretej komory z 3. júna 2004 o prípustnosti stazností c. 69042/01, 69050/01, 69054/01, 69055/01, 69056/01 a 69058/01, OOO Neste St Petersburg a i. v. Rusko. __________________________________________________________________ [76]26 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 20 vyssie, bod 43 rozsudku, v ktorom je citovaný rozsudok z 27. februára 1992, Société Stenuit v. Francúzsko, séria A c. 232-A, s osobitným zretelom na sútazné právo. __________________________________________________________________ [77]27 - Pozri tiez rozsudok ESLP Albert a Le Compte v. Belgicko z 10. februára 1983, bod 29, séria A c. 58. __________________________________________________________________ [78]28 - Pozri rozsudok ESLP Belilos v. Svajciarsko z 29. apríla 1988, bod 68, séria A c. 132. __________________________________________________________________ [79]29 - KME cituje napríklad SLATER, D. et al.: Competition law proceedings before the European Commission and the right to a fair trial: no need for reform?, GCLC Working Paper 04/08; a WISKING, S.: Does the European Commission Provide Parties with a Proper Opportunity to be Heard on the Level of Fines?, GCP - The Online Magazine for Global Competition Policy [vydanie z júna 2009(2)]. __________________________________________________________________ [80]30 - Aj ked treba uznat, ze v rôznych obdobiach boli prijaté opatrenia na zabezpecenie väcsej miery oddelenia funkcií, pricom najvýznamnejsím príkladom je zrejme rozhodnutie o vymenovaní nezávislého úradníka povereného vypocutím, ktorý predsedá vypocutiu namiesto riaditela riaditelstva vedúceho vysetrovanie, ktorý predtým vykonával túto funkciu (pozri jedenástu správu Komisie o politike hospodárskej sútaze z roku 1981, bod 26). __________________________________________________________________ [81]31 - To isté by platilo aj prípade, ak by sa konanie týkalo výlucne "civilného" sporu (pozri napríklad rozsudok ESLP Obermeier v. Rakúsko z 28. júna 1990, body 67 a 70, séria A c. 179), akým by bol aj administratívnoprávny spor. __________________________________________________________________ [82]32 - Pozri rozhodnutie ESLP Valico S.r.l. v. Taliansko z 21. marca 2006, staznost c. 70074/01, ESLP 2006-III, s. 20 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [83]33 - Pozri rozsudok ESLP Crompton v. Spojené královstvo z 27. októbra 2009, staznost c. 42509/05, bod 71 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [84]34 - Z najnovsej judikatúry pozri napríklad rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 24. __________________________________________________________________ [85]35 - Citovaný v bode 68 napadnutého rozsudku, bod 73. __________________________________________________________________ [86]36 - Ktorá aj napriek tomu, ze v anglickej verzii môze vyvolávat urcité pochybnosti, zodpovedá jednoznacnej formulácii "ŕ titre surabondant" pouzitej vo francúzskej verzii, v ktorej bol rozsudok Vseobecného súdu vyhotovený. __________________________________________________________________ [87]37 - Poukazujem najmä na zhrnutie uvedené v bode 95 a nasl. návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Mo och Domsjö/Komisia, a na body 129 a 130 rozsudku Dalmine/Komisia (tieto návrhy a rozsudok sú citované v bode 64 napadnutého rozsudku citovanom v bode 84 vyssie). __________________________________________________________________ [88]38 - Pozri najmä body 299 az 301 a 314 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [89]39 - Citovaný v bode 91 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [90]40 - Táto poznámka pod ciarou nie je pre slovenský preklad týchto návrhov relevantná. __________________________________________________________________ [91]41 - Rozsudok z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, body 247 a 254. __________________________________________________________________ [92]42 - Rozsudok z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, body 47 a 48. __________________________________________________________________ [93]43 - Táto poznámka pod ciarou nie je pre slovenský preklad týchto návrhov relevantná. __________________________________________________________________ [94]44 - Pozri vyssie uvedený bod 26. __________________________________________________________________ [95]45 - Presnejsie bola o nieco vyssia ako 62,5 %, pretoze po vykonaní výpoctov Komisia zaokrúhlila výsledok 56,875 milióna eur na 56,88 milióna eur. Neskôr, ked bolo uplatnené znízenie o 30 %, vsak doslo k zaokrúhleniu smerom nadol. Zrejme vsetky sumy, s ktorými pracovala Komisia v spornom rozhodnutí, boli zaokrúhlené na najblizsích 10 000 eur. __________________________________________________________________ [96]46 - Vzhladom na to, ze skupina KME ako taká bola vytvorená az v roku 1995 (aj ked jej clenovia sa zúcastnovali na karteli pocas celého obdobia), Komisia rozdelila celkovú pokutu na dve rovnaké casti: prvá cast, ktorá sa týkala obdobia od roku 1988 do roku 1995, bola dalej rozdelená medzi jednotlivých clenov skupiny; druhá cast, ktorá sa týkala obdobia od roku 1995 do roku 2001, sa vztahovala na skupinu ako celok. Komisia zvýsila prvú cast o 70 % a druhú cast o 55 % - co, ako sa zrejme domnievala, predstavuje celkové zvýsenie o 125 %, ktoré skutocne pouzila v prípade východiskových súm spolocností Outokumpu a Wieland (pozri poznámku pod ciarou 16 vyssie). Ak sa vsak jedna polovica sumy zvýsi o urcitú percentuálnu sadzbu a druhá polovica sa zvýsi o inú percentuálnu sadzbu, celková suma sa v skutocnosti nezvýsi o súcet, ale o priemer týchto dvoch sadzieb. Je to zrejmé, ak si predstavíme, ze kazdá polovica sa zvýsi o rovnakú percentuálnu sadzbu - napríklad v kazdom prípade 55 %; celkové zvýsenie predstavuje jednoznacne 55 %, a nie 110 %. __________________________________________________________________ [97]47 - Ak by sa východisková suma 35 miliónov eur zvýsila o 125 %, výsledok by bol 78,75 milióna eur, co je o 21,87 milióna eur viac ako skutocná celková suma 56,88 milióna eur. __________________________________________________________________ [98]48 - Podla mojich výpoctov, ak by bola pokuta skupiny KME zvýsená v rovnakom rozsahu, jej celková pokuta by po následnom znízení o 30 % predstavovala 55,125 milióna eur (35 + 125 % = 78,75; 78,75 - 30 % = 55,125) namiesto 39,81 milióna eur. Túto celkovú sumu by následne bolo mozné v potrebnom rozsahu rozdelit v pomere 7 : 5,5, ktorý predstavuje dve obdobia od roku 1988 do roku 1995 a od roku 1995 do roku 2001. __________________________________________________________________ [99]49 - Pozri poznámku pod ciarou 13 vyssie. __________________________________________________________________ [100]50 - Pozri vyssie uvedený bod 161 a nasl. References 1. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref1 52. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref2 53. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref3 54. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref4 55. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref5 56. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref6 57. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref7 58. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref8 59. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref9 60. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref10 61. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref11 62. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref12 63. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref13 64. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref14 65. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref15 66. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref16 67. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref17 68. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref18 69. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref19 70. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref20 71. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref21 72. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref22 73. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref23 74. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref24 75. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref25 76. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref26 77. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref27 78. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref28 79. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref29 80. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref30 81. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref31 82. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref32 83. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref33 84. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref34 85. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref35 86. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref36 87. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref37 88. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref38 89. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref39 90. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref40 91. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref41 92. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref42 93. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref43 94. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref44 95. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref45 96. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref46 97. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref47 98. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref48 99. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref49 100. file:///tmp/lynxXXXXK5Qx7Z/L94793-6066TMP.html#Footref50