NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 23. septembra 2010 ^1([1]1) Vec C-194/09 P Alcoa Trasformazioni Srl "Odvolanie - Rezimy preferencných sadzieb za elektrickú energiu priznané niektorým priemyselným velkoodberatelom elektrickej energie v Taliansku - Opatrenie nepredstavujúce pomoc - Predlzenie platnosti rezimov talianskymi orgánmi - Rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES" 1. Svojím odvolaním sa Alcoa Trasformazioni Srl (dalej len "Alcoa") domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia (T-332/06, dalej len "napadnutý rozsudok")([2]2) a ciastocného zrusenia rozhodnutia Komisie 2006/C 214/03, ktorým sa zacalo konanie, ktoré upravuje clánok 88 ods. 2 ES o státnej pomoci C 36/06 (ex NN 38/06) - Preferencná sadzba elektrickej energie priznaná niektorým priemyselným velkoodberatelom elektrickej energie v Taliansku([3]3) (dalej len "sporné rozhodnutie"), v casti, v ktorej sa toto rozhodnutie týka sadzieb za elektrickú energiu, ktoré sú urcené závodom na výrobu hliníka patriacim spolocnosti Alcoa. 2. Osobitost tejto veci spocíva v tom, ze odvolanie, ktoré podala Alcoa, sa týka rozhodnutia Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania voci opatreniu, ktorým sa predlzuje platnost mechanizmu priznaného spolocnosti Alcoa, spocívajúceho v preferencnej sadzbe, ktorú Komisia v roku 1995 povazovala za opatrenie nepredstavujúce pomoc, a nie konecného rozhodnutia prijatého podla clánku 88 ods. 2 ES. 3. V tejto súvislosti má Súdny dvor preskúmat najmä právne úcinky rozhodnutia Komisie, ktorá opatrenie povazovala za nepredstavujúce státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ako aj uplatnenie zásady ochrany legitímnej dôvery. I - Právny rámec 4. Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré nadobudlo úcinnost 16. apríla 1999, obsahuje tieto relevantné definície: "a) 'pomoc` bude znamenat akékolvek opatrenie, ktoré splna vsetky kritériá stanovené v clánku [87] (1) [ES]; b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: i) ...vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti zmluvy; ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; ... v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu; c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ... f) 'protiprávna pomoc` bude znamenat novú pomoc realizovanú v rozpore s clánkom [88] (3) [ES]; ..." 5. Podla clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 "akékolvek plány poskytnút novú pomoc bude daný clenský stát oznamovat Komisii v dostatocnom casovom predstihu". Clánok 3 tohto nariadenia stanovuje, ze nová pomoc "nenadobudne úcinnost prv ako Komisia prijme alebo sa má za to, ze prijala rozhodnutie, ktoré túto pomoc schvaluje". 6. Clánok 4 ods. 4 uvedeného nariadenia stanovuje: "Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [88] (2) [ES] (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`)." 7. Clánok 6 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje: "Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva [relevantné skutkové a právne okolnosti - neoficiálny preklad], bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie." 8. Pokial ide o neoznámené opatrenia, clánok 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze "ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania". V clánku 13 ods. 1 toho istého nariadenia je stanovené, ze toto preskúmanie vedie v prípade potreby k prijatiu rozhodnutia zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 9. Postup vztahujúci sa na existujúce schémy pomoci je stanovený v clánkoch 17 az 19 nariadenia c. 659/1999. Podla clánku 18 tohto nariadenia, ak Komisia "dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát". Ak clenský stát neakceptuje navrhované opatrenia, Komisia môze zacat podla clánku 19 ods. 2 toho istého nariadenia konanie vo veci formálneho zistovania. II - Skutkový stav, konanie a napadnutý rozsudok 10. Alcoa je spolocnostou zalozenou podla talianskeho práva, ktorá je predovsetkým vlastníkom dvoch závodov vyrábajúcich primárny hliník, ktoré sa nachádzajú v Portovesme na Sardínii a vo Fusine v Benátsku. Tieto závody previedol Alumix SpA v rámci svojej privatizácie na odvolatelku. 11. Rozhodnutím 96/C 288/04 oznámeným Talianskej republike a uverejneným 1. októbra 1996([4]4) (dalej len "rozhodnutie Alumix") Komisia dospela najmä k záveru, ze preferencná sadzba za dodávku elektrickej energie, ktorú ENEL fakturoval závodom, ktoré nadobudla Alcoa, nepredstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Táto preferencná sadzba bola v roku 1992 stanovená rozhodnutím c. 13 z 24. júla 992 Comitato interministeriale dei prezzi (Medzirezortný výbor pre ceny, dalej len "MVC"). Podla clánku 2 zákonného dekrétu z 19. decembra 1995([5]5) (dalej len "zákonný dekrét z roku 1995") sa uvedená sadzba uplatnovala az do 31. decembra 2005. V tejto súvislosti sa Komisia predovsetkým domnievala, ze "fakturovaním urcitej sadzby za výrobu primárneho hliníka [závodom, ktoré nadobudla odvolatelka], ktorá pokrýva jej variabilné náklady a ktorá sa podiela na jej fixných nákladoch, sa ENEL správal [ako hospodársky subjekt konajúci za normálnych trhových podmienok], kedze tieto sadzby umoznujú dodávat elektrickú energiu jeho najdôlezitejsím priemyselným zákazníkom v regiónoch, v ktorých existuje znacná nadmerná kapacita súvisiaca s výrobou elektrickej energie" [neoficiálny preklad]. 12. Zo spisu vyplýva, ze rozhodnutím c. 148/04 z 9. augusta 2004 Úradu pre elektrickú energiu a plyn (dalej len "Úrad") bol verejnoprávny orgán Cassa Conguaglio per il settore elettrico (Vyrovnávací fond v elektroenergetickom odvetví, dalej len "Vyrovnávací fond") poverený riadením preferencnej sadzby. Z tohto dôvodu vrátil priamo spolocnosti Alcoa rozdiel medzi výskou sadzby, ktorú jej fakturoval ENEL, a preferencnou sadzbou stanovenou v zákonnom dekréte z roku 1995, a to prostredníctvom parafiskálneho odvodu ulozeného vsetkým spotrebitelom elektrickej energie v Taliansku. 13. V roku 2005 bol zákonný dekrét c. 35 zo 14. marca 2005 prevedený na zákon c. 80 zo 14. mája 2005 (riadna príloha GURI c. 91 zo 14. mája 2005, dalej len "zákonný dekrét z roku 2005") prijatý talianskymi orgánmi. Podla jeho clánku 11 ods. 11 bola preferencná sadzba uplatnujúca sa na dva závody spolocnosti Alcoa predlzená az do 31. decembra 2010. 14. Rozhodnutie príslusného orgánu zodpovedného za oblast elektrickej energie (rozhodnutie Úradu c. 217/05 z 13. októbra 2005, ktoré bolo prijaté na základe uvedeného clánku 11 ods. 11 a 13 zákonného dekrétu z roku 2005), spresnilo podrobné pravidlá na uplatnovanie uvedeného clánku 11 ods. 11. Tieto podrobné pravidlá stanovovali, ze sadzba z roku 2004 sa uplatnuje aj v roku 2005 a ze sadzba priznaná závodom spolocnosti Alcoa by sa mohla v prípade zvýsenia rocných referencných cien na burze s energiou vo Frankfurte nad Mohanom a v Amsterdame zvýsit maximálne o 4 % rocne. 15. Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia prijala sporné rozhodnutie zacat konanie stanovené v clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa novej pomoci. 16. Návrhom z 29. novembra 2006 podala Alcoa na Súd prvého stupna zalobu na zrusenie sporného rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Po prvé tvrdí, ze Komisia nesprávne povazovala sadzbu za elektrickú energiu, ktorá sa uplatnuje na jej závody, za státnu pomoc, aj napriek tomu, ze uvedená sadzba, ktorá zodpovedá trhovej sadzbe, im nepriznáva nijakú výhodu. Po druhé Komisii vytýka, ze porusila zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, kedze uvedené rozhodnutie odporuje rozhodnutiu Alumix. Po tretie subsidiárne tvrdí, ze Komisia nesprávne preskúmala predmetné opatrenie v rámci konania uplatnujúceho sa na novú pomoc, pricom ho mala preskúmat v rámci konania uplatnujúceho sa na existujúcu pomoc. 17. Rozsudkom z 25. marca 2009 Súd prvého stupna zalobu zamietol. III - O odvolaní 18. Na podporu svojho odvolania Alcoa uvádza dva odvolacie dôvody pozostávajúce z viacerých konkrétnych výhrad. 19. Vo svojom prvom odvolacom dôvode Alcoa Súdu prvého stupna vytýka, ze vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze Komisia mohla zacat konanie bez toho, aby preskúmala, ci závery uvedené v rozhodnutí Alumix stratili platnost. Súd prvého stupna vychádzal teda z nesprávneho právneho posúdenia, a to po prvé tým, ze obmedzil svoje preskúmanie sporného rozhodnutia len na zjavné nesprávne posúdenie; po druhé tým, ze neuplatnil judikatúru a základné zásady práva Únie, podla ktorých musí Komisia v tej istej veci zohladnit svoje skorsie rozhodnutia; po tretie tým, ze vychádzal z nepostacujúcich skutocností, aby konstatoval, ze Komisia mohla odôvodnit zacatie konania vo veci formálneho zistovania; po stvrté tým, ze sa domnieval, ze rozhodnutie Alumix bolo casovo obmedzené; po piate tým, ze nepriznal, ze Komisia porusila v spornom rozhodnutí zásadu riadnej správy vecí verejných a zásadu práva byt vypocutý; a po sieste tým, ze dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené. 20. Vo svojom druhom odvolacom dôvode Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze na prejednávanú vec sa vztahovalo konanie uplatnitelné na novú pomoc. Na podporu tohto odvolacieho dôvodu Alcoa vytýka Súdu prvého stupna po prvé, ze vychádzal z judikatúry týkajúcej sa casového predlzenia zlucitelnej pomoci; po druhé, ze vykladal rozhodnutie Alumix ako casovo obmedzené rozhodnutie; po tretie, ze konal nesprávne, ked vychádzal z technických zmien, ku ktorým doslo v rokoch 1999 a 2004; a po stvrté, ze v rámci zacatia konania vo veci formálneho zistovania nerespektoval potrebu chránit právnu istotu a legitímnu dôveru. 21. Alcoa teda navrhuje zrusit napadnutý rozsudok a zrusit rozhodnutie Komisie 2006/C 214/03, ktoré bolo oznámené Talianskej republike 19. júla 2006, v casti, v ktorej sa týka sadzieb za elektrickú energiu uplatnujúcich sa na závody vyrábajúce hliník, ktoré patria spolocnosti Alcoa. Subsidiárne navrhuje zrusit napadnutý rozsudok a vrátit vec Súdu prvého stupna na opätovné preskúmanie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora. Alcoa navrhuje zaviazat Komisiu na náhradu trov konania, vrátane vrátenia súm, ktoré jej boli zaplatené ako trovy konania vynalozené v súvislosti s prvostupnovým konaním. 22. Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania, a to vrátane trov prvostupnového konania. IV - Úvod 23. Na úvod poznamenávam, ze otázkou, ktorá sa nastoluje v rámci tohto odvolania je otázka, za akých podmienok mozno opatrenie, ktoré Komisia povazovala za opatrenie nepredstavujúce státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pokial ho vnútrostátne orgány ciastocne zmenia a rozhodnú o jeho predlzení, povazovat za odlisné opatrenie. 24. Konstatujem, ze základný rozdiel medzi postavením spolocnosti Alcoa a postavením Komisie spocíva v tom, ze podla spolocnosti Alcoa ide o predlzenie opatrenia, ktoré uz Komisia preskúmala, zatial co podla Komisie ide o odlisné opatrenie, a preto ho mozno preskúmat len z hladiska novej pomoci. 25. V tejto súvislosti treba najskôr uviest, ze úvahy Súdu prvého stupna sa zakladajú na konstatovaní uvedenom v bode 132 napadnutého rozsudku, podla ktorého predmetné opatrenie nemozno povazovat za existujúcu pomoc, a to nielen z dôvodu, ze sa týka iného obdobia, ako je obdobie skúmané v rozhodnutí Alumix, ale tiez preto, ze nespocíva v uplatnení sadzby stanovenej v zákonnom dekréte z roku 1995 spolocnostou ENEL, ktorá zodpovedá trhovej sadzbe, ale v poskytnutí náhrady zo strany Vyrovnávacieho fondu s cielom vyrovnat rozdiel medzi sadzbou fakturovanou spolocnostou ENEL a sadzbou ustanovenou v zákonnom dekréte z roku 1995, ktorá bola predlzená zákonným dekrétom z roku 2005. Podla Súdu prvého stupna ide teda o odlisné opatrenie. V - Vseobecné pripomienky k opatreniam nepredstavujúcim státnu pomoc a k prípadným zmenám ich kvalifikácie 26. Zmluva ES vo svojom clánku 88 stanovila a upravila priebezné skúmanie a kontrolu státnej pomoci Komisiou. Podla clánku 88 ods. 1 ES je Komisia povinná priebezne skúmat schémy pomoci existujúce v clenských státoch. Pokial ide o novú pomoc, ktorú by clenské státy zamýslali zaviest, Zmluva stanovuje predbezné preskúmanie, bez ktorého sa nebude ziadna pomoc povazovat za riadne priznanú. Podla clánku 88 ods. 3 prvej vety ES sa zámery súvisiace s poskytnutím alebo upravením pomoci musia pred ich vykonaním oznámit Komisii. 27. V tejto súvislosti je teda potrebné odlísit na jednej strane fázu predbezného preskúmania pomoci zavedenú clánkom 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti pomoci, a na druhej strane konanie vo veci formálneho zistovania uvedené v clánku 88 ods. 2 ES. Toto druhé konanie umoznuje dôkladne preskúmat státne opatrenia a plní dva úcely. Má za ciel jednak chránit práva tretích potenciálne dotknutých osôb a jednak umoznit Komisii dostatocne sa oboznámit so vsetkými údajmi týkajúcimi sa danej veci predtým, ako prijme rozhodnutie.([6]6) 28. Súdny dvor uz mal prílezitost rozhodnút vo veci Belgicko a Forum 187/Komisia([7]7) o následkoch rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení a doplna posúdenie skorsieho rozhodnutia, v ktorom sa konstatovalo, ze opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. 29. Okrem toho generálny advokát Léger vo svojich návrhoch v uvedenej veci uviedol, ze rozhodnutie, v ktorom Komisia konstatuje, ze opatrenie nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES nezakladá právnu situáciu, ktorá môze prechádzat castými zmenami na základe volnej úvahy institúcií, ako tak môze byt v takej oblasti, ako je spolocná organizácia trhu, ktorej predmet zahrna ustavicné prispôsobenia v závislosti od zmien hospodárskej situácie.([8]8) 30. Z toho podla generálneho advokáta Légera vyplýva, ze ak bolo vnútrostátne opatrenie oznámené Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá vydala rozhodnutie, podla ktorého toto opatrenie nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, tak stát, ktorý zaviedol toto opatrenie, ako aj jeho príjemcovia, môzu mat po uplynutí lehoty na podanie zaloby proti tomuto rozhodnutiu istotu, ze táto schéma nie je v rozpore s pravidlami Spolocenstva v oblasti státnej pomoci. Dotknutí úcastníci konania preto môzu oprávnene verit tomu, ze takéto rozhodnutie v zásade nemozno spochybnit, okrem prípadu vývoja spolocného trhu.([9]9) 31. S touto argumentáciou sa stotoznujem a poznamenávam, ze podstatné odlisnosti medzi touto vecou a uz citovanou vecou Belgicko a Forum 187/Komisia neumoznujú obmedzit analýzu tejto veci na toto konstatovanie. 32. V uz citovanej veci Belgicko a Forum 187/Komisia sa konstatovalo, ze opatrenie nebolo po jeho oznámení podstatným spôsobom zmenené.([10]10) V rámci tohto odvolania je vsak hlavnou otázkou otázka následkov zmien a doplnení opatrenia, ktoré sa predtým povazovalo za opatrenie, ktoré nepatrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 33. V tejto súvislosti mozno z nasledujúcej judikatúry odvodit uzitocné informácie. 34. Na jednej strane poznamenávam, ze v rámci oznámených opatrení Súdny dvor rozhodol, ze zákaz vykonania, ktorý je stanovený v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 posledná veta ES) sa uplatnuje na celú plánovanú schému pomoci v jej konecnej verzii, ktorú urcili vnútrostátne orgány. Aj ked bol pôvodne oznámený zámer medzicasom zmenený, o com Komisia nebola informovaná, na takto zmenený zámer sa uplatní zákaz, pokial údajná zmena v skutocnosti nepredstavuje odlisné opatrenie pomoci, ktoré by malo byt predmetom samostatného posudzovania, a ktoré by teda nemohlo ovplyvnit posúdenie Komisiou uz uskutocneného pôvodného zámeru. V tomto poslednom uvedenom prípade sa zákaz uplatnuje len na opatrenie pomoci zavedené na základe tejto zmeny.([11]11) 35. Na druhej strane podla Súdneho dvora tak z obsahu, ako aj z úcelu ustanovení clánku 93 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ES) vyplýva, ze za novú pomoc, ktorá podlieha povinnosti oznámenia upravenej týmto posledným uvedeným ustanovením sa musia povazovat opatrenia, ktoré smerujú k zavedeniu alebo zmene pomoci, pricom je potrebné spresnit, ze zmeny sa môzu týkat bud existujúcej pomoci, alebo zámerov, ktoré boli pôvodne oznámené Komisii.([12]12) 36. Dalej uvádzam, ze Súd prvého stupna sa vo svojej judikatúre pokúsil vymedzit povahu úpravy existujúcej pomoci.([13]13) Domnievam sa vsak, ze povaha predlzenia alebo úpravy, ako aj z toho vyplývajúce dôsledky sa musia preskúmat v kazdom jednotlivom prípade, co podla môjho názoru vylucuje definícia pravidla alebo vseobecných kritérií týkajúcich sa povahy uskutocnených zmien. 37. Zastávam názor, ze opatrenie, ktoré Komisia predtým povazovala za opatrenie nepredstavujúce státnu pomoc, môze patrit do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, a to najmä v nasledujúcich prípadoch. 38. Predovsetkým pri uplatnení pojmu "vývoj spolocného trhu", ktorý je uvedený v clánku 1 písm. b) bode v) nariadenia c. 659/1999 a ktorý spresnuje, ze opatrenie nepredstavujúce pomoc v case, ked nadobudlo svoju úcinnost, sa musí povazovat za existujúcu pomoc, pokial sa stalo "pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu". Opatrenie sa teda stáva existujúcou pomocou. 39. Po druhé v prípade, ak by sa Komisia vrátila k svojmu posúdeniu opatrenia, a to najmä na základe prísnejsieho uplatnenia pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci, môze opatrenie podliehat konaniu týkajúcemu sa existujúcej pomoci.([14]14) 40. Nakoniec, ak clenský stát upravuje opatrenie takým spôsobom, ze má charakteristiky ustanovené v clánku 87 ods. 1 ES a stáva sa opatrením, ktoré je odlisné od predtým skúmaného opatrenia, toto opatrenie sa tak stáva novou pomocou. 41. Mám tendenciu domnievat sa, ze v prejednávanej veci ide o tento posledný uvedený prípad. 42. Nepochybne, pokial ide o prípad, ked Komisia povazuje opatrenie za opatrenie nepredstavujúce státnu pomoc, samotné predlzenie tohto opatrenia nemôze viest k zmene posúdenia Komisie. Je totiz jasné, ze na mechanizmus, ktorý zostáva v podstate rovnaký, a síce, ze opatrenie vzdy nevykazuje charakteristiky státnej pomoci, sa vztahujú ubezpecenia, pokial ide o jeho zlucitelnost s právom Únie, ktorú Komisia vyjadrila vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa tohto opatrenia. 43. Pokial ide o samotné predlzenie schémy alebo opatrenia, je zrejme pre prípad vývoja trhu vhodnejsie uplatnit analogicky ustanovenia clánku 1 písm. b) bodu v) a clánkov 17 az 19 nariadenia c. 659/1999. 44. Akékolvek predlzenie, spojené s podstatnou zmenou, ku ktorému dôjde po prijatí rozhodnutia Komisie, v ktorom sa opatrenie povazuje za nepredstavujúce pomoc, vsak predstavuje podstatnú zmenu tohto opatrenia a môze viest k preskúmaniu kvalifikácie uplatnovaného mechanizmu. Opatrenie sa totiz môze zmenit na také, ktoré môze patrit do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Takéto opatrenie sa nevyhnutne odlisuje od predtým existujúceho mechanizmu. 45. V tejto súvislosti povinnost vykonat prierezovú analýzu povahy uskutocnených zmien prislúcha Komisii. V prípade, ak by sa totiz daný mechanizmus povazoval za mechanizmus nepredstavujúci státnu pomoc, Komisia by pred zacatím predbezného preskúmania musela zarucit prostredníctvom dostatocne dôkladného preskúmania, ze ide o predlzenie bez zmeny alebo o podstatnú zmenu. 46. Táto poziadavka je podla môjho názoru spojená s ochranou legitímnej dôvery a právnej istoty. 47. Ako to teda zdôraznil generálny advokát Léger, otázka, ci vnútrostátne opatrenie patrí alebo nepatrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, nezávisí od posúdenia na základe volnej úvahy. Skutocnost, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy v rozhodovaní, ci vnútrostátne opatrenie patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, ak skúmanie ním ustanovených podmienok zahrna komplexné ekonomické posúdenie, neznamená, ze táto institúcia môze kedykolvek zmenit na základe volnej úvahy svoje posúdenie existencie pomoci.([15]15) 48. V tejto súvislosti uvádzam, ze k zmene opatrenia môze dojst na viacerých úrovniach. 49. Treba zdôraznit, ze v prípade zmeny orgánu verejnej moci, ktorý nariaduje opatrenie, cize orgánu, ktorý zaviedol urcitý mechanizmus, ktorý sa povazoval za mechanizmus nepredstavujúci pomoc, môze byt predmetná zmena cisto formálnej povahy. Pri konstatovaní, ze islo o podstatnú zmenu, by mal byt obvykle rozhodujúci hospodársky dopad takejto zmeny. 50. Zmena môze mat aj materiálnu povahu v rozsahu, v akom sa týka podmienok vykonávania opatrenia, cize podmienok o smerovaní prostriedkov slúziacich na financovanie opatrenia. 51. V prejednávanej veci zastávam názor, ze nejde o cisto formálnu zmenu. Dvojitá zmena týkajúca sa jednak pôvodu údajného zvýhodnenia, cize prechodu verejného podniku majúceho historický monopol na verejnoprávny subjekt a jednak mechanizmu jeho financovania, ktorý sa odráza v prechode z preferencnej sadzby na parafiskálne zatazenie vsetkých spotrebitelov elektrickej energie, môze prispiet k tomu, aby sa táto zmena povazovala za podstatnú. Táto kvalifikácia môze viest k tomu, ze sa predmetné opatrenie bude povazovat za odlisné opatrenie, a je spôsobilá odôvodnit rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 52. Navyse skutocnost, ze právna kvalifikácia opatrenia bola preskúmaná, by nemala príslusnému orgánu bránit opätovne preskúmat predmetný mechanizmus, pokial má uvedený orgán na základe nových relevantných informácií pochybnosti o jeho zlucitelnosti s uplatnujúcimi sa pravidlami. Kedze opatrenie, ktoré sa povazovalo za nepredstavujúce státnu pomoc, je mozné zmenit spôsobom, ktorý z neho robí odlisné opatrenie, musí mat Komisia v takomto prípade moznost takýto postup vyuzit. 53. Po skoncení predbezného preskúmania týkajúceho sa vnútrostátneho opatrenia má Komisia tri moznosti: bud rozhodne, ze predmetné státne opatrenie nepredstavuje státnu pomoc, alebo rozhodne, ze toto opatrenie, aj ked nepredstavuje pomoc, nevyvoláva pochybnosti, pokial ide o jeho zlucitelnost so spolocným trhom, alebo rozhodne zacat konanie vo veci formálneho zistovania.([16]16) 54. Pokial ide v prejednávanej veci o preferencnú sadzbu, ktorá bola poskytnutá spolocnosti Alcoa, zo spisu vyplýva, ze Komisia prijala sporné rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania po tom, co mala vo fáze predbezného preskúmania pochybnosti. Dna 19. novembra 2009 bolo prijaté konecné rozhodnutie konstatujúce nezlucitelnost schémy cenovej subvencie v prospech spolocnosti Alcoa.([17]17) VI - O prvej výhrade druhého odvolacieho dôvodu 55. Navrhujem najskôr preskúmat túto výhradu, kedze podla môjho názoru odhalila skutocnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie tohto sporu. A - Pripomienky úcastníkov konania 56. Alcoa Súdu prvého stupna vytýka, ze zalozil svoje úvahy na rozsudku Tribunal Diputación Foral de Álava a i.([18]18), aby tvrdil, ze samotným casovým predlzením sa môze opatrenie zmenit na novú pomoc. Uvedený rozsudok sa vsak týka predlzenia opatrenia, ktoré sa povazovalo za zlucitelnú pomoc, zatial co v prejednávanej veci ide o opatrenie, v prípade ktorého Komisia uznala, ze nepredstavuje pomoc. Podla názoru spolocnosti Alcoa sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nezohladnil existujúce právne rozdiely medzi prijatím záveru o zlucitelnosti pomoci a prijatím záveru o neexistencii pomoci. 57. Podla názoru spolocnosti Alcoa, ak sa dospeje k záveru o neexistencii pomoci, zmenou trhových podmienok sa môze opatrenie zmenit na pomoc, avsak predlzenie tohto opatrenia takýto úcinok vyvolat nemôze. Uplatnuje sa teda clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999, pricom sa vyzaduje, aby sa s opatrením zaobchádzalo skôr ako s existujúcou pomocou nez ako s novou pomocou. 58. Komisia zdôraznuje, ze sporné rozhodnutie sa nezakladá len na predlzení opatrenia, ale aj na zmene opatrenia na teoretickú sadzbu. Táto zmena opatrenia je postacujúca na odôvodnenie docasnej kvalifikácie clánku 11 ods. 1 zákonného dekrétu z roku 2005 ako novej pomoci. B - Posúdenie 59. Na základe tejto hlavnej výhrady Alcoa Súdu prvého stupna vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze svoje úvahy zalozil na judikatúre, ktorú podla jej názoru nemozno uplatnit na opatrenia nepredstavujúce pomoc, aby sa mohol domnievat, ze na prejednávanú vec sa vztahovalo konanie uplatnujúce sa na novú pomoc. 60. V tejto súvislosti poznamenávam, ze v bode 128 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna v odpovedi na tvrdenie spolocnosti Alcoa, ze Komisia mala preskúmat predmetné opatrenie v rámci konania uplatnujúceho sa na existujúcu pomoc a nie konania uplatnujúceho sa na novú pomoc, a to z dôvodu, ze uvedené opatrenie nepredstavuje podstatnú zmenu opatrenia upraveného rozhodnutím Alumix, správne pripomenul judikatúru týkajúcu sa úprav existujúcej pomoci. Odkázal tiez na judikatúru týkajúcu sa uz vykonaného predlzenia pomoci. 61. Súd prvého stupna potom v bode 129 rozsudku uplatnil túto judikatúru na prejednávanú vec, pricom sa domnieval, ze predlzenie alebo zmena opatrenia nepredstavujúceho státnu pomoc musia viest k vykonaniu konania vztahujúceho sa na novú pomoc. 62. Na podporu svojho konstatovania Súd prvého stupna v bodoch 130 a 131 podrobne preskúmal povahu uskutocnených zmien. V bode 134 rovnako zamietol tvrdenie spolocnosti Alcoa, ze v prejednávanej veci islo o nepodstatné zmeny. 63. V tejto súvislosti konstatujem, ze z bodu 129 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze po predlzení opatrenia, o ktorom sa Komisia domnievala, ze nepredstavuje státnu pomoc, je Komisia oprávnená uplatnit len konanie o novej pomoci. 64. Takéto zásadné konstatovanie vsak priamo nevyplýva z judikatúry, ktorú Súd prvého stupna citoval v predchádzajúcom bode svojho rozsudku a ktorá sa týka prípadu zmeny existujúcej pomoci. Navyse podla môjho názoru odporuje vyssie uvedeným úvahám o úcinkoch spojených s rozhodnutím, podla ktorého sa Komisia domnieva, ze opatrenie nepatrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 65. Takéto zásadné konstatovanie nezohladnuje ani úvahy vyplývajúce zo zásady ochrany legitímnej dôvery, kedze v prípade, ak nedôjde k podstatným zmenám opatrenia alebo výnimocne v prípade nedostatku nových relevantných informácií, ktoré nie sú k dispozícii v okamihu zaujatia postoja Komisiou, sú príjemcovia a hospodárske subjekty oprávnení spoliehat sa na posúdenie Komisie uvedené v skorsom rozhodnutí za predpokladu, ze sa v súvislosti s úcinkami vývoja spolocného trhu na opatrenie, ktoré sa stalo státnou pomocou, analogicky neuplatí clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999. 66. Posúdenie, ktorému sa Súd prvého stupna venoval v bode 129 napadnutého rozsudku, predstavuje podla môjho názoru nesprávne právne posúdenie. Zastávam vsak názor, ze toto posúdenie nevedie k zruseniu napadnutého rozsudku. 67. V skutocnosti sa Súd prvého stupna neoprel o toto konstatovanie, aby potvrdil uplatnenie konania o novej pomoci. Ako vyplýva z bodu 130 napadnutého rozsudku, odôvodnenia Súdu prvého stupna sa nezakladajú na predpoklade predlzenia dotknutého opatrenia, ale na odlisnej povahe tohto opatrenia v porovnaní s opatrením, ktoré Komisia predtým preskúmala v rámci rozhodnutia Alumix. 68. Ako vyplýva z bodov 131 a 132 napadnutého rozsudku, opatrenie skúmané v spornom rozhodnutí sa podla Súdu prvého stupna vztahuje na odlisné obdobie a je zalozené na odlisnom mechanizme riadenia. 69. Z bodov 30 az 133 tak vyplýva, ze Súd prvého stupna vykonal analýzu vsetkých okolností, ktoré viedli Komisiu k prijatiu sporného rozhodnutia v predmetnej veci. Toto posúdenie Súdu prvého stupna, pokial ide o podstatnú povahu zmien, ku ktorým doslo v rámci predmetného opatrenia a ktoré mohli viest k názoru, ze ide o odlisné opatrenie, teda predstavuje otázku skutkového posúdenia. 70. Treba vsak pripomenút, ze odvolanie podané proti rozsudku, ktorý bol vydaný v prvom stupni, sa podla vseobecnej zásady zakotvenej v clánku 58 Statútu Súdneho dvora obmedzuje len na právne otázky. Okrem prípadu skreslenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov tak Súdny dvor nemôze preskúmavat posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Súd prvého stupna.([19]19) 71. Kedze Súdu prvého stupna nemozno vytýkat ziadne skreslenie, je opodstatnené vyvodit záver o nedôvodnosti tejto výhrady v rozsahu, v akom mala prípadne za ciel spochybnit posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý zastával názor, ze opatrenie skúmané v spornom rozhodnutí predstavuje odlisné opatrenie, nez je to, ktoré Komisia predtým skúmala v rámci rozhodnutia Alumix. 72. Treba tiez pripomenút, ze pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna.([20]20) 73. Vzhladom na vyssie uvedené zistenia skutkového stavu tak Súd prvého stupna mohol v bode 132 napadnutého rozsudku zvrchovane konstatovat na to, aby odôvodnil uplatnenie konania o novej pomoci na dotknuté opatrenie, ktoré sa povazuje za odlisné opatrenie, ze toto opatrenie sa vztahovalo na odlisné obdobie a spocívalo v zavedení nového mechanizmu. 74. Aj ked je teda prvá výhrada druhého odvolacieho dôvodu dôvodná v casti, v ktorej sa týka nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Súd prvého stupna dopustil tým, ze v odôvodnení napadnutého rozsudku zásadne konstatoval, ze Komisia môze preskúmat opatrenie, ktoré bolo výlucne predlzené v rámci konania vztahujúceho sa na novú pomoc, táto výhrada nemôze viest k spochybneniu napadnutého rozsudku. VII - O prvom odvolacom dôvode A - O prvej výhrade prvého odvolacieho dôvodu 1. Pripomienky úcastníkov konania 75. V prvej výhrade prvého odvolacieho dôvodu Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze prvý odvolací dôvod, ktorý uviedla Alcoa, sa týka docasných otázok, v súvislosti s ktorými sa malo preskúmanie Súdom prvého stupna obmedzit na zjavnú nesprávnost. 76. Alcoa, ktorá uviedla, ze existuje rozdiel medzi zacatím konania vo veci formálneho zistovania proti opatreniam, v súvislosti s ktorými sa osobitne rozhodlo, ze nepredstavujú pomoc, a zacatím konania proti opatreniam, ktoré neboli predmetom takéhoto konstatovania, tvrdí, ze na to, aby predchádzajúce závery o neexistencii pomoci neboli irelevantné, je Komisia pri svojom predbeznom preskúmaní pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania prinajmensom povinná urcit, ci existuje dôvod domnievat sa, ze úvahy, na základe ktorých dospela k týmto záverom, sa stali bezvýznamné a vo svojom rozhodnutí o zacatí konania uviest dôvody týchto záverov. 77. Komisia odpovedá, ze podla jej názoru Súd prvého stupna uplatnil primeranú mieru skúmania, cize mieru, ktorá sa uplatnuje na docasné rozhodnutie.([21]21) 2. Posúdenie 78. Kedze ide o problematiku rozsírenia preskúmania rozhodnutí o zacatí konania, podla názoru spolocnosti Alcoa Súd prvého stupna presunul a obmedzil predmet jej výhrady. 79. V tejto súvislosti by som rád poznamenal, ze vseobecná zásada správneho práva, ktorú uznávajú právne systémy viacerých clenských státov, svedcí v prospech obmedzenia moznosti napadnút prostredníctvom zaloby o neplatnost akty, ktoré majú len prípravnú povahu.([22]22) Zdôraznujem, ze predmetom samostatného súdneho konania môzu byt len prípravné akty, ktoré spôsobujú samostatné právne úcinky. Rozhodnutia o zacatí predbezného preskúmania vsak môzu mat pre dotknutých úcastníkov osobitné a významné právne úcinky, a teda môzu byt napadnutelné. Aby sa zachoval potrebný úcinok nevyhnutného rozdielu medzi predbezným preskúmaním a vecným preskúmaním stanoveným v clánku 88 ES, nie je v prvom prípade mozné uplatnit tak prísne právne poziadavky ako v druhom prípade. 80. Vzhladom na predbeznú povahu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho preskúmania zahrnajúceho predbezné posúdenie navrhovaného opatrenia Komisiou, ktorého cielom je urcit, ci sa uvedené opatrenie vyznacuje charakteristikami státnej pomoci, sa musí preskúmanie zákonnosti súdom Spolocenstva zúzit, kedze len na základe konecného rozhodnutia vychádzajúceho z informácií získaných vo fáze predbezného preskúmania sa umozní, aby vsetky relevantné skutocnosti boli prejednané a spochybnené dotknutými osobami. 81. V dôsledku toho Súd prvého stupna v bodoch 60 a 61 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zacatí konania o veci formálneho preskúmania Súdom prvého stupna sa musí zúzit. 82. Prvú výhradu prvého odvolacieho dôvodu je teda potrebné povazovat za nedôvodnú. 83. Zostáva preskúmat otázku krokov, ktoré bola Komisia povinná podniknút pred prijatím rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, cize otázku, ktorú preskúmam spolu s druhou výhradou prvého odvolacieho dôvodu. B - O druhej výhrade prvého odvolacieho dôvodu 1. Pripomienky úcastníkov konania 84. V tejto výhrade Alcoa tvrdí, ze neuplatnením judikatúry, podla ktorej musí Komisia zohladnit svoje skorsie rozhodnutia, ktoré prijala v tej istej veci, tak Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.([23]23) Rozsudok je nesprávny, kedze sa v nom dospelo k záveru, ze Komisia nebola povinná urcit, ci nadalej platili kritériá, na ktorých zalozila svoj záver o neexistencii výhody v rozhodnutí Alumix. 85. Komisia odpovedá, ze nejasné odvolávanie sa spolocnosti Alcoa na "opatrenie" je nesprávne. Komisia navyse zdôraznuje rozdiel oproti skutkovým okolnostiam, na ktorých spocíva rozhodnutie Alumix, a podla ktorých by samotný podnik ENEL dodával spolocnosti Alcoa elektrickú energiu za dohodnutú sadzbu. Sporné rozhodnutie je vsak zalozené na tom, ze stát by uhrádzal spolocnosti Alcoa cast ceny, ktorá bola zaplatená spolocnosti ENEL. Uz citovaný rozsudok Italgrani II sa teda neuplatnuje a Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked rozhodol, ze tvrdenia spolocnosti Alcoa, podla ktorých sadzba, ktorá jej bola priznaná, zodpovedala trhovej cene, boli irelevantné. 2. Posúdenie 86. Na úvod pripomínam, ze v rozsudku Italgrani I([24]24) Súdny dvor konstatoval, ze ak existuje vseobecná schéma pomoci, Komisia musí zohladnit skorsie rozhodnutie týkajúce sa tejto schémy, ked skúma individuálnu pomoc, ktorá patrí do predmetného systému. Súdny dvor v rozsudku Italgrani II([25]25) dodal, ze ak by Komisia mohla kedykolvek spochybnit svoje rozhodnutia, viedlo by to k trvalej neistote, ktorá by mohla porusit zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. 87. V rozsudkoch Italgrani I a Italgrani II sa síce zdôraznuje, ze je nevyhnutné, aby Komisia pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania preskúmala zistenia uvedené v skorsom rozhodnutí. Uvedené rozsudky vsak odkazujú na prípady existujúcej pomoci a týkajú sa vztahu medzi predtým schválenou schémou pomoci a uplatnovanou individuálnou pomocou. Individuálna pomoc je teda iba vykonávacím opatrením vseobecnej schémy pomoci. To zrejme nie je prípad prejednávanej veci, kedze ide o opatrenie, ktoré Súd prvého stupna povazoval za odlisné opatrenie. 88. V dôsledku toho, aj ked je Komisia pri skúmaní zmeny existujúcej pomoci povinná zohladnit svoje skorsie rozhodnutie, toto konstatovanie by nemalo obmedzovat rozsah jej posúdenia, pokial ide o preskúmanie neoznámených opatrení, ktoré vyplývajú z podstatných zmien opatrenia, ktoré sa predtým povazovalo za státnu pomoc. V takomto prípade sa musí uplatnit clánok 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 89. Navyse, pokial ide o podmienky prijatia formálneho rozhodnutia, pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry je konanie podla clánku 88 ods. 2 ES nevyhnutné, pokial má Komisia vázne tazkosti pri posúdení, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom. Komisia sa preto pri prijímaní rozhodnutia priaznivého pre státne opatrenia môze obmedzit na stádium predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES a prijat rozhodnutie len vtedy, ak po prvom preskúmaní môze dospiet k presvedceniu, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Ak po tomto prvom preskúmaní dôjde Komisia k opacnému presvedceniu, alebo aj vtedy, ked sa jej nepodarilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, je povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES.([26]26) 90. Z judikatúry jasne vyplýva, ze ak má Komisia na konci predbezného preskúmania este vázne pochybnosti o povahe opatrenia ako pomoci alebo o jeho zlucitelnosti, nemá ziadnu právomoc volnej úvahy, pokial ide o zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 91. Rovnaké zásady sa musia uplatnit aj vtedy, ak má Komisia nadalej pochybnosti o prípadnej kvalifikácii skúmaného opatrenia ako pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Nemozno teda Komisii vytýkat zacatie uvedeného konania aj vtedy, ak v rozhodnutí prijatom na tento úcel vyjadrí pochybnosti o tom, ci opatrenia, ktoré sú jeho predmetom, majú charakter pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 92. Nakoniec, pokial ide o odôvodnenia Súdu prvého stupna, z bodu 70 napadnutého rozsudku vyplýva, ze s odvolaním sa na komplexné posúdenie, ktoré Komisii prislúcha vykonat v rámci konania vo veci formálneho preskúmania, Súd prvého stupna povazoval tvrdenie spolocnosti Alcoa, ze Komisia bola povinná urcit, ci nadalej platili kritériá, na ktorých zalozila svoj záver o neexistencii výhody v rozhodnutí Alumix, za nedôvodné. 93. Vzhladom na docasnú povahu sporného rozhodnutia, ktorá odráza pochybnosti Komisie a netýka sa podrobnej analýzy skúmaného opatrenia, je takáto odpoved podla môjho názoru z právneho hladiska dôvodná. 94. V dôsledku toho navrhujem zamietnut túto výhradu ako nedôvodnú. C - O tretej výhrade prvého odvolacieho dôvodu 1. Pripomienky úcastníkov konania 95. Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna sa oprel len o dve skutocnosti, aby dospel k záveru, ze Komisia bola oprávnená zacat konanie vo veci formálneho preskúmania proti sadzbám, ktoré boli schválené spolocnosti Alcoa, a to po prvé o zistenie, ze zdroje umoznujúce financovat znízenie sadzieb predstavujú státne zdroje, a po druhé o skutocnost, ze vyplatenie náhrady spolocnosti Alcoa prostredníctvom mechanizmu Vyrovnávacieho fondu viedlo k znízeniu vseobecne uplatnovanej sadzby na dodávku elektrickej energie. 96. Podla spolocnosti Alcoa vsak tieto dve skutocnosti nepostacujú na odôvodnenie zacatia konania Komisiou, kedze uvedené skutocnosti uz existovali v case prijatia rozhodnutia Alumix. 97. Komisia sa domnieva, ze táto výhrada len opakuje dalsie tvrdenia. Spresnuje, ze tvrdenie spolocnosti Alcoa týkajúce sa normálnych trhových podmienok Súd prvého stupna zamietol a ze toto zamietnutie nebolo v odvolaní spochybnené. 2. Posúdenie 98. Poznamenávam, ze odôvodnenia Súdu prvého stupna, ktoré Komisia spochybnila v rámci tejto výhrady, sa týkajú posúdenia prípadne zjavného pochybenia zo strany Komisie. 99. Vzhladom na odpoved na prvú výhradu prvého odvolacieho dôvodu sa domnievam, ze je potrebné túto výhradu zamietnut ako nedôvodnú. D - O stvrtej výhrade prvého odvolacieho dôvodu a druhej výhrade druhého odvolacieho dôvodu 100. Kedze stvrtá výhrada prvého odvolacieho dôvodu sa výrazne zhoduje s druhou výhradou druhého odvolacieho dôvodu, treba ich preskúmat spolocne. 1. Pripomienky úcastníkov konania 101. Podla názoru spolocnosti Alcoa sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zastával názor, ze posúdenie Komisie v rozhodnutí Alumix bolo casovo obmedzené. 102. Podla názoru spolocnosti Alcoa sa Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku domnieval, ze rozhodnutie Alumix bolo casovo obmedzené. Uvedené rozhodnutie vsak podla jej názoru neobsahuje nijaké výslovné casové obmedzenie, pokial ide o dlzku jeho platnosti. Na rozdiel od toho, co bolo uvedené v napadnutom rozsudku, aj ked bol zákonný dekrét z roku 1995 casovo obmedzený, nemozno z toho logicky vyvodit, ze rozhodnutie Alumix tiez podlieha takémuto obmedzeniu. 103. Alcoa uvádza, ze tri skutocnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje rozhodnutie Alumix, a to i) samotná sadzba, ii) podmienky trhu s elektrickou energiou v regiónoch Sardínia a Benátsko, ktorý sa vyznacuje nadmernou kapacitou, a iii) Alcoa ako klient, ktorý zastupuje jedného z najväcsích spotrebitelov v Taliansku, sa nezmenili. Okrem toho, kedze Komisia neuviedla, ze tieto podmienky sa podla jej názoru zmenili, Talianska republika a Alcoa mali vsetky dôvody domnievat sa, ze boli oprávnené túto sadzbu zachovat. 104. Komisia odpovedá, ze ak sa aspekty trhu nezmenili, je tazké pochopit, preco ENEL nemohol jednoducho nadalej uplatnovat predmetnú sadzbu v rozhodnutí Alumix, a preco náklady sadzby schválenej spolocnosti Alcoa kvalifikovali talianske právne predpisy ako "onere". Analýza výhod, ktorá bola vykonaná v rozhodnutí Alumix, sa zakladala na zásade hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve a Alcoa sa nikdy nepokúsila vysvetlit, ako boli platby uskutocnené Vyrovnávacím fondom v súlade s uvedenou zásadou. 105. Komisia rovnako uvádza, ze také rozhodnutie, akým je rozhodnutie Alumix nebolo v právnom vákuu nikdy prijaté. Zákonný dekrét z roku 1995 totiz predchádzal rozhodnutiu Alumix a je nesporné, ze sadzba za elektrickú energiu bola týmto dekrétom stanovená na desat rokov. 2. Posúdenie 106. Najskôr poznamenávam, ze Súd prvého stupna v bode 106 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze posúdenie Komisie vykonané v rozhodnutí, podla ktorého sadzba, ktorú ENEL fakturoval podnikom v rokoch 1996 az 2005, nepredstavovala státnu pomoc, bolo formulované s ohladom na také trhové podmienky, ktoré mohla Komisia na toto obdobie predvídat. 107. V bode 132 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna takisto zdôraznil, ze opatrenie uvedené v spornom rozhodnutí sa vztahovalo na obdobie, ktoré je odlisné od rozhodnutia Alumix, co Alcoa vo svojom odvolaní nespochybnila. 108. Podla môjho názoru toto samotné konstatovanie úcinne zodpovedá výhrade spolocnosti Alcoa, podla ktorej Súd prvého stupna nesprávne konstatoval, ze rozhodnutie Alumix bolo casovo obmedzené. Zdá sa totiz, ze Alcoa si v tejto súvislosti napadnutý rozsudok nesprávne vylozila. 109. Navyse v bodoch 105 a 107 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna v skutocnosti neskúmal, ci rozhodnutie Alumix bolo casovo obmedzené, ale v rámci preskúmania prípadného porusenia zásady legitímnej dôvery citoval relevantné casti sporného rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze Komisia sa oprela o takéto konstatovanie. 110. Kedze sú citácie sporného rozhodnutia presné, Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho skreslenia zaloby alebo napadnutého aktu.([27]27) 111. Nakoniec je pravda, ze Súdny dvor má právomoc preskúmat spôsob, akým Súd prvého stupna cíta a vykladá taký právny akt, akým je rozhodnutie Komisie, pokial ide o prípadné nesprávne právne posúdenie. Ziadna chyba v znení odôvodnení c. 44 a 47 sporného rozhodnutia nebola v prejednávanej veci vytýkaná, ani ju nemozno zistit. 112. Poznamenávam, ze casová pôsobnost rozhodnutia Alumix je obmedzená na skutocnosti, ktoré boli preskúmané v case, ked Komisia prijala uvedené rozhodnutie. Pokial ide o konstatovanie, ze preferencné sadzby nepredstavovali státnu pomoc, nemyslím si, ze Komisia musela presnejsie urcit casovú pôsobnost. Ak by to vsak urobila, musela by doplnit nevyhnutné podmienky vyplývajúce zo vseobecnej právnej zásady rebus sic stantibus([28]28), kedze podstatná zmena okolností, ktorá zohrávala úlohu pri prijímaní stanoviska Komisie, mohla vyzadovat rekvalifikáciu statútu opatrenia. 113. Pri výklade rozhodnutia Alumix a napadnutého rozsudku sa domnievam, ze vzhladom na tvrdenia týkajúce sa jednak spojitosti s vnútrostátnou právnou úpravou, ktorá bola jasne casovo obmedzená, a jednak odlisnej povahy opatrenia stanoveného zákonným dekrétom z roku 2005, nijaký uvázlivý a obozretný hospodársky subjekt nemohol ocakávat, ze na opatrenie, ktoré je predmetom sporného rozhodnutia, sa bude vztahovat rozhodnutie Alumix. Tvrdenia spolocnosti Alcoa, ze tento mechanizmus bol zavedený v rokoch 1999 - 2004, nemôzu spochybnit platnost tohto konstatovania.([29]29) 114. V dôsledku toho navrhujem zamietnut stvrtú výhradu prvého odvolacieho dôvodu a druhú výhradu druhého odvolacieho dôvodu ako nedôvodné. E - O piatej výhrade prvého odvolacieho dôvodu 1. Pripomienky úcastníkov konania 115. Alcoa tvrdí, ze sporné rozhodnutie je postihnuté procesnými chybami týkajúcimi sa toho, ze Komisia v priebehu konania vedúceho k prijatiu sporného rozhodnutia porusila zásady riadnej správy veci verejných a zásadu práva byt vypocutý, co mal Súd prvého stupna zohladnit. Talianska republika teda nemala pocas predbezného preskúmania moznost predlozit pripomienky ku kvalifikácii opatrenia ako novej pomoci. 116. Komisia odpovedá, ze táto výhrada sa musí vyhlásit za neprípustnú, pretoze Alcoa ju neuviedla vo svojej zalobe na Súde prvého stupna. Výhrada by bola v kazdom prípade nedôvodná. V odvolaní Alcoa pripustila, ze Talianska republika mala prílezitost predlozit pripomienky ku kvalifikácii pomoci. Navyse Talianska republika vyuzila túto moznost, ako je to uvedené v bode 40 napadnutého rozsudku. 2. Posúdenie 117. Treba pripomenút, ze v rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na posúdenie právnych riesení zalobných dôvodov prejednávaných pred súdmi rozhodujúcimi vo veci samej.([30]30) Úcastník konania preto nemôze predlozit po prvýkrát az v konaní pred Súdnym dvorom taký dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom, pokial by to znamenalo, ze Súdny dvor by mohol preskúmavat zistenia Vseobecného súdu so zretelom na dôvody, ktoré Vseobecný súd nemal moznost spoznat. 118. Na základe výkladu napadnutého rozsudku vsak nemozno platne tvrdit, ze táto problematika bola preskúmaná Súdom prvého stupna následne po predlození argumentu spolocnostou Alcoa. 119. Súd prvého stupna nepochybne posúdil, a to najmä v bodoch 39 a 40 napadnutého rozsudku, skutocnosti týkajúce sa stanoviska Talianskej republiky. Tejto problematike sa vsak venoval z hladiska prípustnosti zaloby na prvom stupni. 120. V dôsledku toho navrhujem povazovat piatu výhradu prvého odvolacieho dôvodu za zjavne neprípustnú. F - O siestej výhrade prvého odvolacieho dôvodu 1. Pripomienky úcastníkov konania 121. Vzhladom na nezvratné následky zacatia konania vo veci formálneho preskúmania Alcoa tvrdí, ze Súd prvého stupna nerespektoval rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorá prislúcha Komisii. Táto povinnost by mala byt primeraná závaznosti následkov zacatia konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES. 122. Súd prvého stupna teda nesprávne tvrdil, ze nebolo nevyhnutné odôvodnit rozdiel medzi rozhodnutím Alumix a sporným rozhodnutím. So zretelom na vytvorenú neistotu bola Komisia prinajmensom povinná vysvetlit, v com sú obe rozhodnutia odlisné, aby sa dotknutým osobám poskytla moznost identifikovat základ a rozsah následkov sporného rozhodnutia. 123. Komisia odpovedá, ze Súd prvého stupna sa v napadnutom rozsudku nedopustil nesprávneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. 2. Posúdenie 124. V odpovedi na túto výhradu treba uviest dva druhy poznámok. 125. V súlade s clánkom 225 ES a clánkom 58 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora sa odvolanie obmedzuje len na právne otázky a musí sa zakladat na dôvodoch nepríslusnosti Vseobecného súdu, vadách konania pred Vseobecným súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela, alebo na porusení práva Únie Vseobecným súdom.([31]31) Z tých istých ustanovení, ako aj z clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze v odvolaní musí byt presne uvedené, ktoré casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitne podporujú.([32]32) 126. V rámci odpovede na tretiu výhradu prvého odvolacieho dôvodu, ako aj na druhý odvolací dôvod sa vsak Súd prvého stupna zaoberal problematikou vztahu medzi rozhodnutím Alumix a sporným rozhodnutím. Kedze Alcoa presne neuvádza problémy, ktoré by mohli predstavovat pochybenie Súdu prvého stupna, túto výhradu by bolo mozné povazovat za zjavné neprípustnú. 127. Zdá sa vsak, ze výhrada spolocnosti Alcoa sa týka najmä bodu 88 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna zamietol tvrdenie odvolatelky, podla ktorého si Komisia nesplnila svoju povinnost odôvodnit sporné rozhodnutie. 128. Ak musí byt povinnost odôvodnenia aktu Spolocenstva, stanovená clánkom 253 ES, prispôsobená povahe tohto aktu a jasne a jednoznacne odhalovat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, takým spôsobom, ktorý umozní zúcastneným osobám pochopit dôvodnost tohto opatrenia a príslusnému súdu vykonat jeho preskúmanie, nie je potrebné, aby Komisia uviedla dôvody, pre ktoré predmetný rezim vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach posúdila inak. Pojem státna pomoc totiz zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje v okamihu, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie.([33]33) 129. V dôsledku toho je potrebné zamietnut dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna tým, ze nerespektoval rozsah povinnosti odôvodnenia rozhodnutí Komisie. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze siesta výhrada prvého odvolacieho dôvodu je zjavne neprípustná a v kazdom prípade nedôvodná. VIII - O druhom odvolacom dôvode A - O tretej výhrade druhého odvolacieho dôvodu 1. Pripomienky úcastníkov konania 130. Alcoa Súdu prvého stupna vytýka, ze svoje odôvodnenia zalozil na technických zmenách, ktoré neboli predmetom sporného rozhodnutia. Podla názoru spolocnosti Alcoa Vyrovnávací fond poskytol v rokoch 1999 a 2004 náhrady prostredníctvom rôznych právnych nástrojov, ktoré nie sú predmetom sporného rozhodnutia. Súd prvého stupna teda protiprávne rozsíril rozsah tohto rozhodnutia. Navyse prevod správy preferencnej sadzby zo spolocnosti ENEL na Vyrovnávací fond nemal za následok ziadnu podstatne výraznú zmenu právnej povahy, pokial ide o sadzby priznané spolocnosti Alcoa. Táto spolocnost zdôraznuje, ze Komisia nevzniesla námietku voci technickým zmenám z rokov 1999 a 2004. Okrem toho sa Súdny dvor dopustil pochybenia, ked v bodoch 112 a 113 napadnutého rozsudku nezohladnil rozhodnutie N/490/2000 o státnej pomoci z 1. decembra 2004 - Taliansko, uviaznuté náklady sektoru elektriny([34]34). 131. Komisia opakuje, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze prechod na cisto teoretickú sadzbu predstavoval podstatnú zmenu opatrenia, ktoré bolo schválené v rozhodnutí Alumix. Predmetná schéma upravuje cenu fakturovanú súkromnými subjektmi prostredníctvom poskytnutia priamej kompenzacnej platby. Pokial ide o rozhodnutie z roku 2004 o uviaznutých nákladoch, Komisia tvrdí, ze uvedené rozhodnutie sa týka uviaznutých nákladov, ktoré znásal ENEL, a neobsahuje výslovný záver o správe schémy preferencnej sadzby v Taliansku, pokial ide o výhody priznané spolocnosti Alcoa, ktorá u nej mohla vyvolat legitímnu dôveru. Navyse Komisia zacala konanie vo veci formálneho preskúmania týkajúce sa státne pomoci C 38/2004 (ex NN 58/04) - Pomoc v prospech spolocnosti Portovesme SRL([35]35), a osobitne kvalifikovala platby uskutocnené Vyrovnávacím výborom ako novú pomoc s cielom zachovat sadzbu, ktorá bola priznaná spolocnosti Alcoa. 2. Posúdenie 132. Najskôr poznamenávam, ze Alcoa, citujúc bod 132 napadnutého rozsudku, kritizuje odôvodnenia Súdu prvého stupna uvedené vo viacerých dalsích bodoch rozsudku, ktoré sa venujú odpovedi na zalobný dôvod, v rámci ktorého sa Súd prvého stupna venoval problematike prípadného porusenia zásad na ochranu legitímnej dôvery a právnej istoty. 133. Ak by sa vsak táto výhrada mala vykladat ako výhrada vytýkajúca Súdu prvého stupna nesprávny výklad sporného rozhodnutia, bolo by potrebné zdôraznit nasledujúce. 134. Jednak podla môjho názoru postacuje konstatovat, ze v bode 131 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna správne uviedol skutocnosti, ktoré viedli Komisiu k pochybnostiam, pokial ide o kvalifikáciu sadzby, ktorú ENEL fakturoval podnikom spolocnosti Alcoa v rokoch 2005 az 2010, bez toho, aby boli jeho odôvodnenia rozsírené nad rámec skutocností skúmaných v spornom rozhodnutí. 135. Jednak, pokial ide o úcinky rozhodnutia z roku 2004, ktoré zaviedli mechanizmus náhrady zo strany Vyrovnávacieho výboru, ako to zdôraznuje Komisia, clánok 11 ods. 11 zákonného dekrétu z roku 2005 nepredstavuje autonómne ustanovenie, ale nachádza svoju celkovú uzitocnost v kontexte dalsích ustanovení, a to najmä tých, ktoré vymedzujú správu sadzby zo strany Vyrovnávacieho výboru. 136. V tejto súvislosti z bodov 64 a 65 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna zhrnul skutkový stav, ktorý Alcoa nespochybnila, a pripomenul jednak, ze clánok 11 ods. 11 zákonného dekrétu z roku 2005 a rozhodnutie c. 217/05 Úradu, ktorým sa vykonáva uvedený zákonný dekrét az do 31. decembra 2010, predlzujú odvolatelke poskytnutie sadzby za elektrickú energiu, ktorá jej bola priznaná v roku 2004 na základe zákonného dekrétu z roku 1995, a jednak zdôraznuje, ze podla rozhodnutia c. 148/04 bol správou sadzby poverený Vyrovnávací výbor, co malo za následok vznik parafiskálnej dane uplatnovanej na spotrebiteloch. 137. Pokial ide o následky zmien opatrenia, ktoré bolo preskúmané v spornom rozhodnutí, je potrebné, a to vzhladom na odpoved, ktorá bola poskytnutá v rámci preskúmania prvej výhrady druhého odvolacieho dôvodu, túto cast tejto výhrady zamietnut. 138. Nakoniec, ako vyplýva zo záverov odvolatelky uvedených v bode 28 napadnutého rozsudku, v rámci zaloby na prvom stupni islo len o sadzbu za elektrickú energiu, ktorá bola poskytnutá podnikom spolocnosti Alcoa. Toto konstatovanie vylucuje akýkolvek odkaz na sadzby vztahujúce sa na dalsie hospodárske subjekty. 139. Preto vzhladom na predmet rozhodnutia o uviaznutých nákladoch, ktoré bolo zamerané na náklady znásané spolocnostou ENEL a nie spolocnostou Alcoa a ktoré sa týka mechanizmu, ktorý je podstatne odlisný od problematiky sadzby priznanej spolocnosti Alcoa, Súd prvého stupna v bode 112 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze tvrdenie odvolatelky bolo bezpredmetné. 140. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem túto výhradu zamietnut ako nedôvodnú. B - O stvrtej výhrade druhého odvolacieho dôvodu 1. Pripomienky úcastníkov konania 141. Alcoa Súdu prvého stupna vytýka, ze vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v rámci zacatia konania o formálnom zistovaní nerespektoval potrebu chránit právnu istotu a legitímnu dôveru. 142. Zdôraznuje, ze zásady zakotvené v clánku 88 ES a vyplývajúce z uvedených zásad prinajmensom vyzadovali, aby Komisia povazovala sadzby, ktoré boli priznané spolocnosti Alcoa, za existujúcu pomoc. 143. Komisia odpovedá, ze tvrdenia spolocnosti Alcoa sú zalozené na chybnom predpoklade, ze clánok 11 ods. 11 zákonného dekrétu z roku 2005 je len predlzením samotného opatrenia, ktoré bolo schválené v rozhodnutí Alumix. Podla Komisie nie je rozhodnutie Alumix relevantné, pretoze sporné rozhodnutie sa nevztahuje iba na predlzenia preferencnej sadzby poskytnutej v roku 2005, ktorá bola predmetom rozhodnutia Alumix, ale tiez na radikálnu zmenu súvisiacu so správou sadzby za elektrickú energiu, co Súd prvého stupna podla jej názoru správne zohladnil. 2. Posúdenie 144. Odvolací dôvod spolocnosti Alcoa je zalozený na zásade ochrany legitímnej dôvery v spojení so zásadou právnej istoty. 145. Zásada právnej istoty, ktorá je základnou zásadou práva Únie,([36]36) osobitne vyzaduje, aby právna úprava, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov, bola jasná a presná a jej uplatnenie bolo predvídatelné pre tých, ktorí jej podliehajú.([37]37) Inými slovami, jednotlivci musia jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat.([38]38) 146. Právo domáhat sa uplatnenia legitímnej dôvery predpokladá, ze institúcia poskytla presné záruky, ktoré môzu vzbudit legitímnu dôveru u toho, komu sú urcené, a ze tieto záruky sú v súlade s uplatnitelnými normami.([39]39) 147. V tejto súvislosti pripomínam, ze Súd prvého stupna sa problematike prípadného porusenia uvedených zásad venoval v rámci druhého odvolacieho dôvodu, a to osobitne v bodoch 104 az 109 napadnutého rozsudku. 148. Ako vyplýva z bodov 105 az 107, Súd prvého stupna objasnil z hladiska judikatúry, ktorú správne pripomenul v bodoch 102 a 103 uvedeného rozsudku, jednak hlavné aspekty rozhodnutia Alumix a jednak pochybnosti, ktoré priviedli Komisiu k záveru, ze predlzenie sadzby, ktorá bola udelená podnikom spolocnosti Alcoa na základe zákonného dekrétu z roku 2005, az do roku 2010, mohlo predstavovat státnu pomoc. 149. V prejednávanej veci je nesporné, ako správne rozhodol Súd prvého stupna, ze Komisia prijala rozhodnutie Alumix s ohladom na také trhové podmienky, ktoré mohla na dané obdobie predvídat. 150. Dalej poznamenávam, ze Súdny dvor sa uz vyslovil, pokial ide o uplatnenie zásady ochrany legitímnej dôvery, ako aj o potrebe prijatia prechodných opatrení v rámci rozhodnutia, ktorým sa mení skorsie posúdenie Komisie.([40]40) Súdny dvor osobitne zohladnil významné investície, ktoré uskutocnili subjekty, ktoré boli drzitelmi povolenia na vyuzívanie schémy, o obnovu ktorej ziadali, ako aj dlhodobé záväzky prijaté týmito subjektmi.([41]41) V prejednávanej veci vsak na rozdiel od vecných podmienok uz citovanej veci Belgicko a Forum 187/Komisia preslo skorsie opatrenie výraznými zmenami, ktoré viedli k pripusteniu existencie novej pomoci vo forme odlisného opatrenia. V dôsledku toho sa Alcoa nemôze dovolávat legitímnej dôvery, opierajúc sa o rozhodnutie Alumix, ktoré sa týka mechanizmu, ktorého predmet je odlisný od predmetu sporného rozhodnutia. 151. Vzhladom na tieto úvahy Súd prvého stupna v bodoch 107 a 108 napadnutého rozhodnutia správne rozhodol, ze Komisia nespochybnuje jeho posúdenie opatrenia, ktoré bolo skúmané v rozhodnutí Alumix, a ze v dôsledku toho nemozno platne tvrdit, ze doslo k nejakému poruseniu zásady ochrany legitímnej dôvery. 152. Pokial ide o zásadu právnej istoty, ako vyplýva z bodov 105 a 107 napadnutého rozsudku, v nom uvedené tvrdenia svedcia v prospech teórie, podla ktorej Alcoa mohla jasne predvídat právnu kvalifikáciu sadzobných podmienok, ktoré jej boli priznané podla zákonného dekrétu z roku 2005. Ako som to uz vysvetlil v bode 114 týchto návrhov, podla výkladu rozhodnutia Alumix by ziaden uvázlivý a obozretný hospodársky subjekt nemohol ocakávat, ze na opatrenie, ktoré je predmetom sporného rozhodnutia, sa bude vztahovat rozhodnutie Alumix. 153. V dôsledku toho navrhujem zamietnut túto výhradu ako nedôvodnú. IX - Návrh 154. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: - odvolanie sa zamieta v plnom rozsahu, - Alcoa Trasformazioni Srl je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ [42]1 - Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [43]2 - Kedze napadnutý rozsudok bol vydaný 25. marca 2009, odkazy na ustanovenia Zmluvy sa riadia císlovaním, ktoré sa uplatnovalo pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. __________________________________________________________________ [44]3 - Ú. v. EÚ C 214, s. 5. __________________________________________________________________ [45]4 - Neoficiálny preklad. Ú. v. ES C 288, s. 4. __________________________________________________________________ [46]5 - GURI c. 39 zo 16. februára 1996, s. 8. __________________________________________________________________ [47]6 - Pozri najmä rozsudky z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, s. 1492, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 27. __________________________________________________________________ [48]7 - Rozsudok z 22. júna 2006, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479. __________________________________________________________________ [49]8 - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger 9. februára 2006 vo veci Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovanej, body 403 az 405. __________________________________________________________________ [50]9 - Tamze, bod 404. __________________________________________________________________ [51]10 - Pozri bod 77. __________________________________________________________________ [52]11 - Rozsudok z 9. októbra 1984, Heineken Brouwerijen, 91/83 a 127/83, Zb. s. 3435, bod 22. __________________________________________________________________ [53]12 - Rozsudok zo 17. júna 1999, Piaggio, C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 48. Pozri tiez rozsudky z 23. februára 2006, Atzeni a i., C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 51 a citovanú judikatúru, ako aj z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., C-138/09, Zb. s. I-4561. __________________________________________________________________ [54]13 - Rozsudky Súdu prvého stupna z 28. novembra 2008, Hôtel Cipriani/Komisia, T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Zb. s. II-3269, bod 358, a z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 111. __________________________________________________________________ [55]14 - Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citované, body 36 a 208. Pozri rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 77. __________________________________________________________________ [56]15 - Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citované, bod 401. __________________________________________________________________ [57]16 - Pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, T-95/96, Zb. s. II-3407, bod 55; z 3. júna 1999, TF1/Komisia, T-17/96, Zb. s. II-1757, bod 28, ako aj Government of Gibraltar/Komisia, uz citovaný, bod 73. __________________________________________________________________ [58]17 - Toto rozhodnutie je odteraz predmetom zaloby, ktorú podala spolocnost Alcoa na Vseobecný súd vo veci T-177/10. __________________________________________________________________ [59]18 - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, bod 128. __________________________________________________________________ [60]19 - Rozsudok z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 54 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [61]20 - Pozri rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51; z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, bod 72, a zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C-405/07 P, Zb. s. I-8301, bod 44. __________________________________________________________________ [62]21 - V tejto súvislosti sa opiera o rozsudok Belgicko Forum 187/Komisia, uz citovaný. __________________________________________________________________ [63]22 - Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, body 9 a 10, a Súdu prvého stupna z 10. júla 1990, Automec/Komisia, T-64/89, Zb. s. II-367, bod 42. __________________________________________________________________ [64]23 - Pozri rozsudky z 30. júna 1992, Taliansko/Komisia, nazývaný "Italgrani I", C-47/91, Zb. s. I-4145, a z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, nazývaný "Italgrani I", C-47/91, Zb. s. I-4635. __________________________________________________________________ [65]24 - Rozsudok, uz citovaný, bod 25. __________________________________________________________________ [66]25 - Rozsudok, uz citovaný, bod 24. __________________________________________________________________ [67]26 - Rozsudky Cour British Aggregates/Komisia, uz citovaný, body 185 az 187, ako aj bod 113, a Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, T-73/98, Zb. s. II-867, bod 42. __________________________________________________________________ [68]27 - Pozri v opacnom zmysle rozsudok z 27. januára 2000, DIR International Films a i./Komisia, C-164/98 P, Zb. s. I-447. __________________________________________________________________ [69]28 - Podla môjho názoru táto zásada, ktorej rozsah je sám osebe spochybnený v záväzkovom práve a v medzinárodnom práve, jasne inspirovala ustanovenia clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. Kvalifikácia opatrenia ako "opatrenie nepredstavujúce pomoc" musí teda podliehat tejto zásade, a to najmä v medziach vyplývajúcich zo zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. __________________________________________________________________ [70]29 - Podla názoru spolocnosti Alcoa Vyrovnávací fond poskytol náhrady v rokoch 1999 a 2004 prostredníctvom rôznych právnych nástrojov, ktoré nie sú predmetom sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [71]30 - Pozri najmä rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 95 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [72]31 - Pozri rozsudok zo 16. marca 2000, Parlament/Bieber, C-284/98 P, Zb. s. I-1527, bod 30, ako aj uznesenia z 9. novembra 2007, Lavagnoli/Komisia, C-74/07 P, bod 20, a z 3. februára 2009, Giannini/Komisia, C-231/08 P, bod 43. __________________________________________________________________ [73]32 - Pozri rozsudok z 27. februára 2007, Segi a i./Rada, C-355/04 P, Zb. s. I-1657, bod 22, a uznesenie z 23. októbra 2009, Komisia/Potamianos, C-561/08 P a C-4/09 P, bod 58. __________________________________________________________________ [74]33 - Rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 137. __________________________________________________________________ [75]34 - Ú. v. EÚ C 250, 2005, s. 9. __________________________________________________________________ [76]35 - Ú. v. EÚ C 30, 2005, s. 7. __________________________________________________________________ [77]36 - Rozsudky zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801, bod 30; z 12. februára 2008, Kempter, C-2/06, Zb. s. I-411, bod 37, ako aj z 10. septembra 2009, Plantanol, C-201/08, Zb. s. I-8343, body 43 a 44. __________________________________________________________________ [78]37 - Rozsudok zo 14. januára 2010, Stadt Papenburg, C-226/08, Zb. s. I-131, bod 45; v tom istom zmysle rozsudky z 15. februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 79. __________________________________________________________________ [79]38 - Rozsudky z 21. júna 2007, ROM-projecten, C-158/06, Zb. s. I-5103, bod 25, a z 10. marca 2009, Heinrich, C-345/06, Zb. s. I-1659, bod 44. __________________________________________________________________ [80]39 - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2000, Komisia/Hamptaux, C-207/99 P, Zb. s. I-9485, bod 47, a z 25. marca 2010, Sviluppo Italia Basilicata/Komisia, C-414/08 P, Zb. s. I-2559, bod 107. __________________________________________________________________ [81]40 - V rozsudkoch Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovanom, a zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke Friesland Campina, C-519/07 P, Zb. s. I-8495, bod 94. __________________________________________________________________ [82]41 - Pozri vec Komisia/Koninklijke Friesland Campina, uz citovanú. References 1. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref1 43. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref2 44. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref3 45. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref4 46. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref5 47. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref6 48. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref7 49. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref8 50. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref9 51. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref10 52. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref11 53. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref12 54. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref13 55. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref14 56. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref15 57. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref16 58. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref17 59. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref18 60. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref19 61. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref20 62. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref21 63. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref22 64. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref23 65. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref24 66. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref25 67. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref26 68. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref27 69. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref28 70. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref29 71. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref30 72. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref31 73. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref32 74. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref33 75. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref34 76. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref35 77. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref36 78. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref37 79. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref38 80. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref39 81. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref40 82. file:///tmp/lynxXXXX9IIPUm/L95180-9316TMP.html#Footref41