NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 2. decembra 2010 ([1]1) Vec C-148/09 P Belgické královstvo proti Deutsche Post, DHL International "Odvolanie - Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok prijaté na základe clánku 88 ods. 3 ES - Zmena predmetu zaloby - Pojem 'vázne tazkosti`" 1. Týmto odvolaním sa belgická vláda, ktorú podporuje Európska komisia, domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia (T-388/03, Zb. s. II-199, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie z 23. júla 2003 o nevznesení námietok v nadväznosti na konanie vo veci predbezného zistovania podla clánku 88 ods. 3 ES proti viacerým opatreniam, ktoré prijali belgické orgány v prospech La Poste SA, belgického verejnoprávneho postového podniku [K(2003) 2508 v konecnom znení, dalej len "sporné rozhodnutie"]. 2. Základná otázka v prejednávanej veci sa týka rozsahu právomoci Súdu prvého stupna v oblasti zmeny predmetu sporu, o ktorom rozhoduje. Súdny dvor sa má tiez vyjadrit k výkladu pojmu "vázne tazkosti", pri ktorých môze Komisia zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. I - Skutkové okolnosti sporu 3. La Poste SA (dalej len "La Poste") bola v roku 1992 zmenená na verejnoprávnu akciovú spolocnost, ale nadalej zostala prevádzkovatelom vseobecnej postovej sluzby v Belgicku a musela plnit osobitné povinnosti v rámci sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ"). Pravidlá kompenzácie dodatocných cistých nákladov na SVHZ sú stanovené v zmluve o výkone správy uzatvorenej s Belgickom. 4. Odvetvie expresných balíkov predstavuje 4 % obratu spolocnosti La Poste, co zodpovedá 18 %-nému podielu na trhu v tomto odvetví. Deutsche Post AG (dalej len "Deutsche Post") a jej belgická dcérska spolocnost DHL International majú podiel na tomto trhu vo výske 35 az 45 %. 5. Listom z 3. decembra 2002 belgické orgány oznámili Komisii plán zvýsenia základného imania spolocnosti La Poste o 297,5 milióna eur. 6. Podla belgickej vlády toto zvýsenie základného imania zodpovedalo plánu súkromného investora v trhovom hospodárstve, a teda vôbec nepredstavovalo státnu pomoc. 7. Pocas skúmania uvedeného opatrenia vyslo najavo, ze bolo potrebné preskúmat sest skorsích neoznámených opatrení súvisiacich s plnením úloh SVHZ, kedze tieto opatrenia podla Komisie podmienovali zákonnost oznámeného zvýsenia základného imania. Tieto opatrenia spocívali v oslobodení od dane z príjmu právnických osôb, v zmene úcelového urcenia rezervy na dôchodky vo výske 100 miliónov eur v roku 1997, v moznosti vyuzitia státnej záruky na dohodnuté úvery, v oslobodení od dane z nehnutelností pre nehnutelnosti slúziace na výkon sluzieb vo verejnom záujme, v nadmernej kompenzácii financných sluzieb vseobecného záujmu v rámci prvej zmluvy o výkone správy (1992 - 1997) a v dvoch neoznámených zvýseniach základného imania uskutocnených v roku 1997 v celkovej výske 62 miliónov eur. 8. Dna 22. júla 2003 Deutsche Post a DHL International poziadali Komisiu o informácie týkajúce sa stavu konania vo veci skúmania oznámeného opatrenia s cielom prípadne vstúpit do tohto konania. 9. Dna 23. júla 2003 Komisia po ukoncení konania vo veci predbezného zistovania podla clánku 88 ods. 3 ES prijala sporné rozhodnutie, kedze dospela k záveru, ze oznámené zvýsenie základného imania ani ostatné presetrované opatrenia nepredstavujú státnu pomoc. II - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 10. Dna 27. novembra 2003 Deutsche Post a DHL International podali zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 11. Komisia v konaní pred Súdom prvého stupna vzniesla námietku neprípustnosti zalozenú na nedostatku aktívnej legitimácie a záujmu na konaní zalobkýn v prvostupnovom konaní. Pokial ide o prípustnost, Súd prvého stupna skúmal aktívnu legitimáciu zalobkýn v prvostupnovom konaní a následne aj ich záujem na konaní. Na základe tejto analýzy Súd prvého stupna odmietol námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, pricom v bode 57 napadnutého rozsudku uviedol, ze zalobkyne v prvostupnovom konaní majú aktívnu legitimáciu na ochranu svojich procesných práv. Súd prvého stupna v bodoch 61 az 64 uviedol, ze zalobkyne ako dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES majú záujem na konaní. 12. Pokial ide o vecnú stránku, Súd prvého stupna pripomenul, ze pojem "vázne tazkosti" je objektívnej povahy, a následne v bodoch 96 az 107 napadnutého rozsudku poukázal na niekolko zistení preukazujúcich takéto vázne tazkosti, zalozených na dlzke a okolnostiach predbezného zistovania, ako aj na nedostatocnom a neúplnom zistovaní a na obsahu sporného rozhodnutia. 13. Súd prvého stupna na základe toho v bode 106 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze konanie vedené Komisiou islo zjavne nad rámec toho, co bezne spadá do prvotného zistovania uskutocneného v rámci clánku 88 ods. 3 ES. 14. Súd prvého stupna následne skonstatoval, ze Komisia dostatocne nepreskúmala druhé opatrenie v prospech spolocnosti La Poste, cize zmenu úcelového urcenia rezervy na dôchodky, pretoze nemala k dispozícii skutocnosti potrebné na posúdenie výhody vyplývajúcej z bezodplatného poskytnutia nehnutelností zo strany Belgicka. 15. Nakoniec Súd prvého stupna po tom, co pripomenul, ze podla rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg([2]2), ktorý bol vyhlásený po prijatí sporného rozhodnutia, Komisia mala skúmat, ci sú náklady na SVHZ kompenzované státom rovnaké, alebo nizsie ako náklady priemerného dobre riadeného podniku (kritérium "benchmarking"), skonstatoval, ze Komisia uvedenú skutocnost v tomto prípade neskúmala. Preto dospel k záveru, ze skúmanie oznámeného opatrenia bolo neúplné. 16. V dôsledku toho Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie na základe druhého, stvrtého a siedmeho zalobného dôvodu. III - O odvolaní 17. Belgické královstvo, ktoré podporuje Komisia, sa svojím odvolaním domáha, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a zaviazal zalobkyne v prvostupnovom konaní na náhradu trov konania. Belgická vláda svoje odvolanie odôvodnuje troma odvolacími dôvodmi. 18. Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, hoci sa vyjadrila k týmto trom odvolacím dôvodom, uviedla "samostatný" odvolací dôvod zalozený na neprípustnosti zaloby v konaní pred Súdom prvého stupna.([3]3) 19. Deutsche Post a DHL International navrhujú odvolanie zamietnut a zaviazat Belgické královstvo a Komisiu na náhradu trov konania. IV - O samostatnom odvolacom dôvode, ktorý uviedla Komisia 20. Vzhladom na rozhodujúci význam tohto odvolacieho dôvodu navrhujem, aby sa Súdny dvor najprv zaoberal týmto odvolacím dôvodom. A - Tvrdenia úcastníkov konania 21. Podla Komisie Súd prvého stupna tým, ze vyhlásil zalobu zalobkýn v prvostupnovom konaní za prípustnú na základe toho, ze sa dovolávali ochrany procesných práv, ktoré vyvodzujú z clánku 88 ods. 2 ES, porusil clánok 230 stvrtý odsek ES. Je zrejme jasné, ze zaloba, o ktorej rozhodoval Súd prvého stupna, neobsahovala údajný druhý zalobný dôvod zalozený na ochrane procesných práv. Komisia teda Súdu prvého stupna vytýka, ze zmenil zalobu, o ktorej mal rozhodnút. 22. Komisia zdôraznuje, ze otázka ochrany procesných práv bola spomenutá iba raz, v bode 17 zaloby, v stati venovanej prípustnosti zalobných dôvodov, ktoré uz boli uvedené a ktoré smerovali proti opodstatnenosti rozhodnutia. Podla Komisie teda nejde o osobitný zalobný dôvod. 23. Zalobkyne v prvostupnovom konaní namietajú neprípustnost samostatného odvolacieho dôvodu Komisie ako doplnujúceho odvolacieho dôvodu v zmysle clánku 117 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uvedeného vedlajsím úcastníkom konania. Okrem toho zalobkyne povazujú za nesprávny názor Komisie, podla ktorého zalobný dôvod týkajúci ochrany procesných práv nebol uplatnený v prvostupnovom konaní. V tejto súvislosti uvádzajú rôzne state svojej zaloby, ktoré poukazujú na túto otázku, a preto zastávajú názor, ze Súd prvého stupna sa pri posudzovaní predmetných argumentov nedopustil právneho pochybenia. B - Posúdenie 1. Pripomienky o prípustnosti odvolacieho dôvodu 24. Na úvod k otázke preskúmania z úradnej moci poznamenávam, ze podla ustálenej judikatúry Súdny dvor môze z úradnej moci skúmat akúkolvek otázku týkajúcu sa prípustnosti odvolania podaného proti rozhodnutiu Súdu prvého stupna.([4]4) 25. Pokial ide o prípustnost zaloby o neplatnost podanej na Súde prvého stupna, Súdny dvor, ktorý rozhoduje o odvolaní na základe clánku 56 svojho statútu, je povinný vyjadrit sa v prípade potreby aj z úradnej moci k odvolaciemu dôvodu verejného poriadku zalozenému na porusení podmienky vyjadrenej v clánku 230 stvrtom odseku ES, podla ktorej sa zalobca môze domáhat zrusenia rozhodnutia, ktoré mu nie je urcené, iba ak sa ho toto rozhodnutie priamo a osobne týka.([5]5) 26. Dôvody, na ktoré mozno prihliadat z úradnej moci, mozno vzniest v ktoromkolvek stádiu konania.([6]6) Dôvod, na ktorý mozno prihliadnut z úradnej moci, teda môzu vzniest úcastníci konania alebo ho môze vzniest Súdny dvor. 27. Zastávam vsak názor, ze v tomto prípade prípustnost samostatného odvolacieho dôvodu Komisie môze byt zalozená na primeranom pouzití zásad upravujúcich podanie vzájomného odvolania. Z clánku 115 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora totiz jasne vyplýva, ze kazdý úcastník konania pred Súdom prvého stupna môze podat svoje vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od dorucenia odvolania. V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia bola v konaní pred Súdom prvého stupna zalovanou. 28. Okrem toho podla judikatúry clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie nebráni tomu, aby vedlajsí úcastník konania uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, pokial je jeho cielom podporit návrhy tohto úcastníka konania.([7]7) Pokial ide o dôvody, ktoré mozno uviest, nerozlisuje sa medzi úcastníkmi konania, ktorí majú právo podat svoje vyjadrenie k odvolaniu, pricom pre týchto úcastníkov konania platia poziadavky vyplývajúce z clánkov 115 a 116 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora rovnako. Vedlajsí úcastník konania, ktorý má právo podat svoje vyjadrenie k odvolaniu na základe clánku 115 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, musí mat právo uviest odvolacie dôvody týkajúce sa akejkolvek právnej otázky, z ktorej napadnutý rozsudok vychádza, pokial nie je toto jeho právo výslovne obmedzené.([8]8) 29. Toto právo treba o to skôr priznat Komisii, ktorá bola zalovanou v prvostupnovom konaní a ktorá je úcastníkom odvolacieho konania pred Súdnym dvorom. 30. Preto treba samostatný odvolací dôvod Komisie vyhlásit za prípustný. 2. O veci samej 31. Tento odvolací dôvod vyvoláva dôlezité otázky týkajúce sa rozsahu právomocí Súdu prvého stupna pri výklade zalobných dôvodov, o ktorých rozhoduje. Odpoved na tento odvolací dôvod úzko súvisí s otázkou zákazu zmeny predmetu zaloby podla uz citovaného rozsudku Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia. Touto otázkou som sa uz zaoberal vo svojich návrhoch týkajúcich sa veci Komisia/Kronoply a Kronotex, v ktorých som vyzval Súdny dvor, aby vychádzal z rozsudkov Cook/Komisia a Matra/Komisia([9]9), a zároven som spresnil pravidlá ich uplatnovania.([10]10) 32. Uvedené rozsudky sa totiz týkajú prípadov, v ktorých Komisia bez zacatia konania podla clánku 88 ods. 2 ES, na základe odseku 3 tohto clánku konstatovala, ze oznámené opatrenie nepredstavuje státnu pomoc alebo ze státna pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy by mohli byt dotknuté poskytnutím pomoci, najmä konkurencné podniky a profesijné organizácie, ktoré majú ako dotknuté osoby procesné práva v prípade uskutocnenia konania podla clánku 88 ods. 2 ES, teda môzu podat zalobu o neplatnost tohto rozhodnutia, ktoré obsahuje toto konstatovanie. 33. Prípustnost takejto zaloby teda podla uz citovaných rozsudkov Cook/Komisia a Matra/Komisia závisí jednak od povahy zalobných dôvodov a jednak od postavenia zalobcu. Podmienky prípustnosti sa posudzujú odlisne v závislosti od toho, ci chce zalobca napadnút vecnú stránku rozhodnutia Komisie, alebo bránit svoje procesné práva. Po vydaní rozsudku Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum toto jasné rozlísenie urcuje podmienky, ktoré sa vztahujú na skúmanie prípustnosti.([11]11) 34. V tomto prípade je na poskytnutie odpovede na predmetný odvolací dôvod potrebné porovnat zalobu podanú v prvostupnovom konaní s výkladom tejto zaloby Súdom prvého stupna v napadnutom rozsudku. 35. V bode 36 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna pripomenul judikatúru, na ktorú sa odvolávali úcastníci konania, týkajúcu sa postavenia konkurentov príjemcu opatrenia pomoci, ktorí majú právo napadnút rozhodnutie vydané po skoncení konania vo veci predbezného zistovania.([12]12) 36. V bode 45 predmetného rozsudku Súd prvého stupna uviedol vsetky zalobné dôvody vznesené v konaní pred Súdom prvého stupna, pricom okrem iného uviedol, ze druhý zalobný dôvod bol výslovne zalozený na porusení clánku 88 ods. 3 ES.([13]13) 37. Zo zaloby v prvostupnovom konaní vsak vyplýva, ze zalobkyne v prvostupnovom konaní vymedzili predmet sporu vznesením zalobných dôvodov uvedených v bodoch 3 a 4 tejto zaloby. 38. V bode 3 zaloby zalobkyne v prvostupnovom konaní najprv poukázali na porusenie práva na obranu spocívajúce v odstránení informácií, ktoré povazovali za podstatné, v nedôvernej verzii rozhodnutia. 39. V bode 4 zaloby zalobkyne v prvostupnovom konaní vytkli Komisii, ze neposúdila ako státnu pomoc tieto opatrenia: po prvé oslobodenie spolocnosti La Poste od dane z príjmu právnických osôb, po druhé zmenu úcelového urcenia rezervy na dôchodky a po tretie moznost spolocnosti La Poste vyuzit státnu záruku za jej úvery. Napokon v tomto bode 4 zaloby zalobkyne v prvostupnovom konaní spochybnili spôsob a obsah výpoctu rozdielu medzi financnými výhodami poskytnutými spolocnosti La Poste a nákladmi na SVHZ, ktorý uskutocnila Komisia, pretoze Komisia nezohladnila vyssie uvedené opatrenia. Nakoniec vytkli Komisii, ze pausálne odpocítala od náhrad cisté dodatocné náklady urcené na poskytovanie SVHZ bez toho, aby overila, ci sa náhrada poskytovala práve za obdobie, pocas ktorého tieto náklady vznikli. 40. Je teda zrejmé, ze ani jeden z uvedených zalobných dôvodov výslovne neodkazuje na porusenie práv vyplývajúcich z clánku 88 ods. 2 ES. 41. Hoci v casti svojich písomných podaní týkajúcej sa prípustnosti zaloby podanej na Súde prvého stupna ako celku, najmä v bode 17 zaloby, zalobkyne v prvostupnovom konaní pripomenuli judikatúru týkajúcu sa respektovania procesných práv, ani jeden z vyssie uvedených zalobných dôvodov výslovne neodkazuje na porusenie procesných práv v zmysle uz citovaných rozsudkov Cook/Komisia a Matra/Komisia. Zdá sa teda, ze zalobkyne v prvostupnovom konaní pripomenuli judikatúru týkajúcu sa podmienok prípustnosti, pricom neodlísili podmienky prípustnosti, pokial ide o vecnú stránku, od podmienok prípustnosti v prípade ochrany procesných práv. 42. Okrem toho je pravdou, ze v bode 22 zaloby, v ktorom ide o prvý zalobný dôvod týkajúci sa porusenia práva na obranu, zalobkyne v prvostupnovom konaní tvrdia, ze "v rámci nálezitého zistovania Komisia mala zacat hlavné konanie vo veci zistovania upravené clánkom 88 ods. 2 ES. Kedze to neurobila, jej rozhodnutie je nezákonné". Toto samotné tvrdenie vsak nepostacuje na vytvorenie osobitného zalobného dôvodu. Navyse je uvedené v casti zaloby v prvostupnovom konaní, ktorá sa týka opodstatnenosti zaloby. 43. Napokon v bode 14 zaloby zalobkyne v prvostupnovom konaní pripomínajú, ze poziadali Komisiu, aby ich povazovala za zainteresované strany v zmysle clánku 1 písm. h) a clánku 20 nariadenia (ES) c. 659/1999([14]14). 44. Tieto skutocnosti vsak samy osebe nemôzu predstavovat zalobný dôvod. 45. Vzhladom na vyssie uvedené treba námietky Komisie týkajúce sa odôvodnenia Súdu prvého stupna povazovat za opodstatnené, pretoze Súd prvého stupna zrejme vyvodil zo zaloby, o ktorej rozhodoval, skutocnosti, ktoré mu na základe ciastkových údajov uvedených vo viacerých castiach zaloby umoznili vytvorit osobitný zalobný dôvod nazvaný "druhý zalobný dôvod". 46. V tejto súvislosti pripomínam, ze podla uz citovaného rozsudku Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia Súdny dvor povazoval skutocnost, ze Súd prvého stupna zmenil samotný predmet zaloby, o ktorej rozhodoval, a na základe toho dospel k nesprávnemu záveru, ze zalobkyne sa domáhali ochrany svojich procesných práv, za právne pochybenie, hoci návrhy predlozené v konaní pred Súdom prvého stupna a vsetky zalobné dôvody uvedené na podporu týchto návrhov smerovali k zruseniu sporného rozhodnutia vo veci samej. 47. V prejednávanej veci Súd prvého stupna v rozpore s uvedeným rozsudkom zmenil predmet zaloby, co predstavuje právne pochybenie. Súd prvého stupna tým prekrocil svoje právomoci, hoci podla uvedeného rozsudku je viazaný predmetom sporu vyplývajúcim zo zaloby, o ktorej rozhoduje. 48. Vzhladom na to, ze jednak z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyne v prvostupnovom konaní výslovne neuviedli nijaký zalobný dôvod týkajúci sa ochrany procesných práv, a jednak ze Súd prvého stupna v bodoch 47 a 51 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zalobkyne nesplnili kritériá rozsudku Plaumann/Komisia([15]15), zastávam názor, ze Súd prvého stupna mal vyhlásit zalobné dôvody týkajúce sa veci samej za neprípustné. Súd prvého stupna vsak v bodoch 67 a 68 napadnutého rozsudku vyhlásil za neprípustné iba zalobné dôvody, ktorými sa zalobkyne v prvostupnovom konaní domáhali, aby sa Súd prvého stupna vyjadril k existencii pomoci alebo k jej zlucitelnosti so spolocným trhom, a zalobný dôvod týkajúci sa porusenia práva na obranu. 49. Preto navrhujem, aby Súdny dvor uznal odvolací dôvod vznesený Komisiou a v dôsledku toho zrusil rozsudok Súdu prvého stupna, kedze Súd prvého stupna zmenil predmet sporu, ktorý prejednával, bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné odvolacie dôvody hlavného odvolania. 50. Okrem toho zastávam názor, ze Súdny dvor by mohol rozhodnút spor aj bez vrátenia veci Súdu prvého stupna tak, ze by zalobu v prvostupnovom konaní v celom rozsahu zamietol ako neprípustnú. 51. Pre prípad vsak, ze by sa Súdny dvor rozhodol pre iné riesenie, subsidiárne zanalyzujem tvrdenia vyplývajúce z hlavného odvolania belgickej vlády. V - O druhom odvolacom dôvode hlavného odvolania 52. Vzhladom na to, ze tento odvolací dôvod úzko súvisí s predchádzajúcim odvolacím dôvodom, budem ho skúmat pred ostatnými odvolacími dôvodmi hlavného odvolania. A - Tvrdenia úcastníkov konania 53. Belgická vláda tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásil stvrtý a siedmy zalobný dôvod v prvostupnovom konaní za prípustné, hoci zalobkyne v prvostupnovom konaní týmito zalobnými dôvodmi spochybnili dôvodnost sporného rozhodnutia. 54. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku analyzoval vecnú stránku sporného rozhodnutia. 55. Podla zalobkýn v prvostupnovom konaní Súd prvého stupna iba zohladnil vsetky skutocnosti relevantné pre posúdenie prípadnej existencie váznych tazkostí. B - Posúdenie 56. Na úvod zdôraznujem, ze odpoved na tento odvolací dôvod závisí jednak od odpovede na otázku platnosti uz citovaných rozsudkov Cook/Komisia a Matra/Komisia, ktorú Súdny dvor poskytne v rámci uz citovanej veci Komisia/Kronoply a Kronotex, a jednak od jeho odpovede na samostatný odvolací dôvod, ktorý Komisia vzniesla v rámci tohto odvolania. 57. V prvom rade, pokial ide osobitne o siedmy zalobný dôvod vznesený zalobkynami v prvostupnovom konaní pred Súdom prvého stupna, poznamenávam, ze zalobkyne vo svojej zalobe vôbec nespomenuli otázku relevantnosti uz citovaného rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg. Táto otázka bola spomenutá az v odpovedi na písomné podania Komisie.([16]16) Súd prvého stupna teda skúmal tento zalobný dôvod v bodoch 70 az 73 napadnutého rozsudku s prihliadnutím na judikatúru, podla ktorej zalobný dôvod, ktorý priamo alebo nepriamo doplna zalobný dôvod uz predtým uvedený v zalobe, treba povazovat za prípustný.([17]17) Ak vsak Súd prvého stupna usúdil, ze otázku skúmania kritérií vymedzených v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg nemozno pripojit k zalobnému dôvodu uvedenému v zalobe, táto otázka mohla predstavovat nový zalobný dôvod, ktorého uplatnenie je podla clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna zakázané, pokial tento zalobný dôvod nie je zalozený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 58. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze v bode 73 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze siedmy zalobný dôvod v prvostupnovom konaní je úzko spojený s druhým zalobným dôvodom zalozeným na porusení ustanovení clánku 88 ods. 3 ES. Kedze zastávam názor, ze druhý zalobný dôvod v prvostupnovom konaní, ktorý Súd prvého stupna vymedzil ako zalobný dôvod procesnej povahy, neexistuje, navrhujem konstatovat, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze siedmy zalobný dôvod predstavuje doplnenie hypotetického druhého zalobného dôvodu, hoci uvedený siedmy zalobný dôvod mal byt vyhlásený za neprípustný. Pre prípad vsak, ze sa Súdny dvor nestotozní s takým radikálnym návrhom, povazujem za potrebné uviest k tejto otázke nasledujúce pripomienky. 59. V bode 45 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol zalobné dôvody uvedené na podporu zaloby, pricom konstatoval, ze stvrtý zalobný dôvod sa týka posúdenia opatrení zodpovedajúcich zmene úcelového urcenia rezervy, zatial co siedmy zalobný dôvod sa týkal neoverenia nákladov, ktoré boli podla kritérií uz citovaného rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg urcené na SVHZ. 60. V prípade teda, ze Súd prvého stupna správne oznacil a opísal predmetné zalobné dôvody, treba v prvom rade konstatovat, ze uvedené zalobné dôvody sa týkajú veci samej. Podla uz citovaných rozsudkov Cook/Komisia a Matra/Komisia, ktoré sú este stále relevantné, Súd prvého stupna bol teda povinný skúmat, ci sa zalobkyne nachádzali v osobitnej situácii v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia. Súd prvého stupna v bodoch 47 a 51 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze skutocnosti, ktoré uviedli úcastníci konania, neumoznili preukázat, ze ich konkurencné postavenie bolo v porovnaní s postavením iných konkurentov spolocnosti La Poste podstatne ovplyvnené. 61. Po tom, co v bode 52 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zalobkyne v prvostupnovom konaní sú dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, Súd prvého stupna analyzoval otázku ochrany procesných práv v reakcii na údajný druhý zalobný dôvod. 62. Súd prvého stupna totiz po tom, co v bode 55 napadnutého rozsudku charakterizoval druhý zalobný dôvod ako zalobný dôvod, ktorým zalobkyne výslovne namietajú porusenie procesných práv, v bode 56 tohto rozsudku rozhodol, ze tretí az piaty a siedmy zalobný dôvod obsahujú skutocnosti na podporu uvedeného druhého zalobného dôvodu. V dôsledku toho v bode 57 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zalobkyne v prvostupnovom konaní majú aktívnu legitimáciu. 63. Súd prvého stupna teda spojil prípustnost stvrtého a siedmeho zalobného dôvodu s prípustnostou druhého zalobného dôvodu týkajúceho sa ochrany procesných práv, na ktorý by sa v prípade, ak by existoval, vztahovali podla uz citovaných rozsudkov Cook/Komisia a Matra/Komisia menej prísne kritériá prípustnosti. 64. Takýto postup Súdu prvého stupna predstavuje dvojnásobné nesprávne právne posúdenie. 65. Po prvé treba uviest, ze Súd prvého stupna pouzil tvrdenia uvedené na podporu stvrtého a siedmeho zalobného dôvodu, ktoré sa týkali veci samej, v rámci analýzy druhého zalobného dôvodu, ktorý podla môjho názoru neexistoval. 66. Okrem toho aj v prípade, ze by bol tento druhý zalobný dôvod skutocne uplatnený v konaní pred Súdom prvého stupna, takýto prístup nepovazujem za správny. V rámci zaloby o neplatnost rozhodnutia Komisie zalobcovi prinálezí, aby vymedzil rámec sporu a jasne oznacil argumentáciu na preukázanie existencie váznych tazkostí v rámci uplatnovania clánku 88 ods. 3 ES, ktoré odôvodnujú zacatie konania vo veci formálneho zistovania zo strany Komisie. Zalobca, ktorý uplatnuje zalobný dôvod "procesnej povahy", sa môze teda zároven odvolávat na skutocnosti týkajúce sa veci samej. Podla môjho názoru vsak Súd prvého stupna nemá nahrádzat úcastníkov konania a hladat v zalobe skutocnosti, ktoré môzu predstavovat zalobný dôvod zalozený na porusení procesných práv.([18]18) Druhý zalobný dôvod v konaní pred Súdom prvého stupna, pokial bol uplatnený, mal byt teda vyhlásený za neprípustný, kedze nebola uvedená nijaká konkrétna argumentácia na jeho podporu. 67. Po druhé vzhladom na to, ze stvrtý a siedmy zalobný dôvod sa týkali veci samej, a vzhladom na odôvodnenie Súdu prvého stupna uvedené v bodoch 47 a 51 napadnutého rozsudku, podla ktorého zalobkyne v prvostupnovom konaní nepreukázali, ze ich konkurencné postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené, stvrtý a siedmy zalobný dôvod mal byt vyhlásený za neprípustný v súlade s relevantnou judikatúrou, ktorú predstavujú uz citované rozsudky Cook/Komisia a Matra/Komisia. 68. Preto navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a aby preto uznal druhý odvolací dôvod hlavného odvolania za dôvodný. Na základe tohto odvolacieho dôvodu Súdny dvor bude musiet v celom rozsahu zrusit rozsudok Súdu prvého stupna a rozhodnút s konecnou platnostou tak, ze vyhlási zalobu v prvostupnovom konaní za neprípustnú. VI - O prvom odvolacom dôvode hlavného odvolania A - Tvrdenia úcastníkov konania 69. Belgická vláda tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne povazoval niektoré okolnosti konania vo veci predbezného zistovania za objektívne a zhodujúce sa zistenia "váznych tazkostí", ktoré vyzadujú zacatie konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 88 ods. 2 ES. 70. Pokial ide o okolnosti, za ktorých sa uskutocnilo konanie vo veci zistovania, referencná dvojmesacná lehota, z ktorej vychádzal Súd prvého stupna, je podla belgickej vlády iba orientacná, takze jej presiahnutie nemôze automaticky znamenat, ze Komisia sa stretla s váznymi tazkostami. Nemozno teda pripustit, ze sedemmesacná lehota zjavne presahuje lehotu, v ktorej by Komisia mala v zásade dokoncit predbezné zistovanie. Komisia dodáva, ze za daných okolností tohto prípadu dlzka predbezného zistovania nebola neprimeraná. 71. Okrem toho podla belgickej vlády vecný a/alebo casový rozsah konania vo veci zistovania nevyhnutne nepredstavuje vázne tazkosti, pokial ide o vecnú stránku. Súd prvého stupna v danom prípade nezistoval vztah medzi sirokým rozsahom setrenia, ktoré si vyzadovalo skúmanie oznámenej pomoci, ako aj jeho zjavnou zlozitostou na jednej strane a existenciou váznych tazkostí na druhej strane. Podla Komisie tazkosti spocívajúce na skutkových okolnostiach nemusia nevyhnutne spôsobovat vázne tazkosti. 72. Belgická vláda nakoniec zdôraznuje, ze nerozhodnost, pokial ide o právny základ, svedcí skôr o moznostiach volby Komisie pri ukoncení konania vo veci, nez o váznych tazkostiach. 73. Pokial ide o obsah sporného rozhodnutia, belgická vláda zastáva názor, ze Súd prvého stupna vo svojej analýze dostatocného preskúmania oznámenej pomoci dospel z vecnej stránky k inému záveru ako Komisia. Z toho vsak nemozno vyvodzovat existenciu váznych tazkostí. Okrem toho Komisia zdôraznuje, ze skúmanie tzv. kritéria "benchmarking" uvedeného v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg nie je relevantné v rámci skúmania ochrany procesných práv stanovených v clánku 88 ods. 2 ES. 74. Zalobkyne v prvostupnovom konaní sa vo vseobecnosti domnievajú, ze konania vo veci zistovania, ktoré Komisia uskutocnuje v súvislosti s privatizáciou státnych postových podnikov, majú spravidla podobu konania vo veci formálneho zistovania. Tieto opatrenia sa totiz vyznacujú zlozitými skutkovými súvislostami, ktoré nevyhnutne spôsobujú vázne tazkosti. 75. Zalobkyne v prvostupnovom konaní poukazujú v prvom rade najmä na to, ze pocas konania vo veci zistovania Komisia sama zdôraznila zlozitost veci, ktorá jej bola predlozená. Belgická vláda navyse neodpovedala na konstatovania Súdu prvého stupna, podla ktorých Komisia nedisponovala vsetkými skutkovými informáciami potrebnými na preskúmanie prevodu nehnutelností a zmeny úcelového urcenia rezervy na dôchodky. Napokon zalobkyne zdôraznujú význam kritéria "benchmarking", pokial ide o náklady na SVHZ, v zmysle stvrtého kritéria stanoveného uz citovaným rozsudkom Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg. B - Posúdenie 76. Na úvod treba pripomenút, ze aj napriek tomu, ze Súdny dvor nemá právomoc rozhodovat v rámci odvolania o skutkových otázkach, na základe clánku 225 ES má právomoc preskúmat právne posúdenie týchto skutocností a právne následky, ktoré z nich vyvodil Súd prvého stupna.([19]19) Súdny dvor sa teda môze vyjadrit k pojmu "vázne tazkosti", ktorý vylozil Súd prvého stupna na základe skutkových okolností, ktoré mu boli predlozené. 77. Podla judikatúry Súdneho dvora má pojem státna pomoc, ktorý je definovaný v Zmluve ES, právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu súdy Únie v zásade musia so zretelom tak na osobitné crty sporu, o ktorom rozhodujú, ako aj zlozitost hodnotení Komisie, dôkladne preskúmat, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES.([20]20) 78. Podla clánku 88 ods. 3 prvej vety ES musia byt zámery v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci oznámené Komisii pred ich realizáciou. Komisia teda uskutocní prvotné preskúmanie navrhovanej pomoci. Ak po tomto preskúmaní usúdi, ze zámer nie je zlucitelný so spolocným trhom, bezodkladne zacne konanie podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES.([21]21) 79. Treba zdôraznit, ze Komisia je povinná v závislosti od skutkových a právnych okolností danej veci urcit, ci si tazkosti, s ktorými sa stretla pri skúmaní zlucitelnosti pomoci, vyzadujú zacatie tohto konania. Pri svojom posudzovaní je Komisia povinná po prvé dodrziavat poziadavky týkajúce sa obmedzenia jej právomoci vyjadrit sa k zlucitelnosti pomoci iba na opatrenia, ktoré nevyvolávajú vázne tazkosti, takze toto kritérium má výlucnú povahu.([22]22) Po druhé, ak Komisia zistí vázne tazkosti, nemá diskrecnú právomoc, pokial ide o zacatie konania vo veci formálneho zistovania.([23]23) Po tretie pojem vázne tazkosti je objektívnej povahy.([24]24) Nakoniec preskúmavanie zákonnosti, ktoré uskutocnuje Súd prvého stupna, pokial ide o existenciu váznych tazkostí, svojou povahou presahuje zistovanie zjavne nesprávneho posúdenia.([25]25) 80. Podla ustálenej judikatúry sa teda Komisia môze obmedzit na predbeznú fázu podla clánku 88 ods. 3 ES na úcely prijatia priaznivého rozhodnutia o pomoci, len ak môze po prvotnom preskúmaní nadobudnút presvedcenie, ze táto pomoc je zlucitelná so Zmluvou ES alebo ze oznámené opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. Naopak, ak toto prvotné preskúmanie vedie Komisiu k opacnému presvedceniu alebo jej neumozní prekonat vsetky tazkosti pri posúdení zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, Komisia je povinná získat vsetky potrebné stanoviská a zacat na tento úcel konanie podla clánku 88 ods. 2 ES.([26]26) 81. Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri posudzovaní okolností na urcenie toho, ci tieto okolnosti vyvolávajú vázne tazkosti.([27]27) Naopak, pojem vázne tazkosti je objektívnej povahy. Otázku ich existencie treba skúmat nielen v kontexte okolností prijatia napadnutého aktu, ale aj na základe posúdení, o ktoré sa Komisia opierala.([28]28) 82. V tomto prípade sa belgická vláda snazí preukázat, ze ani z jednej z uvedených skutocností nemozno vyvodit záver o existencii váznych tazkosti. Poukazuje na dlzku konania, na rozsah vysetrenia v prvotnom konaní, na nerozhodnost, pokial ide o výber právneho základu rozhodnutia Komisie, ako aj na obsah sporného rozhodnutia. 83. Pripomínam, ze hoci Súdny dvor presne nevymedzil skutocnosti, ktoré môzu predstavovat zistenia o existencii váznych tazkostí, judikatúra stanovila tri druhy zistenia, ktoré aj generálna advokátka Trstenjak zhrnula vo svojich návrhoch. Tieto zistenia môzu vyplývat po prvé z obsahu diskusií medzi Komisiou a clenským státom pocas predbeznej fázy, po druhé z doby, ktorá uplynula pocas predbezného zistovania v danom prípade, a po tretie z posúdení, na základe ktorých Komisia prijala rozhodnutie po ukoncení predbeznej fázy. Tieto posúdenia môzu spôsobit tazkosti odôvodnujúce zacatie fázy formálneho zistovania.([29]29) 84. Treba uviest, ze Súd prvého stupna sa po tom, co správne poukázal na pravidlá upravujúce konanie podla clánku 88 ES, v bodoch 96 az 110 napadnutého rozsudku skúmal okolnosti prejednávanej veci, ktoré by mohli preukázat existenciu váznych tazkostí. 85. Súd prvého stupna v bode 94 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze plynutie doby znacne presahujúcej lehotu, ktorá sa bezne vztahuje na prvotné preskúmanie v rámci ustanovení clánku 88 ods. 3 ES, môze spolu s ostatnými skutocnostami viest k uznaniu toho, ze Komisia sa pri posúdení stretla s váznymi tazkostami vyzadujúcimi zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES.([30]30) 86. Podla Súdu prvého stupna teda o existencii váznych tazkostí svedcí viacero zistení posudzovaných ako celok. 87. V tejto súvislosti by som chcel zdôraznit, ze v prejednávanej veci treba zachovat rozdiel medzi pojmom zistenie a pojmom dôkaz. Skutocnosti, na ktoré poukazuje Súd prvého stupna, spocívajúce v skutkovej okolnosti, udalosti alebo v osobitnej okolnosti treba vykladat ako skutocnosti, ktoré so vsetkou pravdepodobnostou svedcia o pravdivosti obhajovaného tvrdenia, cize o existencii váznych tazkostí. 88. Uvedené skutocnosti vsak nemozno povazovat za dôkazy chápané ako skutocnosti preukazujúce obhajované tvrdenie, ktoré má vykonat Súd prvého stupna. Súd prvého stupna teda nemusí preukázat niektoré skutocnosti, ale na základe objektívnych skutocností, ktoré mu boli predlozené, musí vediet k opodstatnenému a odôvodnenému záveru. 89. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna najprv analyzoval tazkosti týkajúce sa dlzky trvania a okolností predmetného konania. Následne sa Súd prvého stupna v bodoch 107 az 118 analyzoval tazkosti, ktorých odôvodnenost je zalozená na samotnom obsahu rozhodnutia Komisie. 90. Po prvé zastávam názor, ze posúdenie pojmu "vázne tazkosti" si nevyhnutne nevyzaduje analýzu iných vecí, aby sa zistila priemerná dlzka trvania predbezného zistovania vo veciach, v ktorých sa Komisia nestretla s tazkostami. Zistenia o váznych tazkostiach treba skôr skúmat jednotlivo, a to najmä so zretelom na povahu opatrenia, ktoré má Komisia preskúmat. 91. Je zrejmé, ze jednoduchá priama pomoc si nevyzaduje rovnako dlhé skúmanie ako zlozitý mechanizmus, akým je kompenzácia za poskytovanie SVHZ. Samotný bezný rozdiel v dlzke trvania skúmania nemôze teda predstavovat rozhodujúcu skutocnost, z ktorej by bolo mozné vyvodit existenciu váznych tazkostí. Ako vsak uviedla generálna advokátka Trstenjak, tento aspekt môze predstavovat zistenie o ich existencii. 92. Okrem toho lehota týkajúca sa "rozhodnutia o nevznesení námietok", ktorá je stanovená v clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 pre oznámené pomoci, je dvojmesacná. Túto lehotu mozno predlzit podla odseku 5 tohto clánku so vzájomným súhlasom alebo v prípade, ak Komisia potrebuje doplnujúce informácie. 93. Treba vsak uviest, ze podla zalobkýn v prvostupnovom konaní konania vo veci preskúmania zacaté v prípade privatizácie podnikov verejného sektora Komisia vo vseobecnosti uskutocnuje v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 94. Po druhé, pokial ide o relevantnost okolností, za ktorých sa uskutocnilo konanie vo veci predbezného zistovania, analyzovaných v bodoch 99 az 105 napadnutého rozsudku, zastávam názor, ze vyziadanie informácií od clenského státu je súcastou povinností starostlivosti prináleziacich Komisii v rámci konania, ktorého predmetom je skúmanie oznámených opatrení, takze ak je opatrenie mimoriadne zlozité, môze zo spôsobu výmeny týchto informácií vyplynút existencia váznych tazkostí. 95. V prejednávanej veci Súd prvého stupna zdôraznil rozsah vysetrovania zo strany Komisie. Ak vsak Komisia napriek zlozitosti veci bola schopná preskúmat v pomerne krátkom case viaceré oznámené a neoznámené opatrenia týkajúce sa viacerých rokov, môze to skôr svedcit o schopnostiach útvarov Komisie ako o existencii tazkostí, ktoré sa vyskytli pocas skúmania predlozeného opatrenia. 96. Podla môjho názoru nie je sporné, ze zlozitost veci sama osebe neznamená existenciu váznych tazkostí pre Komisiu, na základe ktorých by musela zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Ak je vsak táto zlozitost spojená s dlhým trvaním skúmania, tieto okolnosti nasvedcujú o existencii váznych tazkostí. 97. Najväcsí význam má vsak podla môjho názoru skutocnost, ktorú Súd prvého stupna uviedol v bode 102 napadnutého rozsudku v súvislosti s posudzovaním opatrení skúmaných Komisiou. V tejto súvislosti Súd prvého stupna uviedol, ze zo spisu vyplýva, ze Komisia viackrát vyhlásila, ze je potrebné zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Domnievam sa, ze neexistencia váznych tazkostí je tazko zlucitelná s takýmto záverom po skoncení konania vo veci predbezného zistovania. 98. Po tretie, pokial ide o nerozhodnost Komisie v súvislosti s výberom právneho základu, táto skutocnost je podla môjho názoru cisto formálnej povahy, kedze Komisia váhala, ci rozhodne o neexistencii pomoci, alebo o prijatí rozhodnutia o vyhlásení skúmaných opatrení za zlucitelné podla clánku 88 ods. 3 ES. 99. Poukazujem vsak na to, ze Komisia spojila zákonnost oznámeného opatrenia so zákonnostou siestich neoznámených opatrení prijatých od roku 1992 do roku 1997. Preto je podla môjho názoru tazké popierat existenciu váznych tazkostí vzhladom na neistotu pri kvalifikácii kompenzacných opatrení za poskytovanie SVHZ za obdobie, ktoré môze odôvodnit záver, ze neoznámené, a teda nezákonné opatrenia mohli patrit do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 100. Komisia vo svojom rozhodnutí totiz tvrdí, ze vzhladom na to, ze La Poste dosahovala cistú stratu, opatrenie spocívajúce v oslobodení od dane z príjmu právnických osôb neprinieslo spolocnosti La Poste výhody ani poskytnutie státnych prostriedkov. 101. Treba vsak uviest, ze hodnotenie tohto neoznámeného opatrenia sa uskutocnilo po skoncení skúmaných úctovných období. Otázkou teda je, ci predchádzajúce oznámenie a preskúmanie tohto opatrenia mohlo zmenit záver Komisie, pokial ide o existenciu státnej pomoci. Táto skutocnost vyvoláva pochybnost, ktorá odôvodnuje záver, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 102. Po stvrté, pokial ide o obsah sporného rozhodnutia, vzhladom na skutocnosti uvedené v bodoch 108 az 110 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna oprávnene dospel k záveru, ze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby mala k dispozícii informácie, na základe ktorých by mohla posúdit existenciu výhody. 103. Napokon, pokial ide o chýbajúce posúdenie výsky nákladov na SVHZ v porovnaní s kritériami stanovenými Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, navrhujem, aby sa táto otázka skúmala mimo rámca tohto odvolacieho dôvodu. Bola uz totiz skúmaná z hladiska prípustnosti v rámci odpovede na druhý odvolací dôvod hlavného odvolania. Pokial vsak ide o vecnú stránku, otázka relevantnosti uz citovaného rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg na úcely posúdenia zákonnosti sporného rozhodnutia bude analyzovaná v odpovedi na tretí odvolací dôvod hlavného odvolania. 104. Vzhladom na vyssie uvedené zastávam názor, ze Súd prvého stupna správne uznal existenciu skutocností, na základe ktorých mala Komisia zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Podla môjho názoru vsak mohol dospiet k záveru, ze Komisia mala zacat toto konanie, iba so zretelom na vsetky tazkosti, s ktorými sa Komisia stretla pri skúmaní predmetných opatrení. Zdá sa, ze ani jedna zo skutocností skúmaných Súdom prvého stupna nie je pri samostatnom posúdení dostatocne presvedcivá. Rovnaké stanovisko vyjadril Súd prvého stupna v bodoch 98 a 99 napadnutého rozsudku. 105. Preto pre prípad, ze sa Súdny dvor nestotozní s mojím návrhom týkajúcim sa posudzovania samostatného odvolacieho dôvodu Komisie a druhého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania, navrhujem, aby Súdny dvor odmietol prvý odvolací dôvod ako nedôvodný. VII - O tretom odvolacom dôvode hlavného odvolania A - Úvodné pripomienky 106. Otázka nedostatocného skúmania zo strany Komisie so zretelom na kritériá stanovené uz citovaným rozsudkom Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg bola podla Súdu prvého stupna predmetom siedmeho zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní. Ako som uz uviedol vyssie v odpovedi na druhý odvolací dôvod hlavného odvolania, tento siedmy zalobný dôvod mal byt vyhlásený za neprípustný. Pre prípad, ze sa Súdny dvor s týmto návrhom nestotozní, sa poskytnem analýzu tohto odvolacieho dôvodu z vecného hladiska. B - Tvrdenia úcastníkov konania 107. Belgická vláda a Komisia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze porusil zásadu právnej istoty tým, ze stvrté kritérium uz citovaného rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg uplatnil so spätným úcinkom. Belgická vláda v tejto súvislosti vychádza z rozsudku Súdu prvého stupna Sarrió/Komisia([31]31), podla ktorého Komisia musí dodrziavat iba judikatúru uplatnitelnú v case prijatia svojich rozhodnutí. 108. Zalobkyne v prvostupnovom konaní poukazujú na rozdiely medzi týmto prípadom a uz citovanou vecou Sarrió/Komisia s cielom spochybnit relevantnost tvrdení, ktoré uvádza belgická vláda. C - Posúdenie 109. Belgická vláda svojím odvolacím dôvodom namieta porusenie zásady právnej istoty Súdom prvého stupna. Na nálezité zodpovedanie jej námietok je vsak potrebné strucne pripomenút otázku úcinkov výkladových rozsudkov vydaných Súdnym dvorom v rámci prejudiciálneho konania, ako aj pravidlá upravujúce casovú pôsobnost noriem práva Únie. 110. Poznamenávam, ze spätná úcinnost judikatúry ("judge-made law") ako pramena práva je klasickým prvkom právnej náuky.([32]32) 111. Súdny dvor vo svojej judikatúre výslovne pripustil zásadu spätnej úcinnosti svojich výkladových rozsudkov podla clánku 234 ES.([33]33) Výklad podaný Súdnym dvorom v zásade iba vyjadruje obsah uplatnitelnej normy práva Únie ab initio.([34]34) 112. Výklad pravidla práva Únie, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci podla clánku 267 ZFEÚ, teda v prípade potreby objasnuje a spresnuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má alebo sa malo chápat a uplatnovat od okamihu, ked nadobudlo úcinnost. Z toho vyplýva, ze takto vykladané pravidlo súd môze a musí uplatnovat aj na právne vztahy vzniknuté a zalozené pred vydaním rozsudku na základe ziadosti o výklad, pokial sú splnené ostatné podmienky umoznujúce predlozit príslusným súdom spor týkajúci sa uplatnovania uvedeného pravidla.([35]35) 113. Súdny dvor vsak po zohladnení váznych dôsledkov, ktoré by jeho rozsudok mohol spôsobit vo vztahu k minulosti, môze výnimocne rozhodnút o obmedzení moznosti dotknutých osôb odvolávat sa na výklad urcitého ustanovenia, ktorý Súdny dvor podal pri rozhodovaní o prejudiciálnej otázke.([36]36) 114. Uplatnitelnost kritérií stanovených v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg bola predmetom rozsiahlej analýzy v rozsudku Súdu prvého stupna BUPA a i./Komisia([37]37). V tomto rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze pokial nie je stanovené nijaké casové obmedzenie, zásady uvedené v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg týkajúce sa výkladu clánku 87 ods. 1 ES sa v celom rozsahu vztahujú na skutkový a právny stav veci, aký sa javil Komisii v case, ked prijala napadnuté rozhodnutie, aj ked predmetný rozsudok bol vyhlásený az po prijatí rozhodnutia Komisie, a preto Komisia nemohla v case prijatia svojho rozhodnutia poznat jeho obsah.([38]38) 115. Zastávam názor, ze v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg Súdny dvor spresnil kritériá, ktoré sa vztahujú na skúmanie opatrenia v správnom konaní, ktoré môze predstavovat státnu pomoc, v súvislosti s poskytovaním SVHZ. Súdny dvor tak vylozil ustanovenie práva Únie, konkrétne clánok 86 ES, v snahe spresnit pravidlá jeho výkladu a uplatnovania. 116. Súdny dvor sa teda obmedzil na uplatnenie úcinnej normy bez toho, aby vytvoril novú normu. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní nemá konstitutívny, ale len deklaratórny úcinok, a preto v zásade pôsobí spätne odo dna nadobudnutia úcinnosti vykladanej normy.([39]39) 117. Okrem toho zastávam názor, ze právny poriadok Únie neposkytuje nijakú záruku neomylnosti Komisie pri uplatnovaní noriem práva Únie. Vzhladom na to, ze jediným záujmom Komisie je ochrana zákonnosti práva Únie, skutocnost, ze Súdny dvor jej poskytne uzitocné usmernenie na úcely uplatnovania sporného ustanovenia, predstavuje pre Komisiu úcinný zdroj informácií v rámci výkonu jej právomocí. Komisia je totiz povinná uplatnovat právo Únie v jeho objektívnom zmysle. 118. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze neúplné preskúmanie predmetného opatrenia so zretelom na jedno z kritérií stanovených v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg svedcí o existencii váznych tazkostí, s ktorými sa stretla Komisia. Komisia totiz nezohladnila pravidlo, ktoré nemohla poznat v case prijatia sporného rozhodnutia.([40]40) 119. Odôvodnenie Súdu prvého stupna v uz citovanom rozsudku BUPA a i./Komisia sa teda mierne odlisuje od argumentácie, ktorú pouzil Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku. V uvedenej veci sa totiz Súd prvého stupna vzhladom na to, ze dospel k záveru o uplatnitelnosti kritérií stanovených v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, ktorého úcinky Súdny dvor casovo neobmedzil, rozhodol skúmat, ci bolo napadnuté rozhodnutie zlucitelné s kritériami stanovenými v uvedenom rozsudku. Skúmal teda zákonnost uvedeného rozhodnutia, pricom pouzil kritériá stanovené v tomto rozsudku v súlade so zmyslom a úcelom ich stanovenia, ktoré prispôsobil konkrétnej prejednávanej veci. 120. Súd prvého stupna vo svojom rozsudku Asklepios Kliniken/Komisia v rámci posudzovania doby vybavenia staznosti navyse pripustil, ze Komisia vzhladom na význam uz citovanej veci Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg bola oprávnená odlozit skúmanie skutkových otázok vyplývajúcich zo staznosti az do objasnenia právneho rámca, v rámci ktorého mala ziadost posúdit. Súd prvého stupna teda v podstate rozhodol, ze Komisia tým, ze cakala na rozhodnutie v uz citovanej veci Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, neporusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti.([41]41) 121. Nakoniec, hoci sa podla ustálenej judikatúry zákonnost rozhodnutia vo veci státnej pomoci musí posudzovat podla informácií, ktorými Komisia mohla disponovat v case jeho prijatia([42]42), treba opätovne poukázat na základný rozdiel medzi skutkovými zisteniami, ktoré má Komisia k dispozícii, a výkladom práva, cize normatívnym referencným rámcom, ktorý podlieha výkladu súdov Únie. Tento rámec predstavuje prvok objektívnej zákonnosti, ktorou je Komisia viazaná. 122. Vzhladom na vyssie uvedené zastávam názor, ze výklad platného ustanovenia Súdnym dvorom musí viest k zruseniu rozhodnutia Komisie, proti ktorému mozno podat zalobu, prijatého pred vyhlásením rozsudku Súdneho dvora, pretoze Komisia neuplatnila kritériá skúmania v sporovom konaní vyplývajúce z tohto nového výkladu s výhradou, ze sa zalobca dovolával ustanovenia, ktoré bolo predmetom tohto výkladu. 123. Nejde teda o spochybnenie právneho posúdenia Komisie, ale o potvrdenie jej úlohy strázkyne Zmlúv podliehajúcej súdnemu preskúmaniu Súdnym dvorom v súlade so zásadou právneho státu zakotvenou v clánku 2 Zmluvy o Európskej únii. 124. Preto navrhujem odmietnut tretí odvolací dôvod hlavného odvolania. VIII - Návrh 125. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: - zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia (T-388/03), v celom rozsahu bud na základe samostatného odvolacieho dôvodu Európskej komisie, alebo na základe druhého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania, a - rozhodol s konecnou platnostou tak, ze vyhlási zalobu v prvostupnovom konaní za neprípustnú v celom rozsahu. 126. Ak by sa vsak Súdny dvor nestotoznil s týmto návrhom, subsidiárne navrhujem, aby Súdny dvor v celom rozsahu odmietol tak samostatný odvolací dôvod, ako aj hlavné odvolanie. 127. Vzhladom na to, ze rozhodnutie o trovách konania bude závisiet od toho, pre ktoré riesenie sa Súdny dvor rozhodne, nepredkladám moje stanovisko k tejto otázke. __________________________________________________________________ [43]1 - Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [44]2 - Rozsudok z 24. júla 2003, C-280/00, Zb. s. I-7747. __________________________________________________________________ [45]3 - Poznamenávam, ze nie je jasné, ci sa má odvolací dôvod, ktorý uviedla Komisia, povazovat za vzájomné odvolanie, alebo za "samostatný odvolací dôvod". Z procesného hladiska toto posúdenie, prirodzene, nebude mat nijaký vplyv na hodnotenie konkrétnej argumentácie Komisie. Kedze Komisia nikde vo svojom vyjadrení k odvolaniu nepouzíva pojem "vzájomné odvolanie", pricom obhajuje prípustnost svojho osobitného odvolacieho dôvodu, navrhujem, aby sa tento odvolací dôvod povazoval za "samostatný odvolací dôvod". __________________________________________________________________ [46]4 - Rozsudok z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C-17/07 P, bod 38. __________________________________________________________________ [47]5 - Rozsudok z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, bod 18. __________________________________________________________________ [48]6 - Rozsudok z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 25. __________________________________________________________________ [49]7 - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 1999, Chemie Linz/Komisia, C-245/92 P, Zb. s. I-4643, bod 32. __________________________________________________________________ [50]8 - Rozsudok z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia, C-390/95 P, Zb. s. I-769, body 21 a 22. __________________________________________________________________ [51]9 - Rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203. __________________________________________________________________ [52]10 - Vec Komisia/Kronoply a Kronotex (C-83/09 P), v ktorej som predniesol návrhy 25. novembra 2010 (rozsudok z 24. mája 2011, Zb. s. I-4441). __________________________________________________________________ [53]11 - Rozsudok z 13. decembra 2005 (C-78/03 P, Zb. s. I-10737), v ktorom sa Súdny dvor podujal vysvetlit riesenie, ktoré si zvolil v uz citovaných rozsudkoch Cook/Komisia a Matra/Komisia. __________________________________________________________________ [54]12 - Uz citované rozsudky Cook/Komisia a Matra/Komisia, ako aj rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719. __________________________________________________________________ [55]13 - V bode 35 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol stanovisko Komisie, podla ktorého zaloba v prvostupnovom konaní nebola prípustná, pretoze zalobkyne sa na porusenie svojich procesných práv odvolali iba velmi vseobecným spôsobom a vo svojich návrhoch sa domáhali zrusenia napadnutého rozhodnutia, a nie zacatia konania vo veci formálneho zistovania. __________________________________________________________________ [56]14 - Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [57]15 - Rozsudok z 15. júla 1963, 25/62, Zb. s. 197. __________________________________________________________________ [58]16 - Bod 15 a nasl. repliky v konaní pred Súdom prvého stupna. __________________________________________________________________ [59]17 - Rozsudky z 19. mája 1983, Verros/Parlament, 306/81, Zb. s. 1755, bod 9, a z 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, C-301/97, Zb. s. I-8853, bod 169. __________________________________________________________________ [60]18 - Pozri návrhy, ktoré som predniesol 25. novembra 2010 v uz citovanej veci Komisia/Kronoply a Kronotex, body 112 a 113. __________________________________________________________________ [61]19 - Pozri rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51; z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, bod 72, a zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C-405/07 P, Zb. s. I-8301, bod 44. __________________________________________________________________ [62]20 - Rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 111. __________________________________________________________________ [63]21 - Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, body 35 a 36. __________________________________________________________________ [64]22 - Podla judikatúry Súdu prvého stupna Komisia nemôze odmietnut zacat konanie vo veci formálneho zistovania na základe iných okolností, nez sú záujmy tretích osôb, dôvody hospodárnosti konania alebo akýkolvek iný dôvod administratívnej vhodnosti; pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, T-73/98, Zb. s. II-867, bod 44. __________________________________________________________________ [65]23 - Rozsudok Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný, bod 45. __________________________________________________________________ [66]24 - Pozri rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, body 61 az 63. __________________________________________________________________ [67]25 - Rozsudok Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný, bod 47. __________________________________________________________________ [68]26 - Pozri najmä rozsudky z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13; Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 39; Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný, bod 42; zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 34; Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 61, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, T-49/93, Zb. s. II-2501, bod 58. __________________________________________________________________ [69]27 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, T-95/03, Zb. s. II-4739, bod 139. __________________________________________________________________ [70]28 - Rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 63. __________________________________________________________________ [71]29 - Pozri návrhy prednesené v uz citovanej veci Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, body 210 a nasl. __________________________________________________________________ [72]30 - Rozsudky Nemecko/Komisia, uz citovaný, body 15 a 17, a Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný, bod 93, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 2000, SIC/Komisia, T-46/97, Zb. s. II-2125, bod 102; pozri aj bod 94 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [73]31 - Rozsudok zo 14. mája 1998, T-334/94, Zb. s. II-1439. __________________________________________________________________ [74]32 - Pozri CROSS, R., HARRIS, J. W.: Precedent in English Law. Clarendon Law Series, 1991, s. 30 az 32. __________________________________________________________________ [75]33 - Rozsudky z 27. marca 1980, Denkavit italiana, 61/79, Zb. s. 1205; z 27. marca 1980, Meridionale Industria Salumi a i., 66/79, 127/79 a 128/79, Zb. s. 1237; z 29. novembra 2001, Griesmar, C-366/99, Zb. s. I-9383, a z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193. __________________________________________________________________ [76]34 - Pozri v tejto súvislosti PESCATORE, P.: Art. 177. In: Traité instituant la CEE. Commentaire article par article. Paris : Economica, 1992, s. 1120. __________________________________________________________________ [77]35 - Pozri najmä rozsudky z 13. januára 2004, Kühne & Heitz, C-453/00, Zb. s. I-837, bod 21, a z 13. apríla 2010, Bressol a i., C-73/08, Zb. s. I-2735, bod 90 a nasl. a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [78]36 - Pozri najmä rozsudky z 8. apríla 1976, Defrenne, 43/75, Zb. s. 455; Denkavit italiana, uz citovaný, bod 17; zo 6. marca 2007, Meilicke a i., C-292/04, Zb. s. I-1835, body 36 a 37, a zo 17. mája 1990, Barber, C-262/88, Zb. s. I-1889, body 41 a 44. Pozri tiez rozsudok z 1. apríla 2008, Maruko, C-267/06, Zb. s. I-1757, bod 77. __________________________________________________________________ [79]37 - Rozsudok z 12. februára 2008, T-289/03, Zb. s. II-81. __________________________________________________________________ [80]38 - Poznamenávam, ze proti uz citovanému rozsudku BUPA a i./Komisia nebolo podané odvolanie. __________________________________________________________________ [81]39 - Pozri najmä rozsudok z 12. februára 2008, Kempter, C-2/06, Zb. s. I-411, bod 35. __________________________________________________________________ [82]40 - Sporné rozhodnutie je z 23. júla 2003 a uz citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg je z 24. júla 2003. __________________________________________________________________ [83]41 - Rozsudok z 11. júla 2007, Asklepios Kliniken/Komisia, T-167/04, Zb. s. II-2379, body 87 az 89 (tento rozsudok sa netýka oznámenia, ale staznosti). __________________________________________________________________ [84]42 - Pozri najmä rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 16; z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 168; zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 31, a z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C-390/06, Zb. s. I-2577, bod 54. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref1 44. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref2 45. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref3 46. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref4 47. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref5 48. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref6 49. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref7 50. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref8 51. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref9 52. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref10 53. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref11 54. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref12 55. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref13 56. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref14 57. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref15 58. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref16 59. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref17 60. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref18 61. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref19 62. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref20 63. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref21 64. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref22 65. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref23 66. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref24 67. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref25 68. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref26 69. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref27 70. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref28 71. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref29 72. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref30 73. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref31 74. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref32 75. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref33 76. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref34 77. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref35 78. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref36 79. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref37 80. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref38 81. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref39 82. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref40 83. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref41 84. file:///tmp/lynxXXXXrg2vyr/L95057-8242TMP.html#Footref42