NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 14. septembra 2010 ^1([1]1) Vec C-90/09 P General Química a i. proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel v odvetví chemických výrobkov urcených na spracovanie kaucuku - Výmena dôverných informácií a urcovanie cien - Pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti na cele skupiny - Samostatná ekonomická jednotka - Solidárna zodpovednost - Pokuty" I - Úvod 1. Vo svojom odvolaní spolocnosti General Química SA (dalej len "GQ"), Repsol Química SA (dalej len "RQ") a Repsol YPF SA (dalej len "RYPF") (dalej spolu "odvolatelky" a niekedy "zalobkyne") navrhujú ciastocne zrusit rozsudok Súdu prvého stupna (teraz "Vseobecný súd") (siesta komora) z 18. decembra 2008 vo veci T-85/06 General Química a i./Komisia (dalej len "napadnutý rozsudok"), v ktorom Súd prvého stupna zamietol ich zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie 2006/902/ES z 21. decembra 2005 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Flexsys NV, Bayer AG, Crompton Manufacturing Company Inc. (predtým Uniroyal Chemical Company Inc.), Crompton Europe Ltd, Chemtura Corporation (predtým Crompton Corporation), General Química SA, Repsol Química SA a Repsol YPF SA (Prípad COMP/F/C.38.443 - Gumárenské chemikálie) (Ú. v. EÚ L 353, 2006, s. 50) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2. Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze GQ, RQ a RYPF spolu s inými podnikmi porusili clánok 81 ods. 1 ES (teraz clánok 101 ods. 1 ZFEÚ) a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa v rokoch 1999 - 2000 zúcastnili na karteli a zosúladených postupoch, ktoré sa týkali urcovania cien a výmeny dôverných informácií v sektore chemických látok urcených pre gumárenský priemysel v Európskom hospodárskom priestore (dalej len "EHP"). Za tieto porusenia Komisia ulozila spolocnostiam GQ, RQ a RYPF solidárne pokutu vo výske 3,38 milióna eur. 3. Odvolanie sa týka konstatovania zodpovednosti materskej spolocnosti (RYPF) za porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ dcérskou spolocnostou (GQ), ktorá sa dopustila protiprávneho konania a ktorú táto materská spolocnost nevlastní priamo. V tejto súvislosti je GQ dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve RQ, ktorú zase 100 % vlastní RYPF. Odvolatelky okrem iného tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na materskú spolocnost na cele skupiny automaticky rozsíril domnienku, ze má rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. 4. Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamieta dôvod neplatnosti zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a na neexistencii dostatocného odôvodnenia solidárnej zodpovednosti odvolateliek za porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Taktiez navrhujú, aby Súdny dvor zrusil clánok 1 písm. g) a h) a clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich konstatuje, ze spolocnosti RQ a RYPF sú solidárne zodpovedné za porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorého sa dopustila GQ, a subsidiárne zrusil rozhodnutie v casti o solidárnej zodpovednosti RYPF, pricom v oboch prípadoch odvolatelky ziadajú o primerané znízenie výsky ulozenej pokuty. II - Okolnosti predchádzajúce sporu A - Napadnuté rozhodnutie 5. Spolocnost GQ je spanielska spolocnost, ktorá vyrába urcité gumárenské chemikálie, najmä urýchlovace a antidegradanty antioxidacného typu.([2]2) GQ je dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve RQ, ktorá je dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve RYPF. Konanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, sa zacalo po tom, ako spolocnost Flexsys 22. apríla 2002 predlozila ziadost na základe oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/008, s. 155) (dalej len "oznámenie o zhovievavosti"). V dnoch 26. a 27. septembra a 24. októbra 2002 spolocnosti Crompton a Bayer podali svoje vlastné ziadosti o oslobodenie od pokút alebo o znízenie pokút. 6. Komisia 12. apríla 2005 predlozila spolocnostiam GQ, RQ a RYPF svoje oznámenie o výhradách týkajúcich sa najmä konania podla clánku 101 ZFEÚ. Na základe skutocnosti, ze GQ je 100 % dcérskou spolocnostou RQ, ktorá je 100 % dcérskou spolocnostou RYPF, a na základe personálneho prepojenia medzi GQ a RQ vo forme jediného riaditela ("administrador unico"), ktorého vymenovala RQ a nahradila ním predstavenstvo GQ, Komisia zastávala názor, ze RQ a RYPF sú solidárne zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustila GQ. 7. Listom z 15. júna 2005 RQ a RYPF predlozili spolocnú odpoved na oznámenie o výhradách. Listom z 20. júna 2005 odpovedala oddelene od svojich materských spolocností spolocnost GQ. Spolocnosti GQ, RQ a RYPF boli vypocuté 18. júla 2005. Spochybnili okrem iného prisúdenie zodpovednosti RQ a RYPF za porusenie údajne spáchané GQ. Uviedli po prvé, ze RQ a RYPF neboli súcastou ani nevedeli o správaní GQ, a po druhé, ze GQ vykonávala svoju cinnost na trhu s gumárenskými chemikáliami samostatne. 8. V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia rozhodla o tom, ze GQ, RQ a RYPF sú solidárne zodpovedné za porusenie GQ. Pokial ide o pripísanie zodpovednosti za správanie GQ spolocnostiam RQ a RYPF, Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze materská spolocnost môze byt povazovaná za zodpovednú za protiprávne konanie jej 100 % vlastnených dcérskych spolocností, ale táto domnienka o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na tieto dcérske spolocnosti môze byt vyvrátená. Komisia tiez uvádza, ze táto domnienka nemôze byt vyvrátená tvrdením, ze materská spolocnost nepodnecovala svoje dcérske spolocnosti k protiprávnemu konaniu. Nakoniec napadnuté rozhodnutie uvádza, ze túto domnienku podnik nemôze vyvrátit jednoduchým vyhlásením, ze materská spolocnost nebola priamo súcastou kartelu alebo o karteli nevedela. 9. Komisia najmä uvádza, ze tvrdenie, ze RQ a RYPF (v napadnutom rozhodnutí nazývané bez rozdielu aj "Repsol") nepoznali dennodennú cinnost alebo riadenie GQ, nie je dostatocné na vyvrátenie domnienky o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na GQ. 10. Komisia navyse tvrdí, ze Repsol a GQ predlozili dokumenty objasnujúce ich vztah, struktúru riadenia a spôsoby informovania o cinnosti. Uvádza, ze podla odvolateliek plánovanie cinnosti a predajné ciele nie sú predmetom schvalovania materskými spolocnostami. Neexistuje ani prevádzkový vztah, spolupôsobenie alebo vertikálne prekrývanie medzi cinnostami Repsolu a dcérskou spolocnostou v rozsahu, v akom GQ vyrába tovary, ktoré sa odlisujú od tovarov vyrábaných Repsolom. V case porusenia neboli vo vedení týchto troch spolocností rovnaké osoby. Komisia rovnako zmienuje vysvetlenia zo strany Repsolu, podla ktorých si GQ riadila svoju obchodnú politiku sama bez zasahovania Repsolu, kedze Repsol nadobudol GQ ako súcast väcsieho projektu, a nie z dôvodu záujmu o jej cinnosti, a niekolkokrát sa ju pokúsil predat, ale bez úspechu. 11. V bodoch 259 a 264 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze Repsol bol jediným akcionárom GQ od roku 1994. Z dôvodu jeho 100 % kontroly a celkovej zodpovednosti mal podla Komisie moznost byt oboznámený o cinnosti GQ. V súvislosti s pokusmi o predaj GQ zastáva Komisia názor, ze aj keby uznala, ze tieto pokusy o predaj by mohli preukazovat, ze Repsol sa nezaujímal o cinnosti dcérskej spolocnosti, neznamená to, ze nemal záujem o uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na GQ, aby zabezpecil, ze dobré meno a obchodná hodnota GQ sa neznízia pocas obdobia potrebného na nájdenie kupca. 12. V napadnutom rozhodnutí Komisia tiez poznamenáva, ze pripísanie zodpovednosti za trhové správanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti nepozaduje, aby sa cinnosti materskej spolocnosti co len ciastocne prekrývali alebo mali súvis s cinnostami jej dcérskej spolocnosti. V tom istom duchu Komisia uvádza, ze chýbajúce personálne prepojenie v predstavenstvách spolocností samo osebe nepreukazuje, ze GQ je nezávislá, kedze predkladala správy o predaji, výrobe a financných výsledkoch RQ, ako je zjavné z dokumentov, ktoré predlozil Repsol. 13. Komisia navyse tvrdí, ze podla Repsolu GQ nezávisle urcovala ceny tovarov, ktoré predával Repsol Italia, a to preukazuje, ze GQ konala nezávisle a jej záujmy boli odlisné od záujmov Repsolu. Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze zmluva o zastúpení uzatvorená medzi GQ a Repsol Italia ukazuje, ze medzi Repsolom a jeho dcérskou spolocnostou sú vertikálne prepojenia. Komisia nakoniec uvádza, ze informácia oznámená spolocnostou GQ Repsolu Italia týkajúca sa zvýsenia ceny jej tovarov nie je dôkazom o konflikte záujmov medzi GQ a Repsolom, pretoze akékolvek zvýsenie obratu GQ vyplývajúce zo zvýsenia cien jeho tovarov zároven zvysuje obrat Repsolu. 14. Napadnuté rozhodnutie dalej uvádza, ze aj ked jediný riaditel delegoval svoje právomoci, pokial ide o operatívne riadenie GQ, stále predstavoval spojenie medzi GQ a RQ, cez ktoré boli materskej spolocnosti poskytované informácie o predaji, výrobe a financných výsledkoch. Financné výsledky GQ boli navyse konsolidované s výsledkami Repsolu, a to tak, ze zisk alebo strata GQ ovplyvnovali zisk alebo stratu skupiny. 15. Komisia nakoniec v tomto bode doplna, ze materská spolocnost a jej 100 % dcérska spolocnost sa na úcely clánku 101 ZFEÚ môzu povazovat za jeden podnik. Za týchto okolností sa Komisia domnieva, ze RQ a RYPF nevyvrátili domnienku zodpovednosti za protiprávne konanie GQ. 16. V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze GQ, RQ a RYPF sa od 31. októbra 1999 do 30. júna 2000 zúcastnili na sérii dohôd a zosúladených postupov v rozpore okrem iného s clánkom 101 ZFEÚ, ktoré sa týkali urcovania cien a výmeny dôverných informácií v odvetví chemických látok urcených pre gumárenský priemysel v EHP. Clánok 1 písm. f) napadnutého rozhodnutia odkazuje na úcast GQ na porusení, zatial co clánok 1 písm. g) a písm. h) napadnutého rozhodnutia poukazujú na úcast na porusení zo strany RQ a RYPF. 17. V clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia Komisia ulozila GQ, RQ a RYPF solidárne pokutu vo výske 3,38 milióna eur za porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. B - Napadnutý rozsudok 18. Spolocnosti GQ, RQ a RYPF podali návrhom zapísaným do registra kancelárie Vseobecného súdu 8. marca 2006 zalobu o ciastocnú neplatnost napadnutého rozhodnutia. Na podporu svojho návrhu na Vseobecnom súde uviedli GQ, RQ a RYPF tri dôvody. Po prvé zjavne nesprávne posúdenie a nedostatocné odôvodnenie pri konstatovaní solidárnej zodpovednosti GQ, RQ a RYPF. Po druhé nesprávne vypocítanie pokuty. Po tretie nesprávne posúdenie, nedostatocné odôvodnenie a porusenie zásady rovnosti zaobchádzania pri uplatnení oznámenia o zhovievavosti. 19. Kedze odvolanie odvolateliek sa v tomto odvolacom konaní vztahuje iba na rozsudok Vseobecného súdu v casti týkajúcej sa prvého dôvodu neplatnosti, o ktorom Vseobecný súd rozhodoval([3]3), zopakujem iba túto cast napadnutého rozsudku. V bodoch 58 az 84 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uvádza svoje závery týkajúce sa prvého zalobného dôvodu takto: "58 Podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze dcérska spolocnost má vlastnú právnu spôsobilost, nepostacuje na vyvrátenie moznosti, aby jej správanie bolo prisúdené materskej spolocnosti, najmä ak dcérska spolocnost neurcuje nezávisle svoje správanie na trhu, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost (rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 49, a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, dalej len 'rozsudok Stora`, bod 26). 59 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136 a tam citovanú judikatúru), a preto tvoria jeden podnik na úcely clánku [101 ZFEÚ] (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, nazývaný 'Tokai II`, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 59). Prinálezí teda materskej spolocnosti, ktorá napadla na súde Spolocenstva rozhodnutie Komisie ukladajúce jej pokutu za správanie dcérskej spolocnosti, vyvrátit túto domnienku predlozením dôkazov, ze jej dcérska spolocnost bola nezávislá (Avebe/Komisia, uz citovaný, bod 36, pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Stora, bod 58 vyssie, bod 29). 60 V tejto súvislosti je pravda, ako to tvrdia zalobkyne, ze Súdny dvor v bode 58 v súvislosti s rozsudkom Stora (body 28 a 29) uviedol okrem 100 % podielu materskej spolocnosti na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti alebo spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania. Súdny dvor vsak tieto okolnosti uviedol len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých [Vseobecný súd] zalozil svoje odôvodnenie, aby následne prijal rozhodnutie, ze toto odôvodnenie nebolo zalozené iba na skutocnosti, ze materská spolocnost bola 100 % vlastníkom základného imania svojej dcérskej spolocnosti. 61 Navyse a v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty bolo urcené materskej spolocnosti skupiny spolocností, nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, alebo a fortiori úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jeden podnik na úcely clánku [101 ZFEÚ]. Treba pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze Spolocenstva uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria hospodársku jednotku, a teda podnik v zmysle clánkov [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] vtedy, ak dotknuté podniky neurcujú svoje správanie na trhu nezávisle (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). 62 Za týchto podmienok na to, aby Komisia mohla dospiet k záveru, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti na trhu, stací, ak preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní materská spolocnost. V dôsledku toho môze Komisia vyvodzovat solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti voci jej materskej spolocnosti, aj ked sa zistí, ze materská spolocnost nemala priamu úcast na dohodách, ibaze by táto materská spolocnost preukázala, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. 63 V prejednávanej veci preto Komisia správne zohladnila judikatúru Súdneho dvora a [Vseobecného súdu] odkazom na skutocnost, ze 100 % základného imania GQ vlastnili jej materské spolocnosti, a zamietla tvrdenia zalobkýn poukazujúce na nezávislost GQ, ked im pripísala cinnost GQ v rozpore s hospodárskou sútazou. 64 Komisia preto nepochybila, ked konstatovala, ze RQ a RYPF sú zodpovedné za porusenie, ktoré sa im následkom tohto pripísania zodpovednosti prisúdi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä Serla Oyj a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 28). Tvrdenie, ze RQ a RYPF sa priamo nezúcastnili na dotknutom porusení, je v tomto zmysle nerelevantné. 65 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, ze RYPF a RQ predlozili Komisii v priebehu konania pred podaním zaloby dokumenty na vyvrátenie domnienky zodpovednosti a predlozili zjavný dôkaz o obchodnej a riadiacej nezávislosti GQ, je potrebné zdôraznit, ze prinálezí materskej spolocnosti, aby [Vseobecnému súdu] predlozila akýkolvek dôkaz o organizacných, hospodárskych a právnych väzbách medzi dcérskou spolocnostou a nou samou, o ktorom sa domnieva, ze by mohol preukázat, ze netvoria jeden hospodársky subjekt. 66 V prejednávanej veci Komisia v bode 262 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze jediný riaditel stále predstavuje spojenie medzi GQ a RQ, ze RYPF konsoliduje úcty GQ a RQ na úrovni skupiny a ze RQ a RYPF spolocne odpovedali na oznámenie o výhradách. Tieto faktory pôsobia v prospech existencie jedného podniku. 67 Bolo preto na RYPF a RQ, aby pocas konania pred podaním zaloby preukázali, ze GQ nezávisle rozhodovala o svojom správaní na trhu a ze RYPF a RQ neuplatnovali rozhodujúci vplyv na jej cinnosti. 68 V tejto súvislosti je dôlezité zdôraznit, ze zalobkyne uviedli, ze RQ dokázala Komisii, ze po kontrole vykonanej v sídle GQ 27. septembra 2002 prikázala GQ ukoncit akúkolvek cinnost, ktorá by mohla predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 69 Toto stanovisko zalobkýn je samo osebe dostatocným dôkazom toho, ze RQ uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie GQ, a to nielen na trhu, ale aj pokial ide o protiprávne konanie, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. 70 Kvôli úplnosti vsak [Vseobecný súd] preskúma, ci sa Komisia v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o dôkazy predlozené zalobkynami, dopustila nesprávneho posúdenia, ako to zalobkyne tvrdia, alebo ci ich nesprávne nezobrala do úvahy. 71 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze skutocnost, ze cinnosti dcérskej spolocnosti sa, dokonca úplne, lísia od cinností skupiny, alebo skutocnost, ze materská spolocnost skúsila, aj ked bez úspechu, predat svoju dcérsku spolocnost, nie je schopná vyvrátit domnienku, ze RQ a RYPF nesú zodpovednost. Aj ked skupiny podnikov a holdingových spolocností majú casto rozdielne obchodné cinnosti a niekedy predajú niektorú zo svojich dcérskych spolocností, uz boli na úcely clánku [101 ZFEÚ] povazované za jeden podnik (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, body 78 a 82). 72 Komisia navyse v odpovedi na ziadost o predlozenie dokumentov podanej zalobkynami predlozila [Vseobecnému súdu] dokument, ktorý obsahoval zápisnice z predstavenstva RQ z rokov 1998 az 2000, ktoré uvádzali financné výsledky GQ a rozhodnutie o predaji podielu GQ v Silquímica, SA, a predaji nehnutelností GQ. Tento dokument v podstate podporoval zistenia Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí. Pokial predstavenstvo RQ zohráva dôlezitú úlohu vo viacerých dôlezitých hladiskách stratégie GQ, akými sú predaj nehnutelností alebo predaj podielov, a prijíma v tomto ohlade konecné rozhodnutie, vyplýva z toho, ze uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie GQ. 73 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa chýbajúceho personálneho prepojenia v orgánoch zalobkýn, je potrebné uviest, ze z listu z 5. apríla 2004, ktorý GQ poslala Komisii a ktorý zalobkyne predlozili pocas konania pred podaním zaloby, je zjavné, ze pán [dôverné] bol súcasne predsedom predstavenstva GQ od roku 1996 do roku 2000 a clenom predstavenstva RQ od roku 1998 do roku 1999. Navyse je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne pocas pojednávania pri otázkach na túto tému pripustili, prinajmensom implicitne, ze takéto prepojenie existovalo. 74 Podobne tvrdenia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala skutocné dôkazy preukazujúce, ze iba riadiaci pracovníci GQ rozhodovali o obchodnej politike spolocnosti a vykonávali ju bez toho, aby RQ bola vopred informovaná alebo dala súhlas, nemôzu so zretelom na citovanú judikatúru uspiet. To isté platí o tvrdení, ze informácie, ktoré spolocnost GQ dodávala spolocnosti RQ, sa netýkali obchodnej politiky, ale financných výsledkov dcérskej spolocnosti. 75 Pokial ide o vztah medzi GQ a Repsol Italia, je potrebné uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene zamietla tvrdenia zalobkýn týkajúce sa údajného konfliktu záujmov medzi GQ a jej materskými spolocnostami, ked uviedla, ze RYPF konsoliduje úcty skupiny, ktorú tvorí viacero dcérskych spolocností, vrátane GQ a Repsol Italia. Komisia navyse oprávnene uviedla, ze tento vztah len posilnuje domnienku o jednom podniku. 76 Za týchto okolností je potrebné prijat záver, ako to aj Komisia v bode 264 napadnutého rozhodnutia urobila, ze zalobkyniam sa nepodarilo vyvrátit domnienku o zodpovednosti materských spolocností. 77 Nakoniec ziadne tvrdenie subsidiárne predlozené zalobkynami nebolo schopné napadnuté rozhodnutie spochybnit. 78 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, ze Komisia nikdy nepozadovala informáciu o vztahu medzi RQ a RYPF a nikdy sa nepokúsila dokázat, ci RQ a RYPF boli súcastou jedného podniku, je dostatocné uviest, ze kedze zalobkyne nespochybnujú fakt, ze RYPF vlastní 100 % základného imania RQ, bolo úlohou RYPF vyvrátit domnienku o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie RQ a o tom, ze spolu s RQ tvorili jeden podnik na úcely clánku [101 ZFEÚ], co RYPF nevykonala. 79 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, ze bolo nepredvídatelné, ze RYPF bude niest solidárnu zodpovednost spolu s RQ a GQ, zalobkyne v podstate tvrdia, ze na rozdiel od napadnutého rozhodnutia oznámenie o výhradách uvádzalo zodpovednost RYPF iba vo vztahu k protiprávnemu konaniu RQ, a nie vo vztahu k protiprávnemu konaniu GQ. 80 Je potrebné uviest, ze oznámenie o výhradách a napadnuté rozhodnutie sa v tomto bode neodlisujú. Bod 254 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze zalobkyne sú solidárne zodpovedné najmä na základe 100 % podielu RQ v GQ a 100 % podielu RYPF v RQ, kým oznámenie o výhradách v bode 344 uvádza, ze zodpovednost RQ sa rozsiruje na RYPF ako dôsledok domnienky o jej skutocnej kontrole a rozhodujúcom vplyve vyplývajúcom zo 100 % vlastníctva základného imania RQ. 81 Tvrdenie, ze tieto dve vyjadrenia sú rozdielne, sa zakladá na nesprávnom pochopení judikatúry týkajúcej sa pripísatelnosti zodpovednosti za porusenie. Domnienka zodpovednosti odvodená z vlastníctva podielu na základnom imaní sa uplatnuje nielen v prípadoch priameho vztahu medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou, ale aj v prípadoch, akým je tento, kde je tento vztah nepriamy, a to cez dalsiu dcérsku spolocnost. 82 Kedze právo hospodárskej sútaze Spolocenstva pripústa, ze rozdielne spolocnosti patriace do rovnakej skupiny tvoria hospodársku jednotku, a teda podnik na úcely clánku [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ], pokial dotknuté spolocnosti nezávisle nedokázu svoje vlastné správanie na trhu, nie je podstatné, ci sú tieto spolocnosti kontrolované materskou spolocnostou priamo alebo nepriamo, kedze zodpovednost za porusenie môze byt v kazdom prípade pripísaná tejto materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, bod 61 vyssie, bod 290). 83 Je preto potrebné prijat stanovisko, ze zalobkyne nemohli z oznámenia o výhradách, a najmä z jeho bodu 344 odôvodnene odvodit, ze Komisia nerozhodne o tom, ze RYPF nesie spornú zodpovednost za porusenie. 84 Z predchádzajúceho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod musí byt zamietnutý." III - Návrhy úcastníkov v konaní pred Súdnym dvorom 20. Vo svojom odvolaní odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil rozsudok vyhlásený 18. decembra 2008 vo veci T-85/06 v rozsahu, v akom zamieta dôvod neplatnosti zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a na nedostatocnom odôvodnení solidárnej zodpovednosti odvolateliek, - zrusil clánok 1 písm. g) a h) a clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich konstatuje, ze spolocnosti RYPF a RQ sú spolu s GQ solidárne zodpovedné za porusenie clánku 81 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz clánku 101 ZFEÚ), a subsidiárne zrusil rozhodnutie v casti o solidárnej zodpovednosti RYPF, pricom v oboch prípadoch odvolatelky ziadajú o primerané znízenie výsky ulozenej pokuty. 21. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. IV - Odvolanie 22. Odvolatelky uvádzajú na podporu svojho odvolania dva dôvody. Prvým odvolacím dôvodom je nesprávne právne posúdenie pri pripísaní zodpovednosti za porusenie clánku 81 ods. 1 ES (teraz clánok 101 ods. 1 ZFEÚ) a výklad a uplatnenie domnienky kontroly materskej spolocnosti nad jej dcérskou spolocnostou vrátane porusenia pravidiel dokazovania a skreslenia skutkových okolností. Odvolatelky tiez konstatujú zmenu domnienky na právnu domnienku (iuris et de iure) a neuplatnenie zásady osobnej zodpovednosti. Druhým dôvodom je nesprávne právne posúdenie pri pripísaní zodpovednosti materskej spolocnosti skupiny RYPF neprimeraným rozsírením domnienky kontroly materskej spolocnosti nad jej dcérskou spolocnostou. Odvolatelky konstatujú takisto protichodnost dokazovania a existenciu automatickej zodpovednosti vo vztahu ku skupine spolocností. A - Prvý odvolací dôvod 23. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne prijal kritérium pripísania zodpovednosti materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti, ktoré nemá vztah ku skutocnostiam a okolnostiam veci alebo k poruseniu uskutocnenému touto dcérskou spolocnostou. Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked pripísal zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti podla svojich zistení o hospodárskej jednotke na základe samotnej moznosti alebo schopnosti materskej spolocnosti uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. 24. Odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil judikatúru, podla ktorej sa správanie dcérskej spolocnosti môze pripísat materskej spolocnosti, pokial dcérska spolocnost neurcuje nezávisle svoje správanie na trhu, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, s ktorou tvorí hospodársku jednotku.([4]4) Vseobecný súd nebol oprávnený zalozit svoje závery na existencii hospodárskej jednotky iba na základe vyvrátitelnej domnienky([5]5), podla ktorej materská spolocnost, ktorá vlastní vsetky akcie dcérskej spolocnosti, je v postavení, v ktorom uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti. 25. Odvolatelky teda zastávajú názor, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku porusil zásadu osobnej zodpovednosti a pravidlá dokazovania, ked rozhodol, ze Komisia nie je povinná predlozit dodatocný dôkaz o tom, ze materská spolocnost skutocne ovplyvnovala správanie svojej dcérskej spolocnosti([6]6), a spôsobil, ze dotknutá domnienka je nevyvrátitelná, pretoze je nemozné preukázat neexistenciu osobnej zodpovednosti materskej spolocnosti. 26. Odvolatelky zastávajú názor, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu zalozená na 100 % vlastníctve akcií neoslobodzuje Komisiu od dokazovania zodpovednosti materskej spolocnosti preskúmaním dôkazov, ci materská spolocnost skutocne vykonávala kontrolu nad svojou dcérskou spolocnostou a ci dcérska spolocnost prijaté pokyny z velkej casti uplatnovala.([7]7) 27. Navyse podla odvolateliek nie je urcený druh dôkazov, ktoré musia byt na vyvrátenie domnienky predlozené. Napadnutý rozsudok neurcuje mieru volnej úvahy Komisie vo vztahu k posúdeniu a hodnoteniu dôkazov predlozených s cielom domnienku vyvrátit. 28. Komisia tvrdí, ze odvolatelky spochybnujú ustálenú judikatúru Spolocenstva týkajúcu sa solidárnej zodpovednosti. Súdny dvor vo svojom rozsudku AEG Telefunken/Komisia([8]8) jasne zaviedol domnienku, ze dcérska spolocnost 100 % vlastnená materskou spolocnostou nevyhnutne sleduje príkazy, ktoré dali tie isté riadiace orgány, ktoré dávajú príkazy materskej spolocnosti. Zodpovednost za porusenie vykonané dcérskou spolocnostou tak môze byt pripísaná materskej spolocnosti aj vtedy, ak neexistuje nijaký dôkaz o tom, ze materská spolocnost bola akýmkolvek spôsobom zahrnutá do udalostí, ktoré viedli k spornému poruseniu. Súdny dvor navyse vo svojom rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia([9]9) potvrdil zodpovednost materskej spolocnosti na základe tejto domnienky bez toho, aby vyzadoval akúkolvek dodatocnú skutocnost spájajúcu materskú spolocnost s porusením. 29. V tejto súvislosti Komisia zastáva názor, ze v rozpore s tvrdením odvolateliek dotknutá domnienka neoslobodzuje Komisiu od dokazovania, ktoré sa k nej vztahuje. Ako to v návrhoch vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia([10]10), vysvetluje generálna advokátka Kokott, odvolanie sa na dotknutú domnienku nevedie k zruseniu dokazovania (bolo by to nezlucitelné s prezumpciou neviny). Kedze 100 % úcast materskej spolocnosti na jej dcérskej spolocnosti umoznuje prima facie dospiet k záveru o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu, je na materskej spolocnosti, aby vyvrátila tento záver predlozením dôkazov, ktoré vedú k opacnému záveru. Komisia je teda povinná iba predlozit potrebné dôkazy o tom, ze sa táto domnienka uplatnuje. 30. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je to tak preto, lebo v takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení.([11]11) 31. Pokial ide o osobitný prípad týkajúci sa materskej spolocnosti, ktorá má 100 % úcast v dcérskej spolocnosti, ktorá porusila pravidlá hospodárskej sútaze Európskej únie (dalej len "EÚ"), podla môjho názoru písomné pripomienky k tomuto odvolaniu, podané 27. februára 2009 (odvolanie) a 24. mája 2009 (vyjadrenie k odvolaniu), boli v urcitej miere prekonané rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, ktorý bol vyhlásený 10. septembra 2009. Túto skutocnost potvrdili úcastníci konania na pojednávaní k tomuto odvolaciemu konaniu, ktoré bolo 29. apríla 2010. 32. Súdny dvor vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, rozhodol, ze materská spolocnost, ktorá má 100 % úcast na dcérskej spolocnosti, ktorá porusila pravidlá hospodárskej sútaze EÚ, môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti a existuje vyvrátitelná domnienka, ze materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti([12]12). Za týchto okolností môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle.([13]13) 33. Vseobecný sud v rozpore s tým, co navrhovali zalobkyne, správne rozhodol, ze v prípade 100 % vlastníctva dcérskej spolocnosti na to, aby sa mohla táto domnienka uplatnit, Komisia nie je povinná predlozit dodatocný dôkaz o tom, ze materská spolocnost skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti([14]14). Komisia tak v súlade s dotknutou domnienkou nie je povinná predlozit dodatocný dôkaz o tom, ze materská spolocnost naozaj ovplyvnovala správanie svojej dcérskej spolocnosti, alebo mala akékolvek vedomosti o porusovaní alebo úlohe dcérskej spolocnosti pri porusovaní.([15]15) 34. Je vsak potrebné zdôraznit, ze Súdny dvor vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, podciarkol vyvrátitelnost dotknutej domnienky. V opacnom prípade by to podla môjho názoru viedlo k poruseniu základných práv.([16]16) Vyvrátitelnost domnienky je potrebná na to, aby sa dotknutej materskej spolocnosti zarucilo právo na obhajobu a na prístup k spravodlivosti, a slúzi najmä na vyvázenie toho, ze domnienka znacne znizuje dôkazné bremeno na strane Komisie. Vsetky dôkazy predlozené materskou spolocnostou musia byt teda posudzované a zvazované velmi starostlivo. Tvrdenie odvolateliek, ze domnienka je v skutocnosti nevyvrátitelná, musí byt teda zamietnutá. 35. Domnienka sa uplatní dovtedy, kým materská spolocnost nepreukáze, ze jej dcérska spolocnost konala na trhu nezávisle. Tvrdenie, ze 100 % vlastnená dcérska spolocnost urcuje svoje správanie trhu nezávisle, musí byt podporené jasnými a neodporujúcimi si dôkazmi, ktoré musia byt posúdené Komisiou, ktorej posúdenie môze byt napokon predmetom právneho preskúmania Súdnym dvorom. 36. Zastávam názor, ze ak aj niektoré dôkazy posudzované samostatne nemôzu vyvrátit dotknutú domnienku, na urcenie, ci sú dôkazy predlozené materskou spolocnostou na vyvrátenie domnienky dostatocné, je potrebné posudzovat ich ako celok. Ako uviedol Súdny dvor vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, na stanovenie, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu z prípadu na prípad menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho vymenovania.([17]17) 37. Odvolatelky uviedli viacero dalsích tvrdení o nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu alebo skreslení skutkových okolností, pokial ide o dôkazy, ktoré odvolatelky tomuto súdu predlozili. Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. Zastávam názor, ako bude uvedené nizsie, ze väcsina tvrdení odvolateliek sleduje iba nové posúdenie predmetných okolností Súdnym dvorom, co zjavne presahuje jeho právomoc v odvolacom konaní.([18]18) 38. Odvolatelky sa domnievajú, ze na rozdiel od zistenia Vseobecného súdu v bode 66 napadnutého rozsudku, podla ktorého skutocnost, ze jediný riaditel predstavuje spojenie medzi GQ a RQ, ze RYPF konsoliduje úcty GQ a RQ na úrovni skupiny a ze RQ a RYPF spolocne odpovedali na oznámenie o výhradách, pôsobí v prospech existencie jedného podniku, tieto skutocnosti nepreukazujú existenciu hospodárskej jednotky odôvodnujúcu pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti. 39. Predtým, ako preskúmam kazdú z uvedených skutocností, zastávam názor, ze tieto skutocnosti neboli predlozené Vseobecnému súdu osamotene, ale ako dodatocné dôkazy k existencii hospodárskej jednotky zalozenej na 100 % vlastníctve akcií dcérskej spolocnosti.([19]19) Zdá sa, ze odvolatelky aj Komisia súhlasia, ze predmetné úcty boli konsolidované na úrovni skupiny na základe právnej povinnosti z dôvodu prepojenia medzi dotknutými spolocnostami. Kedze vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou, treba vziat do úvahy ako dôkaz existencie hospodárskej jednotky([20]20), zastávam názor, ze Vseobecný súd správne zohladnil túto skutocnost, aj ked iba ako dodatocný podporný dôkaz. Navyse, kedze odvolatelky nespochybnujú skutocnost, ze naozaj existovalo prepojenie medzi GQ a RQ vo forme jediného riaditela, takýto dôkaz nebol nerelevantný ako dodatocný dôkaz existencie hospodárskej jednotky tvorenej GQ, RQ a RYPF. Skutocnost, ze RQ a RYPF odpovedali na oznámenie o výhradách Komisie spolocne, takisto nie je nerelevantná, ale znova predstavuje len dodatocný dôkaz preukazujúci existenciu hospodárskej jednotky.([21]21) 40. Odvolatelky tiez uvádzajú, ze Vseobecný súd nesprávne právne posúdil a skreslil skutkové okolnosti v bodoch 68 a 69 napadnutého rozsudku týkajúce sa poziadavky RQ, aby GQ dodrzovala pravidlá hospodárskej sútaze po kontrole vykonanej v sídle GQ 27. septembra 2002, kedze táto poziadavka nedokazuje existenciu hospodárskej jednotky. Zastávam názor, ze odvolatelky nepreukázali nesprávne právne posúdenie alebo skreslenie skutkových okolností Vseobecným súdom. Vydanie takéhoto príkazu, co odvolatelky nespochybnujú, je dôkazom, hoci az z obdobia po porusení, ze RQ uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie GQ na trhu. 41. Vseobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku uviedol, ze toto vydanie príkazu je samo osebe dostatocným dôkazom toho, ze RQ uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie GQ. Toto vyhlásenie, hoci je istým spôsobom zavádzajúce, nie je podkladom pre zrusenie napadnutého rozsudku, pretoze ho treba chápat v spojení s bodmi 62 a 63 napadnutého rozsudku, ktoré jasne odkazujú na uplatnenie dotknutej domnienky na skutkové okolnosti prejednávanej veci. 42. Odvolatelky takisto tvrdia, ze Vseobecný súd v rámci celkového posúdenia vykonaného v bodoch 70 az 76 napadnutého rozsudku najmä z dôvodu nedostatku úplnosti nesprávne právne posúdil a skreslil vyvracajúce dôkazy, ktoré predlozili. Zo znenia a koherentnosti dôkazov by objektívny a nestranný pozorovatel zistil, ze GQ bola nezávislá od RQ. 43. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku zjavne skreslil skutkové okolnosti, ked neuviedol, ze cinnosti GQ existovali pred jej vstupom do skupiny RQ, ze cinnosti GQ nesúviseli s cinnostami RQ a ze medzi rokmi 1993 a 2004 existovalo mnozstvo pokusov RQ predat GQ. Podla odvolateliek tieto skutocnosti predstavujú jasné dôkazy o nezáujme RQ o GQ. 44. Pripomínam, ze v bode 71 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze tieto tvrdenia neboli dostatocné na vyvrátenie dotknutej domnienky, kedze materské a dcérske spolocnosti majú casto rozdielne cinnosti a materské spolocnosti predávajú svoje dcérske spolocnosti. Domnievam sa, ze odvolatelky svojimi tvrdeniami dostatocne právne nepreukázali skreslenie skutkových okolností, kedze nepreukázali nesprávne posúdenie, ktoré podla nich viedlo k skresleniu predmetných skutkových okolností. Podla môjho názoru odvolatelky sa síce dovolávajú nesprávneho právneho posúdenia, v skutocnosti vsak spochybnujú posúdenie skutkových okolností Vseobecným súdom. Navyse, pokial ide o tvrdenie, ze Vseobecný súd neuviedol, ze cinnosti GQ existovali pred jej vstupom do skupiny RQ, nevidím nijakú právnu alebo skutkovú súvislost takéhoto tvrdenia, kedze RQ nadobudla vsetky akcie v GQ medzi rokmi 1989 a 1993, zatial co k poruseniu dochádzalo medzi 31. októbrom 1999 a 30. júnom 2000, a teda dlho po tom, ako sa GQ stala dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve RQ. 45. Odvolatelky tvrdia, ze to, ze v bode 72 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odkázal iba na dve skutocnosti, ktoré boli prejednané na dvoch stretnutiach predstavenstva RQ pocas osemrocného obdobia medzi rokmi 1998 a 2005, dokazuje, ze v skutocnosti RQ nijako neovplyvnovala cinnosti GQ a nezasahovala do nich. Vseobecný súd uviedol, ze zápisnice z predstavenstva RQ v rokoch 1998 az 2000 uvádzajú financné výsledky GQ a rozhodnutie o predaji podielu GQ v Silquímica a predaji nehnutelností GQ. Vseobecný súd na základe tohto dôkazu uviedol, ze predstavenstvo RQ zohrávalo dôlezitú úlohu vo viacerých dôlezitých hladiskách stratégie GQ a uplatnovalo rozhodujúci vplyv na správanie GQ, cím zamietol tvrdenie zalobkýn na prvom stupni, ze zápisnice z predstavenstva RQ z rokov 1998 az 2000 odkazujú iba na financné výsledky GQ.([22]22) 46. Podla môjho názoru sa odvolatelky v odvolacom konaní snazia zmensit význam odkazov v zápisniciach predstavenstva RQ medzi rokmi 1998 a 2000 na predaj podielu GQ v Silquímica a predaj nehnutelností GQ. Na základe toho, ze odvolatelky v konaní na prvom stupni neinformovali Vseobecný súd o odkazoch na predaj podielu GQ v Silquímica a predaj nehnutelností GQ v dotknutých zápisniciach, a na základe neexistencie akéhokolvek dôkazu o tom, ze by Vseobecný súd skreslil sporné skutkové okolnosti alebo porusil pravidlá o dôkaznom bremene, zastávam názor, ze tvrdenie odvolateliek týkajúce sa bodu 72 napadnutého rozsudku sa má zamietnut. Odvolatelky v podstate spochybnujú skutkové posúdenie vykonané Vseobecným súdom, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní, pokial neexistuje skreslenie skutkových okolností. 47. Vseobecný súd v bode 73 napadnutého rozsudku uviedol, ze pán [dôverné] bol súcasne predsedom predstavenstva GQ od roku 1996 do roku 2000 a clenom predstavenstva RQ od roku 1998 do roku 1999. Odvolatelky v konaní na prvom stupni na vyvrátenie domnienky o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu RYPF a RQ na GQ tvrdili, ze v clenstve ich orgánov neprislo k prekrývaniu. Odvolatelky v odvolacom konaní pripustili, ze takéto prepojenie v skutocnosti existovalo, ale ze sa týkalo iba jedinej osoby, a teda bolo okrajovej povahy. Odvolatelky tiez tvrdia, ze Komisia vedela o prekrývaní v priebehu správneho konania, ale túto skutocnost v oznámení o výhradách alebo v napadnutom rozhodnutí nezohladnila ako faktor zakladajúci existenciu hospodárskej jednotky medzi RQ a GQ. 48. Podla môjho názoru odvolatelky nepreukázali, ze Vseobecný súd skreslil sporné skutkové okolnosti alebo porusil pravidlá o dôkaznom bremene. Tvrdenia odvolateliek týkajúce sa bodu 73 napadnutého rozsudku sa tak majú zamietnut. Zastávam názor, ze na úcely vyvrátenia dotknutej domnienky, ktorá sa zakladá na 100 % vlastníctve akcií spolocnosti, nie je relevantné, ze Komisia nebrala do úvahy iné dodatocné dôkazy, ktoré môzu este k tomu potvrdit existenciu hospodárskej jednotky. 49. Odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol dôkaz predlozený na preukázanie, ze iba riadiaci pracovníci GQ rozhodovali o obchodnej politike spolocnosti a vykonávali ju, ako aj tvrdenie, ze informácie poskytnuté spolocnostou GQ spolocnosti RQ sa týkali iba výsledkov vo vztahu k rozpoctu a strategickým alebo obchodným plánom.([23]23) Vseobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku rozhodol, ze tieto tvrdenia nemôzu uspiet s ohladom na judikatúru citovanú v napadnutom rozsudku.([24]24) 50. Podla môjho názoru Vseobecný súd tým, ze iba odkázal na judikatúru, nepreskúmal, a to ani zbezne, ci podrobné dôkazy predlozené odvolatelkami v konaní na prvom stupni mohli vyvrátit dotknutú domnienku. Naozaj sa môze z napadnutého rozsudku zdat, ze Vseobecný súd rozhodol iba na základe citovanej judikatúry, ze takéto dôkazy nemôzu vyvrátit dotknutú domnienku. Zastávam názor, ze judikatúra, na ktorú odkázal Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, nepodporuje jeho zistenia v bode 74, kedze judikatúra iba odkazuje na moznost pripísat správanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti, ked dcérska spolocnost v podstate vykonávala pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost s ohladom najmä na hospodárske a právne prepojenie medzi nimi. Odkazuje aj na vyvrátitelnost domnienky a moznost materskej spolocnosti vyvrátit túto domnienku. Casti citovanej judikatúry nepodporujú stanovisko Súdu prvého stupna, ze dôkazy predlozené odvolatelkami v konaní na prvom stupni nemôzu vyvrátit túto domnienku. Z dôvodu nedostatku iného posúdenia alebo odôvodnenia specifických a podrobných dôkazov predlozených odvolatelkami zo strany Vseobecného súdu sa domnievam, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri zisteniach v bode 74 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd nedal odvolatelkám primeranú moznost vyvrátit domnienku, právo, ktoré je jasne zarucené v judikatúre Súdneho dvora.([25]25) Súdny dvor navyse vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, tým, ze obhajoval osobitný prístup v kazdej veci, sa osobitne vyhol tomu, aby - ci uz vymedzovacím, alebo taxatívnym spôsobom - vopred definoval dôkazy, ktoré môzu byt stanovené na urcenie, ci dcérska spolocnost nezávisle urcuje svoje správanie na trhu. Súdny dvor vo svojom rozsudku v tejto veci uviedol, ze dôraz sa musí dat nielen na úlohu materskej spolocnosti pri - okrem iného - cenovej politike a výrobných a distribucných cinnostiach dcérskej spolocnosti, ale tiez na vsetky relevantné faktory týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou.([26]26) Pri dôkazoch o vyvrátení vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, Súdny dvor teda skôr, ako by vopred zamietol akúkolvek kategóriu dôkazov ako nerelevantnú na úcely vyvrátenia dotknutej domnienky alebo zvýsenia dôlezitosti niektorej kategórie, si radsej zvolil siroký prístup. To vsak neznamená, ze dôkazy predlozené na vyvrátenie domnienky sa môzu v skutocnosti v tejto súvislosti po ich preskúmaní ukázat ako úplne neprimerané. 51. Z toho vyplýva, ze závery Vseobecného súdu uvedené v bode 74 napadnutého rozsudku treba zrusit. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. V danej veci môze sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. V prejednávanej veci zastávam názor, ze stav konania dovoluje vydat konecný rozsudok. Podla môjho názoru preto prinálezí Súdnemu dvoru, aby v tejto veci vydal konecný rozsudok. 52. Domnievam sa, ze dôkazy predlozené odvolatelkami v konaní na prvom stupni, uvedené v poznámke pod ciarou 23 na úcely vyvrátenia dotknutej domnienky, sa týkajú formálnej právomoci riaditelov GQ a ich nezávislosti v kazdodennom vedení GQ. Odvolatelky tiez tvrdia, ze skôr ako informácie o obchodnej politike sa RQ odovzdávali iba informácie o financných výsledkoch GQ. Podla môjho názoru sa tvrdenie odvolateliek týkajúce sa financných informácií musí zamietnut, kedze Vseobecný súd v bode 72 napadnutého rozsudku rozhodol, ze RQ boli odovzdávané aj dodatocné informácie, nielen financné výsledky. Navyse, hoci riaditelia GQ mohli mat znacnú nezávislost pri kazdodennom riadení jej cinností([27]27) a tým aj znacnú formálnu nezávislost, Vseobecný súd v bode 72 napadnutého rozsudku rozhodol, ze predstavenstvo RQ zohrávalo dôlezitú úlohu vo viacerých dôlezitých hladiskách stratégie GQ.([28]28) Po preskúmaní týchto faktorov preto zastávam názor, ze odvolatelky dotknutú domnienku nevyvrátili. 53. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vztahu medzi GQ a Repsol Italia v bode 75 napadnutého rozsudku tým, ze uviedol, ze konsolidácia úctov skupiny RYPF podporuje tvrdenie Komisie týkajúce sa existencie hospodárskej jednotky. Odvolatelky uvádzajú, ze preukázali, ze nevýlucný vztah zastupovania medzi GQ a Repsol Italia dokazuje, ze GQ bola obchodne nezávislá. 54. Podla môjho názoru odvolatelky nepreukázali, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo skreslenia skutkových okolností v bode 75 napadnutého rozsudku tým, ze zamietol tvrdenia odvolateliek v konaní na prvom stupni, podla ktorých nevýlucný vztah zastupovania medzi GQ a Repsol Italia dokazuje, ze GQ bola obchodne nezávislá, pretoze to dokazuje konflikt záujmov medzi GQ a jej materskými spolocnostami, kedze o zvýsení ceny pre Repsol Italia, ako aj pre iných distribútorov, rozhodla jednostranne GQ, a to bez zásahu RQ a RYPF. Vseobecný súd uviedol, ze skupina konsolidovala svoje úcty, cize podporil zistenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, ze zvýsenie ceny tovarov GQ nepredstavuje dôkaz o konflikte záujmov medzi GQ a jej materskými spolocnostami, pretoze akékolvek zvýsenie v obrate GQ vyplývajúce zo zvýsenia cien jej tovarov zvýsi obrat RQ a RYPF. Zastávam názor, ze odvolatelky chcú v skutocnosti spochybnit posúdenie skutkových okolností vykonané Vseobecným súdom a ich tvrdenie by malo byt s ohladom na bod 75 napadnutého rozsudku odmietnuté ako neprípustné. 55. Na základe uvedených skutocností zastávam názor, ze prvý odvolací dôvod treba ciastocne prijat a v zostávajúcej casti zamietnut. Zaloba o neplatnost, ktorú podali odvolatelky na Vseobecnom súde, by mala byt podla môjho názoru zamietnutá. B - Druhý odvolací dôvod 56. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked automaticky rozsíril zodpovednost za porusenie dcérskej spolocnosti na materskú spolocnost na cele skupiny. Toto sa uskutocnilo neprimeraným rozsírením dotknutej domnienky zalozenej na spôsobilosti materskej spolocnosti uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. Na tomto základe po prvé Vseobecný súd v prejednávanej veci rozhodol, ze RYPF je solidárne zodpovedná na základe toho, ze nepreukázala nezávislost "sprostredkovatela", spolocnosti RQ, ktorá zase nepreukázala, ze jej dcérska spolocnost GQ je skutocne nezávislá. Na základe tohto odôvodnenia bola RYPF pripísaná zodpovednost za neschopnost RQ vyvrátit svoju zodpovednost za správanie GQ. Po druhé výklad Vseobecného súdu by vzdy viedol k pripísaniu zodpovednosti za porusenie vykonané dcérskou spolocnostou materskej spolocnosti na cele skupiny, bez zohladnenia konkrétnych okolností veci a osobitne mnozstva spolocností nachádzajúcich sa medzi touto dcérskou spolocnostou a dotknutou materskou spolocnostou, povahy týchto spolocností a ich cinností a právnymi a hospodárskymi vztahmi medzi týmito spolocnostami. 57. V tejto súvislosti odvolatelky uvádzajú, ze rozsudky Michelin/Komisia([29]29) a T-330/01, Akzo Nobel/Komisia([30]30), nestanovujú takéto automatické rozsírenie uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na cele skupiny. Vec Michelin/Komisia sa týkala moznosti zohladnenia ako pritazujúcej okolnosti opakovaných porusovaní materskej spolocnosti vo vztahu k správaniu rôznych dcérskych spolocností, ktoré kontrolovala. Vo veci T-330/01, Akzo Nobel/Komisia Vseobecný súd materskej spolocnosti na cele skupiny pripísal porusenie vykonané dcérskou spolocnostou iba na základe toho, ze táto dcérska spolocnost bola kontrolovaná prostredníctvom holdingovej spolocnosti, ktorá samostatne nevykonávala ziadnu obchodnú cinnost a ktorej jediným úcelom bola drzba akcií dcérskej spolocnosti. Odvolatelky naopak tvrdia, ze v prejednávanej veci RYPF nie je ani materskou spolocnostou GQ, ani vlastníkom jej akcií. Navyse RYPF neodsúhlasuje rocnú úctovnú závierku GQ a nevymenováva clenov jej riadiacich orgánov. Nakoniec ani povaha RQ, ani jej cinnost neumoznuje rozhodnút, ze RQ je iba prostredníkom, cez ktorého RYPF vykonáva kontrolu nad GQ. 58. Komisia tvrdí, ze v súlade s rozsudkom Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia([31]31) existencia retazca spolocností, prostredníctvom ktorého je vykonávaná kontrola, nijakým spôsobom neovplyvnuje posúdenie, ci materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria hospodársku jednotku. Tento prístup sa podla Komisie uplatnil v nedávnej judikatúre Vseobecného súdu vo veci Michelin/Komisia([32]32) a vo veci T-330/01, Akzo Nobel/Komisia([33]33). Vo veci T-330/01, Akzo Nobel/Komisia Vseobecný súd zamietol tvrdenie spolocnosti Akzo, ze domnienka sa na nu nevztahuje, pretoze je holdingovou spolocnostou, ktorá nevykonáva ziadnu výrobnú cinnost alebo predaj a pretoze vykonáva kontrolu "na dialku" alebo "nepriamo". Podla Komisie generálna advokátka Kokott v návrhoch vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia([34]34), navyse navrhla, aby Súdny dvor zamietol odvolanie proti rozsudku T-112/05, Akzo Nobel a i./Komisia([35]35), kedze v danej veci bola kontrola vykonávaná nepriamo materskou spolocnostou cez prostredné spolocnosti. Komisia tiez tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neúcinný, kedze cast napadnutého rozsudku, ktorý objasnuje, ze RYPF tvorí hospodársku jednotku s GQ, nebol spochybnený. 59. Odvolatelky vo svojom druhom odvolacom dôvode smerujú k izolácii RYPF od porusenia vykonaného GQ v prejednávanej veci, a to najmä zdôraznovaním úlohy, ktorú zohrala RQ vo vztahu k GQ, napríklad tým, ze RQ vymenováva správne orgány GQ a schvaluje jej rocnú úctovnú závierku. 60. Podla ustálenej judikatúry sa právo EÚ v oblasti hospodárskej sútaze týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Súdny dvor rovnako uviedol, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie. Porusenie práva EÚ v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe. Takisto je dôlezité, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú uvádzané skutocnosti.([36]36) 61. Z ustálenej judikatúry jasne vyplýva, ze právnická osoba, akou je spolocnost, ktorá sa porusovania nedopustila priamo, za to môze byt napriek tomu za urcitých okolností potrestaná.([37]37) Súdny dvor vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, zdôraznil skutocnost, ze v prípade, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria samostatnú hospodársku jednotku, môze byt materská spolocnost zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, aj napriek tomu, ze sa na porusení osobne nezúcastnila.([38]38) Zistenie, ci spolocnosti v skupine podnikov tvoria samostatnú hospodársku jednotku, je teda klúcové vo vztahu medziiným k otázke pripísania zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze.([39]39) Túto otázku povazovali nepochybne za menej komplexnú a obtiaznu orgány vykonávajúce dohlad nad dodrziavaním hospodárskej sútaze, akým je Komisia, pri vyvrátitelnej domnienke, ze materská spolocnost 100 % vlastniaca dcérsku spolocnost na nu uplatnuje rozhodujúci vplyv a ze tak obe tvoria samostatnú hospodársku jednotku. Ja vsak zastávam názor, ze funkcia dotknutej domnienky, ako to generálna advokátka Kokott vysvetlila v návrhoch vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia([40]40), je umoznit úcinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze s cielom podporit právnu istotu vdaka priamemu spôsobu jej uplatnenia. 62. Zastávam názor, ze materská spolocnost (RYPF), ktorá vlastní 100 % akcií dcérskej spolocnosti (RQ), ktorá vlastní 100 % akcií inej spolocnosti (GQ), je nepochybne schopná uplatnovat rozhodujúci vplyv na poslednú uvedenú spolocnost (GQ)([41]41), a preto by sa mala uplatnit vyvrátitelná domnienka, ze materská spolocnost (RYPF) tento vplyv skutocne uplatnuje. Pocet 100 % vlastnených spolocností nachádzajúcich sa medzi materskou spolocnostou na cele skupiny a dcérskou spolocnostou, ktorá sa zúcastnila na porusení práva hospodárskej sútaze, by nemal zabránit tomu, aby sa domnienka uplatnila. Existencia "retazca" 100 % vlastnených dcérskych spolocností nespochybnuje schopnost materskej spolocnosti na cele skupiny podnikov uplatnovat rozhodujúci vplyv na kazdú dcérsku spolocnost a najmä na dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení. V prípade, ked je spolocnost v 100 % vlastníctve inej spolocnosti, hoci aj nepriamo, by sa mala uplatnit dotknutá domnienka, a podniková struktúra v zásade nie je urcujúca. 63. Nevidím preto dôvod, preco by sa dotknutá domnienka nemala uplatnit na skutkové okolnosti prejednávanej veci. Je potrebné znova zdôraznit, ze ide o vyvrátitelnú domnienku. Materská spolocnost na cele skupiny musí mat moznost predlozit dôkazy na vyvrátenie domnienky, ze uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností. V prípade, ze materská spolocnost na cele skupiny môze preukázat, ze dcérska spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia, alebo jedna z dcérskych spolocností, ktoré sa nachádzajú "medzi" materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou, ktorá sa dopustila porusenia, rozhoduje nezávisle o svojom správaní na trhu, prerusí sa retazec zodpovednosti a materská spolocnost na cele skupiny nemusí byt za porusenie práva hospodárskej sútaze zodpovedná. 64. Podla môjho názoru by iný záver ohrozoval vyvrátitelnú domnienku a tým jej úlohu zabezpecit úcinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze, kedze materské spolocnosti by sa vyhli zodpovednosti za porusenia, na ktorých sa zúcastnili ich dcérske spolocnosti, prostredníctvom podnikovej restrukturalizácie.([42]42) Takáto strategická podniková restrukturalizácia by mohla nepriamo obmedzit právomoc Komisie pri ukladaní pokút a tým potenciálne znízit ich odstrasujúci úcinok.([43]43) 65. Zastávam preto názor, ze druhý odvolací dôvod odvolateliek treba zamietnut. V - Trovy konania 66. Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, rozhodne aj o trovách konania. 67. Podla clánku 69 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V súlade s prvým pododsekom clánku 69 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku vsak Súdny dvor môze rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci nemali úspech len v casti predmetu konania. 68. V prejednávanej veci, kedze odvolatelky aj Komisia mali úspech len v casti predmetu konania, je opodstatnené rozhodnút tak, ze kazdá z nich znása svoje vlastné trovy týkajúce sa odvolacieho konania. 69. Naopak vzhladom na to, ze zaloba o neplatnost podaná odvolatelkami bola zamietnutá, treba potvrdit bod 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku, pokial ide o trovy súvisiace s prvostupnovým konaním. VI - Návrh 70. Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby: - zrusil rozsudok Súdu prvého stupna (siesta komora) z 18. decembra 2008 vo veci T-85/06, General Química a i./Komisia, v rozsahu, v akom rozhodol, ze spolocnost General Química je spolu so spolocnostami Repsol Química a Repsol YPF solidárne zodpovedná za porusenia, ktorých sa dopustila General Química, - v zostávajúcej casti odvolanie zamietol, - zamietol zalobu podanú spolocnostami General Química, Repsol Química a Repsol YPF o neplatnost rozhodnutia Komisie 2006/902/ES z 21. decembra 2005 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Flexsys NV, Bayer AG, Crompton Manufacturing Company Inc. (predtým Uniroyal Chemical Company Inc.), Crompton Europe Ltd, Chemtura Corporation (predtým Crompton Corporation), General Química SA, Repsol Química SA a Repsol YPF SA (Prípad COMP/F/C.38.443 - Gumárenské chemikálie), - zaviazal úcastníkov konania znásat svoje vlastné trovy týkajúce sa odvolacieho konania a zaviazal spolocnosti General Química, Repsol Química a Repsol YPF nahradit vsetky trovy, ktoré vznikli v prvostupnovom konaní. __________________________________________________________________ [44]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [45]2 - Gumárenské chemikálie sú syntetické alebo organické chemikálie, ktoré zvysujú produktivitu a kvalitu pri výrobe gumy. Najviac sa pouzívajú v automobilovom odvetví, najmä v pneumatikách. Antidegradanty a urýchlovace sú najdôlezitejsími gumárenskými chemikáliami; pokial ide o trhovú hodnotu, predstavujú okolo 85 - 90 % vsetkých gumárenských chemikálií. __________________________________________________________________ [46]3 - Nesprávne posúdenie a nedostatocné odôvodnenie pri konstatovaní solidárnej zodpovednosti GQ, RQ a RYPF. __________________________________________________________________ [47]4 - Rozsudok zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 133 a 134. __________________________________________________________________ [48]5 - Rozsudok z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50. __________________________________________________________________ [49]6 - Uvádzam nedávnu judikatúru tohto súdu, ktorá prehodnocuje rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, akými sú rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, body 60 a 61, a z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 57. __________________________________________________________________ [50]7 - Pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 218, a z 26. apríla 2007, Bolloré/Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 132. __________________________________________________________________ [51]8 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 5. __________________________________________________________________ [52]9 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 6. __________________________________________________________________ [53]10 - Rozsudok z 10. septembra 2009, Zb. s. I-8237. __________________________________________________________________ [54]11 - Pozri vec C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanú v poznámke pod ciarou 10, body 58 a 59 a tam citovanú judikatúru. Obchodná clona je tak odhalená, aby ukázala hospodársky subjekt alebo podnik zodpovedný za porusenie. __________________________________________________________________ [55]12 - Pozri bod 60 rozsudku (uz citovaný v poznámke pod ciarou 10). Podla môjho názoru je dotknutá domnienka natolko jasným pravidlom, ze vytvára právnu istotu. Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, bod 71. Materská spolocnost je tak upozornená o svojej moznej zodpovednosti za správanie svojich dcérskych spolocností za urcitých okolností a môze tak primerane prijat vhodné opatrenia na zabezpecenie súladu správania dcérskych spolocností s právom hospodárskej sútaze, ktoré má na základe 100 % úcasti v týchto spolocnostiach právomoc prijat. __________________________________________________________________ [56]13 - Pozri vec C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanú v poznámke pod ciarou 10, bod 61. Pri uplatnení dotknutej domnienky zastávam názor, ze bremeno dokazovania prechádza na materskú spolocnost, pokial ju chce vyvrátit predlozením dôkazov, ze jej dcérska spolocnost konala na trhu nezávisle. Poznamenal by som, ze si nie som vedomý ziadneho prípadu, ked bola dotknutá domnienka vo veci prejednávanej pred Súdnym dvorom alebo Vseobecným súdom vyvrátená. __________________________________________________________________ [57]14 - Pozri bod 62 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [58]15 - Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanej v poznámke pod ciarou 10, body 90 a 91. __________________________________________________________________ [59]16 - Pozri najmä clánok 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, s. 1) a upravenej v Strasburgu 12. decembra 2007 (Ú. v. EÚ C 303, s. 1), nazývaný "Právo na úcinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces", a clánok 6 Európskeho dohovoru o ludských právach a základných slobodách, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), nazývaný "Právo na spravodlivé súdne konanie". V tejto súvislosti treba analogicky uviest judikatúru Súdneho dvora v oblasti verejného obstarávania, v ktorej Súdny dvor rozhodol o ustanoveniach vnútrostátneho práva, na základe ktorých sú niektorí úcastníci automaticky vylúcení z uzatvárania verejných zmlúv, ako o ustanoveniach, ktoré sú v rozpore s právom EÚ. Pozri rozsudky z 3. marca 2005, Fabricom, C-21/03 a C-34/03, Zb. s. I-1559, body 33 a 35; zo 16. decembra 2008, Michaniki, C-213/07, Zb. s. I-9999, body 63 az 69; z 19. mája 2009, Assitur, C-538/07, Zb. s. I-4219, body 29 az 33; a z 23. decembra 2009, Serrantoni a Consorzio stabile edili, C-376/08, Zb. s. I-12169, body 40 az 46. __________________________________________________________________ [60]17 - Pozri bod 74 veci, uz citovanej v poznámke pod ciarou 10. Z tohto dôvodu na rozdiel od tvrdenia odvolateliek v bode 27 vyssie Súdny dvor ani Vseobecný súd nie sú povinné vymenovat, aké druhy dôkazov sa musia predlozit na vyvrátenie domnienky. __________________________________________________________________ [61]18 - Podla ustálenej judikatúry Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkové okolnosti a az na výnimky ani preskúmavat dôkazy, ktoré Vseobecný súd prijal na preukázanie týchto skutkových okolností. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha len Vseobecnému súdu, aby posúdil dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia uvedených dôkazov, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. Ak odvolatelka tvrdí, ze doslo ku skresleniu dôkazov Vseobecným súdom, musí presne oznacit dôkazy, ktoré tento súd skreslil, a preukázat nesprávne právne posúdenie, ktoré podla jej názoru viedlo Vseobecný súd k takémuto skresleniu. O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez poukazovania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne. Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, body 15 az 17, a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [62]19 - Pozri bod 58 az 63 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [63]20 - Pozri vec C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanú v poznámke pod ciarou 10, body 72 az 74. __________________________________________________________________ [64]21 - Pozri analogicky rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 6, bod 29, a vec Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanú v poznámke pod ciarou 10, bod 50. __________________________________________________________________ [65]22 - Spolocnost GQ odkázala na financné výsledky v dotknutých zápisniciach, aby poukázalo na to, ze jej riaditelia urcujú a vykonávajú stratégiu a obchodné plány spolocnosti a spolocnosti RQ podávajú iba vseobecné informácie. Vseobecný súd na základe dôkazov predlozených Komisiou v jej duplike v konaní na prvom stupni týkajúcich sa vyjadrení k predmetným zápisniciam o predaji podielu GQ v Silquímica a predaji nehnutelností GQ, rozhodol, ze dôkaz predlozený Komisiou podporuje jej zistenia v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu. __________________________________________________________________ [66]23 - Odvolatelky vo svojich vyjadreniach v konaní na prvom stupni uviedli, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Komisie predlozili podrobné dôkazy dokazujúce, ze riadiaci pracovníci GQ konali formálne a vecne ako riaditelia tejto spolocnosti a nezávisle rozhodovali o obchodnej politike GQ. Tieto tvrdenia mali vyvrátit dotknutú domnienku. V tejto súvislosti odvolatelky vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Komisie odkazovali na mnozstvo zmlúv uzatvorených a podpísaných riaditelmi GQ alebo vedením továrne GQ na dodanie surovín, skladovanie tovarov, spoluprácu a technickú pomoc pri výrobe tovarov a kolektívnych zmlúv medzi pracovníkmi a vedením. Odvolatelky v konaní na prvom stupni tiez na vyvrátenie dotknutej domnienky uviedli, ze riaditelia GQ stanovovali rocný rozpocet a spolocnosti RQ podávali iba vseobecné informácie o svojom výkone. __________________________________________________________________ [67]24 - V tejto súvislosti by som poznamenal, ze Vseobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku odkazuje iba na uz citovanú judikatúru. Kvôli úplnosti preto preskúmam vsetku judikatúru citovanú Vseobecným súdom pred bodom 74 napadnutého rozsudku, a to rozsudky: AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 49; Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 6, bod 26; rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136; z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 59; z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290, a rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 28. __________________________________________________________________ [68]25 - Vec C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaná v poznámke pod ciarou 10, body 63 az 65. __________________________________________________________________ [69]26 - Pozri vec C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanú v poznámke pod ciarou 10, bod 74. __________________________________________________________________ [70]27 - Podla môjho názoru takýto dôkaz nie je sám osebe urcujúci, kedze môze, ale aj nemusí vyvrátit dotknutú domnienku; zálezí na vsetkých okolnostiach osobitnej veci. Ako uviedla generálna advokátka Kokott v bodoch 89 a 90 návrhov vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia (uz citovanej v poznámke pod ciarou 10), aj ked z osobitných pokynov, usmernení alebo práv na spolocné rozhodovanie v oblasti urcovania cien, výrobných alebo distribucných cinností alebo obdobných aspektov rozhodujúcich vo vztahu k správaniu na trhu zvlást jasne vyplýva existencia rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti, z ich neexistencie nemôze byt nevyhnutne odvodená nezávislost dcérskej spolocnosti. __________________________________________________________________ [71]28 - Tieto faktory sú relevantné so zretelom na zistenia Súdneho dvora v bode 74 rozsudku vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia (uz citovanej v poznámke pod ciarou 10), kedze vsetky relevantné faktory týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou sú relevantné na stanovenie, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle. __________________________________________________________________ [72]29 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 24. __________________________________________________________________ [73]30 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Zb. s. II-3389. __________________________________________________________________ [74]31 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 6. __________________________________________________________________ [75]32 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 24. __________________________________________________________________ [76]33 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 30. __________________________________________________________________ [77]34 - Uz citovanej v poznámke pod ciarou 10. __________________________________________________________________ [78]35 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 6. __________________________________________________________________ [79]36 - Vec C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaná v poznámke pod ciarou 10, body 54 az 57. __________________________________________________________________ [80]37 - Pozri rozsudok AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 49. Pozri analogicky rozsudok z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 40 a nasl. __________________________________________________________________ [81]38 - Pozri bod 59. __________________________________________________________________ [82]39 - Navyse podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti porusujú clánok 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ. Pokuta ulozená kazdému podniku nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Takto identifikovaný podnik môze niest cast tejto pokuty. Pokuty ulozené podnikom môzu byt okrem toho zvýsené podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003, ak sa uplatnia pritazujúce okolnosti, ako napríklad opakovanie rovnakého alebo podobného porusenia podnikom po tom, ako Komisia alebo vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze zistil, ze podnik porusil clánok 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ. Pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331. Pozri tiez bod 28 Usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2). Pokuta ulozená podniku môze byt za urcitých okolností znacne zvýsená, ak bolo predtým porusené právo hospodárskej sútaze dcérskou spolocnostou v rámci skupiny. __________________________________________________________________ [83]40 - Uz citovaná v poznámke pod ciarou 10. __________________________________________________________________ [84]41 - A spolocnostou RQ. __________________________________________________________________ [85]42 - Kým v niektorých prípadoch môze byt mozné identifikovat a tak relatívne lahko zrusit predstieranú struktúru zavedenú na to, aby domnienka nebola uplatnitelná, domnievam sa, ze vo väcsine prípadov by takáto moznost nebola k dispozícii, najmä ked je 100 % vlastnená dcérska spolocnost viac ako iba holdingová spolocnost, a teda domnienka a prospech z nej by boli znehodnotené. __________________________________________________________________ [86]43 - Odstrasujúci úcinok pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ a potreba zabezpecit, ze tento úcinok nie je ohrozený alebo zbavený úcinku restrukturalizáciou podnikov, bol nedávno zdôraznený Súdnym dvorom v rozsudkoch ETI a i., uz citovanom v poznámke pod ciarou 37; zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, body 22 az 29, a v rozsudku Súdneho dvora z 18. decembra 2008, Coop de France Bétail et Viande/Komisia, C-101/07 P a C-110/07 P, Zb. s. I-10193, body 96 az 98. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref1 45. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref2 46. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref3 47. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref4 48. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref5 49. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref6 50. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref7 51. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref8 52. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref9 53. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref10 54. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref11 55. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref12 56. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref13 57. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref14 58. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref15 59. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref16 60. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref17 61. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref18 62. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref19 63. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref20 64. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref21 65. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref22 66. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref23 67. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref24 68. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref25 69. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref26 70. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref27 71. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref28 72. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref29 73. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref30 74. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref31 75. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref32 76. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref33 77. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref34 78. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref35 79. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref36 80. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref37 81. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref38 82. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref39 83. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref40 84. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref41 85. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref42 86. file:///tmp/lynxXXXX4kIfde/L95615-5555TMP.html#Footref43