NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 25. novembra 2010 ([1]1) Vec C-83/09 P Európska komisia proti Kronoply GmbH & Co. KG, Kronotex GmbH & Co. KG "Odvolanie - Státna pomoc - Zaloba o neplatnost rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok podla clánku 88 ods. 3 ES - Podmienky prípustnosti - Pojem 'dotknutá osoba` v zmysle clánku 88 ods. 2 ES" 1. Svojím odvolaním sa Komisia Európskych spolocenstiev domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 10. decembra 2008, Kronoply a Kronotex/Komisia (T-388/02, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým uvedený súd vyhlásil za prípustnú zalobu o neplatnost, ktorú podali Kronoply GmbH & Co. KG (dalej len "Kronoply") a Kronotex GmbH & Co. KG (dalej len "Kronotex") proti rozhodnutiu Komisie K(2002) 2018 v konecnom znení z 19. júna 2002 o nevznesení námietok vo vztahu k pomoci poskytnutej nemeckými orgánmi v prospech Zellstoff Stendal GmbH na úcely výstavby továrne na výrobu papieroviny (dalej len "sporné rozhodnutie"). Komisia sa tiez domáha, aby zaloba o neplatnost podaná na Súde prvého stupna proti uvedenému spornému rozhodnutiu bola vyhlásená za neprípustnú. 2. V rámci prejednávanej veci Komisia vyzýva Súdny dvor, aby sa odklonil od svojej aktuálnej judikatúry nazývanej "Cook a Matra"([2]2) týkajúcej sa podmienok prípustnosti zalôb podaných proti rozhodnutiam Komisie prijatých v rámci konania vo veci skúmania státnej pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES.([3]3) 3. Napriek tomu, ze som zástancom úcinnej ochrany procesných práv dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, v tejto súvislosti navrhujem, aby Súdny dvor judikatúru Cook a Matra spresnil s cielom objasnit konanie a zároven vyhovel základnej poziadavke právnej istoty, ktorou sa spravuje výkon spravodlivosti. I - Skutkové okolnosti, konanie a napadnutý rozsudok A - Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 4. Nemecké spolocnosti Kronoply a Kronotex vyrábajú vo svojich továrnach v Heiligengrabe, spolková krajina Brandenbursko (Nemecko), výrobky na báze dreva. 5. Listom z 9. apríla 2002 nemecké orgány oznámili Komisii návrh státnej pomoci v prospech Zellstoff Stendal GmbH (dalej len "ZSG") urcenej na financovanie výstavby továrne na výrobu vysokokvalitnej papieroviny a na výstavbu podniku na zásobovanie drevom a logistického podniku v Arneburgu, spolková krajina Sasko-Anhaltsko (Nemecko). 6. Listom z 19. júna 2002 Komisia prijala sporné rozhodnutie. Dna 28. septembra 2002 Komisia v súlade s clánkom 26 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev súhrnné oznámenie o spornom rozhodnutí.([4]4) 7. Vzhladom na absenciu nadbytocnej kapacity v tomto odvetví a na pocet priamo vytvorených pracovných miest (580 priamo vytvorených pracovných miest v továrni na výrobu papieroviny) a nepriamo vytvorených pracovných miest (priblizne 1 000 nepriamo vytvorených pracovných miest v dotknutom regióne alebo v susedných oblastiach) sa Komisia rozhodla schválit oznámené opatrenia, ktoré spocívali v poskytnutí nenávratnej pôzicky, danového zvýhodnenia v súvislosti s investíciou a záruky. B - O napadnutom rozsudku 8. Podaním doruceným do kancelárie 23. decembra 2002 Kronoply a Kronotex podali na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 9. Samostatným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. februára 2003 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti zalozenú na dvoch zalobných dôvodoch, ktoré vychádzali po prvé z oneskoreného podania zaloby a po druhé z chýbajúcej aktívnej legitimácie zalobkýn. Uznesením zo 14. júna 2005 Súd prvého stupna rozhodol o spojení konania o námietke neprípustnosti s konaním vo veci samej. 10. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna odmietol námietku neprípustnosti zalozenú na oneskorenom podaní zaloby, pricom uznal dôvod, podla ktorého zalujúce spolocnosti nie sú aktívne legitimované na napadnutie dôvodnosti sporného rozhodnutia. Súd prvého stupna vsak vyhlásil uvedenú zalobu zalobkýn v casti týkajúcej sa ochrany ich procesných práv za prípustnú, ale rozhodol, ze nie je dôvodná. 11. Po prvé Súd prvého stupna v bodoch 57 az 59 napadnutého rozsudku poukázal na rozdiel medzi predbeznou fázou zistovania a konaním vo veci formálneho zistovania v rámci skúmania zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom zo strany Komisie. Po druhé Súd prvého stupna v bodoch 60 a 61 uvedeného rozsudku vychádzal z judikatúry, podla ktorej zalobu dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES proti rozhodnutiu Komisie o nevznesení námietok v závere predbeznej fázy treba vyhlásit za prípustnú, pokial sa touto zalobou domáha ochrany procesných práv vyplývajúcich z tohto ustanovenia. 12. Súd prvého stupna vsak po tom, co v bode 62 napadnutého rozsudku uviedol, ze ak zalobca napáda dôvodnost sporného rozhodnutia, musí preukázat svoje osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia([5]5), v bode 63 uvedeného rozsudku rozhodol, ze zalobkyne svojou zalobou napádajú tak odmietnutie zacatia konania vo veci formálneho zistovania zo strany Komisie, ako aj dôvodnost sporného rozhodnutia. Zaoberal sa teda aktívnou legitimáciou zalobkýn. 13. Pokial ide o aktívnu legitimáciu zalobkýn na napadnutie dôvodnosti sporného rozhodnutia, Súd prvého stupna odoprel zalobkyniam aktívnu legitimáciu, kedze nepreukázali, ze majú osobitné postavenie v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia, a v dôsledku toho v bodoch 64 az 69 napadnutého rozsudku túto cast zaloby zamietol ako neprípustnú. 14. Pokial ide o aktívnu legitimáciu na ochranu procesných práv, Súd prvého stupna v bode 77 napadnutého rozsudku uviedol, ze zalobkyne z právneho hladiska dostatocne preukázali konkurencný vztah a hrozbu ovplyvnenia ich postavenia na trhu, aby sa mohli povazovat za dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, a v dôsledku toho vyhlásil ich zalobu za prípustnú v rozsahu, v akom sa domáhali ochrany svojich procesných práv. 15. Na tomto základe Súd prvého stupna skúmal kazdý zalobný dôvod, ktorý uviedli zalobkyne. 16. Po tom, co v bode 80 napadnutého rozsudku uviedol, ze iba druhý zalobný dôvod sa týka nezacatia konania vo veci formálneho zistovania, Súd prvého stupna v bodoch 81 az 83 uvedeného rozsudku rozhodol, ze hoci mu podla judikatúry neprislúcha vykladat zalobné dôvody, ktorými je spochybnená výlucne dôvodnost rozhodnutia, a ktoré sú v skutocnosti zamerané na ochranu procesných práv, je oprávnený overit, ci z vecných tvrdení nevyplývajú skutocnosti na podporu zalobného dôvodu týkajúceho sa existencie váznych tazkostí, ktoré odôvodnujú zacatie konania uvedeného v clánku 88 ods. 2 ES. Preto vyhlásil prvý a druhý zalobný dôvod za prípustné, pricom tretí zalobný dôvod odmietol ako neprípustný. Nakoniec Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia oprávnene nezacala konanie vo veci formálneho zistovania. II - O hlavnom odvolaní A - O odvolaní Komisie 17. Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza tri odvolacie dôvody. 18. Svojím prvým odvolacím dôvodom zalozeným na porusení clánku 88 ES a clánku 230 stvrtého odseku ES Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze vychádzal z judikatúry odporujúcej uvedeným clánkom Zmluvy. Súd prvého stupna teda pri svojom posúdení nesprávne vychádzal zo zásady vyjadrenej v bode 60 napadnutého rozsudku, podla ktorej v prípade, ze Komisia bez toho, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania, rozhodne o zlucitelnosti pomoci v rozhodnutí vydanom na základe clánku 88 ods. 3 ES, procesné práva uvedené v clánku 88 ods. 2 ES sa môzu uplatnit, len ak nositelia týchto práv majú moznost napadnút toto rozhodnutie na súde Spolocenstva.([6]6) 19. Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý je zalozený na obsahových rozporoch pri výklade zalobných dôvodov zalobkýn, Komisia kritizuje prístup Súdu prvého stupna, ktorý podla jej názoru viedol k zotreniu rozdielu medzi zalobnými dôvodmi týkajúcimi sa procesných práv a vecnými zalobnými dôvodmi, ktoré môzu uplatnovat len dotknuté osoby, ktorých práva sú podstatne ovplyvnené rozhodnutím Komisie. Výklad, ktorý uviedol Súd prvého stupna v bodoch 82 a 83 napadnutého rozsudku, rozsíril teda pojem aktívnej legitimácie. 20. Svojím tretím odvolacím dôvodom zalozeným na nesprávnom právnom posúdení pri výklade pojmu dotknutá osoba Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sa odchýlil od zauzívanej praxe, ked rozhodol, ze konkurentom príjemcu pomoci len na trhu so surovinami treba priznat postavenie dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. III - O vyjadrení spolocnosti ZSG k odvolaniu 21. Komisiu v jej odvolaní podporuje ZSG, ktorá podala vyjadrenie k odvolaniu 23. februára 2009, pricom uviedla vlastnú argumentáciu, ktorá sa vsak do velkej miery zhoduje s odvolacími dôvodmi Komisie. 22. ZSG navrhuje, aby Súdny dvor po prvé zrusil napadnutý rozsudok v casti, v ktorej vyhlásil zalobu spolocností Kronoply a Kronotex za prípustnú, a po druhé v celom rozsahu zamietol zalobu o neplatnost, ktorú podali Kronoply a Kronotex, ako neprípustnú. 23. Poznamenávam, ze ZSG vo svojom vyjadrení výslovne uvádza, ze predkladá iba niekolko doplnujúcich úvah týkajúcich sa hlavných odvolacích dôvodov, ktoré uviedla Komisia. V dôsledku toho bude musiet Súdny dvor v rámci tvrdení predlozených spolocnostou ZSG zistit, ktoré z nich môzu predstavovat odvolacie dôvody vzájomného odvolania. 24. V tejto súvislosti pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze vedlajsí úcastníci v konaní pred Súdom prvého stupna sa povazujú za úcastníkov konania pred týmto súdom. Preto ak bolo proti rozsudku Súdu prvého stupna podané odvolanie, vztahuje sa na nich clánok 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, a teda nemusia podat nový návrh vedlajsieho úcastníka na vstup do konania na Súdnom dvore v súlade s clánkami 93 a 123 uvedeného rokovacieho poriadku.([7]7) 25. Clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie teda nebráni tomu, aby vedlajsí úcastník konania uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého podporuje, pokial je jeho cielom podporit návrhy tohto úcastníka konania.([8]8) Vedlajsí úcastník, ktorý má právo podat svoje vyjadrenie k odvolaniu podla clánku 115 rokovacieho poriadku, musí mat v prípade absencie výslovného obmedzenia právo uviest odvolacie dôvody týkajúce sa akejkolvek právnej otázky, z ktorej vychádza napadnutý rozsudok.([9]9) 26. Preto nic nebráni tomu, aby sa niektoré tvrdenia spolocnosti ZSG posudzovali ako odvolacie dôvody vzájomného odvolania. IV - Vseobecné poznámky k povahe práva, ktoré dotknutým osobám priznáva clánok 88 ods. 2 ES 27. Skôr, nez preskúmam odvolacie dôvody uvedené v odvolaní, chcel by som pripomenút niektoré relevantné pravidlá systému kontroly státnej pomoci vytvoreného Zmluvou o ES. 28. Clánok 88 ES ustanovuje osobitný postup priebezného skúmania a kontroly státnej pomoci zo strany Komisie. Nové opatrenia pomoci, ktoré chcú clenské státy zaviest, podliehajú predbeznému postupu, bez ktorého nijaké opatrenie nemozno povazovat za zákonné. Podla clánku 88 ods. 3 prvej vety ES zámery v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci treba oznámit Komisii pred ich uskutocnením. Komisia teda vykoná prvotné preskúmanie navrhovanej pomoci. Ak po ukoncení tohto skúmania usúdi, ze zámer nie je zlucitelný so spolocným trhom, bezodkladne zacne konanie upravené v clánku 88 ods. 2 prvom pododseku ES.([10]10) 29. Ako poznamenal generálny advokát Mengozzi vo veci British Aggregates/Komisia, rozhodnutia prijaté bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania sú aktmi prijatými na záver skráteného preskúmania vykonávaného v obmedzených lehotách a spravidla v rámci výlucného dialógu medzi Komisiou a dotknutým clenským státom. Úmyslom normotvorcu bolo, aby tieto akty umoznili Komisii vyhnút sa dlhotrvajúcemu úplnému zistovaniu v prípadoch zjavnej neexistencie pomoci alebo jej zlucitelnosti so spolocným trhom.([11]11) 30. Treba zdôraznit, ze Komisia je pri svojom posudzovaní povinná dodrziavat poziadavky týkajúce sa po prvé obmedzenia jej právomoci rozhodovat o zlucitelnosti pomoci iba na opatrenia, ktoré nevyvolávajú vázne tazkosti, takze toto kritérium je výlucné.([12]12) Po druhé, ak sa Komisia stretne s váznymi tazkostami, nedisponuje diskrecnou právomocou, pokial ide o zacatie konania vo veci formálneho zistovania.([13]13) Po tretie pojem vázne tazkosti je objektívnej povahy.([14]14) 31. Podla ustálenej judikatúry sa teda Komisia pri prijímaní rozhodnutia v prospech pomoci môze obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES len vtedy, ak po skoncení prvotného preskúmania môze dospiet k presvedceniu, ze táto pomoc je zlucitelná so Zmluvou. Naopak ak toto prvotné preskúmanie priviedlo Komisiu k opacnému presvedceniu, alebo neumoznilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, Komisia má povinnost získat vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES.([15]15) 32. Len v rámci tohto posledného uvedeného konania, ktoré má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých okolnostiach veci, ukladá Zmluva Komisii povinnost vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky.([16]16) 33. V tejto súvislosti zdôraznujem, ze právo predlozit pripomienky vyplývajúce z clánku 88 ods. 2 ES si nemozno vzhladom na povahu tohto práva zamienat s právom byt vypocutý, ktoré sa vykladá v pravom zmysle slova ako právo na obhajobu. 34. Charta základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") zaraduje medzi základné prvky zásady riadnej správy vecí verejných právo kazdého byt vypocutý pred prijatím akéhokolvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkat, právo kazdého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, a povinnost správneho orgánu odôvodnit svoje rozhodnutia.([17]17) 35. Dodrziavanie práva byt vypocutý v kazdom konaní, ktoré môze viest k prijatiu aktu spôsobujúceho ujmu urcitej osobe, totiz predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá musí byt dodrzaná, hoci neexistuje nijaká právna úprava týkajúca sa tohto konania.([18]18) 36. Ak je vsak jediným adresátom rozhodnutia Komisie vydaného podla clánku 88 ods. 2 ES clenský stát([19]19), uvedenú zásadu treba na úcely jej uplatnenia v rámci konania vo veci formálneho zistovania zo strany Komisie vykladat restriktívne. 37. Treba totiz poukázat na to, ze hoci clánok 88 ods. 2 ES oprávnuje dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky, toto ustanovenie sa vykladá v judikatúre v tom zmysle, ze dotknuté osoby majú právo zúcastnit sa na správnom konaní iba v rozsahu primeranom okolnostiam posudzovanej veci.([20]20) 38. V tomto konaní je podla môjho názoru rozhodujúce, ze clánok 88 ods. 2 ES upravuje iba právo predlozit pripomienky a nie právo na obhajobu.([21]21) 39. Z judikatúry jasne vyplýva, ze iné dotknuté osoby nez clenský stát zodpovedný za poskytnutie pomoci sa nemôzu zapojit do kontradiktórnej diskusie s Komisiou, ako to môze urobit uvedený clenský stát.([22]22) Ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku SFEI a i., "oznamovacia povinnost a predbezný zákaz realizácie navrhovaných opatrení pomoci, ktoré sú upravené v clánku 93 ods. 3, sú urcené clenskému státu. Clenský stát je navyse adresátom rozhodnutia, ktorým Komisia rozhodne o nezlucitelnosti pomoci a vyzve ho, aby v lehotách, ktoré stanoví, túto pomoc zrusil"([23]23). 40. Treba mat totiz na zreteli, ze postup kontroly státnej pomoci je správnym konaním, ktorý nemá znaky podobné súdnemu konaniu. V - O prvom odvolacom dôvode A - Argumentácia Komisie 41. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna pri posudzovaní aktívnej legitimácie zalobkýn vychádzal z judikatúry, ktorá odporuje clánku 88 ES a clánku 230 stvrtému odseku ES, kedze umoznuje prístup ku konaniu pred Súdnym dvorom zalobcom, ktorí bez toho, aby splnili podmienky prípustnosti, ktoré stanovuje clánok 230 stvrtý odsek ES, napádajú rozhodnutie vydané na základe clánku 88 ES, pricom sa dovolávajú ochrany procesných práv, ktoré im údajne priznáva odsek 2 tohto clánku. 42. Komisia zdôraznuje rozdiel medzi konaniami upravenými v odsekoch 2 a 3 clánku 88 ES a uvádza, ze dotknuté osoby môzu uviest svoje tvrdenia iba na základe clánku 88 ods. 2 ES. 43. Okrem toho podla Komisie z hladiska Zmluvy nie je vôbec potrebné zaviest osobitnú súdnu ochranu, ktorá by odôvodnovala odchýlku od clánku 230 stvrtého odseku ES na dodrzanie zásady zákonnosti konania Komisie a zabezpecenie úplnej súdnej ochrany v prípade prijatia rozhodnutia o zlucitelnosti bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania. Ak sa totiz preukáze prícinná súvislost medzi nekonaním Komisie (nezacatie konania vo veci formálneho zistovania) a údajnou nezákonnostou jej rozhodnutia, preskúmanie súdom tohto rozhodnutia je zabezpecené, pokial zalobca splní uvedené podmienky prípustnosti. 44. Napokon podla Komisie z napadnutého rozsudku, najmä z jeho bodu 70, vyplýva, ze Súd prvého stupna zastáva názor, ze aktívna legitimácia na ochranu procesných práv nevyzaduje, aby bol zalobca priamo a osobne dotknutý sporným rozhodnutím. Na odôvodnenie tohto stanoviska by bolo potrebné preukázat, ze clánok 88 ods. 2 ES neukladá iba právnu povinnost Komisii, ale priznáva aj právo dotknutým osobám. 45. Clánok 88 ods. 2 ES je vsak administratívno-právnym ustanovením, ktoré upravuje osobitný postup kontroly státnej pomoci a nie podmienky prístupu ku konaniu pred Súdnym dvorom. Okrem toho vzhladom na to, ze normotvorca Spolocenstva výslovne stanovil podmienky prípustnosti v clánku 230 stvrtom odseku ES, bolo by absurdné domnievat sa, ze sa chcel od týchto podmienok implicitne odchýlit prostredníctvom clánku 88 ES. B - Prípustnost zalôb vo veci státnej pomoci a uplatnenie riesenia Cook a Matra 46. Na úvod([24]24) stací pripomenút, ze podla clánku 230 stvrtého odseku ES fyzická alebo právnická osoba môze podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe, iba ak sa jej uvedené rozhodnutie priamo a osobne týka.([25]25) 47. Pokial ide o prvú takto formulovanú podmienku, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze jednotlivec je priamo dotknutý, ak predmetné opatrenie Spolocenstva má priame úcinky na jeho právnu situáciu a neponecháva priestor na volnú úvahu adresátom tohto opatrenia povereným jeho uplatnovaním, kedze má výlucne automatickú povahu a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Spolocenstva bez uplatnenia iných vykonávacích ustanovení.([26]26) 48. Pokial ide o druhú podmienku stanovenú v clánku 230 ES, Súdny dvor vymedzil rozsah pojmu "osobne" dotknutý v rozsudku Plaumann/Komisia([27]27), z ktorého vyplýva, ze fyzická alebo právnická osoba, ktorá nie je adresátom napadnutého rozhodnutia, sa môze povazovat za osobne dotknutú len vtedy, ak sa jej sporné ustanovenie dotýka v dôsledku urcitých jej vlastných specifík alebo istých skutkových okolností, ktoré ju odlisujú od iných osôb.([28]28) 49. Je nesporné, ze v oblasti státnej pomoci Súdny dvor zaviedol osobitné riesenia týkajúce sa prípustnosti zalôb tretích osôb s cielom zohladnit osobitosti konania vztahujúceho sa na túto oblast. Vo vseobecnosti v tejto oblasti platia odlisné podmienky prípustnosti podla toho, ci bolo napadnuté rozhodnutie prijaté po skoncení predbeznej fázy, alebo po skoncení formálnej fázy zistovania. 50. Pokial ide o zaloby o neplatnost rozhodnutia Komisie o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania, prístup Súdneho dvora, ktorý právna náuka oznacuje za liberálny, sa zameriava na ochranu procesných práv dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, cize osôb, ktoré majú moznost predlozit pripomienky v rámci konania zacatého podla clánku 88 ods. 2 ES, ale boli pozbavené tejto moznosti v dôsledku konecného rozhodnutia prijatého Komisiou na základe clánku 88 ods. 3 ES. 51. V rozsudku Cook/Komisia([29]29) Súdny dvor v súlade s návrhmi, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro([30]30), namiesto pouzitia kritérií stanovených v rozsudku Cofaz a i./Komisia([31]31) rozhodol o prípustnosti zaloby konkurenta, pricom pojem dotknutej tretej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES povýsil na pravidlo judikatúry uplatnitelné v kontexte rozhodnutia Komisie prijatého podla clánku 88 ods. 3 ES, a o mesiac neskôr potvrdil tento prístup v rozsudku Matra/Komisia.([32]32) 52. Podla judikatúry Cook a Matra, ak Komisia bez zacatia konania podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy o EHS (teraz clánok 88 ods. 2 ES) na základe odseku 3 tohto clánku rozhodne, ze oznámené opatrenie nepredstavuje státnu pomoc alebo ze je pomocou zlucitelnou so spolocným trhom, osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy sú prípadne dotknuté poskytnutím pomoci, najmä konkurencné podniky a profesijné zdruzenia, ktoré majú ako dotknuté osoby procesné práva v rámci konania podla clánku 88 ods. 2 ES, musia mat právo podat zalobu o neplatnost tohto rozhodnutia. 53. Prípustnost zaloby v súlade s právnou náukou Cook a Matra teda závisí jednak od povahy zalobných dôvodov a jednak od postavenia zalobcu. Podmienky prípustnosti sa overujú vymedzením rozdielu medzi úcastníkmi konania, ktorí napádajú vecnú stránku rozhodnutia Komisie, a úcastníkmi konania, ktorí sa domáhajú ochrany svojich procesných práv. V nadväznosti na rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum tento celkom jasný rozdiel urcuje uplatnený test.([33]33) 54. Na riesenie, ktoré prijal Súdny dvor v uz citovaných rozsudkoch Cook/Komisia a Matra/Komisia, existujú v právnych náukách rôzne názory. Na tomto mieste je vhodné pripomenút najdôlezitejsie prvky diskusie vyvolanej týmto riesením.([34]34) 55. Niektorí autori poukazujú na to, ze v uz citovanom rozsudku Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum Súdny dvor isiel nad rámec návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Unión de Pequeńos Agricultores/Rada([35]35), a tým zmiernil podmienky prístupu fyzických a právnických osôb ku konaniu pred Súdnym dvorom.([36]36) 56. Po vydaní uvedených rozsudkov Cook/Komisia a Matra/Komisia je totiz okruh osôb, ktoré sú oprávnené napadnút rozhodnutie Komisie, sirsí ako okruh osôb, ktoré môzu napadnút predmetný akt na základe clánku 88 ods. 2 ES. Vsetky dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES sa teda povazujú za "osobne dotknuté" rozhodnutím Komisie o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania.([37]37) Súd prvého stupna dokonca jasne skonstatoval, ze samotná skutocnost, ze úcastníci konania mali moznost uplatnit svoje tvrdenia uz v konaní vo veci predbezného zistovania na základe clánku 88 ods. 3 ES, ich nemôze zbavovat práva na dodrzanie procesnej záruky, ktorú im výslovne priznáva clánok 88 ods. 2 ES.([38]38) 57. Je pritom nesporné, ze v rámci rozhodnutia prijatého podla clánku 88 ods. 2 ES samotná skutocnost, ze zalobkyne mozno povazovat za "dotknuté" osoby, nemá za následok prípustnost zaloby, kedze táto skutocnost im sama osebe nepriznáva aktívnu legitimáciu. Naopak, vzhladom na to, ze napádajú rozhodnutie Komisie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania, úcastníci konania musia mat osobitné postavenie v súlade s uz citovaným rozsudkom Plaumann/Komisia, ktoré vyzaduje najmä preukázanie podstatného ovplyvnenia ich konkurencného postavenia z dôvodu poskytnutia pomoci schválenej rozhodnutím Komisie. 58. Z toho vyplýva, ze za súcasného stavu judikatúry majú zalobkyne aktívnu legitimáciu, pokial sa domáhajú ochrany procesných práv, ktoré im vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, bez toho, aby boli povinné preukázat, ze ich postavenie na príslusnom trhu bolo podstatne ovplyvnené prijatím sporného rozhodnutia.([39]39) 59. Viacerí generálni advokáti uz vyjadrili váznu kritiku v súvislosti s dôsledkami judikatúry Cook a Matra. 60. Generálny advokát Jacobs oznacil judikatúru zalozenú na uz citovaných rozsudkoch Cook/Komisia a Matra/Komisia za neuspokojivú, zlozitú a ocividne nelogickú a nejednotnú.([40]40) Poukázal na zmätocné stotoznenie kritérií aktívnej legitimácie podla clánku 88 ods. 2 ES a podla clánku 88 ods. 3 ES a spochybnil aj samotnú existenciu odchýlky od clánku 230 stvrtého odseku ES. Generálny advokát preto navrhol, aby sa vo vsetkých prípadoch, v ktorých zalobca napáda rozhodnutie vydané podla clánku 88 ods. 3 ES, uplatnovalo kritérium priamej a osobnej dotknutosti bez ohladu na zalobné dôvody, na ktorých je zaloba zalozená, pricom kritérium osobnej dotknutosti sa má vykladat menej restriktívne ako v uz citovanom rozsudku Plaumann/Komisia.([41]41) 61. Vzhladom na povahu aktov prijatých podla clánku 88 ods. 3 ES generálny advokát Mengozzi([42]42) si zasa polozil otázku, ci by nebolo vhodnejsie, aby sa preskúmanie takýchto aktov súdom Spolocenstva v kazdom prípade, a teda bez ohladu na základ aktívnej legitimácie zalobcu, obmedzilo na zistenie existencie podmienok, ktoré odôvodnujú nezacatie konania vo veci formálneho zistovania, cize na konstatovanie neexistencie závazných pochybností pokial ide o skutocnost, ze opatrenie nepredstavuje pomoc, alebo je v kazdom prípade zlucitelná so spolocným trhom. Rozhodnutie o "vecných otázkach" by tak v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia bolo súcastou preskúmania zaloby prípadne podanej proti konecnému rozhodnutiu prijatému Komisiou po skoncení uvedeného konania. 62. Rozlisovanie podmienok prípustnosti zalôb podaných proti rozhodnutiu prijatému na základe clánku 88 ods. 3 ES súdom Spolocenstva tiez viedlo ku kritike, ktorú vyjadril generálny advokát Bot([43]43). Podla jeho názoru judikatúra Cook a Matra vedie k obmedzeniu práv priznaných dotknutým osobám v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci. Generálny advokát Bot po tom, co zdôraznil, ze platná judikatúra je umelo stavaná, uviedol, ze ciel, ktorý sleduje zalobca, je rovnaký, ked sa dovoláva ochrany svojich procesných práv, ako aj ked napáda dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci, kedze chce dosiahnut, aby sa zacala formálna fáza zistovania. Preto navrhol, aby Súdny dvor pripustil, ze ak niekto napáda dôvodnost posúdenia Komisie prijatého po predbeznom preskúmaní, nevyhnutne tým napáda nezacatie konania vo veci formálneho zistovania, cím chce dosiahnut ochranu svojich procesných práv.([44]44) 63. Napokon vo veci 3F/Komisia([45]45) generálna advokátka Sharpston vyjadrila námietky proti formalistickému prístupu, ktorý sankcionuje zalobcu predkladajúceho subsidiárne pripomienky k obsahu sporných opatrení. C - O platnosti judikatúry Cook a Matra 64. Po prvé treba podla môjho názoru vychádzat z toho, ze Zmluva jasne priznáva dotknutým osobám právo predlozit pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 65. Dotknutá osoba musí byt schopná úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a k relevantnosti skutocností a okolností, ktoré skúma Komisia, ak zastáva názor, ze Komisia prijala rozhodnutie o nevznesení námietok podla clánku 88 ods. 3 ES bez toho, aby bola úplne informovaná o vsetkých skutocnostiach, ktoré by mohli spôsobit tazkosti pri posudzovaní predmetného opatrenia. 66. Zastávam teda názor, ze ide o samostatné procesné právo, ktoré si vyzaduje osobitnú súdnu ochranu a na ktoré nemôze mat vplyv chýbajúca aktívna legitimácia na napadnutie dôvodnosti rozhodnutia. 67. Táto aktívna legitimácia vsak nemôze postacovat na napadnutie dôvodnosti rozhodnutia ako takého. Na tento úcel musí mat zalobca osobitné postavenie vymedzené uz citovaným rozsudkom Plaumann/Komisia. 68. Po druhé generálny advokát Mengozzi v návrhoch, ktoré predniesol v uz citovanej veci British Aggregates/Komisia, poukázal na to, ze judikatúra Cook a Matra, ktorá je osobitne zlozitá a dost formalistická, je odôvodnená potrebou zabezpecit, aby v prípade zaloby podanej osobou, ktorá uplatnuje výlucne svoje postavenie dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, neprekracovalo preskúmanie napadnutého rozhodnutia súdom Spolocenstva mieru nevyhnutnú na zabezpecenie dodrziavania procesných práv priznaných týmto ustanovením.([46]46) 69. V kazdom prípade je podla môjho názoru potrebné vychádzat z administratívno-právnej povahy konania Komisie s cielom odlísit otázku aktívnej legitimácie na napadnutie zákonnosti právneho aktu Únie od otázky existencie procesných práv v konaní pred správnym orgánom. 70. Poznamenávam totiz, ze clánok 88 ods. 2 ES stanovuje pravidlo európskeho správneho konania, zatial co clánok 230 ES stanovuje pravidlo európskeho konania vo veciach správneho súdnictva. 71. V tejto súvislosti treba zdôraznit relevantnost zásady dobrej správy vecí verejných. Táto zásada vyplývajúca z judikatúry, ktorá bola nedávno vyjadrená v clánku 41 Charty, je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva.([47]47) 72. Kedze uvedená zásada vyzaduje dôkladné a nestranné preskúmanie([48]48), zastávam názor, ze právo zalobcu domáhat sa zacatia konania upraveného v clánku 88 ods. 2 ES na ochranu svojich procesných práv vyplýva z povinnosti Komisie prijat v prípade neexistencie váznych tazkostí rozhodnutie podla clánku 88 ods. 3 ES. 73. Súdny dvor nedávno rozhodol, ze úcast na rozhodovacom procese vo veciach zivotného prostredia za podmienok stanovených smernicou 85/337/EHS([49]49) je odlisná a slúzi inému úcelu ako zaloba, kedze zalobu mozno prípadne podat proti rozhodnutiu prijatému po skoncení tohto procesu. Táto úcast preto nemá vplyv na podmienky podania zaloby.([50]50) Bez toho, aby som prirovnával právo zúcastnit sa konania podla clánku 88 ods. 2 ES k právu zúcastnit sa správneho konania vo veciach zivotného prostredia, by som chcel zdôraznit, ze posledné uvedené právo je vymedzené sirsie ako právo konat vo veci samej. 74. Po tretie poznamenávam, ze nehrozí, aby v dôsledku uplatnovania uz citovaného rozsudku Matra/Komisia doslo k rozsíreniu procesných práv, ktoré Zmluva a sekundárne právo priznávajú dotknutým osobám v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci. 75. Naopak, ide o potvrdenie práva, ktoré výslovne priznáva Zmluva v rámci konania, v ktorom sa plne uplatnuje pojem dotknutá osoba. Ciel uvedeného rozsudku Matra/Komisia teda spocíva v potvrdení práva priznaného v rámci konania vo veci formálneho zistovania a nie v priznaní nového práva v rámci predbezného konania. 76. Okrem toho, ako vyplýva z uz citovanej judikatúry, povaha práva vyplývajúceho z clánku 88 ods. 2 ES je daná úcastou na konaní vo veci zistovania a nepriznáva dotknutým osobám postavenie, ktoré by malo vplyv na podmienky stanovené v clánku 230 ods. 4 ES. 77. Po stvrté vzhladom na kritiku právnej náuky, ako aj na výzvy viacerých generálnych advokátov, zastávam názor, ze nadisiel cas, aby Súdny dvor, ochranujúc vedúcu myslienku súdnej ochrany práv dotknutých osôb v rámci konania vo veci formálneho zistovania, definitívne objasnil pravidlá týkajúce sa prípustnosti zalôb proti rozhodnutiam Komisie prijatým podla clánku 88 ods. 3 ES. 78. V súcasnosti je nesporné, ze pravidlá týkajúce sa aktívnej legitimácie fyzických a právnických osôb, ktoré napádajú rozhodnutia prijaté Komisiou podla clánku 88 ods. 3 ES, sú nejasné a zmätocné. Podla môjho názoru totiz v súcasnosti úcastníci konania ani Súd prvého stupna nie sú schopní v spleti zalobných dôvodov jasne odlísit zalobné dôvody týkajúce sa ochrany procesných práv od zalobných dôvodov týkajúcich sa vecnej stránky. 79. Viaceré príklady vybrané z judikatúry svedcia o urcitej neistote, pokial ide o výsledok skúmania a pokial ide o zaobchádzanie([51]51). Okrem toho posledné rozsudky Súdu prvého stupna, ako sú rozsudky vydané vo veciach Kronoply([52]52), Deutsche Post a DHL International/Komisia([53]53) a Scheucher-Fleisch a i./Komisia([54]54), vyvolali v právnej vede pochybnosti týkajúce sa dodrziavania právnej istoty, kedze Súd prvého stupna má tendenciu vyberat si z tvrdení týkajúcich sa vecnej stránky tie, ktoré sa podla jeho názoru týkajú zalobných dôvodov zameraných na ochranu procesných práv.([55]55) Komisia navyse vo svojom odvolaní tvrdí, ze tento prístup porusuje právo na obhajobu a zásadu rovnosti prostriedkov obrany. 80. V tejto súvislosti poznamenávam, ze podla judikatúry uvedenej v bodoch 30 a 31 týchto návrhov Komisia môze rozhodnút o zlucitelnosti pomoci, iba ak nemá o tejto zlucitelnosti nijaké pochybnosti. Zalobca musí teda preukázat, ze Komisia sa pri posudzovaní predmetných opatrení stretla s váznymi tazkostami. Cielom zalobcu, ktorý napáda rozhodnutie Komisie prijaté po skoncení konania vo veci predbezného zistovania, je pritom zacatie formálnej fázy podla clánku 88 ods. 2 ES. Hoci ciel, ktorý sleduje zalobca, môze spocívat v zrusení rozhodnutia Komisie z vecných dôvodov, z procesného hladiska chce zalobca dosiahnut, aby bola Komisii ulozená povinnost vykonat podrobnejsie skúmanie, ktoré by mohlo viest k zmene jej posúdenia. 81. Uznávam, ze pojem vázne tazkosti je zlozitý, dokonca umelo uplatnovaný, pretoze skutocnou otázkou je, ci by Komisia na základe konania vo veci formálneho zistovania prijala odlisné rozhodnutie. Nie je vsak sporné, ze vseobecná struktúra ustanovení upravujúcich skúmanie státnej pomoci sa jednoznacne vyznacuje istou mierou formalizmu. Tento formalizmus, ktorý vyvolal kritiku právnej náuky([56]56) a prejavil sa v judikatúre Cook a Matra, môze paradoxne prispiet k objasneniu príslusných pravidiel a k posilneniu právnej istoty zalobcov pri formulácii zalobných dôvodov v konaní pred súdom Únie. 82. Podla môjho názoru zalobný dôvod uplatnený v konaní pred Súdom prvého stupna na základe ochrany procesných práv musí byt výslovne procesnej povahy, cize zalobca musí namietat, ze sa malo zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, ale tvrdenia uvedené na podporu tohto zalobného dôvodu sa môzu týkat skutocností alebo údajov, ktoré museli vyvolat u Komisii vázne pochybnosti. Tieto skutocnosti sú nevyhnutne hmotnoprávnej povahy, kedze predstavujú vecnú stránku správneho konania. Test stanovený v uz citovanom rozsudku Plaumann/Komisia sa plne uplatní, ak sa zalobca domáha zrusenia rozhodnutia na základe toho, ze opatrenie predstavuje protiprávnu pomoc alebo pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 83. K tomuto rieseniu sa priblízil Súdny dvor v rozsudku 3F/Komisia.([57]57) Súdny dvor totiz rozhodol, ze "ako vyplýva z clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, rozhodnutie o nevznesení námietok Komisia prijme vtedy, ked zistí, ze oznámené opatrenie nevyvoláva pochybnosti, pokial ide o jeho zlucitelnost so spolocným trhom. Ak sa zalobca domáha zrusenia takéhoto rozhodnutia, napáda predovsetkým skutocnost, ze rozhodnutie týkajúce sa pomoci bolo prijaté bez toho, aby Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím doslo k poruseniu jeho procesných práv. Aby zalobca uspel so svojou zalobou, môze sa snazit preukázat, ze zlucitelnost sporného opatrenia musela vyvolávat pochybnosti. Pouzitie takýchto tvrdení vsak napriek tomu nemá za následok zmenu predmetu zaloby ani zmenu podmienok jej prípustnosti." 84. Nakoniec z ústavného hladiska zastávam názor, ze ak najvyssí súd umozní súdnu ochranu jednotlivcov, ktorá ide nad rámec znenia právneho predpisu, túto ochranu vyplývajúcu z judikatúry môze definitívne odmietnut iba samotný zákonodarca. Súdny dvor by sa mal teda pokúsit spresnit pravidlá uplatnovania práva priznaného v jeho judikatúre, ale nemal by úplne odmietnut takýto spôsob súdnej ochrany. Dvere otvorené judikatúrou Cook a Matra môze zatvorit iba samotný normotvorca Únie. 85. Vzhladom na vyssie uvedené má Súdny dvor viaceré moznosti, ktorými môze preformovat uvedenú judikatúru Cook a Matra. 86. Pokial ide o test prípustnosti, ktorý sa má pouzit, Súdny dvor môze výslovne rozhodnút, ze bez ohladu na povahu zalobného dôvodu sa vyzaduje iba splnenie jednej podmienky, ktorou môze byt bud prísne kritérium zalozené na uz citovanom rozsudku Plaumann/Komisia, alebo ovela miernejsie kritérium dotknutej osoby.([58]58) Uplatnenie rozsudku Plaumann/Komisia by viedlo k tomu, ze riesenie, ktoré priznáva dotknutým osobám v zmysle clánku 88 ods. 2 ES aktívnu legitimáciu na podanie zaloby proti rozhodnutiam Komisie prijatým podla odseku 3 tohto clánku, by sa stalo jednoducho neplatným. 87. Pokial ide o povahu zalobných dôvodov, ktoré mozno uplatnit, Súdny dvor by mohol upustit od rozlisovania medzi procesnými zalobnými dôvodmi a vecnými zalobnými dôvodmi. 88. Pokial ide o okruh potenciálnych zalobcov, Súdny dvor by mohol vymedzit pojem dotknutá osoba tak, aby sa zabránilo nárastu poctu súdnych konaní vyplývajúcich z clánku 88 ods. 3 ES. D - O napadnutom rozsudku 89. V prejednávanej veci Súd prvého stupna po tom, co v bodoch 57 az 59 napadnutého rozsudku poukázal na rozdiel medzi predbeznou fázou zistovania a konaním vo veci formálneho zistovania, ktorý je charakteristický pre skúmanie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom zo strany Komisie, v bode 60 tohto rozsudku zdôraznil, ze zalobu o neplatnost podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES proti rozhodnutiu Komisie o nevznesení námietok po skoncení predbeznej fázy treba vyhlásit za prípustnú, pokial sa zalobca touto zalobou domáha ochrany procesných práv, ktoré mu toto ustanovenie priznáva. 90. Po tom, co v bode 62 napadnutého rozsudku uviedol, ze dotknutá osoba má aktívnu legitimáciu iba v konaní o zalobe, ktorou sa domáha ochrany procesných práv, pricom aktívna legitimácia zalobcu na napadnutie dôvodnosti rozhodnutia musí zodpovedat podmienkam stanoveným v uz citovanom rozsudku Plaumann/Komisia, Súd prvého stupna skonstatoval, ze zalobkyne svojimi zalobnými dôvodmi v prejednávanej veci napádajú tak odmietnutie zacatia konania vo veci formálneho zistovania zo strany Komisie, ako aj dôvodnost sporného rozhodnutia. 91. Vzhladom na to, ze som zástancom zákonnosti riesenia, ktoré Súdny dvor prijal v uz citovaných rozsudkoch Cook/Komisia a Matra/Komisia, pokial ide o uznanie ochrany procesných práv, navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod Komisie, kedze odôvodnenie Súdu prvého stupna je zalozené na správnom uplatnení uvedenej judikatúry. Je vsak zrejmé, ze ak by sa Súdny dvor rozhodol odchýlit od predmetnej judikatúry, odôvodnenie Súdu prvého stupna by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. 92. Napokon druhým a tretím odvolacím dôvodom sa treba zaoberat, iba ak Súdny dvor zotrvá na judikatúre Cook a Matra. Naopak, ak by Súdny dvor uznal prvý odvolací dôvod, musel by zrusit napadnutý rozsudok a mohol by sa vyjadrit k prípustnosti zaloby spolocností Kronoply a Kronotex. VI - O druhom odvolacom dôvode A - Argumentácia Komisie 93. Komisia, ktorú podporuje ZSG, vytýka Súdu prvého stupna, ze napriek tomu, ze v bode 81 napadnutého rozsudku uviedol, ze mu neprinálezí vykladat zalobné dôvody zalobkýn s cielom urcit, do akej miery napádajú dôvodnost sporného rozhodnutia alebo sa domáhajú ochrany svojich procesných práv, pristúpil práve k takému výkladu v bode 82 napadnutého rozsudku. 94. V tejto súvislosti Komisia cituje rozsudok Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia([59]59), z ktorého jasne vyplýva, ze Súd prvého stupna nebol oprávnený zmenit predmet zaloby, ako to urobil v bode 51 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna tým jednak prekrocil svoje právomoci, kedze je viazaný zalobou vyplývajúcou z podaní predlozených v konaní, a jednak týmto prístupom zvýhodnil zalobkyne, cím porusil zásadu rovnosti zbraní úcastníkov konania pred Súdom prvého stupna. 95. Komisia najmä zdôraznuje, ze vzhladom na bod 83 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zamýslal zohladnit vsetky zalobné dôvody, cím zmazal rozdiel medzi dovolávaním sa procesných práv a uplatnením vecných zalobných dôvodov. 96. ZSG dodáva, ze Súd prvého stupna tým neoprávnene predbehol skúmanie rozhodnutia Komisie prijatého po skoncení konania vo veci formálneho zistovania. B - O napadnutom rozsudku a o problematike rekvalifikovania pôvodnej zaloby v prvostupnovom konaní 97. Na úvod treba zdôraznit, ako pripomenul generálny advokát Mengozzi v návrhoch, ktoré predniesol vo veci British Aggregates/Komisia, ze Súdny dvor vylucuje akúkolvek moznost napravit neexistenciu zalobných dôvodov výslovne zalozených na porusení procesných záruk priznaných clánkom 88 ods. 2 ES alebo na porusení povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Súdny dvor navyse vylucuje prakticky akúkolvek moznost napravit neuplatnenie týchto zalobných dôvodov rekvalifikovaním zalobných dôvodov, ktoré boli výslovne uplatnené.([60]60) 98. Súdny dvor povazoval za právne pochybenie skutocnost, ze Súd prvého stupna rekvalifikoval samotný predmet zaloby, o ktorej rozhodoval, hoci návrhy predlozené v konaní pred Súdom prvého stupna a vsetky zalobné dôvody uvedené na podporu týchto návrhov smerovali k zruseniu sporného rozhodnutia z vecných dôvodov, v dôsledku coho dospel k nesprávnemu záveru, ze zalobkyne sa domáhajú ochrany svojich procesných práv.([61]61) 99. Súdny dvor takýto odlisný výklad zaloby, ktorý vedie k rekvalifikovaniu jej predmetu, odmietol v rozsudku Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum. Súdny dvor totiz rozhodol, ze zistenia Súdu prvého stupna, podla ktorých aj v prípade neexistencie zalobného dôvodu výslovne zalozeného na porusení povinnosti Komisie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES treba zalobu vzhladom na dôvody zrusenia uplatnované na jej podporu vykladat v tom zmysle, ze sa nou Komisii vytýka, ze napriek váznym tazkostiam pri posudzovaní zlucitelnosti predmetných opatrení pomoci so spolocným trhom nezacala konanie vo veci formálneho zistovania, takze sa nou sleduje len ochrana procesných práv priznaných týmto ustanovením, nemajú objektívny základ.([62]62) 100. V prejednávanej veci Súd prvého stupna po tom, co správne poukázal na judikatúru týkajúcu sa skúmania zaloby Súdom prvého stupna, v bode 82 napadnutého rozsudku rozhodol, ze takéto obmedzenie právomoci Súdu prvého stupna vykladat zalobné dôvody mu nebráni v skúmaní tvrdení z hladiska vecnej stránky uvedených zalobcom s cielom overit, ci z nich nevyplývajú skutocnosti na podporu zalobného dôvodu, ktorý zalobca tiez uviedol a ktorým výslovne poukazuje na existenciu váznych tazkostí, ktoré odôvodnovali zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES. 101. Okrem toho v bode 83 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze pre rozhodnutie o prípustnosti druhého zalobného dôvodu je potrebné skúmat vsetky ostatné zalobné dôvody, ktoré uviedli zalobkyne proti spornému rozhodnutiu, s cielom posúdit, ci tvrdenia uvedené v rámci prvého a tretieho zalobného dôvodu mozno pripojit k zalobnému dôvodu zalozenému na porusení procesných práv, pokial nimi zalobkyne poukazujú na vázne tazkosti, na základe ktorých mala Komisia zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 102. Je zrejmé, ze Súd prvého stupna takto hladal vo vsetkých ostatných zalobných dôvodoch uplatnených v danom konaní, ktorými zalobkyne napádali dôvodnost sporného rozhodnutia, skutocnosti, ktoré by mohli predstavovat zalobný dôvod zalozený na porusení procesných práv. 103. Hoci postup v prejednávanej veci nie je totozný s postupom, ktorého sa týka uz citovaný rozsudok Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, mám voci nemu výhrady a zastávam názor, ze môze predstavovat nesprávne právne posúdenie vzhladom na uvedenú judikatúru.([63]63) 104. V tejto súvislosti poznamenávam, ze podla ustálenej judikatúry má súd Spolocenstva vykladat zalobné dôvody zalobcu skôr podla ich podstaty nez kvalifikácie([64]64) a ze Súd prvého stupna uz pouzil tento prístup s cielom overit, ci zalobca neuvádza aj skutocnosti na podporu zalobného dôvodu, ktorými poukazuje na existenciu váznych tazkostí odôvodnujúcich zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES.([65]65) 105. Je nesporné, ze Súd prvého stupna je povinný uplatnovat známu zásadu "daj mi fakty a dám ti právo"([66]66). Kladiem si vsak otázku, ci sa osoba, ktorá sa dovolávala postavenia dotknutej osoby a namietala porusenie svojich procesných práv, môze obmedzit na súhrnné opísanie údajne nesprávnych skutkových zistení Komisie bez toho, aby vysvetlila, preco a do akej miery tieto zistenia môzu odôvodnovat okrem protiprávnosti sporného rozhodnutia aj existenciu váznych tazkosti v zmysle ustálenej judikatúry. V prejednávanej veci Súd prvého stupna skúmal, ci tvrdenia uvedené v rámci tretieho zalobného dôvodu mozno pripojit k zalobnému dôvodu zalozenému na porusení procesných práv, hoci obsah druhého zalobného dôvodu nemozno vykladat tak, ze sa okrem prvého zalobného dôvodu týka aj tretieho zalobného dôvodu zaloby podanej na Súde prvého stupna. 106. Chcel by som zdôraznit, ze v rámci uplatnenia judikatúry Cook a Matra treba jasne rozlisovat na jednej strane medzi priznaním práva dotknutým osobám, cize moznostou uplatnit zalobný dôvod zameraný na ochranu procesných práv, a súdnou ochranou poskytovanou z úradnej moci na druhej strane, cize povinnostou Súdu prvého stupna usilovat sa nájst medzi skutkovými tvrdeniami, ktorými zalobca spochybnuje dôvodnost sporného rozhodnutia, skutocnosti, ktoré by mohli odôvodnovat aj zalobný dôvod zalozený na procesnom práve priznanom judikatúrou. Podla môjho názoru je zrejmé, ze Súdny dvor dotknutým osobám v zmysle clánku 88 ods. 2 ES nepriznal takto chápaný nástroj súdnej ochrany. 107. V takom prípade by teda súd mal rozhodovat len na návrh úcastníkov konania, ktorým prinálezí vymedzit rámec sporu a jasne oznacit skutkovú argumentáciu na preukázanie existencie váznych tazkostí pri uplatnovaní clánku 88 ods. 3 ES, ktoré odôvodnujú zacatie konania vo veci formálneho zistovania zo strany Komisie. Nie je úlohou Súdu prvého stupna nahrádzat úcastníkov konania a namiesto nich hladat v zalobe skutocnosti, ktoré by mohli predstavovat zalobný dôvod zalozený na porusení procesných práv. 108. Preto zastávam názor, ze je úlohou zalobcu, aby jasne uviedol "procesný" zalobný dôvod tak, ze specifikuje povahu váznych tazkostí, ktoré mohli odôvodnovat zacatie konania vo veci formálneho zistovania zo strany Komisie, a tak uvedie skutocnosti týkajúce sa vecnej stránky. 109. Napokon treba zdôraznit, ze Súd prvého stupna nedávno vo viacerých veciach vylozil zalobné dôvody odlisne. Je potrebné, aby sa Súdny dvor jednoznacne vyjadril k zákonnosti tohto prístupu.([67]67) 110. Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a preto treba vyhoviet druhému odvolaciemu dôvodu Komisie. VII - O tretom odvolacom dôvode A - Argumentácia Komisie 111. Týmto odvolacím dôvodom zalozeným na právnom pochybení pri výklade pojmu dotknutá osoba Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sa odchýlil od zauzívanej praxe, ked rozhodol, ze postavenie dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES treba priznat konkurentom príjemcu pomoci len na trhu so surovinami. 112. Výklad uvedený v napadnutom rozsudku podla Komisie vedie k tomu, ze prostredníctvom pojmu dotknutá osoba je proti rozhodnutiam vo veci státnej pomoci dostupná urcitá forma ludovej zaloby. Komisia zdôraznuje, ze priznanie zalobného práva údajným konkurentom na iných trhoch, ako sú trhy, na ktorých pôsobí podnik, ktorý je príjemcom pomoci, vedie k nebezpecenstvu prudkého nárastu poctu súdnych konaní na súdoch Spolocenstva. 113. ZSG v tejto súvislosti uvádza, ze na jeho cinnost je potrebná najmä papierovina, ale ze vo výrobnom procese pouzíva aj iné suroviny. Ak by sa za dotknuté osoby mali povazovat aj spotrebitelia vody alebo elektrickej energie, napadnutý rozsudok by mal za následok neprimerané rozsírenie okruhu podnikov, ktoré sú oprávnené napadnút rozhodnutie vo veci státnej pomoci. Preto by mal byt tento pojem obmedzený na priamych konkurentov príjemcu státnej pomoci pôsobiacich na trhu, na ktorom pôsobí uvedený príjemca. B - Posúdenie 1. O pojme "dotknutá osoba" 114. Pojem "dotknutá osoba"([68]68) je predmetom výkladov, ktoré sa v judikatúre Súdneho dvora rozvíjajú. Najmä v oblasti hospodárskej sútaze boli dotknutým osobám priznané pomerne siroké moznosti napadnút rozhodnutia Komisie.([69]69) 115. V prvom rade treba poukázat na rozsudok Eridania a i./Komisia([70]70), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze samotná skutocnost, ze právny akt môze mat vplyv na konkurencné vztahy na príslusnom trhu, nepostacuje na to, aby sa kazdý hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v akomkolvek konkurencnom vztahu s adresátom tohto právneho aktu, mohol povazovat za priamo a osobne dotknutý týmto aktom. Iba existencia osobitných okolností teda môze oprávnovat subjekt, ktorý tvrdí, ze právny akt má vplyv na jeho postavenie na trhu, aby podal zalobu podla clánku 173 Zmluvy EHS (zmenený, teraz clánok 230 ES). 116. Pojem "dotknutá osoba" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES bol spresnený v rozsudku Intermills/Komisia.([71]71) V súcasnosti je nesporné, ze dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ktoré môzu podla clánku 230 stvrtého odseku ES podat zalobu o neplatnost pre porusenie svojich procesných práv, sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, cize najmä podniky, ktoré sú konkurentmi príjemcov tejto pomoci, a profesijné organizácie.([72]72) 117. Uvedený pojem v zmysle clánku 88 ods. 2 ES teda Súdny dvor vylozil velmi siroko. Z tohto výkladu vyplýva, ze kazdému podniku, ktorý tvrdí, ze je konkurentom, dokonca aj potenciálnym, mozno priznat postavenie "dotknutej osoby" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a na základe tohto postavenia môze disponovat procesnými právami, ktoré mu umoznujú predlozit pripomienky.([73]73) 118. Judikatúra zalozená na uz citovanom rozsudku Intermills/Komisia bola premietnutá do znenia clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999.([74]74) 119. Je potrebné zdôraznit, ze judikatúra stanovuje urcité obmedzenia pojmu dotknutá osoba v tom zmysle, ze aby mala fyzická alebo právnická osoba postavenie dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES([75]75), musí byt schopná preukázat oprávnený záujem na uskutocnení alebo neuskutocnení predmetných opatrení pomoci alebo na ich zachovaní, ak uz boli schválené. Pokial ide o podnik, takýto oprávnený záujem môze spocívat najmä v ochrane jeho konkurencného postavenia na trhu v rozsahu, v akom je dotknutý opatreniami pomoci.([76]76) 120. Podla Súdu prvého stupna by priznanie postavenia dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES kazdej osobe, ktorá je napadnutými státnymi opatreniami iba vseobecne alebo nepriamo dotknutá, predstavovalo výklad, ktorý je zjavne nezlucitelný so znením clánku 88 ods. 2 ES, a v dôsledku toho by bol pojem "osobne dotknutá osoba" v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES v zalobách o neplatnost rozhodnutí prijatých na základe clánku 88 ods. 3 ES([77]77) zbavený akéhokolvek právneho významu, kedze tento druh zaloby by sa zmenil na urcitý druh actio popularis. 121. Poznamenávam vsak, ze uz citovaný rozsudok Waterleiding Maatschappij/Komisia, ktorý bol implicitne potvrdený rozsudkom BP Chemicals/Komisia([78]78), svedcí v prospech sirokého výkladu pojmu dotknutá osoba na rozdiel od rozsudku Kahn Scheepvaart/Komisia([79]79), v ktorom bola zaloba vyhlásená za neprípustnú z dôvodu vseobecnej pôsobnosti opatrenia schváleného Komisiou. Táto vseobecná pôsobnost teda tiez nebráni tomu, aby dotknuté subjekty v zmysle clánku 88 ods. 2 ES boli aktívne legitimované na napadnutie rozhodnutia Komisie o schválení opatrení pomoci vo vnútrostátnej právnej úprave, ktoré prijala bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania. 122. Pokial ide o najnovsí vývoj, Súd prvého stupna uviedol, ze nie je nevyhnutné, aby zalobca preukázal existenciu konkrétneho a priameho konkurencného vztahu s kazdým príjemcom napadnutých opatrení pomoci na to, aby sa povazoval za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Stací totiz, ak preukáze existenciu takéhoto konkurencného vztahu s príjemcami pomoci.([80]80) Dokonca aj budúci alebo iba potenciálny konkurent príjemcu napadnutej pomoci sa tak povazoval za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES([81]81). 123. Napokon, pokial ide o judikatúru Súdneho dvora, Súdny dvor v rozsudku 3F/Komisia uznal, ze organizácie zastupujúce zamestnancov podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, mozno povazovat za dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES.([82]82) 2. O napadnutom rozsudku 124. V prvom rade poukazujem na to, ze odpoved na tento odvolací dôvod závisí od odpovede na prvý odvolací dôvod. 125. Ak sa teda Súdny dvor vysloví v prospech stanoviska, podla ktorého treba judikatúru Cook a Matra vyhlásit za neplatnú - pricom sa s týmto stanoviskom nestotoznujem -, automaticky by to viedlo k prijatiu zúzenej definície aktívne legitimovanej osoby. Koncepcia, podla ktorej dotknuté osoby na to, aby sa mohli domáhat ochrany svojich procesných práv, musia splnit tradicné kritériá stanovené v uz citovanom rozsudku Plaumann/Komisia v súlade s poziadavkami clánku 230 ES, podstatne zúzi okruh aktívne legitimovaných zalobcov. 126. Zastávam názor, ze v opacnom prípade analýza Súdu prvého stupna neodporuje línii judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu dotknutá osoba. Skôr si myslím, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna predstavuje v istom zmysle prirodzený a logický dôsledok velmi sirokého prístupu judikatúry Súdneho dvora, a ako vyplýva z jeho znenia, toto odôvodnenie sa zdá byt z ekonomického hladiska logické. 127. Súd prvého stupna po tom, co v bode 74 napadnutého rozsudku uviedol, ze môze dôjst k nezanedbatelnému ovplyvneniu hospodárskej sútaze na hlavných alebo nadväzujúcich trhoch, a preto môze byt ovplyvnené postavenie podnikov pôsobiacich na týchto trhoch, v bodoch 75 a 76 tohto rozsudku uviedol skutkové okolnosti, na základe ktorých dospel k záveru o potenciálnom ovplyvnení postavenia spolocností Kronoply a Kronotex na trhu. V dôsledku toho rozhodol, ze zalobkyne sú dotknutými osobami a ze ich zaloba, ktorou sa domáhajú ochrany procesných práv, je prípustná. 128. Hoci je nesporné, ze Súdny dvor vymedzil pojem dotknutá osoba velmi siroko, skutocnost, ze Súd prvého stupna v prejednávanej veci zohladnil hlavný trh, nepovazujem hned za irelevantnú. 129. Úvaha, na ktorej je zalozený tento prístup, totiz vychádza z pojmu "byt prípadne ovplyvnený". Nemozno teda vylúcit, ze trh so surovinami môze mat význam v rámci takejto analýzy v hospodárskych odvetviach, v ktorých výnosnost cinnosti závisí od sústavného zásobovania na dialku. Pokial ide o odvetvie lesníctva, výrobca papieroviny pôsobí na viacerých hlavných i nadväzujúcich trhoch. V tomto odvetví je pri dodávkach dreva rozhodujúca vzdialenost, ako aj prístup k stabilným zdrojom energie za primerané ceny. 130. Zastávam názor, ze odôvodnenie prístupu Súdu prvého stupna je uvedené v bode 75 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, ze zalobkyne a príjemca pomoci nie sú síce skutocnými ani potenciálnymi konkurentmi na tých istých trhoch výrobkov, ale vo svojom výrobnom procese pouzívajú rovnaké suroviny, ktoré nie sú neobmedzene dostupné v regióne, ktorého sa týka predmetný investicný projekt. Kedze treba dostupnost týchto surovín posudzovat v závislosti od príslusných zásobovacích zón jednotlivých subjektov, ktoré sídlia v tomto regióne, ako aj v závislosti od nákladov na prepravu týchto surovín, treba konstatovat, ze existuje súvislost medzi postavením zalobkýn a spolocnosti ZSG na trhu. 131. Chcel by som vsak uviest niekolko poznámok k dôsledkom tohto posúdenia Súdu prvého stupna. 132. Súd prvého stupna napriek tomu, ze dospel k záveru, ze zalobkyne a príjemca pomoci nie sú skutocnými ani potenciálnymi konkurentmi na tých istých tovarových trhoch, konstatoval, ze existuje konkurencný vztah, pokial ide o prístup k surovinám. Nezvolil si teda konkurenciu v predaji výrobkov, ale v ich nákupe. 133. Takéto rozsírenie prípadného konkurencného vztahu vsak jednoznacne vedie k rozsíreniu práva podat zalobu podla clánku 88 ods. 3 ES. Vyvstáva teda otázka vymedzenia rozsahu pojmu konkurencia v judikatúre týkajúcej sa dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, teda otázka, ci ide o priamu alebo nepriamu konkurenciu a ci sa má brat do úvahy iba konkurencia na trhu, ktorého sa týka dané opatrenie. 134. Judikatúra poskytuje k uvedenej otázke málo usmernení. Vyplýva z nej, ze Súd prvého stupna nie je povinný vyzadovat od osoby, ktorá sa dovoláva postavenia dotknutej osoby na príslusnom trhu, aby preukázala, ze bola podstatne ovplyvnená sporným rozhodnutím.([83]83) Okrem toho judikatúra Súdu prvého stupna smeruje k potenciálnej konkurencii.([84]84) 135. Postacuje vseobecne uviest, ze o priamu konkurenciu ide, ak podniky pôsobia na tom istom trhu a existuje konkurencný vztah medzi predávanými výrobkami.([85]85) Priamy konkurencný vztah vsak môze existovat aj medzi nákupcami, co vysvetluje existenciu nákupných kartelov.([86]86) Nepriama konkurencia existuje medzi podnikmi, ktoré pôsobia na odlisných trhoch, aj ked ide o príbuzné trhy.([87]87) Okrem toho zohladnenie globálnejsej konkurencie môze byt odôvodnené aj v prípade, ze by Komisia musela zohladnit pri posudzovaní konkurencného postavenia podniku "efekt portfólia".([88]88) 136. Na úcely skúmania pojmu "dotknutá osoba" vsak podla môjho názoru predajné a nákupné trhy nie sú z hladiska konkurencie podstatne odlisné.([89]89) Konkurencia môze existovat na trhu nákupu výrobkov (konkurujúci si nákupcovia na hlavnom trhu).([90]90) Najmä na trhu s drevom existujú príklady v americkom a fínskom práve hospodárskej sútaze.([91]91) 137. Priamy konkurencný vztah totiz predstavuje osobitnú problematiku priameho úcinku opatrenia, ktoré môze predstavovat státnu pomoc. Nákupcovia sú priamymi konkurentmi ostatných nákupcov a predajcovia sú priamymi konkurentmi ostatných predajcov. Nákupcovia alebo predajcovia výrobku A môzu byt nepriamymi konkurentmi nákupcov alebo predajcov výrobku B, ak sú výrobky A a B zamenitelné. 138. Z hladiska citovanej judikatúry treba zdôraznit, ze pojem dotknutá osoba uvedený v clánku 88 ods. 2 ES nie je obmedzený na konkurentov, ale môze sa vztahovat aj na rôzne organizácie alebo orgány verejnej moci, ktoré môzu byt dotknutými osobami v zmysle správneho konania, aj ked nie sú aktívne legitimované, pokial ide o vecnú stránku. 139. Za súcasného stavu judikatúry by teda podla môjho názoru bolo mozné pripustit odvolací dôvod Komisie, len ak by sa Súdny dvor rozhodol pre restriktívnejsí výklad pojmu dotknutá osoba. 140. Vzhladom na vyssie uvedené, ako aj vzhladom na to, ze Komisia nevytýka Súdu prvého stupna, ze konkurencný vztah medzi zalobkynami a príjemcom pomoci vyvodil zo skreslených skutkových okolností, navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod ako nedôvodný. VIII - O vyjadrení spolocnosti ZSG k odvolaniu 141. ZSG vo svojom vyjadrení k odvolaniu okrem viacerých pripomienok vseobecnej povahy uviedla na podporu Komisie tvrdenia, ktoré mozno povazovat za samostatné odvolacie dôvody. Tieto tvrdenia sú vsak podla môjho názoru scasti neprípustné a scasti sa týkajú problematiky, na ktorú poukazuje Komisia. 142. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 225 ES, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku vyplýva, ze v odvolaní musí byt presne uvedené, ktoré casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú.([92]92) 143. Poziadavky odôvodnenia vyplývajúce z týchto ustanovení nesplna odvolanie, ktoré sa obmedzuje na opakovanie alebo doslovné prevzatie zalobných dôvodov a tvrdení uz raz uvedených v konaní pred Súdom prvého stupna. Takéto odvolanie v skutocnosti predstavuje iba návrh na opätovné posúdenie zaloby podanej na Súd prvého stupna, co nepatrí do právomocí Súdneho dvora.([93]93) 144. Pokial vsak odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Spolocenstva vykonané Súdom prvého stupna, môzu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednat v rámci odvolacieho konania. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých v konaní pred Súdom prvého stupna, stratilo by odvolacie konanie ciastocne svoj zmysel.([94]94) 145. Po prvé, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa chýbajúcej aktívnej legitimácie zalobkýn, kedze nie sú osobne dotknuté v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, poukazujem na to, ze tejto problematiky sa týkala námietka neprípustnosti vznesená Komisiou, ktorú podporila ZSG. Najmä z bodu 37 napadnutého rozsudku vyplýva, ze tieto subjekty spolocne tvrdili, ze splnajú kritériá vyplývajúce z uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia. Na túto otázku Súd prvého stupna jasne odpovedal, ze v bode 69 napadnutého rozsudku vyhlásil zalobu spolocností Kronoply a Kronotex, pokial ide o vecnú stránku, za neprípustnú. Argumentáciu týkajúcu sa aktívnej legitimácie teda treba povazovat za neprípustnú. 146. Pokial ide o siroký výklad pojmu konkurenti na úcely vymedzenia pojmu dotknutá osoba v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, vzhladom na úvahy týkajúce sa tretieho odvolacieho dôvodu Komisie nie je potrebné ho preskúmat. 147. Po druhé ZSG poukazuje na to, ze Súd prvého stupna sa neobmedzil na posudzovanie procesných práv, a vytýka Súdu prvého stupna, ze rekvalifikoval zalobu napádajúcu dôvodnost sporného rozhodnutia na zalobu smerujúcu k ochrane procesných práv. Napokon uvádza, ze judikatúru Cook a Matra treba vykladat restriktívne. 148. V tejto súvislosti uvádzam, ze vzhladom na odpoved na túto otázku v rámci skúmania druhého odvolacieho dôvodu, z ktorého vyplynulo, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, nie je potrebné ju samostatne preskúmat. IX - O náhrade trov konania 149. Vo svojich odvolacích návrhoch Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal spolocnosti Kronoply a Kronotex na náhradu trov konania. ZSG navrhuje zaviazat spolocnosti Kronoply a Kronotex spolocne a nerozdielne na náhradu trov konania. 150. Preto by som sa chcel vyjadrit k náhrade trov konania o odvolaní podanom orgánom Spolocenstva, ktorý uz bol úspesný vo veci samej v prvostupnovom konaní a ktorého odvolanie smeruje iba proti tej casti napadnutého rozsudku, ktorá sa týka prípustnosti zaloby. Za týchto osobitných okolností si totiz kladiem otázku, aký rozsah právnej ochrany má poskytnút Súdny dvor úcastníkovi konania, ktorý nemal úspech v prvostupnovom konaní vo veci samej a ktorý nemá záujem byt úcastníkom odvolacieho konania. 151. V tomto prípade sú podla výroku napadnutého rozsudku Kronoply a Kronotex povinné nielen znásat svoje vlastné trovy konania, ale aj nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii a dvom dalsím úcastníkom konania. 152. V dôsledku podania odvolania Komisie sa Kronoply a Kronotex stali automaticky úcastníkmi konania pred Súdnym dvorom, ktorého výsledok má iba objasnit alebo upravit judikatúru týkajúcu sa prípustnosti zalôb vo veci státnej pomoci a nie spochybnit výrok napadnutého rozsudku. 153. Preto v prípade, ak Komisia koná "v záujme zákona", ako je to v prejednávanej veci, je podla môjho názoru spravodlivé, aby Súdny dvor bez ohladu na výsledok odvolacieho konania oslobodil úcastníka konania, ktorý sa z vlastného podnetu neobrátil na Súdny dvor ani nepredlozil pripomienky v odvolacom konaní, od povinnosti nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii a ostatným úcastníkom odvolacieho konania. 154. Zastávam názor, ze takéto riesenie, ktoré mozno vyvodit zo znenia clánku 69 ods. 3 rokovacieho poriadku, skôr zodpovedá poziadavkám týkajúcim sa práva na spravodlivý proces. X - Návrh 155. Vzhladom na vyssie uvedené a vzhladom na to, ze vyzývam Súdny dvor Európskej únie, aby potvrdil judikatúru zalozenú na rozsudkoch z 19. mája 1993, Cook/Komisia (C-198/91), a z 15. júna 1993, Matra/Komisia (C-225/91): Navrhujem zamietnut prvý a tretí odvolací dôvod hlavného odvolania Komisie Európskych spolocenstiev. Navrhujem vsak, aby Súdny dvor Európskej únie vyhovel druhému odvolaciemu dôvodu hlavného odvolania a zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 10. decembra 2008, Kronoply a Kronotex/Komisia (T-388/02), v rozsahu, v akom vyhlásil za prípustný druhý zalobný dôvod týkajúci sa ochrany procesných práv zalobkýn, hoci zalobkyne jasne a spôsobom, ktorý je v súlade s ustálenou judikatúrou, neuviedli dôvody, pre ktoré Komisia Európskych spolocenstiev mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Kedze mozno uznat, ze zalobkyne nepodali zalobu, ktorá môze byt prípustná z dôvodu ochrany ich procesných práv, zastávam názor, ze Súdny dvor môze vydat vo veci rozsudok s konecnou platnostou, a z dôvodov hospodárnosti konania navrhujem, aby Súdny dvor bez toho, aby sa vec vrátila spät Vseobecnému súdu Európskej únie, vyhlásil pôvodnú zalobu v prvostupnovom konaní za neprípustnú. Pokial ide o trovy konania, navrhujem, aby Európska komisia a Zellstoff Stendal GmbH znásali svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ [95]1 - Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [96]2 - Rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719. __________________________________________________________________ [97]3 - Vzhladom na to, ze napadnutý rozsudok bol vydaný 10. decembra 2008, odkazy na ustanovenia Zmluvy ES vychádzajú z císlovania platného pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. __________________________________________________________________ [98]4 - Ú. v. ES C 232, s. 2. __________________________________________________________________ [99]5 - Rozsudok z 15. júla 1963, 25/62, Zb. s. 197. __________________________________________________________________ [100]6 - Komisia poukazuje na judikatúru Cook a Matra, ako aj na uz citovaný rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France a kritizuje bod 60 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [101]7 - Rozsudok z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia, C-390/95 P, Zb. s. I-769, bod 20. __________________________________________________________________ [102]8 - Rozsudok z 8. júla 1999, Chemie Linz/Komisia, C-245/92 P, Zb. s. I-4643. __________________________________________________________________ [103]9 - Rozsudok Antillean Rice Mills a i./Komisia, uz citovaný, body 21 a 22. __________________________________________________________________ [104]10 - Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, body 35 a 36. __________________________________________________________________ [105]11 - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. decembra 2008, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 74. __________________________________________________________________ [106]12 - Podla judikatúry Súdu prvého stupna Komisia nemôze odmietnut zacat konanie vo veci formálneho zistovania na základe iných okolností, nez sú záujmy tretích osôb, dôvody hopsodárnosti konania alebo akýkolvek iný dôvod administratívnej vhodnosti. Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, T-73/98, Zb. s. II-867, bod 44. __________________________________________________________________ [107]13 - Rozsudok Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný, bod 45. __________________________________________________________________ [108]14 - Pozri rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, body 61 a 63. __________________________________________________________________ [109]15 - Pozri najmä rozsudky z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13; Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 39; zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 34; Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 61; Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný, bod 42, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, T-49/93, Zb. s. II-2501, bod 58. __________________________________________________________________ [110]16 - Rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný, bod 22; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 16; z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 34, a Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, body 34 a 35 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [111]17 - Charta vyhlásená v Nice 7. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, s. 1). Podla clánku 41 ods. 1 Charty nazvaného "Právo na riadnu správu vecí verejných" [neoficiálny preklad] "kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote" [neoficiálny preklad]. __________________________________________________________________ [112]18 - Rozsudky z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C-32/95 P, Zb. s. I-5373, bod 21, a z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, C-441/07 P, Zb. s. I-5949. __________________________________________________________________ [113]19 - Pozri napríklad bod 81 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Nemecko a i./Kronofrance (rozsudok z 11. septembra 2008, C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619). __________________________________________________________________ [114]20 - Rozsudky Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 60; zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 125; z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T-68/03, Zb. s. II-2911, bod 42, a z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T-442/03, Zb. s. II-1161, body 222 az 225. __________________________________________________________________ [115]21 - Pozri najmä rozsudok Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, uz citovaný, bod 43. Na rozdiel od dotknutých osôb má clenský stát v rámci tohto konania úplné právo na obhajobu, ktoré mu patrí a ktorého porusenie môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia Komisie, ak sa preukáze, ze v prípade, ak by nedoslo k tomuto poruseniu, konanie mohlo viest k odlisnému výsledku. Pozri body 53 az 56 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Komisia/Scott (rozsudok z 2. septembra 2010, C-290/07 P, Zb. s. I-7763). __________________________________________________________________ [116]22 - Rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 59; z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 82, a rozsudok Súdu prvého stupna z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, T-62/08, Zb. s. I-1279, bod 162. __________________________________________________________________ [117]23 - Rozsudok z 11. júla 1996, C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 73. __________________________________________________________________ [118]24 - Poznamenávam, ze zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou nemali vplyv na posudzovanie prejednávanej veci. __________________________________________________________________ [119]25 - Rozsudok zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, C-519/07 P, Zb. s. I-8495, body 47 az 54. __________________________________________________________________ [120]26 - Rozsudky z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C-386/96 P, Zb. s. I-2309, bod 43 a citovaná judikatúra, a Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, uz citovaný, body 47 az 54. __________________________________________________________________ [121]27 - Uz citovaný rozsudok, ktorý bol neskôr potvrdený ustálenou judikatúrou. Pozri rozsudky z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 33 a citovanú judikatúru, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 33. __________________________________________________________________ [122]28 - Rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 59. __________________________________________________________________ [123]29 - Uz citovaný rozsudok. __________________________________________________________________ [124]30 - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro v tejto veci Cook/Komisia. __________________________________________________________________ [125]31 - Test, ktorý stanovuje kritérium, aby bol úcastník konania "podstatne ovplyvnený" opatrením. Pozri rozsudok z 28. januára 1986, 169/84, Zb. s. 391. __________________________________________________________________ [126]32 - Uz citovaný rozsudok. __________________________________________________________________ [127]33 - Uz citovaný rozsudok, v ktorom sa Súdny dvor podujal vysvetlit riesenie Cook a Matra. __________________________________________________________________ [128]34 - K tomu vseobecne WINTER, J.: The rights of complainants in State aid cases: judicial review of Commission decisions adopted under article 88 (ex 93) EC. In: Common Market Law Review, 1999, c. 36. __________________________________________________________________ [129]35 - Rozsudok z 25. júla 2002, C-50/00 P, Zb. s. I-6677. __________________________________________________________________ [130]36 - Pozri HONORÉ, M.: The standing of third parties in State aid cases: the lessons to be drawn from the judgement case C-78/03 P, Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum v. Commission. In: European state aid law quarterly, EStAL, zv. 5 (2006), c. 2, s. 269 az 284, najmä s. 274. __________________________________________________________________ [131]37 - Pozri napríklad rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 41; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 35, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 28. Pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 21. marca 2001, Hamburger Hafen- und Lagerhaus a i./Komisia, T-69/96, Zb. s. II-1037, bod 37, a z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T-158/99, Zb. s. II-1, bod 73. __________________________________________________________________ [132]38 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T-289/03, Zb. s. II-81, bod 76. __________________________________________________________________ [133]39 - Pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný, bod 44. __________________________________________________________________ [134]40 - Návrhy prednesené vo veci Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citované, bod 138. __________________________________________________________________ [135]41 - Tamze, body 139 a 141. __________________________________________________________________ [136]42 - Pozri návrhy prednesené vo veci British Aggregates/Komisia, uz citované, bod 75. __________________________________________________________________ [137]43 - Návrhy prednesené vo veci Nemecko a i./Kronofrance, uz citované, body 106 a 109. __________________________________________________________________ [138]44 - Tamze, bod 104 a nasl. __________________________________________________________________ [139]45 - Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston v tejto veci (rozsudok z 9. júla 2009, C-319/07 P, Zb. s. I-5963, body 39 az 43). __________________________________________________________________ [140]46 - Podla generálneho advokáta Mengozziho by k tomu doslo vtedy, keby sa tento súd neobmedzil na zistovanie existencie podmienok, ktoré odôvodnujú nezacatie konania vo veci formálneho zistovania - cize neexistencie závazných tazkostí pri posudzovaní toho, ci opatrenie je pomocou, a/alebo pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom -, ale keby zistil existenciu pomoci (alebo jednotlivých prvkov tvoriacich pomoc, ktoré podla Komisie neexistovali) alebo neexistenciu podmienok, na ktoré sa odvoláva Komisia, aby sa mohlo rozhodnút o zlucitelnosti pomoci so Zmluvou. V takom prípade by totiz zalobca mohol dosiahnut nielen prípadné zacatie konania vo veci formálneho zistovania, ale aj dodatocný výsledok, na základe ktorého by bola Komisia viazaná zisteniami súdu Spolocenstva, a vopred by sa urcila aspon cast rozhodnutia, ktoré bude prijaté po skoncení takéhoto konania, cize aktu, ktorý by zalobca nemohol napadnút iba na základe svojho postavenia dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES (bod 71 návrhov). __________________________________________________________________ [141]47 - Pozri znenie vysvetliviek k úplnému zneniu Charty: http://www.europarl.europa.eu/charter/pdf/04473_fr.pdf. Pozri návrhy prednesené vo veci Komisia/Scott, uz citované, bod 60 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 22. februára 2005, Komisia/max.mobil, C-141/02 P, Zb. s. I-1283, bod 72. Pozri aj rozsudky z 19. októbra 1983, Lucchini Siderurgica/Komisia, 179/82, Zb. s. 3083, bod 27, a z 31. marca 1992, Burban/Parlament, C-255/90 P, Zb. s. I-2253. __________________________________________________________________ [142]48 - Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, max.mobil/Komisia, T-54/99, Zb. s. II-313, bod 48. __________________________________________________________________ [143]49 - Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov urcitých verejných a súkromných projektov na zivotné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003 (Ú. v. EÚ L 156, s. 17; Mim. vyd. 15/007, s. 466). __________________________________________________________________ [144]50 - Rozsudok z 15. októbra 2009, Djurgĺrden-Lilla Värtans Miljöskyddsförening, C-263/08, Zb. s. I-9967, bod 38. __________________________________________________________________ [145]51 - Pozri komparatívnu analýzu vecí, ktorú uvádza HONORÉ, M.: c. d., s. 275 a nasl. __________________________________________________________________ [146]52 - Napadnutý rozsudok. __________________________________________________________________ [147]53 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 10. februára 2009, T-388/03, Zb. s. II-199, ktorý je predmetom odvolacieho konania pred Súdnym dvorom vo veci Belgicko/Deutsche Post a i., C-148/09 P. __________________________________________________________________ [148]54 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 18. novembra 2009, T-375/04, Zb. s. II-4155. __________________________________________________________________ [149]55 - MAITREPIERRE, A.: Aides d'État - Qualité et intéręt ŕ agir: Le TPICE admet la recevabilité d'un recours mixte contre une décision de la Commission de ne pas soulever d'objections ŕ l'encontre d'une prétendue mesure d'aide d'État, dčs lors que les requérantes ont la qualité de concurrentes directes du bénéficiaire de cette mesure (Deutsche Post AG - DHL). In: Concurrences, c. 2-2009, c. 25983, s. 154 a 155; PEYTZ, H., MYGIND, T.: Direct Action in State Aid Cases - Tightropes and Legal Protection. In: EStAL, 2/2010, body 331 a nasl. __________________________________________________________________ [150]56 - Pozri návrhy prednesené vo veci Komisia/Scott, uz citované, bod 55. __________________________________________________________________ [151]57 - Uz citovaný rozsudok, bod 35. V tejto súvislosti pozri HAASBEEK, L.: A Step in the Right Direction. In: EStAL, 1/2010, s. 147. __________________________________________________________________ [152]58 - BUENDIA SIERRA, J.-L.: Standing before the Community Courts in the context of State aid litigation. In: EStAL, november 2007, s. 11. __________________________________________________________________ [153]59 - Rozsudok z 29. novembra 2007, C-176/06 P. __________________________________________________________________ [154]60 - Uz citované návrhy, bod 70. __________________________________________________________________ [155]61 - Rozsudok Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, uz citovaný, bod 25. __________________________________________________________________ [156]62 - Uz citovaný rozsudok, body 44 a 45. __________________________________________________________________ [157]63 - Jednak porusenie rozsudku Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia a jednak porusenie judikatúry Cook a Matra. __________________________________________________________________ [158]64 - Rozsudok z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 559, 588. __________________________________________________________________ [159]65 - Rozsudok Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, uz citovaný, body 148, 155, 161 a 167, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T-254/05, Zb. s. II-124. __________________________________________________________________ [160]66 - Zásada "da mihi factum, dabo tibi ius", podla ktorej súd musí uplatnit na skutkový stav uvedený úcastníkmi konania príslusné právne normy. Táto zásada vyplýva zo vseobecnej zásady "jura novit curia", ktorá platí v kontinentálnom práve. Pozri bod 33 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci van Schijndel a van Veen (rozsudok zo 14. decembra 1995, C-430/93 a C-431/93, Zb. s. I-4705). __________________________________________________________________ [161]67 - Uz citované rozsudky Scheucher-Fleisch a i./Komisia a Deutsche Post a DHL International/Komisia. __________________________________________________________________ [162]68 - O úlohe dotknutých osôb v rámci správneho konania podla clánku 88 ods. 2 ES pozri clánok 20 nariadenia c. 659/1999 a rozsudky z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko, 70/72, Zb. s. 813, bod 19; Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 13; Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 59, a zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia, C-276/03 P, Zb. s. I-8437, bod 34. __________________________________________________________________ [163]69 - O vývoji týkajúcom sa clánkov 81 ES a 82 ES pozri KAPTEYN, P. J. G., VERLOLEN VAN THEMAAT, P.: The Law of the European Union and the European Communities. Kluwer, 2008, s. 462. __________________________________________________________________ [164]70 - Rozsudok z 10. decembra 1969, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7. __________________________________________________________________ [165]71 - Rozsudok zo 14. novembra 1984, 323/82, Zb. s. 3809. __________________________________________________________________ [166]72 - Rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 41, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 36. __________________________________________________________________ [167]73 - Pozri návrhy prednesené vo veci Nemecko a i./Kronofrance, uz citované, bod 89. __________________________________________________________________ [168]74 - Podla tohto nariadenia pojem dotknutá osoba zahrna "akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia [najmä príjemcu pomoci, konkurujúcich si podnikatelov a profesijné zdruzenia - neoficiálny preklad]". __________________________________________________________________ [169]75 - Rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný, bod 23; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 17, a Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 47, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, T-95/96, Zb. s. II-3407, bod 64. __________________________________________________________________ [170]76 - Pozri v tomto zmysle rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný, bod 25; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 19, a Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný, bod 66. __________________________________________________________________ [171]77 - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia, T-188/95, Zb. s. II-3713, bod 68, a uznesenie Súdu prvého stupna z 25. júna 2003, Pérez Escolar/Komisia, T-41/01, Zb. s. II-2157, bod 36. __________________________________________________________________ [172]78 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2000, T-184/97, Zb. s. II-3145, body 33 az 40. __________________________________________________________________ [173]79 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 1996, T-398/94, Zb. s. II-477. __________________________________________________________________ [174]80 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2007, Asklepios Kliniken/Komisia, T-167/04, Zb. s. II-2379, bod 55. __________________________________________________________________ [175]81 - Tamze, bod 50. __________________________________________________________________ [176]82 - Uz citovaný rozsudok, bod 70. __________________________________________________________________ [177]83 - Rozsudok Nemecko a i./Kronofrance (uz citovaný, bod 44), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze Súd prvého stupna nebol v nijakom prípade povinný, so zretelom najmä na uz citované rozsudky Cook/Komisia a Matra/Komisia, vyzadovat, aby bolo preukázané aj to, ze konkurencné postavenie spolocnosti Kronofrance na trhu bolo podstatne ovplyvnené prijatím sporného rozhodnutia. Pozri QUIGLEY, C.: European State Aid Law and Policy. Oxford: Hart Publishing, 2009, s. 522. __________________________________________________________________ [178]84 - Rozsudky Súdu prvého stupna z 10. mája 2006, Air One/Komisia, T-395/04, Zb. s. II-1343, a Asklepios Kliniken/Komisia, uz citovaný. __________________________________________________________________ [179]85 - O konkurencnom vztahu v rámci rozhodnutia podla clánku 88 ods. 2 ES pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Sniace/Komisia (rozsudok z 22. novembra 2007, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, body 34 a nasl.). __________________________________________________________________ [180]86 - "Nákupné alebo predajné ceny" sú totiz uvedené ako predmet obmedzení hospodárskej sútaze v clánku 81 ods. 1 ES a clánku 82 ods. 2 ES. __________________________________________________________________ [181]87 - Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Komisia/Tetra Laval (rozsudok z 15. februára 2005, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 152). __________________________________________________________________ [182]88 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia (T-114/02, Zb. s. II-1279, bod 343), podla ktorého "Komisia môze mat povinnost zohladnit pri posudzovaní konkurencného postavenia podniku jeho portfólio ochranných známok alebo to, ze podnik má významné trhové podiely na velkom pocte relevantných tovarových trhov (dalej len 'efekt portfólia`)". __________________________________________________________________ [183]89 - Napríklad Súdny dvor v 70. rokoch uznal zneuzitie dominantného postavenia na trhu so surovinami, cize "upstream monopoly". Pozri rozsudok zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia (6/73 a 7/73, Zb. s. 223), podla ktorého "zneuzitie dominantného postavenia na trhu so surovinami môze ovplyvnovat a obmedzovat hospodársku sútaz na trhu, na ktorom sa predávajú odvodené výrobky, ktoré treba zohladnit pri posudzovaní úcinkov porusenia, aj ked trh s odvodenými výrobkami nepredstavuje samostatný trh". __________________________________________________________________ [184]90 - Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2002, M6/Komisia (T-185/00, T-216/00, T-299/00 a T-300/00, Zb. s. II-3805, bod 63), podla ktorého "pokial ide o úcinky systému Eurovízie na hospodársku sútaz, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia (body 71 az 80), ten zahrna dva druhy obmedzení. Jednak spolocný nákup vysielacích práv na sportové podujatia, ich zdielanie a výmena signálu obmedzujú ci dokonca vylucujú hospodársku sútaz medzi clenmi EBU, ktorí sú konkurentmi tak na hlavnom trhu, cize na trhu, na ktorom sa nakupujú vysielacie práva, ako aj na nadväzujúcom trhu, cize na trhu televízneho prenosu sportových podujatí. Jednak tento systém spôsobuje obmedzenia hospodárskej sútaze voci tretím osobám, pretoze tieto práva, ako sa uvádza v bode 75 napadnutého rozhodnutia, sa vseobecne predávajú ako výhradné práva, v dôsledku coho k nim neclenovia EBU v zásade nemajú prístup". __________________________________________________________________ [185]91 - Pokial ide o Fínsku republiku, pozri rozsudok Korkein hallinto-oikeus (najvyssí správny súd) z 20. decembra 2001 (KHO 20.12.2001/3179) týkajúci sa kartelu nákupu dreva medzi troma velkými lesníckymi podnikmi. Rovnaký kartel skúmal markkinaoikeus (súd pre hospodársku sútaz) v rozsudku z 3. decembra 2009 (MAO: 614/09). Pokial ide o americké právo, pozri rozsudok Najvyssieho súdu Spojených státov (U.S. Supreme Court) z 20. februára 2007, Weyerhaeuser Co. v. Ross-Simmons Hardwood Lumber Co., c. 05-381. Komentár je dostupný na stránke tohto Najvyssieho súdu: http://www.oyez.org/cases/2000-2009/2006/2006_05_381, ako aj http://www.calt.iastate.edu/predatorybuying.html. __________________________________________________________________ [186]92 - Pozri najmä rozsudok z 19. januára 2006, Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia, C-240/03 P, Zb. s. I-731, bod 105. __________________________________________________________________ [187]93 - Tamze, bod 106. __________________________________________________________________ [188]94 - Uz citovaný rozsudok British Aggregates/Komisia, bod 121 a nasl. References 1. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref1 96. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref2 97. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref3 98. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref4 99. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref5 100. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref6 101. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref7 102. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref8 103. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref9 104. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref10 105. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref11 106. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref12 107. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref13 108. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref14 109. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref15 110. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref16 111. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref17 112. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref18 113. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref19 114. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref20 115. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref21 116. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref22 117. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref23 118. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref24 119. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref25 120. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref26 121. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref27 122. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref28 123. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref29 124. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref30 125. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref31 126. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref32 127. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref33 128. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref34 129. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref35 130. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref36 131. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref37 132. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref38 133. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref39 134. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref40 135. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref41 136. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref42 137. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref43 138. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref44 139. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref45 140. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref46 141. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref47 142. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref48 143. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref49 144. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref50 145. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref51 146. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref52 147. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref53 148. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref54 149. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref55 150. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref56 151. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref57 152. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref58 153. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref59 154. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref60 155. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref61 156. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref62 157. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref63 158. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref64 159. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref65 160. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref66 161. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref67 162. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref68 163. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref69 164. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref70 165. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref71 166. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref72 167. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref73 168. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref74 169. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref75 170. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref76 171. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref77 172. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref78 173. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref79 174. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref80 175. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref81 176. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref82 177. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref83 178. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref84 179. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref85 180. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref86 181. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref87 182. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref88 183. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref89 184. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref90 185. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref91 186. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref92 187. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref93 188. file:///tmp/lynxXXXXjejAtw/L95418-3023TMP.html#Footref94