NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 16. decembra 2010 ([1]1) Spojené veci C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P Comitato "Venezia vuole vivere" proti Európskej komisii Hotel Cipriani Srl proti Európskej komisii Societŕ Italiana per il gas SpA (Italgas) proti Európskej komisii "Odvolanie - Clánok 87 ES - Viacodvetvová schéma pomoci - Úlavy na sociálnych odvodoch v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie - Rozhodnutie vyhlasujúce protiprávnu schému pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom a prikazujúce vymáhanie poskytnutej pomoci - Prípustnost - Prekázka zacatého konania - Aktívna legitimácia - Osobná dotknutost - Organizácia, ktorá zoskupuje rôzne profesijné zdruzenia - Záujem na konaní - Clánok 87 ods. 1 ES - Pojem státna pomoc - Výhoda - Opatrenie, ktorého cielom je kompenzovat strukturálne nevýhody - Vplyv na obchod v rámci Spolocenstva a vplyv na hospodársku sútaz - Rozsah kontroly pri viacodvetvovej schéme pomoci - Procesné povinnosti - Povinnost odôvodnenia - Zlucitelnost so spolocným trhom - Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES - Clánok 87 ods. 3 písm. d) ES - Nariadenie c. 659/1999 - Clánok 14 - Kvalifikovanie ako nová alebo existujúca pomoc - Clánok 15 - Zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a proporcionality" Obsah I - Právny rámec II - Skutkový stav a správne konanie A - Právna úprava a úlavy na sociálnych odvodoch B - Konanie pred Komisiou C - Napadnuté rozhodnutie III - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok A - Konanie pred Súdom prvého stupna B - Napadnutý rozsudok IV - Konanie pred Súdnym dvorom V - O vzájomnom odvolaní Komisie A - O prekázke zacatého konania 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 3. Právne posúdenie a) O nevyhnutnosti preskúmania prípustnosti zaloby Comitato b) O zániku prekázky zacatého konania pri spätvzatí skorsej zaloby c) O zhode zalobných dôvodov d) Návrh B - O osobnej dotknutosti zalobcov 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 3. Právne posúdenie a) O judikatúre Súdneho dvora b) O námietkach Komisie i) O prepojení na povinnost vrátit pomoc ii) O dostatocnej urcitelnosti iii) O zániku záujmu na konaní iv) O nezelaných následkoch v) O protirecivosti záverov c) Návrh C - O aktívnej legitimácii Comitato 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 3. Právne posúdenie D - O záujme na konaní E - Návrh VI - O odvolaniach, ktoré podali Italgas, Hotel Cipriani a Comitato A - Kompenzacná povaha úlav na sociálnych odvodoch 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 3. Právne posúdenie a) O výklade pojmu zvýhodnenie b) O nedostatkoch odôvodnenia c) O kritériu súkromného hospodárskeho subjektu d) Návrh B - O preskúmaní podmienok narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 3. Právne posúdenie a) O posúdení rezimu úlav na sociálnych odvodoch i) O kritériu preskúmania a o dôkaznom bremene - O kritériu preskúmania - O dôkaznom bremene - Predbezný návrh ii) O uplatnení kritéria preskúmania - O dôkaze narusenia hospodárskej sútaze a o ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi - O nevyhnutnosti preskúmania vsetkých jednotlivých prípadov - O nevyhnutnosti preskúmania individuálnej situácie spolocnosti Italgas a Hotela Cipriani - O nevyhnutnosti preskúmania urcitých odvetví hospodárstva - O zásade zákazu diskriminácie - O skreslení dôkazov iii) Predbezný návrh b) O príkaze vymáhania i) O právne nesprávnom posúdení v odôvodnení Súdu prvého stupna - O odôvodnení Súdom prvého stupna - O nesprávnosti tohto právneho názoru - Predbezný návrh ii) Zmena odôvodnenia - O obsahu príkazu na vymáhanie - O zlucitelnosti takéhoto prístupu s clánkom 87 ES a systémom kontroly státnej pomoci iii) Predbezný návrh c) Návrh C - O sluzbách vseobecného hospodárskeho záujmu 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 3. Právne posúdenie D - O uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 3. Právne posúdenie E - O uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. d) ES 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 3. Právne posúdenie F - O uplatnení clánku 15 nariadenia c. 659/1999 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 3. Právne posúdenie G - O uplatnení clánku 14 nariadenia c. 659/1999 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 3. Právne posúdenie VII - Zhrnutie VIII - Návrh 1. Predmetné opravné prostriedky sa týkajú rozsudku Súdu prvého stupna z 28. novembra 2008 vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Hotel Cipriani/Komisia a i.([2]2) (dalej len "napadnutý rozsudok"). V tomto rozsudku Súd prvého stupna síce vyhlásil zaloby zapísané do registra pod uvedenými císlami a podané proti rozhodnutiu Komisie 2000/394/ES z 25. novembra 1999 o opatreniach pomoci v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie ustanovených zákonmi c. 30/1997 a c. 206/1995, ktorými sa zavádzajú úlavy na sociálnych odvodoch([3]3) [neoficiálny preklad] (dalej len "napadnuté rozhodnutie") za prípustné, ale zamietol ich ako nedôvodné. 2. Vsetci úcastníci konania o odvolaní sa domáhajú zrusenia napadnutého rozsudku. Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna mal zaloby vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00 zamietnut ako neprípustné. Ostatní úcastníci konania sa domnievajú, ze Súd prvého stupna mal týmto zalobám vyhoviet a napadnuté rozhodnutie mal zrusit. I - Právny rámec([4]4) 3. Clánok 87 ods. 1 a 3 ES stanovuje: "1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ... (3) Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom; d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedicstva, ak takáto pomoc neovplyvnuje podmienky obchodovania a hospodárskej sútaze v Spolocenstve v rozsahu, ktorý odporuje spolocným záujmom; ..." 4. Clánok 88 ods. 2 ES znie: "2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. Ak sa daný stát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý stát môze, odhliadnuc od ustanovení clánkov 226 a 227, predlozit vec priamo Súdnemu dvoru." 5. Clánky 13, 14 a 15 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES([5]5) stanovujú: "Clánok 13 Rozhodnutia Komisie 1. Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 (2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná na základe dostupných informácií. ... Clánok 14 Vymáhanie pomoci 1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva. ... 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora Európskych spolocenstiev podla clánku 185 zmluvy, vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo spolocenstva. Clánok 15 Vymedzené obdobie [Premlcacia doba - neoficiálny preklad] 1. Právomoci Komisie vymáhat pomoc budú predmetom vymedzeného obdobia desiatich rokov. [Právomoci Komisie v oblasti vymáhania pomoci sa premlcujú za desat rokov - neoficiálny preklad]. 2. Vymedzené obdobie zacína dnom [Premlcacia doba zacína plynút odo dna - neoficiálny preklad], kedy sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi bud ako individuálna pomoc alebo ako pomoc podla schémy pre pomoc. Akýkolvek akt vykonaný Komisiou [Akékolvek opatrenie prijaté Komisiou - neoficiálny preklad] alebo clenským státom, konajúcim na ziadost Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou prerusí vymedzené obdobie [prerusí plynutie premlcacej doby - neoficiálny preklad]. Po kazdom prerusení sa zacne cas pocítat od zaciatku [Po kazdom prerusení zacne plynút nová premlcacia doba - neoficiálny preklad]. Vymedzené obdobie sa pozastaví na také dlhé obdobie, na aké je [Premlcacia doba prestáva plynút dovtedy, kým je - neoficiálny preklad] rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskych spolocenstiev. 3. Akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou vymedzené obdobie uplynulo [uplynula premlcacia doba - neoficiálny preklad], sa bude povazovat za existujúcu pomoc." II - Skutkový stav a správne konanie A - Právna úprava a úlavy na sociálnych odvodoch 6. Talianska vyhláska ministerstva z 5. augusta 1994 definovala pre casové obdobie od 1994 do 1996 kritériá pre oslobodenie od sociálnych odvodov, resp. priznanie úlav na sociálnych odvodoch podla clánku 59 talianskeho Decreto del Presidente della Republica zo 6. marca 1978 o zavedení osobitného rezimu úlav na sociálnych odvodoch, ktoré majú zaplatit zamestnávatelia Istituto Nazionale de la Previdenza Sociale (dalej len "INPS") v Mezzogiorne. Clánok 1 tejto vyhlásky ministerstva upravuje vseobecnú úlavu na sociálnych odvodoch, ktoré majú zaplatit zamestnávatelia. Clánok 2 tejto vyhlásky ministerstva upravuje oslobodenie od sociálnych odvodov týkajúce sa nových pracovných miest vytvorených v podnikoch pocas jedného roka odo dna zaradenia nezamestnaného pracovníka do zamestnania. 7. Po oznámení tejto vyhlásky ministerstva vyhlásila Komisia v rozhodnutí 95/455/ES z 1. marca 1995 o ustanoveniach v oblasti úlav na sociálnych odvodoch poskytnutých podnikom v Mezzogiorno a o zaplatení niektorých z týchto odvodov danovými orgánmi [neoficiálny preklad]([6]6) rezim úlav na sociálnych odvodoch za zlucitelný so spolocným trhom za predpokladu dodrzania urcitých podmienok. 8. Talianskym zákonom c. 206/1995 sa právna úprava pomoci podla vyhlásky ministerstva rozsírila na podniky usadené v ostrovnej oblasti Benátok a Chioggie pocas rokov 1995 a 1996. Taliansky zákon c. 30/1997 predlzil dobu platnosti tohto predpisu do roku 1997. 9. Úlavy na sociálnych odvodoch priznané podnikom usadeným na území Benátok a Chioggie dosahovali podla clánku 1 vyhlásky ministerstva priemernú výsku 37,7 milióna eur([7]7) rocne a boli rozdelené medzi 1 645 podnikov, oslobodenia od sociálnych odvodov poskytnuté podla clánku 2 vyhlásky ministerstva rocne dosiahli výsku 292 831 eur([8]8) a boli rozdelené medzi 165 podnikov. B - Konanie pred Komisiou 10. Po tom, co talianske orgány v súlade s ustanoveniami rozhodnutia 95/455([9]9) oznámili Komisii predmetný zákon c. 30/1997, poziadala Komisia listom z 1. júla 1997 a upomienkou z 28. augusta 1997 o doplnujúce informácie týkajúce sa rozsírenia pôsobnosti predmetného rezimu úlav na sociálnych odvodoch v prospech podnikov usadených v Benátkach a Chioggii (dalej len "úlavy na sociálnych odvodoch"). 11. Talianske orgány pozastavili výkon posudzovaného rezimu úlav na sociálnych odvodoch k 1. decembru 1997. 12. Kedze Komisia nedostala odpoved, listom zo 17. decembra 1997 oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 prvý pododsek ES. Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev 18. februára 1998. 13. Listom zo 17. marca 1998 sa Comitato "Venezia vuole vivere" (dalej len "Comitato") vyjadril a predlozil správu doplnenú o stúdiu Consorzio per la ricerca e la formazione (dalej len "COSES", konzorcium pre výskum a vzdelávanie) z marca 1998, ktorá sa týkala tazkostí, s ktorými sa stretli podniky pôsobiace v oblasti lagúny v porovnaní s podnikmi usadenými na pevnine. 14. Listom z 18. mája 1998 predlozilo svoje pripomienky aj mesto Benátky, ku ktorým pripojilo prvú stúdiu COSES z februára 1998 týkajúcu toho istého predmetu. V pripomienkach zdôraznilo, ze medzi príjemcami pomoci sú aj mestské podniky, ktoré sú poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu a vztahuje sa na ne clánok 86 ods. 2 ES. Vsetky tieto pripomienky boli dorucené Talianskej republike. 15. Talianske orgány predlozili svoje pripomienky listom z 23. januára 1999. Uviedli v nom, ze podniky cinné v oblasti stavebníctva, obchodu, hotelierstva a sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu sa nemohli podielat na obchode medzi clenskými státmi. Listom z 10. júna 1999 informovali Komisiu, ze sa pripájajú k pripomienkam predlozeným mestom Benátky. 16. Rozhodnutím z 23. júna 1999 ulozila Komisia Talianskej republike povinnost, aby jej predlozila vsetky dokumenty a informácie potrebné na spresnenie úlohy mestských podnikov a na posúdenie zlucitelnosti posudzovaných opatrení spocívajúcich v úlavách na sociálnych odvodoch so spolocným trhom. Talianske orgány odpovedali listom z 27. júla 1999. 17. Dna 12. októbra 1999 sa tieto orgány stretli v Bruseli so zástupcami Komisie. C - Napadnuté rozhodnutie 18. Podla clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia a bez toho, aby boli dotknuté jeho clánky 3 a 4, sú pomoci priznané Talianskou republikou vo forme poskytnutých úlav na sociálnych odvodoch na základe zákona c. 30/1997 a zákona c. 206/1995, odkazujúcich na clánok 2 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994, v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie, zlucitelné so spolocným trhom, ak boli poskytnuté týmto podnikom: a) malým a stredným podnikom v zmysle rámca Spolocenstva o státnej pomoci pre malé a stredné podniky; b) podnikom, ktoré nezodpovedajú tejto definícii, avsak sú usadené v oblastiach, na ktoré sa môze vztahovat výnimka upravená v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES; c) podnikom zamestnávajúcim také kategórie zamestnancov, ktoré vykazujú osobitné tazkosti so zaradením sa alebo s opätovným zaradením sa na trh práce v súlade s usmerneniami o podpore zamestnanosti. 19. V clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze so spolocným trhom nie je zlucitelná pomoc poskytnutá podnikom, ktoré nie sú MSP a nie sú usadené v oblastiach, kde sa môze uplatnit výnimka upravená v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 20. Bez toho, aby boli dotknuté clánky 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, je podla jeho clánku 2 státna pomoc priznaná Talianskou republikou vo forme poskytnutých úlav na sociálnych odvodoch na základe clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 nezlucitelná so spolocným trhom. 21. Podla clánku 3 napadnutého rozhodnutia je pomoc priznaná Talianskou republikou podnikom ASPIV a Consorzio Venezia Nuova na základe výnimky uvedenej v clánku 86 ods. 2 ES, resp. výnimky uvedenej v clánku 87 ods. 3 písm. d) ES, zlucitelná so spolocným trhom. 22. V clánku 4 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze opatrenia, ktoré Talianska republika zaviedla v prospech mestských podnikov ACTV, Panfido SpA a AMAV nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ES. 23. Podla clánku 5 ods. 1 napadnutého rozhodnutia musí Talianska republika prijat vsetky potrebné opatrenia, aby vymáhala pomoc, ktorá nie je podla clánku 1 ods. 2 a clánku 2 zlucitelná so spolocným trhom a príjemcom bola poskytnutá protiprávne. Clánok 5 ods. 2 prvá veta napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze vrátenie pomoci sa uskutocní podla konania upraveného vnútrostátnym právom. III - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok A - Konanie pred Súdom prvého stupna 24. Proti napadnutému rozhodnutiu bolo na Súd prvého stupna v rámci stanovenej lehoty popri zalobách, na základe ktorých sa zacalo toto konanie, podaných dalsích 56 zalôb. 25. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Súd prvého stupna preskúmal, ci sa talianske orgány na základe clánku 5 napadnutého rozhodnutia cítia zaviazané pozadovat vrátenie úlav na sociálnych odvodoch od jednotlivých zalobcov. V rozsahu, v akom to talianske úrady zamietli, vyhlásil Súd prvého stupna uzneseniami z 10. marca 2005 zaloby z dôvodu nedostatku záujmu na konaní za neprípustné.([10]10) K nim patrila aj zaloba spoluzalobcu Comitato vo veci T-274/00, Verde Sport. Nakoniec Comitato svoju zalobu vo veci T-274/00 vzal spät.([11]11) 26. Následne Súd prvého stupna so súhlasom zalobcov a ostatných úcastníkov konania urcil veci T-221/00, T-254/00, T-270/00 a T-277/00 ako úvodné konanie.([12]12) Kedze ostatné zaloby neboli odmietnuté ako neprípustné, Súd prvého stupna tieto konania prerusil. B - Napadnutý rozsudok 27. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna urcil, ze zaloby vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00 boli prípustné. V tejto súvislosti zamietol najmä námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, ktorá vychádzala zo skorsej prekázky zacatého konania v prípade zaloby Comitato, ako aj z nedostatku aktívnej legitimácie zalobcov. Súd prvého stupna zaloby zamietol ako nedôvodné. Poprel pritom najmä skutocnost, ze by Komisia porusila clánok 87 ods. 1, clánok 86 ods. 2, clánok 87 ods. 3 písm. b), c), d) a e) ES a clánky 14 a 15 nariadenia c. 659/1999, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania a povinnost odôvodnenia. IV - Konanie pred Súdnym dvorom 28. Vo vyjadrení z 11. februára 2009, ktoré doslo do kancelárie Súdneho dvora 18. februára 2009, podal Comitato odvolanie proti napadnutému rozsudku. Comitato navrhuje, aby Súdny dvor - vyhovel tomuto odvolaniu, - následne zrusil napadnutý rozsudok, ako aj napadnuté rozhodnutie; subsidiárne zrusil clánok 5 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje povinnost vymáhat sumu predmetných úlav na sociálnych odvodoch, a v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje zvýsenie tejto sumy o úroky od okamihu, ked boli tieto sumy poskytnuté príjemcom, az do okamihu, ked boli skutocne vrátené spät, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch. 29. Toto odvolanie bolo zapísané do registra pod císlom C-71/09 P. 30. Vo vyjadrení z 10. februára 2009, ktoré doslo do kancelárie Súdneho dvora 18. februára 2009, podal Hotel Cipriani Srl (dalej len "Hotel Cipriani") odvolanie proti napadnutému rozsudku. Navrhuje, aby Súdny dvor - zrusil napadnutý rozsudok, - vyhovel návrhom predlozeným na prvom stupni, najmä - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil clánok 5 rozhodnutia v rozsahu, v akom povinnost vymáhania, ktorá sa v nom uvádza, zahrna aj pomoc spadajúcu pod zásadu de minimis; a/alebo zrusil clánok 5 v rozsahu, v akom sa v nom stanovuje zaplatenie úroku, ktorého sadzba je vyssia nez sadzba úrokov, s akou spolocnost platí za svoje vlastné dlhy. 31. Toto odvolanie bolo zapísané v registri pod císlom C-73/09 P. 32. Vyjadrením zo 16. februára 2009, ktoré doslo do kancelárie Súdneho dvora 24. februára 2009, podal Societŕ Italiana per il gas SpA (dalej len "Italgas") odvolanie proti napadnutému rozsudku. Navrhuje, aby Súdny dvor - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je v nich pomoc poskytnutá Talianskou republikou vo forme úlav na sociálnych odvodoch vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, ako aj zrusil clánok 5 napadnutého rozhodnutia alebo subsidiárne vrátil vec podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora na rozhodnutie Súdu prvého stupna, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch. 33. Toto odvolanie bolo zapísané v registri pod císlom C-76/09 P. 34. Aj Coopservice, spoluzalobkyna Comitato vo veci T-277/00, podala odvolanie proti napadnutému rozsudku. Toto odvolanie vsak bolo zamietnuté z dôvodu oneskoreného podania. Coopservice následne podaním z 1. júla 2009, ktoré doslo do kancelárie Súdneho dvora 14. júla 2009, zaslala vyjadrenie k odvolaniam, ktoré podali Comitato, Hotel Cipriani a Italgas. 35. Talianska republika podaním zo 16. júla 2009, ktoré doslo do kancelárie Súdneho dvora 23. júla 2009, zaslala vyjadrenie k odvolaniam, ktoré podali Comitato, Hotel Cipriani a Italgas. Navrhuje v nom vyhoviet návrhom odvolatelov a zrusit napadnutý rozsudok, a v dôsledku toho zrusit aj napadnuté rozhodnutie. 36. Podaním z 10. júla 2009, ktoré doslo do kancelárie Súdneho dvora 22. júla 2009, reagovala Komisia na odvolania vo veciach C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P a podala vzájomné odvolanie. Navrhuje, aby Súdny dvor - zrusil napadnutý rozsudok v tej casti, v ktorej Súd prvého stupna vyhlásil zaloby za prípustné, - vyhovel návrhom, ktoré podala Komisia v konaní pred Súdom prvého stupna, - subsidiárne zamietol odvolania pri prípadnom nahradení odôvodnenia napadnutého rozsudku, - v kazdom prípade zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania na tomto a na prvom stupni. 37. Na vzájomné odvolanie Komisie reagoval Comitato podaním z 28. septembra 2009, ktoré doslo do kancelárie Súdneho dvora 6. októbra 2009. Navrhuje, aby Súdny dvor - zamietol vzájomné odvolanie Komisie. 38. Italgas reagoval na vzájomné odvolanie Komisie podaním z 9. októbra 2009, ktoré doslo do kancelárie Súdneho dvora 12. októbra 2009. Navrhuje, aby Súdny dvor - zamietol vzájomné odvolanie Komisie formou uznesenia ako zjavne nedôvodné, - subsidiárne zamietol vzájomné odvolanie Komisie scasti ako neúcinné a v zostávajúcej casti ako nedôvodné, alebo ako úplne nedôvodné, - v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu dodatocných nákladov, ktoré vznikli pri vzájomnom odvolaní. 39. Uznesením z 8. apríla 2009 boli veci C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P spojené na spolocné písomné a ústne konanie a na spolocné rozhodnutie. 40. Dna 16. septembra 2010 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa zúcastnili zástupcovia Comitato, Hotela Cipriani a Coopservice, spolocnosti Italgas, Talianskej republiky a Komisie, kde doplnili svoje pripomienky a odpovedali na otázky. V - O vzájomnom odvolaní Komisie 41. Vzájomné odvolanie Komisie je namierené proti rozhodnutiu Súdu prvého stupna vyhlasujúce zaloby v konaniach T-254/00, T-270/00 a T-277/00 za prípustné. V tejto súvislosti Komisia najprv tvrdí, ze Súd prvého stupna z právneho hladiska nesprávne zamietol jej námietky neprípustnosti, ktoré v konaní pred Súdom prvého stupna vzniesla a ktoré sa zakladali na prekázke zacatého konania (A), nedostatku aktívnej legitimácie vsetkých zalobcov podat zalobu (B) a nedostatku aktívnej legitimácie Comitato (C). Dalej namieta, ze Súd prvého stupna nepreskúmal dostatocne záujem na konaní zalobcov alebo ho neprávom predpokladal (D). A - O prekázke zacatého konania 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 42. Prvý odvolací dôvod Komisie smeruje proti bodom 43 az 46 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v nich zamietol námietku Komisie, podla ktorej je zaloba Comitato vo veci T-277/00 z dôvodu skôr podaných zalôb vo veciach T-231/00 a T-274/00 neprípustná. V tejto súvislosti Súd prvého stupna urcil, ze v súvislosti so zalobou vo veci T-274/00 neexistuje ziadna prekázka zacatého konania, pretoze Comitato vzal svoju zalobu vo veci T-274/00 spät.([13]13) Okrem toho nebol povinný preskúmat prípustnost zaloby Comitato vo veci T-277/00 z toho dôvodu, ze Comitato podal zalobu spolocne s Coopservice. Kedze zaloba Coopservice bola prípustná, v kazdom prípade bol povinný preskúmat vecné zalobné dôvody.([14]14) Nakoniec neexistuje v súvislosti so skorsou zalobou Comitato vo veci T-231/00 ziadna prekázka zacatého konania, pretoze zaloba vo veci T-231/00 a zaloba vo veci T-277/00 nespocívali na tých istých zalobných dôvodoch. Niektoré zalobné dôvody totiz Comitato uplatnil iba vo veci T-277/00, ale nie vo veci T-231/00.([15]15) 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 43. Komisia po prvé namieta, ze prekázka zacatého konania nemôze zaniknút spätvzatím skorsej zaloby. Prípustnost zaloby sa totiz musí posudzovat v case jej podania. Okrem toho dochádza k poruseniu zásady hospodárnosti konania, ked zalobca podá mnozstvo rovnakých zalôb a potom dodatocne jednu z nich vyberie. 44. Po druhé predpokladom prekázky zacatého konania je iba zhodnost úcastníkov konania a návrhov. Zhodnost zalobných dôvodov nie je rozhodujúca. V prospech tohto tvrdenia hovorí aj clánok 27 nariadenia Rady (ES) c. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v obcianskych a obchodných veciach([16]16). Aj v prípade, ze by sa zhoda zalobných dôvodov povazovala za kogentný predpoklad prekázky zacatého konania, je potrebné zalobu Comitato vo veci T-277/00 odmietnut ako neprípustnú v tom rozsahu, v akom sa Comitato uz vo veci T-231/00 oprel o zhodné zalobné dôvody. 45. Podla názoru Comitato je tento odvolací dôvod neprípustný. Komisia sa opiera o námietky, ktoré neuplatnila v konaní pred Súdom prvého stupna. Dalej mu bráni právoplatnost uznesení Súdu prvého stupna z 10. marca 2005([17]17). Súd prvého stupna v nich neurcil neprípustnost zaloby podanej Comitato vo veci T-277/00. 46. Odvolací dôvod je aj nedôvodný. Súd prvého stupna správne urcil, ze v súvislosti s jeho skorsími zalobami vo veci T-274/00 zanikla prekázka zacatého konania na základe spätvzatia tejto zaloby a ze jeho zaloby vo veciach T-231/00 a T-277/00 neboli zalozené na zhodných zalobných dôvodoch. 3. Právne posúdenie 47. Odvolací dôvod je prípustný. Po prvé nejde o neprípustný nový odvolací dôvod. V odvolaní je totiz mozné namietat nesprávne právne posúdenie, ktoré vyplýva priamo z napadnutého rozsudku. O tento prípad ide v prípade namietaného nesprávneho právneho posúdenia, kedze Súd prvého stupna musí preskúmat prípustnost zaloby, a teda aj existenciu prekázky zacatého konania ex offo.([18]18) Po druhé námietke nebráni ani právoplatnost uznesení Súdu prvého stupna z 10. marca 2005([19]19). Súd prvého stupna v týchto uzneseniach totiz nerozhodoval o prípustnosti zaloby vo veci T-277/00. 48. Odvolací dôvod je scasti dôvodný. a) O nevyhnutnosti preskúmania prípustnosti zaloby Comitato 49. Prístup Súdu prvého stupna, podla ktorého sa prípustnost zaloby Comitato nemusí preskúmavat, pretoze zaloba jeho spoluzalobkyne Coopservice je prípustná, ma nepresvedcil. Súdny dvor v podobnom prípade postupoval rovnakým spôsobom.([20]20) Táto judikatúra sa vsak podla môjho názoru nedá len tak preniest na zalobu pred Súdom prvého stupna. Po prvé sa domnievam, ze je vhodná len pre súd rozhodujúci na poslednom stupni. Vzhladom na to, ze proti rozsudku Súdu prvého stupna mozno podat odvolanie na Súdny dvor, rozhodnutie o prípustnosti zaloby vsak môze mat úcinky aj na dalsie konanie pred Súdnym dvorom. Pokial by zaloba, ktorú podal Comitato, bola zamietnutá ako neprípustná, jeho odvolanie by malo iný predmet. Dalej by v súvislosti s rozsudkom nedoslo k vzájomnému odvolaniu Komisie voci Comitato. Úcinky na priebeh konania pred Súdnym dvorom sú zjavné najmä v prejednávanom prípade. Súdny dvor v nom totiz musí posudzovat iba odvolanie Comitato, nie odvolanie jeho spoluzalobkyne Coopservice. Po druhé sa mi tento postup nezdá byt zlucitelný s rozdelením úloh medzi Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. Súdny dvor totiz musí v rámci vzájomného odvolania Komisie preskúmat námietku zacatého konania, kedze ide o podmienku prípustnosti zaloby, ktorú podal Comitato na Súd prvého stupna, a Súdny dvor ju musí preskúmat ex offo.([21]21) Ako vyplýva z prejednávaného prípadu, prístup Súdu prvého stupna - podla ktorého nie je potrebné preskúmat prípustnost zaloby, ktorú podal Comitato, v prípade, akým je tento - by mohol viest k tomu, ze prípustnost zaloby Comitato bude po prvýkrát preskúmaná v rámci odvolania pred Súdnym dvorom. Po tretie mám pochybnosti, ci môze byt prístup Súdu prvého stupna vo vsetkých prípadoch odôvodnený procesno-ekonomickými dôvodmi. Preskúmanie po prvýkrát pred Súdnym dvorom totiz môze viest k problémom najmä vtedy, ked musí Súdny dvor v rámci posúdenia prípustnosti zaloby posúdit skutocnosti sám. Na to má Súdny dvor v rámci konania o odvolaní oprávnenie iba vtedy, ak podla clánku 61 ods. 1 svojho statútu rozhoduje o veci sám s konecnou platnostou. To je vsak mozné iba vtedy, ked stav konania dovoluje, aby sa o veci rozhodlo. Ak to stav konania nedovoluje, musí Súdny dvor podla clánku 61 ods. 1 statútu vec vrátit Vseobecnému súdu. Hrozí, ze v urcitých prípadoch procesno-ekonomická výhoda, ktorá má odôvodnit nevykonanie preskúmania prípustnosti Vseobecným súdom, povedie k predlzeniu konania. Z vyssie uvedených dôvodov povazujem prístup, podla ktorého Vseobecný súd nepotrebuje v prípade, akým je prejednávaný prípad, preskúmat prípustnost zaloby Comitato pri odchýlení sa od doterajsej judikatúry aj v konaní vo veci samej, za neprípustný.([22]22) Na úcely prejednávaného prípadu vsak môze otázka, ci sa Súd prvého stupna dopustil právne nesprávneho posúdenia, ostat nezodpovedaná, kedze Súdny dvor musí námietku zacatého konania tak ci onak preskúmat ex offo. b) O zániku prekázky zacatého konania pri spätvzatí skorsej zaloby 50. Súd prvého stupna vsak na rozdiel od názoru Komisie výstizne urcil, ze zaloba, ktorú podal Comitato vo veci T-277/00, nebola neprípustná z dôvodu skorsej prekázky zacatého konania vo veci T-274/00. Comitato totiz svoju zalobu vo veci T-274/00 vzal spät. Komisia síce správne uviedla, ze podmienky pre prípustnost zaloby musia existovat v zásade v case jej podania.([23]23) Neprípustnost z dôvodu prekázky zacatého konania vsak môze zaniknút, ak sa skorsia zaloba vyhlási za neprípustnú.([24]24) To isté musí podla môjho názoru platit aj v prípade, ked je skorsia zaloba vzatá spät. Neprípustnost z dôvodu prekázky zacatého konania má totiz zabránit tomu, aby sa tie isté zaloby preskúmali dvakrát. Tým sa má okrem iného zabránit vydávaniu rozporných rozhodnutí. Pokial sa vsak skorsia zaloba vyhlásila za neprípustnú alebo bola vzatá spät, toto nebezpecenstvo neexistuje. c) O zhode zalobných dôvodov 51. V rozsahu, v akom Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna mal zalobu, ktorú podal Comitato vo veci T-277/00, z dôvodu skorsej prekázky zacatého konania o zalobe vo veci T-231/00 odmietnut ako neprípustnú, je táto námietka scasti dôvodná. 52. Námietka Komisie, podla ktorej sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia zhody zalobných dôvodov ako podmienky neprípustnosti z dôvodu prekázky zacatého konania, je nedôvodná. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora mozno hovorit o neprípustnosti z dôvodu prekázky zacatého konania iba v prípade, ked sa skorsia zaloba týka tých istých úcastníkov konania, obsahuje tie isté návrhy a je zalozená na tých istých zalobných dôvodoch.([25]25) Na rozdiel od názoru Komisie nie je mozné chápat túto judikatúru tak, ze Súdny dvor uviedol podmienku zhody zalobných dôvodov iba ad abundantiam.([26]26) Súdny dvor sa totiz v rozsudku Francúzsko/Parlament dôkladne zaoberal otázkou zhody zalobných dôvodov v dvoch odlisných zalobách,([27]27) co svedcí o tom, ze túto zhodu nemozno povazovat za irelevantnú. Súdny dvor okrem toho v rozsudku Diezler odôvodnil neprípustnost zaloby z dôvodu prekázky zacatého konania tým, ze okrem totoznosti predmetu oboch sporov sa aj zalobné dôvody, ktoré podal zalobca, v oboch zalobách v podstate zhodujú.([28]28) Ani z rozsudkov Bode([29]29) a Perinciolo([30]30) sa podla môjho názoru nedá odvodit, ze prekázka zacatého konania je daná uz vtedy, ked existuje zhoda úcastníkov konania a návrhov. Tieto rozsudky sa totiz zakladajú na osobitnej konstelácii, v ktorej podali zalobcovia najprv zalobu proti prvému rozhodnutiu a následne proti druhému rozhodnutiu, obsahovo potvrdzujúcemu prvé rozhodnutie. Z faktu, ze Súdny dvor v tejto osobitnej konstelácii vyhlásil zalobu proti druhému rozhodnutiu za neprípustnú z toho dôvodu, ze zalobca svoje zalobné návrhy iba "zopakoval"([31]31), nie je mozné dospiet k záveru, ze Súdny dvor uz pri zhode úcastníkov konania a návrhov vychádzal z neprípustnosti z dôvodu prekázky zacatého konania. Skôr sa obe zaloby, ako vyplýva z pripomienok úcastníkov konania v oboch prípadoch, opierali o rovnaké zalobné dôvody. 53. Komisia ale právom namieta, ze Súd prvého stupna scasti nezohladnil zhodu zalobných dôvodov vo veciach T-231/00 a T-277/00. Súd prvého stupna urcil, ze Comitato iba uplatnil niektoré svoje zalobné dôvody vo svojej neskorsej zalobe vo veci T-277/00, ale nie vo svojej skorsej zalobe vo veci T-231/00. Z toho vsak Súd prvého stupna nemal príst k záveru, ze neskorsia zaloba Comitato vo veci T-277/00 bola v plnom rozsahu prípustná. Dvojité preskúmanie rovnakých zalobných dôvodov by totiz mohlo viest k vydaniu protirecivých rozhodnutí. Nedá sa tomu zabránit ani tým, ze sa po vydaní rozsudku vo veci T-277/00 upustí od preskúmania zhodných zalobných dôvodov vo veci T-231/00. Podla judikatúry sa stáva neprípustnou neskorsia, nie skorsia zaloba. Takýto postup Súdu prvého stupna napokon nemozno odôvodnit tým, ze Súd prvého stupna urcil vec T-277/00 so súhlasom vsetkých úcastníkov konania ako úvodnú vec. Ako Komisia správne uviedla, prípustnost zaloby je potrebné preskúmat ex offo,([32]32) takze pre procesno-ekonomické dôvody v tomto smere neostáva ziadny priestor. d) Návrh 54. Tým, ze Súd prvého stupna nepreskúmal, do akej miery boli zaloby Comitato v skorsej veci T-231/00 a v neskorsej veci T-277/00 zalozené v podstate na zhodných dôvodoch, a zalobu Comitato vo veci T-277/00 v tomto rozsahu neodmietol ako neprípustnú, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. V tomto rozsahu je prvý odvolací dôvod Komisie dôvodný. V zostávajúcej casti je potrebné odvolanie zamietnut. B - O osobnej dotknutosti zalobcov 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 55. Druhý odvolací dôvod Komisie je namierený proti urceniu Súdu prvého stupna opierajúceho sa o body 69 az 112 napadnutého rozsudku, ze sa napadnuté rozhodnutie osobne týka zalobcov vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00. 56. Súd prvého stupna v nom najprv uviedol, ze rozhodnutie Komisie týkajúce sa schémy protiprávnej pomoci má v zásade vseobecnú platnost, kedze objektívne platí pre urcité situácie a vykazuje vseobecné a abstraktné právne úcinky.([33]33) Za urcitých okolností sa ustanovenia vseobecne záväzného právneho aktu vsak môzu osobne týkat niektorých fyzických alebo právnických osôb, ak sú tieto osoby dotknuté z dôvodu urcitých vlastností, ktoré sú pre ne osobitné, alebo z dôvodu osobitnej situácie, ktorá ich charakterizuje vo vztahu ku vsetkým ostatným osobám.([34]34) 57. V dalsom Súd prvého stupna zamietol prístup Komisie, podla ktorého sú skutocní príjemcovia schémy pomoci osobne dotknutí iba vtedy, ked sa schéma pomoci vykonáva prostredníctvom individuálnych rozhodnutí([35]35). Takýto prístup nie je zlucitelný ani s judikatúrou,([36]36) ani so systémom kontroly státnej pomoci([37]37). Nakoniec sa Súd prvého stupna zaoberal tvrdením Komisie, podla ktorého sú vnútrostátne orgány pri výkone napadnutého rozhodnutia oprávnené v kazdom individuálnom prípade overit, ci sú splnené podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES. Takéto oprávnenie Súd prvého stupna zamietol.([38]38) 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 58. Podla názoru Komisie má odôvodnenie Súdu prvého stupna právne vady. Napadnuté rozhodnutie je v prvom rade vseobecne platným aktom. V prípade rozhodnutia o protiprávnej schéme multisektorálnej pomoci nie je totiz Komisia povinná zohladnit jednotlivé prípady. Z tohto dôvodu taktiez neprijala v napadnutom rozhodnutí ziadny záver o tom, ci v prípade zalobcov ide o pomoc. K objasneniu sa dá príst az pri výkone napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie sa preto netýka zalobcov osobne. Nic na tom nemení ani vydaný príkaz na vymáhanie pomoci uvedený v clánku 5 napadnutého rozhodnutia. 59. Okrem toho Súd prvého stupna nesprávne spojil osobnú dotknutost zalobcov s ich povinnostou vrátit pomoc. Aktívna legitimácia sa musí posudzovat v momente podania zaloby. V tomto momente vsak este nebolo isté, ci sú zalobcovia povinní pomoc vrátit. Az na základe prieskumov, ktoré uskutocnili vnútrostátne orgány v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia, vyslo najavo, ktoré zvýhodnenia je potrebné skutocne vrátit spät. V prospech tejto skutocnosti hovorí aj fakt, ze podnik nemá nijaký záujem na konaní o zalobe, ked je zjavné, ze tento podnik nebude povinný vrátit zvýhodnenia. 60. Navyse Súd prvého stupna nesprávne urcil, ze okruh osôb, ktoré sú dotknuté napadnutým rozhodnutím, je úplne identifikovatelný. Úplne identifikovatelný je tento okruh iba v prípade, ked sa pocet alebo identita osôb dajú urcit viac-menej presne. Samotná urcitelnost ale nepostacuje. Komisia musí byt prinajmensom spôsobilá urcit osoby povinné vrátit pomoc, k comu v danom prípade nedoslo. V case vydania rozhodnutia a podania zaloby totiz nedisponovala potrebnými informáciami. 61. Komisia okrem toho uvádza nesprávne právne posúdenie v casti odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna urcil, ze prístup Komisie nie je zlucitelný so systémom kontroly státnej pomoci, ako aj v casti, v ktorej dolozil, z akých dôvodov nie sú vnútrostátne orgány oprávnené preskúmat pri výkone príkazu na vymáhanie pomoci v kazdom konkrétnom prípade existenciu státnej pomoci. 62. Podla názoru Italgas treba druhý odvolací dôvod Komisie zamietnut. Na rozdiel od názoru Komisie nespojil Súd prvého stupna osobnú dotknutost zalobcov s povinnostou vrátenia, ale s tým, ze napadnuté rozhodnutie zasahuje priamo do ich právneho postavenia. Výlucne urcitelnost okruhu osôb, a nie skutocnost, ci môze Komisia urcit okruh osôb, je okrem toho rozhodujúca. Dalej si Komisia zamenila aktívnu legitimáciu so záujmom konat. Okrem toho vedie postup Komisie k tomu, ze prístup zalobcov k súdom Únie je v rukách Komisie. Podla toho môze Komisia vylúcit aktívnu legitimáciu jednotlivca tým, ze svoje rozhodnutie skoncipuje abstraktne. Pokial ide o pokyny Komisie vnútrostátnym orgánom v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia, neexistujú ziadne úcinné moznosti súdnej ochrany. 63. Námietky Komisie týkajúce sa urcenia Súdu prvého stupna, podla ktorého prístup Komisie nie je zlucitelný so systémom kontroly státnej pomoci, sú podla názoru spolocnosti Italgas neúcinné, kedze nie sú základnou castou odôvodnenia. To isté platí aj pre námietky Súdu prvého stupna, podla ktorých neexistuje ziadne oprávnenie vnútrostátnych orgánov preskúmat pri výkone napadnutého rozhodnutia v kazdom jednotlivom prípade existenciu státnej pomoci. V zostávajúcej casti sú námietky, ktoré smerujú proti tomuto urceniu, nedôvodné. 64. Aj podla názoru Comitato je potrebné druhý odvolací dôvod Komisie zamietnut.([39]39) Inak nez pre potenciálnych príjemcov nie je napadnuté rozhodnutie pre skutocných príjemcov aktom vseobecnej povahy, kedze sa so skutocnými zvýhodneniami dotýka urcitelného poctu podnikov v ich právnom postavení. Skutocní príjemcovia by boli urcení ako adresáti rozhodnutia o vymáhaní vnútrostátnych orgánov. Preto je ich postavenie porovnatelné s postavením príjemcu individuálnej pomoci. 3. Právne posúdenie 65. Kedze Súd prvého stupna oprel svoje odôvodnenie v prvom rade o analýzu judikatúry Súdneho dvora,([40]40) najprv preskúmam námietky Komisie, ktoré smerujú proti tejto casti odôvodnenia Súdu prvého stupna. 66. Tieto námietky sú nedôvodné. Súd prvého stupna presne urcil, ze úlavy na sociálnych odvodoch skutocných príjemcov treba povazovat podla judikatúry Súdneho dvora za osoby osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím (a). Námietky, ktoré predniesla Komisia proti tejto judikatúre, je potrebné zamietnut(b). a) O judikatúre Súdneho dvora 67. Ako Súd prvého stupna výstizne konstatoval,([41]41) môzu byt iné osoby nez adresáti rozhodnutia rozhodnutím osobne dotknutí, ked sa ich toto rozhodnutie týka z dôvodu urcitých osobitných vlastností alebo z dôvodu osobitnej okolnosti, ktorá ich vylucuje z okruhu vsetkých ostatných osôb, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (takzvané pravidlo rozsudku Plaumann).([42]42) 68. Kedze Komisia povazuje v rozhodnutí vnútrostátnu schému multisektorálnej pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom, potom nie sú osoby, ktoré by boli touto schémou iba potenciálne zvýhodnené, podla pravidla rozsudku Plaumann takýmto rozhodnutím osobne dotknuté. Potenciálni príjemcovia schémy multisektorálnej pomoci sú totiz vseobecnou a abstraktne opísanou skupinou osôb.([43]43) 69. Pokial vsak Komisia v takomto rozhodnutí nariadi, ze pomoci poskytnuté clenským státom podla vnútrostátnej schémy musia byt vrátené spät, potom sú podla tejto schémy skutocní príjemcovia podla pravidla rozsudku Plaumann nou priamo dotknutí. Ako Súd prvého stupna správne konstatoval([44]44), v prípade skutocných príjemcov ide totiz o skupinu osôb, ktorá je v case vydania rozhodnutia urcitelná, a teda ohranicitelná. Napadnuté rozhodnutie sa ich týka aj v ich právnom postavení. Musia sa totiz obávat, ze vnútrostátne orgány budú od nich pozadovat spät zvýhodnenia získané na základe schémy pomoci.([45]45) b) O námietkach Komisie 70. Námietky, ktoré teraz Komisia uplatnuje proti tejto judikatúre, ktorú mozno povazovat najmä po rozsudkoch Taliansko a Sardegna([46]46) Lines/Komisia a Taliansko/Komisia([47]47) za ustálenú, resp. námietky proti uplatneniu tejto judikatúry na prejednávanú vec, nie sú presvedcivé. i) O prepojení na povinnost vrátit pomoc 71. V rozsahu, v akom Komisia najprv namieta, ze Súd prvého stupna podmienil osobnú dotknutost skutocných príjemcov ich povinnostou vrátit zvýhodnenie, hoci táto povinnost v momente vydania rozhodnutia, resp. podania zaloby este neexistovala, s touto námietkou nemozno súhlasit. 72. Na rozdiel od názoru Komisie nie sú totiz skutocní príjemcovia osobne dotknutí az po tom, ako ich vnútrostátne orgány vyzvú k vráteniu pomoci. Skôr platí, ze samotný príkaz Komisie na vymáhanie pomoci sa týka osobne vsetkých osôb, ktoré boli podla systému úlav na sociálnych odvodoch skutocne zvýhodnené, iba ak by Komisia v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s ich prípadom alebo v súvislosti s urcitými skupinami osôb, do ktorých sú aj ony zahrnuté, konstatovala, ze úlavy na sociálnych odvodoch sú zlucitelné s clánkom 87 ES. Takéto rozhodnutie totiz ovplyvnuje skutocných príjemcov v ich právnom postavení a to nezávisle od toho, ako sa toto rozhodnutie chápe. 73. Pokial treba clánok 5 v spojení s clánkom 1 ods. 2 a clánkom 2 napadnutého rozhodnutia chápat tak, ze Talianska republika je ním vyzvaná, aby pozadovala vrátenie vsetkých úlav na sociálnych odvodoch, ktoré nie sú podla clánku 1 ods. 1, clánku 3 a clánku 4, resp. podla odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, výslovne vyhlásené za zlucitelné s clánkom 87 ES, je priamy negatívny vplyv na právne postavenie zalobcov napadnutým rozhodnutím zjavný. Podla tohto chápania je totiz iba otázkou casu, ked budú vnútrostátnymi orgánmi vyzvaní na vrátenie pomoci. 74. Komisia chápe clánok 5 v spojení s clánkom 1 ods. 2 a clánkom 2 napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, ze vrátenie pomoci vo forme úlav na sociálnych odvodoch je nariadené iba v tom rozsahu, v akom u nich ide aj v jednotlivom prípade o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Toto vnútrostátne orgány posudzujú az pri výkone rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie sa aj podla tohto ponímania osobne týka skutocných príjemcov. 75. Vnútrostátne orgány sú totiz pri výkone napadnutého rozhodnutia predovsetkým viazané v nom obsiahnutými konstatovaniami Komisie. Hoci Komisia upozornuje na to, ze nepreskúmala, ci úlavy na sociálnych odvodoch v jednotlivých prípadoch narúsajú hospodársku sútaz alebo ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi, aj tak prijala v súvislosti s inými podmienkami clánku 87 ods. 1 ES konstatovanie, ktoré zaväzuje vnútrostátne orgány aj v rámci preskúmania konkrétnych prípadov. Komisia v odôvodneniach c. 52 az 56 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze úlavy na sociálnych odvodoch predstavujú zvýhodnenia v zmysle 87 ods. 1 ES, hoci taliansky zákonodarca nimi chcel kompenzovat nevýhody hospodárskej sútaze. Napadnuté rozhodnutie teda obsahuje konstatovanie Komisie, ktoré viaze vnútrostátne orgány pri výkone rozhodnutia o vymáhaní. Dotýka sa tak skutocných príjemcov priamo v ich právnom postavení. 76. V prospech predpokladu osobnej dotknutosti v takomto prípade hovorí aj myslienka úcinnej súdnej ochrany. Takáto ochrana by totiz nebola daná vtedy, keby bol podnik, ktorý chce postupovat voci konstatovaniu uvedenému v uz napadnutom rozhodnutí, odkázaný na súdnu ochranu pred vnútrostátnymi súdmi. Vnútrostátne súdy sú totiz ako vnútrostátne orgány viazané takýmto konstatovaním Komisie, takze by nemohli robit nic iné nez predlozit túto otázku Súdnemu dvoru.([48]48) 77. Nakoniec nie je podla môjho názoru mozné ukladat bremeno na skutocných príjemcov tým, ze Komisia nesla do hlbky pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa urcitých podmienok clánku 87 ods. 1 ES, takze pre jednotlivého skutocného príjemcu nie je zjavné, ci sa voci nemu vydá rozhodnutie o vymáhaní pomoci. 78. Preto sa napadnuté rozhodnutie týka skutocných príjemcov osobne bez ohladu na skutocnost, ako sa má toto rozhodnutie chápat. ii) O dostatocnej urcitelnosti 79. Aj dalsiu námietku Komisie, podla ktorej skutocní príjemcovia úlav na sociálnych odvodoch neboli dostatocne urcitelní, treba zamietnut. Na rozdiel od názoru Komisie nie je dôlezité, ze Komisia ich poznala alebo mohla poznat v case vydania rozhodnutia alebo podania zaloby. Podla pravidla rozsudku Plaumann je rozhodujúce iba to, ze okruh skutocných príjemcov je ohranicitelný.([49]49) Súd prvého stupna tak v bode 81 a nasl. a 84 napadnutého rozsudku správne poukázal na to, ze v prípade skutocných príjemcov islo o ohranicitelný, a teda urcitelný okruh osôb. V rozsahu, v akom Súdny dvor v bode 91 a nasl. napadnutého rozsudku navyse poukázal na fakt, ze Komisia poznala presný pocet podnikov, ktoré sú príjemcami, ide len dalsí o jasný dôkaz, ktorý nespochybnuje predmetné odôvodnenie Súdu prvého stupna v bode 81 a nasl. a v bode 84 napadnutého rozsudku. iii) O zániku záujmu na konaní 80. Odkaz Komisie na skutocnost, ze prípustnost zaloby skutocného príjemcu môze zaniknút na základe dalsieho vysetrovania vnútrostátnych orgánov v rámci výkonu opatrení Komisie, takisto nie je presvedcivý. V tejto súvislosti je totiz potrebné rozlisovat medzi aktívnou legitimáciou na jednej strane a záujmom na konaní na strane druhej. 81. Osobná dotknutost fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je podmienkou jej aktívnej legitimácie podla clánku 230 ods. 4 ES, sa totiz riadi iba napadnutým rozhodnutím. Ako uz bolo uvedené vyssie, príkazom na vymáhanie pomoci v napadnutom rozhodnutí boli priamo osobne dotknuté vsetky osoby, ktoré boli podla schémy úlav na sociálnych odvodoch skutocne príjemcami, okrem osôb, u ktorých Komisia urcila zlucitelnost úlav na sociálnych odvodoch s clánkom 87 ES. Uz v case vydania napadnutého rozhodnutia a následne v case podania zaloby uz bolo teda jasné, kto bol rozhodnutím osobne dotknutý. 82. Ak sa po vydaní napadnutého rozhodnutia zistí, ze niektorý z osobne dotknutých príjemcov nebude vyzvaný k vráteniu úlavy na sociálnych odvodoch, nebude to mat ziadny vplyv na jeho osobnú dotknutost. Ako výstizne uviedol Súd prvého stupna v bode 88 a nasl. napadnutého rozsudku, tejto osobe môze potom chýbat záujem na konaní o zalobe proti napadnutému rozhodnutiu, pretoze v takomto prípade uz viac nemá záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia. iv) O nezelaných následkoch 83. Komisia dalej namieta, ze domnienka osobnej dotknutosti skutocných príjemcov pomoci by pre nich priniesla so sebou nezelané následky. Tieto osoby by potom mohli postupovat uz len podla clánku 230 ES proti rozhodnutiu Komisie o vymáhaní pomoci; preskúmanie platnosti takého rozhodnutia formou návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ods. 1 písm. b) prvej alternatívy ES by uz nebolo mozné. 84. Ani táto námietka ma nepresvedcila. Ako Súd prvého stupna správne uviedol v bode 90 napadnutého rozsudku, z judikatúry Súdneho dvora([50]50) totiz nemozno odvodit, ze by sa vsetky aktívne legitimované fyzické alebo právnické osoby podla clánku 230 ods. 4 ES mohli voci rozhodnutiu Komisie domáhat neplatnosti takéhoto rozhodnutia iba formou zaloby o neplatnost a ze by im bolo bránené spochybnit platnost tohto rozhodnutia v rámci návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 85. V rozsahu, v akom sa Komisia odvoláva na rozsudok Textilwerke Deggendorf, treba poukázat na skutocnost, ze v tejto právnej veci existovali osobitné okolnosti, ktoré hovorili v prospech neprípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Po prvé bol príjemca pomoci v tomto prípade v rozhodnutí Komisie výslovne uvedený, hoci nie menovite, ale predsa spomínaný takým spôsobom, ze o jeho identite neexistovala ziadna pochybnost.([51]51) Po druhé ho o rozhodnutí Komisie informovali vnútrostátne orgány a bol upozornený na moznost podania zaloby na Súdny dvor.([52]52) 86. Prejednávaný prípad je iný. Po prvé zalobcovia neboli v napadnutom rozhodnutí uvedení menovite. Po druhé v case jeho vydania nebolo zjavné, od ktorých skutocných prijímatelov vnútrostátne orgány budú pozadovat vrátenie úlav na sociálnych odvodoch. V takomto prípade nemozno skutocnému príjemcovi podla môjho názoru vytýkat, ze aj ked je aktívne legitimovaný v zmysle clánku 230 ods. 4 ES, nepodá priamo zalobu proti napadnutému rozhodnutiu, ale najprv vycká na opatrenia vnútrostátnych orgánov. 87. V tomto smere sa mi zdá dôlezitý aj rozsudok Atzeni([53]53). Na rozdiel od názoru Komisie Súdny dvor v tomto rozsudku totiz nespochybnuje svoju judikatúru potvrdenú v rozsudkoch Taliansko a Sardegna Lines([54]54) a Taliansko/Komisia([55]55) o osobnej dotknutosti skutocných príjemcov. Skôr v tomto rozsudku iba zdôraznil, ze v prípade, ked nie je mozné vycítat osobe, ze nevyuzila zjavne existujúcu moznost zaloby proti rozhodnutiu Komisie, je prípustný návrh na zacatie prejudiciálneho konania, v ktorom je Súdny dvor poziadaný o vyjadrenie k platnosti rozhodnutia Komisie.([56]56) Námietku Komisie je potrebné preto zamietnut. v) O protirecivosti záverov 88. Námietka Komisie ma napokon nepresvedcila ani o tom, ze predpoklad osobnej dotknutosti skutocných príjemcov vedie k protirecivým výsledkom, pretoze v tomto prípade by sa s podnikmi zaobchádzalo lepsie len preto, lebo clenský stát nedodrzal oznamovaciu povinnost. Myslienka, ze clenský stát nemá mat ziadne zvýhodnenie z nedodrzania oznamovacej povinnosti môze byt síce zohladnená, pokial ide o kritérium Komisie pri protiprávnej schéme multisektorálnej pomoci.([57]57) Nepovazujem vsak za správne preniest túto myslienku neobmedzene aj na aktívnu legitimáciu fyzických a právnických osôb, a najmä na kritériá na posudzovanie ich osobnej dotknutosti, ktoré sa podla ustálenej judikatúry riadia pravidlom rozsudku Plaumann. c) Návrh 89. V závere je potrebné najskôr urcit, ze Súd prvého stupna právom sledoval judikatúru Súdneho dvora. Urcenie Súdu prvého stupna, na základe ktorého sú zalobcovia vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00 ako skutocní príjemcovia úlav na sociálnych odvodoch napadnutým rozhodnutím dotknutí osobne, je teda uz odkazom Súdu prvého stupna na judikatúru Súdneho dvora dostatocne odôvodnené. 90. Z toho vyplýva, ze dalsie námietky Komisie sú irelevantné.([58]58) Dôvodom je skutocnost, ze ani cast odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej Súd prvého stupna uviedol, z akých dôvodov nie je postup Komisie zlucitelný so systémom kontroly státnej pomoci, ani cast, v ktorej Súdny dvor uviedol, preco nemajú mat vnútrostátne orgány pri výkone napadnutého rozhodnutia oprávnenie preskúmat v kazdom jednotlivom prípade existenciu podmienok clánku 87 ods. 1 ES, sú potrebné na konstatovanie Súdu prvého stupna, ze zalobcovia boli napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí. Právny omyl v týchto castiach rozsudku tým nie je spôsobilý spochybnit toto konstatovanie Súdu prvého stupna. 91. Druhý odvolací dôvod Komisie je preto potrebné zamietnut v celom rozsahu. C - O aktívnej legitimácii Comitato 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 92. Svojím tretím odvolacím dôvodom podala Komisia námietky proti konstatovaniu Súdu prvého stupna v bode 114 a nasl. napadnutého rozsudku, podla ktorého má Comitato ako organizácia, ktorá zoskupuje rôzne profesijné zdruzenia, aktívnu legitimáciu. Súd prvého stupna v nom najprv poukázal na skutocnost, ze nepotrebuje preskúmat prípustnost zaloby Comitato vo veci T-277/00, kedze uz zaloba jeho spoluzalobkyne Coopservice je prípustná. Okrem toho je Comitato organizácia, ktorá zoskupuje rôzne profesijné zdruzenia usadené na území Benátok a Chioggie priamo alebo osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím. Comitato koná namiesto svojich clenov, ktorých zaloby boli prípustné. 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 93. Podla názoru Komisie nemal Súd prvého stupna upustit od preskúmania prípustnosti zaloby podanej Comitato. Okrem toho je judikatúra v súvislosti s aktívnou legitimáciou profesijných zdruzení neprenosná na organizáciu, ktorá zoskupuje rôzne profesijné zdruzenia. Navyse chýbali dôkazy o skutocnosti, ze ju clenovia profesijných zdruzení poverili obhajovaním svojich záujmov pred Súdom prvého stupna a profesijné zdruzenia na to poverili Comitato. 94. Comitato pozaduje, aby sa tento odvolací dôvod zamietol. Podla jeho stanov spocíva jeho úloha najmä v tom, aby spájal opatrenia proti zákazu úlav na sociálnych odvodoch. K tomu patrí aj podanie opravných prostriedkov. Okrem toho sa aktívne zúcastnil konania vo veci formálneho zistovania. 3. Právne posúdenie 95. Najprv je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna uz z vyssie uvedených dôvodov([59]59) nemal upustit od preskúmania aktívnej legitimácie Comitato vo veci T-277/00, aj ked bola zaloba jeho spoluzalobkyne Coopservice v tejto veci prípustná. 96. Námietky Komisie, ktoré sú subsidiárne nasmerované proti konstatovaniu Súdu prvého stupna, ze Comitato mal aktívnu legitimáciu, vsak v konecnom dôsledku nemozno uznat. 97. Podla ustálenej judikatúry má zdruzenie, ktoré zastupuje záujmy svojich jednotlivých clenov a zároven sa pokúsa chránit záujmy celého sektora, aktívnu legitimáciu vtedy, ked ju mali títo clenovia.([60]60) Pochybnost Komisie o prenosnosti tejto judikatúry na organizáciu, ktorá zoskupuje rôzne profesijné zdruzenia, vsak uznat nemozno. Podstata tejto judikatúry spocíva totiz v tom, ze prípadné zaloby jednotlivých podnikov môzu byt spojené prostredníctvom zaloby profesijného zdruzenia. V prípade organizácie, ktorá zoskupuje rôzne profesijné zdruzenia, je mozné potvrdit túto myslienku spojenia dokonca v silnejsej miere nez pri profesijnom zdruzení. Nie je to ani v rozpore s tým, ze Comitato bol vo veci T-277/00 cinný ako spoluzalobca, kedze nemôze byt vylúcené, ze aj správanie sa Comitato ako spoluzalobcu je nasmerované na ochranu záujmov celého sektora. 98. V rozsahu, v akom Komisia dalej namieta, ze "postupné" poverovanie Comitato nebolo dostatocne preukázané, je táto námietka prípustná. Komisia totiz nenamieta posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupna, ale skôr to, ze Súd prvého stupna nedisponoval potrebnými informáciami, aby mohol vychádzat z takéhoto poverenia Comitato. Takáto námietka je v odvolaní prípustná.([61]61) 99. Námietka Komisie nemôze byt zamietnutá s poukázaním na skutocnost, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna bolo dostatocné, lebo rozsudok Súdu prvého stupna nemusí upravovat detailné odôvodnenie kazdého jednotlivého bodu. To by totiz predpokladalo, ze Súd prvého stupna skutocne preskúmal "postupné" poverenie Comitato a iba v skratke podal svoje odôvodnenie. Samotný Comitato pritom uviedol, ze stanovy, z ktorých vyplýva jeho poverenie, Súdu prvého stupna nepredlozil. 100. Zdá sa mi vsak, ze aktívnu legitimáciu Comitato v prejednávanom prípade nemozno opriet len o skutocnost, ze zastupuje záujmy profesijných zdruzení. Skôr mi postacuje na základe uvedenej judikatúry fakt, ze Comitato zastupuje prinajmensom záujmy niektorých aktívne legitimovaných podnikov a zároven sa snazí chránit záujmy celého sektora. Na základe skutocnosti, ze Comitato spolocne s aktívne legitimovaným podnikom, akým je Coopservice, podal zalobu, mozno v prejednávanom prípade odvodit, ze Comitato plnil svoju úlohu prinajmensom so súhlasom tohto podniku. V ostatnej casti je potrebné poukázat na skutocnost, ze Comitato sa aktívne zúcastnil na konaní vo veci formálneho zistovania. 101. Preto navrhujem tretí odvolací dôvod Komisie pri ciastocnej zmene odôvodnenia napadnutého rozsudku zamietnut. D - O záujme na konaní 102. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom Komisia namieta, ze Súd prvého stupna nepreskúmal dostatocne záujem zalobcov na konaní. Pri podaní zaloby tento záujem neexistoval, kedze v tomto case nebolo isté, ci zalobcovia budú zaviazaní vrátit úlavy na sociálnych odvodoch. Podla názoru Italgas je potrebné túto námietku zamietnut. Súd prvého stupna právom uviedol, ze záujem na konaní vyplýva priamo z napadnutého rozhodnutia. 103. Stvrtý odvolací dôvod Komisie je nedôvodný. Ako správne uviedol Súd prvého stupna v bode 88 a nasl. napadnutého rozsudku, zalobcovia mali záujem na konaní, pretoze zrusenie napadnutého rozhodnutia by zlepsilo ich právne postavenie. Napadnuté rozhodnutie ovplyvnuje uz priamo aj právne postavenie skutocných príjemcov úlav na sociálnych odvodoch.([62]62) Toto odôvodnuje nielen aktívnu legitimáciu, ale aj záujem na konaní skutocných príjemcov. Tento záujem vsak môze neskôr zaniknút, pokial je s dostatocnou istotou jasné, ze vnútrostátne úrady neprikázu skutocnému príjemcovi vrátit úlavy na sociálnych odvodoch.([63]63) E - Návrh 104. Prvý odvolací dôvod Komisie je dôvodný v tom rozsahu, v akom Súd prvého stupna nepreskúmal, v akom rozsahu sa Comitato dovolával zalobných dôvodov, o ktoré sa opieral v právnej veci T-277/00, ako aj v skorsej právnej veci T-231/00 a v akom Súd prvého stupna zalobu, ktorú podal Comitato v právnej veci T-277/00 nezamietol z dôvodu prekázky zacatého konania v rozsahu, v akom ide o tie isté zalobné dôvody. V ostatnej casti je potrebné vzájomné odvolanie Komisie zamietnut. VI - O odvolaniach, ktoré podali Italgas, Hotel Cipriani a Comitato 105. V napadnutom rozsudku zamietol Súd prvého stupna zaloby vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00 ako nedôvodné. Hotel Cipriani, Italgas a Comitato, ktorí boli zalobcami v týchto veciach, v podstate vo svojich odvolaniach tvrdia, ze sa Súd prvého stupna dopustil pri uplatnení clánku 87 ods. 1 ES, clánku 86 ods. 2 ES, clánku 87 ods. 3 písm. c) a d) ES, ako aj clánkov 14 a 15 nariadenia c. 659/1999 právne nesprávneho posúdenia. Okrem toho porusil Súd prvého stupna zákaz diskriminácie a nesprávne urcil, ze Komisia dostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie. V dalsom preskúmam spolocne súbezné odvolacie dôvody, ktoré podali Hotel Cipriani, Italgas a Comitato (dalej len "odvolatelia").([64]64) A - Kompenzacná povaha úlav na sociálnych odvodoch 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 106. Odvolatelia najprv podali námietky proti urceniu Súdu prvého stupna, ze úlavy na sociálnych odvodoch je potrebné povazovat za zvýhodnenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze povaha zvýhodnenia, ktorú majú úlavy na sociálnych odvodoch, nezanikne z dôvodu, ze s úlavami na sociálnych odvodoch by sa mali kompenzovat strukturálne znevýhodnenia, ktorým boli vystavené podniky usadené na území Benátok a Chioggie. Toto konstatovanie Komisie Súd prvého stupna potvrdil v bodoch 179 az 198 napadnutého rozsudku. 107. V nich sa Súd prvého stupna odvolal najprv na judikatúru Súdneho dvora, ako aj na to, ze predpisy hospodárskej sútaze nemajú zabezpecit ziadnu dokonalú ale iba skutocnú a úcinnú hospodársku sútaz.([65]65) Súd prvého stupna síce uviedol, ze v niektorých osobitných situáciách nemôze zvýhodnenie, ktorého úcelom je kompenzácia znevýhodnenia, predstavovat zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Takáto osobitná situácia vsak neexistuje v tomto prípade, kde úlavy na sociálnych odvodoch mali ciastocne vyrovnat strukturálne nevýhody podnikov podmienené miestom ich usadenia.([66]66) 108. Subsidiárne sa Súd prvého stupna odvolal na skutocnost, ze neexistuje ziadna priama súvislost medzi úlavami na sociálnych odvodoch a cielom, ktorým je kompenzovat dodatocné náklady, ktoré vznikajú podnikom usadeným v Benátkach a Chioggii.([67]67) Okrem toho talianska vláda neuskutocnila ziadne porovnanie medzi podnikmi usadenými v Benátkach a Chioggie na jednej strane a priemerným podnikom v Spolocenstve na druhej strane, ale iba medzi nákladmi podniku usadeného na území Benátok a Chioggie na jednej strane a nákladmi talianskeho podniku na pevnine na druhej strane.([68]68) 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 109. Odvolatelia najprv namietajú proti odôvodneniu Súdu prvého stupna, ze povaha zvýhodnenia, ktorú majú úlavy na sociálnych odvodoch, nezaniká z toho dôvodu, ze sa nimi majú kompenzovat strukturálne znevýhodnenia podnikov usadených v Benátkach a Chioggii. V tejto súvislosti Comitato a talianska vláda namietajú, ze Súd prvého stupna dostatocne nezohladnil kompenzacnú povahu úlav na sociálnych odvodoch. Zvýhodnenie, ktoré slúzi iba na to, aby sa vyrovnalo znevýhodnenie na trhu, nie je státnou pomocou. Vnútrostátny rezim slúzil iba na to, aby udrzal schopnost hospodárskej sútaze podnikov usadených v Benátkach a Chioggii. Uplatnit zákaz státnej pomoci tak, aby viedol k odchodu podnikov a zániku hospodárskej sútaze, by bolo velmi rozporuplné. Hotel Cipriani a spolocnost Coopservice tvrdia, ze Súd prvého stupna nedostatocne zohladnil ciele vnútrostátneho zákonodarcu, ktorý chcel zachovat historické centrum Benátok a podporovat zamestnanost. Taliansky zákonodarca posúdil kvantitatívne a kvalitatívne väcsie bremená, ktoré znásajú podniky usadené na území Benátok a Chioggie. K tomuto posúdeniu nemohli zaujat detailný analytický prístup Komisia ani Súd prvého stupna. Okrem toho nie je mozné poukázat na fakt, ze by bolo mozné zvýsením cien hotela vyvázit vyssie náklady. Po prvé nie vsetky zvýhodnené podniky prevádzkovali turistickú cinnost. Po druhé hospodárska sútaz nemá viest k zvýseniu, ale k znízeniu cien. 110. Italgas vytýka omyl v odôvodnení. Súd prvého stupna uviedol, ze existujú osobitné situácie, ked vyrovnanie znevýhodnenia spôsobí zánik povahy zvýhodnenia, ktorú má opatrenie, bez toho, aby presvedcivo dolozil, pre aké dôvody nejde v prejednávanom prípade o takúto osobitnú situáciu. 111. Talianska vláda okrem toho porovnaním talianskych úradov so súkromným podnikom a sociálnych odvodov s poistným dospela k názoru, ze súkromný podnik by v prípade, akým je tento, znízil poistné. 112. Okrem toho odvolania smerujú proti subsidiárnemu odôvodneniu Súdu prvého stupna, podla ktorého neexistuje ziadna priama súvislost medzi úlavami na sociálnych odvodoch a cielom, ktorým je vyrovnat dodatocné náklady podnikov usadených v Benátkach a Chioggii,([69]69) ako aj proti subsidiárnemu odôvodneniu, podla ktorého talianske úrady neuskutocnili ziadne porovnanie medzi podnikmi usadenými na území Benátok a Chioggie na jednej strane a priemerným podnikom v Spolocenstve na strane druhej.([70]70) 113. Podla názoru Komisie je potrebné tieto námietky zamietnut. Súd prvého stupna správne dospel k záveru, ze ciel kompenzácie strukturálnych znevýhodnení nemení povahu úlav na sociálnych odvodoch ako zvýhodnenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Iba odôvodnenie Súdu prvého stupna je právne chybné, a preto ho treba zmenit. Neexistuje totiz nijaká osobitná situácia, v ktorej by mohla zaniknút povaha zvýhodnenia na základe ciela, ktorým je vyrovnanie strukturálnych znevýhodnení jedného sektora alebo oblasti. Preto je potrebné odôvodnenie napadnutého rozsudku zmenit. Okrem toho je potrebné zamietnut aj námietky odvolatelov, ktoré smerujú proti subsidiárnemu odôvodneniu Súdu prvého stupna. 3. Právne posúdenie 114. Najprv je potrebné preskúmat, ci Súd prvého stupna nesprávne predpokladal, ze úlavy na sociálnych odvodoch predstavujú zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, aj ked nimi taliansky zákonodarca chcel vyrovnat znevýhodnenia hospodárskej sútaze podnikov usadených na území Benátok a Chioggie. a) O výklade pojmu zvýhodnenie 115. V rozsahu, v akom odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil pojem zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, treba tieto námietky zamietnut. 116. Súd prvého stupna sa totiz oprel v bode 182 napadnutého rozsudku o ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej to, ze sa clenský stát pokúsa vyrovnat znevýhodnenia podnikov v hospodárskej sútazi v urcitom hospodárskom odvetví alebo urcitej oblasti pomocou zvýhodnení, nemôze tieto opatrenia zbavit povahy státnej pomoci.([71]71) 117. Pri posúdení, ci opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, sa v podstate nevychádza z cielov, ktoré sa ním sledujú, ale z jeho úcinkov. Ciele, ktoré sa opatrením sledujú, sa naopak zohladnia az v rámci preskúmania, ci je pomoc zlucitelná s vnútorným trhom.([72]72) Ako uviedol Súd prvého stupna v bodoch 85 az 187 napadnutého rozsudku, táto zásada sa v judikatúre nedodrziava bez výnimky. Na úcely tohto prípadu vsak nie je potrebné vypracovat ziadnu podrobnú analýzu osobitných prípadov, v ktorých sa judikatúra od tejto zásady odklána. Komisia totiz správne poukazuje na skutocnost, ze ciel, ktorým je kompenzácia znevýhodnenia hospodárskej sútaze podnikov podmieneného miestom ich usadenia, neodôvodnuje ziadne odchýlenie sa od tejto zásady. 118. V prospech toho hovorí uz struktúra clánku 87 ES. Podla clánku 87 ods. 3 písm. a) az d) ES mozno totiz takýto ciel zohladnit za okolností v rámci posúdenia zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Systematika tejto normy tak hovorí proti zohladneniu takého ciela uz na úrovni základných znakov pomoci upravených v clánku 87 ods. 1 ES. 119. Zohladnenie takéhoto ciela v rámci clánku 87 ods. 1 ES by navyse nebolo zlucitelné so zmyslom a úcelom tohto ustanovenia. Komisia v odôvodnení c. 53 napadnutého rozhodnutia a Súd prvého stupna v bode 184 napadnutého rozsudku právom urcili, ze clánok 87 ods. 1 ES chráni kazdú formu hospodárskej sútaze pred státnym zásahom vo forme pomoci. Tým nie je chránená iba hospodárska sútaz medzi podnikmi, ktoré sú prevádzkované za porovnatelných podmienok, ale aj medzi podnikmi, ktoré sú cinné za nerovnakých podmienok. V rozpore s názorom Comitato a talianskej vlády chráni clánok 87 ods. 1 ES okrem toho aj vytlácajúcu hospodársku sútaz. Negatívne úcinky vytlácajúcej hospodárskej sútaze vsak podla clánku 87 ods. 3 ES môzu byt zohladnené. b) O nedostatkoch odôvodnenia 120. Dalej je potrebné zamietnut námietku spolocnosti Italgas, podla ktorej Súd prvého stupna nedostatocne odôvodnil, ako sa úlavy na sociálnych odvodoch odlisujú od osobitných situácií, v ktorých je výnimocne mozné zohladnit sledovaný ciel pri posúdení povahy pomoci. Súd prvého stupna sa totiz v bode 181 a nasl. napadnutého rozsudku odvolal najprv na ustálenú judikatúru, na základe ktorej pokus clenského státu kompenzovat znevýhodnenie podnikov urcitého hospodárskeho sektora alebo urcitej oblasti v hospodárskej sútazi formou zvýhodnení nezbavuje tieto opatrenia povahy státnej pomoci. Okrem toho v bode 184 napadnutého rozsudku právom konstatoval, ze clánok 87 ods. 1 ES chráni kazdú formu hospodárskej sútaze. Z tohto odôvodnenia uz vyplynulo, ze ciel sledovaný úlavami na sociálnych odvodoch zrejme nebol spôsobilý odstránit povahu státnej pomoci. Na základe tejto skutocnosti nebolo potrebné, aby sa Súd prvého stupna do hlbky zaoberal osobitnými situáciami, v ktorých je mozné zohladnit ciel sledovaný opatrením uz na úrovni clánku 87 ods. 1 ES. Stacilo urcenie Súdu prvého stupna v bode 188 napadnutého rozsudku, ze takáto osobitná situácia nenastala a na základe uz uvedených argumentov bolo jasné, ze úlavy na sociálnych odvodoch boli zvýhodneniami v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. c) O kritériu súkromného hospodárskeho subjektu 121. Odkaz talianskej vlády na skutocnost, ze Súd prvého stupna mal uplatnit kritérium súkromného hospodárskeho subjektu, je irelevantný uz len preto, lebo samotná Talianska republika nepodala ziadne odvolanie a ziadny z odvolatelov sa nedovolával tejto námietky. Navyse porovnanie so súkromným hospodárskym subjektom je nesprávne, a to najmä z toho dôvodu, ze úlavy na sociálnych odvodoch nemali taký ciel, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt, a úlavy pre podniky usadené na území Benátok a Chioggie boli poskytnuté nezávisle od ich financnej situácie, co nezodpovedá zásade maximalizácie zisku, ktorá je pre súkromný hospodársky subjekt smerodajná. d) Návrh 122. Námietky odvolatelov, ktoré smerujú proti urceniu Súdu prvého stupna, podla ktorého ciel vyrovnat znevýhodnenia podnikov usadených na území Benátok a Chioggie nevedie k zániku povahy státnej pomoci v prípade úlav na sociálnych odvodoch, sa preto musia zamietnut. 123. Na rozdiel od názoru Komisie nepovazujem za bezpodmienecne nutné zmenit odôvodnenie rozsudku. To by totiz bolo nevyhnutné iba v prípade, keby sa nemohli zamietnut námietky odvolatelov na základe odôvodnenia obsiahnutého v napadnutom rozsudku. Ako bolo uvedené vyssie, námietky vsak môzu byt zamietnuté na základe vyssie uvedených prvkov odôvodnenia bez toho, aby sa Súd prvého stupna musel v jednotlivostiach zaoberat otázkou, v akých osobitných konsteláciách môze byt zohladnený sledovaný ciel výnimocne uz pri posúdení povahy státnej pomoci. Preto sa mi nezdá potrebné zmenit odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna v bodoch 185 az 188, hoci vysvetlenia Súdu prvého stupna na tomto mieste sú poznacené nesprávnymi právnymi posúdeniami. 124. Ostatné námietky odvolatelov, ktoré smerovali proti subsidiárnym tvrdeniam Súdu prvého stupna v bodoch 189 az 194 napadnutého rozsudku, je potrebné zamietnut ako irelevantné.([73]73) Urcenie Súdu prvého stupna, podla ktorého úlavy na sociálnych odvodoch predstavujú zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, vychádza zo skutocnosti, ze ciel sledovaný úlavami na sociálnych odvodoch, ktorým je kompenzácia znevýhodnení v hospodárskej sútazi v podnikoch usadených na území Benátok a Chioggie, nie je mozné zohladnit v rámci clánku 87 ods. 1 ES. Právne nesprávne posúdenie v subsidiárnom odôvodnení Súdu prvého stupna by tak nemohlo spochybnit jeho urcenie, podla ktorého predstavujú úlavy na sociálnych odvodoch zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 125. Námietky odvolatelov smerujúce proti tomu urceniu treba preto v celom rozsahu zamietnut. B - O preskúmaní podmienok narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 126. Odvolatelia dalej podali námietky proti konstatovaniam Súdu prvého stupna, podla ktorých Komisia dostatocne preskúmala, ci úlavy na sociálnych odvodoch narúsajú hospodársku sútaz a ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi, a toto aj dostatocne odôvodnila. Tieto urcenia oprel Súd prvého stupna o odôvodnenia v bodoch 222 az 252 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v nich najprv uviedol, ze Komisia sa pri preskúmaní schémy multisektorálnej pomoci môze obmedzit na preskúmanie charakteristických znakov dotknutej právnej úpravy bez toho, aby sa musela zaoberat jednotlivými prípadmi.([74]74) Okrem toho Súd prvého stupna uviedol, ze rozdelenie dôkazného bremena v konaní o kontrole pomoci závisí od dodrzania príslusných procesných povinností Komisie a clenských státov, resp. tretích zúcastnených osôb.([75]75) Úlohou dotknutého clenského státu, resp. zúcastnených tretích osôb, je poskytnút Komisii v rámci správneho konania vsetky potrebné informácie.([76]76) Komisia je teda pri schéme multisektorálnej pomoci povinná iba preskúmat podmienky ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a narusenia hospodárskej sútaze, pokial jej k tomu boli v správnom konaní predlozené dostatocné informácie. Ak Komisia nemá dostatok informácií, môze sa v súlade s judikatúrou odvolávat na predpoklad zalozený na analýze povahy predmetnej schémy pomoci.([77]77) Aj rozsah potrebného odôvodnenia Komisie závisí od skutocnosti, ktoré údaje a informácie boli Komisii v správnom konaní poskytnuté.([78]78) Zákonnost rozhodnutia Komisie musí byt posúdená len na základe prvkov, ktoré má táto institúcia k dispozícii v okamihu prijatia daného rozhodnutia.([79]79) 127. V nasledujúcej casti Súd prvého stupna preskúmal, ci bolo odôvodnenie Komisie pri zohladnení týchto údajov dostatocné a jeho odpoved bola kladná najmä preto, lebo stanoviská a podklady zaslané Komisii v rámci správneho konania neobsahovali nijaké konkrétne údaje alebo údaje, ktoré by mohli upriamit pozornost Komisie na urcité oblasti hospodárstva a umoznili by jej najmä urcit, ze v týchto oblastiach hospodárstva nemohli sporné úlavy na sociálnych odvodoch ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ovplyvnit hospodársku sútaz. Komisii preto neprinálezalo, aby zhromazdovala dodatocné informácie od vnútrostátnych orgánov.([80]80) 128. Súd prvého stupna následne zamietol zalobné dôvody porusenia zásady zákazu diskriminácie a rozpornosti odôvodnenia, ktoré boli podané v súvislosti s tým, ze Komisia síce zohladnila situáciu mestských podnikov, ale nezohladnila pritom situáciu zalobcov, resp. urcitých oblastí hospodárstva. Aj v tejto súvislosti sa Súd prvého stupna odvolal na skutocnost, ze Komisii boli predlozené specifické informácie iba v súvislosti s mestskými podnikmi.([81]81) 129. Súd prvého stupna dalej zamietol námietku, ze Komisia sa mala viac zaoberat nepatrnou výskou úlav na sociálnych odvodoch a lokálnym charakterom cinnosti zvýhodnených podnikov. Nepatrná výska úlav na sociálnych odvodoch nevylucuje moznost ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Aj keby zvýhodnené podniky vykonávali svoju cinnost iba na lokálnej úrovni, mohlo by dôjst k ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi a k naruseniu hospodárskej sútaze.([82]82) 130. Súd prvého stupna následne urcil, ze rozhodnutie Komisie bolo dostatocne odôvodnené.([83]83) 131. Napokon Súd prvého stupna takisto zamietol zalobný dôvod, na základe ktorého napadnuté rozhodnutie nebolo dostatocne urcité pre výkon rozhodnutia vnútrostátnymi orgánmi. V tejto súvislosti uviedol, ze odôvodnenie bolo dostatocné na to, aby umoznilo vnútorným orgánom urcit podniky, ktoré sú povinné vrátit získanú pomoc v rámci výkonu tohto rozhodnutia. Týmto orgánom neprinálezí pri výkone napadnutého rozhodnutia preverit v kazdom individuálnom prípade, ci podmienky na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES sú splnené.([84]84) 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 132. Italgas namieta, ze Súd prvého stupna porusil pravidlá o delbe dôkazného bremena, kedze vychádzal z faktu, ze vnútrostátne orgány alebo dotknuté tretie osoby nesú dôkazné bremeno, pokial ide o podmienky clánku 87 ods. 1 ES. 133. Súd prvého stupna sa dalej dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked urcil, ze Komisia svoje rozhodnutie odôvodnila dostatocne. Komisia dostala pred vydaním napadnutého rozhodnutia informácie, ktoré vyvolali pochybnosti, ci boli úlavy na sociálnych odvodoch pre urcité kategórie podnikov, resp. urcité oblasti hospodárstva, spôsobilé narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Komisia síce vyzvala talianske úrady na predlozenie vsetkých potrebných informácií, aby mohla posúdit pozíciu mestských podnikov. Komisia vsak bola povinná vykonat dalsie preskúmanie v súvislosti s inými kategóriami podnikov, na ktoré bola upozornená. Minimálne bola povinná objasnit, ktoré kritériá boli vnútrostátne orgány povinné dodrzat pri výkone rozhodnutia, aby sa zabránilo tomu, ze vnútrostátne orgány budú pozadovat vrátenie zvýhodnení, ktoré nie sú státnou pomocou. 134. Podla Italgas Súd prvého stupna takisto skreslil dôkazy. List mesta Benátky z 18. mája 1998, oznámenie talianskej vlády z 23. januára 1999 a list talianskych orgánov z 10. júna 1999 neobsahovali iba odkazy na skutocnost, ze úlavy na sociálnych odvodoch v prípade mestských podnikov neboli spôsobilé narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Dokumenty navyse obsahovali aj informácie o iných kategóriách podnikov. 135. Súd prvého stupna napokon nesprávne urcil, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne urcité na to, aby ho vnútrostátne orgány mohli vykonat. Ako Komisia uvádza, napadnuté rozhodnutie je neúplné a muselo byt doplnené listami Komisie z 29. augusta a z 29. októbra 2001. Vydanie takýchto neúplných rozhodnutí nie je zlucitelné so systémom kontroly státnej pomoci. Po prvé Komisia uz v rámci konania vo veci formálneho zistovania musí preskúmat odkazy na skutocnost, ze v urcitých prípadoch nejde o nijakú pomoc, resp. táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Iba tak mozno zabezpecit, ze vnútrostátne orgány budú spôsobilé zabezpecit riadny výkon rozhodnutia Komisie. Po druhé vysetrovania nemohli byt preradené do konania o výkone rozhodnutia, pretoze potom by nebolo zarucené ani riadne vysetrovanie uskutocnené Komisiou, ani kontrola Komisie súdmi Spolocenstva. 136. Hotel Cipriani takisto podal námietky proti konstatovaniu Súdu prvého stupna, ze rozhodnutie Komisie je dostatocne odôvodnené. Trh hotelov a restaurácií treba vymedzit lokálne, pretoze turisti si najprv zvolia územný ciel, a potom hotel alebo restauráciu. Kedze hotely v Benátkach si nekonkurujú v hospodárskej sútazi s hotelmi v iných mestách, nemohli úlavy na sociálnych odvodoch ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 137. Podla názoru Comitato Súd prvého stupna konstatovaním, ze Komisia neporusila svoje procesné povinnosti, porusil zásadu zákazu diskriminácie. Komisia totiz vykonala hlbkové preskúmanie, iba pokial ide o mestské podniky, ale nie v súvislosti s inými kategóriami podnikov. 138. Okrem toho Comitato a talianska vláda spochybnujú konstatovanie Súdu prvého stupna, podla ktorého sa Komisia nedopustila ziadneho pochybenia v odôvodnení. Aj v prípade schémy pomoci s regionálnym cielom sa Komisia nemôze obmedzit na vseobecné konstatovanie alebo odvolávat na domnienky, ale musí podat dôkaz o tom, ze boli splnené podmienky clánku 87 ods. 1 ES. Odôvodnenie Komisie sa obmedzilo na konstatovanie, ze úlavy na sociálnych odvodoch sa poskytli podnikom, ktoré sa podstatnou mierou podielajú na obchode medzi clenskými státmi, ako podniky zo sektora zivnosti a sluzieb. Nezohladnila, ze cinnost mnohých podnikov v Chioggii a Benátkach bola iba lokálneho charakteru, hoci to vyplývalo z informácií, ktoré boli Komisii predlozené. Podla názoru talianskej vlády mala Komisia vo väcsej miere zohladnit nepatrnú výsku úlav na sociálnych odvodoch, lokálny charakter cinnosti zvýhodnených osôb a ostrovnú polohu Benátok. 139. Talianska vláda nakoniec zastáva názor, ze kritériá pre posúdenie jednotlivých pomocí sa mali uplatnit, pretoze Komisia mohla poznat zvýhodnené osoby a výsku úlav na sociálnych odvodoch. Po vydaní napadnutého rozhodnutia vylúcila Komisia existenciu pomoci pre urcité podniky, pretoze v ich prípade nedoslo k ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi. Toto preskúmanie mala uskutocnit uz v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 140. Podla názoru Komisie treba tieto námietky zamietnut. Súd prvého stupna správne urcil, ze Komisia svoje rozhodnutie dostatocne odôvodnila. 141. Po prvé správne poukázal na fakt, ze Komisia sa pri posúdení protiprávnej schémy multisektorálnej pomoci môze obmedzit na vseobecné posúdenie bez toho, aby analyzovala kazdú jednotlivú oblast hospodárstva. V tomto prípade je úlohou vnútrostátnym orgánov a dotknutých tretích osôb, aby Komisii poskytli potrebné informácie a umoznili jej posúdit, ci opatrenie v súvislosti s urcitými oblastami hospodárstva nie je spôsobilé narusit hospodársku sútaz alebo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Informácie predlozené Komisii ale nepoukazovali na ziadne osobitosti, pokial ide o hospodárske oblasti hotelového sektora a zásobovania plynom. 142. Po druhé Súd prvého stupna správne poukázal na skutocnost, ze aj zvýhodnenie cinnosti cisto lokálneho významu môze narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, kedze sa to môze prejavit na ponuke urcitých produktov a sluzieb. 143. Po tretie Súd prvého stupna sa síce dopustil právne nesprávneho posúdenia v súvislosti s dôkazným bremenom. Jeho závery vsak v konecnom dôsledku boli správne, takze táto námietka sa pri zmene odôvodnenia napadnutého rozsudku musí zamietnut. Komisia totiz predlozila dôkaz, ze rezim úlav na sociálnych odvodoch je státnou pomocou. Predmetom preskúmania Komisie bol rezim úlav na sociálnych odvodoch, nie jednotlivé zvýhodnenia poskytnuté na základe tohto rezimu. Pokial by Komisia bola o tomto rezime informovaná vopred, musela by ho v zásade posúdit iba vseobecne, bez zohladnenia jednotlivých prípadov. V kompetencii clenského státu je upozornit Komisiu na osobitné situácie. Tieto zásady musia platit aj v prípade, ked clenský stát nedodrzí svoju povinnost. Clenské státy totiz nesmú byt za nedodrzanie oznamovacej povinnosti odmenené. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, o zalujúcich podnikoch neboli Komisii predlozené nijaké osobitné informácie. V tejto súvislosti poukazuje Komisia na skutocnost, ze vnútrostátne orgány boli niekolkokrát vyzvané k predlozeniu informácií. 144. Po stvrté je potrebné zamietnut námietku týkajúcu sa skreslenia dôkazov. V rozsahu, v akom spolocnost Italgas napáda posúdenie skutocností zo strany Súdu prvého stupna, je táto námietka v rámci opravného prostriedku neprípustná. Pokial Italgas tvrdí, ze doslo ku skresleniu dôkazov, je to v zásade prípustné. Obsahovo vsak spolocnost Italgas nenamieta skreslenie dôkazov, ale ich posúdenie Súdom prvého stupna. Súd prvého stupna v kazdom prípade správne urcil, ze vseobecné informácie v dôkazných prostriedkoch neobsahovali ziadnu konkrétnu informáciu, ktorá by upozornila Komisiu na osobitnú situáciu urcitých odvetví. 145. Po piate treba zamietnut aj námietku spolocnosti Italgas týkajúcu sa neúplnosti napadnutého rozhodnutia. Pokial vykazuje odôvodnenie napadnutého rozsudku rozpory, je to spôsobené právne nesprávnym posúdením, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna v rámci posúdenia aktívnej legitimácie. V ostatnej casti nemusí Komisia v rámci posúdenia schémy multisektorálnej pomoci analyzovat nijaké jednotlivé prípady. 3. Právne posúdenie 146. Odvolatelia spochybnujú konstatovanie Súdu prvého stupna, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne preskúmala, ci rezim úlav na sociálnych odvodoch narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, a aj to primerane odôvodnila. V tejto súvislosti namietajú právne nesprávne posúdenie tak v casti odôvodnenia Súdu prvého stupna, v ktorom Súd prvého stupna uviedol kritérium, ktoré je potrebné uplatnit, ako aj v casti odôvodnenia, v ktorom Súd prvého stupna toto kritérium uplatnil. 147. Tieto námietky preskúmam najprv v súvislosti s posúdením rezimu úlav na sociálnych odvodoch Súdom prvého stupna a Komisiou (a). Následne preskúmam, ako treba tieto námietky posúdit z toho pohladu, ked sa Komisia v napadnutom rozhodnutí neobmedzila iba na posúdenie rezimu úlav na sociálnych odvodoch, ale nariadila aj vymáhanie poskytnutej pomoci (b). a) O posúdení rezimu úlav na sociálnych odvodoch i) O kritériu preskúmania a o dôkaznom bremene 148. Odvolatelia najprv namietajú právne nesprávne posúdenie kritéria a dôkazného bremena. - O kritériu preskúmania 149. V rozsahu, v akom odvolatelia namietajú, ze sa Súd prvého stupna dopustil právne nesprávneho posúdenia, pokial ide o kritérium, ktoré má uplatnit Komisia, je táto námietka nedôvodná. 150. Ako Súd prvého stupna v bode 209 napadnutého rozsudku správne konstatoval, závisí kritérium, ktoré má uplatnit Komisia v rámci kontroly státnej pomoci, v prvom rade od predmetu kontroly. V prípade, v ktorom Komisia preskúmava zlucitelnost protiprávnej schémy multisektorálnej pomoci s clánkom 87 ES, je v zásade povinná preskúmat právnu úpravu tejto schémy.([85]85) V zásade sa teda môze obmedzit na posúdenie vnútrostátneho rezimu bez toho, aby skúmala jednotlivé zvýhodnenia poskytnuté podla tejto schémy. Na tom sa zakladá myslienka, ze clenský stát nemá byt odmenovaný za porusenie svojej oznamovacej povinnosti. Komisia nemá byt v horsom postavení nez v prípade, v ktorom clenský stát o schéme vopred informoval. 151. Dalej Súd prvého stupna v bode 211 a nasl. napadnutého rozsudku výstizne uviedol, ze predmet kontroly Komisie môze závisiet aj od informácií, ktoré Komisia získala v priebehu konania. Pokial Komisia nadobudne osobitné informácie týkajúce sa urcitých príjemcov, resp. urcitého sektora, môze to viest k procesnoprávnej povinnosti Komisie. Pokial sú informácie úplné, musí Komisia tohto príjemcu([86]86) alebo sektor zohladnit. Pokial sú neúplné, musí Komisia, ako vyplýva z clánku 13 ods. 1 vety 2 nariadenia 659/1999, clenskému státu ulozit, aby jej v priebehu lehoty, ktorú stanoví, zaslal vsetky potrebné podklady, informácie a údaje. 152. Námietku, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho kritéria, je teda potrebné zamietnut ako nedôvodnú. - O dôkaznom bremene 153. Italgas dalej namieta, ze Súd prvého stupna sa dopustil v súvislosti s dôkazným bremenom právne nesprávneho posúdenia. 154. Táto námietka je dôvodná. 155. Na rozdiel od vyjadrení Súdu prvého stupna v bode 232 napadnutého rozsudku nenesie totiz ani Talianska republika, ani zalobcovia dôkazné bremeno pre dôkaz, ze rezim úlavy na sociálnych odvodoch nenarúsa hospodársku sútaz alebo neovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Komisia skôr nesie dôkazné bremeno pre dôkaz podmienok clánku 87 ods. 1 ES,([87]87) a tým aj pre dôkaz narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 156. Následné konstatovanie Súdu prvého stupna v bode 233 napadnutého rozsudku, podla ktorého je vecou clenského státu a dotknutých tretích osôb, aby uplatnili vsetky tvrdenia a Komisii poskytli vsetky relevantné informácie, povazujem dalej prinajmensom za nezrozumitelné. Procesné povinnosti Komisie, clenských státov a dalsích úcastníkov konania o preskúmaní systému pomoci neovplyvnujú priamo dôkazné riziko. Je vsak mozné, ako bolo uvedené vyssie, ze ovplyvnia tak predmet zistovania, ako aj otázku, od ktorého momentu sa dôkaz pre splnenie podmienok clánku 87 ods. 1 ES povazuje za podaný. Clánok 13 ods. 1 vety 2 nariadenia c. 659/1999 tak stanovuje, ze Komisia môze svoje rozhodnutie vydat na základe informácií, ktorými disponuje, ked clenský stát nesplnil jej príkaz na poskytnutie informácie. 157. Odôvodnenie Súdu prvého stupna týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena je preto právne nesprávne. Súd prvého stupna, ako to vyplýva z bodu 239 napadnutého rozsudku, vsak predsa len napriek tomuto právne nesprávnemu posúdeniu preskúmal, ci Komisia dostatocne preukázala narusenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi. Právne nesprávne posúdenie teda nakoniec nemalo nijaký úcinok. Z tohto dôvodu je potrebné námietku spolocnosti Italgas pri zmene odôvodnenia Súdu prvého stupna zamietnut. - Predbezný návrh 158. Námietky týkajúce sa kritéria a dôkazného bremena teda v konecnom dôsledku nemozno prijat. ii) O uplatnení kritéria preskúmania 159. Odvolatelia podali námietky aj proti casti odôvodnenia, v ktorej Súd prvého stupna uplatnil toto kritérium na prejednávaný prípad. Tvrdia, ze Komisia nepreukázala, resp. dostatocne neodôvodnila, ze rezim narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Dalej namietajú, ze Komisia v prejednávanom prípade mala povinnost preskúmat vsetky jednotlivé prípady, konkrétnu situáciu spolocnosti Italgas a Hotela Cipriani, resp. situáciu urcitých odvetví hospodárstva. Nakoniec namietajú porusenie zásady zákazu diskriminácie a tvrdia skreslenie dôkazov Súdom prvého stupna. - O dôkaze narusenia hospodárskej sútaze a o ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi 160. Námietka, podla ktorej Súd prvého stupna neprávom urcil, ze Komisia preukázala narusenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, je potrebné zamietnut. 161. Ako bolo uvedené vyssie, Komisia v zásade nemusí pri preskúmaní protiprávnej multisektorálnej schémy pomoci v jednotlivých prípadoch skúmat, ci vsetky zvýhodnenia, ktoré sa poskytli na základe tohto rezimu, predstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Skôr sa môze obmedzit na dôkaz, ze rezim ako taký nie je zlucitelný s clánkom 87 ES. Preto ani nemusí preskúmat, ci vsetky zvýhodnenia, ktoré sa poskytujú podla rezimu, narusujú hospodársku sútaz a ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi. 162. Súd prvého stupna výstizne konstatoval, ze Komisia takýto dôkaz poskytla. Poziadavky na dôkaz, ze samotný rezim úlav na sociálnych odvodoch je spôsobilý narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, totiz nie sú velmi vysoké. Stací preukázat, ze minimálne cast zvýhodnení poskytnutých podla tohto rezimu je na to spôsobilá. O takýto prípad zjavne ide pri úlavách na sociálnych odvodoch, ktoré sa poskytujú vsetkým podnikom v urcitej oblasti. 163. Takáto prevádzková pomoc oslobodzuje podniky od nákladov, ktoré by normálne museli znásat. Tým narúsa hospodársku sútaz medzi zvýhodnenými podnikmi a inými, nezvýhodnenými podnikmi.([88]88) Námietka talianskej vlády, podla ktorej sa toto malo presnejsie preskúmat na základe nepatrnej výsky zvýhodnení, nie je relevantná. Ako Súd prvého stupna správne uviedol v bode 247 napadnutého rozsudku, Komisia vynala v odôvodnení c. 110 napadnutého rozhodnutia úlavy na sociálnych odvodoch, ktoré patria pod pravidlo de minimis, explicitne z rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Dalej Súd prvého stupna správne poukázal na to, ze podla ustálenej judikatúry ani pomerne nepatrný rozsah zvýhodnenia, ani pomerne nepatrná velkost zvýhodneného podniku nevylucujú spôsobilost narusit hospodársku sútaz. Toto platí najmä v prípade, ked sa zvýhodnenie, tak ako je to v tomto prípade, poskytuje s cielom zachovania cinnosti podnikov, ktoré by inak na trhu zanikli. 164. Pokial ide o ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, Súd prvého stupna správne poznamenal, ze Komisia svoje rozhodnutie dostatocne odôvodnila. V bode odôvodnenia c. 49 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia najprv uviedla, ze úlavy na sociálnych odvodoch platili pre vsetky podniky v Benátkach a Chioggii. Okrem toho uviedla, ze prinajmensom niektoré z týchto podnikov sa zúcastnili na obchode medzi clenskými státmi. 165. Komisia tak podala dôkaz o tom, ze rezim úlav na sociálnych odvodoch narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, pretoze prinajmensom pre cast zvýhodnení poskytnutých podla tohto rezimu to platilo. Dôkaz, ze vsetky zvýhodnenia, ktoré boli poskytnuté podla tohto rezimu, narusili hospodársku sútaz a ovplyvnili obchod medzi clenskými státmi, Komisia z vyssie uvedených dôvodov nemusela podat. - O nevyhnutnosti preskúmania vsetkých jednotlivých prípadov 166. V rozsahu, v akom sa namieta, ze Komisia mala preskúmat, ci boli vsetky úlavy na sociálnych odvodoch v konkrétnom prípade spôsobilé narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, je potrebné túto námietku zamietnut. 167. Uz vyssie bolo urcené, ze Komisia v zásade nemá povinnost takéto preukázanie vykonat. Vzniká vsak otázka, ci okolnost, ze sa Komisii v priebehu správneho konania predlozili informácie, na základe ktorých mohla zistit identitu a pocet dotknutých podnikov, odôvodnuje procesnú povinnost Komisie vychádzat z individuálnej situácie tohto podniku. 168. V tejto súvislosti je potrebné rozlisovat neúplné odkazy a informácie, a nie dostatocne osobitné odkazy a informácie. Specifické odkazy môzu vyvolat povinnost Komisie zohladnit urcité situácie. Pokial sú odkazy a informácie síce dostatocne specifické, ale neúplné, podla clánku 13 ods. 1 vety 2 nariadenia c. 659/1999 môze byt Komisia povinná poziadat clenské státy o poskytnutie informácie. Naopak, nespecifické, cize nedostatocne zhmotnené odkazy, nevyvolávajú ziadnu zodpovedajúcu procesnú povinnost Komisie. Inak by sa totiz mohla lahko obíst zásada, podla ktorej nesmie byt clenský stát odmenený za porusenie svojej oznamovacej povinnosti, a Komisia sa má preto v zásade obmedzit na preskúmanie schémy pomoci ako takej. Ako urcil Súd prvého stupna v bodoch 240 a 242 nasl. napadnutého rozsudku, informácie, ktoré boli predlozené Komisii v súvislosti s jednotlivými podnikmi, neboli dostatocne specifické, aby vyvolali procesnú povinnost Komisie. - O nevyhnutnosti preskúmania individuálnej situácie spolocnosti Italgas a Hotela Cipriani 169. Námietka, podla ktorej mala Komisia zohladnit individuálnu situáciu Italgas a Hotel Cipriani, je takisto nedôvodná. Ako Súd prvého stupna v bodoch 214 a 241 napadnutého rozsudku správne konstatoval, Komisii neboli v tomto ohlade v priebehu konania predlozené ziadne osobitné informácie, ktoré by mohli odôvodnit procesnú povinnost zohladnit individuálnu situáciu týchto zalobcov. - O nevyhnutnosti preskúmania urcitých odvetví hospodárstva 170. Odvolatelia dalej uvádzajú, ze odôvodnenie Komisie nebolo dostatocné, pokial ide o hospodárske odvetvia stavebníctva, obchodu a hotelového sektora, a namietajú, ze Súd prvého stupna mal k tomuto záveru dospiet. 171. Aj táto námietka je nedôvodná. Ako Súd prvého stupna právom uviedol, Komisii neboli v tejto súvislosti v správnom konaní predlozené ziadne osobitné informácie, ktoré by mohli odôvodnit jej procesnú povinnost. Z bodu 240 napadnutého rozsudku síce vyplýva, ze talianske úrady v rámci konania vo veci formálneho zistovania listom z 23. januára 1999 tvrdili, ze podniky v hospodárskych odvetviach stavebníctva, obchodu a hotelového sektora a sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu sa nemohli zúcastnit na obchodnom styku. Súd prvého stupna vsak poukázal na skutocnost, ze toto tvrdenie nebolo podlozené ziadnym právnym alebo faktickým argumentom. Okrem toho písomnosti, ktoré tvorili prílohu k tomuto listu, neobsahujú ziadne stanoviská alebo údaje, z ktorých by sa dalo odvodit, ze by najmä v prípade odvetví hospodárstva, ktoré v uvedenom liste oznacili talianske orgány, slo o výlucne miestne trhy. 172. Kedze neboli k dispozícii ziadne osobitné informácie, ani v tejto súvislosti neexistovala ziadna procesná povinnost Komisie. Táto námietka je teda tiez nedôvodná. - O zásade zákazu diskriminácie 173. Pokial namietajú odvolatelia porusenie zásady zákazu diskriminácie, je aj táto námietka nedôvodná. Komisia musí síce v rámci preskúmania schémy pomoci vykonat starostlivé a nestranné preskúmanie.([89]89) Musí tak zohladnit aj zásadu rovnakého zaobchádzania, teda s porovnatelnými situáciami zaobchádzat rovnako. Ako vsak správne urcil Súd prvého stupna v bode 244 a nasl. napadnutého rozsudku, situácia mestských podnikov sa odlisuje od situácie ostatných príjemcov tým, ze pri mestských podnikoch existovali osobitné, aj ked nie úplné informácie. Tieto osobitné informácie vyvolali procesnú povinnost Komisie, ktorú príkazom o poskytnutie informácie splnila. - O skreslení dôkazov 174. V rozsahu, v akom spolocnost Italgas namieta, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy, treba túto námietku zamietnut. Spolocnost Italgas totiz v tejto námietke netvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil obsah urcitých dokumentov. Spolocnost Italgas skôr uvádza, ze Súd prvého stupna mal na základe odkazov, ktoré vyplynuli z urcitých dokumentov, dospiet k záveru, ze Komisia mala procesnú povinnost zohladnit túto informáciu. Spolocnost Italgas vsak pripústa, ze slo o vseobecné, a teda nie osobitné odkazy. Námietku spolocnosti Italgas treba tak s odkazom na vyssie uvedené zamietnut. iii) Predbezný návrh 175. Námietky smerujúce proti casti odôvodnenia Súdu prvého stupna, kde Súd prvého stupna preskúmal uplatnenie kritéria, ktoré stanovil spolu s Komisiou na prejednávaný prípad, preto treba v plnom rozsahu zamietnut. b) O príkaze vymáhania 176. Odvolatelia zastávajú názor, ze Komisia nemala vydat príkaz na vymáhanie pomoci obsiahnutý v clánku 5 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby najprv preskúmala, ci jednotlivé úlavy na sociálnych odvodoch splnajú podmienky clánku 87 ods. 1 ES. V nadväznosti na tento názor namietajú, ze Súd prvého stupna povazoval odôvodnenie Komisie za dostatocné. Podla Komisie je potrebné túto námietku zamietnut, avsak spolu so zmenou odôvodnenia Súdu prvého stupna. 177. Prejednávaná vec je osobitná tým, ze Súd prvého stupna a Komisia rozdielne ponímajú príkaz na vymáhanie v napadnutom rozhodnutí. Vzhladom na to, ze ponímanie Súdu prvého stupna je zalozené na právne nesprávnom názore, námietky odvolatelov namierené proti napadnutému rozsudku sú síce dôvodné (i), ale pri zmene odôvodnenia napadnutého rozsudku ich treba napriek tomu zamietnut (ii). i) O právne nesprávnom posúdení v odôvodnení Súdu prvého stupna 178. Odvolatelia namietajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil právne nesprávneho posúdenia, ked zastával názor, podla ktorého malo postacovat preskúmanie uskutocnené Komisiou na to, aby sa on oprel príkaz na vymáhanie pomoci vsetkých poskytnutých úlav na sociálnych odvodoch. 179. Na preskúmanie dôvodnosti tejto námietky treba najprv preskúmat, ci Súd prvého stupna k takémuto konstatovaniu dospel. Potom je potrebné preskúmat, ci je takéto konstatovanie právne nesprávne. - O odôvodnení Súdom prvého stupna 180. Súd prvého stupna vychádzal v napadnutom rozhodnutí najprv z toho, ze Komisia príkazom na vymáhanie pomoci v clánku 5 napadnutého rozhodnutia nariadila vrátenie vsetkých úlav na sociálnych odvodoch, ktoré v tomto rozhodnutí výslovne nevyhlásila za zlucitelné s clánkom 87 ES. 181. Toto chápanie Súdu prvého stupna vyplýva z bodu 251 a nasl., ako aj z bodov 100 az 111 napadnutého rozsudku. V bode 251 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna urcil, ze nebolo vecou vnútrostátnych orgánov preskúmat pri vykonaní napadnutého rozhodnutia v kazdom konkrétnom prípade, ci boli splnené podmienky clánku 87 ods. 1 ES. V tejto súvislosti Súd prvého stupna odkázal na svoje úvahy v bodoch 100 az 111 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v nich najmä uviedol, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadny odkaz na to, ze popri vynatí zvýhodnení podla pravidla de minimis mozno vynat aj iné zvýhodnenia podla rezimu úlav na sociálnych odvodoch s odôvodnením, ze nepredstavujú v zmysle clánku 87 ods. 1 ES státnu pomoc.([90]90) Následne Súd prvého stupna uviedol dôvody, z ktorých vyplýva, ze postup, podla ktorého by mohli vnútrostátne orgány v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia v konkrétnom prípade preskúmat moznost, ci sú splnené podmienky clánku 87 ods. 1 ES, treba zamietnut. Nie je vecou vnútrostátnych orgánov v kazdom konkrétnom prípade pri výkone napadnutého rozhodnutia preskúmat, ci sú splnené podmienky clánku 87 ods. 1 ES. 182. Potvrdzuje to aj odôvodnenie v bode 15 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v nom vylozil clánok 2 napadnutého rozhodnutia tak, ze úlavy na sociálnych odvodoch podla clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994 priznané podnikom usadeným na území Benátok a Chioggie predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. - O nesprávnosti tohto právneho názoru 183. Súd prvého stupna dalej povazoval odôvodnenie Komisie pre takýto príkaz na vymáhanie pomoci za dostatocné. Toto urcenie Súdu prvého stupna je z právneho hladiska nesprávne. 184. Podla názoru Súdu prvého stupna má byt, po prvé, Komisia oprávnená nariadit rozsiahle vymáhanie zvýhodnení, ktoré sa poskytli podla multisektorálnej schémy, a to bez toho, aby sa vopred preskúmalo, ci tieto zvýhodnenia splnajú v konkrétnom prípade podmienky clánku 87 ods. 1 ES. Po druhé, vnútrostátne orgány nemajú mat pri výkone takéhoto rozhodnutia oprávnenie preskúmat, ci v konkrétnom prípade existujú podmienky clánku 87 ods. 1 ES. 185. Takýto prístup nie je zlucitelný ani s clánkom 87 ods. 1 ES, ani s konaním o kontrole státnej pomoci. Komisia môze nariadit vrátenie poskytnutého zvýhodnenia iba vtedy, ked preskúmala a dosla k k záveru, ze zvýhodnenie nie je zlucitelné s clánkom 87 ES, cize predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom. 186. Prístup Súdu prvého stupna nie je mozné podla môjho názoru odôvodnit tým, ze clenský stát porusil svoju oznamovaciu povinnost. To totiz vedie, ako uz bolo uvedené vyssie,([91]91) iba k tomu, ze Komisia sa pri posúdení protiprávnej multisektorálnej schémy pomoci môze obmedzit v zásade na preskúmanie úpravy tejto schémy. To vsak neznamená, ze Komisia sa môze opriet o odôvodnenie, ktoré iba podporuje konstatovanie, ze multisektorálna pomoc nie je ako taká zlucitelná s clánkom 87 ES aj na úcely príkazu na vymáhanie pomoci vsetkých zvýhodnení poskytnutých podla tejto schémy. Samotná okolnost, ze takéto zvýhodnenia boli poskytnuté na základe schémy, podla ktorej boli poskytnuté pomoci scasti nezlucitelné so spolocným trhom, nepovazujem za dostatocné odôvodnenie pre takýto rozsiahly príkaz na vymáhanie. - Predbezný návrh 187. Odôvodnenie Súdu prvého stupna je teda z právneho hladiska nesprávne. ii) Zmena odôvodnenia 188. Komisia navrhuje námietku odvolatelov zamietnut pri zmene odôvodnenia Súdu prvého stupna. V podstate uvádza, ze v clánku 5 napadnutého rozhodnutia iba nariadila vymáhanie poskytnutých úlav na sociálnych odvodoch, ak v jednotlivom prípade slo o pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Ci v konkrétnom prípade existovali predpoklady podla clánku 87 ods. 1 ES, musia objasnit vnútrostátne orgány v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia. 189. Tomuto návrhu na zmenu odôvodnenia treba vyhoviet. Komisia v clánku 5 napadnutého rozhodnutia nariadila fakticky iba vymáhanie a to len v rozsahu, v akom islo pri zvýhodnení v konkrétnom prípade o pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Takýto postup je podla môjho názoru zlucitelný aj so systémom kontroly státnej pomoci, pricom vsak treba dodrzat urcité poziadavky. - O obsahu príkazu na vymáhanie 190. Súd prvého stupna vylozil zjavne nesprávne príkaz na vymáhanie v clánku 5 napadnutého rozhodnutia. Ako uviedla Komisia, v napadnutom rozhodnutí v prvom rade preskúmala, ci je rezim úlav na sociálnych odvodoch ako taký zlucitelný s clánkom 87 ES. Neuskutocnila tak ziadne rozsiahle posúdenie vsetkých poskytnutých úlav na sociálnych odvodoch. 191. Toto vyplýva tak z odôvodnenia, ako aj z výroku napadnutého rozhodnutia. Komisia v odôvodnení c. 49 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi iba konstatovala, ze vnútrostátna schéma narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, kedze sa úlava poskytuje vsetkým podnikom územia, teda aj podnikom, ktorých hospodárska cinnost je predmetom obchodu v rámci Spolocenstva. Odôvodnenie Komisie, podla ktorého sú zahrnuté aj podniky, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi, jasne ukazuje, ze Komisia zjavne neposúdila vsetky úlavy na sociálnych odvodoch, pokial ide o podmienky podla clánku 87 ods. 1 ES. 192. Toto je vyjadrené aj vo výroku napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od opisu v clánku 2 napadnutého rozhodnutia v bode 15 napadnutého rozsudku totiz Komisia nekonstatovala, ze úlavy na sociálnych odvodoch podla clánku 1 vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994, ktoré sa poskytli v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie, predstavujú pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Skôr sa tam a tiez v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia obmedzila na konstatovanie, ze podla rezimu úlav na sociálnych odvodoch nie sú poskytnuté pomoci zlucitelné so spolocným trhom. Iba v rozsahu, v akom vnútrostátne orgány urcia, ze úlavy na sociálnych odvodoch zahrnuté v clánku 1 ods. 2 a clánku 2 napadnutého rozhodnutia sú v konkrétnom prípade pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, nie je táto úlava podla clánku 1 ods. 2 a podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia zlucitelná so spolocným trhom. Iba pre tieto prípady nariaduje clánok 5 napadnutého rozhodnutia vymáhanie zvýhodnení. - O zlucitelnosti takéhoto prístupu s clánkom 87 ES a systémom kontroly státnej pomoci 193. Dalej sa musí objasnit, ci je takýto postup zlucitelný s clánkom 87 ES a so systémom kontroly státnej pomoci. Z toho vychádzal Súdny dvor v rozsudku Taliansko/Komisia([92]92). V prospech takéhoto názoru totiz hovorí, ze Komisia by inak stála pred volbou medzi dvoma neuspokojivými alternatívami. Na jednej strane by musela preskúmat pred nariadením vymáhania vsetky jednotlivé prípady. To by vsak zámerne obislo zásadu, ze Komisia sa môze v prípade preskúmania multisektorálnej schémy pomoci obmedzit na preskúmanie charakteristických znakov dotknutého programu. Na druhej strane by sa Komisia mohla obmedzit na urcenie nezlucitelnosti schémy s clánkom 87 ES. Toto by bolo neuspokojivé preto, lebo príkaz na vymáhanie by bol logickým následkom konstatovania, ze ide o pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom.([93]93) 194. Námietky, ktoré boli podané proti tomuto názoru, nepovazujem za presvedcivé. 195. Po prvé tento názor nevedie k tomu, ze vnútrostátne orgány a súdy zasahujú neprípustným spôsobom do právomocí Komisie. Naopak, popri podmienkach clánku 87 ods. 2 a 3 ES môzu vnútrostátne orgány totiz podmienky clánku 87 ods. 1 ES samy preskúmat.([94]94) Musí sa pritom zohladnit, ze vnútrostátne orgány a súdy sú oprávnené preskúmat podmienky clánku 87 ods. 1 ES, ale iba v rozsahu, v akom uz nie sú viazané konstatovaním v rozhodnutí Komisie. 196. Po druhé sa namieta, ze takýto názor by viedol k právnej neistote, pokial ide o rozsah kontrolnej právomoci vnútrostátnych orgánov. Ani táto námietka ma nepresvedcila. Ako bolo objasnené vyssie, kontrolná právomoc vnútrostátnych orgánov existuje iba vtedy, ked napadnuté rozhodnutie Komisie neobsahuje konecné konstatovanie o splnení podmienok clánku 87 ods. 1 ES. Komisia preto musí v napadnutom rozhodnutí jasne ukázat, v akom rozsahu sú jej urcenia v napadnutom rozhodnutí obmedzené na posúdenie schémy pomoci ako takej, v akom rozsahu platia jej urcenia aj pre preskúmania jednotlivých zvýhodnení, ktoré musia vykonat vnútrostátne orgány a súdy, a v akom rozsahu uskutocnila v jednotlivých hospodárskych odvetviach alebo jednotlivých zvýhodneniach preskúmanie idúce nad rámec posúdenia schémy pomoci. 197. Tieto poziadavky, zdá sa, napadnuté rozhodnutie splna. Pokial ide o posúdenie spôsobilosti úlav na sociálnych odvodoch narusit hospodársku sútaz alebo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, Komisia sa zjavne obmedzila na posúdenie rezimu úlav na sociálnych odvodoch ako takých. Napadnuté rozhodnutie preto v tomto smere neobsahuje ziadne konecné urcenie Komisie. V tomto zmysle sú vnútrostátne súdy a orgány v jednotlivých prípadoch oprávnené preskúmat, ci v konkrétnom prípade poskytnuté úlavy na sociálnych odvodoch narúsajú hospodársku sútaz a ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi. 198. Naopak urcenie Komisie, podla ktorého úlavy na sociálnych odvodoch na základe ciela, ktorým je vyrovnanie strukturálnych nevýhod pre podniky usadené na území Benátok a Chioggie, strácajú povahu pomoci, sa mi zdá, ze ako také neplatí iba pre posúdenie rezimu úlav na sociálnych odvodoch, ale aj pre kazdé jednotlivé a podla rezimu úlav na sociálnych odvodoch poskytnuté zvýhodnenie. V tomto smere existuje konecné urcenie Komisie, ktorým sú vnútrostátne orgány a súdy viazané. 199. Ak sú si vnútrostátne orgány v súvislosti s rozsahom urcení neisté, môzu sa obrátit na Komisiu, ktorá je na základe zásady lojálnej spolupráce povinná spolupracovat v dobrej viere s vnútrostátnymi orgánmi.([95]95) 200. Po tretie sa namieta, ze takýto prístup nie je zlucitelný so systémom kontroly státnej pomoci. V prípade sporu pri výkone takéhoto rozhodnutia by totiz Komisia musela v rozpore so systémom jednak zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES a jednak podat zalobu o nesplnenie povinnosti podla clánku 88 ods. 2 pododseku 2 ES na Súdnom dvore. 201. Ani túto námietku nepovazujem za presvedcivú. Je totiz potrebné rozlisovat medzi situáciami, v ktorých musí Komisia opätovne zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES, a situáciami, v ktorých môze priamo zacat konanie pred Súdnym dvorom podla clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES. 202. Pokial ide o spory týkajúce sa schémy pomoci ako takej, napríklad preto, lebo Komisia si myslí, ze clenský stát ju neodstránil alebo nedostatocne modifikoval, aby zarucil jej zlucitelnost s clánkom 87 ES, Komisia môze priamo podat zalobu podla clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES. Dôvodom je, ze pokial ide o rezim, existuje rozhodnutie Komisie. Podla môjho názoru to platí aj v prípade, ked sa Komisia domnieva, ze clenský stát vo vseobecnosti neprijal dostatocné opatrenia na vymáhanie pomoci poskytnutej na základe schémy. 203. Pokial naopak ide o príkaz na vymáhanie jednotlivých zvýhodnení poskytnutých podla predmetného rezimu, je potrebné rozlisovat. Ak ide o zvýhodnenia, ktoré Komisia neposúdila v jednotlivosti s ohladom na podmienky podla clánku 87 ods. 1 ES, a spor sa týka podmienky clánku 87 ods. 1 ES, pre ktorú Komisia vo svojom rozhodnutí neprijala ziadne konecné urcenie, Komisia musí zacat nové správne konanie. Pritom vsak nejde o opätovné zacatie správneho konania, ale o zacatie správneho konania s novým predmetom konania, cize posúdenie predmetného opatrenia. Pokial naopak ide o zvýhodnenia, ktoré Komisia uz v rozhodnutí vzhladom na clánok 87 ods. 1 ES v celom rozsahu posúdila, môze priamo podat zalobu podla clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES. 204. Tento názor teda nevedie k tomu, ze sa v rozpore so systémom, pokial ide o tie isté opatrenia, zacína tak správne konanie podla clánku 88 ods. 2 pododseku 1 ES, ako aj zaloba podla clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES. 205. Ako predbezný návrh preto ostáva konstatovat, ze Komisia v rozhodnutí, v ktorom v prvom rade preskúmava zlucitelnost protiprávnej multisektorálnej schémy pomoci s clánkom 87 ES, môze nariadit aj vymáhanie pomoci poskytnutej podla tejto schémy pomoci bez toho, aby musela predtým preskúmat, ci sú poskytnuté zvýhodnenia v jednotlivých prípadoch pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. iii) Predbezný návrh 206. Záverom treba námietky, podla ktorých Komisia nedostatocne odôvodnila príkaz na vymáhanie v clánku 5 napadnutého rozhodnutia, v plnom rozsahu zamietnut. c) Návrh 207. Treba teda stanovit, ze námietky, ktoré smerujú proti urceniu Súdu prvého stupna, podla ktorých Komisia napadnuté rozhodnutie v súvislosti s narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnením obchodu medzi clenskými státmi dostatocne preskúmala a odôvodnila, je potrebné v plnom rozsahu zamietnut. C - O sluzbách vseobecného hospodárskeho záujmu 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 208. Comitato a Italgas dalej podali námietky proti urceniu Súdu prvého stupna, podla ktorého Komisia neporusila clánok 86 ods. 2 ES ani svoje rozhodnutie v tomto smere neodôvodnila protirecivo. Súd prvého stupna oprel toto urcenie o body 203 az 221 napadnutého rozsudku. Urcil v nom, ze Komisia sa nedopustila ziadneho právne nesprávneho posúdenia, ked preskúmala uplatnenie clánku 86 ods. 2 ES iba v súvislosti s mestskými podnikmi, a nie v súvislosti so spolocnostou Italgas. Pri posúdení schémy multisektorálnej pomoci nie je Komisia povinná preskúmat jednotlivé prípady. Vnútrostátnym orgánom a dotknutým tretím osobám dalej prislúcha predniest v konaní pred Komisiou argumenty v prospech uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES. Pokial ide o spolocnost Italgas, tak neboli predlozené ziadne informácie. 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 209. Comitato, Italgas a Coopservice namietajú, ze Súd prvého stupna porusil clánok 86 ods. 2 ES. Podla názoru Comitato mal Súd prvého stupna povinnost urcit, ze Komisia porusila clánok 86 ods. 2 ES a zásadu zákazu diskriminácie, kedze nepreskúmala do hlbky, na ktoré podniky sa uplatní clánok 86 ods. 2 ES. Spolocnosti Italgas a Coopservice toto namietajú osobitne s ohladom na svoju situáciou, kedze ich cinnost by mohla byt chápaná ako sluzba vo vseobecnom hospodárskom záujme. 210. Podla názoru Komisie treba túto námietku zamietnut. Súd prvého stupna právom uviedol, ze je povinnostou clenského státu a dotknutých tretích osôb uviest v rámci konania pred Komisiou dôvody, pre ktoré sú státne opatrenia zlucitelné so spolocným trhom. Okrem toho nie je Komisia pri preskúmaní schémy pomoci povinná preskúmat jednotlivé prípady. V prejednávanom prípade talianske úrady poukázali na osobitnú situáciu mestských podnikov. Ani talianske úrady ani dotknuté tretie osoby vsak neposkytli osobitné informácie týkajúce sa spolocnosti Italgas. 3. Právne posúdenie 211. Námietky porusenia clánku 86 ods. 2 ES a zákazu diskriminácie treba zamietnut. Súd prvého stupna právom urcil, ze Komisia nepotrebuje pri posúdení schémy pomoci v zásade preskúmat ziadne jednotlivé prípady. Komisii takisto nemozno vycítat, ze porusila svoje procesné povinnosti. Po tom, ako talianske orgány upozornili Komisiu najmä na osobitnú situáciu v oblasti]sluzieb vo verejnom hospodárskom záujme, Komisia tieto orgány vyzvala na predlozenie dalsích informácií týkajúcich sa dotknutých podnikov. Talianske orgány vsak nijaké informácie týkajúce sa spolocnosti Italgas nepredlozili. D - O uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 212. Odvolatelia dalej napádajú urcenie Súdu prvého stupna, podla ktorého sa Komisia nedopustila ziadneho právne nesprávneho posúdenia pri uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Toto urcenie oprel Súd prvého stupna o body 280 az 314 napadnutého rozsudku. V nich sa zaoberal najmä otázkou, ci mala Komisia zohladnit strukturálne problémy, ktoré súviseli s ostrovnou polohou priamo podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES.([96]96) V tejto súvislosti Súd prvého stupna najprv urcil, ze Komisia má oprávnenie zohladnit osobitné situácie a íst pritom nad rámec svojich oznámení a usmernení v rámci ad hoc uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia zároven musí zvázit kladné úcinky pomoci a jej záporné úcinky na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze.([97]97) 213. Nejde vsak o právne nesprávne posúdenie, ak Komisia v prejednávanom prípade neuplatnila clánok 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia svoju diskrecnú právomoc neprekrocila, ked odmietla uplatnit tento predpis v prejednávanom prípade s odôvodnením, ze v prípade úlav na sociálnych odvodoch nejde o prevádzkovú pomoc spojenú s investíciou.([98]98) 214. Okrem toho Komisia dostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie. V odôvodnení c. 74 totiz uviedla, pre ktoré dôvody nepomýsla prispôsobit v prejednávanom prípade metódu uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia tam síce poukázala na skutocnost, ze v súvislosti so vstupom Svédska a Fínska zmenila ciastocne svoju metódu, aby mohla zohladnit nové geografické osobitosti v týchto clenských státoch. Zmenu svojej metódy vsak s súvislosti s podnikmi v Benátkach a Chioggii nepovazovala za potrebnú, kedze po prvé situácia v Benátkach nevykazuje nové prvky, po druhé úlavy na sociálnych odvodoch ako prevádzková pomoc sú spôsobilé narusit platný systém a po tretie táto oblast nemá ziadne naliehavé problémy hospodárskeho alebo sociálneho charakteru.([99]99) 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 215. Hotel Cipriani, Comitato, Coopservice a talianska vláda v podstate namietajú, ze tak Komisia, ako aj Súd prvého stupna sa neprávom obmedzili na preskúmanie, ci v prejednávanom prípade existovali nové prvky, ktoré by boli mohli odôvodnit zmeny existujúcich oznámení a usmernení Komisie k clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia a Súd prvého stupna sa mali zaoberat otázkou, ci by na základe osobitných a jedinecných situácií Benátok a Chioggie nebolo prospesné ad hoc uplatnenie týchto ustanovení. 216. Podla názoru Komisie treba tieto námietky zamietnut. Námietky Comitato sú neprípustné, pretoze v prvom rade smerujú proti napadnutému rozhodnutiu Komisie. V ostatnej casti sú námietky, ktoré podali hotel Cipriani, Comitato a talianska vláda, v kazdom prípade nedôvodné. 3. Právne posúdenie 217. Na rozdiel od názoru Komisie je námietka Comitato prípustná. Aj ked sa Comitato vo svojom odvolaní v rozsiahlej miere venuje iba napadnutému rozhodnutiu, neponecháva ziadne pochybnosti, ze Súdu prvého stupna vytýka právne nesprávne posúdenie, ktoré spocíva v tom, ze Súd prvého stupna neurcil po podaní jeho zaloby ziadne právne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia pri uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Takáto námietka je prípustná v konaní o odvolaní. 218. Námietky sú ale nedôvodné. Súd prvého stupna sa totiz zaoberal otázkou ad hoc uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. V bode 307 napadnutého rozsudku poukázal Súd prvého stupna na skutocnost, ze toto ustanovenie sa môze uplatnit ad hoc mimo oblasti, ktorá je v rozsahu pôsobnosti oznámení a usmernení Komisie. 219. V rozsahu, v akom Súd prvého stupna urcil, ze Komisia sa nedopustila právne nesprávneho posúdenia, ked odmietla uplatnit ad hoc toto ustanovenie, a toto odmietnutie dostatocne odôvodnila, nemám dôvod vidiet v tom nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupna. Súd prvého stupna správne poukázal na skutocnost, ze Komisia má v tejto oblasti sirokú diskrecnú právomoc, ako aj na skutocnost, ze ide o prevádzkovú pomoc, ktorá sa vyznacuje velkým potenciálom narusit hospodársku sútaz, a ze v prípade mestskej oblasti Benátok a Chioggii ide o oblast bez akútnych problémov v hospodárskej a sociálnej kohézii. 220. Okrem toho je konstatovanie Súdu prvého stupna, ze Komisia svoje rozhodnutie dostatocne odôvodnila, bez právneho pochybenia. V rozsahu, v akom uviedla Komisia v odôvodnení c. 73 a nasl. napadnutého rozhodnutia dôvody, ktoré hovoria proti prispôsobeniu jej existujúcich oznámení a usmernení, sa totiz obsahovo oprela o dôvody, podla ktorých nie je uplatnenie clánkov 87 ods. 3 písm. c) ES v prejednávanom prípade v zásade odôvodnené. Tieto dôvody totiz hovoria nielen proti prispôsobeniu oznámení a usmernení vydaných Komisiou k uvedenému ustanoveniu, ale aj proti ich uplatneniu ad hoc. 221. Námietky opierajúce sa o porusenie clánku 87 ods. 3 ES preto treba zamietnut. E - O uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. d) ES 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 222. Dalej odvolatelia namietajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil právne nesprávneho posúdenia pri uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. V bodoch 322 az 329 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zamietol zalobné dôvody, podla ktorých Komisia neprávom odmietla uplatnit pravidlo o kultúrnopolitickej výnimke podla clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. Súd prvého stupna sa pritom oprel o skutocnost, ze v konaní pred Komisiou nebol podaný dôkaz o tom, ze by podniky, ktoré vyuzili úlavy na sociálnych odvodoch, aj znásali vyssie náklady v súvislosti so zachovaním kultúrneho dedicstva.([100]100) Po druhé uviedol, ze spôsoby uplatnenia úlav na sociálnych odvodoch nezarucujú, ze sa nimi budú sledovat tieto kultúrnopolitické ciele.([101]101) Po tretie Komisia neporusila ani zásadu zákazu diskriminácie, pretoze uplatnila kultúrnopolitickú výnimku na Consorzio Venezia Nuova, ale nie na Hotel Cipriani. Komisii totiz v priebehu správneho konania neboli predlozené dôkazy o osobitnej situácii Hotela Cipriani. Naopak Consorzio Venezia Nuova patrí medzi mestské podniky, ku ktorým talianske úrady poskytli detailné informácie.([102]102) 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 223. Comitato, Hotel Cipriani a Coopservice najprv spochybnili úvahu Súdu prvého stupna, podla ktorej nie sú vsetky podniky vlastníkmi nehnutelností a teda nie vsetky podniky musia znásat dodatocné náklady pre restaurátorské práce a údrzbu. Comitato uvádza, ze bolo preukázané, ze vsetky podniky musia vykonávat údrzbu. Táto stojí v mestskej oblasti Benátok a Chioggie viac. Úlavy na sociálnych odvodoch, ktoré by platili iba pre cinnosti na tomto území, preto po prvé by znízili náklady za udrziavacie práce a po druhé dotknutým podnikom v tejto oblasti dovolili investovat viac do údrzby. Hotel Cipriani poukazuje na skutocnost, ze opatrenia predstavovali výhody pre podniky, ktoré podliehali na základe osobitných situácií v Benátkach osobitných zatazeniam. Podla názoru Comitato a Hotela Cipriani je aj rozlisovanie medzi jednotlivými budovami v oblasti Benátok a Chioggie právne nesprávne. Mesto Benátky totiz patrí ako také ku kultúrnemu dedicstvu. 224. Súd prvého stupna sa okrem toho dopustil omylu, ked oznacil nesprávne Consorzio Venezia Nuova ako mestský podnik. 225. Hotel Cipriani nakoniec namieta, ze mu nie je mozné vycítat, ze sa nepodielal na správnom konaní. Komisia mala povinnost ho prizvat. 226. Podla názoru Komisie je potrebné tieto námietky zamietnut. 3. Právne posúdenie 227. Námietky Comitato a Hotela Cipriani nie je mozné uznat. Urcenie Súdu prvého stupna, podla ktorého nie je uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. d) ES odôvodnené z toho dôvodu, lebo nebola preukázaná ziadna dostatocná súvislost medzi úlavami na sociálnych odvodoch a zachovaním kultúrneho dedicstva, neobsahuje ziadne právne nesprávne posúdenie. 228. Tento názor po prvé nie je správny, tvrdiac ze v meste, ktoré patrí medzi svetové kultúrne dedicstvo, je mozné odôvodnit podla kultúrnopolitickej výnimky udrziavacie opatrenia na kazdej budove, nezávisle od jej kultúrneho, historického alebo architektonického významu. Nedá sa totiz akceptovat, ze udrziavanie kazdej jednotlivej budovy má ten istý význam pre kultúrne dedicstvo. 229. Pod druhé nevidím ziadne právne nesprávne posúdenie v urcení, ze moznosti uplatnenia úlav na sociálnych odvodoch nezabezpecujú sledovanie kultúrnopolitického ciela. 230. Najprv treba zamietnut tvrdenie, podla ktorého bol v konaní pred Súdom prvého stupna prednesený dôkaz, ze vsetky zvýhodnené podniky majú vyssie náklady na udrziavacie opatrenia. Posúdenie skutkových okolností Súdom prvého stupna sa totiz v zásade nemôze spochybnit v konaní o opravnom prostriedku obmedzujúcom sa na právne otázky. 231. Dalej napriek názoru Hotela Cipriani na uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. d) ES nestací, ze úlavy na sociálnych odvodoch vyrovnávajú osobitné zatazenie podnikov usadených v Benátkach a Chioggii. Skôr sa toto ustanovenie uplatní vtedy, ked sa preukáze súvislost medzi zvýhodnením vo forme úlav na sociálnych odvodoch a príspevkom na zachovanie kultúrneho, historického a architektonického dedicstva. Ako Súd prvého stupna právom urcil, rezim úlav na sociálnych odvodoch nepredvída takéto systémy. Náklady na zachovanie budov historického, umeleckého a architektonického dedicstva sa môzu totiz znacne lísit podla druhu a poctu dotknutých budov. Ako uviedla Komisia a Súd prvého stupna, rezim úlav na sociálnych odvodoch nevytvára ziadnu jasnú súvislost medzi týmito nákladmi na údrzbu a výskou úlav na sociálnych odvodoch. 232. Po tretie je potrebné napokon zamietnut dôvod vychádzajúci z porusenia zásady zákazu diskriminácie. Ako Súd prvého stupna správne urcil v bodoch 326 az 328 napadnutého rozsudku, uplatnenie kultúrnopolitickej výnimky na Consorzio Venezia Nuova je odôvodnené, pretoze talianske úrady predlozili Komisii v rámci správneho konania o tomto konzorciu detailné informácie, podla ktorých mohla Komisia dospiet k záveru, ze toto konzorcium bolo poverené talianskym státom vykonat opatrenia na ochranu historického, umeleckého a architektonického dedicstva Benátok. Na rozdiel od názoru Comitato a Hotela Cipriani sa správnost tohto záveru nespochybnuje ani prípadným nesprávnym oznacením konzorcia ako mestského podniku. Odôvodnenie Súdu prvého stupna totiz nespocíva v tom, ze v prípade konzorcia ide o mestský podnik, ale v tom, ze bolo poverené vykonaním opatrení na záchranu historického, kultúrneho a architektonického dedicstva Benátok. 233. Po stvrté treba zamietnut aj námietku, ktorú podal Hotel Cipriani, ze Komisia ho mala povinnost prizvat. Oznámením, ktoré bolo uverejnené 18. februára 1998 v Úradnom vestníku, boli totiz dotknuté tretie osoby vyzvané, aby sa vyjadrili k spornej právnej úprave o pomoci. Komisia nie je povinná, aby nad rámec tohto oznámenia prizvala jednotlivo tretie osoby do konania. 234. Námietky, ktoré sa opierali o clánok 87 ods. 3 písm. d) ES, preto treba v plnom rozsahu zamietnut. F - O uplatnení clánku 15 nariadenia c. 659/1999 235. Zalobcovia pred Súdom prvého stupna predniesli, ze rezim úlav na sociálnych odvodoch bol zavedený zákonmi c. 206/1995 a c. 30/1997. Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohladnila, ze premlcacia lehota desiatich rokov od zavedenia rezimu uplynula, a preto ju bolo potrebné podla clánku 15 nariadenia c. 659/1999 klasifikovat ako existujúcu pomoc. Súd prvého stupna urcil, ze Komisia neporusila clánok 15 nariadenia c. 659/1999, a tento zalobný dôvod zamietol. Odvolatelia teraz spochybnujú odôvodnenie Súdu prvého stupna v bodoch 357 az 367 napadnutého rozsudku, o ktoré oprel Súd prvého stupna svoje zamietnutie. 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 236. Súd prvého stupna tam najprv urcil, ze v prípade dotknutých opatrení ide o novú pomoc, kedze zákon c. 206/1995 zaviedol pre oblast Benátok a Chioggia platnú novú právnu úpravu a zákon c. 30/1997 potom predlzil jeho dobu platnosti.([103]103) Dalej uviedol, ze rezim zavedený týmito zákonmi nemozno povazovat za pokracovanie uz existujúceho rezimu. Po prvé úlavy, ktoré boli stanovené podla zákonov c. 590/1971 a c. 463/1972, sa od 1. júla 1973 uz neposkytovali.([104]104) Po druhé zákon c. 206/1995 stanovil výslovne novú právnu úpravu na odlahcenie sociálnych odvodov pre Mezzogiorno. Táto nová právna úprava bola zákonom c. 30/1997 rozsírená na podniky v Benátkach a Chioggii. Aj toto myslienkovo oddelitelné rozsírenie rezimu stanoveného podla zákona c. 206/1995 predstavuje novú pomoc.([105]105) Desatrocná lehota pre pomoci poskytnuté medzi rokmi 1995 a 1997 v kazdom prípade neuplynula, kedze lehota podla clánku 15 nariadenia c. 659/1999 zacala plynút az od okamihu, v ktorom bola protiprávna pomoc poskytnutá.([106]106) Nakoniec Súd prvého stupna poukázal na skutocnost, ze ani talianska vláda ani iní úcastníci konania nespochybnili rozhodnutie Komisie, ze ide o novú pomoc.([107]107) 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 237. Hotel Cipriani a Coopservice namietajú, ze Súd prvého stupna pojem existujúcej pomoci v zmysle clánku 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 nevylozil správne, resp. ho nesprávne uplatnil. Súd prvého stupna sa totiz nedostatocne zaoberal otázkou, kedy bol rezim úlav na sociálnych odvodoch zavedený. V prípade tohto rezimu k tomu doslo uz zákonom c. 463/1972. Následne platil v Benátkach osobitný zákon c. 171/1973, ktorý stanovil základné rozhodnutie znízenia sociálnych odvodov. Konkrétny rozsah znízenia urcila právna úprava, ktorá platila pre Mezzogiorno. Základné rozhodnutie v osobitnom zákone c. 171/1973 vsak nikdy nebolo zrusené. 238. Aj Comitato poukazuje na skutocnost, ze medzi zákonom c. 171/73 a zákonmi c. 206/1995 a c. 30/1997 existovala kontinuita. Preto je dôlezité, ci zákony c. 206/1995 a c. 30/1997 v jadre zmenili rezim uz existujúci podla zákona c. 171/73. V tomto prípade k tomu nedoslo, kedze bol znízený iba pocet a výska upravených zvýhodnení. 239. Podla názoru Komisie treba tieto námietky zamietnut. 240. Tieto námietky sú v prvom rade neprípustné v rozsahu, v akom smerujú proti napadnutému rozhodnutiu, a nie proti napadnutému rozsudku. V rozsahu, v akom odvolatelia tvrdili, ze znízenie sociálnych odvodov bolo uz zavedené skôr, ide navyse o urcenie skutocnosti, ktorú v rámci odvolania nemozno spochybnit. Navyse ide pri návrhu týkajúcom sa kontinuity medzi zákonom c. 171/1973 a zákonmi c. 206/1995 a c. 30/1997 o uvedenie nových skutkových okolností. 241. V zostávajúcej casti sú námietky nedôvodné. Po prvé Súd prvého stupna právom urcil, ze v prípade vnútrostátnych rezimov zavedených podla zákona c. 206/1995 ide o novú pomoc, lebo zákon zmenil v jadre právne úpravy pre oblasti Benátok a Chioggie. Zákon c. 206/1995 totiz zaviedol nové kritériá výpoctov, obmedzenie znízení a znízenie sadzieb. Aj tak Súd prvého stupna nakoniec správne poukázal na skutocnost, ze nová pomoc existuje minimálne v tom rozsahu, v akom sa rozsah pôsobnosti existujúcej schémy pomoci rozsíril na nové prípady. Po druhé neexistuje ziadna kontinuita medzi zákonom c. 463/1972 a zákonmi c. 206/1995 a c. 30/1997, kedze zvýhodnenia boli vyplácané podla zákona c. 463/1972 iba do 30. júna 1973. 3. Právne posúdenie 242. Námietka je prípustná. Opravné prostriedky, ktoré nesmerujú proti napadnutému rozsudku, ale proti rozhodnutiu Komisie napadnutému v prvej instancii, sú síce neprípustné. Hotel Cipriani a Comitato vsak zjavne napádajú aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, a to v rozsahu, v akom Súd prvého stupna potvrdil názor Komisie, ktorý zastávala v napadnutom rozhodnutí. Hotel Cipriani a Comitato sa uz v konaní pred Súdom prvého stupna odvolali na skutocnost, ze existuje kontinuita medzi skorsími právnymi úpravami a zákonmi c. 206/1995 a c. 30/1997. Táto námietka teda nie je neprípustná z dôvodu, ze ide o nový návrh. 243. Námietky sú vsak nedôvodné. 244. Pokial ide o uvádzanú kontinuitu medzi rezimom podla zákona c. 463/1972 a rezimom podla zákonov c. 206/1995 a c. 30/1997, Súd prvého stupna právom vylúcil kontinuitu z dôvodu, ze zvýhodnenie podla rezimu na základe zákona c. 463/1972 bolo poskytnuté iba do 30. júna 1973. 245. Námietka, ktorá vychádza zo spojitosti medzi rezimom podla zákona c. 171/1973 a rezimom podla zákonov c. 206/1995 a c. 30/1997, ma takisto nepresvedcila. V tejto súvislosti je najprv potrebné opätovne pripomenút, ze Komisia môze prijat svoje rozhodnutie na základe informácií, ktoré jej poskytol clenský stát a dotknuté tretie osoby v rámci správneho konania. Ako urcil Súd prvého stupna, z informácií, ktoré boli predlozené Komisii, po prvé vyplýva, ze s vyhláskou ministerstva z 5. augusta 1994 bola vydaná nová právna úprava na úlavy na sociálnych odvodoch v Mezzogiorno. Po druhé zo zákona c. 206/1995 vyplývalo, ze táto nová právna úprava bola rozsírená na podniky v Benátkach a Chioggii. Súd prvého stupna správne urcil, ze Komisia musela na základe týchto informácií vychádzat z toho, ze tak v prípade vyhlásky ministerstva z 5. augusta 1994, ako aj v prípade zákona c. 206/1995 ide o novú právnu úpravu. Inak by to mohlo byt iba v prípade, keby bola Komisia v priebehu správneho konania informovaná o kontinuite medzi týmto rozsírením a existujúcim rezimom. Súd prvého stupna vsak urcil, ze ani talianska vláda ani iný úcastník konania nepoukázal na kontinuitu, hoci Komisia v oznámení o zacatí konania vo veci formálneho zistovania výslovne urcila, ze vychádzala z novej právnej úpravy. V tomto smere je urcenie Súdu prvého stupna, ze Komisia správne vychádzala z existencie novej pomoci, z právneho hladiska správne. Námietky, ktoré podali Hotel Cipriani a Comitato, preto treba ako nedôvodné zamietnut. G - O uplatnení clánku 14 nariadenia c. 659/1999 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 246. Zalobcovia v konaní pred Súdom prvého stupna uviedli, ze Komisia porusila clánok 14 nariadenia c. 659/1999. V bodoch 385 az 399 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna porusenie zamietol. Hotel Cipriani a Comitato spochybnujú túto cast odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v nom najprv poukázal na skutocnost, ze Komisia je podla clánku 14 nariadenia c. 659/1999 a podla judikatúry v zásade povinná v prípade urcenia nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom nariadit aj vymáhanie tejto pomoci.([108]108) Nariadenie vymáhania neporusuje v prejednávanom prípade vseobecnú zásadu práva Spolocenstva. Súd prvého stupna najmä uviedol, ze aj keby väcsina zvýhodnených podnikov vykonávala svoju cinnost na miestnej úrovni - co nebolo preukázané - tento fakt nepripústa od pociatku vylúcenie akéhokolvek dopadu predmetných úlav na sociálnych odvodoch na obchod a hospodársku sútaz.([109]109) 2. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 247. Podla názoru Hotela Cipriani, Coopservice a Comitato mal Súd prvého stupna uznat porusenie vseobecných zásad práva Spolocenstva. Dokonca samotná Komisia uvádza, ze nie vsetky úlavy na sociálnych odvodoch sú pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Vrátenie úlav na sociálnych odvodoch preto nie je proporcionálne a porusuje aj ochranu legitímnej dôvery príjemcov. 248. Komisia pozaduje zamietnut tieto námietky ako nedôvodné. Nemusí uvádzat ziadne osobitné dôvody pre vymáhanie, kedze je logickým následkom urcenia nezlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom. Okrem toho nedoslo ani k poruseniu zásady proporcionality, ani zásady rovnosti zaobchádzania. 3. Právne posúdenie 249. Námietku porusenia clánku 14 nariadenia c. 659/1999 je pri zmene odôvodnenia napadnutého rozsudku potrebné zamietnut ako nedôvodnú. Na rozdiel od názoru Hotela Cipriani, Comitato a Súdu prvého stupna nenariadila Komisia v clánku 5 napadnutého rozhodnutia vymáhanie vsetkých poskytnutých úlav na sociálnych odvodoch. Nariadila skôr, ako uz bolo uvedené vyssie, ich vrátenie výlucne v rozsahu, v akom splnajú podmienky clánku 87 ods. 1 ES a podla clánku 1 ods. 2, ako aj clánku 2 napadnutého rozhodnutia nie sú zlucitelné so spolocným trhom. Preto námietku, ze je neprimerané pozadovat vrátenie úlav na sociálnych odvodoch, hoci nie je jasné, ci tieto úlavy splnajú podmienky clánku 87 ods. 1 ES, nemozno uznat. VII - Zhrnutie 250. V závere je teda potrebné dospiet ku konstatovaniu: 251. Súd prvého stupna sa dopustil právne nesprávneho posúdenia, ked nepreskúmal, v akom rozsahu uplatnil Comitato zalobné dôvody, o ktoré sa opieral vo veci T-277/00, ako aj v skorsej veci T-231/00, a dopustil sa teda právne nesprávneho posúdenia, ked zalobu Comitato vo veci T-277/00 nezamietol ako neprípustnú z dôvodu prekázky zacatého konania v rozsahu, v akom ide o tie isté zalobné dôvody. V tomto rozsahu je vzájomné odvolanie Komisie dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrusit. V zostávajúcej casti je potrebné vzájomné odvolanie Komisie zamietnut. 252. Podla clánku 61 ods. 1 svojho statútu môze Súdny dvor vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. Preto je potrebné preskúmat, v akom rozsahu sa Comitato uz vo svojej zalobe vo veci T-231/00 odvolal na zalobné dôvody, ktoré sú v podstate zhodné s dôvodmi, na ktoré sa odvolával vo svojej zalobe vo veci T-277/00. Pritom je dôlezité iba to, ci sú zalobné dôvody v podstate zhodné,([110]110) k comu môze dôjst aj v prípade, ked tvrdenia uvedené na podporu zalobného dôvodu nie sú v jednotlivostiach úplne zhodné. Z porovnania zalobných dôvodov vo veciach T-231/00 a T-277/00 vyplýva, ze zalobné dôvody, ktorými Comitato vo veci T-277/00 tvrdil porusenie a nesprávne uplatnenie clánku 87 ods. 31 ES (bod 2 zaloby) a porusenie clánku 87 ods. 3 písm. c) ES (bod 3 zaloby), sú v podstate totozné so zalobnými dôvodmi, ktoré uz podal Comitato vo svojej skorsej zalobe T-231/00. V tomto rozsahu je potrebné zalobu Comitato z dôvodu prekázky zacatého konania zamietnut ako neprípustnú. 253. Odvolacie dôvody, ktorými Comitato tvrdí porusenie clánku 87 ods. 1 a clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, treba na základe uvedených úvah zamietnut ako irelevantné. Ostatné odvolacie dôvody je potrebné zamietnut z dôvodov uvedených v bode VI týchto návrhov. 254. Odvolacie dôvody, ktoré uviedli Hotel Cipriani a Italgas, je potrebné zamietnut z dôvodov uvedených vyssie v bode VI týchto návrhov. VIII - Návrh 255. Na základe vyssie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 28. novembra 2008 vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Hotel Cipriani a i./Komisia sa zrusuje v rozsahu, v akom bola vyhlásená za prípustnú zaloba Comitato "Venezia vuole vivere" vo veci T-277/00, aj v súvislosti so zalobnými dôvodmi nesprávneho výkladu a uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES a nesprávneho výkladu a uplatnenia clánku 87 od. 3 písm. c) ES. Pokial ide o tieto zalobné dôvody, zaloba Comitato "Venezia vuole vivere" vo veci T-277/00 sa zamieta z dôvodu prekázky zacatého konania ako neprípustná. 2. V zostávajúcej casti sa odvolania zamietajú. __________________________________________________________________ [111]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ Jazyk konania: taliancina. __________________________________________________________________ [112]2 - Zb. s. II-3269. __________________________________________________________________ [113]3 - Ú. v. ES L 150, 2000, s. 50. __________________________________________________________________ [114]4 - V súlade s oznaceniami pouzívanými v Zmluve EÚ alebo ZFEÚ sa výraz "právo Únie" pouzíva ako spolocný výraz pre právo Spolocenstva a právo Únie. Pokial dalej v texte pôjde o jednotlivé ustanovenia primárneho práva, budú sa uvádzat predpisy platné ratione temporis. __________________________________________________________________ [115]5 - Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339. __________________________________________________________________ [116]6 - Ú. v. ES L 265, s. 23. __________________________________________________________________ [117]7 - 73 miliárd talianskych lír. __________________________________________________________________ [118]8 - 567 miliónov talianskych lír. __________________________________________________________________ [119]9 - Pozri bod 7 návrhov. __________________________________________________________________ [120]10 - Pozri uznesenia Súdu prvého stupna z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, T-228/00, T-229/00, T-242/00, T-243/00, T-245/00 az T-248/00, T-250/00, T-252/00, T-256/00 az T-259/00, T-265/00, T-267/00, T-268/00, T-271/00, T-274/00 az T-276/00, T-281/00, T-287/00 a T-296/00, Zb. s. II-787; Confartigianato Venezia a i./Komisia T-266/00; Baglioni Hotels a Sagar/Komisia, T-269/00; Unindustria a i./Komisia, T-273/00, a Principessa/Komisia, T-288/00, neuverejnené v Zbierke. V týchto uzneseniach bola cast zalôb aj z dôvodu prekázky zacatého konania odmietnutá ako neprípustná. __________________________________________________________________ [121]11 - Uznesenie Súdu prvého stupna z 12. septembra 2005, Comitato "Venizia vuole vivere", T-274/00, neuverejnené v Zbierke. __________________________________________________________________ [122]12 - Zaloba vo veci T-221/00 bola vzatá spät, uznesenie Súdu prvého stupna zo 14. októbra 2008, Casino municipale di Venezia/Komisia, T-221/00, neuverejnené v Zbierke. __________________________________________________________________ [123]13 - Bod 43 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [124]14 - Bod 43 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [125]15 - Bod 44 a nasl. a bod 47 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [126]16 - Ú. v. ES L 12. s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42. __________________________________________________________________ [127]17 - Uz citované v bode 25 návrhov. __________________________________________________________________ [128]18 - Rozsudok Súdneho dvora z 29. novembra 2009, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, Zb. s. I-170, bod 17 a nasl., a uznesenie Súdneho dvora z 15. aprila 2010, Makhteshim-Agan a i./Komisia, C-517/08 P, Zb. s. I-45*, bod 54 a nasl. __________________________________________________________________ [129]19 - Uz citované v bode 25 návrhov. __________________________________________________________________ [130]20 - Rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 31. __________________________________________________________________ [131]21 - Pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 18. __________________________________________________________________ [132]22 - Pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora z 24. marca 2009, Cheminova a i./Komisia, (C-60/08 P(R), Zb. s. I-43, bod 31 a nasl.), podla ktorého má byt takýto postup v naliehavom konaní neprípustný, v konaní vo veci samej vsak má byt prípustný. __________________________________________________________________ [133]23 - Rozsudky Súdneho dvora z 27. novembra 1984, Bensider a i./Komisia, 50/84, Zb. s. 3991, bod 8 a z 18. apríla 2002, Spanielsko/Rada, C-61/96, C-132/97, C-45/98, C-27/99, C-81/00 a C-22/01, Zb. s. I-3439, bod 23. __________________________________________________________________ [134]24 - Súdny dvor v rozsudku z 27. októbra 1987, Diezler a i./WSA (146/85 a 431/85, Zb. s. 4283, bod 12) rozhodol, ze námietke neprípustnosti z dôvodu prekázky zacatého konania voci neskorsej zalobe sa nedá vyhoviet, ak bola skorsia zaloba vyhlásená za neprípustnú. __________________________________________________________________ [135]25 - Rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, 172/83 a 226/83, Zb. s. 2831, bod 9; Diezler a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 16; z 22. septembra 1988, Francúzsko/Parlament, 358/85 a 51/86, Zb. s. 4821, body 9 az 12, a z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, C-138/03, C-324/03 a C-431/03, Zb. s. I-10043, bod 64 a nasl. __________________________________________________________________ [136]26 - V tomto zmysle aj HACKSPIEL, S.: In: RENGELING, H.-W., MIDDEKE, A., GELLERMANN, M.: Handbuch des Rechtsschutzes in der Europäischen Union. 2. vyd., Beck, 2003, § 23, bod 32. __________________________________________________________________ [137]27 - Rozsudok citovaný v poznámke pod ciarou 25, body 9 az 12. __________________________________________________________________ [138]28 - Rozsudok citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 16. __________________________________________________________________ [139]29 - Rozsudok Súdneho dvora z 26. mája 1971, Bode/Komisia, 45/70 a 49/70, Zb. s. 465. __________________________________________________________________ [140]30 - Rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 1973, Perinciolo/Rada, 58/72 a 75/72, Zb. s. 511. __________________________________________________________________ [141]31 - Rozsudky Bode, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 11, Perinciolo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 4 a nasl. __________________________________________________________________ [142]32 - Rozsudky Bode, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 11, Perinciolo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 4/5. __________________________________________________________________ [143]33 - Bod 73 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [144]34 - Bod 74 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [145]35 - Body 76 az 99 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [146]36 - Body 76 az 93 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [147]37 - Body 94 az 99 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [148]38 - Body 100 az 111 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [149]39 - Spolocnost Comitato sa v nadpise svojho vyjadrenia odvoláva na námietky Komisie o záujme na konaní. Vecne sa vsak jej pripomienky týkajú aktívnej legitimácie. __________________________________________________________________ [150]40 - Body 76 az 93 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [151]41 - Pozri bod 74 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [152]42 - Rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 213, 238; z 2. aprila 1998 Greenpeace Council a i./Komisia, C-321/95 P, Zb. s. I-1651, body 7 a 28; z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 32; z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 36; z 8. júla 2010, C-343/09, Afton Chemical Limited/Secretary of State for Transport, Zb. s. I-7027, bod 21. __________________________________________________________________ [153]43 - Rozsudky Súdneho dvora zo 7. decembra 1993, Federmineraria a i./Komisia, C-6/92, Zb. s. I-6357, bod 14 a nasl.; Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 33; Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 37. __________________________________________________________________ [154]44 - Bod 84 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [155]45 - Rozsudky Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 34 a nasl.; Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 38. __________________________________________________________________ [156]46 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 42. __________________________________________________________________ [157]47 - Tamze. __________________________________________________________________ [158]48 - V tomto zmysle aj GRESPAN, D.: In: MEDERER, W., PESARESI, N., VAN HOOF, M: EU Competition Law. Claeys & Casteels 2008, Volume IV, State Aid, Book One, 3 366. __________________________________________________________________ [159]49 - Rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke Friesland Campina, C-519/07 P, Zb. s. I-8495, bod 59. __________________________________________________________________ [160]50 - Rozsudky Súdneho dvora z 9. marca 1994, Textilwerke Deggendorf, C-188/92, Zb. s. I-833, body 10 az 26; z 12. decembra 1996, Accrington Beef a i., C-241/95, Zb. s. I-6699, body 15 a 16, ako aj z 11. novembra 1997, Eurotunnel a i., C-408/95, Zb. s. I-6315, bod 28 a nasl. __________________________________________________________________ [161]51 - Pozri bod 3 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 15. septembra 1993 vo veci Textilwerke Deggendorf, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 50. __________________________________________________________________ [162]52 - Tamze. __________________________________________________________________ [163]53 - Rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 2006, Atzeni a i., C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, body 30 az 34. __________________________________________________________________ [164]54 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 42. __________________________________________________________________ [165]55 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 42. __________________________________________________________________ [166]56 - V tomto zmysle aj GRESPAN, D.: c. d. v poznámke pod ciarou 48, 3 369. __________________________________________________________________ [167]57 - V tejto súvislosti je potrebné poukázat na odôvodnenie v bode 150 týchto návrhov a na judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 85. __________________________________________________________________ [168]58 - Rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C-302/99 P a C-08/99 P, Zb. s. I-5603, body 26 a 27; z 19. apríla 2007, ÚHVT/Celltech, C-273/05 P, Zb. s. I-2883, bod 56 a nasl. __________________________________________________________________ [169]59 - Pozri bod 49 návrhov. __________________________________________________________________ [170]60 - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T-447/93 az T-449/93, Zb. s. II-1971, bod 60. __________________________________________________________________ [171]61 - Rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 392 az 405. __________________________________________________________________ [172]62 - Pozri bod 72 az 78 návrhov. __________________________________________________________________ [173]63 - Pozri bod 80 a nasl. návrhov. __________________________________________________________________ [174]64 - Preskúmanie odvolania Comitato nasleduje pre prípad, ze by Súdny dvor neprijal tu uvádzaný názor o ciastocnej neprípustnosti zaloby Comitato. K preskúmaniu námietky, ktorú podala Coopservice o porusení clánku 87 ods. 2 písm. b) ES a ods. 3 písm. b) ES, nedôjde, kedze Coopservice nepodala ziadne odvolanie v stanovenej lehote a tieto námietky nepodal ziadny z navrhovatelov v konaní o odvolaní. __________________________________________________________________ [175]65 - Body 182 az 184 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [176]66 - Body 185 az 188 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [177]67 - Body 189 az 191 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [178]68 - Body 191 az 194 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [179]69 - Body 189 az 191 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [180]70 - Body 191 az 194 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [181]71 - Rozsudky Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko, 6/69 a 11/69, Zb. s. 523, body 20 a 21; z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 21; Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 61. __________________________________________________________________ [182]72 - V tomto zmysle aj GRESPAN, D., SANTAMATO S.: c. d. v poznámke pod ciarou 48, 2 307. __________________________________________________________________ [183]73 - Pozri k tomu v bode 58 citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [184]74 - Body 227 az 231 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [185]75 - Bod 232 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [186]76 - Bod 233 a nasl. napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [187]77 - Bod 235 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [188]78 - Bod 236 a nasl. napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [189]79 - Bod 238 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [190]80 - Body 239 az 243 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [191]81 - Body 244 az 245 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [192]82 - Body 246 az 248 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [193]83 - Body 50 az 253 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [194]84 - Bod 251 a nasl. napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [195]85 - Rozsudky Súdneho dvora Taliansko a Sardegna Lines, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 51; z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 24; z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 91 a nasl., a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 67 a nasl. __________________________________________________________________ [196]86 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 22. novembra 2001, Mitteldeutsche Erdöl-Raffinerie/Komisia, T-9/98, Zb. s. II-3367, bod 116 a nasl. __________________________________________________________________ [197]87 - Pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. apríla 1994, Deutschland a Pleuger Worthington/Komisia, C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173, bod 23. __________________________________________________________________ [198]88 - Rozsudky Súdneho dvora zo 6. novembra 1990, Taliansko/Komisia, C-86/89, Zb. s. I-3891, bod 18; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30. __________________________________________________________________ [199]89 - Rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 62. __________________________________________________________________ [200]90 - Pozri poslednú vetu v bode 103 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [201]91 - Pozri body 149 az 152 návrhov. __________________________________________________________________ [202]92 - Rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 90 a nasl. __________________________________________________________________ [203]93 - Rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 113. __________________________________________________________________ [204]94 - Rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, bod 8. __________________________________________________________________ [205]95 - Rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 2008, Komisia/Francúzsko, C-214/07, Zb. s. I-8357, bod 45, a z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, C-415/03, Zb. s. I-3875, bod 42. __________________________________________________________________ [206]96 - Body 306 az 311 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [207]97 - Bod 307 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [208]98 - Bod 308 a nasl. napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [209]99 - Bod 311 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [210]100 - Body 322 az 324 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [211]101 - Bod 325 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [212]102 - Body 326 az 328 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [213]103 - Bod 359 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [214]104 - Bod 360 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [215]105 - Body 361 az 363 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [216]106 - Bod 364 a nasl. napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [217]107 - Bod 366 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [218]108 - Body 385 az 389 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [219]109 - Bod 390 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [220]110 - Rozsudky Diezler a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 16; Francúzsko/Parlament, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, body 9 az 11. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote97 98. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote98 99. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote99 100. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote100 101. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote101 102. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote102 103. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote103 104. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote104 105. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote105 106. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote106 107. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote107 108. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote108 109. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote109 110. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footnote110 111. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref1 112. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref2 113. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref3 114. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref4 115. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref5 116. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref6 117. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref7 118. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref8 119. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref9 120. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref10 121. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref11 122. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref12 123. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref13 124. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref14 125. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref15 126. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref16 127. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref17 128. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref18 129. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref19 130. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref20 131. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref21 132. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref22 133. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref23 134. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref24 135. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref25 136. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref26 137. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref27 138. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref28 139. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref29 140. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref30 141. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref31 142. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref32 143. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref33 144. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref34 145. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref35 146. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref36 147. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref37 148. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref38 149. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref39 150. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref40 151. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref41 152. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref42 153. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref43 154. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref44 155. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref45 156. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref46 157. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref47 158. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref48 159. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref49 160. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref50 161. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref51 162. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref52 163. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref53 164. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref54 165. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref55 166. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref56 167. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref57 168. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref58 169. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref59 170. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref60 171. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref61 172. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref62 173. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref63 174. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref64 175. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref65 176. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref66 177. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref67 178. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref68 179. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref69 180. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref70 181. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref71 182. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref72 183. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref73 184. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref74 185. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref75 186. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref76 187. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref77 188. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref78 189. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref79 190. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref80 191. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref81 192. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref82 193. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref83 194. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref84 195. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref85 196. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref86 197. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref87 198. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref88 199. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref89 200. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref90 201. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref91 202. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref92 203. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref93 204. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref94 205. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref95 206. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref96 207. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref97 208. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref98 209. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref99 210. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref100 211. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref101 212. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref102 213. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref103 214. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref104 215. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref105 216. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref106 217. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref107 218. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref108 219. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref109 220. file:///tmp/lynxXXXXwGa8nE/L95396-3541TMP.html#Footref110