NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 2. septembra 2010 ([1]1) Vec C-52/09 Konkurrensverket proti TeliaSonera AB [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Stockholms tingsrätt (Svédsko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Hospodárska sútaz - Clánok 102 ZFEÚ (predtým clánok 82 ES) - Cenové stlácanie - Zákonná povinnost poskytnút vstupný produkt - Nevyhnutnost vstupného produktu" 1. V tomto prejudiciálnom konaní Stockholms tingsrätt (Okresný súd v Stokholme) (Svédsko) polozil Súdnemu dvoru sériu desiatich otázok týkajúcich sa výkladu clánku 102 ZFEÚ (predtým clánok 82 ES) v súvislosti s údajným zneuzívaním dominantného postavenia vo forme cenového stlácania([2]2). Návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol predlozený v konaní medzi svédskym telekomunikacným operátorom TeliaSonera Sverige AB (dalej len "TeliaSonera") a Konkurrensverket (svédskym orgánom pre hospodársku sútaz, dalej len "OHS"). Dna 21. decembra 2004 OHS poziadal vnútrostátny súd, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania, aby zaviazal spolocnost TeliaSonera na zaplatenie správnej pokuty vo výske 144 miliónov svédskych korún (teraz priblizne 15,1 milióna eur) za porusenie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, ako aj clánku 102 ZFEÚ. I - Skutkové okolnosti a prejudiciálne otázky 2. Táto vec súvisí s technologickým skokom, ktorý nastal koncom 20. a zaciatkom 21. storocia, ked stále väcsí pocet svédskych koncových uzívatelov internetových sluzieb zacal prechádzat od systému vytácacieho internetového pripojenia na rôzne formy sirokopásmového pripojenia (umoznujúceho podstatne vyssiu prenosovú rýchlost). V tej dobe bolo najrozsírenejsím vysokorýchlostným pripojením ADSL (Asymmetric Digital Subscriber Line), a to bud prostredníctvom pevnej telefónnej siete, káblového operátora alebo lokálnej siete (LAN). 3. Spolocnost TeliaSonera, predtým Telia AB, bola dlho vlastníkom lokálnej prístupovej siete tvorenej metalickými káblami, ktorými sa dali spojit v podstate vsetky svédske domácnosti. Je historickým operátorom pevnej telefónnej siete a pôvodne mala postavenie státneho monopolu, kedze mala právo urcit, aké zariadenie sa bude pouzívat v rámci jej pevnej siete. Okrem sirokopásmových sluzieb na trhu koncových uzívatelov (nadväzujúci alebo maloobchodný trh) poskytovala iným operátorom prítomným na trhu koncových uzívatelov (hlavný alebo velkoobchodný trh) prístup k svojej metalickej káblovej sieti (t. j. k casti telefonického vedenia od rozvádzaca telefónneho operátora az ku koncovému bodu siete v priestoroch úcastníka). Tento prístup umoznovala TeliaSonera dvoma rôznymi spôsobmi. Poskytovala tzv. prístup LLUB (Local Loop Un-Bundling), ktorý inému operátorovi za odplatu umoznoval bud spolocný, alebo úplne neviazaný prístup k metalickej káblovej sieti spolocnosti TeliaSonera v súlade s nariadením (ES) c. 2887/2000([3]3). Údajné zneuzitie dominantného postavenia sa vsak netýka neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke v zmysle uvedeného nariadenia, ale vstupného produktu ADSL, prostredníctvom ktorého TeliaSonera ponúkala svojim konkurentom prístup k pevnej sieti (napríklad Skanova Bredband ADSL). 4. OHS tvrdí, ze TeliaSonera zneuzila svoje dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu tým, ze rozpätie medzi velkoobchodnou cenou vstupného produktu ASDL a maloobchodnou cenou sluzieb ADSL, ktoré ponúka spotrebitelom, by nepostacovalo na pokrytie jej dodatocných nákladov na maloobchodnom trhu. V dôsledku toho, ako OHS zostavila svoju zalobu, sa obdobie od apríla 2000 do 1. januára 2001 preskúmava len vo vztahu k clánku 19 zákona o hospodárskej sútazi [Konkurrenslagen (1993:20)]. Pre obdobie do januára 2003 vrátane je vsak relevantný zákon o hospodárskej sútazi aj clánok 102 ZFEÚ. Spolocnost Tele2 Sverige Aktiebolag (dalej len "Tele2") podala návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu OHS.([4]4) Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze úcastníci konania vo veci samej nemajú rovnaký názor na celý rad dôlezitých a podla mna zásadných skutocností (napríklad na vymedzenie relevantného trhu, na ktorom má TeliaSonera dominantné postavenie alebo na samotnú existenciu tohto postavenia). Vzhladom na vnútrostátne procesnoprávne predpisy vsak vnútrostátny súd zastáva názor, ze uz v tomto stádiu je uz nevyhnutné predlozit otázky Súdnemu dvoru. V konaní vo veci samej musia byt dôkazy a právne otázky posúdené na porade po hlavnom pojednávaní. 5. Aj keby nebol konstatovaný vplyv na obchod v rámci EÚ alebo keby bolo zneuzitie konstatované, len pokial ide o obdobie od apríla 2000 do 1. januára 2001, vnútrostátny súd zastáva názor, ze polozenie prejudiciálnej otázky by nebolo o nic menej potrebné. Na tomto základe vnútrostátny súd rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto otázky: "1. Za akých okolností dochádza k poruseniu clánku [102 ZFEÚ] na základe rozdielu medzi cenou, ktorú vertikálne integrovaný dominantný podnik úctuje za vstupné produkty ADSL konkurentom na velkoobchodnom trhu, a cenou, ktorú úctuje na maloobchodnom trhu? 2. Treba pri posudzovaní prvej otázky vziat do úvahy iba ceny, ktoré koncovým uzívatelom úctuje dominantný podnik, alebo treba zohladnit aj ceny, ktoré na trhu koncových uzívatelov úctujú jeho konkurenti? 3. Má na odpoved na prvú otázku vplyv skutocnost, ze dominantný podnik nemá ziadnu zákonnú povinnost uskutocnit dodávky na velkoobchodnom trhu, ale ze sa rozhodol tak urobit sám z vlastnej iniciatívy? 4. Je na to, aby sa správanie opísané v prvej otázke povazovalo za zneuzitie dominantného postavenia, potrebné, aby nastali úcinky obmedzenia sútaze, a ak áno, ako sa majú tieto úcinky zistit? 5. Má na odpoved na prvú otázku vplyv trhová sila dominantného podniku? 6. Je na to, aby sa správanie opísané v prvej otázke povazovalo za zneuzitie dominantného postavenia, potrebné, aby podnik, ktorý ho uplatnuje, mal dominantné postavenie aj na velkoobchodnom trhu, aj na trhu koncových uzívatelov? 7. Nato, aby sa správanie opísané v prvej otázke povazovalo za zneuzitie dominantného postavenia, musí byt výrobok..., ktor[ý] dodáva dominantný podnik na velkoobchodnom trhu, nepostrádateln[ý] pre konkurentov? 8. Má na odpoved na prvú otázku vplyv skutocnost, ze ide o dodávku pre nového zákazníka? 9. Je na to, aby sa správanie opísané v prvej otázke povazovalo za zneuzitie dominantného postavenia, potrebné, aby sa dalo ocakávat, ze dominantný podnik bude schopný pokryt vzniknuté straty? 10. Má na odpoved na prvú otázku vplyv skutocnost, ze sa na trhu prechádza na novú technológiu, ktorá si vyzaduje velké investície, napríklad z dôvodu primeraných nákladov na zavedenie technológie a prípadnej nutnosti predávat so stratou pocas fázy jej zavádzania?" 6. OHS, TeliaSonera, Tele2, fínska a polská vláda a Európska komisia predlozili písomné pripomienky. Na pojednávaní 18. marca 2010 podali ústne vyjadrenia tí istí úcastníci konania okrem fínskej a polskej vlády. II - Posúdenie 7. Ako sa uz uvádza v bode 4, vnútrostátny súd objasnil, ze z dôvodu vnútrostátnych procesnoprávnych pravidiel sa predlozené otázky môzu zameriavat len na zásady práva hospodárskej sútaze. S prihliadnutím na povahu predlozených otázok sa nasledujúce úvahy tiez nevyhnutne obmedzia na posúdenie zásadných zálezitostí. Vnútrostátny súd bude musiet zistit skutkový stav a uplatnit na neho právnu úpravu. V tejto chvíli stací uviest, ze odpoved na prvú otázku vnútrostátneho súdu podla mna v plnom rozsahu vyplynie z odpovedí na zvysných devät otázok. Ako dalej vysvetlím, konkrétne zastávam názor, ze z návrhu vnútrostátneho súdu vyplýva - na úcely vyriesenia sporu vo veci samej - , ze mimoriadny význam má prvá otázka v spojení s tretou a so siedmou otázkou, a preto sa zameriam práve na ne. Je to odôvodnené najmä tým, ze odpovede na ostatné otázky sú uz vo velkej miere upravené v existujúcej judikatúre Európskeho spolocenstva [teraz Európskej únie (EÚ)] alebo ich z nej mozno odvodit. Prvá otázka - podmienky zakladajúce zneuzívajúce cenové stlácanie, tretia otázka - neexistencia zákonnej povinnosti poskytnút produkt a siedma otázka - nevyhnutnost produktu 8. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze "pojem zneuzitie je objektívnym pojmom, ktorý sa týka takého správania podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, na ktorom je práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktorého dôsledkom je bránenie zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to pouzitím iných prostriedkov nez tých, ktorými sa vedie obvyklá sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov".([5]5) 9. Okrem toho "zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje ziadnu výcitku voci dotknutému podniku, ale znamená len to, ze tento podnik má bez ohladu na príciny tohto postavenia osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním neohrozil úcinnú a neporusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu".([6]6) Skutocný rozsah tejto osobitnej zodpovednosti sa musí posúdit so zretelom na konkrétne okolnosti kazdého prípadu.([7]7) Prax, ktorá by za normálnych okolností v hospodárskej sútazi nebola namietaná, môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia na trhu, pokial ju uplatnuje podnik s dominantným postavením.([8]8) Podnik v dominantnom postavení má napríklad právo chránit vlastné obchodné záujmy, ked sú ohrozované, a môze prijat také primerané kroky, aké uzná za vhodné na ochranu uvedených záujmov.([9]9) Môze najmä vyuzívat prostriedky normálnej hospodárskej sútaze na trhu výrobkov a sluzieb v zmysle hospodárskej sútaze plnení - podnikatelské konanie, ktoré sa od normálneho konania na trhu odlisuje a ktoré je spôsobilé oslabit existujúcu hospodársku sútaz, sa vsak podla clánku 102 ZFEÚ povazuje za zneuzívanie.([10]10) Nie kazdú cenovú hospodársku sútaz mozno povazovat za legitímnu.([11]11) Skutocnostou vsak napokon zostáva, ze judikatúra Únie umoznuje podnikom s dominantným postavením preukázat, ze ich správanie je objektívne odôvodnené.([12]12) 10. Pokial ide otázku cenového stlácania, podla Komisie, OHS a spolocnosti Tele2 ide o cenové stlácanie v zásade vtedy, ak podnik dominantný na hlavnom trhu pôsobí aj na nadväzujúcom trhu a na oboch týchto trhoch úctuje také ceny, ze rozdiel medzi cenami na nadväzujúcom a hlavnom trhu nie je dostatocný na pokrytie rastúcich nákladov dominantného podniku na dodávky produktov na nadväzujúcom trhu. 11. Domnievam sa, ze spolocnost TeliaSonera správne tvrdí, ze cenové stlácanie je zneuzívajúce len vtedy, ked má dominantný podnik zákonnú povinnost poskytnút dotknutý vstupný produkt alebo ak je vstupný produkt nevyhnutný. Pokial vstupný produkt dominantného podniku nie je nevyhnutný, napríklad ak sú k dispozícii zástupné produkty, jeho konanie nemozno povazovat za zneuzívajúce cenové stlácanie, pretoze konkurenti tento produkt nepotrebujú získat, ci uz za cenu stanovenú dominantným podnikom alebo vo vseobecnosti.([13]13) 12. So zretelom na moje návrhy a posúdenie Súdu prvého stupna vo veci Deutsche Telekom/Komisia([14]14) je zjavné, ze o cenové stlácanie ide vtedy, ak je rozdiel medzi maloobchodnými cenami dominantného podniku a velkoobchodnými cenami, ktoré svojim konkurentom úctuje za porovnatelné produkty, záporný alebo nepostacuje na pokrytie osobitných nákladov, ktoré dominantnému podniku vznikajú pri dodávaní svojich vlastných maloobchodných produktov na nadväzujúci trh. Zneuzívajúca povaha tohto konania sa odvodzuje z nedostatocného cenového rozpätia a zo skutocnosti, ze produkty dominantného podniku z velkoobchodného trhu sú nevyhnutné na to, aby s ním konkurent mohol vstúpit do hospodárskej sútaze na nadväzujúcom trhu maloobchodných sluzieb prístupu. Takéto cenové stlácanie medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami dominantného podniku bude podla mna obmedzovat rozvoj hospodárskej sútaze na nadväzujúcich trhoch. 13. Vnútrostátny súd vysvetluje, ze zobral na vedomie rozsudok Súdu prvého stupna Deutsche Telekom/Komisia. Medzitým som 22. apríla 2010 predniesol návrhy k odvolaniu, ktoré Deutsche Telekom podala proti uvedenému rozsudku, a navrhol som v nich, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a tým potvrdil rozsudok Súdu prvého stupna. Rozsudok Súdneho dvora sa v súcasnosti ocakáva.([15]15) Ako vnútrostátny súd uvádza v tomto konaní, sporné otázky v konaní vo veci samej sa v niekolkých hmotnoprávnych ohladoch lísia od otázok vo veci Deutsche Telekom/Komisia. Konkrétne na rozdiel od Deutsche Telekom spolocnost TeliaSonera nemala zákonnú povinnost ponúkat vstupné produkty pre ADSL pripojenie (dalej len "sporné produkty"). Skôr mala zákonné povinnosti v súvislosti s prístupom LLUB, co v tejto veci nie je sporné. Okrem toho, ako vyplýva z návrhu vnútrostátneho súdu, ceny za sporné produkty neboli predmetom ziadnej cenovej regulácie zo strany svédskeho regulacného orgánu (dalej len "RO"), ci uz na velkoobchodnom alebo maloobchodnom trhu. 14. V súlade s judikatúrou "k zneuzitiu... dôjde vtedy, ak si podnik s dominantným postavením na urcitom trhu vyhradí, bez toho, aby to bolo objektívne nevyhnutné, pre seba alebo pre svoju dcérsku spolocnost inú cinnost, ktorá by mohla byt uskutocnená iným podnikom ako súcast jeho cinnosti na susednom, ale oddelenom trhu [napríklad na nadväzujúcom trhu], pricom hrozí úplné odstránenie hospodárskej sútaze zo strany tohto podniku".([16]16) 15. Pokial ide o zneuzitie dominantného postavenia vo forme odmietnutia poskytnút produkt, z rozsudku Bronner([17]17) vyplýva, ze o také zneuzitie môze íst v prípade, ak podnik, ktorý je dominantný na jednom (hlavnom) trhu, odmieta poskytnút svojmu konkurentovi na vedlajsom alebo nadväzujúcom trhu produkty, ktoré sú nevyhnutné na obchodnú cinnost tohto konkurenta za predpokladu, ze: i) odmietnutie poskytnutia môze odstránit akúkolvek hospodársku sútaz na trhu na strane ziadatela o produkt, ii) odmietnutie nemôze byt objektívne odôvodnené a iii) produkt je nevyhnutný na výkon cinnosti ziadatela v tom zmysle, ze neexistuje nijaká reálna moznost vytvorit potenciálnu alternatívu. 16. O specifický prejav odmietnutia obchodovat ide podla mna v prípade zneuzívajúceho cenového stlácania (alebo "konstruktívneho odmietnutia obchodovat"), ked namiesto celkového odmietnutia poskytnút základný/nevyhnutný vstupný produkt dominantný podnik svojim konkurentom na nadväzujúcom trhu poskytuje vstupný produkt za cenu, ktorá im neumoznuje úcinne konkurovat na nadväzujúcom trhu.([18]18) Podla judikatúry Únie výsledkom zneuzívajúceho odmietnutia poskytovania je odstránenie hospodárskej sútaze na nadväzujúcom trhu a podla môjho názoru práve to je problém v prípadoch cenového stlácania. Neexistuje iná samostatná ujma na hospodárskej sútazi spôsobená cenovým stlácaním, ktorá by bola väcsia ako ujma spôsobená porusením povinnosti obchodovat na velkoobchodnej úrovni. Zastávam názor, ze ulozenie povinnosti obchodovat dominantnému podniku sa nijako neodlisuje od ulozenia povinnosti obchodovat za konkrétne velkoobchodné a maloobchodné ceny (cenové stlácanie). Úctovanie ceny (cenové stlácanie), ktorá rovnako efektívnemu konkurentovi bráni v konkurovaní na nadväzujúcom trhu, v skutocnosti pôsobí ako odmietnutie obchodovat, co znamená, ze by sa mal uplatnit rovnaký analytický rámec a vseobecné úvahy o investicných stimuloch dominantného podniku.([19]19) Vo veci samej OHS tvrdí, ze zneuzívajúce cenové stlácanie existuje len na základe nedostatocného rozpätia medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami bez ohladu na nevyhnutnost vstupného produktu. Tento prístup povazujem za nesprávny a nedostatocný. Podla môjho názoru z oboch rozhodnutí týkajúcich sa cenového stlácania v telekomunikacnom odvetví, ktoré Komisia prijala podla clánku 102 ZFEÚ (Deutsche Telekom a Telefónica([20]20)), mozno odvodit, ze cenové stlácanie a odmietnutie obchodovat majú rovnaké pozadie. V druhom prípade síce Komisia odmietla pouzitie kritérií rozsudku Bronner pri posúdení zákonnosti konania hospodárskeho subjektu pre "okolnosti v tejto veci [, ktoré] sa podstatne lísia od okolností vo veci Oscar [Bronner]" (Telefónica mala zákonnú povinnost poskytnút vstupný produkt a jej ex ante stimuly investovat do vlastnej infrastruktúry údajne neboli dotknuté, pretoze jej vlastná infrastruktúra bola do velkej miery výsledkom investícií, ktoré realizovala, ked vyuzívala osobitné alebo výlucné práva, ktoré ju chránili pred konkurenciou), ale napokon prehodnotila relevantné skutocnosti za pouzitia podobnej analýzy ako v rozsudku Bronner. Treba poukázat na to, ze v oboch týchto rozhodnutiach Komisie bola povinnost obchodovat s konkurentmi - to znamená poskytnút im prístup k sieti hospodárskeho subjektu - uz ulozená príslusnými RO. Okrem toho Komisia v oboch rozhodnutiach konstatovala, ze neboli k dispozícii nijaké primerané alternatívy k sietam hospodárskeho subjektu. 17. Vnútrostátny súd odkazuje na nedávno prijaté Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva([21]21), kde sa vo vseobecnej casti z názvom "Odmietnutie dodávat a stlácanie marze" uvádza, ze "namiesto odmietnutia dodat tovar, môze dominantný podnik úctovat cenu za výrobok na dodávatelskom trhu, ktorá v porovnaní s cenou, ktorú úctuje na odberatelskom trhu..., neumoznuje ani rovnako výkonnému konkurentovi trvalo so ziskom obchodovat na odberatelskom trhu [,stlácanie marze`([22]22)]. ... Komisia bude tieto praktiky posudzovat ako prioritu v oblasti presadzovania práva za týchto kumulatívnych okolností: [i)] odmietnutie sa týka výrobkov..., ktoré sú objektívne potrebné, aby podnik mohol úspesne konkurovat na odberatelskom trhu; [ii)] odmietnutie pravdepodobne povedie k potlaceniu úcinnej hospodárskej sútaze na odberatelskom trhu; a [iii)] odmietnutie bude mat pravdepodobne za následok poskodenie spotrebitelov. V niektorých osobitných prípadoch [vsak] môze byt zrejmé, ze ulozenie povinnosti dodávat evidentne nemôze mat nepriaznivý vplyv na stimuly majitelov vstupných materiálov a/alebo iných prevádzkovatelov investovat alebo inovovat na dodávatelskom trhu, ci uz ex ante alebo ex post. Komisia usudzuje, ze tento prípad môze nastat najmä vtedy, ak právne predpisy zlucitelné s právom [Únie] uz ukladajú dominantnému podniku povinnost dodávat, a z hladísk, o ktoré sa opierajú tieto predpisy, je zrejmé, ze nevyhnutné vyvázenie stimulov uz uskutocnil verejný orgán pri ulození tejto povinnosti dodávat. Tento prípad by mohol nastat aj vtedy, ked sa postavenie dominantného podniku na dodávatelskom trhu vyvinulo pod ochranou osobitných alebo výhradných práv, alebo bolo financované zo státnych zdrojov. V takýchto osobitných prípadoch Komisia nemá ziadny dôvod odchýlit sa od svojich vseobecných standardov v oblasti presadzovania práva a môze pocítat s protisútazným zabránením v prístupe na trh bez toho, aby zistovala, ci sú prítomné tri [na zaciatku tohto odseku] uvedené kumulatívne okolnosti." 18. Zastávam názor, ze z rozsudku Bronner (pozri body 14 az 16 vyssie), z mojich návrhov a rozsudku Súdu prvého stupna vo veci Deutsche Telekom/Komisia (uz citovaného v poznámke pod ciarou 14), z rozhodovacej praxe Komisie a z usmernení o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva mozno odvodit, ze v prípadoch, v ktorých nie je zákonná povinnost poskytnút vstupný produkt, tak ako v tejto veci, dominantný podnik, ktorý prostredníctvom svojich cenových praktík vykonáva cenové stlácanie, zneuzíva svoje dominantné postavenie, ak je tento vstupný produkt nevyhnutný na to, aby umoznil konkurentovi zapojit sa do hospodárskej sútaze na nadväzujúcom trhu.([23]23) Takéto postupy podla mna predstavujú odmietnutie obchodovat.([24]24) 19. Môj názor potvrdzuje aj nedávno vyhlásený rozsudok Cour de cassation (kasacný súd) (Francúzsko) vo veci cenového stlácania podla clánku 102 ZFEÚ a vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze([25]25), v ktorom tento súd jednoznacne rozhodol, ze cenové stlácanie má úcinky v rozpore s hospodárskou sútazou, ak potenciálny konkurent, rovnako efektívny ako vertikálne integrovaný dominantný podnik, môze vstúpit na nadväzujúci trh len so stratou. Podla tohto súdu mozno úcinky v rozpore s hospodárskou sútazou predpokladat len vtedy, ak produkty alebo sluzby, ktoré tento dominantný podnik svojim konkurentom poskytuje, sú nevyhnutné na to, aby mu mohli konkurovat na nadväzujúcom trhu. 20. Uvedené úvahy majú v tejto veci obzvlást velký význam, pretoze v rozhodnutí vnútrostátneho súdu sa uvádza, ze existuje niekolko alternatívnych technológií, prostredníctvom ktorých môzu koncoví uzívatelia vyuzívat sluzby sirokopásmového pripojenia. Tým sa vysvetluje, preco vnútrostátny súd povazoval za potrebné specificky odkázat na siedmu otázku. Chcel by som konkrétne poukázat nato, ze skutocnost, ze podla rozhodnutia vnútrostátneho súdu boli k dispozícii alternatívne technológie spolu s moznostou skopírovania siete spolocnosti TeliaSonera([26]26) jej konkurentmi (spolocne alebo jednotlivo) a/alebo tretími osobami, naznacuje, ze jej sporné produkty mozno neboli nevyhnutným vstupným produktom podla judikatúry. V tejto súvislosti by sa mohlo zdat, ze OHS vo svojom vyjadrení uznal, ze z dlhodobého hladiska si mohli konkurenti spolocnosti TeliaSonera vybudovat vlastnú infrastruktúru alebo kúpit inú formu prístupu. Len samotný vnútrostátny súd vsak musí rozhodnút o tom, ci to tak skutocne je, a to na základe vsetkých okolností veci samej a za uplatnenia relevantnej judikatúry na existujúci skutkový stav.([27]27) 21. Zastávam preto názor, ze ak dominantný podnik nemal zákonnú povinnost zlucitelnú s právom Únie, na základe ktorej by mal poskytnút nevyhnutný vstupný produkt, potom mu v podstate nemozno pripísat zneuzívanie vo forme cenového stlácania. Keby sa cenové stlácanie zakázalo len cisto na základe abstraktného výpoctu cien a vôbec by sa neposudzovala nevyhnutnost vstupného produktu pre hospodársku sútaz na trhu([28]28), investicná ochota dominantných podnikov by sa znízila a/alebo by tieto podniky zvýsili konecné spotrebitelské ceny, aby sa vyhli obvineniam z cenového stlácania. Keby dominantný podnik mohol v súlade so zákonom odmietnut poskytnutie dotknutých produktov, potom by sa mu nemohlo vytýkat, ze tieto produkty poskytol za podmienok, ktoré jeho konkurenti môzu povazovat za nevýhodné. Urcite je tazké predstavit si, ze by sa v takom prípade mohlo údajné nedostatocné rozpätie povazovat za protisútazné.([29]29) 22. Prejdem ku tvrdeniu Komisie, podla ktorého existuje judikatúra, ktorá hovorí, ze ak sa prístup k vstupnému produktu poskytne dobrovolne, nemalo by íst o prípad odmietnutia obchodovat (ale o prípad obchodných podmienok, na základe ktorých sa prístup poskytol). Komisia uvádza, ze v odpovedi na podobné tvrdenie vo veci UnileverBestfoods/Komisia([30]30) Súdny dvor rozhodol, ze "tvrdenie HB týkajúce sa nesprávneho uplatnenia právnych zásad stanovených v uz citovanom rozsudku Bronner je zjavne nedôvodné, kedze [ako rozhodol Súd prvého stupna([31]31)], sporné rozhodnutie neukladá HB povinnost previest aktívum alebo uzavriet zmluvy s osobami, ktoré si táto spolocnost sama nezvolila... Na rozdiel od skutkového stavu veci, na základe ktorého bol vydaný uz citovaný rozsudok Bronner, mraziace pulty nepredstavujú aktíva, ktoré si HB ponecháva pre vlastné potreby, ale ich uzívanie je dobrovolne prenechané nezávislým podnikom, ktoré ich uzívajú za penaznú odplatu. Tvrdenie HB, ze jej uvedené rozhodnutie ukladá povinnost minimálne rovnako zaväzujúcu, ako keby islo o vlastníka podstatného zariadenia, je teda zjavne nedôvodné." 23. Hoci pripústam, ze uvedený rozsudok naznacuje, ze v práve hospodárskej sútaze mozno rozlisovat situácie, v ktorých dominantný podnik odmieta obchodovat, a situácie, v ktorých naopak chce obchodovat, myslím si, ze na úcely prejednávanej veci tento prístup nie je ten správny. Ako tvrdila TeliaSonera na pojednávaní, rozsudok UnileverBestfoods/Komisia by sa v tejto veci nemal uplatnovat, pretoze sa zjavne týka iných zálezitostí. Rozsudok UnileverBestfoods/Komisia sa týkal výlucne doloziek o výhradnosti v rámci dodávok mraziacich pultov maloobchodným predajcom. Ako Súd prvého stupna rozhodol v rozsudku v tejto veci, ktorý bol potvrdený aj uznesením Súdneho dvora, rozsudok Bronner nebol v uvedenom prípade relevantný, pretoze Komisia v spornom rozhodnutí nezastávala názor, ze mraziace pulty patriace spolocnosti HB sú základným zariadením. Okrem toho spolocnost HB nemusela previest aktíva alebo uzatvorit dohody s osobami, ktoré si nevybrala, aby vykonala rozhodnutie v tejto veci. V prejednávanej veci sa vsak zaoberáme cenovým stlácaním a ako vyplýva z predchádzajúcich úvah, predovsetkým z bodu 16 a nasl., prípady cenového stlácania sú analogické k prípadom odmietnutia obchodovat a mala by sa v nich uplatnovat rovnaká vnútorná logika. Cenové stlácanie je totiz jednou z foriem odmietnutia obchodovat. Zastávam názor, ze akýkolvek iný výklad rozsudku UnileverBestfoods/Komisia v prejednávanej veci by vyústil do povinnosti obchodovat pri konkrétnych cenách ulozenej dominantným podnikom, co by vázne oslabilo ich záujem o investovanie do infrastruktúry a viedlo by to k ich rozhodnutiu vôbec neinvestovat a/alebo neobchodovat s konkurentmi na nadväzujúcich trhoch, aby sa vyhli obvineniam z cenového stlácania, napriek skutocnosti, ze prístup k ich infrastruktúre/produktu nie je nevyhnutný podla judikatúry o odmietnutí obchodovat. 24. Prejdem teraz k tvrdeniam OHS a Komisie, podla ktorých je situácia spolocnosti TeliaSonera osobitá, pretoze jej postavenie na hlavnom trhu sa údajne vyvinulo pod ochranou osobitných alebo výhradných práv, alebo bolo financované zo státnych zdrojov.([32]32) 25. Vo veci KPN Telecom([33]33) generálny advokát Poiares Maduro uviedol, ze "odmietnutie poskytnút plnenie zo strany podniku s dominantným postavením na trhu môze viest k zneuzitiu dominantného postavenia v prípade nedávno deregulovaného priemyslu, v ktorom vstupy potrebné pre odvodený trh získal podnik ako priamy výsledok svojho predchádzajúceho postavenia ako zákonného monopolu a ked prístup k týmto vstupom nie je regulovaný osobitnou právnou úpravou pre túto oblast. Za týchto podmienok, ked dodávatel má výhodu na sekundárnom trhu, ktorú získal, pretoze predtým nemal konkurenciu, potenciálne skodlivý úcinok na investície a inovácie vyplývajúci zo stanovenia povinnosti poskytnút plnenie je minimálny a je pravdepodobne vyvázený záujmom podpory hospodárskej sútaze. Ako podotkol jeden komentátor,[([34]34)] opatrenia na dereguláciu alebo liberalizáciu priemyselných sektorov 'by nemali význam, keby sa dotknuté spolocnosti, väcsina z ktorých má dominantné postavenie vo svojich odvetviach, mohli volne dalej integrovat a diskriminovat v prospech svojich vlastných plánovaných cinností`". 26. Hoci nemozno povedat, ze by som nesúhlasil s tvrdeniami generálneho advokáta Poiaresa Madura, v rámci analýzy v konaní vo veci samej vnútrostátny súd môze prihliadnut aj na skutocnost, ze dotknuté základné vlastnícke práva ovplyvnujú investicné stimuly (nielen dotknutého dominantného podniku, ale prípadne aj iných vrátane zalobcu). Okrem toho, ako uviedol generálny advokát Jacobs vo veci Bronner, vlastnícke práva sú uznané v právnych systémoch clenských státov a v niektorých majú postavenie ústavných práv. Povazujem za dôlezité, ze vo veci Bronner zvolili Súdny dvor aj generálny advokát opatrný prístup v súvislosti s odmietnutím obchodovat podla clánku 102 ZFEÚ a prejavili znacné uznanie existujúcich politických a sociálnych faktorov.([35]35) 27. Okrem toho sa tvrdí, ze nie je jasné, preco by verejný zdroj financovania majetku mal viest k prísnejsím právnym normám - clánok 102 ZFEÚ neumoznuje rozlisovat medzi verejným a súkromným financovaním a clánok 345 ZFEÚ (pôvodne 295 ES) takisto bráni diskriminácii vlastníckych práv v tomto duchu. Je pravda, ze nie vzdy sa dá urcit, ci je zdroj financovania svojou povahou jednoznacne verejný. Väcsina infrastruktúry bývalých státnych monopolov bola predmetom znacných zlepsení po privatizácii a v dôsledku toho sa zdroje financovania podstatne zmiesali.([36]36) Chcel by som doplnit, ze pre vertikálne integrovaný podnik môze byt stará infrastruktúra, ktorá vyzaduje údrzbu, dokonca zátazou a casto ide o odvetvia so znacnými technologickými inováciami, v ktorých hospodársky subjekt musí inovovat, aby mohol konkurovat ostatným. Chcel by som poznamenat, ze v prejednávanej veci vnútrostátny súd zdôraznil, ze v devätdesiatych rokoch 20. storocia alebo po roku 2000 vo Svédsku neexistoval právny monopol na sluzby prístupu na internet a konkurencia pre konecných pouzívatelov od zaciatku devätdesiatych rokov v kazdom prípade vzrástla. 28. V kazdom prípade a bez ohladu na uvedené úvahy relevancia tvrdenia, ze dominantný podnik si postavenie vybudoval pod ochranou osobitných alebo výhradných práv alebo ze sa financovalo zo státnych zdrojov, bude závisiet od specifických okolností danej veci. 29. Z predchádzajúcich úvah preto vyplýva, ze ak neexistuje zákonná povinnost dominantného podniku - zlucitelná s právom Únie - poskytnút sporné produkty alebo ak tieto produkty nie sú nevyhnutné, potom tomuto podniku v zásade nemozno pripísat zneuzívajúce cenové stlácanie len na základe nedostatocného rozpätia medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami. 30. Aj keby Súdny dvor rozhodol, ze nebude vyzadovat, aby bol produkt nevyhnutný, a prijal by nizsí standard úcinkov obmedzenia sútaze na nadväzujúci trh, myslím si, ze konstatovanie o zneuzívajúcom cenovom stlácaní sa nemôze zakladat len na nedostatocnom rozpätí medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami dominantného podniku bez toho, aby sa preukázal negatívny vplyv na hospodársku sútaz na nadväzujúcom trhu. Primárnym cielom clánku 102 ZFEÚ je skôr chránit hospodársku sútaz a zabezpecit záujmy spotrebitelov, nie chránit postavenie konkrétnych konkurentov.([37]37) 31. Treba vsak dodat, ze faktom zostáva, ze platí vseobecná judikatúra o zneuzívaní dominantného postavenia a ak postavenie spolocnosti TeliaSonera je dominantné, potom zjavne má osobitnú zodpovednost podla clánku 102 ZFEÚ zachovávat skutocnú nenarusenú hospodársku sútaz na relevantných trhoch (pozri najmä body 8 a 9 vyssie). 32. Z mojej analýzy v predchádzajúcich bodoch urcite netreba vyvodit, ze ceny vertikálne integrovaného dominantného podniku môzu byt zneuzívajúce len vtedy, ak je dotknutý vstupný produkt nevyhnutný alebo ak má podnik zákonnú povinnost tento produkt poskytnút. Ceny na hlavnom trhu môzu byt neprimerané podla clánku 102 písm. a) ZFEÚ.([38]38) Ceny na nadväzujúcom trhu môzu byt predátorské.([39]39) Okrem toho môze dominantný podnik bránit svojim konkurentom vstúpit na nadväzujúci trh v rozpore s clánkom 102 písm. b) ZFEÚ. Navyse môze dominantný podnik diskriminovat konkurentov a svoje vlastné operácie na nadväzujúcom trhu podla clánku 102 písm. c) ZFEÚ.([40]40) Ziadna z týchto foriem zneuzívania sa v zásade neobmedzuje na prípady, ked sú produkt alebo sluzba nevyhnutné.([41]41) 33. Zvysné otázky, ktoré predlozil Stockholms tingsrätt, budem analyzovat na základe predchádzajúcich úvah. Odpovede na tieto otázky sa podla mna do znacnej miery nachádzajú v existujúcej judikatúre Únie alebo sa z nej dajú odvodit. Druhá otázka - aké ceny treba zohladnit? 34. Existenciu zneuzívajúceho cenového stlácania mozno teoreticky posúdit na základe minimálne dvoch odlisných kritérií, konkrétne kritéria rovnako efektívneho konkurenta, ktoré sa zakladá na vlastných nákladoch dominantného podniku, a kritéria primerane efektívneho konkurenta, ktoré sa zakladá na nákladoch konkurentov.([42]42) 35. Spolocnost TeliaSonera v podstate tvrdí, ze pri posúdení môzu byt zaujímavé aj plánované náklady a ceny, ktoré úctujú iné podniky, ako aj dalsie známe posúdenia za relevantné obdobie. 36. Podla môjho názoru Komisia, OHS, fínska a polská vláda a Tele2 správne tvrdia, ze kritérium rovnako efektívneho konkurenta je v podstate najvhodnejsím kritériom, pretoze je objektívne a nechráni neefektívnych konkurentov. 37. V návrhoch vo veci Deutsche Telekom/Komisia, kde sa napokon obe kritériá prejednávali, som konstatoval, ze z judikatúry vyplýva, ze v zásade sú relevantné ceny dominantného podniku.([43]43) Okrem toho vsetci úcastníci konania vrátane spolocnosti TeliaSonera uznali, ze v prejednávanej veci treba uplatnit kritérium rovnako efektívneho konkurenta.([44]44) Navyse existuje mnoho názorov, podla ktorých toto kritérium vo vseobecnosti predstavuje vhodné kritérium. Z toho vyplýva, ze v prípadoch cenového stlácania sú v zásade relevantné len ceny dominantného podniku. Stvrtá otázka - sú potrebné úcinky obmedzenia sútaze, aby sa cenové stlácanie povazovalo za zneuzívajúce? 38. Podla Komisie, OHS, polskej a fínskej vlády a Tele2 z judikatúry Únie vyplýva, ze na to, aby sa urcitý postup povazoval za zneuzívanie podla clánku 102 ZFEÚ, nie je potrebný skutocný úcinok obmedzenia sútaze. Spolocnost TeliaSonera naopak odkazuje na rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia([45]45) a tvrdí, ze pojem zneuzívanie je zameraný na správanie, ktoré bráni udrzaniu alebo rozvoju hospodárskej sútaze. 39. V návrhoch k rozsudku Deutsche Telekom/Komisia([46]46) som uviedol, ze v prípadoch cenového stlácania Komisia - alebo v tejto veci OHS - musí preukázat, ze cenové postupy dominantného podniku majú potenciálne úcinky obmedzenia sútaze. V rozsudku Deutsche Telekom/Komisia([47]47) bolo jasné, ze Súd prvého stupna správne zastával názor, ze úcinok obmedzenia sútaze, ktorý Komisia bola povinná preukázat, súvisí s obmedzeniami, ktoré mohol postup odvolatelky pri uplatnovaní cenových postupov spôsobit v rozvoji hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. Súd prvého stupna teda síce nepozadoval, aby Komisia preukázala skutocné úcinky obmedzenia sútaze, ale správne ziadal dôkaz o vzniku prekázok vstupu na trh, teda preukázanie potenciálnych úcinkov obmedzenia sútaze. 40. V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bode 237 uvedeného rozsudku konstatoval, ze vzhladom na to, ze velkoobchodné sluzby Deutsche Telekom sú nevyhnutné na to, aby sa jej konkurentovi umoznilo vstúpit s nou do hospodárskej sútaze na nadväzujúcom trhu sluzieb prístupu, cenové stlácanie medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami odvolatelky bude v zásade obmedzovat rozvoj hospodárskej sútaze na nadväzujúcich trhoch. Súd prvého stupna teda podla mna správne zdôraznil skutocnost, ze v uvedenej veci boli velkoobchodné sluzby nevyhnutné a ze bez prístupu k nim by konkurenti Deutsche Telekom nemohli ani vstúpit na nadväzujúci trh s maloobchodnými sluzbami.([48]48) V bodoch 238 az 245 uvedeného rozsudku potom Súd prvého stupna podrobnejsie analyzoval vyjadrenia týkajúce sa úcinkov obmedzenia sútaze na nemeckom trhu. Toto je v súlade s prístupom, ktorý Súd prvého stupna zaviedol vo svojej judikatúre potvrdenej Súdnym dvorom, ze pozadovaný úcinok sa nemusí týkat skutocného úcinku oznámeného zneuzívajúceho správania - na úcely zistenia porusenia clánku 102 ZFEÚ stací preukázat, ze zneuzívajúce správanie dominantného podniku vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze, alebo inými slovami môze mat takýto úcinok.([49]49) Podla môjho názoru z toho jasne vyplýva, ze Komisia - tu OHS - musí preukázat, ze súvislosti s dotknutým specifickým trhom existujú potenciálne úcinky obmedzenia sútaze.([50]50) Preto len tvrdenie, ze môze dôjst k neurcitým, abstraktným úcinkom obmedzenia sútaze, nestací.([51]51) Piata otázka - v akom rozsahu sa má pojem cenové stlácanie uplatnovat na rozlicné úrovne dominantného postavenia na trhu? 41. TeliaSonera tvrdí, ze cenové stlácanie môze predstavovat zneuzívanie podla clánku 102 ZFEÚ len v prípade, ked je trhová sila na hlavnom trhu velmi výrazná. Súhlasím s Komisiou, OHS a polskou a fínskou vládou, ze relevantné je to, ze podnik má dominantné postavenie na hlavnom trhu. Existuje samozrejme judikatúra Súdu prvého stupna, podla ktorej cím dominantnejsie je postavenie podniku, tým vyssia je pravdepodobnost, ze postupy na ochranu postavenia podniku vyústia do obmedzenia hospodárskej sútaze.([52]52) Myslím si vsak, ze stupen trhovej sily dominantného podniku by nemal byt rozhodujúci pre existenciu zneuzívania. Pojem dominantné postavenie uz totiz pravdepodobne naznacuje vysokú úroven, takze trhovú silu netreba klasifikovat podla jej stupna. Ako uviedla Komisia, nie je jasné, ci a v akom rozsahu by taká klasifikácia prispela k lepsej analýze v danom prípade. Treba napokon prihliadnut na to, ze clánok 102 ZFEÚ sa týka jednoznacne zneuzívania dominantného postavenia a nijako neodkazuje na "superdominantné" postavenie. 42. Odpoved na prvú otázku tak v zásade nie je ovplyvnená stupnom trhovej sily dominantného podniku. Siesta otázka - musí byt podnik dominantný na velkoobchodnom aj maloobchodnom trhu? 43. Vnútrostátny súd na tomto mieste odkazuje na rozsudok Deutsche Telekom/Komisia([53]53), bod 235, v ktorom Súd prvého stupna uviedol, ze Deutsche Telekom mal az do roku 1998 monopol na maloobchodnom trhu. Dodáva, ze otázka povahy dominantného postavenia je nanajvýs dôlezitá najmä preto, lebo vo veci Deutsche Telekom/Komisia mal daný operátor dominantné postavenie na vsetkých relevantných trhoch výrobkov a sluzieb. V konaní vo veci samej vsak nikto netvrdí, ze TeliaSonera mala dominantné postavenie na maloobchodnom trhu. 44. Spolocnost TeliaSonera zastáva názor, ze zneuzívajúca povaha dotknutého konania predpokladá velmi silné postavenie dominantného podniku na maloobchodnom trhu. Podla OHS je podiel spolocnosti TeliaSonera na nadväzujúcom trhu okolo 50 %. Nemozno preto vylúcit, ze mala dominantné postavenie aj na tomto trhu. 45. Ako uviedla Komisia, fínska vláda a Tele2, z rozsudku IPS([54]54) mozno vyvodit, ze nie je potrebné preukázat, ze podnik zapojený do cenového stlácania je zároven dominantný na nadväzujúcom trhu. Cielom cenového stlácania totiz v skutocnosti môze byt získanie dominantného postavenia na tomto trhu. 46. Podla môjho názoru by sa na prípady cenového stlácania v zásade mala uplatnovat aj judikatúra týkajúca sa pákového efektu ("leveraging"). V rozsudku Tetra Pak II([55]55) Súdny dvor v podstate rozhodol, ze clánok 102 ZFEÚ sa uplatnuje bez ohladu na to, ci protiprávny postup dominantného podniku negatívne ovplyvnuje hospodársku sútaz na trhu, ktorý je iný ako trh, na ktorom má tento podnik dominantné postavenie.([56]56) 47. Zastávam preto názor, ze na uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na prípady cenového stlácania sa nevyzaduje dominantné postavenie na maloobchodnom a velkoobchodnom trhu.([57]57) Ôsma otázka - má na odpoved na prvú otázku vplyv skutocnost, ze ide o dodávku pre nového zákazníka? 48. Komisia, OHS a fínska vláda tvrdia, ze identita zákazníka nie je v prípadoch cenového stlácania relevantná. Spolocnost TeliaSonera tvrdí, ze Súdny dvor systematicky rozhoduje o urcitom rozlisovaní medzi odmietnutím obchodovat s novým zákazníkom a odmietnutím obchodovat s existujúcim zákazníkom, a preto by sa ten istý rozdiel mal uplatnovat aj v prípadoch cenového stlácania. 49. Podla písmena b) druhého odseku clánku 102 ZFEÚ môze zneuzívanie dominantného postavenia zahrnat najmä obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebitelov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze odmietnutie podniku, ktorý má dominantné postavenie na trhu urcitého výrobku, uspokojit objednávky, ktoré mu zadal doterajsí zákazník, predstavuje zneuzitie tohto dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ, pokial tento postup môze bez objektívneho odôvodnenia vylúcit iný hospodársky subjekt ako konkurenta.([58]58) Okrem toho existuje judikatúra, podla ktorej môze íst o odmietnutie obchodovat, ak dominantný podnik odmietne poskytnút dodávky novému zákazníkovi.([59]59) 50. Myslím, ze je diskutabilné, ci ukoncenie dodávok prebiehajúcich podla existujúcej dohody mozno povazovat za viac zneuzívajúce ako odmietnutie dodávok novému zákazníkovi. Ako uviedla Komisia v súvislosti s odmietnutím obchodovania, ak dominantný podnik v minulosti obchodoval s daným podnikom, ktorý uskutocnil investície súvisiace s budúcim vyuzívaním produktu, ktorého dodávka bola následne odmietnutá, tento podnik nevyhnutne utrpí straty. Okrem toho skutocnost, ze dominantný podnik, ktorý vlastní produkt na velkoobchodnom trhu (základný vstupný produkt), pôvodne povazoval dodávanie tohto produktu za výhodné, naznacuje, ze tieto dodávky mu umoznovali získat primeranú odmenu (bola to zisková cinnost), co zase môze znamenat, ze pre dominantný podnik bude tazsie odmietnutie odôvodnit z cisto obchodných dôvodov.([60]60) 51. Nakoniec, v rozsahu, v akom mozno túto otázku chápat ako otázku naznacujúcu situáciu, v ktorej dominantný podnik vyuzíva cenové stlácanie len vo vztahu k novým zákazníkom (konkurentom na nadväzujúcom trhu) a súcasne poskytuje priaznivejsie podmienky uz existujúcim zákazníkom (konkurentom na nadväzujúcom trhu), by bolo potrebné preskúmat, ci tento dominantný podnik neporusuje ustanovenie písmena c) druhého odseku clánku 102 ZFEÚ. 52. Z toho vyplýva, ze na odpoved na prvú otázku môze mat v závislosti od konkrétnych okolností veci vplyv skutocnost, ci ide o dodávku pre nového zákazníka. Deviata otázka- vyzaduje sa v prípadoch cenového stlácania moznost pokrytia strát? 53. Ako som uz uviedol v návrhoch k rozsudku France Télécom/Komisia, zastávam názor, ze v prípadoch predátorských cien sa musí vyzadovat moznost pokrytia strát.([61]61) Predátorské ceny sa zakladajú na predpoklade, ze dominantnému podniku vznikajú straty, pretoze ceny, ktoré úctuje, nepokrývajú jeho náklady. Je vsak pravdepodobné, ze tento podnik pokryje svoje straty neskôr, ked bude vyuzívat svoje silné postavenie na trhu a zlozitejsie prekázky vstupu na trh tvorené predátorskými cenami. Cenové stlácanie si naopak nevyzaduje takú ekonomickú obet zo strany dominantného podniku, pretoze pri nom nemusia nevyhnutne vznikat "straty", ktoré treba pokryt.([62]62) V prípadoch cenového stlácania môzu byt ceny na nadväzujúcom trhu vysoké, pretoze aj ceny na hlavnom trhu sú vysoké. Ceny môzu byt vysoké na oboch trhoch, ale pre cenové stlácanie je typické rozpätie medzi cenami na hlavnom trhu a cenami na nadväzujúcom trhu. 54. Z toho vyplýva, ze na to, aby sa správanie opísané v odpovedi na prvú otázku povazovalo za zneuzitie dominantného postavenia, nie je potrebné, aby sa dalo ocakávat, ze dominantný podnik bude schopný pokryt vzniknuté straty. Desiata otázka - má na odpoved na prvú otázku vplyv skutocnost, ze sa na trhu prechádza na novú technológiu, ktorá si vyzaduje velké investície? 55. Vsetci úcastníci konania sa zhodujú na tom, ze v rozsudku France Télécom/Komisia([63]63) Súd prvého stupna v zásade správne poukázal na to, ze dotknutý trh bol "rýchlo rastúci trh, avsak toto tvrdenie nemôze vylúcit uplatnenie sútazných pravidiel a najmä pravidiel clánku [102 ZFEÚ]". 56. Vnútrostátny súd uviedol([64]64), ze vo svojej analýze vo veci Wanadoo urobila Komisia podstatnú úpravu pri uplatnení predátorského testu AKZO v zmysle väcsej flexibility pri jej analýze nákladov na trhu, ktorý podliehal technologickým zmenám. Treba poukázat na to, ze rozhodnutie Komisie neskôr potvrdil Súd prvého stupna aj Súdny dvor.([65]65) 57. Z toho dôvodu, aj ked dynamické a rýchlo sa rozvíjajúce trhy nie sú vynaté z uplatnovania clánku 102 ZFEÚ, nic to nemení na skutocnosti, ze v odôvodnených prípadoch by Komisia a príslusné orgány pre hospodársku sútaz mali na týchto trhoch zasahovat mimoriadne opatrne a v prípade potreby upravit svoj zvycajný prístup, tak ako to urobili vo veci Wanadoo. III - Návrh 58. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré predlozil Stockholms tingsrätt, takto: - Prvá, tretia a siedma otázka: O cenové stlácanie ide vtedy, ak je rozdiel medzi maloobchodnými cenami dominantného podniku a velkoobchodnými cenami, ktoré úctuje svojim konkurentom za porovnatelné produkty, záporný alebo nepostacuje na pokrytie osobitných nákladov, ktoré dominantnému podniku vznikajú pri dodávaní svojich vlastných maloobchodných produktov na nadväzujúci trh. Zneuzívajúca povaha tohto konania sa odvodzuje z nedostatocného rozpätia medzi cenami dominantného podniku za prístup na velkoobchodnom trhu a jeho maloobchodnými cenami a zo skutocnosti, ze velkoobchodné produkty dominantného podniku sú nevyhnutné pre hospodársku sútaz na nadväzujúcom trhu. Skutocnostou zostáva, ze podmienka nevyhnutnosti sa nevyzaduje, ak má dominantný podnik zákonnú povinnost poskytnút velkoobchodné produkty, ktorá je zlucitelná s právom Únie. - Druhá otázka: V prípadoch zneuzívajúceho cenového stlácania sú v zásade relevantné len ceny dominantného podniku. - Stvrtá otázka: Príslusný orgán pre hospodársku sútaz musí v súvislosti s konkrétnym predmetným trhom preukázat, ze cenové postupy dominantného podniku majú potenciálne úcinky obmedzenia sútaze. Samotné tvrdenie, ze môze dôjst k neurcitým, abstraktným úcinkom obmedzenia sútaze, nestací. - Piata otázka: Odpoved na prvú otázku v zásade nie je ovplyvnená stupnom trhovej sily dominantného podniku. - Siesta otázka: Na to, aby sa správanie opísané v prvej otázke povazovalo za zneuzitie dominantného postavenia, nie je potrebné, aby podnik, ktorý ho uplatnuje, mal dominantné postavenie aj na velkoobchodnom trhu, aj na trhu koncových uzívatelov. - Ôsma otázka: Na odpoved na prvú otázku môze mat v závislosti od konkrétnych okolností veci vplyv skutocnost, ci ide o dodávku pre nového zákazníka. - Deviata otázka: Na to, aby sa urcité správanie povazovalo za zneuzívajúce cenové stlácanie, nie je potrebné, aby bolo mozné ocakávat, ze dominantný podnik bude schopný pokryt vzniknuté straty, pretoze dominantnému podniku pri tomto postupe v skutocnosti nemusia vznikat straty. - Desiata otázka: Clánok 102 ZFEÚ sa uplatnuje v prípadoch, v ktorých sa na trhu prechádza na novú technológiu, ktorá si vyzaduje velké investície. Platí vsak, ze príslusné orgány pre hospodársku sútaz by mali na týchto trhoch zasahovat mimoriadne opatrne a v prípade potreby upravit svoj zvycajný prístup. __________________________________________________________________ [66]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [67]2 - Pozri definíciu cenového stlácania v bode 12 nizsie. __________________________________________________________________ [68]3 - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke (Ú. v. ES L 336, s. 4; Mim. vyd. 13/026, s. 83). __________________________________________________________________ [69]4 - V roku 2005 podala spolocnost Tele2 vo Svédsku zalobu proti spolocnosti TeliaSonera, ktorou sa domáhala náhrady skody vo výske 240 miliónov eur za údajné zneuzívanie dominantného postavenia. Toto konanie bolo prerusené az do ukoncenia konania vo veci samej. Pozri vec T 10956-05, Tele2 Sverige AB mot TeliaSonera AB. __________________________________________________________________ [70]5 - Pozri rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 91, a z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 69. __________________________________________________________________ [71]6 - Rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden Industrie Michelin/Komisia ("Michelin I"), 322/81, Zb. s. 3461, bod 57, a zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 37. __________________________________________________________________ [72]7 - Rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia ("Tetra Pak II"), C-333/94 P, Zb. s. I-5951, bod 24. __________________________________________________________________ [73]8 - Rozsudok Compagnie maritime belge transports a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 6, bod 131. __________________________________________________________________ [74]9 - Rozsudok z 5. apríla 1976, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 189. __________________________________________________________________ [75]10 - Pozri v tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, body 91 a 123; Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 6, bod 70; z 11. decembra 1980, L'Oréal/De Nieuwe AMOK, 31/80, Zb. s. 3775, bod 27; AKZO/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, body 69 a 70, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 15. marca 2007 vo veci British Airways/Komisia, C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 24. __________________________________________________________________ [76]11 - Pozri okrem iného rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 106. __________________________________________________________________ [77]12 - Pozri okrem iného rozsudky United Brands/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 184; z 3. októbra 1985, CBEM ("Télémarketing"), 311/84, Zb. s. 3261, bod 27, a British Airways/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, body 69 a 86. __________________________________________________________________ [78]13 - Vnútrostátny súd na tomto mieste cituje GERADIN, D., O'DONOGHUE, R.: The Concurrent Application of Competition Law and Regulation: The Case of Margin Squeeze Abuses in the Telecommunications Sector. In: Journal of Competition Law and Economics. 2005, 1(2), 355 - 425, s. 358 a nasl. __________________________________________________________________ [79]14 - Návrhy vo veci Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, prednesené z 22. apríla 2010, zatial neuverejnené v Zbierke, body 44, 46 a 64, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2006, Deutsche Telekom/Komisia, T-271/03, Zb. s. II-477, body 166, 167 a 237. V tomto rozsudku Súd prvého stupna potvrdil rozhodnutie Komisie proti spolocnosti Deutsche Telekom týkajúce sa zneuzívania dominantného postavenia vo forme cenového stlácania [rozhodnutie 2003/707/ES z 21. mája 2003 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] [neoficiálny preklad] (vec COMP/C 1/37.451, 37.578, 37.579 - Deutsche Telekom AG) (Ú. v. ES L 263, s. 9)]. __________________________________________________________________ [80]15 - Rozsudok vo veci T-271/03 a návrhy vo veci C-280/08 P (uz citované v poznámke pod ciarou 14). __________________________________________________________________ [81]16 - Pozri rozsudok Télémarketing, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, bod 27. __________________________________________________________________ [82]17 - Rozsudok z 26. novembra 1998, C-7/97, Zb. s. I-7791, body 40 az 46, a návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Jacobs, body 56 az 69. __________________________________________________________________ [83]18 - Pozri analogicky rozsudok Court of Appeal of England & Wales (Spojené královstvo) vo veci Albion (vec Dwr Cymru Cyfyngedig a Albion Water Limited/Water Services Regulation Authority [2008] EWCA Civ 536), bod 36 a nasl., v ktorom boli potvrdené rozsudky Competition Appeal Tribunal (CAT) v Spojenom královstve vo veci Albion Water Ltd/Water Services Regulation Authority (Dwr Cymru/Shotton Paper) [2006] CAT 23 (pozri bod 861 a nasl.) a [2006] CAT 36. __________________________________________________________________ [84]19 - Podla môjho názoru platia tie isté argumenty, aké vo svojich návrhoch predlozil generálny advokát Jacobs vo veci Bronner (bod 57): "v podmienkach politiky hospodárskej sútaze si odôvodnenie zásahov do slobody dominantného podniku uzatvárat dohody casto vyzaduje opatrné vyvazovanie protichodných faktorov. Z dlhodobého hladiska je vo vseobecnosti pozitívne pre hospodársku sútaz a v záujme spotrebitelov, ked sa spolocnosti umozní, aby si pre seba ponechala vlastné zariadenia, ktoré vyvinula na úcely svojej obchodnej cinnosti. Keby sa napríklad prístup k výrobnému, nákupnému alebo distribucnému zariadeniu umoznil prílis lahko, konkurent by nebol motivovaný vyvinút konkurencné zariadenia. Hospodárska sútaz, ktorá by sa z krátkodobého hladiska zvýsila, by sa tak z dlhodobého hladiska znízila. Okrem toho by sa záujem dominantného podniku investovat do efektívnych zariadení znízil, keby si jeho konkurenti mohli na poziadanie rozdelit získaný prospech. Preto samotná skutocnost, ze dominantný podnik si ponechaním zariadenia pre vlastné pouzitie udrzí aj výhodu oproti konkurentovi, nemôze odôvodnit poziadavku prístupu k nemu." __________________________________________________________________ [85]20 - Rozhodnutie 2007/3196/ES zo 4. júla 2007 týkajúce sa konania podla clánku [102 ZFEÚ] (vec COMP/38.784 - Wanadoo Espańa/Telefónica), bod 299 a nasl. (dve konania pred Vseobecným súdom týkajúce sa tohto rozhodnutia este neboli ukoncené: veci Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, a Spanielsko/Komisia, T-398/07). __________________________________________________________________ [86]21 - Pozri Oznámenie Komisie - Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku [102 ZFEÚ] na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu (2009/C 45/02), Ú. v. EÚ C 45, s. 7, bod 75 a nasl. Tento informacný dokument vymedzuje priority v oblasti presadzovania práva, ktorými sa Komisia bude riadit pri uplatnovaní clánku 102 ZFEÚ na prípady vylucovania konkurentov dominantnými podnikmi, a jeho cielom je poskytnút väcsiu presnost a predvídatelnost, pokial ide o vseobecný analytický rámec, ktorý Komisia pouzíva pri urcovaní, ci má stíhat prípady vylucovania konkurentov a pomôct podnikom lepsie zhodnotit, ci urcité konanie môze vyvolat zásah Komisie podla clánku 102 ZFEÚ. Podla judikatúry Komisia môze prijat postupy, v ktorých upraví spôsoby vyuzívania svojej diskrecnej právomoci vo forme opatrení, akými sú usmernenia, pokial tieto opatrenia obsahujú pravidlá upravujúce postoje, ktoré táto institúcia zaujme, a neodchylujú sa od ustanovení Zmluvy. Z toho vyplýva, ze hoci tieto pravidlá vymedzujúce postoje, podla ktorých Komisia navrhuje postupovat, nepochybne pomáhajú zabezpecit, aby konala transparentným a predvídatelným spôsobom v zhode s právnou istotou, nemôzu zaväzovat Súdny dvor. Môzu vsak slúzit ako uzitocné usmernenie. Pozri rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 52 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [87]22 - Vo svojej rozhodovacej praxi Komisia uplatnuje extenzívny výklad pojmu odmietnutie obchodovat. Vo veci Deutsche Post Komisia uviedla, ze "odmietnutie poskytovania zahrna nielen úplné odmietnutie, ale aj situácie, v ktorých dominantné podniky podmienujú poskytovanie objektívne neprimeranými poziadavkami". Toto konanie je "konstruktívnym odmietnutím poskytovania". [2001/892/ES: Rozhodnutie Komisie z 25. júla 2001 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] (COMP/C-1/36.915 - Deutsche Post AG - Zadrziavanie cezhranicných postových zásielok) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 331, s. 40), bod 141]. __________________________________________________________________ [88]23 - Pozri napríklad: BOUCKAERT, J., VERBOVEN, F.: Price Squeezes in a Regulatory Environment, CEPR, Discussion Paper Series: "[A margin squeeze] assumes that the incumbent has an upstream monopoly over an essential input. In practice, the incumbent's upstream market power may not be that strong. While the incumbent operator typically owns the copper line, substitute networks in the form of cable, wireless etc. are available. In other words, the incumbent's essential facility is not absolute. The downstream competitors may therefore bypass the incumbent's network and consider purchasing access from alternative providers, or investing in an own network. (Predpokladom [cenového stlácania] je situácia, v ktorej má hospodársky subjekt na hlavnom trhu monopolné postavenie, pokial ide o základný vstupný produkt. Trhová sila tohto subjektu na hlavnom trhu v skutocnosti nemusí byt az taká velká. Zatial co hospodársky subjekt zvycajne vlastní medené drôty, substitucné siete vo forme káblov, prijímacov atd. sú k dispozícii. Inými slovami, základné zariadenie subjektu nie je absolútne. Konkurenti na nadväzujúcom trhu preto môzu obíst siet tohto hospodárskeho subjektu a zvázit kúpu prístupu od alternatívnych poskytovatelov alebo môzu investovat do svojej vlastnej siete." [volný preklad] __________________________________________________________________ [89]24 - Porovnaj RENDA, A., a i.: Treatment of Exclusionary Abuses under Article 82 of the EC Treaty: Comments on the European Commission's Guidance Paper, Final Report of a Centre for European Policy Studies (CEPS) Task Force, 10. septembra 2009. __________________________________________________________________ [90]25 - Rozsudok Cass. Com. z 3. marca 2009 vo veci SFR a France Télécom, c. 08-14.435 a 08-14.464, týkajúci sa rozhodnutia c. 04-D-48 francúzskeho OHS zo 14. októbra 2004. Pozri aj rozhodnutie c. 09-D-24 z 28. júla 2009, Outremer Telecom, Mobius/France Telecom, podla ktorého France Telecom údajne zneuzívala svoje dominantné postavenie na relevantných velkoobchodných trhoch (miestna prípojka, zhromazdovanie údajov cez internet atd.) tým, ze stlácala svojich konkurentov a poskytovala im sluzby znízenej kvality. OHS konstatoval, ze cenové stlácanie bolo v rozpore s hospodárskou sútazou, pretoze dotknuté velkoobchodné sluzby boli nevyhnutné pre alternatívnych telekomunikacných operátorov, napríklad Mobius. __________________________________________________________________ [91]26 - V tejto súvislosti pozri rozsudok Bronner, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 41 a nasl. (okrem iného "hoci iné spôsoby môzu byt menej výhodné"). __________________________________________________________________ [92]27 - Pozri rozsudok z 30. novembra 2000, Industrie des poudres sphériques/Komisia ("IPS"), T-5/97, Zb. s. II-3755, bod 57. Súd prvého stupna v tej veci zistil, ze IPS mala k dispozícii alternatívne zdroje dodávok okrem PEM. Porovnaj napríklad s rozhodnutím Office of Telecommunications (Oftel) (Spojené královstvo), ktorý zamietol cenové stlácanie, pretoze alternatívne technológie si navzájom konkurovali na maloobchodnom trhu. Vec Investigation by the Director General of Telecommunications into the BT Surf Together and BT Talk & Surf Together Pricing Packages, 4. mája 2001. Medzitým Ofcom (the Office of Communications) nahradil Oftel ako telekomunikacný regulacný orgán. __________________________________________________________________ [93]28 - To znamená výlucne na základe nedostatocného rozpätia medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami dominantného podniku. V kazdom prípade, ako vyplýva z predchádzajúcej analýzy, takýto formalistický prístup bol implicitne zamietnutý v mojich návrhoch k rozsudku Deutsche Telekom/Komisia, uz citovanom v poznámke pod ciarou 14, a v rozsudku Súdu prvého stupna v tejto veci (T-271/03, uz citovanom v poznámke pod ciarou 14). Treba poukázat na to, ze ani skutocnost, ze Deutsche Telekom mala zákonnú povinnost poskytnút produkt, ani to, ze jej velkoobchodné sluzby boli nevyhnutné na to, aby s nou konkurent mohol vstúpit do hospodárskej sútaze na nadväzujúcom trhu, neboli v tejto veci sporné. Na rozdiel od predchádzajúcich prípadov cenového stlácania, v ktorých sa velkoobchodný produkt musel pretransformovat na iný produkt na nadväzujúcom trhu, vo veci Deutsche Telekom/Komisia nezávislí operátori potrebovali prístup k sieti Deutsche Telekom, aby mohli konkurovat na maloobchodných trhoch. Tieto skutocnosti svedcia o tom, ze aj v tejto veci islo v podstate o odmietnutie obchodovat. __________________________________________________________________ [94]29 - Ako som vsak uz uviedol v bodoch 31 a 32, takéto konanie v rozpore s hospodárskou sútazou nemozno a priori vylúcit a predmetné cenové postupy môzu predstavovat iné formy zneuzívania dominantného postavenia. __________________________________________________________________ [95]30 - Uznesenie z 28. septembra 2006, C-552/03 P, Zb. s. I-9091, bod 137. Spolocnost Unilever Bestfoods (Ireland) Ltd bola pôvodne spolocnostou Van den Bergh Foods Ltd a predtým sa volala HB Ice Cream Ltd ("dalej len HB"). __________________________________________________________________ [96]31 - Rozsudok zo 7. júla 1998, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 161. __________________________________________________________________ [97]32 - Toto tvrdenie sa uvádza aj Usmernení o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva (pozri bod 17 vyssie). __________________________________________________________________ [98]33 - Rozsudok z 25. novembra 2004, C-109/03, Zb. s. I-11273, bod 41. Pozri aj rozsudky z 8. septembra 2005, Mobistar a Belgacom Mobile, C-544/03 a C-545/03, Zb. s. I-7723, bod 49, a z 20. októbra 2005, ISIS Multimedia a Firma O2, C-327/03 a C-328/03, Zb. s. I-8877, body 45 a 46 a návrhy generálneho advokáta Ruiz-Jaraco Colomer v tejto veci, bod 55. __________________________________________________________________ [99]34 - TEMPLE LANG, J.: Defining legitimate competition: companies' duties to supply competitors and access to essential facilities. In: Fordham International Law Journal. 1994, zv. 18, s. 437 az 524, s. 483. __________________________________________________________________ [100]35 - Pozri napríklad bod 43 rozsudku Bronner (uz citovaný v poznámke pod ciarou 17) v tom zmysle, ze môzu stacit aj menej výhodné alternatívy dotknutého produktu, a body 45 a 46 v tom zmysle, ze na to, aby sa produkt povazoval za nevyhnutný, nestací tvrdenie, ze vytvorenie alternatívneho systému nie je ekonomicky realizovatelné z dôvodu malého nákladu novín, ktoré sa majú distribuovat; treba skôr preukázat, ze nie je ekonomicky výhodné vytvárat druhú schému donásky do domu pre noviny s podobným nákladom, ako má denník, ktorý v rámci svojej schémy distribuuje dominantný podnik. __________________________________________________________________ [101]36 - Pozri O'DONOGHUE, R., PADILLA, A. J.: The Law and Economics of Article 82 EC. Oxford: Hart, 2006, s. 463 a nasl. Autori tvrdia, ze samotná Komisia odmietla toto tvrdenie vo svojom rozhodnutí zo 14. januára 1998 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] (IV/34.801 FAG - Flughafen Frankfurt/Main AG) (Ú. v. ES L 72, s. 30). Prevádzkovatel letiska tvrdil, ze jeho historický právny monopol na poskytovanie sluzieb na prevádzkovej ploche letiska odôvodnoval jeho odmietnutie obchodovat. Komisia dospela k záveru, ze historický charakter monopolu nebol relevantný - podstatné bolo správanie prevádzkovatela letiska na trhu. Je diskutabilné, ze Komisiu nezaujíma historický pôvod alebo dôvod monopolu, ked sú splnené hmotnoprávne podmienky povinnosti obchodovat. __________________________________________________________________ [102]37 - Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Bronner, uz citované v poznámke pod ciarou 17, bod 58. Mozno poznamenat, ze súdy sa zvycajne vyhýbajú priamemu cenovému riadeniu a opierajú sa o vhodnejsie metódy (pozri v tomto zmysle rozsudok Court of Appeal of England & Wales vo veci Attheraces Ltd/The British Horseracing Board Ltd, 2007, EWCA Civ 38, bod 119: ako sa uvádza v rozsudku Bronner, právo v oblasti zneuzívania dominantného postavenia sa týka narúsania hospodárskej sútaze a zabezpecenia záujmov spotrebitelov na relevantnom trhu. Nesmeruje proti dodávatelom, ktorí dosahujú "neprimerané zisky" pri predaji svojich produktov iným výrobcom za ceny, ktoré im pri výrobných nákladoch prinásajú viac nez primerané výnosy, teda za ceny vyssie nez tie, ktoré súd opísal ako "konkurencnú cenovú úroven". O to menej je to právo, podla ktorého by súdy mohli regulovat ceny stanovením primeranej ceny produktu na základe staznosti kupujúceho, ze mu výhradný dodávatel úctuje neprimeranú cenu za základné zariadenie). __________________________________________________________________ [103]38 - Pozri rozsudky z 13. novembra 1975, General Motors/Komisia, 26/75, Zb. s. 1367, a United Brands/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9. __________________________________________________________________ [104]39 - Pozri najnovsí rozsudok France Télécom/Komisia, C-202/07 P, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, a moje návrhy v tejto veci. __________________________________________________________________ [105]40 - Pozri rozsudok zo 17. júla 1997, GT-Link, C-242/95, Zb. s. I-4449. Pozri aj rozhodnutie Komisie 97/624/ES zo 14. mája 1997 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] (IV/34.621, 35.059/F-3 - Irish Sugar plc.) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 258, s. 1), potvrdené rozsudkom zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T-228/97, Zb. s. II-2969, a uznesením z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, C-497/99 P, Zb. s. I-5333, a rozhodnutie 88/518/EHS z 18. júla 1988 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] (vec c. IV/30.178 Napier Brown - British Sugar) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 284, s. 41). __________________________________________________________________ [106]41 - Niektorí akademickí komentátori naznacujú, ze vec Deutsche Telekom/Komisia (uz citovaná v poznámke pod ciarou 14) sa mala dôkladnejsie analyzovat ako prípad predátorských cien, zatial co vec Télécom/Komisia (uz citovaná v poznámke pod ciarou 11) mala byt prípadom cenového stlácania [Komisia na pojednávaní nesúhlasila s týmto druhým tvrdením a poukázala na to, ze sa rozhodla vec France Télécom posudzovat ako prípad predátorských cien, pretoze maloobchodný subjekt (Wanadoo) nebol v 100 %-nom vlastníctve France Télécom]. Pozri okrem iného FERRARI BRAVO, L., SICILIANI, P.: Exclusionary pricing and consumers harm: the European Commission's practice in the DSL market. In: Journal of Competition Law and Economics. 2007, 3(2), s. 243 az 279. __________________________________________________________________ [107]42 - Kvôli podrobnejsej analýze oboch kritérií pozri moje návrhy vo veci Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, a rozsudok Súdu prvého stupna v tej istej veci (T-271/03) (uz citované v poznámke pod ciarou 14). __________________________________________________________________ [108]43 - Tamze, bod 49. Potvrdil to aj Court of Appeal of England & Wales v rozsudku Albion, uz citovanom v poznámke pod ciarou 18, bod 105, a Competition Appeal Tribunal (CAT) (Spojené královstvo) v rozsudku Genzyme Ltd/Office of Fair Trading, [2004] CAT 4. V súvislosti s cenovým stlácaním vo vseobecnosti pozri aj rozsudok Freeserve.com/Director General of Telecommunications [2003] CAT 5. __________________________________________________________________ [109]44 - V návrhoch vo veci Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, uz citovanej v poznámke pod ciarou 14, som v poznámke pod ciarou 26 uviedol, ze nie je nepredstavitelné, ze sa objavia dalsie prípady, v ktorých kritérium primerane efektívneho konkurenta môze byt vhodné ako sekundárne a dodatocné kritérium. __________________________________________________________________ [110]45 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 5. __________________________________________________________________ [111]46 - C-280/08, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 64. __________________________________________________________________ [112]47 - T-271/03, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 233 az 245. __________________________________________________________________ [113]48 - V tejto súvislosti, ak sú maloobchodné ceny Deutsche Telekom nizsie ako jej velkoobchodné ceny alebo ak je rozpätie medzi jej velkoobchodnými a maloobchodnými cenami nedostatocné na to, aby rovnako efektívny prevádzkovatel pokryl svoje specifické náklady na poskytovanie maloobchodných sluzieb prístupu, potenciálny konkurent, ktorý je rovnako efektívny ako Deutsche Telekom, by nemohol vstúpit na maloobchodný trh sluzieb prístupu bez straty. __________________________________________________________________ [114]49 - Rozsudok British Airways/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 30, týkajúci sa rozsudkov Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia ("Michelin II") T-203/01, Zb. s. II-4071, body 238 a 239, a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 293. Pozri aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer, k rozsudku zo 16. septembra 2008, Sot. Lélos kai Sia a i., C-468/06 az C-478/06, Zb. s. I-7139, bod 50. O tej istej problematike pozri KOKOTT, J.: Economic thinking in EU competition law. Madrid, 29. októbra 2009. __________________________________________________________________ [115]50 - Tento prístup je v súlade s rozsudkom Sot. Lélos kai Sia a i., to isté, kde Súdny dvor implicitne zamietol samotný pojem zneuzívanie a preskúmal objektívne odôvodnenie, berúc do úvahy súvislosti na specifickom trhu. Konkrétne Súdny dvor síce zamietol tvrdenie, ze súbezné obchodovanie vo farmaceutickom priemysle má výhody predovsetkým pre súbezných obchodujúcich, ale uz menej pre konecných spotrebitelov, ale uviedol, ze dominantný výrobca môze znízit svoj predaj liekov velkoobchodníkom s cielom obmedzit súbezné obchodovanie, pokial je prirodzený dopyt konecných spotrebitelov vo vyvázajúcej krajine v plnom rozsahu uspokojený. Súdny dvor odmietol formalistický prístup a namiesto toho zdôraznil, ze státna regulácia, ktorá má za následok súbezné obchodovanie, sa musí zohladnit pri posudzovaní hodnoty tvrdení týkajúcich sa objektívnych dôvodov, ktoré uvádza dominantný podnik pri znizovaní svojho predaja do vyvázajúcich krajín. Pozri WAHL, N.: Recent case-law on exclusionary behaviour. In: 16th St. Gallen International Competition Law Forum 2009 (2010), s. 225 - 232. Porovnaj aj rozsudky CW/00615/05/03, Vodafone/O2/Orange/T-Mobile, rozhodnutie Ofcom, máj 2004, a BTOpenworld's consumer broadband products, rozhodnutie Oftel, november 2003. __________________________________________________________________ [116]51 - Porovnaj: Prof. VICKERS, J. [v rozhodnom case predseda Office of Fair Trading (OFT) v Spojenom královstve]: Abuse of Market Power. 31^st EARIE conference, Berlín 3. septembra 2004, s. 23; k dispozícii na webovej stránke OFT http://www.oft.gov.uk/shared_oft/speeches/spe0304.pdf. __________________________________________________________________ [117]52 - V niektorých rozsudkoch Súdu prvého stupna sa uvádza, ze rozdiel v trhovej sile môze byt relevantný: rozsudky Irish Sugar/Komisia, T-228/97, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 186; z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge a i./Komisia, T-24/93, T-25/93, T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, a z 26. júla 2004, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601. Porovnaj tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Fennelly k rozsudku Compagnie maritime belge a i./Komisia, uz citovanému v poznámke pod ciarou 6, bod 137. __________________________________________________________________ [118]53 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 14. __________________________________________________________________ [119]54 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 27. __________________________________________________________________ [120]55 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 7. Pozri okrem iného aj rozsudok Télémarketing, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12. __________________________________________________________________ [121]56 - V tej istej veci Súd prvého stupna uviedol, ze "postupy spolocnosti Tetra Pak na neaseptických trhoch môzu spadat pod clánok [102 ZFEÚ] bez toho, aby bolo treba izolovane preukázat existenciu dominantného postavenia na týchto trhoch, pretoze vedúce postavenie tohto podniku na neaseptických trhoch spolu so vztahom úzkeho prepojenia medzi týmito trhmi a aseptickými trhmi umoznovalo spolocnosti Tetra Pak slobodne konat v porovnaní s ostatnými hospodárskymi subjektmi na neaseptických trhoch, co odôvodnovalo jej osobitnú zodpovednost podla clánku [102 ZFEÚ] udrzat nenarusenú hospodársku sútaz na týchto trhoch". Rozsudok zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia ("Tetra Pak II"), T-83/91, Zb. s. II-755, bod 122. __________________________________________________________________ [122]57 - Zdá sa, ze tento názor potvrdzuje aj Court of Appeal of England & Wales v rozsudku Albion, bod 88 (uz citovaný v poznámke pod ciarou 18), a CAT (Spojené královstvo) v rozsudku Genzyme, body 534 a 560 (uz citovaný v poznámke pod ciarou 43). Polská vláda v podstate uviedla, ze v rozhodnutí Komisie vo veci Deutsche Telekom, uz citovanom v poznámke pod ciarou 14, ako aj v rozhodnutí 76/185/ESUO z 29. októbra 1975, National Carbonising Company [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 35, 1976, s. 6), vo veci Napier Brown - British Sugar, uz citovanom v poznámke pod ciarou 40, a v rozsudku Wanadoo bol dotknutý podnik dominantný na hlavnom, ako aj na nadväzujúcom trhu. __________________________________________________________________ [123]58 - Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano and Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 25, a United Brands/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 183. Pozri aj rozsudok Sot. Lélos kai Sia a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 49. __________________________________________________________________ [124]59 - Pozri rozsudky Bronner, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17; zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia ("Magill"), C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743, a z 29. apríla 2004, IMS Health, C-418/01, Zb. s. I-5039. Kvôli vseobecnému prehladu judikatúry pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku z 31. mája 2005, Syfait a i., C-53/03, Zb. s. I-4609. __________________________________________________________________ [125]60 - Pri preskúmavaní objektívnych dôvodov tohto správania mozno k týmto dvom situáciám (ukoncenie dodávok existujúcemu zákazníkovi a odmietnutie dodávok novému zákazníkov) pristupovat rozdielne. FAULL, J., NIKPAY, A.: The EC law of competition. Oxford University Press, 2007, s. 357. __________________________________________________________________ [126]61 - Pozri moje návrhy k rozsudku France Télécom/Komisia, C-202/07 P, uz citovanému v poznámke pod ciarou 11. Pozri vsak aj rozsudok Súdneho dvora v uvedenej veci, kde rozhodol, ze dôkaz o moznosti pokrytia strát nie je nevyhnutným predpokladom záveru o predátorských cenách. Súdny dvor vsak dodal, ze tento výklad nebráni Komisii, aby preukázala moznost pokrytia strát. __________________________________________________________________ [127]62 - Spolocnost TeliaSonera tvrdí, ze v prípadoch cenového stlácania, v ktorých napriek tomu existujú straty, ktoré dominantný podnik musí pokryt, by táto moznost pokrytia strát mala byt relevantná pre posúdenie. __________________________________________________________________ [128]63 - Rozsudok z 30. januára 2007, T-340/03, Zb. s. II-107; pozri rozhodnutie zo 16. júla 2003 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] (vec COMP/38.233 - Wanadoo Interactive), body 261 az 262 v odôvodnení k rozhodnutiu. __________________________________________________________________ [129]64 - Vnútrostátny súd správne uviedol, ze straty vzniknuté v úvodnej fáze trhu, ktorý je v stádiu dynamického rozvoja, môzu urcite predstavovat bezný trhový jav. Pozri COLLEY, L., BURNSIDE, S.: Margin squeeze abuse. In: European Competition Journal Special Issue on Article 82. Júl 2006, s. 185 - 210. __________________________________________________________________ [130]65 - Pozri rozsudok France Télécom/Komisia, T-340/03, uz citovaný v poznámke pod ciarou 63, a moje návrhy a rozsudok vo veci C-202/07 P, France Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref1 67. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref2 68. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref3 69. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref4 70. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref5 71. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref6 72. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref7 73. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref8 74. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref9 75. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref10 76. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref11 77. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref12 78. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref13 79. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref14 80. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref15 81. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref16 82. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref17 83. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref18 84. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref19 85. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref20 86. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref21 87. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref22 88. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref23 89. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref24 90. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref25 91. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref26 92. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref27 93. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref28 94. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref29 95. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref30 96. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref31 97. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref32 98. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref33 99. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref34 100. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref35 101. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref36 102. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref37 103. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref38 104. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref39 105. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref40 106. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref41 107. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref42 108. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref43 109. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref44 110. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref45 111. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref46 112. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref47 113. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref48 114. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref49 115. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref50 116. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref51 117. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref52 118. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref53 119. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref54 120. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref55 121. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref56 122. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref57 123. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref58 124. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref59 125. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref60 126. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref61 127. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref62 128. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref63 129. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref64 130. file:///tmp/lynxXXXXvkDTiN/L95561-3153TMP.html#Footref65