ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 14. marca 2013 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s banánmi -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Systém výmeny informácií -- Pojem zosúladeného postupu s protisútazným cielom -- Prícinná súvislost medzi zosúladeným postupom a konaním podnikov na trhu -- Jediné porusenie -- Pripísanie porusenia -- Právo na obhajobu -- Pokuty -- Závaznost porusenia -- Spolupráca -- Polahcujúce okolnosti" Vo veci T-587/08, Fresh Del Monte Produce, Inc., so sídlom v George Town, Kajmanie ostrovy (Spojené královstvo), v zastúpení: pôvodne B. Meyring, advokát, a E. Verghese, solicitor, neskôr B. Meyring, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: A. Rinne, advokát, C. Humpe a S. Kon, solicitors, a C. Vajda, QC, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne M. Kellerbauer, A. Biolan a X. Lewis, neskôr M. Kellerbauer, A. Biolan a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5955 z 15. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/39188 - Banány) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory L. Truchot, sudcovia M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna) a H. Kanninen, tajomník: J. Weychert, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. februára 2012, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Skupina Fresh Del Monte Produce (dalej len "skupina Del Monte") je jedným z najväcsích vertikálne integrovaných výrobcov, obchodníkov a predajcov cerstvého a cerstvo rezaného ovocia a zeleniny vo svete, ako aj jedným z hlavných výrobcov a predajcov upraveného ovocia a zeleniny, dzúsov, nápojov, obcerstvení a dezertov v Európe, Spojených státoch, Strednom východe a v Afrike. Skupina Del Monte predáva svoje výrobky, najmä banány, po celom svete pod znackou Del Monte. 2 Fresh Del Monte Produce, Inc. (dalej len "Del Monte" alebo "zalobkyna") je holdingovou spolocnostou a zastresujúcou materskou spolocnostou skupiny Del Monte. Skupina Del Monte predáva banány v Európe prostredníctvom pocetných dcérskych spolocností, ktoré stopercentne vlastní, najmä spolocností Del Monte Fresh Produce International Inc. (dalej len "DMFPI"), Del Monte (Germany) GmbH a Del Monte (Holland) BV. 3 Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG (dalej len "Weichert" alebo "Interfrucht" alebo "vedlajsia úcastnícka konania") bola v case skutkových okolností komanditnou spolocnostou zalozenou podla nemeckého práva, ktorá pôsobila v oblasti predaja banánov, ananásov a iného exotického ovocia v severnej Európe. Od 24. júna 1994 do 31. decembra 2002 spolocnost Del Monte vlastnila 80 %-ný podiel v spolocnosti Weichert, v tom case prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti, ktorú stopercentne vlastnila spolocnost Westeuropa-Amerika-Linie GmbH (dalej len "WAL"), ktorú kúpila v roku 1994 prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Global Reefer Carriers Ltd. Spolocnost Weichert bola do 31. decembra 2002 výhradným predajcom banánov znacky Del Monte pre severnú Európu. 4 Dna 8. apríla 2005 spolocnost Chiquita Brands International Inc. (dalej len "Chiquita") podala ziadost o oslobodenie na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 5 Po predlození nových vyhlásení a doplnujúcich dokumentov spolocnostou Chiquita 3. mája 2005 jej Komisia Európskych spolocenstiev udelila podmienecné oslobodenie od pokuty na základe odseku 8 písm. a) oznámenia o spolupráci. 6 Po vykonaní inspekcií v priestoroch jednotlivých podnikov 2. a 3. júna 2005 na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a zaslaní ziadostí o informácie na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, Komisia 20. júla 2007 poslala spolocnostiam Chiquita, Chiquita International Ltd, Chiquita International Services Group NV, Chiquita Banana Company BV, Dole Food Company, Inc (dalej len "Dole") a Dole Fresh Fruit Europe OHG, Del Monte, DMFPI, Del Monte (Germany), Del Monte (Holland), Fyffes plc (dalej len "Fyffes"), Fyffes International, Fyffes Group Limited, Fyffes BV, FSL Holdings NV, Firma Leon Van Parys NV (dalej len "Van Parys") a Weichert oznámenie o výhradách. 7 Spolocnosti uvedené v bode 6 vyssie získali prístup k vysetrovaciemu spisu Komisie vo forme kópie na DVD, s výnimkou záznamov a prepisov vyhlásení podniku, ktoré ziadatel o oslobodenie urobil ústne, a súvisiacich dokumentov, ktoré boli sprístupnené v priestoroch Komisie. 8 Po vypocutí dotknutých podnikov, ktoré sa konalo od 4. do 6. februára 2008, spolocnost Weichert 28. februára 2008 odovzdala Komisii list obsahujúci poznámky a prílohy. 9 Dna 15. októbra 2008 prijala Komisia rozhodnutie K(2008) 5955 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/39188 - Banány) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktoré bolo oznámené spolocnosti Del Monte 22. októbra 2008. Napadnuté rozhodnutie 10 Komisia uvádza, ze podniky, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, sa zúcastnili na zosúladenom postupe, ktorý spocíval v koordinácii ich referencných cien banánov predávaných v severnej Európe, teda v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, vo Fínsku, v Nemecku, Luxembursku, Holandsku, ako aj vo Svédsku, a to od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002 (1. decembra 2002 v prípade spolocnosti Chiquita) (odôvodnenia 1 az 3 napadnutého rozhodnutia). 11 V case skutkových okolností bol dovoz banánov do Európskeho spolocenstva upravený nariadením Rady (EHS) c. 404/93 z 13. februára 1993 o spolocnej organizácii trhu s banánmi ([4]Ú. v. ES L 47, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 388), ktoré stanovilo rezim zalozený na dovozných kvótach a clách. Komisia poukazuje na to, ze hoci boli dovozné kvóty na banány stanovené rocne a pridelené na stvrtrocnom základe s urcitou obmedzenou flexibilitou medzi stvrtrokmi kalendárneho roka, dodávky banánov do prístavov severnej Európy a mnozstvá predané v tejto oblasti boli kazdý týzden urcované na základe rozhodnutí o výrobe, dodávkach a predaji, ktoré prijímali výrobcovia, dovozcovia a obchodníci (odôvodnenia 36, 131, 135 a 137 napadnutého rozhodnutia). 12 Pri produkcii banánov sa rozlisovali tri úrovne znaciek banánov nazývané "triedy": banány prvej triedy znacky Chiquita, banány druhej triedy (znacky Dole a Del Monte) a banány tretej triedy (rovnako nazvané "tretotriedne"), ktoré zahrnali viaceré dalsie znacky banánov. Toto rozdelenie podla znaciek sa odrázalo v stanovení cien banánov (odôvodnenie 32 napadnutého rozhodnutia). 13 V priebehu dotknutého obdobia bolo odvetvie banánov v severnej Európe organizované v týzdenných cykloch. Lodná preprava banánov z prístavov Latinskej Ameriky do Európy trvala priblizne dva týzdne. Dovozy banánov do severoeurópskych prístavov boli spravidla týzdenné a uskutocnovali sa v súlade s pravidelným harmonogramom dodávok (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 14 Banány boli zasielané zelené a prichádzali do prístavov zelené. Následne boli bud dodávané priamo odberatelom (zelené banány), alebo sa nechali dozriet a potom sa dodávali priblizne o týzden neskôr (zlté banány). Dozrievanie mohol vykonat bud dovozca alebo iný subjekt v jeho mene, alebo ho mohol zabezpecit odberatel. Zákazníkmi dovozcov boli obvykle subjekty zaoberajúce sa dozrievaním alebo maloobchodné retazce (odôvodnenie 34 napadnutého rozhodnutia). 15 Spolocnosti Chiquita, Dole a Weichert stanovovali svoje referencné ceny pre svoje znacky kazdý týzden, v tomto prípade vo stvrtok ráno, a oznámili ich svojim zákazníkom. Pojem "referencné ceny" zodpovedal vo vseobecnosti referencným cenám zelených banánov, pricom referencné ceny zltých banánov sa spravidla skladali zo zelenej ponuky navýsenej o poplatok za dozretie (odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia). 16 Ceny, ktoré maloobchodníci a predajcovia platili za banány (nazývané "skutocné ceny" alebo "transakcné ceny"), mohli vyplynút bud z rokovaní, ktoré sa konali na týzdennom základe, v tomto prípade vo stvrtok poobede a v piatok (alebo neskôr v danom týzdni alebo na zaciatku nasledujúceho týzdna), alebo z vykonávania zmlúv o dodávkach s vopred stanovenými cenovými vzorcami, ktoré uvádzali pevnú cenu alebo viazali cenu na referencnú cenu predajcu alebo konkurenta alebo na inú referencnú cenu, akou je "cena Aldi". Komisia uvádza, ze maloobchodný retazec Aldi dostával kazdý stvrtok od 11:00 do 11:30 hod. ponuky od svojich dodávatelov a následne vyjadril svoj protinávrh, pricom "cena Aldi", ktorá bola zaplatená dodávatelom, bola stanovená spravidla okolo 14:00 hod. Od druhého polroka roku 2002 sa "cena Aldi" zacala coraz viac pouzívat ako ukazovatel pre výpocet ceny banánov pre urcitý pocet dalsích transakcií, najmä transakcií týkajúcich sa znackových banánov (odôvodnenia 34 a 104 napadnutého rozhodnutia). 17 Komisia vysvetluje, ze dotknuté podniky nadviazali pred stanovením cien dvojstranné kontakty, v priebehu ktorých diskutovali o faktoroch stanovenia cien banánov, teda o faktoroch týkajúcich sa referencných cien na nasledujúci týzden, alebo prerokúvali ci prezrádzali si vývoj cien, alebo si poskytovali údaje o referencných cenách na nasledujúci týzden. Tieto kontakty sa uskutocnovali obvykle v stredu pred tým, ako úcastníci stanovili svoje referencné ceny, a vsetky sa týkali budúcich referencných cien (odôvodnenie 51 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 18 Spolocnost Dole teda dvojstranne komunikovala so spolocnostou Chiquita, ako aj so spolocnostou Weichert. Spolocnost Chiquita vedela o kontaktoch pred stanovením cien alebo prinajmensom predpokladala existenciu takých kontaktov medzi spolocnostami Dole a Weichert (odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia). 19 Tieto dvojstranné kontakty pred stanovením cien mali za ciel znízit neistotu spojenú so správaním úcastníkov, pokial ide o referencné ceny, ktoré mali stanovit vo stvrtok dopoludnia (odôvodnenie 54 napadnutého rozhodnutia). 20 Komisia uvádza, ze po stanovení svojich referencných cien vo stvrtok ráno si dotknuté podniky obojstranne vymenili svoje referencné ceny. Táto neskorsia výmena im umoznila kontrolovat individuálne rozhodnutia o stanovení cien vzhladom na kontakty pred stanovením cien, ku ktorým doslo predtým, a posilnila ich vzájomnú spoluprácu (odôvodnenia 198 az 208, 227, 247, 273 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 21 Podla Komisie referencné ceny slúzili prinajmensom ako signály, trendy alebo údaje pre trh, pokial ide o plánovaný vývoj cien banánov, a boli dôlezité pre obchod s banánmi a výsledné ceny. Okrem toho pri niektorých transakciách bola cena priamo naviazaná na referencné ceny na základe vzorcov zalozených na referencných cenách (odôvodnenie 115 napadnutého rozhodnutia). 22 Komisia konstatuje, ze dotknuté podniky, ktoré sa zúcastnili na zosúladení a ktoré dalej obchodovali s banánmi, museli pri urcovaní svojho správania na trhu nevyhnutne zohladnit informácie, ktoré dostali od konkurentov, pricom spolocnosti Chiquita a Dole to dokonca výslovne pripustili (odôvodnenia 228 a 229 napadnutého rozhodnutia). 23 Komisia dospela k záveru, ze kontakty pred stanovením cien, ku ktorým doslo medzi spolocnostami Dole a Chiquita a medzi spolocnostami Dole a Weichert, boli spôsobilé ovplyvnit ceny pouzívané subjektmi a týkali sa stanovenia cien, a ze viedli k zosúladenému postupu, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES (odôvodnenia 54 a 271 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia sa domnieva, ze vsetky tajné dohody opísané v napadnutom rozhodnutí predstavujú jediné a pokracujúce porusenie, ktorého cielom je obmedzit hospodársku sútaz v Spolocenstve v zmysle clánku 81 ES. Spolocnosti Chiquita a Dole boli uznané za zodpovedné za jediné a pokracujúce porusenie ako celok, kým spolocnost Weichert bola uznaná za zodpovednú iba za cast porusenia, na ktorej sa podielala, teda cast porusenia, ktorá sa týka tajných dohôd so spolocnostou Dole (odôvodnenie 258 napadnutého rozhodnutia). 25 Vzhladom na skutocnost, ze trh s banánmi v severnej Európe sa vyznacoval podstatným objemom obchodov medzi clenskými státmi a ze tajné dohody sa týkali významnej casti Spolocenstva, Komisia konstatuje, ze uvedené dohody mali znacný vplyv na obchod medzi clenskými státmi (odôvodnenie 333 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 26 Komisia uvádza, ze nebolo mozné udelit ziadnu výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES, kedze podniky nijako neoznámili dohody alebo postupy, co je predpokladom uplatnenia citovaného clánku podla clánku 4 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] zmluvy ([5]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), a neexistujú ani skutocnosti, ktoré by umoznili konstatovat, ze podmienky na udelenie výnimky boli v prejednávanej veci splnené (odôvodnenie 339 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 27 Komisia konkrétne uvádza, ze nariadenie Rady c. 26 [zo 4. apríla 1962] uplatnujúce urcité pravidlá hospodárskej sútaze vo výrobe a obchode s polnohospodárskymi produktmi ([6]Ú. v. ES 30, s. 993; Mim. vyd. 03/001, s. 6) úcinné v case skutkových okolností, ktoré stanovovalo, ze clánok 81 ES sa uplatnuje na vsetky dohody, rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú výroby alebo obchodu s rôznymi výrobkami zahrnajúcimi banány, uvádzalo v clánku 2 výnimky z uplatnenia clánku 81 ES. Kedze podmienky uplatnenia týchto výnimiek neboli v prejednávanej veci splnené, Komisia dospela k záveru, ze zosúladený postup opísaný v napadnutom rozhodnutí nemohol byt vynatý podla clánku 2 nariadenia c. 26 (odôvodnenie 344 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 28 Vzhladom na konstatovanie, ze spolocnost Del Monte mala spolu s komplementármi spolocnosti Weichert moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na to, akým spôsobom spolocnost Weichert riadila svoje zálezitosti, a v skutocnosti takýto vplyv vykonávala v priebehu obdobia porusovania, sa Komisia domnieva, ze spolocnosti Del Monte a Weichert predstavujú hospodársku jednotku, pricom spolocnost Weichert neurcovala svoje správanie na trhu nezávisle. V dôsledku toho boli spolocnosti Del Monte a Weichert vyhlásené za "spolocne a nerozdielne" zodpovedné za porusenie clánku 81 ES konstatované v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 384, 432 az 434 napadnutého rozhodnutia). 29 Pokial ide o výpocet sumy pokút, Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila ustanovenia usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia") a oznámenia o spolupráci. 30 Komisia stanovila základnú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit a ktorá zodpovedá sume od 0 do 30 % dotknutého predaja podniku v závislosti od stupna závaznosti porusenia vynásobenej poctom rokov úcasti podniku na porusení, a dodatocnú sumu od 15 do 25 % hodnoty predaja s cielom odradit podniky od úcasti na protiprávnych konaniach (odôvodnenie 448 napadnutého rozhodnutia). 31 Výsledkom týchto výpoctov bola základná suma pokuty, ktorá sa mala ulozit, vo výske: -- 208000000 eur v prípade spolocnosti Chiquita, -- 114000000 eur v prípade spolocnosti Dole, -- 49000000 eur v prípade spolocností Del Monte a Weichert. 32 Základná suma pokuty, ktorá sa mala ulozit, bola v prípade vsetkých subjektov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, znízená o 60 % vzhladom na osobitný rezim právnej úpravy odvetvia banánov a z dôvodu, ze koordinácia sa týkala referencných cien (odôvodnenie 467 napadnutého rozhodnutia). Spolocnosti Weichert, ktorá nebola informovaná o kontaktoch spolocností Dole a Chiquita pred stanovením cien, bolo priznané znízenie o 10 % (odôvodnenie 476 napadnutého rozhodnutia). 33 Základné sumy boli po úprave stanovené takto: -- 83200000 eur v prípade spolocnosti Chiquita, -- 45600000 eur v prípade spolocnosti Dole, -- 14700000 eur v prípade spolocností Del Monte a Weichert. 34 Spolocnost Chiquita získala oslobodenie od pokút na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenia 483 az 488 napadnutého rozhodnutia). V prípade spolocnosti Dole, ani spolocností Del Monte a Weichert nedoslo k ziadnej dalsej úprave a konecná suma pokuty zodpovedá v ich prípade základným sumám pokút uvedeným v bode 33 vyssie, ktoré sa mali ulozit. 35 Napadnuté rozhodnutie okrem iného stanovuje: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili ustanovenia clánku 81 [ES] tým, ze sa zúcastnili na zosúladenom postupe, ktorý spocíval v koordinovaní referencných cien banánov: -- [Chiquita] od 1. januára 2000 do 1. decembra 2002, -- Chiquita International Ltd od 1. januára 2000 do 1. decembra 2002, -- Chiquita International Services Group N.V. od 1. januára 2000 do 1. decembra 2002, -- Chiquita Banana Company B.V. od 1. januára 2000 do 1. decembra 2002, -- [Dole] od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002, -- Dole Fresh Fruit Europe OHG od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002, -- [Weichert] od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002, -- [Del Monte] od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002. Porusenie sa týkalo nasledujúcich clenských státov: Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Svédsko. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú nasledujúce pokuty: -- spolocnostiam [Chiquita], Chiquita International Ltd, Chiquita International Services Group N.V. a Chiquita Banana Company B.V. spolocne a nerozdielne: 0 eur, -- spolocnostiam [Dole] a Dole Fresh Fruit Europe OHG spolocne a nerozdielne: 45600000 eur, -- spolocnostiam [Weichert] a [Del Monte] spolocne a nerozdielne: 14700000 eur, ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 36 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 31. decembra 2008 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 37 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 9. apríla 2009 spolocnost Weichert podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov zalobkyne. 38 Zalobkyna a Komisia predlozili svoje písomné pripomienky k tomuto návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 18. a 28. mája 2009. 39 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 28. mája 2009 Komisia poziadala o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k spolocnosti Weichert s urcitými skutocnostami uvedenými vo vyjadrení k zalobe a v jeho prílohách. 40 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 29. mája 2009 zalobkyna poziadala o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k spolocnosti Weichert s urcitými skutocnostami uvedenými v zalobe a jej prílohách. 41 Uznesením zo 17. februára 2010 Vseobecný súd vyhovel návrhu na vstup spolocnosti Weichert ako vedlajsieho úcastníka do konania a nariadil, aby jej boli dorucené kópie vsetkých procesných písomností v nedôvernej verzii. 42 Vedlajsia úcastnícka konania predlozila svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 43 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu polozil zalobkyni a Komisii otázku a vyzval ich, aby na nu odpovedali písomne. 44 Spolocnosti Del Monte, Weichert a Komisia predlozili svoje písomné pripomienky v nadväznosti na otázku Vseobecného súdu, spolocnost Del Monte 4. januára 2012 a spolocnost Weichert a Komisia 6. januára 2012. 45 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 1. februára 2012. 46 Zalobkyna podporovaná vedlajsou úcastníckou konania navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánky 1, 2, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej tieto clánky týkajú, -- subsidiárne podstatne znízil pokutu ulozenú na základe clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania. 47 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia 48 Zalobkyna uviedla vo svojich písomných vyjadreniach sest zalobných dôvodov na zrusenie napadnutého rozhodnutia zalozených po prvé na porusení clánku 81 ES a clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 z dôvodu solidárnej zodpovednosti so spolocnostou Weichert konstatovanej Komisiou, po druhé na porusení clánku 253 ES z dôvodu, ze Komisia nevysvetlila, ako mohla zalobkyna mat a skutocne vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert, po tretie na porusení práva na obhajobu z dôvodu, ze Komisia odmietla sprístupnit relevantné dôkazy, po stvrté na porusení clánku 81 ES z dôvodu nesprávneho záveru, pokial ide o existenciu zosúladeného postupu s protisútazným cielom, po piate na porusení práva byt vypocutý, po sieste na porusení clánku 81 ES, clánku 7 nariadenia c. 1/2003 a clánku 253 ES z dôvodu nesprávneho výroku napadnutého rozhodnutia. 49 Vseobecný súd sa domnieva, ze vsetky tieto zalobné dôvody treba povazovat za zalozené jednak na porusení clánkov 81 ES a 253 ES, ako aj na porusení práva na obhajobu. 1. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánkov 81 ES a 253 ES O pripísaní porusenia spolocnosti Del Monte Úvodné poznámky 50 Pokial ide o solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost má samostatnú právnu subjektivitu, nestací na vylúcenie moznosti pripísat jej správanie materskej spolocnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [8]48/69, Zb. s. 619, bod 132). 51 Právo Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze sa totiz týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna akýkolvek subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudky Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I 8237, body 54 a 55, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [9]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 53). 52 Súd Európskej únie rovnako spresnil, ze pod pojmom podnik treba v tomto kontexte rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, [10]C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 53). Tiez zdôraznili, ze na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie dvoch spolocností vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr to, ci sa na trhu správajú jednotne. Môze byt preto nevyhnutné zistit, ci dve spolocnosti, z ktorých kazdá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 140, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, [11]T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). 53 Ak takáto hospodárska jednotka porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusenie (pozri rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 56, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 53 a tam citovanú judikatúru). 54 Správanie dcérskej spolocnosti teda môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, [12]C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [13]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 117, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 54). 55 V takej situácii sú totiz materská spolocnost a jej dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle vyssie uvedenej judikatúry. Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty bolo urcené materskej spolocnosti, teda nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a tým skôr nie ani úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 59, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 55). 56 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze nestací, ak Komisia konstatuje, ze podnik môze vykonávat rozhodujúci vplyv na iný podnik, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci tento vplyv bol naozaj vykonávaný. Naopak, v zásade Komisii prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc jedného z týchto podnikov vo vztahu k druhému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, [14]C-196/99 P, Zb. s. I-11005, body 96 az 99; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, body 118 az 122, a Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [15]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136). 57 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, táto materská spolocnost jednak môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 60, a rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 56). 58 Za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti. Komisia môze potom materskú spolocnost povazovat za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, pokial táto materská spolocnost, ktorej prinálezí túto domnienku vyvrátit, nepredlozí dostatocné dôkazy, ktoré preukázu, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (rozsudky Súdneho dvora z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, [16]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 40, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 57). 59 Práve vo svetle vyssie spomenutej judikatúry treba skúmat výhrady zalobkyne, ze Komisia jednak porusila clánok 253 ES tým, ze nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokial ide o pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Weichert, a jednak porusila clánok 81 ES tým, ze jej pripísala rovnaké porusenie. O porusení povinnosti odôvodnenia 60 Zalobkyna, ktorá je zastresujúcou materskou spolocnostou skupiny Del Monte, tvrdí, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost odôvodnenia tým, ze jej nevysvetlila, ako mohla mat a skutocne vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. Tvrdenie Komisie o zodpovednosti materskej spolocnosti sa zakladá na dvoch väzbách, ktoré existovali medzi spolocnostou Weichert a uvedenou skupinou, a to na podiele spolocnosti WAL ako komanditistu na základnom imaní spolocnosti Weichert a na dohode o distribúcii uzavretej medzi spolocnostami Weichert a DMFPI. Napadnuté rozhodnutie vsak neobsahuje ani jednu vetu s vysvetlením, akým spôsobom samotná spolocnost Del Monte vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert, ako aj vysvetlením väzieb, ktoré existovali medzi spolocnostami WAL, DMFPI a Del Monte. 61 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám poznat dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktoré sú aktom priamo a osobne dotknuté. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [17]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovaná judikatúra; rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [18]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 58). 62 Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté subjekty, ale stací, ak uvedie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam. Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko k skutocnostiam, ktoré sú zjavne nepodstatné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 64, a rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [19]T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 64, a zo 16. júna 2011, L'Air liquide/Komisia, [20]T-185/06, Zb. s. II-2809, bod 64). 63 Rovnako platí ustálená judikatúra, ze ak sa rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým spomedzi nich, ktorí podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie (rozsudky Súdu prvého stupna z 28. apríla 1994, AWS Benelux/Komisia, [21]T-38/92, Zb. s. II-211, bod 26, a z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, [22]T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 93). Také rozhodnutie musí teda vo vztahu k materskej spolocnosti uznanej za solidárne zodpovednú za porusenie obsahovat podrobné vysvetlenie dôvodov, ktoré odôvodnujú pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, [23]T-327/94, Zb. s. II-1373, body 78 az 80, a rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, FMC/Komisia, [24]T-197/06, Zb. s. II-3179, bod 45). 64 V prejednávanej veci je po prvé potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí jasne opísala struktúru skupiny Del Monte. 65 Komisia totiz konkrétne uviedla, ze spolocnost Del Monte je holdingovou spolocnostou a zastresujúcou materskou spolocnostou skupiny Del Monte, pricom táto skupina predáva banány v Európe prostredníctvom pocetných "stopercentne vlastnených" dcérskych spolocností, najmä DMFPI (odôvodnenie 19 napadnutého rozhodnutia). 66 Komisia rovnako uviedla, ze od 24. júna 1994 do 31. decembra 2002 spolocnost Del Monte nepriamo vlastnila 80 % základného imania spolocnosti Weichert prostredníctvom svojej stopercentne vlastnenej dcérskej spolocnosti WAL, ktorú v roku 1994 kúpila prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Global Reefer Carriers, pricom zvysok základného imania spolocnosti Weichert vlastnili od marca 1999 fyzické osoby, konkrétne pán D. W. a jeho dvaja synovia - páni A. W. a H. W. (dalej spolocne len "rodina W.") - ako komplementári, a spolocnost s rucením obmedzeným Interfrucht Beteiligungsgesellschaft mbH (odôvodnenia 15 a 381 napadnutého rozhodnutia). 67 Komisia uviedla zásady, ktoré zamýslala uplatnit na úcely definovania subjektov, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, pricom odkázala na relevantnú judikatúru Súdneho dvora a Vseobecného súdu k pojmu podnik v zmysle clánku 81 ES (odôvodnenia 360 az 366 napadnutého rozhodnutia). Komisia predovsetkým pripomenula, ze mohla predpokladat, ze materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, ktorú stopercentne vlastnila, pricom vsak materská spolocnost mala moznost vyvrátit túto domnienku predlozením dostatocného mnozstva dôkazov o tom, ze dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu samostatne (odôvodnenie 364 napadnutého rozhodnutia). 68 Vsetky skutocnosti uvedené v bodoch 65 az 67 vyssie boli uz uvedené v bodoch 17, 27, 441 a 475 oznámenia o výhradách urceného zalobkyni a ich zhrnutie umoznilo zalobkyni poznat, z akých dôvodov Komisia konstatovala, ze zalobkyna v rámci skupiny Del Monte skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnosti WAL a DMFPI. 69 Komisia bez toho, aby jej zalobkyna protirecila, v tejto súvislosti poznamenáva, ze zalobkyna sa v priebehu správneho konania nepokúsila vyvrátit domnienku zalozenú na vlastníctve celého základného imania svojich dcérskych spolocností WAL a DMFPI a správne tvrdí, ze nebola preto viac povinná vysvetlit spôsob, akým zalobkyna vykonávala svoj vplyv na tieto podniky. 70 Komisia teda v napadnutom rozhodnutí skúmala otázku, ci bola spolocnost Del Monte schopná vykonávat a skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert, a kedze konstatovala, ze spolocnost Del Monte vlastnila nepriamo iba 80 % základného imania spolocnosti Weichert, domnievala sa, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu, ktorý vykonáva materská spolocnost na svoju stopercentne vlastnenú dcérsku spolocnost, nebola uplatnitelná vo vztahu k spolocnosti Del Monte (odôvodnenie 384 napadnutého rozhodnutia). 71 Na rozdiel od toho, co zalobkyna uvádza vo svojich písomných vyjadreniach, konstatovanie, ze "domnienka vykonávania rozhodujúceho vplyvu... sa neuplatní, pokial ide o [nu]", nemôze odkazovat na vztahy medzi zalobkynou a jej dcérskymi spolocnostami WAL a DMFPI. 72 Komisia po druhé uviedla, ze spolocnost Weichert bola skôr partnerstvom medzi spolocnostou Del Monte ako komanditistom a pôvodne pánom D. W., neskôr od marca 1999 rodinou W., ako komplementármi, nez dcérskou spolocnostou spolocnosti Del Monte. Obchodný vztah medzi spolocníkmi v tomto spolocnom podniku bol zalozený spolocenskou zmluvou, ktorá mala definovat stanovy komanditnej spolocnosti a predovsetkým kontrolné a riadiace mechanizmy, a dohodou o výhradnej distribúcii, pokial ide o banány dodávané spolocnostou Del Monte, ktoré sa mali dovázat do Spolocenstva (odôvodnenia 382 a 383 napadnutého rozhodnutia). 73 Komisia na základe dokumentov obsiahnutých v spise a vyhlásení spolocnosti Weichert konstatovala, ze "spolocnost Del Monte mala (spolocne s rodinou W. ako komplementármi) moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na to, akým spôsobom spolocnost Weichert riadila svoje zálezitosti, a v priebehu predmetného obdobia naozaj taký vplyv aj vykonávala" (odôvodnenie 384 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez uviedla, ze "[p]ocas obdobia porusovania [od roku 2000 do roku 2002 bola] spolocnost Weichert pod rozhodujúcim vplyvom spolocníkov, ktorí spolu zaloz[ili] tento podnik vo forme KG v rámci spolocnej dohody" (odôvodnenie 385 napadnutého rozhodnutia). 74 Komisia v odôvodnení 386 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze "[d]o konca decembra 2002 spolocnost Del Monte vykonávala spolocne s [rodinou W. ako komplementármi] riadiacu a dozornú funkciu nad spolocnostou Weichert" a v rámci odôvodnenia tohto záveru uviedla jednotlivé skutocnosti zoskupené do troch castí, a to do casti nazvanej "Významné strategické rozhodnutia v spolocnosti Weichert vyzadujúce súhlas vsetkých spolocníkov" (odôvodnenie 387 napadnutého rozhodnutia), casti nazvanej "Spolocnost Del Monte mohla ovplyvnit spolocnost Weichert v riadení a otázkach stanovenia cien a predaja a dôkazy potvrdzujú, ze tento vplyv skutocne vykonávala" (odôvodnenia 388 az 391 napadnutého rozhodnutia) a casti nazvanej "Spolocnost Del Monte mohla pravidelne dostávat ceny a informácie o trhu od spolocnosti Weichert a skutocne ich dostávala" (odôvodnenia 392 az 393 napadnutého rozhodnutia). 75 Po preskúmaní a zamietnutí tvrdení spolocnosti Del Monte, smerujúcich k spochybneniu akejkolvek moznosti skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu z jej strany na spolocnost Weichert (odôvodnenia 394 az 433 napadnutého rozhodnutia), Komisia dospela k záveru, ze spolocnost Weichert tvorila so spolocnostou Del Monte hospodársku jednotku vzhladom na to, ze spolocnost Weichert neurcovala svoje vlastné postavenie na trhu nezávisle (odôvodnenie 432 napadnutého rozhodnutia). 76 Za týchto okolností nemozno Komisii vytknút nijaké porusenie clánku 253 ES. O kritériu pripísatelnosti uplatnenom v napadnutom rozhodnutí 77 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia ju vyhlásila za "spolocne a nerozdielne" zodpovednú za správanie spolocnosti Weichert "iba" na základe údajnej spolocnej kontroly, ktorá nemôze nikdy stacit na preukázanie takej zodpovednosti. Zalobkyna pripomína, ze clánok 81 ES sa uplatnuje na "podniky", a nie na právne subjekty, a ze v dôsledku toho môzu byt za porusenie zodpovedné viaceré právne subjekty, ak sú súcastou jedného a tohto istého podniku. Komisia podla zalobkyne v rozpore s judikatúrou a svojou rozhodovacou praxou do roku 2007 tvrdí, ze skutocnost, ze jeden právny subjekt vykonáva spolocnú kontrolu nad druhým právnym subjektom, dostatocne preukazuje, ze tieto subjekty sú súcastou jediného podniku. 78 Táto argumentácia zalobkyne je zalozená na nesprávnom predpoklade, a preto ju treba zamietnut. 79 Je totiz potrebné pripomenút, ze Komisia vysvetlila zásady, ktoré zamýslala uplatnit na definovanie subjektov, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, pricom odkázala na relevantnú judikatúru Súdneho dvora a Vseobecného súdu k pojmu podnik v zmysle clánku 81 ES (odôvodnenia 360 az 366 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze domnienka vykonávania rozhodujúceho vplyvu spojená s vlastnením celého základného imania spolocnosti nie je uplatnitelná vo vztahu k spolocnosti Del Monte, pokial ide o jej vztah so spolocnostou Weichert, a uviedla, ze "sa preto zamerala na otázku, ci spolocnost Del Monte mohla vykonávat a skutocne vykonávala vplyv na spolocnost Weichert tým, ze urcovala jej správanie na trhu" (odôvodnenie 384 napadnutého rozhodnutia). 80 Z celkového znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze hoci Komisia hlavne v súvislosti s kapitálovými väzbami a obsahom spolocenskej zmluvy medzi spolocnostami Weichert a WAL skutocne konstatovala, ze spolocnost Del Monte vykonávala s komplementármi spolocnú kontrolu nad spolocnostou Weichert, neobmedzila sa iba na toto konstatovanie týkajúce sa spôsobilosti vykonávat rozhodujúci vplyv, ale skúmala a overovala, ci spolocnost Del Monte konkrétne vykonávala taký vplyv na spolocnost Weichert. 81 Zalobkyna na podporu svojich tvrdení odkazuje na odôvodnenie 384 napadnutého rozhodnutia, ktoré scasti preberá vo svojej replike, pricom nesprávne tvrdí, ze Komisia v nom potvrdila, ze z dôvodu, ze "spolocnost Del Monte mala (spolocne s komplementármi...) moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na to, akým spôsobom spolocnost Weichert riadila svoje zálezitosti", tvorili spolocnosti Del Monte a Weichert jediný podnik, zatial co táto posledná zmienka sa v uvedenom odôvodnení nenachádza. 82 Napadnuté rozhodnutie navyse neobsahuje ziadnu zmienku o tom, ze spolocnosti Del Monte a Weichert tvorili hospodársku jednotku iba z dôvodu, ze prvá uvedená spolocnost vykonávala spolocne s komplementármi kontrolu nad druhou uvedenou spolocnostou. 83 Zalobkyna tiez tvrdí, ze kritérium súvisiace s nevyhnutnostou preukázat, ze dcérska spolocnost uplatnovala v podstate pokyny materskej spolocnosti, nemozno zosúladit s pojmom spolocná kontrola, kedze "materská spolocnost vykonávajúca spolocnú kontrolu nemusí mat nic viac ako právo veta". Zalobkyna dodáva, ze samotná zásada osobnej zodpovednosti je spochybnená, ak subjekt, ktorý nemá nic viac ako právo veta, ktoré je obmedzené na urcité prvky konania spolocnosti, môze byt uznaný za zodpovedný za správanie tejto spolocnosti, ktoré je mimo jeho kontroly. 84 Tieto vseobecné úvahy neumoznujú v prejednávanej veci ani konstatovat porusenie clánku 81 ES z dôvodu, ze porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Weichert, bolo pripísané spolocnosti Del Monte. 85 Ako Komisia správne zdôraznuje vo svojich písomných vyjadreniach, pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Weichert, sa nezakladá iba na oprávneniach, ktoré boli spolocnosti Del Monte zverené v clánku 7 ods. 2 a 3 spolocenskej zmluvy, v tomto prípade na práve veta vo vztahu k urcitým rozhodnutiam týkajúcim sa fungovania podniku, ale na sirsom súbore skutocností, ktoré súvisia s právnymi, organizacnými a hospodárskymi väzbami spájajúcimi spolocnosti Del Monte a Weichert, a charakterizujú podla Komisie celkový vplyv prvej uvedenej spolocnosti na druhú. 86 Pokial mozno argumentáciu zalobkyne chápat v tom zmysle, ze iba výlucná kontrola materskej spolocnosti nad dcérskou spolocnostou umoznuje konstatovat, ze tieto dva právne subjekty tvoria podnik, a pripísat prvej spolocnosti protiprávne správanie druhej spolocnosti, túto argumentáciu treba tiez zamietnut. 87 Súdny dvor uz rozhodol, ze výkon spolocnej kontroly dvoma nezávislými materskými spolocnostami vo vztahu k ich dcérskej spolocnosti v zásade nebráni tomu, aby Komisia konstatovala existenciu hospodárskej jednotky medzi jednou z týchto materských spolocností a príslusnou dcérskou spolocnostou, a ze to platí rovnako aj vtedy, ak má táto materská spolocnost mensí podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti ako druhá materská spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2010, AceaElectrabel Produzione/Komisia, C 480/09 P, Zb. s. I 13355, bod 64). 88 V rozsudku Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 56 vyssie, Súd prvého stupna potvrdil dôvodnost rozhodnutia Komisie pripísat dvom spolocnostiam, z ktorých kazdá mala v dcérskej spolocnosti 50 %-ný podiel a boli spolocne oprávnené riadit obchodné vedenie dcérskej spolocnosti, zodpovednost za protiprávne správanie uvedenej dcérskej spolocnosti. Súd prvého stupna v tejto veci poukázal na to, ze dvaja spolocníci s 50 %-ným podielom v predmetnom spolocnom podniku mohli iba spolocne konat a podpisovat zmluvy na úcet spolocného podniku, zaväzovat ho voci tretím osobám a zaväzovat tretie osoby voci nemu, a prijímat a vynakladat prostriedky na jeho úcet. Bezným riadením boli navyse poverení dvaja riaditelia vymenovaní materskými spolocnostami. Tieto spolocnosti napokon neobmedzene a solidárne preberali záväzky spolocného podniku. 89 Rozdiely medzi vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, na ktoré poukázala zalobkyna, a týmto konaním, nespochybnujú zásadné riesenie pouzité v tomto rozsudku. 90 Zalobkyna napokon tvrdí, ze Komisia správne vylozila clánok 81 ES v otázke pripísatelnosti porusenia do roku 2007 a ze opacné tvrdenie, ktoré teraz obhajuje, ze spolocná kontrola odôvodnuje zodpovednost materskej spolocnosti, je nesprávne. 91 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú indikatívnu povahu, pokial ide o existenciu diskriminácie (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [25]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 205). Z toho vyplýva, ze zalobkyna sa nemôze dovolávat rozhodovacej praxe Komisie pred súdmi Únie (rozsudok Súdneho dvora z 24 septembre 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I 8681, bod 123). O existencii hospodárskej jednotky zlozenej zo spolocností Del Monte a Weichert - O spolocenskej zmluve 92 Je potrebné poukázat na to, ze pocas celého obdobia porusovania bola Weichert komanditnou spolocnostou zalozenou podla nemeckého práva, ktoré rozlisuje dva druhy spolocníkov v rámci takejto právnickej osoby, a to komplementárov a komanditistov. 93 V napadnutom rozhodnutí je jasne uvedené (odôvodnenia 399 a 400), ze v súlade s relevantnými ustanoveniami Handelsgesetzbuch (nemecký obchodný zákonník, dalej len "HGB") sú komanditisti bezne vylúcení z riadenia zálezitostí komanditnej spolocnosti a nemôzu namietat proti úkonom komplementára okrem opatrení, ktoré nespadajú do beznej podnikatelskej cinnosti. 94 Riadenie beznej podnikatelskej cinnosti je teda zvycajne zverené komplementárovi, ktorý osobne a neobmedzene zodpovedá za záväzky spolocnosti, na rozdiel od komanditistu, ktorého zodpovednost je obmedzená do výsky jeho vkladu. Komisia v odôvodnení 382 napadnutého rozhodnutia konkrétne uvádza, ze zatial co zástupcovia rodiny W. boli komplementármi poverenými vedením spolocnosti s osobnou a neobmedzenou zodpovednostou za spolocnost Weichert, spolocnost Del Monte plnila úlohu spolocníka, ktorý poskytoval hlavné financné zdroje alebo vlastnil hlavný financný podiel s obmedzenou zodpovednostou. 95 Komisia zdôraznila, pricom zalobkyna jej neprotirecila, ze na základe dohody spolocníkov sa mozno legálne odchýlit od ustanovení HGB týkajúcich sa fungovania komanditnej spolocnosti, co sa stalo aj v prejednávanej veci prostredníctvom spolocenskej zmluvy z 12. marca 1992 zmenenej a doplnenej 28. marca 1996 a 1. júna 1999 (odôvodnenia 381, 399 a 401 napadnutého rozhodnutia). 96 Komisia a zalobkyna majú naopak rozdielne názory, pokial ide o úcinky spolocenskej zmluvy. 97 Zalobkyna tvrdí, ze spolocenská zmluva nezmenila ani nedoplnila, ale skôr posilnila rozdelenie právomocí medzi spolocníkov - tak, ako je vymedzené v HGB - prostredníctvom osobitných ustanovení, ktoré potvrdzujú kontrolné postavenie komplementárov. Zalobkyna mala iba obmedzené právo veta umoznujúce iba blokovanie urcitých osobitných úkonov, ktoré sa netýkali riadenia a kazdodenných zálezitostí spolocnosti Weichert, co zodpovedá vseobecným zásadám uvedeným v § 164 HGB, na základe ktorého "[sú k]omanditisti vylúcení z riadenia podniku; nemôzu namietat proti úkonom komplementárov okrem prípadu, ze by tieto úkony prekracovali bezné podnikatelské cinnosti spolocnosti". Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala ani to, ze zalobkyna mala iba prílezitost vykonávat toto právo veta, ktoré v skutocnosti nikdy nevyuzila. 98 Hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí poukazuje na to, ze podla clánku 7 ods. 1 spolocenskej zmluvy "pán D. W., ktorý je spolocníkom s osobnou zodpovednostou, je oprávnený a povinný zastupovat a riadit spolocnost", odkazuje na dalsie ustanovenia uvedenej dohody na úcely tvrdenia, ze komanditistovi, teda spolocnosti Del Monte, dala zmluva prostredníctvom jej dcérskej spolocnosti WAL jednoznacne zákonné práva a prostriedky potrebné na ovplyvnovanie bezných podnikatelských cinností spolocnosti Weichert. 99 Komisia totiz v odôvodnení 387 napadnutého rozhodnutia uvádza clánok 7 ods. 2 spolocenskej zmluvy, ktorý vyzadoval jednomyselné hlasovanie spolocníkov pri prijímaní rocných písomných návrhov komplementárov týkajúcich sa rozpoctu, ako aj investicných plánov a plánov personálneho vybavenia. Komplementármi navrhované opatrenia teda nemohli byt vykonané bez jednomyselného súhlasu a komplementári boli týmito opatreniami v prípade ich prijatia viazaní. Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze sama zalobkyna uvádza, ze clánok 7 ods. 2 spolocenskej zmluvy stanovil "tri druhy práva veta vysokej úrovne". 100 Komisia okrem toho zdôraznuje, ze clánok 7 ods. 3 spolocenskej zmluvy stanovil, ze komplementári museli v prípade urcitých právny úkonov poziadat o predbezný písomný súhlas vsetkých spolocníkov (odôvodnenie 387 napadnutého rozhodnutia). Zo spolocenskej zmluvy vyplýva, ze medzi tieto úkony patril nákup a predaj vsetkých nehnutelností a akéhokolvek podielu na základnom imaní alebo iné investície v iných podnikoch, investície nad 100000 nemeckých mariek (DEM), pôzicky zamestnancom v sume vyssej ako 10000 DEM, pôzicky spolocnosti Weichert, ktoré sa netýkali bezných obchodných cinností, poskytovanie záruk touto poslednou uvedenou spolocnostou, odmeny akéhokolvek druhu riadiacemu spolocníkovi a akákolvek dohoda uzavretá riadiacim spolocníkom alebo spolocníkmi, ktorá vytvárala pravidelné platobné záväzky v prípade sumy vyssej ako 10000 DEM mesacne, s výnimkou pracovných zmlúv, prinajmensom ak stanovili rocnú odmenu nizsiu ako 60000 DEM. 101 Je teda zrejmé, ze vsetky dôlezité úkony, ktoré mali nevyhnutne - hoci aj nepriamy - vplyv na riadenie spolocnosti Weichert, nemohli byt prijaté bez súhlasu komanditistu. 102 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne o nevykonávaní "práva veta" komanditistu, je potrebné poukázat na to, ze takýto stav iba charakterizoval bezné fungovanie spolocnosti Weichert v priebehu obdobia porusovania a úcinnost spolocenskej zmluvy, ibaze by zalobkyna chcela tvrdit, ze komplementári konali bez dodrzania podmienok uvedenej dohody, konkrétne podmienok clánku 7 ods. 2 a 3, a ze táto dohoda bola v skutocnosti zbavená akéhokolvek potrebného úcinku. 103 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o tom, ze by jej rozpocty alebo investicné plány alebo plány personálneho vybavenia boli niekedy predlozené na schválenie, a ze komplementár naopak uskutocnil investície, ktoré vyzadovali jej súhlas na základe clánku 7 ods. 3 bez toho, aby ju vôbec o tom informoval, a nie to este poziadal o súhlas. 104 V tomto stádiu treba pripomenút judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej úcastník konania alebo orgán, ktorý tvrdí, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mal dokázat existenciu takéhoto porusenia, a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obhajobu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obhajoby tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz. Aj ked teda podla týchto zásad nesie dôkazné bremeno bud Komisia, alebo dotknutý podnik ci zdruzenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa úcastník konania opiera, si môze svojou povahou vyzadovat vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého úcastníka konania, a ak toto odôvodnenie nie je poskytnuté, mozno dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb. s. I 6371, bod 80). 105 Komisia v prejednávanej veci na podporu záverov, ze spolocnost Del Monte mohla vykonávat a skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert, vychádzala najmä zo spolocenskej zmluvy, ktorej obsah a právne úcinky voci spolocníkom nie sú medzi úcastníkmi konania sporné. 106 Prinálezí teda zalobkyni, ktorá sa odvoláva na neúcinnost urcitých ustanovení spolocenskej zmluvy, aby o tom predlozila dôkaz, a treba konstatovat, ze zalobkyna v tejto súvislosti uvádza iba jedno investicné rozhodnutie, o ktorom nebola informovaná, konkrétne o novej prevádzke v Hamburgu (Nemecko) zahrnajúcej distribucné stredisko, ktoré bolo otvorené v roku 1997 a stálo niekolko miliónov nemeckých mariek. Okrem toho, ze predmetný projekt bol dokoncený v roku 1997, to znamená pred obdobím porusovania, je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna neuvádza ziadnu skutocnost, ktorá by mohla preukázat, ze komplementár v tomto prípade nedodrzal podmienky spolocenskej zmluvy, hoci cena a dlzka trvania realizácie takého investovania vylucujú akúkolvek moznost utajenia. Vzhladom na jednotlivé správy, ktoré zalobkyna poslala spolocnosti Weichert, aby vyjadrila svoj nesúhlas ohladom urcitých cenových rozhodnutí, je málo pravdepodobné, ze by bez akejkolvek reakcie mohla uznat zistené porusenie clánku 7 ods. 3 spolocenskej zmluvy. 107 Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí aj clánok 7 ods. 4 spolocenskej zmluvy, ktorý uvádza, ze "spolocník, ktorý nesie osobnú zodpovednost, je povinný poskytnút splnomocnenému zástupcovi spolocníkov, ktorí nesú obmedzenú zodpovednost, na ich ziadost informácie o celkovom stave podniku, o konkrétnych riadiacich opatreniach, ako aj o riadiacom pláne, a umoznit mu preskúmat záznamy spolocnosti" (odôvodnenie 387 napadnutého rozhodnutia). 108 Clánok 7 ods. 4 spolocenskej zmluvy, ktorý zjavne doplna oprávnenia uvedené v clánku 7 ods. 2 a 3 tejto zmluvy, vytvára priame prepojenie medzi právami zverenými komanditistovi a riadením spolocnosti Weichert. Okrem toho z toho vyplýva, ze právo na informácie a prístup k dokumentom podniku, ktoré umoznujú komanditistovi overit prijaté informácie, mohli byt vykonané kedykolvek a na rozdiel od tvrdení zalobkyne sa neobmedzovali iba na historické údaje. 109 Komisia dalej poukázala na to, ze spolocenská zmluva neumoznuje vyvodit záver, ze komplementár alebo komplementári mali sami právo iniciatívy pri navrhovaní rozhodnutí, ktoré mali prijat spolocníci, ci uz to boli bezné otázky, alebo mimoriadne otázky prekracujúce bezné riadenie zálezitostí. Clánok 8 ods. 2 tejto zmluvy uvádzal, ze komplementári museli zvolat mimoriadnu schôdzu spolocníkov, ak komanditista, ktorý vlastnil urcitý percentuálny podiel na základnom imaní spolocnosti, o to písomne poziadal a uviedol otázky, ktoré sa majú prerokovat. Spolocnost Del Monte, ktorá vlastnila 80 % základného imania spolocnosti Weichert prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti WAL, na rozdiel od komplementárov mohla kedykolvek poziadat o zvolanie mimoriadnej schôdze spolocníkov (odôvodnenie 408 napadnutého rozhodnutia) k akejkolvek otázke týkajúcej sa riadneho fungovania podniku, bez ohladu na akúkolvek konkrétnu zmienku "záujme podniku". Zalobkyna neuviedla ziadnu pripomienku ohladom tohto ustanovenia spolocenskej zmluvy. 110 Zalobkyna uvádza dalsie ustanovenia spolocenskej zmluvy, ktoré sú spôsobilé potvrdit riadiacu právomoc priznanú komplementárovi v clánku 7 ods. 1 uvedenej zmluvy. 111 Zalobkyna po prvé odkazuje na clánok 9 ods. 2 spolocenskej zmluvy, z ktorého vyplýva, ze rozhodnutia valného zhromazdenia spolocníkov musia byt prijaté väcsinou hlasov, aby boli úcinné, a vzdy so súhlasom komplementára. 112 Komisia pripústa, ze toto ustanovenie zodpovedá "právu veta komplementárov", pricom vsak zdôraznuje, ze nevylucuje komanditistu z akéhokolvek vplyvu na predmetné rozhodnutia. Podla clánku 9 ods. 1 spolocenskej zmluvy mal kazdý spolocník pocet hlasov zodpovedajúci svojmu podielu na základnom imaní, a to jeden hlas za kazdých 1000 DEM. Podla spolocenskej zmluvy boli vklady spolocníkov do základného imania spolocnosti Weichert stanovené takto: 6,5 milióna DEM v prípade spolocnosti WAL, 1000 DEM v prípade spolocnosti Interfrucht Beteiligungsgesellschaft a 1,5 milióna DEM v prípade pána D. W., hoci treba poznamenat, ze v marci 1999 dal tento pán kazdému zo svojich synov, A. W. a H. W., 25 % svojich podielov v spolocnosti Weichert. To v praxi znamenalo, ze rozhodnutia vsetkých spolocníkov si vzdy vyzadovali aj súhlas komanditistu (poznámky pod ciarou c. 407, 411 a 439 napadnutého rozhodnutia). 113 Komisia okrem toho správne poznamenáva, ze valné zhromazdenie spolocníkov malo v súlade s clánkom 9 ods. 3 a 4 spolocenskej zmluvy presne stanovené právomoci, a to pokial ide jednak o povinne jednomyselné zmeny a doplnenia spolocenskej zmluvy, ako aj o schvalovanie financných úctov, odvolanie komplementára za jeho riadenie a vymenovanie audítora, co bol stav, ktorý nevylucoval akúkolvek moznost, aby spolocnost Del Monte vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Weichert na predmetnom trhu. 114 Skutocnost, ze komplementár mal podla zalobkyne právo veta na "vsetky" rozhodnutia spolocnosti, za týchto okolností nevyplýva z ustanovení spolocenskej zmluvy. 115 Zalobkyna dalej uvádza clánok 9 ods. 5 spolocenskej zmluvy, ktorý stanovil mechanizmus osobitného rozhodcovského konania. Ak na dvoch po sebe nasledujúcich schôdzach nebol schválený návrh podaný spolocníkom, tento spolocník mal právo poziadat o zriadenie rozhodcovského výboru, ktorý mal výlucnú právomoc rozhodnút namiesto spolocníkov o tom, ako by sa mala táto ziadost vybavit. Kazdý spolocník urcil jedného clena rozhodcovského výboru, ktorý vymenoval rozhodcu. Ak jeden zo spolocníkov neurcil clena výboru alebo ak sa clenovia nemohli dohodnút na rozhodcovi, tohto clena alebo rozhodcu mala vymenovat nezávislá osoba, a to predseda Hamburskej obchodnej komory (odôvodnenie 409 napadnutého rozhodnutia a poznámka pod ciarou c. 442). 116 Hoci zalobkyna správne poznamenáva, ze jednak vzhladom na pocet a totoznost spolocníkov spolocnosti Weichert, ako aj na pravidlá týkajúce sa zlozenia rozhodcovského výboru, rodina W. urcite nebola v mensine, tvrdenie o prijímaní rozhodnutí jednoduchou väcsinou v rámci uvedeného výboru, a teda rozhodnutí nevyhnutne výhodných pre túto rodinu, nie je preukázané. Rozsah predmetnej výhody treba v kazdom prípade relativizovat vzhladom na osobitné právomoci valného zhromazdenia spolocníkov. 117 Zalobkyna napokon uvádza clánok 9 ods. 3 spolocenskej zmluvy na podporu svojho tvrdenia, ze spolocnost WAL nemala právomoci potrebné na vymenovanie, nahradenie ani vetovanie vymenovania riadiacich zamestnancov spolocnosti. Stací vsak konstatovat, ze predmetné ustanovenie vyzadovalo jednomyselnost spolocníkov na akúkolvek zmenu alebo doplnenie spolocenskej zmluvy, vrátane clánku 7 ods. 1, ktorý zveroval riadenie a zastupovanie spolocnosti komplementárovi - pánovi D. W. 118 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze spolocenská zmluva vyjadruje - podla výrazu, ktorý pouzila sama zalobkyna vo svojich písomných vyjadreniach -, "rovnováhu právomocí" medzi komplementármi a komanditistom, a ze Komisia mohla oprávnene konstatovat, ze spolocnost Weichert bola partnerstvom medzi rodinou W. a spolocnostou Del Monte, pricom komplementári a komanditista vykonávali spolocnú kontrolu nad spolocným podnikom. Takáto situácia predstavovala nepriamy dôkaz o spôsobilosti spolocnosti Del Monte vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. 119 Dalej je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 253 ES tým, ze neuviedla dôvody, na ktorých sa zakladá jej predpoklad, ze pasívne práva veta poskytovali spolocnosti WAL rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Weichert na predmetnom trhu. 120 Túto argumentáciu zalobkyne nemozno prijat. 121 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze táto výhrada je zalozená na nesprávnom predpoklade v tom zmysle, ze analýza znenia spolocenskej zmluvy umoznila Komisii iba dospiet k záveru, ze spolocnost Weichert mala "legálne práva a prostriedky potrebné na ovplyvnovanie obchodných cinností spolocnosti Weichert" (odôvodnenie 387 napadnutého rozhodnutia). Tento posledný uvedený záver sa zakladá na jasnej a dostatocnej analýze ustanovení spolocenskej zmluvy uvedenej v odôvodneniach 387, 399 az 403, 407 az 410 napadnutého rozhodnutia, pricom treba pripomenút, ze obsah uvedenej zmluvy je iba jednou zo skutocností, ktoré Komisia zohladnila na úcely pripísania porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Weichert, spolocnosti Del Monte. - O kapitálových väzbách spájajúcich spolocnosti Del Monte a Weichert 122 Je potrebné poukázat na to, ze spolocnost Del Monte vlastnila 80 % základného imania spolocnosti Weichert a ze straty a zisky boli v súlade s clánkom 11 ods. 4 spolocenskej zmluvy rozdelené medzi spolocníkov na základe ich financných vkladov (odôvodnenie 387 napadnutého rozhodnutia), co znamenalo, ze 80 % strát a ziskov bolo pripísaných spolocnosti Del Monte. 123 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia nevysvetlila, ako mohla jej úcast v spolocnosti Weichert a na ziskoch a stratách tejto spolocnosti prípadne zakladat rozhodujúci vplyv z jej strany na tento podnik. 124 Je vsak potrebné poznamenat, ze Komisia v odôvodnení 404 napadnutého rozhodnutia jasne uvádza, ze sa nedomnieva, ze "80 %-ný podiel bol sám osebe dostacujúci na pripísanie zodpovednosti spolocnosti Del Monte za správanie spolocnosti Weichert", ale ze "výska úcasti poskytuje informáciu o záujme podniku na vykonávaní rozhodujúceho vplyvu, ako aj jeho spôsobilost zabezpecit prostriedky na vykonávanie takého vplyvu". Komisia dodáva, ze "je nepravdepodobné, aby velká medzinárodná spolocnost odmietla vykonávat vplyv na [podnik predstavujúci] financný záväzok, ktorý môze vytvárat zisk vo výske 80 %". 125 Ako Komisia správne zdôraznila, je zrejmé, ze financný prospech spolocnosti Del Monte z cinností spolocnosti Weichert bol zjavnou motiváciou pre prvú spolocnost, aby vykonávala vplyv na druhú spolocnost, a ze výska jej úcasti na základnom imaní vyjadrovala urcitú ekonomickú moc a tým aj spôsobilost vykonávat vplyv. Práve vzhladom na tento prospech a túto moc treba posudzovat vyssie opísané kontrolné a informacné mechanizmy, ako aj správanie zalobkyne voci spolocnosti Weichert v priebehu obdobia porusovania. 126 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze pripomienka Komisie uvedená v odôvodnení 404 napadnutého rozhodnutia je nesprávna vzhladom na to, ze aj ked komplementár vlastní iba symbolickú cast základného imania alebo nevlastní ziadnu cast a celé základné imanie vlastní komanditista, samotná struktúra komanditnej spolocnosti predstavuje nepriamy dôkaz o výlucnej kontrole komplementárom alebo komplementármi a neexistujúcej kontrole zo strany komanditistu, co Komisia sama pripústa vo svojom konsolidovanom oznámení o právomoci podla nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([26]Ú. v. EÚ C 95, s. 1). 127 Okrem osobitného predmetu problematiky pripísania porusenia, ktorého sa dopustil jeden podnik, druhému podniku, ktorý je odlisný od predmetu predmetného oznámenia, je potrebné poukázat na to, ze tvrdenie zalobkyne sa zakladá iba na právnej forme komanditnej spolocnosti, a teda vôbec nezohladnuje znenie spolocenskej zmluvy, ktorá upravuje rozdelenie právomocí medzi zalobkynu a rodinu W. 128 Toto tvrdenie neodporuje odôvodneniu 404 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o podnety spolocnosti Del Monte na vykonávanie vplyvu na spolocnost Weichert, vzhladom na jej financný prospech z cinností tohto posledného uvedeného podniku a jej spôsobilost ho vykonávat. 129 Zalobkyna po tretie uvádza, ze iba komplementári niesli neobmedzenú osobnú zodpovednost, co nebolo mozné zákonne zmenit v spolocenskej zmluve, zatial co podiel spolocnosti WAL na prípadných stratách bol obmedzený do výsky jej úcasti na základnom imaní. 130 Je potrebné pripomenút, ze 80 %-ná úcast na základnom imaní spolocnosti Weichert predstavovala podla spolocenskej zmluvy sumu vo výske 6,5 milióna DEM, pricom podiely rodiny W. a spolocnosti Interfrucht Beteiligungsgesellschaft boli vo výske 1,5 milióna DEM a 1 000 DEM, a ze za týchto okolností, ako správne zdôraznuje vo svojich písomných vyjadreniach Komisia, boli obavy komanditistu zo straty svojho podielu a tiez z neexistencie akéhokolvek zisku napriek tejto investícii dostatocnou motiváciou, aby podnietili dôlezitý subjekt na trhu, akým je spolocnost Del Monte, aby bránil svoje záujmy bez ohladu na existujúcu neobmedzenú osobnú zodpovednost komplementárov. 131 Pokial ide o odkaz zalobkyne na rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, a na poznámku, ze "spolocníci majú plný záujem na tom, aby sa vyhli tomu, ze ich dcérska spolocnost sa bude správat nezávisle od ich pokynov vzhladom na riziko, ze v prípade nelegálnych konaní zo strany ich dcérskej spolocnosti, budú vystavení stíhaniu alebo zalobám tretích strán o náhradu skody", je potrebné poukázat na to, ze táto posledná úvaha je relevantná nielen pre spolocníkov, ktorí sú pod tarchou neobmedzenej osobnej zodpovednosti za dlhy svojej spolocnosti. - O dohode o distribúcii 132 Je potrebné zdôraznit, ze prostredníctvom spolocnosti, ktorá bola predchodkynou spolocnosti DMFPI, uzavrela skupina Del Monte so spolocnostou Weichert prvú dohodu o distribúcii v roku 1971 a druhú v roku 1986, ktorá bola preformulovaná a rozsírená na dohodu o distribúcii z 1. mája 1988 (dalej len "dohoda o distribúcii"), ktorá bola predmetom viacerých zmien a doplnení z 28. augusta 1990, 27. mája 1991 a 10. februára 1994. 133 Posledná zmena a doplnenie dohody o distribúcii z 10. februára 1994 nadväzovala na nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 404/93, v rámci ktorého sa na dovozy banánov do Spolocenstva vztahoval licencný rezim s pevnými rocnými kvótami pridelenými na stvrtrocnom základe. 134 Takto zmenená a doplnená dohoda o distribúcii obsahovala dolozku výhradnosti (clánok 11), podla ktorej sa spolocnost Del Monte pocas celého obdobia trvania zmluvy zaviazala predávat a dodávat banány, ananásy a papáju iba spolocnosti Weichert na úcely ich dalsieho predaja na európskych trhoch zahrnajúcich Nórsko, Madarsko, Polsko, bývalé Ceskoslovensko, Svédsko, Fínsko, Dánsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko, Nemecko a Rakúsko, pricom prvých osem citovaných krajín tvorí geografický trh uvedený v napadnutom rozhodnutí. Spolocnost Weichert mala zase povinnost kupovat tie isté výrobky na úcely ich dalsieho predaja na uvedených trhoch iba od spolocnosti Del Monte, pricom jediná malá výnimka z tejto dolozky o výhradnom zásobovaní sa týkala výrobkov dovázaných letecky. 135 Komisia mohla teda uviest bez toho, aby to zalobkyna spochybnila, ze "spolocnost Del Monte bola v skutocnosti výhradným dodávatelom banánov spolocnosti Weichert s cielom ich distribúcie v severnej Európe a spolocnost Weichert bola v súlade s dohodou o distribúcii výhradným distribútorom banánov znacky Del Monte v tejto geografickej oblasti do 31. decembra 2002" (odôvodnenie 383 napadnutého rozhodnutia). 136 Clánok 2 písm. a) dohody o distribúcii stanovil týzdenné mnozstvá banánov, ktoré sa mali kúpit alebo predat na: "minimálne jedno plavidlo týzdenne nalozené 100000 az 200000 kartónmi so 42 librami banánov z Kostariky alebo Guatemaly". Podla clánku 5 uvedenej dohody musela spolocnost Del Monte 25 dní pred stanoveným dátumom kazdej týzdennej nakládky poskytnút spolocnosti Weichert písomný odhad ovocia, ktoré mohlo byt a priori dovezené. V napadnutom rozhodnutí sa uvádza tiez clánok 9 ods. 3 dohody o distribúcii, ktorý stanovil, ze v prípade nedostatocnej ponuky z dôvodu vyssej moci mala spolocnost Del Monte právo primerane znízit svoje mnozstvá a ze v prípade, ked mali týzdenné mnozstvá z toho istého dôvodu klesnút pod urcitú hranicu, konkrétne 60000 kartónov, zmluva sa automaticky prerusila, ak sa obe strany nedohodli písomne inak (odôvodnenie 426 napadnutého rozhodnutia). 137 Zatial co clánok 3 dohody o distribúcii uvádzal pevné ceny za kazdý 42-librový kartón banánov podla ich odrody, clánok 4 uvedenej dohody stanovil mechanizmus financnej úpravy v závislosti od výsledkov spolocnosti Weichert, podla ktorého bola spolocnost Del Monte do urcitej miery vedená k úcasti na cistom zisku, ale tiez na prípadných stratách spolocnosti Weichert pri predaji ovocia v priebehu daného mesiaca. 138 Zalobkyna priznáva, ze mala záujem na tom, aby spolocnost Weichert predávala za vyssie ceny, pretoze tieto predaje mali za následok zvýsenie pohyblivej zlozky ceny stanovenej v clánku 4 dohody o distribúcii a vyssie zisky pre spolocnost Weichert, v ktorej mala spolocnost WAL 80 %-ný financný podiel. Riziká spojené s prípadnými stratami spolocnosti Weichert v rámci vykonávania uvedenej dohody nepopiera ani zalobkyna, kedze v zalobe uvádza, ze "spolocnost DMFPI musela totiz znásat 75 % financných dôsledkov na základe clánku 4 písm. c) [dohody o distribúcii] a zo zvysných 25 % znásala 80 % v konecnom dôsledku spolocnost WAL" (pozri tiez odôvodnenie 411 napadnutého rozhodnutia). 139 Ako poznamenáva Komisia, tieto zistenia ukazujú, ze spolocnost Del Monte mala dvojitý záujem na vykonávaní kontroly nad cenami stanovenými spolocnostou Weichert, kedze tieto ceny mali nielenze vplyv na výkaz ziskov a strát spolocnosti Weichert a následne na zisky vyplatené akcionárom, ale priamo ovplyvnovali tiez výsledné ceny spolocnosti Del Monte za banány dodávané spolocnosti Weichert podla dohody o distribúcii (odôvodnenie 414 napadnutého rozhodnutia). 140 Aby spolocnost Del Monte mohla vypocítat cenu, na základe ktorej sa malo fakturovat za dodávky banánov, clánok 4 dohody o distribúcii stanovil, ze desat dní od nalozenia kazdého nákladu, na ktorý sa vztahovala dohoda, bola spolocnost Weichert povinná poskytnút spolocnosti Del Monte úplný zoznam predaja kazdého nákladu, v ktorom uviedla vsetky náklady, predaj, ceny, atd. (odôvodnenie 413 napadnutého rozhodnutia). 141 Hoci vzhladom na vzájomné práva a povinnosti úcastníkov zmluvných strán uvedené v dohode o distribúcii uvádza Komisia partnerstvo, ktoré sa vyznacuje vzájomnou závislostou dotknutých podnikov (odôvodnenia 418 a 425 napadnutého rozhodnutia), tvrdí tiez, ze táto dohoda posilnila ekonomickú a právnu spôsobilost spolocnosti Del Monte vykonávat vplyv na kazdodenné riadenie zálezitostí spolocnosti Weichert (odôvodnenie 402 napadnutého rozhodnutia). 142 Zalobkyna tento výklad spochybnuje a tvrdí, ze Komisia neuvádza ani jednu právomoc, ktorá by urcitým spôsobom prekracovala obchodný vplyv, ktorý má kazdý významný alebo výhradný dodávatel a opomína viaceré podstatné skutocnosti. Podla zalobkyne bola dohoda o distribúcii platná velmi dlho predtým, ako nepriamo nadobudla svoj podiel v komanditnej spolocnosti, avsak dohoda, ani spôsob, akým fungovala v praxi, sa po tomto nadobudnutí nezmenili. Okrem toho dohoda o distribúcii sa týkala iba urcitých výrobkov spolocnosti Weichert a táto spolocnost mohla uvedenú dohodu vypovedat a nájst si iného dodávatela, co urobila po roku 2002. 143 Pokial ide po prvé o casovú prednost a nedotknutelnost dohody o distribúcii od roku 1994, ked zalobkyna nadobudla spolocnost WAL, zalobkyna vo svojich písomných vyjadreniach konkrétne neuviedla dosah jej tvrdenia a iba zdôraznila, ze toto konstatovanie "je v zjavnom rozpore s odôvodnením 382 napadnutého rozhodnutia", v ktorom sa uvádza, ze spolocenská zmluva a dohoda o distribúcii mali "spolocný predmet". 144 Komisia v odôvodnení 382 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze spolocenská zmluva a dohoda o distribúcii sledovali spolocný ciel dovozu a predaja banánov v severnej Európe v rámci uplatnitelnej právnej úpravy v Spolocenstve. Toto objektívne zistenie nie je ako také vôbec v rozpore s konstatovaním, ktoré sa týka casovej prednosti a nemennosti dohody o distribúcii od roku 1994. 145 Úvahy zalobkyne týkajúce sa casového charakteru nie sú v kazdom prípade spôsobilé vyvrátit závery Komisie zalozené na posúdení obsahu uvedenej dohody. 146 Je potrebné poznamenat, ze zalobkyna rovnako odkázala na clánok 14 dohody o distribúcii, ktorý stanovil, ze "zmluvné strany tejto dohody sú nezávislými zmluvnými partnermi a ziadne z ustanovení tejto dohody nemozno vykladat tak, ze sa povazujú za partnerov, clenov spolocného podniku alebo spolocníkov akéhokolvek iného typu, povahy alebo druhu". Hoci Komisia nespochybnuje, ze uvedená dohoda sa od roku 1994 nezmenila, je nesporné, ze kúpou spolocnosti WAL a jej podielu v spolocnosti Weichert v roku 1994 sa spolocnost Del Monte stala komanditistom tejto poslednej uvedenej spolocnosti. 147 Pokial ide po druhé o predmet dohody o distribúcii, je potrebné poznamenat, ze táto dohoda sa týkala nielen banánov, ale aj ananásov a papáje, ze banány predstavovali významnú cast obratu spolocnosti Weichert podla bodu 1 odpovede tejto spolocnosti na ziadost o informácie z 10. februára 2006 a ze medzi krajinami, ktorých sa dohoda o distribúcii týkala, bolo aj Nemecko, teda velmi významný európsky trh podla mnozstva spotrebovaných banánov. 148 Co sa týka moznosti vypovedania dohody o distribúcii, ide o obvyklú dolozku v tomto type zmluvy výhodnej pre obe strany, pricom treba poznamenat, ze v prípade uplatnenie tejto dolozky sa kazdá zmluvná strana ocitne pred rovnakou otázkou týkajúcou sa potreby náhradného riesenia. Podmienky, za ktorých doslo v prejednávanej veci k ukonceniu dohody o distribúcii a vplyv tejto situácie na vztah medzi spolocnostami Del Monte a Weichert budú preskúmané s argumentáciou týkajúcou sa nerespektovania ocakávaní spolocnosti Del Monte spolocnostou Weichert vo veci stanovenia cien banánov (pozri body 195 az 198 nizsie). 149 Pokial ide po tretie o celkové posúdenie dohody o distribúcii a pripomienku zalobkyne, ze Komisia neuvádza, ze zalobkyna mala právomoc, ktorá urcitým spôsobom prekracovala obchodný vplyv, ktorý má kazdý dodávatel, je potrebné poukázat na to, ze Komisia zdôraznuje, ze "spolocnost Del Monte mala zmluvnú moznost významne ovplyvnovat objem, pricom sa mohla uspokojit s minimálnou zmluvnou hranicou (od 100000 do 200000 kartónov) alebo ju prekrocit", pricom treba pripomenút, ze práve spolocnost Del Monte bola v súlade s predmetnou dohodou poverená poskytovaním odhadu dostupného ovocia v prípade budúcich dodávok. Tieto údaje poukazujú na významný rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou tohto "minimálneho mnozstva". Komisia správne uvádza, ze od okamihu, ked bola spolocnost Weichert povinná nakupovat od spolocnosti Del Monte takmer vsetky svoje mnozstvá banánov v rámci svojho pôsobenia na pocetných európskych trhoch, moznost znízit takto mnozstvo dodané podla zmluvy predstavovala významný prostriedok nátlaku na spolocnost Weichert (odôvodnenie 426 napadnutého rozhodnutia). Ako poukazuje Komisia, spolocnost Del Monte skutocne vyuzívala túto volnost pri zásobovaní spolocnosti Weichert s cielom kontrolovat túto spolocnost (pozri dokument citovaný v poznámke pod ciarou c. 456 a odôvodnenie 390 napadnutého rozhodnutia). 150 Toto posledné konstatovanie o významnej miere volnej úvahy spolocnosti Del Monte, týkajúcej sa rozsahu zásobovania spolocnosti Weichert, odôvodnuje tvrdenie Komisie, ze dohoda o distribúcii posilnila ekonomickú a právnu spôsobilost spolocnosti Del Monte vykonávat vplyv na kazdodenné riadenie zálezitostí spolocnosti Weichert. 151 Napokon treba poukázat na to, ze odkaz zalobkyne na rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia ([27]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 541 a 542), a z 12. júla 1979, BMW Belgium a i./Komisia ([28]32/78, 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435), ktoré preukazujú, ze vztah výhradnej distribúcie nijako nenasvedcuje, ze dva subjekty sú súcastou jediného podniku, je irelevantný, kedze uvedené rozsudky sa týkajú právnej problematiky a patria do skutkových kontextov odlisných od kontextov prejednávanej veci. Uz citovaný rozsudok Suiker Unie a i./Komisia sa týka priamej uplatnitelnosti clánku 81 ES na dohody uzavreté medzi obchodnými zástupcami a objednávatelmi. Uz citovaný rozsudok BMW Belgium a i./Komisia sa týka priamej zodpovednosti vo vztahu k pokute, ktorú Komisia ulozila automobilovým predajcom za to, ze sa dohodli na zákaze vývozu. V ziadnom z týchto rozhodnutí súd nemusel skúmat a riesit otázku, ci boli splnené podmienky pripísania porusenia, ktorého sa dopustil jeden podnik, druhému podniku. - O informáciách, ktoré dostávala spolocnost Del Monte 152 Komisia tvrdí, ze spolocnost Del Monte okrem informácií, ktoré jej mali byt oznamované na základe clánku 7 ods. 4 spolocenskej zmluvy a clánku 4 dohody o distribúcii, poziadala spolocnost Weichert faxom z 5. mája 2000, ktorý bol urcený pánovi D. W., aby jej kazdý týzden v pondelok alebo najneskôr v utorok zasielala správu obsahujúcu informácie o Nemecku, Rakúsku, krajinách Beneluxu, Skandinávii a krajinách mimo Únie, podla prilozeného formátu. Spolocnost Weichert oznámila Komisii tento fax, ako aj kópie správ, ktoré poslala spolocnosti Del Monte a ktoré sa týkali situácie na trhu s banánmi od "18. týzdna" roku 2000 do "3. týzdna" roku 2002 (odôvodnenie 392 napadnutého rozhodnutia). Tieto správy obsahovali dva stlpce zodpovedajúce dvom po sebe nasledujúcim týzdnom s tým, ze za prechádzajúci týzden uvádzali dotknuté mnozstvá, oficiálne ceny a skutocné ceny v prípade spolocností Del Monte, Dole, Chiquita a "iných", ako aj v prípade kazdého z predmetných geografických trhov. Rovnaké informácie boli uvedené v tabulke s aktuálnym týzdnom s jediným rozdielom, ze v nej bol uvedený "odhad cistej skutocnej ceny" namiesto cistej skutocnej ceny. Okrem císelných údajov obsahovali tieto správy cast, v ktorej mohla spolocnost Weichert komentovat stav kazdého z trhov. 153 Spolocnost Weichert tiez potvrdila, ze spolocnosti Del Monte posielala správy o týzdenných cenách az do 1. januára 2003. Kópie týchto správ sa nachádzajú v spise Komisie a preukazujú "oficiálnu" cenu a "rozpätie skutocných cien" banánov znacky Del Monte a konkurencných výrobkov (odôvodnenie 392 napadnutého rozhodnutia). 154 Zalobkyna tvrdí, ze je málo pravdepodobné, ze získanie konkrétnych informácií v rámci dohody o distribúcii jej poskytlo co i len najmensí vplyv na budúce správanie spolocnosti Weichert, pricom Komisia navyse nevysvetlila spôsob, akým mohla zalobkyna premenit tieto minulé informácie na rozhodujúci vplyv. 155 Je potrebné poznamenat, ze obsah predmetných správ nezodpovedá informácii vyzadovanej v clánku 4 dohody o distribúcii a ze tieto dokumenty predstavovali v rámci týzdenných rokovaní doplnujúci zdroj informácii, ktorý priamo súvisel s predajom banánov, a teda s bezným riadením spolocnosti Weichert. 156 Ako bolo teda vysvetlené, predmetné správy obsahovali konkrétne a relevantné informácie, a to údaje o oficiálnych cenách, ale tiez o odhadoch skutocných cien za dotknutý týzden najmä vo forme rozpätia. Okrem toho pravidelnost týzdenného odovzdávania týchto správ viedla k nepretrzitému toku informácií smerom k spolocnosti Del Monte, co jej umoznilo presnejsie a sirsie pochopit trh, vrátane postavenia spolocnosti Weichert vo vztahu k postaveniu ostatných subjektov, a jeho vývoj. 157 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze prijímanie predmetných správ bolo súcastou toho, co Komisia nazýva "informacné mechanizmy", ktoré spolu s kontrolnými mechanizmami uvedenými v spolocenskej zmluve umoznili minimálne spolocnosti Del Monte, aby ovplyvnila obchodné správanie spolocnosti Weichert, vrátane riadenia kazdodenných zálezitostí. Komisia dodáva, ze opísané dôkazy tiez preukazujú, ze spolocnost Del Monte skutocne vykonávala tento vplyv (odôvodnenie 393 napadnutého rozhodnutia). 158 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze predmetné správy, ktoré spolocnost Weichert týzdenne zasielala spolocnosti Del Monte, predstavovali pozadovanú informáciu, ktorá bola predovsetkým získaná mimo zmluvného rámca, ktorý upravoval vztahy medzi zmluvnými stranami, pricom treba pripomenút, ze spolocnost Weichert na svojom vypocutí jasne uviedla, ze mechanizmus týzdenných a podrobných správ jej nanútila spolocnost Del Monte. Ide tu o zjavný nepriamy dôkaz o tom, ze spolocnost Del Monte vykonávala vplyv na spolocnost Weichert. 159 Zalobkyna na pojednávaní tvrdila, ze správy uvedené v bode 153 vyssie neobsahovali konkrétnu informáciu v jej prospech, ale boli oznámené celému trhu. Treba vsak konstatovat, ze toto tvrdenie sa nezakladá na ziadnom konkrétnom a objektívnom dôkaze, a nemozno ho preto prijat. - O rokovaniach týkajúcich sa cenovej politiky a zásobovania spolocnosti Weichert 160 Je potrebné poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí v prvom rade pripomenula urcité vyhlásenia, ktoré spolocnost Weichert urobila v priebehu správneho konania a ktoré sa týkali jej vztahov so spolocnostou Del Monte. 161 Odôvodnenie 388 napadnutého rozhodnutia znie takto: "Podla spolocnosti Weichert sa medzi nou a spolocnostou Del Monte konali kazdý týzden viaceré rokovania, ktoré sa týkali otázok kazdodenného riadenia, ako aj otázok stanovenia cien a predaja súvisiacich s distribúciou banánov. Spolocnost Weichert tiez tvrdí, ze jej 'oficiálnu cenu`, ktorá bola stanovená kazdý stvrtok ráno, stanovila spolocnost Weichert po porade so spolocnostou Del Monte. Vysvetluje tiez, ze ak jej spolocnost Del Monte nedala oficiálny pokyn, aby prijala rovnakú oficiálnu cenu ako spolocnost Dole, ocakávala od spolocnosti Weichert, ze bude mat oficiálnu cenu minimálne v takej výske, ako bola cena spolocnosti Dole. Podla spolocnosti Weichert stanovila teda táto spolocnost svoju oficiálnu cenu na rovnakej úrovni ako bola oficiálna cena spolocnosti Dole." 162 Komisia v odôvodnení 390 napadnutého rozhodnutia uvádza vyhlásenie spolocnosti Weichert, ze "okrem vplyvu spolocnosti Del Monte súvisiaceho s jej postavením väcsinového spolocníka sa najmä snazila plnit ocakávania spolocnosti Del Monte, kedze sa obávala, ze táto spolocnost ju prestane zásobovat alebo prinajmensom významne obmedzí zásobovanie v prípade, ze oficiálna cena spolocnosti Weichert nenaplní ocakávania spolocnosti Del Monte". 163 Komisia dalej uvádza jednotlivé listinné dôkazy, ktoré "potvrdzujú tento typ kontaktu medzi spolocnostami Weichert a Del Monte a preukazujú, ze spolocnost Del Monte vyvíjala tlak s cielom priamo ovplyvnit politiku stanovovania cien spolocnosti Weichert" (odôvodnenie 389 napadnutého rozhodnutia). 164 Komisia teda odkázala na: -- fax z 28. januára 2000, ktorým pán A., zamestnanec spolocnosti Del Monte, poziadal pána A. W., aby mu poskytol vysvetlenie k rozdielu medzi "konecnou cenou" a "ocakávanou cenou" takto: "Po nasom vcerajsom telefonickom rozhovore by som chcel este raz vyjadrit svoje pochybnosti o znení správy o predajoch spolocnosti Interfrucht za 3. týzden. Potrebujem dostat úplné vysvetlenie k rozdielu medzi Vasou konecnou cenou vo výske... a 'ocakávanou cenou` vo výske... Skutocnost, ze spolocnost Interfrucht sa zúcastnila na reklamnej kampani s niekolkými supermarketmi, zatial co trh s banánmi sa konecne práve vracal na svoju normálnu úroven je - v tomto období - úplne zarázajúca! O aký druh obchodnej stratégie ide? Okrem toho je nacase, aby ste si uvedomili, ze predávate nase ovocie. Viete velmi dobre, ze spolocnost Del Monte sa podiela... %-mi na konecných výsledkoch; ako môzete prijat také rozhodnutie, teda zúcastnit sa na reklamnej kampani bez toho, aby ste dostali súhlas od svojich partnerov? Alebo prinajmensom bez toho, aby ste ich informovali!... Co je horsie, hovoril som dvakrát s osobou z Vásho podniku, ktorá je poverená predajom banánov, s cielom rokovat o trhových podmienkach a cenách... Dozvedel som sa, ze spolocnost [Weichert] ponechá svoje ceny 'velmi blízko` oficiálnej ceny!!!... [Toto] je v kazdom prípade úplne neprijatelné. Táto otázka sa bude prednostne riesit na nasom stretnutí s [pánom E.] budúci týzden... Chceme Vás informovat, ze ak sa Vasa obchodná výkonnost nezlepsí v tom zmysle, ze bude viac v súlade s trhom a na porovnatelnej úrovni ako výkonnost ostatných subjektov spolocnosti Del Monte, spolocnost Del Monte uskutocní vsetky úkony potrebné na ochranu svojich záujmov" (odôvodnenie 389 napadnutého rozhodnutia), -- fax z toho istého dna od pána A. W., ktorým odpovedá pánovi A., a ziada ho o prepácenie kvôli nedorozumeniu, ku ktorému doslo pocas telefonického rozhovoru medzi týmto pánom a zamestnancom spolocnosti Weichert, pricom poskytuje vysvetlenia k financným výsledkom spolocnosti Weichert, a ktorý sa koncí poznámkou "[S]me radi, ze budeme mat moznost osobne vysvetlit situáciu na nasom stretnutí budúci týzden" (odôvodnenie 389 napadnutého rozhodnutia a poznámka pod ciarou c. 424), -- výmena faxov zo 6. apríla 2000 medzi pánom A. a pánom A. W., v ktorých prvý ziada vsetky podrobnosti o rozdiele medzi skutocnou cenou a referencnou cenou, pricom odkazuje na správu z utorka, a druhý uvádza, ze "dôvodom, ktorý vysvetluje relatívne významný rozdiel medzi oficiálnou ponukou a skutocnou cenou je, ze zvýsenie z 33 DEM na 35 DEM nebolo mozné nikdy uskutocnit", pricom z toho vyvodzuje, ze "[ich] cenový rozsah sa pohybuje medzi 33,00 DEM a 30,00 DEM mínus zlavy" a koncí poznámkou "v prípade akýchkolvek otázok zavolajte, prosím" (odôvodnenie 389 napadnutého rozhodnutia a poznámka pod ciarou c. 424), -- fax od spolocnosti Del Monte zaslaný spolocnosti Weichert 12. júna 2000, v ktorom prvá uvedená spolocnost potvrdzuje svoje stanovisko, ktoré bolo vysvetlené na stretnutí v Miami (Spojené státy) a pocas telefonického rozhovoru v ten istý den, a jasne uvádza, ze ceny majú byt stanovené v danom rozpätí podla geografického pôvodu banánov a ze uvedené ceny nesmú byt v kazdom prípade nizsie ako rovnako stanovená cena podla uvedeného pôvodu, a v ktorom sa tiez uvádza: "Ako sme Vám dali jasne vediet na stretnutí minulý týzden v Miami, ak nemôzete dosiahnut tieto ceny, nase stanovisko spocíva v postupnom znizovaní Vásho mnozstva banánov na úroven licencií spolocnosti Interfrucht, to znamená +/- 60000 kartónov týzdenne. Prosím, informujte nás denne o výsledkoch Vasich rokovaní o cenách s Vasimi zákazníkmi" (odôvodnenie 390 napadnutého rozhodnutia), -- fax z 12. decembra 2000 od pána A. pánovi A. W., v ktorom je uvedené: "Nasím zámerom nie je dostat spolocnost Interfrucht do úpadku... Snazíme sa iba zmiernit nase straty - spolocnosti Del Monte a Interfrucht - za nie prílis priaznivého usporiadania trhu. Nasa správa bola jasná a jednoznacná, ak nie ste schopní predávat v rozpätí US... v priebehu prvého stvrtroka, nebudete schopní vytvorit malú rezervu zo ziskov na kompenzáciu nízkych cien uplatnených v priebehu posledných dvoch stvrtrokov tohto roka, to znamená ze rok 2001 bude katastrofou, pokial ide o výsledky v odvetví banánov. Znízenie mnozstva je v konecnom dôsledku jediným spôsobom, ako ukoncit tento pokles cien..." (odôvodnenie 389 napadnutého rozhodnutia a poznámka pod ciarou c. 424), -- e-mail z 23. júla 2002 od regionálneho interného audítora spolocnosti Del Monte zaslaný spolocnosti Weichert, v ktorom pozaduje uviest, z akých dôvodov boli ceny urcitých týzdenných dodávok dovezených od spolocnosti Weichert v roku 2001 nizsie ako ceny banánov znacky UTC od spolocnosti Del Monte, ktoré predávala v Holandsku spolocnost Del Monte Belgium, alebo nizsie ako "skutocné ceny" oznámené v obchodnej tlaci Sopisco, ktoré boli plánované ako najnizsie ceny za urcité týzdne, ako aj moznost nahliadnut do zmlúv, ktoré prípadne existovali v roku 2001 a stanovili rabaty alebo zlavy pre urcitých zákazníkov spolocnosti Weichert (odôvodnenie 389 napadnutého rozhodnutia a poznámka pod ciarou c. 424). 165 Tieto skutocnosti podla Komisie preukazujú, ze pocas obdobia porusovania sa spolocnost Del Monte povazovala za spôsobilú alebo disponujúcu právom ovplyvnovat politiku stanovovania cien spolocnosti Weichert a vykonávat vplyv na kazdodenné riadenie zálezitostí spolocnosti Weichert a konkrétne ho vykonávala (odôvodnenie 391 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna v tomto konaní spochybnuje. 166 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia vychádza v znacnej miere z neobjektívnych vyhlásení spolocnosti Weichert, ktoré urobila v priebehu správneho konania s cielom rozdelit váhu zodpovednosti napriek tomu, ze neexistoval listinný dôkaz, ktorý by ich potvrdil, dokonca napriek tomu, ze existovali opacné dôkazy a napriek opacným poziadavkám judikatúry. Zalobkyna dodáva, ze o tom svedcí skutocnost, ze Komisia zakladá celé svoje tvrdenie týkajúce sa zodpovednosti materskej spolocnosti na nepodlozených tvrdeniach spolocnosti Weichert, zatial co zamieta vsetky tvrdenia a dôkazy predlozené touto materskou spolocnostou, ktoré sa týkajú samotných údajných porusení. 167 Toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom predpoklade, rovnako ako tvrdenie zalozené na opacnom prístupe Komisie. Komisia v odôvodneniach 388 a 390 napadnutého rozhodnutia iba pripomenula vyhlásenia spolocnosti Weichert o jej vztahu so spolocnostou Del Monte, aby následne zdôraznila, ze existujú listinné dôkazy pochádzajúce z obdobia porusovania, ktoré sa týkajú pravidelných rokovaní so spolocnostou Del Monte o cenách a tlakoch, ktoré uvedená spolocnost vyvíjala (odôvodnenia 389 a 390 napadnutého rozhodnutia). 168 Zalobkyna na základe údajných "opacných dôkazov" poznamenáva, ze spolocnost Weichert sa opísala, ako "nepriama dcérska spolocnost, ktorá je súcastou [skupiny Del Monte]", zatial co pocetné vyhlásenia spolocnosti Weichert pred vysetrovaním Komisie dokazujú, ze záujmy tohto podniku a spolocnosti Del Monte neboli rovnaké. 169 Okrem objektívneho zistenia súvisiaceho s tým, ze spolocnost Del Monte vlastní prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti WAL 80 % základného imania spolocnosti Weichert, je potrebné poukázat na to, ze tieto minulé vyhlásenia spolocnosti Weichert, ktoré sú obsiahnuté v rôznej korespondencii zaslanej spolocnosti Del Monte a poukazujú na napäté vztahy s týmto posledným uvedeným podnikom, nie sú v rozpore s neskorsími tvrdeniami, pokial ide o existenciu pravidelných rokovaní o cenách s tým istým podnikom a tlaky, ktoré tento podnik vyvíjal. 170 Zalobkyna odkazuje tiez na cast vyjadrenia k zalobe, ktoré spolocnost Weichert predlozila nemeckému súdu v roku 2002 v rámci sporu medzi nou a spolocnostou WAL. Tvrdí sa v nom, ze celá ekonomická pridaná hodnota spolocnosti Weichert, teda nákupy, marketing a logistika, je pripísatelná výlucne komplementárom, a ze postavenie spolocnosti WAL v spolocnosti Weichert bolo obmedzené iba na financnú úcast. Predmet konania, ktorého výsledok zalobkyna neoznámila, sa týkal otázky, kto najviac prispel k ekonomickej pridanej hodnote spolocnosti Weichert, co je problematika odlisná od problematiky charakteristickej pre právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ktorou je pripísanie porusenia spáchaného jedným podnikom druhému podniku. 171 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze zalobkyna nespochybnuje skutocnost a vierohodnost korespondencie uvedenej v odôvodneniach 389 a 390 napadnutého rozhodnutia, ktorú potvrdzujú urcité vyhlásenia spolocnosti Weichert o pravidelných rokovaniach so spolocnostou Del Monte o cenách a tlakoch vyvíjaných uvedeným podnikom. 172 Zalobkyna po druhé uvádza, ze si nespomína ani na jednu prílezitost, v priebehu ktorej by rokovala o referencných cenách alebo transakcných cenách so spolocnostou Weichert predtým, ako boli tieto ceny stanovené. Okrem oznámení vyzadovaných na základe dohody o distribúcii uzavretej medzi spolocnostami DMFPI a Weichert sa medzi týmito dvomi spolocnostami uskutocnilo velmi málo rokovaní. Korespondencia citovaná v poznámke pod ciarou c. 424 napadnutého rozhodnutia poskytuje iba príklady prípadov, v ktorých spolocnost Weichert dodatocne oznámila spolocnosti Del Monte informácie a vysvetlenia o výsledkoch, ktoré dosiahla ako predajca spolocnosti Del Monte. Zalobkyna v tejto súvislosti poznamenáva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého "manazéri spolocnosti Weichert zasa podávali správy spolocnosti Del Monte" (odôvodnenie 380 napadnutého rozhodnutia), je nepresné, kedze komplementári nemali ziadneho nadriadeného v hierarchickom zmysle slova a nikto ich nemohol odvolat, pricom ich právomoci boli stanovené priamo v spolocenskej zmluve a HGB. 173 Po prvé, z písomných vyjadrení Komisie vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne o formulácii odôvodnenia 380 napadnutého rozhodnutia vychádza z jej nesprávneho pochopenia, kedze predmetná poznámka neobsahuje základné tvrdenie o hierarchickej podriadenosti riaditelov spolocnosti Weichert vo vztahu k spolocnosti Del Monte. 174 Po druhé zalobkyna nemôze oprávnene zúzit predmet korespondencie, ktorú si vymenila so spolocnostou Weichert, iba na dodatocné informácie o uplatnovaní dohody o distribúcii. 175 Táto korespondencia, ktorá je opísaná v odôvodneniach 389 a 390 napadnutého rozhodnutia, preukazuje priame zasahovanie zalobkyne do marketingu a cien uplatnovaných spolocnostou Weichert, velmi presné pokyny - kedze sú císelné -, pokial ide o cenovú politiku, ktorá sa má vykonávat, stretnutia a telefonické rozhovory v tejto veci, výslovný príkaz týkajúci sa denného poskytovania informácie o obchodných rokovaniach, výslovné tlaky, pokial ide o zásobovanie, a vysvetlenia alebo odôvodnenia spolocnosti Weichert týkajúce sa jej bezného riadenia. Je potrebné pripomenút, ze táto korespondencia bola súcastou pravidelného oznamovania správ spolocnostou Weichert spolocnosti Del Monte, ktoré obsahovali presné informácie o súcasnom a plánovanom stave trhu s banánmi. 176 Je potrebné pripomenút, ze sama zalobkyna v dalsích castiach svojich písomných vyjadrení analyzuje predmetnú korespondenciu odlisne. Uvádza teda, ze Komisia "cituje niektoré málo pocetné prípady, v ktorých [zalobkyna] dodatocne kontaktovala spolocnost Weichert, aby vyjadrila svoje vseobecné zelanie dosiahnut prvotriedne ceny", a nakoniec v replike pripústa, ze "je nepochybné, ze styri faxy predstavujú z [jej strany] pokus o ovplyvnenie správania spolocnosti Weichert" a ze "v skutocnosti protestovala, pretoze spolocnost Weichert sa neriadila pokynmi, ktoré jej oznámila". 177 Po tretie, zalobkyna tvrdí, ze údajná obava spolocnosti Weichert týkajúca sa jej zásobovania banánmi nie je argument, ktorý podporuje tvrdenie Komisie. 178 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze právo dodávatela ukoncit svoj vztah s predajcom nepredstavuje rozhodujúci vplyv, inak by vsetci významní dodávatelia zodpovedali za porusenia práva hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustili nezávislí predajcovia, a neexistuje ziaden rozsudok, ktorý by takú zodpovednost potvrdil. 179 Stací konstatovat, ze toto vseobecné a abstraktné vyhlásenie nie je v rozpore so záverom Komisie, ktorý je uvedený v odôvodnení 391 napadnutého rozhodnutia a zalozený na konkrétnom posúdení vztahov medzi spolocnostami Weichert a Del Monte. 180 V zalobe sa dalej uvádza, ze "správy spolocnosti Del Monte odkazovali na prípady, v ktorých spolocnost Weichert kúpila dodatocné dovozné licencie bez toho, aby sa predtým poradila so spolocnostou Del Monte, a za ceny, ktoré boli casto tak vysoké, ze musela nakoniec predat banány so stratou", a ze je normálne, ze spolocnost Del Monte nesúhlasila s touto stratégiou, kedze mala skodlivý úcinok na jej znacku a na výsledky spolocnosti Weichert. 181 Takto opísaná situácia nijako nezodpovedá obsahu korespondencie, ktorú si vymenili spolocnosti Weichert a Del Monte. Okrem toho spolocnost Del Monte nepredkladá ziadnu skutocnost, ktorá by podporila jej tvrdenia týkajúce sa prílis nákladného nadobudnutia dodatocných dovozných licencií spolocnostou Weichert, a následne stratového predaja, ktorý odôvodnil jej zásah. Navyse okolnost, ze spolocnost Del Monte zasahovaním do bezného riadenia spolocnosti Weichert sledovala legitímny ciel, ako sama tvrdí, nie je v rozpore so závermi Komisie, pokial ide o pripísanie zodpovednosti. 182 Napokon, ako spolocnost Weichert vyhlásila v priebehu správneho konania, údajne neexistovalo ziadne riziko, ze spolocnost Del Monte prestane zásobovat spolocnost Weichert. Zastavenie zásobovania spolocnosti Weichert by predstavovalo nielen prerusenie zmluvy, ale poskodilo by tiez spolocnost WAL, kedze táto mala znásat 80 % financných dôsledkov. Prerusenie tohto zásobovania by okrem toho zvýsilo riziko, ze konkurencný predajca banánov ovládne túto cast trhu, a malo by negatívny úcinok na znacku Del Monte. 183 Zalobkyna dodáva, ze výmena korespondencie so spolocnostou Weichert "naznacuje", ze táto spolocnost nemala ziadny naliehavý dôvod, aby zohladnila jej zelania v oblasti stanovovania cien, a to tým viac, ze v priebehu obdobia od roku 2000 do roku 2002 spadal vztah medzi dodávatelom a predajcom pod dohodu o distribúcii, ktorá bola zrusená od roku 1997. 184 Táto argumentácia zalobkyne vychádza z ciastocného znenia vyhlásení spolocnosti Weichert spomenutých v odôvodnení 390 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých "sa [spolocnost Weichert] snazila plnit najmä ocakávania spolocnosti Del Monte, kedze [spolocnost Weichert] sa obávala, ze táto spolocnost ju prestane zásobovat alebo prinajmensom významne obmedzí zásobovanie". Zalobkyna tým, ze neuviedla obmedzenie zásobovania, skreslila vyhlásenia spolocnosti Weichert o obavách v oblasti zásobovania, ktoré potvrdzujú listinné dôkazy získané Komisiou, a poskytla vysvetlenia, ktoré sa nezhodujú so skutocnými vztahmi a mocenským vztahom so spolocnostou Weichert, ktoré tieto dokumenty odhalujú. 185 Z dohody o distribúcii a faxov zaslaných spolocnosti Weichert totiz vyplýva, ze spolocnost Del Monte bola skutocne spôsobilá významne ovplyvnit zásobovanie spolocnosti Weichert a ze prostredníctvom vyssie uvedenej schopnosti vyvíjala v praxi silný tlak na tento podnik, aby ovplyvnila cenovú politiku tejto spolocnosti. 186 Korespondencia medzi spolocnostami Del Monte a Weichert dokazuje, ako kazdá z nich vnímala situáciu v tom case, a v tejto súvislosti je dôlezité poznamenat, ze prvá uvedená spolocnost hrozila znízením týzdenného dodávaného mnozstva banánov "na úroven licencií spolocnosti Interfrucht, to znamená +/- 60000 kartónov týzdenne" bez toho, aby odkázala na akýkolvek prípad vyssej moci, teda mensie mnozstvo ako je minimálna hranica stanovená v dohode o distribúcii, ktorá nedovolovala spolocnosti Del Monte znízit ponuky pod minimálne mnozstvo (100000 kartónov), okrem prípadu vyssej moci, a stanovila automatické prerusenie zmluvy v prípade týzdennej dodávky mensej ako 60000 kartónov. Je teda zrejmé, ze spolocnost Del Monte neváhala porusit podmienky zmluvy uzatvorenej so spolocnostou Weichert s odôvodnením, ze minimálna hranica dodávok nepredstavovala mnozstvo banánov, ktoré mala dodat podla dohody o distribúcii, ale mnozstvo banánov zodpovedajúce licenciám, ktoré vlastnila spolocnost Weichert. Spolocnost Del Monte jednoznacne potvrdila svoje stanovisko v priebehu správneho konania (pozri bod 54 jej odpovede na oznámenie o výhradách, prevzatý v odôvodnení 420 napadnutého rozhodnutia). 187 Okrem toho dohoda o distribúcii zahrnala nielen clenské státy na severe Spolocenstva ale aj dalsie státy, na ktorých území sa neuplatnoval licencný rezim Spolocenstva na banány, konkrétne Nórsko, Madarsko, Polsko a bývalé Ceskoslovensko. Znízenie mnozstiev na úroven dovozných licencií - ako nástroj vplyvu na úroven cien banánov, ktoré ako hlavné znepokojovali spolocnost Del Monte podla jej vlastných vyhlásení - mohlo teda dostat spolocnost Weichert do tazkostí, pokial ide o jej vztahy s jej zákazníkmi z vyssie uvedených krajín. Je potrebné pripomenút, ze v rámci v tom case platného licencného rezimu bolo pre podnik nevyuzívanie svojich licencií pocas roka nákladné, kedze budúcorocné licencie záviseli od licencií pouzitých v predchádzajúcom roku, a ze vlastníci licencií strácali aj cast svojej záruky v prípade nepouzitých licencií (pozri odôvodnenie 37 napadnutého rozhodnutia). 188 Taktiez je potrebné zdôraznit, ze spolocnost Del Monte vo svojich písomných pripomienkach podáva vysvetlenia k distribúcii dovezených banánov, ktoré svedcia o ekonomickej sile a urcitej nezávislosti tohto podniku, co ho jasne odlisovalo od spolocnosti Weichert. 189 Zalobkyna v zalobe uvádza (bod 76 zaloby): "V priebehu dotknutého obdobia sa na predaj banánov v Únii vyzadovali dovozné licencie... Spolocnost Weichert ako tradicný subjekt pôsobiaci v oblasti severnej Európy mala významné mnozstvo dovozných licencií (priblizne 137000 ton v roku 2002), ktoré jej boli v podstate opakovane udelované kazdý rok [dôverné] ( [29]1 )." 190 Túto pruznost trhu s banánmi, ktorú opisuje zalobkyna, potvrdzujú konstatovania Komisie o tom, ze doslo k pohybom významných mnozstiev z oblasti severnej Európy smerom do ostatných castí Únie a naopak, ktoré sú preukázané údajmi Eurostatu (Statistický úrad Európskej únie), ako aj konstatovania o premenlivých mnozstvách banánov v jednotlivých týzdnoch, ktoré prichádzali do severoeurópskych prístavov a ktoré boli neskôr rozdelené medzi jednotlivé krajiny severnej Európy a dalsie územia, a vyplýva z výmen informácii medzi dovozcami o banánoch dovezených do uvedených prístavov, ktoré neboli v tomto konaní spochybnené (odôvodnenia 131 a 135 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze zalobkyna sa nemohla zapojit [dôverné], nijako nemení jej organizacnú schému pri distribúcii jej banánov, vrátane banánov predávaných pod znackou Del Monte, a pruznost, ktorou sa táto schéma vyznacovala. 191 Komisia v odôvodnení 19 napadnutého rozhodnutia takisto uvádza, ze skupina Del Monte predáva a obchoduje s banánmi v Európe prostredníctvom pocetných dcérskych spolocností, ktoré stopercentne vlastní, najmä DMFPI, Del Monte Germany, ktorá pôsobí na trhu s banánmi od 1. januára 2002, a Del Monte Holland. Dalsí predaj banánov touto poslednou uvedenou spolocnostou pod znackou UTC vyvolal navyse protest spolocnosti Weichert z 18. novembra 1998, v ktorom táto posledná uvedená spolocnost ziadala o "písomné potvrdenie..., ze Del Monte okamzite prerusí uvedené cinnosti a dodrzí dohodu o distribúcii". O tri roky neskôr komplementár spolocnosti Weichert zaslal spolocnosti Del Monte list z 30. októbra 2001, v ktorom zdôraznil: "Co sa týka tejto dohody [o distribúcii], ked ste zacali zásobovat Vase spolocnosti v Holandsku a Belgicku tými istými banánmi a ananásmi znacky UTC, prinajmensom dvakrát ste porusili zmluvu." Tieto citácie svedcia o nerovnováhe vo vztahoch medzi spolocnostami Del Monte a Weichert v tom zmysle, ze sa v nich uvádza distribúcia - prostredníctvom dcérskych spolocností spolocnosti Del Monte - "rovnakých banánov a ananásov" pod inou znackou na území, na ktoré sa vztahuje dohoda o distribúcii, co mohlo iba narusit cinnost spolocnosti Weichert, ale viedlo iba k vyjadreniu nespokojnosti. 192 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze korespondencia, ktorú si vymenila so spolocnostou Weichert, "naznacuje, ze spolocnost Weichert nemala ziadny závazný podnet, aby zohladnila zelania spolocnosti Del Monte", je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna odkazuje na dva listy pochádzajúce od komplementára, pána D. W., ktoré jej boli zaslané - jeden pred faxmi spolocnosti Del Monte, ktorými pohrozila spolocnosti Weichert znízením zásobovania, kedze je az z 10. januára 1997, druhý z 23. apríla 2001, ktorým tento komplementár vyjadruje nesúhlas s akoukolvek zmenou právnej formy spolocnosti Weichert, ktorá by dala spolocnosti Del Monte "úplnú kontrolu". 193 Skutocnost, ze vôla spolocnosti Del Monte zmenit právne postavenie spolocnosti Weichert narazila na odpor komplementára, nijako nemení ekonomickú problematiku, ktorá vyplýva z mocenského vztahu medzi týmito dvomi podnikmi v rámci uplatnovania dohody o distribúcii do 31. decembra 2002, ktorý zvýhodnoval spolocnost Del Monte vzhladom na podmienky tejto dohody, ako aj jej velkost a ekonomickú silu, co dáva vierohodnost obavám, ktoré vyjadrila spolocnost Weichert. 194 Pokial ide o tvrdenie, ze vztah medzi dodávatelom a predajcom spadal v priebehu obdobia od roku 2000 do roku 2002 pod dohodu o distribúcii zrusenú od roku 1997, treba pripomenút podmienky tejto dohody, pokial ide o moznost vypovedania, ktorú mali obe zmluvné strany. 195 Dohoda o distribúcii z roku 1998 bola pôvodne uzavretá na dobu piatich rokov, pricom clánok 1 stanovil, ze "[d]ohoda je úcinná do 31. decembra 1993, teda do piatich rokov od uplynutia platnosti súcasnej zmluvy medzi zmluvnými stranami." Rovnako bolo stanovené, ze 31. decembra 1988 a kazdého nasledujúceho 31. decembra sa zmluva predlzuje o jeden rok, okrem prípadu, ze jedna zo zmluvných strán písomne oznámi druhej zmluvnej strane, ze s týmto predlzením nesúhlasí, pricom uvedené oznámenie musí byt zaslané najneskôr 1. októbra 1998 alebo 1. októbra kazdého nasledujúceho roka. V dôsledku toho dohoda o distribúcii stanovila automatické obnovenie zmluvy na rocnom základe s moznostou jednostranného vypovedania zmluvnou stranou, oznámeného druhej strane tri mesiace pred uplynutím doby. 196 Je nesporné, ze listom z 10. júla 1997 spolocnost Del Monte informovala spolocnost Weichert, ze odmieta predlzit alebo obnovit dohodu o distribúcii a ze platnost tejto dohody uplynie 31. decembra 2002 (odôvodnenie 431 napadnutého rozhodnutia). 197 Spolocnost Del Monte tým nedodrzala podmienky dohody o distribúcii a predlozila výpoved, ktorá viedla v praxi k predlzeniu tejto dohody o pät rokov bez toho, aby zmluvné strany navyse povazovali 31. december 2002 za nevyhnutný koniec dohody. Z vlastných vyhlásení zalobkyne a z písomností predlozených na rokovaniach totiz vyplýva, ze bez ohladu na ich spor o zmene právneho postavenia spolocnosti Weichert zacala zalobkyna s komplementármi rokovat s cielom predlzit dohodu o distribúcii. Hoci teda v liste z 30. októbra 2001 pán D. W. oznámil svoj nesúhlas s návrhmi spolocnosti Del Monte na predlzenie upravenej dohody, vyzval neskôr spolocnost Del Monte, aby prehodnotila svoje stanovisko vzhladom na pripomienky, ktoré obsahovala korespondencia. 198 V kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze spolocnosti Del Monte a Weichert pokracovali vo svojich obchodných vztahoch do 31. decembra 2002, ked nadobudlo úcinnost aj postúpenie komanditnej úcasti spolocnosti Del Monte v spolocnosti Weichert na spolocnost JA Kahl Holding GmbH & Co. KG v rámci dohody o distribúcii, kedze ekonomické riziká, ktorým tieto podniky celili, im nedávali inú moznost. 199 Zalobkyna po stvrté tvrdí, ze záver Komisie o existujúcej hospodárskej jednotke so spolocnostou Weichert vychádza zo styroch faxov zaslaných komplementárom tejto spolocnosti, ktoré sú vsetky z roku 2000 a sú predmetom nesprávneho výkladu zo strany institúcie. 200 Zalobkyna tvrdí, ze spolocnost Weichert mala velkoobchodnú predajnú stratégiu, aby vyuzila vsetky svoje licencie, a preto stanovila svoju oficiálnu cenu vzdy po tom, ako spolocnost Dole stanovila svoju, a na rovnakej úrovni ako táto posledná uvedená spolocnost, zatial co jej stratégia smerovala k dosiahnutiu prvotriednej ceny a referencnej ceny priblizujúcej sa k cene spolocnosti Chiquita, co bolo známe aj o dalsích subjektoch na trhu. Zalobkyna v tejto súvislosti poznamenáva, ze rokovania so spolocnostou Weichert týkajúce sa stanovenia referencných cien alebo transakcných cien by nemali ziadny zmysel, kedze spolocnost Weichert sa vzdy riadila cenami spolocnosti Dole. 201 Zalobkyna tvrdí, ze styri predmetné faxy preukazujú v tomto kontexte ako listinný dôkaz dve skutocnosti, a to jednak skutocnost, ze spolocnost Del Monte sa v urcitých prípadoch pokúsila ovplyvnit urcité rozhodnutia spolocnosti Weichert týkajúce sa obchodu s banánmi, avsak nie ziadnu inú cast jej cinností, ako aj skutocnost, ze spolocnost Weichert sa neriadila pokynmi, ktoré jej dala spolocnost Del Monte, proti comu táto posledná uvedená spolocnost následne protestovala. Ziadna z Komisiou predlozených skutocností nenaznacuje, ze spolocnost Weichert z vecného hladiska vykonávala pokyny spolocností Del Monte. Skutocnost, ze dcérska spolocnost, aj ked je stopercentná, neprihliada nijako na záujmy svojej materskej spolocnosti alebo neustále ignoruje jej pokyny, odôvodnuje záver, ze dcérska spolocnost urcuje z velkej casti svoju vlastnú obchodnú politiku. V prejednávanej veci vsak spolocnost Weichert konala proti "vseobecnej obchodnej politike" spolocnosti Del Monte a ako uznáva sama Komisia, "neriadila sa nevyhnutne politikami stanovenými" spolocnostou Del Monte. 202 Je potrebné poznamenat, ze listinné dôkazy, na ktoré Komisia odkazuje v odôvodneniach 389 a 390 napadnutého rozhodnutia, zodpovedajú siedmym správam, pricom pät pochádza od spolocnosti Del Monte a dve od komplementárov spolocnosti Weichert. 203 Správy pochádzajúce od spolocnosti Del Monte poukazujú na priame otázky na spolocnost Weichert o jej marketingovej politike a politike stanovovania cien, ktorá je dokonca oznacená za "neprijatelnú", velmi presné pokyny - kedze sú císelné -, pokial ide o cenovú politiku, ktorá sa má vykonávat, stretnutia a telefonické rozhovory v tejto veci, výslovný príkaz týkajúci sa denného poskytovania informácie o obchodných rokovaniach, výslovné tlaky, pokial ide o zásobovanie, pricom posledná cast faxu z 12. decembra 2000 ide dokonca nad rámec hrozieb, kedze oznamuje znízenie rozsahu zásobovania, ktoré záviselo iba od rozhodnutia spolocnosti Del Monte, s cielom zamedzit poklesu cien a predíst "katastrofe, pokial ide o výsledky" za rok 2001. 204 Je teda zrejmé, ze spolocnost Del Monte, ktorá bola na základe týzdenných správ od spolocnosti Weichert pravidelne informovaná o stave trhu a cenách, prísne dohliadala na obchodné správanie spolocnosti Weichert a dokonca priamo zasahovala do urcovania cenovej politiky tejto spolocnosti. 205 Komisia predlozila aj dve správy s odpovedami komplementára spolocnosti Weichert, v ktorých dotknutý komplementár v ten istý den, ked mu spolocnost Del Monte poslala otázky, podáva vysvetlenia pozadované spolocnostou Del Monte a vyjadruje svoju spokojnost, ze sa bude môct vyjadrit aj na nasledujúcom stretnutí so spolocnostou Del Monte. Tieto správy nevyjadrujú ziadne prekvapenie, zdrzanlivost alebo nesúhlas spolocnosti Weichert, ale naopak z nich vyplýva, ze táto posledná uvedená spolocnost sa cítila povinná podávat spolocnosti Del Monte správy o svojich cenových rozhodnutiach a snazila sa splnit ocakávania tejto poslednej uvedenej spolocnosti. 206 Aj ked zalobkyna oznámila listy, ktoré jej zaslali komplementári spolocnosti Weichert a z ktorých vyplýva nesúhlas so zmenou právneho postavenia komanditnej spolocnosti a nespokojnost v súvislosti s cinnostami jej belgickej a holandskej dcérskej spolocnosti, neuvádza ziadnu korespondenciu spolocnosti Weichert vyjadrujúcu odmietnutie alebo odpor, pokial ide o tento priamy zásah spolocnosti Del Monte do obchodného riadenia. 207 Toto konstatovanie je úplne v súlade s vyhláseniami spolocnosti Weichert, ze vzhladom na riziká jej zásobovania a jeho prípadné obmedzenia sa musela riadit pokynmi spolocnosti Del Monte, aby sa vyhla úpadku, kedze túto obavu na nu zjavne preniesol jej dodávatel, ako nasvedcuje zaciatok faxu z 12. decembra 2000, ktorý poslala spolocnost Del Monte spolocnosti Weichert. 208 Ako Komisia sama pripústa v odôvodnení 424 napadnutého rozhodnutia, hoci cenové rozhodnutia spolocnosti Weichert mohli nesplnat ocakávania spolocnosti Del Monte, z listinných dôkazov zhromazdených Komisiou nemozno vyvodit, ze spolocnost Weichert sa podla vyjadrenia pouzitého zalobkynou neriadila vo vseobecnosti "pokynmi spolocnosti Del Monte" a správala sa na trhu nezávisle. Spolocnost Del Monte tým nielenze uznáva, ze nemala iba postavenie financného investora, ale jej výklad korespondencie uvedenej v odôvodneniach 389 a 390 napadnutého rozhodnutia zodpovedá teoretickému zovseobecneniu, ktoré nezohladnuje skutocné hospodárske väzby, ktoré ju spájali so spolocnostou Weichert, a mocenský vztah, ktorý ju zvýhodnoval. 209 Pokial ide o vyrovnanie referencných cien spolocnosti Weichert s cenami spolocnosti Dole, zalobkyna z toho vyvodzuje záver o úplnej nezávislosti spolocnosti Weichert vzhladom na to, ze ona si naopak zelala priblízenie referencných cien cenám spolocnosti Chiquita. Tento stav bol odrazom strategického nesúhlasu, ktorý existoval medzi spolocnostami Weichert a Del Monte, pricom spolocnost Weichert uprednostnovala velkoobchodný predaj v rozpore so zelaním spolocnosti Del Monte dosiahnut prvotriedne ceny. 210 Ak ked zalobkyna uvádza "výslovné zelania", pokial ide o jej obchodnú stratégiu, nepredkladá dôkaz o tom, ze jasne vyjadrila svoje ocakávania vo vztahu k spolocnosti Weichert. Spolocnost Weichert uviedla, ze ak jej spolocnost Del Monte nedala oficiálne pokyn, aby prijala rovnakú oficiálnu cenu ako spolocnost Dole, ocakávala od nej, ze prijme minimálne takú vysokú oficiálnu cenu ako bola cena spolocnosti Dole, a nie spolocnosti Chiquita, kedze spolocnost Del Monte povazovala znacku Dole za najblizsiu svojej znacke, pokial ide o kvalitu a dobrú povest banánov. 211 Spolocnost Del Monte vo svojich písomných vyjadreniach uvádza ciastocné citácie vyhlásení dalsích dovozcov, o ktorých predpokladá, ze podporujú jej tvrdenia, ale ktoré sú s nimi v skutocnosti v rozpore, najmä pokial ide o vyhlásenia spolocnosti Dole. 212 Spolocnost Dole uviedla, ze "v rámci úsilia spolocnosti Del Monte, aby sa umiestnila na trhu ako renomovaný a kvalitný dodávatel, bolo v odvetví verejne známe, ze spolocnost Del Monte povazovala oficiálne ceny spolocnosti Dole za orientacné pre svoje oficiálne ceny" (odpoved na ziadost o informácie z 24. novembra 2006, s. 9). Spolocnost Dole uviedla rovnaké pripomienky vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 15. decembra 2006 (s. 3) a odkazujúc výslovne na svoju prvú odpoved dodala, "ze v odvetví bolo verejne známe, ze spolocnost Weichert..., ktorá bola v tom case poverená marketingom banánov znacky Del Monte... chcela umiestnit znacku Del Monte... na rovnakej úrovni ako banány znacky Dole" (odpoved na ziadost o informácie z 15. decembra 2006). Toto posledné uvedené tvrdenie, ktoré zalobkyna prevzala vo svojich písomných vyjadreniach, je neoddelitelné od spresnenia, ktoré mu predchádza. 213 Hoci spolocnost Chiquita skutocne vyhlásila, ze "spolocnosti Dole a Del Monte zacali uplatnovat odlisné referencné ceny, ked spolocnost Del Monte otvorila svoj vlastný podnik v Nemecku v roku 2003", neznamená to nevyhnutne, ze pred týmto dnom bolo stratégiou spolocnosti Del Monte dosiahnut, aby sa referencné ceny priblízili cenám spolocnosti Chuiquita. Vyhlásenia spolocnosti Dole preukazujú vsak opak. K vyhláseniam uvedeným v bode 212 vyssie treba doplnit vyhlásenia spolocnosti Dole, ze na zaciatku roka 2003 zacala spolocnost Del Monte predávat svoje banány prostredníctvom svojho vlastného subjektu, ktorý sa nachádzal v Hamburgu, a ze s príchodom nového generálneho riaditela spolocnosti Del Monte v apríli 2003 existoval nesmierny tlak na hamburské predajné skupiny, aby dokázali, ze spolocnost Del Monte je silným subjektom na nemeckom trhu. V rámci tejto stratégie sa spolocnost Del Monte snazila vyplnit rozdiel medzi indexom referencnej ceny spolocnosti Chiquita, to znamená najvyssou referencnou cenou, a referencnou cenou spolocnosti Del Monte. Spolocnost Dole dalej konkrétne uviedla, ze "obrat" spolocnosti Del Monte, ktorý spocíval v pouzívaní oficiálnej ceny spolocnosti Chiquita ako orientacnej, patril do stratégie, ktorú sledovalo nové vedenie spolocnosti Del Monte s cielom podporovat svoje banány ako banány lepsej znacky. 214 Citáciu poznámok toho istého podniku, ktorú uviedla zalobkyna, ze "spolocnost Dole si myslí, ze spolocnost Del Monte nebola spokojná s výsledkami marketingu spolocnosti Weichert" a "zjavne prerusila svoje vztahy so spolocnostou Weichert s cielom uplatnit svoj vlastný agresívny marketingový prístup, ktorého cielom bolo, aby banány znacky Del Monte boli vnímané ako banány 'vysokej kvality` a 'prvej triedy`", treba vykladat práve vo vztahu k vyhláseniam spolocnosti Dole uvedených v bodoch 212 a 213 vyssie. Skutocnost, ze financné výsledky z predaja banánov spolocnosti Weichert nemuseli také vysoké, aké spolocnost Del Monte ocakávala, a ze táto spolocnost bola sklamaná a nespokojná so svojím vztahom so spolocnostou Weichert neznamená, ze táto spolocnost sa zacala správat na trhu nezávisle, ako tvrdí zalobkyna. 215 Vzhladom na to, ze zalobkyna neposkytla dôkaz o tom, ze spolocnost Weichert cakala na oznámenie referencnej ceny spolocnosti Dole, aby jednostranne a systematicky stanovila svoju cenu na rovnakej úrovni, je zrejmé, ze tvrdenie, ze rokovania so spolocnostou Weichert týkajúce sa stanovenia referencných alebo transakcných cien by nemali zmysel, kedze spolocnost Weichert sa vzdy riadila cenami spolocnosti Dole, je úplne nepodlozené a musí byt zamietnuté. 216 Napokon je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna uviedla, ze styri faxy, na ktorých Komisia zakladá svoje závery, sú vsetky z roku 2000, zatial co obdobie porusovania zahrnalo tri roky: 2000 az 2002. 217 Treba vsak konstatovat, ze zalobkyna nezohladnuje e-mail, ktorý regionálny vnútorný audítor spolocnosti Del Monte poslal spolocnosti Weichert, v ktorom pozaduje uviest, z akých dôvodov boli ceny urcitých týzdenných dodávok dovezených od spolocnosti Weichert v roku 2001 nizsie ako ceny banánov znacky UTC od spolocnosti Del Monte, ktoré predávala v Holandsku spolocnost Del Monte Belgium, alebo nizsie ako "skutocné ceny" oznámené v obchodnej tlaci Sopisco, ktoré boli plánované ako najnizsie ceny za urcité týzdne. Tento dokument dokazuje, ze spolocnost Del Monte pokracovala v dohlade a zasahovaní do riadenia spolocnosti Weichert. 218 Okrem toho je nesporné, ze spolocnost Weichert zasielala spolocnosti Del Monte nepretrzite kazdý týzden správy o cenách az do 31. decembra 2002 a ze obchodný vztah medzi dvomi podnikmi pokracoval dovtedy za podmienok stanovených v dohode o distribúcii, ktorá priznávala spolocnosti Del Monte silné postavenie, ktoré bolo este viac posilnené velkostou a ekonomickou silou tejto poslednej uvedenej spolocnosti, ktorá mala dvojitý financný záujem dohliadat a zasahovat do cenovej politiky spolocnosti Weichert. 219 Kedze vo vztahu medzi spolocnostami Del Monte a Weichert nedoslo od roku 2000 do roku 2002 k ziadnej strukturálnej zmene, nie je dôvod konstatovat, ze obsah tohto vztahu, ktorý vysvetluje výmena korespondencie v roku 2000, mohol byt v dalsích rokoch odlisný. 220 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze výmena korespondencie medzi spolocnostami Del Monte a Weichert uvedenej v odôvodneniach 389 a 390 napadnutého rozhodnutia je nepriamym dôkazom o tom, ze prvá menovaná spolocnost mala pocas obdobia porusovania rozhodujúci vplyv na druhú spolocnost. - O alternatívnych dôkazoch predlozených zalobkynou 221 Bez ohladu na dôkazné bremeno, ktoré spocíva na Komisii, zalobkyna tvrdí, ze existujú odlisné skutocnosti, ktoré preukazujú, ze ju nemozno uznat za zodpovednú za správanie spolocnosti Weichert. 222 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze ak by mala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert, uistila by sa, ze [dôverné]. Kedze nemala prístup k dovozným licenciám spolocnosti Weichert, táto [dôverné], spolocnost Weichert pouzila svoje licencie na vykonávanie svojej stratégie zalozenej na mnozstve na úkor záujmov spolocnosti Del Monte. 223 Po prvé je potrebné zdôraznit, ze tento argument, ktorý vedie iba na základe nepodlozeného tvrdenia k záveru o neexistencii rozhodujúceho vplyvu, nie je v rozpore s vecnými a objektívnymi zisteniami, na ktorých sú zalozené závery Komisie. 224 Dalej treba pripomenút, ze zalobkyna a spolocnost Weichert boli viazané dohodou o distribúcii, ktorej podmienky boli pre zmluvné strany záväzné a výslovne stanovili podmienky pouzívania dovozných licencií spolocnosti Weichert. 225 Posledná zmena a doplnenie tejto dohody, ku ktorej doslo 10. februára 1994, nadväzovala na nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 404/93, v rámci ktorého sa na dovozy banánov do Spolocenstva vztahoval licencný rezim s pevnými rocnými kvótami pridelenými na stvrtrocnom základe. 226 Hoci bola spolocnost Weichert vlastníkom licencií, podla takto zmenenej a doplnenej dohody mala pouzívat tieto licencie na dovoz banánov znacky Del Monte a predávat ich na území definovanom v dohode, a nemohla tieto licencie postúpit inej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu spolocnosti Del Monte, co spolocnost Weichert potvrdila na svojom vypocutí. 227 Skutocné zmluvné väzby spájajúce spolocnosti Weichert a Del Monte dokazujú, ze spolocnost Del Monte mala kontrolnú právomoc nad dovoznými licenciami spolocnosti Weichert, co je dalsí nepriamy dôkaz o spôsobilosti spolocnosti Del Monte vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. 228 Zalobkyna v druhom rade tvrdí, ze ak bola spôsobilá vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Weichert na trhu, [dôverné]. 229 Je potrebné pripomenút, ze Komisia zohladnila osobitné postavenie komanditnej spolocnosti Weichert a analyzovala rozdelenie právomocí medzi komplementármi a komanditistom tak, ako je vymedzené v spolocenskej zmluve. Komisia správne dospela k záveru, ze títo spolocníci vykonávali spolocnú kontrolu, pricom poukázala najmä na potrebu jednomyselného súhlasu spolocníkov na zmenu a doplnenie spolocenskej zmluvy (clánok 9 ods. 3 spolocenskej zmluvy). 230 Práve táto situácia vysvetluje, ze medzi komplementármi a komanditistom sa zacali rokovania, pokial ide o zmenu právneho postavenia spolocnosti, pricom ich neúspech spôsobil nakoniec prerusenie zmluvných vztahov. 231 Zalobkyna vo svojom tvrdení povazuje v skutocnosti situáciu spolocnej kontroly za dôkaz o nespôsobilosti vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Weichert na trhu, co je úplne nedôvodné. Existencia takej kontroly nie je sama osebe nezlucitelná so záverom Komisie, v ktorom pripisuje spolocnosti Del Monte zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Weichert. 232 Zalobkyna v tretom rade uvádza skutocnost, ze spolocnost Weichert riadila právne zálezitosti nezávisle do tej miery, ze dala svojim právnym zástupcom pokyn, aby bránili záujmy spolocnosti pred skupinou Del Monte, a ze prostredníctvom týchto právnych zástupcov pohrozila skupine Del Monte zalobami. Komisia si v odôvodnení 428 napadnutého rozhodnutia zamiena individuálne právo spolocníka podat zalobu a spôsobilost rozhodnút, ci Weichert mohla podat takú zalobu. Zalobkyna tvrdí, ze ak by mohla vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert, nedovolila by jej, aby jej právni zástupcovia podali proti zalobkyni zalobu. 233 Zalobkyna odkazuje po prvé na list, ktorý jej 27. marca 1997 - teda pred obdobím porusovania - poslal advokát konajúci na úcet spolocnosti Weichert. 234 Je potrebné konstatovat, ze tento list patrí do rámca výmeny korespondencie, ktorá sa uskutocnila vo veci zmeny právneho postavenia spolocnosti Weichert, ktorú si zelala spolocnost Del Monte, a ze neobsahuje ziadnu hrozbu zaloby proti tejto poslednej uvedenej spolocnosti. 235 V tomto liste je uvedený odkaz na clánok 9 ods. 2 spolocenskej zmluvy, z ktorého vyplýva, ze rozhodnutia valného zhromazdenia spolocníkov musia byt prijaté väcsinou hlasov, aby boli úcinné, a vzdy so súhlasom komplementára, a na skutocnost, ze tento komplementár nedal implicitne alebo výslovne svoj súhlas na takú zmenu a ze "v zásade" neuvazoval nad udelením svojho súhlasu v budúcnosti. 236 Skutocnost, ze v kontexte spolocnej kontroly spolocnosti Weichert vyuzije spolocník právneho poradcu, aby sa oboznámil so svojimi právami a bránil sa pred osobou, ktorú podozrieva, ze ich nerespektuje, nie je znakom nespôsobilosti druhého spolocníka vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie spolocného podniku, ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení 428 napadnutého rozhodnutia. 237 Zalobkyna odkazuje po druhé na cast vyjadrenia k zalobe z 15. mája 2002, ktoré spolocnost Weichert predlozila na nemecký súdny orgán v rámci sporu medzi nou a spolocnostou WAL. Tvrdí sa v nom, ze celá ekonomická pridaná hodnota spolocnosti Weichert, teda nákupy, marketing a logistika, je pripísatelná výlucne komplementárom, a ze postavenie spolocnosti WAL v spolocnosti Weichert bolo obmedzené iba na financnú úcast. Predmet konania sa týkal hodnoty licencií spolocnosti Weichert a otázky, kto najviac prispel k ekonomickej pridanej hodnote spolocnosti Weichert. 238 Treba vsak poukázat na to, ze zalobu podala spolocnost Del Monte, nie spolocnost Weichert, a to v kontexte vypovedania dohody o distribúcii naplánovaného na 31. decembru 2002 a súbezných rokovaní medzi zmluvnými stranami na úcely predlzenia takej zmenenej a doplnenej dohody. Skutocnost ze, spolocnost Del Monte podala z opatrnosti zalobu týkajúcu sa ekonomickej hodnoty podniku, ktorá bola predmetom partnerstva s rodinou W., nevylucuje záver o vykonávaní rozhodujúceho vplyvu. 239 Zalobkyna po tretie uvádza dva listy, ktoré jej poslali komplementári. 240 Prvý list z 15. januára 1999 informuje spolocnost Del Monte o ustanovení advokátov na obhajovanie záujmov spolocnosti Weichert, pokial ide o "cinnosti spolocnosti Del Monte, ktorými porusuje dohodu o distribúcii", a vyzýva túto poslednú uvedenú spolocnost, aby dodrziavala uvedenú dohodu. 241 Tento dokument pochádzajúci spred obdobia porusovania s nepresným obsahom nepochádza od externých právnych zástupcov. Zalobkyna okrem toho nepreukázala, ze sa na základe neho postupovalo. 242 Druhý list z 30. októbra 2001 naopak dokazuje, ze spolocnost Del Monte a komplementári spolocnosti pokracovali v priamej korespondencii týkajúcej sa pokracovania ich zmluvného vztahu v rámci zmenenej a doplnenej dohody o distribúcii. 243 Je teda zrejmé, ze vsetky dokumenty predlozené zalobkynou preukazujú napätie, ktoré existovalo vo vztahoch s komplementármi hlavne z dôvodu plánovaných zmien právneho postavenia spolocnosti Weichert a dohody o distribúcii. Táto situácia svedcí iba o tom, ze spolocnost Del Monte nemala výlucnú kontrolu, co Komisia netvrdí a konstatuje spolocnú kontrolu spolocnosti Weichert. Táto situácia nie je v rozpore s vecnými a objektívnymi zisteniami, z ktorých vychádzajú závery Komisie týkajúce sa spolocnej zodpovednosti spolocnosti Del Monte. 244 Zalobkyna po stvrté uvádza jednotlivé listinné dôkazy pochádzajúce spred vysetrovania Komisie, pricom tvrdí, ze nemala rozhodujúci vplyv na riadenie spolocnosti Weichert. Komisia nepreskúmala ziaden z týchto dôkazov predlozených v priebehu správneho konania, co uz samé osobe predstavuje porusenie clánkov 81 ES a 253 ES. 245 Pokial ide o výhradu súvisiacu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, je potrebné pripomenút, ako bolo uvedené v bodoch 61 az 76 vyssie, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne odôvodnila, preco pripísala spolocnosti Del Monte protiprávne správanie spolocnosti Weichert. 246 Je potrebné zdôraznit, ze Komisia preskúmala a zamietla jednotlivé tvrdenia spolocnosti Del Monte týkajúce sa najmä právomocí spolocníkov komanditnej spolocnosti, obsahu spolocenskej zmluvy, významu informácií, ktoré poskytla spolocnost Weichert spolocnosti Del Monte, obsahu dohody o distribúcii, vplyvu právomocí spolocnosti Del Monte v oblasti zásobovania na jej vztahy so spolocnostou Weichert a údajného nesúladu cenovej politiky spolocnosti Weichert s ocakávaniami spolocnosti Del Monte (odôvodnenia 394 az 433 napadnutého rozhodnutia). 247 Komisia v odôvodnení 419 napadnutého rozhodnutia takisto uviedla, ze "skutocnost, ze spolocnost Del Monte vyradila spolocnost Weichert zo svojich konsolidovaných financných vyhlásení, nepreukazuje, ze spolocnost Del Monte nevykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert alebo ze spolocnosti Del Monte a Weichert nevytvorili podnik na úcely uplatnenia clánku 81 ES a s ohladom na porusenie definované v tomto rozhodnutí, alebo ze zodpovednost za správanie spolocnosti Weichert na trhu nemohla byt priznaná spolocnosti Del Monte". 248 Je potrebné poukázat na to, ze [dôverné], ako aj list, ktorý poslal komplementár spolocnosti Del Monte 10. januára 1997, - teda dokumenty uvádzané zalobkynou v rámci jej argumentácie -, sa zaoberajú otázkou fungovania spolocnosti Weichert a postavenia spolocníkov, ktorú Komisia jasne uvádza vo svojej analýze ustanovení HGB a spolocenskej zmluvy. 249 Správa audítorov spolocnosti Weichert a výrocné správy spolocnosti Del Monte, ktoré sú dokumentmi uvádzanými zalobkynou, sa týkajú otázky konsolidácie úctov, ktorú Komisia výslovne uvádza v odôvodnení 419 napadnutého rozhodnutia. 250 Pokial ide o dalsie dokumenty citované zalobkynou a aj za predpokladu, ze boli oznámené Komisii pocas správneho konania, je potrebné pripomenút, ze Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, ak uvedie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam. Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko k skutocnostiam, ktoré sú zjavne nepodstatné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 64; Corsica Ferries France/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 64, a L'Air liquide/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 64). 251 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze specifická argumentácia zalobkyne uvedená v bode 244 vyssie nespochybnuje záver, ze Komisia v prejednávanej veci z právneho hladiska dostatocne vysvetlila skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam, a ze jej teda nemozno vytýkat ziadne porusenie povinnosti odôvodnenia. 252 Pokial ide o relevantnost listinných dôkazov, ktoré predlozila zalobkyna, táto odkazuje po prvé na záporné závery v stanovisku vyhotovenom advokátskou kanceláriou, o ktoré poziadala v roku 1994, pokial ide o moznost spolocnosti WAL vykonávat vplyv na spolocnost Weichert, o com bol presvedcený aj pán D. W. v liste, ktorý poslal zalobkyni 10. januára 1997. 253 Skutocnost, ze [dôverné] a ze tento posledný uvedený zdôraznil, ze v rámci spolocnosti Weichert neexistovala správna rada s hlasovacími právami v prospech spolocnosti Del Monte, nespochybnuje analýzu Komisie, pokial ide o spôsobilost vplyvu spolocnosti Del Monte vyplývajúcu zo spolocenskej zmluvy, ktorá je navyse iba jednou zo skutocností, ktoré Komisia zohladnila, aby podporila svoj záver, ze spolocnost Del Monte vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Weichert. 254 Je potrebné poukázat na to, ze Komisia jasne pripomenula a zohladnila znenie clánku 7 ods. 1 spolocenskej zmluvy, ze "spolocník s osobnou zodpovednostou, [pán D. W.], je oprávnený a povinný zastupovat a riadit spolocnost", pricom zástupcovia rodiny W. sú opísaní ako "riadiaci komplementári" (odôvodnenie 382 napadnutého rozhodnutia). Komisia netvrdila, ze v rámci spolocnosti Weichert existovala správna rada, ale správne konstatovala, ze vsetky dôlezité úkony, ktoré mali nevyhnutne - hoci aj nepriamy - vplyv na riadenie spolocnosti Weichert, nemohli byt vzhladom na obsah clánku 7 ods. 2 a 3 spolocenskej zmluvy prijaté bez súhlasu komanditistu. 255 Zalobkyna po druhé uvádza cast vyjadrenia k zalobe, ktoré spolocnost Weichert predlozila na nemecký súdny orgán v roku 2002 v rámci sporu medzi nou a spolocnostou WAL. Tento dokument zalobkyna uz uviedla z dôvodu existujúcich opacných dôkazov odporujúcich vyhláseniam spolocnosti Weichert, ktoré ju mali spochybnit (pozri bod 170 vyssie). 256 Je potrebné zdôraznit, ze samotné tvrdenia spolocnosti Weichert uvedené vo vyjadrení k zalobe, ktorými sa usiluje minimalizovat prínos spolocnosti Del Monte, nemôzu byt dôkazom toho, ze ekonomická pridaná hodnota spolocnosti Weichert bola pripísatelná výlucne príspevku komplementárov, a ze aj za predpokladu, ze môze íst o tento prípad, nestací to na spochybnenie celkového posúdenia Komisie, ktoré sa týka specifickej právnej otázky rozhodujúceho vplyvu jedného podniku na druhý podnik. 257 Zalobkyna po tretie uvádza vyhlásenia audítorov spolocnosti Weichert v roku 2000, ktoré preukazujú, ze "[spolocnost Weichert] sa nepodielala na jednotnom riadení komanditistu [spolocnosti WAL] a nebola preto pridruzenou spolocnostou", pricom skutocnost, ze samotná zalobkyna nezahrnula spolocnost Weichert do svojich úctovných závierok, potvrdzuje uvedené konstatovanie. Zalobkyna tvrdí, ze stanovisko Komisie uvedené v odôvodnení 419 napadnutého rozhodnutia - v tomto prípade irelevantnost skutocnosti, ze zalobkyna vyradila spolocnost Weichert zo svojich konsolidovaných financných vyhlásení -, je zjavne nesprávnym posúdením, kedze výsledky kontrolovaných dcérskych spolocností musia byt konsolidované. 258 Toto tvrdenie treba zamietnut. 259 Ako Komisia správne konkretizovala v odôvodnení 382 napadnutého rozhodnutia, spolocnost Weichert bola skôr partnerstvom medzi Del Monte, ktorá bola materskou spolocnostou komanditistu, a rodinou W., ktorej clenovia mali postavenie komplementárov, nez dcérskou spolocnostou Del Monte. Úvahy o potrebnej konsolidácii výsledkov dcérskej spolocnosti s výsledkami materskej spolocnosti a závery zalobkyne, ze v prejednávanej veci ona takú konsolidáciu nevykonala, sú teda úplne irelevantné. 260 V kazdom prípade ak súd Únie konstatoval, ze konsolidácia úctovnej závierky dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou "svedcila v prospech existujúcej jednotnej ekonomickej jednotky" (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 2008, General Química a i./Komisia, T-85/06, neuverejnený v Zbierke, bod 66, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, uz citovaným v bode 58 vyssie), neexistencia takej konsolidácie, ako tvrdí zalobkyna, neznamená nevyhnutne vo vsetkých prípadoch nemoznost konstatovat existenciu rozhodujúceho vplyvu. 261 Zalobkyna po piate uvádza novinový clánok, ktorý vysiel 10. októbra 2002 a ktorý potvrdzuje, ze zalobkyna nemala pred predajom svojej úcasti v spolocnosti Weichert kontrolu nad svojimi výrobkami pre severoeurópske trhy. 262 Treba konstatovat, ze toto tvrdenie zalobkyne vychádza z nesprávneho zovseobecnenia znenia novinového clánku tým, ze predovsetkým iba preberá jej vyhlásenia, ze po predmetnom postúpení sa stane spôsobilou kontrolovat obchodovanie a "priamy" predaj jej výrobkov na trhoch severnej Európy. V kazdom prípade nepresný novinársky komentár nie je v rozpore s vecnými a objektívnymi zisteniami, na ktorých Komisia zalozila svoj záver o pripísaní porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Weichert, spolocnosti Del Monte. 263 Zalobkyna po piate uvádza vyhlásenia zástupcu Komisie v rámci konania pred panelom Svetovej obchodnej organizácie (WTO), pricom odkazuje na svoju výrocnú správu za rok 2002 a tvrdí, ze úcast v spolocnosti Weichert bola "bez kontroly", ako aj znenie uvedenej správy, ktorú Komisia zohladnila. 264 Aj ked sa pravdivost údajných vyhlásení zástupcu Komisie nepotvrdila, Komisia nespochybnuje, ze výrocná správa spolocnosti Del Monte za rok 2002 bola jednou z písomností pripojených k jej oznámeniu, ktoré predlozila v rámci konania pred panelom WTO. 265 Komisia správne zdôraznuje, ze cielom tohto oznámenia nebolo stanovit, ze spolocnost Del Monte mala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert, a ze znenie casti uvedenej správy, podla ktorého postúpenie úcasti v spolocnosti Weichert umozní spolocnosti Del Monte "priamo" kontrolovat predaj svojich výrobkov v severnej Európe, nie je v rozpore s jej stanoviskom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, kedze Komisia nikdy netvrdila, ze spolocnost Del Monte mala výlucnú kontrolu nad spolocnostou Weichert. 266 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze listinné dôkazy zalobkyne, posudzované jednotlivo alebo spolocne, ktoré majú preukázat neexistenciu rozhodujúceho vplyvu na spolocnost Weichert, nespochybnujú záver Komisie o pripísaní porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Weichert, zalobkyni. - O prípustnosti prílohy C 1 repliky 267 Komisia konstatuje neprípustnost prílohy C 1 repliky na základe judikatúry týkajúcej sa výkladu clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. 268 Je potrebné pripomenút, ze na základe clánku 21 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Tieto údaje musia byt dostatocne jasné a presné na to, aby umoznili zalovanému pripravit si obhajobu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, [30]T-340/03, Zb. s. II-107, bod 166, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, [31]C-202/07 P, Zb. s. I-2369). 269 Podla ustálenej judikatúry sa na prípustnost zaloby vyzaduje, aby z jej samotného textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to aspon strucne, pritom vsak súdrzným a pochopitelným spôsobom. Hoci text zaloby môze byt v urcitých bodoch podporený a doplnený odkazom na konkrétne casti dokumentov v prílohe, celkové odvolávanie sa na iné písomnosti, aj ked sú prilozené k zalobe, nemôze zakryt nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byt uvedené v zalobe (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, [32]C-52/90, Zb. s. I-2187, bod 17; uznesenia Súdu prvého stupna Koelman/Komisia, uz citované v bode 92 vyssie, bod 21, a z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, [33]T-154/98, Zb. s. II-1703, bod 49). Prílohy sa môzu zohladnit iba v rozsahu, v akom podporujú alebo doplnajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré zalobkyne výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom je mozné s presnostou urcit v nich obsiahnuté skutocnosti, ktoré podporujú alebo doplnajú uvedené dôvody alebo tvrdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [34]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 99). 270 Okrem toho nie je povinnostou Vseobecného súdu, aby v prílohách hladal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze prílohy majú len dôkaznú a podpornú funkciu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, [35]T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 34, a z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, [36]T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 154). 271 Tento výklad clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu sa týka aj repliky (rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 269 vyssie, bod 95), ako aj dôvodov a výhrad uvedených vo vyjadreniach k zalobe (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. januára 1995, Viho/Komisia, [37]T-102/92, Zb. s. II-17, bod 68, a z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 268 vyssie, bod 166, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, uz citovaným v bode 268 vyssie). 272 Zalobkyna v prejednávanej veci iba vseobecne tvrdí, ze pokusy Komisie smerujúce k spochybneniu príkladov, ktoré zalobkyna poskytla na úcely preukázania, ze nebola spôsobilá ovplyvnit spolocnost Weichert tak, ako si to zelala, sú "ako celok málo presvedcivé". Zalobkyna v replike predkladá pripomienky v nadväznosti na dve tvrdenia Komisie a vo zvysnej casti odkazuje na prílohu C 1 repliky na úcely podrobnejsích vysvetlení, ktoré jej "obmedzenia v pocte strán" neumoznujú uviest v texte vyjadrení. 273 Je potrebné poukázat na to, ze takáto neurcitá výhrada neumoznuje Vseobecnému súdu rozhodnút, a to prípadne bez dalsích podporných informácií, a bolo by v rozpore s výlucne dôkaznou a podpornou funkciou príloh, aby tieto prílohy mohli slúzit na podrobné preukázanie tvrdenia, ktoré je v zalobe uvedené nedostatocne jasne a presne (rozsudok z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 268 vyssie, bod 204). 274 Hoci pripomienky, ktoré zalobkyna uviedla v nadväznosti na tvrdenia Komisie týkajúce sa správania spolocnosti Weichert pri stanovovaní referencných cien so zretelom na ocakávania spolocnosti Del Monte a ustanovenie advokátov na úcely podania zalôb proti tejto poslednej uvedenej spolocnosti, musia byt a boli zohladnené v rámci posúdenia správania spolocnosti Weichert, to isté nemôze platit, pokial ide o prílohu C 1 repliky, ktorú treba zamietnut ako neprípustnú. 275 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze oznacenie prílohy iba za doplnujúce písomné pripomienky zalobkyne, ktoré sú iba rozsírením vyjadrení, nie je v súlade s charakteristickou povahou prílohy, teda s jej výlucne dôkaznou a podpornou funkciou. 276 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze spolocnosti Del Monte a Weichert boli súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a pripísala prvému podniku porusenie, ktorého sa dopustil druhý podnik. O nesprávnom výroku napadnutého rozhodnutia 277 Zalobkyna tvrdí, ze clánok 1 písm. h) a clánok 3 napadnutého rozhodnutia porusujú clánok 81 ES v rozsahu, v akom Komisia konstatuje, ze zalobkyna porusila toto ustanovenie tým, ze "sa zúcastnila na zosúladenom postupe", a nie iba ze sa uznáva za "spolocne a nerozdielne" zodpovednú za pokutu ulozenú spolocnosti Weichert. Napadnuté rozhodnutie zjavne prekracuje právomoci, ktoré má Komisia na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom ukladá zalobkyni povinnost ukoncit porusovanie, na ktorom sa nikdy nepodielala. Predmetné ustanovenia napadnutého rozhodnutia porusujú takisto clánok 253 ES, kedze existuje zjavný rozpor medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a "preambulou", v ktorej Komisia vyhlásila, ze nekonstatuje, ze zalobkyna porusila clánok 81 ES. Nesprávny výrok napadnutého rozhodnutia ju vystavil riziku náhrady skody pred vnútrostátnym súdnym orgánom. 278 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení clánku 253 ES, treba pripomenút, ze odôvodnenie aktu musí byt logické, najmä bez vnútorných rozporov, ktoré bránia správnemu porozumeniu dôvodov, na ktorých sa tento akt zakladá (pozri v tomto zmysle rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 151). 279 Rozpor v odôvodnení rozhodnutia je porusením povinnosti vyplývajúcej z clánku 253 ES v tom zmysle, ze môze narusit platnost dotknutého aktu, ak sa preukáze, ze pre tento rozpor nemôze ten, komu je tento akt urcený, poznat úplne alebo scasti skutocné dôvody rozhodnutia, a ze na základe toho je výrok rozhodnutia celkom alebo scasti právne nepodlozený (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1995, Tremblay a i./Komisia, [38]T-5/93, Zb. s. II-185, bod 42, a z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, [39]T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 85). 280 V napadnutom rozhodnutí Komisia v prvom rade analyzovala jednak výmeny informácií medzi spolocnostami Chiquita a Dole, ako aj medzi spolocnostami Dole a Weichert, vzhladom na zákaz uvedený v clánku 81 ES. V odôvodnení 359 napadnutého rozhodnutia konstatovala: "[P]odniky Chiquita, Dole a Weichert sa dopustili jediného a pokracujúceho porusenia clánku 81 [ES] týkajúceho sa stanovenia cien a výmeny referencných cien, ktoré ovplyvnili cerstvé banány [v] severnej Európe. Subjekty, ktoré boli uznané za zodpovedné za toto porusenie, sú vymenované v kapitole 6 tohto rozhodnutia". 281 V predmetnej kapitole Komisia dalej uplatnila ustálenú judikatúru, podla ktorej môze byt protisútazné správanie podniku pripísané inému podniku v prípade, ak prvý uvedený podnik neurcoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny vydané druhým uvedeným podnikom, najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú. Komisia pripomína, ze ak dcérska spolocnost neurcuje svoje vlastné správanie na trhu nezávisle, podnik, ktorý riadil jej trhovú stratégiu, s nou tvorí hospodársku jednotku a môze byt uznaný za zodpovedný za porusenie z dôvodu, ze je súcastou toho istého podniku (odôvodnenia 362 a 363 napadnutého rozhodnutia). 282 Po tom, ako Komisia analyzovala a zohladnila jednotlivé skutocnosti týkajúce sa vztahov, ktoré existovali medzi spolocnostami Del Monte a Weichert, usúdila, ze spolocnost Weichert predstavovala hospodársku jednotku so spolocnostou Del Monte vzhladom na to, ze tento prvý uvedený podnik neurcoval svoj postoj na trhu nezávisle (odôvodnenie 432 napadnutého rozhodnutia). Komisia dospela k záveru, ze "[spolocnosti Del Monte] a [Weichert] boli spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast spolocnosti Weichert na porusení, ku ktorému doslo od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002" (odôvodnenie 433 napadnutého rozhodnutia). 283 Komisia vo výroku napadnutého rozhodnutia v clánku 1 písm. h) konstatuje, ze spolocnost Del Monte je jedným z podnikov, ktoré "porusili ustanovenia clánku 81 [ES] tým, ze sa zúcastnili na zosúladenom postupe, ktorý spocíval v koordinovaní referencných cien banánov". V clánku 3, ktorý treba vykladat v spojení s clánkom 1 písm. h), Komisia ziada spolocnost Del Monte, aby "okamzite ukoncila predmetné porusenia [uvedené v clánku 1], ak tak este neurobila". 284 Z tohto pripomenutia obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva ziadny vnútorný rozpor, ktorý by bránil správnemu porozumeniu dôvodov, na ktorých sa tento akt zakladá, a najmä skutocnosti, ze Komisia konstatovala zodpovednost spolocnosti Del Monte. 285 Výhradu zalozenú na porusení clánku 253 ES treba teda zamietnut. 286 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na porusení clánku 81 ES, toto tvrdenie sa zakladá na rovnakej argumentácii, akou je argumentácia uvedená na podporu výhrady zalozenej na porusení podstatných nálezitostí, teda skutocnosti, ze Komisia vo výroku aktu dospela k záveru, ze spolocnost Del Monte porusila toto ustanovenie, hoci predtým vyhlásila, ze nekonstatuje, ze tento podnik porusil clánok 81 ES. Zalobkyna dodáva, ze Komisia teda zjavne prekracuje právomoci, ktoré má na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom ukladá zalobkyni povinnost ukoncit porusovanie, na ktorom sa nikdy nepodielala. 287 Stací konstatovat, ze táto argumentácia vychádza z nesprávneho predpokladu a treba ju zamietnut. 288 Zalobkyna bola totiz sankcionovaná za porusenie, o ktorom sama predpokladala, ze sa ho dopustila z dôvodu ekonomických a právnych väzieb, ktoré ju spájali so spolocnostou Weichert a ktoré jej umoznili urcovat správanie tejto poslednej uvedenej spolocnosti na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 141, a Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, body 28 a 34). 289 Toto riesenie bolo okrem toho úplne známe zalobkyni, ktorá sama cituje vo svojich písomných vyjadreniach relevantnú judikatúru uvedenú v bode 288 vyssie. 290 Napokon treba poukázat na to, ze zalobkyna tvrdí, ze nemôze dodrzat clánok 3 napadnutého rozhodnutia, kedze nemôze ukoncit porusenia, ktorých sa prípadne dopustila spolocnost Weichert. 291 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne jej clánok 3 napadnutého rozhodnutia neukladá povinnost ukoncit porusenia, ktorých sa prípadne dopustila spolocnost Weichert, ak uz viac nevykonáva kontrolu nad týmto posledným uvedeným podnikom. Tým, ze Komisia ulozila podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, povinnost zdrzat sa alebo ukoncit konania alebo správania uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, iba vyjadrila dôsledky, ktoré vyplývajú z konstatovania protiprávnosti uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o ich budúce správanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, [40]T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 193). 292 Navyse v clánku 3 prvom odseku napadnutého rozhodnutia sa presne uvádza, ze podniky sú povinné ukoncit porusenie len v prípade, ak tak este neurobili. Pokial v dôsledku toho zalobkyna v case prijatia napadnutého rozhodnutia ukoncila svoju úcast na zosúladenom postupe, ktorý spocíval v stanovení referencných cien za banány, tento príkaz vyplývajúci z napadnutého rozhodnutia sa jej netýka. O existencii zosúladeného postupu s protisútazným cielom 293 Zalobkyna podporovaná vedlajsou úcastníckou konania tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila clánok 81 ES tým, ze v prejednávanej veci dospela k záveru, ze doslo k zosúladenému postupu s protisútazným cielom. O pojme zosúladený postup s protisútazným cielom 294 Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze podla judikatúry a praxe Komisie nie je výmena informácií medzi konkurentmi sama osebe zakázaná. Spolocnost Weichert odkazuje na rozsudok francúzskeho Cour de cassation a tvrdí, ze Komisia je povinná preukázat konkrétne protisútazné úcinky výmeny informácii, co v prejednávanej veci neurobila. Vedlajsia úcastnícka konania rovnako tvrdí, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze sa spolu so spolocnostou Dole podielala na zosúladenom postupe, kedze napadnuté rozhodnutie sa vôbec nezmienuje o zhode vôle medzi nou a spolocnostou Dole alebo o existencii spolocného správania týchto dvoch podnikov. 295 Zo znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vytýka podnikom, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, ze koordinovali referencné ceny banánov prostredníctvom výmen informácií, ktoré boli v tomto prípade oznacené za dvojstranné kontakty pred stanovením cien, co je situácia, ktorá má znaky zosúladeného postupu týkajúceho sa stanovenia cien, ktorého cielom je teda obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES (pozri najmä odôvodnenia 1, 54, 261 a 271 napadnutého rozhodnutia). 296 Po prvé je potrebné pripomenút, ze pojmy "dohoda", "rozhodnutia zdruzení podnikov" a "zosúladený postup" zahrnajú, zo subjektívneho hladiska, podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [41]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 131). 297 Pokial ide o definíciu zosúladeného postupu, Súdny dvor uviedol, ze tento postup znamená formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá hoci nedospela az k realizácii dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziko hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi týmito podnikmi (rozsudky Súdneho dvora Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 26; z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [42]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 63, a zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [43]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 26). 298 Pojem zosúladený postup zahrna okrem zosúladovania postupu medzi dotknutými podnikmi správanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúladovania a vztah príciny a následku medzi týmito dvoma skutocnostami. Ak v tejto súvislosti neexistuje dôkaz o opaku, ktorý sú povinní predlozit dotknuté subjekty, treba predpokladat, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladovaní, ktoré dalej pôsobia na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým viac, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne pocas dlhého obdobia (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [44]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 161 az 163, a T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 51). 299 Z judikatúry vyplýva, ze pojem dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES vyplýva z vyjadrenia spolocnej vôle zúcastnených podnikov správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 130). 300 Výhrada vedlajsej úcastnícky konania, ze napadnuté rozhodnutie sa nezmienuje o zhode vôle medzi nou a spolocnostou Dole alebo o existencii spolocného správania týchto dvoch podnikov, je vzhladom na tieto definície irelevantná, kedze vytýkané správanie bolo právne kvalifikované ako zosúladený postup a nie ako protisútazná dohoda. 301 Pokial ide po druhé o podmienky, za ktorých mozno výmenu informácií medzi konkurentmi povazovat za nezlucitelnú s pravidlami hospodárskej sútaze, je potrebné pripomenút, ze kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré zakladajú zosúladený postup, treba ponímat vo vztahu ku koncepcii ustanovení zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si musí kazdý hospodársky subjekt samostatne stanovit politiku, ktorú chce viest na spolocnom trhu (rozsudky Súdneho dvora Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 173; zo 14. júla 1981, Züchner, [45]172/80, Zb. s. 2021, bod 13; Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 63; z 28. mája 1998, Deere/Komisia, [46]C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 86, a T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 32). 302 Hoci táto poziadavka samostatnosti nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu svojich konkurentov, prísne vsak bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takými subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit správanie aktuálneho alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol odhalit správanie takého konkurenta, ktoré sa tento konkurent rozhodol dodrziavat na tomto trhu alebo ktoré si zamýsla osvojit na tomto trhu, pokial majú tieto kontakty za ciel alebo za následok dosiahnutie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam predmetného trhu vzhladom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, velkost a pocet podnikov a objem uvedeného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 174; Züchner, uz citovaný v bode 301 vyssie, bod 14; Deere/Komisia, uz citovaný v bode 301 vyssie, bod 87, a T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 33). 303 Z toho vyplýva, ze výmena informácií medzi konkurentmi môze byt v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty vo fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi (rozsudky Súdneho dvora Deere/Komisia, uz citovaný v bode 301 vyssie, bod 90; z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [47]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 81, a T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 35). 304 Pokial ide o rozlisovanie medzi zosúladenými postupmi, ktoré majú protisútazný ciel, a tými, ktoré majú protisútazný následok, je potrebné pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný následok nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na zosúladený postup vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Podla ustálenej judikatúry od vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora z 30. júna 1966, LTM ([48]56/65, Zb. s. 337, 359), alternatívna povaha tejto podmienky vyjadrená pouzitím spojky "alebo" vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel tohto zosúladeného postupu vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza obsahu tohto zosúladeného postupu vsak neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, je potrebné preskúmat jeho následky, a aby sa mohol zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, [49]C-209/07, Zb. s. I-8637, bod 15, a T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 28). 305 Na úcely posúdenia, ci je zosúladený postup zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES, je teda zbytocné zohladnovat jeho konkrétne následky, pokial sa preukáze, ze cielom tohto postupu je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, [50]56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496; z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [51]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 125, a Beef Industry Development Society a Barry Brothers, uz citovaný v bode 304, bod 16). Rozlisovanie medzi "poruseniami na základe ciela" a "poruseniami na základe následku" spocíva v tom, ze urcité formy zosúladeného postupu medzi podnikmi mozno z dôvodu ich samotnej povahy povazovat za skodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej sútaze (rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers, uz citovaný v bode 304 vyssie, bod 17, a T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 29). 306 Na to, aby mal zosúladený postup protisútazný ciel, stací, ze je spôsobilý vyvolat negatívne následky pre hospodársku sútaz. Inak povedané, uvedený postup musí byt konkrétne spôsobilý, vzhladom na právny a hospodársky kontext, v ktorom sa nachádza, vylucovat, obmedzovat, alebo skreslovat hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu. Skutocnost, ci a v akom rozsahu tento následok skutocne vznikne, môze byt významná len pre výpocet výsky pokút a posúdenie práva na náhradu skody (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 31). 307 Komisia v prejednávanej veci dospela k záveru, ze kontakty dotknutých podnikov pred stanovením cien viedli k zosúladenému postupu s protisútazným cielom, pricom v súlade s vyssie uvedenou judikatúrou nie je povinná skúmat následky vytýkaného správania, aby mohla konstatovat porusenie clánku 81 ES. 308 Tvrdenie vedlajsej úcastnícky konania, ze Komisia bola povinná nevyhnutne preukázat protisútazné následky vytýkanej výmeny informácií, treba teda zamietnut, pricom treba poznamenat, ze odkaz na rozhodnutie vnútrostátneho súdneho orgánu, ktoré okrem iného nebolo na pojednávaní predlozené, je úplne irelevantný. 309 Vseobecný súd je povinný overit, ci dvojstranné kontakty pred stanovením cien, ku ktorým doslo medzi predmetnými podnikmi a ktoré sa týkali referencných cien banánov, mohli byt povazované za týkajúce sa stanovenia cien a mat znaky zosúladeného postupu s protisútazným cielom v zmysle 81 ES. O obsahu predmetných kontaktov 310 Zalobkyna uvádza, ze Komisia tvrdí, ze "posúdila ciel kartelu, pricom zohladnila jeho úcel a obsah", ale nie je v tomto smere schopná uviest ani jedno konkrétne konstatovanie. Zalobkyna dodáva, ze tvrdenie Komisie, ze predmetné kontakty mali za ciel skreslit ceny, je málo pravdepodobné vzhladom na to, ze rokovania medzi spolocnostami Weichert a Dole neumoznili ani jednu týzdennú koordináciu, kedze sa "v urcitých prípadoch" alebo "v ojedinelých prípadoch" týkali vývoja referencnej ceny a v ostatných prípadoch "vseobecných podmienok prevazujúcich na trhu" alebo "podmienok na trhu", ktoré zahrnali akúkolvek tému od poveternostných podmienok Európe az po klebety v odvetví. 311 Okrem toho, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nerozlisuje kontakty pred stanovením cien, ktoré mali spolocnosti Chiquita a Dole a ktoré mala so spolocnostou Dole vedlajsia úcastnícka konania, ktorá uvádza, ze v súcasnosti neexistuje ziadny dôkaz, ktorý by opísal obsah uvedených kontaktov, ktoré boli iba výmenami názorov o celkových trhových podmienkach a týkali sa vseobecných a verejne dostupných informácií, pricom nedoslo k výmene ziadnych dôverných, citlivých alebo individuálnych údajov. Komisia sa usilovala opísat kontakty ako zosúladený postup iba z dôvodu, ze sa týkali "okolností stanovenia cien", co vedie k tomu, ze akákolvek legitímna výmena informácií sa kvalifikuje ako zosúladený postup. 312 Po prvé bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti výhrady zalozenej na chýbajúcej konkrétnej analýze kontaktov medzi spolocnostami Weichert a Dole pred stanovením cien, ktorú spochybnuje Komisia z dôvodu, ze údajne mení rámec sporu tak, ako je vymedzený v písomných vyjadreniach hlavných úcastníkov konania, stací konstatovat, ze uvedená výhrada nemá skutkový základ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [52]T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 155). 313 Komisia v bode 4.4.4 napadnutého rozhodnutia opisuje a konkrétne rozlisuje obsah kontaktov pred stanovením cien medzi spolocnostami Dole a Chiquita (odôvodnenia 149 az 182 napadnutého rozhodnutia) na jednej strane a spolocnostami Weichert a Dole na druhej strane (odôvodnenia 183 az 197 napadnutého rozhodnutia). 314 Po tom, ako Komisia zdôraznila, ze predmetné dvojstranné kontakty sa uskutocnili telefonicky a ze dotknuté podniky ju informovali, ze nemajú poznámky ani záznamy z týchto kontaktov, uviedla, ze na úcely dostatocne presného opísania obsahu predmetných dvojstranných kontaktov vychádzala z vyhlásení uvedených podnikov a z dokumentov pochádzajúcich z obdobia skutkových okolností. 315 Pokial ide o dvojstranné kontakty medzi spolocnostami Dole a Weichert, prvý uvedený podnik vyhlásil, ako vyplýva z odôvodnenia 183 napadnutého rozhodnutia a z odpovede spolocnosti Dole na ziadost o informácie z 30. marca 2006, ze sa týkali "vseobecného rokovania o trhových podmienkach (súcasného a ocakávaného vývoja) a celkových trhových objemov" a ze v stredu poobede sa konalo rokovanie o tom, ako spolocnosti Dole a Weichert "vnímali trh v priebehu aktuálneho týzdna a ako si mysleli, ze sa trh môze vyvíjat v priebehu nasledujúceho týzdna". Spolocnost Dole dodala, ze: "Ocakávaný trhový dopyt bol odhadovaný v rámci diskusie o trhovej situácii (ako je otázka, ci existovali skôr vytvorené zásoby prebytocných dovozov v prístavoch alebo ci si supermarkety z dôvodu klesajúceho dopytu spotrebitelov neobjednávali zásoby zltých banánov od subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním)." 316 Komisia odkazuje taktiez na dalsie relevantné vyhlásenia spolocností Dole a Weichert v odôvodneniach 184 a nasl. napadnutého rozhodnutia: "(184) Spolocnost Dole konkrétne uvádza, ze 'na základe svojich rokovaní o trhových podmienkach diskutovali aj o pravdepodobnosti celkového rastu trhu alebo poklesu cien banánov, alebo o tom, ci sa ceny celkovo nezmenia. Okrem toho mohli rokovat aj o svojich názoroch na to, ako mohla «cena Aldi» zmenit...` ... (186) Spolocnost Dole vyhlasuje, ze konkurenti jej obcas zavolali, aby sa pokúsili overit poziadavky zákazníkov, pokial ide o vývoj trhu. 'Napríklad ..., ci spolocnost Dole skutocne mala reklamnú kampan v konkrétnej krajine`. (187) Spolocnost Dole vo svojej odpovedi na ziadost o informácie priznáva, ze v urcitých prípadoch konkrétne spolocnosti Weichert prezradila tiez 'mozný vývoj svojej ponuky`. Spolocnost Dole vyhlasuje, ze ked pán [S.] (Dole) komunikoval so svojimi kontaktnými osobami zo spolocnosti Weichert, 'Weichert sa ho tiez pravidelne, ak nie kazdý týzden, pýtala na mozný vývoj ponuky pre nasledujúci týzden. Ak uz mala spolocnost Dole predstavu o vývoji referencnej ceny pre nasledujúci týzden, odpovedala`. (188) Spolocnost Weichert vo svojej odpovedi na ziadost o informácie tvrdí, ze dvojstranné kontakty so spolocnostou Dole 'týkajúce sa celkových podmienok prevazujúcich na trhu` boli 'velmi vseobecnými rozhovormi bez usporiadaného alebo vopred vymedzeného programu rokovania, v priebehu ktorých sa mohlo diskutovat o jednej alebo viacerých nasledujúcich témach`, a zostavuje nasledujúci zoznam: vnímanie trhu, vývoj trhu, poveternostné podmienky v Európe, poveternostné podmienky v krajinách produkujúcich banány, dovoz banánov do EHP, úroven ponuky na trhu, vývoj ponuky na trhu, stav maloobchodného predaja, stav predaja u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, otázky regulácie, akými sú mozné zmeny rezimu banánov v Spolocenstve alebo vseobecné klebety v odvetví (odchod alebo nové prijímanie zamestnancov, spolocné podniky/oznámené prevzatia, atd.)... (189) Spolocnost Weichert okrem toho vyhlasuje, ze '[v] urcitých prípadoch spolocnost Dole zavolala spolocnosti Weichert, aby si s nou vymenila názory na celkové podmienky prevazujúce na trhu..., a v ojedinelých prípadoch aj na mozný vývoj oficiálnych cien pred tým, ako si vo stvrtok dovozcovia oznámili medzi sebou oficiálne ceny banánov`. (190) ...Spolocnost Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdí, ze spolocnost Weichert sa niekedy 'pýtala na mozný vývoj ponuky pre nasledujúci týzden ako mierku, podla ktorej mohla [spolocnost Weichert] presne stanovit [svoje] vlastné odhady`... ... (195) ...Spolocnost Dole v odpovedi na ziadost o informácie vyhlasuje, ze 'cielom kontaktov bola výmena informácií, aby kazdý dovozca mohol lepsie odhadnút trhové podmienky. Spolocnost Dole pouzitím celkových informácií alebo vseobecných názorov o trhu, ktoré získala pocas kontaktov, odhadovala pravdepodobný dopyt na trhu, pravdepodobnú ponuku dostupnú pre uspokojenie dopytu a súlad pôvodnej predstavy spolocnosti Dole o cene so skutocnými trhovými podmienkami`..." 317 Na základe výslovných vyhlásení dotknutých podnikov mohla Komisia usúdit, ze spolocnosti Dole a Weichert, rovnako ako spolocnosti Dole a Chiquita, rokovali v priebehu svojich rôznych kontaktov o podmienkach ponuky a dopytu, alebo inak povedané, o faktoroch stanovenia cien, to znamená o faktoroch významných pre stanovenie referencných cien pre nasledujúci týzden, a rokovali alebo si prezrádzali vývoj cien a údaje o referencných cenách pre budúci týzden pred stanovením týchto referencných cien (odôvodnenia 148, 182 a 196 napadnutého rozhodnutia). 318 Komisia zahrnula tieto výmeny informácií pod druhové oznacenie kontaktov pred stanovením cien, pricom konkretizovala, ze tieto výmeny sa týkali "v urcitých prípadoch" vývoja cien a údajov o referencných cenách pre nasledujúci týzden (odôvodnenie 266 napadnutého rozhodnutia). Kontakt pred stanovením cien znamená teda výmenu týkajúcu sa jedného alebo druhého z predmetných druhov informácií, a tým skôr oboch druhov informácií. 319 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút znenie nasledujúceho vyhlásenia spolocnosti Dole: "...na základe svojich rokovaní o trhových podmienkach diskutovali [dotknutí zamestnanci] aj o pravdepodobnosti celkového rastu trhu alebo poklesu cien banánov, alebo o tom, ci sa ceny celkovo nezmenia. Okrem toho mohli rokovat aj o svojich názoroch na to, ako mohla 'cena Aldi` zmenit..." (odôvodnenie 184 napadnutého rozhodnutia). Toto vyhlásenie svedcí o prepojení rokovaní o faktoroch stanovenia cien s rokovaniami o vývoji cien, co Komisii umoznuje poukázat na to, ze úcastníci vsetkých kontaktov vedeli, ze tieto kontakty mohli vyústit do rokovaní alebo odhalení tejto povahy, a ze napriek vsetkému súhlasili, ze sa ich zúcastnia (odôvodnenie 269 napadnutého rozhodnutia). 320 Po druhé z odôvodnení 136, 149 a 185 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze k výmene údajov týkajúcich sa ocakávaných objemov dovozu do severnej Európy doslo uz pred tým, ako sa uskutocnili kontakty pred stanovením cien. V priebehu uvedených kontaktov sa teda uz nerokovalo o objeme dovozov dotknutých podnikov, okrem prípadu, ak malo dôjst k významnej zmene alebo nepravidelnosti v ocakávaných dovozoch predovsetkým z dôvodu nepojazdnosti plavidla. Ostatní úcastníci konania toto konstatovanie Komisie nespochybnujú. 321 Po tretie je potrebné poukázat na to, ze medzi témy, ktoré spolocnosti Dole a Weichert preberali pocas svojich dvojstranných rokovaní, patrí podla spolocnosti Weichert úroven dopytu na trhu, vývoj dopytu na trhu, stav maloobchodného predaja a stav predaja u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním. Spolocnost Dole tiez uviedla, ze informácie, ktoré si vymienala so spolocnostou Weichert, sa týkali trhových podmienok, a to aktuálneho a ocakávaného vývoja, a spresnila, ze "ocakávaný trhový dopyt bol odhadovaný v rámci diskusie o trhovej situácii (ako je otázka, ci existovali skôr vytvorené zásoby prebytocných dovozov v prístavoch alebo ci si supermarkety z dôvodu klesajúceho dopytu spotrebitelov neobjednávali zásoby zltých banánov od subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním)" (odôvodnenie 183 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna a vedlajsia úcastnícka konania nepreukazujú, ze také výmeny sa týkali informácií dostupných na trhu. To isté platí o rokovaniach týkajúcich sa reklamných cinností alebo udalostí ovplyvnujúcich prepravu tovarov do prístavov severnej Európy. 322 Komisia síce v nadväznosti na pripomienky spolocností Dole a Weichert sama pripustila, ze informácie, o ktorých úcastníci konania diskutovali, "mohli byt získané z iných zdrojov" (odôvodnenia 160 a 189 napadnutého rozhodnutia), co sa môze týkat poveternostných podmienok uvádzaných spolocnostami Dole a Weichert v rámci opisu dvojstranných kontaktov. 323 Nic to vsak nemení na tom, ze názor spolocností Dole alebo Weichert na takú ci onakú informáciu významnú pre podmienky ponuky a dopytu, ktorá mohla byt získaná inak ako prostredníctvom rokovaní s dotknutými podnikmi, a na jej vplyv na vývoj trhu, nepredstavuje vzhladom na svoju povahu verejne dostupnú informáciou. 324 V kazdom prípade konstatovanie Komisie v odôvodneniach 160 a 189 napadnutého rozhodnutia nie je samé osebe nezlucitelné s jej záverom o protisútaznom cieli predmetného postupu, ktorý je zalozený na celkovom posúdení tohto postupu. 325 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumentácia zalobkyne a vedlajsej úcastnícky konania týkajúca sa obsahu vytýkaných kontaktov nie je spôsobilá preukázat protiprávnost napadnutého rozhodnutia a treba ju zamietnut. O úcastníkoch výmen informácií a ich verejnej dostupnosti 326 Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze jej kontakty so spolocnostou Dole boli subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním a zároven aj supermarketom známe z trhu a ze Komisia v napadnutom rozhodnutí opomína skutocnost, ze informácie o trhu sprístupnila svojim zákazníkom. Komisia v dôsledku toho nezohladnuje skutocnost, ze výmena informácií sa "rozsírila daleko mimo úcastníkov konania", zatial co podla judikatúry je výmena informácií prístupných aj zákazníkom spôsobilá skôr posilnit hospodársku sútaz, ako ju oslabit. 327 Vedlajsia úcastnícka konania po prvé odkazuje na bod 64 svojej odpovede na ziadost o informácie Komisie z 10. februára 2006, v ktorom uvádza komunikáciu koncom stvrtkového dopoludnia s dalsími dovozcami o svojich referencných cenách po tom, ako o nich rozhodla, co je správanie, ktoré Komisia zohladnila v napadnutom rozhodnutí, ale ktoré nemozno zamienat s kontaktmi pred stanovením cien, ktoré sa uskutocnovali v stredu pred urcením uvedených cien. 328 Vedlajsia úcastnícka konania po druhé odkazuje na listy zákazníkov, ktoré boli zostavené a predlozené v priebehu správneho konania alebo napísané po prijatí napadnutého rozhodnutia, pricom Komisia spochybnuje prípustnost týchto listov na základe judikatúry, podla ktorej v rámci zaloby o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES treba zákonnost aktu posudzovat v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v case, ked bolo rozhodnutie prijaté. 329 Pokial ide o listy napísané v priebehu správneho konania, je potrebné konstatovat, ze vsetky znejú rovnako, okrem listu od pána D. v mene spolocnosti I., a vyznacujú sa svojou neurcitostou. 330 Dotknutí zákazníci uvádzajú, ze bolo dobre známe, ze spolocnost Weichert a dalsí dovozcovia banánov si vymienali informácie o mnozstvách dovezených banánov a oficiálnych cenách pocas mnohých rokov. 331 Nielenze sa teda vedomost o výmene informácií medzi dovozcami nezakladá na ziadnom priamom konstatovaní, ale iba na verejnej klebete, ale z listov zákazníkov, na ktoré odkazuje vedlajsia úcastnícka konania, vyplýva, ze táto výmena informácií sa týkala najmä oficiálnych cien, co je formulácia, ktorá sa môze týkat výmen uvedených cien, ku ktorým dochádzalo vo stvrtok ráno po tom, ako ich den predtým stanovili dovozcovia. 332 Dotknutí zákazníci dalej tvrdia, ze mali "prístup k vymenenej informácii" bez toho, aby spomínali rokovania s dovozcami, a ako jediný príklad uvádzajú prístup k týzdennému zoznamu dovezených banánov na intranetovej stránke spolocnosti Weichert. 333 V tomto stádiu je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia poukázala na to, ze podniky, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, vyhlásili, ze vo stvrtok ráno oznámili svojim zákazníkom referencné ceny, ktoré sa rýchlo rozsírili po celom odvetví a boli dalej oznámené odbornej tlaci, co zalobkyna ani vedlajsia úcastnícka konania nespochybnili. 334 Pokial ide o list od pána D. v mene spolocnosti I., tento neobsahuje ziadny odkaz na rokovania so spolocnostou Weichert o referencných cenách, pricom pán D. iba potvrdzuje, ze informácia o ocakávaných týzdenných mnozstvách banánov v Európe, ktorú v minulosti získal zo stránky spolocnosti Weichert, mu nechýbala, kedze táto informácia slúzila iba na oboznámenie sa s "menami lodí" prichádzajúcich do jednotlivých európskych prístavov a ze táto informácia bola získaná uz pri telefonátoch s dodávatelmi. 335 Okrem nízkej dôveryhodnosti takého vyhlásenia vzhladom na charakter údajne hladanej informácie treba poukázat na to, ze dotknutá osoba tvrdí, ze celkové mnozstvo alebo mnozstvá jednotlivých spolocností neboli vo vztahu k vývoju trhu vôbec relevantné, aj ked vsetci ostatní zákazníci tvrdia, ze informáciu o týzdenných dovozoch banánov pouzívali na "lepsie posúdenie a porovnanie cien dodávatelov, vrátane spolocnosti Weichert". 336 Navyse je nesporné, ze jeden zo svedkov, v tomto prípade pán M., je zamestnancom spolocnosti Weichert od 1. októbra 2002, podiela sa na kontaktoch pred stanovením cien (odôvodnenie 65 napadnutého rozhodnutia) a je adresátom viacerých listov od zákazníkov predlozených na pojednávaní. 337 Pokial ide o listy napísané po prijatí napadnutého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze ich napísali osoby, ktoré napísali listy predlozené v priebehu správneho konania, vrátane pána M., a ze opät znejú rovnako, teda svedecké výpovede boli zjavne preformulované, aby viac spochybnili konstatovania Komisie. 338 Dotknutí zákazníci uvádzajú, ze dovozcovia si "prílezitostne" vymienali názory na "vývoj a celkové podmienky trhu" v "rôznych casoch v týzdni vrátane stredy poobede". Títo zákazníci naznacujú, ze tieto rokovania nemali vplyv na skutocné ceny a neboli pre zákazníkov skodlivé. 339 Svedkovia uvádzajú tiez skutocnost, ze spolocnost Weichert s nimi diskutovala alebo si vymienala informácie o "vývoji a celkových podmienkach trhu" v "rôznych casoch v týzdni vrátane stredy poobede" a potvrdzujú, ze v tomto kontexte im spolocnost Weichert vzdy sprístupnila svoje vnímanie trhu, vrátane toho, co mohla získat z rozhovorov s dalsími dovozcami. 340 Okrem tvrdení o tom, ze výmeny informácií medzi dovozcami nemali negatívne dôsledky, ktoré môzu prinajlepsom poukázat iba na vyjadrenie obycajného presvedcenia, je potrebné zdôraznit, ze svedkovia tvrdia aj to, ze od spolocnosti Weichert dostali informácie, ktoré táto spolocnost získala na rokovaniach s dalsími dovozcami, hoci sa ich vedomost o týchto informáciách zakladala iba na ich údajnej verejnej dostupnosti. 341 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze listy zákazníkov spolocnosti Weichert pripojené k vyjadreniu vedlajsej úcastnícky konania neposkytujú vsetky pozadované záruky objektívnosti a treba ich zamietnut bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o dôvode neprípustnosti, ktorý uviedla Komisia. 342 V kazdom prípade obycajné tvrdenie, ze bolo dobre známe, ze dovozcovia sa medzi sebou prílezitostne rozprávali o celkových trhových podmienkach, ktoré vychádza zo vseobecných vyhlásení zákazníkov, ktoré sa nezakladajú na ziadnom priamom konstatovaní, ale iba na verejnej klebete, neumoznuje konstatovat, ze vsetky subjekty na trhu poznali presný dosah kontaktov pred stanovením cien preukázaných Komisiou a ze dodávatelia iných banánov ako Chiquita, Dole a Weichert sa na týchto kontaktoch podielali. Je potrebné zdôraznit, ze vedlajsia úcastnícka konania vo svojom vyjadrení sama uznáva, ze vsetci dovozcovia banánov sa nepodielali na kontaktoch pred stanovením cien. 343 Okrem toho nic v predlozených listoch neumoznuje konstatovat, ze spolocnost Weichert sprístupnila svojim zákazníkom informácie o zámeroch konkurencie v oblasti stanovovania cien, o stave maloobchodného predaja, o existencii skôr vytvorených zásob prebytocných dovozov v prístavoch alebo zásob u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, propagacných cinnostiach, alebo udalostiach ovplyvnujúcich prepravu tovarov do prístavov severnej Európy (pozri bod 321 vyssie). 344 Komisia v tomto ohlade správne uvádza, ze je potrebné rozlisovat na jednej strane medzi konkurentmi, ktorí zbierajú informácie nezávisle alebo rokujú o budúcich cenách so zákazníkmi alebo tretími osobami, a na druhej strane konkurentmi, ktorí rokujú o faktoroch stanovenia cien a o vývoji cien s dalsími konkurentmi pred stanovením svojich referencných cien (odôvodnenie 305 rozhodnutia). 345 Pokial prvé uvedené správanie nevyvoláva ziadne tazkosti vo vztahu k vykonávaniu volnej a nenarusenej hospodárskej sútaze, to isté neplatí o druhom správaní, ktoré je v rozpore s poziadavkou, ze kazdý hospodársky subjekt musí samostatne urcovat politiku, ktorú zamýsla vykonávat na spolocnom trhu, pricom táto poziadavka samostatnosti je v príkrom rozpore s akýmkolvek nadviazaním priameho ci nepriameho kontaktu medzi takými subjektmi, ktorý by mal za ciel alebo za následok bud ovplyvnenie správania súcasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takého konkurenta s vlastným správaním na trhu, ktoré subjekt sám dodrziava alebo si zamýsla osvojit (rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, body 173 a 174, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, [53]T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 89). 346 Individuálne posúdenie klimatického javu ovplyvnujúceho výrobnú oblast dovozcom banánov, ktorý je verejnou a dostupnou informáciou, nemozno zamienat so spolocným hodnotením uvedeného javu dvomi konkurentmi prípadne spolu s dalsou informáciou o stave trhu, a jeho vplyvu na vývoj odvetvia velmi krátko pred stanovením ich referencných cien. 347 Vedlajsia úcastnícka konania sa za týchto okolností nemôze platne odvolávat na vseobecný prosútazný informacný systém, o ktorom vedeli a ktorý sprístupnili vsetky subjekty na trhu s banánmi. 348 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumentácia vedlajsej úcastnícky konania týkajúca sa úcastníkov výmeny informácií a verejnej dostupnosti týchto informácií nie je spôsobilá preukázat protiprávnost napadnutého rozhodnutia a treba ju zamietnut. O harmonograme a frekvencii kontaktov 349 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze rokovania spolocnosti Weichert so spolocnostou Dole neumoznili ani jednu týzdennú koordináciu, dokonca ani vo vseobecnosti, a v tejto súvislosti tvrdí, ze jediným dôkazom Komisie týkajúcim sa frekvencie týchto rokovaní pocas obdobia porusovania je dôkaz, ktorý poskytla spolocnost Weichert a ktorý preukazuje, ze kontakty sa neuskutocnili viac ako jeden alebo dvakrát za mesiac. Dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby sa pokúsila preukázat castejsie správanie, sa týkajú celého obdobia vysetrovania, teda obdobia od roku 2000 do roku 2005, co nie je správne. 350 Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze kontaktmi so spolocnostou Dole boli vseobecné prílezitostné rozhovory bez vopred vymedzeného programu a ze kontakty týkajúce sa mozného vývoja oficiálnych cien - vo vseobecnosti, a nie cien dotknutých podnikov - boli ojedinelé. 351 Je potrebné pripomenút, ze pokial ide o podmienky, za ktorých mozno vzhladom na otázku poctu a pravidelnosti kontaktov medzi konkurentmi konstatovat protiprávny zosúladený postup, z judikatúry vyplýva, ze je nimi tak predmet zosúladovania, ako aj okolnosti vlastné trhu, ktoré urcujú frekvenciu, intervaly a spôsob, akým konkurenti nadväzujú vzájomný kontakt, aby dospeli k zosúladeniu svojho správania na trhu. Ak totiz dotknuté podniky vytvoria kartel so zlozitým systémom zosúladenia velkého mnozstva aspektov ich konania na trhu, môzu potrebovat pravidelné kontakty v priebehu dlhého obdobia. Naopak, ak je zosúladenie jednorazové a jeho cielom je jediné zosúladenie správania na trhu, ktoré sa týka jednotlivého parametra hospodárskej sútaze, môze stacit jediný kontakt na to, aby sa uskutocnil protisútazný ciel zamýslaný dotknutými podnikmi (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 60). 352 Súdny dvor uviedol, ze dôlezitý nie je ani tak pocet stretnutí dotknutých podnikov, ako skôr skutocnost, ci jeden alebo viac kontaktov, ktoré sa uskutocnili, umoznili týmto podnikom zohladnit informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi, aby stanovili svoje správanie na danom trhu a vedome nahradili riziká hospodárskej sútaze vzájomnou praktickou spoluprácou. Pokial mozno preukázat, ze tieto podniky dospeli k zosúladeniu a stále pôsobia na tomto trhu, je odôvodnené vyzadovat, aby poskytli dôkaz o tom, ze toto zosúladenie nemalo vplyv na ich správanie na uvedenom trhu (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 61). 353 Je potrebné poukázat na to, ze na základe vyhlásení, ktoré poskytli spolocnosti Dole a Weichert, Komisia v odôvodnení 75 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze kontakty medzi týmito spolocnostami pred stanovením cien sa uskutocnovali v stredu poobede, teda krátko pred stanovením ich referencných cien, v tomto prípade vo stvrtok ráno. Zalobkyna a vedlajsia úcastnícka konania toto konstatovanie Komisie nespochybnujú. 354 Pokial ide o frekvenciu kontaktov, spolocnost Dole vo svojej odpovedi na ziadost o informácie najskôr uviedla, ze so spolocnostou Weichert komunikovala "takmer kazdý týzden". Spolocnost Dole konkretizovala, ze dvaja z jej zamestnancov, páni G. a H., komunikovali so zamestnancami spolocnosti Weichert priblizne styridsat týzdnov za rok, zatial co tretí zamestnanec, pán S., si s nimi vymenil informácie iba tri az pätkrát rocne, ked títo dvaja kolegovia neboli k dispozícii (odôvodnenie 87 napadnutého rozhodnutia). 355 Spolocnost Dole v odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré výslovne odlisovalo kontakty týkajúce sa mnozstiev od kontaktov týkajúcich sa "trhových podmienok, vývoja cien a údajov o referencných cenách", uviedla, ze "výmeny informácií o trhových podmienkach sa uskutocnili priblizne kazdý druhý týzden kvôli presunom alebo iným záväzkom", co je dôvod uvedený uz v odpovedi na ziadost o informácie na úcely preukázania údajného poctu kontaktov (odôvodnenia 88 a 89 napadnutého rozhodnutia). 356 Spolocnost Weichert vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 15. decembra 2006 sama preukázala jasný rozdiel medzi kontaktmi týkajúcimi sa objemov a kontaktmi týkajúcimi sa celkových trhových podmienok a vývoja oficiálnych cien, a dalej vyhlásila, ze tieto posledné uvedené kontakty sa so spolocnostou Dole neuskutocnovali kazdú stredu, ale v priemere jeden alebo dvakrát mesacne. Spolocnost Weichert, ktorú Komisia 5. februára 2007 vyzvala, aby konkretizovala pocet týzdnov za rok, pokial ide o druhý typ vymenených informácií, tvrdila, ze jej zamestnanci mali kontakty so spolocnostou Dole priblizne 20 az 25 týzdnov za rok (odôvodnenie 87 napadnutého rozhodnutia). 357 Spolocnost Weichert vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách následne tvrdila, ze kontakty so spolocnostou Dole sa uskutocnili "v priemere nie viac ako jeden alebo dvakrát mesacne" bez toho, aby sa výslovne vrátila k pôvodnému týzdennému odhadu, co Komisiu viedlo ku konstatovaniu frekvencie priblizne 20 az 25 týzdnov za rok, ktorá je v súlade s vyhláseniami spolocnosti Dole (odôvodnenia 90 a 91 napadnutého rozhodnutia). 358 Na základe takto získaných informácií Komisia dospela k záveru, ze kontakty medzi spolocnostami Dole a Weichert boli dostatocne súvislé, aby vytvorili jednotný rámec alebo mechanizmus kontaktov, ktorý mohli podniky vyuzívat podla svojich potrieb (odôvodnenia 91, 269 a 270 napadnutého rozhodnutia). 359 Po prvé treba poukázat na to, ze spolocnost Weichert vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania neuvádza nijaký rozpor vo vztahu k císelnému odhadu frekvencie kontaktov so spolocnostou Dole uvedenému v napadnutom rozhodnutí. Spolocnost Weichert iba zdôraznuje, ze kontakty týkajúce sa mozného vývoja oficiálnych cien - vo vseobecnosti, a nie cien dotknutých podnikov - boli ojedinelé, co znamená umelé oddelenie tohto druhu informácií a nezohladnenie kontaktov týkajúcich sa faktorov stanovenia cien, hoci tieto dva druhy informácií tvoria kontakty pred stanovením cien, ktoré Komisia zapocítala na základe vyhlásení jednoznacne poskytnutých dotknutými podnikmi. 360 Poveternostné podmienky v produkujúcich krajinách, ako aj v cielových krajinách konzumácie ovocia, rozsah zásob v prístavoch a u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, stav maloobchodného predaja a predaja u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním a existencia podporných kampaní sú zjavne velmi významnými faktormi pre stanovenie úrovne ponuky vo vztahu k dopytu a skutocnost, ze boli spomínané v priebehu dvojstranných rokovaní medzi informovanými subjektmi, viedla nevyhnutne k sprístupneniu vnímania trhu a jeho vývoja, pokial ide o ceny. 361 V tomto stádiu je potrebné pripomenút vyhlásenia spolocnosti Dole, ktoré urobila v priebehu správneho konania k obsahu a cielu dvojstranných kontaktov. Spolocnost Dole teda po prvé uviedla, ze "na základe svojich rokovaní o trhových podmienkach diskutovali [dotknutí zamestnanci] aj o pravdepodobnosti celkového rastu trhu alebo poklesu cien banánov, alebo o tom, ci sa ceny celkovo nezmenia" a ze "[o]krem toho mohli rokovat aj o svojich názoroch na to, ako mohla cena Aldi zmenit..." (odôvodnenie 184 napadnutého rozhodnutia), po druhé ze "cielom kontaktov bola výmena informácií, aby kazdý dovozca mohol lepsie odhadnút trhové podmienky" a ze "[s]polocnost Dole pouzitím celkových informácií alebo vseobecných názorov o trhu, ktoré získala pocas kontaktov, odhadovala pravdepodobný dopyt na trhu, pravdepodobnú ponuku dostupnú pre uspokojenie dopytu a súlad pôvodnej predstavy spolocnosti Dole o cene so skutocnými trhovými podmienkami" (odôvodnenie 195 napadnutého rozhodnutia), a po tretie ze "nepopiera, ze informácie získané od svojich konkurentov zohladnila spolu s mnohými dalsími faktormi pri stanovení svojich vlastných referencných cien", pricom toto vyhlásenie spolocnosti Dole sa týka jej kontaktov so spolocnostou Chiquita ako aj so spolocnostou Weichert (odôvodnenie 229 napadnutého rozhodnutia). 362 Je teda zrejmé, ze vsetky kontakty boli súcastou toho istého rámca a ze kontakty týkajúce sa faktorov stanovenia cien mali rovnaký protisútazný ciel ako tie, ktoré sa týkali vývoja cien alebo údajov o referencných cenách. Komisia bola oprávnená konstatovat, ze tým, ze dotknuté podniky rokovali o svojich názoroch na faktory stanovenia cien alebo ich prezradili, odhalili tak ich plánované správanie, alebo prinajmensom dovolili zúcastneným subjektom odhadnút budúce správanie konkurentov, pokial ide o stanovenie referencných cien, alebo znízit neistotu v tomto ohlade (odôvodnenie 269 napadnutého rozhodnutia). 363 Vsetky výslovné vyhlásenia spolocnosti Dole o obsahu a cieli kontaktov pred stanovením cien rovnako vylucujú moznost, ze dvojstranné rokovanie sa mohlo obmedzit iba na vseobecné neskodné klebety o odvetví, aj ked zamestnanci dotknutých podnikov mohli v urcitých prípadoch okrem faktorov relevantných pre stanovenie referencných cien, vývoja cien alebo údajov o cenách spomenút aj neskodnú tému týkajúcu sa najmä personálu podnikov pôsobiacich na trhu. 364 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze obzvlást vysokú dôkaznú hodnotu mozno priznat tým vyhláseniam, ktoré sú po prvé vierohodné, po druhé vyhotovené v mene podniku, po tretie pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste boli poskytnuté písomne, vedome a po zrelej úvahe (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, [54]T-348/08, Zb. s. I-7583, bod 104). To isté platí o vyhláseniach spolocnosti Dole urobených písomne v nadväznosti na ziadosti o informácie alebo na oznámenie o výhradách, ktoré sú v rozpore so záujmami tohto podniku, ktorý spochybnuje akékolvek porusenie clánku 81 ES a ktorý podal zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom ulozila z tohto dôvodu pokutu tomuto podniku, ako aj spolocnostiam Del Monte a Weichert (vec T-588/08). 365 Po druhé je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna kritizuje Komisiou konstatovanú frekvenciu kontaktov priblizne 20 az 25 týzdnov za rok, pricom tvrdí, ze sa viaze na obdobie vysetrovania od roku 2000 do roku 2005. 366 Je vsak nesporné, ze otázka adresovaná spolocnosti Weichert v ziadosti o informácie zo 7. februára 2007 bola jednoznacná v tom zmysle, ze sa týkala poctu týzdnov dvojstranných kontaktov so spolocnostou Dole za rok a ze obdobie od roku 2000 do roku 2005 jasne zahrna obdobie, ktoré Komisia nakoniec zohladnila na úcely konstatovania dlzky trvania porusenia, a to obdobie od roku 2000 do roku 2002. 367 Je potrebné konstatovat, ze významný pocet kontaktov uznaných spolocnostami Dole a Weichert, ich podobný obsah, skutocnost, ze sa na nich pravidelne podielali tie isté osoby s takmer rovnakým modus operandi, pokial ide o harmonogram a komunikacné prostriedky, skutocnost, ze pokracovali najmenej pocas troch rokov bez toho, aby niektorý podnik uviedol akékolvek prerusenie výmen informácií a vyhlásenia spolocnosti Dole o význame vymenených informácií pre stanovenie referencných cien sú tiez skutocnostami, ktoré umoznujú dospiet k záveru, ze Komisia správne konstatovala, ze existoval rámec alebo systém kontaktov, na ktorý sa dotknuté podniky mohli odvolávat podla svojich potrieb. 368 Tento mechanizmus umoznil vytvorit ovzdusie vzájomnej istoty, pokial ide o ich budúce cenové politiky (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, [55]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 60), ktoré este posilnili neskorsie výmeny referencných cien po tom, ako sa o nich vo stvrtok ráno rozhodlo. 369 Hoci urcité vymenené informácie nemohli byt získané z iných zdrojov, zavedený systém výmeny informácií umoznil dotknutým podnikom oboznámit sa s týmito informáciami jednoduchsím, rýchlejsím a priamejsím spôsobom (rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 368 vyssie, bod 60) a spolocne vykonat ich aktualizované vyhodnotenie. 370 Je potrebné konstatovat, ze vymenené údaje predstavovali samé osebe dostatocný strategický záujem, pretoze boli vysoko aktuálne a kontakty sa pocas dlhého obdobia casto opakovali. 371 Toto pravidelné a casté sprístupnenie informácií týkajúcich sa budúcich referencných cien malo za následok umelé zvýsenie transparentnosti na trhu, na ktorom bola hospodárska sútaz oslabená, ako bude vysvetlené v bodoch 380 az 391 nizsie, vzhladom na osobitný regulacný kontext a predbezné výmeny informácií o mnozstvách dovezených banánov do severnej Európy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [56]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 281). 372 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze Komisia napriek sirsiemu rámcu, ktorý tvoria vsetky kontakty medzi úcastníkmi konania, vyclenila vo svojom rozhodnutí niektoré kontakty a tvrdí, ze z dôvodu, ze tieto kontakty sa týkali toho, co povazuje za faktory stanovenia cien, a v ojedinelých prípadoch vývoja cien, mozno predpokladat, ze cielom tohto správania bolo ovplyvnit ceny. 373 Ako správne poukázala Komisia, skutocnost, ze kontakty pred stanovením cien mohli byt hlavným cielom rokovaní konkurentov alebo súcastou sirsieho kontextu vseobecných výmen informácií medzi dodávatelmi banánov, nie je relevantná (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [57]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 64) a nie je spôsobilá preukázat protiprávnu koordináciu. 374 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumentácia zalobkyne a vedlajsej úcastnícky konania týkajúca sa frekvencie vytýkaných kontaktov nie je spôsobilá preukázat protiprávnost napadnutého rozhodnutia a treba ju zamietnut. O právnom a ekonomickom kontexte 375 Spolocnost Del Monte tvrdí, ze ciel predmetného správania treba posudzovat v ekonomickom kontexte, v ktorom sa toto správanie uskutocnilo, a ze trh s banánmi sa v case skutkových okolností vyznacoval osobitnými vlastnostami, s ohladom na ktoré sú tvrdenia Komisie týkajúce sa ciela údajného zosúladeného postupu málo presvedcivé. 376 Vedlajsia úcastnícka konania uvádza, ze Komisia mala zohladnit charakter vymenených informácií a kontext, v ktorom sa výmena uskutocnila, co neurobila, zatial co v dôsledku vlastností trhu s banánmi boli tvrdenia o porusení na základe ciela úplne nepravdepodobné. - O regulacnom rámci a ponuke na trhu 377 Zalobkyna tvrdí, ze trh s banánmi bol mimoriadne transparentný v tom zmysle, ze vsetci výrobcovia a spotrebitelia mali prístup k dovezeným mnozstvám kazdý týzden, a silne regulovaný, pricom licencný rezim predurcoval mnozstvo banánov dovezených do Európy kazdý stvrtrok. Podla zalobkyne "tieto dohody skutocne stanovovali podiely subjektov na trhu". 378 Vedlajsia úcastnícka konania vysvetluje, ze k vplyvu na ceny nemohlo dôjst bez obmedzenia produkcie banánov predávaných v severnej Európe, ku ktorému nedoslo a ani nebolo mozné z dôvodu osobitných vlastností rezimu Spolocenstva v oblasti banánov, v tomto prípade existencie kvót a vysokých cien v priebehu predmetného obdobia, ktoré stimulovali predaj co najväcsieho mnozstva banánov v Únii. Vedlajsia úcastnícka konania na podporu svojich tvrdení odkazuje na hospodársku správu. 379 Z odôvodnení 36 az 40, 129 az 137, 278 a 279 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pri posudzovaní zlucitelnosti správania spolocnosti Dole s clánkom 81 ods. 1 ES skúmala a zohladnila regulacný rámec odvetvia banánov v case skutkových okolností, a to nariadenie c. 404/93. 380 Je nesporné, ze pocas dotknutého obdobia sa na dovozy banánov do Spolocenstva vztahoval licencný rezim. Komisia poukázala na to, ze pri podávaní ziadostí o licencie museli subjekty zlozit zábezpeku a ze velká väcsina mnozstiev podliehajúcich licenciám bola pridelená tradicným subjektom na rozdiel od "novácikov" alebo "netradicných subjektov" (od 1. júla 2001), co svedcí o tom, ze existovali urcité prekázky vstupu na dotknutý trh. 381 Dovozné kvóty na banány boli stanovené rocne a pridelené na stvrtrocnom základe s urcitou obmedzenou flexibilitou medzi stvrtrokmi kalendárneho roka. Komisia konkrétne uvádza, ze vzhladom na rezim kvót bolo teda pocas dotknutého obdobia stanovené celkové mnozstvo banánov dovázaných do celého Spolocenstva v priebehu daného stvrtroka, s výhradou urcitej obmedzenej flexibility medzi stvrtrokmi, kedze významné skutocnosti stimulovali drzitelov licencií, aby zarucili, ze tieto licencie budú pouzité v priebehu dotknutého stvrtroka (odôvodnenie 134 napadnutého rozhodnutia). 382 Význam tejto právnej úpravy uplatnitelnej pocas celého obdobia porusovania s ohladom na úroven ponuky a skutocnost, ze prispieva k urcitej transparentnosti na trhu, umoznujú dospiet k záveru, ze tvorba cien na trhu s banánmi nezodpovedala celkom volnej sútazi ponuky a dopytu. 383 Toto konstatovanie nie je vsak nezlucitelné so záverom Komisie o protisútaznom cieli predmetného postupu. 384 Komisia po prvé nálezite zohladnila podstatnú vlastnost odvetvia banánov, a to jeho organizáciu v týzdenných cykloch. 385 Komisia správne zdôraznila, ze spolocná organizácia trhov nestanovila vopred mnozstvo banánov dovázaných a predávaných v rámci Únie, a o to menej v predmetnej geografickej oblasti, v priebehu daného týzdna. 386 Na trhu organizovanom v týzdenných cykloch mohla teda Komisia konstatovat, ze dodávky banánov do severoeurópskych prístavov boli pre daný týzden stanovené v závislosti od rozhodnutí o výrobe a dodávkach, ktoré prijali výrobcovia a dovozcovia (odôvodnenia 131 az 135 napadnutého rozhodnutia), ktorí mali teda urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o mnozstvo dostupné na trhu. 387 Komisia po druhé takisto zohladnila osobitnú situáciu, pokial ide o mnozstvo banánov dostupných v priebehu daného týzdna v severnej Európe, ktorú vysvetlila v odôvodnení 136 napadnutého rozhodnutia takto: "Rôzne dokumenty, ktoré má Komisia k dispozícii, dokazujú, ze úcastníci konania si pred stanovením svojich týzdenných referencných cien vymienali od pondelka do piatku informácie o banánoch dovezených do severoeurópskych prístavov. Týmito výmenami informácií sa prenásali údaje týkajúce sa vlastných mnozstiev banánov úcastníkov konania, ktorých dovoz sa vo vseobecnosti predpokladal v priebehu nasledujúceho týzdna. Úcastníci konania pripústajú, ze také výmeny sa uskutocnili. Dovozcovia na doplnenie alebo alternatívne vychádzali z informácií týkajúcich sa dovezených banánov, ktoré boli dostupné z rôznych verejných alebo súkromných zdrojov prostredníctvom trhových informacných sluzieb. Preto v case, ked sa úcastníci konania kontaktovali pred stanovením cien, obvykle mali vzdy vedomost o mnozstvách banánov konkurentov, ktoré mali príst do severoeurópskych prístavov neskôr v nasledujúcom týzdni." 388 Komisia okrem toho uviedla, ze hoci dotknuté podniky nespochybnili konstatovanie uvedené v oznámení o výhradách, ze k výmenám údajov o mnozstvách dochádzalo pravidelne na zaciatku kazdého týzdna (od pondelka do stredy rána) (poznámka pod ciarou c. 179 napadnutého rozhodnutia), vzhladom na tvrdenia, ktoré uvedené podniky predlozili v odpovedi na oznámenie o výhradách, sa domnievala, ze dôkazy, ktoré mala k dispozícii, neviedli k záveru, ze výmeny informácií o spracovaných mnozstvách mali protisútazný ciel alebo ze boli neoddelitelnou súcastou porusenia (odôvodnenie 272 napadnutého rozhodnutia). 389 Komisia naopak poukázala na to, ze úcastníci kontaktov pred stanovením cien komunikovali vzhladom na mensiu neistotu týkajúcu sa situácie ich konkurentov, pokial ide o dodávky, a ze táto skutocnost spolu s transparentnostou trhu vytvorenou jeho regulacným rámcom vyjadrovala nizsí stupen neistoty v odvetví banánov v severnej Európe, a tým viac zvysovala potrebu chránit pretrvávajúcu neistotu ohladne budúcich rozhodnutí konkurentov v oblasti cien (odôvodnenie 272 napadnutého rozhodnutia). 390 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nepredkladá ziadnu konkrétnu argumentáciu, ktorá by spochybnila konstatovania Komisie o volnej úvahe podnikov obchodujúcich s banánmi, pokial ide o mnozstvo dostupné na trhu v priebehu daného týzdna a skutocnost, ze tieto podniky vedeli o dovozoch banánov, ktoré mali príst, pred kontaktmi pred stanovením cien, pricom v dôsledku týchto konstatovaní je tvrdenie zalobkyne o predurcení podielov na trhu úplne nepodlozené. Vyhlásenia zalobkyne sa naopak zhodujú s urcitými konstatovaniami Komisie v rámci jej analýzy regulacného kontextu. 391 Komisia okrem toho mohla vo vyjadrení k zalobe uviest, bez toho, aby jej zalobkyna protirecila, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách vysvetlila, ako v roku 2003 po skoncení platnosti zmlúv so spolocnostou Weichert mala spolocnost Del Monte [dôverné], cím uznala tiez urcitú flexibilitu trhu. 392 Pokial ide o vedlajsiu úcastnícku konania, treba poukázat na to, ze uvádza osobitnú výhradu v tom zmysle, ze tvrdí, ze vytýkané správanie nemohlo spôsobit obmedzenie hospodárskej sútaze vzhladom na to, ze "k vplyvu na ceny nemohlo dôjst bez obmedzenia produkcie", ku ktorému okrem iného nedoslo a ani nebolo mozné z dôvodu osobitných vlastností rezimu Spolocenstva v oblasti banánov. 393 Okrem toho, ze zalobkyna vo svojej zalobe netvrdila, ze na to, aby bol kartel úcinný, bolo v danom prípade potrebné dosiahnut znízenie ponuky dostupnej na trhu, treba poznamenat, ze po tom, ako zalobkyna uviedla, ze "k vplyvu na ceny nemohlo dôjst bez obmedzenia produkcie", iba dodala, ze "[je to] podrobnejsie vysvetlené v [ekonomickej analýze pripojenej k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania]". 394 Je potrebné pripomenút, ze judikatúra týkajúca sa výkladu clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, ako je uvedená v bodoch 268 az 271 vyssie, je analogicky uplatnitelná na vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [58]T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, Zb. s. II-3029, bod 94). Okrem toho porusenie uvedeného clánku 44 ods. 1 písm. c) patrí medzi prekázky námietky neprípustnosti, ktoré môze Vseobecný súd podla clánku 113 rokovacieho poriadku vzniest ex offo v akomkolvek stádiu konania (rozsudky Súdu prvého stupna z 13. decembra 1995, Exporteurs in Levende Varkens a i./Komisia, [59]T-481/93 a T-484/93, Zb. s. II-2941, bod 75, a zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, [60]T-209/01, Zb. s. II-5527, bod 54). 395 V prejednávanej veci vedlajsia úcastnícka konania iba uvádza svoju výhradu a vseobecne odkazuje na prílohu svojho vyjadrenia. Argumentácia uvedená v uvedenom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania sa týka nemoznosti alebo nezavedenia obmedzení mnozstiev banánov dostupných v severnej Európe, a nie predpokladu, na ktorom je výhrada zalozená, teda ze na konstatovanie cenového kartelu je nevyhnutné preukázat, ze doslo k obmedzeniu mnozstiev. Takáto strucná formulácia výhrady neumoznuje Komisii pripravit si obhajobu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií, a je v rozpore s výlucne dôkaznou a podpornou funkciou príloh, aby tieto prílohy mohli slúzit na podrobné preukázanie tvrdenia, ktoré je v zalobe uvedené nedostatocne jasne a presne (rozsudok z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 268 vyssie, bod 204). 396 Predmetnú výhradu treba teda zamietnut ako neprípustnú. 397 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by predmetnú výhradu bolo mozné povazovat za prípustnú, treba ju zamietnut. 398 Po prvé je potrebné poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala existenciu tajného správania s cielom rozdelit si trhy alebo obmedzit mnozstvá na trhu. 399 Ako Komisia správne zdôraznuje, na preukázanie cenového kartelu nie je potrebné konstatovat aj kartel, ktorý ma za ciel obmedzit mnozstvá na trhu (odôvodnenia 133 a 292 napadnutého rozhodnutia). 400 Po druhé výhrada, ktorú uvádza vedlajsia úcastnícka konania, nastoluje otázku vplyvov tajnej dohody na skutocné ceny a je zalozená na stúdii ekonomického dosahu vytýkaného správania na trh s banánmi v Európe. Ako vsak bolo vysvetlené v bode 304 vyssie, protisútazný ciel a protisútazný následok nie sú kumulatívnymi ale alternatívnymi podmienkami pre uplatnenie zákazu uvedeného v clánku 81 ES. Na úcely posúdenia, ci je zosúladený postup zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES, je teda zbytocné zohladnovat jeho konkrétne následky, pokial sa preukáze, ako je to v prejednávanej veci, ze cielom tohto postupu je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu. 401 Po tretie je potrebné konstatovat rozpornost stanoviska spolocnosti Weichert. 402 V ekonomickej analýze, ktorú predlozila na pojednávaní spolocnost Weichert, sa teda výslovne uvádza, ze trh s banánmi v Európe sa vyznacuje významnými a znacne nepredvídatelnými zmenami cien na "týzdennom základe" z dôvodu prirodzených zmien dopytu a "ponuky". 403 Spolocnost Weichert okrem toho vyhlásila, ze "okrem vplyvu spolocnosti Del Monte súvisiaceho s jej postavením väcsinového spolocníka sa najmä snazila plnit ocakávania spolocnosti Del Monte, kedze sa obávala, ze táto spolocnost ju prestane zásobovat alebo prinajmensom významne obmedzí zásobovanie v prípade, ze oficiálna cena spolocnosti Weichert nenaplní ocakávania spolocnosti Del Monte" (odôvodnenie 390 napadnutého rozhodnutia). 404 Toto vyhlásenie potvrdzujú výslovné listinné dôkazy. 405 V správe z 12. júna 2000, ktorú pán A. zo spolocnosti Del Monte zaslal pánom A. W. a H. W., sa uvádza (odôvodnenie 390 napadnutého rozhodnutia): "...Ako sme Vám dali jasne vediet na stretnutí minulý týzden v Miami, ak nemôzete dosiahnut tieto ceny, nase stanovisko spocíva v postupnom znizovaní Vásho mnozstva banánov na úroven licencií spolocnosti Interfrucht... Prosím, informujte nás denne o výsledkoch Vasich rokovaní o cenách s Vasimi zákazníkmi" (odôvodnenie 390 napadnutého rozhodnutia). Z preskúmania dokumentu vyplýva, ze spolocnost Del Monte hrozila znízením zásobovania na 60000 kartónov týzdenne, zatial co clánok 2 písm. a) dohody o distribúcii zaväzujúcej spolocnosti Del Monte a Weichert stanovil týzdenné dodávky, ktoré sa mohli pohybovat od 100000 do 200000 kartónov. 406 Spolocnost Del Monte poslala 12. decembra 2000 spolocnosti Weichert nasledujúcu správu (poznámka pod ciarou c. 424 napadnutého rozhodnutia): "Nasa správa bola jasná a jednoznacná, ak nie ste schopní predávat v rozpätí... v priebehu prvého stvrtroka, nebudete schopní vytvorit malú rezervu zo ziskov na kompenzáciu nízkych cien uplatnených v priebehu posledných dvoch stvrtrokov tohto roka, to znamená ze rok 2001 bude katastrofou, pokial ide o výsledky v odvetví banánov. Znízenie mnozstva je teda jediným spôsobom, ako ukoncit tento pokles cien..." 407 Skutocnost, ze dodávatelia mohli vplývat na úroven cien prostredníctvom mnozstiev, potvrdzuje aj interný e-mail spolocnosti Chiquita z 21. júna 2000 citovaný v odôvodneniach 113 a 135 napadnutého rozhodnutia, ktorý svedcí o tom, ze tento podnik sa rozhodol, ze neocakávané znízenie referencnej ceny vyrovná zvýsením mnozstiev. Autor správy totiz uvádza, ze: "... zvýsenie mnozstiev nevykompenzuje 100 % znízenia cien, ale potrebujeme kazdý dalsí [kartón], kým to na nás nebude mat dlhodobo nepriaznivý vplyv." 408 Spolocnost Weichert nespochybnila skutocnost, ze si s dalsími predmetnými podnikmi vymenila informácie o banánoch dovezených do severoeurópskych prístavov, ani neuviedla pripomienky k dodatocnému konstatovaniu Komisie, ze tieto informácie o dovezených banánoch preukazujú, ze mnozstvá banánov od dovozcov, ktoré prisli do uvedených prístavov, boli kazdý týzden odlisné (odôvodnenie 136 napadnutého rozhodnutia). 409 Pokial tvrdenia vedlajsej úcastnícky konania smerujúce k preukázaniu nespôsobilosti dovozcov banánov znízit mnozstvá banánov dostupné v severnej Európe mozno chápat ako argumentáciu na úcely spochybnenia konstatovaní Komisie o volnej úvahe podnikov obchodujúcich s banánmi, pokial ide o mnozstvo dostupné na trhu v priebehu daného týzdna v predmetnej geografickej oblasti, treba ich zamietnut. 410 Táto argumentácia nie je spôsobilá spochybnit existenciu presunov významných mnozstiev z oblasti severnej Európy do iných castí Únie a naopak, ktoré preukazujú údaje z Eurostatu, ako aj premenlivost mnozstiev banánov v jednotlivých týzdnoch, ktoré prichádzali do severoeurópskych prístavov a boli neskôr rozdelené medzi jednotlivé krajiny severnej Európy a dalsie územia, ktorú preukazujú výmeny informácií o banánoch dovezených do uvedených prístavov, pricom tieto výmeny spolocnost Weichert priznala v priebehu správneho konania a neboli v rámci tohto konania spochybnené. 411 Listinné dôkazy uvedené v bodoch 405 az 408 vyssie preukazujú flexibilitu ponuky a potvrdzujú ich vyhlásenia spolocnosti Weichert ako aj vyhlásenia zalobkyne. Zalobkyna v rámci svojej argumentácie smerujúcej k preukázaniu, ze nevykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert, tvrdí, ze ak by taký vplyvy mala, bola by sa uistila, ze dovozné licencie spolocnosti Weichert sa pouzijú v rámci svojich stvrtrocných alebo týzdenných arbitrází, ktorých cielom bolo rozdelit mnozstvá v prospech trhov s predpokladanými lepsími cenami tak, aby sa maximalizovali zisky skupiny Del Monte, co neplatí v tomto prípade. 412 Spolocnost Weichert uvádza osobitné obmedzenia a zdôraznuje, ze mala zmluvnú povinnost vyhoviet svojim zákazníkom, ktorí mali sídlo prakticky v celej severnej Európe, a zásobovat územie, na ktoré sa vztahuje dohoda o výhradnej distribúcii uzatvorená so spolocnostou Del Monte, teda "hlavne" severnú Európu. 413 Je potrebné poukázat na to, ze vedlajsia úcastnícka konania vo svojich písomných vyjadreniach priznáva, ze mala zákazníkov so sídlom mimo oblasti severnej Európy, a tvrdí, ze "ich pocet bol velmi zanedbatelný", avsak bez toho, aby poskytla akúkolvek konkrétnu a objektívnu skutocnost na podporu tohto tvrdenia. 414 Pokial ide o geografický dosah dohody o výhradnej distribúcii uzatvorenej so spolocnostou Del Monte, stací konstatovat, ze spolocnost Weichert sama uvádza, ze táto dohoda sa vztahovala na Nórsko, Polsko, Madarsko a bývalé Ceskoslovensko, teda krajiny, ktoré nie sú súcastou predmetného geografického trhu. 415 Spolocnost Weichert navyse neuviedla ziadnu pripomienku, pokial ide o konstatovanie Komisie, ze existoval sekundárny trh licencií, ktorý umoznoval dovozcom prostredníctvom nákupu licencií zvýsit mnozstvo banánov, ktoré im bolo pridelené (odôvodnenie 132 napadnutého rozhodnutia). 416 Za týchto okolností je potrebné poukázat na to, ze Komisia pri svojom hodnotení správania spolocnosti Dole správne zohladnila nizsí stupen neistoty v odvetví banánov v severnej Európe a súvisiacu potrebu chránit pretrvávajúcu neistotu ohladne budúcich rozhodnutí konkurentov v oblasti cien (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [61]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95 a T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1088 a 1856). 417 Okrem toho pripomienky uvedené v ekonomickej analýze, ktorú predlozila na pojednávaní spolocnost Weichert, týkajúce sa týzdennej variability ponuky a dopytu, ktorá spôsobila zmeny cien, sú v kontexte trhu, ktorý sa vyznacoval aj systémom výmeny informácií medzi dovozcami o týzdenných mnozstvách banánov dovezených do prístavov, spôsobilé odôvodnit závery Komisie jednak o tom, ze cena bola klúcovým nástrojom hospodárskej sútaze v predmetnom odvetví (odôvodnenie 261 napadnutého rozhodnutia), ako aj o naliehavej potrebe chránit v rámci trhu s banánmi pretrvávajúcu neistotu ohladne budúcich rozhodnutí konkurentov v oblasti cien (odôvodnenie 272 napadnutého rozhodnutia). 418 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumentácia zalobkyne a vedlajsej úcastnícky konania týkajúca sa regulacného rámca a ponuky na predmetnom trhu nie je spôsobilá preukázat protiprávnost napadnutého rozhodnutia a treba ju zamietnut. - O specifickej povahe predmetného výrobku 419 Zalobkyna poznamenáva, ze vzhladom na to, ze banány sú výrobkom podliehajúcim rýchlej skaze, "vsetci dovozcovia sú teda silne stimulovaní, aby likvidovali svoje zásoby v priebehu týzdna a v dôsledku toho,... hladali co najviac informácií o trhových podmienkach za pouzitia svojich vlastných informacných zdrojov, ktorými boli ich zákazníci a v urcitých prípadoch ostatní dodávatelia, aby sa ubezpecili, ze ich ceny sú stanovené na primeranej úrovni, aby sa im podarilo rýchlo uvolnit trh". 420 Z odôvodnení 278, 279, 290, 300, 303, 341 az 343 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia preskúmala tvrdenia subjektov, ktorým je toto rozhodnutie urcené, týkajúce sa specifickej povahy predmetného výrobku, a to jeho rýchle podliehanie skaze. 421 Zalobkyna sa svojou argumentáciou snazí konstatovat, ze kontakty medzi dovozcami mali vzhladom na specifickú povahu predmetného výrobku legitímny ciel, a to posilnenie úcinnosti trhu. 422 Ako teda Komisia správne uvádza v odôvodnení 303 napadnutého rozhodnutia, tým ze podniky, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, vysvetlili, ze predmetom kontaktov bola úcinná likvidácia zásob na trhu s výrobkom podliehajúcim rýchlej skaze, uznávajú, ze ich kontakty ovplyvnili ich rozhodnutia o stanovení cien. Toto posledné uvedené konstatovanie potvrdzuje protisútazný úcinok predmetného postupu. 423 V odôvodnení 303 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez dodala: "[L]en co je preukázaný protisútazný ciel kontaktov, úcastníci konania ho nemôzu odôvodnit tým, ze budú tvrdit, ze sa usilovali o 'lepsiu úcinnost`. Aby sa na protisútazný zosúladený postup neuplatnil clánok 81 [ES], je potrebné splnit podmienky stanovené v clánku 81 ods. 3 [ES]. Okrem toho nestací nemat nijaký 'protisútazný zámer` pri kontaktoch s konkurentmi, v priebehu ktorých boli odhalené cenové zámery alebo faktory stanovenia cien, alebo sa o nich rokovalo." 424 Komisia navyse konstatovala, ze podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES neboli splnené (odôvodnenia 339 az 343 napadnutého rozhodnutia). 425 Napokon je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry nezálezí na tom, ze dotknuté podniky sa zosúladili z dôvodov, z ktorých niektoré boli legitímne. Súdny dvor teda rozhodol, ze dohodu mozno povazovat za obmedzujúcu aj vtedy, ak jej cielom nie je iba obmedzenie hospodárskej sútaze, ale sleduje aj iné, legitímne ciele (rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers, uz citovaný v bode 304 vyssie, bod 21). 426 Za týchto okolností treba konstatovat, ze zalobkyna, ktorá spochybnuje akékolvek porusenie clánku 81 ES, nepredlozila nijaké tvrdenie, ktoré by spochybnilo predmetné posúdenie Komisie, pokial ide o specifickú povahu predmetného výrobku. - O struktúre trhu 427 Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze Komisia nezohladnila struktúru trhu, dynamiku trhu, kontext, v ktorom doslo k výmene informácií a skutocnost, ze velký pocet dovozcov sa na údajných "kontaktoch pred stanovením cien" nezúcastnil. Ide taktiez o nesprávne odôvodnenie a posúdenie, kedze miera hospodárskej sútaze prevazujúcej na trhu je dôlezitou skutocnostou pri posudzovaní zákonnosti výmeny informácií s ohladom na clánok 81 ES. 428 Otázka struktúry trhu a jeho sútazného charakteru bola skúmaná v odôvodneniach 25 az 31, 280, 281 a 324 napadnutého rozhodnutia a Komisia tvrdí: -- ze struktúra trhu nie je v prejednávanej veci relevantnou skutocnostou na úcely preukázania porusenia, co Súdny dvor zdôraznil v rozsudku Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovanom v bode 368 vyssie (bod 113), -- ze v prípade cenového kartelu sa relevantnost struktúry trhu, na ktorom doslo k poruseniu, odlisuje od relevantnosti v prípadoch rozdelenia trhu; ze v kazdom prípade úcastníci konania mali podstatný podiel na trhu a boli dodávatelmi troch najväcsích znaciek banánov, -- ze úcastníci konania nemôzu odôvodnit svoju úcast na kartelových dohodách vyhlásením, ze na trhu existuje hospodárska sútaz, a ze pre vznik porusenia na základe ciela nie je potrebné, aby dohody vylucovali akúkolvek hospodársku sútaz medzi úcastníkmi konania. 429 Je potrebné poukázat na to, ze stanovisko Komisie, ze struktúra trhu nie je v tomto prípade relevantnou skutocnostou na úcely preukázania porusenia, vychádza z nesprávneho výkladu rozsudku Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaného v bode 368 vyssie, v tom zmysle, ze casti tohto rozsudku citované v odôvodnení 280 napadnutého rozhodnutia sa netýkajú preukázania porusenia, ale výsky ulozenej pokuty. 430 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry musí kazdý hospodársky subjekt samostatne stanovit politiku, ktorú chce viest na spolocnom trhu a ze hoci táto poziadavka samostatnosti nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu svojich konkurentov, prísne vsak bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takými subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit správanie aktuálneho alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol odhalit správanie takého konkurenta, ktoré sa tento konkurent rozhodol dodrziavat na tomto trhu alebo ktoré si zamýsla osvojit na tomto trhu, pokial majú tieto kontakty za ciel alebo za následok dosiahnutie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam predmetného trhu vzhladom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, velkost a pocet podnikov a objem uvedeného trhu (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, body 32 a 33). 431 Ak je ponuka na trhu velmi koncentrovaná, výmena urcitých informácií môze najmä podla typu vymienaných informácií umoznit podnikom poznat postavenie a obchodnú stratégiu svojich konkurentov na trhu, a skreslit tak súperenie na tomto trhu a zvýsit pravdepodobnost tajnej dohody, dokonca ju ulahcit. Naopak, ak je ponuka rozdrobená, rozsirovanie a výmena informácií medzi konkurentmi môze byt pre konkurencieschopnost trhu neutrálna, dokonca pozitívna (rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [62]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 58). 432 Súdny dvor tiez uviedol, ze systém výmeny informácií môze predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, aj ked predmetný trh nie je silne koncentrovaným oligopolným trhom (rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 303 vyssie, bod 86). 433 Vedlajsia úcastnícka konania v prejednávanej veci iba tvrdí, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze vysoký pocet dovozcov sa kontaktov pred stanovením cien nezúcastnil, bez toho, aby poskytla dalsie spresnenia alebo konkrétne skutocnosti, ktoré tieto tvrdenia podporujú. 434 Je potrebné zdôraznit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze okrem spolocností Chiquita, Weichert a Dole dosahovali v severnej Európe významný predaj banánov spolocnosti Del Monte (pokial ide o jej vlastné cinnosti dodávatela banánov), Fyffes a Van Parys a ze okrem týchto podnikov pôsobil v severnej Európe vysoký pocet dalsích podnikov predávajúcich banány. Väcsina týchto podnikov boli malé podniky, ktoré sa sústredili na obmedzenú geografickú oblast (konkrétne Nemecko) (odôvodnenia 21 a 24 napadnutého rozhodnutia). 435 Komisia vsak konkrétne uvádza, ze úcastníci konania mali podstatný podiel na trhu a boli dodávatelmi troch najväcsích znaciek banánov. 436 Komisia v odôvodneniach 25 az 31 napadnutého rozhodnutia vysvetluje spôsob, akým urcila pri zásobovaní banánmi spolocnú prítomnost subjektov, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené. 437 Komisia pristúpila k odhadu ich celkových podielov na predaji banánov na základe informácií, ktoré poskytli subjekty, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, a dovozcovia banánov Fyffes a LVP, na základe coho dospela k záveru, ze hodnoty predaja spolocností Chiquita, Dole a Weichert predstavovali spolu v roku 2002 priblizne 45 az 50 % predaja banánov v severnej Európe (odôvodnenia 26 a 27 napadnutého rozhodnutia). 438 Komisia v napadnutom rozhodnutí tiez posúdila podiel objemu predaja dotknutých podnikov v severnej Európe na základe nimi poskytnutých údajov vo vztahu k objemu zrejmej spotreby banánov vyplývajúcej z oficiálnych statistík zverejnených Eurostatom a dospela k záveru, ze predaj cerstvých banánov spolocností Chiquita, Dole a Weichert vyjadrený v mnozstvách predstavoval v roku 2002 priblizne 40 az 45 % zrejmej spotreby cerstvých banánov v severnej Európe, pricom tento odhad bol mierne nizsí ako hodnota podielu tohto predaja. 439 Vedlajsia úcastnícka konania neuviedla vo svojom vyjadrení ziadnu pripomienku, pokial ide o tieto odhady Komisie. 440 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia vo svojej analýze vytýkaného správania skutocne zohladnila struktúru trhu a ze správne zohladnila skutocnost, ze spolocnosti Dole, Chiquita a Weichert mali podstatný - a nie iba malý ako tvrdí zalobkyna - podiel na predmetnom trhu, ktorý, hoci ho nemozno oznacit za oligopolný, nemozno charakterizovat ako trh s rozdrobenou ponukou. - O osobitnom postavení spolocnosti Weichert 441 Zalobkyna na základe súvisiacich faktorov, ktoré znacne znizujú presvedcivost analýzy Komisie týkajúcej sa protisútazného ciela predmetného postupu, tvrdí, ze spolocnost Weichert mala na tomto trhu výnimocné postavenie z dôvodu, ze bola poverená zbieraním informácií o mnozstvách a referencných cenách a ich posielaním Organizácii spojených národov pre výzivu a polnohospodárstvo (FAO) a Komisii kazdý týzden spolu s krátkym komentárom situácie na trhu. 442 Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze snaha Komisie oznacit vytýkané správanie za zosúladený postup s protisútazným cielom je nereálna. V tejto súvislosti poznamenáva, ze Komisia nevysvetluje dôvody, pre ktoré jej boli referencné ceny oznamované v priebehu predmetného obdobia. 443 Je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna a vedlajsia úcastnícka konania jasne nekonkretizujú, do akej miery by mohlo byt osobitné postavenie vedlajsej úcastnícky konania pri zbere informácií o predmetnom trhu a ich odovzdávaní verejným institúciám v rozpore so závermi Komisie o existencii zosúladeného postupu s protisútazným cielom. 444 Otázka informácie, ktorú dostala FAO a Komisia, bola preskúmaná v odôvodneniach 307, 308 a 319 napadnutého rozhodnutia. 445 Komisia poznamenáva, ze tvrdenia podnikov, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, nepreukazujú, ze verejné institúcie vedeli o existencii kontaktov pred stanovením cien a ich obsahu. Samotná skutocnost, ze spolocnost Weichert si otvorene vymienala oficiálne ceny po ich stanovení vo stvrtok ráno a oznámila ich Komisii, nemôze spochybnit protisútazný ciel kontaktov pred stanovením cien, ktoré sa uskutocnovali v stredu poobede krátko pred stanovením referencných cien. 446 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyna ako aj vedlajsia úcastnícka konania neuvádzajú ziadnu skutocnost, ktorá by mohla byt v rozpore s vyssie uvedeným záverom Komisie. 447 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumentácia zalobkyne a vedlajsej úcastnícky konania týkajúca sa osobitného postavenia vedlajsej úcastnícky konania nie je spôsobilá preukázat protiprávnost napadnutého rozhodnutia a treba ju zamietnut. O relevantnosti referencných cien 448 Zalobkyna tvrdí, ze záver o existencii zosúladeného postupu s protisútazným cielom vychádza zo súvislosti medzi transakcnými a referencnými cenami, ktoré spolocnost Weichert rozhodne spochybnovala pocas celého konania a ktoré Komisia nepreukázala v napadnutom rozhodnutí. 449 Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze jej referencná cena nebola cenou, ktorej dosiahnutie ocakávala, teda východiskom pre rokovania, cenou zaujímavou pre zákazníkov alebo cenou, od ktorej záviseli skutocné ceny. Oficiálna cena spolocnosti Weichert preto nemohla byt signálom pre trh, pokial ide o jeho skutocné ceny. 450 V prvom rade treba poukázat na to, ze otázka stanovenia a relevantnosti referencnej ceny v odvetví banánov bola v podstate preskúmaná v odôvodneniach 102 az 128 napadnutého rozhodnutia. 451 Je nesporné, ze spolocnosti Chiquita, Dole a Weichert stanovili svoje referencné ceny pre svoje znacky kazdý týzden, v tomto prípade vo stvrtok ráno, a oznámili ich svojim zákazníkom. Dovozcovia uviedli, ze referencné ceny sa rýchlo rozsírili po celom odvetví a boli dalej oznámené odbornej tlaci (odôvodnenia 34, 104 a 106 napadnutého rozhodnutia). 452 Komisia vysvetluje, ze transakcné ceny boli bud prerokúvané na týzdennom základe, v tomto prípade vo stvrtok poobede a v piatok (alebo neskôr v priebehu týzdna alebo na zaciatku nasledujúceho týzdna), alebo boli stanovené na základe vopred stanoveného cenového vzorca s uvedením pevnej ceny alebo s dolozkami, ktoré viazali cenu na referencnú cenu predajcu alebo konkurenta alebo na iný ukazovatel, akým bola "cena Aldi". Spolocnost Chiquita mala predovsetkým zmluvy, ktoré boli zalozené na "vzorci Dole plus", kde transakcná cena závisela v skutocnosti od týzdennej referencnej ceny stanovenej spolocnostou Dole, alebo na jej vlastných referencných cenách. V prípade dotknutých zákazníkov existovala priama súvislost medzi zaplatenými cenami a referencnými cenami (odôvodnenia 104 a 105 napadnutého rozhodnutia). 453 Komisia dalej v odôvodnení 104 napadnutého rozhodnutia konkrétne uvádza: "... Dodávatelia predávajúci banány spolocnosti Aldi predlozili obvykle svoj návrh spolocnosti Aldi vo stvrtok ráno. 'Cena Aldi` bola zvycajne stanovená okolo 14:00 hod. 'Cena Aldi` bola cenou, ktorú spolocnost Aldi platila svojim dodávatelom banánov. Spolocnost Aldi vysvetluje, ze kazdý stvrtok od 11:00 do 11:30 hod. dostávala od svojich dodávatelov ponuky. Spolocnost Aldi vysvetluje, ze jej rozhodnutie o týzdennej ponuke pre jej dodávatelov vychádzalo z prijatých ponúk, cien v prechádzajúcom týzdni a ceny v rovnakom týzdni predchádzajúceho roka. Priblizne 30 minút po prijatí ponúk od svojich dodávatelov spolocnost Aldi posiela protiponuku, ktorá je obycajne rovnaká pre vsetkých dodávatelov. Spolocnost Aldi vyhlasuje, ze nevie o existencii 'ceny Aldi`, a ze teda nie je schopná zhodnotit význam svojej ceny pre transakcie tretích subjektov. Od druhého polroka 2002 sa 'cena Aldi` zacala coraz viac pouzívat ako ukazovatel pre výpocet ceny banánov pre urcitý pocet dalsích transakcií, najmä transakcií týkajúcich sa znackových banánov." 454 Komisia konstatuje, ze referencné ceny slúzili minimálne ako signál pre trh, ako trend alebo údaj, pokial ide o predpokladaný vývoj cien banánov, a ze boli dôlezité pre obchod s banánmi a výsledné ceny. Okrem toho pri urcitých transakciách boli skutocné ceny priamo viazané na referencné ceny. Komisia sa domnieva, ze existovalo dostatocné mnozstvo prostriedkov na dosiahnutie protisútazného ciela (odôvodnenia 115 a 128 napadnutého rozhodnutia). 455 Komisia na rozdiel od tvrdení vedlajsej úcastnícky konania nevyhlásila, ze "referencné ceny boli... cenami, ktorých dosiahnutie bolo mozné ocakávat". Toto tvrdenie vychádza z nesprávneho výkladu poslednej vety odôvodnenia 109 napadnutého rozhodnutia, ze "dokumenty v spise dokazujú, ze referencné ceny boli dôlezité pre obchod s banánmi a ceny, ktoré bolo mozné dosiahnut". 456 Navyse je potrebné poznamenat, ze vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze nemala zmluvné dohody zalozené na oficiálnej cene, a tieto dohody boli bud zalozené na pevnej rocnej cene, alebo naviazané na "cenu Aldi". Komisia v odôvodnení 104 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze spolocnost Weichert mala bud zmluvy o dodávke obsahujúce vzorec s pevnou cenou, alebo zmluvy s cenami dohodnutými na týzdennom základe. 457 Vzhladom na celú argumentáciu vedlajsej úcastnícky konania treba jej tvrdenie o predaji svojich banánov chápat tak, ze jej transakcné ceny vyplývali z uplatnenia zmlúv, ktoré upravovali cenu vopred stanovenú na jeden rok, a z týzdenných rokovaní zalozených nie na jej referencných cenách, ale na "cene Aldi". 458 Komisia v napadnutom rozhodnutí ani vo svojich vyjadreniach netvrdí, ze spolocnost Weichert predávala svoje banány na základe zmlúv obsahujúcich cenové vzorce zalozené priamo na referencnej cene, jej cene alebo cene konkurenta. 459 V tomto stádiu je potrebné pripomenút, ze pokial ide o moznost povazovat zosúladený postup za postup s protisútazným cielom, hoci daný postup nemá priamu súvislost so spotrebitelskými cenami, zo znenia clánku 81 ods. 1 ES nevyplýva, ze zakázané sú len zosúladené postupy, ktoré majú priamy vplyv na ceny zaplatené konecnými spotrebitelmi. Z clánku 81 ods. 1 písm. a) ES naopak vyplýva, ze zosúladený postup môze mat protisútazný ciel, pokial "priamo alebo nepriamo urcuje nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky" (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, body 36 a 37). 460 Clánok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov konkurentov alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej. Preto nemozno konstatovanie existencie protisútazného ciela zosúladeného postupu podmienovat existenciou priamej súvislosti tohto postupu so spotrebitelskými cenami (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, body 38 a 39). 461 V druhom rade je potrebné zdôraznit, ze závery Komisie o relevantnosti referencných cien v odvetví banánov potvrdzujú viaceré listinné dôkazy. 462 Po prvé Komisia v odôvodnení 107 napadnutého rozhodnutia uvádza e-mail, ktorý poslal pán B. pánovi P. (obaja boli manazérmi spolocnosti Chiquita) 30. apríla 2001 a ktorý znie takto: "Je preukázané, ze len co [spolocnosti Dole/Del Monte/Tuca] dosiahnu cenu 36,00 DEM, budú sa ich zákazníci (maloobchodníci) bránit, kedze na tejto úrovni ponuky musí spotrebitelská cena prekrocit hranicu 3,00 DEM/kg. Je úplne nepochybné, ze tento 'jav` nás na urcitý cas ovplyvní. [To] znamená, ze nasa najvyssia ponuka bude 40,00 DEM (zelená ponuka)." 463 Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze tento e-mail vyjadruje iba výklad niektorých zamestnancov spolocnosti Chiquita a nemôze preukázat relevantnost ponukovej ceny za banány spolocnosti Del Monte. 464 Je vsak potrebné poukázat na to, ze predmetný dokument odkazuje konkrétne na odberatelov banánov znacky Del Monte, ktoré predávala spolocnost Weichert, co vedlajsia úcastnícka konania nespochybnuje. Okolnost, ze e-mail pochádza od jedného z hlavných subjektov na trhu s banánmi, ktorý si je plne vedomý, ako trh funguje, iba zvysuje jeho dôkaznú silu. 465 Ako správne uvádza Komisia, tento dokument dokazuje, ze skutocné ceny záviseli od referencných cien a ze zákazníci sledovali ich vývoj. Tento dokument preukazuje, ze zákazníci reagovali, ked referencná cena dosiahla urcitú úroven, ale tiez, ze pochopili, ze medzi týmito referencnými cenami a skutocnými cenami existovala súvislost. V dokumente sa teda jasne uvádza, ze ak ponuky spolocností Dole, Del Monte a Tuca dosiahli úroven "36,00 DEM", "spotrebitelská cena [musela] prekrocit hranicu 3,00 DEM/kg". Tento dokument svedcí rovnako o tom, ze existovala urcitá vzájomná závislost medzi referencnými cenami banánov znaciek Chiquita, Dole a Del Monte a hranicami rozdielov, ktoré boli prijatelné. Tvrdenie vedlajsej úcastnícky konania, ze "je mozné, ze pán B. sa snazí pánovi B. odôvodnit, preco nemohol stanovit vyssiu oficiálnu cenu", iba potvrdzuje toto posledné uvedené konstatovanie. 466 Vedlajsia úcastnícka konania uvádza tiez alternatívne vysvetlenie zmyslu e-mailu od spolocnosti Chiquita takto: "Kedze sa tvrdí, ze spolocnost Chiquita mala s niektorými zákazníkmi zmluvy, ktoré boli zalozené na oficiálnych cenách, je mozné, ze niektorí zákazníci sa stazovali na oficiálnu cenu spolocnosti Chiquita. Pán B. mohol predpokladat, ze spolocnosti Weichert a Dole majú rovnaké problémy, alebo mohol hladat dôvod, ktorým by svojmu nadriadenému zdôvodnil, preco nebol schopný stanovit vyssiu oficiálnu cenu. Ak je to tak, pán B. jednoznacne nepochopil spôsob, akým spolocnost Weichert riadila svoje zálezitosti, to znamená spôsobom znacne odlisným od spôsobu, ktorý si Chiquita mohla vybrat pre svoje vedenie svojich podnikatelských cinností." 467 Je potrebné konstatovat, ze vyhlásenie spolocnosti Weichert sa zakladá na spojení predpokladu, ze zákazníci spolocnosti Chiquita sa stazovali, a obycajného dohadu, pokial ide o úvahu a správanie zamestnanca spolocnosti Chiquita, co spolu vedie ku kategorickému a neurcitému záveru o tom, ze spolocnosti Weichert a Chiquita riadili svoje podnikanie odlisne. Toto vyhlásenie nemozno zohladnit, kedze je v rozpore s výslovným znením predmetnej správy, ako aj s objektívnymi zisteniami Komisie, ze spolocnost Weichert kazdý týzden stanovila a oznámila referencnú cenu v rámci obchodných rokovaní v odvetví. 468 Napokon je potrebné zdôraznit, ze spolocnost Weichert vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách sama poznamenala, ze predmetný e-mail nepriamo preukazoval, ze maloobchodníci citlivo reagovali na referencné ceny (odôvodnenie 108 napadnutého rozhodnutia). 469 Komisia v odôvodneniach 112, 126 a 389 napadnutého rozhodnutia po druhé uvádza fax z 28. januára 2000, ktorým pán A., zamestnanec spolocnosti Del Monte, poziadal pána A. W., aby mu poskytol vysvetlenie k rozdielu medzi "konecnou cenou" a "ocakávanou cenou" takto: "Co je horsie, hovoril som dvakrát s osobou z Vásho podniku, ktorá je poverená predajom banánov, s cielom rokovat o trhových podmienkach a cenách... Dozvedel som sa, ze spolocnost [Weichert] ponechá svoje ceny 'velmi blízko` oficiálnej ceny!!!... [Toto] je v kazdom prípade úplne neprijatelné." 470 Zalobkyna tvrdí, ze táto korespondencia dokazuje iba to, ze si zelala, aby spolocnost Weichert predávala za co najvyssie ceny. Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze tento dokument nepreukazuje, ze oficiálna cena bola cenou, ktorú chceli dovozcovia dosiahnut, a vysvetluje skôr frustráciu spolocnosti Del Monte, pokial ide o skutocnost, ze jej skutocné ceny nijako nesúviseli s jej oficiálnymi cenami. 471 Okrem toho, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdí, ze "oficiálna cena bola cenou, ktorej dosiahnutie dovozcovia ocakávali", je potrebné poukázat na to, ze predmetný dokument dokazuje, ze medzi oficiálnou a skutocnou cenou existovala súvislost, kedze spolocnost Del Monte zjavne ocakávala, ze spolocnost Weichert dosiahne konecnú cenu, ktorá bude velmi blízko referencnej ceny, s cím nebola v tomto prípade úplne spokojná. 472 Komisia po tretie uvádza interný e-mail spolocnosti Chiquita z 8. augusta 2002, ktorý pánovi P. (generálnemu riaditelovi spolocnosti Chiquita) poslal pán K., ktorý uvádza svoje úvahy v nadväznosti na zvýsenie referencnej ceny spolocnosti Dole o 2 eurá (odôvodnenia 111 a 172 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 473 Zamestnanec spolocnosti Chiquita uvádza: "Preco sme s cenou pohli iba o 1,5, ked spolocnost Dole pohla o 2,0? Vcera sme mali dojem, ze sa trh mierne zahrieva, ale skôr okolo 1,00 eura. Dnes ráno v spolocnosti Dole nezdvihli môj hovor a bez toho, aby sa s nami poradili, oznámili 2,00 (prostredníctvom [J.], co umoznilo vyhnút sa otázkam). Aké mohli mat na to dôvody? 1. ... akcia spolocnosti Edeka: Edeka má týzdennú akciu na znacky 3. kategórie 'pod cenou Aldi` (bezne ich sortiment tvorí 60 Dole, 30 CB, 20 DM plus nejaké 3. kategórie). Nútili svojich dodávatelov, aby im pomohli, pricom spolocnost Edeka sa so spolocnostou Dole dohodla, ze kúpi 80 K kartónov za cenu Aldi. Zvýsením trhovej ceny a ceny Aldi [Dole] dostali najprv lepsiu cenu za 80 K... Vzhladom na to, ze sa akcie zúcastníme s 50 K CS, je mozné, ze z toho budeme mat nejaký zisk. 2. Spolocnost Dole vie, ze [Chiquita] máme vela obchodov Dole plus a vyuzíva [to] coraz castejsie, aby nase skutocné ceny tlacila smerom nahor, zatial co ony zostávajú ovela nizsie. Neskôr mi zo spolocnosti Dole telefonovali, zopakovali svoj posun a uviedli: 'a cena Aldi sa urcite zmení tiez o 2`. Vdaka spolocnosti Weichert... vieme, ze povazovali postup spolocnosti Dole za mierne prehnaný. Vsetko podla mna naznacuje, ze spolocnost Dole situáciu zvelicuje a ze má na to vlastné dôvody. Kedze by sme nemali budit dojem, ze budeme iba ochotne nasledovat, rozhodli sme sa pre 1,50, pricom teda ponecháme rozdiel 2 so spolocnostou Dole a 4,50/5,00 s tretími stranami." 474 Tento dokument dokazuje jednak skutocnost, ze pre spolocnost Chiquita bolo neobvyklé, aby spolocnost Dole prijala také rozhodnutie o stanovení ceny "bez toho, aby sa [s nou] poradila", a ze spolocnost Chiquita ocakávala, ze pred tým, ako spolocnost Dole prijme také rozhodnutie o stanovení ceny, sa spolu poradia, ako aj skutocnost, ze spolocnost Dole spociatku komunikovala so zamestnancom nizsej úrovne zo spolocnosti Chiquita, aby sa nepochybne vyhla otázkam, a druhýkrát zavolala vyssiemu manazérovi spolocnosti Chiquita, aby vysvetlila zmenu ceny a podporila spolocnost Chiquita, aby tento pohyb nasledovala (odôvodnenia 173 a 174 napadnutého rozhodnutia). 475 Táto správa z 8. augusta 2002 dokazuje takisto význam referencnej ceny spolocnosti Dole pre trh, vrátane jej významu pre skutocné ceny, ktoré dosiahli spolocnosti Dole a Chiquita. Okrem toho referencná cena spolocnosti Dole ovplyvnila v prejednávanej veci referencnú cenu spolocnosti Chiquita. V tomto e-maile sa uvádza, ze spolocnost Chiquita plánovala den predtým pohyb smerom nahor "priblizne o 1 [euro]", ale v to ráno sa rozhodla zvýsit svoju referencnú cenu o 1,5 eura. Podnik Chiquita vo svojom vyhlásení totiz uvádza, ze vzhladom na zvýsenie referencnej ceny spolocnosti Dole o 2 eurá upravil svoju referencnú cenu o 1,5 eura smerom nahor "namiesto toho, aby uplatnil iba zvýsenie o 1 euro, ktoré plánoval den predtým" (odôvodnenie 111 napadnutého rozhodnutia). 476 Komisia uvádza tiez skutocnost, ze vo stvrtok 2. januára 2003 zamestnanec spolocnosti Atlanta, ktorá sa zaoberá dozrievaním a distribúciou, zaslal dvom zodpovedným zamestnancom spolocnosti Chiquita, pánom P. a K., e-mail, ktorý odkazoval na rozhodnutie spolocnosti Chiquita zvýsit svoju referencnú cenu, ktorá vsak uz bola oznámená zákazníkom, o 0,5 eura, a to v nadväznosti na zvýsenie referencnej ceny spolocnosti Dole, ku ktorému doslo v to isté ráno, ked bola odoslaná uvedená správa. Zamestnanec spolocnosti Atlanta v tomto e-maile zaslal vedúcim zamestnancom spolocnosti Chiquita "velmi kritickú poznámku" týkajúcu sa takého rozhodnutia o stanovení ceny. Pán K. na to odpovedal takto: "Mysleli sme si, ze ak by sme ostali na tej istej úrovni, ukoncilo by to stúpanie cien smerom nahor a spochybnilo vývoj v priebehu nasledujúcich týzdnov." Pokial ide o tú istú otázku, zamestnanec spolocnosti Chiquita v ten istý den, teda 2. januára 2003, napísal pánovi K., ze kvôli tejto zmene smerom nahor má problémy, ked uz bola cena oznámená zákazníkom. Pán K. na túto poznámku odpovedal 6. januára takto (odôvodnenia 110 a 176 napadnutého rozhodnutia): "[Pán P.] [generálny riaditel spolocnosti Chiquita pre Európu] nechcel, aby mali spolocnosti Dole a Del Monte pocit, ze ich necháme padnút zachovaním status quo. Chápem." 477 Ako Komisia správne vysvetluje (odôvodnenie 110 napadnutého rozhodnutia), dokumenty z 2. januára 2003 ukazujú, ze zákazníci si zjavne mysleli, ze zmena referencnej ceny bola významná z hladiska cien, pri ktorých mohli ocakávat, ze ich zaplatia alebo im budú zaplatené. Rozhodnutie výkonného riaditela spolocnosti Chiquita pristúpit k zvýseniu, ked uz bola referencná cena oznámená zákazníkom, s cielom "nenechat padnút" spolocnosti Dole a Del Monte, vyjadruje skutocnú vôlu spolocnosti Chiquita podporit zvýsenia referencných cien svojich hlavných konkurentov, v prípade potreby podniknutím velmi neobvyklých krokov spocívajúcich v úprave uz oznámenej ceny smerom nahor napriek tazkostiam, ktoré to spôsobí u zákazníkov, ktorá bola v tomto smere odôvodnená predpokladom neohrozit budúci vývoj cien smerom nahor v priebehu nadchádzajúcich týzdnov (odôvodnenie 177 napadnutého rozhodnutia). 478 Je nesporné, ze rozhodnutie o stanovení ceny, ktoré je uvedené v predmetnej správe, bolo prijaté 2. januára 2003 krátko po skoncení nespochybneného obdobia kontaktov pred stanovením cien. Nic to vsak nemení na tom, ze hoci tento dokument nie je sám osebe spôsobilý preukázat, ze doslo k vytýkanému protisútaznému správaniu, potvrdzuje skutocnosti, ktoré Komisia získala ohladne relevantnosti referencnej ceny. 479 Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze dokumenty uvedené v odôvodneniach 110 a 111 napadnutého rozhodnutia sú internými dokumentmi spolocnosti Chiquita, ktoré sa vôbec nezmienujú o jej zámeroch alebo ocakávaniach v oblasti stanovenia cien. E-mail z 2. januára 2003 nemozno chápat tak, ze svedcí o tom, ze oficiálne ceny boli cenami, ktorých dosiahnutie spolocnost Weichert ocakávala. 480 Je potrebné pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdí, ze "oficiálne ceny boli cenami, ktorých dosiahnutie spolocnost Weichert ocakávala", a poukázat na to, ze predmetné dokumenty dokazujú význam referencných cien v odvetví banánov, v ktorom ako jeden zo subjektov pôsobila v priebehu obdobia porusovania aj spolocnost Weichert. 481 Je potrebné zdôraznit, ze porusenie sa týka jediného výrobku, cerstvého banánu, ktorý sa lísi tromi úrovnami kvality so zodpovedajúcimi cenovými rozdielmi v rámci jediného trhu charakteristického postupom stanovovania cien, ktorý spocíva v oznamovaní referencných cien spolocností Dole, Chiquita a Weichert ich zákazníkom kazdý stvrtok ráno, co je prvá správa pre trh o cenových ocakávaniach dovozcov. Aj ked sa uvedené referencné ceny týkali iba banánov prvej a druhej kategórie, ktoré tieto podniky predávali, existovala súvislost medzi týmito cenami a cenami znaciek tretej triedy alebo neznackových banánov, kedze kazdý týzden prebiehalo nevyhnutne stanovenie cien banánov rôznej kvality vo vzájomnej súvislosti. Existenciu urcitej vzájomnej súvislosti referencných cien banánov znaciek Chiquita, Dole a Del Monte vysvetlujú interné e-maily spolocnosti Chiquita z 30. apríla 2001 (odôvodnenie 107 napadnutého rozhodnutia) a z 8. augusta 2002 (odôvodnenia 111 a 172 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 482 V tejto súvislosti je dalej potrebné citovat e-mail generálneho riaditela spolocnosti Chiquita pre Európu (odôvodnenie 113 napadnutého rozhodnutia) z 21. júna 2000 zaslaný viacerým kolegom a komentujúci znízenie referencnej ceny spolocnosti Chiquita nasledujúce po znízení ceny spolocnosti Dole o 2 DEM takto: "Pri cenovom rozdiele, ktorý vo vztahu k spolocnosti Dole dosiahol 9 DEM, sme nemali inú moznost. Ide zjavne o sok, kedze sance na zvýsenie cien sú v lete za bezných výrobných a trhových podmienok slabé, dokonca nulové". V tom istom e-maile pán P. dalej píse: "... je to dôvod, pre ktorý Vás opätovne ziadam o preskúmanie akejkolvek moznosti zvýsenia mnozstiev. Zvýsenie mnozstiev nenahradí 100 % znízenia ceny, ale potrebujeme kazdý dalsí [kartón], kým to na nás nebude mat dlhodobo nepriaznivý vplyv." 483 Ako Komisia správne zdôraznuje, tento e-mail dokazuje, do akej miery mala spolocnost Chiquita starosti s úpravou referencných cien smerom nadol oznacenou za "sok", kedze bola "malá/ziadna sanca, ze ceny sa zvýsia v priebehu leta" a s hladaním riesenia k zmierneniu negatívnych dôsledkov tejto situácie na úroven cien, v tomto prípade prostredníctvom zmeny objemov. Znova dokazuje význam otázky rozdielov medzi referencnými cenami dovozcov a prijatelnými alebo znesitelnými hranicami v týchto rozdieloch. 484 Ide o dalsí listinný dôkaz o relevantnosti referencnej ceny v odvetví banánov, vo vztahu ku ktorému vedlajsia úcastnícka konania neuviedla ziadnu pripomienku. 485 Komisia po stvrté uvádza list, ktorý zaslala Deutscher Fruchthandelsverband eV (DFHV, nemecké obchodné zdruzenie) 21. januára 2005 clenovi Komisie a v ktorom najmä vyhlasuje, ze "tieto 'oficiálne` ceny vyjadrujú iba východiskovú pozíciu jednotlivých subjektov pre ich rokovania o týzdenných cenách" a ze "sú az o 50 % vyssie ako skutocne dohodnuté ceny" (odôvodnenia 112 a 119 napadnutého rozhodnutia). 486 Zalobkyna poznamenáva, ze tento list od DFHV je z roku 2005, zatial co údajné porusenie sa skoncilo v roku 2002. Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze uvedený list nemá vo vztahu k nej nijakú dôkaznú hodnotu. List nepotvrdzuje, ze jej oficiálne ceny, ako aj ceny spolocností Dole a Chiquita, boli východiskom pre cenové rokovania. DFHV v skutocnosti potvrdila, ze nevedela, ci pouzívala oficiálne ceny ako východisko pre svoje cenové rokovania. 487 Aj ked je tento dokument nesporne z obdobia po uplynutí obdobia porusovania a nemôze sám osebe stacit na preukázanie vytýkaného porusenia, svedcí o tom, ze tri roky po tomto období porusovania, ked nebola preukázaná ziadna zmena organizácie trhu s banánmi, sa referencné ceny vo vseobecnosti povazovali za východisko pre týzdenné rokovania o cenách. 488 Dôkaznú silu tohto dokumentu nemozno úplne spochybnit na základe skutocnosti, ze v liste z 18. decembra 2008 DFHV uviedla, ze nemôze potvrdit, ze spolocnost Weichert pouzívala svoje oficiálne ceny ako východisko pre rokovania o týzdenných cenách, co iba vysvetluje neistotu v konkrétnom správaní tohto dodávatela banánov. 489 Rovnako je potrebné konstatovat, ze sama vedlajsia úcastnícka konania vychádza z tohto listu od DFHV z 21. januára 2005, aby zdôraznila, ze oficiálne ceny boli az o 50 % vyssie ako skutocné ceny, a ze tento významný rozdiel preukazuje, ze ziadny dovozca nemohol ocakávat, ze taký ciel dosiahne, co Komisia v kazdom prípade nepodporuje. 490 Po tretie vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze "dôkazy" preukazujú, ze vôbec neodkázala na oficiálnu cenu pri cenových rokovaniach, a odkazuje najmä na svoje vlastné vyhlásenia pocas správneho konania. 491 Je nesporné, ze vedlajsia úcastnícka konania v odpovedi na ziadost o informácie Komisie z 10. februára 2006 uviedla, ze neexistuje súvislost medzi oficiálnymi cenami a skutocnými cenami a ze rozdiely medzi oficiálnou cenou a skutocnou cenou sú významné. Odkaz na bod 287 odpovede na oznámenie o výhradách je naopak irelevantný, kedze uvedený bod súvisí s otázkou mnozstiev. 492 Treba vsak zdôraznit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze od roku 2000 do roku 2002 predávala spolocnost Weichert banány uvádzané na trh pod znackou Del Monte a ze vo stvrtok stanovovala týzdenné referencné ceny za uvedené banány, pricom sa podla svojich tvrdení radila so spolocnostou Del Monte. Komisia taktiez poukázala na to, ze v priebehu dotknutého obdobia boli referencné ceny banánov v prípade spolocností Dole a Del Monte (banány spolocnosti Del Monte predávala spolocnost Weichert) takmer rovnaké. Komisia na podporu tohto konstatovania pripomína vyhlásenia spolocnosti Weichert, ze "ak jej spolocnost Del Monte nedala oficiálny pokyn, aby prijala rovnakú oficiálnu cenu ako spolocnost Dole, ocakávala od [nej], ze bude mat oficiálnu cenu minimálne v takej výske, ako bola cena spolocnosti Dole" (odôvodnenie 104 a poznámka pod ciarou c. 138 napadnutého rozhodnutia). 493 Spolocnost Weichert na ziadost Komisie z 5. februára 2007 uviedla: "Spolocnost Del Monte sa pravidelne zúcastnovala na rokovaniach o stanovení cien so spolocnostou Weichert. Spolocnost Del Monte vyzadovala od spolocnosti Weichert, aby jej kazdý týzden oznámila oficiálnu cenu. Spolocnost Del Monte casto nebola spokojná s oficiálnou cenou schválenou spolocnostou Weichert, pretoze znacku Dole povazovala za najblizsiu svojej znacke, pokial ide o kvalitu a dobrú povest banánov. Ocakávala teda, ze spolocnost Weichert bude v dôsledku toho predávat banány znacky Del Monte a bude mat rovnakú oficiálnu cenu ako spolocnost Dole. Po získaní týzdenných císel sa spolocnost Del Monte casto opät obrátila na spolocnost Weichert a ziadala ju, aby jej vysvetlila, preco neschválila vyssiu oficiálnu cenu alebo nedosiahla vyssiu skutocnú cenu. Dokonca sa stalo, ze spolocnost Del Monte odkázala na oficiálnu cenu spolocnosti Dole, ktorá bola vyssia ako cena spolocnosti Weichert, a ziadala, aby jej spolocnost Weichert zdôvodnila rozdiel." 494 Spolocnost Weichert dalej uviedla, ze spolocnosti Del Monte posielala týzdenné správy týkajúce sa situácie na trhu s banánmi pocas obdobia porusovania, pricom uvedené správy sa zmienujú o oficiálnych cenách, ale aj o odhadoch skutocných cien za dotknutý týzden najmä vo forme cenového rozpätia za banány znacky Del Monte (predávané spolocnostou Weichert) a výrobky konkurentov (odôvodnenie 392 napadnutého rozhodnutia). Je potrebné poukázat na to, ze najvyssia skutocná cena pravidelne zodpovedá údaju o referencnej cene. 495 Vsetky tieto vyhlásenia spolocnosti Weichert podporené listinnými dôkazmi sú v rozpore s tvrdením o úplnej irelevantnosti jej referencných cien. 496 Spolocnost Del Monte vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdila, ze referencné ceny nemali nijaký vplyv na skutocné ceny, ale tiez uviedla, ze výmena informácii o referencných cenách predstavovala spôsob, akým dovozcovia "zhromazdovali relevantné informácie týkajúce sa dopytu, dovezených mnozstiev a vsetkých zásob v 'správe` zrozumitelnej pre trh" (odôvodnenie 122 napadnutého rozhodnutia). Spolocnost Del Monte k tejto odpovedi pripojila dokument zaoberajúci sa ekonomickou analýzou výmeny informácií o zásobovaní severnej Európy banánmi (CRA International, 13/11/07), v ktorom sa konkrétne uvádza, ze "[v]ýmenou informácií a oznamovaním oficiálnych cien subjektom na trhu mohli dovozcovia prinajhorsom koordinovat 'spolocný` signál urcený pre trh (vo forme koordinovaných oficiálnych cien)". Túto poznámku citovanú v odôvodnení 120 napadnutého rozhodnutia doplna nasledujúca pripomienka: "Naproti tomu je menej pravdepodobné, ze k posilneniu úcinnosti mohlo dôjst pouzívaním oficiálnych cien ako celkového signálu o stave ponuky a dopytu na trhu... Nie je teda nepredstavitelné, ze zhrnutie vsetkých informácií relevantných pre subjekty na trhu do jediného signálu vo forme koordinovaných referencných cien je jednoduchým a efektívnym spôsobom zvýsenia úcinnosti trhu". 497 Zalobkyna okrem toho v odpovedi na ziadost o informácie z 5. februára 2007 uviedla, ze "[r]eferencné ceny boli na trhu rýchlo známe" a ze [dôverné]. Taktiez uviedla, ze "[z]ákazníci prezradili referencné ceny konkurentov casto aj bez poziadania, najmä ked to chceli pouzit ako argument na dosiahnutie nizsích cien, kedze referencnú cenu pouzívali dovozcovia banánov ako ukazovatel vývoja ceny Aldi, ktorú ocakávali poobede". 498 Dalej je potrebné pripomenút, ze spolocnost Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdila, ze referencné ceny boli iba trhovými ukazovatelmi, teda jedným z mnohých faktorov zohladnených spotrebitelmi, a usmernením iba pri rokovaniach so zákazníkmi. Spolocnost Dole uviedla, ze "[v]o velmi malej miere pomáhajú dovozcom a zákazníkom zhodnotit aktuálny stav trhu a jeho mozný vývoj" (odôvodnenie 116 napadnutého rozhodnutia) a ze "zákazníci... sa usilovali rokovat s cielom dosiahnut lepsiu ponuku prostredníctvom verejného porovnania ceny konkurencných ponúk" (odôvodnenie 114 napadnutého rozhodnutia). 499 Je teda zrejmé, ze zákazníci ocakávali, ze vyssie referencné ceny povedú k vyssím transakcným cenám a ze ich pouzívali ako vyjednávacie nástroje pre stanovenie skutocných cien, co preukazuje záujem dovozcov na zosúladení ohladne týchto referencných cien. Tieto presné a zhodné vyhlásenia spolocností Dole a Del Monte poskytnuté písomne, vedome a po zrelej úvahe, majú dôkaznú hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudok Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, uz citovaný v bode 364 vyssie, bod 104), pokial ide o úlohu referencných cien - uvádzaných vo vseobecnosti - ako prvou cenovou poziadavkou dovozcov, a ich význam pri obchodných rokovaniach. 500 Spolocnost Dole v odpovedi na ziadost o informácie z 15. decembra 2006 tiez vyhlásila, ze v období porusovania od roku 2000 do roku 2002 "spolocnost Del Monte umiestnila svoje znackové banány na porovnatelnej úrovni, ako je úroven banánov znacky Dole, a v odvetví sa vseobecne predpokladalo, ze spolocnost Del Monte povazovala referencnú cenu spolocnosti Dole za prostriedok na podporu tejto podobnosti u zákazníkov" (odôvodnenie 104 a poznámka pod ciarou c. 138 napadnutého rozhodnutia). Z tohto vyhlásenia vyplýva, ze referencná cena spolocnosti Dole bola povazovaná za obchodný nástroj, ktorý umoznil spolocnosti Del Monte dosiahnut v prípade svojich banánov rovnaké cenové umiestnenie, aké mala spolocnost Dole. 501 Zalobkyna vo svojich vyjadreniach neuviedla ziadnu pripomienku v súvislosti s vyhláseniami, ktoré urobila v priebehu správneho konania a ktoré sú v rozpore s jej tvrdením, ze referencné ceny nesúviseli so skutocnými cenami. 502 Treba naopak zdôraznit, ze zalobkyna v rámci svojej argumentácie smerujúcej k spochybneniu existencie rozhodujúceho vplyvu na spolocnost Weichert tvrdí, ze mala [dôverné], zatial co spolocnost Weichert uprednostnila opacnú stratégiu, teda velkoobchodný predaj, aby pouzila svoje licencie a udrzala svoje dodávatelské vztahy s co najväcsím poctom zákazníkov. Stratégia spolocnosti Weichert, ktorá spocívala v tom, ze vzdy stanovila ceny na úrovni cien spolocnosti Dole, nebola v záujme spolocnosti Del Monte, ktorý spocíval v predajoch za "vyssie ceny", co malo za následok zvýsenie pohyblivej zlozky ceny stanovenej v dohode o distribúcii. Spolocnost Del Monte teda "dávala prednost prvotriednym referencným cenám, ktoré boli blizsie cenám spolocnosti Chiquita", o com tretie subjekty vedeli, ako to potvrdzujú vyhlásenia spolocnosti Chiquita, ktoré poukazujú na to, ze "spolocnosti Dole a Del Monte zacali uplatnovat odlisné referencné ceny, ked spolocnost Del Monte otvorila svoj vlastný podnik v Nemecku v roku 2003", a podobné vyhlásenia spolocnosti Dole, ze "spolocnost Del Monte sa snazila znízit rozdiel medzi údajom o cene spolocnosti Chiquita (teda najvyssou referencnou cenou) a referencnou cenou spolocnosti Del Monte". 503 Tieto vysvetlenia zalobkyne ako aj vyhlásenia spolocností Chiquita a Dole uvedené v bode 502 vyssie iba potvrdzujú skutocnosti, ktoré získala Komisia, a dôvodnost jej záveru o význame referencných cien na trhu s banánmi, vrátane referencných cien spolocnosti Weichert. 504 Vedlajsia úcastnícka konania po stvrté tvrdí, ze irelevantnost referencných cien preukazujú listy, ktoré napísali jej hlavní zákazníci a ktoré boli predlozené na pojednávaní. Títo zákazníci podla nej potvrdili, ze sa nezaujímali o jej oficiálne ceny, ktoré neplnili ziadnu úlohu pri rokovaní o skutocných cenách, a zaujímali sa o "cenu Aldi". 505 Ako bolo uvedené v bode 341 vyssie, tieto dôkazy neposkytujú vsetky pozadované záruky objektívnosti a treba ich zamietnut. K uz uvedeným konstatovaniam o obchodných vztahoch autorov týchto listov so spolocnostou Weichert a ich závislosti od tejto spolocnosti a o forme a podstate týchto listov je potrebné dodat, ze pokial ide o oficiálne ceny, aj ked dotknutí zákazníci uvádzajú, ze uvedené ceny neboli relevantným faktorom v rámci ich rokovaní so spolocnostou Weichert, dalej tvrdia, ze bez dalsích vysvetlení vedeli, ze "spolocnost Weichert povazovala svoju oficiálnu cenu za bezvýznamnú". 506 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze tieto listy môzu byt v tomto konaní zohladnené, samy osebe neumoznujú odôvodnit záver o irelevantnosti referencných cien spolocnosti Weichert. 507 V prvom rade je potrebné poznamenat, ze vo vsetkých listoch vyhotovených v priebehu správneho konania v mene spolocnosti I., okrem listu od pána D., dotknutí zákazníci tvrdia, ze mali prístup k týzdennému zoznamu dovezených banánov na intranetovej stránke spolocnosti Weichert a pouzívali ho na "lepsie posúdenie a porovnanie cien dodávatelov, vrátane spolocnosti Weichert", co je formulácia, ktorá sa nevyhnutne vztahuje na referencné ceny vzhladom na chronológiu týzdenného postupu uvádzania banánov na trh. Tieto vyhlásenia okrem toho potvrdzujú vyhlásenia, ktoré urobila zalobkyna a spolocnost Dole a ktoré sú uvedené v bodoch 497 a 498 vyssie. 508 Dalej je nesporné, ze ziadny z dotknutých zákazníkov sa nijako nezmienuje o "cene Aldi" ako o jedinom relevantnom kritériu pre stanovenie ceny banánov v priebehu predmetného obdobia, zatial co zalobkyna tvrdí, ze jej zákazníci sa zaujímali iba o uvedenú cenu. 509 Napokon najmä listy zákazníkov, ktoré na pojednávaní predlozila spolocnost Weichert, napísané po vysetrovaní a v niektorých prípadoch az po prijatí napadnutého rozhodnutia, nestacia na spochybnenie dôkaznej sily listinných dôkazov o relevantnosti referencných cien, ktoré pochádzajú z obdobia pred vysetrovaním a ktoré potvrdzujú aj vyhlásenia spolocnosti Dole a zalobkyne, pricom tieto podniky predovsetkým jasne opísali správanie zákazníkov pouzívajúcich referencné ceny vo vseobecnosti ako vyjednávací nástroj pri stanovení transakcných cien (pozri body 462 az 502 vyssie). 510 Vedlajsia úcastnícka konania po piate tvrdí, ze Komisia skreslila relevantnost oficiálnych cien tým, ze minimalizovala význam "ceny Aldi", ktorá bola jediným kritériom pre stanovenie ceny v priebehu predmetného obdobia, a dopustila sa zjavného nesprávneho posúdenia tým, ze konstatovala, ze "cena Aldi" mala mensí význam v priebehu obdobia od roku 2000 do roku 2003. 511 Vedlajsia úcastnícka konania na podporu svojich tvrdení po prvé iba odkazuje na svoje vlastné vyhlásenia uvedené v rámci jej odpovede na oznámenie o výhradách, v ktorej poukazuje na svoje presvedcenie, ako aj presvedcenie ostatných subjektov, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, o význame ceny stanovenej spolocnostou Aldi, ktorá je najväcsím velkoodberatelom banánov v Únii. Spolocnost Weichert uvádza, ze spolocnost Aldi sa "stala" významným subjektom na trhu s banánmi v severnej Európe od zaciatku 90-tych rokov z dôvodu, ze jej podiel na trhu v Nemecku nepretrzite rástol, pricom sa v roku 2005 zvýsil z 21,5 na 28,1 %. 512 Za predpokladu, ze tieto skutocnosti sú správne, neumoznujú konstatovat, ze "cena Aldi" bola "jediným kritériom pre stanovenie ceny" v priebehu obdobia od roku 2000 do roku 2002, kedze treba pripomenút, ze Komisia pripustila myslienku rastúceho významu uvedenej ceny na predmetnom trhu. 513 Vedlajsia úcastnícka konania po druhé dodáva, ze skutocnost, ze "cena Aldi" bola stanovená po oznámení oficiálnych cien, na rozdiel od záverov Komisie nijako neznizuje jej význam, kedze dovozcovia a najmä sama vedlajsia úcastnícka konania cakali na oznámenie "ceny Aldi" pred zacatím týzdenných cenových rokovaní, a ze uvedená cena bola hlavným kritériom pouzívaným pre výpocet skutocných cien v dohodách o dlhodobých dodávkach. 514 Aj ked spolocnost Weichert nepreukazuje, ze pouzívala zmluvy o dlhodobých dodávkach, ktoré predpokladali stanovenie cien na základe "ceny Aldi", treba konstatovat, ze Komisia pripomenula objektívne zistenie týkajúce sa uvádzania banánov na trh v rámci týzdenného priebehu rokovaní, a to casovú postupnost udalostí, ktoré sa nevyhnutne zacínali tým, ze spolocnosti Chiquita, Dole a Weichert oznámili svoju referencnú cenu vsetkým svojim zákazníkom, subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním a maloobchodníkom vo stvrtok zaciatkom dopoludnia pred zverejnením "ponuky Aldi". 515 Táto situácia dokazuje, ze oznámenie referencných cien urcilo z casového hladiska východisko pre obchodné rokovania. Vyhlásenia zalobkyne a spolocnosti Dole, predlozené v priebehu správneho konania, o správaniach zákazníkov v súvislosti s ponukami zo strany dovozcov potvrdzujú pravdivost tejto pripomienky. 516 Je teda zrejmé, ze dovozcovia definovali a oznámili najprv svoje referencné ceny, ktoré naznacili predpokladaný vývoj ceny banánov, potom si subjekty zaoberajúce sa dozrievaním vytvorili názor na vývoj trhu a predlozili svoje ponuky spolocnosti Aldi, a az v tom okamihu bola stanovená "cena Aldi" (odôvodnenie 122 napadnutého rozhodnutia). 517 Komisia v tejto súvislosti v odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia uviedla tieto vyhlásenia spolocnosti Dole: "... pociatocné referencné ceny, ktoré niektoré spolocnosti zverejnujú na trhu vo stvrtok ráno po svojich stretnutiach o stanovení cien, predstavujú vývoj - ocakávanie, ze trh stúpne o 1 [e]uro, o 50 centov (vzdy za kartón, za kartón s hmotnostou 18 kg) a... ze subjekty zaoberajúce sa dozrievaním, ktoré sú z hladiska dodávok zltých banánov najpodstatnejsie, poskytujú svoje ceny spolocnosti Aldi (najväcsiemu velkoodberatelovi banánov) v priebehu stvrtkového dopoludnia, a ze subjekty zaoberajúce sa dozrievaním si vytvoria názor na to, ako by sa trhová cena mohla vyvinút v priebehu dopoludnia v danom okamihu od [9. do 11. hodiny], potom odoslú faxom svoju ponuku spolocnosti Aldi a Aldi odpovie krátko po [13. hodine]; casto sa stáva, ze subjekty zaoberajúce sa dozrievaním dúfajú, ze cena za kartón banánov stúpne o 1 euro a spolocnost Aldi reaguje slovami 'Trhu sa darí lepsie, odbyt u nasich maloobchodníkov sa vyvíja pozitívne, ale nemôzeme prijat zvýsenie o 1 euro, prijímame zvýsenie o 36 centov`... Teda... dovozcovia vidia len trh, vidia nastupujúci vývoj trhu a myslia si, ze cena môze stúpnut az o 1 euro (to dávajú na trhu najavo), ale v skutocnosti je podstatné to, co si myslí spolocnost Aldi". 518 Toto posledné uvedené posúdenie spolocnosti Dole, ktorá stále spochybnovala, ze sa dopustila porusenia clánku 81 ES, nespochybnuje relevantnost opisu postupu charakteristického pre priebeh stvrtka a preukázanie súvislosti medzi referencnými cenami a "ponukou Aldi". 519 Komisia v odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia pripomenula vyhlásenia zalobkyne uvedené v jej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze výmena informácii o referencných cenách predstavovala spôsob, akým dovozcovia "zhromazdovali relevantné informácie týkajúce sa dopytu, dovezených mnozstiev a vsetkých zásob v 'správe` zrozumitelnej pre trh". Je nesporné, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 5. februára 2007 taktiez uviedla: "Zákazníci prezradili referencné ceny konkurentov casto aj bez poziadania, najmä ked to chceli pouzit ako argument na dosiahnutie nizsích cien, kedze referencnú cenu pouzívali dovozcovia banánov ako ukazovatel vývoja ceny Aldi, ktorú ocakávali poobede...". 520 Tieto vyhlásenia sa zhodujú s obsahom interného e-mailu od spolocnosti Chiquita z 8. augusta 2002, v ktorom zamestnanec tohto podniku uvádza svoje úvahy v nadväznosti na zvýsenie referencnej ceny spolocnosti Dole o 2 eurá (odôvodnenia 111 a 172 a nasl. napadnutého rozhodnutia) takto: "... zvýsením trhovej ceny a ceny Aldi dostali [Dole]... lepsiu cenu..." 521 V odpovedi na ziadost Komisie o informácie spolocnost Aldi uviedla, ze jej rozhodnutie o týzdennej ponuke pre jej dodávatelov vychádzalo z prijatých ponúk, cien v prechádzajúcom týzdni a ceny v rovnakom týzdni predchádzajúceho roka. Spolocnost Aldi dodala, ze "ceny uvádzané dodávatelmi banánov v ich pociatocných ponukách odrázajú prinajmensom tendenciu vývoja cien, ktorej vsak nemusí predlozená protiponuka vzdy zodpovedat" (odôvodnenie 116 napadnutého rozhodnutia). 522 Na rozdiel od tvrdení zalobkyne je teda zrejmé, ze Komisia z vyssie uvedenej casovej postupnosti nijako nevyvodila, ze "cena Aldi" nebola významná, ale pouzila ju oprávnene iba na podporu svojho záveru o relevantnosti referencných cien v odvetví banánov. 523 Vedlajsia úcastnícka konania po tretie tvrdí, ze na ojedinelých úpravách jej ponukovej ceny po oznámení "ceny Aldi" nemozno zalozit ziadny významný záver a ze frekvencia týchto úprav bola od roku 2000 do roku 2002 rovnaká ako v prípade obdobia od roku 2002. 524 Je potrebné pripomenút, ze Komisia uviedla, ze od druhého polroka 2002 sa "cena Aldi" zacala coraz viac pouzívat ako ukazovatel pre výpocet ceny banánov pre urcitý pocet dalsích transakcií, - iných ako sú transakcie týkajúce sa nákupu "tretotriednych" banánov, ktoré odoberala spolocnost Aldi -, najmä transakcií týkajúcich sa znackových banánov (odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia). 525 Komisia okrem vyhlásení dodávatelov o "rastúcom" význame "ceny Aldi", konstatovania zvysujúceho sa podielu zmlúv "Aldi plus", dohôd o dlhodobom zásobovaní uplatnujúcich vzorec s pevnou cenou zalozenou na nákupnej cene stanovenej spolocnostou Aldi, poznamenáva, ze je významné, ze spolocnosti Dole a Weichert zacali upravovat svoje referencné ceny v nadväznosti na oznámenie "ceny Aldi" az koncom roka 2002. 526 Komisia vysvetluje svoje stanovisko v odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Dokumenty obsiahnuté v spise dokazujú, ze od konca roku 2002 spolocnosti Dole a Weichert, ktoré v priebehu tohto obdobia predávali banány [znacky] Del Monte, upravovali svoje referencné ceny po tom, ako bola vo stvrtok poobede oznámená cena Aldi. Taká úprava vsak nebola bezná od roku 2000 do druhej polovice roka 2002. Referencné ceny spolocností Dole a Weichert boli následne v porovnaní s pociatocnou ponukou upravené smerom nadol, najmä v priebehu 41., 44., 45., 47., 48., 49., 51. a 52. týzdna roku 2002. Úcastníci konania vsak pokracovali v stanovovaní svojej referencnej ceny vo stvrtok ráno pred stanovením ceny Aldi a v nadväzovaní dvojstranných kontaktov pred stanovením týchto referencných cien (pociatocných). Spolocnost Chiquita obvykle nemenila svoju referencnú cenu po tom, ako ju stanovila (az na niektoré výnimky). Títo úcastníci konania nevysvetlili, preco pokracovali v stanovovaní referencných cien, ktoré podla týchto úcastníkov konania 'nemali ziadny význam`, aj ked ich menili po stanovení ceny Aldi." 527 Samotné tvrdenia vedlajsej úcastnícky konania uvedené v bode 523 vyssie, ktoré nie sú nijako podporené, nemôzu spochybnit konstatovania Komisie. 528 Okrem toho najmä spolocnost Weichert vo svojich písomných vyjadreniach neposkytla ziadne vysvetlenie, pokial ide o dôvody zachovania referencných cien, ktoré boli stanovené vo stvrtok ráno, ako aj tých, ktoré boli zmenené po oznámení "ceny Aldi" poobede, zatial co táto spolocnost tvrdí, ze cena Aldi bola "jediným" kritériom pre stanovenie cien v odvetví banánov. 529 Zalobkyna ako aj spolocnost Weichert vo vseobecnosti nepredlozili ziadne pravdepodobné vysvetlenie, alternatívne vo vztahu k podlozenému vysvetleniu Komisie, pokial ide o dôvod existencie referencných cien, ich stanovenie kazdý stvrtok ráno, ich oznámenie vsetkým zákazníkom, ich rýchle rozsírenie po celom odvetví, ich odovzdávanie odbornej tlaci a verejným institúciám, co sú konstatovania Komisie, ktoré tieto dva podniky nespochybnili. 530 Zalobkyna vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 10. februára 2006 tiez uviedla, ze pred rokom 1993 boli referencné ceny dovozcov banánov porovnatelné so zoznamom standardných cien a slúzili ako východisko pre individuálne rokovania so zákazníkmi. So zavedením spolocnej organizácie trhov referencné ceny stratili túto funkciu a cím dalej tým viac aj svoju relevantnost v odvetví. 531 Okrem toho, ze prícinná súvislost medzi spolocnou organizáciou trhov v odvetví banánov a zánikom funkcie referencných cien ako východiska pre obchodné rokovania nie je vysvetlená, treba konstatovat, ze prinajmensom pocas takmer desiatich rokov vsak dovozcovia pokracovali kazdý týzden v stanovovaní uvedených cien a ich oznamovaní zákazníkom. 532 Vedlajsia úcastnícka konania na pojednávaní oznacila svoje referencné ceny iba za bezvýznamný "pozostatok minulosti". 533 Je vsak otázne, ci môze byt urcovanie cenovej politiky hospodárskeho subjektu zalozené iba na dodrziavaní dlhodobej zastaranej tradície a nie na objektívnom prísne úcelovom kritériu, osobitne v kontexte trhu, ktorý sa podla vlastných slov zalobkyne vyznacuje velmi krátkym casom predaja vzhladom na to, ze predmetný výrobok podlieha skaze, a hladaním maximálnej obchodnej efektivity. 534 Vedlajsia úcastnícka konania po stvrté uvádza, ze výhrady Komisie vo vztahu k ekonomickej stúdii z 20. novembra 2007, ktorá preukazuje, ze jej oficiálne ceny nesúviseli významne s jej skutocnými cenami, sú nesprávne, co je dalej podrobnejsie vysvetlené v novej stúdii z 2. apríla 2010. 535 Komisia tvrdí, ze ziadny zo zalobných dôvodov uvedených v zalobe sa nezmienuje o nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia s ohladom na zamietnutie ekonomickej stúdie z 20. novembra 2007 a ze v dôsledku toho tvrdenia, ktoré vedlajsia úcastnícka v tejto súvislosti uvádza, nesúvisia s predmetom sporu a sú teda neprípustné. 536 Clánok 40 stvrtý odsek statútu Súdneho dvora stanovuje, ze návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Clánok 116 ods. 4 rokovacieho poriadku stanovuje, ze vyjadrenie vedlajsieho úcastníka musí obsahovat najmä návrhy vedlajsieho úcastníka na úplnú alebo ciastocnú podporu alebo úplné ci ciastocné zamietnutie návrhov niektorého z úcastníkov konania, ako aj dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka. 537 Tieto ustanovenia priznávajú vedlajsiemu úcastníkovi konania právo samostatne uvádzat nielen tvrdenia, ale aj dôvody, pokial podporujú návrhy jedného z hlavných úcastníkov konania a neodlisujú sa úplne od úvah, ktoré sú základom sporu, tak ako je vymedzený medzi zalobcom a zalovaným, co by malo za následok zmenu predmetu tohto sporu (pozri rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 312 vyssie, bod 152 a tam citovanú judikatúru). 538 Je teda úlohou Vseobecného súdu, aby na úcely rozhodnutia o prípustnosti dôvodov a tvrdení, na ktoré sa vedlajsí úcastník konania odvoláva, overil, ci súvisia s predmetom sporu, tak ako ho vymedzili hlavní úcastníci konania. 539 V prejednávanej veci je nesporné, ze zalobkyna výslovne tvrdí, ze Komisia nepreukázala súvislost medzi transakcnými cenami a referencnými cenami spolocnosti Weichert a kritizuje v tomto smere analýzu Komisie týkajúcu sa dvoch listinných dôkazov, a to listu, ktorý DFHV poslal clenovi Komisie 21. januára 2005, a faxu z 28. januára 2000, ktorým pán A., zamestnanec spolocnosti Del Monte, poziadal pána A. W., aby mu poskytol vysvetlenie k rozdielu medzi "konecnou cenou" a "ocakávanou cenou". 540 Za týchto podmienok nemozno na rozdiel od tvrdení Komisie konstatovat, ze výhrada, ktorú vedlajsia úcastnícka konania uvádza, vôbec nesúvisí s úvahami uvádzanými zalobkynou v rámci tejto zaloby, a teda je z tohto dôvodu neprípustná. 541 Naopak, k záveru o neprípustnosti uvedenej výhrady treba dospiet na základe judikatúry týkajúcej sa porusenia uvedeného clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, ktoré patrí medzi prekázky konania, na ktoré môze Vseobecný súd podla clánku 113 rokovacieho poriadku prihliadnut ex offo v akomkolvek stádiu konania (rozsudky Exporteurs in Levende Varkens a i./Komisia, uz citovaný v bode 394 vyssie, bod 75, a Honeywell/Komisia, uz citovaný v bode 394 vyssie, bod 54), pricom uvedená judikatúra je analogicky uplatnitelná na vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania (rozsudok Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 394 vyssie, bod 94). 542 Je potrebné konstatovat, ze vedlajsia úcastnícka konania okrem niektorých vseobecných tvrdení o období, ktoré zahrna pôvodná ekonomická stúdia, a o postoji Komisie iba uvádza, ze "výhrady Komisie sú nesprávne" a ze "vsetko je [to] podrobnejsie vysvetlené v casti 4 správy RBB z 2. apríla 2010". Takáto neurcitá výhrada neumoznuje Komisii pripravit si obhajobu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií a bolo by v rozpore s výlucne dôkaznou a podpornou funkciou príloh, aby tieto prílohy mohli slúzit na podrobné preukázanie tvrdenia, ktoré je v zalobe uvedené nedostatocne jasne a presne (rozsudok z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 268 vyssie, bod 204). 543 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze argumentáciu vedlajsej úcastnícky konania mozno zohladnit, treba ju aj tak zamietnut. 544 Spolocnost Weichert odkazuje na stúdie o ekonomických vplyvoch vytýkaného správania na trh s banánmi v Európe. Uvádza sa v nich, ze ak by závery Komisie boli správne, bolo by mozné ocakávat, ze referencné ceny a skutocné ceny sa tesne vyrovnajú. Tieto empirické zistenia vsak podla vedlajsej úcastnícky konania dokazujú, ze skutocné ceny sa tak podstatne odlisujú od jej oficiálnych cien, ze nemozno rozumne skonstatovat, ze tieto posledné uvedené ceny mohli byt relevantnou zlozkou protiprávneho zosúladenia. 545 Tieto stúdie smerujú k preukázaniu, ze kontakty uvedené v napadnutom rozhodnutí nemali vplyv na trh, to znamená na skutocné transakcné ceny, a ze v dôsledku toho tieto kontakty nemohli mat spätne protisútazný následok. 546 Je potrebné pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný následok nie sú kumulatívnymi ale alternatívnymi podmienkami pre uplatnenie zákazu uvedeného v clánku 81 ES. Na úcely posúdenia toho, ci je zosúladený postup zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES, je teda zbytocné zohladnovat jeho konkrétne následky, pokial sa preukáze, ze cielom tohto postupu je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 547 Zosúladený postup s protisútazným cielom nemusí vyvolat protisútazný následok. Ak samotný pojem zosúladeného postupu predpokladá správanie na trhu, neznamená nevyhnutne, ze toto správanie musí vyvolat konkrétny následok spocívajúci v obmedzení, vylúcení, alebo skreslení hospodárskej sútaze (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 296 vyssie, body 122 az 124; Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 298 vyssie, body 163 az 165, a z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, [63]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 123 az 125). 548 Je potrebné pripomenút, ze na to, aby mal zosúladený postup protisútazný ciel, stací, ze je spôsobilý vyvolat negatívne následky pre hospodársku sútaz, a ze výmena informácií medzi konkurentmi môze byt v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty vo fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi. Okrem toho clánok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov konkurentov alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, body 31, 35 a 38). 549 Osobitne skutocnost, ze zosúladený postup nemá priamy vplyv na úroven cien, nebráni konstatovaniu, ze tento postup obmedzil hospodársku sútaz medzi dotknutými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, [64]T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 140). 550 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze skutocne uplatnované ceny na trhu môzu byt ovplyvnené vonkajsími faktormi, nad ktorými nemajú clenovia kartelu kontrolu, akými sú vseobecný hospodársky vývoj, vývoj dopytu v tomto konkrétnom odvetví alebo vyjednávacia pozícia zákazníkov. 551 Z bodov 313 az 533 uvedených vyssie v prejednávanej veci vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala relevantnost referencných cien v odvetví banánov, teda zlozku, ktorá spolu s dalsími okolnostami prejednávanej veci zohladnenými Komisiou umoznuje konstatovat existenciu zosúladeného postupu s protisútazným cielom. 552 Zo spisu vyplýva, ze spolocnosti Chiquita, Dole a Weichert, ktoré mali podstatný podiel na trhu, nepretrzite kazdý stvrtok ráno pocas najmenej troch rokov stanovovali referencnú cenu svojich banánov, oznamovali uvedenú cenu svojim zákazníkom zaoberajúcim sa dozrievaním a maloobchodníkom pred tým, ako vstúpili do rokovaní, a v rámci dvojstranných kontaktov si vymienali referencné ceny, ktoré kazdá z nich stanovila, aby mali priamy dohlad a kontrolu nad rozhodnutiami konkurentov, co charakterizuje realizáciu kartelu a situáciu, v dôsledku ktorej je argumentácia spolocnosti Weichert zalozená na úrovni jej transakcných cien nepravdepodobná. 553 Analýza zalozená na úrovni transakcných cien spolocnosti Weichert a skutocnost, ze skutocné ceny a referencné ceny "úzko" nesúvisia, ako sa uvádza v odôvodnení 352 napadnutého rozhodnutia, nestacia na spochybnenie dôkaznej sily dôkazov, ktoré poskytla Komisia a ktoré jej umoznili dospiet k záveru, ze referencné ceny slúzili prinajmensom ako signály, trendy alebo údaje pre trh o ocakávanom vývoji cien banánov a ze boli významné pre obchod s banánmi a výsledné ceny. 554 Konstatovanie rozdielu medzi referencnými cenami, ktoré boli predmetom protiprávneho zosúladenia, a transakcných cien vôbec neznamená, ze prvé uvedené ceny nemohli mat vplyv na úroven druhých cien. Úcelom referencných cien je tahat trhové ceny smerom nahor, aj ked tieto posledné uvedené ceny zostanú nakoniec nizsie nez oznámené ceny. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecný súd zohladnil skutocnost, ze doporucené ceny podniku boli vyssie ako trhové ceny na úcely konstatovania, ze cenový systém tohto podniku mal za ciel zvýsit ceny na trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, [65]T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 163). 555 Preto je irelevantné, ci bola referencná cena najrozhodujúcejsím faktorom na urcenie skutocnej ceny spolocnosti Weichert alebo do akej miery súviseli referencné ceny so skutocnými cenami tohto podniku, kedze referencné ceny sú oznámenými cenami, o ktorých sa netvrdí, ze mohli byt dosiahnuté v rámci týzdenných rokovaní, ani ze mohli slúzit ako základ pre výpocet konecných úctovaných cien. 556 Dalej treba zdôraznit, ze ekonomická argumentácia spolocnosti Weichert sa týka iba cien úctovaných touto spolocnostou, zatial co skutocný spôsob, akým sa údajne správal podnik, je irelevantný na úcely hodnotenia vplyvu kartelu na trh, kedze sa musia zohladnit iba úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 296 vyssie, body 150 a 152). Táto argumentácia neumoznuje preukázat, ze vytýkané správanie neumoznilo dotknutým podnikom dosiahnut vyssiu úroven transakcných cien ako je úroven, ktorá by vyplynula z hospodárskej sútaze, kedze na úcely posúdenia konkrétneho vplyvu porusenia na trh treba vychádzat najmä z hospodárskej sútaze, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [66]T-224/00, Zb. s. II-2597, body 150 a 151). 557 Pokial ide konkrétne o relevantnost ekonomických stúdií, ktoré predlozila spolocnost Weichert, táto spolocnost nespochybnuje, ze existuje vzájomná súvislost medzi referencnými cenami a skutocnými cenami v tom zmysle, ze obe tieto ceny sa spolu súbezne vyvíjajú, ale túto skutocnost pripisuje iba sezónnym výkyvom ovplyvnujúcim trh s banánmi, avsak bez toho, aby to preukázala, pricom údaje z tabulky c. 7 ekonomickej stúdie z 2. apríla 2010 o rozdieloch medzi referencnou cenou a "priemernou skutocnou cenou spolocnosti Weichert" sú v tomto smere nedostacujúce. Kedze tieto výkyvy, vrátane poveternostných podmienok, ovplyvnujú rovnako obe predmetné ceny, mozno sa tiez domnievat, ze tento faktor je neutrálny a nie je sám osebe spôsobilý vysvetlit vzájomnú súvislost medzi referencnými cenami a skutocnými cenami spolocnosti Weichert. 558 Okrem toho preskúmanie tabuliek c. 1, 2 a 7 ekonomickej stúdie z 2. apríla 2010 odporuje tvrdeniu spolocnosti Weichert, ze "extrémne cenové rozdiely sú skôr pravidlom ako výnimkou", a svedcia o tom, ze najvýznamnejsie rozdiely medzi referencnými cenami a skutocnými cenami sa objavujú az od druhej polovice roku 2002, teda v období, od ktorého spolocnosti Dole a Weichert zacali upravovat svoje pociatocné referencné ceny po oznámení "ceny Aldi". 559 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze vedlajsia úcastnícka konania nesprávne tvrdí, ze Komisia nepreukazuje vo vseobecnosti ziadnu súvislost medzi skutocnými cenami a oficiálnymi cenami a konkrétne medzi jej oficiálnymi cenami a jej skutocnými cenami a ze Komisia naproti tomu správne dospela k záveru o relevantnosti referencných cien v odvetví banánov, vrátane jej cien, pricom poukázala na to, ze slúzili prinajmensom ako signály, trendy alebo údaje pre trh o plánovanom vývoji cien banánov a ze boli dôlezité pre obchod s banánmi a výsledné ceny. 560 Aj ked sa konstatovanie Komisie, ze pri niektorých transakciách skutocné ceny priamo súviseli s referencnými cenami, nevztahuje na prípad spolocnosti Weichert, táto spolocnost ani zalobkyna nijako nespochybnili jeho relevantnost, pokial ide o spolocnost Dole. 561 Ako správne zdôraznuje Komisia, aj ked pre podnik boli referencné ceny menej dôlezité ako ceny jeho konkurentov, najmä jeho hlavných konkurentov, neodôvodnuje to úcast tohto podniku na rokovaniach, ktoré vedú ku koordinácii takých referencných cien (odôvodnenie 127 napadnutého rozhodnutia). 562 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumentácia zalobkyne a vedlajsej úcastnícky konania týkajúca sa relevantnosti referencných cien nie je spôsobilá preukázat protiprávnost napadnutého rozhodnutia a treba ju zamietnut. O prícinnej súvislosti medzi zosúladením a správaním spolocnosti Weichert na trhu 563 Zalobkyna tvrdí, ze domnienka o nevyhnutnej prícinnej súvislosti medzi zosúladením a správaním spolocnosti Weichert na trhu, ktorú uvádza Komisia, je spochybnená tým, ze tento podnik mal v rozpore so svojím zelaním stratégiu stále stanovit svoju referencnú cenu na rovnakej úrovni ako bola úroven referencnej ceny spolocnosti Dole, a teda iba nasledoval kazdý týzden ceny spolocnosti Dole. Existencia tohto správania vyplýva zo samotného znenia odôvodnení 104 a 203 napadnutého rozhodnutia. 564 Skutocnost, ze spolocnost Weichert podla zalobkyne uplatnovala pravidelne kazdý týzden rovnakú stratégiu, zatial co jej rokovania so spolocnostou Dole nemali rovnaký rámec, kedze sa konali iba jeden az dvakrát mesacne a prvkov stanovenia cien sa týkali ojedinele, je dalsím dôkazom toho, ze tieto rokovania nemali nijaký vplyv na správanie spolocnosti Weichert na trhu. 565 Je potrebné pripomenút, ako vyplýva zo samotného znenia clánku 81 ods. 1 ES, ze pojem zosúladený postup zahrna okrem zosúladovania postupu medzi dotknutými podnikmi správanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúladovania a vztah príciny a následku medzi týmito dvoma skutocnostami. Ak v tejto súvislosti neexistuje dôkaz o opaku, ktorý sú povinní predlozit dotknuté subjekty, treba predpokladat, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladovaní, ktoré dalej pôsobia na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým viac, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne pocas dlhého obdobia (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 298 vyssie, body 161 az 163). 566 Dotknuté podniky musia teda preukázat, ze zosúladenie nijako neovplyvnilo ich správanie na trhu (rozsudok Hüls/Komisia uz citovaný v bode 298 vyssie, bod 167). 567 Zalobkyna poznamenáva, ze Komisia výslovne dospela k záveru, ze "v priebehu dotknutého obdobia boli referencné ceny banánov v prípade spolocností Dole a Del Monte (banány spolocnosti Del Monte predávala spolocnost Weichert) [takmer] rovnaké" (odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia) a ze "[od roku] 2000 [do roku] 2002 spolocnost Weichert obvykle stanovovala svoju referencnú cenu po oboznámení sa s referencnou cenou spolocnosti Dole, ktorú táto stanovila v ten istý stvrtok ráno" (odôvodnenie 203 napadnutého rozhodnutia). 568 Okrem skutocnosti, ze prvá uvedená citácia svedcí o tom, ze spolocnosti Dole a Weichert sa správali rovnako, co tým viac preukazuje zohladnenie informácií, ktoré si vymenili konkurenti v jej neprítomnosti, je potrebné poukázat na to, ze druhá uvedená citácia napadnutého rozhodnutia nemôze zakladat tvrdenia zalobkyne, kedze uvedená citácia je vytrhnutá zo svojho kontextu. 569 Odôvodnenie 203 napadnutého rozhodnutia patrí do casti tohto rozhodnutia, ktorá je venovaná výmenám referencných cien po ich stanovení vo stvrtok ráno, ktoré boli súcastou tajných dohôd podnikov, kedze slúzili na kontrolovanie individuálnych rozhodnutí v oblasti stanovenia cien, ktoré boli prijímané na základe informácií vymenených v rámci kontaktov pred stanovením cien, a nepredstavovali teda odlisné porusenia, ale mechanizmus dohladu nad výsledkom, ktorý sledoval rovnaký ciel. 570 Komisia po vysvetlení svojho stanoviska v odôvodnení 198 napadnutého rozhodnutia pripomína v nasledujúcich odôvodneniach súvisiace vyhlásenia dotknutých podnikov. 571 Komisia zdôraznuje, ze spolocnost Weichert vo svojej odpovedi na ziadost o informácie zo 6. júna 2006 uviedla mená svojich zamestnancov, ktorí si vymienali referencné ceny so spolocnostou Dole ako aj so spolocnostou Chiquita (odôvodnenie 202 napadnutého rozhodnutia). 572 Odôvodnenie 203 napadnutého rozhodnutia znie takto: "Spolocnost Weichert uvádza, ze kontakty s úcastníkmi konania sa neuskutocnovali v lubovolnom stanovenom case vo stvrtok ráno, ale konali sa vo vseobecnosti kedykolvek od [9. hodiny] do poludnia. [Od roku] 2000 [do roku] 2002 spolocnost Weichert obvykle stanovovala svoju referencnú cenu po oboznámení sa s referencnou cenou spolocnosti Dole, ktorú táto stanovila v ten istý stvrtok ráno. Pokial ide o informácie o referencnej cene spolocnosti Dole v priebehu obdobia [od roku] 2000 [do roku] 2002, spolocnost Weichert vyhlasuje, ze tieto informácie dostala od zákazníkov, ostatných dovozcov alebo od zamestnancov spolocnosti Dole. Spolocnost Weichert vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uvádza, ze tieto informácie mohla získat z rôznych zdrojov. [To] nie je v rozpore s konstatovaniami Komisie." 573 Je teda zrejmé, ze citácia, ktorú uvádza zalobkyna, sa nachádza medzi dvoma vetami uvádzajúcimi vyhlásenia spolocnosti Weichert a obsahuje výslovný odkaz na poznámku pod ciarou, ktorá spresnuje, ze táto citácia zodpovedá odpovedi spolocnosti Weichert na ziadost o informácie z 5. februára 2007. 574 Okrem toho Komisia po tom, ako poukázala na to, ze "v prípade, ze sa kontakty týkajú budúcich politík stanovenia cien, sa podla ustálenej judikatúry má za to, ze úcastník musí získané informácie nevyhnutne priamo alebo nepriamo zohladnit na úcely stanovenia politiky, ktorú zamýsla vykonávat na trhu", v odôvodnení 233 napadnutého rozhodnutia výslovne uviedla, ze "ziadny subjekt, ktorému je napadnuté rozhodnutie urcené, nepreukázal, ze tieto informácie nezohladnil pri stanovovaní svojich referencných cien". V odôvodnení 268 napadnutého rozhodnutia Komisia taktiez jasne uviedla, ze hoci spolocnost Weichert [nepriznala], "ze informácie získané od konkurentov zohladnila pri stanovení svojich referencných cien", "také priznanie nie je potrebné" vzhladom na vyssie uvedenú judikatúru. 575 Za týchto okolností nemozno zo znenia napadnutého rozhodnutia a najmä zo spojeného výkladu odôvodnení 104 a 203 uvedeného rozhodnutia platne vyvodit, akýkolvek dôkaz o tom, ze spolocnost Weichert kazdý týzden cakala, az kým sa nedozvedela cenu spolocnosti Dole pred tým, ako stanovila svoju vlastnú referencnú cenu na rovnakej úrovni, a teda ze nezohladnila informácie získané pocas vytýkaných výmen na úcely urcenia svojho týzdenného správania na trhu. 576 To isté platí o tvrdení zalobkyne, pokial ide o frekvenciu kontaktov medzi spolocnostami Dole a Weichert a zriedkavost rokovaní týkajúcich sa faktorov stanovenia ceny. Ako bolo totiz vysvetlené v bode 367 vyssie, Komisia mohla najmä vzhladom na pravidelnost dvojstranných kontaktov pred stanovením cien správne dospiet k záveru, ze existoval rámec alebo systém kontaktov, na ktorý sa dotknuté podniky mohli odvolávat podla svojich potrieb. Toto konstatovanie je úplne v súlade s judikatúrou o domnienke prícinnej súvislosti medzi zosúladením dotknutých podnikov a správaním na trhu, ktoré vyplývalo z tohto zosúladenia, na ktoré Komisia odkazuje v prejednávanej veci. 577 Zalobkyna navyse neposkytla ziadnu konkrétnu a objektívnu skutocnost, ktorá by mohla preukázat údajne nasledovatelské správanie spolocnosti Weichert. 578 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna v rámci svojej argumentácie smerujúcej k spochybneniu existencie rozhodujúceho vplyvu na spolocnost Weichert tvrdí, ze spolocnost Weichert mala velkoobchodnú predajnú stratégiu, aby vyuzila vsetky svoje licencie, a preto stanovila svoju oficiálnu cenu vzdy po tom, ako spolocnost Dole stanovila svoju, a na rovnakej úrovni ako táto posledná uvedená spolocnost, zatial co jej stratégia smerovala k dosiahnutiu prvotriednej ceny a referencnej ceny priblizujúcej sa k cene spolocnosti Chiquita, co bolo známe aj o dalsích subjektoch na trhu. 579 Zalobkyna na podporu svojich tvrdení odkazuje na vyhlásenia spolocnosti Weichert, akými sú vyhlásenia uvedené v odôvodnení 203 napadnutého rozhodnutia prevzaté v bode 572 vyssie, ako aj vyhlásenia spolocností Chiquita a Dole v odpovedi na ziadosti Komisie o informácie. 580 Spolocnost Chiquita iba uviedla, ze "[p]ocas rozhovorov o cenách pre nasledujúci týzden spolocnost Dole niekedy odkázala na ceny spolocnosti Dole", pricom vsak konkrétne uviedla, ze "cena spolocnosti Del Monte nebola pre spolocnost Chiquita významná vzhladom na to, ze v tom case boli ceny spolocností Dole a Del Monte kazdý týzden stále rovnaké", a zdôraznila, ze "spolocnost Dole uviedla, ze v odvetví bolo verejne známe, ze spolocnost Del Monte povazovala oficiálne ceny spolocnosti Dole za orientacné pre svoje oficiálne ceny". Tieto vyhlásenia vsak nestacia na odôvodnenie tvrdení zalobkyne, ze spolocnost Weichert kazdý týzden cakala, kým sa nedozvedela cenu spolocnosti Dole pred tým, ako stanovila svoju vlastnú referencnú cenu na rovnakej úrovni. 581 Je teda zrejmé, ze zalobkyna nepreukázala, ze vytýkané zosúladenie nijako neovplyvnilo správanie spolocnosti Weichert na trhu, a ze jej súvisiace tvrdenia o "oslabení" stanoviska Komisie, pokial ide o jej analýzu výmeny referencných cien, treba takisto zamietnut. 582 Napokon je potrebné zdôraznit, ze Komisia na rozdiel od tvrdení zalobkyne nevychádza "hlavne" z tejto domnienky prícinnej súvislosti medzi protiprávnym zosúladením a správaním na trhu, aby v prejednávanej veci preukázala existenciu zosúladeného postupu s protisútazným cielom, kedze tento záver bol zalozený na posúdení charakteristických znakov vytýkaných výmen, ako aj právneho a ekonomického kontextu, ktorého sú tieto znaky súcastou, a to v súlade s poziadavkami judikatúry. 583 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze spolocnosti Dole a Weichert nadviazali pred stanovením cien kontakty, v priebehu ktorých diskutovali o faktoroch stanovenia cien banánov, teda o faktoroch týkajúcich sa referencných cien pre nasledujúci týzden, alebo prerokúvali ci prezrádzali si vývoj cien, alebo si poskytovali údaje o referencných cenách pre nasledujúci týzden. 584 Spolocnosti Dole a Weichert, ktoré patrili medzi hlavných dodávatelov banánov, prostredníctvom kontaktov pred stanovením cien koordinovali stanovenie svojich referencných cien namiesto toho, aby ich stanovili úplne nezávisle. V priebehu týchto dvojstranných rokovaní dotknuté podniky odhalili plánované správanie, alebo prinajmensom dovolili zúcastneným subjektom odhadnút budúce správanie konkurentov, pokial ide o stanovenie referencných cien, alebo predvídat ich plánované správanie. Znízili teda neistotu v súvislosti s budúcimi rozhodnutiami konkurentov, pokial ide o referencné ceny, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi. 585 Komisia teda správne dospela k záveru, ze kontakty pred stanovením cien, ktoré sa uskutocnili medzi spolocnostami Dole a Weichert, sa týkali stanovenia cien, a ze viedli k zosúladenému postupu, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES. O jedinom porusení 586 Zalobkyna podporená vedlajsou úcastníckou konania tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia, kedze Komisia jednak pripústa, ze spolocnost Weichert nevedela o kontaktoch medzi spolocnostami Dole a Chiquita a nemohla ich predvídat, a tiez uznáva spolocnost Weichert za zodpovednú iba za tú cast porusenia, na ktorej sa zúcastnila, co je situácia nezlucitelná s kvalifikáciou jediného a pokracujúceho porusenia. 587 Je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na jedinom a komplexnom porusení na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, môze byt rovnako zodpovedný za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celej doby svojej úcasti na uvedenom porusení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 203). 588 Je teda zrejmé, ze pojem jediné porusenie sa môze vztahovat na právnu kvalifikáciu protisútazného správania spocívajúceho v existencii dohôd, zosúladených postupov a v rozhodnutiach zdruzení podnikov, ale aj na osobnú povahu zodpovednosti za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [67]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, body 159 a 160). 589 Je preto potrebné overit dôvodnost posúdenia Komisie s ohladom na dve skutocnosti, ktorými sú skutocné správania dotknutých podnikov a zodpovednost týchto podnikov za uvedené správania. O vytýkaných správaniach 590 Pokial ide o objektívnu skutocnost súvisiacu so zohladnením skutocných správaní dotknutých podnikov, treba poukázat na to, ze porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého skutku, ale taktiez z viacerých skutkov alebo z pokracujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat z dôvodu, ze jedna alebo viaceré zlozky týchto viacerých skutkov alebo tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, zohladnované jednotlivo, predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 81, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 371 vyssie, bod 258). 591 Je potrebné zdôraznit, ze pojem jedinej dohody alebo jediného porusenia zahrna vsetky správania jednotlivých úcastníkov, ktoré sledujú ten istý protisútazný ekonomický ciel (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [68]T-1/89, Zb. s. II-867, body 125 a 126, a Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 416 vyssie, bod 3699). Skutocnost, ze jednotlivé konania podnikov sú súcastou "celkového plánu" z dôvodu ich zhodného ciela narúsajúceho hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, je rozhodujúca pre konstatovanie existencie jediného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 371 vyssie, body 258 a 260). 592 Komisia v prejednávanej veci vysvetlila, ze vsetky dvojstranné kontakty pred stanovením cien, teda kontakty medzi spolocnostami Dole a Chiquita, ako aj medzi spolocnostami Dole a Weichert, znízili neistotu týkajúcu sa budúceho stanovenia referencných cien, týkali sa stanovenia cien a mali rovnaký a jediný ekonomický ciel, a to narusit bezný vývoj ceny banánov v severnej Európe. Komisia uviedla, ze výmeny referencných cien, ktoré umoznili dotknutým podnikom kontrolovat rozhodnutia kazdého z podnikov o stanovení cien, prispeli k tomuto istému a jedinému ekonomickému cielu (odôvodnenie 247 napadnutého rozhodnutia). 593 Komisia sa neobmedzila iba na konstatovanie existencie totozného protisútazného ciela, preukázala tiez, ze dvojstranné kontakty medzi spolocnostami Dole a Chiquita, ako aj medzi spolocnostami Dole a Weichert súviseli a doplnali sa (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 588 vyssie, bod 181). 594 Komisia uviedla, ze vsetky dvojstranné kontakty pred stanovením cien boli súcastou toho istého rámca. Ich podobný obsah, skutocnost, ze sa na nich pravidelne podielali rovnaké osoby s takmer rovnakým modus operandi, pokial ide o harmonogram a komunikacné prostriedky, a skutocnost, ze pokracovali pocas toho istého a dlhého obdobia, svedcí podla Komisie o komunikacnom mechanizme preukazujúcom jednotnost porusenia (odôvodnenie 249 napadnutého rozhodnutia). 595 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit specifické okolnosti prejednávanej veci, kedze protiprávne správanie pozostáva z dvoch dvojstranných výmen informácií, ktorých sa zúcastnil zakazdým ten istý subjekt, a to spolocnost Dole. Tvrdenie, ze kontakty medzi spolocnostami Dole a Weichert by sa mali povazovat za odlisné porusenie, nie je v súlade s objektívnym zistením, ze spolocnost Dole sa podielala na celkovom karteli, najmä a urcite z dôvodu jej dvojstranných výmen informácií so spolocnostou Weichert. 596 Komisia tiez tvrdí, ze výmeny referencných cien sa riadili zhodným rámcom, ktorý bol podobný rámcu dvojstranných kontaktov (odôvodnenie 249 napadnutého rozhodnutia), a je nesporné, ze spolocnost Weichert si vymienala svoje referencné ceny vo stvrtok ráno so spolocnostou Dole, ako aj so spolocnostou Chiquita (odôvodnenia 200 a 202 napadnutého rozhodnutia). 597 Skutocnost, ze Komisia nepovazovala výmeny referencných cien, ku ktorým dochádzalo vo stvrtok ráno, za odlisné porusenie clánku 81 ES, jej nezakazovala, aby ich na rozdiel od tvrdení vedlajsej úcastnícky konania zohladnila v predmetnom prípade na úcely konstatovania jediného porusenia ako mechanizmus, ktorý ulahcil fungovanie kartelu. 598 Komisia dalej zdôraznila, ze spolocnosti Chiquita, Dole a Weichert patrili medzi hlavné subjekty dodávajúce banány v severnej Európe. Komisia tvrdí, ze tajné postupy sa týkali stanovenia cien, pokial ide o referencné ceny dotknutých podnikov, a ze v dôsledku toho bolo celkové protisútazné správanie súcastou toho istého porusenia a ze by bolo neprirodzené rozdelit také pokracujúce celkové správanie alebo viaceré správania - aj bez ohladu na skutocnost, ze kazdý kontakt pred stanovením cien mal protisútazný ciel, ktorý sa vyznacoval jediným úcelom - a povazovat ich za viaceré oddelené porusenia, aj ked zahrnali jediné porusenie s jediným protisútazným cielom (odôvodnenia 247 a 248 napadnutého rozhodnutia). 599 Je potrebné konstatovat, ze dvojstranné kontakty pred stanovením cien medzi spolocnostami Dole a Chiquita, ako aj medzi spolocnostami Dole a Weichert, boli z hladiska úcelu totozné (pozri v tomto zmysle rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 416 vyssie, bod 3705). 600 Za týchto okolností mohla Komisia v odôvodnení 251 napadnutého rozhodnutia oprávnene dospiet k záveru, ze vsetky tajné postupy predstavovali jediné a to isté pokracujúce porusenie s jediným ekonomickým cielom, ktorým bolo obmedzenie hospodárskej sútaze v Spolocenstve v zmysle clánku 81 ES. 601 Tento záver nemozno spochybnit na základe tvrdenia zalobkyne, ze spolocnost Weichert nebola v konkurencnom vztahu so spolocnostou Chiquita v prípade výrobku, v súvislosti s ktorým spolocnost Weichert oznamovala informácie spolocnosti Dole. 602 Zalobkyna tvrdí, ze referencné ceny spolocnosti Chiquita sa týkali zltých banánov, teda zohladnovali náklady spojené s dozretím, kým referencné ceny spolocností Weichert a Dole sa nazývali "zelenými" cenami a týkali sa nedozretých zelených banánov, ktoré sa predávali ako zlté banány az o týzden a pol neskôr. Zalobkyna na podporu svojich tvrdení odkazuje na obsah e-mailu, ktorý zaslal zamestnanec spolocnosti Atlanta, ktorá sa zaoberá dozrievaním a distribúciou, 2. januára 2003 zamestnancovi spolocnosti Chiquita a ktorý znie takto: "Hoci si uvedomujem, ze spolocnost Chiquita v priebehu posledných dvoch týzdnov vzdy nasledovala cenu stanovenú spolocnostou Dole (a to smerom nadol), v tomto prípade by odporúcanie spolocnosti Dole nemohlo a nemalo byt nasledované. Cena stanovená spolocnostou Chiquita je totiz zltou referenciou, ktoré sa uplatnuje na pondelnajsie dodávky nasledujúceho týzdna. Referencná cena spolocnosti Dole, ktorá sa dnes ráno spociatku zvýsila o 0,5 eura, je naopak zelenou referenciou, ktorá sa stane zltou az o dva týzdne a nie skôr." 603 Túto argumentáciu zalobkyne nemozno prijat v rozsahu, v akom vychádza z nepotvrdenej a nesprávnej domnienky, ze zelené a zlté banány sú úplne odlisnými výrobkami, ktoré patria na dva odlisné trhy, na ktorých pôsobia výlucne jednak spolocnosti Dole a Weichert a jednak spolocnost Chiquita. 604 Vzhladom na odpovede dotknutých podnikov na ziadosti o informácie a na oznámenie o výhradách Komisia v napadnutom rozhodnutí jasne vymedzila predmetné odvetvie a najmä predmetný výrobok, ktorým sú cerstvé banány, co uviedla uz v uvedenom oznámení, a konkretizovala, ze napadnuté rozhodnutie sa vztahuje na nedozreté (zelené) banány, ako aj dozreté (zlté) banány (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia). 605 Komisia uviedla, ze banány, ktoré boli zasielané zelené, prichádzali zelené do prístavov a museli sa nechat dozriet, aby mohli byt spotrebované. Banány boli bud dodávané priamo odberatelom (zelené banány), alebo sa nechali dozriet a potom sa dodávali priblizne o týzden neskôr (zlté banány), co zodpovedalo skutocnosti, ze dozrievanie mohol zabezpecit bud odberatel, alebo ho mohol vykonávat dovozca alebo iný subjekt v jeho mene. Zákazníkmi dovozcov boli obvykle subjekty zaoberajúce sa dozrievaním alebo obchodné retazce (odôvodnenie 34 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie spolocnosti Chiquita, Dole a Weichert stanovovali svoje referencné ceny kazdý týzden, v tomto prípade vo stvrtok ráno, a oznámili ich svojim zákazníkom (odôvodnenia 34 a 104 napadnutého rozhodnutia). Pojem "referencné ceny" zodpovedal vo vseobecnosti referencným cenám zelených banánov (zelená ponuka). Referencné ceny zltých banánov sa spravidla skladali zo zelenej ponuky navýsenej o poplatok za dozretie (odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia), pricom referencné ceny zelených banánov boli urcujúce pre referencné ceny zltých banánov (odôvodnenie 287 napadnutého rozhodnutia). 606 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyna a vedlajsia úcastnícka konania neuviedli v rámci tohto konania ziadnu skutocnost, ktorá by bola v rozpore so zisteniami Komisie týkajúcimi sa takto opísaného fungovania trhu s banánmi. 607 Po prvé zalobkyna bez akéhokolvek odôvodnenia iba tvrdí, ze spolocnost Weichert predávala iba zelené banány. Jej argumentácia obsahuje dokonca vnútorný rozpor v tom, ze tvrdí, ze spolocnost Chiquita mala rokovania a sprístupnila informácie spolocnosti Dole v súvislosti so zltými banánmi, pricom tvrdí, ze tento posledný uvedený podnik mal rovnako ako spolocnost Weichert iba referencné ceny týkajúce sa zelených banánov. 608 Je nesporné, ze spolocnost Dole prostredníctvom svojej nemeckej dcérskej spolocnosti predávala zelené banány nemeckým maloobchodníkom, ktorí mali svoju vlastnú kapacitu pre dozrievanie, a európskym subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním (odôvodnenie 12 napadnutého rozhodnutia). 609 Spolocnost Chiquita opísala svoju cinnost pocas správneho konania, pricom vyhlásila, ze "v Európe sa ovocie distribuuje bud velkoobchodníkom/subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním, akým je spolocnost Atlanta (Nemecko), alebo priamo maloobchodníkom (vykonávajúcim svoje vlastné dozrievanie)", co zodpovedá predajom zelených banánov (vyhlásenie podniku c. 13, príloha I 3). 610 Vyhlásenia spolocností Dole a Chiquita o význame ich referencných cien podporené listinnými dôkazmi, ako aj opisom obsahu výmen ich informácií (pozri odôvodnenia 104, 140 az 143 napadnutého rozhodnutia), svedcia o tom, ze dva podniky komunikovali za dokonalého vzájomného porozumenia o cenách zelených banánov pre oblast severnej Európy. 611 Interný e-mail spolocnosti Chiquita z 30. apríla 2001 uvedený v odôvodnení 107 napadnutého rozhodnutia preukazuje, ze tento podnik predával zelené banány. Tento e-mail znie takto: "Je preukázané, ze len co [spolocnosti Dole, Del Monte a Tuca] dosiahnu cenu 36,00 DEM, budú sa ich zákazníci (maloobchodníci) bránit, kedze na tejto úrovni ponuky musí spotrebitelská cena prekrocit hranicu 3,00 DEM/kg. Je úplne nepochybné, ze tento 'jav` nás na urcitý cas ovplyvní. [To] znamená, ze nasa najvyssia ponuka bude 40,00 DEM (zelená ponuka)." 612 Zalobkyna okrem toho vo svojej replike ani na pojednávaní neuviedla nijakú námietku proti vyhláseniu Komisie, ze vnútorné správy spolocnosti Chiquita o cenách uvedené vo vysetrovacom spise, ku ktorému mala spolocnost Del Monte prístup, preukazujú, ze spolocnost Chiquita mala pocas obdobia porusovania zelenú referencnú cenu. 613 Po druhé zo spisu vyplýva, ze referencná cena zelených banánov je urcujúca pre cenu zltých banánov. 614 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe pripomenula vyhlásenia spolocnosti Weichert v nadväznosti na ziadost o informácie z 10. februára 2006, v ktorých tento podnik presne uviedol, ze "[c]ena zltých banánov je stanovená na základe priemernej zelenej ceny navýsenej o príplatok za dozretie a v urcitých prípadoch o príplatok za prepravu". 615 Spolocnost Del Monte v priebehu správneho konania taktiez uznala súvislost medzi zltými cenami a zelenými cenami. Spolocnost Del Monte teda vysvetlila, ze v skutocnosti cenu zltých banánov urcovala "cena Aldi", ktorá bola zelenou cenou, ku ktorej sa pripocítaval poplatok za dozretie, manipuláciu a prepravu, ktorého výska sa v posledných rokoch ustálila na 3,07 eura. Spolocnost Del Monte dodala: "Kedze subjekty zaoberajúce sa dozrievaním predávali zlté banány dalsím zákazníkom, rokovali individuálne o tejto výske na základe zelenej ceny navýsenej o náklady na dozretie, manipuláciu a prepravu. Standardná cena Aldi tu slúzi tiez ako referencia." 616 Okrem toho, ze spolocnost Del Monte uviedla svoju výslovnú výhradu týkajúcu sa zlozenia zltej referencnej ceny, na pojednávaní potvrdila, ze ked subjekt zaoberajúci sa dozrievaním vypocítava pozadovanú cenu pre maloobchodníka, zohladnuje najmä to, co zaplatil za nákup zelených banánov, a ze teda existuje urcitá súvislost medzi zelenými banánmi predanými v danom týzdni a tými istými banánmi, ktoré o týzden neskôr znova predá ako zlté iný subjekt. 617 Po tretie zalobkyna bez dalsích vysvetlení tvrdí, ze zelené banány, ktoré predávali spolocnosti Weichert a Dole, boli uvádzané na trh "az o týzden a pol neskôr ako zlté banány", ktoré predávala spolocnost Chiquita. 618 Samotné predlozenie e-mailu z 2. januára 2003 nestací na konstatovanie existencie sústavného casového odstupu - uvádzaného zalobkynou v jej písomných vyjadreniach - medzi procesom predaja banánov spolocností Dole a Weichert a predajom spolocnosti Chiquita, ktorý viedol k odstráneniu súladu medzi cinnostami týchto podnikov. 619 Situácia uvedená v tomto e-maile spadá nevyhnutne do jediného casového rámca trhu, ktorý sa týka výrobku, ktorým sú cerstvé banány, a je organizovaný v týzdenných cykloch, ako uviedla Komisia v odôvodnení 33 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby jej protirecili ostatní úcastníci konania. 620 Spolocnost Chiquita (vyhlásenie podniku c. 13, príloha I 3) opisuje casovú postupnost predaja banánov, ktorá zodpovedá trojtýzdennému cyklu so stanovením a oznámením referencných cien zákazníkom vo stvrtok prvého týzdna, príchodom lodí do európskych prístavov, vylozením banánov a ich prepravou do dozrievacích stredísk zaciatkom druhého týzdna alebo niekedy koncom prvého týzdna, a distribúciou zltých banánov maloobchodníkom zaciatkom tretieho týzdna alebo niekedy koncom druhého týzdna. 621 Tento harmonogram sa zhoduje s konstatovaním Komisie v odôvodnení 34 napadnutého rozhodnutia, ze banány boli dodávané bud priamo odberatelom, pokial ide o zelené banány, alebo sa nechali dozriet a potom sa dodávali priblizne o týzden neskôr, pokial ide o zlté banány, co je formulácia, ktorá zhrna distribucný proces, a zdôraznuje, ze dobu dozrievania v prípade vsetkých banánov nemozno jednoducho skrátit. 622 Toto objektívne zistenie, pokial ide o jednotnost procesu dozrievania, vylucuje akúkolvek moznost úplného odstránenia súladu medzi cinnostami spolocností Dole a Weichert vo vztahu k cinnostiam spolocnosti Chiquita. 623 Spolocnost Del Monte vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách vyhlásila, ze ideálna dlzka trvania uvedeného procesu bola 5 az 6 dní a mohla byt spomalená najviac az na 8 dní. Spolocnost Del Monte dodala, ze proces dozrievania nebol "dostatocne pruzný, aby ovociu, ktoré sa malo predat ako zltý banán v týzdni B, umoznil jeho predaj v týzdni A alebo C" (príloha A 5). Spolocnost Weichert v odpovedi na ziadost o informácie uviedla, ze vzhladom na to, ze banány rýchlo podliehali skaze, a na skutocnost, ze nové zásoby banánov prichádzali kazdý týzden, boli dovozcovia nútení predávat banány rýchlo, pred ich príchodom do Európy (príloha I 6). 624 Tieto úvahy o casovom rámci predaja banánov a procese dozrievania treba posudzovat v spojení s rôznymi spôsobmi distribúcie banánov, ktoré Komisia uvádza v odôvodnení 34 napadnutého rozhodnutia, pricom spomína, ze dozrievanie môze vykonávat dovozca alebo iný subjekt v jeho mene, alebo ho môze zabezpecit odberatel. 625 Odkaz dovozcu na zltú alebo zelenú cenu závisí za týchto okolností od spôsobu, akým zabezpecuje predaj banánov: ak ich predáva zelené subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním alebo maloobchodníkom, ktorí si sami zabezpecujú dozrievanie ovocia, oznámi zelenú referencnú cenu; ak sám zabezpecuje dozrievanie za pomoci externého subjektu zoberajúceho sa dozrievaním alebo to robí v zariadeniach svojich dcérskych spolocností alebo podobných spolocností a dalej ich dozreté predáva maloobchodníkom, pouzije zltú referencnú cenu. 626 E-mail z 2. januára 2003 sa vztahuje na situáciu, v ktorej spolocnost Chiquita predáva ovocie tak, ze zabezpecuje dozrievanie prostredníctvom spolocnosti Atlanta, ktorá sa zaoberá dozrievaním a distribúciou a ktorej prepojenie so spolocnostou Chiquita vyplýva zo samotného znenia tohto e-mailu. 627 Autor e-mailu uvádza zvýsenie zltej referencnej ceny banánov znacky Chiquita distribuovaných spolocnostou Atlanta, stanovenej a oznámenej vo stvrtok druhého týzdna v prípade ovocia, u ktorého prebieha dozrievanie a ktoré prislo v pondelok druhého týzdna zelené a má byt dodané zlté zaciatkom tretieho týzdna, v nadväznosti na zvýsenie referencnej ceny zelených banánov spolocnosti Dole, stanovenej a oznámenej v ten istý stvrtok druhého týzdna v prípade ovocia, ktoré sa práve prepravuje, má príst v pondelok tretieho týzdna a má byt dodané zlté o dva týzdne neskôr zaciatkom stvrtého týzdna. 628 Takto opísanú situáciu netreba posudzovat jednotlivo, ale treba ju zaradit do rámca nepretrzite fungujúceho trhu s dovázanými zelenými banánmi, ktoré prichádzali do severoeurópskych prístavov zaciatkom kazdého týzdna, s banánmi následne umiestnenými do dozrievacích stredísk pocas rovnakej doby priblizne jedného týzdna a dalej uvedením zltých banánov znaciek Dole, Del Monte a Chiquita na trh. Banány znaciek Dole a Del Monte, ako aj banány znacky Chiquita boli najprv zelené, nez po dozretí zozltli, a boli pre konecných spotrebitelov pocas celého roka vystavené v rovnakých regáloch supermarketov alebo iných maloobchodných predajcov, a to podla toho istého casového rámca. 629 Zlté banány spolocnosti Chiquita uvedené v e-maile zamestnanca spolocnosti Atlanta boli teda súcastou dovezených zelených banánov, ktoré prichádzali do severoeurópskych prístavov zaciatkom druhého týzdna a v prípade ktorých bola stanovená zelená cena vo stvrtok prvého týzdna. Za rovnakých casových okolností boli dovázané zelené banány spolocnosti Dole a stanovená referencná cena pre tieto banány. 630 Vsetky tieto banány mali byt na úcely spotreby uvedené na trh v rovnakom casovom období, a to priblizne jeden týzden po ich vylození a umiestnení v dozrievacích strediskách podla jednotlivých podmienok, a teda zaciatkom tretieho týzdna. 631 Toto posledné uvedené konstatovanie treba dat do súvislosti s dalsou pripomienkou zamestnanca spolocnosti Atlanta. 632 Uvedený zamestnanec vo svojom e-maile z 2. januára 2003 kritizuje zvýsenie zltej referencnej ceny, ktorá bola uz oznámená zákazníkom. Zdôraznuje, ze toto rozhodnutie je obchodnou chybou, kedze "sa cenový rozdiel na trhu zvýsil", a ze "pre spolocnost Chiquita bude [v] nasledujúcom týzdni tazsie nájst a udrzat si zákazníkov". 633 Toto vyhlásenie potvrdzuje, okrem významu otázky cenových rozdielov medzi jednotlivými znackovými banánmi, existenciu konkurencnej ponuky v prípade zltých banánov pocas tretieho týzdna. Práve v rovnakom case vsak boli na maloobchodný trh uvedené banány znaciek Dole a Del Monte, ktoré prisli do prístavov zaciatkom druhého týzdna a boli distribuované ako zlté subjektmi zaoberajúcimi sa dozrievaním, nezávislými spolocnostami alebo dcérskymi spolocnostami týchto podnikov. 634 Za týchto casových úvah, ktoré vyplývajú z analýzy dokumentu uvádzaného zalobkynou, je potrebné dodat a pripomenút, ze prvá etapa uvádzania banánov dovezených v danom týzdni na trh spocívala v tom, ze vsetci dovozcovia v rovnaký den, teda vo stvrtok, stanovili zelenú cenu, ktorá predstavovala ponuku zelených banánov urcenú subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním a distribúciou alebo maloobchodníkom, ktorí si sami zabezpecujú dozrievanie ovocia, a zároven základ zltej ceny oznámenej zákazníkom z radov maloobchodníkov. 635 Napokon mozno poznamenat, ze predmetný e-mail podporuje tiez existenciu rôznorodej cinnosti spolocnosti Chiquita a jej zelenej ponuky. Zamestnanec spolocnosti Atlanta teda vysvetluje, ze kritika vznesená v prípade zvýsenia referencnej ceny spolocnosti Dole nie je namieste v prípade znízenia ceny. Poukazuje na to, ze znízenia ceny platia vzdy nielen pre "nasledujúci zelený týzden", ale aj pre ovocie, ktoré je v dozrievacích komorách. 636 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumentáciu zalobkyne, ze spolocnost Weichert nebola v konkurencnom vztahu k spolocnosti Chiquita, co je situácia, ktorá by bránila kvalifikovaniu predmetných správaní ako jediného porusenia, treba zamietnut. O subjektívnom úmysle 637 Pokial ide o otázku zodpovednosti podnikov, je potrebné pripomenút, ze v prípade, ak porusenie clánku 81 ods. 1 ES vyplýva z viacerých skutkov alebo z pokracujúceho správania, ktoré sú súcastou "celkového plánu" z dôvodu ich zhodného ciela narúsajúceho hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripísat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 371 vyssie, bod 258), aj ked sa preukáze, ze dotknutý podnik sa priamo podielal len na jednej alebo viacerých okolnostiach zakladajúcich porusenie (rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 588 vyssie, bod 161). 638 Existencia jediného a pokracujúceho porusenia nevyhnutne neznamená, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na jednej alebo viacerých zlozkách porusenia, mozno uznat za zodpovedný za celé porusenie. 639 Pokial ide o dôkaz o subjektívnom úmysle kazdého zúcastneného podniku, Komisia musí preukázat, ze uvedený podnik chcel svojím vlastným správaním prispiet k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri sledovaní rovnakých cielov, alebo ho mohol rozumne predpokladat, a bol pripravený prevziat toto riziko (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 87, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 371 vyssie, bod 291). 640 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa vytýka podnikom, ktorým je toto rozhodnutie urcené a medzi ktorými je spolocnost Weichert, ze sa v priebehu rôznych období zúcastnili na zosúladenom postupe, ktorý spocíval v koordinácii referencných cien banánov, pricom porusenie zahrnalo Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, ako aj Svédsko. 641 Pokial mozno túto formuláciu chápat v tom zmysle, ze Komisia chcela kazdému zo zúcastnených podnikov pripísat zodpovednost za celé porusenie, teda za vsetky jeho zlozky, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia takýto výklad nepodporuje. 642 Komisia v odôvodneniach 252 az 257 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku pripísania zodpovednosti za jediné a pokracujúce porusenie spolocnostiam Chiquita a Weichert, kedze spolocnost Dole si s nimi vymienala informácie. 643 Komisia uviedla, ze hoci mala spolocnost Chiquita vedomost o tajných dohodách medzi spolocnostami Dole a Weichert alebo hoci ich prinajmensom predpokladala, bola pripravená prevziat toto riziko a vedela alebo mohla rozumne predvídat správanie, pokial ide o kartel ako celok a jeho spolocný ciel, nemala dostatocné informácie, ktoré by umoznili dospiet k záveru, ze spolocnost Weichert mala vedomost o kontaktoch medzi spolocnostami Chiquita a Dole pred stanovením cien, alebo by preukazovali, ze spolocnost Weichert mohla rozumne predpokladat ich existenciu (odôvodnenia 253 az 255 napadnutého rozhodnutia). 644 Komisia na základe svojej analýzy dospela k tomuto záveru (odôvodnenie 258 napadnutého rozhodnutia): "Komisia konstatuje, ze vsetky tajné dohody opísané v kapitole 4 tohto rozhodnutia predstavujú jediné a pokracujúce porusenie, ktorého cielom je obmedzit hospodársku sútaz v Spolocenstve v zmysle clánku 81 ES. Spolocnosti Chiquita a Dole sa uznávajú za zodpovedné za celé jediné a pokracujúce porusenie, kým spolocnost Weichert sa vzhladom na skutocnosti, ktoré má Komisia k dispozícii, uznáva za zodpovednú iba za cast porusenia, na ktorej sa podielala, teda cast porusenia, ktorá sa týka tajných dohôd so spolocnostou Dole (odôvodnenie 258 napadnutého rozhodnutia)." 645 Je potrebné pripomenút, ze výrok aktu nemozno oddelit od jeho odôvodnenia, takze v prípade potreby sa musí výrok vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, [69]C-355/95 P, Zb. s. I-2549, bod 21). 646 Ako Komisia uviedla na pojednávaní, vzhladom na výslovné znenie odôvodnenia 258 napadnutého rozhodnutia treba napadnuté rozhodnutie vykladat v tom zmysle, ze na rozdiel od spolocností Dole a Chiquita nepripisuje spolocnosti Weichert zodpovednost za celé porusenie. 647 Za týchto okolností a na rozdiel od tvrdení zalobkyne a vedlajsej úcastnícky konania neuplatnila Komisia nesprávne pojem jediného porusenia, ako ho vykladá judikatúra. 648 V tejto súvislosti treba dalej pripomenút, ze skutocnost, ze sa podnik, - akým je ten, ktorý v prejednávanej veci zalozili spolocnosti Weichert a Del Monte -, nezúcastnoval na vsetkých okolnostiach zakladajúcich kartel alebo ze plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, nie je relevantná na úcely preukázania existencie porusenia. Na takú okolnost treba prihliadat len pri posúdení závaznosti protiprávneho konania a prípadne pri stanovení pokuty (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 371 vyssie, body 86 a 292). 649 Je potrebné poukázat na to, ze Komisia na základe polahcujúcich okolností priznala spolocnosti Weichert znízenie o 10 % uplatnené na základnú sumu pokuty z dôvodu, ze tento podnik nevedel o kontaktoch spolocností Chiquita a Dole pred stanovením cien alebo ich nemohol rozumne predpokladat (odôvodnenie 476 napadnutého rozhodnutia). 650 Z toho vyplýva, ze výhradu uvedenú v bode 586 vyssie treba zamietnut. 651 Za týchto okolností treba konstatovat, ze Komisii nemozno vytýkat ziadne porusenie clánku 81 ES a clánku 253 ES. 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu O neoznámení dôkazov 652 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej odmietla oznámit odpovede ostatných podnikov na oznámenie o výhradách a ze toto odmietnutie sprístupnit jej relevantné dôkazy ju dostalo do situácie, ked nemá moznost primerane sa obhajovat proti záverom Komisie, ze mala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert a ze spolocnost Weichert navyse porusila clánok 81 ES. 653 Je nesporné, ze po sprístupnení spisu dotknutým podnikom 30. júla 2007 podala zalobkyna 27. júna 2008 ziadost o prístup k rôznym dokumentom a najmä k "odpovediam ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách", ktorá bola zamietnutá listom zo 17. júla 2008. Zalobkyna opätovne podala svoju ziadost listom zaslaným 21. augusta 2008 úradníkovi pre vypocutie, ktorý túto ziadost zamietol 5. septembra 2008. Neskôr tohto úradníka vyzvala, aby prehodnotil svoje rozhodnutie z 26. septembra 2008, pricom táto ziadost bola rovnako zamietnutá 6. októbra 2008. O preklúzii 654 Komisia tvrdí, ze zalobkynou podaná ziadost o prístup nebola dostatocne urcitá, kedze sa v nej konkrétne neuvádzala odpoved spolocnosti Dole týkajúca sa skutocností, ktoré boli údajne "v jej prospech", ani odpoved spolocnosti Weichert, a ze nepodanie takej ziadosti v priebehu správneho konania má v tomto ohlade podla judikatúry Vseobecného súdu prekluzívny úcinok, pokial ide o neskôr podanú zalobu o neplatnost. 655 V prvom rade treba pripomenút, ze dotknutý podnik je az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o vsetkých podstatných skutocnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a ze tento podnik má právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoved ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi dokumenty vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 291 vyssie, bod 163). 656 Odsek 8 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([70]Ú. v. ES C 325, 2005, s. 7) okrem toho konkrétne uvádza, ze "dokumentácia Komisie" pri vysetrovaní prípadov hospodárskej sútaze pozostáva zo vsetkých dokumentov, ktoré boli získané, vypracované alebo zhromazdené Generálnym riaditelstvom Komisie pre hospodársku sútaz pocas vysetrovania. 657 Z judikatúry dalej vyplýva, ze v konaní o konstatovaní porusenia clánku 81 ES alebo clánku 82 ES Komisia nie je povinná z vlastnej iniciatívy sprístupnit dokumenty, ktoré sa nenachádzajú v jej vysetrovacom spise a ktoré nemá v úmysle pouzit na obvinenie dotknutých úcastníkov v konecnom rozhodnutí. Z toho vyplýva, ze zalobca, ktorý sa pocas správneho konania dozvie, ze Komisia disponuje dokumentmi, ktoré by mohli byt uzitocné na jeho obranu, je povinný predlozit institúcii výslovnú ziadost o prístup k týmto dokumentom. Nekonanie takýmto spôsobom pocas správneho konania má z tohto hladiska prekluzívny úcinok, pokial ide o prípadnú zalobu o neplatnost podanú proti konecnému rozhodnutiu (rozsudky Súdu prvého stupna Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 416 vyssie, bod 383, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [71]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 340). 658 V prejednávanej veci je nesporné, ze zalobkyna v priebehu správneho konania a presnejsie 27. júna 2008 výslovne poziadala o prístup "k odpovediam ostatných úcastníkov konania k oznámeniu o výhradách", teda k dokumentom, ktoré sa nenachádzali vo vysetrovacom spise a ktoré obsahujú stricto sensu odpovede spolocností Dole a Weichert, ako aj dokumenty, ktoré poskytla 28. februára 2008 spolocnost Weichert na doplnenie svojej odpovede. 659 V kontexte ziadosti o prístup k dokumentom, ktoré sa nenachádzali vo vysetrovacom spise, a neboli teda predmetom podrobného a súhrnného zoznamu zaslaného dotknutým podnikom, je potrebné konstatovat, ze ziadost zalobkyne bola dostatocne jasná (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. mája 1999, BASF/Komisia, [72]T-175/95, Zb. s. II-1581, body 49 az 51), pricom treba poznamenat, ze pozadované dokumenty boli jasne identifikované alebo identifikovatelné. 660 Je potrebné dodat, ze zalobkyna vo svojom liste z 27. júna 2008 pripomenula znenie odseku 27 oznámenia uvedeného v bode 656 vyssie, ze úcastník konania bude mat prístup k dokumentom získaným po oznámení výhrad v neskorsích fázach správneho konania, ak tieto dokumenty môzu predstavovat nové dôkazy - ci uz v jeho prospech, alebo neprospech - o tvrdeniach uvedených vo vztahu k tomuto úcastníkovi konania v oznámení o výhradách Komisie. 661 Za týchto okolností nemozno voci zalobkyni uplatnit akúkolvek preklúziu, ktorá by bola spôsobená nekonaním v priebehu správneho konania. O neoznámení dôkazov v neprospech zalobkyne 662 Co sa týka neposkytnutia údajných dôkazov v neprospech zalobkyne, ktoré sa nenachádzali vo vysetrovacom spise, je potrebné v prvom rade pripomenút, ze respektovanie práva na obhajobu predstavuje základnú zásadu práva Únie a musí sa dodrziavat za akýchkolvek okolností, najmä v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, aj ked ide o správne konanie. Táto zásada vyzaduje, aby sa dotknutým podnikom a zdruzeniam podnikom uz v stádiu správneho konania umoznilo úcinne oznámit ich stanovisko k realite a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche, [73]85/76, Zb. s. 461, bod 11, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, [74]T-11/89, Zb. s. II-757, bod 39). 663 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 uvádza: "Pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. Stazovatelia sú úzko zapojení do postupov." 664 Dalej je potrebné pripomenút, ze ak chce Komisia vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, musí sa ostatným podnikom, ktorých sa týka toto konanie, umoznit, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za takých okolností predstavuje totiz predmetná cast skutocnost v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (pozri rozsudky Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 416 vyssie, bod 386, a Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 50 a tam citovanú judikatúru). Tieto zásady sa takisto uplatnujú, ked Komisia vychádza z casti odpovede na oznámenie o výhradách, aby podniku pripísala porusenie (rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 51). 665 Dokument mozno totiz povazovat za dokument v neprospech len vtedy, ak ho Komisia pouzije na podporu konstatovania porusenia, ktorého sa dopustil podnik. Na preukázanie porusenia práv na obhajobu v tejto súvislosti nestací, aby dotknutý podnik preukázal, ze sa pocas správneho konania nemohol vyjadrit k dokumentu uvedenému na lubovolnom mieste napadnutého rozhodnutia. Musí totiz preukázat, ze Komisia pouzila tento dokument v napadnutom rozhodnutí ako dôkazný prostriedok na konstatovanie porusenia, na ktorom sa podnik podielal (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 158). 666 Vzhladom na to, ze dokumenty neoznámené dotknutým podnikom v priebehu správneho konania nepredstavujú namietatelné dôkazné prostriedky, ak je zjavné, ze Komisia sa v rozhodnutí opierala o dokumenty, ktoré sa nenachádzali vo vysetrovacom spise a neboli oznámené zalobcom, uvedené dokumenty nemozno zohladnit ako dôkazné prostriedky (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 416 vyssie, bod 382). 667 Ak existujú iné listinné dôkazy, o ktorých dotknuté podniky vedeli pocas správneho konania a ktoré konkrétne podporujú závery Komisie, vylúcenie neoznámeného usvedcujúceho dokumentu ako dôkazného prostriedku nespochybnuje dôvodnost výhrad konstatovaných v napadnutom rozhodnutí (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 371 vyssie, bod 72). 668 Dotknutému podniku teda prinálezí preukázat, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný, ak by ako dôkazný prostriedok v jeho neprospech musel byt vylúcený dokument, ktorý mu nebol oznámený a o ktorý sa Komisia opierala pri obvinení tohto podniku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 371 vyssie, bod 73). 669 V prejednávanej veci zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia v odôvodneniach 90, 98, 396, 412 a 422 napadnutého rozhodnutia zohladnila vyhlásenia, ktoré spolocnost Weichert urobila vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a ktoré jej pripisujú zodpovednost za porusenie. 670 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyna iba vymenúva odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa uvádza odpoved spolocnosti Weichert na oznámenie o výhradách, a ciastocne reprodukuje ich obsah. Taká argumentácia vsak nestací na splnenie povinnosti zalobkyne, aby preukázala, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom konecnom rozhodnutí, by bol odlisný, ak by boli sporné dokumenty zamietnuté ako dôkazné prostriedky v jej neprospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia, T-52/03, neuverejnený v Zbierke, bod 49, potvrdený v tomto ohlade rozsudkom z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 14). 671 V kazdom prípade preskúmanie odôvodnení 90, 98, 396, 412 a 422 napadnutého rozhodnutia neumoznuje dospiet k záveru, ze odpoved spolocnosti Weichert na oznámenie o výhradách mozno oznacit za dôkazný prostriedok v neprospech. 672 Odôvodnenie 90 napadnutého rozhodnutia sa nachádza v casti rozhodnutia, ktorá sa zaoberá opisom organizácie kartelu a konkrétnejsie otázkou frekvencie kontaktov medzi spolocnostami Dole a Weichert. Uvádza sa v nom, ze "spolocnost Weichert vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uvádza, ze spolocnosti Dole sa nevolalo v priemere viac ako jeden alebo dvakrát za mesiac, ked bola spolocnost Weichert súcastou skupiny Del Monte". Okrem toho, ze sa toto vyhlásenie spolocnosti Weichert týka samotného porusenia, a nie jeho pripísania zalobkyni, je nesporné, ze Komisia nevychádzala z tohto vyhlásenia, ale zohladnila frekvenciu kontaktov, ktorá zodpovedala 20 alebo 25 týzdnom za rok (pozri odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia) a ktorú spolocnost Weichert pôvodne uviedla vo svojej odpovedi na ziadost o informácie, ktorá je súcastou spisu Komisie, ku ktorému mala zalobkyna prístup (pozri poznámku pod ciarou c. 106 napadnutého rozhodnutia). 673 V odôvodnení 98 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka dlzky trvania kartelu, sa uvádza, ze "spolocnost Weichert vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdí, ze pokial ide o 'mozný vývoj oficiálnych cien`, mala prílezitosti vymienat si názory so spolocnostou Dole iba vtedy, ked bola súcastou skupiny Del Monte (2000 - 2002)", co je vyhlásenie, ktoré cielom nie je pripísat zodpovednost zalobkyni, ale konkretizovat jeden zo zakladajúcich prvkov tejto zodpovednosti. Z odôvodnenia 98 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto informácia potvrdzuje vyhlásenia, ktoré urobila spolocnost Weichert v odpovedi na ziadost o informácie, ku ktorým mala zalobkyna prístup, ze kontakty so spolocnostou sa zacali v roku 2000 a úplne prestali v decembri 2002, ked zamestnanec spolocnosti Dole odisiel do dôchodku. 674 Treba poznamenat, ze hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí zmenila svoje posúdenie dlzky obdobia porusovania v porovnaní s oznámením o výhradách, v ktorom bolo uvedené obdobie od roku 2000 do roku 2005, doslo k skráteniu tohto obdobia, pricom obdobie od roku 2000 do roku 2002, ktoré napokon bolo konstatované, je v celom rozsahu zahrnuté do obdobia uvedeného v oznámení o výhradách. 675 Odôvodnenia 396, 412 a 422 napadnutého rozhodnutia sa nachádzajú v casti tohto rozhodnutia týkajúcej sa opisu a zamietnutia tvrdení dotknutých podnikov uvedených v reakcii na oznámenie o výhradách. 676 Zalobkyna poznamenáva, ze v odôvodnení 396 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze "Weichert sa domnieva, ze Komisia v oznámení o výhradách správne vzala do úvahy skutocnost, ze Del Monte vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert pocas obdobia [od roku] 2000 [do roku] 2002". 677 Ako Komisia správne zdôraznuje vo vyjadrení k zalobe, pricom zalobkyna jej zásadne neprotirecí, odkaz na odpoved spolocnosti Weichert na oznámenie o výhradách len potvrdzuje vyhlásenia tohto podniku uvedené pocas správneho konania, ktoré sa týkali vplyvu zalobkyne na túto spolocnost, zaznamenané vo vysetrovacom spise Komisie, ku ktorému mala zalobkyna prístup, a vyjadrené na vypocutí spolocnosti Weichert v prítomnosti zalobkyne. Weichert tak vyhlásila, ze je "závislá" od dodávok zalobkyne a "musí vyhoviet ziadostiam" zalobkyne (pozri odôvodnenie 422 napadnutého rozhodnutia). 678 To isté platí pre odkazy na odpoved spolocnosti Weichert na oznámenie o výhradách uvedené v odôvodneniach 412 a 422 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú cinnosti spolocnosti Weichert spocívajúcej vo vypracovávaní správ pre zalobkynu a na jej ziadost, ktorú uz Weichert opísala v priebehu správneho konania tak, ako je uvedené v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia, a postavenia zalobkyne ako výhradného dodávatela vo vztahu k spolocnosti Weichert, co je skutocnost, ktorá uz bola uvedená v odôvodnení 383 napadnutého rozhodnutia na základe vyhlásení spolocnosti Weichert a samotnej zalobkyne v reakcii na ziadost o informácie. 679 Komisia tiez poznamenáva, ze zástupca spolocnosti Weichert na vypocutí, na ktorom bola zalobkyna prítomná, uviedol, ze "Del Monte mala výhradnú dohodu o predaji a nákupe so spolocnostou Weichert: Del Monte bola výhradným dodávatelom spolocnosti Weichert a Weichert musela vyhoviet ziadostiam spolocnosti Del Monte" (pozri poznámku pod ciarou c. 447 napadnutého rozhodnutia). 680 Z odôvodnenia 422 napadnutého rozhodnutia napokon jednoznacne vyplýva, ze vzhladom na rozpornost vyhlásení zalobkyne a spolocnosti Weichert Komisia vyvodila svoje závery predovsetkým z listinných dôkazov pochádzajúcich z relevantného obdobia. 681 Po druhé zalobkyna okrem odkazu na vyssie uvedené odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, ze celá analýza Komisie obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí, vrátane analýzy relevantných ustanovení nemeckého obchodného práva, je "zrejme" ovplyvnená tvrdeniami spolocnosti Weichert, ku ktorým sa nemohla vyjadrit a proti ktorým sa nemohla bránit. 682 Toto samotné vseobecné a hypotetické tvrdenie nemôze preukázat existenciu porusenia práva na obhajobu, ktoré treba skúmat v závislosti od konkrétnych okolností kazdého prejednávaného prípadu (rozsudky Súdu prvého stupna Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 657 vyssie, bod 354, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [75]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 33). Okrem toho diskusia obsiahnutá v odôvodneniach 387, 399 az 410 napadnutého rozhodnutia týkajúca sa existencie rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na správanie spolocnosti Weichert vzhladom na právnu formu tejto spolocnosti a ustanovenia HGB vôbec neodkazuje na odpoved spolocnosti Weichert na oznámenie o výhradách a je súcastou právnej analýzy uskutocnenej útvarmi Komisie. 683 Po tretie, pokial ide osobitne o konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu, zalobkyna tvrdí, ze Komisia vôbec nezohladnila osobitnú situáciu, v ktorej sa zalobkyna nachádzala pocas správneho konania, teda ze islo o spolocnost, ktorej bola pripísaná zodpovednost za správanie podniku, od ktorého sa táto spolocnost úplne oddelila dávno pred zaciatkom vysetrovania. 684 Táto skutocnost nemôze ovplyvnit respektovanie práva zalobkyne na obhajobu. Treba totiz pripomenút, ze na základe vseobecnej povinnosti obozretnosti, ktorú má kazdý podnik, bola zalobkyna povinná dbat na to, aby sa v jej úctovných záznamoch a archívoch uchovali dokumenty, ktoré by aj v prípade predaja jej podielu v spolocnosti Weichert umoznovali spätne vyhladat informácie o jej cinnosti, najmä na úcely dôkazov nevyhnutných v prípade súdnych alebo správnych konaní (rozsudky Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [76]T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 87, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 291 vyssie, body 170 a 171). 685 Úplne irelevantné je aj tvrdenie zalobkyne, ze Komisia vôbec nezohladnila osobitnú situáciu, v ktorej sa zalobkyna nachádza v dôsledku neprípustnosti zaloby o neplatnost podanej spolocnostou Weichert a nemoznosti tejto spolocnosti predlozit Vseobecnému súdu dôkazy o svojom správaní. Táto situácia, ktorá vznikla po správnom konaní, nemôze byt dostatocným základom výhrady týkajúcej sa porusenia práva na obhajobu, ktorého sa Komisia údajne dopustila pocas uvedeného konania. 686 Napokon treba zdôraznit, ze zalobkyna tvrdí, ze nemala moznost vyjadrit sa k tvrdeniam uvedeným spolocnostou Weichert s cielom presunút zodpovednost za porusenie na zalobkynu, hoci v zalobe uvádza, ze uz od zaciatku vysetrovania Komisie sa "Weichert usilovala rozdelit mieru svojej zodpovednosti", a strany 34 az 58 jej odpovede na oznámenie o výhradách sú venované popretiu akejkolvek zodpovednosti za správanie spolocnosti Weichert. O nesprístupnení dôkazov v prospech zalobkyne 687 Na úvod treba poukázat na to, ze zalobkyna sa nemôze odvolávat na odôvodnenie rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaného v bode 371 vyssie (bod 126), podla ktorého nemôze prinálezat iba Komisii, aby urcila dokumenty, ktoré sú uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku. Toto odôvodnenie týkajúce sa dokumentov, ktoré sú súcastou spisu Komisie, sa nemôze vztahovat na odpovede ostatných dotknutých podnikov na výhrady oznámené Komisiou. Je potrebné pripomenút, ze Komisia nie je povinná z vlastnej iniciatívy sprístupnit dokumenty, ktoré sa nenachádzajú v jej vysetrovacom spise a ktoré nemá v úmysle pouzit v konecnom rozhodnutí v neprospech dotknutých subjektov. 688 Pokial ide o nesprístupnenie dokumentu v prospech podniku, podla ustálenej judikatúry musí dotknutý podnik preukázat, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Postacuje teda, aby podnik preukázal, ze uvedené dokumenty v jeho prospech by mohol pouzit na svoju obhajobu v tom zmysle, ze ak by mal moznost vyuzit ich pocas správneho konania, mohol by sa dovolávat okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsky pokuty. V tomto kontexte eventualitu, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, mozno preukázat iba po tom, ako z predbezného preskúmania urcitých dôkazných prostriedkov vyplynie, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat - vzhladom na tieto dôkazné prostriedky - význam, ktorý nemozno opomenút (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 371 vyssie, body 74 az 76 a tam citovanú judikatúru). 689 V tejto súvislosti nemozno vyzadovat od zalobcov, ktorí uviedli zalobný dôvod zalozený na porusení svojho práva na obhajobu, aby vo svojej zalobe uviedli podrobnú argumentáciu alebo oznacili súbor dôkazov s cielom preukázat, ze správne konanie by mohlo viest k odlisnému výsledku, ak by mali prístup k urcitým dokumentom, ktoré im v skutocnosti nikdy neboli sprístupnené. Takýto prístup by totiz znamenal, ze by sa od nich vyzadovalo probatio diabolica (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 416 vyssie, bod 161). 690 Zalobcovi vsak prinálezí, aby uviedol dôkazy, ktoré na prvý pohlad preukazujú, ze nesprístupnené dokumenty by boli uzitocné pre jeho obhajobu (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 416 vyssie, body 409, 415 a 421). 691 V prejednávanom prípade zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na nesprístupnenie predmetných dokumentov nebola schopná primerane sa bránit proti konstatovaniu Komisie, ze Weichert porusila clánok 81 ES. Tvrdí, ze pokial Komisia konstatuje, ze Weichert sa podielala na porusení len z dôvodu svojich kontaktov so spolocnostou Dole, dokument, ktorý s najväcsou pravdepodobnostou obsahuje dôkazy v prospech prvej uvedenej spolocnosti, je odpovedou spolocnosti Dole na oznámenie o výhradách, pricom napadnuté rozhodnutie navyse obsahuje viaceré odkazy na existenciu takých dôkazov, ku ktorým zalobkyna nemala prístup. Zdôraznuje teda, ze Komisia odkazuje na dôkazy uvedené v odpovedi spolocnosti Dole na oznámenie o výhradách týkajúce sa frekvencie kontaktov so spolocnostou Weichert (odôvodnenie 88 napadnutého rozhodnutia), povahy referencných cien a skutocnosti, ze tieto ceny nesúviseli so skutocnými cenami (odôvodnenie 116 napadnutého rozhodnutia). 692 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd prijal opatrenia na zabezpecenie priebehu konania s cielom dosiahnut, aby Komisia predlozila odpovede spolocností Dole a Weichert na oznámenie o výhradách, ako aj dokumenty predlozené spolocnostou Weichert 28. februára 2008, aby ich zalobkyna mohla preskúmat a predlozit Vseobecnému súdu doplnujúce pripomienky potrebné na odôvodnenie zalobného dôvodu na zrusenie zalozeného na porusení práva na obhajobu. 693 Komisia v tejto súvislosti vseobecne tvrdí, ze ked Weichert predlozila svoju odpoved na oznámenie o výhradách s cielom spochybnit samotnú existenciu porusenia a svoju úcast na nom, táto spolocnost mala k dispozícii vsetky informácie vyzadované zalobkynou, a kedze tvrdenia spolocnosti Weichert boli presvedcivo vyvrátené, prinálezí zalobkyni, aby vysvetlila, preco by Komisia mala dospiet k odlisnému záveru, ak by zalobkyna mala prístup k predmetným dokumentom na úcely uvedenia podobných tvrdení. 694 Toto vyhlásenie Komisie je zalozené na neúplnej analýze, kedze odpoved spolocnosti Weichert nie je jediným dokumentom, ktorý zalobkyna uvádza na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa porusenia práva na obhajobu, lebo odpoved spolocnosti Dole sa dokonca povazuje za dokument, ktorý s najväcsou pravdepodobnostou obsahuje dôkazy v prospech podniku. Ked vsak Weichert predlozila svoju odpoved na oznámenie o výhradách, nemala k dispozícii odpoved spolocnosti Dole na toto oznámenie, a teda nemala k dispozícii informácie vyzadované zalobkynou na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia. Argumentácia Komisie je teda zalozená na nesprávnom predpoklade a treba ju zamietnut. 695 Pokial ide konkrétne o frekvenciu kontaktov so spolocnostou Weichert ako aj povahu a úlohu referencných cien, Komisia tvrdí, ze odpoved spolocnosti Dole na oznámenie o výhradách nemohla obsahovat dôkazy v prospech podniku vzhladom na dôkazy, ktoré uz mala k dispozícii, a presné závery, na základe ktorých konstatovala porusenie. V tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie 88 napadnutého rozhodnutia. 696 V odôvodnení 88 napadnutého rozhodnutia je spomenutá odpoved spolocnosti Dole na oznámenie o výhradách, v ktorej táto spolocnost opravila svoj odhad frekvencie dvojstranných kontaktov so spolocnostou Weichert, pricom uviedla, ze sporné výmeny informácií sa neuskutocnovali "takmer kazdý týzden", ako bolo pôvodne uvedené, ale "kazdý druhý týzden". 697 Komisia skutocne vzala túto opravu uvedenú spolocnostou Dole do úvahy a napokon konstatovala, ze frekvencia predmetných dvojstranných kontaktov predstavovala 20 az 25 týzdnov rocne, co je v súlade s vyhláseniami spolocnosti Dole a vyhláseniami spolocnosti Weichert (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z konstatovania, ze kontakty medzi spolocnostami Dole a Weichert boli dostatocne koherentné na konstatovanie, ze predstavovali schému kontaktov (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 698 Pokial ide o povahu a úlohu referencných cien, v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia je zhrnuté stanovisko spolocnosti Dole, podla ktorého referencné ceny nemali nijaký význam pre skutocné ceny dosiahnuté na trhu, a preto nemohli byt protiprávne koordinované. 699 Je vsak potrebné konstatovat, ze po prvé túto argumentáciu uviedla zalobkyna aj vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (odôvodnenie 120 napadnutého rozhodnutia) a po druhé ze Komisia konkrétne zamietla argumentáciu spolocnosti Dole a zalobkyne v odôvodneniach 102 az 128 napadnutého rozhodnutia, pricom vychádzala najmä z priamych listinných dôkazov obsiahnutých v spise Komisie. Samotná skutocnost, ze Dole uviedla v podstate tie isté tvrdenia ako zalobkyna, pokial ide o údajnú irelevantnost referencných cien na trhu s banánmi, ktoré Komisia uz zohladnila vo svojom rozhodnutí, nemôze predstavovat dôkaz v prospech podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. decembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [77]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 353 az 355). 700 Z toho vyplýva, ze zalobkyna neuviedla nijaký dôkaz o tom, ze odpoved spolocnosti Dole na oznámenie o výhradách by bola uzitocná pre jej obhajobu. 701 Treba poznamenat, ze zalobkyna neuviedla nijakú pripomienku k odpovedi spolocnosti Weichert na oznámenie o výhradách, pokial ide o porusenie práva na obhajobu z dôvodu nesprístupnenia dôkazov v prospech podniku. 702 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze aj keby sa zalobkyna mohla odvolávat na tieto dokumenty pocas správneho konania, nemohli by ovplyvnit konstatovania Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 25) a zalobný dôvod zalozený na porusení práva na obhajobu sa musí zamietnut. 703 Kedze zalobkyna nepredlozila nijaké dôkazy, ktoré by preukazovali, ze predmetné dokumenty by boli uzitocné pre jej obhajobu, je tiez potrebné zamietnut jej návrh na ulozenie povinnosti sprístupnit ich v rámci súdneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 416 vyssie, bod 415). O údajnom rozpore medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím 704 Zalobkyna poznamenáva, ze v oznámení o výhradách Komisia rozlísila tri rôzne druhy výmen informácií a ze hlavné tvrdenie Komisie uvedené v oznámení o výhradách nespocívalo v tom, ze niektoré z opísaných kontaktov porusovali clánok 81 ES individuálne, ale ze tieto kontakty posudzované ako celok dosiahli intenzitu zodpovedajúcu stanovovaniu cien. Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla toto tvrdenie a jej stanovisko v tomto rozhodnutí má velmi málo spolocného s oznámením o výhradách. 705 Zalobkyni bola pritom odnatá moznost vyjadrit svoj názor na toto nové stanovisko Komisie, co predstavuje porusenie práva na obhajobu. Okrem toho tvrdenie Komisie, ze len obmedzila rozsah porusenia, je nezlucitelné so skutocnostou, ze upustila od výhrad proti trom zo siestich podnikov, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, pricom táto skutocnost tiez potvrdzuje existenciu nielen kvantitatívneho, ale aj kvalitatívneho rozdielu medzi teóriou uvedenou v spomenutom oznámení a teóriou obsiahnutou v napadnutom rozhodnutí. 706 Treba pripomenút, ze podla judikatúry konecné rozhodnutie Komisie nemusí byt nevyhnutne vernou kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, [78]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 68). Komisia totiz musí mat moznost zohladnit vo svojom rozhodnutí odpovede dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách. V tomto ohlade musí mat moznost nielen prijat alebo odmietnut tvrdenia dotknutých podnikov, ale tiez pristúpit k svojej vlastnej analýze skutocností uvedených týmito podnikmi, a to bud aby upustila od výhrad, ktoré sa ukázu nedôvodné, alebo aby skutkovo a právne upravila alebo doplnila svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [79]41/69, Zb. s. 661, bod 92; pozri v tomto zmysle aj rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, body 437 a 438). Porusenie práva na obhajobu treba navyse konstatovat len vtedy, ak konecné rozhodnutie pripisuje dotknutým podnikom iné porusenia ako tie, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách, alebo ak obsahuje odlisné skutkové okolnosti (rozsudok ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný, bod 94; pozri v tomto zmysle aj rozsudok Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, [80]T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, body 49 az 52). 707 O taký prípad nejde, ak sa - tak ako v prejednávanej veci - údajné rozdiely medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím netýkajú iných správaní ako tých, ku ktorým sa dotknuté podniky uz vyjadrili a ktoré teda nesúvisia so ziadnou novou výhradou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [81]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 103). 708 Je totiz nesporné, ze v oznámení o výhradách boli uvedené tri protisútazné postupy, a to: -- výmena informácií o mnozstvách banánov dovázaných do severnej Európy, -- dvojstranné kontakty týkajúce sa podmienok na trhu s banánmi, cenových trendov a/alebo údajov o referencných cenách pred stanovením týchto cien, -- výmena referencných cien banánov. 709 V bode 429 oznámenia o výhradách Komisia jednoznacne konstatovala, ze "kazdý súbor dvojstranných dohôd" a súhrn týchto dohôd predstavuje porusenie, ktorého cielom je obmedzovanie hospodárskej sútaze v Spolocenstve a v EHP v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 710 Tento záver nadväzuje na samostatné preskúmanie kazdého z vytýkaných správaní najmä v bodoch 404 a 412 az 416 oznámenia o výhradách, v ktorých Komisia spomenula "súbor dvojstranných kontaktov týkajúcich sa situácie na trhu s banánmi, cenových trendov a/alebo údajov o referencných cenách pred stanovením týchto cien, ktorým úcastníci konania ovplyvnovali urcovanie cien, co v konecnom dôsledku predstavuje stanovenie cien", a konstatovala, ze "tieto tajné dohody mali protisútazný ciel". 711 V napadnutom rozhodnutí Komisia po analýze odpovedí na oznámenie o výhradách a vyhlásení dotknutých podnikov uvedených na ich vypocutí napokon upustila jednak od výhrad súvisiacich s výmenami informácií o mnozstvách a výhrad týkajúcich sa výmen referencných cien ako samostatných porusení, pricom trvala len na výhrade týkajúcej sa zosúladeného postupu súvisiaceho s tým, co nazvala kontakty pred stanovením cien, a jednak od výhrad voci spolocnosti Fyffes, spolocnosti Van Parys a spolocnosti Del Monte ako dodávatelovi banánov. 712 Toto posledné konstatovanie vyjadruje len jednoduchý rozdiel medzi subjektmi, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, a subjektmi, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, z coho zalobkyna nemôze vyvodit existenciu novej výhrady, ku ktorej sa nemohla vyjadrit. 713 Zalobkyna za týchto okolností nemôze úspesne namietat porusenie svojho práva na obhajobu. 714 Napokon, pokial argumentáciu týkajúcu sa rozporu medzi napadnutým rozhodnutím a oznámením o výhradách mozno chápat aj tak, ze podporuje popretie existencie porusenia, lebo zdôraznuje "absurdnost" prístupu Komisie, z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze táto argumentácia sa musí aj v tomto smere zamietnut. O argumentácii vedlajsej úcastnícky konania 715 Vedlajsia úcastnícka konania uvádza, ze podporuje zalobkynu v rámci jej zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva na obhajobu v rozsahu, v akom tento zalobný dôvod preukazuje, ze Komisia porusila podstatné formálne nálezitosti pocas vysetrovania a pri údajnom preukázaní porusenia clánku 81 ES. 716 Vedlajsia úcastnícka konania vytýka Komisii, ze nevyhotovila zápisnice z výsluchov svedkov dôlezitých pre vysetrovanie, ktoré by bolo mozné zverejnit, a nechala na spolocnost Chiquita, aby viedla výsluchy týchto klúcových svedkov a predlozila zápisnice o ich výpovediach. 717 Clánok 40 stvrtý pododsek statútu Súdneho dvora stanovuje, ze návrh obsiahnutý v návrhu na vstúpenie do konania ako vedlajsí úcastník môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Clánok 116 ods. 4 rokovacieho poriadku stanovuje, ze vyjadrenie vedlajsieho úcastníka musí najmä obsahovat návrhy vedlajsieho úcastníka, ktorými navrhuje úplnú ci ciastocnú podporu alebo úplné ci ciastocné zamietnutie návrhov niektorého z úcastníkov konania, ako aj dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka. 718 Tieto ustanovenia priznávajú vedlajsiemu úcastníkovi konania právo samostatne uplatnovat nielen tvrdenia, ale aj dôvody, pokial podporujú návrhy jedného z hlavných úcastníkov konania a neodlisujú sa úplne od úvah, ktoré sú základom sporu, tak ako je vymedzený medzi zalobcom a zalovaným, co by malo za následok zmenu predmetu tohto sporu (pozri rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 312 vyssie, bod 152 a tam citovanú judikatúru). 719 Pokial ide o rozhodnutie o prípustnosti dôvodov a tvrdení, na ktoré sa vedlajsí úcastník konania odvoláva, je úlohou Vseobecného súdu preverit, ci tieto dôvody súvisia s predmetom sporu, tak ako ho vymedzili hlavní úcastníci konania. 720 V prejednávanom prípade treba konstatovat, ze výhrada vznesená vedlajsou úcastníckou konania sa týka priebehu vysetrovacej fázy správneho konania, ku ktorej zalobkyna vo svojich písomných vyjadreniach neuviedla nijaké pripomienky, pricom zalobný dôvod týkajúci sa porusenia práva na obhajobu je zalozený jednak na nesprístupnení listín po sprístupnení spisu dotknutým podnikom a jednak na údajnom rozpore medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím. 721 Zdá sa teda, ze výhrada vznesená vedlajsou úcastníckou konania sa úplne odlisuje od úvah uvedených na podporu zalobného dôvodu uplatneného zalobkynou v rámci tohto konania, a teda mení spor tak, ako je vymedzený medzi zalobcom a zalovaným. Preto ju treba - ako tvrdí Komisia - zamietnut ako neprípustnú. 722 Pre úplnost, aj keby uvedenú výhradu bolo mozné povazovat za prípustnú, aj tak by ju bolo potrebné zamietnut. 723 V prvom rade je nesporné, ze vo vysetrovacom spise Komisie, ku ktorému mali Del Monte a Weichert prístup, sú uvedené vsetky vyhlásenia spolocnosti Chiquita uvedené na podporu jej ziadosti o zhovievavost podla bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci, na základe ktorej Komisia tiez preukázala porusenie clánku 81 ES. 724 Dalej treba pripomenút, ze Komisia nemá v rámci uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze Zmluvy nijakú vseobecnú povinnost vyhotovit zápisnice z diskusií, ktoré mala s inými úcastníkmi konania pocas stretnutí s nimi. Nic to vsak nemení na tom, ze ak má Komisia v úmysle pouzit vo svojom rozhodnutí dôkaz v neprospech zalobcu, ktorý jej oznámil iný úcastník porusenia ústne, musí ho dotknutému podniku sprístupnit, aby sa mohol úcinne vyjadrit k záverom, ku ktorým Komisia dospela na základe tohto dôkazu. Prípadne musí na tento úcel vytvorit písomný dokument urcený na zalozenie do jej spisu (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [82]T-38/02, Zb. s. II-4407, body 66 a 67). 725 Je vsak potrebné konstatovat, ze argumentácia vedlajsej úcastnícky konania je vzhladom na túto judikatúru neúcinná. Weichert totiz len tvrdí, ze z dôvodu neexistencie zápisníc nemala - rovnako ako Del Monte - prístup k dôkazom, ktoré by mohli byt v jej prospech, co potvrdila na pojednávaní. 726 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze Komisii nemozno vytýkat nijaké porusenie práva na obhajobu. 727 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze návrh zalobkyne na zrusenie napadnutého rozhodnutia sa musí zamietnut. O návrhu na znízenie pokuty 728 Zalobkyna, ktorú podporuje vedlajsia úcastnícka konania, uviedla dva zalobné dôvody zalozené na zjavne nesprávnom posúdení Komisie pri urcovaní výsky pokuty a na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ako aj legitímnych ocakávaní spolocnosti Weichert. 729 Z písomných vyjadrení zalobkyne a vedlajsej úcastnícky konania vyplýva, ze obe uviedli odlisné výhrady proti analýze Komisie týkajúcej sa závaznosti porusenia, dodatocnej sumy, polahcujúcich okolností, zohladnenia spolupráce spolocnosti Weichert, ako aj osobitnú výhradu týkajúcu sa viacnásobného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou. 1. Úvodné pripomienky 730 Je nesporné, ze pri stanovovaní výsky pokuty ulozenej spolocnostiam Del Monte a Weichert Komisia uplatnila usmernenia (odôvodnenie 446 napadnutého rozhodnutia), ktoré stanovili dvojstupnovú metódu výpoctu (bod 9 usmernení). 731 Usmernenia v rámci prvej fázy výpoctu stanovujú, ze Komisia urcí základnú sumu pre kazdý dotknutý podnik alebo zdruzenie podnikov, a v tejto súvislosti obsahujú nasledujúce ustanovenia: "12. Základná výska sa stanoví podla hodnoty predaja s pouzitím nasledujúcej metodiky. ... 13. Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení... ... 19. Základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 20. Vyhodnotenie závaznosti sa vykoná na osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. 21. Vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 22. Pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad, by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. 23. Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predajov - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice. 24. Aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja (pozri body 20 az 23) poctom rokov úcasti na porusení. Obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok. Obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa budú pocítat ako celý rok. 25. Okrem toho, Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja podla definície v casti A, aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia môze takisto uplatnit takúto dodatocnú sumu aj v prípade iných porusení. Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý sa má brat do úvahy v konkrétnom prípade, zohladní urcitý pocet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22. ..." 732 Usmernenia v rámci druhej fázy výpoctu stanovujú, ze Komisia môze zvýsit alebo znízit základnú sumu po celkovej úvahe a s prihliadnutím na vsetky významné okolnosti (body 11 a 27 usmernení). 733 V súvislosti s týmito okolnostami bod 29 usmernení stanovuje: "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: -- ak podnik dokáze, ze ukoncil porusenie hned po prvom zásahu Komisie. Táto okolnost sa nepouzije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov); -- ak podnik dokáze, ze porusenie bolo spáchané z nedbalosti; -- ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená a v dôsledku toho preukáze, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom. Samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky, sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty [v základnej sume - neoficiálny preklad]; -- ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce; -- ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi." 2. Napadnuté rozhodnutie 734 Je potrebné pripomenút, ze Komisia uviedla, ze základná suma pokuty sa skladá zo sumy od 0 % do 30 % relevantného predaja podniku v závislosti od stupna závaznosti porusenia vynásobenej poctom rokov úcasti podniku na porusení a z dodatocnej sumy od 15 % do 25 % hodnoty predaja bez ohladu na dlzku trvania (odôvodnenie 448 napadnutého rozhodnutia). 735 V napadnutom rozhodnutí je hodnota predaja cerstvých banánov dosiahnutého spolocnostou Weichert v roku 2002 odhadnutá na 82571574 eur (odôvodnenia 451 a 453). 736 V súlade s bodmi 20 a 22 usmernení Komisia preskúmala a zohladnila pri stanovení casti hodnoty predaja v závislosti od stupna závaznosti porusenia rôzne faktory týkajúce sa povahy porusenia, kumulovaného podielu vsetkých dotknutých podnikov na trhu, geografického rozsahu porusenia a uskutocnenia porusenia, ako to vyplýva z odôvodnení 454 az 460 napadnutého rozhodnutia. 737 Komisia zdôraznila, ze dotknuté podniky sa podielali na jedinom a pokracujúcom porusení prostredníctvom zosúladeného postupu, ktorým koordinovali svoje referencné ceny banánov v severnej Európe, a ktoré sa teda týka stanovenia cien, pricom praktiky týkajúce sa cien uz vzhladom na svoju povahu patria medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, kedze skreslujú hospodársku sútaz vo vztahu ku klúcovému parametru hospodárskej sútaze (odôvodnenie 455 napadnutého rozhodnutia). 738 Komisia tiez zohladnila kombinovaný trhový podiel podnikov, v prípade ktorých bolo mozné preukázat porusenie, odhadovaný priblizne na 40 % az 45 % (odôvodnenie 457 napadnutého rozhodnutia) a geografický rozsah porusenia, ktoré pokrývalo Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Svédsko (odôvodnenie 458 napadnutého rozhodnutia). 739 Na základe týchto faktorov ako aj konstatovania o skutocnej realizácii porusenia Komisia rozhodla o tej istej casti hodnoty predaja, teda 15 %, urcenej v závislosti od závaznosti porusenia, pre vsetky podniky, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené (odôvodnenie 460 napadnutého rozhodnutia). 740 Vzhladom na obdobie porusovania od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002 Komisia na základe bodu 24 usmernení rozhodla o násobku 3 na základe dlzky trvania porusenia (odôvodnenia 461 a 462 napadnutého rozhodnutia). 741 Pri stanovovaní dodatocnej sumy uvedenej v bode 25 usmernení Komisia prostredníctvom odkazu na bod 8.3.1.1 napadnutého rozhodnutia poukázala na svoje posúdenie vyssie uvedených faktorov. Konstatovala, ze percentuálna sadzba, ktorá sa má uplatnit vo vztahu k dodatocnej sume, má byt 15 % (odôvodnenia 463 a 464 napadnutého rozhodnutia). 742 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze bod 25 usmernení stanovuje, ze Komisia pri urcovaní pomeru hodnoty predaja, ktorý sa má brat do úvahy v konkrétnom prípade, zohladní urcitý pocet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22 usmernení. 743 Na konci tejto prvej fázy Komisia stanovila nasledujúce základné sumy (odôvodnenie 465 napadnutého rozhodnutia): -- 208000000 eur pre spolocnost Chiquita, -- 114000000 eur pre spolocnost Dole, -- 49000000 eur pre spolocnosti Del Monte a Weichert. 744 Základná suma pokuty, ktorá mala byt ulozená, bola z dôvodu polahcujúcich okolností v prípade vsetkých subjektov, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, znízená o 60 % vzhladom na osobitný rezim právnej úpravy odvetvia banánov a z dôvodu, ze koordinácia sa týkala referencných cien (odôvodnenie 467 napadnutého rozhodnutia). Znízenie o 10 % bolo - tiez na základe polahcujúcich okolností - priznané spolocnosti Weichert, ktorá nebola informovaná o kontaktoch pred stanovením cien medzi spolocnostami Dole a Chiquita (odôvodnenie 476 napadnutého rozhodnutia). 745 Komisia navyse konstatovala, ze Weichert nespolupracovala nad rámec svojej zákonnej povinnosti, a v tejto súvislosti zdôraznila, ze jej odpovede na ziadosti o informácie, ktoré boli poskytnuté v urcených lehotách, patrili do rámca povinnosti aktívnej spolupráce podniku, co znamenalo, ze táto spolocnost musela dat Komisii k dispozícii vsetky informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. Komisia sa rozhodla neuplatnit bod 29 stvrtú zarázku usmernení, kedze sa domnievala, ze porusenie v prejednávanej veci spadá do pôsobnosti oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 474 napadnutého rozhodnutia). 3. O závaznosti 746 Zalobkyna tvrdí, ze hoci Komisia správne uznáva, ze mimoriadne obmedzená úloha spolocnosti Weichert predstavuje polahcujúcu okolnost podla usmernení, pri stanovovaní základnej sumy pokuty nevzala do úvahy skutocnost, ze porusenie, ktorého sa Weichert údajne dopustila, bolo menej závazné ako porusenia, ktorých sa dopustili Dole a Chiquita, a stanovila pre tieto tri podniky tú istú sumu, co je v rozpore s judikatúrou uvedenou v odôvodnení 245 napadnutého rozhodnutia a bodmi 20 az 23 usmernení. Chyba, ktorej sa Komisia dopustila pri výpocte pokuty, údajne vyplýva z jej nesprávneho názoru, ze v prejednávanom prípade ide o jediné porusenie. 747 Podla vedlajsej úcastnícky konania Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze skreslila závaznost porusenia, kedze po prvé vychádzala zo skutocnosti, ze zosúladený postup sa týka stanovenia cien (odôvodnenie 455 napadnutého rozhodnutia), hoci uznala, ze "kartel sa týkal ponukových cien" (odôvodnenie 456 napadnutého rozhodnutia) a nie skutocných cien, po druhé - bez príslusných dôkazov - tvrdila, ze jej správanie predstavuje jedno z najskodlivejsích obmedzení hospodárskej sútaze (odôvodnenie 455 napadnutého rozhodnutia), napriek viacerým faktorom, ktoré preukazovali opak, a po tretie nevzala do úvahy skutocnost, ze údajné porusenie sa netýkalo velkého poctu dovozcov ani velkého podielu na trhu, teda 40 % az 45 % alebo dokonca 20 % az 30 %, vzhladom na skutocnost, ze Komisia nevyvodila zodpovednost spolocností Weichert alebo Del Monte za kontakty pred stanovením cien medzi spolocnostami Chiquita a Dole. 748 Po prvé treba spolocne preskúmat výhradu vznesenú zalobkynou a vyssie uvedené tretie tvrdenie vedlajsej úcastnícky konania, pokial sa týka konstatovania Komisie o existencii jediného porusenia. 749 Podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viacero faktorov, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje volnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [83]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43), akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 241, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [84]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 68). 750 Ako bolo uvedené vyssie, Komisia v prejednávanom prípade stanovila výsku pokút uplatnením metódy definovanej v usmerneniach. 751 Treba pripomenút, ze ak aj tieto usmernenia podla ustálenej judikatúry nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov zlucitelných so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 209 a tam citovanú judikatúru). 752 Z bodov 19 az 26 usmernení vyplýva, ze usmernenia v prvom rade stanovujú posúdenie závaznosti porusenia ako takého, co slúzi na urcenie casti hodnoty predaja a následne základnej sumy pokuty. 753 Body 27 az 29 usmernení dalej stanovujú úpravu základnej sumy pokuty v závislosti od urcitých pritazujúcich a polahcujúcich okolností, ktoré sa týkajú jednotlivých dotknutých podnikov. 754 Tieto posledné uvedené ustanovenia sú vyjadrením judikatúry, podla ktorej v prípade, ak porusenie spáchali viaceré podniky, je potrebné skúmat pomernú závaznost úcasti kazdého z nich na porusení (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 150; rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [85]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 184) s cielom urcit, ci v ich prípade existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 755 Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individualizácie trestov a pokút, podla ktorej podnik mozno sankcionovat iba za skutocnosti, ktoré sa mu individuálne pripisujú, co je zásada uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze Únie (pokial ide o pripísanie pokuty, pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [86]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63, a Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 754 vyssie, bod 185). 756 V prejednávanom prípade Komisia pri urcovaní sumy pokuty ulozenej spolocnosti Weichert v celom rozsahu dodrzala svoje usmernenia a vyssie uvedenú judikatúru. 757 Komisia najprv posúdila závaznost porusenia z objektívneho hladiska a v tejto súvislosti oprávnene zohladnila skutocnost, ze islo o jediné porusenie týkajúce sa stanovenia cien, na ktorom sa podielali podniky, na ktoré pripadala takmer polovica odvetvia, a ktoré pokrývalo osem clenských státov, ktoré predstavovali podstatnú cast Únie, vrátane Nemecka, co je velmi dôlezitý trh banánov v severnej Európe. 758 Ako bolo uvedené v bodoch 590 az 650 vyssie, Komisia oprávnene konstatovala, ze vsetky predmetné protisútazné postupy predstavovali jediné porusenie. Toto porusenie vyplývalo z kolektívneho správania vsetkých podnikov, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, a vsetky tieto podniky, vrátane podniku tvoreného spolocnostou Weichert a zalobkynou, sa na nom podielali. 759 Je vsak nesporné, ze podnik tvorený spolocnostou Weichert a zalobkynou sa nepodielal na celkovom karteli v rovnakej miere ako Dole alebo Chiquita. 760 Preto Komisia následne posúdila pomernú závaznost úcasti spolocnosti Weichert na porusení, pricom konkrétne zohladnila skutocnost, ze táto spolocnost sa podielala len na jednej z dvoch castí kartelu, co odôvodnilo znízenie základnej sumy pokuty, ktorá mala byt ulozená, o 10 % z dôvodu polahcujúcich okolností. 761 Je teda zrejmé, ze Komisia zohladnila skutocnost, ze protiprávne konanie podniku tvoreného spolocnostou Weichert a zalobkynou bolo menej závazné ako protiprávne konanie spolocností Dole a Chiquita, a preto Komisii nemozno vytýkat ziadnu diskrimináciu podniku tvoreného spolocnostou Weichert a zalobkynou. 762 Za týchto okolností sa musí zamietnut argumentácia zalobkyne a vedlajsej úcastnícky konania, podla ktorej Komisia nesprávne stanovila pre vsetky dotknuté podniky tú istú základnú sumu pokuty z dôvodu - tiez nesprávneho - konstatovania o existencii jediného porusenia. 763 Po druhé treba poukázat na to, ze tvrdenia uvedené vedlajsou úcastníckou konania na podporu jej tvrdenia, ze Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze skreslila závaznost porusenia, spomenuté v bode 747 vyssie, sú úplne nedôvodné a musia sa zamietnut. 764 Pokial ide o skutocnost, ze sankcionovaný zosúladený postup sa týkal oznamovaných cien a nie skutocných cien, co podla vedlajsej úcastnícky konania nepredstavuje stanovenie cien, treba poznamenat, ze cielom tohto tvrdenia je v skutocnosti spochybnit samotnú existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 765 Ako vsak uz bolo uvedené v bode 585 vyssie, Komisia správne dospela k záveru, ze kontakty pred stanovením cien, ktoré sa uskutocnili medzi spolocnostami Dole a Weichert a ktoré súviseli s koordináciou referencných cien banánov, sa týkali stanovenia cien a ze viedli k zosúladenému postupu, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES. 766 Pokial tvrdenie vedlajsej úcastnícky konania mozno chápat ako tvrdenie o mensej závaznosti porusenia z dôvodu, ze porusenie sa týkalo oznamovaných cien a nie transakcných cien, treba zdôraznit, ze Komisia priznala spolocnosti Weichert na základe polahcujúcich okolností dvojnásobné znízenie pokuty, z ktorých jedno vo výske 60 % bolo zalozené na existencii osobitného rezimu právnej úpravy a na skutocnosti, ze kartel sa týkal referencných cien (odôvodnenie 467 napadnutého rozhodnutia). Rozsah tohto znízenia vylucuje akékolvek porusenie zásady proporcionality Komisiou. 767 Zalobkyna ani vedlajsia úcastnícka konania sa osobitne nevyjadrili k spôsobu, akým Komisia zohladnila dva vyssie uvedené faktory pri výpocte pokuty, ani k presnej percentuálnej sadzbe znízenia, ktorú uplatnila Komisia. 768 Pokial ide o tvrdenie, ze Komisia konstatovala, ze správanie spolocnosti Weichert predstavuje jedno z najskodlivejsích obmedzení hospodárskej sútaze, hoci zákazníci tejto spolocnosti potvrdili, ze nedoslo k vzniku skody, treba pripomenút, ze prvým príkladom kartelu uvedeným v clánku 81 ods. 1 písm. a) ES, ktorý je výslovne vyhlásený za nezlucitelný so spolocným trhom, je práve kartel, ktorý "priamo alebo nepriamo urcuj[e] nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky". Postup, ktorý bol predmetom kartelu, je výslovne zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES, lebo zahrna imanentné obmedzenia hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. 769 Clánok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej. Preto konstatovanie existencie protisútazného ciela zosúladeného postupu nemozno podmienovat existenciou priamej súvislosti tohto postupu so spotrebitelskými cenami (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 297 vyssie, body 38 a 39). 770 Zo systému sankcií za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ako bol zavedený nariadeniami c. 17 a c. 1/2003 a ako ho vykladá judikatúra, vyplýva, ze nedovolené dohody, akými sú kartely, si uz z dôvodu svojej podstaty zasluhujú najprísnejsie pokuty. Úcinok protisútaznej praktiky nie je sám osebe rozhodujúcim kritériom na urcenie výsky pokút (rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, [87]C-554/08 P, Zb. s. I-189, bod 44). 771 Práve vzhladom na tieto úvahy treba vykladat bod 23 usmernení, ktorý znie: "Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. [Zohladnovaná cast] predajov u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice." 772 Treba poznamenat, ze spojenie "horizontálne dohody o stanovení cien" zahrna zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ES a v usmerneniach navyse nie je spomenuté zohladnenie konkrétneho vplyvu porusenia v rámci urcovania casti hodnoty predaja v závislosti od závaznosti porusenia. 773 Komisia v prejednávanom prípade v súlade s bodmi 20 a 22 usmernení pri stanovovaní uvedenej casti preskúmala a zohladnila rôzne faktory súvisiace s povahou porusenia, kumulovaným podielom vsetkých dotknutých podnikov na trhu, geografickým rozsahom porusenia a uskutocnením porusenia, ako to vyplýva z odôvodnení 454 az 459 napadnutého rozhodnutia, a vôbec nepreskúmala úcinky predmetného postupu spocívajúce v obmedzení hospodárskej sútaze. 774 V reakcii na tvrdenie spolocnosti Weichert týkajúce sa neexistencie skutocného vplyvu porusenia na trh Komisia totiz v odôvodnení 472 napadnutého rozhodnutia len uviedla, ze porusenie bolo uskutocnené a ze "mozno ocakávat úcinky" protisútazného správania, kedze "koordinácia pri stanovení referencných cien mohla mat za podmienok posudzovanej veci uz vzhladom na svoju povahu vplyv na trh". Ako Komisia správne zdôraznuje v tom istom odôvodnení, "skutocný vplyv správania by mohol mat význam len v rámci bodu 31 usmernení..., ktorý oprávnuje Komisiu, aby zvýsila pokutu, ktorá by sa inak uplatnila, tak, aby prevýsila nezákonný zisk uskutocnený vdaka poruseniu". Je vsak nesporné, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuplatnila toto ustanovenie. 775 Za týchto okolností je odkaz na listy zákazníkov spolocnosti Weichert, ktoré údajne preukazujú neexistenciu akejkolvek skody vyplývajúcej z protisútazného správania podniku tvoreného touto spolocnostou a zalobkynou, úplne irelevantný. 776 Treba zdôraznit, ze Komisia stanovila sumu vo výske 15 % hodnoty predaja spolocnosti Weichert, a teda uplatnila pomer nizsí ako polovica pomeru, ktorý mozno vo vseobecnosti uplatnit v prípade horizontálnych dohôd alebo zosúladených postupov týkajúcich sa stanovenia cien, teda 30 %. V bode 23 usmernení je jasne uvedené, ze pomer, ktorý sa má pouzit v prípade horizontálnych dohôd alebo zosúladených postupov týkajúcich sa stanovenia cien, sa obvykle bude nachádzat "v hornej casti stupnice", pricom sadzba 15 % pouzitá Komisiou sa nachádza v spodnej casti "hornej casti stupnice". 777 Túto sadzbu vo výske 15 % hodnoty predaja spolocnosti Weichert nemozno povazovat za neprimeranú vzhladom na porusenie týkajúce sa stanovenia cien, na ktorom sa podielali podniky, na ktoré pripadala takmer polovica odvetvia, a ktoré pokrývalo osem clenských státov, ktoré predstavovali podstatnú cast Únie, vrátane Nemecka, co je velmi dôlezitý trh banánov v severnej Európe. 778 Z toho vyplýva, ze argumentácia zalobkyne a vedlajsej úcastnícky konania, podla ktorej Komisia pri stanovovaní základnej sumy pokuty nesprávne posúdila kritérium závaznosti, sa musí zamietnut. 4. O dodatocnej sume 779 Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila svoje usmernenia k metóde stanovenia pokút tým, ze ulozila "vstupný poplatok" podla bodu 25 usmernení, ktorý sa týka len "dohôd", co je kvalifikácia, ktorá v napadnutom rozhodnutí nebola pouzitá. 780 Toto tvrdenie sa musí zamietnut z dôvodu, ze je zalozené na ciastkovom a neobjektívnom výklade usmernení. 781 Bod 25 usmernení stanovuje, ze základná suma bude zahrnat sumu pohybujúcu sa medzi 15 % a 25 % hodnoty predaja s cielom odradit podniky od akejkolvek úcasti na "horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie", pricom toto spojenie je uvedené aj v bode 23 usmernení, ktorý odkazuje na poznámku pod ciarou c. 2, ktorá stanovuje, ze pojem dohody zahrna "zosúladené postupy a rozhodnutia o zdruzení [rozhodnutia zdruzení - neoficiálny preklad] podnikatelov v zmysle clánku 81 zmluvy". 782 Zo systematického a koherentného výkladu usmernení mozno vyvodit záver, ze vysvetlivka uvedená v poznámke pod ciarou c. 2 sa týka aj pojmu dohody pouzitého v bode 25 usmernení. 783 Tvrdeniu vedlajsej úcastnícky konania zalozenému na izolovanom výklade bodu 25 usmernení odporuje znenie tohto ustanovenia. Dodatocná suma, ktorá je v nom upravená, predstavuje cast hodnoty predaja podniku v zmysle definície uvedenej v casti usmernení nazvanej "A. Stanovenie hodnoty predaja" tak, ako suma urcená v závislosti od závaznosti porusenia a pomer, ktorý sa má vziat do úvahy, závisí od toho, ako Komisia posúdi faktory, "najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22", ktoré sa týkajú stanovenia casti hodnoty predaja urcenej v závislosti od závaznosti porusenia. 784 Treba zdôraznit, ze konstatovanie, ze "Komisia môze takisto uplatnit takúto dodatocnú sumu aj v prípade iných porusení" uvedené v bode 25 usmernení, v kazdom prípade umoznuje zahrnút zosúladené postupy do pôsobnosti tohto ustanovenia. 785 Napokon treba poukázat na to, ze v reakcii na otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa vplyvu kvalifikácie porusenia ako jediného porusenia na výsku pokuty vedlajsia úcastnícka konania uviedla dve výhrady týkajúce sa dodatocnej sumy uplatnenej v napadnutom rozhodnutí. 786 Po prvé vedlajsia úcastnícka konania tvrdila, ze uz neexistuje základ na uplatnenie uvedenej sumy, kedze "dvojstranné" porusenie nemozno kvalifikovat ako horizontálnu dohodu o stanovení cien ani ako porusenie týkajúce sa stanovenia cien. 787 Vedlajsia úcastnícka konania tým najmä opakuje argumentáciu zalobkyne uvedenú na podporu spochybnenia porusenia clánku 81 ES. 788 Je vsak potrebné pripomenút, ze Komisia správne konstatovala, ze kontakty pred stanovením cien medzi spolocnostami Dole a Weichert sa týkali stanovenia cien a predstavovali jednu z dvoch castí celkového kartelu, na ktorom sa dotknuté podniky podielali. 789 Výhrada spomenutá v bode 786 vyssie sa teda musí zamietnut. 790 Po druhé vedlajsia úcastnícka konania uviedla, ze nie je opodstatnené ulozit dodatocnú sumu vo výske 15 % hodnoty predaja. Ulozenie minimálnej percentuálnej sadzby, ktorá nezohladnuje osobitné okolnosti porusenia, odporuje zásade proporcionality. 791 Túto novú výhradu treba vyhlásit za neprípustnú z dôvodu, ze nesúvisí s predmetom konkrétnej otázky Vseobecného súdu týkajúcej sa osobitne pojmu jediné porusenie a jeho vplyvu na výsku pokuty. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze vedlajsia úcastnícka konania po tom, co vysvetlila svoju argumentáciu v reakcii na otázku Vseobecného súdu, uviedla, ze "aj keby Vseobecný súd neuznal toto tvrdenie", nebolo opodstatnené ulozit dodatocnú sumu vo výske 15 %, kedze samotná skutocnost, ze usmernenia stanovujú takú minimálnu percentuálnu sadzbu, nie je rozhodujúca. 792 Vedlajsia úcastnícka konania navyse tým, ze uviedla v priebehu konania novú výhradu, porusila clánok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. Táto výhrada nie je zalozená na nových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, a nepredstavuje ani rozsírenie výhrady, ktorá by bola predtým výslovne alebo implicitne uvedená v návrhu na zacatie konania a úzko s ním súvisela. Preto ju treba vyhlásit za neprípustnú (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, [88]T-231/99, Zb. s. II-2085, body 156 a 157, potvrdený uznesením Súdneho dvora z 27. septembra 2002, Joynson/Komisia, C-204/02 P, neuverejneným v Zbierke). 793 Pre úplnost treba uviest, ze táto výhrada sa musí v kazdom prípade zamietnut z dôvodu, ze je zalozená na nesprávnom predpoklade. 794 Je potrebné poznamenat, ze Komisia v súlade s bodmi 20 a 22 usmernení pri stanovovaní casti hodnoty predaja v závislosti od stupna závaznosti porusenia preskúmala a zohladnila rôzne faktory súvisiace s povahou porusenia, kumulovaným podielom vsetkých dotknutých podnikov na trhu, geografickým rozsahom porusenia a uskutocnením porusenia, ako to vyplýva z odôvodnení 454 az 459 napadnutého rozhodnutia. Pri stanovovaní dodatocnej sumy uvedenej v bode 25 usmernení Komisia prostredníctvom výslovného odkazu na bod 8.3.1.1 napadnutého rozhodnutia poukázala na svoje posúdenie uvedených faktorov, ako to vyplýva z odôvodnenia 463 napadnutého rozhodnutia. 795 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze bod 25 usmernení stanovuje, ze Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý sa má brat do úvahy v konkrétnom prípade, zohladní urcitý pocet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22 usmernení. 796 Je teda zrejmé, ze Komisia vzala do úvahy rôzne faktory, ktoré sa konkrétne týkali predmetného protiprávneho konania, a vedlajsia úcastnícka konania tým, ze len tvrdí, ze nie je opodstatnené ulozit dodatocnú sumu vo výske 15 %, neuvádza nijaký dôkaz, ktorý by vyvracal konstatovania Komisie. 5. O polahcujúcich okolnostiach 797 Po prvé vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze znízenie o 10 % priznané Komisiou nedostatocne zohladnuje jej malý význam a úlohu v údajnom porusení, ktoré sa vyznacuje rôznymi faktormi: po prvé kontakty pred stanovením cien medzi spolocnostou Dole a vedlajsou úcastníckou konania sú v porovnaní s kontaktmi pred stanovením cien medzi spolocnostami Chiquita a Dole menej významné, ako to vyplýva z odôvodnenia 76 a nasl. a odôvodnení 93 az 99 napadnutého rozhodnutia, po druhé vedlajsia úcastnícka konania zohrávala pasívnu úlohu, kedze ju takmer vzdy kontaktoval zamestnanec spolocnosti Dole, a po tretie Komisia nekonstatovala, ze vedlajsia úcastnícka konania a Del Monte zodpovedajú za kontakty pred stanovením cien medzi spolocnostami Chiquita a Dole. 798 Zalobkyna tiez namieta, ze kontakty pred stanovením cien medzi spolocnostami Weichert a Dole boli ovela menej intenzívne a casté ako kontakty pred stanovením cien medzi spolocnostami Dole a Chiquita. 799 Treba poukázat na to, ze podla bodu 29 tretej zarázky usmernení na dosiahnutie znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností musí dotknutý podnik "doká[zat], ze jeho úcast na porusení je významne znízená, a v dôsledku toho preuká[zat], ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom". 800 Samotná skutocnost, ze Weichert mozno zohrávala malú alebo pasívnu úlohu, nemôze preukázat, ze tento podnik sa na trhu správal konkurencným spôsobom. Podmienky uplatnenia bodu 29 tretej zarázky usmernení teda v prejednávanom prípade nie sú splnené. 801 Tento záver neznamená, ze za predpokladu, ze by sa malá alebo pasívna úloha spolocnosti Weichert preukázala, nemohla by viest k znízeniu pokuty. Zoznam okolností uvedených v bode 29 usmernení je totiz len orientacný, co potvrdzuje pouzitie výrazu "napríklad". Okrem toho volná úvaha Komisie a jej hranice, ktoré si stanovila, neobmedzujú súdy Únie pri výkone ich neobmedzenej právomoci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [89]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 226 a 227, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaným v bode 91 vyssie). 802 Podla ustálenej judikatúry pasívna úloha spocíva v "malej aktivite" dotknutého podniku, teda v chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd (rozsudky Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 754 vyssie, bod 167, a z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 749 vyssie, bod 163, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaným v bode 770 vyssie). 803 Spomedzi skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho výrazne menej castú úcast na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, bez ohladu na dlzku trvania jeho úcasti na porusení alebo tiez existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (pozri rozsudok z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 749 vyssie, bod 164 a tam citovanú judikatúru). 804 Vedlajsia úcastnícka konania predovsetkým tvrdí, ze z odôvodnení 93 az 99 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kontakty medzi pánom B., zamestnancom spolocnosti Chiquita, a pánom H., zamestnancom spolocnosti Dole, predstavovali "ústrednú os" porusenia. Toto tvrdenie je irelevantné, kedze citované odôvodnenia sa týkajú len dlzky trvania porusenia, ktoré pokrývalo to isté obdobie, pokial ide o spolocnosti Dole a Weichert, od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002, pricom obdobie porusovania sa v prípade spolocnosti Chiquita skoncilo o mesiac skôr. 805 Weichert a Del Monte dalej tvrdia, ze kontakty pred stanovením cien medzi spolocnostami Chiquita a Dole sa uskutocnovali castejsie ako kontakty so spolocnostou Dole. 806 Z informácií obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí nevyplýva, ze kontakty medzi spolocnostami Dole a Chiquita sa uskutocnovali ovela castejsie ako kontakty medzi spolocnostami Dole a Weichert. 807 Podla telefonických záznamov týkajúcich sa odchádzajúcich hovorov zo spolocnosti Chiquita do spolocnosti Dole sa medzi spolocnostami Chiquita a Dole uskutocnilo v stredu 55 hovorov (odôvodnenie 76 napadnutého rozhodnutia), vo stvrtok 53 hovorov (odôvodnenie 77 napadnutého rozhodnutia) a Dole odhaduje pocet týzdnov, pocas ktorých úcastníci komunikovali v stredu aj vo stvrtok ráno, na 20 (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Dole odhaduje frekvenciu hovorov na priblizne 20 za rok, pricom ku koncu predmetného obdobia sa uskutocnilo menej hovorov (odôvodnenie 79 napadnutého rozhodnutia). 808 Pokial ide o kontakty medzi spolocnostami Dole a Weichert, ku ktorým nie sú k dispozícii telefonické záznamy, Dole najprv vo svojej odpovedi na ziadosti o informácie uviedla, ze komunikovala so spolocnostou Weichert "takmer kazdý týzden", teda asi 40 týzdnov v roku, a následne v odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdila, ze "výmena informácií o podmienkach na trhu sa uskutocnovala priblizne kazdý druhý týzden z dôvodu cestovania a iných povinností", co je dôvod, ktorý uz bol uvedený v odpovedi na ziadosti o informácie na úcely vysvetlenia údajného poctu kontaktov (odôvodnenia 87 a 88 napadnutého rozhodnutia). 809 Weichert vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 15. decembra 2006 vyhlásila, ze kontakty so spolocnostou Dole sa neuskutocnovali kazdú stredu, ale v priemere raz alebo dva razy mesacne. Ked ju Komisia 5. februára 2007 vyzvala, aby spresnila pocet týzdnov v roku, Weichert uviedla, ze jej zamestnanci boli v kontakte so spolocnostou Dole asi 20 az 25 týzdnov v roku (odôvodnenie 87 napadnutého rozhodnutia). 810 Weichert následne v odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdila, ze kontakty so spolocnostou Dole sa uskutocnovali "v priemere nie viac ako raz alebo dva razy mesacne", pricom výslovne nezmenila svoj pôvodný odhad. Na základe toho Komisia konstatovala, ze frekvencia týchto kontaktov bola priblizne 20 az 25 týzdnov rocne, co je v súlade s vyhláseniami spolocnosti Dole (odôvodnenia 90 a 91 napadnutého rozhodnutia). 811 Hoci je pravda, ze císelné údaje týkajúce sa kontaktov medzi spolocnostami Dole a Chiquita nezohladnujú hovory spolocnosti Dole urcené spolocnosti Chiquita, v kazdom prípade treba pripomenút, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze dvojstranné kontakty medzi spolocnostami Dole a Weichert predstavovali vzhladom na ich pocet a koherentnost ustálený systém poskytovania informácií, ktorý podniky vyuzívali podla svojich potrieb, ako to bolo v prípade kontaktov medzi spolocnostami Dole a Chiquita. 812 Napokon vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze ju takmer vzdy kontaktoval zamestnanec spolocnosti Dole, a v tejto súvislosti sa odvoláva len na svoje vyhlásenia uvedené v reakcii na ziadost o informácie z 15. decembra 2006. 813 Treba vsak poznamenat, ze Dole pocas správneho konania vyhlásila, ze kontakty nadviazala bud ona alebo Weichert (odôvodnenie 68 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Weichert netvrdila a uz vôbec nepreukázala, ze odmietla co i len jeden kontakt so spolocnostou Dole v stredu popoludní ani ze pocas troch rokov obdobia porusovania prerusila svoje kontakty s touto spolocnostou. Preto Weichert podla vsetkého tri roky v celom rozsahu udrziavala tajné kontakty so spolocnostou Dole, co nie je v súlade s tvrdením o pasívnej úlohe. 814 Je vsak nesporné, ze Weichert sa podielala len na jednej casti celkového kartelu, co bolo dôvodom na priznanie znízenia základnej sumy pokuty o 10 %. 815 Ako tvrdia zalobkyna a vedlajsia úcastnícka konania, toto znízenie a z neho vyplývajúca výska pokuty dostatocne neodrázajú pomernú závaznost úcasti spolocnosti Weichert na celkovom karteli, a preto porusujú zásadu proporcionality. 816 Podiel spolocnosti Weichert na celkovom karteli z dôvodu jej dvojstranných kontaktov pred stanovením cien so spolocnostou Dole bol menej skodlivý pre hospodársku sútaz ako podiel spolocností Dole a Chiquita vzhladom na ekonomickú silu spolocnosti Chiquita. Ako Komisia zdôraznila v napadnutom rozhodnutí, Chiquita je najväcsím dodávatelom banánov v Európe a hodnota predaja cerstvých banánov dosiahnutá v roku 2001 bola odhadovaná na 365800000 eur, pricom tento údaj bol upravený na 347631700 eur po odpocítaní hodnoty banánov kúpených od iných subjektov, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie (odôvodnenia 451 az 453 napadnutého rozhodnutia). 817 Za týchto okolností sa Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze je potrebné zvýsit rozsah znízenia základnej sumy pokuty na 20 % s cielom nálezite zohladnit pomernú závaznost úcasti spolocnosti Weichert na celkovom karteli. 818 Naopak, treba zamietnut tvrdenie, ze skutocnost, ze Weichert nevedela o protiprávnych kontaktoch medzi spolocnostami Dole a Chiquita, bola zohladnená dvakrát, a to znízením sadzby 15 % pouzitej pri stanovení casti hodnoty predaja, ako aj znízením základnej sumy priznaným z dôvodu polahcujúcich okolností, co by predstavovalo neprimeranú výhodu pre spolocnost Weichert. 819 Po druhé vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze Komisia nevzala do úvahy jej legitímne ocakávania, hoci si myslela, ze predmetné správanie je legálne. Poskytovala svojim zákazníkom, Komisii a iným orgánom verejnej moci, ako napríklad FAO, informácie o oficiálnych cenách a iné informácie týkajúce sa trhu. Vedlajsia úcastnícka konania uvádza, ze nebol dôvod, aby rozlisovala rôzne kontakty, ktoré sa uskutocnovali v utorok, stredu alebo stvrtok, pricom samotná Komisia povazovala tieto kontakty v oznámení o výhradách za nerozlísitelnú "siet""komplexných dvojstranných dohôd". 820 Treba poukázat na to, ze bod 29 posledná zarázka usmernení stanovuje, ze "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty... ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi". 821 Pokial argumentácia vedlajsej úcastnícky konania smeruje k znízeniu pokuty na základe tohto ustanovenia, podmienky jeho uplatnenia nie sú splnené. 822 Vedlajsia úcastnícka konania na podporu svojich tvrdení len odkazuje na bod 244 svojej odpovede na oznámenie o výhradách, v ktorom uvádza, ze pôvodne zbierala údaje o dovezených banánoch pre delegáciu nemeckej vlády a FAO. Nie je tam uvedené, ze by Komisii boli urcené informácie o referencných cenách, ani tam nie je spomenuté poskytovanie takých informácií. 823 Weichert neuviedla nijaký konkrétny a objektívny dôkaz, ktorý by preukazoval, ze Komisia alebo iná verejná institúcia jednak vedela o jej referencných cenách a o podmienkach, za ktorých sa tieto ceny stanovovali od roku 2000 do roku 2002, a jednak povolila alebo podporovala protisútazné správanie, ktorým sa tieto ceny stanovovali. 824 Pokial argumentáciu vedlajsej úcastnícky konania mozno chápat ako tvrdenie, ze nevedela o porusovaní clánku 81 ES, kedze kartel nebol tajný, treba pripomenút, ze v predchádzajúcom znení usmernení bola stanovená moznost priznat znízenie pokuty na základe polahcujúcich okolností z dôvodu existencie "primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci restriktívne konanie naozaj predstavuje porusenie". 825 Skutocnost, ze táto posledná uvedená zmienka uz nie je uvedená v usmerneniach, neznamená, ze uvedená okolnost uz nemôze viest k znízeniu pokuty na základe polahcujúcich okolností. 826 Vedlajsia úcastnícka konania sa na podporu svojich tvrdení odvoláva na listy zákazníkov, o ktorých sa konstatovalo (pozri bod 341 vyssie), ze jednak neposkytujú vsetky pozadované záruky objektívnosti a jednak nemajú dostatocnú dôkaznú silu na odôvodnenie záveru, ze kartel bol verejne známy v celom svojom rozsahu (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 801 vyssie, bod 506, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaným v bode 91 vyssie, bod 241). 827 Za predpokladu, ze argumentácia vedlajsej úcastnícky konania obsahuje tvrdenie zalozené na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, treba pripomenút, ze právo domáhat sa tejto zásady sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán u neho vyvolal dôvodné ocakávania [rozsudky Súdneho dvora z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/Komisia, [90]265/85, Zb. s. 1155, bod 44, a z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, [91]C-152/88, Zb. s. I-153, bod 26]. Okrem toho nikto sa nemôze dovolávat porusenia tejto zásady, pokial mu správny orgán neposkytol konkrétne uistenia (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, [92]C-67/09 P, Zb. s. I-9811, bod 71, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. januára 2000, Mehibas Dordtselaan/Komisia, [93]T-290/97, Zb. s. II-15, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 828 V prejednávanom prípade stací uviest, ze Weichert neuviedla nijaký konkrétny a objektívny dôkaz, ktorý by mohol preukázat existenciu konkrétnych uistení pochádzajúcich od Komisie, pokial ide o legalitu kontaktov pred stanovením cien so spolocnostou Dole. Samotné nepresné a nepodlozené tvrdenia, ze Weichert poskytovala Komisii informácie o oficiálnych cenách a o dovezených banánoch, v tejto súvislosti nemajú nijakú dôkaznú silu. 829 Napokon úvahy vedlajsej úcastnícky konania o údajnej nemoznosti rozlísit jednotlivé druhy protisútazných kontaktov, ktorým odporuje znenie bodu 429 oznámenia o výhradách (pozri bod 709 vyssie), nemajú nijaký význam, kedze nemôzu odôvodnit priznanie polahcujúcej okolnosti na základe ktoréhokolvek z troch uvedených dôvodov. 830 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nemôze priznat spolocnosti Weichert nijaké polahcujúce okolnosti okrem tých, ktoré uznala Komisia, pricom Vseobecný súd zväcsil rozsah jednej z nich. 6. O spolupráci 831 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne vylozila svoje oznámenie o spolupráci a usmernenia, cím odnala spolocnosti Weichert výhody vyplývajúce z jej spolupráce. Komisia porusila clánok 23 nariadenia c. 1/2003 a legitímne ocakávania spolocnosti Weichert. 832 Zalobkyna, ktorú podporuje vedlajsia úcastnícka konania, tvrdí, ze je nesprávne tvrdit, ze Weichert v skutocnosti nespolupracovala nad rámec svojej zákonnej povinnosti, kedze odpovedala na ziadosti o informácie, ktorých cielom bolo získat jej vyhlásenia, ktoré by boli v jej neprospech. Zalobkyna zdôraznuje, ze Weichert tiez v podstate nespochybnila skutkový stav, a preto jej prínos prekrocil "rámec povinnosti podniku aktívne spolupracovat". 833 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze údajné porusenie spadá do pôsobnosti oznámenia o spolupráci a ze v dôsledku toho nemôze zohladnit rozsah spolupráce zalobkyne a spolocnosti Weichert ako polahcujúcu okolnost, kedze prejednávaná zaloba preukazuje, ze predmetné výmeny informácií nepredstavovali stanovenie cien. Komisia sa tiez dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze nepreskúmala, ci poskytnutá spolupráca mala znacnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci, co urobila v predchádzajúcom rozhodnutí v prípade podniku, ktorý nepodal ziadost na základe tohto oznámenia. 834 V prvom rade treba pripomenút znenie clánku 18 nariadenia c. 1/2003, ktorý znie: "1. Na plnenie povinností prenesených na Komisiu týmto nariadením môze Komisia jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií. 2. Ked je poslaná jednoduchá ziadost o informácie podniku alebo zdruzeniu podnikov, Komisia urcí právny základ a úcel ziadosti, specifikuje, aké informácie sa pozadujú, a stanoví lehotu, pocas ktorej majú byt informácie poskytnuté, a pokuty podla clánku 23 za poskytnutie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií. 3. Ked Komisia ziada podnik alebo zdruzenie podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, stanoví právny základ a úcel ziadosti, specifikuje, aké informácie sa pozadujú, a stanoví casový limit, pocas ktorého majú byt informácie poskytnuté. Uvedie tiez pokuty podla clánku 23 a upozorní alebo ulozí pokuty podla clánku 24. Dalej upozorní na právo vzniest námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom. 4. Majitelia podnikov alebo ich zástupcovia a, v prípade právnických osôb, spolocností alebo firiem alebo zdruzení bez právnej subjektivity, osoby oprávnené ich zastupovat na základe zákona alebo stanov poskytnú pozadované informácie v mene príslusných podnikov alebo zdruzení podnikov. [Riadne splnomocnení právni zástupcovia môzu poskytnút informácie v mene svojich klientov - neoficiálny preklad]. Posledne menovaní nesú plnú zodpovednost za poskytnuté neúplné, nesprávne alebo zavádzajúce informácie. ..." 835 Ziadosti o informácie boli predtým upravené clánkom 11 nariadenia c. 17, ktorý uz rozlisoval ziadost o informácie a rozhodnutie o ziadosti o informácie. Judikatúra týkajúca sa tohto ustanovenia, ktorá spresnuje právomoci Komisie týkajúce sa takých ziadostí, sa analogicky vztahuje na výklad clánku 18 nariadenia c. 1/2003. 836 Preto treba konstatovat, ze hoci na zachovanie potrebného úcinku clánku 18 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 má Komisia právo ulozit podniku, aby poskytol vsetky nevyhnutné informácie týkajúce sa skutkových okolností, ktoré mu môzu byt známe, a aby jej podla potreby poskytol súvisiace dokumenty, ktoré má v drzbe, aj ked tieto listiny môzu proti nemu alebo inému podniku slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania, Komisia nemôze rozhodnutím o ziadosti o informácie poskodit právo na obhajobu priznané podniku (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, [94]374/87, Zb. s. 3283, bod 34, a Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 271). Komisia tak nemôze ulozit podniku povinnost poskytnút odpovede, ktorými by bol tento podnik donucovaný k tomu, aby uznal existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia (rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný, bod 35). 837 Odôvodnenie 23 nariadenia c. 1/2003 s prihliadnutím na uvedenú judikatúru stanovuje, ze "pri plnení rozhodnutia Komisie" podniky nemôzu byt nútené, aby pripustili, ze sa dopustili porusenia, ale sú v kazdom prípade povinné odpovedat na otázky týkajúce sa skutkového stavu a poskytnút dokumenty, dokonca aj ked tieto informácie môzu byt pouzité proti nim alebo proti inému podniku ako dôkaz o existencii porusenia. 838 V prejednávanom prípade je nesporné, ze ziadosti o informácie, ktoré boli zaslané v priebehu vysetrovania okrem iného spolocnosti Weichert, boli zaslané na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenie 46 napadnutého rozhodnutia), a teda nejde o rozhodnutia o ziadostiach o informácie, ktoré upravuje odsek 3 uvedeného clánku. 839 Za týchto okolností sa zalobkyna a vedlajsia úcastnícka konania nemôzu úspesne odvolávat na skutocnost, ze vzhladom na rozsah otázok Komisie a odpovedí poskytnutých spolocnostou Weichert táto spolocnost prekrocila rámec svojej zákonnej povinnosti spolupráce tým, ze uviedla vyhlásenia vo svoj neprospech. 840 Naproti tomu treba posúdit, ci dobrovolná spolupráca spolocnosti Weichert môze odôvodnit znízenie pokuty vzhladom na znenie oznámenia o spolupráci, coho sa domáha zalobkyna. 841 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovovania pokút, a ze v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, medzi ktoré patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. V tomto rámci musí Komisia vykonat také komplexné posúdenia skutocností, ako je posúdenie týkajúce sa spolupráce týchto podnikov (rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 749 vyssie, bod 81, a rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [95]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 219). 842 Základom na znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze je domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 399, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, [96]T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363), pricom správanie podniku musí tiez svedcit o skutocnom duchu spolupráce (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, body 395 a 396). Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze odhliadat od uzitocnosti poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii (rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 841 vyssie, bod 221). 843 Komisia vo svojom oznámení o spolupráci spresnila podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie pokuty. 844 V tomto druhom prípade musia dotknuté podniky na tento úcel poskytnút Komisii dôkazy o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktoré predstavujú znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz má, a ukoncit svoju úcast na porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr v case, ked predlozia tieto dôkazy (bod 21 oznámenia o spolupráci). 845 Komisia vo vyjadrení k zalobe uviedla, ze informácie poskytnuté spolocnostou Weichert nemali znacnú pridanú hodnotu, lebo Komisia mala informácie o kontaktoch pred stanovením cien medzi spolocnostami Weichert a Dole uz od zaciatku, kedze Chiquita uviedla, ze Dole jej oznamovala plánovaný vývoj cien banánov znacky Del Monte, ktoré Weichert predávala. 846 Hoci v predmetom vyhlásení Chiquita skutocne uviedla, ze Dole "niekedy" spomenula v ich rozhovoroch cenu spolocnosti Del Monte, vysvetlila, ze táto cena nebola pre nu dôlezitá, lebo v tom case boli ceny spolocností Dole a Del Monte kazdý týzden vzdy rovnaké. 847 Okrem toho, ze informácia od spolocnosti Chiquita o existencii protisútazného postupu medzi spolocnostami Dole a Weichert má prirodzene pomerne malú dôkaznú hodnotu, vysvetlenie poskytnuté spolocnostou Chiquita mohlo tiez nasvedcovat tomu, ze Weichert len nasledovala cenovú politiku spolocnosti Dole. 848 Treba konstatovat, ze Komisia neuviedla nijaký iný dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze ked zaslala svoju ziadost o informácie spolocnosti Weichert, vedela, ze dvojstranné kontakty so spolocnostou Dole mali protisútazný charakter, pricom treba poznamenat, ze je príznacné, ze Komisia zmenila svoje stanovisko a v duplike uviedla, ze v case zaslania ziadostí o informácie uz vedela o "prípadnej" protisútaznej povahe kontaktov medzi spolocnostami Dole a Weichert. 849 Zalobkyna naopak správne zdôraznuje, ze Komisia sa 6. júna 2006 po prvý raz informovala na kontakty spolocnosti Weichert so spolocnostou Dole a opýtala sa spolocnosti Weichert, "o akých témach sa zvycajne diskutuje", pricom Weichert odpovedala, ze "v stredu popoludní tiez niekedy hovorila so spolocnostou Dole o 'oficiálnych cenách`". Komisia zaslala spolocnosti Weichert 15. decembra 2006 druhú ziadost o informácie, ktorá obsahovala túto otázku: "Vysvetlite, prosím, co podla Vás znamená 'hovorit` so spolocnostou Dole v stredu popoludní o 'oficiálnych cenách`". Weichert odpovedala: "Dole niekedy zavolala spolocnosti Weichert v stredu s cielom vymenit si názory na vseobecné podmienky na trhu a zriedka aj na mozný vývoj oficiálnych cien pred oznámením oficiálnych cien". 850 Je nesporné, ze Komisia vychádzala z odpovede spolocnosti Weichert pri konstatovaní o existencii dvojstranných kontaktov pred stanovením cien medzi spolocnostami Weichert a Dole a zosúladeného postupu s protisútazným cielom (pozri odôvodnenia 189, 191, 193, 196, 266 a 298 napadnutého rozhodnutia). 851 Podla bodu 22 oznámenia o spolupráci sa pojem pridaná hodnota týka rozsahu, do akého poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. 852 Informácie poskytnuté spolocnostou Weichert, ktoré sa priamo týkajú daných skutocností, majú osobitný význam v kontexte protiprávneho konania spocívajúceho v dvojstrannej a ústnej výmene informácií, pricom dotknuté podniky navyse nepredlozili poznámky ani záznamy o týchto kontaktoch. Obsah, harmonogram a frekvencia kontaktov medzi spolocnostami Dole a Weichert vyplývajú výlucne z vyhlásení podnikov. 853 Takáto situácia odôvodnuje priznat na základe spolupráce spolocnosti Weichert v priebehu správneho konania znízenie pokuty, ktorého primeraný rozsah má urcit Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci. 854 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecnému súdu prislúcha, aby v rámci preskúmania legality napadnutého rozhodnutia overil, ci Komisia uplatnila svoju diskrecnú právomoc podla metódy uvedenej v usmerneniach a v oznámení o spolupráci, a v rozsahu, v akom by zistil, ze Komisia sa od nej odchýlila, overit, ci táto odchýlka je právne dôvodná a ci je právne dostatocne odôvodnená. Volná úvaha Komisie a jej hranice, ktoré si stanovila, vsak neobmedzujú súdy Únie pri výkone ich neobmedzenej právomoci (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 801 vyssie, body 226 a 227, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaným v bode 91vyssie). 855 Hoci informácie poskytnuté spolocnostou Weichert nepochybne umoznili Komisii lahsie preukázat existenciu porusenia, význam spolupráce spolocnosti Weichert treba posúdit vzhladom na sústavné popieranie akéhokolvek porusenia pocas celého správneho konania. 856 Za týchto okolností je potrebné priznat spolocnosti Weichert znízenie pokuty o 10 % z dôvodu jej spolupráce pocas správneho konania. 857 Po druhé, pokial ide o nárok uplatnený na základe nespochybnenia skutkového stavu, treba poznamenat, ze oznámenie o spolupráci - na rozdiel od predchádzajúceho znenia tohto oznámenia z roku 1996 - výslovne neupravuje znízenie pokuty v prípade samotného nespochybnenia skutkového stavu. Toto konstatovanie vôbec nevylucuje, aby takáto okolnost mohla viest k znízeniu pokuty z dôvodu zohladnenia spolupráce spolocnosti Weichert. 858 Ako uz bolo uvedené v bode 854 vyssie, volná úvaha Komisie a jej hranice, ktoré si stanovila, neobmedzujú súdy Únie pri výkone ich neobmedzenej právomoci. 859 Treba zdôraznit, ze na to, aby sa mohlo poskytnút znízenie pokuty z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu, musí podnik po tom, co sa oboznámil s oznámením o výhradách, výslovne informovat Komisiu, ze nemá v úmysle spochybnit vecnú správnost skutkového stavu (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [97]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 303, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 25. januára 2007, Salzgitter Mannesmann/Komisia, [98]C-411/04 P, Zb. s. I-959, bod 71), co sa v prípade spolocnosti Weichert ani netvrdí. 860 V prejednávanom prípade zalobkyna len tvrdí, ze Weichert "v podstate" ani nespochybnila skutkový stav, co je formulácia, ktorá sama osebe vyjadruje nepresnost tohto tvrdenia. Zalobkyna neuvádza nijakú inú argumentáciu, ktorá by konkrétne preukazovala, ze údajné nespochybnenie skutkového stavu umoznilo Komisii lahsie zistit a sankcionovat porusenie, a teda ze táto pomoc mala znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala. 861 Zalobkyna sa tiez odvoláva na rozhodnutie z 20. októbra 2005 vo veci COMP/C.38.281/B.2 - Nespracovaný tabak - Taliansko, v ktorom Komisia priznala podniku na základe polahcujúcich okolností znízenie pokuty o 50 % z dôvodu jeho skutocnej spolupráce nad rámec oznámenia o spolupráci, pricom toto riesenie by sa podla názoru zalobkyne malo uplatnit aj v prípade spolocnosti Weichert, ktorá Komisii poskytla "rozhodujúce dôkazy na vymedzenie výhrad". 862 Treba pripomenút, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú orientacný charakter, pokial ide o existenciu diskriminácie (rozsudok JCB Service/Komisia, uz citovaný v bode 91 uz vyssie, bod 205). Komisia disponuje v oblasti stanovenia súm pokút sirokou mierou volnej úvahy a nie je viazaná predchádzajúcimi posúdeniami. Z toho vyplýva, ze zalobkyna sa nemôze odvolávat na rozhodovaciu prax Komisie pred súdmi Únie (rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [99]C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 82, a Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 123). 863 Tento záver platí aj pre nárok na znízenie pokuty zalozený na tom, ze Komisia v iných rozhodnutiach priznala znízenie pokuty na základe "výnimocných okolností". Samotná skutocnost, ze Komisia priznala v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe urcité znízenie pokuty za stanovené konanie, neznamená, ze je povinná priznat rovnaké pomerné znízenie pri posúdení podobného konania v rámci neskorsieho správneho konania. Komisia má v oblasti stanovovania výsky pokút priestor na volnú úvahu, ktorý jej umoznuje kedykolvek zvýsit vseobecnú výsku pokút v rozsahu uvedenom v nariadení c. 1/2003, ak je to potrebné na zabezpecenie realizácie politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, body 190 a 191). 864 Treba tiez poukázat na to, ze porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí patrí do pôsobnosti oznámenia o spolupráci, ktoré sa týka tajných kartelov spocívajúcich v stanovení cien, výrobných alebo predajných kvót a rozdelení trhov, vrátane machinácií vo verejnom obstarávaní, alebo v obmedzení dovozu alebo vývozu. Zalobkyna teda nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze nezohladnila stupen spolupráce spolocnosti Weichert ako polahcujúcu okolnost mimo právneho rámca oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [100]T-9/99, Zb. s. II-1487, body 609 a 610, potvrdený v odvolacom konaní najmä v tejto súvislosti rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaným v bode 54 vyssie, body 380 az 382, a rozsudok z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [101]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 586). 865 Napokon zalobkyna tvrdí, ze prejednávaná vec svedcí o tom, ze podniky, ktoré sa oprávnene obhajujú tým, ze tvrdia, ze postupy konstatované Komisiou neporusujú clánok 81 ES, sú znevýhodnené v porovnaní s podnikmi, ktoré sa podielajú na postupoch, ktoré zjavne predstavujú závazné porusenia, lebo prvé uvedené podniky nemôzu dosiahnut znízenie ani na základe oznámenia o spolupráci, kedze tvrdia, ze ich správanie je legálne, ani na základe usmernení, kedze Komisia sa zjavne domnieva, ze ich správanie patrí do pôsobnosti uvedeného oznámenia. 866 Tieto vseobecné a nepresné úvahy nemôzu preukázat porusenie akéhokolvek ustanovenia, a najmä nie clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ani vseobecnej právnej zásady, ktoré by preukazovalo nezákonnost napadnutého rozhodnutia a odôvodnovalo by znízenie pokuty. Ako zdôraznuje Komisia, jediným porovnaním, ktoré má zmysel v rámci konania podla clánku 81 ES, je porovnanie medzi subjektmi, ktoré spolupracujú dobrovolne, a podnikmi, ktoré nespolupracujú vôbec, pricom tieto posledné uvedené podniky nemôzu tvrdit, ze sú v porovnaní s prvými uvedenými podnikmi znevýhodnené. 7. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 867 Vedlajsia úcastnícka konania tvrdí, ze Komisia priznala spolocnosti Chiquita oslobodenie od pokuty za správanie, ktoré nesplnalo podmienky oznámenia o spolupráci, kedze toto správanie nebolo tajné. Uvádza, ze podla judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby v prípade, ak nespravodlivost nemozno napravit zvýsením nespravodlivo nízkej pokuty ulozenej jednému subjektu, jedinou moznostou je znízit pokuty ulozené druhému subjektu na rovnakú úroven. Komisia podla vedlajsej úcastnícky konania porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze zastavila vysetrovanie vo vztahu k spolocnosti Fyffes bez ulozenia pokuty, na rozdiel od toho, ako postupovala v súvislosti s tým istým správaním v prípade spolocností Del Monte a Weichert. 868 Túto argumentáciu treba zamietnut ako úplne nedôvodnú. 869 Po prvé táto argumentácia je zalozená na nepreukázanom predpoklade, ze kartel nebol tajný. Okrem toho, aj keby Komisia nesprávnym uplatnením oznámenia o spolupráci nesprávne priznala spolocnosti Chiquita oslobodenie od pokút, treba pripomenút, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1985, Williams/Dvor audítorov, [102]134/84, Zb. s. 2225, bod 14; rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 160, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [103]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [104]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 367). 870 Po druhé je potrebné pripomenút, ze pokial podnik svojím správaním porusil clánok 81 ES, nemôze sa úplne vyhnút ulozeniu sankcie z dôvodu, ze pokuta nebola ulozená jednému alebo viacerým dalsím hospodárskym subjektom, ak Vseobecný súd neposudzuje situáciu týchto subjektov (rozsudok Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 197, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, [105]T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 56), co platí v prípade spolocnosti Fyffes, ktorej napadnuté rozhodnutie nebolo urcené a ktorá teda nebola sankcionovaná. O návrhu Komisie na zvýsenie pokuty 871 Komisia v rámci svojej argumentácie uvedenej v reakcii na argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa zohladnenia spolupráce spolocnosti Weichert navrhuje, aby Vseobecný súd zvýsil pokutu tým, ze prehodnotí znízenie priznané na základe polahcujúcich okolností zalozených na osobitnom rezime právnej úpravy odvetvia banánov v relevantnom case a na skutocnosti, ze protisútazné kontakty sa týkali referencných cien (odôvodnenie 467 napadnutého rozhodnutia). Tento návrh je podla názoru Komisie odôvodnený vyhláseniami zalobkyne pocas správneho konania týkajúcimi sa moznej fragmentácie ponuky na relevantnom trhu a väcsieho významu referencných cien, nez aký sa im pripisoval v napadnutom rozhodnutí. 872 Treba pripomenút, ze súdy Únie sú v rámci svojej neobmedzenej právomoci oprávnené, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradili posúdenie Komisiou svojím posúdením a v dôsledku toho zrusili, znízili alebo zvýsili ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [106]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 61). 873 V prejednávanom prípade návrhu na zvýsenie pokuty predlozeného Komisiou nemozno vyhoviet, kedze nepresná argumentácia uvedená na jeho podporu nemôze zmenit posúdenie závaznosti porusenia. 874 Treba zdôraznit, ze Komisia konstatovala, ze vzhladom na rezim kvót bolo pocas dotknutého obdobia celkové mnozstvo banánov dovázaných do celého Spolocenstva v priebehu daného stvrtroka stanovené vopred, s výhradou urcitej obmedzenej flexibility medzi stvrtrokmi, kedze významné skutocnosti stimulovali drzitelov licencií, aby zarucili, ze tieto licencie budú pouzité v priebehu dotknutého stvrtroka (odôvodnenie 134 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak doplnila a spresnila svoje stanovisko tým, ze správne zdôraznila volnú úvahu dovozcov, pokial ide o mnozstvo dostupné na trhu pocas daného týzdna, a existenciu flexibility vyplývajúcej zo sekundárneho trhu licencií (odôvodnenia 131 a 132 napadnutého rozhodnutia). 875 Komisia zohladnila vyhlásenia spolocnosti Del Monte o nadobudnutí licencií od iných podnikov na spomenutom trhu uvedené pocas správneho konania v rámci svojich záverov o právno-ekonomickom kontexte predmetných výmen informácií a len z tohto dôvodu nie je opodstatnené obmedzit znízenie priznané v odôvodnení 467 napadnutého rozhodnutia. 876 To isté platí pre vyhlásenia o úlohe referencných cien uvedené zalobkynou pocas správneho konania, ktoré Komisia vzala do úvahy v rámci svojich záverov o relevantnosti uvedených cien v odvetví banánov a rastúcom význame "ceny Aldi" od druhého stvrtroka 2002. 877 Aj za predpokladu, ze vyhlásenia zalobkyne by mohli preukázat úzku súvislost medzi referencnými cenami a "cenou Aldi", toto konstatovanie by iba potvrdilo konstatovanie o význame referencných cien na predmetnom trhu a nemalo by vplyv na stupen závaznosti porusenia. 878 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze je potrebné vyhoviet návrhu zalobkyne na znízenie pokuty a v zostávajúcej casti zamietnut zalobu. 879 V rámci jeho neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003, prinálezí Vseobecnému súdu, aby urcil výsku pokuty splatnej na základe clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia. 880 Za týchto okolností je potrebné dvakrát znízit základnú sumu pokuty, ktorá v prípade spolocnosti Weichert predstavuje 49000000 eur, a to jednak o 60 % na základe zohladnenia osobitného rezimu právnej úpravy odvetvia banánov a koordinácie týkajúcej sa referencných cien a jednak o 20 % z dôvodu, ze Weichert sa podielala len na jednej casti celkového kartelu, z coho vyplýva základná suma pokuty 9800000 eur, ktorú treba znízit o 10 % na základe spolupráce spolocnosti Weichert pocas správneho konania, z coho vyplýva konecná suma pokuty 8820000 eur. O trovách 881 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 882 V súlade s clánkom 87 ods. 4 tretím pododsekom rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozhodnút, ze aj iní vedlajsí úcastníci ako tí, ktorí sú uvedení v druhom pododseku toho istého ustanovenia, znásajú vlastné trovy konania. 883 Vzhladom na to, ze zalobe sa vyhovelo len ciastocne, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobkyna znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit tri stvrtiny trov konania Komisie. Komisia znása jednu stvrtinu vlastných trov konania. Vedlajsia úcastnícka konania, vo vztahu ku ktorej Komisia nenavrhla ulozit povinnost nahradit trovy konania spojené so vstupom vedlajsieho úcastníka do konania, znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej podla clánku 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K(2008) 5955 z 15. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/39188 - Banány) sa stanovuje na 8,82 milióna eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Fresh Del Monte Produce, Inc., znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit tri stvrtiny trov konania Európskej komisie. Komisia znása jednu stvrtinu vlastných trov konania. 4. Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG znása vlastné trovy konania. Truchot Martins Ribeiro Kanninen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. marca 2013. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánkov 81 ES a 253 ES O pripísaní porusenia spolocnosti Del Monte Úvodné poznámky O porusení povinnosti odôvodnenia O kritériu pripísatelnosti uplatnenom v napadnutom rozhodnutí O existencii hospodárskej jednotky zlozenej zo spolocností Del Monte a Weichert - O spolocenskej zmluve - O kapitálových väzbách spájajúcich spolocnosti Del Monte a Weichert - O dohode o distribúcii - O informáciách, ktoré dostávala spolocnost Del Monte - O rokovaniach týkajúcich sa cenovej politiky a zásobovania spolocnosti Weichert - O alternatívnych dôkazoch predlozených zalobkynou - O prípustnosti prílohy C 1 repliky O nesprávnom výroku napadnutého rozhodnutia O existencii zosúladeného postupu s protisútazným cielom O pojme zosúladený postup s protisútazným cielom O obsahu predmetných kontaktov O úcastníkoch výmen informácií a ich verejnej dostupnosti O harmonograme a frekvencii kontaktov O právnom a ekonomickom kontexte - O regulacnom rámci a ponuke na trhu - O specifickej povahe predmetného výrobku - O struktúre trhu - O osobitnom postavení spolocnosti Weichert O relevantnosti referencných cien O prícinnej súvislosti medzi zosúladením a správaním spolocnosti Weichert na trhu O jedinom porusení O vytýkaných správaniach O subjektívnom úmysle 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu O neoznámení dôkazov O preklúzii O neoznámení dôkazov v neprospech zalobkyne O nesprístupnení dôkazov v prospech zalobkyne O údajnom rozpore medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím O argumentácii vedlajsej úcastnícky konania O návrhu na znízenie pokuty 1. Úvodné pripomienky 2. Napadnuté rozhodnutie 3. O závaznosti 4. O dodatocnej sume 5. O polahcujúcich okolnostiach 6. O spolupráci 7. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania O návrhu Komisie na zvýsenie pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [107]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [108]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7LL9q9/L93656-5891TMP.html#t-ECR_62008TJ0587_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:047:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:030:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0325&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0294&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0196&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0349&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0185&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0038&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0330&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0327&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0197&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:095:TOC 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0032&locale=SK 29. file:///tmp/lynxXXXX7LL9q9/L93656-5891TMP.html#t-ECR_62008TJ0587_SK_01-E0002 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0340&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0052&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0154&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0084&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0231&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0102&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0005&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0065&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0161&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0172&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0007&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0056&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0061&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0348&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0202&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0227&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0481&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0209&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0021&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0213&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0355&locale=SK 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:325:TOC 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0175&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0011&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0005&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0039&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0554&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0231&locale=SK 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0265&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0152&locale=SK 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0067&locale=SK 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0290&locale=SK 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0374&locale=SK 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0338&locale=SK 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0411&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0134&locale=SK 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0049&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXX7LL9q9/L93656-5891TMP.html#c-ECR_62008TJ0587_SK_01-E0001 108. file:///tmp/lynxXXXX7LL9q9/L93656-5891TMP.html#c-ECR_62008TJ0587_SK_01-E0002