Vec T-584/08 Cantiere navale De Poli SpA proti Európskej komisii "Státna pomoc - Docasné ochranné opatrenia v sektore stavby lodí - Zmena schémy pomoci, ktorú Komisia predtým schválila, plánovaná talianskymi orgánmi - Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Uplatnenie hmotnoprávnych noriem úcinných v case prijatia rozhodnutia Komisie (Clánok 88 ods. 3 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 4) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Kategórie pomoci, definované právnou úpravou, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom (Clánok 87 ods. 3 ES a clánok 88 ods. 3 ES) 1. Pokial ide o casovú pôsobnost právnej normy v prípade neexistencie prechodných ustanovení, treba rozlísit normy upravujúce právomoc a hmotnoprávne normy. Pokial ide o normy upravujúce právomoc institúcií Únie, ustanovenie predstavujúce právny základ aktu, ktoré oprávnuje institúciu Únie na prijatie predmetného aktu, musí platit v okamihu jeho prijatia. Pokial ide o hmotnoprávne normy, od nadobudnutia ich úcinnosti upravujú vsetky budúce úcinky situácií, ktoré vznikajú na základe skorsích právnych predpisov. Hmotnoprávne normy sa preto neuplatnujú na úcinky, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich úcinnosti, okrem situácií, ked sú splnené výnimocné podmienky na retroaktívne uplatnovanie. Pokial ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, v rámci systému kontroly státnej pomoci sa okamih vzniku úcinkov plánovanej pomoci zhoduje s okamihom rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom. Pravidlá, zásady a kritériá posúdenia zlucitelnosti státnej pomoci úcinné v case prijatia rozhodnutia Komisiou mozno totiz v zásade povazovat za lepsie prispôsobené kontextu hospodárskej sútaze. Je to tak z toho dôvodu, ze dotknutá pomoc má za následok skutocné výhody alebo nevýhody na vnútornom trhu az od okamihu jej schválenia Komisiou. Na druhej strane na pomoc poskytnutú protiprávne bez predchádzajúceho oznámenia sa uplatnujú hmotnoprávne normy, ktoré sú úcinné v okamihu poskytnutia pomoci, pretoze výhody a nevýhody vyvolané takou pomocou sa prejavia v období, pocas ktorého bola dotknutá pomoc poskytovaná. Je nesporné, ze skutocnost, ze okamih urcujúci uplatnitelné hmotnoprávne normy sa zhoduje, pokial ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, s prijatím rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti tejto pomoci, vedie k tomu, ze táto institúcia môze - zmenou dlzky preskúmavania oznámeného opatrenia pomoci - vyvolat uplatnenie hmotnoprávnej normy, ktorá nadobudla úcinnost az po oznámení predmetného opatrenia pomoci Komisii. V tejto súvislosti treba uviest, ze moznost Komisie vybrat si medzi uplatnením novej alebo starej normy je vymedzená a vyvázená jednak skutocnostou, ze clenské státy disponujú volnou úvahou v súvislosti s casom oznámenia opatrení pomoci, a jednak skutocnostou, ze clánok 4 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa uplatnovania clánku 88 ES vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných konala obozretne. (pozri body 32, 33, 35 - 37, 40, 41) 2. Podla clánku 87 ods. 3 ES urcité kategórie pomoci "mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom". Pokial sa nariadenie opiera o clánok 87 ods. 3 ES a definuje pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, neznamená to, ze taká aj nevyhnutne je. Je totiz na Komisii, aby podla clánku 88 ods. 3 ES overila, ci pomoc splna vsetky podmienky na to, aby bola zlucitelná so spolocným trhom. (pozri body 60 - 62) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 3. februára 2011 ([1]*) "Státna pomoc - Docasné ochranné opatrenia v sektore stavby lodí - Zmena schémy pomoci, ktorú Komisia predtým schválila, plánovaná talianskymi orgánmi - Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom" Vo veci T-584/08, Cantiere navale De Poli SpA, so sídlom v Benátkach (Taliansko), v zastúpení: pôvodne A. Abate a R. Longanesi Cattani, neskôr A. Abate a A. Franchi, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: E. Righini, C. Urraca Caviedes a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2010/38/ES z 21. októbra 2008 o státnej pomoci C 20/08 (ex N 62/08), ktorú Taliansko plánuje poskytnút prostredníctvom úpravy schémy N 59/04 týkajúcej sa docasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí (Ú. v. EÚ L 17, 2010, s. 50), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. júna 2010, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: ... b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: i) ... vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti zmluvy; ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; ... v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu; c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ..." 2 Nariadenie Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 (Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), v clánku 4 ods. 1 stanovuje: "Na úcely clánku 1 písm. c) nariadenia ... c. 659/1999 zmena existujúcej pomoci bude znamenat kazdú zmenu, okrem zmien cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom. Zvýsenie pôvodného rozpoctu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude povazované za zmenu existujúcej pomoci." 3 Na základe clánku 87 ods. 3 písm. e) ES Rada prijala nariadenie (ES) c. 1177/2002 z 27. júna 2002 o docasných ochranných opatreniach v sektore stavby lodí (Ú. v. ES L 172, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 485). Toto nariadenie povolilo tento mechanizmus s cielom pomôct lodeniciam Spolocenstva, ktoré trpia nepriaznivými následkami vo forme váznej ujmy v dôsledku nekalej hospodárskej sútaze zo strany kórejských lodeníc (odôvodnenie c. 3 nariadenia). Clánok 2 ods. 2 a 3 tohto nariadenia stanovujú, ze priamu pomoc pre zákazky na stavbu lodí mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, pokial táto pomoc neprekrocí 6 % zmluvnej hodnoty a ak priemysel Spolocenstva utrpel váznu ujmu v tomto trhovom segmente v dôsledku nekalých praktík zo strany Kórey. 4 Clánok 3 nariadenia c. 1177/2002 podmienuje poskytnutie pomoci jej oznámeniu Komisii podla clánku 88 ES, pricom Komisia musí takú pomoc preskúmat a prijat rozhodnutie podla nariadenia c. 659/1999. 5 Clánok 2 ods. 4 a clánky 4 a 5 nariadenia c. 1177/2002 znejú: "Clánok 2 ... 4. Toto nariadenie sa neuplatnuje na lode, ktoré boli dodané neskôr ako tri roky odo dna podpísania konecnej zmluvy. Komisia vsak môze trojrocnú lehotu dodávky predlzit, ak sa to povazuje za odôvodnené na základe technickej nárocnosti individuálneho príslusného projektu na stavbu lodí alebo na základe zdrzaní vyplývajúcich z necakaných znacných a obhájitelných narusení pracovného programu lodenice, ktoré mozno pripísat výnimocným a nepredvídatelným okolnostiam, ktoré vznikli mimo podniku. ... Clánok 4 Nariadenie sa uplatnuje na konecné zmluvy podpísané od nadobudnutia úcinnosti tohto nariadenia az do skoncenia jeho platnosti, s výnimkou konecných zmlúv podpísaných predtým, ako spolocenstvo oznámi v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, ze zacalo konanie o urovnaní sporu s Kóreou tým, ze poziadalo o poradu v súlade s dohodou Svetovej obchodnej organizácie o pravidlách a konaniach pri urovnávaní sporov a konecných zmlúv podpísaných jeden mesiac alebo neskôr po tom, ako spolocenstvo oznámi v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, ze toto konanie o urovnaní sporu bolo ukoncené pozastavené preto, ze Komisia povazuje schválenú zápisnicu za úcinne vykonávanú. Clánok 5 Toto nariadenie nadobúda úcinnost den po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev a jeho platnost sa skoncí 31. marca 2004. ..." 6 Nariadením Rady (ES) c. 502/2004 z 11. marca 2004, ktorým sa mení a doplna nariadenie c. 1177/2002 (Ú. v. EÚ L 81, s. 6; Mim. vyd. 13/034, s. 33), sa dátum ukoncenia platnosti nariadenia c. 1177/2002 stanovený v jeho clánku 5 predlzuje do 31. marca 2005. Okolnosti predchádzajúce sporu 7 Zalobkyna, spolocnost Cantiere navale De Poli SpA, prevádzkuje lodenicu v Benátkach (Taliansko). 8 Dna 15. januára 2004 Talianska republika oznámila schému pomoci, prostredníctvom ktorej chcela uplatnit nariadenie c. 1177/2002 na základe clánku 4 ods. 153 legge n° 350 su disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge finanziaria 2004) [zákon c. 350 o ustanoveniach týkajúcich sa tvorby rocného a viacrocného státneho rozpoctu (zákon o státnom rozpocte na rok 2004)] z 24. decembra 2003 (riadny dodatok ku GURI c. 299 z 27. decembra 2003, dalej len "zákon c. 350/2003"), ktorý stanovoval: "Na uplatnovanie [nariadenia c. 1177/2002] sa na rok 2004 vyclenuje suma 10 miliónov eur. Formy poskytnutia pomoci upraví vyhláska Ministerstva pre infrastruktúru a dopravu. Úcinnost ustanovení tohto bodu podlieha podla clánku 88 ods. 3 [ES] predbeznému schváleniu [Komisie]." 9 Rozhodnutím z 19. mája 2004 o schéme pomoci N 59/2004 týkajúcej sa docasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí oznámenom pod císlom K(2004) 1807 (dalej len "rozhodnutie o schválení z roku 2004") Komisia schválila oznámenú schému pomoci, ktorá podla nej bola v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1177/2002 a bola zlucitelná so spolocným trhom (dalej len "schéma pomoci z roku 2004"). 10 Talianska republika povazovala pociatocnú dotáciu vo výske 10 miliónov eur za nedostatocnú na pokrytie vsetkých ziadostí o pomoc podaných pred uplynutím platnosti nariadenia c. 1177/2002 zmeneného a doplneného nariadením c. 502/2004 a 1. februára 2008 oznámila Komisii svoj zámer vyclenit na základe clánku 2 ods. 206 legge n° 244 su disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge finanziaria 2008) [zákon c. 244 o ustanoveniach týkajúcich sa tvorby rocného a viacrocného státneho rozpoctu (zákon o státnom rozpocte na rok 2008)] z 24. decembra 2007 (riadny dodatok ku GURI c. 300 z 28. decembra 2007) dodatocnú sumu 10 miliónov eur v rozpocte urcenom pre schému pomoci z roku 2004 (dalej len "oznámené opatrenie pomoci"). 11 Listom z 30. apríla 2008 Komisia informovala Taliansku republiku, ze v súvislosti s oznámeným opatrením pomoci sa rozhodla zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Rozhodnutie o zacatí konania bolo okrem toho uverejnené aj v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 140, 2008, s. 20). Komisia vyzvala zúcastnené strany, aby predlozili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dna tohto uverejnenia. Listom z 12. septembra 2008 zalobkyna predlozila svoje pripomienky, ktoré Komisia nezohladnila, pretoze zastávala názor, ze boli predlozené neskoro. 12 Dna 21. októbra 2008 Komisia prijala rozhodnutie 2010/38/ES o státnej pomoci C 20/08 (ex N 62/08), ktorú Taliansko plánuje poskytnút prostredníctvom úpravy schémy N 59/04 týkajúcej sa docasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí (Ú. v. EÚ L 17, 2010, s. 50) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktoré v clánku 1 stanovuje: "Státna pomoc, ktorú Taliansko plánuje poskytnút úpravou schémy N 59/04 týkajúcej sa docasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí, ktorá zahrna zvýsenie [rozpoctu schémy pomoci z roku 2004] o 10 miliónov EUR, nie je zlucitelná so spolocným trhom. Táto pomoc sa preto nemôze poskytnút." 13 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze oznámené opatrenie pomoci predstavuje novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 a clánku 4 nariadenia c. 794/2004 a ze túto pomoc nemozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, pretoze nariadenie c. 1177/2002 uz nebolo úcinné, cize nemohlo slúzit ako právny základ pre posúdenie oznámeného opatrenia pomoci. Komisia tiez spresnila, ze toto opatrenie pomoci nemozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom na základe rámcovej úpravy státnej pomoci pre lodné stavitelstvo (Ú. v. EÚ C 317, 2003, s. 11; Mim. vyd. 08/002, s. 201) a nie je zlucitelné so spolocným trhom ani na základe niektorého z dalsích ustanovení, ktoré sa uplatnujú v oblasti státnej pomoci. 14 Komisia okrem toho uviedla, ze po nadobudnutí úcinnosti nariadenia c. 1177/2002 Kórejská republika predlozila orgánu pre urovnávanie sporov (dalej len "OUS") Svetovej obchodnej organizácie (dalej len "WTO") otázku týkajúcu sa zákonnosti tohto nariadenia vzhladom na pravidlá WTO. Dna 22. apríla 2005 skupina expertov OUS uverejnila správu so záverom, ze nariadenie c. 1177/2002 a niektoré vnútrostátne schémy pomoci prijaté na jeho základe a existujúce v case, ked Kórejská republika predlozila spor WTO, porusovali niektoré pravidlá tejto organizácie. Dna 20. júna 2005 OUS prijal správu skupiny expertov, v ktorej odporúcal Spolocenstvu, aby uviedlo nariadenie c. 1177/2002 a vnútrostátne schémy pomoci prijaté na jeho základe do súladu so svojimi záväzkami na základe dohôd uzatvorených v rámci WTO. Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna zalobkyna 30. decembra 2008 podala túto zalobu. 16 Navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 17 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 18 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby sa vyjadrili k moznosti spojenia tejto veci s vecou T-3/09, v rámci ktorej Talianska republika podala zalobu s rovnakým predmetom konania. Po dorucení vyjadrení úcastníkov konania, ktorí nemali ziadne námietky, uznesením predsedu ôsmej komory z 2. júna 2010 boli veci spojené na úcely ústnej casti konania podla clánku 50 rokovacieho poriadku. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 16. júna 2010. Právny stav 20 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov zalozených na porusení nariadenia c. 1177/2002, nesprávnom posúdení oznámeného opatrenia pomoci, na skutocnosti, ze odporúcanie OUS z 20. júna 2005 nie je relevantné, na porusení clánku 253 ES a na porusení zásad riadnej správy vecí verejných, kontradiktórnosti a dodrziavania práv na obranu. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení nariadenia c. 1177/2002, clánku 253 ES a zásad rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery Tvrdenia úcastníkov konania 21 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásady upravujúce casovú pôsobnost právnej normy. Komisia zamenila obdobie, pocas ktorého bolo nariadenie c. 1177/2002 úcinné, s obdobím, ked sa toto nariadenie uplatnovalo. Komisia bola totiz údajne povinná uplatnovat toto nariadenie na situácie existujúce pred uplynutím jeho platnosti, teda 31. marcom 2005, v rozsahu, v akom tieto situácie vznikli v období, ked bolo nariadenie c. 1177/2002 úcinné. V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze bod 34 napadnutého rozhodnutia sa vyznacuje nedostatocným odôvodnením. Zalobkyna tiez odkazuje na clánok 4 nariadenia c. 1177/2002 a na rozhodnutie Komisie K(2008) 4356 z 8. augusta 2008 o pomoci N 68/2008 a N 69/2008 - Taliansko (predlzenie trojrocnej lehoty na dodávku tankerov vyrobených v lodenici v Giacalone), v ktorom Komisia uplatnila nariadenie c. 1177/2002 po 31. marci 2005. 22 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu rovnosti zaobchádzania vzhladom na to, ze podniky, ktoré vyuzili schémy pomoci stanovené v tomto rozhodnutí, uzavreli svoje zmluvy o predaji v rovnakom hospodárskom a právnom kontexte, cize pred 31. marcom 2005, aby celili kórejskej nekalej hospodárskej sútazi, ako podniky, ktoré vyuzili schému pomoci po rozhodnutí o schválení z roku 2004. Jediný rozdiel medzi týmito podnikmi je ten, ze z rozpoctových dôvodov talianska vláda pristúpila po 31. marci 2005 k refinancovaniu schémy pomoci z roku 2004. 23 Komisia rovnako porusila aj zásadu ochrany legitímnej dôvery, ked svojvolne predpokladala, ze opatrenie pomoci bolo oznámené po lehote. Kedze nariadenie c. 1177/2002 neobsahovalo nijakú lehotu na oznamovanie opatrení pomoci a vzhladom na to, ze zalobkyna uzavrela do 31. marca 2005 zmluvy, ktoré splnali hmotnoprávne podmienky tohto nariadenia, Komisia nemohla odmietnut schválenie oznámeného opatrenia pomoci bez toho, aby tým neohrozila legitímnu dôveru zalobkyne. 24 Zalobkyna tiez tvrdí, ze Komisia neuviedla, ako dat do súladu realizáciu cielov nariadenia c. 1177/2002 s tým, ze talianska vláda nebola fyzicky schopná oznámit v den skoncenia platnosti tohto nariadenia pomoc spojenú so zmluvami, o ktorých nevedela, kedy budú uzavreté, a teda o nich ani nemohla vediet, kedze nariadenie c. 1177/2002 stanovilo právo uzavriet ich do 31. marca 2005. 25 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze ani systém kontroly státnej pomoci stanovený v Zmluve, ani nariadenie c. 1177/2002 neurcujú lehotu, v ktorej treba oznámit opatrenia pomoci na základe clánku 88 ods. 3 ES. 26 Na základe zásady subsidiarity je totiz výlucne vecou talianskych orgánov, aby zvolili dátum oznámenia opatrenia pomoci v závislosti od toho, ci poznajú rozpocet pozadovaný na uplatnenie nariadenia c. 1177/2002, a vzhladom na zvycajne predpokladané rozpoctové postupy. Zdá sa, ze Komisia sa dopustila zjavného pochybenia, ked zamenila den ukoncenia platnosti nariadenia c. 1177/2002, teda 31. marec 2005, a povazovala ho za zhodný s lehotou, ktorú clenské státy mali na stanovenie financovania schém pomoci. 27 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Vseobecným súdom 28 V prvom rade, pokial ide o výhradu, ze bod 34 napadnutého rozhodnutia je nedostatocne odôvodnený, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoje preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 230 ES, musí byt posudzovaná nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 29 V prejednávanej veci v bodoch 33 a 34 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, z akých dôvodov zastávala názor, ze judikatúra, na ktorú sa odvolávala talianska vláda, nebola relevantná na vyriesenie otázky existencie legitímnej dôvery talianskej vlády, pokial ide o zlucitelnost oznámeného opatrenia so spolocným trhom. 30 Odôvodnenie, ktoré je údajne nedostatocné, sa nachádza v bodoch 11, 25 a 26 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahujú dôvody, na základe ktorých sa Komisia domnievala, ze nariadenie c. 1177/2002 sa neuplatnovalo na oznámené opatrenie pomoci, konkrétne z toho dôvodu, ze uz bolo neplatné. 31 Dalej, pokial ide o dôvodnost prístupu Komisie, je nesporné, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia prijala záver, ze nariadenie c. 1177/2002 nemohlo slúzit ako právny základ pre posúdenie oznámeného opatrenia, pretoze jeho platnost sa skoncila 31. marca 2005 (body 11, 25 a 26 napadnutého rozhodnutia). 32 Pokial ide o casovú pôsobnost právnej normy v prípade neexistencie prechodných ustanovení, v prejednávanej veci treba rozlísit normy upravujúce právomoc a hmotnoprávne normy. 33 Pokial ide o normy upravujúce právomoc institúcií Únie, z judikatúry vyplýva, ze ustanovenie predstavujúce právny základ aktu, ktoré oprávnuje institúciu Únie na prijatie predmetného aktu, musí platit v okamihu jeho prijatia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. apríla 2000, Komisia/Rada, C-269/97, Zb. s. I-2257, bod 45). 34 V prejednávanej veci je to práve clánok 88 ES, ktorý predstavuje právny základ právomoci Komisie pre prijímanie rozhodnutí v oblasti státnej pomoci a ktorý ju trvalo splnomocnuje od roku 1968 na rozhodovanie o zlucitelnosti opatrení pomoci so spolocným trhom z pohladu clánku 87 ES. 35 Pokial ide o hmotnoprávne normy, od nadobudnutia ich úcinnosti upravujú vsetky budúce úcinky situácií, ktoré vznikajú na základe skorsích právnych predpisov. Hmotnoprávne normy sa preto neuplatnujú na úcinky, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich úcinnosti, okrem situácií, ked sú splnené výnimocné podmienky na retroaktívne uplatnovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. apríla 1970, Brock, 68/69, Zb. s. 171, bod 6; z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz-Meyer, C-162/00, Zb. s. I-1049, bod 49, a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 119; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. februára 2007, Simőes Dos Santos/ÚHVT, T-435/04, Zb. VS s. II-A-2-427, bod 100, a z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, T-25/04, Zb. s. II-3121, bod 70). 36 Pokial ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, v rámci systému kontroly státnej pomoci Únie sa okamih vzniku úcinkov plánovanej pomoci zhoduje s okamihom rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom. Pravidlá, zásady a kritériá posúdenia zlucitelnosti státnej pomoci úcinné v case prijatia rozhodnutia Komisiou mozno totiz v zásade povazovat za lepsie prispôsobené kontextu hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C-334/07 P, Zb. s. I-9465, body 50 az 53). Je to tak z toho dôvodu, ze dotknutá pomoc má za následok skutocné výhody alebo nevýhody na vnútornom trhu az od okamihu jej schválenia Komisiou. 37 Na druhej strane na pomoc poskytnutú protiprávne bez predchádzajúceho oznámenia sa uplatnujú hmotnoprávne normy, ktoré sú úcinné v okamihu poskytnutia pomoci, pretoze výhody a nevýhody vyvolané takou pomocou sa prejavia v období, pocas ktorého bola dotknutá pomoc poskytovaná (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia, T-348/04, Zb. s. II-625, body 58 az 60). 38 Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci Komisii nemozno vytýkat, ze neuplatnila nariadenie c. 1177/2002, pokial plánovaná pomoc bola oznámená, ale nebola poskytnutá. Skutocné výhody a nevýhody oznámeného opatrenia pomoci na spolocnom trhu sa totiz nemohli prejavit pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo prijaté po tom, co 31. marca 2005 uplynula platnost nariadenia c. 1177/2002. 39 Tvrdenie, podla ktorého clánok 4 nariadenia c. 1177/2002 stanovuje, ze sa uplatnuje na zmluvy uzavreté do 31. marca 2005, nevyvracia záver, ze nariadenie c. 1177/2002 sa neuplatnovalo na oznámené opatrenie. Clánok 4 nariadenia c. 1177/2002 totiz spresnuje rovnako ako jeho clánok 2 hmotnoprávne podmienky, ktoré treba splnit, aby Komisia mohla na základe tohto nariadenia prijat rozhodnutie, ktorým vyhlási pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. Casová pôsobnost tohto nariadenia sa vsak riadi jeho clánkom 5 a zásadami uvedenými v bodoch 33 az 36 vyssie. 40 Je nesporné, ze skutocnost, ze okamih urcujúci uplatnitelné hmotnoprávne normy sa zhoduje, pokial ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, s prijatím rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti tejto pomoci, vedie k tomu, ze táto institúcia môze - zmenou dlzky preskúmavania oznámeného opatrenia pomoci - vyvolat uplatnenie hmotnoprávnej normy, ktorá nadobudla úcinnost az po oznámení predmetného opatrenia pomoci Komisii. Táto hypotéza, ktorá ale v prejednávanej veci nenastala, lebo opatrenie pomoci bolo oznámené az po uplynutí platnosti nariadenia c. 1177/2002, nemôze odôvodnit výnimku zo zásady, podla ktorej nové hmotnoprávne normy od nadobudnutia svojej úcinnosti upravujú vsetky budúce úcinky situácií, ktoré vznikli na základe starých noriem. 41 V tejto súvislosti treba uviest, ze moznost Komisie vybrat si medzi uplatnením novej alebo starej normy je vymedzená a vyvázená jednak skutocnostou, ze clenské státy disponujú volnou úvahou v súvislosti s casom oznámenia opatrení pomoci, a jednak skutocnostou, ze clánok 4 nariadenia c. 659/1999 vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných konala obozretne (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, T-176/01, Zb. s. II-3931, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 42 Skutocnost, ze clenské státy museli oznámit plánované opatrenia pomoci pred uplynutím platnosti nariadenia c. 1177/2002 a pred podpísaním vsetkých oprávnených zmlúv, aby mohli vyuzit uplatnovanie tohto nariadenia, nemôze spochybnit uplatnovanie zásad upravujúcich casovú pôsobnost hmotnoprávnych noriem na systém kontroly státnej pomoci Únie. Systém predbeznej kontroly opatrení státnej pomoci sa totiz vyznacuje tým, ze oznámenia musia nevyhnutne obsahovat aj odhad celkovej výsky plánovanej pomoci. Platí to obzvlást v prípade prevádzkovej pomoci, o ktorú ide vo veci samej. 43 Okrem toho ani tvrdenie, ze Komisia uplatnila nariadenie c. 1177/2002 po 31. marci 2005, aby schválila ziadost o predlzenie dodacej lehoty, nevyvracia záver, ze nariadenie c. 1177/2002 sa na oznámené opatrenie pomoci neuplatnovalo. Treba zdôraznit, ze výklad a uplatnenie právnej normy Komisiou v nijakom prípade nezaväzujú Vseobecný súd. Zároven treba konstatovat, ze rozhodnutie, na ktoré zalobkyna odkazuje (pozri bod 21) sa týka - na rozdiel od prejednávanej veci - situácie, ktorej právny rámec bol s konecnou platnostou stanovený do 31. marca 2005, a to na základe rozhodnutia o schválení z roku 2004. 44 Pokial ide o tvrdenie zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, treba zdôraznit, ze je zjavne nedôvodné. Skutocnost, ze nariadenie c. 1177/2002 sa neuplatnuje na oznámené opatrenie pomoci, nevyplýva z uplatnenia volnej úvahy. Dôvod, pre ktorý sa na zmluvy uvedené v oznámenom opatrení nemôze vztahovat pomoc na základe nariadenia c. 1177/2002, je teda výlucne spojený s docasným charakterom tohto nariadenia a so skutocnostou, ze Talianska republika neoznámila dotknuté opatrenie takým spôsobom, aby Komisia mohla prijat rozhodnutie este pred uplynutím platnosti nariadenia. 45 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, treba konstatovat, ze nariadenie c. 1177/2002 neobsahuje ustanovenia, ktoré by zbavovali clenské státy ich povinnosti oznámenia podla clánku 88 ods. 3 ES, ani ustanovenia, ktorými by sa menili s nou súvisiace vymedzenia pojmov, akým je napríklad pojem zmena existujúcej pomoci. Toto nariadenie naopak stanovuje, ze jeho uplatnovanie podlieha dodrziavaniu ustanovení clánku 88 ES a nariadenia c. 659/1999. Rozhodnutie o schválení z roku 2004, ktoré sa zakladá na nariadení c. 1177/2002, preto v ziadnom prípade nemohlo vyvolat legitímnu dôveru nad rámec toho, co v nom bolo výslovne uvedené, teda schválenie poskytnutia pomoci v celkovej výske 10 miliónov eur Talianskou republikou. 46 Vzhladom na uvedené, a kedze neexistujú prechodné ustanovenia o predlzení casovej pôsobnosti nariadenia c. 1177/2002, treba prvý zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení oznámeného opatrenia pomoci Tvrdenia úcastníkov konania 47 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia nemala právomoc preskúmavat zlucitelnost oznámeného opatrenia pomoci so spolocným trhom, pretoze táto poziadavka nie je v nariadení c. 1177/2002 stanovená. Toto nariadenie je totiz podla nej výsledkom naliehavej situácie na trhu v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. e) ES, co patrí do právomoci Rady. 48 V tejto súvislosti tvrdí, ze úloha Komisie pri posudzovaní zlucitelnosti opatrení pomoci z hladiska odlisného rezimu stanoveného Radou na základe clánku 87 ods. 3 písm. e) ES sa obmedzuje na overenie dodrziavania podmienok vymedzených Radou, ktoré v prejednávanej veci bolo zabezpecené. 49 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa nesprávne oprela o clánok 4 ods. 2 nariadenia c. 794/2004 pri svojom závere, ze oznámené opatrenie pomoci predstavuje novú pomoc. V tejto súvislosti tvrdí, ze nariadenie c. 1177/2002 bolo právnou normou vyssej právnej sily ako nariadenie c. 794/2004. Toto nariadenie preto nemôze obmedzit uplatnovanie nariadenia c. 1177/2002. Naopak, nariadenie c. 794/2004 sa má vykladat vo svetle úcelu nariadenia c. 1177/2002, cize vo svetle podpory európskych lodeníc, ktoré celia kórejskej nekalej hospodárskej sútazi. 50 Po tretie zalobkyna spochybnuje dôvodnost dôvodu uvedeného v bode 23 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "zvýsenia rozpoctu schválenej schémy (okrem okrajových zvýsení vo výske menej ako 20 %) musia mat vplyv na hospodársku sútaz, pretoze umoznujú clenskému státu, aby poskytol viac pomoci, ako pôvodne schválil". Oznámené opatrenie pomoci podla nej nemohlo mat vplyv na hospodársku sútaz, kedze tento vplyv sa prejavil uz skôr, ked hospodárske subjekty uzavreli zmluvy o lodiach do roku 2005 po prijatí nariadenia c. 1177/2002. 51 Skutocnost, ze kórejské lodenice mohli utrpiet ujmu, nie je podla zalobkyne relevantná, pretoze táto skutocnost predstavuje presne úcel nariadenia c. 1177/2002. Okrem toho oznámené opatrenie pomoci neznamenalo skutocné zvýsenie rozpoctu "existujúcej pomoci", pretoze zmluvy dotknuté týmto opatrením nemohli nikdy vyuzívat dotknutú schému pomoci. 52 Po stvrté zalobkyna zdôraznuje, ze refinancovanie talianskej vlády, teda oznámené opatrenie pomoci, treba povazovat za priamy dôsledok nariadenia c. 502/2004, ktorým sa predlzilo uplatnovanie nariadenia c. 1177/2002 a vyvolala sa potreba refinancovania. Bolo by preto nesprávne povazovat oznámené opatrenie pomoci za novú schému odlisujúcu sa od schémy, ktorá je predmetom rozhodnutia o schválení z roku 2004. 53 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne. 54 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého oznámené opatrenie pomoci nemohlo mat ziadny vplyv na hospodársku sútaz, Komisia sa odvoláva na jeho neprípustnost. Podla Komisie sa v zalobe uvádza porusenie clánku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 794/2004, pricom v replike sa vytýka neexistencia nebezpecenstva vplyvu na hospodársku sútaz, a v dôsledku toho nesplnenie poziadaviek clánku 87 ods. 1 ES. Ide teda o nový dôvod, ktorý nesplna podmienky clánku 44 ods. 1 písm. c) a clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. Posúdenie Vseobecným súdom 55 V prvom rade treba zamietnut námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou. Hoci zalobkyna v zalobe uviedla na podporu tohto zalobného dôvodu predovsetkým to, ze z hierarchie dotknutých právnych noriem vyplýva, ze clánok 4 ods. 2 nariadenia c. 794/2004 sa nemohol uplatnit na oznámené opatrenie pomoci, rovnako predlozila aj tvrdenie, ze oznámené opatrenie pomoci nemohlo zmenit podmienky hospodárskej sútaze. 56 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne predlozené v rámci tohto zalobného dôvodu treba povazovat za prípustné v celom rozsahu. 57 Pokial ide o dôvodnost tohto zalobného dôvodu, treba hned na úvod zamietnut tvrdenie, podla ktorého nariadenie c. 1177/2002 zbavilo Komisiu právomoci preskúmat zlucitelnost oznámeného opatrenia pomoci so spolocným trhom. 58 Po prvé právomoc Komisie v tejto súvislosti je zakotvená v Zmluve ES a nariadením ju nemozno spochybnit. 59 Po druhé, ako sa uz konstatovalo pri preskúmaní prvého zalobného dôvodu, nariadenie c. 1177/2002 sa na oznámené opatrenie pomoci neuplatnovalo. 60 Po tretie aj za predpokladu, ze by sa nariadenie c. 1177/2002 uplatnovalo na oznámené opatrenie pomoci, treba zdôraznit, ze základom nariadenia c. 1177/2002 je clánok 87 ods. 3 písm. e) ES. Pomoc, na ktorú sa vztahuje, preto predstavuje len jednu z kategórií pomoci, ktoré "mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom". Clánok 2 ods. 1 nariadenia c. 1177/2002 pritom presne preberá toto znenie. 61 Preto aj ked takú pomoc mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, neznamená to, ze taká aj nevyhnutne je (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet, C-311/94, Zb. s. I-5023, body 26 az 28). 62 Je totiz na Komisii, aby podla clánku 88 ods. 3 ES overila, ci pomoc splna vsetky podmienky na to, aby bola zlucitelná so spolocným trhom. Potvrdzuje to aj clánok 3 nariadenia c. 1177/2002, ktorý výslovne stanovuje, ze na dotknutú pomoc sa vztahuje clánok 88 ES a nariadenie c. 659/1999. 63 Zo vsetkých týchto úvah týkajúcich sa právomoci Komisie vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia mala právomoc v prejednávanej veci posúdit zlucitelnost oznámeného opatrenia pomoci so spolocným trhom a nijaká právna norma jej nebránila opriet sa o nariadenie c. 794/2004. 64 Pokial ide o spochybnenie kvalifikácie oznámeného opatrenia pomoci ako novej pomoci, treba pripomenút, ze rozsah pojmu zmena existujúcej pomoci je vymedzený vzhladom na právny základ, ktorý zaviedol existujúcu schému pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 27. marca 1984, Komisia/Taliansko, 169/82, Zb. s. 1603, body 9 a 10, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T-35/99, Zb. s. II-261, body 61 a 62). 65 Zákon c. 350/2003, ktorý spresnil, ze pociatocný rozpocet schémy pomoci predstavoval 10 miliónov eur, bol v prejednávanej veci súcastou podkladov, ktoré Talianska republika predlozila na preskúmanie Komisii v konaní, ktoré viedlo k rozhodnutiu o schválení z roku 2004. Z toho vyplýva, ze prijatie zákona c. 244/2007, ktorý stanovil, ze schému pomoci treba zvýsit o 10 miliónov eur, skutocne viedlo ku kvalifikácii oznámeného opatrenia pomoci ako novej pomoci v zmysle judikatúry. 66 Na doplnenie treba pripomenút, ze predpoklad, na ktorom sa zakladá výhrada zalobkyne, teda ze v okamihu poskytnutia pomoci uz nemohlo dôjst k zmene hospodárskej sútaze, pretoze vplyv na hospodársku sútaz uz bol vyvolaný v okamihu uzavretia zmlúv v roku 2005 (pozri bod 50), je - ako uz bolo uvedené v bodoch 36 az 38 - nesprávny. 67 Na záver tvrdenie zalobkyne, ze oznámené opatrenie pomoci nemozno povazovat za novú pomoc, pretoze je priamym dôsledkom nariadenia c. 502/2004, ktorým sa predlzilo uplatnovanie nariadenia c. 1177/2002 a vyvolala sa potreba refinancovania schémy pomoci z roku 2004, je irelevantné. Nariadenie c. 502/2004 síce predlzilo uplatnovanie nariadenia c. 1177/2002, ale nezaviedlo nijakú výnimku z povinnosti oznámit zmenu pomoci, ako ju stanovuje clánok 88 ods. 3 ES a clánok 3 nariadenia c. 1177/2002. 68 Z uvedeného vyplýva, ze aj druhý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze odporúcanie OUS z 20. júna 2005 nie je relevantné Tvrdenia úcastníkov konania 69 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je chybné, pretoze nesprávne stanovuje, ze odporúcanie OUS z 20. júna 2005 bránilo schváleniu oznámeného opatrenia pomoci. Stanovisko Komisie v napadnutom rozhodnutí totiz vedie k retroaktívnemu pouzitiu odporúcania OUS z 20. júna 2005 na zmluvy podpísané do 31. marca 2005, ktorých zmluvné strany mali legitímnu dôveru v to, ze sa uplatní nariadenie c. 1177/2002. Odporúcanie OUS z 20. júna 2005 vsak nemalo hrat pri preskúmaní oznámeného opatrenia pomoci Komisiou nijakú úlohu. 70 Komisia navrhuje zamietnutie tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 71 Treba konstatovat, ze z bodu 26 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia povazovala oznámené opatrenie pomoci za nezlucitelné so spolocným trhom jednak z toho dôvodu, ze sa skoncila platnost nariadenia c. 1177/2002, a jednak z toho dôvodu, ze neexistoval iný právny základ, na ktorom sa rozhodnutie o zlucitelnosti mohlo zakladat. 72 V bode 37 napadnutého rozhodnutia Komisia v odpovedi na tvrdenie Talianskej republiky uvedené v bode 35 toho istého rozhodnutia uviedla, ze 20. júla 2005 Spolocenstvo oznámilo WTO, ze platnost nariadenia c. 1177/2002 sa skoncila 31. marca 2005 a ze clenské státy uz nemôzu poskytovat pomoc na jeho základe. Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, ze toto oznámenie WTO predstavovalo záväzok zo strany Spolocenstva voci WTO zastavit uplatnovanie nariadenia c. 1177/2002. 73 Zo spolocného výkladu bodov 26 a 37 napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, ze Komisia v nom zastávala názor, ze prípadné schválenie oznámeného opatrenia pomoci by bolo jednak nezlucitelné so spolocným trhom a jednak v rozpore so záväzkami Spolocenstva voci WTO, pricom záver o nezlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom predstavoval odlisné a samostatné posúdenie, ktoré predchádzalo posúdeniu zodpovednosti Spolocenstva voci WTO. 74 Z toho vyplýva, ze tretí zalobný dôvod zalobkyne nemôze uspiet. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom a neexistujúcom odôvodnení Tvrdenia úcastníkov konania 75 Vo svojom stvrtom zalobnom dôvode zalobkyna po prvé tvrdí, ze bod 25 napadnutého rozhodnutia je nedostatocne odôvodnený, pretoze sa "vseobecne odvoláva na neexistenciu právneho základu, ktorý umoznuje schválit [oznámené opatrenie] len na základe jednoduchého odkazu na ukoncenie platnosti nariadenia [c. 1177/2002] 31. marca 2005". Podla zalobkyne je toto nedostatocné odôvodnenie spojené s neexistenciou odôvodnenia v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí nepreskúmava vztah medzi nariadením c. 1177/2002 a nariadením c. 794/2004 z hladiska cielov sledovaných Radou, ako aj hierarchie právnych noriem. 76 V replike zalobkyna uvádza, ze body 19 az 24 napadnutého rozhodnutia sa vyznacujú nedostatocným odôvodnením, pretoze nevysvetlujú jednak vztah medzi oznámeným opatrením pomoci a nariadením c. 1177/2002, jednak vztah medzi poskytnutím pomoci a jej vplyvom na hospodársku sútaz v roku 2005. 77 Zalobkyna rovnako tvrdí, ze tvrdenia Komisie, podla ktorých po prvé nariadenie c. 1177/2002 nepredstavovalo platný právny základ pre preskúmanie oznámeného opatrenia pomoci, po druhé talianska vláda neoznámila opatrenie pomoci pocas úcinnosti nariadenia c. 1177/2002 a po tretie schválenie oznámeného opatrenia pomoci predstavovalo porusenie medzinárodných záväzkov Spolocenstva, nie sú odôvodnené. 78 Komisia zastáva názor, ze z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne a dostatocne vyplývajú úvahy, z ktorých vychádzala pri posúdení oznámeného opatrenia pomoci. Okrem toho uvádza, ze tvrdenia zalobkyne v replike sú neprípustné, pretoze sa týkajú záveru Komisie o tom, ze oznámené opatrenie pomoci predstavuje novú pomoc. Zalobkyna pritom tento aspekt napadnutého rozhodnutia vo svojej zalobe nekritizovala. Posúdenie Vseobecným súdom 79 Na úvod treba zamietnut námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, pretoze zalobkyna vo svojej zalobe výslovne spochybnila kvalifikáciu oznámeného opatrenia pomoci ako novej pomoci. Vsetky tvrdenia zalobkyne predlozené v rámci tohto zalobného dôvodu preto treba povazovat za prípustné. 80 Pokial ide o výhradu namierenú proti bodu 25 napadnutého rozhodnutia, treba ju zamietnut ako nedôvodnú. Odôvodnenie Komisie, pokial ide o právny rámec pouzitelný na oznámené opatrenie pomoci, ako aj jeho nezlucitelnost so spolocným trhom dostatocne jasne vyplývajú z bodov 11 a 25 az 35 napadnutého rozhodnutia. 81 Okrem toho treba zamietnut ako nedôvodné tvrdenia, podla ktorých napadnuté rozhodnutie neupravuje vztah medzi nariadením c. 1177/2002 na jednej strane a oznámeným opatrením pomoci a nariadením 794/2004 na druhej strane. Ako sa konstatovalo vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, ze nariadenie c. 1177/2002 sa uz neuplatnovalo a nebolo viac relevantné pre preskúmanie oznámeného opatrenia pomoci. Z toho dôvodu a vzhladom na judikatúru citovanú v bode 28 Komisia nemusela vysvetlovat, ako nazerala na spojenie medzi nariadením, ktoré sa podla nej v prejednávanej veci neuplatnovalo, a normami, ktoré chcela uplatnit. 82 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa údajného nedostatocného odôvodnenia vztahu medzi poskytnutím pomoci a jej vplyvom na hospodársku sútaz v roku 2005, treba konstatovat, ze zalobkyna nou v skutocnosti spochybnuje len kvalifikáciu oznámeného opatrenia pomoci Komisiou ako novej pomoci. Ako sa uz konstatovalo v bodoch 63 az 66, túto výhradu nemozno prijat. 83 V súvislosti s troma výhradami uvedenými v bode 77 treba napokon konstatovat, ze vzhladom na body 26 a 34 napadnutého rozhodnutia sú prvé dve z nich zjavne nedôvodné a tretia je bezpredmetná. 84 V bodoch 26 a 34 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia vysvetluje, ze nariadenie c. 1177/2002 nebolo platné v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia a ze judikatúra, ktorú talianska vláda citovala v bode 33 napadnutého rozhodnutia, nebola relevantná na vyriesenie otázky existencie legitímnej dôvery talianskych orgánov. 85 Pokial ide o poslednú výhradu, treba pripomenút, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze oznámené opatrenie pomoci nemozno vykonat, pretoze nie je zlucitelné so spolocným trhom. Ako vyplýva z bodu 26 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa neopierala o medzinárodný záväzok Spolocenstva, ked dospela k záveru, ze oznámené opatrenie pomoci je nezlucitelné so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze prípadné nedostatocné odôvodnenie, pokial ide o rozpor medzi medzinárodným záväzkom Spolocenstva a oznámeným opatrením pomoci, nemohlo mat nijaký vplyv na výrokovú cast napadnutého rozhodnutia, a preto treba túto výhradu vyhlásit za bezpredmetnú. 86 Z uvedeného vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod treba zamietnut ako celok. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad riadnej správy vecí verejných, kontradiktórnosti a dodrziavania práv na obranu Tvrdenia úcastníkov konania 87 Zalobkyna uvádza, ze Komisia tým, ze nezohladnila jej vyjadrenia pocas správneho konania (pozri bod 11), porusila zásady riadnej správy vecí verejných, kontradiktórnosti a dodrziavania práv na obranu. 88 Komisia navrhuje zamietnutie tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 89 Vseobecný súd zastáva názor, ze Komisia si splnila svoje procesné povinnosti voci zalobkyni tým, ze v júni 2008 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES a vyzvala vsetky zúcastnené strany, aby predlozili svoje vyjadrenia k oznámenému opatreniu pomoci v lehote jedného mesiaca (pozri v tomto zmysle rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, body 80 az 84). Z tohto dôvodu a vzhladom na primárnu povinnost Komisie, ktorou bolo prijatie rozhodnutia v primeranej lehote voci Talianskej republike, ju nemozno kritizovat za to, ze neprihliadla na vyjadrenia, ktoré zalobkyna predlozila viac nez tri mesiace po stanovenej lehote. 90 Treba preto prijat záver, ze aj piaty zalobný dôvod je nedôvodný. 91 Z toho vyplýva, ze zaloba sa musí ako celok zamietnut. O trovách 92 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Cantiere navale De Poli SpA je povinná nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. februára 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMCu7ZP/L95595-2389TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXMCu7ZP/L95595-2389TMP.html#Footref*