Spojené veci T-568/08 a T-573/08 Métropole télévision (M6) a Télévision française 1 SA (TF1) proti Európskej komisii "Státna pomoc - Vysielanie vo verejnom záujme - Pomoc zamýslaná Francúzskou republikou v prospech France Télévisions - Kapitálová dotácia vo výske 150 miliónov eur - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu - Kritérium proporcionality - Neexistencia váznych tazkostí" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Fáza predbezného preskúmania a kontradiktórna fáza - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Tazkosti s posúdením - Povinnost Komisie zacat kontradiktórne konanie (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Opatrenia na kompenzáciu nákladov poskytovania verejnej sluzby podnikom (Clánok 86 ods. 2 ES a clánok 87 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Podniky poverené správou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu - Podliehanie pravidlám Zmluvy - Kritériá posúdenia zlucitelnosti státneho financovania so spolocným trhom - Neexistencia podmienky hospodárskej efektívnosti operátora povereného výkonom sluzby (Clánok 86 ods. 2 ES) 4. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci (Clánok 253 ES) 1. Konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES je nevyhnutné, ak má Komisia vázne tazkosti s posúdením, ci je urcitá státna pomoc zlucitelná so spolocným trhom. Komisia sa preto pri prijímaní pozitívneho rozhodnutia o pomoci môze obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES len vtedy, ak po prvom preskúmaní môze dospiet k presvedceniu, ze táto pomoc je zlucitelná so Zmluvou. Ak po tomto prvom preskúmaní dospeje Komisia k opacnému presvedceniu, alebo aj vtedy, ked sa jej nepodarilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, je povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Pojem vázne tazkosti má objektívnu povahu. Existencia takýchto tazkostí musí byt skúmaná tak vo vztahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, ako aj vo vztahu k jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, dajúc do vztahu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze kontrola zákonnosti vykonaná Vseobecným súdom týkajúca sa existencie váznych tazkostí svojou povahou prekracuje skúmanie zjavne nesprávneho posúdenia. (pozri body 60, 61) 2. Jediným a výlucným úcelom styroch podmienok vymedzených v bode 95 rozsudku z 24. júla 2003, Altmark, C-280/00, je kvalifikácia predmetného opatrenia ako státnej pomoci, aby bolo mozné urcit, ci existuje povinnost oznámit toto opatrenie Komisii za predpokladu novej pomoci, alebo v prípade existujúcej pomoci povinnost spolupráce s touto institúciou. Test Altmark, ktorého cielom je urcit existenciu pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, totiz nemozno zamienat s testom podla clánku 86 ods. 2 ES, ktorý umoznuje stanovit, ci urcité opatrenie tvoriace pomoc mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom. (pozri body 129, 131) 3. Na posúdenie zlucitelnosti státneho financovania sluzby vo verejnom záujme so spolocným trhom z hladiska predpisov Spolocenstva v oblasti státnej pomoci je otázka, ci by si podnik poverený výkonom sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) mohol plnit záväzky vyplývajúce zo sluzby vo verejnom záujme pri nizsích nákladoch, nerelevantná. Clánok 86 ods. 2 ES neobsahuje podmienku ekonomickej úcinnosti operátora povereného výkonom sluzby vo verejnom záujme pri jej poskytovaní. Cielom clánku 86 ods. 2 ES pri posúdení proporcionality pomoci je totiz zabránit tomu, aby operátor poverený poskytovaním SVHZ získal financovanie presahujúce cisté náklady na sluzbu vo verejnom záujme. Podla clánku 86 ods. 2 ES podliehajú podniky poverené poskytovaním SVHZ pravidlám hospodárskej sútaze za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené, s výhradou, ze rozvoj obchodu nie je ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva. Tým, ze clánok 86 ods. 2 ES umoznuje za istých podmienok odchýlky od vseobecných pravidiel Zmluvy, snazí sa o zosúladenie záujmu clenských státov vyuzívat urcité podniky hlavne z verejného odvetvia ako nástroj hospodárskej alebo sociálnej politiky so záujmom Spolocenstva na dodrziavaní pravidiel hospodárskej sútaze a zachovaní jednoty spolocného trhu. Na splnenie podmienok uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES nie je nutné, aby bola financná rovnováha alebo ekonomická zivotnost podniku povereného spravovaním SVHZ ohrozená. Stací, aby bolo pri neexistencii sporných práv marené plnenie zvlástnych úloh zverených podniku vyplývajúcich z povinností a obmedzení, ktoré mu boli ulozené, alebo aby zachovanie týchto práv bolo nutné na to, aby sa ich majitelovi poskytla moznost plnit úlohy vseobecného hospodárskeho významu, ktoré mu boli zverené za ekonomicky prijatelných podmienok. Navyse Komisia pri neexistencii harmonizovanej právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nie je oprávnená rozhodnút o rozsahu úloh vo verejnom záujme prislúchajúcich verejnému prevádzkovatelovi, teda ani o výske nákladov spojených s touto sluzbou, ani o vhodnosti politických rozhodnutí prijatých v tejto súvislosti vnútrostátnymi orgánmi, ani o ekonomickej úcinnosti verejného prevádzkovatela. (pozri body 136 - 141) 4. Poziadavka odôvodnenia podla clánku 253 ES musí byt posúdená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen vzhladom na text aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast. (pozri bod 163) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 1. júla 2010 ([1]*) "Státna pomoc - Vysielanie vo verejnom záujme - Pomoc zamýslaná Francúzskou republikou v prospech France Télévisions - Kapitálová dotácia vo výske 150 miliónov eur - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu - Kritérium proporcionality - Neexistencia váznych tazkostí" V spojených veciach T-568/08 a T-573/08, Métropole télévision (M6), so sídlom v Neuilly-sur-Seine (Francúzsko), v zastúpení: O. Freget, N. Chahid-Nouraď, R. Lazerges a M. Potel, advokáti, Télévision française 1 SA (TF1), so sídlom v Boulogne-Billancourt (Francúzsko), v zastúpení: J.-P. Hordies a C. Smits, advokáti, zalobkyne, ktoré v konaní podporuje: Canal +, so sídlom v Issy-les-Moulineaux (Francúzsko), v zastúpení: E. Guillaume, advokát, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Stromsky a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne G. de Bergues a A.-L. Vendrolini, neskôr G. de Bergues a L. Butel, splnomocnení zástupcovia, France Télévisions, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: J.-P. Gunther, D. Tayar, A. Giraud a S. Snoeck, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorých predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3506 v konecnom znení zo 16. júla 2008 o zamýslanej pomoci Francúzskej republiky poskytnút kapitálovú dotáciu vo výske 150 miliónov eur v prospech France Télévisions SA a návrh na vydanie príkazu Komisii zacat konanie vo veci formálneho zistovania, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia M. Prek a V. M. Ciuca, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 16 ES stanovuje: "Bez toho, aby boli dotknuté clánky 73 [ES], 86 [ES] a 87 [ES], a berúc do úvahy miesto, ktoré patrí sluzbám vseobecného hospodárskeho záujmu v spolocných hodnotách únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdrznosti, Spolocenstvo a clenské státy dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti tejto zmluvy o to, aby takéto sluzby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré umoznujú splnenie ich poslania." 2 Clánok 86 ods. 2 ES stanovuje: "Podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva." 3 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 4 Clánok 311 ES stanovuje: "Protokoly pripojené k tejto zmluve vzájomnou dohodou clenských státov tvoria jej neoddelitelnú súcast." 5 Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch (Ú. v. ES C 340, 1997, s. 109, dalej len "Amsterdamský protokol") pripojený k Zmluve ES Amsterdamskou zmluvou stanovuje: "Domnievajúc sa, ze systém verejnoprávneho vysielania v clenských státoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami kazdej spolocnosti, a s potrebou zachovania plurality médií, [sa clenské státy] dohodli... na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve [ES]: Ustanovenia Zmluvy [ES] nemajú vplyv na právomoc clenských státov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokial je takéto financovanie poskytované vysielacím organizáciám na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe, a pokial takéto financovanie neovplyvnuje obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Spolocenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, pricom sa berie do úvahy uskutocnenie náhrad za verejnoprávnu sluzbu." 6 Dna 15. novembra 2001 Komisia uverejnila oznámenie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie (Ú. v. ES C 320, s. 5; Mim. vyd. 08/002, s. 117, dalej len "oznámenie o vysielaní vo verejnom záujme"), v ktorom vymedzila zásady, ktoré bude respektovat pri uplatnovaní clánku 87 ES a clánku 86 ods. 2 ES na financovanie verejnoprávnych vysielatelov jednotlivými státmi. Skutkové okolnosti vedúce k sporom 7 France Télévisions je francúzska verejnoprávna spolocnost, zriadená francúzskym zákonom c. 2000-719 z 1. augusta 2000, ktorým sa mení zákon c. 86-1067 z 30. septembra 1986 o slobode oznamovacích prostriedkov (JORF c. 177 z 2. augusta 2000, s. 11903), ktorá je vlastníkom verejnoprávnych televízií France 2, France 3, France 4, France 5, France Ô, ako aj RFO (Réseau France Outre-mer), ktorá zdruzuje verejnoprávne televízie a rádia vysielajúce vo francúzskych zámorských departementoch a územiach. 8 Po tom, co prezident Francúzskej republiky 8. januára 2008 oznámil zrusenie televíznej reklamy vo verejnoprávnej televízii na konci stanoveného obdobia, Francúzska republika 11. júna 2008 oznámila Komisii svoj zámer poskytnút kapitálovú dotáciu vo výske 150 miliónov eur v prospech France Télévisions. 9 Dna 18. júna 2008 Komisia poziadala Francúzsku republiku o doplnujúce informácie, ktoré jej boli poskytnuté listom z 26. júna 2008. 10 Dna 16. júla 2008 Komisia prijala rozhodnutie K(2008) 3506 v konecnom znení o zamýslanej pomoci Francúzskej republiky poskytnút kapitálovú dotáciu vo výske 150 miliónov eur v prospech France Télévisions (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Súhrnné oznámenie tohto rozhodnutia bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 23. septembra 2008 (Ú. v. EÚ C 242, s. 2). 11 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze oznámené opatrenie spadá do vseobecného kontextu verejného financovania France Télévisions, ktorý uz preskúmala vo svojom rozhodnutí 2004/838/ES z 10. decembra 2003 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech France 2 a France3 (Ú. v. EÚ L 361, 2004, s. 21, dalej len "rozhodnutie z 10. decembra 2003") a vo svojom rozhodnutí K(2005) 1166 v konecnom znení z 20. apríla 2005 týkajúcom sa státnej pomoci poskytnutej France Télévisions [pomoc E 10/2005 (ex C 60/1999) - Francúzsko, Koncesionárske poplatky], ktorého súhrnné oznámenie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 30. septembra 2005 (C 240, s. 20) (dalej len "rozhodnutie z 20. apríla 2005"), ale ide o opatrenie odlisné od tých, ktoré boli predmetom uvedených rozhodnutí (bod 3 napadnutého rozhodnutia). 12 Komisia vo svojom posúdení oznámeného opatrenia po tom, co konstatovala, ze podmienky existencie státnej pomoci týkajúce sa zásahu státu alebo pouzitia státnych zdrojov, ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, existencie výhody a napokon narusenia alebo hrozby narusenia hospodárskej sútaze boli splnené (body 13az 33 napadnutého rozhodnutia), preskúmala zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES (body 34 az 50 napadnutého rozhodnutia). 13 V tomto rámci Komisia po tom, co konstatovala, ze podmienka týkajúca sa vymedzenia, poverenia a kontroly úlohy vo verejnom záujme France Télévisions bola splnená, preskúmala podmienku proporcionality (body 43 az 49 napadnutého rozhodnutia). 14 V tomto ohlade Komisia uviedla, ze financovanie sluzby vo verejnom záujme, ktorú poskytuje France Télévisions, je zalozené na dvojzdrojovej schéme v zmysle oznámenia o vysielaní, kedze zahrnuje státne prostriedky a príjmy pochádzajúce z obchodných cinností, a ze toto oznámenie pripomína slobodu zásady, ktorou disponujú clenské státy pri výbere prostriedkov financovania záväzkov sluzby vo verejnom záujme a vychádza z predpokladu, ze financovanie zo strany státu je na tento úcel spravidla potrebné, ak státna pomoc nepresahuje cisté náklady, ktoré vznikli z dôvodu plnenia úlohy vo verejnom záujme, pricom sa zohladnujú iné priame alebo nepriame príjmy vyplývajúce z plnenia úlohy vo verejnom záujme (bod 43 napadnutého rozhodnutia). 15 Komisia konstatovala, ze oznámená státna pomoc "stanovená vo forme kapitálovej dotácie vo výske 150 miliónov EUR presahovala len o priblizne... miliónov EUR uz konstatovaný rozdiel v príjmoch z reklamy vo výske... miliónov EUR medzi príjmami z reklamy vybratými od januára do júna 2008 a príjmami z reklamy vybratými za to isté obdobie od januára do júna v roku 2007". Dodala, ze "po potvrdení vládnej vôle odstránit reklamu z obrazoviek verejnoprávnych televízií sa pokracovanie tejto tendencie zdalo byt dostatocne predvídatelné pre dosiahnutie odhadu straty príjmov za celý rok 2008 vo výske... miliónov EUR, ktorý vykonal operátor a ktorý schválili francúzske orgány" (bod 45 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia konstatovala, ze "v tomto kontexte zostalo vymedzenie záväzkov a iných zdrojov financovania sluzby vo verejnom záujme pre France Télévisions nezmenené, so zvýsenými nákladmi vo výske... miliónov EUR, ktoré podla francúzskych orgánov vyplývali z potreby dodatocnej tvorby programov v dôsledku zrusenia reklám" a uviedla, ze "znízením príjmov z reklamy vo výske... miliónov EUR sa tak môze znízit cistý zisk z obchodných cinností tým, ze sa mechanicky a proporcionálne zvýsia cisté náklady na cinnost sluzby vo verejnom záujme, ktoré budú navyse zatazené o sumu... miliónov EUR, potrebnú na dodatocnú tvorbu programov" (bod 46 napadnutého rozhodnutia). 17 Komisia sa domnievala, ze "za týchto podmienok nemohla dotácia vo výske 150 miliónov EUR z dodatocných verejných zdrojov presiahnut rozdiely vzniknuté v cistých nákladoch na sluzbu vo verejnom záujme v dôsledku vývoja príjmov z reklamy v roku 2008 a potreby dodatocnej tvorby programov" a ze "z tohto dôvodu by kapitálová dotácia nemala mat za následok nadmernú kompenzáciu nákladov vzniknutých z dôvodu plnenia úloh vo verejnom záujme" (bod 47 napadnutého rozhodnutia). 18 Komisia s odkazom na záväzky prijaté Francúzskou republikou v kontexte ostatných opatrení na financovanie France Télévisions preskúmaných v rozhodnutí z 20. apríla 2005 (bod 12 napadnutého rozhodnutia) zdôraznila, ze "v kazdom prípade pridelenie nových verejných zdrojov spolocnosti France Télévisions podlieha dodrzaniu záväzku, ku ktorému sa Francúzska republika zaviazala a ktorý bol prenesený do právnych predpisov na úcely zamedzenia tomu, aby mala dotácia z verejných zdrojov za následok akúkolvek nadmernú kompenzáciu cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme..." (bod 48 napadnutého rozhodnutia). 19 Komisia uviedla, ze "v rámci tohto konania jej francúzske orgány potvrdili..., ze tieto ustanovenia sa budú uplatnovat" a ze "sa zaviazali uplatnit tieto ustanovenia na zamýslanú kapitálovú dotáciu, aby bola vyclenená na výdavky vyplývajúce zo záväzkov sluzby France Télévisions vo verejnom záujme". Komisia dodala, ze "uvedené orgány sa týmto zaviazali k overeniu toho, ci sa tak stalo, a k podaniu správy v tejto veci... najneskôr do troch mesiacov od úctovnej závierky za rok 2008" a zdôraznila, ze "by sa teda mal zohladnit skutocný vývoj príjmov z reklamy spolocnosti France Télévisions za celý rok 2008 a prípadné náklady na tvorbu programov zatazujúce náklady na sluzbu vo verejnom záujme" (bod 49 napadnutého rozhodnutia). 20 Komisia vzhladom na uvedené rozhodla v rámci clánku 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) o nevznesení námietok voci oznámenému opatreniu, kedze ide o pomoc zlucitelnú so zmluvou podla clánku 86 ods. 2 ES a rozhodla, ze Francúzska republika jej podá správu o skutocnom pridelení tejto pomoci na financovanie záväzkov plynúcich zo sluzby vo verejnom záujme, ktorými je France Télévisions zaviazaná, v lehote troch mesiacov po úctovnej závierke za rok 2008 (napadnuté rozhodnutie, pod názvom "5. Rozhodnutie"). Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. decembra 2008 zalobkyne Métropole télévision (M6) a Télévision française 1 SA (TF1) podali túto zalobu. 22 Dvomi uzneseniami predsedu piatej komory Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009 sa vyhovelo návrhu Canal + na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov M6 vo veci T-568/08 a TF1 vo veci T-573/08. 23 Styrmi uzneseniami predsedu piatej komory Súdu prvého stupna z 22. júna 2009 sa vyhovelo návrhom Francúzskej republiky a France Télévisions na vstup vedlajsích úcastníkov do konania na podporu návrhov Komisie vo veciach T-568/08 a T-573/08. 24 Uznesením predsedu piatej komory Vseobecného súdu z 2. februára 2010 boli tieto veci spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 25 Listom z 8. marca 2010 Canal + informoval Vseobecný súd, ze nemá v úmysle vystúpit na pojednávaní, ktoré sa bude konat 10. marca 2010. 26 Vo veci T-568/08 M6 podporovaná Canal +, s výnimkou trov konania, navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhlásil zalobu za prípustnú a dôvodnú, - zrusil napadnuté rozhodnutie, - nariadil zacat konanie vo veci formálneho zistovania, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Vo veci T-573/08 TF1 podporovaná Canal +, s výnimkou trov konania, navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhlásil zalobu za prípustnú a dôvodnú, - zrusil napadnuté rozhodnutie, - nariadil zacat konanie vo veci formálneho zistovania, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 28 V kazdej z vecí T-568/08 a T-573/08 Komisia podporovaná Francúzskou republikou a France Télévisions navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 29 Pocas pojednávania 10. marca 2010 zalobkyne vzali spät tretí bod svojho zalobného návrhu na nariadenie zacatia konania vo veci formálneho zistovania, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Právny stav 30 M6 uvádza tri dôvody neplatnosti, zalozené po prvé na porusení jej procesných práv, po druhé na nedostatocnom charaktere informácií Komisie a po tretie na porusení povinnosti odôvodnenia. TF1 uvádza dva dôvody neplatnosti, zalozené po prvé na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania pri existencii váznych tazkostí a po druhé na porusení povinnosti odôvodnenia. 31 Pokial ide o prvý dôvod neplatnosti, ktorý uviedla M6 a ktorého prípustnost Komisia spochybnila podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, treba ho povazovat za prípustný. Tento prvý dôvod neplatnosti, ktorý M6 uviedla, sa totiz musí vykladat v spojení s druhým dôvodom neplatnosti uvedeným touto zalobkynou, ktorým v podstate a rovnako tak, ako prvý dôvod neplatnosti uvedený TF1, smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pricom ide o dôvod zalozený na existencii váznych tazkostí, vyzadujúcich zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 32 Za týchto podmienok treba zacat preskúmanie týchto zalôb prvým a druhým dôvodom neplatnosti, ktoré uviedla M6 a prvým dôvodom neplatnosti, ktorý uviedla TF1. Spolocne o prvom a druhom dôvode neplatnosti, ktoré uviedla M6, a o prvom dôvode neplatnosti uvedenom TF1, ktoré sú v podstate zalozené na povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania pri existencii váznych tazkostí. Tvrdenia úcastníkov konania 33 Zalobkyne podporované Canal + uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje urcité mnozstvo nesprávností a nepresností, ktoré ukazujú, ze Komisia nie je dostatocne informovaná a dostatocne nepreskúmala konkrétne okolnosti, tak ekonomické, ako aj právne, ktoré France Télévisions spôsobili stratu príjmov z reklamy. V dôsledku toho nebola Komisia v postavení, aby mohla konstatovat vázne tazkosti, ktoré by vyzadovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 34 Medzi týmito nesprávnostami a nepresnostami boli po prvé posúdenia Komisie, podla ktorých "oznámenie z 8. januára 2008 a potvrdenie zrusenia televíznej reklamy na konci stanoveného obdobia mali okamzitý dopad na financie France Télévisions" (bod 9 napadnutého rozhodnutia), zatial co to boli nové vseobecné podmienky predaja France Télévisions, ktorých prijatie bolo strategickou chybou tohto vysielatela, ktoré France Télévisions spôsobili straty príjmov z reklamy. TF1 dodáva ako dalsiu prícinu poklesu príjmov z reklamy spolocnosti France Télévisions podmienky na trhu predaja reklamného priestoru vo Francúzsku, ktoré existovali uz pred prezidentským oznámením z 8. januára 2008 a ktoré Komisia poznala. 35 Vzhladom na nesprávne posúdenia Komisie, pokial ide o prícinu poklesu príjmov z reklamy spolocnosti France Télévisions, Komisia nebola v postavení, aby mohla konstatovat, ze k tomuto poklesu v skutocnosti doslo v dôsledku nesprávneho riadenia v súvislosti so zmenou obchodnej politiky spolocnosti France Télévisions, pricom toto konstatovanie by ju mohlo priviest k záveru, ze za spornou dotáciou je v skutocnosti skrytá prevádzková pomoc, ktorej cielom je odbremenit France Télévisions od nákladov, ktoré by musela normálne znásat v rámci svojho kazdodenného riadenia alebo svojich obvyklých cinností a ktorú je mozné schválit len za výnimocných okolností. 36 Po druhé Komisia bez toho, aby vykonala presnú analýzu príjmov a nákladov v prejednávanej veci, nemohla oprávnene tvrdit, ze deficit príjmov z reklamy "mechanicky" zvýsil cisté náklady na sluzbu vo verejnom záujme (napadnuté rozhodnutie, bod 46). V tejto súvislosti je uvedený bod 49 posledná veta oznámenia o vysielaní. 37 Po tretie tvrdenie Komisie v bode 4 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "zlepsením financií skupiny by tak dotácia mala umoznit uskutocnenie investícií potrebných pre plnenie jej úloh vo verejnom záujme, ktorých riadne vykonávanie sa podla francúzskych orgánov dostalo do ohrozenia", je podozrivé, kedze mozno spochybnit, ze by samotná strata za prvý polrok 2008 vo výske 37 % z 28 % príjmov France Télévisions pochádzajúcich z reklamy, mohla mat vplyv na financnú situáciu tejto spolocnosti do tej miery, ze by to ohrozilo riadne vykonávanie jej sluzby vo verejnom záujme v roku 2008. 38 Po stvrté Komisia (bod 9 napadnutého rozhodnutia) tvrdila, ze konkurenti France Télévisions "na úcely získania inzerentov postupne prispôsobili svoju obchodnú ponuku tým, ze navrhli reklamný priestor a zvýhodnené sadzby pre rok 2009 pod podmienkou, ze cast objemu obchodov získaných France Télévisions im bude zverená uz od roku 2008", zatial co zalobkyne vôbec nezmenili svoje obchodné ponuky v takto opísaných podmienkach. 39 Po piate Komisia nemala prostriedky na zistenie konecného pouzitia oznámenej dotácie. Sama tvrdila, ze ignoruje toto konecné pouzitie, kedze uviedla, ze "nové zdroje poskytnuté [France Télévisions] by mali obvyklým spôsobom prispiet k navýseniu financií skupiny bez toho, aby boli formálne pridelené". Takéto správanie teda nezodpovedalo riadnemu vykonávaniu jej kontrolnej právomoci zo strany Komisie. Komisia sa nemala uspokojit len s tvrdeniami francúzskej vlády a mala preskúmat, ci poskytnutá pomoc zodpovedala poziadavkám zásady proporcionality. Prevádzkovými pomocami sú pomoci v prospech reklamných kampaní a prieskumov trhu, urcených na uvádzanie produktov podniku na trh. 40 Nakoniec Komisia nemala vsetky potrebné informácie na správne preskúmanie oznámenej dotácie a neubezpecila sa o spolahlivosti oznámených informácií týkajúcich sa prícin reklamných strát France Télévisions, co ju viedlo k tomu, ze neuznala existenciu váznych tazkostí s posúdením, ktorá mala viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. 41 Napokon okolnosti, ze posúdenie pomoci a jej zlucitelnosti so spolocným trhom trvalo len tri týzdne, co je neobvykle krátka doba, a ze Komisia kontaktovala francúzske orgány len jediný raz, vyvolali obavy, ci sa Komisia nesnazila vyuzit málo transparentnú povahu predbezného preskúmania, aby rýchlo zamietla alebo ignorovala vázne tazkosti, ktoré by odôvodnili zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Tým, ze nekonzultovala s dotknutými osobami, Komisia nedodrzala zásadu kontradiktórnosti. 42 Pokial ide o argumentáciu Komisie, podla ktorej rozsah poklesu príjmov a zvýsenia nákladov na tvorbu programov odhadovaný v napadnutom rozhodnutí nebol spochybnený, TF1 odpovedá, ze takéto konstatovanie bolo neprípustné, pretoze v súvislosti s posúdením zlucitelnosti oznámenej pomoci so spolocným trhom by bola prekrocila rámec svojej zaloby, obmedzenej na ochranu jej procesných práv. Táto zaloba predovsetkým nesmerovala k spochybneniu posúdení, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, ale k preukázaniu toho, ze skutocnosti rozhodujúce pre vykonané posúdenia boli nesprávne a prijaté bez upresnenia alebo overenia, takze posúdenie, ktoré Komisia vykonala, bolo nedostatocné a neúplné. 43 Komisia podporovaná Francúzskou republikou a France Télévisions namieta proti tvrdeniam zalobkýn. 44 Predovsetkým pokial ide o argumentáciu zalobkýn, podla ktorej napadnuté rozhodnutie bolo zalozené na vecnej nesprávnosti a nedostatocných informáciách, Komisia uvádza, ze takáto argumentácia by mohla obstát, len ak by napadnuté rozhodnutie skutocne obsahovalo takéto vecné nesprávnosti alebo bolo zalozené na takýchto nedostatocných informáciách, ak by Komisia nemohla ignorovat tieto nesprávnosti alebo nedostatky a napokon ak by tieto nesprávnosti alebo nedostatky boli rozhodujúce pri jej posudzovaní zlucitelnosti pomoci. 45 Po prvé, pokial ide o údajnú vecnú nesprávnost napadnutého rozhodnutia, týkajúcu sa príciny straty príjmov z reklamy v spolocnosti France Télévisions, na vysvetlenie napadnutého rozhodnutia nebola rozhodujúca prícina alebo príciny týchto strát, ale ich rozsah, ako aj výska dodatocných nákladov na tvorbu programov. 46 Podla Komisie teda zalobkyne nenamietajú rozsah strát príjmov z reklamy ani výsku dodatocných nákladov na tvorbu programov, ktoré vznikli France Télévisions v roku 2008 a netvrdia, ze Komisia mala mat v tomto ohlade pochybnosti. 47 Skutocnosti, na ktorých zalobkyne sústredili svoje kritiky, boli v skutocnosti v rámci celého odôvodnenia Komisie vedlajsie, pricom toto odôvodnenie v bode 45 napadnutého rozhodnutia bolo v podstate zalozené na predbeznom závere uvedenom v bode 10 tohto rozhodnutia, ktorý zalobkyne vôbec nespochybnili. Okrem toho tieto skutocnosti si zalobkyne vykladali oddelene, pricom boli upresnené v dalsích castiach napadnutého rozhodnutia. 48 Komisia teda netvrdila, ze by samotné oznámenie z 8. januára 2008 vysvetlovalo celý pokles príjmov z reklamy, ani nevylúcila, ze tento pokles mohol mat aj iné príciny. Navyse by ani nebolo mozné popriet, ze toto oznámenie mohlo presvedcit inzerentov, aby sa vo veci vysielania ich reklám obrátili na iných poskytovatelov. Komisia velmi subsidiárne dodala, ze tvrdenia zalobkýn nepreukázali, ze by straty príjmov z reklamy boli spôsobené najmä prícinami nezávislými od tohto oznámenia. 49 Napokon Komisia v rozpore s tým, co naznacuje TF1, tvrdí, ako to uvádzajú odkazy na rozhodnutia z 10. decembra 2003 a 20. apríla 2005 pouzité v napadnutom rozhodnutí, ze vôbec nezanedbala posúdenie jej poskytnutých údajov v ich kontexte. 50 Tvrdenie zalobkýn, podla ktorého boli úplné informácie o prícinách strát príjmov z reklamy potrebné z dôvodu, ze prevádzkovú pomoc nemozno poskytnút na pokrytie nesprávneho riadenia reklamnej cinnosti France Télévisions, alebo tiez ze by takéto nesprávne riadenie malo byt sankcionované neposkytnutím verejných prostriedkov, ktoré sú alternatívou príjmov z reklamy a sú pritom potrebné pre sluzbu vo verejnom záujme, bolo zalozené na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia a oznámenia o vysielaní. Komisia uvádza, ze clánok 86 ods. 2 ES totiz umoznuje kompenzáciu prevádzkových nákladov sluzby vo verejnom záujme a ze oznámenie o vysielaní stanovuje, ze Komisia musí zabezpecit proporcionalitu verejného financovania týchto nákladov, pricom zamedzí akejkolvek nadmernej kompenzácii, co v prejednávanej veci aj urobila. V oznámení o vysielaní nie je státna pomoc vyhradená pre dobre riadené podniky. Aj keby bola potreba financovania sluzby vo verejnom záujme dôsledkom nesprávneho riadenia, táto potreba financovania by mohla viest k poskytnutiu státnej pomoci, pokial by nedoslo k nadmernej kompenzácii cistých nákladov na verejnú sluzbu a boli by dodrzané vsetky ostatné podmienky stanovené v oznámení o vysielaní. Z toho by vyplývalo, ze Komisia nemala dôvod povazovat informácie, ktoré mala, za nedostatocné na úcely posúdenia zlucitelnosti pomoci. 51 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia bez toho, aby vykonala presnú analýzu príjmov a nákladov v prejednávanej veci, nemohla oprávnene tvrdit, ze deficit príjmov z reklamy "mechanicky" a proporcionálne zvýsil cisté náklady na sluzbu vo verejnom záujme (napadnuté rozhodnutie bod 46), Komisia tvrdí, ze krátkodobý vývoj cistého zisku z obchodných cinností France Télévisions priamo závisel od vývoja jej príjmov z reklamy, pricom neexistovali ziadne indície umoznujúce domnievat sa, ze náklady na jej obchodné cinnosti sa mohli podstatne zmenit do roku 2008, ktorý bol skúmaný v napadnutom rozhodnutí. Preto bolo presné, ze znízenie príjmov z podnikania viedlo k znízeniu cistého zisku z obchodných cinností a k "mechanickému" zvýseniu cistých nákladov na cinnosti sluzby vo verejnom záujme. Komisia teda v rámci posúdenia budúceho vývoja správne urcila tieto náklady a výdavky bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie a posteriori, ako bolo preukázané v bode 49 napadnutého rozhodnutia. 52 Po tretie, pokial ide o údajné nepresné tvrdenie, podla ktorého bola dotácia potrebná preto, aby France Télévisions umoznila uskutocnit investície potrebné na plnenie úloh vo verejnom záujme, ktorých riadne vykonávanie je podla francúzskych orgánov ohrozené, Komisia uvádza, ze nie je spochybnené ani to, ze odhadovaná strata príjmov z reklamy spolocnosti France Télévisions sa v roku 2008 zvýsila na priblizne 5 % jej obratu, ani ze France Télévisions musela z dôvodu zrusenia reklamy znásat väcsie náklady na tvorbu programov. 53 Tento pokles príjmov a tieto nové náklady na tvorbu programov by teda "mechanicky" prispeli k zvýseniu cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme az do výsky 300 miliónov eur, teda v sume omnoho vyssej nez bola suma oznámenej dotácie, ak by pokracoval vývoj zaznamenaný v prvých siestich mesiacoch roka. 54 Takáto situácia by bola zjavne problematická, kedze vzhladom na záväzky Francúzskej republiky zamedzit tomu, aby v dôsledku dotácií z verejných zdrojov nevznikla akákolvek nadmerná kompenzácia cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, vsetko nasvedcovalo tomu, ze France Télévisions nebola pri pouzití len tých prostriedkov, ktoré jej poskytol stát, a bez oznámenej dotácie schopná celit zvýseniu týchto cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme. Za týchto podmienok nemohla TF1 bez akéhokolvek odôvodnenia tvrdit, ze takáto situácia nemohla ovplyvnit financnú situáciu France Télévisions natolko, ze by sa riadne vykonávanie jej sluzby vo verejnom záujme v roku 2008 sa dostalo do ohrozenia. 55 Po stvrté, pokial ide o údajné nepresné tvrdenie, podla ktorého konkurenti France Télévisions na úcely získania inzerentov postupne prispôsobili svoju obchodnú ponuku tým, ze navrhli zvýhodnené podmienky na rok 2009 pod podmienkou, ze cast objemu obchodov získaných France Télévisions im bude zverená uz od roku 2008, Komisia uvádza, ze ju o tomto správaní informovali poradcovia jednej konkurencnej spolocnosti pocas stretnutia, ktoré sa konalo pred oznámením predmetnej plánovanej pomoci 29. mája 2008. 56 Toto správanie, ktoré vychádza zo "zdravého rozumu" a v súvislosti s ktorým by Komisia zostala v kazdom prípade opatrná, by za kazdých okolností bolo len vedlajsím a nadbytocným prvkom odôvodnenia. Pripomienky týkajúce sa rozsahu poklesu príjmov z reklamy by tak zostali platné aj za predpokladu, ze by sa plne nepreukázalo, ze ponuky konkurentov France Télévisions boli prispôsobené tak, aby získali casti trhu France Télévisions. Komisia uvádza, ze teda nebolo potrebné podrobit tieto informácie zásade kontradiktórnosti a ze tvrdenie M6 v tomto ohlade nemôze mat za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia, kedze nie je zalozené na podstatnej skutocnosti odôvodnenia. 57 Po piate, pokial ide o tvrdenie zalozené ma nedostatku informácií týkajúcich sa pouzitia oznámenej dotácie, ktorý by údajne viedol k riziku, ze bude schválená prevádzková pomoc na cinnosti, ktoré nespadajú do sluzby vo verejnom záujme, Komisia uvádza, ze nielen ze výska tejto dotácie (150 miliónov eur) bola omnoho nizsia nez odhadovaná strata príjmov z reklamy a zvýsenie nákladov na tvorbu programov za rok 2008 (300 miliónov eur), ale ze Francúzska republika navyse prijala v súlade so svojimi záväzkami ustanovenia, ktorými sa malo zamedzit tomu, aby dotáciami z verejných zdrojov nevznikla akákolvek nadmerná kompenzácia cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme. Preskúmaná pomoc napokon nebola pomocou v prospech reklamných kampaní a prieskumov trhu, ale pomocou urcenou na kompenzáciu cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme. 58 Dalej pokial ide o tvrdenia zalobkýn zalozené na dlzke a okolnostiach fázy predbezného preskúmania, Komisia uvádza, ze krátke trvanie takéhoto konania nemohlo byt samo osebe dôkazom existencie váznych tazkostí, ale skôr znakom bezného priebehu tohto konania, ktoré má strucnú povahu. Clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 jej vôbec nezakazuje rozhodnút za menej ako dva mesiace. 59 Komisia navyse poznamenáva, ze bola informovaná o zamýslaných opatreniach este pred ich oznámením 11. júna 2008, kedze tlac komentovala plány francúzskej vlády v priebehu prvého polroka 2008 a pocas mája 2008 doslo k nadviazaniu neformálnych kontaktov medzi francúzskymi orgánmi a Komisiou. Komisia teda dobre poznala kontext financovania France Télévisions, vzhladom na jej predchádzajúce rozhodnutia o financovaní tohto verejnoprávneho vysielatela. Posudzovanie opatrenia trvalo prakticky vyse sedem týzdnov, z toho pät následne po oznámení, na com nebolo nic neobvyklé. Napokon zamýslané opatrenie bolo dost jednoduché a jeho analýzu nemozno kvalifikovat ako komplexnú. Posúdenie Vseobecným súdom 60 Podla ustálenej judikatúry je konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES nevyhnutné, ak má Komisia vázne tazkosti s posúdením, ci je urcitá státna pomoc zlucitelná so spolocným trhom. Komisia sa preto pri prijímaní pozitívneho rozhodnutia o pomoci môze obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES len vtedy, ak po prvom preskúmaní môze dospiet k presvedceniu, ze táto pomoc je zlucitelná so Zmluvou. Ak po tomto prvom preskúmaní dospeje Komisia k opacnému presvedceniu, alebo aj vtedy, ked sa jej nepodarilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, je povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 29; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 33, a z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 61; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, T-49/93, Zb. s. II-2501, bod 58). 61 Pojem vázne tazkosti má objektívnu povahu. Existencia takýchto tazkostí musí byt skúmaná tak vo vztahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, ako aj vo vztahu k jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, dajúc do vztahu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom (rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 63, a rozsudok SIDE/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 60). Z toho vyplýva, ze kontrola zákonnosti vykonaná Vseobecným súdom týkajúca sa existencie váznych tazkostí svojou povahou prekracuje skúmanie zjavne nesprávneho posúdenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, T-73/98, Zb. s. II-867, bod 47; pozri v tomto zmysle rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, body 31 az 38, a Matra/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, body 34 az 39; rozsudky Súdu prvého stupna SIDE/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, body 60 az 75, a z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, T-11/95, Zb. s. II-3235, body 164 az 200). 62 Okrem toho treba pripomenút, ze ak je státne opatrenie financovania sluzby vo verejnom záujme státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, aj tak je mozné vyhlásit toto opatrenie za zlucitelné so spolocným trhom, pokial splna podmienky uplatnovania výnimky stanovenej v clánku 86 ods. 2 ES. 63 V bode 57 oznámenia o vysielaní Komisia podla zásady proporcionality verejného financovania pre potreby sluzby vo verejnom záujme uviedla, ze "aby bola [táto zásada] splnená, je nevyhnutné, aby státna pomoc nepresahovala cisté náklady poslania verejnoprávnej sluzby, pricom sa tiez berú do úvahy iné priame a nepriame príjmy vyplývajúce z poslania verejnoprávnej sluzby". Komisia dodala, ze "z tohto dôvodu sa cistý prospech, ktorý cinnosti neverejnoprávnej sluzby cerpajú z cinnosti verejnoprávnej sluzby, zohladní pri posudzovaní proporcionality pomoci". 64 V prejednávanej veci Komisia konstatovala, ze dotácia vo výske 150 miliónov eur, ktorú oznámila Francúzska republika, "nemohla presiahnut rozdiely vzniknuté v cistých nákladoch na sluzbu vo verejnom záujme v dôsledku vývoja príjmov z reklamy v roku 2008 a potreby dodatocnej tvorby programov" (bod 47 napadnutého rozhodnutia). 65 Treba konstatovat, ze Komisia mohla správne vykonat takéto konstatovanie a vyvodit z neho, ze neexistovali ziadne vázne tazkosti týkajúce sa zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES, ktoré by odôvodnovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES. 66 Je totiz potrebné pripomenút, ze výska kapitálovej dotácie, ktorá predstavovala sporné opatrenie, je omnoho nizsia nez celková odhadovaná výska dodatocných cistých nákladov, ktorá vyplýva z údajov uvedených v bode 46 napadnutého rozhodnutia a ktorá je vo zverejnenej verzii tohto rozhodnutia zatajená. 67 Po prvé teda treba konstatovat, ze zalobkyne vo svojich zalobách neuviedli ziadne napadnutie smerujúce k spochybneniu odhadovanej výsky týchto dodatocných cistých nákladov a nevyjadrili ziadnu poziadavku, aby Komisia na úcely takéhoto napadnutia predlozila dôvernú verziu napadnutého rozhodnutia. 68 Zalobkyne nespochybnili ani skutocnost - i ked vyplývala z napadnutého rozhodnutia v jeho zverejnenom znení -, ze odhadovaná výska strát z reklamy za rok 2008 a potreby dodatocnej tvorby programov presahujú prinajmensom 150 miliónov eur. 69 Vo svojich vyjadreniach k zalobe Komisia, ktorá výslovne zdôraznila nespochybnenie zo strany zalobkýn, uviedla, ze odhadovaná výska rozdielov v príjmoch z reklamy a potrebách tvorby programov, ktorá vyplýva z údajov uvedených v bode 46 napadnutého rozhodnutia a ktorá je vo zverejnenej verzii tohto rozhodnutia zatajená, dosahuje viac nez 300 miliónov eur. 70 Zalobkyne vo svojich replikách túto sumu 300 miliónov eur nijako nenapadli. 71 Naopak TF1 vyslovene pripustila toto nenapadnutie, ked uviedla, ze takéto napadnutie, kedze by spochybnilo zlucitelnost pomoci, by bolo v rámci zaloby smerujúcej len k ochrane procesných práv, o akú ide v prejednávanej veci, neprípustné (pozri bod 42 vyssie). 72 Treba vsak konstatovat, ze v protiklade s tým, co tvrdí TF1, predmet tejto zaloby by jej vôbec nebránil spochybnit výsku cistých dodatocných cistých nákladov, ako ich odhadla Komisia za rok 2008, ak by tak chcela urobit. Podla judikatúry totiz skutocnost, ze Vseobecný súd nemôze pri existencii váznej tazkosti a vzhladom na výlucnú právomoc Komisie na posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením, nie je vôbec v rozpore s právom dotknutých osôb vzniest na podporu zaloby o neplatnost týkajúcej sa ochrany ich procesných práv tvrdenia spochybnujúce zlucitelnost pomoci, pricom Vseobecný súd musí tieto tvrdenia posúdit s ohladom na existenciu váznej tazkosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T-158/99, Zb. s. II-1, bod 91; zo 4. júla 2007, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, T-475/04, Zb. s. II-2097, body 93; z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T-375/03, neuverejnený v Zbierke, bod 67, a z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T-289/03, Zb. s. II-81, bod 333). 73 V protiklade s tým, co tvrdí TF1, by tak bolo úplne prípustné, keby TF1 chcela, spochybnit výsku zvýsenia cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, ako ju Komisia odhadla v napadnutom rozhodnutí a vyslovene uviedla vo svojej obrane. 74 Pokial ide o M6, tá vo svojej replike ani nereagovala na konstatovanie, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení zalovanej a ktoré sa týkalo toho, ze TF1 ani nespochybnila sumu zvýsenia cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, ako ju odhadla Komisia v napadnutom rozhodnutí. 75 M6 az na pojednávaní tvrdila, ze ak vo svojej zalobe nespochybnila odhad vykonaný Komisiou, bolo to z dôvodu, ze jednoducho nepoznala predmetné sumy, o ktorých sa dozvedela az na pojednávaní. Inými slovami, kedze bolo napadnuté rozhodnutie zverejnené bez uvedenia týchto súm, M6 nemala moznost vzniest námietku, ci dokonca len tvrdit, ze Komisia mala mat v tomto ohlade vázne pochybnosti. 76 Vseobecný súd sa vsak nezávisle od skutocnosti, ze táto oneskorene predlozená argumentácia je podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustná, domnieva, ze je v kazdom prípade nedôvodná. 77 M6 by totiz nic nebránilo, ak by ako tvrdí mala v úmysle zalozit svoju zalobu o neplatnost na spochybnení výsky dodatocných cistých nákladov, ako ich odhadla Komisia v napadnutom rozhodnutí, uviest toto spochybnenie vo svojej zalobe spolu s návrhom, v prípade, ze by jej dovtedy Komisia neodovzdala dôvernú verziu napadnutého rozhodnutia, na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania alebo na nariadenie vykonania dokazovania, smerujúcim k tomu, aby jej Komisia predlozila túto dôvernú verziu. Okrem toho by M6 nic nebránilo minimálne tvrdit, ze pokles príjmov z reklamy a zvýsenie nákladov na tvorbu programov boli nizsie, nez suma oznámenej dotácie vo výske 150 miliónov eur, alebo aspon ze v tomto ohlade existovali vázne pochybnosti. 78 M6 teda rovnako ako TF1 nevzniesla takúto námietku vo svojich vyjadreniach a neuviedla takýto návrh. 79 M6, konfrontovaná skutocnostou, ze nevzniesla námietku týkajúcu sa odhadu cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, sa teda na pojednávaní nesprávne snazila vysvetlit toto nevznesenie námietky okolnostami, ktoré ho vôbec neodôvodnujú a ktoré, ak by chcela, by mohla urcite napravit. 80 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze ani TF1, ani M6 vo svojich zalobách nenapadli odhadovanú výsku dodatocných cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme za rok 2008, pricom ak by chceli, ziadne právne ani skutkové okolnosti by týmto osobám nebránili v moznosti to urobit. 81 Okrem dostatocných konstatovaní, ktoré uz boli uvedené, môze Vseobecný súd len uviest, ze zalobkyne mali pred podaním ich zalôb presvedcivé informácie o rozsahu poklesu príjmov z reklamy France Télévisions v roku 2008. Táto skutocnost je postacujúca na vysvetlenie, ze zalobkyne sa nesnazili o spochybnenie zvýsenia cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, ako ho odhadla Komisia v napadnutom rozhodnutí, ale preniesla svoju kritiku na iné skutocnosti tohto rozhodnutia. 82 Od cias týchto skutocností bolo vseobecne známe, ze France Télévisions v roku 2008 zaznamenala velmi výrazný pokles svojich príjmov z reklamy. Clánky uverejnené v tomto období v tlaci, ktoré M6 a TF1 predlozili v prílohe svojich zalôb, uvádzali velmi výrazný úbytok príjmov z reklamy spolocnosti France Télévisions. 83 Navyse, okrem týchto informácií v tlaci mali M6 a TF1 pri podaní svojich zalôb v decembri 2008 aj iné informácie zdôraznujúce rozsah poklesu príjmov z reklamy. 84 Zo správy, ktorú v roku 2008 vypracovala poradenská firma na ziadost zdruzenia súkromných televízií, ktoré zalozili M6, Canal + a TF1, a ktorú F1 predlozila v prílohe svojej zaloby, vyplývalo, ze za celý prvý polrok 2008 klesli reklamné investície France Télévisions o 37 %. 85 M6 a TF1, ako aj Canal + vo svojich písomnostiach uvádzajú toto percento poklesu príjmov z reklamy France Télévisions v prvom polroku 2008 vo výske 37 %, ako je uvedené v správe spomenutej v predchádzajúcom bode. 86 Okrem toho táto správa uvádza, ze suma rocných príjmov z reklamy v spolocnostiach France 2, France 3 a France 5, bez regionálnych porúch, ktorá v roku 2007 dosiahla az 638 miliónov eur, by sa mala v roku 2008 znízit na 510 miliónov eur, co je medzirocný pokles o 20 % (128 miliónov eur). 87 Bez ohladu na tieto úvahy týkajúce sa informácií, ktoré zalobkyne mali pri podaní svojich zalôb, nic to nemení na skutocnosti, ze tak ako je rozhodne uvedené v bode 80 vyssie, suma zvýsenia nákladov na sluzbu vo verejnom záujme za rok 2008 (300 miliónov eur) nie je bez platného odôvodnenia predmetom akýchkolvek osobitných namietaní zo strany zalobkýn. 88 Po druhé zalobkyne v rámci svojej argumentácie smerujúcej k preukázaniu nedostatku informácií Komisie a vykonaného preskúmania nesprávne uvádzajú (pozri bod 36 vyssie), ze Komisia by bez toho, aby vykonala presnú analýzu príjmov a nákladov v prejednávanej veci, nemohla v bode 46 napadnutého rozhodnutia tvrdit, ze deficit príjmov z reklamy "mechanicky" zvýsil cisté náklady na sluzbu vo verejnom záujme. Na podporu tejto výhrady uvádzajú bod 49 poslednú vetu oznámenia o vysielaní. 89 Bod 49 posledná veta oznámenia o vysielaní hovorí, ze "iba na základe nálezitej alokácie nákladov a príjmov mozno urcit, ci sa verejné financovanie skutocne obmedzuje na cisté náklady verejnoprávnej objednávky, a takto je akceptovatelné na základe clánku 86 ods. 2 [ES]".Táto veta zdôraznuje nevyhnutnost zabezpecit pri urcení cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, aby sa za náklady na sluzbu vo verejnom záujme nepovazovali náklady, ktoré nie sú spojené s uvedenou cinnostou, ako aj zabezpecit, aby sa nezabudlo zahrnút do znízenia hrubých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme priame alebo nepriame príjmy z tejto sluzby. 90 Ak sa v bode 46 napadnutého rozhodnutia Komisia domnievala, ze "znízením príjmov z reklamy vo výske... miliónov EUR sa tak môze znízit cistý zisk z obchodných cinností", strucne, ale jasne tým vyjadrila stanovisko, podla ktorého odhadovaný pokles príjmov z reklamy v roku 2008 nebol sprevádzaný ziadnym poklesom s nimi súvisiacich obchodných nákladov v takom rozsahu, ze by mohol zabránit preukázaniu vztahu proporcionality medzi znízením uvedených príjmov a znízením cistého zisku z obchodnej cinnosti, a teda medzi znízením príjmov a zvýsením cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme. 91 Komisia teda v protiklade s tým, co je naznacené vo výhrade zalobkýn s odkazom na bod 49 oznámenia o vysielaní, neposudzovala náklady, ktoré vznikli pri získaní príjmov z reklamy, ako náklady na sluzbu vo verejnom záujme, ani sa nedomnievala, ze príjmy z predaja reklamného priestoru France Télévisions nesúviseli so sluzbou vo verejnom záujme. 92 Okrem toho ak Komisia v spomenutom bode 46 napadnutého rozhodnutia neuviedla informácie o skutocnostiach, ktoré ju viedli k prijatiu jej stanoviska, nic to nemení na tom, ze tieto informácie sú obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí a ze z nich vyplýva, ze Komisia sa dôvodne domnievala, ze nebolo mozné oprávnene predpokladat ziadne výrazné znízenie obchodných nákladov v roku 2008. 93 Komisia po tom, co uviedla, ze "skupina [France Télévisions] dosiahla od roku 2003 do roku 2007 kazdý rok cistý zisk" (bod 8 napadnutého rozhodnutia), v podstate konstatovala mohutný pokles cistých príjmov z obchodnej cinnosti od zaciatku roka 2008. Komisia tým konstatovala, ze znízením príjmov z reklamy "sa zhorsila financná situácia, ktorá sa v roku 2008 stala strukturálne deficitnou" (bod 10 napadnutého rozhodnutia). Uviedla, ze ak by tento pokles "mal pokracovat po celý rok 2008, France Télévisions a následne francúzske orgány odhadujú, ze dosiahne... cistú stratu... v roku 2008" (bod 10 napadnutého rozhodnutia). Komisia navyse konstatovala, ze cielom oznámenej dotácie bolo pokryt znízenie príjmov z reklamy, ktoré bolo "náhle a necakané, ako ukazuje predpokladaný rozpocet France Télévisions pre rok 2008, zalozený na predpokladoch, ktoré vôbec nezohladnovali takéto znízenie" (bod 21 napadnutého rozhodnutia). 94 Z týchto konstatovaní Komisie, ktoré vykonala v júli 2008 na základe v tej dobe dostupných údajov, v podstate vyplýva, ze znízenie príjmov z reklamy, ktoré France Télévisions zaznamenala od zaciatku roka, nebolo sprevádzané ziadnym výrazným znízením obchodných nákladov súvisiacich s reklamnou cinnostou France Télévisions a ze sa skutocne nedalo predpokladat, ze by bolo mozné výrazne setrit náklady na obchodovanie s reklamným priestorom v priebehu druhého polroka 2008. 95 Inými slovami, zo skutocností uvedených v napadnutom rozhodnutí dostatocne vyplýva, ze sa Komisia dôvodne domnievala, ze pokial ide o rok 2008, ktorý jediný bol predmetom oznámenej dotácie, nebolo mozné dôvodne predpokladat ziadne výrazné setrenie obchodných nákladov, ktoré by zabránilo dospiet k záveru, ze existuje vztah proporcionality medzi znízením príjmov z podnikania a znízením cistého zisku. 96 Tvrdenie, podla ktorého Komisia nemohla tvrdit, ze deficit príjmov z reklamy v roku 2008 "mechanicky" zvýsil cisté náklady na sluzbu vo verejnom záujme, ako to bolo v napadnutom rozhodnutí, teda nie je dôvodné. 97 Vseobecný súd navyse uvádza, ze ani M6, ani TF1 alebo Canal +, teda podniky, ktoré ako komercní vysielatelia poznajú mechanizmy a systémy obchodovania s televíznym reklamným priestorom, netvrdia, ze by bolo mozné konkrétne predpokladat také výrazné znízenie obchodných nákladov France Télévisions v roku 2008, ktoré by bránilo preukázaniu vztahu proporcionality medzi znízením príjmov z podnikania a znízením cistého obchodného zisku. 98 Nielen ze výska zvýsenia cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme za rok 2008 (300 miliónov eur) odhadovaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí nie je predmetom ziadneho napadnutia (pozri body 67 az 87 vyssie), ale táto výska nie je ani vázne spochybnená v súvislosti s preskúmaním výhrady zalobkýn, týkajúcej sa vztahu proporcionality, ktorý Komisia uvádza medzi znízením príjmov z podnikania France Télévisions a znízením cistého obchodného zisku (pozri body 88 az 97 vyssie). 99 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy, týkajúce sa nenapadnutia alebo nespochybnenia odhadovanej sumy zvýsenia cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme vo výske 300 miliónov eur, je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia so zretelom na výsku oznámenej dotácie (150 miliónov eur) nemohla zachovávat ziadne pochybnosti týkajúce sa dodrzania zásady proporcionality. 100 Tento záver nie je spochybnený ani ostatnými tvrdeniami zalobkýn. 101 Pokial ide o tvrdenie TF1 (pozri bod 37 vyssie), podla ktorého by bolo mozné spochybnit, ze samotná strata za prvý polrok 2008 vo výske 37 % z 28 % príjmov France Télévisions pochádzajúcich z reklamy, mohla mat vplyv na financnú situáciu tejto spolocnosti natolko, ze by sa riadne vykonávanie jej sluzby vo verejnom záujme v roku 2008 dostalo do ohrozenia, toto tvrdenie okrem toho, ze je nepodlozené, neberie do úvahy okolnost uvedenú v bode 99 vyssie, ktorá sa týka rozdielu medzi odhadovanou a nenapadnutou výskou zvýsenia cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme v roku 2008 na jednej strane a výskou oznámenej dotácie na strane druhej. 102 Pokial ide o tvrdenia zalobkýn (pozri body 34 a 38 vyssie), podla ktorých napadnuté rozhodnutie obsahovalo nepresnosti, a to jednak v tom, ze pokles príjmov z reklamy v prvom polroku 2008 nebolo zaprícinený ani tak oznámením z 8. januára 2008, ako skôr podmienkami na reklamnom trhu alebo tiez nesprávnou obchodnou stratégiou France Télévisions, a jednak v tom, ze by nebolo preukázané, ze konkurenti France Télévisions prispôsobili svoju obchodnú politiku tak, ako to opísala Komisia, tieto tvrdenia, za predpokladu ich preukázania, nemenia nic na skutocnosti znízenia príjmov z reklamy v prvom polroku 2008, na dôvodne predvídatelnej perspektíve, ze táto tendencia bude pokracovat v druhom polroku 2008 a na existencii potrieb dodatocnej tvorby programov. Tieto tvrdenia teda vôbec nespochybnujú zvýsenie cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme v roku 2008, ako ho odhadla Komisia v napadnutom rozhodnutí, ktoré zalobkyne ani nenapadli. 103 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn (pozri bod 35 vyssie), podla ktorého Komisia tým, ze neuznala to, ze pokles príjmov z reklamy bol podstatne zaprícinený údajnou chybou France Télévisions pri definovaní jej obchodnej politiky v roku 2008, nebola schopná konstatovat existenciu váznej tazkosti týkajúcu sa toho, ze za financnou dotáciou sa v skutocnosti skrývala prevádzková pomoc, ktorej cielom bolo odbremenit France Télévisions od nákladov, ktoré by musela normálne znásat v rámci svojho kazdodenného riadenia alebo svojich obvyklých cinností a ktorú je mozné schválit len za výnimocných okolností, toto tvrdenie treba zamietnut. 104 Predaj reklamného priestoru France Télévisions je totiz obchodnou cinnostou, ktorá aj ak sa opiera o tvorbu programov verejnej sluzby vysielaných France Télévisions v rámci jej poverenia sluzby vo verejnom záujme, nie je vôbec cinnostou vo verejnom záujme. Oznámenie o vysielaní zdôraznuje, ze "verejnoprávni vysielatelia môzu vykonávat komercné cinnosti, ako je napr. predaj reklamného priestoru kvôli získavaniu príjmov, pricom vsak takéto cinnosti nemozno bezne povazovat za súcast verejnej sluzby" (bod 36, posledná veta oznámenia o vysielaní). 105 Výkon tejto obchodnej cinnosti zo strany vysielatela vyplýva z rozhodnutia dotknutého clenského státu, prijatého na základe právomoci uznanej Amsterdamským protokolom, pristúpit k predaju reklamného priestoru vo verejnoprávnych televíziách na úcely znízenia zatazenia státu pri financovaní vysielania vo verejnom záujme. 106 Financná dotácia oznámená Francúzskou republikou a schválená Komisiou nie je teda vôbec urcená na financovanej tejto obchodnej cinnosti predaja reklamného priestoru. V protiklade s tým, co tvrdí M6, tak táto pomoc nie je prevádzkovou pomocou tejto cinnosti. Jej predmetom nie je financovanie reklamných kampaní u potenciálnych inzerentov, prieskumov trhu týkajúcich sa obchodnej politiky France Télévisions, ani akýchkolvek iných výdavkov súvisiacich s obchodnou cinnostou France Télévisions. 107 Táto pomoc je naopak urcená výslovne a výlucne na pokrytie nákladov na sluzbu vysielania vo verejnom záujme, ktorú tento verejnoprávny vysielatel poskytuje. Tieto náklady, ktorých výsku Komisia odhadla na 300 miliónov eur, pricom táto suma nebola napadnutá, sú po prvé scasti náklady na verejnú sluzbu France Télévisions v roku 2008, ktoré sú v dôsledku poklesu príjmov z reklamy v tomto roku nefinancované, a po druhé sú to náklady na dodatocnú tvorbu programov vzniknuté v roku 2008 v dôsledku následného zrusenia televíznej reklamy na obrazovkách France Télévisions. 108 Okolnost, ze cast týchto nákladov, ktoré zostanú na tarchu státu v roku 2008, vyplýva z nizsích príjmov z reklamy, nemení nic na skutocnosti, ze ide nesporne o náklady na sluzbu vo verejnom záujme, ktoré vznikli pre potreby tejto sluzby. S ohladom na povahu týchto nákladov nemozno dotknutému clenskému státu bránit v ich financovaní, jedine ze by mu bola odobratá právomoc uznaná clánkom 16 ES a Amsterdamským protokolom, ktorú majú clenské státy pri vymedzení a financovaní vysielania vo verejnom záujme. 109 Preto stanovisko zalobkýn, spocívajúce v poziadavke, aby aj najmensia ekonomická efektívnost uvedená verejnoprávnym vysielatelom pri výkone obchodnej cinnosti predaja reklamného priestoru bola sankcionovaná nedostatocným pokrytím cistých nákladov na verejnú sluzbu, co je teda nezlucitelné so "splnením verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe", je priamo v rozpore s ustanoveniami Zmluvy a osobitne s Amsterdamským protokolom. 110 Treba poznamenat, ze by islo o úplne odlisnú situáciu, keby zalobkyne predlozili dôkaz o existencii váznych pochybností týkajúcich sa efektívneho pouzitia oznámenej dotácie a osobitne keby bolo potrebné obávat sa, ci sa táto dotácia nespreneverí svojmu úcelu a nebude financovat obchodnú cinnost France Télévisions. 111 V takom prípade by totiz tak, ako je uvedené v oznámení o vysielaní, existovalo riziko, ze ide o "prítomnost nadmerných náhrad povinností verejnoprávnej sluzby a za akýchkolvek okolností by [vysielatel] 'ovplyvnoval podmienky obchodovania a hospodársku sútaz v spolocenstve v rozsahu, ktorý by bol v protiklade so spolocným záujmom`, a takto porusoval [Amsterdamský] protokol" (koniec bodu 58 oznámenia o vysielaní). 112 Pre Komisiu by teda nebolo mozné, ako je to v prejednávanej veci, prijat rozhodnutie o nevznesení námietky podla clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. Komisia by musela zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 113 Nepreukázalo sa teda, ze by Komisia musela zachovávat takéto pochybnosti. Navyse sa tvrdí, ze nemala prostriedky na zistenie konecného pouzitia oznámenej dotácie (pozri bod 39 vyssie), o com údajne svedcilo jej vyjadrenie, ze oznámená dotácia mala "prispiet k navýseniu financií skupiny bez toho, aby boli formálne pridelené" (bod 11 napadnutého rozhodnutia). 114 Treba vsak uviest, ze z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze bez ohladu na konkrétne spôsoby pridelenia oznámenej dotácie v úctovníctve France Télévisions, táto dotácia vo forme navýsenia kapitálu France Télévisions nebola Francúzskou republikou oznámená a musela byt týmto verejnoprávnym vysielatelom pouzitá len na výlucné úcely sluzby vo verejnom záujme. 115 Komisia tak výslovne pripomenula existenciu záväzkov, ktorými sa Francúzska republika zaviazala v kontexte konania vedúceho k prijatiu rozhodnutia z 20. apríla 2005 a ktoré boli prenesené do francúzskych právnych predpisov na úcely zamedzenia akejkolvek nadmernej kompenzácii cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme (bod 48 napadnutého rozhodnutia). Komisia vykonala zápis o tom, ze francúzske orgány potvrdili, ze sa tieto ustanovenia budú uplatnovat v predmetnej veci a ze sa zaviazali uplatnit tieto ustanovenia pri pridelení financnej dotácie na výdavky vyplývajúce zo záväzkov sluzby France Télévisions vo verejnom záujme (bod 49 napadnutého rozhodnutia). 116 Komisia napokon výslovne rozhodla, ze Francúzska republika jej podá správu o skutocnom pridelení oznámenej dotácie na financovanie záväzkov plynúcich zo sluzby vo verejnom záujme v lehote troch mesiacov po úctovnej závierke za rok 2008 (bod 49 a jeho rozvinutie uvedené pod názvom "5. Rozhodnutie", druhý odsek napadnutého rozhodnutia). 117 Za týchto podmienok a s ohladom na opatrenia prijaté Komisiou, týkajúce sa tak konkrétneho pouzitia financnej dotácie, ako aj následnej kontroly tohto pouzitia, Komisia nemala pri prijatí napadnutého rozhodnutia ziaden dôvod obávat sa, ze by táto dotácia, navyse omnoho nizsia nez odhadovaná výska dodatocných cistých nákladov, ktoré bolo potrebné kompenzovat, bola pouzitá na úcely iné nez je financovanie vysielania vo verejnom záujme. 118 Na zhrnutie teda zalobkyne na základe zdôvodnenia údajnou nehospodárnostou France Télévisions pri výkone jej obchodnej cinnosti, ktorá nespadá do sluzby vo verejnom záujme, nesprávne namietajú proti predmetnej financnej dotácii, hoci neexistoval ziaden dôvod odôvodnujúci obavy z krízovej dotácie tejto obchodnej cinnosti prostredníctvom tejto dotácie. 119 Predchádzajúce úvahy vedú zároven ku zruseniu odkazu M6 na rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. marca 2004, Danske Busvognmćnd/Komisia (T-157/01, Zb. s. II-917, dalej len "rozsudok Danske"), ktorý sa okrem iných opatrení týkal pomoci vo forme dotácií poskytnutých dopravnému podniku, ktorý má zmluvy o výkone vo verejnom záujme v zmysle clánku 1 ods. 4 a clánku 14 nariadenia Rady (EHS) c. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe clenských státov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii sluzieb vo verejnom záujme v oblasti zeleznicnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 156, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 19) v znení zmien a doplnení. 120 Hoci totiz v prejednávanej veci dotácia oznámená Francúzskou republikou mala za ciel specificky a výlucne kompenzovat náklady na sluzbu vo verejnom záujme (ktorých výska bola navyse omnoho nizsia nez táto dotácia), vo veci, ktorá viedla k rozsudku Danske, uz citovanom v bode 119 vyssie, bola sporná pomoc pridaná k zmluvnej odmene, ktorú predmetný podnik slobodne prijal za vykonanie zmlúv o výkone vo verejnom záujme, získaných u dánskych obstarávatelov (rozsudok Danske, uz citovaný v bode 119 vyssie, bod 88). Inými slovami, predmetná pomoc vo veci, ktorá viedla k rozsudku Danske, uz citovanému v bode 119 vyssie, bola v kontexte zmluvného systému zavedeného nariadením c. 1191/69 v znení zmien a doplnení nadmernou kompenzáciou. 121 Okrem toho zatial co v prejednávanej veci mala Komisia s ohladom na opatrenia a záruky prijaté v napadnutom rozhodnutí oprávnený dôvod vylúcit akékolvek riziko týkajúce sa pouzitia financnej dotácie na úcely krízovej dotácie obchodnej cinnosti France Télévisions, naopak vo veci vedúcej k rozsudku Danske, uz citovanom v bode 119 vyssie, sporná pomoc financovala formou dotácií obchodnú cinnost predmetného dopravného podniku. Táto pomoc totiz smerovala presne k tomu, aby tento podnik mohol vykonávat svoju podnikatelskú cinnost napriek deficitom spôsobeným v dôsledku zmlúv o výkone vo verejnom záujme, ktoré mal uzavreté a ktoré získal vítazstvom nad svojimi konkurentmi tým, ze súhlasil s nevýnosnými tarifnými podmienkami (pozri v tejto súvislosti rozsudok Danske, uz citovaný v bode 119 vyssie, body 80, 87 a 88). 122 Na rozdiel od financnej dotácie v prejednávanej veci, ktorej cielom je výlucne kompenzovat cisté náklady na vysielanie vo verejnom záujme s vylúcením akéhokolvek pouzitia na komercné úcely a ktorá teda nemá vplyv na konkurencia a na obchod na trhu predaja televízneho reklamného priestoru spôsobom, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, tak pomoc vo veci, ktorá viedla k rozsudku Danske, uz citovanému v bode 119 vyssie, mala priamy vplyv na konkurenciu na trhu dopravy. 123 Nakoniec treba pripomenút, ze dopravnú cinnost nemozno prirovnávat k cinnosti verejnoprávneho vysielania. Ak je totiz dopravná cinnost ako taká bezpochyby hospodárskou a konkurencnou cinnostou a verejná dopravná sluzba je sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ"), tak naopak, pokial ide o verejnoprávne vysielanie, oznacenie za SVZH a nie za sluzbu vseobecného nehospodárskeho záujmu sa vysvetluje skôr dosahom, ktorý vysielanie vo verejnom záujme de facto má na dané odvetvie vysielania, ktoré je konkurencné a obchodné, ako domnelým obchodným rozmerom vysielania vo verejnom záujme (rozsudok Súdu prvého stupna z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T-442/03, Zb. s. II-1161, bod 153). 124 Ako totiz vyplýva z Amsterdamského protokolu, vysielanie vo verejnom záujme je "priamo spojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami kazdej spolocnosti". V tom istom smere rezolúcia Rady a clenských státov z 25. januára 1999 o vysielaní vo verejnom záujme (Ú. v. ES C 30, s. 1) zdôraznuje, ze táto sluzba vo verejnom záujme "vzhladom na jej kultúrne, sociálne a demokratické funkcie, ktoré vykonáva pre spolocné dobro, má zásadný význam na zabezpecenie demokracie, plurality, sociálnej súdrznosti, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti" (odôvodnenie bod B rezolúcie) (rozsudok SIC/Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 153). 125 Tieto úvahy vysvetlujú a odôvodnujú skutocnost, ze clenské státy Amsterdamským protokolom dohodli, ze "ustanovenia Zmluvy [ES] nemajú vplyv na právomoc clenských státov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokial je takéto financovanie poskytované vysielacím organizáciám na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe, a pokial takéto financovanie neovplyvnuje obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Spolocenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, pricom sa berie do úvahy uskutocnenie náhrad za verejnoprávnu sluzbu". 126 V prejednávanej veci teda nebolo vôbec preukázané, ze by Komisia bola musela mat pochybnosti o predmete a úcinkoch predmetnej financnej dotácie. Nebolo pochýb, ze táto dotácia bola schválená pre France Télévisions len na úcely "splnenia verejného poslania tak, ako jej bolo zverené, vymedzené a organizované [Francúzskou republikou]" Navyse s ohladom na opatrenia prijaté v napadnutom rozhodnutí, ktoré mali zabránit akejkolvek krízovej dotácii, nebolo vôbec pochýb o tom, ze toto financovanie nemalo "ovplyvnovat obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Spolocenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom". 127 Pokial ide o odkaz, ktorý M6 uviedla na pojednávaní, na bod 249 rozsudku BUPA a i./Komisia, uz citovaného v bode 72 vyssie, ktorý sa týka stvrtej zo styroch podmienok uvedených v bodoch 88 az 93 rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark" a, pokial ide o vyssie uvedené podmienky, "podmienky Altmark"), je potrebné uviest, rovnako ako Komisia, ze tento odkaz pouzila M6 nesprávne. 128 Tento odkaz, ktorý M6 pouzila na úcely tvrdenia, ze dodrzanie stvrtej podmienky Altmark je podmienkou udelenia výnimky stanovenej v clánku 86 ods. 2 ES, totiz vychádza zo zámeny podmienok stanovujúcich kvalifikáciu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES s podmienkami pouzívanými na hodnotenie zlucitelnosti pomoci podla clánku 86 ods. 2 ES. 129 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze jediným a výlucným úcelom podmienok Altmark je kvalifikácia predmetného opatrenia ako státnej pomoci, aby bolo mozné urcit, ci existuje povinnost oznámit toto opatrenie Komisii za predpokladu novej pomoci, alebo v prípade existujúcej pomoci povinnost spolupráce s touto institúciou (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 2009, TF1/Komisia, T-354/05, Zb. s. II-471, body 130 a 131, a uznesenie Súdu prvého stupna z 25. novembra 2009, Andersen/Komisia, T-87/09, Zb. s. II-225, uverejnený výber z rozhodnutí, bod 57). 130 Navyse bod 249 rozsudku BUPA a i./Komisia, uz citovaného v bode 72 vyssie, ktorý sa týka stvrtej podmienky Altmark, je presne súcastou posúdenia Súdu prvého stupna týkajúceho sa kvalifikácie opatrenia ako státnej pomoci (posúdenie obsiahnuté v bodoch 161 az 258 rozsudku BUPA a i./Komisia, uz citovaného v bode 72 vyssie) a nie posúdenia Súdu prvého stupna týkajúceho sa uplatnenia výnimky stanovenej v clánku 86 ods. 2 ES (posúdenie obsiahnuté v bodoch 259 az 310 rozsudku BUPA a i./Komisia, uz citovaného). 131 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odkaz M6 na rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, je zalozený na zámene uplatnenia kritérií Altmark, ktorých cielom je urcit existenciu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a uplatnenia kritérií podla clánku 86 ods. 2 ES, ktoré umoznujú stanovit, ci urcité opatrenie tvoriace státnu pomoc mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom (rozsudok TF1/Komisia, uz citovaný v bode 129 vyssie, bod 140). 132 Pokial ide o tvrdenie, ktoré v podstate uviedla M6 na pojednávaní, ze by clánok 86 ods. 2 ES obsahoval podmienku ekonomickej úcinnosti pri poskytovaní sluzby vo verejnom záujme, je potrebné uviest, ze po prvé je toto tvrdenie v prejednávanej veci bezpredmetné a po druhé je v kazdom prípade nepresné. 133 Po prvé, pokial ide o bezpredmetnost tohto tvrdenia v prejednávanej veci, stací poznamenat, ze ekonomická úcinnost France Télévisions pri poskytovaní vysielania ako SVHZ nie je ani spochybnená, ani uvedená v týchto zalobách. Vôbec sa totiz netvrdí, ze France Télévisions by si mohla plnit záväzky vyplývajúce zo sluzby vo verejnom záujme pri nizsích nákladoch. 134 V týchto zalobách je spochybnená len ekonomická úcinnost France Télévisions pri výkone obchodnej cinnosti - predaji televízneho reklamného priestoru - ktorá aj ked sa podiela na financovaní vysielania ako SVHZ, nespadá vôbec do tejto SVHZ. 135 Za predpokladu, ktorý uvádzajú zalobkyne, ale ktorý táto spolocnost formálne namieta, ze France Télévisions by bola ekonomicky neúcinná pri výkone obchodnej cinnosti predaja reklamného priestoru, táto okolnost by vôbec nemohla zbavit Francúzsku republiku jej právomoci a práva zabezpecit financovanie vysielania ako SVHZ (pozri body 104 az 109 vyssie), kedze boli prijaté dostatocné opatrenia umoznujúce dôvodne vylúcit akékolvek riziko krízovej dotácie obchodnej cinnosti (pozri body 110 az 117 vyssie). 136 Po druhé, pokial ide o otázku, ci clánok 86 ods. 2 ES obsahuje podmienku ekonomickej úcinnosti operátora povereného výkonom sluzby vo verejnom záujme pri jej poskytovaní, treba uviest, ze podla tohto ustanovenia podniky poverené poskytovaním SVHZ podliehajú pravidlám hospodárskej sútaze za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené, s výhradou, ze rozvoj obchodu nie je ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva (rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 1991, Francúzsko/Komisia, C-202/88, Zb. s. I-1223, bod 11; z 23. októbra 1997, Komisia/Holandsko, C-157/94, Zb. s. I-5699, bod28; z 21. septembra 1999, Albany, C-67/96, Zb. s. I-5751, bod 102, a zo 17. mája 2001, TNT Traco, C-340/99, Zb. s. I-4109, bod 52). 137 Tým, ze clánok 86 ods. 2 ES umoznuje za istých podmienok odchýlky od vseobecných pravidiel Zmluvy, snazí sa o zosúladenie záujmu clenských státov vyuzívat urcité podniky hlavne z verejného odvetvia ako nástroj hospodárskej alebo sociálnej politiky so záujmom Spolocenstva na dodrziavaní pravidiel hospodárskej sútaze a zachovaní jednoty spolocného trhu (rozsudky Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 12; Komisia/Holandsko, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 39, a Albany, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 103). 138 Treba tiez pripomenút, ze na splnenie podmienok uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES nie je nutné, aby bola financná rovnováha alebo ekonomická zivotnost podniku povereného spravovaním SVHZ ohrozená. Stací, aby bolo pri neexistencii sporných práv marené plnenie zvlástnych úloh zverených podniku vyplývajúcich z povinností a obmedzení, ktoré mu boli ulozené, alebo aby zachovanie týchto práv bolo nutné na to, aby sa ich majitelovi poskytla moznost plnit úlohy vseobecného hospodárskeho významu, ktoré mu boli zverené za ekonomicky prijatelných podmienok (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Holandsko, uz citovaný v bode 136 vyssie, body 52 a 53; Albany, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod107; TNT Traco, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 54, a z 15. novembra 2007, International Mail Spain, C-162/06, Zb. s. I-9911, bod 35; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1993, Corbeau, C-320/91, Zb. s. I-2533, body 14 az 16). 139 Navyse Komisia pri neexistencii harmonizovanej právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti, ako je to v prejednávanej veci, nie je oprávnená rozhodnút o rozsahu úloh vo verejnom záujme prislúchajúcich verejnému prevádzkovatelovi, teda ani o výske nákladov spojených s touto sluzbou, ani o vhodnosti politických rozhodnutí prijatých v tejto súvislosti vnútrostátnymi orgánmi, ani o ekonomickej úcinnosti verejného prevádzkovatela (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro k rozsudku Corbeau, uz citovanému v bode 138 vyssie, Zb. s. I-2548, bod 16, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano k rozsudku Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Ferring, C-53/00, Zb. s. I-9067, I-9069, bod 51; rozsudok Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, T-106/95, Zb. s. II-229, bod 108). 140 Z toho vyplýva, ze otázka, ci by si podnik poverený poskytovaním vysielania ako SVHZ mohol plnit záväzky vyplývajúce zo sluzby vo verejnom záujme pri nizsích nákladoch, je na posúdenie zlucitelnosti státneho financovania tejto sluzby z hladiska predpisov Spolocenstva v tejto oblasti nerelevantná. Cielom clánku 86 ods. 2 ES pri posúdení proporcionality pomoci je zabránit tomu, aby operátor poverený poskytovaním SVHZ získal financovanie presahujúce cisté náklady na sluzbu vo verejnom záujme. 141 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze v prejednávanej veci nielen ze nie je spochybnená ekonomická úcinnost France Télévisions pri poskytovaní vysielania ako SVHZ (pozri body 133 az 135 vyssie), ale táto ekonomická úcinnost je v kazdom prípade aj nerelevantná na posúdenie zlucitelnosti financnej dotácie so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES. 142 Napokon, pokial ide o kritiku zalobkýn zalozenú na dlzke fázy predbezného preskúmania a na skutocnosti, ze Komisia sa s francúzskymi orgánmi skontaktovala len jediný raz (pozri bod 41 vyssie), tieto okolnosti nie sú vôbec dôkazom existencie váznej tazkosti, ale ako tvrdí Komisia, sú skôr odrazom skutocnosti, ze pri preskúmaní zlucitelnosti opatrenia oznámeného v prejednávanej veci so spolocným trhom nedoslo k ziadnym osobitným tazkostiam. 143 Pri neexistencii váznych tazkostí s posúdením zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom ziadne ustanovenie Zmluvy alebo iná právna norma Komisii neukladala, aby postupovala inak nez postupovala v rámci fázy predbezného preskúmania clánku 88 ods. 3, ani osobitne aby vypocula dotknuté osoby, ako by bola musela urobit v prípade, ak by zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 90). Zalobkyne teda nesprávne tvrdia, ze Komisia tým, ze nekonzultovala s dotknutými osobami, nedodrzala zásadu kontradiktórnosti. 144 S ohladom na predchádzajúce úvahy, z ktorých vyplýva, ze pri posúdenie oznámeného opatrenia nedoslo v duhu dostatocných informácií, ktoré Komisia mala, k ziadnym váznym tazkostiam, treba tieto zalobné dôvody zamietnut. O tretom dôvode M6 a druhom dôvode TF1, ktoré sú zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia Argumentácia úcastníkov konania 145 TF1 podporovaná Canal + tvrdí, ze kedze Komisia nezhromazdila potrebné informácie a nezohladnila informácie, ktoré mala, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je neúplné. 146 Navyse odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa nahradenia príjmov France Télévisions z podnikania verejnými zdrojmi vo vztahu k celkovej strate príjmov z reklamy by bolo neprimerané a nedostatocné. Z predchádzajúcich postojov Komisie totiz vyplýva, ze z hrubých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme mozno odpocítat len cisté zisky priamo alebo nepriamo spojené s výkonom sluzby vo verejnom záujme [pozri bod 57 oznámenia o vysielaní a bod 123 rozhodnutia Komisie 2004/339/ES z 15. októbra 2003 o podporných opatreniach Talianska v prospech RAI SpA (Ú. v. EÚ L 119, 2004, s. 1, dalej len "rozhodnutie RAI")]. Príjmy z podnikania, ktoré nie sú spojené so sluzbou vo verejnom záujme, musia byt vyhradené na obchodné cinnosti a nemozno ich odpocítat od hrubých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme. Tvrdenie, podla ktorého sa znízením verejných zdrojov "mechanicky a proporcionálne" zvýsia cisté náklady na cinnost sluzby vo verejnom záujme, by nerespektovalo toto rozlísenie. 147 TF1v replike upresnuje, ze ak by pojem príjmy z podnikania odkazoval na obrat a nie na cistý zisk z príjmov podnikania, zdalo by sa, ze Komisia svojou pozíciou uvedenou v predchádzajúcom bode pripustila, v rozpore s nou predtým prijatými pozíciami, ze sporná dotácia môze kompenzovat nielen samotné zvýsenie cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, ale v skutocnosti zároven aj obchodné náklady. 148 Napadnuté rozhodnutie by teda nebolo dostatocne odôvodnené, pokial ide o túto zjavnú zmenu metódy Komisie v porovnaní s jej predchádzajúcou praxou, a nebolo by dostatocne odôvodnené ani pokial ide o neexistenciu rizika krízovej dotácie. Toto porusenie povinnosti odôvodnenia by bolo dôkazom váznej tazkosti. 149 Pokial ide o M6, tá podporovaná Canal + tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadnu úvahu, ktorou by bolo mozné preukázat nepresnost tvrdenia, podla ktorého "oznámenie z 8. januára 2008 a potvrdenie zrusenia televíznej reklamy na konci stanoveného obdobia mali okamzitý dopad na financie France Télévisions". Okrem opisu "úcinku oznámenia" a poklesu príjmov z reklamy napadnuté rozhodnutie neobsahovalo ziadne ekonomické vysvetlenie priamej prícinnej súvislosti medzi oznámením z 8. januára 2008 a zlými reklamnými výsledkami France Télévisions. 150 V rovnakom zmysle tvrdenie uvedené v bode 27 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "[oznámená] dotácia sa javí... viac ako kompenzácia úcinku oznámenia o odchode z reklamného trhu, ktoré vykonal regulacný stát, nez ako investicná prílezitost, ktorej sa chopil stát ako akcionár", a ktoré by bolo nepodlozené a vzdialené od reality reklamného trhu vo Francúzsku, by potvrdzovalo, ze v napadnutom rozhodnutí neboli preskúmané skutkové okolnosti týkajúce sa skutocných prícin strát príjmov z reklamy France Télévisions. 151 Pokial ide o tvrdenie uvedené v bode 9 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka reakcie konkurentov, ktorí prispôsobili svoju obchodnú ponuku tak, aby získali inzerentov France Télévisions, toto tvrdenie by bolo nielen nepravdivé, ale navyse aj neodôvodnené a svedcilo by o zlej informovanosti Komisia a o povrchnosti jej analýzy. 152 Komisia by si teda nebola splnila povinnost odôvodnenia. Porusenie tejto povinnosti by svedcilo o existencii váznych tazkostí, ktorá by Komisii ukladala povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 153 Komisia podporovaná Francúzskou republikou a France Télévisions tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na konci fázy predbezného preskúmania státnej pomoci, ktorej cielom je iba umoznit Komisii, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti dotknutej pomoci bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania. Podla Komisie teda takéto rozhodnutie, ktoré sa musí prijat v krátkych lehotách, pritom musí obsahovat iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze nemá vázne tazkosti s posúdením zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Takéto rozhodnutie by vyzadovalo len strucné odôvodnenie. 154 Komisia tvrdí, ze pokial ide o kontext napadnutého rozhodnutia, toto bolo prijaté v nadväznosti na iné dve priaznivé rozhodnutia, ktorými Komisia dospela k záveru, ze investicné subvencie a kapitálové dotácie v prospech kanálov France Télévisions predstavovali pomoci zlucitelné so spolocným trhom. Aj keby dotácia skúmaná v prejednávanej veci bola odlisná od predchádzajúcich opatrení, aj tak by spadala do vseobecného kontextu verejného financovania France Télévisions preskúmaného v týchto rozhodnutiach. Z tohto dôvodu Komisia uvádza, ze v prejednávanej veci bola dôvodne oprávnená uviest súhrnnejsie odôvodnenie, nez aké by bola musela predlozit v prípade neexistencie predchádzajúcich rozhodnutí. 155 V kazdom prípade by napadnuté rozhodnutie obsahovalo vsetky potrebné skutocnosti odôvodnenia Komisie a plne by vyhovovalo poziadavkám clánku 253 ES. 156 Pokial ide o tvrdenie TF1, podla ktorého kedze Komisia nezhromazdila potrebné informácie a nezohladnila informácie, ktoré mala, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je neúplné, Komisia konstatuje, ze toto tvrdenie si zamiena vecnú otázku s procesnou otázkou. Komisia jasne vyjadrila svoje odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí, co TF1 nenamietala, pricom sa TF1 len domnievala, ze toto odôvodnenie bolo zalozené na nedostatocných informáciách a nebolo presvedcivé. Islo tu teda o procesnú otázku a nie o otázku týkajúcu sa odôvodnenia, na ktorú uz Komisia odpovedala v rámci prvého zalobného dôvodu. 157 Pokial ide o tvrdenie, ktorým TF1 vycíta Komisii, ze sa domnievala, ze vsetky straty príjmov z reklamy (vrátane hypotetických príjmov, ktoré nie sú spojené so sluzbou vo verejnom záujme) zaprícinili zvýsenie cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, pricom k takémuto zvýseniu mohli viest len straty príjmov z reklamy, ktoré sú spojené so sluzbou vo verejnom záujme, Komisia tvrdí, ze je zjavné, ze pri sledovanom poklese islo práve o pokles príjmov z podnikania spojených s výkonom sluzby vo verejnom záujme. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplývalo, ze skúmaná pomoc mala za ciel kompenzovat pokles príjmov z reklamy France Télévisions (ako aj zvýsenie nákladov na sluzbu vo verejnom záujme). Tieto príjmy vyplývali z vysielania reklám medzi programami France Télévisions a tieto programy spadali do úlohy France Télévisions vo verejnom záujme, ako to vyplývalo z bodu 36 napadnutého rozhodnutia. Údajne chýbajúce vysvetlenie bolo teda jednoznacne zjavné a Komisia nevidí dôvod, preco by bolo potrebné dalsie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 158 Pokial ide o výhradu TF1 zalozenú na skutocnosti, ze by si Komisia zamenila príjmy z podnikania a cistý obchodný zisk, cím sa dostatocne neochránila pred rizikom krízových dotácií a odchýlila sa tak od svojej predchádzajúcej praxe, Komisia tvrdí, ze ju nic neviedlo k tomu, aby sa domnievala, ze by sa obchodné náklady France Télévisions mohli v roku 2008 výrazne znízit a ze aj za predpokladu, ze by sa France Télévisions rozlúcila s castou svojich zamestnancov pridelených na vykonávanie obchodných cinností, z krátkodobého hladiska by to predstavovalo dodatocné náklady. Skutocnost, ze Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nespekulovala o hypotetických vývojoch poklesu nákladov na riadenie reklamy v budúcnosti, nemohla mat vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia a nebola v rozpore s prístupom, ktorý Komisia mala vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach. 159 Nakoniec by bolo treba pripomenút, ze potreba financovania France Télévisions v roku 2008 vznikla zároven z poklesu príjmov z reklamy, odhadovaného az na 150 miliónov eur, a zo zvýsenia nákladov na tvorbu programov, odhadovaného na viac nez 145 miliónov eur, co je spolu 300 miliónov, zatial co oznámená dotácia sa zvýsila na 150 miliónov eur. S ohladom na tieto ukazovatele sa teda zamýslalo kompenzovat len polovicu zo zvýsených cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme spolocnosti France Télévisions. Vzhladom na tieto ukazovatele boli náklady spojené s obchodnou cinnostou France Télévisions v kazdom prípade obmedzené a ich krátkodobý vývoj bol úplne zanedbatelný. 160 Pokial ide o tvrdenie M6, podla ktorého komisia presne neposúdila konkrétne podmienky vedúce k strate príjmov z reklamy v spolocnosti France Télévisions, Komisia tvrdí, ze na úcely napadnutého rozhodnutia nebolo podstatné skúmat presné príciny týchto strát. 161 Pokial ide o odôvodnenie bodu 9 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týka prícin poklesu príjmov z reklamy France Télévisions, skutocnosti, ktoré M6 napadla, boli v rámci celého napadnutého rozhodnutia len vedlajsej povahy. 162 Pokial ide o kritiku M6 týkajúcu sa odôvodnenia bodu 27, ktorý sa zaoberá kritériom súkromného investora v trhovom hospodárstve, Komisia uvádza, ze si kladie otázku, aký je presný význam tejto kritiky a tvrdí, ze tento bod napadnutého rozhodnutia obsahuje len tvrdenia zalozené na zdravom rozume, ktorých nesprávnost M6 vôbec nepreukazuje. Posúdenie Vseobecným súdom 163 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie, ktoré pozaduje clánok 253 ES, musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho vyplývat jasne a jednoznacne úvahy institúcie, ktorá prijala rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen vzhladom na text aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, body 35 a 36, a z 22. decembra 2008, Regie Networks, C-333/07, Zb. s. I-10807, bod 63; rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Skibsvaerftsforeningen a i./Komisia, T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 230). 164 Pokial ide o tvrdenie TF1 (pozri bod 145 vyssie), podla ktorého odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je neúplné, kedze Komisia nezhromazdila potrebné informácie a nezohladnila informácie, ktoré mala, toto tvrdenie musí byt zamietnuté, pretoze v skutocnosti sa zamiena s vecnými námietkami proti údajnému nedostatku informácií a preskúmania Komisie, ktoré uz boli zamietnuté v rámci preskúmania predchádzajúcich dôvodov neplatnosti. 165 Pokial ide o tvrdenie TF1 (pozri body 146 a 147 vyssie), podla ktorého by sa Komisia bez odôvodnenia odchýlila od svojej predchádzajúcej praxe, ked by pripustila nahradenie obchodných zdrojov verejnými zdrojmi pre celkové straty príjmov z reklamy France Télévisions, treba pripomenút, ze dodrziavanie zásady proporcionality vyzaduje, "aby státna pomoc nepresahovala cisté náklady poslania verejnoprávnej sluzby, pricom sa tiez berú do úvahy iné priame a nepriame príjmy vyplývajúce z poslania verejnoprávnej sluzby" (bod 57 oznámenia o vysielaní), pricom Komisia dodáva, ze "z tohto dôvodu sa cistý prospech, ktorý cinnosti neverejnoprávnej sluzby cerpajú z cinnosti verejnoprávnej sluzby, zohladní pri posudzovaní proporcionality pomoci" (bod 57 uvedeného oznámenia). 166 V rovnakom zmysle Komisia v rozhodnutí RAI uviedla, ze "prípustná je len kompenzácia cistých nákladov spojených s funkciou sluzby vo verejnom záujme", ze "to znamená, ze treba brat do úvahy priame a nepriame príjmy pochádzajúce zo sluzby vo verejnom záujme" a teda ze "z... celkovej sumy nákladov na sluzbu vo verejnom záujme treba odpocítat napríklad cisté príjmy z reklamy realizované v priebehu retransmisie programov spadajúcich do rozsahu sluzby vo verejnom záujme, ako aj cisté príjmy pochádzajúce z obchodovania s týmto typom programov" (bod 123 rozhodnutia RAI). 167 Po prvé ak je vyssie uvedené tvrdenie TF1 zalozené na stanovisku, podla ktorého príjmy z podnikania, ktoré nie sú spojené so sluzbou vo verejnom záujme, sa neodpocítavajú od hrubých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, s tým dôsledkom, ze pokles takýchto príjmov nemôze mat vplyv na zvýsenie cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme (pozri bod 146 vyssie), stací konstatovat, ze konstatované znízenie príjmov z podnikania v prejednávanej veci sa týkalo príjmov spojených so sluzbou vo verejnom záujme, pretoze islo o príjmy pochádzajúce z predaja reklamného priestoru inzerovaného v programoch sluzby vo verejnom záujme, ktoré vysielala France Télévisions. Komisia sa teda vôbec neodchýlila od svojej predchádzajúcej praxe, ked sa domnievala, ze znízenie príjmov z reklamy France Télévisions spôsobí zvýsenie cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme. 168 Po druhé ak TF1 vyssie uvedeným tvrdením, tak ako je formulované v replike (pozri bod 147 vyssie), vycíta Komisii, ze si poplietla pojem príjmy z podnikania a pojem cistý zisk a tým teda pripustila, ze oznámená dotácia môze kompenzovat obchodné náklady, cím sa bez vysvetlenia odchýlila od svojej predchádzajúcej praxe, bolo uz konstatované (pozri body 90 a 91 vyssie), ze Komisia si vyssie uvedené pojmy nezamenila, ale v podstate sa domnievala, ze znízenie príjmov z podnikania v roku 2008 nebude sprevádzané ziadnou zmenou obchodných nákladov takého rozsahu, ze by mohla zabránit preukázaniu vztahu proporcionality medzi znízením uvedených príjmov a znízením cistého zisku, a teda medzi znízením príjmov a zvýsením cistých nákladov na sluzbu vo verejnom záujme. Vzhladom na toto posúdenie sa Komisia neodchýlila od svojej predchádzajúcej praxe. 169 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze kedze sa Komisia vôbec neodchýlila od svojej predchádzajúcej praxe, tvrdenie TF1, zalozené na chýbajúcom odôvodnení v tomto ohlade, je potrebné zamietnut ako tvrdenie zalozené na chybnom predpoklade. 170 Pokial ide o tvrdenia (pozri body 149 az 151 vyssie), ktorými M6 v podstate uvádza nedostatocnú povahu preskúmania presných prícin poklesu príjmov z reklamy a nepravdivost a neodôvodnenost tvrdenia Komisie v bode 9 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka reakcie konkurentov na oznámenie z 8. januára 2008, treba uviest, ze tieto tvrdenia sa v podstate zamienajú s výhradami podanými v rámci predchádzajúcich dôvodov neplatnosti, ktoré uz boli zamietnuté. 171 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tieto dôvody neplatnosti, zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia, musia byt zamietnuté. 172 Kedze zalobkyne nemali úspech v ziadnom zo svojich zalobných dôvodov, tieto zaloby musia byt zamietnuté. O trovách 173 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 4 toho istého poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. 174 Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je potrebné zaviazat ich na náhradu ich vlastných trov konania, ako aj trov konania Komisie a France Télévisions v súlade s ich návrhmi. 175 Canal + ako vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy zalobkýn, ako aj Francúzska republika ako vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy Komisie znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Métropole télévision (M6) znása svoje vlastné trovy konania vo veci T-568/08 a je povinná nahradit trovy konania Európskej komisie a France Télévisions v tejto veci. 3. Télévision française 1 SA (TF1) znása svoje vlastné trovy konania vo veci T-573/08 a je povinná nahradit trovy konania Komisie a France Télévisions v tejto veci. 4. Francúzska republika a Canal + znásajú kazdá svoje vlastné trovy konania vo veciach T-568/08 a T-573/08. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla 2010. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOtk6G5/L95933-9958TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXOtk6G5/L95933-9958TMP.html#Footref*