ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 11. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Odvetvie námornej kabotáze -- Sluzba vseobecného hospodárskeho záujmu -- Kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve -- Sociálna politika clenských státov -- Pomoc na restrukturalizáciu -- Úcinky zrusujúceho rozsudku" Vo veci T-565/08, Corsica Ferries France SAS, so sídlom v Bastii (Francúzsko), v zastúpení: S. Rodrigues a C. Bernard-Glanz, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne G. de Bergues a A.-L. Vendrolini, neskôr G. de Bergues, N. Rouam a J. Rossi, splnomocnení zástupcovia, a Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) SA, v zastúpení: A. Winckler a F.-C. Laprévote, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2009/611/ES z 8. júla 2008 o opatreniach C 58/02 (ex N 118/02), ktoré Francúzsko zaviedlo v prospech Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (SNCM) ([2]Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 180), VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude (spravodajca), tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. decembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Dotknuté námorné spolocnosti 1 Zalobkyna, Corsica Ferries France SAS, je námorná spolocnost, ktorá ponúka pravidelné námorné spojenia na Korziku z kontinentálneho Francúzska (Marseille, Toulon a Nice) a Talianska. 2 Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) je námorná spolocnost, ktorá zabezpecuje pravidelné spojenia na Korziku z kontinentálneho Francúzska (Marseille, Toulon a Nice) a do severnej Afriky (Alzírsko a Tunisko) z Francúzska, ako aj spojenia na Sardíniu. Jednou z hlavných dcérskych spolocností spolocnosti SNCM a zároven jej stopercentnou dcérskou spolocnostou je Compagnie méridionale de navigation (dalej len "CMN"). 3 V roku 2002 vlastnila 20 % základného imania spolocnosti SNCM spolocnost Société nationale des chemins de fer a 80 % jej základného imania vlastnila spolocnost Compagnie générale maritime et financičre (dalej len "CGMF"), pricom 100 % základného imania posledných dvoch uvedených spolocností vlastnila Francúzska republika. Ked bol v roku 2006 umoznený vstup súkromných investorov do prvej uvedenej spolocnosti, dvaja nadobúdatelia - Butler Capital Partners (dalej len "BCP") a Veolia Transport (dalej len "VT") - získali podiely vo výske 38 % a 28 % základného imania SNCM, zatial co spolocnost CGMF si ponechala podiel vo výske 25 % a 9 % základného imania vlastnili zamestnanci. BCP neskôr previedla svoj podiel na spolocnost VT. Správne konanie 4 Komisia Európskych spolocenstiev vo svojom rozhodnutí 2002/149/ES z 30. októbra 2001 o státnej pomoci vyplatenej Francúzskou republikou spolocnosti SNCM [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 50, 2002, s. 66,, dalej len "rozhodnutie z roku 2001") konstatovala, ze pomoc vo výske 787 miliónov eur poskytnutá spolocnosti SNCM za roky 1991 az 2001 ako náhrada za sluzbu vo verejnom záujme je zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie nebolo predmetom zaloby o neplatnost pred Súdom prvého stupna. 5 Listom z 18. februára 2002 Francúzska republika oznámila Komisii plán pomoci na restrukturalizáciu v prospech spolocnosti SNCM vo výske 76 miliónov eur (dalej len "plán z roku 2002"). 6 Komisia svojím rozhodnutím 2004/166/ES z 9. júla 2003 o pomoci na restrukturalizáciu, ktorú Francúzsko zamýsla poskytnút spolocnosti SNCM [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. EÚ L 61 2004, s. 13,, dalej len "rozhodnutie z roku 2003") podmienecne schválila dve splátky pomoci na restrukturalizáciu vyplatené spolocnosti SNCM v celkovej výske 76 miliónov eur, pricom jedna splátka bola vo výske 66 miliónov eur a bola splatná okamzite a druhá v maximálnej výske 10 miliónov eur závisela od cistého výsledku prevodov predajov týkajúcich sa najmä plavidiel spolocnosti SNCM. 7 Zalobkyna podala na Súde prvého stupna 13. októbra 2003 zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu z roku 2003 (vec T-349/03). 8 Komisia svojím rozhodnutím 2005/36/ES z 8. septembra 2004, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2003 ([5]Ú. v. EÚ L 19, 2005, s. 70, dalej len "rozhodnutie z roku 2004"), zmenila jednu z podmienok ulozených clánkom 2 rozhodnutia z roku 2003. Islo o podmienku týkajúcu sa maximálneho poctu jedenást plavidiel, ktoré bola SNCM oprávnená predat. V rozhodnutí z roku 2004 Komisia povolila nahradenie jedného z týchto plavidiel - Aliso - iným plavidlom - Asco. 9 Komisia rozhodnutím zo 16. marca 2005 schválila vyplatenie druhej splátky pomoci na restrukturalizáciu vo výske 3327400 eur na základe rozhodnutia z roku 2003 (dalej len "rozhodnutie z roku 2005"). 10 Súd prvého stupna rozsudkom z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia ([6]T-349/03, Zb. s. II-2197, dalej len "rozsudok z roku 2005"), zrusil rozhodnutie z roku 2003 z dôvodu chybného posúdenia minimálneho charakteru pomoci spôsobeného predovsetkým chybami pri výpocte cistého výnosu z predajov, pricom zamietol vsetky ostatné zalobné dôvody zalozené na nedostatku odôvodnenia a na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([7]Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322, dalej len "usmernenia"). 11 Francúzske orgány v liste zo 7. apríla 2006 vyzvali Komisiu, aby konstatovala, ze cast pomoci na restrukturalizáciu poskytnutej v rámci plánu z roku 2002 vo výske 53,48 milióna eur sa z dôvodu, ze predstavuje náhradu za sluzbu vo verejnom záujme, nemá povazovat za opatrenie prijaté v rámci restrukturalizacného plánu, ale za opatrenie, ktoré nepredstavuje pomoc, v zmysle rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([8]C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark") alebo za samostatné opatrenie plánu z roku 2002 na základe clánku 86 ods. 2 ES. 12 Dna 21. apríla 2006 bol Komisii oznámený projekt koncentrácie týkajúci sa nadobudnutia spolocnej kontroly spolocnosti SNCM spolocnostami BCP a VT podla clánku 4 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([9]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Komisia povolila koncentráciu 29. mája 2006 na základe clánku 6 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia. 13 Francúzske orgány v júni 2006 poskytli Komisii viaceré informácie o financných operáciách, ktoré sa uskutocnili pri prevode spolocnosti SNCM na súkromné subjekty. 14 Dna 13. septembra 2006 Komisia rozhodla o zacatí konania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES týkajúceho sa nových opatrení vykonaných v prospech spolocnosti SNCM so zaclenením plánu z roku 2002 ([10]Ú. v. EÚ C 303, 2006, s. 53, dalej len "rozhodnutie z roku 2006"). 15 Komisia v rozhodnutí 2009/611/ES z 8. júla 2008 o opatreniach C 58/02 (ex N 118/02), ktoré Francúzsko zaviedlo v prospech spolocnosti SNCM ([11]Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 180, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), konstatovala, ze opatrenia plánu z roku 2002 predstavujú neoprávnenú státnu pomoc v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, ale sú zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES a clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a ze opatrenia privatizacného plánu z roku 2006 (dalej len "plán z roku 2006") nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Predmetné opatrenia 16 Predmetom napadnutého rozhodnutia sú tieto opatrenia: -- v rámci plánu z roku 2002: kapitálový vklad spolocnosti CGMF do spolocnosti SNCM vo výske 76 miliónov eur, z toho 53,48 milióna eur za záväzky súvisiace s poskytovaním sluzby vo verejnom záujme a zostatok ako pomoc na restrukturalizáciu, -- v rámci plánu z roku 2006: -- záporná predajná cena spolocnosti SNCM pre spolocnost CGMF vo výske 158 miliónov eur, -- kapitálový vklad spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur, -- záloha na bezný úcet poskytnutá spolocnostou CGMF vo výske 38,5 milióna eur v prospech prepustených zamestnancov spolocnosti SNCM v prípade nového sociálneho plánu. Napadnuté rozhodnutie 17 Komisia v napadnutom rozhodnutí, najmä v odôvodneniach 37 az 54, konstatovala, ze zabezpecovanie dopravného spojenia s Korzikou v rámci osobnej dopravy je trhom, ktorý má sezónny a koncentrovaný charakter. Struktúra hospodárskej sútaze na trhu sa od príchodu zalobkyne v roku 1996 znacne posilnila. Od roku 2000 SNCM a zalobkyna predstavovali faktický duopol, ktorý mal viac ako 90 % podiel na trhu. V roku 2007 zalobkyna jednoznacne predstihla spolocnost SNCM a prepravila o milión cestujúcich viac, a to na trhu s pravidelným rastom 4 % rocne. SNCM spolu so spolocnostou CMN mala naopak nadalej kvázimonopol v oblasti nákladnej dopravy. 18 Komisia v odôvodneniach 219 az 225 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze vsetky vklady prijaté spolocnostou SNCM prostredníctvom spolocnosti CGMF boli financované zo státnych prostriedkov, ze mohli narusit hospodársku sútaz a ze ovplyvnili obchod medzi clenskými státmi. Komisia tak povazovala za splnené tri zo styroch podmienok clánku 87 ods. 1 ES. Následne v prípade kazdého opatrenia skúmala existenciu selektívnej hospodárskej výhody a jej prípadnú zlucitelnost so spolocným trhom. 19 Pokial ide o 76 miliónov eur oznámených v roku 2002, Komisia v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze 53,48 milióna mozno povazovat za náhradu za sluzbu vo verejnom záujme. V súlade s bodom 320 rozsudku z roku 2005, uz citovaného v bode 10 vyssie, posúdila tento vklad z hladiska rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 11 vyssie, a v odôvodnení 257 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze tento vklad predstavuje státnu pomoc, ktorá je vsak podla clánku 86 ods. 2 ES zlucitelná so spolocným trhom. Zvysných 22,52 milióna eur bolo teda potrebné povazovat za pomoc na restrukturalizáciu. 20 Pokial ide o plán z roku 2006, Komisia dalej v odôvodneniach 267 az 352 napadnutého rozhodnutia uplatnila kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve (dalej len "kritérium súkromného investora") na zápornú predajnú cenu vo výske 158 miliónov eur. Na tento úcel Komisia posúdila, ci by hypotetický súkromný investor na mieste spolocnosti CGMF rekapitalizoval spolocnost CGMF v tejto sume, alebo ci by ju radsej dal do likvidácie a prevzal jej náklady. Bolo teda potrebné posúdit minimálne náklady na likvidáciu. 21 Komisia v odôvodneniach 267 az 280 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze náklady na likvidáciu musia nevyhnutne zahrnat náklady na sociálny plán, cize náklady na dodatocné náhrady za prepustenie nad rámec zákonných a zmluvných záväzkov uvedenej spolocnosti, aby dodrzala súcasnú prax velkých skupín spolocností a neposkodila dobrú povest holdingu, ktorého bola clenom, a svojho posledného akcionára. Komisia teda s pomocou nezávislého experta posúdila náklady na tieto dodatocné náhrady, pricom vykonala porovnanie so sociálnymi plánmi, ktoré nedávno vykonali vo Francúzsku také skupiny podnikov, ako sú Michelin alebo Yves Saint-Laurent. 22 Komisia v odôvodnení 350 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze záporná predajná cena vyplynula z otvoreného, transparentného, nepodmieneného a nediskriminacného výberového konania a ze v tejto súvislosti predstavovala trhovú cenu. Komisia preto, vychádzajúc z predpokladu nákladov na likvidáciu obmedzených len na náhrady za prepustenie, v odôvodnení 352 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, ze náklady na likvidáciu sú vyssie ako záporná predajná cena a ze kapitálový vklad vo výske 158 miliónov eur teda nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 23 Pokial ide o kapitálový vklad spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur, Komisia v odôvodneniach 356 az 358 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze vzhladom na to, ze vklad súkromných nadobúdatelov bol znacný a súbezný, bolo mozné bez dalsieho vylúcit, ze by islo o pomoc. Komisia dalej konstatovala, ze pevná miera výnosnosti predstavuje primeranú odplatu za investovaný kapitál a ze existencia dolozky o zrusení prevodu nemohla spochybnit rovnost zaobchádzania. Komisia v odôvodnení 365 toho istého rozhodnutia dospela k záveru, ze kapitálový vklad spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 24 Komisia dalej v odôvodneniach 372 az 378 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze opatrenia pomoci jednotlivcom vo výske 38 miliónov eur ulozených na viazaný úcet mali byt vykonané v prípade nového sociálneho plánu vykonaného nadobúdatelmi a ze nemôzu zodpovedat vykonaniu znízenia stavu zamestnancov uvedeného v pláne z roku 2002. Túto pomoc podla Komisie mozno vyplatit len jednotlivcom, ktorých pracovná zmluva so spolocnostou SNCM bola predtým zrusená. Tieto opatrenia teda podla Komisie nepredstavujú náklady, ktoré by vyplývali z obvyklého uplatnovania právnych predpisov zo sociálnej oblasti uplatnitelných v prípade zrusenia pracovnej zmluvy. Komisia dospela k záveru, ze táto pomoc jednotlivcom poskytnutá státom ako predstavitelom zvrchovanej moci a nie státom ako akcionárom teda spadá pod sociálnu politiku clenských státov a z tohto dôvodu nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 25 Pokial ide o zostatok vo výske 22,52 milióna eur oznámený ako pomoc na restrukturalizáciu, cize zostatok zo 76 miliónov eur oznámených v rámci plánu z roku 2002 a z 53,48 milióna eur povazovaných za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES (pozri bod 19 vyssie), Komisia v odôvodnení 381 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze tento zostatok predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Následne posúdila zlucitelnost tohto opatrenia s usmerneniami. 26 Komisia v odôvodneniach 387 az 401 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze SNCM bola v roku 2002 podnikom v tazkostiach v zmysle bodu 5 písm. a) a bodu 6 usmernení a ze plán z roku 2002 bol spôsobilý zarucit obnovenie zivotaschopnosti podniku v súlade s bodmi 31 az 34 usmernení. 27 Pokial ide o zabránenie nenálezitým naruseniam hospodárskej sútaze (body 35 az 39 usmernení), Komisia v odôvodnení 404 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze na trhu námorného spojenia s Korzikou neexistuje nadmerná kapacita, a teda netreba prispiet k jeho ozdraveniu. Komisia dalej v odôvodnení 406 uvedeného rozhodnutia konstatovala, ze oznámený plán restrukturalizácie výrazne prispieva k znízeniu prítomnosti podniku na trhu. Kritérium týkajúce sa zabránenia nenálezitým naruseniam hospodárskej sútaze bolo teda tiez splnené. 28 Komisia v odôvodneniach 410 az 419 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze potreba pomoci vypocítaná podla bodov 40 a 41 usmernení na minimum bola k 9. júlu 2003 obmedzená na 19,75 milióna eur, s výnimkou cistého výnosu z prevodov upravených rozhodnutím z roku 2003. Komisia na tento úcel najprv vypocítala potrebu likvidity spolocnosti SNCM na jej restrukturalizacný plán. Náklady na restrukturalizacný plán podla nej predstavovali 46 miliónov eur. Komisia následne odpocítala vsetky prevody uskutocnené od 18. februára 2002 (dátum oznámenia plánu z roku 2002) do 9. júla 2003 (dátum prijatia rozhodnutia z roku 2003), cize 26,25 milióna eur, a dospela k sume 19,75 milióna eur. 29 Pokial ide o kompenzacné opatrenia, Komisia konstatovala, ze vsetky podmienky stanovené rozhodnutím z roku 2003 týkajúce sa nákupov, pouzívania flotily, prevodov aktív, zákazu ponúkat nizsie ceny ako vsetci jej konkurenti (dalej len "podmienka cenového vodcovstva") a obmedzenia spiatocných ciest plavidiel na trasách z Korziky boli dodrzané takmer v plnom rozsahu. Vzhladom na to, ze tieto podmienky boli splnené a výska oznámenej pomoci bola podstatne nizsia ako suma schválená v roku 2003, Komisia nepovazovala za vhodné ulozit dodatocné povinnosti. Komisia tak po zohladnení sumy dodatocných prevodov upravených rozhodnutím z roku 2003 v odôvodnení 434 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze konecný restrukturalizacný zostatok stanovený na 15,81 milióna eur je státnou pomocou zlucitelnou so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 30 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Náhrada vo výske 53,48 milióna EUR, ktorú francúzsky stát zaplatil SNCM za záväzky verejnej sluzby za obdobie rokov 1991 - 2001, je neoprávnenou státnou pomocou v zmysle clánku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, ale zlucitelnou so spolocným trhom v zmysle clánku 86 ods. 2 uvedenej zmluvy. Záporná predajná cena SNCM 158 miliónov EUR, úhrada spolocnostou CGMF sociálnych opatrení voci zamestnancom vo výske 38,5 milióna EUR a spolocná a súbezná rekapitalizácia SNCM spolocnostou CGMF vo výske 8,75 milióna EUR nie sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Pomoc na restrukturalizáciu sumy 15,81 milióna EUR, ktorú Francúzsko zaviedlo v prospech [SNCM], je neoprávnenou státnou pomocou v zmysle clánku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, ale zlucitelnou so spolocným trhom v zmysle clánku 86 ods. 2 uvedenej zmluvy. Clánok 2 Toto rozhodnutie je urcené Francúzskej republike." Konanie a návrhy úcastníkov konania 31 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. decembra 2008 zalobkyna podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 32 Uznesením z 27. apríla 2009 bol povolený vstup Francúzskej republiky do konania ako vedlajsieho úcastníka. 33 Uznesením z 1. júla 2009 bol povolený vstup spolocnosti SNCM do konania ako vedlajsieho úcastníka. 34 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 35 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu tento súd vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité otázky a poskytli urcité dokumenty. Úcastníci konania týmto výzvam vyhoveli v stanovených lehotách. 36 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 37 Komisia, Francúzska republika a SNCM navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 38 Na podporu prejednávanej zaloby o neplatnost zalobkyna uvádza v podstate sest zalobných dôvodov. 39 Prvý zalobný dôvod je zalozený na údajne prílis extenzívnom výklade clánku 287 ES, ktorý sa údajne prejavil nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj porusením práva na obhajobu a práva na úcinnú súdnu ochranu. 40 Druhý, tretí, stvrtý, piaty a siesty zalobný dôvod je zalozený na porusení clánkov 87 ES a 88 ES a usmernení. Tieto zalobné dôvody sa týkajú kapitálového vkladu vo výske 53,48 milióna eur ako náhrady za sluzbu vo verejnom záujme, prevodu spolocnosti SNCM za zápornú cenu vo výske 158 miliónov eur, kapitálového vkladu spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur, opatrení pomoci osobe vo výske 38,5 milióna eur a zostatku vo výske 22,52 milióna eur oznámeného ako pomoc na restrukturalizáciu. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia a na porusení práva na obhajobu a práva na úcinnú súdnu ochranu 41 Zalobkyna v rámci tohto zalobného dôvodu tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je v podstate nedostatocne odôvodnené, kedze Komisia z dôvodu dôvernosti vo verzii oznámenej zalobkyni zatajila podstatné skutocnosti. Zalobkyna sa subsidiárne domnieva, ze sa nemohla dostatocne vyjadrit k údajom, ktoré sa jej týkajú. 42 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, tak, aby dotknuté osoby mohli pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit v závislosti od okolností daného prípadu, najmä obsahu aktu, charakteru uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môzu mat na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [12]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 43 Tiez je potrebné pripomenút, ze clánok 287 ES ukladá clenom, úradníkom a ostatným zamestnancom institúcií Spolocenstva povinnost mlcanlivosti vztahujúcu sa na informácie, ktoré sú vzhladom na svoju povahu chránené sluzobným tajomstvom. Nedostatok odôvodnenia vsak nemôze byt odôvodnený povinnostou dodrziavat sluzobné tajomstvo stanovenou v uvedenom clánku 287. Povinnost dodrziavat obchodné tajomstvo totiz nemozno vykladat tak siroko, aby zbavovala poziadavku odôvodnenia jej podstatného obsahu, na úkor práva na obhajobu clenských státov a dotknutých osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, [13]296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 27). Poziadavku odôvodnenia rozhodnutia prijatého v oblasti státnej pomoci najmä nemozno urcit len v závislosti od záujmu clenského státu, ktorému je toto rozhodnutie urcené, na informáciách. V prípade, ak clenský stát získal od Komisie to, co ziadal, teda schválenie svojho návrhu pomoci, totiz jeho záujem na dorucení odôvodneného rozhodnutia môze byt na rozdiel od záujmu konkurentov príjemcu pomoci len velmi obmedzený (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [14]T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 92). 44 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze podla ustálenej judikatúry musí byt zalobný dôvod opísaný dostatocne jasne a presne na to, aby súd Únie mohol vykonat svoje súdne preskúmanie a aby si zalovaný mohol pripravit svoju obhajobu. Na zaistenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je teda potrebné, aby základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalobný dôvod zalozený, vyplývali aspon strucne, ale konzistentne, presne a zrozumitelne zo samotnej zaloby (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, [15]T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 31, a z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, [16]T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 208). Z ustanovení clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku v ich vzájomnej súvislosti tiez vyplýva, ze v návrhu na zacatie konania musí byt uvedený predmet konania a tento návrh musí obsahovat strucné, ale jasné a presné zhrnutie uvádzaných zalobných dôvodov. 45 Tento zalobný dôvod je potrebné skúmat so zretelom na vyssie uvedené úvahy. 46 V prvom rade, pokial ide o povinnost odôvodnenia, je potrebné po prvé zohladnit skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po rozhodnutiach prijatých od roku 2001 do roku 2005 a po rozsudku z roku 2005, uz citovaného v bode 10 vyssie. Napadnuté rozhodnutie bolo teda prijaté v kontexte, ktorý zalobkyna dobre poznala (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, [17]T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 97). 47 Po druhé so zretelom na návrh je potrebné konstatovat, ze zalobkyna bola schopná úcinne sa obhajovat. Napadnuté rozhodnutie bolo tiez dostatocne jasné a presné na to, aby súd Únie mohol vykonat svoje preskúmanie. 48 Po tretie je potrebné konstatovat, ze zalobkyna v prejednávanej veci dostatocne presne neuvádza, ktoré podstatné skutocnosti z napadnutého rozhodnutia jej boli zatajené. Jediné konkrétne skutocnosti, ktoré zalobkyna uvádza, sú totiz uvedené v náznakoch bez toho, aby zalobkyna preukázala, preco boli podstatné z hladiska povinnosti odôvodnenia. 49 Preto je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia ako nedôvodnú. 50 V druhom rade, pokial ide o namietané porusenie práva na obhajobu, Komisia nebola povinná umoznit zalobkyni vyjadrit sa k údajom a posúdeniam, ktoré sa jej týkali. Podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, alebo ich konkurenti sa totiz v správnom konaní povazujú len za "dotknuté osoby". Podla judikatúry sú tak predovsetkým dotknuté osoby zdrojmi informácií pre Komisiu v rámci správneho konania zacatého podla clánku 88 ods. 2 ES. Z toho vyplýva, ze dotknuté osoby sa vôbec nemôzu odvolávat na právo na obhajobu priznané osobám, voci ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu (rozsudky Súdu prvého stupna British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 59 a 60, a zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [18]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 125). 51 V prejednávanej veci zalobkyna mala moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti jednotlivých skutkových a právnych okolností súvisiacich so spornou transakciou. V podkladoch týkajúcich sa úcasti zalobkyne na správnom konaní, ktoré má Vseobecný súd k dispozícii, sa totiz jednoznacne uvádza, ze zalobkyna mala prílezitost vyjadrit svoj názor tak na plán z roku 2002, ako aj na plán z roku 2006, ako to vyplýva z odôvodnení 24, 131 az 134 a 142 az 159 napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna teda mala moznost v celom rozsahu sa zúcastnit na konaní tým, ze Komisii viackrát dorucila svoje písomné pripomienky. 52 V dôsledku toho je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na porusení práva na obhajobu ako nedôvodnú. 53 V tretom rade, pokial ide o namietané porusenie práva na úcinnú súdnu ochranu, je potrebné po prvé pripomenút, ze výhrady zalobkyne týkajúce sa porusení povinnosti odôvodnenia a práva na obhajobu boli zamietnuté ako nedôvodné (pozri body 49 a 52 vyssie). Po druhé je potrebné konstatovat, ze zalobkyna neuviedla konkrétne tvrdenie na podporu svojej výhrady. Preto sa výhrada zalozená na porusení práva zalobkyne na úcinnú súdnu ochranu musí tiez zamietnut ako nedôvodná. 54 Vzhladom na vyssie uvedené sa prvý zalobný dôvod musí zamietnut ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na zjavne nesprávnom posúdení Komisie vyplývajúcom zo schválenia kapitálového vkladu vo výske 53,48 milióna eur podla clánku 86 ods. 2 ES v spojení s clánkom 87 ods. 1 ES 55 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze SNCM bola oprávnená prijat kapitálový vklad vo výske 53,48 milióna eur ako náhradu za sluzbu vo verejnom záujme, najmä vzhladom na to, ze územná kontinuita údajne mohla byt zabezpecená samotným pôsobením trhových mechanizmov. 56 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze právo Únie neposkytuje presnú definíciu pojmu sluzba vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ") uvedeného v clánku 86 ods. 2 ES. Z judikatúry Súdu prvého stupna naopak vyplýva, ze clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní toho, co povazujú za SVHZ, a ze Komisia môze definovanie týchto sluzieb clenským státom spochybnit iba v prípade zjavného pochybenia. Právomoc clenského státu konat podla clánku 86 ods. 2 ES, a teda jeho právomoc definovat SVHZ vsak nie je neobmedzená a nemozno ju vykonávat arbitrárne iba preto, aby sa urcitému odvetviu, ako je napríklad námorná kabotáz, umoznilo vyhnút sa uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna Olsen/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 216; z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [19]T-289/03, Zb. s. II-81, body 165 az 169, a zo 6. októbra 2009, FAB/Komisia, [20]T-8/06, Zb. s. II-169*, bod 63). 57 Pokial ide konkrétne o SVHZ týkajúcu sa námorných spojení, clánok 4 ods. 1 nariadenia Rady EHS c. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz) ([21]Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10, dalej len "nariadenie o kabotázi"), výslovne stanovuje moznost uzavriet zmluvy o výkone vo verejnom záujme s cielom zabezpecit dostatocné sluzby pravidelnej dopravy do, z a medzi ostrovmi, pokial nedochádza k diskriminácii. Súdny dvor totiz vo svojom rozsudku z 20. februára 2001, Analir a i. ([22]C-205/99, Zb. s. I-1271, bod 27), konstatoval, ze ciel územnej kontinuity spadá pod oprávnený verejný záujem. 58 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia s cielom dosiahnut súlad s bodom 320 rozsudku z roku 2005, uz citovaného v bode 10 vyssie, v odôvodneniach 226 az 244 preskúmala kapitálový vklad vo výske 53,48 milióna eur z hladiska rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 11 vyssie. Komisia v odôvodnení 244 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze tento kapitálový vklad priznáva spolocnosti SNCM selektívnu hospodársku výhodu a v dôsledku toho predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Komisia dalej v odôvodnení 257 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES. 59 Pokial ide o existenciu SVHZ, Komisia v odôvodnení 249 napadnutého rozhodnutia len strucne uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze zmluvy o udelení oprávnenia na prevádzkovanie sluzby vo verejnom záujme (dalej len "OPSVZ") zodpovedali skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme. Je potrebné zdôraznit, ze zmluvy o OPSVZ podpísané medzi udelujúcimi orgánmi verejnej moci a podnikmi sú zmluvy, ktoré specifikujú záväzky sluzby vo verejnom záujme, ktoré môzu umoznit vykonanie zásady územnej kontinuity. Francúzska republika si v roku 1976 zvolila spolocnost SNCM, aby zabezpecovala územnú kontinuitu pocas 25 rokov. V súlade s novými pravidlami Spolocenstva a na základe európskej verejnej sútaze SNCM a CMN spolocne získali OPSVZ v oblasti zabezpecovania dopravného spojenia s Korzikou na obdobie od roku 2002 do roku 2006 a neskôr od roku 2007 do roku 2013. V napadnutom rozhodnutí Komisia pripomenula, ze zásada územnej kontinuity je odpovedou na nevýhody, ktoré vyplývajú z ostrovného charakteru, a ze tento oprávnený ciel nebolo mozné v posudzovanom prípade dosiahnut jednoduchou hospodárskou sútazou, a napokon odkázala na svoju podrobnú analýzu hospodárskej sútaze uvedenú v rozhodnutí z roku 2001. 60 Vzhladom na to, ze z odôvodnenia 249 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia len strucne odôvodnila existenciu SVHZ v období od roku 1991 do roku 2001, a pokial ide o podrobnejsie údaje, odkázala na rozhodnutie z roku 2001, je potrebné posúdit, ci Komisia bola oprávnená ciastocne vychádzat z tohto predchádzajúceho rozhodnutia s cielom preukázat existenciu SVHZ v napadnutom rozhodnutí, alebo ci naopak bola povinná opät podrobne preskúmat túto otázku, ako to tvrdí zalobkyna. 61 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade poznamenat, ze bod 7.2 rozhodnutia z roku 2001 presvedcivo preukazuje existenciu skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme. Otázka, ci hospodárska sútaz, najmä vzhladom na vstup zalobkyne na trh v roku 1996, bola schopná zabezpecit dosiahnutie ciela územnej kontinuity, je rozobratá v odôvodneniach 72 a 74 rozhodnutia z roku 2001. Komisia v odôvodnení 72 rozhodnutia z roku 2001 osobitne skúmala vývoj jednotlivých liniek medzi Korzikou a Francúzskom v ponuke zalobkyne za obdobie od roku 1996 do roku 2001. V odôvodnení 74 tohto rozhodnutia následne dospela k záveru o neschopnosti súkromných subjektov zabezpecit územnú kontinuitu mimo OPSVZ, a to ani na základe kvalitatívnych, ani na základe kvantitatívnych kritérií stanovených zmluvnou úpravou, ktorá bola - rovnako ako normatívny rámec - opísaná v odôvodneniach 18 az 30 uvedeného rozhodnutia a strucne pripomenutá v odôvodneniach 73, 75 a 80 tohto rozhodnutia. Rozhodnutie z roku 2001 sa podrobne zaoberá vztahom medzi hospodárskou sútazou a sluzbou vo verejnom záujme aspon do apríla 2001 (odôvodnenie 72) a zalobkyna ho nenapadla zalobou o neplatnost. 62 V druhom rade je potrebné konstatovat, ze zalobkyna alebo iné dotknuté osoby v priebehu jednotlivých správnych a súdnych konaní pred institúciami Únie, ktoré nadväzovali na rozhodnutie z roku 2001, nikdy nespochybnili skutocný charakter sluzby vo verejnom záujme, ktorá je predmetom zmluvy o OPSVZ. Zaloba o neplatnost proti rozhodnutiu z roku 2003 podaná zalobkynou 13. októbra 2003 konkrétne smerovala k spochybneniu posúdenia casti pomoci ako náhrady za sluzbu vo verejnom záujme zo strany Komisie a nie existencie samotnej sluzby vo verejnom záujme. 63 V tretom a poslednom rade pocas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, zalobkyna nespochybnila ani existenciu sluzby vo verejnom záujme. Z odôvodnenia 146 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze zalobkyna tvrdila, ze v prejednávanej veci nebolo splnené ziadne z kritérií stanovených v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 11 vyssie, s výnimkou prvého kritéria týkajúceho sa existencie skutocnej sluzby vo verejnom záujme. 64 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia vzhladom na to, ze dotknuté osoby ju najmä v priebehu správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, neupozornili na nijakú novú skutocnost, a vzhladom na kritériá posudzovania, ktoré mala k dispozícii, bola oprávnená obmedzit sa na súhrnné odôvodnenie a odkázat na rozhodnutie z roku 2001, aby mohla povazovat existenciu skutocnej sluzby vo verejnom záujme za preukázanú za obdobie od roku 1991 do roku 2001, ktoré navyse znacne predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. 65 Je teda potrebné konstatovat, ze Komisia sa v rámci svojho preskúmania obmedzeného na vymedzenie SVHZ clenskými státmi (rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 166) nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze zmluva o OPSVZ zodpovedala skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme za obdobie od roku 1991 do roku 2001. 66 Pre úplnost je potrebné konstatovat, ze tvrdenia uvedené zalobkynou, ktoré sa týkajú predovsetkým jej prítomnosti na trhu v tomto období, nemôzu spochybnit tento záver. 67 V prvom rade skutocnost, ze zalobkyna uz bola prítomná na trhu v case predlzenia OPSVZ v roku 2001, hoci je táto skutocnost preukázaná, nemôze spochybnit záver Komisie. Zo spisového materiálu totiz vyplýva, ze zalobkyna pred rokom 1996 vôbec nebola prítomná na trhu a otvorila linku medzi Toulonom a Korzikou az v roku 2000. V roku 2000 mala len 12 % podiel na trhu z hladiska miest ponúkaných pocas letnej sezóny medzi Korzikou a Francúzskom. Jej trhové podiely vsak rýchlo rástli, a to najmä o 30 % v roku 2001. Hoci teda prítomnost zalobkyne na trhu bola v posledných dvoch rokoch posudzovaného obdobia, najmä v roku 2001, coraz citelnejsia, táto skutocnost sama osebe nemôze preukázat, ze trhové mechanizmy boli schopné umoznit konkrétnemu subjektu splnit záväzky zo zmluvy o OPSVZ tak, ako boli vymedzené rámcovou zmluvou, a to tak na kvalitatívnej, ako aj kvantitatívnej úrovni. Zalobkyna totiz neuvádza nijakú konkrétnu okolnost týkajúcu sa napríklad jej schopnosti dosiahnut ciele frekvencie mimo hlavnej sezóny a v hlavnej sezóne na vsetkých trasách, casy odchodu a príchodu alebo typ plavidla, a to tak z hladiska prepravy cestujúcich a tovaru, ako aj pokial ide o jej schopnost zabezpecovat dopravné spojenie s mnohými prístavmi na Korzike. 68 V druhom rade je potrebné konstatovat, ze ako zdôraznuje zalobkyna, OPSVZ bolo na dopravných spojeniach z Nice a Toulonu zrusené a nahradené systémom sociálnej pomoci urcenej niektorým kategóriám cestujúcich, vrátane osôb s bydliskom na Korzike, a povinnostou urcitej frekvencie dopravného spojenia pre vsetkých prevádzkovatelov. Komisia konstatovala, ze tieto systémy sociálnej pomoci sú zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, hoci je nesporné, ze jej postupný príchod na trh svedcí o zintenzívnení hospodárskej sútaze, co je ciel, ktorý Únia navyse deklaruje od prijatia nariadenia o kabotázi, táto skutocnost vsak nemôze spochybnit charakter OPSVZ ako sluzby vo verejnom záujme pocas posudzovaného obdobia, a to tým menej, ze z odôvodnenia 36 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze systém sociálnej pomoci bol zavedený az v roku 2002, cize po uvedenom období. 69 Prechod k sociálnej pomoci svedcí totiz skôr o správnom riadení udelujúceho orgánu ako o neoprávnenej pomoci zameranej na "záchranu" spolocnosti SNCM, ako to tvrdí zalobkyna. Office des transports de la Corse (Dopravný úrad Korziky, dalej len "OTC") tým, ze postupne obmedzoval náhrady vyplácané spolocnosti SNCM, obmedzil náklady pre spotrebitela a prispôsobil náhradu, ako to vyzaduje clánok 86 ods. 2 ES. OTC teda reagoval na potrebu zohladnit vývoj trhových mechanizmov a konal obozretne, ked dal podnet na zmenu systému od roku 2000. Napokon je potrebné zdôraznit, ze samotná existencia sociálnej pomoci nasvedcuje existencii skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme. Skutocnost, ze OTC obmedzil rozsah uvedenej sluzby vo verejnom záujme, na to nemá nijaký vplyv. 70 V tretom a poslednom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze rozhodnutie Tribunal administratif de Bastia (Správny súd v Bastii, Francúzsko) z 5. júla 2001, ktorým boli zrusené sluzby pocas spicky v letnej sezóne, nasvedcuje neexistencii skutocnej sluzby vo verejnom záujme, stací uviest, ze francúzska Conseil d'État (Státna rada) 24. októbra 2001 zrusila toto rozhodnutie, ako to pripomína SNCM. Pokial ide napokon o rozsudok Cour administrative d'appel de Marseille (Odvolací správny súd v Marseille, Francúzsko) zo 7. novembra 2011, citovaný zalobkynou pocas pojednávania, je potrebné konstatovat, ze uvedený rozsudok sa týka najnovsieho obdobia OPSVZ od roku 2007 do roku 2013. V dôsledku toho analýzy týkajúce sa existencie skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme v tomto období nemôzu poskytnút nijaké dôkazy spôsobilé spochybnit posúdenie Komisie za obdobie od roku 1996 do roku 2001, najmä vzhladom na mimoriadne rýchly rozvoj hospodárskej sútaze na dotknutom trhu. 71 Vzhladom na vyssie uvedené sa druhý zalobný dôvod musí zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie týkajúcom sa schválenia prevodu spolocnosti SNCM za zápornú cenu 158 miliónov eur ako opatrenia, ktoré nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES 72 Na podporu svojho tretieho zalobného dôvodu zalobkyna uvádza sest výhrad smerujúcich k spochybneniu uplatnenia kritéria súkromného investora na zápornú predajnú cenu 158 miliónov eur zo strany Komisie. Po prvé Komisia údajne zavádzajúcim spôsobom spojila sociálne nepokoje v roku 2005 so zvýsenou pravdepodobnostou likvidácie spolocnosti SNCM. Po druhé kritérium porovnatelnosti s nedávnymi sociálnymi plánmi údajne nie je dostatocne odôvodnené. Po tretie dodatocné náhrady za prepustenie údajne nemozno zahrnút do minimálnych nákladov na likvidáciu. Po stvrté sa mal údajne analyzovat hospodársky dosah dolozky o zrusení prevodu. Po piate skutocnost, ze Komisia nezohladnila zodpovednost Francúzskej republiky v súcasnej situácii spolocnosti SNCM, údajne nie je v súlade s jej rozhodovacou praxou. Po sieste údajne nie je dodrzaná rovnost zaobchádzania medzi spolocnostou CGMF a nadobúdatelmi. 73 Vseobecný sú sa domnieva, ze je potrebné zacat preskúmanie tretieho zalobného dôvodu tretou výhradou. 74 V rámci tejto tretej výhrady zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na judikatúru Komisia nemohla zahrnút do výpoctu hypotetických nákladov na likvidáciu spolocnosti SNCM dodatocné náhrady za prepustenie, ktoré prekracujú rámec prísnych zákonných a zmluvných záväzkov, kedze taký prístup nemôze charakterizovat správanie súkromného investora vedeného perspektívou dlhodobej návratnosti. V reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu zalobkyna spresnila rozsah svojej výhrady, pricom po prvé tvrdila, ze na rozdiel od toho, co Komisia tvrdí v bode 270 napadnutého rozhodnutia, ochrana dobrej povesti spolocnosti CGMF, ktorej jediným aktívom bola SNCM, nemôze predstavovat dostatocný dôvod na odôvodnenie priznania dodatocných náhrad za prepustenie. Po druhé cielom vyplatenia dodatocných náhrad za prepustenie je v skutocnosti údajne obmedzit vznik sociálnych nepokojov v prípade likvidácie spolocnosti SNCM, co údajne vyplýva z cielov státu ako predstavitela verejnej moci a nie zo správania súkromného investora. 75 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia s cielom posúdit, ci SNCM získala selektívnu hospodársku výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, v odôvodneniach 259 az 352 porovnala zápornú predajnú cenu 158 miliónov eur s hypotetickými nákladmi na likvidáciu spolocnosti. Podla Komisie sú náklady na likvidáciu vypocítané na minimum v prejednávanej veci obmedzené na náklady na dodatocné náhrady za prepustenie (odôvodnenie 306 napadnutého rozhodnutia). Tieto náhrady sa podla Komisie stali faktickou povinnostou súcasných velkých skupín v prípade likvidácie dcérskej spolocnosti alebo zatvorenia závodu. V prejednávanej veci je vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie údajne osobitne potrebné vzhladom na opakujúce sa sociálne nepokoje v spolocnosti SNCM, na ochranu dobrej povesti spolocnosti CGMF a Francúzskej republiky (odôvodnenia 270 a 271 napadnutého rozhodnutia). Komisia teda dospela k záveru, ze vzhladom na to, ze súcet dodatocných náhrad za prepustenie bol vyssí ako náklady na rekapitalizáciu, záporná predajná cena 158 miliónov eur nezahrnala prvok státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 76 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry vklad zo strany orgánov verejnej moci do základného imania podniku v akejkolvek forme môze predstavovat státnu pomoc (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, [23]T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 125 a tam citovanú judikatúru). 77 Je vsak tiez potrebné pripomenút, ze Zmluva o ES sa podla jej clánku 295 nedotýka úpravy vlastníckych vztahov uplatnovanej v clenských státoch. Clenské státy sú tak nadalej oprávnené priamo alebo nepriamo vykonávat hospodársku cinnost rovnako ako súkromné podniky. Táto zásada rovnosti zaobchádzania s verejným a so súkromným sektorom znamená, ze clenské státy môzu investovat do hospodárskych cinností a ze kapitál, ktorý stát priamo alebo nepriamo poskytne podniku za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým podmienkam trhu, nemôze byt kvalifikovaný ako státna pomoc (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, [24]C-142/87, Zb. s. I-959, bod 29, a z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [25]C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 20; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, [26]T-358/94, Zb. s. II-2109, bod 70). 78 Na urcenie, ci privatizácia spolocnosti SNCM za zápornú predajnú cenu 158 miliónov eur zahrnala prvky státnej pomoci, je teda potrebné posúdit, ci by za podobných okolností súkromný investor vykonal kapitálový vklad v takejto výske v rámci predaja uvedeného podniku, alebo by sa rozhodol pre jeho likvidáciu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [27]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 70, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, [28]C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 133). 79 Na úcely uplatnenia kritéria súkromného investora je nevyhnutné rozlísit povinnosti, ktoré musí stát zabezpecit ako podnik vykonávajúci hospodársku cinnost, a povinnosti, ktoré mu môzu prinálezat ako predstavitelovi verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [29]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 22, a Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 134). Ak totiz stát investuje v rámci výkonu verejnej moci, správanie státu nemozno nikdy porovnávat so správaním súkromného subjektu alebo investora v trhovom hospodárstve (rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, [30]T-196/04, Zb. s. II-3643, bod 85). 80 Pri rozlisovaní hospodárskych cinností na jednej strane a zásahov verejnej moci na druhej strane je vsak potrebné zohladnit skutocnost, ze správanie súkromného investora, s ktorým sa má porovnat správanie verejného investora, nie je nevyhnutne správaním zvycajného investora umiestnujúceho kapitál s cielom jeho zhodnotenia vo viac ci menej krátkom období. Toto správanie musí byt prinajmensom správaním súkromného holdingu alebo súkromnej skupiny podnikov sledujúcich strukturálnu, globálnu alebo sektorovú politiku a musí byt vedené perspektívou dlhodobejsej návratnosti (rozsudok Súdneho dvora z 21 marca 1991, Taliansko/Komisia, [31]C-305/89, Zb. s. I-1603, bod 20). 81 Okrem toho tak obsah vnútrostátnych sociálnych predpisov, ako aj prax sociálnych vztahov vo velkých skupinách podnikov sa casom vyvíjajú a v rámci Únie sú odlisné. Je teda potrebné, aby preskúmanie státnej pomoci odrázalo vývoj týchto zvyklostí, ci uz ide o investície vykonávané súkromnými podnikmi, alebo investície vykonávané státom, v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania a bez zmeny jej potrebného úcinku. 82 Je tiez potrebné uviest, ze v sociálnom trhovom hospodárstve obozretný súkromný investor nemôze ignorovat jednak svoju zodpovednost voci vsetkým dotknutým osobám v podniku a jednak vývoj sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho kontextu, v ktorom pôsobí. Záujmy vyplývajúce zo sociálnej zodpovednosti a podnikatelského kontextu totiz môzu mat znacný vplyv na konkrétne rozhodnutia a strategické smerovanie obozretného súkromného podnikatela. Dlhodobá hospodárska racionálnost správania obozretného súkromného podnikatela sa teda nemôze posudzovat bez zohladnenia takých obáv. 83 V tejto súvislosti vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie súkromným investorom v zásade môze predstavovat oprávnenú a vhodnú prax podla okolností konkrétneho prípadu s cielom podporit pokojný sociálny dialóg a zachovat dobrú povest spolocnosti alebo skupiny spolocností. Náklady na dodatocné náhrady za prepustenie sa totiz nezhodujú s nákladmi na sociálnu ochranu, ktoré by nevyhnutne prinálezali státu v prípade likvidácie spolocnosti. Na základe zásady rovnosti zaobchádzania (pozri bod 75 vyssie) majú clenské státy v prípade likvidácie verejného podniku tiez moznost vyplatit dodatocné náhrady za prepustenie, aj ked ich záväzky a priori nemôzu prekracovat prísne zákonné a zmluvné minimum. 84 Uhradenie týchto dodatocných nákladov z dôvodu oprávnených obáv vsak nemôze sledovat výlucne sociálny, ci dokonca politický ciel, lebo inak by vybocovalo z rámca kritéria súkromného investora tak, ako je nacrtnuté v bodoch 76 az 82 vyssie. V prípade neexistencie akejkolvek, hoci aj dlhodobej hospodárskej racionálnosti, sa teda zohladnenie nákladov prekracujúcich rámec prísnych zákonných a zmluvných záväzkov musí povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 85 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze ochrana dobrej povesti clenského státu ako globálneho investora v trhovom hospodárstve nemôze s výnimkou osobitných okolností bez osobitne presvedcivého odôvodnenia predstavovat dostatocné odôvodnenie na preukázanie dlhodobej hospodárskej racionálnosti úhrady takých dodatocných nákladov, ako sú dodatocné náhrady za prepustenie. Ak by sa totiz Komisii umoznilo strucne sa odvolat na dobrú povest clenského státu ako globálneho aktéra s cielom preukázat neexistenciu pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, mohlo by to jednak skreslit podmienky hospodárskej sútaze na spolocnom trhu v prospech podnikov pôsobiacich v clenských státoch, kde je verejný ekonomický sektor porovnatelne rozvinutejsí alebo v ktorých je sociálny dialóg osobitne narusený, a jednak neprimerane oslabit potrebný úcinok pravidiel Spolocenstva v oblasti státnej pomoci. 86 Je tiez potrebné pripomenút, ze v kontexte kritéria súkromného investora Komisii prinálezí, aby v rámci svojej volnej úvahy vymedzila hospodárske cinnosti státu, najmä na geografickej a odvetvovej úrovni, vo vztahu ku ktorým sa má posudzovat dlhodobá hospodárska racionálnost správania tohto státu. 87 V prípade neexistencie dostatocne presnej definície dotknutých hospodárskych cinností totiz Komisia nemôze byt po prvé schopná vymedzit referencných súkromných investorov, a teda na základe objektívnych a pravdivých skutocností urcit existenciu dostatocne ustálenej praxe medzi týmito investormi. Po druhé v prípade neexistencie takého referencného bodu je definícia dotknutých hospodárskych cinností tiez nevyhnutná na to, aby bolo mozné preukázat existenciu primeranej a dostatocne podlozenej pravdepodobnosti, ze clenský stát, hoci aj z dlhodobého hladiska, získa z predmetného správania nepriamy materiálny prospech. 88 Pokial ide napokon o rozsah a povahu súdneho preskúmania, po prvé je potrebné pripomenút, ze pojem státna pomoc, ktorý je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na odbornú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonat úplné preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [32]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [33]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 111). Súd Únie musí najmä nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodzujú (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [34]C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 65 a tam citovanú judikatúru). 89 Vzhladom na tieto zásady je potrebné preskúmat tretiu výhradu tretieho zalobného dôvodu. 90 V tejto súvislosti je potrebné hned na úvod konstatovat, ze Komisia jednoznacne nevymedzila hospodárske cinnosti Francúzskej republiky, ktoré by si prípadne mohli vyzadovat ochranu dobrej povesti. 91 Z odôvodnení 270 a 271 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze dobrou povestou, ktorá sa má chránit, je dobrá povest "holdingu, ktorého clenom je spolocnost, a jej posledného akcionára", cize dobrá povest spolocnosti CGMF a Francúzskej republiky. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze ako zalobkyna správne zdôraznila, CGMF nemá nijaký iný majetok v odvetví námornej dopravy. Tvrdenie zalozené na ochrane dobrej povesti sa jej teda v kazdom prípade nemohlo týkat. 92 Komisia dalej v reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu tvrdila, ze dobrou povestou hodnou ochrany je v skutocnosti dobrá povest Francúzskej republiky ako globálneho investora v trhovom hospodárstve. Komisia napokon na pojednávaní opät zmenila svoje stanovisko, pricom viackrát uviedla, ze tvrdenie zalozené na ochrane dobrej povesti sa v skutocnosti vztahuje na Francúzsku republiku ako investora v odvetví dopravy. Francúzska republika sa naopak odvolávala na Francúzsko ako globálneho investora v trhovom hospodárstve. 93 Je teda potrebné konstatovat, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nevymedzila hospodárske cinnosti Francúzskej republiky, vo vztahu ku ktorým bolo potrebné posúdit hospodársku racionálnost predmetných opatrení v posudzovanom prípade (pozri body 86 a 87 vyssie). 94 V prípade neexistencie takej definície je principiálne nemozné, aby Vseobecný súd preskúmal dlhodobú hospodársku racionálnost zápornej ceny za prevod spolocnosti SNCM, ktorú Francúzska republika poskytla s cielom vyhnút sa vyplateniu dodatocných náhrad za prepustenie v prípade likvidácie (pozri body 86 a 87 vyssie). Uz v tomto smere je potrebné konstatovat, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia. 95 Okrem toho bez ohladu na vymedzenie dotknutých hospodárskych cinností je potrebné v prvom rade konstatovat, ze Komisia neuviedla dostatok objektívnych a overitelných okolností, ktoré by mohli preukázat, ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie by za podobných okolností bolo ustálenou praxou medzi súkromnými podnikatelmi. 96 Po prvé je totiz potrebné konstatovat, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí zaoberala touto otázkou len v poznámke pod ciarou c. 135. V odôvodneniach 267 a 268 napadnutého rozhodnutia Komisia iba uviedla, ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie, rovnako ako iné opatrenia, ako je pomoc na hladanie zamestnania, sa stalo beznou praxou medzi velkými skupinami podnikov, pricom vsak neuviedla nijaký dôkaz. Hoci je totiz nesporné, ako Komisia tvrdí v odôvodnení 267 napadnutého rozhodnutia, ze velké skupiny podnikov sa nemôzu nezaujímat o sociálne dôsledky zatvorenia výrobného závodu, bez dalsieho dôkazu z toho nemôze vyplynút, ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie predstavuje v prípade likvidácie dcérskej spolocnosti ustálenú prax medzi velkými skupinami podnikov. 97 V odôvodnení 272 a v poznámke pod ciarou c. 135 napadnutého rozhodnutia Komisia opät uviedla, ze nezahrnutie dodatocných náhrad za prepustenie do dodatocných nákladov na likvidáciu by nezohladnovalo sociálnu realitu, ktorej celia velké skupiny podnikov, a na preukázanie tohto tvrdenia iba odkázala na svoje rozhodnutie 92/266/EHS z 27. novembra 1991 o konverzných cinnostiach vo francúzskych priemyselných skupinách mimo oceliarskeho a uholného priemyslu s vylúcením Compagnie Generale Maritime podla clánkov 92 az 94 Zmluvy o EHS [neoficiálny preklad] ([35]Ú. v. ES L 138, 1992, s. 24) a na dalej citované sociálne plány. V tejto súvislosti stací uviest, ze jednak rozhodnutie z roku 1991 nemôze preukázat existenciu dostatocne ustálenej sociálnej praxe v case privatizácie v roku 2006 a jednak samotný odkaz na obmedzený pocet sociálnych plánov tiez nemôze preukázat existenciu dostatocne ustálenej praxe v prípadoch porovnatelných s prejednávanými prípadmi. Platí to tým skôr, ze tieto sociálne plány sa vztahujú na restrukturalizáciu, a nie na likvidáciu, ako to pocas pojednávania uznala Komisia, v odvetviach, ktoré nemajú a priori nic spolocné s dopravnou infrastruktúrou, ako je odvetvie kozmetických výrobkov (Yves Saint-Laurent Haute Couture) alebo polnohospodársko-potravinárske odvetvie (Danone). 98 Po druhé je potrebné zdôraznit, ze jedine skutkové okolnosti uvedené Komisiou v bodoch 274 az 277 napadnutého rozhodnutia boli v podstate uvedené s cielom dospiet k odhadu nákladov na tieto náhrady na zamestnanca a nie s cielom preukázat existenciu dostatocne ustálenej praxe, ako to Komisia potvrdila v bode 41 dupliky. V tejto súvislosti mozno navyse zdôraznit, ze predlozené odhady sa znacne lísia podla dotknutých podnikov a odvetví. 99 Po tretie ani Komisia, ani vedlajsí úcastníci konania nepredlozili - ci uz vo svojich písomných odpovediach na otázky Vseobecného súdu, alebo na pojednávaní - dôkaz o existencii praxe spocívajúcej vo vyplácaní dodatocných náhrad. Komisia sa totiz touto otázkou vôbec nezaoberala, zatial co Francúzska republika spomenula len jeden súkromný podnik v oblasti oceliarskeho priemyslu, ktorý zrejme zamýsla zaviest také dodatocné náhrady za prepustenie. 100 Vzhladom na body 96 az 99 vyssie je potrebné konstatovat, ze Komisia nebola schopná preukázat, ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie bolo dostatocne ustálenou praxou medzi súkromnými podnikatelmi. 101 V druhom rade je potrebné konstatovat, ze Komisia tiez neuviedla dostatok objektívnych a overitelných okolností, ktoré by mohli preukázat, ze v prípade neexistencie ustálenej praxe súkromných investorov bolo správanie Francúzskej republiky v prejednávanom prípade odôvodnené primeranou pravdepodobnostou, ze Francúzska republika z neho získa, hoci aj z dlhodobého hladiska, nepriamy materiálny prospech (pozri body 86 a 87 vyssie). 102 Je totiz potrebné este raz konstatovat, ze táto otázka v podstate vôbec nie je predmetom napadnutého rozhodnutia. Komisia sa v odôvodneniach 270 a 271 napadnutého rozhodnutia obmedzila na konstatovanie, ze sociálne napätie v rámci podniku, ktoré podla nej preukazuje sociálny konflikt, ktorý nastal v roku 2004, by v prípade likvidácie spolocnosti SNCM vyústilo do sociálnych nepokojov, ktoré by mohli poskodit dobrú povest jej materskej spolocnosti a jej posledného akcionára. Komisia teda v napadnutom rozhodnutí neuviedla skutocnost, ktorá by mohla vysvetlit konkrétnu povahu vzniknutej ujmy a najmä specifikovat, vo vztahu ku ktorým dotknutým osobám (pouzívatelia, zákazníci, dodávatelia alebo zamestnanci) by bola dotknutá dobrá povest spolocnosti CGMF a Francúzskej republiky. Okrem toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú skutocnost, ktorá by preukazovala, ze Komisia sa pokúsila kvantifikovat vzniknutú ujmu, ktorá sa vsak nevyhnutne musí porovnat s odhadovanými nákladmi na dodatocné náhrady za prepustenie, ktoré táto ujma odôvodnuje. 103 Komisia vo svojej písomnej odpovedi na otázky Vseobecného súdu uviedla, ze sociálne nepokoje by pravdepodobne vznikli v podnikoch ovládaných státom, ktoré pôsobia v blízkosti spolocnosti SNCM, ako je prístav Marseille, a mohli by tiez vzniknút vo vsetkých verejných podnikoch bez ohladu na odvetvie, najmä v oblasti dopravy. Poskodená by teda údajne bola dobrá povest státu ako zamestnávatela. Preto by likvidácia spolocnosti SNCM bez vyplatenia náhrad za prepustenie podla Komisie pravdepodobne viedla k solidárnym strajkom v oblasti verejnej sluzby, ako sú strajky, ktoré sa uskutocnili v niektorých súkromných podnikoch. Francúzska republika pocas pojednávania uviedla, ze poskodenie dobrej povesti sa podla nej má chápat ako poskodenie dobrej povesti v ociach vsetkých jej obchodných partnerov a ich súkromných zákazníkov. Komisia navyse poukázala na osobitné riziká násilia a poskodenia majetku. 104 Odhliadnuc od oneskorenej povahy uvedeného odôvodnenia sa Vseobecný súd v kazdom prípade domnieva, ze skutocnosti uvedené v písomných odpovediach a na pojednávaní nemôzu predstavovat dostatocne presvedcivé odôvodnenie zahrnutia dodatocných náhrad za prepustenie do hypotetických nákladov na likvidáciu spolocnosti SNCM. 105 Po prvé je totiz potrebné zdôraznit, ze Komisia neuviedla nijakú skutocnost, ktorá by mohla v prejednávanom prípade preukázat existenciu primeranej pravdepodobnosti dosiahnutia sociálnych nákladov odôvodnujúcich vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie. Komisia vôbec neskúmala toto riziko, ako to uznala na pojednávaní. Komisia sa v podstate obmedzila na konstatovanie, ze existuje riziko solidárnych strajkov bez toho, aby uviedla akýkolvek údaj o ich rozsahu, okrem toho, ze uviedla, ze sa mohli dotknút vsetkých verejných podnikov, najmä v odvetví dopravy. Ako konkrétny príklad Komisia spomenula len mozné dôsledky pre obchodnú cinnost státu v prípade zablokovania prístavu Marseille, ako to bolo pocas sociálnych nepokojov v marci 2011. Uviedla tiez tri príklady zablokovania výrobných závodov, ku ktorým za posledných pätnást rokov doslo vo Francúzsku a Belgicku. Hoci teda mozno povazovat za dostatocne preukázanú existenciu znacného sociálneho napätia vo vnútri spolocnosti SNCM, ako to vyplýva napríklad z odôvodnenia 271 napadnutého rozhodnutia, uvádzané okolnosti nemôzu v prejednávanej veci preukázat existenciu skutocného rizika solidárnych strajkov v dalsích podnikoch priamo alebo nepriamo ovládaných Francúzskou republikou ku dnu prijatia uvedeného rozhodnutia. 106 Po druhé je potrebné zdôraznit, ze neexistencia úsilia Komisie kvantifikovat nepriame sociálne náklady je tým závaznejsia, ze uvedené náklady musia byt znacné na to, aby odôvodnovali jej argumentáciu. Náklady na dodatocné náhrady za prepustenie totiz logicky predstavujú viac ako 158 miliónov eur, co je záporná cena za prevod spolocnosti SNCM. Na to, aby dodatocné náhrady za prepustenie mohli byt odôvodnené, musia byt náklady na ne nizsie ako nepriame sociálne náklady, ako sú náklady na solidárne strajky. Z toho vyplýva, ze suma nepriamych sociálnych nákladov v prípade, ak skutocne vzniknú, musí byt mimoriadne vysoká na to, aby mohla odôvodnit argumentáciu Komisie. 107 Po tretie vzhladom na skutocnosti uvedené Komisiou je potrebné zdôraznit, ze nijaká skutocnost v spise neumoznuje dospiet k záveru, ze priznanie dodatocných náhrad za prepustenie zamestnancom spolocnosti SNCM mohlo zabránit vzniku sociálnych nepokojov v prípade likvidácie spolocnosti, co Komisia pocas pojednávania uznala. Komisia totiz nielenze neanalyzovala pravdepodobnost vzniku spomenutých nepriamych sociálnych nákladov, ale tiez neanalyzovala riziko, ze by vznikli, aj keby doslo k vyplateniu dodatocných náhrad za prepustenie. V tomto poslednom uvedenom prípade by teda uvádzané nepriame sociálne náklady, ktoré predstavovali odôvodnenie uvedených náhrad, musela napriek priznaniu dodatocných náhrad znásat Francúzska republika. 108 Komisia teda neuviedla nijakú skutocnost, ktorá by umoznovala z právneho hladiska dostatocne preukázat, preco zahrnutie znacných nákladov na dodatocné náhrady za prepustenie, ktoré navyse môzu dosiahnut az desatnásobok sumy samotných zákonných a zmluvných záväzkov, ako to vyplýva z odôvodnenia 277 napadnutého rozhodnutia, bolo v prejednávanom prípade odôvodnené primeranou pravdepodobnostou, ze Francúzska republika z nich bude mat, hoci aj z dlhodobého hladiska, nepriamy materiálny prospech. Hoci je nemozné vylúcit riziko urcitých sociálnych dôsledkov v iných verejných podnikoch v prípade likvidácie spolocnosti SNCM bez vyplatenia dodatocných náhrad za prepustenie, rozsah dotknutých nepriamych sociálnych nákladov, ako aj pravdepodobnost ich vynalozenia vôbec neboli analyzované Komisiou, a to ani v jej písomných odpovediach Vseobecnému súdu. Preto je potrebné konstatovat, ze dlhodobá hospodárska racionálnost správania Francúzskej republiky nebola z právneho hladiska dostatocne preukázaná. 109 Vzhladom na body 72 az 108 vyssie treba tretej výhrade zalobkyne vyhoviet. Preto je potrebné vyhoviet tretiemu zalobnému dôvodu bez toho, aby bolo potrebné analyzovat prvú, druhú, stvrtú, piatu a siestu výhradu. Dôsledky pre zákonnost napadnutého rozhodnutia budú preskúmané v bode 155 a nasl. nizsie. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie vyplývajúcom zo schválenia kapitálového vkladu spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur ako opatrenia, ktoré nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES 110 Zalobkyna uvádza na podporu tohto zalobného dôvodu dve výhrady, ktoré sú zalozené jednak na nesprávnom uplatnení kritéria súbeznosti kapitálových vkladov súkromných nadobúdatelov a spolocnosti CGMF a jednak na nedodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania. 111 Z odôvodnenia 72 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spolocné a súbezné upísanie nových akcií nadobúdatelmi a spolocnostou CGMF za 35 miliónov eur, z toho 25 % spolocnostou CGMF, bolo upravené v oddiele III spolocného vyhlásenia o úmysle. K tomuto upísaniu malo dôjst po rekapitalizácii vo výske 142,5 milióna eur a prevode 75 % akcií na súkromných nadobúdatelov za symbolickú ciastku. 112 V odôvodnení 354 napadnutého rozhodnutia Komisia najprv konstatovala, ze vklad verejného kapitálu nepredstavuje pomoc, ak súbezne dôjde k súkromným investíciám znacného rozsahu. Komisia sa teda domnievala, ze na to, aby mohla dospiet k záveru o neexistencii státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, sa môze obmedzit na analýzu súbeznosti kapitálových vkladov, kedze tieto vklady boli znacné, bez vykonania analýzy výnosov. Vzhladom na to, ze kritérium súbeznosti bolo dodrzané, Komisia v odôvodnení 360 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze kapitálovým vkladom spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur sa spolocnosti SNCM neposkytla nijaká hospodárska výhoda, a teda tento vklad nepredstavoval pomoc. 113 Komisia dalej az po tom, co konstatovala neexistenciu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, v odôvodneniach 361 az 363 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku, ci by bol pevný výnos vkladu spolocnosti CGMF prijatelný pre hypotetického súkromného investora. Komisia tak konstatovala, ze vzhladom na to, ze pevný výnos oslobodzoval spolocnost CGMF od rizika na úrovni plnenia obchodného plánu, predstavoval primeranú dlhodobú návratnost vlozeného kapitálu. Okrem toho expert Komisie usúdil, ze z hladiska rizikového profilu sa tento kapitálový vklad podobal na obligáciu francúzskeho súkromného sektora. 114 Z odôvodnenia 364 napadnutého rozhodnutia napokon vyplýva, ze dolozka o zrusení prevodu (pozri bod 23 vyssie) nebola posudzovaná v súvislosti s otázkou výnosov, pricom Komisia sa obmedzila na konstatovanie, ze táto dolozka nemôze viest k spochybneniu rovnosti zaobchádzania so spolocnostou CGMF a so súkromnými nadobúdatelmi. 115 V tejto súvislosti v bodoch 76 a 77 vyssie uz bolo pripomenuté, ze na urcenie, ci vklad pochádzajúci z verejného sektora zahrna prvky státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je potrebné posúdit, ci by súkromný investor uvedený vklad vykonal za porovnatelných okolností. V prípade, ak stát priamo alebo nepriamo dal podniku k dispozícii kapitál za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým trhovým podmienkam, nemozno ho kvalifikovat ako státnu pomoc, a to na základe zásady rovnosti zaobchádzania s verejným a so súkromným sektorom. Treba teda konstatovat, ze kapitálový vklad z verejných prostriedkov splna kritérium súkromného investora a nemá za následok poskytnutie státnej pomoci, ak sa tento vklad okrem iného uskutocní súbezne so znacným vkladom kapitálu súkromného investora vykonaným za porovnatelných podmienok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia, [36]T-296/97, Zb. s. II-3871, bod 81 a tam citovanú judikatúru). O súbeznosti 116 Pokial ide o súbeznost vkladov verejných a súkromných investorov, zalobkyna sa domnieva, ze vzhladom na to, ze celá suma 35 miliónov eur nebola uvolnená v tom istom okamihu, kritérium súbeznosti pre vsetky vklady nebolo dodrzané, zatial co Komisia povazovala za postacujúce, aby podmienky boli podobné. 117 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze súbeznost vkladov verejných a súkromných investorov je nanajvýs ukazovatelom, ktorý umoznuje priklonit sa k neexistencii pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Z bodu 81 rozsudku Alitalia/Komisia, uz citovaného v bode 115 vyssie, ktorý Komisia citovala v poznámke pod ciarou c. 168 napadnutého rozhodnutia, totiz vyplýva, ze tieto vklady musia byt vykonané za porovnatelných podmienok. Vzhladom na to, ze cielom kritéria súkromného investora je porovnat správanie státu so správaním hypotetického súkromného investora, nemozno popriet, ze existencia investorov ochotných investovat súbezne a v znacnom rozsahu môze ulahcit uznanie takého kritéria. Na posúdenie zákonnosti dotknutých vkladov z hladiska pravidiel Spolocenstva v oblasti státnej pomoci sa vsak musia zohladnit vsetky relevantné skutkové a právne údaje. Casový aspekt je teda prirodzene dôlezitý, ale súbeznost samu osebe nemozno v zásade povazovat za dostacujúcu. 118 Kedze súbeznost mozno povazovat len za indíciu, ktorá umoznuje priklonit sa k neexistencii pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, nie je opodstatnené posudzovat ju prísne. V prejednávanej veci vzhladom na skutocnost, ze prvá stvrtina kazdého podielu bola uvolnená v presne rovnakom case a ze na zvysné tri stvrtiny sa vztahujú tie isté vnútrostátne predpisy, Komisia bola oprávnená konstatovat, ze toto kritérium súbeznosti bolo splnené alebo ze aspon analýza casového aspektu nasvedcovala existencii porovnatelných podmienok súkromných a verejných investícií. 119 Preto je potrebné zamietnut prvú výhradu stvrtého zalobného dôvodu ako nedôvodnú. O rovnosti zaobchádzania 120 Podla zalobkyne nerovnost na úrovni výnosov medzi spolocnostou CGMF a súkromnými nadobúdatelmi spôsobená najmä existenciou dolozky o zrusení prevodu spochybnuje porovnatelnost podmienok investovania súkromných nadobúdatelov a spolocnosti CGMF, co údajne spôsobuje nezákonnost záveru Komisie týkajúceho sa rovnosti zaobchádzania. 121 Podla zásad uvedených v bode 115 vyssie je potrebné posúdit, ci prípadné rozdiely medzi výnosmi z kapitálových vkladov súkromných nadobúdatelov a spolocnosti CGMF môzu spochybnit dôvodnost analýzy Komisie, podla ktorej bola dodrzaná zásada rovnosti zaobchádzania. 122 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené v bodoch 117 a 118 vyssie, súbeznost verejných a súkromných investícií v prejednávanej veci mohla predstavovat nanajvýs okolnost relevantnú pri posudzovaní otázky, ci má vklad verejného kapitálu povahu státnej pomoci. V dôsledku toho je tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení 354 napadnutého rozhodnutia, ze súd Spolocenstva potvrdil rámec jej analýzy, nesprávne. Okrem toho bod 3.2 tretia zarázka oznámenia o uplatnovaní clánkov 92 [ES] a 93 ES na majetkovú úcast verejných orgánov (Vestník ES 9-1984), na ktorý Komisia odkazuje v poznámke pod ciarou c. 167, stanovuje len domnienku neexistencie pomoci v prípade znacnej a súbeznej súkromnej investície. Ako teda Komisia uznala vo svojich písomných odpovediach na otázky Vseobecného súdu, súbeznost sama osebe - ani v prípade znacných súkromných investícií - nemôze byt postacujúca na konstatovanie o neexistencii pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES bez zohladnenia ostatných relevantných skutkových alebo právnych okolností. 123 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze otázka pevného výnosu a otázka týkajúca sa vplyvu dolozky o zrusení prevodu patria do súboru relevantných okolností, ktoré Komisia mala analyzovat s cielom dospiet k záveru o porovnatelnosti podmienok investovania súkromných nadobúdatelov a spolocnosti CGMF, a teda o dodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania. 124 V prvom rade je totiz potrebné konstatovat, ze výnosnost kapitálového vkladu súkromných nadobúdatelov nie je stanovená spolocným vyhlásením o úmysle. Okrem toho kapitálový vklad spolocnosti CGMF sa podla napadnutého rozhodnutia podobá na obligáciu, kedze má pevnú úrokovú sadzbu. Táto pevná úroková sadzba vsak nie je zarucená, kedze v prípade vykonania dolozky o zrusení prevodu v nadväznosti na neobnovenie zmluvy o OPSVZ alebo rozhodnutie Komisie alebo súdu Spolocenstva, ktoré by podstatne ovplyvnovalo hodnotu spolocnosti, sa pevný výnos prestane vyplácat. Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia nemohla v rámci skúmania rovnosti zaobchádzania vynechat podrobnú analýzu vplyvu rozdielov vo výnosoch z podielov spolocnosti CGMF a podielov súkromných nadobúdatelov. 125 V druhom rade je potrebné poukázat na to, ze investíciu vo výske 8,75 milióna eur do kapitálu spolocnosti SNCM mozno povazovat za klasickú portfóliovú investíciu len ak sa nezohladní kontext privatizácie podniku. Tento kapitálový vklad sa totiz uskutocnuje v rámci celkového protokolu o predaji, ktorý je výsledkom výnimocnej dohody, v ktorej sú vklady nadobúdatelov protihodnotou rozsiahlych záväzkoch Francúzskej republiky v rôznych formách. 126 V tretom rade, pokial ide o dolozku o zrusení prevodu, Komisia sa domnieva, ze táto dolozka nemôze spochybnit rovnost zaobchádzania so súkromnými a verejnými investormi, kedze jej ocenenie uz bolo zohladnené v rámci prevodu podniku za zápornú predajnú cenu. 127 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o otázke, ci Komisia správne zohladnila ocenenie dolozky o zrusení prevodu, stací uviest, ze jej ekonomický dosah, a teda aj jej vplyv na rovnost zaobchádzania so súbeznými investormi vôbec neboli posúdené v napadnutom rozhodnutí. V odôvodnení 364 tohto rozhodnutia sa len konstatuje, ze táto dolozka nemôze viest k spochybneniu rovnakého zaobchádzania so súbeznými investormi, toto odôvodnenie vsak neobsahuje nijakú ekonomickú analýzu. Zo spisového materiálu pritom vyplýva, ze dolozka o zrusení prevodu má pravdepodobne znacnú ekonomickú hodnotu, co zalobkyna a spolocnost STIM d'Orbigny, dotknuté tretie osoby, ktoré predlozili pripomienky pocas konania vo veci formálneho zistovania, jasne zdôraznili pocas správneho konania, ako to vyplýva z odôvodnení 155, 158 a 163 napadnutého rozhodnutia. 128 Po prvé je totiz potrebné pripomenút, ze dolozku o zrusení prevodu mozno vykonat v prípade neobnovenia zmluvy o OPSVZ alebo vydania rozhodnutia Komisie alebo súdu Spolocenstva, ktoré by ovplyvnovalo hodnotu spolocnosti. Tieto dve udalosti sú uz samy osebe spôsobilé vyvolat tazkosti rekapitalizovanej spolocnosti SNCM, kedze táto spolocnost by v prvom prípade stratila znacnú cast svojho obratu a v druhom prípade by bola predmetom konania smerujúceho k vymozeniu neoprávnenej pomoci za vsetky vklady spolocnosti CGMF alebo ich cast. V tomto kontexte zlozitom pre podnik by vykonanie dolozky o zrusení prevodu malo za následok povinnost vrátit vsetky vklady nadobúdatelov. Okrem toho by CGMF opät vlastnila 100 % základného imania spolocnosti SNCM, a teda by v rozsahu 100 % zodpovedala za náklady na moznú budúcu likvidáciu, zatial co riziko likvidácie bude podstatne vyssie. 129 Po druhé Komisia a Francúzska republika pocas písomnej casti konania a na pojednávaní nespochybnili skutocnost, ze dolozka o zrusení prevodu mala skutocnú ekonomickú hodnotu, kedze tvrdili, ze jej ocenenie bolo prirodzene zahrnuté do transakcie. Francúzska republika navyse vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania zdôraznila, ze jedna zo súbezných ponúk, ktorá neobsahovala dolozku o zrusení prevodu, si vyzadovala ovela väcsiu rekapitalizáciu od Francúzskej republiky ako protihodnotu. Komisia a Francúzska republika teda nespochybnili skutocnost, ze dolozka o zrusení prevodu mala skutocnú financnú hodnotu. 130 Vzhladom na body 126 az 129 vyssie je potrebné dospiet k záveru, ze dolozka o zrusení prevodu môze prinajmensom vylúcit akékolvek riziko pre súkromných nadobúdatelov v prípade, ak nastane jedna z udalostí, ktoré spôsobujú jej uplatnenie, a ze uvedená dolozka má v dôsledku toho skutocnú financnú hodnotu. Táto dolozka teda môze zmenit rizikové profily kapitálových vkladov súkromných nadobúdatelov a spolocnosti CGMF, a teda spochybnit porovnatelnost podmienok investovania. Komisia teda v kazdom prípade v napadnutom rozhodnutí nemohla nevykonat podrobnú analýzu ekonomického dosahu dolozky o zrusení prevodu. 131 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia vo svojom posúdení porovnatelnosti podmienok investovania súbezných kapitálových vkladov nevzala do úvahy vsetky relevantné okolnosti, najmä výnosy. Z tohto dôvodu sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Druhú výhradu teda treba povazovat za dôvodnú. Preto je potrebné ciastocne vyhoviet stvrtému zalobnému dôvodu. Dôsledky tohto nesprávneho posúdenia pre zákonnost napadnutého rozhodnutia budú preskúmané v bode 155 a nasl. nizsie. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie vyplývajúcom zo schválenia opatrení pomoci osobe vo výske 38,5 milióna eur ako opatrení, ktoré nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES 132 Na podporu tohto piateho zalobného dôvodu zalobkyna uvádza v podstate tri výhrady. Po prvé analýza Komisie údajne nie je v súlade s bodom 3.2.7 usmernení, ktorého predmetom je "pomoc urcená na pokrytie sociálnych nákladov na restrukturalizáciu", kedze úcel tejto pomoci údajne nie je jasne vymedzený. Po druhé vzhladom na to, ze SNCM údajne na základe podnikovej dohody sama rozhoduje o sume priznanej zamestnancom, táto pomoc jednotlivcom sa údajne má povazovat za pomoc v zmysle bodu 59 usmernení. Toto opatrenie teda údajne stavia spolocnost SNCM do priaznivejsej situácie vo vztahu ku konkurencii, co údajne predstavuje selektívnu hospodársku výhodu, a teda pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Po tretie viazaný úcet, na ktorom sú ulozené financné prostriedky týkajúce sa pomoci jednotlivcom, údajne nie je úrocený. Údajne teda nerespektuje usmernenia v tom, ze potreba pomoci nie je obmedzená na minimum. 133 Komisia sa v podstate domnieva, ze tieto výhrady sú neúcinné vzhladom na to, ze zalobkyna spochybnuje zlucitelnost pomoci so spolocným trhom podla usmernení a nie charakter pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Pokial ide o vecnú stránku, Komisia sa domnieva, ze tieto opatrenia pomoci osobe spadajú pod sociálnu politiku clenských státov. 134 Na úvod je potrebné konstatovat, ze zalobkyna si zamiena existenciu pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a jej zlucitelnost so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení. Vzhladom na to, ze Vseobecnému súdu neprinálezí rozhodovat o zlucitelnosti pomoci, ktorú Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, je potrebné zamietnut prvú a tretiu výhradu piateho zalobného dôvodu ako neúcinné. 135 Druhú výhradu vsak treba vykladat tak, ze priamo spochybnuje konstatovanie neexistencie pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES zo strany Komisie. Je teda potrebné preskúmat, ci má táto pomoc jednotlivcom charakter hospodárskej výhody. 136 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze samotná skutocnost, ze opatrenie sleduje sociálny ciel, nestací na to, aby sa bez dalsieho vylúcilo posúdenie tohto opatrenia ako pomoci v zmysle clánku 87 ES. Odsek 1 tohto ustanovenia totiz nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje ich na základe úcinkov. Pojem pomoc zahrna verejné zásahy, ktoré v rôznych formách zmiernujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [37]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13; z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [38]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 21; z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, [39]C-159/01, Zb. s. I-4461, bod 51, a z 3. marca 2005, Heiser, [40]C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 46). 137 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze pojem pomoc nevyhnutne neznamená, ze ide o znásanie zákonnej povinnosti, ale skôr o zmiernenie nákladov, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, Zb. s. I-4553, bod 42). Definícia nákladu, ktorý spadá do bezného vedenia podniku, sa teda logicky nemôze obmedzovat na zákonné alebo zmluvné záväzky. Skutocnost, ze priamymi príjemcami pomoci osobe sú zamestnanci, tiez nemôze postacovat na preukázanie neexistencie pomoci v prospech ich zamestnávatela (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, [41]30/59, Zb. s. 1). 138 Na posúdenie, ci táto pomoc jednotlivcom predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je teda potrebné urcit, ci SNCM získava nepriamu hospodársku výhodu, ktorá jej umoznuje, aby nemusela znásat náklady, ktoré by za normálnych okolností museli zatazit jej vlastné financné zdroje, a tak bráni obvyklým dôsledkom pôsobenia trhových síl. 139 Z odôvodnenia 70 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze úcelom zálohy na bezný úcet vo výske 38,5 milióna eur, ktorú CGMF poskytla v prospech prepustených zamestnancov spolocnosti SNCM, je financovat náklady na budúce dodatocné náhrady prípadného plánu znizovania stavu zamestnancov vykonaného nadobúdatelmi. Táto záloha je totiz urcená na financovanie "casti nákladov na prípadný dobrovolný odchod do dôchodku alebo zrusenie pracovnej zmluvy..., ktoré doplnia sumy akéhokolvek charakteru, ktoré musí zaplatit zamestnávatel podla zákonných a zmluvných ustanovení" (clánok II.2 protokolu o prevode zo 16. mája 2006, citovaný v poznámke pod ciarou c. 66 napadnutého rozhodnutia). 140 Komisia v odôvodneniach 366 az 370 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze selektívna hospodárska výhoda existuje, ak vklad verejného kapitálu znizuje náklady podniku spojené s jeho bezným riadením. Konstatovala, ze v prejednávanej veci náklady spojené s bezným riadením tvoria vsetky náklady vyplývajúce z uplatnovania právnych predpisov v sociálnej oblasti a kolektívnych zmlúv vztahujúcich sa dané odvetvie. Vzhladom na to, ze cielom tejto pomoci osobe nebolo financovat zákonné a zmluvné záväzky, táto pomoc nebola urcená na financovanie nákladov spojených s bezným riadením podniku. 141 Podla odôvodnenia 372 napadnutého rozhodnutia cielom ani úcinkom pomoci osobe nemôze byt ulahcenie odchodu zamestnancov, kedze viazaný úcet sa môze odblokovat iba pre zamestnancov, ktorí v case nového sociálneho plánu uz opustili podnik. Táto pomoc jednotlivcom je teda údajne opatrením sociálnej politiky, kedze Francúzska republika koná ako predstavitel verejnej moci a nie ako stát, ktorý je akcionárom. Komisia v odôvodnení 375 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze cielom tohto opatrenia nie je financovat odchody, ktoré boli pôvodne upravené v pláne z roku 2002. 142 Túto argumentáciu nemozno prijat. 143 V prvom rade z judikatúry citovanej v bodoch 136 a 137 vyssie vyplýva, ze na rozdiel od toho, co Komisia tvrdí v bode 371 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze predmetné opatrenie nevyplýva z prísnych zákonných a zmluvných povinností, nemôze principiálne vylúcit, ze ide o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 144 V druhom rade je potrebné konstatovat, ze existencia viazaného úctu môze motivovat zamestnancov spolocnosti SNCM, aby odisli z podniku alebo prinajmensom aby z neho odisli bez rokovania o svojom odchode, najmä pokial ide o prípadné priznanie dodatocných náhrad za prepustenie v zmysle odôvodnenia 268 napadnutého rozhodnutia, pricom vsetky tieto skutocnosti predstavujú nepriamu hospodársku výhodu pre spolocnost SNCM. 145 Skutocnost, ze tento viazaný úcet bol dohodnutý s odbormi podniku pred privatizáciou, pocas sociálneho konfliktu v roku 2005, ako to vyplýva z písomných odpovedí Komisie, sama osobe nemôze spochybnit skutocnost, ze dotknuté opatrenia predstavujú státnu pomoc. Táto výhoda totiz bez ohladu na to, ci bola poskytnutá pred privatizáciou alebo po nej, nadalej prinása spolocnosti SNCM prospech. Okrem toho skutocnost, ze táto pomoc jednotlivcom je súcastou samotného protokolu o predaji, nasvedcuje tomu, ze predstavuje výhodu. Treba teda uznat, ze subjekty sa pre nu rozhodli, lebo z nej mohli mat urcitý prospech. 146 Z toho vyplýva, ze vysvetlenia Komisie, najmä vysvetlenia uvedené v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia, teda nie sú presvedcivé a dokonca ani zrozumitelné. 147 Vzhladom na body 142 az 146 vyssie je potrebné rozhodnút, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked tieto opatrenia pomoci jednotlivcom vo výske 38,5 milióna eur kvalifikovala ako opatrenia, ktoré nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Preto je potrebné vyhoviet piatemu zalobnému dôvodu. Dôsledky tohto nesprávneho posúdenia pre zákonnost napadnutého rozhodnutia budú preskúmané v bode 155 a nasl. nizsie. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie vyplývajúcom zo schválenia restrukturalizacného zostatku podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení 148 V prvom rade je potrebné konstatovat, ze tento siesty zalobný dôvod sa týka restrukturalizacného zostatku v konecnej výske 15,81 milióna eur, ktorý bol vyhlásený za zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení. 149 V druhom rade treba zdôraznit, ze analýza Komisie týkajúca sa tohto restrukturalizacného zostatku uvedená v odôvodneniach 366 az 434 napadnutého rozhodnutia bola zalozená na predpoklade, ze plán z roku 2006 neobsahoval prvky státnej pomoci. 150 V tejto súvislosti je totiz potrebné poukázat na to, ze v rozhodnutí z roku 2006 sa výslovne uvádza, ze ak by plán z roku 2006 obsahoval prvky pomoci na restrukturalizáciu, táto pomoc by sa musela analyzovat spolu s pomocou na restrukturalizáciu podla plánu z roku 2002, ako to vyplýva z odôvodnení 6, 7, 25 a 129 uvedeného rozhodnutia. Komisia navyse v odôvodnení 161 rozhodnutia z roku 2006 poukázala na to, ze nemôze vylúcit, ze celý kapitálový vklad vo výske 158 miliónov eur alebo jeho cast sa musí povazovat za státnu pomoc. Komisia tak správne zdôraznila, ze ak by toto nové opatrenie predstavovalo pomoc, muselo by sa posudzovat "spolu s celkovou pomocou na restrukturalizáciu, ktorej zlucitelnost by potom bolo potrebné preskúmat". 151 Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze plán z roku 2006 podla Komisie neobsahoval nové prvky pomoci, kedze Komisia konstatovala, ze záporná predajná cena 158 miliónov eur, spolocný a súbezný kapitálový vklad spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur a pomoc jednotlivcom vo výske 38,5 milióna eur nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 152 Z preskúmania tretieho, stvrtého a piateho zalobného dôvodu vsak vyplýva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a viacnásobného zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré môzu spochybnit predpoklad, ze plán z roku 2006 neobsahoval prvky pomoci. 153 Za týchto okolností Vseobecný súd konstatuje, ze analýza Komisie týkajúca sa restrukturalizacného zostatku nie je nálezite podlozená. Preto je potrebné vyhoviet siestemu zalobnému dôvodu bez toho, aby bolo potrebné preskúmat tvrdenia uvedené zalobkynou. 154 Teraz je potrebné posúdit dôsledky viacnásobného nesprávneho posúdenia Komisie pre zákonnost napadnutého rozhodnutia. O dôsledkoch viacnásobného zjavne nesprávneho posúdenia Komisie pre zákonnost napadnutého rozhodnutia 155 Z bodov 94, 109, 131 a 147 vyssie vyplýva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a viacnásobného zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o jej analýzy zápornej predajnej ceny 158 miliónov eur, spolocného a súbezného kapitálového vkladu spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur a pomoci jednotlivcom vo výske 38,5 milióna eur. V dôsledku toho je potrebné zrusit clánok 1 druhý odsek napadnutého rozhodnutia. 156 Z bodov 148 az 152 vyssie vyplýva, ze analýza Komisie týkajúca sa restrukturalizacného zostatku v konecnej výske 15,81 milióna eur bola zalozená na nesprávnom predpoklade. Preto je potrebné zrusit clánok 1 tretí odsek napadnutého rozhodnutia. O trovách 157 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom zalobkyne. 158 Francúzska republika a SNCM znásajú vlastné trovy konania v súlade s clánkom 87 ods. 4 prvým a tretím pododsekom rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 druhý a tretí odsek rozhodnutia Komisie 2009/611/ES z 8. júla 2008 o opatreniach C 58/02 (ex N 118/02), ktoré Francúzsko zaviedlo v prospech Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (SNCM), sa zrusuje. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania zalobkyne a znása vlastné trovy konania. 3. Francúzska republika a SNCM znásajú vlastné trovy konania. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. septembra 2012. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Dotknuté námorné spolocnosti Správne konanie Predmetné opatrenia Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia a na porusení práva na obhajobu a práva na úcinnú súdnu ochranu O druhom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na zjavne nesprávnom posúdení Komisie vyplývajúcom zo schválenia kapitálového vkladu vo výske 53,48 milióna eur podla clánku 86 ods. 2 ES v spojení s clánkom 87 ods. 1 ES O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie týkajúcom sa schválenia prevodu spolocnosti SNCM za zápornú cenu 158 miliónov eur ako opatrenia, ktoré nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie vyplývajúcom zo schválenia kapitálového vkladu spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur ako opatrenia, ktoré nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES O súbeznosti O rovnosti zaobchádzania O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie vyplývajúcom zo schválenia opatrení pomoci osobe vo výske 38,5 milióna eur ako opatrení, ktoré nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES O siestom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie vyplývajúcom zo schválenia restrukturalizacného zostatku podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení O dôsledkoch viacnásobného zjavne nesprávneho posúdenia Komisie pre zákonnost napadnutého rozhodnutia O trovách __________________________________________________________________ ( [42]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXU3bskg/L94316-8729TMP.html#t-ECR_62008TJ0565_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:225:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:050:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:061:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:019:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0349&locale=SK 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:288:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:303:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:225:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0296&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0371&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0084&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0017&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0008&locale=SK 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:364:TOC 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0205&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0152&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0142&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0358&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0334&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0196&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0305&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:138:TOC 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0296&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0159&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0172&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 42. file:///tmp/lynxXXXXU3bskg/L94316-8729TMP.html#c-ECR_62008TJ0565_SK_01-E0001