ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 12. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s parafínovými voskami -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien -- Dôkaz o porusení -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Rovnost zaobchádzania -- Pritazujúce okolnosti -- Opakované porusenie -- Povinnost odôvodnenia -- Polahcujúce okolnosti -- Podstatne znízená úcast -- Porusenie z nedbanlivosti -- Právo na obhajobu -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-558/08, Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, D. Durante, G. Rizza, S. Valentino a L. Bellia, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je najmä návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky), ako aj subsidiárne návrh na zrusenie pokuty ulozenej zalobkyni alebo jej znízenie, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. marca 2013, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1. Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 1 Rozhodnutím K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobkyna, Eni SpA spolu s dalsími podnikmi porusila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnila na karteli na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gácom. 2 Okrem zalobkyne bolo napadnuté rozhodnutie urcené aj týmto spolocnostiam: Esso Deutschland GmbH, Esso Société anonyme française, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobil Corp. (dalej spolocne len "ExxonMobil"), H&R ChemPharm GmbH, H&R Wax Company Vertrieb GmbH a Hansen & Rosenthal KG (dalej spolocne len "H&R"), Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG, MOL Nyrt., Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (dalej spolocne len "Repsol"), Sasol Wax GmbH, Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Ltd (dalej spolocne len "Sasol"), Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Ltd, The Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Ltd (dalej spolocne len "Shell"), RWE Dea AG a RWE AG (dalej spolocne len "RWE"), ako aj Total SA a Total France SA (dalej spolocne len "Total") (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 3 Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinérii zo surovej ropy. Pouzívajú sa na výrobu rôznych výrobkov, akými sú napríklad sviecky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby kaucuku, obalov, lepidiel a zuvaciek (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia). 4 Parafínový gác je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedlajsí produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiez konecným zákazníkom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). 5 Komisia zacala vysetrovanie po tom, co ju spolocnost Shell Deutschland Schmierstoff v liste zo 17. marca 2005 informovala o existencii kartelu a zároven jej predlozila ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). 6 Na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vykonala Komisia 28. a 29. apríla 2005 setrenia na mieste v priestoroch spolocností "H&R/Tudapetrol", Eni, MOL, ako aj v priestoroch patriacich spolocnostiam zo skupín Sasol, ExxonMobil, Repsol a Total (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 7 V období medzi 25. a 29. májom 2007 zaslala Komisia spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie vrátane zalobkyne oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Eni odpovedala na oznámenie o výhradách listom zo 14. augusta 2007. 8 Komisia uskutocnila 10. a 11. decembra 2007 vypocúvanie, ktorého sa zúcastnila Eni (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 9 Komisia vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze subjekty, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré predstavujú väcsinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáca v rámci EHP, sa dopustili jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré sa vztahovalo na územie EHP. Toto porusenie spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcenia cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúcich sa parafínových voskov (dalej len "hlavná cast porusenia"). Pokial ide o RWE (neskôr Shell), ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol a Total, porusenie týkajúce sa parafínových voskov súviselo tiez s rozdelením zákazníkov alebo trhov (dalej len "druhá cast porusenia"). Okrem toho porusenie, ktorého sa dopustili RWE, ExxonMobil, Sasol a Total sa týkalo tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu (dalej len "cast porusenia týkajúca sa parafínového gáca") (odôvodnenia 2, 95, 328 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 10 K protiprávnym postupom dochádzalo na protisútazných stretnutiach nazývaných "technické stretnutia" alebo niekedy aj stretnutia "Blauer Salon", ktoré organizovali úcastníci kartelu, a na "stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáca", ktoré boli zamerané osobitne na otázky súvisiace s parafínovým gácom. 11 Pokuty, ktoré boli v tomto prípade ulozené, boli stanovené na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2) (dalej len "usmernenia z roku 2006"), ktoré boli platné v case dorucenia oznámenia o výhradách spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie. 12 Napadnuté rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo [pokracujúcom] zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú: Eni SpA: [30. a 31.] októbra 1997 a od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005, ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: Eni SpA: 29120000 eur, Esso Société anonyme française: 83588400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobi1 Corporation v sume 34670400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s Esso Deutschland GmbH v sume 27081600 eur, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: 12000000 eur, Hansen & Rosenthal KG spolocne a nerozdielne s H&R Wax Company Vertrieb GmbH: 24000000 eur, z coho spolocne a nerozdielne s H&R ChemPharm GmbH v sume 22000000 eur, MOL Nyrt.: 23700000 eur, Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA spolocne a nerozdielne s Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA: 19800000 eur, Sasol Wax GmbH: 318200000 eur, z coho spolocne a nerozdielne so Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol [Ltd] v sume 250700000 eur, Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Limited, The Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Limited: 0 eur, RWE Dea AG spolocne a nerozdielne s RWE AG: 37440000 eur, Total France SA spolocne a nerozdielne s Total SA: 128163000 eur." 2. O skupine Eni 13 Pokial ide o úcast zalobkyne na porusení, Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila: "... (342) V kapitole 4 bolo preukázané, ze Eni sa pocas obdobia svojej úcasti zúcastnila na porusení prostredníctvom zamestnancov spolocností AgipPetroli SpA a Eni SpA... (343) AgipPetroli SpA bola zastúpená na stretnutí 30. a 31. októbra 1997 a v období od 21. a 22. februára 2002 do 31. decembra 2002 (ked sa zlúcila so spolocnostou Eni SpA a v dôsledku toho zanikla) a Eni SpA sa zúcastnila v období od 1. januára 2003 (od tohto dna boli divízie pre rafináciu a marketing zodpovedné za predaje parafínových voskov a parafínového gáca) do 28. apríla 2005 (den skoncenia porusenia). (344) AgipPetroli SpA sa zlúcila so spolocnostou Eni SpA 31. decembra 2002. Podla zásad vymedzených v odôvodnení 334 sa Eni SpA musí preto povazovat za spolocnost, ktorá prebrala zodpovednost za cinnosti spolocnosti AgipPetroli SpA v období pred 31. decembrom 2002... (345) V dôsledku toho sa spolocnost Eni SpA povazuje za zodpovednú, nielen pokial ide o jej priamu úcast na karteli po spojení so spolocnostou AgipPetroli SpA (31. december 2002), ale takisto aj za cinnosti spolocnosti AgipPetroli SpA v rámci kartelu v období pred týmto dnom. (346) V odpovedi na oznámenie o výhradách Eni nevyvrátila tieto závery Komisie týkajúce sa jej zodpovednosti. (347) Z dôvodov uvedených vyssie je Eni SpA zodpovedná za svoju úcast na stretnutí, ktoré sa uskutocnilo 30. a 31. októbra 1997 a v období od 21. a 22. februára 2002 do 28. apríla 2005 (den skoncenia porusenia)." Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. decembra 2008 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 15 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité písomné otázky a predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 16 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní z 19. marca 2013. 17 Vzhladom na skutkové väzby s vecami T-540/08, Esso a i./Komisia, T-541/08, Sasol a i./Komisia, T-543/08, RWE a RWE Dea/Komisia, T-544/08, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, T-548/08, Total/Komisia, T-550/08, Tudapetrol/Komisia, T-551/08, H&R ChemPharm/Komisia, T-562/08, Repsol YPF Lubricantes y especialidades a i./Komisia, a T-566/08, Total Raffinage et Marketing/Komisia, ako aj vzhladom na blízkost a zlozitost uvedených právnych otázok Vseobecný súd rozhodol, ze v prejednávanej veci vyhlási rozsudok az po pojednávaniach v uvedených súvisiacich veciach, z ktorých posledné sa konalo 3. júla 2013. 18 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- v celom rozsahu alebo ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie a vyvodil z toho dôsledku, pokial ide o sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená, -- subsidiárne zrusil alebo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 19 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 20 Zalobkyna uvádza na podporu svojej zaloby sest zalobných dôvodov. 21 Zalobkyna uvádza prvé dva zalobné dôvody týkajúce sa spochybnenia jej úcasti na karteli, ktoré sa zakladajú na porusení clánku 81 ES. Prvý zalobný dôvod sa týka preukázania jej úcasti na porusení z dôvodu jej prítomnosti na technickom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997. Druhý zalobný dôvod sa týka jej úcasti na porusení v období od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005. 22 Zalobkyna okrem toho uvádza styri zalobné dôvody týkajúce sa stanovenia sumy pokuty v jej prípade. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 81 ES, clánku 23 nariadenia c. 1/2003, usmernení z roku 2006, ako aj zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania z dôvodu nesprávneho stanovenia koeficientu vo výske 17 % na základe závaznosti porusenia a dodatocnej sumy nazvanej "vstupný poplatok". Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 81 ES, clánku 23 nariadenia c. 1/2003, usmernení z roku 2006, zásad právnej istoty a rovnosti zaobchádzania, ako aj na zneuzití právomoci z dôvodu zvýsenia sumy pokuty o 60 % na základe pritazujúcich okolností týkajúcich sa opakovaného porusenia. Piaty zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 81 ES, clánku 23 nariadenia c. 1/2003, usmernení z roku 2006, zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia, kedze Komisia neuznala existenciu polahcujúcej okolnosti týkajúcej sa podstatne znízenej úcasti na karteli a jej neúcasti na jeho vykonávaní. Siesty zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 81 ES, clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 2006 z dôvodu neuznania polahcujúcej okolnosti týkajúcej sa nedbanlivosti. 23 Vzhladom na to, ze prvý a druhý zalobný dôvod sa týkajú posúdenia dôkazov preukazujúcich úcast spolocnosti Eni na karteli, Vseobecný súd povazuje za uzitocné, aby boli tieto zalobné dôvody preskúmané spolocne. 1. O prvom a druhom zalobnom dôvode, ktoré sa týkajú úcasti zalobkyne na karteli a sú zalozené na porusení clánku 81 ES 24 Svojím prvým zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezákonne preukázala jej úcast na dohode alebo zosúladenom postupe na základe jej úcasti na technickom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 v Hamburgu (Nemecko). Svojím druhým zalobným dôvodom poukazuje na nezákonnost preukázania jej úcasti na karteli v období od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005. O pojmoch dohoda a zosúladený postup 25 Podla clánku 81 ods. 1 ES sa ako nezlucitelné so spolocným trhom zakazujú: vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 26 Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urceným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [5]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [6]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199). 27 Mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked sú konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia este predmetom rokovaní (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [7]T-240/07, Zb. s. II-3355, bod 45; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 151 az 157 a 206). 28 Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [8]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, [9]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 29 V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýsla uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze (rozsudok Heineken Nederland a Heineken/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 47; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 116 a 117). O zásadách hodnotenia dôkazov 30 Podla judikatúry musí Komisia predlozit dôkazy o poruseniach, ktoré zistí, a urcit dôkazné prostriedky, ktoré môzu právne dostatocným spôsobom preukázat existenciu skutocností svedciacich o porusení (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [10]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 31 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ked Vseobecný súd prejednáva zalobu o neplatnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí vseobecne v plnom rozsahu preskúmat, ci sú alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, [11]T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 32 Ak má súd v tejto súvislosti pochybnosti, tieto pochybnosti musia svedcit v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala predmetné porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 60, a rozsudok Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, [12]T-112/07, Zb. s. II-3871, bod 58). 33 V tejto poslednej uvedenej situácii je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ktorá vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a ktorá je jedným zo základných práv, ktoré predstavujú vseobecné zásady práva Európskej únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 59; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 34 Preto je potrebné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na úcely preukázania existencie porusenia. Treba vsak zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám v prípade kazdého prvku porusenia. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 62 a 63 a tam citovanú judikatúru). 35 Dôkazy uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, ktoré sa dopustil podnik, sa nemajú posudzovat samostatne, ale ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [13]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 36 Takisto je potrebné uviest, ze Komisia je v praxi casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, kedze od obdobia vzniku rozhodných skutocností, ktoré tvoria porusenie, mohlo uplynút niekolko rokov a niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Hoci Komisia musí nevyhnutne dokázat, ze protiprávna dohoda o urcení cien bola uzavretá, je neprimerané ziadat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, by totiz bolo velmi jednoduché uniknút potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na neurcitosti informácií o fungovaní protiprávnej dohody v situácii, ked existencia dohody a jej protisútazný ciel boli dostatocne preukázané. Podniky sa môzu za týchto okolností riadne obhajovat, ak majú moznost vyjadrit sa k vsetkým dôkazom, ktoré predlozila Komisia v ich neprospech (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [14]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 203). 37 Pokial ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES, v práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [15]T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 64). 38 Co sa týka dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov, jediným relevantným kritériom pri hodnotení predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 72). 39 Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [16]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1053 a 1838, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 70). 40 Pokial sa Komisia opiera výlucne o správanie predmetných podnikov na trhu, aby dospela k záveru o existencii porusenia, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 186). 41 Naproti tomu v prípadoch, ked Komisia vychádzala z listinných dôkazov, nestací, ak dotknuté podniky predlozia iba prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musia preukázat, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia sú nepostacujúce (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 187). Takéto hodnotenie dôkazov neporusuje zásadu prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, [17]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 181). 42 Kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusitelom ulozené, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú tajne, ze stretnutia sa uskutocnujú potajomky a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Preto nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by výslovne preukazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými subjektmi. Aj ked Komisia objaví také písomnosti, zvycajne sú len neúplné a nesúrodé, takze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody je preto mozné vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [18]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57; pozri tiez rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 64 a 65 a tam citovanú judikatúru). 43 Pri posudzovaní dôkaznej hodnoty listinných dôkazov treba prisúdit velký význam okolnosti, ze dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, [19]T-157/94, Zb. s. II-707, bod 312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [20]T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 181) alebo s priamym svedkom týchto okolností (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 207). 44 Absencia dátumu alebo podpisu na dokumente alebo skutocnost, ze je zle citatelný, tomuto dokumentu neodoberá nijakú dôkaznú silu, najmä ak mozno s dostatocnou presnostou urcit jeho pôvod, priblizný dátum jeho vzniku a jeho obsah (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV/Komisia, [21]T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 124; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, [22]T-11/89, Zb. s. II-757, bod 86). 45 Zo zásady volného hodnotenia dôkazov vyplýva, ze hoci neexistencia listinných dôkazov môze byt relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumoznuje spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, ze dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú preukázat existenciu porusenia jednoznacne a bez potreby výkladu (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 65; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74). 46 Okrem toho nijaké ustanovenie ani nijaká vseobecná zásada práva Únie nezakazujú Komisii pouzit voci podniku vyhlásenia iných podnikov, ktorým sa vytýka úcast na karteli. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 192, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 67). 47 Osobitne vysoká dôkazná hodnota môze byt priznaná vyhláseniam, ktoré sú po prvé vierohodné, po druhé vyhotovené v mene podniku, po tretie pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 71; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 205 az 210). 48 Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích dotknutých podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 219 a 220, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 68). 49 Okrem toho, hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu existuje urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze títo úcastníci mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu môze totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce ziadatela a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci z roku 2002 (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 72; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [23]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). 50 Predovsetkým treba usúdit, ze skutocnost, ze osoba sa priznala k poruseniu a pripustila tým existenciu iných skutocností, nez sú tie, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, ze ak neexistujú osobitné okolnosti naznacujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa tak v zásade musia povazovat za osobitne vierohodné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [24]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 166, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 59). 51 Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP. O opise hlavnej casti porusenia v napadnutom rozhodnutí 52 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia s názvom "Zhrnutie porusenia" usúdila, ze subjekty, ktorým je uvedené rozhodnutie urcené, sa zúcastnili jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP. Hlavná cast tohto porusenia spocívala "v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcenia cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií" dotýkajúcich sa parafínových voskov. Táto hlavná cast predstavovala jedinú zlozku porusenia, na ktorej sa zalobkyna podla napadnutého rozhodnutia podielala. 53 V napadnutom rozhodnutí v bode "4.1 Základné zásady a fungovanie kartelu" Komisia v odôvodnení 106 a nasl. uvedeného rozhodnutia opísala obsah hlavnú cast porusenia takto: "... (106) Technické stretnutia boli vzdy rozdelené na dve casti: úvodnú diskusiu týkajúcu sa technických otázok, po ktorej nasledovali diskusie protisútaznej povahy týkajúce sa okrem iného urcenia cien, rozdelenia trhov a (v niektorých prípadoch) zákazníkov, výmeny a poskytovania citlivých obchodných informácií, vrátane súcasnej a budúcej cenovej politiky, zákazníkov, výrobných kapacít a objemov predaja. (107) Diskusie týkajúce sa cien a potenciálnych zvýsení cien sa uskutocnovali spravidla na konci technických stretnutí. Diskusie týkajúce sa cien zvycajne iniciovala Sasol, ale následne o cenách a stratégiách cenovej politiky diskutovali vsetci úcastníci formou okrúhleho stola... Diskusie sa týkali tak zvýsení cien, ako aj orientacných cien pre konkrétnych zákazníkov a vseobecných zvýsení cien a tiez minimálnych cien a orientacných cien pre celý trh... Zvýsenia cien boli spravidla dohodnuté v absolútnych císlach a nie v percentách (napríklad 60 [eur] za tonu v prípade úplne rafinovaných parafínových voskov)... Minimálne ceny neboli dohodnuté len vtedy, ked existovala dohoda o zvýsení cien, ale aj vtedy, ked zvýsenie cien nebolo uskutocnitelné (napríklad v období poklesu cien)... ... (109) Zástupcovia podnikov si navyse vymienali citlivé obchodné informácie a zverejnovali svoju vseobecnú stratégiu... (110) Podniky - s výnimkou spolocnosti MOL - zastupovali manazéri, ktorí mali právomoc urcovat cenovú stratégiu svojho podniku a urcovat ceny pre jednotlivých zákazníkov. ... (111) Na väcsine technických stretnutí sa diskusie o cenách týkali spravidla parafínových voskov... a len zriedka jednotlivých druhov parafínových voskov (ako sú úplne rafinované parafínové vosky, polorafinované parafínové vosky, zmesi voskov/speciálne voskové výrobky, tvrdé parafínové vosky alebo hydrogenované vosky). Okrem toho bolo vsetkým podnikom jasné, ze ceny vsetkých druhov parafínového vosku sa zvýsia o rovnakú sumu alebo rovnaké percento... ... (113) Výsledok technických stretnutí sa spravidla realizoval prostredníctvom oznámenia zvýsení cien zákazníkom alebo zrusenia existujúcich cenových schém... Zriedkavé prípady podvádzania alebo neuplatnovania boli prebraté na nasledujúcich stretnutiach (pozri napríklad odôvodnenia 149 a 157). Jeden zo zastúpených podnikov zvycajne prevzal iniciatívu a zacal zvysovat svoje ceny. Spravidla to bola Sasol, avsak táto spolocnost niekedy ziadala od iného úcastníka, aby zacal. Krátko po tom, co niektorý podnik zákazníkom oznámil, ze zamýsla zvýsit ceny, ostatní dodávatelia ho nasledovali a tiez oznámili zvýsenia cien... Zástupcovia podnikov sa na technických stretnutiach navzájom informovali o opatreniach, ktoré prijali na realizáciu výsledkov technických stretnutí. Tieto informácie sa poskytovali ústne... alebo zaslaním kópie príslusných oznámení o zvýsení cien alebo zrusení cien jednému alebo vsetkým ostatným [zúcastneným] podnikom. Komisia totiz zistila, ze úcastníci si vymienali také oznámenia. Bolo zistené, ze pocas siestich týzdnov po technických stretnutiach doslo k výmene vzorky priblizne 150 listov tohto druhu... Bolo tiez zistené, ze podla dohody zastúpené podniky nemajú mat prospech z uplatnenia dohodnutého zvýsenia cien na zvýsenie svojho vlastného podielu na trhu... Toto zistenie nebolo v odpovediach na oznámenie o výhradách spochybnené." 54 V bode "4.2 Podrobné informácie o technických stretnutiach" Komisia v napadnutom rozhodnutí najskôr uviedla súhrnnú tabulku, v ktorej boli uvedené miesta a dátumy technických stretnutí, ako aj prítomné podniky (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia). Potom preskúmala dostupné dôkazy týkajúce sa kazdého z technických stretnutí (odôvodnenia 126 az 177 napadnutého rozhodnutia). 55 V bode "5.3 Povaha porusenia v posudzovanom prípade" Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila zásady, ktorými sa riadi kvalifikácia protisútazných konaní, uplatnitelné v posudzovanom prípade: "5.3.1 Zásady ... (205) V prípade komplexného dlhodobého porusenia nie je potrebné, aby ho Komisia kvalifikovala ako [dohodu alebo zosúladený postup]. Pojmy [dohoda alebo zosúladený postup] sú neurcité a môzu sa prekrývat. Protisútazné konanie sa mohlo z casu na cas menit alebo sa jeho mechanizmy mohli prispôsobit alebo posilnit s cielom zohladnit vývoj situácie. Takéto odlísenie by dokonca nemuselo byt ani mozné, kedze porusenie môze mat súcasne znaky kazdej z foriem zakázaného konania, zatial co v prípade, ak by sa niektoré z jeho prejavov posudzovali samostatne, bolo by mozno charakterizovat ich tak, ze konkrétne spadajú skôr pod jednu ako pod druhú formu. Bolo by vsak neprirodzené rozdelit v rámci analýzy to, co predstavuje jednoznacne konanie, ktoré má len jeden celkový ciel, na viaceré samostatné formy porusení. Kartel môze teda predstavovat zároven dohodu aj zosúladený postup. Clánok 81 [ES] nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre také komplexné porusenie, aké je opísané v tomto rozhodnutí... (206) V prípade, ak má kartel viacero clenov, ktorých protisútazné konanie mozno v urcitom období kvalifikovat ako dohodu alebo zosúladený postup (komplexné porusenia), Komisia nemusí presne urcit, do ktorej kategórie kazdý druh konania konkrétne patrí." 56 V tom istom bode napadnutého rozhodnutia Komisia dalej opísala obsah porusenia takto: "5.3.2 Uplatnenie (210) Skutocnosti opísané v kapitole 4 tohto rozhodnutia preukazujú, ze vsetky podniky, ktorých sa týka toto konanie, sa podielali na protisútazných cinnostiach týkajúcich sa parafínových voskov a - v prípade spolocností oznacených v odôvodnení 2 - parafínového gáca... a ze sa pravidelne zúcastnovali na stretnutiach, na ktorých sa preberali tieto otázky: 1. urcovanie cien[,] 2. ... rozdelenie zákazníkov a/alebo rozdelenie trhov[,] 3. poskytovanie a výmena citlivých obchodných informácií týkajúcich sa najmä zákazníkov, cien, výrobných kapacít a objemov predaja... 5.3.2.2 Urcovanie cien (240) Odôvodnenia 98, 107, 126, 128, 131, 133, 135, 137, 139, 140, 142, 145, 147, 149, 152, 153, 156, 157, 163, 168, 174, 176 a 177 preukazujú, ze predmetné podniky urcovali minimálne ceny a dojednávali zvýsenia cien (dalej len 'urcovanie cien`). (241) ExxonMobil, Repsol, Sasol a Shell potvrdili existenciu postupov urcovania cien [pozri odôvodnenie 107] a opät potvrdili túto informáciu na svojom vypocutí, ako aj vo svojej písomnej odpovedi na oznámenie o výhradách." 57 Komisia dospela k záveru o úcasti spolocnosti Eni na karteli v odôvodnení 298 napadnutého rozhodnutia takto: "Ako bolo preukázané v kapitole 4, Eni sa zúcastnila na stretnutí v roku 1997 a na jedenástich stretnutiach v období od februára 2002 do februára 2005. Stretnutie z roku 1997 (pozri odôvodnenie 145) umoznilo prijat dohodu o cenách v zmysle clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP. Pokial ide o stretnutia v období po februári 2002 (pozri odôvodnenia 165 az 178), Komisia na základe dostupných dôkazov a vseobecného opisu obvyklej struktúry technických stretnutí prijala záver, ze Eni pomáhala pri zvysovaní cien a výmene citlivých informácií, zúcastnovala sa na týchto aktivitách a prispievala k nim. Kedze Eni sa po roku 2002 zúcastnila na jedenástich z trinástich stretnutí, Komisia usudzuje, ze Eni vedela alebo mala vediet o protisútaznom cieli a opatreniach prijatých na technických stretnutiach. Hoci neexistuje nijaký dôkaz o tom, ze by sa Eni zúcastnila na stretnutiach zo 14. a 15. januára 2004 a z 11. a 12. mája 2004, Komisia usudzuje, ze pokracujúca úcast spolocnosti Eni na porusení je preukázaná v prípade obdobia od 21. a 22. februára 2002 do 28. apríla 2005... Komisia predovsetkým usudzuje, ze udalosti opísané v odôvodnení 165 preukazujú, ze Eni zohladnila získané informácie o správaní svojich konkurentov na trhu, prispôsobila svoje vlastné správanie a prijala vykonávacie opatrenia. Túto situáciu mozno posúdit ako zosúladený postup." O úcasti spolocnosti Eni na karteli z dôvodu jej prítomnosti na technickom stretnutí z 30. a 31.októbra 1997 58 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemôze úspesne prijat záver o jej úcasti na karteli na základe jej prítomnosti na technickom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997. Jej prítomnost je totiz odôvodnená návstevou jej zástupcu v Hamburgu na úcely legitímnych rokovaní so spolocnostou Sasol. Okrem toho uvedený zástupca sa distancoval od protisútazného obsahu predmetného technického stretnutia. Preskúmanie dôkazov 59 V odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia týkajúcom sa technického stretnutia z 30. a 31. októbra 1997 sa Komisia opiera o zápisnicu zo stretnutia "Blauer Salon", ktorú vyhotovila Sasol a v ktorej sú uvedené tieto údaje: "DáumZvýsenieMin. cena SQRT SCHS, D SQRT Dea, D SQRT SRS-Tuda, D SQRT MOL, HU1.1. SQRT Total, F1.1.DEM 10,-DEM 120Mobil-Bp, F SQRT Repsol, E SQRT Agip, I1.1.DEM 10" 60 Sasol vyhlásila, ze z tejto zápisnice vyplýva, ze vsetci úcastníci sa zaviazali zvýsit ceny o 10 az 12 nemeckých mariek (DEM) za 100 kg, Total a Agip si chceli zvýsit ceny o 10 DEM a ze to malo viest k minimálnej cene 120 DEM za 100 kg, aspon pokial ide o spolocnost Total. 61 Úrovne a dátumy zvýsení v celom rozsahu potvrdzujú dve poznámky týkajúce sa tohto stretnutia, ktoré boli nájdené v priestoroch spolocnosti MOL. 62 Komisia v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia dospela na základe týchto dokumentov a vyhlásení podnikov k tomuto záveru: "Zúcastnené podniky sa dohodli na stratégii s cielom harmonizovat a zvýsit ceny. Poznámka sa týka parafínových voskov a zároven parafínového gáca. Navyse z poznámky [spolocnosti MOL] vyplýva, ze podniky si vymienali informácie v súvislosti s udrzaním cien a so vseobecnou cenovou stratégiou". 63 V prvom rade v tejto súvislosti treba uviest, ze Sasol a Repsol vyhlásili, ze technické stretnutie z 30. a 31. októbra 1997 malo protisútazný obsah. Okrem toho Sasol tiez pristúpila k výkladu dokumentov, ktoré Komisia odhalila, pricom spresnila najmä to, ze vsetci úcastníci sa zaviazali zvýsit ceny (pozri bod 60 vyssie). Tieto vyhlásenia poskytli po zrelej úvahe osoby, ktoré sa zúcastnili na technických stretnutiach, pricom tieto vyhlásenia takisto svedcia v neprospech podnikov, v mene ktorých boli urobené. V zmysle judikatúry citovanej v bode 47 vyssie tak majú osobitnú vierohodnost. 64 V druhom rade treba uviest, ze obsah diskusií, ktoré sa viedli na technickom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997, je velmi dobre zdokumentovaný v poznámkach spolocnosti MOL a zápisnici zo stretnutia "Blauer Salon" vypracovanej spolocnostou Sasol. Dalej treba uviest, ze - ako Komisia poznamenala v odôvodnení 215 napadnutého rozhodnutia - poznámky spolocnosti MOL boli pripravené osobami, ktoré sa na týchto stretnutiach zúcastnili a ich obsah je struktúrovaný a relatívne podrobný. V dôsledku toho je dôkazná hodnota týchto poznámok velmi vysoká. Pokial ide o zápisnice zo stretnutí "Blauer Salon" vypracované spolocnostou Sasol, ide o dokumenty z obdobia, ked nastali skutkové okolnosti, a boli vypracované in tempore non suspecto, teda krátko po kazdom technickom stretnutí. Aj keby osoba, ktorá ich vypracovala, nebola na technických stretnutiach prítomná, vychádzala z informácií získaných od úcastníka. Preto je dôkazná hodnota týchto zápisníc takisto vysoká. 65 Vseobecný súd preto dospel k záveru, ze súbor dôkazov, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia, umoznuje potvrdit, ze úcastníci sa na technických stretnutiach z 30. a 31. októbra 1997 skutocne dohodli na zvýseniach cien parafínových voskov. O úcasti spolocnosti Eni na technickom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 a otázka jej distancovania sa 66 Zalobkyna nespochybnuje, ze jej zástupca, pán DS., sa zúcastnil na technickom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997. 67 Tvrdí vsak, ze úcast pána DS. na tomto technickom stretnutí bola náhodná. Tento zástupca totiz v nadväznosti na bilaterálne stretnutie so zástupcom spolocnosti Sasol, ktorá je zákazníkom spolocnosti Eni, pozval túto spolocnost na jedno stretnutie, ktoré organizovala spolocnost Sasol vo väcsom rozsahu spolu s dalsími európskymi výrobcami parafínov. 68 Navyse zalobkyna sa od protisútazného obsahu predmetného technického stretnutia distancovala. Pán DS., kedze sa nezaujímal o otázky súvisiace s uplatnovanými cenami a ponúkanými mnozstvami, sa nezúcastnil na diskusii, ale zotrval az do konca stretnutia iba z dôvodu zdvorilosti voci spolocnosti Sasol. Od zaciatku stretnutia vsak upozornil svojich partnerov zo spolocnosti Sasol, ze ani Eni ani on sám sa o takéto stretnutia nezaujímajú, ako to vyplýva z jeho vyhlásenia. Skutocnost, ze Sasol pochopila jeho distancovanie sa, bola preukázaná tým, ze Eni nebola pozvaná na dalsie technické stretnutia az do 21. februára 2002. Okrem toho Eni 12. júna 1998 tiez zrusila svoje clenstvo v odbornom zdruzeniu European Wax Federation (EWF). 69 Podla judikatúry v súvislosti s protisútaznými dohodami, ktoré sa tak, ako v prejednávanom prípade, prejavujú pocas stretnutí konkurencných podnikov, k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES dôjde vtedy, ak je predmetom uvedených stretnutí obmedzovanie, vylucovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze a tieto stretnutia tak smerujú k umelému organizovaniu fungovania trhu. V takom prípade stací, ak Komisia na úcely preukázania úcasti podniku na karteli preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy. Ak bola preukázaná úcast na takýchto stretnutiach, tomuto podniku prinálezí, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 81, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [25]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 47). 70 Dôvodom tejto zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania sa od jeho obsahu umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 82, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 48). 71 Treba uviest, ze tak poznámky spolocnosti MOL, ako aj zápisnica zo stretnutia "Blauer Salon" vyhotovená spolocnostou Sasol odkazujú na spolocnost Eni, kedze sa v nich uvádzajú tak názov spolocnosti Agip, ktorá je dcérskou spolocnostou spolocnosti Eni a pôsobí v oblasti výroby parafínových voskov, ako aj opatrenie na úcely zvýsenia cien navrhované spolocnostou Agip (podla poznámky spolocnosti MOL 100 DEM za tonu a podla zápisnice zo stretnutia "Blauer Salon" 10 DEM za 100 kg) a navrhovaný dátum zvýsenia ceny (1. január 1998). Zhodnost poznámok v súvislosti s týmito podrobnostami nepochybne preukazuje, ze zástupca spolocnosti Eni rovnako ako zástupcovia ostatných podnikov zúcastnení na tomto technickom stretnutí skutocne oznámil opatrenie a dátum zvýsenia cien výrobkov zodpovedajúcich parafínovým voskom. Toto zistenie je podporené tiez vyhlásením spolocnosti Sasol, podla ktorého sa tabulka nachádzajúca sa v predmetných dokumentoch má vykladat tak, ze vsetci úcastníci sa zaviazali zvýsit ceny z 10 na 12 DEM za 100 kg (pozri bod 60 vyssie). 72 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze pán DS. poukázal iba na absenciu jej záujmu vo vztahu k zástupcom spolocnosti Sasol. Spomenutie predmetného opatrenia a dátumu zvýsenia cien, ktoré navrhla spolocnost Eni, vo dvoch poznámkach, ktoré boli vyhotovené nezávisle dvomi podnikmi a ktoré odrázajú obsah diskusií na uvedených technických stretnutiach, naznacuje, ze ostatní úcastníci sa domnievali, ze Eni pristúpila k protisútazným dojednaniam. Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa verejne distancovala od protisútazného obsahu tohto technického stretnutia, tak treba zamietnut. Záver o úcasti zalobkyne na karteli 30. a 31. októbra 1997 73 Na základe uvedenej analýzy treba konstatovat, ze zalobkyna sa 30. a 31. októbra 1997 zúcastnila na technickom stretnutí, ktorého obsah patrí do hlavnej casti porusenia, t. j. dohôd alebo zosúladených postupov týkajúcich sa urcenia cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúcich sa parafínových voskov. Okrem priamych dôkazov preukazujúcich úcast zalobkyne na dojednaniach v súvislosti s urcením cien parafínových voskov treba poukázat na to, ze zalobkyna sa verejne nedistancovala od protisútazného obsahu uvedeného technického stretnutia. Komisia preto správne preukázala, ze zalobkyna sa zúcastnila na prvej casti porusenia 30. a 31. októbra 1997. 74 Dalsie tvrdenia zalobkyne nemôzu spochybnit toto zistenie. 75 Pokial ide o absenciu pozvania zalobkyne na nasledujúce technické stretnutia zo strany spolocnosti Sasol a zrusenie jej clenstva v EWF, stací uviest, ze skutocnost, ze Eni nebola pozvaná na následné technické stretnutia, je správne uvedená v napadnutom rozhodnutí stanovením dlzky trvania úcasti na porusení. Komisia sa totiz obmedzila na konstatovanie, ze Eni sa zúcastnila na karteli 30. a 31. októbra 1997 bez toho, aby doplnila dalsie dodatocné obdobie po predmetnom technickom stretnutí. 76 To isté platí v prípade tvrdenia zalobkyne, podla ktorého sa Komisia dopustila pochybenia, pokial ide o opatrenie, prostredníctvom ktorého zalobkyna zvýsila svoje ceny v nadväznosti na technické stretnutie z 30. a 31. októbra 1997. Vzhladom na to, ze úcast spolocnosti Eni na karteli nebola stanovená v prípade obdobia od 1. novembra 1997 do 20. februára 2002, tvrdenia týkajúce sa opatrenia na úcely zvýsenia cien spolocnostou Eni 1. januára 1998 nemôzu spochybnit platnost konstatovania jej úcasti na karteli 30. a 31. októbra 1997, ktorá bola jednoznacne potvrdená dôkazmi, ktorými disponuje Komisia. 77 Napokon tvrdenia zalobkyne týkajúce sa nesprávneho preukázania jej úcasti na pokracujúcej dohode alebo pokracujúcom zosúladenom postupe na základe jej prítomnosti na technickom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 nemôzu uspiet. Z dôvodu stanovenia dlhsích období úcasti na karteli je totiz prídavné meno "pokracujúce" v clánku 1 napadnutého rozhodnutia pouzité na základe pravidelnej úcasti dotknutých podnikov na karteli. V prípade spolocnosti Eni bola jej úcast na pokracujúcej dohode alebo pokracujúcom zosúladenom postupe stanovená na obdobie od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005. Naopak Komisia mohla správne prijat záver o úcasti spolocnosti Eni na karteli 30. a 31. októbra 1997 na základe priamych dôkazov týkajúcich sa daného technického stretnutia bez toho, aby musela splnit kritériá vyplývajúce z pojmu pokracujúce porusenie. 78 Vzhladom na uvedené úvahy treba potvrdit zistenie Komisie, podla ktorého sa zalobkyna zúcastnila na porusení 30. a 31. októbra 1997. O úcasti spolocnosti Eni na porusení v období od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005 79 Zalobkyna priznáva, ze sa zúcastnila na desiatich technických stretnutiach v období od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005. Domnieva sa vsak, ze Komisia nemohla vzhladom na úcast na týchto technických stretnutiach správne prijat záver, ze Eni sa podielala na dohode alebo zosúladenom postupe, ktoré sa týkajú urcenia cien (prvá cast) alebo výmeny citlivých informácií (druhá cast). O neúcasti spolocnosti Eni na dohode alebo zosúladenom postupe, ktoré sa týkajú urcenia cien parafínových voskov - Preskúmanie dôkazov 80 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala jej úcast na dohode alebo zosúladenom postupe, ktoré sa týkajúce urcenia cien parafínových voskov. 81 V prvom rade treba uviest, ze Komisia disponuje dôkazmi preukazujúcimi, ze na technických stretnutiach sa viedla aspon jedna diskusia v súvislosti cenami. 82 Konkrétne podla vyhlásenia spolocnosti Sasol z 12. mája 2005 technické stretnutia spravidla viedli k protisútaznej cinnosti, kedze sa na nich diskutovalo o zvýseniach a znízeniach cien a dochádzalo na nich k výmene informácií o hrubých cenách a plánovaní týkajúcom sa kapacít. 83 Podla vyhlásenia spolocnosti Repsol z 19. mája 2005 bola súcastou technických stretnutí diskusia o úrovniach cien parafínových voskov uplatnovaných úcastníkmi, ktorí sa zúcastnovali na technických stretnutiach. 84 Shell vyhlásila, ze vsetky technické stretnutia sa týkali urcenia cien. Podla jej vyhlásenia zo 14. júna 2006 sa o cenách parafínových voskov prinajmensom od roku 1999, ked sa jej zástupca, ktorý vypovedal ako svedok, zacal zúcastnovat na technických stretnutiach, nikdy nerozhodovalo jednostranne, ale vzdy o nich rozhodli konkurenti na technických stretnutiach. 85 Okrem toho tie isté podniky v tých istých vyhláseniach tiez uviedli, ze na viacerých technických stretnutiach sa úcastníci skutocne dohodli na minimálnych cenách alebo na zvýseniach cien a niekedy dokonca aj na opatreniach na úcely ich zvýsenia. 86 Tieto vyhlásenia, na ktoré Komisia tiez odkazuje najmä v odôvodneniach 107 a 113 napadnutého rozhodnutia, boli urobené na základe svedeckých výpovedí osôb, ktoré sa zúcastnili na technických stretnutiach, po zrelej úvahe a obvinujú aj podniky, v mene ktorých boli urobené. Vyhlásenia sa navyse vo vseobecnosti zhodujú s opisom porusenia, co este zvysuje ich vierohodnost. V zmysle judikatúry citovanej v bode 47 vyssie sú teda tieto vyhlásenia osobitne vierohodné. 87 Okrem toho treba zdôraznit, ze vo vyhláseniach spomenutých v bodoch 82 az 84 vyssie, ako aj v dalsích vyhláseniach, na ktoré sa odkazuje v odôvodneniach 107, 109, 111 a 113 napadnutého rozhodnutia a ktorých výnatky predlozila Komisia v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu, sa odkazuje na úcast spolocnosti Eni na predmetných technických stretnutiach a na úcast jej zástupcu na diskusiách, ktoré sa na týchto stretnutiach viedli. 88 Zalobkyna vsak tvrdí, ze Komisia vo vyhlásení spolocnosti Shell zo 14. júna 2006 nezohladnila pasáz, podla ktorej "co sa týka cien dohodnutých na technickom stretnutí, [pán S.] nevedel, ci Eni a Repsol, ktoré boli pocas technických stretnutí skôr pasívne, súhlasili s dátumom a sumou, ktoré boli dohodnuté na úcely zvýsenia cien". Zalobkyna na základe toho dospela k záveru, ze neexistuje dôkaz o tom, ze by respektovala cenové dojednania, ktoré boli prijaté na technických stretnutiach. 89 Treba uviest, ze v tom istom vyhlásení Shell medzi podnikmi, ktoré sa dohodli na zvýseniach cien a minimálnych cenách, spomína tiez spolocnost Eni. Toto vyhlásenie spresnuje, ze v nadväznosti na technické stretnutia ani MOL, ani Repsol ani Eni nezaslali svojim zákazníkom listy týkajúce sa zvýsenia cien, ale tieto zvýsenia oznámili skôr ústne. 90 Toto vyhlásenie je preto súcastou súboru dôkazov preukazujúcich úcast spolocnosti Eni na karteli a konkrétne na dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcenia cien parafínových voskov. Neistota pána S. zo spolocnosti Shell, pokial ide o spôsoby vykonania dohôd spolocnostou Eni, totiz nemôze znízit dôkaznú hodnotu tvrdení, ktoré sa konkrétne týkajú úcasti spolocnosti Eni na takýchto dohodách alebo zosúladených postupoch. 91 V druhom rade treba konstatovat, ze vyhlásenia uvedené v bodoch 82 az 84 vyssie sú podporené písomnými poznámkami, ktoré boli vyhotovené v case technických stretnutí a ktoré Komisia objavila pocas inspekcií, pricom zalobkyna k nim mala pocas správneho konania prístup a ich cast je citovaná najmä v odôvodneniach 165 a 177 napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o poznámku spolocnosti Eni citovanú v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia, ide o dokument, ktorý bol vyhotovený v case porusenia a in tempore non suspecto, teda po technickom stretnutí, na ktoré odkazuje. Dôkazná hodnota tejto poznámky je preto vysoká. Poznámka spolocnosti MOL citovaná v odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia je rukou písaná poznámka vypracovaná pocas stretnutí osobou, ktorá sa ich zúcastnila a má struktúrovaný a relatívne podrobný obsah. Jej dôkazná hodnota je preto velmi vysoká. 92 Po prvé, pokial ide o obsah poznámky spolocnosti Eni týkajúcej sa technického stretnutia z 21. a 22. februára 2002, Komisia v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia citovala túto pasáz: "Stretnutie, ktoré sa uskutocnilo vo velmi transparentnom prostredí, potvrdilo - aj pri zohladnení rozdielov jednotlivých trhov a rozdielnych stratégií v súvislosti s výrobkami a trhom - moznost zvýsit príjmy v súlade s postupmi, ktoré sme uz prijali. V dôsledku toho môzeme pokracovat v prebiehajúcich postupoch týkajúcich sa revízie zmluvných rámcov a súvisiacich cien, ktoré prirodzene zahrnujú nasich hlavných zákazníkov a distribútorov parafínu." 93 Podla napadnutého rozhodnutia obsah tejto poznámky preukazuje, ze diskusie sa týkali úrovne cien parafínových voskov. 94 Treba potvrdit tento výklad. Skutocnost, ze sa v poznámke spolocnosti Eni spomína revízia cien ako postup, v ktorom treba vo svetle diskusií, ktoré sa viedli na stretnutí, pokracovat, totiz naznacuje, ze úcastníci si na tomto stretnutí vymienali informácie o cenách. To potvrdzuje aj vyhlásenie spolocnosti Shell z 30. marca 2005, v ktorom bolo predmetné technické stretnutie zaradené na zoznam s názvom "Prehlad stretnutí a oznámenia týkajúce sa cien". 95 Zalobkyna tvrdí, ze jej predmetná poznámka konkrétne preukazuje, ze svoju obchodnú stratégiu vymedzila nezávisle od technických stretnutí. Ako totiz vyplýva z poslednej casti výnatku citovaného v bode 92 vyssie, zalobkyna sa svoju obchodnú stratégiu rozhodla zmenit este skôr, nez nadviazala co i len mensí styk so svojimi európskymi konkurentmi. 96 Vseobecný súd usudzuje, ze tento výklad nie je z hladiska znenia predmetného výnatku prijatelný. 97 To, ze Eni potvrdila moznost pokracovat vo zvysovaní svojich príjmov vdaka "revízii zmluvných rámcov a súvisiacich cien" na základe informácií získaných na "stretnutí, ktoré sa uskutocnilo vo velmi transparentnom prostredí" a ktorého protisútaznú povahu uznali nezávisle od seba spolocnosti Shell a Sasol, totiz bez primeranej pochybnosti naznacuje, ze informácie o cenách, ktoré získala Eni na technickom stretnutí, boli pre nu uzitocné a mohli ovplyvnit jej obchodné správanie. 98 Po druhé treba preskúmat poznámku spolocnosti MOL, citovanú v odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka technického stretnutia z 23. a 24. februára 2005 v Hamburgu, na ktorom sa zúcastnila Eni. 99 V uvedenej poznámke sa uvádza: "ExxonMobil [=1. apríl] EUR 15/t Shell Zvýsená cena Sasol [= 12. apríl] Zvysovanie cien" 100 Sasol vyhlásila, ze sa viedla diskusia o zvýsení cien a ze dalsím úcastníkom oznámila svoje vlastné zvýsenie cien. Vo vyhláseniach, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie, tak Shell, ako aj Sasol posúdili toto stretnutie ako tajné. 101 Na základe uvedeného treba prijat záver, ze Komisia disponuje rukou písanými poznámkami vyhotovenými v case, ked nastali vytýkané skutkové okolnosti týkajúce sa dohôd alebo zosúladených postupov v súvislosti s urcením cien parafínových voskov, ku ktorým doslo na technických stretnutiach, na ktorých sa zúcastnila Eni. - O úcasti spolocnosti Eni na protisútazných stretnutiach a nedistancovaní sa 102 Podla napadnutého rozhodnutia zalobkynu pocas hlavného obdobia jej úcasti na porusení, a to v období od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005, zastupoval na jedenástich z trinástich technických stretnutí, ktoré sa konali, pán MO. Zalobkyna uznáva svoju úcast na desiatich technických stretnutiach, pricom vsak spochybnuje svoju úcast na technickom stretnutí z 27. a 28. februára 2003 v Mníchove. 103 Je teda nesporné, ze zalobkyna sa zúcastnila na desiatich z trinástich technických stretnutí, ktoré sa konali v období od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005. 104 Podla judikatúry citovanej v bodoch 69 a 70 vyssie vsak na úcely preukázania úcasti podniku na karteli stací, ze Komisia preukáze, ze sa tento podnik zúcastnil na stretnutiach, na ktorých boli uzavreté dohody s protisútaznou povahou. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, dotknutému podniku prinálezí, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni. Dôvodom tohto pravidla je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania sa od jeho obsahu umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi. 105 V prejednávanom prípade vsak zalobkyna netvrdí, ze by sa verejne distancovala od obsahu protisútazných stretnutí. 106 Treba zdôraznit, ze existencia priamych dôkazov týkajúcich sa existencie dohôd alebo zosúladených postupov na technických stretnutiach, na ktorých sa zúcastnila zalobkyna bez distancovania sa od ich protisútazného obsahu, je sama osebe dostatocná na zalozenie jej zodpovednosti z dôvodu porusenia clánku 81 ES. 107 Komisia vsak v prejednávanom prípade vsak disponuje súborom dôkazov, ktoré preukazujú, ze na technických stretnutiach, na ktorých sa zúcastnila zalobkyna, doslo k dohodám alebo zosúladeným postupom týkajúcim sa urcenia cien, ako aj k výmene citlivých obchodných informácií v súvislosti s parafínovými voskami. - O údajnej absencii záujmu zalobkyne podielat sa na dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcenia cien parafínových voskov 108 Zalobkyna poukazuje na skutocnost, ze nemala nijaký záujem podielat sa na karteli. Svojím pôsobením výlucne na talianskom trhu s parafínovými voskami, pre ktorý je typické, ze dopyt prevysuje vnútrostátnu produkciu, vzdy uspela s uvádzaním vsetkej svojej produkcie na uvedený trh. Okrem toho objem 60 % az 70 % jej produkcie bol urcený pre jej hlavných zákazníkov, spolocnost SIMP, ktorá je predajcom, a spolocnost SER, ktorá je spracovatelom, s ktorými sa obchodné vztahy - v prípade spolocnosti SIMP od 1. januára 2004 a v prípade spolocnosti SER od 1. januára 2005 - spravovali zmluvami stanovujúcimi "cenové vzorce naviazané na kurz kotácií uvedených v úradných vestníkoch ICIS-LOR", pricom tieto vzorce sa priamo alebo nepriamo zakladali na priemerných cenách parafínových voskov "Chinese Origin CIF NWE" (cena CAF NWE pre výrobky pochádzajúce z Cíny). 109 Zalobkyna preto nemala nijaký záujem podielat sa na tajnej dohode s dalsími európskymi výrobcami, kedze nemohla mat nijaký prospech zo spolocného stanovenia vysokých cien, ktoré nemohla uplatnovat za týchto skutkových okolnosti. Hlavný obchodný problém spolocnosti Eni, ktorý kartel nemohol nijak vyriesit, sa týkal vstupu lacného cínskeho dovozu do Talianska. 110 Okrem toho Eni nemala záujem zúcastnit sa na tajnej dohode týkajúcej sa vseobecného zvýsenia cien na národných trhoch clenov kartelu, pretoze nemala kapacity na vývoz do iných clenských státov. Rovnako konkurencní výrobcovia nemali potrebu dosiahnut dohodu so spolocnostou Eni s cielom stanovit zvýsenie svojej predajnej ceny v Taliansku, kedze taliansky trh potreboval parafínové vosky pochádzajúce zo zahranicia. 111 V tejto súvislosti stací uviest, ze podla judikatúry nie je dôlezité, pokial ide o existenciu porusenia, aby uzatvorenie dohody alebo pokracovanie v zosúladenom postupe bolo alebo nebolo v obchodnom záujme dotknutých podnikov. Také tvrdenie zalobkyne nemôze viest k tomu, aby Vseobecný súd stanovil vo vztahu ku Komisii prísnejsie poziadavky, pokial ide o dôkazy, ktoré treba predlozit. Ak totiz Komisia uspeje pri zhromazdovaní listinných dôkazov na podporu údajného porusenia a tieto dôkazy sa spolu s vyhláseniami podnikov zdajú byt dostatocné na preukázanie existencie protisútaznej dohody - ako v prejednávanom prípade - nie je potrebné preskúmat to, ci obvinený podnik mal obchodný záujem na uvedenej dohode (pozri v tomto zmysle rozsudok Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 44 az 46). 112 Okrem toho tvrdenie zalobkyne je neprijatelné, pretoze sa pocas viac ako troch rokov pravidelne zúcastnovala na technických stretnutiach, ktorých protisútazný obsah uznali nezávisle od seba styri podniky zúcastnené na karteli. Zalobkyna nevysvetlila, ako môze rozumný hospodársky subjekt pristúpit na úcast na nezákonných praktikách a riskovat tak ulozenie znacnej pokuty bez toho, aby ocakával z predmetných dojednaní prospech. 113 Navyse tvrdenie zalobkyne spocívajúce v odvolávaní sa na neexistenciu jej záujmu na úcasti na karteli je priamo vyvrátené jej poznámkou týkajúcou sa technického stretnutia z 21. a 22. februára 2002 citovaného v bode 92 vyssie, z ktorého vyplýva, ze vo svetle diskusií na predmetných technických stretnutiach ocakávala, ze bude môct zvýsit svoje príjmy vdaka "revíziám" cien. 114 Toto tvrdenie treba preto zamietnut. - O alternatívnom vysvetlení poskytnutom zalobkynou 115 Zalobkyna tvrdí, ze jej úcast na technických stretnutiach je odôvodnená výlucne jej strategickým rozhodnutím vystúpit z medzinárodnej izolácie a nadviazat vztahy s hlavnými európskymi hospodárskymi subjektmi tým, ze nadviaze vztahy s EWF, ako aj jej záujmom o technické otázky týkajúce sa najmä vlastností parafínových výrobkov. 116 Treba zdôraznit, ze podla judikatúry citovanej v bode 41 vyssie v prípadoch, ked Komisia vychádzala z listinných dôkazov, nestací, ak dotknuté podniky predlozia iba prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musia preukázat, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia sú nepostacujúce. 117 Zalobkyna vsak neuviedla nijakú argumentáciu s cielom vyvrátit presnost a relevantnost vyhlásení podnikov a rukou písaných poznámok z obdobia, ked nastali vytýkané skutkové okolnosti, ktoré zhromazdila Komisia a ktoré sú základom záveru o úcasti spolocnosti Eni na dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcenia cien parafínových voskov. 118 Samotným tvrdením, ze záujem zalobkyne na úcasti na technických stretnutiach bol odôvodnený výlucne jej snahou nadviazat medzinárodné styky a sledovat technické diskusie, nemozno preukázat nezákonnost napadnutého rozhodnutia. 119 Navyse zalobkyna vôbec nevysvetlila, preco jej zástupca neopustil technické stretnutie vtedy, ked sa po ukoncení technických diskusií zacali diskusie s protisútazným obsahom. 120 Okrem toho z poznámky spolocnosti Eni týkajúcej sa technického stretnutia z 21. a 22. februára 2002 (pozri bod 91 a nasl. a bod 113 vyssie) nepochybne vyplýva, ze pri revízií svojich cien a na úcely zvýsenia svojich príjmov zohladnila protisútazný obsah uvedeného technického stretnutia. Tento prvok sám osebe vyvracia tvrdenie, podla ktorého jediným dôvodom úcasti zalobkyne bol jej záujem na technických diskusiách týkajúcich sa parafínových voskov. 121 V dôsledku toho treba toto tvrdenie zalobkyne zamietnut. - O údajnej neexistencii zhody vôle 122 Zalobkyna tvrdí, ze v prípade neexistencie zhody vôle s ostatnými clenmi kartelu jej nemozno pripisovat zodpovednost za dohodu, ktorej úcelom je urcenie cien. 123 Zástupca zalobkyne, pán MO., si bol plne vedomý, ze Eni nemohla zvýsit svoje ceny tak, ako si to zelali ostatní úcastníci kartelu, a to z dôvodu konkurencného tlaku cínskych výrobkov a vzhladom na skutocnost, ze 60 % az 70 % predaja zalobkyne bolo urcených dvom kupujúcim (spolocnostiam SIMP a SER), vo vztahu ku ktorým boli ceny stanovené odkazom na medzinárodné kotácie uverejnené vo vestníku ICIS-LOR. Zvýsenia nebolo mozné uplatnit ani na niekolkých konecných zákazníkov, ktorým predávala výrobky priamo Eni, a to z dôvodu, ze títo zákazníci mohli kúpit dané výrobky od spolocnosti SIMP. 124 V prvom rade treba v tejto súvislosti zdôraznit, ze podla vyhlásenia spolocnosti Shell zo 14. júna 2006 konkurencný tlak cínskych výrobkov predstavoval pre vsetkých úcastníkov kartelu problém, pricom jedným z dôvodov stanovenia minimálnych cien, ako aj malého zvýsenia cien bolo zabránit tomuto tlaku. Tento tlak preto nepredstavoval problém iba pre samotnú zalobkynu, co by bolo prekázkou vytvorenia spolocnej vôle, ale predstavoval skôr vývoj na trhu, ktorý sa dotýkal vsetkých úcastníkov a mohol podporit ich vzájomné zblizovanie sa. 125 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze pokrývala len 60 % az 65 % predaja v Taliansku vrátane parafínových voskov, ktoré vyrobila a ktoré SIMP a SER následne predali alebo spracovali. Podla jej vlastných údajov v období rokov 2002 az 2004 pochádzalo 18 % az 33 % parafínových voskov predaných v Taliansku od výrobcov usadených v iných clenských státoch Únie. Navyse priame predaje uskutocnené spolocnostou Eni vo vztahu k iným talianskym zákazníkom, nez sú SER a SIMP, boli takisto znacené, pricom zodpovedali 20 % alebo 22 % talianskeho trhu. 126 V dôsledku toho, pokial ide o priame predaje v prospech talianskych konecných zákazníkov, bola zalobkyna v konkurencnom vztahu nielen so spolocnostami SIMP, SER alebo s cínskymi výrobcami, ale aj s dalsími výrobcami usadenými v Únii. Takmer vsetci významní európski výrobcovia sa vsak podielali na karteli. Ako totiz Komisia potvrdila v odôvodneniach 67 a 68 napadnutého rozhodnutia, clenovia kartelu mali priblizne 75 % podiel na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP, pricom zvysný podiel bol vo velkej miere pokrytý dovozom z Cíny. 127 Takisto treba uviest, ze Eni na pojednávaní tvrdila, ze sa nepodielala na rozdelení geografických trhov v rámci kartelu, pretoze "dalsí európski výrobcovia" predávali v Taliansku. Eni tak nepriamo pripustila, ze aj dalsí clenovia kartelu uskutocnovali predaje v Taliansku. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clenovia kartelu mali dominantné postavenie, pokial ide o výrobu v rámci EHP, a ze 18 % az 33 % parafínových voskov predaných v Taliansku pochádzalo od európskych výrobcov. 128 Eni mala aspon ocakávat, ze taliansky dopyt po parafínových voskoch, ktorý nemohla uspokojit, uspokoja iní clenovia kartelu, takze medzi Eni a týmito clenmi kartelu existoval konkurencný vztah. Navyse je zrejmé, ze clenovia kartelu uplatnovali prostredníctvom svojho zosúladeného správania rozhodujúci vplyv na cenovú úroven parafínových voskov v rámci EHP, a to z dôvodu dôlezitosti svojho spolocného trhového podielu. Za týchto okolností zalobkyna nemôze popriet prípadné zisky, ktoré mohla ocakávat z dôvodu svojej úcasti na karteli. 129 Rovnako tvrdenie zalobkyne týkajúce sa konkurencného tlaku spolocnosti SIMP nemôze uspiet. Vzhladom na to, ze 75 % predaja parafínových voskov v rámci EHP a velkú väcsinu výroby pokrýval kartel, vseobecné zvýsenie cien parafínových voskov v rámci EHP z dôvodu kartelu mohlo ovplyvnit ceny, za ktoré SIMP mohla nakúpit parafínové vosky od iných výrobcov, nez je zalobkyna, co sa mohlo dotknút cien, ktoré uplatnovala SIMP vo vztahu k svojim zákazníkom. Zalobkyna preto mohla logicky ocakávat, ze by mohla mat prospech zo vseobecného zvýsenia úrovne cien parafínových voskov z dôvodu kartelu. 130 Napokon treba uviest, ze indexácia cien zalobkyne vo vztahu k spolocnosti SIMP týkajúca sa kotácií zalozených na priemerných cenách parafínových voskov "Chinese Origin CIF NWE" zacala az 1. januára 2004. Okrem toho indexácia cien zalobkyne vo vztahu k spolocnosti SER, zalozená na "najlepsej cene uplatnovanej najlepsím distribútorom", zacala 1. januára 2005. Z toho vyplýva, ze zalobkyna vo velkej miere zvelicila obchodný nátlak vyplývajúci z jej dohôd so spolocnostami SIMP a SER. Tieto spolocnosti boli spolocne prítomné iba pocas posledných mesiacov úcasti zalobkyne na porusení, a to v období od 1. januára a 28. apríla 2005. Navyse, vzhladom na to, ze kartel zahrnoval velkú väcsinu výroby parafínových voskov v rámci EHP a 75 % predaja, je prípustné domnievat sa, ze kartel vyvíjal nátlak na vseobecnú úroven cien (vrátane "najlepsích ponúk") a tým na ceny, ktoré uplatnovala zalobkyna a ktoré vyplývali z uvedenej indexácie. 131 Tieto tvrdenia zalobkyne preto nie sú presvedcivé. 132 V druhom rade a v kazdom prípade treba pripomenút, ze tvrdenia týkajúce sa neexistencie záujmu podielat sa na karteli vrátane tvrdení, ktoré sa týkajú absencie vôle uzatvorit nezákonné dohody pri zohladnení údajne praktickej nemoznosti konat v súlade s týmito dohodami, nemôzu odôvodnit to, aby si Vseobecný súd vyziadal od Komisie dôkazy presahujúce rámec toho, co je dostatocné na preukázanie úcasti na karteli podla judikatúry citovanej v bodoch 30 az 50, 69 a 70 vyssie. V prejednávanom prípade sa vsak zdá, ze Komisia v dostatocnom rozsahu zhromazdila dôkazy na podporu svojho záveru o úcasti zalobkyne na prvej casti porusenia pocas obdobia od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005 a konkrétne o úcasti na dohodách alebo zosúladených postupoch v súvislosti s urcením cien parafínových voskov. 133 Takisto treba pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 27 vyssie na úcely preukázania existencie dohody v rozpore s clánkom 81 ES stací, ak existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked sú konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia este predmetom rokovaní. Tvrdenia zalobkyne zalozené na tom, ze údajne nemohla vykonat zvýsenia cien, o ktorých sa rozhodlo na technických stretnutiach, sú preto irelevantné, kedze na úcely konstatovania zhody vôle úcastníkov stací v zmysle judikatúry zhoda vôle v súvislosti so samotným princípom urcovania alebo zosúladenia cien alebo dokonca s uplatnovaním umelého vplyvu na ich úroven. Zalobkyna vsak neuviedla nijaké konkrétne tvrdenie, aby vyvrátila vyhlásenia spolocností Sasol, Repsol a Shell, podla ktorých cielom technických stretnutí bolo urcenie cien. 134 V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na neexistencii jej vôle uzatvorit dohody týkajúce sa urcenia cien parafínových voskov. - O údajnej neúcasti na zosúladenom postupe 135 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nemohla úspesne preukázat, ze sa zúcastnila na zosúladenom postupe týkajúcom sa urcenia cien parafínových voskov. 136 V prvom rade treba pripomenút, ze Komisia disponuje priamymi dôkazmi pozostávajúcimi z vyhlásení podnikov, ktoré sa podielali na karteli, a z rukou písaných poznámok, z ktorých vyplýva, ze výsledkom technických stretnutí, ktorých sa zalobkyna zúcastnila, boli dohody alebo zosúladené postupy týkajúce sa urcenia cien parafínových voskov. 137 Okrem toho z týchto dôkazov vyplýva, ze úcastníci si na technických stretnutiach pocas viac ako dvanástich rokov vrátane obdobia úcasti spolocnosti Eni pravidelne vymienali informácie o svojich cenách a plánovaných zvýseniach. Zalobkyna neposkytla nijaké koherentné vysvetlenie týchto aktivít, ktoré by mohlo vyvrátit tvrdenie Komisie, podla ktorého úcelom týchto postupov bolo najmä urcenie cien. Naproti tomu dlhé obdobie, pocas ktorého sa systematicky konali stretnutia, je samo osebe nepriamym dôkazom o tom, ze zámerom úcastníkov bolo harmonizovat svoje cenové politiky tým, ze spoluprácou medzi sebou vedome nahradia riziká trhu. 138 V druhom rade sa vsak zalobkyna domnieva, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách poskytla dôkaz, ze jej stratégie v cenovej oblasti boli nezávislé od rozhodnutí, ku ktorým doslo na technických stretnutiach. Komisia nemôze preto v odôvodnení 298 napadnutého rozhodnutia úspesne tvrdit, ze Eni "zohladnila získané informácie o správaní svojich konkurentov na trhu, prispôsobila svoje vlastné správanie a prijala vykonávacie opatrenia". 139 V tejto súvislosti zalobkyna predlozila tabulku týkajúcu sa vývoja predajných cien parafínu "133" v období rokov 2002 az 2005, ktoré uplatnovala voci spolocnosti SIMP. Zalobkyna z tejto tabulky vyvodila, ze medzi cenami stanovenými na technických stretnutiach a zmenami cien, ktoré vykonala, neexistuje nijaká súvislost a ze zvýsenie jej cien z 542 eur k 1. januáru 2002 na 588 eur k 1.aprílu 2005 je nizsie nez inflácia a nemôze byt výsledkom vykonania tajnej dohody týkajúcej sa urcenia cien. Navyse od 1. januára 2004 stanovovala svoje predajné ceny uplatnované voci spolocnosti SIMP odkazom na "priemer priemerných mesacných kotácií parafínu 'Chinese Origin CIF NWE` uvedený vo vestníku ICIS-LOR za predchádzajúci mesiac". Identické dojednanie sa uplatnilo na predaj pre spolocnost SER. Údajný zosúladený postup sa preto nemohol týkat absolútne prevazujúcej kvóty (medzi 60 % a 70 %) jej výroby, ktorá bola predmetom dohôd so spolocnostami SIMP a SER. 140 Po prvé treba uviest, ze tabulka, ktorú poskytla zalobkyna, predstavuje velmi selektívnu prezentáciu vývoja jej cien. Obsahuje totiz iba informácie týkajúce sa parafínu "133", ktorý je jedným z mnohých druhov parafínových voskov, ktoré Eni uvádza na trh. Navyse ide o ceny uplatnované vo vztahu k spolocnosti SIMP, ktorá podla zalobkyne disponuje znacnou kúpnou silou a teda aj schopnostou získat od spolocnosti Eni výhodné kúpne podmienky. Tabulka neobsahuje nijaký údaj, pokial ide o vývoj cien spolocnosti Eni uplatnovaných vo vztahu k jej konecným zákazníkom, ktorí sú logicky najviac vystavení cenovým manipuláciám, ktoré sú výsledkom kartelu. 141 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, neexistuje vzájomný vztah medzi dostupnými informáciami o technických stretnutiach a tabulkou uvedenou v zalobe. 142 Z viacerých vyssie citovaných vyhlásení vyplýva, ze zvýsenia cien dohodnuté na technických stretnutiach sa spravidla nemohli v celom rozsahu uplatnovat vo vztahu k zákazníkom. Shell vyhlásila, ze bolo mozné vykonat asi dve tretiny dohodnutých zvýsení. Okrem toho viaceré skutocnosti uvedené v spise svedcia o tom, ze úcastníci casto nemohli vôbec vykonat dohodnuté zvýsenie. 143 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 42 vyssie sú dôkazy týkajúce sa kartelov zvycajne neúplné a nesúrodé. Vzhladom na to, ze Komisia nemala k dispozícii podrobné dôkazy o obsahu diskusií vedených na kazdom technickom stretnutí, zalobkyna sa teda nemôze úspesne odvolávat na údajnú absenciu zhody vývoja jej predajných cien parafínu "133" uplatnovaných voci spolocnosti SIMP s ciastocným obsahom technických stretnutí, ktoré Komisia bola schopná rekonstruovat, a to najmä preto, ze ceny rôznych výrobkov z parafínových voskov sa podstatne odlisovali a zákazníci sa logicky usilovali vyhnút sa zvýseniam. 144 Po tretie podla judikatúry skutocnost, ze podniky naozaj oznámili dohodnuté zvýsenia cien a ze takto oznámené ceny slúzili ako základ na urcenie individuálnych transakcných cien, sama osebe postacuje na konstatovanie, ze cielom, ako aj úcinkom tajnej dohody o cenách bolo závazné obmedzenie hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, [26]T-308/94, Zb. s. II-925, bod 194). V takom prípade Komisia nebola povinná skúmat podrobnosti argumentácie úcastníkov konania, ktorou chceli preukázat, ze predmetné dohody neviedli k zvýseniu cien vo väcsom rozsahu, nez by bolo mozné pozorovat za normálnych podmienok hospodárskej sútazi, a reagovat na ne bod po bode (rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 451). 145 Ako vsak vyplýva z preskúmania dôkazov v rámci tohto zalobného dôvodu, Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze protisútazné postupy v prejednávanom prípade sa týkali urcovania cien a ze výsledok stretnutí, na ktorých sa diskutovalo o zvýsení cien alebo pocas ktorých boli zvýsenia cien dohodnuté, bol casto vykonaný zrusením cien vo vztahu k zákazníkom a oznámením zvýsení a ze takto oznámené ceny slúzili ako základ na urcenie individuálnych transakcných cien. Takisto, ak sa úcastníci kartelu vzhladom na podmienky trhu dohodli na udrzaní cien, tiez to treba povazovat za súcast vykonávania jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia, o ktoré ide v prejednávanej veci. 146 Z toho vyplýva, ze tabulka týkajúca sa vývoja predajných cien parafínu "133" v období rokov 2002 az 2005, ktoré zalobkyna uplatnovala voci spolocnosti SIMP, a tvrdenia zalobkyne v tomto kontexte sú irelevantné. 147 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba prijat záver, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze Eni sa podielala na dohodách alebo protisútazných postupoch týkajúcich sa urcovania cien parafínových voskov, a zamietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu. O neúcasti spolocnosti Eni na dohode alebo zosúladenom postupe na úcely výmeny informácií 148 Zalobkyna spochybnuje, ze informácie vymenené na technických stretnutiach mali pre nu strategický význam alebo význam z hladiska hospodárskej sútaze. Na rozdiel od tvrdení Komisie tak zalobkyna k týmto informáciám neprihliadla a urcila svoje obchodné správanie nezávisle od vymenených informácií. V kazdom prípade ostatným úcastníkom kartelu neposkytla citlivé informácie. 149 Vseobecný súd uz v tejto súvislosti rozhodol, ze v prípade, ked sa konkurenti zúcastnovali na stretnutiach, pocas ktorých si vymienali informácie týkajúce sa najmä cien, ktoré chceli uplatnovat na trhu, podnik svojou úcastou na stretnutí s protisútazným úcelom nesledoval len ciel dopredu vylúcit neistotu týkajúcu sa budúceho správania svojich konkurentov, ale musel priamo ci nepriamo zohladnit informácie, ktoré získal na týchto stretnutiach, na urcenie politiky, ktorú chcel na trhu sledovat (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [27]T-1/89, Zb. s. II-867, body 122 a 123, a z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia, T-52/03, neuverejnený v Zbierke, bod 276, nezrusený v tomto bode). 150 Rovnako podla judikatúry treba predpokladat, ze ak neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, podniky zúcastnujúce sa na zosúladenom konaní, ktoré nadalej pôsobia na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí najmä vtedy, ked k zosúladenému konaniu dochádza pravidelne pocas dlhého obdobia (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 162). 151 Z toho dôvodu treba toto tvrdenie zamietnut. 152 Zalobkyna navyse poukazuje na vysoký stupen transparentnosti, ktorý je vo vseobecnosti typický pre sektor s parafínovými voskami. Priemerné ceny uplatnované v rôznych európskych krajinách boli pravidelne uverejnované vo vestníku ICIS-LOR. Zalobkyna tak nemala záujem zohladnit informácie poskytnuté na technických stretnutiach. 153 Treba uviest, ze vestník ICIS-LOR z 30. januára 2002 prilozený k zalobe obsahuje skálu priemerných cien niektorých druhov parafínových voskov, ktorá sa zakladá na informáciách z trhov v súvislosti s vývojom cien v januári 2002, a niekolko neurcitých predpovedí týkajúcich sa budúceho vývoja cien, pricom pojem "chýr" bol pouzitý redaktorom vestníka. 154 Treba poznamenat, ze na technických stretnutiach úcastníci podla jednotlivých výrobcov casto oznamovali zvýsenia cien, ktoré v budúcnosti zamýslajú vykonat, a nielen priemer priemyslu. Navyse, ako vyplýva z dôkazov zhromazdených Komisiou, úcastníci si tiez poskytovali informácie o dátume, kedy zamýslajú svojim zákazníkom oznámit nové ceny. Informácie vymienané pocas technických stretnutí boli preto neporovnatelne podrobnejsie a zamerané na budúcnost a nie minulost. 155 Dokument prilozený zalobkynou preto nemôze preukázat absenciu uzitocnosti informácií o cenách, ktoré si úcastníci vymienali na technických stretnutiach, ani zákonnost takých výmen, a nemôze ani vyvrátit domnienku, ze zalobkyna zohladnila informácie o cenách, ktoré boli poskytnuté na technických stretnutiach. 156 Toto tvrdenie musí byt preto tiez zamietnuté. 157 V kazdom prípade treba pripomenút, ze hlavná cast porusenia, ktoré sa vytýka zalobkyne, spocíva v "dohodách alebo zosúladených postupov týkajúcich sa urcenia cien a výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií". Úcast zalobkyne na dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcenia cien bola vo velkom rozsahu preukázaná v rámci analýzy prvej casti tohto zalobného dôvodu. Táto skutocnost sama osebe odôvodnuje skutocnost, ze predmetné porusenie bolo posúdené ako "velmi závazné", a teda aj ulozenú pokutu. Navyse tieto postupy zahrnovali tiez výmenu citlivých obchodných informácií, a to konkrétne informácií týkajúcich sa cien parafínových voskov. Tvrdenia uvedené v rámci tohto zalobného dôvodu preto nemôzu spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. 158 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba potvrdit zistenie Komisie, podla ktorého sa zalobkyna zúcastnila na hlavnej casti porusenia v období od 21. februára 2002 do 28.apríla 2005, a v dôsledku toho zamietnut druhý zalobný dôvod. 2. O zalobných dôvodoch uvedených v súvislosti so stanovením sumy pokuty ulozenej zalobkyni 159 V druhej skupine zalobných dôvodov zalobkyna predkladá výhrady a tvrdenia spochybnujúce tak zákonnost stanovenia sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, ako aj primeranost tejto pokuty. Uvedené výhrady a tvrdenia sa tak vo väcsej casti a bez jednoznacného oddelenia týkajú tak ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho zmeny v rámci výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecným súdom. 160 Podla judikatúry preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá bola priznaná súdom Únie v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 229 ES. Táto právomoc oprávnuje súdy, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradili posúdenie Komisiou svojím posúdením a v dôsledku toho zrusili, znízili alebo zvýsili sumu ulozenej pokuty alebo penále. Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, ze v súlade s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv Európskej únie súdy Únie uskutocnia tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze majú právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [28]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [29]T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). 161 Je preto úlohou Vseobecného súdu, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dnu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, ci bola zalobkyni ulozená pokuta, ktorej výska správne odráza závaznost a dlzku trvania predmetného porusenia, tak aby uvedené pokuty boli primerané vo vztahu ku kritériám stanoveným v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, [30]T-156/94, Zb. s. II-645, body 584 az 586, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [31]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 93). 162 Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení koeficientu z dôvodu závaznosti porusenia na 17 % a dodatocnej sume nazvanej "vstupný poplatok " 163 Komisia v napadnutom rozhodnutí v casti "Záver o závaznosti" prijala najmä tento záver: "... (651) Pokial ide o geografický rozsah, porusenie sa vztahovalo na celý EHP vzhladom na skutocnost, ze predmetné podniky predávali [parafínové vosky] v rámci celého EHP... (653) Vzhladom na specifické okolnosti prejednávaného prípadu, vyssie rozobraté kritériá týkajúce sa povahy porusenia a geografický rozsah sa cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit v prípade spolocností Eni a H&R/Tudapetrol musí stanovit na 17 %. Bolo preukázané, ze v prípade spolocností ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total sa jediné a pokracujúce porusenie vyznacovalo aj rozdelením zákazníkov a/alebo trhov. Rozdelenie trhov a rozdelenie zákazníkov patria svojou povahou medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, kedze tieto postupy vedú k obmedzeniu alebo vylúceniu hospodárskej sútaze na urcitých trhoch alebo vo vztahu k urcitým zákazníkom... Vzhladom na túto doplnujúcu závaznost sa cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit v prípade spolocností ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total, musí stanovit na 18 %." 164 Zalobkyna namieta voci tomu, ze Komisia pouzila koeficient 17 %, ktorý sa má uplatnit z dôvodu závaznosti porusenia podla bodu 21 usmernení z roku 2006 a z dôvodu odstrasujúceho úcinku podla bodu 25 uvedených usmernení (dodatocná suma nazvaná "vstupný poplatok"). Uvedený koeficient, ktorý bol pouzitý vo vztahu k podnikom, ktoré sa zúcastnili nielen hlavnej casti porusenia, ale takisto druhej casti spocívajúcej v rozdelení trhov a zákazníkov, totiz predstavoval iba 18 %. Rozdiel závaznosti nebol proporcionálne odzrkadlený rozdielom jediného percentuálneho bodu. Okrem toho Komisia porusila clánok 81 ES, clánok 23 nariadenia (ES) c. 1/2003, zásadu rovnosti zaobchádzania, usmernenia z roku 2006 a svoju povinnost odôvodnenia. Na základe toho zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd znízil uvedené koeficienty na nizsiu úroven nez 17 %. 165 Podla judikatúry z clánku 49 ods. 3 Charty základných práv vyplýva, ze prísnost trestov nesmie byt neprimeraná stíhanému trestnému cinu a ze podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 pri stanovení sumy pokuty sa zohladní závaznost a dlzka trvania porusenia. Zásady proporcionality a primeranosti trestu za porusenie stanovujú tiez, ze suma ulozenej pokuty musí byt primeraná závaznosti a dlzke trvania porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, [32]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 106, a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [33]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 226). 166 Konkrétne zásada proporcionality má za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok Súdu prvého stupna Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 165 vyssie, body 226 az 228, a rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne et Cousin Filterie/Komisia, [34]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 171). 167 Okrem toho pri urcovaní sumy pokuty sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a dlzka trvania protisútazných správaní, ich pocet a ich intenzita, velkost dotknutého trhu a ujma spôsobená verejnému hospodárskemu poriadku. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusenie. Na úcely transparentnosti Komisia prijala usmernenia z roku 2006, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohladní takú ci onakú okolnost porusenia a dôsledky, ktoré z toho môzu byt vyvodené pre výsku pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [35]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, body 57 az 59). 168 V prvom rade, pokial ide o prejednávaný prípad, treba uviest, ako sa uvádza v bode 23 usmernení z roku 2006, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je urcenie cien a ktoré sú tak ako v prejednávanom prípade súcastou hlavnej casti porusenia, patria svojou samotnou povahou medzi najzávaznejsie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Podla bodov 21 a 23 uvedených usmernení koeficient odrázajúci závaznost porusenia treba stanovit v hornej casti rozpätia 0 az 30 %. Navyse v prejednávanom prípade sa dohody a zosúladené postupy týkajúce sa urcovania cien vztahovali na vsetky krajiny EHP, co je podla bodu 22 usmernení z roku 2006 tiez relevantné (odôvodnenia 651 a 653 rozhodnutia). 169 Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia neporusila ani clánok 81 ES, ani clánok 23 nariadenia c. 1/2003, ani usmernenia z roku 2006, ked pouzila koeficient 17 % z dôvodu závaznosti porusenia, pokial ide o hlavnú cast tohto porusenia spocívajúcu v "dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien [a] výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií", ktoré sa dotýkajú parafínových voskov. To isté platí, pokial ide o stanovenie sumy, ktorú treba prirátat z dôvodu odstrasujúceho úcinku podla bodu 25 usmernení z roku 2006, tzv. "vstupný poplatok". Navyse Komisia uviedla väzbu medzi relevantnými faktormi, ktoré boli zohladnené z dôvodu závaznosti porusenia, a pouzitým koeficientom, takze dodrzala svoju povinnost odôvodnenia. 170 Treba dodat, ze stanovenie predmetného koeficientu na 17 % je takisto odôvodnené z hladiska kritérií posudzovania, ktoré boli uplatnené v judikatúre citovanej v bode 167 vyssie. Vseobecný súd preto usudzuje, ze uvedený koeficient je primeraný vo vztahu k závaznosti porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, inými slovami, ze vhodným spôsobom odráza závaznost porusenia. 171 V druhom rade treba preskúmat tvrdenia zalobkyne, podla ktorých rozdiel medzi na jednej strane koeficientom pouzitými v prípade hlavnej casti porusenia a na druhej strane koeficientom pouzitým v prípade prvej a druhej casti spolocne, ktorý je v rozsahu jedného percentuálneho bodu, neodráza rozdiel závaznosti spocívajúci v zahrnutí úcasti na rozdelení zákazníkov a trhov. 172 Zalobkyna tvrdí, ze podla usmernení z roku 2006 rozdelenie trhov a zákazníkov patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, takze je neprimerané, ze sa uplatnilo iba 1 % hodnoty predaja z dôvodu závaznosti a "vstupného poplatku", zatial co tieto koeficienty boli v prípade hlavnej casti porusenia stanovené na 17 %. 173 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze ako vyplýva z odôvodnení 240 a 248 napadnutého rozhodnutia, dohody spocívajúce v rozdelení trhov alebo zákazníkov boli v porovnaní s dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa urcenia cien parafínových voskov sporadické. Navyse podla nezávislých vyhlásení podnikov, ktoré sa tiez zúcastnili na karteli (pozri body 82 az 84 vyssie), súcastou technických stretnutí bola vzdy diskusia o cenových úrovniach uplatnovaných úcastníkmi, pricom tieto stretnutia sa spravidla týkali urcenia cien. 174 Okrem toho podla odôvodnenia 267 napadnutého rozhodnutia protiprávny a sankcionovaný ciel sledovaný úcastníkmi jediného a pokracujúceho porusenia v prejednávanom prípade spocíval v znízení alebo odstránení konkurencného tlaku, a to s konecným cielom dosiahnut najlepsie zisky a v poslednom rade stabilizovat alebo dokonca zvýsit tieto zisky. Nepochybne druhá cast porusenia mohla zhorsit nepriaznivé úcinky tohto porusenia vo vztahu k zákazníkom a dotknutým trhom. Táto cast vsak nemala protisútazný ciel, ktorý by mohol byt oddelený od protisútazného ciela spadajúceho do hlavnej casti porusenia, pretoze boli dotknuté tie isté výrobky a geografické trhy a v poslednej analýze rozdelenie trhov a zákazníkov, rovnako ako postupy sledujúce urcenie cien, slúzilo na dosiahnutie cenovej úrovne, ktorá je nad úrovnou konkurencných cien. 175 Na základe toho Vseobecný súd usudzuje, ze koeficienty vo výske 17 % pouzité v prípade podnikov zúcastnených na hlavnej casti porusenia nie sú neprimerané vo vztahu ku koeficientom, ktoré boli pouzité v prípade podnikov, ktoré sa zúcastnili aj na druhej casti porusenia. 176 Zalobkyna tiez odkazuje na rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia ([36]T-61/99, Zb. s. II-5349). Zdôraznuje, ze tak ako v prejednávanom prípade Komisia v tejto veci konstatovala existenciu "jediného a pokracujúceho porusenia". Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia nemôze sankcionovat rovnakým spôsobom podniky, ktoré sa v skutocnosti podielali na dvoch poruseniach, a podniky, ktoré sa podielali iba na jednom z týchto porusení, cím by porusila zásadu proporcionality. 177 Treba konstatovat, ze v rozsudku Adriatica di Navigazione/Komisia, uz citovanom v bode 176 vyssie (body 188 az 190), Vseobecný súd odmietol zistenie Komisie, podla ktorého dva rozdielne kartely týkajúce sa na jednej strany severných trajektových tratí a na druhej strane juzných trajektových tratí medzi Gréckom a Talianskom predstavovali jediné porusenie. V nadväznosti na toto konstatovanie Vseobecný súd usúdil, ze Komisia nemohla rovnako prísne sankcionovat spolocnosti, ktorým boli v spornom rozhodnutí pripísané dve porusenia, a spolocnosti, ktorým tak ako spolocnosti Adriatica di Navigazione bolo pripísané len jedno z porusení. 178 V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje záver Komisie, podla ktorého dohody alebo zosúladené postupy týkajúce sa urcenia cien a výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúce sa parafínových voskov (hlavná cast porusenia) a rozdelenie zákazníkov alebo trhov, pokial ide o parafínové vosky (druhá cast porusenia), predstavujú to isté jediné, komplexné a pokracujúce porusenie. 179 V kazdom prípade, ako sa uvádza v bode 72 vyssie, rozdelenie zákazníkov alebo trhov nemalo protisútazný ciel, ktorý by mohol byt oddelený od protisútazného ciela hlavnej casti porusenia. Rozdelenie trhov a zákazníkov spravidla slúzi tiez na dosiahnutie cenovej úrovne, ktorá je nad úrovnou konkurencných cien, rovnako ako postupy týkajúce sa urcenia cien. Dojednania vyplývajúce z oboch predmetných castí porusenia sa týkali rovnakých výrobkov a geografických trhov a boli dosiahnuté vdaka tomu istému mechanizmus spocívajúcemu v technických stretnutiach. Navyse urcovanie cien sa lahsie vykoná, ak je moznost zákazníkov obrátit sa na iných dodávatelov zúzená z dôvodu rozdelenia medzi nimi. Okrem toho vsetky podniky podielajúce sa na druhej casti porusenia sa zúcastnili aj na hlavnej casti porusenia a obe casti porusenia sa uskutocnili v tom istom období. Mozno tak prijat záver, ze obe casti porusenia sa navzájom doplnajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Amann & Söhne et Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 166 vyssie, body 89 az 92), takze záver Komisie týkajúci jednoty prejednávaného porusenia treba potvrdit. 180 Na rozdiel od skutkového a právneho kontextu veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Adriatica di Navigazione/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, preto v prejednávanom prípade existuje jediné porusenie. Navyse druhá cast porusenia nie je rovnocenná s hlavnou castou porusenia a okrem toho úcastníci druhej casti porusenia boli sankcionovaní prísnejsie nez tí, ktorí sa zúcastnili iba na hlavnej casti porusenia. Tvrdenie zalobkyne zalozené na uvedenom rozsudku treba preto zamietnut. 181 V tretom rade zalobkyna tvrdí, ze existuje zjavná diskriminácia medzi podnikmi, ktoré sa podielali na porusení. Obe najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES boli sankcionované celkom odlisne, a to v prejednávanom prípade, pokial ide o urcenie cien, základnou sumou a dodatocnou sumou vo výske 17 % hodnoty predaja, a pokial ide o rozdelenie trhov alebo zákazníkov, základnou sumou a zanedbatelnou dodatocnou sumou vo výske 1 % referencného obratu. 182 Podla judikatúry si zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, [37]106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [38]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 96). 183 V prejednávanej veci sa vsetci úcastníci nachádzali v rovnakej situácii v rozsahu, v akom bola ich zodpovednost uplatnená v prípade hlavnej casti porusenia. Komisia tak pri dodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania zohladnila vo vztahu k vsetkým úcastníkom 17 % hodnoty predaja z dôvodu závaznosti porusenia, ako aj na úcely stanovenia "vstupného poplatku". 184 Napokon treba pripomenút, ze druhá cast porusenia spocívala v dojednaniach, ktoré boli skôr sporadické a zahrnovali menej úcastníkov, v dôsledku coho mali mensí hospodársky význam. Okrem toho druhú cast porusenia treba povazovat za doplnok hlavej casti porusenia. Vo vztahu k hlavnej casti porusenia preto ide o objektívne rozdielnu situáciu, takze Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked nepouzila rovnaký alebo priblizný koeficient z dôvodu závaznosti a "vstupného poplatku" v prípade hlavnej casti porusenia na jednej strane a v prípade druhej casti porusenia posudzovanej samostatne na druhej strane. 185 V dôsledku toho treba výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania tiez zamietnut. 186 V kazdom prípade Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci usudzuje, ze zohladnenie pomeru 17 % hodnoty predaja, ktorú dosiahli podniky zúcastnené iba na hlavnej casti porusenia, primerane odzrkadluje závaznost porusenia, ako to vyzaduje clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a judikatúra citovaná v bode 165 vyssie. 187 Vzhladom na uvedené úvahy treba zamietnut tretí zalobný dôvod. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na pochybení, pokial ide o nezohladnenie okrajovej úlohy spolocnosti Eni v rámci kartelu a neuplatnenia dohôd o cenách ako polahcujúcej okolnosti 188 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked jej odmietla priznat polahcujúcu okolnost týkajúcu sa jej okrajovej úlohy v rámci kartelu a nevykonania protisútazných dojednaní. Komisia tým porusila clánok 81 ES, clánok 23 nariadenia c. 1/2003, usmernenia z roku 2006, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania a svoju povinnost odôvodnenia. Zalobkyna preto navrhuje, aby Vseobecný súd úplne alebo scasti zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, a opätovne stanovil sumu pokuty. 189 Na úvod treba pripomenút, ze podla bodu 29 tretej zarázky usmernení z roku 2006 základnú sumu pokuty mozno znízit, ak Komisia zistí existenciu polahcujúcich okolností, a to najmä ak dotknutý podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená a v dôsledku toho preukáze, ze v období, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom. Podla toho istého bodu samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky, sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená v základnej sume. 190 Úcastníci konania sa zhodujú, ze podla znenia a struktúry usmernení z roku 2006 je na uplatnenie polahcujúcej okolnosti vyplývajúcej z bodu 29 tretej zarázky usmernení z roku 2006 potrebné nielen preukázat "podstatne znízenú úcast" na karteli, ale aj "vyhýbanie sa jeho uplatnovaniu", pricom tieto dva prvky sú kumulatívnymi podmienkami. 191 Okrem toho treba poznamenat, ze podla bodu 3 prvej zarázky usmernení z roku 1998 "výlucne pasívna úloha" urcitého podniku alebo "jeho úloha nasledovatela" pri uskutocnovaní porusenia môzu predstavovat polahcujúcu okolnost. Úcastníci konania zastávajú rovnaký názor, podla ktorého sa pojem "podstatne znízená úcast" nachádzajúci sa v usmerneniach z roku 2006 má vykladat analogicky ako pojem "výlucne pasívna úloha" nachádzajúci sa v usmerneniach z roku 1998. O pasívnej alebo okrajovej úlohe spolocnosti Eni v rámci kartelu - O dôvodnosti napadnutého rozhodnutia 192 Komisia v odôvodnení 690 napadnutého rozhodnutia odmietla tvrdenia zalobkyne smerujúce k preukázaniu jej okrajovej úlohy v rámci kartelu, pricom usúdila, ze v prípade obdobia, pocas ktorého sa Eni podielala na karteli, sa jej správanie neodlisovalo od správania ostatných clenov, s výnimkou spolocnosti Sasol. Pokial ide o túto poslednú uvedenú spolocnost, podla odôvodnení 685 a 686 napadnutého rozhodnutia Komisia prijala záver, ze Sasol mala úlohu vodcu a zvýsila základnú sumu, ktorá sa na nu uplatnila, o 50 % z dôvodu tejto pritazujúcej okolnosti. 193 Podla zalobkyne zo správneho spisu vyplýva, ze jej úloha na technických stretnutiach bola okrajová. Komisia ju vsak v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania posudzovala rovnako ako vsetkých ostatných úcastníkov. 194 Podla judikatúry, ak sa porusenia dopustilo viac podnikov, je potrebné preskúmat závaznost úcasti na porusení kazdého z nich (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [39]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623), aby sa zistilo, ci je vhodné zohladnit polahcujúce alebo pritazujúce okolnosti (rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, [40]T-40/06, Zb. s. II-4893, bod 105). 195 Vseobecný súd v kontexte bodu 3 prvej zarázky usmernení z roku 1998 uz rozhodol, ze pasívna úloha spocíva v "malej aktivite" dotknutého podniku, teda chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd (rozsudok Trioplast Industrier/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, bod 106; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 161 vyssie, bod 167). 196 Takisto podla judikatúry spomedzi skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho výrazne menej castú úcast na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, bez ohladu na dlzku trvania jeho úcasti na porusení, alebo tiez existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (rozsudky Súdu prvého stupna Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 161 vyssie, bod 168, a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [41]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 331, a rozsudok Vseobecného súdu Trioplast Industrier/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, bod 107). 197 V prvom rade zalobkyna sa domnieva, ze na relevantný trh vstúpila neskoro. Do roku 2002 sa jej predaj obmedzoval prakticky iba na dodávky pre spolocnosti SIMP a SER, ktoré zahrnovali viac ako 80 % jej výroby parafínových voskov a parafínového gáca. Az po roku 2002 zacala Eni postupne dodávat priamo väcsiemu poctu konecných zákazníkov. 198 V tejto súvislosti Komisia pred Vseobecným súdom uvádza, ze Agip pôsobila na trhu s parafínovými voskami uz od roku 1977. 199 Zalobkyna vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu tvrdí, ze Agip, ktorej je Eni právnym nástupcom, vyrábala parafínové vosky skutocne od roku 1975. Zdôraznuje vsak, ze az do roku 2001 predávala svoje výrobky výlucne spolocnostiam SIMP a SER bez toho, aby mala skutocnú struktúru na uvádzanie týchto výrobkov na trh. 200 Treba prijat záver, ze samotná skutocnost, ze väcsina výroby parafínových voskov spolocnosti Eni bola pred rokom 2002 predávaná prostredníctvom spolocností SIMP a SER, nemôze preukázat neskorý vstup na relevantný trh, kedze výroba parafínových voskov a ich predaj následným predajcom a spracovatelom predstavujú tiez prítomnost na trhu. 201 V kazdom prípade treba uviest, ze judikatúra spomenutá zalobkynou, ktorú predstavujú rozsudky odkazujúce na neskorý vstup na trh, sa týka uplatnenia usmernení z roku 1998. V týchto usmerneniach vsak dlzka trvania porusenia mala na sumu pokuty mensí vplyv, kedze pocet rokov úcasti na karteli predstavoval iba dodatocnú sumu. Naproti tomu v struktúre usmernení z roku 2006 pocet rokov predstavuje násobitel hodnoty predaja, takze suma pokuty je aritmeticky proporcionálna dlzke trvania úcasti na porusení, a to okrem mensej casti sumy pokuty nazvanej "vstupný poplatok". 202 Podla novej struktúry usmernení z roku 2006 je preto neskorý vstup na trh v zásade uz dostatocne zohladnený znízenou hodnotou násobitela uplatneného z dôvodu dlzky trvania porusenia. 203 Vseobecný súd usudzuje, ze v prejednávanom prípade samotná skutocnost, ze zalobkyna pred rokom 2002 predávala väcsinu parafínových voskov, ktoré vyrábala, len dvom spolocnostiam, nepredstavuje faktor, ktorý by mohol byt polahcujúcou okolnostou, a to ani pri kombinácii s dalsími skutocnostami, ktoré uviedla zalobkyna. 204 V dôsledku toho musí byt toto tvrdenie zalobkyne zamietnuté. 205 V druhom rade Eni tvrdí, ze sa nezúcastnovala na bilaterálnych stretnutiach, okrem prípadov, ked boli na také kontakty potrebné krízové dodávky medzi dodávatelmi parafínových voskov alebo parafínového gáca. 206 V tejto súvislosti treba pripomenút znenie odôvodnenia 275 napadnutého rozhodnutia: "Komisia sa rozhodla, ze nebude vysetrovat bilaterálne kontakty, a to z dôvodu, ze úsilie potrebné na preukázanie dalsích okolností tohto porusenia bez zjavnej zmeny konecného výsledku by bolo neprimerané. Z toho istého dôvodu sa Komisia rozhodla nevysetrovat dalsie kontakty, ku ktorým dochádzalo mimo technických stretnutí. Komisia tiez usudzuje, ze dostatocne preukázala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia v súvislosti s postupmi, ktoré vysetrovala." 207 Je preto potrebné konstatovat, ze Komisia nezohladnila skutocnosti týkajúce sa bilaterálnych kontaktov mimo technických stretnutí ani v súvislosti s ostatnými úcastníkmi kartelu. Úcast na karteli bola totiz preukázaná v prípade vsetkých podnikov na základe obsahu technických stretnutí, na ktorých sa zúcastnili. V dôsledku toho tvrdenie zalobkyne týkajúce sa neexistencie jej úcasti na bilaterálnych kontaktoch nemôze preukázat jej znízenú úcast na karteli. 208 Tento argument preto treba odmietnut ako neúcinný. 209 V tretom rade Eni tvrdí, ze svojim konkurentom nikdy nezaslala listy týkajúce sa zmien jej cien. V rámci 150 listov, ktoré zhromazdila Komisia, sa zalobkyna spomínala iba dvakrát ako adresát z dôvodov nesúvisiacich s kartelom, a to konkrétne v prípade jej nákupov parafínu od spolocnosti Sasol. 210 Po prvé z odôvodnení 113 a 299 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze niektorí úcastníci kartelu si vymenili svoje sadzobníky, ktoré zaslali zákazníkom. Výmena sadzobníkov sa vsak netýkala priamo protisútazných diskusií a dojednaní, ktoré boli pripísané spolocnosti Eni, ale iba systému kontroly ich vykonávania. 211 Po druhé Shell vo svojom vyhlásení zo 14. júna 2006 uvádza, ze MOL, Eni a Repsol zákazníkom nezaslali sadzobníky, ale ceny oznámili ústne. Ani Total casto nezasielala sadzobníky. Vzhladom na nezaslanie sadzobníkov zákazníkom, sa preto podstatná cast úcastníkov, t. j. traja alebo styria z deviatich, nemohla podielat na výmene sadzobníkov medzi konkurentmi uz iba z dôvodu ich obchodných postupov, a to bez ohladu na otázku vôle pristúpit k takémuto postupu. Tieto podniky vôbec netazili z polahcujúcej okolnosti z dôvodu znízenej úcasti na karteli. 212 Komisia sa preto nedopustila nijakej protiprávnosti, ked nezohladnila túto okolnost v prospech spolocnosti Eni. 213 V dôsledku toho treba toto tvrdenie zamietnut. 214 V stvrtom rade a bez ohladu na otázky týkajúce sa bilaterálnych diskusií a výmeny sadzobníkov zalobkyna tvrdí, ze jej aktivita na technických stretnutiach bola vo vztahu k ostatným úcastníkom znízená. V tejto súvislosti odkazuje na vyhlásenie spolocnosti Sasol, podla ktorého "Eni nebola velmi aktívnym úcastníkom na stretnutiach 'Blauer Salon`", a vyhlásenie spolocnosti Shell, podla ktorého "pokial ide o ceny stanovené na základe spolocnej dohody na technických stretnutiach, pán S. nevedel, ci Eni a Repsol, ktoré pocas technických stretnutí mali velmi pasívnu úlohu, pristúpili ku zvysovaniu cien a prijatým rozhodnutiam". Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze bola jediným zúcastneným podnikom, ktorý neprispel k organizácii technických stretnutí. Dokonca aj Repsol organizovala jedno. 215 V tejto súvislosti Vseobecný súd uz spresnil, ze skutocnost, ze iné podniky zúcastnujúce sa na jednom a tom istom karteli mohli byt aktívnejsie ako daný úcastník, neznamená, ze tento úcastník mal výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela. Zohladnená by totiz mohla byt len úplná pasivita a tá musí byt preukázaná úcastníkom konania, ktorý ju uvádza (rozsudok Trioplast Industrier/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, bod 108; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 611). 216 Takú úplnú pasivitu vsak nemozno vyvodit zo skutocnosti, ze obvinený podnik sám neorganizoval tajné protisútazné stretnutia. 217 Okrem toho vyhlásenie spolocnosti Shell, ktoré bolo preskúmané uz v bode 89 vyssie, je nepochybne relevantným prvkom, na ktorý poukazuje zalobkyna. Pasáz, ktorú citovala zalobkyna, vsak sama osebe nestací na preukázanie toho, ze jej úcast na karteli bola podstatne znízená. 218 Shell sa isto odvoláva na skôr pasívnu úlohu zástupcov spolocností Eni a Repsol na technických stretnutiach. Úcast týchto zástupcov na uvedených stretnutiach vsak v prípade ostatných úcastníkov vyvolala dojem, ze títo dvaja významní výrobcovia sa takisto podielali na protisútazných dojednaniach. Okrem toho Shell v tom istom vyhlásení spomenula spolocnost Eni medzi podnikmi, ktoré sa dohodli na zvysovaní cien a minimálnych cenách. 219 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Eni sa pravidelne zúcastnovala na technických stretnutiach v období rokov 2002 az 2005, kedze bola prítomná najmenej na desiatich z trinástich technických stretnutí, ktoré sa konali v tomto období. 220 Vo svetle vsetkých týchto úvah Vseobecný súd konstatuje, ze Komisia neporusila ani clánok 81 ES, ani clánok 23 nariadenia c. 1/2003, ani usmernenia z roku 2006, ani zásadu rovnosti zaobchádzania, ked v odôvodnení 690 napadnutého rozhodnutia potvrdila, ze "v prípade obdobia, pocas ktorého sa Eni podielala na karteli, nebolo jej správanie odlisné od správania ostatných clenov". 221 Ostatné tvrdenia zalobkyne nemôzu spochybnit tento záver. 222 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze nemohla vyuzit polahcujúce okolnosti z dôvodu úcinnej spolupráce s Komisiu presahujúcej rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002. Hoci Eni poskytla vsetky informácie, ktorými disponovala, nedisponovala - konkrétne z dôvodu svojej okrajovej úlohy v rámci technických stretnutí - dokumentmi týkajúcimi sa stretnutí na úcely posilnenia existencie kartelu. Bola preto sankcionovaná dvakrát z dôvodu neuznania jej pasívnej úlohy. 223 Po prvé, ako Komisia správne v tejto súvislosti z právneho hladiska uvádza, kedze Eni si bola vedomá protisútazných postupov, ku ktorým dochádzalo na technických stretnutiach, nic jej nebránilo, aby podala ziadost o zhovievavost skôr ako akýkolvek dalsí zúcastnený podnik a vyuzila tak úplné alebo ciastocné oslobodenie podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 224 Po druhé treba pripomenút, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 v bodoch 3 a 4 stanovuje: "Komisia je informovaná, ze urcité podniky zapojené do tohto typu nezákonných dohôd chcú skoncovat s touto svojou úcastou a informovat ju o existencii takýchto dohôd, ale sú odradené, aby tak vykonali, vysokými pokutami, ktoré by im boli prípadne ulozené. Komisia sa domnievala, ze je v záujme [Únie] zabezpecit priaznivé zaobchádzanie spolocnostiam, ktoré s nou spolupracujú. Záujmy spotrebitelov a obcanov o zabezpecenie, aby sa odhalili a potrestali tajné kartely, prevazujú záujem o ulozenie pokuty tým podnikom, ktoré umoznia Komisii odhalit a potrestat takéto praktiky." 225 Z toho vyplýva, ze cielom programu zhovievavosti nie je pripravit pre podniky podielajúce sa na tajných karteloch, ktoré boli upozornené na zacatie konania Komisiou, moznost uniknút pred financnými dôsledkami ich zodpovednosti, ale ulahcit v záujme spotrebitelov a európskych obcanov zistovanie takých praktík podnecovaním úcastníkov kartelov, aby ich odhalili, a následne pocas správneho konania, aby v co najväcsej moznej miere pomohli Komisii v jej úsilí smerujúcom k rekonstrukcii relevantných skutocností. Výhody, ktoré môzu získat podniky podielajúce sa na takých praktikách preto nemôzu presiahnut úroven, ktorá je nevyhnutná na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti a správneho konania vedeného Komisiou. 226 Nijaký záujem európskych spotrebitelov vsak nevyzaduje, aby Komisia priznala oslobodenie od pokuty alebo znízenie sumy tejto pokuty vyssiemu poctu podnikov, nez je pocet, ktorý je nevyhnutný na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti a jej správneho konania. Nie je preto dôvodné priznat takéto oslobodenie alebo znízenie iným podnikom, nez sú tie, ktoré ako prvé poskytli dôkazy umoznujúce Komisii nariadit kontroly alebo zistit porusenie alebo ktoré Komisii pomohli este iným a úcinným spôsobom pocas správneho konania. 227 Podniky, ktoré objektívne neposkytli informácie, ktoré by výrazne posunuli vpred vysetrovanie vedené Komisiou, sa nemôzu oprávnene odvolávat na okolnosti, ktoré vyplývajú z ich vlastnej situácie a nie z postupu Komisie a ktoré im údajne stazili spoluprácu. Hodnota spolupráce z hladiska vedenia správneho konania Komisiou sa totiz meria na základe uzitocnosti prispenia dotknutého podniku. 228 Toto tvrdenie zalobkyne sa preto musí zamietnut. 229 V druhom rade zalobkyna sa domnieva, ze aj ked sa v období medzi rokmi 2002 a 2005 pravidelne zúcastnovala na technických stretnutiach, jej záujem sa obmedzoval na technické diskusie s vylúcením protisútazného obsahu uvedených stretnutí. 230 V tejto súvislosti treba odkázat na analýzu obsiahnutú v bodoch 108 az 114 vyssie, z ktorej vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala svoj nezáujem a ze v kazdom prípade táto okolnost nie je relevantná pri posúdení jej zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila. 231 Z toho vyplýva, ze Komisia sa pri posudzovaní údajnej okrajovej a/alebo pasívnej úlohy spolocnosti Eni v rámci kartelu nedopustila nijakej nezákonnosti, pricom toto posudzovanie sa zaclenuje do preskúmania podmienky týkajúcej sa významne znízenej úcasti na karteli (pozri bod 220 vyssie). - O odôvodnení napadnutého rozhodnutia 232 Pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia, treba uviest, ze tvrdenia, ktoré uviedla zalobkyna na stranách 41 az 43 odpovede na oznámenie o výhradách, sú v podstate rovnaké ako tvrdenia uvedené v bodoch v bodoch 193, 197, 205, 209 a 214 vyssie. 233 Odôvodnenie poskytnuté Komisiou na úcely zamietnutia týchto tvrdení je nepochybne strucné. V odôvodnení 690 napadnutého rozhodnutia Komisia iba uvádza, ze "v prípade obdobia, pocas ktorého sa Eni zúcastnila na karteli, sa jej správanie neodlisovalo od správania ostatných clenov". 234 Podla ustálenej judikatúry vsak poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen vzhladom na jeho znenie, ale tiez vzhladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [42]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [43]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, body 166 a 178). 235 Komisia vsak v prejednávanom prípade uviedla, ze posudzovala iba obdobie úcasti zalobkyne na karteli. Uviedla tak, ze tvrdenie zalozené na neskorom vstupe zalobkyne na trh je irelevantné. 236 Pokial ide o neúcast zalobkyne na bilaterálnych stretnutiach a výmenách sadzobníkov, stací pripomenút, ze Komisia pri preukazovaní porusenia neprihliadla ku skutocnostiam týkajúcim sa bilaterálnych kontaktov mimo rámca technických stretnutí (pozri body 207 a 208 vyssie). Vo vztahu ku Komisii vsak nemozno uplatnit nijaký nedostatok odôvodnenia z dôvodu absencie podrobného preskúmania tvrdení, ktoré sú z hladiska posudzovania polahcujúcich okolností v osobitnom kontexte napadnutého rozhodnutia v podstate irelevantné. 237 Napokon, pokial ide o zistenie Komisie, podla ktorého "v prípade obdobia, pocas ktorého sa Eni zúcastnila na karteli, sa jej správanie neodlisovalo od správania ostatných clenov", do odôvodnenia poskytnutého v tejto súvislosti Komisiou v napadnutom rozhodnutí treba zahrnút preskúmanie obsahu technických stretnutí a dôkazov týkajúcich sa úcasti spolocnosti Eni na týchto stretnutiach. Toto preskúmanie a zistenia, ktoré sa v nom nachádzajú treba posúdit vzhladom na vsetky dokumenty a vyhlásenia, ktoré boli sprístupnené zalobkyni a ktoré sú súcastou kontextu napadnutého rozhodnutia. 238 Hoci je pravda, ze Sasol a Shell poukazujú skôr na pasívnu alebo "nie velmi aktívnu" úlohu zástupcov spolocnosti Eni na technických stretnutiach, treba zdôraznit, ze Shell v tom istom vyhlásení zo 14. júna 2006 uvádza medzi podnikmi, ktoré sa dohodli na zvýseniach cien a minimálnych cenách, aj spolocnost Eni a spresnuje, ze MOL, Repsol a Eni po technických stretnutiach nezasielali zákazníkom listy o zvýseniach cien, ale "zvýsenia cien oznamovali skôr ústne" (pozri bod 89 vyssie). Vzhladom na to, ze aj tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa úcasti spolocnosti Eni aspon na desiatich z trinástich technických stretnutí, ktoré sa konali v období od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005, boli dôvodné, uvedené rozhodnutie poskytuje dostatocné mnozstvo skutkových okolností s cielom vysvetlit tak spolocnosti Eni, ako aj súdu Únie dôvody, pre ktoré nebolo mozné posúdit úcast spolocnosti Eni na karteli ako podstatne znízenú. 239 Z toho vyplýva, ze Komisia neporusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o preskúmanie údajne okrajovej alebo pasívnej úlohy spolocnosti Eni na porusení. 240 Vzhladom na predchádzajúce preskúmanie treba zamietnut výhradu zalozenú na neuznaní okrajovej alebo pasívnej úlohy spolocnosti Eni na karteli. O nevykonaní dohôd týkajúcich sa urcenia cien spolocnostou Eni 241 Treba poznamenat, ze "podstatne znízená úcast" na karteli a vyhnutie sa jeho vykonaniu sú kumulatívnymi podmienkami polahcujúcej okolnosti stanovenej v bode 29 tretej zarázke usmernení z roku 2006. Zalobkyna vsak nepreukázala, ze by jej úcast bola podstatne znízená. Jej výhrada zalozená na tom, ze zamietnutie týchto tvrdení týkajúcich sa nevykonania kartelu v napadnutom rozhodnutí bolo nezákonné, vsak nemôze vôbec viest k preukázaniu, ze by Komisia porusila usmernenia z roku 2006. 242 V kazdom prípade Vseobecný súd pre úplnost preskúma tvrdenia zalobkyne. - O dôvodnosti napadnutého rozhodnutia 243 Komisia v odôvodnení 695 napadnutého rozhodnutia uviedla: "... Pokial ide o tvrdenia spolocnosti Eni, Komisia uvádza, ze z údajov, ktoré poskytla Eni vo svojej odpovedi na oznámenia o výhradách, vyplýva, ze v období medzi rokmi 2002 a 2005 zvýsila svoje ceny pätkrát. Komisia tiez uvádza, ze ak neboli pokusy zvysovat ceny casto úspesné, bolo to z dôvodu, ze vyssie ceny zákazníci neprijali, a nie z dôvodu správania podnikov, ktoré sa domáhali uplatnenia polahcujúcej okolnosti. Komisia sa preto domnieva, ze tvrdenia spolocnosti Eni... nepreukazujú ani nevykonanie ani absenciu pokusu o vykonanie zvysovania cien. Pokial ide o sadzobníky, Komisia uz predtým vysvetlila, ze tieto sadzobníky nepredstavujú jediný nástroj na vykonanie kartelu. Skutocnost, ze Komisia nebola schopná predlozit dôkaz o tom, ze tieto sadzobníky boli vzdy adresované a prijaté, preto neumoznuje prijat záver, ze k vykonaniu nedoslo. Komisia v tomto kontexte tiez usúdila, ze informácie o zvysovaní cien si mohli úcastníci technických stretnutí oznamovat iným spôsobom." 244 Podla judikatúry treba preskúmat, ci skutocnosti, ktoré uviedla zalobkyna, môzu preukázat, ze v case, ked pristúpila k protiprávnym postupom, sa v skutocnosti vyhýbala ich uplatnovaniu a správala sa na trhu konkurencným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [44]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 268, a Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 625). 245 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na dohode s jeho konkurentmi v oblasti cien je preukázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na com sa so svojimi konkurentmi dohodol, nepredstavuje nevyhnutne skutocnost, ktorú treba zohladnit ako polahcujúcu okolnost pri stanovení sumy ukladanej pokuty. Podnik, ktorý napriek dohody so svojimi konkurentmi uskutocnuje na trhu viac-menej nezávislú politiku, totiz môze jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech (rozsudky Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 230, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 165 vyssie, bod 269). 246 V tejto súvislosti vsak treba overit, ci také okolnosti môzu preukázat, ze zalobkyna sa pocas obdobia, ked sa pripojila k protiprávnym dohodám, skutocne vyhýbala ich uplatnovaniu tak, ze sa sútazne správala na trhu alebo prinajmensom ze jasne a významne porusovala povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narúsala jeho samotné fungovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, [45]T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113). 247 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze nikdy nevykonala zvýsenia cien, o ktorých rozhodli ostatní úcastníci na technických stretnutiach. V tejto súvislosti odkazuje na tvrdenia uvedené v rámci druhého zalobného dôvodu. Tabulka týkajúca sa vývoja cien parafínu "133", ktorý vyrába, odhalila urcitý pohyb cien a nie sériu takých zvýsení, aké sa uvádzajú v napadnutom rozhodnutí. Takisto odkazuje na tieto tvrdenia v súvislosti s indexáciou jej cien podla kotácií, ktoré sa nachádzajú vo vestníku ISIS-LOR, pokial ide o predaj spolocnostiam SIMP a SER. 248 Najskôr treba pripomenút, ze podobné tvrdenia boli preskúmané v bode 140 a nasl. vyssie. 249 Tabulka spomenutá vyssie sa totiz týka iba predaja parafínu "133" spolocnosti SIMP, vo vztahu ku ktorej boli ceny uplatnované zalobkynou skôr stabilné a ktorá mala z dôvodu svojej kúpnej sily dobré postavenie, aby zamedzila akémukolvek pokusu o zvýsenie cien spolocnosti Eni. Uvedená tabulka neobsahuje nijaký údaj, pokial ide o vývoj cien uplatnovaných spolocnostou Eni vo vztahu k jej konecným zákazníkom, ktorí sú viac vystavení cenovým manipuláciám vyplývajúcim z kartelu. Je potrebné dodat, ze parafín "133" je iba jedným z mnozstva druhov parafínových voskov vyrábaných zalobkynou. Informácie, ktoré poskytla, sú preto velmi selektívne a v nijakom prípade ich nemozno generalizovat na celý rad parafínových voskov, ktoré vyrába a predáva skupine kupujúcich. 250 Následne zalobkyna nemôze vo vztahu ku Komisii úspesne tvrdit, ze medzi dostupnými informáciami z technických stretnutí a tabulkou obsiahnutou v zalobe neexistuje súvislost. Z viacerých vyhlásení citovaných vyssie totiz vyplýva, ze zvýsenia cien dohodnuté na technických stretnutiach nemozno voci zákazníkom vseobecne uplatnovat v celom rozsahu. Shell vyhlasuje, ze mohlo dôjst k vykonaniu priblizne dvoch tretín dohodnutých zvýsení. Okrem toho v spise existujú viaceré náznaky toho, ze úcastníci casto nemohli vôbec uskutocnit dohodnuté zvýsenie. Navyse úcastníci casto sústredili svoju snahu na udrzanie cien alebo zastavenie znizovania cien a nie na dohodnuté zvýsenie. 251 Dalej treba uviest, ze podla judikatúry citovanej v bode 42 vyssie dôkazy týkajúce sa kartelov sú zvycajne len neúplné a nesúrodé, ako v prejednávanej veci, v rámci ktorej Komisia dokázala rekonstruovat len obsah mensej casti technických stretnutí. Uz iba z tohto dôvodu môze Komisia len málokedy skúmat zhodu medzi výsledkom protiprávnych diskusií o cenách a vývojom cien, ktoré uplatnovali jednotliví úcastníci kartelu. Na úcely polahcujúcich okolností je teda nedôvodné priznat úcastníkom prospech z nevykonania cenových dohôd iba na základe toho, ze vývoj cien niektorých výrobkov uplatnovaných vo vztahu k niektorým zákazníkom nemozno dat do priameho vztahu s neúplnými a nesúrodými informáciami, ktoré môze mat Komisia k dispozícii. 252 Napokon v kazdom prípade skutocnost, ze cena parafínu "133" predávaného spolocnosti SIMP stúpla len o 8,48 %,aby sa zmenila z 542 eur k 1. januáru 2002 na 588 eur k 1. aprílu 2005, nemôze preukázat, ze Eni porusila dojednania týkajúce sa vykonania kartelu v takom rozsahu, ze narusila jeho fungovanie. 253 Tvrdenia zalobkyne týkajúce sa predmetnej tabulky vývoja cien nemôzu preukázat jej skutocné vyhýbanie sa protiprávnym postupom. 254 V druhom rade zalobkyna uvádza, ze sa nepodielala na výmene listov týkajúcich sa zvýsení cien urcených pre zákazníkov, ktoré si navzájom oznamovali niektorí dalsí úcastníci kartelu. 255 V tejto súvislosti stací pripomenút konstatovanie uvedené v bode 21 vyssie, podla ktorého znacná cast úcastníkov kartelu, traja alebo styria z deviatich vrátane zalobkyne nezasielala sadzobníky zákazníkom, pretoze títo úcastníci oznamovali svoje ceny ústne. 256 Okrem toho základom vykonania kartelu bolo v podstate to, ze pocas rokovaní týkajúcich sa cien so zákazníkmi bola zohladnená informácia získaná na technických stretnutiach. Neúcast spolocnosti Eni na výmene sadzobníkov, ktorá predstavuje skôr mechanizmus kontroly vykonávania dojednaní o cenách, preto nemôze preukazovat, ze sa vyhla uplatnovaniu protisútazných postupov. 257 Z uvedeného vyplýva, ze výhrada zalobkyne zalozená na údajnom vyhnutí sa poruseniu nemá skutkový základ. 258 Komisia preto neporusila ani clánok 81 ES, ani clánok 23 nariadenia c. 1/2003, ani usmernenia z roku 2006 ani zásadu rovnosti zaobchádzania v tomto kontexte. - O odôvodnení napadnutého rozhodnutia 259 Pokial ide o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia, treba pripomenút, ze k úvahám uvedeným v odôvodnení 695 napadnutého rozhodnutia sa pridáva preskúmanie vykonané Komisiou v napadnutom rozhodnutí z hladiska obsahu technických stretnutí a dôkazov týkajúcich sa úcasti spolocnosti Eni na týchto technických stretnutiach. Toto preskúmanie a zistenia, ktoré obsahuje, treba navyse posúdit z hladiska vsetkých dokumentov a vyhlásení, ktoré boli zalobkyni sprístupnené a ktoré sú súcastou kontextu napadnutého rozhodnutia. 260 Odôvodnenie v prejednávanom prípade vsak umoznuje tak zalobkyni, ako aj Vseobecnému súdu pochopit dôvody, pre ktoré Komisia vo vztahu k zalobkyni odmietla uplatnit údajné vyhnutie sa poruseniu. 261 Z toho vyplýva, ze nijaká z dvoch kumulatívnych podmienok uplatnenia polahcujúcej okolnosti stanovenej v bode 29 tretej zarázke usmernení z roku 2006 nebola v prejednávanom prípade splnená. Komisia totiz z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze úcast spolocnosti Eni na porusení nebola podstatne znízená a ze sa skutocne nevyhla uplatneniu protisútazných dojednaní tým, ze by sa na trhu správala konkurencným spôsobom. 262 Napokon treba zdôraznit, ze Vseobecný súd podrobne preskúmal dokumentáciu, z ktorej Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala. Vseobecný súd pri výkone svoje neobmedzenej právomoci usúdil, ze nijaké znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyni nie odôvodnené údajnou znízenou úcastou zalobkyne na karteli, jej údajnou okrajovou alebo pasívnou úlohou, údajným vyhnutím sa uplatneniu protisútazných dojednaní alebo údajným nevykonaním kartelu zalobkynou. 263 Vzhladom na uvedené skutocnosti je potrebné zamietnut piaty zalobný dôvod. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na pochybení spocívajúcom v nezohladnení nedbanlivosti spolocnosti Eni ako polahcujúcej okolnosti 264 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustil pochybenia, ked jej odmietla priznat polahcujúcu okolnost týkajúcu sa nedbanlivosti. Komisia tým porusila clánok 81 ES, clánok 23 nariadenia c. 1/2003 a usmernenia z roku 2006. Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia v prípade zalobkyne odmietla uplatnit túto polahcujúcu okolnost, a v dôsledku toho opätovne stanovil sumu pokuty. 265 Na úvod treba pripomenút, ze podla bodu 29 druhej zarázky usmernení z roku 2006, ktorý sa týka polahcujúcich okolností, mozno základnú sumu pokuty znízit, ak podnik dokáze, ze porusenie bolo spáchané z nedbalosti. 266 Podla odôvodnenia 708 napadnutého rozhodnutia: "Eni tvrdí, ze nemala v úmysle dopustit sa porusenia, kedze jej zástupca... sa zúcastnil na stretnutiach bez najmensieho úmyslu porusit pravidlá hospodárskej sútaze... Eni na vypocúvaní vyhlásila, ze jej zástupca sa domnieval, ze sa zúcastnuje na legitímnych stretnutiach EWF, zatial co sa v skutocnosti zúcastnoval na technických stretnutiach. Komisia uvádza, ze vyhlásenia spolocnosti Eni nie sú podlozené nijakým dôkazom. Komisia sa domnieva, ze je málo pravdepodobné, aby sa zástupcovia spolocnosti Eni neúmyselne zúcastnili na stretnutiach. Pokial ide o presvedcenie pána [MO.], ze sa zúcastnil na stretnutiach EWF, Komisia nerozumie, ako mohlo dôjst k takému nedorozumeniu, kedze ani z pozvánky ani z organizácie stretnutí nevyplývala najmensia súvislost s EWF." 267 Zalobkyna tvrdí, ze predlozila dôkaz o svojej nedbanlivosti. V tejto súvislosti odkazuje na poznámku pána MO. urcenú pánovi D., jeho nadriadenému, podla ktorej sa zúcastnil na "stretnutí medzi hlavnými európskymi výrobcami parafínov a parafínového gáca, ktoré bolo zorganizované v rámci EWF, ktorej opätovným clenom sa [Eni] stala krátko na to". Z toho vyplýva, ze pán MO. bol presvedcený, ze sa zúcastnil zákonných stretnutí organizovaných v rámci EWF. 268 V tejto súvislosti treba uviest, ze nedbanlivost zo strany spolocnosti Eni nemozno v prejednávanom prípade preukázat, kedze protisútazný obsah technických stretnutí bol jednoznacný a zjavný, napriek comu sa pán MO. zúcastnil prinajmensom na desiatich z trinástich technických stretnutí, ktoré sa konali v období od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005. 269 Z hladiska zjavne protisútazného obsahu technických stretnutí je skutocnost, ze podla informácie, ktorú pán MO. poskytol pánov D., islo o stretnutia organizované pod zástitou EWF, irelevantná. 270 Napokon otázka, ci pán D. mal správny obraz o diskusiách, ktoré sa viedli na technických stretnutiach, je takisto irelevantná. Právomoc Komisie sankcionovat podnik v prípade, ze sa dopustil porusenia, totiz predpokladá protiprávne konanie osoby, ktorá je spravidla oprávnená konat na úcet podniku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [46]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 97, a rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 277). Pán Mo. ako manazér výroby, zamestnaný najskôr spolocnostou AgipPetroli a neskôr spolocnostou Eni, sa povazuje za osobu, ktorá je spravidla oprávnená konat v mene spolocnosti Eni. 271 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne zalozené na neexistencii záujmu spolocnosti Eni podielat sa na karteli, treba odkázat na analýzu, ktorá sa nachádza v bodoch 108 az 121 vyssie. 272 Siesty zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom preukázaní pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanom porusení 273 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 81 ES, clánok 23 nariadenia c. 1/2003, usmernenia z roku 2006, zásady právnej istoty a rovnosti zaobchádzania a zneuzila svoju právomoc tým, ze zvýsila základnú sumu pokuty o 60 % z dôvodu pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanom porusení. V dôsledku toho navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia zvýsila sumu pokuty, ktorú jej ulozila, o 60 % z dôvodu opakovaného porusenia. Zalobkyna subsidiárne navrhuje, aby Vseobecný súd znízil úroven zvýsenia, ktorú uplatnila Komisia. 274 Podla bodu 28 usmernení z roku 2006 Komisia môze zvýsit základnú sumu pokuty, ak zistí existenciu pritazujúcich okolností. Jednou z pritazujúcich okolností je opakované porusenie vymedzené v tom istom bode ako pokracovanie v rovnakom alebo podobnom porusení po tom, ako Komisia alebo vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz skonstatovali, ze tento podnik porusil ustanovenia clánkov 81 ES alebo 82 ES. Základná suma sa v takom prípade môze zvýsit az o 100 % za kazdé zistené porusenie. 275 Pojem opakované porusenie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co bola sankcionovaná za podobné porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, [47]T-141/94, Zb. s. II-347, bod 617, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [48]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 284). 276 Prípadné opakované porusenie sa nachádza medzi okolnostami, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti predmetného porusenia (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 91, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 160 vyssie, bod 26). 277 V prejednávanom prípade podla odôvodnia 673 napadnutého rozhodnutia boli spolocnosti Eni alebo jej dcérskym spolocnostiam pred zaciatkom ich úcasti na karteli urcené skorsie rozhodnutia Komisie týkajúce sa kartelov. Islo o rozhodnutia Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.149 - Polypropylén) [neoficiálny preklad] ([49]Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie Polypropylén") a 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] ([50]Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie PVC II"). 278 Zalobkyna tvrdí, ze jej nikdy nebolo urcené nijaké rozhodnutie týkajúce sa porusenia. Konania, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutí Polypropylén a PVC II, boli vedené voci spolocnosti Anic SpA v prípade prvého uvedeného rozhodnutia a EniChem SpA v prípade druhého uvedeného rozhodnutia. V týchto rozhodnutiach sa nedokazuje na spolocnost Eni. Táto spolocnost nebola adresátom ziadostí o poskytnutie informácií, neexistoval nijaký dôvod, aby sa zúcastnila na predmetných konaniach a nemala moznost vykonat svoje právo na obhajobu. 279 Komisia v napadnutom rozhodnutí tak objektívne pripísala spolocnosti Eni zodpovednost za konania iných právnických osôb, a to spätne po 25 rokoch. Taký prístup predstavuje porusenie zásady osobnej zodpovednosti, zásady právnej istoty, ako aj práva spolocnosti Eni na obhajobu, pretoze táto spolocnost nemohla v case prijatia rozhodnutí Polypropylén a PVC II spochybnit zodpovednost, ktorú jej neskôr pripísala Komisia v napadnutom rozhodnutí. 280 Komisia sa domnieva, ze tvrdenie zalobkyne je v rozpore s judikatúrou týkajúcou sa domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie dcérskej spolocnosti, ktorá je v jej 100 % alebo takmer 100 % vlastníctve. V takom prípade nemusí Komisia predlozit nijaký dodatocný dôkaz, ak dotknuté spolocnosti samy nepredlozia dôkaz smerujúci k vyvráteniu predmetnej domnienky, co bol prípad, o ktorý ide v prejednávanej veci. 281 Z argumentácie úcastníkov konania vyplýva, ze hlavnou otázkou predlozenou Vseobecnému súdu na preskúmanie v rámci tohto zalobného dôvodu je uplatnitelnost domnienky existencie hospodárskej jednotky medzi materskou spolocnostou a dcérskymi spolocnostami v jej 100 % vlastníctve v osobitnom kontexte opakovaného porusenia v prípade, ked sa dcérske spolocnosti dopustili porusení, ktoré Komisia sankcionovala skorsími rozhodnutiami, v ktorých vsak nebola materskej spolocnosti pripísaná zodpovednost za konania dcérskych spolocností. 282 Je potrebné pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [51]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 283 Protisútazné správanie podniku môze byt teda pripísané inému podniku v prípade, ak prvý podnik neurcoval svoje správanie na trhu samostatne, najmä so zretelom na hospodárske a právne väzby, ktoré ich spájajú (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [52]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 117, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 58). 284 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, body 60 a 61 a tam citovanú judikatúru). 285 Podla judikatúry na úcely vyvrátenia domnienky obvineným spolocnostiam prinálezí predlozit vsetky dôkazy týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou, o ktorých sa domnievajú, ze môzu preukázat, ze netvoria jeden hospodársky subjekt. Vseobecný súd musí totiz pri svojom posúdení zohladnit vsetky predlozené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môzu lísit v závislosti od charakteristík kazdej veci (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, [53]T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 65, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Eni/Komisia, [54]T-39/07, Zb. s. II-4457, bod 95). 286 V prejednávanom prípade zalobkyna poukazuje na to, ze a posteriori pripísanie fiktívnej zodpovednosti na úcely opakovaného porusenia na základe domnienky existencie hospodárskej jednotky medzi dcérskou a materskou spolocnostou zalozenej na kapitálových väzbách by spôsobilo, ze uvedená domnienka sa stane nevyvrátitelnou, pretoze v rámci konaní, ktoré viedli k prijatou rozhodnutí Polypropylén a PVC II, nemohla vykonávat svoje právo na obhajobu. 287 Komisia v odôvodneniach 674 az 676 napadnutého rozhodnutia iba uvádza, ze rozhodnutie Polypropylén bolo urcené najmä spolocnosti Anic, zatial co rozhodnutie PVC II bolo urcené najmä spolocnosti EniChem. Podla Komisie boli títo adresáti v case, ked doslo k jednotlivým poruseniam, súcastou "skupín, ktoré sa následne vyvinuli tak, aby dnes predstavovali skupinu Eni", takze spolocnosti Eni uz boli urcené skorsie rozhodnutia konstatujúce porusenie clánku 81 ES. 288 Komisia, ktorá sa oprela o rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie (bod 290), v odôvodnení 678 napadnutého rozhodnutia usúdila: "... Rozhodnutia [Polypropylén a PVC II] boli prijaté voci subjektom, ktoré boli súcastou podniku v case, ked sa dopustili porusenia... Opakované porusenie mozno vo vztahu k dcérskej spolocnosti preukázat aj odkazom na predchádzajúce porusenie, ktorého sa dopustila iná dcérska spolocnost tej istej skupiny, hoci materská spolocnost nebola adresátom predchádzajúceho rozhodnutia o zákaze... V kazdom prípade vnútorné reorganizácie nemôzu mat vplyv na posúdenie existencie tejto pritazujúcej okolnosti. Komisia tiez pripomína, ze nemá povinnost adresovat rozhodnutie hlavnej materskej spolocnosti, ale pri urcovaní adresáta rozhodnutia disponuje volnostou." 289 V prvom rade treba poznamenat, ze na rozdiel od prejednávaného prípadu vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, zalobkyna nespochybnila to, ze dcérske spolocnosti a materská spolocnost patrili do toho istého podniky, a nepoukázala na porusenie práva materskej spolocnosti na obhajobu, pokial ide o spätné pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila iná dcérska spolocnost, ktorej bolo urcené skorsie rozhodnutie. Práve z tohto dôvodu mohol Vseobecný súd v uvedenom rozsudku zamietnut zalobu bez toho, aby sa vyjadril k prípadnému zohladneniu skutocností vyvracajúcich domnienku zodpovednosti alebo k výkonu práva na obhajobu v tejto súvislosti. Naproti tomu, kedze v prejednávanej veci Eni v tejto súvislosti uvádza závazné tvrdenia, Vseobecný súd nemôze automaticky pouzit na prejednávaný prípad riesenie uplatnené v rozsudku Michelin/Komisia, uz citovanom v bode 275 vyssie. 290 V druhom rade treba odkázat na vývoj judikatúry súdu Únie v období po vyhlásení rozsudku Michelin/Komisia, uz citovaného v bode 275 vyssie, vzhladom na domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, ktorá sa zakladá výlucne na tom, ze materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti. 291 Súdny dvor konkrétne vo svojich rozsudok z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ([55]C-90/09 P, Zb. s. I-1, body 104 az 109) a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([56]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, body 153, 167 a 168), zdôraznil význam preskúmania tvrdení sankcionovaných podnikov, ktoré sa týkajú vyvrátenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost. 292 V tretom rade treba uviest, ze v prejednávanej veci vzhladom na to, ze spolocnosti Eni neboli urcené ani rozhodnutie Polypropylén ani rozhodnutie PVC II, nemala moznost v rámci správnych konaní, ktoré viedli k prijatiu uvedených rozhodnutí, uviest skutocnosti, ktoré by mohli vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, na základe ktorej Komisia viac ako o strnást rokov neskôr uplatnila voci nej v rámci napadnutého rozhodnutia opakované porusenie. 293 Nepochybne v oznámení o výhradách zaslanom v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, Komisia v kontexte pritazujúcich okolností uviedla, ze "pred alebo pocas porusenia prinajmensom spolocnostiam Eni, Shell a Total boli uz urcené [jej] predchádzajúce rozhodnutia... týkajúce sa kartelov", a spresnila, ze ide o rozhodnutia Polypropylén a PVC II. 294 Táto informácia v oznámení o výhradách vsak nemôze vyhoviet poziadavkám vyplývajúcim z respektovania práva na obhajobu, ktoré spocíva v skutocnej moznosti predlozit dôkazy umoznujúce vyvrátit predmetnú domnienku. 295 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla judikatúry Súdneho dvora jednak zásada respektovania práva na obhajobu vylucuje, aby bolo mozné povazovat za zákonné rozhodnutie, ktorým Komisia ulozí podniku pokutu v oblasti hospodárskej sútaze bez toho, aby mu predtým oznámila výhrady prijaté voci nemu, a jednak oznámenie o výhradách musí vzhladom na svoju dôlezitost jednoznacne urcovat právnickú osobu, ktorej môzu byt ulozené pokuty, a musí jej byt urcené (rozsudky Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [57]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, body 37 a 38, A Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 57). 296 Nemozno preto pripustit, ze Komisia sa v rámci preukázania opakovaného porusenia ako pritazujúcej okolnosti môze domnievat, ze treba voci spolocnosti vyvodit zodpovednost za predchádzajúce porusenie, za ktoré nebola sankcionovaná rozhodnutím Komisie a v rámci preukázania ktorého jej nebolo dorucené oznámenie o výhradách. Takej spolocnosti totiz nebolo v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia, ktorým bolo konstatované predchádzajúce porusenie, umoznené, aby uviedla svoje tvrdenia s cielom spochybnit - v rozsahu, v akom sa jej to týka - prípadnú existenciu hospodárskej jednotky medzi nou a dalsími spolocnostami, ktorým bolo urcené skorsie rozhodnutie (rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Komisia, [58]T-144/07, T-147/07 az T-150/07 a T-154/07, Zb. s. II-5129, bod 319). 297 Tento záver treba prijat tým skôr, ze hoci je pravda, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby sa pri posudzovaní sklonu podniku k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze vzal do úvahy cas, ktorý uplynie medzi predmetným porusením a predchádzajúcim porusením týchto pravidiel, Súdny dvor uz zdôraznil, ze Komisia nemôze byt pri konstatovaní opakovaného porusenia viazaná prípadnou premlcacou lehotou (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 160 vyssie, bod 38, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T 410/03, Zb. s. II 881, bod 462) a ze v dôsledku toho k takému konstatovaniu môze dôjst aj mnoho rokov po konstatovaní porusenia, ked by dotknutý podnik v kazdom prípade nemohol spochybnit existenciu takej hospodárskej jednotky, najmä ked sa uplatní domnienka uvedená v bode 284 vyssie (rozsudok ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Komisia, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 320). 298 Napokon nemozno uznat, ze materskej spolocnosti v prípade, ak vlastní takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, je tiez urcené upozornenie adresované dcérskej spolocnosti vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola dcérska spolocnost sankcionovaná za porusenie práva hospodárskej sútaze. Hoci je totiz pravda, ze sa mozno dôvodne domnievat, ze materská spolocnost skutocne vie o predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré Komisia adresovala jej dcérskej spolocnosti, v ktorej vlastní takmer celé základné imanie, takáto vedomost nemôze napravit skutocnost, ze v predchádzajúcom rozhodnutí nebola konstatovaná hospodárska jednota medzi touto materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou na úcely pripísania zodpovednosti za predchádzajúce porusenie uvedenej materskej spolocnosti a zvýsenia pokút, ktoré jej boli ulozené, z dôvodu opakovaného porusenia (rozsudok ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Komisia, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 322). 299 Vseobecný súd preto usudzuje, ze Komisia tým, ze prijala záver o opakovanom porusení na základe rozhodnutí Polypropylén a PVC II, ktoré neboli urcené spolocnosti Eni, a tým, ze spätne pripísala spolocnosti Eni zodpovednost za porusenia, ktorých sa dopustili spolocnosti Anic a EniChem, porusila právo spolocnosti Eni na obhajobu. 300 Tento záver nemôze byt spochybnený ani dalsími tvrdeniami Komisie. 301 Komisia sa odvoláva na rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia ([59]T-53/03, Zb. s. II-1333, body 368 a 389) a z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, [60]T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 147). V týchto rozsudkoch súd Únie potvrdil moznost uplatnit opakované porusenie ako pritazujúcu okolnost, pokial ide o porusenia, ktorých sa dopustili priamo rôzne dcérske spolocnosti tej istej materskej spolocnosti. 302 V tejto súvislosti stací uviest, ze Súd prvého stupna v uvedených rozsudkoch, ktoré spomenula Komisia, nepreskúmal z hladiska respektovania práva na obhajobu, ci Komisia mohla zákonne spätne pripísat materskej spolocnosti zodpovednost za porusenie, ktoré sa dopustila dcérska spolocnost, ktorej bola ulozená sankcia v predchádzajúcom rozhodnutí. Tieto rozsudky preto nemôzu ovplyvnit analýzu tohto zalobného dôvodu. 303 To isté platí v prípade rozsudku Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia (T-343/06). 304 Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 303 vyssie, zalobkyne po prvýkrát az na pojednávaní uviedli skutocnost, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu tým, ze im neumoznila vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskými spolocnostami na ich dcérske spolocnosti, ktorým boli ulozené sankcie za dve predchádzajúce porusenia zohladnené na úcely preukázania opakovaného porusenia. 305 Vseobecný súd vsak nevykonal vecné preskúmanie tejto výhrady, ale zamietol ju ako neprípustnú z dôvodu jej neskorého uplatnenia, a to na základe clánku 44 ods. 1 písm. c) a clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. 306 Rozsudok Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 303 vyssie, vôbec nebráni rieseniu prijatému v bode 299 vyssie. 307 Z uvedeného vyplýva, ze treba vyhoviet stvrtému zalobnému dôvodu a zmenit napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné výhrady zalobkyne, ktoré boli uvedené v rámci tohto zalobného dôvodu. 308 Dôsledky, ktoré treba vyvodit z nezákonnosti konstatovanej v bode 299 vyssie, sú predmetom skúmania v bodoch 309 a nasl. O výkone neobmedzenej právomoci a o stanovení konecnej sumy pokuty 309 Podla odôvodnenia 662 napadnutého rozhodnutia sa základná suma pokuty, ktorú treba ulozit spolocnosti Eni, stanovuje na 13000000 eur. 310 Podla odôvodnenia 680 napadnutého rozhodnutia Komisia zvýsila základnú sumu pokuty o 60 % z dôvodu opakovaného porusenia, pricom základná suma tak dosahuje výsku 20800000 eur. 311 Následne v odôvodnení 713 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze na úcely dosiahnutia odstrasujúceho úcinku a z dôvodu velkosti spolocnosti Eni podla bodu 30 usmernení z roku 2006 bolo potrebné základnú sumu pokuty este zvýsit uplatnením koeficientu 1,4. Komisia tak dospela k upravenej základnej sume rovnajúcej sa 29120000 eur. Táto suma zodpovedá pokute ulozenej spolocnosti Eni v napadnutom rozhodnutí. 312 Vzhladom na záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd po preskúmaní stvrtého zalobného dôvodu (pozri body 307 a 308 vyssie), treba opätovne stanovit sumu pokuty pri zohladnení základnej sumy 13000000 eur, avsak bez zvýsenia o 60 % z dôvodu opakovaného porusenia. 313 Ostatné zlozky výpoctu sumy pokuty zostávajú nezmenené, pricom sumu pokuty, ktorá sa má ulozit spolocnosti Eni, treba stanovit na 18200000 eur. 314 Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci usudzuje, ze takto stanovená suma pokuty je primeraná vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna. O trovách 315 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 316 V prejednávanej veci boli zalobné dôvody smerujúce k spochybneniu úcasti spolocnosti Eni na karteli zamietnuté. Vseobecný súd vyhovel len jednému zo siestich zalobných dôvodov, ktoré uviedla zalobkyna, takze suma pokuty, ktorá jej bola ulozená, sa znízila o 37,5 %. Bude preto spravodlivým posúdením okolností prípadu rozhodnutie, ze zalobkyna znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit polovicu trov konania vynalozených Komisiou. Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit polovicu trov konania vynalozených zalobkynou. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Suma pokuty ulozenej spolocnosti Eni SpA v clánku 2 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) sa stanovuje na 18200000 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Európska komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit polovicu trov konania vynalozených spolocnostou Eni SpA. Spolocnost Eni SpA znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit polovicu trov konania vynalozených Komisiou. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 2014. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti 1. Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 2. O skupine Eni Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom a druhom zalobnom dôvode, ktoré sa týkajú úcasti zalobkyne na karteli a sú zalozené na porusení clánku 81 ES O pojmoch dohoda a zosúladený postup O zásadách hodnotenia dôkazov O opise hlavnej casti porusenia v napadnutom rozhodnutí O úcasti spolocnosti Eni na karteli z dôvodu jej prítomnosti na technickom stretnutí z 30. a 31.októbra 1997 Preskúmanie dôkazov O úcasti spolocnosti Eni na technickom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 a otázka jej distancovania sa Záver o úcasti zalobkyne na karteli 30. a 31. októbra 1997 O úcasti spolocnosti Eni na porusení v období od 21. februára 2002 do 28. apríla 2005 O neúcasti spolocnosti Eni na dohode alebo zosúladenom postupe, ktoré sa týkajú urcenia cien parafínových voskov - Preskúmanie dôkazov - O úcasti spolocnosti Eni na protisútazných stretnutiach a nedistancovaní sa - O údajnej absencii záujmu zalobkyne podielat sa na dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcenia cien parafínových voskov - O alternatívnom vysvetlení poskytnutom zalobkynou - O údajnej neexistencii zhody vôle - O údajnej neúcasti na zosúladenom postupe O neúcasti spolocnosti Eni na dohode alebo zosúladenom postupe na úcely výmeny informácií 2. O zalobných dôvodoch uvedených v súvislosti so stanovením sumy pokuty ulozenej zalobkyni O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení koeficientu z dôvodu závaznosti porusenia na 17 % a dodatocnej sume nazvanej "vstupný poplatok" O piatom zalobnom dôvode zalozenom na pochybení, pokial ide o nezohladnenie okrajovej úlohy spolocnosti Eni v rámci kartelu a neuplatnenia dohôd o cenách ako polahcujúcej okolnosti O pasívnej alebo okrajovej úlohe spolocnosti Eni v rámci kartelu - O dôvodnosti napadnutého rozhodnutia - O odôvodnení napadnutého rozhodnutia O nevykonaní dohôd týkajúcich sa urcenia cien spolocnostou Eni - O dôvodnosti napadnutého rozhodnutia - O odôvodnení napadnutého rozhodnutia O siestom zalobnom dôvode zalozenom na pochybení spocívajúcom v nezohladnení nedbanlivosti spolocnosti Eni ako polahcujúcej okolnosti O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom preukázaní pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanom porusení O výkone neobmedzenej právomoci a o stanovení konecnej sumy pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [61]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXH2ZXgX/L91312-3806TMP.html#t-ECR_62008TJ0558_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0240&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0041&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0112&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0157&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0005&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0217&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0011&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0308&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0156&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0202&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0061&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0106&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0040&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0141&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:230:TOC 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:239:TOC 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0112&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0039&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0144&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0161&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXXH2ZXgX/L91312-3806TMP.html#c-ECR_62008TJ0558_SK_01-E0001