ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 12. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s parafínovými voskami -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien -- Dôkaz o porusení -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Referencné obdobie -- Výpocet hodnoty predajov -- Závaznost porusenia -- Koncentrácia pocas obdobia porusovania -- Rovnost zaobchádzania -- Proporcionalita" Vo veci T-551/08, H&R ChemPharm GmbH, so sídlom v Salzbergene (Nemecko), v zastúpení: pôvodne M. Klusmann, advokát, a S. Thomas, profesor, neskôr M. Klusmann, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Antoniadis a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, ako aj subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. júla 2012, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1. Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 1 Rozhodnutím K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobkyna H&R ChemPharm GmbH spolu s dalsími podnikmi porusila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnila na karteli na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gácom. 2 Napadnuté rozhodnutie bolo adresované týmto spolocnostiam: Eni SpA, Esso Deutschland GmbH, Esso Société anonyme française, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobil Corp. (dalej len spolocne "ExxonMobil"), H&R ChemPharm, H&R Wax Company Vertrieb GmbH a Hansen & Rosenthal KG (dalej len spolocne "H&R"), Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG (dalej len "Tudapetrol"), MOL Nyrt., Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (dalej len spolocne "Repsol"), Sasol Wax GmbH, Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Ltd (dalej len spolocne "Sasol"), Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Ltd (dalej len spolocne "Shell"), RWE Dea AG a RWE AG (dalej len spolocne "RWE"), ako aj Total SA a Total France SA (dalej len spolocne "Total") (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 3 Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinériách zo surovej ropy. Pouzívajú sa na výrobu rôznych výrobkov, akými sú napríklad sviecky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby kaucuku, obalov, lepidiel a zuvaciek (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia). 4 Parafínový gác je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedlajsí produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiez konecným zákazníkom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). 5 Komisia zacala vysetrovanie po tom, co ju spolocnost Shell Deutschland Schmierstoff v liste zo 17. marca 2005 informovala o existencii kartelu a zároven jej predlozila ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 72/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). 6 Na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 z 20. decembra 2005 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1) vykonala Komisia 28. a 29. apríla 2005 inspekcie na mieste v priestoroch spolocností "H&R/Tudapetrol", Eni, MOL, ako aj v priestoroch patriacich spolocnostiam zo skupín Sasol, ExxonMobil, Repsol a Total (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 7 V období medzi 25. a 29. májom 2007 zaslala Komisia spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie vrátane zalobkyne oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Spolocnosti patriace do skupiny H&R, ku ktorým patrí zalobkyna, a Tudapetrol na oznámenie o výhradách odpovedali spolocne listom zo 14. augusta 2007. 8 Komisia uskutocnila 10. a 11. decembra 2007 vypocúvanie, na ktorom boli spolocne zastúpené spolocnosti patriace do skupiny H&R, vrátane zalobkyne, a Tudapetrol (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 9 Komisia vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze subjekty, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré predstavujú väcsinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáca v rámci EHP, sa dopustili jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré sa vztahovalo na územie EHP. Toto porusenie spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií týkajúcich sa parafínových voskov (dalej len "hlavná cast porusenia"). Pokial ide o RWE (neskôr Shell), ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol a Total, porusenie týkajúce sa parafínových voskov súviselo tiez s rozdelením zákazníkov alebo trhov (dalej len "druhá cast porusenia"). Okrem toho porusenie, ktorého sa dopustili RWE, ExxonMobil, Sasol a Total, sa týkalo aj parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom na nemeckom trhu (dalej len "cast porusenia týkajúca sa parafínového gáca") (odôvodnenia 2, 95, 328 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 10 K protiprávnym postupom dochádzalo na protisútazných stretnutiach nazývaných "technické stretnutia" alebo niekedy aj stretnutia "Blauer Salon", ktoré organizovali úcastníci kartelu, a na "stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáca", ktoré boli zamerané osobitne na otázky súvisiace s parafínovým gácom. 11 Výska pokút ulozených v prejednávanom prípade bola vypocítaná na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), ktoré boli úcinné v case dorucenia oznámenia o výhradách spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie. 12 Napadnuté rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú: ... Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: od 24. marca 1994 do 30. júna 2002, H&R Wax Company Vertrieb GmbH: od 1. januára 2001 do 28. apríla 2005, Hansen & Rosenthal KG: od 1. januára 2001 do 28. apríla 2005, H&R ChemPharm GmbH: od 1. januára 2001 do 28. apríla 2005, ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: Eni SpA: 29120000 eur, Esso Société anonyme française: 83588400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s: ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobi1 Corporation v sume 34670400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s Esso Deutschland GmbH v sume 27081600 eur, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: 12000000 eur, Hansen & Rosenthal KG, spolocne a nerozdielne s H&R Wax Company Vertrieb GmbH: 24000000 eur, z coho spolocne a nerozdielne s: H&R ChemPharm GmbH v sume 22000000 eur, MOL Nyrt: 23700000 eur, Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA spolocne a nerozdielne s Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA: 19800000 eur, Sasol Wax GmbH : 318200000 eur, z coho spolocne a nerozdielne so: Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol [Ltd] v sume 250700000 eur, Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Limited, Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a Shell Transport and Trading Company Limited: 0 eur, RWE Dea AG spolocne a nerozdielne s RWE AG: 37440000 eur, Total France SA spolocne a nerozdielne s Total SA: 128163000 eur." 2. Väzby medzi skupinou H&R a spolocnostou Tudapetrol 13 Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala tento záver: "(22) Skupina [H&R] je aktívna po celom svete v odvetví ropných výrobkov. Tudapetrol... bola podnikom, ktorý uvádzal a distribuoval parafínové vosky a parafínový gác pre H&R na trh. Vysetrovanie ukázalo, ze H&R a Tudapetrol sú dva odlisné a samostatné podniky. Z dôvodu existujúcich úzkych osobných väzieb (ako bude podrobne vysvetlené neskôr, kedze jeden z komplementárov spolocnosti Tudapetrol, [pán H.], bol tiez zamestnaný v H&R), ako aj vztahov udrzovaných H&R a Tudapetrol v oblasti distribúcie sú vsak obidva podniky dalej oznacované len ako 'H&R/Tudapetrol'. Hlavné sídla skupiny H&R/Tudapetrol sa nachádzajú v Nemecku, a to v Hamburgu a Salzbergene. (23) K vstupu H&R/Tudapetrol na trh s parafínom doslo 24. marca 1994, ked Hansen & Rosenthal KG kúpila v rámci spolocnej akvizície rafinériu (SRS GmbH) mazív v Salzbergene (Nemecko), ktorá patrila spolocnosti Wintershall AG, dcérskej spolocnosti BASF, a premenila ju na výrobnú spolocnost. (24) Rafinéria v Salzbergene (SRS GmbH) je spravovaná spolocnostou H&R Chemisch-Pharmazeutische Spezialitäten GmbH, 100 % dcérskou spolocnostou H&R ChemPharm GmbH. H&R ChemPharm GmbH je zase 100 % dcérskou spolocnostou H&R Wasag AG. Hlavným akcionárom spolocnosti H&R Wasag AG je H&R Beteiligung GmbH (zvysok akcií je rozdelený medzi viacerých akcionárov). H&R Beteiligung GmbH je zasa vlastnená spolocnostou H&R Wax Company Vertrieb GmbH, 100 % dcérskou spolocnostou Hansen & Rosenthal KG (hlavnou materskou spolocnostou H&R). (25) Pôvodne parafínové vosky a parafínový gác distribuovala Tudapetrol, samostatná spolocnost (komplementármi sú [páni HA., HAN a H.], komanditistom je [pán HANS.]). Dna 1. mája 2000 bola distribúcia prevedená na spolocnost H&R Wax Company Vertrieb Komplementär GmbH & Co. KG a od 1. januára 2001 je distribúcia riadená spolocnostou H&R Wax Company Vertrieb... Z vysetrovania vsak vyplýva, ze hoci Tudapetrol z velkej casti opustila oblast parafínov 1. mája 2000, ponechala si niekolkých zákazníkov [nakupujúcich parafínové výrobky]. ... (28) Osobami, ktoré boli poverené riadením cinností skupiny H&R/Tudapetrol v odvetví parafínových voskov a parafínového gáca, ktoré zastupovali H&R/Tudapetrol alebo vedeli o dohodách opísaných v tomto [napadnutom] rozhodnutí, sú...: [pán H.]: stázista v spolocnosti SRS GmbH, 1994 - 1997; oddelenie predajov a marketingu spolocnosti Tudapetrol..., 1997 - 2002; vedúci predaja v spolocnosti H&R Wax Company Vertrieb GmbH od roku 2001 az doposial; [Geschäftsführer (konatel)] spolocnosti H&R Wax Company Vertrieb GmbH od roku 2002; [pán G.]: manazér výroby v spolocnosti SRS GmbH, 1994 - 2001; manazér výroby v spolocnosti H&R Management & Service GmbH/H&R ChemPharm GmbH od roku 2001 az doposial (v roku 2002 bola H&R Management & Service GmbH premenovaná na spolocnost H&R ChemPharm GmbH); vedúci predaja pre Tudapetrol..., 1999 - 2000; vedúci predaja pre H&R Wax Company Vertrieb GmbH od roku 2001 az doposial; [pán W.]: vedúci predaja pre spolocnost Tudapetrol..., 1994 - 1998; poradca pre spolocnost Tudapetrol..., 1999; vedúci predaja pre spolocnost SRS GmbH (od júla 2001, zamestnanec v spolocnosti H&R Management & Service GmbH, ktorá bola premenovaná na H&R Chem-Pharm GmbH v roku 2002), 2000 - 2001; pred rokom 1994, vedúci predaja vo Wintershall AG. (29) V [napadnutom rozhodnutí], ak nie je uvedené inak, sú podniky skupiny Hansen & Rosenthal/Tudapetrol, ktoré sa podielali na kartelovej dohode, oznacené názvom 'H&R/Tudapetrol'." Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 15. decembra 2008 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 15 Listom predlozeným kancelárii Súdu prvého stupna 12. augusta 2009 zalobkyna podala vedlajsí návrh v zmysle clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu smerujúci k vynatiu korigenda vyjadrenia k zalobe, ktoré predlozila Komisia 28. júla 2009, zo spisu. 16 Uznesením Súdu prvého stupna (stvrtá komora) z 28. októbra 2009 bolo konanie o vedlajsom návrhu spojené s konaním vo veci samej. 17 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval Súd prvého stupna úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité písomné otázky a predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania tejto ziadosti vyhoveli v stanovenej lehote a predlozili niektoré dokumenty. Komisia vsak uviedla, ze nemôze predlozit kópiu ani prepis niektorých dôverných vyhlásení predlozených v rámci jej programu zhovievavosti. 18 Uznesením z 12. júna 2012, prijatým jednak na základe clánku 24 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak na základe clánku 65 písm. b) a clánku 66 ods. 1 rokovacieho poriadku, Vseobecný súd (tretia komora) nariadil, aby Komisia predlozila prepisy alebo kópie dôverných vyhlásení uvedených v bode 17 vyssie. Do týchto dokumentov mohli nazerat právni zástupcovia zalobkyne v kancelárii Vseobecného súdu pred pojednávaním. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 10. júla 2012. 20 Vzhladom na skutkové súvislosti s vecami T-540/08, Esso a i./Komisia, T-541/08, Sasol a i./Komisia, T-543/08, RWE a RWE Dea/Komisia, T-544/08, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, T-548/08, Total/Komisia, T-550/08, Tudapetrol/Komisia, T-558/08, Eni/Komisia, T-562/08, Repsol YPF Lubricantes y especialidades a i./Komisia, a T-566/08, Total Raffinage a Marketing/Komisia, ako aj vzhladom na podobnosti vznesených právnych otázok Vseobecný súd rozhodol, ze v prejednávanej veci vyhlási rozsudok az po pojednávaniach v uvedených súvisiacich veciach, z ktorých posledné sa konalo 3. júla 2013. 21 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, -- subsidiárne, aby primerane znízil výsku pokuty ulozenej zalobkyni v napadnutom rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu v celom rozsahu vrátane subsidiárneho návrhu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 1. O návrhu na vynatie dokumentu zo spisu 23 Pokial ide o návrh zalobkyne vynat zo spisu korigendum vyjadrenia k zalobe, predlozené Komisiou 28. júla 2009, je potrebné uviest, ze uvedené korigendum opravuje niektoré chyby v písaní obsiahnuté vo vyjadrení k zalobe, predovsetkým v poznámkach pod ciarou, ktorých chybnú povahu mohli zalobkyna, ako aj Vseobecný súd lahko rozpoznat na základe napadnutého rozhodnutia a iných písomností a dokumentov predlozených úcastníckami konania v rámci konania pred Vseobecným súdom. 24 V bode 93 pôvodnej verzie vyjadrenia k zalobe Komisia dalej navrhuje, aby Súd prvého stupna "zamietol ako neopodstatnené tri zalobné dôvody zalobkyne", zatial co podla korigenda Komisia navrhuje zamietnut styri zalobné dôvody. Chybnú povahu pôvodnej verzie vsak Súd prvého stupna, ako aj zalobkyna mohli lahko rozpoznat, pretoze v bode 94 pôvodnej verzie vyjadrenia k zalobe Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna zalobu zamietol v plnom rozsahu. 25 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze cielom korigenda bolo len ulahcit prácu Súdu prvého stupna a chyby v písaní, ktoré malo opravit, boli lahko rozpoznatelné zalobkynou, ako aj Súdom prvého stupna. Navyse ziadna z opráv uskutocnených Komisiou sa nedotkla podstaty jej argumentácie, takze tvrdenie zalobkyne, ze pridanie korigenda do spisu mohlo obmedzit jej právo na obhajobu, nie je správne. 26 Súd prvého stupna v kazdom prípade zaslal zalobkyni písomnú otázku, aby mohla vysvetlit uvádzané negatívne dôsledky tohto korigenda pre jej právo na obhajobu. Vo svojej odpovedi zalobkyna takéto dôsledky neuviedla. 27 Návrh na vynatie korigenda vyjadrenia k zalobe zo spisu sa preto zamieta. 2. O veci samej 28 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza styri zalobné dôvody. Prvý je zalozený na porusení clánkov 81 ES a 253 ES, ako aj jej práva na obhajobu z dôvodu údajne nediferencovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o skupinu H&R a spolocnost Tudapetrol. Druhý zalobný dôvod, predlozený subsidiárne, je zalozený na porusení clánku 81 ES z dôvodu neexistencie dôkazu o porusení, ktorého sa mala dopustit zalobkyna. Tretí zalobný dôvod, tiez predlozený subsidiárne, je zalozený na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, vyplývajúceho z údajne chybného urcenia obratu zohladneného pri stanovení výsky pokuty. Stvrtý zalobný dôvod, predlozený takisto subsidiárne, je zalozený na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu nesprávnych posúdení, ktoré sa dotkli stanovenia výsky pokuty. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánkov 81 ES a 253 ES, ako aj práva na obhajobu z dôvodu údajne nediferencovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 29 Prvý zalobný dôvod sa delí na dve casti. Prvá cast je zalozená na porusení clánkov 81 ES a 253 ES. Druhá cast sa týka porusenia práva zalobkyne na obhajobu. O prvej casti, zalozenej na porusení clánkov 81 ES a 253 ES 30 Zalobkyna poznamenáva, ze Komisia povazovala skupinu H&R a Tudapetrol za dva odlisné a nezávislé podniky (odôvodnenie 22 napadnutého rozhodnutia). V napadnutom rozhodnutí pri skúmaní dôkazov o porusení vsak Komisia tieto dva podniky nerozlisovala a oznacila ich za "H&R/Tudapetrol". 31 Po prvé uvádza, ze Komisia porusila svoju povinnost uviest odôvodnenie a clánok 81 ES tým, ze v napadnutom rozhodnutí neposkytla samostatné odôvodnenie, pokial ide o údajne protiprávne konanie spolocností patriacich do skupiny H&R. 32 Zalobkyna sa predovsetkým domnieva, ze pokial sú H&R a Tudapetrol dvoma odlisnými podnikmi, Komisia musí preukázat, ze kazdý z týchto podnikov sa individuálne a samostatne zúcastnil na celom porusení clánku 81 ES, o ktoré ide v prejednávanej veci. V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia údajne takýto dôkaz nepredlozila. 33 Zalobkyna tiez kritizuje skutocnost, ze Komisia, pokial ide o obdobie od 1. januára 2001 do 30. júna 2002, konstatovala paralelnú zodpovednost spolocnosti Tudapetrol na jednej strane a Hansen & Rosenthal, alebo jej dcérskej spolocnosti H&R Wax Company Vertrieb, na strane druhej, ako aj spolocnosti H&R ChemPharm od 1. júla 2001. 34 Otázka, ci a v akom rozsahu môze byt zalobkyna zodpovedná za porusenie clánku 81 ES spolu s Tudapetrol, sa vsak neobjavuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia z dôvodu "jednotného pohladu" uplatneného Komisiou. 35 Po druhé zalobkyna zastáva názor, ze nie je príslusná hladat odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v informáciách, ktoré sú tam obsiahnuté, a rekonstruovat logiku, na základe ktorej jej Komisia pripísala zodpovednost za niektoré technické stretnutia a niektoré obdobia. Napadnuté rozhodnutie by v tomto ohlade malo obsahovat explicitné odôvodnenie. 36 Po tretie samotná prítomnost pána G. na niektorých technických stretnutiach nemôze podla zalobkyne stacit na preukázanie úcasti spolocnosti H&R ChemPharm na karteli, takze samotný odkaz na túto skutocnost nepredstavuje dostatocné odôvodnenie v zmysle clánku 253 ES. Pán G. nebol zamestnaný v obchodnom oddelení zalobkyne a pracoval pre nu len na 30 % pracovný úväzok. Jeho úloha ako jedného z troch manazérov výroby zalobkyne spocívala vo vývoji nového chemického zlozenia parafínových výrobkov a voskových emulzií, takze neobsahovala ziadnu úlohu ani zodpovednost spojenú s obchodnou cinnostou zalobkyne. Navyse v dotknutom období bola H&R ChemPharm holdingovou spolocnostou, a teda sama nevykonávala ziadnu výrobnú cinnost. 37 Podla názoru zalobkyne mala preto Komisia v napadnutom rozhodnutí vysvetlit dôvody, na základe ktorých prítomnost pána G. predstavuje úcast spolocnosti H&M ChemPharm na kartelovej dohode o cenách parafínových voskov vzhladom na to, ze ako manazér výroby nemohol v tejto otázke rozhodovat, pokial islo o spolocnost H&M ChemPharm, a ze táto spolocnost nic nevyrábala ani nepredávala. 38 V prvom rade je potrebné skúmat výhradu zalobkyne zalozenú na nedostatocnom odôvodnení. 39 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvaha institúcie, ktorá ho vydala, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd mohol vykonat preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [5]C-17/99, Zb. s. I-2481, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [6]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 145). 40 Z ustálenej judikatúry teda vyplýva, ze povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má okrem snahy umoznit preskúmanie súdom za ciel poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [7]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 145, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [8]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 462). 41 Odôvodnenie teda v zásade musí byt dotknutej osobe oznámené v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Chýbajúce odôvodnenie nemozno ospravedlnit skutocnostou, ze dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi pocas konania na súdoch Únie (rozsudky Súdneho dvora z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, [9]195/80, Zb. s. 2861, bod 22; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 463, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 149). 42 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [10]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [11]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, body 166 a 178). 43 Pokial sa rozhodnutie o uplatnení pravidiel Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze, ako je to v prejednávanej veci, týka viacerých subjektov a ide o pripísanie porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 152 a tam citovanú judikatúru). 44 Po prvé v prejednávanej veci je potrebné uviest, ze Komisia v odôvodnení 22 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pouzitie spolocného oznacenia "H&R/Tudapetrol" bolo odôvodnené úzkymi osobnými väzbami medzi Tudapetrol a skupinou H&R, ako aj vztahmi, ktoré tieto podniky udrzovali v oblasti distribúcie. 45 Pokial ide osobné vztahy, z odôvodnenia 28 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kazdá z troch osôb, ktoré sa zúcastnili na protisútazných stretnutiach, teda páni H., G. a W., bola pocas odlisných dotknutých období zamestnaná v spolocnosti Tudapetrol a skupine H&R. Navyse pán H. bol súcasne komplementárom Tudapetrol a od roku 2001 a este v case prijatia napadnutého rozhodnutia vedúcim predaja v H&R Wax Company Vertrieb. Okrem toho pán G. bol v rokoch 1999 az 2000 súcasne manazérom výroby v SRS GmbH (spolocnost patriaca do skupiny H&R, vlastnená priamo spolocnostou H&R ChemPharm) a vedúcim predaja v Tudapetrol. 46 Pokial ide o obchodné väzby medzi H&R a Tudapetrol, Komisia v odôvodnení 22 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze Tudapetrol je podnikom urceným na uvádzanie parafínových voskov a parafínového gáca H&R na trh a na ich distribúciu. 47 Je preto potrebné konstatovat, ze dôvody, na základe ktorých Komisia Tudapetrol a skupinu H&R casto spolocne oznacovala ako "H&R/Tudapetrol", jasne vyplývajú z napadnutého rozhodnutia. 48 Po druhé je potrebné skúmat, ci napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatocné odôvodnenie, pokial ide o správanie pripisované na tarchu spolocností skupiny H&R a Tudapetrol. 49 V odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia Komisia opísala fungovanie castí porusenia týkajúcich sa parafínových voskov (hlavná cast a druhá cast porusenia). Podla neho sa zástupcovia zúcastnených podnikov pravidelne schádzali na "technických stretnutiach". Tieto stretnutia "sa vzdy delili na dve casti: pociatocnú diskusiu týkajúcu sa technických otázok, po ktorej nasledovali diskusie protisútaznej povahy týkajúce sa okrem iného stanovenia ceny, rozdelenia trhov a zákazníkov (v niektorých prípadoch) a výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií, akými sú aktuálne a budúce cenové politiky, zákazníci, výrobné kapacity a objemy predajov". 50 V odôvodneniach 381 a 610 a poznámke pod ciarou 625 napadnutého rozhodnutia Komisia oddelene stanovila na jednej strane v súvislosti s Tudapetrol a na druhej strane v súvislosti so spolocnostami patriacimi do skupiny H&R zaciatok, koniec a dlzku trvania úcasti na porusení. Podla napadnutého rozhodnutia sa tak H&R ChemPharm zúcastnovala na porusení od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005, teda pocas troch rokov a deviatich mesiacov, a SRS od 22. februára 2001 do 1. júla 2001, teda pocas troch mesiacov. Úcast spolocností Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb trvala od 1. januára 2001 do 28. apríla 2005, teda styri roky a tri mesiace. Tudapetrol sa na porusení zúcastnovala od 24. marca 1994 do 30. júna 2002, teda osem rokov a tri mesiace. Komisia tiez uviedla, ze pri skúmaní dlzky trvania úcasti na porusení bolo rozhodujúcou skutocnostou obdobie, pocas ktorého páni W, H. a G. zastávali funkcie v spolocnostiach, ktoré boli zodpovedné za porusenie, ako aj známa prítomnost uvedených osôb na technických stretnutiach. Komisia v tomto ohlade odkázala na prílohu napadnutého rozhodnutia. 51 V prílohe napadnutého rozhodnutia Komisia identifikovala strnást technických stretnutí, na ktorých sa "H&R/Tudapetrol" podla dôkazov, ktoré mala k dispozícii, zúcastnila pocas obdobia úcasti na porusení konstatovanom proti spolocnosti H&R ChemPharm (od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005). V poznámkach pod ciarou týkajúcich sa týchto stretnutí Komisia identifikovala zamestnanca spolocnosti H&R ChemPharm zúcastneného na stretnutí, v danom prípade pána G., a uviedla dôkaz o jeho úcasti. 52 Z napadnutého rozhodnutia tak v kontexte jeho prijatia jasne vyplýva, ze zalobkyni sa kladú za vinu len technické stretnutia, v rámci ktorých bola v dokumentoch, ktoré má Komisia k dispozícii, oznacená prítomnost "H&R/Tudapetrol" a na ktorých sa zúcastnil pán G., zamestnanec zalobkyne. 53 Po tretie je vsak potrebné skúmat obdobie od 1. júla 2001 do 30. júna 2002, pre ktoré Komisia konstatovala zodpovednost H&R ChemPharm, ako aj Tudapetrol. 54 V tomto zmysle je potrebné pripomenút (pozri bod 50 vyssie), ze pri vymedzení dlzky trvania úcasti na porusení bolo rozhodujúcou skutocnostou zohladnenou Komisiou obdobie, pocas ktorého páni W., H. a G. zastávali funkcie v spolocnostiach zodpovedných za porusenie. Komisia v prílohe napadnutého rozhodnutia uviedla, ze subjekt "H&R/Tudapetrol" bol v období od 1. júla 2001 do 30. júna 2002 na technických stretnutiach zastúpený pánom G. a pánom H. V odôvodnení 28 napadnutého rozhodnutia dalej uviedla, ze pán G. bol pocas tohto obdobia vedúcim predaja v spolocnosti H&R Wax Company Vertrieb a manazérom výroby v spolocnosti H&R ChemPharm, zatial co pán H. bol zamestnancom oddelenia predaja a marketingu v Tudapetrol (1997 - 2002) a zároven vedúcim predaja v spolocnosti H&R Wax Company Vertrieb (od roku 2001 a este v case prijatia napadnutého rozhodnutia). 55 Z napadnutého rozhodnutia tak jasne vyplýva, ze Komisia dotknutým spolocnostiam kládla za vinu len obdobie porusovania, pocas ktorého sa ich dotknutí zamestnanci zúcastnovali na technických stretnutiach, a ze dôvodom konstatovania paralelnej zodpovednosti pocas obdobia od 1. júla 2001 do 31. júna 2002 bola skutocnost, ze osoby, ktoré sa zúcastnili na týchto stretnutiach, zastávali funkcie v Tudapetrol, ako aj v spolocnostiach patriacich do skupiny H&R, najmä pre zalobkynu. 56 Po stvrté je potrebné skúmat tvrdenia zalobkyne uvedené v replike, v ktorých uvádza, ze samotný odkaz na pracovný pomer medzi nou a pánom G nemôze predstavovat dostatocné odôvodnenie, pretoze zalobkyna "nic nevyrábala ani nepredávala", pán G. bol manazérom výroby, a nie obchodným manazérom, a pre zalobkynu pracoval len na 30 % úväzok. 57 V tomto zmysle je potrebné uviest, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého "nic nevyrába ani nepredáva", je v rozpore s jej vlastnými vyhláseniami pocas správneho konania. List zalobkyne z 8. decembra 2005 je doplnený zoznamom "výrobcov parafínov/mikrovoskov v Európe", v ktorom je okrem iného uvedená aj zalobkyna. Vo svojom liste z 15. decembra 2006 vyhlásila, ze "H&R ChemPharm je len výrobným podnikom, a preto nepredáva parafíny tretím osobám". Navyse v liste z 31. januára 2008 zalobkyna uvádza, ze obraty spolocností Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb GmbH sú "celkovo prevazným spôsobom dosiahnuté distribúciou výrobkov spolocnosti H&R ChemPharm". 58 Pokial ide o funkciu pána G., zalobkyna v liste z 19. januára 2007 uviedla, ze bol "rozhraním medzi výrobou a distribúciou", pretoze vykonával dvojitú funkciu, teda funkciu manazéra výroby a funkciu vedúceho predaja. Podla tohto listu bola táto dvojitá funkcia stanovená v pracovnej zmluve uzavretej so zalobkynou. 59 Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkyne, pokial ide o neexistenciu výroby H&R ChemPharm a neexistenciu zapojenia pána G. do distribúcie parafínových voskov, nie sú skutkovo podlozené. Navyse skutocnost, ze bol u zalobkyne zamestnaný len na 30 % pracovný úväzok, mu nemohla bránit v ovplyvnovaní jej obchodného správania v zmysle informácií získaných na technických stretnutiach. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je teda v súlade s údajmi zalobkyne v správnom konaní a umoznuje pochopit, z akých dôvodov Komisia odvodila zodpovednost zalobkyne za porusenie z pracovného pomeru medzi nou a pánom G. 60 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie vo vseobecnosti a v kontexte svojho prijatia obsahuje dostatocné odôvodnenie, pokial ide o skutocnosti zakladajúce porusenie, ktoré boli pripísané na tarchu zalobkyne, a ze umoznuje odlísit ich od skutocností kladených za vinu Tudapetrol. 61 Tento záver nemôze byt spochybnený tvrdením zalobkyne, podla ktorého nie je mozné pozadovat, aby hladala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v poznámkach pod ciarou a v jeho prílohách a tak rekonstruovala logiku, na základe ktorej jej Komisia pripísala zodpovednost za niektoré obdobia. 62 Vzhladom na velké mnozstvo informácií a posúdenie podporujúcich rozhodnutí ulozit pokuty mnohým spolocnostiam, z ktorých má kazdá právo na dostatocné odôvodnenie, pokial ide o skutocnosti, ktoré sa jej týkajú, nemozno Komisii vytýkat, ze odôvodnenie rozhodnutia usporiadala do niekolkých úrovní. Komisia predovsetkým neporusuje ziadne právne pravidlo tým, ze v texte uvedie len hlavné úvahy, na ktorých je rozhodnutie zalozené, ako aj úvahy týkajúce sa osobitných tvrdení uvedených dotknutými podnikmi v jej odpovediach na oznámenie o výhradách, a umiestni podrobné údaje alebo vysvetlujúce úvahy a odkazy na dôkazy do poznámok pod ciarou alebo do prílohy rozhodnutia. 63 Je potrebné dodat, ze Komisia pouzila oznacenie "H&R/Tudapetrol" uz v oznámení o výhradách, najmä v kontexte preskúmania dôkazov a v zhrnujúcej tabulke preukazujúcej prítomnost zúcastnených podnikov na jednotlivých technických stretnutiach, pricom dlzka trvania úcasti na porusení bola pre H&R a Tudapetrol stanovená oddelene. Zalobkyna vsak tento prístup nespochybnila v odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré predlozila spolocne s Tudapetrol a ostatnými spolocnostami patriacimi do skupiny H&R, napriek skutocnosti, ze oznámenie o výhradách bolo zaslané kazdej spolocnosti samostatne. Navyse v uvedenej odpovedi H&R a Tudapetrol vo svojej argumentácii tiez systematicky pouzívali oznacenie "H&R/Tudapetrol", s výnimkou bodu 2.7.2, ktorý obsahuje cast, v ktorej sa uvádza, ze porusenie, ktorého sa dopustila Tudapetrol, je premlcané, pretoze Tudapetrol ukoncila svoju cinnost týkajúcu sa parafínových voskov 1. mája 2000. Za týchto podmienok zalobkyna nemôze Komisii platne vytýkat, ze neposkytla podrobnejsie odôvodnenie, pokial ide o dotknuté aspekty. 64 V druhom rade je potrebné skúmat výhradu zalozenú na porusení clánku 81 ES. 65 Po prvé je potrebné skúmat pouzitie spolocného oznacenia "H&R/Tudapetrol" Komisiou v napadnutom rozhodnutí. 66 V tejto súvislosti je hned na úvod potrebné poznamenat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí poukázala na osobné väzby medzi Tudapetrol a H&R, ktoré zalobkyna nespochybnila. 67 Okrem toho z úryvkov poznámok a zo zápisov, ktoré má Komisia, a z vyhlásení úcastníkov kartelu citovaných v napadnutom rozhodnutí, ako aj zo spisu obsahujúceho vsetky dôkazy, ku ktorým mala zalobkyna prístup pred prijatím napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze ostatní úcastníci porusenia casto odkazovali na spolocný subjekt "SRS/Tudapetrol" alebo "H&R/Tudapetrol" alebo inak v kontexte porusenia spájali Tudapetrol a skupiny patriace do skupiny H&R. Je preto potrebné uviest, ze casté pouzitie oznacenia "H&R/Tudapetrol" Komisiou zodpovedá tiez vnímaniu ostatných úcastníkov kartelu. 68 Komisia dalej poukázala na vertikálny vztah medzi skupinou H&R a Tudapetrol. 69 Zalobkyna nespochybnila, ze Tudapetrol bola "podnikom, ktorý uvádzal a distribuoval parafínové vosky a parafínový gác H&R na trh", takze existovala vertikálna väzba medzi obidvoma podnikmi. Z tejto vertikálnej väzby vyplýva, ze obidva podniky mali spolocný obchodný záujem smerujúci k maximalizácii ziskov týkajúcich sa výrobkov z parafínových voskov, ktoré vyrábali alebo ktoré uvádzali na trh. Tomuto záujmu zodpovedala úcast na dotknutom porusení, ktorého predmetom bolo okrem iného stanovenie cien, umoznujúce tak dosiahnut ziskové marze presahujúce ziskové marze, ktoré by bolo mozné dosiahnut vo volnej hospodárskej sútazi. Navyse vzhladom na to, ze parafínové vosky predávané zo strany Tudapetrol boli vyrábané skupinou H&R, mohla uvedená vertikálna väzba posilnit dojem ostatných úcastníkov kartelu, ze tieto dva podniky sú úzko spojené, takze ich vnímali ako jeden subjekt, co napokon vyplýva z dokumentov, ktoré má Komisia k dispozícii. 70 Z toho vyplýva, ze Komisia mohla správne spomenút vertikálnu väzbu medzi Tudapetrol a skupinou H&R medzi skutocnostami odôvodnujúcimi pouzitie spolocného oznacenia "H&R/Tudapetrol" v niektorých castiach napadnutého rozhodnutia. 71 Napokon je potrebné pripomenút, ze spolocnosti patriace do skupiny H&R a Tudapetrol spolocne predlozili svoju odpoved na oznámenie o výhradách. Komisia preto sledovala logický prístup, ked argumenty, ktoré predlozili, oznacila za tvrdenia "H&R/Tudapetrol". 72 Vzhladom na osobné väzby medzi obidvoma podnikmi, na vnímanie iných úcastníkov kartelu, ako aj na vertikálnu väzbu medzi Tudapetrol a H&R a spolocnú odpoved na oznámenie o výhradách je preto potrebné dospiet k záveru, ze Komisia neporusila clánok 81 ES, ked pri skúmaní niektorých aspektov porusenia pouzila spolocné oznacenie "H&R/Tudapetrol". 73 Po druhé je potrebné pripomenút, ze Komisia pripísala na tarchu zalobkyni len technické stretnutia, na ktorých sa podla posúdenia dokumentácie, ktorú mala k dispozícii, zúcastnila osoba zastávajúca funkciu v H&R ChemPharm (pozri body 45 az 52 vyssie). Prítomnost zamestnanca alebo iných zástupcov na protisútazných stretnutiach je skutkovou okolnostou, ktorá Komisii umoznuje konstatovat zodpovednost podniku za porusenie clánku 81 ES. Podla judikatúry totiz právomoc Komisie sankcionovat podnik, ak sa dopustil porusenia, predpokladá iba protiprávne konanie osoby, ktorá je vo vseobecnosti oprávnená konat v mene podniku (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [12]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 277; z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, [13]T-141/08, Zb. s. II-5761, bod 258; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [14]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 97). 74 Komisia preto tým, ze pouzila spolocné oznacenie "H&R/Tudapetrol" v niektorých castiach posúdenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí, aj ked uvádzala, ze úcast na technických stretnutiach bola pripísaná na tarchu zalobkyne z dôvodu prítomnosti jedného z jej zamestnancov na uvedených stretnutiach, neporusila clánok 81 ES. 75 Vzhladom na to, ze zalobkyna nepreukázala ani porusenie povinnosti uviest odôvodnenie, ani porusenie clánku 81 ES, je potrebné zamietnut prvú cast zalobného dôvodu. O druhej casti, zalozenej na porusení práva na obhajobu 76 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nerozlisuje medzi skutkami kladenými za vinu jej a skutkami pripísanými spolocnosti Tudapetrol, neumoznuje identifikovat skutocné správanie, ktoré sa jej vytýka. Jej moznosti predlozit dôkazy vo svoj prospech sú preto údajne obmedzené. Vzhladom na to, ze sa jej pripisuje spoluzodpovednost za vsetky konania spolocnosti Tudapetrol, musela by teda na úcely preukázania svojej neviny vyvrátit vsetky vecné výhrady vznesené proti spolocnosti Tudapetrol, pokial ide o obdobie jej úcasti na karteli. 77 Podla ustálenej judikatúry právo na obhajobu vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia (rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 10; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [15]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 66, a z 25. februára 2007, Dalmine/Komisia, [16]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 44). 78 Nariadenie c. 1/2003 v clánku 27 ods. 1 stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uvádzat vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza, aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatnit svoju obranu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Toto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrziavanie práva na obhajobu v kazdom konaní (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [17]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 35, a rozsudok Vseobecného súdu zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [18]T-299/08, Zb. s. II-2149, bod 135). 79 Táto zásada predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách urcené podniku, ktorému Komisia zamýsla ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti svedciace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voci nemu bolo zacaté (pozri rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 80 V oznámení o výhradách musí byt najmä jednoznacne urcená právnická osoba, ktorej môzu byt ulozené pokuty, musí byt urcené tejto osobe a musí v nom byt uvedené, na základe akého postavenia sa tejto osobe vytýkajú namietané skutocnosti (rozsudok zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 137; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, body 37 a 38). 81 V tomto zmysle je potrebné najskôr uviest, ze Komisia listom z 29. mája 2007 zaslala zalobkyni oznámenie o výhradách. 82 V bode 104 oznámenia o výhradách Komisia uz predlozila tabulku obsiahnutú v odôvodnení 124 a v prílohe napadnutého rozhodnutia, uvádzajúcu podla jej informácií stretnutia, na ktorých sa subjekt "H&R/Tudapetrol" zúcastnil. 83 Komisia dalej v bodoch 2 a 257 oznámenia o výhradách, ako aj v poznámke pod ciarou 493 pod uvedeným bodom 257 uviedla, ze má v úmysle konstatovat zodpovednost spolocnosti H&R ChemPharm za obdobie od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005 za porusenie clánku 81 ES spocívajúce v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa stanovenia cien a výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií týkajúcich sa trhu s parafínovými voskami. Komisia dalej uviedla, ze pri vymedzení dlzky trvania úcasti na porusení bolo rozhodujúcou skutocnostou obdobie, pocas ktorého páni W., H. a G zastávali funkcie v spolocnostiach povazovaných za zodpovedné za porusenie. V bode 31 oznámenia o výhradách uz Komisia uviedla dlzky trvania zamestnaneckých pomerov a funkcií zastávaných týmito tromi osobami rovnakým spôsobom ako v odôvodnení 28 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho v úvahách obsiahnutých pod nadpisom "4.2. Podrobné informácie o technických stretnutiach" sú uvedené dôkazy zohladnené Komisiou pre kazdé technické stretnutie. 84 Z oznámenia o výhradách teda jasne vyplýva, ze jedinými technickými stretnutiami, ktoré boli zohladnené a pripísané na tarchu spolocnosti H&R ChemPharm, boli stretnutia, na ktorých sa zúcastnil jeden z jej zamestnancov. Zalobkyna tak nemôze platne tvrdit, ze jej oznámenie o výhradách neumoznilo identifikovat správanie, ktoré jej bolo vytýkané, a ze musela na úcely preukázania svojej neviny vyvrátit vsetky skutkové výhrady vznesené proti spolocnosti Tudapetrol. 85 Kvôli úplnosti je potrebné pripomenút, ze Tudapetrol a spolocnosti skupiny H&R spolocne odpovedali na oznámenie o výhradách, a to napriek skutocnosti, ze oznámenie o výhradách bolo zaslané samostatne kazdej z týchto spolocností. Navyse Tudapetrol a spolocnosti skupiny H&R pouzili vo svojej odpovedi spolocné oznacenie "H&R/Tudapetrol". Zalobkyna netvrdila, ze toto oznacenie jej znemoznilo bránit sa proti výhradám vzneseným len proti nej. 86 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnut druhú cast prvého zalobného dôvodu, a teda prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 81 ES z dôvodu neexistencie dôkazu o porusení, ktorého sa dopustila zalobkyna 87 Druhý zalobný dôvod, predlozený subsidiárne, sa delí na dve casti. V prvej casti zalobkyna uvádza, ze Komisia nezhromazdila dostatok dôkazov na preukázanie jej osobnej zodpovednosti. V druhej casti zalobkyna uvádza, ze jej zodpovednost nie je mozné odvodit ani z dôkazov proti iným spolocnostiam patriacim do skupiny H&R. O prvej casti, týkajúcej sa neexistencie dôkazov preukazujúcich priamu zodpovednost zalobkyne 88 Podla zalobkyne komisia nepreukázala, ze sa osobne dopustila porusenia. 89 Po prvé Komisia údajne pri posúdení dôkazov nezohladnila skutocnost, ze ju nepovazovala za zodpovednú za dve casti jediného porusenia, teda rozdelenia zákazníkov a trhov (druhá cast porusenia) a casti týkajúcej sa nemeckého trhu parafínového gáca (cast porusenia týkajúca sa parafínového gáca). Podla odôvodnenia 328 napadnutého rozhodnutia bola proti nej pouzitá len hlavná cast porusenia, teda stanovenie ceny a výmena citlivých obchodných informácií na trhu s parafínovými voskami. Zalobkyna sa preto domnieva, ze vykonanie dôkazov Komisiou sa malo uskutocnit presnejsie, aby boli identifikované dôkazy, ktoré sa týkajú zalobkyne, a aby sa zabránilo tomu, ze proti nej budú pouzité dôkazy, ktoré môzu preukázat porusenia, ktorých sa dopustili tretie osoby. 90 Po druhé, pokial ide o konstatované obdobie porusovania, od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005, na protisútazných stretnutiach sa údajne nezúcastnil ziadny zamestnanec zalobkyne, ktorý pre nu aktívne pracoval. Pán G., ktorý pracoval pre zalobkynu ako "manazér výroby" od roku 2001, nevykonával funkciu v obchodnom oddelení. Bol zamestnaný na 30 % pracovný úväzok. Jeho úloha ako jedného z manazérov výroby pre zalobkynu spocívala vo vývoji nových chemických zlození parafínových výrobkov a voskových emulzií. To nezahrnalo ziadnu úlohu ani zodpovednost spojenú s obchodnou cinnostou zalobkyne ani a fortiori s jej zastupovaním. V tomto zmysle zalobkyna ponúka ako dôkaz svedeckú výpoved svojho konatela, pána S. 91 Podla zalobkyne bolo v liste z 19. januára 2007 uvedené, ze pán G. bol "obchodným manazérom" (osobou zodpovednou za predaj) H&R Wax Company Vertrieb, spolocnosti odlisnej od zalobkyne. Popiera, ze H&R Wax Company Vertrieb bola jej distribucnou spolocnostou. Táto spolocnost bola údajne právne samostatná a zalobkyna v nej nevlastnila obchodný podiel ani nemala vo vztahu k nej riadiacu právomoc. Zalobkyna dalej popiera, ze H&R Wax Company Vertrieb mala postavenie spolocníka alebo ze voci nej disponovala "osobitnými právami kontroly". Zalobkyni preto údajne nie je mozné pripísat zodpovednost spolocnosti H&R Wax Company Vertrieb. 92 Navyse podla zalobkyne Komisia nepreukázala, ze pán G. konal v rámci úcasti na technických stretnutiach za nu. Vo vseobecnosti preto podla nej neexistuje ziadny dôkaz o osobnej úcasti zalobkyne na porusení. 93 Po tretie zalobkyna uvádza, ze aj v prípade, ze by Vseobecný súd zastával názor, ze pán G. bol jej zástupcom na technických stretnutiach, Komisia v kazdom prípade nepredlozila dôkaz o porusení clánku 81 ES, ktorého sa dopustila zalobkyna. V tomto zmysle zalobkyna predkladá podrobnú analýzu týkajúcu sa kazdého technického stretnutia, na ktorom bola H&R podla napadnutého rozhodnutia prítomná. - O pojmoch dohoda a zosúladený postup 94 Podla clánku 81 ods. 1 ES sú so spolocným trhom nezlucitelné, a preto zakázané, vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 95 Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urceným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [19]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [20]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199). 96 Mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked sú konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia este predmetom rokovaní (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [21]T-240/07, Zb. s. II-3355, bod 45; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, body 151 az 157 a 206). 97 Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [22]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, [23]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 98 V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré zamýsla na tomto trhu uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom jeho kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze (rozsudok Heineken Nederland a Heineken/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 47; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 97 vyssie, body 116 a 117). - O zásadách hodnotenia dôkazov 99 Podla judikatúry je Komisia povinná predlozit dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [24]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58; pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 100 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ked Vseobecný súd prejednáva zalobu o neplatnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí vseobecne v plnom rozsahu preskúmat, ci sú splnené podmienky pouzitia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, [25]T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 101 Ak má súd v tejto súvislosti pochybnosti, musia svedcit v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má o tejto otázke nadalej pochybnost, najmä v rámci konania o zrusení rozhodnutia o ulození pokuty (rozsudky Vseobecného súdu Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 60, a z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, [26]T-112/07, Zb. s. II-3871, bod 58). 102 V tejto poslednej uvedenej situácii je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ktorá vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je jedným zo základných práv, ktoré predstavujú vseobecné zásady práva Európskej únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 59; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 103 Je teda potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porusenia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy. Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 62 a 63 a tam citovanú judikatúru). 104 Podla judikatúry sa totiz dôkazy uvedené Komisiou v rozhodnutí na preukázanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES podnikom nemajú posudzovat samostatne, ale ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [27]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 105 Takisto je potrebné uviest, ze Komisia je v praxi casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, kedze od vzniku rozhodných skutocností, ktoré tvoria porusenie, mohlo uplynút niekolko rokov a niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Hoci Komisii nevyhnutne prinálezí preukázat, ze bola uzavretá protiprávna dohoda o rozdelení trhu, bolo by prehnané pozadovat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, by totiz bolo prílis jednoduché uniknút akémukolvek potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na vágnej povahe informácií o fungovaní protiprávnej dohody aj v situácii, ked sú existencia dohody a jej protisútazný ciel dostatocne preukázané. Podniky sa môzu za týchto okolností riadne obhajovat, ak majú moznost vyjadrit sa ku vsetkým dôkazným prostriedkom, ktoré predlozila Komisia v ich neprospech (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [28]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 203). 106 Pokial totiz ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES, v práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [29]T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72, a rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 64). 107 Pokial ide o dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, jediným rozhodujúcim kritériom pri hodnotení týchto dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 72). 108 Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [30]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1053 a 1838, a rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 70). 109 Pokial Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, ze doslo k poruseniu, len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla a tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 186). 110 Naproti tomu v prípadoch, ked Komisia vychádzala z listinných dôkazov, nestací, ak dotknuté podniky len predlozia prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musia preukázat, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia sú nepostacujúce (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 187). Takéto hodnotenie dôkazov neporusuje zásadu prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, [31]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 181). 111 Vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila dokumenty, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. Existencia protisútazného postupu alebo dohôd sa teda musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, body 55 az 57; pozri tiez rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 64 a 65 a tam citovanú judikatúru). 112 Pri posudzovaní dôkaznej sily listinných dôkazov je potrebné prisúdit velký význam skutocnosti, ze listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, [32]T-157/94, Zb. s. II-707, bod 312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [33]T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 181) alebo priamym svedkom týchto okolností (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 207). 113 Absencia dátumu alebo podpisu na dokumente alebo skutocnost, ze je zle citatelný, tomuto dokumentu neodoberá akúkolvek dôkaznú silu, pokial mozno s dostatocnou presnostou urcit jeho pôvod, priblizný dátum jeho vzniku a jeho obsah (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV/Komisia, [34]T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 124; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, [35]T-11/89, Zb. s. II-757, bod 86). 114 Zo zásady volného hodnotenia dôkazov vyplýva, ze hoci neexistencia listinných dôkazov môze byt relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumoznuje spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, ze dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú preukázat existenciu porusenia jednoznacne a bez potreby výkladu (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 65; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74). 115 Okrem toho nijaké ustanovenie ani nijaká vseobecná zásada práva Únie nezakazujú Komisii pouzit voci podniku vyhlásenia iných podnikov, ktorým sa vytýka úcast na karteli. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 192, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 67). 116 Obzvlást vysoká dôkazná hodnota môze byt priznaná vyhláseniam, ktoré sú po prvé vierohodné, po druhé sú vyhotovené v mene podniku, po tretie pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 71; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, body 205 az 210). 117 Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích dotknutých podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, body 219 a 220, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 68). 118 Okrem toho, hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam úcastníkov protiprávneho kartelu existuje urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa pouzitia oznámenia o spolupráci z roku 2002 s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo znízenie jej výsky nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu môze totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce ziadatela a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z uplatnitelného oznámenia o spolupráci roku 2002 (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 72; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [36]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). 119 Predovsetkým treba usúdit, ze skutocnost, ze osoba sa priznala k poruseniu a pripustila tým existenciu iných skutocností, nez sú tie, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, ze ak neexistujú osobitné okolnosti naznacujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia povazovat za zvlást vierohodné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [37]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 166, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 59). 120 Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP. - O napadnutom rozhodnutí 121 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia s názvom "Zhrnutie porusenia" usúdila, ze subjekty, ktorým je uvedené rozhodnutie urcené, sa zúcastnili na jedinom, komplexnom a pokracujúcom porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. Hlavná cast tohto porusenia spocívala "v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcenia cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií" týkajúcich sa parafínových voskov. Táto hlavná cast predstavovala jedinú zlozku porusenia, na ktorej sa zalobkyna podla napadnutého rozhodnutia podielala. Niektoré iné podniky, ktorých sa napadnuté rozhodnutie týkalo, sa tiez zúcastnili na iných castiach porusenia, teda "rozdelení zákazníkov alebo trhov", pokial ide o parafínové vosky (druhá cast porusenia), ako aj o "parafínový gác predávaný konecným nemeckým zákazníkom" (cast porusenia týkajúca sa parafínového gáca). 122 V napadnutom rozhodnutí, v bodoch "4. Opis udalostí" a "4.1. Základné zásady a fungovanie kartelu", opísala Komisia v odôvodnení 106 a nasledujúcich odôvodneniach uvedeného rozhodnutia obsah postupov urcovania cien: "... (106) Technické stretnutia boli vzdy rozdelené na dve casti: úvodnú diskusiu týkajúcu sa technických otázok, po ktorej nasledovali diskusie protisútaznej povahy týkajúce sa okrem iného urcenia cien, rozdelenia trhov a (v niektorých prípadoch) zákazníkov a výmeny a poskytovania citlivých obchodných informácií, vrátane súcasnej a budúcej cenovej politiky, zákazníkov, výrobných kapacít a objemov predaja. (107) Diskusie týkajúce sa cien a potenciálnych zvýsení cien sa uskutocnovali spravidla na konci technických stretnutí. Diskusie týkajúce sa cien zvycajne iniciovala Sasol, ale následne o cenách a stratégiách cenovej politiky diskutovali vsetci úcastníci formou okrúhleho stola... Diskusie sa týkali tak zvýsení cien, ako aj orientacných cien pre konkrétnych zákazníkov a vseobecných zvýsení cien a tiez minimálnych cien a orientacných cien pre celý trh... Zvýsenia cien boli spravidla dohodnuté v absolútnych císlach a nie v percentách (napríklad 60 [eur] za tonu v prípade úplne rafinovaných parafínových voskov)... Minimálne ceny neboli dohodnuté len vtedy, ked existovala dohoda o zvýsení cien, ale aj vtedy, ked zvýsenie cien nebolo uskutocnitelné (napríklad v období poklesu cien)... ... (109) Zástupcovia podnikov si navyse vymienali citlivé obchodné informácie a zverejnovali svoju vseobecnú stratégiu... (110) Podniky - s výnimkou spolocnosti MOL - zastupovali manazéri, ktorí mali právomoc urcovat cenovú stratégiu svojho podniku a urcovat ceny pre jednotlivých zákazníkov... (111) Na väcsine technických stretnutí sa diskusie o cenách týkali vseobecne parafínových voskov... a len zriedka jednotlivých druhov parafínových voskov (ako sú úplne rafinované parafínové vosky, polorafinované parafínové vosky, zmesi voskov/speciálne voskové výrobky, tvrdé parafínové vosky alebo hydrogenované vosky). Okrem toho bolo vsetkým podnikom jasné, ze ceny vsetkých druhov parafínového vosku sa zvýsia o rovnakú sumu alebo rovnaké percento... ... (113) Výsledok technických stretnutí sa spravidla realizoval prostredníctvom oznámenia zvýsení cien zákazníkom alebo zrusenia existujúcich cenových schém... Zriedkavé prípady podvádzania alebo neuplatnovania boli prebraté na nasledujúcich stretnutiach (pozri napríklad odôvodnenia 149 a 157). Jeden zo zastúpených podnikov zvycajne prevzal iniciatívu a zacal zvysovat svoje ceny. Spravidla to bola Sasol, ale táto spolocnost niekedy ziadala od iného úcastníka, aby zacal. Krátko po tom, co niektorý podnik zákazníkom oznámil, ze zamýsla zvýsit ceny, ostatní dodávatelia ho nasledovali a tiez oznámili zvysovanie cien... Zástupcovia podnikov sa na technických stretnutiach navzájom informovali o opatreniach, ktoré prijali na realizáciu výsledkov technických stretnutí. Tieto informácie sa poskytovali ústne... alebo zaslaním kópie príslusných oznámení o zvýsení cien alebo zrusení cien jednému alebo vsetkým ostatným [zúcastneným] podnikom. Komisia totiz zistila, ze úcastníci si vymienali také oznámenia. Bolo zistené, ze v siestich týzdnoch po technických stretnutiach doslo k výmene vzorky priblizne 150 listov tohto druhu... Bolo tiez zistené, ze podla dohody zastúpené podniky nemali mat prospech z uplatnenia dohodnutého zvýsenia cien na zvýsenie svojho vlastného podielu na trhu... Toto zistenie nebolo v odpovediach na oznámenie o výhradách spochybnené." 123 Pod nadpisom "4.2. Podrobné informácie o technických stretnutiach" Komisia v napadnutom rozhodnutí najskôr uviedla súhrnnú tabulku, v ktorej boli uvedené miesta a dátumy technických stretnutí, ako aj prítomné podniky (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia). Potom preskúmala dostupné dôkazy týkajúce sa kazdého z technických stretnutí (odôvodnenia 126 az 177 napadnutého rozhodnutia). 124 V bodoch "5. Uplatnenie clánku 81 [ES] v prejednávanej veci" a "5.3. Povaha porusenia v posudzovanom prípade" Komisia spresnila zásady, ktorými sa riadi kvalifikácia protisútazných konaní, uplatnitelné v posudzovanom prípade: "5.3.1. Zásady ... (205) V prípade komplexného dlhodobého porusenia nie je potrebné, aby ho Komisia kvalifikovala ako [dohodu alebo zosúladený postup]. Pojmy dohoda [alebo] zosúladený postup sú vágne a môzu sa prekrývat. Protisútazné konanie sa mohlo z casu na cas menit alebo sa jeho mechanizmy mohli prispôsobit alebo posilnit s cielom zohladnit vývoj situácie. Takéto odlísenie by dokonca nemuselo byt ani mozné, kedze porusenie môze mat súcasne znaky kazdej z foriem zakázaného konania, zatial co v prípade, ak by sa niektoré z jeho prejavov posudzovali samostatne, bolo by mozné charakterizovat ich tak, ze konkrétne spadajú skôr pod jednu ako pod druhú formu. Bolo by vsak neprirodzené rozdelit v rámci analýzy to, co predstavuje jednoznacne konanie, ktoré má len jeden celkový ciel, na viaceré samostatné formy porusení. Kartel môze teda predstavovat zároven dohodu aj zosúladený postup. Clánok 81 [ES] nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre také komplexné porusenie, aké je opísané v tomto rozhodnutí... (206) V prípade, ak má kartel viacero clenov, ktorých protisútazné konanie mozno v urcitom období kvalifikovat ako dohodu alebo zosúladený postup (komplexné porusenia), Komisia nemusí presne urcit, do ktorej kategórie kazdý druh konania konkrétne patrí..." 125 V tom istom bode, nazvanom "5.3. Povaha porusenia v posudzovanom prípade", Komisia dalej opísala porusenia takto: "5.3.2. Uplatnenie (210) Skutocnosti opísané v kapitole 4 tohto rozhodnutia preukazujú, ze vsetky podniky, ktorých sa týka toto konanie, sa podielali na protisútazných cinnostiach týkajúcich sa parafínových voskov a - v prípade spolocností oznacených v odôvodnení 2 - parafínového gáca... a ze sa pravidelne zúcastnovali na stretnutiach, na ktorých sa preberali tieto otázky: 1. urcovanie cien[,] 2. ... rozdelenie zákazníkov a/alebo rozdelenie trhov[,] 3. poskytovanie a výmena citlivých obchodných informácií týkajúcich sa najmä zákazníkov, cien, výrobných kapacít a objemov predaja... 5.3.2.2. Urcovanie cien (240) Odôvodnenia 98, 107, 126, 128, 131, 133, 135, 137, 139, 140, 142, 145, 147, 149, 152, 153, 156, 157, 163, 168, 174, 176 a 177 preukazujú, ze predmetné podniky urcovali minimálne ceny a dojednávali zvýsenia cien (dalej len 'urcovanie cien`). (241) ExxonMobil, Repsol, Sasol a Shell potvrdili existenciu postupov urcovania cien [pozri odôvodnenie 107] a opät potvrdili túto informáciu na svojom vypocutí, ako aj vo svojej písomnej odpovedi na oznámenie o výhradách." - O pripísaní prítomnosti pána G. na technických stretnutiach na tarchu spolocnosti H&R ChemPharm 126 Zalobkyna uvádza, ze prítomnost pána G. na technických stretnutiach nemôze byt pripísaná na jej tarchu. Úlohy pána G. ako manazéra výroby boli podla nej obmedzené na vývoj nových výrobkov, okrem obchodnej cinnosti alebo úloh zastupovania zalobkyne. V kazdom prípade bol u zalobkyne zamestnaný na 30 % pracovný úväzok. 127 Podla judikatúry citovanej v bode 73 vyssie právomoc Komisie sankcionovat podnik, ak sa dopustil porusenia, predpokladá iba protiprávne konanie osoby, ktorá je vo vseobecnosti oprávnená konat v mene podniku. 128 Pokial ide o úlohy pána G., zalobkyna v liste z 19. januára 2007 vyhlásila: "[Pán G.] zastával funkciu manazéra výroby v spolocnosti SRS od roku 1994 do 1. júla 2001 a z tohto dôvodu bol zamestnancom tohto podniku. Dna 1. júla 2001 bol jeho pracovný pomer prenesený na spolocnost H&R Management & Service [teraz H&R ChemPharm]. V dôsledku toho je [pán G.] od roku 2001 az doteraz zamestnancom spolocnosti H&R ChemPharm... ako manazér výroby... Od 1. januára 2001 vykonáva funkciou obchodného manazéra spolocnosti H&R Wax Company Vertrieb bez toho, aby bol formálne jej zamestnancom... Pán. G vykonáva od roku 1999 dvojitú funkciu manazéra výroby a obchodného manazéra. Ako manazér výroby predstavuje rozhranie medzi výrobou a distribúciou. Popri sústavnom zosúladovaní poziadaviek trhu s výrobnými moznostami spocívajú úlohy manazéra výroby najmä v poskytovaní technickej asistencie zákazníkom pri pouzívaní výrobkov. Pri výkone tejto dvojitej funkcie má [pán G.] na starosti technické otázky zákazníkov a v pracovnej skupine s [pánom H.] aj obchodné otázky. Táto dvojitá funkcia je stanovená v pracovnej zmluve uzavretej so spolocnostou H&R ChemPharm." 129 Okrem toho vo svojom liste z 8. decembra 2005 zalobkyna vyhlásila: "Od vstupu [H&R ChemPharm] do odvetvia parafínov v roku 1994 az do roku 2001 zodpovedal [pán W.] za distribúciu. [Pán W.] je od roku 2001 na dôchodku. S ohladom na plánovaný odchod [pána W.] prisiel najskôr túto sluzbu posilnit [pán H.] (od roku 1997) a neskôr v roku 1999 tiez [pán G.]. Tieto dve osoby sú nadalej zodpovedné za distribúciu parafínov." 130 Po prvé je potrebné zastávat názor, ze pán G. ako manazér výroby spolocnosti H&R ChemPharm bol oprávnený konat v mene uvedenej spolocnosti. Takýto záver podporuje vyhlásenie zalobkyne, podla ktorého jednou z úloh pána G. bolo "poskytovanie technickej asistencie zákazníkom pri pouzívaní výrobkov", co znamená, ze pán G. bol oprávnený konat voci zákazníkom v mene zalobkyne pri výkone svojich funkcií týkajúcich sa len výroby. 131 Po druhé Vseobecný súd sa domnieva, ze funkcie pána G. spojené s výrobou sú tiez relevantné. Komisia totiz v prejednávanej veci predlozila dôkaz, ze zamestnanec zalobkyne, ktorého pracovná zmluva so zalobkynou stanovuje úlohy týkajúce sa výroby a distribúcie, bol prítomný na protisútazných stretnutiach. Pre podnik zodpovedný za porusenie by bolo prílis jednoduché vyhnút sa vsetkým sankciám, keby proti takémuto zisteniu mohol platne namietat, ze jeho zamestnanec v skutocnosti na uvedených stretnutiach konal v mene inej spolocnosti. Takéto riesenie by tiez mohlo spolocnostiam zúcastneným na karteli umoznit vyhnút sa zodpovednosti vytváraním situácií dvojitého zamestnania so spolocnostou nezapojenou do kartelu a poukazovat na to, ze spolocný zamestnanec konal výlucne na úcet tejto inej spolocnosti. 132 Po tretie je potrebné pripomenút, ze samotná zalobkyna vyhlásila, ze pán G. predstavoval "rozhranie medzi výrobou a distribúciou" a mal za úlohu "sústavné zosúladovanie poziadaviek trhu s výrobnými moznostami", pricom sa staral tiez o "obchodné otázky". Takéto postavenie pána G. umoznovalo ovplyvnovat obchodné správanie zalobkyne v zmysle informácií získaných na technických stretnutiach, najmä o "poziadavkách trhu", ktorého manipulácia je casto cielom protisútazných cinností medzi sútazitelmi, a získat tak z uvedených cinností výhodu pre zalobkynu. 133 Po stvrté, ako uz bolo uvedené v bode 58 vyssie, tvrdenie zalobkyne, podla ktorého pre nu pán G. pracoval len na 30 % pracovný úväzok, je irelevantné. Aj velmi krátke kontakty s výrobnou spolocnostou môzu umoznit odovzdat informácie získané na protisútazných stretnutiach alebo rozdat pokyny stanovené v zmysle uvedených informácií pri zohladnení dohôd uskutocnených na protisútazných stretnutiach. 134 Po piate tvrdenie zalobkyne, podla ktorého nebola zapojená do distribúcie parafínových voskov, je v rozpore nielen so skutocnostou, ze funkcie riaditela predajov pána G. boli stanovené v pracovnej zmluve, ktorá ho spájala so zalobkynou, ale aj so skutocnostou, ze od 28. februára 2001 zamestnávala ako riaditela predajov aj pána W. 135 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze pracovný vztah medzi pánom G. a zalobkynou vedie k tomu, ze úlohy pán G. sú pripísané na tarchu zalobkyne. - O dôkazoch navrhnutých zalobkynou 136 Zalobkyna navrhuje ako dôkaz svedectvo svojho konatela, pána S., aby preukázala, ze úloha, ktorú pre nu pán G. vykonával, bola obmedzená na vývoj nových výrobkov. 137 V tomto zmysle je potrebné uviest, ze samotná zalobkyna in tempore non suspecto vyhlásila, ze pán G. vykonával úlohy súvisiace s distribúciou a predstavoval rozhranie medzi výrobou a distribúciou. Dôkazná hodnota týchto vyhlásení je väcsia nez dôkazná hodnota podaného svedectva, takze tieto vyhlásenia Vseobecnému súdu umoznujú podlozit záver obsiahnutý v bode 135 vyssie a zamietnut túto výhradu zalobkyne. Dôkazný návrh zalobkyne sa preto zamieta. - Celkové posúdenie dôkazov na podporu existencie porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna 138 V prvom rade je potrebné poznamenat, ze niektoré podniky uznali, ze na technických stretnutiach sa diskutovalo o cenách parafínových voskov so vseobecným cielom dohodnút sa na ich úrovni. 139 Konkrétne podla vyhlásenia spolocnosti Sasol z 12. mája 2005 technické stretnutia spravidla viedli k protisútaznej cinnosti, kedze sa na nich diskutovalo o zvýseniach a znízeniach cien a dochádzalo k výmene informácií o hrubých cenách a plánovaní týkajúcom sa kapacít. 140 Podla vyhlásenia spolocnosti Repsol z 19. mája 2005 bola súcastou technických stretnutí diskusia o úrovniach cien uplatnovaných úcastníkmi. 141 Shell vyhlásila, ze vsetky technické stretnutia sa týkali urcovania cien. Podla jej vyhlásenia zo 14. júna 2006 sa o cenách parafínových voskov prinajmensom od roku 1999, ked sa jej zástupca, ktorý vypovedal ako svedok, zacal zúcastnovat na technických stretnutiach, nikdy nerozhodovalo jednostranne, ale vzdy ich urcovali konkurenti na technických stretnutiach. 142 Okrem toho tie isté podniky v tých istých vyhláseniach tiez uviedli, ze na viacerých technických stretnutiach sa úcastníci skutocne dohodli na minimálnych cenách alebo na zvysovaní cien a niekedy dokonca aj na opatreniach na ich zvýsenie. 143 Je potrebné zdôraznit, ze najmä vo vyhláseniach uvedených v bodoch 139 az 141 vyssie, ako aj v odpovedi Sasol z 18. decembra 2006 na ziadost Komisie o poskytnutie informácií sa odkazovalo na úcast subjektov SRS, SRS/Tudapetrol, H&R/Tudapetrol alebo Hansen & Rosenthal na technických stretnutiach a meno pána G., zamestnanca zalobkyne, sa uvádzalo ako meno osoby prítomnej na uvedených stretnutiach. 144 Nakoniec je potrebné uviest, ze Komisia poukázala na dotknuté vyhlásenia v bodoch 107 a 113 napadnutého rozhodnutia. 145 Tieto vyhlásenia boli urobené na základe svedeckých výpovedí osôb, ktoré sa zúcastnili na technických stretnutiach po zrelej úvahe a z porusenia obvinujú aj podniky, v ktorých mene boli urobené. Tieto vyhlásenia sa navyse vo vseobecnosti zhodujú s opisom porusenia, co este zvysuje ich vierohodnost. V zmysle judikatúry citovanej v bode 116 vyssie sú teda mimoriadne vierohodné. 146 V druhom rade treba konstatovat, ze vyhlásenia uvedené v bodoch 139 az 141 vyssie sú podporené písomnými poznámkami, ktoré boli vyhotovené v case technických stretnutí a ktoré Komisia objavila pocas inspekcií, pricom zalobkyna k nim mala pocas správneho konania prístup a ich cast je citovaná najmä v odôvodneniach 165, 173, 174 a 177 napadnutého rozhodnutia. Poznámky pána SC uvedené v odôvodnení 173 napadnutého rozhodnutia, poznámka Total uvedená v odôvodnení 174 a poznámka MOL obsiahnutá v odôvodnení 177 toho istého rozhodnutia sú písomnými poznámkami vyhotovenými na stretnutiach osobou, ktorá sa na nich zúcastnila, a ich obsah je struktúrovaný a pomerne podrobný. Ich dôkazná sila je preto velmi vysoká. Pokial ide o zápis Sasol zo stretnutia "Blauer Salon" (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia) a poznámku Eni (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia), ide o dokumenty pochádzajúce z obdobia porusovania, ktoré boli vyhotovené in tempore non suspecto, teda krátko po technickom stretnutí, na ktoré odkazujú. Ich dôkazná sila je preto vysoká. 147 V tretom rade je potrebné uviest, ze podla napadnutého rozhodnutia pocas obdobia úcasti na porusení (od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005) bola zalobkyna zastúpená pánom G. na kazdom zo strnástich technických stretnutí. Zalobkyna nespochybnuje, ze pán G. sa zúcastnil na vsetkých týchto technických stretnutiach. 148 V súvislosti s dohodami protisútaznej povahy, ktoré sa prejavujú pocas stretnutí konkurencných podnikov, k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES dôjde, ak je úcelom týchto stretnutí obmedzovanie, vylucovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze a tým tieto stretnutia smerujú k umelému organizovaniu fungovania trhu. V takom prípade stací, ak Komisia na úcely preukázania úcasti podniku na karteli preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorý doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy. Ak bola preukázaná úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 81, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [38]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 47). 149 Dôvodom tohto pravidla je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania sa od jeho obsahu umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 82, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 48). Zásady stanovené touto judikatúrou sa uplatnujúcu aj na zosúladené stretnutia, tak ako sú definované judikatúrou citovanou v bode 97 vyssie. 150 V prejednávanom prípade vsak zalobkyna netvrdí, ze by sa verejne distancovala od obsahu protisútazných stretnutí. 151 Vo stvrtom rade je potrebné pripomenút, ze podnik môze byt zodpovedný za celkový kartel aj vtedy, ked sa preukáze, ze sa priamo zúcastnil iba na jednej alebo viacerých jeho podstatných zlozkách, ak vedel alebo musel vediet, ze zosúladený postup, na ktorom sa zúcastnil, predovsetkým prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných pocas niekolkých rokov, bol súcastou celkového plánu urceného na narusenie normálneho fungovania hospodárskej sútaze a ak sa tento plán vztahoval na vsetky podstatné zlozky kartelu. Podobne aj skutocnost, ze rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy pri sledovaní spolocného ciela, nevylucuje zhodnost protisútazného ciela, a teda porusenia, pod podmienkou, ze kazdý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spolocného ciela (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, bod 105 vyssie, bod 370 a tam citovanú judikatúru). 152 Po prvé je potrebné skúmat tvrdenia zalobkyne, podla ktorých v prípade niektorých technických stretnutí Komisia nedokázala rekonstruovat obsah diskusií, takze tieto stretnutia sa mozno týkali len tých castí porusenia, pri ktorých nebola konstatovaná jej zodpovednost, a to rozdelenia zákazníkov a dohôd týkajúcich sa parafínového gáca. 153 Hned na úvod treba uviest, ze Komisia disponuje dôkazmi preukazujúcimi, ze na technických stretnutiach sa viedla aspon jedna diskusia v súvislosti cenami. Konkrétne vo svojom vyhlásení z 12. mája 2005 Sasol tvrdila, ze technické stretnutia vo vseobecnosti viedli k protisútaznej cinnosti, kedze sa na nich "diskutovalo o zvysovaní a znizovaní cien" a dochádzalo k výmene informácií o hrubých cenách a plánovaní týkajúcom sa kapacít. Podla vyhlásenia spolocnosti Repsol z 19. mája 2005 bola súcastou technických stretnutí diskusia o úrovniach cien uplatnovaných úcastníkmi. Shell vyhlásila, ze vsetky technické stretnutia sa týkali urcovania cien (pozri tiez body 139 az 141 vyssie). Zalobkyna nemôze platne popierat, ze ide o skutocnosti predlozené po prvýkrát vo vyjadrení k zalobe, pretoze Komisia na uvedené vyhlásenia Sasol, Repsol a Shell odkázala v odôvodnení 107 napadnutého rozhodnutia a tieto vyhlásenia boli zalobkyni sprístupnené v rámci správneho konania. 154 Dalej je potrebné dodat, ze v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze dôkazy preukazujúce, ze predmetné podniky urcovali minimálne ceny a dojednávali zvýsenia cien, sú obsiahnuté najmä v odôvodneniach 163, 168, 174, 176 a 177 napadnutého rozhodnutia. Navyse Komisia v odôvodneniach 165 a 175 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze si úcastníci prítomní na týchto technických stretnutiach vymienali citlivé obchodné informácií o cenách parafínových voskov, týkajúce sa najmä úrovne cien. Uvedené odôvodnenia obsahujú odkazy na písomné dôkazy z cias technických schôdzok svedciace o výmenách informácií o cenách, vôli zvýsit alebo stabilizovat ceny, ci dokonca v niektorých prípadoch o dohodnutom zvysovaní ceny, pricom sú doplnené odkazmi na vyhlásenia podnikov. 155 Je preto potrebné dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie vo vseobecnosti preukazuje zodpovednost zalobkyne za porusenie. 156 Tvrdenia predlozené zalobkynou tento záver nemôzu spochybnit. 157 V prvom rade treba poznamenat, ze alternatívne vysvetlenia uvedené zalobkynou sa týkajú vzdy konkrétneho technického stretnutia. Nemôzu teda predstavovat dôveryhodné vysvetlenie, pokial ide o vsetky dôkazy zhromazdené Komisiou, ktoré jej umoznili preukázat existenciu komplexného, jediného a pokracujúceho porusenia. 158 V druhom rade velká cast argumentácie zalobkyne sa týka údajnej neexistencie dohody o stanovení cien parafínových voskov. Takáto argumentácia je vsak irelevantná. 159 Ako vyplýva z judikatúry v bode 96 vyssie, to, ze bola uzatvorená dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, je mozné konstatovat, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní. Komisia na úcely uplatnenia clánku 81 ES v prejednávanej veci nemusela preukázat, ze úcastníci skutocne uzavreli dohodu o stanovenej výske cien alebo o konkrétnych a císelne vyjadrených opatreniach na zvýsenie. Stacilo preukázat zhodu vôle medzi úcastníkmi s cielom stanovenia alebo zladenia cien. Zalobkyna neuvádza konkrétne tvrdenie na vyvrátenie vyhlásení spolocností Sasol, Repsol a Shell, podla ktorých bolo cielom technických stretnutí urcovanie cien. 160 Okrem toho Komisia disponuje súborom nevyvrátitelných dôkazov, z ktorých vyplýva, ze úcastníci si na technických stretnutiach pocas viac ako dvanástich rokov vrátane obdobia úcasti spolocnosti H&R ChemPharm pravidelne vymienali informácie o svojich cenách a plánovaných zvýseniach. Zalobkyna neposkytla nijaké koherentné vysvetlenie týchto aktivít, ktoré by mohlo vyvrátit tvrdenie Komisie, podla ktorého úcelom týchto postupov bolo najmä urcenie cien. Naproti tomu dlhé obdobie, pocas ktorého sa systematicky konali stretnutia, je samo osebe nepriamym dôkazom o tom, ze zámerom úcastníkov bolo harmonizovat svoje cenové politiky tým, ze spoluprácou medzi sebou vedome nahradia riziká trhu. 161 Navyse podla judikatúry citovanej v bode 98 vyssie clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného ci potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýsla uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze. Zalobkyna nepopiera nadviazanie kontaktu ani výmenu citlivých informácií na technických stretnutiach. 162 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je preto potrebné zastávat názor, ze tvrdenia zalobkyne nemôzu vo vseobecnosti vyvrátit posúdenie Komisie, tak ako je obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. V nasledujúcej analýze bude Vseobecný súd skúmat na jednej strane situáciu existujúcu ku dnu zacatia úcasti zalobkyne na karteli a na strane druhej niektoré konkrétne technické schôdzky, aby overil, ci Komisia správne stanovila zaciatok a koniec úcasti zalobkyne na porusení a ci správne konstatovala, ze sa dotknuté technické stretnutia skutocne týkali hlavnej casti porusenia, ktoré sa kladie za vinu zalobkyni. - O dni zacatia úcasti zalobkyne na porusení 163 Na úvod je potrebné uviest relevantné udalosti, ktoré predchádzali nástupu pána G. do funkcie 1. júla 2001. Takéto skúmanie umozní overit si, ci pán G. vedel o hlavnej casti porusenia (stanovení cien a výmene informácií týkajúcich sa cien parafínových voskov) a ci porusenia týkajúce sa cien mohli od tohto dna ovplyvnit sútazné správanie spolocnosti H&R ChemPharm. 164 Po prvé je v tejto súvislosti potrebné uviest, ze Tudapetrol, spolocnost uvádzajúca na trh parafínové vosky zalobkyne, sa az do 1. mája 2000 podielala na karteli od 24. marca 1994, pricom bola na technických stretnutiach zastúpená svojím zamestnancom pánom W. Úcast Tudapetrol na hlavnom porusení je dobre zdokumentovaná a podrobne skúmaná v rozsudku vydanom v súvisiacej veci T-550/08, Tudapetrol/Komisia. 165 H&R Wax Company Vertrieb, ktorá prevzala úlohu distribútora parafínových voskov zalobkyne od 1. mája 2001, sa taktiez podielala na karteli od 1. januára 2001, pricom bola na technických stretnutiach zastúpená pánom H. Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a vo svojich písomnostiach pred Vseobecným súdom zalobkyna nespochybnuje, ze H&R Wax Company Vertrieb bola spolu s nou castou toho istého podniku (odôvodnenie 381 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Navyse zo spisu dalej vyplýva, ze páni H. a G. úzko spolupracovali a zastupovali celú skupinu H&R prinajmensom na trinástich stretnutiach, vrátane tých 25. a 26. mája 2000, 22. a 23. februára 2001 a 26. a 27. apríla 2001 (v období týchto technických stretnutí bol pán G. manazérom výroby v spolocnosti SRS, nepriamej dcérskej spolocnosti zalobkyne). 166 Po druhé je v tomto zmysle potrebné pripomenút odpoved Sasol z 18. decembra 2006 na ziadost o informácie, v ktorej Sasol vyhlásila: "Pokial ide o zaciatky Modrého salónu [výraz pouzitý Sasol na oznacenie technických stretnutí, oznacovaných tiez ako stretnutia 'Blauer salon`], tieto stretnutia sa zacali ako 'nemecký krúzok` s nasledujúcimi úcastníkmi: Deutsche Texaco AG (teraz Shell/DEA), HOS (teraz Sasol), Wintershall (ktorej cinnost v oblasti parafínových voskov je v Hansen & Rosenthal) a Arco (ktorej cinnost v oblasti parafínových voskov bola neskôr prevzatá HOS). V tom období bola Wintershall dcérskou spolocnostou BASF. Wintershall bola zastúpená [pánom W.], ktorý patril k 'prvým zakladatelom` Modrého salónu. Wintershall/BASF sa pravidelne podielala na stretnutiach Modrého salónu (zastúpená [pánom W.])... (Nepriame) zapojenie BASF sa skoncilo v roku 1994, ked bola cinnost voskov spolocnosti Wintershall získaná spolocnostou Hansen & Rosenthal (vtedy SRS). Od toho casu sa [pán W. a pán H.], syn [pána HA.] (hlavného akcionára spolocnosti Hansen & Rosenthal), zúcastnili na stretnutiach Modrého salónu v mene spolocnosti Hansen & Rosenthal. Po odchode [pána W.] na dôchodok prevzali [pán H.] s [pánom G.] úlohu [pána W]." 167 Úcast pána G., jeho úloha zástupcu subjektu "H&R/Tudapetrol" na technických stretnutiach a skutocnost, ze on a pán H. prevzali úlohu pána W. po jeho odchode na dôchodok, potvrdili aj Repsol, Shell a ExxonMobil. 168 Navyse pán W., ktorý sa zúcastnil na mnohých technických stretnutiach od roku 1994 a podla Sasol bol "jedným z prvých zakladatelov" protisútazných stretnutí, bol tiez zamestnancom zalobkyne od 28. februára 2002. 169 Po tretie je potrebné uviest, ze pred zaciatkom profesionálneho vztahu medzi spolocnostou H&R ChemPharm a pánom G. sa pán G. uz zúcastnil na technických stretnutiach 25. a 26. mája 2000 (odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia), 22. a 23. februára 2001 (odôvodnenie 161 napadnutého rozhodnutia) a 26. a 27. apríla 2001 (odôvodnenie 162 napadnutého rozhodnutia). Pokial vsak ide o tieto technické stretnutia, Shell, Sasol a Repsol nezávisle vyhlásili, ze mali protisútazný obsah. Komisia má v kazdom prípade dôkazy preukazujúce, ze na technických stretnutiach sa viedla prinajmensom jedna diskusia o cenách (pozri bod 153 vyssie). 170 Navyse je potrebné pripomenút, ze podla dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, citovaných v bode 159 boli na technickom stretnutí z 25. a 26. mája 2000 prediskutované ceny pre konkrétneho zákazníka a pocas tejto debaty bola Total obvinená, ze predáva za prílis nízke ceny. Toto technické stretnutie teda iste súviselo s hlavnou castou porusenia, ktorá bola pripísaná na tarchu zalobkyne za neskorsie obdobie. 171 Okrem toho, hoci je pravda, ze Komisia nenasla doklady o cestovných nákladoch pána G., pokial ide o technické stretnutie 26. a 27. júna 2001 v Parízi (Francúzsko) (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia), nic to nemení na tom, ze prítomnost "SRS-Tuda" bola uvedená v zápisnici "Blauer Salon" týkajúcej sa tohto stretnutia, vyhotovenej spolocnostou Sasol. Pán G., v tom case zamestnanec spolocnosti SRS, sa zúcastnil na dvoch predchádzajúcich technických stretnutiach a strnástich technických stretnutiach po tomto stretnutí. V kazdom prípade pán G. zastupoval skupinu H&R na technických stretnutiach v úzkej spolupráci s pánom H., co ulahcilo výmenu informácií. Vzhladom na neúplnú a útrzkovitú povahu dôkazov, ktorými Komisia disponovala (pozri judikatúru v bode 111 vyssie), pokial ide o skutocnosti týkajúce sa tajných kartelových dohôd, vyzadujúcich rekonstrukciu relevantných okolností, je potrebné na základe vyssie uvedených poznatkov zastávat názor, ze zalobkyna vedela o obsahu tohto stretnutia. 172 V odôvodnení 163 napadnutého rozhodnutia Komisia citovala zápisnicu zo stretnutia "Blauer Salon" vyhotovenú spolocnostou Sasol a týkajúcu sa stretnutia z 26. a 27. júna 2001 v Parízi, ktorá obsahuje najmä nasledujúce poznámky: "V júli: co najrýchlejsie zrusit ceny osobitných zákazníkov... Koniec augusta: zrusit vsetky ceny k 30/9.01. k 1/10.01 + 7 EUR,-" 173 Podla napadnutého rozhodnutia "tieto údaje svedcia o tom, ze zástupcovia podnikov sa dohodli na zvýsení cien parafínu o 7 eur k 1. októbru 2001, ktorému predchádzalo zrusenie vsetkých opatrení, ktoré existovali v oblasti cien do 30. septembra". 174 Je teda potrebné konstatovat, ze na technickom stretnutí 26. a 27. júna 2001 sa dosiahla dohoda o stanovení ceny. 175 Na zhrnutie predchádzajúcich úvah je potrebné pripomenút, ze po prvé pán G. v spolupráci s pánom H. prevzal úlohu pána W. na technických stretnutiach. Pocas úcasti pána W. sa Tudapetrol, spolocnost distribuujúca výrobky zalobkyne, podielala na praktikách smerujúcich k stanoveniu cien parafínových voskov. Pán W. bol zamestnancom zalobkyne od 1. júla 2001. Po druhé H&R Wax Vertrieb, spolocnost vlastniaca nepriamo podiely zalobkyne a jej distribútor, sa na porusení podielala uz od 1. júla 2001, pricom bola zastúpená pánom H., s ktorým pán G. úzko spolupracoval. Po tretie pán G. bol prítomný na technickom stretnutí 25. a 26. mája 2000, pocas ktorého boli prejednané ceny parafínových voskov. Po stvrté Komisia preukázala, ze subjekt "H&R/Tudapetrol" sa zúcastnil na technickom stretnutí 26. a 27. júna 2001 v Parízi, ze H&R bola v tom case zastúpená pánmi H. a G. a ze na tomto stretnutí sa dosiahla dohoda o stanovení ceny. Po piate je potrebné pripomenút (pozri body 139 az 141 a 153 vyssie), ze Komisia disponuje dôkazmi preukazujúcimi, ze na technických stretnutiach boli prinajmensom raz prejednávané ceny. Pán G. vsak bol prítomný na prinajmensom troch technických stretnutiach, ktoré sa konali pred zacatím obdobia úcasti na porusení, pripísanom na tarchu zalobkyni. 176 Vzhladom na tieto skutocnosti je potrebné konstatovat, ze pán G. musel vediet o hlavnej casti porusenia, teda o "dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien a výmeny a poskytovania citlivých obchodných informácií" týkajúcich sa parafínových voskov, od momentu, ked nastúpil do funkcie u zalobkyne. Mal informácie o fungovaní kartelu, teda o dohodách smerujúcich k stanoveniu cien parafínových voskov alebo o mechanizmoch, prostredníctvom ktorých úcastníci spoluprácou medzi sebou vedome nahrádzali riziká hospodárskej sútaze v tejto oblasti. Okrem toho povinnosti, ktoré mal pán G. na základe pracovnej zmluvy so spolocnostou H&R ChemPharm, mu umoznili ovplyvnovat obchodné správanie tejto spolocnosti takým spôsobom, ze mohla mat prospech z poznatkov týkajúcich sa kartelu. 177 Zalobkyna teda mala informácie o fungovaní porusenia, najmä o jeho hlavnej casti, uz od 1. júla 2001, co jej od tohto dna umoznilo prispôsobit svoje obchodné správanie protiprávnym dohodám. 178 Komisia sa teda nedopustila pochybenia, ked povazovala 1. júl 2001 za den zacatia úcasti zalobkyne na porusení. - O tvrdeniach zalobkyne týkajúcich sa niektorých konkrétnych technických stretnutí 179 V nasledujúcich úvahách bude Vseobecný súd skúmat obsah technických stretnutí, ktoré sa konali v období úcasti zalobkyne na karteli. 180 Po prvé, pokial ide o technické stretnutie, ktoré sa konalo 4. a 5. septembra 2001 (odôvodnenie 164 napadnutého rozhodnutia), zalobkyna uvádza, ze toto stretnutie jej nie je mozné pripísat za vinu, pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala len vseobecný protisútazný obsah bez odkazu na úcast zalobkyne na akejkolvek protiprávnej aktivite. 181 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze toto stretnutie bolo súcastou dlhej série protisútazných stretnutí predstavujúcich jediné a pokracujúce porusenie a ze Komisia disponuje dôkazmi preukazujúcimi, ze na technických stretnutiach sa prinajmensom raz vo vseobecnosti prejednávala cena (pozri bod 153 vyssie). 182 Navyse, ako Vseobecný súd uviedol v bode 176 vyssie, bola pánovi G. od zaciatku jeho nástupu do funkcie u zalobkyne 1. júla 2001, a teda aj na stretnutí 4. a 5. septembra 2001, známa skutocnost, ze na technických stretnutiach boli vedené protisútazné diskusie týkajúce sa cien parafínových voskov. 183 Dalej je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry uvedenej v bodoch 148 a 149 vyssie, pokial bola preukázaná úcast podniku na protisútaznom stretnutí, musí podnik preukázat, ze sa distancoval od protisútazného obsahu tohto stretnutia, co zalobkyna v prejednávanej veci neurobila. 184 Komisia sa teda nedopustila pochybenia tým, ze zalobkyni pripísala na tarchu technické stretnutie konané 4. a 5. septembra 2001. 185 Po druhé je potrebné skúmat technické stretnutie 21. a 22. februára 2002 v Budapesti (Madarsko) (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia). 186 Zalobkyna uvádza, ze poznámka Eni citovaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí nepredstavuje indíciu existencie zosúladeného postupu v súvislosti s cenami pocas tohto stretnutia. 187 Pokial ide o obsah poznámky spolocnosti Eni týkajúcej sa technického stretnutia 21. a 22. februára 2002, Komisia v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia citovala túto pasáz: "Stretnutie, ktoré sa uskutocnilo vo velmi transparentnom prostredí, potvrdilo - aj pri zohladnení rozdielov jednotlivých trhov a rozdielnych stratégií v súvislosti s výrobkami a trhom - moznost zvýsit príjmy v súlade s postupmi, ktoré sme uz prijali. V dôsledku toho môzeme pokracovat v prebiehajúcich postupoch týkajúcich sa revízie zmluvných rámcov a súvisiacich cien, ktoré prirodzene zahrnujú nasich hlavných zákazníkov a distribútorov parafínu." 188 Podla napadnutého rozhodnutia obsah tejto poznámky preukazuje, ze diskusie sa týkali úrovne cien parafínových voskov. Treba potvrdit tento výklad. Skutocnost, ze sa v poznámke spolocnosti Eni spomína revízia cien ako postup, v ktorom treba so zretelom na diskusie, ktoré sa viedli na stretnutí, pokracovat, totiz naznacuje, ze úcastníci si na tomto stretnutí vymienali informácie o cenách. To potvrdzuje aj vyhlásenie spolocnosti Shell z 30. marca 2005, v ktorom bolo predmetné technické stretnutie zaradené na zoznam s názvom "Prehlad stretnutí a oznámenia týkajúce sa cien". 189 Vzhladom na tieto úvahy zalobkyna nemôze vázne spochybnovat, ze toto stretnutie spadalo do hlavnej casti porusenia. Kedze na nom bola prítomná bez toho, aby dala najavo distancovanie sa od jeho protisútazného obsahu, Komisia sa nedopustila pochybenia, ked jej toto technické stretnutie pripísala na tarchu. 190 Po tretie je potrebné skúmat technické stretnutie, ktoré sa konalo 27. a 28. februára 2003 v Mníchove (Nemecko) (odôvodnenie 169 napadnutého rozhodnutia). 191 Komisia cituje vyhlásenie Sasol v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého "bola na stretnutí prejednaná nevyhnutnost zvýsenia ceny". 192 Zalobkyna uvádza judikatúru, podla ktorej vyhlásenie jediného podniku, ktorého presnost je spochybnená niekolkými dalsími dotknutými podnikmi, nie je mozné povazovat za dostatocný dôkaz o spáchaní porusenia (pozri bod 117 vyssie). 193 V prejednávanej veci to vsak tak nebolo. Ako vyplýva z odôvodnenia 169 napadnutého rozhodnutia, Shell a Repsol nezávisle potvrdili, ze dotknuté technické stretnutie malo protisútazný obsah. Hoci je pravda, ze tieto spolocnosti nespresnili uvedený obsah, je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje dôkazmi preukazujúcimi, ze na technických stretnutiach bola vo vseobecnosti prinajmensom raz prejednaná otázka ceny (pozri bod 153 vyssie). 194 Dalej treba pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bodoch 148 a 149 vyssie, pokial bola potvrdená úcast podniku na protisútaznom stretnutí, musí tento podnik preukázat, ze sa distancoval od jeho protisútazného obsahu, co zalobkyna v prejednávanej veci neurobila. 195 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné na rozdiel od tvrdenia zalobkyne konstatovat, ze toto stretnutie spadá do hlavnej casti porusenia. Kedze zalobkyna na nom bola prítomná bez toho, aby dala najavo distancovanie sa od jeho protisútazného obsahu, Komisia sa nedopustila pochybenia, ked jej toto technické stretnutie pripísala na tarchu. 196 Po stvrté je potrebné skúmat technické stretnutie 11. a 12. mája 2004 v Hamburgu (Nemecko) (odôvodnenie 174 napadnutého rozhodnutia). 197 V tejto súvislosti rukou písaná poznámka nájdená v priestoroch spolocnosti Total France obsahuje nasledujúce údaje: "-> Sasol 40 EUR/50 $. - Koniec júla. -> Mer: 38 - 28. -> 1. júla - + FRP: 70 -> 6000 EUR/T + cajová sviecka: 50 -> 500 EUR/T + mikrovosk: 25 -> 50 EUR/T ... -> 40 EUR/T parafínový gác". 198 Zalobkyna uvádza, ze uvedená poznámka predstavuje len strucný údaj vyhotovený Total týkajúci sa jednostranného konania Sasol a nepreukazuje existenciu dohody medzi Sasol a Total, a o to menej dohody medzi týmito dvoma podnikmi a zalobkynou. 199 Je potrebné uviest, ze tento alternatívny výklad podaný zalobkynou je v rozpore s vyhláseniami ostatných podnikov, ktoré sa zúcastnili na tomto technickom stretnutí. Sasol vyhlásila, ze úcastníci diskutovali o zvýsení ceny, a Shell uviedla, ze na tomto technickom stretnutí bolo dohodnuté zvýsenie ceny. Komisia cituje v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia vyhlásenie Shell, ktorého obsah je: "Sasol bola za zvýsenie ceny v prípade parafínových voskov. Tiez bolo dohodnuté, ze Sasol bude mat hlavné postavenie pri uplatnení. Zvýsenie ceny sa stalo úcinné v období medzi 1. júlom... a 1. augustom 2004." 200 Navyse vo svojom vyhlásení z 12. augusta 2005 Sasol dalej tvrdí, ze "z dôvodu drastického zvýsenia cien surovín HOS [teraz Sasol] zaslala 'rad listov` oznamujúcich zvýsenie ceny z 5 na 7 eur/100 kg 14. júna 2004..." a ze "29. júna 2004 bol HOS dorucený list o zvýsení ceny spolocnosti Hansen & Rosenthal, ktorý oznamoval zvýsenie z 5,20 na 6,80 eura/100 kg". 201 Z tohto vyhlásenia teda vyplýva, ze Sasol zamýslala zvýsit svoje ceny o rovnakú sumu, aká bola uvedená v poznámke Total, a ze H&R následne tiez zaslala list, ktorým oznámila zvýsenie cien a kde bolo uvedené velmi podobné zvýsenie ako v prípade spolocnosti Sasol. 202 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bodoch 148 a 149 vyssie, pokial bola preukázaná úcast podniku na protisútaznom stretnutí, tento podnik musí preukázat, ze sa distancoval od protisútazného obsahu tohto stretnutia, co zalobkyna v prejednávanej veci neurobila. 203 V zmysle týchto poznatkov je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia mala dostatok dôkazov na to, aby dospela k záveru o dohode o stanovení ceny, ktorá bola dosiahnutá na tomto stretnutí, a zamietla tvrdenia zalobkyne. Komisia sa tak nedopustila ziadneho pochybenia, ked zalobkyni toto technické stretnutie pripísala na tarchu. 204 Po piate je potrebné skúmat technické stretnutie 23. a 24. februára 2005 v Hamburgu (odôvodnenie 177 napadnutého rozhodnutia). 205 Komisia v napadnutom rozhodnutí cituje poznámku MOL obsahujúcu nasledujúce údaje: "ExxonMobil IV.1 [= 1. apríl] EUR 15/t" "Shell Zvýsená cena" "Sasol IV.12 [= 12. apríl] Zvysovanie cien" 206 Sasol vyhlásila, ze sa viedla diskusia o zvýsení cien a ze dalsím úcastníkom oznámila svoje vlastné zvýsenie cien. Zalobkyna tiez priznala existenciu "diskusie o vseobecnom cenovom vývoji, pocas ktorého Exxon a Sasol oznámili svoje zvýsenia ceny, o ktorých sa rozhodlo na vnútornej úrovni", v odpovedi na oznámenie o výhradách. Shell a Sasol oznacili toto stretnutie za tajné vo vyhláseniach, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie. 207 V konaní pred Vseobecným súdom zalobkyna uvádza, ze jej toto stretnutie nemalo byt pripísané na tarchu, pretoze nebola uzavretá ziadna dohoda o cenách a vzhladom na to, ze dôkazy, ktoré mala Komisia, ukazujú nanajvýs na existenciu dvojstranného zosúladeného postupu týkajúceho sa podnikov Repsol a Total. V kazdom prípade poznámka MOL údajne dokazuje, ze sa zalobkyna na porusení nepodielala, pretoze ako úcastnícky boli uvedené len ExxonMobil, Shell a Sasol. 208 Toto tvrdenie nemôze uspiet. Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry na konstatovanie existencie dohody stací preukázanie zhody vôle medzi úcastníkmi stanovit alebo zosúladit ceny (pozri bod 96 vyssie). V kazdom prípade clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu (pozri bod 98 vyssie). To, ze doslo k výmene informácií o cenách medzi konkurentmi, nepochybne vyplýva z poznámky spolocnosti MOL a vyhlásenia podnikov odstranujú akúkolvek rozumnú pochybnost, pokial ide o protiprávnu povahu technického stretnutia. Navyse z dôkazov zhromazdených Komisiou tiez vyplýva, ze sa obsah stretnutia týkal hlavnej casti porusenia. 209 Podla judikatúry citovanej v bodoch 148 a 149 vyssie v prípade, ze sa preukáze úcast podniku na protisútaznom stretnutí, musí podnik preukázat, ze sa distancoval od protisútazného obsahu tohto stretnutia, co zalobkyna v prejednávanej veci neurobila. 210 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila pochybenia tým, ze toto technické stretnutie pripísala na tarchu zalobkyni. 211 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konstatovala, ze sa dotknuté porusenie týkalo protiprávnych aktivít, pri ktorých sa prejednávalo stanovenie cien parafínových voskov. Komisia tiez právne dostatocným spôsobom preukázala, ze na niektorých stretnutiach úcastníci uzavreli dohody o stanovení ceny. 212 Vzhladom na uvedené úvahy treba potvrdit zistenie Komisie, podla ktorého sa zalobkyna zúcastnovala na hlavnej casti porusenia v období od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005, a v dôsledku toho zamietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu. O druhej casti druhého zalobného dôvodu 213 Zalobkyna uvádza, ze jej zodpovednost z dôvodu porusenia nemôze byt stanovená ani na základe odvodenia. Komisia údajne nepreukázala ani konkrétne neuviedla existenciu porusenia, ktorého sa dopustili dcérske spolocnosti zalobkyne. Materská spolocnost zalobkyne, H&R WASAG, sa podla nej takisto nepodielala na porusení osobne. 214 V tomto zmysle stací pripomenút, ze Komisia právne dostatocným spôsobom preukázala, ze sa zalobkyna podielala na hlavnej casti porusenia medzi 1. júlom 2001 a 28. aprílom 2005 z dôvodu prítomnosti pána G., zamestnanca zalobkyne, na technických stretnutiach, ktorých protisútazný obsah bol preukázaný (pozri bod 212 vyssie). 215 Tvrdenia zalobkyne smerujúce k preukázaniu neexistencie zodpovednosti odvodenej z konania jej dcérskych spolocností alebo jej materskej spolocnosti sú teda irelevantné. V dôsledku toho je druhú cast druhého zalobného dôvodu potrebné zamietnut ako neúcinnú. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom výpocte, pokial ide o urcenie hodnoty predajov 216 Svojím tretím zalobným dôvodom, predlozeným subsidiárne, zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne stanovila jej obrat dosiahnutý na trhoch dotknutých kartelom (hodnota predajov podla usmernení z roku 2006), ktorý bol zohladnený na stanovenie základnej sumy pokuty, a ze tak porusila clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Táto chyba údajne spôsobila, ze Komisia stanovila prílis vysokú základnú sumu na úcely stanovenia pokuty pre zalobkynu. Úvodné poznámky 217 Podla bodu 6 usmernení z roku 2006 sa kombinácia hodnoty predajov v súvislosti s porusením a dlzkou trvania povazuje za vhodnú hodnotu na posúdenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku zúcastneného na porusení. 218 Podla bodov 15 a 16 týchto usmernení Komisia na úcely urcenia hodnoty predaja podniku pouzije najspolahlivejsie údaje, ktoré má o tomto podniku k dispozícii. Ak podnik poskytne neúplné alebo nespolahlivé údaje, môze Komisia urcit hodnotu predaja tohto podniku na základe ciastkových údajov, ktoré získala, alebo na základe akýchkolvek iných informácii, ktoré povazuje za dôlezité ci vhodné. 219 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení z roku 2006, nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii výkon jej diskrecnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003, tak ako ich vylozil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 267, a rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Chalkor/Komisia, [39]T-21/05, Zb. s. II-1895, bod 62). 220 Pri stanovení výsky pokút, akými sú pokuty dotknuté v prejednávanej veci, má Komisia povinnost dodrziavat vseobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [40]T-279/02, Zb. s. II-897, body 77 a 79, a z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [41]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 41). 221 Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, okrem toho v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu Únie, v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia, [42]T-127/04, Zb. s. II-1167, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 222 V prejednávanej veci Komisia vypocítala hodnotu predajov vsetkých podnikov podielajúcich sa na karteli az do jeho konca tým, ze zohladnila priemer obratu dosiahnutého na trhoch dotknutých kartelom za posledné tri celé roky porusenia, teda roky 2002, 2003 a 2004. Zalobkyna nespochybnuje tento prístup, ktorý je v bode 634 napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnený dôsledkom rozsírenia Únie v roku 2004. 223 V odôvodnení 640 napadnutého rozhodnutia Komisia stanovila hodnotu predajov za výrobky "súvisiace s porusením" skupiny H&R za obdobie v rokoch 2002 az 2004 na 26012309 eur za rok. V bode 79 vyjadrenia k zalobe Komisia vysvetluje, ze k tomuto výsledku dospela na základe obratu 20594125 eur za rok 2002, 18042804 eur za rok 2003 a 39 400 000 eur za rok 2004. O obrate pouzitom v súvislosti s rokmi 2002 a 2003 224 V úvode je potrebné uviest, ze celé imanie spolocností Klaus Dahleke, Tudapetrol a Hansen & Rosenthal majú vo vlastníctve styri fyzické osoby, a to rodina H. Ziadna z týchto troch spolocností nemá podiely v ostatných dvoch spolocnostiach. Klaus Dahleke, Tudapetrol, Hansen & Rosenthal, jej dcérska spolocnost H&R Wax Company Vertrieb, ako aj spolocnost H&R Sales (nepriama dcérska spolocnost spolocnosti H&R ChemPharm) boli zalobkynou v jej korespondencii s Komisiou casto oznacované ako "distribucné spolocnosti". Uvedené "distribucné spolocnosti" boli zodpovedné za uvádzanie parafínových voskov vyrobených "výrobnými spolocnostami", teda spolocnostou H&R ChemPharm a jej dcérskymi spolocnostami, na trh. Na stanovenie pokuty Komisia zohladnila hodnotu predajov "distribucných spolocností". Samostatnú pokutu ulozila Tudapetrol, pricom táto pokuta bola stanovená na základe jej dosiahnutého obratu. Vzhladom na to, ze Klaus Dahleke nebola v napadnutom rozhodnutí potrestaná, bol jej obrat dosiahnutý na trhoch dotknutých kartelom pripojený k obratu spolocností Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb. V súvislosti s rokom rok 2004 bola este pripojená hodnota predajov spolocnosti H&R Sales. Táto kombinovaná hodnota predajov slúzila ako základ na výpocet výsky pokuty ulozenej spolocnosti Hansen & Rosenthal a jej dcérskej spolocnosti H&R Wax Company Vertrieb, ako aj spolocnosti H&R ChemPharm. 225 Pokial ide o roky 2002 a 2003, zalobkyna v podstate uvádza, ze Komisia mala zohladnit obrat spolocnosti Hansen & Rosenthal a jej dcérskej spolocnosti H&R Wax Company Vertrieb bez obratu spolocnosti Klaus Dahleke, ktorá nebola castou toho istého podniku. 226 V prvom rade je potrebné skúmat listy, ktoré zalobkyna v tomto zmysle zaslala Komisii pocas správneho konania. 227 V liste z 8. decembra 2005 zalobkyna uviedla, ze jej parafínové vosky boli uvádzané na trh od 1. januára 2001 predovsetkým spolocnostou H&R Wax Company Vertrieb. Dodala, ze obmedzené mnozstvá boli pre niektorých zákazníkov na trh uvádzané tiez spolocnostami Tudapetrol, Klaus Dahleke a Hansen & Rosenthal. 228 V liste z 23. apríla 2008 zalobkyna oznámila obrat výrobných spolocností H&R Chemisch-Pharmazeutische Spezialitäten GmbH a H&R Ölwerke Schindler GmbH na území Únie. Hoci zalobkyna v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu odmietla spresnit kapitálové vztahy medzi nou a týmito spolocnostami, zo spisu vyplýva, ze tieto dve spolocnosti boli jej priamymi alebo nepriamymi dcérskymi spolocnostami pocas obdobia porusovania. 229 V tom istom liste zalobkyna tiez oznámila obraty spolocností H&R Wax Company Vertrieb a Hansen & Rosenthal, ako aj obraty spolocnosti Klaus Dahleke. Uviedla, ze podstata obratu spolocnosti Klaus Dahleke pochádza z distribúcie výrobkov "výrobných spolocností", teda spolocností H&R Chemisch-Pharmazeutische Spezialitäten a H&R Ölwerke Schindler, dcérskych spolocností zalobkyne. 230 V tomto liste uz uviedla, ze najpresnejsie údaje bude predstavovat vonkajsí obrat distribucných spolocností, teda podla znenia tohto listu obrat spolocností H&R Wax Company Vertrieb, Klaus Dahleke a Tudapetrol. Dalej vysvetlila, ze vonkajsí obrat, teda predaje distribucných spolocností, nutne nepresahoval vnútorný obrat, teda obrat výrobných spolocností. Cast výrobkov výrobných spolocností bola totiz predávaná iným rafinériám skupiny ako suroviny, pricom zvysok sa predával distribucným spolocnostiam. Hoci by cast predajov distribucných spolocností smerovala spät do skupiny na pokrytie jej spotreby surovín, obrat uvedených spolocností by sa zvýsil predajom výrobkov dotknutých kartelom, ktoré kúpili od tretích osôb a ktoré tretím osobám predali. 231 Za týchto okolností Komisia zalobkynu poziadala o dalsie objasnenie. 232 V liste z 3. júla 2008 zalobkyna teda uviedla nasledujúce obraty pre spolocnosti patriace do skupiny H&R, ale "bez spolocnosti Tudapetrol": H&R Wax Company Vertrieb: -- 2002: 19,78 milióna eur, -- 2003: 17,32 milióna eur, -- 2004: 17,88 milióna eur. Klaus Dahleke: -- 2002: 0,29 milióna eur, -- 2003: 0,2 milióna eur, -- 2004: 0,16 milióna eur. Hansen & Rosenthal: -- 2002: 0,52 milióna eur, -- 2003: 0,52 milióna eur, -- 2004: 0,86 milióna eur. 233 V tom istom liste zalobkyna tiez oznámila výsku spolocného obratu "distribucných spolocností", teda súcet obratov H&R Wax Company Vertrieb, Klaus Dahleke a Hansen & Rosenthal dosiahnutých na trhoch, ktorých sa kartel týkal: -- 2002: 20,59 milióna eur, -- 2003: 18,04 milióna eur, -- 2004: 19 miliónov eur. 234 Zalobkyna v tom istom liste tiez vysvetlila, ze ide o vonkajsí obrat skupiny, nezahrnujúci vnútorné predaje skupiny. 235 V liste zo 7. júla 2008 zalobkyna potvrdila sumy kumulovaných obratov spolocností H&R Wax Company Vertrieb, Hansen & Rosenthal a Klaus Dahleke, ktoré uz uviedla v liste z 3. júla 2008 (pozri bod 233 vyssie). 236 Po prvé je potrebné poznamenat, ze obraty zohladnené Komisiou v súvislosti s rokmi 2002 a 2003 zodpovedajú presným údajom poskytnutým zalobkynou v jej listoch z 3. a zo 7. júla 2008. 237 Komisia tak vychádzala z údajov, ktoré získala od zalobkyne po výmene listov a telefonátov, a zohladnila jej vyjadrenie, pokial ide o existenciu odchýlky medzi obratom vyplývajúcim z predajov v rámci skupiny a obratom pochádzajúcim z dalsieho predaja parafínových voskov kúpených distribucnými spolocnostami od tretích osôb. 238 Po druhé je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna do obratu skupiny H&R zahrnula obrat spolocnosti Klaus Dahleke v kazdom zo svojich listov venovaných tejto otázke, teda v liste z 23. apríla, 3. júla a zo 7. júla 2008. Klaus Dahleke je okrem toho citovaná v liste z 3. júla 2008 (so spolocnostami H&R Wax Company Vertrieb a Tudapetrol) ako jedna z troch distribucných spolocností, pokial ide o výrobky dotknuté kartelom. Zalobkyna vo svojom liste neuviedla, ze podla nej nemá byt pri výpocte hodnoty predajov skupiny H&R zohladnený obrat spolocnosti Klaus Dahleke. Naopak, dokonca aj vo svojom poslednom liste, teda v liste zo 7. júla 2008, uviedla len kumulovaný obrat pre kazdý dotknutý rok v súvislosti s "distribucnými spolocnostami" H&R Wax Company Vertrieb, Hansen & Rosenthal a Klaus Dahleke bez toho, aby spomenula, ze obrat tejto poslednej spolocnosti má byt odpocítaný súm, ktoré uviedla. 239 Po tretie je potrebné uviest, ze prístup zalobkyne v správnom konaní týkajúci sa zahrnutia predajov spolocnosti Klaus Dahleke do poskytnutých údajov, ktorý pouzila aj Komisia, je podla posúdenia Vseobecného súdu odôvodnený snahou neskreslit závaznost porusenia, ktorého sa dopustila H&R. Zalobkyna totiz vo svojom liste z 23. apríla 2008 uvádza, ze obrat spolocnosti Klaus Dahleke bol "prakticky výlucne" generovaný distribúciou výrobkov "výrobných spolocností" skupiny H&R. Z toho dôvodu, ak by sa z obratu spolocnosti Klaus Dahleke odpocítali sumy oznámené zalobkynou v jej listoch z 3. a zo 7. júla 2008, cast výroby dotknutej kartelom by zostala nezohladnená, a to parafínové vosky vyrobené skupinou H&R, ktoré nie sú uvádzané na trh spolocnostou Hansen & Rosenthal alebo spolocnostou H&R Wax Company Vertrieb, ale spolocnostou Klaus Dahleke. 240 Komisia teda konala v súlade s bodom 15 usmernení z roku 2006, podla ktorého "Komisia na úcely urcenia hodnoty predaja podniku pouzije najspolahlivejsie údaje, ktoré má o tomto podniku k dispozícii", ked do svojho stanovenia zahrnula obrat spolocnosti Klaus Dahleke v súlade s preferenciou zalobkyne, podla ktorej je potrebné výpocet zalozit na vonkajsom obrate skupiny. Komisia tak definovala hodnotu predajov skupiny H&R spôsobom, ktorý odráza závaznost porusenia, ktorého sa dopustila H&R, v súlade s poziadavkami clánku 23 nariadenia c. 1/2003. 241 Je potrebné dodat, ze Vseobecný súd na základe svojej neobmedzenej právomoci podrobne skúmal korespondenciu pocas správneho konania medzi Komisiou a zalobkynou týkajúcu sa tejto oblasti s tým, ze zalobkyni polozil mnozstvo písomných otázok, aby presnejsie objasnila dodávatelské vztahy medzi spolocnostou Klaus Dahleke a "výrobnými spolocnostami" vlastnenými priamo alebo nepriamo zalobkynou. Odpovede na tieto otázky neboli schopné preukázat pochybenie vo výpocte Komisie. Je potrebné dodat, ze niektoré z týchto otázok sa so zretelom na prejednávané dokumenty a tvrdenia zalobkyne uvedené na pojednávaní ukázali ako nepresné. 242 V druhom rade je vsak potrebné skúmat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého je zahrnutie spolocnosti Klaus Dahleke do podniku H&R v rozpore s rieseniami vyplývajúcimi z rozsudku Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia ([43]C-196/99 P, Zb. s. I-11005), vzhladom na to, ze H&R a Klaus Dahleke nepatria do toho istého podniku. Podla bodov 98 a 99 uvedeného rozsudku len samotná skutocnost, ze imanie dvoch samostatných obchodných spolocností vlastní tá istá osoba alebo tá istá rodina, sama osebe nestací na preukázanie, ze tieto dve spolocnosti tvoria hospodársky celok s tým dôsledkom, ze konanie jednej spolocnosti mozno pripísat druhej spolocnosti a ze jedna spolocnost môze byt povinná zaplatit pokutu za druhú spolocnost. 243 Je potrebné konstatovat, ze v prejednávanej veci, na rozdiel od situácie skúmanej Súdnym dvorom v rozsudku Aristrain/Komisia, uz citovanom v bode 242 vyssie (body 98 a 99), nejde o pripísanie zodpovednosti za porusenie spolocnosti Klaus Dahleke skupine H&R alebo konkrétnej zalobkyni, ale o výpocet hodnoty predajov skupiny H&R. Je nesporné, ze obrat spolocnosti Klaus Dahleke, pokial ide o výrobky dotknuté kartelom, pochádzal "prakticky výlucne" z dalsieho predaja parafínových voskov vyrobených v rokoch 2002 a 2003 výrobnými spolocnostami skupiny H&R, ktoré samotné boli zapojené do kartelu. Je preto potrebné pripomenút, ze podla informácií, ktorými disponuje Vseobecný súd, výraz "výrobné spolocnosti" zodpovedá zalobkyni a jej priamym a nepriamym dcérskym spolocnostiam. 244 Alternatívou k zohladneniu vonkajsieho obratu by bolo zohladnenie "vnútorného obratu", teda obratu, ktorý spolocnosti skupiny H&R dosiahli predajom výrobkov dotknutých kartelom spolocnosti Klaus Dahleke. Samotná zalobkyna uviedla, ze uprednostnuje, aby Komisia zohladnila vonkajsí obrat skupiny H&R, ku ktorému podla nej patrí cast obratu spolocnosti Klaus Dahleke uvedená v listoch z 3. a zo 7. júla 2008. V kazdom prípade Vseobecný súd polozil písomnú otázku k dodávatelským vztahom medzi "výrobnými spolocnostami" a spolocnostou Klaus Dahleke. Zalobkyna vsak neposkytla ziadnu informáciu, ktorá by Vseobecný súd mohla viest ku zmene jeho posúdenia dotknutej situácie. 245 Vzhladom na to, ze sa rozsudok Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, týka skutkovej situácie výrazne odlisnej od prejednávanej veci, zalobkyna nan nemôze platne odkazovat. 246 Na základe vsetkých predchádzajúcich úvah dospel Vseobecný súd k záveru, ze Komisia neporusila clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 tým, ze stanovila hodnotu predajov skupiny H&R na základe údajov poskytnutých zalobkynou v jej listoch z 3. a zo 7. júla 2008 bez toho, aby odpocítala obrat spolocnosti Klaus Dahleke. 247 Rovnako sa Vseobecný súd na základe dôkazov poskytnutých úcastníkmi konania domnieva, ze hodnota predajov stanovená v súvislosti s rokmi 2002 a 2003 správne odráza závaznost porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna. 248 V dôsledku toho je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. O výpocte obratu za rok 2004 a zohladnení "spolocností v zahranicí" a spolocnosti H&R ESP International 249 Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala tento záver: "... (636) H&R/Tudapetrol tvrdí, ze rok 2004 nesmie byt pouzitý ako referencný rok v jej prípade z toho dôvodu, ze císla za rok 2004 zahrnujú obrat spolocnosti H&R ESP International, získané az 1. januára 2004. Tento zisk umoznil zdvojnásobnenie celkového obratu, ktorý tak podla H&R/Tudapetrol nie je reprezentatívny pre dlzku trvania porusenia. Navyse H&R/Tudapetrol tvrdí, ze výrobné infrastruktúry spolocnosti H&R ESP International sú ciastocne nevyuzívané vo výrobe výrobkov dotknutých porusením. (637) Tomuto tvrdeniu nemozno vyhoviet. Zvýsenie obratu pocas daného roka samo osebe nevylucuje, aby bol tento rok pouzitý ako základ na výpocet [casti] pokuty. Skutocnost, ze casti H&R/Tudapetrol nie sú cinné v oblasti výrobkov súvisiacich s porusením, je riadne zohladnená v základnej sume pokuty, ktorá nezohladnuje hodnotu predajov týkajúcu sa týchto výrobkov. Ako bolo uvedené v odôvodnení 634, Komisia pouzije pre H&R z iných dôvodov priemer hodnoty predajov za roky 2002, 2003 a 2004 ako základ na výpocet [výsky] pokuty." 250 Vo vyjadrení k zalobe Komisia vysvetlila, ako dospela k sume 39,4 milióna eur stanovenej ako hodnota predajov podniku H&R za rok 2004 pri zohladnení údajov poskytnutých zalobkynou na stranách 2 a 12 jej listu z 23. apríla 2008. 251 Podla údajov obsiahnutých v prvom stlpci údajov na strane 2 tohto listu predstavoval obrat skupiny dosiahnutý v roku 2004 predajom dotknutých styroch kategórií parafínových voskov 27,5 milióna eur, sumu, z ktorej Komisia odpocítala výsku obratu Tudapetrol (1,2 milióna eur). Komisia tak v prvej etape dospela k obratu 26,3 milióna eur. 252 Následne Komisia spocítala obrat "spolocností v zahranicí" vo výske 9,2 milióna eur (prvý stlpec údajov na strane 12 listu z 23. apríla 2008) a obrat spolocnosti H&R Ölwerke Schindler predstavujúci 3,9 milióna eur (druhý stlpec údajov na strane 12 toho listého listu). Pripocítanie týchto súm k sume 26,3 milióna eur stanovenej pre skupinu H&R bolo podla Komisie odôvodnené skutocnostou, ze zalobkyna, najmä na stranách 1 a 12 svojho listu z 23. apríla 2008, opakovane poukazovala na to, ze podla nej ani obrat "spolocností v zahranicí", ani obrat spolocnosti H&R Ölwerke Schindler, dosiahnutý prostredníctvom predajov H&R Sales, nebol predmetom ziadosti Komisie o informácie, pretoze tieto spolocnosti sa nepodielali na porusení. 253 Komisia takýmto pripísaním obratu "spolocností v zahranicí" (9,2 milióna eur) a obratu spolocnosti H&R Ölwerke Schindler (3,9 milióna eur) k pociatocnej sume 26,3 milióna eur stanovila, ze obrat skupiny H&R za rok 2004 dosiahnutý výrobkami dotknutými kartelom predstavoval 39,4 milióna eur. 254 Zalobkyna predkladá tri výhrady spochybnujúce toto stanovenie. Po prvé tvrdí, ze hodnota predajov "spolocností v zahranicí" a spolocnosti H&R Sales by nemala byt zohladnená, pretoze tieto spolocnosti sa nepodielali na karteli. Po druhé podla zalobkyne takto vypocítaná hodnota predajov nevyjadruje hospodársku závaznost porusenia, ktorého sa dopustila. Po tretie Komisia k hodnote predajov skupiny H&R údajne dvakrát pripocítala relevantný obrat "spolocností v zahranicí". - O zahrnutí obratov "spolocností v zahranicí" a spolocnosti H&R Sales získaných v roku 2004 do výpoctu hodnoty predajov 255 Zalobkyna tvrdí, ze by relevantný obrat "spolocností v zahranicí" a spolocnosti H&R Sales nemal byt zahrnutý do hodnoty predajov H&R, pretoze tieto spolocnosti boli získané az v roku 2004 a nebola vo vztahu k nim vznesená ziadna výhrada zalozená na úcasti na karteli. Podla nej Komisia v kazdom prípade mala vynat obrat generovaný prostredníctvom zariadení na premenu, ktoré nevyrábajú parafínové vosky. 256 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze podla bodu 13 usmernení z roku 2006 pri stanovení základnej sumy ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí, v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. 257 Okrem toho podla judikatúry hodnota predajov, ktorá sa má zohladnit, nie je vypocítaná na základe obratu dosiahnutého predajom výrobkov skutocne dotknutých porusením, ale na základe obratu dosiahnutého vo vseobecnosti na trhu dotknutom porusením podnikom v zmysle clánku 81 ES, ktorý sa podielal na porusení (pozri rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [44]T-211/08, Zb. s. II-3729, body 59 az 61 a tam citovanú judikatúru). 258 Samotná skutocnost, ze "spolocnosti v zahranicí" a H&R Sales sa nezúcastnili na karteli pred rokom 2004, preto nemá vplyv na skutocnost, ze sa tieto spolocnosti v roku 2004 stali castami podniku zapojeného do kartelu, pretoze boli získané skupinou H&R. V tomto zmysle je potrebné zdôraznit, ze v oznámení o výhradách, najmä v bodoch 261 az 264, Komisia uz opísala skupinu H&R ako podnik v zmysle clánku 81 ES a ze zalobkyna toto oznacenie nespochybnila vo svojej odpovedi na uvedené oznámenie. 259 Okrem toho v prejednávanej veci boli v roku 2004 priamo zapojené do kartelu dve spolocnosti skupiny H&R, a to H&R Wax Company Vertrieb a H&R ChemPharm, z dôvodu úcasti pánov G. a H. na technických stretnutiach, kedze tí v roku 2004 vykonávali v týchto spolocnostiach funkcie. 260 Vseobecný súd zalobkyni polozil písomné otázky, aby bola objasnená identita "spolocností v zahranicí" a "kapitálových vztahov medzi uvedenými spolocnostami, spolocnostami H&R Ölwerke Schindler, ESP International, H&R Sales a skupinou H&R", aby bolo mozné tieto spolocnosti zaradit do struktúry skupiny H&R. 261 Vo svojej odpovedi zalobkyna výslovne poprela, ze vlastní podiely v "spolocnostiach v zahranicí", a odmietla spresnit ich identitu. 262 Tiez poprela, ze vlastní podiely v spolocnostiach H&R Ölwerke Schindler, ESP International a H&R Sales. Táto odpoved bola zjavne chybná, ako zalobkyna priznala na pojednávaní po tom, ako bola konfrontovaná s dôkazmi, ktoré má k dispozícii Vseobecný súd. ESP International je totiz 100 % dcérskou spolocnostou zalobkyne, zatial co H&R Ölwerke Schindler je 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti ESP International. Napokon v roku 2004 bola H&R Sales 100 % dcérskou spolocnostou H&R Ölwerke Schindler. Ide teda o spolocnosti, ktorých imanie bolo v rozhodnom case v úplnom vlastníctve zalobkyne. 263 V zmysle predchádzajúcich úvah zalobkyna nepreukázala, ze sa Komisia dopustila akéhokolvek pochybenia tým, ze zahrnula hodnotu predajov "spolocností v zahranicí" a spolocnosti H&R Sales do hodnoty predajov skupiny H&R na úcely stanovenia hodnoty predajov za rok 2004. 264 Navyse zalobkyna nemôze platne tvrdit, ze Komisia pripocítala obrat generovaný prostredníctvom zariadení na premenu, ktoré nevyrábajú parafínové vosky. Ako totiz jasne vyplýva z vysvetlenia Komisie vo vyjadrení k zalobe, k sume 26,3 milióna eur dospela spocítaním len styroch kategórií parafínových voskov (tvrdého hydrogenovaného parafínu, tvrdého nehydrogenovaného parafínu, parafínového vosku a speciálnych hydrogenovaných voskov) obsiahnutých v prvom stlpci strany 2 listu zalobkyne z 23. apríla 2008, pricom vylúcila tak parafínový gác, ako aj obrat zariadení na premenu. Rovnako postupovala, pokial ide o prvý a druhý stlpec údajov obsiahnutých na strane 12 uvedeného listu (hodnota predajov "spolocností v zahranicí" a spolocnosti H&R Sales). 265 Komisia, ktorá teda stanovila hodnotu predajov H&R za rok 2004 tak, ze zohladnila celý obrat spolocností patriacich k tomuto podniku dosiahnutý na trhu dotknutom kartelom, konala v súlade s usmerneniami z roku 2006 a uplatnitelnou judikatúrou a neporusila clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Prejednávaná výhrada teda musí byt zamietnutá. - O zvýsení priemeru hodnoty predajov pocas referencného obdobia zohladnením obratu spolocností získaných v roku 2004 266 Podla zalobkyne zohladnenie obratu spolocností získaných v roku 2004 vedie k tomu, ze stanovená hodnota predajov vypocítaná ako priemer hodnôt predajov za roky 2002 az 2004 uz neodráza závaznost porusenia. 267 Je potrebné uviest, ze fúzia so subjektom alebo získanie subjektu, ktorý sa nepodielal na porusení pred spojením podnikov, môze mat dopad na výpocet hodnoty predajov, pokial sa hodnota predajov po spojení nepovazuje so zretelom na celú dlzku trvania porusenia "za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku zúcastneného na porusení" v zmysle bodu 6 usmernení z roku 2006 (pozri bod 217 vyssie). 268 V prejednávanej veci Komisia do referencného obdobia slúziaceho na výpocet hodnoty predajov zahrnula tri celé roky úcasti spolocnosti H&R ChemPharm na porusení (roky 2002 az 2004). Prvé obdobie, vzhladom na ktoré bola hodnota predajov referencného obdobia zovseobecnená (obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2001), spadá do obdobia pred ich získaním, takze hodnota predajov za roky 2002 a 2003 pren bola reprezentatívna. Druhé obdobie, vzhladom na ktoré bola hodnota predajov referencného obdobia zovseobecnená (obdobie od 1. januára 2005 do 28. apríla 2005), spadá do obdobia po ich získaní, takze hodnota predajov za rok 2004 pren bola reprezentatívna. 269 Vseobecný súd sa preto za osobitných okolností prejednávanej veci domnieva, ze priemer hodnoty predajov skupiny H&R za roky 2002 az 2004 predstavuje "vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku zúcastneného na porusení" v súvislosti s celým obdobím úcasti spolocnosti H&R ChemPharm. 270 V dôsledku toho je potrebné túto výhradu zamietnut. 271 Treba dodat, ze Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 11. júla 2014 v spojených veciach T-540/08, Esso a i./Komisia znízil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Esso Société anonyme française, aby vyjadril skutocnost, ze sa hodnota predajov dosiahnutá podnikom ExxonMobil, ku ktorému uvedená spolocnost patrila, takmer zdvojnásobila po fúzii medzi spolocnostami Exxon a Mobil, ku ktorej doslo v roku 1999, a ze hodnota predajov, pocítaná len na základe predajov dosiahnutých po fúzii v rokoch 2000 az 2002, bola zovseobecnená aj na obdobie od roku 1992 do roku 1999, pocas ktorého sa na karteli zúcastnovala len Mobil France. 272 Skutkové okolnosti vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Esso a i./Komisia (bod 271 vyssie), sa preto v zásadnom bode lísi od skutkových okolností prejednávanej veci, pretoze v uvedenom prípade hodnota predajov ExxonMobil po fúzii nepredstavovala "vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku zúcastneného na porusení" po celú dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Esso Société anonyme française. - O údajnom dvojitom zohladnení obratu "spolocností v zahranicí" 273 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia dvakrát zohladnila obrat 9,2 milióna eur "spolocností v zahranicí". Uvádza, ze rozdiel medzi prvým stlpcom údajov na strane 2 jej listu z 23. apríla 2008 (27,5 milióna eur), ktorý zahrnuje spolocnost ESP International, a druhým stlpcom (18,3 milióna eur) bez spolocnosti ESP International predstavuje presne 9,2 milióna eur. Komisia preto obrat spolocnosti ESP International údajne zohladnila dvakrát. 274 Vo svojej replike zalobkyna uvádza: "51 Aj keby za rok 2004 boli pripocítané spolocnosti [v zahranicí] (teda ESP International) a H&R Sales GmbH, sú císla, z ktorých Komisia vychádzala, nesprávne a prílis vysoké. Komisia totiz nesprávne dvakrát pripísala obrat spolocností [v zahranicí]. Správne císlo za rok 2004 by predstavovalo 26,3 milióna eur so spolocnostami [v zahranicí] a 30,2 milióna eur, pokial sa k tomu pripíse H&R Sales. Celkový obrat za rok 2004 by v ziadnom prípade nepredstavoval 39,4 milióna eur, co je císlo pouzité [Komisiou]. To vyplýva z nasledujúceho. 52 Ciastková suma 26,3 milióna eur [výsledok prvého stlpca údajov na strane 2 listu z 23. apríla 2008] uz obsahuje obrat spolocností [v zahranicí] predstavujúci 9,2 milióna eur, ako zjavne a jasne vyplýva z [uvedeného listu]. [Komisia] sa teda dopustila chyby..., ked k tejto sume znovu pripocítala sumu 9,2 milióna eur z titulu spolocností [v zahranicí], cím túto výsku obratu zdvojnásobila. [Komisia] preto nemohla, hoci by zohladnila spolocnosti [v zahranicí], platne dospiet k sume 26,3 milióna eur. Pokial by sa k tomu pridala H&R Sales GmbH, predstavovala by táto suma 30,2 milióna eur - v ziadnom prípade vsak nie 39,4 milióna eur." 275 V prvom rade je potrebné poznamenat, ze nie je mozné zladit tvrdenia zalobkyne uvedené pred Vseobecným súdom s informáciami, ktoré oznámila v rámci správneho konania a ktoré sú castou spisu predlozeného Vseobecnému súdu. 276 Po prvé je potrebné poznamenat, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze hodnota predajov H&R na trhu s parafínovými voskami (bez zohladnenia predajov Tudapetrol a predajov voskových emulzií a parafínového gáca) predstavovala 38,99 milióna eur v roku 2004, co je císlo takmer zhodné s císlom vypocítaným Komisiou (39,4 milióna eur). 277 Po druhé zalobkyna tiez na pojednávaní s úradníkom uviedla, ze získaním novej rafinérie v Hamburgu-Neuhofe (Nemecko), patriacej spolocnosti H&R Ölwerke Schindler, sa jej obrat dosiahnutý na trhoch s "parafínovými výrobkami" zvýsil takmer 2,5-krát. V tomto zmysle poskytla tiez údaje vo svojom liste z 8. decembra 2005. Podla nich z dôvodov získania nových výrobných kapacít v roku 2004 sa objem predajov parafínových voskov zvýsil zo 43000 ton v roku 2003 na 84000 ton v roku 2004. Dalej uviedla, ze cena týchto výrobkov sa v roku 2004 zvýsila. 278 Podla tézy zalobkyne uvedenej pred Vseobecným súdom sa vsak hodnota predajov H&R zvýsila len z 24 107 000 eur v roku 2003 na 26300000 eur v roku 2004. Toto tvrdené zvýsenie nie je vo vztahu s rastom výroby a predajov vyplývajúcich zo získania rafinérie v Hamburgu-Neuhofe a je vo zjavnom rozpore s údajmi poskytnutými zalobkynou v odpovedi na oznámenie o výhradách. 279 Po tretie je potrebné uviest, ze existujú vázne pochybnosti, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa "spolocnosti v zahranicí" zhodujú so spolocnostou H&R ESP International. 280 Vo svojom liste z 8. decembra 2005 zalobkyna uvádza, ze ESP International je stopercentnou materskou spolocnostou spolocnosti H&R Ölwerke Schindler. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze H&R Ölwerke Schindler a ESP International sú spolocnostami zalozenými podla nemeckého práva a továren týchto spolocností sa nachádza v Hamburgu-Neuhofe. 281 Vseobecný súd nedokáze pochopit dôvody, na základe ktorých sa zalobkyna rozhodla pouzit pojem "spolocnosti v zahranicí" na úcely oznámenia hodnoty predajov dosiahnutých len spolocnostou H&R ESP International, ktorá je spolocnostou zalozenou podla nemeckého práva a jej továren sa nachádza v Nemecku. 282 Navyse zalobkyna vo svojich mnohých listoch, ktoré pocas správneho konania Komisii zaslala, ani raz neuviedla, ze H&R ESP International zodpovedá pojmu "spolocnosti v zahranicí" alebo ze je do tohto pojmu zahrnutá, ako správne uvádza Komisia. Naopak, na prvej strane listu z 23. apríla 2008 sú "spolocnosti v zahranicí" a H&R ESP International uvedené vedla seba, takze skutocne vzniká dojem, ze ide o dva oddelené subjekty. Rozdielne sú aj dôvody predlozené zalobkynou v uvedenom liste na úcely odôvodnenia toho, aby hodnotu predajov týchto spolocností Komisiou nezohladnila. Pokial ide o "spolocnosti v zahranicí", zalobkyna uvádza, ze sa ich "netýka vysetrovanie", ale pokial ide o H&R ESP International, zdôraznuje, ze bola získaná az v roku 2004, co spôsobilo "skok v obrate". 283 Dalej v liste z 8. decembra 2005 zalobkyna uvádza tiez "sesterské spolocnosti" H&R Ölwerke Schindler, ktoré spravujú zariadenia na premenu v zahranicí. Podla správy spolocnosti H&R Wasag o cinnosti za rok 2004 sa okrem toho zisk speciálnych rafinérskych cinností zo spolocnosti BP týkal len H&R Ölwerke Schindler v Nemecku a H&R ESP Nuth BV v Holandsku. Vo svojom liste zo 7. júla 2008 zalobkyna dokonca uviedla, ze spolocnosti v zahranicí so sídlom v Corrytone a Chorley v Spojenom královstve dosiahli podla prvého odhadu obrat vo výske 8,6 milióna eur predajom parafínového vosku v roku 2004. Tieto údaje uvádzajú, ze skupina H&R zahrnala spolocnosti so sídlom v zahranicí, na rozdiel od spolocnosti H&R ESP International so sídlom v Nemecku. 284 Na základe predchádzajúcich úvah je potrebné dospiet k záveru, ze zalobkyna nemôze Komisii platne vytýkat, ze k ciastocnej hodnote 26,3 milióna eur pripísala hodnotu predajov spolocnosti H&R ESP International, ako aj hodnotu predajov "spolocností v zahranicí". Naopak, je potrebné domnievat sa, ze pri výpocte hodnoty predajov za rok 2004 Komisia v plnom rozsahu dodrzala body 15 a 16 usmernení, citované v bode 218 vyssie. 285 V druhom rade zalobkyna nemôze platne odkazovat na skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje podrobný výpocet hodnoty predajov, ktorý Komisia predlozila vo svojom vyjadrení k zalobe. Na jednej strane Komisia vychádzala z císel, ktoré zalobkyna sama uviedla v správnom konaní, a dospela k sume, ktorá vo velkej miere zodpovedá údajom poskytnutým zalobkynou v jej odpovedi na oznámenie o výhradách a na konaní s úradníkom. Na druhej strane Vseobecný súd zalobkynu práve preto, aby jej umoznil dvakrát písomne reagovat, pokial ide o obsah vyjadrenia k zalobe, vyzval, aby písomne odpovedala na dupliku Komisie, pokial ide o tretí zalobný dôvod. 286 V tretom rade je potrebné uviest, ze Vseobecný súd pocas konania pred ním polozil zalobkyni mnohé písomné otázky, aby lepsie objasnil skutkové okolnosti. 287 Vseobecný súd zalobkynu osobitne výslovne vyzval, aby identifikovala "spolocnosti v zahranicí". Zalobkyna vsak odmietala spresnit spolocnosti, o ktoré islo, napriek skutocnosti, ze ziadala o zrusenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia na základe argumentácie, ktorú nebolo mozné vykladat bez identifikácie uvedených spolocností. Navyse zalobkyna nespresnila ani vztah "spolocností v zahranicí" so spolocnostami ESP International, H&R Ölwerke Schindler, H&R Sales a nou samotnou a dokonca poprela, ze ide o jej vlastné dcérske spolocnosti. 288 Je potrebné dodat, ze dôvod, na základe ktorého zalobkyna v bode 51 repliky subsidiárne navrhuje pripocítanie obratu spolocnosti H&R Sales k sume 26,3 milióna eur, uvedenej v prvom stlpci strany 2 jej listu z 23. apríla 2008, nie je jasný. V uvedenom liste zalobkyna tvrdila, ze obrat spolocnosti H&R Ölwerke Schindler zodpovedá obratu spolocnosti H&R Sales, pricom uviedla, ze "na vlastnú distribúciu OWS - H&R Sales GmbH - sa podla násho názoru nevztahuje ziadost o informácie". Vo svojom liste z 8. decembra 2005 vsak zalobkyna uviedla, ze H&R Ölwerke Schindler bola 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti ESP International. Nie je teda mozné pochopit dôvody, pre ktoré zalobkyna podporne navrhuje pripocítat k sume 26,3 milióna eur obrat dcérskej spolocnosti ESP International, ak sa zásadne bráni pripojit k tejto sume obrat "spolocností v zahranicí", ktoré v replike stotoznuje so spolocnostou ESP International. 289 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy, najmä tie uvedené v bodoch 276 a 277 vyssie, nie je mozné Komisii vytýkat, ze sa v napadnutom rozhodnutí dopustila pochybenia, pokial ide o urcenie hodnoty predajov za rok 2004. Táto výhrada zalobkyne preto musí byt zamietnutá v rozsahu, v akom navrhuje ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. 290 Okrem toho návrhy zalobkyne musia byt zamietnuté aj v rozsahu, v akom smerujú ku zmene výsky pokuty ulozenej Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci. Po dôkladnom preskúmaní spisu, ktorý mu bol predlozený v rámci prejednávanej veci, totiz Vseobecný súd zastáva názor, ze po prvé tvrdenia zalobkyne a informácie, ktoré poskytla, takúto zmenu neodôvodnujú a po druhé dôkazy obsiahnuté v spise, najmä tie spomínané v bodoch 276 a 277 vyssie, umoznujú konstatovat, ze hodnota predajov zistená Komisiou v súvislosti s rokom 2004 primeraným spôsobom odráza závaznost porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna. 291 Z toho vyplýva, ze treba zamietnut túto výhradu, a teda tretí zalobný dôvod v celom rozsahu. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu nesprávnych posúdení týkajúcich sa stanovenia výsky pokuty 292 Stvrtý zalobný dôvod, uvedený subsidiárne, je zalozený na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu nesprávnych posúdení týkajúcich sa stanovenia výsky pokuty. Je rozdelený na tri casti. Po prvé zalobkyna spochybnuje pouzitelnost usmernení z roku 2006. Po druhé zastáva názor, ze sadzba 17 % hodnoty predajov stanovená v bode 21, ako aj v bode 25 usmernení z roku 2006 je stazená nesprávnym posúdením a porusuje zásadu proporcionality. Po tretie zastáva názor, ze výska pokuty, ktorá jej bola ulozená, je neprimeraná a diskriminacná vzhladom na jej velkost. V podstate navrhuje, aby Vseobecný súd zmenil napadnuté rozhodnutie a znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. O uplatnení usmernení z roku 2006 293 Zalobkyna uvádza, ze stanovenie pokuty je protiprávne, pretoze Komisia vychádzala z usmernení z roku 2006, a nie z usmernení v ich znení z roku 1998 [usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([45]Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171)], co viedlo k znacne vyssej pokute, najmä vzhladom na zavedenie násobiaceho koeficientu zodpovedajúceho poctu rokov úcasti na porusení. Zastáva názor, ze je porusená zásada zákazu spätnej úcinnosti v trestnom práve, pretoze v momente, ked doslo k poruseniu, usmernenia z roku 2006 este neboli v platnosti. Rovnako Komisia sa údajne dopustila porusenia zásady obmedzenia právomocí, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, a legitímneho ocakávania, ktoré uvedené usmernenia v prípade hospodárskych subjektov vytvárajú. 294 V tejto súvislosti Súdny dvor uz rozhodol, ze skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty urcitej výsky na urcité typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit výsku pokuty v rozsahu stanovenom v nariadení c. 1/2003, ak je to potrebné na zabezpecenie realizovania politiky v oblasti hospodárskej sútaze, ale naopak, ze úcinné uplatnovanie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit výsku pokút pre potreby tejto politiky (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 109; Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, bod 81, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 169). 295 Úloha dohladu zverená Komisii clánkami 81 ES a 82 ES totiz nepozostáva iba z povinnosti vysetrovania a stíhania individuálnych porusení, ale zahrna tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou a orientovat týmto smerom aj správanie podnikov (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 105, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 170). 296 Hospodárske subjekty vsak nemôzu mat legitímnu dôveru v zachovanie existujúcej situácie, ktorú Komisia môze zmenit v rámci miery volnej úvahy, ktorou disponuje na základe uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES a vo vseobecnosti pri vymedzovaní politiky hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 171 a 172 a tam citovanú judikatúru). 297 Podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu pokuty, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút pouzívanú v minulosti ani v metódu ich stanovenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 228). 298 Uvedené podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. Uvedené platí nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, akými sú napríklad usmernenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 229 a 230). 299 Nahradenie usmernení z roku 1998 novou metódou stanovovania pokút obsiahnutou v usmerneniach z roku 2006 bolo za predpokladu, ze by mala pritazujúci úcinok, pokial ide o úroven ulozených pokút, preto úcastníkmi kartelu dôvodne predvídatelné vzhladom na obdobie, pocas ktorého bol tento kartel vykonávaný. Uplatnením usmernení v napadnutom rozhodnutí na porusenia, ku ktorým doslo pred prijatím týchto usmernení, Komisia teda neporusila zásadu zákazu retroaktivity ani zásadu ochrany legitímneho ocakávania (v tomto zmysle pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 231 a 232). 300 Napokon treba uviest, ze výklad zalobkyne, pokial ide o zásadu obmedzenia volnej úvahy, ktoré si Komisia sama stanovila prijatím usmernení, odporuje tejto judikatúre. Ak by totiz Komisia musela uplatnit usmernenia, ktoré boli úcinné v období, ked doslo k poruseniu, v tomto prípade v rozsahu trinást rokov, takáto povinnost by právo Komisie uznané judikatúrou citovanou v bode 294 vyssie, a to prijímat metódy stanovovania pokuty vzhladom na svoju povinnost úcinne uplatnovat právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze, zbavovala významu. 301 Táto analýza nemôze byt vyvrátená tvrdeniami vychádzajúcimi z rozsudku Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia ([46]T-119/02, Zb. s. II-1433). Zalobkyna z bodu 242 uvedeného rozsudku vyvodila záver, ze "vzhladom na to, ze usmernenia sú urcené právnym subjektom a vytvárajú stav dôvery pripísatelný Komisii, majú funkciu záruky". Dotknutá cast rozsudku, na ktorú zalobkyna odkazuje, vsak neuvádza ani legitímne ocakávania, ani funkciu záruky, pretoze sa obmedzuje na údaj, ze oznámenie Komisie o nápravných opatreniach, ktoré sú prijatelné podla nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 a podla nariadenia Komisie (ES) c. 447/98 ([47]Ú. v. ES C 68, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 274) "nie je celkom právne nezáväzné" a ze "Komisia je teda viazaná oznámeniami, ktoré prijme v oblasti kontroly spájania podnikov, pokial sa neodchylujú od ustanovení Zmluvy a nariadenia c. 4064/89". 302 V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze v oblasti spájania podnikov môzu úcastníci konania ponúknut záväzky s cielom uskutocnit spojenie zlucitelné s vnútorným trhom a v dôsledku toho umoznit Komisii povolit spojenie podnikov. Úcelom oznámenia uvedeného v bode 301 vyssie je teda nasmerovat podniky, ktoré konali v dobrej viere a nedopustili sa ziadneho porusenia, pokial ide o povahu záväzkov, ktoré majú ponúknut na dosiahnutie úspesného výsledku správneho konania vedeného Komisiou. Situáciu týchto podnikov teda nemozno prirovnat k situácii podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli výslovne zakázanom na základe clánku 81 ES. 303 Dalej je potrebné zdôraznit, ze cielom usmernení v oblasti stanovenia výsky pokút je zarucit transparentnost a objektívnu a nediskriminacnú povahu penazných sankcií ulozených v rozhodnutiach Komisie, avsak bez toho, aby bol znízený odstrasujúci úcinok jej cinnosti. 304 Na rozdiel od trestného práva sú vsak v oblasti práva hospodárskej sútaze tak prospech, ako aj sankcie za porusenie cisto penaznej povahy, rovnako ako motivácia páchatelov, ktorí svojím konaním sledujú hospodársku logiku. Presná predvídatelnost výsky pokuty, ktorá má byt ulozená z dôvodu úcasti na protiprávnom karteli, by tak vo velkom rozsahu narusovala úcinnost politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze, pretoze podniky, ktoré sa dopústajú porusení, by mohli priamo porovnávat náklady aj zisky zo svojich protiprávnych aktivít, ako aj vziat do úvahy moznost odhalenia, a pokúsit sa tak zarucit ziskovost uvedených cinností (v tomto zmysle pozri rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 83, a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 45). 305 Na základe vyssie uvedeného musí byt táto výhrada zamietnutá. O porusení zásady proporcionality a nesprávnom posúdení z dôvodu stanovenia koeficientu 17 % na základe závaznosti porusenia, ako aj na úcely odstrasujúceho úcinku 306 V napadnutom rozhodnutí Komisia po tom, ako v bode 651 definovala geografický rozsah porusenia, venovala pod nadpisom "Záver o závaznosti" odôvodnenie 653 otázke závaznosti porusenia: "... (651) Pokial ide o geografický rozsah, porusenie sa vztahovalo na celý EHP vzhladom na skutocnost, ze predmetné podniky predávali [parafínové vosky] v rámci celého EHP... (653) Vzhladom na specifické okolnosti prejednávaného prípadu, vyssie rozobraté kritériá týkajúce sa povahy porusenia a geografický rozsah sa cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit v prípade spolocností Eni a H&R/Tudapetrol musí stanovit na 17 %. Bolo preukázané, ze v prípade spolocností ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total sa jediné a pokracujúce porusenie vyznacovalo aj rozdelením zákazníkov a/alebo trhov. Rozdelenie trhov a rozdelenie zákazníkov patria svojou povahou medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, kedze tieto postupy vedú k obmedzeniu alebo vylúceniu hospodárskej sútaze na urcitých trhoch alebo vo vztahu k urcitým zákazníkom... Vzhladom na túto doplnujúcu závaznost sa percentuálny podiel, ktorý sa má uplatnit za dodatocnú sumu v prípade spolocností ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total, musí stanovit na 18 %..." 307 Zalobkyna uvádza, ze Komisia porusila zásadu proporcionality a dopustila sa nesprávneho posúdenia tým, ze pre hlavnú cast porusenia pouzila koeficient 17 % tak z dôvodu závaznosti porusenia vzhladom na bod 21 usmernení z roku 2006, ako aj z dôvodu odstrasujúceho úcinku podla bodu 25 uvedených usmernení. Koeficient pouzitý vo vztahu k podnikom, ktoré sa zúcastnili na takejto casti porusenia spocívajúcej v rozdelení trhov a zákazníkov, teda predstavuje len 18 %. Rozdiel závaznosti údajne nie je primerane vyjadrený dotknutým rozdielom jediného percentuálneho bodu. Zalobkyna tak v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd zvýsil rozdiel medzi koeficientmi 17 % a 18 % tým, ze znízi prvý koeficient, teda koeficient uplatnený na hodnotu predaja podnikov, ktoré sa, tak ako zalobkyne, nepodielali na hlavnej casti porusenia. 308 Podla judikatúry z clánku 49 ods. 3 Charty základných práv vyplýva, ze prísnost trestov nesmie byt neprimeraná stíhanému trestnému cinu a ze podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení sumy pokuty zohladní závaznost a dlzka trvania porusenia. Zásady proporcionality a primeranosti trestu za porusenie tiez stanovujú, ze výska ulozenej pokuty musí byt primeraná závaznosti a dlzke trvania porusenia (v tomto zmysle pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, [48]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 106, a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [49]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 226). 309 Zásada proporcionality konkrétne znamená, ze Komisia musí stanovit výsku pokuty proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudky Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 307 vyssie, body 226 az 228, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [50]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 171). 310 Okrem toho podla judikatúry sa musia pri urcovaní sumy pokuty zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a dlzka trvania protisútazných správaní, ich pocet a ich intenzita, velkost dotknutého trhu a ujma spôsobená verejnému hospodárskemu poriadku. Analýza musí tiez zohladnit relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie. Na úcely transparentnosti Komisia prijala usmernenia z roku 2006, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohladní takú ci onakú okolnost porusenia a dôsledky, ktoré z toho môzu byt vyvodené pre výsku pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [51]C-386/10 P, Zb. s. I-13090, body 57 az 59). 311 Je potrebné zdôraznit, ze metóda stanovovania pokút a úloha rôznych zohladnených skutocností, tak ako sú stanovené v usmerneniach z roku 2006, zalobkyna v rámci tejto výhrady nespochybnuje. 312 V prvom rade, pokial ide o prejednávaný prípad, treba uviest, ako sa uvádza v bode 23 usmernení z roku 2006, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je urcenie cien a ktoré sú tak ako v prejednávanom prípade súcastou hlavnej casti porusenia, patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Podla bodov 21 a 23 uvedených usmernení koeficient odrázajúci závaznost porusenia treba stanovit v hornej casti rozpätia 0 az 30 %. Navyse v prejednávanom prípade sa dohody a zosúladené postupy týkajúce sa urcovania cien vztahovali na vsetky krajiny EHP, co je podla bodu 22 usmernení z roku 2006 tiez relevantné (odôvodnenia 651 a 653 napadnutého rozhodnutia). 313 Vzhladom na tieto skutocnosti sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked pouzila koeficient 17 % z dôvodu závaznosti porusenia, pokial ide o hlavnú cast tohto porusenia spocívajúcu v "dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien a výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií", ktoré sa týkajú parafínových voskov. To isté platí, pokial ide o stanovenie sumy, ktorú treba prirátat z dôvodu odstrasujúceho úcinku podla bodu 25 usmernení z roku 2006, nazývanej "vstupný poplatok". Navyse Komisia uviedla väzbu medzi relevantnými faktormi, ktoré boli zohladnené z dôvodu závaznosti porusenia, a pouzitým koeficientom, takze dodrzala svoju povinnost odôvodnenia. 314 Treba dodat, ze stanovenie predmetného koeficientu na 17 % je takisto odôvodnené z hladiska kritérií posudzovania, ktoré boli uplatnené v judikatúre citovanej v bode 307 vyssie. 315 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia ani neporusila zásadu proporcionality, ked stanovila dotknutú sadzbu na 17 %. 316 V druhom rade treba preskúmat tvrdenia zalobkyne, podla ktorých rozdiel medzi jednak koeficientom pouzitým v prípade hlavnej casti porusenia a jednak koeficientom pouzitým spolocne v prípade prvej a druhej casti, ktorý je v rozsahu jedného percentuálneho bodu, neodráza rozdiel závaznosti spocívajúci v zahrnutí úcasti na rozdelení zákazníkov a trhov. 317 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze ako vyplýva z odôvodnení 240 a 248 napadnutého rozhodnutia, dohody spocívajúce v rozdelení trhov alebo zákazníkov boli v porovnaní s dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa urcenia cien parafínových voskov sporadické. Navyse podla nezávislých vyhlásení podnikov, ktoré sa tiez zúcastnili na karteli (pozri bod 153 vyssie), súcastou technických stretnutí bola vzdy diskusia o cenových úrovniach uplatnovaných úcastníkmi, pricom tieto stretnutia sa spravidla týkali urcenia cien. 318 Okrem toho podla odôvodnenia 267 napadnutého rozhodnutia protiprávny a sankcionovaný ciel sledovaný úcastníkmi jediného a pokracujúceho porusenia v prejednávanom prípade spocíval v znízení alebo odstránení konkurencného tlaku, a to s konecným cielom dosiahnut najlepsie zisky a v poslednom rade stabilizovat alebo dokonca zvýsit tieto zisky. Nepochybne druhá cast porusenia mohla zhorsit nepriaznivé úcinky tohto porusenia vo vztahu k zákazníkom a dotknutým trhom. Táto cast vsak nemala protisútazný ciel, ktorý by mohol byt oddelený od protisútazného ciela spadajúceho do hlavnej casti porusenia, pretoze boli dotknuté tie isté výrobky a geografické trhy a v poslednej analýze rozdelenie trhov a zákazníkov, rovnako ako postupy sledujúce urcenie cien, slúzilo na dosiahnutie cenovej úrovne, ktorá je nad úrovnou konkurencných cien. 319 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia ani neporusila zásadu proporcionality tým, ze z dôvodu jednak závaznosti porusenia a jednak odradenia podla bodu 25 usmernení z roku 2006 pouzila podiel 17 % hodnoty predajov, pokial islo o podniky podielajúce sa len na hlavnej casti porusenia, a 18 % hodnoty predajov, pokial islo o podniky podielajúce sa aj na druhej casti porusenia. 320 Napokon Vseobecný súd v rozsahu, v akom je mu subsidiárne navrhnuté, aby rozhodol o znízení výsky pokuty, zastáva pri výkone svojej neobmedzenej právomoci súdneho preskúmania názor, ze zohladnenie podielu 17 % hodnoty predajov, ktoré dosiahli podniky zúcastnené len na hlavnej casti porusenia, primerane odráza závaznost porusenia, ako to vyzaduje clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a judikatúra citovaná v bode 308 vyssie. 321 Uvedenú výhradu je teda potrebné zamietnut. O údajne neprimeranej a diskriminacnej povahe základnej sumy vzhladom na velkost skupiny H&R 322 Zalobkyna zastáva názor, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, je neprimeraná a diskriminacná vzhladom na jej velkost v porovnaní s pokutami ulozenými iným podnikom zúcastneným na karteli. Uvádza skutocnost, ze základná upravená suma pouzitá proti spolocnosti ExxonMobil predstavuje len 0,04 % celkového obratu dosiahnutého touto skupinou v roku 2007, zatial co v prípade skupiny H&R táto sadzba predstavuje 2,5 %. 323 Podla judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, [52]106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [53]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 96). 324 Okrem toho podla judikatúry citovanej v bode 308 vyssie z clánku 49 ods. 3 Charty základných práv vyplýva, ze prísnost trestov nesmie byt neprimeraná stíhanému trestnému cinu a ze podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení sumy pokuty zohladní závaznost a dlzka trvania porusenia. Zásady proporcionality a primeranosti trestu za porusenie tiez stanovujú, ze suma ulozenej pokuty musí byt primeraná závaznosti a dlzke trvania porusenia. 325 Konkrétne podla judikatúry citovanej v bode 309 vyssie má zásada proporcionality za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. 326 Navyse podla judikatúry je pri stanovení pokuty dovolené prihliadat tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho ekonomickú silu, ako aj na cast tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia, a teda ktorý môze napovedat rozsah porusenia. Ani jednému z týchto údajov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými posudzovanými kritériami a z toho dôvodu stanovenie primeranej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary predstavujú iba nepatrný zlomok tohto obratu (rozsudky Súdneho dvora vo veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 243, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [54]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 100). 327 Naproti tomu právo Únie neobsahuje vseobecne platnú zásadu, ze sankcia musí byt primeraná významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia (obdobne pozri rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 326 vyssie, bod 101). 328 Tiez je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 310 vyssie prijala Komisia na úcely transparentnosti usmernenia z roku 2006, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohladní kazdú okolnost relevantnú na urcenie výsky pokuty, vrátane celkového obratu dotknutého podniku a hodnoty predaja uskutocneného na trhu dotknutého kartelom. 329 Navyse je potrebné zdôraznit, ze metóda výpoctu stanovená v usmerneniach z roku 2006 a úloha rôznych zohladnených skutocností nie sú zalobkynou spochybnené v rámci prejednávanej výhrady. 330 V prejednávanej veci bolo pri stanovení základnej sumy pokuty zohladnených 17 % hodnoty predaja skupiny H&R a 18 % hodnoty predajov spolocnosti ExxonMobil dosiahnutých na trhoch dotknutých kartelom. Komisia dalej stanovila násobitel 2 z dôvodu vysokého celkového obratu spolocnosti ExxonMobil a z dôvodu nízkej percentuálnej hodnoty jej predajov na trhoch dotknutých kartelom v porovnaní s uvedeným obratom, aby zabezpecila primeraný odstrasujúci úcinok podla bodu 30 usmernení z roku 2006. Navyse v súvislosti s kazdým z podnikov zúcastnených na karteli Komisia overila, ci celková výska pokuty neprekrocila 10 % jeho obratu, tak ako to vyzaduje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 331 Z toho vyplýva, ze v rôznych etapách stanovenia pokuty Komisia zohladnila rozdiely medzi situáciou spolocnosti ExxonMobil a situáciou zalobkyne tým, ze na ne pouzila rozdielne postupy, pokial ide o tieto aspekty. 332 Rovnako Komisia dodrzala svoje vlastné usmernenia a uplatnitelnú judikatúru, podla ktorej je mozné zohladnit tak celkový obrat podniku, ako aj cast predaja za tovar, ktoré sú predmetom porusenia. V napadnutom rozhodnutí Komisia zohladnila skutocnosti uplatnené v tejto súvislosti koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. 333 Napokon je potrebné dodat, ze rozdiel sadzby medzi základnou sumou a celkovým obratom skupiny, pokial ide o ExxonMobil a H&R, je dôsledkom samotnej skutocnosti, ze príjmy z produktov patriacich na trhy dotknuté kartelom predstavovali v obrate spolocnosti ExxonMobil neporovnatelne mensie percento, nez to bolo v prípade H&R. Zalobkyna vsak nemôze platne tvrdit, ze výska pokuty je neprimeraná alebo diskriminacná, ked svojvolne vyberie jeden údaj, ktorý má byt zohladnený pri výpocte pokuty, a jednu ciastkovú sumu uvedeného výpoctu, ktoré nie sú vo vzájomnom priamom vztahu ani podla usmernení z roku 2006, ani podla judikatúry. 334 Táto výhrada, zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a na neprimeranosti výsky pokuty ulozenej zalobkyni, preto musí byt zamietnutá. 335 Napokon Vseobecný súd v rozsahu, v akom mu bol tiez subsidiárne predlozený návrh na znízenie výsky pokuty ulozenej zalobkyni, v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci súdneho preskúmania zastáva názor, ze výska pokuty ulozená zalobkyniam je primeraná vzhladom na závaznost a dlzku trvania spáchaného porusenia. 336 Z tohto dôvodu je potrebné stvrtý zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. O výhrade vznesenej zalobkynou na pojednávaní týkajúcej toho, ze zalobkyna a dalsie spolocnosti skupiny H&R tvoria hospodársku jednotku 337 Na pojednávaní zalobkyna uviedla, ze Komisia nepreukázala existenciu hospodárskej jednotky tvorenej nou a spolocnostou H&R Wax Company Vertrieb. Napadnuté rozhodnutie je podla nich v tomto zmysle nedostatocne odôvodnené. Navyse zalobkyna dalej tvrdila, ze samotný Vseobecný súd nevymedzil skupinu H&R vo svojich písomných a ústnych otázkach. 338 V prvom rade je potrebné poznamenat, ze Komisia v bodoch 26 a 28 oznámenia o výhradách jasne vymedzila rozsah skupiny H&R, ktorý zodpovedá podniku H&R. Vzhladom na to, ze toto vymedzenie zalobkyna nespochybnila, bolo prevzaté do odôvodnení 22 a 24 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 13 vyssie). V zalobe a replike zalobkyne túto definíciu skupiny H&R nekritizovali. Navyse v bode 14 zaloby samotná zalobkyna uviedla, ze bola "castou hospodárskeho subjektu [Hansen & Rosenthal]" a v tomto zmysle rozvinula svoju argumentáciu týkajúcu sa prvého zalobného dôvodu. Podla odôvodnenia 24 napadnutého rozhodnutia je vsak Hansen & Rosenthal hlavnou materskou spolocnostou. 339 Po prvé je potrebné pripomenút, ze z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze zaloba, ktorou sa zacína konanie, musí obsahovat predmet konania a zhrnutie zalobných dôvodov a ze nové dôvody mozno pocas konania uviest len vtedy, ak sú zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 340 Nová výhrada vznesená zalobkynou a zalozená na opodstatnenosti konstatovania hospodárskej jednotky tvorenej nou a Hansen & Rosenthal, ktorá bola predlozená na pojednávaní, je preto neprípustná. 341 Po druhé je potrebné pripomenút, ze poziadavka odôvodnenia stanovená clánkom 253 ES je zásadnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlísit od otázky dôvodnosti odôvodnenia patriacej pod otázku samotnej zákonnosti sporného aktu. Porusenie clánku 253 ES, ktoré sa týka chýbajúceho alebo nedostatocného odôvodnenia, sa vztahuje na porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES a je dôvodom vo verejnom záujme, ktorý musí súd Únie preskúmat aj bez návrhu (pozri judikatúru citovanú v bode 42 vyssie). 342 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry musí odôvodnenie individuálneho rozhodnutia jasným a jednoznacným spôsobom uvádzat úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatých opatrení a príslusnému súdu vykonat preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, má byt posudzovaná s ohladom nielen na jeho znenie, ale aj na kontext, v ktorom bol uvedený akt prijatý (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 63). 343 V prejednávanej veci zastáva Vseobecný súd názor, ze dôvody, na základe ktorých Komisia zahrnula zalobkynu do skupiny H&R, jasne vyplývajú z odôvodnení 22 a 24 napadnutého rozhodnutia. Navyse je potrebné uviest, ze v prejednávanej veci neslo o pripísanie zodpovednosti zalobkyni z dôvodu porusenia vyplývajúceho z úcasti inej spolocnosti patriacej do skupiny H&R na dotknutom karteli, ale priamej úcasti zalobkyne z dôvodu prítomnosti jedného z jej zamestnancov na technických stretnutiach. 344 Napokon, pokial ide o výpocet hodnoty predaja skupiny H&R, je potrebné zdôraznit, ze Komisia zohladnila vonkajsí obrat skupiny na základe výslovnej ziadosti zalobkyne, tak ako to vyplýva z korespondencie medzi nou a Komisiou pocas správneho konania. Podla údajov zalobkyne tento vonkajsí obrat zahrnal tiez obrat spolocnosti Hansen & Rosenthal a obrat jej dcérskej spolocnosti H&R Wax Company Vertrieb, ktoré vlastnia nepriamy podiel na imaní zalobkyne a boli zahrnuté do skupiny H&R bez toho, aby to zalobkyna spochybnila vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a v písomnostiach pred Vseobecným súdom. 345 Vseobecný súd je teda schopný v plnom rozsahu pochopit dôvody postupu Komisie na základe znenia napadnutého rozhodnutia a kontextu jeho prijatia, takze nie je potrebné ex offo namietat porusenie povinnosti uviest odôvodnenie. 346 Po tretie, pokial ide o údajné nevymedzenie skupiny H&R v rámci konania pred Vseobecným súdom, je potrebné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie tento výraz definuje v odôvodneniach 22 a 24 a ze samotná zalobkyna pouzíva výraz "skupina H&R", najmä v bode 68 zaloby, v tom istom zmysle. Vzhladom na to, ze táto definícia skupiny H&R nebola spochybnená, a z dôvodu jednotného pouzívania pojmu "skupina H&R" úcastníkmi konania v písomnej casti konania Vseobecný súd túto definíciu prevzal do zápisnice z pojednávania. Navyse, hoci je pravda, ze zalobkyna casto pouzíva "H&R" v zmysle, ktorý zodpovedá "Hansen & Rosenthal KG", nic to nemení na tom, ze Vseobecný súd definoval "H&R" v zápisnici z pojednávania zhodne s tým, ako je "H&R" vymedzená v bode 2 vyssie. 347 Výhrada vznesená na pojednávaní preto musí byt zamietnutá. 348 V zmysle predchádzajúcich úvah musí byt zaloba v rozsahu, v akom sa týka zrusenia napadnutého rozhodnutia, zamietnutá. 349 Pokial ide o výkon neobmedzenej právomoci súdneho preskúmania, Vseobecný súd dospel k záveru, ze zalobkyna nepreukázala ziadne pochybenie ani nezrovnalosti v napadnutom rozhodnutí, ktoré by odôvodnili znízenie výsky pokuty. Vseobecný súd sa tiez domnieva, ze vzhladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci, najmä na závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, je výska pokuty ulozená zalobkyni primeraná. 350 Vzhladom na uvedené úvahy musí byt zaloba zamietnutá v celom rozsahu. O trovách 351 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. 352 Navyse podla clánku 90 písm. a) rokovacieho poriadku, ak Vseobecný súd vynalozil trovy, ktorým bolo mozné predíst, môze zaviazat úcastníka konania, ktorý ich spôsobil, na ich náhradu. V prejednávanej veci, ako bolo osobitne uvedené najmä v bode 262 vyssie, zalobkyna poskytla nesprávne a nepresné odpovede na písomné otázky Vseobecného súdu. Správanie zalobkyne skomplikovalo preskúmanie prejednávanej veci, co zbytocne stazilo úlohu Vseobecného súdu tým, ze musel vykonat úkoly, ktoré neboli nutné. Je preto opodstatnené zaviazat zalobkynu na zaplatenie sumy 10000 eur do pokladne Vseobecného súdu. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. H&R ChemPharm GmbH znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 3. H&R ChemPharm je povinná zaplatit Vseobecnému súdu sumu 10000 eur na základe clánku 90 písm. a) jeho rokovacieho poriadku. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 2014. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti 1. Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 2. Väzby medzi skupinou H&R a spolocnostou Tudapetrol Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhu na vynatie dokumentu zo spisu 2. O veci samej O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánkov 81 ES a 253 ES, ako aj práva na obhajobu z dôvodu údajne nediferencovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia O prvej casti, zalozenej na porusení clánkov 81 ES a 253 ES O druhej casti, zalozenej na porusení práva na obhajobu O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 81 ES z dôvodu neexistencie dôkazu o porusení, ktorého sa dopustila zalobkyna O prvej casti, týkajúcej sa neexistencie dôkazov preukazujúcich priamu zodpovednost zalobkyne - O pojmoch dohoda a zosúladený postup - O zásadách hodnotenia dôkazov - O napadnutom rozhodnutí - O pripísaní prítomnosti pána G. na technických stretnutiach na tarchu spolocnosti H&R ChemPharm - O dôkazoch navrhnutých zalobkynou - Celkové posúdenie dôkazov na podporu existencie porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna - O dni zacatia úcasti zalobkyne na porusení - O tvrdeniach zalobkyne týkajúcich sa niektorých konkrétnych technických stretnutí O druhej casti druhého zalobného dôvodu O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom výpocte, pokial ide o urcenie hodnoty predajov Úvodné poznámky O obrate pouzitom v súvislosti s rokmi 2002 a 2003 O výpocte obratu za rok 2004 a zohladnení "spolocností v zahranicí" a spolocnosti H&R ESP International - O zahrnutí obratov "spolocností v zahranicí" a spolocnosti H&R Sales získaných v roku 2004 do výpoctu hodnoty predajov - O zvýsení priemeru hodnoty predajov pocas referencného obdobia zohladnením obratu spolocností získaných v roku 2004 - O údajnom dvojitom zohladnení obratu "spolocností v zahranicí" O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu nesprávnych posúdení týkajúcich sa stanovenia výsky pokuty O uplatnení usmernení z roku 2006 O porusení zásady proporcionality a nesprávnom posúdení z dôvodu stanovenia koeficientu 17 % na základe závaznosti porusenia, ako aj na úcely odstrasujúceho úcinku O údajne neprimeranej a diskriminacnej povahe základnej sumy vzhladom na velkost skupiny H&R O výhrade vznesenej zalobkynou na pojednávaní týkajúcej toho, ze zalobkyna a dalsie spolocnosti skupiny H&R tvoria hospodársku jednotku O trovách __________________________________________________________________ ( [55]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8we6Lm/L91316-5332TMP.html#t-ECR_62008TJ0551_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0195&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0141&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0299&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0240&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0041&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0112&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0157&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0005&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0217&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0011&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0021&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0127&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0196&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0211&locale=SK 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:009:TOC 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0119&locale=SK 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:068:TOC 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0202&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0106&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 55. file:///tmp/lynxXXXX8we6Lm/L91316-5332TMP.html#c-ECR_62008TJ0551_SK_01-E0001