[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-543/08, RWE AG, so sídlom v Essene (Nemecko), RWE Dea AG, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: C. Stadler, M. Röhrig a S. Budde, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Antoniadis a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie clánkov 1 a 2 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, ako aj subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: K Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. marca 2012, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1. Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobkyne, RWE AG a RWE Dea AG (dalej spolocne len "RWE") spolu s dalsími podnikmi porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gácom. 2. Okrem zalobkýn bolo napadnuté rozhodnutie urcené aj týmto spolocnostiam: ENI SpA, Esso Deutschland GmbH, Esso Société anonyme française, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobil Corp. (dalej spolocne len "ExxonMobil"), H & R ChemPharm GmbH, H & R Wax Company Vertrieb GmbH a Hansen & Rosenthal KG (dalej spolocne len "H & R"), Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG, MOL Nyrt., Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (dalej spolocne len "Repsol"), Sasol Wax GmbH, Sasol Wax. International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Ltd (dalej spolocne len "Sasol"), Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Ltd, The Shell Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Ltd (dalej spolocne len "Shell"), ako aj Total SA a Total France SA (dalej spolocne len "Total") (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 3. Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinérii zo surovej ropy. Pouzívajú sa na výrobu rôznych výrobkov, akými sú napríklad sviecky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby kaucuku, obalov, lepidiel a zuvaciek (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia). 4. Parafínový gác je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedlajsí produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiez konecným zákazníkom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). 5. Komisia zacala vysetrovanie po tom, co ju spolocnost Shell Deutschland Schmierstoff v liste zo 17. marca 2005 informovala o existencii kartelu, a zároven jej predlozila ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). 6. Komisia vykonala 28. a 29. apríla 2005 na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) setrenia na mieste v priestoroch spolocností "H & R/Tudapetrol", ENI, MOL, ako aj v priestoroch patriacich spolocnostiam zo skupín Sasol, ExxonMobil, Repsol a Total (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). V priestoroch patriacich zalobkyniam neboli vykonané nijaké setrenia. 7. Dna 25. mája 2007 zaslala Komisia spolocnostiam uvedeným v bode 2 tohto rozsudku vrátane zalobkýn oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne odpovedali na oznámenie o výhradách listom z 13. augusta 2007. 8. Komisia uskutocnila 10. a 11. decembra 2007 vypocúvanie, ktorého sa zúcastnili zalobkyne (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 9. Komisia vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze subjekty, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré predstavujú väcsinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáca v rámci EHP, sa dopustili jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré sa vztahovalo na územie EHP. Toto porusenie spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúcich sa parafínových voskov. Pokial ide o RWE (neskôr Shell), ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol a Total, porusenie dotýkajúce sa parafínových voskov súviselo tiez s rozdelením zákazníkov alebo trhov. Okrem toho porusenie, ktorého sa dopustili RWE, ExxonMobil, Sasol a Total sa týkalo tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu (odôvodnenia 2, 95, 328 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 10. K protiprávnym postupom dochádzalo na protisútazných stretnutiach nazývaných "technické stretnutia" alebo niekedy aj stretnutia "Blauer Salon", ktoré organizovali úcastníci kartelu, a na "stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáca", ktoré boli zamerané osobitne na otázky súvisiace s parafínovým gácom. 11. Pokuty, ktoré boli v tomto prípade ulozené, boli stanovené na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), ktoré boli platné v case dorucenia oznámenia o výhradách spolocnostiam uvedeným v bode 1 tohto rozsudku. 12. Napadnuté rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú: ... RWE-Dea AG: od 3. septembra 1992 do 30. júna 2002, RWE AG: od 3. septembra 1992 do 30. júna 2002, ... Pokial ide o nasledujúce podniky, porusenie sa za uvedené obdobia týka tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu: ... RWE-Dea AG: od 30. októbra 1997 do 30. júna 2002, RWE AG: od 30. októbra 1997 do 30. júna 2002, ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ENI SpA: 29 120 000 eur, Esso Société anonyme française: 83 588 400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobi1 Corporation v sume 34 670 400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s Esso Deutschland GmbH v sume 27 081 600 eur, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: 12 000 000 eur, Hansen & Rosenthal KG spolocne a nerozdielne s H & R Wax Company Vertrieb GmbH: 24 000 000 eur, z coho spolocne a nerozdielne s H & R ChemPharm GmbH v sume 22 000 000 eur, MOL Nyrt.: 23 700 000 eur, Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA spolocne a nerozdielne s Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA: 19 800 000 eur, Sasol Wax GmbH: 318 200 000 eur, z coho spolocne a nerozdielne so Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Limited v sume 250 700 000 eur, Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Limited, The Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Limited: 0 eur, RWE-Dea AG spolocne a nerozdielne s RWE AG: 37 440 000 eur, Total France SA spolocne a nerozdielne s Total SA: 128 163 000 eur." 2. Struktúra skupiny RWE a spolocného podniku Shell & Dea Oil 13. Zalobkyne sú zodpovedné z dôvodu správania zamestnancov spolocnosti Dea Mineraloel AG, teraz spolocnosti Dea Mineraloel GmbH (dalej len "Dea Mineraloel"). 14. Od 3. septembra 1992 do 2. januára 2002 bola Dea Mineraloel dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve spolocnosti RWE-Dea Aktiengesellschaft für Mineraloel und Chemie, neskôr premenovanej na RWE Dea. RWE Dea bola dcérskou spolocnostou v 99,4 % vlastníctve spolocnosti RWE AG. 15. Dna 2. januára 2002 Deutsche Shell získala kontrolu nad spolocnostou Dea Mineraloel tým, ze v nej nadobudla 50 % obchodného podielu, pricom túto kontrolu vykonávala spolocne so spolocnostou RWE Dea. Koncentrácia bola povolená rozhodnutím Komisie K(2001) 4526 v konecnom znení z 20. decembra 2001, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom a so Zmluvou o EHP (vec COMP/M.2389 - Shell/Dea) (dalej len "rozhodnutie o povolení koncentrácie"). Dea Mineraloel sa tak stala spolocným podnikom, ktorý bol premenovaný na Shell & Dea Oil v 50 % vlastníctve spolocnosti Deutsche Shell a 50 % vlastníctve spolocnosti RWE Dea, pricom tak boli skombinované cinnosti týchto spolocností v ropnom a petrochemickom odvetví. 16. Dna 1. júla 2002 Shell nadobudla zostávajúci 50 % podiel v spolocnom podniku Shell & Dea Oil. Shell & Dea Oil bola premenovaná na Shell Deutschland Oil v roku 2003. Od 1. apríla 2004 bola cinnost spolocnosti Shell Deutschland Oil týkajúca sa "vosku" prevedená na jej dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníkom, a to na Shell Deutschland Schmierstoff. Konanie a návrhy úcastníkov konania 17. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 15. decembra 2008 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 18. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité písomné otázky a predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 19. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 20. marca 2012. 20. Vzhladom na skutkové väzby s vecami T-540/08, Esso a i./Komisia, T-541/08, Sasol a i./Komisia, T-544/08, Hansen & Rosenthal a H & R Wax Company Vertrieb/Komisia, T-548/08, Total/Komisia, T-550/08, Tudapetrol/Komisia, T-551/08, H & R ChemPharm/Komisia, T-558/08, ENI/Komisia, T-562/08, Repsol YPF Lubricantes y especialidades a i./Komisia a T-566/08, Total Raffinage a Marketing/Komisia, a vzhladom na blízkost uvedených právnych otázok Vseobecný súd rozhodol, ze v prejednávanej veci vyhlási rozsudok az po pojednávaniach v uvedených súvisiacich veciach, z ktorých posledné sa konalo 3. júla 2013. 21. Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze zalobkyne porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP, - zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom im ukladá pokutu vo výske 37 440 000 eur, - subsidiárne znízil pokutu, ktorá im bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 23. Na podporu svojej zaloby zalobkyne uvádzajú tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 z dôvodu údajne nesprávneho konstatovania existencie hospodárskej jednoty medzi na jednej strane zalobkynami a na druhej strane spolocnostou Dea Mineraloel alebo Shell & Dea Oil. Druhý zalobný dôvod uvedený subsidiárne sa zakladá na porusení zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu nesprávneho uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002, a najmä z dôvodu nerozsírenia uplatnenia ziadosti spolocnosti Shell o spoluprácu na zalobkyne. Tretí zalobný dôvod uvedený subsidiárne sa zakladá na porusení clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu údajného nedodrzania zásad upravujúcich stanovenie sumy pokuty. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na údajne nesprávnom konstatovaní existencie hospodárskej jednoty medzi zalobkynami a spolocnostou Dea Mineraloel alebo Shell & Dea Oil 24. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze im pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel v období od 3. septembra 1992 do 2. januára 2002, a za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil v období od 2. januára do 30. júna 2002 (dalej len "obdobie spolocného podniku"), porusila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003, pretoze nesprávne vylozila pojem podnik v zmysle clánku 81 ES. Úvodné pripomienky 25. Pokial ide o solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti alebo spolocného podniku v jej vlastníctve, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost alebo spolocný podnik majú samostatnú právnu subjektivitu, nestací na vylúcenie moznosti pripísat ich správanie materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 132). 26. Právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa totiz týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna akýkolvek subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, General Technic-Otis a i./Komisia, T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07, Zb. s. II-4977, bod 53). 27. Súd Únie rovnako spresnil, ze pod pojmom podnik treba v tomto kontexte rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 124). Tiez zdôraznili, ze na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie dvoch spolocností vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr to, ci sa na trhu správajú jednotne. Môze byt preto nevyhnutné zistit, ci dve alebo viaceré spolocnosti, z ktorých kazdá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 140; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85, a rozsudok Vseobecného súdu General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 54). 28. Ak takáto hospodárska jednotka porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusenie (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 56, a rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 55). 29. Správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti z dôvodu ich príslusnosti k tomu istému podniku vtedy, ked táto dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, pretoze v tejto súvislosti podlieha rozhodujúcemu vplyvu materskej spolocnosti, a to vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 58, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 527). 30. Na správanie dcérskej spolocnosti na trhu má rozhodujúci vplyv materská spolocnost najmä v prípade, ked dcérska spolocnost v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej v danej súvislosti dala materská spolocnost (rozsudky Cour Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, body 133, 137 a 138, a zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27). 31. Na správanie dcérskej spolocnosti na trhu má v zásade rozhodujúci vplyv materská spolocnost aj vtedy, ked táto materská spolocnost má iba oprávnenie vymedzovat alebo schvalovat urcité strategické obchodné rozhodnutia v prípade potreby prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch dcérskej spolocnosti, zatial co oprávnenie urcovat stricto sensu obchodnú politiku dcérskej spolocnosti je delegované na vedúcich zamestnancov poverených jej prevádzkovým riadením, ktorých si materská spolocnost vybrala a ktorí zastupujú a presadzujú jej obchodné záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia, T-25/06, Zb. s. II-5741, body 138 a 139). 32. Podla judikatúry uvedenej v bode 27 vyssie v prípade, ze je zabezpecená jednota správania dcérskej a materskej spolocnosti na trhu, a to najmä v prípadoch opísaných v bodoch 30 a 31 vyssie alebo prostredníctvom dalsích hospodárskych, organizacných a právnych väzieb spájajúcich spolocnosti, potom sú tieto spolocnosti súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria teda jeden podnik. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 59). 33. Judikatúra uvedená v bodoch 25 az 32 vyssie sa môze uplatnit tiez na pripísanie zodpovednosti jednej alebo viacerým materským spolocnostiam za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik (rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 52 az 56). 34. Na základe týchto pravidiel treba preskúmat tvrdenia zalobkýn a presnost zistení uvedených v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o pripísanie zodpovednosti zalobkyniam za konania Dea Mineraloel, ktorá bola v 100 % vlastníctve zalobkýn (prvá cast), a konania Shell & Dea Oil, ktorá bola v ich 50 % vlastníctve (druhá cast). O prvej casti týkajúcej sa pripísania zodpovednosti zalobkyniam za porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel (obdobie pred 2. januárom 2002) O napadnutom rozhodnutí 35. Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala tento záver: "... (545) Uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti si nevyzaduje kazdodenné prevádzkové riadenie dcérskej spolocnosti. Riadenie dcérskej spolocnosti môze byt zverené samotnej dcérskej spolocnosti, co vsak nevylucuje, ze materská spolocnost stanoví ciele a politiky, ktoré sa dotýkajú výkonnosti skupiny, ako aj jej koherentnosti, a sankcionuje akékolvek správanie, ktoré je v rozpore s uvedenými cielmi a politikami. RWE preto pripústa, ze RWE AG sa venovala takým vseobecným oblastiam, akými sú stratégia, plánovanie, kontrola a financovanie na úcet skupiny RWE, a dostávala technické správy. RWE tiez vyhlasuje, ze hoci ani [predstavenstvo], ani dozorná rada [RWE Dea] nevykonávali vplyv na cinnosti spolocnosti Dea Mineraloel, zaujímali sa o cinnosti Dea Mineraloel... ktoré zahrnovali kapitál, vývoj prirázok/zisku, riziká atd., a ze vychádzali zo správ, ktoré dostávali a na základe ktorých, kedze sa zdali byt presné, nebolo potrebné vykonávat aktívny dohlad nad týmito cinnostami... Tieto vyhlásenia skutocne preukazujú, ze [zalobkyne] mali záujem a schopnost vykonávat aspon kontrolu strategických a financných aspektov svojich dcérskych spolocností a ze skutocne vykonávali (urcitú) kontrolu nad niektorými strategickými aspektmi, ako aj prostredníctvom systému správ. (546) Tvrdenia, podla ktorých mal parafínový gác pre RWE iba velmi obmedzený význam a ze prijaté správy sa zdali byt presné a ze v dôsledku toho RWE AG alebo [RWE Dea] aktívne nekontrolovali cinnosti spolocnosti Dea Mineraloel, nie sú dostatocným dôkazom, pokial ide o skutocnú samostatnost dcérskej spolocnosti. Skutocnost, ze sama materská spolocnost sa nepodielala na rôznych cinnostiach, nie je rozhodujúca, pokial ide o otázku, ci treba prijat záver, ze spolu so svojimi prevádzkovými jednotkami v rámci skupiny tvorí jeden hospodársky subjekt. Rozdelenie úloh je v rámci skupiny spolocností obvyklým javom. Hospodárska jednotka podla definície vykonáva súbor hlavných funkcií hospodárskeho subjektu v rámci právnických osôb, ktoré túto jednotku tvoria. ... (553) Komisia prijala záver, ze RWE AG a [RWE Dea] uplatnovali rozhodujúci vplyv a skutocnú kontrolu nad [spolocnostou Dea Mineraloel] od 3. septembra 1992 do 1. januára 2002, [takze] sú súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia." O domnienke existencie hospodárskej jednoty medzi dcérskou spolocnostou a jej jedinou materskou spolocnostou 36. Treba pripomenút, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Na existenciu domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze sa jej dcérska spolocnost správa na trhu nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 60 a 61 a tam citovanú judikatúru). 37. Okrem toho podla judikatúry domnienka zodpovednosti zalozená na tom, ze jedna spolocnost vlastní celé základné imanie inej spolocnosti, sa uplatnuje nielen v prípade, ak existuje priamy vztah medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, ale aj v prípade, ako v prejednávanej veci, ked je tento vztah nepriamy vzhladom na existenciu prostrednej spolocnosti (rozsudok Súdneho dvora z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 90). 38. Materská spolocnost, ktorá vlastní takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, sa v zásade nachádza v rovnakej situácii, ako je situácia výlucného vlastníka, pokial ide o jej právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti so zretelom na hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré ju s uvedenou dcérskou spolocnostou spájajú. Komisia je preto oprávnená uplatnit na túto situáciu rovnaký dôkazný rezim, a to uplatnit domnienku, ze uvedená materská spolocnost skutocne vyuzíva svoju právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Zaiste, nie je vylúcené, ze v urcitých prípadoch môzu mensinoví spolocníci disponovat vo vztahu k dcérskej spolocnosti právami umoznujúcimi spochybnit vyssie uvedenú analógiu. Okrem skutocnosti, ze takéto práva sa vo vseobecnosti nevztahujú na úplne zanedbatelné podiely, akými sú podiely dotknuté v prejednávanej veci, vsak zalobkyne v prejednávanej veci neuviedli nijaký dôkaz takejto povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia, T-217/06, Zb. s. II-2593, bod 53). 39. Pokial nie je domnienka vyvrátená, Komisia môze preukázat, ze dcérska spolocnost, ako aj priame a nepriame materské spolocnosti sú súcastou tej istej hospodárskej jednotky, v dôsledku coho tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry spomínanej v bode 27 vyssie. Skutocnost, ze materské spolocnosti a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje urcit rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materským spolocnostiam bez toho, aby bolo potrebné preukázat ich osobnú úcast na porusení (pozri judikatúru citovanú v bode 32 vyssie). 40. Podla judikatúry na úcely vyvrátenia domnienky opísanej v bode 36 vyssie zalobkyniam prinálezalo predlozit akýkolvek dôkaz týkajúci sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi nimi a spolocnostou Dea Mineraloel, ktorý by povazovali za spôsobilý preukázat, ze spolu netvorili jednu hospodársku jednotku. Vseobecný súd musí totiz pri svojom posúdení zohladnit vsetky predlozené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môzu lísit v závislosti od charakteristík kazdej veci (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 65). 41. Predmetná domnienka sa zakladá na konstatovaniach, podla ktorých jednak spolocnost, ktorá vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti, môze okrem výnimocných okolností a len vzhladom na tento podiel na základnom imaní uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, a jednak neexistenciu skutocného uplatnovania tohto vplyvu mozno za bezných okolností najúcinnejsie zistit v prípade subjektov, voci ktorým bola táto domnienka uplatnená (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 60). 42. Navyse uplatnenie takej výnimky je odôvodnené skutocnostou, ze ak je materská spolocnost jediným akcionárom dcérskej spolocnosti, má k dispozícii vsetky nástroje, ktoré prichádzajú do úvahy, na zabezpecenie zosúladenia obchodného správania dcérskej spolocnosti so svojím obchodným správaním. Konkrétne práve jediný akcionár v zásade urcuje rozsah nezávislosti dcérskej spolocnosti vypracovaním stanov dcérskej spolocnosti, vyberá jej vedúcich zamestnancov, prípadne prostredníctvom úcasti svojich zástupcov v orgánoch dcérskej spolocnosti prijíma alebo schvaluje strategické obchodné rozhodnutia dcérskej spolocnosti. Hospodárska jednota medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou je zvycajne chránená povinnostami vyplývajúcimi z práva obchodných spolocností clenských státov, akými sú napríklad vedenie konsolidovaného úctovníctva a povinnost dcérskej spolocnosti pravidelne informovat materskú spolocnost o svojich cinnostiach, ako aj schvalovaním rocnej úctovnej závierky dcérskej spolocnosti valným zhromazdením, ktoré tvorí jediná materská spolocnost, co nevyhnutne znamená, ze materská spolocnost sleduje - aspon vseobecne - obchodné cinnosti dcérskej spolocnosti. 43. Uplatnenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie jej dcérskej spolocnosti je teda odôvodnené, pokial sa vztahuje na typické situácie týkajúce sa vztahov medzi dcérskou spolocnostou a jej jedinou materskou spolocnostou, pricom je stanovené, ze skutocnost, ze jediná materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, v zásade znamená, ze tieto spolocnosti sa na trhu správajú jednotne. 44. Nic to nemení na tom, ze dotknuté spolocnosti môzu v nadväznosti na oznámenie o výhradách bez obmedzení preukázat, ze mechanizmy opísané v bode 42 vyssie, ktoré zvycajne vedú k zosúladeniu obchodného správania dcérskej spolocnosti s obchodným správaním jej materskej spolocnosti, nefungovali obvyklým spôsobom, takze hospodárska jednota skupiny bola narusená. O tvrdeniach zalobkýn týkajúcich sa vyvrátenia domnienky 45. Zalobkyne v prejednávanom prípade nespochybnujú, ze na základe toho, ze RWE Dea vlastní celé základné imanie spolocnosti Dea Mineraloel a RWE AG vlastní 99,4 % základného imania spolocnosti RWE Dea, sa Komisia mohla domnievat, ze v prípade nepreukázania opaku tieto spolocnosti skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodné správanie spolocnosti Dea Mineraloel. 46. Domnievajú sa vsak, ze v odpovedi na oznámenie o výhradách predlozili dostatocné dôkazy na vyvrátenie domnienky. - O prevádzkovej nezávislosti spolocnosti Dea Mineraloel 47. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne usúdila, ze na uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie dcérskej spolocnosti bolo potrebné "prevziat" správu obvyklých zálezitostí dcérskej spolocnosti. Ich tvrdenia predlozené v odpovediach na oznámenie o výhradách tak boli dostatocné na vyvrátenie domnienky. 48. V prvom rade zalobkyne spresnujú, ze RWE AG ako hlavná spolocnost skupiny sa zameriava na úlohy riadenia skupiny, akými sú stratégia, plánovanie, kontrola a financovanie. RWE AG neuplatnovala nijaký vplyv na prevádzkovú cast cinnosti spolocností RWE Dea alebo Dea Mineraloel. 49. Vseobecný súd uz v tejto súvislosti rozhodol, ze skutocnost, ze urcitá dcérska spolocnost má svoje vlastné miestne vedenie a vlastný majetok, sama osebe nepreukazuje, ze svoje správanie na trhu urcuje nezávisle od svojej materskej spolocnosti. Rozdelenie úloh medzi dcérske spolocnosti a ich materské spolocnosti a osobitne zverenie prevádzkového riadenia miestnemu vedeniu stopercentnej dcérskej spolocnosti je beznou praxou velkých podnikov, ktoré sa skladajú z mnohých dcérskych spolocností, ktoré v konecnom dôsledku vlastní tá istá hlavná materská spolocnost. Preto v prípade, ak materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo podiela na porusení, dôkazy predlozené v tejto súvislosti nie sú spôsobilé vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou a hlavnou materskou spolocnostou na správanie dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Alliance One International/Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 130 a 131). 50. Tento prístup je odôvodnený tiez skutocnostou, ze v prípade dcérskej spolocnosti, ktorej základné imanie je v 100 % alebo takmer 100 % vlastníctve jedinej materskej spolocnosti, v zásade existuje len jeden obchodný záujem a clenov orgánov dcérskej spolocnosti ustanovuje a vymenúva jediný akcionár, ktorý im môze dávat prinajmensom neformálne pokyny a urcovat im kritériá výkonnosti. Preto v takom prípade nevyhnutne existuje vztah dôvery medzi vedúcimi zamestnancami dcérskej spolocnosti a vedúcimi zamestnancami materskej spolocnosti, pricom vedúci zamestnanci dcérskej spolocnosti nevyhnutne konajú tak, ze zastupujú a podporujú jediný existujúci obchodný záujem, a to obchodný záujem materskej spolocnosti (pozri tiez bod 31 vyssie). Jednota sprá vania materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti na trhu je teda zarucená napriek akejkolvek nezávislosti priznanej vedúcim zamestnancom dcérskej spolocnosti, pokial ide o prevádzkové riadenie dcérskej spolocnosti, ktoré spadá pod urcovanie obchodnej politiky dcérskej spolocnosti stricto sensu . Okrem toho spravidla práve jediný akcionár sám a podla svojich vlastných záujmov urcuje pravidlá rozhodovania dcérskej spolocnosti a rozhoduje o rozsahu prevádzkovej nezávislosti tejto spolocnosti, co môze podla vlastnej vôle zmenit tým, ze zmení pravidlá fungovania dcérskej spolocnosti, alebo v rámci restrukturalizácie, ci dokonca vytvorením neformálnych rozhodovacích mechanizmov. Vedúci zamestnanci dcérskej spolocnosti preto v zásade pri výkone svojich samostatných právomocí zabezpecujú súlad obchodného správania dcérskej spolocnosti s obchodným správaním zvysku skupiny. 51. V druhom rade treba doplnit, ze skutocnosti, na ktoré poukázali zalobkyne, patria do koncepcie decentralizovaného riadenia, ktoré je typické pre velké podniky, ktoré sa zaoberajú rôznymi cinnostami, a nevyplývajú z nijakej výnimocnej okolnosti. Naproti tomu zalobkyne pripústajú, ze RWE AG sa na úcet skupiny zameriavala na také oblasti, akými sú stratégia, plánovanie, kontrola a financovanie, a od spolocnosti Dea Mineraloel prijímala technické správy, zatial co RWE Dea sa zaujímala o cinnosti spolocnosti Dea Mineraloel, ktoré zahrnovali kapitál, o zvysovanie prirázok alebo ziskov a o riziká. 52. V tretom rade podla zalobkýn Komisia zvolila prístup, ktorý nie je v súlade s napadnutým rozhodnutím, pretoze preskúmala prevádzkové riadenie v kontexte pripísania zodpovednosti týmto materským spolocnostiam za konania spolocného podniku spolocností BP a Mobil (odôvodnenie 374 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak odmietla zohladnit prevádzkovú nezávislost spolocnosti Dea Mineraloel. 53. V tejto súvislosti treba zdôraznit (pozri tiez analýzu druhej casti tohto zalobného dôvodu), ze príslusné právomoci jednotlivých materských spolocností predstavujú relevantný prvok pri posudzovaní pripísatelnosti zodpovednosti materským spolocnostiam za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik, kedze spolocné vedenie spolocného podniku svedcí o hospodárskej jednote medzi spolocným podnikom a materskými spolocnostami vykonávajúcimi uvedené spolocné vedenie. V prípade spolocnosti Dea Mineraloel vsak nejde o spolocný podnik, ale o dcérsku spolocnost v 100 % vlastníctve spolocnosti RWE Dea, na ktorú sa uplatnuje odlisné pravidlá dokazovania z dôvodu existencie jediného akcionára, jediného obchodného záujmu a skutocnosti, ze vsetci vedúci zamestnanci boli priamo alebo nepriamo ustanovení a vymenovaní jedinou materskou spolocnostou (pozri body 42 a 50 vyssie). 54. V dôsledku toho je tvrdenie zalozené na pripísaní zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik zalozený spolocnostami BP a Mobil, irelevantné. 55. Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn zalozené na prevádzkovej nezávislosti spolocnosti Dea Mineraloel, ktoré nemôzu preukázat, ze hospodárska jednota medzi touto spolocnostou a zalobkynami bola narusená, treba zamietnut. - O neexistencii vplyvu na cinnosti týkajúce sa parafínových voskov a malý percentuálny podiel predaja týchto výrobkov na obrate spolocnosti Dea Mineraloel 56. Zalobkyne tvrdia, ze RWE AG nedala spolocnosti Dea Mineraloel nijaký pokyn v súvislosti so správou bezných zálezitostí. Získanie súhlasu predstavenstva a dozornej rady spolocnosti RWE AG bolo potrebné iba na úcely realizácie velkých projektov, ktoré mali pre celú skupinu velký význam. Kedze vsak cinnost v oblasti "parafínových voskov" nemala pre skupinu ako celok nikdy význam, uvedeným orgánom spolocnosti RWE AG neboli nikdy adresované otázky týkajúce sa riadenia tejto oblasti. 57. Zalobkyne tiez uvádzajú, ze ani predstavenstvo, ani dozorná rada spolocnosti RWE Dea neuplatnovali vplyv na cinnost spolocnosti Dea Mineraloel v oblasti "parafínových voskov", ani nedávali tejto spolocnosti pokyny týkajúce sa tejto cinnosti. Okrem toho, pokial ide o výrobu parafínových voskov, predstavenstvo spolocnosti RWE Dea vedelo iba o týzdennom predkladaní správ obsahujúcich súhrn výsledkov cinnosti Mineralölwerk Grasbrook. Toto týzdenné predkladanie správ v podstate zodpovedalo mesacnému výsledku, ktorý poskytovalo úctovné oddelenie. Z pohladu predstavenstva spolocnosti RWE Dea preto nebolo potrebné aktívne sprevádzat cinnost v oblasti "parafínových voskov". 58. Podla zalobkýn cinnost dotknutá kartelom predstavovala iba 0,1 az 0,2 % obratu spolocnosti Dea Mineraloel, co je "silným znakom" neexistencie rozhodujúceho vplyvu vedúcich zamestnancov skupiny. 59. Po prvé podla judikatúry skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 81 ES. Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti tak nevyzaduje preukázanie toho, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porusovaniu. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze vedúci zamestnanci materskej spolocnosti nevedia o porusení a nevydávajú pokyny, pokial ide o výrobu alebo predaj výrobkov, ktorých sa týka kartel, je z hladiska vyvrátenia domnienky irelevantná (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 58 a 83, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Shell Petroleum a i./Komisia, T-38/07, Zb. s. II-4383, body 69 a 70). 60. Rovnako z totozných dôvodov skutocnost, ze oblast alebo cinnost, ktorej sa týka porusenie, predstavuje len malý percentuálny podiel na vsetkých cinnostiach skupiny alebo materskej spolocnosti, nie je spôsobilá preukázat nezávislost uvedenej dcérskej spolocnosti od jej materskej spolocnosti, a preto nemá vplyv na uplatnenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie dcérskej spolocnosti na trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Arkema/Komisia, T-168/05, neuverejnený v Zbierke, bod 79; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 144). 61. Okrem toho malý podiel predaja výrobkov, ktorých sa týkal kartel, na obrate skupiny nemení skutocnost, ze výsledky dosiahnuté v tejto oblasti vo vseobecnosti patria do konsolidovaných výsledkov materských spolocností. Výnosnost týchto cinností predstavuje pre materské spolocnosti a celú skupinu záujem. 62. Navyse treba pripomenút, ze prítomnost formálnych pokynov zo strany materskej spolocnosti urcených pre jej dcérsku spolocnost sa nevyhnutne nevyzaduje, aby bola medzi uvedenými spolocnostami preukázaná hospodárska jednota (pozri bod 31 vyssie). Hospodárska jednota medzi nimi je totiz zarucená, pokial je oprávnenie urcovat stricto sensu obchodnú politiku dcérskej spolocnosti delegované na vedúcich zamestnancov poverených jej prevádzkovým riadením, ktorých si materská spolocnost vybrala, drzí ich na ich pozíciách a ktorí zastupujú a presadzujú jediný existujúci obchodný záujem, t. j. obchodný záujem materskej spolocnosti, ktorá je jediným vlastníkom. Uvedení vedúci zamestnanci tak zabezpecujú súlad obchodného správania dcérskej spolocnosti s obchodným správaním materskej spolocnosti v rámci výkonu ich samostatných právomocí (pozri bod 50 vyssie). Zásah materskej spolocnosti môze byt teda vyhradený pre situácie, ked výsledky dcérskej spolocnosti nie sú v súlade s ocakávaniami materskej spolocnosti, zatial co v prípade obvyklej výkonnosti sa môze materská spolocnost obmedzit na sledovanie cinností dcérskej spolocnosti prostredníctvom správ, ktoré táto dcérska spolocnost vyhotovuje, a schvalovania prípadných strategických rozhodnutí. 63. Tvrdenia zalobkýn zalozené na neexistencii vplyvu, ktorý uplatnovali v oblasti parafínových voskov, tak musia byt zamietnuté. 64. V dôsledku toho treba potvrdit zistenie Komisie, podla ktorého boli zalobkyne a Dea Mineraloel súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia v období od 3. septembra 1992 do 1. januára 2002. Komisia sa preto nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked im pripísala zodpovednost za porusenie. O údajnej objektívnej zodpovednosti zalobkýn 65. Zalobkyne sa domnievajú, ze prístup, ktorý Komisia v prejednávanom prípade zvolila, zahrnuje zodpovednost, ktorá "prakticky nemá prvok zavinenia", co je v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti. Zamietnutie tvrdení zalobkýn uvedených na úcely vyvrátenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu by viedlo k zmene uvedenej domnienky na nevyvrátitelnú domnienku existencie hospodárskej jednotky za predpokladu dcérskych spolocností v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti. 66. Treba pripomenút, ze uplatnenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie jej dcérskej spolocnosti je odôvodnené v rozsahu, v akom sa týka typických situácií, pokial ide o vztahy medzi dcérskou spolocnostou a jedinou materskou spolocnostou, a ze uvedená domnienka nie je nevyvrátitelná (pozri body 41 az 44 vyssie). 67. Vyvrátenie domnienky vsak nie je otázkou mnozstva a podrobnosti dôkazov v prípade, ked tieto dôkazy preukazujú beznú organizáciu v rámci velkého nadnárodného podniku, v ktorom sú právomoci prevádzkového riadenia delegované na vedúcich zamestnancov jeho miestnych pobociek. Na vyvrátenie domnienky treba uviest výnimocné okolnosti, ktoré preukazujú, ze napriek tomu, ze materské spolocnosti vlastnia celé základné imanie svojich dcérskych spolocností skupiny, bola hospodárska jednota skupiny narusená, pretoze mechanizmy zarucujúce zosúladenie obchodného správania dcérskych spolocností a materských spolocností riadne nefungovali. 68. Okrem toho podla zásady individualizácie trestov a sankcií, ktorá sa uplatnuje v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií podla pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, podnik mozno sankcionovat len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). 69. Táto zásada sa vsak musí zosúladit s pojmom podnik a judikatúrou, podla ktorej skutocnost, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti skupiny spolocností. Treba teda konstatovat, ze zalobkyne boli osobne sankcionované za porusenie, o ktorom sa predpokladá, ze sa ho dopustili samy, z dôvodu svojich úzkych hospodárskych, organizacných a právnych väzieb so spolocnostou Dea Mineraloel, ktoré vyplývali z toho, ze zalobkyne vlastnili celé jej základné imanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 34). 70. Z uvedeného vyplýva, ze Komisia mohla na základe predmetnej domnienky, ktorá v prejednávanej veci nebola vyvrátená, konstatovat, ze zalobkyne boli súcastou "podniku", ktorý porusil clánok 81 ES. Zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií boli preto dodrzané. 71. Z toho vyplýva, ze táto výhrada musí byt odmietnutá. 72. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba prijat záver, ze Komisia neporusila clánok 81 ES a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ked zalobkyniam pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel. 73. V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu. O druhej casti týkajúcej sa pripísania zodpovednosti zalobkyniam za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil (obdobie od 2. januára do 30. júna 2002) 74. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked im pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil, spolocný podnik vo vlastníctve spolocností RWE Dea a Shell, z ktorých kazdá vlastní 50 % podiel, v období existencie spolocného podniku od 2. januára do 30. júna 2002. Tvrdia, ze Shell od vytvorenia spolocného podniku prebrala nad týmto podnikom prevádzkovú kontrolu. Komisia preto nemôze zalobkyniam ulozit pokutu za porusenie, ktorého sa dopustil tento subjekt. 75. Komisia v napadnutom rozhodnutí povazovala Shell a RWE za solidárne zodpovedné za protisútazné konania spolocnosti Shell & Dea Oil (odôvodnenie 552 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyniam pripísala zodpovednost za také konania na základe týchto úvah: "... (510) Ked Shell a [RWE Dea] v januári 2002 vytvorili svoj spolocný podnik, existujúca spolocnost, Dea Mineraloel... slúzila ako prostredník spolocného podniku, ktorý bol 2. januára 2002 premenovaný na Shell & Dea Oil GmbH a zároven sa stal dcérskou spolocnostou pod spolocnou kontrolou spolocností Deutsche Shell GmbH (50 %) a [RWE Dea] (50 %). Úcelom spolocného podniku bolo, ze po prechodnom období, ktoré zacalo vytvorením spolocného podniku a skoncilo sa najneskôr 1. júla 2004, Shell nadobudne výlucnú kontrolu nad pridruzenými cinnostami. Pocas prechodného obdobia mal kazdý akcionár ustanovit clena správnej rady, ktorí boli poverený správou bezných zálezitostí spolocného podniku, pricom predseda správnej rady disponoval rozhodujúcim hlasom a bol ustanovený spolocnostou Shell. Okrem toho kazdá zo strán disponovala urcitým právom veta, ktorého úcelom bolo chránit ich rozhodujúci vplyv v spolocnom podniku, pricom Shell a RWE preto pocas prechodného obdobia vykonávali spolocnú kontrolu nad spolocným podnikom [poznámka pod ciarou c. 666 napadnutého rozhodnutia, ktorá v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie o povolení koncentrácie]. ... (549) [Z judikatúry a najmä z rozsudku Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085] vyplýva, ze riadiaca právomoc, ktorú má jedna spolocnost v druhej spolocnosti, môze predstavovat skutkový dôkaz o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na iný podnik. V prejednávanom prípade právomoc spolocností Shell a RWE vykonávat v rámci správnej rady spolocné riadenie spolocného podniku bola preukázaná (pozri odôvodnenie 510) na základe dohody o spolocnom podniku. Clenovia správnej rady poverení beznými cinnostami spolocného podniku museli byt tiez ustanovení kazdým [spolocníkom]. Rozhodnutia zhromazdenia [spolocníkov] sa museli prijímat jednoduchou väcsinou (kedze kazdá strana vlastnila 50 % hlasovacích práv, mohli byt rozhodnutia zablokované ktoroukolvek zo strán). Pocas dotknutého obdobia sa museli niektoré rozhodnutia prijímat výborom spolocného podniku zlozeného zo siestich clenov, z ktorých polovicu ustanovil kazdý [spolocník], pricom rozhodnutia vyzadovali jednomyselnost. Výbor spolocného podniku mal volnost a oprávnenie v prípade urcitého poctu takých strategických rozhodnutí, akými sú podnikový plán, rocný prevádzkový rozpocet, organizacné zmeny v rámci spolocného podniku, investície presahujúce urcitú hranicu a menovanie clenov správnej rady ('právo veta` spomenuté v odôvodnení 510). V dôsledku toho na základe tohto práva veta chrániaceho rozhodujúci vplyv kazdej zo strán v spolocnom podniku Komisia dospela k záveru, ze pocas obdobia existencie spolocného podniku Shell a RWE vykonávali spolocnú kontrolu nad spolocným podnikom [pozri poznámku pod ciarou c. 680 napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie o povolení koncentrácie]. (550) Za týchto okolností skutocnost, ze predseda správnej rady, ktorého ustanovila spolocnost Shell, disponoval rozhodujúcim hlasom, nemozno povazovat za významný ani rozhodujúci faktor, ktorý by mohol spochybnit spolocnú zodpovednost spolocností Shell a RWE..., pretoze tento systém nemá vplyv na právo veta. Vzhladom na struktúru riadenia spolocného podniku, tvrdenie, ktoré uviedla RWE, podla ktorého obchodná a tarifná politika spolocného podniku vyplýva z rozhodnutí a kontroly samotnej spolocnosti Shell a riadenie spolocného podniku bolo zahrnuté do struktúry spolocnosti Shell, nemozno pripustit. Rovnako skutocnost, ktorá sa predpokladala od vytvorenia spolocného podniku, ze Shell prevezme celkovú kontrolu cinnosti po prechodnom období, nemení nic na tom, ze pocas prechodného obdobia zostal spolocný podnik z dôvodov uvedených v odôvodneniach 510 a 549 pod spolocnou kontrolou spolocností Shell a RWE. (551) V dôsledku toho vzhladom na právomoc spolocného vedenia (a najmä výboru spolocného podniku) a skutocnost, ze Shell a RWE spolocne kontrolovali 100 % základného imania spolocného podniku (kazdá vlastnila 50 %), sú závery týkajúce sa zodpovednosti kazdej z materských spolocností v prejednávanej veci v súlade s rozsudkom [Avebe/Komisia]. (553) ... RWE AG a RWE-Dea AG uplatnovali rozhodujúci vplyv a skutocnú kontrolu nad [spolocným podnikom] od 2. januára 2002 do 30. júna 2002 (spolocne so skupinou Shell). V dôsledku toho musia byt RWE AG a RWE-Dea AG povazované za spolocne a nerozdielne zodpovedné spolu so skupinou Shell za správanie... spolocnosti Shell & Dea Oil v období od 2. januára 2002 do 30. júna 2002. Co sa týka oboch období, RWE AG a RWE-Dea AG sú súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia." 76. Po prvé zalobkyne tvrdia, ze na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia v napadnutom rozhodnutí, rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia (T-314/01, Zb. s. II-3085), nezakladá vseobecnú domnienku, pokial ide o uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie urcitého spolocného podniku, ktorého rovnocennými spoluvlastníkmi sú dve materské spolocnosti. 77. Po druhé zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala "spolocné riadenie" spolocného podniku spolocnostami Shell a RWE. Zdôraznujú, ze spolocné riadenie bolo preukázané v rozsudku Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 76 vyssie, na základe nepriamych dôkazov, ktoré v prejednávanej veci chýbajú. 78. Konkrétne vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, materské spolocnosti boli "spolocne zodpovedné" za politiku podniku a boli rovnocenne zastúpené vo vsetkých orgánoch, vrátane riadiacich orgánov (riaditelia). Naproti tomu v prejednávanom prípade, aj ked bolo riadenie zabezpecené paritným spôsobom, predseda správnej rady, ktorého ustanovila spolocnost Shell, disponoval v prípade rovnosti hlasov rozhodujúcim hlasom. 79. Okrem toho vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, spolocný podnik mal pravidelne predkladat osobám, ktoré poverili obe materské spolocnosti, správy. V prejednávanom prípade bolo riadenie od pociatku zahrnuté do rozhodovacích a organizacných struktúr skupiny Shell. 80. Po t retie zalobkyne sa domnievajú, ze vlastnosti riadenia spolocnosti Shell & Dea Oil vyplývajúce z jeho prechodnej povahy vylucovali spolocné riadenie. 81. V tejto súvislosti tvrdia, ze podla ustanovení dohody o spolocnom podniku mala Shell získat väcsinu podielov v spolocnom podniku s úcinnostou po uplynutí urcitej lehoty, zatial co RWE získala právo ponúknut spolocnosti Shell svoje podiely v spolocnom podniku. V konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia o povolení koncentrácie (o ktoré sa Komisia oprela v odôvodneniach 510, 530 a 549 napadnutého rozhodnutia), Komisia preskúmala a preukázala priamo získanie výlucnej kontroly spolocnostou Shell a nie získanie spolocnej kontroly. 82. Zahrnutie riadenia spolocnosti Shell & Dea Oil do rozhodovacích a organizacných struktúr spolocnosti Shell vyplývalo najmä z procesných pravidiel vyhotovených pre jej riaditelstvo. V súlade s bodom 1.1 uvedených pravidiel mala byt správna rada spolocnosti Shell & Dea Oil integrovaná do spolocnosti Shell Europe Oil Products Ltd. V súlade s bodom 1.2 tých istých pravidiel predseda správnej rady spolocnosti Shell & Dea Oil bol zodpovedný za organizovanie správnej rady podla medzinárodných noriem spolocnosti Shell. Podla bodu 3 uvedených pravidiel bol kazdý clen správnej rady súcastou rozhodovacích a organizacných struktúr spolocnosti Shell. Podla bodu 4 tých istých pravidiel mal predseda správnej rady povinnost spolupracovat s predsedom spolocnosti Shell Europe Oil Products. 83. Tieto rozhodovacie a organizacné struktúry boli zavedené a uplatnované od vytvorenia spolocného podniku. Napríklad pán S., ktorý bol po vytvorení spolocného podniku poverený riadením predaja parafínových voskov, nepredlozil správnej rade spolocného podniku správu. Svoju správu predlozil priamo pánovi G., ktorý bol v Európe správcom zodpovedným za parafínové vosky skupiny Shell v rámci spolocnosti Shell UK Oil Products Ltd. Pokial ide o distribucnú politiku a prevádzkovú cinnost spolocnosti Shell & Dea Oil v oblasti parafínových voskov, orgánu nebol daný nijaký pokyn, prostredníctvom ktorého by RWE Dea mohla uplatnovat vplyv na základe svojej menovacej právomoci vyplývajúcej z jej postavenia spolocníka. Od vytvorenia spolocného podniku riadila distribucnú politiku a prevádzkovú cinnost prakticky výlucne spolocnost Shell. 84. Integrácia spolocného podniku do struktúry spolocnosti Shell sa prejavila tiez v iných významných oblastiach podniku. Takisto bol vytvorený projekt s názvom "Získanie financnej kontroly", ktorého cielom bolo uplatnovat aj na spolocnost Shell & Dea Oil systémy predkladania správ spolocnosti Shell a pripravit uplatnovanie týchto systémov na úctovníctvo bývalej Dea Mineraloel. V tejto súvislosti Shell & Dea Oil - ako vyplýva z dokumentu s názvom "Kurzinformationen zum FCP-Projekt" (Strucný oznam týkajúci sa projektu FCP) - sa uz povazovala za súcast európskej organizácie spolocnosti Shell. Podla uvedeného dokumentu "princíp dohody o spolocnom podniku zahrn[oval], ze spolocný podnik mal ako súcast európskej organizácie spolocnosti Shell prijat normy, systémy, postupy a kultúru spolocnosti Shell", co bol "dôvod, preco v rámci zriadenia spolocného podniku, Shell [ & ] Dea Oil, mali byt prevádzkové postupy spolocností Shell a Dea zjednotené", pricom bolo spresnené, ze "prevádzkové postupy spolocnosti Shell predstav[ovali] normu, ktorú bolo potrebné dosiahnut". 85. Zalobkyne dalej uvádzajú, ze pocas existencie spolocného podniku zamestnanci úctovného oddelenia spolocnosti RWE Dea nemali prístup k úctom spolocnosti Shell & Dea Oil. 86. Podla zalobkýn preto skutocnosti, ktoré uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, nepreukazujú existenciu "spolocného riadenia" v zmysle rozsudku Avebe/Komisia, uz citovaného v bode 76 vyssie, ale nanajvýs spolocnú kontrolu v zmysle clánku 3 ods. 1 a clánku 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Preukázanie spolocného riadenia by z kvalitatívneho hladiska islo dalej nez preukázanie týkajúce sa spolocnej kontroly a jeho predpokladom by bolo, ze materské spolocnosti skutocne a aktívne spolocne riadia zálezitosti. 87. Vzhladom na to, ze Komisia v prejednávanom prípade nepredlozila dôkaz o spolocnom riadení, malo by byt napadnuté rozhodnutie zrusené v rozsahu, v akom Komisia zalobkyniam pripisuje zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Shell & Dea Oil. 88. Po prvé sa Komisia domnieva, ze existuje domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu oboma materskými spolocnostami na obchodné správanie spolocného podniku, pokial sa preukáze nielen spolocná kontrola (takmer) 100 % obchodného podielu, ale tiez právomoc oboch materských spolocností vykonávat spolocné riadenie obchodnej politiky spolocného podniku. 89. Po druhé sa Komisia domnieva, ze preukázala existenciu právomoci vykonávat spolocné riadenie, pricom sa odvolala na ustanovenia dohody o spolocnom podniku. Zalobkyne nespochybnili, ze okolnosti, ktoré uviedla Komisia, preukazujú existenciu rozhodujúceho vplyvu oboch materských spolocností na strategické rozhodnutia spolocnosti Shell & Dea Oil. Vzhladom na to, ze materské spolocnosti mali lepsiu pozíciu na posúdenie konkrétneho usporiadania kontrolných vztahov, majú povinnost predlozit dôkaz o opaku, pokial Komisia na základe okolností, ktoré uviedla, preukáze existenciu právomoci vykonávat spolocnú kontrolu obchodnej politiky spolocného podniku, cím zalozí domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu oboma materskými spolocnostami. 90. Zalobkyne namietajú iba to, ze neuplatnovali nijaký vplyv na distribucnú a cenovú politiku, t. j. na prevádzkové riadenie spolocnosti Shell & Dea Oil. Tvrdia, ze kazdodenné riadenie spolocného podniku bolo integrované do "rozhodovacích a organizacných struktúr" skupiny Shell. Podla Komisie vsak na úcely preukázania existencie hospodárskeho subjektu stací, aby sa rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskými spolocnostami týkal obchodnej politiky dcérskej spolocnosti v sirsom zmysle, a to najmä strategických rozhodnutí. V dôsledku toho tvrdenie zalozené na uprednostnovanej moznosti, ze skupina Shell uplatnuje vplyv na distribucnú a cenovú politiku Shell & Dea Oil, vsak nestací na preukázanie, ze obe materské spolocnosti spolocne neuplatnovali vplyv. 91. Okrem toho z ustanovení dohody o spolocnom podniku vyplýva, ze obe materské spolocnosti riadili spolocný podnik spolocne. RWE Dea a Deutsche Shell boli v zhromazdení spolocníkov zastúpené paritne, pretoze vlastnili rovnaké podiely na základnom imaní spolocného podniku. Rovnako zlozenie výboru spolocného podniku a správnej rady bolo paritné. Obe materské spolocnosti mali tiez rovnaký pocet zástupcov v dozornej rade. 92. Zatial co RWE vymenovala predsedu výboru spolocného podniku a predsedu dozornej rady, spolocnost Shell so súhlasom spolocnosti RWE ustanovila predsedu predstavenstva. V prípade rovnosti hlasov mal predseda rozhodujúce právo veta, pricom clenovia správnej rady mali povinnost vynalozit maximálne úsilie, ktoré je primerane mozné na úcely dosiahnutia dohody v rámci prijímania rozhodnutia. Navyse cast clenov predstavenstva zalobkýn bola vymenovaná za clenov dozornej rady spolocného podniku. 93. Pokial ide o rozdelenie právomoci, správna rada bola jediná zodpovedná za prevádzkové riadenie spolocného podniku, avsak podliehala kontrole a riadiacej právomoci výboru spolocného podniku a zhromazdenia spolocníkov. Toto usporiadanie bolo doplnené povinnostou poskytovat informácie a predkladat správy, ako aj právom materských spolocností na audit. Zalobkyne preto na rozdiel od toho, co tvrdia, získali informácie, ktoré sa ich týkali, a samy mohli vykonat kontroly. 94. Podla Komisie boli strategické otázky vyhradené výboru spolocného podniku a v poslednom stupni zhromazdeniu spolocníkov, v rámci ktorého sa rozhodnutia prijímali jednoduchou väcsinou. V rámci zhromazdenia spolocníkov a výboru spolocného podniku sa obe materské spolocnosti mali snazit "zamedzit rovnosti hlasov", pricom v prípade neúspechu mali riesenie nájst vlastné materské spolocnosti kazdej skupiny. 95. Podla Komisie spolocný podnik nepodliehal nezávislému riadeniu oboma materskými spolocnostami a obe materské spolocnosti sa mali dohodnút na spolocnom postupe v prípade akýchkolvek otázok. Navyse obe materské spolocnosti boli rovnako informované o cinnostiach spolocného podniku a na základe správ, ktoré im boli predkladané, mohli uplatnovat svoj vplyv v orgánoch spolocného podniku. Táto skutková situácia je základom pre domnienku, ze obe materské spolocnosti skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku Shell & Dea Oil. 96. Zalobkyne na to reagovali tak, ze riadenie Shell & Dea Oil bolo od zaciatku "celkom integrované do rozhodovacích a hierarchických struktúr skupiny Shell". Pokial ide o procesné pravidlá na úcely prevádzkového riadenia, vyplýva z nich, ze so zretelom na prípadné neskorsie získanie výlucnej kontroly spolocnostou Shell bolo od pociatku stanovené zosúladenie cinností spolocného podniku s cinnostami skupiny Shell. Podla Komisie vsak neslo o predpokladanú organizacnú integráciu do skupiny Shell bez toho, aby bolo spochybnené spolocné riadenie spolocného podniku. Shell mala ako spolupracovník a poradca podporit spolocný podnik. Procesné pravidlá vsak spresnujú, ze táto úloha nemala vplyv na riadiacu právomoc spolocnosti RWE. 97. Okrem toho Komisia poukazuje na to, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého riaditel predaja spolocného podniku nepredkladal správy vedúcim zamestnancom tohto podniku, ale výlucne riaditelovi spolocnosti Shell zodpovednému za vosky pre Európu, nie je podporené nijakým dôkazom. Tvrdenie zalobkýn sa v kazdom prípade týkalo výlucne struktúry organizacných cinností, ktoré boli pravdepodobne organizované tak, ze údaje o predaji boli zbierané a spracované v spolocnosti Shell, ktorá sa nadalej zaoberala cinnostami súvisiacimi výlucne s "voskami", zatial co bývalé cinnosti spolocnosti RWE súvisiace s "voskami" sa sústredili v spolocnom podniku. V kazdom prípade riaditel predaja bol clenom správnej rady alebo v kazdom prípade mal v rámci svojho postavenia "vedúceho zamestnanca prvej úrovne" povinnost spolupracovat so správnou radou a poskytovat jej informácie. Podla Komisie tak bola správna rada priamo informovaná konatelom alebo prostredníctvom správ spolocnosti Shell, co bolo okrem iného nevyhnutné, kedze podla bodu 13.4 dohody o spolocnom podniku sa konatel zodpovedá výboru spolocného podniku. 98. Komisia dalej uvádza, ze prispôsobenie úctovných systémov vôbec nepovoluje predpokladat existenciu výlucnej riadiacej právomoci skupiny Shell. RWE Dea mala prístup k úctovným údajom spolocnosti Shell & Dea Oil. Dokument s názvom "Strucný oznam týkajúci sa projektu FCP" navyse potvrdzuje, ze islo o jednotnú organizáciu spolocného podniku prispôsobenú "obchodným postupom spolocnosti Shell" a nie o prenesenie rozhodovacích právomocí na spolocnost Shell. Na rozdiel od tvrdení zalobkýn uvedený dokument naznacoval, ze bolo potrebné "zodpovedat sa obom spolocníkom". O spolocnej kontrole a spolocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku 99. Zalobkyne spochybnujú, ze dôkaz týkajúci sa spolocnej kontroly bol dostatocný na preukázanie spolocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu oboma materskými spolocnostami na obchodné správanie spolocného podniku. Komisia trvá na tom, ze uplatnovanie takého vplyvu mozno predpokladat v prípade, ked obe materské spolocnosti vlastnia 100 % základného imania spolocného podniku, pricom ich podiely sú rovnaké, a ked existuje spolocná riadiaca právomoc. Okrem toho sa Komisia domnieva, ze spolocnú riadiacu právomoc mozno preukázat na základe skutocností obsiahnutých v dohode o spolocnom podniku. 100. Po prvé treba pripomenút, ze podla clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 "kontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkolvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spolocne a vzhladom na príslusné skutocnosti alebo právne predpisy dávajú moznost vykonávat rozhodujúci vplyv nad podnikom". 101. Podla judikatúry Komisia nemôze na úcely pripísania protisútazného správania jednej spolocnosti inej spolocnosti na základe clánku 81 ES vychádzat iba zo schopnosti uplatnovat rozhodujúci vplyv, ako to je v prípade uplatnenia nariadenia c. 139/2004 pri preukazovaní kontroly, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci skutocne doslo k uplatneniu tohto vplyvu (rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 69). 102. Naopak Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností (pozri rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 136 a tam citovanú judikatúru). Medzi tieto okolnosti patria kumulácia funkcií tými istými fyzickými osobami v rámci vedenia materskej spolocnosti a vedenia jej dcérskej spolocnosti alebo spolocného podniku (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Fuji Electric/Komisia, T-132/07, Zb. s. II-4091, bod 184; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 119 a 120) alebo skutocnost, ze uvedené spolocnosti mali povinnost dodrziavat usmernenia zo strany ich jediného vedenia bez toho, aby sa na trhu správali nezávisle (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 527). 103. V prejednávanej veci Komisia nevychádzala z takého priameho preukázania uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostami RWE a Shell na obchodné správanie spolocnosti Shell & Dea Oil. 104. Konstatovanie v odôvodnení 510 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "Shell a RWE vykonávali pocas prechodného obdobia spolocnú kontrolu nad spolocným podnikom" totiz vychádzalo z rozhodnutia o povolení koncentrácie, ako to vyplýva z poznámky pod ciarou c. 666 napadnutého rozhodnutia. Následne Komisia v odôvodnení 549 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "v prejednávanom prípade [bola] právomoc spolocností Shell a RWE vykonávat v rámci správnej rady spolocné riadenie spolocného podniku... preukázaná (pozri odôvodnenie 510) na základe dohody o spolocnom podniku". Rovnako v odôvodnení 549 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala podmienky prijímania rozhodnutia v rámci iných orgánov spolocného podniku abstraktným spôsobom, t. j. výlucne na základe dohody o spolocnom podniku. Na základe toho Komisia v poslednej casti uvedeného odôvodnenia prijala záver, ze pocas obdobia spolocného podniku Shell a RWE vykonávali spolocnú kontrolu nad spolocným podnikom a výslovne v poznámke pod ciarou c. 680 napadnutého rozhodnutia odkázala na rozhodnutie o povolení koncentrácie. 105. Z toho vyplýva, ze Komisia v prejednávanom prípade prijala záver o spolocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu spolocnostami Shell a RWE na obchodné správanie Shell & Dea Oil výlucne na základe abstraktnej analýzy dohody o spolocnom podniku podpísanej pred zacatím fungovania spolocnosti Shell & Dea Oil podobne ako v prípade analýzy vykonanej podla pravidiel upravujúcich povolenie koncentrácií. 106. Po druhé Vseobecný súd bol poziadaný o preskúmanie toho, v akom rozsahu môze taká abstraktná a výhladová analýza vykonaná v oblasti koncentrácií, kde prijatie rozhodnutia o povolení predchádza zaciatku fungovania spolocného podniku, slúzit aj na preukázanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku v rozhodnutí, v ktorom sa materským spolocnostiam pripisuje zodpovednost za porusenie clánku 81 ES, ktorého sa v minulosti dopustil uvedený spolocný podnik. 107. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze hoci právomoc alebo moznost urcovat obchodné rozhodnutia spolocného podniku samy osebe vyplývajú iba zo samotnej schopnosti uplatnovat rozhodujúci vplyv na jeho obchodné správanie, a teda z pojmu "kontrola" v zmysle nariadenia c. 139/2004, Komisia a súd Únie môzu predpokladat, ze právne predpisy a ustanovenia dohôd týkajúcich sa fungovania uvedeného podniku, a to najmä ustanovenia zmluvy o zalození spolocného podniku a dohody akcionárov upravujúcej hlasovanie, boli vykonané a dodrzané. V takom rozsahu môze preskúmanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku spocívat v abstraktnej analýze dokumentov podpísaných pred zaciatkom jeho fungovania podobne ako v prípade analýzy týkajúcej sa kontroly. Konkrétne, pokial uvedené predpisy a ustanovenia stanovujú, ze na prijatie rozhodnutia v rámci orgánu spolocného podniku sú potrebné hlasy kazdej materskej spolocnosti, Komisia a súd Únie môzu v prípade neexistencie dôkazu o opaku prijat záver, ze materské spolocnosti uvedené rozhodnutia prijali spolocne (pozri v tomto zmysle rozsudky Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 137 az 139; Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 186 az 193, a General Technic-Otis/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 112 a 113). 108. Kedze vsak preskúmanie týkajúce sa skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je retrospektívne a môze sa teda opierat o konkrétne skutocnosti, Komisia, ako aj dotknutí úcastníci konania môzu predlozit dôkaz, ze obchodné rozhodnutia spolocného podniku boli prijímané na základe postupov, ktoré sú odlisné od postupov, ktoré vyplývali zo samotného abstraktného preskúmania dohôd týkajúcich sa fungovania spolocného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 194 a 195, a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 115 az 117). Konkrétne Komisia alebo dotknutí úcastníci konania môzu predlozit dôkaz, ze bez ohladu na právomoc jedinej materskej spolocnosti prijímat predmetné rozhodnutia prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch spolocného podniku boli tieto rozhodnutia v skutocnosti prijímané viacerými alebo vsetkými materskými spolocnostami jednomyselne. O dôvodnosti konstatovania Komisie týkajúceho sa pripísania zodpovednosti spolocnostiam RWE a Shell za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil 109. Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 99 az 108 vyssie treba preto preskúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne preukázala skutocnosti, na základe ktorých bolo mozné zalobkyniam pripísat zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil. 110. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zalozila svoje zistenie týkajúce sa solidárnej zodpovednosti zalobkýn a skupiny Shell za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil, na dvoch skutocnostiach: po prvé na existencii spolocnej riadiacej právomoci, ktorú preukázala na základe preskúmania dohody o spolocnom podniku s odvolaním sa na rozhodnutie o povolení koncentrácie, v rámci ktorej Shell a RWE najskôr získali spolocnú kontrolu nad spolocnostou Shell & Dea Oil a následne po uplynutí prechodného obdobia Shell získala výlucnú kontrolu nad spolocným podnikom; po druhé na skutocnosti, ze obe materské spolocnosti spolocne a v rovnakých podieloch vlastnili celé základné imanie spolocného podniku. 111. V prvom rade, pokial ide o pripomienku zalobkýn, podla ktorej "spolocná rozhodovacia právomoc" vyplýva skôr zo samotnej moznosti uplatnovat rozhodujúci vplyv, t. j. kontrolu v zmysle clánku 2 nariadenia c. 139/2004, nez zo skutocného vykonávania uvedenej kontroly, stací pripomenút, ze v prípade neexistencie dôkazu o opaku mozno spolocné riadenie v rámci týchto skutkových okolností vyvodit z takej spolocnej riadiacej právomoci, aká vyplýva z dohôd upravujúcich fungovanie spolocného podniku (pozri body 107 a 108 vyssie). 112. V druhom rade, pokial ide o povahu spolocného riadenia, Vseobecný súd v rozsudku Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 76 vyssie (body 136 az 138), povazoval za relevantné údaje preukazujúce, ze clenovia orgánov spolocného podniku, ktorých vymenovala kazdá z materských spolocností a ktorí zastupovali ich obchodné záujmy, mali pri urcovaní a vykonávaní obchodnej politiky spolocného podniku úzko spolupracovat a ze rozhodnutia, ktoré prijali, mali nevyhnutne odrázat zhodu vôlí materských spolocností, ktorým Komisia pripísala zodpovednost. Okrem toho Vseobecný súd uviedol dôkazy preukazujúce pravidelné kontakty medzi materskými spolocnostami a clenmi orgánov spolocného podniku, ktorých ustanovila kazdá z materských spolocností, týkajúce sa obchodnej politiky spolocného podniku. Vseobecný súd preskúmal nielen prijímanie strategických rozhodnutí v rámci spolocného podniku, ale aj riadenie bezných zálezitostí, a uviedol, ze obaja riadi telia, ktorých vymenovali obe materské spolocnosti, mali v tomto ohlade úzko spolupracovat (rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 136 az 138). 113. Okrem toho Vseobecný súd v rozsudku General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovanom v bode 26 vyssie (body 112 a 118) zdôraznil, ze 75 % spolocného podniku vlastnila Otis Belgique a zvysných 25 % vlastnila General Technic a ze podla stanov spolocného podniku bol kazdý spolocník zastúpený v správnej rade spolocnosti pomerne podla svojho podielu na základnom imaní. Kedze rozhodnutia správnej rady sa museli prijímat 80 % väcsinou hlasov, Otis nevyhnutne prostredníctvom svojich zástupcov v správnej rade pocas celého obdobia porusenia vyjadrovala svoj súhlas so vsetkými uvedenými rozhodnutiami. 114. V tretom rade, hoci je v prejednávanej veci nesporné, ze RWE disponovala právom veta vo výbore spolocného podniku a v zhromazdení spolocníkov, nevztahovalo sa to na rozhodnutia týkajúce sa riadenia spolocného podniku. Naproti tomu rozhodujúci hlas predsedu správnej rady vymenovaného spolocnostou Shell znamená, ze clenovia, ktorých táto spolocnost vymenovala, mohli prijímat rozhodnutia v rámci správnej rady napriek prípadnej námietke clenov, ktorých vymenovala spolocnost RWE. Preto nebolo mozné na základe samotných ustanovení dohody o spolocnom podniku uvedených v napadnutom rozhodnutí preukázat, ze obe materské spolocnosti pri riadení spolocného podniku úzko spolupracovali a ze prijímanie rozhodnutí správnej rady spolocného podniku nevyhnutne odrázalo vôlu kazdej z materských spolocností, ktorým bola pripísaná zodpovednost. 115. Napokon treba uviest, ze Komisia nepredlozila nijaký konkrétny skutkový dôkaz, akým sú najmä zápisnice zo zasadnutí správnej rady, aby preukázala, ze obe materské spolocnosti úzko spolupracovali pri riadení spolocného podniku a ze rozhodnutia prijaté v uvedenej rade odrázali vôlu kazdej z materských spolocností, ktorým bola pripísaná zodpovednost. 116. Preto dôkazy, na základe ktorých Vseobecný súd v rozsudkoch Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 76 vyssie, a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovanom v bode 26 vyssie, dospel k záveru o spolocnom riadení, v tomto prípade chýbajú. 117. V stvrtom rade vsak Komisia tvrdí, ze na úcely preukázania existencie jedného hospodárskeho subjektu stací, aby sa rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskými spolocnostami týkal obchodnej politiky dcérskej spolocnosti v sirsom zmysle, a to najmä strategických rozhodnutí. 118. Po prvé v tejto súvislosti treba zdôraznit, ze správna rada mala významnú úlohu pri urcovaní obchodnej politiky spolocnosti Shell & Dea Oil. Podla bodu 13.2 dohody o spolocnom podniku bola uvedená rada ako jediná zodpovedná za riadenie cinností spolocného podniku a disponovala právomocou a autoritou na vykonávanie cielov spolocného podniku bez toho, aby tým boli dotknuté strategické právomoci vyhradené výboru spolocného podniku. Podla bodu 12.5 uvedenej dohody sa tieto vyhradené právomoci v podstate obmedzovali na prijímanie rozpoctu a obchodného plánu, rozhodnutia týkajúce sa investícií a zmlúv s tretími osobami presahujúcich urcitú hodnotu, vymenovávanie clenov správnej rady, ako aj restrukturalizáciu. 119. Po druhé z ustálenej judikatúry citovanej v bodoch 112 a 113 vyssie vyplýva, ze vplyv materských spolocností na prevádzkové riadenie spolocného podniku uplatnovaný prostredníctvom clenov správnej rady tohto podniku, ktorých vymenovali tieto materské spolocnosti, je celkom relevantný na úcely posúdenia existencie hospodárskej jednoty medzi materskými spolocnostami a uvedeným spolocným podnikom. 120. Po tretie je pravda, ze otázka prevádzkového riadenia nemusí byt relevantná v rozsahu, v akom ide o dcérsku spolocnost v 100 % vlastníctve jedinej materskej spolocnosti, kedze samotným preukázaním prevádzkovej samostatnosti dcérskej spolocnosti nemozno vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (pozri judikatúru citovanú v bode 49 vyssie). 121. V prípade jediného akcionára sú vsak akékolvek rozhodnutia - vrátane rozhodnutí týkajúcich sa prevádzkového riadenia dcérskej spolocnosti - prijímané clenmi statutárneho orgánu, ktorí sú ustanovení a vymenovaní bud priamo alebo nepriamo (prostredníctvom orgánov, ktorých clenovia boli ustanovení materskou spolocnostou) jedinou materskou spolocnostou. Rovnako v prípade neexistencie dalsieho akcionára sú jedinými obchodnými záujmami, ktoré sa prejavujú v rámci dcérskej spolocnosti, v zásade obchodné záujmy jediného akcionára. Komisia tak môze predpokladat skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu aj v prípade, ked clenovia statutárneho orgánu dcérskej spolocnosti vykonávajú prevádzkové riadenie nezávisle. 122. V prípade spolocného podniku existuje pluralita akcionárov a rozhodnutia orgánov spolocného podniku sú prijímané clenmi zastupujúcimi obchodné záujmy rôznych materských spolocností, ktoré sa môzu zhodovat, ale takisto rozchádzat. Preto je relevantná otázka, ci materská spolocnost uplatnovala skutocný vplyv na prevádzkové riadenie spolocného podniku, a to najmä prostredníctvom vedúcich zamestnancov, ktorých ustanovila. 123. Po stvrté treba pripomenút, ze zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uz predlozili relevantné dôkazy, pokial ide o posúdenie existencie spolocného riadenia. Tvrdili, ze obchodná a tarifná politika spolocného podniku, t. j. v podstate prevádzkové riadenie, vyplývala z rozhodnutí a kontroly samotnej spolocnosti Shell a ze riadenie spolocného podniku bolo zahrnuté do struktúry spolocnosti Shell. Samotné tvrdenia, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí na úcely vyvrátenia týchto skutocností, sa vsak zakladali na práve veta, ktorým RWE disponovala vo výbore spolocného podniku a v zhromazdení spolocníkov. Ako vsak vyplýva najmä z bodu 118 vyssie, prevádzkové riadenie spolocného podniku nepatrilo do právomoci týchto orgánov. Naproti tomu prijímanie rozhodnutí, ktoré sú relevantné z hladiska posúdenia spolocného riadenia, patrilo hlavne do právomoci správnej rady. 124. Komisia preto v napadnutom rozhodnutí nepreukázala spolocné riadenie spolocného podniku. 125. Navyse treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí okrem spolocného riadenia neuviedla nijaký dôkaz zalozený na hospodárskych, organizacných a právnych väzbách, ktorý by preukazoval skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnostou RWE na obchodné správanie spolocného podniku. 126. Skutocnost, ze RWE a Shell vlastnili 100 % základného imania spolocnosti Shell & Dea Oil nemôze viest k tomu, ze skutkové okolnosti v prejednávanej veci sú podobné skutkovým okolnostiam vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, kedze v uvedenom rozsudku Vseobecný súd prijal záver o spolocnom riadení spolocného podniku a svoj záver o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu oprel o iné relevantné nepriame dôkazy, ktoré v prejednávanom prípade chýbajú. 127. Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe predlozila zoznam týkajúci sa kumulácie funkcií v rámci spolocností Dea Mineraloel a Shell & Dea Oil, ako aj zalobkýn, preukazujúci, ze traja clenovia predstavenstva spolocnosti RWE Dea boli v období od 2. januára do 30. júna 2002 zároven clenmi dozornej rady spolocnosti Shell & Dea Oil. V tejto súvislosti treba uviest, ze predtým, ako sa stali clenmi dozornej rady spolocnosti Shell & Dea Oil, boli tie isté osoby clenmi predstavenstva spolocnosti Dea Mineraloel. V období spolocného podniku vsak nemohlo dôjst k nijakému prekrývaniu funkcií medzi clenmi správnej rady alebo výboru spolocného podniku na jednej strane a clenmi orgánov zalobkýn na druhej strane. 128. Aj za predpokladu, ze by kumulácia funkcií, na ktorú poukázala Komisia v prejednávanej veci, mohla ovplyvnit posúdenie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, touto skutocnostou nemozno podporit záver, ktorý bol v tejto súvislosti prijatý v napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie sa totiz v zásade musí dotknutej osobe oznámit súcasne s rozhodnutím, ktoré jej spôsobuje ujmu. Absencia odôvodnenia nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred súdmi Únie (rozsudky Súdneho dvora z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 149). 129. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba prijat záver, ze dôkazy, ktoré Komisia zhrnula v napadnutom rozhodnutí, nestacia na preukázanie toho, ze zalobkyne a Shell spolocne urcovali správanie spolocnosti Shell & Dea Oil na trhu, takze Komisia nemohla platne prijat záver o existencii hospodárskej jednoty medzi zalobkynami a spolocnostou Shell & Dea Oil. V dôsledku toho Komisia porusila clánok 81 ES, ked výlucne na základe skutocností uvedených v napadnutom rozhodnutí konstatovala solidárnu zodpovednost zalobkýn za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil. 130. Je preto potrebné vyhoviet druhej casti prvého zalobného dôvodu a zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia konstatovala úcast zalobkýn na karteli v období od 2. januára do 30. júna 2002. Dôsledky konstatovanej nezákonnosti na sumu pokuty sú preskúmané v bode 260 a nasl. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na neuplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 vo vztahu k zalobkyniam 131. Zalobkyne subsidiárne tvrdia, ze Komisia nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002 a porusila zásadu rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom zalobkyne neoslobodila od ulozenej pokuty a neznízila jej sumu, pricom zohladnila ziadost o spoluprácu podanú spolocnostou Shell Deutschland Schmierstoff najmä v mene spolocnosti Shell Deutschland Oil. Pokuta ulozená zalobkyniam by mala byt teda "zrusená alebo aspon významným spôsobom znízená" v súlade s uvedeným oznámením a úmyslom spolocnosti Shell, ktorý vyjadrila vo svojej ziadosti o spoluprácu. O prvej casti zalozenej na nerozsírení uplatnenia ziadosti spolocnosti Shell o spoluprácu na zalobkyne O napadnutom rozhodnutí 132. V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala: "... (732) Shell bola prvým podnikom, ktorý poskytol dôkazy o porusení, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia. Na základe poskytnutých dôkazov mohla Komisia prijat rozhodnutie, ktorým sa nariadujú vysetrovania v súvislosti s údajným porusením v tomto sektore... (736) Shell má preto nárok na oslobodenie od pokút v súlade s bodom 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Z toho vyplýva, ze pokuta ulozená spolocnosti Shell sa znizuje v rozsahu 100 %. Toto znízenie sa uplatní tiez na spolocnú a nerozdielnu zodpovednost spolocnosti Shell, pokial ide o správanie spolocnosti Shell Deutschland Oil GmbH/Shell & Dea Oil. RWE je preto jediná zodpovedná za cast pokuty, ktorá vyplýva z jej správania." 133. Pokial ide o neuplatnitelnost ziadosti spolocnosti Shell Deutschland Schmierstoff o spoluprácu na zalobkyne, Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila: "... (524) Shell tvrdí, ze v období, pocas ktorého bola Dea Mineraloel súcastou podniku RWE (t. j. od zaciatku porusenia, 3. septembra 1992, do 30. júna 2002), musí mat RWE tiez nárok na podmienecné oslobodenie priznané spolocnosti Shell. (525) Shell okrem toho vyhlasuje, ze jej nemôze byt spolu so spolocnostou RWE pripísaná spolocná a nerozdielna zodpovednost za obdobie od 2. januára do 30. júna 2002, ak Komisia rozhodne o ulození pokuty spolocnosti RWE. V takom prípade by mali byt zodpovednosti Shell a RWE posudzované odlisne... (527) Komisia nemôze prijat vseobecné vyhlásenie ako dôvod zahrnutia spolocnosti RWE medzi subjekty s nárokom na podmienecné oslobodenie priznané spolocnosti Shell. Clánok 81 [ES] sa týka protisútazného správania na trhu pocas daného obdobia, zatial co oznámenie o spolupráci z roku 2002 sa týka ziadostí o spoluprácu pocas správneho konania. Co sa týka ziadostí o spoluprácu, Komisia musí posúdit, ktorému podniku patril ziadatel v case podania ziadosti. V case ziadosti spolocnosti Shell o oslobodenie, ani Shell, ani RWE nepatrili tomu istému podniku. Shell je preto jediným podnikom, ktorý splna poziadavky oznámenia o spolupráci z roku 2002 a môze preto vyuzit oslobodenie od pokuty." O prvej výhrade zalozenej na nerozsírení oslobodenia od pokuty priznaného spolocnosti Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel 134. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nerozsírila úcinok ziadosti o spoluprácu podanej spolocnostou Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel v období od roku 1992 do 2. januára 2002, ked bola táto spolocnost v 100 % vlastníctve zalobkýn. Zalobkyne zdôraznujú, ze Dea Mineraloel je spolocnostou, ktorej nástupcom bola spolocnost Shell Deutschland Oil po tom, co ju nadobudla spolocnost Shell. Navyse spolocnost, ktorá podala ziadost o spoluprácu, Shell Deutschland Schmierstoff, je dcérskou spolocnostou Shell Deutschland Oil. 135. Zalobkyne sa domnievajú, ze pri uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 podnik, ktorému sa priznáva oslobodenie od pokuty, by mal byt zohladnený tak, ako existoval v case spáchania porusenia, takze Komisia porusila uvedené oznámenie, ked odmietla rozsírit uplatnenie ziadosti o spoluprácu podanú spolocnostou Shell Deutschland Schmierstoff na zalobkyne. Vyplýva to najmä z clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého pri stanovení sumy pokuty ulozenej podnikom za porusenie clánku 81 ES sa zohladní závaznost a dlzka trvania tohto porusenia. Podla zalobkýn, kedze závaznost a dlzka trvania porusenia odkazujú na taký stav podniku, aký existoval v case úcasti na porusení, treba pri uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 pouzit tú istú definíciu podniku. 136. Po prvé treba uviest, ze podla judikatúry moznost sankcionovat materskú spolocnost za správanie dcérskej spolocnosti teda nemá vplyv na zákonnost rozhodnutia urceného iba dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na porusení. Komisia má preto moznost volby sankcionovat bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo materskú spolocnost, ktorá ju pocas obdobia uvádzaného v rozhodnutí ovládala. Túto volbu má Komisia aj v prípade hospodárskeho nástupníctva v ovládaní dcérskej spolocnosti, takze môze pripísat správanie dcérskej spolocnosti bývalej materskej spolocnosti za obdobie predchádzajúce postúpeniu a novej materskej spolocnosti za zvysok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 331 a 332 a tam citovanú judikatúru). 137. Z tejto judikatúry vyplýva, ze Komisia je oprávnená preskúmat a oddelene urcit zodpovednost bývalej a novej materskej spolocnosti dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na porusení. 138. V prejednávanej veci sa preto Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked oddelene urcila zodpovednost spolocnosti RWE za porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel (v období od roku 1992 do 2. januára 2002), a zodpovednost spolocnosti Shell za porusenie, ktorého sa dopustila nástupnícka spolocnost spolocnosti Dea Mineraloel, t. j. Shell Deutschland Oil a jej dcérska spolocnost, Shell Deutschland Schmierstoff (od 30. júna 2002). 139. Po druhé treba preskúmat ciel programu zhovievavosti Komisie. 140. V tejto súvislosti uz bolo rozhodnuté, ze základom na znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze je domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie, ktorej cielom je zistenie existencie porusenia, prípadne dosiahnutie jeho ukoncenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 399, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 225). 141. Okrem toho treba pripomenút, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 v bodoch 3 a 4 stanovuje: "Komisia je informovaná, ze urcité podniky zapojené do tohto typu nezákonných dohôd chcú skoncovat s touto svojou úcastou a informovat ju o existencii takýchto dohôd, ale sú odradené, aby tak vykonali, vysokými pokutami, ktoré by im boli prípadne ulozené. ... Komisia sa domnievala, ze je v záujme [Únie] zabezpecit priaznivé zaobchádzanie spolocnostiam, ktoré s nou spolupracujú. Záujmy spotrebitelov a obcanov o zabezpecenie, aby sa odhalili a potrestali tajné kartely, prevazujú [nad záujmom na ulození] pokuty tým podnikom, ktoré umoznia Komisii odhalit a potrestat takéto praktiky." 142. Z oznámenia o spolupráci z roku 2002 teda vyplýva, ze vina a zodpovednost podnikov za porusenie sa uplatnením uvedeného oznámenia nespochybnujú a ze na úcely podnietenia odhalit tajné kartely sa zrusia alebo znízia financné dôsledky uvedenej zodpovednosti. 143. Z toho vyplýva, ze jediným cielom programu zhovievavosti je ulahcit v záujme spotrebitelov a európskych obcanov zistovanie takých praktík podnecovaním úcastníkov kartelov, aby ich odhalili. Výhody, ktoré môzu získat podniky podielajúce sa na takých praktikách, preto nemôzu presiahnut úroven, ktorá je nevyhnutná na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti. 144. Po tretie podla bodu 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisia udelí podniku oslobodenie od akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená, na jednej strane ak je podnik prvý, ktorý predkladá dôkaz, ktorý Komisii umozní prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania týkajúceho sa údajného kartelu, alebo na druhej strane ak je podnik prvý, ktorý predlozí dôkaz, ktorý Komisii umozní zistit porusovanie clánku 81 ES v rámci údajného kartelu. 145. Preto na rozdiel od clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, ktorý odkazuje na dlzku trvania porusenia a tým na rôzne zlozenia podniku zahrnujúceho priamo zodpovednú spolocnost alebo cinnost dotknutú pocas celej dlzky trvania porusenia, sa oznámenie o spolupráci z roku 2002 zameriava na cas podania ziadosti o spoluprácu, takze pojem "podnik" v zásade oznacuje taký hospodársky subjekt, aký existoval v case podania uvedenej zia dosti. 146. Tento výklad je navyse v súlade s cielom oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorým je ulahcit zistovanie takých praktík podnecovaním úcastníkov kartelov, aby ich odhalili. Vzhladom na moznost pripísat zodpovednost spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na karteli, iným spolocnostiam, s ktorými tvorí jeden hospodársky subjekt, treba totiz na úcely zachovania podnecovania odhalovat informácie zahrnujúce tiez zodpovednost uvedenej spolocnosti umoznit, aby akákolvek spolocnost patriaca podniku v case podania ziadosti o spoluprácu bola oslobodená od sankcií, ktoré by boli ulozené v prípade absencie takej ziadosti. 147. Naproti tomu rozsírenie uplatnenia ziadosti o spoluprácu na podniky, ktorým patrila spolocnost, ktorá sa priamo podielala na karteli, alebo ktorým prinálezala dotknutá cinnost, nemá za obvyklých okolností v case podania ziadosti vplyv na právne postavenie spolocností, ktoré tvoria jeden podnik so spolocnostou, ktorá podala ziadost. Také rozsírenie preto nemôze v zásade slúzit ako jediný ciel oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorým je podnecovanie podnikov, aby v záujme spotrebitelov Únie odhalovali tajné kartely. 148. Z toho vyplýva, ze Komisia neporusila oznámenie o spolupráci z roku 2002, ked v odôvodnení 527 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze rozsah podniku, ktorému bolo potrebné priznat oslobodenie od pokuty, mal byt vymedzený na základe takých skutocnosti, aké existovali v case podania ziadosti o spoluprácu. 149. Po stvrté treba uviest, ze v rámci tejto casti zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia iba to, ze by mali mat nárok na oslobodenie od pokuty, ktoré bolo priznané spolocnosti Shell z dôvodu informácií, ktoré Shell Deutschland Schmierstoff, spolocnost patriaca skupine Shell v case podania ziadosti o spoluprácu, predlozila Komisii. 150. Treba usúdit, ze pokial ide o obdobie pred 2. januárom 2002, rozsírenie uplatnenia oslobodenia od pokuty na zalobkyne nemohlo zvýsit úcinnost uplatnenia programu zhovievavosti Komisie a tým viest k výhode pre európskych spotrebitelov. Zodpovednost zalobkýn bola totiz urcená oddelene od zodpovednosti spolocnosti Shell. Pokuta, ktorá im bola ulozená, preto nemohla viest k nijakému financnému znevýhodneniu spolocnosti Shell a odradit ju tým od predlozenia vsetkých informácií, ktoré chcela poskytnút Komisii na úcely získania oslobodenia od pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 151. Okrem toho, ako Komisia správne uvádza, nie je nespravodlivé odmenit novú materskú spolocnost dcérskej spolocnosti, ktorá prostredníctvom vnútorných kontrol zistí porusenie a následne sa rozhodne spolupracovat s Komisiou, priznaním oslobodenia od pokuty a neuplatnit toto opatrenie v prípade bývalého vlastníka podniku, ktorý nevynalozil toto úsilie a neprispel k objasneniu porusenia. 152. Komisia preto v prejednávanom prípade uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002 v súlade s jeho cielom. 153. Po piate napokon treba pripomenút, ze podla judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené, predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., C-550/07 P, Zb. s. I-8301, body 54 a 55). 154. V prejednávanej veci existuje znacný rozdiel medzi situáciou zalobkýn a situáciou spolocností patriacich do skupiny Shell, ktoré mali nárok na oslobodenie od pokuty priznané v nadväznosti na ziadost spolocnosti Shell Deutschland Schmierstoff o spoluprácu, a to konkrétne ze v case podania uvedenej ziadosti tieto spolocnosti na rozdiel od zalobkýn tvorili so spolocnostou Shell Deutschland Schmierstoff jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Tento rozdiel je relevantný z hladiska rozsírenia uplatnenia oslobodenia od pokuty, ako to vyplýva z analýzy, ktorá sa nachádza v bodoch 145 az 148 vyssie. 155. Komisia preto posudzovala rozdielne situácie rozdielne, takze neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 156. Z uvedeného vyplýva, ze treba potvrdit zistenie Komisie, podla ktorého nemohli zalobkyne vyuzit oslobodenie od pokuty priznané spolocnosti Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel. O druhej výhrade zalozenej na nerozsírení oslobodenia od pokuty priznaného skupine Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil 157. Svojou druhou výhradou zalobkyne kritizujú nerozsírenie oslobodenia od pokuty priznaného skupine Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Shell & Dea Oil, spolocný podnik v spoluvlastníctve spolocností Shell a RWE v období od 2. januára do 30. júna 2002. 158. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze v nadväznosti na analýzu druhej casti prvého zalobného dôvodu Vseobecný súd prijal záver o zrusení napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia sankcionovala zalobkyne za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil. Preto netreba dalej skúmat túto výhradu. 159. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba zamietnut výhradu zalozenú na nerozsírení oslobodenia od pokuty priznaného spolocnosti Shell v prípade porusenia, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel, a netreba sa ani vyjadrovat k nerozsíreniu oslobodenia od pokuty priznaného spolocnosti Shell v prípade porusenia, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil. O druhej casti zalozenej na práve zalobkýn na úplné oslobodenie od pokuty alebo podstatné znízenie sumy pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 160. Zalobkyne tvrdia, ze im malo byt priznané oslobodenie od pokuty alebo podstatné znízenie sumy tejto pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Informácie, ktoré poskytla Shell, totiz pochádzali od bývalých zamestnancov spolocnosti Dea Mineraloel a Shell & Dea Oil, ktorá sa neskôr premenovala na Shell Deutschland Oil, ktorá je materskou spolocnostou spolocnosti Shell Deutschland Schmierstoff. 161. V kazdom prípade zalobkyne v rámci správneho konania tiez predlozili významné dôkazy a jediným dôvodom, preco ich nemohli predlozit skôr, bolo, ze Komisia ich oneskorene informovala o tom, ze bolo voci nim vedené vysetrovanie. 162. Na úvod treba pripomenút, ze podla judikatúry Komisia disponuje volnou úvahou na posúdenie toho, ci jej informácie alebo dokumenty dobrovolne poskytnuté podnikmi ulahcili úlohu a ci je opodstatnené priznat podnikom oslobodenie od pokuty alebo znízenie sumy pokuty v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 (pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 394, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 248). Nic to nemení na tom, ze Vseobecný súd sa nemôze o uvedenú volnú úvahu opriet, aby odmietol vykonat podrobné preskúmanie tak právneho, ako aj skutkového posúdenia, ktoré v tejto súvislosti vykonala Komisia (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 62). 163. Následne podla judikatúry citovanej v bode 140 vyssie je totiz základom pre znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze úvaha, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení. 164. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 143 vyssie, jediným cielom programu zhovievavosti je ulahcit v záujme spotrebitelov a európskych obcanov zistovanie takých kartelov podnecovaním úcastníkov kartelov, aby ich odhalili. Výhody, ktoré môzu získat podniky podielajúce sa na takých praktikách preto nemôzu presiahnut úroven, ktorá je nevyhnutná na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti. 165. Napokon treba pripomenút, ze na rozdiel od clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, ktorý odkazuje na dlzku trvania porusenia a tým na rôzne zlozenia podniku zahrnujúceho priamo zodpovednú spolocnost alebo cinnost dotknutú pocas celej dlzky trvania porusenia, sa oznámenie o spolupráci z roku 2002 zameriava na cas podania ziadosti o spoluprácu, takze pouzitý pojem "podnik" v zásade oznacuje taký hospodársky subjekt, aký existoval v case podania uvedenej ziadosti. 166. Z týchto úvah vyplýva, ze skutocnost, ze informácie umoznujúce spolocnosti Shell vyuzit program zhovievavosti poskytli zamestnanci, ktorí boli pred nadobudnutím spolocnosti Dea Mineraloel spolocnostou Shell zamestnaní skupinou RWE, nie je pri posudzovaní oprávnenosti zalobkýn na priznanie oslobodenia alebo znízenia sumy pokuty relevantná. 167. Zalobkyne totiz neuvádzajú nijaký právny predpis, ktorý by Komisii ukladal povinnost oslobodit zalobkyne od povinnosti zaplatit pokutu z dôvodu, ze zamestnanci, ktorí prispeli k zisteniu kartelu alebo kartelovej cinnosti spolocnosti, ktorá podala ziadost o spoluprácu, boli v minulosti súcastou spolocnosti, ktorú vlastnili zalobkyne. 168. Naproti tomu z oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktoré sa zameriava na cas podania ziadosti o spoluprácu, vyplýva, ze odhalenia zamestnancov spolocnosti, ktorá podala ziadost o spoluprácu, môzu slúzit iba podniku, ktorému uvedená spolocnost patrila v case podania ziadosti o spoluprácu. Len taký výklad zabezpecí, ze rozsah oslobodenia od pokuty alebo znízenia sumy pokuty priznaný na základe programu zhovievavosti nejde nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela tohto programu, ktorým je podnecovat úcastníkov tajných kartelov, aby ich odhalovali. 169. V dôsledku toho treba prvú výhradu zalobkýn zamietnut. 170. Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia im mala priznat podstatné znízenie sumy pokuty z dôvodu dôkazov, ktoré poskytli pocas správneho konania. 171. V tejto súvislosti stací uviest, ze zalobkyne uvádzajú iba vyvrátenie tvrdenia spolocnosti MOL, ktoré sa nachádza v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia a v prípade ktorého predlozili dodatocné dôkazy. Ako vsak uvádza Komisia, úcast spolocnosti MOL na karteli bola konstatovaná na základe pádnych dôkazov. Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne predlozili tieto informácie v odpovedi na ziadost Komisie o informácie v case, ked uz aspon tri dalsie podniky dobrovolne predlozili dôkazy a informácie týkajúce sa fungovania kartelu. Komisia sa preto nedopustila pochybenia alebo nezákonnosti, ked odmietla zalobkyniam priznat oslobodenie od pokuty alebo znízenie sumy tejto pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 172. V kazdom prípade Vseobecný súd pri výkone neobmedzenej právomoci usudzuje, ze vzhladom na skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci dôkazy, ktoré predlozili zalobkyne, neodôvodnujú také znízenie. 173. Vzhladom na uvedené treba druhú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. O tretej casti zalozenej na porusení práva zalobkýn na obhajobu 174. V rámci tretej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyne predovsetkým tvrdia, ze ich moznosti podat ziadost o spoluprácu boli od zaciatku zúzené, kedze cinnost dotknutá porusením bola prevedená na Shell. Tým, ze ich Komisia neinformovala o vysetrovaní vedenom voci nim pred zaslaním oznámenia o výhradách, im bola odnatá moznost podat vcas ziadost o spoluprácu. Komisia tak porusila ich právo na obhajobu. 175. Podla ustálenej judikatúry dodrziavanie práva na obhajobu vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21). 176. Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (rozsudok Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 67), aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatnit svoju obranu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109 a tam citovanú judikatúru). 177. V prejednávanej veci zalobkyne netvrdia, ze oznámenie o výhradách, ktoré im bolo urcené, neobsahovalo vsetky skutocnosti, ktoré boli vo vztahu k nim uvedené v napadnutom rozhodnutí. Poukazujú iba na to, ze tým, ze ich Komisia neupozornila, pokial ide o zacatie správneho konania, boli v porovnaní s podnikmi, ktorých sa týkali kontroly Komisie, znevýhodnené. 178. Súdny dvor vsak uz rozhodol, ze pokial je adresátovi oznámenia o výhradách umoznené, aby v priebehu kontradiktórneho správneho konania úcinne vyjadril svoje stanovisko k reálnosti a relevantnosti Komisiou uvedených skutkových zistení a okolností, Komisia v zásade nie je povinná tomuto adresátovi pred zaslaním oznámenia o výhradách adresovat opatrenie týkajúce sa vysetrovania (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 122). 179. Zalobkyne sa preto nemôzu úcinne domáhat porusenia svojho práva na obhajobu. 180. Toto konstatovanie nemozno spochybnit tým, ze sa zalobkyne odvolajú na rozhodnutie Komisie K(2004) 2826 z 3. septembra 2004 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.069 - Medené sanitárne rúry). Je potrebné pripomenút, ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí môzu mat iba orientacný charakter, pokial okolnosti vecí nie sú rovnaké (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). 181. Zalobkyne sa nemôzu platne odvolávat ani na okolnost, ze prenesenie kartelovej cinnosti na spolocnost Shell im stazilo spoluprácu s Komisiou. 182. Ako správne uviedla Komisia, zalobkyniam totiz nic nebránilo, aby podali ziadost o spoluprácu v case, ked spolu so spolocnostou Dea Mineraloel tvorila jeden hospodársky subjekt. 183. Takisto treba pripomenút, ze cielom programu zhovievavosti nie je pripravit pre podniky podielajúce sa na tajných karteloch, ktoré boli upozornené na zacatie konania Komisie, moznost uniknút pred financnými dôsledkami ich zodpovednosti, ale ulahcit v záujme spotrebitelov a európskych obcanov zistovanie takých praktík podnecovaním úcastníkov kartelov, aby ich odhalili. Výhody, ktoré môzu získat podniky podielajúce sa na takých praktikách preto nemôzu presiahnut úroven, ktorá je nevyhnutná na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti. 184. Nijaký záujem európskych spotrebitelov vsak nevyzaduje, aby Komisia priznala oslobodenie od pokuty alebo znízenie sumy tejto pokuty vyssiemu poctu podnikov, nez je pocet, ktorý je nevyhnutný na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti, tým, ze prizná také oslobodenie alebo znízenie iným podnikom, nez sú tie, ktoré ako prvé poskytli dôkazy umoznujúce Komisii nariadit kontroly alebo zistit porusenie. 185. Tretiu cast druhého zalobného dôvodu preto treba zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut aj tento zalobný dôvod ako celok. 3. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa urcenia obratu zohladneného na úcely stanovenia sumy pokuty ulozenej zalobkyniam 186. Podla zalobkýn Komisia pri urcovaní obratu, ktorý mal byt základom na výpocet sumy pokuty, porusila clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu nedodrzania základných zásad upravujúcich stanovenie sumy pokuty, a to najmä zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. V podstate tvrdia, ze Komisia pouzila ako základ priemer obratov dosiahnutých na trhoch dotknutých kartelom pocas rokov 1999 az 2001, ktorý vypocítala na základe údajov poskytnutých spolocnostou Shell a nie na základe údajov, ktoré predlozili zalobkyne. Zalobkyne napokon tvrdia, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia v tejto súvislosti. O prvej casti zalozenej na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti so stanovením hodnoty predaja zalobkýn 187. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia v súvislosti so stanovením hodnoty ich predaja. Na jednej strane z napadnutého rozhodnutia nevyplýva dôvod, pre ktorý si za referencné obdobie vybrala posledné tri roky úcasti na porusení. Na druhej strane Komisia dostatocne neodôvodnila z ohladnenie údajov poskytnutých spolocnostou Shell, pokial ide o hodnotu predaja, ktorú dosiahli zalobkyne. 188. Na úvod treba v tejto súvislosti pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvaha institúcie, ktorá ho vydala, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd mohol vykonat svoje preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, a Elf Aquitaine, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 146). 189. Povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 145, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 462). 190. Odôvodnenie teda v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Absencia odôvodnenia nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred súdmi Únie (rozsudky Michel/Parlament, uz citovaný v bode 128 vyssie, bod 22; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 463, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 149). 191. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 166). 192. Pokial sa rozhodnutie o uplatnení pravidiel Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze, tak ako v prejednávanej veci, týka viacerých subjektov a súvisí s pripísatelnostou porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie teda musí vo vztahu k materskej spolocnosti povazovanej za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti v podstate obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia, ktorého sa dopustila táto spolocnost (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 152 a tam citovanú judikatúru). O prvej výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o volbu priemeru hodnoty predaja za posledné tri roky úcasti na porusení 193. Po prvé zalobkyne pripomínajú, ze podla usmernení z roku 2006 referencným obdobím na úcely stanovenia príslusného obratu je posledný rok úcasti na porusení. Podla odôvodnení 629 a 631 napadnutého rozhodnutia tento rok zodpovedal v prípade skupiny RWE roku 2001. Napadnuté rozhodnutie im neumoznilo spoznat dôvody, pre ktoré Komisia zvolila za vseobecnú metódu zohladnenie priemeru hodnoty predaja dosiahnutého za tri roky namiesto hodnoty predaja dosiahnutého za jediný rok. 194. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 Komisia v odôvodnení 629 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pri stanovení základnej sumy ulozenej pokuty obvykle vychádza z hodnoty predaja dosiahnutého na trhu, na ktorom podnik vytvoril kartel pocas posledného celého roku svojej úcasti na porusení. 195. V odôvodnení 632 a 633 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla tvrdenia spolocností ExxonMobil a MOL zalozené na skutocnosti, ze rozsírenia Únie, a to najmä v roku 2004, mali významný vplyv na hodnotu predaja viacerých úcastníkov kartelu. Treba tiez doplnit, ze aj zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách v tejto súvislosti uviedli, ze sa domnievajú, ze jedine hodnota predaja spolocnosti Dea Mineraloel dosiahnutá v pätnástich clenských státoch tvoriacich Úniu pred 1. májom 2004 mala byt zohladnená. Komisia na tieto tvrdenia odpovedala v odôvodnení 634 napadnutého rozhodnutia: "Komisia uznáva, ze rok 2004 je - z dôvodu rozsírenia Európskej únie v máji - výnimocným rokom. Komisia sa domnieva, ze nie je vhodné pouzit hodnotu predaja dosiahnutého za rok 2004 ako jediný základ na výpocet pokuty, ale pouzit hodnotu predaja za posledné tri hospodárske roky úcasti subjektu na porusení." 196. Dôvod, pre ktorý Komisia zohladnila priemer hodnoty predaja dosiahnutého za posledné tri roky úcasti na porusení namiesto hodnoty predaja dosiahnutého za posledný celý rok úcasti, preto jasne vyplýva z napadnutého rozhodnutia. 197. Po druhé zalobkyne vsak tvrdia, ze Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie zohladnit hodnotu predaja, ktorý dosiahli za obdobie od roku 1999 do roku 2001, namiesto hodnoty predaja dosiahnutého za jediný rok 2001. Navyse Komisia odmietla tvrdenie zalobkýn, podla ktorého bol hospodársky rok 2001 - 2002 výnimocným rokom a podla ktorého bolo naopak potrebné vychádzat z priemerného obratu, ktorý Dea Mineraloel dosiahla za celú dlzku trvania porusenia, t. j. za roky 1992 - 1993 az 2000 - 2001 (odôvodnenie 639 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak vôbec nevysvetlila, preco namiesto toho, aby zvolila toto referencné obdobie, vychádzala z priemerného obratu za roky 1999 az 2001. 198. V tejto súvislosti treba pripomenút judikatúru citovanú v bode 191 vyssie, podla ktorej musí byt odôvodnenie posudzované v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. 199. Po prvé, okrem toho treba pripomenút, ze podla judikatúry je Komisia povinná vymedzit obdobie, ktoré sa zohladní, tak aby boli získané obraty co najporovnatelnejsie (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 42). Po druhé treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí systematicky pouzívala hodnotu predaja dosiahnutého za posledné tri roky úcasti na karteli v prípade kazdého dotknutého podniku v súlade s metódou, ktorú stanovila v odôvodnení 634 napadnutého rozhodnutia. 200. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie, ako bolo vylozené v celom svojom rozsahu a v kontexte, so zretelom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast umoznilo pochopit dôvody, pre ktoré Komisia zvolila obdobie od roku 1999 do roku 2001 za referencné obdobie, ktoré sa zohladnilo v súvislosti so zalobkynami, namiesto jediného roka 2001. Výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení v tejto súvislosti tak musí byt zamietnutá. O druhej výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide urcenie hodnoty predaja 201. Zalobkyne tvrdia, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia im neumoznilo overit presnost, s akou Komisia urcila hodnotu predaja za obdobie od roku 1999 do roku 2001. 202. Zalobkyne neboli na základe odôvodnenia napadnutého rozhodnutia schopné overit, ci Komisia správne urcila priemerné obraty za obdobie od roku 1999 do roku 2001. Komisia zjavne vychádzala z údajov spolocnosti Shell z dôvodu jej stanoviska, podla ktorého RWE nemohla poskytnút obrat za rok 2001 rozdelený podla parafínového vosku a parafínového gáca. Podla odôvodnenia 628 napadnutého rozhodnutia údaje poskytnuté skupinou Shell zodpovedali údajom o celkovom predaji, ktoré uviedli zalobkyne. Zalobkyne vsak nemohli overit toto tvrdenie, kedze obraty poskytnuté spolocnostou Shell im neboli pocas správneho konania sprístupnené. V kazdom prípade podla ich údajov boli z cinnosti bývalej spolocnosti Dea Mineraloel týkajúcej sa "parafínových voskov" za hospodárske roky 1998 - 1999 az 2000 - 2001 dosiahnuté v priemere príjmy z predaja v výske priblizne 18,2 milióna eur. Toto císlo bolo nizsie priblizne o 280 000 eur, nez sa domnievala Komisia. 203. Treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 59 napadnutého rozhodnutia: "Priemerná rocná hodnota predaja [skupiny RWE], pokial ide o parafínové vosky v rámci EHP, predstavovala podla spolocnosti Shell 13 785 353 eur za obdobie [od] roku 1999 do roku 2001. Priemerná rocná hodnota predaja parafínového gáca v rámci EHP podla spolocnosti Shell predstavovala 4 670 083 eur za obdobie [od] roku 1999 do roku 2001." 204. Podla odôvodnenia 628 napadnutého rozhodnutia: "Komisia pouzila císelné údaje, ktoré poskytli podniky na konci výpoctu. Vzhladom na to, ze RWE nebola schopná predlozit hodnotu predaja podla výrobkov za rok 2001, Komisia v tejto súvislosti pouzila informácie poskytnuté spolocnostou Shell, ktoré sa zdajú byt v súlade s celkovými obratmi, ktoré mohla spolocnost RWE poskytnút." 205. V tejto súvislosti uz bolo rozhodnuté, ze pokial ide o stanovenie pokút z dôvodu porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, Komisia plní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu sumy pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 38 az 47; a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1532). Uvedenie údajov týkajúcich sa spôsobu výpoctu sumy pokút, nech uz sú také údaje akokolvek potrebné, nie je na dodrzanie povinnosti odôvodnenia nevyhnutné (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, C-182/99 P, Zb. s. I-10761, bod 75, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, T-68/04, Zb. s. II-2511, bod 31). 206. Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne vo svojej odpovedi z 31. januára 2008 na ziadost Komisie o informácie potvrdili, ze nemohli predlozit údaje za hospodársky rok 2001 - 2002. Hodnota predaja za kalendárny rok 2001, ktorú systematicky zohladnila Komisia v napadnutom rozhodnutí, vsak nemohla byt bez uvedených údajov urcená. Zalobkyne v tej istej odpovedi tiez tvrdili, ze nemohli za predchádzajúce hospodárske roky predlozit samostatné údaje týkajúce sa parafínových voskov a parafínového gáca. Také rozdelené údaje vsak boli potrebné na stanovenie sumy pokuty vzhladom na skutocnost, ze koeficient pouzitý z dôvodu závaznosti porusenia bol, pokial ide o tieto dve skupiny výrobkov, odlisný, a to 18 % v prípade parafínových voskov a 15 % v prípade parafínového gáca. 207. Napokon treba konstatovat, ze zalobkyne vo svojej odpovedi z 5. marca 2008 na ziadost Komisie o informácie uviedli, ze kontaktovali spolocnost Shell, aby sa u nej informovali o údajoch o predaji, ktoré mala k dispozícii, a ze vedeli, ze Shell Komisii uz poskytla údaje o predaji za hospodársky rok 2001 - 2002. Zalobkyne odkázali na údaje spolocnosti Shell, ktoré boli vykázané za tento hospodársky rok, pricom priznali absenciu takých údajov, ktoré by boli v prípade skupiny RWE spolahlivé a boli by k dispozícii. 208. Je preto potrebné uviest, ze pocas komunikácie z obdobia po zaslaní odpovede na oznámenie o výhradách zalobkyne nespochybnili, ze Komisia pouzila údaje týkajúce sa predaja, ktoré poskytla Shell, ale naopak, podporili Komisiu, aby ich pouzila, pokial ide o hospodársky rok 2001 - 2002. 209. Vzhladom na uvedené treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie, ako bolo vylozené v celom svojom rozsahu a v kontexte, najmä vo svetle komunikácie medzi zalobkynami a Komisiou a so zretelom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast, umoznilo pochopit dôvody, pre ktoré Komisia pouzila údaje poskytnuté spolocnostou Shell. 210. Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého im napadnuté rozhodnutie neumoznilo pochopit metódu, ktorú spolocnost Shell pouzila pri rozdelovaní údajov o predaji medzi parafínové vosky a parafínový gác, treba poznamenat, ze Komisia splnila svoju povinnost odôvodnenia, ked v napadnutom rozhodnutí uviedla okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a dlzku trvania porusenia bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu sumy pokuty (pozri judikatúru citovanú v bode 205 vyssie). 211. Navyse Komisia sa mohla na základe údajov, ktoré poskytli zalobkyne pocas správneho konania, legitímne domnievat, ze zalobkyne nespochybnili údaje poskytnuté spolocnostou Shell vzhladom na uvedenie kontaktov medzi oboma skupinami a skutocnost, ze zalobkyne tiez odkázali na údaje poskytnuté spolocnostou Shell. Komisia vsak vzhladom na neexistenciu vseobecnej povinnosti spresnit vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti a okolnost, ze rozsah povinnosti odôvodnenia závisí najmä od kontextu prijatia napadnutého aktu, mala dôvod nezahrnút do napadnutého rozhodnutia podrobnú analýzu týkajúcu sa údajov poskytnutých spolocnostou Shell, a to najmä vzhladom na informácie poskytnuté zalobkynami týkajúce sa toho, ze spolocnost Shell bola v tejto súvislosti kontaktovaná, ako aj vzhladom na to, ze odkázali na cast údajov, ktorými disponovala Shell. 212. Okrem toho zalobkyne v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu potvrdili, ze 25. januára 2008 im Shell skutocne sprístupnila údaje týkajúce sa obratu, ktoré pochádzali z tej istej databázy, akou bola databáza, z ktorej pochádzali údaje, ktoré Shell oznámila Komisii. Samotná skutocnost, ze údaje získané od spolocnosti Shell neodkazovali na kalendárne roky, ale na hospodárske roky zacínajúce júlom a konciace júnom kazdého roka, nemohla pre zalobkyne predstavovat prekázku pochopenia metódy, ktorú Komisia pouzila na úcely výpoctu, kedze v napadnutom rozhodnutí bolo spresnené, ze hodnota predaja bola vypocítaná na základe údajov súvisiacich s kalendárnymi rokmi. Zalobkyne preto mohli na základe napadnutého rozhodnutia a kontextu jeho prijatia pochopit, ze Komisia prispôsobila údaje týkajúce sa hospodárskych rokov svojej metóde spocívajúcej v zohladnení kalendárnych rokov. 213. Prvá cast tretieho zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. O druhej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality a nariadenia c. 1/2003 pri stanovení sumy pokuty ulozenej zalobkyniam O volbe referencného obdobia (kalendárne roky 1999 az 2001) 214. Zalobkyne tvrdia, ze suma pokuty, ktorá im bola ulozená, je neprimeraná vo vztahu k závaznosti porusenia, pretoze hodnota ich predaja bola podstatne vyssia za referencné obdobie, ktoré zvolila Komisia (1999 az 2001) nez za predchádzajúce obdobie (1992 az 1998) a nasledujúce obdobie (2002 az 2004). Suma pokuty vypocítaná na základe takto stanovenej hodnoty predaja dosiahnutého za referencné obdobie nebola reprezentatívna pre celú dlzku trvania porusenia. Komisia preto porusila clánok 23 nariadenia c. 1/2003 a zásadu proporcionality. 215. Podla zalobkýn mala Komisia na úcely lepsieho odzrkadlenia závaznosti porusenia zohladnit priemer hodnoty predaja dosiahnutého na trhu dotknutom kartelom za obdobie ich úcasti na porusení. Ak by Komisia vychádzala z obratu dosiahnutého v priemere za hospodárske roky 1992 - 1993 az 2000 - 2001, dospela by ceteris paribus k pokute v sume 30,95 milióna eur namiesto 37 440 000 eur, ktoré im ulozila. 216. Podla judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 223). 217. Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní zacatých Komisiou na potrestanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze suma pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost a dlzku jeho trvania (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, body 223 a 224 a tam citovanú judikatúru). Konkrétne zásada proporcionality má za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 171). 218. Okrem toho, pokial ide o volbu referencného obdobia, z judikatúry vyplýva, ze Komisia je povinná zvolit takú metódu výpoctu, ktorá jej umozní zohladnit velkost a hospodársku silu kazdého z dotknutých podnikov, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa dopustil kazdý z nich, v závislosti od ich hospodárskej situácie existujúcej v case, ked doslo k poruseniu. Navyse obdobie, ktoré treba zohladnit, sa musí vymedzit tak, aby bolo mozné dosiahnuté obraty, alebo podiely na trhu co mozno najlepsie porovnat. Z toho vyplýva, ze referencné obdobie nemusí byt nevyhnutne posledný celý rok trvania porusenia (rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 177; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Wittenheim/Komisia, T-26/06, neuverejnený v Zbierke, body 81 a 82 a tam citovanú judikatúru). 219. Z toho vyplýva, ze daný podnik môze pozadovat, aby sa Komisia v jeho prípade oprela o iné obdobie, nez je vseobecne stanovené, iba vtedy, ak preukáze, ze obrat, ktorý dosiahol pocas tohto obdobia, nevyjadruje z dôvodov, ktoré sú pre neho specifické, jeho skutocnú velkost a hospodársku silu ani rozsah porusenia, ktorého sa dopustil (rozsudky Súdu prvého stupna Fiskeby Board/Komisia, uz citovaný v bode 199 vyssie, bod 42, a z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, T-175/05, neuverejnený v Zbierke, bod 142). 220. Po prvé treba uviest, ze Komisia tým, ze pouzila priemer posledných troch rokov úcasti kazdého podniku podielajúceho sa na porusen í, zvolila referencné obdobie, ktoré vo vseobecnosti vyhovuje poziadavke stanovenej judikatúrou citovanou v bode 216 vyssie, a to konkrétne poziadavke vymedzenia obdobia, ktoré sa má zohladnit, tak aby bolo mozné dosiahnuté obraty co najlepsie porovnat. 221. Po druhé zalobkyne nepreukázali, ze obrat, ktorý dosiahli za toto posledné obdobie, nepredstavoval - z dôvodov, ktoré im boli vlastné - znak ich skutocnej velkosti a hospodárskej sily alebo rozsahu porusenia, ktorého sa dopustili. 222. Hoci je totiz pravda, ze priemer príslusnej hodnoty predaja za roky 1999 az 2001 bol vyssí nez rocné údaje za predchádzajúce roky úcasti, z bodu 130 zaloby vyplýva, ze to bolo spôsobené hlavne okolnostou, ze obrat zalobkýn, ktorý dosahovali na trhu dotknutom kartelom, sa kontinuálne zvysoval pocas obdobia úcasti na porusení. Také zvysovanie vsak môze byt typickým dôsledkom kartelu, ktorého jedným z hlavných cielov je zvýsit ceny daných výrobkov. Také zvysovanie môze tiez aspon ciastocne vyplývat zo vseobecných skutocností, akými sú inflácia alebo skutocnost, ze ceny surovín na výrobu daných výrobkov mali na svetovom trhu vzostupnú tendenciu, co bol prípad prejednávanej veci, kedze podla údajov poskytnutých Komisiou cena surového oleja sa v období medzi rokmi 1992 a 2001 výrazne zvýsila. 223. Zalobkyne napokon neuvádzajú nijakú výnimocnú okolnost, ktorá by spôsobila zvýsenie hodnoty ich predaja v období rokov 1992 az 2001. Okrem toho treba uviest, ze uvedené zvýsenie je tendencné a preukazuje vysoký stupen korelácie s cenou surovej ropy. 224. Zalobkyne tiez nemôzu oprávnene vychádzat zo skutocnosti, ze rocný priemer ich hodnoty predaja dosiahnutého za referencné obdobie bol vyssí nez priemer hodnoty za obdobie od roku 2002 do roku 2004. Zalobkyne totiz pocas tohto posledného uvedeného obdobia, okrem prvej polovice roku 2002, uz nevlastnili spolocnost, ktorá sa priamo podielala na porusení. Znízenie hodnoty predaja spolocnosti Shell Deutschland Oil v porovnaní s hodnotou predaja spolocnosti Dea Mineraloel nemalo nijaký vztah s obchodnou politikou zalobkýn, takze sa nan nemozno v ich prospech odvolat. 225. V dôsledku toho zalobkyne nepreukázali, ze hodnota predaja, ktorý dosiahli za referencné obdobie, nepredstavovala - z dôvodov, ktoré im boli vlastné - znak ich skutocnej velkosti a hospodárskej sily alebo rozsahu porusenia, ktorého sa dopustili. 226. Vzhladom na to, ze volba referencného obdobia Komisiou vyhovovala poziadavkám stanoveným judikatúrou, tvrdenia zalobkýn týkajúce sa moznosti vykonat rekonstrukciu údajov za hospodársky rok 1993 - 1994 treba zamietnut ako neúcinné. 227. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze Komisia neporusila ani clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ani zásadu proporcionality tým, ze ako základ na úcely výpoctu pouzila rocnú hodnotu predaja, ktorý zalobkyne dosiahli za obdobie od roku 1999 do roku 2001. 228. V kazdom prípade Vseobecný súd pri výkone neobmedzenej právomoci usudzuje, ze volba referencného obdobia vo vztahu k zalobkyniam je odôvodnená súborom skutkových a právnych okolností prejednávanej veci. O zohladnení údajov poskytnutých spolocnostou Shell 229. Svojou druhou výhradou zalobkyne tvrdenia, ze Komisia vychádzala z údajov týkajúcich sa hodnoty predaja, ktoré poskytla spolocnost Shell, a nie z údajov predlozených zalobkynami. 230. Na úvod treba pripomenút, ze podla bodov 15 a 16 usmernení z roku 2006 s cielom stanovit hodnotu predaja podniku Komisia pouzije najvyssie údaje, ktoré sú pre tento podnik k dispozícii. Ak podnik poskytne neúplné alebo nespolahlivé údaje, môze Komisia urcit hodnotu predaja tohto podniku na základe ciastkových údajov, ktoré získala a/alebo na základe akýchkolvek iných informácií, ktoré povazuje za dôlezité alebo za vhodné. 231. V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze zalobkyne opakovane pocas správneho konania tvrdili, ze neboli schopné predlozit údaje za hospodársky rok 2001 - 2002. Prvá polovica tohto hospodárskeho roka sa vsak týkala kalendárneho roka 2001, ktorý bol súcastou referencného obdobia, ktorý zohladnila Komisia (kalendárne roky 1999 az 2001). 232. Zalobkyne následne v odpovedi na ziadosti Komisie o informácie opakovane uviedli, ze neboli schopné predlozit obraty rozdelené podla skupín výrobkov. Kedze vsak koeficient závaznosti pouzitý Komisiou v prípade parafínových voskov a parafínového gáca bol odlisný, rozdelené údaje boli nevyhnutné na úcely stanovenia sumy pokút (pozri bod 206 vyssie). 233. Údaje poskytnuté zalobkynami boli preto neúplne, takze Komisia musela pouzit iné údaje, aby mohla stanovit sumu pokuty, ktorá sa im mala ulozit. 234. V druhom rade z odpovede spolocnosti Shell z 31. januára 2008 na ziadost Komisie o informácie vyplýva, ze údaje predlozené spolocnostou Shell boli koherentné a úplné, pricom samy osebe boli postacujúce na úcely výpoctu Komisie. 235. V tretom rade treba pripomenút (pozri body 207 a 208 vyssie), ze zalobkyne vo svojej odpovedi z 5. marca 2008 na ziadost Komisie o informácie uviedli, ze kontaktovali spolocnost Shell, aby sa u nej informovali o údajoch o predaji, ktoré mala k dispozícii, a ze vedeli, ze Shell Komisii uz poskytla údaje o predaji za hospodársky rok 2001 - 2002. Zalobkyne odkázali na údaje spolocnosti Shell, ktoré boli dosiahnuté za tento hospodársky rok, pricom v prípade skupiny RWE priznali absenciu takých císelných údajov, ktoré by boli spolahlivé a k dispozícii. 236. V stvrtom rade zalobkyne výslovne netvrdia, ze hodnota predaja, ktorú pouzila Komisia v prípade kalendárnych rokov 1999 az 2001, pokial ide o parafínové vosky a parafínový gác, je nesprávna. Uvádzajú iba, ze z cinnosti bývalej spolocnosti Dea Mineraloel týkajúcej sa "parafínových voskov" boli pocas hospodárskych rokov 1998 - 1999 az 2000 - 2001 dosiahnuté v priemere príjmy z predaja v sume priblizne 18,2 milióna eur a ze toto císlo bolo nizsie priblizne o 280 000 eur, nez predpokladala Komisia. Toto tvrdenie vsak nemôze preukázat pochybenie, ktorého sa údajne dopustila Komisia, kedze údaje, ktoré poskytli zalobkyne, sa týkali hospodárskych rokov 1998 - 1999 az 2000 - 2001, a nie kalendárnych rokov, ktoré Komisia systematicky zohladnila v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho z údajov poskytnutých zalobkynami v bode 130 zaloby vyplýva, ze hodnota predaja v prípade parafínových voskov za hospodársky rok 1998 - 1999 predstavovala 16 304 000 eur, zatial co za hospodársky rok 1999 - 2000 tento údaj predstavoval 19 543 000 eur. Pocas hospodárskeho roka 2000 - 2001 predstavovala hodnota predaja v prípade parafínových voskov 18 677 000 eur. Je teda pravdepodobné, ze rozdiel 280 000 eur vznikol z dôvodu, ze obdobie zvolené zalobkynami zahrnovalo druhú polovicu roka 1998, ked bola hodnota predaja nizsia nez hodnota predaja dosiahnutá pocas druhej polovice roka 2001, ktorá vsak nebola zahrnutá do výpoctu zalobkýn. 237. V piatom rade zalobkyne nemohli právom vytýkat Komisii, ze údaje poskytnuté spolocnostou Shell nedoplnila ich ciastocnými údajmi a odhadmi. V prípad, ze Komisia disponuje úplnými, koherentnými a spolahlivými údajmi pochádzajúcimi zo zdroja, na ktorý, pokial ide o cast údajov, odkazujú samotné zalobkyne, nemôze mat povinnost kombinovat ich s údajmi z iného zdroja, ktoré boli vypocítané na základe odlisnej metodiky a ktorých kompatibilita je teda neistá. 238. V dôsledku toho treba výhradu zalobkýn zalozenú na zohladnení údajov týkajúcich sa hodnoty predaja poskytnutej spolocnostou Shell zamietnut. 239. Je preto potrebné zamietnut druhú cast tretieho zalobného dôvodu. O tretej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a usmernení z roku 2006 240. Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia pri urcovaní základnej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená, vychádzala z priemerného obratu za roky 1999 az 2001, zatial co v prípade spolocnosti Shell bol zohladnený priemerný obrat za roky 2002 az 2004 (v prípade parafínových voskov) a roky 2001 az 2003 (v prípade parafínového gáca). V dôsledku tohto rozdielu pri výpocte doslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania z dvoch dôvodov. 241. Na jednej strane zalobkyne pripomínajú, ze im bola pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustili Dea Mineraloel a Shel & Dea Oil v období od 3. septembra 1992 do 30. júna 2002. Shell bola pripísaná zodpovednost za uvedené porusenie v tom istom období a okrem toho aj zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustili nástupnícke spolocnosti spolocnosti Shell & Dea Oil za celkové obdobie od 3. septembra 1992 do 17. marca 2005. Z dôvodu odlisného referencného obdobia vsak bola základná suma pokuty stanovená v prípade spolocnosti Shell nizsia nez základná suma pokuty v prípade spolocnosti RWE, aj ked obdobie úcasti na karteli bolo v prípade spolocnosti Shell dlhsie takmer o tri roky. Také stanovenie základnej sumy pokuty bolo "diskriminacné". 242. Na druhej strane nerovnost zaobchádzania v prípade zalobkýn a spolocnosti Shell pocas obdobia ich spolocnej aktivity v rámci spolocnosti Shell & Dea Oil, t. j. pocas obdobia od 2. januára do 30. júna 2002, bola tiez zrejmá. Základná suma pokuty, ktorá bola prorata temporis uplatnená v prípade zalobkýn za toto obdobie, predstavovala 1, 6 milióna eur. V prípade spolocnosti Shell to bolo o 1,2 milióna eur menej, hoci jej bola solidárne ulozená pokuta z dôvodu toho istého porusenia, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil, tak ako to vyplýva z odôvodnenia 530 napadnutého rozhodnutia. 243. Podla zalobkýn, ak by Komisia rovnako ako v prípade spolocnosti Shell urcila základnú sumu pokuty vo vztahu k nim na základe priemerného obratu za roky 2002 az 2004 v prípade parafínových voskov a priemerného obratu za roky 2001 az 2003 v prípade parafínového gáca, dospela by k sume priblizne 24,93 milióna eur a ceteris paribus k pokute v sume 29,92 milióna eur. Zodpovedalo by to priblizne sume pokuty vyplývajúcej z výpoctu uskutocneného na základe priemerného obratu za hospodárske roky 1992 - 1993 az 2000 - 2001. Samotné urcenie príslusného obratu na základe priemerného obratu za prevádzkové roky 1992 - 1993 az 2000 - 2001 by preto bolo v súlade s usmerneniami z roku 2006 a so zásadou rovnosti zaobchádzania. 244. Po prvé, pokial ide o vseobecnú výhradu zalobkýn zalozenú na uplatnení referencného obdobia namiesto výpoctu základnej sumy na základe hodnôt predaja týkajúcich sa kazdého roku porusenia, treba odkázat na úvahy uvedené v bode 216 az 225 vyssie. Z toho vyplýva, ze Komisia mala dôvod urcit hodnotu predaja na základe referencného obdobia, v prípade ktorého sú údaje týkajúce sa vsetkých dotknutých podnikov co mozno najporovnatelnejsie, ibaze by podnik preukázal, ze hodnota predaja, ktorú dosiahol za referencné obdobie, nepredstavuje z dôvodov, ktoré sú mu vlastné, údaj o jeho skutocnej velkosti a hospodárskej sile alebo rozsahu porusenia, ktorého sa dopustil. Zalobkyne vsak nepreukázali, ze v prejednávanej veci islo o takýto prípad. 245. Po druhé netreba preskúmat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o obdobie existencie spolocného podniku Shell & Dea Oil, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dostatok dôkazov, aby mohla zalobkyniam pripísat zodpovednost za konania tohto podniku (pozri bod 130 vyssie). 246. Po tretie treba preskúmat výhradu zalobkýn zalozenú na skutocnosti, ze aj keby sa suma pokuty stanovená pre Shell zakladala na tom istom porusení, ktorého sa dopustila tá istá spolocnost, ako v ich prípade, a aj keby dlzka trvania úcasti spolocnosti Shell na porusení presahovala dlzku trvania úcasti zalobkýn, základná suma pokuty vypocítaná v prípade spolocnosti Shell by bola nizsia (30 miliónov eur) nez základná suma pokuty stanovená v prípade zalobkýn (31,2 milióna eur). 247. Treba pripomenút, ze skutocnost, ze základná suma pokuty stanovená pre zalobkyne bola vyssia nez základná suma pokuty stanovená pre Shell, vyplýva zo samotnej okolnosti, ze referencné obdobie bolo odlisné. Priemerná rocná hodnota predaja spolocnosti Shell Deutschland Oil za obdobie od roku 2002 do roku 2004 v prípade parafínových voskov a za obdobie od roku 2001 do roku 2003 v prípade parafínového gáca bola nizsia nez priemerná rocná hodnota predaja spolocnosti Dea Mineraloel za obdobie od roku 1999 do roku 2001. 248. Podla ustálenej judikatúry Komisia musí pri stanovovaní sumy pokút dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 219). 249. Je pravda, ze Súdny dvor rozhodol jednak, ze pouzitie spolocného referencného roka pre vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, dáva kazdému podniku záruku, ze sa s ním zaobchádza rovnako ako s ostatnými, kedze sankcie sú stanovené jednotným spôsobom, a jednak, ze výber referencného roka, ktorý bol súcastou obdobia porusenia, umoznuje posúdit rozsah spáchaného porusenia v závislosti od ekonomickej situácie, aká sa javila pocas tohto obdobia (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 129). 250. Nevyplýva vsak z toho, ze by volba spolocného referencného obdobia predstavovala jediný spôsob urcenia sankcií v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Komisia môze najmä zákonne zohladnit skutocnost, ze v prípade daného podniku sa referencný rok nachádza mimo obdobia porusenia, ktoré bolo vo vztahu k nemu konstatované, a nie je teda vhodným ukazovatelom jeho individuálnej váhy pocas porusenia, a z tohto dôvodu môze zohladnit jeho obrat týkajúci sa iného roka, nez je spolocný referencný rok, pod podmienkou, ze stanovenie základnej sumy pokuty vo vztahu k jednotlivým clenom kartelu zostane koherentné a objektívne odôvodnené. 251. V prejednávanej veci vsak Komisia tým, ze zohladnila rocný priemer hodnoty predaja za posledné tri roky úcasti na porusení, uplatnila objektívnym spôsobom jednotné kritérium na vsetkých clenov kartelu, a to s cielom dodrzat rovnost zaobchádzania so vsetkými úcastníkmi kartelu. 252. Okrem toho treba konstatovat, ze k znízeniu hodnoty predaja, ktoré viedlo k tomu, ze základná suma pokuty stanovená v prípade spolocnosti Shell bola nizsia nez základná suma pokuty v prípade spolocnosti RWE, doslo v období od roku 2002 do roku 2004. Pokial ide o prvých sest mesiacov tohto obdobia, skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnostou RWE na spolocnost Shell & Dea Oil nebolo preukázané. V prípade zostávajúcich dvoch rokov a deviatich mesiacov je nesporné, ze Shell Deutschland Oil a Shell Deutschland Schmierstoff fungovali úplne nezávisle vo vztahu k spolocnosti RWE. Komisia sa preto správne domnievala, ze zalobkyne nemali mat prospech zo skutocnosti, ze podiel spolocnosti Shell na karteli stratil svoju hospodársku dôlezitost v záverecnej fáze, ked sa na nom zalobkyne uz nepodielali, a to najmä vo svetle skutocnosti, ze pocas ich úcasti na porusení mala hodnota predaja zalobkýn na trhoch dotknutých kartelom stúpajúcu tendenciu. 253. Preto treba prijat záver, ze dôvodom toho, ze základná suma pokuty stanovená v prípade zalobkýn je vyssia nez základná suma pokuty stanovená v prípade skupiny Shell, je výlucne skutocnost, ze hodnota predaja dosiahnutého na trhoch dotknutých kartelom sa výrazne znízila po tom, co Shell nadobudla spolocnost Dea Mineraloel. Kedze zalobkyne sa v dôsledku toho nachádzali v odlisnej situácii, nez bola situácia skupiny Shell, pokial ide o aspekt relevantný z hladiska stanovenia sumy pokuty, ich výhrada zalozená na nerovnosti zaobchádzania musí byt zamietnutá. 254. V kazdom prípade Vseobecný súd pri výkone neobmedzenej právomoci usudzuje, ze vzhladom na skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci základná suma stanovená Komisiou správne odráza závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Dea Mineraloel. 255. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba zamietnut aj tretiu cast tretieho zalobného dôvodu a v dôsledku toho treba zamietnut tento zalobný dôvod ako celok. 4. O výkone neobmedzenej právomoci a o urcení konecnej sumy pokuty 256. Treba pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 229 ES. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, ze v súlade s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). 257. Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dnu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, ci bola zalobkyniam ulozená pokuta, ktorá správne odráza závaznost predmetného porusenia, takze uvedené pokuty sú vo vztahu ku kritériám stanoveným v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 primerané (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T-156/94, Zb. s. II-645, body 584 az 586, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 93). 258. Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo , a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 64). 259. V prejednávanom prípade pri výpocte výsky pokuty ulozenej zalobkyniam Komisia z dôvodu závaznosti porusenia zohladnila 18 % rocnej hodnoty predaja parafínových voskov a 15 % rocnej hodnoty pred aja parafínového gáca. Takto získané sumy boli z dôvodu dlzky trvania porusenia vynásobené koeficientom 10 v prípade parafínových voskov a koeficientom 5 v prípade parafínového gáca. Komisia celkovo, vrátane "vstupného poplatku" uplatneného z dôvodu závaznosti porusenia, ktorého výska predstavovala rovnako 18 % hodnoty predaja parafínových voskov a 15 % hodnoty predaja parafínového gáca, pouzila násobný koeficient 11 pre parafínové vosky a násobný koeficient 6 pre parafínový gác. 260. Treba pripomenút, ze úcast zalobkýn na porusení nebola preukázaná, pokial ide o obdobie od 2. januára do 30. júna 2002, a ze co sa týka tohto obdobia treba v prípade zalobkýn zrusit napadnuté rozhodnutie (pozri bod 130 vyssie). Po odpocítaní tohto obdobia od dlzky trvania úcasti zalobkýn na porusení treba znízit násobné koeficienty pouzité Komisiou z 11 na 10,5 v prípade parafínových voskov a zo 6 na 5,5 v prípade parafínového gáca. 261. Takto stanovený koeficient nemá vplyv na výsledok novej analýzy, ktorú by Komisia vykonala v nadväznosti na tento rozsudok, co sa týka pripísatelnosti porusenia, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil, zalobkyniam. 262. Napokon v prípade casti pokuty ulozenej za obdobie od 3. septembra 1992 do 2. januára 2002 Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci usudzuje, ze takto stanovená suma pokuty ulozenej zalobkyniam je primeraná vzhladom na závaznost a dlzku trvania spáchaného porusenia. 263. Vzhladom na uvedené skutocnosti sa suma pokuty stanovuje na 35 888 562 eur. O trovách 264. Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása svoje vlastné trovy. 265. V prejednávanom prípade Vseobecný súd vyhovel iba druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobkýn. V dôsledku toho bola suma pokuty, ktorá im bola ulozená, znízená o 4,1 %. Predmetné okolnosti prejednávanej veci sa preto správne posúdia, ked sa rozhodne, ze zalobkyne znásajú styri pätiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit styri pätiny trov konania vynalozených Komisiou. Komisia znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania vynalozených zalobkynami. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) sa zrusuje v rozsahu, v akom v nom Európska komisia konstatovala, ze spolocnosti RWE AG a RWE Dea AG sa v období po 2. januári 2002 podielali na porusení. 2. Suma pokuty ulozenej spolocnostiam RWE a RWE Dea sa stanovuje na 35 888 562 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Komisia znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania, ktoré vynalozili spolocnosti RWE a RWE Dea. RWE a RWE Dea znásajú styri pätiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit styri pätiny trov konania, ktoré vynalozila Komisia. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 11. júla 2014 ( [4]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s parafínovými voskami -- Trh s parafínovým gácom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien a rozdelenie trhov -- Zodpovednost materskej spolocnosti za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustili jej dcérska spolocnost a spolocný podnik v jej spoluvlastníctve -- Rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskou spolocnostou -- Domnienka v prípade vlastníctva 100 % podielu na základnom imaní -- Nástupníctvo -- Proporcionalita -- Rovnost zaobchádzania -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-543/08, RWE AG, so sídlom v Essene (Nemecko), RWE Dea AG, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: C. Stadler, M. Röhrig a S. Budde, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Antoniadis a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie clánkov 1 a 2 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, ako aj subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: K Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. marca 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1. Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 1 Rozhodnutím K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobkyne, RWE AG a RWE Dea AG (dalej spolocne len "RWE") spolu s dalsími podnikmi porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gácom. 2 Okrem zalobkýn bolo napadnuté rozhodnutie urcené aj týmto spolocnostiam: ENI SpA, Esso Deutschland GmbH, Esso Société anonyme française, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobil Corp. (dalej spolocne len "ExxonMobil"), H&R ChemPharm GmbH, H&R Wax Company Vertrieb GmbH a Hansen & Rosenthal KG (dalej spolocne len "H&R"), Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG, MOL Nyrt., Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (dalej spolocne len "Repsol"), Sasol Wax GmbH, Sasol Wax. International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Ltd (dalej spolocne len "Sasol"), Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Ltd, The Shell Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Ltd (dalej spolocne len "Shell"), ako aj Total SA a Total France SA (dalej spolocne len "Total") (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 3 Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinérii zo surovej ropy. Pouzívajú sa na výrobu rôznych výrobkov, akými sú napríklad sviecky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby kaucuku, obalov, lepidiel a zuvaciek (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia). 4 Parafínový gác je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedlajsí produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiez konecným zákazníkom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). 5 Komisia zacala vysetrovanie po tom, co ju spolocnost Shell Deutschland Schmierstoff v liste zo 17. marca 2005 informovala o existencii kartelu, a zároven jej predlozila ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). 6 Komisia vykonala 28. a 29. apríla 2005 na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) setrenia na mieste v priestoroch spolocností "H&R/Tudapetrol", ENI, MOL, ako aj v priestoroch patriacich spolocnostiam zo skupín Sasol, ExxonMobil, Repsol a Total (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). V priestoroch patriacich zalobkyniam neboli vykonané nijaké setrenia. 7 Dna 25. mája 2007 zaslala Komisia spolocnostiam uvedeným v bode 2 tohto rozsudku vrátane zalobkýn oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne odpovedali na oznámenie o výhradách listom z 13. augusta 2007. 8 Komisia uskutocnila 10. a 11. decembra 2007 vypocúvanie, ktorého sa zúcastnili zalobkyne (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 9 Komisia vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze subjekty, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré predstavujú väcsinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáca v rámci EHP, sa dopustili jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré sa vztahovalo na územie EHP. Toto porusenie spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúcich sa parafínových voskov. Pokial ide o RWE (neskôr Shell), ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol a Total, porusenie dotýkajúce sa parafínových voskov súviselo tiez s rozdelením zákazníkov alebo trhov. Okrem toho porusenie, ktorého sa dopustili RWE, ExxonMobil, Sasol a Total sa týkalo tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu (odôvodnenia 2, 95, 328 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 10 K protiprávnym postupom dochádzalo na protisútazných stretnutiach nazývaných "technické stretnutia" alebo niekedy aj stretnutia "Blauer Salon", ktoré organizovali úcastníci kartelu, a na "stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáca", ktoré boli zamerané osobitne na otázky súvisiace s parafínovým gácom. 11 Pokuty, ktoré boli v tomto prípade ulozené, boli stanovené na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), ktoré boli platné v case dorucenia oznámenia o výhradách spolocnostiam uvedeným v bode 1 tohto rozsudku. 12 Napadnuté rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú: ... RWE-Dea AG: od 3. septembra 1992 do 30. júna 2002, RWE AG: od 3. septembra 1992 do 30. júna 2002, ... Pokial ide o nasledujúce podniky, porusenie sa za uvedené obdobia týka tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu: ... RWE-Dea AG: od 30. októbra 1997 do 30. júna 2002, RWE AG: od 30. októbra 1997 do 30. júna 2002, ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ENI SpA: 29120000 eur, Esso Société anonyme française: 83588400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobi1 Corporation v sume 34670400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s Esso Deutschland GmbH v sume 27081600 eur, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: 12000000 eur, Hansen & Rosenthal KG spolocne a nerozdielne s H&R Wax Company Vertrieb GmbH: 24000000 eur, z coho spolocne a nerozdielne s H&R ChemPharm GmbH v sume 22000000 eur, MOL Nyrt.: 23700000 eur, Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA spolocne a nerozdielne s Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA: 19800000 eur, Sasol Wax GmbH: 318200000 eur, z coho spolocne a nerozdielne so Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Limited v sume 250700000 eur, Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Limited, The Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Limited: 0 eur, RWE-Dea AG spolocne a nerozdielne s RWE AG: 37440000 eur, Total France SA spolocne a nerozdielne s Total SA: 128163000 eur." 2. Struktúra skupiny RWE a spolocného podniku Shell & Dea Oil 13 Zalobkyne sú zodpovedné z dôvodu správania zamestnancov spolocnosti Dea Mineraloel AG, teraz spolocnosti Dea Mineraloel GmbH (dalej len "Dea Mineraloel"). 14 Od 3. septembra 1992 do 2. januára 2002 bola Dea Mineraloel dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve spolocnosti RWE-Dea Aktiengesellschaft für Mineraloel und Chemie, neskôr premenovanej na RWE Dea. RWE Dea bola dcérskou spolocnostou v 99,4 % vlastníctve spolocnosti RWE AG. 15 Dna 2. januára 2002 Deutsche Shell získala kontrolu nad spolocnostou Dea Mineraloel tým, ze v nej nadobudla 50 % obchodného podielu, pricom túto kontrolu vykonávala spolocne so spolocnostou RWE Dea. Koncentrácia bola povolená rozhodnutím Komisie K(2001) 4526 v konecnom znení z 20. decembra 2001, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom a so Zmluvou o EHP (vec COMP/M.2389 - Shell/Dea) (dalej len "rozhodnutie o povolení koncentrácie"). Dea Mineraloel sa tak stala spolocným podnikom, ktorý bol premenovaný na Shell & Dea Oil v 50 % vlastníctve spolocnosti Deutsche Shell a 50 % vlastníctve spolocnosti RWE Dea, pricom tak boli skombinované cinnosti týchto spolocností v ropnom a petrochemickom odvetví. 16 Dna 1. júla 2002 Shell nadobudla zostávajúci 50 % podiel v spolocnom podniku Shell & Dea Oil. Shell & Dea Oil bola premenovaná na Shell Deutschland Oil v roku 2003. Od 1. apríla 2004 bola cinnost spolocnosti Shell Deutschland Oil týkajúca sa "vosku" prevedená na jej dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníkom, a to na Shell Deutschland Schmierstoff. Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 15. decembra 2008 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 18 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité písomné otázky a predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 20. marca 2012. 20 Vzhladom na skutkové väzby s vecami T-540/08, Esso a i./Komisia, T-541/08, Sasol a i./Komisia, T-544/08, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, T-548/08, Total/Komisia, T-550/08, Tudapetrol/Komisia, T-551/08, H&R ChemPharm/Komisia, T-558/08, ENI/Komisia, T-562/08, Repsol YPF Lubricantes y especialidades a i./Komisia a T-566/08, Total Raffinage a Marketing/Komisia, a vzhladom na blízkost uvedených právnych otázok Vseobecný súd rozhodol, ze v prejednávanej veci vyhlási rozsudok az po pojednávaniach v uvedených súvisiacich veciach, z ktorých posledné sa konalo 3. júla 2013. 21 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze zalobkyne porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP, -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom im ukladá pokutu vo výske 37440000 eur, -- subsidiárne znízil pokutu, ktorá im bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 23 Na podporu svojej zaloby zalobkyne uvádzajú tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 z dôvodu údajne nesprávneho konstatovania existencie hospodárskej jednoty medzi na jednej strane zalobkynami a na druhej strane spolocnostou Dea Mineraloel alebo Shell & Dea Oil. Druhý zalobný dôvod uvedený subsidiárne sa zakladá na porusení zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu nesprávneho uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002, a najmä z dôvodu nerozsírenia uplatnenia ziadosti spolocnosti Shell o spoluprácu na zalobkyne. Tretí zalobný dôvod uvedený subsidiárne sa zakladá na porusení clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu údajného nedodrzania zásad upravujúcich stanovenie sumy pokuty. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na údajne nesprávnom konstatovaní existencie hospodárskej jednoty medzi zalobkynami a spolocnostou Dea Mineraloel alebo Shell & Dea Oil 24 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze im pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel v období od 3. septembra 1992 do 2. januára 2002, a za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil v období od 2. januára do 30. júna 2002 (dalej len "obdobie spolocného podniku"), porusila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003, pretoze nesprávne vylozila pojem podnik v zmysle clánku 81 ES. Úvodné pripomienky 25 Pokial ide o solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti alebo spolocného podniku v jej vlastníctve, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost alebo spolocný podnik majú samostatnú právnu subjektivitu, nestací na vylúcenie moznosti pripísat ich správanie materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [8]48/69, Zb. s. 619, bod 132). 26 Právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa totiz týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna akýkolvek subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [9]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, General Technic-Otis a i./Komisia, [10]T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07, Zb. s. II-4977, bod 53). 27 Súd Únie rovnako spresnil, ze pod pojmom podnik treba v tomto kontexte rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, [11]170/83, Zb. s. 2999, bod 11, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, [12]T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 124). Tiez zdôraznili, ze na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie dvoch spolocností vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr to, ci sa na trhu správajú jednotne. Môze byt preto nevyhnutné zistit, ci dve alebo viaceré spolocnosti, z ktorých kazdá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 140; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, [13]T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85, a rozsudok Vseobecného súdu General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 54). 28 Ak takáto hospodárska jednotka porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusenie (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 56, a rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 55). 29 Správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti z dôvodu ich príslusnosti k tomu istému podniku vtedy, ked táto dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, pretoze v tejto súvislosti podlieha rozhodujúcemu vplyvu materskej spolocnosti, a to vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 58, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [14]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 527). 30 Na správanie dcérskej spolocnosti na trhu má rozhodujúci vplyv materská spolocnost najmä v prípade, ked dcérska spolocnost v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej v danej súvislosti dala materská spolocnost (rozsudky Cour Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, body 133, 137 a 138, a zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, [15]C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27). 31 Na správanie dcérskej spolocnosti na trhu má v zásade rozhodujúci vplyv materská spolocnost aj vtedy, ked táto materská spolocnost má iba oprávnenie vymedzovat alebo schvalovat urcité strategické obchodné rozhodnutia v prípade potreby prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch dcérskej spolocnosti, zatial co oprávnenie urcovat stricto sensu obchodnú politiku dcérskej spolocnosti je delegované na vedúcich zamestnancov poverených jej prevádzkovým riadením, ktorých si materská spolocnost vybrala a ktorí zastupujú a presadzujú jej obchodné záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia, [16]T-25/06, Zb. s. II-5741, body 138 a 139). 32 Podla judikatúry uvedenej v bode 27 vyssie v prípade, ze je zabezpecená jednota správania dcérskej a materskej spolocnosti na trhu, a to najmä v prípadoch opísaných v bodoch 30 a 31 vyssie alebo prostredníctvom dalsích hospodárskych, organizacných a právnych väzieb spájajúcich spolocnosti, potom sú tieto spolocnosti súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria teda jeden podnik. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 59). 33 Judikatúra uvedená v bodoch 25 az 32 vyssie sa môze uplatnit tiez na pripísanie zodpovednosti jednej alebo viacerým materským spolocnostiam za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik (rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 52 az 56). 34 Na základe týchto pravidiel treba preskúmat tvrdenia zalobkýn a presnost zistení uvedených v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o pripísanie zodpovednosti zalobkyniam za konania Dea Mineraloel, ktorá bola v 100 % vlastníctve zalobkýn (prvá cast), a konania Shell & Dea Oil, ktorá bola v ich 50 % vlastníctve (druhá cast). O prvej casti týkajúcej sa pripísania zodpovednosti zalobkyniam za porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel (obdobie pred 2. januárom 2002) O napadnutom rozhodnutí 35 Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala tento záver: "... (545) Uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti si nevyzaduje kazdodenné prevádzkové riadenie dcérskej spolocnosti. Riadenie dcérskej spolocnosti môze byt zverené samotnej dcérskej spolocnosti, co vsak nevylucuje, ze materská spolocnost stanoví ciele a politiky, ktoré sa dotýkajú výkonnosti skupiny, ako aj jej koherentnosti, a sankcionuje akékolvek správanie, ktoré je v rozpore s uvedenými cielmi a politikami. RWE preto pripústa, ze RWE AG sa venovala takým vseobecným oblastiam, akými sú stratégia, plánovanie, kontrola a financovanie na úcet skupiny RWE, a dostávala technické správy. RWE tiez vyhlasuje, ze hoci ani [predstavenstvo], ani dozorná rada [RWE Dea] nevykonávali vplyv na cinnosti spolocnosti Dea Mineraloel, zaujímali sa o cinnosti Dea Mineraloel... ktoré zahrnovali kapitál, vývoj prirázok/zisku, riziká atd., a ze vychádzali zo správ, ktoré dostávali a na základe ktorých, kedze sa zdali byt presné, nebolo potrebné vykonávat aktívny dohlad nad týmito cinnostami... Tieto vyhlásenia skutocne preukazujú, ze [zalobkyne] mali záujem a schopnost vykonávat aspon kontrolu strategických a financných aspektov svojich dcérskych spolocností a ze skutocne vykonávali (urcitú) kontrolu nad niektorými strategickými aspektmi, ako aj prostredníctvom systému správ. (546) Tvrdenia, podla ktorých mal parafínový gác pre RWE iba velmi obmedzený význam a ze prijaté správy sa zdali byt presné a ze v dôsledku toho RWE AG alebo [RWE Dea] aktívne nekontrolovali cinnosti spolocnosti Dea Mineraloel, nie sú dostatocným dôkazom, pokial ide o skutocnú samostatnost dcérskej spolocnosti. Skutocnost, ze sama materská spolocnost sa nepodielala na rôznych cinnostiach, nie je rozhodujúca, pokial ide o otázku, ci treba prijat záver, ze spolu so svojimi prevádzkovými jednotkami v rámci skupiny tvorí jeden hospodársky subjekt. Rozdelenie úloh je v rámci skupiny spolocností obvyklým javom. Hospodárska jednotka podla definície vykonáva súbor hlavných funkcií hospodárskeho subjektu v rámci právnických osôb, ktoré túto jednotku tvoria. ... (553) Komisia prijala záver, ze RWE AG a [RWE Dea] uplatnovali rozhodujúci vplyv a skutocnú kontrolu nad [spolocnostou Dea Mineraloel] od 3. septembra 1992 do 1. januára 2002, [takze] sú súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia." O domnienke existencie hospodárskej jednoty medzi dcérskou spolocnostou a jej jedinou materskou spolocnostou 36 Treba pripomenút, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Na existenciu domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze sa jej dcérska spolocnost správa na trhu nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 60 a 61 a tam citovanú judikatúru). 37 Okrem toho podla judikatúry domnienka zodpovednosti zalozená na tom, ze jedna spolocnost vlastní celé základné imanie inej spolocnosti, sa uplatnuje nielen v prípade, ak existuje priamy vztah medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, ale aj v prípade, ako v prejednávanej veci, ked je tento vztah nepriamy vzhladom na existenciu prostrednej spolocnosti (rozsudok Súdneho dvora z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, [17]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 90). 38 Materská spolocnost, ktorá vlastní takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, sa v zásade nachádza v rovnakej situácii, ako je situácia výlucného vlastníka, pokial ide o jej právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti so zretelom na hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré ju s uvedenou dcérskou spolocnostou spájajú. Komisia je preto oprávnená uplatnit na túto situáciu rovnaký dôkazný rezim, a to uplatnit domnienku, ze uvedená materská spolocnost skutocne vyuzíva svoju právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Zaiste, nie je vylúcené, ze v urcitých prípadoch môzu mensinoví spolocníci disponovat vo vztahu k dcérskej spolocnosti právami umoznujúcimi spochybnit vyssie uvedenú analógiu. Okrem skutocnosti, ze takéto práva sa vo vseobecnosti nevztahujú na úplne zanedbatelné podiely, akými sú podiely dotknuté v prejednávanej veci, vsak zalobkyne v prejednávanej veci neuviedli nijaký dôkaz takejto povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia, [18]T-217/06, Zb. s. II-2593, bod 53). 39 Pokial nie je domnienka vyvrátená, Komisia môze preukázat, ze dcérska spolocnost, ako aj priame a nepriame materské spolocnosti sú súcastou tej istej hospodárskej jednotky, v dôsledku coho tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry spomínanej v bode 27 vyssie. Skutocnost, ze materské spolocnosti a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje urcit rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materským spolocnostiam bez toho, aby bolo potrebné preukázat ich osobnú úcast na porusení (pozri judikatúru citovanú v bode 32 vyssie). 40 Podla judikatúry na úcely vyvrátenia domnienky opísanej v bode 36 vyssie zalobkyniam prinálezalo predlozit akýkolvek dôkaz týkajúci sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi nimi a spolocnostou Dea Mineraloel, ktorý by povazovali za spôsobilý preukázat, ze spolu netvorili jednu hospodársku jednotku. Vseobecný súd musí totiz pri svojom posúdení zohladnit vsetky predlozené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môzu lísit v závislosti od charakteristík kazdej veci (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, [19]T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 65). 41 Predmetná domnienka sa zakladá na konstatovaniach, podla ktorých jednak spolocnost, ktorá vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti, môze okrem výnimocných okolností a len vzhladom na tento podiel na základnom imaní uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, a jednak neexistenciu skutocného uplatnovania tohto vplyvu mozno za bezných okolností najúcinnejsie zistit v prípade subjektov, voci ktorým bola táto domnienka uplatnená (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [20]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 60). 42 Navyse uplatnenie takej výnimky je odôvodnené skutocnostou, ze ak je materská spolocnost jediným akcionárom dcérskej spolocnosti, má k dispozícii vsetky nástroje, ktoré prichádzajú do úvahy, na zabezpecenie zosúladenia obchodného správania dcérskej spolocnosti so svojím obchodným správaním. Konkrétne práve jediný akcionár v zásade urcuje rozsah nezávislosti dcérskej spolocnosti vypracovaním stanov dcérskej spolocnosti, vyberá jej vedúcich zamestnancov, prípadne prostredníctvom úcasti svojich zástupcov v orgánoch dcérskej spolocnosti prijíma alebo schvaluje strategické obchodné rozhodnutia dcérskej spolocnosti. Hospodárska jednota medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou je zvycajne chránená povinnostami vyplývajúcimi z práva obchodných spolocností clenských státov, akými sú napríklad vedenie konsolidovaného úctovníctva a povinnost dcérskej spolocnosti pravidelne informovat materskú spolocnost o svojich cinnostiach, ako aj schvalovaním rocnej úctovnej závierky dcérskej spolocnosti valným zhromazdením, ktoré tvorí jediná materská spolocnost, co nevyhnutne znamená, ze materská spolocnost sleduje - aspon vseobecne - obchodné cinnosti dcérskej spolocnosti. 43 Uplatnenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie jej dcérskej spolocnosti je teda odôvodnené, pokial sa vztahuje na typické situácie týkajúce sa vztahov medzi dcérskou spolocnostou a jej jedinou materskou spolocnostou, pricom je stanovené, ze skutocnost, ze jediná materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, v zásade znamená, ze tieto spolocnosti sa na trhu správajú jednotne. 44 Nic to nemení na tom, ze dotknuté spolocnosti môzu v nadväznosti na oznámenie o výhradách bez obmedzení preukázat, ze mechanizmy opísané v bode 42 vyssie, ktoré zvycajne vedú k zosúladeniu obchodného správania dcérskej spolocnosti s obchodným správaním jej materskej spolocnosti, nefungovali obvyklým spôsobom, takze hospodárska jednota skupiny bola narusená. O tvrdeniach zalobkýn týkajúcich sa vyvrátenia domnienky 45 Zalobkyne v prejednávanom prípade nespochybnujú, ze na základe toho, ze RWE Dea vlastní celé základné imanie spolocnosti Dea Mineraloel a RWE AG vlastní 99,4 % základného imania spolocnosti RWE Dea, sa Komisia mohla domnievat, ze v prípade nepreukázania opaku tieto spolocnosti skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodné správanie spolocnosti Dea Mineraloel. 46 Domnievajú sa vsak, ze v odpovedi na oznámenie o výhradách predlozili dostatocné dôkazy na vyvrátenie domnienky. - O prevádzkovej nezávislosti spolocnosti Dea Mineraloel 47 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne usúdila, ze na uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie dcérskej spolocnosti bolo potrebné "prevziat" správu obvyklých zálezitostí dcérskej spolocnosti. Ich tvrdenia predlozené v odpovediach na oznámenie o výhradách tak boli dostatocné na vyvrátenie domnienky. 48 V prvom rade zalobkyne spresnujú, ze RWE AG ako hlavná spolocnost skupiny sa zameriava na úlohy riadenia skupiny, akými sú stratégia, plánovanie, kontrola a financovanie. RWE AG neuplatnovala nijaký vplyv na prevádzkovú cast cinnosti spolocností RWE Dea alebo Dea Mineraloel. 49 Vseobecný súd uz v tejto súvislosti rozhodol, ze skutocnost, ze urcitá dcérska spolocnost má svoje vlastné miestne vedenie a vlastný majetok, sama osebe nepreukazuje, ze svoje správanie na trhu urcuje nezávisle od svojej materskej spolocnosti. Rozdelenie úloh medzi dcérske spolocnosti a ich materské spolocnosti a osobitne zverenie prevádzkového riadenia miestnemu vedeniu stopercentnej dcérskej spolocnosti je beznou praxou velkých podnikov, ktoré sa skladajú z mnohých dcérskych spolocností, ktoré v konecnom dôsledku vlastní tá istá hlavná materská spolocnost. Preto v prípade, ak materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo podiela na porusení, dôkazy predlozené v tejto súvislosti nie sú spôsobilé vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou a hlavnou materskou spolocnostou na správanie dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Alliance One International/Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 130 a 131). 50 Tento prístup je odôvodnený tiez skutocnostou, ze v prípade dcérskej spolocnosti, ktorej základné imanie je v 100 % alebo takmer 100 % vlastníctve jedinej materskej spolocnosti, v zásade existuje len jeden obchodný záujem a clenov orgánov dcérskej spolocnosti ustanovuje a vymenúva jediný akcionár, ktorý im môze dávat prinajmensom neformálne pokyny a urcovat im kritériá výkonnosti. Preto v takom prípade nevyhnutne existuje vztah dôvery medzi vedúcimi zamestnancami dcérskej spolocnosti a vedúcimi zamestnancami materskej spolocnosti, pricom vedúci zamestnanci dcérskej spolocnosti nevyhnutne konajú tak, ze zastupujú a podporujú jediný existujúci obchodný záujem, a to obchodný záujem materskej spolocnosti (pozri tiez bod 31 vyssie). Jednota správania materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti na trhu je teda zarucená napriek akejkolvek nezávislosti priznanej vedúcim zamestnancom dcérskej spolocnosti, pokial ide o prevádzkové riadenie dcérskej spolocnosti, ktoré spadá pod urcovanie obchodnej politiky dcérskej spolocnosti stricto sensu. Okrem toho spravidla práve jediný akcionár sám a podla svojich vlastných záujmov urcuje pravidlá rozhodovania dcérskej spolocnosti a rozhoduje o rozsahu prevádzkovej nezávislosti tejto spolocnosti, co môze podla vlastnej vôle zmenit tým, ze zmení pravidlá fungovania dcérskej spolocnosti, alebo v rámci restrukturalizácie, ci dokonca vytvorením neformálnych rozhodovacích mechanizmov. Vedúci zamestnanci dcérskej spolocnosti preto v zásade pri výkone svojich samostatných právomocí zabezpecujú súlad obchodného správania dcérskej spolocnosti s obchodným správaním zvysku skupiny. 51 V druhom rade treba doplnit, ze skutocnosti, na ktoré poukázali zalobkyne, patria do koncepcie decentralizovaného riadenia, ktoré je typické pre velké podniky, ktoré sa zaoberajú rôznymi cinnostami, a nevyplývajú z nijakej výnimocnej okolnosti. Naproti tomu zalobkyne pripústajú, ze RWE AG sa na úcet skupiny zameriavala na také oblasti, akými sú stratégia, plánovanie, kontrola a financovanie, a od spolocnosti Dea Mineraloel prijímala technické správy, zatial co RWE Dea sa zaujímala o cinnosti spolocnosti Dea Mineraloel, ktoré zahrnovali kapitál, o zvysovanie prirázok alebo ziskov a o riziká. 52 V tretom rade podla zalobkýn Komisia zvolila prístup, ktorý nie je v súlade s napadnutým rozhodnutím, pretoze preskúmala prevádzkové riadenie v kontexte pripísania zodpovednosti týmto materským spolocnostiam za konania spolocného podniku spolocností BP a Mobil (odôvodnenie 374 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak odmietla zohladnit prevádzkovú nezávislost spolocnosti Dea Mineraloel. 53 V tejto súvislosti treba zdôraznit (pozri tiez analýzu druhej casti tohto zalobného dôvodu), ze príslusné právomoci jednotlivých materských spolocností predstavujú relevantný prvok pri posudzovaní pripísatelnosti zodpovednosti materským spolocnostiam za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik, kedze spolocné vedenie spolocného podniku svedcí o hospodárskej jednote medzi spolocným podnikom a materskými spolocnostami vykonávajúcimi uvedené spolocné vedenie. V prípade spolocnosti Dea Mineraloel vsak nejde o spolocný podnik, ale o dcérsku spolocnost v 100 % vlastníctve spolocnosti RWE Dea, na ktorú sa uplatnuje odlisné pravidlá dokazovania z dôvodu existencie jediného akcionára, jediného obchodného záujmu a skutocnosti, ze vsetci vedúci zamestnanci boli priamo alebo nepriamo ustanovení a vymenovaní jedinou materskou spolocnostou (pozri body 42 a 50 vyssie). 54 V dôsledku toho je tvrdenie zalozené na pripísaní zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik zalozený spolocnostami BP a Mobil, irelevantné. 55 Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn zalozené na prevádzkovej nezávislosti spolocnosti Dea Mineraloel, ktoré nemôzu preukázat, ze hospodárska jednota medzi touto spolocnostou a zalobkynami bola narusená, treba zamietnut. - O neexistencii vplyvu na cinnosti týkajúce sa parafínových voskov a malý percentuálny podiel predaja týchto výrobkov na obrate spolocnosti Dea Mineraloel 56 Zalobkyne tvrdia, ze RWE AG nedala spolocnosti Dea Mineraloel nijaký pokyn v súvislosti so správou bezných zálezitostí. Získanie súhlasu predstavenstva a dozornej rady spolocnosti RWE AG bolo potrebné iba na úcely realizácie velkých projektov, ktoré mali pre celú skupinu velký význam. Kedze vsak cinnost v oblasti "parafínových voskov" nemala pre skupinu ako celok nikdy význam, uvedeným orgánom spolocnosti RWE AG neboli nikdy adresované otázky týkajúce sa riadenia tejto oblasti. 57 Zalobkyne tiez uvádzajú, ze ani predstavenstvo, ani dozorná rada spolocnosti RWE Dea neuplatnovali vplyv na cinnost spolocnosti Dea Mineraloel v oblasti "parafínových voskov", ani nedávali tejto spolocnosti pokyny týkajúce sa tejto cinnosti. Okrem toho, pokial ide o výrobu parafínových voskov, predstavenstvo spolocnosti RWE Dea vedelo iba o týzdennom predkladaní správ obsahujúcich súhrn výsledkov cinnosti Mineralölwerk Grasbrook. Toto týzdenné predkladanie správ v podstate zodpovedalo mesacnému výsledku, ktorý poskytovalo úctovné oddelenie. Z pohladu predstavenstva spolocnosti RWE Dea preto nebolo potrebné aktívne sprevádzat cinnost v oblasti "parafínových voskov". 58 Podla zalobkýn cinnost dotknutá kartelom predstavovala iba 0,1 az 0,2 % obratu spolocnosti Dea Mineraloel, co je "silným znakom" neexistencie rozhodujúceho vplyvu vedúcich zamestnancov skupiny. 59 Po prvé podla judikatúry skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 81 ES. Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti tak nevyzaduje preukázanie toho, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porusovaniu. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze vedúci zamestnanci materskej spolocnosti nevedia o porusení a nevydávajú pokyny, pokial ide o výrobu alebo predaj výrobkov, ktorých sa týka kartel, je z hladiska vyvrátenia domnienky irelevantná (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 58 a 83, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Shell Petroleum a i./Komisia, [21]T-38/07, Zb. s. II-4383, body 69 a 70). 60 Rovnako z totozných dôvodov skutocnost, ze oblast alebo cinnost, ktorej sa týka porusenie, predstavuje len malý percentuálny podiel na vsetkých cinnostiach skupiny alebo materskej spolocnosti, nie je spôsobilá preukázat nezávislost uvedenej dcérskej spolocnosti od jej materskej spolocnosti, a preto nemá vplyv na uplatnenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie dcérskej spolocnosti na trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Arkema/Komisia, T-168/05, neuverejnený v Zbierke, bod 79; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [22]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 144). 61 Okrem toho malý podiel predaja výrobkov, ktorých sa týkal kartel, na obrate skupiny nemení skutocnost, ze výsledky dosiahnuté v tejto oblasti vo vseobecnosti patria do konsolidovaných výsledkov materských spolocností. Výnosnost týchto cinností predstavuje pre materské spolocnosti a celú skupinu záujem. 62 Navyse treba pripomenút, ze prítomnost formálnych pokynov zo strany materskej spolocnosti urcených pre jej dcérsku spolocnost sa nevyhnutne nevyzaduje, aby bola medzi uvedenými spolocnostami preukázaná hospodárska jednota (pozri bod 31 vyssie). Hospodárska jednota medzi nimi je totiz zarucená, pokial je oprávnenie urcovat stricto sensu obchodnú politiku dcérskej spolocnosti delegované na vedúcich zamestnancov poverených jej prevádzkovým riadením, ktorých si materská spolocnost vybrala, drzí ich na ich pozíciách a ktorí zastupujú a presadzujú jediný existujúci obchodný záujem, t. j. obchodný záujem materskej spolocnosti, ktorá je jediným vlastníkom. Uvedení vedúci zamestnanci tak zabezpecujú súlad obchodného správania dcérskej spolocnosti s obchodným správaním materskej spolocnosti v rámci výkonu ich samostatných právomocí (pozri bod 50 vyssie). Zásah materskej spolocnosti môze byt teda vyhradený pre situácie, ked výsledky dcérskej spolocnosti nie sú v súlade s ocakávaniami materskej spolocnosti, zatial co v prípade obvyklej výkonnosti sa môze materská spolocnost obmedzit na sledovanie cinností dcérskej spolocnosti prostredníctvom správ, ktoré táto dcérska spolocnost vyhotovuje, a schvalovania prípadných strategických rozhodnutí. 63 Tvrdenia zalobkýn zalozené na neexistencii vplyvu, ktorý uplatnovali v oblasti parafínových voskov, tak musia byt zamietnuté. 64 V dôsledku toho treba potvrdit zistenie Komisie, podla ktorého boli zalobkyne a Dea Mineraloel súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia v období od 3. septembra 1992 do 1. januára 2002. Komisia sa preto nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked im pripísala zodpovednost za porusenie. O údajnej objektívnej zodpovednosti zalobkýn 65 Zalobkyne sa domnievajú, ze prístup, ktorý Komisia v prejednávanom prípade zvolila, zahrnuje zodpovednost, ktorá "prakticky nemá prvok zavinenia", co je v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti. Zamietnutie tvrdení zalobkýn uvedených na úcely vyvrátenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu by viedlo k zmene uvedenej domnienky na nevyvrátitelnú domnienku existencie hospodárskej jednotky za predpokladu dcérskych spolocností v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti. 66 Treba pripomenút, ze uplatnenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie jej dcérskej spolocnosti je odôvodnené v rozsahu, v akom sa týka typických situácií, pokial ide o vztahy medzi dcérskou spolocnostou a jedinou materskou spolocnostou, a ze uvedená domnienka nie je nevyvrátitelná (pozri body 41 az 44 vyssie). 67 Vyvrátenie domnienky vsak nie je otázkou mnozstva a podrobnosti dôkazov v prípade, ked tieto dôkazy preukazujú beznú organizáciu v rámci velkého nadnárodného podniku, v ktorom sú právomoci prevádzkového riadenia delegované na vedúcich zamestnancov jeho miestnych pobociek. Na vyvrátenie domnienky treba uviest výnimocné okolnosti, ktoré preukazujú, ze napriek tomu, ze materské spolocnosti vlastnia celé základné imanie svojich dcérskych spolocností skupiny, bola hospodárska jednota skupiny narusená, pretoze mechanizmy zarucujúce zosúladenie obchodného správania dcérskych spolocností a materských spolocností riadne nefungovali. 68 Okrem toho podla zásady individualizácie trestov a sankcií, ktorá sa uplatnuje v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií podla pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, podnik mozno sankcionovat len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [23]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). 69 Táto zásada sa vsak musí zosúladit s pojmom podnik a judikatúrou, podla ktorej skutocnost, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti skupiny spolocností. Treba teda konstatovat, ze zalobkyne boli osobne sankcionované za porusenie, o ktorom sa predpokladá, ze sa ho dopustili samy, z dôvodu svojich úzkych hospodárskych, organizacných a právnych väzieb so spolocnostou Dea Mineraloel, ktoré vyplývali z toho, ze zalobkyne vlastnili celé jej základné imanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 34). 70 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia mohla na základe predmetnej domnienky, ktorá v prejednávanej veci nebola vyvrátená, konstatovat, ze zalobkyne boli súcastou "podniku", ktorý porusil clánok 81 ES. Zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií boli preto dodrzané. 71 Z toho vyplýva, ze táto výhrada musí byt odmietnutá. 72 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba prijat záver, ze Komisia neporusila clánok 81 ES a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ked zalobkyniam pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel. 73 V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu. O druhej casti týkajúcej sa pripísania zodpovednosti zalobkyniam za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil (obdobie od 2. januára do 30. júna 2002) 74 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked im pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil, spolocný podnik vo vlastníctve spolocností RWE Dea a Shell, z ktorých kazdá vlastní 50 % podiel, v období existencie spolocného podniku od 2. januára do 30. júna 2002. Tvrdia, ze Shell od vytvorenia spolocného podniku prebrala nad týmto podnikom prevádzkovú kontrolu. Komisia preto nemôze zalobkyniam ulozit pokutu za porusenie, ktorého sa dopustil tento subjekt. 75 Komisia v napadnutom rozhodnutí povazovala Shell a RWE za solidárne zodpovedné za protisútazné konania spolocnosti Shell & Dea Oil (odôvodnenie 552 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyniam pripísala zodpovednost za také konania na základe týchto úvah: "... (510) Ked Shell a [RWE Dea] v januári 2002 vytvorili svoj spolocný podnik, existujúca spolocnost, Dea Mineraloel... slúzila ako prostredník spolocného podniku, ktorý bol 2. januára 2002 premenovaný na Shell & Dea Oil GmbH a zároven sa stal dcérskou spolocnostou pod spolocnou kontrolou spolocností Deutsche Shell GmbH (50 %) a [RWE Dea] (50 %). Úcelom spolocného podniku bolo, ze po prechodnom období, ktoré zacalo vytvorením spolocného podniku a skoncilo sa najneskôr 1. júla 2004, Shell nadobudne výlucnú kontrolu nad pridruzenými cinnostami. Pocas prechodného obdobia mal kazdý akcionár ustanovit clena správnej rady, ktorí boli poverený správou bezných zálezitostí spolocného podniku, pricom predseda správnej rady disponoval rozhodujúcim hlasom a bol ustanovený spolocnostou Shell. Okrem toho kazdá zo strán disponovala urcitým právom veta, ktorého úcelom bolo chránit ich rozhodujúci vplyv v spolocnom podniku, pricom Shell a RWE preto pocas prechodného obdobia vykonávali spolocnú kontrolu nad spolocným podnikom [poznámka pod ciarou c. 666 napadnutého rozhodnutia, ktorá v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie o povolení koncentrácie]. ... (549) [Z judikatúry a najmä z rozsudku Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [24]T-314/01, Zb. s. II-3085] vyplýva, ze riadiaca právomoc, ktorú má jedna spolocnost v druhej spolocnosti, môze predstavovat skutkový dôkaz o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na iný podnik. V prejednávanom prípade právomoc spolocností Shell a RWE vykonávat v rámci správnej rady spolocné riadenie spolocného podniku bola preukázaná (pozri odôvodnenie 510) na základe dohody o spolocnom podniku. Clenovia správnej rady poverení beznými cinnostami spolocného podniku museli byt tiez ustanovení kazdým [spolocníkom]. Rozhodnutia zhromazdenia [spolocníkov] sa museli prijímat jednoduchou väcsinou (kedze kazdá strana vlastnila 50 % hlasovacích práv, mohli byt rozhodnutia zablokované ktoroukolvek zo strán). Pocas dotknutého obdobia sa museli niektoré rozhodnutia prijímat výborom spolocného podniku zlozeného zo siestich clenov, z ktorých polovicu ustanovil kazdý [spolocník], pricom rozhodnutia vyzadovali jednomyselnost. Výbor spolocného podniku mal volnost a oprávnenie v prípade urcitého poctu takých strategických rozhodnutí, akými sú podnikový plán, rocný prevádzkový rozpocet, organizacné zmeny v rámci spolocného podniku, investície presahujúce urcitú hranicu a menovanie clenov správnej rady ('právo veta` spomenuté v odôvodnení 510). V dôsledku toho na základe tohto práva veta chrániaceho rozhodujúci vplyv kazdej zo strán v spolocnom podniku Komisia dospela k záveru, ze pocas obdobia existencie spolocného podniku Shell a RWE vykonávali spolocnú kontrolu nad spolocným podnikom [pozri poznámku pod ciarou c. 680 napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie o povolení koncentrácie]. (550) Za týchto okolností skutocnost, ze predseda správnej rady, ktorého ustanovila spolocnost Shell, disponoval rozhodujúcim hlasom, nemozno povazovat za významný ani rozhodujúci faktor, ktorý by mohol spochybnit spolocnú zodpovednost spolocností Shell a RWE..., pretoze tento systém nemá vplyv na právo veta. Vzhladom na struktúru riadenia spolocného podniku, tvrdenie, ktoré uviedla RWE, podla ktorého obchodná a tarifná politika spolocného podniku vyplýva z rozhodnutí a kontroly samotnej spolocnosti Shell a riadenie spolocného podniku bolo zahrnuté do struktúry spolocnosti Shell, nemozno pripustit. Rovnako skutocnost, ktorá sa predpokladala od vytvorenia spolocného podniku, ze Shell prevezme celkovú kontrolu cinnosti po prechodnom období, nemení nic na tom, ze pocas prechodného obdobia zostal spolocný podnik z dôvodov uvedených v odôvodneniach 510 a 549 pod spolocnou kontrolou spolocností Shell a RWE. (551) V dôsledku toho vzhladom na právomoc spolocného vedenia (a najmä výboru spolocného podniku) a skutocnost, ze Shell a RWE spolocne kontrolovali 100 % základného imania spolocného podniku (kazdá vlastnila 50 %), sú závery týkajúce sa zodpovednosti kazdej z materských spolocností v prejednávanej veci v súlade s rozsudkom [Avebe/Komisia]. (553) ... RWE AG a RWE-Dea AG uplatnovali rozhodujúci vplyv a skutocnú kontrolu nad [spolocným podnikom] od 2. januára 2002 do 30. júna 2002 (spolocne so skupinou Shell). V dôsledku toho musia byt RWE AG a RWE-Dea AG povazované za spolocne a nerozdielne zodpovedné spolu so skupinou Shell za správanie... spolocnosti Shell & Dea Oil v období od 2. januára 2002 do 30. júna 2002. Co sa týka oboch období, RWE AG a RWE-Dea AG sú súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia." 76 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia v napadnutom rozhodnutí, rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia ([25]T-314/01, Zb. s. II-3085), nezakladá vseobecnú domnienku, pokial ide o uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie urcitého spolocného podniku, ktorého rovnocennými spoluvlastníkmi sú dve materské spolocnosti. 77 Po druhé zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala "spolocné riadenie" spolocného podniku spolocnostami Shell a RWE. Zdôraznujú, ze spolocné riadenie bolo preukázané v rozsudku Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 76 vyssie, na základe nepriamych dôkazov, ktoré v prejednávanej veci chýbajú. 78 Konkrétne vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, materské spolocnosti boli "spolocne zodpovedné" za politiku podniku a boli rovnocenne zastúpené vo vsetkých orgánoch, vrátane riadiacich orgánov (riaditelia). Naproti tomu v prejednávanom prípade, aj ked bolo riadenie zabezpecené paritným spôsobom, predseda správnej rady, ktorého ustanovila spolocnost Shell, disponoval v prípade rovnosti hlasov rozhodujúcim hlasom. 79 Okrem toho vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, spolocný podnik mal pravidelne predkladat osobám, ktoré poverili obe materské spolocnosti, správy. V prejednávanom prípade bolo riadenie od pociatku zahrnuté do rozhodovacích a organizacných struktúr skupiny Shell. 80 Po tretie zalobkyne sa domnievajú, ze vlastnosti riadenia spolocnosti Shell & Dea Oil vyplývajúce z jeho prechodnej povahy vylucovali spolocné riadenie. 81 V tejto súvislosti tvrdia, ze podla ustanovení dohody o spolocnom podniku mala Shell získat väcsinu podielov v spolocnom podniku s úcinnostou po uplynutí urcitej lehoty, zatial co RWE získala právo ponúknut spolocnosti Shell svoje podiely v spolocnom podniku. V konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia o povolení koncentrácie (o ktoré sa Komisia oprela v odôvodneniach 510, 530 a 549 napadnutého rozhodnutia), Komisia preskúmala a preukázala priamo získanie výlucnej kontroly spolocnostou Shell a nie získanie spolocnej kontroly. 82 Zahrnutie riadenia spolocnosti Shell & Dea Oil do rozhodovacích a organizacných struktúr spolocnosti Shell vyplývalo najmä z procesných pravidiel vyhotovených pre jej riaditelstvo. V súlade s bodom 1.1 uvedených pravidiel mala byt správna rada spolocnosti Shell & Dea Oil integrovaná do spolocnosti Shell Europe Oil Products Ltd. V súlade s bodom 1.2 tých istých pravidiel predseda správnej rady spolocnosti Shell & Dea Oil bol zodpovedný za organizovanie správnej rady podla medzinárodných noriem spolocnosti Shell. Podla bodu 3 uvedených pravidiel bol kazdý clen správnej rady súcastou rozhodovacích a organizacných struktúr spolocnosti Shell. Podla bodu 4 tých istých pravidiel mal predseda správnej rady povinnost spolupracovat s predsedom spolocnosti Shell Europe Oil Products. 83 Tieto rozhodovacie a organizacné struktúry boli zavedené a uplatnované od vytvorenia spolocného podniku. Napríklad pán S., ktorý bol po vytvorení spolocného podniku poverený riadením predaja parafínových voskov, nepredlozil správnej rade spolocného podniku správu. Svoju správu predlozil priamo pánovi G., ktorý bol v Európe správcom zodpovedným za parafínové vosky skupiny Shell v rámci spolocnosti Shell UK Oil Products Ltd. Pokial ide o distribucnú politiku a prevádzkovú cinnost spolocnosti Shell & Dea Oil v oblasti parafínových voskov, orgánu nebol daný nijaký pokyn, prostredníctvom ktorého by RWE Dea mohla uplatnovat vplyv na základe svojej menovacej právomoci vyplývajúcej z jej postavenia spolocníka. Od vytvorenia spolocného podniku riadila distribucnú politiku a prevádzkovú cinnost prakticky výlucne spolocnost Shell. 84 Integrácia spolocného podniku do struktúry spolocnosti Shell sa prejavila tiez v iných významných oblastiach podniku. Takisto bol vytvorený projekt s názvom "Získanie financnej kontroly", ktorého cielom bolo uplatnovat aj na spolocnost Shell & Dea Oil systémy predkladania správ spolocnosti Shell a pripravit uplatnovanie týchto systémov na úctovníctvo bývalej Dea Mineraloel. V tejto súvislosti Shell & Dea Oil - ako vyplýva z dokumentu s názvom "Kurzinformationen zum FCP-Projekt" (Strucný oznam týkajúci sa projektu FCP) - sa uz povazovala za súcast európskej organizácie spolocnosti Shell. Podla uvedeného dokumentu "princíp dohody o spolocnom podniku zahrn[oval], ze spolocný podnik mal ako súcast európskej organizácie spolocnosti Shell prijat normy, systémy, postupy a kultúru spolocnosti Shell", co bol "dôvod, preco v rámci zriadenia spolocného podniku, Shell [&] Dea Oil, mali byt prevádzkové postupy spolocností Shell a Dea zjednotené", pricom bolo spresnené, ze "prevádzkové postupy spolocnosti Shell predstav[ovali] normu, ktorú bolo potrebné dosiahnut". 85 Zalobkyne dalej uvádzajú, ze pocas existencie spolocného podniku zamestnanci úctovného oddelenia spolocnosti RWE Dea nemali prístup k úctom spolocnosti Shell & Dea Oil. 86 Podla zalobkýn preto skutocnosti, ktoré uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, nepreukazujú existenciu "spolocného riadenia" v zmysle rozsudku Avebe/Komisia, uz citovaného v bode 76 vyssie, ale nanajvýs spolocnú kontrolu v zmysle clánku 3 ods. 1 a clánku 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([26]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Preukázanie spolocného riadenia by z kvalitatívneho hladiska islo dalej nez preukázanie týkajúce sa spolocnej kontroly a jeho predpokladom by bolo, ze materské spolocnosti skutocne a aktívne spolocne riadia zálezitosti. 87 Vzhladom na to, ze Komisia v prejednávanom prípade nepredlozila dôkaz o spolocnom riadení, malo by byt napadnuté rozhodnutie zrusené v rozsahu, v akom Komisia zalobkyniam pripisuje zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Shell & Dea Oil. 88 Po prvé sa Komisia domnieva, ze existuje domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu oboma materskými spolocnostami na obchodné správanie spolocného podniku, pokial sa preukáze nielen spolocná kontrola (takmer) 100 % obchodného podielu, ale tiez právomoc oboch materských spolocností vykonávat spolocné riadenie obchodnej politiky spolocného podniku. 89 Po druhé sa Komisia domnieva, ze preukázala existenciu právomoci vykonávat spolocné riadenie, pricom sa odvolala na ustanovenia dohody o spolocnom podniku. Zalobkyne nespochybnili, ze okolnosti, ktoré uviedla Komisia, preukazujú existenciu rozhodujúceho vplyvu oboch materských spolocností na strategické rozhodnutia spolocnosti Shell & Dea Oil. Vzhladom na to, ze materské spolocnosti mali lepsiu pozíciu na posúdenie konkrétneho usporiadania kontrolných vztahov, majú povinnost predlozit dôkaz o opaku, pokial Komisia na základe okolností, ktoré uviedla, preukáze existenciu právomoci vykonávat spolocnú kontrolu obchodnej politiky spolocného podniku, cím zalozí domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu oboma materskými spolocnostami. 90 Zalobkyne namietajú iba to, ze neuplatnovali nijaký vplyv na distribucnú a cenovú politiku, t. j. na prevádzkové riadenie spolocnosti Shell & Dea Oil. Tvrdia, ze kazdodenné riadenie spolocného podniku bolo integrované do "rozhodovacích a organizacných struktúr" skupiny Shell. Podla Komisie vsak na úcely preukázania existencie hospodárskeho subjektu stací, aby sa rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskými spolocnostami týkal obchodnej politiky dcérskej spolocnosti v sirsom zmysle, a to najmä strategických rozhodnutí. V dôsledku toho tvrdenie zalozené na uprednostnovanej moznosti, ze skupina Shell uplatnuje vplyv na distribucnú a cenovú politiku Shell & Dea Oil, vsak nestací na preukázanie, ze obe materské spolocnosti spolocne neuplatnovali vplyv. 91 Okrem toho z ustanovení dohody o spolocnom podniku vyplýva, ze obe materské spolocnosti riadili spolocný podnik spolocne. RWE Dea a Deutsche Shell boli v zhromazdení spolocníkov zastúpené paritne, pretoze vlastnili rovnaké podiely na základnom imaní spolocného podniku. Rovnako zlozenie výboru spolocného podniku a správnej rady bolo paritné. Obe materské spolocnosti mali tiez rovnaký pocet zástupcov v dozornej rade. 92 Zatial co RWE vymenovala predsedu výboru spolocného podniku a predsedu dozornej rady, spolocnost Shell so súhlasom spolocnosti RWE ustanovila predsedu predstavenstva. V prípade rovnosti hlasov mal predseda rozhodujúce právo veta, pricom clenovia správnej rady mali povinnost vynalozit maximálne úsilie, ktoré je primerane mozné na úcely dosiahnutia dohody v rámci prijímania rozhodnutia. Navyse cast clenov predstavenstva zalobkýn bola vymenovaná za clenov dozornej rady spolocného podniku. 93 Pokial ide o rozdelenie právomoci, správna rada bola jediná zodpovedná za prevádzkové riadenie spolocného podniku, avsak podliehala kontrole a riadiacej právomoci výboru spolocného podniku a zhromazdenia spolocníkov. Toto usporiadanie bolo doplnené povinnostou poskytovat informácie a predkladat správy, ako aj právom materských spolocností na audit. Zalobkyne preto na rozdiel od toho, co tvrdia, získali informácie, ktoré sa ich týkali, a samy mohli vykonat kontroly. 94 Podla Komisie boli strategické otázky vyhradené výboru spolocného podniku a v poslednom stupni zhromazdeniu spolocníkov, v rámci ktorého sa rozhodnutia prijímali jednoduchou väcsinou. V rámci zhromazdenia spolocníkov a výboru spolocného podniku sa obe materské spolocnosti mali snazit "zamedzit rovnosti hlasov", pricom v prípade neúspechu mali riesenie nájst vlastné materské spolocnosti kazdej skupiny. 95 Podla Komisie spolocný podnik nepodliehal nezávislému riadeniu oboma materskými spolocnostami a obe materské spolocnosti sa mali dohodnút na spolocnom postupe v prípade akýchkolvek otázok. Navyse obe materské spolocnosti boli rovnako informované o cinnostiach spolocného podniku a na základe správ, ktoré im boli predkladané, mohli uplatnovat svoj vplyv v orgánoch spolocného podniku. Táto skutková situácia je základom pre domnienku, ze obe materské spolocnosti skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku Shell & Dea Oil. 96 Zalobkyne na to reagovali tak, ze riadenie Shell & Dea Oil bolo od zaciatku "celkom integrované do rozhodovacích a hierarchických struktúr skupiny Shell". Pokial ide o procesné pravidlá na úcely prevádzkového riadenia, vyplýva z nich, ze so zretelom na prípadné neskorsie získanie výlucnej kontroly spolocnostou Shell bolo od pociatku stanovené zosúladenie cinností spolocného podniku s cinnostami skupiny Shell. Podla Komisie vsak neslo o predpokladanú organizacnú integráciu do skupiny Shell bez toho, aby bolo spochybnené spolocné riadenie spolocného podniku. Shell mala ako spolupracovník a poradca podporit spolocný podnik. Procesné pravidlá vsak spresnujú, ze táto úloha nemala vplyv na riadiacu právomoc spolocnosti RWE. 97 Okrem toho Komisia poukazuje na to, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého riaditel predaja spolocného podniku nepredkladal správy vedúcim zamestnancom tohto podniku, ale výlucne riaditelovi spolocnosti Shell zodpovednému za vosky pre Európu, nie je podporené nijakým dôkazom. Tvrdenie zalobkýn sa v kazdom prípade týkalo výlucne struktúry organizacných cinností, ktoré boli pravdepodobne organizované tak, ze údaje o predaji boli zbierané a spracované v spolocnosti Shell, ktorá sa nadalej zaoberala cinnostami súvisiacimi výlucne s "voskami", zatial co bývalé cinnosti spolocnosti RWE súvisiace s "voskami" sa sústredili v spolocnom podniku. V kazdom prípade riaditel predaja bol clenom správnej rady alebo v kazdom prípade mal v rámci svojho postavenia "vedúceho zamestnanca prvej úrovne" povinnost spolupracovat so správnou radou a poskytovat jej informácie. Podla Komisie tak bola správna rada priamo informovaná konatelom alebo prostredníctvom správ spolocnosti Shell, co bolo okrem iného nevyhnutné, kedze podla bodu 13.4 dohody o spolocnom podniku sa konatel zodpovedá výboru spolocného podniku. 98 Komisia dalej uvádza, ze prispôsobenie úctovných systémov vôbec nepovoluje predpokladat existenciu výlucnej riadiacej právomoci skupiny Shell. RWE Dea mala prístup k úctovným údajom spolocnosti Shell & Dea Oil. Dokument s názvom "Strucný oznam týkajúci sa projektu FCP" navyse potvrdzuje, ze islo o jednotnú organizáciu spolocného podniku prispôsobenú "obchodným postupom spolocnosti Shell" a nie o prenesenie rozhodovacích právomocí na spolocnost Shell. Na rozdiel od tvrdení zalobkýn uvedený dokument naznacoval, ze bolo potrebné "zodpovedat sa obom spolocníkom". O spolocnej kontrole a spolocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku 99 Zalobkyne spochybnujú, ze dôkaz týkajúci sa spolocnej kontroly bol dostatocný na preukázanie spolocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu oboma materskými spolocnostami na obchodné správanie spolocného podniku. Komisia trvá na tom, ze uplatnovanie takého vplyvu mozno predpokladat v prípade, ked obe materské spolocnosti vlastnia 100 % základného imania spolocného podniku, pricom ich podiely sú rovnaké, a ked existuje spolocná riadiaca právomoc. Okrem toho sa Komisia domnieva, ze spolocnú riadiacu právomoc mozno preukázat na základe skutocností obsiahnutých v dohode o spolocnom podniku. 100 Po prvé treba pripomenút, ze podla clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 "kontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkolvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spolocne a vzhladom na príslusné skutocnosti alebo právne predpisy dávajú moznost vykonávat rozhodujúci vplyv nad podnikom". 101 Podla judikatúry Komisia nemôze na úcely pripísania protisútazného správania jednej spolocnosti inej spolocnosti na základe clánku 81 ES vychádzat iba zo schopnosti uplatnovat rozhodujúci vplyv, ako to je v prípade uplatnenia nariadenia c. 139/2004 pri preukazovaní kontroly, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci skutocne doslo k uplatneniu tohto vplyvu (rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 69). 102 Naopak Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností (pozri rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 136 a tam citovanú judikatúru). Medzi tieto okolnosti patria kumulácia funkcií tými istými fyzickými osobami v rámci vedenia materskej spolocnosti a vedenia jej dcérskej spolocnosti alebo spolocného podniku (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Fuji Electric/Komisia, [27]T-132/07, Zb. s. II-4091, bod 184; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [28]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 119 a 120) alebo skutocnost, ze uvedené spolocnosti mali povinnost dodrziavat usmernenia zo strany ich jediného vedenia bez toho, aby sa na trhu správali nezávisle (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 527). 103 V prejednávanej veci Komisia nevychádzala z takého priameho preukázania uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostami RWE a Shell na obchodné správanie spolocnosti Shell & Dea Oil. 104 Konstatovanie v odôvodnení 510 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "Shell a RWE vykonávali pocas prechodného obdobia spolocnú kontrolu nad spolocným podnikom" totiz vychádzalo z rozhodnutia o povolení koncentrácie, ako to vyplýva z poznámky pod ciarou c. 666 napadnutého rozhodnutia. Následne Komisia v odôvodnení 549 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "v prejednávanom prípade [bola] právomoc spolocností Shell a RWE vykonávat v rámci správnej rady spolocné riadenie spolocného podniku... preukázaná (pozri odôvodnenie 510) na základe dohody o spolocnom podniku". Rovnako v odôvodnení 549 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala podmienky prijímania rozhodnutia v rámci iných orgánov spolocného podniku abstraktným spôsobom, t. j. výlucne na základe dohody o spolocnom podniku. Na základe toho Komisia v poslednej casti uvedeného odôvodnenia prijala záver, ze pocas obdobia spolocného podniku Shell a RWE vykonávali spolocnú kontrolu nad spolocným podnikom a výslovne v poznámke pod ciarou c. 680 napadnutého rozhodnutia odkázala na rozhodnutie o povolení koncentrácie. 105 Z toho vyplýva, ze Komisia v prejednávanom prípade prijala záver o spolocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu spolocnostami Shell a RWE na obchodné správanie Shell & Dea Oil výlucne na základe abstraktnej analýzy dohody o spolocnom podniku podpísanej pred zacatím fungovania spolocnosti Shell & Dea Oil podobne ako v prípade analýzy vykonanej podla pravidiel upravujúcich povolenie koncentrácií. 106 Po druhé Vseobecný súd bol poziadaný o preskúmanie toho, v akom rozsahu môze taká abstraktná a výhladová analýza vykonaná v oblasti koncentrácií, kde prijatie rozhodnutia o povolení predchádza zaciatku fungovania spolocného podniku, slúzit aj na preukázanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku v rozhodnutí, v ktorom sa materským spolocnostiam pripisuje zodpovednost za porusenie clánku 81 ES, ktorého sa v minulosti dopustil uvedený spolocný podnik. 107 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze hoci právomoc alebo moznost urcovat obchodné rozhodnutia spolocného podniku samy osebe vyplývajú iba zo samotnej schopnosti uplatnovat rozhodujúci vplyv na jeho obchodné správanie, a teda z pojmu "kontrola" v zmysle nariadenia c. 139/2004, Komisia a súd Únie môzu predpokladat, ze právne predpisy a ustanovenia dohôd týkajúcich sa fungovania uvedeného podniku, a to najmä ustanovenia zmluvy o zalození spolocného podniku a dohody akcionárov upravujúcej hlasovanie, boli vykonané a dodrzané. V takom rozsahu môze preskúmanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku spocívat v abstraktnej analýze dokumentov podpísaných pred zaciatkom jeho fungovania podobne ako v prípade analýzy týkajúcej sa kontroly. Konkrétne, pokial uvedené predpisy a ustanovenia stanovujú, ze na prijatie rozhodnutia v rámci orgánu spolocného podniku sú potrebné hlasy kazdej materskej spolocnosti, Komisia a súd Únie môzu v prípade neexistencie dôkazu o opaku prijat záver, ze materské spolocnosti uvedené rozhodnutia prijali spolocne (pozri v tomto zmysle rozsudky Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 137 az 139; Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 186 az 193, a General Technic-Otis/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 112 a 113). 108 Kedze vsak preskúmanie týkajúce sa skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je retrospektívne a môze sa teda opierat o konkrétne skutocnosti, Komisia, ako aj dotknutí úcastníci konania môzu predlozit dôkaz, ze obchodné rozhodnutia spolocného podniku boli prijímané na základe postupov, ktoré sú odlisné od postupov, ktoré vyplývali zo samotného abstraktného preskúmania dohôd týkajúcich sa fungovania spolocného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 194 a 195, a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 115 az 117). Konkrétne Komisia alebo dotknutí úcastníci konania môzu predlozit dôkaz, ze bez ohladu na právomoc jedinej materskej spolocnosti prijímat predmetné rozhodnutia prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch spolocného podniku boli tieto rozhodnutia v skutocnosti prijímané viacerými alebo vsetkými materskými spolocnostami jednomyselne. O dôvodnosti konstatovania Komisie týkajúceho sa pripísania zodpovednosti spolocnostiam RWE a Shell za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil 109 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 99 az 108 vyssie treba preto preskúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne preukázala skutocnosti, na základe ktorých bolo mozné zalobkyniam pripísat zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil. 110 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zalozila svoje zistenie týkajúce sa solidárnej zodpovednosti zalobkýn a skupiny Shell za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil, na dvoch skutocnostiach: po prvé na existencii spolocnej riadiacej právomoci, ktorú preukázala na základe preskúmania dohody o spolocnom podniku s odvolaním sa na rozhodnutie o povolení koncentrácie, v rámci ktorej Shell a RWE najskôr získali spolocnú kontrolu nad spolocnostou Shell & Dea Oil a následne po uplynutí prechodného obdobia Shell získala výlucnú kontrolu nad spolocným podnikom; po druhé na skutocnosti, ze obe materské spolocnosti spolocne a v rovnakých podieloch vlastnili celé základné imanie spolocného podniku. 111 V prvom rade, pokial ide o pripomienku zalobkýn, podla ktorej "spolocná rozhodovacia právomoc" vyplýva skôr zo samotnej moznosti uplatnovat rozhodujúci vplyv, t. j. kontrolu v zmysle clánku 2 nariadenia c. 139/2004, nez zo skutocného vykonávania uvedenej kontroly, stací pripomenút, ze v prípade neexistencie dôkazu o opaku mozno spolocné riadenie v rámci týchto skutkových okolností vyvodit z takej spolocnej riadiacej právomoci, aká vyplýva z dohôd upravujúcich fungovanie spolocného podniku (pozri body 107 a 108 vyssie). 112 V druhom rade, pokial ide o povahu spolocného riadenia, Vseobecný súd v rozsudku Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 76 vyssie (body 136 az 138), povazoval za relevantné údaje preukazujúce, ze clenovia orgánov spolocného podniku, ktorých vymenovala kazdá z materských spolocností a ktorí zastupovali ich obchodné záujmy, mali pri urcovaní a vykonávaní obchodnej politiky spolocného podniku úzko spolupracovat a ze rozhodnutia, ktoré prijali, mali nevyhnutne odrázat zhodu vôlí materských spolocností, ktorým Komisia pripísala zodpovednost. Okrem toho Vseobecný súd uviedol dôkazy preukazujúce pravidelné kontakty medzi materskými spolocnostami a clenmi orgánov spolocného podniku, ktorých ustanovila kazdá z materských spolocností, týkajúce sa obchodnej politiky spolocného podniku. Vseobecný súd preskúmal nielen prijímanie strategických rozhodnutí v rámci spolocného podniku, ale aj riadenie bezných zálezitostí, a uviedol, ze obaja riaditelia, ktorých vymenovali obe materské spolocnosti, mali v tomto ohlade úzko spolupracovat (rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 136 az 138). 113 Okrem toho Vseobecný súd v rozsudku General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovanom v bode 26 vyssie (body 112 a 118) zdôraznil, ze 75 % spolocného podniku vlastnila Otis Belgique a zvysných 25 % vlastnila General Technic a ze podla stanov spolocného podniku bol kazdý spolocník zastúpený v správnej rade spolocnosti pomerne podla svojho podielu na základnom imaní. Kedze rozhodnutia správnej rady sa museli prijímat 80 % väcsinou hlasov, Otis nevyhnutne prostredníctvom svojich zástupcov v správnej rade pocas celého obdobia porusenia vyjadrovala svoj súhlas so vsetkými uvedenými rozhodnutiami. 114 V tretom rade, hoci je v prejednávanej veci nesporné, ze RWE disponovala právom veta vo výbore spolocného podniku a v zhromazdení spolocníkov, nevztahovalo sa to na rozhodnutia týkajúce sa riadenia spolocného podniku. Naproti tomu rozhodujúci hlas predsedu správnej rady vymenovaného spolocnostou Shell znamená, ze clenovia, ktorých táto spolocnost vymenovala, mohli prijímat rozhodnutia v rámci správnej rady napriek prípadnej námietke clenov, ktorých vymenovala spolocnost RWE. Preto nebolo mozné na základe samotných ustanovení dohody o spolocnom podniku uvedených v napadnutom rozhodnutí preukázat, ze obe materské spolocnosti pri riadení spolocného podniku úzko spolupracovali a ze prijímanie rozhodnutí správnej rady spolocného podniku nevyhnutne odrázalo vôlu kazdej z materských spolocností, ktorým bola pripísaná zodpovednost. 115 Napokon treba uviest, ze Komisia nepredlozila nijaký konkrétny skutkový dôkaz, akým sú najmä zápisnice zo zasadnutí správnej rady, aby preukázala, ze obe materské spolocnosti úzko spolupracovali pri riadení spolocného podniku a ze rozhodnutia prijaté v uvedenej rade odrázali vôlu kazdej z materských spolocností, ktorým bola pripísaná zodpovednost. 116 Preto dôkazy, na základe ktorých Vseobecný súd v rozsudkoch Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 76 vyssie, a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovanom v bode 26 vyssie, dospel k záveru o spolocnom riadení, v tomto prípade chýbajú. 117 V stvrtom rade vsak Komisia tvrdí, ze na úcely preukázania existencie jedného hospodárskeho subjektu stací, aby sa rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskými spolocnostami týkal obchodnej politiky dcérskej spolocnosti v sirsom zmysle, a to najmä strategických rozhodnutí. 118 Po prvé v tejto súvislosti treba zdôraznit, ze správna rada mala významnú úlohu pri urcovaní obchodnej politiky spolocnosti Shell & Dea Oil. Podla bodu 13.2 dohody o spolocnom podniku bola uvedená rada ako jediná zodpovedná za riadenie cinností spolocného podniku a disponovala právomocou a autoritou na vykonávanie cielov spolocného podniku bez toho, aby tým boli dotknuté strategické právomoci vyhradené výboru spolocného podniku. Podla bodu 12.5 uvedenej dohody sa tieto vyhradené právomoci v podstate obmedzovali na prijímanie rozpoctu a obchodného plánu, rozhodnutia týkajúce sa investícií a zmlúv s tretími osobami presahujúcich urcitú hodnotu, vymenovávanie clenov správnej rady, ako aj restrukturalizáciu. 119 Po druhé z ustálenej judikatúry citovanej v bodoch 112 a 113 vyssie vyplýva, ze vplyv materských spolocností na prevádzkové riadenie spolocného podniku uplatnovaný prostredníctvom clenov správnej rady tohto podniku, ktorých vymenovali tieto materské spolocnosti, je celkom relevantný na úcely posúdenia existencie hospodárskej jednoty medzi materskými spolocnostami a uvedeným spolocným podnikom. 120 Po tretie je pravda, ze otázka prevádzkového riadenia nemusí byt relevantná v rozsahu, v akom ide o dcérsku spolocnost v 100 % vlastníctve jedinej materskej spolocnosti, kedze samotným preukázaním prevádzkovej samostatnosti dcérskej spolocnosti nemozno vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (pozri judikatúru citovanú v bode 49 vyssie). 121 V prípade jediného akcionára sú vsak akékolvek rozhodnutia - vrátane rozhodnutí týkajúcich sa prevádzkového riadenia dcérskej spolocnosti - prijímané clenmi statutárneho orgánu, ktorí sú ustanovení a vymenovaní bud priamo alebo nepriamo (prostredníctvom orgánov, ktorých clenovia boli ustanovení materskou spolocnostou) jedinou materskou spolocnostou. Rovnako v prípade neexistencie dalsieho akcionára sú jedinými obchodnými záujmami, ktoré sa prejavujú v rámci dcérskej spolocnosti, v zásade obchodné záujmy jediného akcionára. Komisia tak môze predpokladat skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu aj v prípade, ked clenovia statutárneho orgánu dcérskej spolocnosti vykonávajú prevádzkové riadenie nezávisle. 122 V prípade spolocného podniku existuje pluralita akcionárov a rozhodnutia orgánov spolocného podniku sú prijímané clenmi zastupujúcimi obchodné záujmy rôznych materských spolocností, ktoré sa môzu zhodovat, ale takisto rozchádzat. Preto je relevantná otázka, ci materská spolocnost uplatnovala skutocný vplyv na prevádzkové riadenie spolocného podniku, a to najmä prostredníctvom vedúcich zamestnancov, ktorých ustanovila. 123 Po stvrté treba pripomenút, ze zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uz predlozili relevantné dôkazy, pokial ide o posúdenie existencie spolocného riadenia. Tvrdili, ze obchodná a tarifná politika spolocného podniku, t. j. v podstate prevádzkové riadenie, vyplývala z rozhodnutí a kontroly samotnej spolocnosti Shell a ze riadenie spolocného podniku bolo zahrnuté do struktúry spolocnosti Shell. Samotné tvrdenia, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí na úcely vyvrátenia týchto skutocností, sa vsak zakladali na práve veta, ktorým RWE disponovala vo výbore spolocného podniku a v zhromazdení spolocníkov. Ako vsak vyplýva najmä z bodu 118 vyssie, prevádzkové riadenie spolocného podniku nepatrilo do právomoci týchto orgánov. Naproti tomu prijímanie rozhodnutí, ktoré sú relevantné z hladiska posúdenia spolocného riadenia, patrilo hlavne do právomoci správnej rady. 124 Komisia preto v napadnutom rozhodnutí nepreukázala spolocné riadenie spolocného podniku. 125 Navyse treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí okrem spolocného riadenia neuviedla nijaký dôkaz zalozený na hospodárskych, organizacných a právnych väzbách, ktorý by preukazoval skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnostou RWE na obchodné správanie spolocného podniku. 126 Skutocnost, ze RWE a Shell vlastnili 100 % základného imania spolocnosti Shell & Dea Oil nemôze viest k tomu, ze skutkové okolnosti v prejednávanej veci sú podobné skutkovým okolnostiam vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, kedze v uvedenom rozsudku Vseobecný súd prijal záver o spolocnom riadení spolocného podniku a svoj záver o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu oprel o iné relevantné nepriame dôkazy, ktoré v prejednávanom prípade chýbajú. 127 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe predlozila zoznam týkajúci sa kumulácie funkcií v rámci spolocností Dea Mineraloel a Shell & Dea Oil, ako aj zalobkýn, preukazujúci, ze traja clenovia predstavenstva spolocnosti RWE Dea boli v období od 2. januára do 30. júna 2002 zároven clenmi dozornej rady spolocnosti Shell & Dea Oil. V tejto súvislosti treba uviest, ze predtým, ako sa stali clenmi dozornej rady spolocnosti Shell & Dea Oil, boli tie isté osoby clenmi predstavenstva spolocnosti Dea Mineraloel. V období spolocného podniku vsak nemohlo dôjst k nijakému prekrývaniu funkcií medzi clenmi správnej rady alebo výboru spolocného podniku na jednej strane a clenmi orgánov zalobkýn na druhej strane. 128 Aj za predpokladu, ze by kumulácia funkcií, na ktorú poukázala Komisia v prejednávanej veci, mohla ovplyvnit posúdenie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, touto skutocnostou nemozno podporit záver, ktorý bol v tejto súvislosti prijatý v napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie sa totiz v zásade musí dotknutej osobe oznámit súcasne s rozhodnutím, ktoré jej spôsobuje ujmu. Absencia odôvodnenia nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred súdmi Únie (rozsudky Súdneho dvora z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, [29]195/80, Zb. s. 2861, bod 22, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 149). 129 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba prijat záver, ze dôkazy, ktoré Komisia zhrnula v napadnutom rozhodnutí, nestacia na preukázanie toho, ze zalobkyne a Shell spolocne urcovali správanie spolocnosti Shell & Dea Oil na trhu, takze Komisia nemohla platne prijat záver o existencii hospodárskej jednoty medzi zalobkynami a spolocnostou Shell & Dea Oil. V dôsledku toho Komisia porusila clánok 81 ES, ked výlucne na základe skutocností uvedených v napadnutom rozhodnutí konstatovala solidárnu zodpovednost zalobkýn za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil. 130 Je preto potrebné vyhoviet druhej casti prvého zalobného dôvodu a zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia konstatovala úcast zalobkýn na karteli v období od 2. januára do 30. júna 2002. Dôsledky konstatovanej nezákonnosti na sumu pokuty sú preskúmané v bode 260 a nasl. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na neuplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 vo vztahu k zalobkyniam 131 Zalobkyne subsidiárne tvrdia, ze Komisia nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002 a porusila zásadu rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom zalobkyne neoslobodila od ulozenej pokuty a neznízila jej sumu, pricom zohladnila ziadost o spoluprácu podanú spolocnostou Shell Deutschland Schmierstoff najmä v mene spolocnosti Shell Deutschland Oil. Pokuta ulozená zalobkyniam by mala byt teda "zrusená alebo aspon významným spôsobom znízená" v súlade s uvedeným oznámením a úmyslom spolocnosti Shell, ktorý vyjadrila vo svojej ziadosti o spoluprácu. O prvej casti zalozenej na nerozsírení uplatnenia ziadosti spolocnosti Shell o spoluprácu na zalobkyne O napadnutom rozhodnutí 132 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala: "... (732) Shell bola prvým podnikom, ktorý poskytol dôkazy o porusení, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia. Na základe poskytnutých dôkazov mohla Komisia prijat rozhodnutie, ktorým sa nariadujú vysetrovania v súvislosti s údajným porusením v tomto sektore... (736) Shell má preto nárok na oslobodenie od pokút v súlade s bodom 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Z toho vyplýva, ze pokuta ulozená spolocnosti Shell sa znizuje v rozsahu 100 %. Toto znízenie sa uplatní tiez na spolocnú a nerozdielnu zodpovednost spolocnosti Shell, pokial ide o správanie spolocnosti Shell Deutschland Oil GmbH/Shell & Dea Oil. RWE je preto jediná zodpovedná za cast pokuty, ktorá vyplýva z jej správania." 133 Pokial ide o neuplatnitelnost ziadosti spolocnosti Shell Deutschland Schmierstoff o spoluprácu na zalobkyne, Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila: "... (524) Shell tvrdí, ze v období, pocas ktorého bola Dea Mineraloel súcastou podniku RWE (t. j. od zaciatku porusenia, 3. septembra 1992, do 30. júna 2002), musí mat RWE tiez nárok na podmienecné oslobodenie priznané spolocnosti Shell. (525) Shell okrem toho vyhlasuje, ze jej nemôze byt spolu so spolocnostou RWE pripísaná spolocná a nerozdielna zodpovednost za obdobie od 2. januára do 30. júna 2002, ak Komisia rozhodne o ulození pokuty spolocnosti RWE. V takom prípade by mali byt zodpovednosti Shell a RWE posudzované odlisne... (527) Komisia nemôze prijat vseobecné vyhlásenie ako dôvod zahrnutia spolocnosti RWE medzi subjekty s nárokom na podmienecné oslobodenie priznané spolocnosti Shell. Clánok 81 [ES] sa týka protisútazného správania na trhu pocas daného obdobia, zatial co oznámenie o spolupráci z roku 2002 sa týka ziadostí o spoluprácu pocas správneho konania. Co sa týka ziadostí o spoluprácu, Komisia musí posúdit, ktorému podniku patril ziadatel v case podania ziadosti. V case ziadosti spolocnosti Shell o oslobodenie, ani Shell, ani RWE nepatrili tomu istému podniku. Shell je preto jediným podnikom, ktorý splna poziadavky oznámenia o spolupráci z roku 2002 a môze preto vyuzit oslobodenie od pokuty." O prvej výhrade zalozenej na nerozsírení oslobodenia od pokuty priznaného spolocnosti Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel 134 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nerozsírila úcinok ziadosti o spoluprácu podanej spolocnostou Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel v období od roku 1992 do 2. januára 2002, ked bola táto spolocnost v 100 % vlastníctve zalobkýn. Zalobkyne zdôraznujú, ze Dea Mineraloel je spolocnostou, ktorej nástupcom bola spolocnost Shell Deutschland Oil po tom, co ju nadobudla spolocnost Shell. Navyse spolocnost, ktorá podala ziadost o spoluprácu, Shell Deutschland Schmierstoff, je dcérskou spolocnostou Shell Deutschland Oil. 135 Zalobkyne sa domnievajú, ze pri uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 podnik, ktorému sa priznáva oslobodenie od pokuty, by mal byt zohladnený tak, ako existoval v case spáchania porusenia, takze Komisia porusila uvedené oznámenie, ked odmietla rozsírit uplatnenie ziadosti o spoluprácu podanú spolocnostou Shell Deutschland Schmierstoff na zalobkyne. Vyplýva to najmä z clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého pri stanovení sumy pokuty ulozenej podnikom za porusenie clánku 81 ES sa zohladní závaznost a dlzka trvania tohto porusenia. Podla zalobkýn, kedze závaznost a dlzka trvania porusenia odkazujú na taký stav podniku, aký existoval v case úcasti na porusení, treba pri uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 pouzit tú istú definíciu podniku. 136 Po prvé treba uviest, ze podla judikatúry moznost sankcionovat materskú spolocnost za správanie dcérskej spolocnosti teda nemá vplyv na zákonnost rozhodnutia urceného iba dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na porusení. Komisia má preto moznost volby sankcionovat bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo materskú spolocnost, ktorá ju pocas obdobia uvádzaného v rozhodnutí ovládala. Túto volbu má Komisia aj v prípade hospodárskeho nástupníctva v ovládaní dcérskej spolocnosti, takze môze pripísat správanie dcérskej spolocnosti bývalej materskej spolocnosti za obdobie predchádzajúce postúpeniu a novej materskej spolocnosti za zvysok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [30]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 331 a 332 a tam citovanú judikatúru). 137 Z tejto judikatúry vyplýva, ze Komisia je oprávnená preskúmat a oddelene urcit zodpovednost bývalej a novej materskej spolocnosti dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na porusení. 138 V prejednávanej veci sa preto Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked oddelene urcila zodpovednost spolocnosti RWE za porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel (v období od roku 1992 do 2. januára 2002), a zodpovednost spolocnosti Shell za porusenie, ktorého sa dopustila nástupnícka spolocnost spolocnosti Dea Mineraloel, t. j. Shell Deutschland Oil a jej dcérska spolocnost, Shell Deutschland Schmierstoff (od 30. júna 2002). 139 Po druhé treba preskúmat ciel programu zhovievavosti Komisie. 140 V tejto súvislosti uz bolo rozhodnuté, ze základom na znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze je domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie, ktorej cielom je zistenie existencie porusenia, prípadne dosiahnutie jeho ukoncenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 399, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [31]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 225). 141 Okrem toho treba pripomenút, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 v bodoch 3 a 4 stanovuje: "Komisia je informovaná, ze urcité podniky zapojené do tohto typu nezákonných dohôd chcú skoncovat s touto svojou úcastou a informovat ju o existencii takýchto dohôd, ale sú odradené, aby tak vykonali, vysokými pokutami, ktoré by im boli prípadne ulozené. ... Komisia sa domnievala, ze je v záujme [Únie] zabezpecit priaznivé zaobchádzanie spolocnostiam, ktoré s nou spolupracujú. Záujmy spotrebitelov a obcanov o zabezpecenie, aby sa odhalili a potrestali tajné kartely, prevazujú [nad záujmom na ulození] pokuty tým podnikom, ktoré umoznia Komisii odhalit a potrestat takéto praktiky." 142 Z oznámenia o spolupráci z roku 2002 teda vyplýva, ze vina a zodpovednost podnikov za porusenie sa uplatnením uvedeného oznámenia nespochybnujú a ze na úcely podnietenia odhalit tajné kartely sa zrusia alebo znízia financné dôsledky uvedenej zodpovednosti. 143 Z toho vyplýva, ze jediným cielom programu zhovievavosti je ulahcit v záujme spotrebitelov a európskych obcanov zistovanie takých praktík podnecovaním úcastníkov kartelov, aby ich odhalili. Výhody, ktoré môzu získat podniky podielajúce sa na takých praktikách, preto nemôzu presiahnut úroven, ktorá je nevyhnutná na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti. 144 Po tretie podla bodu 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisia udelí podniku oslobodenie od akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená, na jednej strane ak je podnik prvý, ktorý predkladá dôkaz, ktorý Komisii umozní prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania týkajúceho sa údajného kartelu, alebo na druhej strane ak je podnik prvý, ktorý predlozí dôkaz, ktorý Komisii umozní zistit porusovanie clánku 81 ES v rámci údajného kartelu. 145 Preto na rozdiel od clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, ktorý odkazuje na dlzku trvania porusenia a tým na rôzne zlozenia podniku zahrnujúceho priamo zodpovednú spolocnost alebo cinnost dotknutú pocas celej dlzky trvania porusenia, sa oznámenie o spolupráci z roku 2002 zameriava na cas podania ziadosti o spoluprácu, takze pojem "podnik" v zásade oznacuje taký hospodársky subjekt, aký existoval v case podania uvedenej ziadosti. 146 Tento výklad je navyse v súlade s cielom oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorým je ulahcit zistovanie takých praktík podnecovaním úcastníkov kartelov, aby ich odhalili. Vzhladom na moznost pripísat zodpovednost spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na karteli, iným spolocnostiam, s ktorými tvorí jeden hospodársky subjekt, treba totiz na úcely zachovania podnecovania odhalovat informácie zahrnujúce tiez zodpovednost uvedenej spolocnosti umoznit, aby akákolvek spolocnost patriaca podniku v case podania ziadosti o spoluprácu bola oslobodená od sankcií, ktoré by boli ulozené v prípade absencie takej ziadosti. 147 Naproti tomu rozsírenie uplatnenia ziadosti o spoluprácu na podniky, ktorým patrila spolocnost, ktorá sa priamo podielala na karteli, alebo ktorým prinálezala dotknutá cinnost, nemá za obvyklých okolností v case podania ziadosti vplyv na právne postavenie spolocností, ktoré tvoria jeden podnik so spolocnostou, ktorá podala ziadost. Také rozsírenie preto nemôze v zásade slúzit ako jediný ciel oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorým je podnecovanie podnikov, aby v záujme spotrebitelov Únie odhalovali tajné kartely. 148 Z toho vyplýva, ze Komisia neporusila oznámenie o spolupráci z roku 2002, ked v odôvodnení 527 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze rozsah podniku, ktorému bolo potrebné priznat oslobodenie od pokuty, mal byt vymedzený na základe takých skutocnosti, aké existovali v case podania ziadosti o spoluprácu. 149 Po stvrté treba uviest, ze v rámci tejto casti zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia iba to, ze by mali mat nárok na oslobodenie od pokuty, ktoré bolo priznané spolocnosti Shell z dôvodu informácií, ktoré Shell Deutschland Schmierstoff, spolocnost patriaca skupine Shell v case podania ziadosti o spoluprácu, predlozila Komisii. 150 Treba usúdit, ze pokial ide o obdobie pred 2. januárom 2002, rozsírenie uplatnenia oslobodenia od pokuty na zalobkyne nemohlo zvýsit úcinnost uplatnenia programu zhovievavosti Komisie a tým viest k výhode pre európskych spotrebitelov. Zodpovednost zalobkýn bola totiz urcená oddelene od zodpovednosti spolocnosti Shell. Pokuta, ktorá im bola ulozená, preto nemohla viest k nijakému financnému znevýhodneniu spolocnosti Shell a odradit ju tým od predlozenia vsetkých informácií, ktoré chcela poskytnút Komisii na úcely získania oslobodenia od pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 151 Okrem toho, ako Komisia správne uvádza, nie je nespravodlivé odmenit novú materskú spolocnost dcérskej spolocnosti, ktorá prostredníctvom vnútorných kontrol zistí porusenie a následne sa rozhodne spolupracovat s Komisiou, priznaním oslobodenia od pokuty a neuplatnit toto opatrenie v prípade bývalého vlastníka podniku, ktorý nevynalozil toto úsilie a neprispel k objasneniu porusenia. 152 Komisia preto v prejednávanom prípade uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002 v súlade s jeho cielom. 153 Po piate napokon treba pripomenút, ze podla judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené, predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., [32]C-550/07 P, Zb. s. I-8301, body 54 a 55). 154 V prejednávanej veci existuje znacný rozdiel medzi situáciou zalobkýn a situáciou spolocností patriacich do skupiny Shell, ktoré mali nárok na oslobodenie od pokuty priznané v nadväznosti na ziadost spolocnosti Shell Deutschland Schmierstoff o spoluprácu, a to konkrétne ze v case podania uvedenej ziadosti tieto spolocnosti na rozdiel od zalobkýn tvorili so spolocnostou Shell Deutschland Schmierstoff jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Tento rozdiel je relevantný z hladiska rozsírenia uplatnenia oslobodenia od pokuty, ako to vyplýva z analýzy, ktorá sa nachádza v bodoch 145 az 148 vyssie. 155 Komisia preto posudzovala rozdielne situácie rozdielne, takze neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 156 Z uvedeného vyplýva, ze treba potvrdit zistenie Komisie, podla ktorého nemohli zalobkyne vyuzit oslobodenie od pokuty priznané spolocnosti Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel. O druhej výhrade zalozenej na nerozsírení oslobodenia od pokuty priznaného skupine Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil 157 Svojou druhou výhradou zalobkyne kritizujú nerozsírenie oslobodenia od pokuty priznaného skupine Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Shell & Dea Oil, spolocný podnik v spoluvlastníctve spolocností Shell a RWE v období od 2. januára do 30. júna 2002. 158 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze v nadväznosti na analýzu druhej casti prvého zalobného dôvodu Vseobecný súd prijal záver o zrusení napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia sankcionovala zalobkyne za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil. Preto netreba dalej skúmat túto výhradu. 159 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba zamietnut výhradu zalozenú na nerozsírení oslobodenia od pokuty priznaného spolocnosti Shell v prípade porusenia, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel, a netreba sa ani vyjadrovat k nerozsíreniu oslobodenia od pokuty priznaného spolocnosti Shell v prípade porusenia, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil. O druhej casti zalozenej na práve zalobkýn na úplné oslobodenie od pokuty alebo podstatné znízenie sumy pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 160 Zalobkyne tvrdia, ze im malo byt priznané oslobodenie od pokuty alebo podstatné znízenie sumy tejto pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Informácie, ktoré poskytla Shell, totiz pochádzali od bývalých zamestnancov spolocnosti Dea Mineraloel a Shell & Dea Oil, ktorá sa neskôr premenovala na Shell Deutschland Oil, ktorá je materskou spolocnostou spolocnosti Shell Deutschland Schmierstoff. 161 V kazdom prípade zalobkyne v rámci správneho konania tiez predlozili významné dôkazy a jediným dôvodom, preco ich nemohli predlozit skôr, bolo, ze Komisia ich oneskorene informovala o tom, ze bolo voci nim vedené vysetrovanie. 162 Na úvod treba pripomenút, ze podla judikatúry Komisia disponuje volnou úvahou na posúdenie toho, ci jej informácie alebo dokumenty dobrovolne poskytnuté podnikmi ulahcili úlohu a ci je opodstatnené priznat podnikom oslobodenie od pokuty alebo znízenie sumy pokuty v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 (pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 394, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [33]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 248). Nic to nemení na tom, ze Vseobecný súd sa nemôze o uvedenú volnú úvahu opriet, aby odmietol vykonat podrobné preskúmanie tak právneho, ako aj skutkového posúdenia, ktoré v tejto súvislosti vykonala Komisia (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [34]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 62). 163 Následne podla judikatúry citovanej v bode 140 vyssie je totiz základom pre znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze úvaha, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení. 164 Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 143 vyssie, jediným cielom programu zhovievavosti je ulahcit v záujme spotrebitelov a európskych obcanov zistovanie takých kartelov podnecovaním úcastníkov kartelov, aby ich odhalili. Výhody, ktoré môzu získat podniky podielajúce sa na takých praktikách preto nemôzu presiahnut úroven, ktorá je nevyhnutná na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti. 165 Napokon treba pripomenút, ze na rozdiel od clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, ktorý odkazuje na dlzku trvania porusenia a tým na rôzne zlozenia podniku zahrnujúceho priamo zodpovednú spolocnost alebo cinnost dotknutú pocas celej dlzky trvania porusenia, sa oznámenie o spolupráci z roku 2002 zameriava na cas podania ziadosti o spoluprácu, takze pouzitý pojem "podnik" v zásade oznacuje taký hospodársky subjekt, aký existoval v case podania uvedenej ziadosti. 166 Z týchto úvah vyplýva, ze skutocnost, ze informácie umoznujúce spolocnosti Shell vyuzit program zhovievavosti poskytli zamestnanci, ktorí boli pred nadobudnutím spolocnosti Dea Mineraloel spolocnostou Shell zamestnaní skupinou RWE, nie je pri posudzovaní oprávnenosti zalobkýn na priznanie oslobodenia alebo znízenia sumy pokuty relevantná. 167 Zalobkyne totiz neuvádzajú nijaký právny predpis, ktorý by Komisii ukladal povinnost oslobodit zalobkyne od povinnosti zaplatit pokutu z dôvodu, ze zamestnanci, ktorí prispeli k zisteniu kartelu alebo kartelovej cinnosti spolocnosti, ktorá podala ziadost o spoluprácu, boli v minulosti súcastou spolocnosti, ktorú vlastnili zalobkyne. 168 Naproti tomu z oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktoré sa zameriava na cas podania ziadosti o spoluprácu, vyplýva, ze odhalenia zamestnancov spolocnosti, ktorá podala ziadost o spoluprácu, môzu slúzit iba podniku, ktorému uvedená spolocnost patrila v case podania ziadosti o spoluprácu. Len taký výklad zabezpecí, ze rozsah oslobodenia od pokuty alebo znízenia sumy pokuty priznaný na základe programu zhovievavosti nejde nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela tohto programu, ktorým je podnecovat úcastníkov tajných kartelov, aby ich odhalovali. 169 V dôsledku toho treba prvú výhradu zalobkýn zamietnut. 170 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia im mala priznat podstatné znízenie sumy pokuty z dôvodu dôkazov, ktoré poskytli pocas správneho konania. 171 V tejto súvislosti stací uviest, ze zalobkyne uvádzajú iba vyvrátenie tvrdenia spolocnosti MOL, ktoré sa nachádza v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia a v prípade ktorého predlozili dodatocné dôkazy. Ako vsak uvádza Komisia, úcast spolocnosti MOL na karteli bola konstatovaná na základe pádnych dôkazov. Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne predlozili tieto informácie v odpovedi na ziadost Komisie o informácie v case, ked uz aspon tri dalsie podniky dobrovolne predlozili dôkazy a informácie týkajúce sa fungovania kartelu. Komisia sa preto nedopustila pochybenia alebo nezákonnosti, ked odmietla zalobkyniam priznat oslobodenie od pokuty alebo znízenie sumy tejto pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 172 V kazdom prípade Vseobecný súd pri výkone neobmedzenej právomoci usudzuje, ze vzhladom na skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci dôkazy, ktoré predlozili zalobkyne, neodôvodnujú také znízenie. 173 Vzhladom na uvedené treba druhú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. O tretej casti zalozenej na porusení práva zalobkýn na obhajobu 174 V rámci tretej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyne predovsetkým tvrdia, ze ich moznosti podat ziadost o spoluprácu boli od zaciatku zúzené, kedze cinnost dotknutá porusením bola prevedená na Shell. Tým, ze ich Komisia neinformovala o vysetrovaní vedenom voci nim pred zaslaním oznámenia o výhradách, im bola odnatá moznost podat vcas ziadost o spoluprácu. Komisia tak porusila ich právo na obhajobu. 175 Podla ustálenej judikatúry dodrziavanie práva na obhajobu vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [35]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [36]C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21). 176 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (rozsudok Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, [37]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 67), aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatnit svoju obranu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [38]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109 a tam citovanú judikatúru). 177 V prejednávanej veci zalobkyne netvrdia, ze oznámenie o výhradách, ktoré im bolo urcené, neobsahovalo vsetky skutocnosti, ktoré boli vo vztahu k nim uvedené v napadnutom rozhodnutí. Poukazujú iba na to, ze tým, ze ich Komisia neupozornila, pokial ide o zacatie správneho konania, boli v porovnaní s podnikmi, ktorých sa týkali kontroly Komisie, znevýhodnené. 178 Súdny dvor vsak uz rozhodol, ze pokial je adresátovi oznámenia o výhradách umoznené, aby v priebehu kontradiktórneho správneho konania úcinne vyjadril svoje stanovisko k reálnosti a relevantnosti Komisiou uvedených skutkových zistení a okolností, Komisia v zásade nie je povinná tomuto adresátovi pred zaslaním oznámenia o výhradách adresovat opatrenie týkajúce sa vysetrovania (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 122). 179 Zalobkyne sa preto nemôzu úcinne domáhat porusenia svojho práva na obhajobu. 180 Toto konstatovanie nemozno spochybnit tým, ze sa zalobkyne odvolajú na rozhodnutie Komisie K(2004) 2826 z 3. septembra 2004 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.069 - Medené sanitárne rúry). Je potrebné pripomenút, ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí môzu mat iba orientacný charakter, pokial okolnosti vecí nie sú rovnaké (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [39]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [40]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). 181 Zalobkyne sa nemôzu platne odvolávat ani na okolnost, ze prenesenie kartelovej cinnosti na spolocnost Shell im stazilo spoluprácu s Komisiou. 182 Ako správne uviedla Komisia, zalobkyniam totiz nic nebránilo, aby podali ziadost o spoluprácu v case, ked spolu so spolocnostou Dea Mineraloel tvorila jeden hospodársky subjekt. 183 Takisto treba pripomenút, ze cielom programu zhovievavosti nie je pripravit pre podniky podielajúce sa na tajných karteloch, ktoré boli upozornené na zacatie konania Komisie, moznost uniknút pred financnými dôsledkami ich zodpovednosti, ale ulahcit v záujme spotrebitelov a európskych obcanov zistovanie takých praktík podnecovaním úcastníkov kartelov, aby ich odhalili. Výhody, ktoré môzu získat podniky podielajúce sa na takých praktikách preto nemôzu presiahnut úroven, ktorá je nevyhnutná na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti. 184 Nijaký záujem európskych spotrebitelov vsak nevyzaduje, aby Komisia priznala oslobodenie od pokuty alebo znízenie sumy tejto pokuty vyssiemu poctu podnikov, nez je pocet, ktorý je nevyhnutný na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti, tým, ze prizná také oslobodenie alebo znízenie iným podnikom, nez sú tie, ktoré ako prvé poskytli dôkazy umoznujúce Komisii nariadit kontroly alebo zistit porusenie. 185 Tretiu cast druhého zalobného dôvodu preto treba zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut aj tento zalobný dôvod ako celok. 3. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa urcenia obratu zohladneného na úcely stanovenia sumy pokuty ulozenej zalobkyniam 186 Podla zalobkýn Komisia pri urcovaní obratu, ktorý mal byt základom na výpocet sumy pokuty, porusila clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu nedodrzania základných zásad upravujúcich stanovenie sumy pokuty, a to najmä zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. V podstate tvrdia, ze Komisia pouzila ako základ priemer obratov dosiahnutých na trhoch dotknutých kartelom pocas rokov 1999 az 2001, ktorý vypocítala na základe údajov poskytnutých spolocnostou Shell a nie na základe údajov, ktoré predlozili zalobkyne. Zalobkyne napokon tvrdia, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia v tejto súvislosti. O prvej casti zalozenej na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti so stanovením hodnoty predaja zalobkýn 187 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia v súvislosti so stanovením hodnoty ich predaja. Na jednej strane z napadnutého rozhodnutia nevyplýva dôvod, pre ktorý si za referencné obdobie vybrala posledné tri roky úcasti na porusení. Na druhej strane Komisia dostatocne neodôvodnila zohladnenie údajov poskytnutých spolocnostou Shell, pokial ide o hodnotu predaja, ktorú dosiahli zalobkyne. 188 Na úvod treba v tejto súvislosti pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvaha institúcie, ktorá ho vydala, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd mohol vykonat svoje preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [41]C-17/99, Zb. s. I-2481, a Elf Aquitaine, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 146). 189 Povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [42]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 145, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 462). 190 Odôvodnenie teda v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Absencia odôvodnenia nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred súdmi Únie (rozsudky Michel/Parlament, uz citovaný v bode 128 vyssie, bod 22; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 463, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 149). 191 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [43]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [44]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 166). 192 Pokial sa rozhodnutie o uplatnení pravidiel Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze, tak ako v prejednávanej veci, týka viacerých subjektov a súvisí s pripísatelnostou porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie teda musí vo vztahu k materskej spolocnosti povazovanej za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti v podstate obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia, ktorého sa dopustila táto spolocnost (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 152 a tam citovanú judikatúru). O prvej výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o volbu priemeru hodnoty predaja za posledné tri roky úcasti na porusení 193 Po prvé zalobkyne pripomínajú, ze podla usmernení z roku 2006 referencným obdobím na úcely stanovenia príslusného obratu je posledný rok úcasti na porusení. Podla odôvodnení 629 a 631 napadnutého rozhodnutia tento rok zodpovedal v prípade skupiny RWE roku 2001. Napadnuté rozhodnutie im neumoznilo spoznat dôvody, pre ktoré Komisia zvolila za vseobecnú metódu zohladnenie priemeru hodnoty predaja dosiahnutého za tri roky namiesto hodnoty predaja dosiahnutého za jediný rok. 194 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 Komisia v odôvodnení 629 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pri stanovení základnej sumy ulozenej pokuty obvykle vychádza z hodnoty predaja dosiahnutého na trhu, na ktorom podnik vytvoril kartel pocas posledného celého roku svojej úcasti na porusení. 195 V odôvodnení 632 a 633 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla tvrdenia spolocností ExxonMobil a MOL zalozené na skutocnosti, ze rozsírenia Únie, a to najmä v roku 2004, mali významný vplyv na hodnotu predaja viacerých úcastníkov kartelu. Treba tiez doplnit, ze aj zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách v tejto súvislosti uviedli, ze sa domnievajú, ze jedine hodnota predaja spolocnosti Dea Mineraloel dosiahnutá v pätnástich clenských státoch tvoriacich Úniu pred 1. májom 2004 mala byt zohladnená. Komisia na tieto tvrdenia odpovedala v odôvodnení 634 napadnutého rozhodnutia: "Komisia uznáva, ze rok 2004 je - z dôvodu rozsírenia Európskej únie v máji - výnimocným rokom. Komisia sa domnieva, ze nie je vhodné pouzit hodnotu predaja dosiahnutého za rok 2004 ako jediný základ na výpocet pokuty, ale pouzit hodnotu predaja za posledné tri hospodárske roky úcasti subjektu na porusení." 196 Dôvod, pre ktorý Komisia zohladnila priemer hodnoty predaja dosiahnutého za posledné tri roky úcasti na porusení namiesto hodnoty predaja dosiahnutého za posledný celý rok úcasti, preto jasne vyplýva z napadnutého rozhodnutia. 197 Po druhé zalobkyne vsak tvrdia, ze Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie zohladnit hodnotu predaja, ktorý dosiahli za obdobie od roku 1999 do roku 2001, namiesto hodnoty predaja dosiahnutého za jediný rok 2001. Navyse Komisia odmietla tvrdenie zalobkýn, podla ktorého bol hospodársky rok 2001 - 2002 výnimocným rokom a podla ktorého bolo naopak potrebné vychádzat z priemerného obratu, ktorý Dea Mineraloel dosiahla za celú dlzku trvania porusenia, t. j. za roky 1992 - 1993 az 2000 - 2001 (odôvodnenie 639 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak vôbec nevysvetlila, preco namiesto toho, aby zvolila toto referencné obdobie, vychádzala z priemerného obratu za roky 1999 az 2001. 198 V tejto súvislosti treba pripomenút judikatúru citovanú v bode 191 vyssie, podla ktorej musí byt odôvodnenie posudzované v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. 199 Po prvé, okrem toho treba pripomenút, ze podla judikatúry je Komisia povinná vymedzit obdobie, ktoré sa zohladní, tak aby boli získané obraty co najporovnatelnejsie (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, [45]T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 42). Po druhé treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí systematicky pouzívala hodnotu predaja dosiahnutého za posledné tri roky úcasti na karteli v prípade kazdého dotknutého podniku v súlade s metódou, ktorú stanovila v odôvodnení 634 napadnutého rozhodnutia. 200 V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie, ako bolo vylozené v celom svojom rozsahu a v kontexte, so zretelom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast umoznilo pochopit dôvody, pre ktoré Komisia zvolila obdobie od roku 1999 do roku 2001 za referencné obdobie, ktoré sa zohladnilo v súvislosti so zalobkynami, namiesto jediného roka 2001. Výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení v tejto súvislosti tak musí byt zamietnutá. O druhej výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide urcenie hodnoty predaja 201 Zalobkyne tvrdia, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia im neumoznilo overit presnost, s akou Komisia urcila hodnotu predaja za obdobie od roku 1999 do roku 2001. 202 Zalobkyne neboli na základe odôvodnenia napadnutého rozhodnutia schopné overit, ci Komisia správne urcila priemerné obraty za obdobie od roku 1999 do roku 2001. Komisia zjavne vychádzala z údajov spolocnosti Shell z dôvodu jej stanoviska, podla ktorého RWE nemohla poskytnút obrat za rok 2001 rozdelený podla parafínového vosku a parafínového gáca. Podla odôvodnenia 628 napadnutého rozhodnutia údaje poskytnuté skupinou Shell zodpovedali údajom o celkovom predaji, ktoré uviedli zalobkyne. Zalobkyne vsak nemohli overit toto tvrdenie, kedze obraty poskytnuté spolocnostou Shell im neboli pocas správneho konania sprístupnené. V kazdom prípade podla ich údajov boli z cinnosti bývalej spolocnosti Dea Mineraloel týkajúcej sa "parafínových voskov" za hospodárske roky 1998 - 1999 az 2000 - 2001 dosiahnuté v priemere príjmy z predaja v výske priblizne 18,2 milióna eur. Toto císlo bolo nizsie priblizne o 280 000 eur, nez sa domnievala Komisia. 203 Treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 59 napadnutého rozhodnutia: "Priemerná rocná hodnota predaja [skupiny RWE], pokial ide o parafínové vosky v rámci EHP, predstavovala podla spolocnosti Shell 13785353 eur za obdobie [od] roku 1999 do roku 2001. Priemerná rocná hodnota predaja parafínového gáca v rámci EHP podla spolocnosti Shell predstavovala 4670083 eur za obdobie [od] roku 1999 do roku 2001." 204 Podla odôvodnenia 628 napadnutého rozhodnutia: "Komisia pouzila císelné údaje, ktoré poskytli podniky na konci výpoctu. Vzhladom na to, ze RWE nebola schopná predlozit hodnotu predaja podla výrobkov za rok 2001, Komisia v tejto súvislosti pouzila informácie poskytnuté spolocnostou Shell, ktoré sa zdajú byt v súlade s celkovými obratmi, ktoré mohla spolocnost RWE poskytnút." 205 V tejto súvislosti uz bolo rozhodnuté, ze pokial ide o stanovenie pokút z dôvodu porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, Komisia plní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu sumy pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, [46]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 38 az 47; a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [47]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1532). Uvedenie údajov týkajúcich sa spôsobu výpoctu sumy pokút, nech uz sú také údaje akokolvek potrebné, nie je na dodrzanie povinnosti odôvodnenia nevyhnutné (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, [48]C-182/99 P, Zb. s. I-10761, bod 75, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, [49]T-68/04, Zb. s. II-2511, bod 31). 206 Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne vo svojej odpovedi z 31. januára 2008 na ziadost Komisie o informácie potvrdili, ze nemohli predlozit údaje za hospodársky rok 2001 - 2002. Hodnota predaja za kalendárny rok 2001, ktorú systematicky zohladnila Komisia v napadnutom rozhodnutí, vsak nemohla byt bez uvedených údajov urcená. Zalobkyne v tej istej odpovedi tiez tvrdili, ze nemohli za predchádzajúce hospodárske roky predlozit samostatné údaje týkajúce sa parafínových voskov a parafínového gáca. Také rozdelené údaje vsak boli potrebné na stanovenie sumy pokuty vzhladom na skutocnost, ze koeficient pouzitý z dôvodu závaznosti porusenia bol, pokial ide o tieto dve skupiny výrobkov, odlisný, a to 18 % v prípade parafínových voskov a 15 % v prípade parafínového gáca. 207 Napokon treba konstatovat, ze zalobkyne vo svojej odpovedi z 5. marca 2008 na ziadost Komisie o informácie uviedli, ze kontaktovali spolocnost Shell, aby sa u nej informovali o údajoch o predaji, ktoré mala k dispozícii, a ze vedeli, ze Shell Komisii uz poskytla údaje o predaji za hospodársky rok 2001 - 2002. Zalobkyne odkázali na údaje spolocnosti Shell, ktoré boli vykázané za tento hospodársky rok, pricom priznali absenciu takých údajov, ktoré by boli v prípade skupiny RWE spolahlivé a boli by k dispozícii. 208 Je preto potrebné uviest, ze pocas komunikácie z obdobia po zaslaní odpovede na oznámenie o výhradách zalobkyne nespochybnili, ze Komisia pouzila údaje týkajúce sa predaja, ktoré poskytla Shell, ale naopak, podporili Komisiu, aby ich pouzila, pokial ide o hospodársky rok 2001 - 2002. 209 Vzhladom na uvedené treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie, ako bolo vylozené v celom svojom rozsahu a v kontexte, najmä vo svetle komunikácie medzi zalobkynami a Komisiou a so zretelom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast, umoznilo pochopit dôvody, pre ktoré Komisia pouzila údaje poskytnuté spolocnostou Shell. 210 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého im napadnuté rozhodnutie neumoznilo pochopit metódu, ktorú spolocnost Shell pouzila pri rozdelovaní údajov o predaji medzi parafínové vosky a parafínový gác, treba poznamenat, ze Komisia splnila svoju povinnost odôvodnenia, ked v napadnutom rozhodnutí uviedla okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a dlzku trvania porusenia bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu sumy pokuty (pozri judikatúru citovanú v bode 205 vyssie). 211 Navyse Komisia sa mohla na základe údajov, ktoré poskytli zalobkyne pocas správneho konania, legitímne domnievat, ze zalobkyne nespochybnili údaje poskytnuté spolocnostou Shell vzhladom na uvedenie kontaktov medzi oboma skupinami a skutocnost, ze zalobkyne tiez odkázali na údaje poskytnuté spolocnostou Shell. Komisia vsak vzhladom na neexistenciu vseobecnej povinnosti spresnit vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti a okolnost, ze rozsah povinnosti odôvodnenia závisí najmä od kontextu prijatia napadnutého aktu, mala dôvod nezahrnút do napadnutého rozhodnutia podrobnú analýzu týkajúcu sa údajov poskytnutých spolocnostou Shell, a to najmä vzhladom na informácie poskytnuté zalobkynami týkajúce sa toho, ze spolocnost Shell bola v tejto súvislosti kontaktovaná, ako aj vzhladom na to, ze odkázali na cast údajov, ktorými disponovala Shell. 212 Okrem toho zalobkyne v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu potvrdili, ze 25. januára 2008 im Shell skutocne sprístupnila údaje týkajúce sa obratu, ktoré pochádzali z tej istej databázy, akou bola databáza, z ktorej pochádzali údaje, ktoré Shell oznámila Komisii. Samotná skutocnost, ze údaje získané od spolocnosti Shell neodkazovali na kalendárne roky, ale na hospodárske roky zacínajúce júlom a konciace júnom kazdého roka, nemohla pre zalobkyne predstavovat prekázku pochopenia metódy, ktorú Komisia pouzila na úcely výpoctu, kedze v napadnutom rozhodnutí bolo spresnené, ze hodnota predaja bola vypocítaná na základe údajov súvisiacich s kalendárnymi rokmi. Zalobkyne preto mohli na základe napadnutého rozhodnutia a kontextu jeho prijatia pochopit, ze Komisia prispôsobila údaje týkajúce sa hospodárskych rokov svojej metóde spocívajúcej v zohladnení kalendárnych rokov. 213 Prvá cast tretieho zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. O druhej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality a nariadenia c. 1/2003 pri stanovení sumy pokuty ulozenej zalobkyniam O volbe referencného obdobia (kalendárne roky 1999 az 2001) 214 Zalobkyne tvrdia, ze suma pokuty, ktorá im bola ulozená, je neprimeraná vo vztahu k závaznosti porusenia, pretoze hodnota ich predaja bola podstatne vyssia za referencné obdobie, ktoré zvolila Komisia (1999 az 2001) nez za predchádzajúce obdobie (1992 az 1998) a nasledujúce obdobie (2002 az 2004). Suma pokuty vypocítaná na základe takto stanovenej hodnoty predaja dosiahnutého za referencné obdobie nebola reprezentatívna pre celú dlzku trvania porusenia. Komisia preto porusila clánok 23 nariadenia c. 1/2003 a zásadu proporcionality. 215 Podla zalobkýn mala Komisia na úcely lepsieho odzrkadlenia závaznosti porusenia zohladnit priemer hodnoty predaja dosiahnutého na trhu dotknutom kartelom za obdobie ich úcasti na porusení. Ak by Komisia vychádzala z obratu dosiahnutého v priemere za hospodárske roky 1992 - 1993 az 2000 - 2001, dospela by ceteris paribus k pokute v sume 30,95 milióna eur namiesto 37440000 eur, ktoré im ulozila. 216 Podla judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [50]C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, [51]C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 223). 217 Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní zacatých Komisiou na potrestanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze suma pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost a dlzku jeho trvania (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, body 223 a 224 a tam citovanú judikatúru). Konkrétne zásada proporcionality má za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [52]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [53]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 171). 218 Okrem toho, pokial ide o volbu referencného obdobia, z judikatúry vyplýva, ze Komisia je povinná zvolit takú metódu výpoctu, ktorá jej umozní zohladnit velkost a hospodársku silu kazdého z dotknutých podnikov, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa dopustil kazdý z nich, v závislosti od ich hospodárskej situácie existujúcej v case, ked doslo k poruseniu. Navyse obdobie, ktoré treba zohladnit, sa musí vymedzit tak, aby bolo mozné dosiahnuté obraty, alebo podiely na trhu co mozno najlepsie porovnat. Z toho vyplýva, ze referencné obdobie nemusí byt nevyhnutne posledný celý rok trvania porusenia (rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [54]T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 177; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Wittenheim/Komisia, T-26/06, neuverejnený v Zbierke, body 81 a 82 a tam citovanú judikatúru). 219 Z toho vyplýva, ze daný podnik môze pozadovat, aby sa Komisia v jeho prípade oprela o iné obdobie, nez je vseobecne stanovené, iba vtedy, ak preukáze, ze obrat, ktorý dosiahol pocas tohto obdobia, nevyjadruje z dôvodov, ktoré sú pre neho specifické, jeho skutocnú velkost a hospodársku silu ani rozsah porusenia, ktorého sa dopustil (rozsudky Súdu prvého stupna Fiskeby Board/Komisia, uz citovaný v bode 199 vyssie, bod 42, a z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, T-175/05, neuverejnený v Zbierke, bod 142). 220 Po prvé treba uviest, ze Komisia tým, ze pouzila priemer posledných troch rokov úcasti kazdého podniku podielajúceho sa na porusení, zvolila referencné obdobie, ktoré vo vseobecnosti vyhovuje poziadavke stanovenej judikatúrou citovanou v bode 216 vyssie, a to konkrétne poziadavke vymedzenia obdobia, ktoré sa má zohladnit, tak aby bolo mozné dosiahnuté obraty co najlepsie porovnat. 221 Po druhé zalobkyne nepreukázali, ze obrat, ktorý dosiahli za toto posledné obdobie, nepredstavoval - z dôvodov, ktoré im boli vlastné - znak ich skutocnej velkosti a hospodárskej sily alebo rozsahu porusenia, ktorého sa dopustili. 222 Hoci je totiz pravda, ze priemer príslusnej hodnoty predaja za roky 1999 az 2001 bol vyssí nez rocné údaje za predchádzajúce roky úcasti, z bodu 130 zaloby vyplýva, ze to bolo spôsobené hlavne okolnostou, ze obrat zalobkýn, ktorý dosahovali na trhu dotknutom kartelom, sa kontinuálne zvysoval pocas obdobia úcasti na porusení. Také zvysovanie vsak môze byt typickým dôsledkom kartelu, ktorého jedným z hlavných cielov je zvýsit ceny daných výrobkov. Také zvysovanie môze tiez aspon ciastocne vyplývat zo vseobecných skutocností, akými sú inflácia alebo skutocnost, ze ceny surovín na výrobu daných výrobkov mali na svetovom trhu vzostupnú tendenciu, co bol prípad prejednávanej veci, kedze podla údajov poskytnutých Komisiou cena surového oleja sa v období medzi rokmi 1992 a 2001 výrazne zvýsila. 223 Zalobkyne napokon neuvádzajú nijakú výnimocnú okolnost, ktorá by spôsobila zvýsenie hodnoty ich predaja v období rokov 1992 az 2001. Okrem toho treba uviest, ze uvedené zvýsenie je tendencné a preukazuje vysoký stupen korelácie s cenou surovej ropy. 224 Zalobkyne tiez nemôzu oprávnene vychádzat zo skutocnosti, ze rocný priemer ich hodnoty predaja dosiahnutého za referencné obdobie bol vyssí nez priemer hodnoty za obdobie od roku 2002 do roku 2004. Zalobkyne totiz pocas tohto posledného uvedeného obdobia, okrem prvej polovice roku 2002, uz nevlastnili spolocnost, ktorá sa priamo podielala na porusení. Znízenie hodnoty predaja spolocnosti Shell Deutschland Oil v porovnaní s hodnotou predaja spolocnosti Dea Mineraloel nemalo nijaký vztah s obchodnou politikou zalobkýn, takze sa nan nemozno v ich prospech odvolat. 225 V dôsledku toho zalobkyne nepreukázali, ze hodnota predaja, ktorý dosiahli za referencné obdobie, nepredstavovala - z dôvodov, ktoré im boli vlastné - znak ich skutocnej velkosti a hospodárskej sily alebo rozsahu porusenia, ktorého sa dopustili. 226 Vzhladom na to, ze volba referencného obdobia Komisiou vyhovovala poziadavkám stanoveným judikatúrou, tvrdenia zalobkýn týkajúce sa moznosti vykonat rekonstrukciu údajov za hospodársky rok 1993 - 1994 treba zamietnut ako neúcinné. 227 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze Komisia neporusila ani clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ani zásadu proporcionality tým, ze ako základ na úcely výpoctu pouzila rocnú hodnotu predaja, ktorý zalobkyne dosiahli za obdobie od roku 1999 do roku 2001. 228 V kazdom prípade Vseobecný súd pri výkone neobmedzenej právomoci usudzuje, ze volba referencného obdobia vo vztahu k zalobkyniam je odôvodnená súborom skutkových a právnych okolností prejednávanej veci. O zohladnení údajov poskytnutých spolocnostou Shell 229 Svojou druhou výhradou zalobkyne tvrdenia, ze Komisia vychádzala z údajov týkajúcich sa hodnoty predaja, ktoré poskytla spolocnost Shell, a nie z údajov predlozených zalobkynami. 230 Na úvod treba pripomenút, ze podla bodov 15 a 16 usmernení z roku 2006 s cielom stanovit hodnotu predaja podniku Komisia pouzije najvyssie údaje, ktoré sú pre tento podnik k dispozícii. Ak podnik poskytne neúplné alebo nespolahlivé údaje, môze Komisia urcit hodnotu predaja tohto podniku na základe ciastkových údajov, ktoré získala a/alebo na základe akýchkolvek iných informácií, ktoré povazuje za dôlezité alebo za vhodné. 231 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze zalobkyne opakovane pocas správneho konania tvrdili, ze neboli schopné predlozit údaje za hospodársky rok 2001 - 2002. Prvá polovica tohto hospodárskeho roka sa vsak týkala kalendárneho roka 2001, ktorý bol súcastou referencného obdobia, ktorý zohladnila Komisia (kalendárne roky 1999 az 2001). 232 Zalobkyne následne v odpovedi na ziadosti Komisie o informácie opakovane uviedli, ze neboli schopné predlozit obraty rozdelené podla skupín výrobkov. Kedze vsak koeficient závaznosti pouzitý Komisiou v prípade parafínových voskov a parafínového gáca bol odlisný, rozdelené údaje boli nevyhnutné na úcely stanovenia sumy pokút (pozri bod 206 vyssie). 233 Údaje poskytnuté zalobkynami boli preto neúplne, takze Komisia musela pouzit iné údaje, aby mohla stanovit sumu pokuty, ktorá sa im mala ulozit. 234 V druhom rade z odpovede spolocnosti Shell z 31. januára 2008 na ziadost Komisie o informácie vyplýva, ze údaje predlozené spolocnostou Shell boli koherentné a úplné, pricom samy osebe boli postacujúce na úcely výpoctu Komisie. 235 V tretom rade treba pripomenút (pozri body 207 a 208 vyssie), ze zalobkyne vo svojej odpovedi z 5. marca 2008 na ziadost Komisie o informácie uviedli, ze kontaktovali spolocnost Shell, aby sa u nej informovali o údajoch o predaji, ktoré mala k dispozícii, a ze vedeli, ze Shell Komisii uz poskytla údaje o predaji za hospodársky rok 2001 - 2002. Zalobkyne odkázali na údaje spolocnosti Shell, ktoré boli dosiahnuté za tento hospodársky rok, pricom v prípade skupiny RWE priznali absenciu takých císelných údajov, ktoré by boli spolahlivé a k dispozícii. 236 V stvrtom rade zalobkyne výslovne netvrdia, ze hodnota predaja, ktorú pouzila Komisia v prípade kalendárnych rokov 1999 az 2001, pokial ide o parafínové vosky a parafínový gác, je nesprávna. Uvádzajú iba, ze z cinnosti bývalej spolocnosti Dea Mineraloel týkajúcej sa "parafínových voskov" boli pocas hospodárskych rokov 1998 - 1999 az 2000 - 2001 dosiahnuté v priemere príjmy z predaja v sume priblizne 18,2 milióna eur a ze toto císlo bolo nizsie priblizne o 280 000 eur, nez predpokladala Komisia. Toto tvrdenie vsak nemôze preukázat pochybenie, ktorého sa údajne dopustila Komisia, kedze údaje, ktoré poskytli zalobkyne, sa týkali hospodárskych rokov 1998 - 1999 az 2000 - 2001, a nie kalendárnych rokov, ktoré Komisia systematicky zohladnila v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho z údajov poskytnutých zalobkynami v bode 130 zaloby vyplýva, ze hodnota predaja v prípade parafínových voskov za hospodársky rok 1998 - 1999 predstavovala 16304000 eur, zatial co za hospodársky rok 1999 - 2000 tento údaj predstavoval 19543000 eur. Pocas hospodárskeho roka 2000 - 2001 predstavovala hodnota predaja v prípade parafínových voskov 18677000 eur. Je teda pravdepodobné, ze rozdiel 280000 eur vznikol z dôvodu, ze obdobie zvolené zalobkynami zahrnovalo druhú polovicu roka 1998, ked bola hodnota predaja nizsia nez hodnota predaja dosiahnutá pocas druhej polovice roka 2001, ktorá vsak nebola zahrnutá do výpoctu zalobkýn. 237 V piatom rade zalobkyne nemohli právom vytýkat Komisii, ze údaje poskytnuté spolocnostou Shell nedoplnila ich ciastocnými údajmi a odhadmi. V prípad, ze Komisia disponuje úplnými, koherentnými a spolahlivými údajmi pochádzajúcimi zo zdroja, na ktorý, pokial ide o cast údajov, odkazujú samotné zalobkyne, nemôze mat povinnost kombinovat ich s údajmi z iného zdroja, ktoré boli vypocítané na základe odlisnej metodiky a ktorých kompatibilita je teda neistá. 238 V dôsledku toho treba výhradu zalobkýn zalozenú na zohladnení údajov týkajúcich sa hodnoty predaja poskytnutej spolocnostou Shell zamietnut. 239 Je preto potrebné zamietnut druhú cast tretieho zalobného dôvodu. O tretej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a usmernení z roku 2006 240 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia pri urcovaní základnej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená, vychádzala z priemerného obratu za roky 1999 az 2001, zatial co v prípade spolocnosti Shell bol zohladnený priemerný obrat za roky 2002 az 2004 (v prípade parafínových voskov) a roky 2001 az 2003 (v prípade parafínového gáca). V dôsledku tohto rozdielu pri výpocte doslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania z dvoch dôvodov. 241 Na jednej strane zalobkyne pripomínajú, ze im bola pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustili Dea Mineraloel a Shel & Dea Oil v období od 3. septembra 1992 do 30. júna 2002. Shell bola pripísaná zodpovednost za uvedené porusenie v tom istom období a okrem toho aj zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustili nástupnícke spolocnosti spolocnosti Shell & Dea Oil za celkové obdobie od 3. septembra 1992 do 17. marca 2005. Z dôvodu odlisného referencného obdobia vsak bola základná suma pokuty stanovená v prípade spolocnosti Shell nizsia nez základná suma pokuty v prípade spolocnosti RWE, aj ked obdobie úcasti na karteli bolo v prípade spolocnosti Shell dlhsie takmer o tri roky. Také stanovenie základnej sumy pokuty bolo "diskriminacné". 242 Na druhej strane nerovnost zaobchádzania v prípade zalobkýn a spolocnosti Shell pocas obdobia ich spolocnej aktivity v rámci spolocnosti Shell & Dea Oil, t. j. pocas obdobia od 2. januára do 30. júna 2002, bola tiez zrejmá. Základná suma pokuty, ktorá bola prorata temporis uplatnená v prípade zalobkýn za toto obdobie, predstavovala 1, 6 milióna eur. V prípade spolocnosti Shell to bolo o 1,2 milióna eur menej, hoci jej bola solidárne ulozená pokuta z dôvodu toho istého porusenia, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil, tak ako to vyplýva z odôvodnenia 530 napadnutého rozhodnutia. 243 Podla zalobkýn, ak by Komisia rovnako ako v prípade spolocnosti Shell urcila základnú sumu pokuty vo vztahu k nim na základe priemerného obratu za roky 2002 az 2004 v prípade parafínových voskov a priemerného obratu za roky 2001 az 2003 v prípade parafínového gáca, dospela by k sume priblizne 24,93 milióna eur a ceteris paribus k pokute v sume 29,92 milióna eur. Zodpovedalo by to priblizne sume pokuty vyplývajúcej z výpoctu uskutocneného na základe priemerného obratu za hospodárske roky 1992 - 1993 az 2000 - 2001. Samotné urcenie príslusného obratu na základe priemerného obratu za prevádzkové roky 1992 - 1993 az 2000 - 2001 by preto bolo v súlade s usmerneniami z roku 2006 a so zásadou rovnosti zaobchádzania. 244 Po prvé, pokial ide o vseobecnú výhradu zalobkýn zalozenú na uplatnení referencného obdobia namiesto výpoctu základnej sumy na základe hodnôt predaja týkajúcich sa kazdého roku porusenia, treba odkázat na úvahy uvedené v bode 216 az 225 vyssie. Z toho vyplýva, ze Komisia mala dôvod urcit hodnotu predaja na základe referencného obdobia, v prípade ktorého sú údaje týkajúce sa vsetkých dotknutých podnikov co mozno najporovnatelnejsie, ibaze by podnik preukázal, ze hodnota predaja, ktorú dosiahol za referencné obdobie, nepredstavuje z dôvodov, ktoré sú mu vlastné, údaj o jeho skutocnej velkosti a hospodárskej sile alebo rozsahu porusenia, ktorého sa dopustil. Zalobkyne vsak nepreukázali, ze v prejednávanej veci islo o takýto prípad. 245 Po druhé netreba preskúmat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o obdobie existencie spolocného podniku Shell & Dea Oil, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dostatok dôkazov, aby mohla zalobkyniam pripísat zodpovednost za konania tohto podniku (pozri bod 130 vyssie). 246 Po tretie treba preskúmat výhradu zalobkýn zalozenú na skutocnosti, ze aj keby sa suma pokuty stanovená pre Shell zakladala na tom istom porusení, ktorého sa dopustila tá istá spolocnost, ako v ich prípade, a aj keby dlzka trvania úcasti spolocnosti Shell na porusení presahovala dlzku trvania úcasti zalobkýn, základná suma pokuty vypocítaná v prípade spolocnosti Shell by bola nizsia (30 miliónov eur) nez základná suma pokuty stanovená v prípade zalobkýn (31,2 milióna eur). 247 Treba pripomenút, ze skutocnost, ze základná suma pokuty stanovená pre zalobkyne bola vyssia nez základná suma pokuty stanovená pre Shell, vyplýva zo samotnej okolnosti, ze referencné obdobie bolo odlisné. Priemerná rocná hodnota predaja spolocnosti Shell Deutschland Oil za obdobie od roku 2002 do roku 2004 v prípade parafínových voskov a za obdobie od roku 2001 do roku 2003 v prípade parafínového gáca bola nizsia nez priemerná rocná hodnota predaja spolocnosti Dea Mineraloel za obdobie od roku 1999 do roku 2001. 248 Podla ustálenej judikatúry Komisia musí pri stanovovaní sumy pokút dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [55]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 219). 249 Je pravda, ze Súdny dvor rozhodol jednak, ze pouzitie spolocného referencného roka pre vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, dáva kazdému podniku záruku, ze sa s ním zaobchádza rovnako ako s ostatnými, kedze sankcie sú stanovené jednotným spôsobom, a jednak, ze výber referencného roka, ktorý bol súcastou obdobia porusenia, umoznuje posúdit rozsah spáchaného porusenia v závislosti od ekonomickej situácie, aká sa javila pocas tohto obdobia (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, [56]C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 129). 250 Nevyplýva vsak z toho, ze by volba spolocného referencného obdobia predstavovala jediný spôsob urcenia sankcií v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Komisia môze najmä zákonne zohladnit skutocnost, ze v prípade daného podniku sa referencný rok nachádza mimo obdobia porusenia, ktoré bolo vo vztahu k nemu konstatované, a nie je teda vhodným ukazovatelom jeho individuálnej váhy pocas porusenia, a z tohto dôvodu môze zohladnit jeho obrat týkajúci sa iného roka, nez je spolocný referencný rok, pod podmienkou, ze stanovenie základnej sumy pokuty vo vztahu k jednotlivým clenom kartelu zostane koherentné a objektívne odôvodnené. 251 V prejednávanej veci vsak Komisia tým, ze zohladnila rocný priemer hodnoty predaja za posledné tri roky úcasti na porusení, uplatnila objektívnym spôsobom jednotné kritérium na vsetkých clenov kartelu, a to s cielom dodrzat rovnost zaobchádzania so vsetkými úcastníkmi kartelu. 252 Okrem toho treba konstatovat, ze k znízeniu hodnoty predaja, ktoré viedlo k tomu, ze základná suma pokuty stanovená v prípade spolocnosti Shell bola nizsia nez základná suma pokuty v prípade spolocnosti RWE, doslo v období od roku 2002 do roku 2004. Pokial ide o prvých sest mesiacov tohto obdobia, skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnostou RWE na spolocnost Shell & Dea Oil nebolo preukázané. V prípade zostávajúcich dvoch rokov a deviatich mesiacov je nesporné, ze Shell Deutschland Oil a Shell Deutschland Schmierstoff fungovali úplne nezávisle vo vztahu k spolocnosti RWE. Komisia sa preto správne domnievala, ze zalobkyne nemali mat prospech zo skutocnosti, ze podiel spolocnosti Shell na karteli stratil svoju hospodársku dôlezitost v záverecnej fáze, ked sa na nom zalobkyne uz nepodielali, a to najmä vo svetle skutocnosti, ze pocas ich úcasti na porusení mala hodnota predaja zalobkýn na trhoch dotknutých kartelom stúpajúcu tendenciu. 253 Preto treba prijat záver, ze dôvodom toho, ze základná suma pokuty stanovená v prípade zalobkýn je vyssia nez základná suma pokuty stanovená v prípade skupiny Shell, je výlucne skutocnost, ze hodnota predaja dosiahnutého na trhoch dotknutých kartelom sa výrazne znízila po tom, co Shell nadobudla spolocnost Dea Mineraloel. Kedze zalobkyne sa v dôsledku toho nachádzali v odlisnej situácii, nez bola situácia skupiny Shell, pokial ide o aspekt relevantný z hladiska stanovenia sumy pokuty, ich výhrada zalozená na nerovnosti zaobchádzania musí byt zamietnutá. 254 V kazdom prípade Vseobecný súd pri výkone neobmedzenej právomoci usudzuje, ze vzhladom na skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci základná suma stanovená Komisiou správne odráza závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Dea Mineraloel. 255 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba zamietnut aj tretiu cast tretieho zalobného dôvodu a v dôsledku toho treba zamietnut tento zalobný dôvod ako celok. 4. O výkone neobmedzenej právomoci a o urcení konecnej sumy pokuty 256 Treba pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 229 ES. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, ze v súlade s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [57]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [58]T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). 257 Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dnu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, ci bola zalobkyniam ulozená pokuta, ktorá správne odráza závaznost predmetného porusenia, takze uvedené pokuty sú vo vztahu ku kritériám stanoveným v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 primerané (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, [59]T-156/94, Zb. s. II-645, body 584 az 586, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [60]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 93). 258 Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 64). 259 V prejednávanom prípade pri výpocte výsky pokuty ulozenej zalobkyniam Komisia z dôvodu závaznosti porusenia zohladnila 18 % rocnej hodnoty predaja parafínových voskov a 15 % rocnej hodnoty predaja parafínového gáca. Takto získané sumy boli z dôvodu dlzky trvania porusenia vynásobené koeficientom 10 v prípade parafínových voskov a koeficientom 5 v prípade parafínového gáca. Komisia celkovo, vrátane "vstupného poplatku" uplatneného z dôvodu závaznosti porusenia, ktorého výska predstavovala rovnako 18 % hodnoty predaja parafínových voskov a 15 % hodnoty predaja parafínového gáca, pouzila násobný koeficient 11 pre parafínové vosky a násobný koeficient 6 pre parafínový gác. 260 Treba pripomenút, ze úcast zalobkýn na porusení nebola preukázaná, pokial ide o obdobie od 2. januára do 30. júna 2002, a ze co sa týka tohto obdobia treba v prípade zalobkýn zrusit napadnuté rozhodnutie (pozri bod 130 vyssie). Po odpocítaní tohto obdobia od dlzky trvania úcasti zalobkýn na porusení treba znízit násobné koeficienty pouzité Komisiou z 11 na 10,5 v prípade parafínových voskov a zo 6 na 5,5 v prípade parafínového gáca. 261 Takto stanovený koeficient nemá vplyv na výsledok novej analýzy, ktorú by Komisia vykonala v nadväznosti na tento rozsudok, co sa týka pripísatelnosti porusenia, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil, zalobkyniam. 262 Napokon v prípade casti pokuty ulozenej za obdobie od 3. septembra 1992 do 2. januára 2002 Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci usudzuje, ze takto stanovená suma pokuty ulozenej zalobkyniam je primeraná vzhladom na závaznost a dlzku trvania spáchaného porusenia. 263 Vzhladom na uvedené skutocnosti sa suma pokuty stanovuje na 35888562 eur. O trovách 264 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása svoje vlastné trovy. 265 V prejednávanom prípade Vseobecný súd vyhovel iba druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobkýn. V dôsledku toho bola suma pokuty, ktorá im bola ulozená, znízená o 4,1 %. Predmetné okolnosti prejednávanej veci sa preto správne posúdia, ked sa rozhodne, ze zalobkyne znásajú styri pätiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit styri pätiny trov konania vynalozených Komisiou. Komisia znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania vynalozených zalobkynami. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) sa zrusuje v rozsahu, v akom v nom Európska komisia konstatovala, ze spolocnosti RWE AG a RWE Dea AG sa v období po 2. januári 2002 podielali na porusení. 2. Suma pokuty ulozenej spolocnostiam RWE a RWE Dea sa stanovuje na 35888562 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Komisia znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania, ktoré vynalozili spolocnosti RWE a RWE Dea. RWE a RWE Dea znásajú styri pätiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit styri pätiny trov konania, ktoré vynalozila Komisia. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1. Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 2. Struktúra skupiny RWE a spolocného podniku Shell & Dea Oil Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na údajne nesprávnom konstatovaní existencie hospodárskej jednoty medzi zalobkynami a spolocnostou Dea Mineraloel alebo Shell & Dea Oil Úvodné pripomienky O prvej casti týkajúcej sa pripísania zodpovednosti zalobkyniam za porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel (obdobie pred 2. januárom 2002) O napadnutom rozhodnutí O domnienke existencie hospodárskej jednoty medzi dcérskou spolocnostou a jej jedinou materskou spolocnostou O tvrdeniach zalobkýn týkajúcich sa vyvrátenia domnienky - O prevádzkovej nezávislosti spolocnosti Dea Mineraloel - O neexistencii vplyvu na cinnosti týkajúce sa parafínových voskov a malý percentuálny podiel predaja týchto výrobkov na obrate spolocnosti Dea Mineraloel O údajnej objektívnej zodpovednosti zalobkýn O druhej casti týkajúcej sa pripísania zodpovednosti zalobkyniam za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil (obdobie od 2. januára do 30. júna 2002) O spolocnej kontrole a spolocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku O dôvodnosti konstatovania Komisie týkajúceho sa pripísania zodpovednosti spolocnostiam RWE a Shell za porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na neuplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 vo vztahu k zalobkyniam O prvej casti zalozenej na nerozsírení uplatnenia ziadosti spolocnosti Shell o spoluprácu na zalobkyne O napadnutom rozhodnutí O prvej výhrade zalozenej na nerozsírení oslobodenia od pokuty priznaného spolocnosti Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila Dea Mineraloel O druhej výhrade zalozenej na nerozsírení oslobodenia od pokuty priznaného skupine Shell, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila Shell & Dea Oil O druhej casti zalozenej na práve zalobkýn na úplné oslobodenie od pokuty alebo podstatné znízenie sumy pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 O tretej casti zalozenej na porusení práva zalobkýn na obhajobu 3. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa urcenia obratu zohladneného na úcely stanovenia sumy pokuty ulozenej zalobkyniam O prvej casti zalozenej na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti so stanovením hodnoty predaja zalobkýn O prvej výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o volbu priemeru hodnoty predaja za posledné tri roky úcasti na porusení O druhej výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide urcenie hodnoty predaja O druhej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality a nariadenia c. 1/2003 pri stanovení sumy pokuty ulozenej zalobkyniam O volbe referencného obdobia (kalendárne roky 1999 az 2001) O zohladnení údajov poskytnutých spolocnostou Shell O tretej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a usmernení z roku 2006 4. O výkone neobmedzenej právomoci a o urcení konecnej sumy pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [61]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfIeNhT/L91823-5137TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXXfIeNhT/L91823-5137TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXXfIeNhT/L91823-5137TMP.html#DI 4. file:///tmp/lynxXXXXfIeNhT/L91823-5137TMP.html#t-ECR_62008TJ0543_SK_01-E0001 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0141&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0170&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0234&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0325&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0294&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0025&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0217&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0112&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0038&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0132&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0195&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0550&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0310&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0319&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0182&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0068&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0180&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0196&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0156&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXXfIeNhT/L91823-5137TMP.html#c-ECR_62008TJ0543_SK_01-E0001