[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-541/08, Sasol, so sídlom v Rosebanku (Juzná Afrika), Sasol Holding in Germany GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), Sasol Wax International AG, so sídlom v Hamburgu, Sasol Wax GmbH, so sídlom v Hamburgu, v zastúpení: W. Bosch, U. Denzel, C. von Köckritz, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Gray, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je najmä návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky), ako aj subsidiárne návrh na zrusenie pokuty ulozenej zalobkyniam alebo jej znízenie, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. júla 2013, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Skutkové okolnosti 1. Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobkyne, Sasol Wax GmbH, Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol (dalej len "Sasol Ltd") (zalobkyne dalej spolocne len "Sasol") spolu s dalsími podnikmi porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gácom. 2. Okrem spolocností zo skupiny Sasol bolo napadnuté rozhodnutie urcené aj týmto spolocnostiam: ENI SpA, Esso Deutschland GmbH, Esso Société anonyme française, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobil Corp. (dalej spolocne len "ExxonMobil"), H & R ChemPharm GmbH, H & R Wax Company Vertrieb GmbH a Hansen & Rosenthal KG (dalej spolocne len "H & R"), Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG, MOL Nyrt., Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (dalej spolocne len "Repsol"), Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Ltd, The Shell Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Ltd (dalej spolocne len "Shell"), RWE Dea AG a RWE AG (dalej spolocne len "RWE"), ako aj Total SA a Total France SA (dalej spolocne len "Total") (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 3. Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinérii zo surovej ropy. Pouzívajú sa na výrobu rôznych výrobkov, akými sú napríklad sviecky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby kaucuku, obalov, lepidiel a zuvaciek (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia). 4. Parafínový gác je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedlajsí produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiez konecným zákazníkom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). 5. Komisia zacala vysetrovanie po tom, co ju spolocnost Shell Deutschland Schmierstoff v liste zo 17. marca 2005 informovala o existencii kartelu, a zároven jej predlozila ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). 6. Na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vykonala Komisia 28. a 29. apríla 2005 setrenia na mieste v priestoroch spolocností "H & R/Tudapetrol", ENI, MOL, ako aj v priestoroch patriacich spolocnostiam zo skupín Sasol, ExxonMobil, Repsol a Total (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 7. V case medzi 25. a 29. májom 2007 zaslala Komisia spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie, a teda aj zalobkyniam, oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Sasol Wax a Sasol Wax International odpovedali na oznámenie o výhradách spolocne listom z 13. augusta 2007 (Sasol A.31). Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd. odpovedali na oznámenie o výhradách tiez spolocne listom z toho istého dna (Sasol A.30). 8. Komisia uskutocnila 10. a 11. decembra 2007 vypocúvanie, ktorého sa zúcastnili zalobkyne (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 9. Komisia vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze subjekty, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré predstavujú väcsinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáca v rámci EHP, sa dopustili jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré sa vztahovalo na územie EHP. Toto porusenie spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúcich sa parafínových voskov (dalej len "hlavná cast porusenia"). Pokial ide o RWE (neskôr Shell), ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol a Total, porusenie týkajúce sa parafínových voskov súviselo tiez s rozdelením zákazníkov alebo trhov (dalej len "druhá cast porusenia"). Okrem toho porusenie, ktorého sa dopustili RWE, ExxonMobil, Sasol a Total, sa týkalo tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu (dalej len "cast porusenia týkajúca sa parafínového gáca") (odôvodnenia 2, 95, 328 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 10. K protiprávnym postupom dochádzalo na protisútazných stretnutiach nazývaných "technické stretnutia" alebo niekedy aj stretnutia "Blauer Salon", ktoré organizovali úcastníci kartelu, a na "stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáca", ktoré boli zamerané osobitne na otázky súvisiace s parafínovým gácom. 11. Pokuty, ktoré boli v tomto prípade ulozené, boli stanovené na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2) (dalej len "usmernenia z roku 2006"), ktoré boli platné v case dorucenia oznámenia o výhradách spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie. 12. Napadnuté rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú: ... Sasol Wax GmbH: od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005, Sasol Wax International AG: od 1. mája 1995 do 28. apríla 2005, Sasol Holding in Germany GmbH: od 1. mája 1995 do 28. apríla 2005, Sasol [Ltd]: od 1. mája 1995 do 28. apríla 2005, ... Pokial ide o nasledujúce podniky, porusenie sa za uvedené obdobia týka tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu: ... Sasol Wax GmbH: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004, Sasol Wax International AG: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004, Sasol Holding in Germany GmbH: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004, Sasol [Ltd]: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004, ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ENI SpA: 29 120 000 eur, Esso Société anonyme française: 83 588 400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobi1 Corporation v sume 34 670 400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s Esso Deutschland GmbH v sume 27 081 600 eur, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: 12 000 000 eur, Hansen & Rosenthal KG spolocne a nerozdielne s H & R Wax Company Vertrieb GmbH: 24 000 000 eur, z coho spolocne a nerozdielne s H & R ChemPharm GmbH v sume 22 000 000 eur, MOL Nyrt.: 23 700 000 eur, Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA spolocne a nerozdielne s Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA: 19 800 000 eur, Sasol Wax GmbH: 318 200 000 eur, z coho spolocne a nerozdielne so Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol [Ltd] v sume 250 700 000 eur, Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Limited, The Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Limited: 0 eur, RWE Dea AG spolocne a nerozdielne s RWE AG: 37 440 000 eur, Total France SA spolocne a nerozdielne s Total SA: 128 163 000 eur." 2. O struktúre skupiny Sasol a spolocnosti Vara a o pripísaní zodpovednosti materským spolocnostiam v napadnutom rozhodnutí 13. Komisia v odôvodnení 449 napadnutého rozhodnutia najskôr, pokial ide o skupinu Sasol, identifikovala spolocnost priamo zodpovednú za porusenie. Dospela tak k záveru, ze medzi osobami, ktoré sa zúcastnovali na technických stretnutiach, boli zamestnanci spolocnosti Hans-Otto Schümann GmbH & Co. KG (dalej len "HOS"), a to od zaciatku porusenia, t. j. od 3. septembra 1992, do 30. apríla 1995. Od 1. mája 1995 do 31. decembra 2002 islo dalej o spolocnost Schümann Sasol GmbH, ktorá sa v roku 2000 premenovala na Schümann Sasol GmbH & Co. KG (dalej spolocne len "Schümann Sasol"). Od 1. januára 2003 bola zamestnávatelom daných zamestnancov spolocnost Sasol Wax. 14. V odôvodnení 452 napadnutého rozhodnutia bola preto spolocnosti Sasol Wax, nástupnickej spolocnosti spolocností HOS a Schümann Sasol, pripísaná zodpovednost za porusenie, a to ako priamemu úcastníkovi tohto porusenia v období od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005. 15. Komisia tiez preskúmala postupný vývoj vlastníctva základného imania spolocností HOS, Schümann Sasol a Sasol Wax. V tomto ohlade rozlisovala 3 obdobia (odôvodnenie 454 napadnutého rozhodnutia). 16. Co sa týka prvého obdobia od 3. septembra 1992 do 30. apríla 1995 (dalej len "obdobie Schümann"), Komisia konstatovala, ze HOS bola v poslednom rade ovládaná osobne pánom Schümannom prostredníctvom spolocnosti Vara Holding GmbH & Co. KG (dalej len "Vara"), ktorá bola jediným komanditistom spolocnosti HOS (odôvodenia 450 a 457 napadnutého rozhodnutia). Väcsinovým vlastníkom základného imania spolocnosti Vara bol pán Schümann, pricom ostatnými vlastníkmi boli jeho rodinní príslusníci. V napadnutom rozhodnutí nebola pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost HOS, ani spolocnosti Vara, ani pánovi Schümannovi. 17. Druhé obdobie trvalo od 1. mája 1995 do 30. júna 2002 (dalej len "obdobie spolocného podniku"). Dna 1. mája 1995 Sasol Ltd nadobudla dve tretiny spolocnosti HOS. V nadväznosti na reorganizáciu sa HOS premenovala na Schümann Sasol a nadalej bola spolocnostou, ktorá bola priamo zodpovedná za porusenie. Schümann Sasol bola 99,9 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Schümann Sasol International AG, ktorej jednu tretinu základného imania nadalej vlastnila spolocnost Vara a v poslednom rade rodina Schümannovcov. Dve tretiny základného imania spolocnosti Schümann Sasol International vlastnila Sasol Holding in Germany, ktorá sama bola 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Sasol Ltd. Za toto obdobie Komisia pripísala solidárnu zodpovednost spolocnostiam Sasol Wax (ako právnemu nástupcovi spolocnosti Schümann Sasol), Sasol Wax International (ako právnemu nástupcovi spolocnosti Schümann Sasol International, materskej spolocnosti spolocnosti Schümann Sasol), Sasol Holding in Germany (ako materskej spolocnosti vlastniacej dve tretiny základného imania spolocnosti Schümann Sasol International) a Sasol Ltd (ako materskej spolocnosti spolocnosti Sasol Holding in Germany) (odôvodnenia 451 a 478 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa totiz domnievala, ze tri posledné uvedené spolocnosti uplatnovali rozhodujúci vplyv na spolocnost Schümann Sasol (bod 453 napadnutého rozhodnutia) Ani spolocnosti Vera, ktorá je drzitelkou jednej tretiny základného imania spolocnosti Schümann Sasol International, ani rodine Schümannovcov, ktorá je vlastníkom spolocnosti Vara, nebola pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol, ktorá bola teda vo vlastníctve spolocnosti Schümann Sasol International (dalej len "Schümann Sasol International" alebo "spolocný podnik"), spolocnosti v spoluvlastníctve spolocnosti Vara a skupiny Sasol. 18. Tretie obdobie trvalo od 1. júla 2002 do 28. apríla 2005, ktorý je dnom ukoncenia porusenia (dalej len "obdobie Sasol"). Dna 30. júna 2002 nadobudla skupina Sasol zostávajúcu tretinu základného imania spolocnosti Schümann Sasol International, ktorá bola dovtedy vo vlastníctve spolocnosti Vara. Schümann Sasol, premenovaná na Sasol Wax, bola nadalej dcérskou spolocnostou spolocnosti Schümann Sasol International, ktorá bola premenovaná na Sasol Wax International. Odvtedy bolo celé základné imanie vo vlastníctve spolocnosti Sasol Holding in Germany a v poslednom rade spolocnosti Sasol Ltd. Komisia za toto obdobie pripísala styrom zalobkyniam spolocnú a nerozdielnu zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Sasol Wax, pricom usúdila, ze prvé tri zalobkyne uplatnovali na spolocnost Sasol Wax rozhodujúci vplyv (body 451 a 453 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 19. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 15. decembra 2008 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 20. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité písomné otázky a predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 21. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 3. júla 2013. 22. Vzhladom na skutkové väzby s vecami T-540/08, Esso a i./Komisia, T-543/08, RWE a RWE Dea/Komisia, T-544/08, Hansen & Rosenthal a H & R Wax Company Vertrieb/Komisia, T-548/08, Total/Komisia, T-550/08, Tudapetrol/Komisia, T-551/08, H & R ChemPharm/Komisia, T-558/08, ENI/Komisia, T-562/08, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia a T-566/08, Total Raffinage et Marketing/Komisia, ako aj vzhladom na blízkost a zlozitost uvedených právnych otázok Vseobecný súd rozhodol, ze v prejednávanej veci vyhlási rozsudok az po pojednávaniach v uvedených súvisiacich veciach, z ktorých posledné sa konalo v prejednávanej veci, t. j. 3. júla 2013. 23. Zalobkyne v zalobe navrhujú, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, - subsidiárne zrusil pokutu, ktorá im bola v napadnutom rozhodnutí ulozená, alebo primerane znízil jej výsku, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu v celom rozsahu vrátane subsidiárnych návrhov, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 25. Na podporu svojej zaloby uvádzajú zalobkyne sedem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol v období spolocného podniku, spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila Sasol Wax v období Sasol, spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, kedze Komisia nepripísala spolocnosti Vara solidárnu zodpovednost za obdobie Schümann a obdobie spolocného podniku. Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom urcení základnej sumy pokuty. Piaty zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom zohladnení úlohy vodcu spolocnosti Sasol. Siesty zalobný dôvod sa zakladá na protiprávnosti neoddeleného stanovenia hornej hranice pokuty vo vztahu k rôznym obdobiam porusenia. Siedmy zalobný dôvod sa zakladá na protiprávnom nepriznaní úplného oslobodenia od pokuty, pokial ide o niektoré casti pokuty, spolocnosti Sasol. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie, pokial ide o obdobie spolocného podniku, spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International 26. Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia prijala nesprávny záver, ze sama Sasol Ltd prostredníctvom spolocnosti Sasol Holding in Germany, jej 100 % dcérskej spolocnosti, uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Schümann Sasol International, a teda nesprávne pripísala zodpovednost týkajúcu sa obdobia spolocného podniku spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International. Organizacné, hospodárske a právne väzby medzi spolocnostou Schümann Sasol a uvedenými spolocnostami, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, nepodporovali takýto záver. 27. Zalobkyne sa v prvom rade domnievajú, ze Vara, dalsia materská spolocnost, v období spolocného podniku uplatnovala sama rozhodujúci vplyv na spolocnost Schümann Sasol International. Subsidiárne sa domnievajú, ze tento rozhodujúci vplyv uplatnovali spolocne obe materské spolocnosti. 28. Komisia naopak uvádza, ze Sasol bola správne sankcionovaná vzhladom na svoju vlastnú zodpovednost a v súlade s usmerneniami z roku 2006. Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná odôvodnit skutocnost, ze neprijala rozhodnutie o porusení urcené tretím osobám, a ze podnik nemôze spochybnit sankciu, ktorá mu bola ulozená z dôvodu, ze iný podnik sa vyhol pokute. Úvodné pripomienky 29. Pokial ide o solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti alebo spolocného podniku v jej vlastníctve, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost alebo spolocný podnik majú samostatnú právnu subjektivitu, nestací na vylúcenie moznosti pripísat ich správanie materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 132). 30. Právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa totiz týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna akýkolvek subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, General Technic-Otis a i./Komisia, T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07, Zb. s. II-4977, bod 53). 31. Súd Únie rovnako spresnil, ze pod pojmom podnik treba v tomto kontexte rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 124). Tiez zdôraznili, ze na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie dvoch spolocností vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr to, ci sa na trhu správajú jednotne. Môze byt preto nevyhnutné zistit, ci dve alebo viaceré spolocnosti, z ktorých kazdá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 140; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85, a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 54). 32. Ak takáto hospodárska jednotka porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusenie (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 56, a rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 55). 33. Správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti z dôvodu ich príslusnosti k tomu istému podniku vtedy, ked táto dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, pretoze v tejto súvislosti podlieha rozhodujúcemu vplyvu materskej spolocnosti, a to vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 58, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 527). 34. Na správanie dcérskej spolocnosti na trhu má rozhodujúci vplyv materská spolocnost najmä v prípade, ked dcérska spolocnost v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej v danej súvislosti dala materská spolocnost (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 133, 137 a 138; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27). 35. Na správanie dcérskej spolocnosti na trhu má v zásade rozhodujúci vplyv materská spolocnost aj vtedy, ked táto materská spolocnost má iba oprávnenie vymedzovat alebo schvalovat urcité strategické obchodné rozhodnutia v prípade potreby prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch dcérskej spolocnosti, zatial co oprávnenie urcovat stricto sensu obchodnú politiku dcérskej spolocnosti je delegované na vedúcich zamestnancov poverených jej prevádzkovým riadením, ktorých si materská spolocnost vybrala a ktorí zastupujú a presadzujú jej obchodné záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia, T-25/06, Zb. s. II-5741, body 138 a 139, potvrdený uznesením Súdneho dvora z 13. decembra 2012, Alliance One International/Komisia, C-593/11 P a C-654/11 P, bod 30). 36. V prípade, ze je zabezpecená jednota správania dcérskej a materskej spolocnosti na trhu, a to najmä v prípadoch opísaných v bodoch 34 a 35 vyssie alebo prostredníctvom dalsích hospodárskych, organizacných a právnych väzieb spájajúcich predmetné spolocnosti, potom sú tieto spolocnosti súcastou tej istej hospodárskej jednotky a podla judikatúry uvedenej v bode 31 vyssie preto tvoria jeden podnik. Skutocnost, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 59). 37. Judikatúra uvedená v bodoch 29 az 36 vyssie sa môze uplatnit tiez na pripísanie zodpovednosti jednej alebo viacerým materským spolocnostiam za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik (rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 52 az 56). 38. Na základe týchto pravidiel treba preskúmat tvrdenia zalobkýn a presnost zistení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí so zretelom na pripísanie zodpovednosti za predmetné porusenie zalobkyniam v prípade konaní spolocnosti Schümann Sasol a jej materskej spolocnosti Schümann Sasol International, ktorej vlastníkmi boli v období spolocného podniku spolocnost Sasol Holding in Germany v rozsahu dvoch tretín a spolocnost Vara v rozsahu jednej tretiny. Napadnuté rozhodnutie 39. Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla argumentáciu zalobkýn smerujúcu k preukázaniu, ze pocas obdobia spolocného podniku bola Schümann Sasol International skutocne ovládaná spolocnostou Vara. Komisia odôvodnila tento záver v podstate takto: "... (471) Komisia usudzuje, ze Sasol prostredníctvom svojej 100 % dcérskej spolocnosti Sasol Holding in Germany GmbH uplatnovala rozhodujúci vplyv na Schümann Sasol International. (472) Ako vysvetluje Sasol, [predstavenstvo], ktoré je zodpovedné za bezné cinnosti, sa skladalo z jedného zástupcu spolocnosti Sasol, jedného zástupcu spolocnosti Vara a jedného predsedu. Podla stanov [predstavenstva] prijíma predstavenstvo v rozsahu, v akom je to mozné, rozhodnutia jednomyselne alebo jednoduchou väcsinou. V prípade rovnosti hlasov má predseda [predstavenstva] rozhodujúci hlas. Sasol tvrdí, ze predsedom bol pocas väcsiny obdobia spolocného podniku zástupca spolocnosti Vara. Komisia v nadväznosti na podrobnejsie skúmania spochybnuje tvrdenia, ktoré Sasol uviedla v tejto súvislosti. Predmetná osoba získala pozíciu predsedu vdaka svojim znalostiam cinnosti a skutocnosti, ze Sasol mala tiez záujem na tom, aby táto osoba bola predsedom [predstavenstva] spolocného podniku. Pre Sasol ako väcsinového akcionára bolo dôlezité mat v [predstavenstve] osobu, ktorá uz poznala predchádzajúce cinnosti spolocnosti HOS. Daná osoba pracovala pre nemeckého predchodcu spolocnosti Schümann Sasol International, v dôsledku coho výborne poznala fungovanie spolocnosti, ktorá sa následne zlúcila so spolocnostou Sasol. Navyse daná osoba nebola v období, ked sa stala predsedom (2. mája 1995), zamestnancom spolocnosti Vara. Táto osoba nebola skutocne zamestnancom spolocnosti Vara pred rokom 1997. Bola predsedom spolocného podniku od 2. mája 1995 do 30. júna 2001, co je dátum jej nahradenia pánom [D. S. R.] zo spolocnosti Sasol. (473) Dozorná rada spolocného podniku sa skladala zo siestich clenov, a to styroch zástupcov spolocnosti Sasol a dvoch zástupcov spolocnosti Vara. Ako vysvetlila Sasol, dohoda akcionárov o hlasovacích právach uzatvorená medzi spolocnostami Sasol a Vara stanovovala, ze Sasol a Vara prijímajú rozhodnutia jednomyselne, pricom kazdá z nich disponuje jedným hlasom, cím sa odstránilo väcsinové postavenie spolocnosti Sasol v dozornej rade. V prípade absencie konsenzu sa návrh povazoval za zamietnutý. Dohoda akcionárov o hlasovacích právach vsak tiez v clánku 3 týkajúcom sa rozhodnutí dozornej rady stanovovala, ze clánok 1 dohody bol uplatnitelný mutatis mutandis . Clánok 1.5 dohody stanovoval, ze ak o otázkach uvedených v bodoch a) az d) uvedeného clánku nemozno rozhodnút jednomyselne, návrh spolocnosti Sasol, kedze vlastnila viac ako 50 % základného imania spolocnosti, zvítazí a ze Vara bude hlasovat v súlade s rozhodnutím spolocnosti Sasol. Otázky, na ktoré sa odkazuje v bodoch a) az d) sú tieto: zostavovanie rocnej úctovnej závierky, menovanie audítorov, menovanie speciálnych audítorov a schvalovanie [kapitálových] investícií [spolocnosti] alebo akejkolvek z jej dcérskych spolocností. (474) [Pokial ide o valné zhromazdenie], Sasol uvádza, ze Vara disponovala blokujúcou mensinou, pricom na prijatie rozhodnutia bola potrebná trojstvrtinová väcsina odovzdaných hlasov a Vara disponovala jednou tretinou hlasov. Okrem toho podla spolocnosti Sasol dohoda akcionárov o hlasovacích právach stanovovala, ze Sasol a Vara sa zaväzujú, ze prijmú akékolvek akcionárske rozhodnutie a budú hlasovat za kazdých okolností jednomyselne, pricom kazdá disponuje jedným hlasom, a ze v prípade, ze nemozno dosiahnut jednomyselnost, ani Sasol, ani Vara nesmú konat, v dôsledku coho sa Vara nemohla dostat do mensinového postavenia. Ako je vysvetlené vyssie, clánok 1.5, ktorý sa vztahoval na [valné] zhromazdenie, obsahuje zoznam niektorých otázok, v prípade ktorých museli prevládat zelania spolocnosti Sasol [pozri odôvodnenie 473]. (475) Pokial ide o situáciu opísanú v odôvodnenia (472) az (474) a najmä schopnost spolocnosti Sasol presadit v prípade, ze nemohol byt dosiahnutý konsenzus, svoju vôlu v rámci dôlezitých strategických rozhodnutí, akými sú rozhodnutia uvedené v clánku 1.5 dohody akcionárov o hlasovacích právach (napríklad schvalovanie kapitálových investícií), treba posudzovat Sasol tak, ako keby skutocne ovládala spolocný podnik. Ako tvrdí Sasol, skutocnost, ze konatelia spolocnosti [Schümann Sasol] predtým pracovali v spolocnosti HOS, neprotirecí tomuto záveru, kedze na také rozhodnutia týkajúce sa prijímania na vyssie riadiace pozície sa vyzadovalo schválenie dozornou radou (clánok 2 ods. 2 [písm.] c) stanov predstavenstva) a Sasol preto mohla namietat voci týmto rozhodnutiam. ... (481) Z dôvodov uvedených vyssie Komisia povazuje v prípade obdobia spolocného podniku za zodpovednú nielen konajúcu spolocnost, [Schümann Sasol], ale aj jej materské spolocnosti, Sasol International AG, Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany GmbH, pricom ovládanie spolocného podniku spolocnostou Sasol bolo preukázané... Ako bolo preukázané v odôvodneniach (329) az (333), jednotlivé spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria hospodársku jednotku a v dôsledku toho podnik v zmysle clánku 81 [ES], pokial dotknuté spolocnosti nerozhodujú o svojom správaní na trhu nezávisle. V prípade spolocného podniku je mozné prijat záver, ze spolocný podnik a materské spolocnosti tvoria hospodársku jednotku na úcely uplatnenia clánku 81 [ES], ak spolocný podnik nerozhoduje o svojom správaní na trhu nezávisle. To, ci treba spolocný podnik povazovat za úplný spolocný podnik, je v tomto kontexte [bezvýznamné], [pretoze] skutkové dôkazy preukazujú uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu. Skutocnost, ze materské spolocnosti spolocného podniku mozno povazovat za zodpovedné, je v súlade s praxou Komisie týkajúcou sa tejto osobitnej otázky, a to podla vseobecných právnych zásad vysvetlených v odôvodnení (340) a vymedzených súdmi Spolocenstva. Skutocnost, ze za iných okolností by nebolo rozhodnutie urcené materským spolocnostiam spolocného podniku, za týchto okolností neznamená, ze spolocnostiam Sasol International AG, Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany GmbH ako materským spolocnostiam patriacim do skupiny Sasol by nemohla byt pripísaná zodpovednost za cinnosti ich dcérskej spolocnosti, kedze Komisia v skutocnosti disponuje diskrecnou právomocou, pokial ide o jej rozhodnutie pripísat urcitým subjektom podniku zodpovednost za porusenie, a uskutocnuje svoje posúdenia podla prípadu." O odlísení pojmu kontrola od pojmu skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu, ako sa uplatnuje v kontexte clánku 81 ES 40. Na úvod treba uviest, ze pri skúmaní pripísatelnosti porusenia, ktorého sa dopustila Schümann Sasol, dcérska spolocnost spolocného podniku, Komisia výslovne nerozlisovala pojmy "kontrola" a "kontrolná právomoc" na jednej strane a "hospodárska jednotka" a "skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie" na druhej strane. 41. Zalobkyne tvrdia, ze tento prístup je nesprávny, kedze pojem kontrola nezahrnuje skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu. 42. V prvom rade treba pripomenút, ze podla clánku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) "kontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkolvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spolocne a vzhladom na príslusné skutocnosti alebo právne predpisy dávajú moznost vykonávat rozhodujúci vplyv nad podnikom". 43. Podla judikatúry Komisia nemôze na úcely pripísania protisútazného správania jednej spolocnosti inej spolocnosti na základe clánku 81 ES vychádzat iba z jej schopnosti uplatnovat vplyv, ako to je v prípade uplatnenia nariadenia c. 139/2004 pri preukazovaní kontroly, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci skutocne doslo k uplatneniu tohto vplyvu (rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 69). 44. Naopak Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136 a tam citovanú judikatúru). Medzi tieto okolnosti patria kumulácia funkcií tými istými fyzickými osobami v rámci vedenia materskej spolocnosti a vedenia jej dcérskej spolocnosti alebo spolocného podniku (rozsudok Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Fuji Electric/Komisia, T-132/07, Zb. s. II-4091, bod 184; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 119 a 120) alebo skutocnost, ze uvedené spolocnosti mali povinnost dodrziavat pokyny vydané ich jediným vedením bez toho, aby sa na trhu mohli správat nezávisle (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 527). 45. V prejednávanom prípade Komisia nevychádzala z takého priameho preukázania uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostami Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany na spolocnost Schümann Sasol International. 46. Komisia totiz v podstate preskúmala rozhodovaciu právomoc, ktorú mohla Sasol vykonávat v orgánoch spolocného podniku prostredníctvom svojich zástupcov. Analýza v tejto súvislosti spocíva hlavne na abstraktnom preskúmaní spôsobov prijímania rozhodnutí v rámci uvedených orgánov, ktoré sa zakladá na ustanoveniach dohody akcionárov a stanov predstavenstva, ktoré prebrali spôsoby hlasovania upravené v stanovách spolocnej struktúry. Okrem toho Komisia zakladá svoj záver týkajúci sa pripísania zodpovednosti za konania spolocnosti Schümann Sasol International spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol International najmä na tvrdení, podla ktorého "ovládanie spolocného podniku spolocnostou Sasol bolo preukázané" (odôvodnenie 481 napadnutého rozhodnutia). 47. Z toho vyplýva, ze Komisia v prejednávanom prípade prijala záver o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu spolocnostami Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany na obchodné správanie spolocnosti Schümann Sasol International najmä na základe abstraktnej analýzy dokumentov podpísaných pred zacatím fungovania spolocnosti Schümann Sasol International podobne ako v prípade analýzy vykonanej podla pravidiel upravujúcich povolenie koncentrácií. 48. V druhom rade Vseobecný súd tak bol poziadaný o preskúmanie toho, v akom rozsahu môze taká abstraktná a výhladová analýza vykonaná v oblasti koncentrácií, kde prijatie rozhodnutia o povolení predchádza zaciatku fungovania spolocného podniku, slúzit aj na preukázanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku v rozhodnutí, v ktorom sa materským spolocnostiam pripisuje zodpovednost za porusenie clánku 81 ES, ktorého sa v minulosti dopustil uvedený spolocný podnik. 49. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze hoci právomoc alebo moznost urcovat obchodné rozhodnutia spolocného podniku samy osebe vyplývajú iba zo samotnej schopnosti uplatnovat rozhodujúci vplyv na jeho obchodné správanie, a teda z pojmu "kontrola" v zmysle nariadenia c. 139/2004, Komisia a súd Únie môzu predpokladat, ze právne predpisy a ustanovenia dohôd týkajúcich sa fungovania uvedeného podniku, a to najmä ustanovenia zmluvy o zalození spolocného podniku a dohody akcionárov upravujúcej hlasovanie, boli vykonané a dodrzané. V takom rozsahu môze preskúmanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku spocívat v abstraktnej analýze dokumentov podpísaných pred zaciatkom jeho fungovania podobne ako v prípade analýzy týkajúcej sa kontroly. Konkrétne, pokial uvedené predpisy a ustanovenia stanovujú, ze na prijatie rozhodnutia v rámci orgánu spolocného podniku sú potrebné hlasy kazdej materskej spolocnosti, Komisia a súd Únie môzu v prípade neexistencie dôkazu o opaku prijat záver, ze materské spolocnosti uvedené rozhodnutia prijali spolocne (pozri v tomto zmysle rozsudky Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 137 az 139; Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 186 az 193, a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 112 a 113). Takisto, pokial predmetné ustanovenia umoznujú jedinej materskej spolocnosti urcovat rozhodnutia orgánov spolocného podniku, Komisia a súd Únie môzu v prípade neexistencie dôkazu o opaku prijat záver, ze uvedená materská spolocnost uplatnovala na uvedené rozhodnutia rozhodujúci vplyv. 50. Kedze vsak preskúmanie týkajúce sa skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je retrospektívne a môze sa teda opierat o konkrétne skutocnosti, Komisia, ako aj dotknutí úcastníci konania môzu predlozit dôkaz, ze obchodné rozhodnutia spolocného podniku boli prijímané na základe iných postupov, nez sú tie, ktoré vyplývajú zo samotného abstraktného preskúmania dohôd týkajúcich sa fungovania spolocného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 194 a 195, a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 115 az 117). Predovsetkým Komisia alebo dotknutí úcastníci konania môzu predlozit dôkaz, ze bez ohladu na právomoc jedinej materskej spolocnosti prijímat predmetné rozhodnutia prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch spolocného podniku boli tieto rozhodnutia v skutocnosti prijímané viacerými alebo vsetkými materskými spolocnostami jednomyselne. O dôvodnosti konstatovania Komisie týkajúceho sa pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol International, spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd 51. Zalobkyne v podstate spochybnujú analýzu Komisie týkajúcu sa pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol International, spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd z dvoch dôvodov. Na jednej strane sa domnievajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked neuznala, ze pán B. I., predseda predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International, bol zástupcom spolocnosti Vara. Domnievajú sa totiz, ze Vara mohla prostredníctvom svojho zástupcu, pána B. I., sama urcovat rozhodnutia predstavenstva pocas väcsiny obdobia spolocného podniku, pretoze podla stanov predstavenstva disponoval predseda rozhodujúcim hlasom v prípade rovnosti hlasov clenov uvedeného predstavenstva. Na druhej strane tvrdia, ze podla stanov spolocného podniku a dohody akcionárov mohla Vara blokovat podstatnú cast rozhodnutí v rámci valného zhromazdenia a dozornej rady spolocného podniku, takze Sasol Holding in Germany nemohla prijat sama tieto rozhodnutia prostredníctvom hlasov svojich zástupcov. Na základe toho sa zalobkyne domnievajú, ze Sasol Holding in Germany nemohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodné správanie spolocnosti Schümann Sasol International. 52. Na úvod treba pripomenút, ze pokial ide o pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik, viacerým materským spolocnostiam, Komisia môze preukázat skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu tým, ze preukáze spolocné riadenie spolocného podniku jeho materskými spolocnostami. Pokial ide o povahu spolocného riadenia, Vseobecný súd v rozsudku Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 44 vyssie (body 136 az 138), povazoval za relevantné nepriame dôkazy vyplývajúce zo skutocnosti, ze clenovia orgánov spolocného podniku, ktorých vymenovala kazdá z materských spolocností a ktorí zastupovali ich obchodné záujmy, mali pri urcovaní a vykonávaní obchodnej politiky spolocného podniku úzko spolupracovat a ze rozhodnutia, ktoré prijali, mali nevyhnutne odrázat zhodu vôlí kazdej z materských spolocností, ktorým Komisia pripísala zodpovednost. Vseobecný súd preskúmal nielen prijímanie strategických rozhodnutí v rámci spolocného podniku, ale aj riadenie bezných zálezitostí, a uviedol, ze obaja riaditelia, ktorých vymenovali obe materské spolocnosti, mali v tomto ohlade úzko spolupracovat (rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 136 az 138). 53. V prejednávanom prípade vsak Komisia nepripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol International, obom materským spolocnostiam, ale výlucne spolocnosti Sasol Holding in Germany a jej materskej spolocnosti Sasol Ltd. 54. Komisii vsak v prípade, ze pripíse zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik, iba jednej z jeho materských spolocností, prinálezí preukázat, ze rozhodujúci vplyv na obchodné správanie spolocného podniku uplatnovala jednostranne táto materská spolocnost. 55. Z napadnutého rozhodnutia a písomných podaní Komisie v rámci konania pred Vseobecným súdom vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze podmienka opísaná v bode 54 vyssie bola v prejednávanom prípade splnená. V odôvodnení 471 napadnutého rozhodnutia totiz konstatovala, ze "Sasol [Ltd] prostredníctvom svojej stopercentnej dcérskej spolocnosti, Sasol Holding in Germany GmbH, uplatnovala rozhodujúci vplyv na Schümann Sasol International AG". Okrem toho Komisia v bode 49 vyjadrenia k zalobe tvrdí, ze "Sasol [Ltd] (prostredníctvom spolocnosti Sasol Holding) vykonávala výlucnú kontrolu nad [spolocnostou Schümann Sasol International]", a v bode 67 toho istého vyjadrenia tvrdí, ze "spolocnosti Vara nemôze byt pripísané porusenie, pretoze Sasol bola jedinou spolocnostou, ktorá uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocný podnik". 56. Treba tak preskúmat, ci Komisia mohla na základe skutocností uvedených v napadnutom rozhodnutí a napriek tvrdeniam zalobkýn vyjadrených pocas správneho konania v súvislosti s významom spolocnosti Vara pri riadení spolocného podniku platne dospiet k záveru, ze Sasol jednostranne uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Schümann Sasol International. O predstavenstve spolocnosti Schümann Sasol International 57. Zalobkyne uvádzajú, ze rozhodnutia predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International sa prijímali jednoduchou väcsinou a ze v prípade rovnosti hlasov bol rozhodujúci hlas predsedu predstavenstva. Predseda predstavenstva, pán B. I., vsak zastupoval záujmy spolocnosti Vara. 58. Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia dôkazov, ktoré mala k dispozícii, kedze prijala záver, ze pán B. I. nezastupoval spolocnost Vara, ale predsedal spolocnému podniku na ziadost spolocnosti Sasol. Komisia svoje zistenie oprela o vyhlásenie spolocnosti Vara z 11. októbra 2007, v ktorom pán B. I. odpovedal v mene spolocnosti Vara na otázky Komisie a paradoxne vyhlásil, ze pocas obdobia spolocného podniku nezastupoval spolocnost Vara, hoci sa v prípade akejkolvek inej otázky, ktorú by si Komisia mohla polozit, oznacoval za zástupcu spolocnosti Vara. 59. Navyse zalobkyne odkazujú na svoje vyhlásenie z 18. apríla 2008, podla ktorého pán B. I. v skutocnosti vzdy konal ako pravá ruka pána Schümanna a zastupoval spolocnost Vara v spolocnom podniku so spolocnostou Sasol. V období pred spolocným podnikom mal pán B. I. ako fyzická osoba vedúcu funkciu v spolocnosti HOS, ovládanej spolocnostou Vara, v ktorej bol generálnym riaditelom od roku 1987, a konal ako dôverník pána Schümanna. Okrem toho pán B. I. pocas obdobia a po období spolocného podniku vykonával tiez vedúce riadiace funkcie v spolocnosti Vara a dalsích spolocnostiach vo vlastníctve pána Schümanna. Úzke väzby medzi pánom B. I., spolocnostou Vara a pánom Schümannom vyplývali tiez z oznámenia zo 6. júna 1995 o vytvorení spolocnej struktúry. 60. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v case správneho konania o týchto skutocnostiach vedela, avsak nezohladnila ich a bezdôvodne uprednostnila vyhlásenie spolocnosti Vara, ktoré pochádzalo osobne od pána B. I., t. j. od osoby, ktorá sama ako komanditista mala urcitý podiel na základnom imaní spolocnosti Vara. 61. Komisia najskôr poukazuje na skutocnost, ze pojem rozhodujúci vplyv sa nevztahuje na prevádzkové riadenie spolocného podniku, ale na základné smerovania týkajúce sa obchodnej politiky. Ako vsak vyplýva zo stanov spolocnosti Schümann Sasol International, predstavenstvo konalo pod dohladom dozornej rady a akty predstavenstva týkajúce sa významných aspektov jej obchodnej politiky podliehali predchádzajúcemu schváleniu dozornou radou. 62. Komisia následne zastáva názor, ze pán B. I. nezastupoval spolocnost Vara, ale ze za svoju funkciu vdacil svojim znalostiam v oblasti, v ktorej bola Schümann Sasol aktívna a ze jeho vymenovanie zodpovedalo vôli spolocnosti Sasol. Vara svojím vyhlásením z 11. októbra 2007 informovala Komisiu, ze pán B. I. bol ustanovený ako predseda spolocnosti Sasol International, pretoze Sasol chcela vyuzívat jeho podrobné znalosti cinností spolocnosti HOS, a preto z neho urobila clena predstavenstva. Podla Komisie je táto informácia vierohodná, kedze Sasol mala osobitne záujem na tom, aby bol spolocný podnik riadne spravovaný, a predovsetkým chcela zabezpecit kontinuitu jeho riadenia tým, ze jeho kazdodennú prevádzku zverí clenovi predstavenstva, ktorý pozná odvetvie parafínových voskov a najmä bývalé cinnosti spolocnosti HOS. V kazdom prípade sa Komisia v bode 10 dupliky domnievala, ze z jej zistení, ako sú uvedené v odôvodnení 472 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze pán B. I. v predstavenstve spolocnosti Schümann Sasol International zastupoval spolocnost Sasol a nie spolocnost Vara. 63. Vseobecný súd povazuje za uzitocné preskúmat najskôr úlohu pána B. I. v predstavenstve spolocnosti Schümann Sasol International a následne vseobecnejsiu otázku, ci Sasol mohla jednostranne urcovat rozhodnutia prijímané v rámci uvedeného predstavenstva. O úlohe pána B. I. 64. Treba pripomenút, ze takmer pocas celého obdobia spolocného podniku bol pán B. I. predsedom predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International. 65. Zalobkyne pocas správneho konania tvrdili, ze pán B. I. bol zástupcom spolocnosti Vara, zatial co Vara vyhlasovala, ze jej nominácia zodpovedala vôli spolocnosti Sasol, takze ju pán B. I. nezastupoval. 66. Na úvod treba uviest, ze zistenia uvedené v odôvodnení 472 napadnutého rozhodnutia presne odrázajú obsah vyhlásenia spolocnosti Vara z 11. októbra 2007. Naproti tomu stanovisko vyjadrené vo vyhlásení spolocnosti Sasol z 18. apríla 2008, podla ktorého pán B. I. zastupoval spolocnost Vara, ako aj dokumenty, ktorého ho podporujú, Komisia odmietla. 67. Co sa týka obsahu tvrdení Komisie týkajúcich sa úlohy pána B. I., zalobkyne v podstate poukazujú na to, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked neuznala, ze tento pán v predstavenstve zastupoval spolocnost Vara. 68. V prvom rade treba uviest, ze pán B. I. zastával významné funkcie v spolocnostiach vo vlastníctve pána Schümanna a spolocnosti Vara pred, pocas, ako aj po období spolocného podniku. 69. Je potrebné pripomenút, ze 29. novembra 1996 sa pán B. I. stal komanditistom spolocnosti Vara, jednej z priamych materských spolocností spolocnosti Schümann Sasol International. Toto postavenie znamenalo, ze vlastnil urcitý podiel na základnom imaní spolocnosti Vara, pricom ostatní vlastníci spolocnosti Vara boli clenovia rodiny Schümannovcov. Vseobecný súd v tejto súvislosti usudzuje, ze vlastníctvo urcitého podielu na základnom imaní predstavuje okolnost, na základe ktorej mozno preukázat, ze pán B. I. sa mohol identifikovat so specifickými obchodnými záujmami spolocnosti Vara. 70. Pán B. I. bol pocas aspon jednej casti obdobia spolocného podniku a zároven pri výkone svojich úloh predsedu predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International aj generálnym riaditelom spolocnosti Vara. 71. Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze kumulácia riadiacich funkcií v jednej z materských spolocností a v ich spolocnom podniku predstavuje významný znak toho, ze uvedená materská spolocnost uplatnuje vplyv na obchodné rozhodnutia spolocného podniku prostredníctvom rozhodovacej právomoci takého clena vedenia spolocného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 199). 72. Následne od 15. júna 1995 bol pán B. I. konatelom spolocnosti Vara Beteiligungsgesellschaft mbH. Podla jedného z dôkazov, ktorý predlozili zalobkyne, vykonával túto funkciu spolu s pánom Schümannom este aj v roku 2011. Okrem toho bol konatelom spolocnosti Beteiligungsgesellschaft Hans-Otto Schümann mbH v období od 4. apríla 1989 do zániku tejto spolocnosti 13. septembra 1996. Táto posledná uvedená spolocnost sa tiez spája s pánom Schümannom, ktorý je zakladatelom a hlavným vlastníkom spolocnosti Vara. 73. Navyse treba poznamenat, ze 1. júla 2001, ked pán D. S. R. vystriedal pána B. I. vo funkcii predsedu predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International, sa pán B. I. stal jedným zo siestich clenov dozornej rady uvedenej spolocnosti. Pán B. I. tak nahradil pána E. B. R., ktorý bol podla Komisie tiez zástupcom spolocnosti Vara (obhajoba, bod 27), pricom zlozenie dozornej rady sa uz potom nemenilo. Z uvedeného vyplýva, ze pán B. I. zastupoval spolocnost Vara v dozornej rade. Táto skutocnost je sama osebe dostatocná na zamietnutie tvrdenia Komisie, podla ktorého pán B. I. zastupoval spolocnost Sasol v predstavenstve, pretoze je nemyslitelné, aby v takom prípade mohol ihned po skoncení svojho mandátu zacat zastupovat spolocnost Vara v dozornej rade. 74. Napokon treba uviest, ze v liste z 2. februára 1995 adresovanom vsetkým zamestnancom spolocnosti HOS páni Schümann a B. I. informovali uvedených zamestnancov o rokovaniach, ktoré v tom case viedli so spolocnostou Sasol. Uviedli v nom: "V budúcnosti budeme môct uplatnovat nás vplyv na [nové vedenie spolocného podniku], tak ako sme to robili v minulosti". 75. Vseobecný súd na základe toho konstatuje, ze zalobkyne vo fáze správneho konania predlozili dôkazy postacujúce na preukázanie, ze pán B. I. udrziaval úzke vztahy so skupinou Vara a pánom Schümannom, ze sa mohol stotoznit so specifickými obchodnými záujmami spolocnosti Vara, najmä z dôvodu svojho postavenia komanditistu, a ze Vara mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na rozhodnutia predstavenstva spolocného podniku z dôvodu kumulácie funkcií pánom B. I., co mohlo viest k zosúladeniu obchodnej politiky spolocnosti Schümann Sasol International s obchodnou politikou spolocnosti Vara. 76. V dôsledku toho sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked v rámci svojej analýzy nezohladnila tento súbor relevantných dôkazov a v napadnutom rozhodnutí iba zdôraznila, ze vymenovanie pána B. I. bolo prejavom vôle spolocnosti Sasol. Taká prezentácia poskytuje skreslený obraz o relevantných okolnostiach vo veci a nesplna kritérium, podla ktorého musí byt zodpovednost za porusenie clánku 81 ES preukázaná na základe presných a zhodujúcich sa dôkazov a Komisia musí nestranne zohladnit vsetky právne a skutkové okolnosti, ktoré jej boli predlozené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 59 az 63; pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-450/98 P, Zb. s. I-3947, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 77. Tvrdenia Komisie nemôzu spochybnit tento záver. 78. Po prvé Komisia sa odvoláva na skutocnost, ze Sasol vyjadrila svoj súhlas s vymenovaním pána B. I. za predsedu predstavenstva. 79. V tejto súvislosti treba uviest, ze podla stanov spolocnosti Schümann Sasol International a dohody akcionárov vsetkých clenov predstavenstva a jeho predsedu musí dozorná rada na základe jednomyselného hlasovania vymenovat zástupcov spolocností Vara a Sasol. Na jednej strane muselo preto zlozenie predstavenstva vyjadrovat dohodu medzi dvoma materskými spolocnostami, t. j. vôlu kazdej z nich. Na druhej strane aj Vara musela dat svoj súhlas s vymenovaním clenov ustanovených spolocnostou Sasol, ktorých Komisia povazovala za zástupcov spolocnosti Sasol. 80. V dôsledku toho skutocnost, ze Sasol dala svoj súhlas s vymenovaním pána B. I. za predsedu predstavenstva, neumoznuje ani konstatovat, ze tento pán zastupoval obchodné záujmy spolocnosti Sasol nad rámec toho, co je potrebné v rámci riadnej správy spolocného podniku vo vlastníctve dvoch materských spolocností, ani vyvrátit dôkazy, ktoré predlozili zalobkyne a ktoré smerujú k preukázaniu, ze Vara uplatnovala v predstavenstve vplyv prostredníctvom rozhodovacej právomoci pána B. I. 81. Po druhé treba uviest, ze jediným konkrétnym dôkazom, o ktorý oprela Komisia svoj záver a podla ktorého pán B. I. nezastupoval spolocnost Vara, ale jeho vymenovanie odrázalo vôlu spolocnosti Sasol, je vyhlásenie spolocnosti Vara z 11. októbra 2007, spomenuté v bode 66 vyssie. 82. Podla Komisie je toto vyhlásenie mimoriadne vierohodné, pretoze bolo zaslané ako odpoved na ziadost Komisie o informácie. Vara vsak mala primárny záujem na správnom opísaní situácie, kedze nesprávne vyhlásenie by mohlo byt sankcionované procesnou pokutou, ako stanovuje clánok 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 83. V tomto ohlade treba uviest, ze prvá strana odpovede z 11. októbra 2007 na ziadost o informácie obsahujúca predmetné vyhlásenie naznacuje, ze osobou zodpovednou za odpovede bol v prvom rade pán B. I. Rovnako je nesporné, ako tvrdia zalobkyne, ze v tom case bol pán B. I. stále komanditistom spolocnosti Vara. 84. Okrem toho treba konstatovat, ze Komisia ani vo svojej ziadosti o informácie adresovanej spolocnosti Vara, ani v napadnutom rozhodnutí nevymedzila, co rozumie pod pojmom "zastupovanie". Vzhladom na to, ze pán B. I. nemal formálny mandát zastupovat spolocnost Vara v predstavenstve spolocného podniku, Vara preto mohla vo svojom vyhlásení potvrdit neexistenciu zastúpenia bez toho, aby riskovala procesnú pokutu. 85. Okrem toho treba zdôraznit, ze preskúmanie organizacných vztahov medzi spolocným podnikom a materskou spolocnostou sa nemusí týkat otázky zastúpenia materskej spolocnosti vyplývajúceho z formálneho mandátu, ktorý táto materská spolocnost dala vedúcemu zamestnancovi tejto spolocnosti. Relevantnejsie je zohladnit zastupovanie obchodných záujmov materskej spolocnosti v sirsom zmysle slova (pozri bod 35 vyssie) a vplyv na rozhodnutia orgánov spolocného podniku s cielom zosúladit obchodnú politiku uvedeného podniku s obchodnou politikou materskej spolocnosti, o com svedcí najmä kumulácia funkcií vo vedení materskej spolocnosti a spolocného podniku, ako aj podiel na základnom imaní materskej spolocnosti vo vlastníctve vedúceho zamestnanca spolocného podniku (pozri bod 44 vyssie). 86. Vzhladom na to treba tiez uviest, ze otázka zastupovania obchodných záujmov materskej spolocnosti v predstavenstve spolocného podniku nie je jednoduchou skutocnostou, ktorej popretie môze dôvodne viest k ulozeniu procesnej pokuty, okrem prípadu skreslenia skutkových okolností. Naopak táto otázka podlieha posúdeniu, ktoré musí Komisia vykonat tak, ze nestranne zohladní vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti predlozené materskými spolocnostami s casto opacnými záujmami, ktoré ich vedú k zdôrazneniu jednej alebo druhej relevantnej skutocnosti. Navyse treba uviest, ze v prejednávanom prípade Komisia neulozila ani spolocnosti Sasol, ani spolocnosti Vara procesnú pokutu, hoci v tejto súvislosti predlozili úplne protichodné vyhlásenia. 87. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba preskúmat, ci by sa nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia pri skúmaní úlohy pána B. I. (pozri bod 76 vyssie), mohlo dotknút posúdenia vplyvu, ktorý uplatnovala Sasol na predstavenstvo spolocnosti Schümann Sasol International. O urcovaní rozhodnutí predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International 88. Zalobkyne tvrdia, ze spolocnosti Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany nemohli z dôvodu dominantnej úlohy clenov predstavenstva zastupujúcich spolocnost Vara, predovsetkým úlohy pána B. I., urcovat rozhodnutia uvedeného predstavenstva. 89. V prvom rade treba uviest, ze pán B. I. vo svojom oznámení zo 6. júna 1995 urceného spolupracovníkom spolocnosti Schümann Sasol (neskôr Schümann Sasol International) opísal úlohy predstavenstva spolocného podniku. Spresnil, ze "popri koordinácii cinnosti predstavenstva si ponechal zodpovednost za marketing, predaj a nákup, ako aj kontrolu dcérskych spolocností", zatial co pán D. S. R (zo spolocnosti Sasol) si ponechal svoje pracovné miesto v Juznej Afrike a zaoberal sa výrobou a technickými aspektmi. Pán B. I. tiez uviedol, ze tretí clen bol pridelený do Hamburgu (Nemecko). 90. Treba konstatovat, ze rozhodovacie právomoci pána B. I. sú nepriamymi dôkazmi o jeho ústrednej úlohe v rámci predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International. 91. V druhom rade treba uviest, ze páni B. I. a Schümann v liste z 2. februára 1995, ktorý adresovali vsetkým zamestnancom spolocnosti HOS, upozornili na to, ze môzu ovplyvnovat nové vedenie spolocného podniku rovnako, ako v minulosti, ked bola spolocnost Vara jediným akcionárom spolocnosti HOS (pozri bod 74 vyssie). 92. Z tohto listu tiez vyplýva, ze podla ocakávaní pána B. I a pána Schümanna, mohli pán Schümann a spolocnost Vara prostredníctvom pána B. I. zohrávat ústrednú úlohu pri riadení spolocnosti Schümann Sasol International. 93. V tretom rade treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nespomenula nijakú skutocnost, ktorá by mohla preukázat, ze Sasol mohla napriek rozhodovacím právomociam pána B. I. a jeho rozhodujúcemu hlasu v prípade rovnosti hlasov, ktorý vyplýva z jeho postavenia predsedu, jednostranne urcovat rozhodnutia predstavenstva v prípade, ked sa potvrdilo, ze pán B. I. v skutocnosti zastupoval v predstavenstve spolocnosti Schümann spolocnost Vara a pána Schümanna. 94. V stvrtom rade taká schopnost spolocnosti Sasol urcovat rozhodujúcim spôsobom rozhodnutia predstavenstva vôbec nevyplýva zo skutocností týkajúcich sa rôznych zlození predstavenstva, ktoré zalobkyne predstavili pocas správneho konania. 95. V období medzi 2. májom a 31. októbrom 1995 boli clenmi predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International pán B. I. a pán D. S. R., zástupca spolocnosti Sasol. Ako správne uvádzajú zalobkyne, pán B. I. mohol v predstavenstve presadzovat svoje vlastné rozhodnutia z dôvodu svojho rozhodujúceho hlasu. 96. V období od 1. novembra 1995 do 30. júna 2001 predstavenstvo spolocnosti Schümann Sasol International tvorili jeho predseda - pán B. I., páni D. S. R. a H. G. B. Zalobkyne sa domnievajú, ze posledný uvedený bol zástupcom spolocnosti Vara, zatial co Komisia zastáva názor, ze zastupoval spolocnost Sasol. 97. Je potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala otázku, ci pán H. G. B. skutocne zastupoval obchodné záujmy jednej alebo druhej spolocnosti. Okrem toho existujú indície, podla ktorých pán H. G. B. zastupoval záujmy spolocnosti Vara (pozri bod 99 vyssie). V dôsledku toho neumoznuje toto zlozenie predstavenstva prijat záver, ze Sasol jednostranne urcovala rozhodnutia spolocnosti Vara. 98. V období medzi 1. júlom 2001 a 16. májom 2002 bol pán D. S. R. (zo spolocnosti Sasol) predsedom predstavenstva, pricom dalsím clenom bol pán H. G. B. 99. Najskôr treba uviest, ze toto zlozenie predstavenstva svedcí o tom, ze pán H. G. B. bol zástupcom spolocnosti Vara. Nie je totiz dôvodné domnievat, ze by Vara, ktorá vlastnila tretinu základného imania spolocnosti Schümann Sasol International, súhlasila s tým, ze by sa predstavenstvo skladalo výlucne zo zástupcov spolocnosti Sasol. 100. Zalobkyne tvrdia, ze pocas tohto obdobia sa vsetky rozhodnutia predstavenstva prijímali jednomyselne. 101. Treba zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu v súvislosti s predmetným obdobím. Kedze celá zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik, bola pripísaná iba spolocnosti Sasol, prinálezalo Komisii, aby preukázala, ze Sasol jednostranne uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Schümann Sasol International (pozri bod 54 vyssie). 102. Treba vsak pripomenút (pozri bod 52 vyssie), ze jednomyselné prijímanie rozhodnutí v predstavenstve svedcí o úzkej spolupráci zástupcov materských spolocností, a tým o spolocnom riadení spolocného podniku, co je znakom spolocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu a nie uplatnovania rozhodujúceho vplyvu jedinou z materských spolocností (pozri v tomto zmysle rozsudky Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 137 a 138, a Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 194). 103. Toto zlozenie predstavenstva preto nemôze vôbec podporovat záver, podla ktorého Sasol jednostranne urcovala rozhodnutia spolocnosti Schümann Sasol International. 104. Napokon v období od 17. mája do 24. septembra 2002 boli clenmi predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International páni D. S. R., H. G. B. a C. D. I. 105. Zalobkyne tvrdia, ze poslední dvaja clenovia predstavenstva uvedení vyssie boli zástupcami spolocnosti Vara, takze mohli pána D. S. R aj v postavení predsedu uviest do mensinového postavenia. 106. Treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaké preskúmanie týkajúce sa uplatnovania rozhodujúceho vplyvu jednou alebo druhou materskou spolocnostou prostredníctvom pánov H. G. B. a C. D. I., ani vseobecnú prezentáciu týchto clenov predstavenstva. Okrem toho existujú nepriame dôkazy smerujúce k preukázaniu, ze pán H. G. B. zastupoval záujmy spolocnosti Vara (pozri bod 99 vyssie). Z napadnutého rozhodnutia preto nevyplýva, ze by Sasol mohla pocas predmetného obdobia prostredníctvom svojich zástupcov v predstavenstve jednostranne urcovat jeho rozhodnutia. 107. Vzhladom na predchádzajúce preskúmanie treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze by Sasol vzhladom na rozhodovaciu právomoc pána B. I. a ostatných clenov predstavenstva, ktorí sa mohli spájat so spolocnostou Vara, skutocne jednostranne urcovala obsah rozhodnutí predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International prostredníctvom clenov, ktorí zastupovali jej obchodné záujmy, a dohliadala na zosúladenie správania spolocnosti Schümann Sasol International so svojím správaním. Napadnuté rozhodnutie navyse neobsahuje priame dôkazy (pozri bod 44 vyssie), na základe ktorých by bolo mozné preukázat taký rozhodujúci vplyv spolocnosti Sasol. O relevantnosti prevádzkového riadenia 108. Komisia poukazuje na skutocnost, ze predstavenstvo spolocnosti Schümann Sasol International bolo poverené správou bezných zálezitostí tejto spolocnosti. Podla rozsudku Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia (T-1125/05, Zb. s. II-5049, body 63 az 65, 82 a 83) je vsak prevádzkové riadenie dcérskej spolocnosti irelevantné pri posudzovaní existencie hospodárskej jednoty medzi dcérskou spolocnostou a jej materskou spolocnostou, kedze konotrla uplatnovaná vo vztahu k obchodnej politike stricto sensu nie je podmienkou nevyhnutnou na prijatie záveru, ze materská spolocnost tvorí s dcérskou spolocnostou jeden podnik. Naopak stacilo by, ze materská spolocnost hrá významnú úlohu pri otázkach, ktoré vymedzujú obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. 109. Treba zdôraznit, ze rozsudok, na ktorý sa odvoláva Komisia, sa týka faktickej situácie, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti. 110. Je nesporné, ze otázka prevádzkového riadenia môze byt irelevantná v rozsahu, v akom ide o dcérsku spolocnost v 100 % vlastníctve jedinej materskej spolocnosti, kedze preukázanie prevádzkovej nezávislosti dcérskej spolocnosti nemôze samo osebe vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (pozri judikatúru citovanú v bode 153 nizsie). 111. V prípade jediného akcionára vsak vsetky rozhodnutia - vrátane tých, ktoré sa týkajú prevádzkového riadenia dcérskej spolocnosti - prijímajú vedúci zamestnanci, ktorých ustanovuje a menuje bud priamo alebo nepriamo (prostredníctvom orgánov, ktorých clenov ustanovila materská spolocnost) jediná materská spolocnost. Rovnako v prípade neexistencie dalsieho akcionára sú jedinými obchodnými záujmami, ktoré sa prejavujú v rámci dcérskej spolocnosti, v zásade obchodné záujmy jediného akcionára. Komisia tak môze predpokladat skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu aj v prípade, ked prevádzkové riadenie dcérskej spolocnosti vykonávajú vedúci zamestnanci nezávisle. 112. Naproti tomu v prípade spolocných podnikov existuje pluralita akcionárov a rozhodnutia orgánov spolocného podniku sú prijímané clenmi zastupujúcimi obchodné záujmy jednotlivých materských spolocností, ktoré sa môzu zhodovat, ale takisto rozchádzat. V dôsledku toho je relevantná otázka, ci materská spolocnost uplatnovala skutocný rozhodujúci vplyv na prevádzkové riadenie spolocného podniku, a to najmä prostredníctvom vedúcich zamestnancov, ktorých ustanovila a/alebo ktorí zároven zastávajú riadiace funkcie v materskej spolocnosti. 113. Napokon treba pripomenút, ze Vseobecný súd v rozsudkoch Fuji Electric/Komisia, uz citovanom v bode 44 vyssie (bod 195), a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovanom v bode 30 vyssie (body 112 az 117), podrobne preskúmal spôsoby prijímania rozhodnutí patriacich do prevádzkového riadenia, aby posúdil uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu zalobkynami v uvedených veciach vzhladom na správanie ich spolocných podnikov na trhu. 114. V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého je urcovanie obchodnej politiky stricto sensu spolocného podniku jeho materskou spolocnostou irelevantné pri skúmaní existencie hospodárskej jednoty medzi nimi. Záver o predstavenstve spolocnosti Schümann Sasol International 115. Po prvé treba pripomenút, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho posúdenia pri preskúmaní úlohy pána B. I. (pozri bod 76 vyssie). Nie je vylúcené, ze v prípade neexistencie tohto pochybenia by dospela k záveru, ze Vara uplatnovala rozhodujúci vplyv na rozhodnutia predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International pocas podstatnej casti obdobia spolocného podniku. Po druhé Komisia vôbec nepreukázala, ze by Sasol skutocne jednostranne urcovala obsah rozhodnutí predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International (pozri bod 107 vyssie). Po tretie treba zdôraznit, ze vplyv uplatnovaný na rozhodnutia predstavenstva spolocného podniku je v plnej miere relevantný z hladiska pripísatelnosti zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustil tento spolocný podnik, jeho materským spolocnostiam (pozri bod 114 vyssie). O dozornej rade a valnom zhromazdení spolocnosti Schümann Sasol International 116. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemohla platne prijat záver, ze rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovala rozhodnutia prijaté dozornou radou a valným zhromazdením spolocnosti Schümann Sasol International z dôvodu rozhodujúcich právomocí spolocnosti Vara. 117. Treba uviest, ze skutocnosti, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 473 a 474 napadnutého rozhodnutia, naznacujú, ze tak Sasol, ako aj Vara mohli blokovat vsetky rozhodnutia valného zhromazdenia a dozornej rady spolocnosti Schümann Sasol International s výnimkou rozhodnutí, na ktoré sa uplatnuje clánok 1.5 dohody akcionárov. 118. Spomedzi rozhodnutí uvedených v clánku 1.5 dohody akcionárov jedine schvalovanie investícií patrí podla konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podla nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 95, 2008, s. 1) do kategórie strategických obchodných rozhodnutí, ktoré sa týkajú spolocného podniku. 119. Okrem toho treba uviest, ze podla bodu 69 konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podla nariadenia Rady c. 139/2004 sú velmi dôlezité práva veta týkajúce sa rozhodnutí o vymenovaní a prepustení vrcholového manazmentu a o schvalovaní rozpoctu spolocného podniku. Rovnako sa tam spresnuje, ze právomoc spolurozhodovat o struktúre vrcholového manazmentu (napr. o clenoch predstavenstva), zvycajne poskytuje vlastníkovi právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku podniku. To isté platí v súvislosti s rozhodnutiami o rozpocte, kedze rozpocet urcuje presný rámec cinností spolocného podniku, a najmä investícií, ktoré môze realizovat. 120. Podla právnych predpisov a ustanovení dohôd upravujúcich fungovanie spolocného podniku Schümann Sasol International vsak Sasol Holding in Germany mala právomoc jednostranne urcovat iba rozhodnutia týkajúce sa schvalovania investícií a nie najvýznamnejsie strategické rozhodnutia, a to tie, ktoré sa týkajú rozpoctu, vymenovávania a odvolávania vedúcich zamestnancov, ani rozhodnutia týkajúce sa plánu podniku. 121. Komisia preto vo svojej abstraktnej analýze zalozenej na právnej úprave a ustanoveniach upravujúcich fungovanie spolocného podniku (pozri bod 49 vyssie) nepreukázala, ze by Sasol mohla v rámci dozornej rady a valného zhromazdenia spolocnosti Schümann Sasol International sama urcovat vsetky strategické rozhodnutia týkajúce sa tejto spolocnosti. Naopak z abstraktnej analýzy vyplýva, ze podstatnú cast uvedených rozhodnutí mali prijímat spolocne spolocnosti Sasol Holding in Germany a Vara. 122. Okrem toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaký dôkaz, ktorý by sa zakladal na konkrétnych skutocnostiach (pozri bod 50 vyssie), z ktorých by vyplývalo, ze Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany skutocne samy, napriek blokovacej právomoci spolocnosti Vara, urcovali strategické obchodné rozhodnutia spolocného podniku Sc hümann Sasol International. 123. Vzhladom na uvedené skutocnosti Vseobecný súd zastáva názor, ze Komisia nepreukázala, ze by Sasol jednostranne urcovala podstatnú cast rozhodnutí dozornej rady a valného zhromazdenia spolocnosti Schümann Sasol International, a to najmä strategických obchodných rozhodnutí týkajúcich sa rozpoctu, podnikového plánu a vymenovania vrcholového manazmentu tohto podniku. O skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Sasol Holding in Germany na správanie spolocnosti Schümann Sasol International na trhu 124. Treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 475 napadnutého rozhodnutia "vzhladom na situáciu opísanú v odôvodneniach 472 az 474 a najmä na schopnost spolocnosti Sasol presadit svoju vôlu v rámci významných strategických rozhodnutí, aké sú uvedené v clánku 1.5 dohody akcionárov o hlasovacích právach (napríklad schvalovanie kapitálových investícií), v prípade, ze nebolo mozné dosiahnut konsenzus, treba spolocnost Sasol povazovat za subjekt, ktorý skutocne ovládal spolocný podnik". V odôvodnení 481 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, ze "ovládanie spolocného podniku spolocnostou Sasol bolo preukázané" a ze "skutkové dôkazy preukazujú uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu" spolocnostou Sasol Holding in Germany na spolocnost Schümann Sasol International. 125. Z uvedenej analýzy vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze by Sasol jednostranne urcovala rozhodnutia predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International a podstatnú cast strategických rozhodnutí prijímaných valným zhromazdením a dozornou radou tohto podniku (pozri body 115 a 123 vyssie). 126. Rovnako treba pripomenút, ze Komisia prostredníctvom priamych dôkazov nepreukázala uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnostami Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd na obchodné správanie spolocnosti Schümann Sasol International. 127. V dôsledku toho analýza Komisie vedúca k pripísaniu zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Schümann Sasol, dcérska spolocnost Schümann Sasol International, spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd obsahuje nesprávne posúdenie. Je preto potrebné vyhoviet prvému zalobnému dôvodu a zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd pripisuje zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol. 128. Napadnuté rozhodnutia tak treba zrusit v rozsahu, v akom Komisia konstatovala, ze v období pred 1. júlom 2002 sa spolocnosti Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd zúcastnili na porusení. O návrhu zalobkýn na vykonanie dôkazov 129. Zalobkyne navrhujú, aby bol pán C. D. I. (súcasný clen správnej rady spolocnosti Sasol Wax International) vypocutý ako svedok v súvislosti so skutocnostou, ze v období spolocného podniku bolo základné smerovanie stratégie a obchodných operácií spolocnej struktúry stanovované spolocnostou Vara prostredníctvom pána Schümanna a pána B. I. 130. Vzhladom na predchádzajúcu analýzu Vseobecný súd usudzuje, ze toto svedectvo nie je potrebné, takze návrh na vykonanie dôkazov sa zamieta. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie týkajúce sa obdobia Sasol spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International 131. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nezákonne pripísala zodpovednost za správanie spolocnosti Sasol Wax jej materskej spolocnosti, Sasol Wax International, materskej spolocnosti poslednej uvedenej spolocnosti, Sasol Holding in Germany, a hlavnej materskej spolocnosti skupiny, Sasol Ltd, pokial ide o obdobie Sasol trvajúce od 1. júla 2002 do 28. apríla 2005. O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o moznost pripísat porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti výlucne na základe domnienky zalozenej na vlastníctve 100 % podielu na základnom imaní 132. V odôvodnení 494 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila: "Z judikatúry vyplýva, ze Komisia sa môze domnievat, ze materské spolocnosti uplatnujú rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, ktoré sú v ich 100 % vlastníctve. V prípade uplatnenia takejto domnienky, ako to je v tomto prípade, pokial ide o spolocnosti Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Ltd, materským spolocnostiam prinálezí vyvrátit domnienku predlozením dôkazov, ze ich dcérska spolocnost rozhodovala o svojom správaní na trhu nezávisle." 133. Podla zalobkýn sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze uplatnila nesprávnu právnu normu. Nijaký platný právny základ neumoznuje domnievat sa, ze 100 % podiel sám osebe stací na prijatie záveru, ze materská spolocnost je zodpovedná za kartel, na ktorom sa zúcastnila jej dcérska spolocnost. Taká domnienka je v rozpore so zásadou osobnej právnej zodpovednosti a s prezumpciou neviny. 134. Treba pripomenút, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak môze táto materská spolocnost uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Na existenciu domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti. Následne Komisia môze povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 60 a 61 a tam citovanú judikatúru). 135. Okrem toho podla judikatúry domnienka zodpovednosti zalozená na vlastníctve celého základného imania spolocnostou v inej spolocnosti sa uplatnuje nielen v prípade, ak existuje priamy vztah medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, ale aj v prípade, ako to je v prejednávanej veci, ked je tento vztah nepriamy vzhladom na existenciu prostrednej spolocnosti (rozsudok Súdneho dvora z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 90). 136. Komisia sa preto nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdila, ze v prípade, ak materská spolocnost vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, sa môze domnievat, ze uvedená materská spolocnost, ako aj nepriame materské spolocnosti, skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. 137. V prípade, ze nebola domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na dcérsku spolocnost vyvrátená, Komisia môze preukázat, ze dcérska spolocnost, ako aj priame a nepriame materské spolocnosti, sú súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a v dôsledku toho tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bode 31 vyssie. Skutocnost, ze materské spolocnosti a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materským spolocnostiam bez toho, aby bolo potrebné preukázat ich osobnú úcast na porusení (pozri judikatúru citovanú v bode 36 vyssie). 138. Taký postup nie je v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti. Spolocnosti Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd boli totiz osobne sankcionované za porusenie, ktorého sa mali osobne dopustit z dôvodu úzkych hospodárskych a právnych väzieb, ktoré ich spájali so spolocnostou Sasol Wax a ktoré vyplývali z vlastníctva celého základného imania poslednej uvedenej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 34). 139. Pokial ide o údajné porusenie zásady prezumpcie neviny, treba pripomenút, ze podla tejto zásady sa kazdá obvinená osoba povazuje za nevinnú, az kým jej vina nie je zákonným spôsobom preukázaná. Tejto zásade teda odporuje akékolvek formálne konstatovanie a dokonca aj akékolvek naznacenie zodpovednosti osoby obvinenej z daného porusenia v rozhodnutí, ktorým sa koncí konanie, bez toho, aby táto osoba mohla vyuzit vsetky záruky bezne poskytované pri výkone práva na obhajobu v rámci konania, ktoré riadne prebieha a v rámci ktorého je vydané rozhodnutie o veci samej (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T-474/04, Zb. s. II-4225, bod 76). 140. Uplatnenie zásady prezumpcie neviny v oblasti práva hospodárskej sútaze sa musí prispôsobit skutocnosti, ze na rozdiel od trestného konania, ktoré sa nevyhnutne týka osoby s procesnou spôsobilostou (fyzická alebo právnická osoba), právo hospodárskej sútaze sa uplatní na podnik, ktorý predstavuje hospodársku jednotku prípadne zlozenú z viacerých právnických osôb. Okrem toho spolocnosti na cele skupiny majú volnost reorganizovat svoje vnútorné struktúry, a to najmä vytvorením spolocností, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu v prípade niektorých cinností. 141. Za takých okolností, aby bol zachovaný potrebný úcinok práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, samotná skutocnost, ze materská spolocnost je 100 % alebo takmer 100 % vlastníkom dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na porusení, môze Komisii stacit, aby zalozila zodpovednost tejto materskej spolocnosti. Ak bola raz táto výhrada Komisiou oznámená, materskej spolocnosti prinálezí predlozit dôkazy o opaku, aby preukázala neexistenciu hospodárskej jednoty medzi nou a jej dcérskou spolocnostou. Komisia sa v prejednávanom prípade riadila týmto prístupom, ked pozorne preskúmala dôkazy predlozené zalobkynami, cím dodrzala zásadu prezumpcie neviny. 142. Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na údajne nesprávnom konstatovaní absencie vyvrátenia domnienky 143. Zalobkyne sa domnievajú, ze prostredníctvom dôkazov uvedených v ich odpovediach na oznámenie o výhradách preukázali, ze Sasol Wax International v skutocnosti neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Sasol Wax, pretoze nezasahovala ani do strategických obchodných rozhodnutí, ani do jej prevádzkového riadenia. O napadnutom rozhodnutí 144. Co sa týka dôkazov predlozených zalobkynami v rámci ich odpovedí na oznámenie o výhradách, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla: "... (498) Co sa týka konatelov, ako aj zlozenia a úlohy dozornej rady spolocnosti Sasol Wax GmbH, Sasol uznáva, ze Sasol Wax International AG mala právo ustanovovat konatelov a clenov dozornej rady spolocnosti Sasol Wax GmbH. Rovnako je potvrdené, ze viacerí clenovia dozornej rady spolocnosti Sasol Wax GmbH boli v priebehu rokov clenmi správnej rady spolocnosti Sasol Wax International AG. Sasol vsak tvrdí, ze tieto skutocnosti sú nepodlozené, pretoze správna rada nehrala významnú úlohu (nijaká skutocná kontrola riadenia a/alebo stratégie spolocnosti Sasol Wax GmbH), ovládali ju bývalí zamestnanci spolocnosti Vara a neuplatnovala nijaký vplyv na správanie spolocnosti Sasol Wax GmbH. V prvom rade na to, aby bolo bezpredmetné vediet, ci Sasol International AG bola nadalej závislá od bývalých zamestnancov spolocnosti Vara, stací, ze mala právo ustanovovat konatelov a clenov správnej rady. V druhom rade, co sa týka úlohy dozornej rady, stanovy obsahujú zoznam urcitých otázok, v prípade ktorých má právomoc dozorná rada, napríklad ustanovovanie, odvolávanie a kontrola vedenia, schvalovanie úctovných závierok a rozpoctu, schvalovanie investícií nad 0,5 milióna eur a zmeny týkajúce sa obchodnej organizácie. Hoci Sasol tvrdí, ze nijaká z týchto právomocí nezohrávala významnú úlohu v obchodnom správaní spolocnosti Sasol Wax GmbH, ze nikdy neexistoval príklad okolností, kedy by dozorná rada uplatnovala akýkolvek vplyv na riadenie cinností spolocnosti Sasol Wax GmbH, a ze konatelia spolocnosti Sasol Wax GmbH zvycajne rozhodovali o podstatných opatreniach týkajúcich sa strategického obchodného správania spolocnosti Sasol Wax GmbH bez toho, aby si vyziadali súhlas dozornej rady, právomoci priznané dozornej rade preukazujú, ze bolo stanovené, ze dozorná rada skutocne hrá strategickú a financnú úlohu a uplatnuje rôzne zodpovednosti týkajúce sa správy bezných zálezitostí spolocnosti, ktorú obvykle riadi správna rada a konatelia spolocnosti. (499) Sasol tiez tvrdí neexistencia vplyvu spolocnosti Sasol Wax International AG potvrdzuje skutocnost, ze zástupcovia spolocnosti Sasol, ktorí sa zúcastnili na technických stretnutiach, boli aj nadalej bývalí zamestnanci spolocnosti Vara a ze riaditelia obchodných útvarov, ktorých cinnosti boli dotknuté technických stretnutiami, neudrziavali nijaký vztah so spolocnostou Sasol Ltd. Pokial ide o správanie tzv. bývalých zamestnancov spolocnosti Vara, tieto osoby boli v case, ked sa dopustili protiprávnych cinností, zamestnancami skupiny Sasol, a skutocnost, ze boli bývalými zamestnancami spolocnosti Vara alebo ze ich priamym zamestnávatelom bola dcérska spolocnost spolocností Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH alebo Sasol Ltd, je bezpredmetná v rozsahu, v akom mozno preukázat, ze materské spolocnosti uplatnovali na túto dcérsku spolocnost rozhodujúci vplyv." Vseobecné pripomienky 145. Podla judikatúry na úcely vyvrátenia domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie jej dcérskej spolocnosti, ako je opísaná v bode 134 vyssie, zalobkyniam prinálezí predlozit vsetky skutocnosti týkajúce sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb existujúcich medzi spolocnostami Sasol Wax a Sasol Wax International, o ktorých sa domnievajú, ze môzu preukázat, ze netvoria jednu hospodársku jednotku. Vseobecný súd musí totiz pri svojom posúdení zohladnit vsetky predlozené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môzu lísit v závislosti od charakteristík kazdej veci (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 65, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaným v bode 30 vyssie, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Eni/Komisia, T-39/07, Zb. s. II-4457, bod 95). 146. Predmetná domnienka spocíva v konstatovaní, podla ktorého na jednej strane spolocnost, ktorá vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti, môze - okrem výnimocných okolností - len vzhladom na tento podiel na základnom imaní uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, a na druhej strane neexistenciu skutocného uplatnovania tohto vplyvu mozno za bezných okolností najúcinnejsie zistovat v prípade subjektov, voci ktorým bola táto domnienka uplatnená (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C-521/00, Zb. s. I-8947, bod 60). 147. Navyse uplatnenie takej domnienky je odôvodnené skutocnostou, ze pokial je materská spolocnost jediným akcionárom dcérskej spolocnosti, disponuje vsetkými moznými nástrojmi, aby zaistila zosúladenie obchodného správania dcérskej spolocnosti so svojim obchodným správaním. Predovsetkým práve jediný akcionár je ten, ktorý v zásade urcuje rozsah samostatnosti dcérskej spolocnosti vypracovaním jej stanov, vyberá vedúcich zamestnancov a prijíma alebo schvaluje strategické obchodné rozhodnutia dcérskej spolocnosti, prípadne prostredníctvom prítomnosti svojich zástupcov v orgánoch dcérskej spolocnosti. Rovnako hospodárska jednota medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou je obvykle dalej zachovaná prostredníctvom povinností vyplývajúcich z práva spolocností clenských státov, akými sú vedenie konsolidovaných úctovných závierok, povinnost dcérskej spolocnosti informovat pravidelne o svojich cinnostiach materskú spolocnost, ako aj vyhotovovanie rocných úctovných závierok dcérskej spolocnosti valným zhromazdením, ktoré tvorí jediná materská spolocnost, co nevyhnutne vedie k tomu, ze materská spolocnost sleduje aspon zhruba obchodné cinnosti dcérskej spolocnosti. 148. Okrem toho treba zdôraznit, ze v prípade dcérskej spolocnosti v 100 % alebo takmer 100 % vlastníctve jedinej materskej spolocnosti, existuje v zásade jediný obchodný záujem a clenovia orgánov dcérskej spolocnosti sú ustanovovaní alebo vymenúvaní jediným akcionárom, ktorý im môze dávat pokyny prinajmensom neformálnym spôsobom a stanovovat im kritériá výkonnosti. V takom prípade preto medzi vedúcimi zamestnancami dcérskej spolocnosti a vedúcimi zamestnancami materskej spolocnosti nevyhnutne existuje vztah dôvery, pricom uvedení vedúci zamestnanci nevyhnutne konajú tak, ze zastupujú a podporujú iba existujúce obchodné záujmy, a to záujmy materskej spolocnosti (pozri tiez bod 35 vyssie). Jednotnost správania materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti na trhu je tak zabezpecená napriek akejkolvek samostatnosti priznanej vedúcim zamestnancom dcérskej spolocnosti, pokial ide o prevádzkové riadenie tejto dcérskej spolocnosti, ktoré patrí do urcovania jej obchodnej politiky stricto sensu . Okrem toho vo vseobecnosti práve jediný akcionár vymedzuje podla svojich vlastných záujmov spôsoby prijímania rozhodnutia dcérskej spolocnosti a rozhoduje o rozsahu prevádzkovej samostatnosti dcérskej spolocnosti, co môze zmenit z vlastnej vôle tým, ze zmení pravidlá upravujúce fungovanie dcérskej spolocnosti, alebo v rámci restrukturalizácie alebo dokonca vytvorením neformálnych struktúr prijímania rozhodnutia. 149. Pouzitie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie jej dcérskej spolocnosti je tak odôvodnené v rozsahu, v akom sa týka typických situácií, pokial ide o vztahy medzi dcérskou spolocnostou a jej jedinou materskou spolocnostou, pricom je stanovené, ze skutocnost, ze jediná materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, v zásade zahrnuje jednotnost ich správania na trhu. 150. Nic to nemení na skutocnosti, ze dotknuté spolocnosti majú po tom, co im bolo dorucené oznámenie o výhradách, v plnej miere moznost preukázat, ze mechanizmy opísané v bodoch 147 a 148 vyssie, ktoré obvykle vedú k zosúladeniu obchodného správania dcérskej spolocnosti s obchodným správaním jej materskej spolocnosti, nefungovali riadne, v dôsledku coho bola hospodárska jednota skupiny narusená. O prevádzkovom riadení spolocnosti Sasol Wax 151. Zalobkyne sa domnievajú, ze preukázali, ze politikou skupiny Sasol bolo nezasahovat do samostatného správania jej dcérskej spolocnosti Sasol Wax. V tejto súvislosti poukazujú na oznámenie, ktoré 9. apríla 2001 podpísali vedúci zamestnanci spolocnosti Sasol Wax International. 152. Podla zalobkýn "zálezitostami patriacimi do beznej prevádzky sa mala zaoberat Sasol Wax... ako samostatný subjekt", zatial co "vízie, úlohy a stratégie" mala rozvíjat Sasol Wax International. Okrem toho konatelia spolocnosti Sasol Wax neboli nikdy konfrontovaní s uplatnením práva veta spolocnostou Sasol Wax International a vedúci zamestnanci spolocnosti Sasol Wax International si v rámci obdobia Sasol nespomínajú na nijaký pokyn urcený konatelom spolocnosti Sasol Wax. 153. V tejto súvislosti Vseobecný súd uz rozhodol, ze skutocnost, ze urcitá dcérska spolocnost má svoje vlastné miestne vedenie a vlastný majetok, sama osebe nepreukazuje, ze svoje správanie na trhu urcuje vo vztahu k svojim materským spolocnostiam samostatne. Rozdelenie úloh medzi dcérske spolocnosti a ich materské spolocnosti a najmä zverenie riadenia bezných cinností miestnemu vedeniu 100 % dcérskej spolocnosti je obvyklou praxou velkých podnikov zlozených z viacerých dcérskych spolocností, ktorých v poslednom rade vlastní hlavná materská spolocnost. V dôsledku toho v prípade vlastníctva celého alebo takmer celého základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na porusení, nemôzu dôkazy, ktoré boli v tejto súvislosti predlozené, vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou alebo hlavnou materskou spolocnostou na správanie dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Alliance One International/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, body 130 a 131). 154. Také riesenie navyse odôvodnujú úvahy uvedené v bodoch 35, 147 a 148 vyssie, z ktorých vyplýva, ze vedúci zamestnanci dcérskej spolocnosti v 100 % alebo takmer 100 % vlastníctve jedinej materskej spolocnosti konajú obvykle tak, ze zastupujú alebo podporujú jediné existujúce obchodné záujmy, a to záujmy jedinej materskej spolocnosti. Zabezpecujú tak súlad obchodného správania dcérskej spolocnosti s obchodným správaním zvysku skupiny v rámci uplatnovania svojich samostatných kompetencií. 155. Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn zalozené na prevádzkovej samostatnosti spolocnosti Sasol Wax, ktoré nepreukazujú, ze doslo k preruseniu hospodárskej jednoty medzi spolocnostami Sasol Wax a Sasol Wax International, treba zamietnut. O strategických obchodných rozhodnutiach 156. V prvom rade zalobkyne uvádzajú, ze Sasol Wax International nevyuzila svoju právomoc ustanovit konatelov spolocnosti Sasol Wax a nevymenila bývalé vedenie spolocnosti HOS. Sasol Wax riadili ako samostatnú hospodársku jednotku v rámci pokracovania tradície rodiny Schümannovcov traja konatelia, ktorí predtým pôsobili v spolocnosti HOS. Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí odmietla relevantnost tejto skutocnosti a usúdila, ze stacilo, aby mala Sasol Wax International právomoc ustanovit konatelov. 157. Treba uviest, ze také tvrdenie zamietol Vseobecný súd uz v rozsudku Alliance One/Komisia, uz citovanom v bode 35 vyssie (bod 137). Vzhladom na právomoc jediného spolocníka, v tomto prípade Sasol Wax International, vybrat konatelov spolocnosti Sasol Wax po nadobudnutí celého základného imania tejto spolocnosti, mozno ponechanie uvedených konatelov vo funkcii prisúdit iba rozhodnutiu jedinej materskej spolocnosti, pricom je znakom väzby týchto konatelov a tejto spolocnosti. Táto skutocnost preto nemôze vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie jej dcérskej spolocnosti. 158. V druhom rade zalobkyne zdôraznujú, ze predlozili zápisnice zo vsetkých stretnutí dozorných rád spolocností Sasol Wax a Sasol Wax International. Nijaký z týchto dokumentov neobsahoval náznak akéhokolvek významného vplyvu uplatnovaného na spolocnost Sasol Wax jej priamymi alebo nepriamymi materskými spolocnostami. Okrem toho konatelia spolocnosti Sasol Wax mali vo zvyku prijímat podnety, pokial ide o jej strategické obchodné správanie, bez toho, aby poziadali dozornú radu alebo spolocníkov o súhlas. Takým bol prípad dlhodobých zmlúv o dodávkach uzavretých so spolocnostami ExxonMobil a Shell, ktoré boli prerokované a uzavreté iba konatelmi spolocnosti Sasol Wax, pridelenia zamestnancov útvarov pre zisk spolocnosti Sasol Wax, ako aj programu znizovania nákladov a zadávanie zákaziek týkajúcich sa logistických sluzieb spolocnosti Sasol Wax tretím osobám. 159. Treba konstatovat, ze podnety konatelov spolocnosti Sasol Wax sa netýkajú strategických obchodných rozhodnutí, ktoré sú z hladiska posúdenia jednoty správania dcérskej spolocnosti a jej materskej spolocnosti na trhu, najvýznamnejsie, ako sú rozhodnutia týkajúce sa rozpoctu, podnikového plánu, velkých investícií alebo tiez vymenovanie vrcholového manazmentu. Zalobkyne tiez nespochybnujú, ze dozorná rada mala právomoc schválit rocnú úctovnú závierku spolocnosti Sasol Wax. 160. Vzhladom na uvedené úvahy preto treba prijat záver, ze tvrdenia zalobkýn nepreukazujú, ze by obvyklé mechanizmy zabezpecujúce jednotu správania materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti v 100 % vlastníctve, poskytujúce základ pre domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyv, boli narusené (pozri body 147 a 148 vyssie), takze Komisia mohla oprávnene preukázat existenciu hospodárskej jednotky zodpovedajúcej pojmu podnik, ako ho stanovuje clánok 81 ES. O nevyvrátitelnej povahe domnienky 161. Podla zalobkýn by sa domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie dcérskej spolocnosti stala za predpokladu, ze by bol prijatý záver, ze napriek vsetkým skutocnostiam, ktoré uviedli zalobkyne, by to nestacilo na jej vyvrátenie domnienky, nevyvrátitelnou, co by bolo v rozpore s clánkom 2 nariadenia c. 1/2003, povinnostou odôvodnenia, so zásadou osobnej zodpovednosti a s prezumpciou neviny. 162. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze tvrdenia zalobkýn, ktoré boli zhromazdené na úcely vyvrátenia predmetnej domnienky, opisujú obvyklé fungovanie velkého medzinárodného podniku, ktorého miestna jednotka, spolocnost Sasol Wax, je riadená konatelmi, ktorí boli ponechaní vo svojich funkciách rozhodnutím spolocnosti Sasol Wax International, jej 100 % materskej spolocnosti, ktorá sa tiez rozhodla delegovat právomoci urcovat obchodnú politiku stricto sensu na uvedených konatelov a ponechala si právomoc prijímat strategické obchodné rozhodnutia v rámci dozornej rady a valného zhromazdenia spolocnosti Sasol Wax. 163. Vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie jej dcérskej spolocnosti vsak nie je otázkou mnozstva a podrobnosti dôkazov v prípade, ked sa tieto dôkazy týkajú obvyklej situácie organizácie velkého nadnárodného podniku, v rámci ktorého sa právomoci v oblasti prevádzkového riadenia delegujú na vedúcich zamestnancov jeho miestnych jednotiek. Na úcely vyvrátenia tejto domnienky treba poukázat na neobvyklé situácie, ktoré preukazujú, ze napriek tomu, ze materské spolocnosti sú 100 % vlastníkmi základného imania svojich dcérskych spolocností, bola hospodárska jednota skupiny narusená, pretoze mechanizmus zabezpecujúci zosúladenie obchodného správania dcérskych a materských spolocností riadne nefungoval. 164. Zalobkyne vsak v tomto prípade takéto dôkazy nepredlozili. 165. Rovnako treba pripomenút, ze tak Súdny dvor, ako aj Vseobecný súd uz konstatovali, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie jej dcérskej spolocnosti nie je nevyvrátitelná. Podla judikatúry domnienka, aj ked je tazké ju vyvrátit, spadá do rozumných medzí, pokial je primeraná legitímne sledovanému cielu, pokial mozno predlozit dôkazy preukazujúce opak a pokial je zabezpecené právo na obhajobu (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 62 a tam citovaná judikatúra, a rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T-343/06, bod 54). Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 147 az 150 vyssie je takým prípad, pokial ide o domnienku týkajúcu sa existencie hospodárskej jednoty medzi dcérskou spolocnostou a jej jedinou materskou spolocnostou. 166. Výhradu zalobkýn zalozenú na nevyvrátitelnej povahe predmetnej domnienky treba preto zamietnut. Záver 167. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba prijat záver, ze Komisia správne usúdila, ze spolocnosti Sasol Wax a Sasol Wax International tvorili jednu hospodársku jednotku v zmysle judikatúry citovanej v bode 36 vyssie, pricom spolocnosti tvoriace túto jednotku mozno povazovat za solidárne zodpovedné za predmetné porusenie. 168. Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne neuviedli nijaké konkrétne tvrdenie, pokial ide o vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Sasol Holding in Germany na obchodné správanie spolocnosti Sasol Wax International alebo spolocnostou Sasol Ltd na obchodné správanie spolocnosti Sasol Holding in Germany. 169. Z tohto dôvodu treba zamietnut druhý zalobný dôvod v celom rozsahu. O návrhu zalobkýn na vykonanie dôkazu 170. Zalobkyne navrhujú, aby boli páni C. D. I. a R. G. S, konatelia spolocnosti Sasol Wax v období Sasol, vypocutí ako svedkovia v súvislosti so skutocnostou, ze ani Sasol Wax International, ani Sasol Ltd nedávali svojej dcérskej spolocnosti pokyny a ze Sasol Wax urcovala svoje obchodné správanie nezávisle. 171. Vzhladom na predchádzajúcu analýzu Vseobecný súd usudzuje, ze uvedené svedectvá nemôzu ovplyvnit otázku pripísania porusenia, ktorého sa dopustila Sasol Wax, spolocnostiam Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd. V dôsledku toho nie je potrebné vyhoviet návrhu zalobkýn na vykonanie dôkazu. 3. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa neexistencie solidárnej zodpovednosti spolocnosti Vara v období Schümann a v období spolocného podniku 172. Zalobkyne uvádzajú, ze v období Schümann spolocnost, ktorá sa priamo podielala na porusení, HOS, bola ovládaná spolocnostou Vara a v poslednom rade osobne pánom Schümannom. Takisto v období spolocného podniku spolocnost Vara tiez vykonávala spolocnú kontrolu nad prevádzkovým podnikom, spolocnostou Schümann Sasol. Komisia sa tým, ze spolocnosti Vara nepripísala zodpovednost za konania spolocností HOS a Schümann Sasol a uplatnila výlucne solidárnu zodpovednost spolocnosti Sasol za obdobie spolocného podniku, dopustila diskriminácie spolocnosti Sasol vo vztahu k spolocnosti Vara. 173. Komisia vôbec nevysvetlila dôvody, pre ktoré zaobchádzala rozdielne na jednej strane so spolocnostou Sasol a na druhej strane so spolocnostou Vara/Hans-Otto Schümann. Zalobkyne okrem toho pripomínajú zásady vyplývajúce z rozsudku HFB a i./Komisia, uz citovaného v bode 33 vyssie (bod 105). 174. Tento postup Komisie vázne ohrozil opravné prostriedky, ktorými disponujú spolocnosti Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International na úcely podania regresnej zaloby proti pánovi Schümannovi a/alebo spolocnosti Vara, pretoze Sasol by musela preukázat, ze sa pán Schümann a spolocnost Vara podielali na porusení. Také preukázanie by vsak bolo osobitne tazké, kedze zalobkyne by museli vysvetlit dôvody, pre ktoré Komisia nezohladnila zodpovednost ani spolocnosti Vara, ani pána Schümanna. Okrem toho konstatovanie solidárnej zodpovednosti spolocnosti Vara a pána Schümanna bolo pre spolocnost Sasol o to viac významnejsie, kedze kartel bol vytvorený najmä spolocnostou HOS a pánom Schümannom v case, ked Sasol nevykonávala nijakú cinnost v európskom sektore parafínových voskov. 175. Napokon z dôvodu absencie konstatovania solidárnej zodpovednosti spolocnosti Vara Komisia neuplatnila vo vztahu k obratu spolocnosti Vara hornú hranicu 10 % stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 176. Komisia poukazuje na to, ze disponuje mierou volnej úvahy na rozhodnutie o tom, ktorý subjekt podniku povazuje za zodpovedný za porusenie, pricom jej posúdenie sa uskutocnuje podla prípadu a nemá povinnost odôvodnit skutocnost, ze vo vztahu tretím osobám neprijala podobné akty ako tie, ktoré adresovala subjektom, ktorým bola pripísaná zodpovednost. 177. V kazdom prípade Komisia uvádza, ze podla judikatúry, pokial podnik svojím správaním porusil clánok 81 ods. 1 ES, nemôze sa úplne vyhnút sankcii z dôvodu, ze inému hospodárskemu subjektu nebola ulozená pokuta. Aj keby sa Komisia dopustila pochybenia tým, ze nepripísala porusenie spolocnosti Vara, dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade so zásadou zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného. 178. Najskôr treba uviest, ze vzhladom na to, ze prvému zalobnému dôvodu sa vyhovelo, netreba preskúmat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o obdobie spolocného podniku, pretoze napadnuté rozhodnutie bolo v tomto ohlade zrusené. 179. V nasledujúcich úvahách Vseobecný súd skúma výlucne výhradu zalobkýn týkajúcu sa diskriminácie vo vztahu k spolocnosti Vara a pánovi Schümannovi, pokial ide o obdobie Schümann. 180. V prvom rade treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 457 napadnutého rozhodnutia výslovne pripustila, ze "HOS, spolocnost, ktorá sa priamo podielala na porusení, bola v poslednom rade vo vlastníctve pána... Schümanna osobne a ze zodpovednost za porusenie, ku ktorému doslo v tomto období, prinálezí napokon pánovi Schümannovi". Komisia vsak z dôvodu porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost HOS, solidárne nepotrestala ani spolocnost Vara, ktorá je jej priamou materskou spolocnostou, ani pána Schümanna. 181. Podla judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené, je vseobecnou zásadou práva Únie zakotvenou v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (uznesenie Súdneho dvora z 15. júna 2012, Otis Luxembourg a i./Komisia, C-494/11 P, bod 53; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, C-550/07 P, Zb. s. I-8301, body 54 a 55). 182. Okrem toho treba pripomenút, ze moznost, ktorú zakotvuje judikatúra uvedená v bode 36 vyssie, a to ulozit materskej spolocnosti sankciu týkajúcu sa protiprávneho správania jej dcérskej spolocnosti sama osebe nebráni tomu, aby sama dcérska spolocnost bola sankcionovaná. Podnik - t. j. hospodárska jednotka zahrnajúca personálne, hmotné a nehmotné zlozky (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1962, Mannesmann/Vysoký úrad, 19/61, Zb. s. 675, 705 a 706) - je totiz riadený orgánmi upravenými v jeho právnom statúte a akékolvek rozhodnutie, ktoré mu ukladá pokutu, môze byt adresované statutárnym orgánom podniku (predstavenstvu, výboru riaditelov, predsedovi predstavenstva, konatelovi atd.), aj ked financné dôsledky napokon znásajú jeho vlastníci. Toto pravidlo by bolo porusené, keby sa v súvislosti s porusením, ktorého sa dopustil nejaký podnik, od Komisie pozadovalo, aby vzdy preverovala, kto je vlastníkom s rozhodujúcim vplyvom na vedenie podniku, s cielom umoznit jej sankcionovat iba tohto vlastníka (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 279 az 281). Kedze moznost sankcionovat materskú spolocnost za konanie dcérskej spolocnosti teda nemá vplyv na legalitu rozhodnutia urceného len dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na porusení, Komisia má moznost volby sankcionovat bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo materskú spolocnost, ktorá ju pocas tohto obdobia ovládala (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 331). 183. Túto volbu má Komisia aj v prípade hospodárskeho nástupníctva v ovládaní dcérskej spolocnosti. Ak v takomto prípade Komisia môze pripísat konanie dcérskej spolocnosti bývalej materskej spolocnosti za obdobie predchádzajúce postúpeniu a novej materskej spolocnosti za zvysok, nie je povinná tak urobit a môze zvolit sankcionovanie len dcérskej spolocnosti za jej vlastné konanie (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 332). 184. V prejednávanej veci zalobkyne nespochybnujú pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost HOS, spolocnosti Sasol Wax z dôvodu právneho nástupníctva medzi spolocnostami. Také pripísanie navyse odôvodnuje judikatúra, podla ktorej ak subjekt, ktorý sa dopustil porusenia predpisov hospodárskej sútaze, je predmetom právnej alebo organizacnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za úcinok vytvorenie nového podniku, zbaveného zodpovednosti za správanie subjektu - predchodcu, ktoré bolo v rozpore s pravidlami v oblasti hospodárskej sútaze, ak z hospodárskeho hladiska existuje totoznost medzi oboma subjektmi (pozri rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 79 a tam citovanú judikatúru). 185. Zalobkyne sa vsak domnievajú, ze vzhladom na to, ze Komisia povazovala spolocnosti Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd spolu so spolocnostou Sasol Wax za solidárne zodpovedné za obdobie Sasol, nemohla bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, oslobodit materské spolocnosti spolocnosti HOS od solidárnej zodpovednosti, pokial ide o obdobie Schümann. 186. Treba konstatovat, ze Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd sa tým, ze vlastnili celé základné imanie spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na porusení v období Sasol, nachádzali v rovnakej situácii ako Vara a pán Schümann, pokial ide o obdobie Schümann. 187. Komisia preto zaobchádzala s dvomi porovnatelnými situáciami rozdielne. 188. Dalsie tvrdenia Komisie nemôzu spochybnit toto konstatovanie. 189. V prvom rade Komisia tvrdí, ze pravidlá týkajúce sa premlcania stanovené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 jej zabránili zalozit solidárnu zodpovednost spolocnosti Vara a pána Schümanna za porusenie, ktorého sa dopustila HOS, kedze celé základné imanie HOS vlastnili iba do 30. apríla 1995. 190. V tejto súvislosti bez toho, aby bol Vseobecný súd poziadaný, aby v rámci tohto konania urcil zodpovednost spolocnosti Vara a pána Schümanna za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol, treba uviest, ze je mozné, aby otázku existencie takej zodpovednosti preskúmala Komisia, a to pri absencii takých nesprávnych posúdení, ktorých sa dopustila a aké boli odhalené v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu. V prípade, ze by vsak Komisia prijala záver, ze zodpovednost spolocnosti Vara a pána Schümanna sa týkala obdobia spolocného podniku, ktoré trvalo v prejednávanom prípade do 30. júna 2002, k 17. marcu 2005, ked bola Komisia informovaná o karteli a úcasti spolocnosti HOS, nedoslo k uplynutiu nijakej premlcacej lehoty stanovenej v clánku 25 nariadenia c. 1/2003. 191. Z toho vyplýva, ze tvrdenia Komisie zalozené na premlcaní treba zamietnut, kedze na úcely odôvodnenia nerovnosti zaobchádzania nemôze platne poukazovat na rozdiel medzi situáciou spolocnosti Vara a pána Schümanna na jednej strane a situáciou zalobkýn na druhej strane, ktorý by nevznikol v prípade absencie nesprávnych posúdení, ktorých sa dopustila Komisia. 192. V druhom rade judikatúra, na ktorú sa odvoláva Komisia, nemôze napravit nerovnost zaobchádzania odhalenú v bode 187 vyssie. Vseobecný súd totiz vo svojom rozsudku Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovanom v bode 182 vyssie (bod 331), potvrdil, ze Komisia mohla právom povazovat za zodpovednú "bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo materskú spolocnost, ktorá ju pocas tohto obdobia ovládala", avsak neuviedol, ze Komisia mohla povazovat za solidárne zodpovednú novú materskú spolocnost za obdobie po predaji dcérskej spolocnosti a zároven oslobodit od solidárnej zodpovednosti bývalú materskú spolocnost za obdobie, ktoré predchádzalo predaju. Rovnako judikatúra pripústa prax Komisie povazovat za zodpovednú bud iba spolocnost, ktorá sa priamo podielala na karteli, alebo solidárne spolu s dcérskou spolocnostou tak bývalú, ako aj novú materskú spolocnost (rozsudky Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, T-40/06, Zb. s. II-4893, bod 72, a z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia, T-117/07 a T-121/07, Zb. s. II-633, bod 137). Naproti tomu Komisia neuvádza nijaký súdny precedens, ktorý by potvrdil také rozdelenie zodpovednosti, aké Komisia uplatnila v prejednávanom prípade. 193. Je preto potrebné preskúmat dôsledky rozdielneho zaobchádzania, ktoré bolo konstatované v bode 187 vyssie. 194. Podla judikatúry dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto nemôze vo svoj prospech uplatnovat protiprávnost, z ktorej má prospech iná osoba. Prípadná protiprávnost, ku ktorej doslo vo vztahu k inému podniku, ktorý nie je úcastníkom konania pred Vseobecným súdom, totiz nemôze Vseobecný súd priviest k tomu, aby konstatoval diskrimináciu a teda protiprávnost vo vztahu k zalobkyniam. Takýto prístup by znamenal uznanie zásady "rovnosti zaobchádzania v rámci protiprávnosti" a viedol by k tomu, ze by sa Komisii ulozila povinnost nezohladnit dôkazy, ktoré má k dispozícii na úcely sankcionovania podniku, ktorý sa dopustil sankcionovatelného porusenia, výlucne z dôvodu, ze iný podnik, ktorý sa prípadne nachádza v porovnatelnej situácii, sa takejto sankcii protiprávne vyhol. Okrem toho, ak podnik svojím správaním porusil clánok 81 ods.1 ES, nemôze sa vyhnút nijakej sankcii z dôvodu, ze iným hospodárskym subjektom nebola ulozená pokuta, pokial ako v prejednávanej veci súd Únie nerozhoduje o situácii takýchto hospodárskych subjektov (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 197, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 77). 195. Treba vsak konstatovat, ze Komisia právom konstatovala, ze Sasol Wax bola zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila HOS, v prípade ktorej bola Sasol Wax nástupníckou spolocnostou podielajúcou sa priamo na karteli (pozri bod 184 vyssie), takze mohla byt legitímne sankcionovaná za obdobie od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005. 196. Takisto, ako vyplýva z preskúmania druhého zalobného dôvodu, Komisia sa nedopustila pochybenia, ked spolocnostiam Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa v období Sasol dopustila priamo Sasol Wax. V dôsledku toho ich Komisia správne povazovala za solidárne zodpovedné za obdobie od 1. júla 2002 do 28. apríla 2005, takze v takomto rozsahu treba tento zalobný dôvod zamietnut. 197. Nerovnost zaobchádzania konstatovaná v bode 187 vyssie vsak odôvodnuje zmenu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom spôsobuje zvýsenie zodpovednosti spolocností Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd, pokial ide o cast pokuty ulozenej za obdobie Schümann (pozri bod 452 nizsie). 198. Okrem toho treba zdôraznit, ze nezrusenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o nesankcionovanie spolocnosti Vara a pána Schümanna za konania spolocnosti HOS, nemá vplyv na prípadné právo zalobkýn podat regresnú zalobu na vnútrostátnom súde. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení základnej sumy pokuty O prvej casti zalozenej na neexistencii platného právneho základu napadnutého rozhodnutia 199. V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nepredstavuje platný právny základ na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia. 200. Toto ustanovenie totiz nezodpovedá poziadavke "jasného a jednoznacného základu", z ktorého musia vychádzat rozhodnutia Komisie s represívnou povahou, a to najmä z hladiska clánku 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"), a Charty základných práv, pretoze poskytlo Komisii volnost na úcely ulozenia pokút v rozsahu 10 % obratu dotknutého podniku. 201. Treba pripomenút, ze Vseobecný súd uz také tvrdenia skúmal a zamietol ich. 202. Na úvod treba uviest, ze tvrdenie zalobkýn týkajúce sa absencie "jasného a jednoznacného základu" treba chápat v tom zmysle, ze zalobkyne sa odvolávajú na zásadu zákonnosti trestných cinov a trestov ( nullum crimen, nulla poena sine lege ), ako je zakotvená najmä v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv. Táto zásada vyzaduje, aby právna úprava Únie jasne definovala porusenia a sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 80). 203. Okrem toho podla judikatúry Komisia nemá pri prijímaní rozhodnutí, ktorými sa ukladajú pokuty za úcast na protiprávnych karteloch, neobmedzenú mieru volnej úvahy na úcely stanovenia sumy takej pokuty, kedze uplatnitelné ustanovenia stanovujú hornú hranicu pokút v závislosti od obratu dotknutého podniku, t. j. v závislosti od objektívneho kritéria. Aj ked neexistuje absolútna maximálna hranica uplatnitelná na vsetky porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, má pokuta, ktorú mozno ulozit, hornú hranicu, ktorá je vycíslitelná a neprekrocitelná, vypocítanú pre kazdý podnik a kazdé porusenie tak, aby sa najvyssia pokuta, ktorú mozno danému podniku ulozit, dala urcit vopred (rozsudky Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, body 74 az 76; z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, body 35 a 36, a z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, T-400/09, bod 28). 204. Navyse pri uznaní, ze kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia uvedené v clánku 23 ods. 3 nariadenie c. 1/2003 ponechávajú Komisii sirokú mieru volnej úvahy, ide o kritériá prijaté inými normotvorcami v obdobných predpisoch a umoznujúce Komisii prijímat sankcie s ohladom na mieru nezákonnosti predmetného správania (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 76; Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 37, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 29). 205. Okrem toho na úcely stanovenia takých pokút, akými sú pokuty, o ktoré ide v prejednávanej veci, Komisia musí dodrziavat vseobecné zásady práva, a to predovsetkým zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako boli rozvinuté v rámci rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry Súdneho dvora. Správna prax Komisie tak podlieha plnému preskúmaniu súdom Únie. Toto preskúmanie prostredníctvom ustálenej a uverejnovanej judikatúry umoznilo spresnit neurcité pojmy, ktoré mohol clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 obsahovat (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, body 77 a 79; Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 41, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 30). 206. Navyse treba zdôraznit, ze hoci právo hospodárskej sútaze má nepochybne takmer trestnú povahu, netvorí "jadro" trestného práva. Trestnoprávne záruky vyplývajúce z clánku 6 EDLP nemusia byt mimo "tvrdého jadra" trestného práva nevyhnutne uplatnené úplne striktne (pozri rozsudok ESLP, Jussila v. Fínsko z 23. novembra 2006, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí , 2006-XIV, § 43). 207. V tomto kontexte treba tiez poznamenat, ze tak prospech z protiprávnych cinností, ako aj sankcie za tieto cinnosti majú v oblasti práva hospodárskej sútaze na rozdiel od trestného práva cisto penaznú povahu rovnako ako motivácia porusovatelov pravidiel, ktorí vo svojich konaniach navyse sledujú hospodársku logiku. V dôsledku toho by viac menej presná predvídatelnost sumy pokuty, ktorá sa má ulozit z dôvodu úcasti na protiprávnom karteli, silno poskodzovala úcinnost politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze, kedze podniky, ktoré sa dopústajú porusení, by mohli priamo porovnávat náklady na ich protiprávne aktivity a z nich vyplývajúce zisky, ako aj zohladnit sance na ich odhalenie a pokúsit sa tak o zabezpecenie ziskovosti uvedených cinností (pozri v tomto zmysle rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 83; Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 45, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 32). 208. Na základe predchádzajúcich úvah treba usúdit, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 predstavuje jednak prostriedok umoznujúci Komisii vykonávat s potrebnou úcinnostou politiku Únie v oblasti hospodárskej sútaze a zároven dostatocne jasný a presný právny základ na prijatie rozhodnutí, ktorými sa úcastníkom kartelov ukladajú pokuty. V dôsledku toho treba zamietnut výhradu, ktorú v tejto súvislosti uviedli zalobkyne. 209. V druhom rade sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia porusila zásadu zákazu retroaktivity, ked v napadnutom rozhodnutí uplatnila usmernenia z roku 2006, hoci predmetné porusenie sa skoncilo v apríli 2005. 210. Súdny dvor v tejto súvislosti uz rozhodol, ze skutocnost, ze Komisia v minulosti pri urcitých typoch porusení uplatnila pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci obmedzení uvedených v nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie vykonávania politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Úcinné uplatnovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze totiz vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit výsku pokút pre potreby tejto politiky (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109; z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 81, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 169). 211. Úloha dohladu zverená Komisii clánkami 81 ES a 82 ES nepozostáva totiz iba z povinnosti vysetrovania a stíhania individuálnych porusení, ale zahrna tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou a orientovat týmto smerom aj správanie podnikov (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 105, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 170). 212. Dotknuté podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. Uvedené platí nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, akými sú napríklad usmernenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 229 a 230). 213. Nahradenie usmernení z roku 1998 novou metódou stanovenia pokút obsiahnutou v usmerneniach z roku 2006 bolo za predpokladu, ze by mala pritazujúci úcinok, pokial ide o úroven ulozených pokút, preto dôvodne predvídatelné úcastníkmi kartelu vzhladom na obdobie, v ktorom bol tento kartel vykonaný. Okrem toho treba pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 206 vyssie trestnoprávne záruky vyplývajúce z clánku 6 EDLP nemusia byt nevyhnutne uplatnené úplne striktne v oblasti práva hospodárskej sútaze. Pôsobnost tejto judikatúry treba analogicky rozsírit na clánok 7 EDLP. V kazdom prípade zavedenie nových usmernení nezmenilo maximálnu úroven pokuty stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý je jediným uplatnitelým legislatívnym rámcom. V dôsledku toho Komisia tým, ze v napadnutom rozhodnutí uplatnila usmernenia z roku 2006 na porusenia, ku ktorým doslo pred jeho prijatím, neporusila zásadu zákazu retroaktivity (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 231 a 232). 214. Napokon treba uviest, ze ak by Komisia musela uplatnit usmernenia, ktoré boli úcinné v období, ked doslo k poruseniu a ktoré je v tomto prípade trinástrocné, takáto povinnost by zbavovala právo Komisie uznané judikatúrou citovanou v bode 210 vyssie, a to prijímat metódy stanovovania pokuty vzhladom na svoju povinnost úcinne uplatnovat právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze, významu. 215. Z toho vyplýva, ze druhú výhradu zalobkýn treba tiez zamietnut a v dôsledku toho treba prvú cast stvrtého zalobného dôvodu zamietnut v celom rozsahu. O druhej casti zalozenej na nesprávnom zahrnutí predaja mikrovoskov do hodnoty predaja, ktorú dosiahla spolocnost Sasol 216. Podla bodu 13 usmernení z roku 2006 pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. Podla poznámky pod ciarou, ktorá je k tomuto bodu príslusná, sú nepriame predaje zohladnené napríklad v prípade horizontálnych dohôd o stanovení cien, týkajúcich sa urcitého výrobku, ked cena tohto výrobku bude slúzit ako základ na urcenie ceny iných výrobkov nizsej alebo vyssej kvality. 217. Zalobkyne sa domnievajú, ze kartel sa netýkal mikrovoskov, takze Komisia nesprávne zahrnula obrat týkajúci sa týchto výrobkov do hodnoty predaja zohladneného na úcely stanovenia pokuty. O zásadách hodnotenia dôkazov 218. Podla judikatúry je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 219. Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ked Vseobecný súd prejednáva zalobu o neplatnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí vseobecne v plnom rozsahu preskúmat otázku, ci sú splnené podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 220. Ak má súd v tejto súvislosti pochybnosti, tieto pochybnosti musia svedcit v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má o tejto otázke nadalej pochybnost, najmä v rámci konania o zrusení rozhodnutia o ulození pokuty (rozsudky Vseobecného súdu Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 60, a z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, T-112/07, Zb. s. II-3871, bod 58). 221. V tejto poslednej uvedenej situácii je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 EDLP, ktorá je súcastou základných práv predstavujúcich vseobecné zásady práva Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 59; pozri v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 222. Je teda potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porusenia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy. Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 62 a 63 a tam citovanú judikatúru). 223. Dôkazy uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí na preukázanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES podnikom sa nemajú posudzovat samostatne, ale ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 224. Takisto je potrebné uviest, ze Komisia je v praxi casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, kedze od doby vzniku rozhodných skutocností, ktoré tvoria porusenie, mohlo uplynút niekolko rokov a niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Hoci Komisii nevyhnutne prinálezí preukázat, ze bola uzavretá protiprávna dohoda o rozdelení trhu, bolo by vsak prehnané pozadovat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, by totiz bolo prílis jednoduché uniknút akémukolvek potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na vágnej povahe informácií o fungovaní protiprávnej dohody aj v situácii, ked sú existencia dohody a jej protisútazný ciel dostatocne preukázané. Podniky sa môzu za týchto okolností riadne obhajovat, ak majú moznost vyjadrit sa ku vsetkým dôkazným prostriedkom, ktoré predlozila Komisia v ich neprospech (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 203). 225. Pokial totiz ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preuk ázania porusenia clánku 81 ES, v práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 64). 226. Pokial ide o dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, jediným rozhodujúcim kritériom pri hodnotení týchto dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 225 vyssie, bod 72). 227. Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1053 a 1838, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 70). 228. Pokial Komisia dospela k záveru o existencii porusenia len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením. (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 186). 229. Naproti tomu v prípadoch, ked Komisia vychádzala z listinných dôkazov, nestací, ak dotknuté podniky len predlozia prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musia preukázat, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia sú nepostacujúce (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 187). Takéto hodnotenie dôkazov neporusuje zásadu prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 181). 230. Vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila dokumenty, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody je preto mozné vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57; pozri tiez rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 64 a 65 a tam citovanú judikatúru). 231. Pri posudzovaní dôkaznej sily listinných dôkazov je potrebné prisúdit velký význam skutocnosti, ze listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T-157/94, Zb. s. II-707, bod 312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 181) alebo priamym svedkom týchto okolností (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 207). 232. Absencia dátumu alebo podpisu na dokumente alebo skutocnost, ze je zle citatelný, tomuto dokumentu neodoberá nijakú dôkaznú silu, najmä ak mozno s dostatocnou presnostou urcit jeho pôvod, priblizný dátum jeho vzniku a jeho obsah (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 124; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 86). 233. Zo zásady volného hodnotenia dôkazov vyplýva, ze hoci neexistencia listinných dôkazov môze byt relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumoznuje spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, ze dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú preukázat existenciu porusenia jednoznacne a bez potreby výkladu (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 65; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74). 234. Okrem toho nijaké ustanovenie ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii pouzit voci podniku vyhlásenia iných podnikov, ktorým sa vytýka úcast na karteli. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 192, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 67). 235. Osobitne vysoká dôkazná hodnota môze byt priznaná vyhláseniam, ktoré sú po prvé vierohodné, po druhé vyhotovené v mene podniku, po tretie pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 71; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 205 az 210). 236. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích dotknutých podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 219 a 220, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 68). 237. Okrem toho, hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu existuje urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze títo úcastníci mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu môze totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce ziadatela a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci z roku 2002 (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 72; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, bod 70). 238. Predovsetkým treba usúdit, ze skutocnost, ze osoba sa priznala k poruseniu a pripustila tým existenciu iných skutocností, nez sú tie, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, ze ak neexistujú osobitné okolnosti naznacujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa tak v zásade musia povazovat za osobitne vierohodné dôkazy (rozsudky Vseobecného súdu JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 166, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 59). 239. Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP. O napadnutom rozhodnutí a vyhláseniach úcastníkov kartelu 240. Na úvod treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 111 napadnutého rozhodnutia: "Na väcsine technických stretnutí sa rokovania o cenách týkali vseobecne parafínových voskov a len zriedka jednotlivých druhov parafínových voskov (ako sú úplne rafinované parafínové vosky, polorafinované parafínové vosky, zmesi voskov/speciálne voskové výrobky, tvrdé parafínové vosky alebo hydrogenované vosky). Okrem toho bolo vsetkým podnikom jasné, ze ceny vsetkých druhov parafínového vosku sa zvýsia o rovnakú sumu alebo rovnaké percento." 241. Vyhlásenie spolocnosti Shell z 26. apríla 2005, na ktoré sa Komisia odvoláva v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia, naznacuje, ze postupy, ktorých cielom bolo urcovanie cien, sa vztahovali na vsetky druhy parafínových voskov. Shell totiz vyhlásila, ze na technických stretnutiach bolo úcastníkom vseobecne známe, ze ceny vsetkých druhov parafínových voskov sa zvýsia o tú istú sumu alebo o ten istý percentuálny podiel. 242. Okrem toho Shell vo svojom ústnom vyhlásení z 21. marca 2007 tiez tvrdila, ze iba málokedy sa spomínali rôzne druhy parafínových voskov (napríklad úplne rafinované parafínové vosky, polorafinované parafínové vosky, tvrdé parafínové vosky a zmesi voskov/speciálne voskové výrobky). Úcastníci kartelu sa dohodli, aby sa ceny vsetkých druhov parafínových voskov zvýsili o tú istú sumu alebo o ten istý percentuálny podiel. 243. Total následne vyhlásila, ze zvysovanie cien sa týkalo hlavne parafínu beznej kvality, ktorý sa pouzíva hlavne v sektore sviecok predstavujúcich jediný parafín, ktorý bol pre spolocnost Sasol a dalsích nemeckých výrobcov (DEA a Hansen & Rosenthal) skutocne zaujímavý. Kedze sviecka bola jedným z hlavných odbytísk parafínu v Európe, cenový pohyb na tomto trhu spôsobil cenový pohyb v ostatných aplikáciách. 244. Sasol tiez potvrdila túto prax vyhlásením, ze dohody uzatvorené na technických stretnutiach urcovali viac-menej smerovanie pre dalsie segmenty výrobku, pricom úcastníci kartelu casto zamýslali preniest zvysovania cien, o ktorých sa rozhodlo, priblizne na dalsie kategórie výrobkov. 245. Zhodujúce sa vyhlásenia úcastníkov kartelu preto podporujú a potvrdzujú obsah odôvodnenia 111 napadnutého rozhodnutia. O údajnej neexistencii dohody o cenách mikrovoskov 246. Zalobkyne nespochybnujú, ze mikrovosky sa na technických stretnutiach spomínali iba prílezitostne. Z vyhlásení podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, získaných pocas správneho konania vsak vyplýva, ze úplne rafinované parafínové vosky a polorafinované parafínové vosky boli jadrom stretnutí "Blauer Salon". Navyse pocas obdobia, v ktorom doslo k poruseniu, sa neuskutocnilo nijaké stretnutie, pocas ktorého by sa úcastníci kartelu dohodli na cenách mikrovoskov alebo by si rozdelili zákazníkov vo vztahu k týmto výrobkom. Táto skutocnost bola potvrdená vyhláseniami spolocnosti Shell. 247. V prvom rade treba poznamenat, ze vyhlásenie spolocnosti Shell zo 14. júna 2006, na ktoré zalobkyne odkazujú, iba opisuje vlastnosti mikrovoskov a uvádza spresnenia v súvislosti so surovinami, ktoré obsahujú. Netýkajú sa absencie alebo existencie protiprávnych postupov vo vztahu k týmto výrobkom. 248. V druhom rade treba uviest, ze porusenie týkajúce sa parafínových voskov, ktoré bolo pripísané zalobkyniam, spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúcich sa parafínových voskov (hlavná cast porusenia) a rozdelenia zákazníkov a/alebo trhov (druhá cast porusenia). 249. Zalobkyne nespochybnujú, ze hlavná cast kartelu je komplexná, t. j. predstavuje kombináciu dohôd o cenách, zosúladených postupov a výmeny citlivých informácií. 250. Podla clánku 81 ods. 1 ES sa vsak "nasledujúce... zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom: vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 251. Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES stací, aby predmetné podniky vyjadrili ich spolocnú vôlu správat sa na trhu urceným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 199). Mozno sa domnievat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, ak existuje zhoda vôle týkajúca sa samotnej zásady obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked osobitné prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, T-240/07, Zb. s. II-3355 bod 45; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, body 151 az 157 a 206). 252. Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 253. V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré zamýsla na tomto trhu uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom jeho kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze (rozsudok Heineken Nederland a Heineken/Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, bod 47; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 252 vyssie, body 116 a 117). 254. Na úcely zahrnutia obratu dosiahnutého z predaja mikrovoskov do hodnoty predaja, ktoré dosiahli úcastníci kartelu, Komisia preto nemusela preukázat, ze dohody týkajúce sa ich cien boli uzatvorené na technických stretnutiach. Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn zalozené na údajnej neexistencii dohôd, pokial ide o urcovanie ceny mikrovosku a rozdelenie zákazníkov vo vztahu k týmto výrobkom, treba zamietnut ako neúcinné. O listinných dôkazoch týkajúcich sa mikrovoskov 255. Treba preskúmat listinné dôkazy týkajúce sa mikrovoskov, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj v dokumentácii, na ktorú uvedené rozhodnutie odkazuje a ktorá bola zalobkyniam oznámená pocas správneho konania. 256. Po prvé poznámka spolocnosti MOL týkajúca sa technického stretnutia z 24. júna 1994 v Budapesti (Madarsko), na ktorú Komisia odkazuje v poznámkach pod ciarou k odôvodneniu 132 napadnutého rozhodnutia, v casti "Repsol" uvádza: "predaj: 60 000 ton [20 000 ton dovoz] Cepsa/Elf 15-2000 ton vrátane 3 000 ton mikro ERT iba gác 15 000 ton" 257. Tieto údaje, ktoré neboli prebraté do napadnutého rozhodnutia, ale boli oznámené zalobkyniam pocas správneho konania, svedcia o tom, ze úcastníci kartelu uviedli tonáz parafínových voskov vrátane mikrovoskov, ktoré boli predané alebo boli urcené na predaj rôznym zákazníkom, a to s cielom rozdelenia trhov a zákazníkov. 258. Po druhé poznámka spolocnosti MOL týkajúca sa technického stretnutia z 30. a 31. októbra 1997 v Hamburgu a citovaná v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia uvádza: "Nedostatok 50/52 mikro - > Repsol Mobil Agip ... mikrovosk - francúzska cena 1500 - 1600 zvýsenie o 10 %". 259. Po tretie poznámka spolocnosti MOL týkajúca sa stretnutia z 5. a 6. mája 1998 v Budapesti, na ktorú Komisia odkazuje v poznámke pod ciarou k odôvodneniu 147 napadnutého rozhodnutia, uvádza: "Total - [necitatelné] 5 500 - 6 500 mikro [viskozita] 14 - 15 [;] Cepsa 4 900 emu [necitatelné] + 4 % Total/E". 260. Vzhladom na dalsie dôkazy uvedené Komisiou v odôvodnení 147 napadnutého rozhodnutia tieto rôzne údaje svedcia o tom, ze úcastníci kartelu uviedli tonáz parafínových voskov vrátane mikrovoskov, ktoré boli predané alebo boli urcené na predaj rôznym zákazníkom, a to s cielom rozdelit trhy a zákazníkov. 261. Po stvrté poznámka spolocnosti MOL týkajúca sa stretnutia z 13. a zo 14. apríla 1999 v Mníchove (Nemecko) a citovaná v odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia obsahuje tabulku, ktorej jeden celý stlpec je nazvaný "Mikro". Údaje týkajúce sa ostatných stlpcov, ktoré zatriedujú ostatné druhy parafínových voskov podla ich bodu topenia, nevyvolávajú pochybnost o tom, ze ide o mikrovosky. 262. Po piate zápisnica zo stretnutia "Blauer Salon", ktorú vyhotovila spolocnost Sasol, týkajúca sa stretnutia z 26. a 27. júna 2001 v Parízi (Francúzsko) a citovaná v odôvodnení 163 napadnutého rozhodnutia obsahuje tieto údaje: "V júli: zrusit ceny osobitných zákazníkov (= tých, ktorí nenakupujú alebo ktorí nakupovali v poslednom roku velmi málo/rozpocet) co najskôr, napríklad do 30 dní. Ciel: urcit východiskový bod! Koniec augusta [:] zrusit vsetky ceny k 30/9.01. K 1/10.01 + 7,- eur Drevo/emulzie + kaucuk/pneumatiky = neskôr Ak by zákazníci reklamov ali smerovanie cien v prípade druhého polroka: Tendenciou je zvysovanie, pretoze císelné údaje z rozpoctu, napr. surový olej za 25,- $/Výmenný kurz dolára za 2 DM, boli výrazne prekrocené. Navyse mikrovosky + priblizne 30 %/velmi vzácne a drahé parafíny vyssej kvality." 263. Tieto údaje preukazujú jednak, ze úcastníci kartelu usúdili, ze zvysovania cien vsetkých druhov parafínových voskov boli navzájom prepojené, a jednak, ze pre zákazníkov vypracovali tiez vysvetlenia týchto zvysovaní. 264. Po sieste v spolocnosti Total objavená rukou písaná poznámka týkajúca sa stretnutia z 11. a 12. mája 2004 a citovaná v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia uvádza "1. júl -... + Mikrovosk: 25 - > 50 $/T". Ide preto o priamu stopu, ktorá odkazuje na rokovanie alebo dokonca dohodu týkajúcu sa cien mikrovoskov. 265. Ako bolo pripomenuté v bode 222 vyssie, kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat kritériám presnosti a zhody. Stací, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia Únie opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení. 266. Okrem toho vzhladom na judikatúru citovanú v bode 230 vyssie nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. 267. Navyse poznámky spolocnosti MOL boli vypracované pocas stretnutí osobou, ktorá sa ich zúcastnila, pricom ich obsah je struktúrovaný a relatívne podrobný. Dôkazná sila týchto poznámok je preto velmi vysoká. Co sa týka zápisníc "Blauer Salon", ktoré vyhotovila spolocnost Sasol, ide o dokumenty z daného obdobia, ktoré boli vypracované in tempore non suspecto , a to bud krátko po kazdom technickom stretnutí. Aj keby sa osoba, ktorá ich vyhotovila, nezúcastnila technických stretnutí, vychádzala z informácií jedného úcastníka kartelu. Dôkazná sila týchto zápisníc je preto vysoká. 268. Vzhladom na vsetky dôkazy získané Komisiou treba konstatovat, ze ceny, dosiahnuté objemy a dalsie obchodne citlivé informácie týkajúce sa mikrovoskov, ako aj objemy mikrovoskov, ktoré boli predané alebo boli urcené na predaj zákazníkom, boli predmetom rokovaní na technických stretnutiach. O dalsích tvrdeniach zalobkýn 269. Zalobkyne sa domnievajú, ze ceny úplne rafinovaných a polorafinovaných parafínových voskov (výrobky, ktoré boli predmetom daných dohôd) neslúzili "ako základ na urcenie ceny" mikrovoskov ako "výrobkov nizsej alebo vyssej kvality" v zmysle usmernení z roku 2006, takze ich cena nemohla byt ovplyvnená dohodami týkajúcimi sa cien úplne rafinovaných alebo polorafinovaných parafínových voskov. Mikrovosky (na rozdiel od zmesí voskov alebo speciálnych voskových výrobkov) totiz neboli vyrobené z úplne rafinovaných alebo polorafinovaných parafínových voskov. Tieto mikrovosky neobsahovali ani tie isté suroviny ako úplne rafinované alebo polorafinované parafínové vosky. Zatial co posledné uvedené sa vyrábajú z lahkej surovej ropy, mikrovosky sa vyrábajú z velmi hustých mazadiel. Primárna surovina mikrovoskov a samotné mikrovosky sa odlisujú najmä od gáca a úplne rafinovaných a polorafinovaných parafínových voskov. Komisia bola na vsetky tieto zlozky podrobne upozornená na stranách 2 az 4 ziadosti spolocnosti Sasol o zhovievavost. 270. Zalobkyne napokon odkazujú na tabulku, ktorá sa nachádza v ich odpovedi na oznámenie o výhradách. Vyplýva z nej, ze cenová krivka polorafinovaných parafínových voskov a cenová krivka úplne rafinovaných parafínových voskov mali velmi podobný vývoj, zatial co ceny mikrovoskov sa ukázali byt "nepravidelnejsie". Cena mikrovoskov tak nezávisela od trhu s úplne rafinovanými a polorafinovanými parafínovými voskami, takze Komisia nebola oprávnená zohladnit predaj mikrovoskov, ktorý dosiahla spolocnost Sasol, na úcely stanovenia základnej sumy pokuty. 271. Pokial ide o odlisné vlastnosti mikrovoskov vo vztahu k iným parafínovým voskom, treba uviest, ze podla judikatúry prípadná príslusnost výrobkov, ktorých sa týka kartel, k rôznym trhom s výrobkami nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, pokial Komisia disponuje vecnými dôkazmi o tom, ze protisútazné aktivity sa priamo alebo nepriamo týkali vsetkých výrobkov, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, dalej len rozsudok "Tokai II", bod 90). 272. Vzhladom na priamy dôkaz o existencii rokovaní týkajúcich sa cien a citlivých obchodných informácií súvisiacich s mikrovoskami, ako aj rozdelenia trhov, pokial ide o mikrovosky (pozri bod 255 a nasl.), treba usúdit, ze tieto tvrdenia zalobkýn nemôzu ohrozit platnost prístupu Komisie, ktorý pri stanovení základnej sumy pokuty zohladnuje obrat vyplývajúci z predaja mikrovoskov. 273. Zalobkyne napokon tvrdia, ze sú schopné vyrobit parafínové vosky z gáca, avsak nie sú schopné vyrobit mikrovosky z velmi hustých mazadiel. Samotná spolocnost Sasol je tak kupujúcim mikrovoskov a v dôsledku toho nemala nijaký záujem na zvysovaní ich cien. 274. Toto tvrdenie nemôze uspiet. 275. Najskôr treba uviest, ze zo spisu vyplýva, ze umelo zvysované ceny gáca sa neuplatnovali na krízové dodávky tohto výrobku medzi úcastníkmi kartelu. Okrem toho v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu zalobkyne poskytli podrobné údaje o objemoch svojich nákupov a predajov mikrovoskov, ktoré uskutocnili medzi rokmi 2002 a 2005 a ktoré boli vyjadrené tak v eurách, ako aj v tonách. Z toho vyplýva, ze ich predajná cena prekrocila v priemere 63,7 % kúpnej ceny mikrovoskov, ktorú zaplatili. Je preto dôvodné usúdit, ze umelé ceny vyplývajúce z kartelu sa neuplatnovali aj na krízové dodávky mikrovoskov medzi úcastníkmi kartelu, tak ako v prípade gáca. Aj ked samotná spolocnost Sasol nevyrábala mikrovosky, mohla tak mat prospech z úcinkov kartelu na cenu mikrovoskov, kedze ich mohla získat od výrobcov podielajúcich sa na karteli alebo z iných zdrojov za konkurencnú cenu a predat ich za umelo zvýsenú cenu vyplývajúcu z kartelu. 276. Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba preto prijat záver, ze Komisia sa nedopustila pochybenia pri zahrnutí predaja mikrovoskov do hodnoty predaja. 277. Druhá cast stvrtého zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O tretej casti zalozenej na pochybeniach pri stanovení základnej sumy pokuty, pokial ide o gác 278. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí identifikovala iba jedno technické stretnutie, na ktorom sa spomenul predaj gáca konecným zákazníkom, a ze ani presvedcivo nepotvrdila, ze by sa spolocnost Sasol uvedeného stretnutia zúcastnila. Závaznost porusenia týkajúceho sa gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu preto nemôze odôvodnovat 15 % podiel z hodnoty predaja. Komisia sa tiez dopustila pochybenia, kedze sa domnievala, ze porusenie trvalo sest rokov a sest mesiacov. O úcasti zalobkýn na casti porusenia týkajúcej sa gáca v období od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004 279. Komisia v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia uviedla: "Tak Sasol, ako aj Shell výslovne uznávajú, ze ceny parafínového gáca boli predmetom diskusií medzi konkurentmi, najmä od konca 90. rokov, a poskytli podrobnosti o niektorých z predmetných kontaktov (pozri tiez odôvodnenie 112). Na stretnutí, ktoré sa konalo 30. a 31. októbra 1997 (pozri odôvodnenie 145), viedli diskusie o parafínovom gáci prinajmensom ENI, H & R/Tudapetrol, MOL, Repsol, Sasol, Dea (po roku 2002 Shell) a Total, ktoré sa... dohodli na zvýsení cien. Bolo preukázané, ze Shell a Total boli zastúpené aspon na jednom stretnutí osobitne venovanom parafínovému gácu 8. a 9. marca 1999 (pozri odôvodnenie 152). Sasol a ExxonMobil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách nepopierajú svoju prítomnost na tomto stretnutí a ich prítomnost je podla vsetkého skutocne pravdepodobná vzhladom na rukou písanú poznámku týkajúcu sa interného e-mailu spolocnosti Shell zaslaného nasledujúci den, ktorá odkazuje na 'vsetkých výrobcov`. Sasol, Shell a Total boli tiez zastúpené na technickom stretnutí z 11. a 12. mája 2004 (pozri odôvodnenie 174), na ktorom bola uzavretá dohoda týkajúca sa ceny parafínového gáca. Komisia navyse poznamenáva, ze parafínový gác bol predmetom diskusií na niektorých technických stretnutiach, ktoré sa konali za prítomnosti spolocností ExxonMobil, Sasol, Shell a Total. ExxonMobil priznala, ze sa zúcastnovala na týchto diskusiách od roku 1993 do roku 1996. ExxonMobil tiez priznala, ze pán [T. H.], zástupca spolocnosti ExxonMobil, sa zúcastnil na diskusiách o parafínovom gáci v mene výrobcov trieskových dosák v nemecky hovoriacej casti Európy od roku 1999 do roku 2001, a vo vseobecnosti potvrdzuje, ze v rámci kartelu boli vedené diskusie týkajúce sa parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom. Total rovnako uvádza, ze sa konali diskusie o zvýsení ceny parafínového gáca. Shell a ExxonMobil tiez potvrdzujú, ze sa konali stretnutia týkajúce sa parafínového gáca mimo technických stretnutí. Hoci ENI, H & R/Tudapetrol, MOL a Repsol boli tiez zastúpené na niektorých z týchto stretnutí, Komisia sa domnieva, ze dostupné dôkazy nie sú dostatocné na konstatovanie zodpovednosti týchto podnikov za porusenie týkajúce sa parafínového gáca. Okrem toho, hoci sa niektoré dôkazy podla vsetkého týkajú iných období a trhov, Komisia zastáva názor, ze dostupné dôkazy umoznujú konstatovat len porusenie týkajúce sa parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom na nemeckom trhu od roku 1997 do roku 2004." 280. Komisia v odôvodnení 112 napadnutého rozhodnutia navyse uviedla: "Otázka parafínového gáca bola spomenutá pocas niektorých technických stretnutí [poznámka pod ciarou: odôvodnenia 144, 145, 152, 157, 174 a 175 napadnutého rozhodnutia]. Okrem toho dohody týkajúce sa parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom na nemeckom trhu boli uzavreté aspon raz mimo technických stretnutí, ked sa zástupcovia spolocností Shell, Sasol, ExxonMobil a Total a mozno aj dalsích spolocností stretli a prehlbili diskusiu o parafínovom gáci, inak povedané, urcili ceny a vymenili si citlivé obchodné informácie. Napríklad je preukázané, ze také stretnutie sa konalo v Düsseldorfe 8. a 9. marca 1999. Zástupcovia podnikov na osobitnom stretnutí venovanom parafínovému gácu boli v prípade väcsiny podnikov totozní so zástupcami, ktorí sa zúcastnovali na technických stretnutiach, okrem spolocnosti Total." 281. Je potrebné poznamenat, ze odôvodnenia 144, 145, 152, 157, 174 a 175 napadnutého rozhodnutia sa týkajú stretnutí z 19. a 20. júna 1997, 30. a 31. októbra 1997, 8. a 9. marca 1999, 3. a 4. februára 2000, 11. a 12. mája 2004 a z 3. a 4. augusta 2004. 282. Komisia v napadnutom rozhodnutí odôvodnila svoje rozhodnutie konstatovat existenciu protisútazných postupov týkajúcich sa parafínového gáca, len pokial ide o predaj konecným uzívatelom v Nemecku, takto: "... (289) Komisia sa navyse domnieva, ze tieto diskusie sa týkali výlucne parafínového gáca predávaného prepojenými podnikmi konecným uzívatelom, ako sú výrobcovia trieskových dosák, a nie napríklad výrobcom parafínových voskov. Hoci vo vyhláseniach podnikov väcsinou nie sú nijako rozlísené rôzne spôsoby vyuzitia parafínového gáca, v e-maile spomenutom v odôvodnení 152 [týkajúcom sa stretnutia v Düsseldorfe z 8. a 9. marca 1999] sa uvádza výlucne parafínový gác predávaný výrobcom trieskových dosák. V dôsledku toho Komisia zastáva názor, ze existujú pochybnosti o tom, ci predaj parafínového gáca iným zákazníkom nez konecným uzívatelom bol predmetom porusenia, a obmedzuje svoje závery na parafínový gác predávaný konecným uzívatelom. Tieto úvahy potvrdzujú Shell a ExxonMobil. (290) Z dostupných dôkazov vyplýva, ze prílezitostné diskusie o parafínovom gáci sa týkali najmä nemeckého trhu. ExxonMobil, Sasol, Shell a Total predávajú parafínový gác na nemeckom trhu a stretnutia, na ktorých sa diskutovalo o parafínovom gáci, sa konali v Nemecku. Komisia sa domnieva, ze neexistuje dostatok dôkazov, ktoré by umoznovali konstatovat, ze dohody vztahujúce sa na parafínový gác sa týkali aj parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom z iných krajín. (291) Komisia sa domnieva, ze porusenie sa v rozsahu, v akom sa týka parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom na nemeckom trhu, zacalo na stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 a bolo ukoncené na stretnutí z 11. a 12. mája 2004. (292) Komisia preto zastáva názor, ze diskusie týkajúce sa parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom na nemeckom trhu viedli k dohodám a/alebo zosúladeným postupom v zmysle clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP. Tento záver sa opiera o nezávislé a zhodné vyhlásenia spolocností Shell a Sasol, podporené vyhláseniami spolocností ExxonMobil a Total. Tento záver potvrdzujú písomné dôkazy." 283. Po prvé, pokial ide o stretnutie z 30. a 31. októbra 1997, na ktorom sa zúcastnila Sasol, Komisia v odôvodnení 145 napadnutého vychádza z poznámky spolocnosti MOL obsahujúcej údaj "slack wax: DM 550 - > 600". Táto poznámka navyse obsahuje podrobné údaje v súvislosti so zvysovaním cien parafínových voskov, pricom spresnuje císelné údaje a stanovené dátumy vykonania zvysovaní v prípade kazdého výrobcu, ktorý je clenom kartelu. 284. Komisia z toho vyvodila, ze "kedze plán 'zvysovania cien v januári` odkazoval na budúcnost, táto poznámka potvrdzovala, ze podniky podielajúce sa na karteli sa dohodli na stratégii na úcely harmonizácie a zvysovania cien" a ze "poznámka sa týkala tak parafínových voskov, ako aj parafínového gáca". 285. Zalobkyne tvrdia, ze poznámka sa týka parafínového gáca dodávaného clenom kartelu na úcely výroby parafínových voskov. 286. V tejto súvislosti treba uviest, ze podla vyhlásení úcastníkov kartelu ceny parafínového gáca neboli v rozsahu, v akom boli predmetom krízových dodávok medzi úcastníkmi kartelu, predmetom technických stretnutí, ale boli urcené prostredníctvom bilaterálnych rokovaní medzi podnikmi. Toto tvrdenie musí byt preto zamietnuté. 287. Zalobkyne následne uvádzajú, ze MOL nedodávala parafínový gác nemeckým zákazníkom, takze poznámka sa nevztahuje na cast porusenia týkajúcu sa parafínového gáca. Okrem toho z týchto údajov nemozno prijat záver, ze bola uzatvorená dohoda týkajúca sa cien. 288. Treba uviest, ze tieto tvrdenia nie sú relevantné, kedze urcenie cien sa vo vseobecnosti uplatnuje na vsetkých zákazníkov vrátane - ako v prejednávnom prípade - nemeckých konecných zákazníkov. Okrem toho Komisia vysvetlila dôvody, na základe ktorých sa v odôvodneniach 289 az 292 napadnutého rozhodnutia, ktoré boli prebraté do bodu 282 vyssie, rozhodla obmedzit rozsah protisútazných postupov týkajúcich sa parafínového gáca na predaj nemeckým konceným zákazníkom. Zalobkyne neuviedli tvrdenia týkajúce sa týchto castí napadnutého rozhodnutia. 289. Okrem toho Komisia zalobkyniam pripísala komplexné porusenie spocívajúce v "dohodách a/alebo zosúladených postupoch", takze dokazovanie týkajúce sa uzatvorenia dohody o osobitných cenách sa nevyzaduje. 290. Zalobkyne napokon tvrdia, ze zápisnica zo stretnutia "Blauer Salon" týkajúca sa tohto technického stretnutia neobsahuje informácie o rokovaniach týkajúcich sa parafínového gáca. 291. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 230 vyssie neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností, pricom posúdenie sa týka vsetkých dostupných dôkazov. Nemozno preto dôvodne od Komisie pozadovat, aby preukázala kazdý detail porusenia prostredníctvom viacerých zhodujúcich sa listinných dôkazov. 292. Vzhladom na tieto úvahy Komisia správne, a to predovsetkým vo svetle vyhlásení úcastníkov kartelu, prijala záver, ze poznámka spolocnosti MOL týkajúca sa tohto technického stretnutia bola súcastou súboru dôkazov o existencii "dohôd a/alebo zosúladených postupov" týkajúcich sa parafínového gáca predávaného nemeckým konecným zákazníkom. 293. Po druhé, pokial ide o stretnutie z 8. a 9. marca 1999 uvedené v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia, Komisia tvrdí: "Shell predlozila rukou písanú poznámku, ktorú podla jej tvrdení napísal pán [S. R.] na úcely prípravy tohto stretnutia. To by vysvetlovalo posledný riadok poznámky, v ktorom sa uvádza '8/9.3.99 PM - triesková doska`. Shell vyhlasuje, ze 'PM` znamená 'paraffin Mafia` [(parafínová mafia)], t. j. názov, ktorý Shell pripísala podnikom, ktoré sa bezne zúcastnovali technických stretnutí. Poznámka obsahuje dátum konania stretnutia, co robí vysvetlenie spolocnosti Shell v súvislosti s poznámkou vypracovanou pri príprave stretnutia prípustným a koherentným s ostatnými dôkazmi. Poznámka pána [S. R.] preukazuje, ze tento pán ocakával, ze osoby zastupujúce jednotlivé podniky si vymenia informácie o dodávkach parafínového gáca urcitým významným zákazníkom. Na druhý den po tomto stretnutí pán [S. R.] zaslal svojmu nadriadenému, pánov [S. T.] e-mail, v ktorom uviedol, ze [jeden z úcastníkov kartelu] má v úmysle zvýsit od 1. júna 1999 ceny parafínového gáca pouzívaného v odvetví trieskových dosák z 8 na 10 %. V rukou písanej poznámke týkajúcej sa tohto e-mailu bolo uvedené 'vsetci výrobcovia povazujú za potrebné zvýsit (ceny)`. To preukazuje, ze osoby zastupujúce spolocnosti na stretnutiach sa dohodli na zvysovaní cien parafínového gáca v odvetví trieskových dosák a ze [jeden z úcastníkov kartelu] mal v úmysle uplatnovat túto dohodu od júna 1999. Odkaz na 'vsetkých výrobcov` preukazuje tiez, ze popri spolocnostiach Total a Shell sa na stretnutí museli zúcastnit aj dalsie podniky." 294. Podla odôvodnenia 151 napadnutého rozhodnutia Sasol nevylucuje svoju úcast na tomto stretnutí. 295. Rovnako podla odôvodnenia 152 napadnutého rozhodnutia ExxonMobil nepopiera svoju úcast a pripústa, ze jej zástupca sa zúcastnil niektorých viacstranných rokovaní so spolocnostami Sasol, Shell/Dea a Total, ktoré sa "pravdepodobne medzi rokmi 1999 a 2001" venovali osobitne parafínovému gácu urcenému pre výrobcov trieskových dosák v nemecky hovoriacej casti Európy. 296. Vseobecný súd konstatuje, ze vyhlásenia spolocností ExxonMobil a Shell, ako aj poznámka spolocnosti Shell citovaná v odôvodneniach 151 a 152 napadnutého rozhodnutia sú súcastou súboru dôkazov, z ktorých môze Vseobecný súd vyvodit, ze Sasol sa v období rokov 1999 az 2001 zúcastnila aspon jedného stretnutia zameraného na "dohody a/alebo zosúladené postupy" týkajúce sa stanovenia ceny parafínového gáca urceného pre nemeckých konecných zákazníkov. 297. Po tretie, pokial ide o technické stretnutie zo 17. a 18. decembra 2002, ktorého sa Sasol zúcastnila, Komisia, ktorá preskúmala poznámku spolocnosti Total, dospela v odôvodnení 168 napadnutého rozhodnutia k tomuto záveru: "Takisto existuje dátumom oznacený graf s názvom 'Európsky trh`, ktorý bol poskytnutý na stretnutí. Kópia objavená v spolocnosti Total obsahuje rukou písané komentáre preukazujúce, ze císelné údaje boli predmetom rokovaní na stretnutí. Táto poznámka obsahuje tiez dalsie rukou písané komentáre, ktoré okrem iného uvádzajú: 'Marcová údrzba v spolocnosti Petrogal. Parafínový gác pod 500 eur. Trojtýzdnová údrzba v júli v spolocnosti MOL.` To dokazuje, ze cena parafínového gáca bola predmetom rokovaní na tomto stretnutí." 298. Treba poznamenat, ze zalobkyne neuviedli nijaké tvrdenie, pokial ide o predmetné pasáze napadnutého rozhodnutia. 299. Uvedený graf objavený v spolocnosti Total je preto súcastou dôkazov preukazujúcich existenciu "dohôd a/alebo zosúladených postupov" týkajúcich sa stanovenia ceny parafínového gáca urceného pre nemeckých konecných zákazníkov. 300. Po stvrté, pokial ide o stretnutia z 11. a 12. mája 2004, ktorých sa zúcastnila Sasol, Komisia v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia uviedla rukou písanú poznámku objavenú v spolocnosti Total, ktorá obsahuje tieto údaje: "- > Sasol 40 EUR/50 $. - koniec júla. - > Mer: 38 - 28. - > 1. júl - + FRP: 70 - > 6000 EUR/T + Cajové sviecky: 50 - > 500 EUR/T + Mikrovosk: 25 - > 50 $/T ... - > 40 EUR/T parafínový gác." 301. Podla odôvodnenia 174 napadnutého rozhodnutia "v poslednom riadku sa uvádza, ze zvýsenie cien bolo dohodnuté aj pre parafínový gác" a "z celkového kontextu poznámky vyplýva, ze sípka pred cenou oznacuje existenciu stratégie dohodnutej pre budúcnost, teda ze sa plánuje zvýsenie cien". 302. Podla zalobkýn nic nenaznacuje, ze by sa táto pasáz skutocne týkala dohody o parafínovom gáci predávanom konecným zákazníkom v Nemecku. Nijaký z ostatných podnikov, ktoré sa zúcastnili stretnutia z 11. a 12. mája 2004 nespomenul uzatvorenie takej dohody. Navyse, kedze sa ExxonMobil, ktorá predstavuje jedného z najväcsích predajcov parafínového gáca konecným zákazníkom, nenachádza medzi zúcastnenými podnikmi, ktoré sa uvádzajú v bode 174 napadnutého rozhodnutia, je velmi málo pravdepodobné, ze by sa otázka týkajúca sa parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na tomto stretnutí prerokovala. 303. Tieto tvrdenia treba zamietnut na základe úvah, ktoré uz boli uvedené v bodoch 289 a 291 vyssie, a prijat záver, ze predmetná poznámka je súcastou súboru dôkazov preukazujúcich existenciu "dohôd a/alebo zosúladených postupov" týkajúcich sa parafínového gáca predávaného nemeckým konecným zákazníkom. 304. Na záver treba usúdit, ze Komisia zhromazdila súbor listinných dôkazov, ktoré preukazujú existenciu "dohôd a/alebo zosúladených postupov" týkajúcich sa parafínového gáca predávaného nemeckým konecným zákazníkom. 305. Zalobkyne vsak tvrdia, ze tieto dôkazy nepreukazujú dohody uzatvorené so spolocnostou Sasol. 306. Co sa týka s dohôd protisútaznej povahy, ktoré sa ako v prejednávnom prípade prejavujú pocas stretnutí konkurencných podnikov, Súdny dvor uz rozhodol, ze k poruseniu clánku 81 ES dôjde, ak je predmetom týchto stretnutí obmedzovanie, vylucovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze a týmto spôsobom smerujú k umelému organizovaniu fungovania trhu. V takom prípade stací, ak Komisia na úcely preukázania úcasti podniku na karteli preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorý doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy. Ak bola preukázaná úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 230 vyssie, bod 81, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 47). 307. Dôvodom tohto pravidla je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania sa od jeho obsahu umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 230 vyssie, bod 82, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 307 vyssie, bod 48). 308. Úcast zalobkýn na protisútazných stretnutiach a ich nedistancovanie sa od protiprávneho obsahu preto odôvodnuje, ze Komisia im toto správanie pripísala bez toho, aby bolo potrebné, aby Komisia konkrétne preukázala, ze zalobkyne uzatvorili dohody na týchto stretnutiach. Tvrdenie, ktoré v tejto súvislosti zalobkyne uviedli, je preto irelevantné. 309. Napokon zalobkyne tvrdia, ze technické stretnutia z 30. a 31. októbra 1997 a z 11. a 12. mája 2004 neboli v oznámení o výhradách uvedené ako "stretnutia týkajúce sa parafínového gáca". 310. Toto tvrdenie nemôze uspiet. Dôkazy týkajúce sa casti porusenia súvisiacej s parafínovým gácom a citované v napadnutom rozhodnutí boli totiz uz uvedené v oznámení o výhradách. V uvedenom oznámení bolo tiez jasne spomenuté, ze cast porusenia týkajúca sa parafínového gáca bola pripísaná zalobkyniam. 311. Napokon treba uviest, ze zalobkyne nespochybnujú zistenie Komisie, podla ktorého sú postupy týkajúce sa parafínových voskov a postupy týkajúce sa parafínového gáca jediným a pokracujúcim porusením. Dôkazy týkajúce sa postupov súvisiacich s parafínovým gácom preto treba posudzovat v kontexte dôkazov, ktoré zhromazdila Komisia a ktoré sa týkajú jediného porusenia. Tieto dôkazy preukazujú pretrvávajúci kontakt podnikov, ktoré sa zúcastnili na postupoch týkajúcich sa parafínového gáca. 312. Vzhladom na vsetky uvedené úvahy treba potvrdit zistenie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sa zalobkyne pocas obdobia od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004 podielali na casti komplexného, jediného a pokracujúceho porusenia týkajúcej sa parafínového gáca, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia. 313. Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked pri stanovení základnej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam zohladnila hodnotu predaja dosiahnutého prostredníctvom dodávok parafínového gáca a uplatnila násobitel zodpovedajúci danej dlzke trvania. O neprimeranej povahe koeficientu 15 % uplatneného na obrat dosiahnutý predajom parafínového gáca 314. Zalobkyne Komisii vytýkajú, ze porusila zásadu proporcionality, kedze stanovila sumu pokuty uplatnením sadzby 15 % na predaj parafínového gáca spolocnostou Sasol konecným zákazníkom v Nemecku. 315. Podla judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 223). 316. Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní zacatých Komisiou na potrestanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost a dlzku trvania (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 315 vyssie, body 223 a 224 a tam citovanú judikatúru). Zásada proporcionality má predovsetkým za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228, a rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 171). 317. V prvom rade treba uviest, ze cast porusenia týkajúca sa parafínového gáca spocívala najmä v protiprávnych cinnostiach súvisiacich s urcovaním cien medzi konkurentmi a patrí tak do kategórie porusení, ktoré najviac narusujú volnú hospodársku sútaz. 318. Vseobecný súd preto usudzuje, ze uplatnenie koeficientu vo výske 15 % hodnoty predaja parafínového gáca na úcely výpoctu pokuty je primerané závaznosti tejto casti porusenia. 319. V druhom rade treba zdôraznit, ze Komisia zohladnila relevantné skutocnosti koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. Na cast porusenia týkajúcu sa parafínového gáca sa totiz uplatní bod 23 usmernení z roku 2006, v ktorom sa uvádzajú najzávaznejsie formy porusení, v prípade ktorých je vo vseobecnosti odôvodnené uplatnenie koeficientu "v hornej casti stupnice", t. j. od 15 do 30 % hodnoty predaja parafínového gáca. Komisia tým, ze stanovila koeficient na 15 % hodnoty predaja parafínového gáca v celom rozsahu dodrzala uvedené usmernenia, pretoze pouzila najnizsí koeficient, ktorý bolo mozné podla vseobecných pravidiel stanovených v usmerneniach z roku 2006 pouzit na dohody alebo horizontálne zosúladené postupy smerujúce k urceniu cien. 320. V tretom rade sa zalobkyne domnievajú, ze uvedený koeficient je neprimeraný vzhladom na obmedzený pocet stretnutí a úcastníkov, obmedzený rozsah casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca, ako aj relatívne malé trhové podiely úcastníkov kartelu. 321. Co sa týka údajne obmedzeného poctu stretnutí, na ktorých sa spomenula otázka parafínového gáca, treba konstatovat, ze - ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 283 az 310 vyssie - ide o ovela vyssí pocet prílezitostí nez dve, teda pocet stretnutí, ktoré zalobkyne priznali. Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast zalobkýn na casti komplexného, jediného a pokracujúceho porusenia, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, týkajúcej sa parafínového gáca v období od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004 (pozri bod 312 vyssie). Tvrdenie zalozené na obmedzenom pocte stretnutí týkajúcich sa parafínového gáca preto treba zamietnut. 322. Co sa týka obmedzeného rozsahu casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca v rozsahu, v akom sa týka iba predaja nemeckým konecným zákazníkom a údajne obmedzeného trhového podielu spolocnosti Sasol, treba uviest, ze tieto skutocnosti uz boli zohladnené vo výpocte základnej sumy pokuty. Pri stanovení hodnoty predaja, v prípade ktorej sa následne uplatnil koeficient 15 % z dôvodu závaznosti porusenia, bol totiz zohladnený iba obrat podniku Sasol (odrázajúci jeho presný trhový podiel) dosiahnutý z predaja skupine predmetných zákazníkov (odrázajúci obmedzený rozsah casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca). 323. Tieto tvrdenia zalobkýn preto treba zamietnut. 324. V stvrtom rade zalobkyne poukazujú na skutocnost, ze parafínový gác nevyrábajú. 325. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze umelo zvysované ceny parafínového gáca sa neuplatnovali na krízové dodávky medzi úcastníkmi kartelu. Sasol preto napriek skutocnosti, ze sama nevyrábala parafínový gác, mohla mat prospech z casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca, kedze si ho mohla zaobstarat za konkurencnú cenu a predat ho nemeckým konecným zákazníkom za umelo zvýsenú cenu, ktorá vyplývala z kartelu. 326. Toto tvrdenie musí byt preto takisto zamietnuté. 327. Komisia preto neporusila zásadu proporcionality, ked ako násobitel uplatnila sadzbu 15 % z hodnoty predaja z dôvodu závaznosti casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca. 328. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba zamietnut túto výhradu a v dôsledku toho aj tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu. O stvrtej casti zalozenej na absencii odlisného stanovenia základnej sumy pokuty podla rôznych období úcasti rôznych spolocností na karteli 329. Zalobkyne uvádzajú, ze podla rozhodovacej praxe Komisie ak sú rôznym subjektom, ktorým je urcené rozhodnutie, ulozené pokuty za rôzne obdobia porusenia, Komisia musí stanovit základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit, tak ze vydelí cast uvedenej základnej sumy vypocítanej na základe predaja poctom jednotlivých období. 330. Komisia vsak v prejednávnom prípade na základe dlzky trvania porusenia uplatnila jednak koeficient 13 vo vztahu k spolocnosti Sasol Wax v prípade celého obdobia porusenia a jednak koeficient 10 v prípade období, za ktoré bola vsetkým zalobkyniam pripísaná solidárna zodpovednost, pricom v prípade týchto jednotlivých období zohladnila rovnakú hodnotu predaja. 331. Komisia prijala takéto opatrenie bez toho, aby vysvetlila dôvod, preco správne uplatnovanie pravidiel práva hospodárskej sútaze Únie vyzadovalo osobitne prísnu sankciu voci juhoafrickej skupine spolocností za obdobia porusenia, pocas ktorých uvedená skupina nepôsobila v Európe, v tomto prípade pocas obdobia Schümann, alebo pôsobila iba prostredníctvom spolocného podniku, v tomto prípade pocas obdobia spolocného podniku, zatial co Komisia nevidela nijaký dôvod sankcionovat spolocnost Vara, predchádzajúcu materskú spolocnost spolocnosti HOS, ktorá bola vlastníkom jednej tretiny základného imania spolocnosti Schümann Sasol. 332. Komisia tým porusila zásadu zákazu neprimeraných pokút a zásadu individualizácie trestov. 333. Na úvod treba pripomenút, ze podla bodu 6 usmernení z roku 2006 kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a dlzky trvania porusenia sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení. Okrem toho podla bodu 13 uvedených usmernení na úcely stanovenia základnej výsky pokuty, ktorá má byt ulozená, Komisia pouzije hodnotu predajov tovarov alebo sluzieb uskutocnených podnikom v dotknutej geografickej oblasti vo vnútri EHP, ktoré priamo alebo nepriamom súvisia s protiprávnym konaním. 334. Podla judikatúry, pokial je potrebné vychádzat pri urcení pomerov medzi ukladanými pokutami z obratu podnikov, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, treba vymedzit obdobie, ktoré sa zohladní, tak aby boli získané obraty co najviac porovnatelné. Z toho vyplýva, ze urcitý podnik môze pozadovat, aby sa Komisia v jeho prípade oprela o iné obdobie, nez je vseobecne stanovené, iba vtedy, ak preukáze, ze obrat, ktorý dosiahol pocas vseobecne stanoveného obdobia, nevyjadruje z dôvodov, ktoré sú pre neho specifické, jeho skutocnú velkost a hospodársku silu, ani rozsah porusenia, ktorého sa dopustil (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 42, a z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, T-175/05, neuverejnený v Zbierke, bod 142). 335. V odôvodnení 634 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdila, ze uznáva, ze rok 2004 je - z dôvodu rozsírenia Únie v máji - výnimocným rokom a ze sa domnieva, ze je vhodné nepouzit hodnotu predaja dosiahnutého pocas roka 2004 ako jediný základ na výpocet pokuty, ale pouzit hodnotu predaja za posledné tri úctovné roky úcasti subjektu na porusení. 336. Komisia preto vo vztahu k hlavnej casti a druhej casti porusenia týkajúcej sa parafínových voskov pouzila priemer hodnoty predaja parafínových voskov, ktorý Sasol dosiahla pocas rokov 2002 az 2004. Dospela tak k císlu zodpovedajúcemu 167 324 016 eur. Co sa týka tretej casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca, pouzila priemer hodnoty predaja, ktorý Sasol dosiahla pocas úctovných rokov 2001 az 2003. V prípade parafínového gáca tak dospela k sume zodpovedajúcej 5 404 922 eur. 337. V prvom rade treba preskúmat tvrdenia zalobkýn z hladiska situácie spolocnosti Sasol Wax. 338. Zalobkyne tvrdia, ze cast pokuty, ktorá bola ulozená iba spolocnosti Sasol Wax, je vo výske 67,5 milióna eur, co predstavuje priblizne 22 % jej obratu za rok 2007. Pokuta v takej výske by mohla znicit hospodársku podstatu spolocnosti Sasol Wax, pokial by skupina Sasol dobrovolne neprebrala pokutu na seba, a to pri absencii akejkolvek viny a zodpovednosti, pokial ide o obdobie Schümann. 339. V rozsahu, v akom sa toto tvrdenie týka stanovenia hornej hranice pokuty, sa odkazuje na analýzu súvisiacu so siestym zalobným dôvodom. 340. Napokon treba poznamenat, ze zalobkyne neuviedli nijaké tvrdenie smerujúce k preukázaniu, ze hodnota predaja pouzitá ako základ na výpocet základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Sasol Wax primerane neodrázala hospodársky význam porusenia, ktorého sa táto spolocnost dopustila, ani jej relatívny podiel na karteli, v zmysle usmernení z roku 2006 a judikatúry citovanej v bode 334 vyssie. 341. Zalobkyne tiez nespochybnujú, ze Sasol Wax je zodpovedná za protiprávne konania spolocnosti HOS a Schümann Sasol v rozsahu, v akom bola právnym nástupcom predchádzajúcich spolocností, ktoré sa priamo podielali na karteli. 342. Je potrebné tiez uviest, ze v rámci výpoctu pokút ulozených na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddelitelne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojej miery volnej úvahy totiz Komisia musí individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík týchto podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 44 a tam citovanú judikatúru). Zalobkyne naproti tomu neuviedli nijaký právny predpis, ktorý by Komisii ukladal povinnost individualizovat hodnotu predaja v rámci skupiny. 343. Preto treba prijat záver, ze zalobkyne nepreukázali, ze by sa Komisia dopustila nejakého pochybenia, ked na úcely výpoctu základnej sumy pokuty ulozenej jednotlivým spolocnostiam tvoriacim podnik Sasol pouzila priemer hodnoty predaja, ktoré dosiahol tento podnik v období rokov 2002 az 2004, a to v prípade celého obdobia úcasti tohto podniku na castiach porusenia týkajúcich sa parafínových voskov, t. j. obdobia od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005. 344. Z rovnakých dôvodov zalobkyne nepreukázali ani to, ze by sa Komisia dopustila urcitého pochybenia, ked na úcely výpoctu základnej sumy pokuty ulozenej jednotlivým spolocnostiam tvoriacim podnik Sasol pouzila priemer hodnoty predaja tohto podniku dosiahnutého v období rokov 2001 az 2003, a to v prípade celého obdobia úcasti tohto podniku na castiach porusenia týkajúcich sa parafínového gáca, t. j. obdobia od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004. 345. Co sa týka potreby v prípade skupiny Sasol prevziat z ekonomického hladiska zodpovednost za zaplatenie casti pokuty ulozenej spolocnosti Sasol Wax a presahujúcej 10 % jej obratu, Vseobecný súd usudzuje, ze táto otázka nespadá do výpoctu základnej sumy pokuty, ale patrí skôr do preskúmania vykonaného v rámci siesteho zalobného dôvodu. 346. Tvrdenia zalobkýn treba preto zamietnut bez toho, aby tým bol dotknutý výsledok preskúmania siesteho zalobného dôvodu. 347. V druhom rade treba uviest, ze pripísanie konaní, ktorých sa pocas obdobia spolocného podniku dopustila spolocnost Schümann Sasol, spolocnosti Schümann Sasol International treba potvrdit z dôvodu uplatnenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie jej dcérskej spolocnosti, v ktorej vlastní celé základné imanie, ktorú zalobkyne nevyvrátili. 348. Okrem toho zalobkyne nespochybnujú pripísanie zodpovednosti, ktorú má spolocnost Schümann Sasol International, spolocnosti Sasol Wax International z dôvodu právneho nástupníctva medzi týmito dvoma právnickými osobami. 349. Preto treba prijat záver, ze zalobkyne nepreukázali, ze by Komisia nesprávne pouzila tú istú hodnotu predaja v prípade spolocnosti Sasol Wax a v prípade jej jedinej materskej spolocnosti, Sasol Wax International. 350. V tretom rade treba pripomenút, ze sa vyhovuje prvému zalobnému dôvodu a ze napadnuté rozhodnutie sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka pripísania zodpovednosti za konania spolocnosti Schümann Sasol pocas obdobia spolocného podniku spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd (pozri bod 127 vyssie). Nie je preto viac relevantná otázka údajnej protiprávnosti z dôvodu hodnoty predaja pouzitej na výpocet sumy pokuty, ktorá bola ulozená posledným uvedeným spolocnostiam za obdobie spolocného podniku. 351. Napokon, pokial ide o obdobie Sasol, pocas ktorého spolocnosti Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd nepriamo vlastnili celé základné imanie spolocnosti Sasol Wax, nijaký právny predpis Komisii nebráni pouzit tú istú hodnotu predaja na úcely výpoctu pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na porusení, a jej materským spolocnostiam. 352. Vzhladom na uvedené úvahy Vseobecný súd usudzuje, ze Komisia v kontexte stanovenia hodnoty predaja neporusila zásadu zákazu neprimeraných pokút a zásadu individualizácie trestov. Je preto potrebné zamietnut stvrtú cast stvrtého zalobného dôvodu a v dôsledku toho aj stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu bez toho, aby tým boli dotknuté dôsledky vyplývajúce z prijatia prvého a siesteho zalobného dôvodu. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom zistení úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu 353. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia dôkazov, kedze dospela k záveru, ze cast pokuty týkajúca sa parafínových voskov, ktorá sa ukladá spolocnosti Sasol, mala byt zvýsená o 50 % (t. j. o 210 miliónov eur) z dôvodu, ze Sasol mala úlohu vodcu kartelu v oblasti parafínových voskov. O napadnutom rozhodnutí 354. Komisia uviedla svoje zistenia týkajúce sa úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu v odôvodneniach 681 az 686 napadnutého rozhodnutia: "... (681) [Bod] 28 usmernení z roku 2006 na úcely výpoctu pokút stanovuje, ze 'Komisia môze zvýsit základnú výsku pokuty, ak zistí existenciu pritazujúcich okolností, napríklad:... vedúca úloha pri porusovaní alebo podnecovanie k poruseniu...` Komisia v oznámení o výhradách [potvrdila], ze 'osobitne tiez poukázala na vedúcu úlohu, ktorú mohla mat spolocnost Sasol, ako to vyplýva zo skutocností opísaných vyssie`. Sasol vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách spochybnuje, ze mala takú úlohu vodcu porusenia. Sasol tvrdí, ze mala úlohu vodcu, iba pokial ide o technickú cast technických stretnutí, a to z dôvodu lepsej znalosti cinností; okrem toho Sasol, ktorá je odkázaná na dodávky od svojich konkurentov, nebola schopná riadit kartel, hoci priznáva, ze iniciovala rokovania o cenách; aj ked HOS - v porovnaní s jej konkurentmi malý hrác z hladiska obratu - mohla mat úlohu vodcu, jej vplyv sa postupom casu zmensoval. Napokon Sasol tvrdí, ze jej úlohu vodcu neodrázajú dostupné dôkazy. Zdá sa, ze Sasol poukazuje na to, ze pokial ide o urcité obdobia a/alebo urcité aspekty porusenia, mali úlohu vodcu spolocnosti Total a ExxonMobil. (682) Tvrdenia Sasol nemozno prijat. Dôkazy uvedené v kapitole 4 preukazujú, ze: 1. Sasol zvolala takmer vsetky technické stretnutia, pricom posielal pozvánky, navrhovala programy, viaceré tieto stretnutia organizovala, rezervovala hotelové izby, prenajímala si rokovacie sály a organizovala vecere, 2. Sasol predsedala technickým stretnutiam a zároven iniciovala a organizovala rokovania o cenách, 3. Sasol prinajmensom prílezitostne nadväzovala na základe technických stretnutí bilaterálne vztahy, 4. Sasol aspon raz zastupovala jeden z iných dotknutých podnikov (pozri odôvodnenie 129). (683) Tvrdenie, podla ktorého Sasol zvolávala, organizovala a predsedala iba technickej casti technických stretnutí, nemozno prijat. Nic nenasvedcuje tomu, ze by Sasol opustila svoju úlohu vodcu vtedy, ked sa rokovania na technických stretnutiach týkali protisútazných otázok, ktoré boli súcastou týchto technických stretnutí, a Sasol sama priznala, ze iniciovala rokovania o cenách. Nijaká z poznámok z daného obdobia nenaznacuje zmenu struktúry medzi dvomi castami stretnutí. Komisia sa v kazdom prípade domnieva, ze obe casti stretnutí boli úzko previazané a nie je mozné medzi nimi rozlisovat. Napokon dalsí úcastníci technických stretnutí vnímali Sasol ako subjekt s úlohou vodcu kartelu. To vyplýva najmä z korespondencie, ktorú adresoval zástupca spolocnosti ExxonMobil (pozri odôvodnenie 600), aby ukoncil jej úcast na karteli. Nic nenasvedcuje tomu, ze by Sasol niekedy chcela vyvrátit dojem dalsích úcastníkov kartelu, pokial ide o jej postavenie vodcu kartelu. Skutocnost, ze Sasol mohla byt závislá od iných spolocností, co sa týka dodávok, nevylucuje, ze by mohla zohrávat úlohu vodcu kartelu. Závislost na dodávkach predstavuje vzhladom na postavenie vodcu, ktoré má spolocnost Sasol na trhu s parafínovými voskami, iba jeden aspekt situácie, pricom dalsími aspektmi sú, ze Sasol bola do urcitej miery schopná ovplyvnovat trh s parafínovými voskami a ze bola silným kupujúcim. Hoci sa Sasol a jej predchodcovia môzu v porovnaní s dalsími subjektmi, ktorým je urcené toto rozhodnutie, javit ako slabí hráci z hladiska svetového obratu, netreba zabúdat na to, ze z hladiska hodnoty predaja ide o najvýznamnejsí subjekt na trhu s parafínovými voskami. Okrem toho skutocnost, ze dotknutý podnik bol z hospodárskeho hladiska nezávislý od svojich konkurentov alebo ze mohol vyvíjat na nich tlak, nepredstavuje predchádzajúcu podmienku na konstatovanie úlohy vodcu. Judikatúra na to, aby bolo mozné konstatovat existenciu vodcu, nevyzaduje, aby tento vodca urcoval to, akým spôsobom sa majú správat dalsie subjekty. Komisia sa preto nedomnieva, ze by bolo mozné túto úlohu vodcu vylúcit na základe výnatkov z vyhlásení spomenutých spolocnostou Sasol. (684) Vzhladom na to, ze úlohu spolocnosti Sasol ako vodcu nebolo mozné, pokial ide o parafínový gác, preukázat, Komisia usudzuje, ze pritazujúcu okolnost súvisiacu so skutocnostou, ze Sasol bola v postavení vodcu, mozno uplatnit iba v prípade iných výrobkov, ktoré súvisia s porusením. (685) V rozsahu, v akom Sasol tvrdí, ze pokial ide o niektoré obdobia alebo niektoré aspekty porusenia, boli v postavení vodcu iné podniky, Komisia upozornuje, ze tieto tvrdenia nie sú podlozené dôkazmi, a preto ich nemozno zohladnit. (686) Vzhladom na uvedené skutocnosti musí byt základná suma pokuty v prípade spolocnosti Sasol zvýsená o 50 % casti základnej sumy vychádzajúcej z predaja dosiahnutého spolocnostou Sasol v prípade úplne rafinovaných parafínových voskov, polorafinovaných parafínových voskov, zmesí voskov, speciálnych voskových výrobkov, tvrdých parafínových voskov a hydrogenovaných parafínových voskov." O rámcovej judikatúre 355. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak sa porusenia dopustili viaceré podniky, musia sa v rámci urcenia výsky pokút preukázat ich jednotlivé úlohy na porusení pocas trvania ich úcasti na nom (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 150). Z toho najmä vyplýva, ze úloha "vodcu", ktorú zohráva jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu pokuty, kedze podniky, ktoré takúto úlohu zohrávali, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 45). 356. V súlade s týmito zásadami bod 28 usmernení z roku 2006 uvádza pod nadpisom "Pritazujúce okolnosti" demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k zvýseniu základnej sumy pokuty, ktorý obsahuje najmä úlohu vodcu porusenia (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, body 280 az 282, a rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T-343/06, bod 197). 357. Na to, aby bolo mozné podnik kvalifikovat ako vodcu kartelu, musí pre kartel predstavovat podstatnú hnaciu silu alebo niest osobitnú a konkrétnu zodpovednost za jeho fungovanie. Takúto okolnost treba totiz posúdit so zretelom na kontext prípadu. Mozno ju vyvodit najmä z toho, ze podnik svojimi konkrétnymi krokmi dal sám od seba zásadný podnet ku kartelu, alebo zo súboru nepriamych dôkazov poukazujúcich na odhodlanost podniku zabezpecit stabilitu a úspech kartelu (rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, body 299, 300, 351, 370 az 375 a 427, a Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, bod 198). 358. Platí to v prípade, ked sa podnik zúcastnil na stretnutiach kartelu v mene iného podniku, ktorý sa na nich nezúcastnil, a informoval tento podnik o výsledkoch uvedených stretnutí. Rovnako je to aj v prípade, ak sa preukáze, ze uvedený podnik zohrával vedúcu úlohu pri konkrétnom fungovaní kartelu napríklad tým, ze organizoval mnozstvo stretnutí, zhromazdoval a rozosielal informácie v rámci kartelu a najcastejsie vypracovával návrhy týkajúce sa fungovania kartelu (rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, body 404, 439 a 461, a Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, bod 199). Pri preukazovaní takej vedúcej úlohy sú tiez relevantné predsedníctvo stretnutí, ako aj podnet na vytvorenie kartelu alebo nabádanie nového úcastníka, aby sa ku kartelu pripojil (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 8. septembra 2010, Deltafina/Komisia, T-29/05, Zb. s. II-4077, body 333 a 335). 359. Naproti tomu skutocnost, ze podnik vyvíja nátlak na ostatných clenov kartelu, ci dokonca im diktuje ich správanie, nie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo mozné tento podnik kvalifikovat ako vodcu kartelu. Ani postavenie podniku na trhu, ani zdroje, ktorými disponuje, nemôzu predstavovat dôkazy o úlohe vodcu porusenia, a to ani keby boli súcastou kontextu, v prípade ktorého sa takéto dôkazy musia posúdit (rozsudky Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, T-357/06, bod 286, a Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, bod 201; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, body 299 a 374). 360. Navyse podla judikatúry vzhladom na významné dôsledky týkajúce sa pokuty, ktorá sa má ulozit vodcovi kartelu, je úlohou Komisie, aby v oznámení o výhradách uviedla skutocnosti, ktoré povazuje za relevantné, aby dotknutý podnik, ktorý by mohol byt povazovaný za vodcu kartelu, mohol na také výhrady odpovedat. Vzhladom na to, ze toto oznámenie predstavuje jednu z etáp pri prijímaní konecného rozhodnutia, a teda nejde o konecné rozhodnutie Komisie, vsak od Komisie nemozno vyzadovat, aby uz v tejto etape pristúpila k právnej kvalifikácii skutocností, na ktorých sa bude zakladat jej konecné rozhodnutie o pripísaní úlohy vodcu kartelu (rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-511/06 P, Zb. s. I-5843, body 70 a 71). 361. Napokon treba zdôraznit, ze casti dokumentov a vyhlásení, ktoré Komisia prípadne výslovne necitovala ani v napadnutom rozhodnutí, ani v oznámení o výhradách, vsak môze zohladnit Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci v prípade, ze uvedené dokumenty a vyhlásenia boli sprístupnené zalobkyniam v rámci správneho konania po oznámení výhrad (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 55; pozri v tomto zmysle rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, bod 354, a Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, bod 176). O dodrzaní povinnosti odôvodnenia, pokial ide o zistenie týkajúce sa úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu 362. Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nedostatocne odôvodnila svoje zistenie, podla ktorého Sasol zohrávala úlohu vodcu kartelu. 363. V tejto súvislosti treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, tak aby sa dotknutým subjektom umoznilo spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat svoje súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, má byt posudzovaná s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 364. V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach 681 az 686 napadnutého rozhodnutia dostatocne presne uviedla skutocnosti, z ktorých vychádzala na úcely posúdenia spolocnosti Sasol ako vodcu casti porusenia týkajúcej sa parafínových voskov. Komisia totiz uviedla skutocnosti, ktoré v tejto súvislosti povazovala za relevantné a spresnila dokumenty na podporu týchto faktických konstatovaní. 365. Výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia preto treba zamietnut ako nedôvodnú. O vecnom posúdení skutocností zhromazdených Komisiou na úcely podlozenia záveru týkajúceho sa úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu 366. Na úvod sa zalobkyne domnievajú, ze skutocnosti, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, nepodporujú záver, podla ktorého bola Sasol vodcom kartelu, takze sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia a v tomto ohlade aj nesprávneho právneho posúdenia. 367. V prvom rade treba preskúmat skutocnosti uvedené v odôvodnení 682 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých Sasol zvolala takmer vsetky technické stretnutia, posielala pozvánky a navrhovala program v súvislosti s uvedenými stretnutiami, viaceré stretnutia organizovala, pricom rezervovala hotelové izby, prenajímala si rokovacie sály a organizovala vecere, a zároven predsedala týmto stretnutiam, iniciovala a organizovala rokovania o cenách. 368. Zalobkyne nespochybnujú presnost skutocností uvedených vyssie. 369. Tvrdia vsak, ze Sasol nevypracovala program týkajúci sa rokovania kartelu, ale vypracovala program výlucne v prípade technickej a legitímnej casti stretnutí. Okrem toho Sasol nestanovovala cas a miesta stretnutí "Blauer Salon" jednostranne, ale rozhodovali o nich úcastníci kartelu. 370. Navyse Sasol ani neorganizovala, ani nijakým spôsobom nevyhotovovala struktúru rokovania clenov kartelu o cenách. Sasol po tom, co predsedala technickej casti stretnutia, vseobecne zacala rokovanie o cenách, avsak urcovanie cien bolo následne predmetom otvoreného rokovania a rozhodnutia v tejto veci prijímali vsetci úcastníci vo forme otvoreného "vystúpenia zástupcov". Nic nenaznacuje tomu, ze by Sasol vyvíjala co i len mensí nátlak na akéhokolvek z ostatných úcastníkov kartelu s tým, aby rokovania viedli k stanovenému výsledku. 371. Vseobecný súd usudzuje, ze tvrdenia zalobkýn nemôzu zmiernit význam skutocnosti, ze práve Sasol zvolala takmer vsetky technické stretnutia, posielala úcastníkom pozvánky, rezervovala hotelové izby, prenajímala si rokovacie sály a organizovala vecere. Tieto skutocnosti preukazujú, ze Sasol bola z praktického hladiska organizátorom protisútazných stretnutí. 372. Okrem toho skutocnost, ze Sasol zasielala pozvánky, má osobitný význam, ktorý ide nad rámec významu praktickej organizácie, kedze ak sa urcití úcastníci kartelu nezúcastnili jedného alebo viacerých po sebe idúcich technických stretnutí a nedozvedeli sa tak o mieste a case nasledujúceho technického stretnutia, mohli sa opät zúcastnovat neskorsích stretnutí na základe pozvánky od spolocnosti Sasol. 373. Takisto skutocnost, ze Sasol vyhotovila program týkajúci sa prinajmensom technickej a legitímnej casti rokovaní, je znakom o urcitom privilegovanom postavení medzi úcastníkmi technických stretnutí, ktoré môze posilnit autoritu spolocnosti Sasol, ktorú uz aj tak mala z dôvodu svojho postavenia najväcsieho výrobcu parafínových voskov v rámci EHP s trhovým podielom 22,4 % v roku 2004. 374. Navyse okolnost, ze práve Sasol vo vseobecnosti zacínala rokovanie o cenách, je tiez významná, pretoze Sasol tak vseobecne smerovala legitímne technické rokovania k rokovaniam s protisútaznou povahou. Aj pri absencii nepriamych dôkazov v súvislosti s protisútaznými rokovaniami v programe vypracovanom spolocnostou Sasol, co je dôsledkom tajnej povahy kartelov, práve Sasol tak vseobecne urcovala miesto protisútazných rokovaní v rámci diskutovaných otázok. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze práve Sasol bola vo vseobecnosti prvým subjektom, ktorý oznamoval zamýslané ceny parafínových voskov alebo rozsah zvysovania, ako aj dátum uplatnovania nových cien voci zákazníkom. 375. Navyse treba pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 359 vyssie skutocnost, ze jeden podnik vyvíja nátlak, ba dokonca diktuje správanie ostatných clenov kartelu, nie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby tento podnik mohol byt kvalifikovaný ako vodca kartelu. Zalobkyne preto nemôzu uzitocne tvrdit, ze Sasol nevyvíjala pocas technických stretnutí nátlak na ostatných úcastníkov kartelu. 376. V druhom rade zalobkyne nespochybnujú, ze Sasol aspon raz zastupovala jeden z dalsích dotknutých podnikov, a to konkrétne Wintershall. Okrem toho Sasol informovala ostatných úcastníkov kartelu, ktorých zástupcovia sa nemohli zúcastnit stretnutia, o jeho výsledkoch, ako je to preukázané v odôvodnení 103 napadnutého rozhodnutia a v bode 185 prílohy napadnutého rozhodnutia, pokial ide o spolocnosti MOL, Eni a Repsol. 377. V tretom rade Komisia tiez v odôvodnení 683 uvádza, ze ostatní úcastníci technických stretnutí vnímali Sasol ako vodcu kartelu. Vyplýva to najmä z korespondencie, ktorú zaslal zástupca spolocnosti ExxonMobil s cielom ukoncenia jej úcasti na karteli. 378. Zalobkyne sa domnievajú, ze dôkazy, ktoré zhromazdila Komisia, nepodporujú záver Komisie, podla ktorého ostatní úcastníci kartelu vnímali spolocnost Sasol ako vodcu kartelu. List spolocnosti ExxonMobil bol adresovaný spolocnosti Sasol iba z dôvodu, ze práve Sasol zaslala predchádzajúci list obsahujúci navrhovaný program stretnutia. 379. List spolocnosti ExxonMobil bol preskúmaný v odôvodnení 600 napadnutého rozhodnutia. Komisia usúdila, ze: "ExxonMobil vyhlasuje, ze posledným stretnutím, ktorého sa jej zástupcovia zúcastnili, bolo technické stretnutie, ktoré sa konalo 27. a 28. februára v Mníchove. V odpovedi na pozvánku na stretnutie... z 15. januára 2004 od [pána M.] zo skupiny Sasol [pán Hu] zo skupiny ExxonMobil okrem iného uviedol: 'Zdá sa, ze body programu sú pre nás podnik zaujímavé. Domnievame sa vsak, ze táto skupina konkurentov sa stretáva bez podpory odborného zdruzenia a z tohto dôvodu nemá ani struktúru, ani statút. Táto situácia nám prekáza a chceli by sme navrhnút, aby tieto stretnutia viedla EWF, a to bud v rámci technického výboru, alebo samostatného podvýboru. ExxonMobil sa bez podpory regulacného odborného zdruzenia tohto stretnutia nezúcastní.`" 380. Vzhladom na kontext tohto listu Vseobecný súd konstatuje, ze zmienka o stretnutiach "konkurentov... bez podpory... odborného zdruzenia" naznacuje, ze ExxonMobil zamýslala ukoncit svoju úcast na karteli, ako to Komisia tiez správne uviedla. Pouzitie konkrétnejsej formulácie by nebolo rozumné vzhladom na tajnú povahu kartelov a riziko pokút vyplývajúce z výslovného uvedenia protisútazných konaní v korespondencii. 381. Skutocnost, ze tento list bol adresovaný iba spolocnosti Sasol a nie vsetkým úcastníkom kartelu, nepochybne preukazuje, ze ExxonMobil povazovala spolocnost Sasol za vodcu kartelu. 382. Vyhlásenia spolocností Shell a Sasol, na ktoré odkazuje odôvodnenie 107 napadnutého rozhodnutia, obsahujú zbiehajúce sa skutocnosti, ked oba podniky tvrdili, ze zástupca spolocnosti Sasol vo vseobecnosti organizoval a predsedal stretnutiam. 383. Je preto potrebné zamietnut tvrdenia zalobkýn uvedené v tejto súvislosti a potvrdit zistenie Komisie, podla ktorého ostatní úcastníci kartelu vnímali spolocnost Sasol ako vodcu kartelu. 384. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze Komisia zhromazdila súbor zbiehajúcich sa dôkazov, ktoré vzhladom na rámcovú judikatúru odôvodnujú záver, podla ktorého Sasol bola pre kartel významným hnacím prvkom a niesla osobitnú a konkrétnu zodpovednost za jeho fungovanie, takze Komisia platne usúdila, ze uvedená spolocnost bola vodcom castí kartelu týkajúcich sa parafínových voskov. 385. Ostatné tvrdenia zalobkýn nemôzu spochybnit platnost tohto konstatovania. 386. V prvom rade podla zalobkýn bola jediným rozdielom medzi spolocnostou Sasol a ostatnými úcastníkmi kartelu skutocnost, ze Sasol organizovala stretnutia a predsedala im, ze najcastejsie iniciovala rokovania o cenách a vykonávaní zvysovaní dohodnutých cien a ze vo vseobecnosti bola prvou pri uplatnovaní cien, ktoré sa dohodli so vsetkými úcastníkmi kartelu. 387. V prvom rade treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie sa nezakladá iba na týchto tvrdeniach, ako to tiez vyplýva z preskúmania vyssie. 388. Ako dalej Komisia správne uvádza, nijaký iný podnik nez Sasol nezahrnuje tolko zbiehajúcich sa skutocností na zalozenie svojej úlohy vodcu. Z prílohy napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze výslovné dôkazy o stretnutiach, ktoré by organizovali iní úcastníci kartelu, existujú iba v prípade piatich stretnutí, a to konkrétne jedného stretnutia organizovaného spolocnostou MOL, troch stretnutí organizovaných spolocnostou Total a jedného stretnutia organizovaného spolocnostou Shell z celkových 51 stretnutí, zatial co pozvánky a programy zaslané e-mailom umoznujú pripísat spolocnosti Sasol iniciatívu uskutocnit a organizovat jedenást stretnutí. 389. Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 390. V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze Sasol nebola schopná riadit kartel, pretoze bola závislá od dalsích vertikálne integrovaných úcastníkov kartelu, ktorí jej dodávali parafínový gác, ktorý je surovinou parafínových voskov. 391. Toto tvrdenie nemôze uspiet. Trhový podiel spolocnosti Sasol na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP predstavoval v roku 2004 22,4 %, takze Sasol bola, ako tvrdia zalobkyne, najvýznamnejsím dodávatelom parafínových voskov a "líder na trhu". Sasol bola navyse najvýznamnejsím odberatelom parafínového gáca, a to napríklad podla vlastných slov najvýznamnejsím odberatelom parafínového gáca vyrábaného spolocnostami Shell a ExxonMobil. Vo vztahu k výrobcom parafínového gáca tak mala silnú vyjednávaciu pozíciu z dôvodu svojej kúpnej sily. Napokon skutocnost, Sasol nebola zo strany vertikálne integrovaných výrobcov vystavená nijakému tlaku, pokial ide o cenu parafínového gáca, je dostatocne preukázaná tým, ze následný predaj parafínového gáca, ktorý realizovala vo vztahu k nemeckým konecným zákazníkom, predstavoval výnosnú obchodnú cinnost. Z toho vyplýva, ze obchodná sila spolocnosti Sasol v rámci úcastníkov kartelu nebola ovplyvnená skutocnostou, ze nebola vertikálne integrovaná. 392. V tretom rade sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia nemohla platne prijat záver, ze dohody a protisútazné postupy týkajúce sa parafínového gáca a parafínových voskov nepredstavovali jediné a pokracujúce porusenie, ani ze úloha spolocnosti Sasol ako vodcu nemohla byt v súvislosti s parafínovým gácom preukázaná. Komisia sa v tejto súvislosti dopustila nesprávneho posúdenia, kedze nebolo mozné iba ciastocne riadit kartel. 393. Ako správne uvádza Komisia, pojmy "jediné a pokracujúce porusenie" a "vodca kartelu" nezodpovedajú tým istým kritériám. Pojem "jediné a pokracujúce porusenie" spocíva v myslienke urcitého jediného protisútazného ciela, zatial co pojem "vodca kartelu" spocíva v skutocnosti, ze jeden podnik predstavuje významnú hnaciu silu v rámci kartelu. 394. Nijaký právny predpis preto Komisii nestanovuje povinnost preukázat, ze úloha spolocnosti Sasol ako vodcu sa vztahovala na vsetky casti porusenia. Naopak skutocnost, ze Komisia neprijala záver o úlohe spolocnosti Sasol ako vodcu v súvislosti s castou týkajúcou sa parafínového gáca napriek úlohe spolocnosti Sasol ako organizátora, pokial ide o technické stretnutia, pocas ktorých bol parafínový gác tiez predmetom rokovaní, je odrazom spravodlivého prístupu Komisie. 395. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba prijat záver, ze Komisia uviedla viaceré zhodujúce sa dôkazy, ktoré ako celok umoznujú usúdit, ze Sasol predstavovala pre kartel významnú hnaciu silu. 396. Komisia sa preto nedopustila ani nesprávneho posúdenia, ani nesprávneho právneho posúdenia, ked na základe súboru zhodujúcich sa a zbiehajúcich sa nepriamych dôkazov dospela k záveru, ze zalobkyna plnila úlohu vodcu kartelu v oblasti parafínových voskov. 397. V dôsledku toho treba túto výhradu zamietnut. O údajne nadmernej, neprimeranej a diskriminacnej povahe zvýsenia základnej sumy pokuty o 50 % z dôvodu úlohy vodcu 398. Zalobkyne sa domnievajú, ze zvýsenie základnej sumy pokuty na 210 miliónov eur je nenálezite nadmerné a neprimerané. V dôsledku toho ziadajú Vseobecný súd, aby zrusil zvýsenie pokuty o 50 % alebo aby aspon podstatne znízil sadzbu zvýsenia, tak aby nálezite a primerane odrázala závaznost porusenia, ktorého sa dopustila Sasol, vo vztahu k poruseniam, ktorých sa dopustili ostatní úcastníci kartelu. 399. V prvom rade Komisia podla zalobkýn vyvodila údajnú úlohu spolocnosti Sasol ako vodcu výlucne z okolností, ktoré sa v mensom rozsahu týkajú tiez ostatných úcastníkov kartelu, takze kvalitatívny rozdiel medzi úcastou spolocnosti Sasol na karteli a úcastou ostatných podnikov neexistoval. Komisia preto porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze tieto skutocnosti vytýkala iba spolocnosti Sasol a nie ostatným úcastníkom kartelu. 400. Treba zdôraznit, ze ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 367 az 396 vyssie, Komisia preukázala, ze Sasol bola vo vztahu k svojej úlohe vodcu v rámci kartelu v odlisnej situácii nez ostatní úcastníci kartelu. K tomuto záveru sa dalo dospiet na základe tak kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych skutocností, kedze urcité správania, ktoré sú znakmi úlohy vodcu, mozno právom vytýkat iba spolocnosti Sasol. Komisia preto môze v kazdom prípade diferencovat základnú sumu pokuty ulozenej rôznym úcastníkom kartelu tým, ze zohladní konkrétnu intenzitu organizacných cinností jediného úcastníka v rámci kartelu. 401. V dôsledku toho so zretelom na judikatúru citovanú v bode 181 vyssie Komisia vzhladom na osobitnú situáciu spolocnosti Sasol vo vztahu k situácii ostatných úcastníkov kartelu neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 402. V druhom rade zalobkyne uvádzajú, ze porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Sasol, nie je váznejsie nez porusenie, ktorého sa dopustili ostatní úcastníci kartelu v rozsahu, ktorý odôvodnuje zvýsenie pokuty o 50 %. Financná sila spolocnosti Sasol bola okrem iného citelne nizsia nez financná sila ostatných úcastníkov kartelu, takze sa jej suma základnej pokuty uz dotkla ovela viac nez vsetkých ostatných úcastníkov kartelu. 403. Zvýsenie o 50 %, ktoré sa pripocítalo k základnej sume pokuty, predstavovalo 125 % rocného predaja parafínového vosku, ktorý Sasol Wax dosiahla v rámci EHP. To tiez zodpovedalo 75 % kumulovanej základnej sumy pokút, ktoré boli ulozené vsetkým ostatným úcastníkom kartelu, zatial co trhový podiel spolocnosti Sasol Wax je priblizne 25 az 30 %. 404. Podla judikatúry musí byt suma pokuty prispôsobená na úcely zohladnenia zistovaného dosahu na podnik, ktorému sa ukladá, a to preto, aby pokuta nebola zanedbatelná alebo naopak neprimerane vysoká, najmä s ohladom a financnú silu predmetného podniku, v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi jednak z potreby zarucit úcinnost pokuty a jednak dodrzanie zásady proporcionality (rozsudky Súdu prvého stupna Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 283, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 379). 405. Podla judikatúry citovanej v bode 316 vyssie uplatnenie zásady proporcionality znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost a dlzku trvania. Zásada proporcionality znamená najmä to, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne ku kritériám, ktoré zohladnila pri posudzovaní závaznosti porusenia, a z tohto dôvodu musí tieto kritériá uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. 406. V prejednávanej veci treba uviest, ze skutocnost, ze základná suma pokuty predstavuje 125 % rocného predaja parafínového vosku, ktorý Sasol Wax dosiahla v rámci EHP, vyplýva v podstate zo samotnej skutocnosti, ze bola trinást rokov úcastníkom kartelu a ze dlzka úcasti je násobitelom, ktorý sa uplatnuje na hodnotu predaja. 407. Rovnako skutocnost, ze zvýsenie z dôvodu úlohy vodcu zodpovedá 25 % kumulovanej základnej sumy pokút ulozených vsetkým ostatným clenom kartelu, sa vysvetluje tým, ze Sasol, ktorá je lídrom na trhu s parafínovými voskami s 22,4 % podielom na tomto trhu, dosiahla ovela vyssiu hodnotu predaja nez ostatní úcastníci kartelu. 408. Nijaké z porovnaní, ktoré urobili zalobkyne, preto nie je v súlade s analýzou proporcionality, pokial ide o zvýsenie základnej sumy o 50 % z dôvodu úlohy vodcu kartelu. 409. Naproti tomu Vseobecný súd uz v situáciách, ktoré sú analogické situáciám, o ktoré ide v prejednávanej veci, a pri výkone svojej neobmedzenej právomoci potvrdil, ze zvýsenie základnej sumy pokuty o 50 % primerane odrázalo dodatocný skodlivý úcinok porusenia, ktorý vyplýval z úlohy vodcu kartelu (rozsudok Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, uz citovaný v bode 359 vyssie, bod 302). 410. Napokon treba uviest, ze zvýsenie základnej sumy pokuty sa netýka otázky financnej sily podniku, ktorému sa pripisuje zodpovednost za porusenie. Kritériom výpoctu pouzitým na tento úcelom je stanovenie hornej hranice celkovej sumy pokuty na 10 % rocného obratu podniku. Tvrdenia zalobkýn sú preto v tejto súvislosti neúcinné. 411. V dôsledku toho treba vzhladom na okolnosti prejednávanej veci a dôkazy zhromazdené Komisiou, ktoré preukazujú úlohu spolocnosti Sasol ako vodcu, prijat záver, ze Komisia neporusila zásadu proporcionality a neprimerane nezvýsila základnú sumu pokuty, ked uplatnila zvýsenie tejto základnej sumy o 50 % z dôvodu tejto úlohy vodcu. 412. Je preto potrebné zamietnut výhrady zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality. 413. Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba piaty zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. 6. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na nepriznaní úplného oslobodenia spolocnosti Sasol, pokial ide o niektoré casti pokuty 414. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a porusila bod 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze pokutu, ktorá sa ukladá spolocnosti Sasol, zalozila na viacerých skutocnostiach, ktoré Sasol dobrovolne poskytla a ktoré Komisia pred vyhláseniami spolocnosti Sasol nepoznala a ktoré mali významný a priamy vplyv na závaznost a dlzku trvania porusenia. 415. Komisia v odôvodnení 741 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze dôkazy, ktoré predlozila spolocnost Sasol po setreniach vo dvoch listoch z apríla a mája 2005 a v ich prílohách, priniesli významnú pridanú hodnotu v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu, ze posilnujú schopnost Komisie preukázat skutocnosti súvisiace s kartelom. 416. Okrem toho v odôvodnení 743 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, ze prvé dôkazy, ktoré mali priamy vplyv na urcenie dlzky trvania kartelu, neboli poskytnuté spolocnostou Sasol, ale boli objavené pocas setrení, pricom islo konkrétne o poznámky spolocnosti MOL a zápisnice spolocnosti Sasol zo stretnutí "Blauer Salon", a obsahovala ich ziadost spolocnosti Shell o oslobodenie od pokuty. 417. Podla odôvodnenia 749 Komisia na tomto základe uplatnila znízenie o 50 % na sumu pokuty ulozenej spolocnosti Sasol, teda maximálnu sadzbu znízenia, ktorú mozno na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 priznat podniku, ktorý nebol prvým, ktorý odhalil existenciu kartelu, kedze v tomto prípade ju odhalila spolocnost Shell. O prvej casti týkajúcej sa technických stretnutí z obdobia pred rokom 2000 418. Zalobkyne tvrdia, ze najstarsím stretnutím, ktoré spomenula spolocnost Shell vo svojej ziadosti o zhovievavost, je stretnutie, ktoré sa konalo 3. a 4. februára 2000 v Budapesti. Vyhlásenie spolocnosti Shell neobsahovalo nijaký konkrétny dôkaz, pokial ide o stretnutia, ktoré sa konali v období pred týmto dátumom. Komisia sa tak mala opriet o vyhlásenia spolocnosti Sasol, aby preukázala uskutocnenie niektorých stretnutí, a to najmä v období rokov 1995 az 2000. 419. Zalobkyne sa, co sa týka poznámok spolocnosti MOL a zápisníc zo stretnutí "Blauer Salon" nájdených pocas setrení, ktoré tak predstavujú dôkazy z obdobia pred dobrovolnými oznámeniami spolocnosti Sasol, domnievajú, ze tieto zdroje nepokrývajú vsetky stretnutia uvedené v rozhodnutí Komisie a ze informácie vyplývajúce z týchto poznámok neboli z väcsej casti dostatocne výslovné na preukázanie dlzky trvania porusenia. Okrem toho zalobkyne odkazujú na sedem technických stretnutí, ktoré sa konali v období rokov 1996 az 2001, ktorých podstatné prvky, akými sú cas, miesta, totoznost úcastníkov a protisútazný obsah, Komisia mohla preukázat s pozadovaným stupnom istoty iba vdaka ziadosti spolocnosti Sasol o zhovievavost. 420. Zalobkyne sa preto domnievajú, ze práve na základe týchto skutocností, ktoré poskytla spolocnost Sasol, mohla Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu porusenia v období rokov 1992 az 1999. Ziadajú preto Vseobecný súd, aby zmenil napadnuté rozhodnutie a priznal im úplné oslobodenie od pokút, pokial ide o cast porusenia, ktorá sa viaze k obdobiu rokov 1992 az 1999. 421. Je potrebné konstatovat, ze tvrdenia zalobkýn nepodporuje ani obsah napadnutého rozhodnutia, ani dokumenty, ktoré sú v nom citované. 422. V prvom rade, pokial ide o obdobie medzi prvým stretnutím v roku 1992 a ôsmym stretnutím, ktoré sa konalo 27. januára 1995, Komisia disponovala informáciami o karteli pochádzajúcimi z iných zdrojov, nez je ziadost spolocnosti Sasol o zhovievavost, a to konkrétne z poznámok spolocnosti MOL a zápisníc spolocnosti Sasol zo stretnutí "Blauer Salon", ktoré boli objavené pocas setrení. Ide o technické stretnutia z 3. a 4 septembra 1992 (odôvodenie 126 napadnutého rozhodnutia), 26. marca 1993 (odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia), 2. júna 1993 (odôvodnenie 130 napadnutého rozhodnutia), 25. októbra 1993 (odôvodnenie 131 napadnutého rozhodnutia), 24. júna 1994 (odôvodnenie 132 napadnutého rozhodnutia), 30. septembra 1994 (odôvodnenie 133 napadnutého rozhodnutia) a 27. januára 1995 (odôvodnenie 134 napadnutého rozhodnutia). Poznámky spolocnosti MOL a zápisnice zo stretnutí "Blauer Salon" týkajúce sa týchto stretnutí, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, umoznili Komisii urcit identitu úcastníkov kartelu, cas a miesto stretnutí, a dokonca aj z väcsej casti obsah rokovaní a ich protisútaznú povahu. 423. Co sa týka obdobia medzi deviatym stretnutím, ktoré sa konalo 16. a 17. marca 1995, a dvadsiatym druhým stretnutím, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 1999, vyhlásenia spolocnosti Sasol umoznili oboznámit Komisiu iba o troch stretnutiach, a to o stretnutí z 12. a 13. januára 1999 (odôvodnenie 150 napadnutého rozhodnutia), 2. a 3. marca 1999 (odôvodnenie 151 napadnutého rozhodnutia) a 23. a 24. septembra 1999 (odôvodnenie 155 napadnutého rozhodnutia). Naproti tomu Komisia mohla preukázat uskutocnenie styroch stretnutí, a to z 22. a 23. júna 1995 (odôvodnenie 136 napadnutého rozhodnutia), 14. a 15. mája 1996 (odôvodnenie 140 napadnutého rozhodnutia), 12. a 13. februára 1998 (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia) a z 8. a 9. júla 1999 (odôvodnenie 154 napadnutého rozhodnutia), na základe poznámok spolocnosti MOL nájdených pocas setrení. Okrem toho Komisia mohla tiez urobit rekonstrukciu obsahu dvoch z týchto stretnutí na základe dôkazov, ktoré získala pocas setrení. 424. Z toho vyplýva, ze dôkazy, ktorými disponovala Komisia pred podaním vyhlásení spolocnosti Sasol, jej umoznili preukázat existenciu porusenia za obdobie, ktoré predchádzalo 3. februáru 2000. Tvrdenia zalobkýn preto nie sú vecne podlozené. 425. V druhom rade zalobkyne sa navyse nemôzu odvolávat na ciastocnú povahu informácií obsiahnutých v poznámkach spolocnosti MOL a zápisniciach zo stretnutí "Blauer Salon". 426. Treba uviest, ze poznámky spolocnosti MOL sú rukou písané poznámky pripravené pocas stretnutí osobou, ktorá sa ich zúcastnila, a ze ich obsah je struktúrovaný a relatívne podrobný. Ich dôkazná sila je preto velmi vysoká. Pokial ide o zápisnice spolocnosti Sasol zo stretnutí "Blauer Salon", ide o dokumenty z obdobia porusenia a vyhotovené in tempore non suspecto , teda krátko po technickom stretnutí, na ktoré odkazujú. Dôkazná sila je preto vysoká. 427. Okrem toho podla judikatúry citovanej v bode 230 vyssie vzhladom na tajnú povahu kartelov nemozno od Komisie vyzadovat, aby predlozila dôkazy, ktoré výslovne potvrdzujú nadviazanie styku medzi dotknutými subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 428. Poznámky a zápisnice spomínané vyssie predstavujú súbor dôkazov, na ktorom mohla Komisia platne zalozit konstatovanie, podla ktorého v období medzi rokmi 1992 a 1999 kartel uz fungoval. 429. Nepochybne obe oznámenia spolocnosti Sasol ulahcili prácu Komisie tým, ze poskytovali dodatocné dôkazy a objasnenia týkajúce sa výkladu ostatných dostupných dôkazov. Tento prínos vsak primerane odráza rozsah znízenia pokuty o 50 % priznaný spolocnosti Sasol z dôvodu spolupráce. 430. Prvú cast siedmeho zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut. O druhej casti týkajúcej sa rozdelenia trhov a zákazníkov 431. Je potrebné pripomenút, ze podla odôvodnenia 653 napadnutého rozhodnutia, kedze bolo preukázané, ze ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total sa tiez podielali na rozdelení zákazníkov a/alebo trhov, co predstavuje druhú cast porusenia, podiel hodnoty predaja zohladnený v prípade týchto podnikov bol stanovený na 18 % namiesto 17 %, co je sadzba, ktorá bola uplatnená na podniky, ktoré sa zúcastnili iba prvej casti porusenia. 432. Zalobkyne uvádzajú, ze informácie, ktoré v tejto súvislosti poskytla spolocnost Shell pred tým, ako poskytli svoje vyhlásenia, sa ukázali byt podla odôvodnenia 741 napadnutého rozhodnutia neúplné. Tvrdia tiez, ze podrobné dôkazy týkajúce sa rozdelenia zákazníkov a/alebo trhov vyplývajú z vyhlásení spolocnosti Sasol z 30. apríla a 12. mája 2005. 433. V tejto súvislosti stací uviest, ze skutocnosti ukazujúce jasne na rozdelenie zákazníkov na technických stretnutiach sa nachádzali v poznámkach spolocnosti MOL citovaných v odôvodneniach 145 a 147 napadnutého rozhodnutia, v zápisnici spolocnosti Sasol citovanej v odôvodnení 168 napadnutého rozhodnutia a v poznámke spolocnosti Total spomenutej v odôvodnení 170 toho istého rozhodnutia. Tieto dôkazy boli získané pocas setrení, t. j. pred poskytnutím vyhlásení spolocnosti Sasol. 434. Tvrdenia zalobkýn preto nie sú vecne podlozené. 435. Pokial ide o neúplnú povahu informácií, ktoré sa nachádzajú v uvedených poznámkach, stací odkázat na úvahy uvedené v bodoch 426 a 427 vyssie. 436. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba druhú cast a v dôsledku toho celý siedmy zalobný dôvod zamietnut. O existencii neobmedzenej právomoci a stanovení konecnej sumy pokuty 437. Treba pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá sa priznáva súdu Únie v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 229 ES a v súcasnosti s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, ze v súlade s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). 438. Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci posúdil ku dnu prijatia svojho rozhodnutia, ci bola zalobkyniam ulozená pokuta, ktorej výska správne odráza závaznost a dlzku trvania predmetného porusenia, tak aby uvedené pokuty boli primerané vo vztahu ku kritériám stanoveným v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T-156/94, Zb. s. II-645, body 584 az 586, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 93). 439. Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo , a pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne (rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 64). 1. O prvej casti siesteho zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii samostatného stanovenia hornej hranice, pokial ide o obdobie Schümann 440. Zalobkyne pripomínajú, ze spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International nebola pripísaná zodpovednost za cast pokuty týkajúcu sa obdobia Schümann (t. j. 67,5 milióna eur), ktorá zodpovedá 22 % obratu spolocnosti Sasol Wax, ktorá je ako právny nástupca spolocnosti HOS jedinou spolocnostou zodpovednou za porusenie v období Schümann. Komisia sa vsak dopustila pochybenia, ked nestanovila a neuplatnila hornú hranicu 10 % stanovenú clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o obdobie Schümann. 441. Pokuta ulozená spolocnosti Sasol Wax za obdobie Schümann bola nadmerná a bola schopná znicit podstatu spolocnosti Sasol Wax, ak by Sasol Ltd dobrovolne na seba neprevzala povinnost zaplatit pokutu, co viedlo k tomu, ze nepriamo niesla zodpovednost týkajúcu sa obdobia Schümann. 442. Komisia preto porusila clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásadu individualizácie trestov. Zalobkyne preto navrhujú, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom spolocnosti Sasol Wax ukladá pokuta, ktorá presahuje hornú hranicu 10 % obratu, ktorý v roku 2007 dosiahli pán Schümann a ním ovládaná skupina spolocností. Zalobkyne na pojednávaní subsidiárne navrhli znízenie tejto casti pokuty s tým, ze sa horná hranica jej sumy stanoví na 10 % obratu spolocnosti Sasol Wax. 443. Komisia sa domnieva, ze pri stanovení hornej hranice 10 % upravenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 musí zohladnit hospodársku jednotu, aká existovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ako to vyplýva z judikatúry. Komisia napokon uvádza, ze ani pán Schümann, ani spolocnost Vara nie sú adresáti napadnutého rozhodnutia a uz iba z tohto dôvodu nemôze na ich obrat uplatnit hornú hranicu 10 %. 444. Podla judikatúry horná hranica 10 % obratu sa vztahuje na celkový obrat dotknutého podniku, kedze len tento obrat urcuje jeho význam na trhu a vplyv nan (pozri rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 227 vyssie, bod 5022 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho uvedená horná hranica smeruje najmä k ochrane podnikov proti nadmernej výske pokuty, ktorá by mohla znicit ich hospodársku podstatu (rozsudky Vseobecného súdu Tokai II, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 389, a z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia, T-138/07, Zb. s. II-4819, bod 193). 445. Z toho vyplýva, ze ciel sledovaný zavedením hornej hranice 10 % mozno dosiahnut iba vtedy, ak sa táto horná hranica uplatní najskôr samostatne na kazdého adresáta rozhodnutia, ktorým a ukladá pokuty. Len vtedy, ak sa neskôr ukáze, ze viaceré subjekty, ktorým je rozhodnutie urcené, tvoria podnik v zmysle hospodárskeho subjektu zodpovedného za sankcionované porusenie, a to este ku dnu prijatia tohto rozhodnutia, sa môze horná hranica vypocítat na základe celkového obratu tohto podniku, teda vsetkých jeho kumulovaných zloziek. Naproti tomu, ak sa táto hospodárska jednotka medzicasom rozpadla, kazdý subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené, má právo, aby sa nanho predmetná horná hranica uplatnila individuálne (rozsudky Vseobecného súdu Tokai II, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 390; z 13. septembra 2010, Trioplast Wittenheim/Komisia, T-26/06, neuverejnený v Zbierke, bod 113, a zo 16. novembra 2011, Kendrion/Komisia, T-54/06, neuverejnený v Zbierke, bod 92). 446. V prvom rade v prejednávanej veci je nesporné, ze pocas obdobia porusenia Schümann spolocnost HOS, teraz Sasol Wax, netvorila so spolocnostami Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International jeden hospodársky subjekt. V case prijatia napadnutého rozhodnutia vsak Sasol Wax tvorila hospodársku jednotku s ostatnými zalobkynami. 447. V druhom rade treba poznamenat, ze rozsudky, ktoré Komisia uviedla vo svojich písomných podaniach (rozsudky Vseobecného súdu HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 528; z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia, T-52/03, neuverejnený v Zbierke, bod 353, a Tokai II, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 389), sa netýkali situácií, ked pocas obdobia porusenia priamo zodpovedná spolocnost este netvorila hospodársku jednotku s materskými spolocnostami, ktoré v case prijímania rozhodnutia vlastnili jej základné imanie. Riesenia prijaté v uvedených rozsudkoch nemozno uplatnit doslovne na skutkovú situáciu, ktorá je v tomto rozhodujúcom bode iná. 448. V tretom rade treba doplnit, ze jedným z pozitívnych dôsledkoch pravidiel, podla ktorých je vhodné nezohladnit formálne oddelenie dvoch spolocností a ulozit pokuty solidárne dcérskej spolocnosti a jej materskej spolocnosti, ktoré tvoria ten istý podnik (pozri body 31 a 36 vyssie), je odstránenie rizika, ze by sa jedna spolocnost mohla vyhnút pokutám alebo ich minimalizovat tým, ze sústredí protiprávne aktivity do dcérskej spolocnosti, ktorej obrat je zanedbatelný. Pravidlo, podla ktorého musí byt horná hranica pokuty stanovená so zretelom na celkový obrat podniku, mozno povazovat za pravidlo, ktoré zarucuje taký výsledok. Taký ciel vsak nie je ohrozený oddeleným stanovením hornej hranice pokuty za obdobie porusenia, ktoré predchádzalo vzniku hospodárskej jednoty medzi dcérskou spolocnostou zúcastnenou priamo na karteli a materskou spolocnostou, ktorá ju v case prijatia rozhodnutia Komisie vlastnila, pokial nie sú aktíva dcérskej spolocnosti prenesené na iné právnické osoby v nadväznosti na získanie dcérskej spolocnosti a následne po odhalení kartelu. 449. Vo stvrtom rade Komisia nespochybnuje tvrdenia zalobkýn, podla ktorých vzhladom na to, ze Sasol Wax nebola schopná zaplatit cast pokuty za obdobie Schümann zodpovedajúcu 22 % jej rocného obratu, mala cast pokuty namiesto spolocnosti Sasol Wax zaplatit Sasol Ltd, hlavná materská spolocnost, a to cast presahujúcu hornú hranicu 10 %, ktorú nemohla Sasol Wax znásat. 450. V piatom rade treba tiez zdôraznit, ze pocas obdobia Schümann nemohli mat spolocnosti Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd prospech z protiprávnych cinností, pretoze este neboli vlastníkmi spolocnosti Sasol Wax. 451. V siestom rade treba zohladnit skutocnost, ze vo vnútrostátnych právnych poriadkoch zo solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej z dôvodu porusenia clánku 81 ES vyplýva pre kazdého zo spoludlzníkov, ktorí boli poziadaní o zaplatenie, právo ziadat dalsieho spoludlzníka, aby prispel na zaplatenie casti pokuty, ktorá bola zaplatená v jeho mene (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. apríla 2013, Mindo/Komisia, C-652/11 P, body 36 a 37). Zalobkyne vsak v prejednávanej veci poukazujú konkrétne na tazkosti podat voci spolocnosti Vara a pánovi Schümann regresnú zalobu pri absencii ich sankcionovania Komisiou, a to bez toho, aby im v tomto bode Komisia odporovala. 452. Nerovnost zaobchádzania zo strany Komisie (pozri body 187 a 197 vyssie) v kombinácii s absenciou oddeleného stanovenia hornej hranice v prípade casti pokuty týkajúcej sa obdobia Schümann preto môze sprísnit financnú zodpovednost spolocností Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd za porusenie, ktorého sa dopustila HOS. Cast pokuty presahujúca 10 % obratu spolocnosti Sasol Wax totiz majú znásat jej materské spolocnosti, zatial co absencia solidárneho sankcionovania spolocnosti Vara a pána Schümanna sa môze dotknút konecného rozdelenia sumy pokuty v konaní pred vnútrostátnymi súdmi v neprospech zalobkýn a najmä troch súcasných materských spolocností spolocnosti Sasol Wax . 453. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy Vseobecný súd usudzuje, ze za osobitných okolností prejednávanej veci je vhodné stanovit hornú hranicu casti pokuty ulozenej spolocnosti Sasol Wax za porusenie, ku ktorému doslo pocas obdobia Schümann, na 10 % jej obratu za rok 2007. Kedze tento obrat predstavuje sumu 308 600 000 eur, cast pokuty ulozenej spolocnosti Sasol Wax za toto obdobie porusenia sa stanovuje na 30 860 000 eur. 454. Cast pokuty, ktorá bola takto stanovená, nemá dosah na následné posúdenie Komisiou, pokial ide o vplyv tohto rozsudku v tomto ohlade. 2. O druhej casti siesteho zalobného dôvodu zalozenej na oddelenom stanovení hornej hranice, pokial ide o obdobie spolocného podniku, a preskúmanej v spojení s prijatím prvého zalobného dôvodu 455. Zalobkyne opätovne tvrdia, ze spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd nemala byt pripísaná zodpovednost za obdobie spolocného podniku a obdobie Sasol. Z toho vyplýva, ze horná hranica casti pokuty týkajúca sa týchto období mala byt stanovená na 10 % obratu spolocnosti Sasol Wax alebo v prípade, ak by Vseobecný súd usúdil, ze Schümann Sasol a Schümann Sasol International, ako aj Sasol Wax a Sasol Wax International tvorili v týchto jednotlivých obdobiach jeden hospodársky subjekt, na 10 % obratu, ktorý v roku 2007 dosiahla spolocnost Sasol Wax International. 456. Ako vyplýva z preskúmania druhého zalobného dôvodu, treba potvrdit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru o existencii hospodárskej jednoty medzi spolocnostami Schümann Sasol a Schümann Sasol International, ako aj medzi ich nástupcami, spolocnostami Sasol Wax a Sasol Wax International. 457. Je vsak potrebné pripomenút, ze na základe konecných záverov týkajúcich sa prvého zalobného dôvodu treba napadnuté rozhodnutie zmenit v rozsahu, v akom Komisia pripisuje spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil jeden hospodársky subjekt tvorený spolocnostami Schümann Sasol a Schümann Sasol International. 458. V prvom rade treba uviest, ze cast pokuty ulozená spolocnostiam Sasol Wax a Sasol Wax International týkajúca sa obdobia spolocného podniku (179 657 803 eur) výrazne presahuje 10 % obratu spolocnosti Sasol Wax International (480 800 000 eur v roku 2007). 459. V druhom rade Komisia nespochybnuje tvrdenie zalobkýn, podla ktorého vzhladom na to, ze Sasol Wax International nebola schopná zaplatit celú pokutu za obdobie spolocného podniku, mala cast pokuty namiesto nej zaplatit Sasol Ltd, hlavná materská spolocnost, a to cast presahujúcu hornú hranicu 10 %, ktorú nemohla Sasol Wax International znásat. 460. V tretom rade treba konstatovat, ze nesprávne posúdenie odhalené v rámci prvého zalobného dôvodu vyvoláva pochybnosti o velkosti podniku, ktorý sa dopustil porusenia v období spolocného podniku. Okrem toho solidárne sankcionovanie rôznych spolocností za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol, závisí od predchádzajúceho konstatovania, podla ktorého tieto spolocnosti tvorili v case, ked doslo k poruseniu, jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Kedze definícia podniku nebola v tomto prípade dodrzaná, nie je vylúcené, ze by Komisia v prípade absencie predmetného nesprávneho posúdenia preukázala solidárnu zodpovednost spolocnosti Vara a pána Schümann za porusenie, ktorého sa dopustila priamo Schümann Sasol. 461. V stvrtom rade vzhladom na judikatúru citovanú v bode 451 vyssie Vseobecný súd konstatuje, ze nesprávne posúdenie týkajúce sa definície podniku, ktorý sa dopustil porusenia v období spolocného podniku, v spojení s absenciou oddeleného stanovenia hornej hranice v prípade casti pokuty týkajúcej sa uvedeného obdobia môzu vo vztahu k zalobkyniam zhorsit financné dôsledky porusenia, ktorého sa dopustila priamo Schümann Sasol. Cast pokuty presahujúca 10 % obratu spolocnosti Sasol Wax International by totiz mali znásat jej materské spolocnosti, zatial co absencia solidárneho sankcionovania spolocnosti Vara a pána Schümanna sa môze dotknút konecného rozdelenia sumy pokuty v konaní pred vnútrostátnymi súdmi v neprospech zalobkýn a najmä spolocností Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd. 462. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy Vseobecný súd usudzuje, ze za osobitných okolností prejednávanej veci je vhodné stanovit hornú hranicu casti pokuty ulozenej spolocnostiam Sasol Wax a Schümann Sasol International za porusenie, ku ktorému doslo v období spolocného podniku, na 10 % obratu tejto spolocnosti za rok 2007. Kedze tento obrat predstavuje sumu 480 800 000 eur, cast predmetnej pokuty ulozenej spolocnostiam Sasol Wax a Sasol Wax International sa stanovuje na 48 080 000 eur. 463. Cast pokuty, ktorá bola takto stanovená, nemá dosah na následné posúdenie Komisiou, pokial ide o vplyv tohto rozsudku v tomto ohlade. 3. O casti sumy pokuty týkajúcej sa obdobia Sasol 464. Napokon, pokial ide o obdobie porusenia Sasol a cast pokuty, ktorá sa týka tohto obdobia, v sume 71 042 197 eur, Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci usudzuje, ze suma pokuty ulozenej zalobkyniam je primeraná vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, ku ktorému doslo. O trovách 465. Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 466. V prejednávanej veci sa vyhovelo trom zo siedmich zalobných dôvodov, ktoré uviedli zalobkyne, a suma pokuty ulozenej kazdej zo zalobkýn bola podstatne znízená. Spravodlivým posúdením okolností prípadu preto bude rozhodnutie, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania vynalozených zalobkynami a zalobkyne znásajú jednu tretinu svojich vlastných trov konania. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) sa zrusuje v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatovala, ze Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol sa podielali na porusení v období pred 1. júlom 2002. 2. Suma pokuty ulozená spolocnosti Sasol Wax GmbH sa znizuje na sumu 149 982 197 eur, ktorú musia solidárne zaplatit jednak Sasol Wax International AG vo výske 119 122 197 eur a jednak Sasol a Sasol Holding in Germany vo výske 71 042 197 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania vynalozených spolocnostami Sasol, Sasol Holding in Germany, Sasol Wax International a Sasol Wax. 5. Sasol, Sasol Holding in Germany, Sasol Wax International a Sasol Wax znásajú jednu tretinu svojich vlastných trov konania. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 11. júla 2014 ( [4]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s parafínovými voskami -- Trh s parafínovým gácom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien a rozdelenie trhov -- Zodpovednost materskej spolocnosti za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustili jej dcérske spolocnosti a spolocný podnik v jej spoluvlastníctve -- Rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskou spolocnostou -- Domnienka v prípade vlastníctva 100 % podielu na základnom imaní -- Nástupníctvo podnikov -- Proporcionalita -- Rovnost zaobchádzania -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Pritazujúce okolnosti -- Úloha vodcu -- Stanovenie hornej hranice pokuty -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-541/08, Sasol, so sídlom v Rosebanku (Juzná Afrika), Sasol Holding in Germany GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), Sasol Wax International AG, so sídlom v Hamburgu, Sasol Wax GmbH, so sídlom v Hamburgu, v zastúpení: W. Bosch, U. Denzel, C. von Köckritz, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Gray, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je najmä návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky), ako aj subsidiárne návrh na zrusenie pokuty ulozenej zalobkyniam alebo jej znízenie, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. júla 2013, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1. Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 1 Rozhodnutím K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobkyne, Sasol Wax GmbH, Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol (dalej len "Sasol Ltd") (zalobkyne dalej spolocne len "Sasol") spolu s dalsími podnikmi porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gácom. 2 Okrem spolocností zo skupiny Sasol bolo napadnuté rozhodnutie urcené aj týmto spolocnostiam: ENI SpA, Esso Deutschland GmbH, Esso Société anonyme française, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobil Corp. (dalej spolocne len "ExxonMobil"), H&R ChemPharm GmbH, H&R Wax Company Vertrieb GmbH a Hansen & Rosenthal KG (dalej spolocne len "H&R"), Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG, MOL Nyrt., Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (dalej spolocne len "Repsol"), Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Ltd, The Shell Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Ltd (dalej spolocne len "Shell"), RWE Dea AG a RWE AG (dalej spolocne len "RWE"), ako aj Total SA a Total France SA (dalej spolocne len "Total") (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 3 Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinérii zo surovej ropy. Pouzívajú sa na výrobu rôznych výrobkov, akými sú napríklad sviecky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby kaucuku, obalov, lepidiel a zuvaciek (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia). 4 Parafínový gác je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedlajsí produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiez konecným zákazníkom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). 5 Komisia zacala vysetrovanie po tom, co ju spolocnost Shell Deutschland Schmierstoff v liste zo 17. marca 2005 informovala o existencii kartelu, a zároven jej predlozila ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). 6 Na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vykonala Komisia 28. a 29. apríla 2005 setrenia na mieste v priestoroch spolocností "H&R/Tudapetrol", ENI, MOL, ako aj v priestoroch patriacich spolocnostiam zo skupín Sasol, ExxonMobil, Repsol a Total (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 7 V case medzi 25. a 29. májom 2007 zaslala Komisia spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie, a teda aj zalobkyniam, oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Sasol Wax a Sasol Wax International odpovedali na oznámenie o výhradách spolocne listom z 13. augusta 2007 (Sasol A.31). Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd. odpovedali na oznámenie o výhradách tiez spolocne listom z toho istého dna (Sasol A.30). 8 Komisia uskutocnila 10. a 11. decembra 2007 vypocúvanie, ktorého sa zúcastnili zalobkyne (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 9 Komisia vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze subjekty, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré predstavujú väcsinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáca v rámci EHP, sa dopustili jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré sa vztahovalo na územie EHP. Toto porusenie spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúcich sa parafínových voskov (dalej len "hlavná cast porusenia"). Pokial ide o RWE (neskôr Shell), ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol a Total, porusenie týkajúce sa parafínových voskov súviselo tiez s rozdelením zákazníkov alebo trhov (dalej len "druhá cast porusenia"). Okrem toho porusenie, ktorého sa dopustili RWE, ExxonMobil, Sasol a Total, sa týkalo tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu (dalej len "cast porusenia týkajúca sa parafínového gáca") (odôvodnenia 2, 95, 328 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 10 K protiprávnym postupom dochádzalo na protisútazných stretnutiach nazývaných "technické stretnutia" alebo niekedy aj stretnutia "Blauer Salon", ktoré organizovali úcastníci kartelu, a na "stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáca", ktoré boli zamerané osobitne na otázky súvisiace s parafínovým gácom. 11 Pokuty, ktoré boli v tomto prípade ulozené, boli stanovené na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2) (dalej len "usmernenia z roku 2006"), ktoré boli platné v case dorucenia oznámenia o výhradách spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie. 12 Napadnuté rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú: ... Sasol Wax GmbH: od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005, Sasol Wax International AG: od 1. mája 1995 do 28. apríla 2005, Sasol Holding in Germany GmbH: od 1. mája 1995 do 28. apríla 2005, Sasol [Ltd]: od 1. mája 1995 do 28. apríla 2005, ... Pokial ide o nasledujúce podniky, porusenie sa za uvedené obdobia týka tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu: ... Sasol Wax GmbH: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004, Sasol Wax International AG: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004, Sasol Holding in Germany GmbH: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004, Sasol [Ltd]: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004, ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ENI SpA: 29120000 eur, Esso Société anonyme française: 83588400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobi1 Corporation v sume 34670400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s Esso Deutschland GmbH v sume 27081600 eur, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: 12000000 eur, Hansen & Rosenthal KG spolocne a nerozdielne s H&R Wax Company Vertrieb GmbH: 24000000 eur, z coho spolocne a nerozdielne s H&R ChemPharm GmbH v sume 22000000 eur, MOL Nyrt.: 23700000 eur, Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA spolocne a nerozdielne s Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA: 19800000 eur, Sasol Wax GmbH: 318200000 eur, z coho spolocne a nerozdielne so Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol [Ltd] v sume 250700000 eur, Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Limited, The Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Limited: 0 eur, RWE Dea AG spolocne a nerozdielne s RWE AG: 37440000 eur, Total France SA spolocne a nerozdielne s Total SA: 128163000 eur." 2. O struktúre skupiny Sasol a spolocnosti Vara a o pripísaní zodpovednosti materským spolocnostiam v napadnutom rozhodnutí 13 Komisia v odôvodnení 449 napadnutého rozhodnutia najskôr, pokial ide o skupinu Sasol, identifikovala spolocnost priamo zodpovednú za porusenie. Dospela tak k záveru, ze medzi osobami, ktoré sa zúcastnovali na technických stretnutiach, boli zamestnanci spolocnosti Hans-Otto Schümann GmbH & Co. KG (dalej len "HOS"), a to od zaciatku porusenia, t. j. od 3. septembra 1992, do 30. apríla 1995. Od 1. mája 1995 do 31. decembra 2002 islo dalej o spolocnost Schümann Sasol GmbH, ktorá sa v roku 2000 premenovala na Schümann Sasol GmbH & Co. KG (dalej spolocne len "Schümann Sasol"). Od 1. januára 2003 bola zamestnávatelom daných zamestnancov spolocnost Sasol Wax. 14 V odôvodnení 452 napadnutého rozhodnutia bola preto spolocnosti Sasol Wax, nástupnickej spolocnosti spolocností HOS a Schümann Sasol, pripísaná zodpovednost za porusenie, a to ako priamemu úcastníkovi tohto porusenia v období od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005. 15 Komisia tiez preskúmala postupný vývoj vlastníctva základného imania spolocností HOS, Schümann Sasol a Sasol Wax. V tomto ohlade rozlisovala 3 obdobia (odôvodnenie 454 napadnutého rozhodnutia). 16 Co sa týka prvého obdobia od 3. septembra 1992 do 30. apríla 1995 (dalej len "obdobie Schümann"), Komisia konstatovala, ze HOS bola v poslednom rade ovládaná osobne pánom Schümannom prostredníctvom spolocnosti Vara Holding GmbH & Co. KG (dalej len "Vara"), ktorá bola jediným komanditistom spolocnosti HOS (odôvodenia 450 a 457 napadnutého rozhodnutia). Väcsinovým vlastníkom základného imania spolocnosti Vara bol pán Schümann, pricom ostatnými vlastníkmi boli jeho rodinní príslusníci. V napadnutom rozhodnutí nebola pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost HOS, ani spolocnosti Vara, ani pánovi Schümannovi. 17 Druhé obdobie trvalo od 1. mája 1995 do 30. júna 2002 (dalej len "obdobie spolocného podniku"). Dna 1. mája 1995 Sasol Ltd nadobudla dve tretiny spolocnosti HOS. V nadväznosti na reorganizáciu sa HOS premenovala na Schümann Sasol a nadalej bola spolocnostou, ktorá bola priamo zodpovedná za porusenie. Schümann Sasol bola 99,9 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Schümann Sasol International AG, ktorej jednu tretinu základného imania nadalej vlastnila spolocnost Vara a v poslednom rade rodina Schümannovcov. Dve tretiny základného imania spolocnosti Schümann Sasol International vlastnila Sasol Holding in Germany, ktorá sama bola 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Sasol Ltd. Za toto obdobie Komisia pripísala solidárnu zodpovednost spolocnostiam Sasol Wax (ako právnemu nástupcovi spolocnosti Schümann Sasol), Sasol Wax International (ako právnemu nástupcovi spolocnosti Schümann Sasol International, materskej spolocnosti spolocnosti Schümann Sasol), Sasol Holding in Germany (ako materskej spolocnosti vlastniacej dve tretiny základného imania spolocnosti Schümann Sasol International) a Sasol Ltd (ako materskej spolocnosti spolocnosti Sasol Holding in Germany) (odôvodnenia 451 a 478 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa totiz domnievala, ze tri posledné uvedené spolocnosti uplatnovali rozhodujúci vplyv na spolocnost Schümann Sasol (bod 453 napadnutého rozhodnutia) Ani spolocnosti Vera, ktorá je drzitelkou jednej tretiny základného imania spolocnosti Schümann Sasol International, ani rodine Schümannovcov, ktorá je vlastníkom spolocnosti Vara, nebola pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol, ktorá bola teda vo vlastníctve spolocnosti Schümann Sasol International (dalej len "Schümann Sasol International" alebo "spolocný podnik"), spolocnosti v spoluvlastníctve spolocnosti Vara a skupiny Sasol. 18 Tretie obdobie trvalo od 1. júla 2002 do 28. apríla 2005, ktorý je dnom ukoncenia porusenia (dalej len "obdobie Sasol"). Dna 30. júna 2002 nadobudla skupina Sasol zostávajúcu tretinu základného imania spolocnosti Schümann Sasol International, ktorá bola dovtedy vo vlastníctve spolocnosti Vara. Schümann Sasol, premenovaná na Sasol Wax, bola nadalej dcérskou spolocnostou spolocnosti Schümann Sasol International, ktorá bola premenovaná na Sasol Wax International. Odvtedy bolo celé základné imanie vo vlastníctve spolocnosti Sasol Holding in Germany a v poslednom rade spolocnosti Sasol Ltd. Komisia za toto obdobie pripísala styrom zalobkyniam spolocnú a nerozdielnu zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Sasol Wax, pricom usúdila, ze prvé tri zalobkyne uplatnovali na spolocnost Sasol Wax rozhodujúci vplyv (body 451 a 453 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 19 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 15. decembra 2008 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 20 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité písomné otázky a predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 21 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 3. júla 2013. 22 Vzhladom na skutkové väzby s vecami T-540/08, Esso a i./Komisia, T-543/08, RWE a RWE Dea/Komisia, T-544/08, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, T-548/08, Total/Komisia, T-550/08, Tudapetrol/Komisia, T-551/08, H&R ChemPharm/Komisia, T-558/08, ENI/Komisia, T-562/08, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia a T-566/08, Total Raffinage et Marketing/Komisia, ako aj vzhladom na blízkost a zlozitost uvedených právnych otázok Vseobecný súd rozhodol, ze v prejednávanej veci vyhlási rozsudok az po pojednávaniach v uvedených súvisiacich veciach, z ktorých posledné sa konalo v prejednávanej veci, t. j. 3. júla 2013. 23 Zalobkyne v zalobe navrhujú, aby Vseobecný súd: -- v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, -- subsidiárne zrusil pokutu, ktorá im bola v napadnutom rozhodnutí ulozená, alebo primerane znízil jej výsku, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu v celom rozsahu vrátane subsidiárnych návrhov, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 25 Na podporu svojej zaloby uvádzajú zalobkyne sedem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol v období spolocného podniku, spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila Sasol Wax v období Sasol, spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, kedze Komisia nepripísala spolocnosti Vara solidárnu zodpovednost za obdobie Schümann a obdobie spolocného podniku. Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom urcení základnej sumy pokuty. Piaty zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom zohladnení úlohy vodcu spolocnosti Sasol. Siesty zalobný dôvod sa zakladá na protiprávnosti neoddeleného stanovenia hornej hranice pokuty vo vztahu k rôznym obdobiam porusenia. Siedmy zalobný dôvod sa zakladá na protiprávnom nepriznaní úplného oslobodenia od pokuty, pokial ide o niektoré casti pokuty, spolocnosti Sasol. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie, pokial ide o obdobie spolocného podniku, spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International 26 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia prijala nesprávny záver, ze sama Sasol Ltd prostredníctvom spolocnosti Sasol Holding in Germany, jej 100 % dcérskej spolocnosti, uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Schümann Sasol International, a teda nesprávne pripísala zodpovednost týkajúcu sa obdobia spolocného podniku spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International. Organizacné, hospodárske a právne väzby medzi spolocnostou Schümann Sasol a uvedenými spolocnostami, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, nepodporovali takýto záver. 27 Zalobkyne sa v prvom rade domnievajú, ze Vara, dalsia materská spolocnost, v období spolocného podniku uplatnovala sama rozhodujúci vplyv na spolocnost Schümann Sasol International. Subsidiárne sa domnievajú, ze tento rozhodujúci vplyv uplatnovali spolocne obe materské spolocnosti. 28 Komisia naopak uvádza, ze Sasol bola správne sankcionovaná vzhladom na svoju vlastnú zodpovednost a v súlade s usmerneniami z roku 2006. Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná odôvodnit skutocnost, ze neprijala rozhodnutie o porusení urcené tretím osobám, a ze podnik nemôze spochybnit sankciu, ktorá mu bola ulozená z dôvodu, ze iný podnik sa vyhol pokute. Úvodné pripomienky 29 Pokial ide o solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti alebo spolocného podniku v jej vlastníctve, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost alebo spolocný podnik majú samostatnú právnu subjektivitu, nestací na vylúcenie moznosti pripísat ich správanie materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [8]48/69, Zb. s. 619, bod 132). 30 Právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa totiz týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna akýkolvek subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [9]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, General Technic-Otis a i./Komisia, [10]T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07, Zb. s. II-4977, bod 53). 31 Súd Únie rovnako spresnil, ze pod pojmom podnik treba v tomto kontexte rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, [11]170/83, Zb. s. 2999, bod 11, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, [12]T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 124). Tiez zdôraznili, ze na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie dvoch spolocností vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr to, ci sa na trhu správajú jednotne. Môze byt preto nevyhnutné zistit, ci dve alebo viaceré spolocnosti, z ktorých kazdá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 140; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, [13]T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85, a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 54). 32 Ak takáto hospodárska jednotka porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusenie (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 56, a rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 55). 33 Správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti z dôvodu ich príslusnosti k tomu istému podniku vtedy, ked táto dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, pretoze v tejto súvislosti podlieha rozhodujúcemu vplyvu materskej spolocnosti, a to vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 58, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [14]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 527). 34 Na správanie dcérskej spolocnosti na trhu má rozhodujúci vplyv materská spolocnost najmä v prípade, ked dcérska spolocnost v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej v danej súvislosti dala materská spolocnost (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 133, 137 a 138; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, [15]C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27). 35 Na správanie dcérskej spolocnosti na trhu má v zásade rozhodujúci vplyv materská spolocnost aj vtedy, ked táto materská spolocnost má iba oprávnenie vymedzovat alebo schvalovat urcité strategické obchodné rozhodnutia v prípade potreby prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch dcérskej spolocnosti, zatial co oprávnenie urcovat stricto sensu obchodnú politiku dcérskej spolocnosti je delegované na vedúcich zamestnancov poverených jej prevádzkovým riadením, ktorých si materská spolocnost vybrala a ktorí zastupujú a presadzujú jej obchodné záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia, [16]T-25/06, Zb. s. II-5741, body 138 a 139, potvrdený uznesením Súdneho dvora z 13. decembra 2012, Alliance One International/Komisia, C-593/11 P a C-654/11 P, bod 30). 36 V prípade, ze je zabezpecená jednota správania dcérskej a materskej spolocnosti na trhu, a to najmä v prípadoch opísaných v bodoch 34 a 35 vyssie alebo prostredníctvom dalsích hospodárskych, organizacných a právnych väzieb spájajúcich predmetné spolocnosti, potom sú tieto spolocnosti súcastou tej istej hospodárskej jednotky a podla judikatúry uvedenej v bode 31 vyssie preto tvoria jeden podnik. Skutocnost, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 59). 37 Judikatúra uvedená v bodoch 29 az 36 vyssie sa môze uplatnit tiez na pripísanie zodpovednosti jednej alebo viacerým materským spolocnostiam za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik (rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 52 az 56). 38 Na základe týchto pravidiel treba preskúmat tvrdenia zalobkýn a presnost zistení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí so zretelom na pripísanie zodpovednosti za predmetné porusenie zalobkyniam v prípade konaní spolocnosti Schümann Sasol a jej materskej spolocnosti Schümann Sasol International, ktorej vlastníkmi boli v období spolocného podniku spolocnost Sasol Holding in Germany v rozsahu dvoch tretín a spolocnost Vara v rozsahu jednej tretiny. Napadnuté rozhodnutie 39 Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla argumentáciu zalobkýn smerujúcu k preukázaniu, ze pocas obdobia spolocného podniku bola Schümann Sasol International skutocne ovládaná spolocnostou Vara. Komisia odôvodnila tento záver v podstate takto: "... (471) Komisia usudzuje, ze Sasol prostredníctvom svojej 100 % dcérskej spolocnosti Sasol Holding in Germany GmbH uplatnovala rozhodujúci vplyv na Schümann Sasol International. (472) Ako vysvetluje Sasol, [predstavenstvo], ktoré je zodpovedné za bezné cinnosti, sa skladalo z jedného zástupcu spolocnosti Sasol, jedného zástupcu spolocnosti Vara a jedného predsedu. Podla stanov [predstavenstva] prijíma predstavenstvo v rozsahu, v akom je to mozné, rozhodnutia jednomyselne alebo jednoduchou väcsinou. V prípade rovnosti hlasov má predseda [predstavenstva] rozhodujúci hlas. Sasol tvrdí, ze predsedom bol pocas väcsiny obdobia spolocného podniku zástupca spolocnosti Vara. Komisia v nadväznosti na podrobnejsie skúmania spochybnuje tvrdenia, ktoré Sasol uviedla v tejto súvislosti. Predmetná osoba získala pozíciu predsedu vdaka svojim znalostiam cinnosti a skutocnosti, ze Sasol mala tiez záujem na tom, aby táto osoba bola predsedom [predstavenstva] spolocného podniku. Pre Sasol ako väcsinového akcionára bolo dôlezité mat v [predstavenstve] osobu, ktorá uz poznala predchádzajúce cinnosti spolocnosti HOS. Daná osoba pracovala pre nemeckého predchodcu spolocnosti Schümann Sasol International, v dôsledku coho výborne poznala fungovanie spolocnosti, ktorá sa následne zlúcila so spolocnostou Sasol. Navyse daná osoba nebola v období, ked sa stala predsedom (2. mája 1995), zamestnancom spolocnosti Vara. Táto osoba nebola skutocne zamestnancom spolocnosti Vara pred rokom 1997. Bola predsedom spolocného podniku od 2. mája 1995 do 30. júna 2001, co je dátum jej nahradenia pánom [D. S. R.] zo spolocnosti Sasol. (473) Dozorná rada spolocného podniku sa skladala zo siestich clenov, a to styroch zástupcov spolocnosti Sasol a dvoch zástupcov spolocnosti Vara. Ako vysvetlila Sasol, dohoda akcionárov o hlasovacích právach uzatvorená medzi spolocnostami Sasol a Vara stanovovala, ze Sasol a Vara prijímajú rozhodnutia jednomyselne, pricom kazdá z nich disponuje jedným hlasom, cím sa odstránilo väcsinové postavenie spolocnosti Sasol v dozornej rade. V prípade absencie konsenzu sa návrh povazoval za zamietnutý. Dohoda akcionárov o hlasovacích právach vsak tiez v clánku 3 týkajúcom sa rozhodnutí dozornej rady stanovovala, ze clánok 1 dohody bol uplatnitelný mutatis mutandis. Clánok 1.5 dohody stanovoval, ze ak o otázkach uvedených v bodoch a) az d) uvedeného clánku nemozno rozhodnút jednomyselne, návrh spolocnosti Sasol, kedze vlastnila viac ako 50 % základného imania spolocnosti, zvítazí a ze Vara bude hlasovat v súlade s rozhodnutím spolocnosti Sasol. Otázky, na ktoré sa odkazuje v bodoch a) az d) sú tieto: zostavovanie rocnej úctovnej závierky, menovanie audítorov, menovanie speciálnych audítorov a schvalovanie [kapitálových] investícií [spolocnosti] alebo akejkolvek z jej dcérskych spolocností. (474) [Pokial ide o valné zhromazdenie], Sasol uvádza, ze Vara disponovala blokujúcou mensinou, pricom na prijatie rozhodnutia bola potrebná trojstvrtinová väcsina odovzdaných hlasov a Vara disponovala jednou tretinou hlasov. Okrem toho podla spolocnosti Sasol dohoda akcionárov o hlasovacích právach stanovovala, ze Sasol a Vara sa zaväzujú, ze prijmú akékolvek akcionárske rozhodnutie a budú hlasovat za kazdých okolností jednomyselne, pricom kazdá disponuje jedným hlasom, a ze v prípade, ze nemozno dosiahnut jednomyselnost, ani Sasol, ani Vara nesmú konat, v dôsledku coho sa Vara nemohla dostat do mensinového postavenia. Ako je vysvetlené vyssie, clánok 1.5, ktorý sa vztahoval na [valné] zhromazdenie, obsahuje zoznam niektorých otázok, v prípade ktorých museli prevládat zelania spolocnosti Sasol [pozri odôvodnenie 473]. (475) Pokial ide o situáciu opísanú v odôvodnenia (472) az (474) a najmä schopnost spolocnosti Sasol presadit v prípade, ze nemohol byt dosiahnutý konsenzus, svoju vôlu v rámci dôlezitých strategických rozhodnutí, akými sú rozhodnutia uvedené v clánku 1.5 dohody akcionárov o hlasovacích právach (napríklad schvalovanie kapitálových investícií), treba posudzovat Sasol tak, ako keby skutocne ovládala spolocný podnik. Ako tvrdí Sasol, skutocnost, ze konatelia spolocnosti [Schümann Sasol] predtým pracovali v spolocnosti HOS, neprotirecí tomuto záveru, kedze na také rozhodnutia týkajúce sa prijímania na vyssie riadiace pozície sa vyzadovalo schválenie dozornou radou (clánok 2 ods. 2 [písm.] c) stanov predstavenstva) a Sasol preto mohla namietat voci týmto rozhodnutiam. ... (481) Z dôvodov uvedených vyssie Komisia povazuje v prípade obdobia spolocného podniku za zodpovednú nielen konajúcu spolocnost, [Schümann Sasol], ale aj jej materské spolocnosti, Sasol International AG, Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany GmbH, pricom ovládanie spolocného podniku spolocnostou Sasol bolo preukázané... Ako bolo preukázané v odôvodneniach (329) az (333), jednotlivé spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria hospodársku jednotku a v dôsledku toho podnik v zmysle clánku 81 [ES], pokial dotknuté spolocnosti nerozhodujú o svojom správaní na trhu nezávisle. V prípade spolocného podniku je mozné prijat záver, ze spolocný podnik a materské spolocnosti tvoria hospodársku jednotku na úcely uplatnenia clánku 81 [ES], ak spolocný podnik nerozhoduje o svojom správaní na trhu nezávisle. To, ci treba spolocný podnik povazovat za úplný spolocný podnik, je v tomto kontexte [bezvýznamné], [pretoze] skutkové dôkazy preukazujú uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu. Skutocnost, ze materské spolocnosti spolocného podniku mozno povazovat za zodpovedné, je v súlade s praxou Komisie týkajúcou sa tejto osobitnej otázky, a to podla vseobecných právnych zásad vysvetlených v odôvodnení (340) a vymedzených súdmi Spolocenstva. Skutocnost, ze za iných okolností by nebolo rozhodnutie urcené materským spolocnostiam spolocného podniku, za týchto okolností neznamená, ze spolocnostiam Sasol International AG, Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany GmbH ako materským spolocnostiam patriacim do skupiny Sasol by nemohla byt pripísaná zodpovednost za cinnosti ich dcérskej spolocnosti, kedze Komisia v skutocnosti disponuje diskrecnou právomocou, pokial ide o jej rozhodnutie pripísat urcitým subjektom podniku zodpovednost za porusenie, a uskutocnuje svoje posúdenia podla prípadu." O odlísení pojmu kontrola od pojmu skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu, ako sa uplatnuje v kontexte clánku 81 ES 40 Na úvod treba uviest, ze pri skúmaní pripísatelnosti porusenia, ktorého sa dopustila Schümann Sasol, dcérska spolocnost spolocného podniku, Komisia výslovne nerozlisovala pojmy "kontrola" a "kontrolná právomoc" na jednej strane a "hospodárska jednotka" a "skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie" na druhej strane. 41 Zalobkyne tvrdia, ze tento prístup je nesprávny, kedze pojem kontrola nezahrnuje skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu. 42 V prvom rade treba pripomenút, ze podla clánku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) ([17]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) "kontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkolvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spolocne a vzhladom na príslusné skutocnosti alebo právne predpisy dávajú moznost vykonávat rozhodujúci vplyv nad podnikom". 43 Podla judikatúry Komisia nemôze na úcely pripísania protisútazného správania jednej spolocnosti inej spolocnosti na základe clánku 81 ES vychádzat iba z jej schopnosti uplatnovat vplyv, ako to je v prípade uplatnenia nariadenia c. 139/2004 pri preukazovaní kontroly, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci skutocne doslo k uplatneniu tohto vplyvu (rozsudok General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 69). 44 Naopak Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [18]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136 a tam citovanú judikatúru). Medzi tieto okolnosti patria kumulácia funkcií tými istými fyzickými osobami v rámci vedenia materskej spolocnosti a vedenia jej dcérskej spolocnosti alebo spolocného podniku (rozsudok Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Fuji Electric/Komisia, [19]T-132/07, Zb. s. II-4091, bod 184; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [20]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 119 a 120) alebo skutocnost, ze uvedené spolocnosti mali povinnost dodrziavat pokyny vydané ich jediným vedením bez toho, aby sa na trhu mohli správat nezávisle (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 527). 45 V prejednávanom prípade Komisia nevychádzala z takého priameho preukázania uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostami Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany na spolocnost Schümann Sasol International. 46 Komisia totiz v podstate preskúmala rozhodovaciu právomoc, ktorú mohla Sasol vykonávat v orgánoch spolocného podniku prostredníctvom svojich zástupcov. Analýza v tejto súvislosti spocíva hlavne na abstraktnom preskúmaní spôsobov prijímania rozhodnutí v rámci uvedených orgánov, ktoré sa zakladá na ustanoveniach dohody akcionárov a stanov predstavenstva, ktoré prebrali spôsoby hlasovania upravené v stanovách spolocnej struktúry. Okrem toho Komisia zakladá svoj záver týkajúci sa pripísania zodpovednosti za konania spolocnosti Schümann Sasol International spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol International najmä na tvrdení, podla ktorého "ovládanie spolocného podniku spolocnostou Sasol bolo preukázané" (odôvodnenie 481 napadnutého rozhodnutia). 47 Z toho vyplýva, ze Komisia v prejednávanom prípade prijala záver o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu spolocnostami Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany na obchodné správanie spolocnosti Schümann Sasol International najmä na základe abstraktnej analýzy dokumentov podpísaných pred zacatím fungovania spolocnosti Schümann Sasol International podobne ako v prípade analýzy vykonanej podla pravidiel upravujúcich povolenie koncentrácií. 48 V druhom rade Vseobecný súd tak bol poziadaný o preskúmanie toho, v akom rozsahu môze taká abstraktná a výhladová analýza vykonaná v oblasti koncentrácií, kde prijatie rozhodnutia o povolení predchádza zaciatku fungovania spolocného podniku, slúzit aj na preukázanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku v rozhodnutí, v ktorom sa materským spolocnostiam pripisuje zodpovednost za porusenie clánku 81 ES, ktorého sa v minulosti dopustil uvedený spolocný podnik. 49 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze hoci právomoc alebo moznost urcovat obchodné rozhodnutia spolocného podniku samy osebe vyplývajú iba zo samotnej schopnosti uplatnovat rozhodujúci vplyv na jeho obchodné správanie, a teda z pojmu "kontrola" v zmysle nariadenia c. 139/2004, Komisia a súd Únie môzu predpokladat, ze právne predpisy a ustanovenia dohôd týkajúcich sa fungovania uvedeného podniku, a to najmä ustanovenia zmluvy o zalození spolocného podniku a dohody akcionárov upravujúcej hlasovanie, boli vykonané a dodrzané. V takom rozsahu môze preskúmanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spolocného podniku spocívat v abstraktnej analýze dokumentov podpísaných pred zaciatkom jeho fungovania podobne ako v prípade analýzy týkajúcej sa kontroly. Konkrétne, pokial uvedené predpisy a ustanovenia stanovujú, ze na prijatie rozhodnutia v rámci orgánu spolocného podniku sú potrebné hlasy kazdej materskej spolocnosti, Komisia a súd Únie môzu v prípade neexistencie dôkazu o opaku prijat záver, ze materské spolocnosti uvedené rozhodnutia prijali spolocne (pozri v tomto zmysle rozsudky Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 137 az 139; Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 186 az 193, a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 112 a 113). Takisto, pokial predmetné ustanovenia umoznujú jedinej materskej spolocnosti urcovat rozhodnutia orgánov spolocného podniku, Komisia a súd Únie môzu v prípade neexistencie dôkazu o opaku prijat záver, ze uvedená materská spolocnost uplatnovala na uvedené rozhodnutia rozhodujúci vplyv. 50 Kedze vsak preskúmanie týkajúce sa skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je retrospektívne a môze sa teda opierat o konkrétne skutocnosti, Komisia, ako aj dotknutí úcastníci konania môzu predlozit dôkaz, ze obchodné rozhodnutia spolocného podniku boli prijímané na základe iných postupov, nez sú tie, ktoré vyplývajú zo samotného abstraktného preskúmania dohôd týkajúcich sa fungovania spolocného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 194 a 195, a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 115 az 117). Predovsetkým Komisia alebo dotknutí úcastníci konania môzu predlozit dôkaz, ze bez ohladu na právomoc jedinej materskej spolocnosti prijímat predmetné rozhodnutia prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch spolocného podniku boli tieto rozhodnutia v skutocnosti prijímané viacerými alebo vsetkými materskými spolocnostami jednomyselne. O dôvodnosti konstatovania Komisie týkajúceho sa pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol International, spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd 51 Zalobkyne v podstate spochybnujú analýzu Komisie týkajúcu sa pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol International, spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd z dvoch dôvodov. Na jednej strane sa domnievajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked neuznala, ze pán B. I., predseda predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International, bol zástupcom spolocnosti Vara. Domnievajú sa totiz, ze Vara mohla prostredníctvom svojho zástupcu, pána B. I., sama urcovat rozhodnutia predstavenstva pocas väcsiny obdobia spolocného podniku, pretoze podla stanov predstavenstva disponoval predseda rozhodujúcim hlasom v prípade rovnosti hlasov clenov uvedeného predstavenstva. Na druhej strane tvrdia, ze podla stanov spolocného podniku a dohody akcionárov mohla Vara blokovat podstatnú cast rozhodnutí v rámci valného zhromazdenia a dozornej rady spolocného podniku, takze Sasol Holding in Germany nemohla prijat sama tieto rozhodnutia prostredníctvom hlasov svojich zástupcov. Na základe toho sa zalobkyne domnievajú, ze Sasol Holding in Germany nemohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodné správanie spolocnosti Schümann Sasol International. 52 Na úvod treba pripomenút, ze pokial ide o pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik, viacerým materským spolocnostiam, Komisia môze preukázat skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu tým, ze preukáze spolocné riadenie spolocného podniku jeho materskými spolocnostami. Pokial ide o povahu spolocného riadenia, Vseobecný súd v rozsudku Avebe/Komisia, uz citovanom v bode 44 vyssie (body 136 az 138), povazoval za relevantné nepriame dôkazy vyplývajúce zo skutocnosti, ze clenovia orgánov spolocného podniku, ktorých vymenovala kazdá z materských spolocností a ktorí zastupovali ich obchodné záujmy, mali pri urcovaní a vykonávaní obchodnej politiky spolocného podniku úzko spolupracovat a ze rozhodnutia, ktoré prijali, mali nevyhnutne odrázat zhodu vôlí kazdej z materských spolocností, ktorým Komisia pripísala zodpovednost. Vseobecný súd preskúmal nielen prijímanie strategických rozhodnutí v rámci spolocného podniku, ale aj riadenie bezných zálezitostí, a uviedol, ze obaja riaditelia, ktorých vymenovali obe materské spolocnosti, mali v tomto ohlade úzko spolupracovat (rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 136 az 138). 53 V prejednávanom prípade vsak Komisia nepripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol International, obom materským spolocnostiam, ale výlucne spolocnosti Sasol Holding in Germany a jej materskej spolocnosti Sasol Ltd. 54 Komisii vsak v prípade, ze pripíse zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik, iba jednej z jeho materských spolocností, prinálezí preukázat, ze rozhodujúci vplyv na obchodné správanie spolocného podniku uplatnovala jednostranne táto materská spolocnost. 55 Z napadnutého rozhodnutia a písomných podaní Komisie v rámci konania pred Vseobecným súdom vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze podmienka opísaná v bode 54 vyssie bola v prejednávanom prípade splnená. V odôvodnení 471 napadnutého rozhodnutia totiz konstatovala, ze "Sasol [Ltd] prostredníctvom svojej stopercentnej dcérskej spolocnosti, Sasol Holding in Germany GmbH, uplatnovala rozhodujúci vplyv na Schümann Sasol International AG". Okrem toho Komisia v bode 49 vyjadrenia k zalobe tvrdí, ze "Sasol [Ltd] (prostredníctvom spolocnosti Sasol Holding) vykonávala výlucnú kontrolu nad [spolocnostou Schümann Sasol International]", a v bode 67 toho istého vyjadrenia tvrdí, ze "spolocnosti Vara nemôze byt pripísané porusenie, pretoze Sasol bola jedinou spolocnostou, ktorá uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocný podnik". 56 Treba tak preskúmat, ci Komisia mohla na základe skutocností uvedených v napadnutom rozhodnutí a napriek tvrdeniam zalobkýn vyjadrených pocas správneho konania v súvislosti s významom spolocnosti Vara pri riadení spolocného podniku platne dospiet k záveru, ze Sasol jednostranne uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Schümann Sasol International. O predstavenstve spolocnosti Schümann Sasol International 57 Zalobkyne uvádzajú, ze rozhodnutia predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International sa prijímali jednoduchou väcsinou a ze v prípade rovnosti hlasov bol rozhodujúci hlas predsedu predstavenstva. Predseda predstavenstva, pán B. I., vsak zastupoval záujmy spolocnosti Vara. 58 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia dôkazov, ktoré mala k dispozícii, kedze prijala záver, ze pán B. I. nezastupoval spolocnost Vara, ale predsedal spolocnému podniku na ziadost spolocnosti Sasol. Komisia svoje zistenie oprela o vyhlásenie spolocnosti Vara z 11. októbra 2007, v ktorom pán B. I. odpovedal v mene spolocnosti Vara na otázky Komisie a paradoxne vyhlásil, ze pocas obdobia spolocného podniku nezastupoval spolocnost Vara, hoci sa v prípade akejkolvek inej otázky, ktorú by si Komisia mohla polozit, oznacoval za zástupcu spolocnosti Vara. 59 Navyse zalobkyne odkazujú na svoje vyhlásenie z 18. apríla 2008, podla ktorého pán B. I. v skutocnosti vzdy konal ako pravá ruka pána Schümanna a zastupoval spolocnost Vara v spolocnom podniku so spolocnostou Sasol. V období pred spolocným podnikom mal pán B. I. ako fyzická osoba vedúcu funkciu v spolocnosti HOS, ovládanej spolocnostou Vara, v ktorej bol generálnym riaditelom od roku 1987, a konal ako dôverník pána Schümanna. Okrem toho pán B. I. pocas obdobia a po období spolocného podniku vykonával tiez vedúce riadiace funkcie v spolocnosti Vara a dalsích spolocnostiach vo vlastníctve pána Schümanna. Úzke väzby medzi pánom B. I., spolocnostou Vara a pánom Schümannom vyplývali tiez z oznámenia zo 6. júna 1995 o vytvorení spolocnej struktúry. 60 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v case správneho konania o týchto skutocnostiach vedela, avsak nezohladnila ich a bezdôvodne uprednostnila vyhlásenie spolocnosti Vara, ktoré pochádzalo osobne od pána B. I., t. j. od osoby, ktorá sama ako komanditista mala urcitý podiel na základnom imaní spolocnosti Vara. 61 Komisia najskôr poukazuje na skutocnost, ze pojem rozhodujúci vplyv sa nevztahuje na prevádzkové riadenie spolocného podniku, ale na základné smerovania týkajúce sa obchodnej politiky. Ako vsak vyplýva zo stanov spolocnosti Schümann Sasol International, predstavenstvo konalo pod dohladom dozornej rady a akty predstavenstva týkajúce sa významných aspektov jej obchodnej politiky podliehali predchádzajúcemu schváleniu dozornou radou. 62 Komisia následne zastáva názor, ze pán B. I. nezastupoval spolocnost Vara, ale ze za svoju funkciu vdacil svojim znalostiam v oblasti, v ktorej bola Schümann Sasol aktívna a ze jeho vymenovanie zodpovedalo vôli spolocnosti Sasol. Vara svojím vyhlásením z 11. októbra 2007 informovala Komisiu, ze pán B. I. bol ustanovený ako predseda spolocnosti Sasol International, pretoze Sasol chcela vyuzívat jeho podrobné znalosti cinností spolocnosti HOS, a preto z neho urobila clena predstavenstva. Podla Komisie je táto informácia vierohodná, kedze Sasol mala osobitne záujem na tom, aby bol spolocný podnik riadne spravovaný, a predovsetkým chcela zabezpecit kontinuitu jeho riadenia tým, ze jeho kazdodennú prevádzku zverí clenovi predstavenstva, ktorý pozná odvetvie parafínových voskov a najmä bývalé cinnosti spolocnosti HOS. V kazdom prípade sa Komisia v bode 10 dupliky domnievala, ze z jej zistení, ako sú uvedené v odôvodnení 472 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze pán B. I. v predstavenstve spolocnosti Schümann Sasol International zastupoval spolocnost Sasol a nie spolocnost Vara. 63 Vseobecný súd povazuje za uzitocné preskúmat najskôr úlohu pána B. I. v predstavenstve spolocnosti Schümann Sasol International a následne vseobecnejsiu otázku, ci Sasol mohla jednostranne urcovat rozhodnutia prijímané v rámci uvedeného predstavenstva. O úlohe pána B. I. 64 Treba pripomenút, ze takmer pocas celého obdobia spolocného podniku bol pán B. I. predsedom predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International. 65 Zalobkyne pocas správneho konania tvrdili, ze pán B. I. bol zástupcom spolocnosti Vara, zatial co Vara vyhlasovala, ze jej nominácia zodpovedala vôli spolocnosti Sasol, takze ju pán B. I. nezastupoval. 66 Na úvod treba uviest, ze zistenia uvedené v odôvodnení 472 napadnutého rozhodnutia presne odrázajú obsah vyhlásenia spolocnosti Vara z 11. októbra 2007. Naproti tomu stanovisko vyjadrené vo vyhlásení spolocnosti Sasol z 18. apríla 2008, podla ktorého pán B. I. zastupoval spolocnost Vara, ako aj dokumenty, ktorého ho podporujú, Komisia odmietla. 67 Co sa týka obsahu tvrdení Komisie týkajúcich sa úlohy pána B. I., zalobkyne v podstate poukazujú na to, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked neuznala, ze tento pán v predstavenstve zastupoval spolocnost Vara. 68 V prvom rade treba uviest, ze pán B. I. zastával významné funkcie v spolocnostiach vo vlastníctve pána Schümanna a spolocnosti Vara pred, pocas, ako aj po období spolocného podniku. 69 Je potrebné pripomenút, ze 29. novembra 1996 sa pán B. I. stal komanditistom spolocnosti Vara, jednej z priamych materských spolocností spolocnosti Schümann Sasol International. Toto postavenie znamenalo, ze vlastnil urcitý podiel na základnom imaní spolocnosti Vara, pricom ostatní vlastníci spolocnosti Vara boli clenovia rodiny Schümannovcov. Vseobecný súd v tejto súvislosti usudzuje, ze vlastníctvo urcitého podielu na základnom imaní predstavuje okolnost, na základe ktorej mozno preukázat, ze pán B. I. sa mohol identifikovat so specifickými obchodnými záujmami spolocnosti Vara. 70 Pán B. I. bol pocas aspon jednej casti obdobia spolocného podniku a zároven pri výkone svojich úloh predsedu predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International aj generálnym riaditelom spolocnosti Vara. 71 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze kumulácia riadiacich funkcií v jednej z materských spolocností a v ich spolocnom podniku predstavuje významný znak toho, ze uvedená materská spolocnost uplatnuje vplyv na obchodné rozhodnutia spolocného podniku prostredníctvom rozhodovacej právomoci takého clena vedenia spolocného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 199). 72 Následne od 15. júna 1995 bol pán B. I. konatelom spolocnosti Vara Beteiligungsgesellschaft mbH. Podla jedného z dôkazov, ktorý predlozili zalobkyne, vykonával túto funkciu spolu s pánom Schümannom este aj v roku 2011. Okrem toho bol konatelom spolocnosti Beteiligungsgesellschaft Hans-Otto Schümann mbH v období od 4. apríla 1989 do zániku tejto spolocnosti 13. septembra 1996. Táto posledná uvedená spolocnost sa tiez spája s pánom Schümannom, ktorý je zakladatelom a hlavným vlastníkom spolocnosti Vara. 73 Navyse treba poznamenat, ze 1. júla 2001, ked pán D. S. R. vystriedal pána B. I. vo funkcii predsedu predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International, sa pán B. I. stal jedným zo siestich clenov dozornej rady uvedenej spolocnosti. Pán B. I. tak nahradil pána E. B. R., ktorý bol podla Komisie tiez zástupcom spolocnosti Vara (obhajoba, bod 27), pricom zlozenie dozornej rady sa uz potom nemenilo. Z uvedeného vyplýva, ze pán B. I. zastupoval spolocnost Vara v dozornej rade. Táto skutocnost je sama osebe dostatocná na zamietnutie tvrdenia Komisie, podla ktorého pán B. I. zastupoval spolocnost Sasol v predstavenstve, pretoze je nemyslitelné, aby v takom prípade mohol ihned po skoncení svojho mandátu zacat zastupovat spolocnost Vara v dozornej rade. 74 Napokon treba uviest, ze v liste z 2. februára 1995 adresovanom vsetkým zamestnancom spolocnosti HOS páni Schümann a B. I. informovali uvedených zamestnancov o rokovaniach, ktoré v tom case viedli so spolocnostou Sasol. Uviedli v nom: "V budúcnosti budeme môct uplatnovat nás vplyv na [nové vedenie spolocného podniku], tak ako sme to robili v minulosti". 75 Vseobecný súd na základe toho konstatuje, ze zalobkyne vo fáze správneho konania predlozili dôkazy postacujúce na preukázanie, ze pán B. I. udrziaval úzke vztahy so skupinou Vara a pánom Schümannom, ze sa mohol stotoznit so specifickými obchodnými záujmami spolocnosti Vara, najmä z dôvodu svojho postavenia komanditistu, a ze Vara mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na rozhodnutia predstavenstva spolocného podniku z dôvodu kumulácie funkcií pánom B. I., co mohlo viest k zosúladeniu obchodnej politiky spolocnosti Schümann Sasol International s obchodnou politikou spolocnosti Vara. 76 V dôsledku toho sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked v rámci svojej analýzy nezohladnila tento súbor relevantných dôkazov a v napadnutom rozhodnutí iba zdôraznila, ze vymenovanie pána B. I. bolo prejavom vôle spolocnosti Sasol. Taká prezentácia poskytuje skreslený obraz o relevantných okolnostiach vo veci a nesplna kritérium, podla ktorého musí byt zodpovednost za porusenie clánku 81 ES preukázaná na základe presných a zhodujúcich sa dôkazov a Komisia musí nestranne zohladnit vsetky právne a skutkové okolnosti, ktoré jej boli predlozené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 59 az 63; pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, [21]C-450/98 P, Zb. s. I-3947, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 77 Tvrdenia Komisie nemôzu spochybnit tento záver. 78 Po prvé Komisia sa odvoláva na skutocnost, ze Sasol vyjadrila svoj súhlas s vymenovaním pána B. I. za predsedu predstavenstva. 79 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla stanov spolocnosti Schümann Sasol International a dohody akcionárov vsetkých clenov predstavenstva a jeho predsedu musí dozorná rada na základe jednomyselného hlasovania vymenovat zástupcov spolocností Vara a Sasol. Na jednej strane muselo preto zlozenie predstavenstva vyjadrovat dohodu medzi dvoma materskými spolocnostami, t. j. vôlu kazdej z nich. Na druhej strane aj Vara musela dat svoj súhlas s vymenovaním clenov ustanovených spolocnostou Sasol, ktorých Komisia povazovala za zástupcov spolocnosti Sasol. 80 V dôsledku toho skutocnost, ze Sasol dala svoj súhlas s vymenovaním pána B. I. za predsedu predstavenstva, neumoznuje ani konstatovat, ze tento pán zastupoval obchodné záujmy spolocnosti Sasol nad rámec toho, co je potrebné v rámci riadnej správy spolocného podniku vo vlastníctve dvoch materských spolocností, ani vyvrátit dôkazy, ktoré predlozili zalobkyne a ktoré smerujú k preukázaniu, ze Vara uplatnovala v predstavenstve vplyv prostredníctvom rozhodovacej právomoci pána B. I. 81 Po druhé treba uviest, ze jediným konkrétnym dôkazom, o ktorý oprela Komisia svoj záver a podla ktorého pán B. I. nezastupoval spolocnost Vara, ale jeho vymenovanie odrázalo vôlu spolocnosti Sasol, je vyhlásenie spolocnosti Vara z 11. októbra 2007, spomenuté v bode 66 vyssie. 82 Podla Komisie je toto vyhlásenie mimoriadne vierohodné, pretoze bolo zaslané ako odpoved na ziadost Komisie o informácie. Vara vsak mala primárny záujem na správnom opísaní situácie, kedze nesprávne vyhlásenie by mohlo byt sankcionované procesnou pokutou, ako stanovuje clánok 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 83 V tomto ohlade treba uviest, ze prvá strana odpovede z 11. októbra 2007 na ziadost o informácie obsahujúca predmetné vyhlásenie naznacuje, ze osobou zodpovednou za odpovede bol v prvom rade pán B. I. Rovnako je nesporné, ako tvrdia zalobkyne, ze v tom case bol pán B. I. stále komanditistom spolocnosti Vara. 84 Okrem toho treba konstatovat, ze Komisia ani vo svojej ziadosti o informácie adresovanej spolocnosti Vara, ani v napadnutom rozhodnutí nevymedzila, co rozumie pod pojmom "zastupovanie". Vzhladom na to, ze pán B. I. nemal formálny mandát zastupovat spolocnost Vara v predstavenstve spolocného podniku, Vara preto mohla vo svojom vyhlásení potvrdit neexistenciu zastúpenia bez toho, aby riskovala procesnú pokutu. 85 Okrem toho treba zdôraznit, ze preskúmanie organizacných vztahov medzi spolocným podnikom a materskou spolocnostou sa nemusí týkat otázky zastúpenia materskej spolocnosti vyplývajúceho z formálneho mandátu, ktorý táto materská spolocnost dala vedúcemu zamestnancovi tejto spolocnosti. Relevantnejsie je zohladnit zastupovanie obchodných záujmov materskej spolocnosti v sirsom zmysle slova (pozri bod 35 vyssie) a vplyv na rozhodnutia orgánov spolocného podniku s cielom zosúladit obchodnú politiku uvedeného podniku s obchodnou politikou materskej spolocnosti, o com svedcí najmä kumulácia funkcií vo vedení materskej spolocnosti a spolocného podniku, ako aj podiel na základnom imaní materskej spolocnosti vo vlastníctve vedúceho zamestnanca spolocného podniku (pozri bod 44 vyssie). 86 Vzhladom na to treba tiez uviest, ze otázka zastupovania obchodných záujmov materskej spolocnosti v predstavenstve spolocného podniku nie je jednoduchou skutocnostou, ktorej popretie môze dôvodne viest k ulozeniu procesnej pokuty, okrem prípadu skreslenia skutkových okolností. Naopak táto otázka podlieha posúdeniu, ktoré musí Komisia vykonat tak, ze nestranne zohladní vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti predlozené materskými spolocnostami s casto opacnými záujmami, ktoré ich vedú k zdôrazneniu jednej alebo druhej relevantnej skutocnosti. Navyse treba uviest, ze v prejednávanom prípade Komisia neulozila ani spolocnosti Sasol, ani spolocnosti Vara procesnú pokutu, hoci v tejto súvislosti predlozili úplne protichodné vyhlásenia. 87 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba preskúmat, ci by sa nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia pri skúmaní úlohy pána B. I. (pozri bod 76 vyssie), mohlo dotknút posúdenia vplyvu, ktorý uplatnovala Sasol na predstavenstvo spolocnosti Schümann Sasol International. O urcovaní rozhodnutí predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International 88 Zalobkyne tvrdia, ze spolocnosti Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany nemohli z dôvodu dominantnej úlohy clenov predstavenstva zastupujúcich spolocnost Vara, predovsetkým úlohy pána B. I., urcovat rozhodnutia uvedeného predstavenstva. 89 V prvom rade treba uviest, ze pán B. I. vo svojom oznámení zo 6. júna 1995 urceného spolupracovníkom spolocnosti Schümann Sasol (neskôr Schümann Sasol International) opísal úlohy predstavenstva spolocného podniku. Spresnil, ze "popri koordinácii cinnosti predstavenstva si ponechal zodpovednost za marketing, predaj a nákup, ako aj kontrolu dcérskych spolocností", zatial co pán D. S. R (zo spolocnosti Sasol) si ponechal svoje pracovné miesto v Juznej Afrike a zaoberal sa výrobou a technickými aspektmi. Pán B. I. tiez uviedol, ze tretí clen bol pridelený do Hamburgu (Nemecko). 90 Treba konstatovat, ze rozhodovacie právomoci pána B. I. sú nepriamymi dôkazmi o jeho ústrednej úlohe v rámci predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International. 91 V druhom rade treba uviest, ze páni B. I. a Schümann v liste z 2. februára 1995, ktorý adresovali vsetkým zamestnancom spolocnosti HOS, upozornili na to, ze môzu ovplyvnovat nové vedenie spolocného podniku rovnako, ako v minulosti, ked bola spolocnost Vara jediným akcionárom spolocnosti HOS (pozri bod 74 vyssie). 92 Z tohto listu tiez vyplýva, ze podla ocakávaní pána B. I a pána Schümanna, mohli pán Schümann a spolocnost Vara prostredníctvom pána B. I. zohrávat ústrednú úlohu pri riadení spolocnosti Schümann Sasol International. 93 V tretom rade treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nespomenula nijakú skutocnost, ktorá by mohla preukázat, ze Sasol mohla napriek rozhodovacím právomociam pána B. I. a jeho rozhodujúcemu hlasu v prípade rovnosti hlasov, ktorý vyplýva z jeho postavenia predsedu, jednostranne urcovat rozhodnutia predstavenstva v prípade, ked sa potvrdilo, ze pán B. I. v skutocnosti zastupoval v predstavenstve spolocnosti Schümann spolocnost Vara a pána Schümanna. 94 V stvrtom rade taká schopnost spolocnosti Sasol urcovat rozhodujúcim spôsobom rozhodnutia predstavenstva vôbec nevyplýva zo skutocností týkajúcich sa rôznych zlození predstavenstva, ktoré zalobkyne predstavili pocas správneho konania. 95 V období medzi 2. májom a 31. októbrom 1995 boli clenmi predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International pán B. I. a pán D. S. R., zástupca spolocnosti Sasol. Ako správne uvádzajú zalobkyne, pán B. I. mohol v predstavenstve presadzovat svoje vlastné rozhodnutia z dôvodu svojho rozhodujúceho hlasu. 96 V období od 1. novembra 1995 do 30. júna 2001 predstavenstvo spolocnosti Schümann Sasol International tvorili jeho predseda - pán B. I., páni D. S. R. a H. G. B. Zalobkyne sa domnievajú, ze posledný uvedený bol zástupcom spolocnosti Vara, zatial co Komisia zastáva názor, ze zastupoval spolocnost Sasol. 97 Je potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala otázku, ci pán H. G. B. skutocne zastupoval obchodné záujmy jednej alebo druhej spolocnosti. Okrem toho existujú indície, podla ktorých pán H. G. B. zastupoval záujmy spolocnosti Vara (pozri bod 99 vyssie). V dôsledku toho neumoznuje toto zlozenie predstavenstva prijat záver, ze Sasol jednostranne urcovala rozhodnutia spolocnosti Vara. 98 V období medzi 1. júlom 2001 a 16. májom 2002 bol pán D. S. R. (zo spolocnosti Sasol) predsedom predstavenstva, pricom dalsím clenom bol pán H. G. B. 99 Najskôr treba uviest, ze toto zlozenie predstavenstva svedcí o tom, ze pán H. G. B. bol zástupcom spolocnosti Vara. Nie je totiz dôvodné domnievat, ze by Vara, ktorá vlastnila tretinu základného imania spolocnosti Schümann Sasol International, súhlasila s tým, ze by sa predstavenstvo skladalo výlucne zo zástupcov spolocnosti Sasol. 100 Zalobkyne tvrdia, ze pocas tohto obdobia sa vsetky rozhodnutia predstavenstva prijímali jednomyselne. 101 Treba zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu v súvislosti s predmetným obdobím. Kedze celá zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil spolocný podnik, bola pripísaná iba spolocnosti Sasol, prinálezalo Komisii, aby preukázala, ze Sasol jednostranne uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Schümann Sasol International (pozri bod 54 vyssie). 102 Treba vsak pripomenút (pozri bod 52 vyssie), ze jednomyselné prijímanie rozhodnutí v predstavenstve svedcí o úzkej spolupráci zástupcov materských spolocností, a tým o spolocnom riadení spolocného podniku, co je znakom spolocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu a nie uplatnovania rozhodujúceho vplyvu jedinou z materských spolocností (pozri v tomto zmysle rozsudky Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 137 a 138, a Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 194). 103 Toto zlozenie predstavenstva preto nemôze vôbec podporovat záver, podla ktorého Sasol jednostranne urcovala rozhodnutia spolocnosti Schümann Sasol International. 104 Napokon v období od 17. mája do 24. septembra 2002 boli clenmi predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International páni D. S. R., H. G. B. a C. D. I. 105 Zalobkyne tvrdia, ze poslední dvaja clenovia predstavenstva uvedení vyssie boli zástupcami spolocnosti Vara, takze mohli pána D. S. R aj v postavení predsedu uviest do mensinového postavenia. 106 Treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaké preskúmanie týkajúce sa uplatnovania rozhodujúceho vplyvu jednou alebo druhou materskou spolocnostou prostredníctvom pánov H. G. B. a C. D. I., ani vseobecnú prezentáciu týchto clenov predstavenstva. Okrem toho existujú nepriame dôkazy smerujúce k preukázaniu, ze pán H. G. B. zastupoval záujmy spolocnosti Vara (pozri bod 99 vyssie). Z napadnutého rozhodnutia preto nevyplýva, ze by Sasol mohla pocas predmetného obdobia prostredníctvom svojich zástupcov v predstavenstve jednostranne urcovat jeho rozhodnutia. 107 Vzhladom na predchádzajúce preskúmanie treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze by Sasol vzhladom na rozhodovaciu právomoc pána B. I. a ostatných clenov predstavenstva, ktorí sa mohli spájat so spolocnostou Vara, skutocne jednostranne urcovala obsah rozhodnutí predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International prostredníctvom clenov, ktorí zastupovali jej obchodné záujmy, a dohliadala na zosúladenie správania spolocnosti Schümann Sasol International so svojím správaním. Napadnuté rozhodnutie navyse neobsahuje priame dôkazy (pozri bod 44 vyssie), na základe ktorých by bolo mozné preukázat taký rozhodujúci vplyv spolocnosti Sasol. O relevantnosti prevádzkového riadenia 108 Komisia poukazuje na skutocnost, ze predstavenstvo spolocnosti Schümann Sasol International bolo poverené správou bezných zálezitostí tejto spolocnosti. Podla rozsudku Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia (T-1125/05, Zb. s. II-5049, body 63 az 65, 82 a 83) je vsak prevádzkové riadenie dcérskej spolocnosti irelevantné pri posudzovaní existencie hospodárskej jednoty medzi dcérskou spolocnostou a jej materskou spolocnostou, kedze konotrla uplatnovaná vo vztahu k obchodnej politike stricto sensu nie je podmienkou nevyhnutnou na prijatie záveru, ze materská spolocnost tvorí s dcérskou spolocnostou jeden podnik. Naopak stacilo by, ze materská spolocnost hrá významnú úlohu pri otázkach, ktoré vymedzujú obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. 109 Treba zdôraznit, ze rozsudok, na ktorý sa odvoláva Komisia, sa týka faktickej situácie, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti. 110 Je nesporné, ze otázka prevádzkového riadenia môze byt irelevantná v rozsahu, v akom ide o dcérsku spolocnost v 100 % vlastníctve jedinej materskej spolocnosti, kedze preukázanie prevádzkovej nezávislosti dcérskej spolocnosti nemôze samo osebe vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (pozri judikatúru citovanú v bode 153 nizsie). 111 V prípade jediného akcionára vsak vsetky rozhodnutia - vrátane tých, ktoré sa týkajú prevádzkového riadenia dcérskej spolocnosti - prijímajú vedúci zamestnanci, ktorých ustanovuje a menuje bud priamo alebo nepriamo (prostredníctvom orgánov, ktorých clenov ustanovila materská spolocnost) jediná materská spolocnost. Rovnako v prípade neexistencie dalsieho akcionára sú jedinými obchodnými záujmami, ktoré sa prejavujú v rámci dcérskej spolocnosti, v zásade obchodné záujmy jediného akcionára. Komisia tak môze predpokladat skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu aj v prípade, ked prevádzkové riadenie dcérskej spolocnosti vykonávajú vedúci zamestnanci nezávisle. 112 Naproti tomu v prípade spolocných podnikov existuje pluralita akcionárov a rozhodnutia orgánov spolocného podniku sú prijímané clenmi zastupujúcimi obchodné záujmy jednotlivých materských spolocností, ktoré sa môzu zhodovat, ale takisto rozchádzat. V dôsledku toho je relevantná otázka, ci materská spolocnost uplatnovala skutocný rozhodujúci vplyv na prevádzkové riadenie spolocného podniku, a to najmä prostredníctvom vedúcich zamestnancov, ktorých ustanovila a/alebo ktorí zároven zastávajú riadiace funkcie v materskej spolocnosti. 113 Napokon treba pripomenút, ze Vseobecný súd v rozsudkoch Fuji Electric/Komisia, uz citovanom v bode 44 vyssie (bod 195), a General Technic-Otis a i./Komisia, uz citovanom v bode 30 vyssie (body 112 az 117), podrobne preskúmal spôsoby prijímania rozhodnutí patriacich do prevádzkového riadenia, aby posúdil uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu zalobkynami v uvedených veciach vzhladom na správanie ich spolocných podnikov na trhu. 114 V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého je urcovanie obchodnej politiky stricto sensu spolocného podniku jeho materskou spolocnostou irelevantné pri skúmaní existencie hospodárskej jednoty medzi nimi. Záver o predstavenstve spolocnosti Schümann Sasol International 115 Po prvé treba pripomenút, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho posúdenia pri preskúmaní úlohy pána B. I. (pozri bod 76 vyssie). Nie je vylúcené, ze v prípade neexistencie tohto pochybenia by dospela k záveru, ze Vara uplatnovala rozhodujúci vplyv na rozhodnutia predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International pocas podstatnej casti obdobia spolocného podniku. Po druhé Komisia vôbec nepreukázala, ze by Sasol skutocne jednostranne urcovala obsah rozhodnutí predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International (pozri bod 107 vyssie). Po tretie treba zdôraznit, ze vplyv uplatnovaný na rozhodnutia predstavenstva spolocného podniku je v plnej miere relevantný z hladiska pripísatelnosti zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustil tento spolocný podnik, jeho materským spolocnostiam (pozri bod 114 vyssie). O dozornej rade a valnom zhromazdení spolocnosti Schümann Sasol International 116 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemohla platne prijat záver, ze rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovala rozhodnutia prijaté dozornou radou a valným zhromazdením spolocnosti Schümann Sasol International z dôvodu rozhodujúcich právomocí spolocnosti Vara. 117 Treba uviest, ze skutocnosti, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 473 a 474 napadnutého rozhodnutia, naznacujú, ze tak Sasol, ako aj Vara mohli blokovat vsetky rozhodnutia valného zhromazdenia a dozornej rady spolocnosti Schümann Sasol International s výnimkou rozhodnutí, na ktoré sa uplatnuje clánok 1.5 dohody akcionárov. 118 Spomedzi rozhodnutí uvedených v clánku 1.5 dohody akcionárov jedine schvalovanie investícií patrí podla konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podla nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([22]Ú. v. EÚ C 95, 2008, s. 1) do kategórie strategických obchodných rozhodnutí, ktoré sa týkajú spolocného podniku. 119 Okrem toho treba uviest, ze podla bodu 69 konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podla nariadenia Rady c. 139/2004 sú velmi dôlezité práva veta týkajúce sa rozhodnutí o vymenovaní a prepustení vrcholového manazmentu a o schvalovaní rozpoctu spolocného podniku. Rovnako sa tam spresnuje, ze právomoc spolurozhodovat o struktúre vrcholového manazmentu (napr. o clenoch predstavenstva), zvycajne poskytuje vlastníkovi právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku podniku. To isté platí v súvislosti s rozhodnutiami o rozpocte, kedze rozpocet urcuje presný rámec cinností spolocného podniku, a najmä investícií, ktoré môze realizovat. 120 Podla právnych predpisov a ustanovení dohôd upravujúcich fungovanie spolocného podniku Schümann Sasol International vsak Sasol Holding in Germany mala právomoc jednostranne urcovat iba rozhodnutia týkajúce sa schvalovania investícií a nie najvýznamnejsie strategické rozhodnutia, a to tie, ktoré sa týkajú rozpoctu, vymenovávania a odvolávania vedúcich zamestnancov, ani rozhodnutia týkajúce sa plánu podniku. 121 Komisia preto vo svojej abstraktnej analýze zalozenej na právnej úprave a ustanoveniach upravujúcich fungovanie spolocného podniku (pozri bod 49 vyssie) nepreukázala, ze by Sasol mohla v rámci dozornej rady a valného zhromazdenia spolocnosti Schümann Sasol International sama urcovat vsetky strategické rozhodnutia týkajúce sa tejto spolocnosti. Naopak z abstraktnej analýzy vyplýva, ze podstatnú cast uvedených rozhodnutí mali prijímat spolocne spolocnosti Sasol Holding in Germany a Vara. 122 Okrem toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaký dôkaz, ktorý by sa zakladal na konkrétnych skutocnostiach (pozri bod 50 vyssie), z ktorých by vyplývalo, ze Sasol Ltd a Sasol Holding in Germany skutocne samy, napriek blokovacej právomoci spolocnosti Vara, urcovali strategické obchodné rozhodnutia spolocného podniku Schümann Sasol International. 123 Vzhladom na uvedené skutocnosti Vseobecný súd zastáva názor, ze Komisia nepreukázala, ze by Sasol jednostranne urcovala podstatnú cast rozhodnutí dozornej rady a valného zhromazdenia spolocnosti Schümann Sasol International, a to najmä strategických obchodných rozhodnutí týkajúcich sa rozpoctu, podnikového plánu a vymenovania vrcholového manazmentu tohto podniku. O skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Sasol Holding in Germany na správanie spolocnosti Schümann Sasol International na trhu 124 Treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 475 napadnutého rozhodnutia "vzhladom na situáciu opísanú v odôvodneniach 472 az 474 a najmä na schopnost spolocnosti Sasol presadit svoju vôlu v rámci významných strategických rozhodnutí, aké sú uvedené v clánku 1.5 dohody akcionárov o hlasovacích právach (napríklad schvalovanie kapitálových investícií), v prípade, ze nebolo mozné dosiahnut konsenzus, treba spolocnost Sasol povazovat za subjekt, ktorý skutocne ovládal spolocný podnik". V odôvodnení 481 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, ze "ovládanie spolocného podniku spolocnostou Sasol bolo preukázané" a ze "skutkové dôkazy preukazujú uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu" spolocnostou Sasol Holding in Germany na spolocnost Schümann Sasol International. 125 Z uvedenej analýzy vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze by Sasol jednostranne urcovala rozhodnutia predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International a podstatnú cast strategických rozhodnutí prijímaných valným zhromazdením a dozornou radou tohto podniku (pozri body 115 a 123 vyssie). 126 Rovnako treba pripomenút, ze Komisia prostredníctvom priamych dôkazov nepreukázala uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnostami Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd na obchodné správanie spolocnosti Schümann Sasol International. 127 V dôsledku toho analýza Komisie vedúca k pripísaniu zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Schümann Sasol, dcérska spolocnost Schümann Sasol International, spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd obsahuje nesprávne posúdenie. Je preto potrebné vyhoviet prvému zalobnému dôvodu a zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd pripisuje zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol. 128 Napadnuté rozhodnutia tak treba zrusit v rozsahu, v akom Komisia konstatovala, ze v období pred 1. júlom 2002 sa spolocnosti Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd zúcastnili na porusení. O návrhu zalobkýn na vykonanie dôkazov 129 Zalobkyne navrhujú, aby bol pán C. D. I. (súcasný clen správnej rady spolocnosti Sasol Wax International) vypocutý ako svedok v súvislosti so skutocnostou, ze v období spolocného podniku bolo základné smerovanie stratégie a obchodných operácií spolocnej struktúry stanovované spolocnostou Vara prostredníctvom pána Schümanna a pána B. I. 130 Vzhladom na predchádzajúcu analýzu Vseobecný súd usudzuje, ze toto svedectvo nie je potrebné, takze návrh na vykonanie dôkazov sa zamieta. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie týkajúce sa obdobia Sasol spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International 131 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nezákonne pripísala zodpovednost za správanie spolocnosti Sasol Wax jej materskej spolocnosti, Sasol Wax International, materskej spolocnosti poslednej uvedenej spolocnosti, Sasol Holding in Germany, a hlavnej materskej spolocnosti skupiny, Sasol Ltd, pokial ide o obdobie Sasol trvajúce od 1. júla 2002 do 28. apríla 2005. O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o moznost pripísat porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti výlucne na základe domnienky zalozenej na vlastníctve 100 % podielu na základnom imaní 132 V odôvodnení 494 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila: "Z judikatúry vyplýva, ze Komisia sa môze domnievat, ze materské spolocnosti uplatnujú rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, ktoré sú v ich 100 % vlastníctve. V prípade uplatnenia takejto domnienky, ako to je v tomto prípade, pokial ide o spolocnosti Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Ltd, materským spolocnostiam prinálezí vyvrátit domnienku predlozením dôkazov, ze ich dcérska spolocnost rozhodovala o svojom správaní na trhu nezávisle." 133 Podla zalobkýn sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze uplatnila nesprávnu právnu normu. Nijaký platný právny základ neumoznuje domnievat sa, ze 100 % podiel sám osebe stací na prijatie záveru, ze materská spolocnost je zodpovedná za kartel, na ktorom sa zúcastnila jej dcérska spolocnost. Taká domnienka je v rozpore so zásadou osobnej právnej zodpovednosti a s prezumpciou neviny. 134 Treba pripomenút, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak môze táto materská spolocnost uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Na existenciu domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti. Následne Komisia môze povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 60 a 61 a tam citovanú judikatúru). 135 Okrem toho podla judikatúry domnienka zodpovednosti zalozená na vlastníctve celého základného imania spolocnostou v inej spolocnosti sa uplatnuje nielen v prípade, ak existuje priamy vztah medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, ale aj v prípade, ako to je v prejednávanej veci, ked je tento vztah nepriamy vzhladom na existenciu prostrednej spolocnosti (rozsudok Súdneho dvora z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, [23]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 90). 136 Komisia sa preto nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdila, ze v prípade, ak materská spolocnost vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, sa môze domnievat, ze uvedená materská spolocnost, ako aj nepriame materské spolocnosti, skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. 137 V prípade, ze nebola domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na dcérsku spolocnost vyvrátená, Komisia môze preukázat, ze dcérska spolocnost, ako aj priame a nepriame materské spolocnosti, sú súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a v dôsledku toho tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bode 31 vyssie. Skutocnost, ze materské spolocnosti a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materským spolocnostiam bez toho, aby bolo potrebné preukázat ich osobnú úcast na porusení (pozri judikatúru citovanú v bode 36 vyssie). 138 Taký postup nie je v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti. Spolocnosti Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd boli totiz osobne sankcionované za porusenie, ktorého sa mali osobne dopustit z dôvodu úzkych hospodárskych a právnych väzieb, ktoré ich spájali so spolocnostou Sasol Wax a ktoré vyplývali z vlastníctva celého základného imania poslednej uvedenej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 34). 139 Pokial ide o údajné porusenie zásady prezumpcie neviny, treba pripomenút, ze podla tejto zásady sa kazdá obvinená osoba povazuje za nevinnú, az kým jej vina nie je zákonným spôsobom preukázaná. Tejto zásade teda odporuje akékolvek formálne konstatovanie a dokonca aj akékolvek naznacenie zodpovednosti osoby obvinenej z daného porusenia v rozhodnutí, ktorým sa koncí konanie, bez toho, aby táto osoba mohla vyuzit vsetky záruky bezne poskytované pri výkone práva na obhajobu v rámci konania, ktoré riadne prebieha a v rámci ktorého je vydané rozhodnutie o veci samej (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, [24]T-474/04, Zb. s. II-4225, bod 76). 140 Uplatnenie zásady prezumpcie neviny v oblasti práva hospodárskej sútaze sa musí prispôsobit skutocnosti, ze na rozdiel od trestného konania, ktoré sa nevyhnutne týka osoby s procesnou spôsobilostou (fyzická alebo právnická osoba), právo hospodárskej sútaze sa uplatní na podnik, ktorý predstavuje hospodársku jednotku prípadne zlozenú z viacerých právnických osôb. Okrem toho spolocnosti na cele skupiny majú volnost reorganizovat svoje vnútorné struktúry, a to najmä vytvorením spolocností, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu v prípade niektorých cinností. 141 Za takých okolností, aby bol zachovaný potrebný úcinok práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, samotná skutocnost, ze materská spolocnost je 100 % alebo takmer 100 % vlastníkom dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na porusení, môze Komisii stacit, aby zalozila zodpovednost tejto materskej spolocnosti. Ak bola raz táto výhrada Komisiou oznámená, materskej spolocnosti prinálezí predlozit dôkazy o opaku, aby preukázala neexistenciu hospodárskej jednoty medzi nou a jej dcérskou spolocnostou. Komisia sa v prejednávanom prípade riadila týmto prístupom, ked pozorne preskúmala dôkazy predlozené zalobkynami, cím dodrzala zásadu prezumpcie neviny. 142 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na údajne nesprávnom konstatovaní absencie vyvrátenia domnienky 143 Zalobkyne sa domnievajú, ze prostredníctvom dôkazov uvedených v ich odpovediach na oznámenie o výhradách preukázali, ze Sasol Wax International v skutocnosti neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Sasol Wax, pretoze nezasahovala ani do strategických obchodných rozhodnutí, ani do jej prevádzkového riadenia. O napadnutom rozhodnutí 144 Co sa týka dôkazov predlozených zalobkynami v rámci ich odpovedí na oznámenie o výhradách, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla: "... (498) Co sa týka konatelov, ako aj zlozenia a úlohy dozornej rady spolocnosti Sasol Wax GmbH, Sasol uznáva, ze Sasol Wax International AG mala právo ustanovovat konatelov a clenov dozornej rady spolocnosti Sasol Wax GmbH. Rovnako je potvrdené, ze viacerí clenovia dozornej rady spolocnosti Sasol Wax GmbH boli v priebehu rokov clenmi správnej rady spolocnosti Sasol Wax International AG. Sasol vsak tvrdí, ze tieto skutocnosti sú nepodlozené, pretoze správna rada nehrala významnú úlohu (nijaká skutocná kontrola riadenia a/alebo stratégie spolocnosti Sasol Wax GmbH), ovládali ju bývalí zamestnanci spolocnosti Vara a neuplatnovala nijaký vplyv na správanie spolocnosti Sasol Wax GmbH. V prvom rade na to, aby bolo bezpredmetné vediet, ci Sasol International AG bola nadalej závislá od bývalých zamestnancov spolocnosti Vara, stací, ze mala právo ustanovovat konatelov a clenov správnej rady. V druhom rade, co sa týka úlohy dozornej rady, stanovy obsahujú zoznam urcitých otázok, v prípade ktorých má právomoc dozorná rada, napríklad ustanovovanie, odvolávanie a kontrola vedenia, schvalovanie úctovných závierok a rozpoctu, schvalovanie investícií nad 0,5 milióna eur a zmeny týkajúce sa obchodnej organizácie. Hoci Sasol tvrdí, ze nijaká z týchto právomocí nezohrávala významnú úlohu v obchodnom správaní spolocnosti Sasol Wax GmbH, ze nikdy neexistoval príklad okolností, kedy by dozorná rada uplatnovala akýkolvek vplyv na riadenie cinností spolocnosti Sasol Wax GmbH, a ze konatelia spolocnosti Sasol Wax GmbH zvycajne rozhodovali o podstatných opatreniach týkajúcich sa strategického obchodného správania spolocnosti Sasol Wax GmbH bez toho, aby si vyziadali súhlas dozornej rady, právomoci priznané dozornej rade preukazujú, ze bolo stanovené, ze dozorná rada skutocne hrá strategickú a financnú úlohu a uplatnuje rôzne zodpovednosti týkajúce sa správy bezných zálezitostí spolocnosti, ktorú obvykle riadi správna rada a konatelia spolocnosti. (499) Sasol tiez tvrdí neexistencia vplyvu spolocnosti Sasol Wax International AG potvrdzuje skutocnost, ze zástupcovia spolocnosti Sasol, ktorí sa zúcastnili na technických stretnutiach, boli aj nadalej bývalí zamestnanci spolocnosti Vara a ze riaditelia obchodných útvarov, ktorých cinnosti boli dotknuté technických stretnutiami, neudrziavali nijaký vztah so spolocnostou Sasol Ltd. Pokial ide o správanie tzv. bývalých zamestnancov spolocnosti Vara, tieto osoby boli v case, ked sa dopustili protiprávnych cinností, zamestnancami skupiny Sasol, a skutocnost, ze boli bývalými zamestnancami spolocnosti Vara alebo ze ich priamym zamestnávatelom bola dcérska spolocnost spolocností Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH alebo Sasol Ltd, je bezpredmetná v rozsahu, v akom mozno preukázat, ze materské spolocnosti uplatnovali na túto dcérsku spolocnost rozhodujúci vplyv." Vseobecné pripomienky 145 Podla judikatúry na úcely vyvrátenia domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie jej dcérskej spolocnosti, ako je opísaná v bode 134 vyssie, zalobkyniam prinálezí predlozit vsetky skutocnosti týkajúce sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb existujúcich medzi spolocnostami Sasol Wax a Sasol Wax International, o ktorých sa domnievajú, ze môzu preukázat, ze netvoria jednu hospodársku jednotku. Vseobecný súd musí totiz pri svojom posúdení zohladnit vsetky predlozené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môzu lísit v závislosti od charakteristík kazdej veci (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 65, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaným v bode 30 vyssie, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Eni/Komisia, [25]T-39/07, Zb. s. II-4457, bod 95). 146 Predmetná domnienka spocíva v konstatovaní, podla ktorého na jednej strane spolocnost, ktorá vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti, môze - okrem výnimocných okolností - len vzhladom na tento podiel na základnom imaní uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, a na druhej strane neexistenciu skutocného uplatnovania tohto vplyvu mozno za bezných okolností najúcinnejsie zistovat v prípade subjektov, voci ktorým bola táto domnienka uplatnená (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [26]C-521/00, Zb. s. I-8947, bod 60). 147 Navyse uplatnenie takej domnienky je odôvodnené skutocnostou, ze pokial je materská spolocnost jediným akcionárom dcérskej spolocnosti, disponuje vsetkými moznými nástrojmi, aby zaistila zosúladenie obchodného správania dcérskej spolocnosti so svojim obchodným správaním. Predovsetkým práve jediný akcionár je ten, ktorý v zásade urcuje rozsah samostatnosti dcérskej spolocnosti vypracovaním jej stanov, vyberá vedúcich zamestnancov a prijíma alebo schvaluje strategické obchodné rozhodnutia dcérskej spolocnosti, prípadne prostredníctvom prítomnosti svojich zástupcov v orgánoch dcérskej spolocnosti. Rovnako hospodárska jednota medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou je obvykle dalej zachovaná prostredníctvom povinností vyplývajúcich z práva spolocností clenských státov, akými sú vedenie konsolidovaných úctovných závierok, povinnost dcérskej spolocnosti informovat pravidelne o svojich cinnostiach materskú spolocnost, ako aj vyhotovovanie rocných úctovných závierok dcérskej spolocnosti valným zhromazdením, ktoré tvorí jediná materská spolocnost, co nevyhnutne vedie k tomu, ze materská spolocnost sleduje aspon zhruba obchodné cinnosti dcérskej spolocnosti. 148 Okrem toho treba zdôraznit, ze v prípade dcérskej spolocnosti v 100 % alebo takmer 100 % vlastníctve jedinej materskej spolocnosti, existuje v zásade jediný obchodný záujem a clenovia orgánov dcérskej spolocnosti sú ustanovovaní alebo vymenúvaní jediným akcionárom, ktorý im môze dávat pokyny prinajmensom neformálnym spôsobom a stanovovat im kritériá výkonnosti. V takom prípade preto medzi vedúcimi zamestnancami dcérskej spolocnosti a vedúcimi zamestnancami materskej spolocnosti nevyhnutne existuje vztah dôvery, pricom uvedení vedúci zamestnanci nevyhnutne konajú tak, ze zastupujú a podporujú iba existujúce obchodné záujmy, a to záujmy materskej spolocnosti (pozri tiez bod 35 vyssie). Jednotnost správania materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti na trhu je tak zabezpecená napriek akejkolvek samostatnosti priznanej vedúcim zamestnancom dcérskej spolocnosti, pokial ide o prevádzkové riadenie tejto dcérskej spolocnosti, ktoré patrí do urcovania jej obchodnej politiky stricto sensu. Okrem toho vo vseobecnosti práve jediný akcionár vymedzuje podla svojich vlastných záujmov spôsoby prijímania rozhodnutia dcérskej spolocnosti a rozhoduje o rozsahu prevádzkovej samostatnosti dcérskej spolocnosti, co môze zmenit z vlastnej vôle tým, ze zmení pravidlá upravujúce fungovanie dcérskej spolocnosti, alebo v rámci restrukturalizácie alebo dokonca vytvorením neformálnych struktúr prijímania rozhodnutia. 149 Pouzitie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na obchodné správanie jej dcérskej spolocnosti je tak odôvodnené v rozsahu, v akom sa týka typických situácií, pokial ide o vztahy medzi dcérskou spolocnostou a jej jedinou materskou spolocnostou, pricom je stanovené, ze skutocnost, ze jediná materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, v zásade zahrnuje jednotnost ich správania na trhu. 150 Nic to nemení na skutocnosti, ze dotknuté spolocnosti majú po tom, co im bolo dorucené oznámenie o výhradách, v plnej miere moznost preukázat, ze mechanizmy opísané v bodoch 147 a 148 vyssie, ktoré obvykle vedú k zosúladeniu obchodného správania dcérskej spolocnosti s obchodným správaním jej materskej spolocnosti, nefungovali riadne, v dôsledku coho bola hospodárska jednota skupiny narusená. O prevádzkovom riadení spolocnosti Sasol Wax 151 Zalobkyne sa domnievajú, ze preukázali, ze politikou skupiny Sasol bolo nezasahovat do samostatného správania jej dcérskej spolocnosti Sasol Wax. V tejto súvislosti poukazujú na oznámenie, ktoré 9. apríla 2001 podpísali vedúci zamestnanci spolocnosti Sasol Wax International. 152 Podla zalobkýn "zálezitostami patriacimi do beznej prevádzky sa mala zaoberat Sasol Wax... ako samostatný subjekt", zatial co "vízie, úlohy a stratégie" mala rozvíjat Sasol Wax International. Okrem toho konatelia spolocnosti Sasol Wax neboli nikdy konfrontovaní s uplatnením práva veta spolocnostou Sasol Wax International a vedúci zamestnanci spolocnosti Sasol Wax International si v rámci obdobia Sasol nespomínajú na nijaký pokyn urcený konatelom spolocnosti Sasol Wax. 153 V tejto súvislosti Vseobecný súd uz rozhodol, ze skutocnost, ze urcitá dcérska spolocnost má svoje vlastné miestne vedenie a vlastný majetok, sama osebe nepreukazuje, ze svoje správanie na trhu urcuje vo vztahu k svojim materským spolocnostiam samostatne. Rozdelenie úloh medzi dcérske spolocnosti a ich materské spolocnosti a najmä zverenie riadenia bezných cinností miestnemu vedeniu 100 % dcérskej spolocnosti je obvyklou praxou velkých podnikov zlozených z viacerých dcérskych spolocností, ktorých v poslednom rade vlastní hlavná materská spolocnost. V dôsledku toho v prípade vlastníctva celého alebo takmer celého základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na porusení, nemôzu dôkazy, ktoré boli v tejto súvislosti predlozené, vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou alebo hlavnou materskou spolocnostou na správanie dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Alliance One International/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, body 130 a 131). 154 Také riesenie navyse odôvodnujú úvahy uvedené v bodoch 35, 147 a 148 vyssie, z ktorých vyplýva, ze vedúci zamestnanci dcérskej spolocnosti v 100 % alebo takmer 100 % vlastníctve jedinej materskej spolocnosti konajú obvykle tak, ze zastupujú alebo podporujú jediné existujúce obchodné záujmy, a to záujmy jedinej materskej spolocnosti. Zabezpecujú tak súlad obchodného správania dcérskej spolocnosti s obchodným správaním zvysku skupiny v rámci uplatnovania svojich samostatných kompetencií. 155 Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn zalozené na prevádzkovej samostatnosti spolocnosti Sasol Wax, ktoré nepreukazujú, ze doslo k preruseniu hospodárskej jednoty medzi spolocnostami Sasol Wax a Sasol Wax International, treba zamietnut. O strategických obchodných rozhodnutiach 156 V prvom rade zalobkyne uvádzajú, ze Sasol Wax International nevyuzila svoju právomoc ustanovit konatelov spolocnosti Sasol Wax a nevymenila bývalé vedenie spolocnosti HOS. Sasol Wax riadili ako samostatnú hospodársku jednotku v rámci pokracovania tradície rodiny Schümannovcov traja konatelia, ktorí predtým pôsobili v spolocnosti HOS. Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí odmietla relevantnost tejto skutocnosti a usúdila, ze stacilo, aby mala Sasol Wax International právomoc ustanovit konatelov. 157 Treba uviest, ze také tvrdenie zamietol Vseobecný súd uz v rozsudku Alliance One/Komisia, uz citovanom v bode 35 vyssie (bod 137). Vzhladom na právomoc jediného spolocníka, v tomto prípade Sasol Wax International, vybrat konatelov spolocnosti Sasol Wax po nadobudnutí celého základného imania tejto spolocnosti, mozno ponechanie uvedených konatelov vo funkcii prisúdit iba rozhodnutiu jedinej materskej spolocnosti, pricom je znakom väzby týchto konatelov a tejto spolocnosti. Táto skutocnost preto nemôze vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie jej dcérskej spolocnosti. 158 V druhom rade zalobkyne zdôraznujú, ze predlozili zápisnice zo vsetkých stretnutí dozorných rád spolocností Sasol Wax a Sasol Wax International. Nijaký z týchto dokumentov neobsahoval náznak akéhokolvek významného vplyvu uplatnovaného na spolocnost Sasol Wax jej priamymi alebo nepriamymi materskými spolocnostami. Okrem toho konatelia spolocnosti Sasol Wax mali vo zvyku prijímat podnety, pokial ide o jej strategické obchodné správanie, bez toho, aby poziadali dozornú radu alebo spolocníkov o súhlas. Takým bol prípad dlhodobých zmlúv o dodávkach uzavretých so spolocnostami ExxonMobil a Shell, ktoré boli prerokované a uzavreté iba konatelmi spolocnosti Sasol Wax, pridelenia zamestnancov útvarov pre zisk spolocnosti Sasol Wax, ako aj programu znizovania nákladov a zadávanie zákaziek týkajúcich sa logistických sluzieb spolocnosti Sasol Wax tretím osobám. 159 Treba konstatovat, ze podnety konatelov spolocnosti Sasol Wax sa netýkajú strategických obchodných rozhodnutí, ktoré sú z hladiska posúdenia jednoty správania dcérskej spolocnosti a jej materskej spolocnosti na trhu, najvýznamnejsie, ako sú rozhodnutia týkajúce sa rozpoctu, podnikového plánu, velkých investícií alebo tiez vymenovanie vrcholového manazmentu. Zalobkyne tiez nespochybnujú, ze dozorná rada mala právomoc schválit rocnú úctovnú závierku spolocnosti Sasol Wax. 160 Vzhladom na uvedené úvahy preto treba prijat záver, ze tvrdenia zalobkýn nepreukazujú, ze by obvyklé mechanizmy zabezpecujúce jednotu správania materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti v 100 % vlastníctve, poskytujúce základ pre domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyv, boli narusené (pozri body 147 a 148 vyssie), takze Komisia mohla oprávnene preukázat existenciu hospodárskej jednotky zodpovedajúcej pojmu podnik, ako ho stanovuje clánok 81 ES. O nevyvrátitelnej povahe domnienky 161 Podla zalobkýn by sa domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie dcérskej spolocnosti stala za predpokladu, ze by bol prijatý záver, ze napriek vsetkým skutocnostiam, ktoré uviedli zalobkyne, by to nestacilo na jej vyvrátenie domnienky, nevyvrátitelnou, co by bolo v rozpore s clánkom 2 nariadenia c. 1/2003, povinnostou odôvodnenia, so zásadou osobnej zodpovednosti a s prezumpciou neviny. 162 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze tvrdenia zalobkýn, ktoré boli zhromazdené na úcely vyvrátenia predmetnej domnienky, opisujú obvyklé fungovanie velkého medzinárodného podniku, ktorého miestna jednotka, spolocnost Sasol Wax, je riadená konatelmi, ktorí boli ponechaní vo svojich funkciách rozhodnutím spolocnosti Sasol Wax International, jej 100 % materskej spolocnosti, ktorá sa tiez rozhodla delegovat právomoci urcovat obchodnú politiku stricto sensu na uvedených konatelov a ponechala si právomoc prijímat strategické obchodné rozhodnutia v rámci dozornej rady a valného zhromazdenia spolocnosti Sasol Wax. 163 Vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie jej dcérskej spolocnosti vsak nie je otázkou mnozstva a podrobnosti dôkazov v prípade, ked sa tieto dôkazy týkajú obvyklej situácie organizácie velkého nadnárodného podniku, v rámci ktorého sa právomoci v oblasti prevádzkového riadenia delegujú na vedúcich zamestnancov jeho miestnych jednotiek. Na úcely vyvrátenia tejto domnienky treba poukázat na neobvyklé situácie, ktoré preukazujú, ze napriek tomu, ze materské spolocnosti sú 100 % vlastníkmi základného imania svojich dcérskych spolocností, bola hospodárska jednota skupiny narusená, pretoze mechanizmus zabezpecujúci zosúladenie obchodného správania dcérskych a materských spolocností riadne nefungoval. 164 Zalobkyne vsak v tomto prípade takéto dôkazy nepredlozili. 165 Rovnako treba pripomenút, ze tak Súdny dvor, ako aj Vseobecný súd uz konstatovali, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie jej dcérskej spolocnosti nie je nevyvrátitelná. Podla judikatúry domnienka, aj ked je tazké ju vyvrátit, spadá do rozumných medzí, pokial je primeraná legitímne sledovanému cielu, pokial mozno predlozit dôkazy preukazujúce opak a pokial je zabezpecené právo na obhajobu (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 62 a tam citovaná judikatúra, a rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T-343/06, bod 54). Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 147 az 150 vyssie je takým prípad, pokial ide o domnienku týkajúcu sa existencie hospodárskej jednoty medzi dcérskou spolocnostou a jej jedinou materskou spolocnostou. 166 Výhradu zalobkýn zalozenú na nevyvrátitelnej povahe predmetnej domnienky treba preto zamietnut. Záver 167 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba prijat záver, ze Komisia správne usúdila, ze spolocnosti Sasol Wax a Sasol Wax International tvorili jednu hospodársku jednotku v zmysle judikatúry citovanej v bode 36 vyssie, pricom spolocnosti tvoriace túto jednotku mozno povazovat za solidárne zodpovedné za predmetné porusenie. 168 Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne neuviedli nijaké konkrétne tvrdenie, pokial ide o vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Sasol Holding in Germany na obchodné správanie spolocnosti Sasol Wax International alebo spolocnostou Sasol Ltd na obchodné správanie spolocnosti Sasol Holding in Germany. 169 Z tohto dôvodu treba zamietnut druhý zalobný dôvod v celom rozsahu. O návrhu zalobkýn na vykonanie dôkazu 170 Zalobkyne navrhujú, aby boli páni C. D. I. a R. G. S, konatelia spolocnosti Sasol Wax v období Sasol, vypocutí ako svedkovia v súvislosti so skutocnostou, ze ani Sasol Wax International, ani Sasol Ltd nedávali svojej dcérskej spolocnosti pokyny a ze Sasol Wax urcovala svoje obchodné správanie nezávisle. 171 Vzhladom na predchádzajúcu analýzu Vseobecný súd usudzuje, ze uvedené svedectvá nemôzu ovplyvnit otázku pripísania porusenia, ktorého sa dopustila Sasol Wax, spolocnostiam Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd. V dôsledku toho nie je potrebné vyhoviet návrhu zalobkýn na vykonanie dôkazu. 3. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa neexistencie solidárnej zodpovednosti spolocnosti Vara v období Schümann a v období spolocného podniku 172 Zalobkyne uvádzajú, ze v období Schümann spolocnost, ktorá sa priamo podielala na porusení, HOS, bola ovládaná spolocnostou Vara a v poslednom rade osobne pánom Schümannom. Takisto v období spolocného podniku spolocnost Vara tiez vykonávala spolocnú kontrolu nad prevádzkovým podnikom, spolocnostou Schümann Sasol. Komisia sa tým, ze spolocnosti Vara nepripísala zodpovednost za konania spolocností HOS a Schümann Sasol a uplatnila výlucne solidárnu zodpovednost spolocnosti Sasol za obdobie spolocného podniku, dopustila diskriminácie spolocnosti Sasol vo vztahu k spolocnosti Vara. 173 Komisia vôbec nevysvetlila dôvody, pre ktoré zaobchádzala rozdielne na jednej strane so spolocnostou Sasol a na druhej strane so spolocnostou Vara/Hans-Otto Schümann. Zalobkyne okrem toho pripomínajú zásady vyplývajúce z rozsudku HFB a i./Komisia, uz citovaného v bode 33 vyssie (bod 105). 174 Tento postup Komisie vázne ohrozil opravné prostriedky, ktorými disponujú spolocnosti Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International na úcely podania regresnej zaloby proti pánovi Schümannovi a/alebo spolocnosti Vara, pretoze Sasol by musela preukázat, ze sa pán Schümann a spolocnost Vara podielali na porusení. Také preukázanie by vsak bolo osobitne tazké, kedze zalobkyne by museli vysvetlit dôvody, pre ktoré Komisia nezohladnila zodpovednost ani spolocnosti Vara, ani pána Schümanna. Okrem toho konstatovanie solidárnej zodpovednosti spolocnosti Vara a pána Schümanna bolo pre spolocnost Sasol o to viac významnejsie, kedze kartel bol vytvorený najmä spolocnostou HOS a pánom Schümannom v case, ked Sasol nevykonávala nijakú cinnost v európskom sektore parafínových voskov. 175 Napokon z dôvodu absencie konstatovania solidárnej zodpovednosti spolocnosti Vara Komisia neuplatnila vo vztahu k obratu spolocnosti Vara hornú hranicu 10 % stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 176 Komisia poukazuje na to, ze disponuje mierou volnej úvahy na rozhodnutie o tom, ktorý subjekt podniku povazuje za zodpovedný za porusenie, pricom jej posúdenie sa uskutocnuje podla prípadu a nemá povinnost odôvodnit skutocnost, ze vo vztahu tretím osobám neprijala podobné akty ako tie, ktoré adresovala subjektom, ktorým bola pripísaná zodpovednost. 177 V kazdom prípade Komisia uvádza, ze podla judikatúry, pokial podnik svojím správaním porusil clánok 81 ods. 1 ES, nemôze sa úplne vyhnút sankcii z dôvodu, ze inému hospodárskemu subjektu nebola ulozená pokuta. Aj keby sa Komisia dopustila pochybenia tým, ze nepripísala porusenie spolocnosti Vara, dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade so zásadou zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného. 178 Najskôr treba uviest, ze vzhladom na to, ze prvému zalobnému dôvodu sa vyhovelo, netreba preskúmat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o obdobie spolocného podniku, pretoze napadnuté rozhodnutie bolo v tomto ohlade zrusené. 179 V nasledujúcich úvahách Vseobecný súd skúma výlucne výhradu zalobkýn týkajúcu sa diskriminácie vo vztahu k spolocnosti Vara a pánovi Schümannovi, pokial ide o obdobie Schümann. 180 V prvom rade treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 457 napadnutého rozhodnutia výslovne pripustila, ze "HOS, spolocnost, ktorá sa priamo podielala na porusení, bola v poslednom rade vo vlastníctve pána... Schümanna osobne a ze zodpovednost za porusenie, ku ktorému doslo v tomto období, prinálezí napokon pánovi Schümannovi". Komisia vsak z dôvodu porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost HOS, solidárne nepotrestala ani spolocnost Vara, ktorá je jej priamou materskou spolocnostou, ani pána Schümanna. 181 Podla judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené, je vseobecnou zásadou práva Únie zakotvenou v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (uznesenie Súdneho dvora z 15. júna 2012, Otis Luxembourg a i./Komisia, C-494/11 P, bod 53; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [27]C-550/07 P, Zb. s. I-8301, body 54 a 55). 182 Okrem toho treba pripomenút, ze moznost, ktorú zakotvuje judikatúra uvedená v bode 36 vyssie, a to ulozit materskej spolocnosti sankciu týkajúcu sa protiprávneho správania jej dcérskej spolocnosti sama osebe nebráni tomu, aby sama dcérska spolocnost bola sankcionovaná. Podnik - t. j. hospodárska jednotka zahrnajúca personálne, hmotné a nehmotné zlozky (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1962, Mannesmann/Vysoký úrad, [28]19/61, Zb. s. 675, 705 a 706) - je totiz riadený orgánmi upravenými v jeho právnom statúte a akékolvek rozhodnutie, ktoré mu ukladá pokutu, môze byt adresované statutárnym orgánom podniku (predstavenstvu, výboru riaditelov, predsedovi predstavenstva, konatelovi atd.), aj ked financné dôsledky napokon znásajú jeho vlastníci. Toto pravidlo by bolo porusené, keby sa v súvislosti s porusením, ktorého sa dopustil nejaký podnik, od Komisie pozadovalo, aby vzdy preverovala, kto je vlastníkom s rozhodujúcim vplyvom na vedenie podniku, s cielom umoznit jej sankcionovat iba tohto vlastníka (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [29]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 279 az 281). Kedze moznost sankcionovat materskú spolocnost za konanie dcérskej spolocnosti teda nemá vplyv na legalitu rozhodnutia urceného len dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na porusení, Komisia má moznost volby sankcionovat bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo materskú spolocnost, ktorá ju pocas tohto obdobia ovládala (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [30]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 331). 183 Túto volbu má Komisia aj v prípade hospodárskeho nástupníctva v ovládaní dcérskej spolocnosti. Ak v takomto prípade Komisia môze pripísat konanie dcérskej spolocnosti bývalej materskej spolocnosti za obdobie predchádzajúce postúpeniu a novej materskej spolocnosti za zvysok, nie je povinná tak urobit a môze zvolit sankcionovanie len dcérskej spolocnosti za jej vlastné konanie (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 332). 184 V prejednávanej veci zalobkyne nespochybnujú pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost HOS, spolocnosti Sasol Wax z dôvodu právneho nástupníctva medzi spolocnostami. Také pripísanie navyse odôvodnuje judikatúra, podla ktorej ak subjekt, ktorý sa dopustil porusenia predpisov hospodárskej sútaze, je predmetom právnej alebo organizacnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za úcinok vytvorenie nového podniku, zbaveného zodpovednosti za správanie subjektu - predchodcu, ktoré bolo v rozpore s pravidlami v oblasti hospodárskej sútaze, ak z hospodárskeho hladiska existuje totoznost medzi oboma subjektmi (pozri rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [31]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 79 a tam citovanú judikatúru). 185 Zalobkyne sa vsak domnievajú, ze vzhladom na to, ze Komisia povazovala spolocnosti Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd spolu so spolocnostou Sasol Wax za solidárne zodpovedné za obdobie Sasol, nemohla bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, oslobodit materské spolocnosti spolocnosti HOS od solidárnej zodpovednosti, pokial ide o obdobie Schümann. 186 Treba konstatovat, ze Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd sa tým, ze vlastnili celé základné imanie spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na porusení v období Sasol, nachádzali v rovnakej situácii ako Vara a pán Schümann, pokial ide o obdobie Schümann. 187 Komisia preto zaobchádzala s dvomi porovnatelnými situáciami rozdielne. 188 Dalsie tvrdenia Komisie nemôzu spochybnit toto konstatovanie. 189 V prvom rade Komisia tvrdí, ze pravidlá týkajúce sa premlcania stanovené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 jej zabránili zalozit solidárnu zodpovednost spolocnosti Vara a pána Schümanna za porusenie, ktorého sa dopustila HOS, kedze celé základné imanie HOS vlastnili iba do 30. apríla 1995. 190 V tejto súvislosti bez toho, aby bol Vseobecný súd poziadaný, aby v rámci tohto konania urcil zodpovednost spolocnosti Vara a pána Schümanna za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol, treba uviest, ze je mozné, aby otázku existencie takej zodpovednosti preskúmala Komisia, a to pri absencii takých nesprávnych posúdení, ktorých sa dopustila a aké boli odhalené v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu. V prípade, ze by vsak Komisia prijala záver, ze zodpovednost spolocnosti Vara a pána Schümanna sa týkala obdobia spolocného podniku, ktoré trvalo v prejednávanom prípade do 30. júna 2002, k 17. marcu 2005, ked bola Komisia informovaná o karteli a úcasti spolocnosti HOS, nedoslo k uplynutiu nijakej premlcacej lehoty stanovenej v clánku 25 nariadenia c. 1/2003. 191 Z toho vyplýva, ze tvrdenia Komisie zalozené na premlcaní treba zamietnut, kedze na úcely odôvodnenia nerovnosti zaobchádzania nemôze platne poukazovat na rozdiel medzi situáciou spolocnosti Vara a pána Schümanna na jednej strane a situáciou zalobkýn na druhej strane, ktorý by nevznikol v prípade absencie nesprávnych posúdení, ktorých sa dopustila Komisia. 192 V druhom rade judikatúra, na ktorú sa odvoláva Komisia, nemôze napravit nerovnost zaobchádzania odhalenú v bode 187 vyssie. Vseobecný súd totiz vo svojom rozsudku Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovanom v bode 182 vyssie (bod 331), potvrdil, ze Komisia mohla právom povazovat za zodpovednú "bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo materskú spolocnost, ktorá ju pocas tohto obdobia ovládala", avsak neuviedol, ze Komisia mohla povazovat za solidárne zodpovednú novú materskú spolocnost za obdobie po predaji dcérskej spolocnosti a zároven oslobodit od solidárnej zodpovednosti bývalú materskú spolocnost za obdobie, ktoré predchádzalo predaju. Rovnako judikatúra pripústa prax Komisie povazovat za zodpovednú bud iba spolocnost, ktorá sa priamo podielala na karteli, alebo solidárne spolu s dcérskou spolocnostou tak bývalú, ako aj novú materskú spolocnost (rozsudky Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, [32]T-40/06, Zb. s. II-4893, bod 72, a z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia, [33]T-117/07 a T-121/07, Zb. s. II-633, bod 137). Naproti tomu Komisia neuvádza nijaký súdny precedens, ktorý by potvrdil také rozdelenie zodpovednosti, aké Komisia uplatnila v prejednávanom prípade. 193 Je preto potrebné preskúmat dôsledky rozdielneho zaobchádzania, ktoré bolo konstatované v bode 187 vyssie. 194 Podla judikatúry dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto nemôze vo svoj prospech uplatnovat protiprávnost, z ktorej má prospech iná osoba. Prípadná protiprávnost, ku ktorej doslo vo vztahu k inému podniku, ktorý nie je úcastníkom konania pred Vseobecným súdom, totiz nemôze Vseobecný súd priviest k tomu, aby konstatoval diskrimináciu a teda protiprávnost vo vztahu k zalobkyniam. Takýto prístup by znamenal uznanie zásady "rovnosti zaobchádzania v rámci protiprávnosti" a viedol by k tomu, ze by sa Komisii ulozila povinnost nezohladnit dôkazy, ktoré má k dispozícii na úcely sankcionovania podniku, ktorý sa dopustil sankcionovatelného porusenia, výlucne z dôvodu, ze iný podnik, ktorý sa prípadne nachádza v porovnatelnej situácii, sa takejto sankcii protiprávne vyhol. Okrem toho, ak podnik svojím správaním porusil clánok 81 ods.1 ES, nemôze sa vyhnút nijakej sankcii z dôvodu, ze iným hospodárskym subjektom nebola ulozená pokuta, pokial ako v prejednávanej veci súd Únie nerozhoduje o situácii takýchto hospodárskych subjektov (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [34]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 197, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [35]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 77). 195 Treba vsak konstatovat, ze Komisia právom konstatovala, ze Sasol Wax bola zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila HOS, v prípade ktorej bola Sasol Wax nástupníckou spolocnostou podielajúcou sa priamo na karteli (pozri bod 184 vyssie), takze mohla byt legitímne sankcionovaná za obdobie od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005. 196 Takisto, ako vyplýva z preskúmania druhého zalobného dôvodu, Komisia sa nedopustila pochybenia, ked spolocnostiam Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa v období Sasol dopustila priamo Sasol Wax. V dôsledku toho ich Komisia správne povazovala za solidárne zodpovedné za obdobie od 1. júla 2002 do 28. apríla 2005, takze v takomto rozsahu treba tento zalobný dôvod zamietnut. 197 Nerovnost zaobchádzania konstatovaná v bode 187 vyssie vsak odôvodnuje zmenu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom spôsobuje zvýsenie zodpovednosti spolocností Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd, pokial ide o cast pokuty ulozenej za obdobie Schümann (pozri bod 452 nizsie). 198 Okrem toho treba zdôraznit, ze nezrusenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o nesankcionovanie spolocnosti Vara a pána Schümanna za konania spolocnosti HOS, nemá vplyv na prípadné právo zalobkýn podat regresnú zalobu na vnútrostátnom súde. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení základnej sumy pokuty O prvej casti zalozenej na neexistencii platného právneho základu napadnutého rozhodnutia 199 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nepredstavuje platný právny základ na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia. 200 Toto ustanovenie totiz nezodpovedá poziadavke "jasného a jednoznacného základu", z ktorého musia vychádzat rozhodnutia Komisie s represívnou povahou, a to najmä z hladiska clánku 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"), a Charty základných práv, pretoze poskytlo Komisii volnost na úcely ulozenia pokút v rozsahu 10 % obratu dotknutého podniku. 201 Treba pripomenút, ze Vseobecný súd uz také tvrdenia skúmal a zamietol ich. 202 Na úvod treba uviest, ze tvrdenie zalobkýn týkajúce sa absencie "jasného a jednoznacného základu" treba chápat v tom zmysle, ze zalobkyne sa odvolávajú na zásadu zákonnosti trestných cinov a trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege), ako je zakotvená najmä v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv. Táto zásada vyzaduje, aby právna úprava Únie jasne definovala porusenia a sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [36]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 80). 203 Okrem toho podla judikatúry Komisia nemá pri prijímaní rozhodnutí, ktorými sa ukladajú pokuty za úcast na protiprávnych karteloch, neobmedzenú mieru volnej úvahy na úcely stanovenia sumy takej pokuty, kedze uplatnitelné ustanovenia stanovujú hornú hranicu pokút v závislosti od obratu dotknutého podniku, t. j. v závislosti od objektívneho kritéria. Aj ked neexistuje absolútna maximálna hranica uplatnitelná na vsetky porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, má pokuta, ktorú mozno ulozit, hornú hranicu, ktorá je vycíslitelná a neprekrocitelná, vypocítanú pre kazdý podnik a kazdé porusenie tak, aby sa najvyssia pokuta, ktorú mozno danému podniku ulozit, dala urcit vopred (rozsudky Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [37]T-279/02, Zb. s. II-897, body 74 az 76; z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [38]T-69/04, Zb. s. II-2567, body 35 a 36, a z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, T-400/09, bod 28). 204 Navyse pri uznaní, ze kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia uvedené v clánku 23 ods. 3 nariadenie c. 1/2003 ponechávajú Komisii sirokú mieru volnej úvahy, ide o kritériá prijaté inými normotvorcami v obdobných predpisoch a umoznujúce Komisii prijímat sankcie s ohladom na mieru nezákonnosti predmetného správania (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 76; Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 37, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 29). 205 Okrem toho na úcely stanovenia takých pokút, akými sú pokuty, o ktoré ide v prejednávanej veci, Komisia musí dodrziavat vseobecné zásady práva, a to predovsetkým zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako boli rozvinuté v rámci rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry Súdneho dvora. Správna prax Komisie tak podlieha plnému preskúmaniu súdom Únie. Toto preskúmanie prostredníctvom ustálenej a uverejnovanej judikatúry umoznilo spresnit neurcité pojmy, ktoré mohol clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 obsahovat (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, body 77 a 79; Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 41, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 30). 206 Navyse treba zdôraznit, ze hoci právo hospodárskej sútaze má nepochybne takmer trestnú povahu, netvorí "jadro" trestného práva. Trestnoprávne záruky vyplývajúce z clánku 6 EDLP nemusia byt mimo "tvrdého jadra" trestného práva nevyhnutne uplatnené úplne striktne (pozri rozsudok ESLP, Jussila v. Fínsko z 23. novembra 2006, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2006-XIV, § 43). 207 V tomto kontexte treba tiez poznamenat, ze tak prospech z protiprávnych cinností, ako aj sankcie za tieto cinnosti majú v oblasti práva hospodárskej sútaze na rozdiel od trestného práva cisto penaznú povahu rovnako ako motivácia porusovatelov pravidiel, ktorí vo svojich konaniach navyse sledujú hospodársku logiku. V dôsledku toho by viac menej presná predvídatelnost sumy pokuty, ktorá sa má ulozit z dôvodu úcasti na protiprávnom karteli, silno poskodzovala úcinnost politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze, kedze podniky, ktoré sa dopústajú porusení, by mohli priamo porovnávat náklady na ich protiprávne aktivity a z nich vyplývajúce zisky, ako aj zohladnit sance na ich odhalenie a pokúsit sa tak o zabezpecenie ziskovosti uvedených cinností (pozri v tomto zmysle rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 83; Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 45, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 32). 208 Na základe predchádzajúcich úvah treba usúdit, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 predstavuje jednak prostriedok umoznujúci Komisii vykonávat s potrebnou úcinnostou politiku Únie v oblasti hospodárskej sútaze a zároven dostatocne jasný a presný právny základ na prijatie rozhodnutí, ktorými sa úcastníkom kartelov ukladajú pokuty. V dôsledku toho treba zamietnut výhradu, ktorú v tejto súvislosti uviedli zalobkyne. 209 V druhom rade sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia porusila zásadu zákazu retroaktivity, ked v napadnutom rozhodnutí uplatnila usmernenia z roku 2006, hoci predmetné porusenie sa skoncilo v apríli 2005. 210 Súdny dvor v tejto súvislosti uz rozhodol, ze skutocnost, ze Komisia v minulosti pri urcitých typoch porusení uplatnila pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci obmedzení uvedených v nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie vykonávania politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Úcinné uplatnovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze totiz vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit výsku pokút pre potreby tejto politiky (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [39]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109; z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, [40]C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 81, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 169). 211 Úloha dohladu zverená Komisii clánkami 81 ES a 82 ES nepozostáva totiz iba z povinnosti vysetrovania a stíhania individuálnych porusení, ale zahrna tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou a orientovat týmto smerom aj správanie podnikov (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 105, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 170). 212 Dotknuté podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. Uvedené platí nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, akými sú napríklad usmernenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 229 a 230). 213 Nahradenie usmernení z roku 1998 novou metódou stanovenia pokút obsiahnutou v usmerneniach z roku 2006 bolo za predpokladu, ze by mala pritazujúci úcinok, pokial ide o úroven ulozených pokút, preto dôvodne predvídatelné úcastníkmi kartelu vzhladom na obdobie, v ktorom bol tento kartel vykonaný. Okrem toho treba pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 206 vyssie trestnoprávne záruky vyplývajúce z clánku 6 EDLP nemusia byt nevyhnutne uplatnené úplne striktne v oblasti práva hospodárskej sútaze. Pôsobnost tejto judikatúry treba analogicky rozsírit na clánok 7 EDLP. V kazdom prípade zavedenie nových usmernení nezmenilo maximálnu úroven pokuty stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý je jediným uplatnitelým legislatívnym rámcom. V dôsledku toho Komisia tým, ze v napadnutom rozhodnutí uplatnila usmernenia z roku 2006 na porusenia, ku ktorým doslo pred jeho prijatím, neporusila zásadu zákazu retroaktivity (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 231 a 232). 214 Napokon treba uviest, ze ak by Komisia musela uplatnit usmernenia, ktoré boli úcinné v období, ked doslo k poruseniu a ktoré je v tomto prípade trinástrocné, takáto povinnost by zbavovala právo Komisie uznané judikatúrou citovanou v bode 210 vyssie, a to prijímat metódy stanovovania pokuty vzhladom na svoju povinnost úcinne uplatnovat právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze, významu. 215 Z toho vyplýva, ze druhú výhradu zalobkýn treba tiez zamietnut a v dôsledku toho treba prvú cast stvrtého zalobného dôvodu zamietnut v celom rozsahu. O druhej casti zalozenej na nesprávnom zahrnutí predaja mikrovoskov do hodnoty predaja, ktorú dosiahla spolocnost Sasol 216 Podla bodu 13 usmernení z roku 2006 pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. Podla poznámky pod ciarou, ktorá je k tomuto bodu príslusná, sú nepriame predaje zohladnené napríklad v prípade horizontálnych dohôd o stanovení cien, týkajúcich sa urcitého výrobku, ked cena tohto výrobku bude slúzit ako základ na urcenie ceny iných výrobkov nizsej alebo vyssej kvality. 217 Zalobkyne sa domnievajú, ze kartel sa netýkal mikrovoskov, takze Komisia nesprávne zahrnula obrat týkajúci sa týchto výrobkov do hodnoty predaja zohladneného na úcely stanovenia pokuty. O zásadách hodnotenia dôkazov 218 Podla judikatúry je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [41]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 219 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ked Vseobecný súd prejednáva zalobu o neplatnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí vseobecne v plnom rozsahu preskúmat otázku, ci sú splnené podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, [42]T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 220 Ak má súd v tejto súvislosti pochybnosti, tieto pochybnosti musia svedcit v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má o tejto otázke nadalej pochybnost, najmä v rámci konania o zrusení rozhodnutia o ulození pokuty (rozsudky Vseobecného súdu Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 60, a z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, [43]T-112/07, Zb. s. II-3871, bod 58). 221 V tejto poslednej uvedenej situácii je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 EDLP, ktorá je súcastou základných práv predstavujúcich vseobecné zásady práva Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 59; pozri v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 222 Je teda potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porusenia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy. Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 62 a 63 a tam citovanú judikatúru). 223 Dôkazy uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí na preukázanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES podnikom sa nemajú posudzovat samostatne, ale ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [44]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 224 Takisto je potrebné uviest, ze Komisia je v praxi casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, kedze od doby vzniku rozhodných skutocností, ktoré tvoria porusenie, mohlo uplynút niekolko rokov a niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Hoci Komisii nevyhnutne prinálezí preukázat, ze bola uzavretá protiprávna dohoda o rozdelení trhu, bolo by vsak prehnané pozadovat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, by totiz bolo prílis jednoduché uniknút akémukolvek potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na vágnej povahe informácií o fungovaní protiprávnej dohody aj v situácii, ked sú existencia dohody a jej protisútazný ciel dostatocne preukázané. Podniky sa môzu za týchto okolností riadne obhajovat, ak majú moznost vyjadrit sa ku vsetkým dôkazným prostriedkom, ktoré predlozila Komisia v ich neprospech (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [45]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 203). 225 Pokial totiz ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES, v práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [46]T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 64). 226 Pokial ide o dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, jediným rozhodujúcim kritériom pri hodnotení týchto dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 225 vyssie, bod 72). 227 Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [47]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1053 a 1838, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 70). 228 Pokial Komisia dospela k záveru o existencii porusenia len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením. (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 186). 229 Naproti tomu v prípadoch, ked Komisia vychádzala z listinných dôkazov, nestací, ak dotknuté podniky len predlozia prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musia preukázat, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia sú nepostacujúce (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 187). Takéto hodnotenie dôkazov neporusuje zásadu prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, [48]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 181). 230 Vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila dokumenty, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody je preto mozné vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [49]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57; pozri tiez rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 64 a 65 a tam citovanú judikatúru). 231 Pri posudzovaní dôkaznej sily listinných dôkazov je potrebné prisúdit velký význam skutocnosti, ze listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, [50]T-157/94, Zb. s. II-707, bod 312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [51]T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 181) alebo priamym svedkom týchto okolností (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 207). 232 Absencia dátumu alebo podpisu na dokumente alebo skutocnost, ze je zle citatelný, tomuto dokumentu neodoberá nijakú dôkaznú silu, najmä ak mozno s dostatocnou presnostou urcit jeho pôvod, priblizný dátum jeho vzniku a jeho obsah (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, [52]T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 124; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, [53]T-11/89, Zb. s. II-757, bod 86). 233 Zo zásady volného hodnotenia dôkazov vyplýva, ze hoci neexistencia listinných dôkazov môze byt relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumoznuje spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, ze dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú preukázat existenciu porusenia jednoznacne a bez potreby výkladu (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 65; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74). 234 Okrem toho nijaké ustanovenie ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii pouzit voci podniku vyhlásenia iných podnikov, ktorým sa vytýka úcast na karteli. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 192, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 67). 235 Osobitne vysoká dôkazná hodnota môze byt priznaná vyhláseniam, ktoré sú po prvé vierohodné, po druhé vyhotovené v mene podniku, po tretie pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 71; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 205 az 210). 236 Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích dotknutých podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 219 a 220, a Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 68). 237 Okrem toho, hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu existuje urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze títo úcastníci mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu môze totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce ziadatela a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci z roku 2002 (rozsudok Hitachi a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 72; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, bod 70). 238 Predovsetkým treba usúdit, ze skutocnost, ze osoba sa priznala k poruseniu a pripustila tým existenciu iných skutocností, nez sú tie, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, ze ak neexistujú osobitné okolnosti naznacujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa tak v zásade musia povazovat za osobitne vierohodné dôkazy (rozsudky Vseobecného súdu JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [54]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 166, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 59). 239 Uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP. O napadnutom rozhodnutí a vyhláseniach úcastníkov kartelu 240 Na úvod treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 111 napadnutého rozhodnutia: "Na väcsine technických stretnutí sa rokovania o cenách týkali vseobecne parafínových voskov a len zriedka jednotlivých druhov parafínových voskov (ako sú úplne rafinované parafínové vosky, polorafinované parafínové vosky, zmesi voskov/speciálne voskové výrobky, tvrdé parafínové vosky alebo hydrogenované vosky). Okrem toho bolo vsetkým podnikom jasné, ze ceny vsetkých druhov parafínového vosku sa zvýsia o rovnakú sumu alebo rovnaké percento." 241 Vyhlásenie spolocnosti Shell z 26. apríla 2005, na ktoré sa Komisia odvoláva v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia, naznacuje, ze postupy, ktorých cielom bolo urcovanie cien, sa vztahovali na vsetky druhy parafínových voskov. Shell totiz vyhlásila, ze na technických stretnutiach bolo úcastníkom vseobecne známe, ze ceny vsetkých druhov parafínových voskov sa zvýsia o tú istú sumu alebo o ten istý percentuálny podiel. 242 Okrem toho Shell vo svojom ústnom vyhlásení z 21. marca 2007 tiez tvrdila, ze iba málokedy sa spomínali rôzne druhy parafínových voskov (napríklad úplne rafinované parafínové vosky, polorafinované parafínové vosky, tvrdé parafínové vosky a zmesi voskov/speciálne voskové výrobky). Úcastníci kartelu sa dohodli, aby sa ceny vsetkých druhov parafínových voskov zvýsili o tú istú sumu alebo o ten istý percentuálny podiel. 243 Total následne vyhlásila, ze zvysovanie cien sa týkalo hlavne parafínu beznej kvality, ktorý sa pouzíva hlavne v sektore sviecok predstavujúcich jediný parafín, ktorý bol pre spolocnost Sasol a dalsích nemeckých výrobcov (DEA a Hansen & Rosenthal) skutocne zaujímavý. Kedze sviecka bola jedným z hlavných odbytísk parafínu v Európe, cenový pohyb na tomto trhu spôsobil cenový pohyb v ostatných aplikáciách. 244 Sasol tiez potvrdila túto prax vyhlásením, ze dohody uzatvorené na technických stretnutiach urcovali viac-menej smerovanie pre dalsie segmenty výrobku, pricom úcastníci kartelu casto zamýslali preniest zvysovania cien, o ktorých sa rozhodlo, priblizne na dalsie kategórie výrobkov. 245 Zhodujúce sa vyhlásenia úcastníkov kartelu preto podporujú a potvrdzujú obsah odôvodnenia 111 napadnutého rozhodnutia. O údajnej neexistencii dohody o cenách mikrovoskov 246 Zalobkyne nespochybnujú, ze mikrovosky sa na technických stretnutiach spomínali iba prílezitostne. Z vyhlásení podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, získaných pocas správneho konania vsak vyplýva, ze úplne rafinované parafínové vosky a polorafinované parafínové vosky boli jadrom stretnutí "Blauer Salon". Navyse pocas obdobia, v ktorom doslo k poruseniu, sa neuskutocnilo nijaké stretnutie, pocas ktorého by sa úcastníci kartelu dohodli na cenách mikrovoskov alebo by si rozdelili zákazníkov vo vztahu k týmto výrobkom. Táto skutocnost bola potvrdená vyhláseniami spolocnosti Shell. 247 V prvom rade treba poznamenat, ze vyhlásenie spolocnosti Shell zo 14. júna 2006, na ktoré zalobkyne odkazujú, iba opisuje vlastnosti mikrovoskov a uvádza spresnenia v súvislosti so surovinami, ktoré obsahujú. Netýkajú sa absencie alebo existencie protiprávnych postupov vo vztahu k týmto výrobkom. 248 V druhom rade treba uviest, ze porusenie týkajúce sa parafínových voskov, ktoré bolo pripísané zalobkyniam, spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúcich sa parafínových voskov (hlavná cast porusenia) a rozdelenia zákazníkov a/alebo trhov (druhá cast porusenia). 249 Zalobkyne nespochybnujú, ze hlavná cast kartelu je komplexná, t. j. predstavuje kombináciu dohôd o cenách, zosúladených postupov a výmeny citlivých informácií. 250 Podla clánku 81 ods. 1 ES sa vsak "nasledujúce... zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom: vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 251 Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES stací, aby predmetné podniky vyjadrili ich spolocnú vôlu správat sa na trhu urceným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [55]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 199). Mozno sa domnievat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, ak existuje zhoda vôle týkajúca sa samotnej zásady obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked osobitné prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [56]T-240/07, Zb. s. II-3355 bod 45; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, body 151 az 157 a 206). 252 Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [57]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [58]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 253 V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré zamýsla na tomto trhu uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom jeho kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze (rozsudok Heineken Nederland a Heineken/Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, bod 47; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 252 vyssie, body 116 a 117). 254 Na úcely zahrnutia obratu dosiahnutého z predaja mikrovoskov do hodnoty predaja, ktoré dosiahli úcastníci kartelu, Komisia preto nemusela preukázat, ze dohody týkajúce sa ich cien boli uzatvorené na technických stretnutiach. Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn zalozené na údajnej neexistencii dohôd, pokial ide o urcovanie ceny mikrovosku a rozdelenie zákazníkov vo vztahu k týmto výrobkom, treba zamietnut ako neúcinné. O listinných dôkazoch týkajúcich sa mikrovoskov 255 Treba preskúmat listinné dôkazy týkajúce sa mikrovoskov, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj v dokumentácii, na ktorú uvedené rozhodnutie odkazuje a ktorá bola zalobkyniam oznámená pocas správneho konania. 256 Po prvé poznámka spolocnosti MOL týkajúca sa technického stretnutia z 24. júna 1994 v Budapesti (Madarsko), na ktorú Komisia odkazuje v poznámkach pod ciarou k odôvodneniu 132 napadnutého rozhodnutia, v casti "Repsol" uvádza: "predaj: 60000 ton [20000 ton dovoz] Cepsa/Elf 15-2000 ton vrátane 3000 ton mikro ERT iba gác 15000 ton" 257 Tieto údaje, ktoré neboli prebraté do napadnutého rozhodnutia, ale boli oznámené zalobkyniam pocas správneho konania, svedcia o tom, ze úcastníci kartelu uviedli tonáz parafínových voskov vrátane mikrovoskov, ktoré boli predané alebo boli urcené na predaj rôznym zákazníkom, a to s cielom rozdelenia trhov a zákazníkov. 258 Po druhé poznámka spolocnosti MOL týkajúca sa technického stretnutia z 30. a 31. októbra 1997 v Hamburgu a citovaná v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia uvádza: "Nedostatok 50/52 mikro -> Repsol Mobil Agip ... mikrovosk - francúzska cena 1500 - 1600 zvýsenie o 10 %". 259 Po tretie poznámka spolocnosti MOL týkajúca sa stretnutia z 5. a 6. mája 1998 v Budapesti, na ktorú Komisia odkazuje v poznámke pod ciarou k odôvodneniu 147 napadnutého rozhodnutia, uvádza: "Total - [necitatelné] 5500 - 6 500 mikro [viskozita] 14 - 15 [;] Cepsa 4900 emu [necitatelné] + 4 % Total/E". 260 Vzhladom na dalsie dôkazy uvedené Komisiou v odôvodnení 147 napadnutého rozhodnutia tieto rôzne údaje svedcia o tom, ze úcastníci kartelu uviedli tonáz parafínových voskov vrátane mikrovoskov, ktoré boli predané alebo boli urcené na predaj rôznym zákazníkom, a to s cielom rozdelit trhy a zákazníkov. 261 Po stvrté poznámka spolocnosti MOL týkajúca sa stretnutia z 13. a zo 14. apríla 1999 v Mníchove (Nemecko) a citovaná v odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia obsahuje tabulku, ktorej jeden celý stlpec je nazvaný "Mikro". Údaje týkajúce sa ostatných stlpcov, ktoré zatriedujú ostatné druhy parafínových voskov podla ich bodu topenia, nevyvolávajú pochybnost o tom, ze ide o mikrovosky. 262 Po piate zápisnica zo stretnutia "Blauer Salon", ktorú vyhotovila spolocnost Sasol, týkajúca sa stretnutia z 26. a 27. júna 2001 v Parízi (Francúzsko) a citovaná v odôvodnení 163 napadnutého rozhodnutia obsahuje tieto údaje: "V júli: zrusit ceny osobitných zákazníkov (= tých, ktorí nenakupujú alebo ktorí nakupovali v poslednom roku velmi málo/rozpocet) co najskôr, napríklad do 30 dní. Ciel: urcit východiskový bod! Koniec augusta [:] zrusit vsetky ceny k 30/9.01. K 1/10.01 + 7,- eur Drevo/emulzie + kaucuk/pneumatiky = neskôr Ak by zákazníci reklamovali smerovanie cien v prípade druhého polroka: Tendenciou je zvysovanie, pretoze císelné údaje z rozpoctu, napr. surový olej za 25,- $/Výmenný kurz dolára za 2 DM, boli výrazne prekrocené. Navyse mikrovosky + priblizne 30 %/velmi vzácne a drahé parafíny vyssej kvality." 263 Tieto údaje preukazujú jednak, ze úcastníci kartelu usúdili, ze zvysovania cien vsetkých druhov parafínových voskov boli navzájom prepojené, a jednak, ze pre zákazníkov vypracovali tiez vysvetlenia týchto zvysovaní. 264 Po sieste v spolocnosti Total objavená rukou písaná poznámka týkajúca sa stretnutia z 11. a 12. mája 2004 a citovaná v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia uvádza "1. júl -... + Mikrovosk: 25 -> 50 $/T". Ide preto o priamu stopu, ktorá odkazuje na rokovanie alebo dokonca dohodu týkajúcu sa cien mikrovoskov. 265 Ako bolo pripomenuté v bode 222 vyssie, kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat kritériám presnosti a zhody. Stací, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia Únie opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení. 266 Okrem toho vzhladom na judikatúru citovanú v bode 230 vyssie nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. 267 Navyse poznámky spolocnosti MOL boli vypracované pocas stretnutí osobou, ktorá sa ich zúcastnila, pricom ich obsah je struktúrovaný a relatívne podrobný. Dôkazná sila týchto poznámok je preto velmi vysoká. Co sa týka zápisníc "Blauer Salon", ktoré vyhotovila spolocnost Sasol, ide o dokumenty z daného obdobia, ktoré boli vypracované in tempore non suspecto, a to bud krátko po kazdom technickom stretnutí. Aj keby sa osoba, ktorá ich vyhotovila, nezúcastnila technických stretnutí, vychádzala z informácií jedného úcastníka kartelu. Dôkazná sila týchto zápisníc je preto vysoká. 268 Vzhladom na vsetky dôkazy získané Komisiou treba konstatovat, ze ceny, dosiahnuté objemy a dalsie obchodne citlivé informácie týkajúce sa mikrovoskov, ako aj objemy mikrovoskov, ktoré boli predané alebo boli urcené na predaj zákazníkom, boli predmetom rokovaní na technických stretnutiach. O dalsích tvrdeniach zalobkýn 269 Zalobkyne sa domnievajú, ze ceny úplne rafinovaných a polorafinovaných parafínových voskov (výrobky, ktoré boli predmetom daných dohôd) neslúzili "ako základ na urcenie ceny" mikrovoskov ako "výrobkov nizsej alebo vyssej kvality" v zmysle usmernení z roku 2006, takze ich cena nemohla byt ovplyvnená dohodami týkajúcimi sa cien úplne rafinovaných alebo polorafinovaných parafínových voskov. Mikrovosky (na rozdiel od zmesí voskov alebo speciálnych voskových výrobkov) totiz neboli vyrobené z úplne rafinovaných alebo polorafinovaných parafínových voskov. Tieto mikrovosky neobsahovali ani tie isté suroviny ako úplne rafinované alebo polorafinované parafínové vosky. Zatial co posledné uvedené sa vyrábajú z lahkej surovej ropy, mikrovosky sa vyrábajú z velmi hustých mazadiel. Primárna surovina mikrovoskov a samotné mikrovosky sa odlisujú najmä od gáca a úplne rafinovaných a polorafinovaných parafínových voskov. Komisia bola na vsetky tieto zlozky podrobne upozornená na stranách 2 az 4 ziadosti spolocnosti Sasol o zhovievavost. 270 Zalobkyne napokon odkazujú na tabulku, ktorá sa nachádza v ich odpovedi na oznámenie o výhradách. Vyplýva z nej, ze cenová krivka polorafinovaných parafínových voskov a cenová krivka úplne rafinovaných parafínových voskov mali velmi podobný vývoj, zatial co ceny mikrovoskov sa ukázali byt "nepravidelnejsie". Cena mikrovoskov tak nezávisela od trhu s úplne rafinovanými a polorafinovanými parafínovými voskami, takze Komisia nebola oprávnená zohladnit predaj mikrovoskov, ktorý dosiahla spolocnost Sasol, na úcely stanovenia základnej sumy pokuty. 271 Pokial ide o odlisné vlastnosti mikrovoskov vo vztahu k iným parafínovým voskom, treba uviest, ze podla judikatúry prípadná príslusnost výrobkov, ktorých sa týka kartel, k rôznym trhom s výrobkami nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, pokial Komisia disponuje vecnými dôkazmi o tom, ze protisútazné aktivity sa priamo alebo nepriamo týkali vsetkých výrobkov, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, dalej len rozsudok "Tokai II", bod 90). 272 Vzhladom na priamy dôkaz o existencii rokovaní týkajúcich sa cien a citlivých obchodných informácií súvisiacich s mikrovoskami, ako aj rozdelenia trhov, pokial ide o mikrovosky (pozri bod 255 a nasl.), treba usúdit, ze tieto tvrdenia zalobkýn nemôzu ohrozit platnost prístupu Komisie, ktorý pri stanovení základnej sumy pokuty zohladnuje obrat vyplývajúci z predaja mikrovoskov. 273 Zalobkyne napokon tvrdia, ze sú schopné vyrobit parafínové vosky z gáca, avsak nie sú schopné vyrobit mikrovosky z velmi hustých mazadiel. Samotná spolocnost Sasol je tak kupujúcim mikrovoskov a v dôsledku toho nemala nijaký záujem na zvysovaní ich cien. 274 Toto tvrdenie nemôze uspiet. 275 Najskôr treba uviest, ze zo spisu vyplýva, ze umelo zvysované ceny gáca sa neuplatnovali na krízové dodávky tohto výrobku medzi úcastníkmi kartelu. Okrem toho v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu zalobkyne poskytli podrobné údaje o objemoch svojich nákupov a predajov mikrovoskov, ktoré uskutocnili medzi rokmi 2002 a 2005 a ktoré boli vyjadrené tak v eurách, ako aj v tonách. Z toho vyplýva, ze ich predajná cena prekrocila v priemere 63,7 % kúpnej ceny mikrovoskov, ktorú zaplatili. Je preto dôvodné usúdit, ze umelé ceny vyplývajúce z kartelu sa neuplatnovali aj na krízové dodávky mikrovoskov medzi úcastníkmi kartelu, tak ako v prípade gáca. Aj ked samotná spolocnost Sasol nevyrábala mikrovosky, mohla tak mat prospech z úcinkov kartelu na cenu mikrovoskov, kedze ich mohla získat od výrobcov podielajúcich sa na karteli alebo z iných zdrojov za konkurencnú cenu a predat ich za umelo zvýsenú cenu vyplývajúcu z kartelu. 276 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba preto prijat záver, ze Komisia sa nedopustila pochybenia pri zahrnutí predaja mikrovoskov do hodnoty predaja. 277 Druhá cast stvrtého zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O tretej casti zalozenej na pochybeniach pri stanovení základnej sumy pokuty, pokial ide o gác 278 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí identifikovala iba jedno technické stretnutie, na ktorom sa spomenul predaj gáca konecným zákazníkom, a ze ani presvedcivo nepotvrdila, ze by sa spolocnost Sasol uvedeného stretnutia zúcastnila. Závaznost porusenia týkajúceho sa gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu preto nemôze odôvodnovat 15 % podiel z hodnoty predaja. Komisia sa tiez dopustila pochybenia, kedze sa domnievala, ze porusenie trvalo sest rokov a sest mesiacov. O úcasti zalobkýn na casti porusenia týkajúcej sa gáca v období od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004 279 Komisia v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia uviedla: "Tak Sasol, ako aj Shell výslovne uznávajú, ze ceny parafínového gáca boli predmetom diskusií medzi konkurentmi, najmä od konca 90. rokov, a poskytli podrobnosti o niektorých z predmetných kontaktov (pozri tiez odôvodnenie 112). Na stretnutí, ktoré sa konalo 30. a 31. októbra 1997 (pozri odôvodnenie 145), viedli diskusie o parafínovom gáci prinajmensom ENI, H & R/Tudapetrol, MOL, Repsol, Sasol, Dea (po roku 2002 Shell) a Total, ktoré sa... dohodli na zvýsení cien. Bolo preukázané, ze Shell a Total boli zastúpené aspon na jednom stretnutí osobitne venovanom parafínovému gácu 8. a 9. marca 1999 (pozri odôvodnenie 152). Sasol a ExxonMobil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách nepopierajú svoju prítomnost na tomto stretnutí a ich prítomnost je podla vsetkého skutocne pravdepodobná vzhladom na rukou písanú poznámku týkajúcu sa interného e-mailu spolocnosti Shell zaslaného nasledujúci den, ktorá odkazuje na 'vsetkých výrobcov`. Sasol, Shell a Total boli tiez zastúpené na technickom stretnutí z 11. a 12. mája 2004 (pozri odôvodnenie 174), na ktorom bola uzavretá dohoda týkajúca sa ceny parafínového gáca. Komisia navyse poznamenáva, ze parafínový gác bol predmetom diskusií na niektorých technických stretnutiach, ktoré sa konali za prítomnosti spolocností ExxonMobil, Sasol, Shell a Total. ExxonMobil priznala, ze sa zúcastnovala na týchto diskusiách od roku 1993 do roku 1996. ExxonMobil tiez priznala, ze pán [T. H.], zástupca spolocnosti ExxonMobil, sa zúcastnil na diskusiách o parafínovom gáci v mene výrobcov trieskových dosák v nemecky hovoriacej casti Európy od roku 1999 do roku 2001, a vo vseobecnosti potvrdzuje, ze v rámci kartelu boli vedené diskusie týkajúce sa parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom. Total rovnako uvádza, ze sa konali diskusie o zvýsení ceny parafínového gáca. Shell a ExxonMobil tiez potvrdzujú, ze sa konali stretnutia týkajúce sa parafínového gáca mimo technických stretnutí. Hoci ENI, H & R/Tudapetrol, MOL a Repsol boli tiez zastúpené na niektorých z týchto stretnutí, Komisia sa domnieva, ze dostupné dôkazy nie sú dostatocné na konstatovanie zodpovednosti týchto podnikov za porusenie týkajúce sa parafínového gáca. Okrem toho, hoci sa niektoré dôkazy podla vsetkého týkajú iných období a trhov, Komisia zastáva názor, ze dostupné dôkazy umoznujú konstatovat len porusenie týkajúce sa parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom na nemeckom trhu od roku 1997 do roku 2004." 280 Komisia v odôvodnení 112 napadnutého rozhodnutia navyse uviedla: "Otázka parafínového gáca bola spomenutá pocas niektorých technických stretnutí [poznámka pod ciarou: odôvodnenia 144, 145, 152, 157, 174 a 175 napadnutého rozhodnutia]. Okrem toho dohody týkajúce sa parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom na nemeckom trhu boli uzavreté aspon raz mimo technických stretnutí, ked sa zástupcovia spolocností Shell, Sasol, ExxonMobil a Total a mozno aj dalsích spolocností stretli a prehlbili diskusiu o parafínovom gáci, inak povedané, urcili ceny a vymenili si citlivé obchodné informácie. Napríklad je preukázané, ze také stretnutie sa konalo v Düsseldorfe 8. a 9. marca 1999. Zástupcovia podnikov na osobitnom stretnutí venovanom parafínovému gácu boli v prípade väcsiny podnikov totozní so zástupcami, ktorí sa zúcastnovali na technických stretnutiach, okrem spolocnosti Total." 281 Je potrebné poznamenat, ze odôvodnenia 144, 145, 152, 157, 174 a 175 napadnutého rozhodnutia sa týkajú stretnutí z 19. a 20. júna 1997, 30. a 31. októbra 1997, 8. a 9. marca 1999, 3. a 4. februára 2000, 11. a 12. mája 2004 a z 3. a 4. augusta 2004. 282 Komisia v napadnutom rozhodnutí odôvodnila svoje rozhodnutie konstatovat existenciu protisútazných postupov týkajúcich sa parafínového gáca, len pokial ide o predaj konecným uzívatelom v Nemecku, takto: "... (289) Komisia sa navyse domnieva, ze tieto diskusie sa týkali výlucne parafínového gáca predávaného prepojenými podnikmi konecným uzívatelom, ako sú výrobcovia trieskových dosák, a nie napríklad výrobcom parafínových voskov. Hoci vo vyhláseniach podnikov väcsinou nie sú nijako rozlísené rôzne spôsoby vyuzitia parafínového gáca, v e-maile spomenutom v odôvodnení 152 [týkajúcom sa stretnutia v Düsseldorfe z 8. a 9. marca 1999] sa uvádza výlucne parafínový gác predávaný výrobcom trieskových dosák. V dôsledku toho Komisia zastáva názor, ze existujú pochybnosti o tom, ci predaj parafínového gáca iným zákazníkom nez konecným uzívatelom bol predmetom porusenia, a obmedzuje svoje závery na parafínový gác predávaný konecným uzívatelom. Tieto úvahy potvrdzujú Shell a ExxonMobil. (290) Z dostupných dôkazov vyplýva, ze prílezitostné diskusie o parafínovom gáci sa týkali najmä nemeckého trhu. ExxonMobil, Sasol, Shell a Total predávajú parafínový gác na nemeckom trhu a stretnutia, na ktorých sa diskutovalo o parafínovom gáci, sa konali v Nemecku. Komisia sa domnieva, ze neexistuje dostatok dôkazov, ktoré by umoznovali konstatovat, ze dohody vztahujúce sa na parafínový gác sa týkali aj parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom z iných krajín. (291) Komisia sa domnieva, ze porusenie sa v rozsahu, v akom sa týka parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom na nemeckom trhu, zacalo na stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 a bolo ukoncené na stretnutí z 11. a 12. mája 2004. (292) Komisia preto zastáva názor, ze diskusie týkajúce sa parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom na nemeckom trhu viedli k dohodám a/alebo zosúladeným postupom v zmysle clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP. Tento záver sa opiera o nezávislé a zhodné vyhlásenia spolocností Shell a Sasol, podporené vyhláseniami spolocností ExxonMobil a Total. Tento záver potvrdzujú písomné dôkazy." 283 Po prvé, pokial ide o stretnutie z 30. a 31. októbra 1997, na ktorom sa zúcastnila Sasol, Komisia v odôvodnení 145 napadnutého vychádza z poznámky spolocnosti MOL obsahujúcej údaj "slack wax: DM 550 -> 600". Táto poznámka navyse obsahuje podrobné údaje v súvislosti so zvysovaním cien parafínových voskov, pricom spresnuje císelné údaje a stanovené dátumy vykonania zvysovaní v prípade kazdého výrobcu, ktorý je clenom kartelu. 284 Komisia z toho vyvodila, ze "kedze plán 'zvysovania cien v januári` odkazoval na budúcnost, táto poznámka potvrdzovala, ze podniky podielajúce sa na karteli sa dohodli na stratégii na úcely harmonizácie a zvysovania cien" a ze "poznámka sa týkala tak parafínových voskov, ako aj parafínového gáca". 285 Zalobkyne tvrdia, ze poznámka sa týka parafínového gáca dodávaného clenom kartelu na úcely výroby parafínových voskov. 286 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla vyhlásení úcastníkov kartelu ceny parafínového gáca neboli v rozsahu, v akom boli predmetom krízových dodávok medzi úcastníkmi kartelu, predmetom technických stretnutí, ale boli urcené prostredníctvom bilaterálnych rokovaní medzi podnikmi. Toto tvrdenie musí byt preto zamietnuté. 287 Zalobkyne následne uvádzajú, ze MOL nedodávala parafínový gác nemeckým zákazníkom, takze poznámka sa nevztahuje na cast porusenia týkajúcu sa parafínového gáca. Okrem toho z týchto údajov nemozno prijat záver, ze bola uzatvorená dohoda týkajúca sa cien. 288 Treba uviest, ze tieto tvrdenia nie sú relevantné, kedze urcenie cien sa vo vseobecnosti uplatnuje na vsetkých zákazníkov vrátane - ako v prejednávnom prípade - nemeckých konecných zákazníkov. Okrem toho Komisia vysvetlila dôvody, na základe ktorých sa v odôvodneniach 289 az 292 napadnutého rozhodnutia, ktoré boli prebraté do bodu 282 vyssie, rozhodla obmedzit rozsah protisútazných postupov týkajúcich sa parafínového gáca na predaj nemeckým konceným zákazníkom. Zalobkyne neuviedli tvrdenia týkajúce sa týchto castí napadnutého rozhodnutia. 289 Okrem toho Komisia zalobkyniam pripísala komplexné porusenie spocívajúce v "dohodách a/alebo zosúladených postupoch", takze dokazovanie týkajúce sa uzatvorenia dohody o osobitných cenách sa nevyzaduje. 290 Zalobkyne napokon tvrdia, ze zápisnica zo stretnutia "Blauer Salon" týkajúca sa tohto technického stretnutia neobsahuje informácie o rokovaniach týkajúcich sa parafínového gáca. 291 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 230 vyssie neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností, pricom posúdenie sa týka vsetkých dostupných dôkazov. Nemozno preto dôvodne od Komisie pozadovat, aby preukázala kazdý detail porusenia prostredníctvom viacerých zhodujúcich sa listinných dôkazov. 292 Vzhladom na tieto úvahy Komisia správne, a to predovsetkým vo svetle vyhlásení úcastníkov kartelu, prijala záver, ze poznámka spolocnosti MOL týkajúca sa tohto technického stretnutia bola súcastou súboru dôkazov o existencii "dohôd a/alebo zosúladených postupov" týkajúcich sa parafínového gáca predávaného nemeckým konecným zákazníkom. 293 Po druhé, pokial ide o stretnutie z 8. a 9. marca 1999 uvedené v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia, Komisia tvrdí: "Shell predlozila rukou písanú poznámku, ktorú podla jej tvrdení napísal pán [S. R.] na úcely prípravy tohto stretnutia. To by vysvetlovalo posledný riadok poznámky, v ktorom sa uvádza '8/9.3.99 PM - triesková doska`. Shell vyhlasuje, ze 'PM` znamená 'paraffin Mafia` [(parafínová mafia)], t. j. názov, ktorý Shell pripísala podnikom, ktoré sa bezne zúcastnovali technických stretnutí. Poznámka obsahuje dátum konania stretnutia, co robí vysvetlenie spolocnosti Shell v súvislosti s poznámkou vypracovanou pri príprave stretnutia prípustným a koherentným s ostatnými dôkazmi. Poznámka pána [S. R.] preukazuje, ze tento pán ocakával, ze osoby zastupujúce jednotlivé podniky si vymenia informácie o dodávkach parafínového gáca urcitým významným zákazníkom. Na druhý den po tomto stretnutí pán [S. R.] zaslal svojmu nadriadenému, pánov [S. T.] e-mail, v ktorom uviedol, ze [jeden z úcastníkov kartelu] má v úmysle zvýsit od 1. júna 1999 ceny parafínového gáca pouzívaného v odvetví trieskových dosák z 8 na 10 %. V rukou písanej poznámke týkajúcej sa tohto e-mailu bolo uvedené 'vsetci výrobcovia povazujú za potrebné zvýsit (ceny)`. To preukazuje, ze osoby zastupujúce spolocnosti na stretnutiach sa dohodli na zvysovaní cien parafínového gáca v odvetví trieskových dosák a ze [jeden z úcastníkov kartelu] mal v úmysle uplatnovat túto dohodu od júna 1999. Odkaz na 'vsetkých výrobcov` preukazuje tiez, ze popri spolocnostiach Total a Shell sa na stretnutí museli zúcastnit aj dalsie podniky." 294 Podla odôvodnenia 151 napadnutého rozhodnutia Sasol nevylucuje svoju úcast na tomto stretnutí. 295 Rovnako podla odôvodnenia 152 napadnutého rozhodnutia ExxonMobil nepopiera svoju úcast a pripústa, ze jej zástupca sa zúcastnil niektorých viacstranných rokovaní so spolocnostami Sasol, Shell/Dea a Total, ktoré sa "pravdepodobne medzi rokmi 1999 a 2001" venovali osobitne parafínovému gácu urcenému pre výrobcov trieskových dosák v nemecky hovoriacej casti Európy. 296 Vseobecný súd konstatuje, ze vyhlásenia spolocností ExxonMobil a Shell, ako aj poznámka spolocnosti Shell citovaná v odôvodneniach 151 a 152 napadnutého rozhodnutia sú súcastou súboru dôkazov, z ktorých môze Vseobecný súd vyvodit, ze Sasol sa v období rokov 1999 az 2001 zúcastnila aspon jedného stretnutia zameraného na "dohody a/alebo zosúladené postupy" týkajúce sa stanovenia ceny parafínového gáca urceného pre nemeckých konecných zákazníkov. 297 Po tretie, pokial ide o technické stretnutie zo 17. a 18. decembra 2002, ktorého sa Sasol zúcastnila, Komisia, ktorá preskúmala poznámku spolocnosti Total, dospela v odôvodnení 168 napadnutého rozhodnutia k tomuto záveru: "Takisto existuje dátumom oznacený graf s názvom 'Európsky trh`, ktorý bol poskytnutý na stretnutí. Kópia objavená v spolocnosti Total obsahuje rukou písané komentáre preukazujúce, ze císelné údaje boli predmetom rokovaní na stretnutí. Táto poznámka obsahuje tiez dalsie rukou písané komentáre, ktoré okrem iného uvádzajú: 'Marcová údrzba v spolocnosti Petrogal. Parafínový gác pod 500 eur. Trojtýzdnová údrzba v júli v spolocnosti MOL.` To dokazuje, ze cena parafínového gáca bola predmetom rokovaní na tomto stretnutí." 298 Treba poznamenat, ze zalobkyne neuviedli nijaké tvrdenie, pokial ide o predmetné pasáze napadnutého rozhodnutia. 299 Uvedený graf objavený v spolocnosti Total je preto súcastou dôkazov preukazujúcich existenciu "dohôd a/alebo zosúladených postupov" týkajúcich sa stanovenia ceny parafínového gáca urceného pre nemeckých konecných zákazníkov. 300 Po stvrté, pokial ide o stretnutia z 11. a 12. mája 2004, ktorých sa zúcastnila Sasol, Komisia v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia uviedla rukou písanú poznámku objavenú v spolocnosti Total, ktorá obsahuje tieto údaje: "- > Sasol 40 EUR/50 $. - koniec júla. -> Mer: 38 - 28. -> 1. júl - + FRP: 70 -> 6000 EUR/T + Cajové sviecky: 50 -> 500 EUR/T + Mikrovosk: 25 -> 50 $/T ... -> 40 EUR/T parafínový gác." 301 Podla odôvodnenia 174 napadnutého rozhodnutia "v poslednom riadku sa uvádza, ze zvýsenie cien bolo dohodnuté aj pre parafínový gác" a "z celkového kontextu poznámky vyplýva, ze sípka pred cenou oznacuje existenciu stratégie dohodnutej pre budúcnost, teda ze sa plánuje zvýsenie cien". 302 Podla zalobkýn nic nenaznacuje, ze by sa táto pasáz skutocne týkala dohody o parafínovom gáci predávanom konecným zákazníkom v Nemecku. Nijaký z ostatných podnikov, ktoré sa zúcastnili stretnutia z 11. a 12. mája 2004 nespomenul uzatvorenie takej dohody. Navyse, kedze sa ExxonMobil, ktorá predstavuje jedného z najväcsích predajcov parafínového gáca konecným zákazníkom, nenachádza medzi zúcastnenými podnikmi, ktoré sa uvádzajú v bode 174 napadnutého rozhodnutia, je velmi málo pravdepodobné, ze by sa otázka týkajúca sa parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na tomto stretnutí prerokovala. 303 Tieto tvrdenia treba zamietnut na základe úvah, ktoré uz boli uvedené v bodoch 289 a 291 vyssie, a prijat záver, ze predmetná poznámka je súcastou súboru dôkazov preukazujúcich existenciu "dohôd a/alebo zosúladených postupov" týkajúcich sa parafínového gáca predávaného nemeckým konecným zákazníkom. 304 Na záver treba usúdit, ze Komisia zhromazdila súbor listinných dôkazov, ktoré preukazujú existenciu "dohôd a/alebo zosúladených postupov" týkajúcich sa parafínového gáca predávaného nemeckým konecným zákazníkom. 305 Zalobkyne vsak tvrdia, ze tieto dôkazy nepreukazujú dohody uzatvorené so spolocnostou Sasol. 306 Co sa týka s dohôd protisútaznej povahy, ktoré sa ako v prejednávnom prípade prejavujú pocas stretnutí konkurencných podnikov, Súdny dvor uz rozhodol, ze k poruseniu clánku 81 ES dôjde, ak je predmetom týchto stretnutí obmedzovanie, vylucovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze a týmto spôsobom smerujú k umelému organizovaniu fungovania trhu. V takom prípade stací, ak Komisia na úcely preukázania úcasti podniku na karteli preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorý doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy. Ak bola preukázaná úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 230 vyssie, bod 81, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [59]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 47). 307 Dôvodom tohto pravidla je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania sa od jeho obsahu umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 230 vyssie, bod 82, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 307 vyssie, bod 48). 308 Úcast zalobkýn na protisútazných stretnutiach a ich nedistancovanie sa od protiprávneho obsahu preto odôvodnuje, ze Komisia im toto správanie pripísala bez toho, aby bolo potrebné, aby Komisia konkrétne preukázala, ze zalobkyne uzatvorili dohody na týchto stretnutiach. Tvrdenie, ktoré v tejto súvislosti zalobkyne uviedli, je preto irelevantné. 309 Napokon zalobkyne tvrdia, ze technické stretnutia z 30. a 31. októbra 1997 a z 11. a 12. mája 2004 neboli v oznámení o výhradách uvedené ako "stretnutia týkajúce sa parafínového gáca". 310 Toto tvrdenie nemôze uspiet. Dôkazy týkajúce sa casti porusenia súvisiacej s parafínovým gácom a citované v napadnutom rozhodnutí boli totiz uz uvedené v oznámení o výhradách. V uvedenom oznámení bolo tiez jasne spomenuté, ze cast porusenia týkajúca sa parafínového gáca bola pripísaná zalobkyniam. 311 Napokon treba uviest, ze zalobkyne nespochybnujú zistenie Komisie, podla ktorého sú postupy týkajúce sa parafínových voskov a postupy týkajúce sa parafínového gáca jediným a pokracujúcim porusením. Dôkazy týkajúce sa postupov súvisiacich s parafínovým gácom preto treba posudzovat v kontexte dôkazov, ktoré zhromazdila Komisia a ktoré sa týkajú jediného porusenia. Tieto dôkazy preukazujú pretrvávajúci kontakt podnikov, ktoré sa zúcastnili na postupoch týkajúcich sa parafínového gáca. 312 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy treba potvrdit zistenie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sa zalobkyne pocas obdobia od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004 podielali na casti komplexného, jediného a pokracujúceho porusenia týkajúcej sa parafínového gáca, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia. 313 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked pri stanovení základnej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam zohladnila hodnotu predaja dosiahnutého prostredníctvom dodávok parafínového gáca a uplatnila násobitel zodpovedajúci danej dlzke trvania. O neprimeranej povahe koeficientu 15 % uplatneného na obrat dosiahnutý predajom parafínového gáca 314 Zalobkyne Komisii vytýkajú, ze porusila zásadu proporcionality, kedze stanovila sumu pokuty uplatnením sadzby 15 % na predaj parafínového gáca spolocnostou Sasol konecným zákazníkom v Nemecku. 315 Podla judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [60]C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, [61]C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 223). 316 Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní zacatých Komisiou na potrestanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost a dlzku trvania (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 315 vyssie, body 223 a 224 a tam citovanú judikatúru). Zásada proporcionality má predovsetkým za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [62]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228, a rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [63]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 171). 317 V prvom rade treba uviest, ze cast porusenia týkajúca sa parafínového gáca spocívala najmä v protiprávnych cinnostiach súvisiacich s urcovaním cien medzi konkurentmi a patrí tak do kategórie porusení, ktoré najviac narusujú volnú hospodársku sútaz. 318 Vseobecný súd preto usudzuje, ze uplatnenie koeficientu vo výske 15 % hodnoty predaja parafínového gáca na úcely výpoctu pokuty je primerané závaznosti tejto casti porusenia. 319 V druhom rade treba zdôraznit, ze Komisia zohladnila relevantné skutocnosti koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. Na cast porusenia týkajúcu sa parafínového gáca sa totiz uplatní bod 23 usmernení z roku 2006, v ktorom sa uvádzajú najzávaznejsie formy porusení, v prípade ktorých je vo vseobecnosti odôvodnené uplatnenie koeficientu "v hornej casti stupnice", t. j. od 15 do 30 % hodnoty predaja parafínového gáca. Komisia tým, ze stanovila koeficient na 15 % hodnoty predaja parafínového gáca v celom rozsahu dodrzala uvedené usmernenia, pretoze pouzila najnizsí koeficient, ktorý bolo mozné podla vseobecných pravidiel stanovených v usmerneniach z roku 2006 pouzit na dohody alebo horizontálne zosúladené postupy smerujúce k urceniu cien. 320 V tretom rade sa zalobkyne domnievajú, ze uvedený koeficient je neprimeraný vzhladom na obmedzený pocet stretnutí a úcastníkov, obmedzený rozsah casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca, ako aj relatívne malé trhové podiely úcastníkov kartelu. 321 Co sa týka údajne obmedzeného poctu stretnutí, na ktorých sa spomenula otázka parafínového gáca, treba konstatovat, ze - ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 283 az 310 vyssie - ide o ovela vyssí pocet prílezitostí nez dve, teda pocet stretnutí, ktoré zalobkyne priznali. Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast zalobkýn na casti komplexného, jediného a pokracujúceho porusenia, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, týkajúcej sa parafínového gáca v období od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004 (pozri bod 312 vyssie). Tvrdenie zalozené na obmedzenom pocte stretnutí týkajúcich sa parafínového gáca preto treba zamietnut. 322 Co sa týka obmedzeného rozsahu casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca v rozsahu, v akom sa týka iba predaja nemeckým konecným zákazníkom a údajne obmedzeného trhového podielu spolocnosti Sasol, treba uviest, ze tieto skutocnosti uz boli zohladnené vo výpocte základnej sumy pokuty. Pri stanovení hodnoty predaja, v prípade ktorej sa následne uplatnil koeficient 15 % z dôvodu závaznosti porusenia, bol totiz zohladnený iba obrat podniku Sasol (odrázajúci jeho presný trhový podiel) dosiahnutý z predaja skupine predmetných zákazníkov (odrázajúci obmedzený rozsah casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca). 323 Tieto tvrdenia zalobkýn preto treba zamietnut. 324 V stvrtom rade zalobkyne poukazujú na skutocnost, ze parafínový gác nevyrábajú. 325 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze umelo zvysované ceny parafínového gáca sa neuplatnovali na krízové dodávky medzi úcastníkmi kartelu. Sasol preto napriek skutocnosti, ze sama nevyrábala parafínový gác, mohla mat prospech z casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca, kedze si ho mohla zaobstarat za konkurencnú cenu a predat ho nemeckým konecným zákazníkom za umelo zvýsenú cenu, ktorá vyplývala z kartelu. 326 Toto tvrdenie musí byt preto takisto zamietnuté. 327 Komisia preto neporusila zásadu proporcionality, ked ako násobitel uplatnila sadzbu 15 % z hodnoty predaja z dôvodu závaznosti casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca. 328 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba zamietnut túto výhradu a v dôsledku toho aj tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu. O stvrtej casti zalozenej na absencii odlisného stanovenia základnej sumy pokuty podla rôznych období úcasti rôznych spolocností na karteli 329 Zalobkyne uvádzajú, ze podla rozhodovacej praxe Komisie ak sú rôznym subjektom, ktorým je urcené rozhodnutie, ulozené pokuty za rôzne obdobia porusenia, Komisia musí stanovit základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit, tak ze vydelí cast uvedenej základnej sumy vypocítanej na základe predaja poctom jednotlivých období. 330 Komisia vsak v prejednávnom prípade na základe dlzky trvania porusenia uplatnila jednak koeficient 13 vo vztahu k spolocnosti Sasol Wax v prípade celého obdobia porusenia a jednak koeficient 10 v prípade období, za ktoré bola vsetkým zalobkyniam pripísaná solidárna zodpovednost, pricom v prípade týchto jednotlivých období zohladnila rovnakú hodnotu predaja. 331 Komisia prijala takéto opatrenie bez toho, aby vysvetlila dôvod, preco správne uplatnovanie pravidiel práva hospodárskej sútaze Únie vyzadovalo osobitne prísnu sankciu voci juhoafrickej skupine spolocností za obdobia porusenia, pocas ktorých uvedená skupina nepôsobila v Európe, v tomto prípade pocas obdobia Schümann, alebo pôsobila iba prostredníctvom spolocného podniku, v tomto prípade pocas obdobia spolocného podniku, zatial co Komisia nevidela nijaký dôvod sankcionovat spolocnost Vara, predchádzajúcu materskú spolocnost spolocnosti HOS, ktorá bola vlastníkom jednej tretiny základného imania spolocnosti Schümann Sasol. 332 Komisia tým porusila zásadu zákazu neprimeraných pokút a zásadu individualizácie trestov. 333 Na úvod treba pripomenút, ze podla bodu 6 usmernení z roku 2006 kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a dlzky trvania porusenia sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení. Okrem toho podla bodu 13 uvedených usmernení na úcely stanovenia základnej výsky pokuty, ktorá má byt ulozená, Komisia pouzije hodnotu predajov tovarov alebo sluzieb uskutocnených podnikom v dotknutej geografickej oblasti vo vnútri EHP, ktoré priamo alebo nepriamom súvisia s protiprávnym konaním. 334 Podla judikatúry, pokial je potrebné vychádzat pri urcení pomerov medzi ukladanými pokutami z obratu podnikov, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, treba vymedzit obdobie, ktoré sa zohladní, tak aby boli získané obraty co najviac porovnatelné. Z toho vyplýva, ze urcitý podnik môze pozadovat, aby sa Komisia v jeho prípade oprela o iné obdobie, nez je vseobecne stanovené, iba vtedy, ak preukáze, ze obrat, ktorý dosiahol pocas vseobecne stanoveného obdobia, nevyjadruje z dôvodov, ktoré sú pre neho specifické, jeho skutocnú velkost a hospodársku silu, ani rozsah porusenia, ktorého sa dopustil (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, [64]T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 42, a z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, T-175/05, neuverejnený v Zbierke, bod 142). 335 V odôvodnení 634 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdila, ze uznáva, ze rok 2004 je - z dôvodu rozsírenia Únie v máji - výnimocným rokom a ze sa domnieva, ze je vhodné nepouzit hodnotu predaja dosiahnutého pocas roka 2004 ako jediný základ na výpocet pokuty, ale pouzit hodnotu predaja za posledné tri úctovné roky úcasti subjektu na porusení. 336 Komisia preto vo vztahu k hlavnej casti a druhej casti porusenia týkajúcej sa parafínových voskov pouzila priemer hodnoty predaja parafínových voskov, ktorý Sasol dosiahla pocas rokov 2002 az 2004. Dospela tak k císlu zodpovedajúcemu 167324016 eur. Co sa týka tretej casti porusenia týkajúcej sa parafínového gáca, pouzila priemer hodnoty predaja, ktorý Sasol dosiahla pocas úctovných rokov 2001 az 2003. V prípade parafínového gáca tak dospela k sume zodpovedajúcej 5404922 eur. 337 V prvom rade treba preskúmat tvrdenia zalobkýn z hladiska situácie spolocnosti Sasol Wax. 338 Zalobkyne tvrdia, ze cast pokuty, ktorá bola ulozená iba spolocnosti Sasol Wax, je vo výske 67,5 milióna eur, co predstavuje priblizne 22 % jej obratu za rok 2007. Pokuta v takej výske by mohla znicit hospodársku podstatu spolocnosti Sasol Wax, pokial by skupina Sasol dobrovolne neprebrala pokutu na seba, a to pri absencii akejkolvek viny a zodpovednosti, pokial ide o obdobie Schümann. 339 V rozsahu, v akom sa toto tvrdenie týka stanovenia hornej hranice pokuty, sa odkazuje na analýzu súvisiacu so siestym zalobným dôvodom. 340 Napokon treba poznamenat, ze zalobkyne neuviedli nijaké tvrdenie smerujúce k preukázaniu, ze hodnota predaja pouzitá ako základ na výpocet základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Sasol Wax primerane neodrázala hospodársky význam porusenia, ktorého sa táto spolocnost dopustila, ani jej relatívny podiel na karteli, v zmysle usmernení z roku 2006 a judikatúry citovanej v bode 334 vyssie. 341 Zalobkyne tiez nespochybnujú, ze Sasol Wax je zodpovedná za protiprávne konania spolocnosti HOS a Schümann Sasol v rozsahu, v akom bola právnym nástupcom predchádzajúcich spolocností, ktoré sa priamo podielali na karteli. 342 Je potrebné tiez uviest, ze v rámci výpoctu pokút ulozených na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddelitelne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojej miery volnej úvahy totiz Komisia musí individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík týchto podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [65]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 44 a tam citovanú judikatúru). Zalobkyne naproti tomu neuviedli nijaký právny predpis, ktorý by Komisii ukladal povinnost individualizovat hodnotu predaja v rámci skupiny. 343 Preto treba prijat záver, ze zalobkyne nepreukázali, ze by sa Komisia dopustila nejakého pochybenia, ked na úcely výpoctu základnej sumy pokuty ulozenej jednotlivým spolocnostiam tvoriacim podnik Sasol pouzila priemer hodnoty predaja, ktoré dosiahol tento podnik v období rokov 2002 az 2004, a to v prípade celého obdobia úcasti tohto podniku na castiach porusenia týkajúcich sa parafínových voskov, t. j. obdobia od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005. 344 Z rovnakých dôvodov zalobkyne nepreukázali ani to, ze by sa Komisia dopustila urcitého pochybenia, ked na úcely výpoctu základnej sumy pokuty ulozenej jednotlivým spolocnostiam tvoriacim podnik Sasol pouzila priemer hodnoty predaja tohto podniku dosiahnutého v období rokov 2001 az 2003, a to v prípade celého obdobia úcasti tohto podniku na castiach porusenia týkajúcich sa parafínového gáca, t. j. obdobia od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004. 345 Co sa týka potreby v prípade skupiny Sasol prevziat z ekonomického hladiska zodpovednost za zaplatenie casti pokuty ulozenej spolocnosti Sasol Wax a presahujúcej 10 % jej obratu, Vseobecný súd usudzuje, ze táto otázka nespadá do výpoctu základnej sumy pokuty, ale patrí skôr do preskúmania vykonaného v rámci siesteho zalobného dôvodu. 346 Tvrdenia zalobkýn treba preto zamietnut bez toho, aby tým bol dotknutý výsledok preskúmania siesteho zalobného dôvodu. 347 V druhom rade treba uviest, ze pripísanie konaní, ktorých sa pocas obdobia spolocného podniku dopustila spolocnost Schümann Sasol, spolocnosti Schümann Sasol International treba potvrdit z dôvodu uplatnenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na správanie jej dcérskej spolocnosti, v ktorej vlastní celé základné imanie, ktorú zalobkyne nevyvrátili. 348 Okrem toho zalobkyne nespochybnujú pripísanie zodpovednosti, ktorú má spolocnost Schümann Sasol International, spolocnosti Sasol Wax International z dôvodu právneho nástupníctva medzi týmito dvoma právnickými osobami. 349 Preto treba prijat záver, ze zalobkyne nepreukázali, ze by Komisia nesprávne pouzila tú istú hodnotu predaja v prípade spolocnosti Sasol Wax a v prípade jej jedinej materskej spolocnosti, Sasol Wax International. 350 V tretom rade treba pripomenút, ze sa vyhovuje prvému zalobnému dôvodu a ze napadnuté rozhodnutie sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka pripísania zodpovednosti za konania spolocnosti Schümann Sasol pocas obdobia spolocného podniku spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd (pozri bod 127 vyssie). Nie je preto viac relevantná otázka údajnej protiprávnosti z dôvodu hodnoty predaja pouzitej na výpocet sumy pokuty, ktorá bola ulozená posledným uvedeným spolocnostiam za obdobie spolocného podniku. 351 Napokon, pokial ide o obdobie Sasol, pocas ktorého spolocnosti Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd nepriamo vlastnili celé základné imanie spolocnosti Sasol Wax, nijaký právny predpis Komisii nebráni pouzit tú istú hodnotu predaja na úcely výpoctu pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo podielala na porusení, a jej materským spolocnostiam. 352 Vzhladom na uvedené úvahy Vseobecný súd usudzuje, ze Komisia v kontexte stanovenia hodnoty predaja neporusila zásadu zákazu neprimeraných pokút a zásadu individualizácie trestov. Je preto potrebné zamietnut stvrtú cast stvrtého zalobného dôvodu a v dôsledku toho aj stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu bez toho, aby tým boli dotknuté dôsledky vyplývajúce z prijatia prvého a siesteho zalobného dôvodu. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom zistení úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu 353 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia dôkazov, kedze dospela k záveru, ze cast pokuty týkajúca sa parafínových voskov, ktorá sa ukladá spolocnosti Sasol, mala byt zvýsená o 50 % (t. j. o 210 miliónov eur) z dôvodu, ze Sasol mala úlohu vodcu kartelu v oblasti parafínových voskov. O napadnutom rozhodnutí 354 Komisia uviedla svoje zistenia týkajúce sa úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu v odôvodneniach 681 az 686 napadnutého rozhodnutia: "... (681) [Bod] 28 usmernení z roku 2006 na úcely výpoctu pokút stanovuje, ze 'Komisia môze zvýsit základnú výsku pokuty, ak zistí existenciu pritazujúcich okolností, napríklad:... vedúca úloha pri porusovaní alebo podnecovanie k poruseniu...` Komisia v oznámení o výhradách [potvrdila], ze 'osobitne tiez poukázala na vedúcu úlohu, ktorú mohla mat spolocnost Sasol, ako to vyplýva zo skutocností opísaných vyssie`. Sasol vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách spochybnuje, ze mala takú úlohu vodcu porusenia. Sasol tvrdí, ze mala úlohu vodcu, iba pokial ide o technickú cast technických stretnutí, a to z dôvodu lepsej znalosti cinností; okrem toho Sasol, ktorá je odkázaná na dodávky od svojich konkurentov, nebola schopná riadit kartel, hoci priznáva, ze iniciovala rokovania o cenách; aj ked HOS - v porovnaní s jej konkurentmi malý hrác z hladiska obratu - mohla mat úlohu vodcu, jej vplyv sa postupom casu zmensoval. Napokon Sasol tvrdí, ze jej úlohu vodcu neodrázajú dostupné dôkazy. Zdá sa, ze Sasol poukazuje na to, ze pokial ide o urcité obdobia a/alebo urcité aspekty porusenia, mali úlohu vodcu spolocnosti Total a ExxonMobil. (682) Tvrdenia Sasol nemozno prijat. Dôkazy uvedené v kapitole 4 preukazujú, ze: 1. Sasol zvolala takmer vsetky technické stretnutia, pricom posielal pozvánky, navrhovala programy, viaceré tieto stretnutia organizovala, rezervovala hotelové izby, prenajímala si rokovacie sály a organizovala vecere, 2. Sasol predsedala technickým stretnutiam a zároven iniciovala a organizovala rokovania o cenách, 3. Sasol prinajmensom prílezitostne nadväzovala na základe technických stretnutí bilaterálne vztahy, 4. Sasol aspon raz zastupovala jeden z iných dotknutých podnikov (pozri odôvodnenie 129). (683) Tvrdenie, podla ktorého Sasol zvolávala, organizovala a predsedala iba technickej casti technických stretnutí, nemozno prijat. Nic nenasvedcuje tomu, ze by Sasol opustila svoju úlohu vodcu vtedy, ked sa rokovania na technických stretnutiach týkali protisútazných otázok, ktoré boli súcastou týchto technických stretnutí, a Sasol sama priznala, ze iniciovala rokovania o cenách. Nijaká z poznámok z daného obdobia nenaznacuje zmenu struktúry medzi dvomi castami stretnutí. Komisia sa v kazdom prípade domnieva, ze obe casti stretnutí boli úzko previazané a nie je mozné medzi nimi rozlisovat. Napokon dalsí úcastníci technických stretnutí vnímali Sasol ako subjekt s úlohou vodcu kartelu. To vyplýva najmä z korespondencie, ktorú adresoval zástupca spolocnosti ExxonMobil (pozri odôvodnenie 600), aby ukoncil jej úcast na karteli. Nic nenasvedcuje tomu, ze by Sasol niekedy chcela vyvrátit dojem dalsích úcastníkov kartelu, pokial ide o jej postavenie vodcu kartelu. Skutocnost, ze Sasol mohla byt závislá od iných spolocností, co sa týka dodávok, nevylucuje, ze by mohla zohrávat úlohu vodcu kartelu. Závislost na dodávkach predstavuje vzhladom na postavenie vodcu, ktoré má spolocnost Sasol na trhu s parafínovými voskami, iba jeden aspekt situácie, pricom dalsími aspektmi sú, ze Sasol bola do urcitej miery schopná ovplyvnovat trh s parafínovými voskami a ze bola silným kupujúcim. Hoci sa Sasol a jej predchodcovia môzu v porovnaní s dalsími subjektmi, ktorým je urcené toto rozhodnutie, javit ako slabí hráci z hladiska svetového obratu, netreba zabúdat na to, ze z hladiska hodnoty predaja ide o najvýznamnejsí subjekt na trhu s parafínovými voskami. Okrem toho skutocnost, ze dotknutý podnik bol z hospodárskeho hladiska nezávislý od svojich konkurentov alebo ze mohol vyvíjat na nich tlak, nepredstavuje predchádzajúcu podmienku na konstatovanie úlohy vodcu. Judikatúra na to, aby bolo mozné konstatovat existenciu vodcu, nevyzaduje, aby tento vodca urcoval to, akým spôsobom sa majú správat dalsie subjekty. Komisia sa preto nedomnieva, ze by bolo mozné túto úlohu vodcu vylúcit na základe výnatkov z vyhlásení spomenutých spolocnostou Sasol. (684) Vzhladom na to, ze úlohu spolocnosti Sasol ako vodcu nebolo mozné, pokial ide o parafínový gác, preukázat, Komisia usudzuje, ze pritazujúcu okolnost súvisiacu so skutocnostou, ze Sasol bola v postavení vodcu, mozno uplatnit iba v prípade iných výrobkov, ktoré súvisia s porusením. (685) V rozsahu, v akom Sasol tvrdí, ze pokial ide o niektoré obdobia alebo niektoré aspekty porusenia, boli v postavení vodcu iné podniky, Komisia upozornuje, ze tieto tvrdenia nie sú podlozené dôkazmi, a preto ich nemozno zohladnit. (686) Vzhladom na uvedené skutocnosti musí byt základná suma pokuty v prípade spolocnosti Sasol zvýsená o 50 % casti základnej sumy vychádzajúcej z predaja dosiahnutého spolocnostou Sasol v prípade úplne rafinovaných parafínových voskov, polorafinovaných parafínových voskov, zmesí voskov, speciálnych voskových výrobkov, tvrdých parafínových voskov a hydrogenovaných parafínových voskov." O rámcovej judikatúre 355 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak sa porusenia dopustili viaceré podniky, musia sa v rámci urcenia výsky pokút preukázat ich jednotlivé úlohy na porusení pocas trvania ich úcasti na nom (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 150). Z toho najmä vyplýva, ze úloha "vodcu", ktorú zohráva jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu pokuty, kedze podniky, ktoré takúto úlohu zohrávali, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, [66]C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 45). 356 V súlade s týmito zásadami bod 28 usmernení z roku 2006 uvádza pod nadpisom "Pritazujúce okolnosti" demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k zvýseniu základnej sumy pokuty, ktorý obsahuje najmä úlohu vodcu porusenia (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [67]T-15/02, Zb. s. II-497, body 280 az 282, a rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T-343/06, bod 197). 357 Na to, aby bolo mozné podnik kvalifikovat ako vodcu kartelu, musí pre kartel predstavovat podstatnú hnaciu silu alebo niest osobitnú a konkrétnu zodpovednost za jeho fungovanie. Takúto okolnost treba totiz posúdit so zretelom na kontext prípadu. Mozno ju vyvodit najmä z toho, ze podnik svojimi konkrétnymi krokmi dal sám od seba zásadný podnet ku kartelu, alebo zo súboru nepriamych dôkazov poukazujúcich na odhodlanost podniku zabezpecit stabilitu a úspech kartelu (rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, body 299, 300, 351, 370 az 375 a 427, a Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, bod 198). 358 Platí to v prípade, ked sa podnik zúcastnil na stretnutiach kartelu v mene iného podniku, ktorý sa na nich nezúcastnil, a informoval tento podnik o výsledkoch uvedených stretnutí. Rovnako je to aj v prípade, ak sa preukáze, ze uvedený podnik zohrával vedúcu úlohu pri konkrétnom fungovaní kartelu napríklad tým, ze organizoval mnozstvo stretnutí, zhromazdoval a rozosielal informácie v rámci kartelu a najcastejsie vypracovával návrhy týkajúce sa fungovania kartelu (rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, body 404, 439 a 461, a Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, bod 199). Pri preukazovaní takej vedúcej úlohy sú tiez relevantné predsedníctvo stretnutí, ako aj podnet na vytvorenie kartelu alebo nabádanie nového úcastníka, aby sa ku kartelu pripojil (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 8. septembra 2010, Deltafina/Komisia, [68]T-29/05, Zb. s. II-4077, body 333 a 335). 359 Naproti tomu skutocnost, ze podnik vyvíja nátlak na ostatných clenov kartelu, ci dokonca im diktuje ich správanie, nie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo mozné tento podnik kvalifikovat ako vodcu kartelu. Ani postavenie podniku na trhu, ani zdroje, ktorými disponuje, nemôzu predstavovat dôkazy o úlohe vodcu porusenia, a to ani keby boli súcastou kontextu, v prípade ktorého sa takéto dôkazy musia posúdit (rozsudky Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, T-357/06, bod 286, a Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, bod 201; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, body 299 a 374). 360 Navyse podla judikatúry vzhladom na významné dôsledky týkajúce sa pokuty, ktorá sa má ulozit vodcovi kartelu, je úlohou Komisie, aby v oznámení o výhradách uviedla skutocnosti, ktoré povazuje za relevantné, aby dotknutý podnik, ktorý by mohol byt povazovaný za vodcu kartelu, mohol na také výhrady odpovedat. Vzhladom na to, ze toto oznámenie predstavuje jednu z etáp pri prijímaní konecného rozhodnutia, a teda nejde o konecné rozhodnutie Komisie, vsak od Komisie nemozno vyzadovat, aby uz v tejto etape pristúpila k právnej kvalifikácii skutocností, na ktorých sa bude zakladat jej konecné rozhodnutie o pripísaní úlohy vodcu kartelu (rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [69]C-511/06 P, Zb. s. I-5843, body 70 a 71). 361 Napokon treba zdôraznit, ze casti dokumentov a vyhlásení, ktoré Komisia prípadne výslovne necitovala ani v napadnutom rozhodnutí, ani v oznámení o výhradách, vsak môze zohladnit Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci v prípade, ze uvedené dokumenty a vyhlásenia boli sprístupnené zalobkyniam v rámci správneho konania po oznámení výhrad (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [70]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 55; pozri v tomto zmysle rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, bod 354, a Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 356 vyssie, bod 176). O dodrzaní povinnosti odôvodnenia, pokial ide o zistenie týkajúce sa úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu 362 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nedostatocne odôvodnila svoje zistenie, podla ktorého Sasol zohrávala úlohu vodcu kartelu. 363 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, tak aby sa dotknutým subjektom umoznilo spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat svoje súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, má byt posudzovaná s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [71]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 364 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach 681 az 686 napadnutého rozhodnutia dostatocne presne uviedla skutocnosti, z ktorých vychádzala na úcely posúdenia spolocnosti Sasol ako vodcu casti porusenia týkajúcej sa parafínových voskov. Komisia totiz uviedla skutocnosti, ktoré v tejto súvislosti povazovala za relevantné a spresnila dokumenty na podporu týchto faktických konstatovaní. 365 Výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia preto treba zamietnut ako nedôvodnú. O vecnom posúdení skutocností zhromazdených Komisiou na úcely podlozenia záveru týkajúceho sa úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu 366 Na úvod sa zalobkyne domnievajú, ze skutocnosti, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, nepodporujú záver, podla ktorého bola Sasol vodcom kartelu, takze sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia a v tomto ohlade aj nesprávneho právneho posúdenia. 367 V prvom rade treba preskúmat skutocnosti uvedené v odôvodnení 682 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých Sasol zvolala takmer vsetky technické stretnutia, posielala pozvánky a navrhovala program v súvislosti s uvedenými stretnutiami, viaceré stretnutia organizovala, pricom rezervovala hotelové izby, prenajímala si rokovacie sály a organizovala vecere, a zároven predsedala týmto stretnutiam, iniciovala a organizovala rokovania o cenách. 368 Zalobkyne nespochybnujú presnost skutocností uvedených vyssie. 369 Tvrdia vsak, ze Sasol nevypracovala program týkajúci sa rokovania kartelu, ale vypracovala program výlucne v prípade technickej a legitímnej casti stretnutí. Okrem toho Sasol nestanovovala cas a miesta stretnutí "Blauer Salon" jednostranne, ale rozhodovali o nich úcastníci kartelu. 370 Navyse Sasol ani neorganizovala, ani nijakým spôsobom nevyhotovovala struktúru rokovania clenov kartelu o cenách. Sasol po tom, co predsedala technickej casti stretnutia, vseobecne zacala rokovanie o cenách, avsak urcovanie cien bolo následne predmetom otvoreného rokovania a rozhodnutia v tejto veci prijímali vsetci úcastníci vo forme otvoreného "vystúpenia zástupcov". Nic nenaznacuje tomu, ze by Sasol vyvíjala co i len mensí nátlak na akéhokolvek z ostatných úcastníkov kartelu s tým, aby rokovania viedli k stanovenému výsledku. 371 Vseobecný súd usudzuje, ze tvrdenia zalobkýn nemôzu zmiernit význam skutocnosti, ze práve Sasol zvolala takmer vsetky technické stretnutia, posielala úcastníkom pozvánky, rezervovala hotelové izby, prenajímala si rokovacie sály a organizovala vecere. Tieto skutocnosti preukazujú, ze Sasol bola z praktického hladiska organizátorom protisútazných stretnutí. 372 Okrem toho skutocnost, ze Sasol zasielala pozvánky, má osobitný význam, ktorý ide nad rámec významu praktickej organizácie, kedze ak sa urcití úcastníci kartelu nezúcastnili jedného alebo viacerých po sebe idúcich technických stretnutí a nedozvedeli sa tak o mieste a case nasledujúceho technického stretnutia, mohli sa opät zúcastnovat neskorsích stretnutí na základe pozvánky od spolocnosti Sasol. 373 Takisto skutocnost, ze Sasol vyhotovila program týkajúci sa prinajmensom technickej a legitímnej casti rokovaní, je znakom o urcitom privilegovanom postavení medzi úcastníkmi technických stretnutí, ktoré môze posilnit autoritu spolocnosti Sasol, ktorú uz aj tak mala z dôvodu svojho postavenia najväcsieho výrobcu parafínových voskov v rámci EHP s trhovým podielom 22,4 % v roku 2004. 374 Navyse okolnost, ze práve Sasol vo vseobecnosti zacínala rokovanie o cenách, je tiez významná, pretoze Sasol tak vseobecne smerovala legitímne technické rokovania k rokovaniam s protisútaznou povahou. Aj pri absencii nepriamych dôkazov v súvislosti s protisútaznými rokovaniami v programe vypracovanom spolocnostou Sasol, co je dôsledkom tajnej povahy kartelov, práve Sasol tak vseobecne urcovala miesto protisútazných rokovaní v rámci diskutovaných otázok. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze práve Sasol bola vo vseobecnosti prvým subjektom, ktorý oznamoval zamýslané ceny parafínových voskov alebo rozsah zvysovania, ako aj dátum uplatnovania nových cien voci zákazníkom. 375 Navyse treba pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 359 vyssie skutocnost, ze jeden podnik vyvíja nátlak, ba dokonca diktuje správanie ostatných clenov kartelu, nie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby tento podnik mohol byt kvalifikovaný ako vodca kartelu. Zalobkyne preto nemôzu uzitocne tvrdit, ze Sasol nevyvíjala pocas technických stretnutí nátlak na ostatných úcastníkov kartelu. 376 V druhom rade zalobkyne nespochybnujú, ze Sasol aspon raz zastupovala jeden z dalsích dotknutých podnikov, a to konkrétne Wintershall. Okrem toho Sasol informovala ostatných úcastníkov kartelu, ktorých zástupcovia sa nemohli zúcastnit stretnutia, o jeho výsledkoch, ako je to preukázané v odôvodnení 103 napadnutého rozhodnutia a v bode 185 prílohy napadnutého rozhodnutia, pokial ide o spolocnosti MOL, Eni a Repsol. 377 V tretom rade Komisia tiez v odôvodnení 683 uvádza, ze ostatní úcastníci technických stretnutí vnímali Sasol ako vodcu kartelu. Vyplýva to najmä z korespondencie, ktorú zaslal zástupca spolocnosti ExxonMobil s cielom ukoncenia jej úcasti na karteli. 378 Zalobkyne sa domnievajú, ze dôkazy, ktoré zhromazdila Komisia, nepodporujú záver Komisie, podla ktorého ostatní úcastníci kartelu vnímali spolocnost Sasol ako vodcu kartelu. List spolocnosti ExxonMobil bol adresovaný spolocnosti Sasol iba z dôvodu, ze práve Sasol zaslala predchádzajúci list obsahujúci navrhovaný program stretnutia. 379 List spolocnosti ExxonMobil bol preskúmaný v odôvodnení 600 napadnutého rozhodnutia. Komisia usúdila, ze: "ExxonMobil vyhlasuje, ze posledným stretnutím, ktorého sa jej zástupcovia zúcastnili, bolo technické stretnutie, ktoré sa konalo 27. a 28. februára v Mníchove. V odpovedi na pozvánku na stretnutie... z 15. januára 2004 od [pána M.] zo skupiny Sasol [pán Hu] zo skupiny ExxonMobil okrem iného uviedol: 'Zdá sa, ze body programu sú pre nás podnik zaujímavé. Domnievame sa vsak, ze táto skupina konkurentov sa stretáva bez podpory odborného zdruzenia a z tohto dôvodu nemá ani struktúru, ani statút. Táto situácia nám prekáza a chceli by sme navrhnút, aby tieto stretnutia viedla EWF, a to bud v rámci technického výboru, alebo samostatného podvýboru. ExxonMobil sa bez podpory regulacného odborného zdruzenia tohto stretnutia nezúcastní.`" 380 Vzhladom na kontext tohto listu Vseobecný súd konstatuje, ze zmienka o stretnutiach "konkurentov... bez podpory... odborného zdruzenia" naznacuje, ze ExxonMobil zamýslala ukoncit svoju úcast na karteli, ako to Komisia tiez správne uviedla. Pouzitie konkrétnejsej formulácie by nebolo rozumné vzhladom na tajnú povahu kartelov a riziko pokút vyplývajúce z výslovného uvedenia protisútazných konaní v korespondencii. 381 Skutocnost, ze tento list bol adresovaný iba spolocnosti Sasol a nie vsetkým úcastníkom kartelu, nepochybne preukazuje, ze ExxonMobil povazovala spolocnost Sasol za vodcu kartelu. 382 Vyhlásenia spolocností Shell a Sasol, na ktoré odkazuje odôvodnenie 107 napadnutého rozhodnutia, obsahujú zbiehajúce sa skutocnosti, ked oba podniky tvrdili, ze zástupca spolocnosti Sasol vo vseobecnosti organizoval a predsedal stretnutiam. 383 Je preto potrebné zamietnut tvrdenia zalobkýn uvedené v tejto súvislosti a potvrdit zistenie Komisie, podla ktorého ostatní úcastníci kartelu vnímali spolocnost Sasol ako vodcu kartelu. 384 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze Komisia zhromazdila súbor zbiehajúcich sa dôkazov, ktoré vzhladom na rámcovú judikatúru odôvodnujú záver, podla ktorého Sasol bola pre kartel významným hnacím prvkom a niesla osobitnú a konkrétnu zodpovednost za jeho fungovanie, takze Komisia platne usúdila, ze uvedená spolocnost bola vodcom castí kartelu týkajúcich sa parafínových voskov. 385 Ostatné tvrdenia zalobkýn nemôzu spochybnit platnost tohto konstatovania. 386 V prvom rade podla zalobkýn bola jediným rozdielom medzi spolocnostou Sasol a ostatnými úcastníkmi kartelu skutocnost, ze Sasol organizovala stretnutia a predsedala im, ze najcastejsie iniciovala rokovania o cenách a vykonávaní zvysovaní dohodnutých cien a ze vo vseobecnosti bola prvou pri uplatnovaní cien, ktoré sa dohodli so vsetkými úcastníkmi kartelu. 387 V prvom rade treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie sa nezakladá iba na týchto tvrdeniach, ako to tiez vyplýva z preskúmania vyssie. 388 Ako dalej Komisia správne uvádza, nijaký iný podnik nez Sasol nezahrnuje tolko zbiehajúcich sa skutocností na zalozenie svojej úlohy vodcu. Z prílohy napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze výslovné dôkazy o stretnutiach, ktoré by organizovali iní úcastníci kartelu, existujú iba v prípade piatich stretnutí, a to konkrétne jedného stretnutia organizovaného spolocnostou MOL, troch stretnutí organizovaných spolocnostou Total a jedného stretnutia organizovaného spolocnostou Shell z celkových 51 stretnutí, zatial co pozvánky a programy zaslané e-mailom umoznujú pripísat spolocnosti Sasol iniciatívu uskutocnit a organizovat jedenást stretnutí. 389 Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 390 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze Sasol nebola schopná riadit kartel, pretoze bola závislá od dalsích vertikálne integrovaných úcastníkov kartelu, ktorí jej dodávali parafínový gác, ktorý je surovinou parafínových voskov. 391 Toto tvrdenie nemôze uspiet. Trhový podiel spolocnosti Sasol na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP predstavoval v roku 2004 22,4 %, takze Sasol bola, ako tvrdia zalobkyne, najvýznamnejsím dodávatelom parafínových voskov a "líder na trhu". Sasol bola navyse najvýznamnejsím odberatelom parafínového gáca, a to napríklad podla vlastných slov najvýznamnejsím odberatelom parafínového gáca vyrábaného spolocnostami Shell a ExxonMobil. Vo vztahu k výrobcom parafínového gáca tak mala silnú vyjednávaciu pozíciu z dôvodu svojej kúpnej sily. Napokon skutocnost, Sasol nebola zo strany vertikálne integrovaných výrobcov vystavená nijakému tlaku, pokial ide o cenu parafínového gáca, je dostatocne preukázaná tým, ze následný predaj parafínového gáca, ktorý realizovala vo vztahu k nemeckým konecným zákazníkom, predstavoval výnosnú obchodnú cinnost. Z toho vyplýva, ze obchodná sila spolocnosti Sasol v rámci úcastníkov kartelu nebola ovplyvnená skutocnostou, ze nebola vertikálne integrovaná. 392 V tretom rade sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia nemohla platne prijat záver, ze dohody a protisútazné postupy týkajúce sa parafínového gáca a parafínových voskov nepredstavovali jediné a pokracujúce porusenie, ani ze úloha spolocnosti Sasol ako vodcu nemohla byt v súvislosti s parafínovým gácom preukázaná. Komisia sa v tejto súvislosti dopustila nesprávneho posúdenia, kedze nebolo mozné iba ciastocne riadit kartel. 393 Ako správne uvádza Komisia, pojmy "jediné a pokracujúce porusenie" a "vodca kartelu" nezodpovedajú tým istým kritériám. Pojem "jediné a pokracujúce porusenie" spocíva v myslienke urcitého jediného protisútazného ciela, zatial co pojem "vodca kartelu" spocíva v skutocnosti, ze jeden podnik predstavuje významnú hnaciu silu v rámci kartelu. 394 Nijaký právny predpis preto Komisii nestanovuje povinnost preukázat, ze úloha spolocnosti Sasol ako vodcu sa vztahovala na vsetky casti porusenia. Naopak skutocnost, ze Komisia neprijala záver o úlohe spolocnosti Sasol ako vodcu v súvislosti s castou týkajúcou sa parafínového gáca napriek úlohe spolocnosti Sasol ako organizátora, pokial ide o technické stretnutia, pocas ktorých bol parafínový gác tiez predmetom rokovaní, je odrazom spravodlivého prístupu Komisie. 395 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba prijat záver, ze Komisia uviedla viaceré zhodujúce sa dôkazy, ktoré ako celok umoznujú usúdit, ze Sasol predstavovala pre kartel významnú hnaciu silu. 396 Komisia sa preto nedopustila ani nesprávneho posúdenia, ani nesprávneho právneho posúdenia, ked na základe súboru zhodujúcich sa a zbiehajúcich sa nepriamych dôkazov dospela k záveru, ze zalobkyna plnila úlohu vodcu kartelu v oblasti parafínových voskov. 397 V dôsledku toho treba túto výhradu zamietnut. O údajne nadmernej, neprimeranej a diskriminacnej povahe zvýsenia základnej sumy pokuty o 50 % z dôvodu úlohy vodcu 398 Zalobkyne sa domnievajú, ze zvýsenie základnej sumy pokuty na 210 miliónov eur je nenálezite nadmerné a neprimerané. V dôsledku toho ziadajú Vseobecný súd, aby zrusil zvýsenie pokuty o 50 % alebo aby aspon podstatne znízil sadzbu zvýsenia, tak aby nálezite a primerane odrázala závaznost porusenia, ktorého sa dopustila Sasol, vo vztahu k poruseniam, ktorých sa dopustili ostatní úcastníci kartelu. 399 V prvom rade Komisia podla zalobkýn vyvodila údajnú úlohu spolocnosti Sasol ako vodcu výlucne z okolností, ktoré sa v mensom rozsahu týkajú tiez ostatných úcastníkov kartelu, takze kvalitatívny rozdiel medzi úcastou spolocnosti Sasol na karteli a úcastou ostatných podnikov neexistoval. Komisia preto porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze tieto skutocnosti vytýkala iba spolocnosti Sasol a nie ostatným úcastníkom kartelu. 400 Treba zdôraznit, ze ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 367 az 396 vyssie, Komisia preukázala, ze Sasol bola vo vztahu k svojej úlohe vodcu v rámci kartelu v odlisnej situácii nez ostatní úcastníci kartelu. K tomuto záveru sa dalo dospiet na základe tak kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych skutocností, kedze urcité správania, ktoré sú znakmi úlohy vodcu, mozno právom vytýkat iba spolocnosti Sasol. Komisia preto môze v kazdom prípade diferencovat základnú sumu pokuty ulozenej rôznym úcastníkom kartelu tým, ze zohladní konkrétnu intenzitu organizacných cinností jediného úcastníka v rámci kartelu. 401 V dôsledku toho so zretelom na judikatúru citovanú v bode 181 vyssie Komisia vzhladom na osobitnú situáciu spolocnosti Sasol vo vztahu k situácii ostatných úcastníkov kartelu neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 402 V druhom rade zalobkyne uvádzajú, ze porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Sasol, nie je váznejsie nez porusenie, ktorého sa dopustili ostatní úcastníci kartelu v rozsahu, ktorý odôvodnuje zvýsenie pokuty o 50 %. Financná sila spolocnosti Sasol bola okrem iného citelne nizsia nez financná sila ostatných úcastníkov kartelu, takze sa jej suma základnej pokuty uz dotkla ovela viac nez vsetkých ostatných úcastníkov kartelu. 403 Zvýsenie o 50 %, ktoré sa pripocítalo k základnej sume pokuty, predstavovalo 125 % rocného predaja parafínového vosku, ktorý Sasol Wax dosiahla v rámci EHP. To tiez zodpovedalo 75 % kumulovanej základnej sumy pokút, ktoré boli ulozené vsetkým ostatným úcastníkom kartelu, zatial co trhový podiel spolocnosti Sasol Wax je priblizne 25 az 30 %. 404 Podla judikatúry musí byt suma pokuty prispôsobená na úcely zohladnenia zistovaného dosahu na podnik, ktorému sa ukladá, a to preto, aby pokuta nebola zanedbatelná alebo naopak neprimerane vysoká, najmä s ohladom a financnú silu predmetného podniku, v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi jednak z potreby zarucit úcinnost pokuty a jednak dodrzanie zásady proporcionality (rozsudky Súdu prvého stupna Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 283, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, [72]T-410/03, Zb. s. II-881, bod 379). 405 Podla judikatúry citovanej v bode 316 vyssie uplatnenie zásady proporcionality znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost a dlzku trvania. Zásada proporcionality znamená najmä to, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne ku kritériám, ktoré zohladnila pri posudzovaní závaznosti porusenia, a z tohto dôvodu musí tieto kritériá uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. 406 V prejednávanej veci treba uviest, ze skutocnost, ze základná suma pokuty predstavuje 125 % rocného predaja parafínového vosku, ktorý Sasol Wax dosiahla v rámci EHP, vyplýva v podstate zo samotnej skutocnosti, ze bola trinást rokov úcastníkom kartelu a ze dlzka úcasti je násobitelom, ktorý sa uplatnuje na hodnotu predaja. 407 Rovnako skutocnost, ze zvýsenie z dôvodu úlohy vodcu zodpovedá 25 % kumulovanej základnej sumy pokút ulozených vsetkým ostatným clenom kartelu, sa vysvetluje tým, ze Sasol, ktorá je lídrom na trhu s parafínovými voskami s 22,4 % podielom na tomto trhu, dosiahla ovela vyssiu hodnotu predaja nez ostatní úcastníci kartelu. 408 Nijaké z porovnaní, ktoré urobili zalobkyne, preto nie je v súlade s analýzou proporcionality, pokial ide o zvýsenie základnej sumy o 50 % z dôvodu úlohy vodcu kartelu. 409 Naproti tomu Vseobecný súd uz v situáciách, ktoré sú analogické situáciám, o ktoré ide v prejednávanej veci, a pri výkone svojej neobmedzenej právomoci potvrdil, ze zvýsenie základnej sumy pokuty o 50 % primerane odrázalo dodatocný skodlivý úcinok porusenia, ktorý vyplýval z úlohy vodcu kartelu (rozsudok Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, uz citovaný v bode 359 vyssie, bod 302). 410 Napokon treba uviest, ze zvýsenie základnej sumy pokuty sa netýka otázky financnej sily podniku, ktorému sa pripisuje zodpovednost za porusenie. Kritériom výpoctu pouzitým na tento úcelom je stanovenie hornej hranice celkovej sumy pokuty na 10 % rocného obratu podniku. Tvrdenia zalobkýn sú preto v tejto súvislosti neúcinné. 411 V dôsledku toho treba vzhladom na okolnosti prejednávanej veci a dôkazy zhromazdené Komisiou, ktoré preukazujú úlohu spolocnosti Sasol ako vodcu, prijat záver, ze Komisia neporusila zásadu proporcionality a neprimerane nezvýsila základnú sumu pokuty, ked uplatnila zvýsenie tejto základnej sumy o 50 % z dôvodu tejto úlohy vodcu. 412 Je preto potrebné zamietnut výhrady zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality. 413 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba piaty zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. 6. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na nepriznaní úplného oslobodenia spolocnosti Sasol, pokial ide o niektoré casti pokuty 414 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a porusila bod 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze pokutu, ktorá sa ukladá spolocnosti Sasol, zalozila na viacerých skutocnostiach, ktoré Sasol dobrovolne poskytla a ktoré Komisia pred vyhláseniami spolocnosti Sasol nepoznala a ktoré mali významný a priamy vplyv na závaznost a dlzku trvania porusenia. 415 Komisia v odôvodnení 741 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze dôkazy, ktoré predlozila spolocnost Sasol po setreniach vo dvoch listoch z apríla a mája 2005 a v ich prílohách, priniesli významnú pridanú hodnotu v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu, ze posilnujú schopnost Komisie preukázat skutocnosti súvisiace s kartelom. 416 Okrem toho v odôvodnení 743 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, ze prvé dôkazy, ktoré mali priamy vplyv na urcenie dlzky trvania kartelu, neboli poskytnuté spolocnostou Sasol, ale boli objavené pocas setrení, pricom islo konkrétne o poznámky spolocnosti MOL a zápisnice spolocnosti Sasol zo stretnutí "Blauer Salon", a obsahovala ich ziadost spolocnosti Shell o oslobodenie od pokuty. 417 Podla odôvodnenia 749 Komisia na tomto základe uplatnila znízenie o 50 % na sumu pokuty ulozenej spolocnosti Sasol, teda maximálnu sadzbu znízenia, ktorú mozno na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 priznat podniku, ktorý nebol prvým, ktorý odhalil existenciu kartelu, kedze v tomto prípade ju odhalila spolocnost Shell. O prvej casti týkajúcej sa technických stretnutí z obdobia pred rokom 2000 418 Zalobkyne tvrdia, ze najstarsím stretnutím, ktoré spomenula spolocnost Shell vo svojej ziadosti o zhovievavost, je stretnutie, ktoré sa konalo 3. a 4. februára 2000 v Budapesti. Vyhlásenie spolocnosti Shell neobsahovalo nijaký konkrétny dôkaz, pokial ide o stretnutia, ktoré sa konali v období pred týmto dátumom. Komisia sa tak mala opriet o vyhlásenia spolocnosti Sasol, aby preukázala uskutocnenie niektorých stretnutí, a to najmä v období rokov 1995 az 2000. 419 Zalobkyne sa, co sa týka poznámok spolocnosti MOL a zápisníc zo stretnutí "Blauer Salon" nájdených pocas setrení, ktoré tak predstavujú dôkazy z obdobia pred dobrovolnými oznámeniami spolocnosti Sasol, domnievajú, ze tieto zdroje nepokrývajú vsetky stretnutia uvedené v rozhodnutí Komisie a ze informácie vyplývajúce z týchto poznámok neboli z väcsej casti dostatocne výslovné na preukázanie dlzky trvania porusenia. Okrem toho zalobkyne odkazujú na sedem technických stretnutí, ktoré sa konali v období rokov 1996 az 2001, ktorých podstatné prvky, akými sú cas, miesta, totoznost úcastníkov a protisútazný obsah, Komisia mohla preukázat s pozadovaným stupnom istoty iba vdaka ziadosti spolocnosti Sasol o zhovievavost. 420 Zalobkyne sa preto domnievajú, ze práve na základe týchto skutocností, ktoré poskytla spolocnost Sasol, mohla Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu porusenia v období rokov 1992 az 1999. Ziadajú preto Vseobecný súd, aby zmenil napadnuté rozhodnutie a priznal im úplné oslobodenie od pokút, pokial ide o cast porusenia, ktorá sa viaze k obdobiu rokov 1992 az 1999. 421 Je potrebné konstatovat, ze tvrdenia zalobkýn nepodporuje ani obsah napadnutého rozhodnutia, ani dokumenty, ktoré sú v nom citované. 422 V prvom rade, pokial ide o obdobie medzi prvým stretnutím v roku 1992 a ôsmym stretnutím, ktoré sa konalo 27. januára 1995, Komisia disponovala informáciami o karteli pochádzajúcimi z iných zdrojov, nez je ziadost spolocnosti Sasol o zhovievavost, a to konkrétne z poznámok spolocnosti MOL a zápisníc spolocnosti Sasol zo stretnutí "Blauer Salon", ktoré boli objavené pocas setrení. Ide o technické stretnutia z 3. a 4 septembra 1992 (odôvodenie 126 napadnutého rozhodnutia), 26. marca 1993 (odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia), 2. júna 1993 (odôvodnenie 130 napadnutého rozhodnutia), 25. októbra 1993 (odôvodnenie 131 napadnutého rozhodnutia), 24. júna 1994 (odôvodnenie 132 napadnutého rozhodnutia), 30. septembra 1994 (odôvodnenie 133 napadnutého rozhodnutia) a 27. januára 1995 (odôvodnenie 134 napadnutého rozhodnutia). Poznámky spolocnosti MOL a zápisnice zo stretnutí "Blauer Salon" týkajúce sa týchto stretnutí, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, umoznili Komisii urcit identitu úcastníkov kartelu, cas a miesto stretnutí, a dokonca aj z väcsej casti obsah rokovaní a ich protisútaznú povahu. 423 Co sa týka obdobia medzi deviatym stretnutím, ktoré sa konalo 16. a 17. marca 1995, a dvadsiatym druhým stretnutím, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 1999, vyhlásenia spolocnosti Sasol umoznili oboznámit Komisiu iba o troch stretnutiach, a to o stretnutí z 12. a 13. januára 1999 (odôvodnenie 150 napadnutého rozhodnutia), 2. a 3. marca 1999 (odôvodnenie 151 napadnutého rozhodnutia) a 23. a 24. septembra 1999 (odôvodnenie 155 napadnutého rozhodnutia). Naproti tomu Komisia mohla preukázat uskutocnenie styroch stretnutí, a to z 22. a 23. júna 1995 (odôvodnenie 136 napadnutého rozhodnutia), 14. a 15. mája 1996 (odôvodnenie 140 napadnutého rozhodnutia), 12. a 13. februára 1998 (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia) a z 8. a 9. júla 1999 (odôvodnenie 154 napadnutého rozhodnutia), na základe poznámok spolocnosti MOL nájdených pocas setrení. Okrem toho Komisia mohla tiez urobit rekonstrukciu obsahu dvoch z týchto stretnutí na základe dôkazov, ktoré získala pocas setrení. 424 Z toho vyplýva, ze dôkazy, ktorými disponovala Komisia pred podaním vyhlásení spolocnosti Sasol, jej umoznili preukázat existenciu porusenia za obdobie, ktoré predchádzalo 3. februáru 2000. Tvrdenia zalobkýn preto nie sú vecne podlozené. 425 V druhom rade zalobkyne sa navyse nemôzu odvolávat na ciastocnú povahu informácií obsiahnutých v poznámkach spolocnosti MOL a zápisniciach zo stretnutí "Blauer Salon". 426 Treba uviest, ze poznámky spolocnosti MOL sú rukou písané poznámky pripravené pocas stretnutí osobou, ktorá sa ich zúcastnila, a ze ich obsah je struktúrovaný a relatívne podrobný. Ich dôkazná sila je preto velmi vysoká. Pokial ide o zápisnice spolocnosti Sasol zo stretnutí "Blauer Salon", ide o dokumenty z obdobia porusenia a vyhotovené in tempore non suspecto, teda krátko po technickom stretnutí, na ktoré odkazujú. Dôkazná sila je preto vysoká. 427 Okrem toho podla judikatúry citovanej v bode 230 vyssie vzhladom na tajnú povahu kartelov nemozno od Komisie vyzadovat, aby predlozila dôkazy, ktoré výslovne potvrdzujú nadviazanie styku medzi dotknutými subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 428 Poznámky a zápisnice spomínané vyssie predstavujú súbor dôkazov, na ktorom mohla Komisia platne zalozit konstatovanie, podla ktorého v období medzi rokmi 1992 a 1999 kartel uz fungoval. 429 Nepochybne obe oznámenia spolocnosti Sasol ulahcili prácu Komisie tým, ze poskytovali dodatocné dôkazy a objasnenia týkajúce sa výkladu ostatných dostupných dôkazov. Tento prínos vsak primerane odráza rozsah znízenia pokuty o 50 % priznaný spolocnosti Sasol z dôvodu spolupráce. 430 Prvú cast siedmeho zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut. O druhej casti týkajúcej sa rozdelenia trhov a zákazníkov 431 Je potrebné pripomenút, ze podla odôvodnenia 653 napadnutého rozhodnutia, kedze bolo preukázané, ze ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total sa tiez podielali na rozdelení zákazníkov a/alebo trhov, co predstavuje druhú cast porusenia, podiel hodnoty predaja zohladnený v prípade týchto podnikov bol stanovený na 18 % namiesto 17 %, co je sadzba, ktorá bola uplatnená na podniky, ktoré sa zúcastnili iba prvej casti porusenia. 432 Zalobkyne uvádzajú, ze informácie, ktoré v tejto súvislosti poskytla spolocnost Shell pred tým, ako poskytli svoje vyhlásenia, sa ukázali byt podla odôvodnenia 741 napadnutého rozhodnutia neúplné. Tvrdia tiez, ze podrobné dôkazy týkajúce sa rozdelenia zákazníkov a/alebo trhov vyplývajú z vyhlásení spolocnosti Sasol z 30. apríla a 12. mája 2005. 433 V tejto súvislosti stací uviest, ze skutocnosti ukazujúce jasne na rozdelenie zákazníkov na technických stretnutiach sa nachádzali v poznámkach spolocnosti MOL citovaných v odôvodneniach 145 a 147 napadnutého rozhodnutia, v zápisnici spolocnosti Sasol citovanej v odôvodnení 168 napadnutého rozhodnutia a v poznámke spolocnosti Total spomenutej v odôvodnení 170 toho istého rozhodnutia. Tieto dôkazy boli získané pocas setrení, t. j. pred poskytnutím vyhlásení spolocnosti Sasol. 434 Tvrdenia zalobkýn preto nie sú vecne podlozené. 435 Pokial ide o neúplnú povahu informácií, ktoré sa nachádzajú v uvedených poznámkach, stací odkázat na úvahy uvedené v bodoch 426 a 427 vyssie. 436 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba druhú cast a v dôsledku toho celý siedmy zalobný dôvod zamietnut. O existencii neobmedzenej právomoci a stanovení konecnej sumy pokuty 437 Treba pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá sa priznáva súdu Únie v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 229 ES a v súcasnosti s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, ze v súlade s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [73]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [74]T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). 438 Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci posúdil ku dnu prijatia svojho rozhodnutia, ci bola zalobkyniam ulozená pokuta, ktorej výska správne odráza závaznost a dlzku trvania predmetného porusenia, tak aby uvedené pokuty boli primerané vo vztahu ku kritériám stanoveným v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, [75]T-156/94, Zb. s. II-645, body 584 az 586, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [76]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 93). 439 Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne (rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [77]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 64). 1. O prvej casti siesteho zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii samostatného stanovenia hornej hranice, pokial ide o obdobie Schümann 440 Zalobkyne pripomínajú, ze spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International nebola pripísaná zodpovednost za cast pokuty týkajúcu sa obdobia Schümann (t. j. 67,5 milióna eur), ktorá zodpovedá 22 % obratu spolocnosti Sasol Wax, ktorá je ako právny nástupca spolocnosti HOS jedinou spolocnostou zodpovednou za porusenie v období Schümann. Komisia sa vsak dopustila pochybenia, ked nestanovila a neuplatnila hornú hranicu 10 % stanovenú clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o obdobie Schümann. 441 Pokuta ulozená spolocnosti Sasol Wax za obdobie Schümann bola nadmerná a bola schopná znicit podstatu spolocnosti Sasol Wax, ak by Sasol Ltd dobrovolne na seba neprevzala povinnost zaplatit pokutu, co viedlo k tomu, ze nepriamo niesla zodpovednost týkajúcu sa obdobia Schümann. 442 Komisia preto porusila clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásadu individualizácie trestov. Zalobkyne preto navrhujú, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom spolocnosti Sasol Wax ukladá pokuta, ktorá presahuje hornú hranicu 10 % obratu, ktorý v roku 2007 dosiahli pán Schümann a ním ovládaná skupina spolocností. Zalobkyne na pojednávaní subsidiárne navrhli znízenie tejto casti pokuty s tým, ze sa horná hranica jej sumy stanoví na 10 % obratu spolocnosti Sasol Wax. 443 Komisia sa domnieva, ze pri stanovení hornej hranice 10 % upravenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 musí zohladnit hospodársku jednotu, aká existovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ako to vyplýva z judikatúry. Komisia napokon uvádza, ze ani pán Schümann, ani spolocnost Vara nie sú adresáti napadnutého rozhodnutia a uz iba z tohto dôvodu nemôze na ich obrat uplatnit hornú hranicu 10 %. 444 Podla judikatúry horná hranica 10 % obratu sa vztahuje na celkový obrat dotknutého podniku, kedze len tento obrat urcuje jeho význam na trhu a vplyv nan (pozri rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 227 vyssie, bod 5022 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho uvedená horná hranica smeruje najmä k ochrane podnikov proti nadmernej výske pokuty, ktorá by mohla znicit ich hospodársku podstatu (rozsudky Vseobecného súdu Tokai II, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 389, a z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia, [78]T-138/07, Zb. s. II-4819, bod 193). 445 Z toho vyplýva, ze ciel sledovaný zavedením hornej hranice 10 % mozno dosiahnut iba vtedy, ak sa táto horná hranica uplatní najskôr samostatne na kazdého adresáta rozhodnutia, ktorým a ukladá pokuty. Len vtedy, ak sa neskôr ukáze, ze viaceré subjekty, ktorým je rozhodnutie urcené, tvoria podnik v zmysle hospodárskeho subjektu zodpovedného za sankcionované porusenie, a to este ku dnu prijatia tohto rozhodnutia, sa môze horná hranica vypocítat na základe celkového obratu tohto podniku, teda vsetkých jeho kumulovaných zloziek. Naproti tomu, ak sa táto hospodárska jednotka medzicasom rozpadla, kazdý subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené, má právo, aby sa nanho predmetná horná hranica uplatnila individuálne (rozsudky Vseobecného súdu Tokai II, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 390; z 13. septembra 2010, Trioplast Wittenheim/Komisia, T-26/06, neuverejnený v Zbierke, bod 113, a zo 16. novembra 2011, Kendrion/Komisia, T-54/06, neuverejnený v Zbierke, bod 92). 446 V prvom rade v prejednávanej veci je nesporné, ze pocas obdobia porusenia Schümann spolocnost HOS, teraz Sasol Wax, netvorila so spolocnostami Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International jeden hospodársky subjekt. V case prijatia napadnutého rozhodnutia vsak Sasol Wax tvorila hospodársku jednotku s ostatnými zalobkynami. 447 V druhom rade treba poznamenat, ze rozsudky, ktoré Komisia uviedla vo svojich písomných podaniach (rozsudky Vseobecného súdu HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 528; z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia, T-52/03, neuverejnený v Zbierke, bod 353, a Tokai II, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 389), sa netýkali situácií, ked pocas obdobia porusenia priamo zodpovedná spolocnost este netvorila hospodársku jednotku s materskými spolocnostami, ktoré v case prijímania rozhodnutia vlastnili jej základné imanie. Riesenia prijaté v uvedených rozsudkoch nemozno uplatnit doslovne na skutkovú situáciu, ktorá je v tomto rozhodujúcom bode iná. 448 V tretom rade treba doplnit, ze jedným z pozitívnych dôsledkoch pravidiel, podla ktorých je vhodné nezohladnit formálne oddelenie dvoch spolocností a ulozit pokuty solidárne dcérskej spolocnosti a jej materskej spolocnosti, ktoré tvoria ten istý podnik (pozri body 31 a 36 vyssie), je odstránenie rizika, ze by sa jedna spolocnost mohla vyhnút pokutám alebo ich minimalizovat tým, ze sústredí protiprávne aktivity do dcérskej spolocnosti, ktorej obrat je zanedbatelný. Pravidlo, podla ktorého musí byt horná hranica pokuty stanovená so zretelom na celkový obrat podniku, mozno povazovat za pravidlo, ktoré zarucuje taký výsledok. Taký ciel vsak nie je ohrozený oddeleným stanovením hornej hranice pokuty za obdobie porusenia, ktoré predchádzalo vzniku hospodárskej jednoty medzi dcérskou spolocnostou zúcastnenou priamo na karteli a materskou spolocnostou, ktorá ju v case prijatia rozhodnutia Komisie vlastnila, pokial nie sú aktíva dcérskej spolocnosti prenesené na iné právnické osoby v nadväznosti na získanie dcérskej spolocnosti a následne po odhalení kartelu. 449 Vo stvrtom rade Komisia nespochybnuje tvrdenia zalobkýn, podla ktorých vzhladom na to, ze Sasol Wax nebola schopná zaplatit cast pokuty za obdobie Schümann zodpovedajúcu 22 % jej rocného obratu, mala cast pokuty namiesto spolocnosti Sasol Wax zaplatit Sasol Ltd, hlavná materská spolocnost, a to cast presahujúcu hornú hranicu 10 %, ktorú nemohla Sasol Wax znásat. 450 V piatom rade treba tiez zdôraznit, ze pocas obdobia Schümann nemohli mat spolocnosti Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd prospech z protiprávnych cinností, pretoze este neboli vlastníkmi spolocnosti Sasol Wax. 451 V siestom rade treba zohladnit skutocnost, ze vo vnútrostátnych právnych poriadkoch zo solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej z dôvodu porusenia clánku 81 ES vyplýva pre kazdého zo spoludlzníkov, ktorí boli poziadaní o zaplatenie, právo ziadat dalsieho spoludlzníka, aby prispel na zaplatenie casti pokuty, ktorá bola zaplatená v jeho mene (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. apríla 2013, Mindo/Komisia, C-652/11 P, body 36 a 37). Zalobkyne vsak v prejednávanej veci poukazujú konkrétne na tazkosti podat voci spolocnosti Vara a pánovi Schümann regresnú zalobu pri absencii ich sankcionovania Komisiou, a to bez toho, aby im v tomto bode Komisia odporovala. 452 Nerovnost zaobchádzania zo strany Komisie (pozri body 187 a 197 vyssie) v kombinácii s absenciou oddeleného stanovenia hornej hranice v prípade casti pokuty týkajúcej sa obdobia Schümann preto môze sprísnit financnú zodpovednost spolocností Sasol Wax International, Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd za porusenie, ktorého sa dopustila HOS. Cast pokuty presahujúca 10 % obratu spolocnosti Sasol Wax totiz majú znásat jej materské spolocnosti, zatial co absencia solidárneho sankcionovania spolocnosti Vara a pána Schümanna sa môze dotknút konecného rozdelenia sumy pokuty v konaní pred vnútrostátnymi súdmi v neprospech zalobkýn a najmä troch súcasných materských spolocností spolocnosti Sasol Wax. 453 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy Vseobecný súd usudzuje, ze za osobitných okolností prejednávanej veci je vhodné stanovit hornú hranicu casti pokuty ulozenej spolocnosti Sasol Wax za porusenie, ku ktorému doslo pocas obdobia Schümann, na 10 % jej obratu za rok 2007. Kedze tento obrat predstavuje sumu 308600000 eur, cast pokuty ulozenej spolocnosti Sasol Wax za toto obdobie porusenia sa stanovuje na 30860000 eur. 454 Cast pokuty, ktorá bola takto stanovená, nemá dosah na následné posúdenie Komisiou, pokial ide o vplyv tohto rozsudku v tomto ohlade. 2. O druhej casti siesteho zalobného dôvodu zalozenej na oddelenom stanovení hornej hranice, pokial ide o obdobie spolocného podniku, a preskúmanej v spojení s prijatím prvého zalobného dôvodu 455 Zalobkyne opätovne tvrdia, ze spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd nemala byt pripísaná zodpovednost za obdobie spolocného podniku a obdobie Sasol. Z toho vyplýva, ze horná hranica casti pokuty týkajúca sa týchto období mala byt stanovená na 10 % obratu spolocnosti Sasol Wax alebo v prípade, ak by Vseobecný súd usúdil, ze Schümann Sasol a Schümann Sasol International, ako aj Sasol Wax a Sasol Wax International tvorili v týchto jednotlivých obdobiach jeden hospodársky subjekt, na 10 % obratu, ktorý v roku 2007 dosiahla spolocnost Sasol Wax International. 456 Ako vyplýva z preskúmania druhého zalobného dôvodu, treba potvrdit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru o existencii hospodárskej jednoty medzi spolocnostami Schümann Sasol a Schümann Sasol International, ako aj medzi ich nástupcami, spolocnostami Sasol Wax a Sasol Wax International. 457 Je vsak potrebné pripomenút, ze na základe konecných záverov týkajúcich sa prvého zalobného dôvodu treba napadnuté rozhodnutie zmenit v rozsahu, v akom Komisia pripisuje spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil jeden hospodársky subjekt tvorený spolocnostami Schümann Sasol a Schümann Sasol International. 458 V prvom rade treba uviest, ze cast pokuty ulozená spolocnostiam Sasol Wax a Sasol Wax International týkajúca sa obdobia spolocného podniku (179657803 eur) výrazne presahuje 10 % obratu spolocnosti Sasol Wax International (480800000 eur v roku 2007). 459 V druhom rade Komisia nespochybnuje tvrdenie zalobkýn, podla ktorého vzhladom na to, ze Sasol Wax International nebola schopná zaplatit celú pokutu za obdobie spolocného podniku, mala cast pokuty namiesto nej zaplatit Sasol Ltd, hlavná materská spolocnost, a to cast presahujúcu hornú hranicu 10 %, ktorú nemohla Sasol Wax International znásat. 460 V tretom rade treba konstatovat, ze nesprávne posúdenie odhalené v rámci prvého zalobného dôvodu vyvoláva pochybnosti o velkosti podniku, ktorý sa dopustil porusenia v období spolocného podniku. Okrem toho solidárne sankcionovanie rôznych spolocností za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol, závisí od predchádzajúceho konstatovania, podla ktorého tieto spolocnosti tvorili v case, ked doslo k poruseniu, jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Kedze definícia podniku nebola v tomto prípade dodrzaná, nie je vylúcené, ze by Komisia v prípade absencie predmetného nesprávneho posúdenia preukázala solidárnu zodpovednost spolocnosti Vara a pána Schümann za porusenie, ktorého sa dopustila priamo Schümann Sasol. 461 V stvrtom rade vzhladom na judikatúru citovanú v bode 451 vyssie Vseobecný súd konstatuje, ze nesprávne posúdenie týkajúce sa definície podniku, ktorý sa dopustil porusenia v období spolocného podniku, v spojení s absenciou oddeleného stanovenia hornej hranice v prípade casti pokuty týkajúcej sa uvedeného obdobia môzu vo vztahu k zalobkyniam zhorsit financné dôsledky porusenia, ktorého sa dopustila priamo Schümann Sasol. Cast pokuty presahujúca 10 % obratu spolocnosti Sasol Wax International by totiz mali znásat jej materské spolocnosti, zatial co absencia solidárneho sankcionovania spolocnosti Vara a pána Schümanna sa môze dotknút konecného rozdelenia sumy pokuty v konaní pred vnútrostátnymi súdmi v neprospech zalobkýn a najmä spolocností Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd. 462 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy Vseobecný súd usudzuje, ze za osobitných okolností prejednávanej veci je vhodné stanovit hornú hranicu casti pokuty ulozenej spolocnostiam Sasol Wax a Schümann Sasol International za porusenie, ku ktorému doslo v období spolocného podniku, na 10 % obratu tejto spolocnosti za rok 2007. Kedze tento obrat predstavuje sumu 480800000 eur, cast predmetnej pokuty ulozenej spolocnostiam Sasol Wax a Sasol Wax International sa stanovuje na 48080000 eur. 463 Cast pokuty, ktorá bola takto stanovená, nemá dosah na následné posúdenie Komisiou, pokial ide o vplyv tohto rozsudku v tomto ohlade. 3. O casti sumy pokuty týkajúcej sa obdobia Sasol 464 Napokon, pokial ide o obdobie porusenia Sasol a cast pokuty, ktorá sa týka tohto obdobia, v sume 71042197 eur, Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci usudzuje, ze suma pokuty ulozenej zalobkyniam je primeraná vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, ku ktorému doslo. O trovách 465 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 466 V prejednávanej veci sa vyhovelo trom zo siedmich zalobných dôvodov, ktoré uviedli zalobkyne, a suma pokuty ulozenej kazdej zo zalobkýn bola podstatne znízená. Spravodlivým posúdením okolností prípadu preto bude rozhodnutie, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania vynalozených zalobkynami a zalobkyne znásajú jednu tretinu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) sa zrusuje v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatovala, ze Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol sa podielali na porusení v období pred 1. júlom 2002. 2. Suma pokuty ulozená spolocnosti Sasol Wax GmbH sa znizuje na sumu 149982197 eur, ktorú musia solidárne zaplatit jednak Sasol Wax International AG vo výske 119122197 eur a jednak Sasol a Sasol Holding in Germany vo výske 71042197 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania vynalozených spolocnostami Sasol, Sasol Holding in Germany, Sasol Wax International a Sasol Wax. 5. Sasol, Sasol Holding in Germany, Sasol Wax International a Sasol Wax znásajú jednu tretinu svojich vlastných trov konania. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2014. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti 1. Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 2. O struktúre skupiny Sasol a spolocnosti Vara a o pripísaní zodpovednosti materským spolocnostiam v napadnutom rozhodnutí Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie, pokial ide o obdobie spolocného podniku, spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International Úvodné pripomienky Napadnuté rozhodnutie O odlísení pojmu kontrola od pojmu skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu, ako sa uplatnuje v kontexte clánku 81 ES O dôvodnosti konstatovania Komisie týkajúceho sa pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila Schümann Sasol International, spolocnostiam Sasol Holding in Germany a Sasol Ltd O predstavenstve spolocnosti Schümann Sasol International O úlohe pána B. I. O urcovaní rozhodnutí predstavenstva spolocnosti Schümann Sasol International O relevantnosti prevádzkového riadenia Záver o predstavenstve spolocnosti Schümann Sasol International O dozornej rade a valnom zhromazdení spolocnosti Schümann Sasol International O skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Sasol Holding in Germany na správanie spolocnosti Schümann Sasol International na trhu O návrhu zalobkýn na vykonanie dôkazov 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie týkajúce sa obdobia Sasol spolocnostiam Sasol Ltd, Sasol Holding in Germany a Sasol Wax International O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o moznost pripísat porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti výlucne na základe domnienky zalozenej na vlastníctve 100 % podielu na základnom imaní O druhej casti zalozenej na údajne nesprávnom konstatovaní absencie vyvrátenia domnienky O napadnutom rozhodnutí Vseobecné pripomienky O prevádzkovom riadení spolocnosti Sasol Wax O strategických obchodných rozhodnutiach O nevyvrátitelnej povahe domnienky Záver O návrhu zalobkýn na vykonanie dôkazu 3. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa neexistencie solidárnej zodpovednosti spolocnosti Vara v období Schümann a v období spolocného podniku 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení základnej sumy pokuty O prvej casti zalozenej na neexistencii platného právneho základu napadnutého rozhodnutia O druhej casti zalozenej na nesprávnom zahrnutí predaja mikrovoskov do hodnoty predaja, ktorú dosiahla spolocnost Sasol O zásadách hodnotenia dôkazov O napadnutom rozhodnutí a vyhláseniach úcastníkov kartelu O údajnej neexistencii dohody o cenách mikrovoskov O listinných dôkazoch týkajúcich sa mikrovoskov O dalsích tvrdeniach zalobkýn O tretej casti zalozenej na pochybeniach pri stanovení základnej sumy pokuty, pokial ide o gác O úcasti zalobkýn na casti porusenia týkajúcej sa gáca v období od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004 O neprimeranej povahe koeficientu 15 % uplatneného na obrat dosiahnutý predajom parafínového gáca O stvrtej casti zalozenej na absencii odlisného stanovenia základnej sumy pokuty podla rôznych období úcasti rôznych spolocností na karteli 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom zistení úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu O napadnutom rozhodnutí O rámcovej judikatúre O dodrzaní povinnosti odôvodnenia, pokial ide o zistenie týkajúce sa úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu O vecnom posúdení skutocností zhromazdených Komisiou na úcely podlozenia záveru týkajúceho sa úlohy spolocnosti Sasol ako vodcu O údajne nadmernej, neprimeranej a diskriminacnej povahe zvýsenia základnej sumy pokuty o 50 % z dôvodu úlohy vodcu 6. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na nepriznaní úplného oslobodenia spolocnosti Sasol, pokial ide o niektoré casti pokuty O prvej casti týkajúcej sa technických stretnutí z obdobia pred rokom 2000 O druhej casti týkajúcej sa rozdelenia trhov a zákazníkov O existencii neobmedzenej právomoci a stanovení konecnej sumy pokuty 1. O prvej casti siesteho zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii samostatného stanovenia hornej hranice, pokial ide o obdobie Schümann 2. O druhej casti siesteho zalobného dôvodu zalozenej na oddelenom stanovení hornej hranice, pokial ide o obdobie spolocného podniku, a preskúmanej v spojení s prijatím prvého zalobného dôvodu 3. O casti sumy pokuty týkajúcej sa obdobia Sasol O trovách __________________________________________________________________ ( [79]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3WjSgO/L91827-9242TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXX3WjSgO/L91827-9242TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXX3WjSgO/L91827-9242TMP.html#DI 4. file:///tmp/lynxXXXX3WjSgO/L91827-9242TMP.html#t-ECR_62008TJ0541_SK_01-E0001 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0141&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0170&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0234&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0325&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0294&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0025&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0132&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0450&locale=SK 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:095:TOC 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0474&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0039&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0521&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0550&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61961??0019&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0040&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0117&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0196&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0041&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0112&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0157&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0005&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0217&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0011&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0240&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0180&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0319&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0298&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0029&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0156&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0138&locale=SK 79. file:///tmp/lynxXXXX3WjSgO/L91827-9242TMP.html#c-ECR_62008TJ0541_SK_01-E0001