[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-540/08, Esso Société anonyme française, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko), Esso Deutschland GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA, so sídlom v Antverpách (Belgicko), Exxon Mobil Corp., so sídlom vo West Trentone, New Jersey (Spojené státy), v zastúpení: R. Subiotto, QC, R. Snelders, L.-P. Rudolf a M. Piergiovanni, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Gray, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky), ako aj návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. marca 2011, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobkyne, Esso Deutschland GmbH, Esso Société anonyme française (dalej len "Esso France"), ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA (dalej len "EMPC"), ako aj Exxon Mobil Corp. (dalej len "EMC") (dalej spolocne len "ExxonMobil" alebo "skupina ExxonMobil") spolu s dalsími podnikmi porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gácom. 2. Okrem zalobkýn bolo napadnuté rozhodnutie urcené aj týmto spolocnostiam: ENI SpA, H & R ChemPharm GmbH, H & R Wax Company Vertrieb GmbH a Hansen & Rosenthal KG, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG, MOL Nyrt., Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (dalej spolocne len "Repsol"), Sasol Wax GmbH, Sasol Wax. International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Ltd (dalej spolocne len "Sasol"), Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Ltd, The Shell Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Ltd (dalej spolocne len "Shell"), RWE Dea AG a RWE AG (dalej spolocne len "RWE"), ako aj Total SA a Total France SA (dalej spolocne len "Total") (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 3. Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinérii zo surovej ropy. Pouzívajú sa na výrobu rôznych výrobkov, akými sú napríklad sviecky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby kaucuku, obalov, lepidiel a zuvaciek (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia). 4. Parafínový gác je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedlajsí produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiez konecným zákazníkom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). 5. Komisia zacala vysetrovanie po tom, co ju spolocnost Shell Deutschland Schmierstoff v liste zo 17. marca 2005 informovala o existencii kartelu a zároven jej predlozila ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). 6. Na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vykonala Komisia 28. a 29. apríla 2005 setrenia na mieste v priestoroch spolocností "H & R/Tudapetrol", ENI, MOL, ako aj v priestoroch patriacich spolocnostiam zo skupín Sasol, ExxonMobil, Repsol a Total (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 7. Dna 29. mája 2007 zaslala Komisia spolocnostiam uvedeným v bode 1 tohto rozsudku vrátane zalobkýn oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne odpovedali na oznámenie o výhradách listom z 21. augusta 2007. 8. Komisia uskutocnila 10. a 11. decembra 2007 vypocúvanie, ktorého sa zúcastnili zalobkyne (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 9. Komisia vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze subjekty, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré predstavujú väcsinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáca v rámci EHP, sa dopustili jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré sa vztahovalo na územie EHP. Toto porusenie spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúcich sa parafínových voskov. Pokial ide o RWE (neskôr Shell), ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol a Total, porusenie týkajúce sa parafínových voskov súviselo tiez s rozdelením zákazníkov alebo trhov. Okrem toho porusenie, ktorého sa dopustili RWE, ExxonMobil, Sasol a Total sa týkalo tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu (odôvodnenia 2, 95, 328 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 10. K protiprávnym postupom dochádzalo na protisútazných stretnutiach nazývaných "technické stretnutia" alebo niekedy aj stretnutia "Blauer Salon", ktoré organizovali úcastníci kartelu, a na "stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáca", ktoré boli zamerané osobitne na otázky súvisiace s parafínovým gácom. 11. Pokuty, ktoré boli v tomto prípade ulozené, boli stanovené na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), ktoré boli platné v case dorucenia oznámenia o výhradách spolocnostiam uvedeným v bode 1 tohto rozsudku. 12. Napadnuté rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú: ... Esso Deutschland GmbH: od 22. februára 2001 do 20. novembra 2003, Esso Société anonyme française: od 3. septembra 1992 do 20. novembra 2003, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA: od 30. novembra 1999 do 20. novembra 2003, Exxon Mobi1 [Corp.]: od 30. novembra 1999 do 20. novembra 2003, ... Pokial ide o nasledujúce podniky, porusenie sa za uvedené obdobia týka tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu: ... Esso Deutschland GmbH: od 22. februára 2001 do 18. decembra 2002, Esso Société anonyme française: od 8. marca 1999 do 18. decembra 2002, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA: od 20. novembra 1999 do 18. decembra 2002, Exxon Mobi1 [Corp.]: od 20. novembra 1999 do 18. decembra 2002, ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ENI SpA: 29 120 000 eur, Esso Société anonyme française: 83 588 400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobi1 [Corp.] v sume 34 670 400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s Esso Deutschland GmbH v sume 27 081 600 eur, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: 12 000 000 eur, Hansen & Rosenthal KG spolocne a nerozdielne s H & R Wax Company Vertrieb GmbH: 24 000 000 eur, z coho spolocne a nerozdielne s H & R ChemPharm GmbH v sume 22 000 000 eur, MOL Nyrt.: 23 700 000 eur, Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA spolocne a nerozdielne s Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA: 19 800 000 eur, Sasol Wax GmbH: 318 200 000 eur, z coho spolocne a nerozdielne so Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Limited v sume 250 700 000 eur, Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Limited, The Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Limited: 0 eur, RWE-Dea AG spolocne a nerozdielne s RWE AG: 37 440 000 eur, Total France SA spolocne a nerozdielne s Total SA: 128 163 000 eur." Fúzia Exxon-Mobil a pripísanie zodpovednosti za porusenie v napadnutom rozhodnutí 13. Dna 30. novembra 1999 Exxon Corp. kúpila spolocnost Mobil Corp. a následne zmenila názov na EMC (dalej len "fúzia Exxon-Mobil"). Dna 6. mája 2003 sa Mobil Oil Française (dalej len "Mobil France") zlúcila so spolocnostou Esso France. 14. Komisia opísala pripísanie zodpovednosti za protisútazné konania rôznym spolocnostiam v rámci skupiny ExxonMobil najmä v odôvodneniach 348 az 352 napadnutého rozhodnutia: "6.2.2 Skupina ExxonMobil (348) V kapitole 4 bolo preukázané, ze ExxonMobil sa pocas obdobia svojej úcasti na porusení podielala na tajnej dohode prostredníctvom zamestnancov spolocnosti Mobil [France] [a jej (právneho nástupcu)] a spolocnosti Esso Deutschland. (349) Mobil [France] sa prostredníctvom viacerých svojich zamestnancov zúcastnila na karteli v období od zaciatku porusenia [od 3. septembra 1992] do dna svojho zániku, t. j. do 6. mája 2003. Esso Deutschland sa prostredníctvom svojich zamestnancov zúcastnila na karteli prinajmensom od 22. februára 2001. Komisia predovsetkým zamýsla povazovat tieto spolocnosti za zodpovedné za ich priamu úcast na karteli. ... (351) Mobil [France] sa zlúcila s [Esso France 6. mája 2003...] (352) V dôsledku toho treba [Esso France] povazovat za zodpovednú za [protisútazné] cinnosti [spolocnosti Mobil France, ktoré sa uskutocnili v období pred 6. májom 2003]." 15. EMPC sa pripisuje zodpovednost, pokial ide o obdobie po fúzii Exxon-Mobil, t. j. od 30. novembra 1999, a to na základe skutocnosti, ze bola materskou spolocnostou Esso Deutschland a Esso France. EMC sa pripisuje zodpovednost od toho istého dátumu na základe skutocnosti, ze bola materskou spolocnostou EMPC (odôvodnenia 535 a 354 napadnutého rozhodnutia). Stanovenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam 16. Komisia v prejednávanej veci pri stanovení základnej sumy pokuty zohladnila podiel hodnoty predajov, ktoré dosiahla skupina ExxonMobil v rámci EHP, a následne takto získanú sumu vynásobila koeficientom zohladnujúcim dlzku trvania úcasti jednotlivých zalobkýn na porusení. 17. Po prvé Komisia urcila rocnú hodnotu predajov parafínových voskov a parafínového gáca. Pokial ide o parafínové vosky, Komisia zohladnila príjmy skupiny ExxonMobil za roky 2000 az 2002 ako základ výpoctu rocného priemeru. Pokial ide o parafínový gác, Komisia zohladnila príjmy skupiny ExxonMobil za roky 2000 az 2001 ako základ výpoctu rocného priemeru. V prípade parafínových voskov bola výsledkom suma 19 790 382 eur a v prípade parafínového gáca suma 1 259 217 eur. Násobitele uplatnené na tieto sumy podla závaznosti predstavovali 18 % v prípade parafínových voskov a 15 % v prípade parafínového gáca. 18. Komisia následne urcila dlzku trvania úcasti zalobkýn na porusení, pokial ide o parafínové vosky a parafínový gác. V tejto súvislosti, co sa týka parafínových voskov, Komisia usúdila, ze Esso France sa podielala na porusení pocas obdobia zodpovedajúceho násobitelu 11,5. V prípade spolocnosti Esso Deutschland bol tento násobitel 3. Co sa týka spolocností EMPC a EMC, bol násobitel stanovený na 4. 19. Po druhé podla bodu 25 usmernení z roku 2006 Komisia zahrnula do týchto súm dodatocnú sumu, tzv. "vstupný poplatok", zodpovedajúcu 18 % hodnoty predajov v prípade parafínových voskov a 15 % hodnoty predajov v prípade parafínového gáca. 20. Po tretie nebola uvedená nijaká polahcujúca alebo pritazujúca okolnost, ktorá by mohla mat vplyv na sumu pokuty. Sumy pokút sa preto z tohto hladiska nezmenili. 21. Po stvrté Komisia usúdila, ze bolo potrebné uplatnit násobitel na úcely dosiahnutia odstrasujúceho úcinku z dôvodu významnej velkosti skupiny ExxonMobil. V dôsledku toho sa uplatnil násobitel 2. 22. Po piate Komisia uplatnila znízenie v rozsahu 7 % sumy pokuty z dôvodu informácií, ktoré poskytli zalobkyne, a spolupráce, ktorú následne preukázali v rámci oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov. Sumy pokút tak boli napokon stanovené takto: v prípade Esso France pokuta v sume 83 588 400 eur, z coho 27 081 600 spolocne a nerozdielne so spolocnostou Esso Deutschland a 34 670 400 spolocne a nerozdielne so spolocnostami EMPC a EMC. Konanie a návrhy úcastníkov konania 23. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. decembra 2008 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 24. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité písomné otázky a predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 25. Listom z 10. februára 2011 poziadala Komisia Vseobecný súd, aby vyradil zo spisu niektoré casti odpovede zalobkýn na písomné otázky. Zalobkyne podali proti tejto ziadosti námietku. Uznesením z 3. mája 2011 Vseobecný súd (tretia komora) spojil uvedenú ziadost s vecou samou. 26. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní z 21. marca 2011. 27. Vzhladom na skutkové väzby s vecami T-541/08, Sasol a i./Komisia, T-543/08, RWE a RWE Dea/Komisia, T-544/08, Hansen & Rosenthal a H & R Wax Company Vertrieb/Komisia, T-548/08, Total/Komisia, T-550/08, Tudapetrol/Komisia, T-551/08, H & R ChemPharm/Komisia, T-558/08, ENI/Komisia, T-562/08, Repsol YPF Lubricantes y especialidades a i./Komisia a T-566/08, Total Raffinage Marketing/Komisia a vzhladom na blízkost uvedených právnych otázok Vseobecný súd rozhodol, ze v prejednávanej veci vyhlási rozsudok az po pojednávaniach v uvedených súvisiacich veciach, z ktorých posledné sa konalo 3. júla 2013. 28. Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie, - znízil sumu pokuty, ktorá im bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 30. Na podporu svojej zaloby zalobkyne uvádzajú dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení v rámci stanovenia základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Esso France, kedze táto suma nezohladnuje skutocnost, ze spolocnost Exxon sa pred fúziou nepodielala na porusení. Druhý zalobný dôvod je zalozený na údajne nesprávnom urcení dátumu ukoncenia úcasti zalobkýn na castiach porusenia týkajúcich sa parafínových voskov. 31. Vseobecný súd povazuje za uzitocné preskúmat najprv druhý zalobný dôvod. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ku ktorému údajne doslo pri urcení dátumu ukoncenia úcasti zalobkýn na porusení Úvodné pripomienky 32. Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia prijala nesprávny záver, ze ich úcast na prvých dvoch castiach porusenia týkajúcich sa parafínových voskov sa skoncila 20. novembra 2003. Zdôraznujú, ze technických stretnutí, ktoré sa konali po stretnutí z 27. a 28. februára 2003, sa nezúcastnili. 33. V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila: "... (600) ExxonMobil vyhlasuje, ze posledným stretnutím, ktorého sa jej zástupcovia zúcastnili, bolo technické stretnutie, ktoré sa konalo 27. a 28. februára v Mníchove. V odpovedi na pozvánku na stretnutie... z 15. januára 2004 od pána [M.] zo skupiny Sasol pán [Hu.] zo skupiny ExxonMobil okrem iného uviedol: 'Zdá sa, ze body programu sú pre nás podnik zaujímavé. Domnievame sa vsak, ze táto skupina konkurentov sa stretáva bez podpory odborného zdruzenia a z tohto dôvodu nemá ani struktúru, ani statút. Táto situácia nám prekáza a chceli by sme navrhnút, aby tieto stretnutia viedla [European Wax Federation], a to bud v rámci technického výboru, alebo samostatného podvýboru. ExxonMobil sa bez podpory regulacného odborného zdruzenia tohto stretnutia nezúcastní.` Táto správa z 20. novembra 2003 bola zaslaná pánovi [M.] zo skupiny Sasol a v kópii bola adresovaná nadriadeným pána [Hu.] v rámci skupiny ExxonMobil. Komisia nemá nijaký dôkaz, ze by ExxonMobil pokracovala po zaslaní tejto správy vo svojej úcasti na porusení. Komisia tiez usudzuje, ze podla tejto správy adresovanej skupine Sasol (organizátor väcsiny technických stretnutí) sa ExxonMobil verejne distancovala od kartelu. (601) Tvrdenie, podla ktorého bola úcast skupiny ExxonMobil na porusení ukoncená po technickom stretnutí z 27. a 28. februára 2003, vsak nemozno prijat. Na ukoncenie úcasti na karteli nestací, aby doslo k odmietnutiu úcasti na stretnutiach. K verejnému distancovaniu sa, ktoré vyzaduje judikatúra, doslo az 20. novembra 2003 v rámci správy pána [Hu]. Skutocnost, ze ostatní úcastníci kartelu, a najmä Sasol, nepovazovali jej odmietnutie zúcastnit sa na stretnutí za takéto verejné distancovanie sa, je preukázaná tým, ze ExxonMobil nadalej dostávala pozvánky na technické stretnutia, v dôsledku coho napokon pán [Hu.] zaslal 20. novembra 2003 správu." 34. Zalobkyne spochybnujú toto posúdenie. Tvrdia, ze sa nezúcastnovali technických stretnutí, ktoré sa konali po stretnutí z 27. a 28. februára 2003, na ktorom pán T., ich zástupca na technických stretnutiach, ostatných úcastníkov oficiálne informoval o svojom blízkom odchode zo skupiny ExxonMobil bez toho, aby uviedol svojho nástupcu, ani neboli o výsledkoch technických stretnutí informované. Rovnako neexistoval nijaký dôkaz preukazujúci, ze by zalobkyne vedeli o jej predchádzajúcej úcasti na porusení po tom, co pán T. odstúpil a následne odisiel do dôchodku. Existujúce dôkazy naopak preukazujú, ze pán T. úmyselne neinformoval svoje vedenie a svojich kolegov o protisútaznom obsahu technických stretnutí. 35. V dôsledku toho tvrdia, ze Komisia mala za dátum ukoncenia úcasti skupiny ExxonMobil na karteli povazovat 28. február 2003, t. j. dátum posledného stretnutia, na ktorom sa zúcastnil pán T., alebo v kazdom prípade dátum jeho odchodu do skupiny Sasol, t. j. 31. marec 2003, alebo dátum jeho odchodu do dôchodku, t. j. 30. jún 2003. O potrebe distancovania sa skupiny ExxonMobil od cinností kartelu na úcely preukázania ukoncenia jej úcasti na porusení 36. Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia v prejednávanej veci nesprávne usúdila, ze distancovanie sa od cinností kartelu vyzaduje judikatúra na úcely preukázania ukoncenia úcasti skupiny ExxonMobil na karteli. 37. Táto argumentácia je vsak v rozpore s judikatúrou. 38. Vseobecný súd totiz rozhodol, ze k záveru o definitívnom ukoncení úcasti podniku na karteli mozno dospiet len vtedy, ak sa podnik verejne distancuje od obsahu kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 246, a rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 241). 39. Túto argumentáciu preto treba zamietnut. O pochopení zo strany ostatných clenov kartelu, pokial ide o údajné distancovanie sa skupiny ExxonMobil 40. Je potrebné zdôraznit, ze podla judikatúry je pochopenie zámeru dotknutého podniku zo strany ostatných úcastníkov kartelu rozhodujúce na posúdenie toho, ci sa uvedený podnik chcel od protiprávnej dohody distancovat (rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 120). 41. Zalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, ze na stretnutí z 27. a 28. februára 2003 pán T. oznámil svoj odchod bez toho, aby predstavil svojho nástupcu, pokial ide o úcast na budúcich stretnutiach. Odkazujú tiez na vyhlásenie skupiny Shell, podla ktorého po odchode pána T. pán S. zo skupiny Sasol prestal zasielat skupine ExxonMobil listy o zvysovaní cien. 42. Na úvod, pokial ide o dôkazné prostriedky, ktoré mozno v tejto súvislosti pouzit, treba pripomenút, ze v práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72). 43. Pokial ide o dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, jediným rozhodujúcim kritériom pri hodnotení týchto dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 72). 44. Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná sila dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, jeho adresáta a jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1053 a 1838). 45. Okrem toho treba pripomenút, ze kedze je vseobecne známy zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch alebo dohodách, a sú známe aj sankcie, ktoré môzu byt porusitelom ulozené, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne a ze dokumentácia vztahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Nemozno preto od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by výslovne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Aj ked Komisia objaví také dôkazy, sú obycajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 64 a 65). 46. Táto judikatúra je tiez analogicky uplatnitelná na vnímanie ostatnými clenmi kartelu, pokial ide o údajné verejné distancovanie sa a pokracujúcu úcast podniku na uvedenom karteli v období, pocas ktorého sa tento podnik nezúcastnuje protisútazných stretnutí. Ostatní úcastníci kartelu totiz nemusia vyjadrit svoje vnímanie, pokial ide o pokracujúcu úcast jedného z clenov kartelu, ktorého zástupca sa nezúcastnil niektorých protisútazných stretnutí, alebo v tejto súvislosti predlozit aktuálne dôkazy, a to konkrétne pretoze sa snazia vyhnút akémukolvek výslovnému odkazu na protisútazné dohody s cielom znízit rozsah dôkazov v ich neprospech na minimum. Vnímanie ostatnými úcastníkmi kartelu preto treba v prípade potreby vydedukovat zo súboru indícií a nepriamych dôkazov, ktoré môzu mat Komisia a Vseobecný súd k dispozícii. 47. Vseobecný súd v prejednávanej veci na základe skutocností nachádzajúcich sa v spise usudzuje, ze podla vnímania ostatnými úcastníkmi kartelu sa ExxonMobil v období pred jej listom z 20. novembra 2003 verejne nedistancovala od kartelu. 48. Po prvé, ako správne uvádza Komisia v napadnutom rozhodnutí, Sasol pokracovala v zasielaní pozvánok na technické stretnutia do 20. novembra 2003, t. j. dna uvedeného na liste pána Hu. oznamujúceho, ze ExxonMobil "sa bez podpory regulacného odborného zdruzenia tohto stretnutia nezúcastní", ktorý Komisia posúdila ako den ukoncenia úcasti skupiny ExxonMobil na karteli. Ak by sa Sasol domnievala, ze ExxonMobil nie je viac úcastníkom kartelu po odchode pána T. z dôvodu, ze nevymenoval svojho nástupcu, prestala by po 31. marci 2003 zasielat skupine ExxonMobil pozvánky. 49. Navyse podla odpovede skupiny Sasol z 18. decembra 2006 na ziadost Komisie o informácie sa nástupca pána T., pán Hu., nikdy nezúcastnil na technických stretnutiach, ale udrziaval bilaterálne vztahy minimálne so skupinou Sasol. 50. Po druhé zalobkyne sa nemôzu platne opierat o vyhlásenie skupiny Shell zo 16. júna 2006, podla ktorého pán S. zo skupiny Shell prestal po odchode pána T. zasielat skupine ExxonMobil sadzobníky. Ako správne uviedla Komisia, túto okolnost mozno vysvetlit absenciou dôverníka pána S. v skupine ExxonMobil po odchode pána T. Vyhlásenie, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, preto nepredstavuje dôkaz o zmene vnímania skupinou Shell, pokial ide o pokracujúcu úcast skupiny ExxonMobil na karteli. V kazdom prípade uvedené vyhlásenie nemá nijaký vplyv na záver, podla ktorého Sasol, organizátor technických stretnutí, nadalej vnímala ExxonMobil ako clena kartelu, ako to vyplýva zo skutocností uvedených v bodoch 48 a 49 vyssie. 51. Navyse treba pripomenút, ze predmetné jediné, komplexné a pokracujúce porusenie spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií, ako aj rozdelenia zákazníkov alebo trhov. Skutocnost, ze ExxonMobil viac nedostávala sadzobníky skupiny Shell, sa týka iba jediného aspektu porusenia, a to casti týkajúcej sa mechanizmu kontroly zvysovaní cien, na ktorých sa úcastníci viackrát pocas technických stretnutí dohodli. Skutocnost, ze Shell prestala skupine ExxonMobil pravidelne oznamovat svoje nové ceny, nepreukazuje, ze by sa ExxonMobil podla vnímania úcastníkmi kartelu domnievala, ze nie je povinná dodrziavat skorsie záväzky, ktoré dala v rámci komplexného, jediného a pokracujúceho porusenia. 52. Po tretie z cestného vyhlásenia pána Hu. vyplýva, ze odpovedal na pozvánku na technické stretnutie od pána M. zo skupiny Sasol, ktorú dostal 26. júna 2003, pricom uviedol, ze sa nemôze zúcastnit na nasledujúcom stretnutí z dôvodu "pracovných povinností". Takisto na pozvánku na stretnutie z 24. septembra 2003 od pána M., ktorú dostal 17. júla 2003, odpovedal, ze má ku koncu septembra naplánovanú cestu a ze "technické stretnutie nemusí byt pre [neho] presunuté". 53. Tieto reakcie pána Hu. tiez spochybnujú tvrdenie zalobkýn, podla ktorého bola ExxonMobil vnímaná tak, ze sa po odchode pána T. 31. marca 2003 distancuje od kartelu. Po prvé, ak by ostatní úcastníci kartelu vnímali ExxonMobil tak, ze nie je viac clenom kartelu, jej zástupca by nebol adresátom správ, ktorých úcelom bolo stanovit dátum budúceho technického stretnutia. Po druhé nie je dôvodné domnievat sa, ze ak by ostatní úcastníci kartelu pochopili, ze ExxonMobil sa od kartelu distancovala, pán Hu. by v rámci komunikácie poukázal na "pracovné povinnosti" s cielom stanovit dátum, ktorý vyhovuje vsetkým úcastníkom, kedze takýto postoj vyvolával u ostatných clenov dojem, ze mal záujem o pokracovanie úcasti. 54. Je preto potrebné potvrdit analýzu Komisie, podla ktorej ostatní úcastníci pri neexistencii verejného distancovania sa vnímali ExxonMobil ako clena kartelu do 20. novembra 2003. O skutocnosti, ze zamestnanci skupiny ExxonMobil nevedeli po odchode pána T. o úcasti na porusení 55. Zalobkyne tvrdia, ze od skupiny ExxonMobil nebolo mozné vyzadovat verejné distancovanie sa, kedze neexistuje nijaký dôkaz, ze by ExxonMobil vedela po odchode pána T. o svojej predchádzajúcej úcasti na porusení, a ze existujúce dôkazy naopak preukazujú, ze pán T. úmyselne svojmu vedeniu a kolegom zatajoval protisútazný obsah technických stretnutí. - O procesných otázkach 56. Treba pripomenút, ze Komisia v prílohe svojej dupliky predlozila listinné dôkazy na úcely vyvrátenia tvrdení zalobkýn, podla ktorých bol pán T. jediným zamestnancom skupiny ExxonMobil, ktorý vedel o jej úcasti na porusení. 57. Zalobkyne vo svojich odpovediach z 21. decembra 2010 na písomné otázky Vseobecného súdu uviedli podrobné pripomienky týkajúce sa dôkazov predlozených v prílohe dupliky napriek tomu, ze uvedené otázky s tým nesúviseli. 58. Po prvé Komisia listom z 10. februára 2011 poziadala Vseobecný súd, aby vyradil zo spisu niektoré casti odpovede zalobkýn na písomné otázky Vseobecného súdu, zatial co zalobkyne vo svojom liste z 11. marca 2011 vzniesli svoju námietku voci ciastocnému vyradeniu predmetného dokumentu zo spisu. 59. Treba uviest, ze ako uvádza Komisia, zalobkyne sa vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu neobmedzili na poskytnutie odpovedí na písomné otázky Vseobecného súdu a vysvetlenie kontextu týchto odpovedí, ale reagovali tiez na tvrdenia, ktoré Komisia uviedla vo svojej duplike, a na dôkazy prilozené k tejto duplike. 60. Je nepochybné, ze podla rokovacieho poriadku písomná odpoved na dupliku nepredstavuje dôkaz. Kedze vsak Vseobecný súd nemal pred pojednávaním prílezitost urcit prípustnost kazdého bodu uvedenej odpovede, zalobkyne sa mohli domnievat, ze ich odpoved bude zaradená do spisu v celom rozsahu a ze netreba teda zopakovat niektoré pasáze, hoci v tomto ohlade mali moznost. 61. Okrem toho Vseobecný súd usudzuje, ze pripomienky zalobkýn týkajúce sa dôkazov prilozených k duplike sú z hladiska vyriesenia sporu uzitocné. Vzhladom na to, ze Vseobecný súd mohol v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzvat zalobkyne, aby vyjadrili stanovisko k uvedeným dôkazom, môze z dôvodu hospodárnosti konania rozhodnút, ze ponechá predmetné pripomienky v spise. 62. Vzhladom na kritérium spravodlivého procesu, ako aj na kritérium hospodárnosti konania Vseobecný súd rozhodol o zamietnutí ziadosti Komisie o vyradenie dokumentu zo spisu a o zaradení odpovedí zalobkýn na otázky Vseobecného súdu do spisu v celom rozsahu. 63. Po druhé zalobkyne v uvedenej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu tvrdia, ze Komisia mala odôvodnit neskoré predlozenie dôkazov prilozených v duplike. V prípade neexistencie takého odôvodnenia by mali byt uvedené dôkazy neprípustné. 64. Podla clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastníci konania môzu tak v replike, ako aj v duplike navrhnút vykonanie dalsích dôkazov na podporu svojich tvrdení pod podmienkou, ze odôvodnia svoje omeskanie s takýmto návrhom. 65. V prejednávanej veci treba zdôraznit, ze zalobkyne v replike výrazným spôsobom rozviedli a podporili svoje tvrdenie, podla ktorého ExxonMobil nevedela o karteli po odchode pána T. a podla ktorého nijaký z ich zamestnancov nevedel po uvedenom dátume o karteli. Vzhladom na to, ze Komisia odkázala na tieto tvrdenia predlozené v replike pocas vykonávania dôkazov uvedených v prílohe dupliky, sú dôvody, pre ktoré Komisia po prvýkrát predlozila uvedené dôkazy vo svojej duplike, jasne zrozumitelné. Okrem toho treba zdôraznit, ze Komisia na pojednávaní tiez vysvetlila, ze dôkazy prilozené v duplike boli predlozené v rámci odpovede na tvrdenia zalobkýn, ktoré boli uvedené v replike a v jej prílohe C 1. 66. Vseobecný súd preto usudzuje, ze Komisia riadne odôvodnila neskoré predlozenie dôkazov, takze ich treba vyhlásit za prípustné. - O veci samej 67. Zalobkyne sa odvolávajú na cestné vyhlásenie pána Hu., zamestnanca skupiny ExxonMobil, ktorý bol v danom období nadriadený pána T. Pán Hu. vyhlásil, ze pán T. ho informoval o existencii technických stretnutí organizovaných skupinou Sasol na konci marca 2003, ked pripravoval svoj odchod. Pán T. sa nezmienil o tom, ze predmetom diskusií by boli aj otázky týkajúce sa trhu. Pán Hu. vyhlásil, ze nevymenoval nijakého nástupcu pána T., ale najprv zamýslal, ze sa sám zúcastní jedného zo stretnutí, pretoze nerozumel tomu, v com spocívali technické rokovania, ktoré sa uskutocnovali na týchto stretnutiach, a chcel si overit, ci "je výhodné", aby ExxonMobil pokracovala vo svojej úcasti na týchto stretnutiach. Pán Hu. trval na tom, ze nemal v tom case nijaký dôvod pre podozrenie, ze by tieto stretnutia mali protisútazný obsah alebo ze by sa pán T. pravidelne zúcastnoval protisútazných stretnutí, od ktorých sa on sám v mene skupiny ExxonMobil distancoval. 68. Je potrebné uviest, ze skutkové tvrdenie zalobkýn je priamo v rozpore so skutocnostami uvedenými v spise, aj ked Vseobecný súd rozhodol, ze vzhladom na vysvetlenia, ktoré zalobkyne poskytli vo svojej odpovedi na písomné otázky, nezohladní niektoré dokumenty predlozené Komisiou v prílohe dupliky. Zo spisu totiz vyplýva, ze pán Hu. (manazér speciálnych výrobkov pre niektoré clenské státy Únie v spolocnosti Mobil v období rokov 1996 az 2000 a manazér predajov voskov a voskových emulzií skupiny ExxonMobil pre viaceré kontinenty od roku 2000), ktorý bol pocas sporného obdobia nadriadeným pána T., vedel o úcasti skupiny ExxonMobil na porusení. 69. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla správy pána J. zo spolocnosti Mobil z 28. júna 1999 adresovanej urcitému poctu adresátov, vrátane pánov Hu. a P. zo skupiny ExxonMobil, a týkajúcej sa technického stretnutia, ktoré sa malo konat 9. júla 1999 vo Viedni (Rakúsko), "[Sü. zo skupiny Sasol] sa snazil dosiahnut dohodu medzi výrobcami na úcely ponuky znízenia výrobných limitov s cielom vytvorit prekázky vstupu na trh" a ze "Mobil mala podla neho v zásade záujem na podpore prístupu [pána] S[ü.]" (odôvodnenie 154 napadnutého rozhodnutia). 70. Pán Hu. prostredníctvom internej elektronickej správy z 12. septembra 1997 takisto informoval adresátov o svojom zámere uplatnit zvýsenie cien oznámené pánom Sü. zo skupiny Sasol. Jeden z adresátov, pán Su. zo skupiny ExxonMobil, odpovedal takto: "Dakujem, dobrá správa. Chcel by som/chceli by sme povzbudit ostatných, aby sa tiez pridali." 71. V elektronickej správe z 10. októbra 2000, ktorú pán Hu. zaslal pánom P. a S. zo skupiny ExxonMobil, bolo uvedené, ze "trh sa pripravoval na zvýsenie cien o 15 DEM (minimálna úroven 140 nemeckých mariek) od januára 2001". Zalobkyne vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu uviedli dalsie vysvetlenie, podla ktorého pán Hu. nezískal informácie o plánovanom zvysovaní cien od konkurentov, ale z iných zdrojov, a to najmä od zákazníkov. Také vysvetlenie vsak treba odmietnut. Je totiz nepravdepodobné, ze by mu zákazníci skupiny ExxonMobil, ktorí majú záujem na udrzaní nízkych cien, oznámili presnú sumu zvýsenia cien (a minimálnu úroven cien), ktorá sa viaze ku konkrétnemu dátumu. 72. Pán Hu. v elektronickej správe z 13. novembra 2000 informoval pána K. zo skupiny ExxonMobil, ze "vseobecnou správou na európskom trhu bolo zvýsenie o 15 %". 73. Elektronická správa z 19. novembra 2000, ktorú pán Hu. zaslal pánovi P. zo skupiny ExxonMobil a v ktorej predmete bolo uvedené "Zvýsenie cien voskov", preukazuje, ze pán Hu. vedel o výmene cenníkov medzi konkurentmi. Podla uvedenej elektronickej správy "pán C. zo skupiny ExxonMobil získal tiez viaceré informácie (listy týkajúce sa voskov) (EWF, [pán Sü], Total)". Táto elektronická správa bola súcastou súboru správ, vrátane skorsej elektronickej správy pána C. zo skupiny ExxonMobil, v ktorej bolo pánovi Hu. oznámené, ze "Total a [pán Sü zo skupiny Sasol] zaslali oficiálny list zákazníkom (ktorý uz bol dorucený zákazníkom [skupiny ExxonMobil]), aby boli informovaní o budúcom zvysovaní cien od 1. januára 2001", na ktorý pán Hu. odpovedal v elektronickej správe takto: "Dakujem [pán C.], viem o tom". 74. Tieto dokumenty jasne preukazujú, ze pán Hu. vedel o úcasti skupiny ExxonMobil na karteli, pretoze svedcia o tom, ze pán Hu. prijal obchodné údaje ostatných úcastníkov kartelu a ExxonMobil prispôsobila svoje obchodné správanie s ohladom na tieto informácie. 75. Vseobecný súd usudzuje, ze cestné vyhlásenie pána Hu. zo 6. augusta 2007 nemôze vyvrátit konstatovanie uvedené v bode 74 vyssie. Ako totiz uviedla Komisia, tento dokument bol vyhotovený po tom, co zalobkyne prijali oznámenie o výhradách, a to na úcely obrany svojich záujmov pred Komisiou. Dokumenty nájdené pocas overovaní vsak majú silnejsiu dôkaznú silu nez vyhlásenia, ktoré in tempore suspecto urobili zástupcovia alebo bývalí zástupcovia dotknutých podnikov a ktorých úcelom je zlahcit ich zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 277, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 379). 76. Okrem toho, ako o tom svedcia správy z 10. októbra a 19. novembra 2000 (pozri body 71 a 73 vyssie), pán Hu. poskytol pánovi P. (manazér osobitných zálezitostí pre územie Európy, Afriky a Stredného východu) dostatocné mnozstvo informácií, aby mohol pochopit úcast skupiny ExxonMobil na protisútazných postupoch. Pán P. vsak pracoval pre skupinu ExxonMobil az do roku 2005. 77. Napokon zalobkyne tvrdia, ze Vseobecný súd nemôze pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia zohladnit listinné dôkazy uvedené v bodoch 69 az 73 vyssie, pretoze ich predlozila Komisia v prílohe svojej dupliky, takze sú dôkazmi predlozenými oneskorene. 78. Toto tvrdenie nemôze uspiet. 79. Po prvé Komisia v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia totiz odkázala na dokument uvedený v bode 69 vyssie. Po druhé súbor dokumentov uvedených v bodoch 69 az 73 vyssie sa nasiel v priestoroch skupiny ExxonMobil a okrem toho bol súcastou spisu, ku ktorému mali zalobkyne pocas správneho konania prístup, takze jeho obsah bol zalobkyniam známy. Nejde tak o nové informácie, ktoré predlozila Komisia po prvýkrát pred Vseobecným súdom. Po tretie treba zdôraznit, ze zatial co sa zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách zamerali na cestné vyhlásenie pána Hu., pred Vseobecným súdom a najmä v replike výrazne rozvinuli a podporili svoje tvrdenie, podla ktorého ExxonMobil nevedela po dátume odchodu pána T. o karteli a podla ktorého nijaký z ich zamestnancov nevedel po uvedenom dátume o karteli. Dodrzanie práva Komisie na obranu vsak vyzaduje, aby jej bolo umoznené vyvrátit skutkové tvrdenia zalobkýn pred Vseobecným súdom tým, ze sa oprie o skutocnosti zo správneho spisu, ku ktorému mali zalobkyne pocas konania pred Komisiou prístup. 80. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba tvrdenie zalobkýn, podla ktorého ExxonMobil nevedela po odchode pána T. o svojej úcasti na karteli, zamietnut. 81. Po stvrté zalobkyne tvrdia, ze úcast pána T. na technických stretnutiach nemala úcinky, ktoré by mohli pretrvat aj v období po poslednom technickom stretnutí, ktorého sa zúcastnil, t. j. po stretnutí z 27. a 28. februára 2003. 82. Po prvé vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 74 az 80 vyssie treba tvrdenia zalobkýn predlozené v tejto súvislosti odmietnut, kedze vychádzajú z tvrdenia, podla ktorého bol pán T. jediným zamestnancom skupiny ExxonMobil, ktorý vedel o jej úcasti na karteli. 83. Po druhé podla judikatúry sa poctivé správanie konkurenta charakterizuje autonómnym spôsobom, akým urcuje svoju politiku, ktorou sa chce riadit na spolocnom trhu. Aj keby sa dotknutý podnik nezúcastnoval na cinnostiach kartelu po urcitom dátume, mozno na úcely urcenia jeho správania na trhu predpokladat, ze zohladnil informácie, ktoré si uz so svojimi konkurentmi vymenil (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 121; Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 162, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 39). 84. Samotná skutocnost, ze ExxonMobil sa nezúcastnila na technických stretnutiach v období medzi 28. februárom a 20. novembrom 2003, jej vsak nijako nezabránila pouzívat informácie o cenách uplatnovaných jej konkurentmi, ktoré získala na desiatkach predchádzajúcich technických stretnutí, ktorých sa zúcastnila, a mat prospech z dohôd o rozdelení trhov a zákazníkov, ktoré boli uzavreté na týchto technických stretnutiach. 85. Komisia preto v napadnutom rozhodnutí oprávnene vyvodila záver, ze zalobkyna sa do 20. novembra 2003 zúcastnovala na karteli. 86. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba zamietnut druhý zalobný dôvod zalobkýn. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z toho, ze pri stanovení sumy pokuty nebola zohladnená neúcast spolocnosti Exxon na porusení v období pred fúziou 87. Zalobkyne spochybnujú výpocet sumy pokuty ulozenej spolocnosti Esso France z dôvodu, ze táto suma neodráza skutocnost, ze v období pred fúziou Exxon-Mobil v novembri 1999 sa Exxon nezúcastnila na porusení. Úvodné pripomienky 88. Podla bodu 13 usmernení z roku 2006 Komisia obvykle pouzije na výpocet sumy pokuty hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení. 89. V prejednávanej veci bol posledným celým rokom porusenia rok 2004 v prípade podnikov, ktoré sa zúcastnovali na karteli az do jeho skoncenia, a rok 2002 v prípade skupiny ExxonMobil. Komisia vsak ako referencný rok nepouzila posledný celý rok úcasti na karteli, ale z dôvodu rozsírenia Únie v roku 2004 pouzila priemer troch posledných celých rokov (odôvodnenie 634 napadnutého rozhodnutia). Komisia vypocítala vo vztahu k vsetkým úcastníkom kartelu priemer hodnoty predajov za posledné tri roky úcasti. 90. Okrem toho Komisia zamietla ziadost zalobkýn, ktorú predlozili vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, o zohladnenie skutocnosti, ze Exxon sa nepodielala na porusení v období pred fúziou Exxon-Mobil, pricom tvrdili toto: "ExxonMobil ziada Komisiu, aby rozdelila obdobie úcasti spolocnosti ExxonMobil na obdobie pred fúziou a obdobie po fúzii a aby zohladnila iba predaje dosiahnuté spolocnostou Mobil v období pred fúziou tak, aby to odrázalo skutocnost, ze Exxon sa nepodielala na porusení. ExxonMobil tvrdí, ze namiesto roku 2002 mala Komisia zohladnit skutocnost, ze v období medzi rokmi 1992 a 2000 sa Exxon nepodielala na porusení. Komisia nezastáva tento názor. Usmernenia z roku 2006... stanovujú, ze na úcely urcenia referencného roku sa obvykle musí zohladnit posledný celý rok úcasti na porusení, a to rok 2002, pokial ide o skupinu ExxonMobil. ExxonMobil neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by vysvetlovalo, preco by to tak nemalo byt. Vzhladom na skutocnost, ze spolocnosti Exxon a Mobil sa v roku 1999 spojili, Komisia nevidí nijaký dôvod pre nezohladnenie hodnoty predajov, ktoré ExxonMobil dosiahla v roku 2002. Ako bolo preukázané v bode 6.2.2 [pozri odôvodnenia 348 az 352 napadnutého rozhodnutia], zodpovednost z dôvodu úcasti spolocnosti Mobil sa spája so zodpovednostou skupiny ExxonMobil, pricom tejto poslednej uvedenej spolocnosti je ulozená pokuta, a v dôsledku toho treba zohladnit hodnotu predajov, ktoré dosiahla ExxonMobil." 91. Na základe týchto úvah Komisia zohladnila na úcely stanovenia sumy pokuty priemer hodnoty predajov skupiny ExxonMobil za roky 2000 az 2002. Suma pokuty vsetkých zalobkýn, vrátane spolocnosti Esso France, bola vypocítaná na základe tejto hodnoty predajov. O zákonnosti napadnutého rozhodnutia 92. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa pri výpocte sumy pokuty ulozenej spolocnosti Esso France dopustila pochybenia, ked zohladnila hodnotu predajov za obdobie po fúzii skupiny ExxonMobil (priemer rokov 2000 az 2002) a vynásobila túto hodnotu poctom rokov (od roku 1992 do roku 1999), pocas ktorých sa na karteli podielala iba spolocnost Mobil (prostredníctvom spolocnosti Mobil France, ktorá sa neskôr zlúcila so spolocnostou Esso France), zatial co Exxon nebola clenom. 93. Podla zalobkýn tak Komisia ulozila spolocnosti Esso France rovnakú sumu pokuty, ako keby sa Exxon skutocne podielala na porusení v období, ktoré trvalo o nieco viac ako sedem rokov a ktoré predchádzalo fúzii (od roku 1992 do roku 1999). Tento prístup je nezlucitelný so zisteniami v napadnutom rozhodnutí. Navyse je v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a usmerneniami z roku 2006. 94. Najskôr treba uviest, ze podla bodu 6 usmernení z roku 2006 kombinácia hodnoty predaja "v súvislosti" s porusením a trvaním sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení. 95. Podla ustálenej judikatúry, aj keby Komisia mohla vo vseobecnosti pouzit posledný rok úcasti na porusení ako referencné obdobie na úcely výpoctu hodnoty predajov, taký výber nemusí byt uplatnený vzdy. Treba totiz vybrat metódu stanovovania pokút umoznujúcu zohladnit velkost a hospodársku silu jednotlivých dotknutých podnikov, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, v závislosti od hospodárskej reality aktuálnej v období, ked doslo k poruseniu (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, T-40/06, Zb. s. II-4893, bod 92). 96. Okrem toho, kedze pri urcení pomerov medzi ukladanými pokutami je potrebné vychádzat z obratu podnikov, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, treba vymedzit obdobie, ktoré sa zohladní tak, aby boli získané obraty co najviac porovnatelné. Z toho vyplýva, ze urcitý podnik môze pozadovat, aby sa Komisia v jeho prípade oprela o iné obdobie, nez je vseobecne stanovené, iba vtedy, ak preukáze, ze obrat, ktorý dosiahol pocas vseobecne stanoveného obdobia, nevyjadruje z dôvodov, ktoré sú pre neho specifické, jeho skutocnú velkost a hospodársku silu, ani rozsah porusenia, ktorého sa dopustil (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 42). 97. Zalobkyne nespochybnujú, ze priemer obratu skupiny ExxonMobil dosiahnutého na trhu dotknutom kartelom v období rokov 2000 az 2002 správne odráza rozsah porusenia, ktorého sa táto skupina dopustila, a jej relatívny podiel na karteli, pokial ide o obdobie po fúzii, t. j. medzi novembrom 1999 a novembrom 2003 (styri roky). Kritizujú vsak skutocnost, ze základná suma vypocítaná na základe tohto obratu bola, pokial ide o Esso France, vynásobená koeficientom 11,5 a ze Komisia tak v prípade obdobia od septembra 1992 do novembra 1999 (sedem a pol roka), ked sa na karteli zúcastnovala iba spolocnost Mobil, pouzila obrat skupiny ExxonMobil dosiahnutý po fúzii. Podla zalobkýn hodnota predajov z obdobia po fúzii skupiny ExxonMobil neodráza relatívny podiel spolocnosti Mobil na porusení, pokial ide o obdobie od septembra 1992 do novembra 1999. 98. Komisia tvrdí, ze priemerný obrat skupiny ExxonMobil v období medzi rokmi 2000 a 2002 správne odráza relatívny podiel skupiny ExxonMobil na karteli pocas významnej casti obdobia trvania kartelu, t. j. obdobia po fúzii, takze tieto císelné údaje boli reprezentatívne. Okrem toho Komisia odkazuje na sirokú mieru volnej úvahy, ktorú má pri výbere referencného obdobia, a na judikatúru v danej oblasti. 99. Po prvé podla judikatúry kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia uvedené v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 ponechávajú Komisii sirokú mieru volnej úvahy pri stanovení sumy pokuty, co Komisii umoznuje prijímat sankcie s ohladom na mieru protiprávnosti predmetného správania (rozsudky Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 76, a z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 37). 100. Okrem toho má Komisia pri stanovení sumy takých pokút, o aké ide v prejednávanej veci, povinnost dodrziavat vseobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 77 a 79, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 41). 101. Po druhé podla judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená iba vtedy, ked sa porovnatelné situácie posudzujú rozdielne alebo ked sa rozdielne situácie posudzujú rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 96). 102. V prejednávanej veci sa vsak ExxonMobil nachádzala v situácii, ktorá bola od ostatných podnikov zúcastnených na karteli rozdielna v tom, ze takmer polovica jej produkcie parafínových voskov - produkcia spolocnosti Exxon - nebola pred fúziou Exxon-Mobil, ktorá sa uskutocnila v roku 1999, ovplyvnená kartelom. Komisia ju vsak posudzovala rovnako ako ostatných úcastníkov kartelu, kedze zohladnila priemer hodnoty predajov skupiny ExxonMobil dosiahnutej pocas posledných troch rokov jej úcasti na porusení. 103. Komisia preto porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 104. Po tretie treba spolocne preskúmat výhrady zalozené na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a porusení zásady proporcionality. 105. Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 pri stanovení sumy pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. 106. Podla judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 223). 107. Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní zacatých Komisiou na úcely sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze suma pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, body 223 a 224 a tam citovanú judikatúru). Zásada proporcionality osobitne zahrna, ze Komisia musí sumu pokuty stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228, a Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 171). 108. Treba pripomenút, ze podla bodu 6 usmernení z roku 2006 "kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení". Také ustanovenie zahrnuje odôvodnenie vseobecnej metódy, ktorú Komisia uplatnila podla uvedených usmernení, spocívajúcu vo vynásobení urcitej casti hodnoty predajov dosiahnutých v referencnom období (v prejednávanom prípade, pokial ide o parafínové vosky, 18 %) poctom rokov úcasti na porusení. 109. Skutocnost, ze podla tejto metodiky je základná suma aritmeticky proporcionálna dlzke trvania porusenia (okrem malej casti zahrnujúcej "vstupný poplatok"), naznacuje, ze v rámci struktúry usmernení z roku 2006 musí kombinácia hodnoty predajov a dlzky trvania predstavovat náhradnú hodnotu vo vztahu k celej dlzke trvania úcasti a nielen vo vztahu k poslednému celému roku úcasti alebo jeho "podstatnej casti". Také konstatovanie navyse vychádza z judikatúry citovanej v bode 95 vyssie, podla ktorej treba vybrat metódu stanovovania pokút umoznujúcu zohladnit velkost a hospodársku silu kazdého dotknutého podniku, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa kazdý z nich dopustil, v závislosti od hospodárskej reality aktuálnej v období, ked doslo k poruseniu. 110. Základná suma vypocítaná na základe hodnoty predajov pocas referencného obdobia vynásobeného koeficientom podla dlzky trvania vsak vedie k vhodnej náhradnej hodnote zohladnujúcej hospodársku realitu pocas celej dlzky trvania porusenia iba vtedy, ak jej zlozka predstavujúca východiskový bod - hodnotu predajov - aspon priblizne predstavuje celú dlzku trvania porusenia. 111. Je nesporné, ze miera volnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovení sumy pokuty, jej umoznuje za obvyklých okolností zohladnit posledný rok úcasti na porusení ako referencné obdobie. Taký vseobecný výsledok je totiz odôvodnený, pretoze uvedená miera volnej úvahy Komisii umoznuje, aby neprihliadla k akejkolvek zmene hodnoty predajov pocas rokov porusenia, a zvýsenie hodnoty predajov môze byt výsledkom samotného kartelu. 112. V prípade, ked doslo k fúzii pocas obdobia trvania kartelu, na ktorom sa pred fúziou podielal iba jeden z úcastníkov, vsak hodnota predajov subjektu, ktorý vznikol v dôsledku fúzie, pocas posledného celého roka, vynásobená poctom rokov úcasti nielen subjektu vyplývajúceho z fúzie, ale tiez úcastníka, ktorý sa sám podielal pred fúziou na karteli, nemôze predstavovat "vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení" pre celú dlzku trvania úcasti. Komisia totiz tým, ze hodnoty predajov subjektu, ktorý vznikol na základe fúzie, vynásobí tiez poctom rokov, pocas ktorých sa iba jedna zo strán fúzie podielala na porusení, umelo zvýsi základnú sumu pokuty spôsobom, ktorý nezohladnuje hospodársku realitu pocas rokov pred fúziou. 113. V prejednávanej veci islo o taký prípad, pricom Komisia stanovila základnú sumu pokuty slúziacu na urcenie sumy pokuty spolocnosti Esso France tým, ze hodnotu predajov skupiny ExxonMobil dosiahnutú pocas obdobia rokov 2000 az 2002 vynásobila poctom rokov zahrnujúcich tiez roky, pocas ktorých sa na porusení podielala iba spolocnost Mobil (v rokoch 1992 az 1999). Takto získaná základná suma pokuty je neprimeraná vo vztahu k závaznosti porusenia, pretoze nálezite nezohladnuje ekonomický význam porusenia, ktorého sa dopustila Mobil France v období pred fúziou, ani jej relatívny podiel na karteli. 114. Komisia preto porusila clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a zásadu proporcionality. 115. Ostatné tvrdenia Komisie nemôzu vyvrátit úvahy uvedené v bodoch 103 a 114 vyssie. 116. V prvom rade Komisia tvrdí, ze pri stanovení sumy pokuty zohladnila fúziu Exxon-Mobil, pretoze v prípade spolocností Esso Deutschland, EMC a EMPC uplatnila koeficienty zohladnujúce kratsie obdobia. 117. Treba vsak uviest, ze hodnota predajov skupiny ExxonMobil zohladnená Komisiou na úcely stanovenia sumy pokuty pre Esso France zahrnuje hodnotu predajov súvisiacich s cinnostou týkajúcou sa "hydrovoskov", prevzatou od spolocnosti Exxon, ktorá sa pred fúziou Exxon-Mobil nepodielala na karteli. 118. Z toho dôvodu treba toto tvrdenie zamietnut. 119. V druhom rade treba preskúmat tvrdenia Komisie zalozené na judikatúre v danej oblasti. 120. Po prvé Komisia sa na pojednávaní odvolala na rozsudok z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia (T-122/07 az T-124/07, Zb. s. II-793, body 124 a 127), v ktorom Vseobecný súd potvrdil prístup Komisie, podla ktorého sa hodnota predajov podniku, ktorý vznikol po fúzii spolocností Reyrolle Ltd, Schneider Electric High Voltage SA a Nuova Magrini Galileo SpA, dosiahnutá v poslednom celom roku porusenia pouzije na úcely stanovenia východiskovej sumy vo vztahu k vsetkým týmto spolocnostiam, aj keby sa fúzia uskutocnila az dva roky po zaciatku ich úcasti na porusení. 121. V tejto súvislosti stací uviest, ako správne podotkli zalobkyne, ze na rozdiel od spolocnosti Exxon v prejednávnom prípade sa spolocnosti Reyrolle, Schneider Electric High Voltage a Nuova Magrini Galileo zúcastnili na karteli pred fúziou kazdá samostatne (rozsudok Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 15). Vseobecný súd zastáva názor, ze táto okolnost predstavuje významný skutkový rozdiel, takze Komisia sa v prejednávanej veci nemôze na uvedený rozsudok uzitocne odvolávat. 122. Po druhé Komisia odkazuje na rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (T-175/05, neuverejnený v Zbierke, body 139 az 146), ktorý sa tiez týka kartelu, pocas ktorého zalobkyne nadobudli spolocnost, ktorá nebola úcastníkom kartelu pred koncentráciou. 123. Treba pripomenút obsah rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 122 vyssie, ktorý bol vydaný vo veci nazvanej "kyselina monochlóroctová" (dalej len "AMCA"), v ktorej Komisia uplatnila usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). 124. Vseobecný súd v bode 143 rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 122 vyssie, rozhodol, ze zohladnenie obratu dosiahnutého kazdým podnikom v referencnom roku, teda v poslednom ukoncenom roku obdobia porusenia, umoznilo ocenit velkost a ekonomickú silu kazdého podniku, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa dopustili jednotlivé podniky, pricom tieto skutocnosti sú relevantné pre posúdenie závaznosti porusenia, ktorého sa jednotlivé podniky dopustili. 125. Vseobecný súd následne potvrdil analýzu Komisie, ktorá zaradila Akzo Nobel do prvej kategórie porusitelov, v prípade ktorej bola základná suma pokuty stanovená na 30 miliónov eur, pred spolocnostou Hoechst zaradenou do druhej kategórie, v prípade ktorej bola základná suma pokuty stanovená na 21 miliónov eur a ktorá bola najväcsím výrobcom AMCA pocas väcsej casti dlzky trvania jej úcasti (v rokoch 1984 az 1994). Akzo sa totiz zúcastnila na karteli od roku 1984 do roku 1999, avsak az v roku 1994 po fúzii so spolocnostou Nobel Industrier, ktorá sa zúcastnila na karteli od roku 1993, sa Akzo Nobel stala najvýznamnejsím výrobcom AMCA pred spolocnostou Hoechst. 126. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vseobecná metóda, ktorú pouzila Komisia na základe usmernení z roku 2006, sa podstatne odlisuje od metódy uplatnenej podla usmernení z roku 1998. 127. V usmerneniach z roku 1998 sa totiz nenachádzalo nijaké ustanovenie, ktoré by ukladalo Komisii povinnost zohladnit hodnotu predajov predmetných podnikov na trhu dotknutom kartelom. Východisková suma pokuty mala byt stanovená s ohladom na závaznost porusenia, "skutocnú ekonomickú schopnost pôvodcu porusenia spôsobit váznu skodu iným subjektom", "specifickú zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi [osobitnú váhu, a teda aj skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz - neoficiálny preklad ]", a to spôsobom, ze "zabezpecí, aby mala pokuta" pre dotknutý podnik "dostatocne odstrasujúci úcinok". 128. Usmernenia z roku 1998 preto Komisii ponechávali významnejsiu mieru volnej úvahy pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, ktoré sa casto uskutocnovalo zaradením podnikov zúcastnených na karteli do viacerých kategórií najmä v závislosti od ich príslusných trhových podielov. Naproti tomu sa Komisia podla usmernení z roku 2006 musí riadit metódou spocívajúcou v tom, aby základná suma pokuty bola aritmeticky proporcionálna k hodnote predajov, pretoze uvedená suma sa rovná "urcitej casti hodnoty predaja stanovenej v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenej poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo", ku ktorému sa pripocíta suma predstavujúca tzv. "vstupný poplatok" v rozsahu od 15 % do 25 % hodnoty predajov na úcely odradenia podnikov od úcasti na najzávaznejsích dohodách. 129. V dôsledku toho riesenie prijaté v rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanom v bode 122 vyssie, s ohladom na uplatnenie usmernení z roku 1998 nemozno pouzit v prejednávanej veci vzhladom na odlisnú metodiku, ktorú Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí prijatom na základe usmernení z roku 2006. 130. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba vyhoviet prvému zalobnému dôvodu a zrusit napadnuté rozhodnutie vo vztahu k spolocnosti Esso France, pokial ide o stanovenie hodnoty predajov v prípade parafínových voskov bez toho, aby sa skúmali ostatné výhrady a tvrdenia zalobkýn. Dôsledky, ktoré treba v súvislosti s urcením sumy pokuty vyvodit z tohto záveru, sú skúmané v bode 134 a nasl. nizsie. 131. V zostávajúcej casti treba zalobu zamietnut. O vykonávaní neobmedzenej právomoci a o urcení konecnej sumy pokuty 132. Treba pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá je priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, ze v súlade s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). 133. Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dnu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, ci bola zalobkyniam ulozená pokuta, ktorá správne odráza závaznost predmetného porusenia, takze uvedené pokuty sú vo vztahu ku kritériám stanoveným v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 primerané (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T-156/94, Zb. s. II-645, body 584 az 586, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 93). Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo , a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. 134. Na úcely nápravy protiprávností, ktorých sa dopustila Komisia, uvedených v bodoch 103 a 114 vyssie, treba vychádzat z hodnôt predajov, ktoré sú v prípade období pred a po fúzii Exxon-Mobil rozdielne. 135. Co sa týka úcasti spolocnosti Esso France na porusení pocas obdobia medzi 3. septembrom 1992 a 29. novembrom 1999 a pri neexistencii údajov pre rok 1999, treba zohladnit hodnotu predajov spolocnosti Esso France dosiahnutú v roku 2000 a vynásobit ju koeficientom 7,5, aby odrázala dlzku trvania tejto casti porusenia. 136. Co sa týka úcasti Esso France na porusení po fúzii Exxon-Mobil v období medzi 30. novembrom 1999 a 20. novembrom 2003, treba zohladnit hodnotu predajov skupiny ExxonMobil, ako ju stanovila Komisia v napadnutom rozhodnutí, t. j. priemer hodnoty predajov dosiahnutej pocas rokov 2000 az 2002. Následne treba túto sumu vynásobit koeficientom 4, aby sa zohladnila dlzka trvania tejto casti porusenia. 137. Ostatné prvky výpoctu sumy pokuty zostávajú nezmenené. Vseobecný súd predovsetkým konstatuje, ze podla bodu 30 usmernení z roku 2006 Komisia uplatnila násobitel 2 na úcely odstrasujúceho úcinku z dôvodu významnej velkosti skupiny ExxonMobil, ktorý stanovila výlucne pri zohladnení vztahu medzi hodnotou predajov a celkovým obratom skupiny ExxonMobil, a to pri zabezpecení proporcionality s násobitelmi uplatnenými na ostatné podniky zúcastnené na karteli a bez stanovenia minimálnej sumy pokuty na úcely odstrasujúceho úcinku (pozri odôvodnenia 712 a 713 napadnutého rozhodnutia). Za týchto okolností a pri neexistencii tvrdení a skutocností, ktoré by preukazovali opak, Vseobecný súd usudzuje, ze treba postupovat rovnako a z dôvodu velkosti skupiny ExxonMobil uplatnit na základnú sumu pokuty ulozenú spolocnosti Esso France, ako bola vypocítaná podla metódy uvedenej v bodoch 135 a 136 vyssie, násobitel 2. Z toho vyplýva, ze suma pokuty ulozená spolocnosti Esso France v clánku 2 napadnutého rozhodnutia musí byt stanovená na 62 712 895 eur. 138. V kazdom prípade Vseobecný súd v rámci výkonu neobmedzenej právomoci usudzuje, ze suma takto stanovenej pokuty je primeraná s ohladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Esso France. O trovách 139. Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy. 140. V prejednávanom prípade Vseobecný súd vyhovel prvému zalobnému dôvodu zalobkýn týkajúcemu sa pochybení, ktorých sa dopustila Komisia pri stanovení sumy pokuty ulozenej spolocnosti Esso France v súvislosti s obdobím úcasti, ktoré predchádzalo fúzii Exxon-Mobil. Argumentácia týkajúca sa tohto zalobného dôvodu predstavuje hlavnú cast zaloby, ktorej rozsah bol navyse podstatne mensí nez maximálny pocet strán vyjadrení, aký bol stanovený v bode 15 praktických pokynov pre úcastníkov konania pred Vseobecným súdom. Naproti tomu argumentácia uvedená v rámci druhého zalobného dôvodu na podporu znízenia sumy pokuty s ohladom na obdobie úcasti na karteli po fúzii Exxon-Mobil bola zamietnutá v celom rozsahu. Suma pokuty ulozená spolocne a nerozdielne spolocnostiam Esso Deutschland, EMPC a EMC sa vsak viaze výlucne k tomuto druhému obdobiu. Predmetné okolnosti prejednávanej veci sa preto správne posúdia, ked sa rozhodne, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené spolocnostou Esso France a ze Esso Deutschland, EMPC a EMC znásajú svoje vlastné trovy konania. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Suma pokuty ulozená spolocnosti Esso Société anonyme française v clánku 2 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) sa stanovuje na 62 712 895 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené spolocnostou Esso Société anonyme française. 4. Esso Deutschland GmbH, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobil Corp. znásajú svoje vlastné trovy konania. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 11. júla 2014 ( [4]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s parafínovými voskami -- Trh s parafínovým gácom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien a rozdelenie trhov -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Dlzka trvania porusenia -- Rovnost zaobchádzania -- Proporcionalita -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-540/08, Esso Société anonyme française, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko), Esso Deutschland GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA, so sídlom v Antverpách (Belgicko), Exxon Mobil Corp., so sídlom vo West Trentone, New Jersey (Spojené státy), v zastúpení: R. Subiotto, QC, R. Snelders, L.-P. Rudolf a M. Piergiovanni, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Gray, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky), ako aj návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. marca 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia 1 Rozhodnutím K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobkyne, Esso Deutschland GmbH, Esso Société anonyme française (dalej len "Esso France"), ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA (dalej len "EMPC"), ako aj Exxon Mobil Corp. (dalej len "EMC") (dalej spolocne len "ExxonMobil" alebo "skupina ExxonMobil") spolu s dalsími podnikmi porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gácom. 2 Okrem zalobkýn bolo napadnuté rozhodnutie urcené aj týmto spolocnostiam: ENI SpA, H&R ChemPharm GmbH, H&R Wax Company Vertrieb GmbH a Hansen & Rosenthal KG, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG, MOL Nyrt., Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (dalej spolocne len "Repsol"), Sasol Wax GmbH, Sasol Wax. International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Ltd (dalej spolocne len "Sasol"), Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Ltd, The Shell Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Ltd (dalej spolocne len "Shell"), RWE Dea AG a RWE AG (dalej spolocne len "RWE"), ako aj Total SA a Total France SA (dalej spolocne len "Total") (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 3 Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinérii zo surovej ropy. Pouzívajú sa na výrobu rôznych výrobkov, akými sú napríklad sviecky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby kaucuku, obalov, lepidiel a zuvaciek (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia). 4 Parafínový gác je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedlajsí produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiez konecným zákazníkom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). 5 Komisia zacala vysetrovanie po tom, co ju spolocnost Shell Deutschland Schmierstoff v liste zo 17. marca 2005 informovala o existencii kartelu a zároven jej predlozila ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). 6 Na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vykonala Komisia 28. a 29. apríla 2005 setrenia na mieste v priestoroch spolocností "H&R/Tudapetrol", ENI, MOL, ako aj v priestoroch patriacich spolocnostiam zo skupín Sasol, ExxonMobil, Repsol a Total (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 7 Dna 29. mája 2007 zaslala Komisia spolocnostiam uvedeným v bode 1 tohto rozsudku vrátane zalobkýn oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne odpovedali na oznámenie o výhradách listom z 21. augusta 2007. 8 Komisia uskutocnila 10. a 11. decembra 2007 vypocúvanie, ktorého sa zúcastnili zalobkyne (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 9 Komisia vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze subjekty, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré predstavujú väcsinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáca v rámci EHP, sa dopustili jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré sa vztahovalo na územie EHP. Toto porusenie spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií dotýkajúcich sa parafínových voskov. Pokial ide o RWE (neskôr Shell), ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol a Total, porusenie týkajúce sa parafínových voskov súviselo tiez s rozdelením zákazníkov alebo trhov. Okrem toho porusenie, ktorého sa dopustili RWE, ExxonMobil, Sasol a Total sa týkalo tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu (odôvodnenia 2, 95, 328 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 10 K protiprávnym postupom dochádzalo na protisútazných stretnutiach nazývaných "technické stretnutia" alebo niekedy aj stretnutia "Blauer Salon", ktoré organizovali úcastníci kartelu, a na "stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáca", ktoré boli zamerané osobitne na otázky súvisiace s parafínovým gácom. 11 Pokuty, ktoré boli v tomto prípade ulozené, boli stanovené na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), ktoré boli platné v case dorucenia oznámenia o výhradách spolocnostiam uvedeným v bode 1 tohto rozsudku. 12 Napadnuté rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú: ... Esso Deutschland GmbH: od 22. februára 2001 do 20. novembra 2003, Esso Société anonyme française: od 3. septembra 1992 do 20. novembra 2003, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA: od 30. novembra 1999 do 20. novembra 2003, Exxon Mobi1 [Corp.]: od 30. novembra 1999 do 20. novembra 2003, ... Pokial ide o nasledujúce podniky, porusenie sa za uvedené obdobia týka tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu: ... Esso Deutschland GmbH: od 22. februára 2001 do 18. decembra 2002, Esso Société anonyme française: od 8. marca 1999 do 18. decembra 2002, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA: od 20. novembra 1999 do 18. decembra 2002, Exxon Mobi1 [Corp.]: od 20. novembra 1999 do 18. decembra 2002, ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ENI SpA: 29120000 eur, Esso Société anonyme française: 83588400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobi1 [Corp.] v sume 34670400 eur, z coho spolocne a nerozdielne s Esso Deutschland GmbH v sume 27081600 eur, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: 12000000 eur, Hansen & Rosenthal KG spolocne a nerozdielne s H&R Wax Company Vertrieb GmbH: 24000000 eur, z coho spolocne a nerozdielne s H&R ChemPharm GmbH v sume 22000000 eur, MOL Nyrt.: 23700000 eur, Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA spolocne a nerozdielne s Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA: 19800000 eur, Sasol Wax GmbH: 318200000 eur, z coho spolocne a nerozdielne so Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Limited v sume 250700000 eur, Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Limited, The Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Limited: 0 eur, RWE-Dea AG spolocne a nerozdielne s RWE AG: 37440000 eur, Total France SA spolocne a nerozdielne s Total SA: 128163000 eur." Fúzia Exxon-Mobil a pripísanie zodpovednosti za porusenie v napadnutom rozhodnutí 13 Dna 30. novembra 1999 Exxon Corp. kúpila spolocnost Mobil Corp. a následne zmenila názov na EMC (dalej len "fúzia Exxon-Mobil"). Dna 6. mája 2003 sa Mobil Oil Française (dalej len "Mobil France") zlúcila so spolocnostou Esso France. 14 Komisia opísala pripísanie zodpovednosti za protisútazné konania rôznym spolocnostiam v rámci skupiny ExxonMobil najmä v odôvodneniach 348 az 352 napadnutého rozhodnutia: "6.2.2 Skupina ExxonMobil (348) V kapitole 4 bolo preukázané, ze ExxonMobil sa pocas obdobia svojej úcasti na porusení podielala na tajnej dohode prostredníctvom zamestnancov spolocnosti Mobil [France] [a jej (právneho nástupcu)] a spolocnosti Esso Deutschland. (349) Mobil [France] sa prostredníctvom viacerých svojich zamestnancov zúcastnila na karteli v období od zaciatku porusenia [od 3. septembra 1992] do dna svojho zániku, t. j. do 6. mája 2003. Esso Deutschland sa prostredníctvom svojich zamestnancov zúcastnila na karteli prinajmensom od 22. februára 2001. Komisia predovsetkým zamýsla povazovat tieto spolocnosti za zodpovedné za ich priamu úcast na karteli. ... (351) Mobil [France] sa zlúcila s [Esso France 6. mája 2003...] (352) V dôsledku toho treba [Esso France] povazovat za zodpovednú za [protisútazné] cinnosti [spolocnosti Mobil France, ktoré sa uskutocnili v období pred 6. májom 2003]." 15 EMPC sa pripisuje zodpovednost, pokial ide o obdobie po fúzii Exxon-Mobil, t. j. od 30. novembra 1999, a to na základe skutocnosti, ze bola materskou spolocnostou Esso Deutschland a Esso France. EMC sa pripisuje zodpovednost od toho istého dátumu na základe skutocnosti, ze bola materskou spolocnostou EMPC (odôvodnenia 535 a 354 napadnutého rozhodnutia). Stanovenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam 16 Komisia v prejednávanej veci pri stanovení základnej sumy pokuty zohladnila podiel hodnoty predajov, ktoré dosiahla skupina ExxonMobil v rámci EHP, a následne takto získanú sumu vynásobila koeficientom zohladnujúcim dlzku trvania úcasti jednotlivých zalobkýn na porusení. 17 Po prvé Komisia urcila rocnú hodnotu predajov parafínových voskov a parafínového gáca. Pokial ide o parafínové vosky, Komisia zohladnila príjmy skupiny ExxonMobil za roky 2000 az 2002 ako základ výpoctu rocného priemeru. Pokial ide o parafínový gác, Komisia zohladnila príjmy skupiny ExxonMobil za roky 2000 az 2001 ako základ výpoctu rocného priemeru. V prípade parafínových voskov bola výsledkom suma 19790382 eur a v prípade parafínového gáca suma 1259217 eur. Násobitele uplatnené na tieto sumy podla závaznosti predstavovali 18 % v prípade parafínových voskov a 15 % v prípade parafínového gáca. 18 Komisia následne urcila dlzku trvania úcasti zalobkýn na porusení, pokial ide o parafínové vosky a parafínový gác. V tejto súvislosti, co sa týka parafínových voskov, Komisia usúdila, ze Esso France sa podielala na porusení pocas obdobia zodpovedajúceho násobitelu 11,5. V prípade spolocnosti Esso Deutschland bol tento násobitel 3. Co sa týka spolocností EMPC a EMC, bol násobitel stanovený na 4. 19 Po druhé podla bodu 25 usmernení z roku 2006 Komisia zahrnula do týchto súm dodatocnú sumu, tzv. "vstupný poplatok", zodpovedajúcu 18 % hodnoty predajov v prípade parafínových voskov a 15 % hodnoty predajov v prípade parafínového gáca. 20 Po tretie nebola uvedená nijaká polahcujúca alebo pritazujúca okolnost, ktorá by mohla mat vplyv na sumu pokuty. Sumy pokút sa preto z tohto hladiska nezmenili. 21 Po stvrté Komisia usúdila, ze bolo potrebné uplatnit násobitel na úcely dosiahnutia odstrasujúceho úcinku z dôvodu významnej velkosti skupiny ExxonMobil. V dôsledku toho sa uplatnil násobitel 2. 22 Po piate Komisia uplatnila znízenie v rozsahu 7 % sumy pokuty z dôvodu informácií, ktoré poskytli zalobkyne, a spolupráce, ktorú následne preukázali v rámci oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov. Sumy pokút tak boli napokon stanovené takto: v prípade Esso France pokuta v sume 83588400 eur, z coho 27081600 spolocne a nerozdielne so spolocnostou Esso Deutschland a 34 670 400 spolocne a nerozdielne so spolocnostami EMPC a EMC. Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. decembra 2008 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité písomné otázky a predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 25 Listom z 10. februára 2011 poziadala Komisia Vseobecný súd, aby vyradil zo spisu niektoré casti odpovede zalobkýn na písomné otázky. Zalobkyne podali proti tejto ziadosti námietku. Uznesením z 3. mája 2011 Vseobecný súd (tretia komora) spojil uvedenú ziadost s vecou samou. 26 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní z 21. marca 2011. 27 Vzhladom na skutkové väzby s vecami T-541/08, Sasol a i./Komisia, T-543/08, RWE a RWE Dea/Komisia, T-544/08, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, T-548/08, Total/Komisia, T-550/08, Tudapetrol/Komisia, T-551/08, H&R ChemPharm/Komisia, T-558/08, ENI/Komisia, T-562/08, Repsol YPF Lubricantes y especialidades a i./Komisia a T-566/08, Total Raffinage Marketing/Komisia a vzhladom na blízkost uvedených právnych otázok Vseobecný súd rozhodol, ze v prejednávanej veci vyhlási rozsudok az po pojednávaniach v uvedených súvisiacich veciach, z ktorých posledné sa konalo 3. júla 2013. 28 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie, -- znízil sumu pokuty, ktorá im bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 30 Na podporu svojej zaloby zalobkyne uvádzajú dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení v rámci stanovenia základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Esso France, kedze táto suma nezohladnuje skutocnost, ze spolocnost Exxon sa pred fúziou nepodielala na porusení. Druhý zalobný dôvod je zalozený na údajne nesprávnom urcení dátumu ukoncenia úcasti zalobkýn na castiach porusenia týkajúcich sa parafínových voskov. 31 Vseobecný súd povazuje za uzitocné preskúmat najprv druhý zalobný dôvod. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ku ktorému údajne doslo pri urcení dátumu ukoncenia úcasti zalobkýn na porusení Úvodné pripomienky 32 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia prijala nesprávny záver, ze ich úcast na prvých dvoch castiach porusenia týkajúcich sa parafínových voskov sa skoncila 20. novembra 2003. Zdôraznujú, ze technických stretnutí, ktoré sa konali po stretnutí z 27. a 28. februára 2003, sa nezúcastnili. 33 V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila: "... (600) ExxonMobil vyhlasuje, ze posledným stretnutím, ktorého sa jej zástupcovia zúcastnili, bolo technické stretnutie, ktoré sa konalo 27. a 28. februára v Mníchove. V odpovedi na pozvánku na stretnutie... z 15. januára 2004 od pána [M.] zo skupiny Sasol pán [Hu.] zo skupiny ExxonMobil okrem iného uviedol: 'Zdá sa, ze body programu sú pre nás podnik zaujímavé. Domnievame sa vsak, ze táto skupina konkurentov sa stretáva bez podpory odborného zdruzenia a z tohto dôvodu nemá ani struktúru, ani statút. Táto situácia nám prekáza a chceli by sme navrhnút, aby tieto stretnutia viedla [European Wax Federation], a to bud v rámci technického výboru, alebo samostatného podvýboru. ExxonMobil sa bez podpory regulacného odborného zdruzenia tohto stretnutia nezúcastní.` Táto správa z 20. novembra 2003 bola zaslaná pánovi [M.] zo skupiny Sasol a v kópii bola adresovaná nadriadeným pána [Hu.] v rámci skupiny ExxonMobil. Komisia nemá nijaký dôkaz, ze by ExxonMobil pokracovala po zaslaní tejto správy vo svojej úcasti na porusení. Komisia tiez usudzuje, ze podla tejto správy adresovanej skupine Sasol (organizátor väcsiny technických stretnutí) sa ExxonMobil verejne distancovala od kartelu. (601) Tvrdenie, podla ktorého bola úcast skupiny ExxonMobil na porusení ukoncená po technickom stretnutí z 27. a 28. februára 2003, vsak nemozno prijat. Na ukoncenie úcasti na karteli nestací, aby doslo k odmietnutiu úcasti na stretnutiach. K verejnému distancovaniu sa, ktoré vyzaduje judikatúra, doslo az 20. novembra 2003 v rámci správy pána [Hu]. Skutocnost, ze ostatní úcastníci kartelu, a najmä Sasol, nepovazovali jej odmietnutie zúcastnit sa na stretnutí za takéto verejné distancovanie sa, je preukázaná tým, ze ExxonMobil nadalej dostávala pozvánky na technické stretnutia, v dôsledku coho napokon pán [Hu.] zaslal 20. novembra 2003 správu." 34 Zalobkyne spochybnujú toto posúdenie. Tvrdia, ze sa nezúcastnovali technických stretnutí, ktoré sa konali po stretnutí z 27. a 28. februára 2003, na ktorom pán T., ich zástupca na technických stretnutiach, ostatných úcastníkov oficiálne informoval o svojom blízkom odchode zo skupiny ExxonMobil bez toho, aby uviedol svojho nástupcu, ani neboli o výsledkoch technických stretnutí informované. Rovnako neexistoval nijaký dôkaz preukazujúci, ze by zalobkyne vedeli o jej predchádzajúcej úcasti na porusení po tom, co pán T. odstúpil a následne odisiel do dôchodku. Existujúce dôkazy naopak preukazujú, ze pán T. úmyselne neinformoval svoje vedenie a svojich kolegov o protisútaznom obsahu technických stretnutí. 35 V dôsledku toho tvrdia, ze Komisia mala za dátum ukoncenia úcasti skupiny ExxonMobil na karteli povazovat 28. február 2003, t. j. dátum posledného stretnutia, na ktorom sa zúcastnil pán T., alebo v kazdom prípade dátum jeho odchodu do skupiny Sasol, t. j. 31. marec 2003, alebo dátum jeho odchodu do dôchodku, t. j. 30. jún 2003. O potrebe distancovania sa skupiny ExxonMobil od cinností kartelu na úcely preukázania ukoncenia jej úcasti na porusení 36 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia v prejednávanej veci nesprávne usúdila, ze distancovanie sa od cinností kartelu vyzaduje judikatúra na úcely preukázania ukoncenia úcasti skupiny ExxonMobil na karteli. 37 Táto argumentácia je vsak v rozpore s judikatúrou. 38 Vseobecný súd totiz rozhodol, ze k záveru o definitívnom ukoncení úcasti podniku na karteli mozno dospiet len vtedy, ak sa podnik verejne distancuje od obsahu kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [8]T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 246, a rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [9]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 241). 39 Túto argumentáciu preto treba zamietnut. O pochopení zo strany ostatných clenov kartelu, pokial ide o údajné distancovanie sa skupiny ExxonMobil 40 Je potrebné zdôraznit, ze podla judikatúry je pochopenie zámeru dotknutého podniku zo strany ostatných úcastníkov kartelu rozhodujúce na posúdenie toho, ci sa uvedený podnik chcel od protiprávnej dohody distancovat (rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [10]C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 120). 41 Zalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, ze na stretnutí z 27. a 28. februára 2003 pán T. oznámil svoj odchod bez toho, aby predstavil svojho nástupcu, pokial ide o úcast na budúcich stretnutiach. Odkazujú tiez na vyhlásenie skupiny Shell, podla ktorého po odchode pána T. pán S. zo skupiny Sasol prestal zasielat skupine ExxonMobil listy o zvysovaní cien. 42 Na úvod, pokial ide o dôkazné prostriedky, ktoré mozno v tejto súvislosti pouzit, treba pripomenút, ze v práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [11]T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72). 43 Pokial ide o dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, jediným rozhodujúcim kritériom pri hodnotení týchto dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 72). 44 Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná sila dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, jeho adresáta a jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [12]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1053 a 1838). 45 Okrem toho treba pripomenút, ze kedze je vseobecne známy zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch alebo dohodách, a sú známe aj sankcie, ktoré môzu byt porusitelom ulozené, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne a ze dokumentácia vztahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Nemozno preto od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by výslovne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Aj ked Komisia objaví také dôkazy, sú obycajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [13]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 64 a 65). 46 Táto judikatúra je tiez analogicky uplatnitelná na vnímanie ostatnými clenmi kartelu, pokial ide o údajné verejné distancovanie sa a pokracujúcu úcast podniku na uvedenom karteli v období, pocas ktorého sa tento podnik nezúcastnuje protisútazných stretnutí. Ostatní úcastníci kartelu totiz nemusia vyjadrit svoje vnímanie, pokial ide o pokracujúcu úcast jedného z clenov kartelu, ktorého zástupca sa nezúcastnil niektorých protisútazných stretnutí, alebo v tejto súvislosti predlozit aktuálne dôkazy, a to konkrétne pretoze sa snazia vyhnút akémukolvek výslovnému odkazu na protisútazné dohody s cielom znízit rozsah dôkazov v ich neprospech na minimum. Vnímanie ostatnými úcastníkmi kartelu preto treba v prípade potreby vydedukovat zo súboru indícií a nepriamych dôkazov, ktoré môzu mat Komisia a Vseobecný súd k dispozícii. 47 Vseobecný súd v prejednávanej veci na základe skutocností nachádzajúcich sa v spise usudzuje, ze podla vnímania ostatnými úcastníkmi kartelu sa ExxonMobil v období pred jej listom z 20. novembra 2003 verejne nedistancovala od kartelu. 48 Po prvé, ako správne uvádza Komisia v napadnutom rozhodnutí, Sasol pokracovala v zasielaní pozvánok na technické stretnutia do 20. novembra 2003, t. j. dna uvedeného na liste pána Hu. oznamujúceho, ze ExxonMobil "sa bez podpory regulacného odborného zdruzenia tohto stretnutia nezúcastní", ktorý Komisia posúdila ako den ukoncenia úcasti skupiny ExxonMobil na karteli. Ak by sa Sasol domnievala, ze ExxonMobil nie je viac úcastníkom kartelu po odchode pána T. z dôvodu, ze nevymenoval svojho nástupcu, prestala by po 31. marci 2003 zasielat skupine ExxonMobil pozvánky. 49 Navyse podla odpovede skupiny Sasol z 18. decembra 2006 na ziadost Komisie o informácie sa nástupca pána T., pán Hu., nikdy nezúcastnil na technických stretnutiach, ale udrziaval bilaterálne vztahy minimálne so skupinou Sasol. 50 Po druhé zalobkyne sa nemôzu platne opierat o vyhlásenie skupiny Shell zo 16. júna 2006, podla ktorého pán S. zo skupiny Shell prestal po odchode pána T. zasielat skupine ExxonMobil sadzobníky. Ako správne uviedla Komisia, túto okolnost mozno vysvetlit absenciou dôverníka pána S. v skupine ExxonMobil po odchode pána T. Vyhlásenie, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, preto nepredstavuje dôkaz o zmene vnímania skupinou Shell, pokial ide o pokracujúcu úcast skupiny ExxonMobil na karteli. V kazdom prípade uvedené vyhlásenie nemá nijaký vplyv na záver, podla ktorého Sasol, organizátor technických stretnutí, nadalej vnímala ExxonMobil ako clena kartelu, ako to vyplýva zo skutocností uvedených v bodoch 48 a 49 vyssie. 51 Navyse treba pripomenút, ze predmetné jediné, komplexné a pokracujúce porusenie spocívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií, ako aj rozdelenia zákazníkov alebo trhov. Skutocnost, ze ExxonMobil viac nedostávala sadzobníky skupiny Shell, sa týka iba jediného aspektu porusenia, a to casti týkajúcej sa mechanizmu kontroly zvysovaní cien, na ktorých sa úcastníci viackrát pocas technických stretnutí dohodli. Skutocnost, ze Shell prestala skupine ExxonMobil pravidelne oznamovat svoje nové ceny, nepreukazuje, ze by sa ExxonMobil podla vnímania úcastníkmi kartelu domnievala, ze nie je povinná dodrziavat skorsie záväzky, ktoré dala v rámci komplexného, jediného a pokracujúceho porusenia. 52 Po tretie z cestného vyhlásenia pána Hu. vyplýva, ze odpovedal na pozvánku na technické stretnutie od pána M. zo skupiny Sasol, ktorú dostal 26. júna 2003, pricom uviedol, ze sa nemôze zúcastnit na nasledujúcom stretnutí z dôvodu "pracovných povinností". Takisto na pozvánku na stretnutie z 24. septembra 2003 od pána M., ktorú dostal 17. júla 2003, odpovedal, ze má ku koncu septembra naplánovanú cestu a ze "technické stretnutie nemusí byt pre [neho] presunuté". 53 Tieto reakcie pána Hu. tiez spochybnujú tvrdenie zalobkýn, podla ktorého bola ExxonMobil vnímaná tak, ze sa po odchode pána T. 31. marca 2003 distancuje od kartelu. Po prvé, ak by ostatní úcastníci kartelu vnímali ExxonMobil tak, ze nie je viac clenom kartelu, jej zástupca by nebol adresátom správ, ktorých úcelom bolo stanovit dátum budúceho technického stretnutia. Po druhé nie je dôvodné domnievat sa, ze ak by ostatní úcastníci kartelu pochopili, ze ExxonMobil sa od kartelu distancovala, pán Hu. by v rámci komunikácie poukázal na "pracovné povinnosti" s cielom stanovit dátum, ktorý vyhovuje vsetkým úcastníkom, kedze takýto postoj vyvolával u ostatných clenov dojem, ze mal záujem o pokracovanie úcasti. 54 Je preto potrebné potvrdit analýzu Komisie, podla ktorej ostatní úcastníci pri neexistencii verejného distancovania sa vnímali ExxonMobil ako clena kartelu do 20. novembra 2003. O skutocnosti, ze zamestnanci skupiny ExxonMobil nevedeli po odchode pána T. o úcasti na porusení 55 Zalobkyne tvrdia, ze od skupiny ExxonMobil nebolo mozné vyzadovat verejné distancovanie sa, kedze neexistuje nijaký dôkaz, ze by ExxonMobil vedela po odchode pána T. o svojej predchádzajúcej úcasti na porusení, a ze existujúce dôkazy naopak preukazujú, ze pán T. úmyselne svojmu vedeniu a kolegom zatajoval protisútazný obsah technických stretnutí. - O procesných otázkach 56 Treba pripomenút, ze Komisia v prílohe svojej dupliky predlozila listinné dôkazy na úcely vyvrátenia tvrdení zalobkýn, podla ktorých bol pán T. jediným zamestnancom skupiny ExxonMobil, ktorý vedel o jej úcasti na porusení. 57 Zalobkyne vo svojich odpovediach z 21. decembra 2010 na písomné otázky Vseobecného súdu uviedli podrobné pripomienky týkajúce sa dôkazov predlozených v prílohe dupliky napriek tomu, ze uvedené otázky s tým nesúviseli. 58 Po prvé Komisia listom z 10. februára 2011 poziadala Vseobecný súd, aby vyradil zo spisu niektoré casti odpovede zalobkýn na písomné otázky Vseobecného súdu, zatial co zalobkyne vo svojom liste z 11. marca 2011 vzniesli svoju námietku voci ciastocnému vyradeniu predmetného dokumentu zo spisu. 59 Treba uviest, ze ako uvádza Komisia, zalobkyne sa vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu neobmedzili na poskytnutie odpovedí na písomné otázky Vseobecného súdu a vysvetlenie kontextu týchto odpovedí, ale reagovali tiez na tvrdenia, ktoré Komisia uviedla vo svojej duplike, a na dôkazy prilozené k tejto duplike. 60 Je nepochybné, ze podla rokovacieho poriadku písomná odpoved na dupliku nepredstavuje dôkaz. Kedze vsak Vseobecný súd nemal pred pojednávaním prílezitost urcit prípustnost kazdého bodu uvedenej odpovede, zalobkyne sa mohli domnievat, ze ich odpoved bude zaradená do spisu v celom rozsahu a ze netreba teda zopakovat niektoré pasáze, hoci v tomto ohlade mali moznost. 61 Okrem toho Vseobecný súd usudzuje, ze pripomienky zalobkýn týkajúce sa dôkazov prilozených k duplike sú z hladiska vyriesenia sporu uzitocné. Vzhladom na to, ze Vseobecný súd mohol v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzvat zalobkyne, aby vyjadrili stanovisko k uvedeným dôkazom, môze z dôvodu hospodárnosti konania rozhodnút, ze ponechá predmetné pripomienky v spise. 62 Vzhladom na kritérium spravodlivého procesu, ako aj na kritérium hospodárnosti konania Vseobecný súd rozhodol o zamietnutí ziadosti Komisie o vyradenie dokumentu zo spisu a o zaradení odpovedí zalobkýn na otázky Vseobecného súdu do spisu v celom rozsahu. 63 Po druhé zalobkyne v uvedenej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu tvrdia, ze Komisia mala odôvodnit neskoré predlozenie dôkazov prilozených v duplike. V prípade neexistencie takého odôvodnenia by mali byt uvedené dôkazy neprípustné. 64 Podla clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastníci konania môzu tak v replike, ako aj v duplike navrhnút vykonanie dalsích dôkazov na podporu svojich tvrdení pod podmienkou, ze odôvodnia svoje omeskanie s takýmto návrhom. 65 V prejednávanej veci treba zdôraznit, ze zalobkyne v replike výrazným spôsobom rozviedli a podporili svoje tvrdenie, podla ktorého ExxonMobil nevedela o karteli po odchode pána T. a podla ktorého nijaký z ich zamestnancov nevedel po uvedenom dátume o karteli. Vzhladom na to, ze Komisia odkázala na tieto tvrdenia predlozené v replike pocas vykonávania dôkazov uvedených v prílohe dupliky, sú dôvody, pre ktoré Komisia po prvýkrát predlozila uvedené dôkazy vo svojej duplike, jasne zrozumitelné. Okrem toho treba zdôraznit, ze Komisia na pojednávaní tiez vysvetlila, ze dôkazy prilozené v duplike boli predlozené v rámci odpovede na tvrdenia zalobkýn, ktoré boli uvedené v replike a v jej prílohe C 1. 66 Vseobecný súd preto usudzuje, ze Komisia riadne odôvodnila neskoré predlozenie dôkazov, takze ich treba vyhlásit za prípustné. - O veci samej 67 Zalobkyne sa odvolávajú na cestné vyhlásenie pána Hu., zamestnanca skupiny ExxonMobil, ktorý bol v danom období nadriadený pána T. Pán Hu. vyhlásil, ze pán T. ho informoval o existencii technických stretnutí organizovaných skupinou Sasol na konci marca 2003, ked pripravoval svoj odchod. Pán T. sa nezmienil o tom, ze predmetom diskusií by boli aj otázky týkajúce sa trhu. Pán Hu. vyhlásil, ze nevymenoval nijakého nástupcu pána T., ale najprv zamýslal, ze sa sám zúcastní jedného zo stretnutí, pretoze nerozumel tomu, v com spocívali technické rokovania, ktoré sa uskutocnovali na týchto stretnutiach, a chcel si overit, ci "je výhodné", aby ExxonMobil pokracovala vo svojej úcasti na týchto stretnutiach. Pán Hu. trval na tom, ze nemal v tom case nijaký dôvod pre podozrenie, ze by tieto stretnutia mali protisútazný obsah alebo ze by sa pán T. pravidelne zúcastnoval protisútazných stretnutí, od ktorých sa on sám v mene skupiny ExxonMobil distancoval. 68 Je potrebné uviest, ze skutkové tvrdenie zalobkýn je priamo v rozpore so skutocnostami uvedenými v spise, aj ked Vseobecný súd rozhodol, ze vzhladom na vysvetlenia, ktoré zalobkyne poskytli vo svojej odpovedi na písomné otázky, nezohladní niektoré dokumenty predlozené Komisiou v prílohe dupliky. Zo spisu totiz vyplýva, ze pán Hu. (manazér speciálnych výrobkov pre niektoré clenské státy Únie v spolocnosti Mobil v období rokov 1996 az 2000 a manazér predajov voskov a voskových emulzií skupiny ExxonMobil pre viaceré kontinenty od roku 2000), ktorý bol pocas sporného obdobia nadriadeným pána T., vedel o úcasti skupiny ExxonMobil na porusení. 69 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla správy pána J. zo spolocnosti Mobil z 28. júna 1999 adresovanej urcitému poctu adresátov, vrátane pánov Hu. a P. zo skupiny ExxonMobil, a týkajúcej sa technického stretnutia, ktoré sa malo konat 9. júla 1999 vo Viedni (Rakúsko), "[Sü. zo skupiny Sasol] sa snazil dosiahnut dohodu medzi výrobcami na úcely ponuky znízenia výrobných limitov s cielom vytvorit prekázky vstupu na trh" a ze "Mobil mala podla neho v zásade záujem na podpore prístupu [pána] S[ü.]" (odôvodnenie 154 napadnutého rozhodnutia). 70 Pán Hu. prostredníctvom internej elektronickej správy z 12. septembra 1997 takisto informoval adresátov o svojom zámere uplatnit zvýsenie cien oznámené pánom Sü. zo skupiny Sasol. Jeden z adresátov, pán Su. zo skupiny ExxonMobil, odpovedal takto: "Dakujem, dobrá správa. Chcel by som/chceli by sme povzbudit ostatných, aby sa tiez pridali." 71 V elektronickej správe z 10. októbra 2000, ktorú pán Hu. zaslal pánom P. a S. zo skupiny ExxonMobil, bolo uvedené, ze "trh sa pripravoval na zvýsenie cien o 15 DEM (minimálna úroven 140 nemeckých mariek) od januára 2001". Zalobkyne vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu uviedli dalsie vysvetlenie, podla ktorého pán Hu. nezískal informácie o plánovanom zvysovaní cien od konkurentov, ale z iných zdrojov, a to najmä od zákazníkov. Také vysvetlenie vsak treba odmietnut. Je totiz nepravdepodobné, ze by mu zákazníci skupiny ExxonMobil, ktorí majú záujem na udrzaní nízkych cien, oznámili presnú sumu zvýsenia cien (a minimálnu úroven cien), ktorá sa viaze ku konkrétnemu dátumu. 72 Pán Hu. v elektronickej správe z 13. novembra 2000 informoval pána K. zo skupiny ExxonMobil, ze "vseobecnou správou na európskom trhu bolo zvýsenie o 15 %". 73 Elektronická správa z 19. novembra 2000, ktorú pán Hu. zaslal pánovi P. zo skupiny ExxonMobil a v ktorej predmete bolo uvedené "Zvýsenie cien voskov", preukazuje, ze pán Hu. vedel o výmene cenníkov medzi konkurentmi. Podla uvedenej elektronickej správy "pán C. zo skupiny ExxonMobil získal tiez viaceré informácie (listy týkajúce sa voskov) (EWF, [pán Sü], Total)". Táto elektronická správa bola súcastou súboru správ, vrátane skorsej elektronickej správy pána C. zo skupiny ExxonMobil, v ktorej bolo pánovi Hu. oznámené, ze "Total a [pán Sü zo skupiny Sasol] zaslali oficiálny list zákazníkom (ktorý uz bol dorucený zákazníkom [skupiny ExxonMobil]), aby boli informovaní o budúcom zvysovaní cien od 1. januára 2001", na ktorý pán Hu. odpovedal v elektronickej správe takto: "Dakujem [pán C.], viem o tom". 74 Tieto dokumenty jasne preukazujú, ze pán Hu. vedel o úcasti skupiny ExxonMobil na karteli, pretoze svedcia o tom, ze pán Hu. prijal obchodné údaje ostatných úcastníkov kartelu a ExxonMobil prispôsobila svoje obchodné správanie s ohladom na tieto informácie. 75 Vseobecný súd usudzuje, ze cestné vyhlásenie pána Hu. zo 6. augusta 2007 nemôze vyvrátit konstatovanie uvedené v bode 74 vyssie. Ako totiz uviedla Komisia, tento dokument bol vyhotovený po tom, co zalobkyne prijali oznámenie o výhradách, a to na úcely obrany svojich záujmov pred Komisiou. Dokumenty nájdené pocas overovaní vsak majú silnejsiu dôkaznú silu nez vyhlásenia, ktoré in tempore suspecto urobili zástupcovia alebo bývalí zástupcovia dotknutých podnikov a ktorých úcelom je zlahcit ich zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [14]T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 277, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 379). 76 Okrem toho, ako o tom svedcia správy z 10. októbra a 19. novembra 2000 (pozri body 71 a 73 vyssie), pán Hu. poskytol pánovi P. (manazér osobitných zálezitostí pre územie Európy, Afriky a Stredného východu) dostatocné mnozstvo informácií, aby mohol pochopit úcast skupiny ExxonMobil na protisútazných postupoch. Pán P. vsak pracoval pre skupinu ExxonMobil az do roku 2005. 77 Napokon zalobkyne tvrdia, ze Vseobecný súd nemôze pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia zohladnit listinné dôkazy uvedené v bodoch 69 az 73 vyssie, pretoze ich predlozila Komisia v prílohe svojej dupliky, takze sú dôkazmi predlozenými oneskorene. 78 Toto tvrdenie nemôze uspiet. 79 Po prvé Komisia v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia totiz odkázala na dokument uvedený v bode 69 vyssie. Po druhé súbor dokumentov uvedených v bodoch 69 az 73 vyssie sa nasiel v priestoroch skupiny ExxonMobil a okrem toho bol súcastou spisu, ku ktorému mali zalobkyne pocas správneho konania prístup, takze jeho obsah bol zalobkyniam známy. Nejde tak o nové informácie, ktoré predlozila Komisia po prvýkrát pred Vseobecným súdom. Po tretie treba zdôraznit, ze zatial co sa zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách zamerali na cestné vyhlásenie pána Hu., pred Vseobecným súdom a najmä v replike výrazne rozvinuli a podporili svoje tvrdenie, podla ktorého ExxonMobil nevedela po dátume odchodu pána T. o karteli a podla ktorého nijaký z ich zamestnancov nevedel po uvedenom dátume o karteli. Dodrzanie práva Komisie na obranu vsak vyzaduje, aby jej bolo umoznené vyvrátit skutkové tvrdenia zalobkýn pred Vseobecným súdom tým, ze sa oprie o skutocnosti zo správneho spisu, ku ktorému mali zalobkyne pocas konania pred Komisiou prístup. 80 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba tvrdenie zalobkýn, podla ktorého ExxonMobil nevedela po odchode pána T. o svojej úcasti na karteli, zamietnut. 81 Po stvrté zalobkyne tvrdia, ze úcast pána T. na technických stretnutiach nemala úcinky, ktoré by mohli pretrvat aj v období po poslednom technickom stretnutí, ktorého sa zúcastnil, t. j. po stretnutí z 27. a 28. februára 2003. 82 Po prvé vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 74 az 80 vyssie treba tvrdenia zalobkýn predlozené v tejto súvislosti odmietnut, kedze vychádzajú z tvrdenia, podla ktorého bol pán T. jediným zamestnancom skupiny ExxonMobil, ktorý vedel o jej úcasti na karteli. 83 Po druhé podla judikatúry sa poctivé správanie konkurenta charakterizuje autonómnym spôsobom, akým urcuje svoju politiku, ktorou sa chce riadit na spolocnom trhu. Aj keby sa dotknutý podnik nezúcastnoval na cinnostiach kartelu po urcitom dátume, mozno na úcely urcenia jeho správania na trhu predpokladat, ze zohladnil informácie, ktoré si uz so svojimi konkurentmi vymenil (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [15]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 121; Hüls/Komisia, [16]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 162, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, [17]T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 39). 84 Samotná skutocnost, ze ExxonMobil sa nezúcastnila na technických stretnutiach v období medzi 28. februárom a 20. novembrom 2003, jej vsak nijako nezabránila pouzívat informácie o cenách uplatnovaných jej konkurentmi, ktoré získala na desiatkach predchádzajúcich technických stretnutí, ktorých sa zúcastnila, a mat prospech z dohôd o rozdelení trhov a zákazníkov, ktoré boli uzavreté na týchto technických stretnutiach. 85 Komisia preto v napadnutom rozhodnutí oprávnene vyvodila záver, ze zalobkyna sa do 20. novembra 2003 zúcastnovala na karteli. 86 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba zamietnut druhý zalobný dôvod zalobkýn. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z toho, ze pri stanovení sumy pokuty nebola zohladnená neúcast spolocnosti Exxon na porusení v období pred fúziou 87 Zalobkyne spochybnujú výpocet sumy pokuty ulozenej spolocnosti Esso France z dôvodu, ze táto suma neodráza skutocnost, ze v období pred fúziou Exxon-Mobil v novembri 1999 sa Exxon nezúcastnila na porusení. Úvodné pripomienky 88 Podla bodu 13 usmernení z roku 2006 Komisia obvykle pouzije na výpocet sumy pokuty hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení. 89 V prejednávanej veci bol posledným celým rokom porusenia rok 2004 v prípade podnikov, ktoré sa zúcastnovali na karteli az do jeho skoncenia, a rok 2002 v prípade skupiny ExxonMobil. Komisia vsak ako referencný rok nepouzila posledný celý rok úcasti na karteli, ale z dôvodu rozsírenia Únie v roku 2004 pouzila priemer troch posledných celých rokov (odôvodnenie 634 napadnutého rozhodnutia). Komisia vypocítala vo vztahu k vsetkým úcastníkom kartelu priemer hodnoty predajov za posledné tri roky úcasti. 90 Okrem toho Komisia zamietla ziadost zalobkýn, ktorú predlozili vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, o zohladnenie skutocnosti, ze Exxon sa nepodielala na porusení v období pred fúziou Exxon-Mobil, pricom tvrdili toto: "ExxonMobil ziada Komisiu, aby rozdelila obdobie úcasti spolocnosti ExxonMobil na obdobie pred fúziou a obdobie po fúzii a aby zohladnila iba predaje dosiahnuté spolocnostou Mobil v období pred fúziou tak, aby to odrázalo skutocnost, ze Exxon sa nepodielala na porusení. ExxonMobil tvrdí, ze namiesto roku 2002 mala Komisia zohladnit skutocnost, ze v období medzi rokmi 1992 a 2000 sa Exxon nepodielala na porusení. Komisia nezastáva tento názor. Usmernenia z roku 2006... stanovujú, ze na úcely urcenia referencného roku sa obvykle musí zohladnit posledný celý rok úcasti na porusení, a to rok 2002, pokial ide o skupinu ExxonMobil. ExxonMobil neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by vysvetlovalo, preco by to tak nemalo byt. Vzhladom na skutocnost, ze spolocnosti Exxon a Mobil sa v roku 1999 spojili, Komisia nevidí nijaký dôvod pre nezohladnenie hodnoty predajov, ktoré ExxonMobil dosiahla v roku 2002. Ako bolo preukázané v bode 6.2.2 [pozri odôvodnenia 348 az 352 napadnutého rozhodnutia], zodpovednost z dôvodu úcasti spolocnosti Mobil sa spája so zodpovednostou skupiny ExxonMobil, pricom tejto poslednej uvedenej spolocnosti je ulozená pokuta, a v dôsledku toho treba zohladnit hodnotu predajov, ktoré dosiahla ExxonMobil." 91 Na základe týchto úvah Komisia zohladnila na úcely stanovenia sumy pokuty priemer hodnoty predajov skupiny ExxonMobil za roky 2000 az 2002. Suma pokuty vsetkých zalobkýn, vrátane spolocnosti Esso France, bola vypocítaná na základe tejto hodnoty predajov. O zákonnosti napadnutého rozhodnutia 92 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa pri výpocte sumy pokuty ulozenej spolocnosti Esso France dopustila pochybenia, ked zohladnila hodnotu predajov za obdobie po fúzii skupiny ExxonMobil (priemer rokov 2000 az 2002) a vynásobila túto hodnotu poctom rokov (od roku 1992 do roku 1999), pocas ktorých sa na karteli podielala iba spolocnost Mobil (prostredníctvom spolocnosti Mobil France, ktorá sa neskôr zlúcila so spolocnostou Esso France), zatial co Exxon nebola clenom. 93 Podla zalobkýn tak Komisia ulozila spolocnosti Esso France rovnakú sumu pokuty, ako keby sa Exxon skutocne podielala na porusení v období, ktoré trvalo o nieco viac ako sedem rokov a ktoré predchádzalo fúzii (od roku 1992 do roku 1999). Tento prístup je nezlucitelný so zisteniami v napadnutom rozhodnutí. Navyse je v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a usmerneniami z roku 2006. 94 Najskôr treba uviest, ze podla bodu 6 usmernení z roku 2006 kombinácia hodnoty predaja "v súvislosti" s porusením a trvaním sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení. 95 Podla ustálenej judikatúry, aj keby Komisia mohla vo vseobecnosti pouzit posledný rok úcasti na porusení ako referencné obdobie na úcely výpoctu hodnoty predajov, taký výber nemusí byt uplatnený vzdy. Treba totiz vybrat metódu stanovovania pokút umoznujúcu zohladnit velkost a hospodársku silu jednotlivých dotknutých podnikov, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, v závislosti od hospodárskej reality aktuálnej v období, ked doslo k poruseniu (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, [18]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, [19]T-40/06, Zb. s. II-4893, bod 92). 96 Okrem toho, kedze pri urcení pomerov medzi ukladanými pokutami je potrebné vychádzat z obratu podnikov, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, treba vymedzit obdobie, ktoré sa zohladní tak, aby boli získané obraty co najviac porovnatelné. Z toho vyplýva, ze urcitý podnik môze pozadovat, aby sa Komisia v jeho prípade oprela o iné obdobie, nez je vseobecne stanovené, iba vtedy, ak preukáze, ze obrat, ktorý dosiahol pocas vseobecne stanoveného obdobia, nevyjadruje z dôvodov, ktoré sú pre neho specifické, jeho skutocnú velkost a hospodársku silu, ani rozsah porusenia, ktorého sa dopustil (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, [20]T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 42). 97 Zalobkyne nespochybnujú, ze priemer obratu skupiny ExxonMobil dosiahnutého na trhu dotknutom kartelom v období rokov 2000 az 2002 správne odráza rozsah porusenia, ktorého sa táto skupina dopustila, a jej relatívny podiel na karteli, pokial ide o obdobie po fúzii, t. j. medzi novembrom 1999 a novembrom 2003 (styri roky). Kritizujú vsak skutocnost, ze základná suma vypocítaná na základe tohto obratu bola, pokial ide o Esso France, vynásobená koeficientom 11,5 a ze Komisia tak v prípade obdobia od septembra 1992 do novembra 1999 (sedem a pol roka), ked sa na karteli zúcastnovala iba spolocnost Mobil, pouzila obrat skupiny ExxonMobil dosiahnutý po fúzii. Podla zalobkýn hodnota predajov z obdobia po fúzii skupiny ExxonMobil neodráza relatívny podiel spolocnosti Mobil na porusení, pokial ide o obdobie od septembra 1992 do novembra 1999. 98 Komisia tvrdí, ze priemerný obrat skupiny ExxonMobil v období medzi rokmi 2000 a 2002 správne odráza relatívny podiel skupiny ExxonMobil na karteli pocas významnej casti obdobia trvania kartelu, t. j. obdobia po fúzii, takze tieto císelné údaje boli reprezentatívne. Okrem toho Komisia odkazuje na sirokú mieru volnej úvahy, ktorú má pri výbere referencného obdobia, a na judikatúru v danej oblasti. 99 Po prvé podla judikatúry kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia uvedené v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 ponechávajú Komisii sirokú mieru volnej úvahy pri stanovení sumy pokuty, co Komisii umoznuje prijímat sankcie s ohladom na mieru protiprávnosti predmetného správania (rozsudky Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [21]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 76, a z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [22]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 37). 100 Okrem toho má Komisia pri stanovení sumy takých pokút, o aké ide v prejednávanej veci, povinnost dodrziavat vseobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 77 a 79, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 41). 101 Po druhé podla judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená iba vtedy, ked sa porovnatelné situácie posudzujú rozdielne alebo ked sa rozdielne situácie posudzujú rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, [23]106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [24]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 96). 102 V prejednávanej veci sa vsak ExxonMobil nachádzala v situácii, ktorá bola od ostatných podnikov zúcastnených na karteli rozdielna v tom, ze takmer polovica jej produkcie parafínových voskov - produkcia spolocnosti Exxon - nebola pred fúziou Exxon-Mobil, ktorá sa uskutocnila v roku 1999, ovplyvnená kartelom. Komisia ju vsak posudzovala rovnako ako ostatných úcastníkov kartelu, kedze zohladnila priemer hodnoty predajov skupiny ExxonMobil dosiahnutej pocas posledných troch rokov jej úcasti na porusení. 103 Komisia preto porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 104 Po tretie treba spolocne preskúmat výhrady zalozené na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a porusení zásady proporcionality. 105 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 pri stanovení sumy pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. 106 Podla judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [25]C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, [26]C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 223). 107 Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní zacatých Komisiou na úcely sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze suma pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, body 223 a 224 a tam citovanú judikatúru). Zásada proporcionality osobitne zahrna, ze Komisia musí sumu pokuty stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [27]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228, a Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 171). 108 Treba pripomenút, ze podla bodu 6 usmernení z roku 2006 "kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení". Také ustanovenie zahrnuje odôvodnenie vseobecnej metódy, ktorú Komisia uplatnila podla uvedených usmernení, spocívajúcu vo vynásobení urcitej casti hodnoty predajov dosiahnutých v referencnom období (v prejednávanom prípade, pokial ide o parafínové vosky, 18 %) poctom rokov úcasti na porusení. 109 Skutocnost, ze podla tejto metodiky je základná suma aritmeticky proporcionálna dlzke trvania porusenia (okrem malej casti zahrnujúcej "vstupný poplatok"), naznacuje, ze v rámci struktúry usmernení z roku 2006 musí kombinácia hodnoty predajov a dlzky trvania predstavovat náhradnú hodnotu vo vztahu k celej dlzke trvania úcasti a nielen vo vztahu k poslednému celému roku úcasti alebo jeho "podstatnej casti". Také konstatovanie navyse vychádza z judikatúry citovanej v bode 95 vyssie, podla ktorej treba vybrat metódu stanovovania pokút umoznujúcu zohladnit velkost a hospodársku silu kazdého dotknutého podniku, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa kazdý z nich dopustil, v závislosti od hospodárskej reality aktuálnej v období, ked doslo k poruseniu. 110 Základná suma vypocítaná na základe hodnoty predajov pocas referencného obdobia vynásobeného koeficientom podla dlzky trvania vsak vedie k vhodnej náhradnej hodnote zohladnujúcej hospodársku realitu pocas celej dlzky trvania porusenia iba vtedy, ak jej zlozka predstavujúca východiskový bod - hodnotu predajov - aspon priblizne predstavuje celú dlzku trvania porusenia. 111 Je nesporné, ze miera volnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovení sumy pokuty, jej umoznuje za obvyklých okolností zohladnit posledný rok úcasti na porusení ako referencné obdobie. Taký vseobecný výsledok je totiz odôvodnený, pretoze uvedená miera volnej úvahy Komisii umoznuje, aby neprihliadla k akejkolvek zmene hodnoty predajov pocas rokov porusenia, a zvýsenie hodnoty predajov môze byt výsledkom samotného kartelu. 112 V prípade, ked doslo k fúzii pocas obdobia trvania kartelu, na ktorom sa pred fúziou podielal iba jeden z úcastníkov, vsak hodnota predajov subjektu, ktorý vznikol v dôsledku fúzie, pocas posledného celého roka, vynásobená poctom rokov úcasti nielen subjektu vyplývajúceho z fúzie, ale tiez úcastníka, ktorý sa sám podielal pred fúziou na karteli, nemôze predstavovat "vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení" pre celú dlzku trvania úcasti. Komisia totiz tým, ze hodnoty predajov subjektu, ktorý vznikol na základe fúzie, vynásobí tiez poctom rokov, pocas ktorých sa iba jedna zo strán fúzie podielala na porusení, umelo zvýsi základnú sumu pokuty spôsobom, ktorý nezohladnuje hospodársku realitu pocas rokov pred fúziou. 113 V prejednávanej veci islo o taký prípad, pricom Komisia stanovila základnú sumu pokuty slúziacu na urcenie sumy pokuty spolocnosti Esso France tým, ze hodnotu predajov skupiny ExxonMobil dosiahnutú pocas obdobia rokov 2000 az 2002 vynásobila poctom rokov zahrnujúcich tiez roky, pocas ktorých sa na porusení podielala iba spolocnost Mobil (v rokoch 1992 az 1999). Takto získaná základná suma pokuty je neprimeraná vo vztahu k závaznosti porusenia, pretoze nálezite nezohladnuje ekonomický význam porusenia, ktorého sa dopustila Mobil France v období pred fúziou, ani jej relatívny podiel na karteli. 114 Komisia preto porusila clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a zásadu proporcionality. 115 Ostatné tvrdenia Komisie nemôzu vyvrátit úvahy uvedené v bodoch 103 a 114 vyssie. 116 V prvom rade Komisia tvrdí, ze pri stanovení sumy pokuty zohladnila fúziu Exxon-Mobil, pretoze v prípade spolocností Esso Deutschland, EMC a EMPC uplatnila koeficienty zohladnujúce kratsie obdobia. 117 Treba vsak uviest, ze hodnota predajov skupiny ExxonMobil zohladnená Komisiou na úcely stanovenia sumy pokuty pre Esso France zahrnuje hodnotu predajov súvisiacich s cinnostou týkajúcou sa "hydrovoskov", prevzatou od spolocnosti Exxon, ktorá sa pred fúziou Exxon-Mobil nepodielala na karteli. 118 Z toho dôvodu treba toto tvrdenie zamietnut. 119 V druhom rade treba preskúmat tvrdenia Komisie zalozené na judikatúre v danej oblasti. 120 Po prvé Komisia sa na pojednávaní odvolala na rozsudok z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia ([28]T-122/07 az T-124/07, Zb. s. II-793, body 124 a 127), v ktorom Vseobecný súd potvrdil prístup Komisie, podla ktorého sa hodnota predajov podniku, ktorý vznikol po fúzii spolocností Reyrolle Ltd, Schneider Electric High Voltage SA a Nuova Magrini Galileo SpA, dosiahnutá v poslednom celom roku porusenia pouzije na úcely stanovenia východiskovej sumy vo vztahu k vsetkým týmto spolocnostiam, aj keby sa fúzia uskutocnila az dva roky po zaciatku ich úcasti na porusení. 121 V tejto súvislosti stací uviest, ako správne podotkli zalobkyne, ze na rozdiel od spolocnosti Exxon v prejednávnom prípade sa spolocnosti Reyrolle, Schneider Electric High Voltage a Nuova Magrini Galileo zúcastnili na karteli pred fúziou kazdá samostatne (rozsudok Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 15). Vseobecný súd zastáva názor, ze táto okolnost predstavuje významný skutkový rozdiel, takze Komisia sa v prejednávanej veci nemôze na uvedený rozsudok uzitocne odvolávat. 122 Po druhé Komisia odkazuje na rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (T-175/05, neuverejnený v Zbierke, body 139 az 146), ktorý sa tiez týka kartelu, pocas ktorého zalobkyne nadobudli spolocnost, ktorá nebola úcastníkom kartelu pred koncentráciou. 123 Treba pripomenút obsah rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 122 vyssie, ktorý bol vydaný vo veci nazvanej "kyselina monochlóroctová" (dalej len "AMCA"), v ktorej Komisia uplatnila usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([29]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). 124 Vseobecný súd v bode 143 rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 122 vyssie, rozhodol, ze zohladnenie obratu dosiahnutého kazdým podnikom v referencnom roku, teda v poslednom ukoncenom roku obdobia porusenia, umoznilo ocenit velkost a ekonomickú silu kazdého podniku, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa dopustili jednotlivé podniky, pricom tieto skutocnosti sú relevantné pre posúdenie závaznosti porusenia, ktorého sa jednotlivé podniky dopustili. 125 Vseobecný súd následne potvrdil analýzu Komisie, ktorá zaradila Akzo Nobel do prvej kategórie porusitelov, v prípade ktorej bola základná suma pokuty stanovená na 30 miliónov eur, pred spolocnostou Hoechst zaradenou do druhej kategórie, v prípade ktorej bola základná suma pokuty stanovená na 21 miliónov eur a ktorá bola najväcsím výrobcom AMCA pocas väcsej casti dlzky trvania jej úcasti (v rokoch 1984 az 1994). Akzo sa totiz zúcastnila na karteli od roku 1984 do roku 1999, avsak az v roku 1994 po fúzii so spolocnostou Nobel Industrier, ktorá sa zúcastnila na karteli od roku 1993, sa Akzo Nobel stala najvýznamnejsím výrobcom AMCA pred spolocnostou Hoechst. 126 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vseobecná metóda, ktorú pouzila Komisia na základe usmernení z roku 2006, sa podstatne odlisuje od metódy uplatnenej podla usmernení z roku 1998. 127 V usmerneniach z roku 1998 sa totiz nenachádzalo nijaké ustanovenie, ktoré by ukladalo Komisii povinnost zohladnit hodnotu predajov predmetných podnikov na trhu dotknutom kartelom. Východisková suma pokuty mala byt stanovená s ohladom na závaznost porusenia, "skutocnú ekonomickú schopnost pôvodcu porusenia spôsobit váznu skodu iným subjektom", "specifickú zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi [osobitnú váhu, a teda aj skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz - neoficiálny preklad]", a to spôsobom, ze "zabezpecí, aby mala pokuta" pre dotknutý podnik "dostatocne odstrasujúci úcinok". 128 Usmernenia z roku 1998 preto Komisii ponechávali významnejsiu mieru volnej úvahy pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, ktoré sa casto uskutocnovalo zaradením podnikov zúcastnených na karteli do viacerých kategórií najmä v závislosti od ich príslusných trhových podielov. Naproti tomu sa Komisia podla usmernení z roku 2006 musí riadit metódou spocívajúcou v tom, aby základná suma pokuty bola aritmeticky proporcionálna k hodnote predajov, pretoze uvedená suma sa rovná "urcitej casti hodnoty predaja stanovenej v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenej poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo", ku ktorému sa pripocíta suma predstavujúca tzv. "vstupný poplatok" v rozsahu od 15 % do 25 % hodnoty predajov na úcely odradenia podnikov od úcasti na najzávaznejsích dohodách. 129 V dôsledku toho riesenie prijaté v rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanom v bode 122 vyssie, s ohladom na uplatnenie usmernení z roku 1998 nemozno pouzit v prejednávanej veci vzhladom na odlisnú metodiku, ktorú Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí prijatom na základe usmernení z roku 2006. 130 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba vyhoviet prvému zalobnému dôvodu a zrusit napadnuté rozhodnutie vo vztahu k spolocnosti Esso France, pokial ide o stanovenie hodnoty predajov v prípade parafínových voskov bez toho, aby sa skúmali ostatné výhrady a tvrdenia zalobkýn. Dôsledky, ktoré treba v súvislosti s urcením sumy pokuty vyvodit z tohto záveru, sú skúmané v bode 134 a nasl. nizsie. 131 V zostávajúcej casti treba zalobu zamietnut. O vykonávaní neobmedzenej právomoci a o urcení konecnej sumy pokuty 132 Treba pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá je priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, ze v súlade s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [30]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [31]T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). 133 Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dnu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, ci bola zalobkyniam ulozená pokuta, ktorá správne odráza závaznost predmetného porusenia, takze uvedené pokuty sú vo vztahu ku kritériám stanoveným v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 primerané (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, [32]T-156/94, Zb. s. II-645, body 584 az 586, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [33]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 93). Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. 134 Na úcely nápravy protiprávností, ktorých sa dopustila Komisia, uvedených v bodoch 103 a 114 vyssie, treba vychádzat z hodnôt predajov, ktoré sú v prípade období pred a po fúzii Exxon-Mobil rozdielne. 135 Co sa týka úcasti spolocnosti Esso France na porusení pocas obdobia medzi 3. septembrom 1992 a 29. novembrom 1999 a pri neexistencii údajov pre rok 1999, treba zohladnit hodnotu predajov spolocnosti Esso France dosiahnutú v roku 2000 a vynásobit ju koeficientom 7,5, aby odrázala dlzku trvania tejto casti porusenia. 136 Co sa týka úcasti Esso France na porusení po fúzii Exxon-Mobil v období medzi 30. novembrom 1999 a 20. novembrom 2003, treba zohladnit hodnotu predajov skupiny ExxonMobil, ako ju stanovila Komisia v napadnutom rozhodnutí, t. j. priemer hodnoty predajov dosiahnutej pocas rokov 2000 az 2002. Následne treba túto sumu vynásobit koeficientom 4, aby sa zohladnila dlzka trvania tejto casti porusenia. 137 Ostatné prvky výpoctu sumy pokuty zostávajú nezmenené. Vseobecný súd predovsetkým konstatuje, ze podla bodu 30 usmernení z roku 2006 Komisia uplatnila násobitel 2 na úcely odstrasujúceho úcinku z dôvodu významnej velkosti skupiny ExxonMobil, ktorý stanovila výlucne pri zohladnení vztahu medzi hodnotou predajov a celkovým obratom skupiny ExxonMobil, a to pri zabezpecení proporcionality s násobitelmi uplatnenými na ostatné podniky zúcastnené na karteli a bez stanovenia minimálnej sumy pokuty na úcely odstrasujúceho úcinku (pozri odôvodnenia 712 a 713 napadnutého rozhodnutia). Za týchto okolností a pri neexistencii tvrdení a skutocností, ktoré by preukazovali opak, Vseobecný súd usudzuje, ze treba postupovat rovnako a z dôvodu velkosti skupiny ExxonMobil uplatnit na základnú sumu pokuty ulozenú spolocnosti Esso France, ako bola vypocítaná podla metódy uvedenej v bodoch 135 a 136 vyssie, násobitel 2. Z toho vyplýva, ze suma pokuty ulozená spolocnosti Esso France v clánku 2 napadnutého rozhodnutia musí byt stanovená na 62712895 eur. 138 V kazdom prípade Vseobecný súd v rámci výkonu neobmedzenej právomoci usudzuje, ze suma takto stanovenej pokuty je primeraná s ohladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Esso France. O trovách 139 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy. 140 V prejednávanom prípade Vseobecný súd vyhovel prvému zalobnému dôvodu zalobkýn týkajúcemu sa pochybení, ktorých sa dopustila Komisia pri stanovení sumy pokuty ulozenej spolocnosti Esso France v súvislosti s obdobím úcasti, ktoré predchádzalo fúzii Exxon-Mobil. Argumentácia týkajúca sa tohto zalobného dôvodu predstavuje hlavnú cast zaloby, ktorej rozsah bol navyse podstatne mensí nez maximálny pocet strán vyjadrení, aký bol stanovený v bode 15 praktických pokynov pre úcastníkov konania pred Vseobecným súdom. Naproti tomu argumentácia uvedená v rámci druhého zalobného dôvodu na podporu znízenia sumy pokuty s ohladom na obdobie úcasti na karteli po fúzii Exxon-Mobil bola zamietnutá v celom rozsahu. Suma pokuty ulozená spolocne a nerozdielne spolocnostiam Esso Deutschland, EMPC a EMC sa vsak viaze výlucne k tomuto druhému obdobiu. Predmetné okolnosti prejednávanej veci sa preto správne posúdia, ked sa rozhodne, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené spolocnostou Esso France a ze Esso Deutschland, EMPC a EMC znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Suma pokuty ulozená spolocnosti Esso Société anonyme française v clánku 2 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) sa stanovuje na 62712895 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené spolocnostou Esso Société anonyme française. 4. Esso Deutschland GmbH, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobil Corp. znásajú svoje vlastné trovy konania. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [34]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDq3HgT/L91816-9131TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXXDq3HgT/L91816-9131TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXXDq3HgT/L91816-9131TMP.html#DI 4. file:///tmp/lynxXXXXDq3HgT/L91816-9131TMP.html#t-ECR_62008TJ0540_SK_01-E0001 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0329&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0059&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0062&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0040&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0319&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0106&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0180&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0122&locale=SK 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0156&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 34. file:///tmp/lynxXXXXDq3HgT/L91816-9131TMP.html#c-ECR_62008TJ0540_SK_01-E0001