Veci T-494/08 az T-500/08 a T-509/08 Ryanair Ltd proti Európskej komisii "Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Dokumenty týkajúce sa konaní o preskúmaní státnej pomoci - Implicitné zamietnutie prístupu - Výslovné zamietnutie prístupu - Výnimka vztahujúca sa na ochranu cielov inspekcií, vysetrovania a kontroly - Povinnost vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie" Abstrakt rozsudku 1. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Lehota stanovená pre odpoved na ziadost o prístup - Predlzenie - Podmienky (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 8) 2. Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní - Zaloba podaná proti implicitnému zamietavému rozhodnutiu Komisie, ktoré sa týka ziadosti o prístup k dokumentom - Rozhodnutie de facto zrusené tým, ze Komisia prijala neskorsie výslovné rozhodnutie - Zalobca ktorý podal subsidiárne zalobu proti tomuto poslednému rozhodnutiu - Zánik záujmu na konaní (Clánok 230 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001) 3. Akty institúcií - Prezumpcia platnosti - Nicotný právny akt - Pojem 4. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana cielov inspekcií, vysetrovania a kontroly - Rozsah (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 2 tretia zarázka) 5. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia - Dôvod zalozený na nesprávnosti odôvodnenia - Rozlisovanie (Clánok 253 ES) 1. Lehota stanovená v clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie má záväzný charakter a nemozno ju predlzit v rozpore s okolnostami stanovenými v clánku 8 ods. 2 tohto nariadenia, lebo inak by tento clánok bol pozbavený potrebného úcinku z dôvodu, ze by ziadatel nevedel, kedy môze podat opravný prostriedok alebo staznost podla clánku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia. (pozri bod 39) 2. Zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom zalobca má záujem na zrusení napadnutého aktu. Tento záujem na konaní musí vzhladom na predmet zaloby existovat v stádiu podania tejto zaloby, inak je neprípustná. Navyse záujem na konaní musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak musí byt konanie zastavené, coho predpokladom je podmienka, aby výsledok konania priniesol prospech strane, ktorá zalobu podala. Ak vsak v priebehu konania zalobcov záujem na konaní zanikne, rozhodnutie Vseobecného súdu vo veci samej zalobcovi neprinesie ziaden prospech. Zaloba o neplatnost implicitných zamietavých rozhodnutí, ktoré boli prijaté v rámci konania o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie upraveného nariadením c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a ktoré Komisia de facto zrusila prijatím neskorsích výslovných zamietavých rozhodnutí, je neprípustná v rozsahu, v akom zalobca stratil záujem na konaní proti týmto implicitným rozhodnutiam z dôvodu prijatia výslovných rozhodnutí, ktorých zrusenie subsidiárne navrhuje, pred podaním tejto zaloby. Prípadné zrusenie takých implicitných rozhodnutí z dôvodu vady týkajúcej sa formálnej stránky totiz môze viest len k prijatiu nových rozhodnutí, rovnakých, pokial ide o podstatu vecí, ako sú výslovné rozhodnutia. Okrem toho skúmanie zaloby proti implicitným rozhodnutiam nemozno odôvodnit ani zámerom vyhnút sa tomu, aby sa opakovala vytýkaná protiprávnost, ani zámerom ulahcit tým prípadné zaloby o náhradu skody, lebo uvedené ciele mozno dosiahnut skúmaním zalôb proti výslovným rozhodnutiam. (pozri body 41 - 48) 3. Ako neexistujúce mozno kvalifikovat len akty, ktoré sú poznacené zvlást závaznými a zjavnými vadami. Závaznost dôsledkov, ktoré sú spojené s konstatovaním neexistencie aktu institúcií, predpokladá, aby z dôvodu právnej istoty k takému konstatovaniu doslo len v krajných prípadoch. (pozri bod 49) 4. Na úcely výkladu výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie treba prihliadnut na skutocnost, ze iné dotknuté osoby v konaniach o preskúmaní státnej pomoci nez dotknutý clenský stát nemajú právo nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie, a teda uznat existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej sprístupnenie dokumentov zalozených v administratívnom spise v zásade porusuje ochranu cielov vysetrovania. Komisia teda môze podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 zamietnut prístup ku vsetkým dokumentom súvisiacim s konaním o preskúmaní státnej pomoci, a to bez toho, aby predtým vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie týchto dokumentov. Táto vseobecná domnienka nevylucuje právo uvedených dotknutých osôb preukázat, ze na daný dokument, ktorého sprístupnenie sa pozaduje, sa uvedená domnienka nevztahuje alebo ze existuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci sprístupnenie uvedeného dokumentu podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. (pozri body 70 - 72) 5. Z odôvodnenia pozadovaného clánkom 253 ES musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá prijala akt, ktoré dovolia dotknutým subjektom poznat dôvody prijatého opatrenia a bránit svoje práva a príslusnému súdnemu orgánu vykonat preskúmanie. Nevyzaduje sa pritom, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti. Otázka, ci odôvodnenie aktu zodpovedá týmto poziadavkám, musí byt totiz posudzovaná nielen vzhladom na znenie aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych predpisov upravujúcich dotknutú oblast. Navyse porusenie povinnosti odôvodnenia je zalobným dôvodom zalozeným na porusení podstatných formálnych nálezitostí odlisným od zalobného dôvodu spocívajúceho v nesprávnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorého preskúmanie spadá do oblasti posúdenia dôvodnosti toho rozhodnutia. (pozri body 96, 97) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 10. decembra 2010 ([1]*) "Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Dokumenty týkajúce sa konaní o preskúmaní státnej pomoci - Implicitné zamietnutie prístupu - Výslovné zamietnutie prístupu - Výnimka vztahujúca sa na ochranu cielov inspekcií, vysetrovania a kontroly - Povinnost vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie" Vo veciach T-494/08 az T-500/08 a T-509/08, Ryanair Ltd, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: E. Vahida a I.-G. Metaxas-Maragkidis, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. O'Reilly a P. Costa de Oliveira, splnomocnené zástupkyne, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na zrusenie implicitných rozhodnutí Komisie, ktorými bol zalobkyni zamietnutý prístup k urcitým dokumentom týkajúcim sa konaní o preskúmaní údajnej státnej pomoci, ktorú jej mali poskytnút prevádzkovatelia letísk v Aarhuse (Dánsko) (vec T-494/08), Alghere (Taliansko) (vec T-495/08), dalej letísk Berlin-Schönefeld (Nemecko) (vec T-496/08), Frankfurt-Hahn (Nemecko) (vec T-497/08), Lübeck-Blankensee (Nemecko) (vec T-498/08), Pau-Béarn (Francúzsko) (vec T-499/08), Tampere-Pirkkala (Fínsko) (vec T-500/08) a letiska v Bratislave (Slovensko) (vec T-509/08), a subsidiárne, návrh na zrusenie neskorsích výslovných rozhodnutí o zamietnutí prístupu k uvedeným dokumentom, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: sudcovia S. Papasavvas (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. Wahl a A. Dittrich, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. júla 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 V rokoch 2002 az 2006 Komisia Európskych spolocenstiev dostala viacero stazností v súvislosti s údajnou státnou pomocou, ktorú mali zalobkyni, spolocnosti Ryanair Ltd, poskytnút prevádzkovatelia letísk v Aarhuse (Dánsko), Alghere (Taliansko), dalej letísk Berlin-Schönefeld (Nemecko), Frankfurt-Hahn (Nemecko), Lübeck-Blankensee (Nemecko), Pau-Béarn (Francúzsko), Tampere-Pirkkala (Fínsko) a letiska v Bratislave (Slovensko). 2 Navyse francúzske orgány 26. januára 2007 zaslali Komisii oznámenie, ktorým ju informovali o zmluvách, ktoré uzavrela obchodná a priemyselná komora v Pau-Béarn (Francúzsko) so zalobkynou a s jednou z jej dcérskych spolocností. 3 V kazdom jednotlivom prípade Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania státnej pomoci, ktorá bola údajne zalobkyni poskytnutá. Zhrnutie týchto rozhodnutí, ktorým boli dotknuté osoby informované o moznosti podat pripomienky, bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. 4 Listom z 20. júna 2008 (vec T-509/08) a listami z 25. júna 2008 (veci T-494/08 az T-500/08) zalobkyna poziadala Komisiu, aby jej v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) sprístupnila spisy týkajúce sa údajnej státnej pomoci, ktorú jej mali poskytnút prevádzkovatelia letísk v Aarhuse, Alghere, dalej letísk Berlin-Schönefeld, Frankfurt-Hahn, Lübeck-Blankensee, Pau-Béarn, Tampere-Pirkkala a letiska v Bratislave. 5 Zalobkyna najmä ziadala o prístup k staznostiam a oznámeniu, ktoré boli Komisii zaslané, k pripomienkam od tretích osôb, ku korespondencii a k ostatným vyhláseniam medzi Komisiou, dotknutými clenskými státmi a dotknutými prevádzkovatelmi letísk, k dokumentom, ktoré dotknuté clenské státy a prevádzkovatelia letísk poskytli Komisii, a ku vsetkým ostatným dokumentom nachádzajúcim sa v spisoch Komisie, vrátane analýz dokumentov uskutocnených Komisiou, k stúdiám, správam, vysetrovacím spisom a k predbezným záverom, ktoré viedli Komisiu k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. Zalobkyna spresnila, ze vzhladom na to, ze sa na cast dokumentov, ku ktorým ziadala prístup, vztahovali výnimky z práva prístupu, ziadala o prístup k tým castiam týchto dokumentov, na ktoré sa uvedené výnimky nevztahovali. 6 Listami z 10. júla 2008 (vec T-509/08), z 15. júla 2008 (vec T-499/08), zo 17. júla 2008 (veci T-496/08, T-498/08 a T-500/08), z 22. júla 2008 (veci T-494/08 a T-497/08) a z 24. júla 2008 (vec T-495/08) Komisia zamietla prístup k dokumentom uvedeným v ziadostiach, okrem rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie. 7 Opakovanými ziadostami zaevidovanými 11. augusta 2008 (vec T-509/08) a 25. augusta 2008 (veci T-494/08 az T-500/08) zalobkyna poziadala Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutia o zamietnutí a povolila jej prístup k dokumentom uvedeným v pôvodných ziadostiach. 8 V listoch z 2. septembra 2008 (vec T-509/08) a z 15. septembra 2008 (veci T-494/08 az T-500/08) (dalej len "prvé listy o predlzení lehoty") Komisia informovala zalobkynu, ze sa jej nepodarilo nazhromazdit vsetky potrebné dôkazy, aby mohla riadne a nálezite vykonat analýzu ziadostí o prístup, a nemohla prijat konecné rozhodnutia. Komisia preto v kazdej veci predlzila lehotu na podanie odpovede o pätnást pracovných dní. 9 V listoch z 23. septembra 2008 (vec T-509/08) a zo 6. októbra 2008 (veci T-494/08 az T-500/08) (dalej len "druhé listy o predlzení lehoty") Komisia informovala zalobkynu, ze aj napriek predlzeniu lehoty sa jej nepodarilo prijat konecné rozhodnutia a ze urobí vsetko potrebné, aby jej co najskôr dala konecné odpovede. 10 V listoch z 26. septembra 2008 (vec T-509/08), z 8. októbra 2008 (vec T-495/08), z 9. októbra 2008 (vec T-494/08), z 23. októbra 2008 (vec T-499/08), z 31. októbra 2008 (vec T-500/08), z 20. novembra 2008 (vec T-496/08), zo 6. januára 2009 (vec T-498/08) a z 18. februára 2009 (vec T-497/08) (dalej len "výslovné rozhodnutia") Komisia informovala zalobkynu, ze jej nepovoluje prístup k pozadovaným dokumentom okrem a) troch ziadostí o predlzenie lehoty podaných dánskymi orgánmi (vec T-494/08); b) dvoch elektronických pôst zo strany talianskych orgánov, v ktorých ziadali o predlzenie lehoty, a dvoch listov Komisie, ktorými im predlzila lehoty (vec T-495/08); c) troch ziadostí o predlzenie lehoty podaných nemeckými orgánmi a styroch kladných odpovedí Komisie (vec T-496/08); d) kladnej odpovede Komisie na ziadost nemeckých orgánov o predlzení lehoty (vec T-497/08); e) dvoch ziadostí o predlzenie lehoty podaných nemeckými orgánmi a troch kladných odpovedí Komisie (vec T-498/08); f) ziadosti francúzskych orgánov o predlzenie lehoty a listu Komisie, v ktorom tejto ziadosti vyhovela (vec T-499/08); g) dvoch ziadostí o predlzenie lehoty podaných fínskymi orgánmi a dvoch listov Komisie, ktorými povolila pozadované predlzenie lehôt (vec T-500/08), a h) dvoch ziadostí o predlzenie lehoty podaných slovenskými orgánmi (vec T-509/08). 11 Komisia v podstate konstatovala, ze na vsetky ostatné dokumenty uvedené v ziadostiach sa v celom ich rozsahu vztahujú výnimky stanovené v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 (výnimka týkajúca sa ochrany cielov inspekcií, vysetrovania a kontroly), a v clánku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia c. 1049/2001 (výnimka týkajúca ochrany rozhodovacieho procesu pred prijatím rozhodnutia). Komisia navyse usúdila, ze na niektoré dokumenty sa takisto vztahujú výnimky stanovené v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke (výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov), clánku 4 ods. 3 druhom pododseku (výnimka týkajúca sa ochrany rozhodovacieho procesu po prijatí rozhodnutia) a vo veciach T-494/08, T-496/08, T-497/08, T-499/08 a T-500/08 výnimky stanovené v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke (výnimka týkajúca sa ochrany právneho poradenstva) nariadenia c. 1049/2001. Komisia takisto usúdila, ze ziaden prevazujúci verejný záujem neodôvodnuje zverejnenie dokumentov a ze ziadny ciastocný prístup nie je mozný, pretoze na tieto dokumenty sa v celom ich rozsahu vztahujú aspon dve výnimky. Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 7. novembra 2008 (vec T-509/08) a 14. novembra 2008 (veci T-494/08 az T-500/08) zalobkyna podala tieto zaloby. 13 Listami z 22. decembra 2008, 9. januára a 20. februára 2009 zalobkyna po tom, co jej boli dorucené výslovné rozhodnutia prijaté Komisiou, poziadala, aby jej bolo umoznené zmenit jej zalobné návrhy a dôvody vo veciach T-496/08, T-498/08 a T-497/08. Súd prvého stupna týmto ziadostiam vyhovel 29. januára a 26. marca 2009. 14 Listom zo 14. augusta 2009 zalobkyna poziadala o spojenie vecí T-494/08, T-495/08, T-496/08, T-497/08, T-498/08, T-499/08, T-500/08 a T-509/08, ako aj o to, aby bolo rozhodnuté o opatreniach na zabezpecenie priebehu konania. 15 Uznesením zo 14. októbra 2009 predseda ôsmej komory Súdu prvého stupna nariadil spojenie vecí na úcely ústnej casti konania. 16 Uznesením z 25. novembra 2009 predseda ôsmej komory Súdu prvého stupna na základe clánku 65 písm. b), clánku 66 ods. 1 a clánku 67 ods. 3 tretieho pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna nariadil, aby mu Komisia predlozila vsetky dokumenty, ku ktorým odmietla prístup. Komisia mu v súvislosti s touto ziadostou vyhovela. 17 Listom z 12. marca 2010 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote. 18 Kedze sa dotknuté veci týkali rovnakého výkladu, o aký ide vo veci C-139/07 P, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, o ktorej rozhodoval Súdny dvor, predseda ôsmej komory Vseobecného súdu uznesením z 12. apríla 2010 v súlade s clánkom 54 tretím odsekom Statútu Súdneho dvora a clánkom 77 písm. a) rokovacieho poriadku po vypocutí úcastníkov konania rozhodol prerusit konanie v týchto veciach az do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora. 19 Dna 29. júna 2010 Súdny dvor vydal rozsudok vo veci Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau (C-139/07 P, neuverejnený v Zbierke). 20 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 7. júla 2010. Úcastníci konania uviedli najmä svoje pripomienky k uz citovanému rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau a jeho dôsledky na prejednávané veci. 21 Vseobecný súd usudzuje, ze je potrebné spojit veci T-494/05 az T-500/08 a T-509/08 na úcely vyhlásenia rozsudku, pricom úcastníci konania boli v tejto súvislosti vypocutí na pojednávaní v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 22 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - jednak zrusil implicitné rozhodnutia a jednak vyhlásil výslovné rozhodnutia vo veciach T-494/08, T-495/08, T-496/08, T-498/08, T-499/08, T-500/08 a T-509/08 za neplatné a výslovné rozhodnutie vo veci T-497/08 za rozhodnutie bez právneho úcinku, - subsidiárne, zrusil výslovné rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 23 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zaloby ako neprípustné v rozsahu, v akom sa v nich navrhuje zrusenie napadnutých implicitných rozhodnutí, - zamietol zaloby ako nedôvodné, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 1. O prvom zalobnom návrhu týkajúcom sa jednak zrusenia implicitných rozhodnutí a jednak vyhlásenia výslovných rozhodnutí vo veciach T-494/08, T-495/08, T-496/08, T-498/08, T-499/08, T-500/08 a T-509/08 za neplatné a výslovné rozhodnutie vo veci T-497/08 za rozhodnutie bez právneho úcinku Tvrdenia úcastníkov konania 24 Zalobkyna sa domnieva, ze prvé listy o predlzení lehoty porusujú clánok 8 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, pretoze po prvé boli zaslané v posledný den lehoty stanovenej v clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001 (dalej len "pôvodná lehota") a po druhé neobsahujú podrobné odôvodnenie. Domnieva sa teda, ze k implicitnému odmietnutiu udelenia prístupu zo strany Komisie doslo po uplynutí pôvodnej lehoty. 25 Zalobkyna dodáva, ze v kazdom prípade, aj keby boli prvé listy o predlzení lehoty povazované za dostatocné na predlzenie pôvodnej lehoty, pred uplynutím predlzenej lehoty nebolo prijaté ziadne výslovné rozhodnutie. Zalobkyna dospela k záveru, ze vzhladom na to, ze Komisia výslovne neodpovedala v lehotách stanovených v clánku 8 nariadenia c. 1049/2001, existujú teda implicitné rozhodnutia o zamietnutí povolenia prístupu k dokumentom. 26 Zalobkyna tvrdí, ze má záujem na zrusení implicitných rozhodnutí. Výslovné rozhodnutia sú totiz neplatné alebo sú nanajvýs jednoduchým opakovaním implicitných rozhodnutí, a teda nemajú nijaký dodatocný právny úcinok. Aby neboli výslovné rozhodnutia len opakovanými rozhodnutiami, podla zalobkyne bolo potrebné, aby sa ich obsah podstatne odlisoval od obsahu zápornej odpovede. V prejednávanej veci to tak vsak nie je. 27 Zalobkyna uvádza, ze má záujem na konaní proti implicitným rozhodnutiam, aby sa zabránilo tomu, ze Komisia bude v budúcnosti opätovne porusovat svoju povinnost odpovedat v stanovených lehotách, a aby sa chránila právna istota ziadatelov o prístup k dokumentom. 28 Komisia usudzuje, ze vysvetlenie uvedené v prvých listoch o predlzení lehoty je dostatocné na to, aby mohla zalobkyna porozumiet dôvodu, pre ktorý nemohla odpovedat pred uplynutím pôvodnej lehoty. Komisia teda tým, ze predlzila pôvodnú lehotu, neporusila clánok 8 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 29 Komisia dalej tvrdí, ze nemohla dat konecnú odpoved pred uplynutím lehoty. Konstatuje pritom, ze z dôvodu ôsmich ziadostí o prístup k dokumentom, ktoré zalobkyna podala naraz, a aby mohla zosúladit záujmy ziadatela a zásadu riadnej správy vecí verejných, bola oprávnená predlzit lehoty presne stanovené v clánkoch 7 a 8 nariadenia c. 1049/2001 a preskúmat ziadosti v primeranej lehote. 30 Komisia sa domnieva, ze prijatím ôsmich výslovných rozhodnutí od 8. októbra 2008 do 18. februára 2009 v prejednávanej veci nálezite zohladnila záujem zalobkyne. Tvrdí preto, ze v den podania zaloby neexistovalo ziadne implicitné rozhodnutie, ktoré by mohlo byt predmetom zaloby. 31 Za predpokladu, ze by implicitné rozhodnutia existovali, Komisia sa domnieva, ze zaloby podané proti týmto aktom sú neprípustné, lebo implicitné rozhodnutia boli nahradené výslovnými rozhodnutiami. Zalobkyna teda stratila záujem na konaní proti implicitným rozhodnutiam, lebo ich zrusenie jej nemôze priniest prospech. Zrusenie implicitných rozhodnutí môze mat totiz za následok len povinnost prijat výslovné rozhodnutia týkajúce sa tých istých dokumentov, k comu uz v prejednávanej veci doslo. 32 Komisia tvrdí, ze výslovné rozhodnutia nie sú opakované implicitné rozhodnutia, lebo skúmajú situáciu zalobkyne, odôvodnujú odmietnutie prístupu k niektorým pozadovaným dokumentom a povolujú prístup k urcitým dokumentom. Posúdenie Vseobecným súdom 33 V prvom rade treba uviest, ze clánok 8 nariadenia c. 1049/2001 stanovuje: "1. Opakovaná ziadost sa bezodkladne spracuje. Do 15 pracovných dní od zaevidovania takejto ziadosti orgán bud povolí prístup k pozadovanému dokumentu a v danej lehote poskytne prístup v súlade s clánkom 10, alebo písomne oznámi dôvody úplného alebo ciastocného zamietnutia ziadosti. V prípade úplného alebo ciastocného zamietnutia ziadosti orgán informuje ziadatela o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii, a to zacatie súdneho konania proti orgánu a/alebo staznost ombudsmanovi v súlade s podmienkami stanovenými v príslusných clánkoch 230 [ES] a 195 [ES]. 2. Vo výnimocných prípadoch, napríklad v prípade ziadosti týkajúcej sa velmi dlhého dokumentu alebo velkého poctu dokumentov, sa lehota ustanovená v odseku 1 môze predlzit o 15 pracovných dní za podmienky, ze ziadatelovi sa táto skutocnost vopred oznámi a poskytne sa mu podrobné odôvodnenie. 3. Ak sa orgánu nepodarí odpovedat na ziadost v stanovenej lehote, povazuje sa to za zápornú odpoved a podla príslusných ustanovení Zmluvy o ES má ziadatel nárok zacat súdne konanie proti orgánu a/alebo podat staznost ombudsmanovi." 34 Pokial ide predovsetkým o platnost prvého predlzenia lehoty na podanie odpovede zo strany Komisie, treba po prvé konstatovat, ze Komisia rozhodovala o ôsmich ziadostiach o prístup k dokumentom, ktoré boli podané takmer súcasne, pricom islo celkovo o 377 dokumentov od toho istého ziadatela a týkali sa vzájomne súvisiacich vecí. Ziadosti sa teda týkali velkého poctu dokumentov. 35 Po druhé treba uviest, ze Komisia poslala prvé listy o predlzení lehoty zalobkyni faxom v posledný den pôvodnej lehoty. 36 Po tretie je potrebné uviest, ze v prvých listoch o predlzení lehoty Komisia vysvetlila, ze o ziadostiach sa rozhoduje, ale ze nie je schopná zhromazdit vsetky potrebné dokumenty, aby mohla prijat konecné rozhodnutie. Komisia takisto vo veciach T-494/08 az T-500/08 pripomenula, ze zalobkyna podala naraz sedem opakovaných ziadostí o prístup k dokumentom. Za týchto podmienok musela zalobkyna pochopit výnimocné dôvody predlzenia lehoty v kazdej veci. Odôvodnenie je teda dostatocne detailné. 37 Vzhladom na uvedené mozno dospiet k záveru, ze prvé listy o predlzení lehoty sú v súlade s poziadavkami stanovenými v clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 a bola nimi platne predlzená pôvodná lehota pätnástich pracovných dní tak, ze ziadne implicitné rozhodnutie nebolo po uplynutí pôvodnej lehoty prijaté. 38 Co sa týka druhých listov o predlzení lehoty, treba uviest, ze podla clánku 8 nariadenia c. 1049/2001 mohla Komisia predlzit pôvodnú lehotu len raz, pricom po uplynutí predlzenej lehoty sa implicitné rozhodnutie o zamietnutí prístupu povazuje za prijaté. 39 V tejto súvislosti treba uviest, ze lehota stanovená v clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001 má záväzný charakter (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 19. januára 2010, Co-Frutta/Komisia, T-355/04 a T-446/04, Zb. s. II-1, body 60 a 70) a nemozno ju predlzit v rozpore s okolnostami stanovenými v clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 lebo inak by tento clánok bol pozbavený potrebného úcinku z dôvodu, ze by ziadatel nevedel, kedy môze podat opravný prostriedok alebo staznost podla clánku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2005, Housieaux, C-186/04, Zb. s. I-3299, bod 26). 40 Na základe druhých listov o predlzení lehoty preto nebolo mozné platne predlzit lehoty. V kazdej veci treba teda neexistenciu odpovede zo strany Komisie po uplynutí predlzenej lehoty povazovat za implicitné rozhodnutie o zamietnutí prístupu k dokumentom. 41 Treba pritom pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom zalobca má záujem na zrusení napadnutého aktu (pozri rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný, bod 40 a tam citovanú judikatúru). 42 Záujem zalobcu na konaní musí vzhladom na predmet zaloby existovat v stádiu podania tejto zaloby, inak je neprípustná (rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný, bod 41). 43 Navyse záujem na konaní musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak musí byt konanie zastavené, coho predpokladom je podmienka, aby výsledok konania priniesol prospech strane, ktorá zalobu podala (pozri rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný, bod 43 a tam citovanú judikatúru). 44 Ak vsak v priebehu konania zalobcov záujem na konaní zanikne, rozhodnutie Vseobecného súdu vo veci samej zalobcovi neprinesie ziaden prospech (pozri rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný, bod 44 a tam citovanú judikatúru). 45 V prejednávanej veci, pokial ide po prvé o návrh na zrusenie implicitných rozhodnutí, ktoré vznikli po uplynutí predlzenej lehoty, treba uviest, ze Komisia prijatím výslovných rozhodnutí de facto zrusila uvedené implicitné rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný, bod 45). 46 Je vsak potrebné uviest, ze prípadné zrusenie implicitných rozhodnutí z dôvodu vady týkajúcej sa formálnej stránky môze viest len k prijatiu nových rozhodnutí, rovnakých, pokial ide o podstatu vecí, ako sú výslovné rozhodnutia. Okrem toho skúmanie zaloby proti implicitným rozhodnutiam nemozno odôvodnit ani zámerom vyhnút sa tomu, aby sa opakovala vytýkaná protiprávnost v zmysle bodu 50 rozsudku zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia (C-362/05 P, Zb. s. I-4333), ani zámerom ulahcit tým prípadné zaloby o náhradu skody, lebo uvedené ciele mozno dosiahnut skúmaním zalôb proti výslovným rozhodnutiam (pozri v tomto zmysle rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 47 Z toho vyplýva, ze zaloby vo veciach T-494/08, T-495/08, T-499/08, T-500/08 a T-509/08 sú neprípustné v rozsahu, v akom smerujú proti dotknutým implicitným rozhodnutiam uvedeným v bode 40 vyssie, lebo zalobkyna stratila záujem na konaní proti týmto rozhodnutiam z dôvodu prijatia výslovných rozhodnutí, ktorých zrusenie subsidiárne navrhuje, pred podaním týchto zalôb. 48 Takisto nie je potrebné rozhodnút o zalobách vo veciach T-496/08, T-497/08 a T-498/08 v rozsahu, v akom boli podané proti dotknutým implicitným rozhodnutiam, lebo zalobkyna stratila záujem na konaní proti týmto rozhodnutiam z dôvodu prijatia výslovných rozhodnutí, ktorých zrusenie subsidiárne navrhuje, pred podaním týchto zalôb. 49 Pokial ide po druhé o údajnú neexistenciu výslovných rozhodnutí, treba pripomenút, ze ako neexistujúce mozno kvalifikovat len akty, ktoré sú poznacené zvlást závaznými a zjavnými vadami (rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 1987, Consorzio Cooperative d'Abruzzo/Komisia, 15/85, Zb. s. 1005, bod 10). Závaznost dôsledkov, ktoré sú spojené s konstatovaním neexistencie aktu institúcií, predpokladá, aby z dôvodu právnej istoty k takému konstatovaniu doslo len v krajných prípadoch (rozsudky Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 50, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 86). 50 V prejednávanej veci vsak samotná skutocnost, ze napadnuté výslovné rozhodnutia boli prijaté po uplynutí lehoty stanovenej v clánku 8 nariadenia c. 1049/2001, nezbavuje Komisiu právomoci prijat rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný, body 56 az 59). Navyse z bodov 53 az 103 tohto rozsudku vyplýva, ze výslovné rozhodnutia nie sú poznacené ziadnou vadou. 51 Návrhy smerujúce k tomu, aby bola urcená neexistencia výslovných rozhodnutí, treba preto zamietnut. Z bodov 45 az 50 tohto rozsudku takisto vyplýva, ze návrhy týkajúce sa vyhlásenia výslovného rozhodnutia vo veci T-497/08 za rozhodnutie bez právneho úcinku, treba zamietnut. 52 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý zalobný návrh treba zamietnut. 2. O druhom zalobnom návrhu týkajúcom sa zrusenia výslovných rozhodnutí 53 Subsidiárne sa zalobkyna domáha zrusenia výslovných rozhodnutí, pricom uvádza dva zalobné dôvody zalozené jednak na porusení clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 a jednak na porusení povinnosti odôvodnenia. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 54 Zalobkyna na podporu tohto zalobného dôvodu uvádza, ze Komisia pri uplatnení uvedených výnimiek neurobila individuálne a konkrétne preskúmanie dokumentov, nepreukázala, ze ich sprístupnenie skutocne narusí záujmy chránené týmito výnimkami, a nezohladnila prevazujúci verejný záujem, ktorý odôvodnuje ich sprístupnenie. Zalobkyna dalej vytýka Komisii, ze k uvedeným dokumentom nepovolila ciastocný prístup. 55 Vseobecný súd v tejto súvislosti povazuje za vhodné najprv preskúmat Komisiou uplatnenú výnimku vztahujúcu sa na ochranu cielov vysetrovania. O výnimke vztahujúcej sa na ochranu cielov vysetrovania stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 - Tvrdenia úcastníkov konania 56 Zalobkyna sa domnieva, ze právo prístupu k dokumentom stanovené nariadením c. 1049/2001 je základnou zásadou a ze výnimky, ktoré sa nan uplatnujú, treba vykladat doslovne. Usudzuje, ze toto právo prístupu k dokumentom musí oprávnovat sprístupnenie spisu týkajúceho sa vysetrovania v oblasti státnej pomoci, aj ked je ziadatelom príjemca dotknutej pomoci. 57 Zalobkyna tvrdí, ze rozhodovanie o ziadosti o prístup k dokumentom a predovsetkým prípadné uplatnenie výnimiek stanovených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 musí byt predmetom individuálneho a konkrétneho preskúmania okrem prípadu, ze vzhladom na osobitosti prejednávanej veci je zjavné, ze musí byt prístup zamietnutý, alebo v opacnom prípade, musí byt povolený. Je to tak najmä v prípade, ze na urcité dokumenty by sa zjavne v celom ich rozsahu vztahovala výnimka z práva prístupu, alebo v opacnom prípade by boli v celom ich rozsahu zjavne sprístupnitelné, alebo za rovnakých okolností by uz boli predmetom konkrétneho a individuálneho posúdenia zo strany Komisie. 58 Podla zalobkyne sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, lebo individuálne a konkrétne nepreskúmala dokumenty, ktoré uviedla vo svojich ziadostiach, hoci neexistovala ziadna osobitná okolnost odôvodnujúca neuskutocnenie tohto preskúmania. Ani uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, ani existenciu prebiehajúceho vysetrovania nemozno totiz podla zalobkyne povazovat za osobitné okolnosti oprávnujúce vykonat vseobecné preskúmanie. 59 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia sa uspokojila s abstraktným a vseobecným preskúmaním administratívnych spisov bez toho, aby na úcely uplatnenia výnimiek z práva prístupu k dokumentom uviedla konkrétne dokumenty a ich obsah. 60 Pokial ide najmä o výnimku vztahujúcu sa na ochranu cielov vysetrovania stanovenú v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, zalobkyna sa domnieva, ze vysvetlenia Komisie s cielom odôvodnit uplatnenie uvedenej výnimky na takmer vsetky pozadované dokumenty sú nejasné, opakujúce sa, vseobecné a mozno ich uplatnit na akýkolvek spis týkajúci sa vysetrovania ci uz v oblasti státnej pomoci, alebo v inej oblasti. 61 Navyse tvrdenia Komisie vychádzajú z nesprávneho výkladu cielov vysetrovania v zmysle clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001. Sprístupnenie pozadovaných dokumentov napomáha tomuto cielu tak, ze dovoluje tretím osobám získat informácie, ktorými disponuje Komisia, aby mohli predlozit svoje pripomienky. 62 Vzhladom na tvrdenia Komisie sa zalobkyna okrem toho domnieva, ze nebezpecenstvo, ze prístup k dokumentom narusí ciele vysetrovania, je cisto hypotetické a nezdá sa, ze ho mozno odôvodnene predvídat. 63 Zalobkyna sa najmä domnieva, ze urcité dokumenty jej mohli byt zaslané bez toho, aby sa tým oslabila dôvera clenských státov alebo prevádzkovatelov letísk v rámci ich spolupráce s Komisiou. 64 Zalobkyna preto usudzuje, ze jej mohli byt zaslané v celom ich rozsahu tieto dokumenty: vo veci T-494/08 tri listy Komisie ako odpoved na listy prilozené k výslovnému rozhodnutiu; vo veci T-495/08 ziadost o predlzenie lehôt talianskych orgánov z 30. júla 2004 a dokumenty, ktoré si vzájomne poskytli zalobkyna a Komisia, ktoré uz boli spomenuté v rozsudku Súdu prvého stupna z 10. mája 2006, Air One/Komisia (T-395/04, Zb. s. II-1343); vo veci T-496/08 ziadost nemeckých orgánov zodpovedajúca listu o predlzení lehoty z 22. apríla 2008; vo veci T-497/08 ziadost o predlzenie lehoty zo strany nemeckých orgánov, ktorá zodpovedá listu prilozenému k výslovnému rozhodnutiu z 18. februára 2009; vo veci T-498/08 ziadost nemeckých orgánov zodpovedajúca listu o predlzení lehoty z 21. novembra 2007; vo veci T-499/08 korespondencia týkajúca sa uskutocnenia schôdze medzi riaditelom obchodnej a priemyselnej komory v Pau-Béarn a Komisiou; vo veci T-500/08 elektronická posta poslaná 24. marca 2003 zo strany [A.] niektorým leteckým spolocnostiam; vo veci T-509/08 korespondencia týkajúca sa vynatia dôverných informácií z rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Zalobkyna poukazuje na to, ze v administratívnom spise existujú dalsie podobné dokumenty, ku ktorým by jej mal byt povolený prístup. 65 Zalobkyna dodáva, ze v súvislosti s kazdou vecou jej mali byt aspon ciastocne zaslané pripomienky prevádzkovatelov letísk alebo ostatných tretích osôb bez toho, aby sa tým narusilo vysetrovanie. 66 Zalobkyna na pojednávaní poznamenala, ze vzhladom na skutocnosti, ktoré uviedla v súvislosti s dokumentmi taxatívne vymedzenými v bode 64 vyssie, preukázala, ze na pozadované dokumenty sa nevztahovala vseobecná domnienka, podla ktorej by ich sprístupnenie v zásade narusilo ciele vysetrovania. Zalobkyna takisto uviedla, ze podla nej sa takáto domnienka nevztahovala na interné dokumenty Komisie. 67 Dodala, ze mozno len tazko preukázat, ze sa na niektorý dokument nevztahovala domnienka uvedená v bode 63 vyssie, lebo ziadatel vôbec nemal prístup k obsahu administratívnych spisov Komisie. Vyzvala preto Vseobecný súd, aby zistil, ci v administratívnych spisoch, ku ktorým poziadala o prístup, existujú este iné dokumenty podobné dokumentom uvedeným v bode 64 vyssie. 68 Zalobkyna sa nakoniec domnieva, ze existujú dva dôvody prevazujúceho verejného záujmu na to, aby jej bol povolený prístup k dokumentom. Uvádza jednak základné právo na obranu a vseobecnejsie prístup k spravodlivým administratívnym konaniam a jednak zásady otvorenosti a transparentnosti stanovené v Zmluve, ako aj ciel nariadenia c. 1049/2001, ktorým je "co najúcinnejsie uplatnit právo verejnosti na prístup k dokumentom". Doplna, ze jej konanie môze poslúzit záujmom spotrebitelov v oblasti leteckej dopravy, co je verejným záujmom. Zalobkyna takisto poukazuje na to, ze judikatúra nikde neuvádza, ze zásady otvorenosti a transparentnosti nemozno uplatnit na iné konania, ako sú tie, v ktorých institúcie vystupujú ako normotvorcovia. 69 Komisia navrhuje zamietnut vsetky tieto výhrady. - Posúdenie Vseobecným súdom 70 Na úcely výkladu výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 treba prihliadnut na skutocnost, ze iné dotknuté osoby v konaniach o preskúmaní státnej pomoci nez dotknutý clenský stát nemajú právo nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie, a teda uznat existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej sprístupnenie dokumentov zalozených v administratívnom spise v zásade porusuje ochranu cielov vysetrovania (rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 61). 71 Komisia teda mohla podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 zamietnut prístup ku vsetkým dokumentom súvisiacim s konaním o preskúmaní státnej pomoci, a to bez toho, aby predtým vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie týchto dokumentov (rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 67). 72 Vseobecná domnienka uvedená v bode 70 vyssie (dalej len "vseobecná domnienka") nevylucuje právo uvedených dotknutých osôb preukázat, ze na daný dokument, ktorého sprístupnenie sa pozaduje, sa uvedená domnienka nevztahuje alebo ze existuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci sprístupnenie uvedeného dokumentu podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 (rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 62). 73 V prejednávanej veci treba po prvé uviest, ze hoci niektoré dokumenty boli oznacené alebo zaradené do kategórií, ziadosti podané zalobkynou sa v skutocnosti týkajú vsetkých administratívnych spisov týkajúcich sa preskúmania údajnej státnej pomoci poskytnutej viacerými prevádzkovatelmi letísk. Na pozadované dokumenty sa teda v zásade vztahuje vseobecná domnienka. 74 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne spocívajúce v tom, ze na interné dokumenty Komisie nemozno uplatnit vseobecnú domnienku, treba uviest, ze Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau uplatnil vseobecnú domnienku na administratívne spisy, ktoré obsahovali interné dokumenty Komisie. Tvrdenie zalobkyne preto treba zamietnut. 75 Po druhé treba uviest, ze co sa týka zretelne a individuálne oznacených dokumentov v opakovaných ziadostiach, cize stazností a oznámenia francúzskych orgánov (T-499/08), zalobkyna neuviedla ziadne tvrdenie, ktorým by preukázala, ze sa na ne nevztahuje vseobecná domnienka. 76 Okrem toho, pokial ide o vseobecné odkazy v opakovaných ziadostiach zalobkyne na dokumenty, ktoré boli obsiahnuté v rozhodnutiach o zacatí konaní vo veci formálneho zistovania a uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, je potrebné uviest, ze na tieto dokumenty bolo poukázané len vseobecne, demonstratívne, s cielom podporit argumentáciu zalobkyne, podla ktorej je neprijatelné, aby sa výnimka vztahujúca sa na ochranu cielov vysetrovania uplatnovala na vsetky dokumenty zalozené v spise v celom ich rozsahu. 77 Hoci aj za predpokladu, ze by bolo mozné odvolanie sa na tieto dokumenty povazovat za ziadost o sprístupnenie niektorého dokumentu v zmysle clánku 72 vyssie, tvrdenia zalobkyne sú velmi nejasné a vseobecné, aby sa dalo preukázat, ze sa na tieto dokumenty nevztahuje vseobecná domnienka. 78 Je potrebné preto konstatovat, ze zalobkyna vo svojich opakovaných ziadostiach neposkytla ziaden dôkaz, ktorý by umoznil vylúcit uplatnenie vseobecnej domnienky. 79 Skutocnost, ze zalobkyna v stádiu podania zaloby alebo vykonania zmeny návrhov oznacila dokumenty, o ktorých sa domnieva, ze by mali byt sprístupnené z dôvodu ich cisto administratívneho obsahu, nemôze spochybnit toto posúdenie. 80 Tieto dokumenty totiz neboli zretelne a individuálne oznacené v opakovaných ziadostiach, ale az po prijatí výslovných rozhodnutí. Kedze neexistujú ziadosti, ktoré by sa osobitne týkali týchto dokumentov v opakovaných ziadostiach, mozno konstatovat, ze Komisia nebola povinná urobit ich individuálne a konkrétne preskúmanie vo výslovných rozhodnutiach a mohla uplatnit vseobecnú domnienku, podla ktorej by ich sprístupnenie narusilo ciele vysetrovania. 81 Po tretie je potrebné konstatovat, ze tvrdenie zalobkyne spocívajúce v tom, ze právo na obranu odôvodnuje sprístupnenie dokumentov, sa musí zamietnut. Z judikatúry totiz vyplýva, ze konanie vo veci státnej pomoci je zacatím konania proti clenskému státu a príjemca pomoci sa preto nemôze domáhat práv na obranu pocas konania o preskúmaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, body 81 a 82, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 144). 82 Zalobkyna navyse nepreukázala, v com sú zásady otvorenosti a transparentnosti, ako aj záujem spotrebitelov v oblasti leteckej dopravy dôlezitejsie nez vseobecný záujem na ochrane cielov vysetrovania stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 83 Komisia preto z právneho hladiska správne dospela k záveru, ze chýba prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci sprístupnenie dokumentov. 84 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia na zamietnutie prístupu k dokumentom uvedeným v ziadostiach zalobkyne z právneho hladiska správne uplatnila výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, pretoze zalobkyna nepreukázala, ze vseobecná domnienka sa nevztahuje na sprístupnenie, ani ze existuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci sprístupnenie dokumentov uvedených v jej ziadostiach. Kedze uvedená výnimka sa vztahuje na vsetky dokumenty, ku ktorým bol prístup zamietnutý, nie je potrebné preskúmat tvrdenia zalobkyne týkajúce sa ostatných výnimiek uvedených vo výslovných rozhodnutiach. O zamietnutí ciastocného prístupu k dokumentom uvedeným v ziadosti zalobkyne - Tvrdenia úcastníkov konania 85 Zalobkyna sa domnieva, ze vysvetlenie Komisie o zamietnutí ciastocného prístupu k dokumentom, ktoré spocíva v tom, ze "ziaden ciastocný prístup nemozno povolit, ak sa na odmietnuté dokumenty vztahujú aspon dve uvedené výnimky", je nadbytocné a vseobecné. Toto tvrdenie nepostacuje poziadavkám konkrétneho a individuálneho preskúmania, pretoze pre kazdý jednotlivý dokument neuvádza dôvody, ktoré sa nan presne vztahujú. Zalobkyna sa navyse domnieva, ze zamietnutie ciastocného prístupu k dokumentom porusuje zásadu proporcionality. 86 Komisia navrhuje zamietnutie tejto výhrady. - Posúdenie Vseobecným súdom 87 Ako bolo pripomenuté v bode 70 vyssie, existuje vseobecná domnienka, podla ktorej by sprístupnenie dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie týkajúcom sa konania o preskúmaní státnej pomoci v zásade narusilo ochranu cielov vysetrovania. 88 V súvislosti s jednotlivými kategóriami dokumentov zalobkyna v týchto opakovaných ziadostiach pritom len tvrdí, ze tieto dokumenty obsahujú casti, ktoré je mozné sprístupnit bez toho, aby sa tým narusila ochrana cielov vysetrovania. 89 Zalobkyna v súvislosti s danými dokumentmi teda neuvádza dôkaz, ktorým by preukázala, ze na cast týchto dokumentov sa nevztahuje vseobecná domnienka (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 70). 90 Z toho vyplýva, ze na dokumenty sa v celom ich rozsahu vztahuje vseobecná domnienka a ze vzhladom na túto skutocnost je tvrdenie zalozené na porusení zásady proporcionality neúcinné. 91 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska správne zamietla povolenie ciastocného prístupu k pozadovaným dokumentom. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 92 Zalobkyna sa domnieva, ze vysvetlenia, ktoré podala Komisia k dôvodom zamietnutia prístupu k dokumentom, nie sú vhodne odôvodnené, lebo si odporujú a sú nedostatocné. Zalobkyna totiz usudzuje, ze vseobecná a abstraktná analýza urobená Komisiou vo výslovných rozhodnutiach nedovoluje preukázat, ze na kazdý dokument sa vztahuje uvedená výnimka a ze je skutocne nevyhnutná ochrana. 93 Zalobkyna dalej tvrdí, ze Komisia nepreukázala existenciu osobitných okolností, ktoré by dovolovali vyhnút sa konkrétnemu preskúmaniu pozadovaných dokumentov. 94 Nakoniec zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenie urobené Komisiou nie je úplné, pretoze je zrejmé, ze Komisia zamietla prístup k dokumentom, ktorý nepredstavoval ziadne nebezpecenstvo narusenia záujmov chránených výnimkami z práva prístupu k dokumentom. 95 Komisia sa k tomuto bodu jednoznacne nevyjadruje. Posúdenie Vseobecným súdom 96 Podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia pozadovaného clánkom 253 ES musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá prijala akt, ktoré dovolia dotknutým subjektom poznat dôvody prijatého opatrenia a bránit svoje práva a príslusnému súdnemu orgánu vykonat preskúmanie. Nevyzaduje sa pritom, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti. Otázka, ci odôvodnenie aktu zodpovedá týmto poziadavkám, musí byt totiz posudzovaná nielen vzhladom na znenie aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych predpisov upravujúcich dotknutú oblast (pozri rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný, body 99 a 100 a tam citovanú judikatúru). 97 Dalej treba pripomenút, ze porusenie povinnosti odôvodnenia je zalobným dôvodom zalozeným na porusení podstatných formálnych nálezitostí odlisným od zalobného dôvodu spocívajúceho v nesprávnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorého preskúmanie spadá do oblasti posúdenia dôvodnosti toho rozhodnutia (pozri rozsudok Súdneho z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. júna 2009, Qualcomm/Komisia, T-48/04, Zb. s. II-2029, bod 179). 98 V prejednávanej veci Komisia vo výslovných rozhodnutiach oznacila mnozstvo dokumentov uvedených v ziadostiach zalobkyne a rozdelila ich na kategórie. 99 Komisia povolila zalobkyni prístup k niektorým dokumentom a na odôvodnenie zamietnutia prístupu k ostatným dokumentom uviedla najmä, ze vzhladom na to, ze sa týkajú konaní o preskúmaní státnej pomoci, vztahuje sa na ne výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. Komisia spresnila, ze sprístupnením dokumentov by sa narusila dôvera zo strany clenských státov a tretích osôb, pricom by sa ohrozili aj prebiehajúce vysetrovania. 100 Z výslovných rozhodnutí teda vyplýva, ze Komisia na jednej strane vysvetlila zalobkyni, na ktoré dokumenty sa vztahuje výnimka, a dôvod, pre ktorý sa na prejednávanú vec uplatnila táto výnimka, a na druhej strane umoznila Vseobecnému súdu vykonat preskúmanie. 101 Okrem toho je potrebné uviest, ze tvrdenia zalobkyne vzhladom na neuskutocnenie individuálneho a konkrétneho preskúmania dokumentov sa týkajú dôvodnosti výslovných rozhodnutí, a boli teda preskúmané v rámci prvého zalobného dôvodu týkajúceho sa zrusenia uvedených rozhodnutí. 102 Zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia treba preto zamietnut, pricom nie je nutné rozhodnút o tvrdeniach zalobkyne týkajúcich sa odôvodnenia ostatných uvedených výnimiek, kedze výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 sa vztahuje na vsetky dokumenty, ktorých sprístupnenie bolo zamietnuté, a stací na odôvodnenie zamietnutia. 103 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba zaloby zamietnut v rozsahu, v akom sa v nich navrhuje zrusenie výslovných rozhodnutí. O trovách 104 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla clánku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Vseobecný súd konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podla vlastnej úvahy. 105 Kedze zalobkyna nemala vo veciach T-494/08, T-495/08, T-499/08, T-500/08 a T-509/08 úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu vlastných trov konania a na náhradu trov vzniknutých Komisii v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala Komisia. 106 Okrem toho je nutné konstatovat, ze zastavenie konania vo veciach T-496/08, T-497/08 a T-498/08 v rozsahu, v akom smerujú k zruseniu implicitných rozhodnutí, vyplýva zo skutocnosti, ze Komisia prijala výslovné rozhodnutie po uplynutí lehôt stanovených v clánku 8 nariadenia c. 1049/2001 a po podaní zalôb v týchto veciach. Hoci zalobkyna nemala úspech vo svojich zalobách proti dotknutým výslovným rozhodnutiam, je z vyssie uvedeného dôvodu potrebné rozhodnút, ze Komisia znása okrem vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vznikli zalobkyni vo veciach T-496/08, T-497/08 a T-498/08. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-494/08, T-495/08, T-496/08, T-497/08, T-498/08, T-499/08, T-500/08 a T-509/08 sú spojené na úcely tohto rozsudku. 2. Zaloby sú neprípustné v rozsahu, v akom sú podané proti implicitným rozhodnutiam o zamietnutí prístupu k dokumentom vo veciach T-494/08, T-495/08, T-499/08, T-500/08 a T-509/08. 3. Konanie o zalobách vo veciach T-496/08, T-497/08 a T-498/08 v rozsahu, v akom sú podané proti implicitným rozhodnutiam o zamietnutí prístupu k dokumentom, sa zastavuje. 4. V zostávajúcej casti sa zaloby zamietajú. 5. Spolocnost Ryanair Ltd je povinná nahradit trovy konania vo veciach T-494/08, T-495/08, T-499/08, T-500/08 a T-509/08. 6. Európska komisia okrem vlastných trov konania znása aj trovy konania, ktoré vznikli spolocnosti Ryanair Ltd vo veciach T-496/08, T-497/08 a T-498/08. Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. decembra 2010. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhxbur6/L95715-8580TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXhxbur6/L95715-8580TMP.html#Footref*