Vec T-427/08 Confédération européenne des associations d'horlogers-réparateurs (CEAHR) proti Európskej komisii "Kartely - Zneuzitie dominantného postavenia - Rozhodnutie, ktorým sa zamieta staznost - Odmietnutie výrobcov svajciarskych hodiniek dodávat náhradné diely nezávislým hodinárom - Záujem Spolocenstva - Relevantný trh - Primárny trh a trh zárucného a pozárucného servisu - Povinnost odôvodnenia - Zjavne nesprávne posúdenie" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Skúmanie stazností - Urcenie priorít Komisiou (Clánky 81 ES, 82 ES a 85 ES) 2. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Relevantný trh - Vymedzenie - Kritériá - Primárny trh a trh zárucného a pozárucného servisu (Clánok 82 ES) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Skúmanie stazností - Zohladnenie záujmu Spolocenstva spojeného s presetrením veci - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Skúmanie stazností - Rozhodnutie o odlození odôvodnené moznostou stazovatela obrátit sa na vnútrostátny súd - Zákonnost - Podmienka (Clánky 81 ES a 82 ES) 1. Komisia, ktorej bola clánkom 85 ods. 1 ES zverená úloha dozerat na uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES, má definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Únie a na tento úcel má diskrecnú právomoc pri vybavovaní stazností. Ked Komisia v rámci tejto diskrecnej právomoci rozhoduje o priznaní rôznych stupnov dôlezitosti staznostiam, ktoré sú jej predlozené, môze nielen urcit poradie, v ktorom budú preskúmané, ale aj zamietnut staznost pre neexistenciu dostatocného záujmu Spolocenstva na pokracovaní preskúmania veci. Diskrecná právomoc Komisie vsak nie je neobmedzená. Aby táto institúcia mohla rozhodnút o spôsobe, akým sa bude v prípade staznosti postupovat, musí zohladnit vsetky skutkové a právne okolnosti. Konkrétne musí pozorne preskúmat vsetky skutkové a právne okolnosti, o ktorých ju upovedomí stazovatel. Rovnako má povinnost odôvodnenia v prípade, ze odmietne pokracovat v skúmaní staznosti, pricom toto odôvodnenie musí byt dostatocne presné a podrobné, aby Vseobecný súd mohol vykonat úcinné preskúmanie diskrecnej právomoci Komisie stanovit poradie dôlezitosti. Pri preskúmaní výkonu diskrecnej právomoci Komisie pri spracovaní stazností súd Únie nesmie nahradit posúdenie záujmu Spolocenstva Komisiou svojím vlastným posúdením, ale má preverit, ci sporné rozhodnutie nespocíva na nesprávnom zistení skutkového stavu a ci nie je poznacené nesprávnym právnym posúdením ani zjavne nesprávnym posúdením, alebo ci nedoslo k zneuzitiu právomoci. (pozri body 26 - 28, 65) 2. V rámci konania pre zneuzívanie dominantného postavenia z pojmu relevantný trh vyplýva, ze úcinná hospodárska sútaz môze existovat medzi výrobkami alebo sluzbami, ktoré sú jeho súcastou, co predpokladá dostatocný stupen zamenitelnosti na úcely rovnakého pouzitia medzi vsetkými výrobkami alebo sluzbami tvoriacimi súcast toho istého trhu. Zamenitelnost ani nahraditelnost nie je mozné posudzovat iba na základe objektívnych vlastností predmetných výrobkov a sluzieb, ale je takisto potrebné zohladnit podmienky hospodárskej sútaze a struktúru dopytu a ponuky na trhu. Z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva vyplýva, ze relevantný trh výrobkov pozostáva zo vsetkých výrobkov a/alebo sluzieb, ktoré sú povazované za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z hladiska spotrebitela, a to na základe ich vlastností, cien a zamýslaného úcelu pouzitia. Podla tohto oznámenia posúdenie nahraditelnosti dopytu zahrna urcenie sortimentu výrobkov, ktoré spotrebitel vníma ako vzájomne nahraditelné. Jedným zo spôsobov takého urcenia sortimentu môze byt experiment, v ktorom sa predpokladá malá, ale stála zmena relatívnych cien, pricom sa skúmajú pravdepodobné reakcie zákazníkov na túto zmenu. V bode 17 tohto oznámenia sa spresnuje, ze otázkou, ktorú je potrebné zodpovedat, je to, ci zákazníci dotknutých podnikov zmenia orientáciu na iný, ihned dostupný výrobok substitút, ak nastane v danom výrobku a v daných geografických oblastiach hypoteticky malá (5 az 10 %), ale trvalá relatívna zmena ceny smerom nahor. Ak je miera substitúcie dostatocná na to, aby zvýsenie ceny neprinásalo zisk z dôvodu velkých strát pri predaji, do relevantného trhu sa zaclenujú dodatocné substitúty. Okrem toho podla bodu 56 tohto oznámenia existujú oblasti, v ktorých sa musia vyssie uvedené princípy uplatnovat s opatrnostou. Týka sa to prípadov analýz primárnych a sekundárnych trhov, najmä, ak sa musí správanie podniku v danom casovom momente analyzovat podla clánku 82 ES. Metóda definície trhov v týchto prípadoch je taká istá, t. j. odhad zákazníckych reakcií na základe nákupných rozhodnutí uskutocnených po relatívnej cenovej zmene, avsak navyse berúc do úvahy prekázky kladené na substitúciu v dôsledku podmienok na súvisiacich trhoch. Úzka definícia trhov sekundárnych výrobkov napr. náhradných dielov môze nastat vtedy, ak je kompatibilita s primárnym výrobkom velmi dôlezitá. Problém nájdenia kompatibilných sekundárnych výrobkov spolu s existenciou vysokých cien a dlhou dobou zivotnosti primárnych tovarov môze znamenat, ze relatívne cenové zvýsenia sekundárnych výrobkov sú ziskové. Môze tiez dôjst k odlisnej definícii trhu, ak je mozná siroká substitúcia medzi sekundárnymi výrobkami, alebo ak sú vlastnosti primárnych výrobkov také, ze rýchla a priama reakcia spotrebitelov umoznuje zvýsenie cien sekundárnych výrobkov. Vzhladom na to, co bolo uvedené, Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze trh zárucného a pozárucného servisu pre primárne výrobky urcitej znacky nemusí predstavovat samostatný relevantný trh v dvoch situáciách: po prvé, ak má spotrebitel moznost zvolit si náhradné diely iného výrobcu, a po druhé, ak si môze zvolit iný primárny výrobok a vyhnút sa tak vyssím cenám na trhu náhradných dielov. Toto konstatovanie vsak platí pod podmienkou, ze sa preukáze, ze v prípade mierneho a stáleho zvýsenia ceny sekundárnych výrobkov by si dostatocný pocet spotrebitelov zvolil iné primárne alebo sekundárne výrobky, a preto by takéto zvýsenie neprinieslo zisk. Preto len cisto teoretická moznost prechodu na iný primárny výrobok nestací na úcely definovania relevantného trhu. Navyse z toho, co bolo uvedené, rovnako vyplýva, ze na to, aby sa primárny trh a trhy zárucného a pozárucného servisu posudzovali ako jeden trh, nestací iba skutocnost, ze spotrebitel má len moznost zvolit si medzi mnohými existujúcimi znackami primárneho výrobku, ak nie je dokázané, ze uvedená volba závisí najmä od podmienok hospodárskej sútaze na sekundárnom trhu. Okrem toho, ak sú urcité hospodárske subjekty specializované a sú aktívne iba na trhu napojenom na primárny trh alebo na trhu zárucného a pozárucného servisu, predstavuje to závazný nepriamy dôkaz existencie osobitného trhu. (pozri body 67 - 70, 79, 80, 102, 105, 108) 3. Komisia musí na úcely posúdenia záujmu Spolocenstva na pokracovaní preskúmania veci zohladnit okolnosti prejednávaného prípadu a predovsetkým skutkové a právne okolnosti uvedené v staznosti, ktorá jej bola predlozená. Komisii predovsetkým prinálezí zvázit význam namietaného porusenia pre fungovanie spolocného trhu, pravdepodobnost moznosti zistit jeho existenciu a rozsah potrebných vysetrovacích opatrení, aby si za co najlepsích podmienok splnila poslanie dohliadat na dodrziavanie clánkov 81 ES a 82 ES. (pozri bod 158) 4. Pokial cítit úcinky porusení namietaných v staznosti v podstate len na území jedného clenského státu a pokial súdy a príslusné správne orgány tohto clenského státu zacali konat o sporoch týkajúcich sa týchto porusení, Komisia má právo zamietnut staznost z dôvodu neexistencie dostatocného záujmu Spolocenstva, avsak pod podmienkou, ze práva stazovatela mozno dostatocným spôsobom ochránit prostredníctvom vnútrostátnych súdov, co predovsetkým predpokladá, ze tieto súdy sú schopné zhromazdit skutkové okolnosti s cielom zistit, ci dotknutý postup predstavuje porusenie uz citovaných ustanovení Zmluvy. Okolnost, ze príslusné vnútrostátne orgány a súdy majú dobrú pozíciu na zaoberanie sa prípadnými poruseniami, ktoré sú predmetom staznosti, vsak sama osebe nestací na záver o neexistencii dostatocného záujmu Spolocenstva, ked sa kritizovaný postup vyskytuje prinajmensom v piatich clenských státoch, dokonca mozno vo vsetkých clenských státoch, a je potrebné ho pripísat podnikom, ktoré majú sídlo a miesto výroby mimo Únie, co poukazuje na to, ze zaloba na úrovni Únie môze byt úcinnejsia ako mnozstvo zalôb na vnútrostátnej úrovni. (pozri body 173, 176) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 15. decembra 2010 ([1]*) "Kartely - Zneuzitie dominantného postavenia - Rozhodnutie, ktorým sa zamieta staznost - Odmietnutie výrobcov svajciarskych hodiniek dodávat náhradné diely nezávislým hodinárom - Záujem Spolocenstva - Relevantný trh - Primárny trh a trh zárucného a pozárucného servisu - Povinnost odôvodnenia - Zjavne nesprávne posúdenie" Vo veci T-427/08, Confédération européenne des associations d'horlogers-réparateurs (CEAHR), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: P. Mathijsen, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne X. Lewis a F. Ronkes Agerbeek, neskôr F. Ronkes Agerbeek a F. Castilla Contreras, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Richemont International SA, so sídlom v Bellevue (Svajciarsko), v zastúpení: J. Ysewyn, advokát, a H. Crossley, solicitor, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3600 z 10. júla 2008, ktorým sa zamieta staznost podaná zalobkynou vo veci COMP/E-1/39097, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a K. O'Higgins, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. februára 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Confédération européenne des associations d'horlogers-réparateurs (CEAHR) (Európska konfederácia hodinárov) je neziskovým zdruzením siedmich národných zdruzení pochádzajúcich zo siestich clenských státov a reprezentujúcich záujmy nezávislých hodinárov. 2 Zalobkyna podala na Komisii Európskych spolocenstiev staznost proti viacerým podnikom, medzi ktoré patrí aj vedlajsí úcastník konania, pôsobiacim v oblasti výroby hodiniek (dalej len "výrobcovia svajciarskych hodiniek"), pricom v tejto staznosti poukázala na existenciu dohody alebo zosúladeného postupu uvedených výrobcov a na zneuzívanie dominantného postavenia vyplývajúce zo skutocnosti, ze odmietli zásobovat nezávislých opravárov hodiniek náhradnými dielmi. 3 Listom z 28. apríla 2005 Komisia oznámila zalobkyni svoje predbezné stanovisko v súvislosti so staznostou (dalej len "predbezné stanovisko"). Uviedla, ze na konci svojho vysetrovania nenasla nijaký dôkaz poukazujúci na existenciu zosúladeného postupu alebo dohody výrobcov luxusných hodiniek. Okrem toho usúdila, ze samostatný trh opravy a údrzby neexistuje a poskytovanie týchto sluzieb predstavuje vlastnost trhu luxusných hodiniek, ktorý je velmi konkurencný. Preto dospela k záveru, ze skutocnosti uvedené v staznosti nepredstavovali porusenie clánkov 81 ES a 82 ES. 4 Listom z 20. júla 2005 zalobkyna Komisii predniesla svoje pripomienky k predbeznému stanovisku a opätovne uviedla, ze odmietnutie výrobcov svajciarskych hodiniek nadalej poskytovat náhradné diely predstavuje porusenie pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze. 5 Listom z 13. decembra 2007 Komisia v súlade s clánkom 7 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), informovala zalobkynu, ze po preskúmaní skutkových a právnych okolností, ktoré uviedla vo svojej staznosti a v dalsích pripomienkach, trvá na svojom predbeznom závere, podla ktorého neexistuje dostatocný záujem Spolocenstva na pokracovaní vysetrovania uvádzaných porusení. Listom z 30. januára 2008 zalobkyna na tento list odpovedala v tom zmysle, ze trvá na svojom pôvodnom stanovisku. 6 Komisia prijala 10. júla 2008 rozhodnutie K(2008) 3600, ktorým odmietla staznost z dôvodu neexistencie dostatocného záujmu Spolocenstva na pokracovaní vysetrovania uvedených porusení (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 7 Komisia svoj záver o neexistencii dostatocného záujmu Spolocenstva zalozila na styroch hlavných skutocnostiach. 8 Po prvé uviedla, ze staznost sa týka nanajvýs trhu alebo casti trhu obmedzenej velkosti, a preto je obmedzený aj jeho hospodársky význam. 9 Po druhé Komisia dodala, ze na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, nemohla dospiet k záveru o existencii kartelu alebo protisútazného zosúladeného postupu výrobcov svajciarskych hodiniek, a najmä, ze je nepravdepodobné, ze systémy selektívnej distribúcie, ktoré uvedení výrobcovia zaviedli, nespadajú do pôsobnosti blokovej výnimky upravenej v nariadení Komisie (ES) c. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 [ES] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364) (napadnuté rozhodnutie, bod 43). 10 Po tretie Komisia uviedla, ze preskúmala primárny trh luxusných a prestíznych hodiniek, ako aj dva trhy zárucného a pozárucného servisu, teda trh náhradných dielov a trh opravy a údrzby uvedených hodiniek, pricom dospela k prima facie záveru, ze tieto dva trhy nie sú samostatné, a preto zrejme neexistuje nijaké dominantné postavenie a otázka existencie zneuzívania tak nemá opodstatnenie (napadnuté rozhodnutie, bod 44). 11 Po stvrté Komisia poukázala na to, ze z posúdenia uvedených porusení vyplýva, ze aj v prípade pridelenia dalsích financných prostriedkov na preskúmanie staznosti existuje len malá pravdepodobnost zistenia porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, takze takéto pouzitie prostriedkov by bolo neprimerané (napadnuté rozhodnutie, body 8 a 45). Dodala, ze aj v prípade, ze by takéto porusenia pravidiel Spolocenstva o hospodárskej sútazi mohli byt zistené, vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz a súdy, ktoré sú príslusné na uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES, sú v kazdom prípade v dobrej pozícii na to, aby sa nimi zaoberali (napadnuté rozhodnutie, bod 8). Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. septembra 2008 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 13 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. januára 2009 podal Richemont International návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. Uznesením z 30. marca 2009 predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna tomuto návrhu vyhovel. 14 Vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 15 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov, aby písomne odpovedali na isté otázky a predlozili niektoré dokumenty. Úcastníci konania tejto poziadavke vyhoveli v stanovenej lehote. 16 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 3. februára 2010. Zalobkyna na pojednávaní poziadala, aby bola zo spisu odstránená cast odpovede Komisie na písomnú otázku Vseobecného súdu, pricom tvrdila, ze táto cast obsahuje argumentáciu, ktorá nesúvisí s polozenou otázkou a ktorá je navyse vo vztahu k tvrdeniam Komisie v napadnutom rozhodnutí, vo vyjadrení k zalobe a v duplike nová. 17 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - zaviazal vedlajsieho úcastníka konania znásat vlastné trovy konania, ktoré mu vznikli vzhladom na jeho vstup do konania. 18 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 19 Vedlajsí úcastník konania navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 20 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je rozdelený do dvoch castí a je zalozený jednak na nesprávnom posúdení existencie záujmu Spolocenstva a jednak na pochybeniach v súvislosti s konstatovaním, ze velkost trhu, na ktorý sa vztahuje staznost, a teda aj jeho hospodársky význam, majú obmedzený rozsah. Druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnej definícii relevantného trhu. Tretí zalobný dôvod vychádza z porusenia clánku 81 ES, kým stvrtý zalobný dôvod z porusenia clánku 82 ES. Piaty zalobný dôvod je zalozený na zneuzití právomoci spocívajúcom v oneskorenom poukázaní na neexistenciu záujmu Spolocenstva, skreslení obsahu zaloby, ako aj neobjektívnosti vysetrovania Komisie. 21 Je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna spochybnuje dôvody Komisie, na základe ktorých prijala záver, ze neexistuje dostatocný záujem Spolocenstva na pokracovaní preskúmania staznosti, nielen svojím prvým, ale aj druhým, tretím a stvrtým zalobným dôvodom. Vseobecný súd sa preto domnieva, ze je vhodné najprv preskúmat druhú cast prvého zalobného dôvodu týkajúcu sa velkosti trhu, na ktorý sa vztahuje staznost, a jeho hospodárskeho významu a ze prvú cast tohto zalobného dôvodu týkajúceho sa dostatocného záujmu Spolocenstva je potrebné preskúmat az po konstatovaní dôvodnosti druhého, tretieho a stvrtého zalobného dôvodu. 1. O velkosti trhu, na ktorý sa vztahuje staznost, a jeho hospodárskom význame Tvrdenia úcastníkov konania 22 Podla zalobkyne Komisia na podporu svojho záveru, ze neexistuje dostatocný záujem Spolocenstva na pokracovaní vysetrovania, v bode 8 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze staznost sa týka len (casti) trhu "obmedzenej velkosti, a preto je obmedzený aj jeho hospodársky význam". Komisia vsak tento trh neidentifikovala, nevymedzila jeho velkost a neopísala jeho hospodársky význam, cím porusila svoju povinnost odôvodnenia. Komisia tiez nezohladnila skutocnost, na ktorú zalobkyna poukázala v rámci správneho konania, ze nezávislí hodinári v 27 clenských státoch sú ovplyvnení postupom výrobcov svajciarskych hodiniek a ze tento postup predstavuje pre celú remeselnú cinnost hrozbu zániku. 23 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník konania, uvádza, ze úplná analýza a odôvodnenie jej stanoviska o neexistencii dostatocného záujmu Spolocenstva sa nachádzajú nielen v úvodnej casti napadnutého rozhodnutia, ktorú zalobkyna kritizuje, ale aj v celom napadnutom rozhodnutí, osobitne v bodoch 12 az 26. V uvedených bodoch je jasne uvedený relevantný primárny trh (trh luxusných alebo prestíznych hodiniek) a trhy zárucného a pozárucného servisu (trh opravy a údrzby uvedených hodiniek a trh náhradných dielov pre tieto hodinky). 24 Komisia dodáva, ze konstatovanie uvedené v bode 8 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého má trh obmedzenú velkost, a preto je obmedzený aj jeho hospodársky význam, má oporu v tvrdení uvedenom v rovnakom bode, podla ktorého z informácií, ktoré Komisia získala, vyplýva, ze "zárucné a pozárucné sluzby týkajúce sa luxusných alebo prestíznych hodiniek predstavujú len nepodstatnú cast celkového obratu spojeného s predajom luxusných alebo prestíznych hodiniek, pricom je potrebné mat na zreteli, ze [uvedené hodinky] predstavujú len cast celého trhu hodiniek". 25 Komisia dodáva, ze údajná neexistencia odôvodnenia vyplýva z nesúhlasu zalobkyne s definíciou relevantného trhu. Podla Komisie musia byt obidva trhy zárucného a pozárucného servisu preskúmané spolocne s primárnym trhom, teda s trhom luxusných alebo prestíznych hodiniek (napadnuté rozhodnutie, bod 16), s ktorým sú úzko späté. V napadnutom rozhodnutí je uvedené, ze kedze je primárny trh konkurencný, to isté platí aj pre trhy zárucného a pozárucného servisu (napadnuté rozhodnutie, bod 18), takze nebolo potrebné urcovat velkost a hospodársky význam týchto trhov, pretoze neboli samostatným predmetom posúdenia hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze zalobkyna s touto definíciou trhu nesúhlasí, neznamená, ze napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnené. Posúdenie Vseobecným súdom 26 Podla judikatúry má Komisia, ktorej bola clánkom 85 ods. 1 ES zverená úloha dozerat na uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES, definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Únie a na tento úcel má diskrecnú právomoc pri vybavovaní stazností (rozsudky Súdu prvého stupna z 26. januára 2005, Piau/Komisia, T-193/02, Zb. s. II-209, bod 80, a z 12. júla 2007, AEPI/Komisia, T-229/05, neuverejnený v Zbierke, bod 38). 27 Ked Komisia v rámci tejto diskrecnej právomoci rozhoduje o priznaní rôznych stupnov dôlezitosti staznostiam, ktoré sú jej predlozené, môze nielen urcit poradie, v ktorom budú preskúmané, ale aj zamietnut staznost pre neexistenciu dostatocného záujmu Spolocenstva na pokracovaní preskúmania veci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. februára 2001, Sodima/Komisia, T-62/99, Zb. s. II-655, bod 36; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 24. januára 1995, Tremblay a i./Komisia, T-5/93, Zb. s. II-185, body 59 a 60). 28 Diskrecná právomoc Komisie vsak nie je neobmedzená. Aby táto institúcia mohla rozhodnút o spôsobe, akým sa bude v prípade staznosti postupovat, musí zohladnit vsetky skutkové a právne okolnosti. Konkrétne musí pozorne preskúmat vsetky skutkové a právne okolnosti, o ktorých ju upovedomí stazovatel (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-450/98 P, Zb. s. I-3947, bod 57 a tam citovanú judikatúru). Rovnako má povinnost odôvodnenia v prípade, ze odmietne pokracovat v skúmaní staznosti, pricom toto odôvodnenie musí byt dostatocne presné a podrobné, aby Vseobecný súd mohol vykonat úcinné preskúmanie diskrecnej právomoci Komisie pri stanovení poradia dôlezitosti (rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C-119/97 P, Zb. s. I-1341, body 89 az 91, a rozsudok Sodima/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 41 a 42). 29 V prejednávanej veci Komisia v bodoch 8 a 9 napadnutého rozhodnutia konstatovala: "8 Konkrétne Komisia poukazuje na to, ze staznost sa týka nanajvýs (casti) trhu obmedzenej velkosti, a preto je obmedzený aj jeho hospodársky význam. Je pravda, ze napriek tomu, ze výrobcom hodiniek boli zaslané viaceré dotazníky, bolo zlozité získat statistiky a presné císla o velkosti primárnych alebo sekundárnych trhov, ktorých sa staznost týkala. Z informácií, ktoré Komisia získala, vsak bolo ihned zjavné, ze rozsah zárucných a pozárucných sluzieb týkajúcich sa luxusných alebo prestíznych hodiniek predstavuje len nepodstatnú cast celkového obratu spojeného s predajom luxusných alebo prestíznych hodiniek, pricom je potrebné mat na zreteli, ze uvedené hodinky predstavujú len cast celého trhu hodiniek. Okrem toho prima facie preskúmanie tvrdení stazovatelky neposkytlo dôveryhodné informácie, na základe ktorých by bolo mozné dospiet v tejto etape k záveru o existencii pravdepodobných porusení práva hospodárskej sútaze v tejto veci. Napokon aj v prípade, ze by takéto porusenia v tejto veci mohli byt zistené, na ich vysetrenie a prejednanie majú dobrú pozíciu vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz a súdy. Uvedené institúcie majú právomoc a povinnost uplatnovat clánky 81 [ES] a 82 [ES]. 9 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa preto zdá neprimerané pouzit obmedzené prostriedky Komisie na pokracovanie vysetrovania v tejto veci. Komisia preto dospela k záveru, ze staznost musí byt zamietnutá vzhladom na neexistenciu záujmu Spolocenstva z dôvodu obmedzeného vplyvu mozných úcinkov údajných porusení na fungovanie spolocného trhu, komplexnosti pozadovaného vysetrovania a obmedzenej pravdepodobnosti získania dôkazov o poruseniach." 30 V prvom rade je potrebné preskúmat výhradu zalobkyne, ze Komisia v staznosti nezohladnila uvedenú okolnost, ze postupy, proti ktorým staznost smerovala, sa týkajú celého územie Európskej únie. 31 Predovsetkým treba poukázat na to, ze Komisia ani vo svojom predbeznom stanovisku, ani v napadnutom rozhodnutí nespochybnovala tvrdenie zalobkyne uvedené v jej staznosti a týkajúce sa geografického rozsahu dotknutých postupov. Komisia okrem toho na pojednávaní pripustila, ze má k dispozícii informácie, podla ktorých uvedené postupy existujú v "piatich alebo siestich clenských státoch", a nemôze potvrdit ani vyvrátit skutocnost, ze existujú aj v iných. 32 Okrem toho sa Vseobecný súd domnieva, ze rozsah dotknutého územia je nevyhnutne relevantný pre velkost trhu alebo trhov, na ktoré sa vztahuje staznost, a pre ich hospodársky význam. Okrem toho je význam tejto skutocnosti, ktorú zalobkyna v staznosti uviedla, posilnený v prejednávanej veci tým, ze z nej jasne vyplýva, ze staznost sa netýka miestneho trhu, ale trhu alebo trhov zahrnajúcich územie prinajmensom piatich clenských státov, a mozno dokonca celé územie Únie. 33 Komisia teda tým, ze tento aspekt v rámci svojho posúdenia velkosti relevantného trhu a jeho hospodárskeho významu nezohladnila, porusila svoju povinnost vziat do úvahy vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti a pozorne preskúmat vsetky takéto okolnosti, o ktorých ju upovedomí zalobkyna (pozri judikatúru uz citovanú v bode 28). 34 V druhom rade je potrebné preskúmat výhradu zalobkyne zalozenú na nedostatocnom odôvodnení záveru uvedenom v napadnutom rozhodnutí a týkajúcom sa obmedzenej velkosti trhu, na ktorý sa vztahuje staznost. 35 Po prvé, pokial ide o identifikáciu trhu, na ktorý sa tento záver vztahuje, je potrebné poukázat na to, ze ako uvádza Komisia, napadnuté rozhodnutie obsahuje presnejsie údaje o skúmaných trhoch najmä v bode 15. Komisia v nom konstatuje, ze svoje vysetrovanie viedla s predpokladom, ze "trh luxusných alebo prestíznych hodiniek [je] primárnym relevantným trhom", a preto "preskúmala trh luxusných alebo prestíznych hodiniek ako primárny trh, ako aj dva trhy zárucného a pozárucného servisu, teda trh [sluzieb] opravy a údrzby uvedených hodiniek a trh náhradných dielov [do týchto hodiniek]". Z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze Komisia vychádzala z predpokladu, ze dva trhy zárucného a pozárucného servisu nie sú nezávislými relevantnými trhmi, ale sa majú posudzovat spolocne s primárnym trhom, teda s trhom luxusných alebo prestíznych hodiniek. 36 V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu uviedla, ze jej konstatovanie o obmedzenej velkosti (casti) trhu, na ktorý sa vztahuje staznost, sa týkalo trhu luxusných alebo prestíznych hodiniek, pretoze výrobcovia svajciarskych hodiniek, proti ktorým staznost smerovala, vyrábajú len takýto typ. 37 Predovsetkým je vsak potrebné poukázat na to, ze v bode 3 napadnutého rozhodnutia Komisia sama spresnila, ze podla tvrdení zalobkyne sa jej staznost týkala obmedzenia hospodárskej sútaze "na trhu opravy a údrzby hodiniek". 38 Dalej je nutné konstatovat, ze v druhej vete bodu 8 napadnutého rozhodnutia sa spomína viacero trhov, na ktoré sa vztahuje staznost, kedze Komisia v nom uvádza, ze "bolo zlozité získat statistiky a presné císla o velkosti primárnych alebo sekundárnych trhov, ktorých sa staznost týkala". Táto formulácia je v kontraste s pouzitím jednotného císla v prvej vete tohto bodu, podla ktorej "staznost sa týka nanajvýs (casti) trhu obmedzenej velkosti". 39 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nemôze presne zistit, ci sa konstatovanie Komisie o obmedzenej velkosti relevantného trhu alebo trhov týka trhu luxusných alebo prestíznych hodiniek, trhu opravy a údrzby týchto hodiniek alebo oboch týchto trhov. 40 Po druhé je nutné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje císelné údaje alebo odhady týkajúce sa velkosti týchto trhov a napokon ani velkosti trhu hodiniek vo vseobecnosti alebo trhu náhradných dielov. Záver o obmedzenej velkosti trhu luxusných alebo prestíznych hodiniek a/alebo trhu opravy a údrzby uvedených hodiniek totiz Komisia zalozila len na tvrdení, ze velkost trhu luxusných alebo prestíznych hodiniek je obmedzenejsia ako trh hodiniek vo vseobecnosti a ze velkost trhu zárucných a pozárucných sluzieb vztahujúcich sa na takéto hodinky je v porovnaní s trhom luxusných alebo prestíznych hodiniek este obmedzenejsia. 41 Kedze vsak neexistuje jednoznacný referencný bod, ktorým by mohli byt najmä císelné údaje alebo odhady týkajúce sa velkosti aspon jedného z týchto trhov, Vseobecný súd nemôze len na základe údajov o relatívnych velkostiach týchto trhov v ich vzájomnom porovnaní overit presnost konstatovania, ze staznost sa týka nanajvýs trhu obmedzenej velkosti, a preto je obmedzený aj hospodársky význam tohto trhu. 42 Komisia okrem toho na pojednávaní pripustila, ze uvedené konstatovanie nie je zalozené na presných císlach. 43 Komisia tak svoje tvrdenie, ze staznost sa týka nanajvýs (casti) trhu obmedzenej velkosti, a preto je obmedzený aj jeho hospodársky význam, neodôvodnila dostatocne. 44 Ostatné skutocnosti, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí a pred Vseobecným súdom, nemôzu tento záver spochybnit. 45 Po prvé, konstatovanie Komisie v bode 8 napadnutého rozhodnutia o tazkostiach pri získavaní údajov o velkosti trhov, na ktoré sa vztahuje staznost, nemôze predstavovat oporu jej stanoviska. Z nijakej právnej normy totiz pre Komisiu nevyplývala povinnost stanovit velkost trhu alebo trhov, na ktoré sa vztahuje staznost. Kedze sa vsak Komisia na podporu svojho stanoviska o neexistencii dostatocného záujmu Spolocenstva na pokracovaní preskúmania staznosti rozhodla pouzit konstatovanie, ze "staznost sa týka nanajvýs (casti) trhu obmedzenej velkosti, a preto je obmedzený aj jeho hospodársky význam", bola povinná ho dostatocne odôvodnit. 46 Po druhé tvrdenie Komisie, ze v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze trhy zárucného a pozárucného servisu majú byt preskúmané spolocne s primárnym trhom luxusných alebo prestíznych hodiniek, nemôze ovplyvnit záver Vseobecného súdu v bode 43 vyssie o nedostatocnom odôvodnení. Komisia totiz neposkytla císelné údaje alebo odhady ani o spojenej velkosti uvedených trhov. 47 Po tretie konstatovanie Komisie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sú v podstate trhy zárucného a pozárucného servisu konkurencné, pretoze to isté platí o primárnom trhu, nemá nijaký vplyv na odôvodnenie konstatovania o obmedzenej velkosti (casti) trhu, na ktorý sa vztahuje staznost, kedze zo skutocnosti, ze trh je konkurencný, nemozno vyvodit, ze jeho velkost je obmedzená. 48 Okrem toho, aj ked Komisia svoj záver o malej pravdepodobnosti zistenia porusenia pravidiel hospodárskej sútaze zalozila do velkej miery na konstatovaní o konkurencnej povahe trhov luxusných alebo prestíznych hodiniek, pravdou zostáva, ze ako vyplýva z bodu 8 napadnutého rozhodnutia, záver o obmedzenej velkosti (casti) trhu, na ktorý sa vztahuje staznost, predstavuje vo vztahu k tomuto konstatovaniu v systéme odôvodnenia smerujúceho k dokázaniu neexistencie dostatocného záujmu Spolocenstva samostatný dôvod. 49 Z toho vyplýva, ze je namieste prijat výhrady zalobkyne týkajúce sa velkosti a obmedzeného hospodárskeho významu (casti) trhu, na ktorý sa vztahuje staznost. Je preto potrebné dospiet k záveru, ze Komisia porusila jednak svoju povinnost vziat do úvahy vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti a pozorne preskúmat vsetky takéto okolnosti, o ktorých ju upovedomila zalobkyna, a jednak svoju povinnost odôvodnenia. 2. O definícii relevantného trhu Tvrdenia úcastníkov konania 50 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne odmietla definíciu relevantného trhu ako "trhu opravy a údrzby hodiniek, ktoré sa oplatí opravit", ktorú navrhla vo svojej staznosti a pocas celého správneho konania obhajovala. 51 V prvom rade nahradením výrazu "hodinky, ktoré sa oplatí opravit" výrazom "luxusné alebo prestízne hodinky" Komisia umelo zmenila rozsah staznosti, a to najmä v bode 12 napadnutého rozhodnutia. Pokúsila sa tak zmensit skúmaný trh na malú cast relevantného trhu, co jej umoznilo dospiet k záveru o nepodstatnej velkosti tohto trhu alebo jeho casti. Definícia trhu ako "trhu luxusných alebo prestíznych hodiniek" nemá oporu v nijakom dokumente, ktorý bol Komisii zaslaný, a je len vykonstruovaným záverom tejto institúcie. 52 V druhom rade zalobkyna uvádza, ze Komisia odkazuje na trh "výrobkov" a na "trh luxusných alebo prestíznych hodiniek" napriek opakovaným upozorneniam zalobkyne v priebehu správneho konania, podla ktorých tento trh výrobkov pre nezávislých opravárov hodiniek nepredstavuje nijaký priamy záujem. 53 Dalej Komisia v bodoch 17 a 18 napadnutého rozhodnutia nesprávne usúdila, ze trh opravy a údrzby nepredstavuje "samostatný relevantný trh", ale naopak, má byt "posúdený spolocne s primárnym trhom". Komisia tým, ze tieto trhy pomiesala a tvrdila, ze trh výrobkov je konkurencný, dospela k nesprávnemu záveru, ze hospodárska sútaz existovala aj na trhu sluzieb. 54 Zalobkyna tiez spochybnuje konstatovanie Komisie, podla ktorého "trh náhradných dielov" do luxusných alebo prestíznych hodiniek nepredstavuje oddelený relevantný trh. Pokial ide o body 24 a 25 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna tvrdí, ze Komisia svoje vyhlásenia o tom, ze "trh náhradných dielov" nie je relevantným trhom, zalozila predovsetkým na skutocnosti, ze spotrebitelia si mohli zvolit sekundárne výrobky iného výrobcu. Nahraditelnost vsak existovala len v prípade náhradných dielov do mechanizmov vyrábaných spolocnostou ETA, ktoré sú súcastou väcsiny svajciarskych hodiniek, a to práve preto, lebo tieto mechanizmy a kompatibilné náhradné diely sa vyrábajú v inom podniku, a nie u výrobcov svajciarskych hodiniek, proti ktorým bola podaná staznost. Naopak iné náhradné diely sú specifické pre jednotlivých výrobcov svajciarskych hodiniek a medzi náhradnými dielmi vytvorenými do hodiniek urcitého výrobcu a náhradnými dielmi vytvorenými pre iného výrobcu neexistuje nijaká nahraditelnost. Poskytovanie sluzieb opravy a údrzby preto v plnom rozsahu závisí od poskytovania náhradných dielov od príslusného výrobcu, ktorý sa tak nachádza v monopolnom postavení. 55 Zalobkyna napokon spochybnuje tvrdenie Komisie uvedené v bode 26 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "trh náhradných dielov" nie je relevantným trhom, ak si môze spotrebitel zvolit iný primárny výrobok. Podla zalobkyne, aj ked si spotrebitel môze na trhu hodiniek vybrat inú znacku, Komisia nepreukázala, ze vlastník svajciarskych hodiniek by si skutocne inú znacku zvolil, takze skutocnost, ze Komisia na túto okolnost poukázala, je nedôvodná. 56 Komisia v prvom rade tvrdí, ze jej vysetrovanie ukázalo, ze sluzby opravy a údrzby, ako aj sluzby poskytovania náhradných dielov vytvárajú trh zárucného a pozárucného servisu, ktorý je vo vztahu k primárnemu trhu výroby hodiniek samostatný. 57 Dalej Komisia poukazuje na to, ze v bode 14 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, nemohla trh presne definovat. Formulovala preto predpoklad (napadnuté rozhodnutie, bod 15), aj ked mala v tejto súvislosti pochybnosti (napadnuté rozhodnutie, bod 14), ze primárny trh luxusných alebo prestíznych hodiniek spolu s trhom zárucného a pozárucného servisu, pozostávajúcim jednak z opravy a údrzby a jednak z náhradných dielov, predstavujú relevantný trh. 58 Bez ohladu na tazkosti pri definovaní trhu Komisia nenasla nijaký dôkaz o existencii dohody alebo zosúladeného postupu podnikov, proti ktorým staznost smerovala. Konstatovala tiez, ze podniky, proti ktorým bola staznost namierená, sa spolocne nenachádzali v dominantnom postavení, pretoze medzi nimi existovala výrazná hospodárska sútaz (napadnuté rozhodnutie, bod 40). Z toho vyplýva, ze mohla dospiet k oprávnenému záveru, ze sa jej nepodarilo nájst nijaký dôkaz o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze na niektorom z trhov, a to bez ohladu na ich definíciu. 59 V druhom rade Komisia spochybnuje tvrdenie zalobkyne, podla ktorého napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne konstatovanie, ze trh "opravy a údrzby hodiniek" nepredstavuje samostatný trh, ale musí byt preskúmaný spolocne s primárnym trhom. 60 Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru o existencii vztahu medzi primárnym trhom výroby a predaja luxusných hodiniek a dvoma trhmi zárucného a pozárucného servisu (pozri najmä bod 18 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna sa obmedzila na nesúhlas s posúdením Komisie bez toho, aby predlozila dôkaz alebo tvrdenie, ktoré by poukazovali na to, ze je toto posúdenie nesprávne. 61 Podla Komisie je jej záver v napadnutom rozhodnutí týkajúci sa relevantného trhu zalozený jednak na informáciách poskytnutých zalobkynou v staznosti a jednak na výsledkoch jej vlastného vysetrovania. Okrem toho v napadnutom rozhodnutí uviedla osobitné údaje o trhu relevantných výrobkov, najmä pokial ide o trhy zárucného a pozárucného servisu, pozostávajúce jednak z údrzby a opravy a jednak zo súciastok a z náhradných dielov. 62 Vedlajsí úcastník konania tvrdí, ze Komisia mohla v bode 22 napadnutého rozhodnutia oprávnene dospiet k záveru, ze náklady zákazníka vynalozené na zárucné a pozárucné sluzby pocas zivotnosti hodiniek sú v porovnaní s pôvodnými nákladmi na zakúpenie hodiniek minimálne a zákazník ich v rámci celkovej ceny povazuje za relatívne nepodstatný faktor. Skúsenosti vedlajsieho úcastníka konania poukazujú na to, ze náklady na sluzby a opravu nemajú pre osobu kupujúcu hodinky prvoradý a okamzitý význam. Aj sluzby zárucného a pozárucného servisu hodiniek znacky vysokej kvality, ktoré sú na vysokej technickej úrovni, majú osobitné vlastnosti, ktoré je potrebné zohladnit. Kazdé hodinky sú zlozené z velmi vysokého poctu súciastok, ktoré sa pri kazdom modeli lísia. Kompetentnost, odbornost a nástroje potrebné na opravu tohto typu hodiniek sú preto mimoriadne dôlezité. 63 Vedlajsí úcastník konania okrem toho tvrdí, ze pre kazdú znacku je nanajvýs dôlezité, aby zárucné a pozárucné sluzby a opravné práce dosahovali vysokú úroven, pretoze spotrebitelia tieto sluzby vnímajú ako súcast kvality samotných hodiniek. Podla skúseností vedlajsieho úcastníka konania to mozno zabezpecit len rozsiahlym odborným vzdelávaním, vybavením, vedením a kontrolou, ktoré si z jeho strany vyzadujú velké investície. 64 Vedlajsí úcastník konania preto podporuje stanovisko Komisie, podla ktorého trhy zárucného a pozárucného servisu, opravy a náhradných dielov nie sú samostatné odberatelské trhy. Naopak, ide o doplnujúce casti primárneho trhu, na ktorom existuje zivá hospodárska sútaz a od ktorého sú úplne závislé. Posúdenie Vseobecným súdom 65 Podla ustálenej judikatúry pri preskúmaní výkonu diskrecnej právomoci Komisie pri spracovaní stazností súd Únie nesmie nahradit posúdenie záujmu Spolocenstva Komisiou svojím vlastným posúdením, ale má preverit, ci sporné rozhodnutie nespocíva na nesprávnom zistení skutkového stavu a ci nie je poznacené nesprávnym právnym posúdením ani zjavne nesprávnym posúdením, alebo ci nedoslo k zneuzitiu právomoci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. februára 2001, SEP/Komisia, T-115/99, Zb. s. II-691, bod 34, a Piau/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 81). 66 Rovnako definícia relevantného trhu, dotknutého trhu alebo predmetného trhu zahrna zlozité ekonomické posúdenia zo strany Komisie, a preto môze byt predmetom iba obmedzenej kontroly zo strany súdu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 482, a zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T-151/05, Zb. s. II-1219, bod 53). 67 Z pojmu relevantný trh totiz vyplýva, ze úcinná hospodárska sútaz môze existovat medzi výrobkami alebo sluzbami, ktoré sú jeho súcastou, co predpokladá dostatocný stupen zamenitelnosti na úcely rovnakého pouzitia medzi vsetkými výrobkami alebo sluzbami tvoriacimi súcast toho istého trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T-340/03, Zb. s. II-107, bod 80). Zamenitelnost ani nahraditelnost nie je mozné posudzovat iba na základe objektívnych vlastností predmetných výrobkov a sluzieb, ale je takisto potrebné zohladnit podmienky hospodárskej sútaze a struktúru dopytu a ponuky na trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 91). 68 Z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5, bod 7; Mim. vyd. 08/001, s. 155) vyplýva, ze "relevantný trh výrobkov pozostáva zo vsetkých výrobkov a/alebo sluzieb, ktoré sú povazované za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z hladiska spotrebitela, a to na základe ich vlastností, cien a zamýslaného úcelu pouzitia". 69 Podla tohto oznámenia posúdenie nahraditelnosti dopytu zahrna urcenie sortimentu výrobkov, ktoré spotrebitel vníma ako vzájomne nahraditelné. Jedným zo spôsobov takého urcenia sortimentu môze byt experiment, v ktorom sa predpokladá malá, ale stála zmena relatívnych cien, pricom sa skúmajú pravdepodobné reakcie zákazníkov na túto zmenu. V bode 17 tohto oznámenia Komisia spresnuje: "Otázkou, ktorú je potrebné zodpovedat, je to, ci zákazníci dotknutých podnikov okamzite zmenia orientáciu na iný výrobok [dotknutých podnikov zmenia orientáciu na iný, ihned dostupný výrobok - neoficiálny preklad] - substitút..., ak nastane v danom výrobku a v daných geografických oblastiach hypoteticky malá (5 az 10 %-ná), ale trvalá relatívna zmena ceny smerom nahor. Ak je miera substitúcie dostatocná nato, aby zmena ceny neprinásala [na to, aby zvýsenie ceny neprinásalo - neoficiálny preklad] zisk z dôvodu velkých strát pri predaji, do relevantného trhu sa zaclenujú dodatocné substitúty..." 70 Okrem toho podla bodu 56 tohto oznámenia: "Existujú oblasti, v ktorých sa musia vyssie uvedené princípy uplatnovat s opatrnostou. Týka sa to prípadov analýz primárnych a sekundárnych trhov, najmä, ak sa musí správanie podniku v danom casovom momente analyzovat podla clánku [82 ES]. Metóda definície trhov v týchto prípadoch je taká istá, t. j. odhad zákazníckych reakcií na základe nákupných rozhodnutí uskutocnených po relatívnej cenovej zmene, avsak navyse berúc do úvahy prekázky kladené na substitúciu v dôsledku podmienok na súvisiacich trhoch. Úzka definícia trhov sekundárnych výrobkov (napr. náhradných dielov) môze nastat vtedy, ak je kompatibilita s primárnym výrobkom velmi dôlezitá. Problém nájdenia kompatibilných sekundárnych výrobkov spolu s existenciou vysokých cien a dlhou dobou zivotnosti primárnych tovarov môze znamenat, ze relatívne cenové zvýsenia sekundárnych výrobkov sú ziskové. Môze tiez dôjst k odlisnej definícii trhu, ak je mozná siroká substitúcia medzi sekundárnymi výrobkami, alebo ak sú vlastnosti primárnych výrobkov také, ze rýchla a priama reakcia spotrebitelov umoznuje zvýsenie cien sekundárnych výrobkov." 71 V prejednávanej veci Komisia este predtým, ako pristúpila k prima facie preskúmaniu existencie protisútazných postupov, proti ktorým smerovala staznost (napadnuté rozhodnutie, body 27 az 42), poukázala na to, ze predpokladá existenciu primárneho trhu výrobkov, teda trhu luxusných alebo prestíznych hodiniek, a dvoch trhov zárucného a pozárucného servisu, teda trhu opravy a údrzby uvedených hodiniek a trhu náhradných dielov do týchto hodiniek (napadnuté rozhodnutie, bod 15). Na základe prima facie preskúmania Komisia usúdila, ze dva trhy zárucného a pozárucného servisu nepredstavujú oddelené relevantné trhy, ale ze musia byt posudzované spolocne s primárnym trhom (napadnuté rozhodnutie, bod 17). 72 Zalobkyna v súvislosti s týmito konstatovaniami v podstate uvádza dve výhrady. Po prvé sa domnieva, ze Komisia nesprávne nahradila výraz "hodinky, ktoré sa oplatí opravit", ktorý pouzívala pocas správneho konania, výrazom "luxusné alebo prestízne hodinky". Po druhé tvrdí, ze Komisia nesprávne usúdila, ze trh opravy a údrzby hodiniek a "trh náhradných dielov" nepredstavujú oddelené trhy, ale musia byt posudzované spolocne s trhom luxusných alebo prestíznych hodiniek. Tvrdí tiez, ze náhradné diely do hodiniek jednotlivých znaciek nie sú nahraditelné, takze kazdý výrobca sa v súvislosti s konkrétnymi náhradnými dielmi nachádza v monopolnom postavení. O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom nahradení výrazu "hodinky, ktoré sa oplatí opravit" výrazom "luxusné alebo prestízne hodinky" 73 Pokial ide o prvú výhradu zalobkyne, v prvom rade je potrebné uviest, ze na strane 5 svojej staznosti sama poukázala na to, ze dopyt po náhradných dieloch existuje len v súvislosti s "drahými hodinkami", kedze v prípade poruchy sa lacnejsie hodinky jednoducho nahradia inými. V druhom rade zalobkyna v liste z 30. januára 2008 uviedla, ze "cena nových" hodiniek, na ktoré sa vztahuje jej staznost, sa pohybuje od 1 500 do 4 000 eur, pricom podla znalca, ktorého Komisia citovala v predbeznom stanovisku, základnú funkciu hodiniek - ukazovat cas - úplne a presne plnia prístroje s cenou priblizne 25 eur. 74 Vzhladom na to, ze cena hodiniek spadajúcich do skály výrobkov, na ktoré poukazovala zalobkyna, je 60- az 160-krát vyssia ako cena lacnejsích hodiniek, ktoré vsak spolahlivo plnia svoju základnú funkciu, sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze hodinky, na ktoré sa vztahuje staznost, sú "luxusnými alebo prestíznymi hodinkami". 75 Prvú výhradu zalobkyne je preto potrebné zamietnut. O druhej výhrade zalozenej na skutocnosti, ze Komisia neposúdila oddelene trh opravy a údrzby hodiniek a trh náhradných dielov 76 Vo svojej druhej výhrade zalobkyna kritizuje skutocnost, ze Komisia nepristupovala k trhu opravy a údrzby hodiniek a trhu náhradných dielov ako k oddeleným relevantným trhom, ale skúmala ich spolocne s trhom luxusných alebo prestíznych hodiniek ako celok. Okrem toho zalobkyna Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí nezohladnila skutocnost, ze náhradné diely do hodiniek jednotlivých znaciek nie sú nahraditelné. 77 Pokial ide o trhy zárucného a pozárucného servisu, Komisia v napadnutom rozhodnutí vseobecným spôsobom konstatovala: "d) Trhy zárucného a pozárucného servisu (17) Ako bolo vysvetlené v bode 15 vyssie, Komisia preskúmala oba trhy zárucného a pozárucného servisu, teda trh opravy a údrzby a trh náhradných dielov, pricom tieto dva trhy povazovala za typické príklady trhov zárucného a pozárucného servisu. Prima facie posúdenie situácie na primárnom trhu výroby a predaja luxusných alebo prestíznych hodiniek, ako aj na trhoch zárucného a pozárucného servisu vedie k záveru, ze trhy zárucného a pozárucného servisu nepredstavujú oddelené relevantné trhy, ale ze musia byt posudzované spolocne s primárnym trhom... (18) Okrem toho, aj za predpokladu, ze by bolo potrebné tieto trhy posudzovat ako oddelené relevantné trhy, skutocnost, ze primárny trh je zrejme konkurencný, poukazuje na to, ze existencia prípadných protisútazných úcinkov jej velmi nepravdepodobná. Najmä zvýsenia cien na trhoch zárucného a pozárucného servisu zvycajne neprinásajú zisk z dôvodu ich vplyvu na predaj na primárnom trhu, okrem prípadu, ze na primárnom trhu dôjde k znízeniu ceny s cielom kompenzovat vyssie ceny na trhu zárucného a pozárucného servisu. Existuje preto výrazná pravdepodobnost, ze hospodárska sútaz na primárnom trhu zabezpecuje globálnu konkurencnú cenu balíkov výrobkov a sluzieb tak na primárnom trhu, ako aj na trhoch zárucného a pozárucného servisu (aj ak zákazníci svoju volbu nezalozili na presných výpoctoch vzhladom na cyklus zivotnosti výrobku)." - O preskúmaní trhu náhradných dielov 78 Na zaciatok je potrebné preskúmat konstatovanie Komisie, podla ktorého trh náhradných dielov do luxusných alebo prestíznych hodiniek nepredstavuje oddelený relevantný trh. V tejto súvislosti Komisia konstatovala: "ii) Súciastky a náhradné diely pre luxusné alebo prestízne hodinky (23) Ako bolo uvedené vyssie, trh súciastok do luxusných alebo prestíznych hodiniek v rámci zárucných a pozárucných sluzieb zrejme závisí na primárnom trhu týchto hodiniek a je s ním úzko spojený. Toto konstatovanie je v rozpore so závermi [zalobkyne], ktorá sa domnieva, ze trh náhradných dielov je v prejednávanej veci samostatným trhom... (24) Komisia okrem toho zohladnila moznost, ze trh zárucného a pozárucného servisu pozostávajúci zo sekundárnych výrobkov (náhradné diely) znacky primárnych výrobkov nie je relevantným trhom v dvoch situáciách: po prvé, ak má spotrebitel moznost zvolit si sekundárne výrobky iného výrobcu, a po druhé, ak môze zamenit primárny výrobok a vyhnút sa tak vyssím cenám na trhu zárucného a pozárucného servisu. V prejednávanej veci je zjavné, ze spotrebitelia nie sú obmedzovaní a majú moznost vybrat si iný primárny alebo sekundárny výrobok. (25) Pokial ide o moznost zvolit si sekundárne výrobky iného výrobcu, je nutné konstatovat, ze [zalobkyni] sa nepodarilo predlozit úplné, presné a zrozumitelné vysvetlenie rozsahu a hraníc nahraditelnosti náhradných dielov pre luxusné alebo prestízne hodinky. (26) Pokial vsak ide o moznost zvolit si iný primárny výrobok, potenciálni kupujúci luxusných alebo prestíznych hodiniek majú úplnú slobodu zvolit si medzi mnohými existujúcimi znackami luxusných alebo prestíznych hodiniek, ktoré si konkurujú. Pokial ide o zákazníkov, ktorí uz takéto hodinky majú, v zásade môzu primárny výrobok zamenit, a to najmä preto, lebo mnohé luxusné alebo prestízne hodinky si môzu zachovat vysokú zostatkovú hodnotu na mnohých trhoch pouzitých tovarov a náklady spojené so zámenou si nevyzadujú nijaké investície, akými sú napríklad nadobudnutie nových vedomostí, zmena zvykov, instalácia, softvéry atd., z coho vyplýva, ze zámena je o to jednoduchsia. Z uvedeného vyplýva, ze spotrebitelia majú k dispozícii sirokú skálu mozností zamenit bez mimoriadnych nákladov primárny výrobok za iný." 79 Ako teda vyplýva zo vseobecného konstatovania uvedeného v bode 24 napadnutého rozhodnutia, trh zárucného a pozárucného servisu pre primárne výrobky urcitej znacky nemusí predstavovat samostatný relevantný trh v dvoch situáciách: po prvé, ak má spotrebitel moznost zvolit si náhradné diely iného výrobcu, a po druhé, ak si môze zvolit iný primárny výrobok a vyhnút sa tak vyssím cenám na trhu náhradných dielov. 80 Je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna toto vseobecné konstatovanie ako také nespochybnuje. Okrem toho sa Vseobecný súd domnieva, ze uvedené konstatovanie je v súlade s judikatúrou citovanou v bode 67 vyssie a s oznámením Komisie o definícii relevantného trhu, avsak pod podmienkou, ze sa preukáze, ze v prípade mierneho a stáleho zvýsenia ceny sekundárnych výrobkov by si dostatocný pocet spotrebitelov zvolil iné primárne alebo sekundárne výrobky, a preto by takéto zvýsenie neprinieslo zisk. 81 Preto treba preskúmat úvahy vyjadrené Komisiou v napadnutom rozhodnutí a týkajúce sa uplatnenia testu, ktorý navrhovala v bode 24 tohto rozhodnutia. 82 Na úvod je potrebné poukázat na to, ze aj ked Komisia v zostávajúcej casti napadnutého rozhodnutia pristupovala k "trhu náhradných dielov" ako k jednému trhu zárucného a pozárucného servisu (pozri najmä napadnuté rozhodnutie, body 17 a 23), v bode 24 uvedeného rozhodnutia preskúmala situácie, v ktorých "trh [náhradných dielov] pre urcitú znacku primárnych výrobkov" nemusí predstavovat oddelený relevantný trh. 83 Je preto nutné konstatovat, ze body 24 az 26 napadnutého rozhodnutia sa vztahujú na dve ciastocne odlisné casti definície relevantného trhu. Po prvé ide o otázku, ci vsetky náhradné diely do luxusných alebo prestíznych hodiniek tvoria jeden trh alebo mnoho trhov, kedze náhradné diely pre urcitú znacku predstavujú oddelený trh. Komisia sa prvkami tejto otázky súvisiacimi s moznostou spotrebitela zvolit si náhradné diely vyrábané inými výrobcami, aby sa vyhol zvýseniu ceny urcitým výrobcom, zoberala v bode 25 napadnutého rozhodnutia. Po druhé ide o otázku, ci sa má k trhu náhradných dielov alebo mnohým trhom náhradných dielov pristupovat ako k oddeleným relevantným trhom, alebo ci ich treba preskúmat spolu s primárnym trhom luxusných alebo prestíznych hodiniek ako jeden relevantný a zjednotený trh. Prvky tejto otázky súvisiace s moznostou spotrebitela zvolit si iný primárny výrobok, aby sa vyhol zvýseniu ceny náhradných dielov urcitým výrobcom, Komisia preskúmala v bode 26 napadnutého rozhodnutia. 84 V prvom rade, pokial ide o moznost spotrebitela zvolit si náhradné diely vyrábané inými výrobcami, je potrebné na úvod konstatovat, ze v zmysle judikatúry a oznámenia o definícii relevantného trhu citovaného v bodoch 67 az 70 tohto rozsudku otázka existencie takejto moznosti, a teda aj otázka, ci ide o jeden trh náhradných dielov alebo mnoho trhov náhradných dielov pre urcitú znacku, závisí hlavne od existencie dostatocného stupna nahraditelnosti náhradných dielov vyrábaných jednotlivými výrobcami. 85 V tejto súvislosti zo znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa rozhodla neprijat k nahraditelnosti náhradných dielov vyrábaných jednotlivými výrobcami jasné stanovisko, kedze v bode 25 napadnutého rozhodnutia sa obmedzila na konstatovanie, ze "[zalobkyni] sa nepodarilo predlozit úplné, presné a zrozumitelné vysvetlenie rozsahu a hraníc nahraditelnosti náhradných dielov pre luxusné alebo prestízne hodinky". 86 Tento prístup je v rozpore s predbezným stanoviskom Komisie, v ktorom výslovne tvrdila, ze medzi náhradnými dielmi patriacimi k jednotlivým znackám neexistuje vzájomná nahraditelnost z dôvodu rozdielov vo velkosti, v dizajne a iných faktoroch. Podla predbezného stanoviska sú teda výrobcovia luxusných alebo prestíznych hodiniek jedinými dodávatelmi specifickej skály náhradných dielov pre svoje vlastné znacky hodiniek. 87 Aj vedlajsí úcastník konania vyhlásil, ze súciastky kazdých hodiniek sú odlisné a velká cast náhradných dielov do jeho hodiniek nie je nahraditelná dielmi vyrobenými inými výrobcami z dôvodu nesúladu s primárnymi výrobkami. 88 Okrem toho zo spisu vyplýva, ze zalobkyna pocas správneho konania predlozila kópie rozhodnutia svajciarskych orgánov pre hospodársku sútaz vo veci ETA SA Manufacture horlogčre suisse (Zbierka rozhodnutí a oznámení svajciarskych orgánov pre hospodársku sútaz, 2005/1, s. 128) a predbezného stanoviska z 12. júla 2002 vydaného holandským orgánom pre hospodársku sútaz v súvislosti s podobnou staznostou, ako podala zalobkyna na Komisii. Holandský orgán pre hospodársku sútaz usúdil, ze "náhradné diely pre dotknuté hodinky [sú] viazané na jednotlivé znacky a [nie sú] nahraditelné", z coho vyplýva, ze existuje mnoho trhov, cize jeden trh specifických náhradných dielov pre kazdú znacku. Svajciarsky orgán pre hospodársku sútaz usúdil, ze súciastky hodiniek, ktorú sú kompatibilné s urcitou konkrétnou príbuznou skupinou hodiniek, nie sú nahraditelné súciastkami kompatibilnými s inými príbuznými skupinami, takze súciastky a náhradné diely, ktoré vyrába ETA, patria na mnohé relevantné trhy. 89 Bez ohladu na to, ci tieto skutocnosti mala Komisia zohladnit v napadnutom rozhodnutí alebo ci môzu spochybnit posúdenie Komisie, je potrebné konstatovat, ze moznost spotrebitela zvolit si náhradné diely vyrábané inými výrobcami, aby sa vyhol zvýseniu ceny náhradných dielov, nebola v napadnutom rozhodnutí vôbec preukázaná. Z toho vyplýva, ze Komisia nebola oprávnená vychádzat z tohto predpokladu pri definícii relevantného trhu v prejednávanej veci. 90 Okrem toho nemozno vylúcit, ze ak by sa Komisia rozhodla v súvislosti s nahraditelnostou náhradných dielov zaujat stanovisko, dospela by k záveru - a to najmä na základe posúdenia v predbeznom stanovisku a na základe skutkových okolností uvedených v rozhodnutí svajciarskych orgánov pre hospodársku sútaz a v predbeznom stanovisku holandského orgánu pre hospodársku sútaz -, ze vo vseobecnosti medzi náhradnými dielmi patriacimi k jednotlivým znackám neexistuje vzájomná nahraditelnost, takze medzi týmito náhradnými dielmi nemôze existovat úcinná hospodárska sútaz, aspon pokial ide o náhradné diely pre urcitú znacku. 91 V druhom rade je potrebné preskúmat konstatovanie Komisie, ze spotrebitelia sa môzu vyhnút zvýseniu ceny náhradných dielov, ked si zvolia iný primárny výrobok. 92 Po prvé táto moznost podla napadnutého rozhodnutia existuje aj pre zákazníkov, ktorí uz majú luxusné alebo prestízne hodinky, kedze tieto hodinky si môzu zachovat vysokú zostatkovú hodnotu na trhoch pouzitých tovarov. Okrem toho je táto moznost prístupná preto, lebo si nevyzaduje nadobudnutie nových vedomostí, zmenu zvykov, instaláciu alebo softvéry. 93 Predovsetkým treba poukázat na to, ze z dôvodu nárocnosti opravy a údrzby hodiniek dopyt po náhradných dieloch v zásade nepochádza od uzívatelov týchto hodiniek, ale od odborníkov, ktorí sluzby opravy a údrzby poskytujú. Z hladiska spotrebitela je preto zvýsenie ceny náhradných dielov za normálnych okolností súcastou ceny týchto sluzieb. 94 Dalej je nutné konstatovat, ze Komisia v rámci svojej analýzy, ktorá vedie k záveru o moznosti spotrebitela zvolit si iný primárny výrobok, vôbec nezohladnila vlastné konstatovanie uvedené v bode 22 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého náklady zákazníka vynalozené na zárucné a pozárucné sluzby pocas zivotnosti hodiniek sú v porovnaní s pôvodnými nákladmi na zakúpenie luxusných alebo prestíznych hodiniek minimálne a zákazník ich v rámci celkovej ceny povazuje za relatívne nepodstatný faktor. 95 V tejto súvislosti z dokumentov predlozených na ziadost Vseobecného súdu a z vyhlásení vedlajsieho úcastníka konania vyplýva, ze celkové náklady na opravu a údrzbu takýchto hodiniek pocas obdobia desiatich rokov v prípade väcsiny modelov neprekracujú 5 % kúpnej ceny nových hodiniek. Dalej je potrebné zdôraznit, ze cena náhradných dielov je za normálnych okolností v uvedených nákladoch zahrnutá, takze predstavuje este mensie percento kúpnej ceny nových hodiniek. Z toho teda vyplýva, ze mierne zvýsenie ceny náhradných dielov predstavuje zanedbatelnú sumu v porovnaní s cenou nových luxusných alebo prestíznych hodiniek. 96 Tento prvok pritom môze sám osebe spochybnit oprávnenost konstatovania Komisie o moznosti spotrebitela zvolit si iný primárny výrobok. Komisia totiz nepreukázala, ze spotrebitel by sa mohol skutocne rozhodnút zvolit si iný primárny výrobok s cielom vyhnút sa zvýseniu ceny opravy a údrzby vyplývajúcemu z mierneho zvýsenia ceny náhradných dielov vzhladom na to, ze kúpa iného primárneho výrobku by bola spojená s omnoho vyssími nákladmi. 97 Skutocnost, ze Komisia poukázala v súvislosti s hodinkami na existenciu trhu pouzitých tovarov nemôze napravit toto opomenutie v jej posúdení. Komisia sa v bode 26 napadnutého rozsudku obmedzila na konstatovanie, ze "v zásade [mozno] primárny výrobok zamenit, a to najmä preto, lebo mnohé luxusné alebo prestízne hodinky si môzu zachovat vysokú zostatkovú hodnotu na viacerých trhoch pouzitých tovarov". 98 V tejto súvislosti Komisia netvrdí, ze vsetky alebo aspon väcsina luxusných alebo prestíznych hodiniek má vysokú zostatkovú hodnotu na trhu pouzitých tovarov. Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze predaj luxusných alebo prestíznych hodiniek za primeranú cenu na trhu pouzitých tovarov predstavuje len moznost. Komisia okrem toho neskúmala otázku, ci aj v prípade predaja na trhu pouzitých tovarov je rozdiel medzi cenou predaných hodiniek a cenou zaplatenou za iné hodinky, a teda strata vyplývajúca z ich zámeny, nizsí ako suma, ktorá by mohla byt usetrená, ak by sa zákazník takto vyhol miernemu zvýseniu ceny náhradných dielov pre urcitú znacku. 99 Treba doplnit, ze na to, aby bolo mozné predat hodinky na trhu pouzitých tovarov, je v zásade potrebné, aby boli v dobrom stave. Spotrebitel tak za normálnych okolností musí nechat hodinky pred ich predajom opravit, inak by musel znásat náklady na takúto opravu kupujúci, co by sa v kazdom prípade odrazilo na cene, za ktorú by spotrebitel hodinky predal. Téza Komisie, podla ktorej sa spotrebitel môze vyhnút zvýseniu ceny náhradných dielov tým, ze svoje hodinky predá na trhu pouzitých tovarov a kúpi si iné hodinky, je preto úplne nepravdepodobná, kedze prípadné zvýsenie ceny náhradných dielov musí v kazdom prípade znásat spotrebitel. 100 Komisia napokon v bode 26 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze náklady na zámenu za iný primárny výrobok si nevyzadujú investície, akými sú napríklad nadobudnutie nových vedomostí, zmena zvykov, instalácia alebo softvéry, co takúto zámenu este zjednodusuje. 101 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze Komisia sa rozhodla pristupovat k trhu náhradných dielov z pohladu konecného spotrebitela (pouzívatela hodiniek). Pouzívanie takého spotrebného tovaru si za normálnych okolností nevyzaduje investície, akými sú napríklad nadobudnutie nových vedomostí, zmena zvykov, instalácia alebo softvéry. Komisia preto nemôze oprávnene tvrdit, ze neexistencia takýchto investícií ulahcuje zámenu za iný primárny výrobok. 102 Na základe uvedených skutocností treba dospiet k záveru, ze Komisia v bode 26 napadnutého rozhodnutia nepreukázala, ze spotrebitelia, ktorí uz majú luxusné alebo prestízne hodinky, si skutocne môzu zvolit iný primárny výrobok, aby sa vyhli zvýseniu ceny náhradných dielov. Dôkazy predlozené Komisiou poukazujú len na cisto teoretickú moznost prechodu na iný primárny výrobok, co na úcely definovania relevantného trhu nie je dostacujúce. Uvedená moznost totiz spocíva v koncepte existencie úcinnej hospodárskej sútaze a predpokladá, ze v prípade mierneho zvýsenia ceny náhradných dielov by dostatocný pocet spotrebitelov skutocne uprednostnil iný primárny výrobok, a preto by takéto zvýsenie neprinieslo zisk (pozri body 67, 69 a 70 vyssie). 103 Po druhé je potrebné preskúmat dosah tvrdenia uvedeného v bode 26 a v poznámke pod ciarou 27 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého si potenciálni kupujúci luxusných alebo prestíznych hodiniek môzu vybrat medzi mnohými existujúcimi znackami luxusných alebo prestíznych hodiniek, ktoré si konkurujú. V tejto súvislosti Komisia poukázala pocas pojednávania na to, ze skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so spotrebitelmi, ktorí uz majú hodinky, nie sú hlavným východiskom záveru o definícii relevantného trhu. Tvrdí, ze dôvodom, pre ktorý je potrebné posudzovat primárny trh a trhy zárucného a pozárucného servisu spolocne ako jeden zjednotený trh ("trh systému"), je skutocnost, ze zvýsenie cien na trhu zárucného a pozárucného servisu by malo za následok presun dopytu na výrobky iných výrobcov na primárnom trhu, a preto by takéto zvýsenie neprinieslo zisk. 104 Treba uviest, ze takýto postup je v súlade s judikatúrou, kedze v rámci definície relevantného trhu nie je mozné obmedzit sa iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných výrobkov a sluzieb, ale je takisto potrebné zohladnit podmienky hospodárskej sútaze a struktúru dopytu a ponuky na trhu (pozri bod 67 vyssie). 105 Z judikatúry citovanej v bode 67 vyssie a z oznámenia o definícii relevantného trhu vyplýva, ze na to, aby sa primárny trh a trhy zárucného a pozárucného servisu mohli posudzovat spolocne, prípade ako jeden zjednotený trh alebo "trh systému", je potrebné v prípade predpokladu, z ktorého vychádzala Komisia (pozri bod 103 vyssie), dokázat, ze v prípade mierneho zvýsenia ceny výrobkov alebo sluzieb patriacich na trhy zárucného a pozárucného servisu by dostatocný pocet spotrebitelov uprednostnil iné primárne výrobky, a preto by takéto zvýsenie neprinieslo zisk (pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, T-30/89, Zb. s. II-1439, bod 75). Inak povedané - na rozdiel od tvrdenia Komisie uvedeného v bode 26 a v poznámke pod ciarou 27 napadnutého rozhodnutia -, na to, aby sa primárny trh a trhy zárucného a pozárucného servisu posudzovali ako jeden trh, nestací iba skutocnost, ze spotrebitel má len moznost zvolit si medzi mnohými existujúcimi znackami primárneho výrobku, ak nie je dokázané, ze uvedená volba závisí najmä od podmienok hospodárskej sútaze na sekundárnom trhu. 106 V prejednávanej veci pritom Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze zvýsenie ceny konkrétnym výrobcom na trhoch zárucného a pozárucného servisu by malo akýkolvek vplyv na objem predaja na primárnom trhu. Naopak, Komisia opakovane zdôraznila, ze náklady na sluzby údrzby a opravy (v ktorých je zahrnutá aj cena náhradných dielov) sú minimálne a v porovnaní s pôvodnou cenou samotných luxusných alebo prestíznych hodiniek sú nepodstatné (pozri bod 94 vyssie). Podla tvrdenia Komisie v poznámke pod ciarou 27 napadnutého rozhodnutia sú tieto náklady minimálne aj v prípade, ak sa zohladní celková zivotnost výrobku, takze je málo pravdepodobné, ze potenciálni kupujúci si tieto náklady vypocítajú vo vztahu k celkovej zivotnosti primárneho výrobku. Komisia z toho v rovnakej poznámke pod ciarou vyvodila, ze "spotrebitel nepovazuje náklady na zárucné a pozárucné sluzby za kritérium pri výbere hodiniek". 107 Z uvedeného preto vyplýva, ze Komisia nepreukázala, ze spotrebitelia, ktorí uz majú luxusné alebo prestízne hodinky, si skutocne môzu zvolit iný primárny výrobok, aby sa vyhli zvýseniu ceny náhradných dielov, ani ze má cena náhradných dielov vo vseobecnosti vplyv na hospodársku sútaz primárnych výrobkov. Komisia preto nepreukázala, ze mierne zvýsenie ceny náhradných dielov urcitým výrobcom by malo za následok presun dopytu na výrobky iných výrobcov, a preto by uvedené zvýsenie neprinieslo zisk. Dopustila sa teda zjavne nesprávneho posúdenia, ked tieto výrobky posudzovala spolocne ako súcasti jedného trhu. 108 Tento záver má oporu v skutocnosti, ze ako vyplýva z rozhodnutia svajciarskych orgánov pre hospodársku sútaz vo veci ETA SA Manufacture horlogčre suisse, ETA je najväcsím výrobcom súciastok a náhradných dielov do svajciarskych hodiniek, vrátane luxusných a prestíznych hodiniek. Táto spolocnost vsak nevyrába hodinky ako celok. Podla judikatúry pritom skutocnost, ze urcité hospodárske subjekty sú specializované a aktívne iba na trhu zárucného a pozárucného servisu patriaceho do primárneho trhu, predstavuje závazný nepriamy dôkaz existencie osobitného trhu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Hilti/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 67). 109 Preto nemozno vylúcit, ze v prípade, ak by k uvedenému nesprávnemu posúdeniu nedoslo, alebo v prípade, ak by Komisia zohladnila svoje konstatovanie uvedené v predbeznom stanovisku a týkajúce sa neexistencie vseobecnej vzájomnej nahraditelnosti medzi náhradnými dielmi pre jednotlivé znacky, ako aj skutocnosti, na ktoré v tejto súvislosti poukázala zalobkyna (pozri body 86, 88 a 89 vyssie), dospela by k záveru o existencii oddelených relevantných trhov, pozostávajúcich z náhradných dielov pre jednotlivé znacky podla ich nahraditelnosti. - O preskúmaní trhu opravy a údrzby 110 Pokial ide o trh opravy a údrzby hodiniek, je potrebné preskúmat otázku, ci záver Komisie uvedený v bode 17 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého uvedený trh nemal byt posudzovaný ako oddelený relevantný trh, odôvodnujú skutocnosti uvedené v bodoch 19 az 22 napadnutého rozhodnutia. 111 Komisia v týchto bodoch uviedla: "i) Údrzba a oprava v rámci zárucného a pozárucného servisu (19) Prirodzený vývoj trhu charakterizovaný vzrastom dopytu po komplexných mechanických hodinkách patriacich do sektora luxusných alebo prestíznych hodiniek viedol väcsinu skupín výrobcov týchto hodiniek k zmene politiky a k autorizácii údrzby a opravy uvedených hodiniek len v rámci ich systému selektívnej distribúcie. Pocas posledných dvadsiatich rokov postupne vsetci výrobcovia luxusných alebo prestíznych hodiniek prijali túto osobitnú stratégiu poskytovania uvedených zárucných a pozárucných sluzieb podla toho, aký stupen priority mal u jednotlivých výrobcov segment luxusných výrobkov. (20) Komisia poukazuje na to, ze výrobcovia hodiniek povazujú údrzbu a opravu v rámci zárucného a pozárucného servisu za sluzbu, ktorá doplna distribúciu hodiniek, co potvrdzuje najmä výska výnosov výrobcov hodiniek na tomto trhu. Tieto výnosy nie sú vysoké a predstavujú v priemere len malú cast celkových výnosov. Výrobcovia luxusných alebo prestíznych hodiniek okrem toho povazujú vytvorenie homogénnej a jednotnej siete zárucných a pozárucných sluzieb vysokej kvality za podstatný prvok vyplývajúci z nárokov zákazníkov a za základnú a neoddelitelnú súcast ich konkurencnej stratégie na primárnom trhu. Podla výrobcov by primárny výrobok stratil u zákazníkov svoju hodnotu, ak by jeho dobré meno nebolo spájané s vysoko kvalitnou zárucnou alebo pozárucnou údrzbou, vyhradenou pre konkrétnu znacku a zabezpecenou bud samotnými výrobcami hodiniek, alebo v autorizovaných servisných centrách. (21) Pokial ide o nezávislých hodinárov, zdá sa, ze nie sú vzdy schopní splnit výberové kritériá kvality, ktoré výrobcovia hodiniek vyzadujú od svojich autorizovaných opravovní... Okrem toho podla niektorých výrobcov hodiniek az 30 % opráv uskutocnených v ich zárucných a pozárucných servisných centrách sa týka skôd spôsobených nedostatocnou alebo nesprávnou opravou uskutocnenou hodinármi bez primeraných vedomostí a skúseností. (22) Je tiez potrebné uviest, ze dalsia osobitná vlastnost dotknutého výrobku spocíva v tom, ze náklady zákazníka na zárucné a pozárucné sluzby pocas celej zivotnosti luxusných alebo prestíznych hodiniek sú minimálne v porovnaní s pôvodnou cenou za samotné hodinky a ze zákazník uvedené náklady povazuje za relatívne malý komponent ceny celkového 'balíka`." 112 Po prvé je potrebné pripomenút (pozri bod 108 vyssie), ze ak sú urcité hospodárske subjekty specializované a sú aktívne iba na trhu napojenom na primárny trh alebo na trhu zárucného a pozárucného servisu, predstavuje to závazný nepriamy dôkaz existencie osobitného trhu. 113 Zalobkyna pritom v priebehu správneho konania uviedla, ze skutocnost, ze nezávislí hodinári predstavujúci samostatnú profesiu nie sú aktívni na trhu hodiniek, ale len na trhu ich opravy a údrzby, sama osebe poukazuje na existenciu oddeleného trhu týchto sluzieb. Komisia túto závaznú skutocnost, na ktorú poukázala zalobkyna, nezohladnila. 114 Po druhé treba poukázat na to, ze napriek velmi specifickým okolnostiam prejednávanej veci - ide na jednej strane o trh výrobkov a na druhej strane o trh zárucného a pozárucného servisu - Komisia nemôze nezohladnit judikatúru o definícii relevantného trhu, ak sa rozhodne posudzovat trh zárucného a pozárucného servisu spolocne s primárnym trhom, prípadne ako jeden relevantný trh. 115 S výnimkou skutocnosti, ze náklady na zárucné a pozárucné sluzby sú v porovnaní s pôvodnou cenou luxusných alebo prestíznych hodiniek minimálne, sa ziadna úvaha Komisie v bodoch 19 az 22 napadnutého rozhodnutia nevztahovala na faktory uvedené v judikatúre citovanej v bode 67 vyssie ani na faktory uvedené v oznámení o definícii relevantného trhu (pozri body 68 az 70 vyssie). 116 Okrem toho treba poukázat na to, ze Komisia nevypracovala analýzu, ktorú v súvislosti s trhom alebo trhmi náhradných dielov povazovala za najrelevantnejsiu, cize mutatis mutandis analýzu, z ktorej by vyplývalo ci sa spotrebitelia môzu vyhnút zvýseniu ceny opravy a údrzby, ak sa rozhodnú zvolit si primárne výrobky iných výrobcov. 117 Po tretie je potrebné pripomenút, ze podla clánku 22 napadnutého rozhodnutia sú náklady zákazníka na zárucné alebo pozárucné sluzby v porovnaní s pôvodnou cenou za samotné hodinky minimálne a podla poznámky pod ciarou 27 napadnutého rozhodnutia "spotrebitel nepovazuje náklady na zárucné a pozárucné sluzby za kritérium pri výbere hodiniek". 118 Vzhladom na tieto skutocnosti a na nezohladnenie kritérií vyplývajúcich z judikatúry a oznámenia o definícii relevantného trhu (citovaných v bodoch 67 az 70 vyssie) v napadnutom rozhodnutí Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia nepreukázala ani to, ze mierne zvýsenie cien na trhu sluzieb by malo za následok presun dopytu na trhu luxusných a prestíznych hodiniek, a preto by takéto zvýsenie neprinieslo zisk, ani to, ze cena sluzieb má vplyv na hospodársku sútaz primárnych výrobkov. 119 Z toho vyplýva, ze Komisia nemohla na základe úvah, ktoré uviedla v bodoch 19 az 22 napadnutého rozhodnutia, dospiet k záveru, ze trh opravy a údrzby hodiniek nepredstavuje oddelený relevantný trh, ale naopak, má byt posudzovaný spolocne s trhom luxusných alebo prestíznych hodiniek. V tejto súvislosti sa teda Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 120 Kedze konstatovania Komisie, podla ktorých trh opravy a údrzby hodiniek a trh alebo trhy náhradných dielov nepredstavujú relevantné trhy, ktoré majú byt preskúmané osobitne, sú poznacené zjavne nesprávnym posúdením, je potrebné preskúmat, ci mohla Komisia aj napriek tomuto nedostatku oprávnene dospiet k záveru, ze neexistuje dostatocný záujem Spolocenstva na pokracovaní vysetrovania. 121 Z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze malá pravdepodobnost existencie porusenia clánkov 81 ES a 82 ES patrí medzi hlavné dôvody záveru Komisie o neexistencii uvedeného záujmu. Preto je potrebné preskúmat, ci nesprávna definícia relevantného trhu mohla mat vplyv na konstatovania Komisie o pravdepodobnosti existencie porusení pravidiel Spolocenstva o hospodárskej sútazi. 3. O porusení clánku 81 ES Tvrdenia úcastníkov konania 122 Zalobkyna tvrdí, ze výrobcovia svajciarskych hodiniek sa skutocne dohodli na vylúcení nezávislých opravárov hodiniek z trhu Spolocenstva zameraného na údrzbu a opravu hodiniek a porusili tak clánok 81 ES. Okrem toho sa domnieva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze postup spocívajúci v odmietnutí dodávania náhradných dielov nezávislým opravárom predstavuje selektívnu distribúciu, na ktorú sa vztahuje bloková výnimka upravená v nariadení c. 2790/1999. 123 Pokial ide o body 27 a 28 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia tvrdí, ze nenasla nijaký dôkaz o existencii zosúladeného postupu, zalobkyna tvrdí, ze existenciu takého postupu za normálnych okolností nedokazujú priame, ale nepriame dôkazy. V prejednávanej veci pritom zalobkyna pocas správneho konania v tejto súvislosti predlozila viacero nepriamych dôkazov. Uviedla, po prvé, ze väcsina výrobcov svajciarskych hodiniek prerusila pocas dotknutého obdobia dodávanie náhradných dielov, po druhé, ze takmer vsetci výrobcovia, proti ktorým staznost smerovala, patrili do dobre organizovaných "skupín" výrobcov, a po tretie, ze sa ako clenovia Fédération horlogčre suisse (FHS) (Svajciarske zdruzenie hodinárov) pravidelne stretávali s cielom diskutovat o otázkach stratégie. Komisia tieto skutocnosti nevzala do úvahy a obmedzila sa na spochybnenie trvania obdobia skutocného odmietnutia výrobcov svajciarskych hodiniek pokracovat v dodávaní náhradných dielov (napadnuté rozhodnutie, bod 16). Aj toto spochybnenie vsak bolo nedôvodné, kedze zalobkyna jej predlozila dokument poukazujúci na koncentráciu sporných odmietnutí v case v danom clenskom státe. 124 Podla zalobkyne Komisia v kazdom prípade dospela k nesprávnemu záveru, ze na dotknutý postup sa môze vztahovat výnimka z uplatnovania clánku 81 ods. 1 ES, pretoze podmienky uvedené v clánku 81 ods. 3 ES, ako ich spresnuje nariadenie c. 2790/1999, neboli splnené. 125 Komisia tvrdí, ako vysvetlila v bodoch 27 a 28 napadnutého rozhodnutia, ze v priebehu vysetrovania nenasla nijaký dôkaz poukazujúci na existenciu zosúladeného postupu alebo dohody výrobcov luxusných alebo prestíznych hodiniek. Zalobkyna jej nepredlozila nijakú dôveryhodnú informáciu, z ktorej by pri konstatovaní porusenia clánku 81 ES mohla vychádzat. Naopak, ukázalo sa, ze primárny trh hodiniek je velmi konkurencný, co zalobkyna nespochybnila. 126 Pokial ide o dokument, ktorý predlozila zalobkyna a ktorý sa týka koncentrácie odmietnutí v case, Komisia zdôraznuje, ze ho vypracovala samotná zalobkyna bez toho, aby spresnila svoj zdroj, a ze sa týka len jedného clenského státu. Z toho vyplýva, ze tento dokument má len malú dôkaznú hodnotu. V kazdom prípade poukazuje na postupné odmietanie poskytovat náhradné diely, ku ktorému dochádzalo od roku 1985 do roku 2008 a ktoré odrázalo prirodzený vývoj trhu. 127 Komisia tvrdí, ze systém selektívnej distribúcie, ktorý zaviedli výrobcovia svajciarskych hodiniek, je v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 2790/1999 a neexistuje nijaký dôkaz potvrdzujúci existenciu postupov, ktoré by boli v rozpore s clánkom 4 písm. a) uvedeného nariadenia. Skutocnost, ze výrobcovia svajciarskych hodiniek zmenili svoj postup a zvolili si systém selektívnej distribúcie zalozený na kritériách kvality, vyplýva len z dynamiky trhu a zodpovedá nárokom spotrebitelov, ako aj cielu výrobcov zabezpecit sluzby najlepsej kvality. 128 Vedlajsí úcastník konania uvádza, ze tvrdenie zalobkyne o koncentrácii odmietnutí v case, ktoré sa vztahuje na obdobie "priblizne dvoch rokov" pred podaním staznosti, je vecne nesprávne. 129 Vedlajsí úcastník konania sa okrem toho opiera o konstatovanie Komisie, ze kvalita zárucných a pozárucných sluzieb poskytovaných nezávislými opravármi hodiniek bola predmetom väcsieho poctu stazností ako kvalita opráv uskutocnených autorizovanými opravármi alebo samotným výrobcom. Posúdenie Vseobecným súdom 130 V prvom rade, pokial ide o výhradu zalobkyne týkajúcu sa existencie kartelu medzi výrobcami svajciarskych hodiniek, je potrebné uviest, ze sa jej nepodarilo preukázat, ze konstatovanie Komisie uvedené v bode 28 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz vzbudzujúci podozrenie o existencii kartelu alebo zosúladeného postupu zameraného na odstránenie nezávislých hodinárov z trhu opravy a údrzby luxusných alebo prestíznych hodiniek, je poznacené nezákonnostou. 131 Osobitne je potrebné uviest, ze dokument s názvom "Postupné odmietanie" poukazuje na to, ze v roku 1985 odmietli poskytnút náhradné diely len 3 znacky, v roku 1990 sa tento pocet zvýsil na 5, v roku 1995 na 15, v roku 2000 na 35, v roku 2005 na 38 a napokon v roku 2008 na 50. 132 Je preto nutné konstatovat, ze dokonca aj tento dokument vypracovaný zalobkynou skôr potvrdzuje stanovisko Komisie, podla ktorého postupné odmietanie nebolo výsledkom kartelu, ale po sebe nasledujúcich nezávislých obchodných rozhodnutí prijatých výrobcami svajciarskych hodiniek. 133 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze selektívna distribúcia náhradných dielov - z ktorej vyplýva odmietnutie poskytnút uvedené náhradné diely nezávislým hodinárom a zákaz uplatnujúci sa na podniky s úcastou na tomto systéme poskytnút uvedené diely hospodárskym subjektom, ktoré do systému nepatria - je postup v rozpore s clánkom 81 ES a nemôze sa nan vztahovat bloková výnimka priznaná nariadením c. 2790/1999. 134 Treba pripomenút, ze clánok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje: "Podla clánku 81 ods. 3 [ES] a s výhradou ustanovení tohto nariadenia sa týmto vyhlasuje, ze clánok 81 ods. 1 [ES] sa nevztahuje na dohody alebo zosúladené postupy medzi dvoma alebo viacerými podnikatelmi, z ktorých kazdý podniká, na úcely tejto dohody, na inej úrovni výrobného alebo distribucného retazca, vo vztahu k podmienkam, za ktorých strany môzu kupovat, predávat, alebo opätovne predávat urcité tovary alebo sluzby ('vertikálne dohody`). Táto výnimka platí v takom rozsahu, ze takéto dohody obsahujú obmedzenia sútaze spadajúce pod pôsobnost clánku 81 ods. 1 [ES] ('vertikálne obmedzenia`)." 135 V zmysle clánku 3 rovnakého nariadenia "... platí výnimka stanovená v clánku 2 za podmienky, ze podiel na trhu dodávatela nepresiahne 30 % relevantného trhu, na ktorom predáva zmluvné tovary alebo sluzby". 136 Okrem toho clánok 94 pokynov pre pouzívanie vertikálnych obmedzení (Ú. v. ES C 291, 2000, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 390) stanovuje: "Pokial dodávatel vyrába originálne zariadenie a náhradné súciastky pre toto zariadenie, dodávatel je casto jediným, prípadne hlavným dodávatelom pre naväzujúci trh s náhradnými súciastkami a opráv... Relevantný trh pre uplatnenie nariadenia [c. 2790/1999] môze byt trh s originálnym zariadením vrátane náhradných súciastok alebo samostatný trh s originálnym zariadením a samostatný naväzujúci trh, v závislosti od okolností jednotlivých prípadov, takých ako sú úcinky príslusných obmedzení, zivotnost zariadenia a dôlezitost nákladov na opravu." 137 V prejednávanej veci Komisia v tejto súvislosti dospela v bode 33 napadnutého rozhodnutia k tomuto záveru: "... Ako bolo uvedené vyssie, analýza vykonaná Komisiou na úcely tohto konania viedla k záveru, ze trh náhradných dielov v rámci zárucného a pozárucného servisu sa nemá povazovat za trh, ktorý je vo vztahu k primárnemu trhu samostatný. Je preto potrebné posúdit silu daného výrobcu hodiniek na trhu vo vseobecnosti a osobitne zohladnit jeho postavenie a silu na primárnom trhu. Vzhladom na to, ze ziaden z výrobcov hodiniek, proti ktorým smerovala staznost, zrejme nemá dominantné postavenie na primárnom trhu a trhový podiel ziadneho z nich nepresahuje 30 %, sa preto zdá, ze sa na nich môze vztahovat nariadenie o blokovej výnimke." 138 Je potrebné pripomenút, ze nemozno vylúcit, ze v prípade neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia uvedeného v bode 107 vyssie by Komisia dospela k záveru o existencii oddelených relevantných trhov pozostávajúcich z náhradných dielov pre jednotlivé znacky podla ich nahraditelnosti. 139 Napadnuté rozhodnutie vsak neobsahuje nijaké konstatovanie v tom zmysle, ze trhový podiel výrobcov svajciarskych hodiniek je nizsí ako 30 % aj na trhoch náhradných dielov pre jednotlivé znacky. 140 Za týchto okolností nemozno vylúcit, ze Komisia by v prípade neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia uvedeného v bode 107 vyssie a v prípade, ze by do napadnutého rozhodnutia zahrnula svoje konstatovanie z predbezného stanoviska, podla ktorého sú výrobcovia luxusných alebo prestíznych hodiniek jedinými dodávatelmi specifickej skály náhradných dielov pre svoje vlastné znacky hodiniek, dospela k záveru o neuplatnitelnosti výnimky priznanej nariadením c. 2790/1999 s ohladom na ustanovenie v clánku 3 tohto nariadenia. 141 Okrem toho treba zdôraznit, ze v bode 43 napadnutého rozhodnutia nazvanom "Záver" a týkajúcom sa malej pravdepodobnosti, ze systémy selektívnej distribúcie porusujú clánok 81 ES, Komisia okrem uplatnenia blokovej výnimky v zmysle nariadenia c. 2790/1999 neuvádza nijakú dalsiu skutocnost. Vseobecný súd sa preto domnieva, ze táto skutocnost mala v tejto súvislosti rozhodujúci význam. 142 Je preto potrebné dospiet k záveru, ze zjavne nesprávne posúdenie uvedené v bode 107 vyssie poznacilo aj záver Komisie o malej pravdepodobnosti existencie porusenia clánku 81 ES. 4. O porusení clánku 82 ES Tvrdenia úcastníkov konania 143 Zalobkyna v súvislosti s konstatovaniami Komisie uvedenými v bodoch 39 az 42 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze táto institúcia v predbeznom stanovisku uznala existenciu dominantného postavenia alebo monopolu kazdého výrobcu svajciarskych hodiniek, pokial ide o náhradné diely pre ich vlastné znacky hodiniek. Títo výrobcovia sa tým, ze odmietli dodávat svoje náhradné diely, dopustili zneuzitia. 144 Zalobkyna uvádza, ze skutocnost, ze trh svajciarskych hodiniek je podla Komisie velmi konkurencný, nemá nijaký vplyv na podmienky hospodárskej sútaze na trhu údrzby a opravy, ktorý mal byt v prejednávanej veci posudzovaný ako oddelený relevantný trh. Tvrdí, ze tento trh uz nie je konkurencný, az na istý stupen zostávajúcej hospodárskej sútaze medzi nezávislými opravármi hodiniek a výrobcami svajciarskych hodiniek. Postup výrobcov svajciarskych hodiniek spocívajúci v odmietnutí dalsieho dodávania náhradných dielov je zameraný na odstránenie aj tejto zostávajúcej hospodárskej sútaze. 145 Komisia zdôraznuje, ze podla jej analýzy je primárnym trhom trh hodiniek, od ktorého v celom rozsahu závisí trh náhradných dielov do hodiniek v rámci zárucného a pozárucného servisu. Trh hodiniek sa ukázal dostatocne konkurencný a nijaká skutocnost nepoukazuje na existenciu kolektívneho dominantného postavenia výrobcov svajciarskych hodiniek, a uz vôbec nie na zneuzitie tohto postavenia. 146 Vedlajsí úcastník konania tvrdí, ze na primárnom trhu nemá dominantné postavenie. Okrem toho podmienky potrebné na vytvorenie kolektívneho dominantného postavenia ani neexistujú. Posúdenie Vseobecným súdom 147 V bode 41 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "Pokial ide o trhy zárucného a pozárucného servisu, bolo uz preukázané, ze je málo pravdepodobné, ze tvoria trh, ktorý má byt posudzovaný osobitne, a preto sa otázka dominantného postavenia na nich nemá posudzovat oddelene od primárneho trhu." 148 V bode 44 napadnutého rozhodnutia nazvanom "Záver" Komisia tvrdí: "Analýza viedla k prima facie záveru, ze trhy zárucného a pozárucného servisu nie sú v prejednávanej veci samostatnými trhmi, a preto zrejme na týchto skúmaných trhoch neexistuje ani kolektívne, ani individuálne dominantné postavenie. V prípade neexistencie takého postavenia nemá otázka existencie zneuzívania nijaké opodstatnenie." 149 Ako uz bolo uvedené v bode 109 vyssie, nemozno vylúcit, ze v prípade neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia uvedeného v bode 107 vyssie by Komisia dospela k záveru o existencii oddelených relevantných trhov tvorených náhradnými dielmi pre jednotlivé znacky podla ich nahraditelnosti. 150 Je potrebné poukázat na to, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu týkajúcu sa postavenia výrobcov svajciarskych hodiniek na trhoch náhradných dielov pre ich vlastné znacky. V napadnutom rozhodnutí sa teda Komisia nevzdialila od svojho konstatovania v predbeznom stanovisku, podla ktorého sú výrobcovia luxusných alebo prestíznych hodiniek jedinými dodávatelmi specifickej skály náhradných dielov pre svoje vlastné znacky hodiniek, ani nezaujala stanovisko k tvrdeniu zalobkyne, ze výrobcovia svajciarskych hodiniek sa nachádzajú na trhoch náhradných dielov pre ich vlastné znacky v dominantnom postavení. 151 Preto nemozno vylúcit, ze ak by Komisia dospela k záveru o existencii oddelených relevantných trhov pozostávajúcich z náhradných dielov pre jednotlivé znacky, a teda by preskúmala postavenie výrobcov svajciarskych hodiniek na týchto trhoch, zopakovala by svoje konstatovanie uvedené v predbeznom stanovisku, podla ktorého sú výrobcovia luxusných alebo prestíznych hodiniek jedinými dodávatelmi specifickej skály náhradných dielov pre svoje vlastné znacky hodiniek. Nemozno teda vylúcit, ze by na tomto základe dospela k záveru, ze uvedení výrobcovia sa nachádzajú v dominantnom alebo dokonca monopolnom postavení, aspon pokial ide o niektoré skály ich náhradných dielov, ktoré prestavujú relevantné trhy. 152 Kedze Komisia pri formulovaní záveru o malej pravdepodobnosti porusení clánku 82 ES vychádzala z neexistencie dominantného postavenia výrobcov svajciarskych hodiniek, zjavne nesprávne posúdenie v kontexte definície relevantného trhu poznacuje aj tento záver. 5. O posúdení dostatocného záujmu Spolocenstva na pokracovaní vysetrovania Tvrdenia úcastníkov konania 153 Zalobkyna sa domnieva, ze tvrdenia Komisie v bode 9 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa obmedzeného vplyvu údajných porusení na fungovanie spolocného trhu, komplexného charakteru pozadovaného vysetrovania a obmedzenej pravdepodobnosti získania dôkazov o poruseniach sú nesprávne a prinajmensom nemajú oporu v nijakom dôkaze alebo tvrdení. Vzhladom na perspektívu zániku remeselnej cinnosti v Únii je podla nej nesprávne najmä tvrdenie o obmedzenom vplyve údajných porusení. 154 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze hoci Komisia v bode 14 napadnutého rozhodnutia uznala, ze "nie je presvedcená, ze trh luxusných alebo prestíznych hodiniek je v tomto prípade (primárnym) relevantným trhom", napriek tomu z tejto definície vychádzala pri svojom posúdení. Podobne, ak Komisia nedefinovala relevantný trh, nemohla bez toho, aby sa dopustila logickej chyby, dospiet k záveru, ze "neexistuje nijaká skutocnost, ktorá by poukazovala na to, ze fungovanie tohto trhu by bolo narusené". 155 Komisia nezohladnila ani skutocnost, ze údajné protisútazné konanie sa týka vsetkých clenských státov, takze práve Komisia môze najlepsie prijat opatrenia na opätovné vytvorenie zdravej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Zalobkyna odkazuje na judikatúru týkajúcu sa otázky, ci Komisia tým, ze stazovatelovi odporúcala obrátit sa na vnútrostátne orgány, zohladnila rozsah ochrany, ktoré tieto orgány môzu poskytnút. V prejednávanej veci totiz rozhodnutie jediného vnútrostátneho orgánu alebo súdu nemôze vyriesit problémy s fungovaním hospodárskej sútaze, a to najmä z dôvodu, ze vo vsetkých clenských státoch nie sú zastúpené vsetky znacky svajciarskych hodiniek. 156 Komisia odkazuje na rozsudok Ufex a i./Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie (bod 79). Uvádza, ze dostatocný záujem Spolocenstva na pokracovaní vysetrovania musí byt posúdený podla kritéria zvázenia jednotlivých aspektov. Podla tohto kritéria je Komisia oprávnená dospiet k záveru, ze zo staznosti nevyplýva dostatocný záujem Spolocenstva na pokracovaní vysetrovania, ktorého je základom, a to pri zohladnení jednej skutocnosti alebo kombinácie rôznych skutocností. Kedze hodnotenie záujmu Spolocenstva uvedeného v staznosti závisí od okolností kazdej veci, nie je potrebné ani obmedzit pocet kritérií posúdenia, z ktorých môze Komisia vychádzat, ani jej naopak ulozit, aby vychádzala výlucne z urcitých kritérií. Posúdenie Vseobecným súdom 157 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial sa Komisia rozhodne priznat rôzne stupne dôlezitosti staznostiam, ktoré jej boli predlozené, môze stanovit poradie, v ktorom ich bude skúmat, a ako kritérium prednosti môze uplatnit záujem Spolocenstva, ktorý z danej veci vyplýva (rozsudok Tremblay a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 60; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, T-24/90, Zb. s. II-2223, body 83 az 85). 158 Komisia musí na úcely posúdenia záujmu Spolocenstva na pokracovaní preskúmania veci zohladnit okolnosti prejednávaného prípadu a predovsetkým skutkové a právne okolnosti uvedené v staznosti, ktorá jej bola predlozená. Komisii predovsetkým prinálezí zvázit význam namietaného porusenia pre fungovanie spolocného trhu, pravdepodobnost moznosti zistit jeho existenciu a rozsah potrebných vysetrovacích opatrení, aby si za co najlepsích podmienok splnila poslanie dohliadat na dodrziavanie clánkov 81 ES a 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Automec/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, bod 86; Tremblay a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 62, a Sodima/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 46). 159 V tejto súvislosti musí Vseobecný súd najmä overit, ci z rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zvázila význam namietaného porusenia pre fungovanie spolocného trhu, pravdepodobnost moznosti zistit jeho existenciu a rozsah potrebných vysetrovacích opatrení, aby si za co najlepsích podmienok splnila poslanie dohliadat na dodrziavanie clánkov 81 ES a 82 ES (pozri rozsudok Sodima/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 160 Okrem toho je potrebné pripomenút judikatúru citovanú v bode 65 vyssie, podla ktorej súd Únie nesmie pri preskúmaní výkonu diskrecnej právomoci Komisie pri spracovaní stazností nahradit posúdenie záujmu Spolocenstva Komisiou svojím vlastným posúdením, ale má preverit, ci sporné rozhodnutie nespocíva na nesprávnom zistení skutkového stavu a ci nie je poznacené nesprávnym právny posúdením ani zjavne nesprávnym posúdením, alebo ci nedoslo k zneuzitiu právomoci. 161 Napokon je tiez potrebné pripomenút, ze zjavne nesprávne posúdenie nemôze stacit na zrusenie sporného rozhodnutia, ak za konkrétnych okolností prejednávanej veci nemohlo mat rozhodujúci vplyv na výsledok (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, UFEX a i./Komisia, T-60/05, Zb. s. II-3397, bod 77; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T-126/99, Zb. s. II-2427, body 48 a 49). Aby si Komisia splnila povinnost odôvodnenia, stací, aby uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v systéme rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. septembra 2009, Taliansko/Komisia, T-211/05, Zb. s. II-2777, bod 68 a tam citovanú judikatúru). 162 Preto treba preskúmat význam úvah, ktoré sú v systéme napadnutého rozhodnutia poznacené nedostatkom odôvodnenia (pozri bod 49 vyssie), nezohladnením vsetkých relevantných okolností, napriek povinnosti Komisie pozorne preskúmat vsetky skutkové a právne okolnosti, o ktorých ju upovedomila stazovatelka (pozri bod 33 vyssie), a zjavne nesprávnym posúdením (pozri body 107 a 119 vyssie), s cielom urcit, ci tieto pochybenia mohli ovplyvnit to, ako Komisie zvázila význam namietaného porusenia pre fungovanie spolocného trhu, pravdepodobnost moznosti zistit jeho existenciu a rozsah potrebných vysetrovacích opatrení. 163 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze konstatovanie Komisie o neexistencii dostatocného záujmu Spolocenstva na pokracovaní preskúmania spocíva na styroch základných okolnostiach. Po prvé staznost sa týka len trhu alebo casti trhu obmedzenej velkosti, a preto je obmedzený aj jeho hospodársky význam. Po druhé Komisia nemôze na základe informácií, ktoré má k dispozícii, dospiet k záveru o existencii kartelu alebo zosúladeného postupu, a je nepravdepodobné, ze na systémy selektívnej distribúcie zavedené výrobcami svajciarskych hodiniek sa nevztahuje bloková výnimka vyplývajúca z nariadenia c. 2790/1999. Po tretie, kedze dva trhy zárucného a pozárucného servisu nie sú samostatnými trhmi, zrejme neexistuje nijaké dominantné postavenie, takze otázka existencie zneuzívania nemá opodstatnenie. Po stvrté vzhladom na posúdenie uvádzaných porusení Komisiou existuje dokonca aj v prípade pridelenia dalsích financných prostriedkov na preskúmanie staznosti len malá pravdepodobnost zistenia porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Aj v prípade, ze by takéto porusenia mohli byt zistené, môzu sa nimi zaoberat vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz a súdy (pozri body 8 az 11 vyssie). 164 Po prvé sa Vseobecný súd domnieva, ze úvaha, ze staznost sa týka len trhu alebo casti trhu obmedzenej velkosti, a preto je obmedzený aj jeho hospodársky význam, mala v case, ked Komisia zvazovala faktory, ktoré bolo potrebné zohladnit pri zistovaní existencie dostatocného záujmu Spolocenstva na pokracovaní vysetrovania, významnú úlohu. Táto úvaha je pritom poznacená nedostatocným odôvodnením a porusením povinnosti vziat do úvahy vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti a pozorne preskúmat vsetky takéto okolnosti, o ktorých ju upovedomila zalobkyna (pozri bod 49 vyssie). 165 Po druhé je potrebné pripomenút, ze zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa Komisia dopustila pri definícii relevantného trhu, poznacuje aj jej závery o malej pravdepodobnosti porusení clánkov 81 ES a 82 ES. 166 Úvaha Komisie v bode 14 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej "nie je presvedcená, ze trh luxusných alebo prestíznych hodiniek je v tomto prípade (primárnym) relevantným trhom" a podla ktorej v kazdom prípade nie je potrebné relevantný trh presne vymedzit, kedze "neexistuje nijaká skutocnost, ktorá by poukazovala na to, ze fungovanie tohto trhu by bolo narusené", tieto pochybenia nemôze zmiernit. 167 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia v bode 33 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 137 vyssie) uviedla: "Analýza vykonaná... [na úcely tohto konania] viedla k záveru, ze trh náhradných dielov v rámci zárucného a pozárucného servisu sa nemá povazovat za trh, ktorý je vo vztahu k primárnemu trhu samostatný. Je preto potrebné posúdit silu daného výrobcu hodiniek na trhu vo vseobecnosti a osobitne zohladnit jeho postavenie a silu na primárnom trhu. Vzhladom na to, ze ziaden z výrobcov hodiniek, proti ktorým smerovala staznost, zrejme nemá dominantné postavenie na primárnom trhu a trhový podiel ziadneho z nich nepresahuje 30 %, sa preto zdá, ze sa na nich môze vztahovat nariadenie o blokovej výnimke." 168 Rovnako treba pripomenút, ze v bode 44 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 148 vyssie) Komisia uviedla: "Analýza viedla k prima facie záveru, ze trhy zárucného a pozárucného servisu nie sú v prejednávanej veci samostatnými trhmi, a preto zrejme na týchto skúmaných trhoch neexistuje... dominantné postavenie. V prípade neexistencie takého postavenia nemá otázka existencie zneuzívania nijaké opodstatnenie." 169 Z napadnutého rozhodnutia teda jasne vyplýva, ze Komisia sa pri formulovaní svojho záveru o malej pravdepodobnosti existencie porusení clánkov 81 ES a 82 ES opierala o prima facie definíciu trhu a o tento záver sa zas opierala pri formulovaní svojho konstatovania o neexistencii skutocností, ktoré by poukazovali na narusenia fungovania relevantného trhu. Komisia teda nemôze úcinne tvrdit, ze vzhladom na neexistenciu skutocností, ktoré by poukazovali na narusenie fungovania trhu, nebolo potrebné definovat relevantný trh, pretoze jej konstatovanie o neexistencii týchto narusení sa zakladá práve na definícii relevantného trhu, ktorú predsa len formulovala. 170 Pochybenia, ktorých sa Komisia dopustila pri definovaní relevantného trhu, nemozno napravit jej tvrdením uvedeným v bode 18 napadnutého rozhodnutia, ze "aj za predpokladu, ze by bolo potrebné tieto trhy posudzovat ako oddelené relevantné trhy, skutocnost, ze primárny trh je zrejme konkurencný, poukazuje na to, ze existencia prípadných protisútazných úcinkov jej velmi nepravdepodobná[;] najmä zvýsenia cien na trhoch zárucného a pozárucného servisu zvycajne neprinásajú zisk z dôvodu ich vplyvu na predaj na primárnom trhu, okrem prípadu, ze na primárnom trhu dôjde k znízeniu ceny s cielom kompenzovat vyssie ceny na trhu zárucného a pozárucného servisu". 171 Komisia totiz svoje tvrdenie, podla ktorého "zvýsenia cien na trhoch zárucného a pozárucného servisu zvycajne neprinásajú zisk z dôvodu ich vplyvu na predaj na primárnom trhu", nepodporila nijakou analýzou ani dôkazom. Naopak, v napadnutom rozhodnutí uvádza skutocnost, ktorá uvedené tvrdenie spochybnuje, a to, ze "spotrebitel nepovazuje náklady na zárucné a pozárucné sluzby za kritérium pri výbere hodiniek". Pravdepodobným dôsledkom tejto skutocnosti je, ze zvýsenie ceny uvedených sluzieb alebo ceny náhradných dielov zahrnutej v cene týchto sluzieb nemá vplyv na dopyt po hodinkách znacky, ktorá zvysuje ceny na trhoch zárucného a pozárucného servisu (pozri bod 106 vyssie). 172 Po tretie, kedze podstatná cast úvah, z ktorých Komisia pri závere o neexistencii dostatocného záujmu Spolocenstva na pokracovaní vysetrovania vychádzala, je poznacená nedostatocným odôvodnením, nezohladnením relevantnej okolnosti uvedenej v staznosti a zjavne nesprávnym posúdením, treba preskúmat, ci jediný zostávajúci platný dôvod, podla ktorého majú vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz a súdy dobrú pozíciu na to, aby prípadné porusenia clánkov 81 ES a 82 ES vysetrili a prejednali, môze sám osebe odôvodnit záver Komisie týkajúci sa neexistencie dostatocného záujmu Spolocenstva. 173 V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné pripomenút, ze pokial cítit úcinky porusení namietaných v staznosti v podstate len na území jedného clenského státu a pokial súdy a príslusné správne orgány tohto clenského státu zacali konat o sporoch týkajúcich sa týchto porusení, Komisia má právo zamietnut staznost z dôvodu neexistencie dostatocného záujmu Spolocenstva, avsak pod podmienkou, ze práva stazovatela mozno dostatocným spôsobom ochránit prostredníctvom vnútrostátnych súdov, co predovsetkým predpokladá, ze tieto súdy sú schopné zhromazdit skutkové okolnosti s cielom zistit, ci dotknutý postup predstavuje porusenie uz citovaných ustanovení Zmluvy (rozsudok Súdu prvého stupna z 3.júla 2007, Au lys de France/Komisia, T-458/04, Zb. s. II-71, uverejnenie abstraktu, bod 83; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna Automec/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, body 89 az 96). 174 Rovnako je potrebné poukázat na to, ze predchádzajúce rozsudky, v ktorých uz Vseobecný súd mal prílezitost rozhodovat o dôvode Komisie týkajúcom sa moznosti stazovatelov bránit svoje práva pred vnútrostátnymi orgánmi alebo súdmi, sa týkali situácií, v ktorých bol rozsah postupov namietaných uvedenými stazovatelmi v zásade obmedzený na územie jedného clenského státu a tieto orgány alebo súdy uz zacali konat (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1995, BEMIM/Komisia, T-114/92, Zb. s. II-147, body 76 a 77; Tremblay a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 73 a 74; AEPI/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 46, a UFEX a i./Komisia, uz citovaný v bode 161 vyssie, bod 157). 175 Komisia vsak v prejednávanej veci napriek svojmu tvrdeniu, ze medzi jednotlivými clenskými státmi existujú mierne rozdiely, pokial ide rozsah postupu namietaného zalobkynou, pripustila, ze uvedený postup sa týka územia prinajmensom piatich clenských státov, a nepotvrdila, ani nevyvrátila skutocnost, ze je prítomný na celom území Únie. 176 V prejednávanej veci teda aj za predpokladu, ze by príslusné vnútrostátne orgány a súdy mali dobrú pozíciu na zaoberanie sa prípadnými poruseniami, ktoré sú predmetom staznosti, ako uviedla Komisia v bode 8 napadnutého rozhodnutia, táto okolnost sama osebe nestací na to, aby mohla poskytnút oporu záveru Komisie o neexistencii dostatocného záujmu Spolocenstva. Kritizovaný postup sa totiz vyskytuje prinajmensom v piatich clenských státoch, dokonca mozno vo vsetkých clenských státoch, a je potrebné ho pripísat podnikom, ktoré majú sídlo a miesto výroby mimo Únie, co poukazuje na to, ze zaloba na úrovni Únie môze byt úcinnejsia ako mnozstvo zalôb na vnútrostátnej úrovni. 177 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze pochybenia spôsobené Komisiou mohli ovplyvnit jej posúdenie existencie dostatocného záujmu Spolocenstva na pokracovaní preskúmania staznosti. 178 Napadnuté rozhodnutie preto musí byt zrusené bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné zalobné dôvody a tvrdenia zalobkyne alebo jej ziadost, aby bola zo spisu odstránená cast odpovede Komisie na písomné otázky Vseobecného súdu. O trovách 179 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ak viacero úcastníkov konania nemá vo veci úspech, Vseobecný súd rozhodne o rozdelení trov konania. 180 Kedze Komisia a vedlajsí úcastník konania nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat vedlajsieho úcastníka konania, aby znásal svoje vlastné trovy konania a nahradil trovy konania, ktoré z dôvodu jeho vstupu do konania vynalozila zalobkyna, a zaviazat Komisiu, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila zvysok trov konania zalobkyne v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2008) 3600 z 10. júla 2008 vo veci COMP/E-1/39097 sa zrusuje. 2. Richemont International SA znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania, ktoré z dôvodu jeho vstupu do konania vynalozila Confédération européenne des associations d'horlogers-réparateurs (CEAHR). 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit zvysok trov CEAHR. Czúcz Labucka O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. decembra 2010. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O velkosti trhu, na ktorý sa vztahuje staznost, a jeho hospodárskom význame Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O definícii relevantného trhu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom nahradení výrazu "hodinky, ktoré sa oplatí opravit" výrazom "luxusné alebo prestízne hodinky" O druhej výhrade zalozenej na skutocnosti, ze Komisia neposúdila oddelene trh opravy a údrzby hodiniek a trh náhradných dielov - O preskúmaní trhu náhradných dielov - O preskúmaní trhu opravy a údrzby 3. O porusení clánku 81 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 4. O porusení clánku 82 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 5. O posúdení dostatocného záujmu Spolocenstva na pokracovaní vysetrovania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3WeF2d/L95699-3084TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX3WeF2d/L95699-3084TMP.html#Footref*