[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-406/08, Industries chimiques du fluor (ICF), so sídlom v Tunise (Tunisko), v zastúpení: pôvodne M. van der Woude a T. Hennen, neskôr P. Wytinck a D. Gillet, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier, K. Mojzesowicz a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3043 z 25. júna 2008 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/39.180 - Fluorid hlinitý), týkajúceho sa kartelu na svetovom trhu s fluoridom hlinitým o urcení cien a rozdelení trhov na celosvetovej úrovni, ako aj subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi (spravodajca), sudcovia I. Labucka a S. Frimodt Nielsen, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu I - Skutkové okolnosti 1. Rozhodnutie Komisie K(2008) 3043 z 25. júna 2008 v konaní podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/39.180 - Fluorid hlinitý) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") sa týka kartelu na svetovom trhu s fluridom hlinitým o urcení cien a rozdelení trhov na celosvetovej úrovni, na ktorom sa aktívne zúcastnila zalobkyna Industries chimiques du fluor (ICF). 2. Zalobkyna je akciová spolocnost zalozená podla tuniského práva, ktorá je kótovaná na Tuniskej burze a pôsobí v oblasti výroby a predaja fluoridu hlinitého (odôvodnenie 23 napadnutého rozhodnutia). 3. Boliden Odda A/S (dalej len "Boliden") je podnik zalozený podla nórskeho práva, ktorý pôsobí v oblasti výroby a predaja zinku a fluoridu hlinitého (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). Dna 23. marca 2005 Boliden podala Komisii Európskych spolocenstiev ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia Komisie z roku 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). V apríli 2005 Boliden predlozila spresnenia a doplnujúce informácie a uskutocnila ústne vyhlásenia. Dna 28. apríla 2005 Komisia priznala spolocnosti Boliden podmienecné oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 56 napadnutého rozhodnutia). 4. V dnoch 25. a 26. mája 2005 Komisia uskutocnila inspekcie na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v priestoroch európskych dodávatelov fluoridu hlinitého (odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia), najmä Fluorsid SpA, spolocnosti zalozenej podla talianskeho práva, spolocností Alufluor AB, Derivados del Fluor, SA, a C.E. Giulini & C. Srl. 5. V dnoch 23. a 31. augusta 2006 Komisia vypocula pána O., bývalého obchodného riaditela divízie fluoridu hlinitého "Noralf" spolocnosti Boliden na základe clánku 19 nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenie 58 napadnutého rozhodnutia). 6. V období od septembra 2006 do februára 2007 Komisia na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zaslala viacero ziadostí o informácie podnikom dotknutým správnym konaním v tomto stádiu, najmä zalobkyni, spolocnostiam Boliden, Alufluor, Derivados del Fluor, Fluorsid, C.E. Giulini & C., Minmet, spolocnosti so sídlom vo Svajciarsku, ktorá je hlavným akcionárom spolocnosti Fluorsid, a Industrial Quimica de Mexico (IQM), spolocnosti zalozenej podla mexického práva, na ktoré tieto podniky odpovedali (odôvodnenie 59 napadnutého rozhodnutia). 7. Dna 29. marca 2007 v priebehu stretnutia s Komisiou Fluorsid predlozila urcité dokumenty. Dna 22. apríla 2007 Fluorsid podala "ziadost o oslobodenie od pokuty a o znízenie pokuty" na základe oznámenia o spolupráci, ktorú si Komisia vykladala ako ziadost o znízenie výsky pokuty. Dna 27. mája 2007 Fluorsid predlozila doplnenie k tejto ziadosti. Dna 13. júla 2007 Komisia oznámila spolocnosti Fluorsid, ze jej nezamýsla znízit výsku pokút na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenia 60 a 248 a 249 napadnutého rozhodnutia). 8. Dna 24. apríla 2007 Komisia formálne zacala konanie najmä proti zalobkyni, spolocnostiam Boliden, Fluorsid, Minmet a IQM a prijala oznámenie o výhradách, ktoré im bolo zaslané 25. apríla 2007 a dorucené v období od 26. do 30. apríla 2007. V rovnakom case im Komisia umoznila prístup k spisu vo forme CD-ROMu (odôvodnenie 61 napadnutého rozhodnutia). 9. S výnimkou spolocnosti Boliden adresáti oznámenia o výhradách podali svoje pripomienky k výhradám, ktoré im boli vytýkané (odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia). 10. Dna 13. septembra 2007 sa konalo vypocutie, na ktorom sa zúcastnili vsetci adresáti oznámenia o výhradách (odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia). 11. V dnoch 11. a 14. apríla 2008 Komisia zaslala ziadosti o informácie vsetkým adresátom oznámenia o výhradách, v ktorých ich vyzvala na uvedenie ich celkového obratu a ich predajov fluoridu hlinitého a na poskytnutie spresnení k vsetkým budúcim významným zmenám, pokial ide o cinnost alebo majetok (odôvodnenie 64 napadnutého rozhodnutia). II - Napadnuté rozhodnutie A - Výrok napadnutého rozhodnutia 12. Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Tieto podniky porusili clánok 81 [ES] a clánok 53 [Dohody o EHP] tým, ze sa v období od 12. júla 2000 do 31. decembra 2000 podielali na dohode a/alebo na zosúladenom postupe v sektore fluoridu hlinitého: a) Boliden... b) Fluorsid... a Minmet... c) [ICF] d) [IQM] a Q.B. Industrias S.A.B. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa udelujú tieto pokuty: a) Boliden...: 0 EUR; b) Fluorsid... a Minmet..., spolocne a nerozdielne: 1 600 000 eur; c) [ICF]: 1 700 000 EUR; d) [IQM] a QB Industrias SAB, spolocne a nerozdielne: 1 670 000 eur. ..." [ neoficiálny preklad ] B - Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia 13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Komisia predovsetkým konstatovala: 1. O sektore fluoridu hlinitého 14. Podla Komisie je fluorid hlinitý chemickou zlúceninou pouzívanou pri výrobe hliníka, ktorá umoznuje znízit spotrebu elektrickej energie potrebnej pri procese tavenia v rámci výroby primárneho hliníka, cím významne prispieva k znízeniu nákladov na výrobu hliníka. Výrobcovia hliníka sú hlavnými spotrebitelmi fluoridu hlinitého. Rocná výroba hliníka predstavuje vo svete viac nez 20 miliónov ton, z coho priblizne 30 % pripadá na Európu (odôvodnenia 2 az 3 napadnutého rozhodnutia). 15. V roku 2000 predaj fluoridu hlinitého zalobkyne v Európskom hospodárskom priestore (EHP) predstavoval sumu 8 146 129 eur a v celosvetovom meradle sumu 34 339 694 eur. V roku 2007 celosvetový obrat dosiahol sumu 36 891 574 eur (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). 16. V roku 2000 sa celková odhadovaná trhová hodnota fluoridu hlinitého predaného na volnom trhu v EHP priblizovala sume 71 600 000 eur. Trhová hodnota fluoridu hlinitého predaného na svetovom volnom trhu dotknutom kartelom sa v roku 2000 priblizovala sume 340 000 000 eur. Odhadovaný kumulovaný trhový podiel podnikov, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, predstavoval na trhu EHP 33 % a na svetovom trhu 35 % (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 17. S fluoridom hlinitým sa obchoduje na celosvetovej úrovni. K predajom dochádza zo Spojených státov do EHP a z EHP do Spojených státov, Afriky, Juznej Ameriky a Austrálie (odôvodnenie 35 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna predáva znacné objemy výrobku v EHP (odôvodnenie 36 napadnutého rozhodnutia). Od roku 1997 zdruzenie výrobcov fluoridu hlinitého, Inorganic Fluorine Producers Association (IFPA), zdruzuje výrobcov z celého sveta (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). 2. O stretnutí v Miláne a o vykonaní kartelu 18. Podla Komisie niektoré protisútazné postupy v sektore fluoridu hlinitého sa týkajú uz obdobia medzi vytvorením IFPA v roku 1997 a stretnutím v Miláne (Taliansko) 12. júla 2000, v tomto ohlade vsak neexistuje nijaký presvedcivý dôkaz (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). Komisia spresnila, ze na stretnutí v Miláne sa zúcastnili zástupcovia spolocnosti Fluorsid, zalobkyne a spolocnosti IQM, pricom zástupca divízie "Noralf" spolocnosti Boliden sa zúcastnil na tomto stretnutí telefonicky. Pocas tohto stretnutia sa úcastníci dohodli na cieli spocívajúcom v zvýsení cien o 20 %. Preskúmali viaceré regióny sveta vrátane Európy s cielom stanovit úroven vseobecnej ceny a v urcitých prípadoch rozdelit trh. Podla ich dohody vseobecným cielom bolo dosiahnut vyssiu úroven cien a odradit od poskytovania výrazných zliav. Úcastníci si tiez vymenili citlivé obchodné informácie. V tomto ohlade Komisia vychádzala zo zápisnice pána R., zástupcu spolocnosti Fluorsid, zo stretnutia v Miláne, z poznámok pána O., zástupcu divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, a z vyhlásenia pána O. (odôvodnenia 77 az 91 napadnutého rozhodnutia). 19. Po stretnutí v Miláne dotknuté podniky zostali vo vzájomnom kontakte (odôvodnenie 93 napadnutého rozhodnutia). 20. Dna 25. októbra 2000 si pán T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden a pán A. zo spolocnosti IQM telefonicky vymenili informácie týkajúce sa ich jednotlivých ponúk zákazníkovi v Austrálii, vrátane informácií o úrovni cien, dobe trvania zmluvy a ponúkanom objeme. Obsah tohto telefonického rozhovoru je zachytený v písomnej správe pána T. z tej doby adresovanej pánovi O., taktiez z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 21. Dna 8. novembra 2000 pán C., poverený clen predstavenstva spolocnosti Minmet, zaslal spolocnosti Fluorsid správu o telefonickom rozhovore, ktorý mal v ten istý den s pánom G., zo spolocnosti, ktorá je zalobkynou, v súvislosti s predajnými cenami fluoridu hlinitého (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). 22. Dna 9. novembra 2000 Minmet zaslala spolocnosti Fluorsid dalsiu zápisnicu zo stretnutia so zalobkynou v Lausanne (Svajciarsko), týkajúcu sa klientely a cien na urcitých trhoch, osobitne v Brazílii a vo Venezuele (odôvodnenie 96 napadnutého rozhodnutia). 3. O uplatnení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP 23. Komisia dospela k záveru, ze stretnutie v Miláne a následné konania smerujúce k jeho vykonaniu splnajú vsetky charakteristiky dohody a/alebo zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES alebo clánku 53 Dohody o EHP (odôvodnenia 115 az 122 napadnutého rozhodnutia) a ze tento kartel predstavuje jediné a pokracujúce porusenie (odôvodnenia 123 az 129 napadnutého rozhodnutia). 24. Cielom tohto porusenia bolo obmedzit hospodársku sútaz v Európskom spolocenstve a v EHP (odôvodnenia 130 az 135 napadnutého rozhodnutia), ale jeho geografický rozsah bol celosvetový a týkal sa regiónov spomenutých v zápisnici zo stretnutia v Miláne, konkrétne najmä Európy, Turecka, Austrálie, Juznej Ameriky, Juznej Afriky a Severnej Ameriky (odôvodnenie 136 napadnutého rozhodnutia). 25. Podla Komisie mohol mat kartel citelný úcinok na obchod medzi clenskými státmi "a/alebo" zmluvnými stranami Dohody o EHP (odôvodnenia 137 az 142 napadnutého rozhodnutia). 4. O dlzke trvania porusenia 26. Napriek indíciám, podla ktorých sa výrobcovia fluoridu hlinitého uz zapojili do protisútazných postupov v priebehu druhej polovice 90. rokov, najmä v nadväznosti na stretnutie, ktoré sa konalo v Grécku v roku 1999, sa Komisia domnievala, ze disponovala presvedcivými dôkazmi o existencii kartelu az od "minimálne" 12. júla 2000, dátumu stretnutia v Miláne (odôvodnenie 144 napadnutého rozhodnutia). 27. V sektore fluoridu hlinitého sa dodávatelské zmluvy dohadovali vopred pocas obdobia zacínajúceho v priebehu druhej polovice kazdého kalendárneho roku a konciaceho na konci tohto istého kalendárneho roku alebo v priebehu prvých piatich mesiacov nasledujúceho kalendárneho roku. To platilo aj pre viacrocné zmluvy. Niektoré viacrocné zmluvy vzdy predpokladali bud kazdorocnú dohodu o cenách na konci kazdého kalendárneho roku, alebo polrocnú revíziu cien na konci kazdého polroku. Zápisnica zo stretnutia v Miláne potvrdzuje, ze prax v sektore spocívala v urcení cien vopred pre nasledujúce úctovné obdobie. Komisia z toho vyvodila, ze výsledok protisútazných kontaktov z júla 2000 sa uplatnil v rokovaniach vedených v priebehu druhej polovice roku 2000 (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). 28. Komisia preto dospela k záveru, ze kartel pretrvával a nadalej spôsoboval protisútazné úcinky, z dôvodu konania jeho clenov, az do "minimálne" 31. decembra 2000 (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia). 5. O urcení výsky pokuty 29. Komisia stanovila základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyni, na 1 700 000 eur (odôvodnenie 243 napadnutého rozhodnutia), pricom uviedla, ze podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), "základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo" (odôvodnenie 234 napadnutého rozhodnutia). 30. V prejednávanej veci porusenie spocívalo najmä v horizontálnej dohode o urcení cien, ktorá vzhladom na svoju povahu patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. To by sa malo odzrkadlit v casti hodnoty zohladnovaných predajov (odôvodnenie 236 napadnutého rozhodnutia). V roku 2000 odhadovaný kumulovaný trhový podiel podnikov, ktoré sa podielali na tomto porusení, neprekrocil v EHP 35 % (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia). Geografický rozsah kartelu bol celosvetový (odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia). Komisia "zohladnila tiez stupen vykonania porusenia [odôvodnenia 134 a 135, 154 az 156, 172 a 185 napadnutého rozhodnutia] na úcely stanovenia casti hodnoty predajov, ktorá sa má zohladnit" [ neoficiálny preklad ] (odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia). 31. Komisia preto dospela k záveru, ze vzhladom na vyssie uvedené faktory týkajúce sa povahy porusenia a jeho geografického rozsahu cast hodnoty prejavov kazdého z dotknutých podnikov, na základe ktorej sa mala stanovit základná suma pokút, ktoré sa majú ulozit, predstavovala 17 % (odôvodnenie 240 napadnutého rozhodnutia). 32. Kedze dlzka trvania porusenia zodpovedá "minimálne" obdobiu od 12. júla do 31. decembra 2000, multiplikacný koeficient, ktorý sa mal uplatnit na stanovenú základnú sumu pokuty, bol 0,5 (odôvodnenie 241 napadnutého rozhodnutia). Dodatocná suma pokuty na úcely odradenia podnikov od úcasti na takých horizontálnych dohodách o urcení cien, akou bola dohoda v prejednávanej veci, predstavuje 17 % hodnoty predaja (odôvodnenie 242 napadnutého rozhodnutia). 33. Komisia stanovila základné sumy pokuty, ktoré sa majú ulozit úcastníkom kartelu, takto: - Boliden: 1 milión eur, - Fluorsid a Minmet: 1,6 milióna eur, - ICF: 1,7 milióna eur, - IQM, QB Industrias SAB.: 1,67 milióna eur. 34. Na základe oznámenia o spolupráci Komisia nakoniec priznala spolocnosti Boliden oslobodenie od pokút. 6. O polahcujúcich okolnostiach 35. Komisia zastávala názor, ze dôkazy uvedené zalobkynou, nepreukazujú, ze jej skutocné správanie na trhu "mohlo prevázit nad protisútaznými úcinkami konstatovaného porusenia, ani ze sa v období trvania porusenia na trhu vzdy správala nezávisle". Naopak dôkazy uvedené v spise Komisie preukazujú, ze zalobkyna udrziavala bilaterálne kontakty so svojimi konkurentmi aj po stretnutí v Miláne (odôvodnenia 245 az 247 napadnutého rozhodnutia). Komisia nekonstatovala polahcujúce okolnosti v prospech zalobkyne, ktoré by mohli viest k znízeniu výsky pokuty. 36. Komisia dospela k záveru, ze výska pokuty, ktorá sa má zalobkyni ulozit na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, musí byt 1,7 milióna eur (odôvodnenie 276 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 37. Zalobkyna podala túto zalobu e-mailom a faxom, ktoré boli dorucené do kancelárie Vseobecného súdu v nasledujúcom poradí, a to 19. a 20. septembra 2008. Papierová verzia tejto zaloby bola dorucená do kancelárie Vseobecného súdu 24. septembra 2008. Sprievodný list bol pripojený vo vsetkých prípadoch zaslania zaloby. 38. Dna 27. októbra 2008 zalobkyna na výzvu Vseobecného súdu predlozila svoje pripomienky k originálnej povahe papierovej verzie zaloby, ktorá bola dorucená 24. septembra 2008. 39. Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne podstatne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 40. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil zalobu ako neprípustnú alebo prípadne ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 41. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 42. Vzhladom na prekázku na strane sudcu predseda Vseobecného súdu na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu urcil iného sudcu na doplnenie komory. 43. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby predlozila niektoré dokumenty a písomne odpovedala na otázky. Komisia týmto opatreniam na zabezpecenie priebehu konania vyhovela v stanovenej lehote. 44. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 14. júna 2012. Právny stav I - O prípustnosti zaloby 45. Komisia namieta neprípustnost tejto zaloby. 46. Napadnuté rozhodnutie z 25. júna 2008 bolo dorucené zalobkyni 10. júla 2008. Lehota na podanie zaloby o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu, predlzená o desatdnovú lehotu zohladnujúcu vzdialenost, uplynula 22. septembra 2008. Kópia zaloby bola dorucená do kancelárie Vseobecného súdu e-mailom 19. septembra 2008 a faxom 20. septembra 2008, zatial co papierová verzia mu bola dorucená az 24. septembra 2008. Kedze papierová verzia nie je originálom zaloby, ale fotokópiou originálu, clánok 43 ods. 6 rokovacieho poriadku sa neuplatnuje, a zaloba, ktorá je podaná oneskorene, je neprípustná. Podpis uvedený na kópii zaloby nie je vlastnorucným podpisom, ale kópiou uvedeného podpisu. Poziadavka vlastnorucného podpisu v zmysle clánku 43 ods. 1 rokovacieho poriadku sa musí povazovat za podstatnú formálnu nálezitost a treba ju uplatnovat prísne, takze následkom jej nedodrzania je neprípustnost zaloby. Komisia ponecháva na Vseobecný súd, aby urcil, ci zaloba je prípustná. 47. Podla zalobkyne predmetné "pochybenie pri administratívnom zaobchádzaní" neporusuje zásadu právnej istoty ani clánok 43 rokovacieho poriadku. Dna 19. septembra 2008 poradca zalobkyne zaslal faxom zalobu, ktorú podpísali advokáti M. van der Woude a T. Hennen. Sprievodný list pripojený k faxu podpísali advokáti T. Hennen a P. Wytinck, spolocníci advokáta van der Woudena. V ten istý den advokát Hennen zaslal e-mailom do kancelárie Súdneho dvora zalobu, sprievodný list, ako aj potvrdenie o dorucení faxu a advokát van der Woude preposlal tento e-mail do kancelárie Vseobecného súdu 20. septembra 2008. Dna 23. septembra 2008 advokát Hennen zaslal prostredníctvom spolocnosti UPS sedem vyhotovení zaloby do kancelárie Vseobecného súdu, z ktorých jedno vyhotovenie bolo prezentované ako originál a sest vyhotovení ako osvedcené kópie. Sprievodný list pripojený k tejto zásielke podpísal advokát Hennen. Sedem vyhotovení zaslaných 23. septembra 2008 sa zhoduje s textom, ktorý bol zaslaný faxom a mailom, a vsetky tieto vyhovenia podpísal advokát Hennen. Verzia zaloby prezentovaná ako originál, ktorej originálna verzia vsak nebola zaslaná z dôvodu "pochybenia pri zaobchádzaní", neobsahovala vlastnorucný podpis. 48. Zalobkyna tvrdí, ze papierová verzia zaloby, ktorá bola dorucená do kancelárie, má povahu "originálu". Zásada právnej istoty bola v prejednávanej veci dodrzaná, aj ked podpis nie je vlastnorucný. Po prvé vsetky znenia zaloby dorucené do kancelárie sú obsahovo totozné. Po druhé zo sprievodného listu z 23. septembra 2008, ktorý vlastnorucne podpísal advokát Hennen, jasne vyplýva, ze úmyslom zalobkyne bolo dorucit originál. Podpis na liste bol totozný s podpisom na dokumente predlozenom ako originál zaloby, ako aj s podpismi pripojenými na vsetkých ostatných dokumentoch, ktoré boli dorucené do kancelárie Vseobecného súdu. Po tretie verzia prezentovaná ako originál zaloby bola totozná s verziou, ktorá bola oskenovaná a dorucená e-mailom. Po stvrté, kedze advokát Hennen podpísal vsetky dokumenty, ktoré boli dorucené do kancelárie Vseobecného súdu, neexistovala nijaká pochybnost, ze tieto dokumenty sú dielom splnomocneného advokáta. Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze nemohla existovat nijaká pochybnost o autorovi zaloby predlozenej ako originál. 49. Clánok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, ze originál kazdého podania musí byt podpísaný splnomocneným zástupcom alebo advokátom úcastníka konania. 50. Na základe clánku 43 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak bolo podanie najprv dorucené kancelárii faxom alebo inými technickými komunikacnými prostriedkami dostupnými Vseobecnému súdu pred uplynutím procesnej lehoty, táto lehota sa bude povazovat za dodrzanú za predpokladu, ze podpísaný originál podania sa predlozí kancelárii najneskorsie do desiatich dní po tejto skutocnosti. 51. V prejednávanej veci papierová verzia zaloby bola dorucená do kancelárie v lehote desiatich dní po tom, co boli verzie dorucené faxom a e-mailom. 52. Ako uz uznala judikatúra, poziadavka vlastnorucného podpisu v zmysle clánku 43 ods. 1 prvého pododseku rokovacieho poriadku na úcely právnej istoty teda sleduje zabezpecenie pravosti zaloby a vylúcenie rizika, ze zaloba v skutocnosti nie je dielom autora oprávneného na tento úcel. Túto poziadavku preto treba povazovat za podstatnú formálnu nálezitost a treba ju uplatnovat prísne, takze následkom jej nedodrzania je neprípustnost zaloby (rozsudok Súdu prvého stupna z 23. mája 2007, Parlament/Eistrup, T-223/06 P, Zb. s. II-1581, bod 51). 53. Cielom clánku 43 rokovacieho poriadku je zabezpecit dodrziavanie zásady právnej istoty a na tento úcel vyzaduje, aby zaloba bola pravá a vyhotovil ju advokát, ktorého klient riadne poveril. 54. Ako v prejednávanej veci vyplýva z dokumentu z 8. septembra 2008 pripojeného k zalobe, advokát Hennen bol zalobkynou riadne poverený. 55. Hoci samotná zaloba, ktorá bola zaslaná 23. septembra 2008, neobsahuje originálny podpis zastupujúceho advokáta, ale len jeho fotokópiu, je pripojená k sprievodnému listu, ktorý obsahuje originálny vlastnorucný podpis toho istého zastupujúceho advokáta, pána Hennena, zodpovedajúci tiez podpisu, ktorý sa nachádza na sprievodnom liste pri zaslaní zaloby prostredníctvom faxu. Je teda zjavné, ze podpis na sprievodnom liste, podpis na zalobe v papierovej verzii zaslanej 23. septembra 2008 a podpis na verzii zaloby zaslanej faxom, pochádzajú od toho istého advokáta, pána Hennena. Z toho vyplýva, ze neexistuje nijaká pochybnost o totoznosti autora zaloby predlozenej ako originál. Okrem toho list alebo podací lístok, podpísaný zástupcom zalobkyne a nepodpísané vyjadrenie sa musia povazovat za dokumenty tvoriace jediné riadne podpísané podanie v prípade, ak sú súcastou jednej a tej istej postovej zásielky, ako je to v prejednávanej veci. 56. Treba teda zastávat názor, ze zaslanie zaloby prostredníctvom e-mailu a faxu bolo v súlade s clánkom 43 ods. 5 rokovacieho poriadku vcas a riadne overené, a zaloba je preto prípustná. II - O veci samej A - Zhrnutie dôvodov neplatnosti 57. Na podporu svojej zaloby zalobkyna v podstate uvádza styri zalobné dôvody, z ktorých niektoré sa delia na viacero castí. 58. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obhajobu a clánku 27 nariadenia c. 1/2003. Napadnuté rozhodnutie ukladá sankciu za iné porusenie, nez je to, ktoré je opísané v oznámení o výhradách, a Komisia po zaslaní oznámenia o výhradách vychádzala v napadnutom rozhodnutí z nových dokumentov. Zalobkyna sa nemohla oboznámit so skutocnými výhradami Komisie, ktorá tak porusila právo zalobkyne na obhajobu. 59. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 81 ES. Prvá cast druhého zalobného dôvodu je zalozená na tom, ze skutocnosti vytýkané zalobkyni nepredstavovali porusenie clánku 81 ES. Dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí totiz nepredstavujú dohodu o urcení cien ani zosúladený postup v zmysle clánku 81 ES. Druhá cast druhého zalobného dôvodu, uvedená subsidiárne, je zalozená na tom, ze skutocnosti vytýkané zalobkyni nemozno kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie. 60. Tretí zalobný dôvod, uvedený subsidiárne, je zalozený na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a zásady legitímnej dôvery. Prvá cast je zalozená na nesprávnom uplatnení bodu 18 usmernení z roku 2006. Druhá cast je zalozená na nesprávnom urcení základnej sumy a dodatocnej sumy pokuty. 61. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 36 Euro-stredomorskej dohody o pridruzení Európskych spolocenstiev a ich clenských státov na jednej strane a Tuniskej republiky na druhej strane [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 97, 1998, s. 2, dalej len "euro-stredomorská dohoda"), zásady starostlivosti a medzinárodnej zdvorilosti. 62. Vseobecný súd povazuje za vhodné zaoberat sa najskôr druhým zalobným dôvodom. B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES 1. O prvej casti zalozenej na tom, ze skutocnosti vytýkané zalobkyni nepredstavujú porusenie clánku 81 ES a) Úvodné pripomienky 63. Zalobkyna popiera porusenie clánku 81 ES a existenciu kartelu, ako aj protisútazný ciel alebo úcinok výmeny informácií. Zalobkyna rovnako tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked tvrdila, ze existencia protisútazného ciela postacuje na preukázanie existencie obmedzenia hospodárskej sútaze. 64. Dôkazy identifikované v napadnutom rozhodnutí preukazujú nanajvýs existenciu kontaktov, pocas ktorých úcastníci preskúmali jednotlivé trhy, na ktorých pôsobili. Zalobkyna sa nedohodla so svojimi konkurentmi na cenách prostredníctvom dohody ani prostredníctvom zosúladeného postupu. Skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí predstavujú nanajvýs výmenu informácií, ktorej protisútazný ciel alebo úcinok sa nepreukázal. Komisia nepreukázala, ze dotknuté podniky sa dohodli na zvýsení cien fluoridu hlinitého o 20 % alebo na stanovení cielov o zvýsení cien. Zo zápisnice zo stretnutia v Miláne vyplýva len zvýsenie výrobných nákladov, ktoré je vseobecne známym údajom z trhu, a "zelanie" úcastníkov, aby doslo k zodpovedajúcemu zvýseniu ceny ich výrobku. Úcastníci pritom mali pochybnosti, ci trh môze takéto zvýsenie cien akceptovat. Zalobkyna tvrdí, ze islo o diskusiu "hypotetickej povahy" a ze neexistovala zhoda vôle zvýsit ceny fluoridu hlinitého o 20 %. Ide o analytický dokument, a nie o dohodu. Poznámky pána O. pocas stretnutia v Miláne majú tiez analytickú povahu, no nesvedcia o dohode o cenách. Poznámky pána O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden z 25. októbra 2000 týkajúce sa Austrálie nepoukazujú na dohodu alebo na stretnutie v Miláne. Rovnako poznámky spolocnosti Fluorsid z 8. novembra 2000, a pána R. zo spolocnosti Fluorsid z 9. novembra 2000, nie sú dôkazom o dohode o cenách a vôbec neodkazujú na údajnú dohodu z Milána. Zalobkyna napokon tvrdí, ze myslienka, ze styria výrobcovia mali moznost dohodnút sa na celosvetovom zvýsení cien je "ekonomicky absurdná". Komisia napokon nepreukázala ani ciel výmeny informácií, ani jej protisútazný úcinok. 65. Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. 66. Na úvod treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej na jednej strane úcastník konania alebo orgán, ktorý tvrdí, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mal dokázat existenciu takéhoto porusenia tým, ze z právneho hladiska dostatocne preukáze skutocnosti predstavujúce porusenie, a na druhej strane podnik, ktorý sa dovoláva práva na obhajobu proti zisteniu porusenia, by mal preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obhajoby, takze uvedený orgán bude musiet uplatnit iný dôkaz (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78, a Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 50). 67. Pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, Komisia musí predlozit presné a zhodujúce sa dôkazy, ktoré odôvodnujú pevné presvedcenie, ze doslo k údajnému poruseniu [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia (29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20)]. Pokial má súd pochybnosti, musia byt tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd teda nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má súd v tomto ohlade nadalej pochybnosti, najmä v rámci konania o zalobe smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 215). 68. Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 69. Okrem toho je obvyklé, ze sa cinnosti, s ktorými sú spojené protisútazné dohody a postupy, uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo dohody vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). b) Pripomenutie obsahu napadnutého rozhodnutia 70. Treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí na úcely konstatovania existencie porusenia clánku 81 ES vychádzala predovsetkým z týchto dokumentov: zo zápisnice zo stretnutia v Miláne (odôvodnenia 77 a 81 az 88 napadnutého rozhodnutia), z poznámok pána O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden z tohto stretnutia (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia), z vyhlásenia pána O. pred Komisiou 23. a 31. augusta 2006 týkajúceho sa uvedenej zápisnice (odôvodnenie 90 napadnutého rozhodnutia), z poznámok pána O. z 25. októbra 2000 týkajúcich sa telefonického rozhovoru medzi divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden a IQM (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia), ako aj z poznámok pána C. zo spolocnosti Minmet z 8. a 9. novembra 2000 (odôvodnenia 95 a 96 napadnutého rozhodnutia). Komisia z týchto dokumentov vyvodila, ze stretnutie medzi zástupcom spolocnosti Fluorsid, pánom R, zástupcom spolocnosti, ktorá je zalobkynou, pánom G., a zástupcom spolocnosti IQM pánom A., sa konalo 12. júla 2000 v Miláne v Taliansku, pricom zástupca divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, pán O. sa na tomto stretnutí zúcastnil telefonicky. Zápisnicu zo stretnutia v Miláne vyhotovil pán R. zo spolocnosti Fluorsid. Podla Komisie malo toto stretnutie protisútazný predmet a ciel (odôvodnenia 115 az 122 napadnutého rozhodnutia). 71. V uz citovaných dokumentoch sa pouzívajú tieto technické výrazy: - "US$/T alebo US$/MT" znamená, ze ceny sú uvádzané v amerických dolároch (USD) za tonu alebo metrickú tonu, - "incoterms" znamená "international commercial terms" (medzinárodné obchodné podmienky), - "C & F filo" (cost and freight a free in liner out) znamená "náklady a prepravné, vrátane nákladov nalozenia tovaru, pricom vykládka sa uhrádza podla podmienok prepravných liniek", - "cfr" (cost and freight) znamená "náklady a prepravné", - "fca" (free carrier) znamená "vyplatené dopravcovi", - "fob" (free on board) znamená "vyplatené na palube", - "LME" (London Metal Exchange), po slovensky "Londýnska burza kovov", je miesto kótovania kovov. Kurz LME urcuje cenu hliníka. V uvedených dokumentoch táto skratka predstavuje cenu hliníka, - "AlF 3 " je skratka pre fluorid hlinitý. Navyse treba uviest, ze cenu fluoridu hlinitého mozno vypocítat ako percentuálny podiel kurzu LME. Podla informácii úcastníkov konania, sa cena AlF 3 bezne nachádza medzi 45 a 55 % LME, co predstavuje sumu medzi 650 a 900 USD. 72. Treba tiez poznamenat, ze dokumenty, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí, boli predlozené bud spolocnostou Boliden, alebo inými clenmi kartelu, z toho najmä zalobkynou. Zalobkyna nenamietala ani proti pravosti, ani vierohodnosti, ani proti dôkaznej povahe uvedených dokumentov, a z nijakého dôkazu nachádzajúceho sa v spise nemozno vyvodit potrebu spochybnenia ich dôkaznej hodnoty. Zalobkyna totiz nespochybnuje samotný obsah týchto dôkazov, ale obmedzuje sa na spochybnenie záverov, ktoré z nich Komisia vyvodila na úcely preukázania existencie kartelu. c) O dôkaze porusenia 73. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze úcastníci stretnutia v Miláne uzavreli dohodu o zvýsení predajných cien fluoridu hlinitého o 20 %. Stanovili tiez vseobecnú cenovú úroven vo viacerých regiónoch sveta, vrátane Európy a v urcitých prípadoch si rozdelili trhy a vymenili citlivé obchodné informácie. Preto je potrebné posúdit dôkazy, z ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala na podporu svojich záverov. 74. V prvom rade zápisnica zo stretnutia v Miláne poukazuje na to, ze od júna 1999 do júna 2000 doslo k zvýseniu vsetkých nákladov o 20 %, co si vyzadovalo zvýsenie cien fluoridu hlinitého o 20% v roku 2001. V tomto ohlade sa dalej spresnuje (odôvodnenie 81 napadnutého rozhodnutia): "Kedze predajná cena [fluoridu hlinitého] bola na rok 2000 stanovená na konci prvého polroku 1999 a nase náklady v polovici roku 2000 sú o 20 % vyssie nez v roku 1999, treba, aby nase ceny [fluoridu hlinitého] v roku 2001 boli o 20 % vyssie nez v roku 2000. Traja úcastníci [Fluorsid, zalobkyna a IQM] sa dohodli, ze tento nárast je z hladiska výrobcu primeraný. Treba si vsak ujasnit, ci ponuka/dopyt na trhu umoznujú takýto nárast." (strana 1 zápisnice zo stretnutia v Miláne). 75. Zo zápisnice zo stretnutia v Miláne preto jasne vyplýva, ze zástupcovia, ktorí sa zúcastnili na tomto stretnutí, vrátane zástupcu zalobkyne, sa dohodli na 20 % zvýsení svojich predajných cien fluoridu hlinitého v roku 2001. 76. Navyse pokial ide o európsky trh, zápisnica zo stretnutia v Miláne poukazuje na dohodu medzi týmito zástupcami na rok 2001 o cene vo výske 775 USD "fca", teda 800 USD "fob" za tonu fluoridu hlinitého (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia): "Na rok 2001 chce [ICF] zvýsit cenu na USD 800/T fca Mordijk a USD 775/T fob Gabes. [Európska výrobná cena [je teda vo výske] 775/800 USD/T GCA/fob [na] európskeho výrobcu" (strana 6 zápisnice zo stretnutia v Miláne). 77. Zo vsetkých týchto dokumentov vyplýva, ze táto cena predstavuje minimálnu predajnú cenu, pod ktorú nemali clenovia kartelu predkladat ponuky na dotknutých trhoch. 78. Tieto závery potvrdzujú aj poznámky pána O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden napísané na stretnutí v Miláne, na ktorom sa zúcastnil telefonicky, ako aj jeho ústne vyhlásenia uskutocnené pred Komisiou 23. a 31. augusta 2006 (odôvodnenia 77, 89 a 90 napadnutého rozhodnutia). Z týchto poznámok a vyhlásení teda vyplýva, ze úcastníci tohto stretnutia potvrdili potrebu zvýsit ceny o 20 % a po zostavení tabulky o nákladoch dospeli k záveru, ze ceny na rok 2001 sa musia zvýsit o 20 % a stanovit vo výske 800 USD za tonu, teda na 50 % ceny LME. 79. Dalej viacero dokumentov z obdobia po stretnutí v Miláne dokazuje, ze úcastníci tohto stretnutia dodrzali podmienky tejto dohody, udrzovali v tomto ohlade bilaterálne kontakty a vymenili si citlivé obchodné údaje, najmä na úcely vzájomnej kontroly ich jednotlivých cenových politík. V poznámkach pána T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden adresovaných pánovi O. tiez z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, ktoré sa týkali telefonického rozhovoru z 25. októbra 2000 medzi pánom T. a pánom AR. zo spolocnosti IQM, sa uvádza, ze títo dvaja si vymenili informácie o ich cenových ponukách konkrétnemu zákazníkovi v Austrálii. Tieto cenové ponuky zodpovedali minimálnej cene vo výske 800 USD za tonu, ktorá bola dohodnutá na stretnutí v Miláne. Z toho totiz vyplýva, ze IQM ponúkla tomuto zákazníkovi cenovú úroven vo výske "850 - 875 - 900 USD", zatial co divízia "Noralf" spolocnosti Boliden priznala, ze ponúkla cenu priblizne 800 USD, ale zatial neuzavrela zmluvu s týmto austrálskym zákazníkom (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 80. Navyse z poznámok pána C. zo spolocnosti Minmet o jeho telefonickom rozhovore z 8. novembra 2000 s pánom G. zo spolocnosti, ktorá je zalobkynou, vyplýva, ze zalobkyna sa stazovala na "nízke" ceny, ktoré spolocnost Minmet ponúkala v rámci verejného obstarávania v Egypte - ktoré predstavovali "725 USD za tonu fob/745 USD za tonu cfr" - a pýtala sa, ako Minmet zamýsla zvýsit cenu uplatnovanú vo Venezuele vo výske 875 USD, kedze Venezuelcania mali prístup k verejnému obstarávaniu v Egypte. Podla týchto poznámok pán C. zo spolocnosti Minmet odpovedal, ze situáciu bolo tazké kontrolovat pre nedostatocnú dôveru a pán G. potvrdil, ze ceny ponúkané spolocnosti Albras, klientovi, ktorý je výrobcom hliníka v Brazílii, prekrocili 800 USD za tonu. Z týchto poznámok rovnako vyplýva, ze zalobkyna bola po stretnutí v Miláne v kontakte s iným úcastníkom tohto stretnutia, spolocnostou Minmet, pokial ide o dohodu, ktorá bola na tomto stretnutí uzavretá, aby kontrolovala ceny pozadované spolocnostou Minmet a informovala o svojich vlastných cenách ponúkaných spolocnosti Albras (pozri tiez odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). 81. Navyse podla zápisnice z 9. novembra 2000 vyhotovenej pánom C. zo spolocnosti Minmet a zaslanej spolocnosti Fluorsid, ktorá sa týkala stretnutia medzi pánmi G. a T. zo spolocnosti, ktorá je zalobkynou, zalobkyna uviedla, ze od zákazníka spolocnosti Albras pozadovala cenu vo výske 845 USD "cfr" za 3 000 metrických ton s moznostou 1 000 metrických ton, a vo výske "740 USD 'fob + 65 freight`" a spolocnost Derivados del Fluor pozadovala od spolocnosti Albras cenu vo výske 803 USD za tonu "cfr". Minmet v tejto zápisnici uvádza, ze zalobkyna tvrdí, ze od zákazníka, ktorým bola spolocnost Egyptalum, pozadovala 845 USD za tonu "fob", a odmietla ziadost tejto spolocnosti na znízenie ceny na 750 USD za tonu. Podla tejto zápisnice sa zalobkyna stazovala na nízku cenu, ktorú pozadovala spolocnost Minmet. Uvedená zápisnica tiez poukazuje na výmenu informácii o obchodnom správaní spolocnosti IQM v Austrálii, v Severnej Amerike, v Brazílii, ako aj v súvislosti s venezuelským trhom. Pokial ide o posledný trh, v zápisnici sa uvádza, ze zalobkyna potvrdila vôlu neponúknut viac nez 6 000 metrických ton, zatial co spolocnost Minmet nástojila na tom, aby ceny prekrocili 800 USD za tonu "cfr" (pozri tiez odôvodnenie 96 napadnutého rozhodnutia). 82. Z dokumentov týkajúcich sa kontaktov z 25. októbra, 8. a 9. novembra 2000 vyplýva, ze dotknuté podniky uskutocnili vzájomnú kontrolu úrovne cien. Navyse, ako to správne uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, ceny zodpovedali výsledkom rokovaní vedených na stretnutí v Miláne. V tomto ohlade treba tiez uviest, ze dokumenty z 25. októbra, 8. a 9. novembra 2000 poukazujú na kontakty v období po stretnutí v Miláne medzi jeho úcastníkmi, osobitne medzi Fluorsid, Minmet a zalobkynou, ktoré boli zjavne viazané dohodou o cenách dohodnutých na tomto stretnutí, kedze odkazujú na klúcové prvky tejto dohody. 83. Na jednej strane sa táto dohoda o cenách týkala európskych trhov. V tejto súvislosti zápisnica zo stretnutia v Miláne uvádza mnozstvá výroby a predaja fluoridu hlinitého uskutocnené v roku 2000 najmä pre Nórsko, Svédsko, Spanielsko a Taliansko (strana 2 zápisnice z Milána), ako aj predpokladaný predaj na rok 2001 pre Rumunsko, Taliansko, Nórsko, Nemecko a Holandsko (strany 2 a 3 zápisnice z Milána). Navyse v zápisnici zo stretnutia v Miláne sa spomína výmena informácií týkajúcich sa predaja úcastníkov kartelu v Európe, a to najmä v Taliansku, v Rumunsku, v Spanielsku, v Skandinávii, v Nemecku, v Beneluxe a v Spojenom královstve. V tejto súvislosti zalobkyna uviedla, ze chcela zvýsit cenu na 800 USD za tonu "fca Mordijk" v roku 2001 a na 775 USD za tonu "fob Gabes" s tým výsledkom, ze cena európskeho výrobcu by bola 775/800 USD za tonu "fca/fob" (strana 6 zápisnice z Milána; pozri tiez odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia a bod 76 vyssie). 84. Na druhej strane Komisia preukázala, ze táto dohoda sa uplatnovala aj v dalsích regiónoch sveta. Preto podla zápisnice zo stretnutia v Miláne, pokial ide o Austráliu, "zamýslaná cena" na rok 2001 bola 800 USD za tonu "fob Europe", teda "50 % LME fob", zatial co európska cena mohla byt vyssia nez cínska cena a mala predstavovat 875 USD za tonu. Pokial ide o Juznú Ameriku, v zápisnici sú uvedené ceny na rok 2000 a minimálne ceny na rok 2001. Pre Venezuelu je na rok 2001 uvedená cena 850 USD za metrickú tonu "C & F filo" a ako absolútna minimálna cena 890 USD za metrickú tonu. Pokial ide o Brazíliu, vsetci výrobcovia sa zhodli na tom, ze cena musí byt stanovená na priblizne "50 % LME fob" a 875 USD za tonu "cfr". Pokial ide o Severnú Ameriku, cena pre spolocnost Alcoa na rok 2000 je 775 USD za metrickú tonu "ex Bod Comfort" a na rok 2001 800/825 USD za metrickú tonu "ex Bod Comfort". Dodávatelia, ktorí nie sú dodávatelmi spolocnosti Alcoa, mali mat cenu 825 USD za tonu ako cenu "zo skladu", a 825 USD za dodanú tonu. Úcastníci stretnutia v Miláne uviedli svoj záujem o zásobovanie urcitých regiónov sveta. Pokial ide o Indiu, zápisnica zo stretnutia v Miláne uvádza, ze existuje záujem predat 3 000 ton, pricom cena by mala predstavovat 900 USD za dodanú metrickú tonu. Pre Turecko je cena 800 USD za tonu "fob" (strany 6 a 7 zápisnice zo stretnutia v Miláne; pozri tiez odôvodnenia 86 a 87 napadnutého rozhodnutia). 85. Vo svojich ústnych vyhláseniach uskutocnených pred Komisiou 23. a 31. augusta 2006 pán O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden navyse potvrdil, ze úcastníci stretnutia v Miláne sa dohodli o zákazníkoch kazdého z nich, ako aj o cenovej úrovni, ktorá sa mala zachovat v Európe a mimo nej. Cielom stretnutia v Miláne bolo tiez skoncipovat spolocné vysvetlenie k spôsobu, akým sa nové cenové úrovne budú zavádzat. Úcastníci stretnutia v Miláne si rozdelili mnozstvá, ktoré môzu ponúknut jednotlivým zákazníkom. Existovala implicitná dohoda o respektovaní jednotlivých zákazníkov kazdého z nich a dodávok uskutocnovaných kazdému z nich (pozri odôvodnenie 90 napadnutého rozhodnutia). 86. Rovnako z poznámok o telefonickom rozhovore z 25. októbra 2000, vyplýva, ze pán A. zo spolocnosti IQM chcel "zostat v kontakte" s pánom T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, a pokial ide o Austráliu, vyhlásil, ze súhlasí s tým, ze divízia "Noralf" spolocnosti Boliden dodá 3 000 ton, pricom uviedol, ze v roku 1999 sa dodalo 7 000 ton a chcel, aby sa táto úroven zachovala. Navyse z týchto poznámok vyplýva, ze pán T. v tejto súvislosti pripomenul cenu 800 USD zodpovedajúcu cene, ktorá bola stanovená pre Austráliu na stretnutí v Miláne. Tieto poznámky tak svedcia o kontaktoch medzi divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden a spolocnostou IQM v období po stretnutí v Miláne, ktoré sa týkali ceny a dodaného alebo ponúknutého mnozstva fluoridu hlinitého v Austrálii, ktorých obsah je v súlade s tým, co bolo dohodnuté na stretnutí v Miláne (pozri tiez odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 87. Nakoniec zo zápisnice zo stretnutia v Miláne tiez vyplýva, ze úcastníci stretnutia v Miláne, a to Fluorsid, zalobkyna a IQM, si následne vymenili informácie o výrobe a objemoch predaja v roku 2000, ako aj o predpokladanej výrobe a o objemoch predaja na rok 2001 týkajúcich sa rôznych krajín sveta s uvedením presných mnozstiev, ako aj informácie podla výrobcov a zákazníkov. Co sa týka "individuálnych trhov", v zápisnici sa uvádza (odôvodnenie 84 napadnutého rozhodnutia): "Preskúmali sme kazdý trh s cielom stanovit vseobecnú cenovú úroven a za urcitých podmienok rozdelenie trhu. V kazdom prípade sme sa dohodli, ze bez ohladu na to, kto dostane zákazku, je potrebné dosiahnut vyssiu cenovú úroven. Preto je potrebné sa bránit akýmkolvek výrazným zlavám" (strana 5 zápisnice zo stretnutia v Miláne). 88. Z toho vyplýva, ze úcastníci stretnutia v Miláne si vymenili citlivé obchodné informácie, akými sú údaje o objemoch výroby, o mnozstvách, ktoré predali alebo zamýslali predat, o svojich zákazníkoch v Európe, ako aj vo svete, o urcení ich cien, ako aj o vzájomnom rozdelení trhov s cielom dohodnút sa na týchto sútazných parametroch. 89. Zo vsetkých týchto dôkazov, ktorých samotný obsah zalobkyna nespochybnuje, teda vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu dohody o urcení cien v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktorá bola uzavretá na stretnutí v Miláne, na ktorom sa zalobkyna zúcastnila. 90. V dôsledku toho Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala protisútazný ciel stretnutia v Miláne a existenciu dohody porusujúcej clánok 81 ods. 1 ES, a to bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze táto dohoda spôsobila úcinky (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 123, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 181). V tejto súvislosti treba pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný úcinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na takúto dohodu vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Podla ustálenej judikatúry alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie v prvom rade k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel kartelu vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. Nie je pritom nevyhnutné skúmat následky dohody, pokial sa preukáze jej protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 55, a zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., C-403/08 a C-429/08, Zb. s. I-9083, bod 135). 91. Za týchto podmienok nie je potrebné preskúmat, ci sú v prejednávanej veci splnené kritériá judikatúry uplatnujúce sa na pojem zosúladený postup (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, body 111 az 114, 131 a 132, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, body 187 a 190). Kedze totiz kritérium "dohody" nevyhnutné na uplatnenie zákazu podla clánku 81 ES je v prejednávanej veci splnené, ide výlucne o alternatívnu kvalifikáciu toho istého kartelu, ktorá nemá vplyv na zvysok analýzy. 92. Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení clánku 81 ES sa musí zamietnut ako nedôvodná. 2. O druhej casti, uvedenej subsidiárne, ktorá je zalozená na tom, ze skutocnosti vytýkané zalobkyni nemozno kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie a) Úvodné pripomienky 93. Zalobkyna spochybnuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia kvalifikovala porusenie ako jediné a pokracujúce. Oznámenie o výhradách nestanovilo nijakú spojitost medzi jednotlivými kontaktmi, ku ktorým doslo medzi úcastníkmi kartelu. Navyse sa zdá, ze Komisia uz nemá k dispozícii dôkazy o karteli v období po stretnutí v Miláne. Bilaterálne kontakty medzi divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden a spolocnostou IQM na jednej strane a medzi spolocnostou Fluorsid a zalobkynou na druhej strane neumoznujú konstatovat, ze vsetci úcastníci stretnutia v Miláne udrziavali vzájomné kontakty. Napokon dokumenty týkajúce sa kontaktov, ku ktorým doslo v októbri a v novembri 2000, na stretnutie v Miláne neodkazujú. 94. Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne a navrhuje, aby sa druhý zalobný dôvod zamietol. b) O jedinom a pokracujúcom porusení 95. Treba najskôr pripomenút koncepciu jediného a pokracujúceho porusenia. 96. Podla judikatúry by bolo totiz neprirodzené rozdelit pokracujúce správanie, ktoré má jediný ciel, na viacero rôznych porusení, hoci naopak ide o jediné porusenie, ktoré sa postupne konkretizovalo tak dohodami, ako aj zosúladenými postupmi (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 81, a rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, T-211/08, Zb. s. II-3729, bod 31). 97. Za týchto okolností je podnik, ktorý bol úcastníkom porusenia na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, rovnako zodpovedný za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celej doby svojej úcasti na uvedenom porusení (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 83, a Putters International/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 32). 98. Z tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia na to, aby preukázala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia, musí dokázat, ze podnik chcel vlastným správaním prispiet k spolocným cielom sledovaným vsetkými úcastníkmi a ze si bol vedomý materiálneho správania, ktoré zamýslali alebo uskutocnili ostatné podniky pri dosahovaní tých istých cielov, alebo ich mohol rozumne predpokladat, a ze bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 87, a Putters International/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 33). 99. Kartelové dohody totiz mozno povazovat za okolnosti tvoriace protisútaznú dohodu len vtedy, ak sa preukáze, ze naplnajú vseobecný plán sledujúci spolocný ciel. Úcast podniku na týchto kartelových dohodách môze byt navyse výrazom jeho pristúpenia k tejto protisútaznej dohode len vtedy, ak podnik pri zúcastnovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do jedinej dohody (pozri rozsudok Putters International/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 34 a tam citovanú judikatúru). 100. Z judikatúry citovanej v bodoch 96 az 99 vyssie teda vyplýva, ze na preukázanie úcasti na jedinom a pokracujúcom porusení musia byt splnené tri podmienky, a to existencia vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel, úmyselná úcast podniku na tomto pláne a skutocnost, ze mal vedomost o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov (rozsudok Putters International/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 35). 101. Pojem jediné porusenie sa týka situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z trvajúceho správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo aj z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom (rovnaký úcel vsetkých prvkov) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli) (rozsudky Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Aalberts Industries a i./Komisia, T-385/06, Zb. s. II-1223, bod 86; z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 89, a Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 257). Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto pretrvávajúceho správania by samy osebe takisto mohli predstavovat porusenie clánku 81 ES (rozsudky Aalberts Industries a i./Komisia, uz citovaný, bod 86, a BPB/Komisia, uz citovaný, bod 252). 102. Navyse podla ustálenej judikatúry sa pojem jediné porusenie môze vztahovat na právnu kvalifikáciu urcitého protisútazného správania spocívajúceho v existencii dohôd, zosúladených postupov a v rozhodnutiach zdruzení podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 696 az 698; HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 186; z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 159, a Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 91). 103. Ak jednotlivé skutky spadajú do "spolocného plánu" z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 258, a z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 178; rozsudky Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 90, a Aalberts Industries a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 87). Jednotlivé prejavy protiprávneho správania treba posudzovat v celkovom kontexte, ktorý vysvetluje ich existenciu. V tomto ohlade pri hodnotení dôkazov je dôkazná hodnota jednotlivých skutkových okolností zvýsená alebo potvrdená ostatnými existujúcimi skutkovými okolnostami, ktoré spolocne poskytujú logický a ucelený obraz o jedinom porusení (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 271). 104. Treba tiez spresnit, ze pojem jediný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu dotknutom porusením, pretoze ovplyvnenie hospodárskej sútaze, ci uz ako predmet, alebo úcinok, je spolocnou základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a pokracujúce porusenie pripravit o cast jeho zmyslu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako súcasti jediného porusenia. Preto je na úcely kvalifikácie rôznych porusení ako jediného a pokracujúceho porusenia potrebné overit, ci sa navzájom doplnajú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. V tomto ohlade je namieste zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli takúto väzbu preukázat alebo spochybnit, ako napríklad dobu uplatnenia, obsah (vrátane pouzitých metód) a zároven ciel rôznych dotknutých konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 179 az 181; Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 92, a Aalberts Industries a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 88). 105. V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, ze stretnutie v Miláne, telefonát medzi divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden a spolocnostou IQM z 25. októbra 2000 a kontakty, ku ktorým doslo v novembri 2000, predstavujú jediné a pokracujúce porusenie vedené spolocnou vôlou úcastníkov, vrátane zalobkyne, správat sa na trhu s fluoridom hlinitým urcitým spôsobom. Podla napadnutého rozhodnutia sa úcastníci na uvedenom stretnutí dohodli prostredníctvom zmluvy "a/alebo" zosúladeného postupu, ze zosúladia svoje správanie na trhu a tým obmedzia svoju príslusnú autonómiu z hladiska obchodnej stratégie. Tieto správania sú súcastou celkového plánu sledujúceho jediný a spolocný protisútazný ciel, a to narusit normálny vývoj cien fluoridu hlinitého (odôvodnenia 125 az 128 napadnutého rozhodnutia). 106. Ako to uz konstatovala Komisia, z dôkazov, o ktoré sa opieralo napadnuté rozhodnutie a ktoré boli analyzované v bodoch 73 az 89 vyssie, vyplýva, ze úcastníci stretnutia v Miláne, vrátane zalobkyne, si vymenili informácie o cenách, ktoré boli fakturované alebo sa mali fakturovat, a dohodli sa na zvýsení cien. Takisto si vymenili citlivé obchodné informácie o odhadovanom predaji a o svojom správaní v rôznych geografických oblastiach, a po stretnutí v Miláne sa informovali o svojom konaní, ponukách a cenách na trhu. Vsetky konania zúcastnených podnikov mali jediný a rovnaký ciel, a to zvýsenie ceny fluoridu hlinitého a zodpovedajúcu koordináciu správania úcastníkov kartelu na trhu. Z dokumentov preukazujúcich existenciu ich vzájomných kontaktov v období po stretnutí v Miláne vyplýva, ze úcastníci tohto stretnutia zostali v kontakte, nadalej si vymienali obchodné informácie o predmete stretnutia v Miláne, o cenách ponúkaných rôznym zákazníkom v jednotlivých regiónoch sveta, a dbali o to, aby ceny zodpovedali tomu, co sa dohodlo na stretnutí v Miláne. V tomto ohlade skutocnost, ze dokumenty týkajúce sa kontaktov, ku ktorým doslo v októbri a v novembri 2000, neodkazujú na stretnutie v Miláne, nie je rozhodujúca a výslovný odkaz na stretnutie v Miláne nie nevyhnutný. Ako totiz z týchto dokumentov jasne vyplýva, ceny, ktoré v nich boli uvedené, sa úplne zhodujú s cenami, ktoré boli dohodnuté na stretnutí v Miláne. V dôsledku toho Komisia musela dospiet k záveru, ze islo o sledovanie správania clenov kartelu na trhu, pokial ide o ceny fluoridu hlinitého, ktoré boli pôvodne dohodnuté. 107. Skutocnost, ze jednotlivé kontakty, a to tak stretnutie v Miláne, ako aj kontakty po tomto stretnutí, sa uskutocnili v relatívne krátkom case, nemá vplyv na záver Komisie, pokial ide o existenciu jediného a pokracujúceho porusenia. Na to, aby doslo k jedinému a pokracujúcemu poruseniu, sa nevyzaduje minimálna doba trvania alebo minimálny pocet aktov ci stretnutí, avsak dlhsia doba trvania alebo väcsia frekvencia môzu konstatovanie o existencii takéhoto porusenia posilnit. Je rozhodujúce, aby jednotlivé skutocnosti boli súcastou spolocného plánu, co Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala. Islo o správania, ktoré mali ten istý ciel, a to dohodu o cene fluoridu hlinitého a dodrziavanie tejto dohody úcastníkmi kartelu. 108. Vseobecný súd teda zastáva názor, ze Komisia správne dospela k záveru, ze v prejednávanej veci doslo k jedinému a pokracujúcemu poruseniu. 109. Druhý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. C - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a clánku 27 nariadenia c. 1/2003 1. Úvodné pripomienky 110. Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, porusila clánok 27 nariadenia c. 1/2003, ako aj základnú zásadu respektovania práva na obhajobu. Napadnuté rozhodnutie ukladá sankcie za iné okolnosti a skutocnosti, nez sú tie, ktoré sú proti zalobkyni uplatnené v oznámení o výhradách. Tieto rozdiely poskodili právo zalobkyne úcinne vyjadrit svoj názor pocas správneho konania. Existovali znacné rozdiely, co sa týka úcastníkov a dlzky trvania porusenia. Geografický rozsah kartelu potrestaného v napadnutom rozhodnutí je omnoho väcsí nez rozsah pôsobnosti obmedzujúcich postupov, ktoré sú opísané v oznámení o výhradách. Systematika, struktúra a ciel porusenia opísaného v napadnutom rozhodnutí nezodpovedajú opisu porusenia v oznámení o výhradách. Podla tohto oznámenia o výhradách sa zalobkyna zúcastnila na komplexnom a dlhotrvajúcom porusení, ktoré sa vyznacovalo prípravnou fázou bilaterálnych stretnutí a konecnou fázou po uzavretí dohody v Grécku 29. júla 1999, pocas ktorej boli dohodnuté ceny na rok 2000. Stretnutie v Miláne predstavuje spolu so stretnutím v Grécku kulminujúci bod kartelu a dotknutým podnikom umoznilo stanovit ceny na rok 2001. Komisia nenasla dôkaz o nijakom dalsom stretnutí kartelu pocas rokov nasledujúcich po stretnutí v Miláne. Následné kontakty sa obmedzovali na vzájomnú výmenu informácií. Naopak napadnuté rozhodnutie odhliada od prípravnej fázy a od stretnutia v Grécku, opisuje stretnutie v Miláne ako zaciatok dalsieho porusenia v nadväznosti na viaceré po sebe nasledujúce udalosti a konstatuje, ze kontakty, ku ktorým doslo po stretnutí v Miláne, umoznili úcastníkom dohliadat na vykonávanie ich údajnej dohody. Komisia v napadnutom rozhodnutí navyse vychádza z dokumentov, ktoré neboli v oznámení o výhradách uvedené. Zalobkyna vyvodila záver, ze rozdiely medzi porusením uvedeným v oznámení o výhradách a porusením potrestaným v napadnutom rozhodnutí sú také, ze zalobkyna sa so skutocnými výhradami Komisie mohla oboznámit az zo znenia napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna nemala pocas správneho konania prílezitost sa vyjadrit k zásadnému významu stretnutia v Miláne, ani k následným kontaktom, ktoré predpokladali vykonanie záverov tohto stretnutia. Oznámenie o výhradách môze zalobkynu zmiast, aj pokial ide o geografický rozmer kartelu. Zalobkyna nemala moznost vyjadrit sa k novým skutocnostiam, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby kvalifikáciu jediného a pokracujúceho porusenia uplatnila na odlisné porusenie, ktoré spocíva v kontaktoch, v súvislosti s ktorými nemala prílezitost sa vyjadrit. Komisia tak porusila právo zalobkyne na obhajobu. Zásah do práva na obhajobu je zjavne o to váznejsí, ak existuje moznost, ze ak by úcastníci konania mohli uplatnit svoje argumenty, konanie by mohlo viest k inému výsledku. 111. Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Komisia v tomto ohlade pripomína zásady týkajúce sa oznámenia o výhradách v súvislosti s dodrziavaním práva na obhajobu. Konkrétne oznámenie o výhradách by malo obsahovat jednoznacné vysvetlenie výhrad, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Konecné rozhodnutie by vsak nemalo byt nevyhnutne presnou kópiou oznámenia o výhradách, kedze Komisia by mala mat moznost zohladnit v rozhodnutí odpovede dotknutých podnikov. 112. Pokial ide o dlzku trvania a pocet úcastníkov porusenia, Komisia tvrdí, ze by mala mat moznost zmenit svoje posúdenie o dlzke trvania a o úcastníkoch porusenia, osobitne, ked zúzi rozsah uvedených výhrad. Komisia v napadnutom rozhodnutí zohladnila obdobie od 12. júla 2000 do 31. decembra 2000 namiesto obdobia od 30. júna 1997 do 31. decembra 2001. Z dôvodu týchto rozdielov nedoslo k poruseniu práva zalobkyne na obhajobu. Co sa týka geografického rozsahu kartelu, Komisia pripomína celosvetový rozmer kartelu, ktorý uz bol preukázaný v oznámení o výhradách a ktorý jasne vyplýva zo zápisnice zo stretnutia v Miláne. Zalobkyna vedela o celosvetovom rozmere kartelu a mala moznost sa k nemu vyjadrit pocas správneho konania. Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne týkajúce sa logiky a struktúry kartelu. Pokial ide o povahu porusenia, Komisia pripomína, ze v oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze opísané protisútazné cinnosti majú vlastnosti dohôd "a/alebo" zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ES a ze toto správanie predstavuje jediné a pokracujúce porusenie. Dalej zalobkyna vedela o skutocnostiach uvedených na podporu porusenia a mala prílezitost predlozit svoje stanovisko pocas správneho konania. Na rozdiel od tvrdení zalobkyne napadnuté rozhodnutie neprehliada prípravnú fázu a stretnutie v Grécku a stretnutie v Miláne nepredstavuje zaciatok porusenia ponímaného ab nihilo . Dôkazy týkajúce sa obdobia pred stretnutím v Miláne vsak neboli postacujúce. Navyse zalobkyna mala prílezitost vyjadrit sa k zásadnému významu stretnutia v Miláne, ako aj k bilaterálnym kontaktom, ku ktorým doslo po stretnutí v Miláne. 113. Pokial ide o dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 medzi spolocnostou Minmet a zalobkynou, Komisia uvádza, ze tieto dokumenty boli obsiahnuté v spise, ktorý bol zalobkyni predlozený spolu s oznámením o výhradách, a Komisia ich pouzila v napadnutom rozhodnutí, ked odpovedala na tvrdenia zalobkyne, ktoré popierajú existenciu dohody. Komisia v oznámení o výhradách okrem toho uviedla, ze spolocnosti zúcastnené na dohode pokracovali po stretnutí v Miláne vo výmene informácií o trhu prostredníctvom bilaterálnych kontaktov. Komisia sa v kazdom prípade domnieva, ze dôkazy týkajúce sa stretnutia v Miláne z právneho hladiska dostatocne preukazujú úcast zalobkyne na porusení opísanom v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí a ze zalobkyna nepreukázala, ze sa od dohody uzavretej na tomto stretnutí distancovala. 114. Prvý zalobný dôvod zalozený na porusení práva na obhajobu sa preto musí zamietnut ako nedôvodný. 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Vseobecné úvahy 115. Treba pripomenút, ze dodrziavanie práva na obhajobu pri vedení správneho konania v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 26 a tam citovanú judikatúru). 116. Ako to uz bolo uznané v ustálenej judikatúre, právo na obhajobu vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10; zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21, a z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-511/06 P, Zb. s. I-5843, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 117. Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 67), aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, ako aj dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 315 a 316, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 66 a 67), a uplatnit svoju obhajobu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (pozri v tomto zmysle Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, body 85 a 86). Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109 a tam citovanú judikatúru). 118. Oznámenie podstatných skutocností, z ktorých Komisia v oznámení o výhradách vychádzala, môze byt strucné a konecné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 14), pretoze toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba cisto predbezný charakter (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70). Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenie úcastníkov konania k zalobe, ktorých tvrdenia preukazujú, ze skutocne mohli vykonávat svoje právo na obhajobu. Komisia tiez môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 448, a z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, T-310/01, Zb. s. II-4071, bod 438). V dôsledku toho Komisia môze az do prijatia konecného rozhodnutia, najmä vzhladom na písomné alebo ústne pripomienky úcastníkov konania, zanechat niektoré alebo aj vsetky výhrady pôvodne uplatnené voci týmto úcastníkom a zmenit tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnút o pridaní nových výhrad, pod podmienkou, ze dotknutým podnikom poskytne prílezitost uviest svoje stanovisko k tejto veci (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 115 a tam citovanú judikatúru). 119. Ako to uz navyse bolo uznané v judikatúre, k poruseniu práva na obhajobu dochádza vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Zalujúci podnik preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom dokáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obhajobu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obhajobu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odopretý prístup (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 31 a tam citovanú judikatúru, a z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 28; pozri analogicky tiez rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C-141/08 P, Zb. s. I-9147, bod 94). 120. Pokial ide konkrétne o právo na prístup k spisu, v ustálenej judikatúre uz bolo v súvislosti s prípadom, ked bol zamietnutý prístup k dokumentu, uznané, ze stací, aby podnik preukázal, ze tento dokument mohol pouzit na svoju obhajobu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, C-109/10 P, Zb. s. I-10329, bod 57 a tam citovanú judikatúru, a návrhy, ktoré v tejto veci predniesla generálna advokátka Kokott, bod 171 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 74 a 75; Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 119 vyssie, bod 23, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, body 318 a 324). Tomuto podniku neprislúcha, aby preukázal, ze táto nezrovnalost ovplyvnila na jeho úkor priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, ale výlucne to, ze mohla ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, uz citované, body 179 a 181, a rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 81; z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 128; z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 318, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 74). V prípade nesprístupnenia dokumentov dotknutý podnik nemusí predlozit dôkaz, ze správne konanie by v prípade sprístupnenia dokumentov viedlo k odlisnému výsledku (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, uz citované, bod 181, a rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 119 vyssie, bod 28). Postacovalo by vyzadovat, aby dotknutý podnik preukázal hoci len malú moznost, ze dokumenty, ktoré mu neboli sprístupnené pocas správneho konania, mohli byt uzitocné na jeho obhajobu (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, uz citované, bod 181, a rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 131). b) Posúdenie prejednávanej veci Úvod 121. V prejednávanej veci zalobkyna Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí uviedla iné usvedcujúce skutocnosti a okolnosti, nez sú tie, ktoré sú uvedené v oznámení o výhradách. To sa vztahuje na úcastníkov, dlzku trvania, ako aj na geografický rozsah a opis porusenia. Komisia v napadnutom rozhodnutí navyse vychádzala z písomností, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách. Zalobkyna uvádza, ze sa k týmto bodom nemohla vyjadrit. O výhrade týkajúcej sa úcastníkov a dlzky trvania kartelu 122. Co sa týka tvrdenia zalobkyne o existencii rozdielu v súvislosti úcastníkmi porusenia, treba poznamenat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí znízila pocet úcastníkov porusenia v porovnaní s tými, ktorí sú uvedení v oznámení o výhradách. Ako sa pripomína v bodoch 117 a 118 vyssie, Komisia mohla pocas správneho konania prispôsobit, ci dokonca zmenit svoje posúdenie, najmä vzhladom na odpovede na oznámenie o výhradách. Skutocnost, ze tretí podnik, odlisný od zalobkyne, bol adresátom oznámenia o výhradách, avsak nie adresátom napadnutého rozhodnutia, pritom nezasahuje do práva zalobkyne na obhajobu. Komisia teda neporusila právo zalobkyne na obhajobu tým, ze znízila pocet adresátov napadnutého rozhodnutia. Vseobecný súd navyse konstatuje, ze zalobkyna neuvádza nijaký argument na podporu tejto tézy. 123. Pokial ide o dlzku trvania porusenia, treba poznamenat, ze dlzka uvedená v napadnutom rozhodnutí, obdobie od 12. júla do 31. decembra 2000, je kratsia nez dlzka uvedená v oznámení o výhradách, obdobie od 30. júna 1997 do 31. decembra 2001. Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, ze niektoré skutocnosti naznacovali, ze uz pred dohodou uzavretou 12. júla 2000 v Miláne existovali urcité protisútazné postupy v odvetví fluoridu hlinitého, avsak ze v súvislosti so skorsím obdobím rozhodujúci dôkaz neexistoval (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). Z toho vyplýva, ze Komisia pocas správneho konania skrátila dlzku trvania porusenia v závislosti od dôkaznej hodnoty priznanej jednotlivým dôkazom, pricom uviedla, ze mala k dispozícii jasné dôkazy o protisútaznom postupe od 12. júla 2000 v súvislosti so stretnutím v Miláne a dôkazy o tomto stretnutí a jeho obsahu (odôvodnenia 73 az 76 a 144 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie uvádza stretnutie v Miláne ako dôkaz o zaciatku porusenia, a nie uz stretnutie v Grécku z 29. júla 1999, ako je uvedené v oznámení o výhradách, predstavuje obmedzenie dlzky trvania porusenia uvádzaného Komisiou. Toto obmedzenie nepredstavuje dodatocnú výhradu a nijako nezasahuje do záujmov zalobkyne. Naopak znízenie dlzky trvania porusenia uvedenej v oznámení o výhradách v porovnaní s dlzkou trvania porusenia uvedenou v napadnutom rozhodnutí je pre zalobkynu výhodné a v zásade nemôze poskodit jej záujmy (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 435). To znamená ciastocné a prípustné vzdanie sa výhrady zo strany Komisie v prospech zalobkyne (pozri analogicky rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 115). 124. Navyse treba konstatovat, ze zalobkyna mala prílezitost predlozit svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách, teda aj k informáciám týkajúcim sa dlhsej doby trvania porusenia zahrnajúcej kratsiu dobu, ktorá bola nakoniec v napadnutom rozhodnutí uvedená. Zalobkyna v rámci správneho konania iba uviedla, ze "dlzka trvania mala byt obmedzená na dátum, ked skutocne doslo k výmenám informácií, teda na 12. júla 2000" (odôvodnenie 168 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie 245 uvedeného rozhodnutia). 125. Ani tu teda nedoslo zo strany Komisie k poruseniu práva zalobkyne na obhajobu vo vztahu k dlzke trvania porusenia uvedenej v napadnutom rozhodnutí. O výhrade týkajúcej sa geografického rozsahu kartelu 126. Pokial ide o výhradu týkajúcu sa geografického rozsahu kartelu, stací uviest, ze Komisia v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí konstatovala celosvetový rozsah kartelu. Geografický rozmer porusenia je totiz kvalifikovaný ako celosvetový v bode 163 oznámenia o výhradách, ako aj v odôvodnení 136 napadnutého rozhodnutia. 127. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení zalobkyne neexistuje rozpor, pokial ide o geografický rozsah medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím. Zalobkyna mala navyse moznost vyjadrit sa k celosvetovému geografickému rozsahu kartelu, ktorý sa uvádza v oznámení o výhradách. Treba teda vyvodit záver, ze v tomto ohlade nedoslo k zásahu do práva zalobkyne na obhajobu. O výhrade týkajúcej sa logiky a struktúry kartelu a o dokumentoch týkajúcich sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 i) Úvod 128. Zalobkyna uvádza, ze porusenie opísané v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá poruseniu opísanému v oznámení o výhradách, a to najmä co sa týka jeho "systematiky", "struktúry" a "ciela". 129. Podstatné skutkové okolnosti, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí na podporu konstatovania o porusení, vsak zodpovedajú tým, ktoré sú uvedené v oznámení o výhradách. Z toho vyplýva, ze zalobkyna o týchto skutocnostiach vedela a ze mala prílezitost sa k tejto zálezitosti vyjadrit pocas správneho konania (pozri body 62 az 70 odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách). Stretnutie v Miláne a jeho dôlezitá úloha uz boli dostatocne uvedené v oznámení o výhradách (pozri body 103 az 116, 151, 163 az 165, 200 oznámenia o výhradách). V bode 16 zaloby zalobkyna cituje oznámenie o výhradách v tom zmysle, ze sa v nom uvádza, ze stretnutie v Miláne predstavuje spolu so stretnutím v Grécku "kulminujúci bod kartelu". 130. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie na dokumentoch, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, predovsetkým na dokumentoch týkajúcich sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000. Zalobkyna nemala pocas správneho konania prílezitost sa vyjadrit ku kontaktom nasledujúcim po stretnutí v Miláne. ii) O obsahu oznámenia o výhradách 131. V oznámení o výhradách Komisia zastávala názor, ze od roku 1997 dochádzalo ku kontaktom (bod 76 a nasl.) a uvádza stretnutie v Grécku z 29. júla 1999 (bod 85 a nasl.), ako aj "následné kontakty" (bod 92 a nasl.) a stretnutie v Miláne (bod 103 a nasl.). Oznámenie o výhradách vo svojom opise skutocností týkajúcich sa fungovania kartelu vymenúva kontakty medzi clenmi kartelu, vrátane kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne. Komisia zastávala názor, ze "v [nadväznosti] na stretnutie v Miláne, spolocnosti, ktoré sa podielali na dohode, ku ktorej dospeli, pokracovali vo výmene informácií týkajúcich sa trhu s fluoridom hlinitým prostredníctvom bilaterálnych kontaktov" (bod 117). V tejto súvislosti výslovne uvádza kontakty z 25. októbra 2000, kontakty v priebehu roku 2001, konferenciu, ktorá sa konala od 17. do 21. februára 2002, dalsiu konferenciu v San Diegu, Kalifornia (Spojené státy) 6. marca 2003, ako aj kontakty v januári 2004 a 21. januára 2005 (body 118 az 123). Komisia okrem toho uvádza, ze kartel bol vykonaný, co zohladnila vo svojom posúdení závaznosti porusenia (bod 227). 132. Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia v oznámení o výhradách zastávala názor, ze porusenie zacalo od 30. júna 1997, dátumu stretnutia v Sousse (Tunisko), zintenzívnilo sa od stretnutia v Grécku 29. júla 1999, "ked doslo k uzavretiu a k nadobudnutiu úcinnosti konecnej dohody o zvýsení predajných cien v roku 2000", a ze 12. júla 2000 bola v Miláne uzavretá podobná zmluva v súvislosti s predajnými cenami na rok 2001. Komisia z toho vyvodila, ze porusenie v prípade spolocnosti Fluorsid, zalobkyne a spolocnosti IQM pokracovalo "prinajmensom do 31. decembra 2001", co je koniec obdobia vykonávania tejto dohody zodpovedajúci koncu obdobia, v ktorom sa uskutocnili predaje dotknuté touto dohodou (bod 216). iii) O obsahu napadnutého rozhodnutia 133. V odôvodneniach 155 a 156 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza "bilaterálne kontakty na jesen roku 2000", najmä kontakty z 25. októbra 2000 a z 8. a 9. novembra 2000. Tieto kontakty preukazujú pokracovanie dohody uzavretej na stretnutí v Miláne s cielom jej vykonania. V odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia Komisia opätovne odkazuje na nové dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, pokial ide o uskutocnenie porusenia v súvislosti so stanovením základnej sumy pokuty. Uvádza, ze zohladnila mieru uskutocnenia porusenia na úcely stanovenia pomernej casti hodnoty predaja, ktorú treba zohladnit, a odkazuje najmä na odôvodnenia 154 az 156 napadnutého rozhodnutia. 134. Co sa týka dlzky trvania porusenia v napadnutom rozhodnutí, Komisia zastáva názor, ze dohoda trvala prinajmensom pocas obdobia od 12. júla 2000 do 31. decembra 2000 (odôvodnenia 241 a 147 napadnutého rozhodnutia). Podla odôvodnenia 146 napadnutého rozhodnutia "zmluvy o dodaní sa dohadujú vopred pocas obdobia zacínajúceho v priebehu druhej polovice kazdého kalendárneho roka a skoncia na konci toho istého kalendárneho roku alebo v priebehu prvých piatich mesiacov nasledujúceho kalendárneho roku". Komisia preto zastávala názor, ze v súlade s praxou v sektore fluoridu hlinitého sa ceny urcujú vopred na nasledujúci úctovný rok. 135. Napokon treba spresnit, ze dokumenty týkajúce sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne, vrátane kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, nie sú uvedené v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa dlzky trvania porusenia. iv) Posúdenie - O prístupe k predmetným dokumentom pocas správneho konania 136. Oznámenie o výhradách odkazovalo na dokumenty týkajúce sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne, ktoré sú uvedené v bode 131 vyssie. Treba vsak konstatovat, ze oznámenie o výhradách výslovne neuvádza dokumenty vztahujúce sa na bilaterálne kontakty z 8. a 9. novembra 2000, ktoré sú naopak uvedené v napadnutom rozhodnutí. 137. Tieto dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 pritom boli obsiahnuté v správnom spise Komisie, ktorá ich sprostredkovala úcastníkom správneho konania, vrátane zalobkyne, v rámci zaslania oznámenia o výhradách, aby mohli vykonat právo na obhajobu a právo na prístup k spisu. Zalobkyna teda mala prístup ku vsetkým týmto dokumentom. Situácia v prejednávanej veci sa preto znacne odlisuje od prípadov odmietnutia prístupu k spisu alebo k niektorým dokumentom, v ktorých judikatúra uznala existenciu porusenia práva na obhajobu. Je totiz nesporné jednak, ze zalobkyna mala úplný prístup k spisu, ktorý obsahoval dok umenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, a jednak, ze kontakty nasledujúce po stretnutí v Miláne boli výslovne uvedené, hoci vseobecným spôsobom, v oznámení o výhradách. - O význame predmetných dokumentov pri posúdení uskutocnenia porusenia 138. Bilaterálne kontakty z 8. a 9. novembra 2001 neuvedené v oznámení o výhradách, ako aj kontakty, ktoré sú v nom výslovne spomenuté, svedcia o tom, ze zalobkyna sa zapojila do kartelu a do jeho vykonania po stretnutí v Miláne. V tejto súvislosti vsak postacuje, ze Komisia v oznámení o výhradách zalozila svoje posúdenie týkajúce sa jediného a pokracujúceho porusenia a jeho uskutocnenia na rôznych dôkazoch, ako je stretnutie v Miláne a bilaterálne a multilaterálne kontakty nasledujúce po tomto stretnutí, predovsetkým kontakt z 25. októbra 2000. Samotné dôkazy uvedené v oznámení o výhradách uz boli totiz postacujúce na upozornenie zalobkyne, ze Komisia ich môze proti nej pouzit ako usvedcujúce dôkazné prostriedky. Vzhladom na dokumenty týkajúce sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne, ktoré sú uvedené v oznámení o výhradách, dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 teda neboli nevyhnutné na preukázanie pokracujúceho porusenia a jeho uskutocnenia. V odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia, osobitne v poznámke pod ciarou 128, Komisia odkazuje aj na kontakt z 25. októbra 2000, ktorý uz bol spomenutý v bode 118 oznámenia o výhradách. Preto dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 neboli samy osebe rozhodujúce pre záver, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí, kedze pokracujúce porusenie, ako aj jeho uskutocnenie prekracujúce dátum 31. decembra 2000, uz boli uvedené v oznámení o výhradách na základe iných dôkazov. 139. V tejto súvislosti treba pripomenút, ako to potvrdila judikatúra citovaná v bode 119 vyssie, ze k poruseniu práva na obhajobu dochádza len vtedy, ak existuje moznost, ze v prípade, ak by nedoslo k procesnej nezrovnalosti, ktorou je v prejednávanej veci chýbajúci odkaz na dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, správne konanie by mohlo viest k odlisnému výsledku. 140. Treba vsak konstatovat, ze o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. 141. Ako sa totiz konstatovalo v bode 137 vyssie, zalobkyna mala prístup k dokumentom týkajúcim sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, avsak nevyvodila z toho nijaký dôkaz vo svoj prospech, a to ani v rámci správneho konania, ani v rámci súdneho konania. Navyse v stádiu správneho konania sa zalobkyna dokonca vzdala práva vyjadrit stanovisko ku kontaktom nasledujúcim po stretnutí v Miláne, ktoré boli výslovne uvedené v oznámení o výhradách (body 117 az 123 oznámenia o výhradách). Rovnako v priebehu súdneho konania zalobkyna ani nevysvetlila, ani nepreukázala, v com výslovné neuvedenie daných dokumentov v oznámení o výhradách narusilo úcinnost jej obhajoby pocas správneho konania a ako sa mohla úcinnejsie bránit, ak by bola pri tejto prílezitosti výslovne informovaná o tom, ze Komisia zamýslala pouzit dokumenty z 8. a 9. novembra 2000 v napadnutom rozhodnutí ako dôkazy preukazujúce jej úcast na porusení a na jeho uskutocnení. Naopak vzhladom na obsah týchto dokumentov, ako aj na skutocnost, ze zalobkyna o nich vedela, treba z toho vyvodit, ze zalobkyna nepreukázala, ze z nich mohla vyvodit dôkazy vo svoj prospech, pokial ide o existenciu dohody a jej vykonanie. V tejto súvislosti treba spresnit, ze Komisia v rámci posúdenia závaznosti porusenia na úcely výpoctu pokuty nezohladnila predmetné úcinky uvedeného porusenia. Preto zalobkyna nie je schopná preukázat, ze skutocnost, ze nebola v oznámení o výhradách informovaná o úmysle Komisie pouzit predmetné dokumenty ako usvedcujúce dôkazy, bola spôsobilá ovplyvnit úcinnost jej obhajoby, a teda aj záver, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru, potvrdený rozsudkom z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 80). - O význame predmetných dokumentov na posúdenie dlzky trvania porusenia 142. V oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí dlzka trvania porusenia nevychádzala z kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, ku ktorým doslo po stretnutí v Miláne. Co sa týka dlzky trvania porusenia po stretnutí v Miláne, napadnuté rozhodnutie sa nelísi od oznámenia o výhradách, ktoré stanovilo dlzku trvania prekracujúcu dátum konania stretnutia v Miláne, konkrétne do 31. decembra 2001, najmä pokial ide o zalobkynu. Zalobkyna teda bola v plnom rozsahu spôsobilá rozpoznat relevantnost dôkazov týkajúcich sa kontaktov medzi dotknutými podnikmi, ktoré nasledovali po stretnutí v Miláne, ako sú obsiahnuté v oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí, na úcely stanovenia dlzky trvania porusenia, ktoré Komisia vyvodila predovsetkým z praxe v sektore fluoridu hlinitého, podla ktorej sa ceny urcujú vopred na nasledujúci úctovný rok. Po zohladnení tejto praxe mohla Komisia na základe dôkazov, ktoré uz boli výslovne uvedené v oznámení o výhradách, zahrnút celý dotknutý polrok az do 31. decembra 2001 do dlzky trvania porusenia. V tomto ohlade dodatocný odkaz v napadnutom rozhodnutí na dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 je irelevantný. 143. Okrem toho treba spresnit, ze dlzka trvania, ktorú Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, je minimálnou dlzkou trvania porusenia, kedze obdobia kratsie ako polrok sa pocítajú ako polrok a multiplikacný koeficient uplatnitelný na základnú sumu pokuty je v oboch prípadoch len 0,5. Preto aj za predpokladu, ze by dlzka trvania porusenia bola obmedzená len na stretnutie v Miláne bez toho, aby sa zohladnili úcinky dohody, ktorá sa na nej uzavrela, a kontaktov nasledujúcich po tomto stretnutí, faktor dlzky trvania na úcely stanovenia pokuty by bol ten istý. v) Záver 144. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba vyvodit záver, ze právo na obhajobu nebolo porusené. Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. D - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 2006, pokial ide o urcenie výsky pokuty 1. Úvodné pripomienky 145. Najskôr treba uviest, ze v prejednávanej veci ide o uplatnenie usmernení z roku 2006. 146. Tento zalobný dôvod sa v podstate delí na tri casti, a to po prvé porusenie zásady legitímnej dôvery, po druhé nesprávne uplatnenie usmernení z roku 2006, pokial ide o urcenie hodnoty predaja, a po tretie nesprávne urcenie základnej sumy pokuty a dodatocnej sumy. 147. Na úvod treba pripomenút vseobecné zásady, ktorými sa riadi urcenie výsky pokút. 148. Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 treba pri urcení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit v prípade porusení clánku 81 ods. 1 ES, zohladnit závaznost a dlzku trvania porusenia. 149. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze závaznost porusení práva hospodárskej sútaze musí byt stanovená na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré nutne musia byt vzaté do úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241; Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 54, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 91). 150. Judikatúra uznala, ze na urcenie výsky pokuty je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Spolocenstvo (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 151. Súdny dvor tiez rozhodol, ze sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a intenzita, velkost dotknutého trhu a poskodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Analýza musí tiez zohladnit relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadnú recidívu (pozri rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 152. Tento velký pocet skutocností ukladá Komisii, aby podrobne preskúmala okolnosti porusenia (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 58). 153. Na zabezpecenie transparentnosti a nestrannosti rozhodnutí, ktorými sa stanovujú pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, prijala Komisia usmernenia k metóde stanovovania pokút (bod 3 usmernení z roku 2006). V týchto usmerneniach Komisia uvádza, z akých dôvodov zohladní takú ci onakú okolnost porusenia a dôsledky, ktoré z toho môzu byt vyvodené pre výsku pokuty (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 59). 154. Usmernenia, o ktorých Súdny dvor rozhodol, ze predstavujú orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa správny orgán nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, sa obmedzujú na opis metódy preskúmania porusenia uplatnovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohladnovala pri urcovaní výsky pokuty (pozri rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 155. Usmernenia totiz predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily -, ktoré chce Komisia uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti stanovenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Hoci usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, pretoze toto rozhodnutie sa zakladá na nariadení c. 1/2003, vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 209 az 213, a rozsudok Vseobecného súdu zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 219 a 223). 156. Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právna norma, ktorú musí správny orgán v kazdom prípade dodrzat, vyjadrujú orientacné pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako má správny orgán v praxi postupovat, a od ktorého sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, inak by hrozilo, ze porusí zásady právnej istoty a rovnosti zaobchádzania (rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 209 a 210, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). 157. Podla bodu 5 usmernení z roku 2006 v znení uplatnitelnom na túto vec musí Komisia pri urcení výsky pokút vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením. Dlzka trvania porusenia sa musí takisto zohladnit ako významný prvok. Kombinácia hodnoty predaja súvisiaceho s porusením a dlzky jeho trvania odráza hospodársku dôlezitost porusenia, ako aj relatívny význam kazdého podniku, ktorý sa podielal na porusení. Podla bodu 6 usmernení z roku 2006 odkaz na tieto skutocnosti je vhodnou informáciou o úrovni výsky pokuty, ale nemal by sa povazovat za základ "metódy automatického alebo aritmetického výpoctu". 158. Podla bodov 10 a 11 usmernení z roku 2006 Komisia urcí na úcely stanovenia pokuty pre kazdý podnik základnú sumu pokuty, ktorú môze upravit. 159. Na základe bodov 12 a 13 usmernení z roku 2006 sa základná suma pokuty stanoví odkazom na hodnotu predaja tovaru alebo sluzieb uskutocneného podnikom, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP, obvykle pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik zúcastnil na porusení. Podla bodu 15 usmernení z roku 2006 Komisia musí pouzit "najvyssie [najlepsie - neoficiálny preklad ] údaje, ktoré sú... k dispozícii". 160. Bod 18 usmernení z roku 2006 stanovuje: "Ak porusenie presiahne územie Európskeho hospodárskeho priestoru ('EHP`) (napríklad v prípade medzinárodných kartelov), príslusný predaj podniku vo vnútri EHP nemusí primeraným spôsobom odrázat podiel kazdého podniku na porusení. Takáto situácia môze nastat napríklad v súvislosti s celosvetovými dohodami o rozdelení trhu. Za takýchto okolností, s cielom zohladnit agregovaný objem príslusných predajov v EHP a relatívny podiel kazdého podniku na porusení, Komisia môze posúdit celkový objem predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti (rozlahlejsej ako EHP), urcit podiel predaja kazdého podniku podielajúceho sa na porusení na tomto trhu a aplikovat tento podiel na agregovaný objem predajov týchto podnikov vo vnútri EHP. Výsledok tohto výpoctu sa bude povazovat za hodnotu predaja na úcely stanovenia základnej výsky pokuty." 161. Podla bodu 19 usmernení z roku 2006 základná suma pokuty súvisí s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. Podla bodu 20 usmernení z roku 2006 sa posúdenie závaznosti vykoná individuálne na kazdý typ porusenia a prihliadne sa pritom na vsetky relevantné okolnosti prípadu. Podla bodu 21 usmernení z roku 2006 sa vo vseobecnosti zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 2. O prvej casti zalozenej na porusení zásady legitímnej dôvery 162. Treba poznamenat, ze v názve svojho tretieho zalobného dôvodu zalobkyna tiez odkazuje na porusenie zásady legitímnej dôvery, pokial ide o urcenie výsky pokuty, a to bez toho, aby tento aspekt v rámci argumentácie uvedenej na podporu tohto zalobného dôvodu vysvetlila alebo preukázala. 163. Na základe clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba obsahovat uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Bez ohladu na terminologické aspekty musia byt tieto údaje dostatocne jasné a presné, aby umoznili zalovanému pripravit si obhajobu a Vseobecnému súdu vykonat súdne preskúmanie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Vseobecný súd je povinný zamietnut ako neprípustnú tú cast návrhov zaloby, ktorá mu je predlozená, pokial podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je táto cast návrhov zaloby zalozená, nevyplývajú koherentným a zrozumitelným spôsobom uz z textu samotnej zaloby (rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2006, Rossi/ÚHVT, C-214/05 P, Zb. s. I-7057, bod 37; uznesenie Súdneho dvora z 13. marca 2007, Arizona Chemical a i./Komisia, C-150/06 P, neuverejnené v Zbierke, bod 45, a rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2010, AceaElectrabel/Komisia, C-480/09 P, Zb. s. I-13335, bod 28). 164. Konkrétne, prezentácia dôvodov, na ktorých je zaloba zalozená, skôr z hladiska ich podstaty nez podla ich právnej kvalifikácie postacuje len pod podmienkou, ze uvedené dôvody dostatocne jasne vyplývajú zo zaloby. Navyse poziadavkám pripomenutým vyssie nezodpovedá len abstraktné vymenovanie dôvodov, kedze zaloba musí výslovne uvádzat, v com spocívajú dôvody, na ktorých je zalozená. Tieto minimálne poziadavky nesplna zaloba, ktorá neobsahuje nijaký strucný opis uvádzaných dôvodov alebo právnych skutocností umoznujúcich zalovanému posúdit, na akých dôvodoch zalobca zakladá svoju zalobu, alebo pochopit, ako mozno podporit jeho návrhy (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. novembra 1997, Tremblay a i./Komisia, T-224/95, Zb. s. II-2215, bod 79, a z 26. marca 2010, Proges/Komisia, T-577/08, neuverejnený v Zbierke, body 19 az 21). 165. Vzhladom na to, ze zalobkyna sa obmedzila uvedenie porusenia zásady legitímnej dôvery bez toho, aby hoci len strucne túto cast zalobného dôvodu ozrejmila, sa táto cast zalobného dôvodu musí zamietnut ako neprípustná. 3. O druhej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení usmernení z roku 2006, pokial ide o stanovenie hodnoty predaja a) Úvodné poznámky 166. V prejednávanej veci zalobkyna tvrdí, ze hodnota jej predaja bola vypocítaná podla pravidiel stanovených v bode 18 usmernení k metóde stanovovania pokút, ale ze Komisia sa pri uplatnení tohto bodu dopustila dvoch chýb. Po prvé napadnuté rozhodnutie v odôvodnení 25 konstatuje celosvetový obrat vo výske 34 339 694 eur za rok 2000, ktorý zalobkyna oznámila vo svojej odpovedi z 30. októbra 2006. Zalobkyna zastáva názor, ze tento obrat nezodpovedal najlepsiemu obratu, ktorý bol pri prijímaní napadnutého rozhodnutia dostupný. Zalobkyna 25. apríla 2008 poskytla auditom overené údaje na výslovnú ziadost Komisie, podla ktorých obrat zalobkyne za rok 2000 predstavoval 32 368 925 eur, ktoré mala Komisia v súlade s bodom 15 usmernení z roku 2006 pouzit. Po druhé Komisia nesprávne uplatnila bod 18 usmernení z roku 2006. Komisia vykonala odhad percentuálneho podielu predaja kazdého podniku v rozlahlejsej geografickej oblasti, nez je EHP v porovnaní s predajom úcastníkov kartelu. Tento odhad sa mal vykonat vo vztahu k predaju vsetkých ostatných podnikov, ktoré pôsobili na trhu s fluoridom hlinitým. Napokon zalobkyna zastáva názor, ze ak by Komisia pouzila auditom overené císelné údaje, ktoré sú nizsie nez císelné údaje, z ktorých vychádzala, a správne by uplatnila bod 18, dospela by k percentuálnemu podielu nizsiemu nez 28,5 %, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí. 167. Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou a navrhuje, aby sa táto cast tretieho zalobného dôvodu zamietla. 168. Treba poznamenat, ze zalobkyna v prejednávanej veci napáda základnú sumu stanovenú Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pricom spochybnuje hodnotu predaja stanovenú Komisiou, ako aj závaznost porusenia. Zalobkyna vsak nespochybnuje dlzku trvania porusenia, ani úpravy základnej sumy. 169. Táto cast sa delí na dve podcasti, a to nesprávne pouzitie obratu pri výpocte výsky pokút a nesprávne uplatnenie bodu 18 usmernení z roku 2006, a to nezohladnením predaja ostatných podnikov, ktoré sa na karteli nezúcastnili. b) O obratoch pouzitých Komisiou 170. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia pri výpocte pokút pouzila nesprávne obraty. 171. Co sa týka základnej sumy, podla usmernení z roku 2006 sa táto suma stanoví podla hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb uskutocneného podnikom, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP, obvykle pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení (body 12 a 13 usmernení z roku 2006). Na tento úcel musí Komisia pouzit "najlepsie údaje, ktoré sú... k dispozícii" (bod 15 usmernení z roku 2006). 172. Ak geografický rozsah porusenia presahuje územie EHP, napríklad v prípade medzinárodných kartelov, ako je to v prejednávanej veci, bod 18 usmernení z roku 2006 uvádza, ze príslusný predaj podniku vo vnútri EHP nemusí primeraným spôsobom odrázat význam kazdého podniku na porusení, co by mohlo nastat napríklad v súvislosti s celosvetovými dohodami o rozdelení trhu. Za takýchto okolností Komisia môze posúdit celkový objem predajov tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti rozlahlejsej ako EHP a urcit podiel predajov kazdého podniku podielajúceho sa na porusení na tomto trhu a aplikovat tento podiel na agregovaný objem predajov týchto podnikov v rámci EHP. 173. V prejednávanej veci zalobkyna poskytla obraty za roky 1997 az 2005, pokial ide o predaj fluoridu hlinitého na celosvetovej úrovni, ako aj v rámci EHP, listom z 30. októbra 2006, ako aj listom z 25. apríla 2008 za roky 1999, 2000 a 2001. V liste z 25. apríla 2008 uviedla aj výmenný kurz tuniského dinára voci euru na uvedené roky, vrátane roku 2000. 174. Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze predaj fluoridu hlinitého uskutocnený zalobkynou v roku 2000 v rámci EHP predstavoval sumu vo výske 8 146 129 eur a v geografickej oblasti dotknutej porusením, teda na celosvetovej úrovni sumu vo výske 34 339 694 eur (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). Komisia uviedla, ze vychádzala z císelných údajov, ktoré jej zalobkyna poskytla 30. októbra 2006, ako aj z listov zalobkyne z 25. apríla a 12. mája 2008, a ze pokial ide o výmenný kurz tuniského dinára voci euru, pouzila výmenné kurzy poskytnuté zalobkynou v liste z 25. apríla 2008. 175. Co sa týka obratov uvedených v dokumente z 25. apríla 2008, uvádza sa v nom, ze tieto obraty sú "vo fob bez provízií", to znamená bez prepravných nákladov a provízií. Pritom práve obrat, ktorý plne odráza skutocnú sumu transakcie, má význam na urcenie hodnoty predaja pri urcení základnej sumy pokuty. Treba teda zohladnit obrat, ktorý vyplýva z úctovníctva podniku. Komisia okrem toho uviedla, ze zalobkyni zaslala ziadost o informácie, pokial ide o císelné údaje predlozené 25. apríla 2008, na ktorú zalobkyna neposkytla ucelenú odpoved. Navyse treba pripomenút bod 16 usmernení z roku 2006, ktorý uvádza, ze ak podnik poskytne neúplné alebo nespolahlivé údaje, Komisia môze urcit hodnotu predaja tohto podniku na základe ciastkových údajov, ktoré získala alebo na základe akýchkolvek iných informácií, ktoré povazuje za dôlezité alebo za vhodné. 176. Ako okrem iného uvádza Komisia, hodnota predajov odráza cenu fakturovanú klientovi bez toho, aby sa odpocítali náklady na prepravu a dalsie výdavky. V tejto súvislosti treba pripomenút judikatúru, podla ktorej pokial ide o výdavky na prepravu, treba zastávat názor, ze pokial výrobca na ziadost zákazníka dodá do miesta urcenia predané mnozstvá, sluzba spocívajúca v preprave je neoddelitelnou súcastou predaja výrobku. Cena za takúto sluzbu, aj keby zodpovedala sume, ktorú má predajca uhradit nezávislému prepravcovi, ktorého na túto sluzbu vyuzil, je teda zlozkou celkovej predajnej ceny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 5030). 177. Komisia tak mohla oprávnene zastávat názor, ze císelné údaje poskytnuté 30. októbra 2006 boli najlepsími dostupnými císelnými údajmi v zmysle bodu 15 usmernení z roku 2006. Prvá podcast prvej casti tohto zalobného dôvodu, ktorá je zalozená na nesprávnom uplatnení usmernení z roku 2006, pokial ide o urcenie hodnoty predaja, sa preto musí zamietnut. 178. V tejto súvislosti treba spresnit, ze v odôvodnení 229 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze podla bodu 18 usmernení z roku 2006 hodnota predaja vypocítaná v rámci EHP dosahuje v prípade zalobkyne sumu 6 739 601 eur. V tomto ohlade Komisia odkazuje na údaje, ktoré zalobkyna poskytla 30. októbra 2006, podla ktorých hodnota jej predaja v roku 2000 predstavovala sumu 8 146 129 eur v rámci EHP a sumu 34 339 694 v geografickej oblasti dotknutej porusením, teda na celosvetovej úrovni (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). c) O predaji a podiele na trhu 179. Pokial ide o druhú podcast tejto casti zalobného dôvodu, treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podla bodu 18 usmernení z roku 2006 relatívna sila kazdého predmetného podniku zodpovedala percentuálnemu podielu jeho predaja súvisiaceho s porusením v geografickej oblasti dotknutej kartelom v porovnaní s agregovaným objemom predaja vsetkých dotknutých podnikov v tomto odvetví. Tento percentuálny podiel sa mal dalej uplatnit na agregovaný objem predaja súvisiaci s porusením, ktorého sa predmetné podniky dopustili v rámci EHP (odôvodnenie 232 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto spresnila, ze otázka, ci sa mal zohladnit viazaný predaj ostatných podnikov a otázka presného spôsobu urcovania geografického trhu, boli na úcely výpoctu hodnoty predaja a konecnej výsky pokuty irelevantné (odôvodnenie 233 napadnutého rozhodnutia). 180. Okrem iného, podla odôvodnenia 32 napadnutého rozhodnutia niektorí "velkí výrobcovia hliníka, a teda velkí spotrebitelia fluoridu hlinitého, sa vyznacujú významnou 'viazanou` výrobou fluoridu hlinitého, co znamená, ze vyrábajú (hlavne) pre vlastnú potrebu, aj ked pocas obdobia, ked dochádzalo k poruseniu, takisto nakúpili fluorid hlinitý od ostatných výrobcov". 181. Zalobkyna spochybnuje zákonnost odôvodnenia 232 a nasl. napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia v nich nesprávne uplatnila bod 18 usmernení z roku 2006. Podla zalobkyne totiz Komisia opomenula zohladnit predaj uskutocnený ostatnými podnikmi, ktoré sa na karteli nezúcastnili, vrátane podnikov, ktoré majú viazanú výrobu. Komisia okrem iného konala v rozpore so svojou vlastnou rozhodovacou praxou. 182. Vzhladom na tieto výhrady treba pripomenút, ze podla bodu 18 usmernení z roku 2006 Komisia s cielom zohladnit agregovaný objem príslusných predajov v EHP a relatívny podiel kazdého podniku na porusení môze posúdit celkový objem predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti (rozlahlejsej ako EHP), urcit význam predaja kazdého podniku podielajúceho sa na porusení na tomto trhu a aplikovat tento význam na agregovaný objem predajov týchto podnikov vnútri EHP. Výsledok tohto výpoctu sa bude povazovat za hodnotu predaja na úcely stanovenia základnej sumy pokuty. 183. Zo struktúry a zo znenia bodu 18 usmernení z roku 2006 vyplýva, ze formulácia "celkový objem predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením" sa má chápat tak, ze oznacuje celkový objem predajov podnikov, ktoré sa zúcastnujú na porusení, a nie celkový objem predajov vsetkých podnikov, ktoré pôsobia na trhu, na ktorom sa podniky dopustili porusenia. Predaje podnikov, ktoré sa nezúcastnujú na porusení, totiz nie sú predajmi "v súvislosti s porusením". 184. Navyse tento doslovný výklad súvisí so struktúrou bodu 18 usmernení z roku 2006, ktorého cielom je zohladnit agregovaný objem dotknutých predajov, ako aj relatívny význam kazdého podniku na porusení. Tento posledný ciel predpokladá, ze sa zohladní len hodnota predajov podnikov, ktoré sa zúcastnujú na porusení. 185. Napokon predchádzajúci výklad zapadá do kontextu a celkovej struktúry usmernení z roku 2006, ktorých cielom je to, aby sa pri urcení pokuty vychádzalo z hodnoty predaja dotknutého porusením. Ako zdôraznuje Komisia, hodnota predaja zohladnená podla bodov 13 a 14 usmernení z roku 2006, ktoré sú zahrnuté pod tým istým názvom ako bod 18, zodpovedá hodnote predaja, ktorú podniky dosiahli z dôvodu porusenia. 186. Takýto výklad nie je spochybnený odkazom na "trh", ktorý je uvedený v bode 18 usmernení z roku 2006. Tento "trh" odkazuje len na rozsiahlejsí geografický trh, nez je EHP, ktorý je dotknutý predajom podnikov zúcastnených na porusení. 187. Zalobkyna preto nesprávne tvrdí, ze dodrziavanie usmernení viedlo Komisiu k tomu, ze zohladnila predaj ostatných podnikov, ako aj viazanú výrobu takých hospodárskych subjektov, ako sú Alcan a Alcoa. 188. Na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, uvedený výklad usmernení z roku 2006 nie je vyvrátený skorsou rozhodovacou praxou Komisie, ktorá je ozrejmená v rozhodnutí Komisie 2002/742/ES z 5. decembra 2001 v konaní podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/E-1/36 604 - Kyselina citrónová) (Ú. v. ES L 239, 2002, s. 18) a ktorá spocíva v úprave výsky pokút podla relatívneho významu úcastníkov v rámci kartelov prekracujúcich územie Únie. 189. Ako bolo totiz uznané judikatúrou, skutocnost, ze Komisia v minulosti pri urcitých typoch porusenia uplatnila pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Únie, ale ze naopak úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie si vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky. To platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ked sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel správania, ktoré majú vseobecnú pôsobnost, akými sú usmernenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 227 a 230). 190. Skorsia rozhodovacia prax, na ktorú odkazuje zalobkyna, vsak vychádzala z oznámenia Komisie zo 14. januára 1998 k usmerneniam k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). 191. V bodoch 3 az 5 usmernení z roku 2006 Komisia okrem iného uviedla, ze chcela rozvinút a spresnit svoju politiku ukladania pokút, ktorej cielom je stíhat porusenia a odradit ostatné podniky od konania, alebo od pokracovania v konaní, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES. V snahe dosiahnut tento ciel Komisia zastávala názor, ze pri stanovení výsky pokút je primerané vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením. Komisia tak uviedla dôvod, pre ktorý prijala novú metódu výpoctu výsky pokuty, ktorým je potreba zabezpecit úcinnejsie vykonávanie politiky hospodárskej sútaze Únie, a zalobkyna neuviedla argumenty, ktoré môzu spochybnit dôvodnost tejto zmeny prístupu. 192. Preto sa ustanovenia usmernení z roku 2006 nemali vykladat s prihliadnutím na uplatnenie usmernení z roku 1998. 193. Z vyssie uvedených dôvodov sa musí zamietnut aj druhá podcast tejto druhej casti. 4. O tretej casti zalozenej na nesprávnom urcení základnej sumy pokuty a nesprávnom uplatnení dodatocnej sumy 194. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybenia pri posúdení závaznosti porusenia, konkrétnejsie pri posúdení jeho povahy, ako aj vo svojej analýze trhového podielu adresátov napadnutého rozhodnutia. Navyse bolo nesprávne, ze Komisia zvolila jeho uskutocnenie spomedzi faktorov, z ktorých sa pri urcení základnej sumy pokuty vychádzalo. 195. Zalobkyna tak tvrdí, ze Komisia vykonala nesprávnu kvalifikáciu porusenia. Skutkové okolnosti pouzité proti zalobkyni sa môzu nanajvýs kvalifikovat ako prílezitostná výmena informácií, ktoré nepredstavujú závazné porusenia práva hospodárskej sútaze a nepatria pod horizontálne dohody o cenách v zmysle bodov 23 a 24 usmernení. Kvalifikácia, ze islo o horizontálnu dohodu o stanovení cien, a teda závazné porusenie hospodárskej sútaze, ktorú Komisia vykonala v napadnutom rozhodnutí, ju viedla k tomu, aby v súlade s bodom 25 usmernení z roku 2006 zvýsila základnú sumu o dodatocnú sumu. Zalobkyna navyse tvrdí, ze uvedené porusenie nemozno kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie. V tejto súvislosti zalobkyna opakuje údajné porusenie práva na obhajobu, ktoré Vseobecnému súdu neumoznuje vykonat svoju neobmedzenú právomoc. Zalobkyna preto pozaduje, aby Vseobecný súd zmenil odôvodnenia 236 a 242 napadnutého rozhodnutia. 196. Podla zalobkyne kumulovaný trhový podiel vo výske 35 %, ktorý bol konstatovaný v napadnutom rozhodnutí, pripisuje údajnému kartelu neprimeranú hospodársku váhu, kedze tento percentuálny podiel sa vypocítal bez zohladnenia viazanej výroby velkých výrobcov hliníka. Komisia tak vykonala nesprávnu analýzu jedného zo základných faktorov posúdenia závaznosti predmetného porusenia. 197. Komisia napokon zastávala názor, ze dohoda o údajnom zvýsení cien, ktorá bola uzavretá v Miláne, pokracovala pocas druhej polovice roku 2000 a odkazuje na bilaterálne kontakty medzi spolocnostou IQM a divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden z 25. októbra 2000, ako aj na diskusie medzi zalobkynou a spolocnostou Fluorsid v novembri 2000, pricom tieto bilaterálne kontakty nemali nijakú spojitost so stretnutím v Miláne a nemôzu sa uplatnit proti zalobkyni, kedze neboli uvedené v oznámení o výhradách. Bez dokumentov alebo iných dôkazných prostriedkov platných po dátume konania stretnutia v Miláne tak nemozno vyvodit ziadne vykonanie kartelu. Z toho vyplýva potreba úplného zrusenia dodatocnej sumy a podstatného znízenia 17 % percentuálnej sadzby, ktorá bola pri urcovaní základnej sumy uplatnená. 198. Komisia spochybnuje argumenty zalobkyne a navrhuje, aby sa táto tretia cast tretieho zalobného dôvodu zamietla. 199. V prejednávanej veci treba pripomenút, ze co sa týka existencie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, Komisia správne zastávala názor, ze existoval kartel, horizontálna dohoda o stanovení cien a rozdelenie trhu medzi úcastníkmi, vrátane zalobkyne (pozri body 66 az 92 vyssie). Túto skutocnost nemôzu v tomto stádiu spochybnit tvrdenia zalobkyne, ktoré sa týkajú pokuty ulozenej Komisiou. 200. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, podla bodu 23 usmernení z roku 2006 Komisia v napadnutom rozhodnutí správne zastávala názor, ze v prejednávanej veci islo o porusenie, ktoré predovsetkým spocívalo v horizontálnej dohode o stanovení cien, ktorá na základe svojej povahy patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. 201. Komisia teda bez toho, aby sa dopustila pochybenia, mohla uplatnit bod 25 usmernení z roku 2006, v ktorom sa uvádza, ze "Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien [a] rozdelení trhu", a zohladnit pritom faktory, ako je povaha porusenia, kumulovaný trhový podiel vsetkých úcastníkov, geografický rozsah porusenia a uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia, ktoré sú stanovené v bode 22 usmernení z roku 2006. 202. Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, ze kumulovaný trhový podiel neprekrocil v EHP 35 % v roku 2000 (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie 33 tohto rozhodnutia) a ze pokial ide o geografický rozsah porusenia, toto porusenie malo celosvetový rozsah (odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie 136 tohto rozhodnutia). Treba navyse poznamenat, ze Komisia uviedla, ze zohladnila trhový podiel menej nez 35 %, co ju viedlo k tomu, aby základnú sumu nezvýsila. Komisia správne preukázala tieto skutocnosti týkajúce sa závaznosti porusenia, ako je to vysvetlené v bodoch 199 az 201 vyssie. 203. Co sa týka vykonania kartelu, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne zastávala názor, ze dohoda uzavretá v Miláne pokracovala pocas druhej polovice roku 2000. Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí preukázala existenciu dohody medzi adresátmi rozhodnutia, vrátane zalobkyne. Bolo preukázané uzavretie dohody na stretnutí v Miláne, ako aj bilaterálne kontakty nasledujúce po tomto stretnutí, najmä 25. októbra 2000. Pocas týchto bilaterálnych kontaktov, ako je uvedené vyssie v rámci prvého zalobného dôvodu týkajúceho sa existencie porusenia, adresáti napadnutého rozhodnutia, najmä zalobkyna, vykonali vzájomnú kontrolu úrovne cien. Ceny uvedené pocas týchto kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne zodpovedajú obsahu dohody uzavretej na tomto stretnutí. Komisia preto mohla oprávnene zastávat názor, ze tieto kontakty sa odvolávali na dohodu zo stretnutia v Miláne a sú teda dôkazom o vykonaní kartelu. 204. Ako bolo vysvetlené v bodoch 66 az 109, vzhladom na to, ze druhý zalobný dôvod zalobkyne sa zamieta a ze napadnuté rozhodnutie o existencii dohody je potvrdené, ako aj jej trvanie a jej závaznost, treba túto cast tretieho zalobného dôvodu, ktorá je zalozená na nesprávnom urcení základnej sumy pokuty, zamietnut ako nedôvodnú. 205. Komisia preto mohla oprávnene stanovit ako pomernú cast na stanovenie základnej sumy pre výpocet základnej sumy pokuty, ktorá sa mala zalobkyni ulozit, percentuálnu sadzbu vo výske 17 % hodnoty predajov. 206. Hoci zalobkyna dlzku trvania porusenia nespochybnila, treba okrem toho poznamenat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí "prinajmensom" konstatovala, ze toto porusenie trvalo od 12. júla do 31. decembra 2000, teda kratsie ako sest mesiacov. Podla bodu 24 usmernení z roku 2006 Komisia uplatnila multiplikacný koeficient 0,5. V bode 24 usmernení z roku 2006 sa totiz uvádza, ze aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja poctom rokov úcasti na porusení, pricom obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok. 207. Tretí zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. E - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 36 euro-stredomorskej dohody, zásady starostlivosti a medzinárodnej zdvorilosti 1. Úvodné pripomienky 208. Zalobkyna tvrdí, ze pravidlá hospodárskej sútaze podla euro-stredomorskej dohody sa v prejednávanej veci uplatnujú súbezne s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia vsak vylúcila uplatnenie clánku 36 ods. 1 euro-stredomorskej dohody v prospech výlucného uplatnenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia sa tým dovolávala ochrannej dolozky, ktorá je stanovená v clánku 36 ods. 6 euro-stredomorskej dohody. Prijatiu takéhoto jednostranného opatrenia mala predchádzat konzultácia v rámci asociacného výboru. Zalobkyna zastáva názor, ze nedodrzanie postupu stanoveného v euro-stredomorskej dohode predstavuje porusenie podstatnej formálnej nálezitosti, ktorej dodrzanie mohlo mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci. Jednostranný prístup Komisie je v rozpore nielen s clánkom 36 euro-stredomorskej dohody, ale tiez so zásadou medzinárodnej zdvorilosti, ako aj s jej povinnostou starostlivosti. 209. Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne a navrhuje, aby sa stvrtý zalobný dôvod zamietol. 210. Ako uz uznala judikatúra, právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa uplatnuje na kartel, ktorý vyvoláva úcinky na území vnútorného trhu, bez ohladu na skutocnost, ze jeden z podnikov, ktoré sú úcastníkmi dohody, sa nachádza v tretej krajine (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 25. novembra 1971, Béguelin Import, 22/71, Zb. s. 949, body 22 az 29; z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. 5193, body 11 az 23, a rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, body 69 az 93). 2. O euro-stredomorskej dohode 211. Euro-stredomorská dohoda uzavretá medzi Spolocenstvom a Tuniskom je súcastou euro-stredomorských dohôd o pridruzení Spolocenstva so siedmimi krajinami juzného Stredozemia. Tieto dohody poskytujú rámec pre politický dialóg medzi severom a juhom, slúzia ako základ pre postupnú liberalizáciu obchodu v Stredomorí a stanovujú podmienky spolupráce v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti medzi Spolocenstvom a kazdou partnerskou krajinou. 212. Co sa týka euro-stredomorskej dohody, bez ohladu na jej právnu povahu a jej vplyv v právnom poriadku Únie, stací konstatovat, ze táto dohoda nemá prednost pred uplatnitelným právom Únie, najmä pred clánkom 81 ES, a nevylucuje jeho uplatnenie. Naopak, clánok 36 euro-stredomorskej dohody, na ktorý sa zalobkyna odvoláva, upravuje záväzok strán uplatnovat právo hospodárskej sútaze a výslovne uvádza, ze akýkolvek postup, ktorý je v rozpore, sa posúdi na základe kritérií vyplývajúcich z uplatnenia pravidiel stanovených v clánkoch 81 ES, 82 ES a 87 ES (clánok 36 ods. 2 euro-stredomorskej dohody). Clánok 36 ods. 6 euro-stredomorskej dohody stanovuje konzultáciu v rámci asociacného výboru len za urcitých podmienok, najmä ak právo hospodárskej sútaze nemôze vyriesit urcitý problém. 213. Napadnuté rozhodnutie sa netýka postupu, ktorý osobitne ovplyvnuje obchod medzi Európskou úniou a Tuniskom, ale postupu svetového rozmeru, ktorý má vplyv na európsky trh. Komisia v napadnutom rozhodnutí vykonala svoju právomoc a uplatnila clánok 81 ES týkajúci sa ovplyvnenia hospodárskej sútaze v rámci EHP. Naopak napadnuté rozhodnutie nepatrí do pôsobnosti euro-stredomorskej dohody a je o to menej v rozpore s touto dohodou. Neexistoval preto nijaký dôvod na uplatnenie euro-stredomorskej dohody a jej mechanizmov. 214. Táto argumentácia je teda nedôvodná a musí sa zamietnut. 3. O medzinárodnej zdvorilosti a "zásade starostlivosti" 215. Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na nerespektovaní medzinárodnej zdvorilosti ( comitas gentium ), zalobkyna túto zásadu, na ktorú sa odvolávala, neobjasnila, neurcila jej dopad, ani neuviedla, akým spôsobom spochybnuje zákonnost napadnutého rozhodnutia. Nemozno zistit, z akého dôvodu z toho vyvodzuje, ze Komisia mala "pred jednostranným uplatnením ustanovení práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze kontaktovat tuniské orgány". 216. Dalej v rozsahu, v akom tvrdenie zalobkyne smeruje k spochybneniu právomoci Spolocenstva pri uplatnení svojich pravidiel hospodárskej sútaze na správania, ktoré boli konstatované v prejednávanej veci (rozsudok Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, body 31 a 32), treba ho v kazdom prípade zamietnut. Komisia má totiz právomoc stíhat a sankcionovat porusenia clánku 81 ES, ktoré sa týkajú európskeho trhu. Komisia vsak takéto porusenie v prejednávanej veci preukázala. Vzhladom na pravidlá medzinárodného práva verejného je za týchto podmienok právomoc Komisie uplatnit pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze na takéto správania preukázaná (pozri v tomto zmysle rozsudok Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 18; pozri analogicky rozsudok Vseobecného súdu z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T-102/96, Zb. s. II-753, bod 89 a nasl.). 217. Pokial ide o údajnú "povinnost starostlivosti", ktorej sa dovolávala zalobkyna, podla ktorej mala Komisia kontaktovat najmä tuniské orgány, táto nie je podlozená alebo vysvetlená. Nie je preto jasné, na co sa zalobkyna odvoláva. Okrem toho zalobkyna ani neuvádza, ako táto vseobecná zásada medzinárodného práva ovplyvnuje zákonnost napadnutého rozhodnutia. 218. Na základe clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí kazdá zaloba obsahovat uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. V tejto súvislosti treba pripomenút zásady a judikatúru uvedenú v bodoch 163 a 164 vyssie. 219. Kedze zalobkyna uviedla len nerespektovanie "medzinárodnej zdvorilosti" a tvrdila, ze existovala "povinnost starostlivosti", avsak bez toho, aby túto argumentáciu hoci len strucne vysvetlila, táto argumentácia sa musí zamietnut ako neprípustná. 220. Stvrtý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. 221. Vzhladom na predchádzajúce úvahy je namieste zamietnut návrhy na zrusenie v celom rozsahu. Navyse, pokial ide o subsidiárny návrh na zmenu výsky pokuty ulozenej zalobkyni, vzhladom najmä na predchádzajúce úvahy nie je namieste, aby Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci tomuto návrhu vyhovel. 222. Zaloba sa preto musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 223. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Industries chimiques du fluor znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 18. júna 2013 ( [4]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Svetový trh s fluoridom hlinitým -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Urcenie cien a rozdelenie trhov -- Dôkaz o porusení -- Právo na obhajobu -- Súlad medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím -- Pokuty -- Usmernenia z roku 2006 k metóde stanovovania pokút -- Euro-stredomorská dohoda" Vo veci T-406/08, Industries chimiques du fluor (ICF), so sídlom v Tunise (Tunisko), v zastúpení: pôvodne M. van der Woude a T. Hennen, neskôr P. Wytinck a D. Gillet, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier, K. Mojzesowicz a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3043 z 25. júna 2008 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/39.180 - Fluorid hlinitý), týkajúceho sa kartelu na svetovom trhu s fluoridom hlinitým o urcení cien a rozdelení trhov na celosvetovej úrovni, ako aj subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi (spravodajca), sudcovia I. Labucka a S. Frimodt Nielsen, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu I - Skutkové okolnosti 1 Rozhodnutie Komisie K(2008) 3043 z 25. júna 2008 v konaní podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/39.180 - Fluorid hlinitý) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") sa týka kartelu na svetovom trhu s fluridom hlinitým o urcení cien a rozdelení trhov na celosvetovej úrovni, na ktorom sa aktívne zúcastnila zalobkyna Industries chimiques du fluor (ICF). 2 Zalobkyna je akciová spolocnost zalozená podla tuniského práva, ktorá je kótovaná na Tuniskej burze a pôsobí v oblasti výroby a predaja fluoridu hlinitého (odôvodnenie 23 napadnutého rozhodnutia). 3 Boliden Odda A/S (dalej len "Boliden") je podnik zalozený podla nórskeho práva, ktorý pôsobí v oblasti výroby a predaja zinku a fluoridu hlinitého (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). Dna 23. marca 2005 Boliden podala Komisii Európskych spolocenstiev ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia Komisie z roku 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). V apríli 2005 Boliden predlozila spresnenia a doplnujúce informácie a uskutocnila ústne vyhlásenia. Dna 28. apríla 2005 Komisia priznala spolocnosti Boliden podmienecné oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 56 napadnutého rozhodnutia). 4 V dnoch 25. a 26. mája 2005 Komisia uskutocnila inspekcie na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v priestoroch európskych dodávatelov fluoridu hlinitého (odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia), najmä Fluorsid SpA, spolocnosti zalozenej podla talianskeho práva, spolocností Alufluor AB, Derivados del Fluor, SA, a C.E. Giulini & C. Srl. 5 V dnoch 23. a 31. augusta 2006 Komisia vypocula pána O., bývalého obchodného riaditela divízie fluoridu hlinitého "Noralf" spolocnosti Boliden na základe clánku 19 nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenie 58 napadnutého rozhodnutia). 6 V období od septembra 2006 do februára 2007 Komisia na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zaslala viacero ziadostí o informácie podnikom dotknutým správnym konaním v tomto stádiu, najmä zalobkyni, spolocnostiam Boliden, Alufluor, Derivados del Fluor, Fluorsid, C.E. Giulini & C., Minmet, spolocnosti so sídlom vo Svajciarsku, ktorá je hlavným akcionárom spolocnosti Fluorsid, a Industrial Quimica de Mexico (IQM), spolocnosti zalozenej podla mexického práva, na ktoré tieto podniky odpovedali (odôvodnenie 59 napadnutého rozhodnutia). 7 Dna 29. marca 2007 v priebehu stretnutia s Komisiou Fluorsid predlozila urcité dokumenty. Dna 22. apríla 2007 Fluorsid podala "ziadost o oslobodenie od pokuty a o znízenie pokuty" na základe oznámenia o spolupráci, ktorú si Komisia vykladala ako ziadost o znízenie výsky pokuty. Dna 27. mája 2007 Fluorsid predlozila doplnenie k tejto ziadosti. Dna 13. júla 2007 Komisia oznámila spolocnosti Fluorsid, ze jej nezamýsla znízit výsku pokút na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenia 60 a 248 a 249 napadnutého rozhodnutia). 8 Dna 24. apríla 2007 Komisia formálne zacala konanie najmä proti zalobkyni, spolocnostiam Boliden, Fluorsid, Minmet a IQM a prijala oznámenie o výhradách, ktoré im bolo zaslané 25. apríla 2007 a dorucené v období od 26. do 30. apríla 2007. V rovnakom case im Komisia umoznila prístup k spisu vo forme CD-ROMu (odôvodnenie 61 napadnutého rozhodnutia). 9 S výnimkou spolocnosti Boliden adresáti oznámenia o výhradách podali svoje pripomienky k výhradám, ktoré im boli vytýkané (odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 13. septembra 2007 sa konalo vypocutie, na ktorom sa zúcastnili vsetci adresáti oznámenia o výhradách (odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia). 11 V dnoch 11. a 14. apríla 2008 Komisia zaslala ziadosti o informácie vsetkým adresátom oznámenia o výhradách, v ktorých ich vyzvala na uvedenie ich celkového obratu a ich predajov fluoridu hlinitého a na poskytnutie spresnení k vsetkým budúcim významným zmenám, pokial ide o cinnost alebo majetok (odôvodnenie 64 napadnutého rozhodnutia). II - Napadnuté rozhodnutie A - Výrok napadnutého rozhodnutia 12 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Tieto podniky porusili clánok 81 [ES] a clánok 53 [Dohody o EHP] tým, ze sa v období od 12. júla 2000 do 31. decembra 2000 podielali na dohode a/alebo na zosúladenom postupe v sektore fluoridu hlinitého: a) Boliden... b) Fluorsid... a Minmet... c) [ICF] d) [IQM] a Q.B. Industrias S.A.B. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa udelujú tieto pokuty: a) Boliden...: 0 EUR; b) Fluorsid... a Minmet..., spolocne a nerozdielne: 1600000 eur; c) [ICF]: 1700000 EUR; d) [IQM] a QB Industrias SAB, spolocne a nerozdielne: 1670000 eur. ..." [neoficiálny preklad] B - Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia 13 V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Komisia predovsetkým konstatovala: 1. O sektore fluoridu hlinitého 14 Podla Komisie je fluorid hlinitý chemickou zlúceninou pouzívanou pri výrobe hliníka, ktorá umoznuje znízit spotrebu elektrickej energie potrebnej pri procese tavenia v rámci výroby primárneho hliníka, cím významne prispieva k znízeniu nákladov na výrobu hliníka. Výrobcovia hliníka sú hlavnými spotrebitelmi fluoridu hlinitého. Rocná výroba hliníka predstavuje vo svete viac nez 20 miliónov ton, z coho priblizne 30 % pripadá na Európu (odôvodnenia 2 az 3 napadnutého rozhodnutia). 15 V roku 2000 predaj fluoridu hlinitého zalobkyne v Európskom hospodárskom priestore (EHP) predstavoval sumu 8146129 eur a v celosvetovom meradle sumu 34339694 eur. V roku 2007 celosvetový obrat dosiahol sumu 36891574 eur (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). 16 V roku 2000 sa celková odhadovaná trhová hodnota fluoridu hlinitého predaného na volnom trhu v EHP priblizovala sume 71600000 eur. Trhová hodnota fluoridu hlinitého predaného na svetovom volnom trhu dotknutom kartelom sa v roku 2000 priblizovala sume 340000000 eur. Odhadovaný kumulovaný trhový podiel podnikov, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, predstavoval na trhu EHP 33 % a na svetovom trhu 35 % (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 17 S fluoridom hlinitým sa obchoduje na celosvetovej úrovni. K predajom dochádza zo Spojených státov do EHP a z EHP do Spojených státov, Afriky, Juznej Ameriky a Austrálie (odôvodnenie 35 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna predáva znacné objemy výrobku v EHP (odôvodnenie 36 napadnutého rozhodnutia). Od roku 1997 zdruzenie výrobcov fluoridu hlinitého, Inorganic Fluorine Producers Association (IFPA), zdruzuje výrobcov z celého sveta (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). 2. O stretnutí v Miláne a o vykonaní kartelu 18 Podla Komisie niektoré protisútazné postupy v sektore fluoridu hlinitého sa týkajú uz obdobia medzi vytvorením IFPA v roku 1997 a stretnutím v Miláne (Taliansko) 12. júla 2000, v tomto ohlade vsak neexistuje nijaký presvedcivý dôkaz (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). Komisia spresnila, ze na stretnutí v Miláne sa zúcastnili zástupcovia spolocnosti Fluorsid, zalobkyne a spolocnosti IQM, pricom zástupca divízie "Noralf" spolocnosti Boliden sa zúcastnil na tomto stretnutí telefonicky. Pocas tohto stretnutia sa úcastníci dohodli na cieli spocívajúcom v zvýsení cien o 20 %. Preskúmali viaceré regióny sveta vrátane Európy s cielom stanovit úroven vseobecnej ceny a v urcitých prípadoch rozdelit trh. Podla ich dohody vseobecným cielom bolo dosiahnut vyssiu úroven cien a odradit od poskytovania výrazných zliav. Úcastníci si tiez vymenili citlivé obchodné informácie. V tomto ohlade Komisia vychádzala zo zápisnice pána R., zástupcu spolocnosti Fluorsid, zo stretnutia v Miláne, z poznámok pána O., zástupcu divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, a z vyhlásenia pána O. (odôvodnenia 77 az 91 napadnutého rozhodnutia). 19 Po stretnutí v Miláne dotknuté podniky zostali vo vzájomnom kontakte (odôvodnenie 93 napadnutého rozhodnutia). 20 Dna 25. októbra 2000 si pán T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden a pán A. zo spolocnosti IQM telefonicky vymenili informácie týkajúce sa ich jednotlivých ponúk zákazníkovi v Austrálii, vrátane informácií o úrovni cien, dobe trvania zmluvy a ponúkanom objeme. Obsah tohto telefonického rozhovoru je zachytený v písomnej správe pána T. z tej doby adresovanej pánovi O., taktiez z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 21 Dna 8. novembra 2000 pán C., poverený clen predstavenstva spolocnosti Minmet, zaslal spolocnosti Fluorsid správu o telefonickom rozhovore, ktorý mal v ten istý den s pánom G., zo spolocnosti, ktorá je zalobkynou, v súvislosti s predajnými cenami fluoridu hlinitého (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). 22 Dna 9. novembra 2000 Minmet zaslala spolocnosti Fluorsid dalsiu zápisnicu zo stretnutia so zalobkynou v Lausanne (Svajciarsko), týkajúcu sa klientely a cien na urcitých trhoch, osobitne v Brazílii a vo Venezuele (odôvodnenie 96 napadnutého rozhodnutia). 3. O uplatnení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP 23 Komisia dospela k záveru, ze stretnutie v Miláne a následné konania smerujúce k jeho vykonaniu splnajú vsetky charakteristiky dohody a/alebo zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES alebo clánku 53 Dohody o EHP (odôvodnenia 115 az 122 napadnutého rozhodnutia) a ze tento kartel predstavuje jediné a pokracujúce porusenie (odôvodnenia 123 az 129 napadnutého rozhodnutia). 24 Cielom tohto porusenia bolo obmedzit hospodársku sútaz v Európskom spolocenstve a v EHP (odôvodnenia 130 az 135 napadnutého rozhodnutia), ale jeho geografický rozsah bol celosvetový a týkal sa regiónov spomenutých v zápisnici zo stretnutia v Miláne, konkrétne najmä Európy, Turecka, Austrálie, Juznej Ameriky, Juznej Afriky a Severnej Ameriky (odôvodnenie 136 napadnutého rozhodnutia). 25 Podla Komisie mohol mat kartel citelný úcinok na obchod medzi clenskými státmi "a/alebo" zmluvnými stranami Dohody o EHP (odôvodnenia 137 az 142 napadnutého rozhodnutia). 4. O dlzke trvania porusenia 26 Napriek indíciám, podla ktorých sa výrobcovia fluoridu hlinitého uz zapojili do protisútazných postupov v priebehu druhej polovice 90. rokov, najmä v nadväznosti na stretnutie, ktoré sa konalo v Grécku v roku 1999, sa Komisia domnievala, ze disponovala presvedcivými dôkazmi o existencii kartelu az od "minimálne" 12. júla 2000, dátumu stretnutia v Miláne (odôvodnenie 144 napadnutého rozhodnutia). 27 V sektore fluoridu hlinitého sa dodávatelské zmluvy dohadovali vopred pocas obdobia zacínajúceho v priebehu druhej polovice kazdého kalendárneho roku a konciaceho na konci tohto istého kalendárneho roku alebo v priebehu prvých piatich mesiacov nasledujúceho kalendárneho roku. To platilo aj pre viacrocné zmluvy. Niektoré viacrocné zmluvy vzdy predpokladali bud kazdorocnú dohodu o cenách na konci kazdého kalendárneho roku, alebo polrocnú revíziu cien na konci kazdého polroku. Zápisnica zo stretnutia v Miláne potvrdzuje, ze prax v sektore spocívala v urcení cien vopred pre nasledujúce úctovné obdobie. Komisia z toho vyvodila, ze výsledok protisútazných kontaktov z júla 2000 sa uplatnil v rokovaniach vedených v priebehu druhej polovice roku 2000 (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). 28 Komisia preto dospela k záveru, ze kartel pretrvával a nadalej spôsoboval protisútazné úcinky, z dôvodu konania jeho clenov, az do "minimálne"31. decembra 2000 (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia). 5. O urcení výsky pokuty 29 Komisia stanovila základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyni, na 1700000 eur (odôvodnenie 243 napadnutého rozhodnutia), pricom uviedla, ze podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len"usmernenia z roku 2006"), "základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo" (odôvodnenie 234 napadnutého rozhodnutia). 30 V prejednávanej veci porusenie spocívalo najmä v horizontálnej dohode o urcení cien, ktorá vzhladom na svoju povahu patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. To by sa malo odzrkadlit v casti hodnoty zohladnovaných predajov (odôvodnenie 236 napadnutého rozhodnutia). V roku 2000 odhadovaný kumulovaný trhový podiel podnikov, ktoré sa podielali na tomto porusení, neprekrocil v EHP 35 % (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia). Geografický rozsah kartelu bol celosvetový (odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia). Komisia "zohladnila tiez stupen vykonania porusenia [odôvodnenia 134 a 135, 154 az 156, 172 a 185 napadnutého rozhodnutia] na úcely stanovenia casti hodnoty predajov, ktorá sa má zohladnit" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia). 31 Komisia preto dospela k záveru, ze vzhladom na vyssie uvedené faktory týkajúce sa povahy porusenia a jeho geografického rozsahu cast hodnoty prejavov kazdého z dotknutých podnikov, na základe ktorej sa mala stanovit základná suma pokút, ktoré sa majú ulozit, predstavovala 17 % (odôvodnenie 240 napadnutého rozhodnutia). 32 Kedze dlzka trvania porusenia zodpovedá "minimálne" obdobiu od 12. júla do 31. decembra 2000, multiplikacný koeficient, ktorý sa mal uplatnit na stanovenú základnú sumu pokuty, bol 0,5 (odôvodnenie 241 napadnutého rozhodnutia). Dodatocná suma pokuty na úcely odradenia podnikov od úcasti na takých horizontálnych dohodách o urcení cien, akou bola dohoda v prejednávanej veci, predstavuje 17 % hodnoty predaja (odôvodnenie 242 napadnutého rozhodnutia). 33 Komisia stanovila základné sumy pokuty, ktoré sa majú ulozit úcastníkom kartelu, takto: -- Boliden: 1 milión eur, -- Fluorsid a Minmet: 1,6 milióna eur, -- ICF: 1,7 milióna eur, -- IQM, QB Industrias SAB.: 1,67 milióna eur. 34 Na základe oznámenia o spolupráci Komisia nakoniec priznala spolocnosti Boliden oslobodenie od pokút. 6. O polahcujúcich okolnostiach 35 Komisia zastávala názor, ze dôkazy uvedené zalobkynou, nepreukazujú, ze jej skutocné správanie na trhu "mohlo prevázit nad protisútaznými úcinkami konstatovaného porusenia, ani ze sa v období trvania porusenia na trhu vzdy správala nezávisle". Naopak dôkazy uvedené v spise Komisie preukazujú, ze zalobkyna udrziavala bilaterálne kontakty so svojimi konkurentmi aj po stretnutí v Miláne (odôvodnenia 245 az 247 napadnutého rozhodnutia). Komisia nekonstatovala polahcujúce okolnosti v prospech zalobkyne, ktoré by mohli viest k znízeniu výsky pokuty. 36 Komisia dospela k záveru, ze výska pokuty, ktorá sa má zalobkyni ulozit na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, musí byt 1,7 milióna eur (odôvodnenie 276 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 37 Zalobkyna podala túto zalobu e-mailom a faxom, ktoré boli dorucené do kancelárie Vseobecného súdu v nasledujúcom poradí, a to 19. a 20. septembra 2008. Papierová verzia tejto zaloby bola dorucená do kancelárie Vseobecného súdu 24. septembra 2008. Sprievodný list bol pripojený vo vsetkých prípadoch zaslania zaloby. 38 Dna 27. októbra 2008 zalobkyna na výzvu Vseobecného súdu predlozila svoje pripomienky k originálnej povahe papierovej verzie zaloby, ktorá bola dorucená 24. septembra 2008. 39 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne podstatne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 40 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil zalobu ako neprípustnú alebo prípadne ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 41 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 42 Vzhladom na prekázku na strane sudcu predseda Vseobecného súdu na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu urcil iného sudcu na doplnenie komory. 43 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby predlozila niektoré dokumenty a písomne odpovedala na otázky. Komisia týmto opatreniam na zabezpecenie priebehu konania vyhovela v stanovenej lehote. 44 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 14. júna 2012. Právny stav I - O prípustnosti zaloby 45 Komisia namieta neprípustnost tejto zaloby. 46 Napadnuté rozhodnutie z 25. júna 2008 bolo dorucené zalobkyni 10. júla 2008. Lehota na podanie zaloby o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu, predlzená o desatdnovú lehotu zohladnujúcu vzdialenost, uplynula 22. septembra 2008. Kópia zaloby bola dorucená do kancelárie Vseobecného súdu e-mailom 19. septembra 2008 a faxom 20. septembra 2008, zatial co papierová verzia mu bola dorucená az 24. septembra 2008. Kedze papierová verzia nie je originálom zaloby, ale fotokópiou originálu, clánok 43 ods. 6 rokovacieho poriadku sa neuplatnuje, a zaloba, ktorá je podaná oneskorene, je neprípustná. Podpis uvedený na kópii zaloby nie je vlastnorucným podpisom, ale kópiou uvedeného podpisu. Poziadavka vlastnorucného podpisu v zmysle clánku 43 ods. 1 rokovacieho poriadku sa musí povazovat za podstatnú formálnu nálezitost a treba ju uplatnovat prísne, takze následkom jej nedodrzania je neprípustnost zaloby. Komisia ponecháva na Vseobecný súd, aby urcil, ci zaloba je prípustná. 47 Podla zalobkyne predmetné "pochybenie pri administratívnom zaobchádzaní" neporusuje zásadu právnej istoty ani clánok 43 rokovacieho poriadku. Dna 19. septembra 2008 poradca zalobkyne zaslal faxom zalobu, ktorú podpísali advokáti M. van der Woude a T. Hennen. Sprievodný list pripojený k faxu podpísali advokáti T. Hennen a P. Wytinck, spolocníci advokáta van der Woudena. V ten istý den advokát Hennen zaslal e-mailom do kancelárie Súdneho dvora zalobu, sprievodný list, ako aj potvrdenie o dorucení faxu a advokát van der Woude preposlal tento e-mail do kancelárie Vseobecného súdu 20. septembra 2008. Dna 23. septembra 2008 advokát Hennen zaslal prostredníctvom spolocnosti UPS sedem vyhotovení zaloby do kancelárie Vseobecného súdu, z ktorých jedno vyhotovenie bolo prezentované ako originál a sest vyhotovení ako osvedcené kópie. Sprievodný list pripojený k tejto zásielke podpísal advokát Hennen. Sedem vyhotovení zaslaných 23. septembra 2008 sa zhoduje s textom, ktorý bol zaslaný faxom a mailom, a vsetky tieto vyhovenia podpísal advokát Hennen. Verzia zaloby prezentovaná ako originál, ktorej originálna verzia vsak nebola zaslaná z dôvodu "pochybenia pri zaobchádzaní", neobsahovala vlastnorucný podpis. 48 Zalobkyna tvrdí, ze papierová verzia zaloby, ktorá bola dorucená do kancelárie, má povahu "originálu". Zásada právnej istoty bola v prejednávanej veci dodrzaná, aj ked podpis nie je vlastnorucný. Po prvé vsetky znenia zaloby dorucené do kancelárie sú obsahovo totozné. Po druhé zo sprievodného listu z 23. septembra 2008, ktorý vlastnorucne podpísal advokát Hennen, jasne vyplýva, ze úmyslom zalobkyne bolo dorucit originál. Podpis na liste bol totozný s podpisom na dokumente predlozenom ako originál zaloby, ako aj s podpismi pripojenými na vsetkých ostatných dokumentoch, ktoré boli dorucené do kancelárie Vseobecného súdu. Po tretie verzia prezentovaná ako originál zaloby bola totozná s verziou, ktorá bola oskenovaná a dorucená e-mailom. Po stvrté, kedze advokát Hennen podpísal vsetky dokumenty, ktoré boli dorucené do kancelárie Vseobecného súdu, neexistovala nijaká pochybnost, ze tieto dokumenty sú dielom splnomocneného advokáta. Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze nemohla existovat nijaká pochybnost o autorovi zaloby predlozenej ako originál. 49 Clánok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, ze originál kazdého podania musí byt podpísaný splnomocneným zástupcom alebo advokátom úcastníka konania. 50 Na základe clánku 43 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak bolo podanie najprv dorucené kancelárii faxom alebo inými technickými komunikacnými prostriedkami dostupnými Vseobecnému súdu pred uplynutím procesnej lehoty, táto lehota sa bude povazovat za dodrzanú za predpokladu, ze podpísaný originál podania sa predlozí kancelárii najneskorsie do desiatich dní po tejto skutocnosti. 51 V prejednávanej veci papierová verzia zaloby bola dorucená do kancelárie v lehote desiatich dní po tom, co boli verzie dorucené faxom a e-mailom. 52 Ako uz uznala judikatúra, poziadavka vlastnorucného podpisu v zmysle clánku 43 ods. 1 prvého pododseku rokovacieho poriadku na úcely právnej istoty teda sleduje zabezpecenie pravosti zaloby a vylúcenie rizika, ze zaloba v skutocnosti nie je dielom autora oprávneného na tento úcel. Túto poziadavku preto treba povazovat za podstatnú formálnu nálezitost a treba ju uplatnovat prísne, takze následkom jej nedodrzania je neprípustnost zaloby (rozsudok Súdu prvého stupna z 23. mája 2007, Parlament/Eistrup, [8]T-223/06 P, Zb. s. II-1581, bod 51). 53 Cielom clánku 43 rokovacieho poriadku je zabezpecit dodrziavanie zásady právnej istoty a na tento úcel vyzaduje, aby zaloba bola pravá a vyhotovil ju advokát, ktorého klient riadne poveril. 54 Ako v prejednávanej veci vyplýva z dokumentu z 8. septembra 2008 pripojeného k zalobe, advokát Hennen bol zalobkynou riadne poverený. 55 Hoci samotná zaloba, ktorá bola zaslaná 23. septembra 2008, neobsahuje originálny podpis zastupujúceho advokáta, ale len jeho fotokópiu, je pripojená k sprievodnému listu, ktorý obsahuje originálny vlastnorucný podpis toho istého zastupujúceho advokáta, pána Hennena, zodpovedajúci tiez podpisu, ktorý sa nachádza na sprievodnom liste pri zaslaní zaloby prostredníctvom faxu. Je teda zjavné, ze podpis na sprievodnom liste, podpis na zalobe v papierovej verzii zaslanej 23. septembra 2008 a podpis na verzii zaloby zaslanej faxom, pochádzajú od toho istého advokáta, pána Hennena. Z toho vyplýva, ze neexistuje nijaká pochybnost o totoznosti autora zaloby predlozenej ako originál. Okrem toho list alebo podací lístok, podpísaný zástupcom zalobkyne a nepodpísané vyjadrenie sa musia povazovat za dokumenty tvoriace jediné riadne podpísané podanie v prípade, ak sú súcastou jednej a tej istej postovej zásielky, ako je to v prejednávanej veci. 56 Treba teda zastávat názor, ze zaslanie zaloby prostredníctvom e-mailu a faxu bolo v súlade s clánkom 43 ods. 5 rokovacieho poriadku vcas a riadne overené, a zaloba je preto prípustná. II - O veci samej A - Zhrnutie dôvodov neplatnosti 57 Na podporu svojej zaloby zalobkyna v podstate uvádza styri zalobné dôvody, z ktorých niektoré sa delia na viacero castí. 58 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obhajobu a clánku 27 nariadenia c. 1/2003. Napadnuté rozhodnutie ukladá sankciu za iné porusenie, nez je to, ktoré je opísané v oznámení o výhradách, a Komisia po zaslaní oznámenia o výhradách vychádzala v napadnutom rozhodnutí z nových dokumentov. Zalobkyna sa nemohla oboznámit so skutocnými výhradami Komisie, ktorá tak porusila právo zalobkyne na obhajobu. 59 Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 81 ES. Prvá cast druhého zalobného dôvodu je zalozená na tom, ze skutocnosti vytýkané zalobkyni nepredstavovali porusenie clánku 81 ES. Dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí totiz nepredstavujú dohodu o urcení cien ani zosúladený postup v zmysle clánku 81 ES. Druhá cast druhého zalobného dôvodu, uvedená subsidiárne, je zalozená na tom, ze skutocnosti vytýkané zalobkyni nemozno kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie. 60 Tretí zalobný dôvod, uvedený subsidiárne, je zalozený na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a zásady legitímnej dôvery. Prvá cast je zalozená na nesprávnom uplatnení bodu 18 usmernení z roku 2006. Druhá cast je zalozená na nesprávnom urcení základnej sumy a dodatocnej sumy pokuty. 61 Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 36 Euro-stredomorskej dohody o pridruzení Európskych spolocenstiev a ich clenských státov na jednej strane a Tuniskej republiky na druhej strane [neoficiálny preklad] ([9]Ú. v. ES L 97, 1998, s. 2, dalej len "euro-stredomorská dohoda"), zásady starostlivosti a medzinárodnej zdvorilosti. 62 Vseobecný súd povazuje za vhodné zaoberat sa najskôr druhým zalobným dôvodom. B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES 1. O prvej casti zalozenej na tom, ze skutocnosti vytýkané zalobkyni nepredstavujú porusenie clánku 81 ES a) Úvodné pripomienky 63 Zalobkyna popiera porusenie clánku 81 ES a existenciu kartelu, ako aj protisútazný ciel alebo úcinok výmeny informácií. Zalobkyna rovnako tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked tvrdila, ze existencia protisútazného ciela postacuje na preukázanie existencie obmedzenia hospodárskej sútaze. 64 Dôkazy identifikované v napadnutom rozhodnutí preukazujú nanajvýs existenciu kontaktov, pocas ktorých úcastníci preskúmali jednotlivé trhy, na ktorých pôsobili. Zalobkyna sa nedohodla so svojimi konkurentmi na cenách prostredníctvom dohody ani prostredníctvom zosúladeného postupu. Skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí predstavujú nanajvýs výmenu informácií, ktorej protisútazný ciel alebo úcinok sa nepreukázal. Komisia nepreukázala, ze dotknuté podniky sa dohodli na zvýsení cien fluoridu hlinitého o 20 % alebo na stanovení cielov o zvýsení cien. Zo zápisnice zo stretnutia v Miláne vyplýva len zvýsenie výrobných nákladov, ktoré je vseobecne známym údajom z trhu, a "zelanie" úcastníkov, aby doslo k zodpovedajúcemu zvýseniu ceny ich výrobku. Úcastníci pritom mali pochybnosti, ci trh môze takéto zvýsenie cien akceptovat. Zalobkyna tvrdí, ze islo o diskusiu "hypotetickej povahy" a ze neexistovala zhoda vôle zvýsit ceny fluoridu hlinitého o 20 %. Ide o analytický dokument, a nie o dohodu. Poznámky pána O. pocas stretnutia v Miláne majú tiez analytickú povahu, no nesvedcia o dohode o cenách. Poznámky pána O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden z 25. októbra 2000 týkajúce sa Austrálie nepoukazujú na dohodu alebo na stretnutie v Miláne. Rovnako poznámky spolocnosti Fluorsid z 8. novembra 2000, a pána R. zo spolocnosti Fluorsid z 9. novembra 2000, nie sú dôkazom o dohode o cenách a vôbec neodkazujú na údajnú dohodu z Milána. Zalobkyna napokon tvrdí, ze myslienka, ze styria výrobcovia mali moznost dohodnút sa na celosvetovom zvýsení cien je "ekonomicky absurdná". Komisia napokon nepreukázala ani ciel výmeny informácií, ani jej protisútazný úcinok. 65 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. 66 Na úvod treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej na jednej strane úcastník konania alebo orgán, ktorý tvrdí, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mal dokázat existenciu takéhoto porusenia tým, ze z právneho hladiska dostatocne preukáze skutocnosti predstavujúce porusenie, a na druhej strane podnik, ktorý sa dovoláva práva na obhajobu proti zisteniu porusenia, by mal preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obhajoby, takze uvedený orgán bude musiet uplatnit iný dôkaz (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [10]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [11]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78, a Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [12]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 50). 67 Pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, Komisia musí predlozit presné a zhodujúce sa dôkazy, ktoré odôvodnujú pevné presvedcenie, ze doslo k údajnému poruseniu [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia ([13]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20)]. Pokial má súd pochybnosti, musia byt tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd teda nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má súd v tomto ohlade nadalej pochybnosti, najmä v rámci konania o zalobe smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [14]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 215). 68 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [15]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 69 Okrem toho je obvyklé, ze sa cinnosti, s ktorými sú spojené protisútazné dohody a postupy, uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo dohody vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [16]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). b) Pripomenutie obsahu napadnutého rozhodnutia 70 Treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí na úcely konstatovania existencie porusenia clánku 81 ES vychádzala predovsetkým z týchto dokumentov: zo zápisnice zo stretnutia v Miláne (odôvodnenia 77 a 81 az 88 napadnutého rozhodnutia), z poznámok pána O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden z tohto stretnutia (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia), z vyhlásenia pána O. pred Komisiou 23. a 31. augusta 2006 týkajúceho sa uvedenej zápisnice (odôvodnenie 90 napadnutého rozhodnutia), z poznámok pána O. z 25. októbra 2000 týkajúcich sa telefonického rozhovoru medzi divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden a IQM (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia), ako aj z poznámok pána C. zo spolocnosti Minmet z 8. a 9. novembra 2000 (odôvodnenia 95 a 96 napadnutého rozhodnutia). Komisia z týchto dokumentov vyvodila, ze stretnutie medzi zástupcom spolocnosti Fluorsid, pánom R, zástupcom spolocnosti, ktorá je zalobkynou, pánom G., a zástupcom spolocnosti IQM pánom A., sa konalo 12. júla 2000 v Miláne v Taliansku, pricom zástupca divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, pán O. sa na tomto stretnutí zúcastnil telefonicky. Zápisnicu zo stretnutia v Miláne vyhotovil pán R. zo spolocnosti Fluorsid. Podla Komisie malo toto stretnutie protisútazný predmet a ciel (odôvodnenia 115 az 122 napadnutého rozhodnutia). 71 V uz citovaných dokumentoch sa pouzívajú tieto technické výrazy: -- "US$/T alebo US$/MT" znamená, ze ceny sú uvádzané v amerických dolároch (USD) za tonu alebo metrickú tonu, -- "incoterms" znamená "international commercial terms" (medzinárodné obchodné podmienky), -- "C&F filo" (cost and freight a free in liner out) znamená "náklady a prepravné, vrátane nákladov nalozenia tovaru, pricom vykládka sa uhrádza podla podmienok prepravných liniek", -- "cfr" (cost and freight) znamená "náklady a prepravné", -- "fca" (free carrier) znamená "vyplatené dopravcovi", -- "fob" (free on board) znamená "vyplatené na palube", -- "LME" (London Metal Exchange), po slovensky "Londýnska burza kovov", je miesto kótovania kovov. Kurz LME urcuje cenu hliníka. V uvedených dokumentoch táto skratka predstavuje cenu hliníka, -- "AlF3" je skratka pre fluorid hlinitý. Navyse treba uviest, ze cenu fluoridu hlinitého mozno vypocítat ako percentuálny podiel kurzu LME. Podla informácii úcastníkov konania, sa cena AlF3 bezne nachádza medzi 45 a 55 % LME, co predstavuje sumu medzi 650 a 900 USD. 72 Treba tiez poznamenat, ze dokumenty, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí, boli predlozené bud spolocnostou Boliden, alebo inými clenmi kartelu, z toho najmä zalobkynou. Zalobkyna nenamietala ani proti pravosti, ani vierohodnosti, ani proti dôkaznej povahe uvedených dokumentov, a z nijakého dôkazu nachádzajúceho sa v spise nemozno vyvodit potrebu spochybnenia ich dôkaznej hodnoty. Zalobkyna totiz nespochybnuje samotný obsah týchto dôkazov, ale obmedzuje sa na spochybnenie záverov, ktoré z nich Komisia vyvodila na úcely preukázania existencie kartelu. c) O dôkaze porusenia 73 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze úcastníci stretnutia v Miláne uzavreli dohodu o zvýsení predajných cien fluoridu hlinitého o 20 %. Stanovili tiez vseobecnú cenovú úroven vo viacerých regiónoch sveta, vrátane Európy a v urcitých prípadoch si rozdelili trhy a vymenili citlivé obchodné informácie. Preto je potrebné posúdit dôkazy, z ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala na podporu svojich záverov. 74 V prvom rade zápisnica zo stretnutia v Miláne poukazuje na to, ze od júna 1999 do júna 2000 doslo k zvýseniu vsetkých nákladov o 20 %, co si vyzadovalo zvýsenie cien fluoridu hlinitého o 20% v roku 2001. V tomto ohlade sa dalej spresnuje (odôvodnenie 81 napadnutého rozhodnutia): "Kedze predajná cena [fluoridu hlinitého] bola na rok 2000 stanovená na konci prvého polroku 1999 a nase náklady v polovici roku 2000 sú o 20 % vyssie nez v roku 1999, treba, aby nase ceny [fluoridu hlinitého] v roku 2001 boli o 20 % vyssie nez v roku 2000. Traja úcastníci [Fluorsid, zalobkyna a IQM] sa dohodli, ze tento nárast je z hladiska výrobcu primeraný. Treba si vsak ujasnit, ci ponuka/dopyt na trhu umoznujú takýto nárast." (strana 1 zápisnice zo stretnutia v Miláne). 75 Zo zápisnice zo stretnutia v Miláne preto jasne vyplýva, ze zástupcovia, ktorí sa zúcastnili na tomto stretnutí, vrátane zástupcu zalobkyne, sa dohodli na 20 % zvýsení svojich predajných cien fluoridu hlinitého v roku 2001. 76 Navyse pokial ide o európsky trh, zápisnica zo stretnutia v Miláne poukazuje na dohodu medzi týmito zástupcami na rok 2001 o cene vo výske 775 USD "fca", teda 800 USD "fob" za tonu fluoridu hlinitého (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia): "Na rok 2001 chce [ICF] zvýsit cenu na USD 800/T fca Mordijk a USD 775/T fob Gabes. [Európska výrobná cena [je teda vo výske] 775/800 USD/T GCA/fob [na] európskeho výrobcu" (strana 6 zápisnice zo stretnutia v Miláne). 77 Zo vsetkých týchto dokumentov vyplýva, ze táto cena predstavuje minimálnu predajnú cenu, pod ktorú nemali clenovia kartelu predkladat ponuky na dotknutých trhoch. 78 Tieto závery potvrdzujú aj poznámky pána O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden napísané na stretnutí v Miláne, na ktorom sa zúcastnil telefonicky, ako aj jeho ústne vyhlásenia uskutocnené pred Komisiou 23. a 31. augusta 2006 (odôvodnenia 77, 89 a 90 napadnutého rozhodnutia). Z týchto poznámok a vyhlásení teda vyplýva, ze úcastníci tohto stretnutia potvrdili potrebu zvýsit ceny o 20 % a po zostavení tabulky o nákladoch dospeli k záveru, ze ceny na rok 2001 sa musia zvýsit o 20 % a stanovit vo výske 800 USD za tonu, teda na 50 % ceny LME. 79 Dalej viacero dokumentov z obdobia po stretnutí v Miláne dokazuje, ze úcastníci tohto stretnutia dodrzali podmienky tejto dohody, udrzovali v tomto ohlade bilaterálne kontakty a vymenili si citlivé obchodné údaje, najmä na úcely vzájomnej kontroly ich jednotlivých cenových politík. V poznámkach pána T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden adresovaných pánovi O. tiez z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, ktoré sa týkali telefonického rozhovoru z 25. októbra 2000 medzi pánom T. a pánom AR. zo spolocnosti IQM, sa uvádza, ze títo dvaja si vymenili informácie o ich cenových ponukách konkrétnemu zákazníkovi v Austrálii. Tieto cenové ponuky zodpovedali minimálnej cene vo výske 800 USD za tonu, ktorá bola dohodnutá na stretnutí v Miláne. Z toho totiz vyplýva, ze IQM ponúkla tomuto zákazníkovi cenovú úroven vo výske "850 - 875 - 900 USD", zatial co divízia "Noralf" spolocnosti Boliden priznala, ze ponúkla cenu priblizne 800 USD, ale zatial neuzavrela zmluvu s týmto austrálskym zákazníkom (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 80 Navyse z poznámok pána C. zo spolocnosti Minmet o jeho telefonickom rozhovore z 8. novembra 2000 s pánom G. zo spolocnosti, ktorá je zalobkynou, vyplýva, ze zalobkyna sa stazovala na "nízke" ceny, ktoré spolocnost Minmet ponúkala v rámci verejného obstarávania v Egypte - ktoré predstavovali "725 USD za tonu fob/745 USD za tonu cfr" - a pýtala sa, ako Minmet zamýsla zvýsit cenu uplatnovanú vo Venezuele vo výske 875 USD, kedze Venezuelcania mali prístup k verejnému obstarávaniu v Egypte. Podla týchto poznámok pán C. zo spolocnosti Minmet odpovedal, ze situáciu bolo tazké kontrolovat pre nedostatocnú dôveru a pán G. potvrdil, ze ceny ponúkané spolocnosti Albras, klientovi, ktorý je výrobcom hliníka v Brazílii, prekrocili 800 USD za tonu. Z týchto poznámok rovnako vyplýva, ze zalobkyna bola po stretnutí v Miláne v kontakte s iným úcastníkom tohto stretnutia, spolocnostou Minmet, pokial ide o dohodu, ktorá bola na tomto stretnutí uzavretá, aby kontrolovala ceny pozadované spolocnostou Minmet a informovala o svojich vlastných cenách ponúkaných spolocnosti Albras (pozri tiez odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). 81 Navyse podla zápisnice z 9. novembra 2000 vyhotovenej pánom C. zo spolocnosti Minmet a zaslanej spolocnosti Fluorsid, ktorá sa týkala stretnutia medzi pánmi G. a T. zo spolocnosti, ktorá je zalobkynou, zalobkyna uviedla, ze od zákazníka spolocnosti Albras pozadovala cenu vo výske 845 USD "cfr" za 3000 metrických ton s moznostou 1000 metrických ton, a vo výske "740 USD 'fob + 65 freight'" a spolocnost' Derivados del Fluor pozadovala od spolocnosti Albras cenu vo výske 803 USD za tonu "cfr". Minmet v tejto zápisnici uvádza, ze zalobkyna tvrdí, ze od zákazníka, ktorým bola spolocnost Egyptalum, pozadovala 845 USD za tonu "fob", a odmietla ziadost tejto spolocnosti na znízenie ceny na 750 USD za tonu. Podla tejto zápisnice sa zalobkyna stazovala na nízku cenu, ktorú pozadovala spolocnost Minmet. Uvedená zápisnica tiez poukazuje na výmenu informácii o obchodnom správaní spolocnosti IQM v Austrálii, v Severnej Amerike, v Brazílii, ako aj v súvislosti s venezuelským trhom. Pokial ide o posledný trh, v zápisnici sa uvádza, ze zalobkyna potvrdila vôlu neponúknut viac nez 6000 metrických ton, zatial co spolocnost Minmet nástojila na tom, aby ceny prekrocili 800 USD za tonu "cfr" (pozri tiez odôvodnenie 96 napadnutého rozhodnutia). 82 Z dokumentov týkajúcich sa kontaktov z 25. októbra, 8. a 9. novembra 2000 vyplýva, ze dotknuté podniky uskutocnili vzájomnú kontrolu úrovne cien. Navyse, ako to správne uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, ceny zodpovedali výsledkom rokovaní vedených na stretnutí v Miláne. V tomto ohlade treba tiez uviest, ze dokumenty z 25. októbra, 8. a 9. novembra 2000 poukazujú na kontakty v období po stretnutí v Miláne medzi jeho úcastníkmi, osobitne medzi Fluorsid, Minmet a zalobkynou, ktoré boli zjavne viazané dohodou o cenách dohodnutých na tomto stretnutí, kedze odkazujú na klúcové prvky tejto dohody. 83 Na jednej strane sa táto dohoda o cenách týkala európskych trhov. V tejto súvislosti zápisnica zo stretnutia v Miláne uvádza mnozstvá výroby a predaja fluoridu hlinitého uskutocnené v roku 2000 najmä pre Nórsko, Svédsko, Spanielsko a Taliansko (strana 2 zápisnice z Milána), ako aj predpokladaný predaj na rok 2001 pre Rumunsko, Taliansko, Nórsko, Nemecko a Holandsko (strany 2 a 3 zápisnice z Milána). Navyse v zápisnici zo stretnutia v Miláne sa spomína výmena informácií týkajúcich sa predaja úcastníkov kartelu v Európe, a to najmä v Taliansku, v Rumunsku, v Spanielsku, v Skandinávii, v Nemecku, v Beneluxe a v Spojenom královstve. V tejto súvislosti zalobkyna uviedla, ze chcela zvýsit cenu na 800 USD za tonu "fca Mordijk" v roku 2001 a na 775 USD za tonu "fob Gabes" s tým výsledkom, ze cena európskeho výrobcu by bola 775/800 USD za tonu "fca/fob" (strana 6 zápisnice z Milána; pozri tiez odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia a bod 76 vyssie). 84 Na druhej strane Komisia preukázala, ze táto dohoda sa uplatnovala aj v dalsích regiónoch sveta. Preto podla zápisnice zo stretnutia v Miláne, pokial ide o Austráliu, "zamýslaná cena" na rok 2001 bola 800 USD za tonu "fob Europe", teda "50 % LME fob", zatial co európska cena mohla byt vyssia nez cínska cena a mala predstavovat 875 USD za tonu. Pokial ide o Juznú Ameriku, v zápisnici sú uvedené ceny na rok 2000 a minimálne ceny na rok 2001. Pre Venezuelu je na rok 2001 uvedená cena 850 USD za metrickú tonu "C&F filo" a ako absolútna minimálna cena 890 USD za metrickú tonu. Pokial ide o Brazíliu, vsetci výrobcovia sa zhodli na tom, ze cena musí byt stanovená na priblizne "50 % LME fob" a 875 USD za tonu "cfr". Pokial ide o Severnú Ameriku, cena pre spolocnost Alcoa na rok 2000 je 775 USD za metrickú tonu "ex Bod Comfort" a na rok 2001 800/825 USD za metrickú tonu "ex Bod Comfort". Dodávatelia, ktorí nie sú dodávatelmi spolocnosti Alcoa, mali mat cenu 825 USD za tonu ako cenu "zo skladu", a 825 USD za dodanú tonu. Úcastníci stretnutia v Miláne uviedli svoj záujem o zásobovanie urcitých regiónov sveta. Pokial ide o Indiu, zápisnica zo stretnutia v Miláne uvádza, ze existuje záujem predat 3000 ton, pricom cena by mala predstavovat 900 USD za dodanú metrickú tonu. Pre Turecko je cena 800 USD za tonu "fob" (strany 6 a 7 zápisnice zo stretnutia v Miláne; pozri tiez odôvodnenia 86 a 87 napadnutého rozhodnutia). 85 Vo svojich ústnych vyhláseniach uskutocnených pred Komisiou 23. a 31. augusta 2006 pán O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden navyse potvrdil, ze úcastníci stretnutia v Miláne sa dohodli o zákazníkoch kazdého z nich, ako aj o cenovej úrovni, ktorá sa mala zachovat v Európe a mimo nej. Cielom stretnutia v Miláne bolo tiez skoncipovat spolocné vysvetlenie k spôsobu, akým sa nové cenové úrovne budú zavádzat. Úcastníci stretnutia v Miláne si rozdelili mnozstvá, ktoré môzu ponúknut jednotlivým zákazníkom. Existovala implicitná dohoda o respektovaní jednotlivých zákazníkov kazdého z nich a dodávok uskutocnovaných kazdému z nich (pozri odôvodnenie 90 napadnutého rozhodnutia). 86 Rovnako z poznámok o telefonickom rozhovore z 25. októbra 2000, vyplýva, ze pán A. zo spolocnosti IQM chcel "zostat v kontakte" s pánom T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, a pokial ide o Austráliu, vyhlásil, ze súhlasí s tým, ze divízia "Noralf" spolocnosti Boliden dodá 3000 ton, pricom uviedol, ze v roku 1999 sa dodalo 7000 ton a chcel, aby sa táto úroven zachovala. Navyse z týchto poznámok vyplýva, ze pán T. v tejto súvislosti pripomenul cenu 800 USD zodpovedajúcu cene, ktorá bola stanovená pre Austráliu na stretnutí v Miláne. Tieto poznámky tak svedcia o kontaktoch medzi divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden a spolocnostou IQM v období po stretnutí v Miláne, ktoré sa týkali ceny a dodaného alebo ponúknutého mnozstva fluoridu hlinitého v Austrálii, ktorých obsah je v súlade s tým, co bolo dohodnuté na stretnutí v Miláne (pozri tiez odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 87 Nakoniec zo zápisnice zo stretnutia v Miláne tiez vyplýva, ze úcastníci stretnutia v Miláne, a to Fluorsid, zalobkyna a IQM, si následne vymenili informácie o výrobe a objemoch predaja v roku 2000, ako aj o predpokladanej výrobe a o objemoch predaja na rok 2001 týkajúcich sa rôznych krajín sveta s uvedením presných mnozstiev, ako aj informácie podla výrobcov a zákazníkov. Co sa týka "individuálnych trhov", v zápisnici sa uvádza (odôvodnenie 84 napadnutého rozhodnutia): "Preskúmali sme kazdý trh s cielom stanovit vseobecnú cenovú úroven a za urcitých podmienok rozdelenie trhu. V kazdom prípade sme sa dohodli, ze bez ohladu na to, kto dostane zákazku, je potrebné dosiahnut vyssiu cenovú úroven. Preto je potrebné sa bránit akýmkolvek výrazným zlavám" (strana 5 zápisnice zo stretnutia v Miláne). 88 Z toho vyplýva, ze úcastníci stretnutia v Miláne si vymenili citlivé obchodné informácie, akými sú údaje o objemoch výroby, o mnozstvách, ktoré predali alebo zamýslali predat, o svojich zákazníkoch v Európe, ako aj vo svete, o urcení ich cien, ako aj o vzájomnom rozdelení trhov s cielom dohodnút sa na týchto sútazných parametroch. 89 Zo vsetkých týchto dôkazov, ktorých samotný obsah zalobkyna nespochybnuje, teda vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu dohody o urcení cien v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktorá bola uzavretá na stretnutí v Miláne, na ktorom sa zalobkyna zúcastnila. 90 V dôsledku toho Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala protisútazný ciel stretnutia v Miláne a existenciu dohody porusujúcej clánok 81 ods. 1 ES, a to bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze táto dohoda spôsobila úcinky (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [17]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 123, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 181). V tejto súvislosti treba pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný úcinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na takúto dohodu vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Podla ustálenej judikatúry alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie v prvom rade k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel kartelu vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. Nie je pritom nevyhnutné skúmat následky dohody, pokial sa preukáze jej protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [18]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 55, a zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [19]C-403/08 a C-429/08, Zb. s. I-9083, bod 135). 91 Za týchto podmienok nie je potrebné preskúmat, ci sú v prejednávanej veci splnené kritériá judikatúry uplatnujúce sa na pojem zosúladený postup (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, body 111 az 114, 131 a 132, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [20]T-9/99, Zb. s. II-1487, body 187 a 190). Kedze totiz kritérium "dohody" nevyhnutné na uplatnenie zákazu podla clánku 81 ES je v prejednávanej veci splnené, ide výlucne o alternatívnu kvalifikáciu toho istého kartelu, ktorá nemá vplyv na zvysok analýzy. 92 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení clánku 81 ES sa musí zamietnut ako nedôvodná. 2. O druhej casti, uvedenej subsidiárne, ktorá je zalozená na tom, ze skutocnosti vytýkané zalobkyni nemozno kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie a) Úvodné pripomienky 93 Zalobkyna spochybnuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia kvalifikovala porusenie ako jediné a pokracujúce. Oznámenie o výhradách nestanovilo nijakú spojitost medzi jednotlivými kontaktmi, ku ktorým doslo medzi úcastníkmi kartelu. Navyse sa zdá, ze Komisia uz nemá k dispozícii dôkazy o karteli v období po stretnutí v Miláne. Bilaterálne kontakty medzi divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden a spolocnostou IQM na jednej strane a medzi spolocnostou Fluorsid a zalobkynou na druhej strane neumoznujú konstatovat, ze vsetci úcastníci stretnutia v Miláne udrziavali vzájomné kontakty. Napokon dokumenty týkajúce sa kontaktov, ku ktorým doslo v októbri a v novembri 2000, na stretnutie v Miláne neodkazujú. 94 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne a navrhuje, aby sa druhý zalobný dôvod zamietol. b) O jedinom a pokracujúcom porusení 95 Treba najskôr pripomenút koncepciu jediného a pokracujúceho porusenia. 96 Podla judikatúry by bolo totiz neprirodzené rozdelit pokracujúce správanie, ktoré má jediný ciel, na viacero rôznych porusení, hoci naopak ide o jediné porusenie, ktoré sa postupne konkretizovalo tak dohodami, ako aj zosúladenými postupmi (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 81, a rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [21]T-211/08, Zb. s. II-3729, bod 31). 97 Za týchto okolností je podnik, ktorý bol úcastníkom porusenia na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, rovnako zodpovedný za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celej doby svojej úcasti na uvedenom porusení (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 83, a Putters International/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 32). 98 Z tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia na to, aby preukázala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia, musí dokázat, ze podnik chcel vlastným správaním prispiet k spolocným cielom sledovaným vsetkými úcastníkmi a ze si bol vedomý materiálneho správania, ktoré zamýslali alebo uskutocnili ostatné podniky pri dosahovaní tých istých cielov, alebo ich mohol rozumne predpokladat, a ze bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 87, a Putters International/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 33). 99 Kartelové dohody totiz mozno povazovat za okolnosti tvoriace protisútaznú dohodu len vtedy, ak sa preukáze, ze naplnajú vseobecný plán sledujúci spolocný ciel. Úcast podniku na týchto kartelových dohodách môze byt navyse výrazom jeho pristúpenia k tejto protisútaznej dohode len vtedy, ak podnik pri zúcastnovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do jedinej dohody (pozri rozsudok Putters International/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 34 a tam citovanú judikatúru). 100 Z judikatúry citovanej v bodoch 96 az 99 vyssie teda vyplýva, ze na preukázanie úcasti na jedinom a pokracujúcom porusení musia byt splnené tri podmienky, a to existencia vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel, úmyselná úcast podniku na tomto pláne a skutocnost, ze mal vedomost o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov (rozsudok Putters International/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 35). 101 Pojem jediné porusenie sa týka situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z trvajúceho správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo aj z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom (rovnaký úcel vsetkých prvkov) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli) (rozsudky Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Aalberts Industries a i./Komisia, [22]T-385/06, Zb. s. II-1223, bod 86; z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [23]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 89, a Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [24]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 257). Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto pretrvávajúceho správania by samy osebe takisto mohli predstavovat porusenie clánku 81 ES (rozsudky Aalberts Industries a i./Komisia, uz citovaný, bod 86, a BPB/Komisia, uz citovaný, bod 252). 102 Navyse podla ustálenej judikatúry sa pojem jediné porusenie môze vztahovat na právnu kvalifikáciu urcitého protisútazného správania spocívajúceho v existencii dohôd, zosúladených postupov a v rozhodnutiach zdruzení podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [25]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 696 az 698; HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 186; z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [26]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 159, a Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 91). 103 Ak jednotlivé skutky spadajú do "spolocného plánu" z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 258, a z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [27]C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 178; rozsudky Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 90, a Aalberts Industries a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 87). Jednotlivé prejavy protiprávneho správania treba posudzovat v celkovom kontexte, ktorý vysvetluje ich existenciu. V tomto ohlade pri hodnotení dôkazov je dôkazná hodnota jednotlivých skutkových okolností zvýsená alebo potvrdená ostatnými existujúcimi skutkovými okolnostami, ktoré spolocne poskytujú logický a ucelený obraz o jedinom porusení (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 271). 104 Treba tiez spresnit, ze pojem jediný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu dotknutom porusením, pretoze ovplyvnenie hospodárskej sútaze, ci uz ako predmet, alebo úcinok, je spolocnou základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a pokracujúce porusenie pripravit o cast jeho zmyslu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako súcasti jediného porusenia. Preto je na úcely kvalifikácie rôznych porusení ako jediného a pokracujúceho porusenia potrebné overit, ci sa navzájom doplnajú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. V tomto ohlade je namieste zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli takúto väzbu preukázat alebo spochybnit, ako napríklad dobu uplatnenia, obsah (vrátane pouzitých metód) a zároven ciel rôznych dotknutých konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 179 az 181; Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 92, a Aalberts Industries a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 88). 105 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, ze stretnutie v Miláne, telefonát medzi divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden a spolocnostou IQM z 25. októbra 2000 a kontakty, ku ktorým doslo v novembri 2000, predstavujú jediné a pokracujúce porusenie vedené spolocnou vôlou úcastníkov, vrátane zalobkyne, správat sa na trhu s fluoridom hlinitým urcitým spôsobom. Podla napadnutého rozhodnutia sa úcastníci na uvedenom stretnutí dohodli prostredníctvom zmluvy "a/alebo" zosúladeného postupu, ze zosúladia svoje správanie na trhu a tým obmedzia svoju príslusnú autonómiu z hladiska obchodnej stratégie. Tieto správania sú súcastou celkového plánu sledujúceho jediný a spolocný protisútazný ciel, a to narusit normálny vývoj cien fluoridu hlinitého (odôvodnenia 125 az 128 napadnutého rozhodnutia). 106 Ako to uz konstatovala Komisia, z dôkazov, o ktoré sa opieralo napadnuté rozhodnutie a ktoré boli analyzované v bodoch 73 az 89 vyssie, vyplýva, ze úcastníci stretnutia v Miláne, vrátane zalobkyne, si vymenili informácie o cenách, ktoré boli fakturované alebo sa mali fakturovat, a dohodli sa na zvýsení cien. Takisto si vymenili citlivé obchodné informácie o odhadovanom predaji a o svojom správaní v rôznych geografických oblastiach, a po stretnutí v Miláne sa informovali o svojom konaní, ponukách a cenách na trhu. Vsetky konania zúcastnených podnikov mali jediný a rovnaký ciel, a to zvýsenie ceny fluoridu hlinitého a zodpovedajúcu koordináciu správania úcastníkov kartelu na trhu. Z dokumentov preukazujúcich existenciu ich vzájomných kontaktov v období po stretnutí v Miláne vyplýva, ze úcastníci tohto stretnutia zostali v kontakte, nadalej si vymienali obchodné informácie o predmete stretnutia v Miláne, o cenách ponúkaných rôznym zákazníkom v jednotlivých regiónoch sveta, a dbali o to, aby ceny zodpovedali tomu, co sa dohodlo na stretnutí v Miláne. V tomto ohlade skutocnost, ze dokumenty týkajúce sa kontaktov, ku ktorým doslo v októbri a v novembri 2000, neodkazujú na stretnutie v Miláne, nie je rozhodujúca a výslovný odkaz na stretnutie v Miláne nie nevyhnutný. Ako totiz z týchto dokumentov jasne vyplýva, ceny, ktoré v nich boli uvedené, sa úplne zhodujú s cenami, ktoré boli dohodnuté na stretnutí v Miláne. V dôsledku toho Komisia musela dospiet k záveru, ze islo o sledovanie správania clenov kartelu na trhu, pokial ide o ceny fluoridu hlinitého, ktoré boli pôvodne dohodnuté. 107 Skutocnost, ze jednotlivé kontakty, a to tak stretnutie v Miláne, ako aj kontakty po tomto stretnutí, sa uskutocnili v relatívne krátkom case, nemá vplyv na záver Komisie, pokial ide o existenciu jediného a pokracujúceho porusenia. Na to, aby doslo k jedinému a pokracujúcemu poruseniu, sa nevyzaduje minimálna doba trvania alebo minimálny pocet aktov ci stretnutí, avsak dlhsia doba trvania alebo väcsia frekvencia môzu konstatovanie o existencii takéhoto porusenia posilnit. Je rozhodujúce, aby jednotlivé skutocnosti boli súcastou spolocného plánu, co Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala. Islo o správania, ktoré mali ten istý ciel, a to dohodu o cene fluoridu hlinitého a dodrziavanie tejto dohody úcastníkmi kartelu. 108 Vseobecný súd teda zastáva názor, ze Komisia správne dospela k záveru, ze v prejednávanej veci doslo k jedinému a pokracujúcemu poruseniu. 109 Druhý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. C - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a clánku 27 nariadenia c. 1/2003 1. Úvodné pripomienky 110 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, porusila clánok 27 nariadenia c. 1/2003, ako aj základnú zásadu respektovania práva na obhajobu. Napadnuté rozhodnutie ukladá sankcie za iné okolnosti a skutocnosti, nez sú tie, ktoré sú proti zalobkyni uplatnené v oznámení o výhradách. Tieto rozdiely poskodili právo zalobkyne úcinne vyjadrit svoj názor pocas správneho konania. Existovali znacné rozdiely, co sa týka úcastníkov a dlzky trvania porusenia. Geografický rozsah kartelu potrestaného v napadnutom rozhodnutí je omnoho väcsí nez rozsah pôsobnosti obmedzujúcich postupov, ktoré sú opísané v oznámení o výhradách. Systematika, struktúra a ciel porusenia opísaného v napadnutom rozhodnutí nezodpovedajú opisu porusenia v oznámení o výhradách. Podla tohto oznámenia o výhradách sa zalobkyna zúcastnila na komplexnom a dlhotrvajúcom porusení, ktoré sa vyznacovalo prípravnou fázou bilaterálnych stretnutí a konecnou fázou po uzavretí dohody v Grécku 29. júla 1999, pocas ktorej boli dohodnuté ceny na rok 2000. Stretnutie v Miláne predstavuje spolu so stretnutím v Grécku kulminujúci bod kartelu a dotknutým podnikom umoznilo stanovit ceny na rok 2001. Komisia nenasla dôkaz o nijakom dalsom stretnutí kartelu pocas rokov nasledujúcich po stretnutí v Miláne. Následné kontakty sa obmedzovali na vzájomnú výmenu informácií. Naopak napadnuté rozhodnutie odhliada od prípravnej fázy a od stretnutia v Grécku, opisuje stretnutie v Miláne ako zaciatok dalsieho porusenia v nadväznosti na viaceré po sebe nasledujúce udalosti a konstatuje, ze kontakty, ku ktorým doslo po stretnutí v Miláne, umoznili úcastníkom dohliadat na vykonávanie ich údajnej dohody. Komisia v napadnutom rozhodnutí navyse vychádza z dokumentov, ktoré neboli v oznámení o výhradách uvedené. Zalobkyna vyvodila záver, ze rozdiely medzi porusením uvedeným v oznámení o výhradách a porusením potrestaným v napadnutom rozhodnutí sú také, ze zalobkyna sa so skutocnými výhradami Komisie mohla oboznámit az zo znenia napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna nemala pocas správneho konania prílezitost sa vyjadrit k zásadnému významu stretnutia v Miláne, ani k následným kontaktom, ktoré predpokladali vykonanie záverov tohto stretnutia. Oznámenie o výhradách môze zalobkynu zmiast, aj pokial ide o geografický rozmer kartelu. Zalobkyna nemala moznost vyjadrit sa k novým skutocnostiam, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby kvalifikáciu jediného a pokracujúceho porusenia uplatnila na odlisné porusenie, ktoré spocíva v kontaktoch, v súvislosti s ktorými nemala prílezitost sa vyjadrit. Komisia tak porusila právo zalobkyne na obhajobu. Zásah do práva na obhajobu je zjavne o to váznejsí, ak existuje moznost, ze ak by úcastníci konania mohli uplatnit svoje argumenty, konanie by mohlo viest k inému výsledku. 111 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Komisia v tomto ohlade pripomína zásady týkajúce sa oznámenia o výhradách v súvislosti s dodrziavaním práva na obhajobu. Konkrétne oznámenie o výhradách by malo obsahovat jednoznacné vysvetlenie výhrad, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Konecné rozhodnutie by vsak nemalo byt nevyhnutne presnou kópiou oznámenia o výhradách, kedze Komisia by mala mat moznost zohladnit v rozhodnutí odpovede dotknutých podnikov. 112 Pokial ide o dlzku trvania a pocet úcastníkov porusenia, Komisia tvrdí, ze by mala mat moznost zmenit svoje posúdenie o dlzke trvania a o úcastníkoch porusenia, osobitne, ked zúzi rozsah uvedených výhrad. Komisia v napadnutom rozhodnutí zohladnila obdobie od 12. júla 2000 do 31. decembra 2000 namiesto obdobia od 30. júna 1997 do 31. decembra 2001. Z dôvodu týchto rozdielov nedoslo k poruseniu práva zalobkyne na obhajobu. Co sa týka geografického rozsahu kartelu, Komisia pripomína celosvetový rozmer kartelu, ktorý uz bol preukázaný v oznámení o výhradách a ktorý jasne vyplýva zo zápisnice zo stretnutia v Miláne. Zalobkyna vedela o celosvetovom rozmere kartelu a mala moznost sa k nemu vyjadrit pocas správneho konania. Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne týkajúce sa logiky a struktúry kartelu. Pokial ide o povahu porusenia, Komisia pripomína, ze v oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze opísané protisútazné cinnosti majú vlastnosti dohôd "a/alebo" zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ES a ze toto správanie predstavuje jediné a pokracujúce porusenie. Dalej zalobkyna vedela o skutocnostiach uvedených na podporu porusenia a mala prílezitost predlozit svoje stanovisko pocas správneho konania. Na rozdiel od tvrdení zalobkyne napadnuté rozhodnutie neprehliada prípravnú fázu a stretnutie v Grécku a stretnutie v Miláne nepredstavuje zaciatok porusenia ponímaného ab nihilo. Dôkazy týkajúce sa obdobia pred stretnutím v Miláne vsak neboli postacujúce. Navyse zalobkyna mala prílezitost vyjadrit sa k zásadnému významu stretnutia v Miláne, ako aj k bilaterálnym kontaktom, ku ktorým doslo po stretnutí v Miláne. 113 Pokial ide o dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 medzi spolocnostou Minmet a zalobkynou, Komisia uvádza, ze tieto dokumenty boli obsiahnuté v spise, ktorý bol zalobkyni predlozený spolu s oznámením o výhradách, a Komisia ich pouzila v napadnutom rozhodnutí, ked odpovedala na tvrdenia zalobkyne, ktoré popierajú existenciu dohody. Komisia v oznámení o výhradách okrem toho uviedla, ze spolocnosti zúcastnené na dohode pokracovali po stretnutí v Miláne vo výmene informácií o trhu prostredníctvom bilaterálnych kontaktov. Komisia sa v kazdom prípade domnieva, ze dôkazy týkajúce sa stretnutia v Miláne z právneho hladiska dostatocne preukazujú úcast zalobkyne na porusení opísanom v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí a ze zalobkyna nepreukázala, ze sa od dohody uzavretej na tomto stretnutí distancovala. 114 Prvý zalobný dôvod zalozený na porusení práva na obhajobu sa preto musí zamietnut ako nedôvodný. 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Vseobecné úvahy 115 Treba pripomenút, ze dodrziavanie práva na obhajobu pri vedení správneho konania v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [28]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 26 a tam citovanú judikatúru). 116 Ako to uz bolo uznané v ustálenej judikatúre, právo na obhajobu vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [29]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10; zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [30]C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21, a z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [31]C-511/06 P, Zb. s. I-5843, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 117 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 67), aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, ako aj dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [32]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 315 a 316, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 66 a 67), a uplatnit svoju obhajobu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (pozri v tomto zmysle Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, body 85 a 86). Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [33]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109 a tam citovanú judikatúru). 118 Oznámenie podstatných skutocností, z ktorých Komisia v oznámení o výhradách vychádzala, môze byt strucné a konecné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 14), pretoze toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba cisto predbezný charakter (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, [34]142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70). Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenie úcastníkov konania k zalobe, ktorých tvrdenia preukazujú, ze skutocne mohli vykonávat svoje právo na obhajobu. Komisia tiez môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [35]T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 448, a z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, [36]T-310/01, Zb. s. II-4071, bod 438). V dôsledku toho Komisia môze az do prijatia konecného rozhodnutia, najmä vzhladom na písomné alebo ústne pripomienky úcastníkov konania, zanechat niektoré alebo aj vsetky výhrady pôvodne uplatnené voci týmto úcastníkom a zmenit tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnút o pridaní nových výhrad, pod podmienkou, ze dotknutým podnikom poskytne prílezitost uviest svoje stanovisko k tejto veci (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [37]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 115 a tam citovanú judikatúru). 119 Ako to uz navyse bolo uznané v judikatúre, k poruseniu práva na obhajobu dochádza vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Zalujúci podnik preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom dokáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obhajobu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obhajobu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odopretý prístup (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [38]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 31 a tam citovanú judikatúru, a z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [39]C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 28; pozri analogicky tiez rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, [40]C-141/08 P, Zb. s. I-9147, bod 94). 120 Pokial ide konkrétne o právo na prístup k spisu, v ustálenej judikatúre uz bolo v súvislosti s prípadom, ked bol zamietnutý prístup k dokumentu, uznané, ze stací, aby podnik preukázal, ze tento dokument mohol pouzit na svoju obhajobu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [41]C-109/10 P, Zb. s. I-10329, bod 57 a tam citovanú judikatúru, a návrhy, ktoré v tejto veci predniesla generálna advokátka Kokott, bod 171 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 74 a 75; Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 119 vyssie, bod 23, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, body 318 a 324). Tomuto podniku neprislúcha, aby preukázal, ze táto nezrovnalost ovplyvnila na jeho úkor priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, ale výlucne to, ze mohla ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, uz citované, body 179 a 181, a rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, [42]C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 81; z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [43]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 128; z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 318, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 74). V prípade nesprístupnenia dokumentov dotknutý podnik nemusí predlozit dôkaz, ze správne konanie by v prípade sprístupnenia dokumentov viedlo k odlisnému výsledku (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, uz citované, bod 181, a rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 119 vyssie, bod 28). Postacovalo by vyzadovat, aby dotknutý podnik preukázal hoci len malú moznost, ze dokumenty, ktoré mu neboli sprístupnené pocas správneho konania, mohli byt uzitocné na jeho obhajobu (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, uz citované, bod 181, a rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 131). b) Posúdenie prejednávanej veci Úvod 121 V prejednávanej veci zalobkyna Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí uviedla iné usvedcujúce skutocnosti a okolnosti, nez sú tie, ktoré sú uvedené v oznámení o výhradách. To sa vztahuje na úcastníkov, dlzku trvania, ako aj na geografický rozsah a opis porusenia. Komisia v napadnutom rozhodnutí navyse vychádzala z písomností, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách. Zalobkyna uvádza, ze sa k týmto bodom nemohla vyjadrit. O výhrade týkajúcej sa úcastníkov a dlzky trvania kartelu 122 Co sa týka tvrdenia zalobkyne o existencii rozdielu v súvislosti úcastníkmi porusenia, treba poznamenat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí znízila pocet úcastníkov porusenia v porovnaní s tými, ktorí sú uvedení v oznámení o výhradách. Ako sa pripomína v bodoch 117 a 118 vyssie, Komisia mohla pocas správneho konania prispôsobit, ci dokonca zmenit svoje posúdenie, najmä vzhladom na odpovede na oznámenie o výhradách. Skutocnost, ze tretí podnik, odlisný od zalobkyne, bol adresátom oznámenia o výhradách, avsak nie adresátom napadnutého rozhodnutia, pritom nezasahuje do práva zalobkyne na obhajobu. Komisia teda neporusila právo zalobkyne na obhajobu tým, ze znízila pocet adresátov napadnutého rozhodnutia. Vseobecný súd navyse konstatuje, ze zalobkyna neuvádza nijaký argument na podporu tejto tézy. 123 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, treba poznamenat, ze dlzka uvedená v napadnutom rozhodnutí, obdobie od 12. júla do 31. decembra 2000, je kratsia nez dlzka uvedená v oznámení o výhradách, obdobie od 30. júna 1997 do 31. decembra 2001. Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, ze niektoré skutocnosti naznacovali, ze uz pred dohodou uzavretou 12. júla 2000 v Miláne existovali urcité protisútazné postupy v odvetví fluoridu hlinitého, avsak ze v súvislosti so skorsím obdobím rozhodujúci dôkaz neexistoval (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). Z toho vyplýva, ze Komisia pocas správneho konania skrátila dlzku trvania porusenia v závislosti od dôkaznej hodnoty priznanej jednotlivým dôkazom, pricom uviedla, ze mala k dispozícii jasné dôkazy o protisútaznom postupe od 12. júla 2000 v súvislosti so stretnutím v Miláne a dôkazy o tomto stretnutí a jeho obsahu (odôvodnenia 73 az 76 a 144 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie uvádza stretnutie v Miláne ako dôkaz o zaciatku porusenia, a nie uz stretnutie v Grécku z 29. júla 1999, ako je uvedené v oznámení o výhradách, predstavuje obmedzenie dlzky trvania porusenia uvádzaného Komisiou. Toto obmedzenie nepredstavuje dodatocnú výhradu a nijako nezasahuje do záujmov zalobkyne. Naopak znízenie dlzky trvania porusenia uvedenej v oznámení o výhradách v porovnaní s dlzkou trvania porusenia uvedenou v napadnutom rozhodnutí je pre zalobkynu výhodné a v zásade nemôze poskodit jej záujmy (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 435). To znamená ciastocné a prípustné vzdanie sa výhrady zo strany Komisie v prospech zalobkyne (pozri analogicky rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 115). 124 Navyse treba konstatovat, ze zalobkyna mala prílezitost predlozit svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách, teda aj k informáciám týkajúcim sa dlhsej doby trvania porusenia zahrnajúcej kratsiu dobu, ktorá bola nakoniec v napadnutom rozhodnutí uvedená. Zalobkyna v rámci správneho konania iba uviedla, ze "dlzka trvania mala byt obmedzená na dátum, ked skutocne doslo k výmenám informácií, teda na 12. júla 2000" (odôvodnenie 168 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie 245 uvedeného rozhodnutia). 125 Ani tu teda nedoslo zo strany Komisie k poruseniu práva zalobkyne na obhajobu vo vztahu k dlzke trvania porusenia uvedenej v napadnutom rozhodnutí. O výhrade týkajúcej sa geografického rozsahu kartelu 126 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa geografického rozsahu kartelu, stací uviest, ze Komisia v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí konstatovala celosvetový rozsah kartelu. Geografický rozmer porusenia je totiz kvalifikovaný ako celosvetový v bode 163 oznámenia o výhradách, ako aj v odôvodnení 136 napadnutého rozhodnutia. 127 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení zalobkyne neexistuje rozpor, pokial ide o geografický rozsah medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím. Zalobkyna mala navyse moznost vyjadrit sa k celosvetovému geografickému rozsahu kartelu, ktorý sa uvádza v oznámení o výhradách. Treba teda vyvodit záver, ze v tomto ohlade nedoslo k zásahu do práva zalobkyne na obhajobu. O výhrade týkajúcej sa logiky a struktúry kartelu a o dokumentoch týkajúcich sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 i) Úvod 128 Zalobkyna uvádza, ze porusenie opísané v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá poruseniu opísanému v oznámení o výhradách, a to najmä co sa týka jeho "systematiky", "struktúry" a "ciela". 129 Podstatné skutkové okolnosti, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí na podporu konstatovania o porusení, vsak zodpovedajú tým, ktoré sú uvedené v oznámení o výhradách. Z toho vyplýva, ze zalobkyna o týchto skutocnostiach vedela a ze mala prílezitost sa k tejto zálezitosti vyjadrit pocas správneho konania (pozri body 62 az 70 odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách). Stretnutie v Miláne a jeho dôlezitá úloha uz boli dostatocne uvedené v oznámení o výhradách (pozri body 103 az 116, 151, 163 az 165, 200 oznámenia o výhradách). V bode 16 zaloby zalobkyna cituje oznámenie o výhradách v tom zmysle, ze sa v nom uvádza, ze stretnutie v Miláne predstavuje spolu so stretnutím v Grécku "kulminujúci bod kartelu". 130 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie na dokumentoch, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, predovsetkým na dokumentoch týkajúcich sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000. Zalobkyna nemala pocas správneho konania prílezitost sa vyjadrit ku kontaktom nasledujúcim po stretnutí v Miláne. ii) O obsahu oznámenia o výhradách 131 V oznámení o výhradách Komisia zastávala názor, ze od roku 1997 dochádzalo ku kontaktom (bod 76 a nasl.) a uvádza stretnutie v Grécku z 29. júla 1999 (bod 85 a nasl.), ako aj "následné kontakty" (bod 92 a nasl.) a stretnutie v Miláne (bod 103 a nasl.). Oznámenie o výhradách vo svojom opise skutocností týkajúcich sa fungovania kartelu vymenúva kontakty medzi clenmi kartelu, vrátane kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne. Komisia zastávala názor, ze "v [nadväznosti] na stretnutie v Miláne, spolocnosti, ktoré sa podielali na dohode, ku ktorej dospeli, pokracovali vo výmene informácií týkajúcich sa trhu s fluoridom hlinitým prostredníctvom bilaterálnych kontaktov" (bod 117). V tejto súvislosti výslovne uvádza kontakty z 25. októbra 2000, kontakty v priebehu roku 2001, konferenciu, ktorá sa konala od 17. do 21. februára 2002, dalsiu konferenciu v San Diegu, Kalifornia (Spojené státy) 6. marca 2003, ako aj kontakty v januári 2004 a 21. januára 2005 (body 118 az 123). Komisia okrem toho uvádza, ze kartel bol vykonaný, co zohladnila vo svojom posúdení závaznosti porusenia (bod 227). 132 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia v oznámení o výhradách zastávala názor, ze porusenie zacalo od 30. júna 1997, dátumu stretnutia v Sousse (Tunisko), zintenzívnilo sa od stretnutia v Grécku 29. júla 1999, "ked doslo k uzavretiu a k nadobudnutiu úcinnosti konecnej dohody o zvýsení predajných cien v roku 2000", a ze 12. júla 2000 bola v Miláne uzavretá podobná zmluva v súvislosti s predajnými cenami na rok 2001. Komisia z toho vyvodila, ze porusenie v prípade spolocnosti Fluorsid, zalobkyne a spolocnosti IQM pokracovalo "prinajmensom do 31. decembra 2001", co je koniec obdobia vykonávania tejto dohody zodpovedajúci koncu obdobia, v ktorom sa uskutocnili predaje dotknuté touto dohodou (bod 216). iii) O obsahu napadnutého rozhodnutia 133 V odôvodneniach 155 a 156 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza "bilaterálne kontakty na jesen roku 2000", najmä kontakty z 25. októbra 2000 a z 8. a 9. novembra 2000. Tieto kontakty preukazujú pokracovanie dohody uzavretej na stretnutí v Miláne s cielom jej vykonania. V odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia Komisia opätovne odkazuje na nové dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, pokial ide o uskutocnenie porusenia v súvislosti so stanovením základnej sumy pokuty. Uvádza, ze zohladnila mieru uskutocnenia porusenia na úcely stanovenia pomernej casti hodnoty predaja, ktorú treba zohladnit, a odkazuje najmä na odôvodnenia 154 az 156 napadnutého rozhodnutia. 134 Co sa týka dlzky trvania porusenia v napadnutom rozhodnutí, Komisia zastáva názor, ze dohoda trvala prinajmensom pocas obdobia od 12. júla 2000 do 31. decembra 2000 (odôvodnenia 241 a 147 napadnutého rozhodnutia). Podla odôvodnenia 146 napadnutého rozhodnutia "zmluvy o dodaní sa dohadujú vopred pocas obdobia zacínajúceho v priebehu druhej polovice kazdého kalendárneho roka a skoncia na konci toho istého kalendárneho roku alebo v priebehu prvých piatich mesiacov nasledujúceho kalendárneho roku". Komisia preto zastávala názor, ze v súlade s praxou v sektore fluoridu hlinitého sa ceny urcujú vopred na nasledujúci úctovný rok. 135 Napokon treba spresnit, ze dokumenty týkajúce sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne, vrátane kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, nie sú uvedené v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa dlzky trvania porusenia. iv) Posúdenie - O prístupe k predmetným dokumentom pocas správneho konania 136 Oznámenie o výhradách odkazovalo na dokumenty týkajúce sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne, ktoré sú uvedené v bode 131 vyssie. Treba vsak konstatovat, ze oznámenie o výhradách výslovne neuvádza dokumenty vztahujúce sa na bilaterálne kontakty z 8. a 9. novembra 2000, ktoré sú naopak uvedené v napadnutom rozhodnutí. 137 Tieto dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 pritom boli obsiahnuté v správnom spise Komisie, ktorá ich sprostredkovala úcastníkom správneho konania, vrátane zalobkyne, v rámci zaslania oznámenia o výhradách, aby mohli vykonat právo na obhajobu a právo na prístup k spisu. Zalobkyna teda mala prístup ku vsetkým týmto dokumentom. Situácia v prejednávanej veci sa preto znacne odlisuje od prípadov odmietnutia prístupu k spisu alebo k niektorým dokumentom, v ktorých judikatúra uznala existenciu porusenia práva na obhajobu. Je totiz nesporné jednak, ze zalobkyna mala úplný prístup k spisu, ktorý obsahoval dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, a jednak, ze kontakty nasledujúce po stretnutí v Miláne boli výslovne uvedené, hoci vseobecným spôsobom, v oznámení o výhradách. - O význame predmetných dokumentov pri posúdení uskutocnenia porusenia 138 Bilaterálne kontakty z 8. a 9. novembra 2001 neuvedené v oznámení o výhradách, ako aj kontakty, ktoré sú v nom výslovne spomenuté, svedcia o tom, ze zalobkyna sa zapojila do kartelu a do jeho vykonania po stretnutí v Miláne. V tejto súvislosti vsak postacuje, ze Komisia v oznámení o výhradách zalozila svoje posúdenie týkajúce sa jediného a pokracujúceho porusenia a jeho uskutocnenia na rôznych dôkazoch, ako je stretnutie v Miláne a bilaterálne a multilaterálne kontakty nasledujúce po tomto stretnutí, predovsetkým kontakt z 25. októbra 2000. Samotné dôkazy uvedené v oznámení o výhradách uz boli totiz postacujúce na upozornenie zalobkyne, ze Komisia ich môze proti nej pouzit ako usvedcujúce dôkazné prostriedky. Vzhladom na dokumenty týkajúce sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne, ktoré sú uvedené v oznámení o výhradách, dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 teda neboli nevyhnutné na preukázanie pokracujúceho porusenia a jeho uskutocnenia. V odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia, osobitne v poznámke pod ciarou 128, Komisia odkazuje aj na kontakt z 25. októbra 2000, ktorý uz bol spomenutý v bode 118 oznámenia o výhradách. Preto dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 neboli samy osebe rozhodujúce pre záver, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí, kedze pokracujúce porusenie, ako aj jeho uskutocnenie prekracujúce dátum 31. decembra 2000, uz boli uvedené v oznámení o výhradách na základe iných dôkazov. 139 V tejto súvislosti treba pripomenút, ako to potvrdila judikatúra citovaná v bode 119 vyssie, ze k poruseniu práva na obhajobu dochádza len vtedy, ak existuje moznost, ze v prípade, ak by nedoslo k procesnej nezrovnalosti, ktorou je v prejednávanej veci chýbajúci odkaz na dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, správne konanie by mohlo viest k odlisnému výsledku. 140 Treba vsak konstatovat, ze o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. 141 Ako sa totiz konstatovalo v bode 137 vyssie, zalobkyna mala prístup k dokumentom týkajúcim sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, avsak nevyvodila z toho nijaký dôkaz vo svoj prospech, a to ani v rámci správneho konania, ani v rámci súdneho konania. Navyse v stádiu správneho konania sa zalobkyna dokonca vzdala práva vyjadrit stanovisko ku kontaktom nasledujúcim po stretnutí v Miláne, ktoré boli výslovne uvedené v oznámení o výhradách (body 117 az 123 oznámenia o výhradách). Rovnako v priebehu súdneho konania zalobkyna ani nevysvetlila, ani nepreukázala, v com výslovné neuvedenie daných dokumentov v oznámení o výhradách narusilo úcinnost jej obhajoby pocas správneho konania a ako sa mohla úcinnejsie bránit, ak by bola pri tejto prílezitosti výslovne informovaná o tom, ze Komisia zamýslala pouzit dokumenty z 8. a 9. novembra 2000 v napadnutom rozhodnutí ako dôkazy preukazujúce jej úcast na porusení a na jeho uskutocnení. Naopak vzhladom na obsah týchto dokumentov, ako aj na skutocnost, ze zalobkyna o nich vedela, treba z toho vyvodit, ze zalobkyna nepreukázala, ze z nich mohla vyvodit dôkazy vo svoj prospech, pokial ide o existenciu dohody a jej vykonanie. V tejto súvislosti treba spresnit, ze Komisia v rámci posúdenia závaznosti porusenia na úcely výpoctu pokuty nezohladnila predmetné úcinky uvedeného porusenia. Preto zalobkyna nie je schopná preukázat, ze skutocnost, ze nebola v oznámení o výhradách informovaná o úmysle Komisie pouzit predmetné dokumenty ako usvedcujúce dôkazy, bola spôsobilá ovplyvnit úcinnost jej obhajoby, a teda aj záver, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru, potvrdený rozsudkom z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 80). - O význame predmetných dokumentov na posúdenie dlzky trvania porusenia 142 V oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí dlzka trvania porusenia nevychádzala z kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, ku ktorým doslo po stretnutí v Miláne. Co sa týka dlzky trvania porusenia po stretnutí v Miláne, napadnuté rozhodnutie sa nelísi od oznámenia o výhradách, ktoré stanovilo dlzku trvania prekracujúcu dátum konania stretnutia v Miláne, konkrétne do 31. decembra 2001, najmä pokial ide o zalobkynu. Zalobkyna teda bola v plnom rozsahu spôsobilá rozpoznat relevantnost dôkazov týkajúcich sa kontaktov medzi dotknutými podnikmi, ktoré nasledovali po stretnutí v Miláne, ako sú obsiahnuté v oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí, na úcely stanovenia dlzky trvania porusenia, ktoré Komisia vyvodila predovsetkým z praxe v sektore fluoridu hlinitého, podla ktorej sa ceny urcujú vopred na nasledujúci úctovný rok. Po zohladnení tejto praxe mohla Komisia na základe dôkazov, ktoré uz boli výslovne uvedené v oznámení o výhradách, zahrnút celý dotknutý polrok az do 31. decembra 2001 do dlzky trvania porusenia. V tomto ohlade dodatocný odkaz v napadnutom rozhodnutí na dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 je irelevantný. 143 Okrem toho treba spresnit, ze dlzka trvania, ktorú Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, je minimálnou dlzkou trvania porusenia, kedze obdobia kratsie ako polrok sa pocítajú ako polrok a multiplikacný koeficient uplatnitelný na základnú sumu pokuty je v oboch prípadoch len 0,5. Preto aj za predpokladu, ze by dlzka trvania porusenia bola obmedzená len na stretnutie v Miláne bez toho, aby sa zohladnili úcinky dohody, ktorá sa na nej uzavrela, a kontaktov nasledujúcich po tomto stretnutí, faktor dlzky trvania na úcely stanovenia pokuty by bol ten istý. v) Záver 144 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba vyvodit záver, ze právo na obhajobu nebolo porusené. Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. D - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 2006, pokial ide o urcenie výsky pokuty 1. Úvodné pripomienky 145 Najskôr treba uviest, ze v prejednávanej veci ide o uplatnenie usmernení z roku 2006. 146 Tento zalobný dôvod sa v podstate delí na tri casti, a to po prvé porusenie zásady legitímnej dôvery, po druhé nesprávne uplatnenie usmernení z roku 2006, pokial ide o urcenie hodnoty predaja, a po tretie nesprávne urcenie základnej sumy pokuty a dodatocnej sumy. 147 Na úvod treba pripomenút vseobecné zásady, ktorými sa riadi urcenie výsky pokút. 148 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 treba pri urcení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit v prípade porusení clánku 81 ods. 1 ES, zohladnit závaznost a dlzku trvania porusenia. 149 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze závaznost porusení práva hospodárskej sútaze musí byt stanovená na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré nutne musia byt vzaté do úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [44]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241; Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 54, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [45]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 91). 150 Judikatúra uznala, ze na urcenie výsky pokuty je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Spolocenstvo (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [46]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 151 Súdny dvor tiez rozhodol, ze sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a intenzita, velkost dotknutého trhu a poskodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Analýza musí tiez zohladnit relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadnú recidívu (pozri rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 152 Tento velký pocet skutocností ukladá Komisii, aby podrobne preskúmala okolnosti porusenia (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 58). 153 Na zabezpecenie transparentnosti a nestrannosti rozhodnutí, ktorými sa stanovujú pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, prijala Komisia usmernenia k metóde stanovovania pokút (bod 3 usmernení z roku 2006). V týchto usmerneniach Komisia uvádza, z akých dôvodov zohladní takú ci onakú okolnost porusenia a dôsledky, ktoré z toho môzu byt vyvodené pre výsku pokuty (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 59). 154 Usmernenia, o ktorých Súdny dvor rozhodol, ze predstavujú orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa správny orgán nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, sa obmedzujú na opis metódy preskúmania porusenia uplatnovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohladnovala pri urcovaní výsky pokuty (pozri rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 155 Usmernenia totiz predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily -, ktoré chce Komisia uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti stanovenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Hoci usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, pretoze toto rozhodnutie sa zakladá na nariadení c. 1/2003, vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 209 az 213, a rozsudok Vseobecného súdu zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [47]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 219 a 223). 156 Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právna norma, ktorú musí správny orgán v kazdom prípade dodrzat, vyjadrujú orientacné pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako má správny orgán v praxi postupovat, a od ktorého sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, inak by hrozilo, ze porusí zásady právnej istoty a rovnosti zaobchádzania (rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 209 a 210, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [48]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). 157 Podla bodu 5 usmernení z roku 2006 v znení uplatnitelnom na túto vec musí Komisia pri urcení výsky pokút vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením. Dlzka trvania porusenia sa musí takisto zohladnit ako významný prvok. Kombinácia hodnoty predaja súvisiaceho s porusením a dlzky jeho trvania odráza hospodársku dôlezitost porusenia, ako aj relatívny význam kazdého podniku, ktorý sa podielal na porusení. Podla bodu 6 usmernení z roku 2006 odkaz na tieto skutocnosti je vhodnou informáciou o úrovni výsky pokuty, ale nemal by sa povazovat za základ "metódy automatického alebo aritmetického výpoctu". 158 Podla bodov 10 a 11 usmernení z roku 2006 Komisia urcí na úcely stanovenia pokuty pre kazdý podnik základnú sumu pokuty, ktorú môze upravit. 159 Na základe bodov 12 a 13 usmernení z roku 2006 sa základná suma pokuty stanoví odkazom na hodnotu predaja tovaru alebo sluzieb uskutocneného podnikom, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP, obvykle pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik zúcastnil na porusení. Podla bodu 15 usmernení z roku 2006 Komisia musí pouzit "najvyssie [najlepsie - neoficiálny preklad] údaje, ktoré sú... k dispozícii". 160 Bod 18 usmernení z roku 2006 stanovuje: "Ak porusenie presiahne územie Európskeho hospodárskeho priestoru ('EHP`) (napríklad v prípade medzinárodných kartelov), príslusný predaj podniku vo vnútri EHP nemusí primeraným spôsobom odrázat podiel kazdého podniku na porusení. Takáto situácia môze nastat napríklad v súvislosti s celosvetovými dohodami o rozdelení trhu. Za takýchto okolností, s cielom zohladnit agregovaný objem príslusných predajov v EHP a relatívny podiel kazdého podniku na porusení, Komisia môze posúdit celkový objem predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti (rozlahlejsej ako EHP), urcit podiel predaja kazdého podniku podielajúceho sa na porusení na tomto trhu a aplikovat tento podiel na agregovaný objem predajov týchto podnikov vo vnútri EHP. Výsledok tohto výpoctu sa bude povazovat za hodnotu predaja na úcely stanovenia základnej výsky pokuty." 161 Podla bodu 19 usmernení z roku 2006 základná suma pokuty súvisí s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. Podla bodu 20 usmernení z roku 2006 sa posúdenie závaznosti vykoná individuálne na kazdý typ porusenia a prihliadne sa pritom na vsetky relevantné okolnosti prípadu. Podla bodu 21 usmernení z roku 2006 sa vo vseobecnosti zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 2. O prvej casti zalozenej na porusení zásady legitímnej dôvery 162 Treba poznamenat, ze v názve svojho tretieho zalobného dôvodu zalobkyna tiez odkazuje na porusenie zásady legitímnej dôvery, pokial ide o urcenie výsky pokuty, a to bez toho, aby tento aspekt v rámci argumentácie uvedenej na podporu tohto zalobného dôvodu vysvetlila alebo preukázala. 163 Na základe clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba obsahovat uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Bez ohladu na terminologické aspekty musia byt tieto údaje dostatocne jasné a presné, aby umoznili zalovanému pripravit si obhajobu a Vseobecnému súdu vykonat súdne preskúmanie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Vseobecný súd je povinný zamietnut ako neprípustnú tú cast návrhov zaloby, ktorá mu je predlozená, pokial podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je táto cast návrhov zaloby zalozená, nevyplývajú koherentným a zrozumitelným spôsobom uz z textu samotnej zaloby (rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2006, Rossi/ÚHVT, [49]C-214/05 P, Zb. s. I-7057, bod 37; uznesenie Súdneho dvora z 13. marca 2007, Arizona Chemical a i./Komisia, C-150/06 P, neuverejnené v Zbierke, bod 45, a rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2010, AceaElectrabel/Komisia, [50]C-480/09 P, Zb. s. I-13335, bod 28). 164 Konkrétne, prezentácia dôvodov, na ktorých je zaloba zalozená, skôr z hladiska ich podstaty nez podla ich právnej kvalifikácie postacuje len pod podmienkou, ze uvedené dôvody dostatocne jasne vyplývajú zo zaloby. Navyse poziadavkám pripomenutým vyssie nezodpovedá len abstraktné vymenovanie dôvodov, kedze zaloba musí výslovne uvádzat, v com spocívajú dôvody, na ktorých je zalozená. Tieto minimálne poziadavky nesplna zaloba, ktorá neobsahuje nijaký strucný opis uvádzaných dôvodov alebo právnych skutocností umoznujúcich zalovanému posúdit, na akých dôvodoch zalobca zakladá svoju zalobu, alebo pochopit, ako mozno podporit jeho návrhy (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. novembra 1997, Tremblay a i./Komisia, [51]T-224/95, Zb. s. II-2215, bod 79, a z 26. marca 2010, Proges/Komisia, T-577/08, neuverejnený v Zbierke, body 19 az 21). 165 Vzhladom na to, ze zalobkyna sa obmedzila uvedenie porusenia zásady legitímnej dôvery bez toho, aby hoci len strucne túto cast zalobného dôvodu ozrejmila, sa táto cast zalobného dôvodu musí zamietnut ako neprípustná. 3. O druhej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení usmernení z roku 2006, pokial ide o stanovenie hodnoty predaja a) Úvodné poznámky 166 V prejednávanej veci zalobkyna tvrdí, ze hodnota jej predaja bola vypocítaná podla pravidiel stanovených v bode 18 usmernení k metóde stanovovania pokút, ale ze Komisia sa pri uplatnení tohto bodu dopustila dvoch chýb. Po prvé napadnuté rozhodnutie v odôvodnení 25 konstatuje celosvetový obrat vo výske 34339694 eur za rok 2000, ktorý zalobkyna oznámila vo svojej odpovedi z 30. októbra 2006. Zalobkyna zastáva názor, ze tento obrat nezodpovedal najlepsiemu obratu, ktorý bol pri prijímaní napadnutého rozhodnutia dostupný. Zalobkyna 25. apríla 2008 poskytla auditom overené údaje na výslovnú ziadost Komisie, podla ktorých obrat zalobkyne za rok 2000 predstavoval 32368925 eur, ktoré mala Komisia v súlade s bodom 15 usmernení z roku 2006 pouzit. Po druhé Komisia nesprávne uplatnila bod 18 usmernení z roku 2006. Komisia vykonala odhad percentuálneho podielu predaja kazdého podniku v rozlahlejsej geografickej oblasti, nez je EHP v porovnaní s predajom úcastníkov kartelu. Tento odhad sa mal vykonat vo vztahu k predaju vsetkých ostatných podnikov, ktoré pôsobili na trhu s fluoridom hlinitým. Napokon zalobkyna zastáva názor, ze ak by Komisia pouzila auditom overené císelné údaje, ktoré sú nizsie nez císelné údaje, z ktorých vychádzala, a správne by uplatnila bod 18, dospela by k percentuálnemu podielu nizsiemu nez 28,5 %, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí. 167 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou a navrhuje, aby sa táto cast tretieho zalobného dôvodu zamietla. 168 Treba poznamenat, ze zalobkyna v prejednávanej veci napáda základnú sumu stanovenú Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pricom spochybnuje hodnotu predaja stanovenú Komisiou, ako aj závaznost porusenia. Zalobkyna vsak nespochybnuje dlzku trvania porusenia, ani úpravy základnej sumy. 169 Táto cast sa delí na dve podcasti, a to nesprávne pouzitie obratu pri výpocte výsky pokút a nesprávne uplatnenie bodu 18 usmernení z roku 2006, a to nezohladnením predaja ostatných podnikov, ktoré sa na karteli nezúcastnili. b) O obratoch pouzitých Komisiou 170 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia pri výpocte pokút pouzila nesprávne obraty. 171 Co sa týka základnej sumy, podla usmernení z roku 2006 sa táto suma stanoví podla hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb uskutocneného podnikom, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP, obvykle pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení (body 12 a 13 usmernení z roku 2006). Na tento úcel musí Komisia pouzit "najlepsie údaje, ktoré sú... k dispozícii" (bod 15 usmernení z roku 2006). 172 Ak geografický rozsah porusenia presahuje územie EHP, napríklad v prípade medzinárodných kartelov, ako je to v prejednávanej veci, bod 18 usmernení z roku 2006 uvádza, ze príslusný predaj podniku vo vnútri EHP nemusí primeraným spôsobom odrázat význam kazdého podniku na porusení, co by mohlo nastat napríklad v súvislosti s celosvetovými dohodami o rozdelení trhu. Za takýchto okolností Komisia môze posúdit celkový objem predajov tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti rozlahlejsej ako EHP a urcit podiel predajov kazdého podniku podielajúceho sa na porusení na tomto trhu a aplikovat tento podiel na agregovaný objem predajov týchto podnikov v rámci EHP. 173 V prejednávanej veci zalobkyna poskytla obraty za roky 1997 az 2005, pokial ide o predaj fluoridu hlinitého na celosvetovej úrovni, ako aj v rámci EHP, listom z 30. októbra 2006, ako aj listom z 25. apríla 2008 za roky 1999, 2000 a 2001. V liste z 25. apríla 2008 uviedla aj výmenný kurz tuniského dinára voci euru na uvedené roky, vrátane roku 2000. 174 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze predaj fluoridu hlinitého uskutocnený zalobkynou v roku 2000 v rámci EHP predstavoval sumu vo výske 8146129 eur a v geografickej oblasti dotknutej porusením, teda na celosvetovej úrovni sumu vo výske 34339694 eur (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). Komisia uviedla, ze vychádzala z císelných údajov, ktoré jej zalobkyna poskytla 30. októbra 2006, ako aj z listov zalobkyne z 25. apríla a 12. mája 2008, a ze pokial ide o výmenný kurz tuniského dinára voci euru, pouzila výmenné kurzy poskytnuté zalobkynou v liste z 25. apríla 2008. 175 Co sa týka obratov uvedených v dokumente z 25. apríla 2008, uvádza sa v nom, ze tieto obraty sú "vo fob bez provízií", to znamená bez prepravných nákladov a provízií. Pritom práve obrat, ktorý plne odráza skutocnú sumu transakcie, má význam na urcenie hodnoty predaja pri urcení základnej sumy pokuty. Treba teda zohladnit obrat, ktorý vyplýva z úctovníctva podniku. Komisia okrem toho uviedla, ze zalobkyni zaslala ziadost o informácie, pokial ide o císelné údaje predlozené 25. apríla 2008, na ktorú zalobkyna neposkytla ucelenú odpoved. Navyse treba pripomenút bod 16 usmernení z roku 2006, ktorý uvádza, ze ak podnik poskytne neúplné alebo nespolahlivé údaje, Komisia môze urcit hodnotu predaja tohto podniku na základe ciastkových údajov, ktoré získala alebo na základe akýchkolvek iných informácií, ktoré povazuje za dôlezité alebo za vhodné. 176 Ako okrem iného uvádza Komisia, hodnota predajov odráza cenu fakturovanú klientovi bez toho, aby sa odpocítali náklady na prepravu a dalsie výdavky. V tejto súvislosti treba pripomenút judikatúru, podla ktorej pokial ide o výdavky na prepravu, treba zastávat názor, ze pokial výrobca na ziadost zákazníka dodá do miesta urcenia predané mnozstvá, sluzba spocívajúca v preprave je neoddelitelnou súcastou predaja výrobku. Cena za takúto sluzbu, aj keby zodpovedala sume, ktorú má predajca uhradit nezávislému prepravcovi, ktorého na túto sluzbu vyuzil, je teda zlozkou celkovej predajnej ceny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [52]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 5030). 177 Komisia tak mohla oprávnene zastávat názor, ze císelné údaje poskytnuté 30. októbra 2006 boli najlepsími dostupnými císelnými údajmi v zmysle bodu 15 usmernení z roku 2006. Prvá podcast prvej casti tohto zalobného dôvodu, ktorá je zalozená na nesprávnom uplatnení usmernení z roku 2006, pokial ide o urcenie hodnoty predaja, sa preto musí zamietnut. 178 V tejto súvislosti treba spresnit, ze v odôvodnení 229 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze podla bodu 18 usmernení z roku 2006 hodnota predaja vypocítaná v rámci EHP dosahuje v prípade zalobkyne sumu 6739601 eur. V tomto ohlade Komisia odkazuje na údaje, ktoré zalobkyna poskytla 30. októbra 2006, podla ktorých hodnota jej predaja v roku 2000 predstavovala sumu 8146129 eur v rámci EHP a sumu 34339694 v geografickej oblasti dotknutej porusením, teda na celosvetovej úrovni (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). c) O predaji a podiele na trhu 179 Pokial ide o druhú podcast tejto casti zalobného dôvodu, treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podla bodu 18 usmernení z roku 2006 relatívna sila kazdého predmetného podniku zodpovedala percentuálnemu podielu jeho predaja súvisiaceho s porusením v geografickej oblasti dotknutej kartelom v porovnaní s agregovaným objemom predaja vsetkých dotknutých podnikov v tomto odvetví. Tento percentuálny podiel sa mal dalej uplatnit na agregovaný objem predaja súvisiaci s porusením, ktorého sa predmetné podniky dopustili v rámci EHP (odôvodnenie 232 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto spresnila, ze otázka, ci sa mal zohladnit viazaný predaj ostatných podnikov a otázka presného spôsobu urcovania geografického trhu, boli na úcely výpoctu hodnoty predaja a konecnej výsky pokuty irelevantné (odôvodnenie 233 napadnutého rozhodnutia). 180 Okrem iného, podla odôvodnenia 32 napadnutého rozhodnutia niektorí "velkí výrobcovia hliníka, a teda velkí spotrebitelia fluoridu hlinitého, sa vyznacujú významnou 'viazanou` výrobou fluoridu hlinitého, co znamená, ze vyrábajú (hlavne) pre vlastnú potrebu, aj ked pocas obdobia, ked dochádzalo k poruseniu, takisto nakúpili fluorid hlinitý od ostatných výrobcov". 181 Zalobkyna spochybnuje zákonnost odôvodnenia 232 a nasl. napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia v nich nesprávne uplatnila bod 18 usmernení z roku 2006. Podla zalobkyne totiz Komisia opomenula zohladnit predaj uskutocnený ostatnými podnikmi, ktoré sa na karteli nezúcastnili, vrátane podnikov, ktoré majú viazanú výrobu. Komisia okrem iného konala v rozpore so svojou vlastnou rozhodovacou praxou. 182 Vzhladom na tieto výhrady treba pripomenút, ze podla bodu 18 usmernení z roku 2006 Komisia s cielom zohladnit agregovaný objem príslusných predajov v EHP a relatívny podiel kazdého podniku na porusení môze posúdit celkový objem predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti (rozlahlejsej ako EHP), urcit význam predaja kazdého podniku podielajúceho sa na porusení na tomto trhu a aplikovat tento význam na agregovaný objem predajov týchto podnikov vnútri EHP. Výsledok tohto výpoctu sa bude povazovat za hodnotu predaja na úcely stanovenia základnej sumy pokuty. 183 Zo struktúry a zo znenia bodu 18 usmernení z roku 2006 vyplýva, ze formulácia "celkový objem predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením" sa má chápat tak, ze oznacuje celkový objem predajov podnikov, ktoré sa zúcastnujú na porusení, a nie celkový objem predajov vsetkých podnikov, ktoré pôsobia na trhu, na ktorom sa podniky dopustili porusenia. Predaje podnikov, ktoré sa nezúcastnujú na porusení, totiz nie sú predajmi "v súvislosti s porusením". 184 Navyse tento doslovný výklad súvisí so struktúrou bodu 18 usmernení z roku 2006, ktorého cielom je zohladnit agregovaný objem dotknutých predajov, ako aj relatívny význam kazdého podniku na porusení. Tento posledný ciel predpokladá, ze sa zohladní len hodnota predajov podnikov, ktoré sa zúcastnujú na porusení. 185 Napokon predchádzajúci výklad zapadá do kontextu a celkovej struktúry usmernení z roku 2006, ktorých cielom je to, aby sa pri urcení pokuty vychádzalo z hodnoty predaja dotknutého porusením. Ako zdôraznuje Komisia, hodnota predaja zohladnená podla bodov 13 a 14 usmernení z roku 2006, ktoré sú zahrnuté pod tým istým názvom ako bod 18, zodpovedá hodnote predaja, ktorú podniky dosiahli z dôvodu porusenia. 186 Takýto výklad nie je spochybnený odkazom na "trh", ktorý je uvedený v bode 18 usmernení z roku 2006. Tento "trh" odkazuje len na rozsiahlejsí geografický trh, nez je EHP, ktorý je dotknutý predajom podnikov zúcastnených na porusení. 187 Zalobkyna preto nesprávne tvrdí, ze dodrziavanie usmernení viedlo Komisiu k tomu, ze zohladnila predaj ostatných podnikov, ako aj viazanú výrobu takých hospodárskych subjektov, ako sú Alcan a Alcoa. 188 Na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, uvedený výklad usmernení z roku 2006 nie je vyvrátený skorsou rozhodovacou praxou Komisie, ktorá je ozrejmená v rozhodnutí Komisie 2002/742/ES z 5. decembra 2001 v konaní podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/E-1/36 604 - Kyselina citrónová) ([53]Ú. v. ES L 239, 2002, s. 18) a ktorá spocíva v úprave výsky pokút podla relatívneho významu úcastníkov v rámci kartelov prekracujúcich územie Únie. 189 Ako bolo totiz uznané judikatúrou, skutocnost, ze Komisia v minulosti pri urcitých typoch porusenia uplatnila pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Únie, ale ze naopak úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie si vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky. To platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ked sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel správania, ktoré majú vseobecnú pôsobnost, akými sú usmernenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 227 a 230). 190 Skorsia rozhodovacia prax, na ktorú odkazuje zalobkyna, vsak vychádzala z oznámenia Komisie zo 14. januára 1998 k usmerneniam k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([54]Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). 191 V bodoch 3 az 5 usmernení z roku 2006 Komisia okrem iného uviedla, ze chcela rozvinút a spresnit svoju politiku ukladania pokút, ktorej cielom je stíhat porusenia a odradit ostatné podniky od konania, alebo od pokracovania v konaní, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES. V snahe dosiahnut tento ciel Komisia zastávala názor, ze pri stanovení výsky pokút je primerané vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením. Komisia tak uviedla dôvod, pre ktorý prijala novú metódu výpoctu výsky pokuty, ktorým je potreba zabezpecit úcinnejsie vykonávanie politiky hospodárskej sútaze Únie, a zalobkyna neuviedla argumenty, ktoré môzu spochybnit dôvodnost tejto zmeny prístupu. 192 Preto sa ustanovenia usmernení z roku 2006 nemali vykladat s prihliadnutím na uplatnenie usmernení z roku 1998. 193 Z vyssie uvedených dôvodov sa musí zamietnut aj druhá podcast tejto druhej casti. 4. O tretej casti zalozenej na nesprávnom urcení základnej sumy pokuty a nesprávnom uplatnení dodatocnej sumy 194 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybenia pri posúdení závaznosti porusenia, konkrétnejsie pri posúdení jeho povahy, ako aj vo svojej analýze trhového podielu adresátov napadnutého rozhodnutia. Navyse bolo nesprávne, ze Komisia zvolila jeho uskutocnenie spomedzi faktorov, z ktorých sa pri urcení základnej sumy pokuty vychádzalo. 195 Zalobkyna tak tvrdí, ze Komisia vykonala nesprávnu kvalifikáciu porusenia. Skutkové okolnosti pouzité proti zalobkyni sa môzu nanajvýs kvalifikovat ako prílezitostná výmena informácií, ktoré nepredstavujú závazné porusenia práva hospodárskej sútaze a nepatria pod horizontálne dohody o cenách v zmysle bodov 23 a 24 usmernení. Kvalifikácia, ze islo o horizontálnu dohodu o stanovení cien, a teda závazné porusenie hospodárskej sútaze, ktorú Komisia vykonala v napadnutom rozhodnutí, ju viedla k tomu, aby v súlade s bodom 25 usmernení z roku 2006 zvýsila základnú sumu o dodatocnú sumu. Zalobkyna navyse tvrdí, ze uvedené porusenie nemozno kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie. V tejto súvislosti zalobkyna opakuje údajné porusenie práva na obhajobu, ktoré Vseobecnému súdu neumoznuje vykonat svoju neobmedzenú právomoc. Zalobkyna preto pozaduje, aby Vseobecný súd zmenil odôvodnenia 236 a 242 napadnutého rozhodnutia. 196 Podla zalobkyne kumulovaný trhový podiel vo výske 35 %, ktorý bol konstatovaný v napadnutom rozhodnutí, pripisuje údajnému kartelu neprimeranú hospodársku váhu, kedze tento percentuálny podiel sa vypocítal bez zohladnenia viazanej výroby velkých výrobcov hliníka. Komisia tak vykonala nesprávnu analýzu jedného zo základných faktorov posúdenia závaznosti predmetného porusenia. 197 Komisia napokon zastávala názor, ze dohoda o údajnom zvýsení cien, ktorá bola uzavretá v Miláne, pokracovala pocas druhej polovice roku 2000 a odkazuje na bilaterálne kontakty medzi spolocnostou IQM a divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden z 25. októbra 2000, ako aj na diskusie medzi zalobkynou a spolocnostou Fluorsid v novembri 2000, pricom tieto bilaterálne kontakty nemali nijakú spojitost so stretnutím v Miláne a nemôzu sa uplatnit proti zalobkyni, kedze neboli uvedené v oznámení o výhradách. Bez dokumentov alebo iných dôkazných prostriedkov platných po dátume konania stretnutia v Miláne tak nemozno vyvodit ziadne vykonanie kartelu. Z toho vyplýva potreba úplného zrusenia dodatocnej sumy a podstatného znízenia 17 % percentuálnej sadzby, ktorá bola pri urcovaní základnej sumy uplatnená. 198 Komisia spochybnuje argumenty zalobkyne a navrhuje, aby sa táto tretia cast tretieho zalobného dôvodu zamietla. 199 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze co sa týka existencie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, Komisia správne zastávala názor, ze existoval kartel, horizontálna dohoda o stanovení cien a rozdelenie trhu medzi úcastníkmi, vrátane zalobkyne (pozri body 66 az 92 vyssie). Túto skutocnost nemôzu v tomto stádiu spochybnit tvrdenia zalobkyne, ktoré sa týkajú pokuty ulozenej Komisiou. 200 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, podla bodu 23 usmernení z roku 2006 Komisia v napadnutom rozhodnutí správne zastávala názor, ze v prejednávanej veci islo o porusenie, ktoré predovsetkým spocívalo v horizontálnej dohode o stanovení cien, ktorá na základe svojej povahy patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. 201 Komisia teda bez toho, aby sa dopustila pochybenia, mohla uplatnit bod 25 usmernení z roku 2006, v ktorom sa uvádza, ze "Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien [a] rozdelení trhu", a zohladnit pritom faktory, ako je povaha porusenia, kumulovaný trhový podiel vsetkých úcastníkov, geografický rozsah porusenia a uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia, ktoré sú stanovené v bode 22 usmernení z roku 2006. 202 Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, ze kumulovaný trhový podiel neprekrocil v EHP 35 % v roku 2000 (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie 33 tohto rozhodnutia) a ze pokial ide o geografický rozsah porusenia, toto porusenie malo celosvetový rozsah (odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie 136 tohto rozhodnutia). Treba navyse poznamenat, ze Komisia uviedla, ze zohladnila trhový podiel menej nez 35 %, co ju viedlo k tomu, aby základnú sumu nezvýsila. Komisia správne preukázala tieto skutocnosti týkajúce sa závaznosti porusenia, ako je to vysvetlené v bodoch 199 az 201 vyssie. 203 Co sa týka vykonania kartelu, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne zastávala názor, ze dohoda uzavretá v Miláne pokracovala pocas druhej polovice roku 2000. Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí preukázala existenciu dohody medzi adresátmi rozhodnutia, vrátane zalobkyne. Bolo preukázané uzavretie dohody na stretnutí v Miláne, ako aj bilaterálne kontakty nasledujúce po tomto stretnutí, najmä 25. októbra 2000. Pocas týchto bilaterálnych kontaktov, ako je uvedené vyssie v rámci prvého zalobného dôvodu týkajúceho sa existencie porusenia, adresáti napadnutého rozhodnutia, najmä zalobkyna, vykonali vzájomnú kontrolu úrovne cien. Ceny uvedené pocas týchto kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne zodpovedajú obsahu dohody uzavretej na tomto stretnutí. Komisia preto mohla oprávnene zastávat názor, ze tieto kontakty sa odvolávali na dohodu zo stretnutia v Miláne a sú teda dôkazom o vykonaní kartelu. 204 Ako bolo vysvetlené v bodoch 66 az 109, vzhladom na to, ze druhý zalobný dôvod zalobkyne sa zamieta a ze napadnuté rozhodnutie o existencii dohody je potvrdené, ako aj jej trvanie a jej závaznost, treba túto cast tretieho zalobného dôvodu, ktorá je zalozená na nesprávnom urcení základnej sumy pokuty, zamietnut ako nedôvodnú. 205 Komisia preto mohla oprávnene stanovit ako pomernú cast na stanovenie základnej sumy pre výpocet základnej sumy pokuty, ktorá sa mala zalobkyni ulozit, percentuálnu sadzbu vo výske 17 % hodnoty predajov. 206 Hoci zalobkyna dlzku trvania porusenia nespochybnila, treba okrem toho poznamenat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí "prinajmensom" konstatovala, ze toto porusenie trvalo od 12. júla do 31. decembra 2000, teda kratsie ako sest mesiacov. Podla bodu 24 usmernení z roku 2006 Komisia uplatnila multiplikacný koeficient 0,5. V bode 24 usmernení z roku 2006 sa totiz uvádza, ze aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja poctom rokov úcasti na porusení, pricom obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok. 207 Tretí zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. E - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 36 euro-stredomorskej dohody, zásady starostlivosti a medzinárodnej zdvorilosti 1. Úvodné pripomienky 208 Zalobkyna tvrdí, ze pravidlá hospodárskej sútaze podla euro-stredomorskej dohody sa v prejednávanej veci uplatnujú súbezne s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia vsak vylúcila uplatnenie clánku 36 ods. 1 euro-stredomorskej dohody v prospech výlucného uplatnenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia sa tým dovolávala ochrannej dolozky, ktorá je stanovená v clánku 36 ods. 6 euro-stredomorskej dohody. Prijatiu takéhoto jednostranného opatrenia mala predchádzat konzultácia v rámci asociacného výboru. Zalobkyna zastáva názor, ze nedodrzanie postupu stanoveného v euro-stredomorskej dohode predstavuje porusenie podstatnej formálnej nálezitosti, ktorej dodrzanie mohlo mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci. Jednostranný prístup Komisie je v rozpore nielen s clánkom 36 euro-stredomorskej dohody, ale tiez so zásadou medzinárodnej zdvorilosti, ako aj s jej povinnostou starostlivosti. 209 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne a navrhuje, aby sa stvrtý zalobný dôvod zamietol. 210 Ako uz uznala judikatúra, právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa uplatnuje na kartel, ktorý vyvoláva úcinky na území vnútorného trhu, bez ohladu na skutocnost, ze jeden z podnikov, ktoré sú úcastníkmi dohody, sa nachádza v tretej krajine (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 25. novembra 1971, Béguelin Import, [55]22/71, Zb. s. 949, body 22 az 29; z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [56]89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. 5193, body 11 az 23, a rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, body 69 az 93). 2. O euro-stredomorskej dohode 211 Euro-stredomorská dohoda uzavretá medzi Spolocenstvom a Tuniskom je súcastou euro-stredomorských dohôd o pridruzení Spolocenstva so siedmimi krajinami juzného Stredozemia. Tieto dohody poskytujú rámec pre politický dialóg medzi severom a juhom, slúzia ako základ pre postupnú liberalizáciu obchodu v Stredomorí a stanovujú podmienky spolupráce v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti medzi Spolocenstvom a kazdou partnerskou krajinou. 212 Co sa týka euro-stredomorskej dohody, bez ohladu na jej právnu povahu a jej vplyv v právnom poriadku Únie, stací konstatovat, ze táto dohoda nemá prednost pred uplatnitelným právom Únie, najmä pred clánkom 81 ES, a nevylucuje jeho uplatnenie. Naopak, clánok 36 euro-stredomorskej dohody, na ktorý sa zalobkyna odvoláva, upravuje záväzok strán uplatnovat právo hospodárskej sútaze a výslovne uvádza, ze akýkolvek postup, ktorý je v rozpore, sa posúdi na základe kritérií vyplývajúcich z uplatnenia pravidiel stanovených v clánkoch 81 ES, 82 ES a 87 ES (clánok 36 ods. 2 euro-stredomorskej dohody). Clánok 36 ods. 6 euro-stredomorskej dohody stanovuje konzultáciu v rámci asociacného výboru len za urcitých podmienok, najmä ak právo hospodárskej sútaze nemôze vyriesit urcitý problém. 213 Napadnuté rozhodnutie sa netýka postupu, ktorý osobitne ovplyvnuje obchod medzi Európskou úniou a Tuniskom, ale postupu svetového rozmeru, ktorý má vplyv na európsky trh. Komisia v napadnutom rozhodnutí vykonala svoju právomoc a uplatnila clánok 81 ES týkajúci sa ovplyvnenia hospodárskej sútaze v rámci EHP. Naopak napadnuté rozhodnutie nepatrí do pôsobnosti euro-stredomorskej dohody a je o to menej v rozpore s touto dohodou. Neexistoval preto nijaký dôvod na uplatnenie euro-stredomorskej dohody a jej mechanizmov. 214 Táto argumentácia je teda nedôvodná a musí sa zamietnut. 3. O medzinárodnej zdvorilosti a "zásade starostlivosti" 215 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na nerespektovaní medzinárodnej zdvorilosti (comitas gentium), zalobkyna túto zásadu, na ktorú sa odvolávala, neobjasnila, neurcila jej dopad, ani neuviedla, akým spôsobom spochybnuje zákonnost napadnutého rozhodnutia. Nemozno zistit, z akého dôvodu z toho vyvodzuje, ze Komisia mala "pred jednostranným uplatnením ustanovení práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze kontaktovat tuniské orgány". 216 Dalej v rozsahu, v akom tvrdenie zalobkyne smeruje k spochybneniu právomoci Spolocenstva pri uplatnení svojich pravidiel hospodárskej sútaze na správania, ktoré boli konstatované v prejednávanej veci (rozsudok Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, body 31 a 32), treba ho v kazdom prípade zamietnut. Komisia má totiz právomoc stíhat a sankcionovat porusenia clánku 81 ES, ktoré sa týkajú európskeho trhu. Komisia vsak takéto porusenie v prejednávanej veci preukázala. Vzhladom na pravidlá medzinárodného práva verejného je za týchto podmienok právomoc Komisie uplatnit pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze na takéto správania preukázaná (pozri v tomto zmysle rozsudok Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 18; pozri analogicky rozsudok Vseobecného súdu z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, [57]T-102/96, Zb. s. II-753, bod 89 a nasl.). 217 Pokial ide o údajnú "povinnost starostlivosti", ktorej sa dovolávala zalobkyna, podla ktorej mala Komisia kontaktovat najmä tuniské orgány, táto nie je podlozená alebo vysvetlená. Nie je preto jasné, na co sa zalobkyna odvoláva. Okrem toho zalobkyna ani neuvádza, ako táto vseobecná zásada medzinárodného práva ovplyvnuje zákonnost napadnutého rozhodnutia. 218 Na základe clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí kazdá zaloba obsahovat uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. V tejto súvislosti treba pripomenút zásady a judikatúru uvedenú v bodoch 163 a 164 vyssie. 219 Kedze zalobkyna uviedla len nerespektovanie "medzinárodnej zdvorilosti" a tvrdila, ze existovala "povinnost starostlivosti", avsak bez toho, aby túto argumentáciu hoci len strucne vysvetlila, táto argumentácia sa musí zamietnut ako neprípustná. 220 Stvrtý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. 221 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je namieste zamietnut návrhy na zrusenie v celom rozsahu. Navyse, pokial ide o subsidiárny návrh na zmenu výsky pokuty ulozenej zalobkyni, vzhladom najmä na predchádzajúce úvahy nie je namieste, aby Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci tomuto návrhu vyhovel. 222 Zaloba sa preto musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 223 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Industries chimiques du fluor znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. Azizi Labucka Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. júna 2013. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu I - Skutkové okolnosti II - Napadnuté rozhodnutie A - Výrok napadnutého rozhodnutia B - Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia 1. O sektore fluoridu hlinitého 2. O stretnutí v Miláne a o vykonaní kartelu 3. O uplatnení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP 4. O dlzke trvania porusenia 5. O urcení výsky pokuty 6. O polahcujúcich okolnostiach Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O prípustnosti zaloby II - O veci samej A - Zhrnutie dôvodov neplatnosti B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES 1. O prvej casti zalozenej na tom, ze skutocnosti vytýkané zalobkyni nepredstavujú porusenie clánku 81 ES a) Úvodné pripomienky b) Pripomenutie obsahu napadnutého rozhodnutia c) O dôkaze porusenia 2. O druhej casti, uvedenej subsidiárne, ktorá je zalozená na tom, ze skutocnosti vytýkané zalobkyni nemozno kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie a) Úvodné pripomienky b) O jedinom a pokracujúcom porusení C - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a clánku 27 nariadenia c. 1/2003 1. Úvodné pripomienky 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Vseobecné úvahy b) Posúdenie prejednávanej veci Úvod O výhrade týkajúcej sa úcastníkov a dlzky trvania kartelu O výhrade týkajúcej sa geografického rozsahu kartelu O výhrade týkajúcej sa logiky a struktúry kartelu a o dokumentoch týkajúcich sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 i) Úvod ii) O obsahu oznámenia o výhradách iii) O obsahu napadnutého rozhodnutia iv) Posúdenie - O prístupe k predmetným dokumentom pocas správneho konania - O význame predmetných dokumentov pri posúdení uskutocnenia porusenia - O význame predmetných dokumentov na posúdenie dlzky trvania porusenia v) Záver D - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 2006, pokial ide o urcenie výsky pokuty 1. Úvodné pripomienky 2. O prvej casti zalozenej na porusení zásady legitímnej dôvery 3. O druhej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení usmernení z roku 2006, pokial ide o stanovenie hodnoty predaja a) Úvodné poznámky b) O obratoch pouzitých Komisiou c) O predaji a podiele na trhu 4. O tretej casti zalozenej na nesprávnom urcení základnej sumy pokuty a nesprávnom uplatnení dodatocnej sumy E - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 36 euro-stredomorskej dohody, zásady starostlivosti a medzinárodnej zdvorilosti 1. Úvodné pripomienky 2. O euro-stredomorskej dohode 3. O medzinárodnej zdvorilosti a "zásade starostlivosti" O trovách __________________________________________________________________ ( [58]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXlTijn4/L93250-7739TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXXlTijn4/L93250-7739TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXXlTijn4/L93250-7739TMP.html#DI 4. file:///tmp/lynxXXXXlTijn4/L93250-7739TMP.html#t-ECR_62008TJ0406_SK_01-E0001 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0223&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:097:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0403&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0211&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0385&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0113&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0310&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0142&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0086&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0310&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0141&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0109&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0051&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0214&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0480&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0224&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:239:TOC 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61971??0022&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0089&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0102&locale=SK 58. file:///tmp/lynxXXXXlTijn4/L93250-7739TMP.html#c-ECR_62008TJ0406_SK_01-E0001