[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-404/08, Fluorsid SpA, so sídlom v Assemini (Taliansko), Minmet financing Co., so sídlom v Lausanne (Svajciarsko), v zastúpení: L. Vasques a F. Perego, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, C. Cattabriga a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3043 z 25. júna 2008 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/39.180 - Fluorid hlinitý), týkajúceho sa kartelu na svetovom trhu s fluoridom hlinitým o urcení cien a rozdelení trhov na svetovej úrovni, ako aj subsidiárne návrh na znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi (spravodajca), sudcovia I. Labucka a S. Frimodt Nielsen, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu I - Skutkové okolnosti 1. Rozhodnutie Komisie K(2008) 3043 z 25. júna 2008 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/39.180 - Fluorid hlinitý) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") sa týka kartelu na svetovom trhu s fluoridom hlinitým o urcení cien a rozdelení trhov na svetovej úrovni, na ktorom sa aktívne zúcastnili zalobkyne Fluorsid SpA. a Minmet financing Co. (dalej len "Minmet"). 2. Fluorsid je spolocnost podla talianskeho práva, ktorá vyrába a predáva zlúceniny fluóru, najmä fluorid hlinitý. Minmet, spolocnost so sídlom vo Svajciarsku, je hlavným akcionárom spolocnosti Fluorsid s podielom na úrovni 54,844 % a jej výhradným obchodným zástupcom pre predaj fluoridu hlinitého v celom svete s výnimkou Talianska. 3. Boliden Odda A/S (dalej len "Boliden") je nórsky podnik pôsobiaci v oblasti výroby a predaja zinku a fluoridu hlinitého (odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia). Dna 23. marca 2005 Boliden podala Komisii Európskych spolocenstiev ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). V apríli 2005 Boliden predlozila spresnenia a doplnujúce informácie o svojej úcasti na karteli na trhu s fluoridom hlinitým a uskutocnila ústne vyhlásenia. Dna 28. apríla 2005 Komisia priznala spolocnosti Boliden podmienecné oslobodenie od pokút na základe odseku 8 písm. a) oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 56 napadnutého rozhodnutia). 4. V dnoch 25. a 26. mája 2005 Komisia uskutocnila inspekcie na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81[ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v priestoroch európskych dodávatelov fluoridu hlinitého (odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia), najmä spolocností Fluorsid, Alufluor AB, Derivados del Fluor SA a C.E. Giulini & C. Srl. 5. V dnoch 23. a 31. augusta 2006 Komisia vypocula pána O., bývalého obchodného riaditela divízie fluoridu hlinitého "Noralf" spolocnosti Boliden na základe clánku 19 nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenie 58 napadnutého rozhodnutia). 6. V období od septembra 2006 do februára 2007 Komisia na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zaslala viacero ziadostí o informácie podnikom dotknutým správnym konaním v tomto stádiu, najmä Industries chimiques du fluor (ICF), spolocnosti podla tuniského práva, spolocnostiam Boliden, Alufluor, Derivados del Fluor, Fluorsid, C.E. Giulini & C., Minmet a Industrial Quimica de Mexico (IQM), spolocnosti podla mexického práva, na ktoré tieto podniky odpovedali (odôvodnenie 59 napadnutého rozhodnutia). 7. Dna 29. marca 2007 v priebehu stretnutia s Komisiou Fluorsid predlozila urcité dokumenty. Dna 22. apríla 2007 Fluorsid podala "ziadost o oslobodenie od pokuty a o znízenie pokuty" na základe oznámenia o spolupráci, ktorú si Komisia vykladala ako ziadost o znízenie sumy pokuty. Dna 27. mája 2007 Fluorsid predlozila doplnenie k tejto ziadosti. Dna 13. júla 2007 Komisia oznámila spolocnosti Fluorsid, ze jej nezamýsla znízit sumu pokút na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenia 60 a 248 a 249 napadnutého rozhodnutia). 8. Dna 24. apríla 2007 Komisia formálne zacala konanie najmä proti spolocnostiam ICF, Boliden, Fluorsid, Minmet a IQM a prijala oznámenie o výhradách, ktoré im bolo zaslané 25. apríla 2007 a dorucené v období od 26. do 30. apríla 2007. V rovnakom case im Komisia umoznila prístup k spisu vo forme CD-ROMu (bod 61 napadnutého rozhodnutia). 9. S výnimkou spolocnosti Boliden adresáti oznámenia o výhradách podali svoje pripomienky k výhradám, ktoré im boli vytýkané (odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia). 10. Dna 13. septembra 2007 sa konalo vypocutie, na ktorom sa zúcastnili vsetci adresáti oznámenia o výhradách (odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia). 11. V dnoch 11. a 14. apríla 2008 Komisia zaslala ziadosti o informácie vsetkým adresátom oznámenia o výhradách, v ktorých ich vyzvala na uvedenie ich celkového obratu za roky 1999, 2000, 2001 a 2007 a ich predajov fluoridu hlinitého a na poskytnutie spresnení k vsetkým budúcim významných zmenám, pokial ide o cinnost alebo majetok (odôvodnenie 64 napadnutého rozhodnutia). II - Napadnuté rozhodnutie A - Výrok napadnutého rozhodnutia 12. Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Tieto podniky porusili clánok 81 [ES] a clánok 53 [Dohody o EHP] tým, ze sa v období od 12. júla 2000 do 31. decembra 2000 podielali na dohode a/alebo zosúladenom postupe v sektore fluoridu hlinitého: a) Boliden... b) Fluorsid... a Minmet... c) [ICF] d) [IQM] a Q.B. Industrias S.A.B. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa udelujú tieto pokuty: a) Boliden...: 0 EUR; b) Fluorsid... a Minmet..., spolocne a nerozdielne: 1 600 000 EUR; c) [ICF]: 1 700 000 EUR; d) [IQM] a Q.B. Industrias S.A.B., spolocne a nerozdielne: 1 670 000 EUR ..." [ neoficiálny preklad ] B - Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia 13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzala Komisia predovsetkým toto: 1. O sektore fluoridu hlinitého 14. Podla Komisie je fluorid hlinitý chemickou zlúceninou pouzívanou pri výrobe hliníka, ktorá umoznuje znízit spotrebu elektrickej energie potrebnej pri procese tavenia v rámci výroby primárneho hliníka, cím významne prispieva k znízeniu nákladov na výrobu hliníka. Výrobcovia hliníka sú hlavnými spotrebitelmi fluoridu hlinitého. Rocná výroba hliníka predstavuje vo svete viac nez 20 miliónov ton, z coho priblizne 30 % pripadá na Európu (odôvodnenia 2 a 3 napadnutého rozhodnutia). 15. V roku 2000 predaj fluoridu hlinitého spolocnosti Fluorsid v Európskom hospodárskom priestore (EHP) predstavoval sumu 2 717 735 eur a v celosvetovom meradle sumu 31 997 725 eur. V roku 2007 svetový obrat dosiahol sumu 83 136 704 eur (odôvodnenie 15 napadnutého rozhodnutia). 16. V roku 2000 sa celková odhadovaná obchodná hodnota fluoridu hlinitého predaného na volnom trhu EHP priblizovala sume 71 600 000 eur. Obchodná hodnota fluoridu hlinitého predaného na svetovom volnom trhu dotknutom kartelom sa v roku 2000 priblizovala sume 340 000 000 eur. Odhadovaný kumulovaný trhový podiel podnikov dotknutých napadnutým rozhodnutím predstavoval na trhu EHP 33 % a na svetovom trh 35 % (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 17. S fluoridom hlinitým sa obchoduje na svetovej úrovni. K predajom dochádza zo Spojených státov do EHP a z EHP do Spojených státov, Afriky, Juznej Ameriky a Austrálie (odôvodnenie 35 napadnutého rozhodnutia). ICF predáva znacné objemy výrobku v EHP (odôvodnenie 36 napadnutého rozhodnutia). Od roku 1997 zdruzenie výrobcov fluoridu hlinitého, Inorganic Fluorine Producers Association (IFPA), zdruzuje výrobcov z celého sveta (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). 2. O stretnutí v Miláne a o vykonaní kartelu 18. Podla Komisie niektoré tajné postupy v odvetví fluoridu hlinitého sa týkajú uz obdobia medzi vytvorením IFPA v roku 1997 a stretnutím v Miláne (Taliansko) 12. júla 2000, v tomto ohlade vsak neexistuje nijaký presvedcivý dôkaz (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). Komisia spresnila, ze na stretnutí v Miláne sa zúcastnili zástupcovia spolocností Fluorsid, ICF a IQM, pricom zástupca oddelenia "Noralf" spolocnosti Boliden sa zúcastnil na tomto stretnutí telefonicky. Pocas tohto stretnutia sa úcastníci dohodli na cieli zvýsenia cien o 20 %, pokial ide o predaj fluoridu hlinitého. Preskúmali viaceré svetové regióny vrátane Európy s cielom stanovit úroven vseobecnej ceny a v urcitých prípadoch rozdelit trh. Podla ich dohody vseobecným cielom bolo dosiahnut vyssiu úroven cien a odradit od poskytovania výrazných zliav. Úcastníci si tiez vymenili citlivé obchodné informácie. V tomto ohlade Komisia vychádzala zo zápisnice pána R., zástupcu spolocnosti Fluorsid, zo stretnutia v Miláne, z poznámok pána O., zástupcu divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, a z vyhlásenia pána O. (odôvodnenia 77 az 91 napadnutého rozhodnutia). 19. Po stretnutí v Miláne dotknuté podniky ostali vo vzájomnom kontakte (odôvodnenie 93 napadnutého rozhodnutia). 20. Dna 25. októbra 2000 si pán T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden a pán A. zo spolocnosti IQM telefonicky vymenili informácie týkajúce sa ich jednotlivých ponúk zákazníkovi v Austrálii, vrátane informácií o úrovni cien, dlzke zmluvy a ponúkanom objeme. Obsah tejto telefonickej konverzácie je zachytený v písomnej správe pána T. z tej doby adresovanej pánovi O., taktiez z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 21. Dna 8. novembra 2000 pán C., poverený clen predstavenstva spolocnosti Minmet zaslal spolocnosti Fluorsid správu o telefonickej konverzácii, ktorú mal v rovnaký den s pánom G. z ICF v súvislosti s predajnými cenami fluoridu hlinitého (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). 22. Dna 9. novembra 2000 spolocnost Minmet zaslala spolocnosti Fluorsid dalsiu zápisnicu zo stretnutia s ICF v Lausanne (Svajciarsko) týkajúcu sa klientely a cien na urcitých trhoch, osobitne v Brazílii a Venezuele (odôvodnenie 96 napadnutého rozhodnutia). 3. O uplatnení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP 23. Komisia dospela k záveru, ze stretnutie v Miláne a následné konania smerujúce k jeho vykonaniu splnajú vsetky charakteristiky kartelu a/alebo zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES alebo clánku 53 Dohody o EHP (odôvodnenia 115 az 122 napadnutého rozhodnutia) a ze tento kartel predstavuje jediné a pokracujúce porusenie (odôvodnenia 123 az 129 napadnutého rozhodnutia). 24. Cielom tohto porusenia bolo obmedzit hospodársku sútaz v Európskom spolocenstve a v EHP (odôvodnenia 130 az 135 napadnutého rozhodnutia), ale jeho geografický rozsah bol svetový a týkal sa regiónov spomenutých v zápisnici zo stretnutia v Miláne, konkrétne Európy, Turecka, Austrálie, Juznej Ameriky, Juznej Afriky a Severnej Ameriky (odôvodnenie 136 napadnutého rozhodnutia). 25. Podla Komisie mohol mat kartel citelný úcinok na obchod medzi clenskými státmi alebo zmluvnými stranami Dohody o EHP (odôvodnenia 137 az 142 napadnutého rozhodnutia). 4. O dlzke trvania porusenia 26. Napriek indíciám, podla ktorých sa výrobcovia fluoridu hlinitého uz zapojili do tajných postupov v priebehu druhej polovice 90. rokov, najmä v nadväznosti na stretnutie, ktoré sa konalo v Grécku v roku 1999, sa Komisia domnievala, ze disponovala presvedcivými dôkazmi o existencii kartelu az od "minimálne" 12. júla 2000, dátumu stretnutia v Miláne (odôvodnenie 144 napadnutého rozhodnutia). 27. V sektore fluoridu hlinitého sa dodávatelské zmluvy dohadovali vopred pocas obdobia zacínajúceho v priebehu druhého semestra kazdého kalendárneho roku a konciaceho na konci tohto istého kalendárneho roku alebo v priebehu prvých piatich mesiacov nasledujúceho kalendárneho roku. To platilo aj pre viacrocné zmluvy. Niektoré viacrocné zmluvy vzdy predpokladali bud kazdorocnú dohodu o cenách na konci kazdého kalendárneho roku, alebo polrocnú revíziu cien na konci kazdého polroku. Zápisnica zo stretnutia v Miláne potvrdzuje, ze prax v sektore spocívala v urcení cien vopred pre nasledujúce úctovné obdobie. Komisia z toho vyvodila, ze výsledok tajných kontaktov z júla 2000 sa uplatnil v rokovaniach vedených v priebehu druhého semestra roku 2000 (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). 28. Komisia preto dospela k záveru, ze kartel pretrvával a nadalej spôsoboval protisútazné úcinky, z dôvodu konania jeho clenov, az do "minimálne" 31. decembra 2000 (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia). 5. O urcení výsky pokuty 29. Komisia stanovila základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyniam, na základe nimi poskytnutých údajov týkajúcich sa hodnoty ich predajov dotknutého výrobku vypocítaných v EHP (6 279 960 eur) az 1 600 000 eur (odôvodnenie 243 napadnutého rozhodnutia), pricom uviedla, ze podla usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), "základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo" (odôvodnenie 234 napadnutého rozhodnutia). 30. V prejednávanej veci porusenie spocívalo najmä v horizontálnej dohode o urcení cien, ktorá vzhladom na svoju povahu patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. To by sa malo odzrkadlit v casti hodnoty zohladnovaných predajov (odôvodnenie 236 napadnutého rozhodnutia). V roku 2000 odhadovaný kumulovaný trhový podiel podnikov, ktoré sa podielali na tomto porusení, neprekrocil v EHP 35 % (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia). Geografický rozsah kartelu bol celosvetový (odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia). Komisia "zohladnila tiez stupen vykonania porusenia [odôvodnenia 134 a 135, 154 az 156, 172 a 185 napadnutého rozhodnutia] na úcely stanovenia casti hodnoty predajov, ktorá sa má zohladnit" [ neoficiálny preklad ] (odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia). 31. Komisia preto dospela k záveru, ze vzhladom na vyssie uvedené faktory týkajúce sa povahy porusenia a jeho geografického rozsahu cast hodnoty prejavov kazdého z dotknutých podnikov, na základe ktorej sa mala stanovit základná suma pokút, ktoré sa majú ulozit, predstavovala 17 % (odôvodnenie 240 napadnutého rozhodnutia). 32. Kedze dlzka porusenia zodpovedá "minimálne" obdobiu od 12. júla do 31. decembra 2000, multiplikacný koeficient, ktorý sa mal uplatnit na základnú sumu pokuty, bol 0,5 (odôvodnenie 241 napadnutého rozhodnutia). Dodatocná suma pokuty na úcely odradenia podnikov od úcasti na takých horizontálnych dohodách o urcení cien, akou bola dohoda v prejednávanej veci, predstavuje 17 % hodnoty predajov (odôvodnenie 242 napadnutého rozhodnutia). 33. Komisia stanovila základné sumy pokuty, ktoré sa majú ulozit úcastníkom kartelu takto: - Boliden: 1 milión eur, - Fluorsid a Minmet: 1,6 milióna eur, - ICF: 1,7 milióna eur, - IQM, Q.B. Industrias S.A.B.: 1,67 milióna eur. 34. Na základe oznámenia o spolupráci Komisia nakoniec priznala spolocnosti Boliden oslobodenie od pokút. 6. O polahcujúcich okolnostiach 35. Komisia sa nakoniec domnievala, ze skutocnost, ze Fluorsid a Minmet spolupracovali na vysetrovaní, sama osebe nepredstavuje polahcujúcu okolnost a ze teda v prejednávanej veci neexistuje nijaká výnimocná okolnost, ktorá by odôvodnovala znízenie sumy ich pokuty (odôvodnenia 248 az 249 napadnutého rozhodnutia). Komisia zdôraznila, ze Fluorsid podala svoju ziadost o oslobodenie alebo znízenie pokuty priblizne dva roky po zacatí vysetrovania, pricom bola druhým podnikom, ktorý ju kontaktoval. Komisia konstatovala, ze informácie poskytnuté spolocnostou Fluorsid pred prijatím oznámenia o výhradách, nepriniesli významnú pridanú hodnotu a ze cast nou poskytnutých informácií po 22. apríli 2007 nebola pouzitá na úcely preukázania porusenia (odôvodnenia 260 az 263 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho Komisia nepriznala znízenie sumy ich pokuty. Konecnú sumu pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne zalobkyniam stanovila na 1 600 000 eur (odôvodnenie 276 a clánok 2 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 36. Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. septembra 2008, ktoré podpísali tí istí právni zástupcovia, zalobkyne podali túto zalobu. 37. Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá im bola spolocne a nerozdielne ulozená, - zaviazal Komisiu na náhrady konania. 38. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu spolocnosti Minmet ako zjavne neprípustnú alebo subsidiárne ako nedôvodnú, - zamietol zalobu spolocnosti Fluorsid ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 39. Na základe sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 40. Vzhladom na prekázku na strane sudcu predseda Vseobecného súd urcil na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu na doplnenie komory iného sudcu. 41. V rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania prijatého na základe clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby písomne odpovedala na jednu otázku. Komisia tomuto opatreniu na zabezpecenie priebehu konania vyhovela v stanovenej lehote. 42. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 14. júna 2012. Na pojednávaní Komisia predlozila dokument, ktorý vysvetloval spôsob, akým vypocítala hodnotu predajov a podielov na trhu na úcely stanovenia sumy pokuty ulozenej zalobkyniam. Po vypocutí úcastníkov konania bol tento dokument doplnený do spisu, co bolo zaznamenané aj do zápisnice z pojednávania. Právny stav I - O prípustnosti A - Úvodná pripomienka 43. Kedze Komisia namietala neprípustnost zaloby v rozsahu, v akom ju podala spolocnost Minmet, je potrebné spresnit, ze napadnuté rozhodnutie predstavuje súbor rozhodnutí obsahujúci viacero individuálnych rozhodnutí o ulození pokút, ktoré boli prijaté v rámci spolocného konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 49 a nasl.). V prejednávanej veci treba teda rozlisovat najmä medzi rozhodnutím urceným spolocnosti Fluorsid od rozhodnutia urceného spolocnosti Minmet a posúdit prípustnost zalôb spolocností Minmet a Fluorsid samostatne, pretoze tieto zaloby smerujú z právneho hladiska proti samostatným rozhodnutiam prijatým proti uvedeným spolocnostiam (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., uz citovaný, body 53 az 56). B - O rozsahu zaloby 44. Treba pripomenút, ze 9. júla 2008 Komisia dorucila spolocnosti Minmet anglické znenie napadnutého rozhodnutia. Spolocnosti Fluorsid bolo naopak 11. júla 2008 dorucené talianske znenie napadnutého rozhodnutia. 45. Medzi zalobnými návrhmi sa nachádza aj návrh na "zrusenia rozhodnutia ako celku" bez dalsieho spresnenia predmetu sporu. V bode 1 zaloby sa vsak uvádza, ze zalobkyne ziadajú "o zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3043... doruceného spolocnosti Fluorsid 11. júla 2008 a spolocnosti Minmet 9. júla 2008". Rovnako bod 3 zaloby spresnuje, ze "touto zalobou... spolocnosti Fluorsid a Minmet zamýslajú napadnút rozhodnutie..., ktorým Komisia... dospela k záveru o porusení clánku 81 [ES...] a ktorým v dôsledku toho spolocne a nerozdielne sankcionovala spolocnosti Fluorsid a Minmet". Nakoniec v prílohe k zalobe zalobkyne predlozili len rozhodnutie urcené spolocnosti Fluorsid v talianskom jazyku, pricom nepredlozili rozhodnutie urcené spolocnosti Minmet v anglickom jazyku. Minmet totiz predlozila toto znenie napadnutého rozhodnutia az v dôsledku opatrenia na zabezpecenie priebehu konania Vseobecného súdu na základe clánku 64 rokovacieho poriadku. 46. Zo vsetkých týchto okolností vyplýva, ze hoci zalobkyne výslovne nespresnili, ze ich zaloby sa v skutocnosti týkali dvoch z právneho hladiska samostatných rozhodnutí, ktoré boli urcené dvom odlisným právnickým osobám, pravdou tiez ostáva, ze zo zaloby dostatocne jasne a presne vyplýva, ze zalobkyne zamýslali napadnút a ziadat o zrusenie týchto dvoch rozhodnutí v rozsahu, v akom im spôsobujú ujmu. Ako to totiz zalobkyne potvrdili v priebehu pojednávania, o com bol urobený záznam do zápisnice z uvedeného pojednávania, povazovali "napadnuté rozhodnutie" za "jedno a to isté rozhodnutie", ktoré im bolo dorucené, kedze stanovuje ich solidárnu zodpovednost za jedno porusenie a z tohto dôvodu im spolocne a nerozdielne ukladá pokutu. C - O prípustnosti zaloby spolocnosti Minmet 47. Pokial ide o prípustnost zaloby spolocnosti Minmet v rozsahu, v akom sa týka rozhodnutia, ktoré jej bolo urcené, treba pripomenút, ze Komisia tvrdí, ze táto zaloba bola podaná oneskorene 20. septembra 2008, a preto sa musí vyhlásit za neprípustnú. V tomto ohlade Minmet uvádza, ze toto oneskorenie bolo spôsobené zlým fungovaním elektronických komunikácií. Islo o objektívne skutocnosti technickej povahy, ktoré boli nepredvídatelné, a teda ospravedlnitelné. 48. Nezávisle od otázky prípustnosti zaloby spolocnosti Minmet proti rozhodnutiu, ktoré jej bolo urcené, ktorú Komisia spochybnuje, je nutné konstatovat, ze Minmet má záujem na konaní proti rozhodnutiu, ktoré bolo zaslané spolocnosti Fluorsid, a proti pokute, ktorá jej bola ulozená, vo vztahu ku ktorej je voci spolocnosti Minmet vyvodzovaná solidárna zodpovednost tak v tomto rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí, ktoré jej bolo osobne urcené. To platí tým skôr v prípade, ked rozhodnutie urcené spolocnosti Fluorsid predstavuje primárny právny základ tejto solidárnej zodpovednosti spolocnosti Minmet, ktorá je nerozlucne spojená so zodpovednostou a s pokutou ulozenou spolocnosti Fluorsid. O záujme spolocnosti Minmet na zrusení alebo znízení tejto pokuty niet preto nijakých pochybností. 49. V kazdom prípade, ako uznala judikatúra, pokial ide o jednu a tú istú zalobu, súd Únie sa môze vzdat preskúmania záujmu na konaní iných zalobcov (rozsudky Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 31, a Vseobecného súdu z 8. júla 2003, Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, T-374/00, Zb. s. II-2275, bod 57). 50. Vzhladom na predchádzajúce Vseobecný súd dospel k záveru, ze zaloba spolocnosti Minmet je prípustná v rozsahu, v akom smeruje proti rozhodnutiu urcenému spolocnosti Fluorsid, proti ktorému bola zaloba podaná vcas. 51. Naopak, pokial ide o zalobu spolocnosti Minmet podanú proti rozhodnutiu, ktoré jej bolo urcené, je nutné najskôr pripomenút, ze z návrhov Komisie vyplýva, ze táto zaloba by sa mala zamietnut ako neprípustná, kedze lehota na podanie tejto zaloby uplynula. V tomto ohlade treba uviest, ze dvojmesacná lehota od dorucenia dotknutého aktu v zmysle clánku 230 piateho odseku ES je kogentná a bola stanovená s cielom zabezpecit jednoznacnost a istotu právnych vztahov a zabránit akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. Preto súdu prinálezí, aby z úradnej moci skúmal, ci táto lehota bola dodrzaná (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 18. septembra 1997, Mutual Aid Administration Services/Komisia, T-121/96 a T-151/96, Zb. s. II-1355, bod 38). Táto lehota je totiz pevne stanovená, absolútna a nedá sa predlzit (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. decembra 2011, Enviro Tech Europe a Enviro Tech International/Komisia, T-291/04, Zb. s. II-8281, bod 95). 52. V prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie dorucené spolocnosti Minmet 9. júla 2008. Podla clánku 101 ods. 1 písm. a) rokovacieho poriadku "ak sa lehota vyjadrená v dnoch, týzdnoch, mesiacoch alebo rokoch viaze na urcitú udalost alebo úkon, den, kedy takáto udalost nastala alebo bol urobený takýto úkon, sa do lehoty nezapocítava". Clánok 102 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku stanovuje, ze k procesným lehotám sa pripocíta 10-dnová lehota zohladnujúca vzdialenost. V dôsledku toho v prejednávanej veci lehota na podanie zaloby proti rozhodnutiu urcenému spolocnosti Minmet uplynula 19. septembra 2008, co Minmet uznala na pojednávaní a co sa zaznamenalo aj do zápisnice z uvedeného pojednávania. Minmet vsak zalobu proti rozhodnutiu, ktoré jej bolo urcené, podala do kancelárie Vseobecného súdu az 20. septembra 2008. 53. Minmet tvrdí, ze ziadost Vseobecného súdu o odstránenie vád zaloby predlzila lehotu na podanie zaloby. Kedze je vsak táto lehota pevne stanovená, absolútna a nedá sa predlzit (rozsudok Enviro Tech Europe a Enviro Tech International/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 95), ani takáto ziadost, ani prijatie odstránenia vád Vseobecným súdom nemôze mat vplyv na uplynutie lehoty na podanie zaloby. Uz bolo totiz rozhodnuté, ze prípustnost zaloby sa musí posudzovat s ohladom na situáciu existujúcu v okamihu, ked bola zaloba podaná. Ak v tomto okamihu nie sú splnené podmienky na podanie zaloby, táto zaloba je neprípustná. Odstránenie vád je totiz mozné len v prípade, ze k nemu dôjde v lehote na podanie zaloby (pozri uznesenia Vseobecného súdu zo 7. septembra 2010, Norilsk Nickel Harjavalta a Umicore/Komisia, T-532/08, Zb. s. II-3959, bod 70, a Etimine a Etiproducts/Komisia, T-539/08, Zb. s. II-4017, bod 76 a tam citovanú judikatúru). Je vsak nutné konstatovat, ze v prejednávanej veci doslo k odstráneniu vád az po uplynutí lehoty na podanie zaloby, takze toto odstránenie vád uz nemohlo viest k prípustnosti zaloby spolocnosti Minmet. 54. V dôsledku toho v casti, v ktorej zaloba spolocnosti Minmet smeruje proti rozhodnutiu, ktoré jej bolo urcené, bola podaná oneskorene a je preto namieste vyhlásit ju za neprípustnú. 55. Toto posúdenie nespochybnujú ani dalsie tvrdenia uvádzané zalobkynami. 56. V prvom rade samotná skutocnost, ze táto zaloba bola podaná spolocnostami Fluorsid a Minmet spolocne, v postavení jednej hospodárskej jednotky, proti "napadnutému rozhodnutiu" bez toho, aby sa rozlisovalo medzi individuálnymi rozhodnutiami, ktoré im boli jednotlivo zaslané, nemôze viest k tomu, aby Minmet mala rovnakú lehotu na podanie zaloby ako Fluorsid. 57. Pod pojmom "podnik" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES síce treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak vsak takáto hospodárska jednotka porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti treba porusenie jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách a o to viac aj konecné rozhodnutie musia byt urcené tejto osobe, pricom treba uviest, v akom postavení sa tejto právnickej osobe vytýkajú uvádzané skutocnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 54 az 57 a tam citovanú judikatúru; návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v tejto veci, Zb. s. I-8241, bod 37). 58. Navyse, ak sa adresát takéhoto rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, súdu Únie sa predlozia len dokumenty, ktoré sa ho týkajú. Na druhej strane dokumenty, ktoré sa týkajú iných adresátov, ktoré neboli napadnuté alebo boli napadnuté oneskorene, nie sú predmetom sporu, v ktorom má súd Únie rozhodnút (rozsudky Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 53, a z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia, C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 142). 59. Je nutné konstatovat, ze Minmet je právnickou osobou odlisnou od spolocnosti Fluorsid a ze v dôsledku toho sa na nu nemôze uplatnit, pokial ide o rozhodnutie, ktoré jej bolo urcené, lehota na podanie zaloby, ktorá sa uplatnuje na rozhodnutie urcené spolocnosti Fluorsid. Ide totiz o dve odlisné rozhodnutia urcené dvom odlisným právnickým osobám, dorucené v odlisné dni, v súvislosti s ktorými sa lehota na podanie zaloby musí pocítat oddelene. 60. V druhom rade, pokial ide o odvolávania sa spolocnosti Minmet na prípad vyssej moci a na ospravedlnitelný omyl, treba pripomenút, ze judikatúra uz uznala, ze pojmy vyssia moc a nepredvídatelná okolnost zahrnajú objektívnu zlozku týkajúcu sa neobvyklých okolností nezávislých od vôle hospodárskeho subjektu a subjektívnu zlozku obsahujúcu povinnost dotknutej osoby zabezpecit sa proti následkom neobvyklej udalosti tým, ze prijme vhodné opatrenia bez toho, aby priniesla neprimerané obete. Dotknutá osoba musí osobitne preukázat, ze s cielom dodrzat stanovené lehoty postupovala obozretne. V dôsledku toho musí íst o tazkosti, ktoré nie sú bezné, sú nezávislé od vôle zalobkyne a zdá sa, ze im nebolo mozné zabránit napriek vsetkej obozretnosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia, C-195/91 P, Zb. s. I-5619, body 31 a 32). Okrem toho od uplatnenia právnych predpisov týkajúcich sa procesných lehôt sa mozno odchýlit, len pokial ide o výnimocné prípady nepredvídatelnej okolnosti alebo vyssej moci v súlade s clánkom 45 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie, kedze prísne uplatnenie týchto predpisov zodpovedá poziadavkám právnej istoty a potrebe vyhnút sa akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (pozri uznesenie Súdneho dvora z 8. novembra 2007, Belgicko/Komisia, C-242/07 P, Zb. s. I-9757, bod 16 a tam citovanú judikatúru). 61. Pokial ide osobitne o pojem ospravedlnitelný omyl, uz sa rozhodlo, ze sa týka len výnimocných okolností, za ktorých najmä dotknutá institúcia prijala také správanie, ktoré samo osebe alebo v urcujúcej miere uviedlo do omylu dobromyselný právny subjekt, ktorý konal so vsetkou nálezitou starostlivostou vyzadovanou od bezne informovanej osoby (uznesenie Súdneho dvora zo 14. januára 2010, SGAE/Komisia, C-112/09 P, Zb. s. I-351, bod 20), napríklad v prípade, ked je zalobca konfrontovaný s osobitne tazkým výkladom týkajúcim sa urcenia príslusného orgánu alebo dlzky lehoty (uznesenia Súdneho dvora zo 17. mája 2002, Nemecko/Parlament a Rada, C-406/01, Zb. s. I-4561, bod 21, a SGAE/Komisia, uz citovaný, bod 24; rozsudok Vseobecného súdu zo 6. júna 1996, Confindustria a Romoli/Rada, T-382/94, Zb. s. II-519, bod 21). 62. V kazdom prípade v prejednávanej veci jednak ustanovenia uplatnujúce sa na lehoty na podanie zaloby nepredstavujú pre Minmet nijakú výkladovú tazkost. Navyse Komisia sa nesprávala spôsobom, ktorý by mohol vyvolat omyl týkajúci sa chápania lehoty. Naopak splnila poziadavky jasnosti a právnej istoty, ked v odlisné dni dorucila dve samostatné rozhodnutia - navyse v dvoch odlisných jazykových verziách, konkrétne v anglictine spolocnosti Minmet a v taliancine spolocnosti Fluorsid - dvom samostatných právnickým osobám. Z toho vyplýva, ze Minmet bola plne spôsobilá rozoznat a vediet, ze z právneho hladiska ide o dve samostatné rozhodnutia, z ktorých kazdé spôsobuje samostatné právne úcinky vo vztahu ku kazdej zo zalobkýn. 63. Na druhej strane Minmet uvádza nie práve podrobným spôsobom a bez podporných dôkazov, ze oneskorené podanie zaloby bolo spôsobené zlým fungovaním elektronických komunikácií a nepredvídatelným oneskorením systému elektronickej posty s oznámením neexistencie prenosu, ako aj problémami s fungovaním faxu. Z písomných podaní spolocnosti Minmet dokonca ani nevyplýva, v ktorý den sa pokúsila zaslat zalobu. Takéto vágne a nepodlozené tvrdenia vsak nemôzu stacit na preukázanie vyssej sily alebo ospravedlnitelného omylu. V dôsledku toho je potrebné zamietnut toto tvrdenie ako zjavne nedôvodné. 64. Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospiet k záver, ze Minmet nenapadla rozhodnutie, ktoré jej bolo urcené, v lehote na podanie zaloby podla clánku 230 piateho odseku ES, takze toto rozhodnutie nadobudlo voci nej právoplatnost a právo napadnút jeho zákonnost zaniklo. II - O veci samej A - Zhrnutie zalobných dôvodov neplatnosti 65. Na podporu svojich zalôb zalobkyne uvádzajú v podstate tri zalobné dôvody. 66. Prvý zalobný dôvod sa zakladá predovsetkým na porusení clánku 81 ES. Po prvé údajný kartel, o ktorom Komisia hovorí v napadnutom rozhodnutí, je "nemozný". Po druhé, aj keby takýto kartel existoval, nespôsoboval by na trhu nijaké úcinky, kedze dohoda o cenách uzavretá v júli 2000 nebola schopná spôsobovat úcinky v priebehu druhej polovice roku 2000, ako to tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí. Ceny pre druhý polrok roku 2000 boli urcené v roku 1999 alebo "minimálne" v priebehu prvých mesiacov roku 2000. Po tretie zalobkyne namietajú, ze by dohoda s cielom obmedzujúcim hospodársku sútaz bola uzavretá na stretnutí v Miláne. Islo výlucne o výmenu informácií medzi konkurentmi. Zalobkyne sa v tomto kontexte odvolávajú na porusenie povinnosti odôvodnenia na základe clánku 253 ES, pokial ide o preukázanie porusenia, ako aj clánku 2 nariadenia c. 1/2003. 67. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení práv na obhajobu, clánku 27 nariadenia c. 1/2003, clánku 81 ES, ako aj "clánku 253 [ES] alebo clánku 173 ES". Po prvé napadnuté rozhodnutie dospelo k záveru o inom porusení, nez bolo porusenie vytýkané v oznámení o výhradách. Komisia vychádzala zo skutkových okolností, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, vo vztahu ku ktorým sa úcastníci konania nemohli obhajovat. Po druhé Komisia dolozila dokumenty týkajúce sa ziadosti o zhovievavost spolocnosti Fluorsid do spisu správneho konania po tom, ako v oznámení o výhradách túto ziadost o zhovievavost "odignorovala". 68. Tretí zalobný dôvod uvádzaný subsidiárne sa zakladá na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, co sa týka pokuty ulozenej zalobkyniam. Zalobkyne namietajú proti definícii a kvantifikácii hodnoty relevantného trhu v napadnutom rozhodnutí. Závaznost porusenia stanovená Komisiou je neprimeraná. Zalobkyne tiez namietajú proti nesprávnemu uplatneniu bodu 18 usmernení z roku 2006. B - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES 1. Úvodné pripomienky 69. Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze na jednej strane je kartel konstatovaný Komisiou v napadnutom rozhodnutí nemozný. Dotknuté podniky neboli spôsobilé nanútit cenu fluoridu hlinitého na trhu výrobcom hliníka, kedze táto cena nie je urcovaná ponukou, ale dopytom. Na druhej strane cielom stretnutia v Miláne nebolo definovat "kartelovú cenu", ale "vzhladom na urcité funkcie nákladov pochopit, aká by mala byt cena, ktorá by adresátom dotknutého napadnutého rozhodnutia umoznila 'ostat na trhu` napriek exponenciálnemu zvýseniu výrobných nákladov". Navyse ceny fluoridu hlinitého sa dohadovali kazdý rok pre dodávky v nasledujúcom roku. Preto by bolo tiez nemozné, aby dohoda o cenách prijatá v júli 2000 mohla spôsobovat úcinky pocas druhej polovice roku 2000. Zalobkyne z toho vyvodzujú, ze aj keby porusenie vytýkané Komisiou v napadnutom rozhodnutí existovalo, nemohlo by spôsobovat úcinky na dotknutom trhu. Nakoniec, co sa týka "udalostí v Miláne", zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia získala dôkaz o výmene informácií medzi konkurentmi, nie vsak o karteli "s obmedzujúcim cielom". Komisia tým porusila clánok 81 ES, povinnost odôvodnenia na základe clánku 253 ES, pokial ide o uvedenie dôkazov porusenia, ako aj clánok 2 nariadenia c. 1/2003. 70. Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. 71. Na úvod treba pripomenút ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej by na jednej strane úcastník konania alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, mali toto porusenie dokázat tak, ze z právneho hladiska dostatocne preukázu skutkové okolnosti predstavujúce porusenie, a na druhej strane by podnik, ktorý sa dovoláva uplatnenia dôvodu obhajoby proti zisteniu porusenia, mal preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takéhoto dôvodu obhajoby tak, aby uvedený orgán musel následne pouzit iný dôkaz. (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78, a Vseobecného súdu zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 50). 72. Pokial ide o vykonanie dôkazu o porusení clánku 81 ods. 1 ES, treba tiez pripomenút, ze Komisia musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu tvrdeného porusenia, predlozit presné a súhlasné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20). Pokial má súd pochybnosti, musia byt tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd teda nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má súd v tomto ohlade nadalej pochybnosti, najmä v rámci konania o zalobe smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 215). 73. Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 74. Okrem toho je obvyklé, ze sa cinnosti, ktorých sa týkajú protisútazné dohody a postupy, uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). 75. Pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES zahrnajú podoby tajného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 131 a 132, a rozsudok Vseobecného súdu z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 190). Navyse v rámci komplexného porusenia od Komisie nemozno vyzadovat, aby presne kvalifikovala porusenie ako dohodu alebo zosúladený postup, kedze na obe tieto formy porusenia sa vztahuje clánok 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, body 111 az 114, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 696). Preto tak ako v tejto veci dvojakú kvalifikáciu porusenia ako dohody "a/alebo" zosúladeného postupu treba chápat tak, ze oznacuje celý súbor jednotlivých skutkových okolností, z ktorých niektoré boli kvalifikované ako dohoda a iné ako zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu tohto druhu komplexného porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 264, a HFB a i./Komisia, uz citovaný, bod 187). 2. Pripomenutie obsahu napadnutého rozhodnutia 76. Treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí na úcely konstatovania existencie porusenia clánku 81 ES vychádzala z nasledujúcich dokumentov: zo zápisnice zo stretnutia v Miláne (odôvodnenia 77 a 81 az 88 napadnutého rozhodnutia), poznámky pána O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden z tohto stretnutia (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia), vyhlásenie pána O. týkajúca sa uvedenej zápisnice (odôvodnenie 90 napadnutého rozhodnutia), poznámky pána O. z 25. októbra 2000 o telefonickom rozhovore medzi divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden a IQM (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia), ako aj poznámky pána C. zo spolocnosti Minmet z 8. a 9. novembra 2000 (odôvodnenia 95 a 96 napadnutého rozhodnutia). Komisia z týchto dokumentov vyvodila, ze 12. júla 2000 doslo v Miláne k stretnutiu medzi zástupcom spolocnosti Fluorsid pánom R, zástupcom spolocnosti ICF pánom G. a zástupcom spolocnosti IQM pánom A., na ktorom sa zástupca divízie "Noralf" spolocnosti Boliden pán O. zúcastnil telefonicky. Zápisnicu zo stretnutia v Miláne vyhotovil pán R. zo spolocnosti Fluorsid. Podla Komisie malo toto stretnutie protisútazný predmet a ciel (odôvodnenia 115 az 122 napadnutého rozhodnutia). 77. Technické výrazy a skratky pouzité v citovaných dokumentoch zodpovedajú týmto definíciám: - "US$/T alebo US$/MT" znamená, ze ceny sú uvádzané v amerických dolároch (USD) za tonu alebo metrickú tonu, - "incoterms" znamená "international commercial terms" (medzinárodné obchodné podmienky), - "fca" (free carrier) znamená "vyplatené dopravcovi", - "fob" (free on board) znamená "vyplatené na lod", - "cfr" (cost and feight), co znamená "náklady a prepravné", - "C & F filo" (cost and freight a free in/liner out) co znamená "náklady a prepravné vrátane nákladov nalozenia tovaru, pricom vykládka sa uhrádza podla podmienok pravidelných liniek", - "LME" (London Metal Exchange), po slovensky "Londýnska burza kovov", je miesto kótovania kovov. Kurz LME urcuje cenu hliníka. V uvedených dokumentoch táto skratka predstavuje cenu hliníka, - "AlF 3" je skratka pre fluorid hlinitý. Navyse treba uviest, ze cenu fluoridu hlinitého mozno vypocítat ako percentuálny podiel kurzu LME. Podla informácií úcastníkov konania sa cena AlF 3 bezne nachádza medzi 45 a 55 % LME, co predstavuje sumu medzi 650 a 900 USD. 78. Treba tiez poznamenat, ze dokumenty, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí, boli predlozené bud spolocnostou Boliden, alebo inými clenmi kartelu, z toho najmä spolocnostou Fluorsid. Zalobkyne nenamietali ani proti autentickosti, ani proti vierohodnosti, ani proti dôkaznej povahe uvedených dokumentov a z nijakého dôkazu nachádzajúceho sa v spise nemozno vyvodit potrebu spochybnenia ich dôkaznej hodnoty. Zalobkyne totiz nespochybnujú samotný obsah týchto dôkazov, ale sa obmedzujú na spochybnenie záverov, ktoré z nich Komisia vyvodila na úcely preukázania existencie kartelu. 3. O dôkaze porusenia 79. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze úcastníci stretnutia v Miláne uzavreli dohodu o zvýsení predajných cien fluoridu hlinitého o 20 %. Taktiez stanovili vseobecnú cenovú úroven vo viacerých svetových regiónoch vrátane Európy a v urcitých prípadoch si rozdelili trhy a vymenili obchodne citlivé informácie. Preto je potrebné posúdit dôkazy, z ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádza na podporu svojich záverov. 80. Najskôr zápisnica zo stretnutia v Miláne dáva dôraz na 20 % zvýsenie nákladov od júna 1999 do júna 2000, co robilo nevyhnutným 20 % zvýsenie cien fluoridu hlinitého v roku 2001. V tomto ohlade sa dalej spresnuje toto: "Kedze predajná cena fluoridu hlinitého bola na rok 2000 stanovená na konci prvého polroku 1999 a nase náklady v strede roku 2000 sú o 20 % vyssie nez v roku 1999 treba, aby nase ceny fluoridu hlinitého v roku 2001 boli o 20 % vyssie nez v roku 2000. Traja úcastníci [Fluorsid, ICF a IQM] sa dohodli, ze tento nárast je z hladiska výrobcu primeraný. Treba si vsak ujasnit, ci ponuka/dopyt na trhu umoznujú takýto nárast" (odôvodnenie 81 napadnutého rozhodnutia). 81. Zo zápisnice zo stretnutia v Miláne preto jasne vyplýva, ze zástupcovia zúcastnujúci sa tohto stretnutia vrátane zástupcu spolocnosti Fluorsid sa dohodli na 20 % zvýsení svojich predajných cien fluoridu hlinitého v roku 2001. 82. Navyse pokial ide o európsky trh, zápisnica zo stretnutia v Miláne preukazuje dohodu medzi týmito zástupcami na rok 2001 o cene 775 USD "fca", teda 800 USD "fob" za tonu fluoridu hlinitého: "Na rok 2001 chce [ICF] zvýsit cenu na USD 800/t fca Mordijk a USD 775/t fob Gabes. Výrobná európska cena je ted a 775/800 USD/t fca/fob na európskeho výrobcu" (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). 83. Zo vsetkých týchto dokumentov vyplýva, ze táto cena predstavuje minimálnu predajnú cenu, pricom clenovia kartelu nesmeli na pridelených trhoch íst s ponukou pod túto cenu. 84. Tieto závery potvrdzujú aj poznámky pána O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden napísané na stretnutí v Miláne, na ktorom sa zúcastnil telefonicky, ako aj jeho ústne vyhlásenia uskutocnené pred Komisiou (odôvodnenia 77, 89 a 90 napadnutého rozhodnutia). Z týchto poznámok a vyhlásení teda vyplýva, ze úcastníci tohto stretnutia potvrdili potrebu 20 % zvýsenia cien a dohodli sa, po tom, ako nakreslili tabulku s nákladmi, ze ceny na rok 2001 sa musia zvýsit o 20 % a musia byt stanovené na 800 USD za tonu, teda na 50 % ceny "LME". 85. Dalej viacero dokumentov z obdobia po stretnutí v Miláne dokazuje, ze úcastníci tohto stretnutia respektovali znenie tejto dohody, zachovali v tomto ohlade bilaterálne kontakty a vymenili si citlivé obchodné údaje, najmä na úcely vzájomnej kontroly ich jednotlivých cenových politík. Preto správa pána T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden adresovaná pánovi O. tiez z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, ktorá sa týkala telefonickej konverzácie z 25. októbra 2000 medzi pánom T. a pánom A. z IQM, uvádza, ze títo dvaja si vymenili informácie o ich cenových ponukách konkrétnemu zákazníkovi v Austrálii. Tieto cenové ponuky zodpovedali minimálnej cene 800 USD za tonu dohodnutej na stretnutí v Miláne. Vyplýva z toho totiz, ze IQM ponúkla tomuto zákazníkovi cenovú úroven "850 - 875 - 900 USD", kým divízia "Noralf" spolocnosti Boliden priznala, ze ponúkla cenu priblizne 800 USD, ale zatial este neuzavrela zmluvu s týmto austrálskym zákazníkom (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 86. Navyse z poznámok pána C. zo spolocnosti Minmet o telefonickom rozhovore z 8. novembra 2000 s pánom G. zo spolocnosti ICF vyplýva, ze ICF sa stazovala na "málo zvýsené" ceny ponúkané spolocnostou Minmet v rámci verejného obstarávania v Egypte - ktoré predstavovali "725 USD fob/745 USD cfr" - a pýtala sa, ako Minmet zamýsla zvýsit cenu uplatnovanú vo Venezuele vo výske 875 USD vzhladom na skutocnost, ze Venezuelcania mali prístup k verejnému obstarávaniu v Egypte. Podla tejto správy ICF opätovne potvrdila, ze ceny ponúknuté brazílskemu zákazníkovi prekrocili 800 USD za tonu (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). 87. Dalej podla dalsej zápisnice z 9. novembra 2000 vyhotoveného spolocnostou Minmet a zaslaného spolocnosti Fluorsid týkajúceho sa stretnutia medzi pánmi C. a K. zo spolocnosti Minmet a pánmi G. a T. zo spolocnosti ICF ICF informovala Minmet o tom, ze uzavrela obchod za cenu 845 USD s brazílskym zákazníkom a potvrdila, ze neponúkne na venezuelský trh viac nez 6 000 metrických ton. Minmet nástojila na tom, aby ceny vo Venezuele prekrocili 800 ESD "cfr" (odôvodnenie 96 napadnutého rozhodnutia). 88. Z dokumentov týkajúcich sa kontaktov z 25. októbra, 8. a 9. novembra 2000 vyplýva, ze dotknuté podniky uskutocnovali vzájomnú kontrolu úrovne cien. Navyse, ako to správne uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, ceny zodpovedali výsledkom rokovaní vedených na stretnutí v Miláne. V tomto ohlade treba tiez uviest, ze dokumenty z 25. októbra, 8. a 9. novembra 2000 hovoria o kontaktoch v období po stretnutí v Miláne medzi jeho úcastníkmi, najmä medzi zalobkynami a ICF, ktoré boli zjavne viazané zmluvou o cenách dohodnutých na tomto stretnutí, kedze odkazujú na klúcové zlozky tejto dohody. 89. Na jednej strane sa táto dohoda o cenách týkala európskych trhov. V tomto ohlade zápisnica zo stretnutia v Miláne uvádza najmä predpokladané mnozstvá výroby a predajov fluoridu hlinitého pre rok 2001 pre Taliansko, Rumunsko, Spanielsko, Skandináviu, Nemecko, Benelux a Spojené královstvo (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). V tomto kontexte ICF uviedla, ze by chcela zvýsit cenu na 800 USD za tonu v roku 2001 "fca Mordijk" a na 775 USD za tonu "fob Gabes" s tým výsledkom, ze cena európskeho výrobcu by bolo 775/800 USD za tonu "fca/fob" (pozri bod 82 vyssie). 90. Na druhej strane Komisia preukázala, ze táto dohoda sa uplatnovala aj v dalsích svetových regiónoch. Preto podla zápisnice zo stretnutia v Miláne, pokial ide o Austráliu, "zamýslaná cena" na rok 2001 bola 800 USD za tonu "fob Europe", teda "50 % LME fob", kým európska cena by mohla byt vyssia nez cínska cena a mala predstavovat 875 USD za tonu (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o Juznú Ameriku, v zápisnici sú uvedené ceny na rok 2000 a minimálne ceny na rok 2001. Pre Venezuelu je uvedená cena 850 USD za metrickú tonu "C & F filo" a ako absolútna minimálna cena 890 USD za metrickú tonu. Pokial ide o Brazíliu, vsetci výrobcovia sa zhodli na tom, ze cena musí byt stanovená na priblizne "50 % LME fob" a 875 USD za tonu "cfr" (odôvodnenie 87 napadnutého rozhodnutia). 91. Vo svojich ústnych vyhláseniach uskutocnených pred Komisiou pán O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden navyse potvrdil, ze úcastníci stretnutia v Miláne sa dohodli o zákazníkoch kazdého z nich, ako aj o úrovni cien, ktorá sa mala zachovat v Európe a mimo Európy. Cielom stretnutia v Miláne bolo tiez skoncipovat spolocné vysvetlenie k spôsobu, akým sa nové ceny budú zavádzat. Úcastníci stretnutia v Miláne si rozdelili mnozstvá, ktoré môzu ponúknut rôznym zákazníkom. Existovala implicitná dohoda o respektovaní jednotlivých zákazníkov kazdého z nich a dodávok uskutocnovaných kazdému z nich (pozri odôvodnenie 90 napadnutého rozhodnutia). 92. Rovnako z poznámok o telefonickom rozhovore z 25. októbra 2000 vyplýva, ze pán A. zo spolocnosti IQM chcel "ostat v kontakte" s pánom T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden najmä v súvislosti s úrovnou cien fluoridu hlinitého v Austrálii, pricom pripomenul cenu 800 USD, ktorá bola dohodnutá na stretnutí v Miláne (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 93. Nakoniec zo zápisnice zo stretnutia v Miláne tiez vyplýva, ze následne si jeho úcastníci, konkrétne Fluorsid, ICF a IQM, vymenili informácie o výrobe a objemoch predajov v roku 2000, ako aj o predpokladanej výrobe a objemoch predajov v rok 2001 týkajúcich sa rôznych krajín sveta s uvedením presných mnozstiev, ako aj informácie podla výrobcov a zákazníkov. Co sa týka "individuálnych trhov", zápisnica uvádza toto (odôvodnenie 84 napadnutého rozhodnutia): "Skúmali sme kazdý trh s cielom stanovit vseobecnú cenovú úroven a za urcitých podmienok rozdelenie trhu. V kazdom prípade sme sa dohodli, ze bez ohladu na to, kto dostane zákazku, je potrebné dosiahnut vyssiu cenovú úroven. Preto je potrebné sa bránit akýmkolvek výrazným zlavám." 94. Z toho vyplýva, ze úcastníci stretnutia v Miláne si vymenili obchodne citlivé informácie, akými sú údaje o ich objemoch výroby, o mnozstvách, ktoré predali alebo zamýslali predat, o ich zákazníkoch tak v Európe, ako aj vo svete, o stanovovaní ich cien, ako aj o vzájomnom rozdelení trhov s cielom dohodnút sa na sútazných parametroch. 95. Z týchto dôkazov, ktorých obsah ako taký zalobkyne nespochybnujú, teda vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu dohody o urcení cien v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktorá bola uzavretá na stretnutí v Miláne, na ktorom sa zalobkyne zúcastnili. 96. V dôsledku toho Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala protisútazný ciel stretnutia v Miláne a existenciu dohody porusujúcej clánok 81 ods. 1 ES, a to bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze táto dohoda spôsobila úcinky (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 123, a rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 181). V tomto ohlade treba pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný úcinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na takúto dohodu vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Ako to vsak konstatovala ustálená judikatúra, alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. Nie je teda nevyhnutné skúmat úcinky zosúladeného postupu, pokial sa preukáze jeho protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 55, a zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., C-403/08 a C-429/08, Zb. s. I-9083, bod 135). Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého bolo vykonanie takejto dohody "nemozné", sa musí zamietnut. 97. Za týchto podmienok nie je potrebné skúmat, ci sú v prejednávanej veci splnené kritériá judikatúry uplatnujúce sa na pojem zosúladený postup (pozri judikatúru citovanú v bode 75 vyssie). Kedze totiz základné kritérium "dohody" nevyhnutné na uplatnenie zákazu podla clánku 81 ES bolo v prejednávanej veci splnené, islo by výlucne o alternatívnu kvalifikáciu toho istého kartelu, ktorá by nemala nijaký vplyv na zvysok analýzy. 98. Zo vsetkých predchádzajúcich úvah teda vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení clánku 81 ES sa musí zamietnut ako nedôvodná. 99. Pokial ide o výhradu zalozenú na údajnom "porusení povinnosti odôvodnenia týkajúceho sa dôkazu porusenia", treba poukázat na to, ze zalobkyne poukazovali na nedostatok odôvodnenia len v názve tohto zalobného dôvodu bez toho, aby rozvinuli tvrdenia na jeho podporu. Kedze táto výhrada nebola nijako podrobnejsie opísaná ani podlozená, je nutné ju povazovat za zlúcenú s uvedeným vecným zalobným dôvodom a smerujúcu proti dôvodnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, body 65 az 68). Táto výhrada sa v dôsledku toho zlucuje s výhradou zalozenou na porusení clánku 81 ES, a teda si nevyzaduje samostatné preskúmanie. 100. Aj za predpokladu, ze by zalobkyne skutocne namietali proti nedostatku odôvodnenia alebo ze by bolo potrebné preskúmat tento dôvod ex offo , treba pripomenút, ze z odôvodnenia vyzadovaného clánkom 253 ES musia byt jednoznacne a nepochybne zrejmé úvahy institúcie, ktorá prijala opatrenie, aby mali dotknuté osoby moznost bránit svoje práva a aby mal súd Spolocenstva moznost vykonat svoje preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 124, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, body 166 a 178). Komisia je síce na základe clánku 253 ES povinná uviest skutkové a právne okolnosti, ktoré odôvodnujú prijatie rozhodnutia, ako aj právne úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie vsak nevyzaduje, aby sa Komisia vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré sa rozoberali v správnom konaní (rozsudky Súdneho dvora zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 22; z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, 246/86, Zb. s. 2117, bod 55, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný, bod 127; rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 233). Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností predmetnej veci, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C-89/08 P, Zb. s. I-11245, bod 77 a tam citovanú judikatúru). 101. V prejednávanej veci vsak Komisia v napadnutom rozhodnutí podrobne opísala skutkové a právne okolnosti, ako aj úvahy, ktoré ju viedli k prijatiu tohto rozhodnutia. Navyse odôvodnenie uvedeného rozhodnutia umoznilo zalobkyniam dostatocne sa oboznámit s jeho dôvodmi s cielom bránit svoje práva a Vseobecnému súdu vykonat svoje preskúmanie. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie nie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o preukázanie porusenia clánku 81 ES, a táto výhrada sa v kazdom prípade musí zamietnut. 102. V dôsledku toho sa tento zalobný dôvod ako celok musí zamietnut. C - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv na obhajobu 1. Úvodné pripomienky 103. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu a clánky 2 a 27 nariadenia c. 1/2003. Napadnuté rozhodnutie uvádza porusenie lísiace sa od porusenia uvedeného v oznámení o výhradách v priebehu správneho konania. Komisia pokracovala vo svojom vysetrovaní a získala dalsie dokumenty po oznámení o výhradách. Zalobkyne si vsak v tomto ohlade nemohli uplatnit svoje právo na obhajobu. Na jednej strane napadnuté rozhodnutie uvádza porusenia a skutkové dôkazy neuvedené v oznámení o výhradách, najmä dokumenty týkajúce sa bilaterálnych kontaktov z 8. a 9. novembra 2000. Na druhej strane oznámenie o výhradách vytýka "pokracujúce porusenie" a napadnuté rozhodnutie "porusenie v trvaní sest mesiacov". Fluorsid napáda tiez neuvedenie jej ziadosti o znízenie sumy pokuty predlozenej Komisii v oznámení o výhradách a namieta proti nedostatku odôvodnenia zamietnutia tejto ziadosti v oznámení o výhradách. 104. Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Dokumenty týkajúce sa kontaktov po stretnutí v Miláne sú obsiahnuté v správnom spise Komisie. Nedoslo k nijakému rozsíreniu výhrad predlozených Komisiou proti clenom kartelu. Skutkové okolnosti konstatované Komisiou a vytýkané clenom kartelu im boli známe. Konecné rozhodnutie Komisie, teda napadnuté rozhodnutie, nemusí byt rovnaké ako oznámenie o výhradách. Komisia uvádza, ze nepovazovala za nevyhnutné prijat dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa skutkových dôkazov, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách. Tieto dokumenty nespochybnili pouzité dôkazy a neviedli k formulácii iných záverov. 105. Navyse, pokial ide o údajné porusenie práv spolocnosti Fluorsid na obhajobu v súvislosti s jej ziadostou o znízenie sumy pokuty, Komisia sa domnievala, ze ziadost o znízenie sumy pokuty spolocnosti Fluorsid nebola odôvodnená, kedze skutkové dôkazy predlozené spolocnostou Fluorsid nemali významnú pridanú hodnotu, a 13. júla 2007 o tom informovala spolocnost Fluorsid. Komisia bola povinná prijat stanovisko k tejto ziadosti az v napadnutom rozhodnutí, co aj urobila. Fluorsid teda mohla uplatnit právo na obhajobu v správnom konaní, kedze jej bolo známe, ze jej ziadost o znízenie sumy pokuty bola zamietnutá. 106. Treba pripomenút, ze dodrziavanie práva na obhajobu pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze je vseobecnou zásadou práva Únie, ktorej dodrziavanie súdy Únie zarucujú (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 26 a tam citovanú judikatúru). 107. Ako to bolo uznané v ustálenej judikatúre, dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby sa dotknutému podniku v priebehu správneho konania umoznilo úcinne oznámit jeho stanovisko k skutocnosti a relevantnosti uplatnovaných dôkazov a okolností, ako aj k dokumentom pouzitým Komisiou na podporu jej domnienky o existencii porusenia Zmluvy (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10; zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21, a z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-511/06 P, Zb. s. I-5843, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 108. Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 odzrkadluje túto zásadu v rozsahu, v akom stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania, ktoré musí jasne uvádzat vsetky základné údaje, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 67), aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, ako aj dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 315 a 316, a rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, body 66 a 67) a uplatnit svoju obhajobu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, body 85 a 86). Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109 a tam citovanú judikatúru). 109. V kazdom prípade uvedenie hlavných dôkazov, z ktorých Komisia vychádza v oznámení o výhradách, môze byt urobené strucne a konecné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 14), pretoze oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má len predbeznú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70). Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat svoje práva na obhajobu. Komisia takisto môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 448, a z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, T-310/01, Zb. s. II-4071, bod 438). V dôsledku toho môze Komisia najmä vzhladom na písomné alebo ústne pripomienky úcastníkov konania zanechat az do prijatia konecného rozhodnutia niektoré alebo aj vsetky výhrady pôvodne uplatnené voci týmto úcastníkom a zmenit tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnút o pridaní nových výhrad pod podmienkou, ze dotknutým podnikom poskytne prílezitost uviest ich stanovisko k tejto veci (pozri rozsudok Súd prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 115 a tam citovanú judikatúru). 110. Navyse, ako judikatúra uznala, k poruseniu práva na obhajobu dochádza vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Zalujúci podnik preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom dokáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obhajobu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obhajobu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odopretý prístup (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 31 a tam citovanú judikatúru, a z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 28; pozri tiez analogicky rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C-141/08 P, Zb. s. I-9147, bod 94). 111. Pokial ide konkrétne o právo na prístup k spisu, ustálená judikatúra v súvislosti s prípadom, v ktorom bol zamietnutý prístup k urcitému dokumentu, uznala, ze stací, aby podnik preukázal, ze tento dokument mohol vyuzit na svoju obhajobu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, C-109/10 P, Zb. s. I-10329, bod 57 a tam citovanú judikatúru, a návrhy, ktoré k tomuto rozsudku predniesla generálna advokátka Kokott, bod 171 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, body 74 a 75; Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 23, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, body 318 a 324). Tomuto podniku neprislúcha, aby preukázal, ze táto nezrovnalost ovplyvnila na jeho úkor priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, ale výlucne to, ze mohla ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, uz citovanému, body 179 a 181, a rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 81; z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 128; z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 318, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 74). V prípade nespr ístupnenia dokumentov dotknutý podnik nemusí predlozit dôkaz, ze správne konanie by v prípade sprístupnenia dokumentov viedlo k odlisnému výsledku, ale stací, aby preukáze hoci len malú moznost, ze dokumenty, ktoré mu neboli sprístupnené pocas správneho konania, by mohli byt uzitocné na jeho obhajobu (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, uz citovanému, bod 181 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 131). 2. O údajnom porusení práv na obhajobu súvisiacom s dokumentmi týkajúcimi sa kontaktov po stretnutí v Miláne 112. V prejednávanej veci zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie na dôkazoch, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, najmä na dokumentoch týkajúcich sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, co je porusením ich práv na obhajobu. 113. V tomto ohlade z bodov 20 az 22, 76, 86 az 88 vyssie (pozri tiez odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia) vyplýva, ze Komisia skutocne vychádzala v napadnutom rozhodnutí z týchto dokumentov na úcely preukázania existencie kartelu, ako aj jeho vykonania, s cielom vyvodit z toho dôsledky v rámci posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia výsky pokuty, ktorú je potrebné ulozit zalobkyniam. 114. V prvom rade treba preto porovnat obsah oznámenia o výhradách s obsahom napadnutého rozhodnutia. 115. V oznámení o výhradách sa Komisia domnievala, ze od roku 1997 dochádzalo ku kontaktom medzi clenmi kartelu (bod 76 a nasl.) a uviedla stretnutie v Grécku z 29. júla 1999 (bod 85 a nasl.), ako aj "následné kontakty" (bod 92 a nasl.) a stretnutie v Miláne (bod 103 a nasl.). Oznámenie o výhradách vo svojom opise skutocností týkajúcich sa vykonania kartelu uvádza kontakty medzi clenmi kartelu, vrátane následných kontaktov na stretnutí v Miláne. Komisia sa domnievala, ze "v [nadväznosti] na stretnutie v Miláne spolocnosti, ktoré sa podielali na dohode, ku ktorej dospeli, pokracovali vo výmene informácií týkajúcich sa trhu s fluoridom hlinitým prostredníctvom bilaterálnych kontaktov" (bod 117). V tomto ohlade výslovne menuje kontakty 25. októbra 2000, kontakty v priebehu roku 2001, konferenciu od 17. do 21. februára 2002, dalsiu konferenciu v San Diegu, Kalifornia (Spojené státy) 6. marca 2003, ako aj kontakty v januári 2004 a 21. januára 2005 (body 118 az 123). Navyse Komisia uviedla, ze kartel bol vykonaný, co zohladnila vo svojom posúdení závaznosti porusenia (bod 227). 116. Pokial ide o trvanie porusenia, Komisia sa v oznámení o výhradách domnievala, ze porusenie zacalo od 30. júna 1997, dátumu stretnutia v Sousse (Tunisko), zintenzívnilo sa od stretnutia v Grécku 29. júla 1999, "ked doslo k uzavretiu a k nadobudnutiu úcinnosti konecnej dohody o zvýsení cien predajov v roku 2000", a ze podobná dohoda bola uzavretá 12. júla 2000 v Miláne v súvislosti s predajnými cenami na rok 2001. Komisia na základe toho dospela k záveru, ze porusenie v prípade spolocností Fluorsid, ICF a IQM pokracovalo "najmenej do 31. decembra 2001", co je koniec obdobia vykonávania tejto dohody zodpovedajúci koncu obdobia, v ktorom sa uskutocnili predaje dotknuté touto dohodou (bod 216). 117. V odôvodneniach 155 a 156 napadnutého rozhodnutia Komisia spomína "bilaterálne kontakty na jesen 2000", najmä kontakty z 25. októbra 2000 a z 8. a 9. novembra 2000. Tieto kontakty preukazujú sledovanie dohody uzavretej na stretnutí v Miláne s cielom jej vykonania. V odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia Komisia opätovne odkazuje na dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 týkajúcich sa vykonania kartelu v kontexte stanovenia základnej sumy pokuty. Uvádza v nej, ze zohladnila stupen vykonania kartelu na úcely stanovenia pomernej casti hodnoty predajov, ktorú je potrebné zohladnit, a odkazuje najmä na odôvodnenia 154 az 156 napadnutého rozhodnutia. 118. Pokial ide o trvanie porusenia v napadnutom rozhodnutí, Komisia sa domnieva, ze kartel trval najmenej pocas obdobia od 12. júla do 31. decembra 2000 (odôvodnenia 241 a 147 napadnutého rozhodnutia). V zmysle odôvodnenia 146 napadnutého rozhodnutia "zmluvy o dodaní sa dohadujú vopred pocas obdobia zacínajúceho v priebehu druhého semestra kazdého kalendárneho roku a konciaceho na konci tohto istého kalendárneho roku alebo v priebehu prvých piatich mesiacov nasledujúceho kalendárneho roku". Komisia sa preto domnievala, ze v súlade s praxou zo sektoru fluoridu hlinitého sa ceny urcujú vopred na nasledujúci úctovný rok. 119. Nakoniec treba spresnit, ze dokumenty týkajúce sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne, vrátane kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000, nie sú uvedené v casti napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa trvania porusenia. 120. Hoci teda oznámenie o výhradách odkazovalo na tieto dokumenty v súvislosti s kontaktmi nasledujúcimi po stretnutí v Miláne, ako sú uvedené v bode 115 vyssie, treba konstatovat, ze výslovne neuvádza dokumenty týkajúce sa bilaterálnych kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000, o ktoré sa Komisia naopak opierala v napadnutom rozhodnutí. 121. V kazdom prípade tieto dokumenty týkajúce sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 boli obsiahnuté v správnom spise Komisie, ktorý ich sprostredkoval úcastníkom správneho konania, cize zalobkyniam v rámci zaslania oznámenia o výhradách, aby mohli uplatnit svoje právo na obhajobu a právo na prístup do spisu. Navyse je nesporné, ze zalobkyne jednak mali úplný prístup do spisu vrátane prístupu k dokumentom týkajúcim sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 a jednak ze kontakty nasledujúce po stretnutí v Miláne boli výslovne uvedené, hoci vseobecným spôsobom, v oznámení o výhradách. 122. Tak bilaterálne kontakty uskutocnené 8. a 9. novembra 2001 nespomenuté v oznámení o výhradách, ako aj tie, ktoré sú tam výslovne spomenuté, svedcia o tom, ze zalobkyne boli zapojené do kartelu a do jeho vykonania po stretnutí v Miláne. Hoci v tomto ohlade stací, ze v oznámení o výhradách Komisia zalozila svoje posúdenie týkajúce sa jediného a pokracujúceho porusenia a jeho vykonania na rôznych dôkazoch vrátane stretnutia v Miláne a bilaterálnych a multilaterálnych kontaktoch nasledujúcich po nom, najmä na kontakte uskutocnenom 25. októbra 2000, cize na jesen 2000. Samotné dôkazy uvedené v oznámení o výhradách boli uz dostacujúce na vystríhanie zalobkýn pred skutocnostou, ze Komisia ich môze pouzit proti nim ako dôkazy preukazujúce porusenie. Vzhladom na dokumenty týkajúce sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne uvedených v oznámení o výhradách, dokumenty týkajúce sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 teda neboli nevyhnutné na preukázanie pokracujúceho porusenia a jeho vykonania. Preto v odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia, osobitne v poznámke pod ciarou c. 128, Komisia odkazuje aj na kontakt uskutocnený 25. októbra 2000, ktorý uz bol spomenutý v odôvodnení 118 oznámenia o výhradách. Preto dokumenty týkajúce sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 neboli samy osebe rozhodujúce pre výsledok, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí, kedze pokracujúce porusenie, ako aj jeho vykonanie prekracujúce dátum 31. december 2000, uz boli vytýkané v oznámení o výhradách na základe iných dôkazov. 123. Dalej je namieste pripomenút judikatúru citovanú v bode 110 vyssie, podla ktorej k poruseniu práva na obhajobu dochádza len vtedy, ked existuje moznost, ze v prípade, ze by nedoslo k procesnej nezrovnalosti, v konkrétnej veci neuvedeniu výslovných odkazov v oznámení o výhradách na dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, by správne konanie mohlo viest k inému výsledku. 124. Je vsak nutné konstatovat, ze o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. 125. Ako sa totiz konstatovalo v bode 121 vyssie, zalobkyne mali prístup k dokumentom týkajúcim sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 súcasne s oznámením o výhradách, avsak nevyvodili z toho nijaký dôkaz vo svoj prospech, a to ani v rámci správneho konania, ani v rámci súdneho konania. Navyse v stádiu správneho konania sa zalobkyne dokonca vzdali práva vyjadrit stanovisko ku kontaktom nasledujúcim po stretnutí v Miláne, ktoré boli výslovne uvedené v oznámení o výhradách (bod 117 az 123 oznámenia o výhradách). Rovnako v priebehu súdneho konania zalobkyne ani nevysvetlili, ani nepreukázali, v com výslovné neuvedenie uvedených dokumentov v oznámení o výhradách narusilo úcinnost ich obhajoby pocas správneho konania a ako sa mohli úcinnejsie bránit, ak by boli pri tejto prílezitosti výslovne informované o tom, ze Komisia zamýslala pouzit dokumenty z 8. a 9. novembra 2000 v napadnutom rozhodnutí ako dôkazy preukazujúce ich úcast na porusení a na jeho vykonaní. Naopak, vzhladom na obsah týchto dokumentov, ako aj na skutocnost, ze zalobkyne o nich vedeli, kedze dokonca boli autormi týchto dokumentov, ktoré pochádzali z ich vlastnej internej sféry, je potrebné konstatovat, ze zalobkyne nepreukázali, ze z nich mohli vyvodit oslobodzujúce dôkazy, pokial ide o existenciu protisútaznej dohody a jej následného vykonania. V tomto ohlade treba spresnit, ze Komisia v rámci posúdenia závaznosti porusenia na úcely výpoctu sumy pokuty nezohladnila úcinky porusenia na trhu. Preto zalobkyne neboli schopné preukázat, ze skutocnost, ze neboli v oznámení o výhradách informované o zámere Komisie pouzit predmetné dokumenty ako usvedcujúce dôkazy, bola spôsobilá ovplyvnit úcinnost ich obhajoby, a teda aj záver, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru, potvrdený rozsudkom z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaným v bode 111 vyssie, bod 80). 126. V kazdom prípade zalobkyne sa nemôzu odvolávat na to, ze by im toto opomenutie mohlo zabránit úcinne sa obhajovat proti výhrade, podla ktorej porusenie trvalo az do 31. decembra 2001. Ani v oznámení o výhradách a ani v napadnutom rozhodnutí Komisia totiz nezalozila trvanie porusenia na kontaktoch uskutocnených 8. a 9. novembra 2000. V tomto ohlade sa napadnuté rozhodnutie nelísi od oznámenia o výhradách, ktoré urcilo dlzku trvania prekracujúcu okamih stretnutia v Miláne, konkrétne do 31. decembra 2001, pokial ide o zalobkyne. Zalobkyne boli preto plne spôsobilé rozoznat relevantnost dôkazov týkajúcich sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne, ako sú obsiahnuté v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí, na úcely stanovenia dlzky porusenia, ktoré Komisia vyvodila predovsetkým z praxe v sektore fluoridu hlinitého, podla ktorej sa ceny urcujú vopred pre nasledujúci úctovný rok. Po zohladnení tejto praxe mohla Komisia uz na základe dôkazov výslovne uvedených v oznámení o výhradách odôvodnene zahrnút celý dotknutý polrok az do 31. decembra 2001 do dlzky trvania porusenia. V tomto ohlade dodatocný odkaz v napadnutom rozhodnutí na dokumenty týkajúce sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 nemá význam. 127. Okrem toho treba spresnit, ze dlzka trvania stanovená Komisiou v napadnutom rozhodnutí je minimálnou dlzkou trvania porusenia, kedze obdobia kratsie nez jeden polrok sa pocítajú ako jeden polrok a násobiaci koeficient je v oboch prípadoch len 0,5. Preto aj za predpokladu, ze by dlzka trvania porusenia bola obmedzená výlucne na stretnutie v Miláne bez toho, aby sa zohladnili úcinky uzavretej dohody a kontaktov nasledujúcich po tomto stretnutí, faktor dlzky trvania na úcely stanovenia pokuty by bol ten istý. 128. Vseobecný súd usúdil, ze v súvislosti s dokumentmi z 8. a 9. novembra 2000 nedoslo k poruseniu práva zalobkýn na obhajobu a ze táto výhrada sa musí zamietnut. a) O údajnom porusení práva na obhajobu v súvislosti s "casovým rámcom" porusenia 129. Pokial ide o údajné nerespektovanie práva na obhajobu súvisiace s dlzkou trvania porusenia, treba uviest, ze dlzka trvania stanovená v napadnutom rozhodnutí na obdobie od 12. júla do 31. decembra 2000 je kratsia nez dlzka porusenia stanovená v oznámení o výhradách na obdobie od 30. júna 1997 do 31. decembra 2001. Hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla niektoré skutocnosti, ktoré naznacujú existenciu urcitých nedovolených postupov v odvetví fluoridu hlinitého pred stretnutím v Miláne z 12. júla 2000, domnievala sa, ze neexistujú rozhodujúce dôkazy pre toto skorsie obdobie (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). Preto Komisia vzhladom na dôkaznú hodnotu dôkazov, ktoré mala k dispozícii, nakoniec znízila dlzku trvania porusenia, pricom uviedla, ze presvedcivé dôkazy o karteli má k dispozícii az od 12. júla 2000 (odôvodnenia 73 az 76 a 144 napadnutého rozhodnutia). 130. Za týchto okolností samotná skutocnost, ze v oznámení o výhradách sa Komisia predbezne domnievala, ze kartel zacal 30. júna 1997, v den stretnutia v Sousse, pricom sa zintenzívnil po stretnutí v Grécku 29. júla 1999 (bod 216 oznámenia o výhradách), je irelevantná a nemôze mat vplyv na záujmy ani na právo zalobkýn na obhajobu, ktoré, pokial ide o dlzku trvania vytýkaného porusenia, boli nakoniec v napadnutom rozhodnutí vystavené menej závaznej výhrade (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 435). Navyse v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, tento rozdiel v "casovom rámci" porusenia konstatovaný Komisiou nebol spôsobilý zmenit povahu pokracujúceho porusenia, ktoré sa vytýka tak v oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Nakoniec je nutné konstatovat, ze zalobkyne mali moznost úcinne predlozit pripomienky k oznámeniu o výhradách, vrátane údajov týkajúcich sa dlhsieho trvania porusenia, nez bolo nakoniec prevzaté do napadnutého rozhodnutia, cím sa Komisia prípustným spôsobom ciastocne vzdala výhrady v prospech zalobkýn (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 115). 131. Preto treba zamietnut výhradu zalozenú na porusení práva na obhajobu týkajúcu sa dlzky trvania porusenia konstatovaného Komisiou. b) O údajnom porusení práva na obhajobu v súvislosti so ziadostou o znízenie sumy pokuty spolocnosti Fluorsid, ako aj o údajnom nedostatku odôvodnenia 132. Pokial ide o údajné porusenie práva spolocnosti Fluorsid na obhajobu v súvislosti so ziadostou o znízenie sumy pokuty, treba najskôr uviest, ze Fluorsid nenamieta proti napadnutému rozhodnutiu ako takému, co sa týka uplatnenia oznámenia o spolupráci, ktoré sa nan vztahuje, ale namieta proti nespomenutiu jej ziadosti o znízenie pokuty v oznámení o výhradách, ktoré predstavuje nenapadnutelné prípravné opatrenie. Vseobecný súd totiz v tomto ohlade pripomenul, ze ako sa to konstatovalo v ustálenej judikatúre, aktmi, ktoré mozno napadnút zalobou o neplatnost v zmysle clánku 230 ES, sú opatrenia, ktoré majú záväzné právne úcinky spôsobilé dotknút sa záujmov zalobcu tým, ze výrazne menia jeho právne postavenie (rozsudok Súdneho dvora zo 6. decembra 2007, Komisia/Ferriere Nord, C-516/06 P, Zb. s. I-10685, bod 27). Navyse, pokial ide o akty a rozhodnutia, ktorých príprava sa vykonáva vo viacerých fázach, napadnutelnými aktmi sú v zásade len opatrenia, ktoré s konecnou platnostou predstavujú stanovisko institúcie podla tohto postupu, s výnimkou predbezných opatrení, ktorých cielom je pripravit konecné rozhodnutie (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, body 9 a 10, a Komisia/Ferriere Nord, uz citovaný, body 27 az 33). 133. V rozsahu, v akom sa má táto výhrada vykladat v tom zmysle, ze napáda protiprávnost napadnutého rozhodnutia ako takého, je namieste uviest, ze hoci opatrenia výlucne prípravnej povahy nie sú ako také napadnutelné zalobou o neplatnost, ich právne vady je mozné napadnút prostredníctvom zaloby proti konecnému aktu, ktorému predchádzajú (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 12), konkrétne v prejednávanej veci proti napadnutému rozhodnutiu. Preto Vseobecnému súdu prinálezí, aby posúdil, ci k protiprávnym skutocnostiam doslo v priebehu správneho konania a ci môzu mat vplyv na zákonnost rozhodnutia prijatého Komisiou na konci správneho konania (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 24). 134. Z oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, ze v rámci programu zhovievavosti upraveného v tomto oznámení sa postup priznania úplného oslobodenia od pokút alebo znízenia pokuty urcitému podniku skladá z rôznych samostatných fáz. Az v poslednej fáze, t. j. na konci správneho konania, Komisia pri prijímaní konecného rozhodnutia v rámci tohto rozhodnutia prizná oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie. Zo systému stanoveného v oznámení o spolupráci z roku 2002 teda vyplýva, ze podniku, ktorý ziada o oslobodenie od pokút alebo znízenie ich sumy, sa do prijatia konecného rozhodnutia neprizná oslobodenie od pokút alebo znízenie ich súm v pravom zmysle slova, ale sa mu len prizná procesné postavenie, ktoré môze na konci správneho konania viest k oslobodeniu od pokút alebo znízeniu ich súm, ak sú pozadované podmienky splnené (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, T-12/06, Zb. s. II-5639, bod 118). 135. Bod 26 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze ak Komisia dospeje k predbeznému záveru, ze dôkaz predlozený podnikom predstavuje pridanú hodnotu, o svojom úmysle znízit sumu pokuty písomne informuje podnik najneskôr k dátumu, ked je dorucené oznámenie o výhradách. To tiez znamená, ze ked Komisia nemá v úmysle vyhoviet ziadosti o zhovievavost, nemá nijakú povinnost informovat o tom dotknutý podnik v stádiu oznámenia o výhradách. Bod 27 oznámenia o spolupráci z roku 2002 zase stanovuje, ze Komisia poskytne posúdenie konecného postavenia kazdého z podnikov, ktoré ziadali o znízenie sumy pokuty v kazdom rozhodnutí prijatom na konci správneho konania. Preto sa Komisia k ziadostiam o zhovievavost, ktoré jej boli predlozené, musí vyjadrit az v konecnom rozhodnutí v správnom konaní pred nou, ako to urobila aj v prejednávanej veci. 136. Z toho vyplýva, ze Komisia nebola povinná prijat stanovisko k ziadosti spolocnosti Fluorsid o zhovievavost v stádiu oznámenia o výhradách. Preto Komisia ani neporusila práva spolocnosti Fluorsid na obhajobu, ani sa nedopustila nesplnenia povinnosti odôvodnenia v tomto ohlade, kedze v tomto stádiu nebola nútená prijat stanovisko k ziadosti spolocnosti Fluorsid o zhovievavost. O to viac to platí v prípade, ked Komisia v oznámení o výhradách nezaujala stanovisko k ziadosti spolocnosti Fluorsid o znízenie pokuty. 137. Je teda namieste zamietnut výhradu zalozenú na porusení práv spolocnosti Fluorsid na obhajobu týkajúcu sa ziadosti o zhovievavost alebo ziadosti o znízenie sumy pokuty. D - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 týkajúceho sa výpoctu súm pokút a bodu 18 usmernení z roku 2006 1. Úvodné pripomienky 138. Najskôr je potrebné uviest, ze v prejednávanej veci ide o uplatnenie usmernení z roku 2006. 139. Zalobkyne v podstate tým, ze uvádzajú, ze "posúdenie Komisie, pokial ide o vymedzenie trhu, nemozno namietat... z vecného hladiska", poukazujú na nedostatok odôvodnenia a protirecenia spôsobujúce vady napadnutého rozhodnutia, co sa týka kvantifikácie a geografického rozsahu uvedeného trhu, najmä tým, ze Komisia vylúcila zo svojho posúdenia Cínu a Rusko napriek tomu, ze tieto krajiny boli dotknuté porusením. Navyse zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nezohladnila císla poskytnuté spolocnostou Fluorsid v apríli 2008 namiesto tých, ktoré jej táto spolocnost poskytla v máji 2008 na úcely odhadu hodnoty predajov na trhu s fluoridom hlinitým v EHP. Preto je základ pre výpocet sumy pokuty stanovený na základe bodu 18 usmernení z roku 2006 nesprávny. 140. Komisia navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod. 141. Tento zalobný dôvod sa v podstate delí na tri casti, po prvé nesprávne posúdenie geografického rozsahu trhu a porusenia, po druhé nesprávne stanovenie hodnôt trhu a predajov a po tretie nesprávne stanovenie úrovne pokuty. 142. V tejto súvislosti treba pripomenút vseobecné zásady upravujúce stanovenie súm pokút. 143. Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení výsky pokuty, ktorá sa ulozí za porusenie clánku 81 ods. 1 ES, zohladní závaznost a doba trvania porusenia. 144. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze závaznost porusení práva hospodárskej sútaze musí byt stanovená na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré nutne musia byt vzaté do úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241; Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 54, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 91). 145. Judikatúra uznala, ze na urcenie výsky pokuty je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Európsku úniu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 146. Tiez uz bolo rozhodnuté, ze sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a intenzita, velkost dotknutého trhu a poskodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Analýza musí tiez zohladnit relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadnú recidívu (pozri rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 147. Tento velký pocet skutocností ukladá Komisii, aby podrobne preskúmala okolnosti porusenia (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 58). 148. Na zabezpecenie transparentnosti a nestrannosti rozhodnutí, ktorými sa stanovujú pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, prijala Komisia usmernenia na výpocet pokút (bod 3 usmernení z roku 2006). V týchto usmerneniach Komisia uviedla, z akých dôvodov zohladní takú ci onakú okolnost porusenia a dôsledky, ktoré z toho môzu byt vyvodené pre výsku pokuty (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 59). 149. Usmernenia predstavujú orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa správny orgán nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania a obmedzujú sa na opis metódy preskúmania porusenia uplatnovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohladnovala pri urcovaní výsky pokuty (pozri rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 150. Usmernenia predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily -, ktoré Komisia chce uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti stanovenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Hoci usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, pretoze toto rozhodnutie sa zakladá na nariadení c. 1/2003, vseobecným a abstraktným spôsobom vsak stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia na základe tohto rozhodnutia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky ukladaných pokút, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, body 209 az 213, a rozsudok Vseobecného súdu zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 219 a 223). 151. Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právna norma, ktorú musí správny orgán v kazdom prípade dodrzat, vyjadrujú urcité pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako má správny orgán v praxi postupovat, a od ktorého sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, inak by hrozilo, ze porusí zásady právnej istoty a rovnosti zaobchádzania (rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, body 209 a 210, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). 152. V zmysle bodu 5 usmernení z roku 2006 v znení uplatnitelnom na túto vec musí Komisia pri urcení výsky pokút vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením. Dlzka trvania porusenia sa musí taktiez zohladnit ako významný prvok. Kombinácia hodnoty predaja súvisiaceho s porusením a dlzky jeho trvania odráza hospodársku dôlezitost porusenia, ako aj relatívny význam kazdého podniku, ktorý sa podielal na porusení. Podla bodu 6 usmernení z roku 2006 odkaz na tieto skutocnosti je vhodnou informáciou o úrovni výsky pokuty, ale nemal by sa povazovat za základ "metódy automatického a aritmetického výpoctu". 153. Podla bodov 10 a 11 usmernení z roku 2006 Komisia urcí na úcely stanovenia pokuty pre kazdý podnik základnú sumu pokuty, ktorú môze upravit. 154. Na základe bodov 12 a 13 usmernení z roku 2006 sa základná suma pokuty stanoví odkazom na hodnotu predaja tovaru a sluzieb uskutocnenho podnikom, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP, obvykle pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik zúcastnil na porusení. Podla bodu 15 usmernení z roku 2006 Komisia musí pouzit "najvyssie [najlepsie - neoficiálny preklad ] údaje, ktoré sú... k dispozícii". 155. Bod 18 usmernení z roku 2006 stanovuje: "Ak porusenie presiahne územie Európskeho hospodárskeho priestoru ('EHP`) (napríklad v prípade medzinárodných kartelov), príslusný predaj podniku vo vnútri EHP nemusí primeraným spôsobom odrázat podiel kazdého podniku na porusení. Takáto situácia môze nastat napríklad v súvislosti s celosvetovými dohodami o rozdelení trhu. Za takýchto okolností, s cielom zohladnit agregovaný objem príslusných predajov v EHP a relatívny podiel kazdého podniku na porusení, Komisia môze posúdit celkový objem predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti (rozlahlejsej ako EHP), urcit podiel predaja kazdého podniku podielajúceho sa na porusení na tomto trhu a aplikovat tento podiel na agregovaný objem predajov týchto podnikov vo vnútri EHP. Výsledok tohto výpoctu sa bude povazovat za hodnotu predaja na úcely stanovenia základnej výsky pokuty." 156. Podla bodu 19 usmernení z roku 2006 základná suma pokuty súvisí s urcitou castou hodnoty predajov stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. Podla bodu 20 usmernení z roku 2006 posúdenie závaznosti sa vykoná individuálne na kazdý typ porusenia a prihliadne sa pritom na vsetky relevantné okolnosti prípadu. V zmysle bodu 21 usmernení z roku 2006 sa vo vseobecnosti zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 157. Práve vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné posúdit rôzne výhrady predlozené zalobkynami. 2. O geografickom rozsahu porusenia a údajnom pochybení pri vymedzení trhu 158. V súlade s bodom 18 usmernení z roku 2006 a so zásadami uvedenými v bodoch 142 az 151 vyssie Komisia nie je povinná urcit trh dotknutých výrobkov ako taký, ale len geografický rozsah porusenia. V tomto ohlade Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze na stretnutí v Miláne sa clenovia kartelu dohodli na cenách, objemoch predajov a rozdelení trhov v Európe, Severnej Amerike, Juznej Amerike, Austrálii a na dalsích trhoch, ako je trh Turecka. Preto Komisia v súlade s pravidlom správania sa, ktoré si stanovila, konstatovala, ze rozsah porusenia prekracoval územie EHP a bol celosvetový. 159. Zalobkyne sa v podstate domnievajú, ze podla bodu 18 usmernení z roku 2006 Komisia pri posudzovaní celkovej hodnoty predajov tovarov a sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti nesprávne a na základe nedostatocného a protichodného odôvodnenia nezohladnila císla týkajúce sa Ruska a Cíny. 160. Z odôvodnení 33, 51 a 136 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze hoci sa Komisia domnievala, ze kartel mal celosvetový rozsah, vylúcila z jeho geografického rozsahu jednak Cínu z dôvodu, ze sa jej nedovolené dohody netýkali, a jednak Rusko z dôvodu, ze "odkaz na Rusko nepotvrdzoval existenciu dohôd, ktoré by sa týkali tejto krajiny". 161. Co sa týka Ruska, Komisia v poznámke pod ciarou c. 69 odôvodnenia 84 napadnutého rozhodnutia uviedla, pricom jej zalobkyne v tomto bode neprotirecili, ze zo zápisnice zo stretnutia v Miláne vyplýva, ze Rusko bolo spomenuté len raz slovami "Rusko - nijaký záujem pre ICF alebo IQM". Toto jediné spomenutie samo osebe nestací na preukázanie, ze geografický rozsah porusenia, ktorého sa dopustili strany uvedené v napadnutom rozhodnutí, sa týkal aj Ruska. Preto sa Komisia nedopustila pochybenia, ked vylúcila Rusko z geografického rozsahu porusenia. Tento záver nespochybnuje ani okolnost, ze na úcely odhadu hodnoty svetového trhu s fluoridom hlinitým v roku 2000, ktorý bol dotknutý kartelom, Boliden odhadla túto výsku na 329 000 000 eur, vrátane hodnoty ruského trhu. Odhad uvedenej hodnoty trhu uskutocnený Komisiou vo výske 340 000 000 eur zohladnuje tiez císla spolocnosti ICF, ktorá ju odhadla na 400 852 695 eur (poznámka pod ciarou c. 37 uvedená v odôvodnení 33 napadnutého rozhodnutia). Rovnako úryvok zo zápisnice zo stretnutia IFPA v Montreale (Kanada) z 13. septembra 1999 sa obmedzuje na uvedenie toho, ze neistota, pokial ide o císla týkajúce sa Ruska, je takého rozsahu, ze robí neplatnou akúkolvek úvahu zalozenú na globálnych císlach. 162. Co sa týka Cíny, zalobkyne síce správne tvrdia, ze v zápisnici zo stretnutia v Miláne, je uvedený odkaz na "cínsku cenu". Odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia totiz cituje uvedenú zápisnicu v kontexte prezentácie rozdelenia ponuky a zamýslaných cien dodávatelmi fluoridu hlinitého na austrálskom trhu, pricom uvádza, ze "cínska cena v roku 2001 by mala byt priblizne 750 - 760 USD [za tonu] fob s [cenou] prepravy vo výske 10 USD [za tonu]", ale ze európska úroven cien by mohla byt vyssia s "cenou dodávky z Európy/IQM, [ktorá] by mala byt 875 USD [za tonu]". Komisia vsak vo svojich písomných podaniach hodnoverne a bez toho, aby jej zalobkyne presvedcivo protirecili vo svojich replikách, vysvetlila, ze tento odkaz na cínsku cenu treba chápat v tom zmysle, ze sa týka cien ponúkaných cínskymi vývozcami ich austrálskym zákazníkom, a nie predajov uskutocnených na cínskom trhu ako takom. 163. Za týchto podmienok sa preto Komisia mohla oprávnene domnievat, ze Cína a Rusko neboli súcastou geografickej oblasti, ktorej sa týkal kartel. Komisia sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, ked na základe bodu 18 usmernení z roku 2006 stanovila geografický rozsah trhu. 164. Preto sa tretia cast tretieho zalobného dôvodu musí zamietnut. 3. O hodnote trhu a predajov fluoridu hlinitého v EHP 165. Odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze hodnota trhu s fluoridom hlinitým v EHP sa zakladá na odhadoch poskytnutých clenmi kartelu v odpovediach na ziadosti Komisie o informácie z 11. a 14. apríla 2008. 166. V odpovedi na tieto ziadosti Fluorsid najskôr v apríli 2008 uviedla, ze táto hodnota trhu bola 73 195 200 eur a následne 16. mája 2008, ze bola 46 920 000 eur. 167. V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého císla poskytnuté v máji 2008 boli relevantnejsie a mali viest Komisiu k tomu, aby nimi nahradila císla poskytnuté spolocnostou Fluorsid v apríli 2008, je nutné konstatovat, ze zalobkyne neboli schopné poskytnút dostatocne podlozené a hodnoverné vysvetlenie na podporu svojho tvrdenia. Toto tvrdenie je o to menej presvedcivé, ze údaj pôvodne poskytnutý spolocnostou Fluorsid, konkrétne 73 195 200 eur, bol velmi podobný údajom poskytnutým spolocnostou IQM - konkrétne 75 000 000 eur - a spolocnostou ICF - konkrétne 82 057 530 eur - a ze to bola výlucne Boliden, ktorá uviedla velmi nízku cenu, konkrétne 53 000 000 eur ako hodnotu trhu s fluoridom hlinitým v EHP. Zalobkyniam sa vsak nepodarilo poskytnút ani dôveryhodné vysvetlenie tohto zosúladenia in tempore suspecto údajov poskytnutých spolocnostou Fluorsid s údajmi spolocnosti Boliden, ani dostatocne podlozit tvrdenie, podla ktorého císla z mája 2008 boli spolahlivejsie nez císla z apríla 2008. V tomto ohlade sa obmedzili na uvedenie, ze rozdiel medzi týmito císlami mozno vysvetlit odlisným hodnotením spotreby fluoridu hlinitého v EHP, ktorá nie je 25 kg na tonu, ako sa domnievali pri stanovení císel za apríl 2008, ale 16 kg za tonu, co znizuje hodnotu trhu s fluoridom hlinitým v EHP. Toto vágne tvrdenie zalobkýn vsak nie je nijako podlozené dôkazmi. Preto zalobkyne z právneho hladiska dostatocne nepreukázali, ze císla z mája 2008 boli relevantnejsie nez císla z apríla 2008. Za týchto podmienok mala Komisia právo zalozit svoj odhad na aritmetickom priemere císel poskytnutých clenmi kartelu v apríli 2008, ktorý zaokrúhlila. 168. Preto vzhladom na neexistenciu platného dôvodu spolahnút sa na císla poskytnuté spolocnostou Fluorsid v máji 2008, sa Komisia mohla rozumne opriet o císla poskytnuté spolocnostou Fluorsid v apríli 2008 ako o najlepsie údaje, ktoré sú k dispozícii, v zmysle bodu 15 usmernení z roku 2006 na úcely odhadnutia hodnoty trhu s fluoridom hlinitým v rámci EHP. 169. Dalej na doplnenie, co sa týka záujmu zalobkýn na spochybnení nezohladnenia hodnoty trhu fluoridu hlinitého v EHP, ako ju oznámili v máji 2008, treba pripomenút, ze podla bodu 22 usmernení z roku 2006, s cielom rozhodnút, ci cast hodnoty predajov, ktoré sa majú zohladnit v danom prípade na úcely stanovenia základnej sumy pokuty, by mala byt v dolnej alebo v hornej casti rozpätia od 0 do 30 % uvedenej hodnoty, Komisia zohladní urcitý pocet faktorov, ako je povaha porusenia, kumulovaný trhový podiel vsetkých dotknutých úcastníkov, geografický rozsah porusenia a vykonanie ci nevykonanie porusenia. 170. Pokial ide o kumulovaný trhový podiel vsetkých dotknutých úcastníkov, Komisia sa najskôr na základe císel poskytnutých adresátmi napadnutého rozhodnutia v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze hodnota predajov divízie "Noralf" spolocnosti Boliden v EHP v roku 2000 predstavovala 12 731 118 eur (odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia), hodnota predajov spolocnosti Fluorsid 2 717 735 eur (odôvodnenie 15 napadnutého rozhodnutia) a hodnota predajov spolocnosti ICF 8 146 129 eur (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). IQM fluorid hlinitý v EHP v roku 2000 nepredávala (odôvodnenie 29 napadnutého rozhodnutia). Preto celková hodnota kumulovaných predajov adresátov napadnutého rozhodnutia, ktorí predávali v EHP v roku 2000, predstavovala 23 594 982 eur. 171. Dalej Komisia odhadla celkovú hodnotu predajov fluoridu hlinitého v EHP v roku 2000 na 71 600 000 eur, co je priemer císel uvedených clenmi kartelu. Z toho vyvodila, ze kumulovaný trhový podiel adresátov napadnutého rozhodnutia predstavuje na trhu EHP 33 % (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 172. Nakoniec pri stanovovaní základnej sumy pokuty na základe pomernej casti hodnoty predajov Komisia uviedla, ze zohladnila okolnost, na základe ktorej kumulovaný trhový podiel adresátov napadnutého rozhodnutia v EHP v roku 2000 neprekrocil 35 % (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia). 173. Vzhladom na predchádzajúce je namieste poukázat na skutocnost, ze Komisia zohladnila císla z apríla 2008, a nie z mája 2008 bola výhodná pre zalobkyne. Trhový podiel adresátov napadnutého rozhodnutia v EHP je o to mensí, cím väcsia je celková hodnota trhu, a naopak. Preto kumulovaná hodnota predajov clenov kartelu vo výske 23 594 982 eur predstavuje priblizne 33 % celkovej hodnoty predajov fluoridu hlinitého v EHP v roku 2000, ktorá podla informácií od spolocnosti Fluorsid z apríla 2008 predstavovala 71 600 000 eur. Ak by sa vsak vychádzalo z celkovej hodnoty predajov fluoridu hlinitého v EHP v roku 2000 na úrovni 46 920 000 eur, ako to uviedla Fluorsid v máji 2008, priemerná hodnota trhu by predstavovala 64 244 250 eur a pomerná cast hodnoty predajov adresátov napadnutého rozhodnutia by bola vyssia, a to priblizne 37 %, co by bolo pre zalobkyne nevýhodnejsie. 174. Preto treba zamietnut výhradu zalobkýn zalozenú na nezohladnení hodnoty trhu s fluoridom hlinitým v EHP, ktorú oznámili v máji 2008, na úcely výpoctu základnej sumy pokuty. 175. V druhom rade, pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia, je potrebné pripomenút zásady, ktorými sa riadi povinnost odôvodnenia ulozená Komisii, ako sú uvedené v bode 100 vyssie. 176. V tomto ohlade stací konstatovat, ze Komisia tým, ze v odôvodnení 33 napadnutého rozhodnutia vychádzala z císel predstavujúcich hodnotu trhu s fluoridom hlinitým v EHP, ako ich poskytla najmä Fluorsid v apríli 2008, sa implicitne domnievala, ze císla poskytnuté spolocnostou Fluorsid oneskorene v máji 2008 neboli relevantné. Vzhladom na to, ze na úcely tohto odhadu hodnoty trhu s fluoridom hlinitým v EHP IQM a ICF, ako aj pôvodne zalobkyne poskytli císla na rovnakej úrovni z hladiska ich výsky, zalobkyne boli spôsobilé pochopit prístup, ktorý zaujala Komisia v tomto ohlade v napadnutom rozhodnutí, co im umoznilo toto rozhodnutie napadnút na súde a Vseobecnému súdu vykonat jeho kontrolu zákonnosti vecného základu tohto rozhodnutia. V tomto ohlade Vseobecný súd pripomína, ze na základe clánku 253 ES je Komisia povinná uviest skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí odôvodnenie rozhodnutia a právne dôvody, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, pricom toto ustanovenie nevyzaduje, aby sa vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré boli predmetom správneho konania (rozsudky VBVB a VBBB/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 22; Belasco a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 55; Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 127, a Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 233). Platí to o to viac v prípade, ked ako v prejednávanej veci dotknutý úcastník konania predlozí takéto dôkazy oneskorene, a to in tempore suspecto , a ked tieto dôkazy protirecia pôvodne predlozeným dôkazom. 177. Preto sa výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia musí zamietnut. 4. O stanovení sumy pokuty 178. V rozsahu, v akom zalobkyne vseobecne napádajú zákonnost stanovenia úrovne pokuty Komisiou, treba najskôr pripomenút, ze Komisia z právneho hladiska oprávnene v napadnutom rozhodnutí konstatovala existenciu kartelu, na ktorom sa zalobkyne zúcastnili. Komisia navyse z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze dohoda uzavretá na stretnutí v Miláne bola dodrziavaná v priebehu druhého polroku roku 2000 a ze teda kartel bol skutocne vykonaný adresátmi napadnutého rozhodnutia vrátane zalobkýn (pozri body 79 az 101 vyssie a odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia). 179. Treba dalej poukázat na to, ze v súlade s bodom 23 usmernení z roku 2006 sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze v prejednávanej veci slo o porusenie, ktoré spocívalo najmä v horizontálnej dohode o urcení cien, ktorá uz na základe svojej povahy patrí medzi najzávaznejsie porusenia hospodárskej sútaze (odôvodnenie 236 napadnutého rozhodnutia). 180. Komisia teda bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, mohla uplatnit bod 25 usmernení z roku 2006, ktorý uvádza, ze "Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkolvek úcasti [najmä] na horizontálnych dohodách o stanovení cien [a] rozdelení trhu", pricom osobitne zohladnila také faktory, ako je povaha porusenia, kumulovaný trhový podiel vsetkých úcastníkov kartelu, geografický rozsah porusenia a vykonanie alebo nevykonanie porusenia, ako to stanovuje bod 22 usmernení z roku 2006. 181. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze kumulovaný trhový podiel clenov kartelu v EHP neprekrocil 35 % v roku 2000 (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie 33 tohto rozhodnutia) a ze geografický rozsah porusenia bol svetový (odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie 136 tohto rozhodnutia). Komisia navyse uviedla, ze zohladnila trhový podiel menej nez 35 %, aby stanovila na 17 % pomernú cast hodnoty predajov zalobkýn, ktorá mala slúzit na stanovenie základnej sumy pokút, ktoré sa mali ulozit (odôvodnenie 240 napadnutého rozhodnutia). V prípade absencie zo strany zalobkýn dostatocne jasného a presného spochybnenia prístupu prijatého v napadnutom rozhodnutí v tomto ohlade treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked zohladnila tieto dôkazy na úcely stanovenia výsky pokuty. 182. Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na nesprávnom výpocte výsky pokuty sa musí zamietnut. 183. V dôsledku toho treba zamietnut aj tretí zalobný dôvod. 184. Vzhladom na predchádzajúce je namieste zamietnut návrhy na zrusenie v celom rozsahu. Navyse, co sa týka subsidiárneho návrhu na zmenu výsky pokuty ulozenej zalobkyniam, vzhladom najmä na predchádzajúce úvahy nie je namieste, aby Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci tomuto návrhu vyhovel. 185. Preto sa zaloba musí ako celok zamietnut. O trovách 186. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Fluorsid SpA a Minmet financing Co. znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 18. júna 2013 ( [4]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Svetový trh s fluoridom hlinitým -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Zaloba o neplatnost -- Lehota na podanie zaloby -- Omeskanie -- Neprípustnost -- Urcenie cien a rozdelenie trhov -- Dôkaz o porusení -- Právo na obhajobu -- Vymedzenie relevantného trhu -- Pokuty -- Závaznost porusenia -- Usmernenia z roku 2006 k metóde stanovovania pokút" Vo veci T-404/08, Fluorsid SpA, so sídlom v Assemini (Taliansko), Minmet financing Co., so sídlom v Lausanne (Svajciarsko), v zastúpení: L. Vasques a F. Perego, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, C. Cattabriga a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3043 z 25. júna 2008 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/39.180 - Fluorid hlinitý), týkajúceho sa kartelu na svetovom trhu s fluoridom hlinitým o urcení cien a rozdelení trhov na svetovej úrovni, ako aj subsidiárne návrh na znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi (spravodajca), sudcovia I. Labucka a S. Frimodt Nielsen, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu I - Skutkové okolnosti 1 Rozhodnutie Komisie K(2008) 3043 z 25. júna 2008 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/39.180 - Fluorid hlinitý) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") sa týka kartelu na svetovom trhu s fluoridom hlinitým o urcení cien a rozdelení trhov na svetovej úrovni, na ktorom sa aktívne zúcastnili zalobkyne Fluorsid SpA. a Minmet financing Co. (dalej len "Minmet"). 2 Fluorsid je spolocnost podla talianskeho práva, ktorá vyrába a predáva zlúceniny fluóru, najmä fluorid hlinitý. Minmet, spolocnost so sídlom vo Svajciarsku, je hlavným akcionárom spolocnosti Fluorsid s podielom na úrovni 54,844 % a jej výhradným obchodným zástupcom pre predaj fluoridu hlinitého v celom svete s výnimkou Talianska. 3 Boliden Odda A/S (dalej len "Boliden") je nórsky podnik pôsobiaci v oblasti výroby a predaja zinku a fluoridu hlinitého (odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia). Dna 23. marca 2005 Boliden podala Komisii Európskych spolocenstiev ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). V apríli 2005 Boliden predlozila spresnenia a doplnujúce informácie o svojej úcasti na karteli na trhu s fluoridom hlinitým a uskutocnila ústne vyhlásenia. Dna 28. apríla 2005 Komisia priznala spolocnosti Boliden podmienecné oslobodenie od pokút na základe odseku 8 písm. a) oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 56 napadnutého rozhodnutia). 4 V dnoch 25. a 26. mája 2005 Komisia uskutocnila inspekcie na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81[ES] a 82 [ES] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v priestoroch európskych dodávatelov fluoridu hlinitého (odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia), najmä spolocností Fluorsid, Alufluor AB, Derivados del Fluor SA a C.E. Giulini & C. Srl. 5 V dnoch 23. a 31. augusta 2006 Komisia vypocula pána O., bývalého obchodného riaditela divízie fluoridu hlinitého "Noralf" spolocnosti Boliden na základe clánku 19 nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenie 58 napadnutého rozhodnutia). 6 V období od septembra 2006 do februára 2007 Komisia na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zaslala viacero ziadostí o informácie podnikom dotknutým správnym konaním v tomto stádiu, najmä Industries chimiques du fluor (ICF), spolocnosti podla tuniského práva, spolocnostiam Boliden, Alufluor, Derivados del Fluor, Fluorsid, C.E. Giulini & C., Minmet a Industrial Quimica de Mexico (IQM), spolocnosti podla mexického práva, na ktoré tieto podniky odpovedali (odôvodnenie 59 napadnutého rozhodnutia). 7 Dna 29. marca 2007 v priebehu stretnutia s Komisiou Fluorsid predlozila urcité dokumenty. Dna 22. apríla 2007 Fluorsid podala "ziadost o oslobodenie od pokuty a o znízenie pokuty" na základe oznámenia o spolupráci, ktorú si Komisia vykladala ako ziadost o znízenie sumy pokuty. Dna 27. mája 2007 Fluorsid predlozila doplnenie k tejto ziadosti. Dna 13. júla 2007 Komisia oznámila spolocnosti Fluorsid, ze jej nezamýsla znízit sumu pokút na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenia 60 a 248 a 249 napadnutého rozhodnutia). 8 Dna 24. apríla 2007 Komisia formálne zacala konanie najmä proti spolocnostiam ICF, Boliden, Fluorsid, Minmet a IQM a prijala oznámenie o výhradách, ktoré im bolo zaslané 25. apríla 2007 a dorucené v období od 26. do 30. apríla 2007. V rovnakom case im Komisia umoznila prístup k spisu vo forme CD-ROMu (bod 61 napadnutého rozhodnutia). 9 S výnimkou spolocnosti Boliden adresáti oznámenia o výhradách podali svoje pripomienky k výhradám, ktoré im boli vytýkané (odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 13. septembra 2007 sa konalo vypocutie, na ktorom sa zúcastnili vsetci adresáti oznámenia o výhradách (odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia). 11 V dnoch 11. a 14. apríla 2008 Komisia zaslala ziadosti o informácie vsetkým adresátom oznámenia o výhradách, v ktorých ich vyzvala na uvedenie ich celkového obratu za roky 1999, 2000, 2001 a 2007 a ich predajov fluoridu hlinitého a na poskytnutie spresnení k vsetkým budúcim významných zmenám, pokial ide o cinnost alebo majetok (odôvodnenie 64 napadnutého rozhodnutia). II - Napadnuté rozhodnutie A - Výrok napadnutého rozhodnutia 12 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Tieto podniky porusili clánok 81 [ES] a clánok 53 [Dohody o EHP] tým, ze sa v období od 12. júla 2000 do 31. decembra 2000 podielali na dohode a/alebo zosúladenom postupe v sektore fluoridu hlinitého: a) Boliden... b) Fluorsid... a Minmet... c) [ICF] d) [IQM] a Q.B. Industrias S.A.B. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa udelujú tieto pokuty: a) Boliden...: 0 EUR; b) Fluorsid... a Minmet..., spolocne a nerozdielne: 1600000 EUR; c) [ICF]: 1700000 EUR; d) [IQM] a Q.B. Industrias S.A.B., spolocne a nerozdielne: 1670000 EUR ..." [neoficiálny preklad] B - Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia 13 V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzala Komisia predovsetkým toto: 1. O sektore fluoridu hlinitého 14 Podla Komisie je fluorid hlinitý chemickou zlúceninou pouzívanou pri výrobe hliníka, ktorá umoznuje znízit spotrebu elektrickej energie potrebnej pri procese tavenia v rámci výroby primárneho hliníka, cím významne prispieva k znízeniu nákladov na výrobu hliníka. Výrobcovia hliníka sú hlavnými spotrebitelmi fluoridu hlinitého. Rocná výroba hliníka predstavuje vo svete viac nez 20 miliónov ton, z coho priblizne 30 % pripadá na Európu (odôvodnenia 2 a 3 napadnutého rozhodnutia). 15 V roku 2000 predaj fluoridu hlinitého spolocnosti Fluorsid v Európskom hospodárskom priestore (EHP) predstavoval sumu 2717735 eur a v celosvetovom meradle sumu 31997725 eur. V roku 2007 svetový obrat dosiahol sumu 83136704 eur (odôvodnenie 15 napadnutého rozhodnutia). 16 V roku 2000 sa celková odhadovaná obchodná hodnota fluoridu hlinitého predaného na volnom trhu EHP priblizovala sume 71600000 eur. Obchodná hodnota fluoridu hlinitého predaného na svetovom volnom trhu dotknutom kartelom sa v roku 2000 priblizovala sume 340000000 eur. Odhadovaný kumulovaný trhový podiel podnikov dotknutých napadnutým rozhodnutím predstavoval na trhu EHP 33 % a na svetovom trh 35 % (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 17 S fluoridom hlinitým sa obchoduje na svetovej úrovni. K predajom dochádza zo Spojených státov do EHP a z EHP do Spojených státov, Afriky, Juznej Ameriky a Austrálie (odôvodnenie 35 napadnutého rozhodnutia). ICF predáva znacné objemy výrobku v EHP (odôvodnenie 36 napadnutého rozhodnutia). Od roku 1997 zdruzenie výrobcov fluoridu hlinitého, Inorganic Fluorine Producers Association (IFPA), zdruzuje výrobcov z celého sveta (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). 2. O stretnutí v Miláne a o vykonaní kartelu 18 Podla Komisie niektoré tajné postupy v odvetví fluoridu hlinitého sa týkajú uz obdobia medzi vytvorením IFPA v roku 1997 a stretnutím v Miláne (Taliansko) 12. júla 2000, v tomto ohlade vsak neexistuje nijaký presvedcivý dôkaz (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). Komisia spresnila, ze na stretnutí v Miláne sa zúcastnili zástupcovia spolocností Fluorsid, ICF a IQM, pricom zástupca oddelenia "Noralf" spolocnosti Boliden sa zúcastnil na tomto stretnutí telefonicky. Pocas tohto stretnutia sa úcastníci dohodli na cieli zvýsenia cien o 20 %, pokial ide o predaj fluoridu hlinitého. Preskúmali viaceré svetové regióny vrátane Európy s cielom stanovit úroven vseobecnej ceny a v urcitých prípadoch rozdelit trh. Podla ich dohody vseobecným cielom bolo dosiahnut vyssiu úroven cien a odradit od poskytovania výrazných zliav. Úcastníci si tiez vymenili citlivé obchodné informácie. V tomto ohlade Komisia vychádzala zo zápisnice pána R., zástupcu spolocnosti Fluorsid, zo stretnutia v Miláne, z poznámok pána O., zástupcu divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, a z vyhlásenia pána O. (odôvodnenia 77 az 91 napadnutého rozhodnutia). 19 Po stretnutí v Miláne dotknuté podniky ostali vo vzájomnom kontakte (odôvodnenie 93 napadnutého rozhodnutia). 20 Dna 25. októbra 2000 si pán T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden a pán A. zo spolocnosti IQM telefonicky vymenili informácie týkajúce sa ich jednotlivých ponúk zákazníkovi v Austrálii, vrátane informácií o úrovni cien, dlzke zmluvy a ponúkanom objeme. Obsah tejto telefonickej konverzácie je zachytený v písomnej správe pána T. z tej doby adresovanej pánovi O., taktiez z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 21 Dna 8. novembra 2000 pán C., poverený clen predstavenstva spolocnosti Minmet zaslal spolocnosti Fluorsid správu o telefonickej konverzácii, ktorú mal v rovnaký den s pánom G. z ICF v súvislosti s predajnými cenami fluoridu hlinitého (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). 22 Dna 9. novembra 2000 spolocnost Minmet zaslala spolocnosti Fluorsid dalsiu zápisnicu zo stretnutia s ICF v Lausanne (Svajciarsko) týkajúcu sa klientely a cien na urcitých trhoch, osobitne v Brazílii a Venezuele (odôvodnenie 96 napadnutého rozhodnutia). 3. O uplatnení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP 23 Komisia dospela k záveru, ze stretnutie v Miláne a následné konania smerujúce k jeho vykonaniu splnajú vsetky charakteristiky kartelu a/alebo zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES alebo clánku 53 Dohody o EHP (odôvodnenia 115 az 122 napadnutého rozhodnutia) a ze tento kartel predstavuje jediné a pokracujúce porusenie (odôvodnenia 123 az 129 napadnutého rozhodnutia). 24 Cielom tohto porusenia bolo obmedzit hospodársku sútaz v Európskom spolocenstve a v EHP (odôvodnenia 130 az 135 napadnutého rozhodnutia), ale jeho geografický rozsah bol svetový a týkal sa regiónov spomenutých v zápisnici zo stretnutia v Miláne, konkrétne Európy, Turecka, Austrálie, Juznej Ameriky, Juznej Afriky a Severnej Ameriky (odôvodnenie 136 napadnutého rozhodnutia). 25 Podla Komisie mohol mat kartel citelný úcinok na obchod medzi clenskými státmi alebo zmluvnými stranami Dohody o EHP (odôvodnenia 137 az 142 napadnutého rozhodnutia). 4. O dlzke trvania porusenia 26 Napriek indíciám, podla ktorých sa výrobcovia fluoridu hlinitého uz zapojili do tajných postupov v priebehu druhej polovice 90. rokov, najmä v nadväznosti na stretnutie, ktoré sa konalo v Grécku v roku 1999, sa Komisia domnievala, ze disponovala presvedcivými dôkazmi o existencii kartelu az od "minimálne" 12. júla 2000, dátumu stretnutia v Miláne (odôvodnenie 144 napadnutého rozhodnutia). 27 V sektore fluoridu hlinitého sa dodávatelské zmluvy dohadovali vopred pocas obdobia zacínajúceho v priebehu druhého semestra kazdého kalendárneho roku a konciaceho na konci tohto istého kalendárneho roku alebo v priebehu prvých piatich mesiacov nasledujúceho kalendárneho roku. To platilo aj pre viacrocné zmluvy. Niektoré viacrocné zmluvy vzdy predpokladali bud kazdorocnú dohodu o cenách na konci kazdého kalendárneho roku, alebo polrocnú revíziu cien na konci kazdého polroku. Zápisnica zo stretnutia v Miláne potvrdzuje, ze prax v sektore spocívala v urcení cien vopred pre nasledujúce úctovné obdobie. Komisia z toho vyvodila, ze výsledok tajných kontaktov z júla 2000 sa uplatnil v rokovaniach vedených v priebehu druhého semestra roku 2000 (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). 28 Komisia preto dospela k záveru, ze kartel pretrvával a nadalej spôsoboval protisútazné úcinky, z dôvodu konania jeho clenov, az do "minimálne"31. decembra 2000 (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia). 5. O urcení výsky pokuty 29 Komisia stanovila základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyniam, na základe nimi poskytnutých údajov týkajúcich sa hodnoty ich predajov dotknutého výrobku vypocítaných v EHP (6279960 eur) az 1600000 eur (odôvodnenie 243 napadnutého rozhodnutia), pricom uviedla, ze podla usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), "základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo" (odôvodnenie 234 napadnutého rozhodnutia). 30 V prejednávanej veci porusenie spocívalo najmä v horizontálnej dohode o urcení cien, ktorá vzhladom na svoju povahu patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. To by sa malo odzrkadlit v casti hodnoty zohladnovaných predajov (odôvodnenie 236 napadnutého rozhodnutia). V roku 2000 odhadovaný kumulovaný trhový podiel podnikov, ktoré sa podielali na tomto porusení, neprekrocil v EHP 35 % (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia). Geografický rozsah kartelu bol celosvetový (odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia). Komisia "zohladnila tiez stupen vykonania porusenia [odôvodnenia 134 a 135, 154 az 156, 172 a 185 napadnutého rozhodnutia] na úcely stanovenia casti hodnoty predajov, ktorá sa má zohladnit" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia). 31 Komisia preto dospela k záveru, ze vzhladom na vyssie uvedené faktory týkajúce sa povahy porusenia a jeho geografického rozsahu cast hodnoty prejavov kazdého z dotknutých podnikov, na základe ktorej sa mala stanovit základná suma pokút, ktoré sa majú ulozit, predstavovala 17 % (odôvodnenie 240 napadnutého rozhodnutia). 32 Kedze dlzka porusenia zodpovedá "minimálne" obdobiu od 12. júla do 31. decembra 2000, multiplikacný koeficient, ktorý sa mal uplatnit na základnú sumu pokuty, bol 0,5 (odôvodnenie 241 napadnutého rozhodnutia). Dodatocná suma pokuty na úcely odradenia podnikov od úcasti na takých horizontálnych dohodách o urcení cien, akou bola dohoda v prejednávanej veci, predstavuje 17 % hodnoty predajov (odôvodnenie 242 napadnutého rozhodnutia). 33 Komisia stanovila základné sumy pokuty, ktoré sa majú ulozit úcastníkom kartelu takto: -- Boliden: 1 milión eur, -- Fluorsid a Minmet: 1,6 milióna eur, -- ICF: 1,7 milióna eur, -- IQM, Q.B. Industrias S.A.B.: 1,67 milióna eur. 34 Na základe oznámenia o spolupráci Komisia nakoniec priznala spolocnosti Boliden oslobodenie od pokút. 6. O polahcujúcich okolnostiach 35 Komisia sa nakoniec domnievala, ze skutocnost, ze Fluorsid a Minmet spolupracovali na vysetrovaní, sama osebe nepredstavuje polahcujúcu okolnost a ze teda v prejednávanej veci neexistuje nijaká výnimocná okolnost, ktorá by odôvodnovala znízenie sumy ich pokuty (odôvodnenia 248 az 249 napadnutého rozhodnutia). Komisia zdôraznila, ze Fluorsid podala svoju ziadost o oslobodenie alebo znízenie pokuty priblizne dva roky po zacatí vysetrovania, pricom bola druhým podnikom, ktorý ju kontaktoval. Komisia konstatovala, ze informácie poskytnuté spolocnostou Fluorsid pred prijatím oznámenia o výhradách, nepriniesli významnú pridanú hodnotu a ze cast nou poskytnutých informácií po 22. apríli 2007 nebola pouzitá na úcely preukázania porusenia (odôvodnenia 260 az 263 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho Komisia nepriznala znízenie sumy ich pokuty. Konecnú sumu pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne zalobkyniam stanovila na 1600000 eur (odôvodnenie 276 a clánok 2 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 36 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. septembra 2008, ktoré podpísali tí istí právni zástupcovia, zalobkyne podali túto zalobu. 37 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá im bola spolocne a nerozdielne ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhrady konania. 38 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu spolocnosti Minmet ako zjavne neprípustnú alebo subsidiárne ako nedôvodnú, -- zamietol zalobu spolocnosti Fluorsid ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 39 Na základe sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 40 Vzhladom na prekázku na strane sudcu predseda Vseobecného súd urcil na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu na doplnenie komory iného sudcu. 41 V rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania prijatého na základe clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby písomne odpovedala na jednu otázku. Komisia tomuto opatreniu na zabezpecenie priebehu konania vyhovela v stanovenej lehote. 42 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 14. júna 2012. Na pojednávaní Komisia predlozila dokument, ktorý vysvetloval spôsob, akým vypocítala hodnotu predajov a podielov na trhu na úcely stanovenia sumy pokuty ulozenej zalobkyniam. Po vypocutí úcastníkov konania bol tento dokument doplnený do spisu, co bolo zaznamenané aj do zápisnice z pojednávania. Právnystav I - O prípustnosti A - Úvodná pripomienka 43 Kedze Komisia namietala neprípustnost zaloby v rozsahu, v akom ju podala spolocnost Minmet, je potrebné spresnit, ze napadnuté rozhodnutie predstavuje súbor rozhodnutí obsahujúci viacero individuálnych rozhodnutí o ulození pokút, ktoré boli prijaté v rámci spolocného konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [8]C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 49 a nasl.). V prejednávanej veci treba teda rozlisovat najmä medzi rozhodnutím urceným spolocnosti Fluorsid od rozhodnutia urceného spolocnosti Minmet a posúdit prípustnost zalôb spolocností Minmet a Fluorsid samostatne, pretoze tieto zaloby smerujú z právneho hladiska proti samostatným rozhodnutiam prijatým proti uvedeným spolocnostiam (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., uz citovaný, body 53 az 56). B - O rozsahu zaloby 44 Treba pripomenút, ze 9. júla 2008 Komisia dorucila spolocnosti Minmet anglické znenie napadnutého rozhodnutia. Spolocnosti Fluorsid bolo naopak 11. júla 2008 dorucené talianske znenie napadnutého rozhodnutia. 45 Medzi zalobnými návrhmi sa nachádza aj návrh na "zrusenia rozhodnutia ako celku" bez dalsieho spresnenia predmetu sporu. V bode 1 zaloby sa vsak uvádza, ze zalobkyne ziadajú "o zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3043... doruceného spolocnosti Fluorsid 11. júla 2008 a spolocnosti Minmet 9. júla 2008". Rovnako bod 3 zaloby spresnuje, ze "touto zalobou... spolocnosti Fluorsid a Minmet zamýslajú napadnút rozhodnutie..., ktorým Komisia... dospela k záveru o porusení clánku 81 [ES...] a ktorým v dôsledku toho spolocne a nerozdielne sankcionovala spolocnosti Fluorsid a Minmet". Nakoniec v prílohe k zalobe zalobkyne predlozili len rozhodnutie urcené spolocnosti Fluorsid v talianskom jazyku, pricom nepredlozili rozhodnutie urcené spolocnosti Minmet v anglickom jazyku. Minmet totiz predlozila toto znenie napadnutého rozhodnutia az v dôsledku opatrenia na zabezpecenie priebehu konania Vseobecného súdu na základe clánku 64 rokovacieho poriadku. 46 Zo vsetkých týchto okolností vyplýva, ze hoci zalobkyne výslovne nespresnili, ze ich zaloby sa v skutocnosti týkali dvoch z právneho hladiska samostatných rozhodnutí, ktoré boli urcené dvom odlisným právnickým osobám, pravdou tiez ostáva, ze zo zaloby dostatocne jasne a presne vyplýva, ze zalobkyne zamýslali napadnút a ziadat o zrusenie týchto dvoch rozhodnutí v rozsahu, v akom im spôsobujú ujmu. Ako to totiz zalobkyne potvrdili v priebehu pojednávania, o com bol urobený záznam do zápisnice z uvedeného pojednávania, povazovali "napadnuté rozhodnutie" za "jedno a to isté rozhodnutie", ktoré im bolo dorucené, kedze stanovuje ich solidárnu zodpovednost za jedno porusenie a z tohto dôvodu im spolocne a nerozdielne ukladá pokutu. C - O prípustnosti zaloby spolocnosti Minmet 47 Pokial ide o prípustnost zaloby spolocnosti Minmet v rozsahu, v akom sa týka rozhodnutia, ktoré jej bolo urcené, treba pripomenút, ze Komisia tvrdí, ze táto zaloba bola podaná oneskorene 20. septembra 2008, a preto sa musí vyhlásit za neprípustnú. V tomto ohlade Minmet uvádza, ze toto oneskorenie bolo spôsobené zlým fungovaním elektronických komunikácií. Islo o objektívne skutocnosti technickej povahy, ktoré boli nepredvídatelné, a teda ospravedlnitelné. 48 Nezávisle od otázky prípustnosti zaloby spolocnosti Minmet proti rozhodnutiu, ktoré jej bolo urcené, ktorú Komisia spochybnuje, je nutné konstatovat, ze Minmet má záujem na konaní proti rozhodnutiu, ktoré bolo zaslané spolocnosti Fluorsid, a proti pokute, ktorá jej bola ulozená, vo vztahu ku ktorej je voci spolocnosti Minmet vyvodzovaná solidárna zodpovednost tak v tomto rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí, ktoré jej bolo osobne urcené. To platí tým skôr v prípade, ked rozhodnutie urcené spolocnosti Fluorsid predstavuje primárny právny základ tejto solidárnej zodpovednosti spolocnosti Minmet, ktorá je nerozlucne spojená so zodpovednostou a s pokutou ulozenou spolocnosti Fluorsid. O záujme spolocnosti Minmet na zrusení alebo znízení tejto pokuty niet preto nijakých pochybností. 49 V kazdom prípade, ako uznala judikatúra, pokial ide o jednu a tú istú zalobu, súd Únie sa môze vzdat preskúmania záujmu na konaní iných zalobcov (rozsudky Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [9]C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 31, a Vseobecného súdu z 8. júla 2003, Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, [10]T-374/00, Zb. s. II-2275, bod 57). 50 Vzhladom na predchádzajúce Vseobecný súd dospel k záveru, ze zaloba spolocnosti Minmet je prípustná v rozsahu, v akom smeruje proti rozhodnutiu urcenému spolocnosti Fluorsid, proti ktorému bola zaloba podaná vcas. 51 Naopak, pokial ide o zalobu spolocnosti Minmet podanú proti rozhodnutiu, ktoré jej bolo urcené, je nutné najskôr pripomenút, ze z návrhov Komisie vyplýva, ze táto zaloba by sa mala zamietnut ako neprípustná, kedze lehota na podanie tejto zaloby uplynula. V tomto ohlade treba uviest, ze dvojmesacná lehota od dorucenia dotknutého aktu v zmysle clánku 230 piateho odseku ES je kogentná a bola stanovená s cielom zabezpecit jednoznacnost a istotu právnych vztahov a zabránit akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. Preto súdu prinálezí, aby z úradnej moci skúmal, ci táto lehota bola dodrzaná (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 18. septembra 1997, Mutual Aid Administration Services/Komisia, [11]T-121/96 a T-151/96, Zb. s. II-1355, bod 38). Táto lehota je totiz pevne stanovená, absolútna a nedá sa predlzit (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. decembra 2011, Enviro Tech Europe a Enviro Tech International/Komisia, [12]T-291/04, Zb. s. II-8281, bod 95). 52 V prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie dorucené spolocnosti Minmet 9. júla 2008. Podla clánku 101 ods. 1 písm. a) rokovacieho poriadku "ak sa lehota vyjadrená v dnoch, týzdnoch, mesiacoch alebo rokoch viaze na urcitú udalost alebo úkon, den, kedy takáto udalost nastala alebo bol urobený takýto úkon, sa do lehoty nezapocítava". Clánok 102 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku stanovuje, ze k procesným lehotám sa pripocíta 10-dnová lehota zohladnujúca vzdialenost. V dôsledku toho v prejednávanej veci lehota na podanie zaloby proti rozhodnutiu urcenému spolocnosti Minmet uplynula 19. septembra 2008, co Minmet uznala na pojednávaní a co sa zaznamenalo aj do zápisnice z uvedeného pojednávania. Minmet vsak zalobu proti rozhodnutiu, ktoré jej bolo urcené, podala do kancelárie Vseobecného súdu az 20. septembra 2008. 53 Minmet tvrdí, ze ziadost Vseobecného súdu o odstránenie vád zaloby predlzila lehotu na podanie zaloby. Kedze je vsak táto lehota pevne stanovená, absolútna a nedá sa predlzit (rozsudok Enviro Tech Europe a Enviro Tech International/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 95), ani takáto ziadost, ani prijatie odstránenia vád Vseobecným súdom nemôze mat vplyv na uplynutie lehoty na podanie zaloby. Uz bolo totiz rozhodnuté, ze prípustnost zaloby sa musí posudzovat s ohladom na situáciu existujúcu v okamihu, ked bola zaloba podaná. Ak v tomto okamihu nie sú splnené podmienky na podanie zaloby, táto zaloba je neprípustná. Odstránenie vád je totiz mozné len v prípade, ze k nemu dôjde v lehote na podanie zaloby (pozri uznesenia Vseobecného súdu zo 7. septembra 2010, Norilsk Nickel Harjavalta a Umicore/Komisia, [13]T-532/08, Zb. s. II-3959, bod 70, a Etimine a Etiproducts/Komisia, [14]T-539/08, Zb. s. II-4017, bod 76 a tam citovanú judikatúru). Je vsak nutné konstatovat, ze v prejednávanej veci doslo k odstráneniu vád az po uplynutí lehoty na podanie zaloby, takze toto odstránenie vád uz nemohlo viest k prípustnosti zaloby spolocnosti Minmet. 54 V dôsledku toho v casti, v ktorej zaloba spolocnosti Minmet smeruje proti rozhodnutiu, ktoré jej bolo urcené, bola podaná oneskorene a je preto namieste vyhlásit ju za neprípustnú. 55 Toto posúdenie nespochybnujú ani dalsie tvrdenia uvádzané zalobkynami. 56 V prvom rade samotná skutocnost, ze táto zaloba bola podaná spolocnostami Fluorsid a Minmet spolocne, v postavení jednej hospodárskej jednotky, proti "napadnutému rozhodnutiu" bez toho, aby sa rozlisovalo medzi individuálnymi rozhodnutiami, ktoré im boli jednotlivo zaslané, nemôze viest k tomu, aby Minmet mala rovnakú lehotu na podanie zaloby ako Fluorsid. 57 Pod pojmom "podnik" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES síce treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak vsak takáto hospodárska jednotka porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti treba porusenie jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách a o to viac aj konecné rozhodnutie musia byt urcené tejto osobe, pricom treba uviest, v akom postavení sa tejto právnickej osobe vytýkajú uvádzané skutocnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [15]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 54 az 57 a tam citovanú judikatúru; návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v tejto veci, Zb. s. I-8241, bod 37). 58 Navyse, ak sa adresát takéhoto rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, súdu Únie sa predlozia len dokumenty, ktoré sa ho týkajú. Na druhej strane dokumenty, ktoré sa týkajú iných adresátov, ktoré neboli napadnuté alebo boli napadnuté oneskorene, nie sú predmetom sporu, v ktorom má súd Únie rozhodnút (rozsudky Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 53, a z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia, [16]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 142). 59 Je nutné konstatovat, ze Minmet je právnickou osobou odlisnou od spolocnosti Fluorsid a ze v dôsledku toho sa na nu nemôze uplatnit, pokial ide o rozhodnutie, ktoré jej bolo urcené, lehota na podanie zaloby, ktorá sa uplatnuje na rozhodnutie urcené spolocnosti Fluorsid. Ide totiz o dve odlisné rozhodnutia urcené dvom odlisným právnickým osobám, dorucené v odlisné dni, v súvislosti s ktorými sa lehota na podanie zaloby musí pocítat oddelene. 60 V druhom rade, pokial ide o odvolávania sa spolocnosti Minmet na prípad vyssej moci a na ospravedlnitelný omyl, treba pripomenút, ze judikatúra uz uznala, ze pojmy vyssia moc a nepredvídatelná okolnost zahrnajú objektívnu zlozku týkajúcu sa neobvyklých okolností nezávislých od vôle hospodárskeho subjektu a subjektívnu zlozku obsahujúcu povinnost dotknutej osoby zabezpecit sa proti následkom neobvyklej udalosti tým, ze prijme vhodné opatrenia bez toho, aby priniesla neprimerané obete. Dotknutá osoba musí osobitne preukázat, ze s cielom dodrzat stanovené lehoty postupovala obozretne. V dôsledku toho musí íst o tazkosti, ktoré nie sú bezné, sú nezávislé od vôle zalobkyne a zdá sa, ze im nebolo mozné zabránit napriek vsetkej obozretnosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia, [17]C-195/91 P, Zb. s. I-5619, body 31 a 32). Okrem toho od uplatnenia právnych predpisov týkajúcich sa procesných lehôt sa mozno odchýlit, len pokial ide o výnimocné prípady nepredvídatelnej okolnosti alebo vyssej moci v súlade s clánkom 45 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie, kedze prísne uplatnenie týchto predpisov zodpovedá poziadavkám právnej istoty a potrebe vyhnút sa akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (pozri uznesenie Súdneho dvora z 8. novembra 2007, Belgicko/Komisia, [18]C-242/07 P, Zb. s. I-9757, bod 16 a tam citovanú judikatúru). 61 Pokial ide osobitne o pojem ospravedlnitelný omyl, uz sa rozhodlo, ze sa týka len výnimocných okolností, za ktorých najmä dotknutá institúcia prijala také správanie, ktoré samo osebe alebo v urcujúcej miere uviedlo do omylu dobromyselný právny subjekt, ktorý konal so vsetkou nálezitou starostlivostou vyzadovanou od bezne informovanej osoby (uznesenie Súdneho dvora zo 14. januára 2010, SGAE/Komisia, [19]C-112/09 P, Zb. s. I-351, bod 20), napríklad v prípade, ked je zalobca konfrontovaný s osobitne tazkým výkladom týkajúcim sa urcenia príslusného orgánu alebo dlzky lehoty (uznesenia Súdneho dvora zo 17. mája 2002, Nemecko/Parlament a Rada, [20]C-406/01, Zb. s. I-4561, bod 21, a SGAE/Komisia, uz citovaný, bod 24; rozsudok Vseobecného súdu zo 6. júna 1996, Confindustria a Romoli/Rada, [21]T-382/94, Zb. s. II-519, bod 21). 62 V kazdom prípade v prejednávanej veci jednak ustanovenia uplatnujúce sa na lehoty na podanie zaloby nepredstavujú pre Minmet nijakú výkladovú tazkost. Navyse Komisia sa nesprávala spôsobom, ktorý by mohol vyvolat omyl týkajúci sa chápania lehoty. Naopak splnila poziadavky jasnosti a právnej istoty, ked v odlisné dni dorucila dve samostatné rozhodnutia - navyse v dvoch odlisných jazykových verziách, konkrétne v anglictine spolocnosti Minmet a v taliancine spolocnosti Fluorsid - dvom samostatných právnickým osobám. Z toho vyplýva, ze Minmet bola plne spôsobilá rozoznat a vediet, ze z právneho hladiska ide o dve samostatné rozhodnutia, z ktorých kazdé spôsobuje samostatné právne úcinky vo vztahu ku kazdej zo zalobkýn. 63 Na druhej strane Minmet uvádza nie práve podrobným spôsobom a bez podporných dôkazov, ze oneskorené podanie zaloby bolo spôsobené zlým fungovaním elektronických komunikácií a nepredvídatelným oneskorením systému elektronickej posty s oznámením neexistencie prenosu, ako aj problémami s fungovaním faxu. Z písomných podaní spolocnosti Minmet dokonca ani nevyplýva, v ktorý den sa pokúsila zaslat zalobu. Takéto vágne a nepodlozené tvrdenia vsak nemôzu stacit na preukázanie vyssej sily alebo ospravedlnitelného omylu. V dôsledku toho je potrebné zamietnut toto tvrdenie ako zjavne nedôvodné. 64 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospiet k záver, ze Minmet nenapadla rozhodnutie, ktoré jej bolo urcené, v lehote na podanie zaloby podla clánku 230 piateho odseku ES, takze toto rozhodnutie nadobudlo voci nej právoplatnost a právo napadnút jeho zákonnost zaniklo. II - O veci samej A - Zhrnutie zalobných dôvodov neplatnosti 65 Na podporu svojich zalôb zalobkyne uvádzajú v podstate tri zalobné dôvody. 66 Prvý zalobný dôvod sa zakladá predovsetkým na porusení clánku 81 ES. Po prvé údajný kartel, o ktorom Komisia hovorí v napadnutom rozhodnutí, je "nemozný". Po druhé, aj keby takýto kartel existoval, nespôsoboval by na trhu nijaké úcinky, kedze dohoda o cenách uzavretá v júli 2000 nebola schopná spôsobovat úcinky v priebehu druhej polovice roku 2000, ako to tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí. Ceny pre druhý polrok roku 2000 boli urcené v roku 1999 alebo "minimálne" v priebehu prvých mesiacov roku 2000. Po tretie zalobkyne namietajú, ze by dohoda s cielom obmedzujúcim hospodársku sútaz bola uzavretá na stretnutí v Miláne. Islo výlucne o výmenu informácií medzi konkurentmi. Zalobkyne sa v tomto kontexte odvolávajú na porusenie povinnosti odôvodnenia na základe clánku 253 ES, pokial ide o preukázanie porusenia, ako aj clánku 2 nariadenia c. 1/2003. 67 Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení práv na obhajobu, clánku 27 nariadenia c. 1/2003, clánku 81 ES, ako aj "clánku 253 [ES] alebo clánku 173 ES". Po prvé napadnuté rozhodnutie dospelo k záveru o inom porusení, nez bolo porusenie vytýkané v oznámení o výhradách. Komisia vychádzala zo skutkových okolností, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, vo vztahu ku ktorým sa úcastníci konania nemohli obhajovat. Po druhé Komisia dolozila dokumenty týkajúce sa ziadosti o zhovievavost spolocnosti Fluorsid do spisu správneho konania po tom, ako v oznámení o výhradách túto ziadost o zhovievavost "odignorovala". 68 Tretí zalobný dôvod uvádzaný subsidiárne sa zakladá na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, co sa týka pokuty ulozenej zalobkyniam. Zalobkyne namietajú proti definícii a kvantifikácii hodnoty relevantného trhu v napadnutom rozhodnutí. Závaznost porusenia stanovená Komisiou je neprimeraná. Zalobkyne tiez namietajú proti nesprávnemu uplatneniu bodu 18 usmernení z roku 2006. B - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES 1. Úvodné pripomienky 69 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze na jednej strane je kartel konstatovaný Komisiou v napadnutom rozhodnutí nemozný. Dotknuté podniky neboli spôsobilé nanútit cenu fluoridu hlinitého na trhu výrobcom hliníka, kedze táto cena nie je urcovaná ponukou, ale dopytom. Na druhej strane cielom stretnutia v Miláne nebolo definovat "kartelovú cenu", ale "vzhladom na urcité funkcie nákladov pochopit, aká by mala byt cena, ktorá by adresátom dotknutého napadnutého rozhodnutia umoznila 'ostat na trhu` napriek exponenciálnemu zvýseniu výrobných nákladov". Navyse ceny fluoridu hlinitého sa dohadovali kazdý rok pre dodávky v nasledujúcom roku. Preto by bolo tiez nemozné, aby dohoda o cenách prijatá v júli 2000 mohla spôsobovat úcinky pocas druhej polovice roku 2000. Zalobkyne z toho vyvodzujú, ze aj keby porusenie vytýkané Komisiou v napadnutom rozhodnutí existovalo, nemohlo by spôsobovat úcinky na dotknutom trhu. Nakoniec, co sa týka "udalostí v Miláne", zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia získala dôkaz o výmene informácií medzi konkurentmi, nie vsak o karteli "s obmedzujúcim cielom". Komisia tým porusila clánok 81 ES, povinnost odôvodnenia na základe clánku 253 ES, pokial ide o uvedenie dôkazov porusenia, ako aj clánok 2 nariadenia c. 1/2003. 70 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. 71 Na úvod treba pripomenút ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej by na jednej strane úcastník konania alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, mali toto porusenie dokázat tak, ze z právneho hladiska dostatocne preukázu skutkové okolnosti predstavujúce porusenie, a na druhej strane by podnik, ktorý sa dovoláva uplatnenia dôvodu obhajoby proti zisteniu porusenia, mal preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takéhoto dôvodu obhajoby tak, aby uvedený orgán musel následne pouzit iný dôkaz. (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [22]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [23]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78, a Vseobecného súdu zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [24]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 50). 72 Pokial ide o vykonanie dôkazu o porusení clánku 81 ods. 1 ES, treba tiez pripomenút, ze Komisia musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu tvrdeného porusenia, predlozit presné a súhlasné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [25]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20). Pokial má súd pochybnosti, musia byt tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd teda nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má súd v tomto ohlade nadalej pochybnosti, najmä v rámci konania o zalobe smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [26]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 215). 73 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [27]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 74 Okrem toho je obvyklé, ze sa cinnosti, ktorých sa týkajú protisútazné dohody a postupy, uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [28]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). 75 Pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES zahrnajú podoby tajného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [29]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 131 a 132, a rozsudok Vseobecného súdu z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [30]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 190). Navyse v rámci komplexného porusenia od Komisie nemozno vyzadovat, aby presne kvalifikovala porusenie ako dohodu alebo zosúladený postup, kedze na obe tieto formy porusenia sa vztahuje clánok 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, body 111 az 114, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [31]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 696). Preto tak ako v tejto veci dvojakú kvalifikáciu porusenia ako dohody "a/alebo" zosúladeného postupu treba chápat tak, ze oznacuje celý súbor jednotlivých skutkových okolností, z ktorých niektoré boli kvalifikované ako dohoda a iné ako zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu tohto druhu komplexného porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [32]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 264, a HFB a i./Komisia, uz citovaný, bod 187). 2. Pripomenutie obsahu napadnutého rozhodnutia 76 Treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí na úcely konstatovania existencie porusenia clánku 81 ES vychádzala z nasledujúcich dokumentov: zo zápisnice zo stretnutia v Miláne (odôvodnenia 77 a 81 az 88 napadnutého rozhodnutia), poznámky pána O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden z tohto stretnutia (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia), vyhlásenie pána O. týkajúca sa uvedenej zápisnice (odôvodnenie 90 napadnutého rozhodnutia), poznámky pána O. z 25. októbra 2000 o telefonickom rozhovore medzi divíziou "Noralf" spolocnosti Boliden a IQM (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia), ako aj poznámky pána C. zo spolocnosti Minmet z 8. a 9. novembra 2000 (odôvodnenia 95 a 96 napadnutého rozhodnutia). Komisia z týchto dokumentov vyvodila, ze 12. júla 2000 doslo v Miláne k stretnutiu medzi zástupcom spolocnosti Fluorsid pánom R, zástupcom spolocnosti ICF pánom G. a zástupcom spolocnosti IQM pánom A., na ktorom sa zástupca divízie "Noralf" spolocnosti Boliden pán O. zúcastnil telefonicky. Zápisnicu zo stretnutia v Miláne vyhotovil pán R. zo spolocnosti Fluorsid. Podla Komisie malo toto stretnutie protisútazný predmet a ciel (odôvodnenia 115 az 122 napadnutého rozhodnutia). 77 Technické výrazy a skratky pouzité v citovaných dokumentoch zodpovedajú týmto definíciám: -- "US$/T alebo US$/MT" znamená, ze ceny sú uvádzané v amerických dolároch (USD) za tonu alebo metrickú tonu, -- "incoterms" znamená "international commercial terms" (medzinárodné obchodné podmienky), -- "fca" (free carrier) znamená "vyplatené dopravcovi", -- "fob" (free on board) znamená "vyplatené na lod", -- "cfr" (cost and feight), co znamená "náklady a prepravné", -- "C & F filo" (cost and freight a free in/liner out) co znamená "náklady a prepravné vrátane nákladov nalozenia tovaru, pricom vykládka sa uhrádza podla podmienok pravidelných liniek", -- "LME" (London Metal Exchange), po slovensky "Londýnska burza kovov", je miesto kótovania kovov. Kurz LME urcuje cenu hliníka. V uvedených dokumentoch táto skratka predstavuje cenu hliníka, -- "AlF3" je skratka pre fluorid hlinitý. Navyse treba uviest, ze cenu fluoridu hlinitého mozno vypocítat ako percentuálny podiel kurzu LME. Podla informácií úcastníkov konania sa cena AlF3 bezne nachádza medzi 45 a 55 % LME, co predstavuje sumu medzi 650 a 900 USD. 78 Treba tiez poznamenat, ze dokumenty, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí, boli predlozené bud spolocnostou Boliden, alebo inými clenmi kartelu, z toho najmä spolocnostou Fluorsid. Zalobkyne nenamietali ani proti autentickosti, ani proti vierohodnosti, ani proti dôkaznej povahe uvedených dokumentov a z nijakého dôkazu nachádzajúceho sa v spise nemozno vyvodit potrebu spochybnenia ich dôkaznej hodnoty. Zalobkyne totiz nespochybnujú samotný obsah týchto dôkazov, ale sa obmedzujú na spochybnenie záverov, ktoré z nich Komisia vyvodila na úcely preukázania existencie kartelu. 3. O dôkaze porusenia 79 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze úcastníci stretnutia v Miláne uzavreli dohodu o zvýsení predajných cien fluoridu hlinitého o 20 %. Taktiez stanovili vseobecnú cenovú úroven vo viacerých svetových regiónoch vrátane Európy a v urcitých prípadoch si rozdelili trhy a vymenili obchodne citlivé informácie. Preto je potrebné posúdit dôkazy, z ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádza na podporu svojich záverov. 80 Najskôr zápisnica zo stretnutia v Miláne dáva dôraz na 20 % zvýsenie nákladov od júna 1999 do júna 2000, co robilo nevyhnutným 20 % zvýsenie cien fluoridu hlinitého v roku 2001. V tomto ohlade sa dalej spresnuje toto: "Kedze predajná cena fluoridu hlinitého bola na rok 2000 stanovená na konci prvého polroku 1999 a nase náklady v strede roku 2000 sú o 20 % vyssie nez v roku 1999 treba, aby nase ceny fluoridu hlinitého v roku 2001 boli o 20 % vyssie nez v roku 2000. Traja úcastníci [Fluorsid, ICF a IQM] sa dohodli, ze tento nárast je z hladiska výrobcu primeraný. Treba si vsak ujasnit, ci ponuka/dopyt na trhu umoznujú takýto nárast" (odôvodnenie 81 napadnutého rozhodnutia). 81 Zo zápisnice zo stretnutia v Miláne preto jasne vyplýva, ze zástupcovia zúcastnujúci sa tohto stretnutia vrátane zástupcu spolocnosti Fluorsid sa dohodli na 20 % zvýsení svojich predajných cien fluoridu hlinitého v roku 2001. 82 Navyse pokial ide o európsky trh, zápisnica zo stretnutia v Miláne preukazuje dohodu medzi týmito zástupcami na rok 2001 o cene 775 USD "fca", teda 800 USD "fob" za tonu fluoridu hlinitého: "Na rok 2001 chce [ICF] zvýsit cenu na USD 800/t fca Mordijk a USD 775/t fob Gabes. Výrobná európska cena je teda 775/800 USD/t fca/fob na európskeho výrobcu" (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). 83 Zo vsetkých týchto dokumentov vyplýva, ze táto cena predstavuje minimálnu predajnú cenu, pricom clenovia kartelu nesmeli na pridelených trhoch íst s ponukou pod túto cenu. 84 Tieto závery potvrdzujú aj poznámky pána O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden napísané na stretnutí v Miláne, na ktorom sa zúcastnil telefonicky, ako aj jeho ústne vyhlásenia uskutocnené pred Komisiou (odôvodnenia 77, 89 a 90 napadnutého rozhodnutia). Z týchto poznámok a vyhlásení teda vyplýva, ze úcastníci tohto stretnutia potvrdili potrebu 20 % zvýsenia cien a dohodli sa, po tom, ako nakreslili tabulku s nákladmi, ze ceny na rok 2001 sa musia zvýsit o 20 % a musia byt stanovené na 800 USD za tonu, teda na 50 % ceny "LME". 85 Dalej viacero dokumentov z obdobia po stretnutí v Miláne dokazuje, ze úcastníci tohto stretnutia respektovali znenie tejto dohody, zachovali v tomto ohlade bilaterálne kontakty a vymenili si citlivé obchodné údaje, najmä na úcely vzájomnej kontroly ich jednotlivých cenových politík. Preto správa pána T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden adresovaná pánovi O. tiez z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden, ktorá sa týkala telefonickej konverzácie z 25. októbra 2000 medzi pánom T. a pánom A. z IQM, uvádza, ze títo dvaja si vymenili informácie o ich cenových ponukách konkrétnemu zákazníkovi v Austrálii. Tieto cenové ponuky zodpovedali minimálnej cene 800 USD za tonu dohodnutej na stretnutí v Miláne. Vyplýva z toho totiz, ze IQM ponúkla tomuto zákazníkovi cenovú úroven"850 - 875 - 900 USD", kým divízia "Noralf" spolocnosti Boliden priznala, ze ponúkla cenu priblizne 800 USD, ale zatial este neuzavrela zmluvu s týmto austrálskym zákazníkom (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 86 Navyse z poznámok pána C. zo spolocnosti Minmet o telefonickom rozhovore z 8. novembra 2000 s pánom G. zo spolocnosti ICF vyplýva, ze ICF sa stazovala na "málo zvýsené" ceny ponúkané spolocnostou Minmet v rámci verejného obstarávania v Egypte - ktoré predstavovali "725 USD fob/745 USD cfr" - a pýtala sa, ako Minmet zamýsla zvýsit cenu uplatnovanú vo Venezuele vo výske 875 USD vzhladom na skutocnost, ze Venezuelcania mali prístup k verejnému obstarávaniu v Egypte. Podla tejto správy ICF opätovne potvrdila, ze ceny ponúknuté brazílskemu zákazníkovi prekrocili 800 USD za tonu (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). 87 Dalej podla dalsej zápisnice z 9. novembra 2000 vyhotoveného spolocnostou Minmet a zaslaného spolocnosti Fluorsid týkajúceho sa stretnutia medzi pánmi C. a K. zo spolocnosti Minmet a pánmi G. a T. zo spolocnosti ICF ICF informovala Minmet o tom, ze uzavrela obchod za cenu 845 USD s brazílskym zákazníkom a potvrdila, ze neponúkne na venezuelský trh viac nez 6000 metrických ton. Minmet nástojila na tom, aby ceny vo Venezuele prekrocili 800 ESD "cfr" (odôvodnenie 96 napadnutého rozhodnutia). 88 Z dokumentov týkajúcich sa kontaktov z 25. októbra, 8. a 9. novembra 2000 vyplýva, ze dotknuté podniky uskutocnovali vzájomnú kontrolu úrovne cien. Navyse, ako to správne uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, ceny zodpovedali výsledkom rokovaní vedených na stretnutí v Miláne. V tomto ohlade treba tiez uviest, ze dokumenty z 25. októbra, 8. a 9. novembra 2000 hovoria o kontaktoch v období po stretnutí v Miláne medzi jeho úcastníkmi, najmä medzi zalobkynami a ICF, ktoré boli zjavne viazané zmluvou o cenách dohodnutých na tomto stretnutí, kedze odkazujú na klúcové zlozky tejto dohody. 89 Na jednej strane sa táto dohoda o cenách týkala európskych trhov. V tomto ohlade zápisnica zo stretnutia v Miláne uvádza najmä predpokladané mnozstvá výroby a predajov fluoridu hlinitého pre rok 2001 pre Taliansko, Rumunsko, Spanielsko, Skandináviu, Nemecko, Benelux a Spojené královstvo (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). V tomto kontexte ICF uviedla, ze by chcela zvýsit cenu na 800 USD za tonu v roku 2001 "fca Mordijk" a na 775 USD za tonu "fob Gabes" s tým výsledkom, ze cena európskeho výrobcu by bolo 775/800 USD za tonu "fca/fob" (pozri bod 82 vyssie). 90 Na druhej strane Komisia preukázala, ze táto dohoda sa uplatnovala aj v dalsích svetových regiónoch. Preto podla zápisnice zo stretnutia v Miláne, pokial ide o Austráliu, "zamýslaná cena" na rok 2001 bola 800 USD za tonu "fob Europe", teda "50 % LME fob", kým európska cena by mohla byt vyssia nez cínska cena a mala predstavovat 875 USD za tonu (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o Juznú Ameriku, v zápisnici sú uvedené ceny na rok 2000 a minimálne ceny na rok 2001. Pre Venezuelu je uvedená cena 850 USD za metrickú tonu "C&F filo" a ako absolútna minimálna cena 890 USD za metrickú tonu. Pokial ide o Brazíliu, vsetci výrobcovia sa zhodli na tom, ze cena musí byt stanovená na priblizne "50 % LME fob" a 875 USD za tonu "cfr" (odôvodnenie 87 napadnutého rozhodnutia). 91 Vo svojich ústnych vyhláseniach uskutocnených pred Komisiou pán O. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden navyse potvrdil, ze úcastníci stretnutia v Miláne sa dohodli o zákazníkoch kazdého z nich, ako aj o úrovni cien, ktorá sa mala zachovat v Európe a mimo Európy. Cielom stretnutia v Miláne bolo tiez skoncipovat spolocné vysvetlenie k spôsobu, akým sa nové ceny budú zavádzat. Úcastníci stretnutia v Miláne si rozdelili mnozstvá, ktoré môzu ponúknut rôznym zákazníkom. Existovala implicitná dohoda o respektovaní jednotlivých zákazníkov kazdého z nich a dodávok uskutocnovaných kazdému z nich (pozri odôvodnenie 90 napadnutého rozhodnutia). 92 Rovnako z poznámok o telefonickom rozhovore z 25. októbra 2000 vyplýva, ze pán A. zo spolocnosti IQM chcel "ostat v kontakte" s pánom T. z divízie "Noralf" spolocnosti Boliden najmä v súvislosti s úrovnou cien fluoridu hlinitého v Austrálii, pricom pripomenul cenu 800 USD, ktorá bola dohodnutá na stretnutí v Miláne (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). 93 Nakoniec zo zápisnice zo stretnutia v Miláne tiez vyplýva, ze následne si jeho úcastníci, konkrétne Fluorsid, ICF a IQM, vymenili informácie o výrobe a objemoch predajov v roku 2000, ako aj o predpokladanej výrobe a objemoch predajov v rok 2001 týkajúcich sa rôznych krajín sveta s uvedením presných mnozstiev, ako aj informácie podla výrobcov a zákazníkov. Co sa týka "individuálnych trhov", zápisnica uvádza toto (odôvodnenie 84 napadnutého rozhodnutia): "Skúmali sme kazdý trh s cielom stanovit vseobecnú cenovú úroven a za urcitých podmienok rozdelenie trhu. V kazdom prípade sme sa dohodli, ze bez ohladu na to, kto dostane zákazku, je potrebné dosiahnut vyssiu cenovú úroven. Preto je potrebné sa bránit akýmkolvek výrazným zlavám." 94 Z toho vyplýva, ze úcastníci stretnutia v Miláne si vymenili obchodne citlivé informácie, akými sú údaje o ich objemoch výroby, o mnozstvách, ktoré predali alebo zamýslali predat, o ich zákazníkoch tak v Európe, ako aj vo svete, o stanovovaní ich cien, ako aj o vzájomnom rozdelení trhov s cielom dohodnút sa na sútazných parametroch. 95 Z týchto dôkazov, ktorých obsah ako taký zalobkyne nespochybnujú, teda vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu dohody o urcení cien v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktorá bola uzavretá na stretnutí v Miláne, na ktorom sa zalobkyne zúcastnili. 96 V dôsledku toho Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala protisútazný ciel stretnutia v Miláne a existenciu dohody porusujúcej clánok 81 ods. 1 ES, a to bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze táto dohoda spôsobila úcinky (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 123, a rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 181). V tomto ohlade treba pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný úcinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na takúto dohodu vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Ako to vsak konstatovala ustálená judikatúra, alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. Nie je teda nevyhnutné skúmat úcinky zosúladeného postupu, pokial sa preukáze jeho protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [33]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 55, a zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [34]C-403/08 a C-429/08, Zb. s. I-9083, bod 135). Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého bolo vykonanie takejto dohody "nemozné", sa musí zamietnut. 97 Za týchto podmienok nie je potrebné skúmat, ci sú v prejednávanej veci splnené kritériá judikatúry uplatnujúce sa na pojem zosúladený postup (pozri judikatúru citovanú v bode 75 vyssie). Kedze totiz základné kritérium "dohody" nevyhnutné na uplatnenie zákazu podla clánku 81 ES bolo v prejednávanej veci splnené, islo by výlucne o alternatívnu kvalifikáciu toho istého kartelu, ktorá by nemala nijaký vplyv na zvysok analýzy. 98 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah teda vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení clánku 81 ES sa musí zamietnut ako nedôvodná. 99 Pokial ide o výhradu zalozenú na údajnom "porusení povinnosti odôvodnenia týkajúceho sa dôkazu porusenia", treba poukázat na to, ze zalobkyne poukazovali na nedostatok odôvodnenia len v názve tohto zalobného dôvodu bez toho, aby rozvinuli tvrdenia na jeho podporu. Kedze táto výhrada nebola nijako podrobnejsie opísaná ani podlozená, je nutné ju povazovat za zlúcenú s uvedeným vecným zalobným dôvodom a smerujúcu proti dôvodnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [35]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, body 65 az 68). Táto výhrada sa v dôsledku toho zlucuje s výhradou zalozenou na porusení clánku 81 ES, a teda si nevyzaduje samostatné preskúmanie. 100 Aj za predpokladu, ze by zalobkyne skutocne namietali proti nedostatku odôvodnenia alebo ze by bolo potrebné preskúmat tento dôvod ex offo, treba pripomenút, ze z odôvodnenia vyzadovaného clánkom 253 ES musia byt jednoznacne a nepochybne zrejmé úvahy institúcie, ktorá prijala opatrenie, aby mali dotknuté osoby moznost bránit svoje práva a aby mal súd Spolocenstva moznost vykonat svoje preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, [36]C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 124, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [37]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, body 166 a 178). Komisia je síce na základe clánku 253 ES povinná uviest skutkové a právne okolnosti, ktoré odôvodnujú prijatie rozhodnutia, ako aj právne úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie vsak nevyzaduje, aby sa Komisia vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré sa rozoberali v správnom konaní (rozsudky Súdneho dvora zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, [38]43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 22; z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, [39]246/86, Zb. s. 2117, bod 55, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný, bod 127; rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [40]T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 233). Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností predmetnej veci, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., [41]C-89/08 P, Zb. s. I-11245, bod 77 a tam citovanú judikatúru). 101 V prejednávanej veci vsak Komisia v napadnutom rozhodnutí podrobne opísala skutkové a právne okolnosti, ako aj úvahy, ktoré ju viedli k prijatiu tohto rozhodnutia. Navyse odôvodnenie uvedeného rozhodnutia umoznilo zalobkyniam dostatocne sa oboznámit s jeho dôvodmi s cielom bránit svoje práva a Vseobecnému súdu vykonat svoje preskúmanie. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie nie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o preukázanie porusenia clánku 81 ES, a táto výhrada sa v kazdom prípade musí zamietnut. 102 V dôsledku toho sa tento zalobný dôvod ako celok musí zamietnut. C - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv na obhajobu 1. Úvodné pripomienky 103 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu a clánky 2 a 27 nariadenia c. 1/2003. Napadnuté rozhodnutie uvádza porusenie lísiace sa od porusenia uvedeného v oznámení o výhradách v priebehu správneho konania. Komisia pokracovala vo svojom vysetrovaní a získala dalsie dokumenty po oznámení o výhradách. Zalobkyne si vsak v tomto ohlade nemohli uplatnit svoje právo na obhajobu. Na jednej strane napadnuté rozhodnutie uvádza porusenia a skutkové dôkazy neuvedené v oznámení o výhradách, najmä dokumenty týkajúce sa bilaterálnych kontaktov z 8. a 9. novembra 2000. Na druhej strane oznámenie o výhradách vytýka "pokracujúce porusenie" a napadnuté rozhodnutie "porusenie v trvaní sest mesiacov". Fluorsid napáda tiez neuvedenie jej ziadosti o znízenie sumy pokuty predlozenej Komisii v oznámení o výhradách a namieta proti nedostatku odôvodnenia zamietnutia tejto ziadosti v oznámení o výhradách. 104 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Dokumenty týkajúce sa kontaktov po stretnutí v Miláne sú obsiahnuté v správnom spise Komisie. Nedoslo k nijakému rozsíreniu výhrad predlozených Komisiou proti clenom kartelu. Skutkové okolnosti konstatované Komisiou a vytýkané clenom kartelu im boli známe. Konecné rozhodnutie Komisie, teda napadnuté rozhodnutie, nemusí byt rovnaké ako oznámenie o výhradách. Komisia uvádza, ze nepovazovala za nevyhnutné prijat dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa skutkových dôkazov, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách. Tieto dokumenty nespochybnili pouzité dôkazy a neviedli k formulácii iných záverov. 105 Navyse, pokial ide o údajné porusenie práv spolocnosti Fluorsid na obhajobu v súvislosti s jej ziadostou o znízenie sumy pokuty, Komisia sa domnievala, ze ziadost o znízenie sumy pokuty spolocnosti Fluorsid nebola odôvodnená, kedze skutkové dôkazy predlozené spolocnostou Fluorsid nemali významnú pridanú hodnotu, a 13. júla 2007 o tom informovala spolocnost Fluorsid. Komisia bola povinná prijat stanovisko k tejto ziadosti az v napadnutom rozhodnutí, co aj urobila. Fluorsid teda mohla uplatnit právo na obhajobu v správnom konaní, kedze jej bolo známe, ze jej ziadost o znízenie sumy pokuty bola zamietnutá. 106 Treba pripomenút, ze dodrziavanie práva na obhajobu pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze je vseobecnou zásadou práva Únie, ktorej dodrziavanie súdy Únie zarucujú (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [42]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 26 a tam citovanú judikatúru). 107 Ako to bolo uznané v ustálenej judikatúre, dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby sa dotknutému podniku v priebehu správneho konania umoznilo úcinne oznámit jeho stanovisko k skutocnosti a relevantnosti uplatnovaných dôkazov a okolností, ako aj k dokumentom pouzitým Komisiou na podporu jej domnienky o existencii porusenia Zmluvy (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [43]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10; zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [44]C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21, a z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [45]C-511/06 P, Zb. s. I-5843, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 108 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 odzrkadluje túto zásadu v rozsahu, v akom stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania, ktoré musí jasne uvádzat vsetky základné údaje, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 67), aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, ako aj dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [46]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 315 a 316, a rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, body 66 a 67) a uplatnit svoju obhajobu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, body 85 a 86). Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [47]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109 a tam citovanú judikatúru). 109 V kazdom prípade uvedenie hlavných dôkazov, z ktorých Komisia vychádza v oznámení o výhradách, môze byt urobené strucne a konecné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 14), pretoze oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má len predbeznú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, [48]142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70). Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat svoje práva na obhajobu. Komisia takisto môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [49]T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 448, a z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, [50]T-310/01, Zb. s. II-4071, bod 438). V dôsledku toho môze Komisia najmä vzhladom na písomné alebo ústne pripomienky úcastníkov konania zanechat az do prijatia konecného rozhodnutia niektoré alebo aj vsetky výhrady pôvodne uplatnené voci týmto úcastníkom a zmenit tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnút o pridaní nových výhrad pod podmienkou, ze dotknutým podnikom poskytne prílezitost uviest ich stanovisko k tejto veci (pozri rozsudok Súd prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [51]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 115 a tam citovanú judikatúru). 110 Navyse, ako judikatúra uznala, k poruseniu práva na obhajobu dochádza vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Zalujúci podnik preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom dokáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obhajobu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obhajobu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odopretý prístup (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [52]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 31 a tam citovanú judikatúru, a z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [53]C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 28; pozri tiez analogicky rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, [54]C-141/08 P, Zb. s. I-9147, bod 94). 111 Pokial ide konkrétne o právo na prístup k spisu, ustálená judikatúra v súvislosti s prípadom, v ktorom bol zamietnutý prístup k urcitému dokumentu, uznala, ze stací, aby podnik preukázal, ze tento dokument mohol vyuzit na svoju obhajobu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [55]C-109/10 P, Zb. s. I-10329, bod 57 a tam citovanú judikatúru, a návrhy, ktoré k tomuto rozsudku predniesla generálna advokátka Kokott, bod 171 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, body 74 a 75; Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 23, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, body 318 a 324). Tomuto podniku neprislúcha, aby preukázal, ze táto nezrovnalost ovplyvnila na jeho úkor priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, ale výlucne to, ze mohla ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, uz citovanému, body 179 a 181, a rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, [56]C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 81; z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [57]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 128; z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 318, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 74). V prípade nesprístupnenia dokumentov dotknutý podnik nemusí predlozit dôkaz, ze správne konanie by v prípade sprístupnenia dokumentov viedlo k odlisnému výsledku, ale stací, aby preukáze hoci len malú moznost, ze dokumenty, ktoré mu neboli sprístupnené pocas správneho konania, by mohli byt uzitocné na jeho obhajobu (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, uz citovanému, bod 181 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 131). 2. O údajnom porusení práv na obhajobu súvisiacom s dokumentmi týkajúcimi sa kontaktov po stretnutí v Miláne 112 V prejednávanej veci zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie na dôkazoch, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, najmä na dokumentoch týkajúcich sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, co je porusením ich práv na obhajobu. 113 V tomto ohlade z bodov 20 az 22, 76, 86 az 88 vyssie (pozri tiez odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia) vyplýva, ze Komisia skutocne vychádzala v napadnutom rozhodnutí z týchto dokumentov na úcely preukázania existencie kartelu, ako aj jeho vykonania, s cielom vyvodit z toho dôsledky v rámci posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia výsky pokuty, ktorú je potrebné ulozit zalobkyniam. 114 V prvom rade treba preto porovnat obsah oznámenia o výhradách s obsahom napadnutého rozhodnutia. 115 V oznámení o výhradách sa Komisia domnievala, ze od roku 1997 dochádzalo ku kontaktom medzi clenmi kartelu (bod 76 a nasl.) a uviedla stretnutie v Grécku z 29. júla 1999 (bod 85 a nasl.), ako aj "následné kontakty" (bod 92 a nasl.) a stretnutie v Miláne (bod 103 a nasl.). Oznámenie o výhradách vo svojom opise skutocností týkajúcich sa vykonania kartelu uvádza kontakty medzi clenmi kartelu, vrátane následných kontaktov na stretnutí v Miláne. Komisia sa domnievala, ze "v [nadväznosti] na stretnutie v Miláne spolocnosti, ktoré sa podielali na dohode, ku ktorej dospeli, pokracovali vo výmene informácií týkajúcich sa trhu s fluoridom hlinitým prostredníctvom bilaterálnych kontaktov" (bod 117). V tomto ohlade výslovne menuje kontakty 25. októbra 2000, kontakty v priebehu roku 2001, konferenciu od 17. do 21. februára 2002, dalsiu konferenciu v San Diegu, Kalifornia (Spojené státy) 6. marca 2003, ako aj kontakty v januári 2004 a 21. januára 2005 (body 118 az 123). Navyse Komisia uviedla, ze kartel bol vykonaný, co zohladnila vo svojom posúdení závaznosti porusenia (bod 227). 116 Pokial ide o trvanie porusenia, Komisia sa v oznámení o výhradách domnievala, ze porusenie zacalo od 30. júna 1997, dátumu stretnutia v Sousse (Tunisko), zintenzívnilo sa od stretnutia v Grécku 29. júla 1999, "ked doslo k uzavretiu a k nadobudnutiu úcinnosti konecnej dohody o zvýsení cien predajov v roku 2000", a ze podobná dohoda bola uzavretá 12. júla 2000 v Miláne v súvislosti s predajnými cenami na rok 2001. Komisia na základe toho dospela k záveru, ze porusenie v prípade spolocností Fluorsid, ICF a IQM pokracovalo "najmenej do 31. decembra 2001", co je koniec obdobia vykonávania tejto dohody zodpovedajúci koncu obdobia, v ktorom sa uskutocnili predaje dotknuté touto dohodou (bod 216). 117 V odôvodneniach 155 a 156 napadnutého rozhodnutia Komisia spomína "bilaterálne kontakty na jesen 2000", najmä kontakty z 25. októbra 2000 a z 8. a 9. novembra 2000. Tieto kontakty preukazujú sledovanie dohody uzavretej na stretnutí v Miláne s cielom jej vykonania. V odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia Komisia opätovne odkazuje na dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000 týkajúcich sa vykonania kartelu v kontexte stanovenia základnej sumy pokuty. Uvádza v nej, ze zohladnila stupen vykonania kartelu na úcely stanovenia pomernej casti hodnoty predajov, ktorú je potrebné zohladnit, a odkazuje najmä na odôvodnenia 154 az 156 napadnutého rozhodnutia. 118 Pokial ide o trvanie porusenia v napadnutom rozhodnutí, Komisia sa domnieva, ze kartel trval najmenej pocas obdobia od 12. júla do 31. decembra 2000 (odôvodnenia 241 a 147 napadnutého rozhodnutia). V zmysle odôvodnenia 146 napadnutého rozhodnutia "zmluvy o dodaní sa dohadujú vopred pocas obdobia zacínajúceho v priebehu druhého semestra kazdého kalendárneho roku a konciaceho na konci tohto istého kalendárneho roku alebo v priebehu prvých piatich mesiacov nasledujúceho kalendárneho roku". Komisia sa preto domnievala, ze v súlade s praxou zo sektoru fluoridu hlinitého sa ceny urcujú vopred na nasledujúci úctovný rok. 119 Nakoniec treba spresnit, ze dokumenty týkajúce sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne, vrátane kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000, nie sú uvedené v casti napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa trvania porusenia. 120 Hoci teda oznámenie o výhradách odkazovalo na tieto dokumenty v súvislosti s kontaktmi nasledujúcimi po stretnutí v Miláne, ako sú uvedené v bode 115 vyssie, treba konstatovat, ze výslovne neuvádza dokumenty týkajúce sa bilaterálnych kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000, o ktoré sa Komisia naopak opierala v napadnutom rozhodnutí. 121 V kazdom prípade tieto dokumenty týkajúce sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 boli obsiahnuté v správnom spise Komisie, ktorý ich sprostredkoval úcastníkom správneho konania, cize zalobkyniam v rámci zaslania oznámenia o výhradách, aby mohli uplatnit svoje právo na obhajobu a právo na prístup do spisu. Navyse je nesporné, ze zalobkyne jednak mali úplný prístup do spisu vrátane prístupu k dokumentom týkajúcim sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 a jednak ze kontakty nasledujúce po stretnutí v Miláne boli výslovne uvedené, hoci vseobecným spôsobom, v oznámení o výhradách. 122 Tak bilaterálne kontakty uskutocnené 8. a 9. novembra 2001 nespomenuté v oznámení o výhradách, ako aj tie, ktoré sú tam výslovne spomenuté, svedcia o tom, ze zalobkyne boli zapojené do kartelu a do jeho vykonania po stretnutí v Miláne. Hoci v tomto ohlade stací, ze v oznámení o výhradách Komisia zalozila svoje posúdenie týkajúce sa jediného a pokracujúceho porusenia a jeho vykonania na rôznych dôkazoch vrátane stretnutia v Miláne a bilaterálnych a multilaterálnych kontaktoch nasledujúcich po nom, najmä na kontakte uskutocnenom 25. októbra 2000, cize na jesen 2000. Samotné dôkazy uvedené v oznámení o výhradách boli uz dostacujúce na vystríhanie zalobkýn pred skutocnostou, ze Komisia ich môze pouzit proti nim ako dôkazy preukazujúce porusenie. Vzhladom na dokumenty týkajúce sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne uvedených v oznámení o výhradách, dokumenty týkajúce sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 teda neboli nevyhnutné na preukázanie pokracujúceho porusenia a jeho vykonania. Preto v odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia, osobitne v poznámke pod ciarou c. 128, Komisia odkazuje aj na kontakt uskutocnený 25. októbra 2000, ktorý uz bol spomenutý v odôvodnení 118 oznámenia o výhradách. Preto dokumenty týkajúce sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 neboli samy osebe rozhodujúce pre výsledok, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí, kedze pokracujúce porusenie, ako aj jeho vykonanie prekracujúce dátum 31. december 2000, uz boli vytýkané v oznámení o výhradách na základe iných dôkazov. 123 Dalej je namieste pripomenút judikatúru citovanú v bode 110 vyssie, podla ktorej k poruseniu práva na obhajobu dochádza len vtedy, ked existuje moznost, ze v prípade, ze by nedoslo k procesnej nezrovnalosti, v konkrétnej veci neuvedeniu výslovných odkazov v oznámení o výhradách na dokumenty týkajúce sa kontaktov z 8. a 9. novembra 2000, by správne konanie mohlo viest k inému výsledku. 124 Je vsak nutné konstatovat, ze o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. 125 Ako sa totiz konstatovalo v bode 121 vyssie, zalobkyne mali prístup k dokumentom týkajúcim sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 súcasne s oznámením o výhradách, avsak nevyvodili z toho nijaký dôkaz vo svoj prospech, a to ani v rámci správneho konania, ani v rámci súdneho konania. Navyse v stádiu správneho konania sa zalobkyne dokonca vzdali práva vyjadrit stanovisko ku kontaktom nasledujúcim po stretnutí v Miláne, ktoré boli výslovne uvedené v oznámení o výhradách (bod 117 az 123 oznámenia o výhradách). Rovnako v priebehu súdneho konania zalobkyne ani nevysvetlili, ani nepreukázali, v com výslovné neuvedenie uvedených dokumentov v oznámení o výhradách narusilo úcinnost ich obhajoby pocas správneho konania a ako sa mohli úcinnejsie bránit, ak by boli pri tejto prílezitosti výslovne informované o tom, ze Komisia zamýslala pouzit dokumenty z 8. a 9. novembra 2000 v napadnutom rozhodnutí ako dôkazy preukazujúce ich úcast na porusení a na jeho vykonaní. Naopak, vzhladom na obsah týchto dokumentov, ako aj na skutocnost, ze zalobkyne o nich vedeli, kedze dokonca boli autormi týchto dokumentov, ktoré pochádzali z ich vlastnej internej sféry, je potrebné konstatovat, ze zalobkyne nepreukázali, ze z nich mohli vyvodit oslobodzujúce dôkazy, pokial ide o existenciu protisútaznej dohody a jej následného vykonania. V tomto ohlade treba spresnit, ze Komisia v rámci posúdenia závaznosti porusenia na úcely výpoctu sumy pokuty nezohladnila úcinky porusenia na trhu. Preto zalobkyne neboli schopné preukázat, ze skutocnost, ze neboli v oznámení o výhradách informované o zámere Komisie pouzit predmetné dokumenty ako usvedcujúce dôkazy, bola spôsobilá ovplyvnit úcinnost ich obhajoby, a teda aj záver, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru, potvrdený rozsudkom z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaným v bode 111 vyssie, bod 80). 126 V kazdom prípade zalobkyne sa nemôzu odvolávat na to, ze by im toto opomenutie mohlo zabránit úcinne sa obhajovat proti výhrade, podla ktorej porusenie trvalo az do 31. decembra 2001. Ani v oznámení o výhradách a ani v napadnutom rozhodnutí Komisia totiz nezalozila trvanie porusenia na kontaktoch uskutocnených 8. a 9. novembra 2000. V tomto ohlade sa napadnuté rozhodnutie nelísi od oznámenia o výhradách, ktoré urcilo dlzku trvania prekracujúcu okamih stretnutia v Miláne, konkrétne do 31. decembra 2001, pokial ide o zalobkyne. Zalobkyne boli preto plne spôsobilé rozoznat relevantnost dôkazov týkajúcich sa kontaktov nasledujúcich po stretnutí v Miláne, ako sú obsiahnuté v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí, na úcely stanovenia dlzky porusenia, ktoré Komisia vyvodila predovsetkým z praxe v sektore fluoridu hlinitého, podla ktorej sa ceny urcujú vopred pre nasledujúci úctovný rok. Po zohladnení tejto praxe mohla Komisia uz na základe dôkazov výslovne uvedených v oznámení o výhradách odôvodnene zahrnút celý dotknutý polrok az do 31. decembra 2001 do dlzky trvania porusenia. V tomto ohlade dodatocný odkaz v napadnutom rozhodnutí na dokumenty týkajúce sa kontaktov uskutocnených 8. a 9. novembra 2000 nemá význam. 127 Okrem toho treba spresnit, ze dlzka trvania stanovená Komisiou v napadnutom rozhodnutí je minimálnou dlzkou trvania porusenia, kedze obdobia kratsie nez jeden polrok sa pocítajú ako jeden polrok a násobiaci koeficient je v oboch prípadoch len 0,5. Preto aj za predpokladu, ze by dlzka trvania porusenia bola obmedzená výlucne na stretnutie v Miláne bez toho, aby sa zohladnili úcinky uzavretej dohody a kontaktov nasledujúcich po tomto stretnutí, faktor dlzky trvania na úcely stanovenia pokuty by bol ten istý. 128 Vseobecný súd usúdil, ze v súvislosti s dokumentmi z 8. a 9. novembra 2000 nedoslo k poruseniu práva zalobkýn na obhajobu a ze táto výhrada sa musí zamietnut. a) O údajnom porusení práva na obhajobu v súvislosti s "casovým rámcom" porusenia 129 Pokial ide o údajné nerespektovanie práva na obhajobu súvisiace s dlzkou trvania porusenia, treba uviest, ze dlzka trvania stanovená v napadnutom rozhodnutí na obdobie od 12. júla do 31. decembra 2000 je kratsia nez dlzka porusenia stanovená v oznámení o výhradách na obdobie od 30. júna 1997 do 31. decembra 2001. Hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla niektoré skutocnosti, ktoré naznacujú existenciu urcitých nedovolených postupov v odvetví fluoridu hlinitého pred stretnutím v Miláne z 12. júla 2000, domnievala sa, ze neexistujú rozhodujúce dôkazy pre toto skorsie obdobie (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). Preto Komisia vzhladom na dôkaznú hodnotu dôkazov, ktoré mala k dispozícii, nakoniec znízila dlzku trvania porusenia, pricom uviedla, ze presvedcivé dôkazy o karteli má k dispozícii az od 12. júla 2000 (odôvodnenia 73 az 76 a 144 napadnutého rozhodnutia). 130 Za týchto okolností samotná skutocnost, ze v oznámení o výhradách sa Komisia predbezne domnievala, ze kartel zacal 30. júna 1997, v den stretnutia v Sousse, pricom sa zintenzívnil po stretnutí v Grécku 29. júla 1999 (bod 216 oznámenia o výhradách), je irelevantná a nemôze mat vplyv na záujmy ani na právo zalobkýn na obhajobu, ktoré, pokial ide o dlzku trvania vytýkaného porusenia, boli nakoniec v napadnutom rozhodnutí vystavené menej závaznej výhrade (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 435). Navyse v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, tento rozdiel v "casovom rámci" porusenia konstatovaný Komisiou nebol spôsobilý zmenit povahu pokracujúceho porusenia, ktoré sa vytýka tak v oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Nakoniec je nutné konstatovat, ze zalobkyne mali moznost úcinne predlozit pripomienky k oznámeniu o výhradách, vrátane údajov týkajúcich sa dlhsieho trvania porusenia, nez bolo nakoniec prevzaté do napadnutého rozhodnutia, cím sa Komisia prípustným spôsobom ciastocne vzdala výhrady v prospech zalobkýn (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 115). 131 Preto treba zamietnut výhradu zalozenú na porusení práva na obhajobu týkajúcu sa dlzky trvania porusenia konstatovaného Komisiou. b) O údajnom porusení práva na obhajobu v súvislosti so ziadostou o znízenie sumy pokuty spolocnosti Fluorsid, ako aj o údajnom nedostatku odôvodnenia 132 Pokial ide o údajné porusenie práva spolocnosti Fluorsid na obhajobu v súvislosti so ziadostou o znízenie sumy pokuty, treba najskôr uviest, ze Fluorsid nenamieta proti napadnutému rozhodnutiu ako takému, co sa týka uplatnenia oznámenia o spolupráci, ktoré sa nan vztahuje, ale namieta proti nespomenutiu jej ziadosti o znízenie pokuty v oznámení o výhradách, ktoré predstavuje nenapadnutelné prípravné opatrenie. Vseobecný súd totiz v tomto ohlade pripomenul, ze ako sa to konstatovalo v ustálenej judikatúre, aktmi, ktoré mozno napadnút zalobou o neplatnost v zmysle clánku 230 ES, sú opatrenia, ktoré majú záväzné právne úcinky spôsobilé dotknút sa záujmov zalobcu tým, ze výrazne menia jeho právne postavenie (rozsudok Súdneho dvora zo 6. decembra 2007, Komisia/Ferriere Nord, [58]C-516/06 P, Zb. s. I-10685, bod 27). Navyse, pokial ide o akty a rozhodnutia, ktorých príprava sa vykonáva vo viacerých fázach, napadnutelnými aktmi sú v zásade len opatrenia, ktoré s konecnou platnostou predstavujú stanovisko institúcie podla tohto postupu, s výnimkou predbezných opatrení, ktorých cielom je pripravit konecné rozhodnutie (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [59]60/81, Zb. s. 2639, body 9 a 10, a Komisia/Ferriere Nord, uz citovaný, body 27 az 33). 133 V rozsahu, v akom sa má táto výhrada vykladat v tom zmysle, ze napáda protiprávnost napadnutého rozhodnutia ako takého, je namieste uviest, ze hoci opatrenia výlucne prípravnej povahy nie sú ako také napadnutelné zalobou o neplatnost, ich právne vady je mozné napadnút prostredníctvom zaloby proti konecnému aktu, ktorému predchádzajú (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 12), konkrétne v prejednávanej veci proti napadnutému rozhodnutiu. Preto Vseobecnému súdu prinálezí, aby posúdil, ci k protiprávnym skutocnostiam doslo v priebehu správneho konania a ci môzu mat vplyv na zákonnost rozhodnutia prijatého Komisiou na konci správneho konania (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 24). 134 Z oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, ze v rámci programu zhovievavosti upraveného v tomto oznámení sa postup priznania úplného oslobodenia od pokút alebo znízenia pokuty urcitému podniku skladá z rôznych samostatných fáz. Az v poslednej fáze, t. j. na konci správneho konania, Komisia pri prijímaní konecného rozhodnutia v rámci tohto rozhodnutia prizná oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie. Zo systému stanoveného v oznámení o spolupráci z roku 2002 teda vyplýva, ze podniku, ktorý ziada o oslobodenie od pokút alebo znízenie ich sumy, sa do prijatia konecného rozhodnutia neprizná oslobodenie od pokút alebo znízenie ich súm v pravom zmysle slova, ale sa mu len prizná procesné postavenie, ktoré môze na konci správneho konania viest k oslobodeniu od pokút alebo znízeniu ich súm, ak sú pozadované podmienky splnené (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, [60]T-12/06, Zb. s. II-5639, bod 118). 135 Bod 26 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze ak Komisia dospeje k predbeznému záveru, ze dôkaz predlozený podnikom predstavuje pridanú hodnotu, o svojom úmysle znízit sumu pokuty písomne informuje podnik najneskôr k dátumu, ked je dorucené oznámenie o výhradách. To tiez znamená, ze ked Komisia nemá v úmysle vyhoviet ziadosti o zhovievavost, nemá nijakú povinnost informovat o tom dotknutý podnik v stádiu oznámenia o výhradách. Bod 27 oznámenia o spolupráci z roku 2002 zase stanovuje, ze Komisia poskytne posúdenie konecného postavenia kazdého z podnikov, ktoré ziadali o znízenie sumy pokuty v kazdom rozhodnutí prijatom na konci správneho konania. Preto sa Komisia k ziadostiam o zhovievavost, ktoré jej boli predlozené, musí vyjadrit az v konecnom rozhodnutí v správnom konaní pred nou, ako to urobila aj v prejednávanej veci. 136 Z toho vyplýva, ze Komisia nebola povinná prijat stanovisko k ziadosti spolocnosti Fluorsid o zhovievavost v stádiu oznámenia o výhradách. Preto Komisia ani neporusila práva spolocnosti Fluorsid na obhajobu, ani sa nedopustila nesplnenia povinnosti odôvodnenia v tomto ohlade, kedze v tomto stádiu nebola nútená prijat stanovisko k ziadosti spolocnosti Fluorsid o zhovievavost. O to viac to platí v prípade, ked Komisia v oznámení o výhradách nezaujala stanovisko k ziadosti spolocnosti Fluorsid o znízenie pokuty. 137 Je teda namieste zamietnut výhradu zalozenú na porusení práv spolocnosti Fluorsid na obhajobu týkajúcu sa ziadosti o zhovievavost alebo ziadosti o znízenie sumy pokuty. D - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 týkajúceho sa výpoctu súm pokút a bodu 18 usmernení z roku 2006 1. Úvodné pripomienky 138 Najskôr je potrebné uviest, ze v prejednávanej veci ide o uplatnenie usmernení z roku 2006. 139 Zalobkyne v podstate tým, ze uvádzajú, ze "posúdenie Komisie, pokial ide o vymedzenie trhu, nemozno namietat... z vecného hladiska", poukazujú na nedostatok odôvodnenia a protirecenia spôsobujúce vady napadnutého rozhodnutia, co sa týka kvantifikácie a geografického rozsahu uvedeného trhu, najmä tým, ze Komisia vylúcila zo svojho posúdenia Cínu a Rusko napriek tomu, ze tieto krajiny boli dotknuté porusením. Navyse zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nezohladnila císla poskytnuté spolocnostou Fluorsid v apríli 2008 namiesto tých, ktoré jej táto spolocnost poskytla v máji 2008 na úcely odhadu hodnoty predajov na trhu s fluoridom hlinitým v EHP. Preto je základ pre výpocet sumy pokuty stanovený na základe bodu 18 usmernení z roku 2006 nesprávny. 140 Komisia navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod. 141 Tento zalobný dôvod sa v podstate delí na tri casti, po prvé nesprávne posúdenie geografického rozsahu trhu a porusenia, po druhé nesprávne stanovenie hodnôt trhu a predajov a po tretie nesprávne stanovenie úrovne pokuty. 142 V tejto súvislosti treba pripomenút vseobecné zásady upravujúce stanovenie súm pokút. 143 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení výsky pokuty, ktorá sa ulozí za porusenie clánku 81 ods. 1 ES, zohladní závaznost a doba trvania porusenia. 144 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze závaznost porusení práva hospodárskej sútaze musí byt stanovená na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré nutne musia byt vzaté do úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [61]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241; Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 54, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [62]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 91). 145 Judikatúra uznala, ze na urcenie výsky pokuty je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Európsku úniu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [63]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 146 Tiez uz bolo rozhodnuté, ze sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a intenzita, velkost dotknutého trhu a poskodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Analýza musí tiez zohladnit relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadnú recidívu (pozri rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 147 Tento velký pocet skutocností ukladá Komisii, aby podrobne preskúmala okolnosti porusenia (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 58). 148 Na zabezpecenie transparentnosti a nestrannosti rozhodnutí, ktorými sa stanovujú pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, prijala Komisia usmernenia na výpocet pokút (bod 3 usmernení z roku 2006). V týchto usmerneniach Komisia uviedla, z akých dôvodov zohladní takú ci onakú okolnost porusenia a dôsledky, ktoré z toho môzu byt vyvodené pre výsku pokuty (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 59). 149 Usmernenia predstavujú orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa správny orgán nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania a obmedzujú sa na opis metódy preskúmania porusenia uplatnovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohladnovala pri urcovaní výsky pokuty (pozri rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 150 Usmernenia predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily -, ktoré Komisia chce uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti stanovenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Hoci usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, pretoze toto rozhodnutie sa zakladá na nariadení c. 1/2003, vseobecným a abstraktným spôsobom vsak stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia na základe tohto rozhodnutia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky ukladaných pokút, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, body 209 az 213, a rozsudok Vseobecného súdu zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [64]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 219 a 223). 151 Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právna norma, ktorú musí správny orgán v kazdom prípade dodrzat, vyjadrujú urcité pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako má správny orgán v praxi postupovat, a od ktorého sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, inak by hrozilo, ze porusí zásady právnej istoty a rovnosti zaobchádzania (rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, body 209 a 210, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [65]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). 152 V zmysle bodu 5 usmernení z roku 2006 v znení uplatnitelnom na túto vec musí Komisia pri urcení výsky pokút vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením. Dlzka trvania porusenia sa musí taktiez zohladnit ako významný prvok. Kombinácia hodnoty predaja súvisiaceho s porusením a dlzky jeho trvania odráza hospodársku dôlezitost porusenia, ako aj relatívny význam kazdého podniku, ktorý sa podielal na porusení. Podla bodu 6 usmernení z roku 2006 odkaz na tieto skutocnosti je vhodnou informáciou o úrovni výsky pokuty, ale nemal by sa povazovat za základ "metódy automatického a aritmetického výpoctu". 153 Podla bodov 10 a 11 usmernení z roku 2006 Komisia urcí na úcely stanovenia pokuty pre kazdý podnik základnú sumu pokuty, ktorú môze upravit. 154 Na základe bodov 12 a 13 usmernení z roku 2006 sa základná suma pokuty stanoví odkazom na hodnotu predaja tovaru a sluzieb uskutocnenho podnikom, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP, obvykle pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik zúcastnil na porusení. Podla bodu 15 usmernení z roku 2006 Komisia musí pouzit "najvyssie [najlepsie - neoficiálny preklad] údaje, ktoré sú... k dispozícii". 155 Bod 18 usmernení z roku 2006 stanovuje: "Ak porusenie presiahne územie Európskeho hospodárskeho priestoru ('EHP`) (napríklad v prípade medzinárodných kartelov), príslusný predaj podniku vo vnútri EHP nemusí primeraným spôsobom odrázat podiel kazdého podniku na porusení. Takáto situácia môze nastat napríklad v súvislosti s celosvetovými dohodami o rozdelení trhu. Za takýchto okolností, s cielom zohladnit agregovaný objem príslusných predajov v EHP a relatívny podiel kazdého podniku na porusení, Komisia môze posúdit celkový objem predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti (rozlahlejsej ako EHP), urcit podiel predaja kazdého podniku podielajúceho sa na porusení na tomto trhu a aplikovat tento podiel na agregovaný objem predajov týchto podnikov vo vnútri EHP. Výsledok tohto výpoctu sa bude povazovat za hodnotu predaja na úcely stanovenia základnej výsky pokuty." 156 Podla bodu 19 usmernení z roku 2006 základná suma pokuty súvisí s urcitou castou hodnoty predajov stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. Podla bodu 20 usmernení z roku 2006 posúdenie závaznosti sa vykoná individuálne na kazdý typ porusenia a prihliadne sa pritom na vsetky relevantné okolnosti prípadu. V zmysle bodu 21 usmernení z roku 2006 sa vo vseobecnosti zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 157 Práve vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné posúdit rôzne výhrady predlozené zalobkynami. 2. O geografickom rozsahu porusenia a údajnom pochybení pri vymedzení trhu 158 V súlade s bodom 18 usmernení z roku 2006 a so zásadami uvedenými v bodoch 142 az 151 vyssie Komisia nie je povinná urcit trh dotknutých výrobkov ako taký, ale len geografický rozsah porusenia. V tomto ohlade Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze na stretnutí v Miláne sa clenovia kartelu dohodli na cenách, objemoch predajov a rozdelení trhov v Európe, Severnej Amerike, Juznej Amerike, Austrálii a na dalsích trhoch, ako je trh Turecka. Preto Komisia v súlade s pravidlom správania sa, ktoré si stanovila, konstatovala, ze rozsah porusenia prekracoval územie EHP a bol celosvetový. 159 Zalobkyne sa v podstate domnievajú, ze podla bodu 18 usmernení z roku 2006 Komisia pri posudzovaní celkovej hodnoty predajov tovarov a sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti nesprávne a na základe nedostatocného a protichodného odôvodnenia nezohladnila císla týkajúce sa Ruska a Cíny. 160 Z odôvodnení 33, 51 a 136 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze hoci sa Komisia domnievala, ze kartel mal celosvetový rozsah, vylúcila z jeho geografického rozsahu jednak Cínu z dôvodu, ze sa jej nedovolené dohody netýkali, a jednak Rusko z dôvodu, ze "odkaz na Rusko nepotvrdzoval existenciu dohôd, ktoré by sa týkali tejto krajiny". 161 Co sa týka Ruska, Komisia v poznámke pod ciarou c. 69 odôvodnenia 84 napadnutého rozhodnutia uviedla, pricom jej zalobkyne v tomto bode neprotirecili, ze zo zápisnice zo stretnutia v Miláne vyplýva, ze Rusko bolo spomenuté len raz slovami "Rusko - nijaký záujem pre ICF alebo IQM". Toto jediné spomenutie samo osebe nestací na preukázanie, ze geografický rozsah porusenia, ktorého sa dopustili strany uvedené v napadnutom rozhodnutí, sa týkal aj Ruska. Preto sa Komisia nedopustila pochybenia, ked vylúcila Rusko z geografického rozsahu porusenia. Tento záver nespochybnuje ani okolnost, ze na úcely odhadu hodnoty svetového trhu s fluoridom hlinitým v roku 2000, ktorý bol dotknutý kartelom, Boliden odhadla túto výsku na 329000000 eur, vrátane hodnoty ruského trhu. Odhad uvedenej hodnoty trhu uskutocnený Komisiou vo výske 340000000 eur zohladnuje tiez císla spolocnosti ICF, ktorá ju odhadla na 400852695 eur (poznámka pod ciarou c. 37 uvedená v odôvodnení 33 napadnutého rozhodnutia). Rovnako úryvok zo zápisnice zo stretnutia IFPA v Montreale (Kanada) z 13. septembra 1999 sa obmedzuje na uvedenie toho, ze neistota, pokial ide o císla týkajúce sa Ruska, je takého rozsahu, ze robí neplatnou akúkolvek úvahu zalozenú na globálnych císlach. 162 Co sa týka Cíny, zalobkyne síce správne tvrdia, ze v zápisnici zo stretnutia v Miláne, je uvedený odkaz na "cínsku cenu". Odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia totiz cituje uvedenú zápisnicu v kontexte prezentácie rozdelenia ponuky a zamýslaných cien dodávatelmi fluoridu hlinitého na austrálskom trhu, pricom uvádza, ze "cínska cena v roku 2001 by mala byt priblizne 750 - 760 USD [za tonu] fob s [cenou] prepravy vo výske 10 USD [za tonu]", ale ze európska úroven cien by mohla byt vyssia s "cenou dodávky z Európy/IQM, [ktorá] by mala byt 875 USD [za tonu]". Komisia vsak vo svojich písomných podaniach hodnoverne a bez toho, aby jej zalobkyne presvedcivo protirecili vo svojich replikách, vysvetlila, ze tento odkaz na cínsku cenu treba chápat v tom zmysle, ze sa týka cien ponúkaných cínskymi vývozcami ich austrálskym zákazníkom, a nie predajov uskutocnených na cínskom trhu ako takom. 163 Za týchto podmienok sa preto Komisia mohla oprávnene domnievat, ze Cína a Rusko neboli súcastou geografickej oblasti, ktorej sa týkal kartel. Komisia sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, ked na základe bodu 18 usmernení z roku 2006 stanovila geografický rozsah trhu. 164 Preto sa tretia cast tretieho zalobného dôvodu musí zamietnut. 3. O hodnote trhu a predajov fluoridu hlinitého v EHP 165 Odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze hodnota trhu s fluoridom hlinitým v EHP sa zakladá na odhadoch poskytnutých clenmi kartelu v odpovediach na ziadosti Komisie o informácie z 11. a 14. apríla 2008. 166 V odpovedi na tieto ziadosti Fluorsid najskôr v apríli 2008 uviedla, ze táto hodnota trhu bola 73195200 eur a následne 16. mája 2008, ze bola 46920000 eur. 167 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého císla poskytnuté v máji 2008 boli relevantnejsie a mali viest Komisiu k tomu, aby nimi nahradila císla poskytnuté spolocnostou Fluorsid v apríli 2008, je nutné konstatovat, ze zalobkyne neboli schopné poskytnút dostatocne podlozené a hodnoverné vysvetlenie na podporu svojho tvrdenia. Toto tvrdenie je o to menej presvedcivé, ze údaj pôvodne poskytnutý spolocnostou Fluorsid, konkrétne 73195200 eur, bol velmi podobný údajom poskytnutým spolocnostou IQM - konkrétne 75000000 eur - a spolocnostou ICF - konkrétne 82057530 eur - a ze to bola výlucne Boliden, ktorá uviedla velmi nízku cenu, konkrétne 53000000 eur ako hodnotu trhu s fluoridom hlinitým v EHP. Zalobkyniam sa vsak nepodarilo poskytnút ani dôveryhodné vysvetlenie tohto zosúladenia in tempore suspecto údajov poskytnutých spolocnostou Fluorsid s údajmi spolocnosti Boliden, ani dostatocne podlozit tvrdenie, podla ktorého císla z mája 2008 boli spolahlivejsie nez císla z apríla 2008. V tomto ohlade sa obmedzili na uvedenie, ze rozdiel medzi týmito císlami mozno vysvetlit odlisným hodnotením spotreby fluoridu hlinitého v EHP, ktorá nie je 25 kg na tonu, ako sa domnievali pri stanovení císel za apríl 2008, ale 16 kg za tonu, co znizuje hodnotu trhu s fluoridom hlinitým v EHP. Toto vágne tvrdenie zalobkýn vsak nie je nijako podlozené dôkazmi. Preto zalobkyne z právneho hladiska dostatocne nepreukázali, ze císla z mája 2008 boli relevantnejsie nez císla z apríla 2008. Za týchto podmienok mala Komisia právo zalozit svoj odhad na aritmetickom priemere císel poskytnutých clenmi kartelu v apríli 2008, ktorý zaokrúhlila. 168 Preto vzhladom na neexistenciu platného dôvodu spolahnút sa na císla poskytnuté spolocnostou Fluorsid v máji 2008, sa Komisia mohla rozumne opriet o císla poskytnuté spolocnostou Fluorsid v apríli 2008 ako o najlepsie údaje, ktoré sú k dispozícii, v zmysle bodu 15 usmernení z roku 2006 na úcely odhadnutia hodnoty trhu s fluoridom hlinitým v rámci EHP. 169 Dalej na doplnenie, co sa týka záujmu zalobkýn na spochybnení nezohladnenia hodnoty trhu fluoridu hlinitého v EHP, ako ju oznámili v máji 2008, treba pripomenút, ze podla bodu 22 usmernení z roku 2006, s cielom rozhodnút, ci cast hodnoty predajov, ktoré sa majú zohladnit v danom prípade na úcely stanovenia základnej sumy pokuty, by mala byt v dolnej alebo v hornej casti rozpätia od 0 do 30 % uvedenej hodnoty, Komisia zohladní urcitý pocet faktorov, ako je povaha porusenia, kumulovaný trhový podiel vsetkých dotknutých úcastníkov, geografický rozsah porusenia a vykonanie ci nevykonanie porusenia. 170 Pokial ide o kumulovaný trhový podiel vsetkých dotknutých úcastníkov, Komisia sa najskôr na základe císel poskytnutých adresátmi napadnutého rozhodnutia v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze hodnota predajov divízie "Noralf" spolocnosti Boliden v EHP v roku 2000 predstavovala 12731118 eur (odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia), hodnota predajov spolocnosti Fluorsid 2717735 eur (odôvodnenie 15 napadnutého rozhodnutia) a hodnota predajov spolocnosti ICF 8146129 eur (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). IQM fluorid hlinitý v EHP v roku 2000 nepredávala (odôvodnenie 29 napadnutého rozhodnutia). Preto celková hodnota kumulovaných predajov adresátov napadnutého rozhodnutia, ktorí predávali v EHP v roku 2000, predstavovala 23594982 eur. 171 Dalej Komisia odhadla celkovú hodnotu predajov fluoridu hlinitého v EHP v roku 2000 na 71600000 eur, co je priemer císel uvedených clenmi kartelu. Z toho vyvodila, ze kumulovaný trhový podiel adresátov napadnutého rozhodnutia predstavuje na trhu EHP 33 % (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 172 Nakoniec pri stanovovaní základnej sumy pokuty na základe pomernej casti hodnoty predajov Komisia uviedla, ze zohladnila okolnost, na základe ktorej kumulovaný trhový podiel adresátov napadnutého rozhodnutia v EHP v roku 2000 neprekrocil 35 % (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia). 173 Vzhladom na predchádzajúce je namieste poukázat na skutocnost, ze Komisia zohladnila císla z apríla 2008, a nie z mája 2008 bola výhodná pre zalobkyne. Trhový podiel adresátov napadnutého rozhodnutia v EHP je o to mensí, cím väcsia je celková hodnota trhu, a naopak. Preto kumulovaná hodnota predajov clenov kartelu vo výske 23594982 eur predstavuje priblizne 33 % celkovej hodnoty predajov fluoridu hlinitého v EHP v roku 2000, ktorá podla informácií od spolocnosti Fluorsid z apríla 2008 predstavovala 71600000 eur. Ak by sa vsak vychádzalo z celkovej hodnoty predajov fluoridu hlinitého v EHP v roku 2000 na úrovni 46920000 eur, ako to uviedla Fluorsid v máji 2008, priemerná hodnota trhu by predstavovala 64244250 eur a pomerná cast hodnoty predajov adresátov napadnutého rozhodnutia by bola vyssia, a to priblizne 37 %, co by bolo pre zalobkyne nevýhodnejsie. 174 Preto treba zamietnut výhradu zalobkýn zalozenú na nezohladnení hodnoty trhu s fluoridom hlinitým v EHP, ktorú oznámili v máji 2008, na úcely výpoctu základnej sumy pokuty. 175 V druhom rade, pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia, je potrebné pripomenút zásady, ktorými sa riadi povinnost odôvodnenia ulozená Komisii, ako sú uvedené v bode 100 vyssie. 176 V tomto ohlade stací konstatovat, ze Komisia tým, ze v odôvodnení 33 napadnutého rozhodnutia vychádzala z císel predstavujúcich hodnotu trhu s fluoridom hlinitým v EHP, ako ich poskytla najmä Fluorsid v apríli 2008, sa implicitne domnievala, ze císla poskytnuté spolocnostou Fluorsid oneskorene v máji 2008 neboli relevantné. Vzhladom na to, ze na úcely tohto odhadu hodnoty trhu s fluoridom hlinitým v EHP IQM a ICF, ako aj pôvodne zalobkyne poskytli císla na rovnakej úrovni z hladiska ich výsky, zalobkyne boli spôsobilé pochopit prístup, ktorý zaujala Komisia v tomto ohlade v napadnutom rozhodnutí, co im umoznilo toto rozhodnutie napadnút na súde a Vseobecnému súdu vykonat jeho kontrolu zákonnosti vecného základu tohto rozhodnutia. V tomto ohlade Vseobecný súd pripomína, ze na základe clánku 253 ES je Komisia povinná uviest skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí odôvodnenie rozhodnutia a právne dôvody, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, pricom toto ustanovenie nevyzaduje, aby sa vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré boli predmetom správneho konania (rozsudky VBVB a VBBB/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 22; Belasco a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 55; Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 127, a Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 233). Platí to o to viac v prípade, ked ako v prejednávanej veci dotknutý úcastník konania predlozí takéto dôkazy oneskorene, a to in tempore suspecto, a ked tieto dôkazy protirecia pôvodne predlozeným dôkazom. 177 Preto sa výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia musí zamietnut. 4. O stanovení sumy pokuty 178 V rozsahu, v akom zalobkyne vseobecne napádajú zákonnost stanovenia úrovne pokuty Komisiou, treba najskôr pripomenút, ze Komisia z právneho hladiska oprávnene v napadnutom rozhodnutí konstatovala existenciu kartelu, na ktorom sa zalobkyne zúcastnili. Komisia navyse z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze dohoda uzavretá na stretnutí v Miláne bola dodrziavaná v priebehu druhého polroku roku 2000 a ze teda kartel bol skutocne vykonaný adresátmi napadnutého rozhodnutia vrátane zalobkýn (pozri body 79 az 101 vyssie a odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia). 179 Treba dalej poukázat na to, ze v súlade s bodom 23 usmernení z roku 2006 sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze v prejednávanej veci slo o porusenie, ktoré spocívalo najmä v horizontálnej dohode o urcení cien, ktorá uz na základe svojej povahy patrí medzi najzávaznejsie porusenia hospodárskej sútaze (odôvodnenie 236 napadnutého rozhodnutia). 180 Komisia teda bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, mohla uplatnit bod 25 usmernení z roku 2006, ktorý uvádza, ze "Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkolvek úcasti [najmä] na horizontálnych dohodách o stanovení cien [a] rozdelení trhu", pricom osobitne zohladnila také faktory, ako je povaha porusenia, kumulovaný trhový podiel vsetkých úcastníkov kartelu, geografický rozsah porusenia a vykonanie alebo nevykonanie porusenia, ako to stanovuje bod 22 usmernení z roku 2006. 181 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze kumulovaný trhový podiel clenov kartelu v EHP neprekrocil 35 % v roku 2000 (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie 33 tohto rozhodnutia) a ze geografický rozsah porusenia bol svetový (odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie 136 tohto rozhodnutia). Komisia navyse uviedla, ze zohladnila trhový podiel menej nez 35 %, aby stanovila na 17 % pomernú cast hodnoty predajov zalobkýn, ktorá mala slúzit na stanovenie základnej sumy pokút, ktoré sa mali ulozit (odôvodnenie 240 napadnutého rozhodnutia). V prípade absencie zo strany zalobkýn dostatocne jasného a presného spochybnenia prístupu prijatého v napadnutom rozhodnutí v tomto ohlade treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked zohladnila tieto dôkazy na úcely stanovenia výsky pokuty. 182 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na nesprávnom výpocte výsky pokuty sa musí zamietnut. 183 V dôsledku toho treba zamietnut aj tretí zalobný dôvod. 184 Vzhladom na predchádzajúce je namieste zamietnut návrhy na zrusenie v celom rozsahu. Navyse, co sa týka subsidiárneho návrhu na zmenu výsky pokuty ulozenej zalobkyniam, vzhladom najmä na predchádzajúce úvahy nie je namieste, aby Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci tomuto návrhu vyhovel. 185 Preto sa zaloba musí ako celok zamietnut. Otrovách 186 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Fluorsid SpA a Minmet financing Co. znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Azizi Labucka Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. júna 2013. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu I - Skutkové okolnosti II - Napadnuté rozhodnutie A - Výrok napadnutého rozhodnutia B - Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia 1. O sektore fluoridu hlinitého 2. O stretnutí v Miláne a o vykonaní kartelu 3. O uplatnení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP 4. O dlzke trvania porusenia 5. O urcení výsky pokuty 6. O polahcujúcich okolnostiach Konanie a návrhy úcastníkov konania Právnystav I - O prípustnosti A - Úvodná pripomienka B - O rozsahu zaloby C - O prípustnosti zaloby spolocnosti Minmet II - O veci samej A - Zhrnutie zalobných dôvodov neplatnosti B - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES 1. Úvodné pripomienky 2. Pripomenutie obsahu napadnutého rozhodnutia 3. O dôkaze porusenia C - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv na obhajobu 1. Úvodné pripomienky 2. O údajnom porusení práv na obhajobu súvisiacom s dokumentmi týkajúcimi sa kontaktov po stretnutí v Miláne a) O údajnom porusení práva na obhajobu v súvislosti s "casovým rámcom" porusenia b) O údajnom porusení práva na obhajobu v súvislosti so ziadostou o znízenie sumy pokuty spolocnosti Fluorsid, ako aj o údajnom nedostatku odôvodnenia D - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 týkajúceho sa výpoctu súm pokút a bodu 18 usmernení z roku 2006 1. Úvodné pripomienky 2. O geografickom rozsahu porusenia a údajnom pochybení pri vymedzení trhu 3. O hodnote trhu a predajov fluoridu hlinitého v EHP 4. O stanovení sumy pokuty Otrovách __________________________________________________________________ ( [66]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFzk0GM/L93273-3667TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXXFzk0GM/L93273-3667TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXXFzk0GM/L93273-3667TMP.html#DI 4. file:///tmp/lynxXXXXFzk0GM/L93273-3667TMP.html#t-ECR_62008TJ0404_SK_01-E0001 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0310&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0374&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0121&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0291&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0532&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0539&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0195&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0242&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0112&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0406&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0382&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0403&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0338&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0043&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0246&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0089&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0310&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0142&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0086&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0310&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0141&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0109&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0051&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0516&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0060&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0012&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 66. file:///tmp/lynxXXXXFzk0GM/L93273-3667TMP.html#c-ECR_62008TJ0404_SK_01-E0001