[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-401/08, Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto ry, so sídlom v Helsinkách (Fínsko), v zastúpení: H. Pokela, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne E. Paasivirta, F. Castillo de la Torre a P. Aalto, neskôr E. Paasivirta a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3435 v konecnom znení zo 16. júla 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C 2/38.698 - CISAC), VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia S. Soldevila Fragoso a M. van der Woude, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaniach zo 4. októbra 2011 a z 29. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1. Rozhodnutie Komisie K(2008) 3435 v konecnom znení zo 16. júla 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C 2/38.698 - CISAC) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") sa týka podmienok správy práv na verejné predvádzanie hudobných diel a udelovania zodpovedajúcich licencií v súvislosti s ich pouzívaním výlucne prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie. Toto rozhodnutie bolo urcené 24 organizáciám kolektívnej správy práv usadeným v Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktoré sú clenmi Medzinárodnej konfederácie spolocností autorov a skladatelov (CISAC) (dalej len "OKS"), ku ktorým patrí aj zalobkyna Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto ry. 2. OKS spravujú práva autorov (textárov a skladatelov) k hudobným dielam, ktoré vytvorili. Tieto práva zvycajne zahrnajú výhradné právo udelovat súhlas s pouzitím chránených diel alebo toto pouzitie zakázat. Platí to najmä v prípade práva na verejné predvádzanie. OKS nadobudne právo na správu práv bud ich priamym prevodom od pôvodného nositela práv, alebo prevodom od inej OKS, ktorá spravuje rovnaké kategórie práv v inom státe a v zastúpení svojich clenov udeluje licencie na pouzívanie diela takým komercným pouzívatelom, akými sú prevádzkovatelia rozhlasového vysielania alebo organizátori vystúpení (dalej len "pouzívatelia"). 3. Správa autorských práv znamená, ze kazdá OKS zabezpecí, aby kazdý nositel práv dostal primeranú odmenu za pouzitie jeho diela bez ohladu na územie, na ktorom sa pouzitie tohto diela uskutocnilo, a dohliadne, aby nedoslo k ziadnemu neoprávnenému pouzitiu chránených diel. 4. CISAC v tejto súvislosti vypracovala nezáväznú vzorovú zmluvu, ktorej pôvodné znenie je z roku 1936, ktorá bola niekolkokrát zmenená a OKS, ktoré sú jej clenkami, ju musia vyplnit predovsetkým vzhladom na urcenie územia výkonu ich pôsobnosti (dalej len "vzorová zmluva"). Na základe vzorovej zmluvy vyhotovili OKS zmluvy o reciprocnom zastúpení (dalej len "ZRZ"), ktorými si vzájomne priznávajú právo udelovat licencie. ZRZ sa nevztahovali len na výkon práv tradicným spôsobom, tzv. off-line (koncerty, rádio, diskotéky atd.), ale aj na pouzívanie diel prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie. I - Správne konanie 5. V roku 2000 sa skupina pre rozhlasové a televízne vysielanie RTL Group SA obrátila na Komisiu Európskych spolocenstiev so staznostou proti OKS, ktorá je clenkou CISAC, aby jej oznámila, ze jej táto OKS odmietla udelit licenciu pre celé Spolocenstvo na rozhlasové vysielanie hudby. V roku 2003 podal Music Choice Europe Ltd, ktorý poskytuje sluzby rozhlasového a televízneho vysielania na internete, proti CISAC druhú staznost týkajúcu sa vzorovej zmluvy. Na základe týchto stazností zacala Komisia konanie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze. 6. Dna 8. apríla 2005 zaslala zalobkyna Komisii list, ktorým jej odpovedala na ziadost o informácie zo 14. marca 2005 a uviedla v nom casti z jej ZRZ. 7. Komisia zaslala 31. januára 2006 konfederácii CISAC a OKS oznámenie o výhradách (dalej len "oznámenie o výhradách"), na ktoré zalobkyna odpovedala 10. apríla 2006. 8. CISAC a väcsina OKS vrátane zalobkyne boli Komisiou vypocuté na vypocúvaniach, ktoré sa konali 14., 15. a 16. júna 2006. 9. Dna 18. septembra 2006 Komisia zaslala zalobkyni novú ziadost o informácie, na ktorú zalobkyna odpovedala listom z 3. októbra 2006. 10. V marci 2007 zalobkyna a 17 dalsích OKS, ako aj CISAC navrhli Komisii záväzky v zmysle clánku 9 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ktoré boli v súlade s clánkom 27 ods. 4 tohto nariadenia uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 128, 2007, s. 12). 11. V odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze vzhladom na predlozené pripomienky by navrhované záväzky uvedené v bode 10 vyssie neboli dostatocnou odpovedou na obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze uvedené v oznámení o výhradách. II - Zmluvné ustanovenia vzorovej zmluvy 12. Napadnuté rozhodnutie sa vztahuje predovsetkým na ustanovenia, ktoré boli aspon urcitú dobu upravené vo vzorovej zmluve a ktoré sa týkali jednak clenstva nositelov práv v OKS (dalej len "ustanovenie o clenstve") a jednak výhradnosti zastúpenia, ktoré si OKS vzájomne poskytovali prostredníctvom ZRZ, ako aj územnej pôsobnosti tohto zastúpenia. 13. Pokial ide o ustanovenie o clenstve, clánok 11 ods. 2 vzorovej zmluvy do 3. júna 2004 stanovoval, ze OKS mohli prijat za clena autora, ktorý uz bol clenom v inej OKS alebo bol státnym príslusníkom státu, v ktorom pôsobila iná OKS, iba za urcitých podmienok (odôvodnenia 18 az 21 a 27 napadnutého rozhodnutia). Nemozno vylúcit, ze viaceré ZRZ toto ustanovenie stále obsahujú (odôvodnenia 35, 125 a 260 napadnutého rozhodnutia). 14. Pokial ide o výlucné zastúpenia a ich územnú pôsobnost, po prvé clánok 1 ods. 1 a 2 vzorovej zmluvy do mája 1996 stanovoval, ze OKS si na území, na ktorom pôsobia, navzájom poskytujú výlucné právo udelovat povolenia potrebné na kazdé verejné predvedenie diela (dalej len "ustanovenie o výhradnosti"). Po druhé podla clánku 6 ods. 1 vzorovej zmluvy je mozné, aby si OKS urcili vlastnú územnú pôsobnost bez konkrétneho spresnenia. Clánok 6 ods. 2 tejto zmluvy stanovuje, ze kazdá OKS sa musí na území pôsobenia druhej OKS zdrzat akýchkolvek zásahov do výkonu zastúpenia, ktoré prinálezí tejto druhej OKS (dalej len "ustanovenie o nezasahovaní") (odôvodnenia 22 az 25 napadnutého rozhodnutia). 15. OKS uplatnovali clánok 6 ods. 1 vzorovej zmluvy tak, ze zaviedli rozdelenia územnej pôsobnosti, takze geografická pôsobnost licencií udelovaných kazdou organizáciou bola az na malé výnimky obmedzená len na územie státu EHP, v ktorom bola táto OKS usadená (dalej len "vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti") (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). 16. Informácie, ktoré OKS poskytli v priebehu správneho konania, neumoznili Komisii jednoznacne posúdit, ci kazdá zo 17 OKS skutocne úplne odstránila ustanovenie o výhradnosti zo svojich ZRZ, a dalej, ci vsetky OKS z daných zmlúv skutocne úplne odstránili ustanovenie o nezasahovaní (odôvodnenia 37 a 40 napadnutého rozhodnutia). III - Dotknuté trhy 17. Kolektívna správa autorských práv vymedzená vzorovou zmluvou sa vztahuje na tri trhy s týmito produktmi: po prvé ide o poskytovanie sluzieb správy autorských práv nositelom práv, po druhé poskytovanie sluzieb správy autorských práv pre ostatné OKS a po tretie udelovanie licencií vztahujúcich sa na právo na verejné predvádzanie diela prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie pouzívatelom (odôvodnenie 49 napadnutého rozhodnutia). 18. Z geografického hladiska má prvý trh vnútrostátnu pôsobnost, ale ak by neexistovali obmedzenia týkajúce sa clenstva, mohol by byt aj rozsiahlejsí (odôvodnenia 58 a 59 napadnutého rozhodnutia). 19. Druhý trh má sám osebe vnútrostátnu pôsobnost, ktorá zahrna aj cezhranicné prvky. Kedze cinnosti súvisiace s internetovým prenosom nie sú obmedzené na jeden stát EHP, podniky pôsobiace v týchto odvetviach poziadali o licencie pre viaceré územia, ktoré by OKS mohli udelit, keby neexistovali obmedzenia obsiahnuté v ZRZ. Podobne by v prípade satelitného prenosu a káblovej retransmisie mohla ktorákolvek OKS, ktorá pôsobí na území pokrytom satelitným signálom, udelovat licencie pre celé toto územie (odôvodnenia 60 az 62 napadnutého rozhodnutia). 20. Napokon, hoci v minulosti bol tretí trh vzhladom na potrebu dohladu na mieste definovaný ako vnútrostátny, nemusí to nevyhnutne platit pre pouzívanie diela prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie, pretoze v týchto oblastiach je mozné vykonávat dohlad aj na dialku (odôvodnenia 63 a 64 napadnutého rozhodnutia). IV - Uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP A - Ustanovenia o clenstve, výhradnosti a nezasahovaní 21. V prvom rade na úcely tejto veci ustanovenie o clenstve predstavuje porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (odôvodnenia 123 az 137 napadnutého rozhodnutia). 22. V druhom rade na základe preskúmania ustanovení o výhradnosti a nezasahovaní vyplýva, ze ustanovenie o výhradnosti spôsobuje uzavretie vnútrostátneho trhu pre OKS, ktorým je priznané výhradné postavenie, pretoze ziadna OKS nemôze udelovat licencie na území pôsobnosti inej OKS. Podla Komisie je tiez vylúcená moznost, ze by OKS udelila licenciu, ktorá by sa vztahovala na predvádzanie len jej repertoáru na území pôsobnosti inej OKS, priamo pouzívatelovi (dalej len "priama licencia"). 23. Pokial ide o ustanovenie o nezasahovaní, Komisia pripomína, ze v oznámení o výhradách v postate dospela k záveru, ze toto ustanovenie posilnuje ustanovenie o výhradnosti. Na základe pripomienok niektorých OKS, podla ktorých ustanovenie o nezasahovaní nebránilo udelovaniu priamych licencií, a vzhladom na skutocnost, ze niektoré ZRZ boli s cielom odstránit uvedené ustanovenie zmenené, sa Komisia v súvislosti s týmto ustanovením vzorovej zmluvy rozhodla nekonat (odôvodnenia 138 az 152 napadnutého rozhodnutia). B - Zosúladený postup pri vymedzení vnútrostátnej územnej pôsobnosti 24. Podla Komisie je vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti výsledkom zosúladeného postupu, ktorý bráni hospodárskej sútazi (odôvodnenia 154 a 155 napadnutého rozhodnutia). 25. Vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti totiz nemozno jednoducho vysvetlit autonómnym konaním na základe trhových faktorov. OKS teda nahradili riziká hospodárskej sútaze vzájomnou spoluprácou, aby do urcitej miery zabezpecili, ze uvedené vymedzenie nebude len vzájomne prijaté druhou OKS, ale bude tiez zaclenené do vsetkých ZRZ (odôvodnenia 156 a 157 napadnutého rozhodnutia). 26. Dôvod tejto istoty vyplýva zo vzájomnej závislosti OKS, ktorá existuje najmä v oblasti uplatnovania off-line, ktoré si vyzaduje miestne siete dohladu. Kazdá OKS je preto pri udelovaní licencií a výbere autorských odmien v zahranicí závislá od ostatných OKS, a teda vystavená hrozbe protiopatrení, ak by v oblasti on-line práv nebola ochotná zachovávat historické rozdelenie trhu (odôvodnenie 157 napadnutého rozhodnutia). 27. Podla Komisie vyplýva existencia zosúladeného postupu z viacerých skutocností. 28. Po prvé Komisia zdôraznuje, ze OKS prerokovali standardizáciu svojich vzorových zmlúv v kontexte konfederácie CISAC (odôvodnenie 158 napadnutého rozhodnutia). 29. Po druhé dohoda zo Santiaga (Cile), ktorú viaceré OKS oznámili Komisii s cielom získat výnimku v zmysle clánku 81 ods. 3 ES, preukazuje, ze otázka územnej pôsobnosti zastúpení upravených v ZRZ, konkrétne zastúpení, ktoré zahrnajú nové spôsoby pouzívania diel, bola predmetom mnohostranných rokovaní medzi OKS. Táto dohoda, ktorou sa OKS zaviazali udelovat celosvetové licencie, avsak výlucne pouzívatelom usadeným na státnom území ich pôsobnosti, nebola obnovená po uplynutí jej platnosti na konci roka 2004 v dôsledku oznámenia o výhradách, ktoré Komisia zaslala OKS v rámci konania o udelení uvedenej výnimky (dalej len "oznámenie o výhradách vo veci Santiago"), co opät viedlo k vymedzeniu vnútrostátnej územnej pôsobnosti. V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnieva, ze neobnovenie dohody zo Santiaga svedcí o tom, ze OKS koordinovali svoje konanie, pokial ide o rozsah pôsobnosti licencií na pouzívanie prostredníctvom internetu (odôvodnenia 158 a 169 napadnutého rozhodnutia). 30. Po tretie paralelné konanie pri vymedzení vnútrostátnej územnej pôsobnosti sa musí posudzovat s ohladom na pôvodný stav, ked ZRZ obsahovali ustanovenie o výhradnosti. Skutocnost, ze po vypustení ustanovenia o výhradnosti nedoslo k ziadnej zmene konania s ohladom na uvedené vymedzenie, predstavuje nepriamy dôkaz o zosúladenom postupe. V tejto súvislosti vsak napadnuté rozhodnutie uznáva, ze to neplatí v prípade, ak existujú iné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze rozdelenie trhu je výsledkom individuálneho konania (odôvodnenie 170 napadnutého rozhodnutia). 31. Pokial ide o existenciu týchto dôvodov v prejednávanom prípade, Komisia pripústa, ze autorské právo a rozsah jeho ochrany sú definované vnútrostátnym právnym poriadkom, pricom v prvom rade uvádza, ze táto okolnost nemá za následok, ze licencie týkajúce sa daného státu musia byt udelené vnútrostátnou OKS. V tejto súvislosti sa jej tvrdenie opiera o dohodu zo Santiaga (odôvodnenia 159 a 160 napadnutého rozhodnutia). 32. V druhom rade Komisia popiera, ze by právny rámec upravujúci danú oblast, najmä smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii urcitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom prenose a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, s. 15; Mim. vyd. 17/001, s. 134), odôvodnoval konanie OKS, pokial ide o satelitný prenos. Uvedená smernica totiz iba vymedzuje právnu úpravu uplatnitelnú na pouzívanie chráneného diela prostredníctvom satelitu, teda toho státu EHP, v ktorom sú signály prenásajúce program zavedené do nepreruseného prenosového retazca vedúceho na satelit a zo satelitu na Zem. 33. Smernica 93/83 vsak nestanovuje, ze udelovat licencie nevyhnutné na tento spôsob pouzitia autorského práva môze len OKS usadená v tomto státe EHP. Okrem toho táto smernica stanovuje, ze prenos musí byt povazovaný za uskutocnený výhradne v danom státe a preto pouzívatelia potrebujú licenciu len pre uvedený stát. V dôsledku smernice 93/83 sa teda stala obsoletnou dohoda zo Sydney (Austrália), na základe ktorej zaclenili OKS v roku 1987 do vzorovej zmluvy ustanovenie, podla ktorého OKS usadená v státe, z ktorého sa vysielajú signály prenásajúce programy na satelit, bola oprávnená udelit licencie, v prípade potreby az po porade s inými dotknutými OKS alebo po získaní ich súhlasu, pre celé územie pokryté satelitným signálom (odôvodnenia 163 az 165 napadnutého rozhodnutia). 34. Dalej Komisia pripomenula, ze OKS sa významne lísia v efektívnosti, administratívnych nákladoch a spravovanom repertoári. Preto by jedna OKS mohla mat záujem splnomocnit druhú OKS s osobitne dobrými výsledkami na udelovanie licencií pre väcsie územie, nez na akom je usadená, alebo poverit viac nez jednu OKS v niektorých regiónoch s cielom zvýsit vysielanie svojho repertoáru, a teda aj odmeny pre autorov, ktorých zastupuje (odôvodnenia 167 a 168 napadnutého rozhodnutia). 35. Napokon Komisia poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie sa týka len zákonného pouzívania diel chránených autorským zákonom (odôvodnenie 11 napadnutého rozhodnutia), takze potreba miestneho dohladu neospravedlnuje vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. V prípade pouzívania diela prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie existujú technické riesenia, ktoré umoznujú dohlad nad nadobúdatelom licencie, a to i ked k pouzitiu tejto licencie dochádza mimo vnútrostátneho územia OKS alebo ked je nadobúdatel licencie usadený mimo tohto územia. OKS pri udelovaní licencií uz zaviedli postupy, ako to dokazuje predovsetkým udelovanie priamych licencií, ktoré poukazujú na ich schopnost dohliadat na pouzívanie a pouzívatelov mimo ich vnútrostátneho územia. Okrem toho súcasný systém nie je zalozený na zásade blízkosti k nadobúdatelovi licencie, pretoze vymedzenie územnej pôsobnosti zastúpenia znamená, ze kazdá OKS udeluje licencie na pouzívanie práv na svojom území bez ohladu na bydlisko alebo sídlo ich nadobúdatela (odôvodnenia 171 az 174 napadnutého rozhodnutia). 36. Komisia dalej spresnuje kazdý spôsob pouzitia uvedený v napadnutom rozhodnutí, konkrétne v jeho odôvodneniach 186 az 199. Najmä pokial ide o internet, odkazuje na dohodu o simulcastingu, ktorej bola udelená výnimka na základe rozhodnutia Komisie 2003/300/ES z 8. októbra 2002 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C 2/38.014 - IFPI "Simulcasting") [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 107, 2003, s. 58). Táto dohoda umoznovala vysielatelom, ktorých signály pochádzali z clenských státov EHP, aby sa obrátili na ktorúkolvek OKS, ktorá je zmluvnou stranou tejto dohody, s cielom získat licencie pre viaceré územia a multirepertoárové licencie, ktoré umoznovali vysielanie simulcastingom (simultánny prenos zvukových nahrávok rozhlasových a televíznych staníc prostredníctvom internetu obsiahnutých v ich vysielaní rozhlasových alebo televíznych signálov). To isté platí aj pre dalsiu dohodu, a to dohodu o webcastingu (odôvodnenie 191 napadnutého rozhodnutia). 37. Komisia okrem toho odkazuje na model spolupráce severských a pobaltských krajín (dalej len "model NCB"), ktorý pouzívatelovi umoznoval získat jednu licenciu pre viac území na on-line pouzívanie, ktorá sa vztahovala na práva mechanickej reprodukcie a práva na verejné predvádzanie v Dánsku, Estónsku, Lotyssku, Litve, vo Fínsku, Svédsku, na Islande a v Nórsku (odôvodnenie 179 napadnutého rozhodnutia). 38. Komisia okrem toho uvádza, ze nemecká OKS a OKS zo Spojeného královstva, Gesellschaft für musikalische Aufführungs- und mechanische Vervielfältigungsrechte (GEMA) a Performing Right Society Ltd, zalozili v januári 2006 spolocný podnik Celas, ktorý vystupoval ako jednotné kontaktné miesto na paneurópskej úrovni (one-stop-shop) na udelovanie licencií na on-line a mobilné práva k angloamerickému repertoáru patriacemu jednému vydavatelovi (odôvodnenie 193 napadnutého rozhodnutia). 39. Existencia týchto dohôd preukazuje, ze prítomnost na mieste nie je nutná (odôvodnenie 190 napadnutého rozhodnutia). Komisia v tejto súvislosti poznamenala, ze ak by kontrola vykonaná bez prítomnosti na mieste odhalila porusenie, ktoré by bolo potrebné súdne stíhat, alebo ak by bolo treba vykonat kontrolu úctov na mieste, mohla by OKS, ktorá vydala licenciu pre iné územie nez územie clenského státu, v ktorom je usadená, zverit tieto úkony inej osobe, akou môze byt miestna OKS pôsobiaca v danom státe, ktorá má potrebné znalosti právneho systému príslusného státu (odôvodnenia 177 a 178 napadnutého rozhodnutia). 40. Komisia po predlození uvedených dôkazov s cielom preukázat, ze vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti obsiahnuté v ZRZ bolo mozné vysvetlit len ako zosúladený postup, vsak pripustila, ze za osobitných okolností môze rozhodnutie neposkytnút oprávnenie na udelovanie licencií mimo územia, na ktorom je OKS usadená, vyplývat zo skutocnosti, ze iná OKS nemusí mat technické schopnosti na zabezpecenie úcinného dohladu a kontroly, alebo zo skutocnosti, ze právny systém státu EHP obsahuje ustanovenia, podla ktorých majú domáce organizácie prednostné postavenie v okamihu výberu zástupcu, napríklad z dôvodu ich osobitného postavenia v súdnom konaní pred vnútrostátnymi súdmi. Vymedzenie územnej pôsobnosti, ktoré je výsledkom zvázenia týchto okolností, zvycajne nepredstavuje zosúladený postup obmedzujúci hospodársku sútaz. Týmito okolnostami vsak nemozno odôvodnit systematickú prax vymedzenia územnej pôsobnosti vo vsetkých ZRZ (odôvodnenia 182 a 183 napadnutého rozhodnutia). 41. Komisia dospela k záveru, ze konanie OKS predstavuje zosúladený postup, a následne preskúmala, ci tento zosúladený postup obmedzuje hospodársku sútaz. Komisia uviedla, ze ide o zosúladený postup obmedzujúci hospodársku sútaz, pretoze kazdej OKS zarucuje, ze ona jediná je oprávnená udelovat pouzívatelom multirepertoárové licencie pre stát EHP, v ktorom je usadená (odôvodnenia 207 az 209 napadnutého rozhodnutia). 42. V dôsledku toho môze kazdá OKS úctovat administratívne poplatky za správu práv a udelovanie licencií bez toho, aby bola v súvislosti s týmito poplatkami vystavená konkurencnému tlaku iných organizácií. Neexistencia hospodárskej sútaze môze mat negatívne dôsledky aj pre autorov, ktorých odmeny sa môzu lísit v závislosti od organizácie, ktorá spravuje ich práva (odôvodnenia 134 a 210 napadnutého rozhodnutia). 43. Ako reakciu na tvrdenie, ktoré predlozili niektoré OKS v odpovediach na oznámenie o výhradách a podla ktorého by hospodárska sútaz medzi OKS viedla k znízeniu odmien pre nositelov práv, Komisia s odkazom na rozhodnutie 2003/300 uviedla, ze clánok 81 ods. 3 ES dovoluje vytvorenie tarifného mechanizmu obmedzujúceho hospodársku sútaz medzi administratívnymi poplatkami za licencie bez toho, aby to malo vplyv na odmeny pre nositelov práv. Splnomocnujúca OKS by mohla v kazdom prípade jednoducho urcit výsku výnosov za svoj repertoár voci iným OKS, ktoré udelujú licencie v zahranicí. Dostala by tak zarucenú velkoobchodnú cenu za svoj repertoár, pricom by umoznila OKS, ktoré nan udelujú licencie, aby si konkurovali v marziach pripocítavaných k velkoobchodnej cene (odôvodnenia 217 az 219 napadnutého rozhodnutia). 44. Komisia v tejto súvislosti kladie dôraz na skutocnost, ze niektoré zmeny tarifného systému motivovali OKS, aby si vzájomne konkurovali. Súcasný vývoj na trhu totiz potvrdzuje, ze pre nositelov práv, a teda aj OKS, môze byt výhodné udelit licencie niekolkých konkurujúcim si OKS. Skupina vydavatelov tak oznámila svoj úmysel urcit niekolko OKS, ktoré budú mat právomoc udelovat pouzívatelom paneurópske licencie na pouzívanie angloamerických mechanických práv k ich repertoáru na on-line pouzívanie (odôvodnenie 220 napadnutého rozhodnutia). 45. Okrem toho napadnuté rozhodnutie spomína aj rozhodnutie Komisie K(2006) 4350 zo 4. októbra 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C 2/38.681 - Dohoda o rozsírení z Cannes) (Ú. v. EÚ L 296, 2007, s. 27), ktoré sa týka licencií na mechanické práva a ktorým boli ulozené donucujúce záväzky stanovujúce mechanizmus umoznujúci udelit licencie pre viaceré územia so zárukou, ze odmeny pre nositelov práva nebudú ohrozené, a to vdaka stanoveniu jednotnej sadzby, na ktorej sa dohodli vsetky OKS, pricom bola umoznená urcitá miera hospodárskej sútaze zavedením moznosti pre OKS ponúkat maximálnu zlavu nahrávacím spolocnostiam obmedzenú na administratívne náklady (odôvodnenie 82 napadnutého rozhodnutia). V - Výrok 46. Komisia najmä na základe uvedených úvah a na základe zistenia, ze obchod medzi clenskými státmi je predmetnými dvojstrannými zmluvami ovplyvnený a ze podmienky na uplatnenie clánku 81 odseku 3 ES a clánku 53 odseku 3 Dohody o EHP nie sú splnené, rozhodla v napadnutom rozhodnutí - bez toho, aby ulozila pokutu - takto: " Clánok 1 Tieto subjekty [, ktorých bolo 24,] porusili clánok 81 [ES] a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze vo svojich zmluvách o reciprocnom zastúpení uplatnili obmedzenia týkajúce sa clenstva, ktoré boli uvedené v clánku 11 [ods. 2] vzorovej zmluvy..., alebo uplatnili obmedzenia týkajúce sa clenstva de facto : ... TEOSTO ... Clánok 2 Týchto [17] subjektov porusilo clánok 81 [ES] a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze vo svojich zmluvách o reciprocnom zastúpení udelili výhradné práva ustanovené v clánku 1 [ods. 1 a 2] vzorovej zmluvy...: ... TEOSTO ... Clánok 3 [Týchto 24 subjektov] porusil[o] clánok 81 [ES] a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze koordinovali územné vymedzenia spôsobom, ktorý obmedzuje rozsah licencie len na domáce územie kazdej [OKS]: ... TEOSTO ... Clánok 4 1. Subjekty uvedené v clánkoch 1 a 2 okamzite ukoncia protiprávne konanie uvedené v uvedených clánkoch, pokial tak uz neurobili, a oznámia Komisii vsetky opatrenia, ktoré prijali na tento úcel. 2. Subjekty uvedené v clánku 3 ukoncia do 120 dní od oznámenia tohto rozhodnutia protiprávne konanie uvedené v uvedenom clánku a oznámia Komisii v tejto lehote vsetky opatrenia, ktoré prijali na tento úcel. Subjekty uvedené v clánku 3 dvojstranne zrevidujú s kazdým subjektom uvedeným v clánku 3 vymedzenie územnej pôsobnosti ich poverení pre satelitné vysielanie, káblovú retransmisiu a internetové pouzitie v kazdej z ich zmlúv o reciprocnom zastúpení a poskytnú Komisii kópie revidovaných zmlúv. 3. Subjekty, ktorým je toto rozhodnutie urcené sa zdrzia opakovania akéhokolvek úkonu alebo správania uvedeného v clánkoch 1, 2 a 3 a akéhokolvek úkonu alebo správania s rovnakým alebo obdobným cielom alebo úcinkom. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 47. Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. septembra 2008 podala zalobkyna zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia napadnutého rozhodnutia. 48. Samostatným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna v ten istý den podala zalobkyna návrh na nariadenie predbezného opatrenia s cielom dosiahnut odklad výkonu ustanovení clánku 3 v spojení s clánkom 4 ods. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. Uznesením zo 14. novembra 2008, Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto/Komisia (T-401/08 R, neuverejnené v Zbierke), predseda Súdu prvého stupna zamietol tento návrh a rozhodol, ze o trovách bude rozhodnuté neskôr. 49. Vseobecný súd (siesta komora) na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na viaceré otázky. Úcastníci konania týmto výzvam vyhoveli. 50. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 4. októbra 2011. 51. Vzhladom na prekázku na strane sudcu spravodajcu predseda Vseobecného súdu pridelil vec inému sudcovi spravodajcovi a podla clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku urcil dalsieho sudcu na doplnenie siestej komory. 52. Uznesením z 11. januára 2012 Vseobecný súd (siesta komora) v novom zlození opätovne otvoril ústnu cast konania a úcastníkom konania oznámil, ze budú vypocutí na novom pojednávaní. 53. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli znovu vypocuté na pojednávaní 29. júna 2012. 54. Následne predseda siestej komory rozhodol o skoncení ústnej casti konania. 55. Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 56. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 57. Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza v podstate tri dôvody: - nesprávne uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES, - nesprávne uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES, - Komisia konala ultra vires , ked prinútila OKS zmenit správanie, ktoré nebolo v rozpore s clánkom 81 ES. I - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 81 ods. 1 ES 58. Prvý zalobný dôvod sa skladá z troch castí týkajúcich sa neexistencie porusenia clánku 81 ods. 1 ES v súvislosti po prvé s ustanovením o clenstve, po druhé s ustanovením o výhradnosti a po tretie s vymedzením územnej pôsobnosti. A - O prvej casti prvého zalobného dôvodu, týkajúcej sa ustanovenia o clenstve 59. V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze ustanovenie o clenstve sa nachádza len v piatich z jej dvadsiatich troch ZRZ. Vo svojej replike uviedla, ze ustanovenie o clenstve bolo vypustené zo vsetkých jej ZRZ. Okrem toho pripomína, ze uvedené ustanovenie sa v praxi nikdy neuplatnilo. Komisia ani nepreukázala, ze zalobkyna skutocne uplatnovala ustanovenie o clenstve, ani konkrétne neuviedla, co sa zalobkyni vytýka, cím porusila povinnost odôvodnenia. 60. V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze cielom ani následkom ustanovenia o clenstve nie je obmedzit hospodársku sútaz. Nositelia práv sa totiz prirodzene obracajú na OKS, ktorá je usadená v ich krajine, a to najmä z jazykových a kultúrnych dôvodov, ako aj preto, ze táto OKS má potrebné vedomosti o miestnom trhu. Platí to o to viac, pokial ide o fínsky repertoár, ktorý je urcený najmä na miestne pouzívanie. 61. Najskôr treba uviest, ze ustanovenie o clenstve má protisútazný ciel, ako uviedla Komisia v odôvodneniach 127 a 130 napadnutého rozhodnutia. Toto ustanovenie má totiz OKS umoznit, aby si rozdelili autorov podla ich státnej príslusnosti, alebo aspon stazili moznost autora vyuzívat sluzby inej OKS nez OKS usadenej v krajine, ktorej je státnym príslusníkom. Prostredníctvom tohto ustanovenia si OKS rozdelujú a uzatvárajú vnútorný trh. Podla judikatúry sú pritom kartelové dohody tohto typu uvedené medzi príkladmi kartelových dohôd výslovne vyhlásených za nezlucitelné s vnútorným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES a treba ich kvalifikovat ako zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze. Porusenia tohto typu odporujú hlavnému cielu Zmlúv týkajúcemu sa integrácie vnútorného trhu Spolocenstva tým, ze zaväzujú strany respektovat existenciu oddelených trhov casto vymedzených podla státnych hraníc, co vedie k iz olácii týchto trhov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 85, a z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, body 173 a 174). 62. V tejto súvislosti, pokial ide o rozlisovanie medzi kartelmi, ktoré majú protisútazný ciel, a tými, ktoré majú protisútazný následok, treba pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný následok nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na zosúladený postup vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie v prvom rade k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel kartelu vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza obsahu kartelu neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak bude potrebné skúmat jeho následky, a aby sa mohol zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 28 a tam citovanú judikatúru). 63. Okrem toho treba zdôraznit, ze na úcely posúdenia, ci je kartel zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES, je zbytocné zohladnovat jeho konkrétne následky, pokial sa preukáze, ze cielom tohto kartelu je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Rozlisovanie medzi "poruseniami na základe ciela" a "poruseniami na základe následku" spocíva v tom, ze urcité formy zosúladeného konania medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich povahy (pozri rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný, bod 29 a tam citovanú judikatúru). 64. Navyse dôkaz o úmysle obmedzit hospodársku sútaz nie je prvkom nevyhnutným na urcenie, ci má kartel za ciel také obmedzenie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2009, Peugeot a Peugeot Nederland/Komisia, T-450/05, Zb. s. II-2533, bod 55 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný, bod 27). 65. Rovnako skutocnost, ze ustanovenie dohody medzi podnikmi, ktorej cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze, sa medzi zmluvnými stranami neuplatnovalo, nestací na to, aby sa nan neuplatnil zákaz podla clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 175, a rozsudok Súdu prvého stupna z 19. mája 1999, Accinauto/Komisia, T-176/95, Zb. s. II-1635, bod 110). 66. Z toho vyplýva, ze Komisia nebola povinná preukázat, ci zalobkyna ustanovenie o clenstve skutocne uplatnovala. 67. Co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze ustanovenie o clenstve odstránila zo vsetkých svojich ZRZ, treba poznamenat, ze zalobkyna netvrdila ani nepreukázala, ze ustanovenie o clenstve bolo vypustené zo vsetkých jej ZRZ pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Komisia teda mohla oprávnene konstatovat, ze doslo k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES, pretoze niektoré ZRZ zalobkyne nadalej obsahovali klauzulu o clenstve aj v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 68. Vzhladom najmä na skutocnosti uvedené v bodoch 61, 66 a 67 vyssie treba dospiet k záveru, ze Komisia dodrzala povinnost odôvodnenia, pokial ide o ustanovenie o clenstve. 69. Vzhladom na vyssie uvedené treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. B - O druhej casti prvého zalobného dôvodu, týkajúcej sa ustanovenia o výhradnosti 70. Zalobkyna uvádza, ze ustanovenie o výhradnosti obsahujú len niektoré ZRZ a ze toto ustanovenie sa v praxi neuplatnuje. Zalobkyna navyse uvádza, ze cielom ani následkom ustanovenia o výhradnosti nie je obmedzovat hospodársku sútaz, pretoze rovnaká situácia by nastala aj v prípade neexistencie tohto ustanovenia, co samotná Komisia potvrdila, ked uznala, ze ustanovenie o výhradnosti má rovnaké úcinky ako vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 71. Treba pripomenút, ze ustanovenie o výhradnosti stanovuje, ze OKS A udelí OKS B výlucné právo udelovat licencie k repertoáru A na území B a naopak. Podla tohto ustanovenia nesmie na území B udelit licenciu k repertoáru A ziadna iná OKS nez OKS B. 72. Toto ustanovenie navyse vylucuje udelovanie priamych licencií, pricom takéto vylúcenie bolo povazované za protisútazné v rozsudkoch Súdneho dvora z 13. júla 1989, Tournier (395/87, Zb. s. 2521, bod 20), a Lucazeau a i. (110/88, 241/88 a 242/88, Zb. s. 2811, bod 14). 73. Je nepochybne pravda, ze podla judikatúry clánok 81 ods. 1 ES vo vseobecnosti nebráni uzavretiu akejkolvek zmluvy obsahujúcej ustanovenie, ktoré stanovuje urcitú formu exkluzivity (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 1969, Völk, 5/69, Zb. s. 295, bod 7; zo 6. mája 1971, Cadillon, 1/71, Zb. s. 351, bod 9, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Schöller/Komisia, T-9/93, Zb. s. II-1611, bod 161). V tomto prípade vsak treba konstatovat, ze ustanovenie o výhradnosti, akým je ustanovenie, ktoré bolo uvedené vo vzorovej zmluve a prevzaté do ZRZ, má protisútazný ciel, pretoze jeho zmyslom je udelit na urcitom území výlucné právo udelovat licencie k urcitému repertoáru iba jednej OKS, cím vytvára monopol v prospech kazdej OKS na udelovanie licencií na pouzívanie hudobných diel na území, kde je usadená. 74. Za týchto okolností, kedze samotný ciel ustanovenia o výhradnosti je protisútazný, nie je na základe judikatúry uvedenej v bodoch 61 az 64 vyssie nevyhnutné skúmat dôsledky tohto ustanovenia, a najmä porovnávat, ci sa tieto dôsledky zhodujú s dôsledkami vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 75. Vzhladom na vyssie uvedené treba druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. C - O tretej casti prvého zalobného dôvodu, týkajúcej sa vymedzenia územnej pôsobnosti 1. Úvodné pripomienky 76. Na úcely preskúmania tretej casti prvého zalobného dôvodu treba na úvod pripomenút niektoré skutkové okolnosti tejto veci. V prvom rade sa napadnuté rozhodnutie týka pouzívania autorského práva len prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie a netýka sa pouzívania tradicným spôsobom, tzv. off-line, hoci vzorová zmluva a ZRZ upravujú vsetky spôsoby pouzívania. 77. Pokial ide o spôsoby pouzívania autorských práv, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, OKS a CISAC nevytvorili ex nihilo nový systém správy, ktorý by bol odlisný od tradicných spôsobov pouzívania. Treba vsak súhlasit s tým, ze s postupným technickým vývojom sa vzorová zmluva, ktorá bola vytvorená v roku 1936 pre tradicné pouzívanie, zmenila, a to najmä na základe dohôd zo Sydney a zo Santiaga. 78. Komisia nenapáda samotnú existenciu vzorovej zmluvy ani nespochybnuje nutnost spolupráce medzi OKS, ak táto zmluva neporusuje pravidlá hospodárskej sútaze. 79. Pokial ide o vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti uvedené v ZRZ, Komisia ho nespochybnila, kým sa nevyvinuli nové technológie, a preto tvorilo kontext kolektívnej správy, v ktorom sa OKS nachádzali v case, ked doslo k progresívnemu vývoju nových technológií. Napadnuté rozhodnutie nespresnuje okamih, ked sa vymedzenie územnej pôsobnosti dostalo do rozporu s pravidlami hospodárskej sútaze. 80. Okrem toho, co sa týka pouzívania prostredníctvom nových technológií, Komisia nespochybnuje samotné vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, ale len skutocnost, ze je uvedené vo vsetkých ZRZ, co nepopieratelne vyplýva zo zosúladeného postupu. 81. Tretiu cast prvého zalobného dôvodu, týkajúcu sa neexistencie porusenia clánku 81 ods. 1 ES v súvislosti s vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti, treba preskúmat predovsetkým s prihliadnutím na tieto skutocnosti. 2. O dôkaze o zosúladenom postupe týkajúcom sa vymedzenia územnej pôsobnosti 82. Podla zalobkyne Komisia nepreukázala, ze by vymedzenie územnej pôsobnosti bolo výsledkom zosúladeného postupu. Zalobkyna totiz namieta proti tomu, ze by sa vzorová zmluva, presnejsie jej clánok 6, dala povazovat za dôkaz údajného zosúladeného postupu. V replike dodala, ze dohody zo Santiaga a zo Sydney, ako ani odkaz na skorsí systém zalozený na výhradnosti navyse nemôzu byt dôkazom o existencii zosúladeného postupu. 83. Komisia namieta, ze pri konstatovaní existencie predmetného zosúladeného postupu nevychádzala len z paralelného konania OKS, ale aj z dalsích skutocností, a to: - z rokovaní o rozsahu zastúpení uvedených v ZRZ, ktoré prebiehali medzi OKS v súvislosti s cinnostami riadenými konfederáciou CISAC, - z dohody zo Santiaga, - z dohody zo Sydney, - z historickej väzby medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 84. Okrem toho Komisia tvrdí, ze vysvetlenia zalobkyne uvedené v replike, ktorými sa snazí spochybnit dôkaznú hodnotu niektorých kontaktov medzi OKS uvedených v napadnutom rozhodnutí, sú novým zalobným dôvodom, ktorý je podla clánku 48 rokovacieho poriadku neprípustný. 85. Skutocnosti uvedené v prvej, druhej a vo stvrtej zarázke bodu 83 vyssie sú výslovne spomenuté v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia ako skutocnosti, ktoré potvrdzujú, ze islo o zosúladený postup. Komisia okrem toho pred Vseobecným súdom odkázala na dohodu zo Sydney, aby preukázala, ze OKS viedli viacstranné diskusie týkajúce sa územného rozsahu zastúpenia. 86. Podla Komisie skutocnosti uvedené v bode 83 predstavujú "dôkazy" v zmysle rozsudku Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaného "PVC II" (T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 727), ktoré jej umoznujú neskúmat otázku, ci sa dá paralelné konanie OKS vysvetlit inými dôvodmi nez existenciou zosúladeného postupu. 87. Z clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze je Komisia v prípade sporu o existencii porusenia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86; rozsudok Vseobecného súdu z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, T-348/08, Zb. s. II-7583, bod 90). 88. Ak má súd v tejto súvislosti pochybnosti, tieto pochybnosti musia svedcit v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia existenciu daného porusenia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ak má o tejto otázke nadalej pochybnost, najmä v rámci konania o zrusení rozhodnutia o ulození pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 60, a rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06, Zb. s. II-2491, bod 129). 89. Treba totiz prihliadnut na prezumpciu neviny, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je súcastou základných práv, ktoré podla judikatúry Súdneho dvora predstavujú vseobecné zásady práva Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa prezumpcia neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný, bod 129; pozri v tomto zmysle tiez rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176). 90. Táto judikatúra, ktorá sa rozvinula v rámci vecí zavrsených ulozením pokuty Komisiou, je uplatnitelná takisto v prípade, akým je táto vec, ked rozhodnutie konstatujúce porusenie napokon nie je spojené s ulozením pokuty. V tomto prípade navyse oznámenie o výhradách predpokladalo, ze s konstatovaním porusenia k ulozeniu pokuty dôjde. 91. Okrem toho treba zohladnit nezanedbatelný zásah do dobrej povesti, ktorý pre fyzickú alebo právnickú osobu predstavuje konstatovanie, ze sa dopústala porusení pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Súdneho dvora EZVO z 18. apríla 2012, Posten Norge/ESA, E-15/10, bod 90). 92. Navyse treba pripomenút, ze hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí neulozila pokutu, nic to nemení na skutocnosti, ze konstatovanie existencie zosúladeného postupu a ulozenie povinnosti ho ukoncit, ktoré napadnuté rozhodnutie obsahuje, vystavujú zalobkynu váznym dôsledkom, akým je moznost, ze jej bude ulozené penále podla clánku 24 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 1/2003. 93. Preto je potrebné, aby Komisia uviedla konkrétne a súhlasné dôkazy na preukázanie existencie porusenia (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný, bod 62) a na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze údajné porusenia spôsobili obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 47, a Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný, bod 129). 94. Treba vsak zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí s ohladom na kazdý prvok porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke v celkovom posúdení (rozsudky Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný, bod 63, a Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný, bod 130). 95. Kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu postihnút subjekty, ktoré sa na nich zúcastnujú, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti, ako aj stretnutia v rámci týchto protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne a s nimi súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj ked Komisia objaví dokumenty jasne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú napríklad zápisnice zo stretnutia, zvycajne sú len zlomkovité a nesúrodé, takze niektoré detaily je casto nutné vyvodit prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb. s. I-6375, body 48 a 49 a citovanú judikatúru). 96. V uz citovanom rozsudku PVC II, na ktorý sa Komisia odvoláva, vsak Vseobecný súd nasiel riesenie, ktoré zarucuje rovnováhu medzi týmito zásadami. Pri tejto prílezitosti totiz Vseobecný súd potvrdil, ze podla judikatúry, ak sa Komisia opiera len o predpoklad, ze skutkový stav uvedený v jej rozhodnutí mozno vysvetlit jedine existenciou zosúladeného postupu medzi podnikmi, stací, aby zalobkyne preukázali existenciu okolností, ktoré poskytujú iné vysvetlenie skutkových okolností, nez uvádza Komisia, ktorým mozno nahradit vysvetlenie skutkových okolností predlozené Komisiou. Vseobecný súd vsak spresnil, ze táto judikatúra sa v uvedenom prípade nemala neuplatnit, pretoze dôkaz o zosúladenom postupe medzi spolocnostami nevyplýval z jednoduchého zistenia zosúladeného postupu na trhu, ale z dokumentov, z ktorých vyplýva, ze konanie bolo výsledkom zosúladeného postupu. Za takých okolností prinálezí zalobcom, aby nielen predlozili iné údajné vysvetlenie skutocností konstatovaných Komisiou, ale aby tiez spochybnili existenciu týchto skutocností preukázaných dôkazmi predlozenými Komisiou (rozsudok PVC II, uz citovaný, body 725 az 728; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 16, a Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný, body 71 a 126). 97. Pred posúdením existencie iných vysvetlení paralelného konania, nez je zosúladený postup, treba preskúmat otázku, ci Komisia, ako sama tvrdí, preukázala existenciu porusenia týkajúceho sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti na základe dôkazov presahujúcich jednoduché konstatovanie paralelného konania, co zalobkyna spochybnuje. Preskúmanie tejto otázky totiz predchádza preskúmaniu dôvodnosti iných vysvetlení, nez ze ide o zosúladený postup, pretoze ak by Vseobecný súd dospel k záveru, ze takéto dôkazy boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, tieto vysvetlenia, aj keby boli opodstatnené, by nevyvracali konstatovanie tohto porusenia. 98. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze vysvetlenia zalobkyne uvedené v jej replike a týkajúce sa dohôd zo Santiaga a zo Sydney, ako aj odkazu na skorsí systém zalozený na výhradnosti, len doplnajú zalobný dôvod, ktorý bol uz predtým uvedený v zalobe a ktorý sa týkal toho, ze vzorová zmluva nemá nijakú dôkaznú silu na preukázanie existencie zosúladeného postupu, co sa týka vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 99. Navyse treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie nemá takú istú struktúru pozostávajúcu z dvoch etáp, ako je struktúra, na ktorú Komisia poukazuje pred Vseobecným súdom, podla ktorej na jednej strane dôkaz o zosúladenom postupe vyplýval v zmysle citovaného rozsudku PVC II z dokumentov a na druhej strane vzhladom na tieto dokumenty a ich údajnú dôkaznú hodnotu nebolo iné vysvetlenie paralelného konania na preukázanie takéhoto postupu rozhodujúce. Zalobkyna bola teda schopná az po tom, ako bolo podané vyjadrenie k zalobe, presne identifikovat skutocnosti, o ktoré sa Komisia opiera na úcely preukázania existencie zosúladeného postupu. 100. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie je prípustné, aby zalobkyna vo svojej replike uvádzala vysvetlenia týkajúce sa dohôd zo Santiaga a zo Sydney, ako aj odkazu na skorsí systém zalozený na výhradnosti. 101. V prvom rade treba preto zistit, ci Komisia preukázala existenciu zosúladeného postupu prostredníctvom iných skutocností nez paralelného konania OKS, ktoré by boli porovnatelné s "dôkazmi" v zmysle judikatúry zalozenej na uz citovanom rozsudku PVC II, na ktorý sa Komisia odvoláva. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia sa pri urcení pôvodu kartelu, ktorý bol predmetom uvedeného rozsudku, opierala o znenie plánovacích dokumentov, o informácie poskytnuté jedným zo zalobcov v súvislosti s týmito dokumentmi, o odpovede na ziadost o informácie, ktoré jej boli dorucené, a o úzky vztah medzi zamýslanými postupmi opísanými v týchto dokumentoch a postupmi konstatovanými na trhu (rozsudok PVC II, uz citovaný, bod 582). 102. V tomto prípade treba zopakovat, ze dôkazmi, ktoré môzu preukázat zosúladený postup medzi OKS, sú dôkazy uvedené v bode 83 vyssie, teda rokovania o rozsahu zastúpení uvedených v ZRZ, ktoré prebiehali medzi OKS v súvislosti s cinnostami riadenými konfederáciou CISAC, dohoda zo Santiaga, dohoda zo Sydney a historická väzba medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 103. V tejto súvislosti treba uviest, ze neexistencia listinných dôkazov týkajúcich sa konkrétne vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti je este nápadnejsia, kedze Komisia pripustila, ze niektoré OKS chceli od tohto vymedzenia upustit. Tieto OKS pritom mali záujem spolupracovat s Komisiou a poskytnút jej listinné dôkazy o existencii zosúladeného postupu. Vzhladom na to, ze Komisia v oznámení o výhradách uviedla svoj zámer ulozit pokuty vsetkým jeho adresátom, s nou totiz dotknuté OKS mohli spolupracovat, aby tak znízili riziko, ze im bude pokuta ulozená, alebo prinajmensom znízili jej výsku. Okrem toho mohli tieto OKS Komisii predlozit dôkazy, na základe ktorých by bolo mozné preukázat, ze iné OKS na ne vyvíjali tlak, aby ich prinútili zachovat vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, o ktorom sa rozhodlo zosúladeným postupom, co vsak neurobili. 104. Vzhladom na tieto skutocností treba preskúmat dôkaznú hodnotu dôkazov predlozených Komisiou. a) O dôkaznej hodnote dôkazov, ktoré Komisia predlozila s cielom preukázat zosúladený postup bez toho, aby sa zakladali na paralelnom konaní OKS O rokovaniach týkajúcich sa rozsahu zastúpení uvedených v ZRZ, ktoré prebiehali medzi OKS v súvislosti s cinnostami, ktoré riadila CISAC 105. Pokial ide o rokovania, ktoré prebiehali medzi OKS v rámci cinností riadených konfederáciou CISAC (bod 83 vyssie prvá zarázka), treba pripomenút, ze samotná Komisia zdôraznila, ze napadnuté rozhodnutie nezakazuje systém reciprocného zastúpenia medzi OKS ani nijaký spôsob vymedzenia územnej pôsobnosti zastúpení, ktoré si OKS udelovali (odôvodnenia 95 a 259 napadnutého rozhodnutia). Komisia OKS tiez nevytýka, ze v rámci cinností riadených konfederáciou CISAC spolu urcitým spôsobom spolupracovali. Výhrady Komisie sa týkajú len koordinovanej povahy prístupu pri vymedzovaní územnej pôsobnosti, ktorý prijali vsetky OKS. 106. Preto samotná skutocnost, ze sa OKS stretávali v rámci cinností, ktoré riadi CISAC, a ze existujú formy ich vzájomnej spolupráce, nepredstavuje sama osebe nepriamy dôkaz o zakázanom zosúladenom postupe. Kedze zo súvislostí, za akých sa konali zasadnutia medzi spolocnostami, o ktorých sa tvrdí, ze porusili právo hospodárskej sútaze, vyplýva, ze tieto zasadnutia boli nevyhnutné na spolocné riesenie otázok nesúvisiacich s porusením daného práva, Komisia nemôze dospiet k záveru, ze predmetom uvedených zasadnutí bolo zosúladenie postupu, ktorý porusuje hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný, body 105 a 145). V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o tom, ze by sa stretnutia organizované konfederáciou CISAC, na ktorých sa zalobkyna zúcastnila, týkali obmedzovania hospodárskej sútaze prostredníctvom vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 107. Napokon, pokial ide konkrétne o rokovania týkajúce sa vzorovej zmluvy, treba konstatovat, ze táto zmluva výslovne nestanovuje vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, ale len vyzýva OKS, aby samy definovali územný rozsah zastúpení, ktoré si udelujú v ZRZ. O dohode zo Santiaga 108. V súvislosti s dohodou zo Santiaga (bod 83 vyssie druhá zarázka) treba pripomenút, ze pokial ide o pouzívanie autorského práva prostredníctvom internetu, táto dohoda stanovovala, ze kazdá OKS, ktorá je jej zmluvnou stranou, mohla udelovat licencie pre vsetky územia a k celému repertoáru (prvá cast), ale len pouzívatelom s hospodárskym sídlom v státe EHP, v ktorom je usadená OKS udelujúca dané licencie (druhá cast). Na základe systému stanoveného v nariadení Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvom nariadení implementujúcom clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), oznámili niektoré OKS túto dohodu Komisii s cielom získat výnimku v súlade s clánkom 81 ods. 3 ES. Komisia spochybnila ustanovenie, ktoré kazdej OKS bránilo udelovat licencie pouzívatelom, ktorí neboli usadení v tom istom státe ako daná OKS, a zaslala oznámenie o výhradách vo veci Santiago. Za týchto okolností ziadna OKS neobnovila dohodu zo Santiaga po uplynutí jej platnosti, ktorá bola od zaciatku dohodnutá na koniec roka 2004. Po uplynutí platnosti tejto dohody sa vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti uvedené v ZRZ, ktoré sa nadalej uplatnovalo aj pocas platnosti uvedenej dohody na iné pouzívanie nez prostredníctvom internetu, stalo opät uplatnitelné takisto na pouzívanie autorských práv prostredníctvom internetu pre vsetky OKS, kedze uplynula platnost odchýlky doplnenej do ZRZ dohodou zo Santiaga, ktorá sa týkala pouzívania prostredníctvom internetu. 109. Tvrdenie Komisie, ze tento návrat vsetkých OKS k vymedzeniu vnútrostátnej územnej pôsobnosti predstavuje dostatocný dôkaz o zosúladenom postupe, nemozno prijat. Kedze totiz neexistuje dôkaz o tom, ze by na tento úcel OKS svoj postup zosúladili, uvedený návrat k vymedzeniu vnútrostátnej územnej pôsobnosti nepreukazuje existenciu zosúladeného postupu, ale mozno ho povazovat za obycajný automatický výsledok neobnovenia dohody zo Santiaga, ktorá stratila význam, pretoze Komisia neakceptovala jej druhú cast. Skutocnost, ze sa OKS vrátili k uplatnovaniu status quo ante , sama osebe nedokazuje, ze by na tento úcel svoj postup zosúladili. 110. Treba uviest, ze návrat k status quo ante mozno vysvetlit jednoduchou skutocnostou, ze OKS nemohli prerusit vsetky spôsoby vzájomnej spolupráce, pokial ide o spôsoby pouzívania autorského práva prostredníctvom nových technológií, dovtedy, kým pomocou dvojstranných alebo viacstranných rokovaní nájdu riesenie, ktoré by bolo v súlade s právnou úpravou hospodárskej sútaze, ale odlisné od toho, ktoré je uvedené v dohode zo Santiaga. 111. Okrem toho treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdila, ze porusovanie uvedené v clánku 3 tohto rozhodnutia sa zacalo po uplynutí platnosti dohody zo Santiaga, ale hoci nespresnila dátum zaciatku, zdá sa, ze predpokladala, ze tejto dohode predchádzalo. 112. V tejto súvislosti bola dohoda zo Santiaga bud uzavretá po okamihu, ktorý nie je spresnený v napadnutom rozhodnutí a povazuje sa za zaciatok porusenia spôsobeného vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti, co vsak bráni jej pouzitiu ako dôkazu pôvodného zosúladeného postupu, vo vztahu ku ktorému predstavuje skôr prerusenie, alebo táto dohoda predchádzala zaciatku porusenia týkajúceho sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti, ale v takom prípade nemôze preukázat dané porusenie, pretoze sa netýka rovnakého obmedzenia hospodárskej sútaze. Ustanovenie o sídle uvedené v dohode zo Santiaga totiz vedie k situácii odlisnej od situácie, ktorá vyplýva z vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. V prvom prípade môze OKS udelovat multirepertoárové licencie bez vymedzenia územnej pôsobnosti, ale len pouzívatelom usadeným na tom istom území, ako je usadená ona sama, zatial co v druhom prípade môze OKS udelovat licencie akémukolvek pouzívatelovi za predpokladu, ze sa predmetné pouzívanie autorského práva uskutocní na tom istom území, ako je usadená ona sama. 113. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze existencia dohody zo Santiaga ani okolností, za akých uplynula jej platnost, neposkytujú dôkazy o zosúladenom postupe týkajúcom sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. O dohode zo Sydney 114. Na základe dohody zo Sydney (bod 83 vyssie tretia zarázka) OKS v roku 1987 zaclenili do vzorovej zmluvy ustanovenie, podla ktorého bola OKS usadená v státe, z ktorého boli vysielané signály prenásajúce programy na satelit, oprávnená udelovat multirepertoárové licencie pre celé územie pokryté satelitným signálom, a to prípadne az po porade s ostatnými dotknutými OKS alebo po získaní ich súhlasu. 115. V tejto súvislosti treba najskôr uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí spomenula dohodu zo Sydney s cielom preukázat, ze táto dohoda nie je vhodnou reakciou na jej výhrady, ktoré sa týkajú zosúladeného postupu pri vymedzení vnútrostátnej územnej pôsobnosti [odôvodnenie 165 a cast 7.6.1.2 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. V odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka konkrétne skutocností podporujúcich existenciu zosúladeného postupu, Komisia túto dohodu výslovne neuviedla. Okrem toho Komisia poznamenala, ze kedze z uplatnenia clánku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83 vyplýva, ze k rozsirovaniu hudobných diel prostredníctvom satelitu dochádza len v státe, v ktorom je prvý signál zavedený do nepreruseného prenosového retazca vedúceho na satelit a zo satelitu na Zem, pouzívatelia týchto diel potrebujú na svoju cinnost na celom území pokrytom satelitom len jednu licenciu týkajúcu sa toho státu. Z toho vyplýva, ze aj podla samotnej Komisie sa dohoda zo Sydney stala obsoletnou, pokial ide o pôsobnost licencií pre viaceré územia, ktoré sa týkajú pouzívania cez satelit (odôvodnenia 162, 163 a 165 napadnutého rozhodnutia). Napokon Komisia uviedla, ze v napadnutom rozhodnutí dohoda zo Sydney este nebola predmetom posúdenia a ze si vyhradzuje právo túto dohodu preskúmat s ohladom na pravidlá hospodárskej sútaze (poznámka pod ciarou 131 napadnutého rozhodnutia). 116. Na jednej strane treba uviest, ze kedze dohoda zo Sydney umoznovala udelovat multirepertoárové licencie pre vsetky územia pokryté tým istým satelitom, táto dohoda nemala úcinky porovnatelné s vymedzením vnútrostátnych územných pôsobností, ktoré zabezpecuje presne to, ze kazdá OKS môze udelovat multirepertoárové licencie len pre jedno územie. 117. Na druhej strane skutocnost, ze dohoda zo Sydney sa stala obsoletnou od dátumu stanoveného na prebratie smernice 93/83, teda od 1. januára 1995 (pozri clánok 14 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice), znamená, ze prípadné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré obsahovala, sa uz na zaciatku správneho konania vedúceho k prijatiu napadnutého rozhodnutia prestalo uplatnovat. Súvislost medzi porusením uvedeným v clánku 3 uvedeného rozhodnutia a porusením, ktoré prípadne vyplýva z dohody zo Sydney, teda nie je zrejmé uz len z casového hladiska. 118. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze aj keby zakázané zosúladené konanie vyplývalo z dohody zo Sydney, táto dohoda nepredstavuje dôkaz v zmysle citovaného rozsudku PVC II, na základe ktorého je mozné preukázat existenciu zosúladeného postupu, pokial ide o vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. O údajnej historickej väzbe medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti 119. V súvislosti s údajnou historickou väzbou medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti (bod 83 vyssie stvrtá zarázka) Komisia zdôraznila vo svojej písomnej odpovedi na jednu z otázok Vseobecného súdu polozených v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ze kedze má rozsah zastúpenia rozhodujúci vplyv na otázku, ci je územie zverené jedinej splnomocnenej OKS, ustanovenie o výhradnosti a vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti sú vnútorne prepojené. Podla Komisie, kedze vzorová zmluva odporúcala výhradné zastúpenie, územie zverené jednej OKS nemohlo pokrývat iné územie, na ktorého pokrytie bola splnomocnená iná OKS. Systematické zahrnutie vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti do vsetkých ZRZ bolo teda nevyhnutným predpokladom na uplatnovanie výhradnosti, ktorú odporúcali vzorové zmluvy. Z toho vyplýva, ze vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti vznikli a zacali sa uplatnovat v rámci rokovaní, ktoré organizovala CISAC. 120. V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, ze vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti bolo súcastou toho istého porusenia ako zaclenenie ustanovenia o výhradnosti do ZRZ. Podla Komisie výhradnost vyplýva z moznosti stanovenej v ZRZ udelovat výhradné práva, ako to uvádza clánok 1 ods. 1 a 2 vzorovej zmluvy, zatial co vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti bolo dohodnuté zosúladeným postupom. Komisia v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze vypustenie výslovnej výhradnosti neviedlo k nijakej podstatnej zmene v konaní OKS. Ako v tomto odôvodnení sama poukázala, vyvstáva otázka, ci po vypustení ustanovenia o výhradnosti existovali iné dôvody na vysvetlenie vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti nez zosúladený postup. 121. V dôsledku toho, ak existuje väzba medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti, treba v tejto veci preskúmat konanie OKS po vypustení tohto ustanovenia, co znamená vykonat posúdit iné pravdepodobné vysvetlenia toho, ze sa zachovalo vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, nez je zosúladený postup (pozri body 133 az 180 nizsie). 122. Napokon v rozsahu, v akom Komisia pred Vseobecným súdom tvrdí, ze vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti je len pokracovaním ustanovenia o výhradnosti po vypustení tohto ustanovenia zo ZRZ, treba uviest, ze podla judikatúry sa clánok 81 ES uplatní vtedy, ak paralelné konanie pokracuje aj po zrusení dohody bez prijatia novej, pretoze v prípade kartelu, ktorého úcinnost sa skoncila, na uplatnenie clánku 81 ES stací, aby jeho úcinky pretrvávali aj po jeho formálnom skoncení (rozsudky Súdneho dvora z 3. júla 1985, Binon, 243/83, Zb. s. 2015, bod 17; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia, T-59/99, Zb. s. II-5257, bod 182). 123. V prejednávanej veci vsak treba pripomenút, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia odsudzuje uz samotnú prítomnost ustanovenia o výhradnosti v ZRZ, a nie skutocnost, ze viaceré OKS sa dohodli na tom, ze dané ustanovenie bude uvedené vo vsetkých ich ZRZ. Naproti tomu, pokial ide o vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, ze samo osebe neobmedzuje hospodársku sútaz, ale domnieva sa, ze k poruseniu doslo z dôvodu, ze OKS zosúladili postup s cielom, aby sa to isté vymedzenie nachádzalo vo vsetkých ich ZRZ. Povaha týchto dvoch porusení, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, sa teda lísi. 124. Okrem toho vypustenie ustanovenia o výhradnosti umoznil urcitý vývoj na trhu, teda udelovanie prvých priamych licencií, ktoré sú nevyhnuté na to, aby sa dalo uvazovat o prekrocení vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 125. OKS, ktorá má záujem na tom, aby na inom území nez území, na ktorom je usadená, mohli udelovat licencie týkajúce sa jej repertoáru iné OKS ako miestna OKS, si totiz najprv polozí otázku, ci sama môze udelovat priame licencie vztahujúce sa na uvedené územie. Rovnako OKS, ktorá by chcela získat od iných OKS splnomocnenie pre väcsie územie nez to, na ktorom je usadená, musí mat struktúru, ktorá jej umozní udelovat priame licencie v iných krajinách. Kým platilo ustanovenie o výhradnosti, také licencie by porusovali výhradné zastúpenie udelené miestnej OKS. Po zániku ustanovenia o výhradnosti to tak uz nie je, a to aj napriek pretrvávaniu vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. Preto sa nemozno domnievat, ze ide o pokracovanie v tom istom obmedzení pomocou iných prostriedkov. 126. Ako Komisia pripustila vo svojej písomnej odpovedi na jednu z otázok Vseobecného súdu, bolo zrejmé, ze trh s priamymi licenciami bol v case prijatia napadnutého rozhodnutia este v zaciatkoch. Sírenie priamych licencií predovsetkým vyzadovalo, aby sa rozvinul dopyt po týchto licenciách zo strany velkých pouzívatelov, ktorí namiesto toho, aby sa obracali na OKS vo vsetkých krajinách, v ktorých sami pôsobia, uprednostnovali nadobudnutie priamych licencií k repertoárom, ktoré ich zaujímajú, platných pre celý svet. 127. Na základe skutocnosti, ze k tomuto vývoju nedoslo skôr a ze okamzite neovplyvnil vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, teda nemozno dospiet k záveru, ze toto vymedzenie predstavuje zachovanie kartelu týkajúceho sa ustanovenia o výhradnosti prostredníctvom zosúladeného postupu. 128. Navyse treba zohladnit okolnost, ze struktúry kolektívnej správy autorských práv vychádzajú, pokial ide o spôsoby pouzívania uvedené v napadnutom rozhodnutí, zo struktúr uplatnovaných na tradicné spôsoby pouzívania, s ohladom na ktoré Komisia nepovazuje vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 129. Príchod nových informacných technológií, ktorý umoznuje pouzívanie diel on-line, vsak neznamená, ze by sa tieto struktú ry v tom okamihu stali obsoletnými alebo ze by dotknuté hospodárske subjekty museli chciet ihned zacat sútazit. Samotná skutocnost, ze OKS nevykonali rýchlo zmenu vnútrostátneho vymedzenia územnej pôsobnosti po zrusení ustanovenia o výhradnosti, teda môze dokazovat, ze dané vymedzenie sa dá vysvetlit inými dôvodmi ako pokracovaním výhradnosti v inej forme. 130. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia preukázala existenciu kartelu týkajúceho sa ustanovenia o výhradnosti, neznamená, ze preukázala aj porusenie týkajúce sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. Záver o dôkazoch predlozených Komisiou 131. Z vyssie uvedenej analýzy vyplýva, ze dôkazy predlozené Komisiou z právneho hladiska dostatocne nepreukazujú existenciu zosúladeného postupu medzi OKS, pokial ide o vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 132. V dôsledku toho treba dalej skúmat, ci Komisia poskytla dostatocné dôkazy na to, aby spochybnili hodnovernost vysvetlenia paralelného konania OKS, ako ho poskytla zalobkyna, inak nez existenciou zosúladeného postupu. b) O hodnovernosti iných vysvetlení paralelného konania OKS, nez je existencia zosúladeného postupu Úvodné pripomienky 133. Zalobkyna uvádza, ze len samotné paralelné konanie nemôze predstavovat nepriamy dôkaz o zosúladenom postupe, ak sa dá toto paralelné konanie vysvetlit inými dôvodmi, ako v tomto prípade, pretoze vymedzenie územnej pôsobnosti je podla jej názoru v súlade s logikou trhu a je jedinou racionálnou alternatívou pri uzatváraní ZRZ. 134. Vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti sa dá po prvé vysvetlit tým, ze je potrebné zarucit úzky vztah k uzívatelom a úcinný dohlad nad predmetným pouzívaním, a to najmä vzhladom na problémy súvisiace s kontrolou tohto pouzívania na dialku. Po druhé súcasný systém, ktorý spocíva na vymedzení vnútrostátnej územnej pôsobnosti, je pre pouzívatelov výhodný, pretoze im umoznuje získat úplnú licenciu od jednej OKS. Zalobkyna po tretie uvádza, ze pri pouzívaní, na ktoré poukazuje Komisia v napadnutom rozhodnutí, je rozumné uplatnit systém zavedený v rámci pouzívania off-line, ktorý uz preukázal svoju úcinnost. 135. Najskôr treba pripomenút, ze Súdny dvor vo svojich uz citovaných rozsudkoch Tournier a Lucazeau a i. rozhodol o prejudiciálnych otázkach polozených francúzskymi súdmi, ci je s pravidlami hospodárskej sútaze zlucitelná situácia, v ktorej s ohladom na tradicné formy (off-line) pouzívania autorských práv OKS B odmietla udelit licenciu k repertoáru B pre územie A, v dôsledku coho boli pouzívatelia usadení v krajine A nútení obrátit sa na OKS A, ktorá ponúkala vyssie ceny. 136. Súdny dvor rozhodol, ze ZRZ sa dajú povazovat za kartel obmedzujúci hospodársku sútaz, ak zavádzajú výlucné právo v tom zmysle, ze OKS budú zaviazané neudelovat priame licencie pouzívatelom usadeným v zahranicí. Súdny dvor vsak uviedol, ze zmluvné ustanovenia s takým cielom, ktoré boli kedysi obsiahnuté v ZRZ, boli na ziadost Komisie odstránené. Súdny dvor dalej skúmal, ci na základe skutocnosti, ze napriek odstráneniu týchto ustanovení nedoslo k zmene konania OKS, bolo mozné dospiet k záveru, ze tieto OKS si zachovali výhradné právo prostredníctvom zosúladeného postupu. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze samotné paralelné konanie môze za urcitých okolností predstavovat závazný nepriamy dôkaz zosúladeného postupu, ak vedie k vytvoreniu takých podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam. Súdny dvor vsak zdôraznil, ze zosúladený postup tejto povahy nemozno predpokladat, ak sa dá paralelné konanie vysvetlit inými dôvodmi nez zosúladeným postupom, pricom takým dôvodom môze byt okolnost, ze OKS si museli na udelovanie priamych licencií zriadit vlastný systém spravovania a kontroly na inom území. Otázka, ci skutocne doslo k zosúladenému postupu, ktorý pravidlá hospodárskej sútaze zakazujú, bola ponechaná na posúdenie vnútrostátnym súdom, ktoré podali návrhy na zacatie prejudiciálnych konaní (rozsudky Tournier, uz citovaný, body 20 az 25, a Lucazeau a i., uz citovaný, body 14 az 19). 137. V prejednávanej veci treba preskúmat, ci mohla Komisia dospiet k záveru, ze obvyklým podmienkam na trhu nezodpovedalo to, ze vo vsetkých ZRZ bolo uvedené vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze úcastník konania alebo orgán, ktorý tvrdí, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mal dokázat existenciu takéhoto porusenia a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obhajobu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obhajoby tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz. Hoci podla týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik ci zdruzenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa úcastník konania opiera, si môze svojou povahou vyzadovat vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého úcastníka konania, a ak toto odôvodnenie nie je poskytnuté, mozno dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (pozri rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný, bod 80 a tam citovanú judikatúru). 138. Dalej treba pripomenút, ze Komisia netvrdí, ze vymedzenie geografického rozsahu reciprocných splnomocnení pre státne územia v ZRZ nemôze byt súcastou obvyklých podmienok na trhu. Ide len o to, ze takéto vymedzenie obsahovali vsetky ZRZ, co sa podla Komisie dá vysvetlit len zosúladeným postupom. V tejto súvislosti treba okrem toho uviest, ze napadnuté rozhodnutie napokon neobsahuje údaje ani hospodárske posúdenie týkajúce sa financných podnetov, ktoré mohli OKS viest k upusteniu od vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti, pokial ide o spôsoby pouzívania autorských práv uvedených v tomto rozhodnutí, hoci je nesporné, ze toto vymedzenie bolo racionálne pri tradicných spôsoboch pouzívania. O nevyhnutnosti prítomnosti na mieste na úcely zabezpecenia úcinného boja proti neoprávnenému pouzívaniu hudobných diel 139. Z viacerých vysvetlení, ktoré zalobkyna v súvislosti s údajným paralelným konaním predlozila a ktoré sa ho snazia vysvetlit inými dôvodmi nez existenciou zosúladeného postupu, treba preskúmat najprv vysvetlenie, podla ktorého vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti umoznuje úcinne bojovat proti neoprávnenému pouzívaniu. 140. Zalobkyna tvrdí, ze miestna OKS je tou najvhodnejsou na spravovanie nárokov nositelov práv na území, na ktorom je táto OKS usadená, a to z dôvodu jej blízkosti k pouzívatelom, co jej umoznuje úcinne dohliadat na pouzívanie diel. Zalobkyna v tejto súvislosti zdôraznuje komplikácie súvisiace s kontrolou pouzívania na dialku a spochybnuje (podla nej nereálny) názor uvedený Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ze správu a dohlad mozno vykonávat na dialku. 141. Treba overit, ci na základe informácií, o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí, mozno dospiet k záveru, ze toto vysvetlenie nie je hodnoverné. 142. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v odôvodnení 11 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze jej vysetrovanie sa vztahovalo len na zákonné pouzívanie diel chránených autorským právom. Rovnako v odôvodnení 47 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze dané rozhodnutie sa týka len povoleného pouzívania diel a ze prípady pirátstva alebo pouzívanie bez licencií na pouzitie preto nepatria do pôsobnosti tohto rozhodnutia. Podla uvedeného odôvodnenia 47 platia stanoviská a hodnotenia uvedené v napadnutom rozhodnutí len v rámci obvyklého a normálneho vztahu medzi OKS a pouzívatelmi. 143. V odôvodnení 46 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia uznala, ze OKS dohliadajú nad pouzívaním autorských práv, vykonávajú audit úctovníctva pouzívatelov a vymáhajú dodrziavanie autorského práva v prípade jeho porusenia. Navyse v odôvodnení 11 uvedeného rozhodnutia Komisia tvrdila, ze ako bolo uvedené v jeho bode 7.6.1.4, toto rozhodnutie nebráni OKS monitorovat trh s cielom zistit akékolvek neoprávnené pouzívanie chránených diel alebo prijímat opatrenia proti takémuto konaniu. 144. S ohladom na tieto nejednoznacné tvrdenia Komisie treba konstatovat, ze ak by v nich zohladnila iba oprávnené pouzívanie, rozhodnutie by z toho dôvodu muselo byt zrusené, pretoze nevysvetluje dôvody, pre ktoré by sa dala kontrola oprávneného pouzívania oddelit od odhalenia a stíhania neoprávneného pouzívania. Komisia síce v rámci ústneho konania pred Vseobecným súdom, najmä na pojednávaní 4. júna 2012, tvrdila, ze boj proti pirátstvu je úlohou, ktorá prinálezí najmä International Federation of the Phonographic Industry (IFPI), co je medzinárodná organizácia zastupujúca nahrávacie spolocnosti, ktorá pôsobí zo svojho sídla v Londýne (Spojené královstvo). Ak vsak Komisia chce týmto tvrdením, ktoré je navyse nepodlozené, dokázat, ze OKS nie sú vôbec zapojené do kontrol umoznujúcich odhalit neoprávnené pouzívanie, treba konstatovat, ze takýto argument z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Vseobecný súd nemôze zohladnit okolnost, ktorú Komisia prvýkrát uplatnila v priebehu konania, pretoze nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v takejto otázke nemozno napravit v rámci konania pred súdom Únie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 149 a tam citovanú judikatúru). 145. Napriek týmto vyssie uvedeným tvrdeniam Komisie z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sa v kazdom prípade zaoberala otázkou, ci k paralelnému konaniu OKS súvisiacemu s vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti doslo v dôsledku vôle OKS úcinne bojovat proti neoprávnenému pouzívaniu. Komisia tak zjavne sama pripústa, ze toto vysvetlenie nemozno vyvrátit jednoduchým tvrdením, ze napadnuté rozhodnutie sa týkalo iba zákonného pouzívania autorských práv. Preto treba preskúmat, ci casti napadnutého rozhodnutia týkajúce sa tejto otázky stacia na to, aby tvrdenie zalobkyne zhrnuté v bode 140 vyssie zbavili hodnovernosti. 146. Po prvé Komisia zdôraznuje, ze systém, proti ktorému má v napadnutom rozhodnutí výhrady, nie je zalozený na zásade blízkosti OKS udelujúcej licenciu k uzívatelovi, ktorý je jej nadobúdatelom, ale na zásade, ze licenciu udeluje OKS usadená v krajine pouzívania bez ohladu na krajinu sídla nadobúdatela licencie (odôvodenia 171 az 173 napadnutého rozhodnutia). 147. V tomto ohlade je pravda, ze v rámci systému, proti ktorému má Komisia výhrady, je mozné, ze OKS B, ktorá udelila licenciu uzívatelovi usadenému v krajine A na prevádzkovanie v krajine B, by musela urobit správne alebo súdne kroky proti tomuto uzívatelovi v krajine A, t. j. na dialku. 148. Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze ak v tomto systéme udelí OKS B licenciu uzívatelovi usadenému v krajine A, ktorý vsak pôsobí v krajine B, OKS B sa môze, ak sa odhalí porusenie udelenej licencie, v prípade potreby obrátit na OKS A. OKS A totiz nevníma OKS B ako konkurenta, pretoze OKS A nemôze sama vydávat licencie na pouzívanie v krajine B. Okrem toho, kedze OKS A zverila OKS B svoj repertoár na pouzívanie v krajine B, má záujem na tom, aby porusenia licencií, ktoré udelila OKS B, boli úcinne stíhané. 149. Komisia v napadnutom rozhodnutí tvrdila, ze na úcely výkonu dohladu a "enforcement" (vymáhanie dodrziavania) autorských práv, na co sa vyzaduje miestna prítomnost, sa OKS, ktorá udelila licenciu pouzívatelovi usadenému v inej krajine, môze obrátit na miestnych poskytovatelov, najmä na miestnu OKS. Komisia pritom nevysvetlila, ako by takáto spolupráca mohla fungovat, keby medzi OKS existovala hospodárska sútaz. Komisia v napadnutom rozhodnutí predovsetkým nepreskúmala, aké financné a obchodné záujmy by podnecovali miestnu OKS k spolupráci s inou OKS, ktorá by jej na jej vlastnom území konkurovala. 150. Okrem toho treba uviest, ze na jednej strane Komisia neposkytla ziadne vysvetlenie v súvislosti s otázkou, kto by bol zodpovedný za celkový dohlad nad trhom, aby boli pouzívatelia nútení ziadat o licencie, a nielen za dohlad nad uz udelenými licenciami, ak by neboli do plnenia tejto úlohy zapojené OKS. Táto cinnost by vsak bola jednoducho neudrzatelná, ak by uvedená OKS, ktorá vykonáva kontroly na urcitom území, nemala záruku, ze prostredníctvom platieb za udelenie licencie získa spät náklady spojené s dohladom, ktorý vykonáva. Uvedená záruka by bola ohrozená, ak by viaceré OKS mohli udelovat licencie pre to isté územie a na tie isté repertoáre. 151. Na druhej strane Komisia nedokázala vysvetlit ako by mohli spolupracovat OKS, ktoré navzájom sútazia o udelovanie licencií k repertoárom, ktoré sa prekrývajú a týkajú sa tých istých území. Hoci je pravda, ze v samotných ustanoveniach Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze je uvedené, ze kazdý hospodársky subjekt si musí autonómne urcit politiku, ktorú mieni uplatnovat na spolocnom trhu, pravda je aj to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pripústa, ze spolupráca medzi OKS je nevyhnutná na to, aby mohla kazdá OKS ponúkat multirepertoárové licencie (pozri napríklad odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia). Predovsetkým na to, aby mohla OKS udelit licenciu k celosvetovému repertoáru, musí spolupracovat so vsetkými ostatnými OKS. Napadnuté rozhodnutie vsak neuvádza ziadne vysvetlenie umoznujúce pochopit, ako by mala prebiehat spolupráca medzi OKS, ktoré sa stali konkurentmi, ako to navrhuje Komisia, ktorá túto spoluprácu povazuje za nevyhnutnú predovsetkým na výkon niektorých cinností dohladu a stíhania porusení (odôvodnenia 177 a 178 napadnutého rozhodnutia). 152. Komisia pred Vseobecným súdom tvrdila, ze miestna OKS nemôze zanechat svoje úlohy v oblasti dohladu, pretoze má správcovskú povinnost voci nositelom práva, hoci konkuruje ostatným OKS. V tejto súvislosti treba uviest, ze predmetná správcovská povinnost platí len vo vztahu medzi OKS a nositelmi práv, ktorí sú jej clenmi. Nie je teda isté, ze zo správcovskej povinnosti vyplýva miestnej OKS povinnost vyvíjat svoju cinnost v prospech nositelov práv, ktorí sú clenmi sesterských OKS, ak by uz nebola jedinou OKS, ktorá môze udelovat licencie na území, na ktorom je usadená. Okrem toho je nesporné, ze OKS A by nemala ziadnu povinnost voci OKS B, ak OKS B zverila správu repertoáru B na území A OKS C, ktorá na území A nie je usadená. 153. Uspiet nemôze ani tvrdenie, ktoré Komisia takisto uviedla pred Vseobecným súdom a podla ktorého má miestna OKS záujem na zachovaní svojej dobrej povesti pred svojimi clenmi, pokial ide o úcinnost pri kontrolách, aby sa nerozhodli obrátit sa na iné OKS. Keby totiz pouzívatelia, pri ktorých miestna OKS odhalila neoprávnené pouzívanie hudobných diel, mohli získat licencie potrebné na zákonné pouzívanie uvedených diel od iných OKS, miestna OKS by na pouzívatelov nemohla na základe odplaty získanej z predaja licencií preniest náklady na správu vyplývajúce z jej cinnosti dohladu nad trhom. Táto okolnost by ohrozila povest danej OKS u jej clenov, pretoze by doslo k znízeniu ich odmien v dôsledku nákladov na správu súvisiacich s dohladom nad trhom, ktoré táto OKS nezískala spät prostredníctvom udelenia licencií. Nijaká OKS nemá záujem na vykonávaní dohladu, ktorý vedie len k nákladom za správu znizujúcim odmeny, ktoré môze rozdelit medzi svojich clenov, ak nemá istotu, ze výsku týchto nákladov získa spät prostredníctvom udelenia licencií, len co odhalí neoprávnené pouzívanie, a to tým skôr, ze autori sa uz môzu stat clenmi OKS, ktorú si sami vyberú. 154. Napokon treba vziat do úvahy, ze aj keby spolupráca medzi miestnou OKS a OKS, ktorá udelí licenciu pouzívatelovi, bola mozná, do tejto spolupráce by boli zapojené tri OKS, t. j. miestna OKS C, dalej OKS, ktorá je zástupkynou a drzitelkou repertoáru A, a napokon OKS, ktorá je zástupkynou B a ktorá môze na základe zastupovania, ktorým ju poverila OKS A, udelovat licencie k repertoáru A na území C. Hoci zásah OKS C môze viest k vzniku nákladov, Komisia nevysvetlila, aká výhoda plynie pre OKS A z toho, ze zverí správu repertoáru A na území C nie OKS C, ale OKS B, hoci tým vzniknú dodatocné náklady. 155. Po druhé Komisia tvrdí, ze pre spôsoby pouzívania autorských práv uvedených v napadnutom rozhodnutí existujú technické riesenia, ktoré umoznujú dohlad nad nadobúdatelom licencie na dialku. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, ze OKS pri udelovaní licencií uz zaviedli prax, ktorá preukazuje ich schopnost dohliadat na pouzívanie a pouzívatelov mimo územia, na ktorom sú usadené (odôvodnenie 174 napadnutého rozhodnutia). 156. Komisia vsak nedokáze vyvrátit vysvetlenie paralelného konania OKS, ktoré predlozila zalobkyna a ktoré sa týka potreby bojovat proti nezákonnému pouzívaniu, len jednoduchým tvrdením, ze pokial ide o spôsoby pouzívania uvedené v napadnutom rozhodnutí, existujú technické riesenia, ktoré umoznujú dohlad nad nadobúdatelom licencie na dialku. 157. Je nepochybne pravda, ze Komisia v odôvodnení 189 uvedeného rozhodnutia dodala, ze pri vypocúvaní najmä European Digital Media Association (Európska asociácia digitálnych médií - EDIMA), ktorá zastupuje spolocnosti pôsobiace v oblasti poskytovania audio- a audiovizuálnych obsahov on-line, sa preukázalo, ze v praxi sa dá dosiahnut vzdialený dohlad nad poskytovaním hudby on-line. Kazdé hudobné dielo má totiz elektronickú identitu a kazdý osobný pocítac má IP adresu. V dôsledku týchto informácií môze OKS v prípade udelenia licencie dohliadat na to, ze pouzívatel je v situácii, ked presne vie, ktoré hudobné dielo je pouzívané, ktorým osobným pocítacom a akým spôsobom pouzitia. Pouzívatel, ktorý získal licenciu, tak môze tieto údaje zaslat OKS, ktoré ich pouzijú na presné rozdelenie autorských odmien nositelom práv. 158. Toto vysvetlenie sa vsak týka iba dohladu nad udelenými licenciami, ale neodpovedá na otázku, ako a kto neoprávnené pouzívanie odhaluje a stíha. Tým menej dané vysvetlenie objasnuje ekonomické podnety, ktoré by motivovali OKS na monitorovanie urcitého trhu na dialku, ked pouzívatelia, ktorí na tomto trhu pôsobia bez nutnej licencie, o nu môzu poziadat inú OKS nez OKS, ktorá vykonáva dohlad. 159. Kedze chýbajú presnejsie údaje, pokial ide o otázku, ci technické riesenia uvedené v odôvodnení 189 napadnutého rozhodnutia umoznujú úcinne bojovat proti neoprávnenému pouzívaniu, treba preskúmat, ci príklady, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí s cielom odpovedat na tvrdenia zalobkyne, zbavujú hodnovernosti vysvetlenie, ktoré zalobkyna predlozila a podla ktorého vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti slúzi na zabezpecenie úcinného boja proti neoprávnenému pouzívaniu hudobných diel. 160. V tejto súvislosti treba prihliadnut na to, ze ak Komisia pouzije urcité príklady s cielom zbavit tvrdenie zalobkyne hodnovernosti, musí preukázat, preco sú tieto príklady relevantné. Navyse Komisia nemôze zalobkyni vytýkat, ze nepredlozila dalsie presnejsie údaje týkajúce sa jej alternatívneho vysvetlenia, pretoze je to práve ona, kto musí predlozit dôkaz o porusení. Ak sa teda Komisia v správnej fáze konania domnieva, ze zalobkyna dos tatocne nepodlozila svoje vysvetlenie, musí pokracovat vo vysetrovaní spisu alebo konstatovat, ze dotknuté subjekty nedokázali predlozit potrebné údaje. V prejednávanom prípade vsak z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by nedostatocné preskúmanie zo strany Komisie bolo dôsledkom toho, ze nemohla od zalobkyne a OKS získat informácie, ktoré potrebovala na preskúmanie, ci existovali hodnoverné vysvetlenia paralelného konania OKS. - O modely NCB 161. Komisia najprv spomenula model NCB (pozri bod 37 vyssie), v súvislosti s ktorým v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze umoznuje udelit jednu licenciu na mechanické práva a práva na prenos, a to pre vsetky krajiny, v ktorých sú usadené OKS, ktoré sa na tomto modeli zúcastnujú. Komisia dalej spomenula, ze "severské a pobaltské" OKS tvrdili, ze skúsenosti s modelom NCB ukázali predovsetkým to, ze v akomkolvek modeli udelovania licencií pre viaceré územia je zásadnou existencia siete vnútrostátnych organizácií spolupracujúcich na ochrane práv a záujmov nositelov práv, pricom prítomnost na mieste je potrebná na odhalovanie zneuzívania a dohlad nad pouzívaním práv. 162. Pred Vseobecným súdom Komisia naopak vo svojej písomnej odpovedi na otázku, ktorá jej bola polozená v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, tvrdila, ze model NCB sa prinajmensom v case prijatia napadnutého rozhodnutia netýkal práv na predvádzanie, ale len mechanických práv. Komisia dodala, ze to jej nebránilo v pouzití tohto modelu na podporu tvrdenia, ze udelovanie licencií na právo na verejné predvádzanie pre viaceré územia nespôsobilo ziadne tazkosti, kedze problémy spojené s dohladom nad pouzívaním mechanických práv na internete boli rovnaké ako problémy spojené s právami na predvádzanie. V priebehu konania pred Vseobecným súdom Komisia tvrdila, ze model NCB neviedol k zmene ZRZ medzi zapojenými OKS a ze udelenie licencií pre viaceré územia v rámci tohto modelu predstavovalo vzhladom na práva na predvádzanie "súbor" licencií pre jedno územie udelených v skutocnosti kazdou OKS pre územie, kde má sídlo, ktoré "zhromazdila" OKS, na ktorú sa uzívatel obrátil. 163. V tejto súvislosti treba uviest, ze váhavé, ci dokonca rozporné tvrdenia Komisie v súvislosti s definíciou modelu NCB preukazujú, ze tento model nebol v napadnutom rozhodnutí podrobne skúmaný. 164. V kazdom prípade, ak sa model NCB týka iba mechanických práv, Komisia nevysvetlila dôvody, pre ktoré sa treba domnievat, ze tazkosti spojené s dohladom nad pouzívaním práv na predvádzanie sú v podstate rovnaké ako tie, ktoré sú spojené s dohladom nad mechanickými právami. Naproti tomu, ak model NCB zahrna aj práva na predvádzanie, ale umoznuje udelit iba súbor licencií pre jedno územie, Komisia nevysvetlila, v com sú problémy s dohladom, ktoré sú vlastné takým spôsobom udelovania licencií, porovnatelné s problémami s dohladom nad licenciami pre viaceré územia. 165. Vzhladom na to, ze Komisia tento model v napadnutom rozhodnutí dostatocne nepreskúmala, Vseobecný súd z neho nemôze vyvodit nijaký záver, pokial ide o opodstatnenost tvrdenia Komisie, ze nevyhnutnost boja proti nezákonnému pouzívaniu diel chránených autorským právom neodôvodnuje rozhodnutie zalobkyne ponechat vo svojich ZRZ vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. - O dohodách o simulcastingu a webcastingu 166. V odôvodnení 191 napadnutého rozhodnutia Komisia odkázala na dohody o simulcastingu a webcastingu (pozri bod 36 vyssie), o ktorých tvrdí, ze preukazujú, ze nie je technicky nevyhnutné, aby OKS mali miestnu prítomnost na urcitom území, aby mohli ponúkat multirepertoárové licencie na pouzívanie prostredníctvom internetu pre viaceré územia a vykonávat riadny dohlad nad takýmto pouzívaním. 167. Je nesporné, ze dohody o simulcastingu a webcastingu sa netýkajú práv na predvádzanie, ale iných druhov práv dusevného vlastníctva, akými sú tzv. práva súvisiace s autorskými právami. Napadnuté rozhodnutie pritom neuvádza dôvody, pre ktoré by sa riesenia dosiahnuté v súvislosti s týmito právami dali pouzit aj na práva uvedené v napadnutom rozhodnutí. V tomto rozhodnutí sa nenachádza nijaké porovnanie vlastností alebo hospodárskych hodnôt rôznych druhov práv dusevného vlastníctva ani údaje o praktickom uplatnení dohôd o simulcastingu a webcastingu. 168. Za týchto okolností nemozno tvrdit, ze odkaz Komisie na tieto dohody umoznuje vyvrátit vysvetlenie, ze vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti bolo v ZRZ ponechané v snahe zabezpecit boj proti neoprávnenému pouzívaniu. - O dohode zo Santiaga 169. V odôvodnení 192 sa Komisia oprela o dohodu zo Santiaga (pozri body 29, 31 a 108 az 113 vyssie), ktorá údajne dokazuje, ze mozno udelovat licencie pre viaceré územia. 170. Tento odkaz na uvedenú dohodu vsak nie je relevantný, pretoze Komisia zohladnila len jej prvú cast, t. j. moznost udelovat licencie, ktoré nie sú obmedzené na urcité územie, bez toho, aby zohladnila druhú cast, t. j. obmedzenie moznosti udelovat takéto licencie pouzívatelom usadeným na tom istom území, ako je usadená OKS, ktorá licencie udeluje. Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, preco by systém stanovený dohodou zo Santiaga zarucoval úcinný boj proti nezákonnému pouzívaniu aj v prípade, keby mu chýbala druhá cast. 171. Hoci Vseobecnému súdu neprinálezí, aby sa v rámci tejto zaloby vyjadroval k opodstatnenosti dôvodov, pre ktoré sa Komisia v oznámení o výhradách vo veci Santiago domnievala, ze predmetná dohoda bola v rozpore s clánkom 81 ES z dôvodu, ze moznost udelovat licencie pouzívatelom usadeným na urcitom území zarucovala len jednej OKS, nemozno neprihliadnut na to, ze systém stanovený dohodou zo Santiaga, kedze zaviedol systém odlisný od systému vyplývajúceho z vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti, hoci sa nadalej zakladal na urcitej forme výhradnosti zarucenej pre miestnu OKS, neumoznuje dospiet k ziadnemu záveru v súvislosti s úcinnostou boja proti neoprávnenému pouzívaniu v prípade, ze by si OKS navzájom konkurovali. 172. Z rovnakých dôvodov sa Komisia nemôze opierat ani o odpoved ceskej OKS, Ochranného svazu autorského pro práva k dílum hudebním (OSA), na oznámenie o výhradách, ktorá bola uvedená v odôvodneniach 180 a 181 napadnutého rozhodnutia. OSA totiz iba objasnil, ze udeluje licencie zalozené v podstate na dohode zo Santiaga, teda síce licencie pre viaceré územia, ale len pouzívatelom usadeným v Ceskej republike. - O spolocnom podniku Celas, udelovaní priamych licencií a iniciatíve vydavatela 173. V odôvodnení 193 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 38 vyssie) Komisia uviedla, ze v januári 2006 nemecká OKS a OKS zo Spojeného královstva zalozili spolocný podnik Celas, ktorý predstavuje jednotné kontaktné miesto na paneurópskej úrovni (one-stop-shop) na udelovanie licencií na on-line a mobilné práva k angloamerickému repertoáru patriacemu jednému vydavatelovi. Podla napadnutého rozhodnutia má Celas udelovat paneurópske licencie komercným pouzívatelom usadeným v ktorejkolvek krajine EHP. Tento nový model je teda príkladom, ktorý údajne preukazuje technickú moznost OKS ponúkat licencie pre viaceré územia, ako aj to, ze argumenty týkajúce sa úloh organizácií kolektívnej správy v oblasti auditu, dohladu a vymáhania a vyzadovaná zemepisná blízkost medzi poskytovatelom licencie a jej nadobúdatelom neodôvodnuje súcasné paralelné správanie, pokial ide o vymedzenie územnej pôsobnosti. 174. Treba konstatovat, ako to uznala samotná Komisia, ze Celas udeluje licencie na mechanické práva, a nie na práva na predvádzanie. Kedze Komisia neobjasnila, v com spôsobuje dohlad nad pouzívaním prvých uvedených práv tazkosti porovnatelné s tazkostami dohladu nad pouzívaním druhých uvedených práv, príklad podniku Celas neumoznuje vyvrátit tvrdenia zalobkyne. Je pravda, ako vyplýva z písomnej odpovede Komisie na jednu z otázok Vseobecného súdu, ze licencie podniku Celas sú doplnené o príslusné licencie týkajúce sa práv na predvádzanie, ktoré udelujú Performing Right Society a GEMA. Licencie od týchto dvoch organizácií sú vsak len formou priamej licencie, pretoze tieto OKS iba udelujú licencie, ktoré sú síce platné pre viaceré územia, ale obmedzujú sa na repertoár, ktorý im nositelia práv zverili priamo, a nie prostredníctvom ZRZ. 175. Za týchto okolností vzniká otázka, ci na základe fenoménu priamych licencií mozno dospiet k záverom o dôkaze zosúladeného postupu uvedeného v clánku 3 napadnutého rozhodnutia. Treba vsak uviest, ze existencia týchto licencií nespochybnuje paralelné konanie OKS, kedze vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti obsiahnuté v ZRZ nie je ovplyvnené skutocnostou, ze splnomocnujúca OKS sama udelí licencie na svojom území, ktoré sú platné aj na území splnomocnenej OKS. Udelovanie priamych licencií vsak nevedie k vzniku konkurencie medzi dvoma OKS v udelovaní licencií rovnakým pouzívatelom. Ako vyplýva z písomnej odpovede Komisie na jednu z otázok Vseobecného súdu, OKS - prinajmensom tie, ktoré na to majú potrebnú struktúru - udelujú priame licencie iba velkým pouzívatelom, pretoze tieto OKS získavajú práve od týchto velkých pouzívatelov spät náklady spôsobené dohladom nad pouzívaním licencií, a to prostredníctvom velkého poctu pouzití týmito pouzívatelmi. Hoci teda OKS A udelí priame licencie velkým pouzívatelom pôsobiacim v krajine B, OKS B zostane napriek tomu jedinou OKS, ktorá môze udelovat licencie týkajúce sa konkrétne repertoáru A dalsím pouzívatelom pôsobiacim v krajine B. 176. Z tohto vyplýva, ze fenomén priamych licencií, do ktorého patrí cinnost Celas a OKS, ktoré ho zalozili a udelujú doplnujúce licencie k licenciám udeleným podnikom Celas, nevytvára tazkosti pri dohlade, ktoré by boli porovnatelné s tazkostami uplatnovanými zalobkynou. Preto tieto skutocnosti uplatnené Komisiou neumoznujú bez dalsích doplnujúcich vysvetlení vyvrátit tvrdenie zalobkyne. 177. To isté platí v prípade iniciatívy vydavatela (pozri bod 44 vyssie), na ktorú sa odvolala Komisia v odôvodnení 220 napadnutého rozhodnutia. Hoci to z tohto odôvodnenia nevyplýva, Komisia vo svojich písomných podaniach pred Vseobecným súdom pripustila, ze táto iniciatíva sa týkala iba mechanických práv. Navyse Komisia nikdy nevysvetlila, a uz vôbec nie v napadnutom rozhodnutí, v com sú podmienky, za akých pôsobí velký vydavatel s repertoárom, ktorý je z obchodného hladiska zaujímavý v medzinárodnom meradle, porovnatelné s podmienkami, v ktorých pôsobia OKS. - O dokumente "Cross border collective management of online rights in Europe" 178. V odôvodnení 194 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze skutocnost, ze odstránením vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti by nedoslo k nijakým technických ci ekonomických tazkostiam, bola preukázaná tým, ze niektoré OKS podpísali dokument "Cross border collective management of online rights in Europe" (Cezhranicná kolektívna správa on-line práv v Európe), ktorý svedcí v prospech systému zalozeného na udelovaní multirepertoárových licencií pre viaceré územia. 179. V tejto súvislosti treba uviest, ze proti napadnutému rozhodnutiu podali zaloby aj OKS, ktoré tento dokument podpísali, co by mohlo oslabit schopnost tohto dokumentu preukázat, ze neexistujú technické prekázky udelovania multirepertoárových licencií pre viaceré územia. V kazdom prípade je dôkazná hodnota tohto dokumentu mimoriadne nízka, pretoze zo spisu nevyplýva, ze by dotknuté OKS podnikli akékolvek kroky s cielom uplatnit návrh, ktorý je v nom uvedený. 180. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze skutocnosti uvádzané Komisiou nie sú dostatocné na to, aby zbavili hodnovernosti iné vysvetlenie paralelného konania OKS, nez je existencia zosúladeného postupu, ktoré poskytla zalobkyna a ktoré sa zakladá na potrebe zabezpecit úcinný boj proti neoprávnenému pouzívaniu hudobných diel. c) Záver o dôkaze o zosúladenom postupe týkajúcom sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti 181. Na základe vyssie uvedeného treba dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu zosúladeného postupu, pokial ide o vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, pretoze nepreukázala, ze v tejto súvislosti zalobkyna a ostatné OKS postupovali zosúladene, ani neposkytla dôkazy, ktoré by zbavovali hodnovernosti jedno z vysvetlení paralelného rokovania OKS predlozených zalobkynou. Za týchto okolností netreba skúmat ostatné vysvetlenia predlozené zalobkynou. II - Rozhodnutie o zalobe 182. Kedze prvá a druhá cast prvého zalobného dôvodu, týkajúce sa ustanovenia o clenstve a ustanovenia o výhradnosti, boli povazované za nedôvodné, zalobu treba zamietnut v casti týkajúcej sa clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia. 183. Navyse, kedze z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretia cast prvého zalobného dôvodu, týkajúca sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti, je dôvodná, treba zrusit clánok 3 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. V tejto súvislosti treba uviest, ze v rozsahu, v akom návrh zalobkyne smeruje k zruseniu uvedeného clánku aj vo vztahu k ostatným OKS, ktoré sú v nom uvedené, je tento návrh zjavne neprípustný. Ak sa totiz jeden z adresátov napadnutého rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, súd Únie skúma len prvky tohto rozhodnutia, ktoré sa týkajú daného adresáta. Naopak tie prvky, ktoré sa týkajú ostatných adresátov, nie sú predmetom sporu, v ktorom má súd rozhodnút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 53, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, body 59 a 60). 184. Za týchto okolností netreba skúmat ostatné dôvody predlozené zalobkynou. 185. Preto treba v casti týkajúcej sa zalobkyne zrusit aj clánok 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom odkazuje na clánok 3. O trovách 186. Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania. 187. Vzhladom na to, ze zalobe sa ciastocne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze Komisia znása vlastné trovy konania a polovicu trov konania zalobkyne a zalobkyna znása polovicu vlastných trov konania. Pokial ide o trovy spojené s konaním o nariadení predbezného opatrenia, zalobkyna a Komisia znásajú kazdá vlastné trovy konania. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 3 rozhodnutia Komisie K(2008) 3435 v konecnom znení zo 16. júla 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C 2/38.698 - CISAC) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto ry. 2. Clánok 4 rozhodnutia K(2008) 3435 v konecnom znení sa v casti týkajúcej sa Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto zrusuje v rozsahu, v akom odkazuje na clánok 3. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Európska komisia znása vlastné trovy konania a polovicu trov konania Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto. 5. Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto znása polovicu vlastných trov konania. 6. Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto a Komisia znásajú kazdá vlastné trovy konania spojené s konaním o nariadení predbezného opatrenia. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 12. apríla 2013 ( [4]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Autorské práva týkajúce sa verejného predvádzania hudobných diel prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Rozdelenie geografického trhu -- Dvojstranné dohody medzi vnútrostátnymi organizáciami kolektívnej správy -- Zosúladený postup vylucujúci moznost udelovat licencie pre viaceré územia a multirepertoárové licencie -- Dôkaz -- Prezumpcia neviny" Vo veci T-401/08, Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto ry, so sídlom v Helsinkách (Fínsko), v zastúpení: H. Pokela, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne E. Paasivirta, F. Castillo de la Torre a P. Aalto, neskôr E. Paasivirta a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3435 v konecnom znení zo 16. júla 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C 2/38.698 - CISAC), VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia S. Soldevila Fragoso a M. van der Woude, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaniach zo 4. októbra 2011 a z 29. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1 Rozhodnutie Komisie K(2008) 3435 v konecnom znení zo 16. júla 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C 2/38.698 - CISAC) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") sa týka podmienok správy práv na verejné predvádzanie hudobných diel a udelovania zodpovedajúcich licencií v súvislosti s ich pouzívaním výlucne prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie. Toto rozhodnutie bolo urcené 24 organizáciám kolektívnej správy práv usadeným v Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktoré sú clenmi Medzinárodnej konfederácie spolocností autorov a skladatelov (CISAC) (dalej len "OKS"), ku ktorým patrí aj zalobkyna Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto ry. 2 OKS spravujú práva autorov (textárov a skladatelov) k hudobným dielam, ktoré vytvorili. Tieto práva zvycajne zahrnajú výhradné právo udelovat súhlas s pouzitím chránených diel alebo toto pouzitie zakázat. Platí to najmä v prípade práva na verejné predvádzanie. OKS nadobudne právo na správu práv bud ich priamym prevodom od pôvodného nositela práv, alebo prevodom od inej OKS, ktorá spravuje rovnaké kategórie práv v inom státe a v zastúpení svojich clenov udeluje licencie na pouzívanie diela takým komercným pouzívatelom, akými sú prevádzkovatelia rozhlasového vysielania alebo organizátori vystúpení (dalej len "pouzívatelia"). 3 Správa autorských práv znamená, ze kazdá OKS zabezpecí, aby kazdý nositel práv dostal primeranú odmenu za pouzitie jeho diela bez ohladu na územie, na ktorom sa pouzitie tohto diela uskutocnilo, a dohliadne, aby nedoslo k ziadnemu neoprávnenému pouzitiu chránených diel. 4 CISAC v tejto súvislosti vypracovala nezáväznú vzorovú zmluvu, ktorej pôvodné znenie je z roku 1936, ktorá bola niekolkokrát zmenená a OKS, ktoré sú jej clenkami, ju musia vyplnit predovsetkým vzhladom na urcenie územia výkonu ich pôsobnosti (dalej len "vzorová zmluva"). Na základe vzorovej zmluvy vyhotovili OKS zmluvy o reciprocnom zastúpení (dalej len "ZRZ"), ktorými si vzájomne priznávajú právo udelovat licencie. ZRZ sa nevztahovali len na výkon práv tradicným spôsobom, tzv. off-line (koncerty, rádio, diskotéky atd.), ale aj na pouzívanie diel prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie. I - Správne konanie 5 V roku 2000 sa skupina pre rozhlasové a televízne vysielanie RTL Group SA obrátila na Komisiu Európskych spolocenstiev so staznostou proti OKS, ktorá je clenkou CISAC, aby jej oznámila, ze jej táto OKS odmietla udelit licenciu pre celé Spolocenstvo na rozhlasové vysielanie hudby. V roku 2003 podal Music Choice Europe Ltd, ktorý poskytuje sluzby rozhlasového a televízneho vysielania na internete, proti CISAC druhú staznost týkajúcu sa vzorovej zmluvy. Na základe týchto stazností zacala Komisia konanie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze. 6 Dna 8. apríla 2005 zaslala zalobkyna Komisii list, ktorým jej odpovedala na ziadost o informácie zo 14. marca 2005 a uviedla v nom casti z jej ZRZ. 7 Komisia zaslala 31. januára 2006 konfederácii CISAC a OKS oznámenie o výhradách (dalej len "oznámenie o výhradách"), na ktoré zalobkyna odpovedala 10. apríla 2006. 8 CISAC a väcsina OKS vrátane zalobkyne boli Komisiou vypocuté na vypocúvaniach, ktoré sa konali 14., 15. a 16. júna 2006. 9 Dna 18. septembra 2006 Komisia zaslala zalobkyni novú ziadost o informácie, na ktorú zalobkyna odpovedala listom z 3. októbra 2006. 10 V marci 2007 zalobkyna a 17 dalsích OKS, ako aj CISAC navrhli Komisii záväzky v zmysle clánku 9 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([5]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ktoré boli v súlade s clánkom 27 ods. 4 tohto nariadenia uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([6]Ú. v. EÚ C 128, 2007, s. 12). 11 V odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze vzhladom na predlozené pripomienky by navrhované záväzky uvedené v bode 10 vyssie neboli dostatocnou odpovedou na obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze uvedené v oznámení o výhradách. II - Zmluvné ustanovenia vzorovej zmluvy 12 Napadnuté rozhodnutie sa vztahuje predovsetkým na ustanovenia, ktoré boli aspon urcitú dobu upravené vo vzorovej zmluve a ktoré sa týkali jednak clenstva nositelov práv v OKS (dalej len "ustanovenie o clenstve") a jednak výhradnosti zastúpenia, ktoré si OKS vzájomne poskytovali prostredníctvom ZRZ, ako aj územnej pôsobnosti tohto zastúpenia. 13 Pokial ide o ustanovenie o clenstve, clánok 11 ods. 2 vzorovej zmluvy do 3. júna 2004 stanovoval, ze OKS mohli prijat za clena autora, ktorý uz bol clenom v inej OKS alebo bol státnym príslusníkom státu, v ktorom pôsobila iná OKS, iba za urcitých podmienok (odôvodnenia 18 az 21 a 27 napadnutého rozhodnutia). Nemozno vylúcit, ze viaceré ZRZ toto ustanovenie stále obsahujú (odôvodnenia 35, 125 a 260 napadnutého rozhodnutia). 14 Pokial ide o výlucné zastúpenia a ich územnú pôsobnost, po prvé clánok 1 ods. 1 a 2 vzorovej zmluvy do mája 1996 stanovoval, ze OKS si na území, na ktorom pôsobia, navzájom poskytujú výlucné právo udelovat povolenia potrebné na kazdé verejné predvedenie diela (dalej len "ustanovenie o výhradnosti"). Po druhé podla clánku 6 ods. 1 vzorovej zmluvy je mozné, aby si OKS urcili vlastnú územnú pôsobnost bez konkrétneho spresnenia. Clánok 6 ods. 2 tejto zmluvy stanovuje, ze kazdá OKS sa musí na území pôsobenia druhej OKS zdrzat akýchkolvek zásahov do výkonu zastúpenia, ktoré prinálezí tejto druhej OKS (dalej len "ustanovenie o nezasahovaní") (odôvodnenia 22 az 25 napadnutého rozhodnutia). 15 OKS uplatnovali clánok 6 ods. 1 vzorovej zmluvy tak, ze zaviedli rozdelenia územnej pôsobnosti, takze geografická pôsobnost licencií udelovaných kazdou organizáciou bola az na malé výnimky obmedzená len na územie státu EHP, v ktorom bola táto OKS usadená (dalej len "vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti") (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). 16 Informácie, ktoré OKS poskytli v priebehu správneho konania, neumoznili Komisii jednoznacne posúdit, ci kazdá zo 17 OKS skutocne úplne odstránila ustanovenie o výhradnosti zo svojich ZRZ, a dalej, ci vsetky OKS z daných zmlúv skutocne úplne odstránili ustanovenie o nezasahovaní (odôvodnenia 37 a 40 napadnutého rozhodnutia). III - Dotknuté trhy 17 Kolektívna správa autorských práv vymedzená vzorovou zmluvou sa vztahuje na tri trhy s týmito produktmi: po prvé ide o poskytovanie sluzieb správy autorských práv nositelom práv, po druhé poskytovanie sluzieb správy autorských práv pre ostatné OKS a po tretie udelovanie licencií vztahujúcich sa na právo na verejné predvádzanie diela prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie pouzívatelom (odôvodnenie 49 napadnutého rozhodnutia). 18 Z geografického hladiska má prvý trh vnútrostátnu pôsobnost, ale ak by neexistovali obmedzenia týkajúce sa clenstva, mohol by byt aj rozsiahlejsí (odôvodnenia 58 a 59 napadnutého rozhodnutia). 19 Druhý trh má sám osebe vnútrostátnu pôsobnost, ktorá zahrna aj cezhranicné prvky. Kedze cinnosti súvisiace s internetovým prenosom nie sú obmedzené na jeden stát EHP, podniky pôsobiace v týchto odvetviach poziadali o licencie pre viaceré územia, ktoré by OKS mohli udelit, keby neexistovali obmedzenia obsiahnuté v ZRZ. Podobne by v prípade satelitného prenosu a káblovej retransmisie mohla ktorákolvek OKS, ktorá pôsobí na území pokrytom satelitným signálom, udelovat licencie pre celé toto územie (odôvodnenia 60 az 62 napadnutého rozhodnutia). 20 Napokon, hoci v minulosti bol tretí trh vzhladom na potrebu dohladu na mieste definovaný ako vnútrostátny, nemusí to nevyhnutne platit pre pouzívanie diela prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie, pretoze v týchto oblastiach je mozné vykonávat dohlad aj na dialku (odôvodnenia 63 a 64 napadnutého rozhodnutia). IV - Uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP A - Ustanovenia o clenstve, výhradnosti a nezasahovaní 21 V prvom rade na úcely tejto veci ustanovenie o clenstve predstavuje porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (odôvodnenia 123 az 137 napadnutého rozhodnutia). 22 V druhom rade na základe preskúmania ustanovení o výhradnosti a nezasahovaní vyplýva, ze ustanovenie o výhradnosti spôsobuje uzavretie vnútrostátneho trhu pre OKS, ktorým je priznané výhradné postavenie, pretoze ziadna OKS nemôze udelovat licencie na území pôsobnosti inej OKS. Podla Komisie je tiez vylúcená moznost, ze by OKS udelila licenciu, ktorá by sa vztahovala na predvádzanie len jej repertoáru na území pôsobnosti inej OKS, priamo pouzívatelovi (dalej len "priama licencia"). 23 Pokial ide o ustanovenie o nezasahovaní, Komisia pripomína, ze v oznámení o výhradách v postate dospela k záveru, ze toto ustanovenie posilnuje ustanovenie o výhradnosti. Na základe pripomienok niektorých OKS, podla ktorých ustanovenie o nezasahovaní nebránilo udelovaniu priamych licencií, a vzhladom na skutocnost, ze niektoré ZRZ boli s cielom odstránit uvedené ustanovenie zmenené, sa Komisia v súvislosti s týmto ustanovením vzorovej zmluvy rozhodla nekonat (odôvodnenia 138 az 152 napadnutého rozhodnutia). B - Zosúladený postup pri vymedzení vnútrostátnej územnej pôsobnosti 24 Podla Komisie je vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti výsledkom zosúladeného postupu, ktorý bráni hospodárskej sútazi (odôvodnenia 154 a 155 napadnutého rozhodnutia). 25 Vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti totiz nemozno jednoducho vysvetlit autonómnym konaním na základe trhových faktorov. OKS teda nahradili riziká hospodárskej sútaze vzájomnou spoluprácou, aby do urcitej miery zabezpecili, ze uvedené vymedzenie nebude len vzájomne prijaté druhou OKS, ale bude tiez zaclenené do vsetkých ZRZ (odôvodnenia 156 a 157 napadnutého rozhodnutia). 26 Dôvod tejto istoty vyplýva zo vzájomnej závislosti OKS, ktorá existuje najmä v oblasti uplatnovania off-line, ktoré si vyzaduje miestne siete dohladu. Kazdá OKS je preto pri udelovaní licencií a výbere autorských odmien v zahranicí závislá od ostatných OKS, a teda vystavená hrozbe protiopatrení, ak by v oblasti on-line práv nebola ochotná zachovávat historické rozdelenie trhu (odôvodnenie 157 napadnutého rozhodnutia). 27 Podla Komisie vyplýva existencia zosúladeného postupu z viacerých skutocností. 28 Po prvé Komisia zdôraznuje, ze OKS prerokovali standardizáciu svojich vzorových zmlúv v kontexte konfederácie CISAC (odôvodnenie 158 napadnutého rozhodnutia). 29 Po druhé dohoda zo Santiaga (Cile), ktorú viaceré OKS oznámili Komisii s cielom získat výnimku v zmysle clánku 81 ods. 3 ES, preukazuje, ze otázka územnej pôsobnosti zastúpení upravených v ZRZ, konkrétne zastúpení, ktoré zahrnajú nové spôsoby pouzívania diel, bola predmetom mnohostranných rokovaní medzi OKS. Táto dohoda, ktorou sa OKS zaviazali udelovat celosvetové licencie, avsak výlucne pouzívatelom usadeným na státnom území ich pôsobnosti, nebola obnovená po uplynutí jej platnosti na konci roka 2004 v dôsledku oznámenia o výhradách, ktoré Komisia zaslala OKS v rámci konania o udelení uvedenej výnimky (dalej len "oznámenie o výhradách vo veci Santiago"), co opät viedlo k vymedzeniu vnútrostátnej územnej pôsobnosti. V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnieva, ze neobnovenie dohody zo Santiaga svedcí o tom, ze OKS koordinovali svoje konanie, pokial ide o rozsah pôsobnosti licencií na pouzívanie prostredníctvom internetu (odôvodnenia 158 a 169 napadnutého rozhodnutia). 30 Po tretie paralelné konanie pri vymedzení vnútrostátnej územnej pôsobnosti sa musí posudzovat s ohladom na pôvodný stav, ked ZRZ obsahovali ustanovenie o výhradnosti. Skutocnost, ze po vypustení ustanovenia o výhradnosti nedoslo k ziadnej zmene konania s ohladom na uvedené vymedzenie, predstavuje nepriamy dôkaz o zosúladenom postupe. V tejto súvislosti vsak napadnuté rozhodnutie uznáva, ze to neplatí v prípade, ak existujú iné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze rozdelenie trhu je výsledkom individuálneho konania (odôvodnenie 170 napadnutého rozhodnutia). 31 Pokial ide o existenciu týchto dôvodov v prejednávanom prípade, Komisia pripústa, ze autorské právo a rozsah jeho ochrany sú definované vnútrostátnym právnym poriadkom, pricom v prvom rade uvádza, ze táto okolnost nemá za následok, ze licencie týkajúce sa daného státu musia byt udelené vnútrostátnou OKS. V tejto súvislosti sa jej tvrdenie opiera o dohodu zo Santiaga (odôvodnenia 159 a 160 napadnutého rozhodnutia). 32 V druhom rade Komisia popiera, ze by právny rámec upravujúci danú oblast, najmä smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii urcitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom prenose a káblovej retransmisii ([7]Ú. v. ES L 248, s. 15; Mim. vyd. 17/001, s. 134), odôvodnoval konanie OKS, pokial ide o satelitný prenos. Uvedená smernica totiz iba vymedzuje právnu úpravu uplatnitelnú na pouzívanie chráneného diela prostredníctvom satelitu, teda toho státu EHP, v ktorom sú signály prenásajúce program zavedené do nepreruseného prenosového retazca vedúceho na satelit a zo satelitu na Zem. 33 Smernica 93/83 vsak nestanovuje, ze udelovat licencie nevyhnutné na tento spôsob pouzitia autorského práva môze len OKS usadená v tomto státe EHP. Okrem toho táto smernica stanovuje, ze prenos musí byt povazovaný za uskutocnený výhradne v danom státe a preto pouzívatelia potrebujú licenciu len pre uvedený stát. V dôsledku smernice 93/83 sa teda stala obsoletnou dohoda zo Sydney (Austrália), na základe ktorej zaclenili OKS v roku 1987 do vzorovej zmluvy ustanovenie, podla ktorého OKS usadená v státe, z ktorého sa vysielajú signály prenásajúce programy na satelit, bola oprávnená udelit licencie, v prípade potreby az po porade s inými dotknutými OKS alebo po získaní ich súhlasu, pre celé územie pokryté satelitným signálom (odôvodnenia 163 az 165 napadnutého rozhodnutia). 34 Dalej Komisia pripomenula, ze OKS sa významne lísia v efektívnosti, administratívnych nákladoch a spravovanom repertoári. Preto by jedna OKS mohla mat záujem splnomocnit druhú OKS s osobitne dobrými výsledkami na udelovanie licencií pre väcsie územie, nez na akom je usadená, alebo poverit viac nez jednu OKS v niektorých regiónoch s cielom zvýsit vysielanie svojho repertoáru, a teda aj odmeny pre autorov, ktorých zastupuje (odôvodnenia 167 a 168 napadnutého rozhodnutia). 35 Napokon Komisia poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie sa týka len zákonného pouzívania diel chránených autorským zákonom (odôvodnenie 11 napadnutého rozhodnutia), takze potreba miestneho dohladu neospravedlnuje vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. V prípade pouzívania diela prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie existujú technické riesenia, ktoré umoznujú dohlad nad nadobúdatelom licencie, a to i ked k pouzitiu tejto licencie dochádza mimo vnútrostátneho územia OKS alebo ked je nadobúdatel licencie usadený mimo tohto územia. OKS pri udelovaní licencií uz zaviedli postupy, ako to dokazuje predovsetkým udelovanie priamych licencií, ktoré poukazujú na ich schopnost dohliadat na pouzívanie a pouzívatelov mimo ich vnútrostátneho územia. Okrem toho súcasný systém nie je zalozený na zásade blízkosti k nadobúdatelovi licencie, pretoze vymedzenie územnej pôsobnosti zastúpenia znamená, ze kazdá OKS udeluje licencie na pouzívanie práv na svojom území bez ohladu na bydlisko alebo sídlo ich nadobúdatela (odôvodnenia 171 az 174 napadnutého rozhodnutia). 36 Komisia dalej spresnuje kazdý spôsob pouzitia uvedený v napadnutom rozhodnutí, konkrétne v jeho odôvodneniach 186 az 199. Najmä pokial ide o internet, odkazuje na dohodu o simulcastingu, ktorej bola udelená výnimka na základe rozhodnutia Komisie 2003/300/ES z 8. októbra 2002 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C 2/38.014 - IFPI "Simulcasting") [neoficiálny preklad] ([8]Ú. v. ES L 107, 2003, s. 58). Táto dohoda umoznovala vysielatelom, ktorých signály pochádzali z clenských státov EHP, aby sa obrátili na ktorúkolvek OKS, ktorá je zmluvnou stranou tejto dohody, s cielom získat licencie pre viaceré územia a multirepertoárové licencie, ktoré umoznovali vysielanie simulcastingom (simultánny prenos zvukových nahrávok rozhlasových a televíznych staníc prostredníctvom internetu obsiahnutých v ich vysielaní rozhlasových alebo televíznych signálov). To isté platí aj pre dalsiu dohodu, a to dohodu o webcastingu (odôvodnenie 191 napadnutého rozhodnutia). 37 Komisia okrem toho odkazuje na model spolupráce severských a pobaltských krajín (dalej len "model NCB"), ktorý pouzívatelovi umoznoval získat jednu licenciu pre viac území na on-line pouzívanie, ktorá sa vztahovala na práva mechanickej reprodukcie a práva na verejné predvádzanie v Dánsku, Estónsku, Lotyssku, Litve, vo Fínsku, Svédsku, na Islande a v Nórsku (odôvodnenie 179 napadnutého rozhodnutia). 38 Komisia okrem toho uvádza, ze nemecká OKS a OKS zo Spojeného královstva, Gesellschaft für musikalische Aufführungs- und mechanische Vervielfältigungsrechte (GEMA) a Performing Right Society Ltd, zalozili v januári 2006 spolocný podnik Celas, ktorý vystupoval ako jednotné kontaktné miesto na paneurópskej úrovni (one-stop-shop) na udelovanie licencií na on-line a mobilné práva k angloamerickému repertoáru patriacemu jednému vydavatelovi (odôvodnenie 193 napadnutého rozhodnutia). 39 Existencia týchto dohôd preukazuje, ze prítomnost na mieste nie je nutná (odôvodnenie 190 napadnutého rozhodnutia). Komisia v tejto súvislosti poznamenala, ze ak by kontrola vykonaná bez prítomnosti na mieste odhalila porusenie, ktoré by bolo potrebné súdne stíhat, alebo ak by bolo treba vykonat kontrolu úctov na mieste, mohla by OKS, ktorá vydala licenciu pre iné územie nez územie clenského státu, v ktorom je usadená, zverit tieto úkony inej osobe, akou môze byt miestna OKS pôsobiaca v danom státe, ktorá má potrebné znalosti právneho systému príslusného státu (odôvodnenia 177 a 178 napadnutého rozhodnutia). 40 Komisia po predlození uvedených dôkazov s cielom preukázat, ze vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti obsiahnuté v ZRZ bolo mozné vysvetlit len ako zosúladený postup, vsak pripustila, ze za osobitných okolností môze rozhodnutie neposkytnút oprávnenie na udelovanie licencií mimo územia, na ktorom je OKS usadená, vyplývat zo skutocnosti, ze iná OKS nemusí mat technické schopnosti na zabezpecenie úcinného dohladu a kontroly, alebo zo skutocnosti, ze právny systém státu EHP obsahuje ustanovenia, podla ktorých majú domáce organizácie prednostné postavenie v okamihu výberu zástupcu, napríklad z dôvodu ich osobitného postavenia v súdnom konaní pred vnútrostátnymi súdmi. Vymedzenie územnej pôsobnosti, ktoré je výsledkom zvázenia týchto okolností, zvycajne nepredstavuje zosúladený postup obmedzujúci hospodársku sútaz. Týmito okolnostami vsak nemozno odôvodnit systematickú prax vymedzenia územnej pôsobnosti vo vsetkých ZRZ (odôvodnenia 182 a 183 napadnutého rozhodnutia). 41 Komisia dospela k záveru, ze konanie OKS predstavuje zosúladený postup, a následne preskúmala, ci tento zosúladený postup obmedzuje hospodársku sútaz. Komisia uviedla, ze ide o zosúladený postup obmedzujúci hospodársku sútaz, pretoze kazdej OKS zarucuje, ze ona jediná je oprávnená udelovat pouzívatelom multirepertoárové licencie pre stát EHP, v ktorom je usadená (odôvodnenia 207 az 209 napadnutého rozhodnutia). 42 V dôsledku toho môze kazdá OKS úctovat administratívne poplatky za správu práv a udelovanie licencií bez toho, aby bola v súvislosti s týmito poplatkami vystavená konkurencnému tlaku iných organizácií. Neexistencia hospodárskej sútaze môze mat negatívne dôsledky aj pre autorov, ktorých odmeny sa môzu lísit v závislosti od organizácie, ktorá spravuje ich práva (odôvodnenia 134 a 210 napadnutého rozhodnutia). 43 Ako reakciu na tvrdenie, ktoré predlozili niektoré OKS v odpovediach na oznámenie o výhradách a podla ktorého by hospodárska sútaz medzi OKS viedla k znízeniu odmien pre nositelov práv, Komisia s odkazom na rozhodnutie 2003/300 uviedla, ze clánok 81 ods. 3 ES dovoluje vytvorenie tarifného mechanizmu obmedzujúceho hospodársku sútaz medzi administratívnymi poplatkami za licencie bez toho, aby to malo vplyv na odmeny pre nositelov práv. Splnomocnujúca OKS by mohla v kazdom prípade jednoducho urcit výsku výnosov za svoj repertoár voci iným OKS, ktoré udelujú licencie v zahranicí. Dostala by tak zarucenú velkoobchodnú cenu za svoj repertoár, pricom by umoznila OKS, ktoré nan udelujú licencie, aby si konkurovali v marziach pripocítavaných k velkoobchodnej cene (odôvodnenia 217 az 219 napadnutého rozhodnutia). 44 Komisia v tejto súvislosti kladie dôraz na skutocnost, ze niektoré zmeny tarifného systému motivovali OKS, aby si vzájomne konkurovali. Súcasný vývoj na trhu totiz potvrdzuje, ze pre nositelov práv, a teda aj OKS, môze byt výhodné udelit licencie niekolkých konkurujúcim si OKS. Skupina vydavatelov tak oznámila svoj úmysel urcit niekolko OKS, ktoré budú mat právomoc udelovat pouzívatelom paneurópske licencie na pouzívanie angloamerických mechanických práv k ich repertoáru na on-line pouzívanie (odôvodnenie 220 napadnutého rozhodnutia). 45 Okrem toho napadnuté rozhodnutie spomína aj rozhodnutie Komisie K(2006) 4350 zo 4. októbra 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C 2/38.681 - Dohoda o rozsírení z Cannes) ([9]Ú. v. EÚ L 296, 2007, s. 27), ktoré sa týka licencií na mechanické práva a ktorým boli ulozené donucujúce záväzky stanovujúce mechanizmus umoznujúci udelit licencie pre viaceré územia so zárukou, ze odmeny pre nositelov práva nebudú ohrozené, a to vdaka stanoveniu jednotnej sadzby, na ktorej sa dohodli vsetky OKS, pricom bola umoznená urcitá miera hospodárskej sútaze zavedením moznosti pre OKS ponúkat maximálnu zlavu nahrávacím spolocnostiam obmedzenú na administratívne náklady (odôvodnenie 82 napadnutého rozhodnutia). V - Výrok 46 Komisia najmä na základe uvedených úvah a na základe zistenia, ze obchod medzi clenskými státmi je predmetnými dvojstrannými zmluvami ovplyvnený a ze podmienky na uplatnenie clánku 81 odseku 3 ES a clánku 53 odseku 3 Dohody o EHP nie sú splnené, rozhodla v napadnutom rozhodnutí - bez toho, aby ulozila pokutu - takto: "Clánok 1 Tieto subjekty [, ktorých bolo 24,] porusili clánok 81 [ES] a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze vo svojich zmluvách o reciprocnom zastúpení uplatnili obmedzenia týkajúce sa clenstva, ktoré boli uvedené v clánku 11 [ods. 2] vzorovej zmluvy..., alebo uplatnili obmedzenia týkajúce sa clenstva de facto: ... TEOSTO ... Clánok 2 Týchto [17] subjektov porusilo clánok 81 [ES] a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze vo svojich zmluvách o reciprocnom zastúpení udelili výhradné práva ustanovené v clánku 1 [ods. 1 a 2] vzorovej zmluvy...: ... TEOSTO ... Clánok 3 [Týchto 24 subjektov] porusil[o] clánok 81 [ES] a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze koordinovali územné vymedzenia spôsobom, ktorý obmedzuje rozsah licencie len na domáce územie kazdej [OKS]: ... TEOSTO ... Clánok 4 1. Subjekty uvedené v clánkoch 1 a 2 okamzite ukoncia protiprávne konanie uvedené v uvedených clánkoch, pokial tak uz neurobili, a oznámia Komisii vsetky opatrenia, ktoré prijali na tento úcel. 2. Subjekty uvedené v clánku 3 ukoncia do 120 dní od oznámenia tohto rozhodnutia protiprávne konanie uvedené v uvedenom clánku a oznámia Komisii v tejto lehote vsetky opatrenia, ktoré prijali na tento úcel. Subjekty uvedené v clánku 3 dvojstranne zrevidujú s kazdým subjektom uvedeným v clánku 3 vymedzenie územnej pôsobnosti ich poverení pre satelitné vysielanie, káblovú retransmisiu a internetové pouzitie v kazdej z ich zmlúv o reciprocnom zastúpení a poskytnú Komisii kópie revidovaných zmlúv. 3. Subjekty, ktorým je toto rozhodnutie urcené sa zdrzia opakovania akéhokolvek úkonu alebo správania uvedeného v clánkoch 1, 2 a 3 a akéhokolvek úkonu alebo správania s rovnakým alebo obdobným cielom alebo úcinkom. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 47 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. septembra 2008 podala zalobkyna zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia napadnutého rozhodnutia. 48 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna v ten istý den podala zalobkyna návrh na nariadenie predbezného opatrenia s cielom dosiahnut odklad výkonu ustanovení clánku 3 v spojení s clánkom 4 ods. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. Uznesením zo 14. novembra 2008, Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto/Komisia (T-401/08 R, neuverejnené v Zbierke), predseda Súdu prvého stupna zamietol tento návrh a rozhodol, ze o trovách bude rozhodnuté neskôr. 49 Vseobecný súd (siesta komora) na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na viaceré otázky. Úcastníci konania týmto výzvam vyhoveli. 50 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 4. októbra 2011. 51 Vzhladom na prekázku na strane sudcu spravodajcu predseda Vseobecného súdu pridelil vec inému sudcovi spravodajcovi a podla clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku urcil dalsieho sudcu na doplnenie siestej komory. 52 Uznesením z 11. januára 2012 Vseobecný súd (siesta komora) v novom zlození opätovne otvoril ústnu cast konania a úcastníkom konania oznámil, ze budú vypocutí na novom pojednávaní. 53 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli znovu vypocuté na pojednávaní 29. júna 2012. 54 Následne predseda siestej komory rozhodol o skoncení ústnej casti konania. 55 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 56 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 57 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza v podstate tri dôvody: -- nesprávne uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES, -- nesprávne uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES, -- Komisia konala ultra vires, ked prinútila OKS zmenit správanie, ktoré nebolo v rozpore s clánkom 81 ES. I - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 81 ods. 1 ES 58 Prvý zalobný dôvod sa skladá z troch castí týkajúcich sa neexistencie porusenia clánku 81 ods. 1 ES v súvislosti po prvé s ustanovením o clenstve, po druhé s ustanovením o výhradnosti a po tretie s vymedzením územnej pôsobnosti. A - O prvej casti prvého zalobného dôvodu, týkajúcej sa ustanovenia o clenstve 59 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze ustanovenie o clenstve sa nachádza len v piatich z jej dvadsiatich troch ZRZ. Vo svojej replike uviedla, ze ustanovenie o clenstve bolo vypustené zo vsetkých jej ZRZ. Okrem toho pripomína, ze uvedené ustanovenie sa v praxi nikdy neuplatnilo. Komisia ani nepreukázala, ze zalobkyna skutocne uplatnovala ustanovenie o clenstve, ani konkrétne neuviedla, co sa zalobkyni vytýka, cím porusila povinnost odôvodnenia. 60 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze cielom ani následkom ustanovenia o clenstve nie je obmedzit hospodársku sútaz. Nositelia práv sa totiz prirodzene obracajú na OKS, ktorá je usadená v ich krajine, a to najmä z jazykových a kultúrnych dôvodov, ako aj preto, ze táto OKS má potrebné vedomosti o miestnom trhu. Platí to o to viac, pokial ide o fínsky repertoár, ktorý je urcený najmä na miestne pouzívanie. 61 Najskôr treba uviest, ze ustanovenie o clenstve má protisútazný ciel, ako uviedla Komisia v odôvodneniach 127 a 130 napadnutého rozhodnutia. Toto ustanovenie má totiz OKS umoznit, aby si rozdelili autorov podla ich státnej príslusnosti, alebo aspon stazili moznost autora vyuzívat sluzby inej OKS nez OKS usadenej v krajine, ktorej je státnym príslusníkom. Prostredníctvom tohto ustanovenia si OKS rozdelujú a uzatvárajú vnútorný trh. Podla judikatúry sú pritom kartelové dohody tohto typu uvedené medzi príkladmi kartelových dohôd výslovne vyhlásených za nezlucitelné s vnútorným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES a treba ich kvalifikovat ako zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze. Porusenia tohto typu odporujú hlavnému cielu Zmlúv týkajúcemu sa integrácie vnútorného trhu Spolocenstva tým, ze zaväzujú strany respektovat existenciu oddelených trhov casto vymedzených podla státnych hraníc, co vedie k izolácii týchto trhov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [10]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 85, a z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [11]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, body 173 a 174). 62 V tejto súvislosti, pokial ide o rozlisovanie medzi kartelmi, ktoré majú protisútazný ciel, a tými, ktoré majú protisútazný následok, treba pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný následok nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na zosúladený postup vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie v prvom rade k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel kartelu vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza obsahu kartelu neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak bude potrebné skúmat jeho následky, a aby sa mohol zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [12]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 28 a tam citovanú judikatúru). 63 Okrem toho treba zdôraznit, ze na úcely posúdenia, ci je kartel zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES, je zbytocné zohladnovat jeho konkrétne následky, pokial sa preukáze, ze cielom tohto kartelu je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Rozlisovanie medzi "poruseniami na základe ciela" a "poruseniami na základe následku" spocíva v tom, ze urcité formy zosúladeného konania medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich povahy (pozri rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný, bod 29 a tam citovanú judikatúru). 64 Navyse dôkaz o úmysle obmedzit hospodársku sútaz nie je prvkom nevyhnutným na urcenie, ci má kartel za ciel také obmedzenie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2009, Peugeot a Peugeot Nederland/Komisia, [13]T-450/05, Zb. s. II-2533, bod 55 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný, bod 27). 65 Rovnako skutocnost, ze ustanovenie dohody medzi podnikmi, ktorej cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze, sa medzi zmluvnými stranami neuplatnovalo, nestací na to, aby sa nan neuplatnil zákaz podla clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [14]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 175, a rozsudok Súdu prvého stupna z 19. mája 1999, Accinauto/Komisia, [15]T-176/95, Zb. s. II-1635, bod 110). 66 Z toho vyplýva, ze Komisia nebola povinná preukázat, ci zalobkyna ustanovenie o clenstve skutocne uplatnovala. 67 Co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze ustanovenie o clenstve odstránila zo vsetkých svojich ZRZ, treba poznamenat, ze zalobkyna netvrdila ani nepreukázala, ze ustanovenie o clenstve bolo vypustené zo vsetkých jej ZRZ pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Komisia teda mohla oprávnene konstatovat, ze doslo k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES, pretoze niektoré ZRZ zalobkyne nadalej obsahovali klauzulu o clenstve aj v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 68 Vzhladom najmä na skutocnosti uvedené v bodoch 61, 66 a 67 vyssie treba dospiet k záveru, ze Komisia dodrzala povinnost odôvodnenia, pokial ide o ustanovenie o clenstve. 69 Vzhladom na vyssie uvedené treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. B - O druhej casti prvého zalobného dôvodu, týkajúcej sa ustanovenia o výhradnosti 70 Zalobkyna uvádza, ze ustanovenie o výhradnosti obsahujú len niektoré ZRZ a ze toto ustanovenie sa v praxi neuplatnuje. Zalobkyna navyse uvádza, ze cielom ani následkom ustanovenia o výhradnosti nie je obmedzovat hospodársku sútaz, pretoze rovnaká situácia by nastala aj v prípade neexistencie tohto ustanovenia, co samotná Komisia potvrdila, ked uznala, ze ustanovenie o výhradnosti má rovnaké úcinky ako vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 71 Treba pripomenút, ze ustanovenie o výhradnosti stanovuje, ze OKS A udelí OKS B výlucné právo udelovat licencie k repertoáru A na území B a naopak. Podla tohto ustanovenia nesmie na území B udelit licenciu k repertoáru A ziadna iná OKS nez OKS B. 72 Toto ustanovenie navyse vylucuje udelovanie priamych licencií, pricom takéto vylúcenie bolo povazované za protisútazné v rozsudkoch Súdneho dvora z 13. júla 1989, Tournier ([16]395/87, Zb. s. 2521, bod 20), a Lucazeau a i. ([17]110/88, 241/88 a 242/88, Zb. s. 2811, bod 14). 73 Je nepochybne pravda, ze podla judikatúry clánok 81 ods. 1 ES vo vseobecnosti nebráni uzavretiu akejkolvek zmluvy obsahujúcej ustanovenie, ktoré stanovuje urcitú formu exkluzivity (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 1969, Völk, [18]5/69, Zb. s. 295, bod 7; zo 6. mája 1971, Cadillon, [19]1/71, Zb. s. 351, bod 9, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Schöller/Komisia, [20]T-9/93, Zb. s. II-1611, bod 161). V tomto prípade vsak treba konstatovat, ze ustanovenie o výhradnosti, akým je ustanovenie, ktoré bolo uvedené vo vzorovej zmluve a prevzaté do ZRZ, má protisútazný ciel, pretoze jeho zmyslom je udelit na urcitom území výlucné právo udelovat licencie k urcitému repertoáru iba jednej OKS, cím vytvára monopol v prospech kazdej OKS na udelovanie licencií na pouzívanie hudobných diel na území, kde je usadená. 74 Za týchto okolností, kedze samotný ciel ustanovenia o výhradnosti je protisútazný, nie je na základe judikatúry uvedenej v bodoch 61 az 64 vyssie nevyhnutné skúmat dôsledky tohto ustanovenia, a najmä porovnávat, ci sa tieto dôsledky zhodujú s dôsledkami vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 75 Vzhladom na vyssie uvedené treba druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. C - O tretej casti prvého zalobného dôvodu, týkajúcej sa vymedzenia územnej pôsobnosti 1. Úvodné pripomienky 76 Na úcely preskúmania tretej casti prvého zalobného dôvodu treba na úvod pripomenút niektoré skutkové okolnosti tejto veci. V prvom rade sa napadnuté rozhodnutie týka pouzívania autorského práva len prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie a netýka sa pouzívania tradicným spôsobom, tzv. off-line, hoci vzorová zmluva a ZRZ upravujú vsetky spôsoby pouzívania. 77 Pokial ide o spôsoby pouzívania autorských práv, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, OKS a CISAC nevytvorili ex nihilo nový systém správy, ktorý by bol odlisný od tradicných spôsobov pouzívania. Treba vsak súhlasit s tým, ze s postupným technickým vývojom sa vzorová zmluva, ktorá bola vytvorená v roku 1936 pre tradicné pouzívanie, zmenila, a to najmä na základe dohôd zo Sydney a zo Santiaga. 78 Komisia nenapáda samotnú existenciu vzorovej zmluvy ani nespochybnuje nutnost spolupráce medzi OKS, ak táto zmluva neporusuje pravidlá hospodárskej sútaze. 79 Pokial ide o vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti uvedené v ZRZ, Komisia ho nespochybnila, kým sa nevyvinuli nové technológie, a preto tvorilo kontext kolektívnej správy, v ktorom sa OKS nachádzali v case, ked doslo k progresívnemu vývoju nových technológií. Napadnuté rozhodnutie nespresnuje okamih, ked sa vymedzenie územnej pôsobnosti dostalo do rozporu s pravidlami hospodárskej sútaze. 80 Okrem toho, co sa týka pouzívania prostredníctvom nových technológií, Komisia nespochybnuje samotné vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, ale len skutocnost, ze je uvedené vo vsetkých ZRZ, co nepopieratelne vyplýva zo zosúladeného postupu. 81 Tretiu cast prvého zalobného dôvodu, týkajúcu sa neexistencie porusenia clánku 81 ods. 1 ES v súvislosti s vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti, treba preskúmat predovsetkým s prihliadnutím na tieto skutocnosti. 2. O dôkaze o zosúladenom postupe týkajúcom sa vymedzenia územnej pôsobnosti 82 Podla zalobkyne Komisia nepreukázala, ze by vymedzenie územnej pôsobnosti bolo výsledkom zosúladeného postupu. Zalobkyna totiz namieta proti tomu, ze by sa vzorová zmluva, presnejsie jej clánok 6, dala povazovat za dôkaz údajného zosúladeného postupu. V replike dodala, ze dohody zo Santiaga a zo Sydney, ako ani odkaz na skorsí systém zalozený na výhradnosti navyse nemôzu byt dôkazom o existencii zosúladeného postupu. 83 Komisia namieta, ze pri konstatovaní existencie predmetného zosúladeného postupu nevychádzala len z paralelného konania OKS, ale aj z dalsích skutocností, a to: -- z rokovaní o rozsahu zastúpení uvedených v ZRZ, ktoré prebiehali medzi OKS v súvislosti s cinnostami riadenými konfederáciou CISAC, -- z dohody zo Santiaga, -- z dohody zo Sydney, -- z historickej väzby medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 84 Okrem toho Komisia tvrdí, ze vysvetlenia zalobkyne uvedené v replike, ktorými sa snazí spochybnit dôkaznú hodnotu niektorých kontaktov medzi OKS uvedených v napadnutom rozhodnutí, sú novým zalobným dôvodom, ktorý je podla clánku 48 rokovacieho poriadku neprípustný. 85 Skutocnosti uvedené v prvej, druhej a vo stvrtej zarázke bodu 83 vyssie sú výslovne spomenuté v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia ako skutocnosti, ktoré potvrdzujú, ze islo o zosúladený postup. Komisia okrem toho pred Vseobecným súdom odkázala na dohodu zo Sydney, aby preukázala, ze OKS viedli viacstranné diskusie týkajúce sa územného rozsahu zastúpenia. 86 Podla Komisie skutocnosti uvedené v bode 83 predstavujú "dôkazy" v zmysle rozsudku Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaného "PVC II" ([21]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 727), ktoré jej umoznujú neskúmat otázku, ci sa dá paralelné konanie OKS vysvetlit inými dôvodmi nez existenciou zosúladeného postupu. 87 Z clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze je Komisia v prípade sporu o existencii porusenia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [22]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [23]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86; rozsudok Vseobecného súdu z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, [24]T-348/08, Zb. s. II-7583, bod 90). 88 Ak má súd v tejto súvislosti pochybnosti, tieto pochybnosti musia svedcit v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia existenciu daného porusenia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ak má o tejto otázke nadalej pochybnost, najmä v rámci konania o zrusení rozhodnutia o ulození pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 60, a rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [25]T-11/06, Zb. s. II-2491, bod 129). 89 Treba totiz prihliadnut na prezumpciu neviny, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je súcastou základných práv, ktoré podla judikatúry Súdneho dvora predstavujú vseobecné zásady práva Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa prezumpcia neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný, bod 129; pozri v tomto zmysle tiez rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [26]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, [27]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176). 90 Táto judikatúra, ktorá sa rozvinula v rámci vecí zavrsených ulozením pokuty Komisiou, je uplatnitelná takisto v prípade, akým je táto vec, ked rozhodnutie konstatujúce porusenie napokon nie je spojené s ulozením pokuty. V tomto prípade navyse oznámenie o výhradách predpokladalo, ze s konstatovaním porusenia k ulozeniu pokuty dôjde. 91 Okrem toho treba zohladnit nezanedbatelný zásah do dobrej povesti, ktorý pre fyzickú alebo právnickú osobu predstavuje konstatovanie, ze sa dopústala porusení pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Súdneho dvora EZVO z 18. apríla 2012, Posten Norge/ESA, E-15/10, bod 90). 92 Navyse treba pripomenút, ze hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí neulozila pokutu, nic to nemení na skutocnosti, ze konstatovanie existencie zosúladeného postupu a ulozenie povinnosti ho ukoncit, ktoré napadnuté rozhodnutie obsahuje, vystavujú zalobkynu váznym dôsledkom, akým je moznost, ze jej bude ulozené penále podla clánku 24 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 1/2003. 93 Preto je potrebné, aby Komisia uviedla konkrétne a súhlasné dôkazy na preukázanie existencie porusenia (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný, bod 62) a na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze údajné porusenia spôsobili obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, [28]T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 47, a Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný, bod 129). 94 Treba vsak zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí s ohladom na kazdý prvok porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke v celkovom posúdení (rozsudky Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný, bod 63, a Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný, bod 130). 95 Kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu postihnút subjekty, ktoré sa na nich zúcastnujú, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti, ako aj stretnutia v rámci týchto protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne a s nimi súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj ked Komisia objaví dokumenty jasne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú napríklad zápisnice zo stretnutia, zvycajne sú len zlomkovité a nesúrodé, takze niektoré detaily je casto nutné vyvodit prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [29]C-407/08 P, Zb. s. I-6375, body 48 a 49 a citovanú judikatúru). 96 V uz citovanom rozsudku PVC II, na ktorý sa Komisia odvoláva, vsak Vseobecný súd nasiel riesenie, ktoré zarucuje rovnováhu medzi týmito zásadami. Pri tejto prílezitosti totiz Vseobecný súd potvrdil, ze podla judikatúry, ak sa Komisia opiera len o predpoklad, ze skutkový stav uvedený v jej rozhodnutí mozno vysvetlit jedine existenciou zosúladeného postupu medzi podnikmi, stací, aby zalobkyne preukázali existenciu okolností, ktoré poskytujú iné vysvetlenie skutkových okolností, nez uvádza Komisia, ktorým mozno nahradit vysvetlenie skutkových okolností predlozené Komisiou. Vseobecný súd vsak spresnil, ze táto judikatúra sa v uvedenom prípade nemala neuplatnit, pretoze dôkaz o zosúladenom postupe medzi spolocnostami nevyplýval z jednoduchého zistenia zosúladeného postupu na trhu, ale z dokumentov, z ktorých vyplýva, ze konanie bolo výsledkom zosúladeného postupu. Za takých okolností prinálezí zalobcom, aby nielen predlozili iné údajné vysvetlenie skutocností konstatovaných Komisiou, ale aby tiez spochybnili existenciu týchto skutocností preukázaných dôkazmi predlozenými Komisiou (rozsudok PVC II, uz citovaný, body 725 az 728; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [30]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 16, a Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný, body 71 a 126). 97 Pred posúdením existencie iných vysvetlení paralelného konania, nez je zosúladený postup, treba preskúmat otázku, ci Komisia, ako sama tvrdí, preukázala existenciu porusenia týkajúceho sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti na základe dôkazov presahujúcich jednoduché konstatovanie paralelného konania, co zalobkyna spochybnuje. Preskúmanie tejto otázky totiz predchádza preskúmaniu dôvodnosti iných vysvetlení, nez ze ide o zosúladený postup, pretoze ak by Vseobecný súd dospel k záveru, ze takéto dôkazy boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, tieto vysvetlenia, aj keby boli opodstatnené, by nevyvracali konstatovanie tohto porusenia. 98 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze vysvetlenia zalobkyne uvedené v jej replike a týkajúce sa dohôd zo Santiaga a zo Sydney, ako aj odkazu na skorsí systém zalozený na výhradnosti, len doplnajú zalobný dôvod, ktorý bol uz predtým uvedený v zalobe a ktorý sa týkal toho, ze vzorová zmluva nemá nijakú dôkaznú silu na preukázanie existencie zosúladeného postupu, co sa týka vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 99 Navyse treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie nemá takú istú struktúru pozostávajúcu z dvoch etáp, ako je struktúra, na ktorú Komisia poukazuje pred Vseobecným súdom, podla ktorej na jednej strane dôkaz o zosúladenom postupe vyplýval v zmysle citovaného rozsudku PVC II z dokumentov a na druhej strane vzhladom na tieto dokumenty a ich údajnú dôkaznú hodnotu nebolo iné vysvetlenie paralelného konania na preukázanie takéhoto postupu rozhodujúce. Zalobkyna bola teda schopná az po tom, ako bolo podané vyjadrenie k zalobe, presne identifikovat skutocnosti, o ktoré sa Komisia opiera na úcely preukázania existencie zosúladeného postupu. 100 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie je prípustné, aby zalobkyna vo svojej replike uvádzala vysvetlenia týkajúce sa dohôd zo Santiaga a zo Sydney, ako aj odkazu na skorsí systém zalozený na výhradnosti. 101 V prvom rade treba preto zistit, ci Komisia preukázala existenciu zosúladeného postupu prostredníctvom iných skutocností nez paralelného konania OKS, ktoré by boli porovnatelné s "dôkazmi" v zmysle judikatúry zalozenej na uz citovanom rozsudku PVC II, na ktorý sa Komisia odvoláva. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia sa pri urcení pôvodu kartelu, ktorý bol predmetom uvedeného rozsudku, opierala o znenie plánovacích dokumentov, o informácie poskytnuté jedným zo zalobcov v súvislosti s týmito dokumentmi, o odpovede na ziadost o informácie, ktoré jej boli dorucené, a o úzky vztah medzi zamýslanými postupmi opísanými v týchto dokumentoch a postupmi konstatovanými na trhu (rozsudok PVC II, uz citovaný, bod 582). 102 V tomto prípade treba zopakovat, ze dôkazmi, ktoré môzu preukázat zosúladený postup medzi OKS, sú dôkazy uvedené v bode 83 vyssie, teda rokovania o rozsahu zastúpení uvedených v ZRZ, ktoré prebiehali medzi OKS v súvislosti s cinnostami riadenými konfederáciou CISAC, dohoda zo Santiaga, dohoda zo Sydney a historická väzba medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 103 V tejto súvislosti treba uviest, ze neexistencia listinných dôkazov týkajúcich sa konkrétne vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti je este nápadnejsia, kedze Komisia pripustila, ze niektoré OKS chceli od tohto vymedzenia upustit. Tieto OKS pritom mali záujem spolupracovat s Komisiou a poskytnút jej listinné dôkazy o existencii zosúladeného postupu. Vzhladom na to, ze Komisia v oznámení o výhradách uviedla svoj zámer ulozit pokuty vsetkým jeho adresátom, s nou totiz dotknuté OKS mohli spolupracovat, aby tak znízili riziko, ze im bude pokuta ulozená, alebo prinajmensom znízili jej výsku. Okrem toho mohli tieto OKS Komisii predlozit dôkazy, na základe ktorých by bolo mozné preukázat, ze iné OKS na ne vyvíjali tlak, aby ich prinútili zachovat vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, o ktorom sa rozhodlo zosúladeným postupom, co vsak neurobili. 104 Vzhladom na tieto skutocností treba preskúmat dôkaznú hodnotu dôkazov predlozených Komisiou. a) O dôkaznej hodnote dôkazov, ktoré Komisia predlozila s cielom preukázat zosúladený postup bez toho, aby sa zakladali na paralelnom konaní OKS O rokovaniach týkajúcich sa rozsahu zastúpení uvedených v ZRZ, ktoré prebiehali medzi OKS v súvislosti s cinnostami, ktoré riadila CISAC 105 Pokial ide o rokovania, ktoré prebiehali medzi OKS v rámci cinností riadených konfederáciou CISAC (bod 83 vyssie prvá zarázka), treba pripomenút, ze samotná Komisia zdôraznila, ze napadnuté rozhodnutie nezakazuje systém reciprocného zastúpenia medzi OKS ani nijaký spôsob vymedzenia územnej pôsobnosti zastúpení, ktoré si OKS udelovali (odôvodnenia 95 a 259 napadnutého rozhodnutia). Komisia OKS tiez nevytýka, ze v rámci cinností riadených konfederáciou CISAC spolu urcitým spôsobom spolupracovali. Výhrady Komisie sa týkajú len koordinovanej povahy prístupu pri vymedzovaní územnej pôsobnosti, ktorý prijali vsetky OKS. 106 Preto samotná skutocnost, ze sa OKS stretávali v rámci cinností, ktoré riadi CISAC, a ze existujú formy ich vzájomnej spolupráce, nepredstavuje sama osebe nepriamy dôkaz o zakázanom zosúladenom postupe. Kedze zo súvislostí, za akých sa konali zasadnutia medzi spolocnostami, o ktorých sa tvrdí, ze porusili právo hospodárskej sútaze, vyplýva, ze tieto zasadnutia boli nevyhnutné na spolocné riesenie otázok nesúvisiacich s porusením daného práva, Komisia nemôze dospiet k záveru, ze predmetom uvedených zasadnutí bolo zosúladenie postupu, ktorý porusuje hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný, body 105 a 145). V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o tom, ze by sa stretnutia organizované konfederáciou CISAC, na ktorých sa zalobkyna zúcastnila, týkali obmedzovania hospodárskej sútaze prostredníctvom vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 107 Napokon, pokial ide konkrétne o rokovania týkajúce sa vzorovej zmluvy, treba konstatovat, ze táto zmluva výslovne nestanovuje vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, ale len vyzýva OKS, aby samy definovali územný rozsah zastúpení, ktoré si udelujú v ZRZ. O dohode zo Santiaga 108 V súvislosti s dohodou zo Santiaga (bod 83 vyssie druhá zarázka) treba pripomenút, ze pokial ide o pouzívanie autorského práva prostredníctvom internetu, táto dohoda stanovovala, ze kazdá OKS, ktorá je jej zmluvnou stranou, mohla udelovat licencie pre vsetky územia a k celému repertoáru (prvá cast), ale len pouzívatelom s hospodárskym sídlom v státe EHP, v ktorom je usadená OKS udelujúca dané licencie (druhá cast). Na základe systému stanoveného v nariadení Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvom nariadení implementujúcom clánky [81 ES] a [82 ES] ([31]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), oznámili niektoré OKS túto dohodu Komisii s cielom získat výnimku v súlade s clánkom 81 ods. 3 ES. Komisia spochybnila ustanovenie, ktoré kazdej OKS bránilo udelovat licencie pouzívatelom, ktorí neboli usadení v tom istom státe ako daná OKS, a zaslala oznámenie o výhradách vo veci Santiago. Za týchto okolností ziadna OKS neobnovila dohodu zo Santiaga po uplynutí jej platnosti, ktorá bola od zaciatku dohodnutá na koniec roka 2004. Po uplynutí platnosti tejto dohody sa vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti uvedené v ZRZ, ktoré sa nadalej uplatnovalo aj pocas platnosti uvedenej dohody na iné pouzívanie nez prostredníctvom internetu, stalo opät uplatnitelné takisto na pouzívanie autorských práv prostredníctvom internetu pre vsetky OKS, kedze uplynula platnost odchýlky doplnenej do ZRZ dohodou zo Santiaga, ktorá sa týkala pouzívania prostredníctvom internetu. 109 Tvrdenie Komisie, ze tento návrat vsetkých OKS k vymedzeniu vnútrostátnej územnej pôsobnosti predstavuje dostatocný dôkaz o zosúladenom postupe, nemozno prijat. Kedze totiz neexistuje dôkaz o tom, ze by na tento úcel OKS svoj postup zosúladili, uvedený návrat k vymedzeniu vnútrostátnej územnej pôsobnosti nepreukazuje existenciu zosúladeného postupu, ale mozno ho povazovat za obycajný automatický výsledok neobnovenia dohody zo Santiaga, ktorá stratila význam, pretoze Komisia neakceptovala jej druhú cast. Skutocnost, ze sa OKS vrátili k uplatnovaniu status quo ante, sama osebe nedokazuje, ze by na tento úcel svoj postup zosúladili. 110 Treba uviest, ze návrat k status quo ante mozno vysvetlit jednoduchou skutocnostou, ze OKS nemohli prerusit vsetky spôsoby vzájomnej spolupráce, pokial ide o spôsoby pouzívania autorského práva prostredníctvom nových technológií, dovtedy, kým pomocou dvojstranných alebo viacstranných rokovaní nájdu riesenie, ktoré by bolo v súlade s právnou úpravou hospodárskej sútaze, ale odlisné od toho, ktoré je uvedené v dohode zo Santiaga. 111 Okrem toho treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdila, ze porusovanie uvedené v clánku 3 tohto rozhodnutia sa zacalo po uplynutí platnosti dohody zo Santiaga, ale hoci nespresnila dátum zaciatku, zdá sa, ze predpokladala, ze tejto dohode predchádzalo. 112 V tejto súvislosti bola dohoda zo Santiaga bud uzavretá po okamihu, ktorý nie je spresnený v napadnutom rozhodnutí a povazuje sa za zaciatok porusenia spôsobeného vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti, co vsak bráni jej pouzitiu ako dôkazu pôvodného zosúladeného postupu, vo vztahu ku ktorému predstavuje skôr prerusenie, alebo táto dohoda predchádzala zaciatku porusenia týkajúceho sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti, ale v takom prípade nemôze preukázat dané porusenie, pretoze sa netýka rovnakého obmedzenia hospodárskej sútaze. Ustanovenie o sídle uvedené v dohode zo Santiaga totiz vedie k situácii odlisnej od situácie, ktorá vyplýva z vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. V prvom prípade môze OKS udelovat multirepertoárové licencie bez vymedzenia územnej pôsobnosti, ale len pouzívatelom usadeným na tom istom území, ako je usadená ona sama, zatial co v druhom prípade môze OKS udelovat licencie akémukolvek pouzívatelovi za predpokladu, ze sa predmetné pouzívanie autorského práva uskutocní na tom istom území, ako je usadená ona sama. 113 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze existencia dohody zo Santiaga ani okolností, za akých uplynula jej platnost, neposkytujú dôkazy o zosúladenom postupe týkajúcom sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. O dohode zo Sydney 114 Na základe dohody zo Sydney (bod 83 vyssie tretia zarázka) OKS v roku 1987 zaclenili do vzorovej zmluvy ustanovenie, podla ktorého bola OKS usadená v státe, z ktorého boli vysielané signály prenásajúce programy na satelit, oprávnená udelovat multirepertoárové licencie pre celé územie pokryté satelitným signálom, a to prípadne az po porade s ostatnými dotknutými OKS alebo po získaní ich súhlasu. 115 V tejto súvislosti treba najskôr uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí spomenula dohodu zo Sydney s cielom preukázat, ze táto dohoda nie je vhodnou reakciou na jej výhrady, ktoré sa týkajú zosúladeného postupu pri vymedzení vnútrostátnej územnej pôsobnosti [odôvodnenie 165 a cast 7.6.1.2 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. V odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka konkrétne skutocností podporujúcich existenciu zosúladeného postupu, Komisia túto dohodu výslovne neuviedla. Okrem toho Komisia poznamenala, ze kedze z uplatnenia clánku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83 vyplýva, ze k rozsirovaniu hudobných diel prostredníctvom satelitu dochádza len v státe, v ktorom je prvý signál zavedený do nepreruseného prenosového retazca vedúceho na satelit a zo satelitu na Zem, pouzívatelia týchto diel potrebujú na svoju cinnost na celom území pokrytom satelitom len jednu licenciu týkajúcu sa toho státu. Z toho vyplýva, ze aj podla samotnej Komisie sa dohoda zo Sydney stala obsoletnou, pokial ide o pôsobnost licencií pre viaceré územia, ktoré sa týkajú pouzívania cez satelit (odôvodnenia 162, 163 a 165 napadnutého rozhodnutia). Napokon Komisia uviedla, ze v napadnutom rozhodnutí dohoda zo Sydney este nebola predmetom posúdenia a ze si vyhradzuje právo túto dohodu preskúmat s ohladom na pravidlá hospodárskej sútaze (poznámka pod ciarou 131 napadnutého rozhodnutia). 116 Na jednej strane treba uviest, ze kedze dohoda zo Sydney umoznovala udelovat multirepertoárové licencie pre vsetky územia pokryté tým istým satelitom, táto dohoda nemala úcinky porovnatelné s vymedzením vnútrostátnych územných pôsobností, ktoré zabezpecuje presne to, ze kazdá OKS môze udelovat multirepertoárové licencie len pre jedno územie. 117 Na druhej strane skutocnost, ze dohoda zo Sydney sa stala obsoletnou od dátumu stanoveného na prebratie smernice 93/83, teda od 1. januára 1995 (pozri clánok 14 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice), znamená, ze prípadné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré obsahovala, sa uz na zaciatku správneho konania vedúceho k prijatiu napadnutého rozhodnutia prestalo uplatnovat. Súvislost medzi porusením uvedeným v clánku 3 uvedeného rozhodnutia a porusením, ktoré prípadne vyplýva z dohody zo Sydney, teda nie je zrejmé uz len z casového hladiska. 118 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze aj keby zakázané zosúladené konanie vyplývalo z dohody zo Sydney, táto dohoda nepredstavuje dôkaz v zmysle citovaného rozsudku PVC II, na základe ktorého je mozné preukázat existenciu zosúladeného postupu, pokial ide o vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. O údajnej historickej väzbe medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti 119 V súvislosti s údajnou historickou väzbou medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti (bod 83 vyssie stvrtá zarázka) Komisia zdôraznila vo svojej písomnej odpovedi na jednu z otázok Vseobecného súdu polozených v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ze kedze má rozsah zastúpenia rozhodujúci vplyv na otázku, ci je územie zverené jedinej splnomocnenej OKS, ustanovenie o výhradnosti a vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti sú vnútorne prepojené. Podla Komisie, kedze vzorová zmluva odporúcala výhradné zastúpenie, územie zverené jednej OKS nemohlo pokrývat iné územie, na ktorého pokrytie bola splnomocnená iná OKS. Systematické zahrnutie vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti do vsetkých ZRZ bolo teda nevyhnutným predpokladom na uplatnovanie výhradnosti, ktorú odporúcali vzorové zmluvy. Z toho vyplýva, ze vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti vznikli a zacali sa uplatnovat v rámci rokovaní, ktoré organizovala CISAC. 120 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, ze vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti bolo súcastou toho istého porusenia ako zaclenenie ustanovenia o výhradnosti do ZRZ. Podla Komisie výhradnost vyplýva z moznosti stanovenej v ZRZ udelovat výhradné práva, ako to uvádza clánok 1 ods. 1 a 2 vzorovej zmluvy, zatial co vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti bolo dohodnuté zosúladeným postupom. Komisia v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze vypustenie výslovnej výhradnosti neviedlo k nijakej podstatnej zmene v konaní OKS. Ako v tomto odôvodnení sama poukázala, vyvstáva otázka, ci po vypustení ustanovenia o výhradnosti existovali iné dôvody na vysvetlenie vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti nez zosúladený postup. 121 V dôsledku toho, ak existuje väzba medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti, treba v tejto veci preskúmat konanie OKS po vypustení tohto ustanovenia, co znamená vykonat posúdit iné pravdepodobné vysvetlenia toho, ze sa zachovalo vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, nez je zosúladený postup (pozri body 133 az 180 nizsie). 122 Napokon v rozsahu, v akom Komisia pred Vseobecným súdom tvrdí, ze vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti je len pokracovaním ustanovenia o výhradnosti po vypustení tohto ustanovenia zo ZRZ, treba uviest, ze podla judikatúry sa clánok 81 ES uplatní vtedy, ak paralelné konanie pokracuje aj po zrusení dohody bez prijatia novej, pretoze v prípade kartelu, ktorého úcinnost sa skoncila, na uplatnenie clánku 81 ES stací, aby jeho úcinky pretrvávali aj po jeho formálnom skoncení (rozsudky Súdneho dvora z 3. júla 1985, Binon, [32]243/83, Zb. s. 2015, bod 17; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia, [33]T-59/99, Zb. s. II-5257, bod 182). 123 V prejednávanej veci vsak treba pripomenút, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia odsudzuje uz samotnú prítomnost ustanovenia o výhradnosti v ZRZ, a nie skutocnost, ze viaceré OKS sa dohodli na tom, ze dané ustanovenie bude uvedené vo vsetkých ich ZRZ. Naproti tomu, pokial ide o vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, ze samo osebe neobmedzuje hospodársku sútaz, ale domnieva sa, ze k poruseniu doslo z dôvodu, ze OKS zosúladili postup s cielom, aby sa to isté vymedzenie nachádzalo vo vsetkých ich ZRZ. Povaha týchto dvoch porusení, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, sa teda lísi. 124 Okrem toho vypustenie ustanovenia o výhradnosti umoznil urcitý vývoj na trhu, teda udelovanie prvých priamych licencií, ktoré sú nevyhnuté na to, aby sa dalo uvazovat o prekrocení vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 125 OKS, ktorá má záujem na tom, aby na inom území nez území, na ktorom je usadená, mohli udelovat licencie týkajúce sa jej repertoáru iné OKS ako miestna OKS, si totiz najprv polozí otázku, ci sama môze udelovat priame licencie vztahujúce sa na uvedené územie. Rovnako OKS, ktorá by chcela získat od iných OKS splnomocnenie pre väcsie územie nez to, na ktorom je usadená, musí mat struktúru, ktorá jej umozní udelovat priame licencie v iných krajinách. Kým platilo ustanovenie o výhradnosti, také licencie by porusovali výhradné zastúpenie udelené miestnej OKS. Po zániku ustanovenia o výhradnosti to tak uz nie je, a to aj napriek pretrvávaniu vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. Preto sa nemozno domnievat, ze ide o pokracovanie v tom istom obmedzení pomocou iných prostriedkov. 126 Ako Komisia pripustila vo svojej písomnej odpovedi na jednu z otázok Vseobecného súdu, bolo zrejmé, ze trh s priamymi licenciami bol v case prijatia napadnutého rozhodnutia este v zaciatkoch. Sírenie priamych licencií predovsetkým vyzadovalo, aby sa rozvinul dopyt po týchto licenciách zo strany velkých pouzívatelov, ktorí namiesto toho, aby sa obracali na OKS vo vsetkých krajinách, v ktorých sami pôsobia, uprednostnovali nadobudnutie priamych licencií k repertoárom, ktoré ich zaujímajú, platných pre celý svet. 127 Na základe skutocnosti, ze k tomuto vývoju nedoslo skôr a ze okamzite neovplyvnil vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, teda nemozno dospiet k záveru, ze toto vymedzenie predstavuje zachovanie kartelu týkajúceho sa ustanovenia o výhradnosti prostredníctvom zosúladeného postupu. 128 Navyse treba zohladnit okolnost, ze struktúry kolektívnej správy autorských práv vychádzajú, pokial ide o spôsoby pouzívania uvedené v napadnutom rozhodnutí, zo struktúr uplatnovaných na tradicné spôsoby pouzívania, s ohladom na ktoré Komisia nepovazuje vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 129 Príchod nových informacných technológií, ktorý umoznuje pouzívanie diel on-line, vsak neznamená, ze by sa tieto struktúry v tom okamihu stali obsoletnými alebo ze by dotknuté hospodárske subjekty museli chciet ihned zacat sútazit. Samotná skutocnost, ze OKS nevykonali rýchlo zmenu vnútrostátneho vymedzenia územnej pôsobnosti po zrusení ustanovenia o výhradnosti, teda môze dokazovat, ze dané vymedzenie sa dá vysvetlit inými dôvodmi ako pokracovaním výhradnosti v inej forme. 130 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia preukázala existenciu kartelu týkajúceho sa ustanovenia o výhradnosti, neznamená, ze preukázala aj porusenie týkajúce sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti. Záver o dôkazoch predlozených Komisiou 131 Z vyssie uvedenej analýzy vyplýva, ze dôkazy predlozené Komisiou z právneho hladiska dostatocne nepreukazujú existenciu zosúladeného postupu medzi OKS, pokial ide o vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. 132 V dôsledku toho treba dalej skúmat, ci Komisia poskytla dostatocné dôkazy na to, aby spochybnili hodnovernost vysvetlenia paralelného konania OKS, ako ho poskytla zalobkyna, inak nez existenciou zosúladeného postupu. b) O hodnovernosti iných vysvetlení paralelného konania OKS, nez je existencia zosúladeného postupu Úvodné pripomienky 133 Zalobkyna uvádza, ze len samotné paralelné konanie nemôze predstavovat nepriamy dôkaz o zosúladenom postupe, ak sa dá toto paralelné konanie vysvetlit inými dôvodmi, ako v tomto prípade, pretoze vymedzenie územnej pôsobnosti je podla jej názoru v súlade s logikou trhu a je jedinou racionálnou alternatívou pri uzatváraní ZRZ. 134 Vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti sa dá po prvé vysvetlit tým, ze je potrebné zarucit úzky vztah k uzívatelom a úcinný dohlad nad predmetným pouzívaním, a to najmä vzhladom na problémy súvisiace s kontrolou tohto pouzívania na dialku. Po druhé súcasný systém, ktorý spocíva na vymedzení vnútrostátnej územnej pôsobnosti, je pre pouzívatelov výhodný, pretoze im umoznuje získat úplnú licenciu od jednej OKS. Zalobkyna po tretie uvádza, ze pri pouzívaní, na ktoré poukazuje Komisia v napadnutom rozhodnutí, je rozumné uplatnit systém zavedený v rámci pouzívania off-line, ktorý uz preukázal svoju úcinnost. 135 Najskôr treba pripomenút, ze Súdny dvor vo svojich uz citovaných rozsudkoch Tournier a Lucazeau a i. rozhodol o prejudiciálnych otázkach polozených francúzskymi súdmi, ci je s pravidlami hospodárskej sútaze zlucitelná situácia, v ktorej s ohladom na tradicné formy (off-line) pouzívania autorských práv OKS B odmietla udelit licenciu k repertoáru B pre územie A, v dôsledku coho boli pouzívatelia usadení v krajine A nútení obrátit sa na OKS A, ktorá ponúkala vyssie ceny. 136 Súdny dvor rozhodol, ze ZRZ sa dajú povazovat za kartel obmedzujúci hospodársku sútaz, ak zavádzajú výlucné právo v tom zmysle, ze OKS budú zaviazané neudelovat priame licencie pouzívatelom usadeným v zahranicí. Súdny dvor vsak uviedol, ze zmluvné ustanovenia s takým cielom, ktoré boli kedysi obsiahnuté v ZRZ, boli na ziadost Komisie odstránené. Súdny dvor dalej skúmal, ci na základe skutocnosti, ze napriek odstráneniu týchto ustanovení nedoslo k zmene konania OKS, bolo mozné dospiet k záveru, ze tieto OKS si zachovali výhradné právo prostredníctvom zosúladeného postupu. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze samotné paralelné konanie môze za urcitých okolností predstavovat závazný nepriamy dôkaz zosúladeného postupu, ak vedie k vytvoreniu takých podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam. Súdny dvor vsak zdôraznil, ze zosúladený postup tejto povahy nemozno predpokladat, ak sa dá paralelné konanie vysvetlit inými dôvodmi nez zosúladeným postupom, pricom takým dôvodom môze byt okolnost, ze OKS si museli na udelovanie priamych licencií zriadit vlastný systém spravovania a kontroly na inom území. Otázka, ci skutocne doslo k zosúladenému postupu, ktorý pravidlá hospodárskej sútaze zakazujú, bola ponechaná na posúdenie vnútrostátnym súdom, ktoré podali návrhy na zacatie prejudiciálnych konaní (rozsudky Tournier, uz citovaný, body 20 az 25, a Lucazeau a i., uz citovaný, body 14 az 19). 137 V prejednávanej veci treba preskúmat, ci mohla Komisia dospiet k záveru, ze obvyklým podmienkam na trhu nezodpovedalo to, ze vo vsetkých ZRZ bolo uvedené vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze úcastník konania alebo orgán, ktorý tvrdí, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mal dokázat existenciu takéhoto porusenia a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obhajobu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obhajoby tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz. Hoci podla týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik ci zdruzenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa úcastník konania opiera, si môze svojou povahou vyzadovat vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého úcastníka konania, a ak toto odôvodnenie nie je poskytnuté, mozno dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (pozri rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný, bod 80 a tam citovanú judikatúru). 138 Dalej treba pripomenút, ze Komisia netvrdí, ze vymedzenie geografického rozsahu reciprocných splnomocnení pre státne územia v ZRZ nemôze byt súcastou obvyklých podmienok na trhu. Ide len o to, ze takéto vymedzenie obsahovali vsetky ZRZ, co sa podla Komisie dá vysvetlit len zosúladeným postupom. V tejto súvislosti treba okrem toho uviest, ze napadnuté rozhodnutie napokon neobsahuje údaje ani hospodárske posúdenie týkajúce sa financných podnetov, ktoré mohli OKS viest k upusteniu od vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti, pokial ide o spôsoby pouzívania autorských práv uvedených v tomto rozhodnutí, hoci je nesporné, ze toto vymedzenie bolo racionálne pri tradicných spôsoboch pouzívania. O nevyhnutnosti prítomnosti na mieste na úcely zabezpecenia úcinného boja proti neoprávnenému pouzívaniu hudobných diel 139 Z viacerých vysvetlení, ktoré zalobkyna v súvislosti s údajným paralelným konaním predlozila a ktoré sa ho snazia vysvetlit inými dôvodmi nez existenciou zosúladeného postupu, treba preskúmat najprv vysvetlenie, podla ktorého vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti umoznuje úcinne bojovat proti neoprávnenému pouzívaniu. 140 Zalobkyna tvrdí, ze miestna OKS je tou najvhodnejsou na spravovanie nárokov nositelov práv na území, na ktorom je táto OKS usadená, a to z dôvodu jej blízkosti k pouzívatelom, co jej umoznuje úcinne dohliadat na pouzívanie diel. Zalobkyna v tejto súvislosti zdôraznuje komplikácie súvisiace s kontrolou pouzívania na dialku a spochybnuje (podla nej nereálny) názor uvedený Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ze správu a dohlad mozno vykonávat na dialku. 141 Treba overit, ci na základe informácií, o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí, mozno dospiet k záveru, ze toto vysvetlenie nie je hodnoverné. 142 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v odôvodnení 11 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze jej vysetrovanie sa vztahovalo len na zákonné pouzívanie diel chránených autorským právom. Rovnako v odôvodnení 47 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze dané rozhodnutie sa týka len povoleného pouzívania diel a ze prípady pirátstva alebo pouzívanie bez licencií na pouzitie preto nepatria do pôsobnosti tohto rozhodnutia. Podla uvedeného odôvodnenia 47 platia stanoviská a hodnotenia uvedené v napadnutom rozhodnutí len v rámci obvyklého a normálneho vztahu medzi OKS a pouzívatelmi. 143 V odôvodnení 46 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia uznala, ze OKS dohliadajú nad pouzívaním autorských práv, vykonávajú audit úctovníctva pouzívatelov a vymáhajú dodrziavanie autorského práva v prípade jeho porusenia. Navyse v odôvodnení 11 uvedeného rozhodnutia Komisia tvrdila, ze ako bolo uvedené v jeho bode 7.6.1.4, toto rozhodnutie nebráni OKS monitorovat trh s cielom zistit akékolvek neoprávnené pouzívanie chránených diel alebo prijímat opatrenia proti takémuto konaniu. 144 S ohladom na tieto nejednoznacné tvrdenia Komisie treba konstatovat, ze ak by v nich zohladnila iba oprávnené pouzívanie, rozhodnutie by z toho dôvodu muselo byt zrusené, pretoze nevysvetluje dôvody, pre ktoré by sa dala kontrola oprávneného pouzívania oddelit od odhalenia a stíhania neoprávneného pouzívania. Komisia síce v rámci ústneho konania pred Vseobecným súdom, najmä na pojednávaní 4. júna 2012, tvrdila, ze boj proti pirátstvu je úlohou, ktorá prinálezí najmä International Federation of the Phonographic Industry (IFPI), co je medzinárodná organizácia zastupujúca nahrávacie spolocnosti, ktorá pôsobí zo svojho sídla v Londýne (Spojené královstvo). Ak vsak Komisia chce týmto tvrdením, ktoré je navyse nepodlozené, dokázat, ze OKS nie sú vôbec zapojené do kontrol umoznujúcich odhalit neoprávnené pouzívanie, treba konstatovat, ze takýto argument z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Vseobecný súd nemôze zohladnit okolnost, ktorú Komisia prvýkrát uplatnila v priebehu konania, pretoze nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v takejto otázke nemozno napravit v rámci konania pred súdom Únie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [34]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 149 a tam citovanú judikatúru). 145 Napriek týmto vyssie uvedeným tvrdeniam Komisie z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sa v kazdom prípade zaoberala otázkou, ci k paralelnému konaniu OKS súvisiacemu s vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti doslo v dôsledku vôle OKS úcinne bojovat proti neoprávnenému pouzívaniu. Komisia tak zjavne sama pripústa, ze toto vysvetlenie nemozno vyvrátit jednoduchým tvrdením, ze napadnuté rozhodnutie sa týkalo iba zákonného pouzívania autorských práv. Preto treba preskúmat, ci casti napadnutého rozhodnutia týkajúce sa tejto otázky stacia na to, aby tvrdenie zalobkyne zhrnuté v bode 140 vyssie zbavili hodnovernosti. 146 Po prvé Komisia zdôraznuje, ze systém, proti ktorému má v napadnutom rozhodnutí výhrady, nie je zalozený na zásade blízkosti OKS udelujúcej licenciu k uzívatelovi, ktorý je jej nadobúdatelom, ale na zásade, ze licenciu udeluje OKS usadená v krajine pouzívania bez ohladu na krajinu sídla nadobúdatela licencie (odôvodenia 171 az 173 napadnutého rozhodnutia). 147 V tomto ohlade je pravda, ze v rámci systému, proti ktorému má Komisia výhrady, je mozné, ze OKS B, ktorá udelila licenciu uzívatelovi usadenému v krajine A na prevádzkovanie v krajine B, by musela urobit správne alebo súdne kroky proti tomuto uzívatelovi v krajine A, t. j. na dialku. 148 Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze ak v tomto systéme udelí OKS B licenciu uzívatelovi usadenému v krajine A, ktorý vsak pôsobí v krajine B, OKS B sa môze, ak sa odhalí porusenie udelenej licencie, v prípade potreby obrátit na OKS A. OKS A totiz nevníma OKS B ako konkurenta, pretoze OKS A nemôze sama vydávat licencie na pouzívanie v krajine B. Okrem toho, kedze OKS A zverila OKS B svoj repertoár na pouzívanie v krajine B, má záujem na tom, aby porusenia licencií, ktoré udelila OKS B, boli úcinne stíhané. 149 Komisia v napadnutom rozhodnutí tvrdila, ze na úcely výkonu dohladu a "enforcement" (vymáhanie dodrziavania) autorských práv, na co sa vyzaduje miestna prítomnost, sa OKS, ktorá udelila licenciu pouzívatelovi usadenému v inej krajine, môze obrátit na miestnych poskytovatelov, najmä na miestnu OKS. Komisia pritom nevysvetlila, ako by takáto spolupráca mohla fungovat, keby medzi OKS existovala hospodárska sútaz. Komisia v napadnutom rozhodnutí predovsetkým nepreskúmala, aké financné a obchodné záujmy by podnecovali miestnu OKS k spolupráci s inou OKS, ktorá by jej na jej vlastnom území konkurovala. 150 Okrem toho treba uviest, ze na jednej strane Komisia neposkytla ziadne vysvetlenie v súvislosti s otázkou, kto by bol zodpovedný za celkový dohlad nad trhom, aby boli pouzívatelia nútení ziadat o licencie, a nielen za dohlad nad uz udelenými licenciami, ak by neboli do plnenia tejto úlohy zapojené OKS. Táto cinnost by vsak bola jednoducho neudrzatelná, ak by uvedená OKS, ktorá vykonáva kontroly na urcitom území, nemala záruku, ze prostredníctvom platieb za udelenie licencie získa spät náklady spojené s dohladom, ktorý vykonáva. Uvedená záruka by bola ohrozená, ak by viaceré OKS mohli udelovat licencie pre to isté územie a na tie isté repertoáre. 151 Na druhej strane Komisia nedokázala vysvetlit ako by mohli spolupracovat OKS, ktoré navzájom sútazia o udelovanie licencií k repertoárom, ktoré sa prekrývajú a týkajú sa tých istých území. Hoci je pravda, ze v samotných ustanoveniach Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze je uvedené, ze kazdý hospodársky subjekt si musí autonómne urcit politiku, ktorú mieni uplatnovat na spolocnom trhu, pravda je aj to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pripústa, ze spolupráca medzi OKS je nevyhnutná na to, aby mohla kazdá OKS ponúkat multirepertoárové licencie (pozri napríklad odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia). Predovsetkým na to, aby mohla OKS udelit licenciu k celosvetovému repertoáru, musí spolupracovat so vsetkými ostatnými OKS. Napadnuté rozhodnutie vsak neuvádza ziadne vysvetlenie umoznujúce pochopit, ako by mala prebiehat spolupráca medzi OKS, ktoré sa stali konkurentmi, ako to navrhuje Komisia, ktorá túto spoluprácu povazuje za nevyhnutnú predovsetkým na výkon niektorých cinností dohladu a stíhania porusení (odôvodnenia 177 a 178 napadnutého rozhodnutia). 152 Komisia pred Vseobecným súdom tvrdila, ze miestna OKS nemôze zanechat svoje úlohy v oblasti dohladu, pretoze má správcovskú povinnost voci nositelom práva, hoci konkuruje ostatným OKS. V tejto súvislosti treba uviest, ze predmetná správcovská povinnost platí len vo vztahu medzi OKS a nositelmi práv, ktorí sú jej clenmi. Nie je teda isté, ze zo správcovskej povinnosti vyplýva miestnej OKS povinnost vyvíjat svoju cinnost v prospech nositelov práv, ktorí sú clenmi sesterských OKS, ak by uz nebola jedinou OKS, ktorá môze udelovat licencie na území, na ktorom je usadená. Okrem toho je nesporné, ze OKS A by nemala ziadnu povinnost voci OKS B, ak OKS B zverila správu repertoáru B na území A OKS C, ktorá na území A nie je usadená. 153 Uspiet nemôze ani tvrdenie, ktoré Komisia takisto uviedla pred Vseobecným súdom a podla ktorého má miestna OKS záujem na zachovaní svojej dobrej povesti pred svojimi clenmi, pokial ide o úcinnost pri kontrolách, aby sa nerozhodli obrátit sa na iné OKS. Keby totiz pouzívatelia, pri ktorých miestna OKS odhalila neoprávnené pouzívanie hudobných diel, mohli získat licencie potrebné na zákonné pouzívanie uvedených diel od iných OKS, miestna OKS by na pouzívatelov nemohla na základe odplaty získanej z predaja licencií preniest náklady na správu vyplývajúce z jej cinnosti dohladu nad trhom. Táto okolnost by ohrozila povest danej OKS u jej clenov, pretoze by doslo k znízeniu ich odmien v dôsledku nákladov na správu súvisiacich s dohladom nad trhom, ktoré táto OKS nezískala spät prostredníctvom udelenia licencií. Nijaká OKS nemá záujem na vykonávaní dohladu, ktorý vedie len k nákladom za správu znizujúcim odmeny, ktoré môze rozdelit medzi svojich clenov, ak nemá istotu, ze výsku týchto nákladov získa spät prostredníctvom udelenia licencií, len co odhalí neoprávnené pouzívanie, a to tým skôr, ze autori sa uz môzu stat clenmi OKS, ktorú si sami vyberú. 154 Napokon treba vziat do úvahy, ze aj keby spolupráca medzi miestnou OKS a OKS, ktorá udelí licenciu pouzívatelovi, bola mozná, do tejto spolupráce by boli zapojené tri OKS, t. j. miestna OKS C, dalej OKS, ktorá je zástupkynou a drzitelkou repertoáru A, a napokon OKS, ktorá je zástupkynou B a ktorá môze na základe zastupovania, ktorým ju poverila OKS A, udelovat licencie k repertoáru A na území C. Hoci zásah OKS C môze viest k vzniku nákladov, Komisia nevysvetlila, aká výhoda plynie pre OKS A z toho, ze zverí správu repertoáru A na území C nie OKS C, ale OKS B, hoci tým vzniknú dodatocné náklady. 155 Po druhé Komisia tvrdí, ze pre spôsoby pouzívania autorských práv uvedených v napadnutom rozhodnutí existujú technické riesenia, ktoré umoznujú dohlad nad nadobúdatelom licencie na dialku. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, ze OKS pri udelovaní licencií uz zaviedli prax, ktorá preukazuje ich schopnost dohliadat na pouzívanie a pouzívatelov mimo územia, na ktorom sú usadené (odôvodnenie 174 napadnutého rozhodnutia). 156 Komisia vsak nedokáze vyvrátit vysvetlenie paralelného konania OKS, ktoré predlozila zalobkyna a ktoré sa týka potreby bojovat proti nezákonnému pouzívaniu, len jednoduchým tvrdením, ze pokial ide o spôsoby pouzívania uvedené v napadnutom rozhodnutí, existujú technické riesenia, ktoré umoznujú dohlad nad nadobúdatelom licencie na dialku. 157 Je nepochybne pravda, ze Komisia v odôvodnení 189 uvedeného rozhodnutia dodala, ze pri vypocúvaní najmä European Digital Media Association (Európska asociácia digitálnych médií - EDIMA), ktorá zastupuje spolocnosti pôsobiace v oblasti poskytovania audio- a audiovizuálnych obsahov on-line, sa preukázalo, ze v praxi sa dá dosiahnut vzdialený dohlad nad poskytovaním hudby on-line. Kazdé hudobné dielo má totiz elektronickú identitu a kazdý osobný pocítac má IP adresu. V dôsledku týchto informácií môze OKS v prípade udelenia licencie dohliadat na to, ze pouzívatel je v situácii, ked presne vie, ktoré hudobné dielo je pouzívané, ktorým osobným pocítacom a akým spôsobom pouzitia. Pouzívatel, ktorý získal licenciu, tak môze tieto údaje zaslat OKS, ktoré ich pouzijú na presné rozdelenie autorských odmien nositelom práv. 158 Toto vysvetlenie sa vsak týka iba dohladu nad udelenými licenciami, ale neodpovedá na otázku, ako a kto neoprávnené pouzívanie odhaluje a stíha. Tým menej dané vysvetlenie objasnuje ekonomické podnety, ktoré by motivovali OKS na monitorovanie urcitého trhu na dialku, ked pouzívatelia, ktorí na tomto trhu pôsobia bez nutnej licencie, o nu môzu poziadat inú OKS nez OKS, ktorá vykonáva dohlad. 159 Kedze chýbajú presnejsie údaje, pokial ide o otázku, ci technické riesenia uvedené v odôvodnení 189 napadnutého rozhodnutia umoznujú úcinne bojovat proti neoprávnenému pouzívaniu, treba preskúmat, ci príklady, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí s cielom odpovedat na tvrdenia zalobkyne, zbavujú hodnovernosti vysvetlenie, ktoré zalobkyna predlozila a podla ktorého vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti slúzi na zabezpecenie úcinného boja proti neoprávnenému pouzívaniu hudobných diel. 160 V tejto súvislosti treba prihliadnut na to, ze ak Komisia pouzije urcité príklady s cielom zbavit tvrdenie zalobkyne hodnovernosti, musí preukázat, preco sú tieto príklady relevantné. Navyse Komisia nemôze zalobkyni vytýkat, ze nepredlozila dalsie presnejsie údaje týkajúce sa jej alternatívneho vysvetlenia, pretoze je to práve ona, kto musí predlozit dôkaz o porusení. Ak sa teda Komisia v správnej fáze konania domnieva, ze zalobkyna dostatocne nepodlozila svoje vysvetlenie, musí pokracovat vo vysetrovaní spisu alebo konstatovat, ze dotknuté subjekty nedokázali predlozit potrebné údaje. V prejednávanom prípade vsak z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by nedostatocné preskúmanie zo strany Komisie bolo dôsledkom toho, ze nemohla od zalobkyne a OKS získat informácie, ktoré potrebovala na preskúmanie, ci existovali hodnoverné vysvetlenia paralelného konania OKS. - O modely NCB 161 Komisia najprv spomenula model NCB (pozri bod 37 vyssie), v súvislosti s ktorým v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze umoznuje udelit jednu licenciu na mechanické práva a práva na prenos, a to pre vsetky krajiny, v ktorých sú usadené OKS, ktoré sa na tomto modeli zúcastnujú. Komisia dalej spomenula, ze "severské a pobaltské" OKS tvrdili, ze skúsenosti s modelom NCB ukázali predovsetkým to, ze v akomkolvek modeli udelovania licencií pre viaceré územia je zásadnou existencia siete vnútrostátnych organizácií spolupracujúcich na ochrane práv a záujmov nositelov práv, pricom prítomnost na mieste je potrebná na odhalovanie zneuzívania a dohlad nad pouzívaním práv. 162 Pred Vseobecným súdom Komisia naopak vo svojej písomnej odpovedi na otázku, ktorá jej bola polozená v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, tvrdila, ze model NCB sa prinajmensom v case prijatia napadnutého rozhodnutia netýkal práv na predvádzanie, ale len mechanických práv. Komisia dodala, ze to jej nebránilo v pouzití tohto modelu na podporu tvrdenia, ze udelovanie licencií na právo na verejné predvádzanie pre viaceré územia nespôsobilo ziadne tazkosti, kedze problémy spojené s dohladom nad pouzívaním mechanických práv na internete boli rovnaké ako problémy spojené s právami na predvádzanie. V priebehu konania pred Vseobecným súdom Komisia tvrdila, ze model NCB neviedol k zmene ZRZ medzi zapojenými OKS a ze udelenie licencií pre viaceré územia v rámci tohto modelu predstavovalo vzhladom na práva na predvádzanie "súbor" licencií pre jedno územie udelených v skutocnosti kazdou OKS pre územie, kde má sídlo, ktoré "zhromazdila" OKS, na ktorú sa uzívatel obrátil. 163 V tejto súvislosti treba uviest, ze váhavé, ci dokonca rozporné tvrdenia Komisie v súvislosti s definíciou modelu NCB preukazujú, ze tento model nebol v napadnutom rozhodnutí podrobne skúmaný. 164 V kazdom prípade, ak sa model NCB týka iba mechanických práv, Komisia nevysvetlila dôvody, pre ktoré sa treba domnievat, ze tazkosti spojené s dohladom nad pouzívaním práv na predvádzanie sú v podstate rovnaké ako tie, ktoré sú spojené s dohladom nad mechanickými právami. Naproti tomu, ak model NCB zahrna aj práva na predvádzanie, ale umoznuje udelit iba súbor licencií pre jedno územie, Komisia nevysvetlila, v com sú problémy s dohladom, ktoré sú vlastné takým spôsobom udelovania licencií, porovnatelné s problémami s dohladom nad licenciami pre viaceré územia. 165 Vzhladom na to, ze Komisia tento model v napadnutom rozhodnutí dostatocne nepreskúmala, Vseobecný súd z neho nemôze vyvodit nijaký záver, pokial ide o opodstatnenost tvrdenia Komisie, ze nevyhnutnost boja proti nezákonnému pouzívaniu diel chránených autorským právom neodôvodnuje rozhodnutie zalobkyne ponechat vo svojich ZRZ vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti. - O dohodách o simulcastingu a webcastingu 166 V odôvodnení 191 napadnutého rozhodnutia Komisia odkázala na dohody o simulcastingu a webcastingu (pozri bod 36 vyssie), o ktorých tvrdí, ze preukazujú, ze nie je technicky nevyhnutné, aby OKS mali miestnu prítomnost na urcitom území, aby mohli ponúkat multirepertoárové licencie na pouzívanie prostredníctvom internetu pre viaceré územia a vykonávat riadny dohlad nad takýmto pouzívaním. 167 Je nesporné, ze dohody o simulcastingu a webcastingu sa netýkajú práv na predvádzanie, ale iných druhov práv dusevného vlastníctva, akými sú tzv. práva súvisiace s autorskými právami. Napadnuté rozhodnutie pritom neuvádza dôvody, pre ktoré by sa riesenia dosiahnuté v súvislosti s týmito právami dali pouzit aj na práva uvedené v napadnutom rozhodnutí. V tomto rozhodnutí sa nenachádza nijaké porovnanie vlastností alebo hospodárskych hodnôt rôznych druhov práv dusevného vlastníctva ani údaje o praktickom uplatnení dohôd o simulcastingu a webcastingu. 168 Za týchto okolností nemozno tvrdit, ze odkaz Komisie na tieto dohody umoznuje vyvrátit vysvetlenie, ze vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti bolo v ZRZ ponechané v snahe zabezpecit boj proti neoprávnenému pouzívaniu. - O dohode zo Santiaga 169 V odôvodnení 192 sa Komisia oprela o dohodu zo Santiaga (pozri body 29, 31 a 108 az 113 vyssie), ktorá údajne dokazuje, ze mozno udelovat licencie pre viaceré územia. 170 Tento odkaz na uvedenú dohodu vsak nie je relevantný, pretoze Komisia zohladnila len jej prvú cast, t. j. moznost udelovat licencie, ktoré nie sú obmedzené na urcité územie, bez toho, aby zohladnila druhú cast, t. j. obmedzenie moznosti udelovat takéto licencie pouzívatelom usadeným na tom istom území, ako je usadená OKS, ktorá licencie udeluje. Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, preco by systém stanovený dohodou zo Santiaga zarucoval úcinný boj proti nezákonnému pouzívaniu aj v prípade, keby mu chýbala druhá cast. 171 Hoci Vseobecnému súdu neprinálezí, aby sa v rámci tejto zaloby vyjadroval k opodstatnenosti dôvodov, pre ktoré sa Komisia v oznámení o výhradách vo veci Santiago domnievala, ze predmetná dohoda bola v rozpore s clánkom 81 ES z dôvodu, ze moznost udelovat licencie pouzívatelom usadeným na urcitom území zarucovala len jednej OKS, nemozno neprihliadnut na to, ze systém stanovený dohodou zo Santiaga, kedze zaviedol systém odlisný od systému vyplývajúceho z vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti, hoci sa nadalej zakladal na urcitej forme výhradnosti zarucenej pre miestnu OKS, neumoznuje dospiet k ziadnemu záveru v súvislosti s úcinnostou boja proti neoprávnenému pouzívaniu v prípade, ze by si OKS navzájom konkurovali. 172 Z rovnakých dôvodov sa Komisia nemôze opierat ani o odpoved ceskej OKS, Ochranného svazu autorského pro práva k dílum hudebním (OSA), na oznámenie o výhradách, ktorá bola uvedená v odôvodneniach 180 a 181 napadnutého rozhodnutia. OSA totiz iba objasnil, ze udeluje licencie zalozené v podstate na dohode zo Santiaga, teda síce licencie pre viaceré územia, ale len pouzívatelom usadeným v Ceskej republike. - O spolocnom podniku Celas, udelovaní priamych licencií a iniciatíve vydavatela 173 V odôvodnení 193 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 38 vyssie) Komisia uviedla, ze v januári 2006 nemecká OKS a OKS zo Spojeného královstva zalozili spolocný podnik Celas, ktorý predstavuje jednotné kontaktné miesto na paneurópskej úrovni (one-stop-shop) na udelovanie licencií na on-line a mobilné práva k angloamerickému repertoáru patriacemu jednému vydavatelovi. Podla napadnutého rozhodnutia má Celas udelovat paneurópske licencie komercným pouzívatelom usadeným v ktorejkolvek krajine EHP. Tento nový model je teda príkladom, ktorý údajne preukazuje technickú moznost OKS ponúkat licencie pre viaceré územia, ako aj to, ze argumenty týkajúce sa úloh organizácií kolektívnej správy v oblasti auditu, dohladu a vymáhania a vyzadovaná zemepisná blízkost medzi poskytovatelom licencie a jej nadobúdatelom neodôvodnuje súcasné paralelné správanie, pokial ide o vymedzenie územnej pôsobnosti. 174 Treba konstatovat, ako to uznala samotná Komisia, ze Celas udeluje licencie na mechanické práva, a nie na práva na predvádzanie. Kedze Komisia neobjasnila, v com spôsobuje dohlad nad pouzívaním prvých uvedených práv tazkosti porovnatelné s tazkostami dohladu nad pouzívaním druhých uvedených práv, príklad podniku Celas neumoznuje vyvrátit tvrdenia zalobkyne. Je pravda, ako vyplýva z písomnej odpovede Komisie na jednu z otázok Vseobecného súdu, ze licencie podniku Celas sú doplnené o príslusné licencie týkajúce sa práv na predvádzanie, ktoré udelujú Performing Right Society a GEMA. Licencie od týchto dvoch organizácií sú vsak len formou priamej licencie, pretoze tieto OKS iba udelujú licencie, ktoré sú síce platné pre viaceré územia, ale obmedzujú sa na repertoár, ktorý im nositelia práv zverili priamo, a nie prostredníctvom ZRZ. 175 Za týchto okolností vzniká otázka, ci na základe fenoménu priamych licencií mozno dospiet k záverom o dôkaze zosúladeného postupu uvedeného v clánku 3 napadnutého rozhodnutia. Treba vsak uviest, ze existencia týchto licencií nespochybnuje paralelné konanie OKS, kedze vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti obsiahnuté v ZRZ nie je ovplyvnené skutocnostou, ze splnomocnujúca OKS sama udelí licencie na svojom území, ktoré sú platné aj na území splnomocnenej OKS. Udelovanie priamych licencií vsak nevedie k vzniku konkurencie medzi dvoma OKS v udelovaní licencií rovnakým pouzívatelom. Ako vyplýva z písomnej odpovede Komisie na jednu z otázok Vseobecného súdu, OKS - prinajmensom tie, ktoré na to majú potrebnú struktúru - udelujú priame licencie iba velkým pouzívatelom, pretoze tieto OKS získavajú práve od týchto velkých pouzívatelov spät náklady spôsobené dohladom nad pouzívaním licencií, a to prostredníctvom velkého poctu pouzití týmito pouzívatelmi. Hoci teda OKS A udelí priame licencie velkým pouzívatelom pôsobiacim v krajine B, OKS B zostane napriek tomu jedinou OKS, ktorá môze udelovat licencie týkajúce sa konkrétne repertoáru A dalsím pouzívatelom pôsobiacim v krajine B. 176 Z tohto vyplýva, ze fenomén priamych licencií, do ktorého patrí cinnost Celas a OKS, ktoré ho zalozili a udelujú doplnujúce licencie k licenciám udeleným podnikom Celas, nevytvára tazkosti pri dohlade, ktoré by boli porovnatelné s tazkostami uplatnovanými zalobkynou. Preto tieto skutocnosti uplatnené Komisiou neumoznujú bez dalsích doplnujúcich vysvetlení vyvrátit tvrdenie zalobkyne. 177 To isté platí v prípade iniciatívy vydavatela (pozri bod 44 vyssie), na ktorú sa odvolala Komisia v odôvodnení 220 napadnutého rozhodnutia. Hoci to z tohto odôvodnenia nevyplýva, Komisia vo svojich písomných podaniach pred Vseobecným súdom pripustila, ze táto iniciatíva sa týkala iba mechanických práv. Navyse Komisia nikdy nevysvetlila, a uz vôbec nie v napadnutom rozhodnutí, v com sú podmienky, za akých pôsobí velký vydavatel s repertoárom, ktorý je z obchodného hladiska zaujímavý v medzinárodnom meradle, porovnatelné s podmienkami, v ktorých pôsobia OKS. - O dokumente "Cross border collective management of online rights in Europe" 178 V odôvodnení 194 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze skutocnost, ze odstránením vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti by nedoslo k nijakým technických ci ekonomických tazkostiam, bola preukázaná tým, ze niektoré OKS podpísali dokument "Cross border collective management of online rights in Europe" (Cezhranicná kolektívna správa on-line práv v Európe), ktorý svedcí v prospech systému zalozeného na udelovaní multirepertoárových licencií pre viaceré územia. 179 V tejto súvislosti treba uviest, ze proti napadnutému rozhodnutiu podali zaloby aj OKS, ktoré tento dokument podpísali, co by mohlo oslabit schopnost tohto dokumentu preukázat, ze neexistujú technické prekázky udelovania multirepertoárových licencií pre viaceré územia. V kazdom prípade je dôkazná hodnota tohto dokumentu mimoriadne nízka, pretoze zo spisu nevyplýva, ze by dotknuté OKS podnikli akékolvek kroky s cielom uplatnit návrh, ktorý je v nom uvedený. 180 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze skutocnosti uvádzané Komisiou nie sú dostatocné na to, aby zbavili hodnovernosti iné vysvetlenie paralelného konania OKS, nez je existencia zosúladeného postupu, ktoré poskytla zalobkyna a ktoré sa zakladá na potrebe zabezpecit úcinný boj proti neoprávnenému pouzívaniu hudobných diel. c) Záver o dôkaze o zosúladenom postupe týkajúcom sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti 181 Na základe vyssie uvedeného treba dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu zosúladeného postupu, pokial ide o vymedzenie vnútrostátnej územnej pôsobnosti, pretoze nepreukázala, ze v tejto súvislosti zalobkyna a ostatné OKS postupovali zosúladene, ani neposkytla dôkazy, ktoré by zbavovali hodnovernosti jedno z vysvetlení paralelného rokovania OKS predlozených zalobkynou. Za týchto okolností netreba skúmat ostatné vysvetlenia predlozené zalobkynou. II - Rozhodnutie o zalobe 182 Kedze prvá a druhá cast prvého zalobného dôvodu, týkajúce sa ustanovenia o clenstve a ustanovenia o výhradnosti, boli povazované za nedôvodné, zalobu treba zamietnut v casti týkajúcej sa clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia. 183 Navyse, kedze z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretia cast prvého zalobného dôvodu, týkajúca sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti, je dôvodná, treba zrusit clánok 3 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. V tejto súvislosti treba uviest, ze v rozsahu, v akom návrh zalobkyne smeruje k zruseniu uvedeného clánku aj vo vztahu k ostatným OKS, ktoré sú v nom uvedené, je tento návrh zjavne neprípustný. Ak sa totiz jeden z adresátov napadnutého rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, súd Únie skúma len prvky tohto rozhodnutia, ktoré sa týkajú daného adresáta. Naopak tie prvky, ktoré sa týkajú ostatných adresátov, nie sú predmetom sporu, v ktorom má súd rozhodnút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [35]C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 53, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [36]T-304/02, Zb. s. II-1887, body 59 a 60). 184 Za týchto okolností netreba skúmat ostatné dôvody predlozené zalobkynou. 185 Preto treba v casti týkajúcej sa zalobkyne zrusit aj clánok 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom odkazuje na clánok 3. O trovách 186 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania. 187 Vzhladom na to, ze zalobe sa ciastocne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze Komisia znása vlastné trovy konania a polovicu trov konania zalobkyne a zalobkyna znása polovicu vlastných trov konania. Pokial ide o trovy spojené s konaním o nariadení predbezného opatrenia, zalobkyna a Komisia znásajú kazdá vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 3 rozhodnutia Komisie K(2008) 3435 v konecnom znení zo 16. júla 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C 2/38.698 - CISAC) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto ry. 2. Clánok 4 rozhodnutia K(2008) 3435 v konecnom znení sa v casti týkajúcej sa Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto zrusuje v rozsahu, v akom odkazuje na clánok 3. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Európska komisia znása vlastné trovy konania a polovicu trov konania Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto. 5. Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto znása polovicu vlastných trov konania. 6. Säveltäjäin Tekijänoikeustoimisto Teosto a Komisia znásajú kazdá vlastné trovy konania spojené s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Kanninen Soldevila Fragoso Van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. apríla 2013. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie I - Správne konanie II - Zmluvné ustanovenia vzorovej zmluvy III - Dotknuté trhy IV - Uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP A - Ustanovenia o clenstve, výhradnosti a nezasahovaní B - Zosúladený postup pri vymedzení vnútrostátnej územnej pôsobnosti V - Výrok Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 81 ods. 1 ES A - O prvej casti prvého zalobného dôvodu, týkajúcej sa ustanovenia o clenstve B - O druhej casti prvého zalobného dôvodu, týkajúcej sa ustanovenia o výhradnosti C - O tretej casti prvého zalobného dôvodu, týkajúcej sa vymedzenia územnej pôsobnosti 1. Úvodné pripomienky 2. O dôkaze o zosúladenom postupe týkajúcom sa vymedzenia územnej pôsobnosti a) O dôkaznej hodnote dôkazov, ktoré Komisia predlozila s cielom preukázat zosúladený postup bez toho, aby sa zakladali na paralelnom konaní OKS O rokovaniach týkajúcich sa rozsahu zastúpení uvedených v ZRZ, ktoré prebiehali medzi OKS v súvislosti s cinnostami, ktoré riadila CISAC O dohode zo Santiaga O dohode zo Sydney O údajnej historickej väzbe medzi ustanovením o výhradnosti a vymedzením vnútrostátnej územnej pôsobnosti Záver o dôkazoch predlozených Komisiou b) O hodnovernosti iných vysvetlení paralelného konania OKS, nez je existencia zosúladeného postupu Úvodné pripomienky O nevyhnutnosti prítomnosti na mieste na úcely zabezpecenia úcinného boja proti neoprávnenému pouzívaniu hudobných diel - O modely NCB - O dohodách o simulcastingu a webcastingu - O dohode zo Santiaga - O spolocnom podniku Celas, udelovaní priamych licencií a iniciatíve vydavatela - O dokumente "Cross border collective management of online rights in Europe" c) Záver o dôkaze o zosúladenom postupe týkajúcom sa vymedzenia vnútrostátnej územnej pôsobnosti II - Rozhodnutie o zalobe O trovách __________________________________________________________________ ( [37]*1 ) Jazyk konania: fíncina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXWv1SDs/L93546-6405TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXXWv1SDs/L93546-6405TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXXWv1SDs/L93546-6405TMP.html#DI 4. file:///tmp/lynxXXXXWv1SDs/L93546-6405TMP.html#t-ECR_62008TJ0401_SK_01-E0001 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:128:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:248:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:107:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:296:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0450&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0176&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0395&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988??0110&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0005&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61971??0001&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0009&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0348&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0185&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0243&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0059&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0310&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 37. file:///tmp/lynxXXXXWv1SDs/L93546-6405TMP.html#c-ECR_62008TJ0401_SK_01-E0001