Veci T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08 Regione autonoma della Sardegna (Taliansko) a i. proti Európskej komisii "Státna pomoc - Pomoc v prospech hotelového priemyslu v regióne Sardínia - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za ciastocne zlucitelnú a ciastocne nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Nová pomoc - Povinnost odôvodnenia - Ochrana legitímnej dôvery - Stimulacný úcinok - Pravidlo de minimis" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Vedlajsie úcastníctvo - Dôvody odlisné od dôvodov uvádzaných hlavným úcastníkom konania - Prípustnost - Podmienka - Súvislost s predmetom konania (Statút Súdneho dvora, clánok 40 stvrtý odsek; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 116 ods. 4) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES - Rozhodnutie zalozené na neúplnom skutkovom stave alebo na nesprávnom právnom posúdení tohto skutkového stavu (Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 6 ods. 1 a clánok 7) 3. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - Akty so záväznými právnymi úcinkami - Rozhodnutie Komisie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania o státnej pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES (Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Celkové preskúmanie schémy pomoci - Prípustnost - Dôsledok (Clánok 87 ES a clánok 88 ods. 3 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Zacatie konania vo veci formálneho zistovania - Maximálna lehota dvoch mesiacov - Neuplatnitelnost v prípade neoznámenej pomoci - Vedomost Komisie o informáciách týkajúcich sa údajne protiprávnej pomoci - Bezodkladné preskúmanie - Rozsah (Clánky 87 ES a 88 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 10 ods. 1) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Povinnost ukoncit v primeranej lehote predbezné preskúmanie zacaté na základe staznosti (Clánky 87 ES a 88 ES) 7. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci (Clánky 87 ES, 88 ES a 253 ES) 8. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Dôkazné bremeno zatazujúce poskytovatela a potenciálneho príjemcu pomoci (Clánok 88 ods. 2 ES) 9. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Vykonanie bez predchádzajúceho oznámenia Komisii - Rozhodnutie Komisie nariadujúce vrátenie pomoci - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 88 ods. 3 ES a clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 14 ods. 1) 10. Pomoc poskytovaná státmi - Existujúca pomoc a nová pomoc - Opatrenie, ktoré zavádza zmenu existujúcej schémy pomoci - Kvalifikovanie novej pomoci - Kritériá - Posúdenie [Clánok 87 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. b) a c)] 11. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Volná úvaha (Clánky 87 ES a 88 ES) 12. Námietka nezákonnosti - Rozsah - Akty, ktorých protiprávnosti sa mozno dovolávat - Usmernenia Komisie o národnej regionálnej pomoci - Zahrnutie - Podmienky [Clánok 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, clánky 230 ES a 241 ES; oznámenie Komisie 98/C 74/06] 13. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Státna pomoc na regionálne úcely - Kritériá (Clánky 87 ES a 88 ES; oznámenie Komisie 98/C 74/06, bod 4.2) 14. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Dôkazné bremeno zatazujúce poskytovatela a potenciálneho príjemcu pomoci (Clánok 88 ods. 2 ES) 15. Pomoc poskytovaná státmi - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Prípadná legitímna dôvera dotknutých osôb - Ochrana - Podmienky a obmedzenia (Clánok 88 ES) 16. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Pomoc malého významu - Rozdelenie pomoci presahujúcej uplatnitelnú hranicu s cielom uplatnenia pravidla de minimis na cast pomoci - Neprípustnost (Clánok 88 ods. 3 ES; nariadenie Komisie c. 69/2001, clánok 2 ods. 1 a 2, a nariadenie Komisie c. 1998/2006, clánok 2 ods. 2 druhý pododsek) 1. Clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora a clánok 116 ods. 4 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu priznávajú vedlajsiemu úcastníkovi konania právo samostatne uplatnovat nielen tvrdenia, ale aj dôvody, pokial podporujú návrhy jedného z hlavných úcastníkov konania a neodlisujú sa úplne od úvah, ktoré sú základom sporu, tak ako je vymedzený medzi zalobcom a zalovaným, co by malo za následok zmenu predmetu tohto spor. Pokial ide o rozhodnutie o prípustnosti dôvodov, na ktoré sa vedlajsí úcastník konania odvoláva, je úlohou Vseobecného súdu preverit, ci tieto dôvody súvisia s predmetom sporu, tak ako ho vymedzili hlavní úcastníci konania. (pozri body 42, 43) 2. V konaní o preskúmaní zlucitelnosti pomoci poskytnutej clenskými státmi so spolocným trhom môze konecné rozhodnutie Komisie obsahovat urcité odlisnosti v porovnaní s rozhodnutím o zacatí konania bez toho, aby boli tieto rozdiely dôvodom pre neplatnost konecného rozhodnutia. V takom prípade Komisia nemusí pristúpit k zmene rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Je vsak logické a navyse aj v záujme prípadných príjemcov schémy pomoci, ze Komisia v prípade, ak po tom, co prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania pomoci poskytnutej clenským státom, zistí, ze toto rozhodnutie sa zakladá bud na neúplných skutocnostiach, alebo na nesprávnom právnom posúdení týchto skutocností, musí mat moznost prispôsobit svoje stanovisko prijatím rozhodnutia o zmene. Také rozhodnutie o zmene, ktoré obsahuje novú výzvu pre dotknutých úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky, im umozní reagovat na zmenu v predbeznom posúdení predmetného opatrenia zo strany Komisie a uviest v tejto súvislosti svoje stanovisko. V tejto súvislosti sa Komisia takisto môze najskôr rozhodnút pre prijatie rozhodnutia o ukoncení konania a následne prijat nové rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania zalozené na jej zmenenom právnom posúdení, ktoré by v podstate malo rovnaký obsah ako rozhodnutie o zmene. Za týchto okolností vzhladom na hospodárnost konania a zásadu riadnej správy vecí verejných sa rozhodnutie o zmene zdá vhodnejsie nez ukoncenie konania a zacatie nového konania. Pokial ide o právne posúdenie takého rozhodnutia o zmene, kedze sa spája s rozhodnutím o zacatí konania, aby s ním tvorilo zmenené rozhodnutie o zacatí konania, má s ním spolocnú právnu povahu. Jediným cielom oznámenia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania je totiz získat od dotknutých osôb vsetky informácie, ktoré majú pomôct Komisii v rámci jej budúceho postupu. (pozri body 70 - 73) 3. Konecné rozhodnutie prijaté Komisiou na úcely ukoncenia konania vo veci formálneho zistovania státnej pomoci stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES predstavuje akt napadnutelný na základe clánku 230 ES. Takéto rozhodnutie má totiz záväzné právne úcinky, ktoré môzu ovplyvnit záujmy dotknutých strán, pretoze sa ním koncí predmetné konanie a s konecnou platnostou sa rozhodne o zlucitelnosti skúmaného opatrenia s uplatnitelnými pravidlami pre státnu pomoc. Dotknuté strany preto majú vzdy moznost napadnút konecné rozhodnutie, ktorým sa skoncilo konanie vo veci formálneho zistovania, a musia v tejto súvislosti mat moznost spochybnit rôzne dôkazné prostriedky, na ktorých sa zakladá konecné stanovisko prijaté Komisiou. Táto moznost nezávisí od toho, ci rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania má alebo nemá právne úcinky, ktoré by mohli byt predmetom zaloby o neplatnost. Isteze je mozné podat zalobu proti rozhodnutiu o zacatí konania, ak má konecné právne úcinky, ktoré nemôzu byt legalizované a posteriori konecným rozhodnutím. Tak je to v prípade, ak Komisia zacne konanie vo veci formálneho zistovania voci opatreniu, ktoré predbezne posúdi ako novú pomoc, pricom takéto rozhodnutie o zacatí konania má vo vztahu ku konecnému rozhodnutiu samostatné právne úcinky. Pozastavenie uplatnovania dotknutého opatrenia vyplývajúce z predbezného posúdenia tohto opatrenia ako novej pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES má totiz vo vztahu ku konecnému rozhodnutiu samostatnú povahu, ktorá je casovo obmedzená az do ukoncenia konania vo veci formálneho zistovania. Táto moznost napadnút rozhodnutie o zacatí konania vsak nemôze viest k zúzeniu procesných práv dotknutých strán tým, ze by im zabránila napadnút konecné rozhodnutie a poukázat na podporu svojej zaloby na vady týkajúce sa vsetkých castí konania vedúcich k tomuto rozhodnutiu. V dôsledku toho skutocnost, ze zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania nepodajú v stanovenej lehote zalobu proti rozhodnutiu Komisie o zmene, im nebráni uviest zalobné dôvody, ktoré sa zakladajú na protiprávnosti tohto rozhodnutia, smerujúce proti konecnému rozhodnutiu Komisie. (pozri body 77 - 79) 4. V prípade schémy pomoci Komisia v zásade nie je povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej v jednotlivých prípadoch, ale môze sa obmedzit na skúmanie znakov predmetnej schémy. Navyse osobitné okolnosti vlastné jednotlivým príjemcom schémy pomoci môzu byt posúdené len v stádiu vymáhania pomoci dotknutým clenským státom. Inak by totiz povinnost vykonat preskúmanie, ktorú má Komisia, bola rozsiahlejsia v prípade schémy, ktorá bola protiprávne zavedená v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, nez v prípade, ked si dotknutý clenský stát splnil povinnost oznámenia stanovenú v uvedenom ustanovení, pretoze v tomto druhom prípade nie sú osobitné okolnosti prípadných príjemcov zo svojej podstaty známe vo fáze skúmania. Preto sa Komisia môze obmedzit na preskúmanie schémy pomoci ako takej a nemá povinnost zohladnit vztahy medzi podnikmi, ktoré sú jej príjemcami a dotknutým státom, ani rozdiely medzi rôznymi dotknutými podnikmi, ani prípadnú legitímnu dôveru, na ktorú sa môzu niektoré z týchto podnikov odvolávat. Tieto okolnosti môzu byt zohladnené az vo fáze vymáhania individuálnej pomoci. (pozri body 91, 92) 5. Podla clánku 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES, ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania. Toto ustanovenie netreba chápat ako ustanovenie, ktoré odkazuje na ukoncenie fázy predbezného preskúmania, ale skôr ako ustanovenie, ktoré sa vztahuje na zaciatok predbezného preskúmania, co je podporené skutocnostou, ze Komisia nie viazaná obvyklou lehotou v prípade, ze sa predbezné preskúmanie zacalo na základe staznosti. Lehota dvoch mesiacov, v ktorej musí Komisia ukoncit fázu predbezného preskúmania, sa uplatní výlucne v prípade pomoci, ktorá bola oznámená clenskými státmi, a nie napríklad v prípade, ked sa fáza predbezného preskúmania zacala na základe staznosti. (pozri body 97, 98) 6. V rozsahu, v akom má Komisia výlucnú právomoc posúdit zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, je povinná v záujme nálezitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci vykonat nálezité a nestranné preskúmanie staznosti, ktorá oznamuje existenciu státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, a nemôze neustále predlzovat predbezné preskúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom staznosti týkajúcej sa státnej pomoci. Primeranost dlzky takého administratívneho konania musí posúdit v závislosti od okolností kazdého prípadu, najmä od jeho kontextu, rôznych procesných stádií, ktorými musí Komisia prejst, zlozitosti prípadu, ako aj od jeho významu pre rôzne dotknuté osoby. (pozri bod 99) 7. Povinnost Komisie poskytnút odôvodnenie sa neuplatní na dlzku konania o preskúmaní opatrenia státnej pomoci, ale výlucne na samotný obsah rozhodnutia. Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt totiz prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonat preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvedených dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Dlzka konania vsak nevyplýva z úvah danej institúcie, ktorá môze túto dlzku odôvodnit, ale predstavuje cisto faktickú okolnost, ktorá závisí výlucne od casu, ktorý institúcia potrebuje na to, aby uvedené konanie ukoncila. Z tohto dôvodu nie je castou obsahu rozhodnutia, ktorú mozno odôvodnit. Vyzaduje len cisto faktické uvedenie rôznych stádií konania az do prijatia predmetného rozhodnutia. (pozri body 120 - 122) 8. Ak rozhodnutie o zacatí konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES obsahuje dostatocnú predbeznú analýzu Komisie, v ktorej sa uvádzajú dôvody, pre ktoré má pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost pomoci so spolocným trhom, je na clenskom státe a potenciálnom príjemcovi pomoci, aby predlozili dôkazy preukazujúce, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. To vsak predstavuje iba pravidlo súvisiace s dôkazným bremenom a nie s povinnostou odôvodnenia, takze je na Komisii, aby v prípade potreby uviedla vo svojom rozhodnutí dôvody, ktoré ju viedli k úvahám, ze napriek dôkazom poskytnutým zo strany clenského státu alebo príjemcov je predmetná pomoc nezlucitelná so spolocným trhom. (pozri bod 132) 9. V oblasti státnej pomoci, ak uz pomoc bola poskytnutá v rozpore s ustanoveniami clánku 88 ods. 3 ES, Komisia, ktorá môze vnútrostátnym orgánom nariadit, aby prikázali jej vrátenie, nie je povinná uviest osobitné dôvody na úcely odôvodnenia svojho postupu. Toto riesenie z obdobia pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES nadalej nachádza uplatnenie v rámci clánku 14 ods. 1 tohto nariadenia. Rozhodnutie o vymáhaní pomoci je teda takmer automatickým dôsledkom v prípade konstatovania jej protiprávnosti a nezlucitelnosti - s jedinou výhradou, ktorá vyplýva z druhej vety uvedeného ustanovenia, ze príkaz na vymáhanie nesmie byt v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. Komisia teda v tomto ohlade nemá priestor na volnú úvahu. Ak vsak uz raz uviedla dôvody, pre ktoré povazovala predmetnú pomoc za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, nemôze mat v takom prípade povinnost odôvodnit rozhodnutie, ktorým nariadila vymáhanie. (pozri bod 152) 10. V oblasti státnej pomoci opatrenia, ktorých cielom je zriadenie alebo zmena pomoci, predstavujú novú pomoc. Konkrétne, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. Naopak, pokial zmena nie je podstatná, mozno za novú pomoc povazovat len samotnú zmenu. Predovsetkým ked rozhodnutie Komisie o schválení výslovne uvádza podmienku, podla ktorej musí byt kazdá ziadost o pomoc podaná pred zacatím realizácie investicných projektov a ked dotknutý clenský stát na základe právnej úpravy prijatej po prijatí rozhodnutia o schválení poskytne pomoc pre regionálne projekty, ktorých realizácia zacala pred podaním ziadostí o pomoc, ide o novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES. Táto zmena totiz nemôze byt posúdená ako malá alebo mierna. Kedze Komisia pravidelne podmienuje schválenie regionálnej pomoci tým, ze ziadost o pomoc musí byt podaná pred zacatím realizácie projektov, je zrejmé, ze vypustenie tejto podmienky môze ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom. (pozri body 176 - 179) 11. Zlucitelnost schémy pomoci so spolocným trhom musí byt posúdená výlucne na základe jej vlastností, a to vzhladom na politiku Komisie v case tohto posúdenia. Naopak na posúdenie zlucitelnosti schémy pomoci so spolocným trhom nemôze mat vplyv okolnost, ze pred touto schémou existovali iné schémy, v súvislosti s ktorými Komisia akceptovala urcité opatrenia. V opacnom prípade by totiz Komisia nemala moznost zmenit kritériá, na základe ktorých posudzuje zlucitelnost státnej pomoci, teda moznost, ktorú musí mat, aby mohla reagovat tak na vývoj praxe clenských státov v oblasti poskytovania státnej pomoci, ako aj na vývoj spolocného trhu. (pozri bod 190) 12. Clánok 241 ES je vyjadrením vseobecnej zásady zarucujúcej kazdému úcastníkovi konania právo napadnút, s cielom dosiahnut zrusenie rozhodnutia, ktoré sa ho priamo a osobne týka, platnost skorsích aktov institúcií, ktoré, aj ked nemajú formu nariadenia, predstavujú právny základ sporného rozhodnutia, ak tento úcastník konania nemal podla clánku 230 ES právo podat priamu zalobu proti týmto aktom, ktorých dôsledky znása, bez toho, zeby mal moznost pozadovat ich zrusenie. Pokial ide o usmernenia o národnej regionálnej pomoci, z ich úvodu vyplýva, ze vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú kritériá, ktoré Komisia uplatnuje na úcely posúdenia zlucitelnosti regionálnej pomoci so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, a tým zabezpecujú právnu istotu clenských státov, ktoré takú pomoc poskytujú. Konkrétne, podmienka stanovená v bode 4.2 uvedených usmernení sa uplatní na kazdú pomoc, na ktorú sa uvedené usmernenia vztahujú, a to bez ohladu na jej predmet, formu alebo výsku. Pokial sa Komisia vo svojom konecnom rozhodnutí v rámci svojho posúdenia zlucitelnosti urcitej pomoci so spolocným trhom výslovne odvoláva na bod 4.2 usmernení, aj ked tento bod 4.2 usmernení nepredstavuje právny základ tohto rozhodnutia, podmienku, ktorá je v tomto bode uvedená, mozno povazovat za podmienku, ktorá vseobecne a abstraktne urcuje metódu, pomocou ktorej Komisia posúdila zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom. V tomto prípade existuje priama právna súvislost medzi konecným rozhodnutím Komisie a usmerneniami a kedze úcastník konania nemal moznost pozadovat zrusenie týchto usmernení ako vseobecného aktu, tieto usmernenia môzu byt predmetom námietky nezákonnosti. (pozri body 206, 208 - 210) 13. Cielom uplatnenia podmienky bodu 4.2 usmernení o národnej regionálnej pomoci, ktorý stanovuje, ze programy pomoci musia stanovit, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt predlozená skôr, nez sa práce na projektoch zacnú, je preukázat, ci má opatrenie pomoci stimulacný úcinok v situácii, ked nie je mozné úplne preskúmat vsetky ekonomické aspekty investicného rozhodnutia budúcich príjemcov pomoci. V tejto súvislosti z bodu 2 druhého az stvrtého odseku usmernení vyplýva, ze Komisia v zásade schvaluje regionálnu pomoc iba vo forme schémy pomoci, pretoze sa domnieva, ze individuálna pomoc ad hoc nesplna podmienku, podla ktorej musí byt zabezpecená rovnováha medzi narusením hospodárskej sútaze, ktorá vyplýva z pomoci, a výhodou pomoci, pokial ide o rozvoj znevýhodnených regiónov. Komisia vsak v rámci posúdenia zlucitelnosti oznámenej schémy pomoci so spolocným trhom nepozná osobitné okolnosti - ako vyplýva z ich samotnej podstaty - týkajúce sa rôznych potenciálnych príjemcov schémy a konkrétnych projektov, na ktoré budú môct ziadat dotácie. Z tohto dôvodu musí Komisia na úcely posúdenia zlucitelnosti schémy pomoci so spolocným trhom vychádzat z kritérií, ktoré sú bud nezávislé od osobitných okolností týkajúcich sa budúcich príjemcov, alebo jednotné pre vsetkých budúcich príjemcov. To, ze sa vyzaduje, aby ziadost o poskytnutie pomoci bola podaná pred zacatím realizácie dotovaného projektu, umoznuje zarucit, ze dotknutý podnik jasne prejaví vôlu získat výhody vyplývajúce z predmetnej schémy pomoci pred zacatím realizácie uvedeného projektu. Taký postup teda umoznuje vyhnút sa tomu, aby neboli ex post podávané ziadosti pre projekty, ktorých realizácia sa zacala bez ohladu na existujúcu schému pomoci. Samotné konstatovanie, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt podaná skôr, nez sa zacne realizácia investicného projektu, predstavuje vzhladom na tieto úvahy jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môze Komisia predpokladat existenciu stimulacného úcinku. (pozri bod 215) 14. V oblasti státnej pomoci ked Komisia rozhoduje o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, prinálezí dotknutému clenskému státu a príjemcom predmetného opatrenia, aby uplatnili svoje tvrdenia vedúce k preukázaniu toho, ze predmetné opatrenie nepredstavuje pomoc alebo ze je zlucitelné so spolocným trhom, kedze predmetom konania vo veci formálneho zistovania je práve objasnit Komisii vsetky údaje vo veci. Hoci je Komisia povinná jasne vyjadrit svoje pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom v case zacatia formálneho konania, aby na ne clenský stát a dotknuté osoby mohli co najlepsie reagovat, faktom zostáva, ze je na ziadatelovi o pomoc, aby rozptýlil tieto pochybnosti a preukázal, ze predmetné opatrenie je v súlade s podmienkami výnimky. Konkrétne s cielom získat schválenie pomoci ako výnimky z pravidiel Zmluvy prinálezí dotknutému clenskému státu v zmysle jeho povinnosti spolupráce s Komisiou, aby poskytol vsetky informácie takej povahy, aby táto institúcia mohla preverit, ci podmienky výnimky boli splnené. (pozri bod 246) 15. Na legitímnu dôveru týkajúcu sa zákonnosti státnej pomoci sa v zásade, a pokial neexistujú mimoriadne okolnosti, mozno odvolávat len vtedy, ak bola táto pomoc poskytnutá v súlade s postupom upraveným v clánku 88 ES. Starostlivý hospodársky subjekt musí totiz zvycajne byt schopný posúdit, ci bol tento postup dodrzaný. Príjemcovia pomoci nerespektujúci podmienky uvedené v rozhodnutí Komisie o schválení sa tak v zásade nemôzu dovolávat legitímnej dôvery v zákonnost uvedenej pomoci. Je pravda, ze nie je nijako vylúcená moznost, ze príjemcovia protiprávnej pomoci sa môzu v rámci konania o vymáhaní dovolávat mimoriadnych okolností, na základe ktorých mohla byt oprávnene zalozená ich legitímna dôvera v súlad tejto pomoci s právom, a z toho dôvodu vzniest námietky proti jej vráteniu. Títo príjemcovia sa vsak môzu na základe príslusných ustanovení vnútrostátneho práva dovolávat takých mimoriadnych okolností len v rámci konania o vymáhaní na vnútrostátnych súdoch, ktoré majú jediné právomoc - v prípade potreby po tom, co polozili Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu - posúdit predmetné okolnosti. Okrem toho, kedze vseobecnou zásadou, ktorú zakotvuje clánok 87 ods. 1 ES, je zásada zákazu státnej pomoci a kedze výnimky z tejto zásady sa vykladajú striktne, rozhodnutie o nevznesení námietok proti schéme pomoci sa týka len skutocne poskytnutej pomoci, ktorá patrí do pôsobnosti tejto schémy, a preto nemôze zalozit legitímnu dôveru potenciálnych príjemcov budúcich projektov podobnej pomoci v zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom. (pozri body 274 - 277, 283) 16. V oblasti státnej pomoci je cielom pravidla de minimis zjednodusit administratívne konania tak v záujme príjemcov relatívne bezvýznamnej pomoci, a teda neschopnej narusit hospodársku sútaz, ako aj v záujme Komisie, ktorá musí mat moznost sústredit svoje zdroje na prípady, ktoré majú skutocný význam na úrovni Spolocenstva. V tejto súvislosti pripustenie moznosti rozdelenia pomoci s cielom uplatnit pravidlo de minimis na jednu jej cast by neprispievalo k sledovaniu vyssie uvedeného ciela. Samotná skutocnost, ze od výsky pomoci urcenej v prospech podnikov sa odpocíta suma zodpovedajúca hranici de minimis, totiz nezbavuje Komisiu povinnosti preskúmat zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom, pokial ide o sumu presahujúcu túto hranicu, ani predmetný podnik povinnosti pockat si na výsledok tohto preskúmania skôr, nez túto pomoc vyuzije, alebo prípadne vrátit túto pomoc za predpokladu protiprávnej pomoci. Navyse pojem "pomoc de minimis" naznacuje, ze ide o pomoc v malej výske. Pripustenie ex post rozdelenia pomoci presahujúcej hranicu, ktorá sa v tejto súvislosti uplatní, by vsak viedlo k uplatneniu pravidla de minimis na cast pomoci, ktorej výska v case jej poskytnutia nebola malá. Je pravda, ze v nadväznosti na vymáhanie celkovej výsky protiprávne poskytnutej pomoci môze predmetný clenský stát v zásade okamzite poskytnút podniku novú pomoc de minimis do výsky hranice 100 000 eur. To vsak vyzaduje nové rozhodnutie o poskytnutí verejných zdrojov clenským státom, ktorý má moznost rozhodnút sa, takze zákaz rozdelenia nemôze byt povazovaný za formálne pravidlo. Preto treba clánok 2 ods. 1 a 2 nariadenia c. 69/2001 o uplatnovaní clánkov 87 ES a 88 ES pri pomoci de minimis vykladat v tom zmysle, ze oslobodenie od oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 88 ods. 3 ES nemôze byt uplatnené na sumy, ktoré sú súcastou pomoci, ktorej celková výska presahuje hranicu 100 000 eur za obdobie troch rokov. V kazdom prípade výslovné uvedenie tohto restriktívneho výkladu clánku 2 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1998/2006 o uplatnovaní clánkov 87 ES a 88 ES na pomoc de minimis tak musí byt chápané ako podanie vysvetlenia, a nie ako doplnenie novej podmienky na uplatnenie pravidla de minimis. (pozri body 304, 305, 308 - 311) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 20. septembra 2011 ([1]*) "Státna pomoc - Pomoc v prospech hotelového priemyslu v regióne Sardínia - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za ciastocne zlucitelnú a ciastocne nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Nová pomoc - Povinnost odôvodnenia - Ochrana legitímnej dôvery - Stimulacný úcinok - Pravidlo de minimis" Vo veciach T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, Regione autonoma della Sardegna (Taliansko), v zastúpení: A. Fantozzi, P. Carrozza a G. Mameli, advokáti, zalobca vo veci T-394/08, ktorého v konaní podporujú: Selene di Alessandra Cannas Sas, so sídlom v Cagliari (Taliansko), HGA Srl, so sídlom v Golfo Aranci (Taliansko), Gimar Srl, so sídlom v Sassari (Taliansko), Coghene Costruzioni Srl, so sídlom v Alghere (Taliansko), Camping Pini e Mare di Cogoni Franco & C. Sas, so sídlom v Quartu Sant'Elena (Taliansko), Immobiliare 92 Srl, so sídlom v Arzachene (Taliansko), Gardena Srl, so sídlom v Santa Teresa di Gallura (Taliansko), Hotel Stella 2000 Srl, so sídlom v Olbii (Taliansko), Vadis Srl, so sídlom vo Valledorii (Taliansko), Macpep Srl, so sídlom v Sorse (Taliansko), San Marco Srl, so sídlom v Alghere, Due Lune SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), Nicos Residence Srl, so sídlom v Santa Teresa di Gallura, Rosa Murgese, bydliskom v Iglesiase (Taliansko), Mavi Srl, so sídlom v Arzachene, Hotel Mistral di Bruno Madeddu & C. Sas, so sídlom v Alghere, L'Esagono di Mario Azara & C. Snc, so sídlom v San Teodore (Taliansko), Le Buganville di Cogoni Giuseppe & C. Snc, so sídlom vo Villasimiuse (Taliansko), Le Dune di Stefanelli Vincenzo & C. Snc, so sídlom v Arbuse (Taliansko), v zastúpení: G. Dore, F. Ciulli, A. Vinci, advokáti, vedlajsí úcastníci konania vo veci T-394/08, SF Turistico Immobiliare Srl, so sídlom v Orosei (Taliansko), v zastúpení: L. Marcialis, advokát, zalobkyna vo veci T-408/08, Timsas Srl, so sídlom v Arezzi (Taliansko), v zastúpení: D. Dodaro, S. Pinna a S. Cianciullo, advokáti, zalobkyna vo veci T-453/08, Grand Hotel Abi d'Oru SpA, so sídlom v Olbii, v zastúpení: D. Dodaro, S. Cianciullo a R. Masuri, advokáti, zalobkyna vo veci T-454/08, proti Európskej komisii, v zastúpení: vo veciach T-394/08 a T-454/08 E. Righini, D. Grespan a C. Urraca Caviedes, vo veci T-408/08 E. Righini a D. Grespan, vo veci T-453/08 D. Grespan a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej vo veciach T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, ktorých predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2008/854/ES z 2. júla 2008 o schéme státnej pomoci "Regionálny zákon c. 9 z roku 1998 - zneuzitie pomoci N 272/98" C 1/04 (ex NN 158/03 a CP 15/2003) (Ú. v. EÚ L 302, s. 9), prostredníctvom ktorého Regione autonoma della Sardegna poskytol granty na pociatocné investície do hotelového priemyslu na Sardínii, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. februára 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Dna 11. marca 1998 Regione autonoma della Sardegna (dalej len "región Sardínia") prijal legge regionale n° 9, incentivi per la riqualificazione e l'adeguamento delle strutture alberghiere e norme modificative e integrative della legge regionale 14 settembre 1993, n. 40 (interventi creditizi a favore dell'industria alberghiera) (regionálny zákon c. 9 o stimuloch na obnovu a úpravu hotelových struktúr a ustanoveniach, ktorými sa mení a doplna regionálny zákon c. 40 zo 14. septembra 1993, Bollettino ufficiale della Regione Autonoma della Sardegna c. 9 z 21. marca 1998, dalej len "zákon c. 9/1998"), ktorý nadobudol úcinnost 5. apríla 1998. 2 Clánkom 2 tohto zákona bola v prospech podnikov pôsobiacich v odvetví hotelierstva zavedená pomoc na pociatocné investície vo forme grantov a dotovaných pôziciek, ako aj prevádzková pomoc na základe pravidla de minimis (dalej len "pociatocná schéma pomoci" alebo "pociatocná schéma"). 3 Listom zo 6. mája 1998 talianske orgány oznámili Komisii zákon c. 9/1998, pricom sa zaviazali, ze nebudú uplatnovat pociatocnú schému pomoci skôr, nez ju Komisia schváli. 4 V nadväznosti na ziadost Komisie o doplnujúce informácie talianske orgány Komisii prostredníctvom listu z 22. júna 1998 oznámili, ze vykonávacie ustanovenia týkajúce sa pociatocnej schémy pomoci budú prijaté az po prípadnom schválení tohto rezimu Komisiou. 5 V liste z 28. septembra 1998 talianske orgány Komisiu tiez informovali, ze poskytnutie pomoci stanovenej zákonom c. 9/1998 sa môze vztahovat len na projekty, ktoré musia byt realizované "neskôr", a ze táto podmienka je potvrdená vo vykonávacích ustanoveniach uvedeného zákona. 6 Rozhodnutím SG(98) D/9547 z 12. novembra 1998 Komisia schválila schému pomoci "N 272/98 - Taliansko - pomoc v prospech hotelového priemyslu" zavedenú zákonom c. 9/1998 (dalej len "rozhodnutie o schválení"). V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze pociatocná schéma pomoci je zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 92 ods. 3 písm. a) ES [teraz clánok 87 ods. 3 písm. a) ES]. 7 Dna 29. apríla 1999 Assessore del Turismo, Artigianato e Commercio (poradca pre oblast cestovného ruchu, zivnosti a obchodu) regiónu Sardínia prijal decreto n° 285, esecutivitŕ della deliberazione della giunta regionale n. 58/60 del 22.12.1998 come modificata dalla deliberazione n° 16/20 del 16.03.1999 che approva la direttiva di attuazione prevista dall'art. 2 della LR 11 marzo 1998 n. 9 disciplinante: incentivi per la riqualificazione delle strutture alberghiere e norme modificativi della LR 14.9.1993 n. 40 (dekrét c. 285, ktorým sa vykonáva zákon c. 9/1998, Bollettino ufficiale della Regione Autonoma della Sardegna c. 15 z 8. mája 1999, dalej len "dekrét c. 285/1999"). 8 Podla clánku 2 dekrétu c. 285/1999 sa pociatocná schéma pomoci mala uplatnovat v rámci výzvy na predkladanie ziadostí. Clánok 4 toho istého dekrétu stanovil, ze poskytnutá pomoc sa mala týkat projektov, ktorých realizácia sa mala zacat po podaní ziadostí o pomoc, a clánok 5 uvedeného dekrétu stanovil, ze oprávnené náklady mali vzniknút po podaní uvedených ziadostí. Clánok 17 dekrétu c. 285/1999 s názvom "Prechodné ustanovenie" vsak stanovil, ze v stádiu prvého uplatnenia dekrétu sa za oprávnené povazovali náklady a zásahy, ktoré boli vynalozené alebo sa uskutocnili po 5. apríli 1998, t. j. po dátume nadobudnutia úcinnosti zákona c. 9/1998. 9 Dna 27. júla 20000 región Sardínia prijal deliberazione n° 33/3 (uznesenie c. 33/3), ktorým bol zrusený dekrét c. 285/1999 z dôvodu jeho formálnych vád, a deliberazione n° 33/4 (uznesenie c. 33/4), ktorým boli zavedené nové vykonávacie ustanovenia týkajúce sa pociatocnej schémy pomoci. 10 V ten istý den región Sardínia prijal takisto deliberazione n° 33/6 (uznesenie c. 33/6), ktoré stanovilo, ze vzhladom na to, ze uverejnenie dekrétu c. 285/1999, ktorý obsahoval ustanovenia nezlucitelné s právnou úpravou Spolocenstva, mohlo u potenciálnych príjemcov pomoci vyvolat ocakávanie, ze vsetky práce vykonané po 5. apríli 1998 sa povazujú za oprávnené, bolo potrebné pri prvom uplatnení zákona c. 9/1998 zohladnit práce vykonané po tomto dátume, pokial boli predmetom ziadosti o pomoc v rámci prvej rocnej výzvy na predkladanie ziadostí. 11 V odpovedi na ziadost Komisie týkajúcej sa nevyhnutných opatrení stanovených na to, aby bol od 1. januára 2000 zabezpecený súlad existujúcich schém pomoci s usmerneniami o národnej regionálnej pomoci z 10. marca 1998 (Ú. v. ES C 74, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226), talianske orgány listom z 2. novembra 2000 informovali Komisiu o vykonávacích ustanoveniach zákona c. 9/1998 tým, ze jej zaslali kópiu deliberazione c. 33/4, avsak bez toho, aby spomenuli deliberazione c. 33/6. 12 Dna 29. decembra 2000 región Sardínia uverejnil prvú výzvu na predkladanie ziadostí, prostredníctvom ktorej bola vykonaná pociatocná schéma pomoci. 13 Listom z 28. februára 2001 Komisia poziadala talianske orgány o doplnenie informácií v súvislosti s uplatnením zákona c. 9/1998, ako aj v súvislosti s mechanizmom výziev a so spôsobom, akým bolo v rámci uvedeného mechanizmu dodrziavané ustanovenie, podla ktorého mala byt ziadost podaná pred zaciatkom realizácie projektu. 14 V liste z 25. apríla 2001, ku ktorému bolo opät prilozené deliberazione c. 33/4, talianske orgány potvrdili, ze uplatnovaná schéma pomoci bola v súlade s usmerneniami z roku 1998. 15 Dna 21. februára 2003 Komisia dostala staznost týkajúcu sa zneuzitia pociatocnej schémy pomoci. V nadväznosti na túto staznost Komisia 26. februára 2003 poziadala talianske orgány o doplnujúce informácie. 16 Talianske orgány na ziadost Komisie o doplnujúce informácie odpovedali v liste z 22. apríla 2003, pricom prvýkrát spomenuli deliberazione c. 33/6. 17 Rozhodnutím z 3. februára 2004 Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa zneuzitia [pociatocnej schémy pomoci] (Ú. v. EÚ C 79, s. 4, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Komisia v tomto rozhodnutí spresnila, ze talianske orgány si tým, ze schválili poskytnutie pomoci na investicné projekty, ktorých realizácia sa zacala predo dnom podania ziadosti o pomoc, nesplnili povinnost vyplývajúcu z rozhodnutia o schválení ani podmienky uvedené v usmerneniach z roku 1998. Komisia na základe toho dospela k záveru, ze mohlo dôjst k zneuzitiu pociatocnej schémy pomoci v zmysle clánku 16 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), a vyjadrila pochybnosti o zlucitelnosti pomoci poskytnutej na investicné projekty, ktorých realizácia sa zacala pred dátumom podania ziadosti o pomoc. 18 Talianske orgány zaslali Komisii svoje pripomienky 19. apríla 2004. Dna 30. apríla 2004 Komisia dostala pripomienky zalobkyne vo veci T-454/08, Grand Hotel Abi d'Oru SpA. Dna 25. júna 2005 dostala doplnujúce informácie od talianskych orgánov. 19 Dna 22. novembra 2006 Komisia prijala rozhodnutie o zmene a rozsírení prebiehajúceho konania v prípade C 1/2004 podla clánku 88 ods. 2 ES (Ú. v. EÚ C 32, 2007, s. 2, dalej len "rozhodnutie o zmene"). V tomto rozhodnutí v casti s názvom "Dôvody zmeny a rozsírenia konania" Komisia najmä uviedla, ze deliberazione c. 33/6 nebolo v rozhodnutí o zacatí konania uvedené, hoci pomoc na investicné projekty, ktorých realizácia sa zacala pred dátumom podania ziadosti o pomoc, bola v 28 prípadoch poskytnutá práve na základe tohto predpisu, a nie na základe deliberazione c. 33/4, ako bolo nesprávne uvedené v rozhodnutí o zacatí konania. Okrem toho Komisia uviedla, ze pojem zneuzitie pomoci v zmysle clánku 16 nariadenia c. 659/1999, na ktorý odkazuje rozhodnutie o zacatí konania, sa vztahuje na situácie, ked príjemca schválenej pomoci uplatní pomoc v rozpore s podmienkami stanovenými v rozhodnutí o poskytnutí pomoci, a nie na situácie, ked clenský stát úpravou existujúcej schémy pomoci stanoví novú protiprávnu pomoc [clánok 1 písm. c) a f) nariadenia c. 659/1999]. Napadnuté rozhodnutie 20 Dna 2. júla 2008 Komisia prijala rozhodnutie 2008/854/ES o schéme státnej pomoci "Regionálny zákon c. 9 z roku 1998 - zneuzitie pomoci N 272/98" C 1/04 (ex NN 158/03 a CP 15/2003) (Ú. v. EÚ L 302, s. 9, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 21 V tomto rozhodnutí Komisia najmä uviedla, ze deliberazione c. 33/6 zaviedlo zmeny a doplnenia do notifikovaného opatrenia, ktoré neboli zlucitelné s podmienkami rozhodnutia o schválení schémy. Deliberazione c. 33/6 Komisii nebolo oznámené v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES a povinnostou spolupráce, ktorú Talianska republika má podla clánku 10 ES. Komisia sa preto domnieva, ze taká schéma pomoci, aká sa v skutocnosti uplatnovala, je v rozpore s rozhodnutím o schválení a pomoc na projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním akejkolvek ziadosti o pomoc, teda musí byt povazovaná za protiprávnu. 22 Pokial ide o zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom, Komisia po tom, co pripomenula svoje posúdenie v rozhodnutí o zacatí konania a rozhodnutí o zmene, povazuje za nezlucitelnú individuálnu pomoc poskytnutú na projekty, ktorých oprávnené náklady boli vynalozené pred podaním ziadosti o pomoc na základe príslusných vykonávacích opatrení úcinných v case podania ziadosti, ktorá presahuje hranicu pomoci de minimis, na ktorej poskytnutie mohol mat príjemca v príslusnom case nárok, vypocítanú podla nariadenia Komisie (ES) c. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 [ES] a 88 [ES] pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 138). 23 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Státna pomoc poskytnutá v súlade s regionálnym zákonom c. 9 z roku 1998, ktorý bol v [Talianskej republike] neoprávnene vykonaný na základe deliberazione c. 33/6 a prvej výzvy na predkladanie ziadostí, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial príjemca pomoci nepodal ziadost o pomoc v rámci schémy pred zacatím prác týkajúcich sa pociatocného investicného projektu. Clánok 2 1. Talianska republika ziada od príjemcov vrátenie nezlucitelnej pomoci poskytnutej v rámci schémy uvedenej v clánku 1. 2. Sumy, ktoré sa majú vrátit, sa úrocia odo dna, ke[d] boli poskytnuté príjemcom[,] az do ich skutocného vrátenia. 3. ... 4. Talianska republika zrusí vsetky nevyplatené platby pomoci v rámci schémy pomoci uvedenej v clánku 1 s úcinnostou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia. Clánok 3 1. Vrátenie pomoci poskytnutej v rámci schémy uvedenej v clánku 1 je neodkladné a úcinné. 2. Talianska republika zabezpecí, aby sa toto rozhodnutie implementovalo [vykonalo - neoficiálny preklad] do styroch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia. ... Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené Talianskej republike." Konanie 24 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. septembra 2008 región Sardínia podal zalobu vo veci T-394/08. 25 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. septembra 2008 spolocnost SF Turistico Immobiliare Srl podala zalobu vo veci T-408/08. 26 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. októbra 2008 spolocnost Timsas Srl podala zalobu vo veci T-453/08. 27 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. októbra 2008 spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru SpA podala zalobu vo veci T-454/08. 28 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. decembra 2008 podali Selene di Alessandra Cannas Sas, HGA Srl, Gimar Srl, Coghene Costruzioni Srl, Camping Pini e Mare di Cogoni Franco & C. Sas, Immobiliare 92 Srl, Gardena Srl, Hotel Stella 2000 Srl, Vadis Srl, Macpep Srl, San Marco Srl, Due Lune SpA, Nicos Residence Srl, Rosa Murgese, Mavi Srl, Hotel Mistral di Bruno Madeddu & C. Sas, L'Esagono di Mario Azara & C. Snc, Le Buganville di Cogoni Giuseppe & C. Snc a Le Dune di Stefanelli Vincenzo & C. Snc (dalej len "vedlajsí úcastníci konania") návrh na vstup ako vedlajsí úcastníci do konania týkajúceho sa veci T-394/08 na podporu návrhov regiónu Sardínia. Uznesením z 15. júna 2009 predseda druhej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. 29 Uznesením z 25. júna 2009 predseda druhej komory Súdu prvého stupna v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a po vypocutí úcastníkov konania spojil na úcely ústnej casti konania veci T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08. 30 Dna 27. júla 2009 vedlajsí úcastníci konania predlozili svoje vyjadrenie vedlajsích úcastníkov konania vo veci T-394/08. Dna 21. septembra 2009 Komisia predlozila svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu. Región Sardínia nepredlozil svoje vyjadrenia v lehote stanovenej kanceláriou Súdu prvého stupna. 31 V nadväznosti na zmenu zlozenia komôr Súdu prvého stupna bola sudkyna spravodajkyna pridelená k stvrtej komore, ktorej boli v dôsledku toho pridelené prejednávané veci. 32 Dna 7. decembra 2010 sa Vseobecný súd v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania obrátil na Komisiu, ako aj na spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru, zalobkynu vo veci T-454/08, s písomnými otázkami, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote. Návrhy úcastníkov konania 33 Vo veci T-394/08 región Sardínia podporovaný vedlajsími úcastníkmi konania navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 34 Vo veci T-408/08 spolocnost SF Turistico Immobiliare navrhuje, aby Vseobecný súd - v prvom rade: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - subsidiárne: ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom celú schému pomoci a nariaduje vrátenie súm, ktoré spadajú do rozsahu stanoveného v ustanoveniach týkajúcich sa pomoci de minimis, - dalej subsidiárne: - jednak zrusil bod 4.2 usmernení z roku 1998 v rozsahu, v akom toto ustanovenie vylucuje oprávnenost celej státnej pomoci poskytnutej príjemcom bez toho, aby sa uplatnila výnimka na tú cast pomoci, ktorá sa týka investícií, ktoré sa uskutocnili po podaní ziadosti a ktoré sú funkcne a strukturálne samostatné, a - takisto ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, ktorá sa týka úplného vymáhania poskytnutých súm zo strany Talianskej republiky bez toho, aby sa uplatnila výnimka na pomoc týkajúcu sa nákladov, ktoré vynalozil príjemca po podaní ziadosti o pomoc a ktoré sa týkajú funkcne a strukturálne samostatných castí realizovaného projektu. 35 Vo veci T-453/08 spolocnost Timsas navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 36 Vo veci T-454/08 spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zaloby, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania, - zaviazal vedlajsích úcastníkov konania znásat vlastné trovy konania, ako aj nahradit trovy konania, ktoré vynalozila v súvislosti s ich vedlajsím úcastníctvom. Právny stav 38 Kedze úcastníci konania boli v súvislosti s touto otázkou vypocutí, Vseobecný súd sa domnieva, ze tieto veci môzu byt v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku spojené na úcely vyhlásenia rozsudku. 1. O prípustnosti niektorých zalobných dôvodov uvedených vedlajsími úcastníkmi konania vo veci T-394/08 39 Komisia uvádza, ze vedlajsí úcastníci konania uviedli niektoré dôvody, ktoré neuviedol región Sardínia, zalobca vo veci T-394/08, a z tohto dôvodu nespadajú do rámca sporu v tejto veci vymedzeného zalobnými dôvodmi, ktoré uviedol región Sardínia v zalobe. 40 Podla Komisie sa to týka týchto dôvodov: - dôvod zalozený na tom, ze zacala konanie vo veci formálneho zistovania, pricom vychádzala z nesprávneho predpokladu porusenia predchádzajúceho podmienecného rozhodnutia, - dôvod zalozený na porusení clánku 9 nariadenia c. 659/1999, kedze predtým, ako prijala napadnuté rozhodnutie, mala zrusit rozhodnutie o schválení, - dôvod zalozený na porusení clánku 16 nariadenia c. 659/1999, ktorý neupravoval zmenu a rozsírenie uz zacatého konania, - dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, kedze nesprávne vylúcila zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom, ako aj na nedostatku odôvodnenia s tým súvisiaceho napadnutého rozhodnutia z dôvodu rozporu vzhladom na predchádzajúce rozhodnutia, - dôvod zalozený na porusení niektorých ustanovení nariadenia c. 659/1999 týkajúcich sa procesných lehôt, ako aj zásady primeranej dlzky konania, - dôvod zalozený na porusení zásad nestrannosti a ochrany hospodárskej sútaze, - dôvod zalozený na porusení pravidla de minimis z dôvodu neodpocítania sumy vo výske 100 000 eur alebo 200 000 eur od pomoci, ktorej vymáhanie nariadila. 41 Clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora stanovuje, ze návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania môze obsahovat iba návrhy podporujúce návrhy jedného z úcastníkov konania. Clánok 116 ods. 4 rokovacieho poriadku stanovuje, ze vyjadrenie vedlajsieho úcastníka musí obsahovat najmä návrhy na úplnú alebo ciastocnú podporu alebo úplné ci ciastocné zamietnutie návrhov niektorého z úcastníkov konania, ako aj dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka. 42 Tieto ustanovenia priznávajú vedlajsiemu úcastníkovi konania právo samostatne uplatnovat nielen tvrdenia, ale aj dôvody, pokial podporujú návrhy jedného z hlavných úcastníkov konania a neodlisujú sa úplne od úvah, ktoré sú základom sporu, tak ako je vymedzený medzi zalobcom a zalovaným, co by malo za následok zmenu predmetu tohto sporu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 152 a tam citovanú judikatúru). 43 Pokial ide o rozhodnutie o prípustnosti dôvodov, na ktoré sa vedlajsí úcastník konania odvoláva, je úlohou Vseobecného súdu preverit, ci tieto dôvody súvisia s predmetom sporu, tak ako ho vymedzili hlavní úcastníci konania. 44 Ak sa zdá, ze zaloba, ktorej prípustnost je sporná, musí byt v kazdom prípade meritórne zamietnutá, súd môze z dôvodov hospodárnosti konania hned rozhodnút vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C-23/00 P, Zb. s. I-1873, bod 52, a z 23. marca 2004, Francúzsko/Komisia, C-233/02, Zb. s. I-2759, bod 26). Rovnako, pokial sa zdá, ze dôvod, ktorého súvislost s predmetom konania je sporná, musí byt v kazdom prípade zamietnutý ako neprípustný z iného dôvodu alebo ako nedôvodný, súd môze tento dôvod zamietnut bez toho, aby rozhodoval o tom, ci vedlajsí úcastník konania prekrocil rámec svojej úlohy vystupovat na podporu návrhov jedného z hlavných úcastníkov konania (rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 2002, Francúzsko/Komisia, C-118/99, Zb. s. I-747, body 64 a 65, a rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 155). 45 V tomto prípade je na jednej strane potrebné konstatovat, ze väcsina dôvodov, ktoré uviedli vedlajsí úcastníci konania a ktoré región Sardínia neuviedol, bola uvedená niektorou zo zalobkýn vo veciach T-408/08, T-453/08 a T-454/08. Na druhej strane z dôvodov uvedených nizsie sú tieto dôvody v kazdom prípade nedôvodné. 46 Vzhladom na tieto okolnosti a hospodárnost konania nie je potrebné skúmat námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou. 2. O prípustnosti niektorých výhrad vznesených v stádiu repliky 47 Komisia tvrdí, ze zalobcovia predlozili nové zalobné dôvody po prvýkrát az v stádiu repliky, a preto musia byt zamietnuté ako neprípustné. Vec T-394/08 48 Vo veci T-394/08 Komisia povazuje za nový po prvé zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení stimulacného úcinku pomoci, po druhé zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti Komisie vykonat dokazovanie a po tretie zalobný dôvod zalozený na tom, ze porusenie zásady nevyhnutnosti pomoci zo strany predmetnej schémy bolo iba zdanlivé. 49 V súvislosti s prvým a tretím zalobným dôvodom, ktoré Komisia spochybnuje, sa zdá, ze úvahy, ktoré Komisia posudzuje ako nové zalobné dôvody, sú v skutocnosti urcené len na doplnenie výhrad, ktoré uz boli v zalobe uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu. 50 Je nesporné, ze tento prvý zalobný dôvod, ktorý uviedol región Sardínia, sa nazýva "Porusenie podstatných formálnych nálezitostí z dôvodu vzájomne si odporujúceho odôvodnenia: údajná irelevantnost dôvery pri posudzovaní 'stimulacného úcinku`, pokial ide o príjemcu pomoci, a teda pri posudzovaní poziadavky 'nevyhnutnosti pomoci`". Zdá sa, ze tento názov zuzuje rozsah zalobného dôvodu na porusenie povinnosti odôvodnenia. Text, ktorý nasleduje za týmto nadpisom, vsak obsahuje aj casti, ktoré sa jasne týkajú nedostatocného posúdenia stimulacných úcinkov pomoci, napríklad bod 17 stvrtá zarázka a body 18, 20 a 23 zaloby. Región Sardínia vsak pouzíva kritérium stimulacného úcinku pomoci ako synonymum kritéria nevyhnutnosti, pricom poskytnutie pomoci musí príjemcu motivovat, aby zrealizoval urcitý projekt, ktorý by inak zrealizovaný nebol. Preto prvý zalobný dôvod uvedený regiónom Sardínia obsahuje v skutocnosti dva zalobné dôvody, jeden zalozený na nesprávnom posúdení stimulacného úcinku pomoci a druhý na nedostatku odôvodnenia, ktorý s tým súvisí. 51 Komisia v súvislosti s druhým zalobným dôvodom, ktorý spochybnuje, tvrdí, ze región Sardínia v replike pod zámienkou podpory svojej úvahy súvisiacej s údajným porusením povinnosti odôvodnenia týkajúceho sa posúdenia stimulacného úcinku kritizoval skutocnost, ze nálezito nepodlozila napadnuté rozhodnutie dôkazmi. 52 Vzhladom na predmetné casti repliky sa vsak zdá, ze región Sardínia vôbec nezamýslal predlozit nový zalobný dôvod zalozený na nedostatku dokazovania, ale zamýslal len podporit svoj prvý zalobný dôvod, ktorý sa zakladá, ako bolo uvedené v bode 50 vyssie, jednak na nesprávnom posúdení stimulacného úcinku pomoci, ako aj na nedostatku odôvodnenia, ktorý s tým súvisí. 53 Región Sardínia teda v stádiu repliky nepredlozil nové zalobné dôvody, a preto musí byt námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, zamietnutá. Vec T-408/08 54 Vo veci T-408/08 povazuje Komisia za nový zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o vplyv predmetnej schémy na obchod medzi clenskými státmi. 55 Táto námietka neprípustnosti Komisie vsak vychádza z nesprávneho pochopenia písomných podaní spolocnosti SF Turistico Immobiliare, ktoré skutocne pôsobia zmätocne. Uvedená zalobkyna totiz uz v zalobe v rámci svojho deviateho zalobného dôvodu, ktorý sa zakladá na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení z roku 1998, uviedla "ovplyvnenie podmienok obchodu v rozsahu, ktorý je rozpore so spolocným záujmom". Tým vsak chcela len podporit tento zalobný dôvod zalozený na porusení ustanovení upravujúcich zlucitelnost pomoci, a nie uviest odlisný zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES tým, ze Komisia nesprávne dospela k záveru o existencii státnej pomoci. 56 Preto tvrdenie spolocnosti SF Turistico Immobiliare uvedené v replike, podla ktorého táto spolocnost "[v zalobe] okrem iného poukazuje na podstatnú neexistenciu dostatocného odôvodnenia v súvislosti s vplyvom pomoci na obchod medzi clenskými státmi", treba chápat v tom istom zmysle, a to tak, ze jeho úcelom je podporit zalobný dôvod zalozený na porusení ustanovení upravujúcich zlucitelnost pomoci. 57 Z toho vyplýva, ze spolocnost SF Turistico Immobiliare v stádiu repliky nepredlozila nový zalobný dôvod, a preto musí byt námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, zamietnutá. Vec T-453/08 58 V tejto veci Komisia povazuje za nový zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 253 ES, pokial ide o uplatnenie pravidla de minimis. 59 V tejto súvislosti tvrdí, ze v zalobe uvedený zalobný dôvod sa týkal presného uplatnenia hranice de minimis a nie nálezitého odôvodnenia tohto uplatnenia. 60 Toto tvrdenie vsak nie je presné vzhladom na znenie predmetných bodov zaloby, v ktorých sa uvádza "nedostatok odôvodnenia v súvislosti s existenciou stimulacného prvku pomoci vo vztahu so skutocnostou, ze cast dotácie, ktorá sa týka nákladov vynalozených pred podaním ziadosti, sa nachádza pod hranicou de minimis", a "rozpor" medzi napadnutým rozhodnutím a tvrdeniami Komisie týkajúcimi sa hornej hranice de minimis v rámci dalsieho styku s regiónom Sardínia. 61 Preto je potrebné domnievat sa, ze zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia v súvislosti s uplatnením pravidla de minimis uz bol uvedený v zalobe spolocnostou Timsas, takze námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, musí byt zamietnutá. Vec T-454/08 62 V tejto veci Komisia povazuje za nový zalobný dôvod zalozený na porusení práva na obhajobu, ktorý spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru údajne uviedla v stádiu repliky. 63 V tejto súvislosti tvrdí, ze spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru v zalobe vo vztahu ku skutocnosti, ze Komisia jej neoznámila urcité dokumenty, jasne poukázala len na porusenie clánku 254 ES a clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 64 V odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu vsak spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru potvrdila, ze v casti repliky, na ktorú poukázala Komisia, nemala v úmysle uviest nový zalobný dôvod zalozený na porusení práva na obhajobu, kedze uvedená cast bola urcená iba na podporu zalobného dôvodu, ktorý bol uvedený v zalobe a ktorý sa zakladal na porusení clánku 254 ES a clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Z tohto dôvodu zalobný dôvod, ktorý uviedla spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru, nemusí byt zamietnutý ako neprípustný. 3. O prípustnosti zalobných dôvodov zalozených na protiprávnosti rozhodnutia o zmene 65 Vedlajsí úcastníci konania a spolocnost SF Turistico Immobiliare poukázali na protiprávnost rozhodnutia o zmene s cielom poukázat na protiprávnost napadnutého rozhodnutia. 66 Komisia sa bez toho, aby v tejto súvislosti formálne vzniesla námietku neprípustnosti, domnieva, ze predmetné zalobné dôvody sú neprípustné, pretoze rozhodnutie o zmene sa stalo právoplatným. Bolo totiz uverejnené 14. februára 2007 v Úradnom vestníku Európskej únie a nebolo napadnuté v lehote stanovenej v clánku 230 piatom odseku ES. 67 Spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdí, ze rozhodnutím o zmene jej nebola spôsobená ujma, kedze jediná konkrétna ujma, ktorú utrpeli jej záujmy, vyplývala z napadnutého rozhodnutia. Záujem na konaní mala teda len v súvislosti s napadnutým rozhodnutím. 68 V tejto súvislosti je potrebné najskôr urcit právnu povahu rozhodnutia o zmene a následne v prípade potreby urcit, ci sú zalobkyne, pokial ho nenapadli na súde v lehote stanovenej v clánku 230 ods. 5 ES, oprávnené poukázat na jeho protiprávnost v rámci zaloby o neplatnost smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu. O právnej povahe rozhodnutia o zmene 69 Predpisy upravujúce konanie v oblasti státnej pomoci výslovne neupravujú rozhodnutie o zmene a rozsírení prebiehajúceho konania. 70 V tejto súvislosti z odôvodnenia c. 8 nariadenia c. 659/1999 a clánku 6 ods. 1 toho istého nariadenia vyplýva, ze rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania musí obsahovat zhrnutie príslusných skutkových a právnych prvkov a predbezné zhodnotenie predmetného opatrenia, prostredníctvom ktorého sa urcí, ci toto opatrenie má povahu pomoci, a uviest dôvody, ktoré vyvolávajú pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, aby dotknutý clenský stát a iné zainteresované strany mohli riadne predlozit svoje pripomienky, a tým poskytnút Komisii vsetky informácie, ktoré potrebuje na úcely posúdenia zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Konanie vo veci formálneho zistovania samo osebe umoznuje preskúmat a objasnit otázky uvedené v rozhodnutí o zacatí konania. Z clánku 7 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze posúdenie Komisie môze byt v závere tohto konania zmenené, pretoze Komisia môze napokon rozhodnút, ze opatrenie nepredstavuje pomoc alebo ze boli odstránené pochybnosti o jeho nezlucitelnosti. Z toho vyplýva, ze konecné rozhodnutie môze obsahovat urcité odlisnosti v porovnaní s rozhodnutím o zacatí konania bez toho, aby boli tieto rozdiely dôvodom pre neplatnost konecného rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia, T-424/05, neuverejnený v Zbierke, bod 69). V takom prípade Komisia nemusí pristúpit k zmene rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 71 Je vsak logické a navyse aj v záujme prípadných príjemcov schémy pomoci, ze Komisia v prípade, ak po tom, co prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, zistí, ze toto rozhodnutie sa zakladá bud na neúplných skutocnostiach, alebo na nesprávnom právnom posúdení týchto skutocností, musí mat moznost prispôsobit svoje stanovisko prijatím rozhodnutia o zmene. Také rozhodnutie o zmene, ktoré obsahuje novú výzvu pre dotknutých úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky, im umozní reagovat na zmenu v predbeznom posúdení predmetného opatrenia zo strany Komisie a uviest v tejto súvislosti svoje stanovisko. 72 Navyse je potrebné uviest, ze Komisia sa takisto mohla najskôr rozhodnút pre prijatie rozhodnutia o ukoncení konania a následne prijat nové rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania zalozené na jej zmenenom právnom posúdení, ktoré by v podstate malo rovnaký obsah ako rozhodnutie o zmene. V takom prípade vzhladom na hospodárnost konania a zásadu riadnej správy vecí verejných sa rozhodnutie o zmene zdá vhodnejsie nez ukoncenie konania a zacatie nového konania. V tejto súvislosti treba uviest, ze zmena predmetu konania umoznila Komisii zohladnit na úcely napadnutého rozhodnutia pripomienky, ktoré v nadväznosti na rozhodnutie o zacatí konania predlozila spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru, k comu by nedoslo, ak by bola Komisia ukoncila konanie vo veci formálneho zistovania s cielom zacat nové konanie. 73 Pokial ide o právne posúdenie takého rozhodnutia o zmene, kedze sa spája s rozhodnutím o zacatí konania, aby s ním tvorilo zmenené rozhodnutie o zacatí konania, je potrebné sa domnievat, ze s ním má spolocnú právnu povahu. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze jediným cielom oznámenia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania je získat od dotknutých osôb vsetky informácie, ktoré majú pomôct Komisii v rámci jej budúceho postupu (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko, 70/72, Zb. s. 813, bod 19; rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 256). 74 V tomto prípade Komisia uviedla v rozhodnutí o zmene dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze právne posúdenie predmetnej schémy pomoci obsiahnuté v rozhodnutí o zacatí konania by malo byt zmenené. Vysvetlila najmä, ze podla nej islo o protiprávnu schému a nie o zneuzitie schémy, ktorú schválila. Komisia tieto vysvetlenia doplnila o novú výzvu na predkladanie pripomienok, ktorú adresovala dotknutým stranám. Z toho vyplýva, ze rozhodnutie o zmene malo rovnaký predmet a rovnaký úcel ako rozhodnutie o zacatí konania, a preto tak musí byt posúdené. O dôsledkoch v tomto prípade pre prípustnost zalobných dôvodov zalozených na protiprávnosti rozhodnutia o zmene 75 Najskôr treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry akty alebo rozhodnutia, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, predstavujú opatrenia so záväznými právnymi úcinkami, ktoré sa dotýkajú záujmov zalobcu tým, ze zásadným spôsobom menia jeho právne postavenie (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 1992, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-10/92 az T-12/92 a T-15/92, Zb. s. II-2667, bod 28). 76 Pokial ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sa vyhotovujú vo viacerých fázach, najmä na konci interného konania, napadnutelnými aktmi sú v zásade len opatrenia, ktoré vyjadrujú konecné stanovisko institúcie na konci tohto konania, a nie predbezné opatrenia, ktorých cielom je pripravit konecné rozhodnutie (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 10, a rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 28). 77 Podla tejto judikatúry konecné rozhodnutie prijaté Komisiou na úcely ukoncenia konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES predstavuje akt napadnutelný na základe clánku 230 ES. Takéto rozhodnutie má totiz záväzné právne úcinky, ktoré môzu ovplyvnit záujmy dotknutých strán, pretoze sa ním koncí predmetné konanie a s konecnou platnostou sa rozhodne o zlucitelnosti skúmaného opatrenia s uplatnitelnými pravidlami pre státnu pomoc. Dotknuté strany preto majú vzdy moznost napadnút konecné rozhodnutie, ktorým sa skoncilo konanie vo veci formálneho zistovania, a musia v tejto súvislosti mat moznost spochybnit rôzne dôkazné prostriedky, na ktorých sa zakladá konecné stanovisko prijaté Komisiou (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 45). Táto moznost nezávisí od toho, ci rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania má alebo nemá právne úcinky, ktoré by mohli byt predmetom zaloby o neplatnost. Isteze, judikatúra Súdneho dvora a Vseobecného súdu pripustila moznost podat zalobu proti rozhodnutiu o zacatí konania, ak má konecné právne úcinky, ktoré nemôzu byt legalizované a posteriori konecným rozhodnutím. Tak je to v prípade, ak Komisia zacne konanie vo veci formálneho zistovania voci opatreniu, ktoré predbezne posúdi ako novú pomoc, pricom takéto rozhodnutie o zacatí konania má vo vztahu ku konecnému rozhodnutiu samostatné právne úcinky. Pozastavenie uplatnovania dotknutého opatrenia vyplývajúce z predbezného posúdenia tohto opatrenia ako novej pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES má totiz vo vztahu ku konecnému rozhodnutiu samostatnú povahu, ktorá je casovo obmedzená az do ukoncenia konania vo veci formálneho zistovania (rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1992, Spanielsko/Komisia, C-312/90, Zb. s. I-4117, body 12 az 24; z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, C-47/91, Zb. s. I-4635, body 29 a 30, a z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-7303, body 56 az 62 a bod 69; rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, body 80 az 86). 78 Táto moznost napadnút rozhodnutie o zacatí konania vsak nemôze viest k zúzeniu procesných práv dotknutých strán tým, ze by im zabránila napadnút konecné rozhodnutie a poukázat na podporu svojej zaloby na vady týkajúce sa vsetkých castí konania vedúcich k tomuto rozhodnutiu (rozsudok Regione Siciliana/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 47). 79 Z uvedeného vyplýva, ze skutocnost, ze zalobkyne a vedlajsí úcastníci konania nepodali v stanovenej lehote zalobu proti rozhodnutiu o zmene, im nebráni uviest zalobné dôvody, ktoré sa zakladajú na protiprávnosti tohto rozhodnutia, smerujúce proti napadnutému rozhodnutiu, takze námietka neprípustnosti vznesená Komisiou musí byt zamietnutá. 4. O zalobných dôvodoch zalozených na procesných vadách 80 Zalobkyne a vedlajsí úcastníci konania uvádzajú tri zalobné dôvody, ktoré sa týkajú procesných vád a sú zalozené po prvé na porusení clánku 88 ods. 2 ES a nariadenia c. 659/1999, po druhé na porusení clánku 254 ods. 3 ES a clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a po tretie na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 88 ods. 2 ES a nariadenia c. 659/1999 81 Tento zalobný dôvod obsahuje tri výhrady, z ktorých prvá vychádza z porusenia clánku 9 nariadenia c. 659/1999, druhá z nedostatocného vykonania dokazovania a tretia z nedodrzania lehôt stanovených v nariadení c. 659/1999. O výhrade zalozenej na porusení clánku 9 nariadenia c. 659/1999 82 Vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze Komisia mala zrusit rozhodnutie o schválení, tak ako jej to stanovuje clánok 9 nariadenia c. 659/1999, kedze pomoc, ktorá bola v napadnutom rozhodnutí vyhlásená za nezlucitelnú, bola predtým Komisiou schválená. 83 Komisia sa výslovne nevyjadrila k dôvodnosti tejto výhrady. 84 Podla clánku 9 nariadenia c. 659/1999 môze Komisia najmä zrusit rozhodnutie, ktorým schválila pomoc po tom, ako poskytla danému clenskému státu prílezitost predlozit svoje pripomienky, pokial toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávnych informácií, ktoré boli poskytnuté pocas konania a ktoré boli významné pre rozhodnutie. 85 Je vsak potrebné konstatovat, ze rozhodnutie o schválení sa nezakladá na nesprávnych informáciách. V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia - ako vyplýva z odôvodnení c. 51, 54, 59, 61 a 72 napadnutého rozhodnutia - nevytýka talianskym orgánom to, ze jej poskytli nesprávne alebo neúplné informácie v rámci konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o schválení. Komisia totiz prisudzuje nezlucitelnost pomoci, o ktorú ide v tejto veci, so spolocným trhom skutocnosti, ze prostredníctvom deliberazione c. 33/6 boli zavedené zmeny pôvodne oznámeného opatrenia, ktoré nie sú zlucitelné s podmienkami rozhodnutia o schválení, kedze pri prvej výzve na predkladanie ziadostí v rámci predmetnej schémy mohli byt zohladnené projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadosti o pomoc (dalej len "sporná schéma pomoci" alebo "sporná schéma"). Deliberazione c. 33/6 z 27. júla 2000 vsak bolo prijaté neskôr ako rozhodnutie o schválení z 12. novembra 1998. 86 Z toho vyplýva, ze clánok 9 nariadenia c. 659/1999 je v tomto prípade neuplatnitelný. 87 V tejto súvislosti je potrebné doplnit, ze Komisia nemala ziadny dôvod zrusit rozhodnutie o schválení, pretoze jej posúdenie týkajúce sa zlucitelnosti schémy pomoci, ktorá bola týmto rozhodnutím schválená, sa nezmenilo. Komisia totiz v clánku 1 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "státna pomoc poskytnutá v súlade [so]... zákonom c. 9/1998, ktorý Taliansko protiprávne vykonalo prostredníctvom deliberazione c. 33/6..., je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial príjemca pomoci nepodal ziadost o pomoc na základe tejto schémy pred zacatím prác...". Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie nemá vplyv na zlucitelnost státnej pomoci poskytnutej na základe zákona c. 9/1998, pokial bola ziadost o pomoc podaná pred zacatím prác. Komisia vsak v rozhodnutí o schválení presne pod touto podmienkou vyhlásila, ze nepodá námietky proti schéme pomoci, ktorú oznámilo Taliansko. 88 Z tohto dôvodu musí byt výhrada zalozená na porusení clánku 9 nariadenia c. 659/1999, ktorú uviedli vedlajsí úcastníci konania, zamietnutá. O výhrade zalozenej na nedostatocnom vykonaní dokazovania 89 Spolocnosti Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru Komisii vytýkajú nedostatocné vykonanie dokazovania, kedze nezohladnila ich osobitnú situáciu. Komisia predovsetkým nepreskúmala ich situáciu ako situáciu úcastníkov konania pôsobiacich v súkromnom sektore v porovnaní s regiónom Sardínia a rozdiely medzi rôznymi podnikmi, ktorých sa týkalo vykonanie predmetnej schémy pomoci. Navyse Komisia nepreskúmala legitímnu dôveru, ktorú v týchto podnikoch vyvolal tak región Sardínia, ako aj Komisia. 90 Komisia odmieta tvrdenia spolocností Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru. 91 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v prípade schémy pomoci Komisia v zásade nie je povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej v jednotlivých prípadoch, ale môze sa obmedzit na skúmanie znakov predmetnej schémy (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 18; zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 89, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 24). Navyse osobitné okolnosti vlastné jednotlivým príjemcom schémy pomoci môzu byt posúdené len v stádiu vymáhania pomoci dotknutým clenským státom [rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 91, a rozsudok Súdu prvého stupna z 31. mája 2006, Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, T-354/99, Zb. s. II-1475, bod 67]. Inak by totiz povinnost vykonat preskúmanie, ktorú má Komisia, bola rozsiahlejsia v prípade schémy, ktorá bola protiprávne zavedená v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, nez v prípade, ked si dotknutý clenský stát splnil povinnost oznámenia stanovenú v uvedenom ustanovení, pretoze v tomto druhom prípade nie sú osobitné okolnosti prípadných príjemcov zo svojej podstaty známe vo fáze skúmania. 92 Preto sa v tomto prípade Komisia mohla obmedzit na preskúmanie schémy pomoci ako takej a nemala povinnost zohladnit vztahy medzi zalobkynami a regiónom Sardínia ani rozdiely medzi rôznymi dotknutými podnikmi, ani prípadnú legitímnu dôveru, na ktorú sa mohli niektoré z týchto podnikov odvolávat a ktorú v nich mohla vyvolat bud Komisia, alebo región Sardínia. Tieto okolnosti môzu byt zohladnené az vo fáze vymáhania individuálnej pomoci. 93 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na nedostatocnom vykonaní dokazovania musí byt zamietnutá. O výhrade zalozenej na nedodrzaní lehôt stanovených v nariadení c. 659/1999 94 Vedlajsí úcastníci konania Komisii vytýkajú, ze nedodrzala tieto lehoty, ktoré sú stanovené v nariadení c. 659/1999: - dvojmesacnú lehotu, ktorá zacína plynút v den po dorucení úplného oznámenia a v rámci ktorej musí Komisia prijat rozhodnutie na základe výsledku fázy predbezného preskúmania v súlade s clánkom 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, - dvojmesacnú lehotu, v rámci ktorej musí Komisia prijat rozhodnutie na základe výsledku fázy predbezného preskúmania, pokial vlastní informácie týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, v súlade s clánkom 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ako ho vykladá judikatúra, - 18-mesacnú lehotu, ktorá zacína plynút od zacatia konania vo veci formálneho zistovania a v rámci ktorej musí Komisia prijat rozhodnutie o ukoncení tohto konania v súlade s clánkom 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999. 95 Komisia sa výslovne nevyjadrila k dôvodnosti tejto výhrady. 96 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze po prvé dvojmesacná lehota na ukoncenie fázy predbezného preskúmania stanovená v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 zacína plynút v den nasledujúci po dorucení úplného oznámenia. V tomto prípade sa predbezné preskúmanie spornej schémy nezacalo na základe oznámenia tejto schémy zo strany Talianskej republiky, ale na základe staznosti týkajúcej sa zneuzitia pociatocnej schémy, ktorú Komisia dostala 21. februára 2003. Z tohto dôvodu Komisia nebola viazaná dvojmesacnou lehotou uvedenou v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 (pozri v tomto zmysle uz pred úcinnostou nariadenia c. 659/1999 rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, T-95/96, Zb. s. II-3407, bod 79, a z 10. mája 2000, SIC/Komisia, T-46/97, Zb. s. II-2125, bod 103). 97 Po druhé, pokial ide o dvojmesacnú lehotu, ktorú údajne stanovuje judikatúra vzhladom na clánok 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, treba najskôr uviest, ze podla tohto ustanovenia, ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania. Toto ustanovenie netreba chápat ako ustanovenie, ktoré odkazuje na ukoncenie fázy predbezného preskúmania, ale skôr ako ustanovenie, ktoré sa vztahuje na zaciatok predbezného preskúmania, co je podporené skutocnostou, ktorá bola uvedená v predchádzajúcom bode, ze Komisia nie viazaná obvyklou lehotou v prípade, ze sa predbezné preskúmanie zacalo na základe staznosti. 98 Judikatúra, ktorú uviedli vedlajsí úcastníci konania, neposkytuje odlisný výklad v súvislosti s týmto ustanovením. Hoci táto judikatúra zdôraznuje skutocnost, ze Komisia musí ukoncit fázu predbezného preskúmania v lehote dvoch mesiacov, stále platí, ze táto lehota sa uplatní výlucne v prípade pomoci, ktorá bola oznámená clenskými státmi, ako jasne vyplýva z kontextu bodov, ktoré uviedli vedlajsí úcastníci konania, a nie v prípade, ked sa fáza predbezného preskúmania, tak ako v tomto prípade, zacala na základe staznosti. 99 Je pravda, ze to nemohlo viest Komisiu k tomu, aby na základe volnej úvahy predlzila fázu predbezného preskúmania. Bolo totiz rozhodnuté, ze v rozsahu, v akom má Komisia výlucnú právomoc posúdit zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, je povinná v záujme nálezitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci vykonat nálezité a nestranné preskúmanie staznosti, ktorá oznamuje existenciu státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 62, a rozsudok Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 72), a ze nemôze neustále predlzovat predbezné preskúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom staznosti týkajúcej sa státnej pomoci (rozsudok Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 74). Podla ustálenej judikatúry sa primeranost dlzky takého administratívneho konania musí posúdit v závislosti od okolností kazdého prípadu, najmä od jeho kontextu, rôznych procesných stádií, ktorými musí Komisia prejst, zlozitosti prípadu, ako aj od jeho významu pre rôzne dotknuté osoby (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 1997, Oliveira/Komisia, T-73/95, Zb. s. II-381, bod 45; z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 57, a Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 75). 100 V tomto prípade v období medzi dorucením staznosti Komisii 21. februára 2003 a prijatím rozhodnutia o zacatí konania 3. februára 2004 uplynula lehota o nieco dlhsia ako jedenást mesiacov. Vzhladom najmä na potrebu Komisie ziadat prostredníctvom Talianskej republiky región Sardínia o doplnujúce informácie nemozno takú lehotu povazovat za neprimeranú. 101 Po tretie podla clánku 13 ods. 2 a clánku 16 nariadenia c. 659/1999 Komisia v prípade údajnej protiprávnej pomoci ani v prípade údajného zneuzitia pomoci nie je viazaná najmä lehotou stanovenou v clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999. V tomto prípade sa vsak konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré zacala Komisia, pôvodne týkalo údajného zneuzitia pomoci a neskôr v nadväznosti na rozhodnutie o zmene údajnej protiprávnej pomoci. 102 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na nedodrzaní lehôt stanovených v nariadení c. 659/1999 musí byt zamietnutá. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 254 ods. 3 ES a clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 103 Spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru tvrdí, ze Komisia si nesplnila oznamovaciu povinnost stanovenú v clánku 254 ods. 3 ES a clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 tým, ze jej neoznámila ani ziadost o dodatocné informácie, ktorú adresovala Talianskej republike 26. februára 2003 (pozri bod 15 vyssie), ani rozhodnutie o zmene, hoci na základe výzvy obsiahnutej v rozhodnutí o zacatí konania predlozila pripomienky týkajúce sa spornej schémy pomoci. 104 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti Grand Hotel Abi d'Oru. 105 V prvom rade v súlade s clánkom 254 ods. 3 ES sa rozhodnutia oznamujú tomu, komu sú urcené, a týmto oznámením nadobúdajú úcinnost. 106 Po prvé, pokial ide o rozhodnutie o zmene, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma v oblasti státnej pomoci, sú vzdy urcené dotknutým clenským státom (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 45; rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. júna 1999, ARAP a i./Komisia, T-82/96, Zb. s. II-1889, bod 28, a SIC/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 45). Táto judikatúra, ktorá je skorsia ako nariadenie c. 659/1999, bola výslovne potvrdená clánkom 25 tohto nariadenia, ktorý stanovuje, ze rozhodnutia vykonané podla kapitol II, III, IV, V a VII uvedeného nariadenia sú adresované danému clenskému státu, ktorému ich bez meskania oznámi Komisia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako bolo konstatované v bodoch 69 az 74 vyssie, rozhodnutie o zmene musí byt právne posúdené ako rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 107 Z toho vyplýva, ze rozhodnutie o zmene bolo adresované výlucne Talianskej republike a nie príjemcom spornej schémy. Preto clánok 254 ods. 3 ES nestanovuje Komisii povinnost oznámit rozhodnutie o zmene spolocnosti Grand Hotel Abi d'Oru. 108 Po druhé v súvislosti so ziadostou o doplnujúce informácie nejde o rozhodnutie v zmysle clánku 249 stvrtého odseku ES, takze clánok 254 ods. 3 ES sa na toto rozhodnutie neuplatní. 109 Preto musí byt výhrada zalozená na porusení tohto ustanovenia zamietnutá. 110 V druhom rade v súlade s clánkom 20 ods. 1 nariadenia c. 659/19999 akákolvek zainteresovaná strana, ktorá predlozila pripomienky v nadväznosti na rozhodnutie Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, získa kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 7 uvedeného nariadenia. 111 Ani rozhodnutie o zmene, ani ziadost o doplnujúce informácie nemôzu byt posúdené ako "rozhodnutie prijaté podla clánku 7" nariadenia c. 659/1999. Tento clánok sa totiz, ako vyplýva z jeho názvu i obsahu, týka výlucne rozhodnutí Komisie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania. Ako vsak bolo vysvetlené v bodoch 73 a 74 vyssie, rozhodnutie o zmene musí byt na jednej strane posúdené nie ako rozhodnutie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania, ale naopak, ako rozhodnutie o zacatí tohto konania. Na druhej strane, pokial ide o ziadost o dodatocné informácie, ako bolo uvedené v bode 108 vyssie, nejde o akt, ktorý môze byt posúdený ako rozhodnutie, takze clánok 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 sa na túto ziadost nevztahuje. 112 Výhrada zalozená na porusení tohto ustanovenia musí byt preto zamietnutá. 113 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 254 ods. 3 ES a clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 musí byt zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 114 Zalobkyne a vedlajsí úcastníci konania uvádzajú sest výhrad v súvislosti s nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia o zmene. O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o porusenie zásady primeranej dlzky konania 115 Spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdí, ze tak rozhodnutie o zmene, ako aj napadnuté rozhodnutie neboli odôvodnené, pokial ide o údajné porusenie zásady primeranej dlzky konania. 116 V rozhodnutí o zmene neboli vysvetlené dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze dva a pol roka cakala na to, aby zmenila a rozsírila rozhodnutie o zacatí konania, zatial co uz od apríla 2003 vedela o vsetkých uzitocných informáciách. 117 Pokial ide o napadnuté rozhodnutie, spolocnost SF Turistico Immobiliare pripústa, ze podla clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 nie je Komisia v prípade moznej protiprávnej pomoci viazaná lehotami stanovenými v clánku 4 ods. 5, clánku 7 ods. 6 a clánku 7 ods. 7 nariadenia c. 659/1999. To vsak neznamená, ze zásada primeranej dlzky konania sa v takom prípade neuplatní. Napadnuté rozhodnutie, ktoré neobsahuje odôvodnenie v súvislosti s neobvyklou dlzkou konania o preskúmaní presahujúcou styri roky a pät mesiacov, je postihnuté vadou odôvodnenia. 118 Komisia odmieta tvrdenia spolocnosti SF Turistico Immobiliare. 119 Predovsetkým je potrebné pripomenút, ze v rámci skúmania tejto výhrady nejde o skúmanie toho, ci dlzka konania bola v tomto prípade skutocne neprimeraná, ale výlucne o odpoved na otázku, ci sa povinnost Komisie poskytnút odôvodnenie uplatní na dlzku konania a ci si v prípade kladnej odpovede túto povinnost splnila. 120 Na prvú otázku je vsak potrebné odpovedat záporne - inak povedané, povinnost Komisie poskytnút odôvodnenie sa neuplatní na dlzku konania, ale výlucne na samotný obsah rozhodnutia. 121 Podla ustálenej judikatúry totiz odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonat preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvedených dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka (pozri rozsudky Súdneho dvora Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 166 a tam citovanú judikatúru). 122 Dlzka konania vsak nevyplýva z úvah danej institúcie, ktorá môze túto dlzku odôvodnit, ale predstavuje cisto faktickú okolnost, ktorá závisí výlucne od casu, ktorý institúcia potrebuje na to, aby uvedené konanie ukoncila. Z tohto dôvodu nie je castou obsahu rozhodnutia, ktorý môze byt v zmysle judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode odôvodnený. Vyzaduje len, ako správne tvrdí Komisia, cisto faktické uvedenie rôznych stádií konania az do prijatia predmetného rozhodnutia. 123 Z tohto dôvodu musí byt výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia v súvislosti s porusením zásady primeranej lehoty konania zamietnutá. O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia posúdenia pomoci ako novej protiprávnej pomoci 124 Región Sardínia poukazuje na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o posúdenie pomoci na projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadosti, ako protiprávnej pomoci a nie ako nesprávne uplatnenej pomoci. 125 Komisia spochybnuje tvrdenia regiónu Sardínia. 126 V tejto súvislosti stací uviest, ze Komisia v odôvodneniach c. 48 az 55 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedla, ze schéma pomoci, ktorá bola zavedená prijatím najmä deliberazione c. 33/6, nebola v súlade so znením rozhodnutia o schválení, kedze nezarucovala stimulacný úcinok predmetnej pomoci a z tohto dôvodu pomoc, ktorá bola schválená na projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadosti o pomoc, sa mala povazovat za protiprávnu. 127 Také odôvodnenie jasne a jednoznacne vyjadruje úvahy orgánu, ktorý vydal právny akt, tak, aby dotknuté osoby mohli porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a Vseobecný súd mohol vykonat preskúmanie v zmysle judikatúry citovanej v bode 121 vyssie. 128 Preto treba túto výhradu zamietnut ako nedôvodnú. O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa nezlucitelnosti pomoci pre regionálny rozvoj 129 Vedlajsí úcastníci konania a spolocnost SF Turistico Immobiliare poukazujú na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zlucitelnost pomoci poskytnutej na základe spornej schémy (dalej len "sporná pomoc"), najmä z hladiska jej prínosu pre regionálny rozvoj v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia predovsetkým neuviedla - na rozdiel od iných prípadov, ktoré predstavovali podobné okolnosti - dôvody, pre ktoré povazovala výnimky stanovené v clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES za neuplatnitelné. 130 Komisia spochybnuje tvrdenia vedlajsích úcastníkov konania a spolocnosti SF Turistico Immobiliare. 131 V prvom rade, pokial ide o prípustnost výhrady, ktorú vzniesla spolocnost SF Turistico Immobiliare, kedze zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, nemôze byt zamietnutý ako neprípustný, pretoze musí byt z úradnej moci preskúmaný Vseobecným súdom (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 52 a tam citovanú judikatúru). 132 V druhom rade treba zamietnut tvrdenie Komisie zalozené na tom, ze nemala povinnost preukázat nezlucitelnost pomoci v rozsahu, v akom dotknutému clenskému státu prislúchalo preukázat jej zlucitelnost. Je síce pravda, ze ak rozhodnutie o zacatí konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES obsahuje dostatocnú predbeznú analýzu Komisie, v ktorej sa uvádzajú dôvody, pre ktoré má pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost pomoci so spolocným trhom, je na clenskom státe a potenciálnom príjemcovi pomoci, aby predlozili dôkazy preukazujúce, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 45; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, T-176/01, Zb. s. II-3931, body 93 a 94; pozri analogicky tiez rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 170). To vsak predstavuje iba pravidlo súvisiace s dôkazným bremenom a nie s povinnostou odôvodnenia, takze je na Komisii, aby v prípade potreby uviedla vo svojom rozhodnutí dôvody, ktoré ju viedli k úvahám, ze napriek dôkazom poskytnutým zo strany clenského státu alebo príjemcov je predmetná pomoc nezlucitelná so spolocným trhom. 133 V tretom rade si vsak Komisia v tomto prípade splnila povinnost odôvodnenia v tejto súvislosti. 134 Komisia totiz v odôvodneniach c. 56 az 73 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedla, ze dôvodom, pre ktorý sporná pomoc nebola zlucitelná so spolocným trhom, bola neexistencia stimulacného úcinku tejto pomoci, kedze bola poskytnutá na projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadosti o pomoc. V tejto súvislosti predovsetkým pripomenula, ze zásada nevyhnutnosti pomoci je vseobecnou zásadou, ktorú potvrdila judikatúra a ktorá bola prebratá tak do rozhodnutia o schválení, ako aj do usmernení z roku 1998 (pozri odôvodnenia c. 58 az 61 napadnutého rozhodnutia). Toto konstatovanie uz postacovalo na odôvodnenie nezlucitelnosti pomoci, pretoze mohlo vylúcit zlucitelnost akejkolvek pomoci pre regionálny rozvoj. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súd prvého stupna uz rozhodol, ze Komisia tým, ze pripomenula podmienky vymedzené v usmerneniach a konstatovala, ze tieto podmienky neboli splnené v osobitnom prípade, z právneho hladiska dostatocne odôvodnila rozhodnutie o odmietnutí udelit výnimku podla clánku 87 ods. 3 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 102). Hoci v odôvodneniach c. 62 az 69 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla rôzne tvrdenia talianskych orgánov a v bode 71 uvedeného rozhodnutia uviedla, ze sporná pomoc nemohla byt schválená ani na inom právnom základe, majú také vysvetlenia len doplnujúcu povahu. 135 Z tohto dôvodu treba výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia v súvislosti s nezlucitelnostou pomoci pre regionálny rozvoj zamietnut. O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia posúdenia stimulacného úcinku spornej pomoci 136 V rámci tejto výhrady región Sardínia, vedlajsí úcastníci konania, spolocnosti SF Turistico Immobiliare, Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru uvádzajú tri argumenty, ktoré sa zakladajú na nedostatku odôvodnenia posúdenia stimulacného úcinku spornej pomoci zo strany Komisie. 137 Po prvé vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze Komisia mala vysvetlit dôvody, pre ktoré tvrdenia regiónu Sardínia nemohli vyvrátit domnienku uvedenú v bode 4.2 usmernení z roku 1998, podla ktorej stimulacný úcinok chýba v prípade, ze sa práce zacali pred podaním ziadosti o pomoc. V kazdom prípade Komisia mala vykonat konkrétne porovnanie údajného porusenia rovnováhy, ktoré bolo spôsobené na príslusnom trhu tým, ze bola poskytnutá predmetná pomoc. Také odôvodnenie sa vsak v napadnutom rozhodnutí nenachádza. 138 Po druhé región Sardínia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie a odporuje si, pokial ide o dôvod, pre ktorý Komisia v posúdení stimulacného úcinku spornej schémy pomoci nezohladnila dôveru príjemcov uvedenej schémy vo vnútrostátnu právnu úpravu a právnu úpravu Spolocenstva uplatnitelnú v case, ked sa rozhodli investovat. 139 Po tretie spolocnosti SF Turistico Immobiliare, Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie týkajúce sa dôvodu, pre ktorý Komisia v rámci posúdenia stimulacného úcinku spornej schémy pomoci nezohladnila osobitnú situáciu príjemcov uvedenej schémy. 140 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 141 V prvom rade, pokial ide o tvrdenia regiónu Sardínia a vedlajsích úcastníkov konania, je predovsetkým potrebné zamietnut tvrdenie, podla ktorého mala Komisia vykonat konkrétne porovnanie údajného porusenia rovnováhy, ktoré bolo spôsobené na trhu tým, ze bola poskytnutá predmetná pomoc. Otázka, ci predmetná pomoc spôsobila nerovnováhu na trhu, ktorá je otázkou súvisiacou v zásade s pojmom pomoc, nie je relevantná na úcely posúdenia jej stimulacného úcinku, ktoré patrí do preskúmania zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom. 142 Navyse treba zamietnut tvrdenie, podla ktorého mala Komisia vysvetlit dôvody, pre ktoré nemohla byt domnienka uvedená v bode 4.2 usmernení z roku 1998 vyvrátená tvrdeniami regiónu Sardínia, najmä úvahami týkajúcimi sa legitímnej dôvery príjemcov spornej schémy, a to bez toho, aby bolo v tejto fáze potrebné rozhodovat o okolnosti, na ktorú poukázali vedlajsí úcastníci konania, ze poziadavka predlozenia ziadosti o pomoc pred zacatím prác vyplývala z vyvrátitelnej domnienky. Je totiz potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach c. 62 az 67 napadnutého rozhodnutia najskôr strucne pripomenula tvrdenia talianskych orgánov v rámci konania vo veci formálneho zistovania, ktoré sú podrobnejsie uvedené v odôvodneniach c. 36 az 43 uvedeného rozhodnutia. Následne v súvislosti s kazdým tvrdením uviedla dôvod, pre ktorý sa domnievala, ze ho bolo potrebné zamietnut. V kazdom prípade teda v tejto súvislosti nejde o otázku nedostatku odôvodnenia, takze tvrdenia regiónu Sardínia a vedlajsích úcastníkov konania musia byt zamietnuté. 143 V druhom rade je potrebné zamietnut tvrdenie uvedené v bode 139 vyssie bez toho, aby bolo v súlade s úvahami uvedenými v bode 44 vyssie potrebné rozhodnút o jeho prípustnosti, kedze ho uvádza spolocnost SF Turistico Immobiliare. 144 Ako bolo totiz uvedené v bodoch 91 a 92 vyssie, Komisia má v rámci skúmania schémy pomoci právo obmedzit preskúmanie na vseobecné a abstraktné vlastnosti uvedenej schémy bez toho, aby mala povinnost skúmat osobitnú situáciu rôznych príjemcov tejto schémy. Kedze vsak Komisia nemá povinnost skúmat osobitnú situáciu príjemcov, povinnost odôvodnenia sa neuplatní ani na uvedenú situáciu, takze tvrdenie spolocností SF Turistico Immobiliare, Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru musí byt zamietnuté. 145 Z tohto dôvodu musí byt výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia posúdenia stimulacného úcinku pomoci zamietnutá. O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia v súvislosti s odmietnutím uplatnenia pravidla de minimis 146 Spolocnosti SF Turistico Immobiliare a Timsas tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila dôvod, pre ktorý vylúcila uplatnenie pravidla de minimis na cast pomoci, ktorá zodpovedá nákladom vynalozeným pred dátumom podania ziadosti o pomoc. 147 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 148 V tejto súvislosti stací uviest, ze Komisia v odôvodnení c. 68 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze pravidlo de minimis sa v tomto prípade nemohlo uplatnit s cielom vyhnút sa povinnosti predlozit ziadost o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu. Zdôraznila tak, ze suma, ktorú treba brat do úvahy, by sa mala vztahovat na celý projekt, a preto nebolo mozné povazovat pociatocné práce za oprávnené na základe pravidla de minimis. Okrem toho spresnila, ze talianske orgány zjavne nezohladnili skutocnost, ze príjemca by mohol získat pomoc de minimis na základe iných schém. 149 Z tohto dôvodu musí byt výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia v súvislosti s odmietnutím uplatnenia pravidla de minimis zamietnutá bez toho, aby bolo potrebné v súlade s judikatúrou citovanou v bode 44 vyssie skúmat jej prípustnost. O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia príkazu na vymáhanie 150 Región Sardínia poukazuje na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s príkazom na vymáhanie pomoci od príjemcov. V tejto súvislosti spresnuje, ze Komisia mala v odôvodnení uvedeného rozhodnutia zohladnit skutocnost, ze podla judikatúry sa príjemca protiprávnej pomoci môze dovolávat mimoriadnych okolností, na ktorých mohla byt oprávnene zalozená jeho dôvera v zákonnú povahu tejto pomoci. 151 Komisia toto tvrdenie odmieta. 152 Podla ustálenej judikatúry v oblasti státnej pomoci, ak uz pomoc bola poskytnutá v rozpore s ustanoveniami clánku 88 ods. 3 ES, Komisia, ktorá môze vnútrostátnym orgánom nariadit, aby prikázali jej vrátenie, nie je povinná uviest osobitné dôvody na úcely odôvodnenia svojho postupu (rozsudky Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 82; zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 106, a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 99). Táto judikatúra z obdobia pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 659/1999 nadalej nachádza uplatnenie v rámci clánku 14 ods. 1 tohto nariadenia. Toto ustanovenie totiz stanovuje, ze "kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu". Rozhodnutie o vymáhaní pomoci je teda takmer automatickým dôsledkom v prípade konstatovania jej protiprávnosti a nezlucitelnosti - s jedinou výhradou, ktorá vyplýva z druhej vety uvedeného ustanovenia, ze príkaz na vymáhanie nesmie byt v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. Komisia teda v tomto ohlade nemá priestor na volnú úvahu. Ak vsak uz raz uviedla dôvody, pre ktoré povazovala predmetnú pomoc za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, nemôze mat v takom prípade povinnost odôvodnit rozhodnutie, ktorým nariadila vymáhanie. 153 Z tohto dôvodu musia byt výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia rozhodnutia o nariadení vymáhania spornej pomoci, a teda aj zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia, vo vseobecnosti zamietnuté. 5. O zalobných dôvodoch vo veci samej 154 Zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania uvádzajú desat zalobných dôvodov vo veci samej, ktoré sa zakladajú po prvé na neexistencii právneho základu rozhodnutia o zmene, po druhé na zneuzití právomoci pri prijímaní tohto rozhodnutia, po tretie na tom, ze v rozhodnutí o schválení nie je uvedená podmienka predchádzajúcej ziadosti, po stvrté na nesprávnom posúdení predmetnej pomoci ako protiprávnej pomoci, po piate na neuplatnitelnosti usmernení z roku 1998, po sieste na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o existenciu stimulacného úcinku, po siedme na porusení clánku 87 ods. 3 ES, po ôsme na porusení zásady nestrannosti a zásady ochrany hospodárskej sútaze, po deviate na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a po desiate na porusení ustanovení týkajúcich sa pomoci de minimis. O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii právneho základu rozhodnutia o zmene 155 Spolocnost SF Turistico Immobiliare a vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze ziadne ustanovenie Zmluvy ES ani nariadenia c. 659/1999 nestanovuje moznost opätovne zacat, rozsírit alebo zmenit konanie vo veci formálneho zistovania. Okrem toho spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdí, ze v súlade s clánkom 7 nariadenia c. 659/1999 musí byt toto konanie ukoncené výslovným rozhodnutím, a nie zacatím nového konania vo veci formálneho zistovania. Rozhodnutie o zmene bolo teda protiprávne a rovnako boli protiprávne aj následné opatrenia. 156 Komisia odmieta tieto tvrdenia. 157 Ako vyplýva z konstatovaní v bodoch 69 az 72 vyssie, hoci predpisy upravujúce konanie vo veci státnej pomoci výslovne neupravujú rozhodnutie o zmene prebiehajúceho konania, prijatie takého rozhodnutia je mozné, ak Komisia po tom, co prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, zistí, ze toto rozhodnutie sa zakladá bud na neúplných skutocnostiach, alebo na ich nesprávnom právnom posúdení. Ako sa konstatovalo v bodoch 73 a 74 vyssie, kedze také rozhodnutie bolo pripojené k rozhodnutiu o zacatí konania, aby spolu tvorili zmenené rozhodnutie o zacatí konania, je potrebné sa domnievat, ze má s ním spolocnú právnu povahu. 158 V tomto prípade preto mohlo rozhodnutie o zmene vychádzat, ako kazdé rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, z clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES a clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, ku ktorým sa pripájajú zásada hospodárnosti konania a zásada riadnej správy vecí verejných v súlade s úvahami uvedenými v bode 72 vyssie. 159 Z tohto dôvodu musí byt zalobný dôvod zalozený na neexistencii právneho základu rozhodnutia o zmene zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci pri prijímaní rozhodnutia o zmene 160 Spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdí, ze Komisia tým, ze prijala rozhodnutie o zmene, pouzila "trik, s ktorým právna úprava nepocíta", s cielom neprimerane predlzit konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré sa zacalo v roku 2004, na úcely nápravy vlastných zlyhaní. Domnieva sa, ze Komisia s cielom umoznit vymáhanie poskytnutej pomoci prehodnotila pomoc, ktorú pôvodne posúdila ako nesprávne uplatnenú, na protiprávnu. 161 Komisia odmieta tieto tvrdenia. 162 V prvom rade, pokial spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdí, ze konanie vo veci formálneho zistovania sa neprimerane predlzilo, treba pripomenút, ze hoci sa trvanie konania vo veci formálneho zistovania môze v tomto prípade zdat dlhé, Komisia nebola vôbec viazaná, ako bolo uvedené v bode 101 vyssie, lehotou stanovenou v clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999. 163 V druhom rade, ako sa konstatovalo v bodoch 157 az 159 vyssie, rozhodnutie o zmene sa zakladalo na clánku 88 ods. 2 prvom pododseku ES a clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, takze vôbec nejde, ako tvrdí spolocnost SF Turistico Immobiliare, o "trik, s ktorým právna úprava nepocíta". 164 V tretom rade prijatím rozhodnutia o zmene nemohol byt sledovaný ciel umoznit vymáhanie poskytnutej pomoci, ako tvrdí spolocnost SF Turistico Immobiliare. Kedze clánok 16 druhá veta nariadenia c. 659/1999 odkazuje okrem iného na clánok 14 toho istého nariadenia, zneuzitá pomoc sa musí vymáhat z rovnakého dôvodu ako protiprávna pomoc v prípade, ked Komisia konstatuje, ze nie je v súlade so spolocným trhom. Z tohto dôvodu nebola zmena právneho posúdenia v rozhodnutí o zmene vôbec potrebná na úcely rozhodnutia o vymáhaní. 165 Preto je potrebné zamietnut zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci. O zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze v rozhodnutí o schválení nie je uvedená podmienka predchádzajúcej ziadosti 166 Vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze v rozhodnutí o schválení nie je uvedená podmienka, podla ktorej mala byt ziadost o pomoc podaná pred zacatím prác. Komisia teda týmto rozhodnutím schválila schému pomoci, ktorá nebránila podnikatelským subjektom, ktoré zacali práce pred podaním ziadosti o pomoc, aby získali pomoc stanovenú touto schémou. Komisia tak uznala stimulacný úcinok a nevyhnutnost tejto pomoci. Preto sa napadnuté rozhodnutie zakladalo na nesprávnom konstatovaní porusenia podmienky, ktorá v skutocnosti neexistovala. 167 Komisia spochybnuje toto tvrdenie. 168 Tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý. V casti rozhodnutia o schválení venovanej opisu schválenej schémy Komisia totiz jednoznacne uviedla, ze "podniky musia predlozit ziadost o poskytnutie financnej pomoci pred zacatím realizácie investicných projektov". 169 Je pravda, ze kópia rozhodnutia o schválení nachádzajúca sa v prílohe A.2 zaloby vo veci T-394/08 je vyhotovená takým spôsobom, ze sa v nej neuvádza predmetný údaj, ktorý sa nachádza na zaciatku druhej strany tohto dokumentu. Kópia, ktorú predlozila Komisia v prílohe vyjadrenia k zalobe vo veci T-408/08, vsak preukazuje, ze predmetný údaj sa v nom nachádzal. Navyse tak z konania pred podaním zaloby medzi Komisiou a regiónom Sardínia, ako aj z konania regiónu Sardínia pred Vseobecným súdom vyplýva, ze dotknutý subjekt vedel o podmienke týkajúcej sa predlozenia ziadosti o pomoc pred zacatím prác. Ako Komisia správne zdôraznuje, región Sardínia totiz nikdy nepoprel - ani v rámci korespondencie s Komisiou, ani pred Vseobecným súdom -, ze sa zaviazal poskytnút pomoc výlucne na projekty, ktorých realizácia sa zacala po podaní ziadosti o pomoc. 170 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie sa vôbec nezakladá, ako tvrdia vedlajsí úcastníci konania, na konstatovaní porusenia podmienky, ktorá v skutocnosti neexistovala. Preto musí byt zalobný dôvod, ktorý predlozili vedlajsí úcastníci konania, zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pomoci ako protiprávnej pomoci a nie nesprávne uplatnenej pomoci 171 Región Sardínia, vedlajsí úcastníci konania a spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdia, ze v rozhodnutí o zmene a napadnutom rozhodnutí Komisia nesprávne posúdila predmetnú pomoc ako protiprávnu a nie ako nesprávne uplatnenú pomoc, pricom vychádzala z predpokladu, podla ktorého je táto pomoc úpravou existujúcej pomoci v zmysle clánku 1 písm. c) a f) nariadenia c. 659/1999. Predmetná pomoc vsak v skutocnosti mala byt posúdená ako existujúca pomoc, ktorá bola zavedená v rozpore s opatreniami stanovenými v ustanoveniach, ktoré ju schvalujú. 172 Vedlajsí úcastníci konania doplnajú, ze pomoc v tomto prípade nebola zmenená, pretoze podmienka, na základe ktorej mala byt ziadost o pomoc podaná pred zacatím prác, nebola upravená ani v zákone c. 9/1998, ani v rozhodnutí o schválení. V kazdom prípade by k zmene existujúcej pomoci doslo, ak by zmena mala vplyv na samotnú podstatu pociatocnej schémy. V tomto prípade vsak zmena mohla byt posúdená len ako okrajová zmena. 173 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 174 Na to, aby bolo mozné pristúpit k posúdeniu spornej pomoci, je potrebné na úvod pripomenút definície, ktoré sa nachádzajú v clánku 1 nariadenia c. 659/1999: "Na úcely tohto nariadenia: ... b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: ... ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; ... c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ... f) 'protiprávna pomoc` bude znamenat novú pomoc realizovanú v rozpore s clánkom [88 ods. 3 ES]; g) 'nesprávne uplatnená pomoc` bude znamenat pomoc uplatnenú príjemcom v rozpore s rozhodnutím [o schválení]; ..." 175 Po prvé z týchto ustanovení vyplýva, ze aj ked pomoc priznaná v rámci takej pociatocnej schémy, aká bola schválená rozhodnutím o schválení, musí byt povazovaná za existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, pomoc priznaná na základe podstatne rozdielneho právneho základu od schémy schválenej rozhodnutím o schválení musí byt povazovaná za novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) toho istého nariadenia. 176 Toto vymedzenie je v súlade s judikatúrou z obdobia pred prijatím nariadenia c. 659/1999, podla ktorej opatrenia, ktorých cielom bolo zriadenie alebo zmena pomoci, predstavujú novú pomoc (rozsudky Súdneho dvora z 9. októbra 1984, Heineken Brouwerijen, 91/83 a 127/83, Zb. s. 3435, body 17 a 18, a z 9. augusta 1994, Namur - Les assurances du crédit, C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 13; rozsudok Súdu prvého stupna z 28. novembra 2008, Hôtel Cipriani/Komisia, T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Zb. s. II-3269, bod 358). Konkrétne, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. Naopak, pokial zmena nie je podstatná, mozno za novú pomoc povazovat len samotnú zmenu (rozsudky Government of Gibraltar/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, body 109 a 111, a Hôtel Cipriani/Komisia, uz citovaný, bod 358). 177 V tomto prípade, ako bolo uvedené v bode 168 vyssie, sa v rozhodnutí o schválení výslovne uvádza podmienka, podla ktorej musela byt ziadost o pomoc podaná pred zacatím realizácie investicných projektov. Úcastníci konania vsak nespochybnujú, ze región Sardínia mohol v rámci prvej výzvy na predkladanie ponúk na základe schémy zavedenej zákonom c. 9/1998 priznat na základe deliberazione c. 33/6 pomoc pre projekty, ktorých realizácia zacala pred podaním ziadosti o pomoc. Pokial ide o spornú pomoc, schéma, tak ako bola uplatnená, bola teda zmenená vzhladom na schému, ktorá bola schválená rozhodnutím o schválení. 178 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze táto zmena nemohla byt posúdená ako malá alebo mierna. Kedze, ako vyplýva z bodu 4.2 usmernení z roku 1998, Komisia pravidelne podmienuje schválenie regionálnej pomoci tým, ze ziadost o pomoc musí byt podaná pred zacatím realizácie projektov, je zrejmé, ze vypustenie tejto podmienky mohlo ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom. 179 Z toho vyplýva, ze sporná pomoc mala byt posúdená ako nová pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999, a nie ako existujúca pomoc. 180 Po druhé táto pomoc mala byt posúdená ako protiprávna pomoc v zmysle clánku 1 písm. f) nariadenia c. 659/1999, pretoze zmena schválenej schémy, ktorú región Sardínia vykonal prijatím deliberazione c. 33/6, nebola oznámená Komisii pred zavedením predmetnej pomoci v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 181 Po tretie, kvôli úplnosti, z clánku 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze predpokladom posúdenia opatrenia ako nesprávne uplatnenej pomoci je, ze príjemca vyuzil pomoc v rozpore s rozhodnutím, ktorým bola schválená. V tomto prípade vsak porusenie rozhodnutia o schválení nemozno prisúdit príjemcom, ale regiónu Sardínia. Z tohto dôvodu nemôze byt sporná pomoc posúdená ako nesprávne uplatnená pomoc. 182 Preto musí byt zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia nesprávne posúdila spornú pomoc ako protiprávnu namiesto toho, aby ju posúdila ako nesprávne uplatnenú, zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na neuplatnitelnosti usmernení z roku 1998 183 Región Sardínia a spolocnost SF Turistico Immobiliare uvádzajú viacero výhrad, ktoré sa v podstate zakladajú na údajnej neuplatnitelnosti usmernení z roku 1998 alebo aspon na neuplatnitelnosti bodu 4.2 týchto usmernení. O uplatnitelnosti ratione temporis usmernení z roku 1998 184 Región Sardínia a spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdia, ze v zákone c. 9/1998 v skutocnosti nemohli byt zohladnené usmernenia z roku 1998, pretoze bol prijatý den po ich uverejnení, a ze v kazdom prípade úplné nadobudnutie úcinnosti samotných usmernení bolo stanovené az od 1. januára 2000. 185 Komisia k týmto tvrdeniam nezaujala výslovné stanovisko. 186 Po prvé je potrebné uviest, ze ustanovenie, na základe ktorého je sporná schéma protiprávna a nezlucitelná so spolocným trhom, sa nenachádza v zákone c. 9/1998, ktorý neobsahuje úpravu casového vztahu medzi podaním ziadosti o pomoc a zacatím prác, ale v deliberazione c. 33/6, ktorý umoznuje zohladnit niektoré projekty, ktoré sa zacali realizovat pred podaním ziadosti (pozri bod 10 vyssie). Deliberazione c. 33/6 vsak bolo prijaté 27. júla 2000, a teda pochádza jednoznacne z obdobia po tom, co sa usmernenia z roku 1998 zacali 1. januára 2000 uplatnovat "v plnom rozsahu". 187 Po druhé bod 6.1 usmernení z roku 1998 spresnuje: "... Komisia posudzuje zlucitelnost regionálnej pomoci so spolocným trhom na základe tohto usmernenia, hned ako sa zacne uplatnovat. Avsak návrhy pomoci, o ktorých schválenie sa poziada predtým, nez sa toto usmernenie oznámi clenským státom[,] a v ktorých este Komisia neprijala konecné rozhodnutie, sa posúdia na základe kritérií platných v case ich predlozenia na schválenie." 188 Ako bolo konstatované v bodoch 177 az 188 vyssie, sporná schéma vsak nespadala do pôsobnosti rozhodnutia o schválení, a preto nebola riadne oznámená, ale protiprávne zavedená talianskymi orgánmi. Z tohto dôvodu mala byt jej zlucitelnost so spolocným trhom posúdená na základe usmernení z roku 1998 v súlade s ustanovením uvedeným v predchádzajúcom bode. O tvrdení zalozenom na ustanoveniach týkajúcich predchádzajúcej schémy 189 Región Sardínia a spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdia, ze zákon c. 9/1998 koncepcne nadväzoval na predchádzajúcu schému pomoci schválenú Komisiou, v rámci ktorej bolo poskytnutie pomoci nezávislé od toho, ci sa investície uz zacali realizovat. Az z dôvodu neocakávanej zmeny ustanovení Spolocenstva v podobe uverejnenia usmernení z roku 1998 bolo v deliberazione c. 33/6 v rámci prvej výzvy na predkladanie ziadostí stanovené pokracovanie v moznosti podpory takisto projektov, ktorých realizácia sa zacala v období medzi dátumom nadobudnutia úcinnosti zákona c. 9/1998 a dátumom podania ziadostí. 190 V tejto súvislosti treba uviest, ze zlucitelnost schémy pomoci so spolocným trhom musí byt posúdená výlucne na základe jej vlastností, a to vzhladom na politiku Komisie v case tohto posúdenia. Naopak na posúdenie zlucitelnosti schémy pomoci so spolocným trhom nemohla mat vplyv okolnost, ze pred touto schémou existovali iné schémy, v súvislosti s ktorými Komisia akceptovala urcité opatrenia. V opacnom prípade by totiz Komisia nemala moznost zmenit kritériá, na základe ktorých posudzuje zlucitelnost státnej pomoci, teda moznost, ktorú musí mat, aby mohla reagovat tak na vývoj praxe clenských státov v oblasti poskytovania státnej pomoci, ako aj na vývoj spolocného trhu. 191 Preto treba toto tvrdenie zamietnut. O tvrdení zalozenom na vnútrostátnom legislatívnom kontexte 192 Región Sardínia tvrdí, ze zákon c. 9/1998 bol pôvodne vykonaný dekrétom c. 285/1999, ktorý stanovoval tzv. priehradkový systém. Región Sardínia sa len na základe "prehnanej starostlivosti" rozhodol zaviest prostredníctvom deliberazione c. 33/4 a deliberazione c. 33/6 postup na predkladanie ziadostí s cielom zosúladenia sa s usmerneniami z roku 1998, ktoré boli medzicasom prijaté. Región Sardínia sa domnieva, ze mal povinnost prijat na úcely vykonania tejto zmeny, ktorá sa nevyzadovala, ustanovenie, podla ktorého mohli byt ziadosti podané pred uverejnením prvej výzvy na predkladanie ziadostí predsa len prijaté, a to s cielom ochránit legitímnu dôveru dotknutých subjektov, ktoré podali svoje ziadosti o pomoc na základe postupu stanoveného v dekréte c. 258/1999. Región Sardínia sa preto domnieva, ze islo o jednoduché "vrátenie" starých ziadostí podaných pred zavedením postupu na predkladanie ziadostí. 193 Komisia toto tvrdenie odmieta. 194 Treba konstatovat, ze tvrdenia regiónu Sardínia sú vo viacerých ohladoch nepresné. 195 Po prvé clánok 2 dekrétu c. 285/1999 s názvom "Benefici della legge" (Výhody priznané zákonom [c. 9/1998]) v piatom odseku stanovuje: "Pomoc na financovanie upravená v tomto clánku sa poskytuje na základe metódy polrocnej výzvy urcenej pre ziadosti predlozené v lehote 60 dní odo dna uverejnenia stanoviska a príslusného zaradenia prvých oprávnených návrhov stanoveného v súlade s clánkom 9 nizsie." 196 Z tohto ustanovenia vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí región Sardínia, dekrétom c. 285/1999 nebol zavedený priehradkový systém, ale naopak, stanovil, ze pomoc sa "priznávala na základe metódy polrocnej výzvy". 197 Po druhé z bodu 3.3 listu regiónu Sardínia predlozeného Komisii 22. apríla 2003 vyplýva, ze desat podnikov podalo ziadost o pomoc podla postupu stanoveného dekrétom c. 285/1999. Hoci v nadväznosti na zrusenie tohto dekrétu a jeho nahradenie deliberazione c. 33/4 museli tieto podniky opätovne podat novú ziadost vo forme stanovenej deliberazione c. 33/4, región Sardínia sa v uvedenom liste domnieval, ze pomoc priznaná týmto desiatim podnikom vyhovovala podmienke ziadosti podanej pred zacatím prác. 198 Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia sa s týmto stanoviskom stotoznila. Clánok 1 napadnutého rozhodnutia totiz vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom pomoc poskytnutú na základe zákona c. 9/1998, pokial príjemca pomoci nepodal na základe tejto schémy ziadost o pomoc pred zacatím prác týkajúcich sa pociatocného investicného projektu. Kedze tento clánok neupravuje formality, ktoré musia splnat ziadosti o pomoc, treba sa domnievat, ze napadnuté rozhodnutie sa netýka pomoci, ktorá bola poskytnutá na investicné projekty realizované dotknutými desiatimi podnikmi, ale týka sa výlucne pomoci, ktorá bola poskytnutá na projekty, ktorých realizácia sa zacala pred samotným podaním ziadosti o pomoc na základe schémy stanovenej zákonom c. 9/1998. 199 Na rozdiel od toho, co tvrdí región Sardínia, ustanovenia obsiahnuté v deliberazione c. 33/6 neboli vôbec potrebné na úcely ochrany dôvery podnikov, ktoré podali ziadost na základe postupu stanoveného v dekréte c. 285/1999. 200 Po tretie, zatial co clánky 4 a 5 dekrétu c. 285/1999 stanovovali, ze predmetom financnej pomoci mohli byt zásahy a práce, "ktoré sa mali uskutocnit po podaní ziadosti o poskytnutie pomoci", a ze "oprávnené boli vyssie uvedené náklady, pokial boli vynalozené po podaní ziadosti", clánok 17 uvedeného dekrétu s názvom "prechodné ustanovenie" vo svojom druhom odseku stanovil, ze "pri prvom uplatnení týchto [vykonávacích] ustanovení [zákona c. 9/1998] sa za oprávnené povazujú zásahy a náklady, ktoré sa uskutocnili alebo ktoré boli vynalozené po 5. apríli 1998 (dátum nadobudnutia úcinnosti zákona [c. 9/1998])". 201 Z toho vyplýva, ze ustanovenie, na základe ktorého mohla byt poskytnutá pomoc na projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadosti o pomoc, nebolo zavedené prostredníctvom deliberazione c. 33/4 a deliberazione c. 33/6 v rámci nahradenia dekrétu c. 285/1999, ako tvrdí región Sardínia, ale bolo uz súcastou tohto dekrétu, ktorý po prvýkrát stanovil vykonávacie ustanovenia zákona c. 9/1998. Na rozdiel od toho, co tvrdí región Sardínia, zavedenie uvedeného ustanovenia teda nebolo odôvodnené prispôsobením postupov v nadväznosti na nahradenie dekrétu c. 285/1999 prostredníctvom deliberazione c. 33/4. 202 Z tohto dôvodu treba zamietnut tvrdenie regiónu Sardínia ako vecne neodôvodnené. O námietke nezákonnosti bodu 4.2 usmernení z roku 1998 203 Spolocnost SF Turistico Immobiliare poukazuje na základe clánku 241 ES na protiprávnost bodu 4.2 usmernení z roku 1998 v rozsahu, v akom neumoznuje alebo v akom je vylozený v zmysle, ze neumoznuje posúdit zlucitelnost pomoci poskytnutej na financovanie projektov, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadosti o pomoc, so spolocným trhom. V takom prípade by uvedený bod 4.2 bol totiz v rozpore s ratio legis, ktoré je vlastné politike Spolocenstva v oblasti pomoci. 204 Spolocnost SF Turistico Immobiliare v tejto súvislosti zdôraznuje, ze projekty, ktoré sú predmetom státnej pomoci, pocítajú casto so strukturálnymi a infrastrukturálnymi zásahmi, ktoré sú podporované tou istou schémou pomoci, a predstavujú zlozitý súbor diel, ktoré, hoci sú medzi sebou navzájom prepojené, si zachovávajú mieru samostatnej funkcnosti. V jej samotnom prípade tak boli predmetom spolocnej ziadosti o pomoc na základe spornej schémy projekty dokoncenia, rozsírenia, modernizácie alebo novej výstavby týkajúce sa ubytovacích priestorov a budov, ktoré, hoci boli uvedené v jedinej a tej istej ziadosti o financnú pomoc, mohli byt realizované samostatne. Striktné uplatnenie bodu 4.2 usmernení z roku 1998 vsak viedlo k tomu, ze realizácia malej casti projektovaných diel, zodpovedajúca priblizne 5 % ich celkového rozsahu, mala za následok celkovú neprípustnost pomoci, hoci realizácia ostatných castí projektovaných diel sa riadne zacala az po podaní ziadosti o pomoc. 205 Komisia tieto tvrdenia odmieta. - O prípustnosti námietky nezákonnosti 206 Najskôr treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je clánok 241 ES vyjadrením vseobecnej zásady zarucujúcej kazdému úcastníkovi konania právo napadnút, s cielom dosiahnut zrusenie rozhodnutia, ktoré sa ho priamo a osobne týka, platnost skorsích aktov institúcií, ktoré, aj ked nemajú formu nariadenia, predstavujú právny základ sporného rozhodnutia, ak tento úcastník konania nemal podla clánku 230 ES právo podat priamu zalobu proti týmto aktom, ktorých dôsledky znása, bez toho, zeby mal moznost pozadovat ich zrusenie (rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, Zb. s. 777, body 39 a 40, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 272). 207 Kedze cielom clánku 241 ES nie je umoznit úcastníkovi konania spochybnit uplatnitelnost akéhokolvek aktu vseobecnej povahy v prospech akejkolvek zaloby, vseobecný akt, ktorého protiprávnost sa uplatnuje, musí byt priamo alebo nepriamo uplatnitelný vo veci, ktorá je predmetom zaloby, a musí existovat priama právna súvislost medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a dotknutým vseobecným aktom (rozsudky Súdneho dvora z 31. marca 1965, Macchiorlati Dalmas/Vysoký úrad, 21/64, Zb. s. 227, 245, a z 13. júla 1966, Taliansko/Rada a Komisia, 32/65, Zb. s. 563, 594; rozsudky Súdu prvého stupna z 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, T-6/92 a T-52/92, Zb. s. II-1047, bod 57; LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 206 vyssie, bod 273, a z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, T-64/02, Zb. s. II- 5137, bod 35). 208 Pokial ide o usmernenia z roku 1998, je potrebné uviest, ze z ich úvodu vyplýva, ze vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú kritériá, ktoré Komisia uplatnuje na úcely posúdenia zlucitelnosti regionálnej pomoci so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, a tým zabezpecujú právnu istotu clenských státov, ktoré takú pomoc poskytujú. Konkrétne, podmienka stanovená v bode 4.2 usmernení z roku 1998 sa uplatní na kazdú pomoc, na ktorú sa uvedené usmernenia vztahujú, a to bez ohladu na jej predmet, formu alebo výsku. 209 Navyse Komisia sa v napadnutom rozhodnutí v rámci svojho posúdenia zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom výslovne odvolávala na bod 4.2 usmernení z roku 1998. Z toho vyplýva, ze hoci bod 4.2 usmernení z roku 1998 nepredstavuje právny základ napadnutého rozhodnutia, ktorého základom bol clánok 88 ods. 2 ES a clánok 62 ods. 1 písm. a) Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), táto podmienka vseobecne a abstraktne urcila metódu, pomocou ktorej Komisia posúdila zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom. 210 Preto v tomto prípade existuje priama právna súvislost medzi napadnutým rozhodnutím a vseobecným aktom, ktorý predstavujú usmernenia z roku 1998. Kedze spolocnost SF Turistico Immobiliare nemala moznost pozadovat zrusenie usmernení ako vseobecného aktu, tieto usmernenia môzu byt predmetom námietky nezákonnosti (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 206 vyssie, body 272 az 276). 211 Z toho vyplýva, ze námietka nezákonnosti usmernení z roku 1998 je prípustná. - O veci samej 212 Bod 4.2 usmernení z roku 1998 stanovuje, ze "programy pomoci musia stanovit, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt predlozená skôr, nez sa práce na projektoch zacnú". Tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu námietky nezákonnosti v podstate spocívajú v poukázaní na to, ze výklad poskytnutý Komisiou v súvislosti s týmto ustanovením, podla ktorého predmetná schéma pomoci, o ktorú ide v tomto prípade, nemá stimulacný úcinok v rozsahu, v akom umoznuje poskytnutie pomoci na financovanie prác zacatých pred podaním ziadosti o pomoc, dostatocne nezohladnuje okolnosti prípadu a je v rozpore s logikou, ktorá je základom politiky Spolocenstva v oblasti pomoci. 213 V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd uz rozhodol, ze bod 4.2 usmernení z roku 1998 odkazuje na okolnost chronologickej povahy, a teda odkazuje na preskúmanie ratione temporis, ktoré je v celom rozsahu primerané na úcely posúdenia stimulacného úcinku. Toto posúdenie sa musí vykonat vo vztahu k rozhodnutiu dotknutého podniku investovat, ktoré oznacuje zaciatok dynamického procesu, ktorý predstavuje hospodárska investícia (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. januára 2009, Kronoply/Komisia, T-162/06, Zb. s. II-1, bod 80). Súdny dvor sa takisto domnieval, ze zistenie nedostatku nevyhnutnosti pomoci môze vyplývat najmä zo skutocnosti, ze dotknutý podnik zacal projekt pomoci realizovat alebo ho uz dokoncil este pred podaním ziadosti príslusnému orgánu, co vylucuje, aby predmetná pomoc mohla zohrávat stimulacnú úlohu (rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2008, Nuovo Agricast, C-390/06, Zb. s. I-2577, bod 69). 214 Bez ohladu na vyssie uvedené treba konstatovat, ze podmienka ziadosti podanej pred zacatím realizácie projektu je relevantná a primeraná. 215 Cielom uplatnenia podmienky bodu 4.2 usmernení z roku 1998 je preukázat, ci má opatrenie pomoci stimulacný úcinok v situácii, ked nie je mozné úplne preskúmat vsetky ekonomické aspekty investicného rozhodnutia budúcich príjemcov pomoci. V tejto súvislosti z bodu 2 druhého az stvrtého odseku usmernení z roku 1998 vyplýva, ze Komisia v zásade schvaluje regionálnu pomoc iba vo forme schémy pomoci, pretoze sa domnieva, ze individuálna pomoc ad hoc nesplna podmienku, podla ktorej musí byt zabezpecená rovnováha medzi narusením hospodárskej sútaze, ktorá vyplýva z pomoci, a výhodou pomoci, pokial ide o rozvoj znevýhodnených regiónov. Komisia vsak v rámci posúdenia zlucitelnosti oznámenej schémy pomoci so spolocným trhom nepozná osobitné okolnosti - ako vyplýva z ich samotnej podstaty - týkajúce sa rôznych potenciálnych príjemcov schémy a konkrétnych projektov, na ktoré budú môct ziadat dotácie. Z tohto dôvodu musí Komisia na úcely posúdenia zlucitelnosti schémy pomoci so spolocným trhom vychádzat z kritérií, ktoré sú bud nezávislé od osobitných okolností týkajúcich sa budúcich príjemcov, alebo jednotné pre vsetkých budúcich príjemcov. To, ze sa vyzaduje, aby ziadost o poskytnutie pomoci bola podaná pred zacatím realizácie dotovaného projektu, umoznuje zarucit, ze dotknutý podnik jasne prejaví vôlu získat výhody vyplývajúce z predmetnej schémy pomoci pred zacatím realizácie uvedeného projektu. Taký postup teda umoznuje vyhnút sa tomu, aby neboli ex post podávané ziadosti pre projekty, ktorých realizácia sa zacala bez ohladu na existujúcu schému pomoci. Samotné konstatovanie, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt podaná skôr, nez sa zacne realizácia investicného projektu, predstavuje vzhladom na tieto úvahy jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môze Komisia predpokladat existenciu stimulacného úcinku. 216 Navyse v rozsahu, v akom spolocnost SF Turistico Immobiliare poukazuje na specifické okolnosti svojho investicného projektu s cielom dokázat, ze uplatnenie bodu 4.2 usmernení z roku 1998 vedie k neprijatelnému výsledku, je potrebné este pripomenút úvahy a judikatúru, ktoré boli uvedené v bodoch 91 a 92 vyssie a podla ktorých má Komisia v rámci posúdenia schémy pomoci právomoc obmedzit svoje skúmanie na vseobecné a abstraktné vlastnosti uvedenej schémy bez toho, aby mala povinnost skúmat osobitnú situáciu rôznych príjemcov tejto schémy. 217 Z tohto dôvodu musí byt námietka nezákonnosti usmernení z roku 1998 zamietnutá. O zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení existencie stimulacného úcinku 218 Región Sardínia, vedlajsí úcastníci konania a spolocnosti SF Turistico Immobiliare, Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru tvrdia, ze Komisia nesprávne posúdila stimulacný úcinok spornej schémy vzhladom na vlastnosti miestneho trhu a subjektívny dojem, ktorý nadobudli hospodárske subjekty v súvislosti s fungovaním mechanizmov podpory. 219 V tejto súvislosti uvádzajú viacero tvrdení, ktoré sa zakladajú na neuplatnitelnosti usmernení z roku 1998, ustanoveniach týkajúcich sa predchádzajúcej schémy pomoci, vnútrostátnom legislatívnom kontexte, istote, ktorú mali podniky po prijatí zákona c. 9/1998, ze môzu získat pomoc stanovenú v tomto zákone, ako aj na osobitnej situácii a konaní príjemcov spornej pomoci. O tvrdeniach zalozených na osobitnej situácii a konaní príjemcov spornej pomoci 220 Región Sardínia podporovaný vedlajsími úcastníkmi konania tvrdí, ze z okolností, ktoré sprevádzali investície uskutocnené príjemcami, vyplýva, ze zákon c. 9/1998 plnil stimulacnú funkciu v celom rozsahu, hoci schéma pomoci, ktorá ním bola zavedená, este nemala konecnú podobu. Porusenie podmienky nevyhnutnosti tak bolo iba zdanlivé, pretoze vsetci príjemcovia podali ziadosti o pomoc po nadobudnutí úcinnosti zákona c. 9/1998 oznámeného Komisii, ktorá ho schválila. Navyse viacerí príjemcovia sa rozhodli pre spornú schému pomoci, pricom sa vzdali moznosti uplatnit alternatívne opatrenia, ktoré mohli vyuzit s istotou, a takmer vsetci si museli zobrat bankové pôzicky, ktorých podmienky v prípade neexistencie ocakávanej pomoci boli nezlucitelné s riadnou správou podniku. 221 Región Sardínia sa teda domnieva, ze Komisia nemohla na základe samotnej neexistencie ziadosti o pomoc podanej pred zacatím prác dospiet k záveru, ze príjemcovia zacali uskutocnovat investície nezávisle od pomoci, ani vylúcit stimulacný úcinok posúdením a posteriori, ktoré vykonala na základe zmeneného legislatívneho kontextu. 222 Vedlajsí úcastníci konania doplnajú, ze za predpokladu zacatia realizácie prác pred podaním ziadosti o pomoc predstavuje neexistencia nevyhnutnosti alebo stimulacného úcinku v kazdom prípade len vyvrátitelnú domnienku, pokial príjemcovia alebo talianske orgány poskytnú Komisii dôkazy preukazujúce, ze podmienka stimulacného úcinku a podmienka nevyhnutnosti boli splnené. V tomto prípade mala Komisia namiesto toho, aby sa postavila za formálne kritérium ziadosti, ktorá má byt podaná pred zacatím prác, posúdit, ci islo o túto situáciu. 223 Spolocnost SF Turistico Immobiliare Komisii vytýka, ze vylúcila podmienku stimulacného úcinku, nielen pokial ide o diela, na ktorých sa zacali práce pred podaním ziadosti o pomoc, ale takisto pokial ide o ovela významnejsie a funkcne nezávislé diela, v súvislosti s ktorými bola podaná ziadost o pomoc pred zacatím prác, zatial co vyhlásenie o protiprávnosti sa malo obmedzit na samotné diela realizované pred podaním ziadostí o pomoc. Ak si totiz Komisia chcela byt istá, ze bol zachovaný stimulacný úcinok v celom rozsahu, mohla prijat iba podmienecné rozhodnutie tým, ze by spresnila, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom pod podmienkou, ze náklady vynalozené pred podaním ziadosti znásajú podniky. To by jej umoznilo "ocistit" pomoc od nevhodného uplatnenia zákona c. 9/1998 regiónom Sardínia prostredníctvom deliberazione c. 33/6. 224 Spolocnosti Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru tvrdia, ze Komisia sa z hladiska stimulacného úcinku pomoci obmedzila na potvrdenie toho, ze nebolo mozné preniest stimulacný úcinok z jednej schémy na inú. Pripomínajú vsak, ze na základe spornej schémy podali ziadosti výlucne z dôvodu vycerpania disponibilných financných prostriedkov v rámci predchádzajúcich schém pomoci porovnatelných so spornou schémou, na základe ktorých podali ziadosti týkajúce sa tých istých projektov. Z tohto dôvodu nie je jednoznacné, ze zacali s realizáciou prác pred podaním ziadosti o pomoc, a preto sú existencia a trvanie stimulacného úcinku nepochybné. 225 Komisia odmieta tvrdenia zalobkýn. 226 V prvom rade treba pripomenút konstatovania uvedené v bodoch 213 az 215 vyssie, podla ktorých je podmienka týkajúca sa podania ziadosti o pomoc pred zacatím realizácie projektov relevantná a primeraná na úcely posúdenia stimulacného úcinku schémy pomoci. Preto v rámci tohto zalobného dôvodu nejde vôbec o spochybnenie tejto podmienky, ale ide výlucne o preskúmanie toho, ci zalobkyne v tomto prípade preukázali existenciu okolností, ktoré môzu zarucit stimulacný úcinok spornej schémy, aj ked ziadost nebola podaná pred zacatím realizácie predmetného projektu. 227 V druhom rade treba opät pripomenút, ze predmetom napadnutého rozhodnutia bola schéma pomoci zavedená prostredníctvom deliberazione c. 33/6, a nie individuálna pomoc, ktorú zalobkyne získali na základe tejto schémy, a teda Komisia nemala povinnost posúdit osobitné situácie jednotlivých príjemcov, co je v stádiu vymáhania pomoci od kazdého príjemcu úlohou talianskych orgánov (pozri body 91 a 92 vyssie). Preto musia byt tvrdenia týkajúce sa osobitnej situácie alebo konania príjemcov v rámci tohto zalobného dôvodu odmietnuté ako nepodstatné. 228 Z tohto dôvodu treba tvrdenia uvedené v bodoch 220 az 224 vyssie odmietnut a posúdit iba tvrdenia, ktoré sa týkajú spornej schémy vo vseobecnosti. O tvrdení, podla ktorého samotné nadobudnutie úcinnosti zákona c. 9/1998 poskytovalo podnikom istotu moznosti získat pomoc 229 Vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze zákon c. 9/1998 uz pri nadobudnutí svojej úcinnosti 5. apríla 1998 podrobne stanovoval jednak objektívne podmienky, ktoré museli splnat príjemcovia, projekty, na ktoré sa poskytovala pomoc, ako aj sumy vyclenené pre predmetnú schému. V deliberazione c. 33/4 a deliberazione c. 33/6 sa totiz spomínal len clánok 3 zákona c. 9/1998 bez toho, aby boli zmenené alebo spresnené podmienky, ktoré musela splnat pomoc na to, aby bola oprávnená. Bolo teda zrejmé, ze podnik, ktorý tieto podmienky splnil, mohol legitímne ocakávat, ze mu bude táto pomoc poskytnutá, a preto to pren mohlo byt podnetom na zacatie s realizáciou prác. 230 Komisia odmieta tvrdenia vedlajsích úcastníkov konania. 231 Predovsetkým je potrebné zdôraznit, ze treba rozlisovat právny dosah tohto tvrdenia a právny dosah tvrdení zalozených na ochrane legitímnej dôvery príjemcov, ktorými sa zaoberajú bod 268 a nasledujúce, hoci skutkové okolnosti, ktoré musia byt na úcely preskúmania vsetkých týchto tvrdení zohladnené, sú v podstate totozné. Otázka stimulacného úcinku spornej pomoci totiz vyplýva z preskúmania zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, zatial co otázka existencie prípadnej legitímnej dôvery príjemcov vyplýva z preskúmania zákonnosti príkazu na vymáhanie, ktorý sa nachádza v napadnutom rozhodnutí. V oboch prípadoch vsak treba posúdit rozsah, v akom si na základe prijatia zákona c. 9/1998 mohli byt podniky, ktorých sa predmetná schéma týkala, isté, ze budú môct vyuzit pomoc stanovenú v uvedenom zákone. 232 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo schém pomoci so spolocným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Únie (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 9; z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14, a z 18. júla 2007, Lucchini, C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 52). Z tohto dôvodu - v prípade neexistencie rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti oznámenej pomoci - samotná skutocnost, ze vnútrostátne orgány prijali právne predpisy stanovujúce zavedenie schémy pomoci, nemôze vyvolat v mozných príjemcoch tejto schémy istotu, ze môzu získat pomoc stanovenú v týchto predpisoch (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51). 233 V tomto prípade podniky splnajúce podmienky uvedené v zákone c. 9/1998 preto nemohli na základe prijatia tohto zákona regiónom Sardínia nadobudnút istotu, ze im v budúcnosti bude poskytnutá pomoc na základe schémy, ktorá ním bola stanovená. Bolo mozné, ze v rámci konania o preskúmaní Komisia predovsetkým posúdi predmetnú schému ako nezlucitelnú so spolocným trhom alebo bude pozadovat zmenu podmienok oprávnenosti podnikov alebo dotovaných projektov. 234 Navyse Komisia tým, ze prijala 12. novembra 1998 rozhodnutie o schválení, v kazdom prípade zmarila prípadné nádeje mozných príjemcov, pokial ide o prípustnost projektov, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadostí o pomoc, pretoze toto rozhodnutie, ako bolo uvedené v bode 168 vyssie, výslovne vylúcilo poskytnutie pomoci na také projekty na základe schémy zavedenej zákonom c. 9/1998. 235 Okrem toho je potrebné uviest, ze tvrdenie vedlajsích úcastníkov konania, podla ktorého uz zákon c. 9/1998 podrobne upravoval najmä objektívne podmienky, ktorým museli vyhovovat projekty, na ktoré mohla byt poskytnutá pomoc, nezodpovedá skutocnosti. Zatial co zákon c. 9/1998 neobsahoval ustanovenia týkajúce sa casového vztahu medzi podaním ziadosti o pomoc a zaciatkom prác, dekrétom c. 285/1999 bolo, ako sa uvádza v bodoch 200 a 201 vyssie, výslovne a výnimocne zavedené ustanovenie, podla ktorého boli v rámci prvého uplatnenia schémy prípustné projekty, ktorých realizácia sa zacala po nadobudnutí úcinnosti zákona c. 9/1998, a teda pred podaním ziadosti o pomoc. Z toho vyplýva, ze prípustnost týchto projektov vôbec nevyplývala zo schémy stanovenej uvedeným zákonom. 236 Preto treba zamietnut tvrdenie vedlajsích úcastníkov konania. 237 Z tohto dôvodu a navyse na základe skutocností uvedených v bodoch 184 az 216 vyssie, pokial ide o tvrdenia zalozené na neuplatnitelnosti usmernení z roku 1998, existencii predchádzajúcej schémy pomoci a vnútrostátnom legislatívnom kontexte, musí byt zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení stimulacného úcinku spornej schémy v celom rozsahu zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 ES 238 Vedlajsí úcastníci konania a spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je v rozpore s clánkom 87 ods. 3 ES v casti, v ktorej spornú schému vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom. 239 Vedlajsí úcastníci konania v tejto súvislosti tvrdia, ze zákon c. 9/1998 rozsíril uplatnenie výhod stanovených predchádzajúcou schémou, ktorú schválila Komisia, na odvetvie cestovného ruchu a hotelierstva, rovnako ako jeho vykonávacie nariadenie na základe výnimky stanovenej v clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. Preto Komisia tým, ze túto schému pomoci vyhlásila za nezlucitelnú so spolocným trhom, pokial ide o odvetvie cestovného ruchu a hotelierstva, porusila uvedené ustanovenie Zmluvy. 240 Spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdí, ze Komisia preniesla dôkazné bremeno, ked sa v odôvodnení c. 70 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze talianske orgány nepredlozili ziadne argumenty, ktoré by nasvedcovali tomu, ze predmetná pomoc by mohla byt zlucitelná na základe iných ustanovení nez clánku 87 ods. 3 písm. a) ES, hoci mala povinnost posúdit výsku sumy zlucitelnú so spolocným trhom. Komisia okrem iného nevypocítala - na úcely posúdenia vplyvu na "rozsah", v akom tieto náklady mohli narusit obchod medzi clenskými státmi - sumy, ktoré sa skutocne týkali obdobia pred podaním ziadosti. Vo svojej vlastnej ziadosti o pomoc vsak spolocnost SF Turistico Immobiliare mohla odlísit na jednej strane ziadost týkajúcu sa prác zacatých pred podaním ziadosti a na druhej strane úplne samostatnú ziadost, ktorá sa týka prác zacatých po podaní uvedenej ziadosti. 241 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 242 V prvom rade je potrebné odmietnut tvrdenie vedlajsích úcastníkov konania, podla ktorého sa zákonom c. 9/1998 len rozsiruje pôsobnost predchádzajúcej schémy, ktorú schválila Komisia, na odvetvie cestovného ruchu a hotelierstva, co je dôvodom, pre ktorý by schéma upravená týmto zákonom nemohla byt vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom. 243 Po prvé vyhlásenie o nezlucitelnosti obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí sa netýkalo schémy pomoci zavedenej zákonom c. 9/1998, ktorú oznámila Talianska republika a ktorá bola schválená rozhodnutím o schválení. Ako sa totiz uvádza v bode 87 vyssie, Komisia stále povazuje túto schému za zlucitelnú so spolocným trhom. Naopak za nezlucitelné so spolocným trhom bolo vyhlásené rozsírenie pôsobnosti tejto schémy na projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadosti o pomoc na základe deliberazione c. 33/6. 244 Po druhé aj za predpokladu, ze by sporná schéma predstavovala rozsírenie alebo predlzenie úcinnosti predchádzajúcej schémy, ktorú schválila Komisia, treba pripomenút, ako sa uvádza v bode 190 vyssie, ze na posúdenie zlucitelnosti schémy pomoci nemôze mat vplyv okolnost, ze v období pred touto schémou existovali iné schémy, v súvislosti s ktorými Komisia akceptovala urcité odlisnosti. 245 V druhom rade je potrebné takisto odmietnut výhradu spolocnosti SF Turistico Immobiliare, podla ktorej v podstate prinálezí Komisii povinnost preukázat, ze sporné schémy boli nezlucitelné so spolocným trhom, a nie talianskym orgánom preukázat opak. 246 V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenút, ze ked Komisia rozhoduje o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, prinálezí dotknutému clenskému státu a príjemcom predmetného opatrenia, aby uplatnili svoje tvrdenia vedúce k preukázaniu toho, ze predmetné opatrenie nepredstavuje pomoc alebo ze je zlucitelné so spolocným trhom, kedze predmetom konania vo veci formálneho zistovania je práve objasnit Komisii vsetky údaje vo veci. Hoci je Komisia povinná jasne vyjadrit svoje pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom v case zacatia formálneho konania, aby na ne clenský stát a dotknuté osoby mohli co najlepsie reagovat, faktom zostáva, ze je na ziadatelovi o pomoc, aby rozptýlil tieto pochybnosti a preukázal, ze predmetné opatrenie je v súlade s podmienkami výnimky (pozri v tomto zmysle rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, body 93 a 94 a tam citovanú judikatúru). Konkrétne s cielom získat schválenie pomoci ako výnimky z pravidiel Zmluvy prinálezí dotknutému clenskému státu v zmysle jeho povinnosti spolupráce s Komisiou, aby poskytol vsetky informácie takej povahy, aby táto institúcia mohla preverit, ci podmienky výnimky boli splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, C-364/90, Zb. s. I-2097, bod 20, a rozsudky Súdu prvého stupna Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 129, a zo 6. apríla 2006, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T-17/03, Zb. s. II-1139, bod 48). 247 V tomto prípade Talianskej republike a subsidiárne príjemcom spornej pomoci prinálezí, aby preukázali, ze projekty vyuzívajúce túto pomoc boli zlucitelné so spolocným trhom. 248 Navyse, ako sa uvádza v bode 91 vyssie, v prípade schémy pomoci Komisia v zásade nie je povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej v individuálnych prípadoch, ale môze sa obmedzit na skúmanie vseobecných znakov dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad uplatnenia. 249 Je preto potrebné odmietnut tvrdenie spolocnosti SF Turistico Immobiliare uvedené v bode 240 vyssie. 250 Z tohto dôvodu musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 ES zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady nestrannosti a zásady ochrany hospodárskej sútaze 251 Vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze pomoc upravená zákonom c. 9/1998 bola poskytnutá aj desiatim podnikom pôsobiacim v oblasti cestovného ruchu, ktoré zacali realizovat práce pred uverejnením zákona a deliberazione c. 33/4 a deliberazione c. 33/6, ktorými sa tento zákon vykonáva, avsak po podaní ich ziadostí o pomoc. Vzhladom na podmienky uvedené Komisiou na úcely vymedzenia stimulacného úcinku sa tieto podniky nachádzajú v rovnakej situácii ako vedlajsí úcastníci konania. Komisia vsak nevyzadovala vymáhanie pomoci, ktorá bola poskytnutá týmto desiatim podnikom, co predstavuje porusenie zásady nestrannosti. 252 Okrem toho vedlajsí úcastníci konania, ktorí sú povinní vrátit uz získanú pomoc, sa domnievajú, ze desat predmetných podnikov získalo voci nim neodôvodnenú výhodu. Z toho vyplýva porusenie hospodárskej sútaze medzi podnikmi pôsobiacimi v odvetví cestovného ruchu a hotelierstva. 253 Komisia sa výslovne nevyjadrila k dôvodnosti tohto zalobného dôvodu. 254 Najskôr je potrebné spresnit, ze vedlajsí úcastníci konania odkazujú v bode 54 svojho vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania na desat podnikov uvedených v liste zo 14. apríla 2003 adresovanom regiónom Sardínia Komisii, ktoré podali ziadost o pomoc v rámci postupu stanoveného v dekréte c. 285/1999, ktorý bol neskôr zrusený. Ako sa uvádza v bode 198 vyssie, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa priklonila k stanovisku regiónu Sardínia vyjadrenému v uvedenom liste, podla ktorého bolo - vzhladom na investicné projekty týchto desiatich podnikov - potrebné zohladnit dátum prvej ziadosti. Následne sa domnievala, ze pomoc poskytnutá týmto desiatim podnikom bola v súlade s podmienkami ziadosti podanej pred zacatím prác, a teda nebola protiprávna ani nezlucitelná so spolocným trhom. 255 Z toho vyplýva, ze týchto desat podnikov sa nenachádzalo v porovnatelnej situácii, akou je situácia zalobkýn a vedlajsích úcastníkov konania. Zatial co zalobkyne a vedlajsí úcastníci konania nepodali nijakú ziadost o pomoc pred zacatím prác týkajúcich sa ich investicných projektov, desat predmetných podnikov podalo v skutocnosti ziadosti na základe vykonávacieho dekrétu, ktorý bol neskôr zrusený. Otázka súladu ziadosti o pomoc s formálnymi nálezitostami stanovenými vo vykonávacích ustanoveniach vnútrostátneho práva je vsak z pohladu práva Spolocenstva v oblasti kontroly státnej pomoci druhoradá. Ako sa uvádza v bode 215 vyssie, to, ze sa vyzaduje, aby dotknutý podnik jasne prejavil vôlu získat výhody vyplývajúce z predmetnej schémy pomoci pred zacatím realizácie dotovaného projektu, umoznuje vyhnút sa situácii, aby neboli ex post podávané ziadosti pre projekty, ktorých realizácia sa zacala bez ohladu na existujúcu schému pomoci. 256 Kedze táto poziadavka bola, pokial ide o desat podnikov uvedených vedlajsími úcastníkmi konania, splnená, avsak nesplnili ju ani vedlajsí úcastníci konania, ani zalobkyne, v tomto prípade nedoslo k nerovnosti zaobchádzania s porovnatelnými situáciami ani k poruseniu povinnosti nestrannosti. Z toho tiez vyplýva, ze desiatim predmetným podnikom nebola poskytnutá neodôvodnená sútazná výhoda voci vedlajsím úcastníkom konania. 257 Preto musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení zásady nestrannosti a zásady ochrany hospodárskej sútaze zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery O legitímnej dôvere regiónu Sardínia týkajúcej sa neexistencie usmernení v case prijatia zákona c. 9/1998 258 Región Sardínia tvrdí, ze Komisia nezohladnila jeho legitímnu dôveru v rámci preskúmania zlucitelnosti predmetnej schémy pomoci so spolocným trhom. Komisia vsak mala preskúmat existenciu takej dôvery z úradnej moci na základe clánku 14 nariadenia c. 659/1999, ktorý jej zakazuje nariadit vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. 259 Na jednej strane v tejto súvislosti uvádza, ze povinnost stanovit, aby ziadost o pomoc bola podaná pred zacatím realizácie projektov, vyplýva priamo z usmernení z roku 1998 a nebola upravená v predchádzajúcej schéme regionálnej pomoci. Na druhej strane uvedené usmernenia boli uverejnené v úradnom vestníku den pred prijatím zákona c. 9/1998. Preto sa domnieva, ze nebol od zaciatku objektívne schopný zabezpecit súlad zákona c. 9/1998 s usmerneniami z roku 1998. 260 Komisia tvrdenia regiónu Sardínia spochybnuje. 261 V súlade s ustálenou judikatúrou má právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery kazdá osoba, v ktorej institúcia vytvorila odôvodnené nádeje. Porusenia ochrany legitímnej dôvery sa vsak nemôze dovolat osoba, ktorá zjavne porusila úcinnú právnu úpravu (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 1991, Komisia/Holandsko, C-96/89, Zb. s. I-2461, bod 30, a zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 41; rozsudok Súdu prvého stupna z 9. apríla 2003, Forum des migrants/Komisia, T-217/01, Zb. s. II-1563, bod 76). 262 V tomto prípade, ako sa konstatovalo v bodoch 177 az 180 vyssie, v rozsahu, v akom ustanovenia deliberazione c. 33/6 nerespektovali podmienku, podla ktorej mala byt ziadost o pomoc podaná pred zacatím prác, región Sardínia zaviedol protiprávnu schému pomoci, pretoze ju neoznámil Komisii. Región Sardínia tak porusil platnú právnu úpravu, kedze nedodrzal clánok 88 ods. 3 ES, ktorý upravuje, ze clenské státy nemôzu vykonat novú pomoc, pokial Komisia neprijala konecné rozhodnutie o jej zlucitelnosti so spolocným trhom. 263 Toto porusenie bolo zjavné, pretoze tak usmernenia z roku 1998, ako aj rozhodnutie o schválení výslovne uvádzali podmienku ziadosti podanej pred zacatím prác. 264 Navyse v liste z 28. septembra 1998 región Sardínia ubezpecil Komisiu, ze "k poskytnutiu pomoci stanovenej zákonom [c. 9/1998] mohlo dôjst len na základe iniciatívy podnikov, ktorá sa mala uskutocnit neskôr". V tejto súvislosti treba pripomenút, ze samotné znenie zákona c. 9/1998 neupravovalo poskytnutie pomoci na investicné projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadosti o pomoc. Nie je preto rozhodujúce, ze v case legislatívneho procesu týkajúceho sa uvedeného zákona región Sardínia nemohol fakticky zohladnit usmernenia z roku 1998, ktoré boli uverejnené den pred prijatím zákona. Naopak predpisy zavádzajúce moznost podat ziadosti o pomoc spätne v súvislosti s projektmi, ktorých realizácia sa uz zacala, t. j. dekrét c. 285/1999 a deliberazione c. 33/6, boli prijaté 29. apríla 1999 a 27. júla 2000, a teda k ich prijatiu doslo dlho po tom, ako boli uverejnené usmernenia z roku 1998 a prijaté rozhodnutie o schválení. 265 Napokon zo samotného znenia deliberazione c. 33/6 vyplýva, ze región Sardínia si bol celkom vedomý, ze prijatie ziadostí o pomoc na projekty, ktorých realizácia sa uz zacala, je v rozpore s právom Spolocenstva, pretoze v deliberazione c. 33/6 sa uvádza zodpovednost regionálnej správy, "ktorá vyplýva z úradného uverejnenia smerníc obsahujúcich pokyny, ktoré, ako v tomto prípade, nie sú v súlade s predpismi Únie". 266 Región Sardínia sa preto nemôze na základe judikatúry uvedenej v bode 261 vyssie dovolávat zásady ochrany legitímnej dôvery. 267 Z tohto dôvodu musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení tejto zásady zamietnutý v rozsahu, v akom sa zakladá na údajnej dôvere regiónu Sardínia. O legitímnej dôvere príjemcov zalozenej na existencii predchádzajúceho rozhodnutia o schválení a okolnostiach prípadu 268 Región Sardínia, vedlajsí úcastníci konania a spolocnosti SF Turistico Immobiliare a Grand Hotel Abi d'Oru tvrdia, ze príjemcovia predmetnej pomoci sa mohli dovolávat legitímnej dôvery v súvislosti so zlucitelnostou získanej pomoci. Túto dôveru chránil najmä clánok 14 nariadenia c. 659/1999. 269 Podla týchto úcastníkov konania sa dôvera príjemcov spornej pomoci zakladala na existencii rozhodnutia o schválení, na skutocnosti, ze uz samotný zákon c. 9/1998 spresnoval vsetky podmienky potrebné na získanie individuálnej pomoci, na uisteniach zo strany talianskych orgánov a na rozhodnutí Komisie z 12. júla 2000 o nevznesení námietok voci schéme pomoci na investície v menej rozvinutých regiónoch Talianska az do 31. decembra 2006 (státna pomoc N 715/99 - Taliansko), ktorého strucné oznámenie bolo uverejnené v úradnom vestníku (Ú. v. ES C 278, s. 26), ktoré sa týkalo schémy pomoci upravenej v legge n° 488/92, conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 22 ottobre 1992, n. 415, concernente rifinanziamento della legge 1 marzo 1986, n. 64, recante disciplina organica dell'intervento straordinario nel Mezzogiorno (zákon c. 488/92 o zmene na zákon a o doplnení zákonného dekrétu c. 415 z 22. októbra 1992 o dodatocných rozpoctových zdrojoch na vykonanie zákona c. 64 z 1. marca 1986, ktorým sa zavádzajú opatrenia o mimoriadnej intervencii v Mezzogiorne), z 19. decembra 1992 (GURI c. 299 z 21. decembra 1992, s. 3, a korigendum, GURI c. 301 z 23. decembra 1992, s. 40), ktorý stanovoval, ze za oprávnené sa povazovali náklady vynalozené po dni skoncenia platnosti výzvy, ktorá predchádzala výzve, na základe ktorej bola podaná ziadost o pomoc. 270 Ich dôvera bola podporená dekrétom c. 285/1999, deliberazione c. 33/6, vysvetleniami zo strany správnych úsekov regiónu Sardínia v súvislosti so zlucitelnostou pomoci so spolocným trhom, skutocnostou, ze región pravidelne vyhovoval ziadostiam o vyplatenie pomoci, a zdlhavostou, s akou Komisia vykonávala svoje úlohy bez toho, aby prijala opatrenia týkajúce sa odkladu poskytnutia pomoci. 271 Spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdí, ze táto dôvera nemôze byt vyvrátená skutocnostou, ze ani dekrét c. 285/1999, ani deliberazione c. 33/6 neboli oznámené Komisii. Spolocnost SF Turistico Immobiliare sa domnieva, ze by bolo prehnané vyzadovat od príjemcov, aby poziadali región Sardínia o formálny dôkaz o predlození akéhokolvek opatrenia, ktoré má vplyv na konanie, Komisii alebo aby po tom, co získali pomoc, polozili Komisii otázku, ci jej bol oznámený kazdý akt, ktorý bol následne prijatý a je potenciálne významný. 272 Komisia odmieta tvrdenia zalobcov a vedlajsích úcastníkov konania. 273 Z judikatúry vyplýva, ze právo domáhat sa uplatnenia legitímnej dôvery predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé dotknutej osobe museli byt administratívou Spolocenstva poskytnuté presné, nepodmienecné a zhodujúce sa záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byt spôsobilé vyvolat legitímne ocakávanie u toho, komu sú urcené. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s platnými predpismi (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 30. júna 2005, Branco/Komisia, T-347/03, Zb. s. II-2555, bod 102 a tam citovanú judikatúru; z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T-282/02, Zb. s. II-319, bod 77, a z 30. júna 2009, CPEM/Komisia, T-444/07, Zb. S. II-2121, bod 126). 274 Na legitímnu dôveru týkajúcu sa zákonnosti státnej pomoci sa v zásade, a pokial neexistujú mimoriadne okolnosti, mozno odvolávat len vtedy, ak bola táto pomoc poskytnutá v súlade s postupom upraveným v clánku 88 ES. Starostlivý hospodársky subjekt musí totiz zvycajne byt schopný posúdit, ci bol tento postup dodrzaný (rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 14; zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 51, a z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25). 275 V tomto prípade, ako sa uvádza v bodoch 168 a 180 vyssie, bolo v rozhodnutí o schválení zretelne uvedené, ze schválenie Komisiou sa týkalo iba pomoci na projekty, ktorých realizácia sa zacala po podaní ziadosti o pomoc, a sporná pomoc, ktorá nevyhovovala tejto podmienke, teda nebola poskytnutá na základe postupu stanoveného clánkom 88 ES. V súlade s judikatúrou citovanou v predchádzajúcom bode z toho vyplýva, ze príjemcovia spornej pomoci sa v zásade nemohli dovolávat legitímnej dôvery v zákonnost uvedenej pomoci. 276 Je pravda, ze judikatúra nevylucuje moznost, ze príjemcovia protiprávnej pomoci sa môzu v rámci konania o vymáhaní dovolávat mimoriadnych okolností, na základe ktorých mohla byt oprávnene zalozená ich legitímna dôvera v súlad tejto pomoci s právom, a z toho dôvodu vzniest námietky proti jej vráteniu (rozsudok z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 16; rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 69, a Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 136). 277 Z judikatúry Súdneho dvora (rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, uz citovaný v bode 232 vyssie, body 13 az 16, a Alcan Deutschland, uz citovaný v bode 274 vyssie, body 24 a 25) vsak implicitne vyplýva, pricom Súd prvého stupna tak uz viackrát výslovne rozhodol (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb. s. II-1675, body 104 a 105; z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, T-67/94, Zb. s. II-1, bod 83, a Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 137), ze títo príjemcovia sa môzu na základe príslusných ustanovení vnútrostátneho práva dovolávat takých mimoriadnych okolností len v rámci konania o vymáhaní na vnútrostátnych súdoch, ktoré majú jediné právomoc - v prípade potreby po tom, co polozili Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu - posúdit predmetné okolnosti. 278 V kazdom prípade ziadnu okolnost, na ktorú v tomto prípade poukázali zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, nemozno povazovat za okolnost spôsobilú odôvodnit zrusenie napadnutého rozhodnutia. 279 Po prvé, pokial bolo uvedené, ze údajná legitímna dôvera príjemcov sa zakladala na existencii rozhodnutia o schválení a na skutocnosti, ze uz samotný zákon c. 9/1998 spresnoval podmienky poskytnutia individuálnej pomoci, takze potenciálni príjemcovia, ktorí splnajú tieto podmienky, mohli ocakávat výhody, z konstatovaní uvedených v bodoch 232 az 234, ako aj z bodu 168 vyssie vyplýva, ze ani prijatie zákona c. 9/1998, ani rozhodnutie o schválení nemohli byt základom pre istotu moznosti zákonného vyuzívania spornej pomoci. Z tohto dôvodu ani tieto akty nemohli u príjemcov spornej pomoci zalozit legitímnu dôveru. 280 Nic iné nevyplýva ani z bodu 189 rozsudku Súdu prvého stupna z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia (T-6/99, Zb. s. II-1523), na ktorý poukázal región Sardínia. Ako správne uviedla Komisia, vo veci, ktorá bola ukoncená uvedeným rozsudkom, a rozdielne od okolností tejto veci, totiz výslovne schválila predmetnú pomoc rozhodnutím, ktoré prijala v nadväznosti na oznámenie clenského státu vyhotovené v správnej a nálezitej forme. Práve z tohto dôvodu sa Vseobecný súd domnieval, ze zásada ochrany legitímnej dôvery bráni vymáhaniu predmetnej pomoci od príjemcov, napriek tomu, ze Komisia následne na základe nových informácií konstatovala nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom (rozsudok ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, uz citovaný, body 188 a 189). 281 Po druhé, pokial ide o záruky poskytnuté zo strany talianskych orgánov, dekrét c. 285/1999, deliberazione c. 33/6, vysvetlenia získané zo strany správnych úsekov regiónu Sardínia v súvislosti so zlucitelnostou pomoci so spolocným trhom a skutocnost, ze región Sardínia pravidelne vyhovoval ziadostiam o vyplatenie pomoci, treba konstatovat, ze vsetky tieto skutocnosti predstavujú konania vnútrostátnych orgánov. Nevyhovujú tak prvej podmienke, ktorá bola uvedená v judikatúre citovanej v bode 273 vyssie, podla ktorej práve správne orgány Spolocenstva musia dotknutým osobám poskytnút záruky, ktoré sú základom ich dôvery. 282 Po tretie, pokial ide o údajnú zdlhavost konania Komisie, bez ohladu na skutocnost uvedenú v bode 100 vyssie, ze dlzka konania vo veci predbezného preskúmania nemohla byt v tomto prípade posúdená ako neprimeraná, Komisia správne tvrdí, ze akákolvek jej zdanlivá necinnost je irelevantná vzhladom na to, ze schéma pomoci jej nebola oznámená (rozsudok Súdneho dvora z 11.novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, bod 52). 283 Po stvrté rozhodnutie Komisie z 12. júla 2000 týkajúce sa schémy pomoci upravenej v legge c. 488/92, ktorý pri splnení urcitých podmienok stanovoval oprávnenost nákladov, ktoré boli vynalozené pred podaním ziadosti o pomoc, nemohlo byt základom legitímnej dôvery príjemcov spornej pomoci. Treba totiz pripomenút, ze vseobecnou zásadou, ktorú zakotvuje clánok 87 ods. 1 ES, je zásada zákazu státnej pomoci. Podla judikatúry sa výnimky z tejto zásady vykladajú striktne (rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 75). Z toho vyplýva, ze rozhodnutie o nevznesení námietok proti schéme pomoci sa týka len skutocne poskytnutej pomoci, ktorá patrí do pôsobnosti tejto schémy, a preto nemôze zalozit legitímnu dôveru potenciálnych príjemcov budúcich projektov podobnej pomoci v zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 2. decembra 2008, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, T-362/05 a T-363/05, neuverejnený v Zbierke, bod 80). 284 Z tohto dôvodu musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení ustanovení týkajúcich sa pomoci de minimis 285 Vedlajsí úcastníci konania a spolocnost SF Turistico Immobiliare tvrdia, ze Komisia porusila ustanovenia uplatnitelné v oblasti pomoci de minimis. 286 Vedlajsí úcastníci konania sa v tejto súvislosti domnievajú, ze Komisia mala regiónu Sardínia nariadit iba vymáhanie casti poskytnutej pomoci, ktorá presahuje hranicu 200 000 eur stanovenú v clánku 2 nariadenia Komisie (ES) c. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatnovaní clánkov 87 [ES] a 88 [ES] na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, s. 5), alebo v kazdom prípade casti pomoci, ktorá presahuje hranicu 100 000 eur stanovenú v clánku 2 nariadenia c. 69/2001. 287 Spolocnost SF Turistico Immobiliare doplna - pricom vylucuje, aby sa náklady vynalozené pred podaním ziadosti o pomoc povazovali za náklady vynalozené na základe pravidla de minimis -, ze Komisia nezohladnila mimoriadnu situáciu na území regiónu Sardínia, ktorá vyplýva z toho, ze odporujúce si ustanovenia pochádzajúce z rôznych predpisov, ktoré obsahujú právnu úpravu pomoci v odvetví cestovného ruchu, sa prekrývajú. 288 Domnieva sa, ze pomoc de minimis je oslobodená od oznamovacej povinnosti, vztahuje sa na "akúkolvek verejnú pomoc" a nemá vplyv na moznost získat dalsiu pomoc na ten istý projekt. Komisia vylozila pojem "celý projekt" velmi formálnym spôsobom na základe prvého výdavku uvedeného vo výpocte, ktorý bol prilozený k ziadosti. 289 Komisia odmieta tieto tvrdenia. 290 Najskôr je potrebné urcit, ktorý z rôznych po sebe idúcich nástrojov v oblasti pomoci de minimis sa ratione temporis uplatní na skutkové okolnosti v tejto veci. Táto téma bola postupne predmetom oznámenia Komisie o pomoci de minimis [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 68, 1996, s. 9), nariadenia c. 69/2001 a nariadenia c. 1998/2006. 291 V súlade s odôvodnením c. 5 tretou vetou nariadenia c. 69/2001 a odôvodnením c. 10 nariadenia c. 1998/2006 by sa pomoc de minimis mala povazovat za poskytnutú v okamihu, ked sa podniku poskytne právny nárok prijat túto pomoc podla uplatnitelných vnútrostátnych právnych predpisov. V tejto súvislosti treba uviest, ze z rôznych tabuliek nachádzajúcich sa v liste regiónu Sardínia zo 14. apríla 2003 vyplýva, ze ziadosti o pomoc týkajúce sa spornej pomoci boli podané v období medzi 20. januárom a 31. marcom 2001. Z toho vyplýva, ze dátum, ku ktorému bola táto pomoc poskytnutá, nemohol byt skorsí nez apríl 2001. Nariadenie c. 69/2001 vsak podla svojho clánku 4 ods. 1 nadobudlo úcinnost 2. februára 2001, t. j. dvadsat dní po svojom uverejnení v úradnom vestníku 13. januára 2001. V tomto prípade teda treba uplatnit ustanovenia týkajúce sa pomoci de minimis, ktoré sa nachádzajú v nariadení c. 69/2001. 292 Dalej, pokial ide o obsah predmetných ustanovení, clánok 2 nariadenia c. 69/2001 s názvom "Pomoc de minimis" stanovuje: "1. Opatrenia pomoci sa povazujú za také, ktoré nesplnajú vsetky kritériá clánku 87 (1) zmluvy a preto nespadajú do poziadavky o oznamovaní v clánku 88 (3) zmluvy, ak splnajú podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3. 2. Celková pomoc de minimis poskytnutá ktorémukolvek podniku nepresiahne 100 000 [eur] v priebehu troch rokov. Toto maximum platí bez ohladu na form[u] pomoci alebo sledovan[ý] cie[l]. ...." 293 Navyse podla odôvodnenia c. 5 stvrtej vety nariadenia c. 69/2001 "pravidlo de minimis neobmedzuje moznost, ze podniky prijímajú aj pre ten istý projekt státnu pomoc schválenú Komisiou alebo zahrnutú v nariadení vynímajúcom celú skupinu". 294 Napokon v tomto prípade napadnuté rozhodnutie obsahuje túto cast, ktorá sa týka uplatnenia pravidla de minimis: 295 Podla odôvodnenia c. 68 napadnutého rozhodnutia: "Komisia nepovazuje za prijatelné ani argumenty predlozené talianskymi orgánmi týkajúce sa pravidla 'de minimis`, pretoze toto pravidlo nemozno pouzit na vyhnutie sa povinnosti podat ziadost o pomoc pred zacatím prác na projekte, ako to ukladajú usmernenia [z roku 1998], aby sa dodrzala zásada motivacného úcinku. Príslusná suma, ktorú treba brat do úvahy, by sa mala vztahovat na celý projekt, a nie len na cast pomoci poskytnutej pred podaním ziadosti o pomoc. Komisia teda nemôze povazovat pociatocné práce za oprávnené na základe pravidla de minimis a vynat ich tak z rozsahu pôsobnosti usmernení [z roku 1998]." 296 Komisia v odôvodnení c. 73 napadnutého rozhodnutia vysvetluje: "Zistenie nezlucitelnosti [pomoci poskytnutej na základe deliberazione c. 33/6] sa uplatnuje na pomoc poskytnutú na projekty, ktorých oprávnené náklady boli vynalozené pred podaním ziadosti o pomoc na základe vykonávacích opatrení úcinných v case podania ziadosti a ktorá presahuje hranicu pomoci de minimis, na poskytnutie ktorej mohol mat príjemca v príslusnom case nárok, vypocítanú podla clánku 2 nariadenia (ES) c. 69/2001." 297 Z odôvodnenia c. 68 v spojení s odôvodnením c. 73 vyplýva, ze Komisia nezamýslala celkom vylúcit uplatnenie pravidla de minimis na spornú pomoc. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí vyjadrila iba k schéme pomoci, ktorá bola zmenená prostredníctvom deliberazione c. 33/6. Napadnuté rozhodnutie teda vôbec nevylucuje moznost uplatnenia pravidla de minimis v urcitých prípadoch individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy. 298 Naopak Komisia sa domnieva, ze uplatnenie pravidla predpokladá, ze celková suma pomoci, ktorá bola získaná pre daný projekt, sa nachádza pod hranicou de minimis, ktorú môze vyuzit predmetný podnik, a ze jednoducho nebolo mozné odpocítat sumu zodpovedajúcu uvedenej hranici od sumy vymáhanej pomoci ani zohladnit iba sumu zodpovedajúcu prácam, ktoré boli skutocne ukoncené pred podaním ziadosti o pomoc. 299 Úcastníci konania si tak odporujú iba v otázke, ci je na úcely uplatnenia pravidla de minimis mozné rozdelit pomoc týkajúcu sa konkrétneho projektu tak, aby mohlo byt uvedené pravidlo uplatnené v súvislosti so sumou nachádzajúcou sa pod uplatnitelnou hranicou, alebo naopak, ci musí byt pomoc týkajúca sa konkrétneho projektu povazovaná za nedelitelnú a v súvislosti s pomocou presahujúcou túto hranicu musí byt uplatnenie pravidla de minimis vylúcené. 300 Vzhladom na neexistenciu súvisiacich výslovných ustanovení v nariadení c. 69/2001 je potrebné posúdit túto otázku vo vztahu k úcelu pravidla de minimis. 301 V tejto súvislosti treba uviest, ze v bode 3.2 oznámenia týkajúceho sa usmernení Spolocenstva o státnej pomoci pre malé a stredné podniky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 213, 1992, s. 2) Komisia odôvodnila prvé zavedenie pravidla de minimis skutocnostou, ze "kazdá pomoc nemá... citelný dosah na obchod a hospodársku sútaz medzi clenskými státmi", co platí "najmä pre velmi malú pomoc", ako aj potrebu "zjednodusit správne konania v záujme MSP". Bolo by teda "vhodné, aby pomoc, ktorá dosiahne urcitú absolútnu hodnotu, pod ktorej hranicu sa môze clánok [87] ods. 1 [ES] povazovat za neuplatnitelný, uz nemusela podliehat predchádzajúcemu oznámeniu Komisii". [neoficiálny preklad] 302 Rovnako v druhom odseku oznámenia z roku 1996 o pomoci de minimis (pozri bod 290 vyssie) Komisia opät poukázala na "potrebu administratívneho zjednodusenia tak pre clenské státy, ako aj pre útvary Komisie - ktorá musí mat moznost sústredit svoje zdroje na prípady, ktoré majú skutocný význam na úrovni Spolocenstva" [neoficiálny preklad]. 303 Pokial ide o nariadenie c. 69/2001, toto nariadenie neobsahuje odôvodnenia, ktoré sa výslovne venujú ratio legis pravidla de minimis, a uspokojuje sa len s uvedením týchto prvkov: "Vo svetle skúseností Komisie sa môze stanovit, ze pomoc nepresahujúca limit 100 000 [eur] v priebehu ziadneho obdobia pocas troch rokov neovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, resp. nedeformuje ani nehrozí, ze bude deformovat konkurenciu, a preto nespadá pod clánok 87 (1) [ES]" (odôvodnenie c. 5 prvá veta nariadenia c. 69/2001). 304 Z týchto odôvodnení vyplýva, ze cielom pravidla de minimis je zjednodusit administratívne konania tak v záujme príjemcov relatívne bezvýznamnej pomoci, a teda neschopnej narusit hospodársku sútaz, ako aj v záujme Komisie, ktorá musí mat moznost sústredit svoje zdroje na prípady, ktoré majú skutocný význam na úrovni Spolocenstva. 305 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze pripustenie moznosti rozdelenia pomoci s cielom uplatnit pravidlo de minimis na jednu jej cast by neprispievalo k sledovaniu vyssie uvedeného ciela. Samotná skutocnost, ze od výsky pomoci urcenej v prospech podnikov sa odpocíta suma zodpovedajúca hranici de minimis, nezbavuje Komisiu povinnosti preskúmat zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom, pokial ide o sumu presahujúcu túto hranicu, ani predmetný podnik povinnosti pockat si na výsledok tohto preskúmania skôr, nez túto pomoc vyuzije, alebo prípadne vrátit túto pomoc za predpokladu protiprávnej pomoci. 306 Navyse, ako Komisia správne tvrdí vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, pripustenie moznosti rozdelenia by mohlo v prípade, akým je tento, viest k odmietnutiu zásady, podla ktorej predpokladom zlucitelnosti pomoci je existencia stimulacného úcinku, a to pokial ide o celkovú výsku poskytnutej pomoci. Ak sa totiz sumy zodpovedajúce prácam uskutocneným pred podaním ziadosti o pomoc nachádzajú pod hranicou 100 000 eur, a teda nemusia byt povazované za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, treba dospiet k záveru, ze pred podaním ziadosti nebola poskytnutá ziadna pomoc. Z tohto dôvodu by sa projekt mal povazovat za zacatý po podaní ziadosti o pomoc, hoci v skutocnosti táto podmienka nebola splnená. 307 Také riesenie by ohrozilo ciele, ktoré sleduje kontrola státnej pomoci vo vseobecnosti, pretoze by mohlo oslabit dobrú vôlu clenských státov a podnikov, pokial ide o dodrziavanie povinnosti neposkytovat státnu pomoc skôr, nez mala Komisia moznost vyjadrit sa k jej zlucitelnosti so spolocným trhom. Aj keby sa totiz sumy zodpovedajúce prácam vykonaným pred podaním ziadosti o pomoc nachádzali nad hranicou 100 000 eur, príjemcovia by si tak mohli byt istí, ze aspon cast protiprávne poskytnutej pomoci nebude vymáhaná. Ako vsak Komisia správne uvádza, úcelom pravidla de minimis nie je zarucit vsetkým podnikom, ktorým bola poskytnutá protiprávna pomoc,, aby si mohli uplatnit oslobodenie do výsky hranice de minimis. 308 Túto poslednú úvahu podporuje analýza pojmu "pomoc de minimis". Tento pojem totiz naznacuje, ze ide o pomoc v malej výske. Pripustenie ex post rozdelenia pomoci presahujúcej hranicu, ktorá sa v tejto súvislosti uplatní, by vsak viedlo k uplatneniu pravidla de minimis na cast pomoci, ktorej výska v case jej poskytnutia nebola malá. 309 Je pravda, ze v nadväznosti na vymáhanie celkovej výsky protiprávne poskytnutej pomoci môze predmetný clenský stát v zásade okamzite poskytnút podniku novú pomoc de minimis do výsky hranice 100 000 eur. Ako vsak Komisia zdôraznila vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, vyzaduje to nové rozhodnutie o poskytnutí verejných zdrojov clenským státom, ktorý má moznost rozhodnút sa, takze zákaz rozdelenia nemôze byt povazovaný za formálne pravidlo. 310 Preto treba clánok 2 ods. 1 a 2 nariadenia c. 69/2001 vykladat v tom zmysle, ze oslobodenie od oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 88 ods. 3 ES nemôze byt uplatnené na sumy, ktoré sú súcastou pomoci, ktorej celková výska presahuje hranicu 100 000 eur za obdobie troch rokov. 311 V kazdom prípade výslovné uvedenie tohto restriktívneho výkladu clánku 2 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1998/2006 tak musí byt chápané ako podanie vysvetlenia, a nie ako doplnenie novej podmienky na uplatnenie pravidla de minimis. 312 Z tohto dôvodu je potrebné odmietnut tvrdenie vedlajsích úcastníkov konania, podla ktorého mala Komisia regiónu Sardínia ulozit povinnost vymáhat iba cast sumy poskytnutej pomoci, ktorá prekrocila hranicu 200 000 eur alebo aspon hranicu 100 000 eur. Takisto treba odmietnut tvrdenie spolocnosti SF Turistico Immobiliare, podla ktorého mala Komisia na úcely uplatnenia pravidla de minimis zohladnit iba cast nákladov vynalozených pred podaním ziadosti o pomoc. 313 To nevylucuje moznost, ze v rámci posúdenia kazdého jednotlivého prípadu, ktoré musia talianske orgány vykonat pri vymáhaní spornej pomoci, môze byt preukázané, ze niektoré projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadosti o pomoc a na ktoré nemôze byt poskytnutá pomoc na základe schémy zavedenej zákonom c. 9/1998, sú funkcne nezávislé od iných projektov, ktorých realizácia sa zacala po podaní ziadosti o pomoc, a z tohto dôvodu môze byt na ne poskytnutá pomoc na základe tejto schémy. V rámci tejto veci vsak ide o otázku, ktorej vyriesenie neprinálezí Vseobecnému súdu. 314 Preto musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení ustanovení týkajúcich sa pomoci de minimis zamietnutý. 315 Zaloby preto treba zamietnut v celom rozsahu. O trovách 316 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08 sa spájajú na úcely vyhlásenia rozsudku. 2. Zaloby sa zamietajú. 3. Zalobcovia sú povinní nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Komisia, s výnimkou trov konania, ktoré vynalozila z dôvodu vstupu vedlajsích úcastníkov do konania, a znásajú vlastné trovy konania. 4. Vedlajsí úcastníci konania vo veci T-394/08 sú povinní nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Komisia v súvislosti so vstupom vedlajsích úcastníkov do konania, a znásajú vlastné trovy konania. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. septembra 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Napadnuté rozhodnutie Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prípustnosti niektorých zalobných dôvodov uvedených vedlajsími úcastníkmi konania vo veci T-394/08 2. O prípustnosti niektorých výhrad vznesených v stádiu repliky Vec T-394/08 Vec T-408/08 Vec T-453/08 Vec T-454/08 3. O prípustnosti zalobných dôvodov zalozených na protiprávnosti rozhodnutia o zmene O právnej povahe rozhodnutia o zmene O dôsledkoch v tomto prípade pre prípustnost zalobných dôvodov zalozených na protiprávnosti rozhodnutia o zmene 4. O zalobných dôvodoch zalozených na procesných vadách O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 88 ods. 2 ES a nariadenia c. 659/1999 O výhrade zalozenej na porusení clánku 9 nariadenia c. 659/1999 O výhrade zalozenej na nedostatocnom vykonaní dokazovania O výhrade zalozenej na nedodrzaní lehôt stanovených v nariadení c. 659/1999 O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 254 ods. 3 ES a clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o porusenie zásady primeranej dlzky konania O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia posúdenia pomoci ako novej protiprávnej pomoci O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa nezlucitelnosti pomoci pre regionálny rozvoj O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia posúdenia stimulacného úcinku spornej pomoci O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia v súvislosti s odmietnutím uplatnenia pravidla de minimis O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia príkazu na vymáhanie 5. O zalobných dôvodoch vo veci samej O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii právneho základu rozhodnutia o zmene O zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci pri prijímaní rozhodnutia o zmene O zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze v rozhodnutí o schválení nie je uvedená podmienka predchádzajúcej ziadosti O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pomoci ako protiprávnej pomoci a nie nesprávne uplatnenej pomoci O zalobnom dôvode zalozenom na neuplatnitelnosti usmernení z roku 1998 O uplatnitelnosti ratione temporis usmernení z roku 1998 O tvrdení zalozenom na ustanoveniach týkajúcich predchádzajúcej schémy O tvrdení zalozenom na vnútrostátnom legislatívnom kontexte O námietke nezákonnosti bodu 4.2 usmernení z roku 1998 - O prípustnosti námietky nezákonnosti - O veci samej O zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení existencie stimulacného úcinku O tvrdeniach zalozených na osobitnej situácii a konaní príjemcov spornej pomoci O tvrdení, podla ktorého samotné nadobudnutie úcinnosti zákona c. 9/1998 poskytovalo podnikom istotu moznosti získat pomoc O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 ES O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady nestrannosti a zásady ochrany hospodárskej sútaze O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery O legitímnej dôvere regiónu Sardínia týkajúcej sa neexistencie usmernení v case prijatia zákona c. 9/1998 O legitímnej dôvere príjemcov zalozenej na existencii predchádzajúceho rozhodnutia o schválení a okolnostiach prípadu O zalobnom dôvode zalozenom na porusení ustanovení týkajúcich sa pomoci de minimis O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXu91V6A/L95053-4668TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXu91V6A/L95053-4668TMP.html#Footref*