Vec T-348/08 Aragonesas Industrias y Energía, SAU, proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s chlorecnanom sodným - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Zaloba o neplatnost - Rozdelenie trhu - Urcenie cien - Súbor nepriamych dôkazov - Dátum dôkazov - Vyhlásenia konkurentov - Priznanie - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 230 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 2. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze - Uplatnitelnost (Clánok 6 ods. 2 EÚ; clánok 81 ods. 1 ES; Charta základných práv Európskej únie, clánok 47; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Spôsob dokazovania - Pouzitie súboru nepriamych dôkazov (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Absencia listinných dôkazov - Vplyv (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1) 5. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Súdne preskúmanie - Identifikácia dôkazov zohladnených Komisiou (Clánok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, clánok 53 ods. 1; nariadenie Rady c. 1/2003) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz o porusení - Posúdenie dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov - Priznanie podniku k jeho úcasti na protiprávnych stretnutiach (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Metóda stanovovania, ktorú definujú usmernenia vydané Komisiou - Stanovenie základnej výsky pokuty - Zohladnenie charakteristických znakov porusenia ako celku (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 22) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii - Zvýsenie vseobecnej úrovne pokút - Prípustnost (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Správanie odlisné od správania dohodnutého v rámci kartelu - Posúdenie (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Konstatovanie protiprávnosti - Nevyhnutnost, aby sa Vseobecný súd vyjadril k zmene rozhodnutia na základe svojej neobmedzenej právomoci (Clánok 261 ZFEÚ) 1. Pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. Navyse v konaní o zalobe o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES má súd Únie preskúmat iba zákonnost napadnutého aktu. Úloha súdu, na ktorý je podaná zaloba o neplatnost, ktorá smeruje proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa konstatuje existencia porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ukladajú sa pokuty jeho adresátom, tak spocíva v posúdení, ci dôkazy a iné skutocnosti, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, sú dostatocné na preukázanie existencie daného porusenia. (pozri body 90 - 92) 2. Akákolvek pochybnost súdu musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala takéto porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V takejto situácii je totiz nevyhnutné zohladnit prezumpciu neviny tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, ktorá je súcastou základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, okrem iného potvrdenej preambulou Európskeho jednotného aktu a clánkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie, chránené v právnom poriadku Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. (pozri body 93, 94) 3. V oblasti hospodárskej sútaze je nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia. Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení. Okrem toho, vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by výslovne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. (pozri body 95 - 97) 4. Pokial ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskeho hospodárskom priestore (EHP), v práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov. Prípadná neexistencia listinných dôkazov je teda relevantná len pri celkovom posudzovaní dôkaznej hodnoty súboru dôkazov predlozených Komisiou. Samotná táto neexistencia vsak naopak dotknutému podniku neumoznuje právoplatne spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí iné vysvetlenie daných skutkových okolností. Platí to len v prípade, ze dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú preukázat existenciu porusenia jednoznacne a bez potreby výkladu. Okrem toho, ziadne ustanovenie, ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov, hoci ich Komisia získala v rámci ziadosti o zohladnenie oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov. Ak by to bolo inak, bremeno preukázania správaní odporujúcich clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré nesie Komisia, by nebolo mozné uniest a toto bremeno by bolo nezlucitelné s úlohou dohladu nad riadnym uplatnovaním týchto ustanovení. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení. Túto podmienku potvrdenia vyhlásenia podniku je takisto nutné respektovat v prípade spochybnenia uvedeného vyhlásenia iným stíhaným podnikom. (pozri body 98 - 101, 206) 5. V oblasti hospodárskej sútaze môze byt obzvlást vysoká dôkazná hodnota priznaná vyhláseniam, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe. Hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera vzhladom na to, ze títo úcastníci môzu mat tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa zohladnenia oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci. V tomto ohlade sú potenciálne dôsledky oznámenia skreslených dôkazov Komisii o to závaznejsie, ze spochybnené vyhlásenie podniku musí byt podporené inými dôkazmi. Táto okolnost totiz zvysuje riziko, ze Komisia, ako aj ostatné podniky obvinené z úcasti na porusení, identifikujú nepresné vyhlásenia. (pozri body 104 - 106) 6. Správne konanie stanovené nariadením c. 1/2003, ktoré sa uskutocnuje v rámci Komisie, sa delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorých kazdá má vlastnú vnútornú logiku, a to na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, pocas ktorej Komisia vyuzíva vysetrovacie právomoci vymedzené v nariadení c. 1/2003 a ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Naproti tomu kontradiktórna fáza, ktorá trvá od oznámenia o výhradách az do prijatia konecného rozhodnutia, má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení. V rámci posúdenia dôkazov a iných skutocností, o ktoré sa Komisia opiera pri preukázaní porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, vyhladávanie uskutocnované Vseobecným súdom na úcely zistenia uvedených dôkazov sa môze týkat len tej casti odôvodnenia rozhodnutia Komisie, v ktorej opisuje kontradiktórnu fázu správneho konania. Komisia môze totiz az po tom, ako v rámci kontradiktórnej fázy získa vyjadrenia dotknutého podniku k svojmu prvému stanovisku prijatému v závere fázy predbezného vysetrovania, ktoré je uvedené v oznámení o výhradách, rozhodnút o tom, ci zotrvá alebo nezotrvá na svojom prvom stanovisku, a tým definitívne rozhodnút o vytýkanom porusení. Pokial Komisia vo svojom posúdení dôkazov, ktoré má k dispozícii v závere fázy predbezného vysetrovania na úcely konstatovania úcasti uvedeného podniku na porusení, po tom, ako získala vyjadrenia podniku k oznámeniu o výhradách, sama spochybní dôkaznú hodnotu uvedených dôkazov, Vseobecný súd musí zohladnit toto posúdenie Komisie. (pozri body 109, 110, 113) 7. Pokial ide o priznanie podniku týkajúce sa jeho úcasti na stretnutí, ktoré bolo protiprávne z pohladu pravidiel hospodárskej sútaze, skutocnost, ze podnik pocas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná urcité skutkové alebo právne okolnosti, môze predstavovat dodatocný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej zaloby. Preto, aby mohlo byt toto priznanie povazované za vierohodný dôkaz, treba sa v stádiu posúdenia dôvodnosti súdnej zaloby presvedcit, ci znenie tohto priznania doplnajú ostatné dôkazy predlozené Komisiou. (pozri body 217, 218) 8. Hoci sa závaznost porusenia pravidiel hospodárskej sútaze najskôr posudzuje na základe vlastností samotného porusenia, akými je povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia a jeho uskutocnenie alebo neuskutocnenie, následne sa toto posúdenie prispôsobuje podla pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností týkajúcich sa kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení. Cielom prvej fázy metódy stanovenia pokút Komisiou je teda urcit základnú výsku pokuty ukladanej kazdému dotknutému podniku, a to tak, ze na hodnotu predaja daného tovaru alebo sluzieb na dotknutom geografickom trhu dosiahnutú kazdým z týchto podnikov sa uplatní prvý násobný koeficient, ktorý odráza závaznost porusenia, prípadne druhý násobný koeficient, ktorého cielom je dotknuté podniky odradit od toho, aby sa opätovne zúcastnili na takom protiprávnom správaní. Ako vyplýva z usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003, kazdý z týchto dvoch násobných koeficientov je stanovený vzhladom na faktory, ktoré odrázajú charakteristické znaky porusenia ako celku, to znamená ako zoskupenia protisútazných správaní vsetkých jeho úcastníkov. Preto pri stanovení výsky týchto dvoch násobných koeficientov nie je potrebné osobitne zohladnovat specifické vlastnosti porusenia spáchaného kazdým z podnikov. Toto konstatovanie okrem toho podporuje samotný predmet druhej fázy metódy stanovenia pokút, ktorým je, pokial ide konkrétne o túto fázu, zohladnit pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, ktoré individuálne charakterizujú protisútazné správanie kazdého z úcastníkov dotknutého porusenia. V dôsledku toho cielom vsetkých faktorov vymenovaných v bode 22 usmernení na úcely stanovenia tak násobného koeficientu "závaznost porusenia" (bod 21 usmernení), ako aj násobného koeficientu "poplatok za vstup" (bod 25 usmernení), je posúdit porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze ako celok. Z usmernení predovsetkým nevyplýva, ze Komisia je povinná brat do úvahy skutocnosti specifické pre úcastníka porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ako je zriedkavá úcast podniku na protisútazných kontaktoch alebo nevykonávanie uzavretých dohôd, v prvom stádiu metódy stanovenia pokút. Tieto skutocnosti Komisia zohladnuje az v druhej fáze uvedenej metódy, a to ako pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti vlastné kazdému z podnikov, ktorý sa zúcastnil porusenia. (pozri body 264 - 267, 273) 9. Body 28 a 29 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovujú prispôsobenie základnej výsky pokuty podla urcitých pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ktoré sú vlastné kazdému dotknutému podniku. Konkrétne bod 29 usmernení uvádza exemplifikatívny zoznam polahcujúcich okolností, ktoré za urcitých podmienok môzu viest k znízeniu základnej výsky pokuty. Medzi polahcujúcimi okolnostami, ktoré mozno zohladnit, tento zoznam neuvádza pasívnu úlohu podniku. Kedze vsak zoznam obsiahnutý v bode 29 usmernení nie je vycerpávajúci, túto hypotézu nemozno vo svojej podstate vylúcit spomedzi okolností, ktoré môzu viest k znízeniu základnej výsky pokuty. Pasívna úloha podniku pri uskutocnovaní porusenia spocíva v "malej aktivite" podniku, teda chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd. Spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa rokovaní v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení. (pozri body 279 - 281, 284, 285) 10. Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze Komisia v minulosti ukladala pokuty v urcitej výske za urcitý typ porusení, nemôze preto Komisiu zbavit moznosti zvýsit túto úroven v medziach stanovených nariadením c. 1/2003, pokial je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze. Úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze si naopak vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky. (pozri bod 293) 11. Skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na dohode s jeho konkurentmi vo veci cien je preukázaná, sa nesprával na trhu tak, ako sa so svojimi konkurentmi dohodol, nevyhnutne nepredstavuje skutocnost, na ktorú by sa malo pri urcení výsky pokuty prihliadat ako na polahcujúcu okolnost. Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi sleduje na trhu viac alebo menej nezávislú politiku, sa totiz môze jednoducho pokúsat vyuzit kartel vo svoj prospech. (pozri bod 297) 12. Skutocnost, ze preskúmanie dôvodov uvedených podnikom proti zákonnosti rozhodnutia Komisie, ktorým bola ulozená pokuta za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, preukázalo nezákonnost, nezbavuje Vseobecný súd povinnosti preskúmat, ci v závislosti od dôsledkov uvedenej nezákonnosti a uplatnením svojej neobmedzenej právomoci má zmenit napadnuté rozhodnutie. (pozri bod 306) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 25. októbra 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s chlorecnanom sodným - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Zaloba o neplatnost - Rozdelenie trhu - Urcenie cien - Súbor nepriamych dôkazov - Dátum dôkazov - Vyhlásenia konkurentov - Priznanie - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti" Vo veci T-348/08, Aragonesas Industrias y Energía, SAU, so sídlom v Barcelone (Spanielsko), v zastúpení: I. S. Forrester, QC, a K. Struckmann, P. Lindfelt a J. Garcia-Nieto Esteva, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Biolan, J. Bourke a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný) v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka spolocnosti Aragonesas Industrias y Energía, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty, ktorá bola tejto spolocnosti ulozená v uvedenom rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a S. Soldevila Fragoso, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Aragonesas Industrias y Energía, SAU, je spolocnostou podla spanielskeho práva. Bola zalozená v roku 1992 a v tomto období bola súcastou sektora chemických výrobkov skupiny Uralita, ktorá zastresovala cinnost týkajúcu sa chlorecnanu sodného a bola zaradená pod správu spolocnosti Uralita, SA (dalej len "Uralita"). Az do roku 1994 vlastnila Uralita 100 % majetku zalobkyne. V decembri 1994 Uralita zriadila holdingovú spolocnost nazvanú Energia e Industrias Aragonesas EIA, SA (dalej len "EIA"), na ktorú bola prevedená vsetka cinnost týkajúca sa chemických výrobkov. Zalobkyna sa tým stala dcérskou spolocnostou v 100 %-nom vlastníctve spolocnosti EIA. Uralita pôvodne vlastnila 98,84 % majetku EIA, od 1. januára 1995 do 31. decembra 2000 sa táto úcast spolocnosti Uralita na majetku spolocnosti EIA pohybovala medzi 49,44 % a 50,71 %. 2 Chlorecnan sodný je silné oxidacné cinidlo, ktoré sa získava prostredníctvom elektrolýzy vodného roztoku chloridu sodného v elektrolytických clánkoch bez diafragmy. Chlorecnan sodný sa môze vyrábat bud v krystalickej forme, alebo vo forme zmesi. Pouzíva sa predovsetkým na výrobu oxidu chloricitého pouzívaného v drevospracujúcom priemysle na bielenie buniciny. Dalej sa vyuzíva, ale v podstatne mensej miere, pri cistení pitnej vody, bielení textilu, v herbicídoch a pri rafinácii uránu [odôvodnenie c. 2 rozhodnutia Komisie K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný) (dalej len "napadnuté rozhodnutie")]. 3 Dna 28. marca 2003 zástupcovia spolocnosti EKA Chemicals AB (dalej len "EKA") so sídlom vo Svédsku podali ziadost o oslobodenie od pokút alebo o ich znízenie na základe Oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"), táto ziadost sa týkala existencie kartelu v odvetví chlorecnanu sodného. Na podporu svojej ziadosti spolocnost EKA predlozila listinné dôkazy a jej splnomocnení zástupcovia poskytli ústne vyhlásenia 31. marca 2003 (dalej len "vyhlásenia spolocnosti EKA z roku 2003"). 4 Dna 30. septembra 2003 Komisia Európskych spolocenstiev prijala rozhodnutie, ktorým spolocnosti EKA udelila podmienecné oslobodenie od pokuty v súlade s bodom 15 oznámenia o spolupráci. 5 Dna 10. septembra 2004 Komisia v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) zaslala ziadosti o informácie spolocnosti Finnish Chemicals Oy (dalej len "FC") so sídlom vo Fínsku, spolocnosti Arkema France SA so sídlom vo Francúzsko, ktorá bola v napadnutom rozhodnutí uvedená pod názvom "Atochem" (dalej len "Arkema France"), a napokon zalobkyni. 6 Dna 24. septembra 2004 bol pán L., zamestnanec spolocnosti Arkema France [dalej len "pán L. (Arkema France)"], vypocutý Komisiou (dalej len "vyhlásenia spolocnosti Arkema France"). 7 Dna 18. októbra 2004 spolocnost Arkema France vo svojej odpovedi na ziadost Komisie o informácie predlozila ziadost o oslobodenie od pokút alebo o ich znízenie na základe oznámenia o spolupráci. 8 Dna 29. októbra 2004 spolocnost FC na zasadnutí v priestoroch Komisie predlozila Komisii ziadost o znízenie pokút na základe oznámenia o spolupráci a Komisii ústne poskytla informácie týkajúce sa vysetrovania vzhladom na chlorecnan sodný. Listom z 2. novembra 2004 spolocnost FC potvrdila svoju ziadost o znízenie pokút a súcasne predlozila listinné dôkazy týkajúce sa jej úcasti na porusení uvádzanom Komisiou. 9 Dna 4. novembra 2004 sa uskutocnilo stretnutie Komisie a zástupcov spolocnosti EKA. Dna 11. novembra 2004 spolocnost EKA predlozila Komisii doplnujúce informácie vzhladom na posledný vývoj trhu s chlorecnanom sodným. 10 V dnoch 3 a 9. decembra 2004 zalobkyna odpovedala na ziadosti Komisie o informácie z 10. septembra 2004. 11 Dna 6. júla 2006 spolocnost EKA poskytla Komisii nové ústne vyhlásenie, po ktorom 19. a 20. júla 2006 nasledovali stretnutia s dvoma jej zamestnancami. Dna 29. augusta 2006 spolocnost EKA na stretnutí v priestoroch Komisie poskytla nové ústne vyhlásenia (dalej len s "vyhlásenia spolocnosti EKA z roku 2006"). 12 V období od 13. novembra 2006 do 11. apríla 2008 Komisia v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zaslala ziadosti o informácie viacerým spolocnostiam, konkrétne 13. novembra 2006, 8. februára a 12. marca 2007 a 11. apríla 2008 zalobkyni. 13 Dna 27. júla 2007 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktorého adresátmi boli najmä spolocnosti EKA, FC, Arkema France, zalobkyna a spolocnost Uralita. 14 Zalobkyna v stanovenej lehote Komisii oznámila svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách. Zalobkyna mala prístup jednak k spisu Komisie na DVD nosici, ktorý jej bol dorucený Komisiou a obsahoval verejne prístupné dokumenty, a jednak k prepisu ústnych vyhlásení ziadatelov odvolávajúcich sa na oznámenie o spolupráci, ktoré Komisia získala pocas vysetrovacieho konania. 15 Dna 20. novembra 2007 viaceré dotknuté spolocnosti, medzi nimi aj Uralita, avsak nie zalobkyna, vyuzili svoje právo byt ústne vypocutý Komisiou. 16 Dna 11. júna 2008 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie a 16. júna 2008 ho dorucila zalobkyni. 17 V odôvodnení c. 69 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate uvádza, ze spolocnosti EKA, FC, Arkema France a zalobkyna sa zúcastnili na stretnutiach a mali vzájomné kontakty s cielom rozdelit si trhy tým, ze si pridelia objemy predaja a stanovia ceny chlorecnanu sodného na trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (dalej len "EHP"). Komisia v tomto ohlade zostavila zoznam 72 protisútazných kontaktov, ktoré sa uskutocnili bud vo forme stretnutí alebo telefonických rozhovorov (dalej len "72 protisútazných kontaktov"). Tento zoznam mozno nájst v prílohe I napadnutého rozhodnutia. Okrem toho, v prílohe II napadnutého rozhodnutia sa nachádza zoznam osôb uvedených v tomto rozhodnutí. Medzi citovanými menami sú uvedené napríklad páni S. a W., zamestnanci spolocnosti EKA [dalej len "pán S. (EKA)" a "pán W. (EKA)"], páni A. a S. [dalej len "pán S. (FC)"], zamestnanci spolocnosti FC, pán L. (Arkema France) a pán A., zamestnanec zalobkyne [dalej len "pán A. (Aragonesas)"]. V tom istom odôvodnení c. 69 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze dané protisútazné postupy sa uskutocnovali od 21. septembra 1994, pokial ide o spolocnosti EKA a FC, od 17. mája 1995, pokial ide o spolocnost Arkema France, a pokial ide o zalobkynu, od 16. decembra 1996. Pokial ide o spolocnosti EKA, FC, Arkema France a zalobkynu, trvali minimálne do 9. februára 2000. 18 V odôvodneniach c. 70 a 71 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze respektovanie rozhodnutí prijatých v rámci kartelu bolo overované najmä na bilaterálnych stretnutiach a v telefonických rozhovoroch, pocas ktorých si úcastníci vymienali citlivé obchodné informácie o rokovaniach s klientmi, a to najmä o predaných mnozstvách a uplatnovaných cenách. Dodala, ze úcastníci kartelu uplatnovali stratégiu stabilizácie trhu chlorecnanu sodného, ktorej konecným cielom bolo rozdelit si predajné mnozstvá výrobku, koordinovat politiku urcenia cien voci klientom, a tým optimalizovat svoje podiely na zisku. 19 Okrem toho v odôvodneniach c. 73 az 78 napadnutého rozhodnutia Komisia zhruba nacrtla základné zásady a fungovanie kartelu. V tomto zmysle uviedla pocetné kontakty medzi hlavnými výrobcami chlorecnanu sodného, ktorých základným cielom bolo rokovanie medzi nimi na úcely rozdelenia ich objemov predaja na dotknutých geografických trhoch a urcenia cielových cien v zmluvách uzavretých s ich klientmi. Podla Komisie výmena citlivých obchodných informácií predstavovala dôlezitý aspekt tajne dohodnutého správania, pretoze úcastníci mohli následne predvídat správanie ich konkurentov na trhu. Pokial ide o fungovanie kartelu, Komisia potvrdzuje, ze výrobcovia chlorecnanu sodného udrziavali casté kontakty vo forme bilaterálnych alebo multilaterálnych stretnutí a telefonických rozhovorov bez toho, aby mali vopred urcený postup. Spresnuje vsak, ze na úrovni vyssích riadiacich pracovníkov sa rozhovory uskutocnovali v rámci multilaterálnych stretnutí, casto na okraji stretnutí pracovnej skupiny pre chlorecnan sodný v Európskej rade pre chemický priemysel (dalej len "CEFIC"). Napokon, podla Komisie, pokial ide o kalendár rokovaní, kontakty medzi konkurentmi sa väcsinou zintenzívnili ku koncu roka (od októbra do decembra), pricom toto obdobie zodpovedá kazdorocnému prerokovávaniu zmlúv medzi výrobcami chlorecnanu sodného a ich klientmi na budúci rok. Komisia vsak uvádza, ze v období, ktoré je predmetom vysetrovania, rokovania casto pokracovali aj zaciatkom nasledujúceho roka, najmä v mesiacoch január a február. 20 Pokial ide o protiprávne správanie zalobkyne, z odôvodnení c. 350 a 356 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na úcely posúdenia jej úcasti na protiprávnych dohodách sa Komisia opierala jednak o ziadosti o odpustenie alebo znízenie pokút, jednak o aktuálne dokumenty, ktoré podla Komisie preukazujú, ze zalobkyna diskutovala s ostatnými úcastníkmi kartelu, a napokon, o priznanie zalobkyne, pokial ide o jej úcast na protiprávnom stretnutí, ktoré sa uskutocnilo 28. januára 1998 v Bruseli v rámci oficiálneho stretnutia CEFIC (dalej len "protiprávne stretnutie z 28. januára 1998"). 21 Pokial ide konkrétne o aktuálne dôkazy o porusení, Komisia v odôvodneniach c. 349 a 350 napadnutého rozhodnutia tvrdí nasledujúce: "349 Poznámky [pána S. (FC)] trikrát odkazujú na telefonický rozhovor so zalobkynou. Najskôr, 16. decembra 1996 [pán S. (FC)] v rozhovore s [pánom S. (EKA)] potvrdil, ze [spolocnost FC] súhlasí s cenami dohodnutými pre Spanielsko a Portugalsko, pricom uviedol rozhovory so [zalobkynou]: '[DÔVERNÉ]([2]1)` (úvodzovky doplnené, pozri odôvodnenie c. 130). Tvrdenie '[DÔVERNÉ]` preukazuje, ze [pán S. (FC)] sa uz predtým so [zalobkynou] osobne zhováral o cenách, a to v rámci dohôd medzi úcastníkmi kartelu. Dalej, poznámky [pána S. (FC)] poukazujú na telefonický rozhovor s [pánom S. (EKA)]: '[DÔVERNÉ]` (úvodzovky doplnené, pozri odôvodnenie c. 219). Toto tvrdenie dokazuje, ze spolocnost Arkema France priamo diskutovala o cenách so [zalobkynou], co, ako uz bolo uvedené, je súcastou vseobecnej koordinácie cien. Napokon, v poznámkach [pána S. (FC)] vzhladom na telefonický rozhovor z 9. decembra 1999 sa uvádza: '[DÔVERNÉ]` (úvodzovky doplnené, pozri odôvodnenie c. 258). Z tohto tvrdenia vyplýva, ze [pán S. (FC)] vo svojich poznámkach uviedol, co mu [pán L. (Arkema France)] povedal v telefonickom rozhovore, alebo ze mu on oznámil svoj rozhovor so [zalobkynou]. Skutocnost, [ze zalobkyna] diskutovala skôr s jedným ako s druhým nie je rozhodujúca, kedze z obsahu poznámok vyplýva, ze sporná diskusia bola protiprávna. 350 Tieto poznámky jasne dokazujú priame telefonické kontakty so [zalobkynou] a zjavne z nich vyplýva, ze zalobkyna sa priamo zúcastnila vseobecných dohôd o cenách. Okrem toho [zalobkyna] potvrdila, ze sa zúcastnila na [protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998], na ktorom konkurenti viedli protiprávne diskusie (pozri odôvodnenia c. 182 a 184). Komisia teda na základe ústnych vyhlásení, ktoré v predmetnej veci získala, a aktuálnych dôkazov o skutocnostiach, ktoré jasne poukazujú na protisútazné správanie zalobkyne, dospela k záveru, [ze zalobkyna] sa zúcastnila porusenia ako celku. Za týchto podmienok je úlohou [zalobkyne], aby predlozila dôkazy o tom, v com je jej konanie v súlade so sútazným správaním." 22 V odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "v ostatných prípadoch, kde sa v [napadnutom] rozhodnutí odkazuje na [zalobkynu], Komisia akceptuje tvrdenie spolocnosti, podla ktorého môzu informácie pochádzat skôr od tretích osôb nez od nej samotnej. Spis Komisie neobsahuje dostatok dôkazov, ktoré by s urcitostou umoznovali preukázat, ze sporné informácie pochádzali priamo od zalobkyne. Bude to zohladnené, pokial ide o dlzku trvania porusenia, ku ktorej sa [zalobkyna] musí vyjadrit." 23 Pokial ide o dlzku trvania porusenia a najmä dátumy zaciatku a konca úcasti zalobkyne na porusení, Komisia v odôvodneniach c. 487 az 489 napadnutého rozhodnutia podala nasledujúce vysvetlenie a závery: "487 Spolocnosti EKA a [FC] sa zúcastnovali na protisútazných dohodách od... a [zalobkyna] najneskôr od 16. decembra 1996 (pozri odôvodnenie c. 130). ... 488 Pokial ide o ukoncenie porusenia, podla údajov známych Komisii sa posledné protisútazné stretnutie - na ktorom sa zúcastnili spolocnosti EKA, Atochem a [zalobkyna] - sa konalo 9. februára 2000. Na tomto stretnutí sa spolocnost EKA otvorene distancovala od kartelu a oznámila svoje odmietnutie zúcastnovat sa na akejkolvek dalsej diskusii s konkurentmi. Jednej z úcastníkov na tomto stretnutí jasne vyjadril svoje zelanie viac sa nezúcastnovat na karteli a podla údajov známych Komisii ide o posledný kontakt medzi výrobcami chlorecnanu sodného, ktorý mozno zohladnit (pozri tiez odôvodnenie c. 283). Hoci sa spolocnosti EKA, Atochem a [zalobkyna] priamo zúcastnili na stretnutí z 9. februára 2000, ziadny údaj zo spisu Komisie nenaznacuje, ze [spolocnost FC] sa otvorene distancovala od kartelu pred týmto dátumom (okrem toho ziadny z úcastníkov neuvádza takéto prijatie stanoviska). V dôsledku toho Komisia povazuje 9. február 2000 za dátum ukoncenia kartelu pre vsetky dotknuté podniky, a to spolocnosti EKA, [FC], Atochem a [zalobkynu]. 489 Z toho vyplýva, ze celkové trvanie porusenia, ako je opísané v... [napadnutom] rozhodnutí, predstavuje pre [zalobkynu] a spolocnost Uralita... 3 roky a 1 mesiac." 24 V odôvodneniach c. 444 a 455 az 468 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnieva jednak, ze spolocnost Uralita mala rozhodujúci vplyv na strategickú orientáciu a celkovú obchodnú politiku zalobkyne, a jednak, ze po tom, ako spolocnost Uralita prevzala kontrolu nad spolocnostou EIA, zodpovednost spolocnosti EIA, ako jediného akcionára zalobkyne, za porusenie, presla na spolocnost Uralita. Preto v odôvodneniach c. 469 a 487 az 489 napadnutého rozhodnutia Komisia povazuje [zalobkynu] a spolocnost Uralita za solidárne zodpovedné za porusenie, ktorého sa zalobkyna dopustila v období od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000 (dalej len "dotknuté porusenie"), teda v celkovej dlzke tri roky a jeden mesiac. 25 Pokial ide o stanovenie výsky ukladaných pokút, z odôvodnenia c. 498 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003(Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). Okrem toho v prejednávanej veci z odôvodnenia c. 509 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na úcely stanovenia hodnoty predaja zohladnila predaj chlorecnanu sodného uskutocnený kazdým podnikom v EHP v obchodnom roku, ktorý zodpovedá poslednému ukoncenému roku porusovania práv a ktorý sa skoncil 31. decembra 1999. 26 Pokial ide o urcenie základnej výsky pokuty, z odôvodnení c. 509 az 524 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia konstatovala po prvé, co sa týka závaznosti dotknutého porusenia, jednak, ze toto porusenie bolo mimoriadne závazné v rozsahu, v akom spocívalo v dohodách z oblasti rozdelenia trhov a urcenia cien (odôvodnenie c. 512 napadnutého rozhodnutia), jednak, ze celkový podiel na trhu podnikov zúcastnených na tomto porusení predstavoval v roku 1999 az 90 % EHP (odôvodnenie c. 513 napadnutého rozhodnutia), okrem toho, ze toto porusenie vyvolalo úcinky na znacnej casti územia EHP (odôvodnenie c. 514 napadnutého rozhodnutia), a napokon, ze dohody, hoci nie vzdy viedli k ocakávaným výsledkom, zvycajne boli vykonané (odôvodnenie c. 515 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho Komisia stanovila podiel kazdého zúcastneného podniku na hodnote predaja, ktorý slúzil na stanovenie základnej výsky, na 19 %. 27 Po druhé, Komisia na základe ustanovení bodu 24 usmernení z roku 2006 stanovila násobný koeficient pre dlzku trvania porusenia na 3,5. 28 Po tretie, v odôvodnení c. 523 napadnutého rozhodnutia sa Komisia na základe ustanovení bodu 25 usmernení z roku 2006 a na úcely odradenia dotknutých podnikov od úcasti na horizontálnych dohodách urcujúcich ceny podobných dohodám, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, rozhodla zvýsit základnú výsku pokuty o dodatocnú výsku stanovenú, vzhladom na skutocnosti skúmané v odôvodneniach c. 512 az 515 napadnutého rozhodnutia, na 19 %. 29 Komisia v clánku 1 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia vyvodzuje záver, ze zalobkyna a spolocnost Uralita porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa v období od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000 zúcastnovali na celom rade dohôd a zosúladených postupov s cielom rozdelit si objemy predaja, stanovit ceny, vymienat si citlivé obchodné informácie týkajúce sa cien a objemov predaja a monitorovat uskutocnovanie protisútazných dohôd na trhu s chlorecnanom sodným v EHP. 30 V clánku 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia Komisia zaviazala zalobkynu a spolocnost Uralita spolocne a nerozdielne na zaplatenie pokuty vo výske 9 900 000 eur. 31 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia nariadila podnikom uvedeným v clánku 1 napadnutého rozhodnutia jednak ukoncit, ak tak uz neurobili, konstatované porusovanie, a jednak zdrzat sa opakovania akejkolvek cinnosti alebo konania uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a akejkolvek cinnosti alebo konania, ktoré by mali rovnaký alebo podobný úcel alebo úcinok. 32 Clánok 4 napadnutého rozhodnutia vymenúva adresátov napadnutého rozhodnutia, ku ktorým patrí aj zalobkyna. Konanie a návrhy úcastníkov konania 33 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 26. augusta 2008 zalobkyna podala predmetnú zalobu. 34 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Vseobecný súd (druhá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Vseobecný súd tiez polozil urcité otázky úcastníkom konania a poziadal Komisiu o predlozenie urcitých dokumentov. Úcastníci konania na uvedené otázky a ziadosti odpovedali v stanovených lehotách. 35 Listom z 3. septembra 2010 Komisia predlozila pripomienky k správe z pojednávania vo veci T-348/08. 36 Na pojednávaní Vseobecný súd úcastníkom konania odovzdal kópiu strán 1159 a 1160 spisu Komisie. Úcastníci konania potvrdili, ze okrem rukou písaného dodatku, ktorým Vseobecný súd doplnil císlovanie zarázok na týchto dvoch stranách, uvedená kópia presne zodpovedá originálu týchto dvoch strán nachádzajúcemu sa v spise Komisie. 37 Ústna cast konania sa skoncila 10. septembra 2010. 38 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subsidiárne, zmenil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia tým, ze zrusí alebo podstatne znízi pokutu, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav A - O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 40 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza dva dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení spocívajúcom v tom, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze zalobkyna sa zúcastnila na dotknutom porusení. Druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, ktorého sa Komisia dopustila pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobkyni. 1. O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení spocívajúcom v tom, ze Komisia stanovila úcast zalobkyne na porusení v období od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000 41 Vo svojom prvom zalobnom dôvode zalobkyna tvrdí, ze dôkazy, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska nedostatocne nepreukazujú, ze sa zúcastnila na dotknutom porusení. Tento prvý dôvod je rozdelený na dve casti. Po prvé, Komisia nepreukázala, ze zalobkyna sa priamo zúcastnila dotknutého porusenia v období od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000, a po druhé, ze sa zúcastnila na jedinom a trvalom porusení pokrývajúcom celé územie EHP. a) Tvrdenia úcastníkov konania 42 Podla zalobkyne súbor nepriamych dôkazov, ktoré uvádza Komisia s cielom pripísat zalobkyni dotknuté porusenie, pozostáva z nasledujúcich troch typov dôkazov. Prvý spocíva v skutocnosti, ze zalobkyna uznala, ze sa zúcastnila na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 so spolocnostami EKA, FC a Arkema France. Druhý podla nej vychádza z rukou písaných poznámok pána S. (FC) [dalej len "poznámky pána S. (FC)"]. Tretí dôkaz sa zakladá na vyhláseniach spolocnosti EKA z roku 2003 a z roku 2006. Ziadny z týchto troch dôkazov, ci uz posudzovaný individuálne alebo spolocne s ostatnými, nepreukazuje bez toho, aby pretrvávali odôvodnené pochybnosti, ze zalobkyna sa zúcastnila protiprávneho kartelu. 43 Po prvé, pokial ide o protiprávne stretnutie z 28. januára 1998, zalobkyna nepopiera, ze sa na nom zúcastnila. Podla nej islo o výlucne neformálne stretnutie v priestoroch hotela. Pripomína vsak, ako vyplýva z poznámok pána S. (FC), ktoré sú uvedené na strane 1159 spisu Komisie, ze vodcovia kartelu poziadali zamestnanca zalobkyne, aby odisiel krátko po tom, ako sa skupina zisla. Zalobkyna preto tvrdí, ze skutocnost, ze sa ciastocne zúcastnila na jedinom stretnutí zo 72 protisútazných kontaktov, ktoré Komisia zistila medzi clenmi kartelu, neumoznuje Komisii, aby jej pripísala úcast na velmi komplexných dohodách medzi ostatnými adresátmi napadnutého rozhodnutia, ktoré sa konali opakovane. 44 Po druhé, vzhladom na aktuálne dôkazy o porusení, vyplývajúce z poznámok pána S. (FC), tieto podla nej pozostávajú len z troch nepriamych odkazov na zalobkynu uvedených v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia. Na jednej strane totiz, tak z uvedeného odôvodnenia, ako aj z odôvodnenia c. 352 daného rozhodnutia vyplýva, ze tieto tri odkazy vyplývajúce z poznámok pána S. (FC) predstavovali jediné aktuálne skutkové dôkazy, ktoré poukazovali na vinu zalobkyne. Na druhej strane, zo znenia odôvodnenia c. 352 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze samotná Komisia sa domnievala, ze nie je mozné s urcitostou preukázat, ze ostatné informácie vyplývajúce z poznámok pána S. (FC) týkajúce sa zalobkyne pochádzali priamo od nej. 45 Zalobkyna dodáva, ze ostatné vyhlásenia uvedené v ziadostiach o zohladnenie oznámenia o spolupráci, ktoré sa Komisia vo svojich písomnostiach snazí uprednostnit pred tromi odkazmi uvedenými v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, mozno vykladat odlisne od výkladu navrhnutého Komisiou a neumoznujú vyvodit záver, ze zalobkyna sa zúcastnila na jedinom a trvalom porusení. Napokon, Komisia sa takisto opiera o ostatné dôkazy, ktoré jednak neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí a jednak nepreukazujú ziadne zavinenie zalobkyne, co vysvetluje, preco neboli spomenuté v predmetnom rozhodnutí. Presnejsie, zalobkyna tvrdí, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza, ze rozhodnutie sa zakladá nielen na troch odkazoch uvedených v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, ale aj na iných odkazoch, ktoré sa jej týkajú, získaných z poznámok pána S. (FC). Podla zalobkyne z toho mozno vyvodzovat, ze kazdý odkaz na nu treba vykladat ako priame tvrdenie proti nej. Hoci sa Komisia na úcely preukázania viny zalobkyne odvoláva na "jasné znenie [napadnutého] rozhodnutia", pokial ide o tieto ostatné odkazy vyplývajúce z poznámok pána S. (FC), zalobkyna naopak zastáva názor, ze tieto odkazy bud predstavujú dôkazy o jej nevine alebo nepreukazujú, ze sa zúcastnila na dotknutom porusení. 46 Zalobkyna sa napokon v rozpore s tým, co vyplýva z odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je v rozsahu, v akom ostatné informácie získané z poznámok pána S. (FC) môzu skôr pochádzat od tretích osôb ako od zalobkyne, uvedené, ze "to bude zohladnené, pokial ide o dlzku trvania porusenia, ku ktorej sa [zalobkyna] musí vyjadrit", domnieva, ze Komisia nezmenila svoj výpocet dlzky trvania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení v porovnaní s dlzkou trvania, ktorá bola uvedená v oznámení o výhradách. Z toho vyvodzuje záver, ze dlzka trvania uvedená v napadnutom rozhodnutí nie je správnym vyjadrením rozsahu jej údajnej úcasti na dotknutom porusení a Komisia nepristúpila k ziadnym úpravám ani ústupkom, aby dlzka trvania odrázala citlivú povahu dôkazov. 47 Pokial ide o prvý odkaz na zalobkynu uvedený v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, podla zalobkyne ide o odkaz na telefonický rozhovor zo 16. decembra 1996 medzi pánmi S. (FC) a S. (EKA), pocas ktorého pán S. (FC) spomenul svoj rozhovor so zalobkynou týkajúci sa cien v Spanielsku. Zalobkyna tvrdí, ze tento prvý odkaz nepreukazuje bez toho, aby v tejto otázke pretrvávali oprávnené pochybnosti, ze sa zúcastnila na karteli. Na jednej strane totiz dotknutý zamestnanec poprel, ze bol v kontakte s pánom S. (FC) mimo oficiálnych valných zhromazdení CEFIC. Na druhej strane tento odkaz uvádza len obsah rozhovoru so spolocnostou EKA vzhladom na zalobkynu. Napokon, z ostatných dôkazov nevyplýva, ze zalobkyna sa zúcastnila na dohode o cenách v období rokovania, ktoré predchádzalo podpísaniu zmlúv o chlorecnane sodnom na prvý trimester 1997. Ak by sa zalobkyna v tomto období zúcastnovala na karteli, poznámky pána S. (FC) by sa na nu odvolávali castejsie a spôsobom, ktorý by nebol len nepriamy. 48 Druhý odkaz na zalobkynu sa odvoláva na telefonický rozhovor, ktorý sa uskutocnil 4. decembra 1998 medzi pánmi S. (FC) a S. (EKA), pocas ktorého pán S. (AKA) spomenul svoje stretnutie so spolocnostou Arkema France o cenách v Portugalsku. Z tejto konverzácie vyplýva, ze spolocnost Arkema France pánovi S. (EKA) oznámila, ze sa obrátila na zamestnanca zalobkyne. Zalobkyna sa domnieva, ze z tohto výnatku nevyplýva, ze sa zúcastnila na karteli, a naopak mozno z neho skôr odvodit, ze zalobkyna bola poziadaná, aby neznizovala ceny. Zalobkyna navyse poukazuje na to, ze ziadost spolocnosti Arkema France o zohladnenie oznámenia o spolupráci [zostavená pocas vypocutia pána L. (Arkema France) 24. septembra 2004] neobsahuje ziadnu zmienku o zalobkyni vzhladom na diskusie, ktoré sa uskutocnili v období od polovice roka 1998 do mája 2000. Okrem toho tento výnatok obsahuje vyhlásenie spolocnosti Arkema France, ktorá bola priamym konkurentom spolocnosti FC. Zalobkyna sa preto nazdáva, ze vzhladom na to, ze spolocnost Arkema France diskutovala s pánom S. (EKA), mohla mat ako tvrdý konkurent spolocnosti FC záujem na tom, aby túto spolocnost presvedcila o tom, ze sa cena neznízi a spolocnost FC má respektovat cenovú hladinu z predchádzajúceho roka. Zalobkyna napokon tvrdí, ze v priebehu roka 1998 znízila svoje predajné ceny chlorecnanu sodného v Portugalsku. Preto druhý odkaz nielenze nepreukazuje, ze zalobkyna sa zúcastnila na diskusiách v danom období, ale navyse predstavuje dôkaz preukazujúci jej nevinu, kedze z neho vyplýva, ze zalobkyna nezosúladila svoje konanie s konaním clenov kartelu. 49 Tretí odkaz na zalobkynu sa týka telefonického rozhovoru z 9. decembra 1999 medzi pánmi S. (FC) a L. (Arkema France), pocas ktorého jeden z úcastníkov rozhovoru uviedol, ze sa zhováral so zalobkynou. Zalobkyna vsak tvrdí, ze samotná skutocnost, ze sa s nou niekto zhováral este neznamená, ze sa správala protiprávne. Ak zalobkynu povazujeme za podnik, ktorý odmietal spolupracovat, je mozné, ze ostatní clenovia kartelu sa potrebovali s nou zhovárat s cielom presvedcit ju, aby "sa prispôsobila". Okrem toho zalobkyna znovu pripomína, ze tomuto tretiemu odkazu odporujú vyhlásenia získané pocas vypocutia pána L. (Arkema France), v ktorých sa uz neuvádza zalobkyna ako úcastnícka kartelu v období od polovice roka 1998 do mája 2000. 50 Po tretie, pokial ide o vyhlásenia spolocnosti EKA z roku 2003 a z roku 2006, zalobkyna pripomína, ze podla Komisie tieto vyhlásenia vysvetlujú "úcast zalobkyne pre spanielskych, francúzskych a portugalských klientov". Spolocnosti FC a Arkema France vsak neuviedli ziadne obvinenie tohto druhu. 51 V prvom rade, pokial ide o vyhlásenia spolocnosti EKA z roku 2003, vyplýva z nich, ze hlavnými úcastníkmi kartelu boli spolocnosti EKA, FC a Arkema France. Zalobkyna sa na dohodách zúcastnila v mensej miere. Okrem toho Komisia v odôvodnení c. 358 napadnutého rozhodnutia a v poznámke pod ciarou c. 391, ktorá sa nan vztahovala, sa odvolávala výlucne na vyhlásenia spolocnosti EKA z roku 2003. Zalobkyna v tomto ohlade uvádza a objasnuje tri pasáze vyhlásení, ktoré sa týkajú Spanielska, Francúzska a Portugalska. Tieto tri casti podla nej predstavujú hlavné referencné údaje vyhlásenia spolocnosti EKA, ktoré vysvetlujú tvrdenie spolocnosti EKA, podla ktorého sa zalobkyna zúcastnila na karteli vzhladom na svoje postavenie a záujmy na trhu pre spanielskych, francúzskych a portugalských klientov. 52 Pokial ide o prvú cast, ktorá sa týka Spanielska, podla zalobkyne z nej vyplýva, ze spolocnost EKA konkrétne vyhlásila, ze "[DÔVERNÉ]", a ze spolocnost EKA "vzdy dohliadala na to, aby prílis nezvýsila svoju úcast na trhu v Spanielsku". V tomto ohlade zalobkyna tvrdí, ze ak mala stratit podiel na trhu v Spanielsku, je prirodzené, ze sa snazila nájst klientov na susedných trhoch, ako sú Francúzsko a Portugalsko. Islo tu o obvyklé správanie na konkurencnom trhu. Oproti výkladu presadzovanému Komisiou teda existuje alternatívny výklad, a to výklad v súlade s obvyklým správaním na trhu. 53 Pokial ide o druhú cast, ktorá sa týka Francúzska, podla zalobkyne z nej vyplýva, ze spolocnost EKA konkrétne vyhlásila, ze "[DÔVERNÉ]" a "podiel na trhu pridelený [zalobkyni] vo Francúzsku bol zjavne stanovený v oddelenej dohode medzi spolocnostou Arkema France a touto spolocnostou". Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa opiera o toto vyhlásenie na úcely toho, aby naznacila, ze vo Francúzsku existovali bilaterálne dohody o objemoch medzi spolocnostou Arkema France a výrobcami odlisnými od spolocnosti EKA. Preto zalobkyna tvrdí, ze toto vyhlásenie spolocnosti EKA spocíva len na nepodlozených predpokladoch, kedze sa v nom tvrdí, ze zalobkyna sa zúcastnila na dohodách, na ktorých spolocnost EKA nebola prítomná. Informácie obsiahnuté v tomto vyhlásení teda mohli byt získané len od tretích osôb, akou je aj spolocnost Arkema France. Zalobkyna vsak pripomína, ze Arkema France vo svojej ziadosti o zohladnenie oznámenia o spolupráci nespomína ziadnu odlisnú dohodu so zalobkynou. Vyhlásenie tretej osoby uvádzajúce existenciu dohody, ktorá bola "zjavne" uzavretá inými výrobcami, nemôze viest k presvedceniu o existencii takejto dohody. Preto táto cast vyhlásenia spolocnosti EKA nie je dostatocne jasná, aby bolo mozné na jej základe vyhlásit, ze zalobkyna sa zúcastnila na spáchaní dotknutého porusenia. 54 Pokial ide o tretiu cast, týkajúcu sa Portugalska, podla zalobkyne z nej vyplýva, ze spolocnost EKA konkrétne vyhlásila, ze "[DÔVERNÉ]". Zalobkyna tvrdí, ze nerozumie, v com toto vyhlásenie mohlo predstavovat dôkaz proti nej, kedze vzhladom na dohodu o objemoch sa v nom uvádzajú len spolocnosti EKA, Arkema France a FC. 55 Dalej, pokial ide o vyhlásenia spolocnosti EKA z roku 2006, tieto boli podané na základe ziadosti Komisie. Zalobkyna vsak tvrdí a toto tvrdenie obhajuje, napriek obranným tvrdeniam Komisie, ze tieto vyhlásenia z roku 2006 napravujú urcité pochybenia, alebo dokonca protirecia urcitým tvrdeniam obsiahnutým v predchádzajúcich vyhláseniach spolocnosti EKA, konkrétne vyhláseniach z roku 2003. Spolocnost EKA vo svojich vyhláseniach z roku 2006 uviedla, ze zalobkyna sa zúcastnila len na jednom, a nie na piatich stretnutiach. Okrem toho spolocnost EKA uz neuvádza, ze zalobkyna a spolocnost Arkema France si v rámci inej dohody rozdelili svoje podiely na trhu vo Francúzsku. Navyse, zalobkyna pripomína, pokial ide o spanielsky trh, ze nové vyhlásenie spolocnosti EKA potvrdzuje jej názor, podla ktorého sú správania uvádzané Komisiou úplne prirodzené. Rovnako tvrdenia spolocnosti EKA z roku 2006 uz osobitne neodkazujú na zalobkynu, pokial ide o spanielsky, portugalský a francúzsky trh. Zalobkyna tvrdí, ze hoci spolocnost EKA vyhlásila, ze zalobkyna sa zúcastnila na dohodách, neposkytla v tejto veci ziadne specifické údaje. Tvrdí totiz, ze zatial co vyhlásenia spolocnosti EKA ju nepravdivo obvinujú z toho, ze sa zúcastnila na piatich stretnutiach, Komisia ich rozvázne neuviedla v napadnutom rozhodnutí. Jediný odkaz na jej názov by podla zalobkyne predstavoval dôkaz jej neviny, kedze uviedla, ze spolocnosti EKA a FC sa rozhodli nezvýsit svoje ceny v prípade, ak by ich zalobkyna a spolocnosti Arkema France a [DÔVERNÉ] nenasledovali. 56 Zalobkyna z toho vyvodzuje záver, ze vzhladom na nezrovnalosti medzi vyhláseniami spolocnosti EKA z roku 2003 a z roku 2006 mozno spochybnit ich presnost a ich dôkaznú hodnotu. Preto sa o ne nemozno opierat, pokial ide o pevné presvedcenie Vseobecného súdu o tom, ze sa zalobkyna dopustila porusenia. Okrem toho tieto vyhlásenia vôbec neuvádzajú stretnutia alebo telefonické rozhovory so zalobkynou. Preto nepostacujú na to, aby bola zalobkyni pripísaná zodpovednost za porusenie clánku 81 ES. 57 Okrem iného a po stvrté, zalobkyna tvrdí, ze Komisia ako dátum ukoncenia jej údajnej úcasti na karteli nesprávne uviedla 9. február 2000. Dôkazy poskytnuté v napadnutom rozhodnutí totiz preukazujú len to, ze zalobkyna sa zúcastnila na oficiálnom stretnutí CEFIC z 9. februára 2000, co zalobkyna nepopiera. Komisia vsak nepreukázala, ze zalobkyna sa zúcastnila na protiprávnom stretnutí, ktoré sa uskutocnilo na okraji stretnutia CEFIC z 9. februára 2000 (dalej len "protiprávne stretnutie z 9. februára 2000"). Zalobkyna sa v prvom rade domnieva, ze vyhlásenie pána S. (EKA) na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000, pokial ide o odmietnutie spolocnosti EKA zúcastnit sa na akejkolvek dalsej diskusii s konkurentmi, dostatocne nepreukazuje jej úcast na uvedenom stretnutí. Dalej tvrdí jednak, ze ani spolocnost Arkema France ani spolocnost FC neprikladali dôraz tomuto vyhláseniu a jednak, ze jej zamestnanec potvrdil, ze toto vyhlásenie nepocul. Následne, diskusie z 20., 21. a 24. januára 2000, na ktoré sa Komisia odvoláva v odôvodnení c. 283 napadnutého rozhodnutia, nemozno povazovat za dôkazy preukazujúce vinu zalobkyne alebo za spôsobilé preukázat jej úcast na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000. Napokon zalobkyna poukazuje na to, ze z prílohy I napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze nebola uvedená medzi osobami zúcastnenými na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000, co nemôze byt dôsledkom jednoduchej formálnej chyby. 58 V závere prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze dôkazy uvedené voci nej v napadnutom rozhodnutí nie sú dostatocne presné a presvedcivé, aby viedli k pevnému presvedceniu, ze sa zúcastnila na dotknutom porusení. 59 Za týchto podmienok, po prvé, vzhladom na zásadu "v pochybnosti v prospech zalovaného", kedze v prejednávanej veci pretrváva pochybnost, pokial ide o úcast zalobkyne na dotknutom porusení, jej Komisia nemala pripísat úcast na dotknutom porusení. 60 Po druhé, zalobkyna pripomína, ze právomoc, ktorou disponuje Komisia na úcely konstatovania existencie porusení ustanovení clánku 81 ES je v súcasnosti zosilnená. Nariadenie c. 1/2003 jej tak priznáva nové a silnejsie právomoci. Okrem toho, nové programy zhovievavosti jej v súcasnosti umoznujú získat podstatné listinné dôkazy. Okrem toho technologický pokrok v oblasti spracovania informácií takisto umoznuje Komisii vykonávat zlozité elektronické vyhladávania. Napokon zalobkyna poukazuje na to, ze v prejednávanej veci Komisia nepovazovala za potrebné prehlbit svoje vysetrovanie a na tieto úcely zorganizovat inspekciu jej priestorov alebo priestorov ostatných spolocností, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie. 61 Vzhladom na uvedené zosilnené právomoci by Komisia mala byt povinná respektovat zvýsenú úroven kvality dôkazu. V prejednávanej veci, kde takáto úroven kvality nebola dosiahnutá, Komisia mala, podobne ako to urobila pri ostatných malých výrobcoch, ktorých situácia je podobná ako situácia zalobkyne, pripísat pretrvávajúce pochybnosti v prospech zalobkyne. V dôsledku toho jej Komisia nemala pripísat úcast na dotknutom porusení ani jej ulozit pokutu. V kazdom prípade zalobkyna uvádza, ze vzhladom na to, ze informácie vymenené medzi troma hlavnými výrobcami týkajúce sa [DÔVERNÉ] boli podobné vymeneným informáciám týkajúcim sa zalobkyne, Komisia rozhodla ulozit pokutu len zalobkyni. Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 62 Komisia spochybnuje dôvodnost tvrdení, ktoré predlozila zalobkyna. 63 Tvrdí, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze zalobkyna sa zúcastnila dotknutého porusenia. Pripomína, ze ide o tri druhy dôkazov, to znamená jednak vyhlásenia clenov kartelu obvinujúce zalobkynu, jednak pocetné aktuálne poznámky o skutocnostiach vedené pánom S. (FC) a napokon priznanie zalobkyne týkajúce sa jej úcasti na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, ktoré bolo podlozené ostatnými dôkazmi vztahujúcimi sa na toto stretnutie. 64 Po prvé, pokial ide o vyhlásenia clenov kartelu, Komisia poukazuje na to, ze tieto vyhlásenia boli uskutocnené krátko po ukoncení kartelu a sú charakteristické vysokou podobnostou medzi sebou a s aktuálnymi poznámkami pána S. (FC). Dodáva, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne spolocnosti, ktoré poziadali o zohladnenie oznámenia o spolupráci, nie sú nevyhnutne podnecované k tomu, aby predlozili skreslené dôkazy týkajúce sa ostatných úcastníkov dotknutého kartelu. 65 Po druhé, pokial ide o aktuálne poznámky pána S. (FC), Komisia spochybnuje tvrdenie zalobkyne, podla ktorého vzhladom na odôvodnenie c. 349 napadnutého rozhodnutia, boli na úcely obvinenia zalobkyne uvedené len tri casti poznámok pána S. (FC), cím mohli zostat opomenuté iné odkazy. Komisia totiz pripomína, ze okrem troch castí, na ktoré sa sústredí zalobkyna, ona sa vela krát odvoláva na iné odkazy uvedené v poznámkach pána S. (FC) týkajúce zalobkyne a v tomto zmysle uvádza ako príklad odôvodnenia c. 150, 220, 229, 256, 305, 319 a 347 napadnutého rozhodnutia. Komisia poukazuje na to, ze zalobkyna v stádiu repliky obmedzila svoju kritiku, pokial ide o tieto vecné dôkazy, na výnatok z poznámok pána S. (FC) uvedený v odôvodnení c. 150, pricom ho citovala v skrátenom znení a vytrhnutý z kontextu. Pokial ide o sest dalsích odôvodnení, zalobkyna uznáva ich priamo obvinujúcu povahu, ale tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie ju neuvádza v skutkových zisteniach vzhladom na rok 1997. Posledné uvedené tvrdenie je podla Komisie nesprávne a Komisia mohla v stádiu vyjadrenia k zalobe oprávnene dospiet k záveru, ze v roku 1997 sa medzi zalobkynou a clenmi kartelu uskutocnili pravidelné telefonické kontakty. 66 Odôvodnenie c. 349 napadnutého rozhodnutia podla Komisie vyvracia tvrdenia zalobkyne, ktorých cielom je potvrdit jej neúcast na karteli a nemalo by sa zamienat s odôvodneniami, akými je odôvodnenie c. 305 a 319, v ktorých Komisia podrobne analyzuje svoje tvrdenia v neprospech zalobkyne. Okrem toho Komisia trvala na troch odkazoch uvedených v odôvodnení c. 349, pretoze jednak ide o skutkové dôkazy mimoriadne presvedcivé, dokonca podstatné na preukázanie úcasti zalobkyne na dotknutom porusení, ktoré bolo jediným a trvalým porusením európskeho rozsahu, jednak zalobkyna nespochybnila tieto tvrdenia a napokon, tieto aktuálne skutkové dôkazy s osobitným dôrazom preukazujú vinu zalobkyne, pricom nie sú jedinými dôkazmi, ktoré Komisia získala. 67 Po tretie, pokial ide o odôvodnenie c. 352 napadnutého rozhodnutia, Komisia tvrdí, ze v nom výslovne rozlísila jednotlivé casti poznámok pána S. (FC) podla ich dôkaznej hodnoty, najmä s cielom stanovit dlzku trvania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. V uvedenom odôvodnení c. 352 vsak uviedla, ze ak by sa zamerala na iné odkazy odkazujúce na zalobkynu, ako na odkazy uvedené v odôvodnení c. 349, len s tazkostami by presvedcivo preukázala tajne dohodnuté správanie. Z tohto dôvodu teda rozhodla neuvádzat ich na úcely predlzenia úcasti zalobkyne na karteli. Preto, aj ked sa tieto iné odkazy ukázu samotné ako nepresvedcivé, sú aspon súcastou súboru zhodujúcich sa skutocností a indícií, na ktorých Komisia oprávnene zalozila svoju analýzu týkajúcu sa úcasti zalobkyne na karteli. 68 Komisia v stádiu dupliky, stále vzhladom na odôvodnenie c. 352 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze zalobkyna neberie ohlad na odôvodnenia c. 305 a 319 napadnutého rozhodnutia, ktoré výslovne uvádzajú ostatné casti poznámok pána S. (FC) ako dôkazy voci nej. Zalobkyna podla nej nezohladnuje ani odôvodnenia c. 357 a 358 napadnutého rozhodnutia, ktoré preukazujú, ze Komisia zakladá svoje výhrady voci zalobkyni na poznámkach pána S. (FC) ako celku, a neobmedzuje sa na tri odkazy uvedené v odôvodnení c. 349 tohto rozhodnutia. Podla Komisie z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze informácia je sprostredkovaná nepriamo alebo jej dosah je druhoradý, nemá ziadny vplyv na moznost pouzit ju ak dôkaz. Aktuálne dôkazy o porusení uvedené v poznámkach pána S. (FC) sú koherentné vzhladom na ostatné dôkazy proti zalobkyni obsiahnuté v spise a boli vo velkej casti prijaté úcastníkmi konania vrátane zalobkyne. 69 Napokon, odôvodnenie c. 352 napadnutého rozhodnutia neobsahuje ziadny príslub zmeny dlzky trvania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení vo vztahu k dlzke trvania uvedenej v oznámení o výhradách. Okrem toho, na rozdiel od tvrdení zalobkyne sú dôkazy uplatnené v napadnutom rozhodnutí rovnaké ako dôkazy uvedené v oznámení o výhradách. 70 Po stvrté, Komisia v prvom rade uvádza, ze napadnuté rozhodnutie spocíva na vseobecných dôkazoch poskytnutých spolocnostami EKA, Arkema France a FC, ktoré kategoricky preukazujú úcast zalobkyne na karteli a charakteristické znaky tohto kartelu. 71 V druhom rade Komisia vymenúva urcitý pocet vseobecných dôkazov preukazujúcich kontakty medzi zalobkynou a ostatnými clenmi kartelu. 72 Po prvé, z poznámok pána S. (FC) vo veci jeho telefonického rozhovoru zo 16. decembra 1996 s pánom S. (EKA) vyplýva, ze prvý uvedený sa uz predtým zhováral so zalobkynou. Komisia pripomína, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tento dôkaz nespochybnila. Okrem toho Komisia spochybnuje tvrdenia, ktoré teraz zalobkyna uvádza proti tomuto dôkazu. 73 Po druhé, pokial ide o dôkazy vztahujúce sa na kalendárny rok 1997, Komisia sa domnieva, ze aktuálne pasáze z poznámok pána S. (FC) z 10. a 14. januára 1997 preukazujú podrázdenie zalobkyne vzhladom na pokusy spolocnosti FC získat väcsiu cast trhu v Spanielsku a Portugalsku. Rovnako, z poznámky pána S. (FC) zo 14. októbra 1997 vo veci bilaterálneho stretnutia z toho istého dna medzi spolocnostami EKA a FC, ktoré sa konalo v Turku (Fínsko) (dalej len "stretnutie v Turku zo 14. októbra 1997"), vyplýva, ze spolocnosti FC a EKA mali tazkosti vysvetlit, najmä zalobkyni, ze zvýsenie cien o 1,5 % bolo nevyhnutné na vyrovnanie inflácie. Stále so zretelom na toto stretnutie v Turku zo 14. októbra 1997 z vyhlásenia spolocnosti EKA vyplýva, ze vzhladom na zvýsenie objemu predaja spolocnosti FC v Spanielsku existovalo nebezpecenstvo odvetných opatrení spanielskych výrobcov a spolocnosti EKA a FC sa dohodli, ze nezvýsia ceny, pokial ich najmä zalobkyna nebude nasledovat. 74 Po tretie, pokial ide o protiprávne stretnutie z 28. januára 1998, Komisia pripomína, ze zalobkyna pripustila svoju úcast na tomto stretnutí. Poznámky pána S. (FC) preukazujú, ze úcastníci diskutovali o trhoch s chlorecnanom sodným vo viacerých krajinách, ako aj o podieloch na trhu a o cenách. Komisia vo svojich písomných vyjadreniach najskôr uviedla, ze ziadna cast spisu neumoznovala domnievat sa, ze úcast zalobkyne na tomto stretnutí predstavovala novú alebo výnimocnú skutocnost. Dalej vsak Komisia vo svojich pripomienkach k správe z pojednávania výslovne uznala, ze táto úcast zalobkyne predstavovala novú skutocnost. Preto sa Komisia domnieva, ze zalobkyna nepreukázala, ze sa zúcastnila na tomto stretnutí za iných okolností ako ostatní clenovia kartelu a ze sa od neho verejne distancovala. Tvrdenie zalobkyne týkajúce sa neformálnej povahy tohto stretnutia vyvracia jednak skutocnost, ze bolo naplánované niekolko týzdnov vopred, a jednak podrobné poznámky pána S. (FC). V rozpore s tým, co nesprávne pochopila zalobkyna, z odôvodnenia c. 183 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze úcastníci podrobne, a nie výlucne diskutovali o Belgicku, Spanielsku, Francúzsku a Portugalsku. Z poznámok pána S. (FC) nevyplýva, ze vodcovia kartelu poziadali zalobkynu, aby odisla. Naopak, poznámky pána S. (FC) poukazujú na to, ze skúmanie spanielskeho, francúzskeho a portugalského trhu bolo pocas väcsiny stretnutia prerusované diskusiami o iných trhoch, ako aj na to, ze bolo pravdepodobné, ze zalobkyna bola prítomná pocas celého stretnutia. Komisia napokon tvrdí, ze príloha I napadnutého rozhodnutia sa nevyhnutne obmedzuje na kontakty, ktorých skutocný dátum konania pozná, hoci existovali iné dôkazmi potvrdené kontakty, na ktorých sa zalobkyna zúcastnila, avsak ktorých presný dátum konania nebol uvedený. 75 Po stvrté, v októbri a novembri 1998 sa páni L. (Arkema France) a S. (FC) viackrát telefonicky zhovárali o podiele zalobkyne na trhu v Portugalsku. 76 Po piate, pokial ide o telefonický kontakt zo 4. decembra 1998 medzi pánmi S. (FC) a S. (EKA), Komisia sa domnieva, ze zalobkyna nevysvetluje, ako sa takéto kontakty mohli uskutocnit v rámci bezného obchodného styku a ze navyse pripústa, ze bola poziadaná, aby neznizovala svoje ceny, co predstavuje protisútaznú poziadavku, na ktorú zalobkyna pristúpila. Na rozdiel od tvrdení zalobkyne z vyhlásení pána L. (Arkema France) nevyplýva, ze zalobkyna opustila kartel na konci prvého obdobia, ktoré trvalo od októbra 1994 do polovice roka 1998, vzhladom na údajné druhé obdobie, ktoré trvalo od polovice roka 1998 do mája 2000, pricom tento výklad vyvracajú mnohé dôkazy. 77 Po sieste Komisia podotýka, ze zalobkyna len uviedla znízenie cien v Portugalsku v roku 1999 a 2000, pricom nespresnila, ze tieto ceny od roku 1993 do roku 1997 stúpali a v roku 1998 sa ich úroven udrzala. Dodáva, ze znízenie cien v roku 1999 by sa dalo vysvetlit cenovou vojnou, ktorá prepukla v Portugalsku v dôsledku konfliktu s jedným klientom. Napriek zoslabnutiu kartelu v roku 1999 vsak zalobkyna zostala aktívna a, ako vyplýva z poznámok pána S. (FC), pokial ide o jeho telefonické rozhovory zo 16. júna a zo 6., 9. a 22. decembra 1999 s pánom L. (Arkema France), zalobkyna sa na nich dalej zúcastnovala. Tieto tri poznámky svedcia o existencii priameho kontaktu so zalobkynou a v rozpore s tým, co zalobkyna tvrdí, nic nenaznacuje, ze nespolupracovala, pricom sa ostatní clenovia kartelu pokúsili presvedcit ju, aby sa prispôsobila. 78 Po siedme Komisia dodáva, ze z poznámok pána S. (FC), pokial ide o jeho telefonický rozhovor z 22. decembra 1999 s pánom L. (Arkema France), vyplýva, ze zalobkyna sa este na konci decembra 1999 zúcastnovala na protiprávnych stretnutiach so svojimi konkurentmi. Rovnako, pokial ide o telefonické rozhovory z januára 2000, ktorých zhrnutie je uvedené v napadnutom rozhodnutí, tieto poznámky preukazujú, ze clenovia kartelu dalej zosúladovali svoje konanie. 79 Napokon po ôsme, Komisia spresnuje, ze skutocnost, ze zalobkyna nie je uvedená v prílohe I napadnutého rozhodnutia medzi úcastníkmi protiprávneho stretnutia z 9. februára 2000, je dôsledkom jednoduchej formálnej chyby, kedze v odôvodneniach c. 283 a 488 napadnutého rozhodnutia vyvodila záver o prítomnosti zalobkyne na tomto stretnutí. Podla Komisie nie je velmi rozhodujúce, ze zalobkyna nebola oboznámená s vyhlásením spolocnosti EKA, ku ktorému doslo na okraji oficiálneho stretnutia CEFIC a týkalo sa jej odmietnutia zúcastnit sa na akýchkolvek dalsích diskusiách s konkurentmi, pretoze kartel uz v tomto období neexistoval. Navyse skutocnost, ze uvádza, ze nebola oboznámená s týmto vyhlásením podla Komisie predstavuje závazný nepriamy dôkaz o jej úcasti na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000. 80 V tretom rade Komisia spochybnuje dôvodnost tvrdení, ktoré zalobkyna uviedla vzhladom na ústne vyhlásenia spolocnosti EKA. 81 Po prvé, v odôvodnení c. 319 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vo vseobecnosti odvolávala na vyhlásenia spolocnosti EKA z roku 2003 a nie na tri casti, ktoré zalobkyna uviedla vo svojej zalobe tak, ako to bolo v jej záujme. 82 Pokial ide o prvú cast, ktorú uvádza zalobkyna a ktorá sa týka spanielskeho trhu, správanie, o ktorom bolo uvedené, ze ho pravdepodobne zalobkyna prijme na francúzskom trhu v prípade, ze stratí podiel na trhu v Spanielsku, nezodpovedá obvyklému správaniu na trhu, ale predstavuje hrozbu v rámci tajne uzavretých dohôd, co zjavne predpokladá vseobecnú dohodu o podieloch na trhu. Okrem toho Komisia pripomína, ze podla judikatúry na jednej strane skutocnost, ze podnik presne nedodrziava, co bolo dohodnuté v rámci kartelu, nemôze tento podnik zbavit zodpovednosti, pokial sa verejne nedistancuje od týchto dohôd, a na druhej strane skutocnost, ze tento podnik mohol vedome zavádzat ostatných clenov kartelu, ho nezbavuje viny, pokial ide o spáchanie porusenia. 83 Pokial ide o druhú cast, ktorú uvádza zalobkyna a ktorá sa týka francúzskeho trhu, zalobkyna nesprávne uvádza, ze vyhlásenie spolocnosti EKA spocíva len na nepodlozenom predpoklade, ktorý táto spolocnost rozsírila. Uvedená cast posudzovaná ako celok totiz preukazuje, ze spolocnost EKA vedela o existencii samostatnej bilaterálnej dohody týkajúcej sa francúzskeho trhu. 84 Pokial ide o tretiu cast, ktorú uvádza zalobkyna a ktorá sa týka portugalského trhu, táto nebola uvedená v napadnutom rozhodnutí a zalobkyni vinu nepripisuje ani ju viny nezbavuje. 85 Po druhé, na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, vyhlásenia spolocnosti EKA z roku 2006 nie sú opravou vyhlásení z roku 2003. Ich predmetom bolo podrobne potvrdit niektoré skorsie vyhlásenia. Vsetky sa zhodujú s vyhláseniami z roku 2003, ktoré poskytujú podrobnejsie informácie. Komisia konstatuje, ze z vyhlásení spolocnosti EKA z roku 2006 vyplýva, ze táto spolocnost znovu uviedla zalobkynu medzi úcastníkmi kartelu, podrobne popísala ako títo úcastníci stanovovali cenové ciele a rozdelovali trh, naznacila, ze zalobkyna sa zúcastnovala na karteli uz pred zaciatkom jej úcasti uvedenej v napadnutom rozhodnutí a potvrdila, ze zalobkyna prijala odvetné opatrenia na francúzskom trhu ako odpoved na správanie spolocnosti FC. Vyhlásenia spolocnosti EKA z roku 2006 teda neobsahujú ziadny dôkaz zbavujúci zalobkynu viny, na ktorý by sa táto mohla odvolávat. 86 V stvrtom rade Komisia popiera, ze tým, ze udelila zalobkyni sankcie, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Postavenie zalobkyne totiz nemozno porovnávat s postavením ostatných malých výrobcov chlorecnanu sodného. Na jednej strane uznala svoju úcast na stretnutí kartelu a na druhej strane, na rozdiel od iných malých výrobcov ju ostatní clenovi kartelu oznacili za clena kartelu a napokon, aktuálne poznámky pána S. (FC) o porusení uvádzajú skutocnosti týkajúce sa zalobkyne, co nemozno povedat o iných malých podnikoch. V kazdom prípade z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze hospodársky subjekt sa nachádza v podobnej situácii ako zalobca, ale nie je predmetom konstatovania porusenia zo strany Komisie, neumoznuje vylúcit konstatovanie úcasti tohto zalobcu na porusení, ktoré bolo voci nemu prijaté, pokial bola táto úcast riadne preukázaná. 87 Komisia sa domnieva, ze uvedený súbor nepriamych dôkazov umoznuje preukázat, ze zalobkyna sa zúcastnila na dotknutom porusení a preto treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. b) Posúdenie Vseobecným súdom 88 Z písomných podaní úcastníkov konania vyplýva, ze spochybnujú jednak oznacenie dôkazov, ktoré Komisia prijala v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení, a jednak dôkaznú hodnotu uvedených dôkazov na úcely vyvodenia záveru o tejto úcasti. 89 V prvom rade je potrebné uviest urcité vseobecné úvahy o dôkaze, dalej urcit dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o úcast zalobkyne na dotknutom porusení, následne posúdit ich dôkaznú hodnotu a napokon, na základe daného posúdenia sa vyjadrit k presnosti a zhodnosti súboru nepriamych dôkazov, ktoré uviedla Komisia na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. Vseobecné úvahy o dôkaze 90 Pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, treba pripomenút, ze Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). 91 Navyse v konaní o zalobe o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES má súd Únie preskúmat iba zákonnost napadnutého aktu (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 174). 92 Úloha súdu, na ktorý je podaná zaloba o neplatnost, ktorá smeruje proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa konstatuje existencia porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ukladajú sa pokuty jeho adresátom, tak spocíva v posúdení, ci dôkazy a iné skutocnosti, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, sú dostatocné na preukázanie existencie daného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazvaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 891). 93 Akákolvek pochybnost súdu musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie konstatujúce porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 265). Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dané porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 177). 94 V takejto situácii je totiz nevyhnutné zohladnit prezumpciu neviny tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je súcastou základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, okrem iného potvrdenej preambulou Európskeho jednotného aktu a clánkom 6 ods. 2 Zmluvy o zalození Európskej únie, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), chránené v rámci právneho poriadku Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva z 21. februára 1984, Öztürk, séria A c. 73, a z 25. augusta 1987, Lutz, séria A c. 123-A, a rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176). 95 Je tak nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20, a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 127; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, body 193 az 195, 198 az 202, 205 az 210, 220 az 232, 249, 250 a 322 az 328, a zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, body 43 a 72). 96 Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 92 vyssie, body 768 az 778, a osobitne bod 777, potvrdený v predmetnom bode Súdnym dvorom na základe odvolania v jeho rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 513 az 523). 97 Okrem toho, vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by výslovne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu relevantných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody preto mozno vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 64 a 65). 98 Pokial ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, v práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72). 99 Prípadná neexistencia listinných dôkazov je teda relevantná len pri celkovom posudzovaní dôkaznej hodnoty súboru dôkazov predlozených Komisiou. Samotná táto neexistencia vsak naopak dotknutému podniku neumoznuje právoplatne spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí iné vysvetlenie daných skutkových okolností. Platí to len v prípade, ze dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú preukázat existenciu porusenia jednoznacne a bez potreby výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings et Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74). 100 Okrem toho, ziadne ustanovenie, ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to bolo inak, bremeno preukázania správaní odporujúcich clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré nesie Komisia, by nebolo mozné uniest a toto bremeno by bolo nezlucitelné s úlohou dohladu nad riadnym uplatnovaním týchto ustanovení (pozri analogicky rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 192). 101 Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi, pricom vyzadovaný stupen podpory môze byt nizsí v závislosti od vierohodnosti dotknutých vyhlásení (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, body 219 a 220). 102 Pokial ide o dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, jediným rozhodujúcim kritériom pri hodnotení týchto dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 72). 103 Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1053 a 1838). 104 Pokial ide o vyhlásenia, môze byt obzvlást vysoká dôkazná hodnota priznaná tým, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má sluzobnú povinnost konat v záujme tohto podniku, po stvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutocností, ktoré sú v nich uvedené, a po sieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, body 205 az 210). 105 Okrem toho, hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera vzhladom na to, ze títo úcastníci môzu mat tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa zohladnenia oznámenia o spolupráci s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). 106 V tomto ohlade je dalej potrebné pripomenút, ze potenciálne dôsledky oznámenia skreslených dôkazov Komisii sú o to závaznejsie, ze spochybnené vyhlásenie podniku musí byt podporené inými dôkazmi, ako vyplýva z bodu 101 vyssie. Táto okolnost totiz zvysuje riziko, ze Komisia, ako aj ostatné podniky obvinené z úcasti na porusení, identifikujú nepresné vyhlásenia. 107 Uz citovaná judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. Dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa úcasti zalobkyne na predmetnom porusení - Úvodné pripomienky 108 Vo svetle judikatúry uvedenej v bode 92 vyssie sa mozno domnievat, ze v rozsahu, v akom Vseobecnému súdu prinálezí posúdit, ci dôkazy a iné údaje uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí postacujú na zistenie existencie porusenia pripísaného zalobkyni, Vseobecnému súdu takisto prinálezí na základe podrobného preskúmania dôvodov napadnutého rozhodnutia zistit dôkazy uvedené Komisiou na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 109 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze správne konanie stanovené nariadením c. 1/2003, ktoré sa uskutocnuje v rámci Komisie, sa delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorých kazdá má vlastnú vnútornú logiku, a to na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, pocas ktorej Komisia vyuzíva vysetrovacie právomoci vymedzené v nariadení c. 1/2003 a ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Naproti tomu kontradiktórna fáza, ktorá trvá od oznámenia o výhradách az do prijatia konecného rozhodnutia, má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 183, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 38). 110 Z judikatúry uvedenej v bode 109 vyssie vyplýva, ze vyhladávanie uskutocnované Vseobecným súdom na úcely zistenia uvedených dôkazov sa môze týkat len tej casti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej Komisia opisuje kontradiktórnu fázu správneho konania. Komisia môze az po tom, ako v rámci kontradiktórnej fázy získa vyjadrenia zalobkyne k svojmu prvému stanovisku prijatému v závere fázy predbezného vysetrovania, ktoré je uvedené v oznámení o výhradách, rozhodnút o tom, ci zotrvá alebo nezotrvá na svojom prvom stanovisku, a tým definitívne rozhodnút o vytýkanom porusení. 111 V tomto ohlade je v prejednávanej veci opodstatnené konstatovat, ze bod 5.4.1.1 napadnutého rozhodnutia, s názvom "Posúdenie a záver Komisie" (odôvodnenia c. 347 az 360 napadnutého rozhodnutia), sa nachádza v hlave 5 nazvanej "Uplatnenie clánku 81 [ES] a clánku 53 [Dohody o EHP]", ktorej oddiel 5.3.2 týkajúci sa povahy porusenia, predchádza casti 5.4 venovanej "tvrdeniam predlozeným úcastníkmi ako odpoved na vytýkané skutocnosti a posúdenie Komisie uvedené v oznámení o výhradách". Cast 5.4 obsahuje oddiel 5.4.1, ktorý súhrnne uvádza "tvrdenia predlozené [zalobkynou]". Tento oddiel obsahuje jediný bod, a to bod 5.4.1.1 nazvaný "Posúdenia a záver Komisie". Za týmto bodom nenasleduje bod 5.4.1.2, ale priamo oddiel 5.4.2, ktorý nesie názov "Tvrdenia uvedené spolocnostou Uralita". 112 V dôsledku toho posúdenia Komisie uvedené v bode 5.4.1.1 sa týkajú výlucne vyjadrení zalobkyne uvedených v odpovedi na oznámenie o výhradách. Okrem toho treba konstatovat, ze závery vyvodené v tomto bode 5.4.1.1 v zmysle kontradiktórnej fázy správneho konania predstavujú konecné závery Komisie týkajúce sa úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 113 Z daných úvah a z judikatúry uvedenej v bode 109 vyssie vyplýva, ze kazdý tak priamy, ako aj nepriamy odkaz v bode 5.4.1.1 na odôvodnenia rozhodnutia, ktoré predchádzajú odôvodneniam uvedeným v tomto bode, teda na odôvodnenia c. 347 az 360, môze Komisii umoznit, aby v tomto stádiu uvedenia dôvodov v napadnutom rozhodnutí, presnejsie v stádiu kontradiktórnej fázy, prevzala dôkazy uz uvedené v predmetnom rozhodnutí. Naproti tomu, ak v bode 5.4.1.1 chýba priamy alebo nepriamy odkaz na dôkazy uvedené v iných odôvodneniach, ako sú odôvodnenia obsiahnuté v tomto bode, je opodstatnené sa domnievat, ze Komisia v závere kontradiktórnej fázy uskutocnenej vzhladom na skutocnosti, ktoré mohli byt pripísané zalobkyni, rozhodla neuviest tieto skutocnosti v rámci preukázania jej úcasti na dotknutom porusení. Napokon, pokial Komisia vo svojom posúdení dôkazov, ktoré má k dispozícii v závere fázy predbezného vysetrovania na úcely konstatovania úcasti uvedeného podniku na porusení, po tom, ako získala vyjadrenia podniku k oznámeniu o výhradách, sama spochybní dôkaznú hodnotu uvedených dôkazov, Vseobecný súd musí zohladnit toto posúdenie Komisie. 114 Vo svetle týchto predbezných pripomienok treba oznacit dôkazy, ktoré v prejednávanej veci Komisia rozhodla uviest v závere kontradiktórneho konania na úcely preukázania toho, ze sa zalobkyna zúcastnila na dotknutom porusení, a ktoré sú preto obsiahnuté v súbore nepriamych dôkazov uvedených Komisiou. 115 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze úcastníci konania sa zhodujú na tom, ze súbor nepriamych dôkazov, ktoré Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí s cielom preukázat úcast zalobkyne na dotknutom porusení spocíva na troch typoch dôkazov: - priznanie zalobkyne týkajúce sa jej úcasti na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, - poznámky pána S. (FC) a - vyhlásenia ostatných clenov kartelu. 116 Naproti tomu sa úcastníci konania nezhodujú najmä vzhladom na znenie odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia, a to pokial ide o dôkaznú hodnotu uvedených dôkazov na úcely preukázania, ci sa zalobkyna zúcastnila na dotknutom porusení. - Dôkazy, ktoré pôvodne v napadnutom rozhodnutí uviedla Komisia v stádiu predbeznej fázy správneho konania 117 Z podrobného preskúmania dôvodov napadnutého rozhodnutia uvedených v casti 4.3 venovanej histórii kartelu vyplýva, v rozsahu, v akom sa táto cast týka obdobia uvádzanej úcasti zalobkyne na dotknutom porusení, to znamená od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000, ze názov zalobkyne, alebo meno jedného z jej zamestnancov, sú priamo alebo nepriamo uvedené vzhladom na dvadsat jeden udalostí oznámených Komisiou (dalej len s "21 udalostí"). 118 So zretelom na pripomienky uvedené v bode 110 vyssie je opodstatnené preskúmat, ktoré z týchto 21 udalostí Komisia v bode 5.4.1.1 rozhodla uviest v závere kontradiktórnej fázy správneho konania na úcely toho, aby prostredníctvom súboru nepriamych dôkazov preukázala úcast zalobkyne na dotknutom porusení. 119 V tomto ohlade, po tom, ako boli zistené dôkazy výslovne uvedené v bode 5.4.1.1, je na úcely zistenia, ci Komisia na podporu svojich záverov o úcasti zalobkyne na dotknutom porusení nepriamo uvádzala iné dôkazy, potrebné pristúpit k výkladu ustanovení odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia. - Dôkazy, ktoré Komisia výslovne uviedla v napadnutom rozhodnutí v závere kontradiktórnej fázy správneho konania 120 Z dôvodov uvedených v bode 5.4.1.1 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia predkladá posúdenia a závery prijaté v závere kontradiktórnej fázy správneho konania, konkrétne odôvodnenia c. 347 az 360 uvedeného rozhodnutia, vyplýva, ze Komisia sa spomedzi 21 udalostí pôvodne uvedených v rámci predbeznej fázy správneho konania výslovne zamerala, ci uz priamo alebo nepriamo, na pät udalostí, ktoré preukazujú úcast zalobkyne na dotknutom porusení: - konkrétne v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia citujúc poznámky pána S. (FC), telefonický rozhovor zo 16. decembra 1996 medzi pánmi S. (FC) a S. (EKA), pôvodne uvedený v odôvodnení c. 130 napadnutého rozhodnutia, - v odôvodneniach c. 350 a 356 napadnutého rozhodnutia, s odvolaním na získané ústne vyhlásenia, stretnutie v Turku zo 14. októbra 1997, pôvodne uvedené v odôvodneniach c. 162 az 164 napadnutého rozhodnutia, - v odôvodneniach c. 350 a 356 napadnutého rozhodnutia, s odkazom jednak na priznanie zalobkyne a jednak, s odvolaním sa na odôvodnenia c. 182 a 184 napadnutého rozhodnutia, na poznámky pána S. (FC), protiprávne stretnutie z 28. januára 1998, pôvodne uvedené v odôvodneniach c. 182 az 186 napadnutého rozhodnutia, - konkrétne v odôvodnení c. 349, citujúc poznámky pána S. (FC), telefonický rozhovor zo 4. decembra 1998, pôvodne uvedený v odôvodnení c. 219 napadnutého rozhodnutia, - a napokon v odôvodneniach c. 347 a 349, citujúc poznámky pána S. (FC), telefonický rozhovor z 9. decembra 1999, pôvodne uvedený v odôvodnení c. 258 napadnutého rozhodnutia. 121 Je opodstatnené urcit, ci Komisia v bode 5.4.1.1 napadnutého rozhodnutia nepriamo odkazovala na iné udalosti spôsobilé preukázat úcast zalobkyne na dotknutom porusení a na tieto úcely poskytnút výklad ustanovení odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia. - Výklad odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia 122 Ako vyplýva z písomných vyhlásení úcastníkov konania, výklad odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia je rozhodujúci na úcely zistenia iných dôkazov ako sú dôkazy výslovne uvedené Komisiou v bode 5.4.1.1 napadnutého rozhodnutia, ktoré podla nich Komisia uviedla na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 123 Podla zalobkyne totiz Komisia v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia vylúcila akýkolvek odkaz na poznámky pána S. (FC) odlisný od troch odkazov uvedených v odôvodnení c. 349 tohto rozhodnutia. Komisia tento výklad spochybnuje. 124 Na pojednávaní v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom vo veci výkladu, ktorý bolo potrebné poskytnút vzhladom na ustanovenia odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla najmä nasledujúce. 125 Po prvé v danom odôvodnení podla vlastných tvrdení rozlísila na jednej strane tri odkazy na poznámky pána S. (FC) výslovne uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia a na druhej strane ostatné dôkazy smerujúce voci zalobkyni. 126 Pokial ide o tri odkazy na poznámky pána S. (FC) výslovne uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazujú na tri udalosti opísané v odôvodneniach c. 130, 219 a 258 tohto rozhodnutia, Komisia nástojila na skutocnosti, ze predstavujú dôkazy s osobitnou dôkaznou hodnotou, kedze umoznujú preukázat priame kontakty medzi clenmi kartelu a zalobkynou. 127 Pokial ide o ostatné dôkazy smerujúce proti zalobkyni, tieto urcite nepochádzajú od zalobkyne. Vzhladom na judikatúru vsak neboli vylúcené zo súboru nepriamych dôkazov uvedených Komisiou s cielom preukázat, ze sa zalobkyna zúcastnila na dotknutom porusení. 128 Po druhé Komisia uviedla, ze formulácia "v ostatných prípadoch, kde sa v... [napadnutom] rozhodnutí odkazuje na [zalobkynu]", ktorou sa zacína odôvodnenie c. 352 tohto rozhodnutia, sa má vykladat tak, ze odkazuje na ustanovenia odkazujúce na zalobkynu uvedené v odôvodneniach c. 220, 256, 305 a 319, ako aj v iných odôvodneniach, na ktoré sa odvolávajú odôvodnenia c. 305 a 319. 129 Po tretie, pokial ide o rozsah druhej a tretej vety odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia, v rozsahu, v akom zdôraznujú nedostatky spisu Komisie a to, ze táto skutocnost bude zohladnená vzhladom na dlzku trvania porusenia, Komisia v rozpore s tvrdeniami zalobkyne uviedla, ze disponuje dostatocnými dôkazmi na preukázanie dlzky trvania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení, a to od decembra 1996 do februára 2000. V tomto zmysle spresnila, ze hoci má k dispozícii iné dôkazy spôsobilé preukázat túto úcast v rokoch 1994, 1995 a zaciatkom roku 1996, rozhodla uviest len najlepsie dôkazy, ktorými disponuje, a to "tri odkazy" alebo "tieto tri casti", pricom prvý je "telefonát zo 16. decembra 1996". 130 Vzhladom na tvrdenia úcastníkov konania predlozené v ich písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaní, treba najskôr konstatovat, ze spomedzi 21 udalostí uvedených v bode 117 vyssie, 19 udalostí vyplýva z poznámok pána S. (FC). 131 Dalej, tri z týchto 19 udalostí vychádzajúcich z poznámok pána S. (FC), sú, ako bolo uvedené v bode 120 vyssie a ako uviedla Komisia na pojednávaní, výslovne uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia. Vzhladom na ne sa úcastníci konania zhodne domnievajú, ze tieto tri odkazy nie sú súcastou "ostatných prípadov, kde sa v [napadnutom] rozhodnutí odkazuje na [zalobkynu]" v zmysle odôvodnenia c. 352 tohto rozhodnutia. 132 Napokon, ako vyplýva z bodu 120 vyssie, na poznámky pána S. (FC) v rozsahu, v akom sa týkajú protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, výslovne odkazujú, v bode 5.4.1.1, odôvodnenia c. 350 a 356 napadnutého rozhodnutia odvolaním sa na odôvodnenia c. 182 a 184 tohto rozhodnutia. Preto uvedený stvrtý odkaz vychádzajúci z poznámok pána S. (FC) tiez nemôze byt súcastou "ostatných prípadov, kde sa v... [napadnutom] rozhodnutí odkazuje na [zalobkynu]", v zmysle odôvodnenia c. 352 daného rozhodnutia. 133 Naproti tomu treba konstatovat, ze dalsích pätnást udalostí vyplývajúcich z poznámok pána S. (FC) [dalej len "dalsích 15 odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC)"] nie je výslovne uvedených v bode 5.4.1.1 napadnutého rozhodnutia. 134 Po prvé, pokial ide o vysvetlenie poskytnuté Komisiou, podla ktorého formulácia "v ostatných prípadoch, kde sa v... [napadnutom] rozhodnutí odkazuje na [zalobkynu]" uvedená v úvode odôvodnenia c. 352 tohto rozhodnutia, odkazuje na odôvodnenia c. 220, 256, 305 a 319 napadnutého rozhodnutia, ako aj na iné odôvodnenia uvedené v daných odôvodneniach 305 a 319 (to znamená odôvodnenia c. 130, 150, 184, 219, 229, 256 a 258), je totiz potrebné uznat, ze tento výklad je prijatelný v rozsahu, v akom sa odôvodnenia 305 a 319 napadnutého rozhodnutia týkajú najmä styroch odôvodnení uvedeného rozhodnutia, ktoré uvádzajú obsah poznámok pána S. (FC) vzhladom na styri udalosti, a to udalosti uvedené v odôvodneniach c. 150, 220, 229 a 256 napadnutého rozhodnutia. Toto vysvetlenie je vsak na úcely výkladu formulácie "v ostatných prípadoch, kde sa v... [napadnutom] rozhodnutí odkazuje na [zalobkynu]" bud neúplné, kedze sa týka len styroch z dalsích 15 odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC), alebo irelevantné, pretoze odôvodnenia c. 305 a 319 sa tiez odvolávajú na odôvodnenia c. 130, 184, 219 a 258 napadnutého rozhodnutia, ktoré predstavujú, pokial ide o tri z nich, výslovné odkazy na zalobkynu vyplývajúce z poznámok pána S. (FC) uvedené v odôvodnení c. 349, alebo ktoré, pokial ide o odôvodnenie c. 184 napadnutého rozhodnutia, preberajú obsah poznámok pána S. (FC) vzhladom na protiprávne stretnutie z 28. januára 1998, na ktorom sa zalobkyna podla svojich explicitných tvrdení aspon scasti zúcastnila. Preto vysvetlenie poskytnuté Komisiou, z ktorého vyplýva, ze vyssie uvedená formulácia sa odvoláva len na odôvodnenia c. 130, 150, 184, 219, 220, 229, 256, 258, 305 a 319 napadnutého rozhodnutia a ktoré je scasti neúplné a scasti irelevantné, Vseobecný súd nemôze prijat. 135 V dôsledku toho je opodstatnené sa domnievat, ze jediný výklad, ktorý mozno odvodit z formulácie "v ostatných prípadoch, kde sa v... [napadnutom] rozhodnutí odkazuje na [zalobkynu]", ktorou zacína odôvodnenie c. 352 tohto rozhodnutia, je výklad, podla ktorého uvedená formulácia odkazuje na 15 dalsích odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC). 136 Po druhé treba konstatovat, ze zo samotných ustanovení druhej casti tejto prvej vety odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia tiez súhlasí so zalobkynou, pokial ide o, vzhladom na zalobkynu, pravdepodobne nepriamy pôvod informácií obsiahnutých v dalsích 15 odkazoch na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC). Podla samotných ustanovení tejto druhej casti "Komisia akceptuje tvrdenie spolocnosti, podla ktorého môzu informácie pochádzat skôr od tretích osôb nez od nej samotnej". Preto je na mieste konstatovat, ze nepriamo prijíma tvrdenie zalobkyne, ktoré je prevzaté v odôvodnení c. 345 napadnutého rozhodnutia (v oddieli 5.4.1 nazvanom "Tvrdenia predlozené [zalobkynou]") a pôvodne uvedené v bode 44 jej odpovede na oznámenie o výhradách. 137 V tomto poslednom bode sa výslovné ustanovenia tejto druhej casti prvej vety odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia zdajú byt rozhodujúce v prejednávanej veci, pretoze vznikli v stádiu kontradiktórnej fázy správneho konania, ktorá, ako bolo uvedené v bode 109 vyssie, Komisii umoznuje prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení a ktorá uzatvára uvedené konanie, v prejednávanej veci v prospech tvrdenia zalobkyne uvedeného v jej odpovedi na oznámenie o výhradách. 138 Po tretie je potrebné konstatovat, ze druhá veta odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia potvrdzuje posledné uvedené posúdenie, pokial ide o rozsah prvej vety. Komisia tam totiz výslovne uvádza, ze jej spis "neobsahuje dostatok dôkazov, ktoré by s urcitostou umoznovali preukázat, ze sporné informácie", teda dalsích 15 odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC), "pochádzali priamo od zalobkyne". Preto sa treba domnievat, ze Komisia týmto konstatovaním uvádza, ze dôkazy uvedené v jej spise jej neumoznujú z právneho hladiska dostatocne podopriet dalsích 15 odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC). 139 Toto konstatovanie je napokon zjavne scasti potvrdené opisom uvedeným v bode 129 vyssie, ktorý Komisia poskytuje vzhladom na svoj prístup, pokial ide o dôkazy, ktoré mala k dispozícii. Komisia tam totiz výslovne uvádza, ze na základe uvedených dôkazov napokon rozhodla obmedzit obdobie, kedy sa zalobkyna zúcastnovala na porusení, a to vzhladom na najlepsie dôkazy, ktoré mala k dispozícii, teda tri odkazy, z ktorých prvý sa týka telefonického rozhovoru zo 16. decembra 1996, co presnejsie zjavne znamená tri odkazy výslovne uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia. 140 Komisia tak priznáva, ze na rozdiel od toho, ako postupovala pokial ide o tieto tri posledné uvedené odkazy a poznámky pána S. (FC) vo veci protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, týchto dalsích 15 odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC) nemohla uviest na úcely preukázania úcast zalobkyne na dotknutom porusení. 141 Preto je opodstatnené konstatovat, ze v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia Komisia na úcely pripísania úcasti na dotknutom porusení zalobkyni sama vyslovila pochybnosti, pokial ide o vierohodnost dalsích 15 odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC). 142 Po stvrté treba konstatovat, ze túto poslednú úvahu mozno potvrdit vzhladom na ustanovenia tretej vety odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia, v ktorej Komisia sama jasne vyvodzuje dôsledky zo svojich konstatovaní so zretelom na nedostatok vierohodnosti dalsích 15 odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC) na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. Komisia tak vyhlasuje, ze "bude to zohladnené, pokial ide o dlzku trvania porusenia, ku ktorej sa [zalobkyna] musí vyjadrit". Tento záver zjavne preukazuje, ze Komisia sa vzhladom na dôkazy uvedené vo svojom spise domnievala, ze dalsích 15 odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC) nepredstavuje dostatocne vierohodné dôkazy na preukázanie úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 143 Toto posúdenie nemozno zmenit vzhladom na vyhlásenia, ktoré poskytla Komisia na pojednávaní v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom, pokial ide o význam, ktorý treba podla nej pripísat tretej vete odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia. V tomto ohlade sa podla Komisie treba domnievat, ze posledná veta odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia, teda "bude to zohladnené, pokial ide o dlzku trvania porusenia, ku ktorej sa [zalobkyna] musí vyjadrit", skutocne vyvolala úcinky, pretoze Komisia neuviedla dôkazy, ktorými disponovala, pokial ide o obdobie pred 16. decembrom 1996, aby preukázala úcast zalobkyne na porusení od roku 1994 do zaciatku roka 1996. 144 Tento výklad, podla ktorého sa dôkazy neuplatnené podla odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia vztahovali na obdobie pred 16. decembrom 1996, nemozno prijat, a to z dvoch nasledujúcich dôvodov. 145 V prvom rade je potrebné konstatovat, ze ziadny z bodov odôvodnenia, na ktoré odkazujú odôvodnenia c. 305 a 319 napadnutého rozhodnutia, ako aj Komisia na úcely výkladu formulácie "v ostatných prípadoch, kde sa v... [napadnutom] rozhodnutí odkazuje na [zalobkynu]", sa netýka udalosti, ku ktorej by doslo pred dnom, ked sa podla Komisie zacala úcast zalobkyne na dotknutom porusení, teda 16. decembrom 1996. Zo vsetkých úvah vyjadrených Komisiou v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ide o nedostatky spisu Komisie, pokial ide o "ostatné prípady, kde sa v [napadnutom] rozhodnutí odkazuje na [zalobkynu]", ktoré ju viedli k tomu, aby uviedla, ze uvedené nedostatky budú "zohladnené, pokial ide o dlzku trvania porusenia, ku ktorej sa [zalobkyna] musí vyjadrit". 146 Dalej tomuto výkladu odporuje prístup, ktorý Komisia naposledy opísala na pojednávaní, a ktorý je pripomenutý v bode 139 vyssie. 147 Z jasnej povahy ustanovení, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v tomto stádiu dôvodov, ktorých cielom podla samotného názvu bodu 5.4.1.1 bolo posúdenie a závery Komisie týkajúce sa vyjadrení zalobkyne a ktoré uzavreli kontradiktórnu fázu správneho konania, sa rozhodla vylúcit predmetných 15 dalsích odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC) spomedzi dôkazov, ktoré mohli byt pouzité proti zalobkyni. 148 Po piate je opodstatnené dodat, na rozdiel od tvrdení Komisie, ze Komisia nikde, ani v uvedenom odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia, ani v iných odôvodneniach uvedených v bode 5.4.1.1, neuvádza, ze sa napriek nedostatku vierohodnosti týchto dalsích 15 odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC) domnievala, ze boli súcastou súboru nepriamych dôkazov, ktoré uviedla na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 149 Naopak, z vseobecného kontextu dôvodov uvedených v bode 5.4.1.1. v prvom rade vyplýva, ze v odôvodneniach c. 349 az 351 napadnutého rozhodnutia, ako bolo uvedené v bode 131 vyssie, Komisia rozlísila jednak tri odkazy uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia a odkazy, ktoré sa vztahovali na protiprávne stretnutie z 28. januára 1998, a jednak dalsích 15 odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC). Rovnako treba konstatovat, ze v odôvodnení c. 351 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyjadruje k reakciám zalobkyne vzhladom na tri odkazy uvedené v odôvodnení c. 349 tohto rozhodnutia. 150 Dalej, v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne odkazuje na "ostatné prípady, kde sa... odkazuje na [zalobkynu]", teda na 15 dalsích odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC), pricom z týchto ustanovení, ktorými zacína prvá veta uvedeného odôvodnenia vyplýva výslovná vôla Komisie urcit inú kategóriu odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC). Navyse treba poznamenat, ze Komisia vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, ze nepopiera, ze odkazy vyplývajúce z poznámok pána S. (FC) zoradila "podla ich dôkaznej hodnoty" (pozri bod 67 vyssie). V týchto písomných vyjadreniach potvrdzuje, ako bolo uvedené v bode 147 vyssie, ze 15 odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC) odlisných od odkazov uvedených v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, vylúcila, pretoze neboli postacujúce na preukázanie tajne dohodnutého správania. 151 Komisia sa vsak domnieva, ze napriek nedostatku vierohodnosti 15 dalsích odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC), mohla tieto odkazy uplatnit v rámci súboru nepriamych dôkazov, ktoré uviedla. 152 Po prvé, na podporu tohto tvrdenia sa Komisia na pojednávaní odvolala na odôvodnenia c. 305 a 319 napadnutého rozhodnutia, v ktorých boli ako dôkazy svedciace proti zalobkyni výslovne uvedené iné casti poznámok pána S. (FC). 153 Toto tvrdenie nemozno prijat, hoci uvedené odôvodnenia c. 305 a 319 napadnutého rozhodnutia predchádzali vyjadreniam zalobkyne k oznámeniu o výhradách (oddiel 5.4.1) a v odpovedi na uvedené vyjadrenia zalobkyne Komisia v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia, ako to potvrdzuje aj vo svojich písomných vyjadreniach, uznáva, ze na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení nemohla uplatnit 15 dalsích odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC). Preto je na mieste konstatovat, ze z ustanovení odôvodnenia c. 352 tohto rozhodnutia nevyplýva ziadna pochybnost, pokial ide o osud, ktorý Komisia v závere kontradiktórneho správneho konania vyhradila pre tieto dalsie odkazy. 154 Po druhé Komisia v odôvodneniach c. 357 a 358 napadnutého rozhodnutia pripomína, ze svoje výhrady voci zalobkyni vo vseobecnosti zakladá na poznámkach pána S. (FC) a neobmedzuje sa na tri odkazy uvedené v odôvodnení c. 349 tohto rozhodnutia. 155 V tomto ohlade, najskôr pokial ide o odôvodnenie c. 357 napadnutého rozhodnutia treba konstatovat, ze naozaj výslovne odkazuje na poznámky pána S. (FC). Tento odkaz vsak neumoznuje domnievat sa, ze Komisia tým mala na mysli vsetkých 19 odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC). Vzhladom na závery Komisie uvedené v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia totiz tento vseobecný odkaz nesplna pozadované podmienky presnosti vyplývajúce z judikatúry pripomenutej v bode 96 vyssie, pokial ide o súbor nepriamych dôkazov uvedený Komisiou. V prejednávanej veci to platí tým viac, ze poznámky pána S. (FC) predstavujú vseobecne známu cast dôkazov, ktoré Komisia uplatnila voci zalobkyni, a to 19 z 21 udalostí, pri ktorých bola zalobkyna menovite uvedená. V kazdom prípade by prijatie tohto tvrdenia Komisie, pokial ide o odkaz na poznámky pána S. (FC), ktorý uviedla v odôvodnení c. 357 napadnutého rozhodnutia, viedlo k neprekonatelnému nesúladu medzi týmito dvomi odôvodneniami a jasným znením odôvodnenia c. 352 tohto rozhodnutia. 156 V dôsledku toho je opodstatnené sa domnievat, ze odkaz na poznámky pána S. (FC) uvedený v odôvodnení c. 357 napadnutého rozhodnutia sa týka len troch odkazov spomenutých v odôvodnení c. 349 tohto rozhodnutia a poznámok pána S. (FC) týkajúcich sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998. 157 Dalej, pokial ide o odôvodnenie c. 358 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa v nom abstraktným a vseobecným spôsobom odvoláva na súbor "aktuálnych písomných dôkazov o skutkových okolnostiach (uvedených v oddieli 4.3)". Z 21 udalostí uvedených v bode 117 vyssie vsak vyplýva, ze v období porusenia, ktoré Komisia uvádza voci zalobkyni, iba poznámky pána S. (FC) predstavovali takéto aktuálne dôkazy, ktoré by sa výslovne, ci uz priamo alebo nepriamo, týkali zalobkyne. Je totiz potrebné uviest, ze casti poznámok pána W. (EKA) uvedené Komisiou v odôvodneniach c. 162 az 164 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa stretnutia v Turku zo 14. októbra 1997 sa vôbec netýkajú zalobkyne. Preto sa treba domnievat, ze rovnako ako odkaz na poznámky pána S. (FC) obsiahnutý v odôvodnení c. 357 napadnutého rozhodnutia, tento odkaz na poznámky pána S. (FC) vzhladom na svoju abstraktnú a vseobecnú povahu neumoznuje domnievat sa, ako to tvrdí Komisia, ze Komisia tým na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení prijala súbor odkazov vyplývajúcich z uvedených poznámok, vrátane 15 dalsích odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC), ktoré vsak zamietla v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade z rovnakých dôvodov ako sú dôvody uvedené so zretelom na odôvodnenie c. 357 napadnutého rozhodnutia, ak by malo byt prijaté tvrdenie Komisie, vyplýval by z toho neprekonatelný nesúlad medzi závermi, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia a ostatnými dôvodmi uvedenými v bode 5.4.1.1 tohto rozhodnutia. 158 Preto sa treba domnievat, ze odkaz na súbor "aktuálnych písomných dôkazov o skutkových okolnostiach (uvedených v oddieli 4.3)" uvedený v odôvodnení c. 358 napadnutého rozhodnutia sa týka len troch odkazov uvedených v odôvodnení c. 349 tohto rozhodnutia a poznámok pána S. (FC) týkajúcich sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998. 159 Napokon, po tretie Komisia tvrdí, ze z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze informácia je nepriamo sprostredkovaná, alebo jej dosah je druhoradý, nemá ziadny vplyv na moznost pouzit túto informáciu ako dôkaz. V prejednávanej veci, ako vyplýva tak z jasných ustanovení odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia, ako aj z písomných vyjadrení samotnej Komisie, posledná uvedená v stádiu kontradiktórnej fázy správneho konania rozhodla bez akejkolvek výhrady neuplatnit týchto 15 dalsích odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC). 160 Preto, kedze v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia Komisia nielen v prvých dvoch vetách uvedeného odôvodnenia uznala slabú dôkaznú hodnotu 15 dalsích odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC), ale najmä v tretej vete tohto odôvodnenia vyvodila záver, ze nemohla vyuzit uvedené odkazy v poznámkach pána S. (FC) na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení, je opodstatnené sa domnievat, ze Komisia mala výslovne uviest, pokial bol taký jej dalsí zámer, ze sa napriek tomu domnieva, ze tieto odkazy môzu byt uplatnené v rámci súboru nepriamych dôkazov. 161 Komisia vsak v ziadnom bode medzi odôvodneniami c. 353 a 356 napadnutého rozhodnutia nezaraduje 15 dalsích odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC) do súboru nepriamych dôkazov na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 162 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze je správne uvedené, ze v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia Komisia rozhodla nezaradit 15 dalsích odkazov na zalobkynu uvedených v poznámkach pána S. (FC) medzi dôkazy svedciace v neprospech zalobkyne, a to aj pokial ide o súbor nepriamych dôkazov uvedených Komisiou. - Záver týkajúci sa urcenia dôkazov uvedených v neprospech zalobkyne z titulu jej údajnej úcasti na dotknutom porusení 163 Na prvom mieste je nutné uviest, po prvé, ze v bode 5.4.1.1 napadnutého rozhodnutia Komisia nikde neuvádza dátum 9. februára 2000 ako dátum ukoncenia úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. Neuvádza tam ani ziadny pociatocný dôkaz týkajúci sa urcenia dátumu ukoncenia úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 164 Po druhé, v odpovedi na tvrdenia zalobkyne v tejto otázke (pozri bod 57 vyssie) Komisia tvrdí, ze nie je rozhodujúce, ze zalobkyna nebola oboznámená s vyhlásením spolocnosti EKA v rámci oficiálneho stretnutia CEFIC z 9. februára 2000, pretoze kartel v tomto období skoncil. Podla Komisie vsak skutocnost, ze zalobkyna uvádza, ze jej dané vyhlásenie nebolo známe, vázne naznacuje, ze sa zúcastnila na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000. 165 V prvom rade je vsak potrebné konstatovat, ze táto argumentácia Komisie, ktorej cielom je relativizovat dôlezitost urcenia dátumu konca údajnej úcasti zalobkyne na dotknutom porusení, nemôze uspiet. Treba totiz pripomenút, ze dlzka trvania porusenia, ktorá predpokladá, ze je známy dátum jeho ukoncenia, predstavuje jednu zo základných zloziek porusenia, ktorej dôkazné bremeno zatazuje Komisiu (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 52). Preto je v prejednávanej veci úlohou Komisie predlozit dôkaz o úcasti zalobkyne na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000. 166 Okrem toho, urcenie dátumu ukoncenia údajnej úcasti zalobkyne na dotknutom porusení Komisiou je v prejednávanej veci o to nevyhnutnejsie, ze z bodov 48 a 49 vyjadrení zalobkyne k oznámeniu o výhradách, ako aj z písomných vyjadrení v prejednávanej veci vyplýva, ze zalobkyna výslovne poprela, ze sa zúcastnila na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000. V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze Komisia v bode 5.4.1.1, v ktorom mala posúdit vyjadrenia zalobkyne k oznámeniu o výhradách a napokon vyvodit dôsledky predmetného správneho konania, nepreukázala dôvody, pre ktoré sa nakoniec napriek vyjadreniam zalobkyne domnievala, ze zalobkyna sa zúcastnila na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000. 167 Po tretie je vsak opodstatnené uviest, ze to nie je v poslednom rade, ako uznáva samotná Komisia v odôvodnení c. 488 napadnutého rozhodnutia, ktorý je uvedený v casti 7.1 nazvanej "Dátumy zaciatku a ukoncenia" v hlave 7, ktorá má názov "Dlzka porusenia", ze podla svojich vlastných tvrdení urcila, odvolávajúc sa najmä na odôvodnenie c. 283 napadnutého rozhodnutia, ktoré je obsiahnuté v casti 4.3 o histórii kartelu, dátum ukoncenia úcasti clenov kartelu na porusení a vyvodila závery v tejto veci. 168 Tak v odôvodnení c. 488 napadnutého rozhodnutia, ako aj v odôvodnení c. 283, na ktoré sa toto odôvodnenie odvoláva, Komisia uvádza dátum 9. februára 2000 ako dátum konania protiprávneho stretnutia clenov kartelu na okraji oficiálneho stretnutia CEFIC v Bruseli z tohto istého dna. Treba vsak uviest nejednoznacnú a vzájomne si odporujúcu povahu dôvodov, ktoré Komisia uviedla na úcely uplatnenia dátumu 9. február 2000 ako dátumu ukoncenia trvania porusenia, pokial ide o zalobkynu. 169 V odôvodnení c. 283 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze 9. februára 2000 sa v Bruseli konalo oficiálne stretnutie CEFIC, na ktorom sa zalobkyna zúcastnila. Z toho istého odôvodnenia vyplýva, ze v rámci tohto stretnutia pán S. (EKA) oznámil "svojim partnerom, ze sa odmieta zúcastnovat na akejkolvek dalsej diskusii s konkurentmi". Treba vsak konstatovat, ze hoci Komisia v odôvodnení c. 283 napadnutého rozhodnutia jasne uvádza, ze z jej spisu vyplýva úcast spolocností EKA, Arkema France a zalobkyne na oficiálnom stretnutí CEFIC, neuvádza ziadny dôkaz o úcasti zalobkyne na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000, na ktorom pán S. (EKA) predlozil svoje vyhlásenie v mene spolocnosti EKA. Dokonca v danom odôvodnení c. 283 napadnutého rozhodnutia Komisia ani neuvádza, ze na okraji oficiálneho stretnutia CEFIC z 9. februára 2000 sa uskutocnilo protiprávne stretnutie. Uvádza len vyhlásenie v mene spolocnosti EKA "na okraji [oficiálneho] stretnutia" CEFIC z toho istého dna. 170 V dôsledku toho z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia v odôvodnení c. 283 napadnutého rozhodnutia len predpokladala, ze úcast zalobkyne na spornom stretnutí z 9. februára 2000 vyplýva z jej úcasti na oficiálnom stretnutí CEFIC z 9. februára 2000. Tento predpoklad je zjavne nepostacujúci, kedze zalobkyna vo svojich vyjadreniach k oznámeniu o výhradách výslovne poprela, ze sa zúcastnila na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000. Napokon treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza, ze úcastníci oficiálnych stretnutí CEFIC sa nevyhnutne zúcastnovali na stretnutiach kartelu, ktoré sa uskutocnovali na ich okraji. Navyse v odôvodnení c. 76 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze na úrovni riadenia sa diskusie uskutocnovali v rámci multilaterálnych stretnutí, casto na okraji stretnutí pracovnej skupiny pre chlorecnan sodný v CEFIC. 171 Spojenie, ktoré Komisia vytvára medzi oficiálnym stretnutím CEFIC z 9. februára 2000 a protiprávnym stretnutím z toho istého dna, je uvedené aj v odôvodnení c. 488 napadnutého rozhodnutia, kde Komisia bez toho, aby uviedla co len jediný dôkaz na podporu svojho tvrdenia, pricom sa odvoláva len na odôvodnenie c. 283 napadnutého rozhodnutia, uvádza, ze "posledné protisútazné stretnutie - na ktorom sa zúcastnili spolocnosti EKA, Arkema France a [zalobkyna] - sa uskutocnilo 9. februára 2000" a ze "[zalobkyna] sa priamo zúcastnila na stretnutí z 9. februára 2000". Preto je znovu potrebné konstatovat, ze pokial Komisia vôbec neuviedla, a tým a fortiori ani nepreukázala, ze úcast na oficiálnych stretnutiach CEFIC zahrnala úcast na protisútazných stretnutiach uskutocnených na okraji prvých uvedených stretnutí, zalobkyna oprávnene tvrdí, ze Komisia nepredlozila ziadny dôkaz o jej úcasti na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000, ktoré bolo jediným stretnutím kartelu v tento den. 172 Napokon z prílohy I napadnutého rozhodnutia priamo vyplýva, ze zalobkyna nie je uvedená ako jeden z úcastníkov protiprávneho stretnutia z 9. februára 2000. Komisia sa vo svojich písomných vyjadreniach v tomto ohlade odvoláva na vecnú chybu. Z odôvodnenia c. 69 napadnutého rozhodnutia a z poznámky pod ciarou c. 114 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze príloha I tohto rozhodnutia obsahuje zoznam 72 protisútazných kontaktov, na ktorých sa zúcastnili clenovia dotknutého kartelu. V dôsledku toho sa posledný riadok tabulky prevzatej v prílohe I napadnutého rozhodnutia urcite týka protiprávneho stretnutia z 9. februára 2000 uvedeného Komisiou, a nie oficiálneho stretnutia CEFIC z toho istého dna. Vzhladom na dôvody napadnutého rozhodnutia a spisové materiály vsak nic neumoznuje konstatovat, ze zalobkyna sa, ako tvrdí Komisia, zúcastnila na tomto kartelovom stretnutí, a na základe toho sa domnievat, ze skutocnost, ze zalobkyna nebola uvedená v prílohe I napadnutého rozhodnutia ako úcastnícka protiprávneho stretnutia z 9. februára 2000, je dôsledkom jednoduchej vecnej chyby. 173 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze pokial v tomto smere neexistuje ziadny dôkaz predlozený Komisiou, Komisia nesprávne tvrdí, ze úcast zalobkyne na porusení skoncila 9. februára 2000. Preto je opodstatnené prijat ako dôvodné tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze Komisia nepreukázala, ze zalobkyna sa zúcastnila na protiprávnom stretnutí z 9. februára 2000. Nemohla teda uvádzat tento dátum ako dátum ukoncenia úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 174 Dalej, pokial ide po prvé o aktuálne rukou písané skutkové dôkazy, z vyssie uvedených úvah vyplýva, na jednej strane, ze ide len o odkazy vyplývajúce z poznámok pána S. (FC). Na druhej strane, spomedzi 19 odkazov vyplývajúcich z poznámok pána S. (FC), pôvodne uplatnených v predbeznej casti správneho konania, pokial ide o trvanie dotknutého porusenia, Komisia v závere kontradiktórnej fázy správneho konania, výslovne uviedla v rámci súboru nepriamych dôkazov, ktorých cielom bolo preukázat úcast zalobkyne na dotknutom porusení, len tri odkazy vyplývajúce z poznámok pána S. (FC) uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia a odkaz vztahujúci sa na protiprávne stretnutie z 28. januára 1998. Pokial ide o 15 dalsích odkazov na zalobkynu v poznámkach pána S. (FC), treba sa domnievat, ze z dôvodu ich nedostatocnej dôkaznej hodnoty boli vylúcené z uvedeného súboru nepriamych dôkazov v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia. 175 Po druhé, pokial ide o vyhlásenia konkurentov zalobkyne zahrnuté Komisiou do súboru nepriamych dôkazov, kedze umoznujú preukázat jej úcast na dotknutom porusení, z dôkazov uplatnených Komisiou, uvedených v bodoch 117 a 120 vyssie vyplýva, ze v období porusenia, ktoré voci zalobkyni uplatnuje Komisia, ide o vyhlásenia spolocností EKA a FC, s výnimkou ostatných spolocností. Je totiz potrebné konstatovat, ze Komisia ani pocas predbeznej fázy, ani v závere kontradiktórnej fázy správneho konania neuplatnila vyhlásenia spolocnosti Arkema France, ako sú uvedené v bode 6 vyssie a obsiahnuté v prílohe A.3 zaloby, na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 176 Po tretie, Komisia uvádza priznanie zalobkyne týkajúce sa jej úcasti na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998. Na úcely zistenia rozsahu tejto úcasti sa Komisia opiera o poznámky pána S. (FC) týkajúce sa tohto stretnutia a o vyhlásenia spolocností FC a EKA. 177 Vzhladom na závery uvedené v bodoch 163 az 176 vyssie je dôlezité najskôr posúdit dôkaznú hodnotu dôkazov predlozených Komisiou a dalej posúdit, ci sú tieto dôkazy dostatocné na to, aby umoznili preukázat úcast zalobkyne na dotknutom porusení. O dôkaznej hodnote dôkazov uplatnených voci zalobkyni - Pokial ide o aktuálne listinné dôkazy o priamej úcasti zalobkyne na dotknutom porusení 178 Najskôr je potrebné uviest, ze preskúmanie dôkaznej hodnoty poznámok pána S. (FC) týkajúcich sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998 sa uskutocní súcasne s preskúmaním priznania zalobkyne, pokial ide o jej úcast na danom stretnutí (pozri body 216 az 218 nizsie). 179 Najskôr, pokial ide o tri odkazy na zalobkynu vyplývajúce z poznámok pána S. (FC) a uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, treba v prvom rade konstatovat, ze vzhladom na pripomienky, ktoré úcastníci konania uviedli vo svojich písomných vyjadreniach, a na ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil bud písomne alebo na pojednávaní, poznámky pána S. (FC), ako sú uvedené v spise Komisie, teda strojom písané, vyplývajú tak z prepisu do tohto formátu, ako aj z prekladu pána S. (FC) vlastných rukou písaných poznámok z fínciny do anglictiny, ktoré si pán S. (FC) sám viedol pocas kazdej z udalostí, ktorú opisujú. V tomto ohlade, napriek niekolkých formálnym, ci dokonca terminologickým spresneniam, pokial ide o urcité pasáze, na ktoré Vseobecný súd upriamil pozornost Komisie na pojednávaní, je potrebné sa domnievat, ze vzhladom na to, ze poznámky uvedené v spise sú verným prekladom a prepisom rukou písaných poznámok pôvodne vedených pánom S. (FC), pricom tieto posledné uvedené rukou písané poznámky zostavil v case skutkových okolností pán S. (FC), ich znenie prepísané do anglictiny treba povazovat za aktuálny písomný dôkaz o porusení. Preto tri odkazy na poznámky pána S. (FC), ako sú uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, predstavujú takéto dôkazy. 180 Presnejsie, pokial ide po prvé o poznámky pána S. (FC) týkajúce sa jeho telefonického rozhovoru zo 16. decembra 1996 s pánom S. (EKA), pán S. (FC) uviedol, ze sa zhováral so zalobkynou. V casti prepisu uskutocneného pánom S. (FC) do svojich poznámok z tohto rozhovoru zo 16. decembra 1996, ktorú Komisia uviedla v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, je uvedené: "[DÔVERNÉ]". Táto cast odôvodnenia c. 349 týkajúceho sa tohto stretnutia obsahuje aj odkaz na odôvodnenie c. 130 napadnutého rozhodnutia. V predmetnom odôvodnení Komisia uvádza, ze sa domnieva, ze tento dôkaz preukazuje úcast zalobkyne na karteli, kedze sa zúcastnila protiprávneho kontaktu s konkurentom. 181 Pokial ide, po druhé, o poznámky pána S. (FC) týkajúce sa jeho telefonického rozhovoru zo 4. decembra 1998 s pánom S. (EKA), pán S. (EKA) uviedol, ze Arkema France diskutovala so zalobkynou. V casti prepisu uskutocneného pánom (FC) do svojich poznámok z tohto stretnutia zo 4. decembra 1998, ktorú Komisia uviedla v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, je uvedené: "[DÔVERNÉ]". V tejto casti odôvodnenia c. 349 týkajúceho sa tohto stretnutia sa takisto odkazuje na odôvodnenie c. 219 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedená rovnaká citácia. 182 Pokial ide, po tretie, o poznámky pána S. (FC) týkajúce sa jeho telefonického rozhovoru z 9. decembra 1999 s pánom L. (Arkema France), jeden z nich uviedol, ze diskutoval so zalobkynou. Komisia so zretelom na posledný uvedený telefonický rozhovor v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze nemohla spresnit, ktorý z diskutujúcich sa zhováral so zalobkynou. Na rozdiel od toho, co Komisia naznacuje v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, vsak tento nedostatok spresnenia nie je zanedbatelný. Dôsledkom zvýsenia poctu sprostredkovatelov je totiz znízenie vierohodnosti dôkazu vztahujúceho sa na dotknuté kontakty. V dôsledku toho by stupen vierohodnosti tohto prepisu bol vyssí, pokial by to bol skutocne pán S. (FC), kto sa zhováral so zalobkynou, a nie pán L. (Arkema France), ktorý sa nou v skutocnosti zhováral. 183 Okrem toho, stále vzhladom na tento telefonický rozhovor z 9. decembra 1999 je opodstatnené uviest, ze cast poznámok pána S. (FC) v tejto veci, ktorú uvádza Komisia v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, znie: "[DÔVERNÉ]". V tejto casti odôvodnenia c. 349 týkajúceho sa tohto stretnutia je obsiahnutý aj odkaz na odôvodnenie c. 258 napadnutého rozhodnutia. V poslednom uvedenom odôvodnení Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze úcastníci rozhovoru diskutovali o potrebe nájst novú vseobecnú dohodu medzi konkurentmi. Okrem vyssie uvedenej casti, ktorú Komisia uviedla v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, poznámky pána S. (FC) prevzaté v odôvodnení c. 258 napadnutého rozhodnutia údajne spresnovali nasledujúce: "[DÔVERNÉ]." 184 V druhom rade je vhodné pripomenút, ako vyplýva z odôvodnenia c. 350 napadnutého rozhodnutia, ze tri odkazy na zalobkynu vyplývajúce z poznámok pána S. (FC), uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, podla Komisie jasne svedcia o priamych telefonických rozhovoroch so zalobkynou a zjavne naznacujú, ze zalobkyna priamo prispela k vseobecným dohodám o cenách. Okrem toho, z písomných vyjadrení Komisie a z jej odpovedí na otázky, ktoré polozil Vseobecný súd na pojednávaní vyplýva jednak, ze tieto tri dôkazy sú mimoriadne presvedcivé a teda predstavujú hlavné dôkazy svedciace proti zalobkyni preukazujúce, ze sa zúcastnila na jedinom a trvalom porusení celoeurópskych rozmerov sledovanom Komisiou, jednak, ze zalobkyna nespochybnila tieto vyhlásenia, a napokon, ze tieto aktuálne skutkové dôkazy osobitne výrazne usvedcujú zalobkynu, pricom nejde o jediné dôkazy získané Komisiou. Zalobkyna naopak spochybnuje dôkaznú hodnotu uvedených aktuálnych skutkových dôkazov, pokial ide o jej údajnú úcast na dotknutom porusení. 185 V tomto ohlade je potrebné uviest, po prvé, ze na rozdiel od tvrdení Komisie zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (pozri najmä bod 76 jej odpovede na oznámenie o výhradách) spochybnila dôkaznú hodnotu poznámok pána S. (FC), najmä pokial ide o telefonický rozhovor zo 16. decembra 1996. 186 Po druhé, vo vseobecnosti treba konstatovat, na rozdiel od tvrdení Komisie, ze tieto tri odkazy na zalobkynu vyplývajúce z poznámok pána S. (FC), ako sú uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, predstavujú nepriame dôkazy o údajnej úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 187 Tieto tri odkazy totiz potvrdzujú, pocas telefonických rozhovorov medzi pánmi S. (FC) a S. (EKA) (rozhovory zo 16. decembra 1996 a zo 4. decembra 1998) alebo medzi pánmi S. (FC) a L. (Arkema France) (rozhovor z 9. decembra 1999), bud diskusiu medzi pánom S. (FC) a zalobkynou [pozri poznámky pána S. (FC) o rozhovoroch zo 16. decembra 1996 a z 9. decembra 1999, pretoze vzhladom na váhavý postoj Komisie v tomto ohlade sa predpokladá, ze tento posledný telefonický rozhovor sa konal medzi pánom S. (FC) a zalobkynou], alebo diskusiu medzi spolocnostou Arkema France a zalobkynou [pozri poznámky pána S. (FC) o jeho rozhovore zo 4. decembra 1998]. 188 V dôsledku toho, ako tvrdí zalobkyna, tieto tri odkazy uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia a vyplývajúce z poznámok pána S. (FC) len nepriamo sprostredkúvajú údajnú diskusiu medzi konkurentmi zalobkyne a zalobkynou, predchádzajúcu udalosti, ktorej sa kazdý z týchto odkazov priamo týka. Za týchto podmienok je dôkazná hodnota uvedených dôkazov mensia, pretoze tieto dôkazy samotné priamo nedosvedcujú úcast zalobkyne na dotknutom porusení. Na to, aby tieto poznámky predstavovali priamy dôkaz o uvedenej úcasti by bolo potrebné, aby bol takýto dôkaz získaný Komisiou priamo od zalobkyne (napríklad na základe prehliadky priestorov, ktorá sa v prejednávanej veci nekonala) alebo, v krajnom prípade, aby islo o rukou písanú poznámku z obdobia skutkových okolností [ako sú poznámky pána S. (FC)] poukazujúcu na obsah diskusie medzi jej autorom a zalobkynou. V prejednávanej veci vsak ziadny z troch odkazov vyplývajúcich z poznámok pána S. (FC), ktoré Komisia uviedla v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, nepredstavuje takýto priamy dôkaz o úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 189 Preto, hoci tri odkazy na zalobkynu vyplývajúce z poznámok pána S. (FC), ako sú uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, predstavujú aktuálne dôkazy o porusení, kedze odkazujú na udalosti spôsobilé charakterizovat toto porusenie, je vsak potrebné konstatovat, ze v ziadnom prípade nejde o dôkazy pochádzajúce z udalostí na ktorých sa priamo zúcastnila zalobkyna. Za týchto podmienok, napriek skutocnosti, ze sa tieto tri odkazy týkajú udalostí, ku ktorým doslo v období porusenia, je na to, aby mohli byt kvalifikované ako dôkazné, potrebné preskúmat, ci ich dostatocne potvrdzujú iné dôkazy. 190 Po tretie, pokial ide o údajné diskusie medzi pánom S. (FC) a zalobkynou, ako sú uvedené v poznámkach pána S. (FC) vzhladom na telefonické rozhovory zo 16. decembra 1996, alebo z 9. decembra 1999, a kedze so zretelom na váhavý postoj Komisie v tejto otázke sa bude predpokladat, ze posledný uvedený telefonický rozhovor sa uskutocnil medzi pánom S. (FC) a zalobkynou, mozno povazovat za prekvapivé, ze pán S. (FC) nevyhotovil prepis jeho obsahu do svojich poznámok. 191 Ako totiz vyplýva zo spisových materiálov, a konkrétne z casti poznámok pána S. (FC), posledný uvedený mal zjavne vo zvyku prepísat do svojich poznámok svoje kontakty (telefonické alebo z osobných stretnutí) s konkurentmi FC. To napokon naznacuje aj Komisia v poslednej vete odôvodnenia c. 351 napadnutého rozhodnutia, kde tvrdí, ze "poznámky [pána S. (FC)] predstavujú zápisnicu alebo správu zo stretnutí a telefonických rozhovorov, na ktorých sa pán S. (FC) sám zúcastnil". Predsa vsak treba konstatovat, ze v uvedených poznámkach neexistuje zápisnica ani správa z akéhokolvek priameho telefonického kontaktu medzi pánom S. (FC) a zalobkynou. 192 Po stvrté je opodstatnené konstatovat, ze z prepisu vypocutia pána S. (FC) Komisiou vyplýva, ze pán S. (FC) pri tejto prílezitosti nezdôraznoval a tým potvrdil tieto dva kontakty so zalobkynou, ktoré sú uvedené v jeho poznámkach z rozhovorov zo 16. decembra 1996 a z 9. decembra 1999. Vseobecný súd takisto pripomína, ze Komisia na tomto vypocutí nepovazovala za potrebné poziadat pána S. (FC), aby ich objasnil, ani pokial ide o neexistenciu správy v jeho poznámkach z jeho údajných telefonických rozhovorov so zalobkynou, ani pokial ide o obsah týchto diskusií, a dokonca ani vzhladom na význam, ktorý treba pripisovat trom odkazom na zalobkynu vyplývajúcim z jeho poznámok a uvedeným v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia. 193 V tretom rade treba so zretelom na úvahy uvedené v bodoch 184 az 192 vyssie posúdit dôkaznú hodnotu, ktorú mozno pripísat kazdému z troch odkazov uvedených v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia. 194 Po prvé, pokial ide o poznámky pána S. (FC) týkajúce sa telefonického rozhovoru zo 16. decembra 1996, s urcitostou mozno uznat, ze formulácia v uvedených poznámkach, na ktorú poukazuje Komisia v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, teda "[DÔVERNÉ]", môze predstavovat pociatocný dôkaz o existencii priamych kontaktov medzi clenom kartelu a zalobkynou. 195 Ako vsak bolo uvedené vo vseobecných úvahách v bodoch 186 az 192 vyssie, je potrebné konstatovat, ze neexistujú poznámky pána S. (FC), ktoré by priamo odkazovali na údajnú diskusiu so zalobkynou, na ktorú sa odkazuje v jeho poznámkach z telefonického rozhovoru zo 16. decembra 1996. Ani v prepise z jeho vypocutia sa nenachádza ziadna informácia týkajúca sa bud telefonického rozhovoru zo 16. decembra 1996 alebo tejto údajnej skorsej diskusie so zalobkynou. Okrem toho v odôvodnení c. 130 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na uvedený telefonický rozhovor, Komisia neposkytla ziadny iný dôkaz, ktorý by mohol poznámkam pána S. (FC) pripísat dostatocnú dôkaznú hodnotu v tomto zmysle. Navyse je na mieste konstatovat, ze z vyhlásení spolocnosti EKA nevyplýva ziadny dôkaz, ktorý by mohol potvrdit obsah telefonického rozhovoru zo 16. decembra 1996, ako je uvedený v poznámkach pána M. S. (FC). 196 Preto sa treba domnievat, ze vzhladom na to, ze neexistuje ziadny dôkaz potvrdzujúci informácie v poznámkach pána S. (FC) týkajúce sa telefonického rozhovoru zo 16. decembra 1996, pri ktorom by bol vyslovený názov zalobkyne, hoci táto sa ho priamo nezúcastnila, tento odkaz na zalobkynu v uvedených poznámkach nepredstavuje dostatocne dôveryhodný dôkaz o jej úcasti na dotknutom porusení. 197 Po druhé, pokial ide o poznámky pána S. (FC) týkajúce sa telefonického rozhovoru zo 4. decembra 1998 medzi pánmi S. (FC) a S. (EKA), napriek neurcitým informáciám, ktoré Komisia pouzila pri sprostredkovaní údajnej diskusie medzi spolocnostou Arkema France a zalobkynou, sa mozno domnievat, ze formulácia pouzitá v uvedenej poznámke, na ktorú Komisia poukazuje v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, teda "[DÔVERNÉ]", môze takisto predstavovat pociatocný dôkaz o existencii priamych kontaktov medzi clenom kartelu a zalobkynou. 198 Najskôr je vsak potrebné uviest, ze táto poznámka sa netýka diskusie medzi jedným z úcastníkov tohto telefonického rozhovoru zo 4. decembra 1998 a zalobkynou, ale poukazuje na diskusiu medzi tretou osobou, spolocnostou Arkema France, a zalobkynou. Dalej je opodstatnené konstatovat, ze z prepisu vypocutia pána S. (FC) Komisiou nevyplýva ziadna informácia, ktorá by blizsie objasnovala okolnosti tohto rozhovoru zo 4. decembra 1998, ktoré sú prepísané v jeho poznámkach. Okrem iného treba uviest, ze v odôvodnení c. 219 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa odvoláva na uvedený telefonický rozhovor, Komisia neposkytla ziadny iný dôkaz, ktorý by poznámkam pána S. (FC) priznával dostatocnú dôkaznú hodnotu v tomto zmysle. Rovnako je opodstatnené znovu konstatovat, ze z vyhlásení spolocnosti EKA nevyplýva ziadny údaj potvrdzujúci obsah telefonického rozhovoru zo 4. decembra 1998, ktorý je uvedený v danej poznámke pána S. (FC). Napokon treba pripomenút, ze z vyhlásení spolocnosti Arkema France [pána L. (Arkema France)] pocas jej vypocutia Komisiou 24. septembra 2004 nevyplýva ziadny dôkaz, ktorý by podporoval obsah telefonického rozhovoru zo 4. decembra 1998, ako je uvedený v poznámkach pána S. (FC), teda ze spolocnost Arkema France diskutovala so zalobkynou. Toto posledné uvedené konstatovanie nakoniec nie je prekvapujúce, kedze ako tvrdí zalobkyna, z prepisu uvedeného vypocutia spolocnosti Arkema France vyplýva, ze táto spolocnost uviedla zalobkynu ako clena kartelu len v prvom období, ktoré trvalo od októbra 1994 do polovice roka 1998, ale nie v druhom období, ktoré trvalo od polovice roka 1998 do mája 2000. 199 Preto je na mieste sa domnievat, ze pokial neexistuje ziadny dôkaz potvrdzujúci údaje poznámok pána S. (FC) týkajúce sa telefonického rozhovoru zo 4. decembra 1998, tento odkaz na zalobkynu v uvedených poznámkach nepredstavuje dostatocne dôveryhodný dôkaz, pokial ide o preukázanie úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 200 Po tretie, pokial ide o poznámky pána S. (FC) týkajúce sa telefonického rozhovoru z 9. decembra 1999 medzi pánmi S. (FC) a L. (Arkema France), znovu mozno uznat, ze formulácia v tejto poznámke, na ktorú poukazuje Komisia v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, a to "[DÔVERNÉ]", môze predstavovat pociatocný dôkaz o existencii priamych kontaktov medzi clenom kartelu a zalobkynou. 201 Na jednej strane vsak, za predpokladu, ze to bol pán S. (FC), kto diskutoval so zalobkynou, ako uz bolo uvedené vo vseobecných úvahách v bodoch 186 az 192 vyssie, je potrebné konstatovat, ze neexistuje poznámka pána S. (FC), ktorá by priamo odkazovala na údajnú diskusiu so zalobkynou, na ktorú sa odkazuje v jeho poznámkach. Ani v prepise z jeho vypocutia neexistuje ziadna informácia o tejto údajnej diskusii so zalobkynou. Okrem toho, v odôvodnení c. 258 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na uvedený telefonický rozhovor, Komisia neposkytla ziadny iný dôkaz, ktorý by poznámkam pána S. (FC) priznával dostatocnú dôkaznú hodnotu vzhladom na telefonický rozhovor z 9. decembra 1999. Napokon, rovnako ako pri telefonickom rozhovore zo 4. decembra 1998, z vyhlásenia spolocnosti Arkema France [pána L. (Arkema France)] pocas jej vypocutia Komisiou 24. septembra 2004 nevyplýva ziadny dôkaz, ktorý by Vseobecnému súdu poskytol viac informácií, pokial ide o poznámky pána S. (FC) z jeho telefonického rozhovoru z 9. decembra 1999. 202 Na druhej strane, aj za predpokladu, ze to bol pán L. (Arkema France), ktorý sa zhováral so zalobkynou, bolo by treba konstatovat nesúlad medzi okolnostami tohto stretnutia, ktoré boli prepísané v poznámkach pána S. (FC) a vyhláseniami pána L. (Arkema France) získanými pocas jeho vypocutia z 24. septembra 2004. Nielenze z vyhlásení spolocnosti Arkema France získaných na uvedenom vypocutí nevyplýva ziadny kontakt medzi touto spolocnostou a zalobkynou, ale najmä, znovu podla tvrdení zalobkyne, sa zdá, ze hoci spolocnost Arkema France uviedla zalobkynu ako clena kartelu v prvom období, ktoré trvalo od októbra 1994 do polovice roka 1998, nebolo tomu tak, pokial ide o obdobie od polovice roka 1998 do mája 2000. 203 Preto sa treba domnievat, ze ak neexistuje ziadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval informácie v poznámkach pána S. (FC), pokial ide o telefonický rozhovor z 9. decembra 1999, tento odkaz na zalobkynu v uvedených poznámkach nepredstavuje dostatocne dôveryhodný dôkaz, pokial ide o preukázanie jej úcasti na dotknutom porusení. 204 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 178 az 203 vyssie, pokial neexistuje ziadny dôkaz potvrdzujúci obsah troch odkazov na zalobkynu vyplývajúcich z poznámok pána S. (FC) a uvedených v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, je nutné sa domnievat, ze tieto tri dôkazy uvedené Komisiou nie sú dostatocne vierohodné na to, aby mohli ako také slúzit na preukázanie porusujúceho správania zalobkyne. - Pokial ide o vyhlásenia spolocností FC a EKA 205 Pokial ide o vyhlásenia konkurentov zalobkyne, ako bolo uvedené v bode 175 vyssie, skúmanie ich dôkaznej hodnoty sa týka len vyhlásení spolocností EKA a FC. 206 V prvom rade je potrebné preskúmat tvrdenie uvedené zalobkynou, ktorého cielom je spochybnit vierohodnost vyhlásení konkurentov na úcely zohladnenia oznámenia o spolupráci. V tomto ohlade stací pripomenút, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 100 az 106 vyssie, ze ziadne ustanovenia ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podnikom pouzila vyhlásenie iného obvineného podniku, hoci ho Komisia získala v rámci ziadosti o zohladnenie oznámenia o spolupráci s cielom získat oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie. Z tých istých bodov vsak vyplýva, ze vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení. Túto podmienku potvrdenia vyhlásenia podniku je takisto nutné respektovat v prípade spochybnenia uvedeného vyhlásenia iným stíhaným podnikom. V prejednávanej veci vsak nie je sporné, ze zalobkyna spochybnuje presnost vyhlásení spolocností EKA a FC. 207 Dalej je preto potrebné posúdit vierohodnost vyhlásení spolocností EKA a FC. 208 Po prvé, pokial ide o vyhlásenia spolocnosti EKA, tieto vyhlásenia Komisia uvádza v casti 4.3 vzhladom na stretnutie v Turku zo 14. októbra 1997 a protiprávne stretnutie z 28. januára 1998. 209 Pokial ide o vyhlásenia spolocnosti EKA týkajúce sa stretnutia spolocností FC a EKA v Turku 14. októbra 1997, sú citované v odôvodnení c. 162 napadnutého rozhodnutia, v casti 4.3. V tejto pasázi vyhlásení spolocnosti EKA, prevzatej v odôvodnení c. 162, sa uvádza, ze spolocnost FC sústavne zvysovala objem svojich dodávok do Spanielska a Portugalska a hrozilo, ze v dôsledku toho sa spanielski výrobcovia budú orientovat na Francúzsko. Spolocnost EKA následne vyhlásila: "[DÔVERNÉ]". 210 Dalej v odôvodneniach c. 163 a 164 napadnutého rozhodnutia Komisia cituje poznámky pána S. (FC) a poznámky pána W. (EKA). Treba vsak uviest, ze hoci tieto poznámky poukazujú na znepokojenie spolocností Arkema France a EKA, pokial ide o perspektívy na spanielskom trhu, nikde sa v nich priamo ani nepriamo neuvádza názov zalobkyne. 211 Napokon, pokial ide o stretnutie v Turku zo 14. októbra 1997, Komisia vo svojom závere v odôvodnení c. 165 napadnutého rozhodnutia uviedla: "[O]tázka nerespektovania spolocnostou [FC] podielov na trhu v Portugalsku, Spanielsku a Francúzsku sa riesila. Spolocnosti EKA a [FC] sa tiez dohodli na zvýsení cien v týchto krajinách, s výhradou podpory ostatných konkurentov." 212 Tento výklad Komisie vzhladom na vyhlásenia spolocnosti EKA uvedené v odôvodnení c. 162 napadnutého rozhodnutia nemôze uspiet. Zo samotných ustanovení tohto vyhlásenia totiz vyplýva, ze spolocnosti EKA a FC sa dohodli, ze budú sledovat reakcie ostatných konkurentov v prípade, ze zvýsia svoje ceny. So zretelom na spisové materiály a na rozdiel od tvrdenia Komisie v odôvodnení c. 165 napadnutého rozhodnutia z toho vsak nemozno vyvodit, ze na úcely zvýsenia cien bolo potrebné získat podporu konkurentov, akým bola aj zalobkyna. Okrem toho, ako uz bolo uvedené vyssie, aj ked poznámky pánov S. (FC) a W. (EKA), citované v tomto poradí v odôvodneniach c. 163 a 164 napadnutého rozhodnutia, poukazujú na napätie na spanielskom a portugalskom trhu, ktoré sa mohlo odrazit na francúzskom trhu, vôbec sa v nich nespomína akákolvek úcast zalobkyne ani nepotvrdzujú vyhlásenie spolocnosti EKA, pokial ide o existenciu dohody o zvýsení cien, ktorej podmienkou bola podpora konkurentov, medzi nimi aj zalobkyne. 213 Napokon, ako uvádza zalobkyna, kazdopádne nemozno vylúcit, na základe správania subjektov na konkurencnom trhu, ze pokial by jeden z týchto subjektov mal v dôsledku preniknutia iného konkurenta na tento trh stratit svoje podiely na trhu, bolo by prirodzené, ze sa pokúsi nájst klientov na susedných trhoch. Za týchto podmienok je opodstatnené sa domnievat, na rozdiel od tvrdenia Komisie, ze skutocnost, ze spolocnosti FC a EKA mohli na stretnutí v Turku zo 14. októbra 1997 zdôraznit nebezpecenstvo, ze zvýsenie dodávok spolocnosti FC na spanielsky trh sa odrazí na francúzskom trhu, nemozno bez podpory ostatných dôkazov vykladat tak, ze predstavuje dôkaz úcasti konkurenta, akým je zalobkyna, na porusení v zmysle clánku 81 ES. Pokial teda neexistujú iné dôkazy podporujúce toto vyhlásenie spolocnosti EKA, je nutné sa domnievat, ze zalobkyna oprávnene spochybnuje vierohodnost tohto vyhlásenia. 214 Pokial ide o vyhlásenia spolocnosti EKA týkajúce sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, Komisia ich uvádza v casti 4.3 napadnutého rozhodnutia. Presnejsie, v odôvodnení c. 182 napadnutého rozhodnutia Komisia oznamuje, ze "spolocnosti EKA, FC a zalobkyna vo svojich vyhláseniach uviedli, ze [páni S. (EKA), L. (Arkema France), A. (Aragonesas) a S. (FC)] sa zúcastnili na tomto stretnutí". V dôsledku toho, ako bolo uvedené vyssie, kedze tretí typ dôkazu Komisie spocíva v priznaní zalobkyne, pokial ide o jej úcast na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, preskúmanie vierohodnosti vyhlásení spolocnosti EKA týkajúcich sa uvedeného stretnutia sa musí odlozit, aby ich bolo mozné preskúmat v rámci posúdenia dôkaznej hodnoty tohto priznania. 215 Po druhé, pokial ide o vyhlásenia spolocnosti FC, Komisia tieto vyhlásenia uvádza v casti 4.3 len vzhladom na protiprávne stretnutie z 28. januára 1998. Presnejsie, v odôvodnení c. 182 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez uvádza, ze "spolocnosti EKA, FC a [zalobkyna] vo svojich vyhláseniach uviedli, ze [páni S. (EKA), L. (Arkema France), A. (Aragonesas) a S. (FC)] sa zúcastnili na tomto stretnutí". V dôsledku toho, z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bode 214 vyssie, pokial ide o vyhlásenia spolocnosti EKA vo veci protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, preskúmanie vierohodnosti vyhlásení spolocnosti FC týkajúcich sa uvedeného stretnutia sa musí odlozit, aby ich bolo mozné preskúmat v rámci posúdenia dôkaznej hodnoty tohto priznania. - Pokial ide o priznanie zalobkyne týkajúce sa jej úcasti na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 216 Zalobkyna nepopiera, ze sa zúcastnila na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998. Tvrdí vsak, ako vyplýva z poznámok pána S. (FC), ze táto úcast bola len ciastocná a ze takáto úcast len na jednom zo 72 protisútazných kontaktov uvedených v prílohe I napadnutého rozhodnutia nepostacuje na preukázanie úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 217 Pokial ide o priznanie zalobkyne týkajúce sa jej úcasti na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, je potrebné pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze podnik pocas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná urcité skutkové alebo právne okolnosti, môze predstavovat dodatocný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej zaloby (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 90). 218 Preto, aby mohlo byt toto priznanie povazované za vierohodný dôkaz, treba sa v stádiu posúdenia dôvodnosti súdnej zaloby presvedcit, ci znenie tohto priznania doplnajú ostatné dôkazy predlozené Komisiou vo veci protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998. 219 V prvom rade, pokial ide o úcast zalobkyne na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, je nesporné, ze zalobkyna v správnom konaní pred Komisiou výslovne uznala, ze sa na nom zúcastnila. 220 Dalej je opodstatnené uviest, na rozdiel od toho, co Komisia pôvodne uvádza vo svojich písomných vyjadreniach a ako výslovne uznala vo svojich vyjadreniach z 3. septembra 2010 k správe z pojednávania, úcast zalobkyne na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 predstavuje prvú úcast zalobkyne na stretnutí dotknutého kartelu. Navyse treba uviest, ze toto konstatovanie výslovne vyplýva z vyhlásení spolocnosti FC, ktoré sú uvedené v spise Komisie. Z daných vyhlásení, pokial ide o protiprávne stretnutie z 28. januára 1998 vyplýva, ze toto stretnutie kartelu bolo porovnatelné s predchádzajúcimi "s tým rozdielom, ze sa na nom zúcastnila aj [zalobkyna]". 221 Dalej, z odôvodnení c. 182 az 186 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa výslovne odvoláva, okrem tohto explicitného uznania zalobkyne, pokial ide o jej úcast na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, na iné dôkazy umoznujúce preukázat uvedenú úcast. Takto odkazuje jednak na poznámky pána S. (FC) týkajúce sa tohto stretnutia, ktoré sú uvedené na stranách 1159 a 1160 spisu Komisie, a jednak na vyhlásenia spolocnosti EKA. 222 Pokial ide o uvedené strany spisu, ktoré obsahujú poznámky pána S. (FC), Vseobecný súd konstatuje, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na otázku polozenú na pojednávaní uviedla, ze uz si nebola istá, ci sa poznámky uvedené na týchto stranách spisu skutocne týkajú protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998 a v prípade, ze tomu tak je, ci opisujú stretnutie, na ktorom sa pán A. (Aragonesas) nezúcastnil. 223 V tomto ohlade po prvé, Vseobecný súd uvádza, ze v prvom rade z bodu 24 odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách jasne vyplýva, ze zalobkyna v úvodzovkách citovala pasáze z poznámok pána S. (FC), a konkrétne pasáze uvedené v zarázkach 14 az 22 a v zarázkach 24 az 32 daných poznámok. Okrem toho, stále v bode 24 svojej odpovede na oznámenie o výhradách zalobkyna výslovne uvádza bod 163 uvedeného oznámenia ako bod, v ktorom sú prebraté casti poznámok pána S. (FC) týkajúce sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998. Napokon Vseobecný súd konstatuje, ze zalobkyna v bode 25 svojej odpovede na oznámenie o výhradách uvádza pripomienky týkajúce sa obsahu poznámok citovaných v bode 163 predmetnej komunikácie, ale v ziadnom bode nespochybnuje, ze uvedené poznámky sa týkajú kontaktov, ku ktorým doslo pocas protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, za prítomnosti pána A. (Aragonesas). 224 Po druhé, Vseobecný súd konstatuje, ze z druhého odseku v úvode poznámok pána S. (FC) týkajúcich sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, ktorý je uvedený na zaciatku strany 1159, vyplýva, ze úcast zalobkyne na tomto stretnutí bola naplánovaná pánmi S. (FC) a L. (Arkema France). 225 Po tretie, z poznámok pána S. (FC) z protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, ktoré sú uvedené na stranách 1159 a 1160 spisu Komisie, vyplýva bez toho, aby to zalobkyna vo svojich písomných vyjadreniach alebo na pojednávaní spochybnila, ze jej názov je uvedený bud implicitne v skrátenej forme, teda ako "Arag." alebo "Ara", alebo nepriamo prostredníctvom mena jej splnomocneného zástupcu pána A. (Aragonesas) v kontaktoch, ku ktorým medzi úcastníkmi doslo pocas uvedeného stretnutia. 226 V dôsledku toho je najskôr potrebné sa domnievat, ze poznámky pána S. (FC) uvedené na stranách 1159 a 1160 spisu Komisie odkazujú, na rozdiel od toho, co v súcasnosti tvrdí zalobkyna, na protiprávne stretnutie z 28. januára 1998, úcast na ktorom priznáva sama zalobkyna. Uvedené poznámky tak pochádzajú z udalosti, na ktorej sa zalobkyna priamo zúcastnila. 227 Dalej priznanie zalobkyne, pokial ide o jej úcast na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, ktoré v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 217 vyssie doplna poznámky pána S. (FC) a vyhlásenia spolocností EKA a FC, pokial ide o úcast zalobkyne na danom stretnutí (pozri body 214 a 215 vyssie), predstavuje, podobne ako uvedené poznámky a vyhlásenia, dostatocne vierohodné dôkazy, ktoré mozno oprávnene uplatnit voci zalobkyni. O presnej a súhlasnej povahe súboru nepriamych dôkazov, ktorý uvádza Komisia na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení 228 Vo svetle judikatúry pripomenutej v bodoch 95 a 96 vyssie, ako aj predchádzajúcich záverov týkajúcich sa dôkazov predlozených Komisiou a dôkaznej hodnoty kazdého z nich, je teraz na mieste celkovo posúdit, ci súbor nepriamych dôkazov, ktoré uvádza Komisia s cielom preukázat úcast zalobkyne na dotknutom porusení, zodpovedá poziadavkám presnosti a súladu umoznujúcim vytvorit pevné presvedcenie, ze sa zalobkyna zúcastnila na dotknutom porusení. 229 V prvom rade Vseobecný súd konstatuje, pokial ide o protiprávne stretnutie z 28. januára 1998, úcast na ktorom zalobkyna priznala, ze tak z poznámok pána S. (FC), ako aj z vyhlásení spolocností FC a EKA vyplýva, ze úcastníci uvedeného stretnutia si pri tejto prílezitosti jednak vymenili citlivé informácie o ich cinnosti na celom území EHP a jednak spolu prerokovali svoje podiely na trhu a predajné ceny. 230 V tomto ohlade, po prvé, ako Komisia správne uviedla v odôvodneniach c. 183 az 186 napadnutého rozhodnutia, úcastníci podrobne preskúmali trhy s chlorecnanom sodným v Spanielsku, Francúzsku a Portugalsku, pricom sa dotkli aj svojej situácie na belgickom trhu. 231 Najskôr, pokial ide o uvedené trhy, zo zarázok 9 az 32 poznámok pána S. (FC) vyplýva, ze úcastníci si vymenili údaje týkajúce sa ich výrobných objemov, predajných cien a podielov na trhu, a to najmä vzhladom na roky 1996 a 1997. Zalobkyna spochybnuje výsku, ktorá sa jej týka, ako je uvedená v zarázkach 14 a 19 poznámok pána S. (FC), pokial ide o protiprávne stretnutie z 28. januára 1998. Treba vsak konstatovat, ze zalobkyna jednak uznáva svoju úcast na danom stretnutí, jednak nepopiera predmet diskusií uvedených v zarázkach 9 az 28 uvedených poznámok, okrem iného nepopiera, ze sa zúcastnila na výmenách informácií uvedených v zarázkach 14 a 19 uvedených poznámok, ale spochybnuje len hodnoty na nu sa vztahujúcich údajov, ktoré sú v nich uvedené, a napokon, nespochybnuje ani, ako bolo uvedené v zarázke 21: "[DÔVERNÉ]" a v zarázke 22: "[DÔVERNÉ]". 232 Dalej, ako vyplýva z poznámok pána S. (FC) týkajúcich sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, z jeho vyhlásení a z vyhlásení spolocnosti EKA z roku 2003, úcastníci, a najmä zalobkyna, zacali rokovania s cielom rozdelit si podiely na trhu, dokonca s cielom urcit ceny. V zarázke 23 poznámok pána S. (FC) týkajúcich sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998 je uvedené, pokial ide o spanielsky trh, [DÔVERNÉ]. Rovnako, zo zarázky 29 a 30 uvedených poznámok pána S. vyplýva, tento krát vzhladom na francúzsky trh, [DÔVERNÉ]. 233 Následne, z týchto poznámok vyplýva, ako to bolo potvrdené vo vyhláseniach spolocností FC a EKA, ze predmet protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998 bol protisútazný a rokovania sa týkali viacerých trhov na území EHP. Preto, vzhladom na podstatnú úcast zalobkyne na tomto stretnutí, a to najmä pokial ide o vyjadrenie jej poziadaviek týkajúcich sa objemov na spanielskom a francúzskom trhu a potvrdenie, pokial ide o udrzanie jej cien na poslednom uvedenom trhu, zalobkyna nemôze tvrdit, ze nevedela alebo nemohla vediet, ze toto stretnutie bolo protisútazné. Napokon, so zretelom na úcast zalobkyne na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, je opodstatnené konstatovat, na jednej strane, ze jej zjavnou snahou bolo zúcastnit sa na nom, a na druhej strane, nic neumoznuje preukázat, ze sa verejne distancovala od protisútazného predmetu uvedeného stretnutia. 234 Po druhé, predchádzajúce úvahy nemozno spochybnit tvrdením zalobkyne, pokial ide o jej údajne ciastocnú úcast na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998. Zalobkyna totiz v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom na pojednávaní, pokial ide o predmet jej úcasti a to, ci jej úcast bola úplná alebo ciastocná, nepreukázala, ze jej úcast mala iný ciel, ako bol ciel ostatných úcastníkov stretnutia, dalej nepreukázala, ze sa verejne distancovala od obsahu tohto stretnutia, a napokon nepredlozila ziadny dôkaz spôsobilý s urcitým stupnom presnosti preukázat, ze sa na tomto stretnutí zúcastnila, ako sama tvrdí, len ciastocne. 235 Navyse, pokial ide o údajne ciastocnú povahu jej úcasti na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, zalobkyna jednak trvá na tom, ze toto stretnutie bolo úplne neformálne a velmi rýchle, jednak sa odvoláva na ustanovenia druhého úvodného odseku uvedeného na zaciatku strany 1159 spisu a napokon, na pojednávaní tvrdila, ze pán A. (Aragonesas), ktorý na tomto stretnutí zastupoval zalobkynu, opustil stretnutie, pretoze musel odíst do Madridu. 236 Pokial ide o neformálnu povahu protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, stací uviest, ako vyplýva z konstatovaní uvedených v bodoch 230 az 233 vyssie, ze bez ohladu na to, aká bola forma daného stretnutia, jeho ciel bol protisútazný a zalobkyna si nemohla nevsimnút ani uvedený ciel, ani geografický rozsah dotknutého porusenia. 237 Pokial ide o ustanovenia druhého úvodného odseku, treba najskôr uviest, ako to pripustila Komisia na pojednávaní, ze uvedený odsek sa nenachádzal v pôvodných rukou písaných poznámkach pána S. (FC), ale ho tam pán S. dodal pri prepise týchto poznámok do anglictiny. Dalej, z uvedených ustanovení zjavne vyplýva, ze pán S. v tomto druhom úvodnom odseku uviedol obsah telefonického rozhovoru, ktorý sa 14. januára 1998 uskutocnil medzi pánmi S. (FC) a L. (Arkema France). 238 Tak z uvedeného odseku, ako aj z poznámok pána S. (FC) z tohto telefonického rozhovoru zo 14. januára 1998, ktoré sú uvedené na strane 1147 spisu Komisie vyplýva, ze páni S. (FC) a L. (Arkema France) pri tejto prílezitosti uviedli úcast zalobkyne na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 a mali v pláne, ze uvedená úcast sa obmedzí na diskusie týkajúce sa spanielskeho, francúzskeho a portugalského trhu. Treba vsak konstatovat, ze ani z poznámok pána S. (FC), ani z vyhlásení spolocnosti EKA nevyplýva, ze úcast zalobkyne bola skutocne ciastocná. 239 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne uvedené na pojednávaní v odpovedi na otázky Vseobecného súdu, podla ktorého pán A. (Aragonesas) velmi rýchlo odisiel z protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, kedze sa mal letecky vrátit do Madridu, na úcely preukázania ciastocnej povahy jej úcasti na danom stretnutí ho nemozno prijat. Ako na pojednávaní uviedla Komisia bez toho, aby to zalobkyna pri tej istej prílezitosti spochybnila, z písomných odpovedí zalobkyne na otázky Komisie vo veci protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998, ktoré sú uvedené najmä na stranách 12856 a 12857 spisu Komisie (pozri príloha E.1) vyplýva, ze zalobkyna výslovne uviedla, ze jednak z výpisu kreditnej karty pána A. (Aragonesas) vyplývalo, ze strávil vecer 28. januára 1998 v hoteli Sheraton v Bruseli, a jednak z vysvetliviek tohto výpisu vyplývalo, po prvé, ze cielom jeho cesty do Bruselu bolo oficiálne stretnutie CEFIC v tomto hoteli, a po druhé, ze sa zúcastnil na stretnutí na okraji uvedeného oficiálneho stretnutia, ktorého dátum sa údajne zhodoval s dátumom oficiálneho stretnutia. Preto zalobkyna neoprávnene tvrdí, ze pán A. (Aragonesas) z posledného uvedeného stretnutia odisiel, pretoze sa musel v ten istý vecer vrátit letecky do Madridu. 240 Napokon zalobkyna vo svojich odpovediach na otázky polozené Vseobecným súdom tvrdila, ze zo zarázky 40 poznámok pána S. (FC) týkajúcich sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998 vyplýva, ze pán A. (Aragonesas) sa na stretnutí nezúcastnil. V uvedenej zarázke sa uvádza: "[DÔVERNÉ]". Hoci sa totiz poznámky v uvedenej zarázke týkajú skutocne hodnotenia kapacity zalobkyne tretou osobou, je nutné konstatovat, ze neumoznujú vyvodit záver, ze pán A. (Aragonesas) vtedy odisiel zo stretnutia, a to o to menej, ze jediný dôkaz, ktorý zalobkyna predlozila s cielom preukázat údajne ciastocnú povahu jej úcasti, ako bolo uvedené v bode 239 vyssie, je zjavne neopodstatnený. 241 Preto je nevyhnutné zamietnut ako nedôvodné tvrdenie zalobkyne, podla ktorého bola jej úcast na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 len ciastocná. 242 Po tretie v rozsahu, v akom sa zalobkyna zúcastnila na celom protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, je opodstatnené sa domnievat, vzhladom na skutocnost, ze úcastníci uvedeného stretnutia si pri tejto prílezitosti a podla svojej prítomnosti na daných trhoch vymenili informácie nielen o svojich cinnostiach mimo EHP [pozri zarázky 1 az 7, 33 az 38 poznámok pána S. (FC) týkajúcich sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998)], ale aj na viacerých trhoch na území EHP, a to v Belgicku, Spanielsku, vo Francúzsku a v Portugalsku [pozri zarázky 9 az 32 poznámok pána S. (FC) týkajúcich sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998)], ako aj vo Fínsku, Svédsku, v Spojenom královstve a v Nórsku [pozri zarázky 26 a 42 az 48 poznámok pána S. (FC) týkajúcich sa protiprávneho stretnutia z 28. januára 1998)], zalobkyna nemohla nevediet, ako to tvrdí Komisia najmä v odôvodnení c. 347 napadnutého rozhodnutia, ze kartel, na ktorom sa zúcastnila, pokrýval podstatnú cast EHP. 243 V prvom rade z odôvodnení uvedených vyssie vyplýva, ze jednak vzhladom na dôkazy získané Komisiou týkajúce sa obsahu diskusií na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, na ktorých sa zalobkyna zúcastnila, a jednak vzhladom na priznanie zalobkyne, pokial ide o jej úcast na danom stretnutí, Komisia predlozila z právneho hladiska dostatocný dôkaz o úcasti zalobkyne na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998. Preto, ako vyplýva z odôvodnenia c. 78 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 19 vyssie), a bez toho, aby to bolo spochybnené pocas správneho konania alebo v konaní na Vseobecnom súde, kedze kontakty, ktorých cielom bolo urcit správanie clenov kartelu na trhu na úcely kazdorocného prerokovania zmlúv medzi výrobcami chlorecnanu sodného a ich klientmi, sa vo vseobecnosti zintenzívnili ku koncu predchádzajúceho roka, alebo dokonca pokracovali zaciatkom dotknutého roku, treba sa domnievat, ze predlozený dôkaz o úcasti zalobkyne na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 postacoval na to, aby Komisii umoznil vyvodit záver, ze zalobkyna sa zúcastnila na karteli v roku 1998. 244 Dalej, pokial ide o ostatné dôkazy, z ktorých pozostáva súbor nepriamych dôkazov, a to tri odkazy na zalobkynu uvedené v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, a vyhlásenia spolocnosti EKA, je opodstatnené uviest, ako vyplýva z odôvodnenia c. 78 napadnutého rozhodnutia, ze kontakty medzi clenmi kartelu sa jednak uskutocnovali vo vseobecnosti koncom kazdého kalendárneho roka, alebo dokonca zaciatkom roka, ktorý bol predmetom diskusií, a jednak ich cielom bolo rozdelenie dotknutých trhov na celorocnej báze. Z tejto úvahy, ktorú zalobkyna nespochybnila vyplýva, ze ostatné dôkazy, z ktorých pozostáva súbor nepriamych dôkazov, sa týkajú presných a navzájom vzdialených kontaktov (tzn. jednak telefonických rozhovorov zo 16. decembra 1996, 4. decembra 1998 a 9. decembra 1999 a jednak stretnutia zo 14. októbra 1997), ktoré sa mohli týkat rozlicných rokov dotknutého porusenia (teda, pokial ide o vyssie uvedené telefonické rozhovory, rokov 1997, 1999 a 2000, a pokial ide o stretnutie zo 14. októbra 1997, roku 1998). 245 Preto okrem skutocnosti, ako bolo uvedené v bodoch 204, 212 a 213 vyssie, ze ostatné dôkazy nie sú dostatocne vierohodné, a napriek úvahám uvedeným v bode 243 vyssie so zretelom na dôkazy týkajúce sa kalendárneho roku 1998, sú tieto dôkazy mimoriadne rozptýlené a neúplné. 246 V dôsledku toho je vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 96 a 97 vyssie potrebné konstatovat, ze súbor nepriamych dôkazov uvedený Komisiou, posudzovaný ako celok nie je dostatocne presný a súladný a najmä neumoznuje ani na základe zhodujúcich sa skutocností, ani na základe nepriamych dôkazov zalozit pevné presvedcenie, hoci aj s pouzitím dedukcie, ze zalobkyna sa zúcastnila na celom dotknutom porusení, a to od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000. Treba sa vsak domnievat, ze Komisia predlozila dôkaz o úcasti zalobkyne na karteli len pokial ide o rok 1998. 247 Z tohto dôvodu je potrebné prijat prvú cast prvého zalobného dôvodu ako ciastocne dôvodnú, kedze Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze v napadnutom rozhodnutí vyvodila záver, ze zalobkyna sa zúcastnila na dotknutom porusení jednak od 16. decembra 1996 do 27. januára 1998 a jednak od 1. januára 1999 do 9. februára 2000. Vo zvysnej casti treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. 248 Z toho vyplýva, bez toho, aby bolo potrebné skúmat dôvodnost tvrdení predlozených zalobkynou na podporu druhej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na neexistencii dostatocného dôkazu, pokial ide o údajnú úcast zalobkyne na dotknutom porusení, ako na jedinom a trvalom porusení pokrývajúcom celé územie EHP, kedze uvedená cast sa stala bezpredmetnou, ze je potrebné ciastocne prijat prvý zalobný dôvod uvedený zalobkynou, kedze Komisia vyvodila záver, ze zalobkyna sa zúcastnila na porusení jednak od 16. decembra 1996 do 27. januára 1998 a jednak od 1. januára 1999 do 9. februára 2000. Vo zvysnej casti, pokial ide o záver Komisie týkajúci sa úcasti na porusení od 28. januára 1998 do 31. decembra 1998, je nutné zamietnut uvedený zalobný dôvod ako nedôvodný. 249 Je preto opodstatnené ciastocne zrusit clánok 1 písm. g) napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia ako obdobie úcasti zalobkyne na dotknutom porusení uviedla obdobia jednak od 16. decembra 1996 do 27. januára 1998 a jednak od 1. januára 1999 do 9. februára 2000. 2. O druhom dôvode zalozenom na právnych a skutkových pochybeniach Komisie v stádiu výpoctu výsky pokuty ulozenej zalobkyni a) Tvrdenia úcastníkov konania 250 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila právnych a skutkových pochybení v stádiu výpoctu výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. Tento druhý dôvod sa delí na tri casti, zalozené jednak na neprimeranej a diskriminacnej povahe ulozenej pokuty, jednak na pochybení pri výpocte dlzky trvania dotknutého porusenia, a napokon na nezohladnení polahcujúcich okolností týkajúcich sa konkrétne zalobkyne. 251 V prvom rade, pokial ide o údajne neprimeranú a diskriminacnú povahu pokuty, ktorá jej bola ulozená, zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa, po prvé, dopustila nesprávneho posúdenia pri stanovení závaznosti vytýkaného porusenia tým, ze voci nej uplatnila rovnaký stupen závaznosti ako voci vodcom kartelu, ktorí boli adresátmi napadnutého rozhodnutia. Povahu porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, totiz nemozno porovnávat s porusením zo strany ostatných úcastníkov dotknutého kartelu. Komisia tak podla zalobkyne nezohladnila skutocnost, ze jej úcast na porusení netrvala, ako tvrdila Komisia, viac ako tri a pol roka, týkala sa len troch národných geografických trhov EHP, ze jej podiel na trhu bol len 5 %, ze sa nezúcastnila na jedinom a trvalom porusení, a ze viaceré nepriame dôkazy preukazujú, ze v skutocnosti nedodrziavala uvádzané dohody. 252 Po druhé, na základe tých istých úvah, ako sú uvedené v bode 251 vyssie, Komisia podla nej nemala právo zahrnút do základnej výsky jej pokuty pausálnu sumu, tzv. "poplatok za vstup" na základe bodu 25 usmernení z roku 2006, alebo aspon nie poplatok za vstup v rovnakej výske, aká sa uplatnuje na vsetkých ostatných adresátov napadnutého rozhodnutia. 253 Preto, po tretie, Komisia tým, ze uplatnila jednak rovnakú úroven závaznosti porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, a jednak rovnaký poplatok za vstup ako uplatnila voci ostatným úcastníkom dotknutého kartelu na úcely stanovenia základnej výsky pokuty, ktorá im bola ulozená, nezohladnila specifické znaky úcasti zalobkyne na porusení vzhladom na ostatných úcastníkov. Preto porusila zásadu zákazu diskriminácie. 254 Dalej, pokial ide o pochybenie, ktorého sa Komisia údajne dopustila pri výpocte dlzky trvania dotknutého porusenia, zalobkyna znovu uvádza tvrdenia, ktoré uviedla v tejto istej otázke v rámci prvého zalobného dôvodu. Dodáva, ze za predpokladu, ze Vseobecný súd dospeje k záveru o úcasti zalobkyne na dotknutom karteli, dátum zaciatku uvedenej úcasti treba urcit vzhladom na dátum jej prvej a jedinej úcasti na stretnutí s konkurentmi, konkrétne protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 a dátum ukoncenia uvedenej úcasti na december 1998. 255 Napokon, zalobkyna vytýka Komisii, ze v súlade s ustanoveniami bodu 2 B usmernení z roku 2006 nezohladnila polahcujúce okolnosti v jej prospech, ktoré odôvodnovali znízenie základnej výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. 256 Konkrétne z viacerých castí dokumentov predlozených spolocnostami, ktoré ziadali o zohladnenie oznámenia o spolupráci vyplýva, ze zalobkyna v skutocnosti nedodrziavala uvedené dohody uzavreté vodcami kartelu. Navyse pripomína, ze niektoré z informácií, ktoré dané spolocnosti uviedli vzhladom na úroven cien a objemy pripísané zalobkyni nezodpovedali jej správaniu na trhu. 257 Komisia popiera vsetky tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu druhého zalobného dôvodu. b) Posúdenie Vseobecným súdom 258 Vzhladom na závery uvedené v bode 247 vyssie, je potrebné v celom rozsahu prijat ako dôvodnú druhú cast druhého zalobného dôvodu zalozenú na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o výpocet dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusení. O porusení zásady proporcionality a zásady zákazu diskriminácie v stádiu výpoctu základnej výsky pokuty 259 V prvej casti druhého zalobného dôvodu sa zalobkyna odvoláva na porusenie zásady proporcionality a zásady zákazu diskriminácie v stádiu výpoctu základnej výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, v porovnaní so základnými výskami pokút ulozených ostatným úcastníkom dotknutého kartelu. 260 V prvom rade treba pripomenút, ze na základe bodov 9 az 11 usmernení, metóda pouzitá Komisiou na stanovenie pokút zahrna dve stádiá. Komisia najskôr urcí základnú výsku pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov. Dalej môze upravit túto základnú výsku tým, ze ju bud zvýsi alebo znízi, a to vzhladom na pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, ktoré charakterizujú úcast kazdého z dotknutých podnikov. 261 Presnejsie, pokial ide o prvú fázu metódy stanovenia pokút, konkrétne z bodov 13 az 25 usmernení z roku 2006 vyplýva, ze základná výska pokuty sa stanovuje podla casti hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení, ci uz priamo alebo nepriamo v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP, v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenej poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. Túto cast hodnoty predaja, ktorá odráza stupen závaznosti porusenia, mozno vo vseobecnosti urcit az do výsky 30 %, a to so zretelom na faktory, akými je napríklad povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia a uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. V bode 23 usmernení z roku 2006 je spresnené, ze horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné, patria svojou povahou medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, a preto cast zohladnovaných predajov u takýchto porusení sa teda obvykle priblizuje k 30 %. Napokon, na základe ustanovení bodu 25 usmernení z roku 2006, nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení sa do základnej výsky pokuty Komisia do základnej výsky pokuty zahrnie alebo môze zahrnút dodatocnú sumu, tzv. "entry right" (dalej len "poplatok za vstup"), pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja. Uvedená suma sa uplatnuje v prípade horizontálnych dohôd o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, na úcely odradenia podnikov od úcasti na takýchto dohodách. Komisia ju vsak môze zahrnút aj v prípade iných porusení. V súlade s ustanoveniami toho istého bodu 25 usmernení z roku 2006, podiel poplatku za vstup, ci uz ide o sumu uplatnenú v prípade horizontálnych dohôd o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, alebo sumu, ktorú mozno ulozit v iných prípadoch, sa urcuje v závislosti od urcitého poctu faktorov, najmä tých, ktoré sú uvedené v bode 22 predmetných usmernení. 262 Ustanovenia bodu 24 usmernení z roku 2006 znejú: "Aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja (pozri body 20 az 23) poctom rokov úcasti na porusení. Obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok, Obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa budú pocítat ako celý rok." 263 V druhom rade, v prejednávanej veci zalobkyna v podstate vytýka Komisii, opierajúc sa o viaceré svoje charakteristické vlastnosti, ze základnú výsku jej pokuty stanovila na základe toho istého koeficientu posúdenia závaznosti porusenia, teda 19 % (pozri odôvodnenie c. 521 napadnutého rozhodnutia) a toho istého poplatku za vstup vo výske 19 %, ako pri základnej výske pokút ulozených ostatným konkurentom (pozri odôvodnenie c. 523 napadnutého rozhodnutia). 264 V tomto ohlade treba uviest, ze z napadnutého rozhodnutia, ako aj z usmernení z roku 2006, ktorých zásady sa v nom uplatnujú, a napokon aj z judikatúry vyplýva, ze, hoci sa závaznost porusenia najskôr posudzuje na základe vlastností samotného porusenia, akými je povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia a jeho uskutocnenie alebo neuskutocnenie, následne sa toto posúdenie prispôsobuje podla pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností týkajúcich sa kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 109; z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 401, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1530). 265 Vzhladom na pripomenutia uvedené v bodoch 261 a 264 vyssie, cielom prvej fázy metódy stanovenia pokút Komisiou je urcit základnú výsku pokuty ukladanej kazdému dotknutému podniku, a to tak, ze na hodnotu predaja daného tovaru alebo sluzieb na dotknutom geografickom trhu dosiahnutú kazdým z týchto podnikov sa uplatní prvý násobný koeficient, ktorý odráza závaznost porusenia, prípadne druhý násobný koeficient, ktorého cielom je dotknuté podniky odradit od toho, aby sa opätovne zúcastnili na takom protiprávnom správaní. Ako vsak vyplýva z usmernení z roku 2006, kazdý z týchto dvoch násobných koeficientov je stanovený vzhladom na faktory, ktoré odrázajú charakteristické znaky porusenia ako celku, to znamená ako zoskupenia protisútazných správaní vsetkých jeho úcastníkov. 266 Preto, na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, pri stanovení výsky týchto dvoch násobných koeficientov nie je potrebné osobitne zohladnovat specifické vlastnosti porusenia spáchaného kazdým z podnikov. Toto konstatovanie okrem toho podporuje samotný predmet druhej fázy metódy stanovenia pokút, ktorým je, pokial ide konkrétne o túto fázu, zohladnit pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, ktoré individuálne charakterizujú protisútazné správanie kazdého z úcastníkov dotknutého porusenia. Výklad kritérií stanovenia týchto dvoch násobných koeficientov, ktorý uvádza zalobkyna pokial ide o koeficienty v prvej fáze metódy stanovenia pokút, je zjavne nesprávny, pretoze vedie k tomu, ze v druhej fáze metódy stanovenia pokút by sa zohladnili rovnaké specifické vlastnosti kazdého z úcastníkov. 267 V dôsledku toho cielom vsetkých faktorov vymenovaných v bode 22 usmernení z roku 2006 na úcely stanovenia tak násobného koeficientu "závaznost porusenia" (bod 21 usmernení z roku 2006), ako aj násobného koeficientu "poplatok za vstup" (bod 25 usmernení z roku 2006), je posúdit porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze ako celok. 268 V prejednávanej veci tak Komisia najskôr, pokial ide o faktor týkajúci sa povahy porusenia, ktorého sa dopustili vsetci konkurenti, v odôvodnení c. 512 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze títo konkurenti uzavreli dohody o rozdelení trhov a stanovení cien, ktoré predstavujú najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. Dalej, pokial ide o faktor týkajúci sa kumulovaného podielu vsetkých zúcastnených strán na trhu, Komisia v odôvodnení c. 513 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze uvedený podiel na trhu predstavoval 90 % trhu EHP. Okrem iného, pokial ide o faktor týkajúci sa geografického rozsahu porusenia, Komisia v odôvodnení c. 514 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze jeho úcinky boli viditelné na podstatnej casti územia EHP. Napokon pokial ide o faktor týkajúci sa uskutocnenia alebo neuskutocnenia porusenia, Komisia v odôvodnení c. 515 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze hoci ocakávané výsledky neboli vzdy dosiahnuté, dohody boli obvykle vykonané a na uvedené vykonanie sa v rámci kartelu dohliadalo. 269 Navyse treba uviest, ze urcité parametre výpoctu základnej výsky pokuty uplatnované uz v stádiu prvej fázy metódy stanovenia pokút zohladnujú specifickú individuálnu situáciu kazdého z dotknutých úcastníkov. Ide o dva objektívne parametre, ktoré sa týkajú jednak hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb uskutocneného podnikom, priamo alebo nepriamo sa vztahujúceho na porusenie, v dotknutom geografickom sektore na území EHP, a jednak dlzky úcasti kazdého podniku na dotknutom porusení ako celok. Preto, ako vyplýva z ustanovení bodu 6 usmernení z roku 2006, kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením kazdého z dotknutých podnikov a trvaním porusenia jednotlivých podnikov umoznuje uz v prvej fáze metódy stanovenia pokút vyhodnotit tak ekonomický význam porusenia ako celok, ako aj pomerný podiel kazdého podniku na porusení. 270 V tretom rade, vzhladom na predchádzajúce úvahy treba posúdit dôvodnost výhrad zalobkyne, pokial ide o to, ze v prvej fáze metódy stanovenia pokuty, ktorá jej bola ulozená, neboli zohladnené viaceré specifické vlastnosti charakterizujúce jej úcast na dotknutom porusení. 271 Po prvé, pokial ide o dlzku trvania úcasti zalobkyne na porusení a jej hospodársky vplyv na dotknutom trhu vzhladom na podiely na trhu a jej prítomnost len na troch národných trhoch EHP, je opodstatnené konstatovat, ze vynásobením hodnoty predaja výrobkov, ktorý zalobkyna uskutocnila v roku 1999 v EHP na troch národných trhoch EHP, na ktorých predávala chlorecnan sodný, dlzkou trvania jej úcasti na dotknutom porusení, ako ju uvádza Komisia v napadnutom rozhodnutí, v súlade s ustanoveniami bodu 24 usmernení z roku 2006, tzn. tri a pol roka, Komisia od tejto prvej fázy metódy stanovenia pokút zohladnovala vplyv zalobkyne z pohladu podielov na trhu na území EHP a dlzku trvania úcasti na porusení, vzhladom na porusenie ako celok. Navyse so zretelom na závery uvedené v bode 247 vyssie je potrebné v stádiu preskúmania návrhu na zmenu napadnutého rozhodnutia zohladnit nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Komisia dopustila, pokial ide o stanovenie dlzky trvania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení. 272 V dôsledku toho tvrdenie zalobkyne, vychádzajúce v podstate z toho, ze Komisia v prvej fáze metódy stanovenia pokuty, ktorá jej bola ulozená, nezohladnila pomerný podiel zalobkyne na porusení ako celku, musí byt zamietnuté ako nedôvodné. 273 Po druhé, pokial ide o výhrady zalobkyne týkajúce sa toho, ze Komisia v stádiu prvej fázy metódy stanovenia pokuty nezohladnila to, ze zalobkyna sa zúcastnila len na jednom zo 72 protisútazných kontaktov, ani to, ze nevykonala dohody uzavreté medzi vodcami dotknutého kartelu, vzhladom na úvahy uvedené v bode 264 vyssie stací konstatovat, ze z ustanovení usmernení z roku 2006 nevyplýva, ze Komisia je povinná brat do úvahy tieto skutocnosti specifické pre úcastníka porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Európskej únie, v prvom stádiu metódy stanovenia pokút. Tieto skutocnosti totiz Komisia zohladnuje az v druhej fáze uvedenej metódy, a to ako pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti vlastné kazdému z podnikov, ktorý sa zúcastnil porusenia. V dôsledku toho je potrebné zamietnut uvedené výhrady ako nerelevantné. 274 Napokon vsak treba uviest, ze vzhladom na to, ze Komisia v stádiu stanovenia základnej výsky kazdej pokuty uplatnila rovnaké násobné koeficienty z titulu závaznosti porusenia a poplatku za vstup na vsetky podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, tvrdenie zalobkyne týkajúce sa údajného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania je neopodstatnené. 275 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut tvrdenia zalobkyne na podporu prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozené na porusení zásady proporcionality a zásady zákazu diskriminácie ako scasti zjavne irelevantné a scasti neopodstatnené. O polahcujúcich okolnostiach 276 Je potrebné preskúmat dôvodnost tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nezohladnila polahcujúce okolnosti v prospech zalobkyne. 277 V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, treba preskúmat pomernú závaznost úcasti kazdého z nich na porusení (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 150), aby sa zistilo, ci vo vztahu k nim existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 165). 278 Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej podnik mozno sankcionovat iba za skutocnosti, ktoré sa mu individuálne pripisujú, co je zásada uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, bod 185; pozri, pokial ide o pripísanie pokuty, rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). 279 V tomto ohlade je opodstatnené uviest, ze body 28 a 29 usmernení z roku 2006 stanovujú prispôsobenie základnej výsky pokuty podla urcitých pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ktoré sú vlastné kazdému dotknutému podniku. 280 Konkrétne bod 29 usmernení z roku 2006 uvádza exemplifikatívny zoznam polahcujúcich okolností, ktoré za urcitých podmienok môzu viest k znízeniu základnej výsky pokuty. 281 Medzi polahcujúcimi okolnostami, ktoré mozno zohladnit, tento zoznam neuvádza pasívnu úlohu podniku. Kedze vsak zoznam obsiahnutý v bode 29 usmernení z roku 2006 nie je vycerpávajúci, túto hypotézu nemozno vo svojej podstate vylúcit spomedzi okolností, ktoré môzu viest k znízeniu základnej výsky pokuty. 282 V prejednávanej veci je najskôr potrebné pripomenút, ze Komisia oprávnene vyvodila záver, ze zalobkyna sa zúcastnila na porusení v období od 28. januára 1998 do 31. decembra 1998. 283 Dalej, zalobkyna sa z titulu polahcujúcich okolností, ktoré mozno zohladnit, v podstate odvoláva jednak na svoju povahu menej významného cinitela a tým aj na pasívnu úlohu, ktorú zohrávala pri svojej úcasti na porusení, a jednak na to, ze v skutocnosti nevykonávala protisútazné dohody, ktoré uzavreli vodcovia kartelu. - O pasívnej úlohe zalobkyne 284 Z judikatúry vyplýva, ze pasívna úloha pri uskutocnovaní porusenia spocíva v "malej aktivite" podniku, teda chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, bod 167). 285 Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa rokovaní v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 343), ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, 240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, bod 100), alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Weig/Komisia, T-317/94, Zb. s. II-1235, bod 264). 286 V prejednávanej veci je najskôr potrebné uviest, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kontakty, na ktorých sa zalobkyna nezúcastnila, sa uskutocnili medzi rôznymi clenmi kartelu, tak pred protiprávnym stretnutím z 28. januára 1998, ako aj po nom, s cielom koordinovat ich snahy o rokovanie na rok 1998, pokial ide o spanielsky, portugalský a francúzsky trh. 287 V odôvodnení c. 172 napadnutého rozhodnutia tak Komisia najmä vyvodila záver, ze "... na konci roku 1997 EKA, Finnish Chemicals a Atochem preskúmali svoje objemy predaja a podiely na trhu v Portugalsku, Spanielsku a vo Francúzsku. ...". Rovnako, v odôvodneniach c. 177 az 180 napadnutého rozhodnutia Komisia odvolávajúc sa na poznámky pána S. (FC) uvádza obsah styroch telefonických rozhovorov, ktoré sa uskutocnili v januári, februári a marci 1998 medzi pánmi S. (EKA) a S. (FC) alebo medzi pánmi L. (Arkema France) a S. (FC), a pocas ktorých, ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 181 napadnutého rozhodnutia, jednak "[DÔVERNÉ]" a jednak "[DÔVERNÉ]". 288 Komisia vsak oprávnene tvrdí, ze na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 si úcastníci, medzi nimi aj zalobkyna, vymienali citlivé informácie a v kazdom prípade sa snazili stanovit ceny výrobkov a rozdelit si medzi sebou trhové podiely na rôznych trhoch EHP, a preto predmet uvedeného stretnutia predstavuje mimoriadne závazné obmedzenie hospodárskej sútaze. 289 Tak z napadnutého rozhodnutia, ako aj zo spisových materiálov Komisie totiz vyplýva, pokial ide o rok 1998, ze to boli práve diskusie na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998, ktoré hrali rozhodujúcu úlohu v rámci rokovaní medzi clenmi kartelu prítomnými na spanielskom, portugalskom a francúzskom trhu, medzi nimi najmä spolocnost Aragonesas, pokial ide o rozdelenie ich objemov predaja na uvedených trhoch a ich cenovú politiku na spanielskom a portugalskom trhu. 290 Okrem toho z poznámok pána S. vyplýva, ze hoci úcast zalobkyne na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 ako prvá úcast z jej strany na stretnutí kartelu predstavovala novú udalost, stále platí, ze táto úcast bola aktívna v tom zmysle, ze pán A. (Aragonesas), ako vyplýva z konstatovaní uvedených v bodoch 230 az 233 vyssie, sa jasne zapojil a nezanedbatelným spôsobom prispel, v kazdom prípade minimálne na úrovni porovnatelnej s ostatnými úcastníkmi stretnutia, do rokovaní, ktorých cielom bolo uzavriet protisútazné dohody týkajúce sa osobitne spanielskeho, portugalského a francúzskeho trhu. Preto, hoci sa zalobkyna priamo nezúcastnila iných kontaktov s clenmi kartelu, pokial ide o rok 1998, treba konstatovat, ze z charakteristických vlastností uvedenej úcasti zjavne nevyplýva ziadna pasívna úloha, ktorú by pri tejto prílezitosti zohrávala zalobkyna. 291 Okrem toho treba uviest, ze zo spisových materiálov Komisie a dokonca ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ziadne výslovné vyhlásenie splnomocnených zástupcov podnikov zúcastnených na porusení ako tretie osoby, ktoré by preukazovalo pasívnu úlohu zalobkyne v rámci kartelu v roku 1998. 292 Dalej, za predpokladu, ze zalobkyna sa odvoláva na polahcujúcu okolnost vyplývajúcu v zmysle judikatúry uvedenej v bode 285 vyssie z oneskoreného vstupu jedného z dotknutých podnikov na trh dotknutý porusením, toto tvrdenie by v prejednávanej veci bolo zjavne nerelevantné. Aj ked, ako bolo uvedené vyssie, úcast zalobkyne na porusení zacala az 28. januára 1998, zatial co úcast ostatných adresátov napadnutého rozhodnutia podla znenia tohto rozhodnutia zacala uz 21. septembra 1994, zo spisových materiálov ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by vstúpila na trh s chlorecnanom sodným oneskorene. Naopak, z odôvodnení c. 25 az 33 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spolocnost Aragonesas, pri svojom vzniku v roku 1992 období bola súcastou sektora chemických výrobkov skupiny Uralita, do ktorého patril aj chlorecnan sodný. 293 Spolocnost Aragonesas sa nemôze dovolávat ani skorsej rozhodovacej praxe Komisie. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59; z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 53, a z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127). Skutocnost, ze Komisia v minulosti ukladala pokuty v urcitej výske za urcitý typ porusení, nemôze preto Komisiu zbavit moznosti zvýsit túto úroven v medziach stanovených nariadením c. 1/2003, pokial je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky Spolocenstva pre hospodársku sútaz (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 309, a zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89). Úcinné uplatnovanie pravidiel Spolocenstva pre hospodársku sútaz si naopak vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 109, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 237). 294 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze v prejednávanej veci zalobkyna na rozdiel od ostatných podnikov, o ktorých uviedla, ze sa podla nej mohli zúcastnovat na karteli, výslovne uznala, ze sa zúcastnila na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 a nepredlozila akýkolvek dôkaz o tom, ze by sa distancovala od protisútazného predmetu tohto stretnutia. 295 V dôsledku toho je nutné zamietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze ako menej významný cinitel zohrávala v roku 1998 v rámci kartelu pasívnu úlohu. - O nevykonávaní dohôd 296 Je potrebné overit, ci okolnosti uvádzané zalobkynou sú takej povahy, aby preukázali, ze pocas obdobia, v ktorom pristúpila k porusujúcim dohodám, sa naozaj zriekla ich uplatnenia tým, ze si osvojila sútazné správanie na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, body 4872 az 4874, a Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, bod 192). 297 Podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na dohode s jeho konkurentmi vo veci cien je preukázaná, sa nesprával na trhu tak, ako sa so svojimi konkurentmi dohodol, nevyhnutne nepredstavuje skutocnost, na ktorú by sa malo pri urcení výsky pokuty prihliadat ako na polahcujúcu okolnost. Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi sleduje na trhu viac alebo menej nezávislú politiku, sa totiz môze jednoducho pokúsat vyuzit kartel vo svoj prospech (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 230, et Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, bod 190). 298 V prejednávanej veci stací uviest, ze dôkazy poskytnuté zalobkynou neumoznujú domnievat sa, ze jej skutocné správanie na trhu mohlo odporovat protisútazným úcinkom konstatovaného porusenia. Zalobkyna na podporu tejto výhrady najmä uvádza, ze z viacerých castí vyhlásení spolocností, ktoré poziadali o zohladnenie oznámenia o spolupráci v ich prospech vyplýva, ze zalobkyna v skutocnosti nedodrziavala uvedené dohody uzavreté medzi vedúcimi subjektmi trhu. 299 Len jedna cast týchto vyhlásení uvedených zalobkynou, ktorá môze preukázat obsah kontaktu, ktorý mohol mat vplyv, pokial ide o rok 1998, vychádza z vyhlásení spolocnosti EKA z roku 2006 a týka sa stretnutia v Turku zo 14. októbra 1997 medzi spolocnostami EKA a FC, na ktorom sa úcastníci dohodli "[DÔVERNÉ]". Ako vsak uz bolo uvedené v bodoch 209 az 213 vyssie, jednak len z ustanovení tohto vyhlásenia vyplýva, ze spolocnosti EKA a FC sa dohodli, ze budú sledovat reakcie ostatných konkurentov v prípade, ze tieto dve spolocnosti zvýsia ceny, a jednak nemozno vylúcit, na základe správania subjektov na konkurencnom trhu, ze pokial by jeden z nich mal v dôsledku vstupu konkurenta na tento trh stratit svoje trhové podiely na tomto trhu, bolo by prirodzené, ze sa bude snazit nájst klientov na susedných trhoch. 300 Okrem toho treba konstatovat, ze zalobkyna vo svojich písomných vyjadreniach výslovne uviedla, ako bolo uvedené v bode 254 vyssie, ze pokial by mal Vseobecný súd dospiet k záveru, ze sa zúcastnila na karteli, jej úcast mohla zacat az 28. januára 1998 a skoncila v decembri 1998. Zalobkyna vsak Vseobecnému súdu nepredlozila ziadny dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze v období od 28. januára 1998 do 31. decembra 1998 v skutocnosti neuplatnovala protisútazné dohody a na trhu sa správala sútazne. Jediné dôkazy, ktoré zalobkyna na tieto úcely predlozila, sa týkajú výlucne objemov predaja jej klientom vo Francúzsku, v Portugalsku a v Spanielsku v roku 1999 a 2000 a cien, ktoré v týchto dvoch rokoch uplatnovala voci svojim jednotlivým klientom v Spanielsku a Portugalsku. 301 Preto je potrebné zamietnut tvrdenie zalozené na tom, ze zalobkyna v období, v ktorom sa zúcastnovala na porusení, nevykonávala dohody. 302 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze je opodstatnené ciastocne prijat druhý zalobný dôvod, kedze dlzka trvania porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, ako ho uviedla Komisia na úcely výpoctu pokuty, ktorá jej bola ulozená, je nesprávna. Vo zvysnej casti je nutné druhý zalobný dôvod zamietnut. 303 Na záver je potrebné ciastocne prijat návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia jednak v clánku 1 vyvodila záver o úcasti zalobkyne na porusení v období od 16. decembra 1996 do 27. januára 1998 a v období od 1. januára 1999 do 9. februára 2000, a jednak v clánku 2 stanovila výsku pokuty na 9 900 000 eur. B - O návrhu na zmenu clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 304 Subsidiárne, zalobkyna vo svojom druhom zalobnom návrhu ziada, aby Vseobecný súd, pokial neprijme návrh na zrusenie v celom rozsahu, zmenil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia na úcely podstatného znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená. 305 Komisia s návrhmi zalobkyne nesúhlasí. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 306 Z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze preskúmanie dôvodov uvedených proti zákonnosti rozhodnutia Komisie, ktorým bola ulozená pokuta za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, preukázalo nezákonnost, nezbavuje Vseobecný súd povinnosti preskúmat, ci v závislosti od dôsledkov uvedenej nezákonnosti a uplatnením svojej neobmedzenej právomoci má zmenit napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 443). 307 Vzhladom na nezákonnost, ktorá bola konstatovaná, pokial ide o dlzku trvania úcasti zalobkyne na dotknutom karteli, a tým aj na závery, ku ktorým dospel Vseobecný súd v bode 303 vyssie týkajúce sa ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia, z ktorých musí Komisia pri vykonávaní tohto rozsudku vyvodit vsetky dôsledky, v prejednávanej veci nie je opodstatnené vyhoviet návrhom na zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré predlozila zalobkyna. 308 V dôsledku toho v prejednávanej veci nie je potrebné, aby Vseobecný súd uplatnil svoju neobmedzenú právomoc a zmenil clánok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia. O trovách 309 Podla clánku 87 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 310 Kedze v prejednávanej veci zalobkyna dosiahla ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia, ktoré sa priblizuje zruseniu uvedenému v jej návrhu, treba vyvodit záver, ze Vseobecný súd uvedený návrh v rozsiahlej casti prijal. 311 Preto je vzhladom na okolnosti prejednávanej veci opodstatnené rozhodnút, ze Komisia je povinná nahradit dve tretiny trov konania zalobkyne a znása polovicu svojich vlastných trov konania. Zalobkyna znása jednu tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli Komisii. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. g) rozhodnutia Komisie K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný) sa zrusuje v rozsahu, v akom v nom Komisia Európskych spolocenstiev uviedla, ze spolocnost Aragonesas Industrias y Energía, SAU, sa dopustila porusenia v obdobiach jednak od 16. decembra 1996 do 27. januára 1998 a jednak od 1. januára 1999 do 9. februára 2000. 2. Clánok 2 písm. f) rozhodnutia K(2008) 2626 v konecnom znení sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje pokutu na 9 900 000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Aragonesas Industrias y Energía znása jednu tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli Komisii. 5. Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania spolocnosti Aragonesas Industrias y Energía. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. októbra 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení spocívajúcom v tom, ze Komisia stanovila úcast zalobkyne na porusení v období od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000 a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom Vseobecné úvahy o dôkaze Dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa úcasti zalobkyne na predmetnom porusení - Úvodné pripomienky - Dôkazy, ktoré pôvodne v napadnutom rozhodnutí uviedla Komisia v stádiu predbeznej fázy správneho konania - Dôkazy, ktoré Komisia výslovne uviedla v napadnutom rozhodnutí v závere kontradiktórnej fázy správneho konania - Výklad odôvodnenia c. 352 napadnutého rozhodnutia - Záver týkajúci sa urcenia dôkazov uvedených v neprospech zalobkyne z titulu jej údajnej úcasti na dotknutom porusení O dôkaznej hodnote dôkazov uplatnených voci zalobkyni - Pokial ide o aktuálne listinné dôkazy o priamej úcasti zalobkyne na dotknutom porusení - Pokial ide o vyhlásenia spolocností FC a EKA - Pokial ide o priznanie zalobkyne týkajúce sa jej úcasti na protiprávnom stretnutí z 28. januára 1998 O presnej a súhlasnej povahe súboru nepriamych dôkazov, ktorý uvádza Komisia na úcely preukázania úcasti zalobkyne na dotknutom porusení 2. O druhom dôvode zalozenom na právnych a skutkových pochybeniach Komisie v stádiu výpoctu výsky pokuty ulozenej zalobkyni a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O porusení zásady proporcionality a zásady zákazu diskriminácie v stádiu výpoctu základnej výsky pokuty O polahcujúcich okolnostiach - O pasívnej úlohe zalobkyne - O nevykonávaní dohôd B - O návrhu na zmenu clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: anglictina. __________________________________________________________________ [4]1 - Skryté dôverné údaje References 1. file:///tmp/lynxXXXXpWK5HR/L94947-7710TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXpWK5HR/L94947-7710TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXpWK5HR/L94947-7710TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXpWK5HR/L94947-7710TMP.html#Footref1