ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 22. mája 2012 ( [1]*1 ) "Prístup k dokumentom -- Nariadenie (ES) c. 1049/2001 -- Správny spis týkajúci sa konania v oblasti kartelov -- Zamietnutie prístupu -- Výnimka vztahujúca sa na ochranu cielov vysetrovania -- Výnimka vztahujúca sa na ochranu obchodných záujmov tretej osoby -- Výnimka vztahujúca sa na ochranu rozhodovacieho procesu -- Povinnost dotknutej institúcie vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup" Vo veci T-344/08, EnBW Energie Baden-Württemberg AG, so sídlom v Karlsruhe (Nemecko), v zastúpení: A. Bach a A. Hahn, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Svédske královstvo, v zastúpení: K. Petkovska, S. Johannesson a A. Falk, splnomocnené zástupkyne, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne P. Costa de Oliveira, A. Antoniadis a O. Weber, neskôr A. Bouquet, P. Costa de Oliveira a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Siemens AG, so sídlom v Berlíne (Nemecko) a Mníchove (Nemecko), v zastúpení: I. Brinker, C. Steinle a M. Holm-Hadulla, advokáti, a ABB Ltd, so sídlom v Zürichu (Svajciarsko), v zastúpení: pôvodne J. Lawrence, solicitor, a E. Whiteford, barrister, neskôr J. Lawrence a D. Howe, solicitor, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie SG.E.3/MV/psi D(2008) 4931 zo 16. júna 2008, ktorým sa zamieta prístup k spisu konania COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. novembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna EnBW Energie Baden-Württemberg AG je podnikom distribuujúcim energiu. Domnieva sa, ze bola dotknutá vykonaním kartelu medzi výrobcami rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP"), ktorý bol sankcionovaný rozhodnutím Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len "rozhodnutie RIP"). 2 V rozhodnutí RIP Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze viaceré podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu s RIP, v rámci ktorého koordinovali postup pri predkladaní sútazných návrhov, stanovovali ceny a rozdelili si projekty a trhy s RIP v Európe. V dôsledku toho Komisia ulozila podnikom, ktoré sa zúcastnili na tomto karteli, pokuty v celkovej výske 750 miliónov eur. 3 Dna 9. novembra 2007 zalobkyna ziadala Komisiu na základe clánku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([2]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) o prístup k vsetkým dokumentom týkajúcim sa konania vo veci COMP/F/38.899. 4 Po rokovaniach s Komisiou zalobkyna vyhlásila túto ziadost za bezpredmetnú, rovnako ako opakovanú ziadost z 10. decembra 2007, a 13. decembra 2007 podala novú ziadost o prístup k dokumentom týkajúcim sa prejednávanej veci. Faxom z 11. januára 2008 zalobkyna spresnila svoju ziadost v tom zmysle, ze z nej vylúcila tri kategórie dokumentov, konkrétne vsetky dokumenty týkajúce sa výlucne struktúry podnikov zapojených do porusenia, vsetky dokumenty týkajúce sa výlucne identifikácie adresáta rozhodnutia RIP a vsetky dokumenty, ktoré boli v plnom rozsahu vyhotovené v japonskom jazyku. 5 Dna 30. januára 2008 Komisia zamietla pôvodnú ziadost zalobkyne v znení jej zmien z 11. januára 2008. 6 Dna 20. februára 2008 zalobkyna podala opakovanú ziadost v zmysle clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 7 Dna 16. júna 2008 Komisia túto opakovanú ziadost zamietla (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 8 V bode 2 napadnutého rozhodnutia Komisia zaradila dokumenty nachádzajúce sa v spise veci COMP/F/38.899 do týchto piatich kategórií: 1. dokumenty predlozené v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty alebo ziadosti o zhovievavost, konkrétne vyhlásenia dotknutých podnikov a vsetky dokumenty, ktoré tieto podniky predlozili v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty alebo zhovievavost; 2. ziadosti o informácie a odpovede úcastníkov konania na tieto ziadosti; 3. dokumenty získané v priebehu inspekcií, konkrétne dokumenty zabavené pri vysetrovaniach na mieste v priestoroch dotknutých podnikov; 4. oznámenie o výhradách a odpovede úcastníkov konania; 5. interné dokumenty: a) dokumenty týkajúce sa skutkových udalostí, konkrétne po prvé vecné poznámky k záverom, ktoré treba vyvodit zo získaných dôkazov, po druhé korespondenciu s inými orgánmi hospodárskej sútaze a po tretie konzultácie iných útvarov Komisie, ktoré boli zapojené do veci; b) procesné písomnosti, konkrétne povolenia na vykonanie inspekcií, správy z inspekcií, výtahy z dokumentov získaných v priebehu inspekcií, písomnosti týkajúce sa dorucenia niektorých dokumentov a poznámky k spisu. 9 Dalej v bode 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze kazdá z týchto kategórií spadala pod výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 a ze dokumenty kategórie 5 písm. a) tiez spadali pod výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001. 10 Potom v bode 4 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze dokumenty patriace do kategórií 1 az 4 spadali pod výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 11 V bode 5 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze nemohla identifikovat nijakú indíciu existencie prevazujúceho verejného záujmu, ktorý by odôvodnoval prístup k dokumentom pozadovaný v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 12 Nakoniec v bode 6 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnila svoje zamietnutie priznania ciastocného prístupu k spisu skutocnostou, ze vsetky dokumenty nachádzajúce sa v spise spadali v celom rozsahu pod výnimky stanovené v nariadení c. 1049/2001. Konanie a návrhy úcastníkov konania 13 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. augusta 2008 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 14 Samostatným podaním z toho istého dna zalobkyna poziadala, aby sa o zalobe rozhodlo v skrátenom súdnom konaní podla clánku 76a ods. 1 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Dna 11. septembra 2008 Komisia predlozila pripomienky k tejto ziadosti. Rozhodnutím z 1. októbra 2008 Súd prvého stupna (druhá komora) zamietol ziadost, aby sa rozhodlo v skrátenom konaní. 15 Dna 8. decembra 2008 Svédske královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. V dnoch 9. a 12. decembra 2008 Siemens AG a ABB jednotlivo poziadali o vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 16 Uzneseniami z 13. marca 2009 predseda druhej komory Súdu prvého stupna týmto návrhom vyhovel. 17 Dna 27. mája 2009 Svédske královstvo a Siemens podali svoje vyjadrenia vedlajsích úcastníkov. ABB podala svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka 28. mája 2009. 18 Zalobkyna a Komisia predlozili svoje pripomienky k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov 29. a 30. septembra 2009. 19 V nadväznosti na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania prijaté Vseobecným súdom Komisia 18. novembra 2009 predlozila zoznam spisových písomností vo veci COMP/F/38.899, pricom v súvislosti s kazdým dokumentom, ktorý tam bol vyznacený, uviedla, do ktorej z kategórií uvedených v bode 8 vyssie patrí, pricom utajila informácie týkajúce sa obsahu rôznych dokumentov. 20 Uznesením z 26. apríla 2010 predseda druhej komory Vseobecného súdu po vypocutí úcastníkov konania prerusil konanie v tejto veci az do rozhodnutia Vseobecného súdu, ktorým bude ukoncené konanie vo veci T-399/07, Basell Polyolefine/Komisia. Kedze týmto rozhodnutím bolo uznesenie o výmaze z 25. januára 2011, v konaní sa od tohto dátumu pokracovalo. 21 Kedze doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k stvrtej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. 22 V nadväznosti na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, o ktorých rozhodol Vseobecný súd, zalobkyna predlozila kópiu svojej opakovanej ziadosti z 20. februára 2008 a Komisia odpovedala na písomné otázky. 23 Zalobkyna, podporovaná Svédskym královstvom, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom jej Komisia tiez zamietla ciastocný prístup k dokumentom nachádzajúcim sa v spise, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia, podporovaná spolocnostami Siemens a ABB, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 25 Na podporu svojej zaloby zalobkyna predkladá tri zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky a clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, po druhé na porusení clánku 4 ods. 2 poslednej casti vety uvedeného nariadenia a po tretie na porusení clánku 4 ods. 6 tohto nariadenia. Dalej predkladá stvrtý zalobný dôvod zalozený v podstate na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah ziadosti o prístup. A - O prípustnosti výhrady zalozenej na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov 26 Svédske královstvo predlozilo výhradu, ktorá nebola výslovne predlozená zalobkynou, v nej Komisii vytýka, ze neuskutocnila konkrétne a individuálne preskúmanie spisových dokumentov. Komisia sa domnieva, ze táto výhrada je neprípustná, kedze presahuje predmet zaloby vymedzený zalobkynou. 27 Podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora, uplatnitelného na Vseobecný súd podla clánku 53 tohto statútu, návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Podla clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. Podla judikatúry tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník konania uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, ale pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze nadalej smerujú k podpore návrhov tohto úcastníka konania (rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, [3]30/59, Zb. s. 1, 37, a z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto a Komisia, [4]C-248/99 P, Zb. s. I-1, bod 56; rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia, [5]T-119/02, Zb. s. II-1433, body 203 a 212). 28 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v akejkolvek ziadosti na základe nariadenia c. 1049/2001 je zásadným riesením, ktoré sa pouzije bez ohladu na oblast, ktorej sa pozadované dokumenty týkajú, hoci toto zásadné riesenie neznamená, ze takéto preskúmanie sa vyzaduje za akýchkolvek okolností (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, [6]T-2/03, Zb. s. II-1121, dalej len "rozsudok VKI", body 74 a 75). 29 V dôsledku toho preskúmanie výhrady zalozenej na porusení tejto povinnosti predstavuje etapu, ktorá predchádza preskúmaniu zalobných dôvodov zalozených na porusení ustanovení clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd musí v rámci preskúmania zalobných dôvodov zalozených na porusení týchto ustanovení v kazdom prípade overit, ci Komisia bud konkrétne a individuálne preskúmala kazdý z pozadovaných dokumentov, alebo preukázala, ze odmietnuté dokumenty zjavne a v celom rozsahu spadali pod niektorú výnimku. 30 Dalej treba uviest, ze hoci je pravda, ze výhradu zalozenú na nedostatku konkrétneho a individuálneho posúdenia predlozilo Svédske královstvo v prvej casti svojho vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania bez priamej väzby na zalobné dôvody uvádzané zalobkynou, táto výhrada bola neskôr zopakovaná v rámci úvah venovaných zalobnému dôvodu zalozenému na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 31 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania nesprístupnených dokumentov, akú predlozilo Svédske královstvo, je prípustná. B - O veci samej 1. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah ziadosti o prístup 32 Z bodu 2 in fine napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze dokumenty patriace do kategórie 5 písm. b) (pozri bod 8 vyssie) nespadali do ziadosti o prístup predlozenej zalobkynou, "pretoze tieto dokumenty boli výlucne procesnej povahy a/alebo vykreslovali známe skutocnosti". V odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom na pojednávaní Komisia po prvé uviedla, ze táto domnienka sa zakladala na tom, ze zalobkyna v opakovanej ziadosti nepodala námietky v súvislosti so zuzujúcim vymedzením rozsahu ziadosti o prístup, ako bol uvedený v odpovedi na pôvodnú ziadost o prístup, a dokonca ani nespomenula interné dokumenty. Po druhé odkazovala na poznámku k spisu z 21. januára 2008 týkajúcu sa telefonického rozhovoru medzi úradníkom Generálneho riaditelstva (GR) pre hospodársku sútaz a zástupcami zalobkyne z 9. januára 2008. Z tejto poznámky vyplýva, ze zástupcovia zalobkyne uviedli, ze ich ziadost o prístup sa týka len dokumentov, ktoré súviseli s porusením vytýkaným úcastníkom kartelu RIP, a netýka sa napríklad interných dokumentov. Práve kombinácia týchto dvoch skutocností bola základom presvedcenia Komisie, podla ktorého dokumenty spadajúce do kategórie 5 písm. b) neboli predmetom ziadosti zalobkyne o prístup k spisu. 33 Vo svojej zalobe zalobkyna namietala proti tomuto vylúceniu, ked tvrdila, ze nikdy neuviedla, ze vylucuje tieto dokumenty zo svojej ziadosti, a ze naopak vo svojom faxe z 11. januára 2008 výslovne identifikovala dokumenty vylúcené zo svojej ziadosti. 34 V tomto ohlade treba po prvé konstatovat, ze v pôvodnej ziadosti z 9. novembra 2007 zalobkyna ziadala o prístup k vsetkým spisovým dokumentom týkajúcim sa kartelu RIP, a to bez blizsích spresnení ci obmedzení. V dôsledku toho vo faxe z 11. januára 2008 zalobkyna obmedzila svoju ziadost tým, ze vylúcila urcité skupiny výslovne vymenovaných dokumentov, konkrétne vsetky dokumenty týkajúce sa výlucne struktúry podnikov zapojených do porusenia, vsetky dokumenty týkajúce sa výlucne identifikácie adresátov rozhodnutia RIP a vsetky dokumenty, ktoré boli v plnom rozsahu vyhotovené v japonskom jazyku. Toto výslovné a písomné obmedzenie, ku ktorému doslo po telefonickom hovore z 9. januára 2008, teda nepotvrdzuje tvrdenia Komisie týkajúce sa údajného obmedzenia, ktoré zalobkyna ústne oznámila v priebehu tohto hovoru. 35 Po druhé opakovaná ziadost z 20. februára 2008 má rovnaký rozsah ako pôvodná ziadost v znení obmedzení oznámených faxom z 11. januára 2008, kedze sa týka sprístupnenia "vsetkých dokumentov v drzbe Komisie týkajúcich sa konania... vo veci COMP/F/38.899", s výnimkou troch kategórií dokumentov vylúcených v uvedenom faxe z 11. januára 2008. Z tohto dôvodu najneskôr po precítaní opakovanej ziadosti Komisia mala zmenit svoje restriktívne chápania rozsahu ziadosti o prístup. 36 Po tretie dôvody uvedené Komisiou na úcely vecného odôvodnenia jej restriktívneho chápania, konkrétne domnelá skutocnost, ze dokumenty zahrnuté do kategórie 5 písm. b), ktoré sú cisto procesnej povahy a preukazujú len známe skutocnosti, nie sú relevantné v kontexte nariadenia c. 1049/2001. Osobný záujem, ktorý môze ziadatel sledovat svojou ziadostou o prístup, je totiz kritériom cudzím nariadeniu c. 1049/2001, takze Komisii neprinálezí, aby v tomto ohlade rozhodovala alebo formulovala domnienky alebo aby z toho vyvodzovala akékolvek závery, pokial ide o posúdenie takejto ziadosti. 37 Preto treba konstatovat, ze zalobkyna dôvodne tvrdí, ze restriktívnym chápaním rozsahu ziadosti o prístup Komisiou doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. V dôsledku toho je namieste zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odmieta zalobkyni prístup k dokumentom patriacim do kategórie 5 písm. b). 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky a clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 38 Tento zalobný dôvod má tri casti. Prvá cast sa zakladá na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001. Druhá cast sa zakladá na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001. Tretia cast sa zakladá na porusení clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 39 Treba pripomenút, ze cielom nariadenia c. 1049/2001, ktoré bolo prijaté na základe clánku 255 ods. 2 ES, je priznat verejnosti co najsirsie právo na prístup k dokumentom institúcií, ako to uvádza jeho odôvodnenie 4 a clánok 1. Odôvodnenie 2 tohto nariadenia pripomína, ze toto právo na prístup sa viaze na demokratickú povahu institúcií. Z uvedeného nariadenia, najmä z odôvodnenia 11 a clánku 4, ktorý v tejto súvislosti stanovuje rezim výnimiek, tiez vyplýva, ze toto právo na prístup vsak podlieha urcitým obmedzeniam z dôvodov verejného alebo súkromného záujmu. 40 Na úcely odôvodnenia zamietnutia prístupu k urcitému dokumentu, ktorého sprístupnenie bolo pozadované, vsak nestací len to, ze tento dokument spadá pod cinnost uvedenú v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Dotknutá institúcia musí takisto poskytnút vysvetlenie, pokial ide o to, ako by prístup k uvedenému dokumentu mohol konkrétne a skutocne poskodit záujem chránený výnimkou upravenou v tomto clánku (rozsudky Súdneho dvora z 1. júla 2008, Svédsko a Turco/Rada, [7]C-39/05 P a C-52/05 P, Zb. s. I-4723, bod 49; z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, [8]C-139/07 P, Zb. s. I-5885, dalej len "rozsudok TGI", bod 53, a z 21. septembra 2010, Svédsko a i./API a Komisia, [9]C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb. s. I-8533, bod 72). 41 Kedze tieto výnimky z práva na prístup upravené v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 sa odchylujú od zásady co najsirsieho prístupu verejnosti k dokumentom, musia byt vykladané a uplatnované restriktívne (rozsudky Súdneho dvora z 1. februára 2007, Sison/Rada, [10]C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 63; z 18. decembra 2007, Svédsko/Komisia, [11]C-64/05 P, Zb. s. I-11389, bod 66, a Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 36). 42 Práve s prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmat tri casti prvého zalobného dôvodu predlozeného zalobkynou. 43 V tomto ohlade, kedze výhrada zalozená na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov, ako vyplýva z bodu 29 vyssie, sa týka prierezovej otázky, ktorá je spolocná vsetkým trom castiam prvého zalobného dôvodu, je namieste preskúmat túto výhradu pred posúdením, ci Komisia správne uplatnila rôzne výnimky, na ktoré poukazovala v napadnutom rozhodnutí s cielom odôvodnit sprístupnenie pozadovaných dokumentov. Preto je namieste najskôr preskúmat, ci podmienky pozadované na to, aby sa Komisia mohla vymanit z povinnosti vykonat takéto konkrétne a individuálne preskúmanie, boli v prejednávanej veci splnené. a) O existencii podmienok umoznujúcich vymanit sa z povinnosti vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu pozadovaných dokumentov 44 Na úvod treba uviest, ze výnimky z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov boli akceptované judikatúrou v rôznych situáciách. 45 Po prvé ide o prípady, v ktorých je zjavné, vzhladom na okolnosti spornej veci, ze prístup sa musí zamietnut, alebo naopak povolit. Vseobecný súd sa domnieval, ze tak by to bolo najmä v prípade, ak urcité dokumenty boli najprv bud zjavne a v celom rozsahu chránené niektorou výnimkou z práva na prístup, alebo naopak, ak boli zjavne a v celom rozsahu prístupné, alebo nakoniec, ak uz boli za podobných okolností konkrétne a individuálne posúdené Komisiou (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 75). Takýto zjavný prípad bol tiez uznaný Súdnym dvorom, ktorý sa domnieval, ze institúcie sa s cielom vysvetlit, ako prístup k pozadovaným dokumentom môze poskodit chránený záujem na základe výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, môzu v zásade opriet o vseobecné predpoklady uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné uplatnit podobné vseobecné úvahy (rozsudky Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 50; TGI, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 54 a 55, a Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 74). V tomto kontexte sa dalej pojmy "kategória dokumentov" a "dokumenty rovnakej povahy" chápu v sirsom zmysle a bez ohladu na ich obsah, ako to vyplýva z rozsudku TGI, uz citovaného v bode 40 vyssie, v ktorom tieto pojmy boli uplatnené tak, aby zahrnali vsetky dokumenty obsiahnuté v spise týkajúcom sa konania pred Komisiou v oblasti státnej pomoci, a z rozsudku Svédsko a i./API a Komisia, uz citovanom v bode 40 vyssie, v ktorom sa dospelo k záveru, ze dokumenty boli súcastou rovnakej kategórie len na základe samotnej skutocnosti, ze boli vyhotovené Komisiou ako úcastníkom rôznych konaní, ktoré k dátumu prijatia rozhodnutia o zamietnutí prístupu este prebiehali. 46 Po druhé na dokumenty patriace do tej istej kategórie mozno pouzit jedno a to isté odôvodnenie najmä v prípade, ak tieto dokumenty obsahujú rovnaký typ informácií. Vseobecnému súdu teda prinálezí, aby posúdil, ci sa uvedená výnimka zjavne a v celom rozsahu vztahuje na dokumenty patriace do tejto kategórie. Na rozdiel od prípadu uvedeného v predchádzajúcom bode sa kritérium spolocné pre sporné dokumenty týka ich obsahu, kedze práve vo vztahu k informáciám obsiahnutým v pozadovaných dokumentoch musí poziadaná institúcia odôvodnit svoje zamietnutie sprístupnenia na základe rôznych výnimiek z práva na prístup uvedených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. 47 Po tretie výnimka z povinnosti individuálneho a konkrétneho preskúmania pozadovaných dokumentov môze byt pripustená iba výnimocne a len vtedy, ked sa ukáze, ze administratívna zátaz vyvolaná konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov je prílis velká a presahuje medze toho, co môze byt rozumne pozadované (pozri rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 112 a tam citovanú judikatúru). 48 V prejednávanej veci v bode 1 napadnutého rozhodnutia, nazvanom "Úvodné poznámky", Komisia výslovne uviedla dva z týchto predpokladov, konkrétne jednak prvý predpoklad uvedený v bode 45 vyssie, podla ktorého je zjavné, ze prístup sa musí zamietnut, lebo urcité dokumenty zjavne a v celom rozsahu spadajú pod výnimku, a jednak druhý predpoklad uvedený v bode 46 vyssie, podla ktorého institúcia môze uviest dôvody zamietnutia prístupu odkazom na skupiny dokumentov obsahujúce rovnaký druh informácií. 49 Najskôr treba poukázat na abstraktnost a vseobecnost tohto odkazu na uvádzané prípady výnimiek, mimo rámca preskúmania vlastnej ziadosti. Komisia navyse neuvádza, na aké dokumenty sa tieto dve výnimky uplatnujú, takze treba dospiet k záveru, ze ich zamýsla uplatnit na vsetky pozadované dokumenty. Komisia potvrdila tento výklad, ked vo svojom vyjadrení k zalobe uviedla, ze "vsetky kategórie dokumentov vymenovaných v [napadnutom] rozhodnutí zjavne a úplne spadali pod dôvody výnimiek... podla clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky a [clánku 4] ods. 3 [nariadenia c. 1049/2001]". 50 Komisia dalej v stádiu svojho vyjadrenia k zalobe tvrdí, ze zalobkyna "dostatocne nespresnila svoju ziadost, hoci ju sluzby Komisie upozornili na objem spisu a pracovnú zátaz, ktorú jej ziadost spôsobuje". Pokial sa má táto poznámka chápat ako odkaz na výnimku zalozenú na výnimocnej pracovnej zátazi, ako je definovaná v bode 47 vyssie, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa odôvodnenie rozhodnutia musí nachádzat v jeho samotnom texte a neskorsie vysvetlenia Komisie nemozno zohladnit, ibaze existujú mimoriadne okolnosti (rozsudky Súdu prvého stupna z 2. júla 1992, Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, [12]T-61/89, Zb. s. II-1931, bod 131; zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, [13]T-295/94, Zb. s. II-813, bod 171, a z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [14]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 95). 51 V liste z 30. januára 2008, ktorým sa zamieta pôvodná ziadost, nie je neexistencia konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov odôvodnená pracovnou zátazou, ktorú by takéto preskúmanie spôsobilo, ale výlucne skutocnostou, ze vsetky pozadované dokumenty zjavne a celom rozsahu spadali pod výnimky uvedené Komisiou. Napadnuté rozhodnutie samo osebe v tomto ohlade neobsahuje nijaké vysvetlenie. Komisia totiz po prvýkrát az vo svojom vyjadrení uviedla, ze obmedzenie ziadosti schválené zalobkynou bolo nedostatocné vzhladom na pracovnú zátaz spôsobenú konkrétnym a individuálnym preskúmaním. Preto toto posledné tvrdenie nie je odôvodnením prijatia napadnutého rozhodnutia. 52 Za týchto podmienok sa uvedené tvrdenie musí zamietnut ako neúcinné. 53 Najskôr je teda potrebné preskúmat, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu výnimocných okolností, na ktoré poukázala v napadnutom rozhodnutí, aby sa vymanila z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov. Potom bude tiez potrebné preskúmat, na doplnenie, výnimku zalozenú na pracovnej zátazi, na ktorú sa Komisia odvoláva vo svojom vyjadrení k zalobe. O prvej výnimke uvedenej v napadnutom rozhodnutí, zalozenej na tom, ze na základe vseobecného predpokladu je zjavné, ze prístup k pozadovaným dokumentom sa musí zamietnut 54 Ako sa pripomenulo v bode 41 vyssie, kedze tieto výnimky z práva na prístup upravené v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 sa odchylujú od zásady co najsirsieho prístupu verejnosti k dokumentom, musia byt vykladané a uplatnované restriktívne. 55 Tiez sa rozhodlo, ze dotknutá institúcia sa môze v tomto ohlade opriet o vseobecné predpoklady uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné uplatnit podobné vseobecné úvahy (rozsudky Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 50; TGI, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 54, a Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 74). V takom prípade je potrebné overit, ci vseobecné úvahy umoznujú dospiet k záveru, ze Komisia právom vychádzala z predpokladu, ze sprístupnenie dotknutých dokumentov ohrozuje záujmy chránené clánkom 4 nariadenia c. 1049/2001, a to bez toho, aby bola povinná vykonat konkrétne posúdenie obsahu kazdého z týchto dokumentov (pozri v tomto zmysle rozsudok Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 76). 56 V prejednávanej veci vsak v rozpore s tým, co Komisia tvrdila na pojednávaní, takýto predpoklad nemozno zalozit na úvahe analogickej s úvahou Súdneho dvora vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok TGI, uz citovaný v bode 40 vyssie. V tejto veci, ktorej predmetom bola ziadost o prístup k spisu týkajúcemu sa konania v oblasti státnej pomoci, Súdny dvor rozhodol, ze vseobecný predpoklad, podla ktorého vsetky pozadované dokumenty spadali pod jednu výnimku, mohol vyplývat z nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([15]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadnut do dokumentov správneho spisu Komisie, kedze uvedené nariadenie nestanovovalo nijaké právo na prístup k uvedeným dokumentom pre iné dotknuté osoby nez clenský stát zodpovedný za poskytnutie pomoci. Ak by totiz tieto dotknuté osoby boli schopné získat prístup k dokumentom v spise na základe nariadenia c. 1049/2001, systém preskúmania státnej pomoci by bol spochybnený (rozsudok TGI, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 55 az 58). 57 V tomto ohlade na jednej strane treba zdôraznit, ze vo veci, ktorá viedla k rozsudku TGI, uz citovanému v bode 40 vyssie, Komisia na rozdiel od okolností veci samej este ku dnu prijatia rozhodnutia o zamietnutí prístupu do spisu neprijala konecné rozhodnutie o skoncení konania, ktorého spis bol predmetom ziadosti o prístup. Navyse odôvodnenie Súdneho dvora v rozsudku TGI, uz citovanom v bode 40 vyssie, sa konkrétne zakladá na tvrdení, ze ustanovenia o prístupe k vlastným dokumentom dotknutého konania nesmú byt obchádzané odvolaním sa na nariadenie c. 1049/2001. Rezim prístupu k spisu vlastný konkrétnemu konaniu, ci uz v oblasti státnej pomoci alebo v oblasti kartelov, je uplatnitelný len v priebehu trvania dotknutého konania. V dôsledku toho je potrebné sa domnievat, ze odôvodnenie sledované Súdnym dvorom v rozsudku TGI, uz citovanom v bode 40 vyssie, nemozno uplatnit na situáciu, v ktorej institúcia uz prijala konecné rozhodnutie, ktorým sa uzatvára spis, o prístup ku ktorému sa ziada, ako je to v prejednávanej veci. 58 Na druhej strane v prejednávanej veci, analogicky ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok TGI, uz citovaný v bode 40 vyssie, by mal vseobecný predpoklad, na základe ktorého dokumenty obsiahnuté v spise konania v oblasti hospodárskej sútaze nesmú byt sprístupnené, vyplývat z nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([16]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v znení zmien a doplnení, ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadnut do dokumentov správneho spisu Komisie. 59 Je pravda, ze tak nariadenie c. 659/1999 v oblasti státnej pomoci, ako ani nariadenie c. 1/2003 neupravuje právo v prospech osôb, ktoré nie sú úcastníkmi konania, na prístup k dokumentom správneho spisu Komisie v rámci konania v oblasti kartelov. Clánok 27 nariadenia c. 1/2003 vsak upravuje prístup k spisu pre podniky, ktoré boli predmetom konania, vo vseobecnejsom kontexte zarucenia práv na obhajobu. Prístup k spisu, ktorý je priznaný v tomto rámci, sa nemôze týkat interných dokumentov institúcie, obchodných tajomstiev iných podnikov a iných dôverných informácií (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [17]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 1015, a z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [18]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 45). 60 Ustanovenia nariadenia c. 1/2003 o prístupe k dokumentom boli spresnené nariadením Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([19]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), ktoré tiez upravuje právo na prístup k spisu v prospech stazovatela za predpokladu, ze jeho staznost bola zamietnutá. V tomto ohlade clánok 8 ods. 2 a clánok 15 ods. 4 nariadenia c. 773/2004 stanovujú, ze dokumenty získané stazovatelom alebo dotknutým podnikom sa môzu pouzívat iba na úcely súdneho alebo správneho konania, ktorého predmetom je uplatnenie clánkov 81 ES a 82 ES. 61 Z toho vyplýva, ze hoci podniky dotknuté konaním v oblasti kartelov, ako aj autori stazností, ktorým Komisia nevyhovela, majú právo nahliadnut do urcitých dokumentov správneho spisu Komisie, toto právo podlieha istým obmedzeniam, ktoré samotné si vyzadujú vlastné posúdenie v závislosti od jednotlivého prípadu. Preto, hoci by sa aj postupovalo na základe odôvodnenia uplatneného Súdnym dvorom v rozsudku TGI, uz citovanom v bode 40 vyssie, podla ktorého na úcely výkladu výnimky uvedenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 treba zohladnit obmedzenia prístupu k spisu existujúcemu v rámci osobitných konaní, akými sú konania v oblasti státnej pomoci a v oblasti hospodárskej sútaze, takéto zohladnenie neumoznuje predpokladat, ze vsetky dokumenty obsiahnuté v spisoch Komisie v tejto oblasti by automaticky spadali pod jednu z výnimiek uvedených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, lebo inak by hrozilo narusenie schopnosti Komisie postihovat kartely. 62 Komisia sa preto nemohla bez uskutocnenia konkrétnej analýzy kazdého dokumentu domnievat, ze vsetky pozadované dokumenty zjavne spadali pod výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 63 V dôsledku toho sa Komisia nemohla vymanit z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov na základe prvej výnimky. O druhej výnimke uvedenej v napadnutom rozhodnutí, zalozenej na preskúmaní dokumentov podla kategórií 64 Na úvod treba spresnit, ze na dokumenty patriace do tej istej kategórie, ako bolo uvedené v bode 46 vyssie, mozno pouzit jedno a to isté odôvodnenie, najmä ak obsahujú rovnaký typ informácií. Vseobecnému súdu vsak prinálezí, aby posúdil, ci sa uvedená výnimka zjavne a v celom rozsahu vztahuje na dokumenty patriace do tejto kategórie. 65 V prejednávanej veci, ako vyplýva z casti napadnutého rozhodnutia citovanej v bode 48 vyssie, sa Komisia opiera o bod 73 rozsudku VKI, uz citovaného v bode 28 vyssie, aby zdôvodnila odôvodnenie podla skupín dokumentov. Vseobecný súd vsak v tomto poslednom bode zdôraznil, ze sa domnieval, ze preskúmanie jednotlivých dokumentov bolo v kazdom prípade nevyhnutné na to, aby sa pristúpilo k preskúmaniu prípadného ciastocného prístupu k pozadovaným dokumentom, ktoré je podla clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 povinné (rozsudok VKI, bod 73). Preto sa institúcia môze vymanit z povinnosti individuálneho preskúmania týchto dokumentov len za predpokladu, ze výnimka z práva na prístup k spisu sa zjavne a v celom rozsahu týka vsetkých dokumentov patriacich do niektorej kategórie. 66 Navyse treba uviest, ze kategórie dokumentov vytvorené dotknutou institúciou musia byt vymedzené v závislosti od informácií obsiahnutých v dokumentoch, co nevyhnutne nezodpovedá druhu dokumentov. Napríklad je mozné, ze odpoved jedného podniku na oznámenie o výhradách bude obsahovat informácie, ktorých sprístupnenie sa musí zamietnut na základe jednej z výnimiek uvedených v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, kým odpoved iného podniku, hoci patrí do toho istého druhu dokumentov, bude obsahovat informácie, ktoré si nevyzadujú takúto ochranu. Zamietnutie sprístupnenia celej skupiny dokumentov môze byt teda predmetom jedného a toho istého odôvodnenia najmä za predpokladu, ze dokumenty patriace do jednej kategórie obsahujú rovnaký druh informácií. Za týchto okolností totiz odôvodnenie podla skupín dokumentov zjednodusuje ci ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v preskúmaní ziadosti a v odôvodnení jej rozhodnutia. 67 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze preskúmanie podla kategórií sa javí ako potrebné na úcely posúdenia ziadosti o prístup, je podmienkou zákonnosti takéhoto preskúmania. Definícia kategórií dokumentov sa teda musí robit v závislosti od kritérií, ktoré Komisii umoznia pouzit spolocné odôvodnenie na vsetky dokumenty obsiahnuté v jednej kategórii. V prejednávanej veci dokumenty patriace do tej istej kategórie teda museli mat spolocné charakteristiky relevantné na úcely rozhodnutia o ich prípadnom sprístupnení. Odôvodnenie uplatnené na jednu kategóriu muselo byt teda nevyhnutne odlisné od odôvodnení uplatnených na iné kategórie. Za predpokladu, ze by bolo mozné uplatnit jedno a to isté odôvodnenie na dve rôzne kategórie, by totiz v skutocnosti na úcely preskúmania ziadosti o prístup slo o jednu a tú istú kategóriu. V takom prípade by rozdelenie na kategórie bolo umelé a nepotrebné. 68 V prejednávanej veci na jednej strane zatriedenie pozadovaných dokumentov do kategórií, ako ho uskutocnila Komisia (pozri bod 8 vyssie), neplnilo z velkej casti nijakú funkciu potrebnú na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia. Osobitne, ako sa uvádza v bodoch 70 az 85 nizsie, pokial ide o výnimky zalozené na ochrane cielov vysetrovania a ochrane obchodných záujmov, toto zatriedenie ani neulahcovalo, ani nezjednodusovalo úlohu Komisie, co sa týka preskúmania ziadosti a odôvodnenia jej rozhodnutia, kedze kategorizácia sa uskutocnila na základe druhov dokumentov, nezávisle od informácií obsiahnutých v dotknutých dokumentoch. 69 Na druhej strane, ako sa uvádza v bodoch 86 az 91 nizsie, pokial ide o výnimku zalozenú na ochrane rozhodovacieho procesu Komisie, dokumenty, vo vztahu ku ktorým sa Komisia odvolávala na túto výnimku, nou neboli zjavne a v celom rozsahu kryté, v rozpore s poziadavkou stanovenou v bodoch 64 a 65 vyssie. - O preskúmaní výnimky zalozenej na ochrane cielov vysetrovania, uvedenej v bode 3 napadnutého rozhodnutia 70 Bod 3 napadnutého rozhodnutia sa delí na dve casti. Bod 3.1, nazvaný "Prebiehajúce vysetrovanie", sa týka odôvodnenia zamietnutia prístupu z dôvodu ochrany cielov prebiehajúceho vysetrovania. V bode 3.2, nazvanom "Ochrana dokumentov týkajúcich sa vysetrovania presahujúca rámec konkrétneho vysetrovania", Komisia najskôr uvádza, ze fyzické a právnické osoby, ktoré dobrovolne alebo pod nátlakom sprístupnia informácie v rámci výkonu nariadenia c. 1/2003, majú legitímne právo ocakávat, ze Komisia nesprístupní dotknuté dokumenty a ze tieto dokumenty nebudú pouzité na iné úcely nez na úcely konania v oblasti hospodárskej sútaze vrátane preskúmania súdom Únie. Komisia tiez odkazuje na ustanovenia nariadenia c. 1/2003, ktoré vylucujú sprístupnenie informácií, na ktoré sa vztahuje obchodné tajomstvo, a ktoré mohla získat pri uplatnení uvedeného nariadenia. Za predpokladu, ze Komisia by sklamala dôveru dotknutých podnikov sprístupnením pozadovaných dokumentov, pripravenost uvedených podnikov spolupracovat s nou by sa zmensila do tej miery, ze by nemohla riadne plnit svoju úlohu spocívajúcu vo vykonávaní práva hospodárskej sútaze. Nakoniec Komisia výslovne uvádza, ze "uvedené odôvodnenie sa vztahuje na vsetkých pät druhov dokumentov citovaných [v bode 2 napadnutého rozhodnutia]". 71 Z analýzy bodov napadnutého rozhodnutia venovaných rôznym kategóriám dokumentov vyplýva, ze odôvodnenie Komisie je v podstate vo velkej miere rovnaké pre kazdú z kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a). 72 Komisia predovsetkým v prípade kazdej z týchto kategórií vychádzala z odôvodnenia, na základe ktorého sprístupnenie dokumentov zverejnovalo informácie poskytnuté ziadatelmi o zhovievavost, ako aj adresátmi ziadostí o informácie, co zjednodusuje podanie zaloby o náhradu skody proti podnikom, ktoré spolupracovali alebo odpovedali na ziadosti o informácie, a v dôsledku toho odrádzalo budúcich uchádzacov o zhovievavost a budúcich adresátov ziadosti o informácie od spolupráce s nou. Takéto oslabenie jej programu zhovievavosti a jej vysetrovaní by Komisii bránilo úcinne plnit si úlohu spocívajúcu v zarucení respektovania práva hospodárskej sútaze Únie. 73 Presnejsie, co sa týka kategórie 1, Komisia uviedla, ze advokáti obozretne skúmajú jej postup v oblasti zhovievavosti, takze jej konanie v jednej veci môze mat dopad na budúce veci. Co sa týka kategórie 2, Komisia zdôraznuje, ze adresáti ziadostí o informácie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 by mohli obmedzit svoje odpovede na nevyhnutné minimum alebo uplatnit odkladaciu taktiku, cím by ju donútili prijímat formálne rozhodnutia na úcely získania informácií. Co sa týka kategórie 4, Komisia poukázala na legitímnu dôveru s nou spolupracujúcich podnikov v to, ze nimi poskytnuté informácie budú sprístupnené len v rámci obmedzení stanovených nariadením c. 1/2003. Co sa týka kategórie 5 písm. a), Komisia len vo vseobecnosti uviedla, ze sprístupnenie týchto dokumentov, "ako uz vysvetlila vo vztahu ku kategóriám dokumentov [1 az 4]", ohrozovalo ciel vysetrovania, a to bez toho, aby ponúkla vlastné odôvodnenie týkajúce sa specifického obsahu uvedenej kategórie. 74 Vzhladom na odôvodnenia poskytnuté Komisiou vo vztahu k zamietnutiu prístupu k dokumentom patriacim do kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a) teda neexistuje skutocný rozdiel medzi obsahom dokumentov, ktoré patria do týchto jednotlivých kategórií, takze rozdelenie na kategórie v rámci napadnutého rozhodnutia neplní nijakú potrebnú funkciu. 75 Komisia na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní síce uviedla, ze zamietnutie sprístupnenia, ktoré uskutocnila, sa zakladalo na niekolkých základných právnych zásadách, pricom vysvetlenia poskytnuté v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze zohladnila osobitosti dokumentov patriacich do rôznych kategórií. Je vsak nutné konstatovat, ze dôvody uvedené v prípade kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a), zhrnuté v bode 73 vyssie, sú v sirokej miere zamenitelné a mozno ich rovnakým spôsobom pouzit na kazdú z kategórií dokumentov. 76 Rozdelenie na kategórie uskutocnené Komisiou bolo teda, co sa týka kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a), zbytocné. Nezodpovedalo skutocným rozdielom v obsahu dokumentov patriacich do rôznych kategórií. Z toho vyplýva, ze podmienky uvedené v bode 64 vyssie, za akých sa Komisia môze vymanit z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania vsetkých dokumentov, neboli splnené, takze Komisia bola povinná individuálne preskúmat kazdý dokument zaradený do týchto kategórií. 77 Naopak, pokial ide o kategóriu 3, týkajúcu sa dokumentov zabavených pocas inspekcií uskutocnených v obchodných priestoroch dotknutých podnikov, Komisia specificky uvádza legitímnu dôveru podnikov v to, ze dokumenty, ktoré získala pri výkone svojich právomocí, nebudú zverejnené a budú pouzité výlucne na úcely konania v oblasti hospodárskej sútaze. V tomto ohlade treba pripomenút, ze dokumenty patriace do kategórie 3 sa lísia od dokumentov patriacich do ostatných kategórií na základe okolností ich získania Komisiou, konkrétne tým, ze boli získané v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003 proti vôli dotknutých podnikov v priebehu neocakávaných inspekcií uskutocnených Komisiou, kým vsetky ostatné dokumenty, pokial nepochádzajú od samotnej Komisie, boli bud poskytnuté podnikmi dobrovolne, alebo v rozsahu, v akom boli podniky na základe právnych predpisov povinné poskytnút informácie, mohli byt poskytnuté po zrelej úvahe, prípadne prostredníctvom právnych poradcov. Vzhladom na skutocnost, ze v prípade dokumentov patriacich do kategórie 3 doslo k ich nútenému odovzdaniu, prípadná dôvera dotknutých podnikov, ze zabavené dokumenty budú pouzité výlucne v rámci vysetrovania vedeného Komisiou podla clánku 81 ES, sa svojou povahou lísi od údajnej dôvery podnikov, na ktorú sa Komisia odvolávala vo vztahu k dokumentom patriacim do kategórie 4, ze dobrovolne poskytnuté dokumenty nebudú sprístupnené, a to napriek tomu, ze táto dôvera by sa v oboch prípadoch mohla spájat s ustanoveniami clánku 28 nariadenia c. 1/2003. Odôvodnenie poskytnuté Komisiou, pokial ide o dokumenty patriace do kategórie 3, teda spocíva na specifických kritériách, ktoré treba zohladnit pri rozhodovaní o prípadnom sprístupnení dotknutých dokumentov. 78 Z vyssie uvedeného treba dospiet k záveru, ze kategória 3 bola jedinou kategóriou dokumentov definovaných Komisiou, ktorá bola vzhladom na odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí uzitocná v rámci preskúmania ziadosti o prístup. Tento záver vsak v ziadnom prípade nemôze prejudikovat preskúmanie dôvodnosti dôvodov uvedených Komisiou na úcely odôvodnenia zamietnutia sprístupnenia dokumentov patriacich do uvedenej kategórie. 79 V dôsledku toho sa Komisia nemohla v bode 3 napadnutého rozhodnutia, ktorý je venovaný výnimke zalozenej na ochrane cielov vysetrovania, zbavit povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov patriacich do kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a). - O preskúmaní výnimky zalozenej na ochrane obchodných záujmov, uvedenej v bode 4 napadnutého rozhodnutia 80 Najskôr treba uviest, ze hoci v bode 4 napadnutého rozhodnutia venovanom výnimke zalozenej na ochrane obchodných záujmov Komisia konstatuje, ze prístup k dokumentom kategórií 1 az 4 sa musí zamietnut na základe clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001, nespomína dokumenty patriace do kategórie 5. Preto sa treba domnievat, ze co sa týka týchto posledných dokumentov, Komisia sa na uvedenú výnimku neodvoláva. 81 Dalej odôvodnenie Komisie uvedené v bode 4 napadnutého rozhodnutia nie je koncipované v závislosti od kategórií dokumentov, ako sú definované v bode 2 tohto rozhodnutia. Rozlisuje totiz dve skupiny dokumentov, po prvé "dokumenty pochádzajúce od dotknutých podnikov" a po druhé "dokumenty Komisie". 82 Podobne ako v prípade rozdelenia na kategórie uskutocneného na úcely uplatnenia výnimky zalozenej na ochrane cielov vysetrovania (pozri body 70 az 76 vyssie), aj toto rozlisovanie je zbytocné, kedze úvaha pouzitá na odôvodnenie zamietnutia sprístupnenia je v skutocnosti rovnaká pre obe skupiny dokumentov. 83 Komisia po tom, ako vysvetlila, ze dokumenty pochádzajúce od dotknutých podnikov "zahrnajú citlivé obchodné informácie rôznej povahy" a "podrobné údaje o obchodnej cinnosti a správaní [dotknutých podnikov] na trhu", teda informácie, na ktorých ochrane pred tretími osobami snaziacimi sa ich získat majú uvedené podniky legitímny záujem, pokracovala tvrdením, ze "vyssie uvedené odôvodnenie týkajúce sa dokumentov pochádzajúcich od dotknutých podnikov sa rovnakým spôsobom vztahuje na jej dokumenty". 84 Pod zámienkou analýzy podla skupín dokumentov je teda odôvodnenie Komisie vseobecné a uplatnuje sa na vsetky dokumenty patriace do kategórií 1 az 4, a to v rozpore s jej povinnostou, ktorá vyplýva z judikatúry citovanej v bode 40 vyssie, poskytnút vysvetlenie, ako by prístup ku kazdému dokumentu, ktorého sprístupnenie sa pozaduje, mohol konkrétne a skutocne poskodit ochranu obchodných záujmov. 85 V dôsledku toho sa Komisia nemohla v bode 4 napadnutého rozhodnutia, ktorý je venovaný výnimke zalozenej na ochrane obchodných záujmov, zbavit povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov patriacich do kategórií 1 az 4. - O preskúmaní výnimky zalozenej na ochrane rozhodovacieho procesu Komisie, uvedenej v bode 3 napadnutého rozhodnutia 86 Ako bolo uvedené v bode 9 vyssie, Komisia sa odvolávala na výnimku uvedenú v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, zalozenú na ochrane rozhodovacieho procesu výlucne vzhladom na dokumenty spadajúce do kategórie 5 písm. a). 87 V zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia "prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení". 88 Po prvé implicitne z bodu 3.2.5 napadnutého rozhodnutia a explicitne z odpovede Komisie na písomné otázky Vseobecného súdu z 9. novembra 2011 vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahujú stanoviská pre vnútornú potrebu v zmysle tohto ustanovenia. 89 Po druhé, ako bolo uvedené v bodoch 64 a 65 vyssie, institúcia sa môze vymanit z povinnosti individuálneho preskúmania týchto dokumentov len za predpokladu, ze sa výnimka z práva na prístup zjavne a v celom rozsahu vztahuje na vsetky dokumenty spadajúce do jednej kategórie. 90 V prejednávanej veci vsak nic neumoznuje predpokladat, ze dokumenty spadajúce do kategórie 5 písm. a) zjavne a v celom rozsahu spadajú pod uvedenú výnimku. Naopak, vzhladom na povahu dokumentov uvedených v troch podkategóriách kategórie 5 písm. a), ako ich definuje Komisia v bode 2 napadnutého rozhodnutia a ako sú spresnené v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu z 9. novembra 2011, vsetko nasvedcuje tomu, ze velký pocet týchto dokumentov obsahuje casti, ktoré nie sú stanoviskami v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. To sa týka najmä názvov týchto dokumentov, ich úvodných castí a sprievodných listov, ktoré sprevádzajú ich dorucenie rôznym adresátom. 91 V dôsledku toho treba konstatovat, ze Komisia v bode 3 napadnutého rozhodnutia venovanom výnimke zalozenej na ochrane rozhodovacieho procesu nemala právo vymanit sa z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov patriacich do kategórie 5 písm. a), pricom v tomto stádiu skúmania nie je potrebné skúmat otázku, ci z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze vsetky dokumenty spadajúce do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 92 Z toho vyplýva, ze na úcely vymanenia sa z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov sa Komisia mohla odvolávat na preskúmanie podla skupín len vo vztahu k dokumentom patriacim do kategórie 3. O výnimke uvedenej vo vyjadrení Komisie k zalobe, zalozenej na výnimocnej a neprimeranej pracovnej zátazi 93 Ako sa konstatovalo v bodoch 50 az 52 vyssie, táto výnimka nemôze odôvodnovat neexistenciu konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov, kedze nie je uvedená v napadnutom rozhodnutí. Na doplnenie sa vsak javí ako opodstatnené preskúmat aj dôvodnost tohto tvrdenia. 94 Komisia v bode 103 svojho vyjadrenia k zalobe tvrdila, ze zalobkynu upozornila na objem spisu a pracovnú zátaz, ktorú jej ziadost spôsobuje, pricom zalobkyna napriek tomu svoju ziadost dostatocne nespresnila. Súcasne odkázala na judikatúru Vseobecného súdu, podla ktorej za osobitných okolností objem práce, ktorý predstavuje konkrétne a individuálne preskúmanie velkého poctu dokumentov, môze odôvodnit hladanie "spravodlivého riesenia" so ziadatelom, aby sa zosúladili záujmy ziadatela a záujmy riadnej správy vecí verejných (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. júla 1999, Hautala/Rada, [20]T-14/98, Zb. s. II-2489, bod 86, a VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 101 az 103). 95 V prejednávanej veci sa vsak Komisia v ziadnom prípade nemôze odvolávat na túto judikatúru s cielom odôvodnit neexistenciu konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov v napadnutom rozhodnutí. 96 Po prvé v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, zo spisu vyplýva, ze zalobkyna reagovala kladne na jej návrh spocívajúci v obmedzení ziadosti o prístup. Zalobkyna totiz v prílohe svojej zaloby predlozila fax z 11. januára 2008, v ktorom reagovala na telefonický rozhovor s Komisiou z predchádzajúceho dna. V tomto faxe zalobkyna obmedzila svoju ziadost o prístup "s cielom obmedzit v co najväcsej moznej miere pracovnú zátaz Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz", pricom sa vzdala troch kategórií dokumentov, konkrétne vsetkých dokumentov, ktoré sa týkali výlucne struktúry zúcastnených podnikov, vsetkých dokumentov, ktoré sa výlucne týkali identifikácie adresátov rozhodnutia RIP, a vsetkých dokumentov, ktoré boli v plnom rozsahu vyhotovené v japonskom jazyku. 97 V tomto kontexte treba zamietnut tvrdenie Komisie zakladajúce sa na výmene elektronických správ z januára 2008, ktorá podla nej preukazuje, ze napriek jej opakovaným ziadostiam opätovne podaným elektronickou správou z 22. januára 2008 zalobkyna nespresnila svoju ziadost o prístup. Dotknutá výmena sa zacína elektronickou správou z 18. januára 2008, v ktorej zalobkyna vyjadruje svoju nespokojnost s tým, ze Komisia neodpovedala na jej pôvodnú ziadost z 13. decembra 2007 v lehote pätnástich pracovných dní stanovenej nariadením c. 1049/2001. Z odpovede Komisie z 22. januára 2008 (10.24), ako aj z repliky zalobkyne z toho istého dna (11.51) vyplýva, ze Komisia v tomto stádiu nezohladnila fax zalobkyne z 11. januára 2008, v ktorom zalobkyna obmedzila svoju pôvodnú ziadost, hoci zalobkyna disponuje v súvislosti s týmto faxom správou o úspesnom prenose. Výmena sa koncí dalsou elektronickou správou Komisie z 22. januára 2008 (16.57), v ktorej sa konstatuje vôla zalobkyne spolupracovat, ako aj prijatie obmedzenia ziadosti o prístup. 98 Z tohto dôvodu, hoci Komisia pripomenula zalobkyni v priebehu tejto výmeny elektronických správ jej záväzok obmedzit svoju ziadost, k tomuto pripomenutiu doslo v dôsledku skutocnosti, ze Komisia nezohladnila skorsí fax, ktorým bolo toto obmedzenie uskutocnené, ako to sama uznala v elektronickej správe, ktorou sa koncí výmena korespondencie. Za týchto okolností Komisia nemôze dôvodne tvrdit, ze zalobkyna nereagovala na jej výzvu z 22. januára 2008, aby spresnila svoju ziadost. 99 Navyse list Komisie z 30. januára 2008, ktorým sa zamieta pôvodná ziadost, vo svojom bode 1 konstatuje obmedzenie ziadosti o prístup bez toho, aby uvádzal, ze bolo nedostatocné vo vztahu k znízeniu pracovnej zátaze. 100 Po druhé Komisia nepredlozila nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázat, ze pracovná zátaz spôsobená konkrétnym a individuálnym preskúmaním pozadovaných dokumentov by bola taká výnimocná, ze by odôvodnovala zamietnutie takéhoto preskúmania. Vseobecný súd v tomto ohlade konstatoval, ze kedze právo na prístup k dokumentom institúcií predstavuje riesenie, ktoré sa v zásade uplatní, prinálezí institúcii, ktorá sa dovoláva výnimky spojenej s neprimeranou zátazou spôsobenou ziadostou, aby o tom predlozila dôkaz (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 113). 101 Pokial ide o pracovnú zátaz nevyhnutnú na posúdenie urcitej ziadosti, jej zohladnenie v zásade nie je relevantné pri úprave rozsahu práva na prístup, pretoze nariadenie c. 1049/2001 výslovne upravilo moznost, ze ziadost o prístup sa môze týkat velmi velkého poctu dokumentov, kedze clánok 7 ods. 3 a clánok 8 ods. 2 stanovujú, ze lehoty na spracovanie prvej a opakovanej ziadosti sa môzu vo výnimocných prípadoch predlzit, napríklad ak sa ziadost týka velmi dlhého dokumentu alebo velkého poctu dokumentov (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 108 a 110). 102 Dalej pracovná zataz nevyhnutná na preskúmanie ziadosti závisí nielen od poctu dokumentov uvedených v ziadosti a od ich objemu, ale aj od ich povahy. Takze zo samotnej potreby vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie velkého poctu dokumentov sa v ziadnom prípade nedá vyvodit úroven pracovnej zátaze nevyhnutnej na spracovanie ziadosti o prístup, kedze uvedená zátaz závisí aj od pozadovanej hlbky tohto preskúmania (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 111). 103 V dôsledku toho výnimku z povinnosti preskúmania mozno prijat iba výnimocne a len vtedy, ked sa ukáze, ze administratívna zátaz vyvolaná konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov je prílis velká a presahuje medze toho, co môze byt rozumne pozadované (pozri analogicky rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. februára 2002, Kuijer/Rada, [21]T-211/00, Zb. s. II-485, bod 57, a VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 112). 104 V prejednávanej veci Komisia nepreukázala ani skôr, nez doslo ku konaniu pred Vseobecným súdom, netvrdila, ze by takéto výnimocné okolnosti nastali. Je pravda, ze v úvodnej casti napadnutého rozhodnutia spomenula list z 10. apríla 2008, v ktorom informovala zalobkynu, ze vzhladom na rozsah spisu, ktorý obsahoval 1900 dokumentov, nebola schopná vybavit ziadost o prístup v lehote stanovenej nariadením c. 1049/2001. Uplatnila teda clánok 8 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 a predlzila túto lehotu na odpoved na opakovanú ziadost o prístup. Komisia vsak v tomto stádiu netvrdila, ze nebude mozné z dôvodu vysokej miery spôsobenej pracovnej zátaze uskutocnit konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov. Z toho treba a contrario vyvodit, ze Komisia samotná sa nedomnievala, ze by pracovná zátaz bola neprimeraná. 105 Po tretie treba pripomenút, ze ak institúcia predlozila dôkaz o neprimeranej administratívnej zátazi spôsobenej konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov uvedených v ziadosti, má povinnost pokúsit sa dohodnút so ziadatelom s cielom jednak zistit alebo spresnit jeho záujem na získaní dotknutých dokumentov a jednak konkrétne zvázit moznosti, ktoré sa jej ponúkajú, na úcely prijatia menej vynucovacieho opatrenia nez konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov. Kedze právo na prístup k dokumentom je zásadou, institúcia je v tejto súvislosti povinná uprednostnit moznost, ktorá je co najvýhodnejsia vo vztahu k právu na prístup ziadatela, pricom sama osebe nepredstavuje úlohu presahujúcu mieru toho, co môze byt rozumne pozadované (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 114). 106 Z uvedeného vyplýva, ze institúcia môze upustit od konkrétneho a individuálneho preskúmania, iba ak skutocne prestudovala vsetky ostatné moznosti prichádzajúce do úvahy a ak vo svojom rozhodnutí podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré zo vsetkých týchto mozností vyplýva neprimeraná pracovná zátaz (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 115). 107 V prejednávanej veci vsak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia konkrétne, presne a podrobne posúdila jednak moznosti prichádzajúce do úvahy na vymedzenie jej pracovnej zátaze a jednak dôvody, ktoré by jej umoznili vzdat sa akéhokolvek preskúmania, a to namiesto toho, aby prípadne prijala opatrenie, ktoré by bolo menej restriktívne vo vztahu k právu zalobkyne na prístup. Z napadnutého rozhodnutia predovsetkým nevyplýva, ze Komisia vyhodnotila pracovnú zátaz spocívajúcu v identifikácii a v následnom individuálnom a konkrétnom preskúmaní niekolkých dokumentov, ktoré by mohli okamzite a spociatku prípadne ciastocne uspokojit záujmy zalobkyne. 108 V dôsledku toho Komisia nesplnila podmienky stanovené judikatúrou VKI/Komisia, aby sa mohla vymanit z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov z dôvodu pracovnej zátaze spôsobenej takýmto preskúmaním. 109 Z predchádzajúcich zistení vyplýva, ze Komisia mohla pristúpit k preskúmaniu podla kategórií výlucne v súvislosti s výnimkou zalozenou na ochrane cielov vysetrovania, a to jedine pokial ide o dokumenty spadajúce do kategórie 3, konkrétne dokumenty získane v priebehu inspekcií (pozri bod 77 vyssie). V tomto ohlade sa teda Komisia mohla vymanit z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov. Toto zistenie vsak nedáva odpoved na otázku, ci mohla oprávnene zalozit zamietnutie prístupu k týmto dokumentom na uvedenej výnimke, co bude preskúmané v bode 113 a nasl. nizsie. 110 Naopak, Komisia mala v súvislosti so vsetkými ostatnými pozadovanými dokumentmi a v súvislosti so vsetkými ostatnými výnimkami, na ktoré sa odvolávala, pristúpit ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu. Kedze Komisia k takémuto preskúmaniu nepristúpila, napadnuté rozhodnutie je z dôvodu porusenia povinnosti pristúpit ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu dokumentov dotknutých ziadostou nezákonné: -- v rozsahu, v akom sa týka uplatnenia clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, co sa týka dokumentov patriacich do kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a), -- v rozsahu, v akom sa týka uplatnenia clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001, co sa týka dokumentov patriacich do kategórií 1 az 4, -- v rozsahu, v akom sa týka uplatnenia clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, co sa týka dokumentov patriacich do kategórie 5 písm. a). 111 Preto treba napadnuté rozhodnutie zamietnut v rozsahu, v akom v nom bol zamietnutý prístup k dokumentom spadajúcim do kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a). 112 Co sa týka iných dokumentov nez dokumentov spadajúcich do kategórie 3, nizsie uvedené preskúmanie dôvodnosti výnimiek z práva na prístup, na ktoré sa odvoláva napadnuté rozhodnutie, je teda uskutocnené iba na doplnenie. b) O prvej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 113 Zalobkyna, podporovaná Svédskym královstvom, sa domnieva, ze sprístupnenie dokumentov, o prístup ku ktorým ziada, nemá za následok ohrozenie ani prebiehajúcich, ani budúcich vysetrovaní. Co sa týka vysetrovania vo veci COMP/F/38.899, zalobkyna sa domnieva, ze bolo ukoncené rozhodnutím RIP. Prípadné opätovné otvorenie vysetrovania v nadväznosti na zrusenie rozhodnutia súdom Únie by predstavovalo nové konanie. Co sa týka budúcich vysetrovaní, zalobkyna sa domnieva, ze odôvodnenie Komisie predstavuje vytvorenie novej výnimky, ktorá nemá podporu v znení clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 a ktorá rusí celý potrebný úcinok práva na prístup. 114 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania spolocnostami ABB a Siemens, tvrdí, ze nevyhnutnost chránit ciel sledovaný vo veci COMP/F/38.899 pretrváva az do okamihu, ked nebude mozné podat opravný prostriedok proti rozhodnutiu RIP. Navyse sa podla nej pôsobnost clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 vo vseobecnosti vztahuje na ochranu jej trvalej úlohy spocívajúcej v uplatnovaní práva hospodárskej sútaze a najmä na ochranu jej programu zhovievavosti. Sprístupnenie dokumentov poskytnutých podnikmi v rámci ziadosti o zhovievavost by ich mohlo v budúcnosti odradit od dobrovolnej spolupráce s nou. 115 V prejednávanej veci Komisia odmietla zalobkyni poskytnút dokumenty súvisiace s konaním v oblasti hospodárskej sútaze, a to s odkazom na výnimku z práva na prístup zalozenú na ochrane úcelu inspekcie, vysetrovania a kontroly, uvedenú v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Medzi úcastníkmi konania nie je sporné, ze pozadované dokumenty spadajú pod "vysetrovanie" v zmysle uvedeného ustanovenia. Zalobkyna vsak tvrdí, ze pokial sa vysetrovanie Komisie skoncilo, výnimku zalozenú na jeho ochrane uz nemozno uplatnit. 116 Po prvé treba v tomto ohlade pripomenút, ze ako vyplýva z formulácie výnimky uvedenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, jej zmyslom nie je chránit vysetrovanie, ale ciel takého vysetrovania, ktorým je v prípade konania vo veci hospodárskej sútaze overit, ci doslo k poruseniu clánku 81 ES, prípadne ulozit sankciu zodpovedným spolocnostiam. Práve z tohto dôvodu sa na dokumenty v spise, ktoré súvisia s jednotlivými aktmi vysetrovania, môze nadalej vztahovat predmetná výnimka az do dosiahnutia tohto úcelu, a to aj vtedy, ak vysetrovanie alebo osobitná inspekcia vedúca k získaniu dokumentu, ku ktorému sa pozadoval prístup, uz bola ukoncená (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, API/Komisia, [22]T-36/04, Zb. s. II-3201, bod 133; pozri analogicky rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2006, Franchet a Byk/Komisia, [23]T-391/03 a T-70/04, Zb. s. II-2023, bod 110, a co sa týka uplatnenia kódexu správania z roku 1993, z 13. septembra 2000, Denkavit Nederland/Komisia, [24]T-20/99, Zb. s. II-3011, bod 48). 117 V prejednávanej veci vsak Komisia uz viac nez 17 mesiacov pred dnom prijatia napadnutého rozhodnutia prijala rozhodnutie RIP, v ktorom konstatovala nesplnenie povinnosti, ktoré Komisia vytýkala dotknutým podnikom, a tak ukoncila konanie COMP/F/38.899. Nemozno teda spochybnovat, ze by k tomuto dátumu prebiehalo nejaké vysetrovanie smerujúce k preukázaniu existencie daných nesplnení povinností, ktoré by mohlo byt ohrozené zverejnením pozadovaných dokumentov. 118 Je pravda, ze ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia boli zaloby proti rozhodnutiu RIP este prejednávané na Vseobecnom súde, takze v prípade zrusenia uvedeného rozhodnutia Vseobecným súdom mohlo byt konanie opätovne otvorené. Táto situácia sa nezmenila vyhlásením rozsudkov v dotknutej veci, kedze v súcasnosti prebieha pred Súdnym dvorom viacero konaní o odvolaniach proti týmto rozsudkom. 119 Vysetrovanie v konkrétnej veci vsak treba povazovat za ukoncené v okamihu prijatia konecného rozhodnutia, a to bez ohladu na jeho prípadné následné zrusenie súdmi, pretoze predmetná institúcia povazovala konanie za ukoncené práve v tomto okamihu. 120 Pripustit totiz, ze na jednotlivé dokumenty týkajúce sa vysetrovania sa vztahuje výnimka uvedená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 az dovtedy, kým nie sú skoncené vsetky mozné dalsie postupy vyplývajúce z dotknutého konania, a to aj v prípade, ak je na Vseobecný súd podaná zaloba smerujúca k prípadnému opätovnému otvoreniu konania pred Komisiou, by znamenalo, ze prístup k týmto dokumentom by podliehal neistým udalostiam, a síce výsledku uvedenej zaloby a následkom, ktoré Komisia z toho môze vyvodit. V kazdom prípade ide o budúce a neisté udalosti, ktoré závisia od rozhodnutí spolocností, ktoré sú adresátmi rozhodnutia ukladajúceho sankciu za kartel, a od jednotlivých dotknutých orgánov. 121 Takéto riesenie by narázalo na ciel spocívajúci v zarucení co najsirsieho mozného prístupu verejnosti k dokumentom institúcií v snahe poskytnút obcanom moznost efektívnejsie kontrolovat zákonnost výkonu verejnej moci (rozsudok API/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 140; pozri v tomto zmysle rozsudok Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 112). 122 Z toho vyplýva, ze zverejnenie pozadovaných dokumentov nemohlo ohrozit ochranu cielov vysetrovania, pokial ide o konanie pred Komisiou, ktoré sa týka kartelu s RIP. 123 Po druhé zistenie uvedené v predchádzajúcom bode nemozno spochybnit tvrdením Komisie, ze pojem "ciele vysetrovania" má vseobecnejsí dosah, ktorý zahrna celkovú politiku Komisie v oblasti postihu a predchádzania kartelom. 124 Podla Komisie pojem "vysetrovanie" v podstate nemozno v oblasti kartelov obmedzit na konanie predchádzajúce rozhodnutiu o zákaze, ale sa musí povazovat za neoddelitelnú súcast pravidelnej a stálej úlohy Komisie spocívajúcej v uplatnovaní práva hospodárskej sútaze Únie. Preto sa clánok 4 ods. 2 tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001 uplatnuje nad rámec skoncenia dotknutého konania. Kedze v konaniach týkajúcich sa potlacovania kartelov Komisia závisí od spolupráce dotknutých podnikov, domnieva sa, ze pokial by neexistovala dôvernost dokumentov, ktoré jej podniky poskytnú, boli by tieto podniky menej motivované podávat ziadosti o zhovievavost a pri oznamovaní akýchkolvek dalsích informácií by sa tiez obmedzili na striktné minimum, najmä v rámci ziadostí o informácie a inspekcií. Ochrana dôvernosti je teda podmienkou úcinného stíhania porusení práva hospodárskej sútaze a z tohto dôvodu hlavnou zlozkou politiky hospodárskej sútaze Komisie. 125 Prijatie výkladu navrhovaného Komisiou by vsak znamenalo, ze Komisia by mohla z uplatnenia nariadenia c.1049/2001 bez casového obmedzenia vynat celú svoju cinnost v oblasti hospodárskej sútaze iba na základe odkazu, ze v budúcnosti môze dôjst k ohrozeniu jej programu zhovievavosti. V tomto ohlade treba zohladnit skutocnost, ze dôsledky, ktorých sa Komisia obáva v súvislosti so svojím programom zhovievavosti, závisia od viacerých neistých faktorov, medzi ktoré patria najmä pouzitie získaných dokumentov poskodenými stranami kartelu, úroven úspesnosti prípadných nimi podaných zalôb o náhradu skody, sumy, ktoré im budú priznané vnútrostátnymi súdmi, ako aj budúce reakcie podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteloch. 126 Treba konstatovat, ze takýto siroký výklad pojmu "vysetrovanie" je nezlucitelný so zásadou, podla ktorej z dôvodu ciela nariadenia c. 1049/2011, ktorým je v súlade s odôvodnením 4 tohto nariadenia "co najúcinnejsie uplatnit právo verejnosti na prístup k dokumentom", sa výnimky uvedené v clánku 4 tohto nariadenia musia vykladat a uplatnovat doslovne (pozri judikatúru citovanú v bode 41 vyssie). 127 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze nijaké ustanovenie v nariadení c. 1049/2001 neumoznuje predpokladat, ze k politike hospodárskej sútaze Únie by sa v rámci uplatnovania tohto nariadenia malo pristupovat inak nez k iným politikám Únie. Neexistuje teda nijaký dôvod vykladat pojem "ciele vysetrovania" v rámci politiky hospodárskej sútaze inak nez v rámci ostatných politík Únie. 128 Okrem toho treba pripomenút, ze programy zhovievavosti a spolupráce, ktorých úcinnost sa Komisia snazí chránit, nie sú jedinými prostriedkami na zarucenie dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze Únie. Zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátne súdy môzu podstatne prispiet k zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze v Únii (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, [25]C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 27). 129 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze v prejednávanej veci bolo mozné uplatnit výnimku z práva na prístup k dokumentom uvedeným v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. Osobitne teda nemohla na základe tejto výnimky odmietnut prístup k dokumentom patriacim do kategórie 3. 130 V dôsledku toho treba vyhoviet prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného zalobkynou v súvislosti s dokumentmi patriacimi do kategórií 1, 2, 3, 4 a 5 písm. a). c) O druhej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001 131 Po prvé zalobkyna, podporovaná Svédskym královstvom, v podstate tvrdí, ze z dôvodu ich neaktuálnosti údaje uvedené v dokumentoch tvoriacich pozadovaný spis nemôzu ohrozit obchodné záujmy dotknutých podnikov. Po druhé sa domnieva, ze záujem clenov kartelu na tom, aby spisové dokumenty zostali utajené, nie je objektívne hodný ochrany. Po tretie clenovia kartelu nemajú legitímnu dôveru v nesprístupnenie dotknutých dokumentov. 132 Komisia, podporovaná spolocnostami ABB a Siemens, v podstate tvrdí, ze pojem "ochrana obchodných záujmov" sa musí vykladat extenzívne. Domnieva sa, ze preskúmanie dôvernej povahy sa uz uskutocnilo v rámci prístupu k spisu strán dotknutých vysetrovaním v oblasti hospodárskej sútaze, takze nové konkrétne a vycerpávajúce preskúmanie nebude nevyhnutné. Navyse citlivost obchodných údajov nemozno posudzovat len v závislosti od ich aktuálnosti. Okrem toho nariadenie c. 1/2003, ktoré taxatívne uvádza sankcie podla verejného práva, ktoré mozno ulozit podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, neupravuje zrusenie práv týkajúcich sa ochrany obchodných záujmov týchto podnikov. 133 V súlade s clánkom 4 ods. 2 prvou zarázkou nariadenia c. 1049/2001 institúcie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením narusila ochrana obchodných záujmov urcitej fyzickej alebo právnickej osoby, ibaze by prevázil verejný záujem na jeho zverejnení. 134 Treba uviest, ze aj ked judikatúra nedefinovala pojem "obchodný záujem", nic to nemení na tom, ze Vseobecný súd spresnil, ze kazdú informáciu týkajúcu sa spolocnosti a jej obchodných vztahov nemozno povazovat za informáciu spadajúcu pod ochranu, ktorá sa musí obchodnému záujmu zarucit v súlade s clánkom 4 ods. 2 prvou zarázkou nariadenia c. 1049/2001, ibaze by bolo znemoznené uplatnenie vseobecnej zásady spocívajúcej v poskytnutí co najsirsieho prístupu k dokumentom, ktorými institúcie disponujú, verejnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2008, Terezakis/Komisia, T-380/04, neuverejnený v Zbierke, bod 93). 135 Treba teda skúmat, ci sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze dokumenty patriace do kategórií 1 az 4 spadali pod pojem "obchodné záujmy" v zmysle clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 136 Zalobkyna vo vseobecnosti nenamieta, ze by pozadované dokumenty mohli obsahovat informácie týkajúce sa obchodných vztahov spolocností, ktoré sa zúcastnili na karteli s RIP, ceny ich výrobkov, struktúru ich nákladov, ich podiely na trhu alebo podobné skutocnosti. 137 V kazdom prípade, pokial ide o prvé tvrdenie zalobkyne týkajúce sa neaktuálnosti informácií, treba uviest, ze v bode 23 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([26]Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7, dalej len "oznámenie o pravidlách prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze") sa Komisia samotná domnievala, ze "informácia, ktorá stratila svoj obchodný význam, napríklad uplynutím casu, nemôze byt viac povazovaná za dôvernú" a ze "ako vseobecné pravidlo platí, ze Komisia nepovazuje informácie týkajúce sa údajov o obrate, predaji a podiele na trhu a podobné informácie, ktoré sú starsie ako 5 rokov, za dôverné". 138 Toto oznámenie Komisie urcite nemôze viazat Vseobecný súd pri jeho výklade nariadenia c. 1049/2001. Vo svojom bode 2 totiz spresnuje, ze právo na prístup k spisu, ako je definované v rámci uvedeného oznámenia, je odlisné od vseobecného práva na prístup k dokumentom na základe nariadenia c. 1049/2001, ktoré podlieha odlisným kritériám a výnimkám. Navyse bod 23 oznámenia o pravidlách prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze sa týka pojmu "dôvernost", a nie pojmu "obchodné záujmy" uvedenému v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001. V dôsledku toho mozno pojem "obchodný záujem" chápat len s ohladom na uvedené nariadenie. Podla Komisie vsak uvedený bod 23 môze napriek tomu poskytnút indíciu vo vztahu k obsahu, ktorý treba priznat poslednému uvedenému pojmu. 139 Kedze Komisia pouzila na úcely výkladu pojmu "dôvernost" pojem "obchodný význam", ktorý sa zase podobá pojmu "obchodné záujmy", mozno z toho vyvodit, ze podla jej názoru stupen dôvernosti dokumentu alebo informácie závisí od významu negatívnych dôsledkov, ktorých by sa dotknutá spolocnost mohla obávat v prípade sprístupnenia tohto dokumentu alebo tejto informácie. Preto bod 23 oznámenia o pravidlách prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze poskytuje indíciu o vázení záujmov, ktoré treba podla samotnej Komisie uplatnit v situáciách, v ktorých by informácie týkajúce sa obchodných cinností spolocnosti mohli byt sprístupnené iným hospodárskym subjektom, ktorých záujmy môzu byt protichodné záujmom dotknutej spolocnosti, tak ako je to v prejednávanej veci. V tomto ohlade negatívne dôsledky, ktoré by mohli vyplývat zo sprístupnenia z obchodného hladiska citlivej informácie, sú o to menej dôlezité, o co je dotknutá informácia starsia (pozri v tomto zmysle uznesenia Súdu prvého stupna z 15. novembra 1990, Rhône-Poulenc a i./Komisia, [27]T-1/89 az T-4/89 a T-6/89 az T-15/89, Zb. s. II-637, bod 23, a z 19. júna 1996, NMH Stahlwerke a i./Komisia, [28]T-134/94, T-136/94 az T-138/94, T-141/94, T-145/94, T-147/94, T-148/94, T-151/94, T-156/94 a T-157/94, Zb. s. II-537, body 24 a 32). 140 V den prijatia napadnutého rozhodnutia, cize 16. júna 2008, bola väcsina z obchodného hladiska citlivých informácií obsiahnutá v pozadovaných dokumentoch, ktoré boli datované z obdobia spred viac nez piatich rokov. Ako to totiz zdôraznuje zalobkyna, kartel o RIP bol cinný od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004, teda v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia len informácie týkajúce sa rokov 2003 a 2004 neboli este starsie nez pät rokov. 141 Komisia tvrdí, ze judikatúra Vseobecného súdu citovaná v bode 139 vyssie sa týkala pojmu "obchodné tajomstvo", a nie podstatne sirsieho pojmu "obchodné záujmy", a ze hranica piatich rokov uvedená v bode 23 oznámenia o pravidlách prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze nie je záväzným pravidlom, ale nanajvýs "empirickým pravidlom". Dalej cituje príklady judikatúry, v ktorých sa údaje povazovali za hodné ochrany aj po uplynutí tohto obdobia. 142 V tomto ohlade treba uviest, ako správne tvrdí Komisia, ze nemozno hovorit o uplatnení striktného pravidla, podla ktorého by sa akákolvek informácia týkajúca sa urcitej dávnej skutocnosti mala povazovat za informáciu, ktorá uz nemá vplyv na obchodné záujmy spolocnosti, ktorej sa týka. V kazdom prípade, ako sa uz uviedlo v bode 139 vyssie, skutocnost, ze dotknuté informácie sú staré, zvysuje pravdepodobnost, ze obchodné záujmy dotknutých spolocností uz nebudú ovplyvnené v takej miere, ktorá by ovplyvnovala výnimku zo zásady transparentnosti uvedenú v nariadení c. 1049/2001. V dôsledku toho a vzhladom na skutocnost, ze v prejednávanej veci informácie týkajúce sa obchodných cinností dotknutých spolocností pokrývali obdobie sestnástich rokov (od roku 1988 do roku 2004), sa treba domnievat, ze Komisia bola v kazdom prípade povinná uskutocnit konkrétne a individuálne preskúmanie pozadovaných dokumentov vzhladom na výnimku zalozenú na ochrane obchodných záujmov a nemohla sa obmedzit na vseobecné posúdenia týkajúce sa vsetkých dokumentov spadajúcich do kategórií 1 az 4. Kedze k takému preskúmaniu nepristúpila, z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze sprístupnenie pozadovaných dokumentov by poskodilo ochranu obchodných záujmov dotknutých právnických osôb. 143 V tomto kontexte treba zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého vzhladom na skutocnost, ze v rámci uverejnenia nedôverného znenia rozhodnutia RIP, ako aj v rámci priznania prístupu k spisu pocas konania informácie obsiahnuté v spise COMP/F/38.899 uz boli predmetom preskúmania s cielom overit, ci boli hodné ochrany, nebolo nutné, aby vykonala nové konkrétne a vycerpávajúce preskúmanie rôznych dokumentov. 144 Po prvé totiz toto tvrdenie vyplýva zo zámeny medzi rôznymi ustanoveniami upravujúcimi dôvernost chránených informácií, z ktorých vsak vyplýva uplatnenie rôznych kritérií na posúdenie potreby ich ochrany a na zabezpecenie rovnováhy medzi záujmami svedciacimi v prospech a proti priznaniu prístupu. Komisia samotná uznala túto okolnost v bode 2 oznámenia o pravidlách prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze citovanom v bode 138 vyssie. 145 Napríklad prístup k urcitým spisovým písomnostiam, ktorým disponujú podniky, ktorým Komisia zaslala oznámenie o výhradách, spadá na základe clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 do výkonu ich práv na obhajobu, a ako sa uviedlo v bode 60 vyssie, dokumenty získané z tohto dôvodu mozno pouzit iba na úcely súdnych alebo správnych konaní, ktorých predmetom je uplatnenie clánkov 81 ES a 82 ES. Preto práva na obhajobu ako osobitné práva, ktorá patria medzi základné práva dotknutých podnikov, zakladajú výlucne na osobitné úcely právo na prístup k osobitným dokumentom, z ktorých sú vylúcené len interné dokumenty institúcie, obchodné tajomstvá iných podnikov a ostatné dôverné informácie. Naopak, právo na prístup verejnosti na základe nariadenia c. 1049/2001 ako vseobecné právo potenciálne zakladá neobmedzené právo, co sa týka pouzitia získaných dokumentov, na prístup k vsetkým dokumentom v drzbe institúcií, pricom tento prístup mozno odmietnut z rôznych dôvodov upravených v clánku 4 uvedeného nariadenia. Vzhladom na tieto rozdiely skutocnost, ze Komisia uz posúdila, v akom rozsahu môze poskytnút prístup k informáciám obsiahnutým v spise COMP/F/38.899 v kontexte prístupu k spisu z dôvodu práv na obhajobu alebo v akom rozsahu sa tieto informácie majú uverejnit v rámci nedôverného znenia rozhodnutia RIP, ju nemôze zbavit povinnosti znova preskúmat tieto otázky s prihliadnutím na specifické podmienky spojené s právom na prístup na základe nariadenia c. 1049/2001. 146 Po druhé z úvah uvedených v bodoch 139 az 142 vyssie vyplýva, ze samotné uplynutie casu môze progresívne znízit potrebu ochrany informácií obsiahnutých v spise COMP/F/38.899 z dôvodu obchodných záujmov. Kedze samotná skutocnost, ze medzi priznaním prístupu k spisu na základe clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v apríli 2006 a prijatím napadnutého rozhodnutia 16. júna 2008 uplynuli viac nez dva roky, stací na to, aby Komisia bola povinná vykonat nové preskúmanie poziadaviek dôvernosti vyplývajúcich z ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov. 147 Nakoniec treba konstatovat, ze záujmy podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli - najmä záujmy vedlajsích úcastníkov konania ABB a Siemens -, na nesprístupnení pozadovaných dokumentov nemozno kvalifikovat ako obchodné záujmy vo vlastnom zmysle slova. Najmä vzhladom na starý ráz väcsiny informácií obsiahnutých v dotknutom spise sa nezdá, ze by záujem, ktorý by mohli mat spolocnosti na nesprístupnení pozadovaných dokumentov, spocíval v snahe zachovat si svoje sútazné postavenie na trhu s RIP, na ktorom pôsobia, ale skôr v snahe zabránit tomu, aby proti nim boli na vnútrostátnych súdoch podané zaloby o náhradu skody. 148 Aj ked vystavenie spolocnosti zalobám o náhradu skody môze mat nepochybne za následok vysoké náklady, nielen pokial ide o výdavky na advokátov, a to aj v prípade, ze takéto zaloby budú následne zamietnuté ako nedôvodné, nic to nemení na tom, ze záujem spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na karteli, vyhnút sa takýmto zalobám, nemozno povazovat za obchodný záujem a v kazdom prípade nepredstavuje záujem hodný ochrany, a to najmä vzhladom na právo kazdej osoby uplatnit si nárok na náhradu skody, ktorá jej bola spôsobená správaním spôsobilým obmedzit alebo narusit hospodársku sútaz (rozsudky Súdneho dvora Courage a Crehan, uz citovaný v bode 128 vyssie, body 24 a 26, a z 13. júla 2006, Manfredi a i., [29]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, body 59 a 61). 149 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ci by prístup k pozadovaným dokumentom mohol konkrétne a úcinne ohrozit obchodné záujmy podnikov, ktoré boli úcastníkmi kartelu. 150 V dôsledku toho treba druhú cast prvého zalobného dôvodu prijat. d) O tretej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 151 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom globálne vylúcila z práva prístupu dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) na základe clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 a najmä zamietla prístup k dokumentom, ktoré neobsahovali stanoviská pre vnútornú potrebu v zmysle tohto ustanovenia. Navyse Komisia neuviedla, v com by nahliadnutie zalobkyne do týchto dokumentov mohlo vázne narusit rozhodovací proces, ako to vyzaduje uvedené ustanovenie. Po prijatí rozhodnutia RIP by totiz uz nebolo mozné sa domnievat, ze by sprístupnenie interných dokumentov mohlo viest k snahám ovplyvnit výsledky vysetrovania. 152 Po prvé treba pripomenút, ze clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001 jasne rozlisuje situácie v závislosti od toho, ci je konanie skoncené, alebo nie. Na jednej strane podla prvého pododseku tohto ustanovenia do pôsobnosti výnimky týkajúcej sa ochrany rozhodovacieho procesu patrí kazdý dokument, ktorý institúcia vypracovala pre svoju vnútornú potrebu alebo dostala, vztahujúci sa na otázku, o ktorej táto institúcia este nerozhodla. Na druhej strane druhý pododsek toho istého ustanovenia stanovuje, ze po prijatí rozhodnutia dotknutá výnimka pokrýva výlucne dokumenty obsahujúce stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii. 153 Preto druhý pododsek tohto odseku 3 umoznuje zamietnut len cast dokumentov pre vnútornú potrebu, a to dokumentov obsahujúcich stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii, aj po tom, co bolo rozhodnutie prijaté, ak by zverejnenie týchto dokumentov mohlo vázne narusit rozhodovací proces tejto institúcie. 154 Z toho vyplýva, ze normotvorca Únie sa domnieval, ze ak je rozhodnutie prijaté, poziadavky ochrany rozhodovacieho procesu vykazujú nizsiu prísnost, takze zverejnenie akéhokolvek iného dokumentu, nez sú dokumenty uvedené v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, nikdy nemôze narusit tento proces, a ze zamietnutie zverejnenia takéhoto dokumentu nemôze byt dovolené, aj keby jeho zverejnenie vázne narusilo tento proces, ak by k nemu doslo pred prijatím dotknutého rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2011, Svédsko/MyTravel a Komisia, [30]C-506/08 P, Zb. s. I-6237, body 78 az 80). 155 V prejednávanej veci treba uviest, ze Komisia zalozila svoje zamietnutie výlucne na druhom pododseku clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001, nie vsak na prvom pododseku tohto ustanovenia. 156 Po druhé, co sa týka otázky, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád, v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, Komisia v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu tvrdila, ze tento pojem zahrna po prvé vsetky dokumenty, ktoré obsahovali alebo si vyzadovali posúdenie alebo rozhodnutie jej úradníkov alebo jej útvarov, po druhé vsetky dokumenty slúziace na prípravu jej rozhodnutia a po tretie vsetky dokumenty slúziace na zarucenie úcasti ostatných útvarov na konaní. Podla nej vsetky dokumenty spadajúce do kategórie V písm. a), ktoré oznacila vo svojej odpovedi z 9. novembra 2011 ich císlami strán v spise COMP/F/38.899, zodpovedajú tejto definícii. 157 Komisia vychádzala v tomto ohlade z kvalifikácie súdu Únie týkajúcej sa urcitých dokumentov pozadovaných od Komisie v rámci iných vecí. Podla Komisie teda z výkladu rozsudku Svédsko/MyTravel a Komisia, uz citovaného v bode 154 vyssie, a rozsudku Súdu prvého stupna z 9. septembra 2008, MyTravel/Komisia ([31]T-403/05, Zb. s. II-2027) vyplýva, ze súdy Únie kvalifikovali správu, ktorú GR pre hospodársku sútaz zaslalo poradnému výboru, poznámku k spisu, ako aj správu týkajúcu sa dôsledkov rozsudku a dokumenty týkajúce sa prípravy tejto správy ako interné dokumenty obsahujúce stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. Rovnako sa Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 9. júna 2010, Éditions Jacob/Komisia ([32]T-237/05, Zb. s. II-22245), domnieval, ze správa, ktorú GR pre hospodársku sútaz zaslalo právnej sluzbe Komisie a v ktorej ziada o stanovisko k uplatneniu právneho ustanovenia, a správa, v ktorej bolo uskutocnené zhrnutie stavu spisu, vyhotovená pre clena Komisie zodpovedného za hospodársku sútaz obsahovali stanoviská tohto druhu. 158 V tomto ohlade treba konstatovat, ze Komisia, vychádzajúc z posúdení súdov Únie týkajúcich sa urcitých individuálnych dokumentov, sa snazí na základe zovseobecnení a analógií asimilovat pojem "stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád" v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 s pojmom "dokument, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu" v zmysle prvého pododseku tohto ustanovenia. V konecnom dôsledku by prijatie takejto extenzívnej definície pojmu "stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád" ciastocne odstránilo potrebný úcinok dvoch pododsekov odseku 3 uvedeného clánku, ktorého struktúra vsak spocíva najmä na zásade zdôraznenej judikatúrou citovanou v bode 154 vyssie, podla ktorej je po prijatí rozhodnutia institúciou mozné zamietnut prístup len k casti dokumentov pre vnútornú potrebu. 159 Komisia teda z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 160 Navyse, ak by aj také odôvodnenia v rámci konania pred Vseobecným súdom, aké uviedla Komisia v bode 156 vyssie, mohli svedcit v prospech prijatelnosti hypotézy, ze mnohé dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahujú takéto stanoviská, je nutné konstatovat, ze tieto odôvodnenia - a najmä dôverné znenie zoznamu dokumentov spisu COMP/F/38.899, ako aj oznacenie dokumentov patriacich do troch podkategórií kategórie 5 písm. a) ich císlami strán - neboli Komisiou uvedené v napadnutom rozhodnutí, a preto ich nemozno povazovat za dôvody, ktoré viedli k prijatiu uvedeného rozhodnutia. V dôsledku toho na úcely vyriesenia tohto sporu treba dospiet k záveru, ze Komisia nepreukázala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) majú povahu stanovísk v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 161 V dôsledku toho sa Komisia v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom sa domnievala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 162 Po tretie, co sa týka úvahy uplatnenej Komisiou v napadnutom rozhodnutí na úcely odôvodnenia zamietnutia prístupu na základe clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, ze podla ustálenej judikatúry uplatnenie tejto výnimky predpokladá, ze je preukázané, ze prístup k pozadovaným dokumentom môze konkrétne a skutocne poskodit ochranu rozhodovacieho procesu Komisie a ze toto riziko ohrozenia je primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 2008, Muńiz/Komisia, T-144/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74 a tam citovanú judikatúru). 163 Okrem toho na uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001 musí byt narusenie rozhodovacieho procesu vázne. Je to tak najmä v prípade, ak má zverejnenie uvedených dokumentov podstatný vplyv na rozhodovací proces. Posúdenie závaznosti teda závisí od celkových okolností prípadu, najmä od negatívnych úcinkov na rozhodovací proces, ktoré institúcia uvádza v súvislosti so zverejnením uvedených dokumentov (rozsudok Muńiz/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 75). 164 V prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie zdôraznuje, ze rozhodovací proces Komisie si vyzaduje zachovanie atmosféry dôvery a otvorenej diskusie, aby sluzby Komisie mohli slobodne vyjadrit svoje stanovisko, najmä pokial ide o citlivé problémy, ako je to v prípade kartelov. Predstavuje to základnú podmienku na to, aby institúcia bola schopná plnit svoju úlohu. Zverejnenie interných a docasných stanovísk k vysetrovaniu v oblasti kartelov by mohlo poskodit túto schopnost a mohlo by zúzit existujúci manévrovací priestor, pokial ide o opätovné preskúmanie týchto stanovísk. 165 Komisia dalej uvádza, ze v prípade zrusenia rozhodnutia RIP v dôsledku zalôb podaných úcastníkmi kartelu o RIP by musela pokracovat vo vysetrovaní v tejto veci. Sprístupnenie interných dokumentov by teda mohlo ulahcit snahy ovplyvnit výsledky vysetrovania a tým by vázne poskodzovalo rozhodovací proces Komisie. 166 Treba konstatovat, ze tieto odôvodnenia sú uvedené vseobecne a abstraktne bez toho, aby boli podporené detailnou argumentáciou vzhladom na obsah dotknutých dokumentov. Takéto úvahy je mozné uviest vo vztahu k akémukolvek dokumentu rovnakej povahy. Nemôzu byt teda dostatocné na odôvodnenie zamietnutia prístupu k dokumentom pozadovaným v prejednávanej veci, lebo inak by bola porusená zásada doslovného výkladu výnimiek stanovených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 a osobitne výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku uvedeného nariadenia. Osobitne treba v tomto ohlade zdôraznit, ze Komisia nijako nespresnila spôsob, ktorým by sa mohli tretie osoby pokúsit "ovplyvnit výsledky vysetrovania" v prípade jeho opätovného otvorenia. 167 Dalej, co sa týka najmä uvádzania hypotézy, podla ktorej by v prípade zrusenia rozhodnutia RIP musela Komisia prijat nové rozhodnutie, je nutné konstatovat, ze Komisia sa snazí priblízit, respektíve asimilovat túto situáciu, ktorú, ako bolo uvedené v bodoch 117 az 119 vyssie, charakterizuje skutocnost, ze uz prijala rozhodnutie, so situáciou, v ktorej este nedoslo k prijatiu rozhodnutia. Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 152 az 154 vyssie, ktorá trvá na citelne prísnejsích podmienkach upravujúcich zamietnutie prístupu po prijatí rozhodnutia, treba zabránit akejkolvek zámene medzi vecnými podmienkami uplatnenia dvoch pododsekov clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001. 168 Z toho vyplýva, ze pokial dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahujú stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, Komisia sa nesprávne domnievala, ze ich sprístupnenie by mohlo vázne narusit jej rozhodovací proces. 169 V dôsledku toho v napadnutom rozhodnutí doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu v tom rozsahu, v akom sa zakladá na výnimke uvedenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001. 170 Preto tretiu cast prvého zalobného dôvodu treba prijat. 171 Vzhladom na vyssie uvedené treba po prvé v súlade so zisteniami uskutocnenými v bode 37 vyssie vyhoviet zalobnému dôvodu zalozenému na zjavne nesprávnom posúdení, co sa týka rozsahu ziadosti o prístup, pokial ide o dokumenty patriace do kategórie 5 písm. b), a v dôsledku toho zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odmieta právo na prístup k týmto dokumentom. 172 Po druhé v súlade so zisteniami uskutocnenými v bodoch 110 a 111 vyssie treba vyhoviet výhrade zalozenej na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov, s jedinou výnimkou dokumentov patriacich do kategórie 3, výlucne v súvislosti s výnimkou na základe clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 173 Po tretie v súlade so zisteniami uskutocnenými v bodoch 129 a 130 vyssie treba vyhoviet prvej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, pokial ide o dokumenty patriace do kategórií 1, 2, 3, 4 a 5 písm. a), a to v rozsahu, v akom sa Komisia nesprávne domnievala, ze v prejednávanej veci bolo mozné uplatnit výnimku zalozenú na ochrane cielov vysetrovania. 174 Po stvrté v súlade so zisteniami uskutocnenými v bodoch 149 a 150 vyssie treba vyhoviet druhej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001, a to v rozsahu, v akom sa Komisia nesprávne domnievala, ze sprístupnenie dokumentov patriacich do kategórií 1 az 4 by poskodilo obchodné záujmy podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli o RIP. 175 Po piate v súlade so zisteniami uskutocnenými v bodoch 161 a 168 az 170 vyssie treba vyhoviet tretej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, a to v rozsahu, v akom sa Komisia nesprávne domnievala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská v zmysle tohto ustanovenia, a v rozsahu, v akom sa nesprávne domnievala, ze sprístupnenie týchto dokumentov by mohlo vázne narusit jej rozhodovací proces. 176 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit ako celok bez toho, aby bolo potrebné skúmat druhý a tretí zalobný dôvod. O trovách 177 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobkyne. 178 Svédske královstvo, ABB a Siemens znásajú svoje vlastné trovy konania v súlade s clánkom 87 ods. 4 prvým a tretím pododsekom rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie SG.E.3/MV/psi D(2008) 4931 zo 16. júna 2008, ktorým sa zamieta prístup k spisu konania COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom, sa zrusuje. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania EnBW Energie Baden-Württemberg AG. 3. Svédske královstvo, ABB Ltd a Siemens AG znásajú svoje vlastné trovy konania. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. mája 2012. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O prípustnosti výhrady zalozenej na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov B - O veci samej 1. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah ziadosti o prístup 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky a clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 a) O existencii podmienok umoznujúcich vymanit sa z povinnosti vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu pozadovaných dokumentov O prvej výnimke uvedenej v napadnutom rozhodnutí, zalozenej na tom, ze na základe vseobecného predpokladu je zjavné, ze prístup k pozadovaným dokumentom sa musí zamietnut O druhej výnimke uvedenej v napadnutom rozhodnutí, zalozenej na preskúmaní dokumentov podla kategórií - O preskúmaní výnimky zalozenej na ochrane cielov vysetrovania, uvedenej v bode 3 napadnutého rozhodnutia - O preskúmaní výnimky zalozenej na ochrane obchodných záujmov, uvedenej v bode 4 napadnutého rozhodnutia - O preskúmaní výnimky zalozenej na ochrane rozhodovacieho procesu Komisie, uvedenej v bode 3 napadnutého rozhodnutia O výnimke uvedenej vo vyjadrení Komisie k zalobe, zalozenej na výnimocnej a neprimeranej pracovnej zátazi b) O prvej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 c) O druhej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001 d) O tretej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 O trovách __________________________________________________________________ ( [33]*1 ) Jazyk konania: nemcina. [34]Úcastníci konania [35]Odôvodnenie [36]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-344/08, EnBW Energie Baden-Württemberg AG, so sídlom v Karlsruhe (Nemecko), v zastúpení: A. Bach a A. Hahn, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Svédske královstvo, v zastúpení: K. Petkovska, S. Johannesson a A. Falk, splnomocnené zástupkyne, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne P. Costa de Oliveira, A. Antoniadis a O. Weber, neskôr A. Bouquet, P. Costa de Oliveira a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Siemens AG, so sídlom v Berlíne (Nemecko) a Mníchove (Nemecko), v zastúpení: I. Brinker, C. Steinle a M. Holm-Hadulla, advokáti, a ABB Ltd, so sídlom v Zürichu (Svajciarsko), v zastúpení: pôvodne J. Lawrence, solicitor, a E. Whiteford, barrister, neskôr J. Lawrence a D. Howe, solicitor, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie SG.E.3/MV/psi D(2008) 4931 zo 16. júna 2008, ktorým sa zamieta prístup k spisu konania COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. novembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyna EnBW Energie Baden-Württemberg AG je podnikom distribuujúcim energiu. Domnieva sa, ze bola dotknutá vykonaním kartelu medzi výrobcami rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP"), ktorý bol sankcionovaný rozhodnutím Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len "rozhodnutie RIP"). 2. V rozhodnutí RIP Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze viaceré podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu s RIP, v rámci ktorého koordinovali postup pri predkladaní sútazných návrhov, stanovovali ceny a rozdelili si projekty a trhy s RIP v Európe. V dôsledku toho Komisia ulozila podnikom, ktoré sa zúcastnili na tomto karteli, pokuty v celkovej výske 750 miliónov eur. 3. Dna 9. novembra 2007 zalobkyna ziadala Komisiu na základe clánku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) o prístup k vsetkým dokumentom týkajúcim sa konania vo veci COMP/F/38.899. 4. Po rokovaniach s Komisiou zalobkyna vyhlásila túto ziadost za bezpredmetnú, rovnako ako opakovanú ziadost z 10. decembra 2007, a 13. decembra 2007 podala novú ziadost o prístup k dokumentom týkajúcim sa prejednávanej veci. Faxom z 11. januára 2008 zalobkyna spresnila svoju ziadost v tom zmysle, ze z nej vylúcila tri kategórie dokumentov, konkrétne vsetky dokumenty týkajúce sa výlucne struktúry podnikov zapojených do porusenia, vsetky dokumenty týkajúce sa výlucne identifikácie adresáta rozhodnutia RIP a vsetky dokumenty, ktoré boli v plnom rozsahu vyhotovené v japonskom jazyku. 5. Dna 30. januára 2008 Komisia zamietla pôvodnú ziadost zalobkyne v znení jej zmien z 11. januára 2008. 6. Dna 20. februára 2008 zalobkyna podala opakovanú ziadost v zmysle clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 7. Dna 16. júna 2008 Komisia túto opakovanú ziadost zamietla (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 8. V bode 2 napadnutého rozhodnutia Komisia zaradila dokumenty nachádzajúce sa v spise veci COMP/F/38.899 do týchto piatich kategórií: 1. dokumenty predlozené v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty alebo ziadosti o zhovievavost, konkrétne vyhlásenia dotknutých podnikov a vsetky dokumenty, ktoré tieto podniky predlozili v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty alebo zhovievavost; 2. ziadosti o informácie a odpovede úcastníkov konania na tieto ziadosti; 3. dokumenty získané v priebehu inspekcií, konkrétne dokumenty zabavené pri vysetrovaniach na mieste v priestoroch dotknutých podnikov; 4. oznámenie o výhradách a odpovede úcastníkov konania; 5. interné dokumenty: a) dokumenty týkajúce sa skutkových udalostí, konkrétne po prvé vecné poznámky k záverom, ktoré treba vyvodit zo získaných dôkazov, po druhé korespondenciu s inými orgánmi hospodárskej sútaze a po tretie konzultácie iných útvarov Komisie, ktoré boli zapojené do veci; b) procesné písomnosti, konkrétne povolenia na vykonanie inspekcií, správy z inspekcií, výtahy z dokumentov získaných v priebehu inspekcií, písomnosti týkajúce sa dorucenia niektorých dokumentov a poznámky k spisu. 9. Dalej v bode 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze kazdá z týchto kategórií spadala pod výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 a ze dokumenty kategórie 5 písm. a) tiez spadali pod výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001. 10. Potom v bode 4 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze dokumenty patriace do kategórií 1 az 4 spadali pod výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 11. V bode 5 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze nemohla identifikovat nijakú indíciu existencie prevazujúceho verejného záujmu, ktorý by odôvodnoval prístup k dokumentom pozadovaný v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 12. Nakoniec v bode 6 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnila svoje zamietnutie priznania ciastocného prístupu k spisu skutocnostou, ze vsetky dokumenty nachádzajúce sa v spise spadali v celom rozsahu pod výnimky stanovené v nariadení c. 1049/2001. Konanie a návrhy úcastníkov konania 13. Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. augusta 2008 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 14. Samostatným podaním z toho istého dna zalobkyna poziadala, aby sa o zalobe rozhodlo v skrátenom súdnom konaní podla clánku 76a ods. 1 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Dna 11. septembra 2008 Komisia predlozila pripomienky k tejto ziadosti. Rozhodnutím z 1. októbra 2008 Súd prvého stupna (druhá komora) zamietol ziadost, aby sa rozhodlo v skrátenom konaní. 15. Dna 8. decembra 2008 Svédske královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. V dnoch 9. a 12. decembra 2008 Siemens AG a ABB jednotlivo poziadali o vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 16. Uzneseniami z 13. marca 2009 predseda druhej komory Súdu prvého stupna týmto návrhom vyhovel. 17. Dna 27. mája 2009 Svédske královstvo a Siemens podali svoje vyjadrenia vedlajsích úcastníkov. ABB podala svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka 28. mája 2009. 18. Zalobkyna a Komisia predlozili svoje pripomienky k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov 29. a 30. septembra 2009. 19. V nadväznosti na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania prijaté Vseobecným súdom Komisia 18. novembra 2009 predlozila zoznam spisových písomností vo veci COMP/F/38.899, pricom v súvislosti s kazdým dokumentom, ktorý tam bol vyznacený, uviedla, do ktorej z kategórií uvedených v bode 8 vyssie patrí, pricom utajila informácie týkajúce sa obsahu rôznych dokumentov. 20. Uznesením z 26. apríla 2010 predseda druhej komory Vseobecného súdu po vypocutí úcastníkov konania prerusil konanie v tejto veci az do rozhodnutia Vseobecného súdu, ktorým bude ukoncené konanie vo veci T-399/07, Basell Polyolefine/Komisia. Kedze týmto rozhodnutím bolo uznesenie o výmaze z 25. januára 2011, v konaní sa od tohto dátumu pokracovalo. 21. Kedze doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k stvrtej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. 22. V nadväznosti na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, o ktorých rozhodol Vseobecný súd, zalobkyna predlozila kópiu svojej opakovanej ziadosti z 20. februára 2008 a Komisia odpovedala na písomné otázky. 23. Zalobkyna, podporovaná Svédskym královstvom, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom jej Komisia tiez zamietla ciastocný prístup k dokumentom nachádzajúcim sa v spise, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24. Komisia, podporovaná spolocnostami Siemens a ABB, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 25. Na podporu svojej zaloby zalobkyna predkladá tri zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky a clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, po druhé na porusení clánku 4 ods. 2 poslednej casti vety uvedeného nariadenia a po tretie na porusení clánku 4 ods. 6 tohto nariadenia. Dalej predkladá stvrtý zalobný dôvod zalozený v podstate na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah ziadosti o prístup. A - O prípustnosti výhrady zalozenej na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov 26. Svédske královstvo predlozilo výhradu, ktorá nebola výslovne predlozená zalobkynou, v nej Komisii vytýka, ze neuskutocnila konkrétne a individuálne preskúmanie spisových dokumentov. Komisia sa domnieva, ze táto výhrada je neprípustná, kedze presahuje predmet zaloby vymedzený zalobkynou. 27. Podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora, uplatnitelného na Vseobecný súd podla clánku 53 tohto statútu, návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Podla clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. Podla judikatúry tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník konania uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, ale pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze nadalej smerujú k podpore návrhov tohto úcastníka konania (rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 1, 37, a z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto a Komisia, C-248/99 P, Zb. s. I-1, bod 56; rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia, T-119/02, Zb. s. II-1433, body 203 a 212). 28. V prejednávanej veci treba pripomenút, ze povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v akejkolvek ziadosti na základe nariadenia c. 1049/2001 je zásadným riesením, ktoré sa pouzije bez ohladu na oblast, ktorej sa pozadované dokumenty týkajú, hoci toto zásadné riesenie neznamená, ze takéto preskúmanie sa vyzaduje za akýchkolvek okolností (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, T-2/03, Zb. s. II-1121, dalej len "rozsudok VKI", body 74 a 75). 29. V dôsledku toho preskúmanie výhrady zalozenej na porusení tejto povinnosti predstavuje etapu, ktorá predchádza preskúmaniu zalobných dôvodov zalozených na porusení ustanovení clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd musí v rámci preskúmania zalobných dôvodov zalozených na porusení týchto ustanovení v kazdom prípade overit, ci Komisia bud konkrétne a individuálne preskúmala kazdý z pozadovaných dokumentov, alebo preukázala, ze odmietnuté dokumenty zjavne a v celom rozsahu spadali pod niektorú výnimku. 30. Dalej treba uviest, ze hoci je pravda, ze výhradu zalo zenú na nedostatku konkrétneho a individuálneho posúdenia predlozilo Svédske královstvo v prvej casti svojho vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania bez priamej väzby na zalobné dôvody uvádzané zalobkynou, táto výhrada bola neskôr zopakovaná v rámci úvah venovaných zalobnému dôvodu zalozenému na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 31. Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania nesprístupnených dokumentov, akú predlozilo Svédske královstvo, je prípustná. B - O veci samej 1. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah ziadosti o prístup 32. Z bodu 2 in fine napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze dokumenty patriace do kategórie 5 písm. b) (pozri bod 8 vyssie) nespadali do ziadosti o prístup predlozenej zalobkynou, "pretoze tieto dokumenty boli výlucne procesnej povahy a/alebo vykreslovali známe skutocnosti". V odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom na pojednávaní Komisia po prvé uviedla, ze táto domnienka sa zakladala na tom, ze zalobkyna v opakovanej ziadosti nepodala námietky v súvislosti so zuzujúcim vymedzením rozsahu ziadosti o prístup, ako bol uvedený v odpovedi na pôvodnú ziadost o prístup, a dokonca ani nespomenula interné dokumenty. Po druhé odkazovala na poznámku k spisu z 21. januára 2008 týkajúcu sa telefonického rozhovoru medzi úradníkom Generálneho riaditelstva (GR) pre hospodársku sútaz a zástupcami zalobkyne z 9. januára 2008. Z tejto poznámky vyplýva, ze zástupcovia zalobkyne uviedli, ze ich ziadost o prístup sa týka len dokumentov, ktoré súviseli s porusením vytýkaným úcastníkom kartelu RIP, a netýka sa napríklad interných dokumentov. Práve kombinácia týchto dvoch skutocností bola základom presvedcenia Komisie, podla ktorého dokumenty spadajúce do kategórie 5 písm. b) neboli predmetom ziadosti zalobkyne o prístup k spisu. 33. Vo svojej zalobe zalobkyna namietala proti tomuto vylúceniu, ked tvrdila, ze nikdy neuviedla, ze vylucuje tieto dokumenty zo svojej ziadosti, a ze naopak vo svojom faxe z 11. januára 2008 výslovne identifikovala dokumenty vylúcené zo svojej ziadosti. 34. V tomto ohlade treba po prvé konstatovat, ze v pôvodnej ziadosti z 9. novembra 2007 zalobkyna ziadala o prístup k vsetkým spisovým dokumentom týkajúcim sa kartelu RIP, a to bez blizsích spresnení ci obmedzení. V dôsledku toho vo faxe z 11. januára 2008 zalobkyna obmedzila svoju ziadost tým, ze vylúcila urcité skupiny výslovne vymenovaných dokumentov, konkrétne vsetky dokumenty týkajúce sa výlucne struktúry podnikov zapojených do porusenia, vsetky dokumenty týkajúce sa výlucne identifikácie adresátov rozhodnutia RIP a vsetky dokumenty, ktoré boli v plnom rozsahu vyhotovené v japonskom jazyku. Toto výslovné a písomné obmedzenie, ku ktorému doslo po telefonickom hovore z 9. januára 2008, teda nepotvrdzuje tvrdenia Komisie týkajúce sa údajného obmedzenia, ktoré zalobkyna ústne oznámila v priebehu tohto hovoru. 35. Po druhé opakovaná ziadost z 20. februára 2008 má rovnaký rozsah ako pôvodná ziadost v znení obmedzení oznámených faxom z 11. januára 2008, kedze sa týka sprístupnenia "vsetkých dokumentov v drzbe Komisie týkajúcich sa konania... vo veci COMP/F/38.899", s výnimkou troch kategórií dokumentov vylúcených v uvedenom faxe z 11. januára 2008. Z tohto dôvodu najneskôr po precítaní opakovanej ziadosti Komisia mala zmenit svoje restriktívne chápania rozsahu ziadosti o prístup. 36. Po tretie dôvody uvedené Komisiou na úcely vecného odôvodnenia jej restriktívneho chápania, konkrétne domnelá skutocnost, ze dokumenty zahrnuté do kategórie 5 písm. b), ktoré sú cisto procesnej povahy a preukazujú len známe skutocnosti, nie sú relevantné v kontexte nariadenia c. 1049/2001. Osobný záujem, ktorý môze ziadatel sledovat svojou ziadostou o prístup, je totiz kritériom cudzím nariadeniu c. 1049/2001, takze Komisii neprinálezí, aby v tomto ohlade rozhodovala alebo formulovala domnienky alebo aby z toho vyvodzovala akékolvek závery, pokial ide o posúdenie takejto ziadosti. 37. Preto treba konstatovat, ze zalobkyna dôvodne tvrdí, ze restriktívnym chápaním rozsahu ziadosti o prístup Komisiou doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. V dôsledku toho je namieste zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odmieta zalobkyni prístup k dokumentom patriacim do kategórie 5 písm. b). 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky a clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 38. Tento zalobný dôvod má tri casti. Prvá cast sa zakladá na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001. Druhá cast sa zakladá na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001. Tretia cast sa zakladá na porusení clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 39. Treba pripomenút, ze cielom nariadenia c. 1049/2001, ktoré bolo prijaté na základe clánku 255 ods. 2 ES, je priznat verejnosti co najsirsie právo na prístup k dokumentom institúcií, ako to uvádza jeho odôvodnenie 4 a clánok 1. Odôvodnenie 2 tohto nariadenia pripomína, ze toto právo na prístup sa viaze na demokratickú povahu institúcií. Z uvedeného nariadenia, najmä z odôvodnenia 11 a clánku 4, ktorý v tejto súvislosti stanovuje rezim výnimiek, tiez vyplýva, ze toto právo na prístup vsak podlieha urcitým obmedzeniam z dôvodov verejného alebo súkromného záujmu. 40. Na úcely odôvodnenia zamietnutia prístupu k urcitému dokumentu, ktorého sprístupnenie bolo pozadované, vsak nestací len to, ze tento dokument spadá pod cinnost uvedenú v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Dotknutá institúcia musí takisto poskytnút vysvetlenie, pokial ide o to, ako by prístup k uvedenému dokumentu mohol konkrétne a skutocne poskodit záujem chránený výnimkou upravenou v tomto clánku (rozsudky Súdneho dvora z 1. júla 2008, Svédsko a Turco/Rada, C-39/05 P a C-52/05 P, Zb. s. I-4723, bod 49; z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C-139/07 P, Zb. s. I-5885, dalej len "rozsudok TGI", bod 53, a z 21. septembra 2010, Svédsko a i./API a Komisia, C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb. s. I-8533, bod 72). 41. Kedze tieto výnimky z práva na prístup upravené v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 sa odchylujú od zásady co najsirsieho prístupu verejnosti k dokumentom, musia byt vykladané a uplatnované restriktívne (rozsudky Súdneho dvora z 1. februára 2007, Sison/Rada, C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 63; z 18. decembra 2007, Svédsko/Komisia, C-64/05 P, Zb. s. I-11389, bod 66, a Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 36). 42. Práve s prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmat tri casti prvého zalobného dôvodu predlozeného zalobkynou. 43. V tomto ohlade, kedze výhrada zalozená na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov, ako vyplýva z bodu 29 vyssie, sa týka prierezovej otázky, ktorá je spolocná vsetkým trom castiam prvého zalobného dôvodu, je namieste preskúmat túto výhradu pred posúdením, ci Komisia správne uplatnila rôzne výnimky, na ktoré poukazovala v napadnutom rozhodnutí s cielom odôvodnit sprístupnenie pozadovaných dokumentov. Preto je namieste najskôr preskúmat, ci podmienky pozadované na to, aby sa Komisia mohla vymanit z povinnosti vykonat takéto konkrétne a individuálne preskúmanie, boli v prejednávanej veci splnené. a) O existencii podmienok umoznujúcich vymanit sa z povinnosti vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu pozadovaných dokumentov 44. Na úvod treba uviest, ze výnimky z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov boli akceptované judikatúrou v rôznych situáciách. 45. Po prvé ide o prípady, v ktorých je zjavné, vzhladom na okolnosti spornej veci, ze prístup sa musí zamietnut, alebo naopak povolit. Vseobecný súd sa domnieval, ze tak by to bolo najmä v prípade, ak urcité dokumenty boli najprv bud zjavne a v celom rozsahu chránené niektorou výnimkou z práva na prístup, alebo naopak, ak boli zjavne a v celom rozsahu prístupné, alebo nakoniec, ak uz boli za podobných okolností konkrétne a individuálne posúdené Komisiou (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 75). Takýto zjavný prípad bol tiez uznaný Súdnym dvorom, ktorý sa domnieval, ze institúcie sa s cielom vysvetlit, ako prístup k pozadovaným dokumentom môze poskodit chránený záujem na základe výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, môzu v zásade opriet o vseobecné predpoklady uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné uplatnit podobné vseobecné úvahy (rozsudky Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 50; TGI, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 54 a 55, a Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 74). V tomto kontexte sa dalej pojmy "kategória dokumentov" a "dokumenty rovnakej povahy" chápu v sirsom zmysle a bez ohladu na ich obsah, ako to vyplýva z rozsudku TGI, uz citovaného v bode 40 vyssie, v ktorom tieto pojmy boli uplatnené tak, aby zahrnali vsetky dokumenty obsiahnuté v spise týkajúcom sa konania pred Komisiou v oblasti státnej pomoci, a z rozsudku Svédsko a i./API a Komisia, uz citovanom v bode 40 vyssie, v ktorom sa dospelo k záveru, ze dokumenty boli súcastou rovnakej kategórie len na základe samotnej skutocnosti, ze boli vyhotovené Komisiou ako úcastníkom rôznych konaní, ktoré k dátumu prijatia rozhodnutia o zamietnutí prístupu este prebiehali. 46. Po druhé na dokumenty patriace do tej istej kategórie mozno pouzit jedno a to isté odôvodnenie najmä v prípade, ak tieto dokumenty obsahujú rovnaký typ informácií. Vseobecnému súdu teda prinálezí, aby posúdil, ci sa uvedená výnimka zjavne a v celom rozsahu vztahuje na dokumenty patriace do tejto kategórie. Na rozdiel od prípadu uvedeného v predchádzajúcom bode sa kritérium spolocné pre sporné dokumenty týka ich obsahu, kedze práve vo vztahu k informáciám obsiahnutým v pozadovaných dokumentoch musí poziadaná institúcia odôvodnit svoje zamietnutie sprístupnenia na základe rôznych výnimiek z práva na prístup uvedených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. 47. Po tretie výnimka z povinnosti individuálneho a konkrétneho preskúmania pozadovaných dokumentov môze byt pripustená iba výnimocne a len vtedy, ked sa ukáze, ze administratívna zátaz vyvolaná konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov je prílis velká a presahuje medze toho, co môze byt rozumne pozadované (pozri rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 112 a tam citovanú judikatúru). 48. V prejednávanej veci v bode 1 napadnutého rozhodnutia, nazvanom "Úvodné poznámky", Komisia výslovne uviedla dva z týchto predpokladov, konkrétne jednak prvý predpoklad uvedený v bode 45 vyssie, podla ktorého je zjavné, ze prístup sa musí zamietnut, lebo urcité dokumenty zjavne a v celom rozsahu spadajú pod výnimku, a jednak druhý predpoklad uvedený v bode 46 vyssie, podla ktorého institúcia môze uviest dôvody zamietnutia prístupu odkazom na skupiny dokumentov obsahujúce rovnaký druh informácií. 49. Najskôr treba poukázat na abstraktnost a vseobecnost tohto odkazu na uvádzané prípady výnimiek, mimo rámca preskúmania vlastnej ziadosti. Komisia navyse neuvádza, na aké dokumenty sa tieto dve výnimky uplatnujú, takze treba dospiet k záveru, ze ich zamýsla uplatnit na vsetky pozadované dokumenty. Komisia potvrdila tento výklad, ked vo svojom vyjadrení k zalobe uviedla, ze "vsetky kategórie dokumentov vymenovaných v [napadnutom] rozhodnutí zjavne a úplne spadali pod dôvody výnimiek... podla clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky a [clánku 4] ods. 3 [nariadenia c. 1049/2001]". 50. Komisia dalej v stádiu svojho vyjadrenia k zalobe tvrdí, ze zalobkyna "dostatocne nespresnila svoju ziadost, hoci ju sluzby Komisie upozornili na objem spisu a pracovnú zátaz, ktorú jej ziadost spôsobuje". Pokial sa má táto poznámka chápat ako odkaz na výnimku zalozenú na výnimocnej pracovnej zátazi, ako je definovaná v bode 47 vyssie, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa odôvodnenie rozhodnutia musí nachádzat v jeho samotnom texte a neskorsie vysvetlenia Komisie nemozno zohladnit, ibaze existujú mimoriadne okolnosti (rozsudky Súdu prvého stupna z 2. júla 1992, Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, T-61/89, Zb. s. II-1931, bod 131; zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T-295/94, Zb. s. II-813, bod 171, a z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 95). 51. V liste z 30. januára 2008, ktorým sa zamieta pôvodná ziadost, nie je neexistencia konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov odôvodnená pracovnou zátazou, ktorú by takéto preskúmanie spôsobilo, ale výlucne skutocnostou, ze vsetky pozadované dokumenty zjavne a celom rozsahu spadali pod výnimky uvedené Komisiou. Napadnuté rozhodnutie samo osebe v tomto ohlade neobsahuje nijaké vysvetlenie. Komisia totiz po prvýkrát az vo svojom vyjadrení uviedla, ze obmedzenie ziadosti schválené zalobkynou bolo nedostatocné vzhladom na pracovnú zátaz spôsobenú konkrétnym a individuálnym preskúmaním. Preto toto posledné tvrdenie nie je odôvodnením prijatia napadnutého rozhodnutia. 52. Za týchto podmienok sa uvedené tvrdenie musí zamietnut ako neúcinné. 53. Najskôr je teda potrebné preskúmat, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu výnimocných okolností, na ktoré poukázala v napadnutom rozhodnutí, aby sa vymanila z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov. Potom bude tiez potrebné preskúmat, na doplnenie, výnimku zalozenú na pracovnej zátazi, na ktorú sa Komisia odvoláva vo svojom vyjadrení k zalobe. O prvej výnimke uvedenej v napadnutom rozhodnutí, zalozenej na tom, ze na základe vseobecného predpokladu je zjavné, ze prístup k pozadovaným dokumentom sa musí zamietnut 54. Ako sa pripomenulo v bode 41 vyssie, kedze tieto výnimky z práva na prístup upravené v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 sa odchylujú od zásady co najsirsieho prístupu verejnosti k dokumentom, musia byt vykladané a uplatnované restriktívne. 55. Tiez sa rozhodlo, ze dotknutá institúcia sa môze v tomto ohlade opriet o vseobecné predpoklady uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné uplatnit podobné vseobecné úvahy (rozsudky Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 50; TGI, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 54, a Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 74). V takom prípade je potrebné overit, ci vseobecné úvahy umoznujú dospiet k záveru, ze Komisia právom vychádzala z predpokladu, ze sprístupnenie dotknutých dokumentov ohrozuje záujmy chránené clánkom 4 nariadenia c. 1049/2001, a to bez toho, aby bola povinná vykonat konkrétne posúdenie obsahu kazdého z týchto dokumentov (pozri v tomto zmysle rozsudok Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 76). 56. V prejednávanej veci vsak v rozpore s tým, co Komisia tvrdila na pojednávaní, takýto predpoklad nemozno zalozit na úvahe analogickej s úvahou Súdneho dvora vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok TGI, uz citovaný v bode 40 vyssie. V tejto veci, ktorej predmetom bola ziadost o prístup k spisu týkajúcemu sa konania v oblasti státnej pomoci, Súdny dvor rozhodol, ze vseobecný predpoklad, podla ktorého vsetky pozadované dokumenty spadali pod jednu výnimku, mohol vyplývat z nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadnut do dokumentov správneho spisu Komisie, kedze uvedené nariadenie nestanovovalo nijaké právo na prístup k uvedeným dokumentom pre iné dotknuté osoby nez clenský stát zodpovedný za poskytnutie pomoci. Ak by totiz tieto dotknuté osoby boli schopné získat prístup k dokumentom v spise na základe nariadenia c. 1049/2001, systém preskúmania státnej pomoci by bol spochybnený (rozsudok TGI, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 55 az 58). 57. V tomto ohlade na jednej strane treba zdôraznit, ze vo veci, ktorá viedla k rozsudku TGI, uz citovanému v bode 40 vyssie, Komisia na rozdiel od okolností veci samej este ku dnu prijatia rozhodnutia o zamietnutí prístupu do spisu neprijala konecné rozhodnutie o skoncení konania, ktorého spis bol predmetom ziadosti o prístup. Navyse odôvodnenie Súdneho dvora v rozsudku TGI, uz citovanom v bode 40 vyssie, sa konkrétne zakladá na tvrdení, ze ustanovenia o prístupe k vlastným dokumentom dotknutého konania nesmú byt obchádzané odvolaním sa na nariadenie c. 1049/2001. Rezim prístupu k spisu vlastný konkrétnemu konaniu, ci uz v oblasti státnej pomoci alebo v oblasti kartelov, je uplatnitelný len v priebehu trvania dotknutého konania. V dôsledku toho je potrebné sa domnievat, ze odôvodnenie sledované Súdnym dvorom v rozsudku TGI, uz citovanom v bode 40 vyssie, nemozno uplatnit na situáciu, v ktorej institúcia uz prijala konecné rozhodnutie, ktorým sa uzatvára spis, o prístup ku ktorému sa ziada, ako je to v prejednávanej veci. 58. Na druhej strane v prejednávanej veci, analogicky ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok TGI, uz citovaný v bode 40 vyssie, by mal vseobecný predpoklad, na základe ktorého dokumenty obsiahnuté v spise konania v oblasti hospodárskej sútaze nesmú byt sprístupnené, vyplývat z nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v znení zmien a doplnení, ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadnut do dokumentov správneho spisu Komisie. 59. Je pravda, ze tak nariadenie c. 659/1999 v oblasti státnej pomoci, ako ani nariadenie c. 1/2003 neupravuje právo v prospech osôb, ktoré nie sú úcastníkmi konania, na prístup k dokumentom správneho spisu Komisie v rámci konania v oblasti kartelov. Clánok 27 nariadenia c. 1/2003 vsak upravuje prístup k spisu pre podniky, ktoré boli predmetom konania, vo vseobecnejsom kontexte zarucenia práv na obhajobu. Prístup k spisu, ktorý je priznaný v tomto rámci, sa nemôze týkat interných dokumentov institúcie, obchodných tajomstiev iných podnikov a iných dôverných informácií (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 1015, a z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 45). 60. Ustanovenia nariadenia c. 1/2003 o prístupe k dokumentom boli spresnené nariadením Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), ktoré tiez upravuje právo na prístup k spisu v prospech stazovatela za predpokladu, ze jeho staznost bola zamietnutá. V tomto ohlade clánok 8 ods. 2 a clánok 15 ods. 4 nariadenia c. 773/2004 stanovujú, ze dokumenty získané stazovatelom alebo dotknutým podnikom sa môzu pouzívat iba na úcely súdneho alebo správneho konania, ktorého predmetom je uplatnenie clánkov 81 ES a 82 ES. 61. Z toho vyplýva, ze hoci podniky dotknuté konaním v oblasti kartelov, ako aj autori stazností, ktorým Komisia nevyhovela, majú právo nahliadnut do urcitých dokumentov správneho spisu Komisie, toto právo podlieha istým obmedzeniam, ktoré samotné si vyzadujú vlastné posúdenie v závislosti od jednotlivého prípadu. Preto, hoci by sa aj postupovalo na základe odôvodnenia uplatneného Súdnym dvorom v rozsudku TGI, uz citovanom v bode 40 vyssie, podla ktorého na úcely výkladu výnimky uvedenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 treba zohladnit obmedzenia prístupu k spisu existujúcemu v rámci osobitných konaní, akými sú konania v oblasti státnej pomoci a v oblasti hospodárskej sútaze, takéto zohladnenie neumoznuje predpokladat, ze vsetky dokumenty obsiahnuté v spisoch Komisie v tejto oblasti by automaticky spadali pod jednu z výnimiek uvedených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, lebo inak by hrozilo narusenie schopnosti Komisie postihovat kartely. 62. Komisia sa preto nemohla bez uskutocnenia konkrétnej analýzy kazdého dokumentu domnievat, ze vsetky pozadované dokumenty zjavne spadali pod výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 63. V dôsledku toho sa Komisia nemohla vymanit z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov na základe prvej výnimky. O druhej výnimke uvedenej v napadnutom rozhodnutí, zalozenej na preskúmaní dokumentov podla kategórií 64. Na úvod treba spresnit, ze na dokumenty patriace do tej istej kategórie, ako bolo uvedené v bode 46 vyssie, mozno pouzit jedno a to isté odôvodnenie, najmä ak obsahujú rovnaký typ informácií. Vseobecnému súdu vsak prinálezí, aby posúdil, ci sa uvedená výnimka zjavne a v celom rozsahu vztahuje na dokumenty patriace do tejto kategórie. 65. V prejednávanej veci, ako vyplýva z casti napadnutého rozhodnutia citovanej v bode 48 vyssie, sa Komisia opiera o bod 73 rozsudku VKI, uz citovaného v bode 28 vyssie, aby zdôvodnila odôvodnenie podla skupín dokumentov. Vseobecný súd vsak v tomto poslednom bode zdôraznil, ze sa domnieval, ze preskúmanie jednotlivých dokumentov bolo v kazdom prípade nevyhnutné na to, aby sa pristúpilo k preskúmaniu prípadného ciastocného prístupu k pozadovaným dokumentom, ktoré je podla clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 povinné (rozsudok VKI, bod 73). Preto sa institúcia môze vymanit z povinnosti individuálneho preskúmania týchto dokumentov len za predpokladu, ze výnimka z práva na prístup k spisu sa zjavne a v celom rozsahu týka vsetkých dokumentov patriacich do niektorej kategórie. 66. Navyse treba uviest, ze kategórie dokumentov vytvorené dotknutou institúciou musia byt vymedzené v závislosti od informácií obsiahnutých v dokumentoch, co nevyhnutne nezodpovedá druhu dokumentov. Napríklad je mozné, ze odpoved jedného podniku na oznámenie o výhradách bude obsahovat informácie, ktorých sprístupnenie sa musí zamietnut na základe jednej z výnimiek uvedených v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, kým odpoved iného podniku, hoci patrí do toho istého druhu dokumentov, bude obsahovat informácie, ktoré si nevyzadujú takúto ochranu. Zamietnutie sprístupnenia celej skupiny dokumentov môze byt teda predmetom jedného a toho istého odôvodnenia najmä za predpokladu, ze dokumenty patriace do jednej kategórie obsahujú rovnaký druh informácií. Za týchto okolností totiz odôvodnenie podla skupín dokumentov zjednodusuje ci ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v preskúmaní ziadosti a v odôvodnení jej rozhodnutia. 67. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze preskúmanie podla kategórií sa javí ako potrebné na úcely posúdenia ziadosti o prístup, je podmienkou zákonnosti takéhoto preskúmania. Definícia kategórií dokumentov sa teda musí robit v závislosti od kritérií, ktoré Komisii umoznia pouzit spolocné odôvodnenie na vsetky dokumenty obsiahnuté v jednej kategórii. V prejednávanej veci dokumenty patriace do tej istej kategórie teda museli mat spolocné charakteristiky relevantné na úcely rozhodnutia o ich prípadnom sprístupnení. Odôvodnenie uplatnené na jednu kategóriu muselo byt teda nevyhnutne odlisné od odôvodnení uplatnených na iné kategórie. Za predpokladu, ze by bolo mozné uplatnit jedno a to isté odôvodnenie na dve rôzne kategórie, by totiz v skutocnosti na úcely preskúmania ziadosti o prístup slo o jednu a tú istú kategóriu. V takom prípade by rozdelenie na kategórie bolo umelé a nepotrebné. 68. V prejednávanej veci na jednej strane zatriedenie pozadovaných dokumentov do kategórií, ako ho uskutocnila Komisia (pozri bod 8 vyssie), neplnilo z velkej casti nijakú funkciu potrebnú na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia. Osobitne, ako sa uvádza v bodoch 70 az 85 nizsie, pokial ide o výnimky zalozené na ochrane cielov vysetrovania a ochrane obchodných záujmov, toto zatriedenie ani neulahcovalo, ani nezjednodusovalo úlohu Komisie, co sa týka preskúmania ziadosti a odôvodnenia jej rozhodnutia, kedze kategorizácia sa uskutocnila na základe druhov dokumentov, nezávisle od informácií obsiahnutých v dotknutých dokumentoch. 69. Na druhej strane, ako sa uvádza v bodoch 86 az 91 nizsie, pokial ide o výnimku zalozenú na ochrane rozhodovacieho procesu Komisie, dokumenty, vo vztahu ku ktorým sa Komisia odvolávala na túto výnimku, nou neboli zjavne a v celom rozsahu kryté, v rozpore s poziadavkou stanovenou v bodoch 64 a 65 vyssie. - O preskúmaní výnimky zalozenej na ochrane cielov vysetrovania, uvedenej v bode 3 napadnutého rozhodnutia 70. Bod 3 napadnutého rozhodnutia sa delí na dve casti. Bod 3.1, nazvaný "Prebiehajúce vysetrovanie", sa týka odôvodnenia zamietnutia prístupu z dôvodu ochrany cielov prebiehajúceho vysetrovania. V bode 3.2, nazvanom "Ochrana dokumentov týkajúcich sa vysetrovania presahujúca rámec konkrétneho vysetrovania", Komisia najskôr uvádza, ze fyzické a právnické osoby, ktoré dobrovolne alebo pod nátlakom sprístupnia informácie v rámci výkonu nariadenia c. 1/2003, majú legitímne právo ocakávat, ze Komisia nesprístupní dotknuté dokumenty a ze tieto dokumenty nebudú pouzité na iné úcely nez na úcely konania v oblasti hospodárskej sútaze vrátane preskúmania súdom Únie. Komisia tiez odkazuje na ustanovenia nariadenia c. 1/2003, ktoré vylucujú sprístupnenie informácií, na ktoré sa vztahuje obchodné tajomstvo, a ktoré mohla získat pri uplatnení uvedeného nariadenia. Za predpokladu, ze Komisia by sklamala dôveru dotknutých podnikov sprístupnením pozadovaných dokumentov, pripravenost uvedených podnikov spolupracovat s nou by sa zmensila do tej miery, ze by nemohla riadne plnit svoju úlohu spocívajúcu vo vykonávaní práva hospodárskej sútaze. Nakoniec Komisia výslovne uvádza, ze "uvedené odôvodnenie sa vztahuje na vsetkých pät druhov dokumentov citovaných [v bode 2 napadnutého rozhodnutia]". 71. Z analýzy bodov napadnutého rozhodnutia venovaných rôznym kategóriám dokumentov vyplýva, ze odôvodnenie Komisie je v podstate vo velkej miere rovnaké pre kazdú z kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a). 72. Komisia predovsetkým v prípade kazdej z týchto kategórií vychádzala z odôvodnenia, na základe ktorého sprístupnenie dokumentov zverejnovalo informácie poskytnuté ziadatelmi o zhovievavost, ako aj adresátmi ziadostí o informácie, co zjednodusuje podanie zaloby o náhradu skody proti podnikom, ktoré spolupracovali alebo odpovedali na ziadosti o informácie, a v dôsledku toho odrádzalo budúcich uchádzacov o zhovievavost a budúcich adresátov ziadosti o informácie od spolupráce s nou. Takéto oslabenie jej programu zhovievavosti a jej vysetrovaní by Komisii bránilo úcinne plnit si úlohu spocívajúcu v zarucení respektovania práva hospodárskej sútaze Únie. 73. Presnejsie, co sa týka kategórie 1, Komisia uviedla, ze advokáti obozretne skúmajú jej postup v oblasti zhovievavosti, takze jej konanie v jednej veci môze mat dopad na budúce veci. Co sa týka kategórie 2, Komisia zdôraznuje, ze adresáti ziadostí o informácie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 by mohli obmedzit svoje odpovede na nevyhnutné minimum alebo uplatnit odkladaciu taktiku, cím by ju donútili prijímat formálne rozhodnutia na úcely získania informácií. Co sa týka kategórie 4, Komisia poukázala na legitímnu dôveru s nou spolupracujúcich podnikov v to, ze nimi poskytnuté informácie budú sprístupnené len v rámci obmedzení stanovených nariadením c. 1/2003. Co sa týka kategórie 5 písm. a), Komisia len vo vseobecnosti uviedla, ze sprístupnenie týchto dokumentov, "ako uz vysvetlila vo vztahu ku kategóriám dokumentov [1 az 4]", ohrozovalo ciel vysetrovania, a to bez toho, aby ponúkla vlastné odôvodnenie týkajúce sa specifického obsahu uvedenej kategórie. 74. Vzhladom na odôvodnenia poskytnuté Komisiou vo vztahu k zamietnutiu prístupu k dokumentom patriacim do kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a) teda neexistuje skutocný rozdiel medzi obsahom dokumentov, ktoré patria do týchto jednotlivých kategórií, takze rozdelenie na kategórie v rámci napadnutého rozhodnutia neplní nijakú potrebnú funkciu. 75. Komisia na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní síce uviedla, ze zamietnutie sprístupnenia, ktoré uskutocnila, sa zakladalo na niekolkých základných právnych zásadách, pricom vysvetlenia poskytnuté v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze zohladnila osobitosti dokumentov patriacich do rôznych kategórií. Je vsak nutné konstatovat, ze dôvody uvedené v prípade kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a), zhrnuté v bode 73 vyssie, sú v sirokej miere zamenitelné a mozno ich rovnakým spôsobom pouzit na kazdú z kategórií dokumentov. 76. Rozdelenie na kategórie uskutocnené Komisiou bolo teda, co sa týka kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a), zbytocné. Nezodpovedalo skutocným rozdielom v obsahu dokumentov patriacich do rôznych kategórií. Z toho vyplýva, ze podmienky uvedené v bode 64 vyssie, za akých sa Komisia môze vymanit z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania vsetkých dokumentov, neboli splnené, takze Komisia bola povinná individuálne preskúmat kazdý dokument zaradený do týchto kategórií. 77. Naopak, pokial ide o kategóriu 3, týkajúcu sa dokumentov zabavených pocas inspekcií uskutocnených v obchodných priestoroch dotknutých podnikov, Komisia specificky uvádza legitímnu dôveru podnikov v to, ze dokumenty, ktoré získala pri výkone svojich právomocí, nebudú zverejnené a budú pouzité výlucne na úcely konania v oblasti hospodárskej sútaze. V tomto ohlade treba pripomenút, ze dokumenty patriace do kategórie 3 sa lísia od dokumentov patriacich do ostatných kategórií na základe okolností ich získania Komisiou, konkrétne tým, ze boli získané v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003 proti vôli dotknutých podnikov v priebehu neocakávaných inspekcií uskutocnených Komisiou, kým vsetky ostatné dokumenty, pokial nepochádzajú od samotnej Komisie, boli bud poskytnuté podnikmi dobrovolne, alebo v rozsahu, v akom boli podniky na základe právnych predpisov povinné poskytnút informácie, mohli byt poskytnuté po zrelej úvahe, prípadne prostredníctvom právnych poradcov. Vzhladom na skutocnost, ze v prípade dokumentov patriacich do kategórie 3 doslo k ich nútenému odovzdaniu, prípadná dôvera dotknutých podnikov, ze zabavené dokumenty budú pouzité výlucne v rámci vysetrovania vedeného Komisiou podla clánku 81 ES, sa svojou povahou lísi od údajnej dôvery podnikov, na ktorú sa Komisia odvolávala vo vztahu k dokumentom patriacim do kategórie 4, ze dobrovolne poskytnuté dokumenty nebudú sprístupnené, a to napriek tomu, ze táto dôvera by sa v oboch prípadoch mohla spájat s ustanoveniami clánku 28 nariadenia c. 1/2003. Odôvodnenie poskytnuté Komisiou, pokial ide o dokumenty patriace do kategórie 3, teda spocíva na specifických kritériách, ktoré treba zohladnit pri rozhodovaní o prípadnom sprístupnení dotknutých dokumentov. 78. Z vyssie uvedeného treba dospiet k záveru, ze kategória 3 bola jedinou kategóriou dokumentov definovaných Komisiou, ktorá bola vzhladom na odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí uzitocná v rámci preskúmania ziadosti o prístup. Tento záver vsak v ziadnom prípade nemôze prejudikovat preskúmanie dôvodnosti dôvodov uvedených Komisiou na úcely odôvodnenia zamietnutia sprístupnenia dokumentov patriacich do uvedenej kategórie. 79. V dôsledku toho sa Komisia nemohla v bode 3 napadnutého rozhodnutia, ktorý je venovaný výnimke zalozenej na ochrane cielov vysetrovania, zbavit povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov patriacich do kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a). - O preskúmaní výnimky zalozenej na ochrane obchodných záujmov, uvedenej v bode 4 napadnutého rozhodnutia 80. Najskôr treba uviest, ze hoci v bode 4 napadnutého rozhodnutia venovanom výnimke zalozenej na ochrane obchodných záujmov Komisia konstatuje, ze prístup k dokumentom kategórií 1 az 4 sa musí zamietnut na základe clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001, nespomína dokumenty patriace do kategórie 5. Preto sa treba domnievat, ze co sa týka týchto posledných dokumentov, Komisia sa na uvedenú výnimku neodvoláva. 81. Dalej odôvodnenie Komisie uvedené v bode 4 napadnutého rozhodnutia nie je koncipované v závislosti od kategórií dokumentov, ako sú definované v bode 2 tohto rozhodnutia. Rozlisuje totiz dve skupiny dokumentov, po prvé "dokumenty pochádzajúce od dotknutých podnikov" a po druhé "dokumenty Komisie". 82. Podobne ako v prípade rozdelenia na kategórie uskutocneného na úcely uplatnenia výnimky zalozenej na ochrane cielov vysetrovania (pozri body 70 az 76 vyssie), aj toto rozlisovanie je zbytocné, kedze úvaha pouzitá na odôvodnenie zamietnutia sprístupnenia je v skutocnosti rovnaká pre obe skupiny dokumentov. 83. Komisia po tom, ako vysvetlila, ze dokumenty pochádzajúce od dotknutých podnikov "zahrnajú citlivé obchodné informácie rôznej povahy" a "podrobné údaje o obchodnej cinnosti a správaní [dotknutých podnikov] na trhu", teda informácie, na ktorých ochrane pred tretími osobami snaziacimi sa ich získat majú uvedené podniky legitímny záujem, pokracovala tvrdením, ze "vyssie uvedené odôvodnenie týkajúce sa dokumentov pochádzajúcich od dotknutých podnikov sa rovnakým spôsobom vztahuje na jej dokumenty". 84. Pod zámienkou analýzy podla skupín dokumentov je teda odôvodnenie Komisie vseobecné a uplatnuje sa na vsetky dokumenty patriace do kategórií 1 az 4, a to v rozpore s jej povinnostou, ktorá vyplýva z judikatúry citovanej v bode 40 vyssie, poskytnút vysvetlenie, ako by prístup ku kazdému dokumentu, ktorého sprístupnenie sa pozaduje, mohol konkrétne a skutocne poskodit ochranu obchodných záujmov. 85. V dôsledku toho sa Komisia nemohla v bode 4 napadnutého rozhodnutia, ktorý je venovaný výnimke zalozenej na ochrane obchodných záujmov, zbavit povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov patriacich do kategórií 1 az 4. - O preskúmaní výnimky zalozenej na ochrane rozhodovacieho procesu Komisie, uvedenej v bode 3 napadnutého rozhodnutia 86. Ako bolo uvedené v bode 9 vyssie, Komisia sa odvolávala na výnimku uvedenú v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, zalozenú na ochrane rozhodovacieho procesu výlucne vzhladom na dokumenty spadajúce do kategórie 5 písm. a). 87. V zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia "prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení". 88. Po prvé implicitne z bodu 3.2.5 napadnutého rozhodnutia a explicitne z odpovede Komisie na písomné otázky Vseobecného súdu z 9. novembra 2011 vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahujú stanoviská pre vnútornú potrebu v zmysle tohto ustanovenia. 89. Po druhé, ako bolo uvedené v bodoch 64 a 65 vyssie, institúcia sa môze vymanit z povinnosti individuálneho preskúmania týchto dokumentov len za predpokladu, ze sa výnimka z práva na prístup zjavne a v celom rozsahu vztahuje na vsetky dokumenty spadajúce do jednej kategórie. 90. V prejednávanej veci vsak nic neumoznuje predpokladat, ze dokumenty spadajúce do kategórie 5 písm. a) zjavne a v celom rozsahu spadajú pod uvedenú výnimku. Naopak, vzhladom na povahu dokumentov uvedených v troch podkategóriách kategórie 5 písm. a), ako ich definuje Komisia v bode 2 napadnutého rozhodnutia a ako sú spresnené v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu z 9. novembra 2011, vsetko nasvedcuje tomu, ze velký pocet týchto dokumentov obsahuje casti, ktoré nie sú stanoviskami v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. To sa týka najmä názvov týchto dokumentov, ich úvodných castí a sprievodných listov, ktoré sprevádzajú ich dorucenie rôznym adresátom. 91. V dôsledku toho treba konstatovat, ze Komisia v bode 3 napadnutého rozhodnutia venovanom výnimke zalozenej na ochrane rozhodovacieho procesu nemala právo vymanit sa z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov patriacich do kategórie 5 písm. a), pricom v tomto stádiu skúmania nie je potrebné skúmat otázku, ci z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze vsetky dokumenty spadajúce do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 92. Z toho vyplýva, ze na úcely vymanenia sa z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov sa Komisia mohla odvolávat na preskúmanie podla skupín len vo vztahu k dokumentom patriacim do kategórie 3. O výnimke uvedenej vo vyjadrení Komisie k zalobe, zalozenej na výnimocnej a neprimeranej pracovnej zátazi 93. Ako sa konstatovalo v bodoch 50 az 52 vyssie, táto výnimka nemôze odôvodnovat neexistenciu konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov, kedze nie je uvedená v napadnutom rozhodnutí. Na doplnenie sa vsak javí ako opodstatnené preskúmat aj dôvodnost tohto tvrdenia. 94. Komisia v bode 103 svojho vyjadrenia k zalobe tvrdila, ze zalobkynu u pozornila na objem spisu a pracovnú zátaz, ktorú jej ziadost spôsobuje, pricom zalobkyna napriek tomu svoju ziadost dostatocne nespresnila. Súcasne odkázala na judikatúru Vseobecného súdu, podla ktorej za osobitných okolností objem práce, ktorý predstavuje konkrétne a individuálne preskúmanie velkého poctu dokumentov, môze odôvodnit hladanie "spravodlivého riesenia" so ziadatelom, aby sa zosúladili záujmy ziadatela a záujmy riadnej správy vecí verejných (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. júla 1999, Hautala/Rada, T-14/98, Zb. s. II-2489, bod 86, a VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 101 az 103). 95. V prejednávanej veci sa vsak Komisia v ziadnom prípade nemôze odvolávat na túto judikatúru s cielom odôvodnit neexistenciu konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov v napadnutom rozhodnutí. 96. Po prvé v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, zo spisu vyplýva, ze zalobkyna reagovala kladne na jej návrh spocívajúci v obmedzení ziadosti o prístup. Zalobkyna totiz v prílohe svojej zaloby predlozila fax z 11. januára 2008, v ktorom reagovala na telefonický rozhovor s Komisiou z predchádzajúceho dna. V tomto faxe zalobkyna obmedzila svoju ziadost o prístup "s cielom obmedzit v co najväcsej moznej miere pracovnú zátaz Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz", pricom sa vzdala troch kategórií dokumentov, konkrétne vsetkých dokumentov, ktoré sa týkali výlucne struktúry zúcastnených podnikov, vsetkých dokumentov, ktoré sa výlucne týkali identifikácie adresátov rozhodnutia RIP, a vsetkých dokumentov, ktoré boli v plnom rozsahu vyhotovené v japonskom jazyku. 97. V tomto kontexte treba zamietnut tvrdenie Komisie zakladajúce sa na výmene elektronických správ z januára 2008, ktorá podla nej preukazuje, ze napriek jej opakovaným ziadostiam opätovne podaným elektronickou správou z 22. januára 2008 zalobkyna nespresnila svoju ziadost o prístup. Dotknutá výmena sa zacína elektronickou správou z 18. januára 2008, v ktorej zalobkyna vyjadruje svoju nespokojnost s tým, ze Komisia neodpovedala na jej pôvodnú ziadost z 13. decembra 2007 v lehote pätnástich pracovných dní stanovenej nariadením c. 1049/2001. Z odpovede Komisie z 22. januára 2008 (10.24), ako aj z repliky zalobkyne z toho istého dna (11.51) vyplýva, ze Komisia v tomto stádiu nezohladnila fax zalobkyne z 11. januára 2008, v ktorom zalobkyna obmedzila svoju pôvodnú ziadost, hoci zalobkyna disponuje v súvislosti s týmto faxom správou o úspesnom prenose. Výmena sa koncí dalsou elektronickou správou Komisie z 22. januára 2008 (16.57), v ktorej sa konstatuje vôla zalobkyne spolupracovat, ako aj prijatie obmedzenia ziadosti o prístup. 98. Z tohto dôvodu, hoci Komisia pripomenula zalobkyni v priebehu tejto výmeny elektronických správ jej záväzok obmedzit svoju ziadost, k tomuto pripomenutiu doslo v dôsledku skutocnosti, ze Komisia nezohladnila skorsí fax, ktorým bolo toto obmedzenie uskutocnené, ako to sama uznala v elektronickej správe, ktorou sa koncí výmena korespondencie. Za týchto okolností Komisia nemôze dôvodne tvrdit, ze zalobkyna nereagovala na jej výzvu z 22. januára 2008, aby spresnila svoju ziadost. 99. Navyse list Komisie z 30. januára 2008, ktorým sa zamieta pôvodná ziadost, vo svojom bode 1 konstatuje obmedzenie ziadosti o prístup bez toho, aby uvádzal, ze bolo nedostatocné vo vztahu k znízeniu pracovnej zátaze. 100. Po druhé Komisia nepredlozila nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázat, ze pracovná zátaz spôsobená konkrétnym a individuálnym preskúmaním pozadovaných dokumentov by bola taká výnimocná, ze by odôvodnovala zamietnutie takéhoto preskúmania. Vseobecný súd v tomto ohlade konstatoval, ze kedze právo na prístup k dokumentom institúcií predstavuje riesenie, ktoré sa v zásade uplatní, prinálezí institúcii, ktorá sa dovoláva výnimky spojenej s neprimeranou zátazou spôsobenou ziadostou, aby o tom predlozila dôkaz (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 113). 101. Pokial ide o pracovnú zátaz nevyhnutnú na posúdenie urcitej ziadosti, jej zohladnenie v zásade nie je relevantné pri úprave rozsahu práva na prístup, pretoze nariadenie c. 1049/2001 výslovne upravilo moznost, ze ziadost o prístup sa môze týkat velmi velkého poctu dokumentov, kedze clánok 7 ods. 3 a clánok 8 ods. 2 stanovujú, ze lehoty na spracovanie prvej a opakovanej ziadosti sa môzu vo výnimocných prípadoch predlzit, napríklad ak sa ziadost týka velmi dlhého dokumentu alebo velkého poctu dokumentov (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 108 a 110). 102. Dalej pracovná zataz nevyhnutná na preskúmanie ziadosti závisí nielen od poctu dokumentov uvedených v ziadosti a od ich objemu, ale aj od ich povahy. Takze zo samotnej potreby vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie velkého poctu dokumentov sa v ziadnom prípade nedá vyvodit úroven pracovnej zátaze nevyhnutnej na spracovanie ziadosti o prístup, kedze uvedená zátaz závisí aj od pozadovanej hlbky tohto preskúmania (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 111). 103. V dôsledku toho výnimku z povinnosti preskúmania mozno prijat iba výnimocne a len vtedy, ked sa ukáze, ze administratívna zátaz vyvolaná konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov je prílis velká a presahuje medze toho, co môze byt rozumne pozadované (pozri analogicky rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. februára 2002, Kuijer/Rada, T-211/00, Zb. s. II-485, bod 57, a VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 112). 104. V prejednávanej veci Komisia nepreukázala ani skôr, nez doslo ku konaniu pred Vseobecným súdom, netvrdila, ze by takéto výnimocné okolnosti nastali. Je pravda, ze v úvodnej casti napadnutého rozhodnutia spomenula list z 10. apríla 2008, v ktorom informovala zalobkynu, ze vzhladom na rozsah spisu, ktorý obsahoval 1 900 dokumentov, nebola schopná vybavit ziadost o prístup v lehote stanovenej nariadením c. 1049/2001. Uplatnila teda clánok 8 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 a predlzila túto lehotu na odpoved na opakovanú ziadost o prístup. Komisia vsak v tomto stádiu netvrdila, ze nebude mozné z dôvodu vysokej miery spôsobenej pracovnej zátaze uskutocnit konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov. Z toho treba a contrario vyvodit, ze Komisia samotná sa nedomnievala, ze by pracovná zátaz bola neprimeraná. 105. Po tretie treba pripomenút, ze ak institúcia predlozila dôkaz o neprimeranej administratívnej zátazi spôsobenej konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov uvedených v ziadosti, má povinnost pokúsit sa dohodnút so ziadatelom s cielom jednak zistit alebo spresnit jeho záujem na získaní dotknutých dokumentov a jednak konkrétne zvázit moznosti, ktoré sa jej ponúkajú, na úcely prijatia menej vynucovacieho opatrenia nez konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov. Kedze právo na prístup k dokumentom je zásadou, institúcia je v tejto súvislosti povinná uprednostnit moznost, ktorá je co najvýhodnejsia vo vztahu k právu na prístup ziadatela, pricom sama osebe nepredstavuje úlohu presahujúcu mieru toho, co môze byt rozumne pozadované (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 114). 106. Z uvedeného vyplýva, ze institúcia môze upustit od konkrétneho a individuálneho preskúmania, iba ak skutocne prestudovala vsetky ostatné moznosti prichádzajúce do úvahy a ak vo svojom rozhodnutí podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré zo vsetkých týchto mozností vyplýva neprimeraná pracovná zátaz (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 115). 107. V prejednávanej veci vsak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia konkrétne, presne a podrobne posúdila jednak moznosti prichádzajúce do úvahy na vymedzenie jej pracovnej zátaze a jednak dôvody, ktoré by jej umoznili vzdat sa akéhokolvek preskúmania, a to namiesto toho, aby prípadne prijala opatrenie, ktoré by bolo menej restriktívne vo vztahu k právu zalobkyne na prístup. Z napadnutého rozhodnutia predovsetkým nevyplýva, ze Komisia vyhodnotila pracovnú zátaz spocívajúcu v identifikácii a v následnom individuálnom a konkrétnom preskúmaní niekolkých dokumentov, ktoré by mohli okamzite a spociatku prípadne ciastocne uspokojit záujmy zalobkyne. 108. V dôsledku toho Komisia nesplnila podmienky stanovené judikatúrou VKI/Komisia, aby sa mohla vymanit z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov z dôvodu pracovnej zátaze spôsobenej takýmto preskúmaním. 109. Z predchádzajúcich zistení vyplýva, ze Komisia mohla pristúpit k preskúmaniu podla kategórií výlucne v súvislosti s výnimkou zalozenou na ochrane cielov vysetrovania, a to jedine pokial ide o dokumenty spadajúce do kategórie 3, konkrétne dokumenty získane v priebehu inspekcií (pozri bod 77 vyssie). V tomto ohlade sa teda Komisia mohla vymanit z povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov. Toto zistenie vsak nedáva odpoved na otázku, ci mohla oprávnene zalozit zamietnutie prístupu k týmto dokumentom na uvedenej výnimke, co bude preskúmané v bode 113 a nasl. nizsie. 110. Naopak, Komisia mala v súvislosti so vsetkými ostatnými pozadovanými dokumentmi a v súvislosti so vsetkými ostatnými výnimkami, na ktoré sa odvolávala, pristúpit ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu. Kedze Komisia k takémuto preskúmaniu nepristúpila, napadnuté rozhodnutie je z dôvodu porusenia povinnosti pristúpit ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu dokumentov dotknutých ziadostou nezákonné: - v rozsahu, v akom sa týka uplatnenia clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, co sa týka dokumentov patriacich do kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a), - v rozsahu, v akom sa týka uplatnenia clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001, co sa týka dokumentov patriacich do kategórií 1 az 4, - v rozsahu, v akom sa týka uplatnenia clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, co sa týka dokumentov patriacich do kategórie 5 písm. a). 111. Preto treba napadnuté rozhodnutie zamietnut v rozsahu, v akom v nom bol zamietnutý prístup k dokumentom spadajúcim do kategórií 1, 2, 4 a 5 písm. a). 112. Co sa týka iných dokumentov nez dokumentov spadajúcich do kategórie 3, nizsie uvedené preskúmanie dôvodnosti výnimiek z práva na prístup, na ktoré sa odvoláva napadnuté rozhodnutie, je teda uskutocnené iba na doplnenie. b) O prvej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 113. Zalobkyna, podporovaná Svédskym královstvom, sa domnieva, ze sprístupnenie dokumentov, o prístup ku ktorým ziada, nemá za následok ohrozenie ani prebiehajúcich, ani budúcich vysetrovaní. Co sa týka vysetrovania vo veci COMP/F/38.899, zalobkyna sa domnieva, ze bolo ukoncené rozhodnutím RIP. Prípadné opätovné otvorenie vysetrovania v nadväznosti na zrusenie rozhodnutia súdom Únie by predstavovalo nové konanie. Co sa týka budúcich vysetrovaní, zalobkyna sa domnieva, ze odôvodnenie Komisie predstavuje vytvorenie novej výnimky, ktorá nemá podporu v znení clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 a ktorá rusí celý potrebný úcinok práva na prístup. 114. Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania spolocnostami ABB a Siemens, tvrdí, ze nevyhnutnost chránit ciel sledovaný vo veci COMP/F/38.899 pretrváva az do okamihu, ked nebude mozné podat opravný prostriedok proti rozhodnutiu RIP. Navyse sa podla nej pôsobnost clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 vo vseobecnosti vztahuje na ochranu jej trvalej úlohy spocívajúcej v uplatnovaní práva hospodárskej sútaze a najmä na ochranu jej programu zhovievavosti. Sprístupnenie dokumentov poskytnutých podnikmi v rámci ziadosti o zhovievavost by ich mohlo v budúcnosti odradit od dobrovolnej spolupráce s nou. 115. V prejednávanej veci Komisia odmietla zalobkyni poskytnút dokumenty súvisiace s konaním v oblasti hospodárskej sútaze, a to s odkazom na výnimku z práva na prístup zalozenú na ochrane úcelu inspekcie, vysetrovania a kontroly, uvedenú v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Medzi úcastníkmi konania nie je sporné, ze pozadované dokumenty spadajú pod "vysetrovanie" v zmysle uvedeného ustanovenia. Zalobkyna vsak tvrdí, ze pokial sa vysetrovanie Komisie skoncilo, výnimku zalozenú na jeho ochrane uz nemozno uplatnit. 116. Po prvé treba v tomto ohlade pripomenút, ze ako vyplýva z formulácie výnimky uvedenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, jej zmyslom nie je chránit vysetrovanie, ale ciel takého vysetrovania, ktorým je v prípade konania vo veci hospodárskej sútaze overit, ci doslo k poruseniu clánku 81 ES, prípadne ulozit sankciu zodpovedným spolocnostiam. Práve z tohto dôvodu sa na dokumenty v spise, ktoré súvisia s jednotlivými aktmi vysetrovania, môze nadalej vztahovat predmetná výnimka az do dosiahnutia tohto úcelu, a to aj vtedy, ak vysetrovanie alebo osobitná inspekcia vedúca k získaniu dokumentu, ku ktorému sa pozadoval prístup, uz bola ukoncená (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, API/Komisia, T-36/04, Zb. s. II-3201, bod 133; pozri analogicky rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2006, Franchet a Byk/Komisia, T-391/03 a T-70/04, Zb. s. II-2023, bod 110, a co sa týka uplatnenia kódexu správania z roku 1993, z 13. septembra 2000, Denkavit Nederland/Komisia, T-20/99, Zb. s. II-3011, bod 48). 117. V prejednávanej veci vsak Komisia uz viac nez 17 mesiacov pred dnom prijatia napadnutého rozhodnutia prijala rozhodnutie RIP, v ktorom konstatovala nesplnenie povinnosti, ktoré Komisia vytýkala dotknutým podnikom, a tak ukoncila konanie COMP/F/38.899. Nemozno teda spochybnovat, ze by k tomuto dátumu prebiehalo nejaké vysetrovanie smerujúce k preukázaniu existencie daných nesplnení povinností, ktoré by mohlo byt ohrozené zverejnením pozadovaných dokumentov. 118. Je pravda, ze ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia boli zaloby proti rozhodnutiu RIP este prejednávané na Vseobecnom súde, takze v prípade zrusenia uvedeného rozhodnutia Vseobecným súdom mohlo byt konanie opätovne otvorené. Táto situácia sa nezmenila vyhlásením rozsudkov v dotknutej veci, kedze v súcasnosti prebieha pred Súdnym dvorom viacero konaní o odvolaniach proti týmto rozsudkom. 119. Vysetrovanie v konkrétnej veci vsak treba povazovat za ukoncené v okamihu prijatia konecného rozhodnutia, a to bez ohladu na jeho prípadné následné zrusenie súdmi, pretoze predmetná institúcia povazovala konanie za ukoncené práve v tomto okamihu. 120. Pripustit totiz, ze na jednotlivé dokumenty týkajúce sa vysetrovania sa vztahuje výnimka uvedená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 az dovtedy, kým nie sú skoncené vsetky mozné dalsie postupy vyplývajúce z dotknutého konania, a to aj v prípade, ak je na Vseobecný súd podaná zaloba smerujúca k prípadnému opätovnému otvoreniu konania pred Komisiou, by znamenalo, ze prístup k týmto dokumentom by podliehal neistým udalostiam, a síce výsledku uvedenej zaloby a následkom, ktoré Komisia z toho môze vyvodit. V kazdom prípade ide o budúce a neisté udalosti, ktoré závisia od rozhodnutí spolocností, ktoré sú adresátmi rozhodnutia ukladajúceho sankciu za kartel, a od jednotlivých dotknutých orgánov. 121. Takéto riesenie by narázalo na ciel spocívajúci v zarucení co najsirsieho mozného prístupu verejnosti k dokumentom institúcií v snahe poskytnút obcanom moznost efektívnejsie kontrolovat zákonnost výkonu verejnej moci (rozsudok API/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 140; pozri v tomto zmysle rozsudok Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 112). 122. Z toho vyplýva, ze zverejnenie pozadovaných dokumentov nemohlo ohrozit ochranu cielov vysetrovania, pokial ide o konanie pred Komisiou, ktoré sa týka kartelu s RIP. 123. Po druhé zistenie uvedené v predchádzajúcom bode nemozno spochybnit tvrdením Komisie, ze pojem "ciele vysetrovania" má vseobecnejsí dosah, ktorý zahrna celkovú politiku Komisie v oblasti postihu a predchádzania kartelom. 124. Podla Komisie pojem "vysetrovanie" v podstate nemozno v oblasti kartelov obmedzit na konanie predchádzajúce rozhodnutiu o zákaze, ale sa musí povazovat za neoddelitelnú súcast pravidelnej a stálej úlohy Komisie spocívajúcej v uplatnovaní práva hospodárskej sútaze Únie. Preto sa clánok 4 ods. 2 tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001 uplatnuje nad rámec skoncenia dotknutého konania. Kedze v konaniach týkajúcich sa potlacovania kartelov Komisia závisí od spolupráce dotknutých podnikov, domnieva sa, ze pokial by neexistovala dôvernost dokumentov, ktoré jej podniky poskytnú, boli by tieto podniky menej motivované podávat ziadosti o zhovievavost a pri oznamovaní akýchkolvek dalsích informácií by sa tiez obmedzili na striktné minimum, najmä v rámci ziadostí o informácie a inspekcií. Ochrana dôvernosti je teda podmienkou úcinného stíhania porusení práva hospodárskej sútaze a z tohto dôvodu hlavnou zlozkou politiky hospodárskej sútaze Komisie. 125. Prijatie výkladu navrhovaného Komisiou by vsak znamenalo, ze Komisia by mohla z uplatnenia nariadenia c.1049/2001 bez casového obmedzenia vynat celú svoju cinnost v oblasti hospodárskej sútaze iba na základe odkazu, ze v budúcnosti môze dôjst k ohrozeniu jej programu zhovievavosti. V tomto ohlade treba zohladnit skutocnost, ze dôsledky, ktorých sa Komisia obáva v súvislosti so svojím programom zhovievavosti, závisia od viacerých neistých faktorov, medzi ktoré patria najmä pouzitie získaných dokumentov poskodenými stranami kartelu, úroven úspesnosti prípadných nimi podaných zalôb o náhradu skody, sumy, ktoré im budú priznané vnútrostátnymi súdmi, ako aj budúce reakcie podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteloch. 126. Treba konstatovat, ze takýto siroký výklad pojmu "vysetrovanie" je nezlucitelný so zásadou, podla ktorej z dôvodu ciela nariadenia c. 1049/2011, ktorým je v súlade s odôvodnením 4 tohto nariadenia "co najúcinnejsie uplatnit právo verejnosti na prístup k dokumentom", sa výnimky uvedené v clánku 4 tohto nariadenia musia vykladat a uplatnovat doslovne (pozri judikatúru citovanú v bode 41 vyssie). 127. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze nijaké ustanovenie v nariadení c. 1049/2001 neumoznuje predpokladat, ze k politike hospodárskej sútaze Únie by sa v rámci uplatnovania tohto nariadenia malo pristupovat inak nez k iným politikám Únie. Neexistuje teda nijaký dô vod vykladat pojem "ciele vysetrovania" v rámci politiky hospodárskej sútaze inak nez v rámci ostatných politík Únie. 128. Okrem toho treba pripomenút, ze programy zhovievavosti a spolupráce, ktorých úcinnost sa Komisia snazí chránit, nie sú jedinými prostriedkami na zarucenie dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze Únie. Zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátne súdy môzu podstatne prispiet k zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze v Únii (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 27). 129. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze v prejednávanej veci bolo mozné uplatnit výnimku z práva na prístup k dokumentom uvedeným v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. Osobitne teda nemohla na základe tejto výnimky odmietnut prístup k dokumentom patriacim do kategórie 3. 130. V dôsledku toho treba vyhoviet prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného zalobkynou v súvislosti s dokumentmi patriacimi do kategórií 1, 2, 3, 4 a 5 písm. a). c) O druhej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001 131. Po prvé zalobkyna, podporovaná Svédskym královstvom, v podstate tvrdí, ze z dôvodu ich neaktuálnosti údaje uvedené v dokumentoch tvoriacich pozadovaný spis nemôzu ohrozit obchodné záujmy dotknutých podnikov. Po druhé sa domnieva, ze záujem clenov kartelu na tom, aby spisové dokumenty zostali utajené, nie je objektívne hodný ochrany. Po tretie clenovia kartelu nemajú legitímnu dôveru v nesprístupnenie dotknutých dokumentov. 132. Komisia, podporovaná spolocnostami ABB a Siemens, v podstate tvrdí, ze pojem "ochrana obchodných záujmov" sa musí vykladat extenzívne. Domnieva sa, ze preskúmanie dôvernej povahy sa uz uskutocnilo v rámci prístupu k spisu strán dotknutých vysetrovaním v oblasti hospodárskej sútaze, takze nové konkrétne a vycerpávajúce preskúmanie nebude nevyhnutné. Navyse citlivost obchodných údajov nemozno posudzovat len v závislosti od ich aktuálnosti. Okrem toho nariadenie c. 1/2003, ktoré taxatívne uvádza sankcie podla verejného práva, ktoré mozno ulozit podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, neupravuje zrusenie práv týkajúcich sa ochrany obchodných záujmov týchto podnikov. 133. V súlade s clánkom 4 ods. 2 prvou zarázkou nariadenia c. 1049/2001 institúcie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením narusila ochrana obchodných záujmov urcitej fyzickej alebo právnickej osoby, ibaze by prevázil verejný záujem na jeho zverejnení. 134. Treba uviest, ze aj ked judikatúra nedefinovala pojem "obchodný záujem", nic to nemení na tom, ze Vseobecný súd spresnil, ze kazdú informáciu týkajúcu sa spolocnosti a jej obchodných vztahov nemozno povazovat za informáciu spadajúcu pod ochranu, ktorá sa musí obchodnému záujmu zarucit v súlade s clánkom 4 ods. 2 prvou zarázkou nariadenia c. 1049/2001, ibaze by bolo znemoznené uplatnenie vseobecnej zásady spocívajúcej v poskytnutí co najsirsieho prístupu k dokumentom, ktorými institúcie disponujú, verejnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2008, Terezakis/Komisia, T-380/04, neuverejnený v Zbierke, bod 93). 135. Treba teda skúmat, ci sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze dokumenty patriace do kategórií 1 az 4 spadali pod pojem "obchodné záujmy" v zmysle clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 136. Zalobkyna vo vseobecnosti nenamieta, ze by pozadované dokumenty mohli obsahovat informácie týkajúce sa obchodných vztahov spolocností, ktoré sa zúcastnili na karteli s RIP, ceny ich výrobkov, struktúru ich nákladov, ich podiely na trhu alebo podobné skutocnosti. 137. V kazdom prípade, pokial ide o prvé tvrdenie zalobkyne týkajúce sa neaktuálnosti informácií, treba uviest, ze v bode 23 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7, dalej len "oznámenie o pravidlách prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze") sa Komisia samotná domnievala, ze "informácia, ktorá stratila svoj obchodný význam, napríklad uplynutím casu, nemôze byt viac povazovaná za dôvernú" a ze "ako vseobecné pravidlo platí, ze Komisia nepovazuje informácie týkajúce sa údajov o obrate, predaji a podiele na trhu a podobné informácie, ktoré sú starsie ako 5 rokov, za dôverné". 138. Toto oznámenie Komisie urcite nemôze viazat Vseobecný súd pri jeho výklade nariadenia c. 1049/2001. Vo svojom bode 2 totiz spresnuje, ze právo na prístup k spisu, ako je definované v rámci uvedeného oznámenia, je odlisné od vseobecného práva na prístup k dokumentom na základe nariadenia c. 1049/2001, ktoré podlieha odlisným kritériám a výnimkám. Navyse bod 23 oznámenia o pravidlách prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze sa týka pojmu "dôvernost", a nie pojmu "obchodné záujmy" uvedenému v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001. V dôsledku toho mozno pojem "obchodný záujem" chápat len s ohladom na uvedené nariadenie. Podla Komisie vsak uvedený bod 23 môze napriek tomu poskytnút indíciu vo vztahu k obsahu, ktorý treba priznat poslednému uvedenému pojmu. 139. Kedze Komisia pouzila na úcely výkladu pojmu "dôvernost" pojem "obchodný význam", ktorý sa zase podobá pojmu "obchodné záujmy", mozno z toho vyvodit, ze podla jej názoru stupen dôvernosti dokumentu alebo informácie závisí od významu negatívnych dôsledkov, ktorých by sa dotknutá spolocnost mohla obávat v prípade sprístupnenia tohto dokumentu alebo tejto informácie. Preto bod 23 oznámenia o pravidlách prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze poskytuje indíciu o vázení záujmov, ktoré treba podla samotnej Komisie uplatnit v situáciách, v ktorých by informácie týkajúce sa obchodných cinností spolocnosti mohli byt sprístupnené iným hospodárskym subjektom, ktorých záujmy môzu byt protichodné záujmom dotknutej spolocnosti, tak ako je to v prejednávanej veci. V tomto ohlade negatívne dôsledky, ktoré by mohli vyplývat zo sprístupnenia z obchodného hladiska citlivej informácie, sú o to menej dôlezité, o co je dotknutá informácia starsia (pozri v tomto zmysle uznesenia Súdu prvého stupna z 15. novembra 1990, Rhône-Poulenc a i./Komisia, T-1/89 az T-4/89 a T-6/89 az T-15/89, Zb. s. II-637, bod 23, a z 19. júna 1996, NMH Stahlwerke a i./Komisia, T-134/94, T-136/94 az T-138/94, T-141/94, T-145/94, T-147/94, T-148/94, T-151/94, T-156/94 a T-157/94, Zb. s. II-537, body 24 a 32). 140. V den prijatia napadnutého rozhodnutia, cize 16. júna 2008, bola väcsina z obchodného hladiska citlivých informácií obsiahnutá v pozadovaných dokumentoch, ktoré boli datované z obdobia spred viac nez piatich rokov. Ako to totiz zdôraznuje zalobkyna, kartel o RIP bol cinný od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004, teda v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia len informácie týkajúce sa rokov 2003 a 2004 neboli este starsie nez pät rokov. 141. Komisia tvrdí, ze judikatúra Vseobecného súdu citovaná v bode 139 vyssie sa týkala pojmu "obchodné tajomstvo", a nie podstatne sirsieho pojmu "obchodné záujmy", a ze hranica piatich rokov uvedená v bode 23 oznámenia o pravidlách prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze nie je záväzným pravidlom, ale nanajvýs "empirickým pravidlom". Dalej cituje príklady judikatúry, v ktorých sa údaje povazovali za hodné ochrany aj po uplynutí tohto obdobia. 142. V tomto ohlade treba uviest, ako správne tvrdí Komisia, ze nemozno hovorit o uplatnení striktného pravidla, podla ktorého by sa akákolvek informácia týkajúca sa urcitej dávnej skutocnosti mala povazovat za informáciu, ktorá uz nemá vplyv na obchodné záujmy spolocnosti, ktorej sa týka. V kazdom prípade, ako sa uz uviedlo v bode 139 vyssie, skutocnost, ze dotknuté informácie sú staré, zvysuje pravdepodobnost, ze obchodné záujmy dotknutých spolocností uz nebudú ovplyvnené v takej miere, ktorá by ovplyvnovala výnimku zo zásady transparentnosti uvedenú v nariadení c. 1049/2001. V dôsledku toho a vzhladom na skutocnost, ze v prejednávanej veci informácie týkajúce sa obchodných cinností dotknutých spolocností pokrývali obdobie sestnástich rokov (od roku 1988 do roku 2004), sa treba domnievat, ze Komisia bola v kazdom prípade povinná uskutocnit konkrétne a individuálne preskúmanie pozadovaných dokumentov vzhladom na výnimku zalozenú na ochrane obchodných záujmov a nemohla sa obmedzit na vseobecné posúdenia týkajúce sa vsetkých dokumentov spadajúcich do kategórií 1 az 4. Kedze k takému preskúmaniu nepristúpila, z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze sprístupnenie pozadovaných dokumentov by poskodilo ochranu obchodných záujmov dotknutých právnických osôb. 143. V tomto kontexte treba zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého vzhladom na skutocnost, ze v rámci uverejnenia nedôverného znenia rozhodnutia RIP, ako aj v rámci priznania prístupu k spisu pocas konania informácie obsiahnuté v spise COMP/F/38.899 uz boli predmetom preskúmania s cielom overit, ci boli hodné ochrany, nebolo nutné, aby vykonala nové konkrétne a vycerpávajúce preskúmanie rôznych dokumentov. 144. Po prvé totiz toto tvrdenie vyplýva zo zámeny medzi rôznymi ustanoveniami upravujúcimi dôvernost chránených informácií, z ktorých vsak vyplýva uplatnenie rôznych kritérií na posúdenie potreby ich ochrany a na zabezpecenie rovnováhy medzi záujmami svedciacimi v prospech a proti priznaniu prístupu. Komisia samotná uznala túto okolnost v bode 2 oznámenia o pravidlách prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze citovanom v bode 138 vyssie. 145. Napríklad prístup k urcitým spisovým písomnostiam, ktorým disponujú podniky, ktorým Komisia zaslala oznámenie o výhradách, spadá na základe clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 do výkonu ich práv na obhajobu, a ako sa uviedlo v bode 60 vyssie, dokumenty získané z tohto dôvodu mozno pouzit iba na úcely súdnych alebo správnych konaní, ktorých predmetom je uplatnenie clánkov 81 ES a 82 ES. Preto práva na obhajobu ako osobitné práva, ktorá patria medzi základné práva dotknutých podnikov, zakladajú výlucne na osobitné úcely právo na prístup k osobitným dokumentom, z ktorých sú vylúcené len interné dokumenty institúcie, obchodné tajomstvá iných podnikov a ostatné dôverné informácie. Naopak, právo na prístup verejnosti na základe nariadenia c. 1049/2001 ako vseobecné právo potenciálne zakladá neobmedzené právo, co sa týka pouzitia získaných dokumentov, na prístup k vsetkým dokumentom v drzbe institúcií, pricom tento prístup mozno odmietnut z rôznych dôvodov upravených v clánku 4 uvedeného nariadenia. Vzhladom na tieto rozdiely skutocnost, ze Komisia uz posúdila, v akom rozsahu môze poskytnút prístup k informáciám obsiahnutým v spise COMP/F/38.899 v kontexte prístupu k spisu z dôvodu práv na obhajobu alebo v akom rozsahu sa tieto informácie majú uverejnit v rámci nedôverného znenia rozhodnutia RIP, ju nemôze zbavit povinnosti znova preskúmat tieto otázky s prihliadnutím na specifické podmienky spojené s právom na prístup na základe nariadenia c. 1049/2001. 146. Po druhé z úvah uvedených v bodoch 139 az 142 vyssie vyplýva, ze samotné uplynutie casu môze progresívne znízit potrebu ochrany informácií obsiahnutých v spise COMP/F/38.899 z dôvodu obchodných záujmov. Kedze samotná skutocnost, ze medzi priznaním prístupu k spisu na základe clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v apríli 2006 a prijatím napadnutého rozhodnutia 16. júna 2008 uplynuli viac nez dva roky, stací na to, aby Komisia bola povinná vykonat nové preskúmanie poziadaviek dôvernosti vyplývajúcich z ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov. 147. Nakoniec treba konstatovat, ze záujmy podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli - najmä záujmy vedlajsích úcastníkov konania ABB a Siemens -, na nesprístupnení pozadovaných dokumentov nemozno kvalifikovat ako obchodné záujmy vo vlastnom zmysle slova. Najmä vzhladom na starý ráz väcsiny informácií obsiahnutých v dotknutom spise sa nezdá, ze by záujem, ktorý by mohli mat spolocnosti na nesprístupnení pozadovaných dokumentov, spocíval v snahe zachovat si svoje sútazné postavenie na trhu s RIP, na ktorom pôsobia, ale skôr v snahe zabránit tomu, aby proti nim boli na vnútrostátnych súdoch podané zaloby o náhradu skody. 148. Aj ked vystavenie spolocnosti zalobám o náhradu skody môze mat nepochybne za následok vysoké náklady, nielen pokial ide o výdavky na advokátov, a to aj v prípade, ze takéto zaloby budú následne zamietnuté ako nedôvodné, nic to nemení na tom, ze záujem spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na karteli, vyhnút sa takýmto zalobám, nemozno povazovat za obchodný záujem a v kazdom prípade nepredstavuje záujem hodný ochrany, a to najmä vzhladom na právo kazdej osoby uplatnit si nárok na náhradu skody, ktorá jej bola spôsobená správaním spôsobilým obmedzit alebo narusit hospodársku sútaz (rozsudky Súdneho dvora Courage a Crehan, uz citovaný v bode 128 vyssie, body 24 a 26, a z 13. júla 2006, Manfredi a i., C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, body 59 a 61). 149. Z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ci by prístup k pozadovaným dokumentom mohol konkrétne a úcinne ohrozit obchodné záujmy podnikov, ktoré boli úcastníkmi kartelu. 150. V dôsledku toho treba druhú cast prvého zalobného dôvodu prijat. d) O tretej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 151. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom globálne vylúcila z práva prístupu dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) na základe clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 a najmä zamietla prístup k dokumentom, ktoré neobsahovali stanoviská pre vnútornú potrebu v zmysle tohto ustanovenia. Navyse Komisia neuviedla, v com by nahliadnutie zalobkyne do týchto dokumentov mohlo vázne narusit rozhodovací proces, ako to vyzaduje uvedené ustanovenie. Po prijatí rozhodnutia RIP by totiz uz nebolo mozné sa domnievat, ze by sprístupnenie interných dokumentov mohlo viest k snahám ovplyvnit výsledky vysetrovania. 152. Po prvé treba pripomenút, ze clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001 jasne rozlisuje situácie v závislosti od toho, ci je konanie skoncené, alebo nie. Na jednej strane podla prvého pododseku tohto ustanovenia do pôsobnosti výnimky týkajúcej sa ochrany rozhodovacieho procesu patrí kazdý dokument, ktorý institúcia vypracovala pre svoju vnútornú potrebu alebo dostala, vztahujúci sa na otázku, o ktorej táto institúcia este nerozhodla. Na druhej strane druhý pododsek toho istého ustanovenia stanovuje, ze po prijatí rozhodnutia dotknutá výnimka pokrýva výlucne dokumenty obsahujúce stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii. 153. Preto druhý pododsek tohto odseku 3 umoznuje zamietnut len cast dokumentov pre vnútornú potrebu, a to dokumentov obsahujúcich stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii, aj po tom, co bolo rozhodnutie prijaté, ak by zverejnenie týchto dokumentov mohlo vázne narusit rozhodovací proces tejto institúcie. 154. Z toho vyplýva, ze normotvorca Únie sa domnieval, ze ak je rozhodnutie prijaté, poziadavky ochrany rozhodovacieho procesu vykazujú nizsiu prísnost, takze zverejnenie akéhokolvek iného dokumentu, nez sú dokumenty uvedené v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, nikdy nemôze narusit tento proces, a ze zamietnutie zverejnenia takéhoto dokumentu nemôze byt dovolené, aj keby jeho zverejnenie vázne narusilo tento proces, ak by k nemu doslo pred prijatím dotknutého rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2011, Svédsko/MyTravel a Komisia, C-506/08 P, Zb. s. I-6237, body 78 az 80). 155. V prejednávanej veci treba uviest, ze Komisia zalozila svoje zamietnutie výlucne na druhom pododseku clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001, nie vsak na prvom pododseku tohto ustanovenia. 156. Po druhé, co sa týka otázky, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád, v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, Komisia v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu tvrdila, ze tento pojem zahrna po prvé vsetky dokumenty, ktoré obsahovali alebo si vyzadovali posúdenie alebo rozhodnutie jej úradníkov alebo jej útvarov, po druhé vsetky dokumenty slúziace na prípravu jej rozhodnutia a po tretie vsetky dokumenty slúziace na zarucenie úcasti ostatných útvarov na konaní. Podla nej vsetky dokumenty spadajúce do kategórie V písm. a), ktoré oznacila vo svojej odpovedi z 9. novembra 2011 ich císlami strán v spise COMP/F/38.899, zodpovedajú tejto definícii. 157. Komisia vychádzala v tomto ohlade z kvalifikácie súdu Únie týkajúcej sa urcitých dokumentov pozadovaných od Komisie v rámci iných vecí. Podla Komisie teda z výkladu rozsudku Svédsko/MyTravel a Komisia, uz citovaného v bode 154 vyssie, a rozsudku Súdu prvého stupna z 9. septembra 2008, MyTravel/Komisia (T-403/05, Zb. s. II-2027) vyplýva, ze súdy Únie kvalifikovali správu, ktorú GR pre hospodársku sútaz zaslalo poradnému výboru, poznámku k spisu, ako aj správu týkajúcu sa dôsledkov rozsudku a dokumenty týkajúce sa prípravy tejto správy ako interné dokumenty obsahujúce stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. Rovnako sa Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 9. júna 2010, Éditions Jacob/Komisia (T-237/05, Zb. s. II-22245), domnieval, ze správa, ktorú GR pre hospodársku sútaz zaslalo právnej sluzbe Komisie a v ktorej ziada o stanovisko k uplatneniu právneho ustanovenia, a správa, v ktorej bolo uskutocnené zhrnutie stavu spisu, vyhotovená pre clena Komisie zodpovedného za hospodársku sútaz obsahovali stanoviská tohto druhu. 158. V tomto ohlade treba konstatovat, ze Komisia, vychádzajúc z posúdení súdov Únie týkajúcich sa urcitých individuálnych dokumentov, sa snazí na základe zovseobecnení a analógií asimilovat pojem "stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád" v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 s pojmom "dokument, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu" v zmysle prvého pododseku tohto ustanovenia. V konecnom dôsledku by prijatie takejto extenzívnej definície pojmu "stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád" ciastocne odstránilo potrebný úcinok dvoch pododsekov odseku 3 uvedeného clánku, ktorého struktúra vsak spocíva najmä na zásade zdôraznenej judikatúrou citovanou v bode 154 vyssie, podla ktorej je po prijatí rozhodnutia institúciou mozné zamietnut prístup len k casti dokumentov pre vnútornú potrebu. 159. Komisia teda z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 160. Navyse, ak by aj také odôvodnenia v rámci konania pred Vseobecným súdom, aké uviedla Komisia v bode 156 vyssie, mohli svedcit v prospech prijatelnosti hypotézy, ze mnohé dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahujú takéto stanoviská, je nutné konstatovat, ze tieto odôvodnenia - a najmä dôverné znenie zoznamu dokumentov spisu COMP/F/38.899, ako aj oznacenie dokumentov patriacich do troch podkategórií kategórie 5 písm. a) ich císlami strán - neboli Komisiou uvedené v napadnutom rozhodnutí, a preto ich nemozno p ovazovat za dôvody, ktoré viedli k prijatiu uvedeného rozhodnutia. V dôsledku toho na úcely vyriesenia tohto sporu treba dospiet k záveru, ze Komisia nepreukázala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) majú povahu stanovísk v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 161. V dôsledku toho sa Komisia v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom sa domnievala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 162. Po tretie, co sa týka úvahy uplatnenej Komisiou v napadnutom rozhodnutí na úcely odôvodnenia zamietnutia prístupu na základe clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, ze podla ustálenej judikatúry uplatnenie tejto výnimky predpokladá, ze je preukázané, ze prístup k pozadovaným dokumentom môze konkrétne a skutocne poskodit ochranu rozhodovacieho procesu Komisie a ze toto riziko ohrozenia je primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 2008, Muńiz/Komisia, T-144/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74 a tam citovanú judikatúru). 163. Okrem toho na uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001 musí byt narusenie rozhodovacieho procesu vázne. Je to tak najmä v prípade, ak má zverejnenie uvedených dokumentov podstatný vplyv na rozhodovací proces. Posúdenie závaznosti teda závisí od celkových okolností prípadu, najmä od negatívnych úcinkov na rozhodovací proces, ktoré institúcia uvádza v súvislosti so zverejnením uvedených dokumentov (rozsudok Muńiz/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 75). 164. V prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie zdôraznuje, ze rozhodovací proces Komisie si vyzaduje zachovanie atmosféry dôvery a otvorenej diskusie, aby sluzby Komisie mohli slobodne vyjadrit svoje stanovisko, najmä pokial ide o citlivé problémy, ako je to v prípade kartelov. Predstavuje to základnú podmienku na to, aby institúcia bola schopná plnit svoju úlohu. Zverejnenie interných a docasných stanovísk k vysetrovaniu v oblasti kartelov by mohlo poskodit túto schopnost a mohlo by zúzit existujúci manévrovací priestor, pokial ide o opätovné preskúmanie týchto stanovísk. 165. Komisia dalej uvádza, ze v prípade zrusenia rozhodnutia RIP v dôsledku zalôb podaných úcastníkmi kartelu o RIP by musela pokracovat vo vysetrovaní v tejto veci. Sprístupnenie interných dokumentov by teda mohlo ulahcit snahy ovplyvnit výsledky vysetrovania a tým by vázne poskodzovalo rozhodovací proces Komisie. 166. Treba konstatovat, ze tieto odôvodnenia sú uvedené vseobecne a abstraktne bez toho, aby boli podporené detailnou argumentáciou vzhladom na obsah dotknutých dokumentov. Takéto úvahy je mozné uviest vo vztahu k akémukolvek dokumentu rovnakej povahy. Nemôzu byt teda dostatocné na odôvodnenie zamietnutia prístupu k dokumentom pozadovaným v prejednávanej veci, lebo inak by bola porusená zásada doslovného výkladu výnimiek stanovených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 a osobitne výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku uvedeného nariadenia. Osobitne treba v tomto ohlade zdôraznit, ze Komisia nijako nespresnila spôsob, ktorým by sa mohli tretie osoby pokúsit "ovplyvnit výsledky vysetrovania" v prípade jeho opätovného otvorenia. 167. Dalej, co sa týka najmä uvádzania hypotézy, podla ktorej by v prípade zrusenia rozhodnutia RIP musela Komisia prijat nové rozhodnutie, je nutné konstatovat, ze Komisia sa snazí priblízit, respektíve asimilovat túto situáciu, ktorú, ako bolo uvedené v bodoch 117 az 119 vyssie, charakterizuje skutocnost, ze uz prijala rozhodnutie, so situáciou, v ktorej este nedoslo k prijatiu rozhodnutia. Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 152 az 154 vyssie, ktorá trvá na citelne prísnejsích podmienkach upravujúcich zamietnutie prístupu po prijatí rozhodnutia, treba zabránit akejkolvek zámene medzi vecnými podmienkami uplatnenia dvoch pododsekov clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001. 168. Z toho vyplýva, ze pokial dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahujú stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, Komisia sa nesprávne domnievala, ze ich sprístupnenie by mohlo vázne narusit jej rozhodovací proces. 169. V dôsledku toho v napadnutom rozhodnutí doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu v tom rozsahu, v akom sa zakladá na výnimke uvedenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001. 170. Preto tretiu cast prvého zalobného dôvodu treba prijat. 171. Vzhladom na vyssie uvedené treba po prvé v súlade so zisteniami uskutocnenými v bode 37 vyssie vyhoviet zalobnému dôvodu zalozenému na zjavne nesprávnom posúdení, co sa týka rozsahu ziadosti o prístup, pokial ide o dokumenty patriace do kategórie 5 písm. b), a v dôsledku toho zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odmieta právo na prístup k týmto dokumentom. 172. Po druhé v súlade so zisteniami uskutocnenými v bodoch 110 a 111 vyssie treba vyhoviet výhrade zalozenej na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov, s jedinou výnimkou dokumentov patriacich do kategórie 3, výlucne v súvislosti s výnimkou na základe clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 173. Po tretie v súlade so zisteniami uskutocnenými v bodoch 129 a 130 vyssie treba vyhoviet prvej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, pokial ide o dokumenty patriace do kategórií 1, 2, 3, 4 a 5 písm. a), a to v rozsahu, v akom sa Komisia nesprávne domnievala, ze v prejednávanej veci bolo mozné uplatnit výnimku zalozenú na ochrane cielov vysetrovania. 174. Po stvrté v súlade so zisteniami uskutocnenými v bodoch 149 a 150 vyssie treba vyhoviet druhej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001, a to v rozsahu, v akom sa Komisia nesprávne domnievala, ze sprístupnenie dokumentov patriacich do kategórií 1 az 4 by poskodilo obchodné záujmy podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli o RIP. 175. Po piate v súlade so zisteniami uskutocnenými v bodoch 161 a 168 az 170 vyssie treba vyhoviet tretej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, a to v rozsahu, v akom sa Komisia nesprávne domnievala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská v zmysle tohto ustanovenia, a v rozsahu, v akom sa nesprávne domnievala, ze sprístupnenie týchto dokumentov by mohlo vázne narusit jej rozhodovací proces. 176. Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit ako celok bez toho, aby bolo potrebné skúmat druhý a tretí zalobný dôvod. O trovách 177. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobkyne. 178. Svédske královstvo, ABB a Siemens znásajú svoje vlastné trovy konania v súlade s clánkom 87 ods. 4 prvým a tretím pododsekom rokovacieho poriadku. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie SG.E.3/MV/psi D(2008) 4931 zo 16. júna 2008, ktorým sa zamieta prístup k spisu konania COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom, sa zrusuje. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania EnBW Energie Baden-Württemberg AG. 3. Svédske královstvo, ABB Ltd a Siemens AG znásajú svoje vlastné trovy konania. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYG7Mdn/L94507-9626TMP.html#t-ECR_62008TJ0344_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0248&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0119&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0002&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0039&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0139&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0514&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0266&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0064&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0061&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0295&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0014&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0211&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0036&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0391&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0020&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0453&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:325:TOC 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0134&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0506&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0403&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0237&locale=SK 33. file:///tmp/lynxXXXXYG7Mdn/L94507-9626TMP.html#c-ECR_62008TJ0344_SK_01-E0001 34. file:///tmp/lynxXXXXYG7Mdn/L94507-9626TMP.html#I1 35. file:///tmp/lynxXXXXYG7Mdn/L94507-9626TMP.html#MO 36. file:///tmp/lynxXXXXYG7Mdn/L94507-9626TMP.html#DI